—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2019/2236 zo 16. decembra 2019, ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Stredozemnom mori a Čiernom mori (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (2),

—

so zreteľom na cieľ OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 14 týkajúci sa života pod vodou,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/982 z 5. júna 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (4),

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (5) (smernica o biotopoch),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004,

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 11. marca 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 768/2005, (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1005/2008 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139, pokiaľ ide o kontrolu rybárstva (8),

—

so zreteľom na strednodobú stratégiu GFCM (2017 – 2020) pre udržateľný rybolov v Stredozemnom mori a Čiernom mori a rozhodnutie GFCM týkajúce sa novej stratégie na obdobie 2021 – 2025,

—

so zreteľom na rozhodnutie GFCM o spoločnom rozvoji novej stratégie pre rybolov a akvakultúru v Stredozemnom a Čiernom mori“ na roky 2021 – 2025, ktoré bolo prijaté na zasadnutí na vysokej úrovni 3. novembra 2020,

—

so zreteľom na návrhy Komisie týkajúce sa Európskej zelenej dohody a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030,

—

so zreteľom na vyhlásenia ministrov o Spoločnom námornom programe v oblasti Čierneho mora prijaté na zasadnutiach konaných 31. mája 2018 v Burgase a 9. mája 2019 v Bukurešti, ktoré podpísalo všetkých šesť pobrežných čiernomorských štátov,

—

so zreteľom na chartu Organizácie pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora, ktorej cieľom je zlepšiť politický dialóg a početné politiky v oblasti ochrany životného prostredia a výmeny štatistických údajov,

—

so zreteľom na strategický výskumný a inovačný program pre Čierne more, ktorý bol spustený v roku 2019 a ktorého cieľom je podporiť spoločnú víziu produktívneho, zdravého, odolného a udržateľného Čierneho mora do roku 2030,

—

so zreteľom na vyhlásenia prijaté na konferenciách na vysokej úrovni o rybolove a akvakultúre v Čiernom mori, ktoré sa konali v roku 2016 v Bukurešti a v roku 2018 v Sofii (sofijské ministerské vyhlásenie),

—

so zreteľom na konferencie zainteresovaných strán na vysokej úrovni venované modrému hospodárstvu v Čiernom mori, ktoré sa konali v Bukurešti (2014), Sofii (2015), Odese (2016) a Batumi (2017),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením z roku 1992 (Bukureštský dohovor) a jeho protokoly, ktorých zmluvnými stranami sú Bulharsko a Rumunsko a v prípade ktorého má Európska únia štatút pozorovateľa, a taktiež so zreteľom na činnosť Komisie pre ochranu Čierneho mora pred znečistením vyplývajúcu z tohto dohovoru,

—

so zreteľom na vyhlásenie ministrov zo 7. apríla 1993 o ochrane Čierneho mora,

—

so zreteľom na integrovaný monitorovací a hodnotiaci program Komisie pre ochranu Čierneho mora pred znečistením na roky 2017 – 2022 (BSIMAP 2017 – 2022),

—

so zreteľom na projekt BlackSea4Fish, ktorý má finančnú podporu EÚ a ročný rozpočet vo výške približne 1 100 000 EUR na zabezpečenie udržateľného hospodárenia s populáciami rýb v Čiernom mori,

—

so zreteľom na odporúčanie GFCM z roku 2018 o regionálnom výskumnom programe pre lov rapany oranžovej v Čiernom mori, ktorého cieľom je stanoviť odhad rozloženia, početnosti, veľkosti a vekovej štruktúry populácie rapany oranžovej v zúčastnených krajinách (Bulharsko, Rumunsko, Turecko, Gruzínsko a Ukrajina),

—

so zreteľom na správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo, zriadeného v rámci Komisie, z 11. decembra 2020 s názvom Posúdenie ukazovateľov rovnováhy v kľúčových segmentoch flotily a revízia vnútroštátnych správ o úsilí členských štátov o dosiahnutie rovnováhy medzi kapacitou flotíl a rybolovnými možnosťami,

—

so zreteľom na správu tematickej sekcie B Európskeho parlamentu z roku 2010 o rybolove v Čiernom mori,

—

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý v roku 1995 vypracovala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo,

—

so zreteľom na správy regionálnej iniciatívy EÚ a Rozvojového programu OSN (projekty EMBLAS-I a EMBLAS-II), ktoré pomohli posilniť kapacity troch krajín (Gruzínsko, Ukrajina a Rusko) v oblasti biologického a chemického monitorovania kvality vody v Čiernom mori v súlade s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa vody a ktoré boli implementované v rokoch 2013 a 2014 (EMBLAS-I) a 2014 a 2018 (EMBLAS-II),

—

so zreteľom na odporúčanie GFCM z roku 2009 o zostavení zoznamu plavidiel, o ktorých sa predpokladá, že vykonávali NNN (nezákonný, nenahlásený a neregulovaný) rybolov v oblasti pôsobnosti GFCM,

—

so zreteľom na regionálnu databázu GFCM obsahujúcu informácie o vnútroštátnych právnych predpisoch (GFCM-Lex), čo je online platforma, ktorá v súčasnosti zahŕňa vnútroštátne právne predpisy o ochrane živých morských zdrojov a ekosystémov v troch krajinách GFCM a ktorú chce GFCM v budúcnosti rozšíriť na celú oblasť pôsobnosti GFCM (vrátane Čierneho mora),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť z roku 1979 (Bernský dohovor), Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov z roku 1979, Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín z roku 1973, Dohovor o biologickej diverzite z roku 1992 a celoeurópsky akčný plán na ochranu jesetera prijatý v roku 2018 v rámci Bernského dohovoru,

—

so zreteľom na správu GFCM z roku 2020 o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o súčasnom a budúcom riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o téme Viac rýb v moriach? Opatrenia na podporu obnovy populácií nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (MSY) vrátane oblastí obnovy rýb a chránených morských oblastí (10),

—

so zreteľom na čiernomorský asistenčný mechanizmus, ktorého cieľom je poskytovať usmernenia a podporu vládam, súkromným investorom, obchodným a priemyselným združeniam, výskumným inštitúciám, univerzitám a širokej verejnosti, pokiaľ ide o príležitosti zapojiť sa do námorných aktivít modrého hospodárstva v čiernomorskom regióne,

—

so zreteľom na iniciatívu EÚ Čiernomorská synergia a tri správy Komisie o implementácii Čiernomorskej synergie z 19. júna 2008 (COM(2008)0391), 20. januára 2015 (SWD(2015)0006) a 5. marca 2019 (SWD(2019)0100),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť, ktorá je okrem iného zameraná na uľahčenie a koordináciu kľúčových otázok, ako je biodiverzita a sociálno-ekonomický rozvoj v krajinách v povodí Dunaja,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0170/2021),

A.

keďže Čierne more je polouzavreté more, ktoré je spojené s oceánom len prostredníctvom Stredozemného mora cez Marmarské more a Egejské more a obklopuje ho šesť krajín (Bulharsko, Rumunsko, Turecko, Gruzínsko, Ukrajina, Rusko), z ktorých sú len dve členským štátom EÚ (Bulharsko a Rumunsko);

B.

keďže Čierne more prešlo od 60. rokov 20. storočia dramatickými environmentálnymi zmenami vyplývajúcimi z pôsobenia faktorov, ako sú eutrofizácia, zavedenie inváznych druhov a nadmerný rybolov;

C.

keďže zmena environmentálneho režimu v Čiernom mori bola vyvolaná úbytkom hlavných predátorov v pelagickej potravovej sieti a následným znížením planktónom sa živiacich rýb;

D.

keďže Čierne more má významnú anoxickú vrstvu (87 %) a keďže jeho oxygénová vrstva sa za posledných 20 rokov zmenšila o 20 až 25 metrov; keďže v dôsledku činnosti človeka, napr. znečisťovania, ničenia biotopov a nadmerného rybolovu, došlo v 80. rokoch minulého storočia k vážnej degradácii ekosystému v Čiernom mori; keďže s výnimkou niekoľkých anaeróbnych baktérií nie je v hĺbkach 50 – 200 m žiadny morský život;

E.

keďže osem druhov lovených v Čiernom mori má pre odvetvie rybolovu veľký význam [sardela európska (Engraulis encrasicolus), šprota severná (Sprattus sprattus), stavrida stredomorská (Trachurus mediterraneus), kalkan veľký (Scophthalmus maximus), treska merlang (Merlangius merlangus), sultánka pruhovaná (Mullus barbatus), rapana oranžová (Rapana venosa), ostroň bieloškvrnitý (Squalus acanthias)], z ktorých väčšina je súčasťou spoločne využívaných populácií, pričom dva druhy podliehajú kvótam, a to šprota červená so samostatnou kvótou a kalkan veľký, ktorého celkovo povolenú kvótu výlovu stanovuje GFCM; keďže iné druhy, ako je ostroň bieloškvrnitý (druh žraloka), treska merlang a sardela, stále nie sú chránené; keďže kvóta na šprotu severnú na roky 2020 – 2022 je rovnaká ako v roku 2011, a to 11 445 ton ročne pre EÚ (8 032,5 ton pre Bulharsko a 3 442,5 ton pre Rumunsko), zatiaľ čo kvóta EÚ na kalkana veľkého sa zvýšila zo 114 na 150 ton ročne a je rovnomerne rozdelená medzi Bulharsko a Rumunsko;

F.

keďže systém maximálnych udržateľných výnosov pre hospodársky významné druhy v krajinách Čierneho mora bude prospešný z hľadiska biodiverzity, ako aj udržateľnosti rybolovného odvetvia v strednodobom i dlhodobom horizonte; keďže Rumunsko zaviedlo vnútroštátnu kvótu pre druhy iné ako uvedené dva druhy podliehajúce kvótam na úrovni EÚ, a to pre rapanu oranžovú, slávku čiernomorskú (Mytilus galloprovincialis), býčka (Ponticola cephalargoides), venušku (Chanelea gallina), tresku merlang a ostroňa bieloškvrnitého;

G.

keďže podľa údajov za rok 2018 je ročná spotreba rýb na obyvateľa v Bulharsku (7,00 kg) a v Rumunsku (7,99 kg) podstatne nižšia ako priemer EÚ (24,36 kg), čo možno vnímať ako príležitosť pre rast miestneho odvetvia rybolovu;

H.

keďže v priemere 91 % rybárskych flotíl všetkých šiestich pobrežných krajín loviacich v Čiernom mori pozostáva z malých plavidiel; keďže do tejto kategórie patrí takmer 95 % bulharskej flotily a 87 % rumunskej flotily;

I.

keďže podľa GFCM má maloobjemový sektor v Čiernom mori značný vedľajší úlovok zraniteľných druhov žralokov a rají a morských cicavcov, ako sú delfíny a sviňuchy;

J.

keďže maloobjemový rybolov je pre región Čierneho mora a dolného povodia Dunaja charakteristický;

K.

keďže v Čiernom mori lovia plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a pobrežné štáty majú slabú schopnosť monitorovania rybolovných operácií; keďže podľa najnovších dostupných údajov GFCM zo 4. – 8. novembra 2019 bolo 65 plavidiel identifikovaných ako plavidlá vykonávajúce NNN rybolov;

L.

keďže z fondu ENRF sa na obdobie 2014 – 2020 Bulharsku pridelilo viac než 88 miliónov EUR a Rumunsku viac než 168 miliónov EUR; keďže podľa najnovších dostupných informácií z 31. decembra 2020 patrí miera čerpania oboch krajín medzi najnižšie v EÚ, pričom Bulharsko vynaložilo len 36,34 % pridelených finančných prostriedkov a Rumunsko len 33,72 %; keďže nižšia miera čerpania by sa mohla premietnuť do nevyužitých príležitostí pre rybárske komunity v týchto krajinách;

M.

keďže Poradná rada pre Čierne more vykonáva činnosť a zúčastňuje sa na príprave politík Únie týkajúcich sa rybolovu v Čiernom mori; keďže riadenie rybárstva v Čiernom mori vykonáva GFCM;

N.

keďže Komisia pre ochranu Čierneho mora pred znečistením koná na základe mandátu krajín ležiacich na pobreží Čierneho mora (Bulharsko, Gruzínsko, Rumunsko, Rusko, Turecko a Ukrajina), ktoré podpísali a krátko nato ratifikovali Bukureštský dohovor; keďže tento dohovor vyžaduje, aby všetky zmluvné strany predchádzali znečisteniu v Čiernom mori a obmedzovali a kontrolovali ho s cieľom chrániť a zachovať toto morské prostredie;

O.

keďže zmena klímy prispieva k zvýšeniu teploty vzduchu v čiernomorskom regióne, čo má vplyv na teplotu mora a následne aj na biodiverzitu a morské druhy; keďže táto zmena vplýva aj na rybolov, pretože zasahuje zdroje, od ktorých je toto odvetvie závislé;

P.

keďže Komisia navrhla Európsku zelenú dohodu a stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktoré tvoria základ pre legislatívne balíky, ktorými sa mení acquis communautaire v oblasti životného prostredia; keďže by sa tým vytvorili nové príležitosti a opatrenia na lepšie začlenenie environmentálnych aspektov do odvetvových politík, obnovu druhov a biotopov a podporu investícií a politík šetrnejších k životnému prostrediu;

Q.

keďže Čierne more sa vyznačuje charakteristikami, ako napr. veľké úmorie, v dôsledku ktorých existuje v tejto oblasti obzvlášť veľké riziko znečistenia morským odpadom a hromadenia mikroplastov; keďže podľa správy vypracovanej v rámci projektu EMBLAS-Plus týkajúcej sa Čierneho mora sa v tejto oblasti hromadí takmer dvakrát toľko odpadu ako v Stredozemnom mori, čo má bezpochyby dôsledky na biodiverzitu, populácie rýb a odvetvie rybolovu;

R.

keďže v Čiernom mori žijú tri endemické poddruhy veľrybotvarých cicavcov, a to čiernomorský delfín obyčajný (Delphinus delphis ponticus), čiernomorský delfín skákavý (Tursiops truncatus ponticus) a čiernomorská sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena relicta), pričom všetky majú štatút ohrozeného druhu a na dva z nich (čiernomorský delfín skákavý a čiernomorská sviňucha tuponosá) sa vzťahuje smernica o biotopoch; keďže vo všetkých troch prípadoch ide o mäsožravce, ktoré sa živia predovšetkým rybami;

S.

keďže rapana oranžová sa považuje za invázny druh, ktorý nemá v Čiernom mori prirodzeného nepriateľa, čo predstavuje vážnu hrozbu pre populácie iných organizmov; keďže sa zároveň stala dôležitým zdrojom príjmov a je cieľovým druhom komerčných rybárskych plavidiel;

T.

keďže z hľadiska toku vody závisí ekosystém Čierneho mora od veľkých európskych riek, ako je Dunaj; keďže v dôsledku tejto závislosti vzniká úzke prepojenie medzi ekologickým stavom Dunaja a iných riek a ekologickým stavom Čierneho mora; keďže tieto rieky prenášajú veľké množstvá prírodného a antropogénneho odpadu z vnútrozemských zdrojov; keďže Dunaj, ako aj Čierne more poskytujú biotop niektorým druhom vrátane jesetera (Acipenseriformes) alózy neškvrnitej (Alosa immaculata);

U.

keďže v dôsledku faktorov, ako sú degradácia biotopu týchto druhov, narušenie ich migračných trás, nadmerný rybolov z dôvodu kaviáru či mäsa a znečistenie, sú jesetery v Dunaji a Čiernom mori na pokraji vyhynutia; keďže z dôvodu drastického zníženia počtu neresiacich sa jeseterov je prirodzené rozmnožovanie tohto druhu v súčasnosti len veľmi zriedkavé; keďže v Dunaji i v Čiernom mori kedysi žili veľké populácie jesetera;

V.

keďže dramatický pokles počtu neresiacich sa jedincov, ktorý je spojený s poklesom populácie, vedie k zlyhaniu prirodzenej reprodukcie, pretože sa znižuje šanca, že zostávajúce samce a samice jesetera sa stretnú a budú neresiť;

W.

keďže z údajov výskumných ústavov vyplýva, že populácie jeseterovitých druhov sú fragmentované, niektoré generácie úplne chýbajú a prirodzená reprodukcia jeseterovitých druhov je nedostatočná, počet dospelých jedincov migrujúcich do Dunaja na reprodukciu je extrémne nízky a päť druhov jesetera [jeseter malý (Acipenser ruthenus), jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii), jeseter hviezdnatý (Acipenser stellatus), jeseter veľký (Acipenser sturio) a vyza veľká (Huso huso)] je na pokraji vyhynutia, pričom jeseter hladký (Acipenser nudiventris) je už považovaný za vyhynutý druh;

X.

keďže rybárske odvetvie EÚ už v súčasnosti uplatňuje prísne normy, ktoré treba preskúmať a prispôsobiť tak, aby sa zabezpečila environmentálna a sociálna udržateľnosť v celom hodnotovom reťazci vrátane pracovných práv a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a aby sa zaručilo poskytovanie vysoko kvalitných produktov rybárstva;

Y.

keďže odvetvie rekreačného rybolovu môže ponúkať príležitosti, ako je napríklad diverzifikácia činností alebo príjmov, pričom je zlučiteľné s environmentálnymi cieľmi, pretože ide o veľmi selektívnu formu rybolovu;

Z.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 má vážny vplyv na odvetvie rybolovu v Čiernom mori; keďže z analýz vyplynulo, že odvetvie čiernomorského rybolovu počas pandémie drasticky utrpelo, pričom produkcia spočiatku klesla o približne 75 % a aktivita plavidiel sa znížila až o 80 %;

AA.

keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na význam rybolovu a akvakultúry pri zabezpečovaní prístupu k potravinám;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

—

so zreteľom na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) z 30. januára 2020, ktorým bolo ochorenie COVID-19 označený za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu,

—

so zreteľom na úvodné poznámky generálneho riaditeľa WHO na tlačovom brífingu o ochorení COVID-19 z 11. marca 2020, v ktorých vyhlásil ochorenie COVID-19 za pandémiu,

—

so zreteľom na správu Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) z marca 2020 s názvom Spoločná zodpovednosť, globálna solidarita: odpoveď na sociálno-ekonomické vplyvy ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie skupiny Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu z 25. marca 2020 týkajúce sa výzvy na prijatie opatrení v súvislosti s dlhmi krajín Medzinárodného združenia pre rozvoj a na oznámenie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 z 15. apríla 2020, v ktorom sa oznamuje časovo obmedzené pozastavenie platieb dlhovej služby najchudobnejším krajinám, ktoré žiadajú o odklad splátok,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 74/270 z 2. apríla 2020 o globálnej solidarite v boji proti ochoreniu spôsobenému koronavírusom 2019 (COVID-19),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 74/274 z 20. apríla 2020 o medzinárodnej spolupráci s cieľom zabezpečiť globálny prístup k liekom, vakcínam a zdravotníckemu vybaveniu v boji proti ochoreniu COVID-19,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na ochorenie COVID-19 (JOIN(2020)0011),

—

so zreteľom na medzinárodnú konferenciu darcov, ktorú zorganizovala EÚ spolu s WHO a ďalšími partnermi 4. mája 2020 a na ktorej sa vyzbierali počiatočné finančné prostriedky vo výške 7,4 miliardy EUR na naštartovanie celosvetovej výskumnej spolupráce,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0441), v ktorom sa navrhuje prideliť prostriedky do výšky 5 miliárd EUR v cenách z roku 2018 na humanitárnu pomoc mimo Únie,

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 s názvom Globálna reakcia „Tímu Európa“ na ochorenie COVID-19,

—

so zreteľom na návrh obsiahnutý v návrhu záverov Rady z 10. júla 2020 poskytnúť 5 miliárd EUR na humanitárnu pomoc prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) v rámci nástroja NextGenerationEU,

—

so zreteľom na návrh Rady obsiahnutý v návrhu záverov z 10. júla 2020, aby sa vymedzili jasné kritériá a spôsoby prideľovania prostriedkov z novej rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc,

—

so zreteľom na časť Globálneho plánu humanitárnej reakcie na ochorenie COVID-19 na rok 2020, ktorý vypracovala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pod názvom Riešenie dôsledkov ochorenia COVID-19 v potravinových krízach, apríl – december 2020,

—

so zreteľom na článok Detského fondu OSN (ďalej len „UNICEF“) s názvom Ochrana najzraniteľnejších detí pred vplyvom koronavírusu: Program opatrení, ktorý bol uverejnený 3. apríla 2020 a aktualizovaný 21. septembra 2020,

—

so zreteľom na správu Svetového potravinového programu (ďalej len „WFP“) z 29. septembra 2020 s názvom Globálna reakcia WFP na COVID-19,

—

so zreteľom na správu informačnej siete o potravinovej bezpečnosti z 20. apríla 2020 s názvom Globálna správa o potravinových krízach 2020: Spoločná analýza v záujme lepších rozhodnutí,

—

so zreteľom na správu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj z 19. novembra 2020 s názvom Vplyv pandémie COVID-19 na obchod a rozvoj: prechod na nový normálny stav,

—

so zreteľom na správu FAO, Medzinárodného fondu pre rozvoj poľnohospodárstva, UNICEF, WFP a WHO z roku 2020 s názvom Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete v roku 2020: Premena potravinových systémov pre cenovo dostupné zdravé stravovanie,

—

so zreteľom na tematický dokument skupiny odborníkov na vysokej úrovni na potravinovú bezpečnosť a výživu Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (ďalej len „CFS“) zo septembra 2020 s názvom Vplyv ochorenia COVID-19 na potravinovú bezpečnosť a výživu: vypracovanie účinných politických reakcií na riešenie pandémie hladu a podvýživy,

—

so zreteľom na rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia z 28. mája 2019 o vode, sanitácii a hygiene v zariadeniach zdravotnej starostlivosti,

—

so zreteľom na správu koordinačnej rady Spoločného programu OSN pre HIV/AIDS (UNAIDS) o pokroku z 23. novembra 2020 s názvom COVID-19 a HIV: Správa o pokroku za rok 2020,

—

so zreteľom na politickú deklaráciu OSN zo zasadnutia na vysokej úrovni o všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti z 23. septembra 2019 s názvom Universal Health Coverage: Moving Together to Build a Healthier World (Všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť: Budujme spoločne zdravší svet),

—

so zreteľom na správu WHO z 15. októbra 2020 s názvom Globálna správa o tuberkulóze za rok 2020,

—

so zreteľom na odporúčania vyplývajúce z konzultácií WHO o zoonózach z 5. mája 2004,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2021 – 2025 (GAP) III s názvom Ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ,

—

so zreteľom na politickú správu orgánu OSN Ženy z 9. apríla 2020 s názvom Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na ženy,

—

so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (ďalej len „UNFPA“) z 27. apríla 2020 s názvom Impact of the COVID-19 Pandemic on Family Planning and Ending Gender-based Violence, Female Genital Mutilation and Child Marriage (Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na plánovanie rodiny a odstránenie rodovo motivovaného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstva maloletých),

—

so zreteľom na článok UNFPA z 28. apríla 2020 s názvom Millions more cases of violence, child marriage, female genital mutilation, unintended pregnancy expected due to the COVID-19 pandemic (Milióny ďalších prípadov násilia, manželstva maloletých, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a neplánovaného tehotenstva očakávané v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19),

—

so zreteľom na Medzinárodné zdravotné predpisy WHO z roku 2005,

—

so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2018 s názvom Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z roku 2008,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2015 o kríze v súvislosti s ebolou: dlhodobé ponaučenia do budúcnosti a ako posilniť systémy zdravotníctva v rozvojových krajinách, aby sa predišlo budúcej kríze (1),

—

so zreteľom na štúdiu profesorky Sabine Oerteltovej-Prigioneovej z 27. mája 2020 s názvom The impact of sex and gender in the COVID-19 pandemic (Vplyv pohlavia a rodu počas pandémie COVID-19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (2),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0151/2021),

A.

keďže ochorenie COVID-19 je globálnou pandémiou, ktorá postihuje každú krajinu sveta;

B.

keďže podľa osobitnej správy Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj z roku 2020 s názvom Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na obchod a rozvoj: prechod na nový normálny stav narušenie spôsobené ochorením COVID-19 malo skutočné a neprimerané dôsledky pre zraniteľné a znevýhodnené nízkopríjmové domácnosti, migrantov, pracovníkov v neformálnom hospodárstve a často ženy, najmä v rozvojových krajinách, v ktorých obyvateľstvo nie je zabezpečené záchrannými sociálnymi sieťami a navyše je osobitne postihnuté prudko rastúcou nezamestnanosťou;

C.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 zvýšila rodovo motivované násilie, manželstvá maloletých a existujúce nerovnosti, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (ďalej len „SRZP“), a už zvrátila určitý pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti v posledných desaťročiach;

D.

keďže humanitárna pomoc má vážny nedostatok finančných prostriedkov, čo sťažuje primerané riešenie dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 v rozvojových krajinách;

E.

keďže hospodárske a sociálne účinky pandémie ochorenia COVID-19 sú najvýraznejšie pociťované v rozvojových krajinách; keďže sa očakáva, že svetová extrémna chudoba v roku 2020 po prvýkrát za viac ako 20 rokov vzrastie, čo povedie k predaju aktív, zvýšeným pôžičkám a využívaniu úspor zraniteľnými osobami;

F.

keďže krátkodobá humanitárna pomoc sa musí kombinovať s podporou pri riešení existujúcich výziev, ako je bezpečnosť, chudoba, mier, demokracia a zmena klímy, s cieľom posilniť dlhodobú odolnosť;

G.

keďže miliónom utečencov na celom svete, ktorí často žijú v preľudnených utečeneckých táboroch alebo zberných strediskách, kde sa iba počet detí odhaduje na približne 3,7 milióna, hrozí neúmerne vysoké riziko nákazy;

H.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 má obrovský vplyv na prístup k SRZP, najmä pre ženy a mladých ľudí, a to v dôsledku deprioritizácie a narušenia poskytovania služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj cestovných obmedzení a zmien správania zaisťujúceho udržanie zdravia; keďže potreba modernej antikoncepcie zostala v dôsledku ochorenia COVID-19 pre ďalších 49 miliónov žien neuspokojená;

I.

keďže zmena klímy, neustála celosvetová strata biodiverzity a deštrukcia prirodzených biotopov výrazne zvyšujú riziko vzniku zoonotických ochorení; keďže pandémia ochorenia COVID-19 sa v žiadnom prípade nesmie využívať ako ospravedlnenie omeškania v riešení núdzovej situácie v oblasti klímy a životného prostredia; keďže po pandémii ochorenia COVID-19 je naliehavo potrebná ekologická a sociálna prestavba globálneho hospodárstva;

J.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 výrazne zhoršila existujúce dlhové problémy rozvojových krajín, čím ešte viac ohrozila ich úsilie mobilizovať dostatočné zdroje na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zároveň výrazne znížila globálne remitencie a priame zahraničné investície;

K.

keďže počas pandémie ochorenia COVID-19 tlak na systémy verejného zdravotníctva a opatrenia na obmedzenie pohybu ešte viac obmedzili prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a keďže to ohrozuje zdravie žien;

L.

keďže podľa UNICEF bolo 1,6 miliardy detí a mladých ľudí na celom svete postihnutých zatváraním škôl, ktoré vyvrcholilo v roku 2020, pričom mnohí z nich doma nemajú prístup k internetu; keďže najmenej 24 miliónov študentov by mohlo v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 ukončiť školskú dochádzku;

M.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 zvyšuje potreby komunít postihnutých extrémnymi poveternostnými javmi, prírodnými katastrofami a zmenou klímy;

N.

keďže narušenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy na celom svete spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 je v súčasných dejinách pravdepodobne bezprecedentné, pričom podľa UNESCO zatvorenie škôl a inštitúcií odbornej prípravy postihuje 94 % svetovej populácie študentov, čo predstavuje riziko trvalého vplyvu na dlhodobé vyhliadky mnohých mladých ľudí, najmä dievčat; keďže zatvorenie škôl v dôsledku pandémie pripravilo zraniteľné deti o školské stravovacie služby a služby spojené s výživou, ktoré sú nevyhnutné pre ich zdravie, v dôsledku čoho sa v roku 2020 zvýšil počet hladujúcich detí o 36 miliónov a zároveň sa zvýšilo ich vystavenie násiliu a zneužívaniu;

O.

keďže pandémia poukázala na nestabilitu globálnych dodávateľských reťazcov, najmä v potravinárstve a zdravotníctve, a zvýšila zraniteľnosť rozvojových krajín, ktoré sú od nich závislé; keďže pandémia predstavuje príležitosť na rozvoj udržateľnejších a odolnejších dodávateľských reťazcov, medzi ktoré patria regionálne hodnotové reťazce, a na posilnenie regionálnej integrácie; keďže potravinová neistota a podvýživa sú na vzostupe ako sekundárny účinok pandémie;

P.

keďže vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri prelomení cyklu chudoby a znižovaní nerovností; keďže zámerom cieľa udržateľného rozvoja č. 4 je zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať príležitosti celoživotného vzdelávania pre všetkých a keďže je to na dosiahnutie ďalších cieľov udržateľného rozvoja nevyhnutné; keďže príspevok kultúry k udržateľnému rozvoju sa zdôrazňuje vo viacerých cieľoch udržateľného rozvoja, najmä v cieli č. 4;

Q.

keďže pandémia bude mať ničivé následky pre ľudí v krajinách s nedostatočne financovanými systémami zdravotnej starostlivosti, najmä ženy a dievčatá, a pre ľudí žijúcich v krajinách postihnutých konfliktom; keďže v dôsledku pandémie sa do roku 2021 ocitne pod hranicou chudoby viac ako 47 miliónov žien a dievčat na celom svete;

R.

keďže hospodárske dôsledky opatrení prijatých na riešenie pandémie ochorenia COVID-19 v rozvojových krajinách prehĺbia existujúce nerovnosti a zraniteľnosti, a to aj ďalším oslabovaním zdravotníckej infraštruktúry, zhoršovaním potravinovej neistoty, prehlbovaním medzier vo vzdelávaní a zvyšovaním chudoby a sociálneho vylúčenia;

S.

keďže podľa správy WHO-UNICEF z decembra 2020 je približne 1,8 miliardy ľudí vystavených zvýšenému riziku nákazy ochorením COVID-19 a inými chorobami, pretože využívajú zdravotnícke zariadenia bez základných vodohospodárskych služieb alebo v takýchto zariadeniach pracujú;

T.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 vážne ovplyvnila bežné programy imunizácie a iné základné zdravotnícke služby, čím sa ohrozujú životy;

U.

keďže podľa najnovších údajov z fondu UNFPA sa odhaduje, že oneskorenie alebo prerušenie komunitných osvetových programov a vzdelávania o škodlivých praktikách na celom svete povedie k ďalším dvom miliónom prípadov mrzačenia ženských pohlavných orgánov a k ďalším 13 miliónom manželstiev detí v nasledujúcom desaťročí v porovnaní s odhadmi z obdobia pred pandémiou;

V.

keďže obmedzenia pohybu majú obzvlášť závažný vplyv na osoby s telesným a duševným postihnutím;

W.

keďže lepšia koordinácia, spoločné využívanie kapacít a spolupráca sú v rámci medzinárodného úsilia potrebné na podporu efektívneho a odolného prepojenia medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom;

X.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 zhoršila porušovanie ľudských práv a stigmatizáciu a diskrimináciu ľudí žijúcich s HIV, LGBTI osôb a iných zraniteľných skupín, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby reakcie na ochorenie COVID-19 vychádzali z ľudských práv a rovnosti, ako ukazujú ponaučenia z reakcie na HIV; keďže kľúčovým skupinám obyvateľstva bol niekedy odopretý prístup k službám alebo boli predmetom diskriminačného presadzovania príkazov na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19;

Y.

keďže strednodobé dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 budú mať pravdepodobne ničivý vplyv, zvrátia roky úspechov v oblasti rozvoja a budú si vyžadovať bezprecedentnú globálnu spoluprácu;

Z.

keďže kríza vyvolaná pandémiou urýchlila prechod na digitálnu technológiu a prechod na nové vzdelávacie nástroje, ako je dištančné učenie sa a zmiešané učenie;

AA.

keďže je nevyhnutné znovu uznať, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody si vyžaduje investície do ľudského rozvoja a uplatňovanie prístupu založeného na právach, pričom je potrebné dodržiavať zásady účinnej rozvojovej spolupráce prijaté v Pusane;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

—

so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek, článok 4 ods. 3 a články 5, 6, 7 a 11 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na články ZFEÚ týkajúce sa dodržiavania, ochrany a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane jej článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

—

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a na protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k zmluvám,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),

—

so zreteľom na článok 49 Zmluvy o EÚ, kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí kandidátska krajina splniť, ak chce pristúpiť k Únii (tzv. acquis),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Správa o právnom štáte 2020 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (1) (nariadenie o podmienenosti právnym štátom),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 a nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 (2),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na nástroje OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a odporúčania a správy zo všeobecného pravidelného preskúmania OSN, ako aj na judikatúru zmluvných orgánov OSN a osobitné postupy Rady pre ľudské práva,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z 8. marca 1999,

—

so zreteľom na odporúčania a správy Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, predstaviteľa OBSE pre slobodu médií a ďalších orgánov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsku sociálnu chartu, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a uznesenia Európskeho výboru pre sociálne práva a dohovory, odporúčania, uznesenia, stanoviská a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára Rady Európy pre ľudské práva, Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, Riadiaceho výboru pre nediskrimináciu, rozmanitosť a začlenenie, Benátskej komisie a ďalších orgánov Rady Európy,

—

so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007 a závery Rady z 8. júla 2020 o prioritách EÚ v oblasti spolupráce s Radou Európy na roky 2020 – 2022,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii,

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

—

so zreteľom na súbor nástrojov Rady Európy pre členské štáty s názvom Rešpektovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv v rámci sanitárnej krízy COVID-19 zo 7. apríla 2020,

—

so zreteľom na predbežnú správu o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a ich vplyve na demokraciu, právny štát a základné práva, ktorú prijala Benátska komisia na svojom 124. plenárnom zasadnutí 8. októbra 2020,

—

so zreteľom na výročnú správu partnerských organizácií za rok 2020 pre platformu Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov,

—

so zreteľom na odôvodnený návrh Komisie na rozhodnutie Rady z 20. decembra 2017 o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky, vydaný v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (COM(2017)0835),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2019 s názvom Posilnenie právneho štátu v Únii – Koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343),

—

so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. júna 2019 s názvom Ďalšie posilnenie právneho štátu v Únii – Súčasný stav a možné nasledujúce kroky, v ktorom sa navrhlo zriadenie výročného fóra o základných právach a právnom štáte,

—

so zreteľom na správu skupiny Základné práva a právny štát Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Vnútroštátny vývoj z pohľadu občianskej spoločnosti v rokoch 2018 – 2019 z júna 2020,

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 17. januára 2018 s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ, jej bulletiny o dôsledkoch pandémie ochorenia COVID-19 na základné práva v EÚ, uverejnené v roku 2020 a na jej ďalšie správy, údaje a nástroje, najmä Európsky informačný systém pre základné práva (ďalej len „EFRIS“),

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z 10. septembra 2020 s názvom Antisemitizmus: Prehľad antisemitských incidentov zaznamenaných v Európskej únii,

—

so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Peking + 25: piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ, ktorá bola uverejnená 5. marca 2020,

—

so zreteľom na závery Rady Európskej únie a členských štátov zasadajúcich v Rade o zabezpečení dodržiavania zásady právneho štátu zo 16. decembra 2014,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025, stratégiu EÚ pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa na roky 2021 – 2024 a stratégiu EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030;

—

so zreteľom na akčný plán na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025 a na strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ v súvislosti so situáciou v Poľsku (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o právnom štáte v Rumunsku (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2018 – výročná správa za rok 2018 (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o obnovení trestného stíhania predsedu vlády Českej republiky v súvislosti so zneužitím finančných prostriedkov EÚ a možnými konfliktmi záujmov (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o právnom štáte a základných právach v Bulharsku (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019 (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmu podmienenosti právnym štátom (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o vražde Daphne Caruany Galiziovej a dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte (27),

—

so zreteľom na svoje posúdenie európskej pridanej hodnoty, ktoré sprevádza legislatívnu iniciatívnu správu o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva z októbra 2016,

—

so zreteľom na svoje predbežné posúdenie európskej pridanej hodnoty mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva z 23. apríla 2020,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre právne veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0199/2021),

A.

keďže Únia je založená na spoločných hodnotách, ktoré sú zakotvené článku 2 Zmluvy o EÚ, a to úcte k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnom štáte a rešpektovaní ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám – hodnotách ktoré sú spoločné členským štátom a ktoré musia dodržiavať kandidátske krajiny, ak chcú vstúpiť do Únie; keďže demokracia, právny štát a základné práva predstavujú vzájomne sa posilňujúce hodnoty, ktorých narušenie by mohlo predstavovať pre Úniu systémovú hrozbu; keďže dodržiavanie právneho štátu zaväzuje Úniu ako celok a jej členské štáty na všetkých úrovniach riadenia vrátane subjektov na nižšej úrovni štátnej správy;

B.

keďže ročný cyklus preskúmania právneho štátu je vítaným doplnením dostupných nástrojov na zachovávanie hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorý zohľadňuje situáciu vo všetkých členských štátoch EÚ na základe štyroch pilierov a zameriava na priamo na dodržiavanie právneho štátu; keďže má fungovať ako ročný cyklus podpory právneho štátu a predchádzania vzniku alebo prehlbovaniu problémov;

C.

keďže rozsah pôsobnosti prvej správy Komisie o právnom štáte (správa za rok 2020) je obmedzený, pretože nezahŕňa všetky hodnoty Únie stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

D.

keďže nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy bola charta plnohodnotne začlenená do zmlúv, a preto je odvtedy pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ právne záväzná pre inštitúcie, agentúry a ostatné orgány EÚ, ako aj pre členské štáty; keďže je nutné vytvoriť, podporovať a posilňovať skutočnú kultúru základných práv nielen v inštitúciách EÚ, ale aj v členských štátoch, predovšetkým keď uplatňujú právo EÚ na vnútroštátnej úrovni a vo svojich vzťahoch s tretími krajinami;

E.

keďže hoci správa za rok 2020 vyvoláva obavy a zároveň zvyšuje povedomie, neposkytuje dostatočné posúdenie účinnosti zmien, ktoré vykonala každá krajina, ani konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny alebo preskúmanie toho, ako jednotlivé krajiny v priebehu času dodržiavajú zásady právneho štátu, čo by mohlo ohroziť zamýšľané preventívne účinky;

F.

keďže bez účinných nadväzujúcich opatrení počas ročného monitorovacieho cyklu sa prostredníctvom správy za rok 2020 nemusí podariť predísť systémovým výzvam a zhoršujúcej sa situácii v oblasti právneho štátu, ktoré boli v posledných rokoch zaznamenané vo viacerých členských štátoch EÚ, zisťovať ich a účinne riešiť; keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom dodržiavania zásady správneho finančného riadenia a ochrany finančných záujmov Únie;

G.

keďže v posledných rokoch boli vo viacerých uzneseniach, ktoré prijal Európsky parlament, identifikované vážne problémy v oblasti právneho štátu vo viacerých členských štátoch (28);

H.

keďže zhoršujúca sa situácia v oblasti právneho štátu a základných práv v niektorých krajinách vážne ovplyvňuje vzájomnú dôveru vo fungovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a ohrozuje ciele Únie zakotvené v článku 3 Zmluvy o EÚ, čo dokazuje aj niekoľko prípadov, v ktorých bol európsky zatykač vystavený tlaku v dôsledku veľkých pochybností o nezávislosti súdnictva;

I.

keďže inštitúcie ombudsmana a rovnocenných orgánov v členských štátoch zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane hlavných zásad právneho štátu, ako sú transparentnosť, zodpovednosť a riadny postup;

J.

keďže núdzové opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 ovplyvnili výkon základných práv občanov EÚ, ako je právo na voľný pohyb, prístup k spravodlivosti, prístup k verejným informáciám, súkromie, sloboda združovania a sloboda zhromažďovania, a zároveň mali dosah na demokratický systém bŕzd a protiváh; keďže je preto zásadne dôležité zabezpečiť, aby na ochranu práv občanov EÚ existoval účinný systém bŕzd a protiváh v súvislosti s opatreniami vlády;

K.

keďže pozície niektorých členských štátov v medzinárodnom hodnotení slobody tlače sa zhoršili a násilie páchané na novinároch sa zvýšilo; keďže medzi hrozbami namierenými proti slobode médií je obťažovanie a útoky zamerané na novinárov, nerešpektovanie ich právnej ochrany, ako aj ovládnutie médií a opatrenia v mediálnom sektore motivované ekonomickými alebo politickými cieľmi; keďže znepokojujúci vývoj zameraný na obmedzovanie slobody prejavu a slobody tlače je zlým príkladom v EÚ a kandidátskych krajinách na vstup do EÚ;

L.

keďže je potrebné posilniť a zefektívniť existujúce mechanizmy a vytvoriť účinný mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad a hodnôt zakotvených v zmluvách v celej Únii;

M.

keďže dodržiavanie práv menšín je jedným z politických kritérií, ktoré musia kandidátske krajiny splniť v čase pristúpenia; keďže Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práv národnostných a jazykových menšín v kandidátskych krajinách; keďže Európsky parlament už vyzval Komisiu (29), aby prijala spoločný rámec minimálnych noriem EÚ na ochranu práv osôb patriacich k menšinám, ktoré budú pevne zakotvené v právnom rámci zaručujúcom demokraciu, právny štát a základné práva v celej EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

—

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 5, 6 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, jej akčný program a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

—

so zreteľom na vyhlásenie samitu ICPD 25 v Nairobi z 1. novembra 2019 s názvom Urýchliť realizáciu prísľubu a na národné a partnerské záväzky a spoločné akcie, ktoré boli oznámené na samite v Nairobi,

—

so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá 25. septembra 2015 a nadobudla platnosť 1. januára 2016, a najmä na jej ciele udržateľného rozvoja 3, 5, 16 a súvisiace ukazovatele,

—

so zreteľom na atlasy antikoncepcie z rokov 2017, 2018, 2019 a 2020, ktoré hodnotia prístup k antikoncepcii v rámci geografickej Európy a ktoré upozorňujú na nerovnosti v rámci kontinentu a na skutočnosť, že nenaplnená potreba antikoncepcie v niektorých častiach Európy zostala do značnej miery bez povšimnutia,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979 a na jeho všeobecné odporúčania č. 21 (1994), č. 24 (1999), č. 28 (2010), č. 33 (2015) a č. 35 (2017),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu („Istanbulský dohovor“),

—

so zreteľom na článok 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) z 3. mája 2008,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III: ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o de facto zákaze práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie výboru CEDAW z 28. februára 2020 vo veci S.F.M./Španielsko,

—

so zreteľom na správu Výboru Rady Európy pre rovnosť a nediskrimináciu z 25. septembra 2017 o podpore ľudských práv intersexuálnych osôb a odstraňovaní diskriminácie voči týmto osobám,

—

so zreteľom na správu Výboru Rady Európy pre rovnosť a nediskrimináciu z 2. apríla 2015 o diskriminácii transrodových osôb v Európe,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o právach intersexuálnych osôb (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014 (3),

—

so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z 22. novembra 2019 s názvom Peking + 25: piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ,

—

so zreteľom na Akčný plán pre sexuálne a reprodukčné zdravie: podpora plnenia Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v Európe – na nikoho nezabudnúť, ktorý vypracoval Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu a ktorý má tri úzko prepojené ciele: „umožniť všetkým ľuďom prijímať informované rozhodnutia o svojom sexuálnom a reprodukčnom zdraví a zabezpečiť, aby ich ľudské práva boli rešpektované, chránené a dodržiavané“, „zabezpečiť, aby všetci ľudia mohli požívať najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň sexuálneho a reprodukčného zdravia a pohody“, a „zaručiť všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a odstrániť nerovnosti“,

—

so zreteľom na správu Európskej siete Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo (ďalej len „IPPF EN“) a Spolkového centra pre vzdelávanie v oblasti zdravia (ďalej len „BZgA“) s názvom Sexuálne vzdelávanie v Európe a Strednej Ázii: súčasný stav a najnovší vývoj,

—

so zreteľom na partnerský prieskum IPPF EN: Právne predpisy týkajúce sa umelého prerušenia tehotenstva a ich vykonávanie v Európe a Strednej Ázii,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom The gendered impact of the COVID-19 crisis and post-crisis (Rodový vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a obdobie po nej), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 30. septembra 2020 (4),

—

so zreteľom na politickú správu orgánu OSN Ženy z 9. apríla 2020 s názvom The Impact of COVID-19 on Women (Vplyv pandémie COVID-19 na ženy),

—

so zreteľom na správu OSN z 23. apríla 2020 s názvom COVID-19 and Human Rights: We are all in this together (COVID-19 a ľudské práva: všetci sme v tom spoločne),

—

so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) z 27. apríla 2020 s názvom Impact of the COVID-19 Pandemic on Family Planning and Ending Gender-based Violence, Female Genital Mutilation and Child Marriage (Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na plánovanie rodiny a odstránenie rodovo motivovaného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstva maloletých),

—

so zreteľom na vyhlásenie UNFPA z 28. apríla 2020 s názvom Millions more cases of violence, child marriage, female genital mutilation, unintended pregnancy expected due to the COVID-19 pandemic (Milióny ďalších prípadov násilia, manželstva maloletých, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a neplánovaného tehotenstva očakávané v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19),

—

so zreteľom na politickú správu Európskej ženskej loby s názvom Women must not pay the price for COVID-19! (Ženy nesmú doplatiť na COVID-19!),

—

so zreteľom na štúdiu profesorky Sabine Oerteltovej-Prigioneovej s názvom The impact of sex and gender in the COVID-19 pandemic (Vplyv pohlavia a rodu počas pandémie COVID-19), ktorá bola uverejnená 27. mája 2020,

—

so zreteľom na usmernenie WHO s názvom Safe abortion: technical and policy guidance for health systems (Bezpečné umelé prerušenie tehotenstva: odborné a politické usmernenia pre systémy zdravotnej starostlivosti),

—

so zreteľom na globálnu stratégiu WHO pre urýchlenie odstránenia rakoviny krčka maternice ako problému verejného zdravia,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2020 o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva (5),

—

so zreteľom na spoločnú správu Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a IPPF EN z 22. apríla 2020 s názvom Sexual and Reproductive Health and Rights during the COVID-19 pandemic (Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva počas pandémie COVID-19),

—

so zreteľom na článok 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 22 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva z 2. mája 2016 k právu na sexuálne a reprodukčné zdravie,

—

so zreteľom na články 2, 7, 17 a 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 36 Výboru OSN pre ľudské práva z 30. októbra 2018 k článku 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach o práve na život,

—

so zreteľom na predbežnú správu osobitného spravodajcu OSN z 3. augusta 2011 o práve každého človeka na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia,

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre právo každého človeka na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia zo 4. apríla 2016,

—

so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre násilie páchané na ženách, jeho príčiny a dôsledky vrátane správy z 11. júla 2019 o prístupe založenom na ľudských právach v boji proti zlému zaobchádzaniu a násiliu páchanom na ženách pri poskytovaní služieb v oblasti reprodukčného zdravia so zameraním na pôrod a pôrodnícke násilie,

—

so zreteľom na vyhlásenie WHO z roku 2015 o prevencii a odstránení nerešpektujúceho a hrubého zaobchádzania pri pôrodoch,

—

so zreteľom na správu Výboru Rady Európy pre rovnosť a nediskrimináciu zo 16. septembra 2019 o pôrodníckom a gynekologickom násilí,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (6),

—

so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN pre otázky diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi z 8. apríla 2016, ktorá bola predložená na 32. zasadnutí Rady pre ľudské práva v júni 2016,

—

so zreteľom na oddiel II správy pracovnej skupiny OSN pre otázky diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi zo 14. mája 2018,

—

so zreteľom na oddiel III správy pracovnej skupiny OSN pre otázky diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi z 8. apríla 2016,

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv z 10. januára 2019,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (8),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí v Rade, Európskom parlamente a Európskej komisii, z 19. novembra 2018 s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, v ktorom EÚ opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie presadzovať, chrániť a napĺňať právo každého jednotlivca na úplnú kontrolu nad otázkami súvisiacimi s jeho sexualitou a sexuálnym a reprodukčným zdravím a slobodné a zodpovedné rozhodovanie sa v týchto otázkach bez diskriminácie, nátlaku a násilia,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o podpore rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu (11),

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 2. decembra 2003 o skríningu rakoviny (12),

—

so zreteľom na európske usmernenia na zabezpečenie kvality skríningu rakoviny krčka maternice zo 7. mája 2008 a na európske usmernenia na zabezpečenie kvality skríningu a diagnostikovania rakoviny prsníka z 12. apríla 2006,

—

so zreteľom na dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva z decembra 2017 o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach žien v Európe,

—

so zreteľom na stratégiu WHO pre zdravie a dobré životné podmienky žien v európskom regióne WHO na obdobie 2017 – 2021 a Akčný plán pre sexuálne a reprodukčné zdravie: podpora plnenia Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v Európe – na nikoho nezabudnúť (2016),

—

so zreteľom na globálnu stratégiu WHO pre zdravie žien, detí a mladistvých na obdobie 2016 – 2030,

—

so zreteľom na normy Regionálneho úradu WHO pre Európu a centra BZgA pre sexuálnu výchovu v Európe: rámec pre tvorcov politík, vzdelávacie a zdravotnícke inštitúcie a odborníkov, a na Medzinárodné technické usmernenia organizácie UNESCO v oblasti sexuálnej výchovy: prístup založený na dôkazoch,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho výboru pre sociálne práva z 30. marca 2009 o kolektívnej sťažnosti č. 45/2007, ktorú podalo Medzinárodné centrum pre právnu ochranu ľudských práv (INTERIGHTS) proti Chorvátsku, a na všeobecnú pripomienku č. 15 Výboru OSN pre práva dieťaťa zo 17. apríla 2013 k právu dieťaťa na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia (článok 24), v ktorej sa zdôrazňuje, že dospievajúci by mali mať prístup k vhodným a objektívnym informáciám o sexuálnych a reprodukčných otázkach,

—

so zreteľom na správu Populačného fondu OSN o stave svetovej populácie z roku 2019 s názvom Nedokončená úloha: presadzovanie práv a možností pre všetkých,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0169/2021),

A.

keďže sexuálne a reprodukčné zdravie je stav telesnej, citovej, duševnej a sociálnej pohody vo vzťahu ku všetkým aspektom sexuality a reprodukcie, nie len neprítomnosť dysfunkcie, invalidity alebo úmrtnosti, a keďže každý jednotlivec má právo rozhodovať o svojom tele (13) bez diskriminácie, nátlaku a násilia a právo na prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktoré toto právo podporujú a zaujímajú pozitívny prístup k sexualite a reprodukcii, pretože sexualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie;

B.

keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (SRZP) sú podľa WHO zastrešujúcim termínom pre rôzne otázky týkajúce sa všetkých osôb a predstavujú štyri samostatné oblasti: sexuálne zdravie, sexuálne práva, reprodukčné zdravie a reprodukčné práva, a sú založené na práve každého jednotlivca na rešpektovanie jeho telesnej nedotknuteľnosti, súkromia a osobnej autonómie, práve na plné rešpektovanie jeho sexuálnej orientácie a rodovej identity, práve rozhodnúť sa, či, s kým a kedy bude sexuálne aktívny, práve na bezpečnú sexuálnu skúsenosť, práve rozhodnúť sa, či, kedy a s kým uzavrie manželstvo, či a ako bude mať dieťa alebo deti a koľko detí, práve na celoživotný prístup k informáciám, zdrojom, službám a podpore, ktoré sú potrebné na dosiahnutie všetkých uvedených skutočností bez diskriminácie, donútenia, vykorisťovania a násilia;

C.

keďže sexuálne a reprodukčné práva sú v medzinárodnom a európskom práve v oblasti ľudských práv chránené ako ľudské práva, napríklad v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, CEDAW a Európskom dohovore o ľudských právach, a predstavujú podstatný prvok komplexného poskytovania zdravotnej starostlivosti; keďže zdravotné práva, najmä práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, sú základnými právami žien, ktoré by sa mali posilniť a nemožno ich nijakým spôsobom oslabiť alebo odobrať; keďže uplatňovanie SRZP je základným prvkom ľudskej dôstojnosti a je neoddeliteľne spojené s dosiahnutím rodovej rovnosti a bojom proti rodovo motivovanému násiliu; keďže by sa mala zaručiť možnosť voľby, a tým úplná autonómia osoby, keďže je to jej telo;

D.

keďže Európska únia má priamu právomoc konať v oblasti presadzovania SRZP v rámci vonkajšej činnosti; keďže Európska únia nemá priamu právomoc konať v oblasti presadzovania SRZP v Únii, ale spolupráca medzi členskými štátmi sa uskutočňuje prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie; keďže Európska únia vyzýva, nabáda a podporuje členské štáty, aby presadzovali SRZP pre všetkých;

E.

keďže rodovo motivované násilie je rozšírené a zhoršilo sa v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; keďže podľa odhadov 25 % žien zažije počas svojho života určitú formu rodovo motivovaného násilia a nespočetné množstvo žien zažije sexuálne napadnutie a obťažovanie v intímnych partnerstvách a vo verejnom živote v dôsledku zakorenených rodových stereotypov a z nich vyplývajúcich sociálnych noriem;

F.

keďže porušovanie SRZP predstavuje porušovanie ľudských práv, konkrétne práva na život, fyzickú a duševnú nedotknuteľnosť, rovnosť, nediskrimináciu, zdravie, vzdelávanie, dôstojnosť, súkromie a ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním; keďže porušovanie SRZP žien je formou násilia páchaného na ženách a dievčatách a bráni pokroku pri dosahovaní rodovej rovnosti (14);

G.

keďže SRZP patria medzi ciele v rámci cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 3 a keďže boj proti rodovo motivovanému násiliu a škodlivým praktikám je cieľom v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5;

H.

keďže napriek tomu, že EÚ má jedny z najprísnejších noriem v oblasti SRZP na svete a niektoré členské štáty zaviedli politiky a programy, ktoré podporujú sexuálne a reprodukčné práva, stále pretrvávajú problémy, nedostatočný prístup a cenová dostupnosť, rozdiely, odlišnosti a nerovnosti pri uplatňovaní SRZP, a to v rámci EÚ aj v rámci členských štátov, na základe veku, pohlavia, rodu, rasy, etnického pôvodu, triedy, náboženskej príslušnosti alebo viery, rodinného stavu, sociálno-ekonomického postavenia, zdravotného postihnutia, HIV (alebo sexuálne prenosných infekcií), národného alebo sociálneho pôvodu, právneho postavenia alebo migračného statusu, jazyka, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

I.

keďže problémy a prekážky v oblasti SRZP môžu okrem iného zahŕňať prekážky právnej, finančnej, kultúrnej a informačnej povahy, ako sú nedostatočný prístup ku všeobecným, kvalitným a prístupným službám SRZP, chýbajúca komplexná, veku primeraná a na dôkazoch založená sexuálna výchova, najmä vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovanie SRZP pre LGBTI osoby môže byť vážne sťažené v dôsledku toho, že v osnovách sexuálnej výchovy chýba rozmanitosť sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov, chýbajúce dostupné moderné metódy antikoncepcie, odopieranie lekárskej starostlivosti z dôvodu osobného presvedčenia, právne obmedzenia a praktické prekážky v prístupe k službám umelého prerušenia tehotenstva, odopieranie starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva, nútené umelé prerušenie tehotenstva, rodovo motivované násilie, gynekologické a pôrodnícke násilie, nútená sterilizácia, a to aj v rámci právneho uznania rodu, zastrašovanie, kruté a ponižujúce zaobchádzanie, rozdiely v miere úmrtnosti matiek a nedostatky v podpore duševného zdravia matiek, rastúci počet cisárskych rezov, chýbajúci prístup k liečbe rakoviny krčka maternice, obmedzený prístup k medicínsky asistovanej reprodukcii a liečbe plodnosti, ťažkosti pri prístupe k tovaru potrebnému pre SRZP, vysoké miery sexuálne prenosných infekcií a HIV, vysoká miera tehotenstva dospievajúcich dievčat, škodlivé rodové stereotypy a praktiky, ako sú mrzačenie pohlavných orgánov žien a intersexuálnych osôb, detské, skoré a nútené sobáše a vraždy zo cti a takzvané praktiky „konverznej terapie“, ktoré môžu mať formu sexuálneho násilia, ako napríklad „nápravné znásilnenie“, ktoré sa pácha na lesbických a bisexuálnych ženách a dievčatách, ako aj na transrodových osobách, a zastarané alebo ideologicky motivované právne ustanovenia obmedzujúce SRZP;

J.

keďže služby sexuálneho a reprodukčného zdravia sú základnými službami zdravotnej starostlivosti, ktoré by mali byť dostupné pre všetkých a mali by zahŕňať komplexnú, veku primeranú a na dôkazoch založenú výchovu v otázkach sexuality a vzťahov, informácie, dôverné a nezaujaté poradenstvo a služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a pohody, informácie a poradenstvo v oblasti modernej antikoncepcie, ako aj prístup k širokej škále modernej antikoncepcie, predpôrodnú, pôrodnú a popôrodnú starostlivosť, pôrodnú asistenciu, pôrodnícku starostlivosť a starostlivosť o novorodenca, bezpečnú a legálnu starostlivosť a služby spojené s umelým prerušením tehotenstva vrátane liečby komplikácií po vykonaní nebezpečného umelého prerušenia tehotenstva, prevenciu a liečbu HIV a iných sexuálne prenosných infekcií, služby zamerané na odhaľovanie, prevenciu a potláčanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, prevenciu, detekciu a liečbu rakoviny reprodukčných orgánov vrátane rakoviny krčka maternice, a starostlivosť v oblasti plodnosti a liečbu plodnosti;

K.

keďže SRZP sú ľudské práva a členské štáty EÚ ich musia dodržiavať v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; keďže dodržiavanie ľudských práv je nevyhnutné pre fungovanie demokracie; keďže ľudské práva, demokracia a právny štát sú navzájom závislé; keďže všetky členské štáty EÚ musia v plnej miere dodržiavať všetky tieto hodnoty EÚ;

L.

keďže sexuálne zdravie má zásadný význam pre celkové zdravie a pohodu jednotlivcov, párov a rodín, ako aj pre sociálny a hospodársky rozvoj spoločenstiev a krajín, a keďže prístup k zdraviu vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia je ľudským právom; keďže poskytovanie sexuálnej a zdravotnej výchovy je v určitej forme už povinné vo väčšine členských štátov;

M.

keďže WHO definuje neplodnosť ako „chorobu reprodukčného systému, ktorá je definovaná neschopnosťou dosiahnuť klinické tehotenstvo po 12 alebo viac mesiacoch pravidelného nechráneného pohlavného styku“; keďže táto definícia nezahŕňa realitu lesieb a bisexuálnych žien, ako ani transrodových osôb v pároch osôb rovnakého pohlavia alebo osamelých žien, ktoré majú záujem o možnosti v oblasti plodnosti, čo zhoršuje sociálno-právne výzvy, ktorým už čelia v prístupe k technológiám asistovanej reprodukcie v dôsledku zamerania na boj proti neplodnosti; keďže lesby a bisexuálne ženy nemusia byť schopné preukázať svoju „neplodnosť“, a preto im môže byť odoprený prístup k technológiám asistovanej reprodukcie (15);

N.

keďže za určitých okolností môžu tehotenstvo podstúpiť aj transrodoví muži a nebinárne osoby, ktoré by v takom prípade mali využívať opatrenia týkajúce sa tehotenstva a starostlivosti súvisiacej s pôrodom bez diskriminácie na základe ich rodovej identity;

O.

keďže nikto by nemal zomrieť pri pôrode a prístup ku kvalitnému, dostupnému a na dôkazoch založenému materstvu, tehotenstvu a starostlivosti súvisiacej s pôrodom je ľudským právom a musí byť zabezpečený bez akejkoľvek diskriminácie;

P.

keďže tehotné osoby sa počas pôrodu stretávajú s rôznymi nútenými a donucovacími lekárskymi zásahmi vrátane fyzického zneužívania a slovného napádania, šitia pôrodných poranení bez zmierňovania bolesti, nerešpektovania ich rozhodnutí a nedodržiavania ich informovaného súhlasu, ktoré môžu predstavovať násilie a kruté a neľudské zaobchádzanie;

Q.

keďže komplexná, na dôkazoch založená, nediskriminačná a veku primeraná sexuálna výchova, ktorá sa opiera o prístup založený na právach a rodovo orientovaný prístup, ako sa uvádza v medzinárodnom technickom usmernení UNESCO, uľahčuje zodpovedné sexuálne správanie a posilňuje postavenie detí a mladých ľudí, keďže poskytuje vedecky presné a veku primerané informácie o sexualite a zaoberá sa otázkami sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane, ale nie výlučne, ľudského rozvoja, sexuálnej a reprodukčnej anatómie a fyziológie, súhlasu, puberty a menštruácie, reprodukcie, modernej antikoncepcie, tehotenstva a pôrodu, sexuálne prenosných infekcií, a boja proti rodovo motivovanému násiliu vrátane škodlivých praktík, ako sú detské, skoré a nútené sobáše a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; keďže veku primeraná, komplexná sexuálna výchova má kľúčový význam pre budovanie zručností detí a mladých ľudí pri formovaní zdravých, rovnocenných a bezpečných vzťahov, najmä tým, že sa zameriava na rodové normy, rodovú rovnosť, dynamiku moci vo vzťahoch, súhlas a rešpektovanie hraníc, a prispieva k dosahovaniu rodovej rovnosti;

R.

keďže nedostupnosť vedecky presných a na dôkazoch založených informácií a vzdelávania predstavuje porušenie práv jednotlivcov, poškodzuje ich pri prijímaní informovaných rozhodnutí o vlastnom SZRP a oslabuje zdravý prístup k rodovej rovnosti;

S.

keďže sexuálne a reprodukčné zdravie zahŕňa menštruačnú hygienu a sanitáciu, ako aj systémové a sociálno-ekonomické faktory stigmatizácie a diskriminácie súvisiace s menštruáciou; keďže menštruačná chudoba, ktorá súvisí s obmedzeným prístupom k sanitárnym výrobkom, sa týka približne jednej z desiatich žien v Európe a zhoršuje ju rodovo zaujaté zdaňovanie výrobkov pre menštruačnú hygienu v EÚ; keďže pocit hanby, neliečené menštruačné bolesti a diskriminačné tradície vedú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a nižšej miere dochádzky dievčat do školy a žien do práce; keďže existujúce negatívne postoje a mýty, ktoré obklopujú menštruáciu, ovplyvňujú rozhodnutia v oblasti reprodukčného zdravia; keďže pochopenie prepojení medzi menštruačnou hygienou a chorobnosťou, úmrtnosťou a neplodnosťou matiek, sexuálne prenosnými infekciami/HIV a rakovinou krčka maternice môže byť nápomocné pri včasnom odhaľovaní a zachrániť životy;

T.

keďže moderná antikoncepcia zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti a predchádzaní neplánovanému tehotenstvu, ako aj pri uplatňovaní práva jednotlivcov prijímať rozhodnutia týkajúce sa rodiny tým, že budú proaktívne a zodpovedne plánovať počet detí, ich načasovanie a vekový rozostup; keďže niektoré metódy modernej antikoncepcie taktiež znižujú výskyt HIV/sexuálne prenosných infekcií; keďže prístupu k modernej antikoncepcii stále bránia praktické, finančné, sociálne a kultúrne prekážky vrátane mýtov o antikoncepcii, zastaraných postojov k ženskej sexualite a antikoncepcii, ako aj stereotypného vnímania žien, ktoré sú ako jediné zodpovedné za antikoncepciu;

U.

keďže zákony týkajúce sa umelého prerušenia tehotenstva vychádzajú z vnútroštátnych právnych predpisov; keďže aj keď je umelé prerušenie tehotenstva legálne, prístup k nemu často komplikuje celý rad právnych, kvázi právnych a neformálnych prekážok, ako sú napríklad obmedzené časové lehoty a dôvody pre prístup k umelému prerušeniu tehotenstva, lekársky neodôvodnené čakacie lehoty, nedostatok vyškolených a ochotných zdravotníckych pracovníkov a odopieranie lekárskej starostlivosti na základe osobného presvedčenia, zaujaté a povinné poradenstvo, úmyselné dezinformácie alebo povolenia treťou stranou, lekársky zbytočné testy, núdzové požiadavky, súvisiace náklady a nedostatočné náhrady nákladov;

V.

keďže v niektorých členských štátoch stále platia veľmi reštriktívne zákony, ktoré zakazujú umelé prerušenie tehotenstva s výnimkou prísne vymedzených okolností, v dôsledku ktorých musia ženy vyhľadávať umelé prerušenie tehotenstva v tajnosti, cestovať do iných krajín alebo dieťa donosiť proti svojej vôli, čo predstavuje porušenie ľudských práv a formu rodovo motivovaného násilia (16), čo sa dotýka práv žien a dievčat na život, telesnú a duševnú nedotknuteľnosť, rovnosť, nediskrimináciu a zdravie, a keďže niektoré členské štáty, ktoré legalizovali umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť alebo zo širších sociálnych dôvodov, však naďalej zachovávajú osobitné trestné sankcie za umelé prerušenie tehotenstva vykonané mimo rozsahu pôsobnosti uplatniteľných právnych ustanovení;

W.

keďže niekoľko členských štátov sa v súčasnosti snaží ďalej obmedziť prístup k SRZP prostredníctvom veľmi reštriktívnych zákonov, ktoré vedú k rodovej diskriminácii a negatívnym dôsledkom pre zdravie žien;

X.

keďže odporcovia sexuálnych a reprodukčných práv často využívajú otázky, ako sú národné záujmy alebo demografické zmeny, aby oslabili SRZP, čím prispievajú k narúšaniu osobných slobôd a zásad demokracie; keďže všetky politiky zamerané na riešenie demografických zmien musia byť založené na právach, zamerané na ľudí, individuálne prispôsobené a založené na dôkazoch a musia dodržiavať sexuálne a reprodukčné práva;

Y.

keďže odporcovia sexuálnych a reprodukčných práv a samostatnosti žien majú podstatný vplyv na vnútroštátne právo a politiku s retrogresívnymi iniciatívami prijatými v niekoľkých členských štátoch, pričom sa usilujú o oslabenie SRZP, ako to uviedol Európsky parlament vo svojich uzneseniach o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ a o práve na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť vo svojej správe z 22. novembra 2019 s názvom Peking + 25: piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ; keďže tieto iniciatívy a tento krok späť bránia uplatňovaniu ľudských práv, rozvoju krajín a podkopávajú európske hodnoty a základné práva;

Z.

keďže z početných správ vyplýva, že počas pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia pohybu boli služby SRZP obmedzené a/alebo zrušené (17) a dochádzalo k narušeniu prístupu k základným zdravotníckym službám, ako je starostlivosť v oblasti antikoncepcie a umelého prerušenia tehotenstva, testovanie na HIV a sexuálne prenosné infekcie, prístup k informačným centrám pre predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, skríning rakoviny reprodukčných orgánov a ohľaduplná zdravotná starostlivosť o matky, čo má závažné dôsledky pre základné právo žien na telesnú autonómiu; keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že je potrebné posilniť odolnosť zdravotníckych systémov voči takýmto krízam s cieľom zabezpečiť, aby služby súvisiace so SRZP boli naďalej plne dostupné a poskytované včas;

AA.

keďže pretrváva úsilie o využitie zdravotnej krízy COVID-19 ako zámienky na prijatie ďalších reštriktívnych opatrení v oblasti SRZP (18), čo vedie k prerozdeleniu zdrojov; keďže to má široký a dlhodobý negatívny vplyv na uplatňovanie základného práva na zdravie, na rodovú rovnosť a na boj proti diskriminácii a rodovo motivovanému násiliu a ohrozuje to dobré životné podmienky, zdravie a životy žien a dievčat;

AB.

keďže marginalizované osoby a skupiny okrem iných vrátane rasových, etnických a náboženských menšín, migrantov, osôb zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, osôb bez zdravotného poistenia, osôb žijúcich vo vidieckych oblastiach, osôb so zdravotným postihnutím, LGBTIQ osôb a obetí násilia často čelia ďalším prekážkam, prierezovej diskriminácii a násiliu pri prístupe k zdravotnej starostlivosti, a to v dôsledku zákonov a politík, ktoré umožňujú donucovacie postupy v oblasti sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, a neschopnosti zabezpečiť primerané úpravy v prístupe ku kvalitnej starostlivosti a informáciám; keďže chýbajú podstatné údaje o probléme pôrodníckeho násilia voči ženám v Európe, ktoré sú obeťami rasovej diskriminácie; keďže táto diskriminácia vedie k vyššej úmrtnosti a chorobnosti matiek (napríklad medzi ženami čiernej pleti), vyššiemu riziku zneužívania a násilia (v prípade žien so zdravotným postihnutím), nedostatočnému prístupu k informáciám a celkovej nespravodlivosti a nerovnosti v prístupe k službám SRZP;

AC.

keďže neplodnosť a znížená plodnosť postihujú jedného zo šiestich ľudí v Európe a predstavujú globálny problém verejného zdravia; keďže je potrebné znížiť nerovnosti v prístupe k informáciám o plodnosti a liečbe a zakázať diskrimináciu na základe pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie a zdravotného alebo rodinného stavu;

AD.

keďže podľa Charty základných práv Európskej únie, Európskeho dohovoru o ľudských právach a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sexuálne a reprodukčné zdravie žien súvisí s viacerými ľudskými právami vrátane práva na život a dôstojnosť, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, práva na súkromie, práva na vzdelanie a zákazu diskriminácie;

AE.

keďže Európsky parlament sa zaoberal SRZP vo svojej pozícii k akčnému programu Únie v oblasti zdravia na roky 2021 – 2027 („program EU4Health“), ktorá bola prijatá v prvom čítaní 13. novembra 2020, s cieľom zabezpečiť včasný prístup k tovaru, ktorý je potrebný na bezpečné zaistenie SRZP (napr. k liekom, antikoncepcii a zdravotníckemu vybaveniu);

AF.

keďže dospievajúci často čelia prekážkam v súvislosti so SRZP z dôvodu nedostatku služieb zameraných na mladých ľudí;

AG.

keďže EÚ a Organizácia Spojených národov začali iniciatívu Spotlight s cieľom bojovať proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách vrátane sexuálneho násilia a keďže cieľom tejto iniciatívy je okrem iného zlepšenie prístupu k sexuálnej výchove a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

AH.

keďže služby v oblasti vody, sanitácie a hygieny (WASH) sú nevyhnutné pre sexuálne a reprodukčné zdravie, ale stále sú príliš často nedostupné, najmä vo vzdialených regiónoch;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

a)

Prístup k bezpečným, eticky vyrobeným a obehovým menštruačným výrobkom pre všetkých

24.

25.

b)

Komplexná sexuálna výchova v prospech mladých ľudí

26.

27.

28.

29.

c)

Moderná antikoncepcia ako stratégia na dosiahnutie rodovej rovnosti

30.

31.

32.

d)

Starostlivosť spojená s bezpečným a legálnym umelým prerušením tehotenstva ako pevná súčasť zdravia žien a ich práv

33.

34.

35.

36.

37.

38.

e)

Prístup k liečbe plodnosti

39.

f)

Starostlivosť v materstve, počas tehotenstva a pôrodná starostlivosť pre všetkých

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

—

so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ďalej len „ICPD“), ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, na jej akčný program a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,

—

so zreteľom na zásadu 1 akčného programu ICPD, podľa ktorej má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Nairobi o ICPD25 z 1. novembra 2019 s názvom Urýchliť realizáciu prísľubu a na národné a partnerské záväzky a spoločné akcie oznámené na samite v Nairobi,

—

so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Ottawy o záväzkoch prijaté na siedmej Medzinárodnej konferencii poslancov o vykonávaní ICPD, ktorá sa konala 22. a 23. októbra 2018 v Ottawe v Kanade,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na 21. osobitnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN z 5. októbra 1999 o celkovom preskúmaní a hodnotení vykonávania akčného programu ICPD (päťročné preskúmanie pokroku pri vykonávaní akčného programu),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov s názvom Rámec opatrení nadväzujúcich na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji po roku 2014 (ďalej len „globálna správa o ICPD pre obdobie po roku 2014“),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá v septembri 2015 a začala sa uplatňovať od 1. januára 2016, a najmä na ciele udržateľného rozvoja č. 3 a 5,

—

so zreteľom na Svetový humanitárny samit OSN, ktorý sa konal 23. a 24. mája 2016 v Istanbule, a na následnú správu generálneho tajomníka OSN (A/70/709), najmä Program pre ľudstvo,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182) – Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2018 o vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám maloletých a núteným manželstvám – ďalšie kroky (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: Výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2021 s názvom Výzvy v oblasti práv žien v Európe: viac ako 25 rokov po Pekinskej deklarácii a Pekinskej akčnej platforme (5),

—

so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) o stave svetovej populácie v roku 2019 s názvom Nevyriešená úloha: presadzovanie práv a možností pre všetkých,

—

so zreteľom na správu EuroMapping z roku 2018 s názvom Pokyny pre zodpovednosť za reprodukčné zdravie, zdravie matiek, novorodencov a detí a plánovanie rodičovstva,

—

so zreteľom na Európsky atlas antikoncepcie z rokov 2017, 2018 a 2019, ktorý hodnotí prístup k antikoncepcii v Európe podľa jednotlivých krajín, a ktorý v tejto súvislosti zdôrazňuje nerovnosti v celej Európe, ako aj to, že sa v zásade nehovorí o neuspokojenej potrebe antikoncepcie v niektorých častiach Európy,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti (6),

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011 (7),

—

so zreteľom na závery Rady o rodovej otázke v oblasti rozvoja z 26. mája 2015,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2021 – 2025 (GAP III), ktorý 25. novembra 2020 uverejnili Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (JOIN(2020)0017),

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, prijatý v júni 2017,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii pri príležitosti 25. výročia Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD25) (samit v Nairobi) (O-000020/2021 – B9-0018/2021 a O-000021/2021 – B9-0019/2021),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

A.

keďže v roku 2019 uplynulo 25 rokov od Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) v Káhire, na ktorej 179 vlád prijalo akčný program ICPD, bol vyhlásený globálny záväzok v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP) v súlade s Pekinskou akčnou platformou a akčným programom ICPD a potvrdil sa konsenzus postaviť práva a dobré životné podmienky jednotlivcov do centra agendy pre reprodukčné zdravie a demografického plánovania;

B.

keďže akčný program zaradil plánované rodičovstvo do kontextu komplexnej starostlivosti o reprodukčné zdravie a vyzval vlády, aby poskytovali prístup k službám, ako je predpôrodná a postnatálna starostlivosť, bezpečný pôrod, liečba neplodnosti, bezpečné umelé prerušenie tehotenstva v krajinách, kde je to legálne, riadenie následkov neodborne vykonávaného umelého prerušenia tehotenstva, liečba infekcií reprodukčného systému a sexuálne prenosných infekcií, rakoviny prsníka a rakoviny reprodukčného systému, aby tiež poskytovali prístup k informáciám, vzdelávaniu a poradenstvu v oblasti sexuality, reprodukčného zdravia a zodpovedného rodičovstva, a aby vždy uznávali, že prevencia rodovo motivovaného násilia a iných škodlivých praktík by mala byť neoddeliteľnou súčasťou primárnej zdravotnej starostlivosti;

C.

keďže sexuálne a reprodukčné zdravie, ako aj úmrtnosť matiek a novorodencov a HIV sú predmetom cieľa udržateľného rozvoja č. 3 a keďže rodovo motivované násilie, ako aj škodlivé praktiky sú uvedené v cieli udržateľného rozvoja č. 5;

D.

keďže ciele udržateľného rozvoja zároveň požadujú zabezpečenie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, a to najmä umožnením prístupu ku kvalitným základným zdravotníckym službám a bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom a vakcínam pre všetkých; keďže zaručenie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj práv a slobôd žien rozhodovať o svojom tele a živote je základným predpokladom splnenia ostatných cieľov udržateľného rozvoja;

E.

keďže 25. výročie bolo príležitosťou na to, aby vlády a ďalší globálni aktéri potvrdili záväzok plniť program v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, pretože tieto práva sú v mnohých krajinách aj naďalej odopierané; keďže akčný program ICPD je univerzálnym dokumentom, ktorý sa musí uplatňovať v Európskej únii aj mimo nej;

F.

keďže nárast obyvateľstva nebol nikdy taký rýchly ako dnes – pri súčasnom tempe sa počet obyvateľov na svete zdvojnásobí už za 35 rokov;

G.

keďže populačné trendy budú mať zásadný vplyv na budúce vyhliadky rozvoja; keďže presadzovanie rodovej rovnosti, sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a udržateľnej veľkosti rodín je úzko prepojené;

H.

keďže udržateľný rast a rozvoj si udrží krok s takýmto rýchlym rastom populácie iba vtedy, ak budú mať ženy plnú kontrolu nad svojím telom, zdravím a plodnosťou a budú si môcť samé vymedziť svoju úlohu v spoločnosti;

I.

keďže zvyšovanie dostupnosti a vznik nových metód antikoncepcie výrazne pomohli ženám pri plánovaní tehotenstva, a tým aj všetkých ostatných aspektov ich života;

J.

keďže vďaka inováciám a modernizácii sa používanie antikoncepcie zjednodušilo a znížili sa vedľajšie účinky; keďže však stále existujú významné vedľajšie účinky a ich obmedzenie by malo byť prioritou výskumu v tejto oblasti;

K.

keďže v roku 2015 poskytovalo podporu v oblasti plánovania rodičovstva 94 % štátov;

L.

keďže celosvetový podiel žien vo vzťahu, ktoré uviedli, že používajú antikoncepciu, vzrástol z 36 % roku 1970 na 64 % v roku 2015;

M.

keďže prístup žien k službám v oblasti reprodukčného zdravia je nevyhnutný na to, aby mohli využívať svoje reprodukčné práva; keďže prístup neznamená iba to, že sú dostupné prostriedky a služby, ale aj odstránenie príslušných sociálnych, hospodárskych, právnych a akýchkoľvek iných prekážok vrátane ideologických;

N.

keďže kľúčová zdravotná starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (vrátane komplexnej sexuálnej výchovy, služieb v oblasti plánovania rodičovstva, modernej antikoncepcie, prístupu k bezpečnej a legálnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva, primeranej predpôrodnej a postnatálnej starostlivosti, asistencie pri pôrode) je v súčasnosti vo väčšine rozvojových krajín vo všeobecnosti najmenej prístupná 20 % najchudobnejších domácností a najviac prístupná 20 % najbohatších domácností; keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) si v roku 2018 prinajmenšom 214 miliónov žien želalo zabrániť tehotenstvu alebo ho odložiť, avšak nemalo prístup k moderným metódam antikoncepcie;

O.

keďže prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam sa výrazne líši aj v rámci členských štátov EÚ a medzi nimi a je obzvlášť ťažký pre osoby v najzraniteľnejších situáciách; keďže podľa analýzy každej krajiny v atlase antikoncepcie z roku 2019 by sa malo vynaložiť viac úsilia na zlepšenie prístupu k informáciám a antikoncepčným prostriedkom s cieľom zabezpečiť ľuďom slobodnú voľbu v súvislosti s ich reprodukčným životom;

P.

keďže právne predpisy niektorých krajín vyžadujú, aby oprávnenie na prístup žien a dospievajúcich k službám zdravotnej starostlivosti udeľovala tretia strana alebo považujú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia za trestný čin; keďže to obmedzuje prístup osôb, ktoré sú v núdzi, k informáciám alebo službám, ktoré potrebujú;

Q.

keďže programy plánovaného rodičovstva v rozvojových oblastiach pokrývali v roku 1970 približne 40 % dopytu a v súčasnosti pokrývajú asi 77 % dopytu; keďže v približne troch štvrtinách prípadov sa v rámci služieb v oblasti plánovania rodičovstva vyčerpajú zásoby niektorých metód antikoncepcie;

R.

keďže podľa Medzinárodných technických usmernení UNESCO v oblasti sexuálnej výchovy umožňujú programy komplexnej sexuálnej výchovy založené na učebných osnovách deťom a mladým ľuďom rozvíjať presné poznatky a vhodné postoje a zručnosti vrátane rešpektovania ľudských práv, rodovej rovnosti a rozmanitosti, čo prispieva k bezpečným a zdravým vzťahom založeným na vzájomnom rešpekte; keďže takéto vzdelávanie posilňuje postavenie detí a mladých ľudí, pretože im poskytuje dôkazy a vekovo primerané informácie o sexualite, zaoberá sa otázkami sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane, ale nielen: sexuálnej a reprodukčnej anatómie a fyziológie, puberty a menštruácie, reprodukcie, modernej antikoncepcie, tehotenstva a pôrodu, sexuálne prenosných infekcií vrátane HIV a AIDS; a škodlivých praktík, ako sú detské, skoré a nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; keďže väčšina mladistvých na celom svete nemá prístup ku komplexnej sexuálnej výchove;

S.

keďže v roku 1994 sa v akčnom programe krajiny vyzvali, aby v porovnaní s úrovňou úmrtnosti matiek v roku 1990 dosiahli do roku 2000 jej zníženie o polovicu a aby do roku 2015 zabezpečili ďalšie zníženie o polovicu, čo by predstavovalo 75 % zníženie úmrtnosti matiek; keďže napriek tomu, že úmrtnosť matiek sa v globálnom meradle od roku 1995 znížila približne o 44 % a tento pokrok bol zaznamenaný vo všetkých oblastiach sveta, tehotenstvá dospievajúcich dievčat aj naďalej výrazne prispievajú k úmrtnosti a chorobnosti matiek, pričom každoročne pri pôrode alebo počas tehotenstva zomiera okolo 70 000 dospievajúcich dievčat, a k prevažnej väčšine úmrtí matiek aj naďalej dochádza v prostrediach s nedostatočnými zdrojmi alebo v dôsledku prierezovej diskriminácie; keďže úmrtnosť matiek následkom neodborne vykonaného umelého prerušenia tehotenstva a celková miera úmrtnosti matiek sa znižuje vďaka odstraňovaniu právnych obmedzení prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva;

T.

keďže u žien, ktoré nemajú prístup k službám, ako sú predpôrodná starostlivosť, asistencia pri pôrode a akútna pôrodnícka starostlivosť, je väčšia pravdepodobnosť zhoršenia ich zdravotného stavu; keďže napriek tomu, že na rozvojové krajiny pripadá 92 % úmrtnosti matiek a novorodencov, pracuje tu len 42 % svetového zdravotníckeho, pôrodníckeho a ošetrovateľského personálu;

U.

keďže v núdzových situáciách počas tehotenstva a pri pôrode zomiera denne viac ako 500 žien a dievčat z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pôrodných asistentiek a chýbajúcich núdzových postupov pri pôrode alebo následkom neodborne vykonaného umelého prerušenia tehotenstva;

V.

keďže len 55 % všetkých umelých prerušení tehotenstva na celom svete je bezpečných; keďže to znamená, že podľa odhadov WHO sa v rokoch 2010 až 2014 uskutočnilo približne 25 miliónov neodborne vykonaných umelých prerušení tehotenstva ročne; keďže umelé prerušenie tehotenstva je v 26 krajinách aj naďalej úplne nelegálne a umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy je legálne len v 67 krajinách, pričom gestačné obmedzenia sa v závislosti od krajiny líšia; keďže v celom svete – v rozvinutých aj rozvojových krajinách vrátane niekoľkých členských štátov EÚ – možno pozorovať znepokojivý trend potláčania práv žien rozhodovať o svojom tele;

W.

keďže každá tretia žena na svete zažije v priebehu svojho života fyzické alebo sexuálne násilie; keďže podľa OSN viac ako 200 miliónov dievčat a žien bolo nútených podstúpiť mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

X.

keďže počet žien, ktoré uzavreli manželstvo ako maloleté, sa odhaduje na 650 miliónov, a deväť z desiatich detí sa narodí dievčatám mladším ako 18 rokov, ktoré sú už vydaté; keďže podľa organizácie UNICEF medzi negatívne účinky manželstiev detí patrí: oddelenie od rodiny a priateľov, obmedzenie slobody na interakciu s osobami rovnakého veku a na účasť na komunitných činnostiach, nedostatok príležitostí na vzdelávanie, sexuálne zneužívanie, vážne zdravotné riziká ako predčasné tehotenstvo, sexuálne prenosné infekcie a čoraz viac aj šírenie HIV/AIDS; keďže manželstvá detí môžu viesť aj k nútenej práci, otroctvu a prostitúcii;

Y.

keďže nútené manželstvo je jednou z najčastejších príčin prenasledovania na základe pohlavia, čo dosvedčuje významný počet žien pri podávaní žiadosti o azyl; keďže ešte stále existuje množstvo prekážok, ktoré bránia tomu, aby bolo nútené manželstvo uznané ako dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany, napriek tomu, že ide o formu prenasledovania na základe pohlavia a závažného a systematického porušovania základných práv, ktoré vedie k neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu spôsobujúcemu utrpenie;

Z.

keďže LGBTIQ osoby v Európskej únii aj mimo nej aj naďalej trpia z dôvodu diskriminácie a násilia, pričom v niektorých krajinách platia aj naďalej zákony, ktoré kriminalizujú vzťahy osôb rovnakého pohlavia;

AA.

keďže iniciatíva Spotlight spája EÚ a OSN v boji proti všetkému rodovo motivovanému násiliu na svete a je kľúčovým nástrojom na boj proti sexuálnemu násiliu a škodlivým praktikám, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá;

AB.

keďže priority financovania v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv sú nevyvážené – zdravotnícke služby financované z verejných zdrojov vo všeobecnosti zabezpečujú isté plánovanie rodičovstva, starostlivosť o matky, novorodencov a deti a služby súvisiace s HIV/AIDS, ktoré dostávajú značnú pozornosť darcov, zatiaľ čo služby na liečbu sexuálneho násilia, rakoviny ženských pohlavných orgánov a neplodnosti alebo bezpečné prerušenie tehotenstva sú, žiaľ, nedostatočne financované;

AC.

keďže od roku 2015 sa Globálny finančný nástroj snaží nabádať vlády štátov, aby zvýšili svoje výdavky v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja týkajúcimi sa zdravia; keďže opätovné zavedenie a rozšírenie globálneho reštriktívneho pravidla (tzv. global gag rule) malo ničivý dosah na prístup žien a dievčat ku komplexnej zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;