—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 101 až 109,

—

so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, uznesenia, verejné konzultácie, oznámenia a dokumenty Komisie týkajúce sa hospodárskej súťaže,

—

so zreteľom na správu Komisie z 9. júla 2020 o politike hospodárskej súťaže za rok 2019 (COM(2020)0302) a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený toho istého dňa ako sprievodný dokument,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže Európskej únie (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie z 19. marca 2020, 4. apríla 2020, 13. mája 2020 a 2. júla 2020 o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej výskytom ochorenia COVID-19 a na ich následné zmeny (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2020 o usmerneniach k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2021 (C(2020)6400),

—

so zreteľom na Bielu knihu o vytvorení rovnakých podmienok v oblasti zahraničných subvencií, ktorú Komisia zverejnila 17. júna 2020 (COM(2020)0253),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 17. decembra 2020 o schválení akvizície spoločnosti Fitbit spoločnosťou Google za určitých podmienok,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 24/2020 s názvom Postupy Komisie v oblasti kontroly koncentrácií v EÚ a protimonopolných konaní: potreba posilniť dohľad nad trhom (3),

—

so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej zo 16. septembra 2020 o stave Únie,

—

so zreteľom na písomné a ústne odpovede vtedajšej dezignovanej komisárky Margrethe Vestagerovej na vypočutí Európskeho parlamentu 8. októbra 2019,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) z 23. marca 2020 o uplatňovaní právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže počas koronakrízy (4),

—

so zreteľom na správu odborníkov Komisie na vysokej úrovni zo 4. apríla 2019 s názvom Politika hospodárskej súťaže pre digitálnu éru (5),

—

so zreteľom na závery Rady z 22. marca 2019 o zamestnanosti, raste a konkurencieschopnosti,

—

so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady z 1. a 2. októbra 2020,

—

so zreteľom na oznámenia Komisie z 2. decembra 2020 o vystúpení Spojeného kráľovstva a pravidlách EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a z 18. januára 2021 o vystúpení Spojeného kráľovstva a pravidlách EÚ v oblasti štátnej pomoci,

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre politiky v oblasti hospodárstva, vedy a kvality života v Európskom parlamente z decembra 2020 s názvom Vplyv štátnej pomoci na hospodársku súťaž a konkurencieschopnosť počas pandémie COVID-19: prvotné posúdenie,

—

so zreteľom na správu Protimonopolného podvýboru Súdneho výboru Snemovne reprezentantov USA zo 6. októbra 2020 s názvom Investigation of Competition in the Digital Marketplace: Majority Staff Report and Recommendations (Prešetrovanie hospodárskej súťaže na digitálnom trhu: väčšinová správa a odporúčania) (6),

—

so zreteľom na štúdiu orgánu Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž a trhy o prieskume z 19. januára 2021 s názvom Algorithms: How they can reduce competition and harm consumers (Algoritmy: Ako môžu obmedziť hospodársku súťaž a poškodiť spotrebiteľa),

—

so zreteľom na cieľ EÚ v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2030, ktorý lídri EÚ schválili v decembri 2020,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0168/2021),

A.

keďže z konkurenčných trhov majú prospech spotrebitelia, najmä keď vedú k slušným cenám a širšiemu výberu kvalitných produktov; keďže politika hospodárskej súťaže EÚ rieši zachovanie otvoreného trhového hospodárstva so slobodnou, spravodlivou a účinnou hospodárskou súťažou, ktorá podporuje efektívne prideľovanie zdrojov a inovácie, čím sa osobitná pozornosť venuje potrebám MSP a vytváraniu rovnakých podmienok v prospech všetkých občanov EÚ; keďže tento základný cieľ zostáva relevantný dokonca v krízových podmienkach;

B.

keďže Komisia reagovala na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 rýchlym prijatím osobitných dočasných pravidiel hospodárskej súťaže na nápravu vážneho narušenia európskeho hospodárstva;

C.

keďže mimoriadne a dočasné opatrenia v reakcii na pandémiu by sa nemali uplatňovať v podobe protisúťažného správania, ani by ich nemali zneužívať finančne nezdravé podniky na získanie dodatočnej pomoci bez nevyhnutných a účinných plánov na reštrukturalizáciu;

D.

keďže každá štátna pomoc by mala byť koncipovaná a poskytovaná zodpovedne z hľadiska ekonomického, sociálneho a environmentálneho; keďže z dlhodobého hľadiska by politika hospodárskej súťaže mala účinne riešiť sociálne, digitálne a environmentálne výzvy a mala by byť v plnom súlade s prioritami uvedenými v Európskej zelenej dohode a s cieľmi Parížskej dohody;

E.

keďže múdre zosúladenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie s jej priemyselnou, digitálnou, environmentálnou, sociálnou a zahraničnou obchodnou politikou je nevyhnutné pre zabezpečenie rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach, posilnenie odolných hodnotových reťazcov a tvorbu pracovných príležitostí, a teda ako príspevok k prostrediu priaznivému pre podnikanie SME;

F.

keďže riadnemu fungovaniu vnútorného trhu bráni nekalá hospodárska súťaž medzi členskými štátmi;

G.

keďže Komisia v súčasnosti vykonáva všeobecné preskúmanie účinnosti presadzovania politiky hospodárskej súťaže vrátane protimonopolných nariadení, viacerých pravidiel štátnej pomoci, usmernení k nim, hodnotenie pravidiel kontroly koncentrácií a preskúmanie oznámenia o vymedzení pojmu trh;

H.

keďže hospodárske bojkoty výrobkov z konkrétnych geografických oblastí v EÚ predstavujú vážne porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a mali by sa účinne riešiť;

I.

keďže stále náročnejšie výzvy súťaže s veľkou ekonomikou s obrovskými subvenciami, ako je napríklad čínska, si vyžadujú opatrenia na posilnenie podnikov EÚ, ktoré čelia konkurencii z nečlenských krajín EÚ;

J.

keďže štruktúra otvoreného trhu v oblasti obchodu a zúčtovania, ktorá umožňuje skutočnú hospodársku súťaž trhových infraštruktúr medzi sebou, je kľúčom k zachovaniu a posilneniu odolnosti kapitálových trhov EÚ, stimulácii trhov zameraných na inovácie, a tým aj k dosahovaniu lepších výsledkov pre dôchodcov, podniky a investorov; keďže potrebu štruktúry otvoreného trhu treba posúdiť so zreteľom na otázky finančnej stability;

K.

keďže väčšina internetových brán pre spotrebiteľov sa výrazne obmedzuje na malý počet digitálnych ekosystémov a veľkých platforiem; keďže pandémia ochorenia COVID-19 urýchlila tempo digitalizácie a priniesla nové výzvy pre účinnosť politiky hospodárskej súťaže, najmä v oblasti protimonopolných pravidiel, kde zásahy ex ante zatiaľ nie sú povolené;

L.

keďže škandály, ako aj prešetrovania a dôkazy spojené s údajmi ukazujú, ako dominantné technologické subjekty a platformy systematicky sledujú spotrebiteľov online, často prehnane zhromažďujú a uchovávajú osobné údaje, ktoré používajú a predávajú tretím stranám;

M.

keďže niektoré podniky, ktoré profitujú z dvojakého štatútu platformy aj dodávateľa, zneužívajú svoje postavenie na vnucovanie nespravodlivých podmienok konkurencii;

N.

keďže analytici predpokladajú (7), že Amazon, Facebook a Alphabet Inc. (Google) dokopy v roku 2021 získajú 61 % všetkej digitálnej reklamy, čo je viac ako dvojnásobok ich podielu na trhu od roku 2015; keďže 98,53 %, resp. 83,3 % príjmov spoločností Facebook a Alphabet Inc. (Google) pochádza z digitálnej reklamy (8);

O.

keďže pokuty uložené orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže často nemajú na veľké technologické spoločnosti odrádzajúci účinok, pretože sa považujú iba za náklady na podnikanie;

P.

keďže na to, aby dokázali čeliť novej realite rýchlo sa meniacich digitálnych a technologických trhov by protimonopolné nástroje mali byť adekvátne;

Q.

keďže na zabezpečenie rovnej súťaže podľa zásady „rovnaké riziko, rovnaká činnosť, rovnaká regulácia“, sú potrebné rovnaké podmienky pre firmy v oblasti finančných služieb a technologické firmy;

R.

keďže algoritmy môžu výrazne zvýšiť efektívnosť a umožniť firmám, aby spotrebiteľom poskytovali lepšie produkty a služby; keďže však úmyselné či neúmyselné zneužitie algoritmov môže spôsobiť ujmu spotrebiteľovi i hospodárskej súťaži;

S.

keďže pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci by mali byť v súlade s Európskou zelenou dohodou, digitálnou stratégiou EÚ, Európskym pilierom sociálnych práv a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a mohli by k nim významne prispieť; keďže prípady štátnej pomoci EÚ sa takmer vôbec nevzťahujú na takéto všeobecné politické ciele EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii články 6 a 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej článok 23,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 2, 3 a 9,

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979 (1),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na cieľ č. 5 zameraný na dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien do roku 2030 (2),

—

so zreteľom na Európsku chartu rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni (3),

—

so zreteľom na smernice EÚ prijaté od roku 1975, ktoré sa venujú rozličným aspektom rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi (smernica 79/7/EHS (4), smernica 86/613/EHS (5), smernica 92/85/EHS (6), smernica 2004/113/ES (7), smernica 2006/54/ES (8), smernica 2010/18/EÚ (9) a smernica 2010/41/EÚ (10)),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o vonkajších faktoroch, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku (15),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Gender in regional cohesion policy (Rod v regionálnej politike súdržnosti), ktorú vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), uverejnenú 25. januára 2017 (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o podpore rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti (25),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Gender budgeting – Mainstreaming gender into the EU budget and macroeconomic policy framework (Rodové rozpočtovanie – uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci rozpočtu a makroekonomickej politiky EÚ), ktorú vypracoval EIGE, uverejnenú 10. apríla 2019 (26),

—

so zreteľom na stanovisko Poradného výboru pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov z 19. decembra 2018 s názvom The future of gender equality strategy after 2019: the battles that we win never stay won (Budúcnosť stratégie pre rodovú rovnosť po roku 2019: žiadne víťazstvo v boji netrvá večne) (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ (28),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (29),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. marca 2019 s názvom 2019 Report on equality between women and men in the EU (Správa o rovnosti žien a mužov v EÚ za rok 2019) (SWD(2019)0101) (30),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (31),

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup (32),

—

so zreteľom na správu s názvom The Missing Entrepreneurs 2019: Policies for Inclusive Entrepreneurship (Chýbajúci podnikatelia 2019: Politiky pre inkluzívne podnikanie), ktorú OECD uverejnila 10. decembra 2019 (33),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI (34),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Gender Dimension of the EU Cohesion Policy (Rodový rozmer politiky súdržnosti EÚ), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 19. februára 2019 (35),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov (36),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2020 o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (37),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

—

so zreteľom na informačný prehľad Komisie zo 17. júna 2020 s názvom Coronavirus Pandemic – Impact on Gender Equality (Pandémia COVID-19 – vplyv na rodovú rovnosť) (38),

—

so zreteľom na oznámenie Rady Európy z 29. mája 2020 s názvom National minorities and COVID-19: inequality deepened, vulnerability exacerbated (Národnostné menšiny a COVID-19: prehĺbená nerovnosť, vyostrená zraniteľnosť),

—

so zreteľom na diskusný dokument Komisie č. 129 z 24. júla 2020 s názvom Gender Smart Financing – Investing In & With Women: Opportunities for Europe (Rodovo vyvážené financovanie – Investovanie do žien a so ženami: príležitosti pre Európu) (39),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565),

—

so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2020, ktorý vypracoval EIGE, uverejnený 16. októbra 2020 (40),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

—

zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0154/2021),

A.

keďže zásada rovnosti žien a mužov je základnou hodnotou EÚ, ktorá je zakotvená v zmluvách a v charte; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa preto malo ako horizontálna zásada vykonávať a začleniť do všetkých činností, opatrení, postupov a programov EÚ, ako aj projektov financovaných EÚ a politík vrátane politiky súdržnosti; keďže je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na riešenie rôznych foriem diskriminácie a nerovnosti, ktorým ženy čelia; keďže v článku 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach (41) na roky 2014 – 2020 sa stanovuje, že počas prípravy a vykonávania programov, aj vo vzťahu k ich monitorovaniu, podávaniu správ a hodnoteniu, sa musí zohľadňovať a podporovať rovnosť mužov a žien a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti; keďže ženy a muži na čele boja za rovnosť preukázali odhodlanie, odvahu a vodcovské schopnosti pri presadzovaní rovnakých príležitostí na celom svete, a najmä tam, kde takéto nerovnosti pretrvávajú, kde sú ženy prenasledované a kde sa ich práva porušujú len preto, že sú ženami; keďže ako európski občania by sme mali byť hrdí na to, že sme dosiahli práva a povinnosti, slobody a príležitosti pre mužov a ženy, a keďže ženy v súčasnosti vedú niektoré z najvýznamnejších inštitúcií a vykonávajú niektoré z najprestížnejších politických funkcií v Európe; keďže tieto pozitívne príklady pomáhajú iniciovať boj proti existujúcim stereotypom a presadzovať vzory;

B.

keďže politika súdržnosti rieši rozdiely medzi rôznymi regiónmi a zaostalosť najviac znevýhodnených regiónov v záujme podpory ich celkového harmonického rozvoja s cieľom dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktorej nevyhnutnou súčasťou je dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže politika súdržnosti potvrdila svoj význam tým, že sa vďaka nej dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o rovnosť medzi občanmi a územnú rovnováhu;

C.

keďže politika súdržnosti je dôležitým nástrojom nielen na aktívnu a účinnú podporu dosiahnutia rovnosti medzi občanmi, udržateľného rozvoja a hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ale aj na znižovanie rozdielov, ktoré zasahujú skupiny, ktoré naďalej trpia diskrimináciou, a to vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie; keďže podpora rodovej rovnosti je horizontálnym cieľom všetkých fondov politiky súdržnosti; keďže štrukturálne fondy sú veľmi dôležitým zdrojom na podporu členských štátov pri dosahovaní pokroku v oblasti rodovej rovnosti;

D.

keďže dosiahnutie rodovej rovnosti, rovnosti medzi mužmi a ženami, regiónmi alebo generáciami má okrem iného zásadný význam pre zníženie miestnych a regionálnych a hospodárskych a sociálnych rozdielov, ako aj pre zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti a spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rozvoja EÚ, členských štátov a regiónov; keďže v oblasti rovnosti mužov a žien sa za posledné desaťročia dosiahol pokrok a rodová rovnosť sa v EÚ v mnohých ohľadoch horizontálne zlepšila; keďže nedostatočné zastúpenie žien na trhu práce a dostupné ukazovatele stále poukazujú na vertikálnu a horizontálnu segmentáciu trhu práce, ako aj sociálno-ekonomickej a politickej sféry; keďže zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu obsahovala už Rímska zmluva a keďže politika súdržnosti môže prispieť k vytvoreniu podmienok, o ktoré sa opiera hospodársky a sociálny rozvoj a ktoré sú prospešné aj z hľadiska ďalšieho zníženia tohto rozdielu a začlenenia žien do trhu práce; keďže podľa EIGE by účinné presadzovanie rodovej rovnosti malo silný, pozitívny sociálny a hospodársky vplyv, a to vrátane zvýšenia HDP EÚ na obyvateľa, miliónov nových pracovných miest a zvýšenia HDP členských štátov;

E.

keďže Európsky dvor audítorov v súčasnosti posudzuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci európskeho rozpočtu; keďže táto audítorská správa, ktorá sa má zverejniť v prvom štvrťroku roku 2021, poskytne užitočné informácie o tom, ako vykonávať rodový rozmer v opatreniach politiky súdržnosti v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027;

F.

keďže v programovom období 2014 – 2020 boli hlavnými kľúčovými prvkami, ktoré viedli k podpore rodovej rovnosti prostredníctvom politiky súdržnosti, okrem iného aj rozdiel medzi formálnymi vyhláseniami v partnerských dohodách a operačných programoch (ktoré obsahovali vyhlásenia o presadzovaní zásad rovnosti príležitostí a nediskriminácie) a ich skutočným vykonávaním, ako aj pomerne slabé politické záväzky v tejto oblasti; keďže v partnerských dohodách a operačných programoch sa vyhlasuje, že sa v rámci nich dodržiavajú a presadzujú zásady rovnosti príležitostí a nediskriminácie; keďže je stále potrebné vynaložiť väčšie úsilie, pokiaľ ide o účasť žien vo všetkých fázach cyklu politiky súdržnosti, a to najmä pri vypracúvaní programov a na rozhodovacích procesoch, ako aj pri realizácií vybraných projektov; keďže v programovom období 2014 – 2020 sa otázky týkajúce sa rodovej rovnosti riešili najmä prostredníctvom operačných programov Európskeho sociálneho fondu (ESF); keďže počas toho istého obdobia prispel Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) k podpore rodovej rovnosti veľmi obmedzeným spôsobom;

G.

keďže údaje rozčlenené podľa pohlavia a založené na spoľahlivých a overených zdrojoch a rodovo relevantných ukazovateľoch majú zásadný význam pre to, aby konkrétne sektory alebo regióny mohli účinne využívať podporu EÚ na základe miestnej situácie v oblasti nerovností s cieľom zlepšiť rozhodovací proces a posúdiť výsledok priamych a nepriamych opatrení politiky súdržnosti zameraných na podporu identifikácie možných rozdielov alebo nespravodlivosti, na základe ktorých treba konať, a na vypracovanie účinných politík na presadzovanie rovnakých práv a slobôd medzi občanmi;

H.

keďže chýba aj súdržnosť politík v oblasti rodovej rovnosti a keďže zatiaľ neexistuje jednotný systém, ktorým by sa zabezpečilo rovnaké chápanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ;

I.

keďže úplný vplyv pandémie COVID-19 na hospodárstvo, zamestnanosť a sociálnu oblasť zatiaľ nie je známy; keďže predbežné štúdie naznačujú, že pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila existujúce nerovnosti medzi mužmi a ženami, najmä pokiaľ ide o nárast neplatenej opatrovateľskej práce a nerovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ako aj domáce násilie, a má neprimeraný vplyv na dievčatá a ženy, a najmä dievčatá a ženy z marginalizovaných skupín; keďže dôvodom je aj to, že ženy často tvoria väčšinu pracovníkov v sektoroch vystavených pandémii, ako je vzdelávanie a zdravotníctvo; keďže tento aspekt by sa mal zohľadniť v politike súdržnosti a konkrétne aj v nadchádzajúcom ESF+;

J.

keďže Fond obnovy EÚ podporuje sektory, ktoré tvrdo zasiahla kríza; keďže vplyv na európsku spoločnosť ako celok bude mať preto dlhodobé dôsledky pre vzdelávanie, zamestnateľnosť a budúcnosť všetkých občanov a keďže rýchla reakcia európskych inštitúcií a ochota podporiť európsku spoločnosť by sa preto mali oceniť; keďže hlavné priority Fondu obnovy EÚ sú zamerané na sektory s vysokým podielom zamestnanosti mužov a preto by mohli predstavovať riziko z hľadiska prehĺbenia nerovností medzi mužmi a ženami v zamestnaní;

K.

keďže ženy a muži nedisponujú rovnakými zdrojmi a nemajú rovnaké potreby a preferencie; keďže v mnohých politikách sa často zohľadňuje najmä mužské hľadisko; keďže ženy a muži preto majú odlišné skúsenosti so službami a infraštruktúrami a ich priority z hľadiska základných služieb často nie sú identické;

L.

keďže malé a stredné podniky sú základom regionálnych hospodárstiev; keďže podpora rovnosti, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, inkluzívneho zamestnávania a rovnakého odmeňovania umožní rodovú rovnosť v rámci MSP;

M.

keďže mnohé investície vplývajú na ženy a mužov odlišne, čo spôsobuje, že v prípade investícií je potrebné uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380);

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Parlamentu z 15. januára 2020 na rovnakú tému (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2016 o akčnom pláne EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín (COM(2016)0087),

—

so zreteľom na správu Komisie z 2. októbra 2015 o hodnotení v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2015)0478),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352) a na uznesenie Parlamentu zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov (2);

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (3) a návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady zo 14. októbra 2020 o novom všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (COM(2020)0652),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (4),

—

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu medzivládnej vedeckej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD) a nadchádzajúce pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

—

so zreteľom na 5. globálny výhľad v oblasti biodiverzity sekretariátu DBD z 15. septembra 2020,

—

so zreteľom na správy Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), najmä na osobitnú správu z 24. septembra 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, osobitnú správu z 8. augusta 2019 o zmene klímy a pôde a osobitnú správu z 8. októbra 2018 o globálnom otepľovaní o 1,5 oC,

—

so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora, Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením, Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora a Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku,

—

so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN z 24. januára 2018 a 15. júla 2020 o povinnostiach v oblasti ľudských práv v súvislosti s bezpečným, čistým, zdravým a udržateľným životným prostredím,

—

so zreteľom na Prísľub lídrov OSN pre prírodu („UN Leaders’ Pledge for Nature“) z 28. septembra 2020 s názvom United to Reverse Biodiversity Loss by 2030 for Sustainable Development (Spoločne zvráťme stratu biodiverzity do roku 2030 v záujme udržateľného rozvoja),

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020: znalosti potrebné na prechod na udržateľnú Európu,

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z 19. októbra 2020 s názvom Stav prírody v EÚ – výsledky správ podávaných podľa smerníc o prírode za roky 2013 – 2018,

—

so zreteľom na správu o Globálnom výhľade v oblasti zdrojov na rok 2019 vypracovanú Medzinárodným panelom o zdrojoch Programu OSN pre životné prostredie,

—

so zreteľom na správu zo seminára IPBES z 29. októbra 2020 o biodiverzite a pandémii,

—

so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2020 o stave svetového rybolovu a akvakultúry,

—

so zreteľom na vedeckú správu Spoločného výskumného centra Komisie na podporu politiky z 13. októbra 2020 s názvom Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services: An EU ecosystem assessment (Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb: hodnotenie ekosystému EÚ),

—

so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov z 5. februára 2020 s názvom Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík, z 5. júna 2020 s názvom Biodiverzita poľnohospodárskej pôdy: príspevok SPP nezastavil pokles, z 9. júla 2020 s názvom Ochrana voľne žijúcich opeľovačov v EÚ: iniciatívy Komisie nepriniesli ovocie a z 26. novembra 2020 s názvom Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky,

—

so zreteľom na brífing Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zo 6. októbra 2020 s názvom Management effectiveness in the EU's Natura 2000 network of protected areas (Účinnosť riadenia v sústave chránených území EÚ Natura 2000),

—

so zreteľom na brífing EEA z 11. januára 2021 s názvom Growth without economic growth (Rast bez ekonomického rastu),

—

so zreteľom na výsledky ad hoc technickej odbornej skupiny DBD týkajúce sa posúdenia rizika z 15. apríla 2020,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o výročnej strategickej správe o implementácii a plnení cieľov udržateľného rozvoja (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2016 o rozhodnutí Japonska obnoviť lov veľrýb v sezóne 2015 – 2016 (10) a z 12. septembra 2017 o love veľrýb v Nórsku (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2020 o Európskom roku zelenších miest 2022 (13),

—

so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rybárstvo,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0179/2021),

A.

keďže Európsky parlament vyhlásil stav núdze v oblasti klímy a životného prostredia a zaviazal sa urýchlene prijať konkrétne opatrenia potrebné na boj proti tejto hrozbe a jej potlačenie, kým nebude príliš neskoro (14); keďže strata biodiverzity a zmena klímy spolu súvisia, navzájom sa posilňujú (15) a predstavujú rovnaké ohrozenie života na našej planéte a ako také by sa mali spoločne bezodkladne riešiť;

B.

keďže tempo a miera zhoršovania sa stavu prírody sú v histórii ľudstva nebývalé; keďže sa odhaduje, že jednému miliónu druhov na svete hrozí vyhynutie (16); keďže len 23 % druhov a 16 % biotopov podľa smerníc EÚ o prírode je v priaznivom stave (17);

C.

keďže cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a nadchádzajúcej medzinárodnej dohody v rámci dohovoru DBD je ustanoviť rámec EÚ a globálny rámec pre biodiverzitu do roku 2030;

D.

keďže rok 2021 je rozhodujúci rok z hľadiska biodiverzity a konferencia COP 15 by mala byť pre biodiverzitu príležitosťou podobnou Parížskej dohode; keďže konferencie COP 15 a COP 26 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCC) poskytujú jedinečnú príležitosť prejsť z reaktívneho modelu na aktívny a preventívny model a priniesť potrebnú transformačnú zmenu;

E.

keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je jednou z kľúčových iniciatív Európskej zelenej dohody; keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stratégia „z farmy na stôl“ spolu s ďalšími politikami budú tvoriť zmeny s cieľom chrániť prírodu a zachovávať biotopy a druhy;

F.

keďže dostupné dôkazy naznačujú, že nie je neskoro zastaviť a zvrátiť súčasné trendy poklesu biodiverzity (18); keďže si to bude vyžadovať podstatné zmeny;

G.

keďže ľudia sú súčasťou prírody a keďže príroda má hodnotu sama osebe; keďže biodiverzita je neoddeliteľnou súčasťou svetového dedičstva;

H.

keďže vyhynutie druhov je trvalé, ohrozuje ekosystémy a poskytovanie ekosystémových služieb a predstavuje hrozbu pre dobré životné podmienky a prežitie ľudí; keďže Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) vyhlásila, že len za posledné desaťročie vyhynulo 160 druhov;

I.

keďže podľa IPBES sa má 90 % pôdy do roku 2050 výrazne zmeniť a 75 % pôdy sa už výrazne zmenilo; keďže 85 % mokradí už zaniklo;

J.

keďže biodiverzita má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť, dobré životné podmienky ľudí a rozvoj na celom svete;

K.

keďže EÚ musí využiť príležitosti a začleniť ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 do svojich politík a cieľov;

L.

keďže 70 % objavujúcich sa ochorení a pandémií má živočíšny pôvod (19); keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že postupy, ktoré vyvíjajú tlak na biodiverzitu, môžu viesť k zvýšeniu rizík pre zdravie ľudí a zvierat;

M.

keďže ničenie prirodzených biotopov a obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi rozširuje kontakty medzi ľuďmi a voľne žijúcimi druhmi a bude významným faktorom budúceho vzniku a šírenia vírusových ochorení (20);

N.

keďže biodiverzita pozitívne prispieva k ľudskému zdraviu; keďže až 80 % liekov užívaných človekom je prírodného pôvodu (21);

O.

keďže EÚ má viac chránených území ako ktorýkoľvek iný región sveta (22); keďže súčasná sústava zákonom chránených území vrátane území pod prísnou ochranou však nie je dostatočná na ochranu biodiverzity (23);

P.

keďže EÚ stále čelí veľkým nedostatkom, pokiaľ ide o účinné riadenie sústavy Natura 2000;

Q.

keďže sústava Natura 2000 prispieva k ochrane druhov, ale mnoho ohrozených druhov nie je touto sústavou chránených (24);

R.

keďže sa odhaduje, že sústava Natura 2000 vytvára 52 000 priamych a nepriamych pracovných miest v oblasti riadenia ochrany, a keďže 3,1 milióna (štvrtina) pracovných miest v oblasti cestovného ruchu súvisí s chránenými územiami (25); keďže cieľom rozširovania chránených území je chrániť biodiverzitu, ale aj prispieť k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na ňu a vytvoriť značnú návratnosť investícií a pracovné príležitosti;

S.

keďže Európsky dvor audítorov poukázal na závažné nedostatky v politikách EÚ o ochrane alebo obnove biodiverzity, okrem iného na neprimerané opatrenia na ochranu alebo obnovu biodiverzity, nedostatočné vykonávanie a financovanie a nevhodné ukazovatele na meranie pokroku (26); keďže budúce politiky EÚ by mali napraviť tieto nedostatky a riešiť ich;

T.

keďže približne 75 % svetových potravinových plodín závisí od hmyzích opeľovačov (27) a keďže počty opeľovačov sa za posledné desaťročia dramaticky znižujú; keďže ochrana biodiverzity a ochrana hmyzu sú neoddeliteľne prepojené;

U.

keďže usmerňovací dokument o včelách Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nebol formálne prijatý a jeho preskúmanie nebolo úspešne dokončené;

V.

keďže Európsky parlament prijal 18. decembra 2019 uznesenie o iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače (28), v ktorom potvrdzuje svoje pevné stanovisko k dôležitosti ochrany opeľovačov;

W.

keďže rámec a činnosti súčasnej iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače si vyžadujú posilnenie a zapojenie všetkých odvetvových politík EÚ;

X.

keďže monitorovanie, výskum a iné činnosti súvisiace s ochranou hmyzu sú roztrieštené, často neprimerané a nedostatočne financované alebo na vnútroštátnej úrovni neexistujúce;

Y.

keďže strata biodiverzity súvisí s hospodárskymi činnosťami; keďže hospodárske činnosti by mali rešpektovať planetárne medze;

Z.

keďže ochrana biodiverzity a ekosystémov má priamy a nepriamy hospodársky prínos pre väčšinu hospodárskych odvetví a podporuje fungovanie našich hospodárstiev a spoločností; keďže všetky podniky sú priamo alebo nepriamo závislé od ekosystémových služieb; keďže lepšia politika v oblasti biodiverzity s účinnými opatreniami má potenciál posilniť hospodárstvo a poskytnúť pracovné príležitosti;

AA.

keďže hlavnými priamymi príčinami straty biodiverzity sú zmeny vo využívaní pôdy a morí, ťažba prírodných zdrojov, zmena klímy, znečistenie a invázia nepôvodných druhov (29); keďže okrem ochrany a obnovy prírody sú opatrenia týkajúce sa príčin straty biodiverzity, najmä v odvetviach využívania pôdy a transformácie potravinového systému, kľúčové pre účinnú stratégiu biodiverzity po roku 2020 (30);

AB.

keďže pôda je spoločným zdrojom (31) a biodiverzita pôdy je pod rastúcim tlakom; keďže monitorovanie biodiverzity pôdy vrátane trendov jej rozsahu a objemu na úrovni celej EÚ by z dlhodobého hľadiska mali dopĺňať pravidelné prieskumy fyzikálno-chemických parametrov;

AC.

keďže poľnohospodárska biodiverzita zahŕňa všetky zložky biologickej diverzity, ktoré sú relevantné pre potraviny a poľnohospodárstvo, a všetky zložky biologickej diverzity, ktoré tvoria poľnohospodárske ekosystémy, označované aj ako poľnohospodárske ekosystémy, vrátane rozmanitosti a variability zvierat, rastlín a mikroorganizmov na genetickej úrovni a na úrovni druhov a ekosystémov, ktoré sú potrebné na zachovanie kľúčových funkcií poľnohospodárskeho ekosystému, jeho štruktúry a procesov;

AD.

keďže dlhodobé trendy týkajúce sa populácií vtákov žijúcich na poľnohospodárskej pôde a v lesoch, bežných druhov vtákov, ako aj motýľov žijúcich v oblastiach trávnatých porastov ukazujú, že EÚ zažila veľký pokles biodiverzity poľnohospodárskej pôdy (32); keďže dôvodom je najmä strata, fragmentácia a degradácia prírodných ekosystémov, najmä v dôsledku zintenzívňovania poľnohospodárstva, intenzívneho obhospodarovania lesov, opúšťania pôdy a rozrastania miest (33);

AE.

keďže udržateľné hospodárenie s poľnohospodárskou pôdou môže prispieť k širším ekosystémovým funkciám, ako je ochrana biodiverzity, sekvestrácia uhlíka, zachovanie kvality vody a ovzdušia, udržiavanie vlahy v pôde znižovaním odtoku, umožnenie infiltrácie vody a kontrola erózie;

AF.

keďže sa na základe biomasy predpokladá, že väčšinu všetkých cicavcov na Zemi tvoria hospodárske zvieratá a len malé percento z nich tvoria voľne žijúce živočíchy; keďže znepokojivá je aj nízka genetická rozmanitosť vtákov (34);

AG.

keďže odvetvia rybolovu, akvakultúry a spracovania môžu prispieť k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

AH.

keďže vedecké štúdie upozorňujú na značný dlhodobý negatívny vplyv, ktorý môže mať používanie určitých rybolovných techník na biodiverzitu oceánov a morské prostredie;

AI.

keďže rybári môžu prispieť k zabráneniu zhoršovania životného prostredia a k zachovaniu morského prostredia uplatňovaním udržateľných metód a techník;

AJ.

keďže degradácia biotopov, narušenie migračných koridorov a nadmerné využívanie spôsobené rybolovom a inými faktormi priviedli niektoré druhy rýb, ako je jeseter, na pokraj vyhynutia;

AK.

keďže napriek niektorým overeným zlepšeniam v oblasti udržateľnosti pri využívaní morských zdrojov v niektorých morských oblastiach stále existujú oblasti, v ktorých je situácia znepokojujúca, najmä v Stredozemnom mori;

AL.

keďže EÚ stanovila ciele podľa rámcovej smernice o morskej stratégii; keďže sú stále potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa dobrého environmentálneho stavu vodných útvarov;

AM.

keďže Európsky dvor audítorov uviedol (35), že hoci existuje rámec na ochranu morského prostredia, opatrenia EÚ neviedli k dostatočnej ochrane ekosystémov a biotopov a že súčasné chránené morské oblasti poskytujú len obmedzenú ochranu;

AN.

keďže lesy a celý hodnotový reťazec sektora lesného hospodárstva majú zásadný význam pre ďalší rozvoj obehového biohospodárstva, pretože poskytujú pracovné miesta, zabezpečujú hospodársku prosperitu vo vidieckych a mestských oblastiach, poskytujú služby v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, poskytujú výhody súvisiace so zdravím, chránia biodiverzitu a vyhliadky v horských, ostrovných a vidieckych oblastiach a zabezpečujú boj proti dezertifikácii;

AO.

keďže lesy pokrývajú 43 % pevniny EÚ a nachádza sa v nich 80 % jej suchozemskej biodiverzity (36); keďže lesnícke činnosti predstavujú druhú najväčšiu kategóriu záťaže pre druhy (37), pričom tieto činnosti postihujú najmä článkonožce, cicavce a necievnaté rastliny; keďže mnohé druhy závislé od lesa sú negatívne ovplyvnené odstraňovaním odumretých, odumierajúcich a starých stromov (38), znižovaním počtu pralesovitých porastov a niektorými metódami obhospodarovania lesov;

AP.

keďže v lesoch sa nachádza viac ako 75 % suchozemskej biodiverzity na svete (39); keďže Parlament predložil Komisii odporúčania o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania a degradácie lesov a ekosystému, za ktoré je zodpovedná EÚ (40);

AQ.

keďže dobrý stav životného prostredia a zdravé ekosystémy sú nevyhnutné v boji proti zmene klímy, pričom ekosystémy zohrávajú zásadnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu; keďže zmena klímy ovplyvňuje biodiverzitu, lebo klimatické premenné vo veľkej miere určujú geografické rozloženie druhov; keďže v oblastiach, kde už klíma nie je vhodná, niektoré druhy menia svoje geografické rozmedzia výskytu a iné vyhynú na miestnej úrovni;

AR.

keďže riešenia blízke prírode a prístupy založené na ekosystémoch majú potenciál vytvoriť silné politické prepojenie troch dohovorov z Ria a integrovane riešiť zmenu klímy a stratu biodiverzity;

AS.

keďže podľa IPBES je znečistenie jednou z piatich príčin straty biodiverzity; keďže podľa odhadov existujú spoľahlivé informácie približne o 500 chemických látkach a keďže do apríla 2019 Európska chemická agentúra považovala 450 látok za dostatočne regulované; keďže ďalších 10 000 látok sa považuje za látky s pomerne dobre charakterizovanými rizikami, kým v prípade približne 20 000 látok sú k dispozícii len obmedzené informácie o riziku; keďže v prípade väčšiny, teda približne 70 000 látok, nie sú k dispozícii takmer žiadne informácie o ich nebezpečnosti alebo rizikách spojených s expozíciou; keďže je naliehavo potrebné odstrániť značné medzery vo vedomostiach o všetkých vplyvoch chemických látok na biodiverzitu a životné prostredie;

AT.

keďže svetelné znečistenie mení úrovne prirodzeného nočného svetla pre ľudí, zvieratá a rastliny, čím negatívne ovplyvňuje biodiverzitu napríklad tým, že narúša rovnováhu migračnej, nočnej a reprodukčnej činnosti zvierat a vedie tak k úbytku hmyzu a opeľovačov, ktoré láka umelé svetlo, čo má pre nich smrteľné následky;

AU.

keďže podľa správy Spoločného výskumného centra z roku 2020 (41) sú v súčasnosti invázne druhy prítomné vo všetkých ekosystémoch a ohrozujú najmä mestské ekosystémy a trávne porasty;

AV.

keďže súčasné negatívne trendy v biodiverzite a ekosystémoch oslabia pokrok nielen pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, ale aj cieľov súvisiacich s chudobou, hladom, zdravím, vodou, mestami a klímou; keďže strata a degradácia biodiverzity sa preto musia považovať nielen za otázky životného prostredia, ale aj za otázky rozvojové, hospodárske, sociálne a morálne;

AW.

keďže takmer 80 % biodiverzity EÚ sa v súčasnosti vyskytuje v jej najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach (42);

AX.

keďže EÚ a jej členské štáty musia plniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti biodiverzity a ľudských práv, a to spolu so svojimi záväzkami súvisiacimi so súdržnosťou politík v oblasti vonkajšej činnosti, v súlade s povinnosťou podľa charty začleniť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie kvality životného prostredia do politík Únie a v súlade so zásadou udržateľného rozvoja;

AY.

keďže práca osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva a životné prostredie môže pripraviť pôdu pre vytvorenie právneho rámca povinností v oblasti ľudských práv týkajúcich sa ochrany a udržateľného využívania biodiverzity; keďže počet napadnutí obhajcov ľudských práv v oblasti životného prostredia a pôdy sa v posledných rokoch na celom svete výrazne zvýšil;

AZ.

keďže sa odhaduje, že aspoň štvrtinu celosvetovej rozlohy pôdy vlastní, obhospodaruje, využíva alebo obýva pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity; keďže Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva uznáva kolektívne a individuálne práva pôvodného obyvateľstva; keďže pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane svetovej biodiverzity a keďže globálne ciele v oblasti biodiverzity nemožno dosiahnuť bez uznania ich práv;

BA.

keďže nezákonné aj zákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a ich využívanie významne prispieva k poklesu biodiverzity a keďže ničenie prirodzených biotopov a využívanie voľne žijúcich druhov prispieva k vzniku a šíreniu infekčných chorôb (43);

BB.

keďže podľa IPBES a IPCC je morská biodiverzita vážne ohrozená (44); keďže EEA vydala varovania týkajúce sa súčasného stavu degradácie európskeho morského prostredia a potreby urýchlene obnoviť naše morské ekosystémy riešením vplyvu ľudskej činnosti na morské prostredie (45); keďže najdôležitejšie morské oblasti, ako sú koralové útesy, mangrovy a dno zarastené morskou trávou, sú výrazne zdegradované a ohrozené zmenou klímy a znečistením;

BC.

keďže oceány tvoria jeden celok a ich dobrý environmentálny stav je nevyhnutný na zabezpečenie ich odolnosti a toho, aby naďalej poskytovali ekosystémové služby, ako je absorpcia CO2 a produkcia kyslíka; keďže mechanizmy týkajúce sa klímy závisia od zdravia oceánskych a morských ekosystémov, ktoré sú v súčasnosti postihnuté globálnym otepľovaním, znečistením, nadmerným využívaním morskej biodiverzity, acidifikáciou, deoxygenáciou a pobrežnou eróziou; keďže IPCC pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne (46);

BD.

keďže 80 % morského odpadu pochádza z pevniny a v našich oceánoch sa nahromadilo 150 ton plastov (47); keďže 80 % komunálnych odpadových vôd sa vypúšťa do mora; keďže kumulatívna hmotnosť odpadu plávajúceho na povrchu predstavuje len 1 % plastov vypúšťaných do oceánu (48);

BE.

keďže modré hospodárstvo predstavuje príležitosť pre udržateľný rozvoj námorných a pobrežných činností;

BF.

keďže by sa mali podporovať spoločné iniciatívy ľudí, obcí, združení, podnikov, vzdelávacích inštitúcií a ďalších spoločenských aktérov v oblasti ochrany a obnovy biodiverzity;

BG.

keďže úspešné vykonávanie stratégie si vyžaduje účinnú spoluprácu na úrovni EÚ a členských štátov vrátane všetkých zainteresovaných strán;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.

130.

131.

132.

133.

134.

135.

136.

137.

138.

139.

140.

141.

142.

143.

144.

145.

146.

147.

148.

149.

150.

151.

152.

153.

154.

155.

156.

157.

158.

159.

160.

161.

162.

163.

164.

165.

166.

167.

168.

169.

170.

171.

172.

173.

174.

175.

176.

177.

178.

179.

180.

181.

182.

183.

184.

185.

186.

187.

188.

189.

190.

191.

192.

193.

194.

195.

196.

197.

198.

199.

—

so zreteľom na článok 310 ods. 6 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (1) („nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

—

so zreteľom na usmernenie Komisie k oznámeniu o predchádzaní a riadení konfliktu záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách (2),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce rozhodnutia a uznesenia o udelení absolutória Komisii za roky 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2018 o konflikte záujmov a ochrane rozpočtu EÚ v Českej republike (3) a na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o obnovení trestného stíhania predsedu vlády Českej republiky v súvislosti so zneužitím finančných prostriedkov EÚ a možnými konfliktmi záujmov (4),

—

so zreteľom na vyšetrovacie misie do Českej republiky, ktoré uskutočnil Výbor pre kontrolu rozpočtu v dňoch 26. až 27. marca 2014 a 26. až 28. februára 2020,

—

so zreteľom na záverečnú správu z novembra 2019 o audite fungovania zavedených systémov riadenia a kontroly s cieľom zabrániť konfliktu záujmov v Česku, ktorú vypracovali GR Komisie pre regionálnu a mestskú politiku (ďalej len „REGIO“) a GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (ďalej len „EMPL“), ktorá bola zverejnená 23. apríla 2021,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (5),

—

so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte 2020, a najmä na Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu v Česku (SWD(2020)0302),

—

so zreteľom na Skupinu štátov proti korupcii (ďalej len „GRECO“), štvrté kolo hodnotenia – predbežná správa o plnení odporúčaní Českou republikou, ktorú skupina GRECO prijala na svojom 84. plenárnom zasadnutí v decembri 2019,

—

so zreteľom na správu o Českej republike 2020 z 26. februára 2020 (SWD(2020)0502) k oznámeniu Komisie s názvom Európsky semester 2020: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, a pri prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2020)0150),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kontrolu rozpočtu,

A.

keďže články 61 a 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách, článok 24 smernice 2014/24/EÚ o pravidlách verejného obstarávania na zabránenie konfliktu záujmov, články 144 a 145 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre fondy zdieľaného riadenia, nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, judikatúra Súdneho dvora a český zákon č. 159/2006 o konflikte záujmov v znení neskorších predpisov z 29. novembra 2016 stanovujú konkrétne povinnosti a poskytujú nástroje na účinné riešenie situácií konfliktu záujmov;

B.

keďže Agrofert je konglomerát, ktorý založil a zriadil český predseda vlády Andrej Babiš a ktorý pozostáva z viac ako 230 spoločností; keďže sa tiež ukázalo, že predseda vlády Babiš je jedným z konečných užívateľov výhod spoločnosti Agrofert, ktorá má pod kontrolou skupinu Agrofert, a prostredníctvom trustových fondov AB Private Trust I a AB Private Trust II, ktorých je tiež konečným užívateľom, aj niekoľko významných českých médií;

C.

keďže v januári a vo februári 2019 niekoľko útvarov Komisie (GR REGIO/GR EMPL, GR AGRI (pridružené GR)) uskutočnilo koordinovaný a komplexný audit uplatňovania práva EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov; keďže prebiehajúci audit GR AGRI skúma údajné konflikty záujmov pri vykonávaní spoločnej poľnohospodárskej politiky v Česku;

D.

keďže v apríli 2021 Komisia uverejnila náležite redigovanú verziu záverečnej správy o audite o zákonnom vykonávaní EŠIF, ktorú overili GR EMPL a GR REGIO; keďže druhá správa GR AGRI o audite ešte nebola uverejnená;

E.

keďže v uverejnenej správe o audite sa zdôrazňujú závažné nedostatky v systéme riadenia a kontroly (6) v Českej republike a nedostatky, ktoré treba riešiť finančnými opravami;

F.

keďže správa GR REGIO o audite identifikovala tri granty z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, ktoré porušili české právo a nariadenie o spoločných ustanoveniach EÚ;

G.

keďže trestné stíhanie predsedu vlády Babiša, ktoré priniesla správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) o nelegálnom použití dotácií EÚ určených pre malé podniky, ktoré bolo pôvodne uzavreté a znovu otvorené a ktoré bolo predmetom uznesenia Európskeho parlamentu z 19. júna 2020, stále prebieha;

H.

keďže ani po jednom roku Komisia stále neposkytla komplexnú odpoveď na žiadosť Európskeho parlamentu o vyčíslenie celkovej výšky dotácií prijatých subjektmi skupiny Agrofert;

I.

keďže po uzneseniach Európskeho parlamentu z decembra 2018 a júna 2020 o konflikte záujmov predsedu vlády Babiša a po viac ako dvoch rokoch od začatia auditov Komisie zostáva situácia okolo konfliktu záujmov predsedu vlády Babiša nevyriešená;

J.

keďže členské štáty môžu zabezpečiť správne finančné riadenie iba vtedy, ak verejné orgány konajú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi aj právnymi predpismi EÚ, a ak je pochybenie spôsobené nesprávnym riešením prípadov konfliktu záujmov riadne stíhané vyšetrovacími útvarmi a prokuratúrou;

K.

keďže podľa článku 3 písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 môže nezabezpečenie toho, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov, naznačovať porušenie zásad právneho štátu;

L.

keďže zavedenie podrobných politík a pravidiel na predchádzanie konfliktom a konfliktom záujmov a ich riadenie je nevyhnutnou súčasťou dobrej správy vecí verejných a riadneho finančného hospodárenia;

M.

keďže misia Výboru pre kontrolu rozpočtu vo februári 2020 odhalila príslušné obmedzenia právneho rámca, ktoré bránia efektívnej a účinnej práci národného najvyššieho kontrolného úradu tým, že mu bránia v kontrole správnosti a výkonnosti verejných výdavkov na regionálnej a miestnej úrovni alebo vykonávaniu kontrol na mieste u konečných príjemcov;