Interactio – 146. plenárne zasadnutie VR (hybridné), 12. 10. 2021 – 14. 10. 2021

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/1

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Výročný regionálny a miestny barometer EÚ 2021

(2022/C 61/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

—	so zreteľom na svoju správu na tému Výročný regionálny a miestny barometer 2021 vypracovanú na základe inkluzívneho a faktického prístupu zameraného na dôkazy a so zapojením mnohých rôznych partnerov a inštitúcií;

—	keďže cieľom správy je zhodnotiť regionálny a miestny rozmer stavu Únie a poskytnúť politickým činiteľom prijímajúcim rozhodnutia na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni fakty a kľúčové odporúčania v súvislosti s najnaliehavejšími výzvami na nasledujúci rok;

—	keďže miestne a regionálne samosprávy sú v popredí boja proti pandémii, ale aj pri vykonávaní opatrení na podporu podnikov a zamestnancov a v príprave na postupnú a udržateľnú obnovu;

—

keďže v správe barometra 2020 sa ukázalo, že mnohostranný vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bol – a stále je – veľmi asymetrický a má silný územný rozmer, a keďže existuje nepopierateľná potreba diferencovanejšieho chápania toho, ako pandémia ovplyvňuje miestny a regionálny rozvoj:

zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 a jej nespočetné následky boli hlavnou skúškou fungovania našej demokracie a odolnosti našich spoločností, a najmä našich systémov zdravotnej starostlivosti, pričom niektoré z nich ochromila; poukazuje na to, že jej dôsledky boli v rámci Únie nerovnomerné: pohraničné regióny a mestské oblasti sa ukázali byť zraniteľnejšie, zatiaľ čo vidiecke regióny – vo všeobecnosti väčšmi znevýhodnené z hľadiska prístupu k zdravotnej starostlivosti – vyšli z pandémie pomerne lepšie; požaduje strategickejšie politické predvídanie a investície, aby sa Európska únia zdravia stala skutočnosťou, a zvýrazňuje, že regionálne systémy zdravotnej starostlivosti sú základným kameňom odolnosti EÚ a musia byť súčasťou budúcej štruktúry pripravenosti a reakcie v oblasti zdravia; aj vzhľadom na to, že Európska komisia plánuje začiatkom roka 2022 navrhnúť nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, navrhuje, aby sa v prípade akejkoľvek krízovej situácie, ktorá ovplyvňuje pohraničné regióny, zvážili dôsledky pre európsky trh práce a vyvinulo úsilie dosiahnuť zavedenie dlhodobých osobitných výnimiek pre všetkých cezhraničných pracovníkov, aby sa zabránilo vzniku neoprávnených medzier v oblasti ochrany;

zdôrazňuje, že pandémia otestovala aj odolnosť našich hospodárstiev. Za poklesom HDP EÚ o 6 % v roku 2020 sa skrývajú veľké regionálne rozdiely, ktoré možno vysvetliť tým, že jednotlivé regióny sú vystavené obmedzeniam, ale aj ich štrukturálnymi charakteristikami, ako je podiel ľudí zamestnaných v rizikových odvetviach, úroveň vzdelania, podiel mikropodnikov alebo kvalita správy vecí verejných. Časový rámec opatrení na obnovu by sa mal predĺžiť do roku 2024, aby mestá a regióny mohli čo najlepšie využiť nástroj Next Generation EU a zamerať sa na dlhodobé investície, ktoré zlepšia tieto štrukturálne charakteristiky. Mala by sa o ďalší rok predĺžiť zvýšená miera spolufinancovania krátkodobých opatrení na obnovu a musí sa zabezpečiť súlad medzi rôznymi programami financovania a regulačnými opatreniami;

podčiarkuje, že kombinácia klesajúcich príjmov a rastúcich výdavkov vytvára bezprecedentný tlak na rozpočty miestnych a regionálnych samospráv, čo vedie k tzv. nožnicovému efektu. V roku 2020 možno tento rozdiel odhadnúť na približne 180 miliárd EUR pre všetky miestne a regionálne samosprávy EÚ. To zahŕňa zvýšenie výdavkov o 124 miliárd EUR v dôsledku opatrení v oblasti verejného zdravia, podpory podnikania a iných opatrení a pokles príjmov vo výške 55 miliárd EUR v dôsledku zníženej činnosti (a teda príjmov z daní a poplatkov). Tento vplyv zmiernila značná podpora rozpočtov miestnych a regionálnych samospráv zo strany národných vlád a EÚ, ale toto zmiernenie je v jednotlivých členských štátoch veľmi nerovnomerné a miestne a regionálne samosprávy budú v roku 2021 a neskôr vyžadovať nepretržitú podporu. To má vplyv aj na rozpočtovú stabilitu a v širšom zmysle na fiškálnu autonómiu, ktorá môže ovplyvniť efektívne poskytovanie verejných služieb. Revízia európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorý v súčasnosti dostatočne nezohľadňuje rozdiel medzi bežnými výdavkami a dlhodobými/udržateľnými investičnými výdavkami, musí lepšie odrážať potreby miestnych a regionálnych samospráv. Predovšetkým je potrebné stanoviť zlaté pravidlo pre udržateľné verejné investície a vylúčiť čisté verejné investície z výpočtu deficitu v rámci Paktu stability a rastu;

opäť potvrdzuje, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne samosprávy do hodnotenia a vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a najmä jeho hlavných operačných nástrojov – národných plánov obnovy a odolnosti. Ich zapojenie sa ukázalo obmedzené, čím sa potvrdili obavy v prvom vydaní správy o barometri: veľmi malý počet členských štátov podrobne opísal zapojenie svojich regionálnych a miestnych samospráv do konzultačného procesu alebo systematicky charakterizoval úlohu samospráv v každej oblasti politiky. Toto nedostatočné zapojenie je znepokojujúce vzhľadom na to, že miestne a regionálne samosprávy sú kľúčovými hybnými silami verejných investícií a že samotné ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti majú pre ne osobitný význam podľa rozdelenia právomocí. Tvrdí, že spôsoby, akými boli vypracované národné plány obnovy a odolnosti a zapojené miestne a regionálne samosprávy, nevedú k podpore zodpovednosti za plány obnovy. Mnoho odporúčaní pre jednotlivé krajiny nebolo dodržaných z dôvodu chýbajúcej zodpovednosti a nedostatočného zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra;

zdôrazňuje, že aj národné plány obnovy a odolnosti predstavujú zásadnú príležitosť na dosiahnutie pokroku v oblasti ekologickej obnovy. Viac ako polovica hlavných tém zelenej dohody je plne začlenená do národných plánov obnovy a odolnosti analyzovaných v nedávnej štúdii VR a ekologická transformácia čerpá v priemere 41 % rozpočtu v rámci týchto plánov. Keďže 75 % občanov EÚ žije v mestských oblastiach (ktoré produkujú väčšinu emisií skleníkových plynov) a rýchlo rastie počet miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa zaviazali konať, sú miestne a regionálne samosprávy v popredí opatrení v oblasti klímy. Miestne a regionálne samosprávy preto musia byť plnohodnotnými partnermi, pokiaľ ide o rozvoj a vykonávanie iniciatív zelenej dohody, a to najmä v oblastiach politiky, ako je napríklad renovácia budov, udržateľná mobilita alebo ekologizácia miest. Majú tiež obzvlášť vhodné postavenie na to, aby zabezpečili konzistentné využívanie fondov na obnovu spolu s EŠIF (vrátane Kohézneho fondu a EFRR);

podčiarkuje, že zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, ako aj ochrana a obnova životného prostredia sú kľúčovými prvkami budovania odolnejších a udržateľnejších spoločností a hospodárstiev, keďže účinky pandémie COVID-19, vplyv zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia sa výrazne líšia v závislosti od geografických, hospodárskych a sociálnych osobitostí európskych oblastí; opätovne pripomína, že účinné opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia si vyžadujú plné uplatňovanie viacúrovňového riadenia, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne začlenili nižšiu než celoštátnu úroveň do politík Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že zmena klímy a biodiverzita sú celosvetovými výzvami a rok 2021 je kľúčovým obdobím na dosiahnutie pokroku v globálnych spoločných opatreniach v oblasti klímy na formálne uznanie príspevkov miestnych a regionálnych orgánov, a to v rámci 26. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktoré sú ťažiskami v tejto oblasti. VR preskúma spoluprácu s partnermi, ako sú Európska komisia, UNDRR a Spoločné výskumné centrum, s cieľom vytvoriť „platformu regionálnej odolnosti“. Cieľom platformy je podporovať miestne a regionálne samosprávy v posilňovaní ich odolnosti voči budúcim krízam v oblastiach, ako sú prírodné katastrofy, zmena klímy a zdravie, a to zhromažďovaním údajov a osvedčených postupov;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera nezamestnanosti sa v roku 2020 zvýšila vo väčšine regiónov NUTS 2 v EÚ a že toto zhoršenie postihuje najmä mladých ľudí po niekoľkých rokoch, počas ktorých sa situácia zlepšovala. Na zabezpečenie toho, aby sa v „novej normalite“ v práci, živote a cestovaní v EÚ nezabudlo na nikoho, je potrebná seriózna diskusia o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj o súdržnosti ako zastrešujúcej hodnote EÚ. Sociálny samit v Porte a následný sociálny záväzok z Porta musia vytýčiť cestu posilňovania sociálneho rozmeru EÚ, pričom sa nesmie šetriť úsilím o dosiahnutie cieľov, ktoré sa v ňom stanovili na rok 2030. Mali by sa vypracovať osobitné opatrenia pre ohrozené skupiny obyvateľstva. Všetci mladí ľudia by napríklad mali mať prístup k programu Erasmus+ a každý mladý Európan by mal mať „záruku minimálnej úrovne kvalifikácie a zručností“ pre mladých ľudí uznávanú vo všetkých členských štátoch;

zdôrazňuje kladnú stranu tejto „novej normality“, keďže pandémia tiež urýchlila digitálnu transformáciu. Vo väčšine členských štátov EÚ však existuje výrazná digitálna priepasť medzi mestom a vidiekom, pokiaľ ide o infraštruktúru, používanie internetu a využívanie služieb elektronickej verejnej správy, ako aj silnú koncentráciu technologického priemyslu v konkrétnych regiónoch EÚ. Prekonanie tejto digitálnej priepasti prostredníctvom komplexných stratégií zahŕňajúcich všetky úrovne verejnej správy je nevyhnutným predpokladom udržateľnej obnovy. Pandémia ukázala hodnotu digitálnej konektivity a potrebu digitálnej súdržnosti, čo je koncept, ktorý by mal byť považovaný za rovnocenný s hospodárskou, sociálnou a územnou súdržnosťou. V tejto súvislosti je kľúčové vytvoriť spoľahlivý a komplexný súbor údajov na miestnej a regionálnej úrovni na účely transpozície digitálnych cieľov digitálneho kompasu do roku 2030 na nižšej ako celoštátnej úrovni, čo by odrážalo úlohu miestnych a regionálnych samospráv v digitálnej transformácii. Tieto záväzné digitálne ciele by sa mali odraziť vo vykonávacej správe Európskej komisie o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti;

zasadzuje sa za posilnenie úlohy miestnych a regionálnych samospráv pri integrácii utečencov a migrantov. Vzhľadom na potrebu reagovať na globálnu výzvu migrácie a integrácie na miestnej úrovni mnohé miestne a regionálne samosprávy zohrávajú aktívnu úlohu pri prijímaní a integrácii utečencov a migrantov tým, že poskytujú životne dôležitú mestskú infraštruktúru a služby na uspokojenie ich potrieb, ako sú cenovo dostupné a sociálne bývanie, kvalitné vzdelávanie a zdravotnícke služby. Politiky týkajúce sa prijímania migrantov a ich integrácie sa preto musia formulovať v rámci prístupu zdola nahor v konzultácii s miestnymi a regionálnymi samosprávami, aby sa zabezpečilo, že tieto politiky nebudú odtrhnuté od reality prijímajúcich spoločenstiev. Okrem toho sa musí uľahčiť prístup miestnych a regionálnych samospráv k podporným finančným prostriedkom a obce, ktoré sa zapájajú do programu EÚ pre premiestňovanie a/alebo rozvíjajú svoje vlastné integračné projekty, by mali dostávať priamu finančnú podporu;

10.

so znepokojením konštatuje, že vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ vyplývajúci z dohody o obchode a spolupráci (TCA) nemá územnú „hĺbku“. VR je pripravený prispieť k pozitívnemu programu územnej spolupráce s miestnymi a regionálnymi samosprávami Spojeného kráľovstva na základe nových spôsobov, ktoré sa nespoliehajú len na inštitucionálny rámec dohody o obchode a spolupráci. Na tento účel by sa mohlo začať niekoľko konkrétnych iniciatív, ako napríklad zmena nariadenia o európskych zoskupeniach územnej spolupráce (EZÚS) s cieľom uľahčiť založenie EZÚS so Spojeným kráľovstvom alebo poskytnutie osobitnej podpory administratívnej kapacite verejných inštitúcií s cieľom zapojiť ich do projektov spolupráce s partnermi zo Spojeného kráľovstva. Monitorovanie zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do vykonávania pobrexitovej adaptačnej rezervy bude mať tiež kľúčový význam pre overenie toho, či dôjde k náprave územného vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ;

11.

zdôrazňuje, že podľa vôbec prvého prieskumu, ktorý sa uskutočnil v mene VR medzi viac ako miliónom politikov zvolených na nižšej ako celoštátnej úrovni, takmer dve tretiny miestnych politikov (64 %) sa domnievajú, že regióny, mestá a obce nemajú dostatočný vplyv na tvorbu politík EÚ. Európa preto môže vyjsť z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 demokraticky a environmentálne odolnejšia, pričom formálne uzná a uplatní aktívnu subsidiaritu s cieľom zabezpečiť, aby sa podnikli kroky na úrovni, ktorej činnosť prinesie občanom maximálnu pridanú hodnotu, a aby sa zaviedli koordinované a účinné rozhodovacie procesy;

12.

zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosť, ktorú treba uchopiť v záujme podpory domu európskej demokracie. Mestá a regióny ako kľúčoví aktéri pri vykonávaní a rozvoji postupov participatívnej a poradnej demokracie, ktoré dopĺňajú a posilňujú zastupiteľskú demokraciu, majú zásadný význam pre posilnenie dôvery verejnosti v demokratické rozhodovanie; vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby konferenciu využili ako príležitosť na realizáciu inovačných opatrení (ako je interaktívna viacjazyčná digitálna platforma a panelové diskusie občanov), ktoré by sa potenciálne mohli stať trvalými prvkami rozhodovacích postupov EÚ a lepšie porozumieť potrebám miestnych a regionálnych samospráv, pričom sa zváži potreba zmeniť zmluvu;

13.

zdôrazňuje, že rozvoj regiónov závisí vo veľkej miere od kvality ich fyzického prepojenia. V tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať železnicu ako kľúčový prvok pri riešení problému vylúčenosti vzdialených a menej rozvinutých regiónov z verejnej dopravy. Zdôrazňuje potrebu prehĺbiť integráciu medzi ekologickými, inovatívnymi a bezpečnými druhmi dopravy. Uznáva, že regionálne letiská zohrávajú významnú úlohu v územnej súdržnosti EÚ v riedko osídlených, okrajových alebo menej rozvinutých regiónoch. Zvýrazňuje, že vzhľadom na globálne výzvy, ktoré možno riešiť len prostredníctvom spolupráce, sa regióny a mestá EÚ musia zamerať súčasne na dianie v rámci EÚ aj mimo nej;

14.

vidí veľkú príležitosť pre milión politikov EÚ zvolených na regionálnej a miestnej úrovni, aby prispeli do domu európskej demokracie, a konštatuje na základe nášho najnovšieho prieskumu, že prevažná väčšina týchto politikov tvrdí, že posilnenie ich zapojenia prispeje k lepšiemu fungovaniu demokracie v EÚ;

15.

poveruje predsedu, aby výročný regionálny a miestny barometer 2021 a toto uznesenie postúpil predsedovi Európskeho parlamentu, predsedníčke Európskej komisie a predsedovi Európskej rady, ako aj hlavám štátov a predsedom vlád 27 členských štátov EÚ, a vyzýva regionálnych a miestnych volených politikov v Európe, aby poskytli túto správu občanom a miestnym médiám.

V Bruseli 13. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/5

Uznesenie Európskeho výboru regiónov o konferencii COP26 a globálnych a miestnych spojenectvách pre opatrenia v oblasti klímy

(2022/C 61/02)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

je hlboko znepokojený zisteniami uvedenými v najnovšej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) Climate Change 2021: The Physical Science Basis (1), v ktorej sa potvrdzuje, že je naliehavo potrebné zaviesť účinné a komplexné stratégie na dosiahnutie cieľa Parížskej dohody, ktorým je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 stupne Celzia, a podľa možnosti na 1,5 stupňa, v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, bojovať proti zmene klímy, zmierňovať klimatické zmeny a prispôsobovať sa im;

zdôrazňuje skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy vykonávajú 70 % všetkých právnych predpisov EÚ, 90 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a 65 % cieľov udržateľného rozvoja, čo predstavuje jednu tretinu verejných výdavkov a dve tretiny verejných investícií v EÚ. Sú preto v popredí pri riešení vplyvov zmeny klímy na miestnej a regionálnej úrovni a zvyšovaní odolnosti svojich území voči klimatickým výzvam;

pripomína, že Parížska dohoda uznáva dôležitú úlohu viacúrovňového riadenia v politikách v oblasti klímy a potrebu spolupráce s regiónmi, mestami a neštátnymi subjektmi; naliehavo žiada, aby sa táto zásada naplno uplatňovala na všetkých úrovniach riadenia s cieľom rozvíjať synergie a odstrániť existujúce rozdiely medzi národnými, regionálnymi a miestnymi politikami v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že hlas miestnych a regionálnych samospráv na medzinárodných rokovaniach a v rámci iniciatív týkajúcich sa zmeny klímy zosilnel, a oceňuje prebiehajúce iniciatívy sietí miestnych a regionálnych samospráv a ich príspevok v rámci platformy UNFCCC neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA); zdôrazňuje kľúčovú úlohu skupiny samosprávnych orgánov obcí a miest (LGMA), ktorá združuje tieto hlasy z celého sveta a neustále pracuje na posilňovaní celosvetovej siete samospráv na nižšej ako celoštátnej úrovni odhodlaných bojovať proti zmene klímy;

domnieva sa, že nevyhnutnou podmienkou na splnenie globálnych klimatických cieľov je zintenzívnenie činnosti politicky relevantných, demokraticky volených neštátnych aktérov, ako sú miestne a regionálne samosprávy ako orgány, ktoré sú najbližšie k občanom, v systéme globálneho riadenia klímy a že má preto zásadný význam, aby sa v regulačnom rámci UNFCCC potvrdila táto forma riadenia zdola nahor formálnym uznaním jej úlohy v rozhodovacom procese;

zdôrazňuje kľúčovú úlohu VR ako inštitucionálneho zástupcu viac ako milióna miestnych a regionálnych lídrov a siete sietí; domnieva sa, že toto jedinečné postavenie treba využiť na to, aby VR posilnil svoju úlohu v globálnom riadení klímy; vyzýva preto UNFCCC, aby s Európskym výborom regiónov ako inštitucionálnym zástupcom európskych miest a regiónov uzavrel memorandum o porozumení, ktoré sa zameria najmä na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v odvetviach, kde sú do riadenia už do veľkej miery zapojené miestne a regionálne samosprávy, ako sú ponuka a dopyt v oblasti energetiky, mobilita a doprava, nakladanie s odpadom, územné plánovanie a budovy, a manažment rizík záplav;

zdôrazňuje, že prebiehajúce činnosti a záväzky regiónov a miest by mali zohrávať významnú úlohu v prípravách na konferenciu COP26 UNFCCC v Glasgowe a mali by sa na nej oficiálne zviditeľniť; vyzýva preto UNFCCC, aby spolupracoval s VR a ďalšími príslušnými partnermi z LGMA na formálnom uznaní príspevku samospráv na nižšej ako celoštátnej úrovni (t. j. regionálne a miestne stanovených príspevkov), aby napríklad podobným spôsobom ako Edinburská deklarácia o biodiverzite formálne uznal, monitoroval a podporoval úsilie miestnych samospráv, miest a regiónov znížiť emisie skleníkových plynov;

vyzýva britské predsedníctvo COP26, aby zabezpečilo, že plánované hygienické opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 umožnia neštátnym subjektom aktívne sa podieľať na činnostiach COP26 v Glasgowe; v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila dostatočnú účasť a zapojenie delegácie VR ako súčasti delegácie EÚ na konferencii COP26; opakuje svoj záväzok spolupracovať s delegáciou EP;

zdôrazňuje, že cieľ Európskej zelenej dohody urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent sa uplatňuje interne začleňovaním kritérií udržateľnosti do všetkých politík EÚ a určovaním tempa na globálnej úrovni; zdôrazňuje, že Európska zelená dohoda a iniciatívy regionálnych a miestnych zelených dohôd by mali byť nástrojmi na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, plné vykonávanie Agendy 2030 OSN a cieľov udržateľného rozvoja a ambiciózny príspevok EÚ ku globálnemu rámcu pre biodiverzitu po roku 2020, o ktorom sa rozhodne v rámci 15. zasadnutia Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (UN CBD COP15) (2). Európska zelená dohoda by mala byť popri dosahovaní klimatickej neutrality aj ekonomicky životaschopná a nemala by spôsobiť veľkú záťaž a náklady pre spotrebiteľov a podniky;

je presvedčený, že konferencia UNFCC COP26 je príležitosťou zahľadieť sa do budúcnosti a pripraviť podmienky pre ambiciózny globálny program do roku 2050, ktorý doplní prístup cieľov udržateľného rozvoja o Parížsku dohodu. Keďže Európska zelená dohoda už zohľadňuje systémové prepojenia s mnohými relevantnými oblasťami politiky, ak sa bude náležite uplatňovať, mohla by inšpirovať a motivovať globálnu zelenú dohodu;

10.

vyzýva zmluvné strany UNFCCC, aby do pravidiel globálneho hodnotenia začlenili povinnosť zmluvných strán konzultovať s miestnymi a regionálnymi samosprávami a zapojiť ich vo fáze prípravy svojich príspevkov; predovšetkým zmluvné strany vyzýva, aby pred zasadnutiami COP do revízie svojich vnútroštátne stanovených príspevkov zapojili nižšiu ako celoštátnu úroveň, a to nastolením štruktúrovaného národného dialógu;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby globálne rozhovory viedla EÚ vzhľadom na svoju ambicióznu a inkluzívnu politiku v oblasti klímy, a preto uznáva európsky právny predpis v oblasti klímy ako nepopierateľný signál a záväzok, ktorý stavia Európsku úniu do popredia opatrení v oblasti klímy. V tejto súvislosti tiež dôrazne vyzýva, aby ambície v oblasti klímy nespôsobili ďalšie odcudzenie občanov tým, že tvrdo zasiahnu rozpočty ich domácností, z ktorých mnohé sú veľmi zasiahnuté pandémiou COVID-19. Občania a malé podniky by nemali znášať všetky náklady na ambiciózne balíky politických opatrení;

12.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že mnohé európske regióny vyhlásili stav klimatickej núdze skôr, ako ho vyhlásil Európsky parlament, a už zaviedli svoje vlastné ambiciózne predpisy v oblasti klímy; domnieva sa preto, že v globálnej diplomacii v oblasti klímy by sa mali väčšmi využiť ich odborné znalosti;

13.

vyzýva na rýchlejšiu adaptáciu a vykonávanie misií programu Horizont Európa s názvom Adaptácia na zmenu klímy a Klimaticky neutrálne mestá, ako aj iných príslušných misií, ktoré sa týkajú pôdy, zdravia a oceánov po ich schválení; vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby vypracovali vlastné stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie s cieľom zlepšiť ochranu a zvýšiť odolnosť miestnych komunít a prirodzených biotopov (3);

14.

hoci plne podporuje ambície rámca EÚ v oblasti klímy, požaduje konkrétne opatrenia na podporu týchto cieľov a zabezpečenie toho, aby sa na žiaden región ani na žiadneho občana nezabudlo. Osobitnú pozornosť a intenzívnejšiu špecializovanú podporu treba zamerať na uhoľné regióny, regióny s vysokými emisiami uhlíka, menej rozvinuté regióny a ostrovy;

15.

oceňuje, že sa začala Konferencia o budúcnosti Európy a požaduje, aby bola Európska zelená dohoda ústrednou témou, pretože zmena klímy, spravodlivá transformácia a udržateľný rozvoj majú priamy vplyv na hospodárstvo, verejné zdravie a blaho občanov EÚ; domnieva sa, že v tomto rámci môže Európsky klimatický pakt zohrávať kľúčovú úlohu a stať sa osvedčeným postupom, ktorý sa bude uplatňovať na celom svete;

16.

je pripravený spolu s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a ďalšími príslušnými organizáciami usporiadať sériu občianskych dialógov a tematický deň o miestnych opatreniach v oblasti klímy s cieľom predstaviť pridanú hodnotu Európskej zelenej dohody a predviesť rôzne miestne iniciatívy. Zároveň opakuje svoju výzvu adresovanú členom a členkám VR, aby išli príkladom a propagovali miestne a regionálne COP;

17.

vyzýva všetky zmluvné strany UNFCCC, aby v spolupráci so samosprávami na nižšej ako celoštátnej úrovni a neštátnymi subjektmi konštruktívne prispeli k procesu, ktorý povedie ku COP26, okrem iného podporou miestnych poradných orgánov, občianskych dohovorov, miestnych a regionálnych COP, ako aj poloformálnych inštitúcií, ako sú miestne a regionálne rady mládeže a mládežnícke parlamenty;

18.

zdôrazňuje význam výskumu a zberu údajov o predpokladaných klimatických rozdieloch v rôznych regiónoch a modelovania klímy a posúdení vplyvu na klímu s cieľom vytvárať politiky v oblasti klímy založené na dôkazoch, ktoré zároveň dodržiavajú zásadu technologickej neutrality. Považuje za potrebné posilniť medziregionálnu spoluprácu s cieľom pomôcť najzraniteľnejším regiónom a skupinám občanov a chrániť ich;

19.

podporuje rozvoj miestnych vedeckých platforiem pre zmenu klímy (ktoré už existujú v rôznych regiónoch a zohrávajú úlohu „miestneho medzivládneho panelu o zmene klímy“) a ich začlenenie do sietí na výmenu informácií s cieľom podnietiť spoluprácu s vedcami a pomôcť miestnym voleným zástupcom pri prijímaní rozhodnutí;

20.

zdôrazňuje, že napriek ambicióznym opatreniam viacerých miest a regiónov mnohé z nich stále nepoznajú svoju súčasnú a predchádzajúcu úroveň emisií skleníkových plynov, ani nemajú k dispozícii analýzu zraniteľnosti voči zmene klímy, čo im sťažuje kvantifikovanie a porovnanie ich úsilia; vyzýva Európsku komisiu, aby najmä s plným využitím miestnych a regionálnych energetických agentúr, Spoločného výskumného centra (JRC) a Európskej environmentálnej agentúry (EEA)v koordinácii s národnými útvarmi zodpovednými za národné registre skleníkových plynov, podporovala miestne a regionálne samosprávy pri hodnotení emisií a podávaní správ o nich, ako aj pri vypracúvaní akčných plánov v oblasti klímy, prostredníctvom ktorých prijímajú záväzky na miestnej a regionálnej úrovni, ako je napríklad ich pripojenie sa k Dohovoru primátorov a starostov a uznala ich úsilie tým, že im poskytne prostriedky zo zdrojov EÚ;

21.

víta činnosť UNFCCC v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov ako nevyhnutný predpoklad úspešnej ochrany klímy; domnieva sa, že na rozsiahle zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v blízkej budúcnosti sú potrebné ambiciózne ciele a opatrenia v oblasti zavádzania týchto zdrojov, ako aj rozsiahle a decentralizované plánovanie infraštruktúry;

22.

žiada Európsku komisiu, aby spolupracovala s VR s cieľom preskúmať, ako by regionálne akčné plány v oblasti klímy mohli fungovať ako regionálne a miestne stanovené príspevky predstavujúce miestne príspevky k Parížskej dohode o klíme a byť oficiálne uznané ako doplnok k vnútroštátne stanoveným príspevkom, pričom treba osobitne dbať na to, aby sa zabránilo duplicitnému započítaniu; najprv by sa regionálne a miestne stanovené príspevky mali stať neoddeliteľnou súčasťou národných energetických a klimatických plánov prostredníctvom revízie nariadenia o riadení energetickej únie;

23.

v tejto súvislosti podporuje spoločný rámec podávania správ Globálneho paktu primátorov a starostov ako krok k porovnateľnosti miestneho a regionálneho úsilia a žiada Európsku komisiu, aby ďalej podporovala a rozširovala iniciatívy, ako je Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, a to v rámci EÚ i mimo nej;

24.

domnieva sa, že miestnu realizáciu opatrení v oblasti klímy je potrebné doplniť a obohatiť výmenou informácií, vzájomným učením sa a zohľadnením rozmanitosti území; siete a aliancie miestnych a regionálnych aktérov majú zásadný význam pre zvyšovanie znalostí na regionálnej, národnej a globálnej úrovni;

25.

bude naďalej posilňovať svoju spoluprácu s európskymi a národnými združeniami miestnych a regionálnych samospráv, spoločenstvami zainteresovaných strán z regiónov a miest, národnými parlamentmi a s ostatnými aktérmi;

26.

oceňuje medziinštitucionálnu spoluprácu a zvýšenú súčinnosť so svojimi partnermi, ako sú: regionálne parlamenty prostredníctvom Konferencie európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení (CALRE), iniciatíva RLEG, ktorú podporuje skupina regiónov s legislatívnymi právomocami, siete RegHub a Združenie pre súdržnosť (Cohesion Alliance), kampaň VR za Európsku zelenú dohodu, mladí volení politici, na ktorých sa zameriava špecializovaný program VR (YEP), regionálni a miestni politici zodpovední za centrá Europe Direct a pilotný projekt s názvom Budovanie Európy s miestnymi subjektmi (BELE);

27.

zdôrazňuje úlohu financií pri plnení cieľov v oblasti klímy a adaptácii na zmenu klímy, ako aj potrebu, aby miestne samosprávy nadviazali partnerstvo so súkromným sektorom a finančnými inštitúciami s cieľom uvoľniť udržateľné investície v súlade s ambíciami nulových emisií, nulového znečistenia a minimálneho odpadu a adaptácie na zmenu klímy; opakuje svoju požiadavku, aby mali miestne a regionálne samosprávy priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ na projekty zelenej dohody a navrhuje, aby Európska komisia vytvorila osobitný inovačný program v oblasti klímy pre miestne samosprávy;

28.

považuje globálnu urbanizáciu za kľúčovú oblasť pre opatrenia v oblasti klímy a financovanie (4); konštatuje, že vzhľadom na rastúcu urbanizáciu zohrávajú mestá zásadnú úlohu na ceste ku klimatickej neutralite ako testovacie miesta inovácií a nových prístupov na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, najmä pokiaľ ide o územné plánovanie, udržateľnú mobilitu, cenovo dostupné bývanie a energeticky efektívne budovy; obnovuje svoju podporu iniciatívam zameraným na predvádzanie osvedčených postupov a prenos znalostí, akými sú napríklad misia Horizon Climate Neutral Cities, partnerstvá v rámci mestskej agendy atď.;

29.

domnieva sa, že európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) a ďalšie cezhraničné štruktúry zohrávajú dôležitú úlohu pri uľahčovaní a podpore cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej vplyvov;

30.

víta činnosť UNFCCC týkajúcu sa prepojenia medzi politikami v oblasti rodovej rovnosti a klímy (5) a vyzýva Európsku komisiu, aby sa tiež venovala tejto problematike; žiada svetových a európskych aktérov, aby investovali do rodovej analýzy a údajov rozčlenených podľa pohlavia s cieľom riadne pochopiť vplyv zmeny klímy na všetky zraniteľné skupiny, zaviesť techniky rodového rozpočtovania a zabezpečiť rovnaký prístup k zastúpeniu v tvorbe politík pre všetky rody a všetky úrovne. V tejto súvislosti podporuje výzvu na posilnenie rodovej vyváženosti v delegácii EÚ a v národných delegáciách na konferenciu COP;

31.

opakuje svoju výzvu, aby sa vo vonkajších vzťahoch EÚ, a najmä v jej obchodnej politike, lepšie zohľadňovali otázky životného prostredia a zmeny klímy. Vyzdvihuje tiež význam výmeny skúseností medzi partnermi v rámci platforiem územnej spolupráce, ako sú ARLEM a CORLEAP, ako aj prostredníctvom partnerstiev medzi mestami. Zmena klímy by mala zostať strategickou diplomatickou prioritou EÚ s cieľom podporovať tretie krajiny pri prijímaní a vykonávaní ambicióznych politík na dosiahnutie klimatickej neutrality a cieľa Parížskej dohody;

32.

domnieva sa, že mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach kompatibilný s WTO by mohol napomôcť prechodu na klimatickú neutralitu na celom svete a považuje za jasnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv prispieť k tomuto procesu prostredníctvom diplomacie v oblasti klímy na nižšej ako celoštátnej úrovni;

33.

plne podporuje kľúčové opatrenia, ktoré by národné vlády a finančné inštitúcie mali prijať ako predpoklady pre miestne opatrenia v oblasti klímy, ako sú uvedené v rámci postupu v oblasti boja proti klimatickým zmenám v oblasti ľudských sídiel (Human Settlements – Climate Action Pathway) (6);

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej komisii, Európskemu parlamentu, slovinskému predsedníctvu Rady Európskej únie a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 13. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Celé znenie správy je k dispozícii na stránke https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/downloads/report/IPCC_AR6_WGI_Full_Report.pdf.

(2) 15. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite.

(3) COR-2021-01903 – stanovisko VR na tému Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

(4) Mestský mechanizmus čistého rozvoja a systémy obchodovania s emisiami (článok 6 ods. 4 o trhových prístupoch), ako aj Udržateľný, integrovaný mestský a územný rozvoj (článok 6 ods. 8 o netrhových prístupoch). Článok 6 Parížskej dohody.

(5) https://unfccc.int/gender.

(6) Marrákešské partnerstvo pre globálne opatrenia v oblasti klímy, 2021.

Interactio – 146. plenárne zasadnutie VR (hybridné), 12. 10. 2021 – 14. 10. 2021

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/9

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a Európska záruka pre deti

(2022/C 61/03)

Spravodajca:

Jari Andersson (FI/EĽS), poslanec miestneho zastupiteľstva: zastupiteľstvo mesta Sastamala

Referenčné dokumenty:

Návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti

COM(2021) 137 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa

COM(2021) 142 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

konštatuje, že miestne a sociálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní kľúčových služieb a v boji proti chudobe a že Európska komisia a členské štáty by mali zabezpečiť ich zapojenie do uplatňovania oznámenia Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a návrhu odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti;

upozorňuje, že Európsky výbor regiónov sa už v minulosti vyjadril k úlohe miestnych a regionálnych samospráv v boji proti chudobe detí a pri presadzovaní práv dieťaťa;

konštatuje, že členské štáty sú náležite informované o tom, ako sa súčasné európske opatrenia na boj proti chudobe detí a presadzovanie práv dieťaťa uplatňujú na rôznych stupňoch miestnej a regionálnej samosprávy;

chcel by sa zapojiť do budúceho dialógu o politike zameranej na deti a mládež a spolupracovať s Európskou komisiou, Radou Európskej únie, občianskou spoločnosťou, organizáciami na ochranu práv dieťaťa a ďalšími dôležitými zainteresovanými stranami;

Všeobecné úvahy

víta návrh Európskej komisie na odporúčanie Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, a oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa. Ich cieľom je účinne podporiť úsilie členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv zamerané na zníženie chudoby detí a zlepšenie rešpektovania ich práv v záujme zaistenia väčšej spravodlivosti a inkluzívnosti v Únii a v jej regiónoch, mestách a obciach. Pritom sa musí sa dodržiavať zásada subsidiarity;

zdôrazňuje, že dieťa je v prvom rade dieťaťom, a to bez ohľadu na etnický pôvod, pohlavie, štátnu príslušnosť či sociálne a ekonomické pozadie, schopnosti či miesto pobytu, a že najlepší záujem dieťaťa sa musí na všetkých úrovniach začleniť do všetkých politík, postupov a opatrení zameraných na deti. Európska komisia a členské štáty musia zabezpečiť, že práva dieťaťa budú v zmysle Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Charty základných práv Európskej únie prioritou a bude sa na ne prihliadať vo všetkých vnútorných i vonkajších politikách, opatreniach a programoch EÚ, ktoré majú na deti priamy či nepriamy vplyv, a že sa zachová súlad v celom rozhodovacom procese;

upozorňuje, že v zmysle Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Charty základných práv Európskej únie by každé dieťa už od raného detstva malo mať právo na primeranú životnú úroveň a rovnaké príležitosti v živote. Posilnenie sociálno-ekonomickej inklúzie detí a ich rodín je nevyhnutné na zníženie chudoby a znevýhodnenia niektorých generácií. Na to, aby sa to dosiahlo, je nesmierne dôležité zabezpečiť rodinám riadnu sociálnu ochranu a zdravotnú starostlivosť, ako aj prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu;

naliehavo žiada členské štáty, aby poskytli primeranú a riadnu finančnú podporu, ktorá zaručí účinné uplatňovanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989, a vyzýva ich, aby sa naďalej usilovali odstraňovať štrukturálne nerovnosti;

vyzdvihuje význam koordinovaného úsilia nadnárodných, národných, regionálnych a miestnych orgánov, aby sa ciele iniciatív Európskej komisie skutočne mohli realizovať;

10.

zdôrazňuje, že je dôležité úzko spolupracovať s miestnymi a regionálnymi samosprávami, podporovať dialóg s miestnymi komunitami v záujme zvýšenia úrovne ochrany práv detí a s pomocou finančných prostriedkov EÚ organizovať informačné a propagačné kampane na miestnej a regionálnej úrovni na zlepšenie informovanosti o právach detí medzi širokou verejnosťou, a najmä medzi deťmi;

Záruka pre deti

11.

zdôrazňuje, že chudoba a sociálne začlenenie rôznych etnických skupín a marginalizovaných komunít sú výzvy, ktoré treba riešiť, aby sa zaručila účinná ochrana práv dieťaťa, a že chudoba a sociálne vylúčenie môžu do značnej miery obmedziť budúce príležitosti pre deti a ich rodiny;

12.

upozorňuje, že špecifické opatrenia zavádzané na tento účel by sa mali v prvom rade zameriavať na najviac znevýhodnené deti. Všetky deti musia mať zabezpečené kvalitné vzdelávanie, aby sa im zaručili rovnaké možnosti rozvinúť svoj potenciál;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať osvedčené postupy na zníženie chudoby detí a zlepšiť prístup k službám, ktoré sú pre deti kľúčové, a presadzovanie práv dieťaťa. Odporúča preto, aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do osvetového úsilia a šírili svoje osvedčené postupy po celej Únii. Navrhuje, aby sa na tento účel organizovali medzinárodné, národné a regionálne konferencie a exkurzie;

14.

víta návrh zriadiť sieť EÚ pre práva dieťaťa, ktorá bude zložená zo zástupcov jednotlivých štátov, ako aj z medzinárodných a mimovládnych organizácií, zástupcov miestnych a regionálnych samospráv a deti. Zámerom siete je zlepšiť dialóg o právach dieťaťa a vzájomné učenie sa medzi EÚ a členskými štátmi a podporovať vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie stratégie;

15.

s potešením konštatuje, že členské štáty, v ktorých počet detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením prevyšuje priemer EÚ, budú musieť na boj proti chudobe detí vyčleniť 5 % z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+);

16.

naliehavo žiada všetky členské štáty, a nielen tie, ktoré chudoba detí zasiahla najviac, aby na podporu odporúčaní Európskej záruky pre deti vyčlenili dostatočné prostriedky; V tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívne účinky finančnej podpory poskytovanej rodinám s deťmi ako účinného prostriedku na boj proti chudobe detí. Cieľom by malo byť vytvorenie komplexného investičného ekosystému pre európske deti založeného na záruke pre deti, Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, štrukturálnych fondoch a vnútroštátnych zdrojoch, aby sa rozšírilo účinné poskytovanie kvalitných a inkluzívnych služieb predškolského vzdelávania a starostlivosti pre všetky deti;

17.

podotýka, že kľúčovú úlohu pri uplatňovaní Európskej záruky pre deti môžu zohrávať aj podniky a sociálne podnikanie, a upozorňuje, že je potrebné investovať do rozvoja týchto kapacít, pričom treba zabezpečiť prístup k financovaniu a odbornú prípravu pre podnikateľov. Pre uplatňovanie tejto záruky je rovnako dôležitý aj rozvoj vzdelávacích inštitúcií a systémov sociálnej pomoci v menej rozvinutých členských štátoch využitím finančných prostriedkov EÚ;

18.

víta ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany vrátane cieľov týkajúcich sa zníženia chudoby detí a zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ a národné, regionálne a miestne samosprávy, ako aj sociálni partneri majú spoločnú zodpovednosť za uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv;

19.

podporil by návrh vymenovať pre každý členský štát národného koordinátora záruky pre deti (ombudsmanov pre deti atď.) s dostatočnými prostriedkami a právomocami na podporu, koordináciu a monitorovanie otázok týkajúcich sa stratégie v oblasti práv dieťaťa a záruky pre deti;

Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa

20.

víta iniciatívu Komisie vypracovať novú, komplexnú stratégiu v oblasti práv dieťaťa;

21.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy majú jedinečné možnosti na to, aby vyvíjali účinné úsilie v záujme rešpektovania práv dieťaťa, umožnili deťom rozvíjať svoje schopnosti v prostredí, ktoré im zaručí ochranu, rešpekt a dobré zaobchádzanie, a zabezpečili im ochranu pred všetkými formami násilia vrátane zneužívania a zanedbávania. Mala by sa podporovať spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a EÚ by mala poskytovať podporu v záujme ich účinnejších partnerstiev, najmä pokiaľ ide o výmenu osvedčených postupov;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa bude primerane financovaná, a zaistili, že vnútorné a vonkajšie finančné nástroje EÚ, ako aj vnútroštátne rozpočty budú primerane podporovať realizáciu priorít, ktoré sú v nej stanovené;

23.

odporúča, aby sa v spolupráci s členskými štátmi a so zapojením miestnych a regionálnych samospráv a špecializovaných inštitúcií na miestnej a regionálnej úrovni vypracoval plán a presnejší harmonogram realizácie tejto iniciatívy;

Sociálna ochrana

24.

oceňuje, že sa Komisia rozhodla predložiť iniciatívu s cieľom podporiť vytváranie a posilňovanie integrovaných opatrení na ochranu detí. Tieto opatrenia podnietia všetky príslušné orgány a subjekty, aby lepšie spojili svoje sily a spolupracovali;

25.

vyzýva zodpovedné vnútroštátne orgány, aby zabezpečili účinné a dostupné služby v oblasti sociálnej ochrany a ochrany detí a dospievajúcich, ktoré im zaistia bezpečné a inkluzívne prostredie s dobrým zaobchádzaním, a aby venovali pozornosť preventívnym opatreniam, včasnej intervencii a pomoci zraniteľným rodinám;

26.

konštatuje, že v politickom rámci nasledujúceho európskeho semestra sa bude musieť deťom venovať náležitá pozornosť;

27.

so zreteľom na zásadu subsidiarity podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní EÚ nabáda členské štáty, aby všetkým deťom zaručili rovnaký prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve v snahe dosiahnuť barcelonské ciele v oblasti účasti na vzdelávaní a zmeniť vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve tak, aby už nebolo službou založenou na dopyte, ale nárokom každého dieťaťa zakotveným v európskych právnych predpisoch ako zákonné a sociálne právo;

Vzdelávanie

28.

naďalej naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili právo na kvalitné vzdelávanie každému dieťaťu bez ohľadu na etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, štátnu príslušnosť, postavenie prisťahovalca či pobytový status, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu. Žiada krajiny, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom riešiť a odstrániť príčiny, pre ktoré deti vynechávajú a predčasne ukončujú školskú dochádzku;

29.

zdôrazňuje význam stanovenia minima pre plne platenú rodičovskú dovolenku a prídavky na deti. Rodičovská dovolenka by sa mohla rozdeliť na samostatné nároky pre každého z rodičov a umožniť flexibilné využívanie dovolenky, a to aj neskôr v detstve;

30.

zdôrazňuje, že rozhodujúci význam pre vzdelávanie, blaho a začlenenie všetkých detí má kvalita prvotnej odbornej prípravy a aktualizácie poznatkov pedagógov, vychovávateľov, ako aj ďalších odborných pracovníkov. Ďalej prízvukuje, že je potrebné primerané, dlhodobo stabilné a na potrebách založené financovanie škôl a predškolských zariadení, ktoré zaručí aj životaschopnosť menších škôl vo vidieckych oblastiach. Okrem toho možno využiť pomoc na vzdelávanie určenú deťom s nízkym sociálno-ekonomickým postavením;

31.

domnieva sa, že hlavným cieľom by malo byť zabrániť rozdielom v kvalite škôl v rámci členských štátov a v rámci Únie;

32.

víta návrh odporúčania Rady týkajúceho sa zmiešaného učenia v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania, ako aj návrh odporúčania Rady o iniciatíve „Cesta k úspechu v škole“, ktorej zámerom je oddeliť dosiahnutý stupeň vzdelania a výsledky od spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho postavenia. Podporuje výzvu Európskej komisie, aby členské štáty zabezpečili skutočne rovnaký prístup k digitálnym nástrojom a vysokorýchlostnému pripojeniu na internet, digitálnu gramotnosť a online dostupnosť vzdelávacích materiálov a nástrojov pre všetky deti. Súčasne zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do tejto stratégie zabezpečenie zariadení a mimoškolskej podpory pre deti s osobitnými potrebami, deti žijúce v chudobe, v marginalizovaných komunitách, ako sú napríklad deti s migrantským pôvodom či rómske deti, alebo v odľahlých a vidieckych oblastiach, a tiež usmerňovanie a odbornú prípravu so zameraním na digitálne zručnosti pre sociálne znevýhodnené deti, dospievajúcu mládež a ich rodiny. Zasadzuje sa za verejnú finančnú podporu na digitálne vybavenie pre tieto deti;

33.

nabáda, aby sa vytvárali dobre vybavené školy podporujúce rozvíjanie talentov, najmä v regiónoch, ktoré čelia veľkým sociálnym výzvam;

34.

zdôrazňuje, že online vzdelávanie by nemalo nikdy trvalo nahradiť prezenčné vyučovanie, najmä ak je prístup k technológiám obmedzený: prezenčné vyučovanie zohráva dôležitú úlohu, pokiaľ ide o spoločenskú interakciu, ako aj o kvalitu učenia sa a rozvoja.

35.

zdôrazňuje význam rozvoja zručností, ktoré mladí ľudia potrebujú na to, aby sa mohli osamostatniť, a poskytovania odbornej prípravy pedagógom prostredníctvom grantových programov;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť fungovanie sociálnych služieb pre mladých ľudí, ktorí opúšťajú systém ochrany detí, a zaistiť im ubytovacie možnosti, odbornú prípravu a asistenciu, ktoré im pomôžu osamostatniť sa, aby sa mohli začleniť do spoločnosti a sveta práce;

37.

poukazuje na to, že je potrebné prevádzkovať rozvojové centrá, bezplatné programy starostlivosti o nadané deti, ktoré žijú v ťažkých podmienkach a chcú sa učiť;

38.

zdôrazňuje, že vzdelávacie zariadenia by mali mať kapacity na poskytovanie základných služieb zameraných na to, aby sa zaručilo dostatočné fyzické a duševné zdravie detí, ktoré tieto zariadenia navštevujú;

Násilie páchané deťmi a na deťoch

39.

naliehavo žiada Európsku úniu, jej členské štáty a regióny, aby posilnili opatrenia, ktorými sa skoncuje so všetkými formami násilia a diskriminácie voči deťom, a to vrátane fyzického, sexuálneho, ekonomického a psychologického násilia, zneužívania, zanedbávania, zlého zaobchádzania a online násilia, núteného manželstva, obchodovania s migrujúcimi deťmi, mučenia, vrážd v mene cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, incestu, predčasného ukončovania školskej dochádzky a využívania detí ako vojakov;

40.

konštatuje, že stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa musí prihliadať na všetky regulačné a iné iniciatívy v tejto oblastí, aby sa zaistila zosúladená ochrana detí pred násilím, obchodovaním s ľuďmi a zneužívaním. Výbor tiež nalieha na Komisiu, aby zverejnila presný harmonogram pre príslušné návrhy a zabezpečila riadne vykonávanie odporúčaní;

41.

zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať na úrovni EÚ aj v členských štátoch preventívne prístupy, aby sa zamedzilo všetkým formám násilia páchaného na deťoch. Medzi takéto prostriedky patrí aj presadzovanie dobrého zaobchádzania a vytvorenie ochranného prostredia pre deti a dospievajúcich vo všetkých oblastiach, v ktorých sa vyvíja ich život. Miestne a regionálne samosprávy a špecializované inštitúcie na miestnej a regionálnej úrovni musia byť zapojené do vývoja celoštátnych preventívnych prístupov;

Zdravie detí

42.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali presné informovanie o očkovaní s cieľom posilniť dôveru v očkovaciu stratégiu a zabezpečiť, že zdravie detí nebude ohrozené v dôsledku dezinformácií;

43.

víta stratégiu obnovy a odolnosti na podporu rýchlej a inkluzívnej obnovy po pandémii COVID-19.

44.

upozorňuje, že je potrebné, aby sa vykonalo osobitné posúdenie vplyvu pandémie na duševné zdravie detí a dospievajúcich, aby sa zvýšili investície do starostlivosti o duševné zdravie a vypracovali stratégie na ochranu detí a mládeže pred duševnými chorobami;

Práva detí a migrácia

45.

upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť taký súdny systém, ktorý prihliada na potreby detí a uplatňuje primerané a inkluzívne postupy umožňujúce zohľadniť osobitné potreby detí. Zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť deťom právo na vypočutie, právo na informácie podané jasným a jednoduchým jazykom, ktorý je pre ne zrozumiteľný a ľahko pochopiteľný, primeraný ich veku, úrovni chápania a stupňu vývoja, a v prípade potreby aj pomoc právneho zástupcu;

46.

oceňuje záväzok Európskej komisie podporovať členské štáty pri rozvoji účinných a uskutočniteľných alternatív k zaisteniu detí počas migračných konaní;

47.

zdôrazňuje, že je potrebné pomáhať deťom, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia, a to tak, že sa im zjednoduší prístup k sociálnym službám a službám v oblasti duševného zdravia, aby sa mohli ľahšie zotaviť a dostať do duševnej pohody. Okrem toho sa tieto služby musia mobilizovať proti násilnému správaniu u detí a uľahčovať reintegráciu mladých ľudí, ktorí sa dopustili násilia;

48.

je proti zaisťovaniu detí z migračných dôvodov. Prvoradým kritériom musí byť najlepší záujem dieťaťa;

49.

žiada, aby v každom štádiu na deti dôkladne dohliadal príslušný orgán a/alebo subjekt vykonávajúci službu vo verejnom záujme, ktorého úlohou je ochrana detí.

50.

víta záväzok Európskej komisie pracovať najmä prostredníctvom legislatívnej iniciatívy týkajúcej sa udržateľnej správy a riadenia spoločností na tom, aby dodávateľské reťazce spoločností EÚ nevyužívali detskú prácu. Žiada tiež zákaz dovozu výrobkov vyrobených pomocou detskej práce.

51.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať sociálne začlenenie detí a dospievajúcich, ktorí migrujú bez sprievodu, a bojovať proti rasizmu voči nim a ich diskriminácii;

Právo dieťaťa byť vypočuté a zapojené do záležitostí a rozhodnutí, ktoré sa ho týkajú

52.

opakuje, že v zmysle Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Charty základných práv Európskej únie treba deťom zaručiť možnosť byť zapojené do rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a byť vypočuté spôsobom primeraným ich veku a zrelosti;

53.

zdôrazňuje, že je dôležité vyvíjať preventívnu činnosť zameranú na mladých ľudí, konkrétne na prevenciu alkoholu, tabaku a užívania drog. V súvislosti s tým odporúča zapojiť do rozvoja preventívnych činností a zvyšovania povedomia o nebezpečenstve požívania alkoholu, tabaku a drog miestne samosprávy a vzdelávacie a špecializované inštitúcie;

54.

zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať informovanosť o právach dieťaťa a presadzovať zapojenie detí do rozhodovania na všetkých úrovniach;

55.

oceňuje návrh Európskej komisie podporovať a zlepšovať inkluzívnu a systematickú participáciu detí na miestnej úrovni, ako aj na úrovni štátov a EÚ prostredníctvom platformy pre participáciu detí;

56.

naliehavo žiada členské štáty a regióny, aby zaviedli, zlepšili a poskytli dostatočné prostriedky na nové aj na zavedené postupy participácie detí na miestnej, regionálnej a národnej úrovni;

57.

nabáda Európsku úniu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na podporu dialógu medzi rozhodujúcimi činiteľmi na úrovni štátov a mladými ľuďmi. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa v spolupráci s miestnymi samosprávami organizovali spoločné semináre zamerané na zapojenie mladých ľudí do rozhodovacieho procesu a zohľadnenie ich názorov, pokiaľ ide o vývoj v oblastiach politiky, ktoré sa ich týkajú.

58.

víta skutočnosť, že Európska komisia nedávno vymenovala prvú európsku koordinátorku pre mládež Bilianu Sirakovú v súlade s návrhom uvedeným v stratégii EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027, ktorú vypracovala Európska komisia. Opakuje svoju výzvu, aby sa naplánovali pravidelné stretnutia medzi VR a koordinátorom pre mládež a aby sa spolupráca medzi VR a koordinátorom pre mládež formalizovala (1);

ZÁVERY

59.

žiada, aby sa aspoň 5 % prostriedkov z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia vyčlenilo na podporu projektov týkajúcich sa Európskej záruky pre deti a na vytvorenie efektívneho investičného ekosystému pre európske deti, ktorý bude spájať európske fondy a vnútroštátne zdroje. Pre každý členský štát by sa mal vymenovať národný koordinátor záruky pre deti, ktorý by mal potrebné právomoci na podporu a monitorovanie otázok týkajúcich sa stratégie v oblastí práv dieťaťa a záruky pre deti, ako aj na podávanie správ v tejto súvislosti. Všetkým deťom treba v zmysle Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Charty základných práv Európskej únie zaručiť možnosť byť zapojené do rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a byť vypočuté spôsobom primeraným ich veku a zrelosti;

60.

konštatuje, že je potrebné uznať a identifikovať kľúčovú úlohu, ktorú miestne a regionálne samosprávy zohrávajú v boji proti chudobe a pri ochrane detí pred všetkými formami násilia, ako aj ich rozhodujúcu úlohu pri predchádzaní diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu. Potvrdilo sa to aj v miestnom úsilí na zvládnutie pandémie COVID-19, keď mnohé regióny, mestá a obce rýchlo reagovali a zavádzali opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov zhoršujúcich chudobu detí, napríklad tým, že rodinám v núdzi poskytovali rôzne formy potravinovej pomoci;

61.

konštatuje, že členské štáty a ďalší aktéri by sa mali pripraviť na mnohé výzvy, ktorých prehĺbenie možno po ústupe pandémie očakávať v dôsledku zmenených životných podmienok detí a rodín. Miestne a regionálne samosprávy zohrávajú ústrednú úlohu pri poskytovaní cielených kľúčových služieb spomínaných v návrhu Európskej záruky pre deti. Je preto nevyhnutné, aby boli miestne samosprávy a regióny zapojené ako kľúčoví partneri do rozvoja a uplatňovania záruky pre deti, čo umožní podporiť viacúrovňové riadenie, zaujať spoločnú zodpovednosť a vytvárať koordinované stratégie pre miestnu, národnú a európsku úroveň.

V Bruseli 12. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko VR Európsky zbor solidarity a nová stratégia EÚ pre mládež, COR-2018-03892-00-00-AC-TRA.

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/15

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Účinné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy partnerských dohôd a operačných programov na roky 2021 – 2027

(2022/C 61/04)

Spravodajca:

Juraj DROBA (SK/EKR), predseda Bratislavského samosprávneho kraja

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

pripomína, že politika súdržnosti ako hlavný investičný nástroj EÚ je predovšetkým zameraná na zmenšovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi EÚ a riešenie štrukturálnych výziev, ako je tvorba pracovných miest, ochrana už existujúcich pracovných miest, konkurencieschopnosť, hospodársky rast a riešenie otázok súvisiacich so zmenou klímy, udržateľnou mobilitou a sociálnym vylúčením. Rovnako zdôrazňuje, že regióny, mestá a obce nesú zodpovednosť za komplexný a udržateľný rozvoj svojho územia, a preto by mali mať k dispozícii primerané finančné prostriedky na plnenie tejto úlohy;

zdôrazňuje, že pridaná hodnota politiky súdržnosti EÚ presahuje preukázaný pozitívny hospodársky, sociálny a územný vplyv, keďže zahŕňa aj záväzok členských štátov a regiónov k posilňovaniu európskej integrácie;

pripomína, že legislatíva EÚ pre politiku súdržnosti vyžaduje zapojenie samosprávy vo všetkých fázach programového obdobia, počnúc programovaním, cez implementáciu, monitorovanie až po vyhodnocovanie. V rámci programovania považuje za kľúčové ich plné zapojenie do procesov analýzy potrieb a identifikácie opatrení v rámci prípravy partnerských dohôd a tematických operačných programov pre adresovanie špecifických výziev v regiónoch a napĺňanie cieľov politiky súdržnosti. V opačnom prípade hrozí, že nastavenie týchto dokumentov nebude zodpovedať územným potrebám;

zdôrazňuje, že kľúčové pravidlá pre zapojenie partnerov sú zakotvené v Európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (1) (európsky kódex), ktorý zostáva v platnosti aj pre nové programové obdobie;

poznamenáva, že strategické plánovanie je základom úspešnej implementácie politiky súdržnosti. Jej kľúčovými dokumentmi sú partnerské dohody a operačné programy, ktoré definujú strategické priority, vrátane finančnej alokácie a navrhovaných opatrení, ktoré budú mať zásadný dopad na rozvoj regiónov v nesledujúcej dekáde;

vyzýva na čo najskoršie schválenie hlavných strategických dokumentov pre nové programové obdobie s cieľom čím skôr zahájiť samotnú implementáciu;

teší ho záujem slovinského predsedníctva Rady EÚ hlbšie sa venovať téme partnerstva v EŠIF s cieľom zlepšiť jeho uplatňovanie a je pripravený na vzájomnú spoluprácu;

Uplatňovanie princípov partnerstva a viacúrovňového riadenia

zásada partnerstva a model viacúrovňového riadenia, ktoré sú založené na lepšej koordinácii medzi orgánmi verejnej správy, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, môžu účinne prispieť k lepšiemu sprostredkovaniu cieľov a výsledkov politiky EÚ;

pripomína, že partnerský prístup predstavuje participatívny a kolektívny proces zapájania verejných orgánov na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj relevantných sociálno-ekonomických partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti;

10.

poukazuje na skutočnosť, že uplatňovanie princípov partnerstva a viacúrovňového riadenia prispieva k lepšiemu identifikovaniu potrieb, posilňovaniu kolektívneho záväzku k napĺňaniu cieľov a „vlastníctva“ (ownership) zúčastnených partnerov a lepším komplementaritám s inými nástrojmi. Rovnako prispieva aj k posilňovaniu podpory pre spoločný európsky projekt informovaním o tom, ako politika súdržnosti prispieva k riešeniu lokálnych problémov, čím približuje EÚ bližšie k obyvateľom a znižuje demokratický deficit;

11.

zastáva názor, že hĺbková analýza územia zo strany samosprávy je základom správneho nastavenia programov. Spolupráca aktérov na jednotlivých úrovniach riadenia navyše prispieva k lepším synergiám medzi ich politikami a predchádza duplicite, resp. konfliktným prístupom na danom území;

12.

zdôrazňuje, že regionálna a miestna samospráva má už bohaté skúsenosti s prípravou a implementáciou viacerých programových období, na ktorých je pre lepšie nastavenie nového programového obdobia nevyhnutné stavať v súlade so zásadou partnerstva. Pripomína však, že ich skúsenosti poukazujú aj na to, že rešpektovanie princípov partnerstva a viacúrovňového riadenia sa v jednotlivých členských štátoch EÚ rôzni a procesy zo strany ústredných orgánov nie sú vždy nevyhnutne inkluzíve;

13.

konštatuje, že vo všeobecnosti je formálne partnerstvo uplatňované v decentralizovaných štátoch, resp. štátoch s federatívnym usporiadaním s etablovanými kooperačnými mechanizmami, pričom existuje priestor na zlepšenie, zatiaľ čo úloha samosprávy je v menších unitárnych štátoch často limitovaná. V mnohých štátoch zároveň prevláda sentiment, že čím ďalej sa regióny, mestá a obce nachádzajú od hlavného mesta, tým slabšia je ich účasť na procesoch prípravy programového obdobia. Vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby zabezpečili riadne uplatňovanie viacúrovňového riadenia tak, aby z neho mali prospech všetky miestne a regionálne samosprávy;

14.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zásadu partnerstva nie je možné riadne uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Rokovania o partnerských dohodách a operačných programoch ukázali, že hoci sa vo väčšine prípadov s miestnymi a regionálnymi samosprávami konzultovalo, ich zapojenie nemalo formu úplného partnerstva, ako sa uvádza v európskom kódexe správania pre partnerstvo;

15.

vyjadruje znepokojenie nad slabým pokrokom v niektorých členských štátoch pri otváraní priestoru pre dialóg a komunikáciu s cieľom definovať regionálne strategické dokumenty na programové obdobie 2021 – 2027, a to až do extrémnej miery, keď ešte nie je známe pridelenie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré sa majú sprístupniť na vykonávanie operačných programov;

16.

je znepokojený hlavnými závermi štúdie (2), ktoré poukazujú na to, že zapojenie partnerov do prípravy nového programového obdobia sa zlepšilo len v obmedzenej miere v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 a spôsob uplatňovania partnerstva vykazuje len minimálne zmeny, čím jeho potenciál nie je plne využitý. Rovnako znepokojený je závermi, ktoré poukazujú na privysoký podiel samospráv, ktoré sú zapájané len do verejných konzultácií a chýba im priamejšie zapojenie do tvorby strategických dokumentov. V krajinách, v ktorých zásada partnerstva nie je riadne etablovaná a je len povrchná, by mala Európska komisia takisto pomôcť s preskúmaním mechanizmov s cieľom zaručiť jej náležité uplatňovanie;

17.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby oživili atraktivitu financovania z prostriedkov politiky súdržnosti EÚ ďalším zjednodušením a obmedzovaním tzv. gold-platingu a aby zvážili zníženie zložitosti a prípadne aj počtu právnych predpisov a usmernení;

18.

zastáva názor, že plnohodnotné partnerstvo nemôže byť vynútené žiadnym nariadením ani legislatívnou úpravou, ale je výsledkom dlhodobého dialógu založeného na vzájomnej dôvere a rešpekte, politickej kultúre a úprimného záujmu zúčastnených strán prinášať čo najlepšie riešenia pre územie. Poukazuje na to, že tento dlhodobý dialóg založený na dôvere si vyžaduje aj jasný a spoľahlivý právny a operačný rámec, za ktorý sú zodpovedné aj európske inštitúcie;

19.

ľutuje, že v nariadení, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, sa nepožaduje uplatňovanie kódexu správania, ale sa iba odporúča zapojiť miestne a regionálne samosprávy, čo viedlo k tomu, že národné plány obnovy a odolnosti boli pripravované za zatvorenými dverami a len s úplne minimálnym zapojením a bez výrazného príspevku miestnych a regionálnych samospráv, čím vzniká riziko v oblasti čerpania a využívania fondov; Miestne a regionálne samosprávy sa tak de facto stávajú len subjektmi, ktoré vykonávajú rozhodnutia prijaté členskými štátmi na základe ich vlastných právomocí.

20.

upozorňuje, že potenciál partnerstva je vo viacerých štátoch nedostatočne využívaný a zohľadňovaný a vyzýva na hľadanie príkladov dobrej praxe, ktoré umožnia efektívne zapojenie aktérov. Zároveň ľutuje, že vlády viacerých členských štátov nie sú otvorené novým prístupom pre zapojenie partnerov a replikujú zaužívané modely z minulosti, čo bráni uplatňovaniu efektívneho partnerstva. V tejto súvislosti však víta zámer Európskej komisie znovu obnoviť „Európske spoločenstvo pre partnerské postupy“ za účelom výmeny skúseností a budovania kapacít a je pripravený aktívne prispievať v rámci tejto iniciatívy;

21.

zdôrazňuje, že mobilizácia aktérov, posilňovanie ich kapacít a zohľadnenie ich názorov zostáva najväčšou výzvou pre uplatňovanie partnerstva a ľutuje, že viaceré námietky samosprávy z minulého programového obdobia neboli vzaté na vedomie a problémy s mobilizáciou partnerov tak naďalej pretrvávajú. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby od členských štátov požadovala, aby vysvetlili dôvody nezohľadnenia a predstavili konkrétne opatrenia zamerané na mobilizáciu a posilnenie zainteresovaných strán v novom programovom období;

22.

zastáva názor, že efektívne nastavenie procesov viacúrovňového riadenia si vyžaduje nielen vertikálny prístup zapojením jednotlivých úrovni riadenia, ale rovnako aj horizontálnu dimenziu zapojením relevantných sociálno-ekonomických partnerov, zástupcov občianskej spoločnosti či akademickej obce;

23.

poukazuje na skutočnosť, že miestne samosprávy sa často cítia byť nedostatočne zastúpené a majú dojem, že zohrávajú iba minimálnu úlohu v prípravných procesoch alebo že nie sú v tejto súvislosti vypočuté. Tie sú vzhľadom na veľký počet obcí v rokovaniach zastúpené prevažne svojimi zastrešujúcimi asociáciami, ktoré tak v procese prípravy zohrávajú dôležitú úlohu. V rámci ich štruktúr je však potrebná primeraná kapacita na zabezpečenie efektívneho toku informácií smerom k mestám a obciam, aby boli dostatočne informované o prebiehajúcich procesoch a mali možnosť ich prostredníctvom svojich asociácií ovplyvňovať;

24.

zdôrazňuje, že samosprávy musia zohrávať prvoradú úlohu v rámci monitorovacích výborov operačných programov a rovnako vyzýva riadiace orgány na plné zapojenie samosprávy aj do prípravy programov Interreg;

25.

požaduje, aby boli princípy partnerstva v plnej miere uplatňované aj v rámci nových nástrojov, akými sú Fond spravodlivej transformácie, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, resp. ďalšie nové nástroje financované v rámci NGEU. Poukazuje na zásadný vplyv, ktorý bude mať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na politiku súdržnosti a na riziko možných duplicít a rozporov medzi týmito nástrojmi;

26.

požaduje aby bol princíp partnerstva efektívne uplatňovaný aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pri tvorbe a implementácii strategických plánov, pričom by sa malo zabezpečiť výrazné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, najmä pokiaľ ide o intervencie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV). Zdôrazňuje príležitosti, ktoré ponúka uplatňovanie zásady partnerstva v SPP, najmä v súvislosti s hľadaním synergií medzi projektmi financovanými v rámci EFRR a druhého piliera SPP;

27.

zdôrazňuje význam paralelnej diplomacie regionálnej a miestnej samosprávy na európskej úrovni a vyzýva Európsku komisiu, aby do rokovaní o podobe partnerských dohôd a operačných programov zapájala aj samosprávy, ktoré svojou argumentáciou založenou na konkrétnych dátach a znalostiach problémov územia dokážu prispieť k efektívnejšiemu a realistickejšiemu nastaveniu priorít v rámci strategických dokumentov;

28.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu svoje operačné programy formovať takým spôsobom, aby sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti dostalo na popredné miesto v súlade s článkom 16 písm. f) medziinštitucionálnej dohody a s ambíciou Európskej komisie začleniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do programov EÚ a plánom zaviesť metodiku posudzovania rodového vplyvu v posúdeniach vplyvu najneskôr do 1. januára 2023. Vyzýva členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby túto skutočnosť zohľadnili vo všetkých fázach plánovania;

29.

zdôrazňuje, že rozdiely v načasovaní prípravy národných plánov obnovy a odolnosti a partnerských dohôd môžu v niektorých prípadoch brániť účinnej inštitucionálnej koordinácii a obmedzovať nachádzanie synergií. Potenciálna priorita financovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pred politikou súdržnosti môže vzhľadom na tlak na rýchle vykonávanie a využívanie obmedziť činnosti pri programovaní a implementácii politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, čo prispeje k ďalším oneskoreniam a problémom pri čerpaní finančných prostriedkov politiky súdržnosti. Upozorňuje na riziko nerovnomerného oživenia rôznych území Európy a nárastu nerovností v dôsledku absencie územného prístupu pri vypracovaní plánov financovaných z Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Vyzýva preto európske a národné orgány, aby urýchlili prípravu partnerských dohôd a operačných programov a posilnili synergie partnerských dohôd a národných plánov obnovy a odolnosti;

30.

požaduje, aby boli samosprávam zasielané relevantné dokumenty v dostatočnom časovom predstihu pred pracovnými stretnutiami. Zároveň ľutuje, že partneri majú často len veľmi krátky čas na pripomienkovanie dokumentov, a preto požaduje, aby im bol poskytovaný adekvátny časový rámec primeraný významu pripomienkovaných dokumentov. Zapojenie regionálnej a miestnej samosprávy nesmie mať len formálny charakter a k vzneseným pripomienkam by mala byť vždy poskytnutá spätná väzba;

31.

vyzýva Európsku komisiu, aby podrobne monitorovala uplatňovanie princípu partnerstva tak v rámci neformálnych rokovaní s členskými štátmi, ako aj v rámci posudzovania návrhov partnerských dohôd a operačných programov a poskytovala členským štátom a relevantným orgánom odporúčania na zlepšenie partnerských procesov;

32.

navrhuje zorganizovať v spolupráci so slovinským predsedníctvom Rady EÚ spoločný workshop zameraný na zapájanie regionálnej a miestnej samosprávy a zohľadňovanie jej názorov s cieľom zefektívniť prípravu a implementáciu programov politiky súdržnosti a zároveň navrhuje, aby sa téma partnerstva v EŠIF riešila v kontexte iniciatívy „Lepšia právna regulácia“ a bola zaradená aj do programu zasadnutí Rady s cieľom poukázať na prínos efektívneho partnerstva a viacúrovňového riadenia pri príprave a implementácii programov politiky súdržnosti a so zámerom poukázať na to, že tento prístup pomáha pri dosahovaní spoločných politických cieľov EÚ, a preto by sa mal uplatňovať aj v ostatných politických oblastiach;

Európsky kódex správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov

33.

vyzdvihuje úlohu, ktorú má európsky kódex správania pre partnerstvo a zásada partnerstva pri posilňovaní kolektívneho záväzku k politike súdržnosti a zapojenia do nej;

34.

pripomína, že európsky kódex správania poskytuje detailné odporúčania pre efektívne uplatňovanie partnerstva pri zohľadnení špecifických potrieb na miestnej a regionálnej úrovni;

35.

zdôrazňuje, že Všeobecné nariadenie v článku 6 požaduje vyvážené zapojenie partnerov do tvorby partnerských dohôd a operačných programov a rešpektovanie európskeho kódexu. Vyzýva preto riadiace orgány a centrálne koordinačné orgány na plné uplatňovanie týchto požiadaviek a zapájanie partnerov nad rámec len formálnych konzultácií;

36.

má v súlade so svojimi politickými prioritami na roky 2020 – 2025 ambíciu podrobne monitorovať uplatňovanie európskeho kódexu počas prípravy partnerských dohôd a operačných programov (3). Žiada tiež, aby Komisia pred schválením národných partnerských dohôd a operačných programov overila účinné uplatňovanie zásady partnerstva;

37.

podotýka, že princíp partnerstva bol v rámci európskeho kódexu vytvorený pre programové obdobie 2014 – 2020 a nereflektuje preto nové nástroje a situáciu od vypuknutia pandémie. Zastáva preto názor, že princíp partnerstva by mal byť v rámci európskeho kódexu posilnený, na čo vyzýval už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách;

38.

požaduje plné zapojenie regionálnych a miestnych samospráv do strednodobého preskúmania programového obdobia 2021 – 2027. Súčasťou procesu by malo byť aj stanovisko VR o skúsenostiach s vykonávaním počas prvých rokov a očakávania miestnych a regionálnych samospráv v súvislosti s finančným krytím, ako aj technickým vykonávaním počas zvyšku súčasného programového obdobia. Ďalším výsledkom by mohlo byť vypracovanie štúdie, ktorá vyhodnotí skúsenosti s aplikáciou odporúčaní európskeho kódexu po 10 rokoch od jeho zavedenia v roku 2024. VR by mal byť zapojený do vypracovania referenčného rámca štúdie, mal by o nej diskutovať a mal by byť prizvaný k formulovaniu odporúčaní zameraných na monitorovanie záverov štúdie.

39.

vyzýva Európsku komisiu, aby podrobne monitorovala a vyhodnocovala implementáciu európskeho kódexu a v prípade nedostatočného uplatňovania partnerstva pristúpila k jeho revízii na základe príkladov dobrej praxe v členských štátoch. Vyzýva Európsku komisiu, aby v prípade revízie kódexu zohľadnila odporúčania tohto stanoviska, ako aj závery z expertných workshopov;

40.

odporúča Európskej komisii, aby na základe zozbieraných dobrých príkladov vyzvala členské štáty, aby vypracovali akčné plány na zlepšenie partnerského prístupu pri vykonávaní a monitorovaní súčasného programového obdobia;

41.

zároveň odporúča Európskej komisii zvážiť vytvorenie barometra pre aplikáciu partnerstva, ktorý by podnecoval k jeho dôkladnejšiemu uplatňovaniu;

„Place-based“ prístup

42.

zdôrazňuje, že zapojenie samosprávy do prípravy partnerských dohôd a operačných programov predstavuje kľúčovú podmienku pre ich strategické nastavenie tak, aby reflektovali reálne potreby územia a je presvedčený, že efektívne uplatnenie partnerstva a viacúrovňového riadenia je nevyhnutné pre lepšiu identifikáciu investičných priorít, ktoré majú byť podporené z EŠIF. Pre efektívne zacielenie investícií je nevyhnutné zohľadniť regionálne a miestne špecifiká územia, vrátane prírodných a demografických faktorov, ktoré ich znevýhodňujú. Miestne a regionálne samosprávy by mali byť taktiež zapojené do procesu výberu indikátorov a regionálnych alokácií, ktorých výška by mala zodpovedať štrukturálnym problémom územia. Vzhľadom na rozdiely medzi regiónmi a v rámci regiónov je stále potrebné investovať do základnej infraštruktúry, ktorá poskytuje základné služby v oblasti životného prostredia, dopravy, informačných a komunikačných technológií, sociálnych služieb, zdravotníctva a vzdelávania;

43.

zdôrazňuje, že sú to práve regióny, mestá a obce, ktoré disponujú znalosťami o území a jeho hlavných výzvach v spojitosti s dosiahnutím európskych cieľov, ako je zelená dohoda, a globálnymi agendami, ako sú ciele udržateľného rozvoja. Poznajú silné a slabé stránky v rámci sociálno-ekonomickej štruktúry územia (napr. oblasti s problémami s mobilitou, so životným prostredím, s klímou, energetickou transformáciou, sociálnou inklúziou a bojom proti nerovnostiam, vzdelávaním, digitalizáciou a pod.) a na základe dát dokážu vyhodnotiť očakávaný vplyv jednotlivých intervencií a predkladať návrhy na cielenejšie opatrenia alebo prepracovanie existujúcich opatrení;

44.

zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 opäť poukázala na význam miestnych a regionálnych samospráv pri využívaní štrukturálnych a investičných fondov, pričom sa odhalil nedostatok finančných prostriedkov v mnohých samosprávach. V tejto súvislosti víta opatrenia flexibility, ktoré zaviedla Európska komisia v rámci investičných iniciatív CRII a CRII+. Vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na predĺženie miery spolufinancovania vo výške 100 % o ďalší rok, predĺženie pravidla N+ 3 a dočasné zvýšenie hranice de minimis pre štátnu pomoc, aby miestne a regionálne samosprávy získali v týchto ťažkých časoch dostatočnú podporu;

45.

zastáva názor, že „place-based“ prístup dokáže výrazne prispieť k udržateľnej zelenej a digitálnej transformácii a odporúča realizovať častejšie posudzovanie územného vplyvu v rámci jednotlivých cieľov politiky súdržnosti, ako aj Európskej zelenej dohody a Digitálnej stratégie.

46.

zastáva názor, že „place-based“ prístup založený na integrovanom prístupe by mal byť posilnený na úkor čisto sektorového prístupu pri riešení výziev v území. Sú to práve negatívne dôsledky „rezortizmu“ a pretláčania vlastných záujmov zúčastnených aktérov, ktoré bránia komplexnému a integrovanému prístupu k riešeniu problémov;

47.

zastáva názor, že integrované územné stratégie regiónov a miest (založené na ITI a miestnom rozvoji vedenom komunitou) majú enormný potenciál pozitívne ovplyvňovať zameranie národných operačných programov berúc do úvahy špecifické výzvy na regionálnej a miestnej úrovni. Požaduje preto, aby operačné programy boli v súlade s týmito stratégiami za účelom adresného zamerania intervencií. Do príslušných sekcií operačných programov by mal byť zakomponovaný aj regionálny priemet s cieľom predísť nezrovnalostiam medzi jednotlivými strategickými dokumentami;

48.

víta, že v programovom období 2027 – 2027 bude v rámci implementácie kladený silný dôraz na integrované územné investície a zastáva názor, že v oblastiach, kde je to vhodné, by opatrenia navrhované v integrovaných stratégiách mali byť automaticky podporené bez potreby vyhlasovania dopytových výziev. Stratégie ITI by mali byť koncipované komplexne a zahŕňať intervencie bez ohľadu na kompetencie aktérov (štát, regióny, obce);

49.

pripomína, že v regiónoch EÚ v rámci implementácie ITI existujú etablované kooperačné platformy založené na princípoch partnerstva a viacúrovňového riadenia, ktoré dokážu jasne pomenovať kľúčové výzvy a identifikovať najvhodnejšie riešenia;

50.

požaduje vytvorenie efektívnych mechanizmov, ktoré samospráve umožnia podieľať sa na výbere intervencií v rámci ITI na základe územného princípu a to bez ohľadu na kompetencie aktérov. Odporúča Európskej komisii a členským štátom analyzovať existujúce efektívne kolaboračné mechanizmy v členských štátoch, ktoré môžu slúžiť ako príklady dobrej praxe;

51.

považuje za prospešné pristupovať k identifikácii priorít v rámci menších dynamických tematických skupín, ktoré budú na základe verifikovateľných územných dát analyzovať výzvy a navrhovať riešenia v rámci danej sektorovej témy;

52.

je si vedomý toho, že nedostatok dát na regionálnej úrovni a v rámci cezhraničných regiónov predstavuje prekážku pre efektívne zacielenie investícií. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby posilnila zber štatistických dát (prostredníctvom Eurostatu a programu ESPON) na úrovni NUTS 3 v rámci jednotlivých sektorových politík relevantných pre ciele politiky súdržnosti, ktoré budú zároveň slúžiť aj na meranie dosahovaného progresu v území. Za vhodný nástroj považuje aj EU Social Progress Index, ktorého aktualizovanú verziu Európska komisia predstavila koncom roka 2020;

53.

za prekážku pre efektívne zapojenie samosprávy považuje aj nedostatočné administratívno-analytické kapacity a požaduje ich posilňovanie v novom programovom období;

Využívanie digitálnych nástrojov a dôsledky pandémie

54.

ľutuje, že v dôsledku vypuknutia pandémie došlo k oneskoreniu rokovaní o programoch EÚ medzi legislatívnymi orgánmi, a teda k oneskoreniu prípravy partnerských dohôd a operačných programov, ktoré neboli dokončené včas pred začiatkom nového programového obdobia a vyzýva na okamžitú akceleráciu prípravných prác a zintenzívnenie diskusií;

55.

rovnako ľutuje, že opatrenia prijaté na zmiernenie šírenia pandémie viedli aj k oneskoreniu, resp. odloženiu spolupráce s regionálnou a miestnou samosprávou, v niektorých prípadoch až o niekoľko mesiacov, čo bude mať negatívny vplyv na rozvoj ich území;

56.

varuje pred tendenciami vedúcimi k centralizácii pri programovaní a implementácii EŠIF v dôsledku pandémie a paralelnému priebehu dvoch programových období;

57.

konštatuje, že kríza spojená s pandémiou umožnila aj zapájanie partnerov, a to rozšíreným využívaním digitálnych komunikačných nástrojov, ktoré do určitej miery zjednodušili interakcie medzi aktérmi a majú potenciál pozitívne vplývať na vyvážené zapájanie partnerov, ktorí by inak neboli schopní na prípravných procesoch participovať;

58.

podotýka však, že možnosti pre interakciu partnerov sú v rámci online stretnutí často limitované, a preto považuje za potrebné neustále zlepšovať podmienky interakcie s partnermi počas online stretnutí. Pre lepšiu facilitáciu online stretnutí je potrebné osvojiť si rôzne techniky a prístupy k vedeniu diskusií, k čomu môže slúžiť aj technická asistencia;

59.

odporúča, aby sa na príkladoch dobrej praxe s využívaním online nástrojov a interaktívnej komunikácie stavalo aj do budúcnosti, zastáva však názor, že digitálne riešenia nedokážu nahradiť fyzické stretnutia a konzultácie a mali by byť využívané len ako doplnkový spôsob so zreteľom na formát a charakter diskusie.

V Bruseli 12. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1).

(2) Application of the principles of partnership and multi-level governance in Cohesion Policy programming 2021-2027, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/effcb753-a6ff-11eb-9585-01aa75ed71a1.

(3) https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/cor-priorities.aspx.

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/21

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Program boja proti terorizmu pre EÚ: predvídanie, predchádzanie, ochrana a reakcia

(2022/C 61/05)

Spravodajca:

Karl VANLOUWE (BE/EA)

poslanec Flámskeho parlamentu

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Program boja proti terorizmu pre EÚ: predvídanie, predchádzanie, ochrana a reakcia

COM(2020) 795 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

víta program Komisie v oblasti boja proti terorizmu (1), v ktorom sa uznáva kľúčová úloha miestnych a regionálnych samospráv, okrem iného pokiaľ ide o predchádzanie radikalizácii a ochranu verejných priestorov;

súhlasí s Komisiou, že nadnárodný charakter teroristických sietí si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu, ktorou sa chránia a podporujú naše spoločné hodnoty a normy, náš európsky spôsob života a naša pluralitná spoločnosť;

poukazuje na to, že boj proti terorizmu je súčasťou bezpečnostnej politiky, ktorá patrí do spoločnej právomoci Únie a členských štátov, zatiaľ čo udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti sú v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v právomoci členských štátov (2), a v tejto súvislosti poukazuje aj na úlohu, ktorú majú v niektorých členských štátoch regionálne orgány presadzovania práva;

poukazuje na to, že teroristické útoky v EÚ môžu mať rôzny pôvod a Europol ich rozdeľuje do 5 kategórií: džihádistický terorizmus, ľavicový a anarchistický terorizmus, pravicový terorizmus, etnicko-nacionalistický a separatistický terorizmus a napokon terorizmus spojený s konkrétnou vecou; poukazuje na rastúci fenomén páchateľov, ktorí konajú samostatne (3);

konštatuje, že opatrenia proti pandémii COVID-19 zamerané na obmedzenie slobody pohybu sťažujú teroristom ich pôsobenie, ale tí si žiaľ nájdu spôsoby, ako ich obísť, a že sa musí zohľadniť sociálno-ekonomický vplyv pandémie, ktorý vytvára ďalšie riziko radikalizácie a krízovej situácie, ktorú môžu teroristi využiť na ďalšiu propagáciu svojich cieľov a činností (4), (5);

Predvídanie

Strategické spravodajské informácie a posudzovanie hrozieb

v súvislosti s nadnárodným charakterom teroristických sietí uznáva zásadný význam Spravodajského a situačného centra Európskej únie (EU INTCEN) pre vnútornú bezpečnosť EÚ; víta výzvu Komisie na lepšie začlenenie strategických spravodajských informácií a zabezpečenie toho, aby národné bezpečnostné a spravodajské služby naďalej poskytovali EU INTCEN spoľahlivé posúdenia hrozieb a tiež aby toto centrum disponovalo potrebnými zdrojmi;

Posilnenie kapacity včasného odhalenia rizika

víta, že v rámci výskumu EÚ v oblasti bezpečnosti sa zvýši schopnosť včasného odhalenia potenciálnych teroristických hrozieb a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam interoperability pre výmenu informácií;

v súvislosti s cyklom bezpečnostnej politiky v rámci programu Horizont Európa podporuje ďalšie začlenenie aspektu výskumu, vďaka čomu môže Europol prispieť k identifikácii kľúčových výskumných tém a príprave a vykonávaniu príslušných rámcových programov EÚ;

Udržanie náskoku pred teroristami: úloha nových technológií

uznáva príležitosti, ktoré ponúkajú nové inovačné technológie, ako je umelá inteligencia a diaľkovo pilotované lietadlá, s cieľom proaktívne odhaľovať teroristické hrozby a prispievať k bezpečnosti verejných priestorov; víta záväzok Komisie financovať projekty zamerané na vývoj nových technológií v rámci Urbánnej agendy pre EÚ (6) a vyzýva na výmenu najlepších postupov medzi vládami, priemyslom a odborníkmi;

10.

poukazuje na to, že nové technológie tiež prinášajú nové hrozby, a víta okrem iného plány Komisie na lepšie odhaľovanie, sledovanie a identifikáciu potenciálne škodlivých diaľkovo pilotovaných lietadiel;

11.

zdôrazňuje, že vždy, ale najmä v prípade nových technológií, sa treba usilovať o rovnováhu medzi právom na bezpečnosť a fyzickú integritu na jednej strane a inými základnými právami a slobodami na strane druhej; v tejto súvislosti musí existovať systém bŕzd a protiváh a prioritou musí byť proporcionalita a nezávislá súdna kontrola;

Predchádzanie

Boj proti extrémistickým ideológiám na internete

12.

víta záväzok Komisie podporovať ďalšie vykonávanie krízového protokolu EÚ v spolupráci s Europolom, ktorého príslušná jednotka by sa mala posilniť z hľadiska zdrojov a kapacity, s cieľom riešiť vírusové šírenie teroristického obsahu na internete;

13.

berie na vedomie záväzok Komisie rozšíriť zoznam trestných činov na úrovni EÚ (7) o trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy a jej návrh aktu o digitálnych službách (8); zdôrazňuje potrebu zohľadniť v tejto súvislosti právne rámce členských štátov a poukazuje na to, že sa musia vždy dodržiavať všetky základné práva a slobody vrátane práva na slobodu prejavu;

14.

podčiarkuje význam šírenia alternatívnych naratívov a protiargumentácií v boji proti radikalizácii, terorizmu a dezinformáciám a víta záväzok Komisie podporovať členské štáty pri vypracúvaní tejto strategickej komunikácie;

Podpora miestnych aktérov pre odolnejšie komunity

15.

zdôrazňuje svoj záväzok naďalej zohrávať aktívnu úlohu v boji proti radikalizácii a víta skutočnosť, že Komisia podporuje sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (9) a iniciatívu EÚ proti radikalizácii (10);

16.

zdôrazňuje význam multidisciplinárneho prístupu v spolupráci s občianskou spoločnosťou, najmä pokiaľ ide o včasné odhaľovanie radikalizácie; poukazuje na najlepšie postupy, ako sú belgické miestne integrované bezpečnostné bunky, v rámci ktorých sa miestna správa, polícia, sociálno-preventívne organizácie, (neformálne) vzdelávacie služby, náboženskí poradcovia atď. spoločne radia, ako pristupovať k jednotlivým radikalizovaným osobám (11), a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodujúcu zásadu zachovávať spoločné služobné tajomstvo, vyzýva na výmenu s tým súvisiacich osvedčených postupov a zdôrazňuje, že sa pri tom musia brať do úvahy právne predpisy členských štátov týkajúce sa ochrany súkromia;

17.

pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú v prvej línii, pokiaľ ide o príležitosti a výzvy spojené s integráciou a očakáva, že práve na tejto úrovni Komisia poskytne podporu na ochranu a posilnenie sociálnej súdržnosti, a to aj prostredníctvom svojho akčného plánu pre integráciu a začlenenie (12);

Väznice, rehabilitácia a opätovné začlenenie

18.

víta záväzok Komisie zamerať sa viac na problematiku radikalizácie vo väzniciach pomocou deradikalizácie, rehabilitácie a opätovného začlenenia radikalizovaných väzňov; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu, v rámci ktorého väzenský personál, sociálni pracovníci, náboženskí poradcovia a ďalšie zainteresované strany absolvujú špecializovanú odbornú prípravu o tom, ako zaobchádzať s radikalizovanými väzňami a v rámci ktorého sa pomoc radikalizovaným osobám nekončí po ich zadržaní alebo deradikalizácii, a poukazuje na význam výmeny najlepších postupov;

Posilňovanie vedomostí a podpory

19.

víta záväzok Komisie podporovať ďalší rozvoj národných sietí s príslušnými aktérmi; so záujmom očakáva návrhy na zriadenie znalostného centra EÚ pre prevenciu radikalizácie, ktoré by okrem výmeny vedomostí a odborných poznatkov malo podporovať optimálne využívanie možností financovania v rámci rôznych programov EÚ; poukazuje na vysokú úroveň vedomostí a odborných poznatkov, ktoré už v súčasnosti existujú v miestnych a regionálnych samosprávach (13), a žiada o zapojenie príslušných regionálnych orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb do rozvoja národných sietí príslušných aktérov a do činnosti znalostného centra EÚ pre prevenciu radikalizácie;

20.

ďalej vyzdvihuje význam Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) v európskom boji proti terorizmu a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa podiel finančných prostriedkov, ktoré spravujú členské štáty, dostal ku všetkým národným aj regionálnym orgánom zodpovedným za túto oblasť;

Ochrana

Ochrana ľudí vo verejných priestoroch

21.

poukazuje na zraniteľnosť verejných priestorov voči teroristickým útokom; víta záväzok Komisie viac sa zamerať na zásadu „bezpečnosti už v štádiu návrhu“; so záujmom očakáva virtuálnu architektonickú knihu Komisie s cieľom začleňovať bezpečnostné aspekty do projektov obnovy existujúcich a budovania nových verejných priestorov; poukazuje na to, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou, otvorenosťou, prístupnosťou a úžitkovosťou verejných priestorov;

22.

uznáva vysokú symbolickú hodnotu bohoslužobných miest, ktorá ich často robí terčom teroristov, a so záujmom očakáva projekty, ktoré má Komisia v úmysle podporiť v spolupráci s členskými štátmi v snahe zlepšiť ich fyzickú ochranu, pričom je opäť potrebné nájsť rovnováhu medzi ochranou, otvorenosťou, prístupnosťou a úžitkovosťou;

Mestá ako opora mestskej bezpečnosti

23.

víta návrhy Komisie týkajúce sa záväzku EÚ v oblasti mestskej bezpečnosti a odolnosti a novej iniciatívy Mestá proti radikalizácii a terorizmu; navrhuje pracovať na základe zásady jednotného kontaktného miesta tak, aby vzniklo centrálne kontaktné miesto;

24.

žiada Komisiu, aby ho do záväzku EÚ v oblasti mestskej bezpečnosti a odolnosti zapojila ako plnohodnotného partnera a vždy s ním konzultovala príslušné návrhy;

25.

zdôrazňuje, že finančné prostriedky politiky súdržnosti EÚ možno využívať aj na predchádzanie radikalizácii a modernizáciu verejnej infraštruktúry pomocou investícií zameraných na sociálnu súdržnosť, začleňovanie a odolnosť;

Zvyšovanie odolnosti kritickej infraštruktúry

26.

upozorňuje na riziko, ktoré predstavuje kritická infraštruktúra ako teroristický cieľ; zdôrazňuje dôležitosť oznamovania kybernetických incidentov v rámci právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informačných systémov (14) a so záujmom očakáva návrhy Komisie na zvýšenie odolnosti prevádzkovateľov a posilnenie bezpečnosti pred fyzickými a digitálnymi rizikami;

27.

víta skutočnosť, že rozsah pôsobnosti návrhu smernice o odolnosti kritickej infraštruktúry sa výrazne rozšíril tak, že zahŕňa energetiku, dopravu, zdravotníctvo, pitnú vodu, odpadové vody, digitálnu infraštruktúru, verejnú správu a vesmír (15). Opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby v budúcnosti zvážila ďalšie rozšírenie odvetví, ktoré sa majú začleniť do smernice tak, aby zahŕňali aj odvetvie distribučných reťazcov základného tovaru (16);

Bezpečnosť hraníc

28.

pripomína, že voľný pohyb osôb v rámci EÚ musí byť neoddeliteľne spojený s riadnou ochranou vonkajších hraníc; súhlasí s Komisiou, že je potrebné urobiť viac pre vytvorenie účinného systému správy hraníc s cieľom systematicky kontrolovať všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach, aby boli osoby podozrivé z terorizmu odhalené a bol im odopretý vstup do EÚ; očakáva návrhy Komisie týkajúce sa novej schengenskej stratégie;

29.

uznáva potrebu dosiahnuť interoperabilitu a rýchle a úplné zavedenie systému vstup/výstup (Entry/Exit System – EES) (17), európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (18) a európskeho systému s informáciami o trestoch štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN) (19);

30.

v súvislosti s novými nariadeniami týkajúcimi sa Schengenského informačného systému (SIS) (20) uznáva, že je potrebné zaviesť automatizovaný identifikačný systém odtlačkov prstov (AFIS) a zahrnúť do SIS informácie o zahraničných teroristických bojovníkoch, ktoré poskytujú dôveryhodné tretie krajiny;

Odoberanie prostriedkov útoku teroristom

31.

uznáva hrozbu, ktorú predstavujú podomácky vyrobené výbušniny; podporuje výzvu Komisie, aby sa právne predpisy v oblasti prekurzorov výbušnín vykonávali a presadzovali v plnej miere (21) a zdôrazňuje dôležitosť ich pravidelného preskúmavania a aktualizácie;

Reakcia

Operačná podpora: posilnenie Europolu

32.

uznáva kľúčovú úlohu Europolu a jeho Európskeho centra pre boj proti terorizmu (ECTC); zdôrazňuje potrebu dodatočných zdrojov a víta záväzok Komisie posilniť mandát Europolu (22), aby bol schopný účinne spolupracovať so súkromnými stranami, podporovať vnútroštátne vyšetrovania trestných činov v oblasti spracovania a analýzy veľkých dát a využívať svoje odborné znalosti v oblasti výskumu a inovácií;

Spolupráca orgánov presadzovania práva

33.

zdôrazňuje potrebu cezhraničnej a medziodvetvovej spolupráce v boji proti terorizmu; prihovára sa za intenzívnejšiu spoluprácu regionálnych a národných orgánov presadzovania práva s Europolom, poukazuje na pridanú hodnotu špecifickej odbornej prípravy poskytovanej Agentúrou Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) (23); so záujmom očakáva návrh Komisie týkajúci sa kódexu policajnej spolupráce EÚ a žiada ju, aby v ňom zohľadnila decentralizovanú štruktúru niektorých členských štátov v oblasti bezpečnosti; víta záväzok Komisie naďalej podporovať a zabezpečovať udržateľnosť siete osobitných zásahových jednotiek ATLAS (24) a vyzýva na preskúmanie možností združovania a spoločného využívania;

Zlepšenie výmeny informácií

34.

uznáva, že je potrebné posilniť koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, členskými štátmi, políciou, súdnictvom, bezpečnostnými a spravodajskými službami navzájom, ako aj s príslušnými európskymi agentúrami; poukazuje na najlepšie postupy, pri ktorých sa na miestnej, regionálnej a národnej úrovni využívajú multidisciplinárne osobitné pracovné skupiny, pracovné skupiny a bezpečnostné bunky (25); so záujmom očakáva návrhy Komisie týkajúce sa účinného mechanizmu na výmenu informácií o boji proti terorizmu a zdôrazňuje dôležitosť diskrétnosti a vzájomnej dôvery;

35.

uznáva, že medzi členskými štátmi je potrebná lepšia výmena profilov DNA, odtlačkov prstov a odtlačkov dlaní a vnútroštátnych údajov o evidencii vozidiel tak, aby zodpovedala operačným potrebám orgánov presadzovania práva a bola v súlade s právnym rámcom EÚ na ochranu údajov; so záujmom očakáva návrhy Komisie na revíziu, aktualizáciu a rozšírenie prümských rozhodnutí (26);

Podpora vyšetrovania a trestného stíhania

36.

súhlasí s tým, že šifrovanie informácií je nielen dôležitým nástrojom na zachovanie kybernetickej bezpečnosti a ochranu základných práv, ale je aj zneužívané teroristami; teší sa na spoluprácu, ktorú navrhla Komisia s členskými štátmi pri hľadaní riešení zákonného prístupu k týmto údajom v súlade s našimi základnými právami a slobodami a právnym rámcom EÚ na ochranu údajov;

37.

v súvislosti so zisťovaním, odhaľovaním a trestným stíhaním vracajúcich sa zahraničných teroristických bojovníkov uznáva, že je potrebné a zároveň zložité zhromažďovať dôkazy a informácie z bojiska; so záujmom očakáva iniciatívy Komisie na podporu členských štátov v tomto ohľade a víta záväzok Komisie posilniť spoluprácu s tretími krajinami;

Zlepšenie podpory obetiam terorizmu

38.

zdôrazňuje, že teroristické útoky majú na obete obrovský vplyv; poukazuje na to, že pomoc obetiam musí byť založená na ich uznaní a pripomínaní, na dosiahnutí spravodlivosti a nájdení pravdy;

39.

zdôrazňuje, že obetiam je potrebné pomôcť a poukazuje na osvedčené postupy, akým je systém s poradcami, ktorí sa venujú jednotlivým prípadom, pričom obetiam je individuálne poskytovaná asistencia na administratívnej a emocionálnej úrovni;

40.

zdôrazňuje pridanú hodnotu pilotného projektu, ktorým je centrum odborných znalostí EÚ pre obete terorizmu (27); odporúča v ňom pokračovať aj po roku 2021 a rozšíriť ho, aby sa v teréne mohla vykonávať ďalšia praktická práca; vyzýva na intenzívnu spoluprácu s budúcim znalostným centrom EÚ pre prevenciu radikalizácie, ale je proti zlúčeniu oboch centier;

41.

víta záväzok Komisie posúdiť, ako by sa mohol zlepšiť prístup obetí k odškodneniu, a to aj pokiaľ ide o obete terorizmu v cezhraničných situáciách, ktoré majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom došlo k teroristickému útoku, a žiada, aby sa preskúmali systémy, ako je záručný fond pre obete terorizmu.

V Bruseli 12. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) COM(2020) 795 final.

(2) Články 4, 67 a 72 ZFEÚ.

(3) Europol (2020). European Union Terrorism Situation and Trend Report (TE-SAT) 2020.

(4) Europol (2020). European Union Terrorism Situation and Trend Report (TE-SAT) 2020.

(5) Výkonné riaditeľstvo Výboru pre boj proti terorizmu Bezpečnostnej rady OSN (2020). The impact of the COVID-19 pandemic on terrorism, counter-terrorism and countering violent extremism.

(6) https://futurium.ec.europa.eu/en/urban-agenda/security-public-spaces

(7) Článok 83 ods. 1 ZFEÚ.

(8) COM(2020) 825 final.

(9) https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/networks/radicalisation_awareness_network_en.

(10) https://ec.europa.eu/home-affairs/policies/internal-security/counter-terrorism-and-radicalisation_en.

(11) https://preventie-radicalisering-polarisering.vlaanderen.be/sites/preventie-radicalisering-polarisering/files/leidraad_livc.pdf.

(12) COM(2020) 758 final.

(13) Flámsky parlament (2015). Dokument 366 (2014 – 2015) – č. 3; Flámska vláda (2017). Flámsky akčný plán na prevenciu násilnej radikalizácie a polarizácie.

(14) Smernica (EÚ) 2016/1148.

(15) COM(2020) 829 final.

(16) Stanovisko VR na tému Odolnosť kritických subjektov, NAT-VII/017.

(17) https://www.eulisa.europa.eu/Activities/Large-Scale-It-Systems/Sis-Ii.

(18) https://www.eulisa.europa.eu/Activities/Large-Scale-It-Systems/Etias.

(19) https://www.eulisa.europa.eu/Activities/Large-Scale-It-Systems/Ecris-Tcn.

(20) Nariadenie (EÚ) 2018/1860, nariadenie (EÚ) 2018/1861 a nariadenie (EÚ) 2018/1862.

(21) Nariadenie (EÚ) 2019/1148.

(22) COM(2020) 796 final.

(23) https://www.cepol.europa.eu/education-training/what-we-teach/counter-terrorism.

(24) Rozhodnutie 2008/617/SVV.

(25) https://www.besafe.be/sites/default/files/2019-06/planr_en.pdf.

(26) Rozhodnutie 2008/615/SVV a rozhodnutie 2008/616/SVV

(27) https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/criminal-justice/eu-centre-expertise-victims-terrorism_en.

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/26

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ochrana priemyselných a remeselných zemepisných označení v Európskej únii

(2022/C 61/06)

Spravodajkyňa:

Martine PINVILLE (FR/SES), poslankyňa regionálneho zastupiteľstva Nouvelle-Aquitaine

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta, že Európska komisia vo svojom akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva z novembra 2020 oznámila, že preskúma možnosť vytvorenia systému EÚ na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov, a pripomína, že VR už požiadal o takéto preskúmanie vo februári 2015 (1);

poukazuje na to, že v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva uvádza ako jeden z cieľov, ktoré treba zohľadniť pri rozvoji vnútorného trhu, že cieľom článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je zabezpečiť jednotnú ochranu práv duševného vlastníctva v Únii v rámci vnútorného trhu a že článok 169 ZFEÚ zabezpečuje ochranu práv spotrebiteľov (vrátane podpory ich práva na informácie);

sa domnieva, že pojem „priemyselné a remeselné zemepisné označenia“ je jasnejší a konkrétnejší ako zemepisné označenia pre nepoľnohospodárske výrobky a bude uprednostňovať túto formuláciu;

víta veľmi širokú podporu iniciatíve EÚ, ktorou sa zavádza režim ochrany pre priemyselné a remeselné zemepisné označenia, či už v rámci verejnej konzultácie o úvodnom posúdení vplyvu, ktorú Európska komisia začala koncom roka 2020, alebo počas konzultácie so zainteresovanými stranami 19. mája 2021 pred vypracovaním tohto stanoviska. Vyzýva preto svojich členov a zainteresované strany na miestnej a regionálnej úrovni, aby túto podporu potvrdili aktívnou účasťou na verejnej konzultácii o zemepisných označeniach pre nepoľnohospodárske výrobky, ktorú Európska komisia začala 29. apríla 2021 a ktorá bude prebiehať do 22. júla 2021 (2);

vyjadruje poľutovanie nad tým, že z dôvodu nedostatočnej harmonizácie na európskej úrovni v oblasti priemyselných a remeselných zemepisných označení dochádza k uplatňovaniu rozdielnych vnútroštátnych právnych nástrojov, čím sa oslabuje ochrana výrobkov a podnikov;

konštatuje, že v súčasnosti existuje odlišné právne zaobchádzanie na úrovni EÚ v závislosti od povahy zemepisného označenia, pričom EÚ reguluje len ochranu označení pôvodu a zemepisných označení vín, aromatizovaných vín, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov/potravín;

zdôrazňuje, že WTO (Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva – Dohoda TRIPS), ako aj Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, ku ktorým EÚ nedávno pristúpila, nerozlišujú zemepisné označenia podľa druhu výrobku. Okrem toho sa domnieva, že pristúpenie EÚ k Ženevskému aktu si vyžaduje, aby EÚ reagovala na ochranu priemyselných a remeselných zemepisných označení;

poukazuje na to, že podniky, ktoré uplatňujú stratégie a prístupy v oblasti zemepisných označení, sú predovšetkým mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré majú korene v konkrétnych územiach, a to aj vo vidieckych oblastiach, a disponujú skutočným know-how vychádzajúcim z histórie týchto území a vytvárajú skutočné sektorové klastre. Niektoré z nich sa stali lídrami na svetových trhoch a sú mimoriadne dôležité pre fungovanie európskeho hospodárstva a pre nezávislosť EÚ od svetových trhov;

konštatuje, že zemepisné označenia reagujú aj na posun v dopyte spotrebiteľov, ktorí požadujú väčšiu vysledovateľnosť a transparentnosť v spojitosti s pôvodom výrobku a jeho výrobným postupom a „miestnu výrobu“, čo je trend, ktorý sa urýchlil v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

10.

sa domnieva, že výzvy spojené s uznaním priemyselných a remeselných zemepisných označení sú súčasťou pripravovaných európskych programových priorít vrátane priemyselnej stratégie, zelenej dohody a preskúmania obchodnej politiky, ako aj budúcnosti vidieckych oblastí a rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov;

Potreba jednotného európskeho rámca s územným rozmerom

11.

sa nazdáva, že osobitný systém ochrany priemyselných a remeselných zemepisných označení by konkrétne umožnil: zvýšiť právnu ochranu výrobkov so zemepisným označením, a to aj na internete; vyvíjať nástroje na boj proti falšovaniu a nekalej hospodárskej súťaži; vytvárať a zachovať pracovné miesta a odbornú prípravu na v rámci jedného regiónu; zabezpečiť väčšiu transparentnosť pre spotrebiteľa a zaistiť riadne uznávanie know-how v prípade niektorých výnimiek;

12.

uznáva, že systém označovania neumožňuje účinnú ochranu názvov výrobkov a predstavuje pre ich držiteľov značné náklady;

13.

podporuje preto rozšírenie ochrany zemepisných označení na priemyselné a remeselné výrobky v rámci európskeho nariadenia vychádzajúceho z článku 118 prvý odsek ZFEÚ. Takéto nariadenie by vychádzalo zo spoločných právomocí Európskej únie a členských štátov a spĺňalo by všetky podmienky na dodržanie zásady subsidiarity najmä preto, že by vytvorilo podmienky pre rovnakú a jednotnú ochranu priemyselného a remeselného zemepisného označenia v rámci celého vnútorného trhu a zároveň by zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže;

14.

sa domnieva, že európske územné celky sú veľmi bohaté na priemyselné a remeselné výrobky, ktoré sú často založené na znalostiach predkov, a že primeranou propagáciou a ochranou týchto výrobkov by sa mohla zachovať pridaná hodnota a pracovné miesta, ktoré nemožno delokalizovať, a to najmä vo vidieckych oblastiach, čím by sa prispelo k ochrane miestneho dedičstva;

15.

zdôrazňuje, že posilnením postavenia podnikov, ktoré získali priemyselné a remeselné zemepisné označenia, by sa umožnilo, aby tieto podniky relokalizovali fázy svojich výrobných procesov a prispeli tak k reindustrializácii území a posilneniu hospodárskej nezávislosti EÚ od svetových trhov;

16.

zdôrazňuje, že z posúdení vplyvu zemepisných označení pre agropotravinárske výrobky vyplýva, že zemepisné označenia tiež prispievajú k zvýšeniu príjmov výrobcov, a to často vo vidieckych alebo okrajových oblastiach. Vytvorenie európskeho systému priemyselného a remeselného zemepisného označenia by tiež malo pomôcť zvýšiť tieto príjmy, čo by malo pozitívny účinok na územnú súdržnosť; v štúdii o hospodárskych aspektoch ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky, ktorú uverejnila Európska komisia v roku 2020 (3), sa okrem iného uvádza, že zemepisné označenia zlepšujú konkurencieschopnosť výrobcov tým, že zlepšujú viditeľnosť výrobkov, ich dobré meno, ako aj ochotu spotrebiteľov platiť za výrobky, ktorých vlastnosti a pôvod sú zaručené;

17.

tiež dodáva, že tieto priemyselné a remeselné zemepisné označenia prispievajú k štruktúre a diverzifikácii ponuky kultúry a cestovného ruchu na celom území, napríklad prostredníctvom priemyselného cestovného ruchu spojeného s výmenou know-how a iniciatívami zameranými na excelentnosť;

18.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať a zohrávajú niektoré miestne a regionálne samosprávy pri podpore odvetví, a to tak vo fáze navrhovania priemyselných a remeselných zemepisných označení (počas konzultácií), ako aj pri realizácii (rozvoj komunikačných nástrojov, podpora v oblasti certifikácie, právne poradenstvo atď.) a propagácii;

Praktické aspekty súvisiace s procesom registrácie, kontrolami a ochranou priemyselných a remeselných zemepisných označení

19.

zdôrazňuje, že v rámci systému spoločného pre všetky zemepisné označenia by sa malo v čo najväčšej miere vychádzať zo skúseností v oblasti poľnohospodárstva a agropotravinárstva a mal by sa uprednostniť harmonizovaný prístup medzi jednotlivými systémami;

20.

v tejto súvislosti odporúča, aby sa v záujme zabezpečenia súladu medzi týmito dvoma systémami zaviedol silný koordinačný mechanizmus medzi príslušnými útvarmi Európskej komisie, najmä počas fázy skúmania spisov, s cieľom zabrániť prípadným konfliktom súvisiacim s používaním označení. VR tiež žiada, aby boli priemyselné a remeselné zemepisné označenia začlenené do európskeho registra zemepisných označení GIview, v ktorom sú už zoskupené poľnohospodárske zemepisné označenia;

21.

opakuje svoj názor, že ochrana priemyselných a remeselných zemepisných označení by nemala byť časovo obmedzená a že by v každom prípade mala umožňovať zrušenie ochrany za rovnakých podmienok, aké platia pre zemepisné označenia pre poľnohospodárske výrobky (4);

22.

sa domnieva, že pre členské štáty, ktoré už majú systém ochrany, bude potrebné stanoviť prechodné obdobie, aby mohli prispôsobiť zemepisné označenia, ktoré boli predtým zaregistrované na vnútroštátnej úrovni, a začleniť ich do nového európskeho systému;

23.

zastáva názor, že by sa mal zaviesť aj systém koordinácie alebo uznávania, ktorý by umožnil chrániť výrobky, ktoré už získali označenie v určitých členských štátoch;

24.

považuje za nevyhnutné povinne používať európske logo, aby spotrebitelia alebo zákazníci mohli rozpoznať/identifikovať tieto výrobky;

25.

žiada, aby sa na priemyselné a remeselné zemepisné označenia uplatňoval poľnohospodársky model dvojstupňového registračného postupu: najprv na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, v závislosti od vnútornej organizácie štátu, a následne na celoeurópskej úrovni;

26.

odporúča, aby bol registračný postup časovo obmedzený a aby ho riadil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo za predpokladu, že má na to oprávnenie;

27.

zdôrazňuje zásadnú súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a výrobkom, ktorá sa odráža aj v tom, že v tejto oblasti má osobitný význam ľudský faktor a odborné znalosti o výrobkoch s priemyselným a remeselným zemepisným označením. Na niektorých územiach sú zásoby potrebných surovín vyčerpané alebo už nie sú vhodné, čo však podnikom a subjektom s odbornými znalosťami nebránilo v tom, aby udržali alebo dokonca ďalej rozvíjali výrobu výrobkov špičkovej kvality;

28.

zastáva názor, že špecifikácie týkajúce sa výrobkov s priemyselným a remeselným zemepisným označením musia byť transparentné a vierohodné, aby sa zaručila dôvera spotrebiteľov. V špecifikáciách musia byť uvedené výrobné fázy, ich lokalizácia alebo dokonca ich verifikácia a informácie o ich súlade s cieľmi udržateľného rozvoja;

29.

venuje osobitnú pozornosť otázke inovácie a výskumu, ktorým by špecifikácie nemali klásť prekážky. Mnohé podniky inovujú (globálny prístup, dizajn, pôvod surovín, sociálna inovácia, používanie biologických alebo recyklovaných materiálov, využívanie technológií, patentov) a vytvárajú územnú dynamiku, pričom udržiavajú komunitu ľudí a odborníkov, ktorých spájajú príslušné výrobky;

30.

sa domnieva, že vzhľadom na to, že zemepisné označenie je oficiálnou zárukou, treba zaviesť spoľahlivé kontroly príslušných prevádzkovateľov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie špecifikácií zo strany výrobcov a tiež zaistiť bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov;

31.

odporúča, aby sa na tento účel uprednostnila certifikácia so zámerom zaručiť externú a nezávislú kontrolu s prijateľnými nákladmi;

32.

odporúča zaviesť rovnakú úroveň ochrany ako pre poľnohospodárske zemepisné označenia, najmä aby členské štáty prijímali vhodné administratívne alebo súdne opatrenia s cieľom predchádzať alebo zabrániť nezákonnému používaniu priemyselného a remeselného zemepisného označenia;

33.

zdôrazňuje, že pravidlá ochrany priemyselného a remeselného zemepisného označenia by mali zahŕňať ochranu na internete;

34.

sa domnieva, že skupiny výrobcov, ktorí sú držiteľmi zemepisných označení, sú hlavnou oporou pre výrobky s priemyselným a remeselným zemepisným označením, keďže dohliadajú na ich uznanie, každodenné riadenie, ochranu a propagáciu;

35.

opakuje svoj názor, že v osobitných a odôvodnených prípadoch by bolo rozumné, aby registráciu zemepisného označenia zabezpečovala jediná štruktúra pod podmienkou, že prístup k zemepisnému označeniu zostane otvorený pre každého nového výrobcu, ktorý dodržiava pravidlá týkajúce sa zemepisného označenia (5);

36.

sa domnieva, že náklady spojené s postupom podávania žiadostí a registrácie by nemali byť pre výrobcov odrádzajúce a mali by mať formu jednorazového príspevku, ako je registračný poplatok. Náklady, ktoré znášajú príslušné verejné orgány na vnútroštátnej úrovni, by sa následne mali obmedziť iba na posudzovanie a podporu kontrol a prípadne dohľad nad nimi, ako aj na presadzovanie administratívnych alebo súdnych opatrení na zastavenie nezákonného používania priemyselného a remeselného zemepisného označenia;

Aspekty týkajúce sa obchodu a hospodárskej súťaže

37.

poukazuje na to, že výrobky so zemepisným označením sú uvádzané na trh rôznymi kanálmi, napríklad v rámci krátkych dodávateľských reťazcov, prostredníctvom internetu alebo predaja v rámci profesionálnych kanálov, ako sú ubytovacie zariadenia. Vďaka ochrane, ktorú poskytuje zemepisné označenie, by sa tieto trhy mohli rozvíjať, napríklad tak, že by sa tieto druhy výrobkov propagovali v regionálnych a/alebo celoštátnych kampaniach alebo v rámci propagácie priemyselného cestovného ruchu;

38.

vyzýva Európsku komisiu, aby v záujme podpory udržateľného verejného obstarávania objasnila, do akej miery možno stimulovať využívanie priemyselného a remeselného zemepisného označenia v postupoch verejného obstarávania v spojitosti s objektívnymi environmentálnymi kritériami, ako sú krátke reťazce a internalizácia externých nákladov;

39.

pripomína, že mnohé výrobky s priemyselným a remeselným zemepisným označením sa vyvážajú a musia byť chránené v Európe aj mimo nej. Ak nebudú chránené v rozsiahlejšej miere, spoločné stratégie v oblasti zemepisného označovania nebudú plne účinné. V dôsledku toho budú slabšie chránené ich práva duševného vlastníctva a bude naďalej dochádzať k prípadom falšovania a nekalej hospodárskej súťaže, ktoré oslabujú postavenie týchto podnikov nachádzajúcich sa často vo vidieckych oblastiach. Táto ochrana by sa mala rozšíriť na dovážané výrobky s pôvodom mimo EÚ uvádzanými na trh EÚ;

40.

na záver zdôrazňuje, že európske nariadenie o priemyselnom a remeselnom zemepisnom označení výrobkov by umožnilo zahrnúť ich do zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú obchodné dohody EÚ s tretími krajinami, čím by sa zaručila ich ochrana na kľúčových trhoch;

41.

vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala návrh nariadenia o ochrane zemepisných označení priemyselných a remeselných výrobkov z Európskej únie a predložila ho na konzultáciu a rozhodnutie. Žiada tiež Komisiu, aby pritom zohľadnila úvahy a odporúčania uvedené v tomto stanovisku. VR zabezpečí svoju aktívnu účasť a podporu.

V Bruseli 13. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko VR ECOS-V-064 COR-2014-05386-00-00-AC-TRA na tému Rozšírenie ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky.

(2) https://ec.europa.eu/growth/content/commission-seeks-public-opinion-protection-industrial-designs-and-eu-wide-geographical_sk

(3) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Economic aspects of GI protection at EU level for non-agricultural products in the EU (Hospodárske aspekty ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov v EÚ na úrovni EÚ), štúdia ECORYS, VVA a Conpoliticy, 2020.

(4) Tamže.

(5) Tamže.

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/30

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový program pre spotrebiteľov – posilnenie odolnosti spotrebiteľov v záujme udržateľnej obnovy

(2022/C 61/07)

Spravodajkyňa:

Alexia BERTRAND (BE/Renew Europe), poslankyňa regionálneho zhromaždenia: Parlament regiónu Brusel-hlavné mesto

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecné pripomienky

poukazuje na význam európskej spotrebiteľskej politiky, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby občania EÚ mali k dispozícii spoľahlivý súbor práv na ochranu pred rizikami a vážnymi hrozbami, ktoré nedokážu zvládnuť individuálne. Okrem toho má umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, zlepšiť ich blahobyt a účinne chrániť ich bezpečnosť a hospodárske záujmy, a takisto zaručiť kontrolné mechanizmy a prostriedky nápravy na zabezpečenie účinnosti týchto práv;

zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľov na úrovni EÚ prispeje tiež k podpore oživenia hospodárstva v Európe, realizácii modelu obehového hospodárstva a zníženiu vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie;

víta očakávané uverejnenie nového programu pre spotrebiteľov, v ktorom sa analyzujú spôsoby, ako zvýšiť ochranu a odolnosť spotrebiteľov počas pandémie COVID-19 a po nej, pričom sa európskym spotrebiteľom ponúka možnosť zohrávať aktívnu úlohu pri zelenej a digitálnej transformácii;

vyzdvihuje potrebu posilniť ochranu spotrebiteľov a rozvíjať nástroje na jej vykonávanie so zámerom zohľadniť optimálnym spôsobom hlavné výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo, ako je kríza spôsobená pandémiou COVID-19, zelená transformácia, digitálna transformácia, globalizácia a vznik osobitných potrieb určitých zraniteľných spotrebiteľov;

zdôrazňuje, že prístup „jeden za jeden“, ktorý bol zavedený v oznámení o lepšej právnej regulácii, sa v záujme zachovania vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov nesmie uplatňovať mechanicky;

víta skutočnosť, že Konferencia o budúcnosti Európy sa zameriava aj na problematiku európskej spotrebiteľskej politiky;

Ochrana spotrebiteľov v súvislosti s pandémiou COVID-19

kladie silný dôraz na potrebu zachovať a dôsledne uplatňovať práva spotrebiteľov a príslušné acquis communautaire v čase krízy, najmä v snahe neoslabiť ich a zabezpečiť spotrebiteľom primeranú právnu ochranu;

víta skutočnosť, že Európsky parlament 27. apríla 2021 prijal nariadenie o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (prepracované znenie), ktorým sa potvrdzujú práva a ochrana užívateľov služieb železničnej dopravy, najmä pokiaľ ide o presmerovanie a podporu v prípade meškania a zrušenia cesty, ako aj zlepšenie pomoci osobám so zníženou pohyblivosťou. Toto posilnenie práv cestujúcich dokáže podporiť prechod spotrebiteľov na tento udržateľnejší spôsob dopravy a interoperabilitu s druhmi mäkkej mobility tým, že sa prevádzkovateľom stanoví povinnosť vyhradiť vo vlakoch priestor na bicykle;

odporúča, aby sa zvážilo rozšírenie tohto programu na ďalšie oblasti ochrany spotrebiteľa v prípade zrušenia, napr. v oblasti kultúry alebo pri podujatiach;

10.

vyzýva rôzne zodpovedné orgány, aby pokračovali v boji proti podvodom, ktorých terčom sú spotrebitelia, a to v súčinnosti so sieťou pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľov a po konzultácii s online platformami, poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť ponaučenia z riadenia tejto krízy pri vymedzovaní noriem pre výrobky, postupy, služby a kvalitu s cieľom stanoviť také normy, ktoré môžu orgány verejnej moci a podniky rýchlo aplikovať, aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov tovaru a služieb;

12.

poukazuje na ponaučenia z pandémie ochorenia COVID-19 a zdôrazňuje význam zachovania vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa aj v čase krízy. V tejto súvislosti zároveň odporúča, aby sa vykonalo potrebné preskúmanie právnych predpisov s cieľom stanoviť v spotrebiteľských zmluvách dôsledky výnimočných okolností, skôr ako taká situácia nastane (klauzula rebus sic stantibus). Týmto prístupom by sa zohľadnili zásady predvídania a predpovedania, čo by posilnilo ochranu spotrebiteľa;

13.

nabáda Komisiu, aby analyzovala dlhodobý vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na spotrebiteľské návyky Európanov a aby vychádzala z tejto analýzy pri príprave budúcich európskych strategických iniciatív v tejto oblasti;

14.

v tejto súvislosti schvaľuje iniciatívy na podporu miestneho obchodu vrátane malých výrobcov a miestnych remesiel;

15.

zároveň zdôrazňuje, že spotrebiteľské právo by prostredníctvom jasnejších a komplexnejších informácií mohlo podporiť posilnenie krátkych dodávateľských reťazcov pre poľnohospodársku a potravinovú výrobu, čím by sa znížili emisie skleníkových plynov z dopravy. V tejto súvislosti pripomína význam zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do politík na ochranu spotrebiteľov;

16.

vyzdvihuje tiež potrebu podporovať politiky zamerané na preklenutie digitálnej priepasti, pokiaľ ide o vybavenie, územné pokrytie a potrebné zručnosti;

Zelená transformácia

17.

pripomína, že na dosiahnutie cieľov zelenej dohody je dôležitá udržateľná spotreba;

18.

zdôrazňuje, že spotrebitelia v Európskej únii zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci zelenej transformácie. Musia byť preto informovaní a musia mať možnosť robiť informované rozhodnutia na základe porovnateľných, transparentných a jasných informácií vyplývajúcich z metodiky pre environmentálnu stopu definovanej Európskou komisiou, najmä pokiaľ ide o trvanlivosť a opraviteľnosť výrobkov, ako aj o ich sociálnu a environmentálnu stopu. Tieto informácie musia byť založené na spoľahlivých údajoch a spotrebiteľských prieskumoch. Do sprostredkúvania informácií sa odporúča zapojiť miestne a regionálne samosprávy;

19.

upozorňuje, že je nevyhnutné umožniť spotrebiteľom, aby sa rozhodovali na základe udržateľnosti výrobkov, a zároveň nabádať výrobcov, aby predĺžili životnosť svojich výrobkov. Zdôrazňuje tiež, že sú potrebné európske právne predpisy, ktoré by penalizovali plánované zastarávanie a odmeňovali dlhú životnosť produktov priemyselnej a technologickej výroby;

20.

poukazuje na to, že prechod na ekologické hospodárstvo môže byť úspešný len vtedy, ak sa dopyt po udržateľných výrobkoch a službách nebude obmedzovať len na určité skupiny spotrebiteľov, a zdôrazňuje v tejto súvislosti, že na dosiahnutie cieľov je potrebné zabezpečiť prístup k udržateľným výrobkom a službám pre všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na ich finančnú situáciu;

21.

odporúča, aby sa – pokiaľ je to možné, prostredníctvom zavedenia označení – zaujal holistický prístup k informáciám pre spotrebiteľov, ktorý by zohľadňoval aspekty udržateľnosti, zdravia, rešpektovania životného prostredia, pôvodu výrobku s osobitným dôrazom na to, či pochádza z EÚ alebo z tretej krajiny, a spravodlivého obchodu. Zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby sa vo verejnom obstarávaní čoraz viac prihliadalo na sociálne a environmentálne aspekty prostredníctvom súboru opatrení, ktorý by zahŕňal vymedzenie minimálnych environmentálnych kritérií v odvetvových právnych predpisoch, ako sa stanovuje v novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo;

22.

považuje za dôležité, aby normy pre výrobky zohľadňovali otázky udržateľnosti a obehovosti. Zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by mali zohrávať dôležitú úlohu európske inštitúcie zodpovedné za normalizáciu, a to najmä tým, že vypracujú normy, ktoré umožnia vymedziť, čo je to „zelený“ alebo „udržateľný“ výrobok;

23.

zdôrazňuje význam zlepšenia a zaručenia interoperability medzi zariadeniami;

24.

odporúča skombinovať preskúmanie vhodnosti predĺženia zákonnej záručnej lehoty spotrebných výrobkov s lepšou informovanosťou spotrebiteľov o očakávanej životnosti výrobkov;

25.

odporúča preskúmať, či je podľa vzoru systému zdravotnej starostlivosti vhodné vytvoriť systém, v rámci ktorého by sa tvrdenia týkajúce sa životného prostredia a environmentálne značky museli najprv schváliť;

26.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o riešenia v súvislosti s chybnými výrobkami, je potrebné dohliadnuť na to, aby tieto výrobky boli prioritne opätovne použité alebo opravené, a nie vyhodené, a to za predpokladu, že to neobmedzí práva spotrebiteľov a že použitie alebo oprava nebudú viesť k zníženiu kvality výrobkov;

27.

poukazuje na to, že je nevyhnutné zaručiť dostupnosť náhradných dielov, a tak zabezpečiť, aby sa tieto výrobky dali opraviť a aby náklady na takúto opravu neodrádzali spotrebiteľov od opráv, pričom treba rešpektovať práva spotrebiteľov týkajúce sa zhody výrobkov s normami a bezpečnosti výrobkov. Komisii odporúča preskúmať opatrenia, ktoré by sa dali prijať, aby to bolo možné;

28.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s revíziou smernice o predaji tovaru preskúmala, ako naďalej podporovať opravy a presadzovať udržateľnejšie obehové výrobky pri rešpektovaní práv spotrebiteľov a zachovaní hospodárskej rovnováhy medzi spotrebiteľom a podnikom;

29.

zdôrazňuje význam úlohy miestnych a regionálnych samospráv v tejto oblasti, a tým aj potrebu podporovať nové modely spotreby a správania na miestnej a regionálnej úrovni, ako je hospodárstvo spoločného využívania zdrojov;

30.

odporúča presadzovať obchodné modely umožňujúce nákup služby namiesto nákupu tovaru, a to podporou opráv a aktivít organizácií sociálneho hospodárstva a trhov s tovarom z druhej ruky;

31.

poukazuje na to, že je potrebné vypracovať inventár miestnych osvedčených postupov v oblasti opráv a obehového hospodárstva;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť zameranie miestnych opatrení v oblasti spotreby smerom na hospodárstvo služieb, napríklad v sektore obnovy budov a prispôsobenia príbytkov spotrebiteľov ekologickejšej a digitálnej spoločnosti, najmä posilnením nástrojov na informovanie spotrebiteľov;

33.

zasadzuje sa za iniciatívy na podporu miestneho obchodu s cieľom zlepšiť postavenie spotrebiteľov na trhu, chrániť životné prostredie a podporiť remeslá;

34.

vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu zohrávať regionálne a miestne samosprávy v oblasti informovania a vzdelávania spotrebiteľov;

35.

zdôrazňuje význam účinných riešení, ktoré môžu spotrebitelia ľahko pochopiť a uplatňovať;

36.

povzbudzuje Komisiu v jej snahách o spoluprácu s hospodárskymi subjektmi s cieľom podnietiť ich k tomu, aby sa dobrovoľne zaviazali k udržateľnej spotrebe presahujúcej rámec zákonných povinností;

37.

upozorňuje, že je potrebné rozšíriť smernicu o ekodizajne tak, aby zahŕňala energeticky významné výrobky a tiež širšiu škálu výrobkov s veľkým vplyvom na životné prostredie, a stanoviť opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu;

38.

dôrazne podporuje zverejnenie iniciatívy o udržateľných výrobkoch, ktorej zámerom je dosiahnuť, aby sa takéto výrobky stali štandardom, a tak bojovať proti predčasnému zastarávaniu a podporovať udržateľnosť;

39.

vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby pomocou finančných stimulov v rámci plánu obnovy EÚ zabezpečili dlhodobý hospodársky, sociálny a environmentálny pokrok a zároveň obmedzili využívanie zdrojov, zamedzili používaniu nebezpečných látok alebo ich odstránili a zlepšili obehovosť materiálov a systémov;

40.

opakovane zdôrazňuje, že je naliehavé urýchliť prechod na model regeneratívneho rastu, pričom treba udržať spotrebu zdrojov v rámci možností planéty a znížiť našu environmentálnu stopu. Na to je nevyhnutné oddeliť rast od využívania zdrojov, orientovať sa na skutočnú obehovú spoločnosť a spolupracovať na všetkých úrovniach riadenia a spoločnosti;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať MSP a malých miestnych výrobcov v zelenej transformácii bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž. Zabezpečenie tejto transformácie si vyžaduje financovanie z európskych zdrojov. Poukazuje na to, že do poskytovania informácií o dostupných finančných prostriedkoch EÚ v tejto oblasti je nevyhnutné zapojiť miestne a regionálne samosprávy;

Digitalizácia

42.

pripomína, že digitálna transformácia radikálne mení životy spotrebiteľov. Ponúka im obrovské príležitosti, no zároveň ich stavia pred náročné výzvy. V tejto súvislosti treba zakročiť proti nekalým obchodným praktikám online. Poukazuje na to, že pri stanovovaní pravidiel upravujúcich fungovanie digitálneho hospodárstva a požiadaviek umelej inteligencie, internetu vecí alebo robotiky sa musí posilniť ochrana spotrebiteľov. V tejto súvislosti berie na vedomie inovatívny návrh Európskej komisie uvedený v jej nariadení, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá pre umelú inteligenciu, a v jej oznámení „Podpora európskeho prístupu k umelej inteligencii“, ktoré budú predmetom samostatného stanoviska VR;

43.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť ochranu spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami na internete. Ide najmä o vytvorenie nových normatívnych nástrojov alebo nástrojov dohľadu nad trhom s cieľom chrániť spotrebiteľov pred novými praktikami vznikajúcimi vďaka rozvoju umelej inteligencie a používaniu algoritmov (cielené ponuky, pokiaľ ide o cenu alebo o výrobky alebo služby poskytované prostredníctvom internetového profilovania spotrebiteľov atď.) a zaručiť im účinnú ochranu ich osobných údajov. Zároveň vyzýva Komisiu a európske inštitúcie, aby zvyšovali povedomie verejnosti o environmentálnych a sociálnych dôsledkoch online nákupov;

44.

zdôrazňuje, že by sa mali zmodernizovať právne predpisy EÚ o bezpečnosti produktov zamerané na fyzickú bezpečnosť spotrebiteľov s cieľom riešiť otázky týkajúce sa bezpečnosti pripojených zariadení (ochrana osobných údajov, kybernetická bezpečnosť, spoľahlivosť, transparentnosť a informácie pre spotrebiteľov);

45.

zdôrazňuje potrebu koherentnosti a jasnej interakcie medzi právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a právnymi predpismi EÚ o digitálnych trhoch s cieľom stanoviť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o práva spotrebiteľov, prístup k tovarom a službám vrátane cezhraničného prístupu, transparentnosť, zodpovednosť a bezpečné digitálne prostredie, a objasniť a posilniť zodpovednosť online sprostredkovateľov. Mali by sa zaviesť mechanizmy pripravené online sprostredkovateľmi, ktoré by umožnili priebežne monitorovať ponuky podnikov, aby sa v záujme ochrany práv spotrebiteľov zabránilo škodám spôsobeným nestálosťou online ponúk;.

46.

víta zámer Komisie zaviesť súbor inovatívnych elektronických nástrojov, ktoré by mali pomôcť príslušným orgánom pri odhaľovaní nezákonných obchodných praktík na internete. Takéto elektronické nástroje by mali umožniť aj monitorovanie zániku podnikov, ktoré ponúkajú svoje výrobky online;

47.

poukazuje na to, že vo viacerých oblastiach zostávajú aj naďalej v platnosti postupy geografického blokovania, ktoré bránia spotrebiteľom v nerušenom prístupe k digitálnemu obsahu v celej Európe;

48.

odporúča využiť úložisko údajov, ktoré majú k dispozícii verejné orgány, s cieľom poskytnúť spotrebiteľom čo najlepšie informácie prostredníctvom dynamickej politiky otvorených údajov;

49.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať MSP a malých miestnych výrobcov v digitálnej transformácii bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž. Zabezpečenie tejto transformácie si vyžaduje financovanie z európskych zdrojov. Poukazuje na to, že do poskytovania informácií o dostupných finančných prostriedkoch EÚ v tejto oblasti je nevyhnutné zapojiť miestne a regionálne samosprávy;

Účinné uplatňovanie právnych predpisov a účinné prostriedky nápravy

50.

nabáda Komisiu, aby zohrávala koordinačnú a podpornú úlohu vo vzťahu k členským štátom a regionálnym a miestnym samosprávam pri monitorovaní rešpektovania práv spotrebiteľov a zabezpečila najmä, aby opatrenia prijaté členským štátom mohli byť účinné bez ohľadu na sídlo podniku, rovnako ako by to malo byť v oblasti sankcií;

51.

víta skutočnosť, že na základe nového programu pre spotrebiteľov bude Komisia pomáhať členským štátom pri rýchlom vykonávaní a presadzovaní práv spotrebiteľov, najmä prostredníctvom siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľov. Zdôrazňuje v tejto súvislosti pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú európske spotrebiteľské centrá pri formovaní cezhraničnej ochrany spotrebiteľov;

52.

konštatuje, že správne vykonávanie kontrolných opatrení, ktoré sa budú požadovať pri realizácii nového programu, si vyžaduje väčší počet zamestnancov, ktorí sa budú venovať dohľadu nad trhom. V tejto súvislosti bude treba posilniť odvetvovú špecializáciu a zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich tieto úlohy, pričom by mali byť k dispozícii materiálne zdroje primerané činnostiam, ktoré sa majú monitorovať, ako sú podvodné praktiky, nekalé praktiky, predaj online atď. Na odhalenie možných podvodov alebo nedodržiavania predpisov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť, je zároveň potrebná primeraná sieť akreditovaných laboratórií;

53.

zasadzuje sa za posilnenie spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami na jednej strane a spotrebiteľskými organizáciami na strane druhej;

54.

podporuje rozvoj dobrovoľných opatrení na informovanie spotrebiteľov v partnerstve medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a podnikmi;

Zohľadnenie špecifických potrieb spotrebiteľov

55.

oceňuje, že v novom programe pre spotrebiteľov sa zdôrazňuje, že niektoré skupiny spotrebiteľov môžu byť obzvlášť zraniteľné v určitých situáciách a potrebujú osobitné ochranné opatrenia, hlavne v dôsledku digitálnej priepasti. Ide najmä o deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

56.

vyzdvihuje nutnosť posilniť ochranu zraniteľných spotrebiteľov, ktorí potrebujú úver na nákup základných tovarov a služieb, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a verejné služby. V uvedených odvetviach sa musia vymedziť politiky a nástroje na posilnenie ochrany spotrebiteľa v prípade platobnej neschopnosti podnikov, ktoré trvalo poskytujú služby v základných odvetviach zdravotníctva a vzdelávania, s cieľom zmierniť škody spôsobené zatvorením podnikov v týchto odvetviach;

57.

poukazuje na zásadný význam rozvoja finančných zručností spotrebiteľov, a to aj v oblasti nových digitálnych technológií, prostredníctvom podpory projektov v tejto oblasti na miestnej a regionálnej úrovni;

58.

víta skutočnosť, že v novom programe pre spotrebiteľov sa stanovuje zvýšenie financovania opatrení na zlepšenie dostupnosti poradenských služieb v oblasti dlhov v členských štátoch od roku 2021 vzhľadom na význam opatrení miestnych samospráv v tejto oblasti;

59.

víta ochotu Európskej komisie podporovať iniciatívy zamerané na poskytovanie poradenstva na miestnej úrovni pre spotrebiteľov, ktorí zo štrukturálnych alebo osobných dôvodov nemajú prístup k pomoci a informáciám dostupným online alebo v centrálnych informačných kanceláriách;

60.

vyzýva na začatie/posilnenie spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, spotrebiteľskými organizáciami a podnikmi, aby tak spojili svoje sily s cieľom čo najlepšie využiť zdroje;

61.

odporúča Komisii, aby v súvislosti so snahami o boj proti nadmernému zadlženiu analyzovala uskutočniteľnosť nápravného európskeho právneho nástroja na kolektívne vyrovnanie pohľadávok spotrebiteľov, a to nad rámec preventívnych opatrení. Zároveň žiada, aby sa prijali špecifické politiky s cieľom zabrániť praktikám, ktoré sa ukázali ako obzvlášť škodlivé pre spotrebiteľa (napríklad revolvingové karty) a spôsobujú zadlženosť a náchylnosť spotrebiteľov vziať si ďalšie úvery;

62.

odporúča zaoberať sa všetkými aspektmi zraniteľnosti a vylúčenia spotrebiteľov, vrátane tých, ktoré priamo súvisia s problémami miestneho charakteru, ako je digitálna priepasť medzi spotrebiteľmi žijúcimi v oblastiach so slabým, nedostatočným alebo žiadnym pripojením. Zároveň odporúča podporovať a regulovať katalóg základných finančných služieb s osobným kontaktom a prijať opatrenia, aby sa zabránilo zrušeniu všetkých alebo niektorých z týchto služieb, čo by znamenalo diskrimináciu medzi spotrebiteľmi, pokiaľ ide o ich prístup k finančným službám;

63.

odporúča tiež riešiť problém digitálnej priepasti, ktorý postihuje zraniteľných spotrebiteľov. Mohlo by sa stať, že budú vylúčení z digitálnej transformácie z dôvodu nedostatku potrebného vybavenia alebo základných zručností, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch;

Ochrana spotrebiteľa v globálnom kontexte

64.

zdôrazňuje, že v globalizovanom svete, kde online nakupovanie presahuje hranice, sa spolupráca s medzinárodnými partnermi stala kľúčovou;

65.

víta oznámenie Komisie o akčnom pláne s Čínou s cieľom zvýšiť bezpečnosť výrobkov predávaných online a zaviesť regulačnú podporu, technickú pomoc a pomoc pri budovaní kapacít pre partnerské regióny EÚ, najmä v Afrike;

66.

nabáda však Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu s tretími krajinami, v ktorých sú usadení poskytovatelia orientujúci svoju ponuku na územie Európskej únie;

67.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že tovar a služby dovážané do EÚ budú spĺňať príslušné normy a rešpektovať právne predpisy Európskej únie. Víta skutočnosť, že Európska komisia navrhuje posilniť zodpovednosť podnikov z hľadiska ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem v celom hodnotovom reťazci (vrátane subdodávateľov), a to aj v tretích krajinách;

Uplatňovanie politiky ochrany spotrebiteľov v iných oblastiach

68.

pripomína, že spotrebiteľská politika je jednou z najviac prierezových politík EÚ, pretože sa týka mnohých z nich, ako je napríklad bezpečnosť výrobkov, digitálny trh, finančné služby, bezpečnosť a označovanie potravín, energetika, cestovanie a doprava;

69.

poukazuje na to, že je potrebné začleniť požiadavky na ochranu spotrebiteľov do tvorby a vykonávania iných politík a činností EÚ, napríklad v oblasti energetiky, telekomunikácií, dopravy, v odvetví poisťovníctva, úverov atď.;

70.

kladie dôraz na skutočnosť, že cieľ podpory blahobytu spotrebiteľov prostredníctvom silnej politiky hospodárskej súťaže v Európskej únii by mal zostať prioritným cieľom pri vykonávaní článkov 101 a 102 ZFEÚ;

Riadenie

71.

vyzdvihuje potrebu vypracovať na základe príslušného súboru ukazovateľov, ktorý bude zahŕňať ukazovatele obehovosti v rámci spotreby, hodnotiacu tabuľku spotrebiteľských podmienok spojenú so situáciou spotrebiteľov v Európskej únii v snahe podporiť riadenie a monitorovanie nového programu pre spotrebiteľov;

72.

podporuje zámer Európskej komisie vytvoriť nový model riadenia so zapojením širokej škály partnerov vrátane všetkých zainteresovaných strán. V tejto súvislosti treba oceniť ambíciu Komisie organizovať pravidelné diskusie s Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov a zároveň úzko spolupracovať s členskými štátmi prostredníctvom existujúcich sietí, pracovných skupín alebo ad hoc pracovných skupín;

73.

opätovne zdôrazňuje, že Európsky výbor regiónov by mal byť do tejto činnosti zapojený.

V Bruseli 13. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/36

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025

(2022/C 61/08)

Spravodajkyňa:

Kate FEENEY (IE/Renew E.), poslankyňa zastupiteľstva grófstva Dún Laoighaire-Rathdown

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025

COM(2020) 698 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

konštatuje, že rovnosť je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je založená Európska únia a ktorá je zakotvená v zmluvách a Charte základných práv, z čoho vyplýva mandát a povinnosť EÚ bojovať proti diskriminácii;

znova konštatuje, že práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych, nebinárnych a queer osôb (LGBTIQ) sú ľudskými právami a ako také sú vlastné všetkým ľuďom bez ohľadu na ich právne postavenie ako osôb bez občianstva, utečencov, migrantov alebo cudzincov, bez ohľadu na to, či ide o ženy, mužov, deti, starších ľudí alebo osoby so zdravotným postihnutím, bez ohľadu na ich náboženské vyznanie, etnický pôvod, politické názory, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo jej vyjadrovanie a pohlavné znaky;

víta celú doterajšiu prácu (1) vykonanú na európskej a národnej úrovni vrátane uverejnenia oznámenia Európskej komisie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 a politických cieľov a opatrení, ktoré si Komisia stanovila v snahe presadzovať rovnosť LGBTIQ osôb v Európskej únii;

upozorňuje však na to, že hoci je táto prvá stratégia EÚ v oblasti rovnosti LGBTIQ dlho očakávaným krokom správnym smerom v Európe, ktorá sa riadi mottom „Zjednotení v rozmanitosti“, zároveň sme svedkami oslabovania hodnôt EÚ, pričom verejné orgány neustále používajú rétoriku namierenú proti LGBTIQ osobám a dokonca prijímajú diskriminačné politiky a právne predpisy;

víta, že Európska komisia ho výslovne spomína a vyzýva, aby podporoval dialóg s miestnymi a regionálnymi samosprávami a občianskou spoločnosťou vrátane sociálnych partnerov s cieľom presadzovať rovnosť LGBTIQ osôb;

je znepokojený skutočnosťou, že napriek zvýšenému politickému úsiliu je štrukturálna diskriminácia a marginalizácia LGBTIQ osôb stále realitou v celej Európskej únii;

je preto pevne presvedčený, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní európskej spoločnosti založenej na začlenení všetkých občanov, a nie na vylúčení niektorých, a súhlasí s tým, že inkluzívne a rôznorodé stratégie sú dôležité vo verejnom aj súkromnom sektore v snahe lepšie riešiť zložité výzvy a životné situácie, s ktorými sa stretávajú LGBTIQ osoby;

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie základných zásad Európskej únie a to, že žiadna obec, región ani štát nezavedie systémové diskriminačné iniciatívy, ako sú tzv. zóny bez LGBT prijímané ako „charta miestnej samosprávy pre práva rodiny“ alebo „vyhlásenie proti ideológii LGBT“, ani nepoužije finančné prostriedky takým spôsobom, ktorý by bol v rozpore so zásadou nediskriminácie;

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité prijať opatrenia na boj proti diskriminácii LGBTIQ osôb, víta uznesenie Európskeho parlamentu, ktorým sa celá EÚ vyhlasuje za zónu slobody pre LGBTIQ osoby (2) a zdôrazňuje význam vzájomnej tolerancie v rámci komunít;

Aká je úloha miest a regiónov?

10.

je presvedčený, že boj proti nerovnosti v EÚ je spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje opatrenia na všetkých úrovniach riadenia, ako aj aktívne a trvalé zapojenie občianskej spoločnosti, organizácií LGBTIQ osôb a záujmových skupín, ktoré všetky zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riadení, formovaní a účinnom uplatňovaní politík v oblasti rovnosti;

11.

verí, že opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni majú potenciál budovať a šíriť rovnosť, pretože poslanci regionálnych a miestnych zastupiteľstiev a starostovia a primátori každodenne komunikujú so svojimi občanmi v kontexte, ktorý sa líši od kontextu politikov na národnej úrovni, a to na miestach, ako sú školy, pracovné, kultúrne a športové aktivity, ktoré sú všetky miestami, kde ľudské práva nadobúdajú konkrétnu podobu a uplatňujú sa v praxi;

12.

okrem toho zdôrazňuje, že miestne samosprávy plnia úlohu pri vysvetľovaní práv jednotlivcov, identifikovaní hlavných výziev vo svojich komunitách, zabezpečovaní rovnakej účasti na komunitnom živote a rovnakého prístupu k službám, ako aj pri zavádzaní prispôsobených služieb pre marginalizovaných členov spoločnosti;

13.

súhlasí s názorom Svetového ekonomického fóra (3), že medzi presadzovaním rovnosti a práv a medzi hospodárskym rozvojom a prosperitou miest a regiónov existuje jasná a pozitívna vzájomná súvislosť a že akákoľvek forma správania, ktorou sa vylučujú určité osoby, môže mať nepriaznivý vplyv na celú komunitu, ako aj na širšie hospodárstvo. Tento aspekt je ešte dôležitejší v súčasnosti, keď po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 začíname obnovovať naše komunity;

14.

vyjadruje znepokojenie nad zjavnými rozdielmi medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, pokiaľ ide o všeobecný rešpekt voči rozmanitosti a jej akceptovanie, čo by mohlo zvýrazniť demografické výzvy niektorých regiónov a ďalej oslabovať ich hospodársky a sociálny rozvoj;

15.

všíma si a víta, že niektoré miestne samosprávy (4) sa aktívne angažujú v začleňovaní LGBTIQ komunít a dokonca sa ujímajú vedenia pri stanovovaní politík zohľadňujúcich LGBTIQ osoby tam, kde národné vlády zaostávajú;

Boj proti všetkým formám násilia

16.

zaväzuje sa plne podporovať mestá slobody LGBTIQ osôb v celej Európskej únii aj mimo nej;

17.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bojovala proti všetkým formám násilia voči LGBTIQ osobám, a žiada prijatie opatrení zameraných na predchádzanie násiliu voči LGBTIQ osobám a boj proti nemu vrátane násilia na internete, ktoré by sa mohlo stať bežným medzi mladšími ľuďmi;

18.

žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na boj proti nenávistným prejavom, najmä nenávistným prejavom na internete a zároveň uznala význam slobody prejavu. Nenávistné prejavy voči LGBTIQ osobám sú jedným z najškodlivejších zdrojov diskriminácie a často sa menia na trestné činy z nenávisti a vedú k násiliu. Boj proti nenávistným prejavom si vyžaduje spoluprácu medzi európskymi inštitúciami, vládnymi orgánmi, miestnymi a regionálnymi samosprávami a súkromným sektorom. Ide o nevyhnutný krok na zastavenie diskriminácie a jej ničivého účinku na spoločnosť;

19.

so záujmom očakáva nadchádzajúci návrh Komisie na rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ tak, aby zahŕňal aj trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy, a to aj v prípade, že sú zamerané na LGBTIQ osoby, a to nielen na ich sexuálnu orientáciu, ale aj na ich rodovú identitu alebo jej vyjadrovanie a pohlavné znaky, a zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vykonať smernicu o právach obetí;

20.

naliehavo žiada, aby všetky členské štáty EÚ ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorého opatrenia na ochranu práv obetí sa uplatňujú bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, vrátane pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby splnila svoj záväzok, že uzavretie dohovoru sa stane kľúčovou prioritou, a okrem iného netrpezlivo očakáva, že v roku 2021 bude predložený návrh na boj proti násiliu páchanému na ženách, ako to avizovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojej správe o stave Únie;

21.

žiada správnu transpozíciu a prísne uplatňovanie revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorou sa posilňuje ochrana pred obsahom nabádajúcim k nenávisti alebo násiliu a v ktorej sa zakazujú komerčné oznamy obsahujúce alebo propagujúce akúkoľvek diskrimináciu, vrátane diskriminácie na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie;

Voľný pohyb a rodiny

22.

považuje za dôležité, aby stratégia osobitne odkazovala na regionálny, najmä nadregionálny aspekt voľného pohybu, a zároveň rešpektovala skutočnosť zakotvenú v zmluvách, že rodinné právo patrí do právomoci členských štátov. Poukazuje na to, že to môže vytvárať prekážky brániace voľnému pohybu, pretože vzhľadom na rozdiely v jednotlivých členských štátoch sa pri prekračovaní vnútorných hraníc EÚ rodinné väzby často neuznávajú, a to najmä v prípade LGBTIQ rodín;

23.

víta, že Európska komisia v novembri 2020 prvýkrát predstavila svoju stratégiu EÚ pre rovnosť lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, nebinárnych, intersexuálnych a queer osôb (LGBTIQ). Jeden zo štyroch pilierov tejto stratégie Komisie sa týka zaistenia bezpečnosti LGBTIQ osôb.

K dnešnému dňu sa však fenomén násilia voči LGBTIQ osobám neriešil reprezentatívnym spôsobom, s cieľom následne poskytnúť relevantný východiskový materiál pre budúci boj proti násiliu.

Hoci online prieskum s názvom „Long way to Go for LGBTIQ Equality“, ktorý uverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), poskytuje cenné informácie o skúsenostiach LGBTIQ osôb s diskrimináciou a násilím, nie je ako dobrovoľný online prieskum štatisticky reprezentatívny, keďže nepredstavuje náhodnú vzorku respondentov. Výbor regiónov v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci svojej stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb iniciovala a pravidelne financovala anonymnú a reprezentatívnu štúdiu o skúsenostiach s násilím vrátane partnerského násilia LGBTIQ osôb v EÚ, ktorá sa má nezávisle vykonávať a hodnotiť vo všetkých členských štátoch EÚ;

24.

plne súhlasí s vyhlásením predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, že „Ak ste rodičom v jednej krajine, ste rodičom aj v každej inej krajine“ (5). Víta preto oznámenie legislatívnej iniciatívy na podporu vzájomného uznávania rodiny medzi členskými štátmi;

25.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že jasné informácie o uznávaní cezhraničných práv LGBTIQ osôb a ich rodín v EÚ budú ľahko dostupné a že zamestnanci na všetkých úrovniach verejnej správy budú dôkladne informovaní;

26.

pripája sa k požiadavke, ktorú vzniesol Európsky parlament vo svojom uznesení o právach LGBTIQ osôb v EÚ (6), pokiaľ ide o dúhové rodiny a páry rovnakého pohlavia, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na zlepšení postavenia dúhových rodín dôsledným uplatňovaním cezhraničného rodinného práva a zintenzívneným dialógom s členskými štátmi (vrátane osobitných dialógov v súvislosti s vykonávaním rozsudku vo veci Coman (7)), keďže hmotné rodinné právo patrí do ich právomoci;

27.

vyzýva miestne samosprávy, aby vyslali pozitívny signál svojim komunitám LGBTIQ tým, že preukážu odvahu pri zavádzaní ambicióznych pro-LGBTIQ politík a prinesú zmenu zdola. Príkladom je Turín (8), kde orgány mesta oficiálne uznávajú registrované partnerstvá medzi občanmi rovnakého pohlavia, hoci v tejto súvislosti až do roku 2016 neexistovali žiadne vnútroštátne ustanovenia. Odvtedy je mesto Turín aj naďalej priekopníkom tým, že uznáva zákonné rodičovstvo párov rovnakého pohlavia, hoci takéto ustanovenia vo vnútroštátnom práve neexistujú;

Pomoc mladým LGBTIQ osobám v EÚ

28.

uznáva, že mladé LGBTIQ osoby v Európe sú obzvlášť zraniteľné, pretože sú od útleho veku vystavené diskriminácii, viktimizácii, stigmatizácii a zneužívaniu. Stretávajú sa s ťažkosťami, keď sa rodine alebo svojej komunite priznajú k svojej sexuálnej orientácii, s nedostatočným pochopením otázok súvisiacich s LGBTIQ zo strany poskytovateľov odborných služieb a širšej spoločnosti, ako aj s výzvami v oblasti duševného, fyzického a sexuálneho zdravia;

29.

víta komplexnú stratégiu Komisie v oblasti práv dieťaťa zverejnenú 24. marca 2021, ktorá zaručí LGBTIQ deťom slobodný rozvoj ich osobnosti a prístup k právam, ktoré sú chránené, vrátane informácií a usmernení pre rodiny, aby mohli podporovať maloleté osoby pri ich úplnom a kompletnom rozvoji. Výslovne podporuje výmenu osvedčených postupov na skončenie s nevitálnymi chirurgickými a lekárskymi zákrokmi u intersexuálnych detí a dospievajúcich, ktorých cieľom je prispôsobiť ich bežnému vymedzeniu mužského alebo ženského pohlavia bez ich súhlasu alebo súhlasu ich rodičov daného na základe úplných informácií;

30.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných plánoch v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb posudzovali politiky a postupy, ktoré poškodzujú alebo ďalej marginalizujú LGBTIQ osoby, najmä mladých ľudí. Vyzýva ich, aby podporovali miestne komunity poskytovaním primeraných služieb na pomoc marginalizovaným mladým ľuďom, napríklad vytvorením bezpečného prostredia, a aby zabezpečili rovnaké pracovné príležitosti a inkluzívne pracovné prostredie, pozitívne zastúpenie LGBTIQ osôb a ich účasť na kultúrnom, spoločenskom a športovom dianí;

31.

upozorňuje na to, že bezdomovstvo LGBTIQ osôb je skrytým problémom v Európe, hoci z niekoľkých existujúcich vedeckých štúdií (9) vyplýva, že komunita LGBTIQ vo všeobecnosti, a najmä mladí ľudia, sú medzi bezdomovcami výrazne nadmerne zastúpení: podľa odhadov sa 25 – 40 % mladých bezdomovcov identifikuje ako LGBTIQ (10). Žiada preto, aby sa tomuto problému venovala osobitná pozornosť aj v rámci európskej platformy na boj proti bezdomovectvu;

32.

upozorňuje na skutočnosť, že smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní by sa mala dôsledne vykonávať a jej vykonávanie by sa malo starostlivo monitorovať a hodnotiť. Víta skutočnosť, že Komisia po vyhodnotení a monitorovaní súčasných právnych predpisov predloží v roku 2022 všetky potrebné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o úlohu orgánov ochrany rovnosti;

33.

vyzýva Európsku komisiu, národné vlády a regionálne a miestne samosprávy, aby zvyšovali informovanosť o problematike bezdomovstva mladých LGBTIQ osôb ako najhoršej forme sociálneho vylúčenia a aby podľa vzoru Krakova a Berlína vytvorili centrá starostlivosti a ubytovacie zariadenia pre mládež v ich komunitách;

Vplyv ochorenia COVID-19 na život LGBTIQ osôb

34.

konštatuje, že zdravotná a spoločenská kríza spôsobená ochorením COVID-19 prináša pre komunitu LGBTIQ zložité výzvy a riziká. Podľa nedávneho výskumu (11) medzi ne patria zhoršovanie duševného zdravia a ťažkosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti, nárast nenávistných prejavov a domáceho násilia, ťažkosti s prístupom k programom verejnej pomoci vrátane získania bývania, stravy a živobytia, ako aj s prístupom k spravodlivosti, registrácii a iným právnym postupom;

35.

oceňuje podporné programy, ktoré zaviedli niektoré obce v snahe poskytovať online psychologickú pomoc, vonkajšie činnosti, prístup k zdravotnej starostlivosti, sociálnemu bývaniu, bezpečným domom a dodatočnému financovaniu. Vyzýva národné orgány a regionálne a miestne samosprávy, aby zabezpečili, že núdzové opatrenia a opatrenia na obnovu nebudú diskriminačné;

Ďalší postup

36.

vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu a dialóg na základe faktov medzi riadiacimi orgánmi a zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach a naprieč hranicami s osobitným dôrazom na osobné skúsenosti LGBTIQ osôb, ako aj na začleňovanie otázok LGBTIQ do existujúcich a nových politických opatrení, čím sa zabezpečí prijatie informovaných a náležite prispôsobených politík, ktoré odrážajú rozmanitosť;

37.

opakuje svoju výzvu (12), aby sa vo väčšej miere uplatňoval prierezový prístup a kombinovali prierezové opatrenia s pozitívnymi opatreniami v sektorových oblastiach;

38.

podporuje všetky snahy o prevenciu konverzných terapií a nútených lekárskych zákrokov u intersexuálnych a transrodových osôb (vrátane mrzačenia intersexuálnych pohlavných orgánov a nútenej sterilizácie) a vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby zastavili takéto iniciatívy, keď pôsobia v ich priestoroch, a vyčlenili finančné prostriedky na podporu ukončenia takých praktík s osobitným zreteľom na ochranu detí a mladistvých;

39.

víta prístup Európskej komisie na podporu výmeny najlepších postupov týkajúcich sa právnych predpisov a postupov v oblasti uznávania rodu na základe zásady osobného sebaurčenia a víta, že sa začne medziodvetvový dialóg s cieľom zvýšiť informovanosť o osobách s transrodovou a nebinárnou identitou a intersexuálnych osobách a podporiť inkluzívnosť vo všetkých relevantných opatreniach a postupoch;

40.

požaduje väčšiu ochranu transrodových osôb, ktoré naďalej čelia veľmi vysokej miere diskriminácie, násilia a prenasledovania. Podľa nedávnej štúdie (13) len 13 z 31 skúmaných krajín má vnútroštátne právne predpisy, ktoré poskytujú aspoň určitú ochranu pred diskrimináciou na základe rodovej identity a/alebo pohlavných znakov;

41.

zdôrazňuje naliehavú potrebu viacúrovňového riadenia a partnerstiev. Plne podporuje prácu Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy, pokiaľ ide o úlohu a zodpovednosť miestnych a regionálnych samospráv pri ochrane LGBTI osôb, a vyzýva ho, aby výsledky prezentoval VR;

42.

žiada, aby sa uznal význam poskytovania prístupu k zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tranzíciou. Takáto zdravotná starostlivosť zachraňuje životy, a ako taká sa musí aj posudzovať. Pandémiu COVID-19 nemožno považovať za dôvod na odklad, oneskorenie alebo obmedzenie prístupu k akejkoľvek zdravotnej starostlivosti vrátane starostlivosti súvisiacej s tranzíciou a prebiehajúcej liečby;

43.

ponúka pomoc Európskej komisii a Európskemu parlamentu, najmä jeho medziskupine pre LGBTI, pri zhromažďovaní relevantných miestnych a regionálnych najlepších postupov a vykonávaní príslušných európskych právnych predpisov v praxi;

44.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala výskum geografických rozdielov v akceptovaní LGBTIQ osôb s cieľom zlepšiť metódy boja proti diskriminácii mimo mestských oblastí;

45.

domnieva sa, že zapojenie VR do vytvárania iniciatívy „Inkluzívne hlavné mesto“ by prinieslo významnú pridanú hodnotu, a preto opätovne žiada, aby bol každý rok formálne zapojený do výberu jedného alebo viacerých inkluzívnych európskych hlavných miest a do siete vládnych kontaktných miest pre LGBTI osoby v rámci Rady Európy;

46.

vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila plné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do navrhovania, vykonávania a monitorovania národných plánov v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb;

47.

súhlasí s tým, že sa pripojí k prístupu Európskej komisie, t. j. pôjde príkladom a bude sa usilovať o vytvorenie plne inkluzívneho pracovného prostredia, a žiada, aby sa monitorovali opatrenia, ktoré oslabujú záujmy zamestnancov LGBTIQ v európskych inštitúciách;

48.

vyzýva všetkých politických lídrov, aby išli príkladom a verejne odsúdili všetky formy diskriminácie, homofóbnych, transfóbnych a interfóbnych vyjadrení, obťažovania a násilia na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a jej vyjadrovania alebo pohlavných znakov;

49.

zdôrazňuje potrebu edukačných opatrení a informačných kampaní pre ľudí všetkých vekových kategórií a prostredí a potrebu posilniť verejné služby, budovať kapacity odborných podporných služieb a zlepšiť prístup k spravodlivosti zameraný na obete;

50.

zdôrazňuje úlohu univerzálnej sexuálnej výchovy v boji proti stereotypom a diskriminácii, pri budovaní pozitívneho obrazu členov komunity LGBTIQ a podporovaní atmosféry akceptácie. Akékoľvek útoky na pedagógov by sa mali odsúdiť;

51.

so záujmom očakáva nové návrhy týkajúce sa možného financovania projektov zameraných na boj proti prierezovej diskriminácii a nerovnosti LGBTIQ osôb, rodovým predsudkom a iným stereotypom prostredníctvom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty;

52.

požaduje vyčlenenie finančných prostriedkov na podporu organizácií občianskej spoločnosti LGBTIQ, a to nielen na základe projektov, a poskytovanie finančnej podpory programom zameraným na rovnosť a rozmanitosť v obciach a regiónoch, v ktorých komunita LGBTIQ čelí mimoriadne nepriateľským postojom verejných orgánov;

53.

vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky EÚ sa neposkytnú v prípadoch, kde existujú mechanizmy štrukturálnej diskriminácie, a že financovanie sa pozastaví alebo zruší, ak sa následne takýto prípad potvrdí. Domnieva sa, že preukázaná účinnosť týchto opatrení v spojení s dialógom môže vytvoriť plne inkluzívnu Európsku úniu;

54.

vyzýva svojich členov a zástupcov ďalších miestnych a regionálnych samospráv, aby tam, kde existujú medzery vo vnútroštátnych právnych predpisoch zaviedli miestne predpisy v snahe bojovať proti diskriminácii a odstrániť právne vákuum v záujme presadzovania hodnôt rozmanitosti, vzájomnej tolerancie a rešpektu.

V Bruseli 14. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Zoznam opatrení na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb, ktorý Európska komisia uverejnila v roku 2015, vytvorenie funkcie osobitnej komisárky pre rovnosť, ktorú vykonáva Helena Dalli, a skutočnosť, že 21 členských štátov právne uznalo páry rovnakého pohlavia a štyri členské štáty zaviedli zákonné postupy pre právne uznanie rodu bez zdravotných požiadaviek.

(2) Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby, https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2021-0089_SK.html.

(3) Great Reset: Why LGBT+ inclusion is the secret to cities' post-pandemic success, Svetové ekonomické fórum (weforum.org).

(4) Existujú príklady vo viacerých mestách v celej EÚ, ako je Barcelona, Ľubľana, Berlín Budapešť a Lodž, ako aj siete miest, napríklad sieť RE.A.DY v Taliansku.

(5) Prejav o stave Únie 2020.

(6) 2021/2679(RSP)

(7) Vo veci C-673/16 Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pojem „manželský partner“ v zmysle použitom v smernici o voľnom pohybe sa vzťahuje aj na partnerov rovnakého pohlavia.

(8) Nariadenie mesta Turín o uznávaní registrovaných partnerstiev, 2010.

(9) Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami (neziskové združenie): LGBTIQ Homelessness (jeseň 2017) a prieskum LGBTIQ Youth Homelessness in Europe (2019).

(10) https://www.ilga-europe.org/sites/default/files/COVID19 %20_Impact%20LGBTI%20people.pdf.

(11) covid19-lgbti-assessment-2020.pdf (ilga-europe.org).

(12) Stanovisko VR na tému Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, október 2020.

(13) Štúdia Európskej komisie s názvom Trans and intersex equality rights in Europe – a comparative analysis, 2018.

Interactio – 146. plenárne zasadnutie VR (hybridné), 12. 10. 2021 – 14. 10. 2021

4.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 61/42

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska digitálna identita

(2022/C 61/09)

Spravodajca:

Mark WEINMEISTER (DE/EĽS), štátny tajomník pre európske záležitosti spolkovej krajiny Hessensko

Referenčný dokument:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu

COM(2021) 281 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

COM(2021) 281

Článok 1 ods. 4

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pseudonymy v elektronickej transakcii

Bez toho, aby bol dotknutý právny účinok pseudonymov podľa vnútroštátneho práva, nie je ich používanie pri elektronických transakciách zakázané.“

Pseudonymy v elektronickej transakcii

Bez toho, aby bol dotknutý právny účinok pseudonymov podľa vnútroštátneho práva, nie je ich používanie pri elektronických transakciách ani v sociálnych sieťach zakázané.

Zdôvodnenie

Sociálne siete nesmú počas registrácií zakazovať používanie pseudonymov s odkazom na európske peňaženky digitálnej identity.

Pozmeňovací návrh 2

COM(2021) 281

Článok 1 ods. 7

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 6a ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
S cieľom zabezpečiť, aby všetky fyzické a právnické osoby v Únii mali bezpečný, dôveryhodný a bezproblémový prístup k cezhraničným verejným a súkromným službám, každý členský štát vydá do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európsku peňaženku digitálnej identity.	S cieľom zabezpečiť, aby všetky fyzické a právnické osoby v Únii mali bezpečný, dôveryhodný a bezproblémový prístup k cezhraničným verejným a súkromným službám, každý členský štát vydá do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európsku peňaženku digitálnej identity.

Zdôvodnenie

Na základe skúseností sa dá predpokladať, že európske peňaženky digitálnej identity budú prvoradým cieľom kybernetických útokov. V takomto citlivom prostredí osobných údajov o totožnosti má kvalita prednosť pred rýchlosťou. Lehoty stanovené na transpozíciu na vnútroštátnej úrovni sú príliš krátke (čiastočne v závislosti od ustanovení smernice NIS 2). Preto je potrebné predĺžiť prechodné obdobie.

Pozmeňovací návrh 3

COM(2021) 281 final – časť 1

Článok 1 ods. 7

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 6a ods. 12 (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Európska peňaženka digitálnej identity sa sprístupní osobám mladším ako 18 rokov len za predpokladu, že ich totožnosť bola overená na základe elektronického preukazu totožnosti zákonného zástupcu maloletej osoby, ktorý je za maloletú osobu zodpovedný.

Zdôvodnenie

Európska peňaženka digitálnej identity bude slúžiť ako dôkaz totožnosti online aj offline. Maloleté osoby nemôžu niesť plnú zodpovednosť a zodpovedať sa za prípadné právne účinky/dôsledky.

Pozmeňovací návrh 4

COM(2021) 281 final – časť 1

Článok 1 ods. 7

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 6c ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov, ktoré sú uvedené v odseku 3. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom.	Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov, ktoré sú uvedené v odseku 3. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia .

Zdôvodnenie

Zmeniť článok 6c ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, keďže je vhodné stanoviť maximálnu lehotu pre poskytnutie informácií.

Pozmeňovací návrh 5

COM(2021) 281

Článok 1 ods. 9

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 7

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Komisia do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti […].	Komisia do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti […].

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 6

COM(2021) 281

Článok 1 ods. 11

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 10a ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Komisia bez zbytočného odkladu uverejní zodpovedajúce zmeny zoznamu uvedeného v článku 6d v Úradnom vestníku Európskej únie.	Komisia bez zbytočného odkladu uverejní zodpovedajúce zmeny zoznamu uvedeného v článku 6d v Úradnom vestníku Európskej únie a sprístupní tieto zmeny v osobitnom zozname .

Zdôvodnenie

Prehľadný zoznam (zoznam blokovania) má uľahčiť používanie.

Pozmeňovací návrh 7

COM(2021) 281 – časť 1

Článok 1 ods. 12

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 11a ods. 4 (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Členské štáty prostredníctvom špecifických systémov identifikácie zabezpečia, aby žiadnemu občanovi neboli vydané dve alebo viac európskych peňaženiek digitálnej identity na základe viacnásobnej štátnej príslušnosti alebo bydliska v rôznych členských štátoch.

Zdôvodnenie

Malo by sa zabezpečiť, aby sa občanom s viacerými štátnymi príslušnosťami a/alebo bydliskami v rôznych členských štátoch EÚ vystavila len jedna európska peňaženka digitálnej identity.

Pozmeňovací návrh 8

COM(2021) 281 – časť 1

Článok 1 ods. 14

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 12a ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov, ktoré sú uvedené v odseku 1. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom.	Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov, ktoré sú uvedené v odseku 1. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia .

Zdôvodnenie

Zmeniť článok 12a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, keďže je vhodné stanoviť maximálnu lehotu pre poskytnutie informácií.

Pozmeňovací návrh 9

COM(2021) 281

Článok 1 ods. 29

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014

Článok 30 ods. 3a

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Certifikácia uvedená v odseku 1 je platná 5 rokov pod podmienkou pravidelného dvojročného posúdenia zraniteľnosti. Ak sa zistia slabé miesta a neodstránia sa, certifikácia sa zruší.	Certifikácia uvedená v odseku 1 je platná 5 rokov pod podmienkou pravidelného dvojročného posúdenia zraniteľnosti. Ak sa zistia slabé miesta a neodstránia sa, certifikácia sa zruší. K jej opätovnému udeleniu môže dôjsť najskôr po dvojročnej čakacej lehote a novom posúdení zraniteľnosti.

Zdôvodnenie

Čakacia lehota na udelenie certifikácie by mala zmysel, pretože by malo byť naďalej možné odstrániť nedostatky aj po prípadnom zásadnom novom technickom usporiadaní.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

podporuje myšlienku zaviesť európsku peňaženku digitálnej identity („European Digital Identity Wallet“), ktorá by mala umožniť občanom preukázať svoju totožnosť aj mobilne, získať prístup k online službám verejnej správy, vymieňať si digitálne dokumenty alebo preukázať len určitú charakteristiku osoby, napríklad vek. Je to možné bez toho, aby sa odhalila ich totožnosť alebo iné osobné údaje;

víta návrhy Európskej komisie na vytvorenie európskej digitálnej identity smerom ku komplexnejšej európskej peňaženke digitálnej identity, a na to potrebnú zmenu nariadenia eIDAS. Európska peňaženka digitálnej identity sa pritom neobmedzuje len na osobné údaje o totožnosti v úzkom zmysle slova, ale mala by obsahovať aj iné (aj úradné) doklady v elektronickej podobe, ako sú vodičské preukazy alebo doklady o dosiahnutom stupni vzdelania;

podporuje cieľ Európskej komisie ďalej rozvíjať nariadenie eIDAS aj na použitie v hospodárstve vzhľadom na meniace sa požiadavky trhu, a zároveň naďalej využívať existujúce vnútroštátne oznámené prostriedky identifikácie. Bezpečné prostriedky elektronickej identifikácie majú osobitný význam pre digitalizáciu administratívnych postupov;

požaduje jasné ustanovenia o ochrane údajov v návrhu Európskej komisie o európskej digitálnej identite, ktoré by mali byť v súlade so zásadami stanovenými vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, najmä pokiaľ ide o dátové hospodárstvo, súkromný charakter údajov a primerané odôvodnenie, a tiež zabezpečiť, aby používatelia mohli kontrolovať, ktoré údaje chcú zdieľať a s kým;

považuje európsku peňaženku digitálnej identity vďaka jej všeobecnej použiteľnosti, a najmä mobilnému využitiu, za nástroj, ktorý má uľahčiť spoločenskú účasť a používaním v celej EÚ sa môže stať prvkom individuálne identifikovateľnej európskej identity v povedomí všetkých občanov EÚ;

Úžitok pre občanov

považuje vytvorenie európskej peňaženky digitálnej identity za vynikajúcu príležitosť zakoreniť v občanoch identitu EÚ, ktorá by bola fyzicky vnímateľná a prakticky použiteľná aj na jednotnom trhu. Európska peňaženka digitálnej identity vytvára jedinečný záväzný identifikátor pre všetky zúčastnené strany, ktorý svojou symbolikou ďaleko presahuje čisto technickú užitočnosť;

konštatuje, že európska peňaženka digitálnej identity je v podstate technológia zameraná na mobilné využitie, ktorá si dokáže zachovať svoju funkčnú použiteľnosť aj pri ďalšom vývoji súčasných zariadení (smartfónov alebo hodiniek). Pri ďalšom vývoji, ako sú digitálne okuliare (napr. okuliare rozšírenej reality alebo digitálne avatary) alebo podobné prístroje každodennej potreby, by sa malo dať používať európsku peňaženku digitálnej identity prostredníctvom vhodného rozhrania (opticky v prípade potreby);

odporúča, aby sa rozvoj a zavádzanie európskej elektronickej identifikácie a európskej peňaženky digitálnej identity uskutočňovali s cieľom poskytovať služby so skutočnou cezhraničnou pridanou hodnotou pre občanov;

zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť suverenitu a nediskrimináciu všetkých užívateľov, a preto odporúča, aby sa pri komunikácii jasne zdôraznilo, že pri poskytovaní služieb fyzickým osobám nesmie dôjsť k žiadnemu, ani nepriamemu, vynucovaniu používania európskej peňaženky digitálnej identity. Používanie je zásadne dobrovoľným aktom;

10.

zdôrazňuje, že európska peňaženka digitálnej identity by sa mala vnímať ako ponuka pre občanov, aby ju občianska spoločnosť prijala pozitívne;

11.

požaduje, aby sa odporúčala jednoduchá koncepcia vo forme súboru nástrojov, ktorý by sa neobmedzoval na ochranu údajov a bezbariérovú prístupnosť, ale tiež umožnil osobám s miernymi obmedzeniami alebo jazykovou neznalosťou (napr. väčším použitím piktogramov) mať účasť na európskej peňaženke digitálnej identity;

12.

navrhuje, aby sa stanovili pravidlá pre používanie digitálnych identít maloletými osobami alebo v prípadoch opatrovníctva, respektíve starostlivosti, ako aj pravidlá pre zaobchádzanie s digitálnymi identitami v prípade úmrtia;

Zapojenie hospodárskych odvetví

13.

domnieva sa, že úzke zapojenie technologických lídrov je základným faktorom úspechu, a to práve otvorením existujúcich pravidiel vo vzťahu k priemyslu. Len trhovo konformné riešenie zabezpečí zodpovedajúce používanie v EÚ;

14.

pripomína zásadný aspekt ekonomickej využiteľnosti prostredníctvom využívania rozhraní pre elektronické platby (Paypal, Google/Apple-Pay, SWIFT atď.), ktoré sú v súčasnosti v ekonomike založené na užívateľských účtoch, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva. Európska peňaženka digitálnej identity by mala zohľadňovať príslušné pravidlá v súvislosti s „praním špinavých peňazí“ a „digitálnymi peniazmi“ (Bitcoin, Ethereum, digitálne euro atď.);

15.

žiada, aby sa pri ekonomickom využívaní európskej peňaženky digitálnej identity zohľadnili dva existujúce a vecne konkurujúce obchodné modely.

Na jednej strane sú to veľké globálne sociálne siete, ktoré majú oprávnený záujem o získanie overenia svojich pseudo účtov, prípadne aj prostredníctvom verejnej inštitúcie. Tým by sa však narušilo slobodné používanie internetu a používateľov by to viedlo k tomu, aby sa z chránenej oblasti internetu utiahli ďalej do darknetu. Tento scenár je z pohľadu Výboru regiónov rozhodne nežiaduci.

Na druhej strane existujú poskytovatelia totožnosti, ktorí predkladajú ponuky konkurujúce európskej peňaženke digitálnej identity, a chcú pri tom využívať aj totožnosť overenú verejnou inštitúciou;

16.

odporúča, aby sa metodika kontroly oprávnenosti na prístup hospodárskych subjektov, ktoré majú totožnosť pristupujúceho subjektu, navrhla prostredníctvom zabezpečeného osvedčenia tak, aby platnosť certifikátu bola časovo obmedzená, resp. cyklicky preverovaná. Výbor regiónov víta podobné úvahy o poskytovateľoch dôveryhodných služieb, poukazuje však na to, že aj oprávnenie žiadosti inštitúcií alebo organizácií o údaje z európskej peňaženky digitálnej identity sa musí chrániť pred zneužitím;

17.

konštatuje, že v niektorých členských štátoch digitálne riešenia pre verejný a súkromný sektor už boli vyvinuté a sú používané. Tieto špecifiká jednotlivých krajín by sa mali čo najviac začleniť do európskej elektronickej identifikácie. Pretože po prvé, zmeny existujúcich systémov by znamenali značnú administratívnu a finančnú záťaž. A po druhé, občania týchto členských štátov si v priebehu rokov vybudovali vysokú úroveň dôvery v existujúce systémy, ktorá by sa nemala naštrbovať zavedením európskej elektronickej identifikácie;

Vykonávanie a zapojenie členských štátov

18.

preto dôrazne odporúča, aby do vytvorenia spoločného súboru nástrojov pre koordinovaný prístup s cieľom vytvoriť potrebný technický rámec pre európsku peňaženku digitálnej identity, ktoré Komisia odporúča členským štátom vo svojom legislatívnom návrhu, boli úzko zapojené aj vnútroštátne odborné znalosti.

Mali by sa zahrnúť existujúce príklady najlepších postupov, ako sú výsledky a skúsenosti z vnútroštátnych projektov digitálnych identít a „vitrína bezpečných digitálnych identít“;

19.

Domnieva sa, že je dôležité zahrnúť pri posudzovaní súvisiacich nákladov a výdavkov pri plánovaní aj vnútroštátne parametre a zlúčiť ich do celkového plánu EÚ, ktorý by odrážal súvisiacu záťaž. Okrem harmonogramov v EÚ by sa mali zhromažďovať a zahrnúť najmä vnútroštátne harmonogramy vykonávania;

20.

žiada, aby sa pri celkovom plánovaní brali do úvahy personálne a peňažné náklady na vykonávanie v členských štátoch a v miestnych a regionálnych samosprávach. Európska peňaženka digitálnej identity bude mať úspech, ak ju bude možné používať dostatočne často.

Okrem podnikov zohrávajú kľúčovú úlohu aj vnútroštátne správne orgány na všetkých úrovniach. Sú čoraz viac zapojené vďaka svojim vlastným opatreniam, ale aj prostredníctvom iniciatív Komisie. Smernica EÚ o službách alebo portál EÚ sú cenným príspevkom k digitalizácii vnútorného trhu EÚ;

21.

navrhuje, aby vykonávanie prebiehalo postupne, najmä v počiatočnej fáze. Je to dôležité vzhľadom na sčasti úplne nové začlenenie doteraz neregulovaného hospodárstva do používania elektronických totožností na „podstatnej“ až „vysokej“ úrovni dôvery pri ďalšom rozvoji nad rámec existujúceho kontextu eIDAS;

Ochrana údajov a kybernetická bezpečnosť

22.

varuje pred unáhleným zavedením európskej peňaženky digitálnej identity vzhľadom na technické hrozby súvisiace s centralizovaným ukladaním údajov o totožnosti pri prevažne mobilnom užívaní. Takéto riešenie sa bude nepochybne vnímať ako prvoradý cieľ širokej škály kybernetických útokov, a preto musí vždy odolávať aktuálnym hrozbám;

23.

upozorňuje na význam primeraného vymedzenia systémov certifikácie pre peňaženky digitálnej identity a systémov elektronickej identifikácie, ktoré by nemal vypracovať komerčný subjekt, ale Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v úzkej spolupráci so skupinami odborníkov vrátane zástupcov miestnych a regionálnych samospráv;

24.

upozorňuje na riziko centrálneho zlučovania typov totožnosti rôznych druhov dôvernosti do jednej technickej zložky. V prípade ich neoprávneného použitia tretími stranami vzniká značné riziko pre autorizovaného používateľa. Okrem finančnej ujmy prichádza do úvahy aj poškodenie dobrého mena a cti. Aj cielené neoprávnené získavanie údajov by mohlo spôsobiť značné následné škody;

25.

žiada, aby sa európska peňaženka digitálnej identity technicky vykonávala takým spôsobom, aby bola dostatočne odolná proti kybernetickým útokom a aby vhodné blokovacie zariadenia a vyhradené bezpečné záložné systémy umožňovali bezpečnú opätovnú inštaláciu oprávneným užívateľom.

Posilňovanie odolnosti európskej peňaženky digitálnej identity musí byť trvalý proces. Bezpečnosť je už v štádiu návrhu základom udržateľného úspešného využívania a je nevyhnutná aj pre užívateľov z hospodárskej sféry, a preto by sa mala poskytnúť už v súbore nástrojov;

26.

domnieva sa, že okrem požiadaviek na ochranu údajov, dostupnosť a kybernetickú bezpečnosť je kľúčovým faktorom úspechu aj metodicky konzistentné riešenie s informáciami a dokumentáciou prispôsobenou cieľovej skupine používateľov;

27.

navrhuje, aby záväzné pravidlá ukladali poskytovateľom služieb povinnosť jednoduchého a transparentného prístupu k údajom európskej peňaženky digitálnej identity prostredníctvom jednotných nástrojov (napr. panel s prehľadom) a viditeľne ich zobrazovať používateľom;

28.

žiada, aby bol projekt európskej peňaženky digitálnej identity navrhnutý tak, aby bol v súlade s cieľom digitálnej odolnosti Európy a podporoval cieľ digitálnej suverenity Európy;

29.

žiada, aby sa preskúmalo, do akej miery možno vytvoriť všeobecný technický základ tým, že sa poskytne súbor nástrojov s voľne prístupnými zdrojmi (Open-Source-Toolbox) certifikovaný EÚ pre základné funkcie európskej peňaženky digitálnej identity. EÚ by mala koordinovať následnú údržbu a ďalší rozvoj súboru nástrojov;

Zapojenie do procesov používania

30.

odporúča, aby sa pri zavádzaní európskej peňaženky digitálnej identity do konkrétnych aplikácií vyžadoval konzistentný proces používania vo forme orientovanej na proces, ktorá je pre cieľovú skupinu používateľov zrozumiteľná.

Európsku peňaženku digitálnej identity treba začleniť do scenárov používania ako homogénny komponent s jedinečnými rozhraniami na prenos údajov na použitie a viditeľne ju prezentovať ako výrobok EÚ prostredníctvom jedinečnej symboliky a dizajnu;

31.

navrhuje v rozsiahlej miere štandardizovať prístup k európskej peňaženke digitálnej identity, aby používatelia mohli povoliť jej používanie alebo prístup k nej v takmer rutinnej podobe. Treba pri tom zohľadniť požiadavky týkajúce sa minimalizácie údajov. Táto rutina na jednej strane uľahčuje jej používanie a na druhej strane umožňuje, aby sa aj menej informaticky a technicky zdatné osoby vyhli nesprávnemu použitiu;

Komunikácia a akceptácia

32.

považuje za potrebné osloviť obyvateľstvo EÚ intenzívnou komunikáciou o európskej peňaženke digitálnej identity a príležitostiach, ktoré ponúka na používanie na vnútornom trhu EÚ, ako aj o podniknutých opatreniach na zaručenie ochrany a bezpečnosti údajov. Poukazuje na to, že vysokorýchlostné pripojenie pre všetkých v Európskej únii vrátane vidieckych a odľahlých oblastí je základným predpokladom na to, aby občania mohli používať a akceptovať európsku peňaženku digitálnej identity;

33.

stavia sa za rozšírenie európskej peňaženky digitálnej identity nad rámec jej pôvodného využitia na celosvetovo využiteľnú európsku identitu, napríklad vrátane funkcií cestovného pasu (napr. digitálne ukladanie víz) alebo oficiálneho certifikátu EÚ o očkovaní. V tomto zmysle by dohody, ktoré sa majú uzavrieť, mali umožňovať používanie európskej peňaženky digitálnej identity s osvedčeniami, ktoré sú v nej uvedené, aj mimo EÚ;

34.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby sa zapojila do intenzívnych diskusií a rokovaní s dodávateľmi zariadení na technické poskytovanie európskej peňaženky digitálnej identity koncovým používateľom. Cieľom je čo najskôr sprístupniť technickú základňu aj v nízkonákladových zariadeniach.

V súčasnosti sú k dispozícii prvé skupiny výrobkov strednej a vyššej cenovej kategórie s dostatočnou certifikáciou pre „podstatnú“ úroveň dôvery v rámci systému eIDAS. Na rozšírenie európskej peňaženky digitálnej identity je tiež užitočné zabezpečiť, aby bol priemysel v čo najväčšej miere zapojený ako poskytovateľ služieb;

Subsidiarita

35.

konštatuje, že návrh nariadenia je v súlade so zásadou subsidiarity. Takáto celoeurópska technická štruktúra bude mať zodpovedajúci účinok len vtedy, ak budú pravidlá dostatočne jednotné. Za konkrétnu podobu zodpovedajú príslušné vnútroštátne predpisy. Budú sa musieť posúdiť len prierezové nástroje zo súboru nástrojov.

V Bruseli 12. októbra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 61

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 4. februára 2022

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	Interactio – 146. plenárne zasadnutie VR (hybridné), 12. 10. 2021 – 14. 10. 2021
2022/C 61/01	Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Výročný regionálny a miestny barometer EÚ 2021	1
2022/C 61/02	Uznesenie Európskeho výboru regiónov o konferencii COP26 a globálnych a miestnych spojenectvách pre opatrenia v oblasti klímy	5
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	Interactio – 146. plenárne zasadnutie VR (hybridné), 12. 10. 2021 – 14. 10. 2021
2022/C 61/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a Európska záruka pre deti	9
2022/C 61/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Účinné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy partnerských dohôd a operačných programov na roky 2021 – 2027	15
2022/C 61/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Program boja proti terorizmu pre EÚ: predvídanie, predchádzanie, ochrana a reakcia	21
2022/C 61/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ochrana priemyselných a remeselných zemepisných označení v Európskej únii	26
2022/C 61/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový program pre spotrebiteľov – posilnenie odolnosti spotrebiteľov v záujme udržateľnej obnovy	30
2022/C 61/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025	36

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	Interactio – 146. plenárne zasadnutie VR (hybridné), 12. 10. 2021 – 14. 10. 2021
2022/C 61/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska digitálna identita	42