31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/2

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative – Luxembursko) – État luxembourgeois/L

(Vec C-437/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Administratívna spolupráca v oblasti daní - Smernica 2011/16/EÚ - Článok 1 ods. 1, článok 5 a článok 20 ods. 2 - Žiadosť o informácie - Rozhodnutie o uložení povinnosti poskytnúť informácie - Odmietnutie splniť uloženú povinnosť - Sankcia - „Predvídateľne relevantný“ charakter požadovaných informácií - Neexistencia menovitej a individuálnej identifikácie dotknutých platiteľov dane - Pojem „totožnosť osoby, ktorá sa podrobuje prešetreniu alebo vyšetrovaniu“ - Odôvodnenie žiadosti o informácie - Rozsah - Charta základných práv Európskej únie - Článok 47 - Právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom namierený proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladá povinnosť poskytnúť informácie - Článok 52 ods. 1 - Obmedzenie - Rešpektovanie podstaty práva)

(2022/C 51/02)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour administrative

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: État luxembourgeois

Žalovaný: L

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 1, článok 5 a článok 20 ods. 2 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že žiadosť o informácie sa musí považovať za žiadosť týkajúcu sa informácií, ktoré nie sú zjavne zbavené akejkoľvek predvídateľnej relevantnosti v prípade, ak osoby, ktoré sa podrobujú prešetreniu alebo vyšetrovaniu v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, nie sú síce v predmetnej žiadosti menovite a individuálne identifikované, avšak dožadujúci orgán prostredníctvom jasných a dostatočných vysvetlení preukáže, že vedie vyšetrovanie, ktoré je zamerané na vymedzenú skupinu osôb a je odôvodnené podozreniami z nesplnenia konkrétnej zákonnej povinnosti.

Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že držiteľovi informácií:

—

ktorému bola uložená peňažná správna sankcia za nevykonanie rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi podľa smernice 2011/16, pričom toto rozhodnutie nemožno podľa vnútroštátneho práva dožiadaného členského štátu napadnúť žalobou, a

—

ktorý incidenčne spochybnil zákonnosť tohto rozhodnutia v rámci žaloby podanej proti peňažnej sankcii za nesplnenie tohto rozhodnutia o uložení povinnosti, pričom takýmto spôsobom získal minimálne informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice až v priebehu súdneho konania začatého v nadväznosti na túto žalobu,

sa musí v nadväznosti na definitívne uznanie zákonnosti uvedených rozhodnutí, ktoré boli proti nemu vydané, poskytnúť možnosť splniť rozhodnutie o uložení povinnosti poskytnúť informácie v lehote pôvodne stanovenej na tento účel vnútroštátnym právom bez toho, aby sa voči nemu aj naďalej uplatnila sankcia, ktorú musel znášať, ak si chcel uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy. Len v prípade, ak tento držiteľ nevyhovie predmetnému rozhodnutiu v stanovenej lehote, stane sa uložená sankcia právom vymáhateľnou.

(1) Ú. v. EÚ C 270, 12.8.2019.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pesti Központi Kerületi Bíróság – Maďarsko) – trestné konanie proti IS

(Vec C-564/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v trestných veciach - Smernica 2010/64/EÚ - Článok 5 - Kvalita tlmočenia a prekladu - Smernica 2012/13/EÚ - Právo na informácie v trestnom konaní - Článok 4 ods. 5 a článok 6 ods. 1 - Právo byť informovaný o obvinení vznesenom voči svojej osobe - Právo na tlmočenie a preklad - Smernica 2016/343/EÚ - Právo na účinný prostriedok nápravy a na nestranný súd - Článok 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie - Článok 267 ZFEÚ - Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ - Prípustnosť - Odvolanie v záujme zákonnosti proti rozhodnutiu podať návrh na začatie prejudiciálneho konania - Disciplinárne konanie - Právomoc súdu vyššieho stupňa vyhlásiť návrh na začatie prejudiciálneho konania za nezákonný)

(2022/C 51/03)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Pesti Központi Kerületi Bíróság

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Výrok rozsudku

Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby najvyšší súd členského štátu po podaní odvolania v záujme zákonnosti konštatoval nezákonnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal súd nižšieho stupňa na Súdny dvor podľa tohto ustanovenia, na základe toho, že položené otázky nie sú relevantné a nevyhnutné na vyriešenie sporu vo veci samej, ale bez toho, aby to malo vplyv na právne účinky rozhodnutia obsahujúceho tento návrh. Zásada prednosti práva Únie ukladá tomuto súdu nižšieho stupňa povinnosť nezohľadňovať takéto rozhodnutie vnútroštátneho najvyššieho súdu.

2.	Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa proti sudcovi vnútroštátneho súdu začalo disciplinárne konanie z dôvodu, že podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa tohto ustanovenia.

Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že ukladá členským štátom prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby kvalita poskytovaného tlmočenia a uskutočneného prekladu bola dostatočná na to, aby podozrivý alebo obvinený pochopil obvinenie vznesené voči svojej osobe a aby toto tlmočenie mohlo byť predmetom preskúmania vnútroštátnymi súdmi.

Článok 2 ods. 5 smernice 2010/64, článok 4 ods. 5 a článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní v spojení s článkom 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby bola osoba súdená vo svojej neprítomnosti, pokiaľ z dôvodu neprimeraného tlmočenia nebola informovaná v jazyku, ktorému rozumie, o vznesenom obvinení, alebo ak je nemožné zistiť kvalitu poskytnutého tlmočenia, a teda zistiť, či bola informovaná v jazyku, ktorému rozumie, o vznesenom obvinení.

(1) Ú. v. EÚ C 95, 23.3.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/4

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. novembra 2021 – Rada Európskej únie/Hamas

(Vec C-833/19 P) (1)

(Odvolanie - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Boj proti terorizmu - Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom - Zmrazenie finančných prostriedkov - Spoločná pozícia 2001/931/SZBP - Nariadenie (ES) č. 2580/2001 - Ponechanie organizácie na zozname osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov - Individuálne odôvodnenie oznámené organizácii a nachádzajúce sa v dokumente odlišnom od aktu obsahujúceho všeobecné odôvodnenie - Overenie individuálneho odôvodnenia - Článok 297 ods. 2 ZFEÚ)

(2022/C 51/04)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: B. Driessen a S. Van Overmeire, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Hamas (v zastúpení: L. Glock, advokát)

Výrok rozsudku

Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. septembra 2019, Hamas/Rada (T-308/18, EU:T:2019:557), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v ňom vyhovuje ôsmemu žalobnému dôvodu predloženému v prvostupňovom konaní a zrušujú sa rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/475 z 21. marca 2018, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2017/1426, vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2018/468 z 21. marca 2018, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1420, rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/1084 z 30. júla 2018, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2018/475, a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2018/1071 z 30. júla 2018, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/468, v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú organizácie Hamas vrátane Hamas Izzaddín al-Kassám.

2.	Žaloba, ktorú podal Hamas vo veci T-308/18, sa zamieta.

3.	Hamas znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie v tomto odvolacom konaní aj v prvostupňovom konaní.

(1) Ú. v. EÚ C 10, 13.1.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/5

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 2. decembra 2021 – Európska komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd, GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH (C-884/19 P), GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd, Európska komisia (C-888/19 P)

(Spojené veci C-884/19 P a C-888/19 P) (1)

(Odvolanie - Dumping - Dovoz solárneho skla s pôvodom v Číne - Nariadenie (ES) č. 1225/2009 - Článok 2 ods. 7 písm. b) a c) - Trhovohospodárske zaobchádzanie - Zamietnutie - Pojem „výrazná deformácia prenesená z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky - Daňové zvýhodnenia)

(2022/C 51/05)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne L. Flynn, T. Maxian Rusche a A. Demeneix, neskôr L. Flynn a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia), GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH (v zastúpení: R. MacLean, solicitor) (C-888/19 P)

Ďalší účastníci konania: Xinyi PV Products (v zastúpení: Y. Melin a B. Vigneron, advokáti), (C-884/19 P a C-888/19 P) GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH (v zastúpení: R. MacLean, solicitor) (C-884/19 P), Európska komisia (v zastúpení: pôvodne L. Flynn, T. Maxian Rusche a A. Demeneix, neskôr L. Flynn a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia) (C-888/19 P)

Výrok rozsudku

1.	Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2019, Xinyi PV Products (Anhui) Holdings/Komisia (T-586/14 RENV, EU:T:2019:668), sa zrušuje.

2.	Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie na rozhodnutie o druhom až štvrtom žalobnom dôvode, ktoré mu boli predložené.

3.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

(1) Ú. v. EÚ C 54, 17.2.2020.

Ú. v. EÚ C 45, 10.2.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/5

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rīgas rajona tiesa – Lotyšsko) – trestné konanie proti AB, CE, „MM investīcijas“ SIA

(Vec C-3/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie - Člen orgánu Európskej centrálnej banky - Guvernér národnej centrálnej banky členského štátu - Imunita voči právomoci súdov - Obvinenie spojené s činnosťami vykonávanými v súvislosti s funkciou v rámci členského štátu)

(2022/C 51/06)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rīgas rajona tiesa

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

AB, CE, „MM investīcijas“ SIA

LR Ģenerālprokuratūras Krimināltiesiskā departamenta Sevišķi svarīgu lietu izmeklēšanas nodaļa

Výrok rozsudku

Článok 22 Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie v spojení s článkom 130 ZFEÚ a článkom 7 Protokolu (č. 4) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke sa má vykladať v tom zmysle, že guvernér centrálnej banky členského štátu môže požívať imunitu voči právomoci súdov, stanovenú v článku 11 písm. a) Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, pokiaľ ide o činnosti vykonané v úradnom postavení člena orgánu Európskej centrálnej banky.

Článok 11 písm. a) Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie v spojení s článkom 22 tohto protokolu sa má vykladať v tom zmysle, že guvernér centrálnej banky členského štátu v súvislosti s činnosťami vykonanými vo svojom úradnom postavení naďalej požíva imunitu voči právomoci súdov, stanovenú v článku 11 písm. a) uvedeného protokolu, aj po skončení výkonu svojej funkcie.

Článok 11 písm. a) Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie v spojení s článkami 17 a 22 tohto protokolu sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny orgán zodpovedný za trestné konanie, t. j. podľa štádia konania orgán poverený trestným stíhaním, alebo príslušný trestnoprávny súd, je ako prvý oprávnený posúdiť, či porušenie, ktorého sa mal dopustiť guvernér národnej centrálnej banky v postavení člena orgánu ECB, predstavuje činnosť tohto guvernéra vykonanú pri plnení jeho úloh v rámci tohto orgánu, ale že v prípade pochybností je povinný na základe zásady lojálnej spolupráce požiadať o stanovisko ECB a konať v súlade s ním. Naproti tomu jedine Európskej centrálnej banke prislúcha, aby v prípade, že jej bola predložená žiadosť o zbavenie imunity tohto guvernéra, posúdila, či je takéto zbavenie imunity v rozpore so záujmami Únie, s výhradou možného preskúmania tohto posúdenia Súdnym dvorom.

Článok 11 písm. a) Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že imunita voči právomoci súdov, ktorú stanovuje, nebráni celému trestnému stíhaniu, najmä vyšetrovacím úkonom, zhromažďovaniu dôkazov a oznámeniu aktu o vznesení obvinenia. Ak sa však už v štádiu vyšetrovania vedeného vnútroštátnymi orgánmi a pred podaním obžaloby na súd zistí, že osoba, ktorá je predmetom vyšetrovania, môže požívať imunitu voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti, ktorá je predmetom trestného stíhania, týmto orgánom prislúcha, aby požiadali dotknutú inštitúciu Európskej únie o zbavenie imunity. Táto imunita nebráni tomu, aby sa dôkazy zhromaždené počas vyšetrovania mohli použiť v iných súdnych konaniach.

Článok 11 písm. a) a článok 17 Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že imunita voči právomoci súdov sa neuplatňuje, ak je osoba požívajúca túto imunitu trestne stíhaná za činnosti, ktoré neboli vykonávané v rámci úloh, ktoré plní v mene inštitúcie Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ C 77, 9.3.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/6

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Višje sodišče v Ljubljani – Slovinsko) – v konaní začatom NK, správcom konkurznej podstaty spoločnosti Alpine BAU GmbH

(Vec C-25/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v občianskych veciach - Konkurzné konania - Nariadenie (ES) č. 1346/2000 - Články 4 a 28 - Článok 32 ods. 2 - Lehota stanovená na prihlásenie pohľadávok do konkurzného konania - Prihlásenie pohľadávok do vedľajšieho konkurzného konania prebiehajúceho v členskom štáte správcom konkurznej podstaty v hlavnom konkurznom konaní vedenom v inom členskom štáte - Záväzná lehota stanovená právom štátu, v ktorom sa začne vedľajšie konkurzné konanie)

(2022/C 51/07)

Jazyk konania: slovinčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Višje sodišče v Ljubljani

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: NK, správca konkurznej podstaty spoločnosti Alpine BAU GmbH

za účasti: Alpine BAU GmbH, Salzburg – organizačná zložka Celje – v konkurze

Výrok rozsudku

Článok 32 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní v spojení s článkami 4 a 28 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že na prihlásenie pohľadávok, ktoré už boli prihlásené v hlavnom konkurznom konaní, do vedľajšieho konkurzného konania likvidátorom v tomto hlavnom konkurznom konaní, sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa lehôt na prihlasovanie pohľadávok a dôsledky oneskoreného prihlásenia stanovené právom štátu, v ktorom sa toto vedľajšie konanie začne.

(1) Ú. v. EÚ C 103, 30.9.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/7

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – StWL Städtische Werke Lauf a.d. Pegnitz GmbH/eprimo GmbH

(Vec C-102/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2002/58/ES - Spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia v sektore elektronických komunikácií - Článok 2 druhý odsek písm. h) - Pojem „elektronická pošta“ - Článok 13 ods. 1 - Pojem „používanie elektronickej pošty na účely priamej reklamy“ - Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky - Príloha I bod 26 - Pojem „vytrvalé a nechcené žiadosti elektronickou poštou“ - Reklamné správy - Inbox advertising)

(2022/C 51/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: StWL Städtische Werke Lauf a.d. Pegnitz GmbH

Žalovaná: eprimo GmbH

za účasti: Interactive Media CCSP GmbH

Výrok rozsudku

Článok 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že „používani[u]… elektronickej pošty na účely priamej reklamy“ v zmysle tohto ustanovenia zodpovedá zobrazenie reklamných správ v schránke doručených správ užívateľa e-mailovej služby vo forme, ktorá sa podobá forme bežnej elektronickej pošty, a na rovnakom mieste, ako sa nachádza takáto pošta, bez toho, aby v tejto súvislosti malo vplyv náhodné určenie príjemcov uvedených správ či rozsah intenzity zaťaženia tohto užívateľa, pričom uvedené používanie je povolené len pod podmienkou, že uvedený užívateľ bol jasne a presne informovaný o spôsoboch šírenia takejto reklamy najmä v zoznamoch doručenej súkromnej elektronickej pošty a konkrétne vyjadril svoj súhlas, ktorý bol informovaným súhlasom, s prijímaním takýchto reklamných správ.

Príloha I bod 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) sa má vykladať v tom zmysle, že postup spočívajúci v zobrazení reklamných správ v schránke doručených správ užívateľa e-mailovej služby vo forme, ktorá sa podobá forme bežnej elektronickej pošty, a na rovnakom mieste, ako sa nachádza takáto pošta, spadá pod pojem „vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí“ zameriavajúcich sa na užívateľov e-mailových služieb v zmysle tohto ustanovenia, ak zobrazenie týchto reklamných správ jednak malo dostatočne častý a pravidelný charakter, aby mohlo byť kvalifikované ako vykonávanie „vytrvalých žiadostí“ a jednak môže byť kvalifikované ako vykonávanie „nechcených žiadostí“ v prípade neexistencie vopred daného súhlasu uvedeného užívateľa s týmto zobrazením.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 22.6.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/8

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – WD/job-medium GmbH, v likvidácii

(Vec C-233/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 2003/88/ES - Ochrana bezpečnosti a zdravia pracovníkov - Článok 7 ods. 1 - Nárok na vyplatenie peňažnej náhrady za dovolenku za kalendárny rok, ktorá nebola vyčerpaná pred skončením pracovného pomeru - Predčasné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca)

(2022/C 51/09)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: WD

Žalovaná: job-medium GmbH, v likvidácii

Výrok rozsudku

Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času v spojení s článkom 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, podľa ktorého za aktuálny posledný pracovný rok nemá pracovník alebo pracovníčka nárok na peňažnú náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok, ak jednostranne a bez vážneho dôvodu predčasne ukončí pracovný pomer.

2.	Nie je potrebné, aby vnútroštátny preskúmal, či pracovník nemal možnosť čerpať dni dovolenky, na ktoré mál nárok.

(1) Ú. v. EÚ C 297, 7.9.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/9

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 25. novembra 2021 – Európska komisia/UG

(Vec C-249/20 P) (1)

(Odvolanie - Verejná služba - Zmluvný zamestnanec - Zmluva na dobu neurčitú - Výpoveď - Dôvody prepustenia - Skreslenie - Nemajetková ujma - Prípustnosť - Nerozhodnutie o jednej časti žalobného návrhu)

(2022/C 51/10)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: B. Monguin a L. Radu, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: UG (v zastúpení: pôvodne M. Richard a P. Junqueira de Oliveira, neskôr M. Richard, advokáti)

Výrok rozsudku

Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 2. apríla 2020, UG/Komisia (T-571/17, neuverejnený, EU:T:2020:141), sa zrušuje v rozsahu, v akom zrušil rozhodnutie Európskej komisie zo 17. októbra 2016 o skončení pracovnej zmluvy UG na dobu neurčitú, konštatoval existenciu protiprávnosti, ktorá mohla viesť k vzniku zodpovednosti tejto inštitúcie, a zamietol ako neprípustný žalobný návrh UG týkajúci sa náhrady jeho nemajetkovej ujmy.

2.	Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie.

3.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

(1) Ú. v. EÚ C 348, 19.10.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/9

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin – Nemecko) – Aurubis AG/Bundesrepublik Deutschland

(Vec C-271/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov - Bezodplatné prideľovanie kvót - Rozhodnutie 2011/278/EÚ - Článok 3 písm. d) - Podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva - Pojmy „spaľovanie“ a „palivo“ - Výroba primárnej mede rýchlym tavením - Žiadosť o pridelenie - Požadované kvóty, ktoré ku dňu uplynutia obdobia obchodovania ešte neboli pridelené - Možnosť vydať tieto kvóty v nasledujúcom období obchodovania na účely výkonu súdneho rozhodnutia vydaného po tomto dátume)

(2022/C 51/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Aurubis AG

Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland

Výrok rozsudku

Článok 3 písm. d) rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ zahŕňa v rámci zariadenia, ktoré vyrába primárnu meď a ktorého činnosť patrí do prílohy I smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, ktorá bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, taviareň s rýchlym tavením, zabezpečujúcu oxidáciu síry obsiahnutej v použitej surovine, ktorá pozostáva z koncentrátu medi.

2.	Rozhodnutie 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že bezodplatné kvóty, na ktoré má prevádzkovateľ zariadenia nárok v treťom období obchodovania (2013 až 2020), možno tomuto prevádzkovateľovi vydať aj po 31. decembri 2020 z dôvodu vykonania súdneho rozhodnutia vydaného po tomto dátume.

(1) Ú. v. EÚ C 287, 31.8.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/10

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Paris – Francúzsko) – IB/FA

(Vec C-289/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Právomoc rozhodovať o návrhu na rozvod - Článok 3 ods. 1 písm. a) - Pojem „obvyklý pobyt“ navrhovateľa)

(2022/C 51/12)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour d’appel de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: IB

Žalovaný: FA

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že manžel, ktorý žije v dvoch členských štátoch, môže mať svoj obvyklý pobyt iba v jednom z týchto členských štátov, takže len súdy členského štátu, na území ktorého sa nachádza tento obvyklý pobyt, majú právomoc rozhodovať o návrhu na zrušenie manželského zväzku.

(1) Ú. v. EÚ C 297, 7.9.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/11

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Veszprémi Törvényszék – Maďarsko) – Amper Metal Kft/Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

(Vec C-334/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 2 - Transakcia podliehajúca DPH - Pojem - Článok 168 písm. a) a článok 176 - Právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe - Odmietnutie - Reklamné služby, ktoré daňový orgán posúdil ako neprimerane nákladné a neúčelné - Nevytvorenie obratu v prospech zdaniteľnej osoby)

(2022/C 51/13)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Veszprémi Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Amper Metal Kft

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

Výrok rozsudku

Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba si môže odpočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice 2006/112, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby.

(1) Ú. v. EÚ C 423, 7.12.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/11

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzgericht – Rakúsko) – QY/Finanzamt Österreich, predtým Finanzamt Wien für den 8., 16. und 17. Bezirk

(Vec C-372/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Články 45 a 48 ZFEÚ - Voľný pohyb pracovníkov - Rovnosť zaobchádzania - Rodinné dávky poskytované rozvojovým pracovníkom, ktorí privedú svojich rodinných príslušníkov do tretej krajiny, v ktorej boli zamestnaní - Zrušenie - Článok 288 druhý odsek ZFEÚ - Právne akty Únie - Pôsobnosť nariadení - Vnútroštátna právna úprava, ktorej osobná pôsobnosť je širšia ako pôsobnosť nariadenia - Podmienky - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Článok 11 ods. 3 písm. a) a e) - Pôsobnosť - Pracovníčka, ktorá je štátnou príslušníčkou členského štátu, zamestnaná ako rozvojová pracovníčka zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte a vyslaná do tretej krajiny - Článok 68 ods. 3 - Právo žiadateľa o rodinné dávky podať jednotnú žiadosť inštitúcii členského štátu, ktorá je prioritne príslušná, alebo inštitúcii členského štátu, ktorá je subsidiárne príslušná)

(2022/C 51/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: QY

Žalovaný: Finanzamt Österreich, predtým Finanzamt Wien für den 8., 16. und 17. Bezirk

Výrok rozsudku

Článok 11 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že pracovníčka, ktorá je štátnou príslušníčkou členského štátu, v ktorom má ona a jej deti bydlisko, ktorá je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy ako rozvojová pracovníčka zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte, ktorá podlieha povinnému systému sociálneho zabezpečenia tohto iného členského štátu podľa právnych predpisov tohto iného členského štátu, ktorá je vyslaná do tretej krajiny nie bezprostredne po jej prijatí do zamestnania, ale po skončení obdobia prípravy v uvedenom inom členskom štáte, a ktorá sa tam následne vráti na obdobie opätovného začlenenia, sa má považovať za osobu vykonávajúcu činnosť ako zamestnanec v tomto inom členskom štáte v zmysle tohto ustanovenia.

Článok 288 druhý odsek ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát prijal vnútroštátnu právnu úpravu, ktorej osobná pôsobnosť je širšia než pôsobnosť nariadenia č. 883/2004, v rozsahu, v akom stanovuje, že štátni príslušníci štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992, sa považujú za štátnych príslušníkov tohto štátu pod podmienkou, že táto právna úprava sa vykladá v súlade s týmto nariadením a že prednosť tohto nariadenia nie je spochybnená.

Článok 68 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a článok 60 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že vzájomne zaväzujú inštitúciu členského štátu, ktorá je prednostne príslušná, a inštitúciu príslušného členského štátu, ktorá je subsidiárne príslušná, takže žiadateľ o rodinné dávky musí podať len jednu žiadosť na jednu z týchto inštitúcií a tieto dve inštitúcie sa musia zaoberať uvedenou žiadosťou spoločne.

Články 45 a 48 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát vo všeobecnosti zrušil rodinné dávky, ktoré dovtedy poskytoval rozvojovým pracovníkom, ktorí priviedli svojich rodinných príslušníkov do tretej krajiny, do ktorej boli vyslaní, za predpokladu, že sa toto zrušenie uplatňuje jednak bez rozdielu tak na príjemcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu, ako aj na príjemcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, a jednak, že uvedené zrušenie vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s dotknutými rozvojovými pracovníkmi nie podľa toho, či využili svoje právo na voľný pohyb pred alebo po tomto zrušení, ale podľa toho, či ich deti s nimi žijú v členskom štáte alebo v tretej krajine.

(1) Ú. v. EÚ C 433, 14.12.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/12

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 2. decembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht München – Nemecko) – Vodafone Kabel Deutschland GmbH/Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.

(Vec C-484/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica (EÚ) 2015/2366 - Platobné služby - Článok 62 ods. 4 - Uplatniteľné poplatky - Článok 107 ods. 1 - Úplná harmonizácia - Článok 115 ods. 1 a 2 - Prebratie a uplatňovanie - Predplatné káblovej televízie a prístupu k internetu - Zmluvy na dobu neurčitú uzavreté pred dátumom na prebratie tejto smernice - Poplatky uplatňované na platobné transakcie, ak nebolo zriadené priame inkaso, ktoré sa začali až po tomto dátume)

(2022/C 51/15)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Vodafone Kabel Deutschland GmbH

Žalovaný: Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.

Výrok rozsudku

Článok 62 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorých sa v rámci zmlúv na dobu neurčitú uzavretých so spotrebiteľmi zákaz požadovať poplatky za používanie platobných nástrojov a za platobné služby uvedené v tomto článku 62 ods. 4 vzťahuje len na platobné transakcie začaté na vykonanie zmlúv uzavretých po 13. januári 2018, takže tieto poplatky sa naďalej uplatňujú na platobné transakcie začaté po tomto dátume na vykonanie zmlúv na dobu neurčitú uzatvorených pred týmto istým dátumom.

(1) Ú. v. EÚ C 433, 14.12.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/13

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie – Poľsko) – Delfarma sp. z o.o./Prezes Urzędu Rejestracji Produktów Leczniczych, Wyrobów Medycznych i Produktów Biobójczych

(Vec C-488/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Články 34 a 36 ZFEÚ - Voľný pohyb tovaru - Opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie - Humánne lieky - Súbežný dovoz liekov - Právna úprava členského štátu stanovujúca skončenie platnosti povolenia na súbežný dovoz zo zákona jeden rok po uplynutí doby platnosti povolenia na uvedenie referenčného lieku na trh - Ochrana zdravia a života ľudí - Proporcionalita - Smernica 2001/83/ES - Dohľad nad liekmi)

(2022/C 51/16)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Delfarma sp. z o.o.

Žalovaný: Prezes Urzędu Rejestracji Produktów Leczniczych, Wyrobów Medycznych i Produktów Biobójczych

Výrok rozsudku

Články 34 a 36 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje skončenie platnosti povolenia na súbežný dovoz liekov po uplynutí doby jedného roka odo dňa uplynutia doby platnosti referenčného povolenia na uvedenie na trh zo zákona bez preskúmania prípadného rizika pre zdravie a život ľudí. Skutočnosť, že súbežní dovozcovia sú oslobodení od povinnosti predkladať pravidelné správy o bezpečnosti, sama osebe neodôvodňuje prijatie takéhoto rozhodnutia.

(1) Ú. v. EÚ C 19, 18.1.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/14

Uznesenie Súdneho dvora (deviata komora) zo 4. októbra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte dei conti – Sezione regionale di controllo per la Campania – Taliansko) – Comune di Camerota

(Vec C-161/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Smernica 2011/85/EÚ - Smernica 2011/7/EÚ - Hospodárska a menová politika - Miestny orgán vo finančných ťažkostiach - Finančný plán na nápravu - Vnútroštátna právna úprava, ktorá pozastavuje vyšetrovacie právomoci Dvora audítorov z dôvodu zdravotnej krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19 - Článok 267 ZFEÚ - Pojem „vnútroštátny súdny orgán“ - Neexistencia sporu pred vnútroštátnym súdom - Zjavná neprípustnosť)

(2022/C 51/17)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte dei conti – Sezione regionale di controllo per la Campania

Účastníci konania

Žalobca: Comune di Camerota

Výrok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte dei conti – Sezione regionale di controllo per la Campania (Dvor audítorov – Regionálna kontrolná komora pre Kampániu, Taliansko) rozhodnutím z 9. marca 2021, je zjavne neprípustný.

(1) Ú. v. EÚ C 217, 7.6.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/14

Uznesenie Súdneho dvora (deviata komora) zo 6. októbra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Hamburg – Nemecko) – TUIfly GmbH/FI, RE

(Vec C-253/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Letecká doprava - Nariadenie (ES) č. 261/2004 - Článok 5 - Článok 7 - Článok 8 ods. 3 - Odmietnutie nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov - Náhrady a pomoc cestujúcim - Pojem „zrušenie“ - Odklonenie letu na iné letisko ako bolo pôvodne plánované letisko, ktoré sa nenachádza v tom istom meste, v tej istej aglomerácii ani v rovnakom regióne - Presmerovanie cestujúcich autobusom)

(2022/C 51/18)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Hamburg

Účastníci konania

Žalobkyňa: TUIfly GmbH

Žalovaní: FI, RE

Výrok

Článok 5 ods. 1 písm. c), článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa majú vykladať v tom zmysle, že let odklonený na iné letisko, ako bolo pôvodne plánované letisko, ktoré sa nenachádza v tom istom meste, v tej istej aglomerácii ani v rovnakom regióne, môže pre cestujúceho zakladať nárok na náhradu za zrušený let.

(1) Ú. v. EÚ C 289, 19.7.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/15

Odvolanie podané 2. júla 2021: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 21. apríla 2021 vo veci T-252/19, Pech/Rada

(Vec C-408/21 P)

(2022/C 51/19)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. de Gregorio Merino, E. Dumitriu-Segnana, K. Pavlaki, E. Rebasti, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Laurent Pech, Švédske kráľovstvo

Návrhy odvolateľky

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	rozhodol s konečnou platnosťou o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, a

—	zaviazal žalobcu vo veci T-252/19 na náhradu trov konania, ktoré vznikli Rade v danej veci, ako aj v rámci tohto odvolania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania Rada uvádza tri odvolacie dôvody:

Prvý dôvod: O nesprávnom výklade a uplatnení článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia 1049/2001 (1)

Prvá časť odvolacieho dôvodu: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia otázky, či požadované stanovisko má osobitne široký dosah, a vyložil toto kritérium stanovené judikatúrou tak, že sa stalo neúčinným. Všeobecný súd si tým, že neodpovedal na tvrdenia Rady v tejto súvislosti, porušil aj svoju povinnosť odôvodnenia.

Druhá časť odvolacieho dôvodu: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil citlivosť právneho stanoviska vzhľadom na osobitné okolnosti kontextu, do ktorého patrí, najmä jeho kľúčovú povahu pre rozhodovací proces. Výklad citlivej povahy právnych stanovísk navrhovaný Všeobecným súdom, ktorý oddeľuje obsah právneho stanoviska od okolností, z ktorých vychádza, je z právneho hľadiska nesprávny a zbavuje ochranu podľa článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia veľkej časti svojej podstaty.

Tretia časť odvolacieho dôvodu: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia otázky, či by zverejnenie právneho stanoviska narušilo budúce súdne konania, čím ohrozil rovnosť účastníkov konania pred súdom a právo Rady na obhajobu.

Druhý dôvod: O nesprávnom výklade a uplatnení článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1049/2001

Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu: Všeobecný súd sa tým, že rozhodol o uplatniteľnosti výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1049/2001, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že potvrdzujúce rozhodnutie si vyžadovalo konkrétne dôkazy, ktoré neboli predložené. Okrem toho Všeobecný súd obmedzil svoje odôvodnenie na všeobecné tvrdenia, ktoré vo všeobecnosti neposkytujú ochranu, namiesto toho, aby sa osobitne zaoberal odôvodneniami predloženými Radou týkajúcimi sa rizík jej rozhodovacieho procesu.

Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu: Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že zásada demokratickej zodpovednosti, ktorá je základom zvýšenej transparentnosti legislatívnych dokumentov, sa uplatňuje rovnakým spôsobom na všetky dokumenty týkajúce sa normotvorných postupov bez ohľadu na to, či obsahujú pozície politických činiteľov alebo či sa v nich nachádzajú príspevky interných služieb, vrátane právneho servisu.

Tretí dôvod: O porušení článku 113 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a skreslení skutkových okolností

Napokon Všeobecný súd odmietol opätovne otvoriť ústnu časť konania a zohľadniť skutočnosť, že súdne konanie bolo začaté v rozpore s nariadením 2020/2092 (2), pokiaľ ide o úplne rovnaké právne otázky uvedené v tomto stanovisku. Ide o procesnú vadu, ktorá neumožnila Rade byť vypočutá o podstatnej časti veci pred Všeobecným súdom.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433 I, 2020, s. 1).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 14. septembra 2021 – Caixabank S.A./X

(Vec C-565/21)

(2022/C 51/22)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Caixabank S.A.

Žalovaný: X

Prejudiciálne otázky

Bráni článok 3 ods. 1 a články 4 a 5 smernice 93/13/EHS (1) vnútroštátnej judikatúre, v ktorej sa vzhľadom na osobitnú právnu úpravu provízie za poskytnutie úveru vo vnútroštátnom práve ako odmeny za služby týkajúce sa posúdenia, poskytnutia alebo spracovania úveru alebo hypotekárneho úveru alebo za iné podobné služby súvisiace s činnosťou veriteľa, spojenou s poskytnutím úveru, ktorá sa platí jednorazovo a obvykle pri uzavretí zmluvy, vychádza z toho, že zmluvná podmienka, ktorá stanovuje takúto províziu, upravuje podstatnú náležitosť zmluvy, keďže predstavuje hlavnú položku ceny, a nemožno ju považovať za nekalú, ak je formulovaná jasne a zrozumiteľne v širšom zmysle slova, ako to stanovila judikatúra Súdneho dvora EÚ?

Bráni článok 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS vnútroštátnej judikatúre, ktorá pri posúdení jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky, ktorá upravuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere alebo hypotekárnom úvere, zohľadňuje prvky, akými sú všeobecná znalosť tejto podmienky medzi spotrebiteľmi, povinné informácie, ktoré musí finančná inštitúcia poskytnúť potenciálnemu dlžníkovi v súlade s reguláciou štandardných informačných formulárov, reklama bankových inštitúcií, osobitná pozornosť, ktorú jej venuje priemerný spotrebiteľ, keďže ide o položku ceny, ktorá sa musí zaplatiť v plnej výške na začiatku poskytnutia úveru a ktorá predstavuje podstatnú časť ekonomickej ujmy spojenej so získaním úveru, a skutočnosť, že znenie, umiestnenie a štruktúra podmienky umožňujú konštatovať, že predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy?

Bráni článok 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka, o akú ide vo veci samej, ktorá sa týka provízie za poskytnutie úveru vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, ktorej predmetom je odplata za služby týkajúce sa posúdenia, návrhu a individualizovaného spracovania žiadosti o úver (posúdenie realizovateľnosti úveru, solventnosti dlžníka, stavu ťarch na majetku, ktorý bude zaťažený hypotékou, atď.), ako predpokladu pre poskytnutie úveru, a ktorá je výslovne upravená vo vnútroštátnej právnej úprave ako odmena za činnosti súvisiace s poskytnutím úveru, nespôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy v neprospech spotrebiteľa?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social no 1 de Madrid (Španielsko) 20. septembra 2021 – NC/BA, DA, DV a CG

(Vec C-583/21)

(2022/C 51/23)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social no 1 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: NC

Žalovaní: BA, DA, DV a CG

Prejudiciálna otázka

Vzťahuje sa článok 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2001/23 z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (1), a teda obsah tejto smernice na situáciu, v ktorej držiteľ notárskeho úradu, verejný činiteľ, ktorý je zároveň súkromným zamestnávateľom zamestnancov, ktorí pre neho pracujú – pričom uvedený vzťah je vo všeobecných pracovnoprávnych predpisoch a v odvetvovej kolektívnej zmluve upravený ako pracovný pomer –, nahradí iného bývalého držiteľa notárskeho úradu, ktorý prestal vykonávať svoju činnosť, prevezme jeho agendu a naďalej vykonáva činnosť na tom istom pracovisku s tým istým vecným zázemím a prevezme zamestnancov, ktorí predtým na základe pracovného pomeru pracovali pre bývalého notára, ktorý bol držiteľom tohto úradu?

(1) Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social no 1 de Madrid (Španielsko) 20. septembra 2021 – JD/BA, DA, DV a CG

(Vec C-584/21)

(2022/C 51/24)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social no 1 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: JD

Žalovaní: BA, DA, DV a CG

Prejudiciálna otázka

(1) Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social no 1 de Madrid (Španielsko) 20. septembra 2021 – TA/BA, DA, DV a CG

(Vec C-585/21)

(2022/C 51/25)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social no 1 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: TA

Žalovaní: BA, DA, DV a CG

Prejudiciálna otázka

(1) Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social no 1 de Madrid (Španielsko) 20. septembra 2021 – FZ/BA, DA, DV a CG

(Vec C-586/21)

(2022/C 51/26)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social no 1 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: FZ

Žalovaní: BA, DA, DV a CG

Prejudiciálna otázka

(1) Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzgericht (Rakúsko) 20. októbra 2021 – Climate Corporation Emissions Trading GmbH/Finanzamt Österreich

(Vec C-641/21)

(2022/C 51/27)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Climate Corporation Emissions Trading GmbH

Žalovaný: Finanzamt Österreich

Prejudiciálna otázka

Má sa smernica Rady 2006/112/ES (1), zmenená smernicou Rady 2008/8/ES, vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne správne orgány a súdy majú miesto poskytnutia služby, ktoré formálne podľa písaného práva leží v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom sa nachádza sídlo zákazníka, považovať za nachádzajúce sa v tuzemsku, ak tuzemská zdaniteľná osoba poskytujúca túto službu musela vedieť, že sa prostredníctvom poskytnutej služby podieľa na úniku dane z pridanej hodnoty spáchanom v rámci reťazca transakcií?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), zmenená smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 1).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) 9. novembra 2021 – A

(Vec C-676/21)

(2022/C 51/28)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: A

Iná zúčastnená osoba: Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö

Prejudiciálne otázky

Môžu ustanovenia o voľnom pohybe tovaru v hlave II tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo článku 110 ZFEÚ brániť právnym predpisom členského štátu, ktoré stanovujú, že daň z motorových vozidiel zahrnutá do hodnoty vozidla v zmysle Autoverolaki (1482/1994) (zákon o dani z motorových vozidiel č. 1482/1994) za okolností ako sú okolnosti vo veci samej nebude vrátená vlastníkovi vozidla, keď vlastník vyvezie vozidlo na trvalé používanie v inom členskom štáte, a je v tejto súvislosti relevantné, či bolo úmyslom trvale používať vozidlo predovšetkým na území toho členského štátu, ktorý daň z motorového vozidla vybral, a či sa aj skutočne trvale používalo predovšetkým tam?

2.	Ak sú úmysel používať vozidlo a skutočné používanie vozidla relevantné pre zodpovedanie prvej otázky, ako sa má preukázať otázny úmysel nepoužívať vozidlo trvale a nie trvalé používanie vozidla, keď nie je možné vopred určiť dobu používania súkromného vozidla v členskom štáte?

Ak za okolností ako sú okolnosti sporu vo veci samej odopretie vrátenia pri vývoze v zmysle zákona o dani z motorových vozidiel predstavuje obmedzenie voľného pohybu tovaru, môže byť toto obmedzenie odôvodnené cieľom obmedziť vývoz starých vozidiel, ktoré sú často v zlom technickom stave a znečisťujú životné prostredie? Má sa obmedzenie vrátenia pri vývoze na vozidlá mladšie ako desať rokov považovať za nezlučiteľné s právom Únie z dôvodu, že daň z motorových vozidiel sa vyberá aj z dovezených jazdených vozidiel bez ohľadu na dobu ich používania?

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I (Nemecko) 17. novembra 2021 – RSD Reise Service Deutschland GmbH/QL

(Vec C-690/21)

(2022/C 51/29)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht München I

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalovaná a odvolateľka: RSD Reise Service Deutschland GmbH

Žalobca a odporca v odvolacom konaní: QL

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 12 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2302 (1) v prípade odstúpenia organizátora zájazdu od zmluvy z dôvodu celosvetovej pandémie vykladať v tom zmysle, že cestujúci je prípadne nútený namiesto požadovanej platby akceptovať poukážku a/alebo odklad vyplatenia?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/21

Odvolanie podané 24. novembra 2021: Évariste Boshab proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 15. septembra 2021 vo veci T-107/20, Boshab/Rada

(Vec C-708/21 P)

(2022/C 51/30)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Évariste Boshab (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, T. Payan, A. Guillerme, advokáti)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. septembra 2021 vo veci T-107/20, Boshab/Rada,

—

rozhodol vo veci samej a zrušil rozhodnutie 2019/2109/SZBP (1) v rozsahu, v akom naďalej uvádza odvolateľa pod číslom 8 v prílohe rozhodnutia 2010/788/ SZBP, ako aj vykonávacie nariadenie 2019/2101/EÚ (2) v rozsahu, v akom naďalej uvádza odvolateľa pod číslom 8 v prílohe Ia nariadenia (ES) č.o 1183/2005,

—	uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania v oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody založené na porušení práva na obranu a zjavne nesprávnom posúdení.

Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd porušil jeho právo na obranu a najmä právo byť vypočutý, keďže nevyvodil potrebné dôsledky zo skutočnosti, že Rada zbavila jeho podstaty právo byť vypočutý tým, že nevykonala potrebné overenia, najmä ho nevypočula, v dôsledku čoho mohlo mať konanie smerujúce k obnove iný výsledok.

Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keďže nezohľadnil to, že reštriktívne opatrenia majú ochrannú a zo svojej podstaty dočasnú povahu a ich platnosť vždy podlieha pretrvávaniu skutkových a právnych okolností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj potrebe ich zachovania na dosiahnutie cieľa, ktorý je s nimi spojený; že neurčil, že informácie predložené Radou nijako nemohli odôvodniť akékoľvek konanie, na ktoré by sa vzťahovalo kritérium na zaradenie do sporných zoznamov, konkrétne činy predstavujúce závažné porušenie ľudských práv; že neodsúdil skutočnosť, že Rada nepreskúmala materiál predložený žalobcom v rámci konania o preskúmaní, a že na tomto základe nevykonal svoje vlastné overenia.

(1) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ, L 318, 2019, s. 134).

(2) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019, ktorým sa vykonáva článok 9 nariadenia (ES) č. 1183/2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike ((Ú. v. EÚ, L 318, 2019, s. 1).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Piteşti (Rumunsko) 24. novembra 2021 – MK

(Vec C-709/21)

(2022/C 51/31)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Piteşti

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľ: MK

Prejudiciálne otázky

Bráni zásada nezávislosti súdov zakotvená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ v spojení s ustanoveniami článku 2 ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátnemu ustanoveniu, ako je ustanovenie článku 148 ods. 2 Ústavy Rumunska, tak, ako ho vykladá Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko) vo svojom rozhodnutí č. 390/2021, podľa ktorého vnútroštátne súdy nie sú oprávnené skúmať súlad vnútroštátnych ustanovení s ustanoveniami práva Únie, pokiaľ o súlade predmetných vnútroštátnych ustanovení s ústavou rozhodol Curtea Constituțională (Ústavný súd)?

Bráni zásada nezávislosti súdov zakotvená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ v spojení s ustanoveniami článku 2 ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátnemu ustanoveniu, ako je ustanovenie článku 99 písm. ș) rumunského Legea nr. 303/2004 privind statutul judecătorilor și procurorilor (zákon č. 303/2004 o sudcoch a prokurátoroch), ktoré umožňuje začať voči sudcom disciplinárne konanie a uložiť im disciplinárne sankcie za nerešpektovanie nálezu Curtea Constituțională (Ústavný súd) v prípade, že sudca je povinný priznať prednostné uplatnenie práva Európskej únie pred odôvodnením rozhodnutia Curtea Constituțională (Ústavný súd), t. j. vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré dotknutého sudcu pripravuje o právomoc uplatniť rozsudok SDEÚ, ktorý považuje za prednostný?

Bráni zásada nezávislosti súdov zakotvená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ v spojení s ustanoveniami článku 2 ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátnej súdnej praxi, ktorá sudcom pod hrozbou disciplinárnych následkov zakazuje uplatňovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v trestných veciach, ako je konanie o sťažnosti na prieťahy v trestnom konaní podľa článku 4881 rumunského trestného poriadku?

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/23

Odvolanie podané 9. decembra 2021: Ryanair DAC, Airport Marketing Services Ltd, FR Financing (Malta) Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 29. septembra 2021 vo veci T-448/21, Ryanair a iní/Komisia

(Vec C-758/21 P)

(2022/C 51/32)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Ryanair DAC, Airport Marketing Services Ltd, FR Financing (Malta) Ltd (v zastúpení: E. Vahida, avocat, B. Byrne, advocaat, a S. Rating, abogado)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	zrušil články 5, 6, 9, 10 a 11 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/628 (napadnuté rozhodnutie) (1) v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateliek, alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné prejednanie, a v každom prípade

—	uložil Komisii povinnosť na nahradiť trovy tohto odvolacieho konania a konania vo veci T-448/18 pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky uvádzajú štyri odvolacie dôvody.

Po prvé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že kľúčové dôkazy, ktoré odvolatelia predložili pred ukončením ústnej časti konania pred Všeobecným súdom, zamietol ako neprípustné, a preto ich pri svojom súdnom preskúmaní odmietol vziať do úvahy. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď opomenul alebo náležite nezohľadnil právne zásady, na ktorých sú založené pravidlá obsiahnuté v článkoch 85 ods. 1 až 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a dopustil sa nesprávneho posúdenia tým, že nezohľadnil judikatúru uplatňujúcu tieto ustanovenia.

Po druhé, Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 17 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (2) a nesprávne uplatnil článok 296 ZFEÚ, keď konštatoval, že: i) Komisia neporušila platnú premlčaciu lehotu na vrátenie pomoci; a ii) napadnuté rozhodnutie obsahuje v tomto smere dostatočné odôvodnenie.

Po tretie, Všeobecný súd skreslil jasný zmysel dôkazov, ktoré mu boli predložené, pri posudzovaní, či Komisia zákonne uplatnila takzvané kritérium „súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“ pri určovaní, či odvolatelia získali výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Všeobecný súd skreslil dôkazy týkajúce sa: i) bezpečnostného poplatku stanoveného v zmluve o letiskových službách medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair; ii) odhadu prírastkových prevádzkových nákladov, ktoré mohlo letisko očakávať; a iii) koeficientu vyťaženia, o ktorý sa opierala Komisia pri vykonávaní svojho posudzovania ziskovosti ex ante.

Po štvrté, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že chyby týkajúce sa výšky pomoci, ktorá sa má vrátiť, vypočítanej na základe údajov ex ante, by sa nemali opravovať na základe údajov ex post v spise v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.

(1) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/628 z 11. novembra 2016 o štátnej pomoci SA.24221(2011/C) (ex 2011/NN), ktorú poskytlo Rakúsko letisku Klagenfurt, spoločnosti Ryanair a iným leteckým spoločnostiam využívajúcim toto letisko [oznámené pod číslom C(2016) 7131] (Ú. v. EÚ L 107, 2018, s. 1).

(2) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 8. decembra 2021 – BZ/ECB

(Vec T-500/16) (1)

(„Verejná služba - Zamestnanci ECB - Žiadosť o uznanie choroby za chorobu z povolania - Mimozmluvná zodpovednosť - Majetková ujma - Nemajetková ujma“)

(2022/C 51/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: BZ (v zastúpení: H. Tettenborn, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka (v zastúpení: E. Carlini a F. Feyerbacher, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ a článku 50a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie na jednej strane na zrušenie rozhodnutí ECB z 29. augusta 2011, 20. decembra 2011 a 25. apríla 2012 a na druhej strane na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa údajne utrpela v dôsledku konania ECB

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	BZ je povinná nahradiť trovy konania.

(1) [dôverné] (vec pôvodne zapísaná na Súde pre verejnú službu Európskej únie pod číslom [dôverné] a postúpená Všeobecnému súdu Európskej únie 1.9.2016).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. novembra 2021 – Al Zoubi/Rada

(Vec T-257/19) (1)

(„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii - Zmrazenie finančných prostriedkov - Nesprávne posúdenie“)

(2022/C 51/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Khaldoun Al Zoubi (Damask, Sýria) (v zastúpení: L. Cloquet, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: S. Kyriakopoulou a V. Piessevaux, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 18 I, 2019, s. 13), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 18 I, 2019, s. 4), rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/806 zo 17. mája 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 36), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2019/798 zo 17. mája 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 1), rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/719 z 28. mája 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/716 z 28. mája 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu

Výrok rozsudku

Vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/806 zo 17. mája 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/798 zo 17. mája 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/719 z 28. mája 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/716 z 28. mája 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú Khaldouna Al Zoubiho.

2.	Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 238, 15.7.2019.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – HC/Komisia

(Vec T-804/19) (1)

(„Verejná služba - Prijímanie do zamestnania - Oznámenie o výberovom konaní - Verejné výberové konanie EPSO/AD/363/18 - Rozhodnutie nepripustiť žalobcu do ďalšieho kola výberového konania - Povinnosť odôvodnenia - Zjavne nesprávne posúdenie - Námietka nezákonnosti - Rovnosť zaobchádzania - Proporcionalita - Právo byť vypočutý - Zásada riadnej správy vecí verejných - Jazykový režim výberového konania - Diskriminácia na základe jazyka - Zodpovednosť“)

(2022/C 51/36)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: HC (v zastúpení: G. Pandey, V. Villante a D. Rovetta, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: M. Brauhoff, T. Lilamand a D. Milanowska, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ jednak na zrušenie po prvé oznámenia o výberovom konaní EPSO/AD/363/18 z 11. októbra 2018, ktoré bolo zorganizované na účely vytvorenia dvoch rezervných zoznamov, z ktorých bude Komisia prijímať do zamestnania administrátorov (AD 7) v oblastiach cieľ a daní, po druhé rozhodnutia výberovej komisie tohto výberového konania o nezapísaní mena žalobcu na zoznam osôb pozvaných do hodnotiaceho centra, po tretie rozhodnutia tej istej výberovej komisie o zamietnutí jeho žiadosti o preskúmanie, po štvrté rozhodnutia Komisie z 20. augusta 2019 o zamietnutí jeho sťažnosti v súlade s článkom 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, po piate zoznamu uchádzačov pozvaných do ďalšej fázy výberového konania a jednak na náhradu škody, ktorú žalobca údajne utrpel z tohto dôvodu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	HC je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 54, 17.2.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – JR/Komisia

(Vec T-265/20) (1)

(„Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa ústnej skúšky výberového konania - Čiastočné zamietnutie prístupu - Metóda zaokrúhľovania známok - Koeficient váhy jednotlivých častí a podčasti ústnej skúšky - Tajnosť rokovania výberovej komisie - Nariadenie (EÚ) 2018/1725 - Čiastočné zastavenie konania“)

(2022/C 51/37)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: JR (v zastúpení: L. Levi a A. Champetier, advokátky)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: D. Milanowska, C. Ehrbar a H. Kranenborg, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutí Komisie z 28. februára 2020 a z 9. apríla 2020, ktorými sa žalobkyni zamieta prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa interného výberového konania COM/03/AD/18 (AD 6) – 1 – Administrátori

Výrok rozsudku

1.	Konanie o návrhoch žalobkyne na zrušenie rozhodnutí Európskej komisie z 28. februára 2020 a z 9. apríla 2020 v rozsahu, v akom jej zamietajú prístup k metóde zaokrúhľovania známok používanej výberovou komisiou interného výberového konania COM/03/AD/18 (AD 6) – 1 – Administrátori, sa zastavuje.

Rozhodnutie Komisie z 9. apríla 2020 sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váhy dvoch častí ústnej skúšky (pohovor a štruktúrovaná prezentácia) stanovených v oznámení o internom výberovom konaní COM/03/AD/18 (AD 6) – 1 – Administrátori, ako aj dve podčasti pohovoru (odborná prax a motivácia), ktoré sú tiež stanovené v uvedenom oznámení o výberovom konaní.

3.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 27.7.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/28

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – Ruiz-Ruiz/Komisia

(Vec T-293/20) (1)

(„Verejná služba - Úradníci - Prijímanie do zamestnania - Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/371/19 - Rozhodnutie výberovej komisie neprijať uchádzača do ďalšieho stupňa výberového konania - Kritérium prijatia spojené s odbornou praxou - Súlad kritéria použitého výberovou komisiou s oznámením o výberovom konaní - Zjavne nesprávne posúdenie“)

(2022/C 51/38)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vanesa Ruiz-Ruiz (Alkmaar, Holandsko) (v zastúpení: M. Velardo, advokátka)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: G. Gattinara, T. Lilamand a I. Melo Sampaio, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na základe článku 270 ZFEÚ na zrušenie jednak rozhodnutia výberovej komisie z 20. septembra 2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o prehodnotenie jej zamietnutia pripustenia do ďalšieho stupňa verejného výberového konania EPSO/AD/371/19, a jednak rozhodnutia menovacieho orgánu zo 7. februára 2020, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie výberovej komisie z 20. septembra 2019, ktorým sa zamieta žiadosť o preskúmanie vylúčenia pani Vanesy Ruiz-Ruiz z výberového konania EPSO/AD/371/19, sa zrušuje.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 222, 6.7.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/28

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – Sopra Steria Benelux a Unisys Belgium/Komisia

(Vec T-546/20) (1)

(„Verejné zákazky na služby - Verejné obstarávane - Služby špecifikácie, rozvoja, údržby a pomoci informatických platforiem pre GR ‚Dane a colná únia‘ - Zamietnutie ponuky uchádzača a zadanie zákazky inému uchádzačovi - Povinnosť odôvodnenia - Neobvykle nízka cena“)

(2022/C 51/39)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Sopra Steria Benelux (Ixelles, Belgicko) a Unisys Belgium (Machelen, Belgicko) (v zastúpení: L. Masson a G. Tilman, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: L. André a M. Ilkova, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie z 2. júla 2020 týkajúceho sa na jednej strane zamietnutia spoločnej ponuky, ktorú predložili Sopra Steria Benelux a Unisys Belgium, pokiaľ ide o časť zákazky A, v rámci verejného obstarávania vyhláseného pod referenčným číslom TAXUD/2019/OP/0006 týkajúceho sa služieb špecifikácie, rozvoja, údržby a pomoci tretej úrovne informatických platforiem generálneho riaditeľstva „Dane a colná únia“, a na druhej strane pridelenia zákazky inému konzorciu, ktoré predložilo ponuku

Výrok rozsudku

Rozhodnutie Európskej komisie z 2. júla 2020 týkajúce sa na jednej strane zamietnutia spoločnej ponuky, ktorú predložili Sopra Steria Benelux a Unisys Belgium, v rámci verejného obstarávania vyhláseného pod referenčným číslom TAXUD/2019/OP/0006 týkajúceho sa služieb špecifikácie, rozvoja, údržby a pomoci tretej úrovne informatických platforiem generálneho riaditeľstva „Dane a colná únia“, a na druhej strane pridelenia zákazky inému konzorciu, ktoré predložilo ponuku, sa zamieta v rozsahu, v akom sa týka časti zákazky A.

2.	Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Sopra Steria Benelux a Unisys Belgium.

(1) Ú. v. EÚ C 359, 26.10.2020.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/29

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – Muratbey Gida/EUIPO – M. J. Dairies (Syr v tvare trojitej špirály)

(Vec T-662/20) (1)

(„Dizajn Spoločenstva - Konanie o výmaze - Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci syr v tvare trojitej špirály - Skorší medzinárodný dizajn - Dôvod neplatnosti - Individuálny charakter - Zverejnenie skoršieho dizajnu - Článok 7 nariadenia (ES) č. 6/2002 - Odlišný celkový dojem - Článok 6 nariadenia č. 6/2002“)

(2022/C 51/40)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Muratbey Gida Sanayí Ve Tícaret AŞ (Istanbul, Turecko) (v zastúpení: M. Schork, advokátka)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: M. Capostagno, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: M. J. Dairies EOOD (Sofia, Bulharsko) (v zastúpení: D. Dimitrova a I. Pakidanska, advokátky)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 21. augusta 2020 (vec R 1925/2019-3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami M. J. Dairies a Muratbey Gida Sanayí ve Tícaret

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Muratbey Gida Sanayí ve Tícaret AŞ je povinná nahradiť trova konania.

(1) Ú. v. EÚ C 9, 11.1.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/30

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – Schmid/EUIPO – Landeskammer für Land- und Forstwirtschaft in Steiermark (Steirisches Kürbiskernöl g.g.A)

(Vec T-700/20) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie Steirisches Kürbiskernöl g. g. A GESCHÜTZTE GEOGRAFISCHE ANGABE - Absolútny dôvod zamietnutia - Ochranná známka, ktorej súčasťou sú znaky, emblémy alebo erby - Emblém jednej z oblastí činnosti Únie - Chránené zemepisné označenia - Článok 7 ods. 1 písm. i) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2022/C 51/41)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Gabriele Schmid (Halbenrain, Rakúsko) (v zastúpení: A. Ginzburg, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Hanf a M. Eberl, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Landeskammer für Land- und Forstwirtschaft in Steiermark (Graz, Rakúsko) (v zastúpení: I. Hödl, advokátka)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 23. septembra 2020 (vec R 2186/2019-4), týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Landeskammer für Land- und Forstwirtschaft in Steiermark a pani Schmidovou

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 23. septembra 2020 (vec R 2186/2019-4) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pani Gabriele Schmidovej.

3.	Landeskammer für Land- und Forstwirtschaft in Steiermark znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 28, 25.1.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/30

Rozsudok Všeobecného súdu z 8. decembra 2021 – QB/Komisia

(Vec T-71/21) (1)

(„Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Odmena - Príspevok na expatriáciu - Článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku - Odmietnutie priznať príspevok na expatriáciu - Hlavná profesijná činnosť - Práca vykonávaná pre iný štát“)

(2022/C 51/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: QB (v zastúpení: R. Wardyn, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Bohr a A.-C. Simon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 270 ZFEÚ, ktorého predmetom je zrušenie rozhodnutia Úradu Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) zo 6. apríla 2020, ktorým sa zamieta priznať žalobcovi príspevok na expatriáciu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	QB je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 148, 26.4.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/31

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – Jieyang Defa Industry/EUIPO – Mattel (Hlava bábiky)

(Vec T-84/21) (1)

(„Dizajn Spoločenstva - Konanie o výmaze - Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci hlavu bábiky - Skorší dizajn - Dôvod výmazu - Nedostatok osobitého charakteru - Miera tvorivej voľnosti pôvodcu - Absencia odlišného celkového dojmu - Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002“)

(2022/C 51/43)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Jieyang Defa Industry Co. Ltd (Jieyang, Čína) (v zastúpení: C. Bercial Arias a F. Codevelle, advokátky)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Mattel, Inc. (El Segundo, Kalifornia, Spojené štáty) (v zastúpení: A. Pompe-Ciszewska a P. Mleczak, advokátky)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO zo 14. decembra 2020 (vec R 2021/2019-3), týkajúcemu sa konania o výmaze medzi Mattel a Jieyang Defa Industry Co.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Jieyang Defa Industry Co. Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 110, 29.3.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/31

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – Union syndicale Solidaires des SDIS de France et DOM/TOM/Komisia

(Vec T-152/21) (1)

(„Mimozmluvná zodpovednosť - Podanie sťažnosti Komisii vo veci uplatňovania práva Únie - Lehota na odpoveď - Právo na riadnu správu vecí verejných - Povinnosť náležitej starostlivosti - Primeraná lehota - Neexistencia dostatočne závažného porušenia právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom“)

(2022/C 51/44)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Union syndicale Solidaires des services départementaux d’incendie et de secours (SDIS) de France et DOM/TOM (Nîmes, Francúzsko) (v zastúpení: O. Coudray, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Ehrbar a A. Spina, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na základe článku 268 ZFEÚ na náhradu ujmy, ktorú žalobkyňa údajne utrpela v dôsledku protiprávnej nečinnosti Komisie pri vybavovaní jej sťažnosti zaregistrovanej 27. júna 2019 pod číslom CHAP(2019)01840, ktorá sa týkala údajného nedodržania práva Únie Francúzskou republikou

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Union syndicale Solidaires des services départementaux d’incendie et de secours (SDIS) de France et DOM/TOM je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 182, 10.5.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/32

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. decembra 2021 – Jalkh/Parlament

(Vec T-230/21) (1)

(„Inštitucionálne právo - Člen Parlamentu - Výsady a imunity - Rozhodnutie o zbavení poslaneckej imunity - Články 8 a 9 protokolu 7 o výsadách a imunitách Únie - Konanie o zbavení imunity - Zjavne nesprávne posúdenie“)

(2022/C 51/45)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Jean-François Jalkh (Gretz-Armainvilliers, Francúzsko) (v zastúpení: F. Wagner, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: N. Lorenz a A.-M. Dumbrăvan, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Parlamentu P9_TA(2021)0092 z 25. marca 2021 o návrhu na zbavenie imunity žalobcu [2020/2110(IMM)]

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Jean-François Jalkh znáša trovy konania, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 242, 21.6.2021.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/33

Žaloba podaná 4. novembra 2021 – AL/Komisia

(Vec T-714/21)

(2022/C 51/46)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: AL (v zastúpení: R. Rata, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie žalovanej zo 4. augusta 2021 [Ares (2021) 4962656] v odpovedi na sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 podanú žalobcom 9. apríla 2021 proti rozhodnutiu PMO z 11. januára 2021 (1),

—	nariadil žalovanej zverejniť a predložiť i) listinné dôkazy týkajúce sa výpočtu, ktorý bol základom rozhodnutia PMO z 21. novembra 2019, a ii) celé znenie dokumentu „odpoveď GR HR na inú sťažnosť“, ktorý PMO čiastočne citoval v e-maile z 8. októbra 2020,

—	uložil žalovanej povinnosť určiť náklady na výživu vynaložené za obdobie od 1. novembra 2020 do 30. septembra 2021 na základe bydliska matky žalobcu v Belgicku a

—	uložil žalovanej povinnosť zaplatiť príspevok na jeho matku považovanú za nezaopatrené dieťa za obdobie od 1. novembra 2020 do 30. septembra 2021,

—	uložil žalovanej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobcu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila článok 2 ods. 4 prílohy VII služobného poriadku a rozhodnutie Komisie z 15. apríla 2014 o všeobecných vykonávacích ustanoveniach týkajúcich sa osoby považovanej za nezaopatrené dieťa, keďže pri výpočte nákladov na výživu matky žalobcu sa žalovaná nesprávne domnievala, že miesto bydliska matky žalobcu sa nachádza v Rumunsku a nie v Belgicku. Okrem toho sa Komisia dopustila pochybenia, keď určila náklady na výživné na matku žalobcu vo výške 50 % základného platu úradníka prvého stupňa platovej triedy AST 1, s opraveným koeficientom krajiny Rumunsko, keďže matka žalobcu mala trvalý pobyt v domácnosti žalobcu a preto bolo potrebné stanoviť dané náklady vo výške 40 % tohto základného platu (bez opravného koeficientu).

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 85 služobného poriadku, keďže žalobca nevedel o nezákonnosti vyplácania príspevku za obdobie od 1. novembra 2019 do 31. októbra 2020, ani o tak zrejmej neoprávnenosti platby, že o nej musel vedieť.

(1) Redakčná poznámka: Napadnuté rozhodnutie sa týka vyplácania rodinných prídavkov podľa článku 2 ods. 4 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/34

Žaloba podaná 26. novembra 2021 – Beauty Biosciences/EUIPO – Société de Recherche Cosmétique (BIO-BEAUTÉ)

(Vec T-750/21)

(2022/C 51/47)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Beauty Biosciences LLC (Dallas, Texas, Spojené štáty) (v zastúpení: D. Mărginean, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Société de Recherche Cosmétique SARL (Luxemburg, Luxembursko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie BIO-BEAUTÉ – ochranná známka č. 13 609 631.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 28. septembra 2021 v spojených veciach R 1871/2020-4 a R 1891/2020-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že vyhlási napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre tovary patriace do triedy 3: „Prípravky na čistenie zubov; Éterické oleje; Voňavky, toaletné vody, kolínske vody, Kadidlo, Parfumová voda“,

—

čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že vyhlási napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre tovary patriace do triedy 3: „Kozmetické prípravky; dezodoranty na osobné použitie; Rastlinné výťažky na kozmetické účely; Mydlá, toaletné mlieka; Krémy, gély, mlieka, pleťové vody, masky, pomády, púdre, séra a kozmetické prípravky na starostlivosť o pleť; Kozmetické prípravky proti vráskam; Kozmetické prípravky na starostlivosť o pery; Kozmetické prípravky na ochranu pred slnkom, kozmetické prípravky na opaľovanie pokožky, kozmetické prípravky po opaľovaní; Kozmetické prípravky na zoštíhlenie; Depilačné výrobky; Prípravky na vlasy (výrobky na ošetrovanie vlasov a vlasovej pokožky); Kúpeľ (Kozmetické prípravky do -); Líčidlá a prípravky na odstraňovanie líčidiel; Prípravky na holenie a na starostlivosť po holení“,

—	zmenil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že vyhlási napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre tovary patriace do triedy 3: „Prípravky na čistenie zubov; Éterické oleje; Voňavky, toaletné vody, kolínske vody, Kadidlo, Parfumová voda“,

—

zmenil napadnuté rozhodnutie a zmenil ho v tom zmysle, že vyhlási napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre tovary patriace do triedy 3: „Kozmetické prípravky; dezodoranty na osobné použitie; Rastlinné výťažky na kozmetické účely; Mydlá, toaletné mlieka; Krémy, gély, mlieka, pleťové vody, masky, pomády, púdre, séra a kozmetické prípravky na starostlivosť o pleť; Kozmetické prípravky proti vráskam; Kozmetické prípravky na starostlivosť o pery; Kozmetické prípravky na ochranu pred slnkom, kozmetické prípravky na opaľovanie pokožky, kozmetické prípravky po opaľovaní; Kozmetické prípravky na zoštíhlenie; Depilačné výrobky; Prípravky na vlasy (výrobky na ošetrovanie vlasov a vlasovej pokožky); Kúpeľ (Kozmetické prípravky do -); Líčidlá a prípravky na odstraňovanie líčidiel; Prípravky na holenie a na starostlivosť po holení“,

—	uložil spoločnosti Société de Recherche Cosmétique S.A.R.L. povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Beauty Biosciences LLC v rámci tohto konania, a v rámci konaní pred odvolacím senátom a zrušovacím oddelením.

Uvádzané žalobné dôvody

—

porušenie článku 59 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keďže odvolací senát sa nesprávne domnieval, že ochranná známka Európskej únie č. 13 609 631 BIO-BEAUTÉ nie je opisná pre tovary patriace do triedy 3 „Prípravky na čistenie zubov; Éterické oleje; Voňavky, toaletné vody, kolínske vody, Kadidlo, Parfumová voda“,

—

porušenie článku 59 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keďže odvolací senát sa nesprávne domnieval, že ochrannej známke Európskej únie č. 13 609 631 BIO-BEAUTÉ nechýba rozlišovacia spôsobilosť vo vzťahu k tovarom patriacim do triedy 3 „Prípravky na čistenie zubov; Éterické oleje; Voňavky, toaletné vody, kolínske vody, Kadidlo, Parfumová voda“,

—

porušenie článku 59 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 3 a článkom 59 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v rozsahu, v akom sa odvolací senát nesprávne domnieval, že ochranná známka Európskej únie č. 13 609 631 631 BIO-BEAUTÉ nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary patriace do triedy 3 „Kozmetické prípravky; dezodoranty na osobné použitie; Rastlinné výťažky na kozmetické účely; Mydlá, toaletné mlieka; Krémy, gély, mlieka, pleťové vody, masky, pomády, púdre, séra a kozmetické prípravky na starostlivosť o pleť; Kozmetické prípravky proti vráskam; Kozmetické prípravky na starostlivosť o pery; Kozmetické prípravky na ochranu pred slnkom, kozmetické prípravky na opaľovanie pokožky, kozmetické prípravky po opaľovaní; Kozmetické prípravky na zoštíhlenie; Depilačné výrobky; Prípravky na vlasy (výrobky na ošetrovanie vlasov a vlasovej pokožky); Kúpeľ (Kozmetické prípravky do -); Líčidlá a prípravky na odstraňovanie líčidiel; Prípravky na holenie a na starostlivosť po holení“.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/35

Žaloba podaná 29. novembra 2021 – Peace United/EUIPO – 1906 Collins (bâoli)

(Vec T-754/21)

(2022/C 51/48)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Peace United Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: M. Artzimovitch, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: 1906 Collins LLC (Miami, Florida, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie bâoli – ochranná známka Európskej únie č. 6 619 977.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. septembra 2021 vo veci R 275/2020-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa odvolací senát v dôsledku rôznych nesprávnych skutkových a právnych posúdení a porušenia povinnosti riadnej správy vecí verejných domnieval, že ochranná známka Európskej únie č. 6 619 977 bâoli nebola predmetom riadneho používania v spornom období pre služby patriace do tried 41 a 43,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 63 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keďže sa odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o zneužívajúcu povahu žaloby o zrušenie,

—	porušenie článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v rozsahu, v akom sa odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia riadneho používania ochrannej známky.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/36

Žaloba podaná 1. decembra 2021 – Dorsum/EUIPO – ID Quantique (Clavis)

(Vec T-758/21)

(2022/C 51/49)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dorsum Informatikai Fejlesztő és Szolgáltató Zrt. (Budapešť, Maďarsko) (v zastúpení: Gy. Hajdu, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: ID Quantique SA (Carouge, Švajčiarsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „Clavis“ – prihláška č. 18064876.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 22. septembra 2021 vo veci R 189/2021-1.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel návrhu žalobkyne,

—	subsidiárne, zrušil napadnuté rozhodnutie s účinkami siahajúcimi až do prijatia rozhodnutie EUIPO z 27. novembra 2020,

—	uložil povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté žalobkyni.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 47 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 107 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 95 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie podstatných formálnych náležitostí.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/37

Žaloba podaná 29. novembra 2021 – DCM Film Distribution/Komisia

(Vec T-760/21)

(2022/C 51/50)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DCM Film Distribution GmbH (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: A. Huttenlauch, M. Klasse a P. Hesse, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2021) 7095 final z 28. septembra 2021 o preskúmaní zákonnosti aktu Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 (1) v súlade s článkom 264 ods. 1 ZFEÚ a

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že výklad Komisie týkajúci sa pojmu „európska spoločnosť“ je nezlučiteľný s doslovným významom usmernení a pracovného programu.

—

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložila kritérium štátnej príslušnosti tým, že odkázala výlučne na fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi žalujúcej spoločnosti. Komisia teda nesprávne chápe pojem „vlastníctvo“ tak, že znamená „konečné vlastníctvo“. Znenie neumožňuje dospieť k záveru, že štátna príslušnosť „konečných akcionárov“ a nielen priamych akcionárov je rozhodujúca pre kvalifikáciu odvolateľky ako európskej spoločnosti. Tento úzky výklad Komisie je podporený nielen znením, ale aj nekoherentným významom pojmov „štátna príslušnosť“, „spoločnosť pochádzajúca z Únie“ a „európske dielo“, ktoré sú navyše v rozpore s ich bežným chápaním vyplývajú z práva Únie.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že výklad Komisie týkajúci sa pojmu „európska spoločnosť“ nie je zlučiteľný s právom Únie vyššej právnej sily.

—	Tým, že sa rozhodnutie Komisie opiera o tento nesprávny výklad bez toho, aby dostatočne zohľadnilo skutkové okolnosti prejednávanej veci, je v rozpore s cieľmi platného práva Únie.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie je v rozpore s nariadením (EÚ) č. 1295/2013 (2), na ktorom je založené financovania podprogramu Creative Europe MEDIA.

—	Odvolávanie sa na štátnu príslušnosť konečných vlastníkov žalujúcej spoločnosti ako podmienky oprávnenosti na financovanie nemá žiadny základ v nariadení o Creative Europe, pretože odporuje pojmu koherentné vykonávanie všeobecných a osobitných cieľov podprogramu Creative Europe MEDIA.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie Komisie porušuje aj požiadavky nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (3).

—	Výklad kritérií oprávnenosti použitý Komisiou nespĺňa zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré je Komisia povinná dodržiavať vo svojich rozhodnutiach o financovaní v oblasti grantov.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie Komisie porušuje článok 20 Charty základných práv Európskej únie.

—	Rozhodnutie Komisie by viedlo k tomu, že by sa zaoberali podobnými vecami na úkor niektorých subjektov, čo by nebolo objektívne odôvodnené.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia prekročila hranice svojej voľnej úvahy.

—	Voľba výkladu, ktorý je v rozpore s právom Únie napriek viacerým alternatívnym výkladom, ktoré sú v súlade s právom Únie, predstavuje zneužitie právomoci voľnej úvahy zo strany Komisie.

Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie Komisie porušuje zásadu proporcionality.

—	Žalobkyňa tvrdí, že poskytnutie financovania pod podmienkou, že by bol vylúčený odliv ziskov do tretích krajín, by bolo rovnako účinným, ale miernejším opatrením.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 235).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 221).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/38

Žaloba podaná 6. decembra 2021 – Courtois a i./Komisia

(Vec T-761/21)

(2022/C 51/51)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Fabien Courtois (Rueil-Malmaison, Francúzsko) a 2088 iných žalobcov (v zastúpení: A. Durand, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žaloby za prípustné a dôvodné,

—	zrušil implicitné zamietavé rozhodnutie z 24. septembra 2021, ktoré vyplýva z absencie odpovede na opakovanú žiadosť žalobcov z 13. augusta 2021,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na prípustnosti žaloby. Žalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, že majú aktívnu procesnú legitimáciu ako žalobcovia oprávnení podať žalobu v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1) (ďalej len „nariadenie 1049/2001“) a ako adresáti napadnutého aktu v zmysle článku 263 ods. 4 ZFEÚ. Žalobcovia okrem toho tvrdia, že majú záujem na konaní v dôsledku odmietnutia prístupu k dokumentom zo strany Komisie v jej implicitnom rozhodnutí o zamietnutí z 24. septembra 2021 a v dôsledku zásahu do ich základných práv spôsobeného napadnutým rozhodnutím.

Druhý žalobný dôvod založený na vnútornej zákonnosti rozhodnutia Komisie. Žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila ich právo na prístup k dokumentom na základe neúplných a chybných dôvodov. Žalobcovia dodávajú, že sa odvolávajú na prevažujúce verejné záujmy odôvodňujúce prístup k dokumentom. Napokon žalobcovia usudzujú, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že išla nad rámec toho, čo bolo potrebné na dosiahnutie jej cieľov.

(1) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/39

Žaloba podaná 10. decembra 2021 – Euranimi/Komisia

(Vec T-769/21)

(2022/C 51/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: European Association of Non-Integrated Metal Importers & distributors (Euranimi) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: M. Campa, D. Rovetta, P. Gjørtler, V. Villante, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1483 z 15. septembra 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1483 z 15. septembra 2021 (1) žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 (2), keďže došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu zo strany služieb Komisie.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 pri posudzovaní ujmy a príčinnej súvislosti týkajúcej sa čínskych a taiwanských výrobkov, keďže došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 6a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o právnom postavení správy, ktorou Európska komisia preukázala existenciu značného narušenia trhu v určitej krajine alebo v konkrétnom odvetví tejto krajiny, a použitie takýchto správ na účely určenia existencie dumpingu.

(1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1483 z 15. septembra 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 327, 2021, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/40

Žaloba podaná 9. decembra 2021 – OC/ESVČ

(Vec T-770/21)

(2022/C 51/53)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: OC (v zastúpení: L. Levi a N. Flandin, advokátky)

Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

a v dôsledku toho:

—	zrušil rozhodnutie z 10. septembra 2020, oznámené 11. februára 2021, ktorým menovací orgán zamietol žiadosť žalobkyne o pomoc podľa článku 24 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie,

—	v prípade potreby zrušil rozhodnutie menovacieho orgánu z 31. augusta 2021 zamietajúce sťažnosť žalobkyne zo 6. mája 2021 proti rozhodnutiu z 10. septembra 2021,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia a práva byť vypočutý.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení postupu a pravidiel právomoci v oblasti rozdelenia právomocí. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že generálny tajomník ESVČ mal prijať rozhodnutie o začatí administratívneho vyšetrovania.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ESVČ, pokiaľ ide o definíciu psychického obťažovania, ktorú tento orgán použil, a na porušení článku 12a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti starostlivosti.

31.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 51/40

Žaloba podaná 14. decembra 2021 – Trend Glass/EUIPO (ECO STORAGE)

(Vec T-777/21)

(2022/C 51/54)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Trend Glass sp. z o.o. (Radom, Poľsko) (v zastúpení: J. Gwiazdowska, radca prawny)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie ECO STORAGE – prihláška č. 18 324 347.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 11. októbra 2021 vo veci R 1315/2021-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a rozhodol s konečnou platnosťou schválením zápisu ochrannej známky Európskej únie č. 18 324 347,

—	subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO a vrátil vec EUIPO na opätovné preskúmanie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania, ktoré žalobkyni vznikli v konaní pred odvolacím senátom EUIPO a pred oddelením „Operácie“ EUIPO.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s článkom 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 33 ods. 2 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, ako aj článku 42 ods. 1 tohto nariadenia,

—	porušenie článku 94 ods. 1 a článku 95 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 20 Charty základných práv Európskej únie, ako aj jej článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) a c), vrátane práva byť vypočutý, povinnosti orgánu odôvodniť svoje rozhodnutia, práva na riadnu správu vecí verejných, zásady právnej istoty a zásady rovnosti zaobchádzania.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 51

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 31. januára 2022

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2022/C 51/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1