—

so zreteľom na balík opatrení o technickom stave, ktorý zahŕňa smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (1), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (2) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 s názvom Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o odporúčaniach pre Komisiu o manipulácii s počítadlom kilometrov v motorových vozidlách: revízia právneho rámca EÚ (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2010 s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (COM(2010)0389),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rámec politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 – ďalšie kroky smerom k „vízii nulovej úmrtnosti na cestách“ (SWD(2019)0283),

—

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN, najmä na cieľ 3.6, ktorým je znížiť počet úmrtí a zranení spôsobených dopravnými nehodami na celom svete do roku 2020 na polovicu, a cieľ č. 11.2, ktorým je poskytnúť do roku 2030 prístup k bezpečným, cenovo dostupným, prístupným a udržateľným dopravným systémom pre všetkých a zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, najmä rozšírením verejnej dopravy, s osobitným dôrazom na potreby osôb v zraniteľnej situácii, žien, detí, osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (6), v ktorom vyzýva Komisiu, aby urýchlene uverejnila legislatívny návrh o prístupe k palubným údajom a zdrojom,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066), v ktorom sa spomína aktualizácia súčasných právnych predpisov o prístupe k palubným údajom s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k určitým údajom o vozidlách,

—

so zreteľom na posúdenie vykonávania na európskej úrovni, ktoré dala vypracovať výskumná služba Európskeho parlamentu v súvislosti s vykonávaním balíka opatrení o technickom stave a ktoré bolo uverejnené v septembri 2020,

—

so zreteľom na správu Komisie zo 4. novembra 2020 o vykonávaní smernice 2014/45/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (COM(2020)0699),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. novembra 2020 o vykonávaní smernice 2014/47/EÚ o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii (COM(2020)0676),

—

so zreteľom na štúdiu, ktorú dalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Komisie pre mobilitu a dopravu (ďalej len „GR MOVE“) v súvislosti so zaradením ľahkých prívesov a dvojkolesových alebo trojkolesových vozidiel do rozsahu pravidelnej kontroly technického stavu a ktorá bola uverejnená vo februári 2019,

—

so zreteľom na štúdiu, ktorú dalo vypracovať GR MOVE v súvislosti so zaradením systému eCall do pravidelnej kontroly technického stavu motorových vozidiel a ktorá bola uverejnená vo februári 2019,

—

so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú dalo vypracovať GR MOVE v súvislosti s platformou informácií o vozidlách a ktorá bola uverejnená v apríli 2015,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (7),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0028/2021),

A.

keďže EÚ v roku 2010 prijala politiku v oblasti bezpečnosti cestnej premávky zameranú na zníženie počtu smrteľných nehôd v cestnej doprave do roku 2020 o 50 %; keďže EÚ v roku 2011 stanovila tzv. víziu nulovej úmrtnosti na cestách, ktorej cieľom je dosiahnuť nulovú úmrtnosť v cestnej doprave do roku 2050; keďže v roku 2019 na európskych cestách zomrelo približne 22 800 ľudí a približne 135 000 bolo vážne zranených; keďže na úrovni EÚ a členských štátov sa musia prijať účinnejšie a koordinovanejšie opatrenia na dosiahnutie cieľa nulovej úmrtnosti;

B.

keďže napriek úsiliu zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v EÚ bol v súvislosti so znižovaním smrteľných nehôd v cestnej doprave v posledných rokoch zaznamenaný síce značný, no príliš pomalý pokrok; keďže technické poruchy vozidiel sú príčinou približne 5 % nehôd, ktoré zahŕňajú vozidlá nákladnej dopravy; keďže zlá údržba vozidiel je príčinou 4 % nehôd, ktoré zahŕňajú účastníkov cestnej premávky;

C.

keďže z predbežných údajov za rok 2019 vyplýva, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížil počet smrteľných dopravných nehôd na cestách EÚ, no pokrok v tejto oblasti naďalej zostáva príliš pomalý; keďže je isté, že cieľ EÚ znížiť medzi rokom 2010 a koncom roka 2020 počet úmrtí v cestnej doprave o polovicu bude splnený približne na polovicu, pretože do dnešného dňa bolo zaznamenané len 23 % zníženie; keďže zásadný význam pre zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky majú časté, podrobné a pravidelné kontroly vozidiel vykonávané kvalifikovanými kontrolnými technikmi, ako aj cestné technické kontroly;

D.

keďže z obrovských rozdielov v miere úmrtnosti na cestách medzi členskými štátmi, keď krajina s najhoršími výsledkami zaznamenala štyrikrát viac úmrtí na cestách než krajina s najlepšími výsledkami, jasne vyplýva potreba osobitného monitorovania, partnerstva a pomoci členským štátom s najhoršími výsledkami;

E.

keďže stále pretrvávajú veľké rozdiely v bezpečnosti cestnej premávky medzi členskými štátmi vo východnej a v západnej Európe; keďže štáty východnej Európy sa často stávajú cieľovou stanicou pre ojazdený vozový park zo západnej Európy, čo môže predstavovať riziká pre bezpečnosť ľudí a životné prostredie, ktoré je potrebné zvážiť na úrovni EÚ;

F.

keďže okrem otázok klímy a životného prostredia je technický stav vozidiel aj záležitosťou verejného zdravia, a to tak z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, ako aj z hľadiska vplyvu emisií na kvalitu ovzdušia; keďže nedávne emisné škandály poukázali na potrebu nezávislých kontrol počas celej životnosti vozidla, pri ktorých sa zohľadňujú jeho skutočné emisie;

G.

keďže analýza transpozície a vykonávania balíka opatrení o technickom stave členskými štátmi odhalila, že postupy harmonizácie sa na úrovni EÚ musia zlepšiť;

H.

keďže trh s ojazdenými motorovými vozidlami v Európskej únii je dva až trikrát väčší než trh s novými motorovými vozidlami a keďže podvody s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti pri ojazdených motorových vozidlách vážne ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky; keďže podľa odhadov uvádzaných v štúdiách predstavuje percento ojazdených vozidiel, pri ktorých sa manipulovalo s počítadlom, 5 až 12 % v rámci vnútroštátneho predaja a 30 až 50 % v rámci cezhraničného predaja; keďže neoprávnenú manipuláciu s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti považuje za trestný čin iba šesť členských štátov; keďže presadzovaniu právnych predpisov na boj proti takýmto podvodným praktikám bráni aj skutočnosť, že neexistuje spoločná európska databáza;

I.

keďže čoraz častejšie využívanie prvkov automatizovanej jazdy si vyžaduje aktualizáciu balíka predpisov o technickom stave vozidiel, tak aby zahŕňal kontrolu a odbornú prípravu v súvislosti s novými, pokročilými asistenčnými jazdnými prvkami, ktoré sa majú zavádzať od roku 2022;

J.

keďže niektoré členské štáty už zaviedli nástroje na minimalizáciu neoprávnenej manipulácie s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti, napr. Car-Pass v Belgicku a Nationale AutoPas (NAP) v Holandsku; keďže obidva tieto členské štáty využívajú databázu zhromažďujúcu údaje z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti pri každej údržbe, servise, oprave, alebo pravidelnej kontrole vozidiel (bez zhromažďovania osobných údajov) a v krátkom časovo úseku takmer odstránili podvody s počítadlom na svojich územiach;

K.

keďže kvalita cestnej infraštruktúry má mimoriadny význam pre bezpečnosť cestnej premávky; keďže prepojenosť a digitálna infraštruktúra majú a budú mať vzhľadom na nárast prepojených a autonómnych vozidiel čoraz väčší význam pre bezpečnosť cestnej premávky;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

—

so zreteľom na petície č. 1328/2019 a č. 0406/2020,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, články 4 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 35 a 37 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1997 o ekologickom probléme Baltského mora (1), na cieľ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (2) na zníženie znečistenia a nebezpečných látok, a na záväzok členských štátov monitorovať podmorskú chemickú muníciu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3),

—

so zreteľom na záväzky „zachrániť more“ a dosiahnuť, aby sa región Baltského mora stal svetovým lídrom v otázkach námornej bezpečnosti v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora, a na záväzok členských štátov EÚ v rámci akčného plánu stratégie námornej bezpečnosti EÚ odstrániť chemickú muníciu a nevybuchnuté výbušniny potopené do mora,

—

so zreteľom na ambíciu nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok, ktorú stanovila Komisia v kapitole 2.1.8 svojho oznámenia z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640), a záväzok EÚ zastaviť stratu biodiverzity a stať sa svetovým lídrom pri riešení globálnej krízy v oblasti biodiverzity v súlade so svojou stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2020 a stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030,

—

so zreteľom na záväzky, ktoré prijali zmluvné štáty podľa článku 2 Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 a článku 4 protokolu o vode a zdraví z roku 1999 k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na nadchádzajúci program Komisie Interreg pre región Baltského mora na roky 2021 – 2027,

—

so zreteľom na Helsinský dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora z roku 1992, akčný plán pre Baltské more a zistenia Komisie pre ochranu životného prostredia Baltského mora (HELCOM) o potopenej chemickej munícii v mori,

—

so zreteľom na záväzky štátov v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne cieľ 3.9 znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a kontamináciou, cieľ 6.3 zlepšiť kvalitu vody obmedzením skládkovania odpadu a minimalizáciou uvoľňovania nebezpečných chemikálií a ciele 14.1 a 14.2 predchádzať znečisťovaniu morí a chrániť morské a pobrežné ekosystémy,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1612(2008) o chemickej munícii potopenej v Baltskom mori a na sprievodnú správu z 28. apríla 2008,

—

so zreteľom na rokovania o petíciách č. 1328/2019 a č. 0406/2020 počas schôdze Výboru pre petície, ktorá sa konala 3. decembra 2020,

—

so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže od konca druhej svetovej vojny bolo do Baltského mora vyhodených najmenej 50 000 ton konvenčných a chemických zbraní obsahujúcich nebezpečné látky (ako sú horčičný a slzný plyn a nervovoparalytické látky a chemické látky spôsobujúce udusenie);

B.

keďže táto munícia sa pomaly rozkladá a do vody vypúšťa toxické látky, ktoré ohrozujú ľudské zdravie, pretože kontaminujú potraviny a pri priamom kontakte spôsobujú vážne popáleniny a otravu, poškodzujú morské ekosystémy a biodiverzitu a ohrozujú miestne hospodárske činnosti, ako je rybolov, ťažba prírodných zdrojov a výroba energie z obnoviteľných zdrojov v elektrárňach;

C.

keďže Baltské more je vzhľadom na svoju zemepisnú polohu polouzavreté more, v ktorom sa voda obnovuje veľmi pomaly a ktoré má veľmi nízku kapacitu samočistenia; keďže sa považuje za jedno z najznečistenejších morí na svete a hladina kyslíka v jeho hlbokých vodách klesá, čo už teraz ohrozuje morský život;

D.

keďže ad hoc pracovná skupina HELCOM pre potopenú chemickú muníciu (CHEMU) uskutočnila významný výskum, a to v rámci projektu financovaného Európskou úniou s názvom Modelovanie ekologických rizík súvisiacich s chemickými zbraňami potopenými do mora (MERCW) a za účasti ad hoc expertných skupín HELCOM poverených aktualizáciou a preskúmaním existujúcich informácií o potopenej chemickej munícii v Baltskom mori (MUNI) a o environmentálnych rizikách nebezpečných ponorených telies (SUBMERGED);

E.

keďže počas kolokvia zameraného na problémy spojené s nevybuchnutou muníciou v mori, ktoré sa konalo 20. februára 2019 v Bruseli, bola vyjadrená potreba väčšej spolupráce;

F.

keďže medzinárodné spoločenstvo nemá spoľahlivé informácie o objeme, povahe a umiestnení vyhodenej munície z dôvodu nedostatočnej dokumentácie týchto činností a nedostatočného výskumu morského dna Baltského mora;

G.

keďže sa nedosiahol konsenzus o súčasnom stave munície, konkrétnom nebezpečenstve, ktoré predstavuje, a o možných riešeniach tohto problému;

H.

keďže z programu Interreg pre región Baltského mora sa poskytli finančné prostriedky na projekt Vyhľadávanie a posudzovanie chemickej munície na roky 2011 – 2014 (CHEMSEA), na projekt Pomoc pri rozhodovaní o munícii v moriach na roky 2016 – 2019 (DAIMON) a na projekt DAIMON 2 na roky 2019 – 2021 v celkovej výške 10,13 milióna EUR (z čoho 7,8 milióna EUR – 77 % – pochádzalo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja); keďže tieto projekty skúmali miesta potopenia munície, jej obsah a stav, ako aj spôsob, akým reaguje na podmienky v Baltskom mori, a poskytli správnym orgánom nástroje na rozhodovanie a odbornú prípravu v oblasti technológií používaných na analýzu rizík, metódy sanácie a hodnotenie vplyvu na životné prostredie;

I.

keďže problematiku konvenčnej a chemickej munície potopenej do mora rieši NATO, ktoré má primerané prostriedky, nástroje a skúsenosti na úspešné vyriešenie tohto problému;

J.

keďže v rámci projektu CHEMSEA, ktorý sa skončil v roku 2014, sa dospelo k záveru, že miesta, kde sa nachádza potopená chemická munícia, síce nepredstavujú žiadnu bezprostrednú hrozbu, no naďalej budú pre Baltské more problémom;

K.

keďže vysoká hustota dopravy a veľmi intenzívna hospodárska činnosť v regióne Baltského mora spôsobujú, že ide nielen o environmentálny problém, ale aj o problém so značnými hospodárskymi dôsledkami, a to aj pre odvetvie rybolovu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (1),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 16. septembra 2020 o globálnom systéme zberu údajov o spotrebe lodného paliva (2),

—

so zreteľom na 3. štúdiu Medzinárodnej námornej organizácie o emisiách skleníkových plynov (3),

—

so zreteľom na záverečnú správu 4. štúdie Medzinárodnej námornej organizácie o emisiách skleníkových plynov (4),

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie, ktoré v decembri 2019 prijali zmluvné strany Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor),

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2019 o emisiách CO2 z námornej dopravy,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (5),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0029/2021),

A.

keďže námorná doprava a prístavy zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárstve EÚ vzhľadom na to, že takmer 90 % zahraničného obchodu s tovarom EÚ sa uskutočňuje na mori (6), a tiež významnú úlohu v cestovnom ruchu; keďže majú zásadný význam pre zabezpečenie neprerušených dodávateľských reťazcov, ako sa ukázalo počas pandémie ochorenia COVID-19; keďže celkový hospodársky vplyv námorného odvetvia EÚ predstavoval v roku 2018 príspevok vo výške 149 miliárd EUR k HDP EÚ a keďže toto odvetvie podporuje viac ako 2 milióny pracovných miest (7); keďže v roku 2018 jeho priamy hospodársky vplyv predstavoval 685 000 pracovných miest na mori a na pevnine v EÚ; keďže EÚ kontroluje 40 % svetového loďstva hrubej priestornosti;

B.

keďže námorná preprava tovaru a cestujúcich je kľúčovým faktorom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ, a to najmä pokiaľ ide o prepojenosť s okrajovými, ostrovnými a najvzdialenejšími regiónmi a ich prístupnosť; keďže EÚ by v tejto súvislosti mala investovať do konkurencieschopnosti námorného odvetvia a jeho schopnosti uskutočniť udržateľnú transformáciu;

C.

keďže námorné odvetvie EÚ by malo prispievať aj k boju proti strate biodiverzity a zhoršovaniu životného prostredia, ako aj k cieľom Európskej zelenej dohody a stratégie biodiverzity do roku 2030;

D.

keďže zdravé oceány a zachovanie a ochrana ich ekosystémov majú zásadný význam pre ľudstvo, keďže pôsobia ako regulátory v oblasti klímy, produkujú aspoň polovicu obsahu kyslíka v atmosfére Zeme, sú nositeľmi biodiverzity, zdrojom globálnej potravinovej bezpečnosti a ľudského zdravia a zdrojom hospodárskych činností vrátane rybárstva, dopravy, obchodu, cestovného ruchu, energie z obnoviteľných zdrojov a zdravotníckych výrobkov, ktoré by sa mali zakladať na zásade udržateľnosti;

E.

keďže námorné odvetvie je regulované na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni a stále vo veľkej miere závisí od fosílnych palív; keďže systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií CO2 z námornej dopravy sa v súčasnosti reviduje s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov z lodnej dopravy vo vodách EÚ;

F.

keďže odvetvie sa neustále usiluje o splnenie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov tým, že dodržiava existujúci regulačný rámec a v praxi zavádza dosiahnuté výsledky v oblasti technologického vývoja;

G.

keďže na dosiahnutie tejto nevyhnutnej transformácie je preto potrebné primerané financovanie; keďže ďalší výskum a inovácie majú zásadný význam pre zavedenie námornej dopravy s nulovými emisiami uhlíka;

H.

keďže odvetvie medzinárodnej námornej dopravy ročne emituje okolo 940 miliónov ton CO2 a je zodpovedné za približne 2,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov (8); keďže námorná doprava tiež ovplyvňuje životné prostredie tým, že prispieva k zmene klímy, a prostredníctvom rôznych zdrojov znečistenia, najmä odplyňovaním, motormi bežiacimi v prístavoch, vypúšťaním balastovej vody, uhľovodíkov, ťažkých kovov a chemikálií a stratou kontajnerov na mori, čo následne vplýva na biodiverzitu a ekosystémy; keďže nariadenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) zamerané na zníženie emisií SOX z lodí po prvýkrát nadobudli platnosť v roku 2005 v rámci Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovoru MARPOL) a keďže emisné limity SOX boli odvtedy postupne sprísnené, pričom maximálny povolený obsah síry je v súčasnosti stanovený na 0,5 % a v oblastiach kontroly emisií na 0,1 %; keďže toto rozhodnutie by malo prispieť k zníženiu emisií; keďže IMO má v roku 2021 prijať globálne nariadenie o obmedzení „emisií čierneho uhlíka“; keďže námorná doprava je energeticky najúčinnejším druhom dopravy vzhľadom na množstvo prepravovaného nákladu a príslušný objem emisií na tonu prepravovaného tovaru a kilometer plavby;

I.

keďže v prípade, že sa urýchlene nezavedú zmierňujúce opatrenia, emisie z medzinárodnej námornej dopravy by sa mohli do roku 2050 zvýšiť z približne 90 % emisií z roku 2008 v roku 2018 na 90 % – 130 % emisií z roku 2008 (9), čím by sa dostatočne neprispelo k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

J.

keďže všetky emisie z námorného odvetvia, ktoré poškodzujú kvalitu ovzdušia a zdravie občanov, by sa mali obmedziť a riešiť v nadväznosti na posúdenie vplyvu príslušných právnych predpisov;

K.

keďže EÚ by mala obhajovať vysokú úroveň ambícií v oblasti znižovania emisií v námornom odvetví na medzinárodnej úrovni aj na úrovni EÚ;

L.

keďže čisté technológie a riešenia by sa mali upraviť pre rôzne druhy plavidiel a námorných prvkov; keďže výskum, investície a primeraná podpora sú nevyhnutné na zabezpečenie inovatívnych riešení a udržateľnej transformácie námorného odvetvia;

M.

keďže verejné a súkromné investície v súvislosti s dekarbonizáciou námorného odvetvia musia byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií (10) a s kľúčovými zásadami spravodlivej transformácie vrátane vytvárania vysoko kvalitných pracovných miest, záruk rekvalifikácie a preloženia a štrukturálnych opatrení v oblasti zdravia a bezpečnosti pre všetkých pracovníkov s osobitným dôrazom na príležitosti pre ženy a mladých pracovníkov s cieľom diverzifikovať pracovnú silu v námornom odvetví; keďže primeraná odborná príprava a dôstojné pracovné podmienky zamestnancov v námornom odvetví sú nevyhnutné okrem iného aj na predchádzanie nehodám vrátane environmentálnych nehôd;

N.

keďže Komisia v súčasnosti pracuje na posúdení vplyvu zaradenia námornej dopravy do systému obchodovania s emisiami (ETS) EÚ;

O.

keďže na dosiahnutie cieľov zelenej dohody je potrebná klimaticky neutrálna transformácia námornej dopravy do roku 2050;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

—

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí látok aklonifén, akrinatrín, Bacillus pumilus QST 2808, chlorantraniliprol, etirimol, lufenurón, pentiopyrad, pikloram a Pseudomonas sp. kmeň DSMZ 13134 v určitých produktoch alebo na nich (D070113/03,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 14 ods. 1 písm. a),

—

so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá zo 4. decembra 2020,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (2),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 15. júla 2020 a uverejnené 18. augusta 2020 (3),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté úradom EFSA 18. novembra 2016 a uverejnené 5. januára 2017 (4),

—

so zreteľom na vedeckú správu prijatú úradom EFSA 30. septembra 2008 a uverejnenú 22. júna 2009 (5),

—

so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 a článok 112 ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže lufenurón je benzoylmočovinový pesticíd, ktorý bráni produkcii chitínu v hmyze a používa sa ako pesticíd a fungicíd; keďže účinnosť schválenia Úniou pre lufenurón sa skončila 31. decembra 2019 a v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 nebola predložená žiadna žiadosť o obnovenie (7); keďže lufenurón už nie je povolený na používanie v Únii, ale vyváža sa ako agropotravinársky pesticíd; keďže podľa štúdie nemeckej agentúry pre životné prostredie (8) lufenurón spĺňa kritériá pre látky, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ktoré sú stanovené v prílohe XIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (9);

B.

keďže v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje zásada predbežnej opatrnosti ako jedna zo základných zásad Únie;

C.

keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;

D.

keďže cieľom smernice 2009/128/ES je dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v Únii znižovaním rizík a vplyvov používania pesticídov na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie prostredníctvom podpory alternatívnych prístupov;

E.

keďže Štokholmský dohovor Organizácie Spojených národov o perzistentných organických látkach a zasadnutie Výboru pre preskúmanie perzistentných organických látok v roku 2012 (10) stanovili, že lufenurón má vysoký potenciál splniť všetky kritériá pre perzistentné organické látky;

F.

keďže oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (11) podporuje „celosvetový prechod na udržateľné agropotravinové systémy“ nielen v rámci hraníc Únie, ale aj mimo nich, a jeho cieľom je zohľadniť „aspekty životného prostredia, keď bude posudzovať žiadosti o dovozné tolerancie na pesticídne látky, ktoré už nie sú v EÚ schválené, tak, aby sa súčasne dodržiavali normy WTO a vyplývajúce povinnosti“;

G.

keďže návrh nariadenia Komisie bol predložený na základe žiadosti o dovozné tolerancie pre lufenurón používaný v Brazílii na grapefruitoch a cukrovej trstine, v ktorej sa uvádza, že vyššie maximálne hladiny rezíduí sú potrebné na to, aby sa zabránilo necolným prekážkam obchodu pri dovoze týchto plodín;

H.

keďže návrh nariadenia Komisie vyvoláva obavy týkajúce sa bezpečnosti lufenurónu na základe zásady predbežnej opatrnosti vzhľadom na chýbajúce údaje týkajúce sa účinku lufenurónu na verejné zdravie a životné prostredie;

I.

keďže v stanovisku úradu EFSA z 15. júla 2020 sa uvádza: „Spoločnosť Syngenta Crop Protection AG v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 396/2005 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Portugalsku (hodnotiaci členský štát) žiadosť o stanovenie dovozných tolerancií pre účinnú látku lufenurón v rôznych plodinách a produktoch živočíšneho pôvodu na základe povolených použití lufenurónu v Brazílii, Čile a Maroku. Hodnotiaci členský štát vypracoval hodnotiacu správu v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 396/2005, ktorá bola predložená Európskej komisii a postúpená Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) 24. mája 2019“; keďže hodnotiaci členský štát navrhol zvýšiť maximálne hladiny rezíduí pre lufenurón v grapefruitoch (x30) a cukrovej trstine (x2) z Brazílie a zvýšiť maximálne hladiny rezíduí pre lufenurón v komoditách živočíšneho pôvodu;

J.

keďže závery, ku ktorým dospel úrad EFSA vo svojom stanovisku z 15. júla 2020, odôvodňujú zvýšenie maximálnych hladín rezíduí pre lufenurón len na základe potreby dodržiavať normatívne hodnoty v Brazílii a vynechali akékoľvek úvahy týkajúce sa dlhodobého kumulatívneho účinku lufenurónu na reprodukčnú toxicitu, vývojovú neurotoxicitu a jeho imunotoxický potenciál po dlhšom požití;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

—

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí acechinocylu, acibenzolar-S-metylu, Bacillus subtilis, kmeň IAB/BS03, emamektínu, flonikamidu, flutolanilu, fosetylu, imazamoxu a oxatiapiprolínu v určitých produktoch alebo na nich (D063854/04,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 14 ods. 1 písm. a),

—

so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá z 18. februára 2020,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (2),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 27. mája 2019 a uverejnené 2. augusta 2019 (3),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté úradom EFSA 17. augusta 2018 a uverejnené 25. septembra 2018 (4),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté úradom EFSA 29. augusta 2018 a uverejnené 18. septembra 2018 (5),

—

so zreteľom na závery prijaté úradom EFSA 18. decembra 2009 a uverejnené 7. mája 2010 (6),

—

so zreteľom na stanovisko výboru Európskej chemickej agentúry pre hodnotenie rizík z 5. júna 2013 (7),

—

so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) a na článok 5a ods. 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 a na článok 112 ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (9) podporuje „celosvetový prechod na udržateľné agropotravinové systémy v súlade s cieľmi tejto stratégie a cieľmi udržateľného rozvoja“;

B.

keďže flonikamid je selektívny systémový insekticíd, ktorý pôsobí narušením príjmu potravy, pohybu a ďalších foriem správania hmyzu, čo vedie k vyhladovaniu a dehydratácii, po ktorých nasleduje smrť (10);

C.

keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky flonikamid bolo predĺžené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2069 (11);

D.

keďže výbor Európskej chemickej agentúry pre hodnotenie rizík vo svojom stanovisku z 5. júna 2013 (12) informuje o výsledkoch pokusov na potkanoch, ktoré viedli k zvýšenej hmotnosti placenty, oneskorenému otvoreniu vagíny, zníženiu hmotnosti maternice a vaječníkov, nižšej hladine estradiolu a vyššej hladine LH, ale považuje tieto výsledky za nesúvisiace alebo irelevantné; keďže príslušný orgán Dánska upozorňuje na „jasný vplyv na výskyt viscerálnych malformácií u králika pri úrovniach netoxických pre matku“ (13);

E.

keďže v predbežnom rozhodnutí Agentúry Spojených štátov na ochranu životného prostredia (EPA) o preskúmaní registrácie (vec č. 7436) zo 14. decembra 2020 v súvislosti s flonikamidom sa konštatuje, že „úplnejšie posúdenie rizika pre včely nemožno vykonať bez údajov vyššej úrovne o opeľovačoch“, že „dostupná štúdia stupňa I o akútnej orálnej toxicite nebola vhodná na kvantitatívne použitie a štúdie stupňa II a III o opeľovačoch v súvislosti s flonikamidom nie sú v tomto čase k dispozícii“ a že „požiadavky pre test akútnej orálnej toxicity pre dospelé včely medonosné a údaje stupňa II a III pre včely medonosné (t. j. štúdie čiastočne v teréne/v teréne) stále nie sú splnené“ (14);

F.

keďže generálny prokurátor Kalifornie Xavier Becerra vo svojich pripomienkach z 2. novembra 2020 (15) k navrhovanému predbežnému rozhodnutiu o preskúmaní registrácie kritizoval, že EPA nemá dostatok informácií na charakterizáciu rizík flonikamidu pre opeľovače;

G.

keďže generálny prokurátor s odvolaním sa na posúdenie EPA týkajúce sa ekologického rizika ďalej vysvetľuje, že nová štúdia chronickej toxicity u dospelej včely medonosnej zahŕňala predĺžené obdobie pozorovania určené na zachytenie oneskorenej toxicity flonikamidu, keďže účinky sa často pozorujú až o mnoho dní neskôr po tom, ako hmyz zahynie vyhladovaním; keďže v rámci novej štúdie sa zistilo, že flonikamid je pre dospelé včely mimoriadne toxický; keďže na základe týchto výsledkov EPA stanovila, že registrované použitia flonikamidu by včely vystavili 17- až 51-násobku množstva flonikamidu, ktoré spôsobuje značnú ujmu; keďže počas predĺženého obdobia pozorovania sa úmrtnosť naďalej zvyšovala pri všetkých testovaných koncentráciách v závislosti od dávky; keďže úmrtnosť sa do konca predĺženého obdobia pozorovania v rámci častí štúdie týkajúcich sa flonikamidu nestabilizovala;

H.

keďže v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada predbežnej opatrnosti ako jedna zo základných zásad Únie;

I.

keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;

J.

keďže cieľom smernice 2009/128/ES je dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v Únii znižovaním rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie a podporou využívania integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník, napríklad nechemických alternatív pesticídov;

K.

keďže pri stanovovaní maximálnych hladín rezíduí (MRL) je potrebné zohľadniť kumulatívne a synergické účinky a je mimoriadne dôležité urýchlene vypracovať vhodné metódy takéhoto posudzovania;

L.

keďže podľa návrhu nariadenia Komisie by sa maximálna hladina rezíduí v prípade flonikamidu zvýšili z 0,03 mg/kg, čo zodpovedá súčasnému detekčnému limitu, na 0,7 mg/kg v prípade jahôd, na 1 mg/kg v prípade černíc a malín, na 0,7 mg/kg v prípade šípok, moruší, plodov hlohu azarolského, plodov bazy čiernej a iného drobného a bobuľového ovocia, na 0,8 mg/kg v prípade čučoriedok, brusníc, ríbezlí a egrešov, na 0,3 mg/kg v prípade inej koreňovej a hľuzovej zeleniny všeobecne, ale na 0,6 mg/kg v prípade reďkoviek, na 0,07 mg/kg v prípade šalátu a podobnej listovej zeleniny a na 0,8 mg/kg v prípade strukovín;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05022/2021),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/2252 z 29. decembra 2020 o podpise v mene Únie a predbežnom vykonávaní Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej a Dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska o bezpečnostných postupoch na výmenu a ochranu utajovaných skutočností (1),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0086/2021),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie (2), z 3. októbra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom (3), z 13. decembra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom (4), zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva (5), z 18. septembra 2019 o súčasnom stave postupu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (6), z 15. januára 2020 o vykonávaní a monitorovaní ustanovení o právach občanov v dohode o vystúpení (7), z 12. februára 2020 o návrhu mandátu na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (8) a z 18. júna 2020 o rokovaniach o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (9),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 29. januára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (10),

—

so zreteľom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (11) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) a na politické vyhlásenie, ktorým sa stanovuje rámec budúcich vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom (12), ktoré je priložené k dohode o vystúpení (ďalej len „politické vyhlásenie“),

—

so zreteľom na príspevky Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci,

—

so zreteľom na odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré vymenúva Komisiu za vyjednávača Únie, a na jeho prílohu, ktorá obsahuje smernice na rokovania o novom partnerstve (COM(2020)0035) (ďalej len „smernice na rokovania“),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 191,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 o zmene klímy,

—

so zreteľom na závery Rady z 23. októbra 2020 o biodiverzite – je nutné bezodkladne konať,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (1) (ďalej len „7. EAP“) a na jeho víziu do roku 2050,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (3),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (COM(2006)0232),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (7) (ďalej len „smernica o dusičnanoch“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (8), a na jej následné zmeny,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (10),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 (11),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (12),

—

so zreteľom na politické usmernenia pre Komisiu na roky 2019 – 2024, najmä na ambíciu nulového znečistenia pre Európu,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (COM(2018)0392),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe do roku 2030 (8. environmentálny akčný program – EAP) (COM(2020)0652),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

—

so zreteľom na správu s názvom Status of the World Soil Resources (Stav svetových pôdnych zdrojov), ktorú v roku 2015 uverejnila Medzivládna odborná skupina pre pôdy (ITPS), Svetové partnerstvo pre pôdu (GSP) a Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na správu Komisie z 13. februára 2021 o implementácii tematickej stratégie na ochranu pôdy a prebiehajúcich činnostiach (COM(2012)0046),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2002 s názvom Smerom k tematickej stratégii na ochranu pôdy (COM(2002)0179),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 12. apríla 2012 s názvom Usmernenia o najlepších postupoch na obmedzenie, zmiernenie alebo kompenzáciu zástavby pôdy (SWD(2012)0101),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. novembra 2003 k oznámeniu Komisie s názvom Smerom k tematickej stratégii na ochranu pôdy (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o tematickej stratégii na ochranu pôdy (14).

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o postupe Únie pre povoľovanie pesticídov (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o tematickej stratégii na ochranu pôdy (21),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 19. januára 2013 na tému „Implementácia tematickej stratégie na ochranu pôdy“ (22),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Smerom k tematickej stratégii na ochranu pôdy (COM(2002)0179) (23),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. februára 2021 o agroekológii (CDR 3137/2020),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 33/2018 s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení,

—

so zreteľom na kontrolu vhodnosti právnych predpisov EÚ o vode (SWD(2019)0439),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä na cieľ č. 15, ktorým je chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne obhospodarovať lesy, bojovať proti dezertifikácii, zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity,

—

so zreteľom na novú Lipskú chartu – transformačná sila miest pre spoločné dobro, ktorá bola prijatá 30. novembra 2020 na neformálnom zasadnutí ministrov o mestských otázkach,

—

so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

—

so zreteľom na hodnotiacu správu o degradácii a obnove pôdy, ktorú 23. marca 2018 zverejnila Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020),

—

so zreteľom na správu o stave pôdy v Európe – Príspevok Spoločného výskumného centra k správe Európskej environmentálnej agentúry s názvom Životné prostredie v Európe – stav a výhľad (SOER 2010), ktorú Komisia a Spoločné výskumné centrum zverejnili v roku 2012,

—

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o zmene klímy a pôde uverejnenú 8. augusta 2019,

—

so zreteľom na správu Úradu Organizácie Spojených národov pre znižovanie rizika katastrof (UNDRR) s názvom Economic losses, poverty & disasters: 1998 – 2017 (Hospodárske straty, chudoba a katastrofy) z roku 2018,

—

so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Rade a Komisii o ochrane pôdy (O-000024/2021 – B9-0011/2021 a O-000023/2021 – B9-0010/2021),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže pôda je základným, komplexným, multifunkčným a živým ekosystémom rozhodujúceho environmentálneho a sociálno-ekonomického významu, ktorý plní mnohé kľúčové funkcie a poskytuje služby životne dôležité pre ľudskú existenciu a na prežitie ekosystémov, aby súčasné aj budúce generácie mohli uspokojiť svoje potreby;

B.

keďže zemská pôda je najväčším suchozemským úložiskom uhlíka, pričom obsahuje približne 2 500 Gt uhlíka (1 gigatona = 1 miliarda ton) v porovnaní s 800 Gt v atmosfére a 560 Gt v rastlinách a živočíchoch; keďže zdravé pôdy sú nevyhnutné na zmierňovanie zmeny klímy, keďže odstraňujú asi 25 % ekvivalentu oxidu uhličitého, ktorý sa každý rok uvoľňuje vo svete prostredníctvom fosílnych palív; keďže z obhospodarovanej pôdy sa v celosvetovom meradle uvoľnilo 50 až 70 % pôvodných zásob uhlíka (24);

C.

keďže v Európe existuje asi 320 základných pôdnych typov, ktoré sa vyznačujú obrovskou fyzikálnou, chemickou a biologickou variabilitou svojich podtypov;

D.

keďže pôda zohráva ústrednú úlohu ako biotop a genofond, pretože poskytuje útočisko pre 25 % svetovej biodiverzity, poskytuje miestnym komunitám aj v globálnom meradle kľúčové ekosystémové služby, ako je zabezpečovanie potravín, poskytuje suroviny, zabezpečuje reguláciu klímy prostredníctvom sekvestrácie uhlíka, čistenie vody, reguláciu živín a ochranu proti škodcom, slúži ako platforma pre ľudskú činnosť a pomáha predchádzať povodniam a suchám; keďže je známe, že tvorba pôdy patrí k ekosystémovým procesom, ktoré sú v Európe na zostupe;

E.

keďže pôda je veľmi dynamický, no zároveň veľmi krehký a neobnoviteľný, obmedzený zdroj, ak vezmeme do úvahy čas potrebný na tvorbu pôdy a zhruba jednocentimetrový prírastok ornice za každých 1 000 rokov; keďže vzhľadom na tieto skutočnosti je pôda nesmierne vzácny zdroj;

F.

keďže pôdy spoluvytvárajú krásu európskej krajiny, rovnako ako lesné oblasti, pobrežia, horské oblasti a všetky európske ekosystémy;

G.

keďže pôdy pod trávnymi porastmi a lesmi sú čisté zachytávače uhlíka a podľa odhadov v EÚ každoročne odstránia až 80 miliónov ton uhlíka (25); keďže orná pôda a trávne porasty v EÚ však spolu predstavujú čisté zdroje emisií, pričom v roku 2017 vypustili asi 75,3 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého (MtCO2e) (26); keďže odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva majú preto najlepšie predpoklady nato, aby zachytávaním a ukladaním uhlíka v pôde a biomase prispeli k odstraňovaniu uhlíka z atmosféry;

H.

keďže štruktúra a vlastnosti pôdy sú výsledkom formovania pôdy, geomorfologických a geologických procesov počas tisícok rokov, a pôda je preto neobnoviteľným zdrojom; keďže je teda nákladovo omnoho úspornejšie zabrániť akémukoľvek spôsobu poškodenia pôdnej vrstvy (erózia, deštrukcia, degradácia, zasolenie atď.) a kontaminácii pôdy, ako pokúšať sa obnoviť jej funkcie;

I.

keďže pôdne funkcie vo veľkej miere závisia od celkovej pôdnej biodiverzity; keďže nadzemná a podzemná biodiverzita sú významne prepojené, pričom pôdna biodiverzita výrazne prispieva k miestnym úrovniam rastlinnej biodiverzity;

J.

keďže vo väčšine právnych predpisov na ochranu životného prostredia (napr. smernica o biotopoch alebo Natura 2000) ani v základných spoločných poľnohospodárskych právnych predpisoch EÚ sa ochrana pôdnej biodiverzity neuvádza; keďže zvyšovanie alebo udržiavanie pôdnej biodiverzity je účinné riešenie, ktoré môže pomôcť pri obnove pôdy a jej sanácii;

K.

keďže v EÚ aj na celom svete sú zem a pôda naďalej degradované širokou škálou ľudskej činnosti, ako sú zlé obhospodarovanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy, neudržateľné poľnohospodárske postupy, opúšťanie pôdy, znečisťovanie, neudržateľné lesnícke postupy a zástavba pôdy, strata biodiverzity a zmena klímy, často v kombinácii s ďalšími faktormi, čo znižuje ich schopnosť poskytovať ekosystémové služby pre celú spoločnosť;

L.

keďže je poľutovaniahodné, že EÚ a členské štáty v súčasnosti nie sú na správnej ceste, aby plnili svoje medzinárodné a európske záväzky týkajúce sa pôdy, najmä:

M.

keďže pôda zohráva významnú úlohu pri hospodárení s vodami, pretože zdravé pôdy s vysokým podielom organickej hmoty sú prospešnejšie pre vodný systém a prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu; keďže mokrade, rašeliniská a vidiecke a mestské riešenia blízke prírode umožňujú zachytávanie a infiltráciu dažďovej vody, vďaka čomu sa napĺňajú kolektory podzemnej vody, ktoré pomáhajú preklenúť obdobia sucha, a voda sa nemusí odvádzať do kanalizácie, čím sa obmedzuje vylievanie neupravenej odpadovej vody počas silných dažďov;

N.

keďže v EÚ sa zistilo niekoľko kľúčových hrozieb pre pôdu, ako napríklad zmena klímy, strata priepustnosti, zhutňovanie, erózia, záplavy a zosuvy pôdy, suchá, hydrogeologická nestabilita, úbytok organickej hmoty v pôde, požiare, búrky, zasolenie, kontaminácia, strata biodiverzity pôdy, okysľovanie a dezertifikácia; keďže väčšinu týchto prebiehajúcich procesov degradácie súčasné právne predpisy EÚ a členských štátov neriešia dostatočne alebo ich neriešia vôbec;

O.

keďže pôdna erózia postihuje 25 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ a v rozmedzí rokov 2000 až 2010 sa zvýšila približne o 20 %; keďže sa odhaduje, že pôdna erózia spôsobuje v EÚ ročnú stratu poľnohospodárskej produkcie vo výške 1,25 miliardy EUR (27); keďže zásoby uhlíka v orniciach sa stenčujú a EÚ postupe prichádza o svoje mokrade a rašeliniská; keďže rozsiahle oblasti poľnohospodárskej pôdy v EÚ sú ohrozené zasolením a dezertifikáciou, pričom 32 až 36 % európskych podorníc (28) je značne náchylných na zhutňovanie;

P.

keďže erózia je prírodný jav a môže sa prejaviť bahnotokmi, ktoré niekedy majú katastrofálne následky, ako je napríklad vznik hlbokých výmoľov, v dôsledku ktorých dochádza k strate úrodnej ornice, a keďže z dlhodobého hľadiska môže erózia nebadateľne spôsobiť degradáciu pôdy a stratu obrábateľnej pôdy;

Q.

keďže neudržateľné obhospodarovanie zeme a pôdy má viacero negatívnych dôsledkov nielen na suchozemskú a sladkovodnú biodiverzitu, ale aj na morskú biodiverzitu, a spôsobuje zmeny hydrografických podmienok, nadmernú koncentráciu živín a znečisťujúcich látok a vyššie straty a zhoršovanie stavu pobrežných morských ekosystémov; keďže sa predpokladá zhoršovanie ochrany pobreží v Európe, v dôsledku čoho je ohrozená prirodzená schopnosť pobrežných ekosystémov znižovať vplyvy zmeny klímy a extrémnych poveternostných podmienok v najzraniteľnejších pobrežných oblastiach;

R.

keďže využívaním pôdy sa mení kvalita a kvantita ekosystémových služieb, pretože sa prispôsobuje krajinný a pôdny potenciál na účely poskytovania týchto služieb; keďže hlavnými príčinami degradácie pôdy sú neudržateľné poľnohospodárske a lesnícke postupy, rozširovanie miest a zmena klímy (29);

S.

keďže informácie o pôde v Európe sú stále neúplné a neharmonizované; keďže to bráni prijatiu príslušných rozhodnutí o ochrane pôdy na regionálnej aj miestnej úrovni;

T.

keďže zodpovednosť EÚ za ochranu pôdy sa nekončí na jej hraniciach, pretože dopyt po územiach, na ktorých sa možno usadiť či pestovať potraviny a biomasu, rastie na celom svete a zmena klímy pravdepodobne negatívne ovplyvní dopyt po pôde, jej dostupnosť a degradáciu; keďže EÚ prispieva k degradácii pôdy v tretích krajinách ako čistý „dovozca“ pôdy, ktorá je svojím spôsobom súčasťou dovážaných produktov;

U.

keďže degradácia pôdy umocňuje účinky prírodných katastrof a prispieva k sociálnym problémom;

V.

keďže do roku 2050 sa veľké časti južnej Európy v dôsledku zmeny klímy a nevhodných poľnohospodárskych a agronomických postupov pravdepodobne zmenia na púšte, ak sa neprijmú rázne opatrenia; keďže táto hrozba sa v EÚ nerieši dostatočne súdržným, efektívnym a účinným spôsobom (30); keďže zasolenie sa v EÚ týka 3,8 milióna hektárov pôdy EÚ, pričom výrazné zasolenie badať pozdĺž pobreží, najmä v Stredozemí;

W.

keďže ochrana pôdy v Európe sa v súčasnosti odvodzuje od ochrany iných environmentálnych zdrojov, je neúplná a jej jednotlivé prvky sú rozdelené medzi množstvo nedostatočne koordinovaných nástrojov politiky, ktoré sú na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov často nezáväzné;

X.

keďže dobrovoľné vnútroštátne iniciatívy a súčasné vnútroštátne opatrenia sú na dosiahnutie cieľa väčšej ochrany pôdy dôležité, ale samy osebe sa ukázali ako nedostatočné a keďže je potrebné vynaložiť viac úsilia s cieľom zabrániť ďalšej degradácii vrátane záberu pôdy; keďže napriek existencii tematickej stratégie na ochranu pôdy pokračuje v celej EÚ degradácia pôdy; keďže sú potrebné aj cezhraničné riešenia pre problémy vyplývajúce zo znečistenia alebo závažných havárií;

Y.

keďže v rokoch 2000 až 2018 bola plocha zabranej pôdy 11-krát väčšia než plocha rekultivovanej pôdy (31); keďže pri neexistencii záväzných opatrení na obmedzenie záberu pôdy a podporu jej obnovy, rekultivácie a recyklácie nebude možné splniť cieľ nulového čistého záberu pôdy do roku 2050;

Z.

keďže nedostatočne komplexný, primeraný, koherentný a integrovaný právny rámec EÚ na ochranu zeme a pôdnych zdrojov Európy bol identifikovaný ako hlavný nedostatok, ktorý prispieva k nepretržitej degradácii množstva pôdy v Únii, znižuje účinnosť súčasných stimulov a opatrení a obmedzuje schopnosť Európy plniť svoj program a medzinárodné záväzky v oblasti životného prostredia, udržateľného rozvoja a klímy; keďže predošlý pokus o zavedenie právneho rámca na ochranu pôdy v EÚ sa skončil neúspechom, keď bol stiahnutý v máji 2014 po ôsmich rokoch jeho blokovania menšinou členských štátov v Rade; pripomína európsku iniciatívu občanov z roku 2016 s názvom People4Soil (Ľudia za pôdu), ktorú podporilo 500 európskych inštitúcií a organizácií a v ktorej sa žiadalo, aby sa EÚ viac angažovala v ochrane pôdy;

AA.

keďže súčasné odvetvové politiky, napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP), neplnia, čo sa od nich v tomto smere očakáva, pokiaľ ide o ochranu pôdy; keďže na väčšinu ornej pôdy sa síce vzťahuje režim SPP, no účinnú ochranu pred pôdnou eróziu neuplatňuje v priemere ani štvrtina z nich (32);

AB.

keďže 80 % dusíka vychádza nazmar a stráca sa v životnom prostredí; keďže nadmerné ukladanie dusíka ohrozuje kvalitu ovzdušia, kvalitu vody, spôsobuje zmenu klímy prostredníctvom emisií oxidu dusného, ohrozuje kvalitu pôdy a biodiverzity vrátane interakcie medzi rastlinami a opeľovačmi a sietí, ktoré spolu vytvárajú, a vedie k ubúdaniu stratosferického ozónu; keďže zlepšovanie efektívnosti využívania dusíka nielenže podporuje klimatické, prírodné a zdravotné ciele, ale mohlo by každoročne priniesť aj globálne ročné úspory vo výške 100 miliárd USD;

AC.

keďže zintenzívňovanie poľnohospodárstva a nadmerné využívanie pesticídov spôsobuje kontamináciu pôdy rezíduami pesticídov, a to aj z toho dôvodu, že niektoré pesticídy sa dlho držia v pôde a sú toxické pre necieľové druhy a majú trvalé následky pre pôdne zdravie; keďže difúzne znečistenie agrochemikáliami je hrozbou pre pôdu;

AD.

keďže právne predpisy EÚ o ochrane vody sú relatívne komplexné, no kontrole znečisťujúcich látok z pôdy sa venujú z hľadiska ochrany vody, a nie z hľadiska širšej ochrany životného prostredia vrátane ochrany samotných pôd; keďže znečisťujúce látky vypúšťané do atmosféry a vody môžu mať nepriame účinky, pretože sa usadzujú na pôde, čo môže mať negatívny vplyv na kvalitu pôdy;

AE.

keďže bolo vedecky preukázané, že pôda a pôdne organizmy sú vo veľkej miere vystavené zmesi chemických látok vrátane perzistentných a bioakumulatívnych chemických látok, rezíduí pesticídov, uhľovodíkov, ťažkých kovov a rozpúšťadiel a ich zmesí, čo zvyšuje riziko chronickej toxicity a môže spôsobiť zmenu biodiverzity, brániť obnove a ekosystémovým funkciám; keďže v Európe existujú približne 3 milióny lokalít, na ktorých prebiehajú potenciálne znečisťujúce činnosti, pričom 340 000 (33) z nich si podľa všetkého vyžaduje sanáciu; keďže chýbajú komplexné informácie o difúznom znečistení pôdy;

AF.

keďže podľa EEA absencia primeraných právnych predpisov EÚ o pôde prispieva k degradácii pôdy v Európe a keďže k udržateľnému rozvoju v Európe a vo svete nemožno napredovať, pokiaľ sa náležite nebude riešiť otázka pôdy a pôdnych zdrojov (34);

AG.

keďže 95 % našich potravín priamo alebo nepriamo pochádza z našej pôdy;

AH.

keďže z prehľadu súčasnej evidencie stavu pôd v EÚ vyplýva, že približne 60 až 70 % pôd v EÚ nie je v dobrom stave v dôsledku súčasných obhospodarovacích postupov, pričom ďalšie, bližšie neurčené percento pôd je v zlom stave v dôsledku slabo vyčíslených problémov so znečistením (35);

AI.

keďže pôdnou eróziou vplyvom vody a vetra trpí podľa odhadov 22 % európskej pôdy a keďže pri viac ako polovici poľnohospodárskej pôdy v EÚ je priemerná miera erózie vyššia než miera prirodzenej obnovy pôdy (ročná strata pôdy na hektár predstavuje viac ako jednu tonu) (36), čo poukazuje na potrebu uplatňovať udržateľné techniky obhospodarovania z hľadiska pôd;

AJ.

keďže sa odhaduje, že asi 25 % zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy v Stredozemí má problém so zasolením, čo má vplyv na jej poľnohospodársky potenciál; keďže existujúce právne predpisy EÚ sa v súčasnosti problematike zasolenia pôdy nevenujú (37);

AK.

keďže strata úrodnej pôdy na úkor rozvoja miest znižuje potenciál produkcie biologických materiálov a palív na podporu nízkouhlíkového biohospodárstva;

AL.

keďže z ekonomického hľadiska je rozumné investovať do prevencie degradácie pôdy a obnovy znehodnotenej pôdy, pretože prínosy zďaleka presahujú náklady; keďže náklady na obnovu sú podľa odhadov desaťkrát vyššie než náklady na prevenciu (38);

AM.

keďže pôda je v EÚ prevažne v súkromnom vlastníctve, ktoré sa má rešpektovať, a zároveň je pôda spoločným statkom nevyhnutným na produkciu potravín a poskytuje základné ekosystémové služby pre celú spoločnosť a prírodu; keďže je vo verejnom záujme, aby používatelia pôdy mali motiváciu prijímať preventívne opatrenia na predchádzanie degradácii pôdy, ochranu pôdy a jej udržateľné obhospodarovanie v prospech budúcich generácií; keďže by sa mali zvážiť podporné opatrenia a ďalšie finančné stimuly pre vlastníkov pôdy v záujme jej ochrany;

AN.

keďže recyklácia pôdy predstavuje len 13 % urbanistických operácií v EÚ a keďže nie je pravdepodobné, že cieľ EÚ dosiahnuť nulový čistý záber pôdy do roku 2050 bude splnený, iba ak by sa ešte viac znížili ročné miery záberu pôdy a/alebo zvýšila recyklácia pôdy (39);

AO.

keďže degradácia zeme a pôdy má neodmysliteľné cezhraničné aspekty spojené napríklad so zmenou klímy, množstvom a kvalitou vody a znečistením, ktoré si vyžadujú reakciu na úrovni EÚ, konkrétne opatrenia zo strany členských štátov a viacstrannú spoluprácu s tretími krajinami; keďže sa môže stať, že za postupy spôsobujúce degradáciu pôdy v jednej krajine bude musieť znášať náklady iný členský štát; keďže z rozdielov medzi vnútroštátnymi režimami ochrany pôdy, napr. pokiaľ ide o kontamináciu pôdy, môžu hospodárskym subjektom vyplývať veľmi odlišné povinnosti, čo môže narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

AP.

keďže výkopová zemina predstavovala v roku 2018 (40) vyše 520 miliónov ton odpadu, takže ide o vôbec najväčší zdroj odpadu produkovaného v EÚ; keďže výkopová zemina sa podľa platných právnych predpisov EÚ považuje za odpad, a preto sa zneškodňuje na skládkach; keďže väčšina týchto pôd nie je kontaminovaná a mohla by sa znovu bezpečne použiť, ak by sa stanovil cieľ zhodnocovania a zároveň komplexný systém vysledovateľnosti;

AQ.

keďže kompaktná a primeraná politika ochrany pôdy v EÚ je predpokladom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, cieľov Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody, a najmä cieľa klimatickej neutrality, stratégie „z farmy na stôl“, stratégie biodiverzity, cieľa nulového znečistenia, stratégie pre biohospodárstvo a ďalších základných environmentálnych a spoločenských výziev;

AR.

keďže pravidelne aktualizované, harmonizované a otvorené údaje a informácie o pôde sú základným predpokladom na lepšiu tvorbu politiky na základe údajov a dôkazov v záujme ochrany pôdnych zdrojov na úrovni EÚ a členských štátov;

AS.

keďže Európsky výbor regiónov vo svojom stanovisku z 5. februára 2021 vyzval Komisiu, aby „navrhla novú európsku smernicu o poľnohospodárskej pôde v snahe zamedziť poklesu organických látok v pôde, zastaviť jej eróziu a vniesť do nej život, najmä v poľnohospodárskej praxi“ (41);

AT.

keďže potravinová bezpečnosť závisí od pôdnej bezpečnosti a každý postup, ktorý narúša pôdne zdravie, je hrozbou pre potravinovú bezpečnosť; keďže zdravšie pôdy produkujú zdravšie potraviny;

AU.

keďže v článkoch 4 a 191 ZFEÚ sú zakotvené základné zásady politiky v oblasti životného prostredia a je v nich ustanovená spoločná zodpovednosť v tejto oblasti;

AV.

keďže lesné pôdy tvoria polovicu pôd v EÚ a zdravé lesy vyznačujúce sa biodiverzitou môžu významne prispieť k pôdnemu zdraviu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

—

so zreteľom na články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 1.– 2. októbra 2020 (1) a 21. júla 2020 (2),

—

so zreteľom na závery Rady ECOFIN z 27. novembra 2020 (3),

—

so zreteľom na návrhy Komisie, ktoré sa majú prijať, najmä o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB), spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (4) a balíku v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva (5), ako aj na pozície Európskeho parlamentu k týmto návrhom,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (6), ktoré navrhol Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (výbor TAXE),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (7), ktoré navrhol jeho druhý Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (výbor TAXE2),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré uskutočnil jeho vyšetrovací výbor s cieľom preskúmať údajné porušenia a nesprávny úradný postup pri uplatňovaní práva Únie v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (výbor PANA) (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam (9), ktoré navrhol Osobitný výbor pre finančnú trestnú činnosť, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam (TAX3),

—

so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na všetky uvedené uznesenia Európskeho parlamentu (10),

—

so zreteľom na svoju štúdiu s názvom Vplyv digitalizácie na medzinárodné daňové záležitosti: výzvy a nápravy (11),

—

so zreteľom na inkluzívny rámec G20/OECD o Akčnom pláne na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) z októbra 2015, a najmä na jeho opatrenie 1 týkajúce sa daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie,

—

so zreteľom na predbežnú správu inkluzívneho rámca G20/OECD s názvom Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie, ktorá bola prijatá v roku 2018, a jeho pracovný program na vypracovanie konsenzuálneho riešenia daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ktorý bol prijatý v máji 2019,

—

so zreteľom na úvodné vyhlásenie a správy o koncepcii prvého a druhého piliera, ktoré prijal inkluzívny rámec G20/OECD v októbri 2020, ako aj na k nemu pripojené výsledky hospodárskej analýzy a posúdenia vplyvu, ktoré vypracoval sekretariát OECD,

—

so zreteľom na výsledky rôznych samitov krajín G7, G8 a G20, ktoré sa konali na témy medzinárodných daňových otázok,

—

so zreteľom na prebiehajúcu prácu Výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach v oblasti daňových výziev súvisiacich s digitalizáciou hospodárstva,

—

so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu digitálnej dane zo 14. januára 2021, ktoré vypracovala Komisia, (Ares(2021)312667),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 s názvom Spravodlivé zdaňovanie v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0 (12),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0103/2021),

A.

keďže súčasné medzinárodné pravidlá dane z príjmov právnických osôb sú založené na zásadách, ktoré boli vypracované začiatkom 20. storočia, a už nie sú vhodné pre čoraz globalizovanejšie a digitalizovanejšie hospodárstvo, čím umožňujú viacero škodlivých daňových praktík, ktoré ohrozujú verejné finančné prostriedky a spravodlivú hospodársku súťaž;

B.

keďže proporcionalita a uskutočniteľnosť týchto medzinárodných daňových pravidiel sú teraz predmetom preskúmania v kontexte rokovaní OECD s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych spoločností v čoraz globalizovanejšom a digitalizovanejšom hospodárstve;

C.

keďže digitalizujúca sa ekonomika prehĺbila existujúce problémy spôsobené nadmerným spoliehaním sa nadnárodných spoločností na nehmotný majetok, ako je duševné vlastníctvo;

D.

keďže po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a po sérii odhalení rôznych praktík daňových únikov, agresívneho daňového plánovania, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a prania špinavých peňazí sa krajiny G20 dohodli na globálnom riešení týchto otázok na úrovni OECD prostredníctvom projektu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý viedol k vytvoreniu akčného plánu BEPS;

E.

keďže akčnému plánu BEPS sa podarilo dosiahnuť globálny konsenzus v mnohých otázkach s cieľom bojovať proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; keďže sa však nedospelo k dohode o tom, ako riešiť daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva, čo viedlo k prijatiu samostatnej záverečnej správy o opatrení č. 1 akčného plánu BEPS v roku 2015;

F.

keďže Európsky parlament opakovane požadoval reformu medzinárodného systému dane z príjmov právnických osôb s cieľom bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a riešiť výzvy spojené so zdaňovaním digitálneho hospodárstva;

G.

keďže Komisia v roku 2018 predložila dva návrhy týkajúce sa zdaňovania digitálneho hospodárstva vrátane dočasného krátkodobého riešenia, ktorým sa zavádza daň z digitálnych služieb (DST), a dlhodobého riešenia vymedzujúceho významnú digitálnu prítomnosť ako zdaniteľný nexus, pokiaľ ide o právnické osoby, ktoré by malo nahradiť daň z digitálnych služieb; keďže Komisia predložila 25. októbra 2016 návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2016)0683); keďže Európsky parlament podporil všetky tieto návrhy, ale neboli prijaté v Rade, čo prinútilo niektoré členské štáty jednostranne zaviesť daň z digitálnych služieb;

H.

keďže nekoordinované a odlišné dane z digitálnych služieb zavedené členskými štátmi s rôznymi daňovými pravidlami a kritériami zvyšujú fragmentáciu v rámci jednotného trhu, vytvárajú väčšiu daňovú neistotu a majú nižšiu efektívnosť v porovnaní so spoločným riešením na európskej úrovni;

I.

keďže jednostranné opatrenia členských štátov prinášajú riziko zvýšenia medzinárodných obchodných sporov, ktoré môžu ovplyvniť digitálne aj nedigitálne podniky v rámci jednotného trhu;

J.

keďže inkluzívny rámec OECD/G20 pre boj proti BEPS – v súlade s mandátom, ktorý v marci 2017 udelili ministri financií skupiny G20, a v nadväznosti na prijatie pracovného programu v máji 2019 – pracuje prostredníctvom svojej pracovnej skupiny pre digitálne hospodárstvo na globálnom riešení založenom na konsenze, ktoré sa zakladá na dvoch pilieroch: prvý pilier sa zameriava na pridelenie práv zdanenia prostredníctvom nových pravidiel týkajúcich sa rozdelenia zisku a zdaniteľného nexu a druhý pilier sa zaoberá zostávajúcimi otázkami BEPS, pričom zavádza opatrenia na zabezpečenie minimálnej úrovne zdaňovania;

K.

keďže 12. októbra 2020 inkluzívny rámec G20/OECD uverejnil balík pozostávajúci z úvodného vyhlásenia a správ o koncepcii prvého a druhého piliera, ktorý odráža zhodné názory na viaceré politické prvky, zásady a parametre v oboch pilieroch a zároveň identifikuje zostávajúce politické a technické otázky, ktoré je potrebné riešiť;

L.

keďže zisky popredných nadnárodných spoločností v digitálnej sfére sa v posledných rokoch výrazne zvýšili; keďže obmedzenia pohybu v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 ďalej urýchlili tento trend prechodu na hospodárstvo založené na digitálnych službách, čím fyzické podniky, a najmä malé a stredné podniky (MSP), ešte viac znevýhodnili; keďže existuje naliehavá potreba konať rýchlo, berúc do úvahy cieľ inkluzívneho rámca G20/OECD uzavrieť rokovania v júli 2021 ako dobrý prvý krok k spravodlivejšiemu rozdeleniu daňového zaťaženia;

M.

keďže primerané medzinárodné daňové právne predpisy sú kľúčové v záujme predchádzania praktikám v oblasti daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam a na návrh spravodlivého a účinného daňového systému, ktorý rieši nerovnosť a zabezpečuje istotu a stabilitu, ktoré sú predpokladom hospodárskej súťaže, ako aj rovnakých podmienok pre spoločnosti, najmä pre MSP;

N.

keďže digitalizácia hospodárstva umožnila malým spoločnostiam z celého sveta a z rôznych odvetví zvýšiť konkurencieschopnosť a osloviť nových klientov; keďže menšie startupy a rozširujúce sa podniky by mali zostať nezaťažené opatreniami EÚ v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva;

O.

keďže digitálne podniky sa pri vytváraní obsahu vo veľkej miere spoliehajú na nehmotné aktíva na vytváranie obsahu, najmä využívaním a speňažovaním údajov používateľov, a keďže súčasné daňové systémy túto tvorbu hodnoty nezachytávajú; keďže tento jav nezosúlaďuje miesto tvorby hodnoty s miestom zdanenia;

P.

keďže neexistencia medzinárodnej dohody alebo nariadenia EÚ o zdaňovaní digitálneho hospodárstva je prekážkou konkurencieschopnejšieho podnikateľského prostredia priaznivého pre rast v rámci digitálneho jednotného trhu;

Q.

keďže závažná hospodárska kríza, ktorej Únia čelí, si vyžaduje moderné daňové politiky, ktoré členským štátom umožnia efektívnejšie a účinnejšie vyberať dane z činností vykonávaných v rámci jednotného trhu;

R.

keďže členské štáty by mali úzko spolupracovať a zaujať jednotnú, silnú a ambicióznu pozíciu v medzinárodných daňových rokovaniach;

S.

keďže v záveroch Rady z 27. novembra 2020 sa uvádza, že Európska rada v marci 2021 posúdi situáciu týkajúcu sa práce na dôležitej otázke digitálneho zdaňovania;

T.

keďže ministri financií G20 sa stretli 7.–8. apríla 2021 a stretnú sa 9.–10. júla 2021 a zohľadnia oba piliere rokovaní o inkluzívnom rámci;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.