3.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 486/1

Oznámenie Komisie o uplatňovaní smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ zmenená smernicou 2014/52/EÚ) na zmeny a rozšírenie projektov – bod 24 prílohy I a bod 13 písm. a) prílohy II vrátane súvisiacich hlavných pojmov a zásad

(2021/C 486/01)

Obsah

Úvod

1.1. Dostupné zdroje informácií

Kľúčové zásady a vymedzenie pojmov

2.1.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – rozsah pôsobnosti

2.2.

Kľúčové príslušné vymedzenie pojmov a ustanovenia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

2.2.1.

Projekt

2.2.2.

Povolenie

2.2.3.

Rozdelenie projektov

2.2.4.

Posúdenie celkových vplyvov projektu

2.2.5.

Náprava nevykonaného posudzovania vplyvov na životné prostredie

Riadenie zmien a rozšírení projektov

3.1.

Súvislosti

3.2.

Pojem zmeny/rozšírenia projektu

3.3.

Príloha I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – kategória projektov I.24

3.3.1.

Príloha I – projekty s limitmi

3.3.2.

Príloha I – projekty bez limitov

3.4.

Príloha II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – kategória projektov II.13 a)

Uplatňovanie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na zmeny a rozšírenia jadrových elektrární

Úvod

4.1.

Príklady prác alebo vonkajších zásahov súvisiacich so zmenami alebo rozšíreniami kategórie projektov jadrových elektrární

4.2.

Povoľovanie zmien alebo rozšírení projektov jadrových elektrární

4.2.1. Osobitné prípady predĺženia životnosti a dlhodobej prevádzky

4.3.

Hlavné zásady posúdenia zmien alebo rozšírení projektov jadrových elektrární v zmysle rozhodnutia Doel

4.4.

Stanovenie rizika a potreby posúdenia vplyvov na životné prostredie

4.5.

Referenčné porovnávanie pri implementácii smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v jadrovej oblasti

Zhrnutie hlavných bodov

1. ÚVOD

Cieľom tohto usmerňovacieho dokumentu je poskytnúť príslušným orgánom a zainteresovaným stranám objasnenie k uplatňovaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (1) zmenenej smernicou 2014/52/EÚ Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (2) (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) v zmysle najnovšej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Usmernenie sa konkrétne zameriava na zmeny a rozšírenia uvedené v prílohe I a prílohe II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a osobitná kapitola je venovaná jadrovému odvetviu.

Bod 24 prílohy I a bod 13 písm. a) prílohy II sa týkajú zmien a rozšírení projektov a majú široké uplatnenie, keďže sa vzťahujú na úpravy všetkých kategórií projektov v rámci pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Správne uplatňovanie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na zmeny a rozšírenia projektov je kľúčové na celkovú implementáciu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Časť najnovšej judikatúry, najmä rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-411/17 (3) o predĺžení životnosti jadrovej elektrárne Doel v Belgicku (ďalej len „rozhodnutie Doel“), priniesla nové prvky, ktoré sa majú zvážiť pri riešení zmien projektov podľa prílohy I, a potvrdila hlavné zásady uplatňovania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Obe kategórie projektov súvisiace so zmenou alebo rozšírením projektu boli predmetom mnohých žiadostí o informácie týkajúce sa ich uplatňovania od príslušných vnútroštátnych orgánov a iných zainteresovaných strán aj vzhľadom na ich všeobecný procesný charakter.

Komisia sa na základe uvedených úvah preto rozhodla vydať toto usmernenie s cieľom opísať tieto pojmy a zásady podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vrátane vymedzenia pojmov a ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Cieľom usmernenia je zlepšiť implementáciu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie prostredníctvom kontextových názorných príkladov povinností vyplývajúcich zo smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, presadzovania konzistentného prístupu a rámca platných ustanovení o zmenách a rozšíreniach projektov.

Vzhľadom na to, že existuje množstvo praktických situácií, ktoré sú často zložité, a že smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa vzťahuje na veľké množstvo odvetví a typov projektov, nie je možné poskytnúť vyčerpávajúci zoznam príkladov. Príslušné vnútroštátne orgány možno budú musieť uplatňovať požiadavky smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na základe individuálnych prípadov a hodnotiť každý prípad s prihliadnutím na osobitné okolnosti. Na dosiahnutie konzistentnej implementácie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Komisia vyzýva členské štáty, aby dobrovoľne iniciovali referenčné porovnávanie v súvislosti so zmenami a rozšíreniami projektov. Takáto činnosť by ponúkla príležitosť na zhromaždenie odborných znalostí a porovnanie príkladov z každého členského štátu a mohla by postupne viesť k vypracovaniu spoločných metodík na úrovni EÚ a zjednodušiť praktické vykonávanie v osobitných prípadoch.

1.1. Dostupné zdroje informácií

Autoritatívny výklad práva EÚ je oprávnený poskytovať len Súdny dvor Európskej únie. Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola často predmetom vecí predložených Súdnemu dvoru a množstvo vecí sa zaoberalo otázkou vymedzenia pojmov, opisu alebo rozsahu pôsobnosti jednotlivých kategórií projektov uvedených v prílohe I a II.

Rozhodnutia Súdneho dvora obsahujú kľúčové všeobecné zásady, ktoré slúžia ako užitočné usmernenie na výklad kategórií projektov uvedených v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj iných pojmov vrátane výkladu samotného pojmu „projekt“.

Útvary Komisie okrem tohto usmerňovacieho dokumentu vypracovali a pravidelne aktualizujú brožúru o Rozhodnutiach Súdneho dvora — Posudzovanie vplyvov projektov na životné prostredie (4).

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie výslovne odkazuje na iné medzinárodné dohody, ako je Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo) (5) a Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) (6). Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie by sa preto mala vykladať v súlade s uvedenými dohovormi (7). Okrem toho vzhľadom na širokú škálu odvetví, na ktoré sa vzťahuje smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, obsahujú mnohé ďalšie legislatívne nástroje na úrovni EÚ vymedzenie pojmov uvedených v prílohách I a II alebo sa zaoberajú činnosťami, na ktoré sa vzťahujú prílohy I a II (8).

Pri príprave tohto usmernenia Komisia zohľadnila Usmerňovací dokument k uplatňovaniu Dohovoru z Espoo na predĺženie životnosti jadrových elektrární vypracovaný v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK) (9).

2. KĽÚČOVÉ ZÁSADY A VYMEDZENIE POJMOV

2.1. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – rozsah pôsobnosti

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie stanovuje procesné povinnosti týkajúce sa verejných a súkromných projektov v rámci jej pôsobnosti, ktoré budú mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie. Tieto projekty musia byť predmetom povolenia a pred vydaním tohto povolenia musia prejsť posúdením z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie.

Projekty patriace do rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú rozdelené do kategórií a uvedené v prílohách I a II. Projekty uvedené v prílohe I sú tie, ktoré sa považujú za projekty s významnými vplyvmi na životné prostredie a spravidla podliehajú povinnému posúdeniu (článok 4 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Podľa článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a bez ohľadu na výnimočné prípady uvedené v článku 2 ods. 4 sa musia vplyvy projektov, ktoré spadajú do prílohy I k smernici, na životné prostredie systematicky posúdiť ako také a pred povolením (10). Z toho vyplýva, že členské štáty nemajú v tejto súvislosti žiadny priestor na vlastné uváženie. Okrem toho väčšina kategórií projektov uvedených v prílohe I obsahuje limity, ktoré priamo súvisia s rozsahom uplatňovania. Ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch priradia limity pre kategórie projektov uvedené v prílohe I, pre ktoré nie sú takéto limity stanovené v prílohe I, obmedzil by sa tým rozsah uplatňovania smernice o posudzovaní vplyvov životného prostredia (11).

Projekty uvedené v prílohe II nemusia mať nevyhnutne významný vplyv na životné prostredie v každom prípade. Mali by prejsť procesom určenia – všeobecne známym pod pojmom „zisťovacie konanie“ – aby sa zistilo, či budú mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie. V súlade s článkom 4 ods. 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa určenie pravdepodobných významných vplyvov na životné prostredie môže vykonať na základe skúmania každého jednotlivého prípadu, stanovením limitov alebo kritérií alebo kombináciou týchto metód s prihliadnutím na príslušné výberové kritériá uvedené v prílohe III k smernici (vlastnosti projektov, umiestnenie projektov, typ a vlastnosti potenciálneho vplyvu).

Článkom 2 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – ako kľúčovou usmerňovacou zásadou a základným cieľom – sa obmedzuje voľná úvaha členských štátov, najmä pokiaľ ide o projekty uvedené v prílohe II, keďže sa vyžaduje, aby boli projekty posúdené z hľadiska ich vplyvov v prípade, že pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia (12).

2.2. Kľúčové príslušné vymedzenie pojmov a ustanovenia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

V tejto časti sa uvádzajú hlavné príslušné vymedzenie pojmov a ustanovenia týkajúce sa projektov a ich zmien alebo rozšírení.

2.2.1. Projekt

V článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa „projekt“ vymedzuje ako:

„–	realizácia stavieb alebo iných zariadení alebo plánov,

–	iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín.“

Prítomnosť fyzických prác

Súdny dvor pri viacerých príležitostiach opakovane potvrdil (13), že pojem „projekt“ sa vzťahuje na práce alebo vonkajší zásah. Obnovenie existujúceho povolenia (napríklad na prevádzku letiska ako vo veci C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i., bod 24, alebo skládky ako vo veci C-121/11, Pro-Braine a i., bod 31) nie je možné bez realizácie prác alebo zásahov, ktoré menia fyzický stav daného miesta, kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a). Prítomnosť prác alebo vonkajších zásahov je preto predpokladom na to, aby sa činnosť kvalifikovala ako „projekt“ v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

V rozhodnutí Doel Súdny dvor pripomenul, že: „Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem ‚projekt‘ zodpovedá najmä s ohľadom na znenie článku 1 ods. 2 písm. a) prvej zarážky smernice o PVŽP prácam alebo zásahom, ktoré menia fyzický stav daného miesta“ (bod 62).

Rovnaký princíp, pri uplatnení na bod 24 prílohy I a bod 13 písm. a) prílohy II, znamená, že na to, aby spadali do rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a vymedzenia projektu podľa článku 1 ods. 2 písm. a), zmeny alebo rozšírenia existujúcich projektov predpokladajú práce alebo zásahy, ktoré menia fyzický stav pôvodných projektov (14).

2.2.2. Povolenie

V článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa „povolenie“ vymedzuje takto:

„c)	‚povolenie‘ znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt“.

Potreba povolenia

Súdny dvor pri niekoľkých príležitostiach zdôraznil, že „členské štáty musia smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie implementovať spôsobom plne zodpovedajúcim požiadavkám, ktoré stanovuje, berúc do úvahy jej základný cieľ, ktorým je, ako to vyplýva z článku 2 ods. 1, podriadiť projekty, ktoré môžu mať najmä svojím charakterom, veľkosťou alebo umiestnením podstatný vplyv na životné prostredie, postupu povolenia a posudzovaniu ich vplyvov, a to pred vydaním povolenia“ (15).

Preto zmeny alebo rozšírenia projektov v zmysle bodu 24 prílohy I alebo bodu 13 písm. a) prílohy II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie, budú podliehať požiadavke na vydanie povolenia.

Forma povolenia

V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa povolenie vymedzuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (16).

Pojem „povolenie“ teda zahŕňa širokú škálu aktov (t. j. rozhodnutia, povolenia a iné nástroje na udelenie oprávnenia) v závislosti od vnútroštátnych postupov platných v členských štátoch. Nie je vymedzený názvom ani postupom jeho prijatia v súlade s príslušným vnútroštátnym právom daného členského štátu, ale jeho právnym účinkom. Ako zdôraznil Súdny dvor, kvalifikácia rozhodnutia ako „povolenia“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa musí uskutočniť na základe vnútroštátneho práva a v súlade s právom EÚ (17).

V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nevyžaduje jednotný postup na udelenie povolenia (18) a v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie posudzovanie vplyvov na životné prostredie „možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo postupov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice“. Preto sa v jednotlivých členských štátoch pozorujú rozdiely, pokiaľ ide o terminológiu súvisiacu s povolením. Okrem rôznych názvov (napr. stavebné povolenie, rozhodnutie, oprávnenie) sa môže líšiť aj postup vedúci k prijatiu povolenia. Napríklad možno vydať povolenie prostredníctvom správneho konania na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni alebo prostredníctvom legislatívneho postupu (19), pokiaľ sú dodržané príslušné ustanovenia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Samotné povolenie musí byť konečným rozhodnutím, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (rovnaký princíp platí v prípade viacetapových konaní, pozri nasledujúcu časť).

Ak sa zmeny alebo rozšírenia projektov v zmysle bodu 24 prílohy I a bodu 13 písm. a) prílohy II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie, prijímajú prostredníctvom legislatívneho postupu, musia byť posúdené aj z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie v súlade s článkom 2 ods. 1 (20).

V tejto súvislosti je takisto dôležité načrtnúť rozdiel medzi povolením v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a povolením/licenciou súvisiacou s prevádzkou (objektu/zariadenia/areálu). Takéto „povolenia“, ako sú vymedzené alebo používané v iných legislatívnych nástrojoch, napríklad v smernici o priemyselných emisiách (21) alebo smernici o skládkach odpadov (22), sú relevantné pre určité prevádzkové režimy. Na druhej strane pojem „povolenie“, ako je chápaný v kontexte smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, oprávňuje (podľa vymedzenia) navrhovateľa realizovať projekt (napr. realizovať stavebné práce, zariadenia alebo plány alebo iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny (23)). Prevádzkové povolenie alebo prevádzková licencia je na základe príslušných právnych predpisov (24) väčšinou spojená s oprávnením súvisiacim s prevádzkou projektu a často vychádza z predchádzajúceho rozhodnutia a vykonáva ho v rámci viacetapového konania. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach, obnovenie prevádzkového povolenia/prevádzkovej licencie bez realizácie akýchkoľvek prác alebo zásahov, ktoré menia fyzický stav daného miesta, je potrebné odlišovať od pojmu „povolenie“ (25).

Zmeny a rozšírenia projektov vo viacetapových konaniach

Povoľovanie projektov niekedy prebieha v rámci zložitých správnych konaní, ktoré pozostávajú z rôznych etáp a procesov. Ak sa zistí zmena alebo rozšírenie projektu (26), je kľúčové určiť, „kedy“ by sa malo uplatniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie a „čo“ by sa malo posudzovať v každej etape. V rámci viacetapového konania na udelenie povolenia sa toto posudzovanie musí v podstate uskutočniť hneď, ako je možné určiť a posúdiť všetky vplyvy, ktoré môže mať projekt na životné prostredie (27).

V rozhodnutí Doel Súdny dvor pripomenul existujúcu judikatúru (28). Podľa článku 2 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pokiaľ ide o projekty, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa musí vykonať „pred udelením povolenia“ (bod 82). Takisto uviedol, že „v prípade, že vnútroštátne právo zavádza viacetapové povoľovacie konanie, posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie treba v podstate uskutočniť hneď, ako je možné určiť a posúdiť všetky vplyvy, ktoré tento projekt pravdepodobne má na životné prostredie“ (bod 85).

Súd poukázal aj na situácie, keď má postup udeľovania povolenia niekoľko etáp a jednou z etáp je hlavné rozhodnutie, ktoré stanovuje parametre pre ostatné vykonávacie rozhodnutia. V týchto prípadoch musí posudzovanie vplyvov na životné prostredie súvisieť s hlavným rozhodnutím, pokiaľ niektoré vplyvy na životné prostredie nie sú známe až v neskoršej etape a nesúvisia s vykonávacími rozhodnutiami. Posúdenie ďalších vplyvov známych v neskoršej etape sa môže vykonať v tejto neskoršej etape (29). Podľa Súdneho dvora je „hlavné rozhodnutie“ také rozhodnutie, ktoré vymedzuje „podstatné vlastnosti“ projektu, o ktorých sa v neskoršej etape nebude diskutovať ani sa nebudú meniť (30) . V takýchto prípadoch musia členské štáty zabezpečiť, aby sa posúdenie vplyvov na životné prostredie týkalo hlavného rozhodnutia.

Okrem toho sa Súdny dvor zaoberal aj potrebou posúdiť vplyvy takýchto projektov ako celku. Ak postup udeľovania povolenia pozostáva z viac ako jednej etapy – jednej zahŕňajúcej hlavné rozhodnutie a druhej zahŕňajúcej vykonávacie rozhodnutie, ktoré nemôže ísť nad rámec parametrov stanovených v hlavnom rozhodnutí – príslušný orgán je za určitých okolností povinný vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie v súvislosti s projektom aj po udelení územného rozhodnutia, keď budú vyhradené záležitosti následne schválené (31). Toto posúdenie musí byť komplexné, aby sa vzťahovalo na všetky aspekty projektu, ktoré ešte neboli posúdené alebo ktoré si vyžadujú nové posúdenie. Ako zopakoval Súdny dvor, v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa prijíma celkové posúdenie vplyvov projektov alebo ich zmien na životné prostredie, ktoré sa nesmie obmedzovať len na priame vplyvy samotných predpokladaných prác a na vplyvy na životné prostredie, ktoré môžu byť vyvolané používaním alebo prevádzkou týchto prác (32). Takéto posúdenie takisto nezohľadňuje skutočnosť, že prípadne ide o cezhraničný projekt (33).

2.2.3. Rozdelenie projektov

Účel smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nemožno obísť rozdelením projektov a nezohľadnenie kumulatívneho účinku viacerých projektov nesmie v praxi znamenať, že sa všetky vyhnú povinnosti vykonať posúdenie, keď ako celok pravdepodobne budú mať významné vplyvy na životné prostredie v zmysle článku 2 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (34). To môže byť relevantné najmä pre zložité projekty vypracované v etapách, v prípade ktorých môžu byť potrebné následné žiadosti o povolenie.

Ak viaceré projekty spoločne môžu mať významné vplyvy na životné prostredie v zmysle článku 2 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ich vplyv na životné prostredie by sa mal posudzovať ako celok a kumulatívnym spôsobom. Súdny dvor vo svojej judikatúre obhajuje široký výklad smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zdôraznil, že smernica sa snaží o „celkové posúdenie vplyvov projektov alebo ich zmien na životné prostredie“ (35).

Napríklad, pokiaľ ide o dĺžku, Súdny dvor zistil, že projekt týkajúci sa diaľkovej prepravy nemožno rozdeliť na kratšie časti menšieho významu, aby sa tak projekt ako celok, ako aj časti vyplývajúce z tohto rozdelenia vyhli požiadavkám smernice. Ak by to bolo možné, bola by vážne ohrozená efektívnosť smernice vzhľadom na to, že na to, aby sa dotknuté orgány vyhli požiadavkám smernice, stačilo by rozdeliť projekt týkajúci sa diaľkovej prepravy na tieto kratšie časti menšieho významu (36).

Súdny dvor takisto zdôraznil, že pri rozhodovaní o tom, či sa musí vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie, sa zohľadnenie kumulatívneho účinku môže ukázať ako potrebné na to, aby sa zabránilo obídeniu právnej úpravy Európskej únie rozdelením projektov, ktoré ako celok môžu mať podstatný vplyv na životné prostredie. Vnútroštátnym orgánom prináleží so zreteľom na túto judikatúru preskúmať, či a v akom rozsahu treba posúdiť vplyv dotknutých projektov a projektov uskutočnených skôr na životné prostredie (37).

2.2.4. Posúdenie celkových vplyvov projektu

V rozhodnutí Doel sa potvrdila ďalšia dôležitá zásada smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou je povinnosť posúdiť celkové vplyvy projektu a uskutočniť komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Súdny dvor v bodoch 64 – 72 usúdil, že opatrenia stanovené na rozšírenie existujúceho projektu (opatrenia na opätovné spustenie jadrovej elektrárne na obdobie 10 rokov alebo odloženie jej deaktivácie o 10 rokov, ako je uvedené v bode 59) nemôžu byť oddelené od modernizačných prác, s ktorými sú neoddeliteľne spojené, a preto spolu tvoria jeden projekt. Opatrenia uvedené v zákone z roku 2015 (predĺženie životnosti) totiž nemožno umelo oddeľovať od prác potrebných z technického a finančného hľadiska. Tieto práce boli zákonodarcovi známe a súviseli so zákonom (pozri body 67 – 69). Hoci uplatnenie zásady bolo ponechané na overenie vnútroštátnemu sudcovi, Súdny dvor usúdil, že opatrenia a práce sú súčasťou toho istého projektu (bod 71).

Okrem toho sa treba náležite zaoberať potrebou posúdiť celkové vplyvy projektu ako celku, keď sa počas prevádzky zariadenia vykonajú početné technické alebo prevádzkové zmeny. Hoci je bežné, že zariadenie prechádza nepretržitou údržbou a množstvom bezpečnostných vylepšení, ktoré by nepredstavovali významné riziko pre životné prostredie, ak by sa posudzovali jednotlivo, v prípade, že by takéto operácie jasne súviseli a predstavovali by projekt v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ich kumulatívny vplyv na životné prostredie by sa potom mal posudzovať ako celok.

Ak teda existuje neoddeliteľná súvislosť medzi viacerými menšími zmenami, ktoré dokazujú, že menšie zmeny sú súčasťou jednej komplexnej činnosti (vykonávanej napríklad s preukázateľným zámerom predĺžiť životnosť jadrovej elektrárne alebo prevádzky zariadenia), môžu predstavovať projekt v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Technické dokumenty, plány riadenia, investičné plány, administratívne akty alebo zákony, ako aj dôvodové správy týkajúce sa správnych aktov alebo zákonov môžu byť nápomocné pri zisťovaní, či je séria zmien neoddeliteľne spojená a či je súčasťou takejto komplexnej činnosti (vykonávanej s preukázateľným zámerom predĺžiť životnosť jadrovej elektrárne).

Potreba posudzovať projekt ako celok (pokiaľ ide o jeho zložky, ako aj jeho vplyvy) bola ďalej posilnená revidovanou smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (38).

2.2.5. Náprava nevykonaného posudzovania vplyvov na životné prostredie

Členské štáty musia implementovať smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie spôsobom, ktorý plne zodpovedá jej požiadavkám so zreteľom na jej základný cieľ. Z článku 2 ods. 1 jasne vyplýva, že pred udelením povolenia sa pre projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významné vplyvy na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov (39). Z tejto základnej zásady smernice vyplýva, že v prípade projektov uvedených v prílohách I a II k smernici sa musí pred získaním povolenia na projekt vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacie konanie.

V opačnom prípade „práce týkajúce sa dotknutého projektu [môže navrhovateľ] začať iba v rozpore s požiadavkami zmenenej a doplnenej smernice“ (40).

V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nestanovuje posúdenie vplyvov na životné prostredie či zisťovacie konanie ex post, ani sa nestanovujú ako možný právny prostriedok nápravy v prípade nedodržania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nevykonanie zisťovacieho konania pri projektoch uvedených v prílohe II alebo postupu posudzovania vplyvov projektov uvedených v prílohe I na životné prostredie predstavuje porušenie práva Európskej únie (41).

Podľa zásady lojálnej spolupráce ustanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ sú však členské štáty povinné napraviť dôsledky porušenia práva Únie. Povinnosť napraviť nevykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva zo zásady spolupráce zakotvenej v primárnom práve EÚ a ustálenej judikatúre (42). Príslušné orgány sú teda povinné v rámci svojej pôsobnosti prijať opatrenia potrebné na nápravu nevykonania posúdenia vplyvov na životné prostredie, napríklad zrušením alebo pozastavením už vydaného povolenia, s cieľom vykonania takéhoto posúdenia, a to v rámci procesnej autonómie členských štátov (43).

Súdny dvor rozhodol, že aj keď právo EÚ nebráni vnútroštátnym pravidlám, ktoré v určitých prípadoch umožňujú legitimizáciu operácií alebo aktov, ktoré sú v rozpore s právom EÚ, a jasne uviedol, že takáto možná legitimizácia by mala byť podriadená podmienke, že dotknutým osobám neumožní obísť pravidlá práva EÚ alebo ich neuplatniť, a mala by mať výnimočnú povahu (44).

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post je možným nápravným opatrením v prípade nedodržania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie de facto (napr. v situáciách, keď už bolo udelené povolenie bez vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie a práce sa buď vykonali, alebo sa majú vykonať).

Súdny dvor rozhodol, že posudzovanie vykonané po dokončení projektu a jeho uvedení do prevádzky sa nemôže obmedziť na jeho budúci vplyv na životné prostredie, ale musí zohľadniť aj jeho vplyv na životné prostredie od okamihu dokončenia projektu. V prípade neuskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie požadovaného smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie právo Únie preto na jednej strane vyžaduje, aby členské štáty odstránili protiprávne dôsledky tohto neuskutočnenia, a na druhej strane nebráni tomu, aby sa posúdenie týchto vplyvov uskutočnilo v rámci nápravy dodatočne po dokončení dotknutého projektu a po jeho uvedení do prevádzky, pod podmienkou, že:

—	vnútroštátne predpisy umožňujúce túto nápravu neposkytujú dotknutým osobám možnosť obchádzať alebo neuplatniť pravidlá práva EÚ a

—	posúdenie uskutočnené v rámci nápravy sa netýka len budúcich vplyvov tohto projektu na životné prostredie, ale zohľadňuje aj environmentálne vplyvy, ku ktorým došlo od okamihu jeho dokončenia (45).

Postupy posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post by sa mali používať iba výnimočne a ako náprava na zabezpečenie dosiahnutia cieľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, aj keď sa postup formálne neuskutočnil a členské štáty by ho nemali uplatňovať na obchádzanie požiadaviek smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (46).

Povinnosť členských štátov prijať všetky opatrenia potrebné na nápravu nezákonných dôsledkov absencie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa vzťahuje aj na prípady nevykonania a posudzovania vplyvov na životné prostredie na zmeny alebo rozšírenia projektov.

3. RIADENIE ZMIEN A ROZŠÍRENÍ PROJEKTOV

3.1. Súvislosti

Smernica Rady 85/337/EHS (47) sa pôvodne výslovne nevzťahovala na zmeny alebo rozšírenia existujúcich projektov, s výnimkou odkazu v bode 12 prílohy II na „Zmeny územných projektov zaradených v prílohe I a projekty uvedené v prílohe I, pokiaľ sú určené výhradne alebo hlavne na vývoj a skúšanie nových metód alebo výrobkov a nemajú sa využívať dlhšie ako rok“ (príloha II bod 12).

Dvanásť rokov po pôvodnej smernici bol vložený bod 13 písm. a) prílohy II ako prvá kategória projektov týkajúca sa zmien projektov, a to s rovnakým znením, aké má v súčasnosti. Konkrétne Smernica Rady 97/11/ES (48) zmenila smernicu 85/337/EHS a doplnila bod 13 do prílohy II: „akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo prílohe II už autorizovaných, vykonaných, alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie“ (49).

Bod 24 prílohy I bol vložený šesť rokov po vložení prvej kategórie projektu týkajúcej sa zmeny projektu. Zmenami zavedenými smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (50) s cieľom zosúladiť právne predpisy Spoločenstva s ustanoveniami Aarhuského dohovoru sa objasnilo, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je povinné pre „akúkoľvek zmenu alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak takáto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, ak sú, ustanovené v tejto prílohe“.

Od vloženia bodu 24 prílohy I do textu smernice vydal Súdny dvor iba jedno rozhodnutie vysvetľujúce túto kategóriu projektov, a to rozhodnutie vo veci C-411/17.

3.2. Pojem zmeny/rozšírenia projektu

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevymedzuje pojmy „zmena alebo rozšírenie“ a neuvádza príklady. Čo presne predstavuje zmenu alebo rozšírenie, bude závisieť od typu projektu. Niektoré príklady takýchto zmien alebo rozšírení sú uvedené ďalej v častiach 3.3.1 a 3.3.2 na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Bod 24 prílohy I a bod 13 písm. a) prílohy II sú špecifické kategórie projektov, ktoré sa vzťahujú na zmeny a rozšírenia všetkých kategórií projektov v rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie so všetkými ich špecifikami.

3.3. Príloha I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – kategória projektov I.24

Bod 24 prílohy I – Akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak takáto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe.

V bode 24 prílohy I sa výslovne odkazuje na akúkoľvek zmenu alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I, ktoré spĺňajú prípadné limity stanovené v tejto prílohe (51).

Súdny dvor v rozhodnutí Doel ďalej objasnil kľúčovú zásadu, na základe ktorej vzniká povinnosť vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie v prípade zmien alebo rozšírení projektov uvedených v prílohe I na základe environmentálneho rizika takejto zmeny.

Súdny dvor pripomenul, že posúdenia vplyvov na životné prostredie sa musia vykonať v prípade projektov, ktoré sú uvedené v prílohe k smernici, ak pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie z dôvodu ich povahy, veľkosti alebo umiestnenia, a pokračoval:

„78.	Pokiaľ ide o bod 24 prílohy I smernice o PVŽP, z jeho znenia a systematiky vyplýva, že sa týka zmien alebo rozšírení projektu, ktoré sa najmä svojou povahou alebo rozsahom vyznačujú podobnými rizikami, pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie, ako samotný projekt.

79.

Opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, ktoré majú za následok predĺženie doby platnosti povolenia na výrobu elektrickej energie oboma dotknutými elektrárňami na priemyselné účely o značnú dobu v trvaní desiatich rokov, pričom predtým bola ohraničená na štyridsať rokov zákonom z 31. januára 2003, sa musia s ohľadom na významné rekonštrukčné práce, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na zastaranosť týchto elektrární a povinnosť zabezpečiť ich súlad s bezpečnostnými normami, považovať za opatrenia s porovnateľným rozsahom, pokiaľ ide o riziká vplyvov na životné prostredie, aký má prvotné uvedenie uvedených elektrární do prevádzky.“

V bode 78 rozhodnutia Doel Súdny dvor stanovil kľúčovú zásadu, na základe ktorej vzniká povinnosť vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie v prípade zmeny alebo rozšírenia projektov uvedených v prílohe I. Mierou posúdenia príslušných kritérií je riziko z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Ak je riziko spojené so zmenou alebo rozšírením projektu porovnateľné s rizikom, ktoré predstavuje samotná pôvodná kategória projektu, projekt spadá do bodu 24 prílohy I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (52).

V prejednávanej veci Súdny dvor odkázal tak na opatrenia, ktoré majú za následok predĺženie platnosti povolení na výrobu elektriny, ako aj na rozsah prác. V bode 79 sa odvolával na predĺženie prevádzky jadrových elektrární o významné obdobie (10 rokov) a na skutočnosť, že sú potrebné významné renovačné práce (53). Súdny dvor dospel k záveru, že environmentálne riziká projektu majú porovnateľný rozsah, ako keď boli jadrové elektrárne prvýkrát uvedené do prevádzky.

V rozsudku sa odkazuje na povahu alebo rozsah zmeny alebo rozšírenia projektu ako nevyčerpávajúce príklady kritérií na posúdenie toho, či sú environmentálne riziká podobné rizikám pôvodného projektu. Z rozsudku takisto nevyplýva, že obe kritériá musia byť splnené kumulatívne. Ako rozhodujúci prvok sa javí skutočnosť, že celková analýza daného projektu ukazuje, že existujú podobné riziká ako v prípade pôvodného projektu (v prejednávanej veci jadrových elektrární a jadrových reaktorov). Z toho vyplýva, že povaha a rozsah zmeny/rozšírenia projektu sa nejavia ako jediné možné kritériá. Takisto sa nejaví ako potrebné, aby riziká vyplývali z povahy i rozsahu projektu, pokiaľ sú vo výsledku podobné rizikám pôvodného projektu. Nezdá sa byť vylúčené, že riziko môže vyplývať aj z povahy samotného projektu alebo z jeho rozsahu („najmä svojou povahou alebo rozsahom“ (54)).

3.3.1. Príloha I – projekty s limitmi

Pre viac ako polovicu kategórií projektov podľa prílohy I sú stanovené limity. Preto pri zmenách alebo rozšíreniach takýchto projektov, ktoré spĺňajú alebo prekračujú tieto limity, sa musí vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie, pretože tieto zmeny alebo rozšírenia predstavujú riziko podobné pôvodnej kategórii projektu (55).

Napriek tomu je dôležité poznamenať, že na základe ustálenej judikatúry sa pri prácach na úprave prvkov existujúcich projektov, pre ktoré sú v prílohe I stanovené limity, musí starostlivo posúdiť, za akých okolností sú tieto limity splnené. Súdny dvor vo veci C-2/07, Abraham a i., rozhodol, že „[…] stavebné úpravy letiska s hlavnou vzletovou a pristávacou dráhou s dĺžkou 2 100 m a viac nie sú len úpravy, ktoré majú za cieľ predĺžiť dráhu, ale všetky úpravy (56) týkajúce sa budov, zariadení a vybavenia tohto letiska, pokiaľ ich možno vzhľadom na ich povahu, význam a charakteristiky považovať za úpravy samotného letiska. To isté platí aj v prípade prác určených na podstatné zvýšenie činnosti letiska a leteckej prevádzky“ (bod 36) (57).

3.3.2. Príloha I – projekty bez limitov

Pokiaľ ide o projekty uvedené v prílohe I s limitmi, každá zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I bez limitov, ktoré najmä svojou povahou alebo rozsahom, predstavujú riziká, ktoré sú z hľadiska vplyvov na životné prostredie podobné tým, ktoré predstavuje samotný projekt, by sa mali považovať za projekty spadajúce do bodu 24 prílohy I. Takéto projekty prinášajú prirodzené riziko významných vplyvov na životné prostredie v zmysle článku 2 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto by mali podliehať posúdeniu vplyvu na životné prostredie podľa článku 4 ods. 1 (58).

V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa neuvádza postup na stanovenie úrovne rizika z hľadiska vplyvov projektu na životné prostredie, a preto je na navrhovateľoch a príslušných orgánoch, aby daný projekt analyzovali. Z pohľadu navrhovateľov a príslušných orgánov zodpovedných za posudzovanie vplyvov na životné prostredie je dôležitým prvkom určiť, v ktorom okamihu si zmena alebo rozšírenie projektu vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie. Usmernenie pre odborníkov na posudzovanie vplyvov na životné prostredie o rôznych prístupoch, ktoré možno použiť na stanovenie rizika významných vplyvov na životné prostredie, je uvedené v Usmernení pre určenie rozsahu hodnotenia (59) a pre vypracovanie správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (60).

Vo všetkých prípadoch, ako je uvedené v časti 2.2.2, však členské štáty musia zabezpečiť implementáciu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie spôsobom plne zodpovedajúcim požiadavkám, ktoré stanovuje, berúc do úvahy jej základný cieľ, ktorým je, ako to vyplýva z článku 2 ods. 1, podriadiť projekty, ktoré môžu mať podstatný vplyv na životné prostredie najmä svojím charakterom, veľkosťou alebo umiestnením, posudzovaniu ich vplyvov, a to pred vydaním povolenia (61).

Príloha I obsahuje 16 typov projektov bez prideleného limitu, ktoré možno rozdeliť do troch skupín – projekty súvisiace s jadrovou energetikou [bod 2 písm. b) a bod 3 prílohy I], priemyselné zariadenia [body 4, 6, 9, bod 18 písm. a) a bod 22 prílohy I] a lineárne projekty, ako je výstavba rozsiahlych železničných tratí, diaľnic a ciest prvej triedy [bod 7 písm. a) – rozsiahle železničné trate (62) a písm. b) prílohy I].

Vo veci C-411/17 Súdny dvor v časti 1 výroku dospel k záveru, že opätovné začatie činnosti priemyselnej výroby elektrickej energie na obdobie takmer desať rokov v neprevádzkovanej jadrovej elektrárni s účinkom odkladu dátumu jej deaktivácie a ukončenia jej činnosti, ktorý pôvodne stanovil vnútroštátny zákonodarca, o desať rokov a jednak odklad termínu pôvodne stanoveného tým istým zákonodarcom na deaktiváciu a ukončenie priemyselnej výroby elektrickej energie v prevádzkovanej elektrárni tiež o desať rokov, opatrenia, ktoré zahŕňajú práce veľkého rozsahu (63) na modernizácii predmetných elektrární, ako je zmena fyzického stavu miesta, predstavujú „projekt“ v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v zásade sa musí vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie v súvislosti s týmto projektom pred prijatím týchto opatrení.

Analogicky zmeny alebo rozšírenia projektov uvedených v prílohe I bez stanoveného limitu, ktoré najmä svojou povahou alebo rozsahom predstavujú riziká, ktoré sú z hľadiska vplyvov na životné prostredie podobné rizikám samotného pôvodného projektu, musia byť predmetom posúdenia.

3.4. Príloha II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – kategória projektov II.13 a)

Bod 13 písm. a) prílohy II – Akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo tejto prílohe už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena alebo rozšírenie neuvedené v prílohe I).

Ustanovenie sa vzťahuje na každú zmenu alebo rozšírenie, ktoré môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Zisťovacie konanie projektov v tejto kategórii sa má vykonať v súlade s podrobnými požiadavkami a kritériami uvedenými v článku 4 smernice o posudzovaní vplyvov životného prostredia, prílohe II.A a prílohe III k tejto smernici. V článku 4 ods. 3 sa vyžaduje, aby príslušné orgány zohľadnili príslušné kritériá pri rozhodovaní, či je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, t. j. vlastnosti projektov (vrátane veľkosti a riešenia celého projektu), umiestnenie projektu a typ a vlastnosti potenciálnych vplyvov. Tieto kritériá sú uvedené v prílohe III k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Príslušný orgán musí vydať rozhodnutie, či má byť navrhovaný projekt podľa prílohy II predmetom postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo nie, na základe informácií poskytnutých navrhovateľom v súlade s podrobnými požiadavkami uvedenými v prílohe II.A (vrátane opisu fyzických vlastností celého projektu). Od orgánu sa takisto vyžaduje, aby zohľadnil všetky ďalšie príslušné posúdenia vplyvov na životné prostredie vykonané podľa iných právnych predpisov EÚ ako podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o zisťovacom konaní musí byť odôvodnené, zverejnené (článok 4 ods. 5) a musí byť predmetom preskúmania, ako je stanovené v judikatúre (64). Príslušný orgán musí napokon rozhodnúť, či sa posudzovanie o vplyvoch na životné prostredie vyžaduje v lehote uvedenej v článku 4 ods. 6 alebo nie.

V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa neuvádza vymedzenie „významne nepriaznivých“ vplyvov. Všeobecný význam pojmu „významný“ opisuje, aké výrazné alebo dôležité môžu byť vplyvy. Pojem „nepriaznivý“ na druhej strane opisuje, že tieto vplyvy sú nepríhodné alebo škodlivé. V tejto súvislosti poskytujú kritériá uvedené v prílohe III k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie všeobecné usmernenie, ktoré môže slúžiť ako vhodný rámec na určenie významnosti nepriaznivých vplyvov.

Ako už bolo zdôraznené v časti 2.1, príslušné orgány by mali pri určovaní, či by zmeny alebo rozšírenia určitých projektov uvedených v prílohe I a prílohe II mali byť predmetom posúdenia, zohľadniť základný cieľ smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a teda pred vydaním povolenia by projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie najmä svojou povahou, veľkosťou alebo umiestnením, mali byť predmetom predbežného posúdenia z hľadiska ich vplyvov, ako aj ich širokého rozsahu a účelu.

4. UPLATŇOVANIE SMERNICE O POSUDZOVANÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE NA ZMENY A ROZŠÍRENIA JADROVÝCH ELEKTRÁRNÍ

Úvod

V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa uvádzajú atómové elektrárne (65) a iné atómové reaktory vrátane demontovaných alebo rozložených takýchto elektrární alebo reaktorov v bode 2 písm. b) prílohy I. Ďalšie kategórie projektov uvedené v bode 3 písm. a) a b) prílohy I zahŕňajú zariadenia na výrobu a obohatenie atómového paliva alebo na spracovanie, uskladnenie alebo odstránenie nerádioaktívneho atómového paliva alebo rádioaktívneho odpadu. V zmysle najnovšej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa jadrového odvetvia je účelom tejto časti preskúmať, kedy a ako sa postup posudzovania vplyvov na životné prostredie vzťahuje na zmeny alebo rozšírenia existujúcich projektov jadrovej kategórie.

V tomto usmernení sa zohľadňuje aj najnovší vývoj v tejto oblasti v rámci Dohovoru z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice a predstavuje sa v zmysle ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a najnovšej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Konkrétne v decembri 2020 zmluvné strany Dohovoru z Espoo prijali Usmernenie k uplatňovaniu dohovoru na predĺženie životnosti jadrových elektrární (66). Takéto predĺženia môžu takisto predstavovať zmeny alebo rozšírenia projektov podľa ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto sú relevantné pre tento usmerňovací dokument.

Terminológia

Hoci určitá terminológia používaná v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nie je totožná s terminológiou v Dohovore z Espoo, pojmy sú vzájomne prepojené a smernica by sa mala vykladať v zmysle Dohovoru z Espoo. Napríklad, zatiaľ čo v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa uvádza vymedzenie pojmu „projekt“, v Dohovore z Espoo z roku 1991 sa používa pojem „navrhovaná činnosť“. Pokiaľ ide o koncepciu zmien a rozšírení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Dohovor z Espoo sa vzťahuje na nové alebo plánované činnosti, ako aj na „akúkoľvek zásadnú zmenu činnosti“. Ako je uvedené v časti 3.2, v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nevymedzujú pojmy „zmena alebo rozšírenie“ existujúcich projektov. Podobne sa v Dohovore z Espoo nevymedzuje „zásadná zmena“ činnosti. Napriek rozdielom v terminológii sú prítomné podobnosti v podstate.

Podobne možno z hľadiska terminológie pokračovanie prevádzky elektrárne po pôvodne stanovenej prevádzkovej životnosti označovať mnohými pojmami, napríklad v závislosti od licenčného režimu a regulačného rámca. Týmto spôsobom môžeme hovoriť o predĺžení životnosti prevádzky, pokračovaní prevádzky alebo dlhodobej prevádzke (67) atď.

V usmernení k Dohovoru z Espoo sa používa pojem „predĺženie životnosti“ jadrových elektrární pragmatickým spôsobom na základe spoločného chápania pojmu medzi stranami a uvádza sa opis najbežnejších situácií v tomto ohľade. V tomto usmernení sa uvádza aj pojem „dlhodobá prevádzka“, ktorý vo všeobecnosti používa Európska komisia a Súdny dvor EÚ [a iné medzinárodné fóra, napríklad Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE)].

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a legislatíva Euratomu

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je založená na Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Ako uviedol Súdny dvor EÚ vo svojej nedávnej judikatúre, „Zmluva o Euratome a Zmluva o FEÚ majú rovnakú právnu silu, ako to ilustruje článok 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome, podľa ktorého sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neodchyľujú od ustanovení Zmluvy o Euratome. […] keďže Zmluva o Euratome je odvetvovou zmluvou na podporu výskumu, rozvoja a investícií do jadrového priemyslu, zatiaľ čo Zmluva o FEÚ má oveľa širšie ciele a zveruje Únii rozsiahle právomoci v celom rade oblastí a sektorov, v odvetví jadrovej energie sa v prípade, keď Zmluva o Euratome neobsahuje osobitné pravidlá, uplatnia pravidlá Zmluvy o FEÚ“ (68). Preto Zmluva o Euratome nebráni uplatneniu pravidiel práva Únie v oblasti životného prostredia v tomto odvetví a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa uplatňuje na jadrové elektrárne a iné jadrové reaktory (69).

Zmluva o Euratome a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v každom prípade uplatňujú súbežne. V článku 37 Zmluvy o Euratome sú uvedené osobitné ustanovenia o bezpečnosti a ochrane pred ionizujúcim žiarením vrátane rádioaktívnej kontaminácie vody, pôdy alebo ovzdušia. V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa vyžaduje, aby sa v prípade projektu, ktorý bude mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, náležitým spôsobom identifikovali, opísali a posúdili priame a nepriame významné vplyvy na obyvateľstvo, ľudské zdravie, biodiverzitu, územie, pôdu, vodu, vzduch, klímu, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a krajinu, ako aj vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

Pri uplatňovaní ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie musia príslušné orgány zohľadňovať „potrebný účinok“ postupov ustanovených Zmluvou o Euratome, ako aj osobitný súbor práv a povinností udelených a uložených Komisii a členským štátom podľa Zmluvy o Euratome (70).

4.1. Príklady prác alebo vonkajších zásahov súvisiacich so zmenami alebo rozšíreniami kategórie projektov jadrových elektrární

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ďalej nevymedzuje pojmy „zmeny alebo rozšírenia existujúcich projektov“ ani neuvádza ich príklady. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach, podľa judikatúry Súdneho dvora je prítomnosť prác alebo iných vonkajších zásahov nevyhnutným predpokladom na identifikáciu projektu v zmysle smernice. V prípade absencie podrobnejšieho vymedzenia sú v tomto usmernení určené a zoskupené názorné príklady rôznych možných prác alebo vonkajších zásahov v jadrovej elektrárni, ktoré zahŕňajú modernizácie, úpravy alebo výmeny zariadení a systémov, ktoré sa môžu v elektrárni uskutočniť.

Počet a zložitosť technických systémov inštalovaných v jadrovej elektrárni sú veľmi vysoké a bolo by nepraktické pokúsiť sa vymenovať všetky rôzne možné zásahy. Príklady prác alebo vonkajších zásahov realizovaných v jadrových elektrárňach, ktoré vedú k úpravám alebo výmenám štruktúr, systémov a komponentov elektrární, však možno zhrnúť do nasledujúcich troch kategórií:

—

Zlepšenie výkonnosti/hospodárnosti elektrárne

Keďže dôvodom výstavby a prevádzky jadrovej elektrárne je výroba elektrickej energie a zisk z jej predaja, držitelia povolení na jadrovú elektráreň majú motiváciu zlepšovať výkonnosť elektrárne z hľadiska jej schopnosti vyrábať elektrickú energiu alebo znižovať jej prevádzkové náklady. Zlepšenia elektrárne, ktoré môžu okrem iného znížiť požiadavky na údržbu alebo manuálne operácie, prispejú k zníženiu prevádzkových nákladov. Zvýšenie množstva vyrobenej elektrickej energie sa dosiahne najmä zvýšením kapacity reaktora na výrobu energie alebo skrátením jeho prestojov. Súvisiace projekty modernizácie elektrárne môžu zahŕňať renovovanie alebo výmenu turbíny, generátora, transformátora, kondenzátora; zmeny projektového riešenia paliva (napr. vyššie obohatenie) na zvýšenie tepelného výkonu aktívnej zóny alebo predĺženie času zotrvania paliva v aktívnej zóne (čo vedie k menším/kratším výpadkom pri dopĺňaní paliva); zmeny v chemickom režime vody (napr. zníženie tvorby koróznych produktov); renovovanie vybraných bilančných systémov elektrárne na dosiahnutie vyššej efektívnosti energetického cyklu; modernizácia riadiacich systémov a rozhraní človek-stroj (napr. hlavná riadiaca miestnosť) na dosiahnutie vyššej spoľahlivosti a dostupnosti elektrárne atď. Tieto úpravy možno zrealizovať kedykoľvek počas životnosti elektrárne.

—

Udržiavanie stavu elektrárne v súlade s jej technickou špecifikáciou/licenciou

Práce alebo vonkajšie zásahy vykonané v jadrovej elektrárni na účely udržiavania stavu elektrárne v súlade s jej technickou špecifikáciou alebo licenciou môžu siahať od pravidelnej údržby (napríklad montáž náhradných dielov), cez rozsiahle renovácie systémov, konštrukcií a komponentov, až po výmenu komponentov vrátane hlavných komponentov, ako sú parné generátory, hlavy tlakových nádob reaktora, mechanizmy pohonu regulačných kaziet alebo vnútorné časti reaktora. Výmena komponentov môže byť potrebná z dôvodu starnutia, opotrebovania alebo poškodenia, alebo z dôvodu zastarania (napr. výmena starnúcich analógových systémov kontroly a riadenia za moderné digitálne systémy). V mnohých prípadoch ide o náhrady podobných komponentov, hoci niektoré môžu priniesť vyššiu bezpečnosť alebo spoľahlivosť vďaka vylepšenému projektovému riešeniu alebo použitiu modernejších technológií.

Realizácia týchto druhov prác môže byť potrebná kedykoľvek počas životnosti jadrového reaktora (71).

—

Zlepšovanie bezpečnosti

Zlepšovaním bezpečnosti sa zvyčajne riešia problémy zistené v rámci procesu neustáleho zlepšovania jadrovej bezpečnosti, napríklad prostredníctvom periodického hodnotenia bezpečnosti alebo spätnej väzby z prevádzkových skúseností. Takéto zlepšovanie môže byť potrebné kedykoľvek počas životnosti elektrárne.

Medzi typické príklady zlepšovania bezpečnosti môže patriť dodatočná alternatívna výstavba nových zariadení potrebných na pokračovanie prevádzky jadrovej elektrárne; elektrické zdroje/generátory; filtrované odvetrávanie kontajnmentu; inštalácia systémov na riadenie vodíka vytvoreného počas vážnych havárií (napr. pasívne autokatalytické rekombinátory a/alebo vodíkové horáky); posilňovacie/kvalifikačné systémy, konštrukcie a komponenty pre vyššiu seizmickú odolnosť; dodatočný rôznorodý okruh chladenia jadra alebo iný bezpečnostný systém v aktívnej zóne; inštalácia alternatívneho konečného chladiča (napr. chladiaca veža) alebo zavedenie dodatočných prostriedkov na získavanie chladiacej vody (napr. studne); systémy pretlakovej ochrany primárneho okruhu; zvýšená ochrana pred povodňami (napríklad nové hrádze, úpravy odvodnenia alebo podobné práce na prekonanie vyšších stupňov povodní); úpravy kontroly chemického zloženia vody; dodatočné opatrenia na detekciu požiaru a protipožiarnu ochranu atď.

Príklady prác alebo vonkajších zásahov v uvedených troch kategóriách sa môžu vyskytovať jednotlivo alebo v kombinácii a mali by sa posudzovať v každom jednotlivom prípade v súlade s ustanoveniami smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a judikatúry Súdneho dvora EÚ. V závislosti od ich povahy alebo rozsahu v príslušnom prípade, ak sa tieto zásahy kvalifikujú ako zmeny alebo rozšírenia „projektu“ v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, môžu spôsobiť buď posudzovanie vplyvov na životné prostredie (bod 24 prílohy I), alebo zisťovacie konanie [podľa bodu 13 písm. a) prílohy II]; v určitých prípadoch nemusia spadať do rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je na príslušných orgánoch, aby posúdili, či niektoré práce predstavujú projekt podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ako by sa mali posudzovať na základe zásad smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

4.2. Povoľovanie zmien alebo rozšírení projektov jadrových elektrární

Všetky jadrové elektrárne podliehajú povoľovaciemu režimu a ich výstavba a prevádzka je možná len na základe rozhodnutia vydaného príslušným orgánom. Prístup k povoľovaniu prevádzky jadrových elektrární v členských štátoch sa líši najmä tým, že povolenia na takúto prevádzku sa udeľujú buď na konkrétne časovo obmedzené obdobie povolenia (napríklad 10 rokov), alebo na dobu neurčitú.

Jadrové elektrárne sa po uvedení do prevádzky podrobujú sústavnému hodnoteniu bezpečnosti, monitorovaniu (vrátane monitorovania životného prostredia) a inšpekciám počas celého životného cyklu, na ktoré dohliadajú príslušné orgány. Príslušné orgány sú zodpovedné aj za overenie, či prevádzka jadrovej elektrárne spĺňa podmienky príslušného povolenia a či prevádzkovatelia prijímajú všetky požadované opatrenia na zabezpečenie tohto súladu a jadrovej bezpečnosti (72). V závislosti od konkrétneho vnútroštátneho postupu musí prevádzkovateľ pod kontrolou príslušného orgánu vykonať dodatočné posúdenia a vyhodnotiť prevádzku jadrovej elektrárne v rôznych bodoch, okrem iného v kontexte periodického hodnotenia bezpečnosti, tematických preskúmaní (vonkajšie riziká, konkrétna spätná väzba prevádzkových skúseností) alebo predĺženia prevádzkovej životnosti (73). Tieto posúdenia by s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňali otázku, či bude elektrárni povolené pokračovať v nezmenenej prevádzke (alebo bez akýchkoľvek zásadnejších zmien); či je na pokračovanie prevádzky potrebný zásah, napríklad opatrenia súvisiace so zlepšením jadrovej bezpečnosti; či musí byť elektráreň definitívne odstavená (napr. ak v konečnom dôsledku nie je možné implementovať potrebné bezpečnostné opatrenia alebo ak sa prevádzkovateľ domnieva, že implementácia takýchto opatrení nie je opodstatnená na základe jeho budúcej stratégie prevádzky).

V dôsledku úplného rámca inšpekcií, bezpečnostných hodnotení a zásady sústavného zlepšovania podľa smernice o jadrovej bezpečnosti sa pravidelne identifikujú zlepšenia bezpečnosti a ich implementácia sa plánuje včas. Zlepšenia bezpečnosti zvyčajne zodpovedajú podmienkam existujúceho povolenia na prevádzku jadrovej elektrárne a sú v súlade s nimi (bežne zoskupené v licencii jadrovej elektrárne).

Ak požadované zmeny predstavujú projekt v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a už boli posúdené predchádzajúcim posúdením vplyvov na životné prostredie, toto posúdenie sa nebude musieť opakovať, pokiaľ sa medzičasom nezmenia okolnosti (pozri časť 4.4 ďalej).

Orgány členských štátov sú zodpovedné za posúdenie, aké akty v ich vnútroštátnych právnych predpisoch predstavujú povolenie na zmenu alebo predĺženie prevádzkovej životnosti jadrových elektrární, t. j. rozhodnutie, ktorým sa prevádzkovateľovi udeľuje právo pokračovať v projekte, aby sa zabezpečilo splnenie/dodržanie ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (na tento účel pozri časť 2.2.2).

Pri určovaní, čo znamená takéto povolenie, nie je dôležitý názov (napríklad „licencia“ alebo „povolenie“), ale skôr povoľovacia funkcia s ohľadom na práva alebo povinnosti prevádzkovateľa. Napríklad interné postupy alebo posúdenia príslušného orgánu, po ktorých nenasleduje povolenie na vykonanie prác, by sa preto nepovažovali za povolenie v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

4.2.1. Osobitné prípady predĺženia životnosti a dlhodobej prevádzky

Toto usmernenie sa týka všetkých typov zmien a rozšírení. Predĺženie životnosti a dlhodobá prevádzka sú osobitné prípady. Teoreticky by k obidvom mohlo dôjsť bez prác, ale v praxi sa v členských štátoch EÚ dá očakávať, že ich budú sprevádzať práce.

V usmernení k uplatňovaniu Dohovoru z Espoo na predĺženie životnosti jadrových elektrární sa poskytli užitočné príklady a faktory, ktoré treba vziať do úvahy.

Príklad periodického hodnotenia bezpečnosti

Prevádzkovatelia môžu využiť prebiehajúce procesy na identifikáciu existencie projektu a potreby povolenia v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Jadrové elektrárne v rámci EÚ podliehajú osobitnému režimu hodnotenia jadrovej bezpečnosti v súlade s príslušnou legislatívou Euratomu, ktorý sa nazýva aj periodické hodnotenie bezpečnosti. V článku 8c Smernica Rady 2009/71/Euratom (74) sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ „systematicky a pravidelne, minimálne raz za desať rokov, posudzoval bezpečnosť jadrového zariadenia“. Periodické hodnotenie bezpečnosti „má za cieľ zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej základne a identifikovať ďalšie zlepšenia bezpečnosti s prihliadnutím na starnutie zariadenia, prevádzkové skúsenosti, najnovšie výsledky výskumu a vývoj medzinárodných noriem“. Periodické hodnotenie bezpečnosti je teda hĺbkové preskúmanie, ktoré identifikuje a hodnotí bezpečnostný význam odchýlok od platných súčasných bezpečnostných noriem a medzinárodne uznávaných osvedčených postupov s prihliadnutím na prevádzkové skúsenosti, príslušné výsledky výskumu a súčasný stav technológie. Tento proces prispieva k posúdeniu schopnosti jadrovej elektrárne pokračovať v bezpečnej prevádzke a ďalej zvyšovať úroveň bezpečnosti. Na základe analýzy výsledkov hodnotenia prevádzkovateľa môže príslušný orgán napríklad povoliť pokračovanie prevádzky elektrárne až do konca nasledujúceho cyklu periodického hodnotenia bezpečnosti (zvyčajne 10 rokov).

Je dôležité poznamenať, že samotné periodické hodnotenie bezpečnosti nie je vzhľadom na svoju povahu a účel samo osebe rozhodnutím o rozšírení alebo zmene prevádzkového režimu (napr. dlhodobá prevádzka). V určitých prípadoch však zistenia hodnotenia môžu viesť k vydaniu rozhodnutia príslušným orgánom s cieľom implementovať zistenia tohto hodnotenia (napríklad potreba zlepšenia bezpečnosti v elektrárni pred pokračovaním jej prevádzky alebo súbežne s pokračovaním jej prevádzky). V niektorých prípadoch sa periodické hodnotenie bezpečnosti používa aj na podporu procesu rozhodovania o predĺžení alebo obnovení licencie alebo môže byť súčasťou viacstupňového postupu rozhodovania (pozri aj časť 2.2.2). Periodické hodnotenie bezpečnosti si však ako také nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Ak výsledkom periodického hodnotenia bezpečnosti budú práce, môžu si vyžadovať posúdenie vplyvov na životné prostredie a povolenie, ak predstavujú zmenu alebo rozšírenie v zmysle bodu 24 prílohy I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, alebo ak predstavujú zmenu alebo rozšírenie v zmysle bodu 13 písm. a) prílohy II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a členské štáty v súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 4 ods. 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie určili, že je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

4.3. Hlavné zásady posúdenia zmien alebo rozšírení projektov jadrových elektrární v zmysle rozhodnutia Doel

Ako sa uvádza v časti 3.3, Súdny dvor dospel k záveru, že smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie treba vykladať v tom zmysle, že opätovné spustenie alebo odloženie odstavenia jadrovej elektrárne (75), obidve na obdobie 10 rokov (ďalej len „opatrenia“), opatrenia, ktoré si vyžadujú náklady na práce vo výške približne 700 miliónov EUR (76) na modernizáciu predmetných elektrární tak, že sa zmení fyzický stav miest, predstavujú „projekt“ v zmysle uvedenej smernice a posúdenie vplyvov na životné prostredie sa musí v zásade vykonať s ohľadom na tento projekt pred prijatím týchto opatrení (77). Aby sa dospelo k tomuto záveru, Súdny dvor rozhodol, že povahou prác (78) sa mení fyzický stav predmetných miest v zmysle judikatúry Súdneho dvora, a preto nemožno opatrenia umelo oddeliť od prác, s ktorými sú neoddeliteľne spojené, pri posudzovaní, či predstavujú projekt v zmysle smernice. Súdny dvor preto rozhodol, že opatrenia a práce sú súčasťou toho istého projektu v zmysle tohto ustanovenia (79).

V bode 78 rozhodnutia Doel sa stanovuje kľúčová zásada, na základe ktorej vzniká povinnosť vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie v prípade zmeny alebo rozšírenia projektov uvedených v prílohe I. Mierou posúdenia príslušných kritérií je riziko z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Ak je riziko spojené so zmenou alebo rozšírením projektu porovnateľné s rizikom, ktoré predstavuje samotná pôvodná kategória projektu, projekt spadá do bodu 24 prílohy I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Znenie rozsudku naznačuje, že povaha alebo rozsah zmeny alebo rozšírenia projektu sú nevyčerpávajúce príklady kritérií na posúdenie toho, či sú environmentálne riziká podobné rizikám pôvodného projektu a nemusia byť nevyhnutne splnené kumulatívne.

Preto možno z rozsudku vyvodiť záver, že opatrenia, ktoré majú za následok predĺženie trvania platnosti povolení jadrových elektrární na výrobu elektrickej energie o významné obdobie a ktoré zahŕňajú významné renovačné práce, ktoré sú neoddeliteľne spojené s opatreniami na modernizáciu/úpravu dotknutých elektrární, ktorých cieľom je zmeniť fyzický stav miest, spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 24 prílohy I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože predstavujú riziká, ktoré sú z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie podobné rizikám v čase, keď boli elektrárne prvýkrát uvedené do prevádzky. Ide najmä o prípad, keď dlhodobé predĺženie času prevádzky a renovačné práce majú podobný význam ako vo veci C-411/17.

Okrem uvedenej hlavnej zásady sa v rozhodnutí Doel potvrdili ďalšie dôležité zásady smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré sú relevantné aj pri uplatňovaní smernice na zmeny a rozšírenia jadrových elektrární (pozri časti o posúdení celkových vplyvov projektu a viacstupňovom rozhodovaní).

4.4. Stanovenie rizika a potreby posúdenia vplyvov na životné prostredie

Hoci sa v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neuvádzajú kritériá na hodnotenie rizika prác, ktoré sa kvalifikujú ako zmeny alebo rozšírenia projektov, ani príklady takýchto prác, ktoré sa kvalifikujú ako zmeny alebo rozšírenia pre projekty uvedené v prílohe II, uvádzajú sa v nej kritériá na určenie, či by mali byť predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie (výberové kritériá uvedené v článku 4 ods. 3 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a požiadavky prílohy II.A a prílohy III k smernici, ako sú uvedené v časti 3.4). Tieto výberové kritériá sa preto môžu použiť na stanovenie možného rizika a následnej potreby posúdenia vplyvov na životné prostredie. Ak majú práce alebo vonkajšie zásahy taký rozsah, že nepredstavujú podobné riziko pre životné prostredie ako samotná činnosť, ale predstavujú zmeny alebo rozšírenia jadrovej elektrárne už povolené, vykonané alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významné nepriaznivé vplyvy, spadajú pod bod 13 písm. a) prílohy II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a sú predmetom zisťovacieho konania.

V tejto súvislosti by sa malo zohľadniť aj usmernenie k Dohovoru z Espoo o predĺžení životnosti jadrových elektrární. Podľa Dohovoru z Espoo je jedným z parametrov, ktorý treba zvážiť, aby bola úprava činnosti predmetom posúdenia vplyvu presahujúceho štátne hranice, klasifikácia významnej zmeny činnosti. Usmernenie k Dohovoru z Espoo preto predstavuje neúplný zoznam ilustratívnych faktorov (80), ktoré môžu byť relevantné na zváženie príslušnými orgánmi pri určovaní, či predĺženie životnosti predstavuje významnú zmenu. Ide o tieto faktory:

—	väčšie využívanie prírodných zdrojov v porovnaní s limitmi predpokladanými v pôvodnej licencii,

—	väčšia produkcia odpadu alebo vyhoretého paliva v porovnaní s limitmi predpokladanými v pôvodnej licencii,

—	väčšie emisie vrátane rádionuklidov a vypúšťania chladiacej vody v porovnaní s limitmi predpokladanými v pôvodnej licencii,

—	rozsah modernizačných prác a/alebo zvýšenia či zlepšenia bezpečnosti, najmä tých, ktoré si vyžadujú významnú zmenu fyzického stavu miesta alebo podstatné zlepšenia vyplývajúce zo starnutia komponentov a/alebo zastarania,

—	zmeny v okolitom prostredí, ako napríklad zmeny vyplývajúce zo zmeny klímy,

—	opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania.

Ďalším dôležitým faktorom na zváženie je to, či môže predmetné predĺženie životnosti pri zohľadnení jeho osobitných vlastností spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice (81).

Ďalším výberovým kritériom na určenie možného rizika a potreby posúdenia vplyvov na životné prostredie sú možné vplyvy prác alebo vonkajších zásahov na faktory životného prostredia. Podľa článku 3 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v prípade, že je projekt predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie, musia zohľadniť rôzne faktory životného prostredia (82). Rôzne faktory životného prostredia môžu byť ovplyvnené v rôznom rozsahu a trvaní v závislosti od možných zmien alebo rozšírení jadrovej elektrárne s cieľom umožniť jej prevádzku (na tento účel pozri kategórie prác opísané v časti 4.1).

Zlepšenie bezpečnosti jadrových elektrární a prác na zachovanie stavu elektrárne v súlade s jej technickou špecifikáciou/licenciou má mať vo väčšine prípadov celkovo priaznivé vplyvy na životné prostredie, pretože dôvodom ich realizácie je zníženie rizika havárie, zníženie bežných prevádzkových emisií alebo zníženie tvorby rádioaktívneho odpadu. Väčšina týchto zlepšení sa vykonáva s cieľom dosiahnuť zníženie rádiologických alebo iných emisií do životného prostredia pri bežnej prevádzke alebo v prípade nehôd, alebo oboch, a/alebo zníženie dávok ožiarenia pracovníkov v práci z dlhodobého hľadiska (83).

Zlepšenia však môžu mať aj nepriaznivý vplyv na životné prostredie počas bežnej prevádzky elektrárne, napríklad väčšie využívanie zdrojov, ako je voda alebo energia, alebo konvenčné emisie, napr. zo skúšobnej alebo občasnej prevádzky prídavných núdzových záložných naftových generátorov. Ďalšie zlepšenia bezpečnosti by mohli mať takisto potenciálne vplyv na životné prostredie za osobitných podmienok, napríklad zlepšenie zamerané na zvýšenú ochranu pred povodňami (napr. nové hrádze, úpravy odvodnenia alebo podobné práce) by mohlo mať potenciál upraviť prirodzený tok vodných tokov počas povodňových stavov, ktoré môžu mať vplyv na rozsah povodne po prúde, pričom vodný tok môže prechádzať cez osídlené oblasti alebo v ich blízkosti, alebo ovplyvnených miest osobitného významu. Okrem toho nemožno vylúčiť, že niektoré zlepšenia bezpečnosti môžu mať za následok nepriaznivé vplyvy na životné prostredie počas fázy výstavby alebo inštalácie (napr. hluk, obťažovanie, dočasne zvýšená tvorba rádiologického a/alebo konvenčného odpadu, priemyselné/rádiologické emisie, využívanie zdrojov, ako sú stavebné materiály, voda, energia).

Zmeny v kontrole chemického zloženia vody (84) v jadrových reaktoroch sú dôležité najmenej zo šiestich rôznych hľadísk: integrita materiálu, úroveň žiarenia v elektrárni, tvorba usadenín, výkon paliva, vplyv na životné prostredie a bezpečnosť. Takéto zmeny môžu priniesť zlepšenia napríklad v oblasti bezpečnosti, degradácie komponentov v dôsledku starnutia alebo môžu umožniť lepšie riadenie alebo zníženie miery korózie (čo môže zlepšiť aj dávku rádiologického ožiarenia pracovníkov a zjednodušiť údržbu). Zmena jedného parametra založeného na chémii na zlepšenie bezpečnosti však môže byť na úkor iného nebezpečenstva alebo rizika a vyžaduje sa starostlivá rovnováha. V dôsledku toho sú možné aj niektoré nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, hoci sa zlepšenia bezpečnosti vykonávajú s cieľom dosiahnuť celkový priaznivý vplyv na životné prostredie.

Práce alebo akékoľvek vonkajšie zásahy súvisiace so zlepšením výkonnosti pohonných jednotiek majú väčší potenciál ako zlepšenia bezpečnosti pre významný vplyv elektrárne na životné prostredie, a to rádiologický (napríklad v dôsledku odlišného rádiologického inventára aktívnej zóny), ako aj iné vplyvy (napr. zvýšený prietok alebo teplota vypúšťania chladiacej vody).

4.5. Referenčné porovnávanie pri implementácii smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v jadrovej oblasti

Pred viac ako 20 rokmi sa pravidelne spúšťali cvičenia referenčného porovnávania v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré priniesli úspešné výsledky pri harmonizácii praktickej implementácie bezpečnostných zásad. Ich kľúčová úloha pri zabezpečovaní vysokej úrovne bezpečnosti harmonizovanej na úrovni EÚ bola schválená smernicou o jadrovej bezpečnosti (85), najmä prostredníctvom ustanovenia o tematicky zameraných partnerských hodnoteniach.

Implementácia tohto usmernenia a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie by sa mohla podporiť iniciovaním takéhoto referenčného porovnávania členskými štátmi na dobrovoľnom základe v súvislosti so zmenami a rozšíreniami jadrovej elektrárne. Výsledkom referenčného porovnávania by mohli byť spoločné metodiky na úrovni EÚ a uľahčenie praktickej implementácie v konkrétnych prípadoch. Napríklad pri zvažovaní zmien alebo rozšírení jadrovej elektrárne a v zmysle časti 4.2 by referenčné porovnávanie mohlo byť relevantné na posúdenie, či sa rádiologické úniky počas bežnej prevádzky alebo v prípade havárií zmenili a do akej miery to znamená potrebu preskúmať akékoľvek existujúce posúdenie vplyvov na životné prostredie (ak bolo takéto posúdenie vplyvov na životné prostredie vykonané). Takéto referenčné porovnávanie môže takisto pomôcť zhodnotiť, či by zmeny a rozšírenia projektov vytvorili dodatočné riziká vplyvu pre susedné členské štáty, a určiť, pre ktoré členské štáty.

5. ZHRNUTIE HLAVNÝCH BODOV

—

Ak stavebné práce alebo zásahy, ktoré zahŕňajú zmeny fyzického stavu pôvodných projektov uvedených v prílohe I alebo II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, spĺňajú požiadavky uvedené v bode 24 prílohy I alebo bode 13 písm. a) prílohy II k uvedenej smernici, predstavujú „projekty“ v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a musia byť predmetom zisťovacieho konania alebo posúdenia vplyvov na životné prostredie.

—	Na projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie, sa musí vzťahovať požiadavka na povolenie.

—

Zmena alebo rozšírenie projektov v zmysle bodu 24 prílohy I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predpokladá, že existujú riziká podobné z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie pôvodnému projektu. V tejto súvislosti sú kľúčovými kritériami, ktoré by mali príslušné orgány používať, predĺženie trvania súhlasov pôvodných projektov o významné časové obdobia, ako aj význam prác neoddeliteľne spojený s rozsahom zmien alebo rozšírení projektov.

(1) Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1 – 21.

(2) Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1 – 18.

(3) C-411/17, Inter-Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, ECLI:EU:C:2019:622.

(4) https://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/EIA_rulings_web.pdfhttps://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/EIA_rulings_web.pdf (uvedený dokument neodráža oficiálne stanovisko Komisie, nie je pre Komisiu záväzný a neschvaľuje sa týmto oznámením).

(5) Ú. v. EÚ C 104, 24.4.1992s. 7.

(6) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005 s. 4.

(7) V tomto zmysle pozri Návrhy generálnej advokátky Juliane Kokott vo veci C-411/17, bod 105 („Keďže cieľom smernice o PVŽP je vo veľkej miere vykonať dohovor [z Espoo], smernicu o PVŽP treba preto vykladať v súlade s týmto dohovorom. Aj právomoci Únie sa majú vykonávať v súlade s medzinárodným právom; v dôsledku toho sa má sekundárne právo Únie vykladať v súlade s jej medzinárodnými záväzkami.“).

(8) Rôzne legislatívne akty môžu mať rôzne ciele, ktoré by následne mohli ovplyvniť rozsah a význam klasifikácií projektov a vymedzenia pojmov, ktoré obsahujú. Určitá klasifikácia projektu v jednej smernici teda nemusí nevyhnutne presne predpisovať, ako sa má rovnaký typ projektu vykladať v kontexte inej smernice. Ako uviedol Súdny dvor (pozri napríklad vec C-227/01, Komisia/Španielsko), právo EÚ sa má vykladať pomocou všeobecnej štruktúry a cieľa pravidiel, ktorých súčasť tvorí.

(9) https://unece.org/sites/default/files/2021-02/Guidance_on_Conventions%20applicability_to_LTE%20of%20NPPs_As%20endorsed%20and%20edited.pdf.

(10) V tomto zmysle pozri vec C-486/04 Komisia/Taliansko, bod 45, a vec C-255/05 Komisia/Taliansko, bod 52.

(11) Pozri C-435/09, Komisia/Belgicko, body 86 a 88.

(12) C-72/95, Kraaijeveld a i., bod 50; C-2/07, Abraham a i., bod 37; C-75/08, Mellor, bod 50; C-427/07, Komisia/Írsko, bod 41.

(13) Vec C-2/07, Abraham a i., bod 23; vec C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i., bod 24; C-121/11, Pro-Braine a i., bod 31.

(14) Analogicky vec C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i., bod 24; vec C-121/11, Pro-Braine a i., bod 32.

(15) C-287/98, Linster, bod 52; C-486/04, Komisia/Taliansko, bod 36; C-215/06, Komisia/Írsko, bod 49; C-329/17, Prenninger a i., bod 35.

(16) V smernici sa nevyžaduje dodatočné „povolenie“ k uvedenému „povoleniu“, pozri C-332/04, Komisia/Španielsko, bod 53.

(17) C-290/03, Barker – Crystal Palace, body 40 – 41.

(18) C-50/09, Komisia/Írsko, body 73 – 75. „[Článok 2 ods. 2] implikuje, že sloboda ponechaná členským štátom sa vzťahuje na určenie procesných pravidiel a podmienok poskytovania predmetného povolenia. Túto slobodu však možno vykonávať iba v hraniciach stanovených uvedenou smernicou a takým spôsobom, aby výber vykonaný členskými štátmi zaručil plné dodržanie cieľov stanovených touto smernicou“.

(19) Viac informácií je k dispozícii v časti 4 Usmerňovacieho dokumentu Komisie o uplatňovaní výnimiek podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie [EUR-Lex - 52019XC1114(02) - SK - EUR-Lex (europa.eu)].

(20) Pozri vec Doel, body 103 – 114.

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách(integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. ES L 334, 17.12.2010, s. 17), článok 3 bod 7 – „povolenie“ je písomné oprávnenie prevádzkovať zariadenie alebo jeho časť, alebo spaľovacie zariadenie alebo jeho časť, spaľovňu odpadov alebo jej časť, alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jeho časť.

(22) Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

(23) Kvalifikovanie ako „povolenie“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice nezávisí od názvu [vo vnútroštátnej praxi sa ako príklady pojmov používajú stavebné povolenie, územné povolenie, povolenie na využívanie územia, (integrované) environmentálne povolenie, stavebné oprávnenie, povolenie na umiestnenie], ale skôr závisí od toho, či sú splnené podmienky stanovené v smernici.

(24) Okrem smernice o priemyselných emisiách sú povoľovacie režimy uvedené napríklad v právnych predpisoch o odpade – smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade alebo smernica 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Príklad licenčného režimu je uvedený napríklad v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES atď.

(25) C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i.

(26) Zásada tejto časti je uplatniteľná aj na nové projekty.

(27) C-201/02, Wells, body 52 – 53, výrok 1.

(28) Vec C-201/02, Wells; vec C-508/03, Komisia/Spojené kráľovstvo; vec C-290/03, Barker.

(29) C-201/02, Wells a C-2/07, Abraham a i.

(30) Pozri bod 88 rozhodnutia Doel: „88. Z toho vyplýva, že aj keď si vykonanie týchto opatrení vyžaduje prijatie neskorších aktov v rámci komplexného a vymedzeného procesu, ktorého cieľom je najmä zabezpečiť dodržiavanie bezpečnostných noriem uplatniteľných na túto činnosť v oblasti priemyselnej výroby elektrickej energie jadrového pôvodu, a uvedené opatrenia podliehajú najmä, ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu z 28. júna 2015, predchádzajúcemu schváleniu AFCN, nič to nemení na tom, že tieto opatrenia, ktoré prijal vnútroštátny zákonodarca, definujú podstatné vlastnosti projektu a a priori o nich už nemožno diskutovať alebo ich spochybňovať.“

(31) Súdny dvor vo veci C-50/09 konštatoval, že „na účely splnenia povinnosti stanovenej uvedeným článkom 3 nestačí, že príslušný orgán životného prostredia len identifikuje a opíše priame a nepriame účinky na niektoré faktory, ale musí ich ešte posúdiť vhodným spôsobom v závislosti od každého konkrétneho prípadu“ (bod 37). Pozri aj vec C-508/03, Komisia/Spojené kráľovstvo, body 103 až 106.

(32) C-2/07, Abraham a i. – letisko Liège, body 42 – 43; C-142/07, Ecologistas en Acción-CODA, bod 39.

(33) C-205/08, Umweltanwalt von Kärnten, bod 51.

(34) C-392/96, Komisia/Írsko, body 76, 82; C-142/07, Ecologistas en Acción-CODA, bod 44; C-205/08, Umweltanwalt von Kärnten, bod 53; C-2/07, Abraham a i. – letisko Liège, bod 27; C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i., bod 36; vec C-244/12, Salzburger Flughafen, bod 37.

(35) Vec C-2/07, Abraham a i. – letisko Liège, bod 42.

(36) Vec C-227/01, Komisia/Španielsko, bod 53.

(37) Vec C-244/12, Salzburger Flughafen, bod 37. V tomto prípade sa dotknuté projekty týkali výstavby vedľajších budov pre letisko (t. j. skladov, rozšírenia odstavných plôch pre vozidlá a lietadlá), ktoré bolo potrebné zohľadniť s inými projektmi schválenými skôr (t. j. výstavba ďalšieho terminálu).

(38) Pozri bod 1 písm. a) prílohy II.A, bod 1 písm. a) prílohy III a bod 1 písm. b) prílohy IV, ako aj odôvodnenie 22 smernice 2014/52/EÚ („S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia by zisťovacie konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie mali brať do úvahy vplyv celého daného projektu vrátane, ak je to vhodné, jeho podpovrchovej a podzemnej, stavebnej, prevádzkovej a, ak je to vhodné, demolačnej fázy“).

(39) C-287/98, Linster, bod 52; C-486/04, Komisia/Taliansko, bod 36; C-215/06, Komisia/Írsko, bod 49.

(40) Vec C-215/06 Komisia/Írsko, bod 51. „[…] článok 2 ods. 1 tejto smernice sa nevyhnutne musí vnímať tak, že ak navrhovateľ nepožiada a následne nezíska požadované povolenie a nepristúpi najprv k realizácii posúdenia vplyvov na životné prostredie – v prípade, že sa požaduje –, nemôže začať práce týkajúce sa dotknutého projektu, pretože to by bolo v rozpore s požiadavkami smernice.“

(41) Okrem toho v prípade nevykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či boli splnené požiadavky práva Európskej únie uplatniteľné vo vzťahu k právu na náhradu škody, a to najmä existencia priamej príčinnej súvislosti medzi údajným porušením a spôsobenou škodou (vec C-420/11, Leth, bod 48).

(42) Vec C-201/02, Wells, body 66 – 70.

(43) Vec C-215/06, Komisia/Írsko, bod 59, „[…] Príslušné orgány sú teda povinné prijať opatrenia potrebné na nápravu neuskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie, napríklad zrušením alebo pozastavením už vydaného povolenia, s cieľom uskutočnenia takéhoto posúdenia, a to v rámci procesnej autonómie členských štátov“.

(44) Veci C-215/06, Komisia/Írsko, bod 57; C-416/10, Križan a i., bod 87; C-348/15, Stadt WienerNeustadt, bod 36; C-411/17, Inter-Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, bod 174.

(45) Veci C-196/16 a C-197/16, Comune di Corridonia, body 35 – 41 a 43; C-117/17, Castelbellino, bod 30, C-411/17, Inter-Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, bod 175.

(46) C-215/06, Komisia/Írsko, bod 57; C-416/10, Križan a i., bod 87; C-348/15, Stadt WienerNeustadt, bod 36.

(47) Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

(48) Smernica Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5.

(49) Vloženiu bodu 13 písm. a) prílohy II ako kategórie projektov do textu smernice predchádzalo rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-72/95, Kraaijeveld a i., že smernica sa vzťahuje aj na zmeny projektov. Súd zistil, že výraz úpravy vodných tokov a protipovodňové diela v bode 10 písm. e) prílohy II k smernici 85/337/EHS (pred zmenami smernicou 97/11/ES) by sa mal vykladať tak, že zahŕňa nielen výstavbu novej hrádze, ale aj úpravu existujúcej hrádze zahŕňajúcu jej premiestnenie, spevnenie alebo rozšírenie a nahradenie hrádze výstavbou novej hrádze in situ, bez ohľadu na to, či je nová hrádza silnejšia alebo širšia ako stará, alebo či ide o kombináciu takýchto prác (bod 42).

(50) Smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

(51) Pokiaľ ide o zmeny/rozšírenia projektov uvedených v prílohe I, ktoré sú pod limitom, ale majú významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, pozri bod 13 písm. a) prílohy II.

(52) Vec C-411/17, body 79 – 80.

(53) Rozsah renovácie preukázal investičný rozpočet vo výške 700 miliónov EUR vyčlenený na tieto elektrárne, vec C-411/17, bod 64.

(54) Tamže, bod 78.

(55) Podľa bodu 24 prílohy I je posúdenie vplyvov na životné prostredie potrebné aj pre „akúkoľvek zmenu alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak takáto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe“.

(56) Navrhovaný projekt spočíval v úprave infraštruktúry letiska, vo výstavbe riadiacej veže, nových výjazdových pruhov z hlavnej dráhy a odbavovacích plôch a prác na reštrukturalizácii a rozšírení vzletových a pristávacích dráh bez zmeny ich dĺžky.

(57) Tento prístup bol potvrdený aj vo veci C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i., a vo veci C-244/12, Salzburger Flughafen.

(58) Analogicky vec C-411/17, Doel, bod 78.

(59) https://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/EIA_guidance_Scoping_final.pdf (uvedený dokument neodráža oficiálne stanovisko Komisie, nie je pre Komisiu záväzný a neschvaľuje sa týmto oznámením).

(60) https://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/EIA_guidance_EIA_report_final.pdf (uvedený dokument neodráža oficiálne stanovisko Komisie, nie je pre Komisiu záväzný a neschvaľuje sa týmto oznámením).

(61) Veci C-287/98, Linster, bod 52; C-486/04, Komisia/Taliansko, bod 36; C-215/06, Komisia/Írsko, bod 49.

(62) Táto kategória pozostáva z typov projektov s limitmi a bez limitov.

(63) Vec C-411/17, Doel, bod 79.

(64) Vec C-570/13, body 44 a 50.

(65) Na účel tohto usmernenia je pojem „atómové elektrárne“ ekvivalentom pojmu „jadrové elektrárne“.

(66) https://unece.org/sites/default/files/2021-02/Guidance_on_Conventions%20applicability_to_LTE%20of%20NPPs_As%20endorsed%20and%20edited.pdf.

(67) Dlhodobá prevádzka jadrovej elektrárne je prevádzka nad rámec stanoveného časového rámca vymedzeného v licenčných podmienkach, pôvodným projektovým riešením elektrárne, príslušnými normami alebo vnútroštátnymi predpismi. (Riadenie starnutia a vývoj programu dlhodobej prevádzky jadrových elektrární, Špecifická bezpečnostná príručka MAAE SSG-48, MAAE 2018).

(68) Pozri bod 32 rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P (ECLI:EU:C:2020:742).

(69) Pozri body 41 a 43 rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P (ECLI:EU:C:2020:742).

(70) Pozri okrem iného kapitolu 3 „Ochrana zdravia“ Zmluvy o Euratome, ako aj body 40 – 41, 43 rozsudku Súdneho dvora z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P (ECLI:EU:C:2020:742).

(71) Tieto zásahy nie sú nevyhnutne spojené s procesom dlhodobej prevádzky, aj keď predĺženie prevádzkovej životnosti by nebolo možné bez výmeny komponentov (napríklad rozhodnutie predĺžiť prevádzkovú životnosť jadrovej elektrárne po uplynutí jej projektovanej životnosti 40 rokov by nemuselo byť možné, ak by sa parné generátory po 30 rokoch prevádzky nevymenili).

(72) Smernica 2009/71/Euratom z 25. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18), zmenená smernicou 2014/87/Euratom z 8. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42), ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Všeobecnou zásadou požiadavky na sústavné zlepšovanie je, aby prevádzkovateľ pod dohľadom vnútroštátnych bezpečnostných orgánov sústavne implementoval všetky stanovené primerané zlepšenia bezpečnosti. Tento prístup je doplnený inšpekciou, osobitnou pravidelnou bezpečnostnou analýzou (ako je záťažový test, ľudský zásah atď.) alebo periodickým hodnotením bezpečnosti, ktoré dôkladne skúmajú základ bezpečnostných prípadov.

(73) Jadrové elektrárne boli pôvodne bežne projektované na konkrétnu prevádzkovú životnosť (napríklad 30 až 40 rokov v prípade tzv. jadrových elektrární II. generácie, ktoré sú v prevádzke v súčasnosti a mnohé z nich sa blížia k svojej pôvodnej projektovanej životnosti alebo ju už prekročili). Táto počiatočná životnosť môže byť ovplyvnená mnohými faktormi (napríklad nepretržitá údržba a výmena komponentov) a je bežné, že elektráreň bude fungovať aj po tejto pôvodnej životnosti na základe systematického a komplexného preukázania bezpečnosti prevádzky.

(74) Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18), zmenená smernicou Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42).

(75) Podľa belgického práva museli byť jadrové elektrárne deaktivované 40 rokov po dátume ich uvedenia do prevádzky na priemyselné účely.

(76) Pokiaľ ide o príslušné sumy, je potrebné pripomenúť, že vo veci Doel išlo o investície vo výške približne 700 miliónov EUR. Okrem toho Súdny dvor zdôraznil, že rozhodujúci je rozsah alebo povaha prác.

(77) C-411/17, Inter-Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, EU:C:2019:622, bod 94.

(78) Tamže, bod 66 – […] modernizácie kupol elektrární Doel 1 a Doel 2, obnovy nádrží na skladovanie vyhoreného paliva, inštalácie novej čerpacej stanice a prispôsobenia podloží na účely lepšej ochrany týchto elektrární pred povodňami; […] práce nezahŕňajú len zlepšenia existujúcich konštrukcií, ale aj realizáciu troch budov, z ktorých dve sú určené na umiestnenie systémov ventilácie a tretia na umiestnenie protipožiarnej konštrukcie.

(79) Tamže, bod 71.

(80) Usmernenie k Dohovoru z Espoo, príloha II.

(81) Usmernenie k Dohovoru z Espoo, časť C, Predĺženie životnosti ako významná činnosť.

(82) Obyvateľstvo a ľudské zdravie, biodiverzita, územie, pôda, voda, vzduch, klíma, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo, krajina, ako aj vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

(83) Je potrebné poznamenať, že akákoľvek zmena alebo rozšírenie jadrovej elektrárne s potenciálom väčších rádiologických emisií by viedli k oznámeniu Európskej komisii podľa článku 37 Zmluvy o Euratome, v ktorom sa vyžaduje, aby každý členský štát predkladal Komisii také všeobecné údaje týkajúce sa plánov ukladania rádioaktívnych odpadov v akejkoľvek forme, aby bolo možné určiť, či plnenie týchto plánov môže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdušia iného členského štátu.

(84) Kontrola chemického zloženia vody je nevyhnutná v záujme bezpečnej prevádzky jadrovej elektrárne a môže sa použiť na minimalizáciu škodlivých vplyvov chemikálií, chemických nečistôt a korózie na štruktúry a komponenty elektrárne, aby sa predĺžila jej prevádzková životnosť.

(85) Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18) zmenená smernicou Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42).

3.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 486/29

Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2021/C 486/09)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O ŠTANDARDNEJ ZMENE JEDNOTNÉHO DOKUMENTU

„Murfatlar“

PDO-RO-A0030-AM01

Dátum oznámenia: 14. septembra 2021

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Zavedenie nových muštových odrôd ako hlavných odrôd pre výrobu

Mení sa špecifikácia s cieľom zahrnúť tieto muštové odrody: Traminer roz pre biele vína a Mamaia pre červené vína.

Vďaka pôdno-klimatickým podmienkam v lokalite výroby vína s chráneným označením pôvodu (ďalej len „CHOP“) „Murfatlar“, ktoré sú dané kvalitou pôdy a výdatným slnečným žiarením, v hrozne Traminer roz sa hromadia veľké množstvá cukru, čo zvyšuje kvalitu aróm špecifických pre túto odrodu.

Víno je intenzívne aromatické, pripomína arómu lupienkov ruže a jeho chuť je krémová a zamatová s ľahkou korenistou príchuťou pripomínajúcou rôzne koreniny. Vyvážené víno s dobre stanoveným obsahom minerálov a farebným odtieňom pohybujúcim sa od žltkasto bieleho po ružový.

Mamaia, novšia odroda schválená v roku 1991 v rámci strediska SCDVV Murfatlar, je charakteristická vysokým obsahom cukru (210 – 230 g/l), strednou kyslosťou a dobrou intenzitou farby.

Vďaka interakciám medzi teplotou/vlhkosťou/slnečným žiarením a terénom/pôdou (uhličitanová černozem na sprašových substrátoch) sa z odrody Mamaia vyrába aromatické, jemné, plné víno s ľahkou korenistou príchuťou pripomínajúcou rôzne koreniny.

Zavedením týchto dvoch odrôd do oblasti Murfatlar sa rozširuje rozsah výrobkov, diverzifikuje sa výroba vín získaných v danej oblasti z pôvodných vinárskych odrôd dobre prispôsobených podnebiu a zlepšuje sa povesť oblasti Murfatlar.

Mení sa kapitola IV špecifikácie výrobku a body 5.2 a 7 jednotného dokumentu.

2. Zmena zemepisnej oblasti výroby, súlad s administratívnym usporiadaním

Žiadame, aby vymedzená oblasť na produkciu vín s CHOP „Murfatlar“ bola doplnená o obec Cobadin a dedinu Viișoara, obe ležiace v župe Constanța.

Obec Cobadin a dedina Viișoara susedia s lokalitami Peștera a Ciocârlia na severe a Chirnogeni na juhu (lokality, ktoré patria do oblasti Murfatlar).

Klimatické podmienky v lokalitách Cobadin a Viișoara: more, soľ, slnečné žiarenie, svetelná energia (hlavný zdroj pre syntézu organických látok) vedú k vysokej koncentrácii cukru v hrozne, a teda aj v mušte, z ktorého sa vyrábajú tiché vína, plné a bohaté, ale zároveň svieže, zaoblené a zamatové, s komplexnou arómou a organoleptickými vlastnosťami podobnými vlastnostiam tichých vín s CHOP „Murfatlar“.

Vinohrady sú situované v exponovaných oblastiach, predovšetkým na svahoch, ktoré sú veľmi dobre vystavené slnku, a tak hrozno hladia slnečné lúče.

Pôdno-klimatické podmienky v lokalitách Cobadin a Viișoara sú identické s podmienkami vo vymedzenej oblasti pre vína s CHOP „Murfatlar“ a sú charakteristické pre výrobu sviežich tichých vín s rozmanitými arómami, ovocnými alebo kvetinovými, plnými, s odtieňmi špecifickými pre aromatické odrody.

Pre vymedzenú zemepisnú oblasť by sa mala urobiť oprava týkajúca sa dediny Cuza Vodă, ktorá patrí do obce Cuza Vodă a nie do obce Castelu. Dôvodom je, že po administratívnej reorganizácii regionálneho členenia dedina Cuza Vodă teraz patrí do obce s rovnakým názvom, ktorá pozostáva iba z tejto jedinej dediny.

Mení sa kapitola III špecifikácie výrobku a bod 6 jednotného dokumentu.

3. Doplňujúca informácia týkajúca sa súvislosti výrobku so zemepisnou oblasťou

Špecifikácia výrobku bola doplnená o informáciu týkajúcu sa súvislosti so zemepisnou oblasťou. Bolo potrebné doplniť podrobné údaje o oblasti, výrobku a príčinnej súvislosti medzi výrobkom a oblasťou tak, aby boli primerane predstavené.

Mení sa kapitola II špecifikácie výrobku a bod 8 jednotného dokumentu.

4. Zavedenie nového druhu vína pre výrobu – ľadové víno

Špecifikácia výrobku bola doplnená o nový druh vína – ľadové víno, ktoré sa má vyrábať s CHOP „Murfatlar“. Ide o tiché víno získané s vysokým obsahom cukru vďaka neskorému zberu. Používané odrody majú zosilnený aromatický profil, keďže klimatické podmienky (vlhkosť, prezrievanie) v danej oblasti sú priaznivé pre hromadenie cukru počas obdobia neskorého zberu.

Menia sa kapitoly V, VI, X a XI špecifikácie výrobku, pričom neboli vykonané žiadne zmeny jednotného dokumentu.

5. Uvedenie analytických/organoleptických vlastností ľadového vína

Okrem zaradenia tohto druhu tichého vína do špecifikácie výrobku boli uvedené aj podrobné údaje o jeho analytických a organoleptických vlastnostiach s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi v prípade CHOP.

Mení sa kapitola XI špecifikácie výrobku.

6. Doplnenie osobitných technologických postupov pre určité vína

Podmienky týkajúce sa určitých technologických postupov boli zaradené do špecifikácie výrobku – pre výrobu ružových vín, oranžových vín vyrábaných z bieleho hrozna, bielych vín získavaných maceráciou, červených vín získavaných bielou vinifikáciou a ľadových vín.

Mení sa kapitola X špecifikácie výrobku, pričom neboli vykonané žiadne zmeny jednotného dokumentu.

7. Vyjasnenie niektorých aspektov podmienok uvádzania na trh

Pre zabezpečenie súladu s právnymi predpismi sa systematizovali/vyjasňovali určité aspekty špecifikácie výrobku týkajúce sa podmienok označovania a fľašovania (pre produkciu hrozna v danej oblasti).

Mení sa kapitola XII špecifikácie výrobku, pričom neboli vykonané žiadne zmeny jednotného dokumentu.

8. Jednoznačné označovanie pre podmienky výroby v prípade nesúladu

Špecifikácia výrobku bola zmenená v súvislosti s podmienkami výroby vína, ktoré môžu predstavovať nesúlad. Jednoznačne boli označené situácie, v ktorých môže byť poskytnutá primeraná klasifikácia.

Mení sa kapitola XIV špecifikácie výrobku, pričom neboli vykonané žiadne zmeny jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy)

Murfatlar

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

4. Opis vína (vín)

1. Analytické a organoleptické vlastnosti – biele/ružové vína

STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS

Tiché vína „Murfatlar“ sú plné a krémové. Tie, ktoré sa získavajú z aromatických a poloaromatických bielych odrôd, majú výrazné odrodové vlastnosti, zatiaľ čo červené vína obsahujú zamatové taníny, ktoré zmierňujú drsnosť a astringentnosť charakteristickú pre dané odrody.

Príjemné vína s množstvom zrelého ovocia (žltého alebo červeného), husté a mäsité, odvážne expresívne, takmer „exhibicionistické“, s dobre integrovanou kyslosťou a glycerolovým alkoholovým objemom, prinášajúcim do vína mierne sladké pocity.

Tiché biele vína majú žltozelenkastú až zlatožltú farbu, arómy exotického ovocia, citrusových plodov, vône kvetov viniča, pokoseného sena, jasmínu a agátu bieleho. Chuť vín je svieža, ovocná, zamatová a aróma niektorých odrôd sa počas vyzrievania mení na komplexný buket.

Tiché ružové vína majú ružovú farbu (tlmenú alebo intenzívnu), arómy exotického ovocia a citrusových plodov, sviežu, občerstvujúcu chuť, sú vyvážené, s ovocnou dochuťou.

VŠEOBECNÉ ANALYTICKÉ VLASTNOSTI

Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):

Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):

Minimálna celková kyslosť:

3,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna

Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):

Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter):

350

2. Analytické a organoleptické vlastnosti – červené vína

STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS

Tiché červené vína sú zamatové, komplexné, s farbami prechádzajúcimi od rubínovočervenej po jasnočervenú. Identifikovateľné sú arómy zrelého červeného ovocia, sušených sliviek, čierneho lesného ovocia, s plnou, bohatou chuťou, s dobre integrovanou kyslosťou a tanínmi. Počas vyzrievania vína získavajú čuchové odtiene korenín a čokolády.

VŠEOBECNÉ ANALYTICKÉ VLASTNOSTI

Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):

Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):

Minimálna celková kyslosť:

3,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna

Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):

Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter):

200

3. Analytické a organoleptické vlastnosti – ľadové vína

STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS

Biele ľadové víno je číre, s krištáľovým leskom, zlatožltou farbou, s charakteristickou sviežou vôňou prezretého ovocia so šťavnatou bielou dužinou, s krémovou chuťou pomarančov, marhúľ, kandizovaného exotického ovocia a ananásu.

Ružové ľadové víno je číre, s jasným krištáľovým leskom, ružovou farbou, s charakteristickou sviežou vôňou bobuľovitých plodov, prezretých jabĺk, a s krémovou chuťou.

Červené ľadové víno je číre, s krištáľovým leskom, fialkastočervenou farbou, s charakteristickou vôňou zrelého lesného ovocia a s plnou krémovou chuťou.

VŠEOBECNÉ ANALYTICKÉ VLASTNOSTI

Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):

Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):

Minimálna celková kyslosť:

4,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna

Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):

Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter):

350

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné vinárske výrobné postupy

Osobitný vinársky výrobný postup

Výroba bielych vín z modrých odrôd

Technologická diverzifikácia – získavanie bielych vín z modrého hrozna, tzv. „blanc de noirs“ – technológia bielej vinifikácie modrého hrozna s využitím potenciálu modrých muštových odrôd, ktorej výsledkom sú plné vína, charakteristické jemnou, mierne rastlinnou, elegantnou arómou s kvetinovými a ovocnými tónmi. Kyslosť vín zintezívňuje ich sviežosť a vďaka minerálnemu tónu sú komplexnejšie.

Tiché biele vína vyrábané s využitím macerácie; ružové vína z bieleho hrozna.

Z hrozna odrôd Pinot Gris a Traminer Roz, so šupkami v odtieňoch fialkastej, fialkastosivej a sivomodrej (Pinot Gris) a perleťovoružovej a sivoružovej (Traminer Roz), sa vyrábajú tiché vína s krištáľovým vzhľadom, v odtieňoch žltkastobielej, slamovej až ružovej. V závislosti od vinárovej voľby sa dajú získať tiché biele vína aj ružové vína.

Tiché oranžové víno z bieleho hrozna s atraktívnymi farbami od žltooranžovej po jantárovú, s komplexnou štruktúrou, sviežim a expresívne aromatickým buketom, náznakmi vlašského orecha, medu, včelieho plástu, oveľa bohatšie na taníny než tiché biele vína.

Technológia získavania týchto vín sa od zvyčajnej technológie získavania tichých bielych vín líši procesom macerácie bieleho hroznového muštu na šupkách, pričom doba macerácie závisí od intenzity farby vína, ktorú chce vinár dosiahnuť.

Osobitný vinársky výrobný postup

Ľadové víno

Pôdno-klimatické podmienky v danej oblasti (veľké množstvo slnečného žiarenia, rozdiely medzi nočnými a dennými teplotami, neskoré hmly, vysoká vlhkosť) vedú k značnému hromadeniu cukru v hrozne, dokonca k prezrievaniu, a sú optimálne na výrobu ľadového vína. Víno sa vyrába bez aditív zo zdravého hrozna nepostihnutého žiadnou chorobou ani ušľachtilou hnilobou, ktoré sa necháva na viniči mrznúť niekoľko po sebe nasledujúcich dní a zbiera sa koncom novembra alebo v decembri.

Ak klimatické podmienky neumožňujú prírodné mrznutie hrozna na viniči bez toho, aby bolo hrozno postihnuté plesňou, môže sa ručne pooberať do prepraviek a uskladniť v chladiarenskom zariadení pri záporných teplotách.

Odrody Chardonnay, Pinot Gris, Riesling Italian, Muscat Ottonel, Tămâioasă Românească, Traminer Roz a modrá odroda Pinot Noir sú uznávané v rámci CHOP „Murfatlar“ pre ich vysoký obsah cukru a aromatický profil, vďaka čomu sa môžu využívať na výrobu ľadového vína.

Dehydratáciou, mrazením a rozmrazovaním (prírodne na viniči alebo umelo v chladiarenskom zariadení) sa stráca voda a zvyšuje koncentrácia cukrov. Mrazením a rozmrazovaním hrozno získava arómu jabĺk, marhúľ, manga, citrusových plodov, fíg, malín a bobuľovitých plodov a hromadí sa v ňom viac sladkosti, ktorá sa uchováva, ak sa hrozno lisuje v zmrazenom stave.

5.2. Maximálne výnosy

1. pri plnej zrelosti úrody – Sauvignon, Riesling italian, Riesling de Rhin, Fetească regală, Fetească albă

15 000 kilogramov hrozna na hektár

2. pri plnej zrelosti úrody – Tămâioasă românească, Crâmpoșie, Columna, Traminer roz

15 000 kilogramov hrozna na hektár

3. pri plnej zrelosti úrody – Muscat Ottonel, Pinoit noir, Syrah, Burgund mare

14 300 kilogramov hrozna na hektár

4. pri plnej zrelosti úrody – Chardonnay, Pinot gris

13 600 kilogramov hrozna na hektár

5. pri plnej zrelosti úrody – Cabernet Sauvignon

12 900 kilogramov hrozna na hektár

6. pri plnej zrelosti úrody – Mamaia

12 000 kilogramov hrozna na hektár

7. ľadové víno

6 000 kilogramov hrozna na hektár

8. pri plnej zrelosti úrody – Sauvignon, Riesling Italian, Riesling de Rhin, Fetească regală, Fetească albă

105 hektolitrov na hektár

9. pri plnej zrelosti úrody – Tămâioasă românească, Crâmpoșie, Columna, Traminer roz

105 hektolitrov na hektár

10. pri plnej zrelosti úrody – Merlot, Fetească neagră

105 hektolitrov na hektár

11. pri plnej zrelosti úrody – Muscat Ottonel, Pinot noir, Syrah, Burgund mare

100 hektolitrov na hektár

12. pri plnej zrelosti úrody – Chardonnay, Pinot gris

95 hektolitrov na hektár

13. pri plnej zrelosti úrody – Cabernet Sauvignon

90 hektolitrov na hektár

14. pri plnej zrelosti úrody – Mamaia

84 hektolitrov na hektár

15. ľadové víno

18 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Oblasť vymedzená na vinohradníctvo, kondiciovanie a fľašovanie vín s chráneným označením pôvodu „Murfatlar“ zahŕňa tieto lokality nachádzajúce sa v župe Constanța:

Chránené označenie pôvodu „Murfatlar“:

—	mesto Murfatlar – dediny Murfatlar, Siminoc,

—	obec Valu lui Traian – dedina Valu lui Traian,

—	obec Poarta Albă – dediny Poarta Albă, Nazarcea,

—	mesto Ovidiu – obec Ovidiu, dedina Poiana,

—	obec Ciocârlia – dedina Ciocârlia,

—	obec Cobadin – dedina Viișoara.

Vedľajšie označenie pôvodu „Medgidia“, ktoré môže, ale nemusí, byť priložené k chránenému označeniu pôvodu:

—	mesto Medgidia – lokality Medgidia, Remus Opreanu, Valea Dacilor,

—	obec Castelu – dediny Castelu, Nisipari,

—	obec Cuza Vodă – dedina Cuza Vodă,

—	obec Siliştea – dedina Siliştea,

—	obec Tortoman – dedina Tortoman,

—	obec Peștera – dediny Peștera, Ivrinezu Mic,

—	obec Mircea Vodă – dediny Mircea Vodă, Satu Nou, Ţibrinu, Gherghina,

—	obec Saligny – dediny Saligny, Ștefan Cel Mare.

Vedľajšie označenie pôvodu „Cernavodă“, ktoré môže, ale nemusí, byť priložené k chránenému označeniu pôvodu:

—	mesto Cernavodă – obec Cernavodă,

—	obec Seimeni – dediny Seimeni, Seimenii Mici,

—	obec Rasova – dediny Rasova, Cochirleni.

7. Hlavné muštové odrody

Burgund Mare N – Grosser burgunder, Grossburgunder, Blaufrankisch, Kekfrankos, Frankovka, Limberger,

Cabernet Sauvignon N – Petit Vidure, Burdeos tinto,

Chardonnay B – Gentil blanc, Pinot blanc Chardonnay,

Columna B,

Crâmpoșie B,

Fetească albă B – Păsărească albă, Poama fetei, Mädchentraube, Leanyka, Leanka,

Fetească neagră N – Schwarze Mädchentraube, Poama fetei neagră, Păsărească neagră, Coada rândunicii,

Fetească regală B – Königliche Mädchentraube, Königsast, Kiralyleanka, Dănășană, Galbenă de Ardeal,

Mamaia N,

Merlot N – Bigney rouge,

Muscat Ottonel B – Muscat Ottonel blanc,

Pinot Gris G – Affumé, Grau Burgunder, Grauburgunder, Grauer Mönch, Pinot cendré, Pinot Grigio, Ruländer,

Pinot Noir N – Blauer Spätburgunder, Burgund mic, Burgunder roter, Klävner Morillon Noir,

Riesling de Rhin B – Weisser Riesling, White Riesling,

Riesling italian B – Olasz Riesling, Olaszriesling, Welschriesling,

Sauvignon B – Green sauvignon,

Syrah N – Shiraz, Petit Syrah,

Traminer Rose Rs – Rosetraminer, Savagnin Rose, Gewürztraminer,

Tămâioasă românească B – Rumänische Weihrauchtraube, Tamianka.

8. Opis súvislostí

8.1. Informácie o zemepisnej oblasti

Oblasť Murfatlar sa nachádza na planine Južná Dobrudža na oboch stranách údolia Carasu a rovnobežky na 44o15’ severnej šírky. Zemepisne sa vymedzená zemepisná oblasť Murfatlar nachádza v juhovýchodnom Rumunsku medzi riekou Dunaj a Čiernym morom, v strede planiny Dobrudža.

Oblasť sa vyznačuje veľkým množstvom slnečného žiarenia a bohatými heliotermálnymi zdrojmi, zatiaľ čo priemerné množstvo zrážok je najnižšie v celej krajine. Pôda, pozostávajúca najmä z lastúrnatého vápenca bohatého na uhličitan vápenatý, je dôležitým faktorom určujúcim kvalitu vín.

Všetky podmienky poskytované prírodným prostredím, najmä pedologické a heliotermálne, sú extrémne priaznivé pre vinohradníctvo a pre výrobu vysokokvalitných produktov. Deficit vlhkosti sa dá riešiť dobre organizovaným systémom zavlažovania.

Geologické podložie sa skladá zo spraše a sprašových sedimentov, ktoré pokrývajú druhohorné a treťohorné vápence a vápencové pieskovce planiny Južná Dobrudža, a z diluviálno-koluviálnych materiálov.

Reliéf má plochú štruktúru s absolútnymi hodnotami nadmorskej výšky 100 – 130 m n. m. a skladá sa najmä z kriedových a sarmatských vápencov ležiacich na prekambrickom základe a pokrytých vrstvou štvrtohornej spraše s hrúbkou 400 metrov. Reliéf rozdeľujú údolia s veľmi strmými svahmi (15° – 30°) typu kvesta (ľavý svah asymetrického údolia Carasu) alebo relatívne symetrické svahy kaňonového typu. Údolia postihli intenzívne svahové procesy, ktoré sa lokálne zastavujú terasovaním a ďalšími antropickými opatreniami proti erózii s cieľom rozvoja poľnohospodárstva (najmä vinohradníctva).

Podnebie je kontinentálne, s horúcimi a suchými letami, miernymi zimami, skorými jarami a neskorými jeseňami, ideálne pre dozrievanie a prezrievanie hrozna. Heliotermálny potenciál patrí k najvyšším v Rumunsku a predstavuje slnečné žiarenie 130 kcal/cm2, 2 220 – 2 300 hodín slnečného svitu a kladné teploty 4 200 °C/rok.

Podnebie ovplyvňuje predovšetkým kanál Dunaj – Čierne more, ktorý pretína oblasť vinohradov západno-východným smerom a odráža slnečné žiarenie, a tepelná zotrvačnosť prenášaná do susediacich oblastí. Svahy kanálu Dunaj – Čierne more a teplotné rozdiely medzi pôdou a vodnou masou vytvárajú vzdušné prúdy, ktoré sa prekrývajú s pohybom vetrov zo strednej Dobrudže. Priemerné denné maximálne teploty v priebehu roka sú približne 0 °C v zime a 28 °C v lete.

Reprezentatívnymi pôdami sú molisoly stepnej černozeme (uhličitanová černozem, typická černozem) na sprašových substrátoch, typické a litické rendziny, regosoly a erodizoly na svahoch, ktoré sú značne degradované prírodne alebo antropogénnou a zoogénnou činnosťou.

8.2. Údaje o výrobku

V závislosti od odrody, konkrétnych podmienok vinárskeho roku a termínu zberu hrozna sa dajú v rámci chráneného označenia pôvodu „Murfatlar“ získať rôznorodé vína, od suchých po sladké, čo podáva obraz kvalitatívnej rozmanitosti výroby vína. Vína s chráneným označením pôvodu „Murfatlar“ môžu byť biele, červené alebo ružové.

Biele vína majú číry, lesklý vzhľad a zelenkastožltú až zlatožltú farbu. Majú zamatovú chuť a vôňu typickú pre odrody, z ktorých sú vyrábané.

Červené vína majú číry, lesklý vzhľad a rubínovočervenú až intenzívne fialovú farbu. Majú plnú chuť a vôňu typickú pre odrody, z ktorých sú vyrábané. V závislosti od obsahu cukru v čase zberu hrozna môžu vína používať tradičné pojmy povolené právnymi predpismi (zbierané po dosiahnutí plnej zrelosti, neskorý zber po pôsobení ušľachtilej hniloby).

Osobitosť vína s CHOP „Murfatlar“ vychádza z vlastností hroznového muštu, z ktorého sa vyrába. Tieto vlastnosti súvisia s odrodami viniča, ktorým prospievajú dlhé obdobia slnečného svitu s heliotermálnymi zdrojmi, ktoré patria k najvýdatnejším v krajine, a s nízkymi množstvami zrážok. Tieto faktory prispievajú k lepšiemu dozrievaniu hrozna, čoho výsledkom je mušt bohatý na cukor. V tejto oblasti je citeľný vplyv mora. More je osobitne prínosné na jeseň, pretože funguje ako regulátor tepla. V oblasti Cernavodă má vplyv aj rieka Dunaj, predovšetkým na susediace polia. Pôda, ktorá je bohatá na uhličitan vápenatý, je dôležitým faktorom určujúcim kvalitu vín.

8.3. Príčinný vzťah

V oblasti s CHOP „Murfatlar“ sa pozorne vyberajú odrody na výrobu vysokokvalitných vín. Cieľom pestovateľských metód je maximálne využiť slnečné žiarenie prostredníctvom prerieďovania strapcov a efektívne riadiť kvalitu úrody overovaním úrovní cukru, kyslosti a vône. Používané vinárske výrobné postupy a zručnosť vinára spolu s pôdou a podnebím umožňujú vyrábať kvalitné vína. Výsledkom sú plné, ovocné a ľahko rozpoznateľné vína, najmä biele vína s arómami zrelého ovocia, čerstvých citrusových plodov, ružové vína so bledoružovou farbou a červené vína so svojimi jemnými tanínmi.

Kombinácia podnebia (sviežosť a dozrievanie), pôdy (uhličitanová černozem a typická černozem na sprašových substrátoch pre dobrú vyváženosť živín), pestovania (výber odrôd, hustota výsadby, odlisťovanie, určenie začiatku zberu), vinárskych výrobných postupov a zručnosti vinára zabezpečuje: sviežosť a plnú ovocnú arómu pre biele a ružové vína a jemné taníny a plnú zamatovú arómu pre červené vína.

Suché pôdy uložené na vápenci (ktorý je viditeľný na mnohých miestach), výrazne kontinentálne podnebie s veľmi horúcimi letami, dlhými jeseňami, zriedkavými a nerovnomerne rozloženými dažďami (prší na jar a počas neskorej jesene), ale najmä so slnkom vyžarujúcim množstvo tepla a svetla, robia z tohto územia raj pre pestovanie ušľachtilých odrôd viniča. V niektorých rokoch to dokonca dovoľuje nechať hrozno prezrieť a posilniť ho ušľachtilou hnilobou (Botrytis cinerea).

8.4. Pôsobiace ľudské faktory

Písomné dokumenty o tradícii výroby vína „Murfatlar“ zanechal slávny rímsky básnik Publius Ovidius Naso, ktorý žil v exile v meste Tomis (dnes Konstanca) medzi rokmi 9 a 17 nášho letopočtu.

Vasile Pârvan uviedol, že „...viaceré sekulárne a náboženské pamiatky, nájdené v tejto oblasti, ukazujú mýtické postavy korunované výhonkami a hroznom, čo ukazuje existenciu kultu Dionýza (Bakchusa)“.

V stredoveku boli vinohrady naďalej veľkým a neoceniteľným aktívom pre rumunské krajiny a, ako opisujú dokumenty z tých čias, vinohradníci a pivniční majstri sa považovali za nadradenú kategóriu roľníkov. To vysvetľuje osobitnú pozornosť, ktorú šľachtické dvory venovali viniču a príprave vína, pričom trestali vinohradníkov, ktorí nechali vinohrady neopracované.

Do dediny Viișoara bol vinič presadený ako odmena pre dobrých miestnych ľudí, ktorí sa pekne vyjadrovali o ušľachtilej profesii vinohradníka, na ktorú nezabudli a ktorá sa rozvíjala pred obdobím komunistov. Viișoara sa tak opäť stala presne tým, čím zvykla byť – dedinou uprostred viniča. Dedina dostala názov „Viișoara“ v roku 1926. Dovtedy sa nazývala Valea Caceamac, čo je názov pochádzajúci z obdobia, keď bolo územie Dobrudže pod osmanskou nadvládou. Sú dva možné preklady tohto názvu z turečtiny v závislosti od dialektu.

Po prvej svetovej vojne rumunský štát nariadil renováciu ciest v celej krajine, ale predovšetkým v oblasti Dobrudže, ktorá bola zničená a stále niesla krvavé jazvy vojnového násilia. V čase tejto renovácie bola obnovená aj rímska cesta vedúca z mesta Tomis (dnes Konstanca) do Tropaeum Traiani (v obci Adamclisi). Pre novú cestu sa obyvatelia dediny Caceamac presťahovali o dva kilometre ďalej na východ, na niektorú zo strán rímskej cesty. Určitý čas bola dedina známa aj ako Satul dintre Vii (dedina uprostred viniča), z čoho pochádza aj nový názov Viișoara, keďže pestovanie viniča je hlavným zamestnaním obyvateľov dediny.

V regióne Murfatlar boli v roku 1907 na experimentálne účely zasadené viaceré odrody viniča, ako napríklad Chardonnay, Pinot Gris, Pinot Noir a Muscat Ottonel, a to na základe iniciatívy dvoch rumunských výrobcov vína, ktorými boli Gheorghe Nicoleanu a Vasile Brezeanu. Výsledky boli mimoriadne.

Okrem toho sa domáce rumunské odrody (ako Fetească Regală a Fetească Neagră) sadili vo vinohradoch aj neskôr, keď experimentálne výskumné inštitúcie vybrali a vyvinuli zo štepov rumunských odrôd robustné hybridy s potenciálom vysokej kvality. Tu tieto odrody našli na svoj rozvoj optimálne územie s menším množstvom zrážok a slnečnejšími dňami, čo zabezpečilo lepšie hromadenie cukru a vône. Založenie stanice na výskum a vývoj vína „Murfatlar“ v roku 1927 viedlo k značnej expanzii odrôd: Sauvignon, Muscat Ottonel, Traminer Rose, Riesling Italian, Cabernet Sauvignon a Merlot.

9. Iné základné požiadavky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Podmienky uvádzania na trh

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia týkajúce sa označovania

Opis podmienky:

Podľa želania výrobcov sa k chránenému označeniu pôvodu „Murfatlar“ môže pridať jedno z týchto označení vinohradu:

a)	pre chránené označenie pôvodu „Murfatlar“: BASARABI, VALUL ROMAN, BISERICA VECHE, POARTA ALBĂ, SIMINOC, CIOCÂRLIA, PIATRA ROŞIE, NAZARCEA;

b)	pre vedľajšie označenie pôvodu „Medgidia“: VALEA DACILOR, CETATE, MIRCEA VODĂ, SATU NOU, CUZA VODĂ, TORTOMAN, SILIŞTEA, ŢIBRINU;

c)	pre vedľajšie označenie pôvodu „Cernavodă“: DEALU VIFORUL, DEALU HINOG, COCHIRLENI, RASOVA, SEIMENI.

Odkaz na špecifikáciu výrobku:

https://www.onvpv.ro/sites/default/files/caiet_de_sarcini_doc_murfatlar_modif_cf_cererii_683_19.04.2021_no_track_changes_4.pdf

(1) Ú. v. ES L 9, 11.1.2019, s. 2.

3.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 486/39

(2021/C 486/10)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O ŠTANDARDNEJ ZMENE JEDNOTNÉHO DOKUMENTU

„Côtes de Duras“

PDO-FR-A0165-AM01

Dátum oznámenia: 1. októbra 2021

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Úradný zemepisný kódex

Aktualizovali sa obce v zemepisnej oblasti a oblasti v bezprostrednej blízkosti podľa úradného zemepisného kódexu.

Hranice zemepisnej oblasti sa nemenia.

Jednotný dokument sa mení v bodoch 6 a 9.

2. Ružové vína

Do zoznamu povolených doplnkových odrôd na výrobu ružových vín sa dopĺňajú odrody Sémillon B, Sauvignon B, Sauvignon gris G a Muscadelle B.

Doplnkové odrody sa môžu pestovať maximálne na 20 % rozlohy poľnohospodárskeho podniku.

Pri sceľovaní je podiel všetkých doplnkových odrôd najviac 20 %, pričom najviac 10 % tvoria spolu odrody Sauvignon B a Sauvignon gris G a 10 % Muscadelle B.

Pridanie bielych odrôd do ružových vín umožňuje zabezpečenie sviežosti a organoleptických vlastností, ktoré môžu byť ohrozené určitými klimatickými podmienkami (najmä vysokými teplotami po fáze začiatku dozrievania).

Ich pridanie nemá vplyv na kvalitu výrobku.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

3. Maximálny priemerný výnos na pozemok

Maximálny priemerný výnos na pozemok pre suché biele vína sa znížil, aby zodpovedal úrovni pre červené a ružové vína v záujme uľahčenia kontrol.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

4. Enologické aktívne uhlie

Povoľuje sa používanie uhlia, ktoré bolo predtým zakázané, a to presne vymedzeným spôsobom a v obmedzených dávkach: „Pri výrobe ružových vín možno mušt ošetriť enologickým aktívnym uhlím, pričom maximálna povolená dávka je 20 % objemu vína vyrobeného predmetným vinárom z danej úrody.“ Cieľom je zamerať jeho použitie na šarže, ktoré majú horšie organoleptické alebo analytické vlastnosti (zmena arómy súvisiaca najmä s oxidáciou), bez toho, aby sa podstatne zmenili typické vlastnosti výrobku.

Bod 5.1 jednotného dokumentu sa mení zodpovedajúcim spôsobom.

5. Odkaz na kontrolný orgán

Odkaz na kontrolný orgán sa preformuloval v záujme jeho zosúladenia s formuláciou používanou v iných špecifikáciách výrobkov. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy)

Côtes de Duras

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

4. Opis vína (vín)

1. Červené a ružové vína

STRUČNÝ OPIS

Červené a ružové vína sú tiché a suché. Pri plnení do fliaš majú červené vína obsah kyseliny jablčnej maximálne 0,4 gramu na liter. Červené a ružové vína majú obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) najviac 3 gramy na liter.

Celkový obsah alkoholu v červených a ružových vínach nesmie byť po obohatení vyšší ako 13 obj. %. Obsah prchavých kyselín a celkový obsah oxidu siričitého sa stanovujú v predpisoch Spoločenstva. Červené a ružové vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %. Červené vína sa vo všeobecnosti vyznačujú pružnosťou a okrúhlosťou odrody Merlot N a doplnkovo odrody Cot N spolu s výraznými trieslovinami odrody Cabernet franc N a Cabernet Sauvignon N. V záujme zníženia ich prirodzenej kyslosti sa pred plnením do fliaš musí vykonať malolaktická fermentácia.

VŠEOBECNÉ ANALYTICKÉ VLASTNOSTI

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

2. Biele vína

STRUČNÝ OPIS

Tiché biele vína môžu byť suché, polosladké alebo sladké.

Obsah skvasiteľných cukrov v suchých bielych vínach dosahuje najviac 3 gramy na liter. Obsah skvasiteľných cukrov v ostatných bielych vínach je aspoň 12 g/l a celkový obsah alkoholu 10,5 obj. % alebo vyšší. Celkový obsah alkoholu v suchých bielych vínach nesmie byť po obohatení vyšší ako 13 obj. % a v ostatných bielych vínach nesmie byť vyšší ako 14 obj. %.

Suché biele vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. % a ostatné biele vína 11,5 obj. %

Obsah prchavých kyselín a celkový obsah oxidu siričitého sa stanovujú v predpisoch Spoločenstva.

V prípade suchých bielych vín vedie rozmanitosť odrôd a pravidlá sceľovania k výrobe dvoch štýlov vín: veľmi ovocné a svieže suché biele víno s prevládajúcimi arómami krušpánu a pukov čiernych ríbezlí, ktoré sa vo všeobecnosti vyrába z odrody Sauvignon B, a komplexnejšie mäsitejšie suché biele víno, ktorému odrody ako Muscadelle B a Sémillon B dodávajú miernu okrúhlosť a mäsitosť. Na etikete týchto druhov vín sa musí povinne uviesť prívlastok „suché“.

Polosladké biele vína sa väčšinou vyrábajú z odrody Sémillon B doplnenej odrodou Muscadelle B. Väčšinou sú plné a primerane koncentrované a vyznačujú sa arómami zrelého, niekedy kandizovaného ovocia. Ďalšie odrody dodávajú vínu sviežu chuť na jazyku, ako aj lepšiu schopnosť zrieť.

VŠEOBECNÉ ANALYTICKÉ VLASTNOSTI

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

1. Osobitný enologický postup

Pri červených vínach je zahusťovanie hroznového muštu povolené, pričom koncentráciou sa počiatočný objem nesmie znížiť o viac ako 10 %. Prirodzený obsah alkoholu sa v ošetrovanej šarži môže zvýšiť najviac o 1 obj. %. Pri výrobe ružových vín možno mušt ošetriť enologickým aktívnym uhlím, pričom maximálna povolená dávka je 20 % objemu vína vyrobeného predmetným vinárom z danej úrody. Celkový obsah alkoholu v suchých červených, ružových a bielych vínach nesmie byť po obohatení vyšší ako 13 obj. % a v ostatných bielych vínach nesmie byť vyšší ako 14 obj. % Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

2. Pestovateľský postup

Minimálna hustota výsadby je 4 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi nesmie byť väčšia ako 2,50 m. Maximálna dispozičná plocha krov je 2,50 m2. Táto plocha sa vypočíta vynásobením vzdialeností medzi radmi a vzdialeností medzi krami v jednom rade. V prípade viníc určených na výrobu suchého bieleho vína možno hustotu výsadby znížiť na 3 300 krov na hektár. V takomto prípade nesmie byť vzdialenosť medzi radmi väčšia ako 3 metre a vzdialenosť medzi krami v tom istom rade nesmie byť menšia ako 0,85 metra.

Používajú sa tieto spôsoby rezu viniča:

—	jednoduchý alebo dvojitý Guyotov rez,

—	(krátky) rez na čapíky (vejárovitá palmeta alebo kordón Royat),

—	(dlhý) rez na ťažeň.

Po vylamovaní letorastov má každý ker najviac 15 živých rodivých pukov v prípade odrôd Sauvignon B a Sauvignon gris G a 13 živých rodivých pukov v prípade ostatných odrôd.

V prípade hustoty výsadby menej ako 4 000 krov na hektár je na každom kre po vylamovaní letorastov najviac 18 živých rodivých pukov v prípade odrôd Sauvignon B a Sauvignon gris G a 15 živých rodivých pukov v prípade ostatných odrôd.

Zavlažovanie je zakázané.

5.2. Maximálne výnosy

1. Červené a ružové vína

66 hektolitrov na hektár

2. Suché biele vína

72 hektolitrov na hektár

3. Ostatné biele vína

66 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Zber hrozna, vinifikácia a výroba vína sa vykonávajú na území týchto obcí departementu Lot-et-Garonne (podľa úradného zemepisného kódexu z 26. februára 2020): Auriac-sur-Dropt, Baleyssagues, Duras, Esclottes, Loubès-Bernac, Moustier, Pardaillan, Saint-Astier, Saint-Jean-de-Duras, Saint-Sernin, Sainte-Colombe-de-Duras, Sauvetat-du-Dropt (La), Savignac-de-Duras, Soumensac a Villeneuve-de-Duras.

7. Hlavné muštové odrody

Cabernet franc N

Cabernet Sauvignon N

Chenin B

Colombard B

Mauzac B

Merlot N

Muscadelle B

Ondenc B

Sémillon B

Ugni blanc B

8. Opis súvislostí

8.1. Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť je na juhu ohraničená údolím rieky Dropt a je výbežkom plošiny Entre-Deux-Mers, 70 kilometrov na východ od Bordeaux a na polceste medzi údoliami riek Garonne a Dordogne. Na severe je zemepisná oblasť ohraničená rozvodím medzi povodiami riek Dordogne a Garonne. Z juhu je náhorná plošina otvorená a hlboko sa do nej zarezáva sieť vodných tokov, ktorú tvorí na západe riečka Dousset, v strede riečka Dourdèze a na východe riečky Malromé a Escourrou. Zemepisná oblasť zodpovedá 15 obciam kantónu Duras.

Krajina sa vyznačuje striedaním kopcov a viac či menej hlbokých údolí. Nepravidelnosť terénu je spôsobená drobivosťou vystupujúcich a karstifikáciou vápenca v podloží. Na svahoch a vrcholoch kopcov vystupujú na povrch tvrdé vápence, ktoré tvoria malé skalné útesy zreteľne viditeľné po krajine.

Najdrobivejšie geologické útvary tvoria molasy „Fronsadais“ na úpätiach kopcov a molasy „Agenais“ na vrcholkoch bočných hrebeňov. Na svahoch sa vyskytuje vápenec „Castillon“, ktorý je biely, kriedovitý a viac či menej popraskaný. Na niektorých izolovaných miestach nad molasami „Agenais“ vystupuje na povrch biely vápenec „Agenais“. Tento biely, tvrdý a kavernózny vápenec dosahuje najvyššiu nadmorskú výšku v náhornej plošine v katastri obcí Loubès-Bernac a Soumensac a je prekrytý odvápnenými ílmi. Na molasách „Frosandais“ vznikli hnedé ílovité, miestami ílovito-štrkovité pôdy, a na pestovanie viniča sa využívajú len v oblastiach bez výskytu mrazov v údolí rieky Dropt. Vápenec „Castillon“ má na povrchu veľmi chudobné rendziny, na ktorých je pestovanie viniča náročné. Nachádzajú sa tu najmä borievkové vresoviská. Pri mierne hlbšej vrstve pôdy sa viniču na týchto chudobných a dobre odvodnených pôdach darí. Na molasách „Agenais“ sa nachádzajú dekarbonizované a často značne vylúhované pôdy. Vrstva spraše umožňuje tvorbu kremičito-ílovito-piesočnatej pôdy (boulbène). Vymedzená pozemková oblasť s rozlohou 9 871 hektárov zaberá sotva polovicu zemepisnej oblasti.

Oceánske podnebie prináša zrážky rozložené v priebehu roka s jedným vrcholom v zime a druhým v máji. Teploty na jar sú mierne a podporujú skorý začiatok vegetačného cyklu viniča. Jesene sú slnečné, niekedy s daždivým obdobím po rovnodennosti. Tradičné akvitánske odrody sa v tejto oblasti rozšírili prirodzene, pretože sú na toto prostredie adaptované.

8.2. Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Počas anglickej nadvlády v oblasti Guyenne v 11. až 14. storočí dosiahlo obchodovanie s vínom v Duracu určitý rozmach vďaka vývozu vína „Haut-Pays“ do Anglicka. Týmto názvom sa označovali všetky vinice na hornom toku za mestom Bordeaux, s ktorých vínom sa obchodovalo po riekach Dordogne a Garonne. Protekcionizmus zavedený vinármi z Bordeaux sa počas absolutizmu niekoľkokrát zmiernil. Takto sa za vína „Haut-Pays“ platila dvojitá daň (double marque), zatiaľ čo za vína z regiónu Duras sa platila len polovičná daň (demi-marque). V 17. storočí mal vojvoda z Durasu dokonca povolenie dať každý rok 1 000 ton vína Duras do rovnako veľkých dubových sudov (tzv. barik) ako v Bordeaux.

Na začiatku 20. storočia sa výroba vín „Côtes de Duras“ orientovala najmä na polosladké biele vína, ako je napríklad víno „Bergerac“, ktoré bolo v obľube v Paríži a okolí. Klesajúca obľuba tohto druhu výrobku medzi spotrebiteľmi po 2. svetovej vojne však viedla komunitu k zmene výroby.

V roku 1924 bola založená prvá organizácia výrobcov, Syndicat de défense des vins du canton de Duras. Jej cieľom dosiahnuť uznanie označenia pôvodu „Vin du canton de Duras“. Po tom, ako jeden zo sprostredkovateľov toto označenie napadol, vo veci 28. júna 1927 rozhodol občiansky súd v Agene. V rozsudku sa uvádza: „Hoci pôda na kopcoch kantónu Duras nedodáva vínam buket typický pre vína Grands cru, umožňuje prinajmenšom výrobu prvotriednych vín, ktoré spotrebitelia jednoznačne oceňujú.“ Sudca vymedzil vína „Duras“ ako „ovocné a aromatické vína s charakterom, ktorý je príznačný pre ich pôvod“. Chránené označenie pôvodu „Côtes de Duras“ bolo 16. februára 1937 uznané pre biele a červené vína. Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa výroba v regióne Bordeaux začala orientovať na červené odrody a odrodu Sauvignon B. a vzhľadom na sľubné hospodárske vyhliadky kantón Duras nasledoval tento príklad. Od roku 1970 sa hlavným produktom regiónu stali suché biele vína pochádzajúce z odrody Sauvignon B. Pokrok pri kontrole teplôt pri vinifikácii, najmä vďaka investíciám družstiev, umožnil výrobu vín z odrody Sauvignon B s typickými arómami, ktoré spotrebitelia ľahko rozpoznajú.

V tomto období vzniklo vinárske družstvo Duras, pokým susediace družstvo, ktoré sa nachádza v Gironde, už vyrábalo 20 % vín s chráneným označením pôvodu. Od roku 1985 zabezpečoval propagáciu vín medziodvetvový zväz a obidve družstvá sa zlúčili v roku 1998. Zároveň zvládnutie vinifikácie červených vín vinármi z Bordeaux prinieslo výhodu susediacim vinárom v regióne Duras a prirodzene sa rozvinula výroba ružových vín.

V roku 2009 priemerná výroba červených vín dosiahla 65 000 hektolitrov a ružových vín 5 000 hektolitrov. Výroba suchých bielych vín dosahuje 40 000 hektolitrov, zatiaľ čo polosladké biele vína sú obmedzené na 2 000 hektolitrov uvádzaných na trh priamo vo fľašiach. V prípade suchých bielych vín rozmanitosť odrôd, pravidlá týkajúce sa podielu vo vinici a pravidlá sceľovania vedú k výrobe dvoch štýlov vín: veľmi ovocné a svieže suché biele víno s prevládajúcimi arómami krušpánu a pukov čiernych ríbezlí, ktoré sa vo všeobecnosti vyrába z odrody Sauvignon B, a komplexnejšie mäsitejšie suché biele vína, ktorým odrody ako Muscadelle B a Sémillon B dodávajú miernu okrúhlosť a mäsitosť. Na etikete týchto druhov vín sa musí povinne uviesť prívlastok „suché“.

Polosladké biele vína sa väčšinou vyrábajú z odrody Sémillon B doplnenej odrodou Muscadelle B. Väčšinou sú plné a primerane koncentrované a vyznačujú sa arómami zrelého ovocia, niekedy kandizovaného ovocia. Ďalšie odrody dodávajú vínu pri sceľovaní sviežu chuť na jazyku, ako aj lepšiu odolnosť pri zrení.

Červené vína sa vo všeobecnosti vyznačujú pružnosťou a okrúhlosťou odrody Merlot N doplnenej odrodou Cot N spolu s výraznými trieslovinami odrody Cabernet franc N a Cabernet Sauvignon N. V záujme zníženia ich prirodzenej kyslosti sa pred plnením do fliaš musí vykonať malolaktická fermentácia.

8.3. Faktor

Ružové vína, ktoré sa vo všeobecnosti vyrábajú sceľovaním, sú suché a vyznačujú sa príjemnou ovocnosťou a zaujímavou sviežosťou. Použitie určitých materiálov je zakázané, aby sa uchovalo hrozno pred vinifikáciou alebo aby sa zabránilo vylúhovaniu trpkých trieslovín. Rieka Dropt a údolia jej prítokov vykrojili do krajiny bočné hrebene, vďaka čomu vznikli dobre exponované svahy. Vo vymedzenej pozemkovej oblasti sa tak zohľadňujú topografické kritériá a najlepšie pozemky sú často v konkurencii s rozšírenou arborikultúrou. Dôvodom výroby polosladkých bielych vín je pestovanie odrody Sémillon B v oceánskom podnebí, kde ranná vlhkosť na jeseň a slnečné popoludnia podporujú prezretosť a prípadný rozvoj ušľachtilej plesne Botrytis cinerea.

Rôzne viac či menej vylúhované vrstvy molás s rôznym obsahom ílu v ílovito-piesčitých pôdach podporujú pestovanie odrody Sauvignon B, ktorá tú rozvíja svoj aromatický potenciál nevyhnutý na výrobu expresívnych suchých bielych vín.

Dekalcifikované íly, ako aj vhodné slnečné podmienky na záver sezóny podporujú dozrievanie modrých odrôd, ktoré tak červeným vínam dodávajú dobrý trieslovinový základ.

Výrobcom sa podarilo zhodnotiť potenciál svojho územia výberom pozemkov najvhodnejších na pestovanie viniča a rozvojom metód kontroly teploty fermentácie bielych vín a extrakcie trieslovín v prípade červených vín.

Na začiatku 16. storočia patrili medzi tzv. „vína z Bordeaux“ aj vína Graves, Médoc, Blayais atď., ako aj vína z regiónu nazývaného „pays de la nouvelle conquête“, čo znamená „novo dobyté územia“. Pod „dobytím“ sa myslelo konvertovanie utláčaného obyvateľstva a spočíva na niekoľkých vplyvných farnostiach a jurisdikciách, napríklad Montravel, Sainte-Foy či Duché de Duras. František I. podporoval výsadbu viniča na kopcoch v regióne Duras a dvor vo Valois na nich hodoval ako na „nektári“.

Región Duras neušetrili nasledujúce krízy (vojny, prekážky obchodu, fyloxéra, vylúčenie z označenia „Haut-Pays“), ale vinárstvo odolalo a dokázalo sa adaptovať. Výroba je takmer presne rozdelená medzi družstvá a nezávislé vinárstva. Vďaka rozvoju agroturistiky sa prevládajúcim spôsobom uvádzania na trh stal priamy predaj, na ktorý pripadá 60 % predaného objemu. Keďže 15 % objemu sa uvádza na trh v severnej Európe, povesť vín s chráneným označením pôvodu „Duras“ sa medzičasom zďaleka neobmedzuje na Akvitánsko či oblasť Ile-de-France.

9. Iné základné požiadavky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky

Na etiketách bielych vín, ktorých obsah skvasiteľných cukrov (glukózy + fruktózy) je najviac 3 gramy na liter, musí byť uvedený prívlastok „suché“.

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu „Côtes du Duras“ sa môže uvádzať väčšia zemepisná jednotka „Sud-Ouest“. Táto väčšia zemepisná jednotka sa môže uvádzať aj na všetkých prospektoch a nádobách. Väčšia zemepisná jednotka musí byť uvedená písmom, ktoré nesmie byť vyššie ani širšie ako veľkosť písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky

Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu a výrobu vín, pozostáva z územia týchto obcí (podľa úradného zemepisného kódexu z 26. februára 2020):

—	departement Dordogne:

celé územia obcí: Sadillac, Thénac,

časť územia obce: Saint-Julien-Innocence-Eulalie, pokiaľ ide výlučne o územie bývalej obce Sainte-Eulalie-d’Eymet, ktorá sa 1. januára 2019 stala delegovanou obcou v rámci Saint-Julien-Innocence-Eulalie,

—	departement Gironde: Dieulivol, Landerrouat, Lèves-et-Thoumeyragues (Les), Margueron, Monségur, Pellegrue, Riocaud, Saint-Avit-Saint-Nazaire,

—	departement Lot-et-Garonne: Lévignac-de-Guyenne, Mauvezin-sur-Gupie, Monteton, Roumagne.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

http://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-918e1e36-8c05-4755-8ea3-a2acdf360f18

(1) Ú. v. ES L 9, 11.1.2019, s. 2.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 486

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 3. decembra 2021

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2021/C 486/01	Oznámenie Komisie o uplatňovaní smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ zmenená smernicou 2014/52/EÚ) na zmeny a rozšírenie projektov – bod 24 prílohy I a bod 13 písm. a) prílohy II vrátane súvisiacich hlavných pojmov a zásad	1
2021/C 486/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10247 – CVC / COOPER) ( 1 )	20
2021/C 486/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10449 – KIA / ALMAVIVA) ( 1 )	21

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2021/C 486/04	Oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí Rady 2012/642/SZBP, ktoré sa vykonáva vykonávacím rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/2125, a v nariadení Rady (ES) č. 765/2006, ktoré sa vykonáva vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2021/2124, o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku	22
2021/C 486/05	Oznámenie určené dotknutým osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí Rady 2012/642/SZBP a nariadení Rady (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku	23
	Európska komisia
2021/C 486/06	Výmenný kurz eura — 2. decembra 2021	25
	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2021/C 486/07	Aktualizácia referenčných súm potrebných na prekročenie vonkajších hraníc podľa článku 6 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)	26
2021/C 486/08	Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Zrušenie záväzkov služby vo verejnom záujme v súvislosti s pravidelnými leteckými dopravnými službami ( 1 )	28

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1339
JPY	Japonský jen	127,94
DKK	Dánska koruna	7,4362
GBP	Britská libra	0,85135
SEK	Švédska koruna	10,2658
CHF	Švajčiarsky frank	1,0414
ISK	Islandská koruna	146,80
NOK	Nórska koruna	10,2962
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,420
HUF	Maďarský forint	362,44
PLN	Poľský zlotý	4,5953
RON	Rumunský lei	4,9488
TRY	Turecká líra	15,2937
AUD	Austrálsky dolár	1,5975
CAD	Kanadský dolár	1,4526
HKD	Hongkongský dolár	8,8375
NZD	Novozélandský dolár	1,6662
SGD	Singapurský dolár	1,5501
KRW	Juhokórejský won	1 333,57
ZAR	Juhoafrický rand	17,9652
CNY	Čínsky juan	7,2297
HRK	Chorvátska kuna	7,5245
IDR	Indonézska rupia	16 342,16
MYR	Malajzijský ringgit	4,7964
PHP	Filipínske peso	57,320
RUB	Ruský rubeľ	83,5138
THB	Thajský baht	38,413
BRL	Brazílsky real	6,3935
MXN	Mexické peso	24,1963
INR	Indická rupia	85,0520

	V Oznamy
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2021/C 486/09	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	29
2021/C 486/10	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	39


	(1) Text s významom pre EHP