1.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice 2010/75/EÚ (1), ako aj s článkami 13 a 23 smernice 2008/50/ES (2) vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o odchýlku podľa článku 15 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ musí príslušný orgán posúdiť, či pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane opatrení v rámci príslušného programu kvality ovzdušia v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 23 smernice 2008/50/ES, môže poskytnutie odchýlky ohroziť dodržanie noriem kvality ovzdušia?

2.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice 2010/75/EÚ, ako aj s článkami 13 a 23 smernice 2008/50/ES vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o odchýlku v zmysle článku 15 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ musí príslušný orgán upustiť od stanovenia menej prísnych emisných limitov škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zo zariadenia, pokiaľ by takáto odchýlka bola v rozpore s opatreniami, ktoré boli stanovené v príslušnom programe kvality ovzdušia, ktorý bol vydaný v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 23 smernice 2008/50/ES, a mohla by ohroziť dosiahnutie cieľa maximálneho skrátenia obdobia prekročenia noriem kvality ovzdušia?

3.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice 2010/75/EÚ a s článkom 13 smernice 2008/50/ES vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o odchýlku podľa článku 15 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ musí príslušný orgán posúdiť, či by stanovenie menej prísnych emisných limitov látok znečisťujúcich ovzdušie zo zariadenia pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane kumulatívneho efektu s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, prispelo k prekročeniu príslušných noriem kvality ovzdušia stanovených v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 13 smernice 2008/50/ES, a ak áno, či musí upustiť od poskytnutia odchýlky, ktorá by ohrozila dosiahnutie noriem kvality ovzdušia?

1.

Majú sa ustanovenia článku 58 smernice 2014/24 (1), zásada proporcionality a zásada prevzatia zodpovednosti vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ má právo stanoviť kritériá technickej spôsobilosti, čiže posúdiť, či je alebo nie je potrebné zaradiť do súťažných podkladov kritériá technickej a odbornej spôsobilosti a spôsobilosť vykonávať technickú a odbornú činnosť, ktorá má vyplývať z ustanovení osobitných zákonov, a to pokiaľ ide o činnosti, ktoré majú v kontexte zákazky nepodstatný význam?

2.

Bránia zásady transparentnosti a proporcionality automatickému doplneniu súťažných podkladov o kvalifikačné kritériá, ktoré majú vyplývať z osobitných zákonov vzťahujúcich sa na činnosti súvisiace so zákazkou, ktorá je predmetom obstarávania, pričom takéto kritériá sa v súťažných podkladoch nestanovili a verejný obstarávateľ sa rozhodol ich od hospodárskych subjektov nevyžadovať?

3.

Bránia článok 63 smernice a zásada proporcionality tomu, aby sa z verejného obstarávania vylúčil uchádzač, ktorý menovite neuviedol hospodársky subjekt ako subdodávateľa s cieľom preukázať splnenie určitých kritérií týkajúcich sa technickej a odbornej spôsobilosti a spôsobilosti vykonávať technickú a odbornú činnosť, ktoré majú vyplývať z ustanovení osobitných zákonov, pričom nie sú stanovené v súťažných podkladoch, a to v prípade, že dotknutý uchádzač zvolil inú zmluvnú formu zapojenia špecializovaných subjektov do zákazky, t. j. zmluvu o dodaní/poskytnutí služieb, alebo predložil vyhlásenie o dostupnosti týchto subjektov? Patrí hospodárskemu subjektu právo určovať vlastnú organizačnú štruktúru a zmluvné vzťahy v rámci skupiny a existuje možnosť zapojiť do zákazky aj niektorých poskytovateľov/dodávateľov s prihliadnutím na skutočnosť, že takýto poskytovateľ nepatrí medzi subjekty, na ktorých kapacity sa chce uchádzač spoliehať s cieľom preukázať splnenie príslušných kritérií?

1.

Je zlučiteľné s článkom 17 nariadenia č. 1305/2013 (1), že vnútroštátna právna úprava, ako je článok 26 Naredba č. 9/2015 z 21. marca 2015, ktorým sa uplatňuje čiastkové opatrenie 4.1 „Investície do poľnohospodárskych podnikov“ opatrenia 4 „Investície do hmotného majetku“ programu na rozvoj vidieka na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorá ako predpoklad podpory pre žiadateľov, ktorí žiadajú o podporu v rámci čiastkového opatrenia 4.1 „Investície do poľnohospodárskych podnikov“ opatrenia „Investície do hmotného majetku“ programu na rozvoj vidieka na obdobie rokov 2014 – 2020, stanovuje, že ako dôkaz o vykonávaní činnosti chovu hospodárskych zvierat pred podaním žiadosti o podporu v podniku riadenom žiadateľom musí žiadateľ predložiť osvedčenie o registrácii podniku na chov hospodárskych zvierat na jeho meno v zmysle článku 4 nariadenia č. 1307/2013 (2) alebo pre ciele nariadenia postačuje, keď poľnohospodár preukáže, že vyvíja činnosť na získanie potrebnej registrácie chovateľského podniku na svoje meno?

2.

Považuje sa predpoklad uvedený v takom ustanovení vnútroštátneho práva, akým je článok 8 ods. 1 bod 2 Naredba č. 9/2015 z 21. marca 2015, ktorým sa uplatňuje čiastkové opatrenie 4.1 „Investície do poľnohospodárskych podnikov“ opatrenia 4 „Investície do hmotného majetku“ programu na rozvoj vidieka na obdobie rokov 2014 – 2020, podľa ktorého žiadatelia musia preukázať minimálny štandardný výstup za konkrétny poľnohospodársky podnik v čase podania žiadosti o pomoc, ktorý nesmie byť nižší ako 8 000 eur v leva (BGN), za zlučiteľný s cieľom podpory v rámci opatrenia „Investície do hmotného majetku“ podľa článku 17 nariadenia č. 1305/2013, s prioritami Únie pre rozvoj vidieka podľa článku 5 nariadenia č. 1305/2013 a s pojmom štandardného výstupu podniku v zmysle zrušeného nariadenia Komisie (ES) č. 1242/2008 (3) z 8. decembra 2008, ktorým sa stanovuje typológia Spoločenstva pre poľnohospodárske podniky?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa vychádzať z toho, že novo registrovaní majitelia poľnohospodárskych podnikov v čase podania žiadosti o pomoc v rámci opatrenia „Investície do hmotného majetku“ majú byť vylúčení z finančnej podpory podľa nariadenia č. 1306/2013 (4)?

1.

Možno ustanovenia článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, týkajúceho sa zásady prezumpcie neviny, v spojení s ustanovením článku 16 ods. 1 smernice 2008/118/ES (1) vykladať v tom zmysle, že bránia takému právnemu stavu, aký nastal v prejednávanej veci, keď opatrenie spočívajúce v pozastavení platnosti povolenia na vykonávanie činnosti výroby alkoholu môže správny orgán nariadiť už na základe domnienok, ktoré sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania trestného činu, čiže pred vyhlásením konečného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci?

2.

Možno ustanovenia článku 50 Charty základných práv Európskej únie, týkajúceho sa zásady ne bis in idem, v spojení s ustanovením článku 16 ods. 1 smernice 2008/118/ES vykladať v tom zmysle, že bránia takému právnemu stavu, aký nastal v prejednávanej veci, z ktorého vyplýva, že tej istej osobe sa za tie isté skutky uložili dve sankcie rovnakého charakteru (pozastavenie platnosti povolenia na vykonávanie činnosti výroby alkoholu), ktoré sa líšia iba dobou, na ktorú boli sankcie uložené?

1.

Vyžadujú ustanovenia článku 89 a/alebo 90 nariadenia (1) a požiadavky proporcionality podľa Charty a práva Únie, aby súd ukladajúci trest mal diskrečnú právomoc upraviť, pozmeniť alebo zmierniť rozsah príkazu na prepadnutie úlovku a rybárskeho výstroja najmä so zreteľom na okolnosti uvedené v článkoch 89 a 90 nariadenia (ES) č. 1224/2009?

2.

So zreteľom na potenciálny vplyv na živobytie kapitána v dôsledku automatického povinného prepadnutia celého úlovku a všetkého rybárskeho výstroja, môže sa ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je § 28 ods. 5 písm. b) (2), ktoré neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať akýkoľvek vplyv na právo na živobytie osoby odsúdenej na základe obžaloby za trestný čin v rozpore s týmto ustanovením a s nariadením (okrem kontextu zvažovania, aká pokuta by mohla byť primeraná), považovať za zlučiteľné so znením nariadenia, Charty a práva Únie so zreteľom na základné právo kapitána na výkon jeho povolania?

1.

Konanie sa zastavuje.

2.

Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

1.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 26. apríla 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Komisia, potvrdzujúc predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí z 3. marca 2021, zamietla žiadosť žalobkyne o prístup k záverečnej správe a súvisiacim prílohám vypracovaným Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) v nadväznosti na výsledok vyšetrovania OC/2019/0766,

—

nariadil Komisii, aby sprístupnila správu OLAF a súvisiace prílohy, a

—

uložil žalovanej povinnosti nahradiť trovy tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade dôsledkov vyplývajúcich z prístupu k správe OLAF.

V tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené v rozsahu, v akom sa prístup k správe OLAF nemohol podľa článku 10 ods. 1 a článku 2 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 (1) stať „verejným“.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná porušila článok 4 ods. 2 tretiu zarážku nariadenia č. 1049/2001, ako ho vykladá judikatúra, podľa ktorej ak má príjemca správy OLAF v úmysle prijímať akty, ktoré sú na ujmu dotknutým stranám, tieto posledné uvedené osoby musia mať právo na prístup k dotknutej správe.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 a zásady proporcionality.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalobkyňa nikdy nepožiadala o prenos osobných údajov fyzických osôb, a preto akékoľvek osobné údaje, ktoré môže správa obsahovať, mohli byť dobre chránené veľmi bežnou operáciou zakrývajúcou údaje.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení a výklade článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

V tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože žalovaná v konkrétnom prípade neoverila, či by mohol byť poskytnutý čiastočný prístup.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti uviesť odôvodnenie.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná neodôvodnila uplatniteľnosť výnimky uvedenej v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na nesprávnom vylúčení verejného záujmu na zverejnení.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná nesprávne vyložila právo na obhajobu len ako záujem jedného účastníka konania, pričom nezohľadnila, že žalobkyňa k odpovedi na žiadosť Generálneho riaditeľstva pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO) o finančnú náhradu potrebovala prístup k správe OLAF.

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 26. apríla 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Komisia, potvrdzujúc predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí z 3. marca 2021, zamietla žiadosť žalobcu o prístup k záverečnej správe a súvisiacim prílohám vypracovaným Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) v nadväznosti na výsledok vyšetrovania OC/2019/0766,

—

nariadil Komisii, aby sprístupnila správu OLAF a súvisiace prílohy, a

—

uložil žalovanej povinnosti nahradiť trovy tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade dôsledkov vyplývajúcich z prístupu k správe OLAF.

V tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené v rozsahu, v akom sa prístup k správe OLAF nemohol podľa článku 10 ods. 1 a článku 2 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 (1) stať „verejným“.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná porušila článok 4 ods. 2 tretiu zarážku nariadenia č. 1049/2001, ako ho vykladá judikatúra, podľa ktorej ak má príjemca správy OLAF v úmysle prijímať akty, ktoré sú na ujmu dotknutým stranám, tieto posledné uvedené osoby musia mať právo na prístup k dotknutej správe.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 a zásady proporcionality.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalobca nikdy nepožiadal o prenos osobných údajov fyzických osôb, a preto akékoľvek osobné údaje, ktoré môže správa obsahovať, mohli byť dobre chránené veľmi bežnou operáciou zakrývajúcou údaje.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení a výklade článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

V tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože žalovaná v konkrétnom prípade neoverila, či by mohol byť poskytnutý čiastočný prístup.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti uviesť odôvodnenie.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná neodôvodnila uplatniteľnosť výnimky uvedenej v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na nesprávnom vylúčení verejného záujmu na zverejnení.

V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná nesprávne vyložila právo na obhajobu len ako záujem jedného účastníka konania, pričom nezohľadnila, že právo na obhajobu je základným prvkom právneho štátu a ako také chráni spoločenstvo a nie len jednotlivca.

— i.

uložil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 7 175 000 eur vo výške sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné operácie refinancovania, účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu, za obdobie od 9. marca 2010 do 14. novembra 2017, znížené o úroky vo výške 260 968,15 eura, ktoré už žalobca dostal, teda vo výške 2 222 073,29 eura, alebo subsidiárne povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vypočítaných podľa úrokovej sadzby, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú,

— ii.

uložil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy požadovanej v bode i. za obdobie od 14. novembra 2017 do dňa skutočného zaplatenia vo výške úrokovej sadzby stanovenej ECB pre jej hlavné operácie refinancovania, účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu, alebo subsidiárne vo výške úrokovej sadzby, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú,

— iii.

subsidiárne k bodu ii. uložil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy uvedenej v bode i. za obdobie od 2. marca 2021 do dňa skutočného zaplatenia, a to vo výške sadzby stanovenej ECB pre jej hlavné operácie refinancovania, účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu, alebo subsidiárne vo výške, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú,

— iv.

navyše alebo subsidiárne, zrušil oznámenie Komisie z 30. apríla 2021 Ref. Ares(2021) 2904247,

— v.

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na náhradu škody, je založený na tvrdení, že Komisia nesprávne vykonala rozsudok z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia (C-86/15 P a C-87/15 P, EU:C:2017:717), čím porušila článok 266 ods. 1 ZFEÚ a článok 41 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie.

V tejto súvislosti sa uvádza, že Komisia nezaplatila celú sumu úrokov z omeškania zo sankcie splatenej po vynesení rozsudku.

2.

Druhý žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na zrušenie, je založený na porušení a nesprávnom uplatnení článkov 266 ZFEÚ a 296 ZFEÚ. Porušenie a nesprávne uplatnenie článku 46 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Nedostatok odôvodnenia listu Komisie z 30. apríla 2021. Nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie.

V tejto súvislosti sa uvádza, že list, ktorým Komisia odmietla zaplatiť žalobcom úroky z omeškania, nie je dostatočne odôvodnený a nedodržiava zásady v oblasti premlčania.

3.

Tretí žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na zrušenie, je založený na porušení a nesprávnom uplatnení článku 266 ZFEÚ a delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 (1).

V tejto súvislosti sa uvádza, že článok 85a ods. delegovaného nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 (2), na ktorý sa odvolala Komisia vo svojom liste z 30. apríla 2021, už v okamihu náhrady sankcie nebol účinný a teda sa nemohol uplatniť.

1.

2.

zrušil (podľa článku 263 ZFEÚ) list Európskej komisie (Generálne riaditeľstvo pre rozpočet) Ares(2021)2904048 z 30. apríla 2021,

3.

v každom prípade uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia konala protiprávne v rozpore s článkom 266 ods. 1 ZFEÚ (ako aj s článkom 83 nariadenia č. 1268/2012 (1) a/alebo prípadne článkom 86 nariadenia č. 2342/2002 (2)).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 46 Štatútu a v dôsledku toho aj článku 266 prvého odseku ZFEÚ (a článku 83 nariadenia č. 1268/2012 a/alebo prípadne článku 86 nariadenia č. 2342/2002).

—

uložil Únii zastúpenej Komisiou, aby žalobkyni uhradila sumu 280 miliónov eur ako náhradu majetkovej ujmy, ako aj primeranú sumu ako náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o štátnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú poskytlo Taliansko spoločnosti Banca Tercas,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti konania Komisie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na majetkovej a nemajetkovej ujme spôsobenej žalobkyni protiprávnym konaním Komisie.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil zápis spornej ochrannej známky, ktorá sa týka sporných výrobkov (ako aj ostatných výrobkov, ktoré nie sú predmetom tejto žaloby) alebo subsidiárne vrátil vec EUIPO na nové preskúmanie,

—

uložil povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s touto žalobou.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/988 zo 16. júna 2021, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1), pokiaľ ide o určité výdavky vynaložené Španielskym kráľovstvom,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení kontrol správnosti výpočtu pomoci, vrátane uplatnenia správnych sankcií (hlavná kontrola), keďže výklad článku 31 ods. 3 delegovaného nariadenia č. 640/2014 (2) v spojení s článkom 53 ods. 4 delegovaného nariadenia č. 639/2014 (3) zo strany Komisie je v rozpore so zásadou proporcionality.

Tento žalobný dôvod pozostáva zo štyroch častí (A – D):

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na správnom vykonávaní kontrolných štatistík na mieste v dostatočnej kvalite (hlavná kontrola) vrátane veľkosti náhodnej vzorky a účinnosti analýzy rizika v súlade s článkom 34 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014.

—

zrušil rozhodnutie odvolacej komisie žalovanej č. A-001-2001 (v konsolidovanom znení) z 28. mája 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),

—

subsidiárne pre prípad, že by Všeobecný súd nezrušil napadnuté rozhodnutie ako celok, zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sú potvrdené nasledujúce časti a ustanovenia rozhodnutia žalovanej č. 30/2020 z 30. novembra 2020:

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod: rozšírenie metodiky zdieľania nákladov na iné prvky siete než sú prvky siete medzi oblasťami, je nezlučiteľné s požiadavkami článku 16 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/943 (1) a článku 74 nariadenia (EÚ) 2015/1222 (2). V každom prípade neexistuje požadovaný právny základ. Prinajmenšom je pôsobnosť metodiky zdieľania nákladov z právneho hľadiska neprávne odvodzovaná z požiadavky prevádzkovej bezpečnosti a zásady „znečisťovateľ platí“.

2.

Druhý žalobný dôvod: zákaz započítania je najmä v rozpore s článkom 16 ods. 11 a 13 nariadenia (EÚ) 2019/943. Navyše robí metodiku zdieľania nákladov inherentne rozpornou.

3.

Tretí žalobný dôvod: definícia predbežnej úrovne tolerancie pre legitímne kruhové toky, stanovená žalovanou na základe vlastných kritérií, je z formálneho a vecného hľadiska v rozpore s právom Únie. Z formálneho hľadiska žalovaná porušuje právomoc prevádzkovateľov prenosových sústav a vnútroštátnych regulačných orgánov definovať úroveň tolerancie. Navyše definuje predbežnú úroveň tolerancie, hoci prevádzkovatelia prenosových sústav nevykonali analýzu úrovne legitímnych kruhových tokov, ktorú vyžaduje článok 16 ods. 13 druhý pododsek nariadenia (EÚ) 2019/943. Z vecného hľadiska je metodika zdieľania nákladov v rozpore so zákazom definície individuálnych úrovní tolerancie pre „každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“ stanoveným v článku 16 ods. 13 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2019/943 tým, že definuje jednotnú a rovnomernú úroveň tolerancie rozdelenú na ponukové oblasti vytvárajúce kruhové toky. Definovaná predbežná úroveň tolerancie prinajmenšom nemá požadovaný právny základ.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: prednostné použitie kruhových tokov pred vnútornými tokmi, ktoré tvorí základ metodiky zdieľania nákladov, pri stanovení príčin preťaženia siete porušuje článok 16 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/943. Navyše generuje nesprávne stimuly. Tiež je nezlučiteľné s požiadavkou spravodlivosti a zákazom diskriminácie.

5.

Piaty žalobný dôvod: prinajmenšom pri nevyhnutnom celkovom posúdení je metodika zdieľania nákladov v rozpore s právom Únie. Široká pôsobnosť, zákaz započítania, nesprávna úroveň tolerancie a uprednostnenie kruhových tokov pred vnútornými tokmi spolu súvisia a vzájomne sa násobia. Posudzované ako celok vedú prinajmenšom k porušeniu zásady „znečisťovateľ platí“, zákazu diskriminácie a požiadavky spravodlivosti. Okrem toho je metodika zdieľania nákladov prinajmenšom z hľadiska jej celkového účinku nezlučiteľná s cieľom práva Únie zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Metodika zdieľania nákladov je celkovo disproporčná a v každom prípade nemá požadovaný právny základ.

6.

Šiesty žalobný dôvod: bezpodmienečný záväzok prevádzkovateľov prenosových sústav vypracovať počas dvanástich mesiacov od vykonania metodiky zdieľania nákladov návrhy zmien a predložiť ich na schválenie regulačným orgánom, ktorý je zahrnutý v metodike zdieľania nákladov, je v rozpore s článkom 16 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkom 74 ods. 6 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2015/1222.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/988 zo 16. júna 2021, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1) v rozsahu, v akom sa týka Maďarska, vylúčením pomoci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na rozpočtové roky 2016 až 2019 z financovania Únie z dôvodu nedostatku hlavnej kontroly (Rozvoj vidieka – EPFRV – opatrenia v oblasti lesného hospodárstva),

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/988 zo 16. júna 2021, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1) [oznámené pod číslom C(2021) 4118], a to v rozsahu, v akom sa týka Španielskeho kráľovstva v súvislosti s vyšetrovaním týkajúcim sa platobnej agentúry Baskicka, sp. zn. AA/2018/003/ES/RLF, v čistej výške 2 056 473,43 eura,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že paušálna oprava v čistej výške 2 056 473,43 eura je v rozpore s článkom 5 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 640/2014 (2), ako aj s článkami 28 a 29 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 809/2014 (3). Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala nedostatočnú kľúčovú kontrolu pri účinnosti krížových kontrol a kvality LPIS.

Komisia zamenila jednotlivé nezrovnalosti zistené pri vyhodnocovaní snímok na obrazovke, ktoré zodpovedá systému LPIS, a neskoršie overenia na miestach týkajúcich sa štyroch náhodne zvolených pozemkov s výsledkami plánovaných kontrol na mieste zodpovedajúcim overeniam pozemkov s koeficientom spôsobilosti na pomernom základe v rokoch 2016, 2017 a 2018 a vykonaných v rámci Plánu opatrení na zlepšenie aktualizácií LPIS. Aj keď ide o dva rôzne a samostatné úkony, Komisia dospela k spoločnému záveru, pričom výsledky jedného úkony preniesla na druhý a na ich základe uplatnila napadnutú opravu, ktorú žalobca považuje na nesprávnu a neprimeranú.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že Komisia nedodržala pokyny pre výpočet finančných opráv v rámci schvaľovania súladu a účtovnej závierky [C(2015) 3675, z 8. júna 2015], v dôsledku čoho je uložená paušálna oprava protiprávna, pretože krížové kontroly neodhalili nedostatky a riziko nedostatkov kontrol na miesto pre fond bolo kvalifikované v rámci príslušného postupu. Žalobca tvrdí, že krížové kontroly neodhalili žiadny nedostatok s rizikom pre fond, ktorý by odôvodňoval uplatnenú opravu, a ďalej sa v súvislosti s kontrolami na mieste domnieva, že Komisia uplatnila paušálnu opravu protiprávne, pretože riziko pre fond bolo individuálne určené a kvantifikované v rámci príslušného postupu.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

zmenil napadnuté rozhodnutie takto:

—

uložil navrhovateľovi výmazu povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie zásad uvedených v rozsudku z 24. marca 2021, Lego/EUIPO – Delta Sport Handelskontor (Stavebný blok z hračkárskej stavebnice) (T-515/19, neuverejnený, EU:T:2021:155),

—

porušenie zásad uvedených v rozsudku z 8. marca 2018, DOCERAM (C-395/16, EU:C:2018:172),

—

porušenie článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002,

—

nesprávny výklad patentovej prihlášky EP 3 005 948 A2 a prihlášky žalobkyne o viacero dizajnov č. 1 431 829-0001 – 0010.