—

so zreteľom na články 11, 165, 166, 167, 191 a 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu uzavretú v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (1)

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (3),

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov členských štátov zasadajúcich v Rade z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú usmernenia týkajúce sa riadenia dialógu EÚ o mládeži – Stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. mája 2018 s názvom Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry (COM(2018)0268),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (4),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2018)0367),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (5),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 31. januára 2018 s názvom Hodnotenie programu Erasmus+ v polovici jeho trvania (2014 – 2020) (COM(2018)0050),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (6),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Európsky zbor solidarity (7),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 11. júna 2018, ktorým sa stanovuje program Európsky zbor solidarity (COM(2018)0440),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1475 z 2. októbra 2018, ktorým sa stanovuje právny rámec Európskeho zboru solidarity (8),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) (9),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) (COM(2018)0366),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) (10),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 30. apríla 2018 s názvom Hodnotenie programu Kreatívna Európa (2014 – 2020) v polovici jeho trvania (COM(2018)0248),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) (11),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (12),

—

so zreteľom na záväzky, ktoré prijala budúca komisárka pre inovácie, výskum, vzdelávanie, kultúru a mládež na svojom vypočutí 30. septembra 2019 v Európskom parlamente,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A9-0141/2020),

A.

keďže Európska zelená dohoda stanovuje cieľ klimaticky neutrálnej Európskej únie do roku 2050, čo stavia núdzovú situáciu v oblasti klímy do centra všetkých programov a všetkých politík Únie; keďže cieľom Európskej zelenej dohody je aj zvýšiť informovanosť verejnosti a zapájať občanov do opatrení v oblasti klímy prostredníctvom vypracovania komplexnej európskej stratégie; keďže takýto prístup by mal byť založený aj na prehodnotení programov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže; keďže ochrana životného prostredia, udržateľnosť a boj proti zmene klímy by sa mali začleniť do všetkých programov a podporovať ako prierezové zručnosti;

B.

keďže v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 13 sa požadujú opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom a keďže medzi zámery 13. cieľa udržateľného rozvoja patrí zlepšenie vzdelávania, zvyšovanie informovanosti a inštitucionálne kapacity na zmiernenie zmeny klímy, adaptáciu na ňu a zníženie jej vplyvu;

C.

keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 má dramatický vplyv na každodenný život ľudí, najmä vo vzťahu k mobilite, vzdelávaniu a fyzickému prístupu ku kultúre, umeniu a športu; keďže aj tieto tri programy boli významne ovplyvnené krízou spôsobenou koronavírusom; keďže v dôsledku pandémie je dôležité zachovať kultúrne hodnoty Únie a znovu vybudovať európsky obraz pre budúce generácie; keďže kultúrna výmena a interakcie, ktoré tieto tri programy uľahčujú, pomôžu Európe vymaniť sa z tejto krízy, ktorá je oveľa viac ako len zdravotnou krízou;

D.

keďže vzdelávanie, šport, dobrovoľníctvo a kultúra zohrávajú kľúčovú úlohu pri ekologickej transformácii, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti, učenie sa, komunikáciu a výmenu poznatkov a osvedčených postupov, a keďže tento potenciál sa môže v ďalšom programovom období využiť na vývoj inovatívnych riešení environmentálnych výziev;

E.

keďže programy Erasmus+, Európsky zbor solidarity (ESC) a Kreatívna Európa majú vplyv na každodenný život miliónov Európanov a zabezpečujú lepšiu súdržnosť a kultúrne porozumenie v Únii, kandidátskych a prístupových krajinách, krajinách susedstva, a vďaka účasti tretích krajín aj vo svete;

F.

keďže tieto programy sa síce primárne nezameriavajú na životné prostredie, ale svojou podstatou a pôsobnosťou predsa prispievajú k ekologickej transformácii, lebo formujú zmýšľanie, ktoré rešpektuje životné prostredie a klímu, a tvoria spoločnosť založenú na vzájomnom porozumení a úcte; keďže ich podstata by preto mala ostať zachovaná;

G.

keďže masové športové a kultúrne podujatia majú zjednocujúcu povahu;

H.

keďže program Erasmus+ má veľký potenciál z hľadiska podpory udržateľného rozvoja; keďže tento program podporuje celoživotné vzdelávanie;

I.

keďže ciele a samotná podstata ESC poskytujú mladým ľuďom príležitosť na spoločné využívanie poznatkov a podniknutie konkrétnych krokov na ochranu životného prostredia;

J.

keďže skúsenosti v oblasti mobility, ktoré tieto programy prinášajú, môžu byť pre mladých ľudí transformujúcim zážitkom a môžu ovplyvniť ich každodenné správanie, a keďže mobilita tohto druhu by sa preto mala podporovať;

K.

keďže program Kreatívna Európa zohráva kľúčovú úlohu pri podpore umenia, kultúry a audiovizuálneho obsahu a pri podpore vysokokvalitných médií; keďže ide o kľúčové piliere udržateľného rozvoja, ktoré prispievajú k budovaniu odolnejších spoločností; keďže spolupráca v týchto oblastiach umožňuje vyvinúť nástroje na zvyšovanie informovanosti ľudí o otázkach životného prostredia, klímy a udržateľnosti, a tak byť jedinečným zdrojom kreatívnych riešení v Európe a vďaka účasti tretích krajín aj vo svete;

L.

keďže je potrebné koordinovať spoločnú iniciatívu na rozvoj udržateľných postupov v kultúrnom a kreatívnom sektore; keďže takáto iniciatíva si vyžaduje, aby boli náklady spojené s ekologizačnými činnosťami oprávnené v rámci projektovej podpory;

M.

keďže sloboda prejavu a umeleckej tvorby je neodmysliteľným prvkom programu Kreatívna Európa a keďže túto slobodu treba rešpektovať aj pri úsilí o zvýšenie ekologickosti tohto programu; keďže ekologické myslenie pri realizácii projektov sa môže podporiť zohľadňovaním environmentálnych aspektov pri hodnotení projektov;

N.

keďže v období 2014 – 2020 sa realizuje značný počet projektov týkajúcich sa životného prostredia;

O.

keďže programy by mali byť prístupné a bez akejkoľvek formy diskriminácie; keďže je nevyhnutné zaviesť konkrétne opatrenia na zlepšenie inkluzívnosti programov, aby zahŕňali aj ľudí s nedostatkom príležitostí, najmä osoby so zdravotným postihnutím;

P.

keďže Európsky parlament požadoval na ďalšie programové obdobie ambiciózny rozpočet pre všetky tri programy, najmä s cieľom zvýšiť ich inkluzívnosť a prístupnosť, a keďže nižší rozpočet by neumožnil dosiahnuť tento cieľ ani zaviesť účinné ekologické opatrenia a opatrenia v oblasti klímy a udržateľnosti bez toho, aby to neohrozilo ďalšie dôležité časti programov;

Q.

keďže cieľ súčasného viacročného finančného rámca vyčleniť 20 % výdavkov na opatrenia v oblasti klímy sa nedá splniť, ak nie sú k dispozícii údaje a nástroje potrebné na meranie príspevku programov, a preto ich treba bezodkladne zaviesť;

R.

keďže fyzická mobilita umožňuje ponorenie do iných kultúr a optimálnu interakciu s nimi; keďže virtuálna výmena a učenie sú cenným doplnkom fyzickej mobility, ale neposkytujú rovnaké skúsenosti;

S.

keďže aj digitálne technológie zanechávajú environmentálnu stopu;

T.

keďže v súčasnosti existuje len málo stimulov, najmä finančných, ktoré by účastníkov týchto troch programov motivovali k prechodu na ekologickejšie druhy dopravy a k ekologickejšiemu správaniu; keďže ekologickejšie dopravné prostriedky sú obvykle menej prístupné a ťažšie cenovo dostupné;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 11, článok 191 ods. 1 a článok 208,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 17. apríla 2018 (1),

—

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030, ktoré stanovila OSN,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCC),

—

so zreteľom na Dohovor o biodiverzite z roku 1992, Globálnu stratégiu pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020 a ciele v oblasti biodiverzity z Aiči,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Zintenzívnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovenie svetových lesov (COM(2019)0352),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci z 15. januára 2020 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

—

so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2020 – 2024, na vonkajšiu politiku EÚ v oblasti pôvodného obyvateľstva z roku 2016, na závery Európskej rady o pôvodnom obyvateľstve z 15. mája 2017 a na Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2017,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2013 s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (COM(2013)0659),

—

so zreteľom na záverečnú správu štúdie Komisie s názvom Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie z roku 2013,

—

so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti o možnostiach zintenzívnenia opatrení EÚ proti odlesňovaniu z roku 2018, ktorú si nechalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (COM(2008)0645),

—

so zreteľom na akčný plán pre vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (ďalej len „FLEGT“) z roku 2003, dobrovoľné partnerské dohody FLEGT s tretími krajinami a na pracovný plán FLEGT na roky 2018 – 2022,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 21. marca 2019 o uznaní príspevku obhajcov environmentálnych ľudských práv k požívaniu ľudských práv, ochrane životného prostredia a udržateľnému rozvoju,

—

so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Stav svetových lesov 2020,

—

so zreteľom na Strategický plán OSN pre lesy na roky 2017 – 2030,

—

so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o zmene klímy, dezertifikácii, degradácii pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch, a na jeho piatu hodnotiacu správu o zmene klímy z roku 2014 (Fifth Assessment Report on Climate Change 2014: impacts, adaptation and vulnerability),

—

so zreteľom na Globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách medzivládnej vedeckej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) z 31. mája 2019,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP15) Dohovoru o biodiverzite (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o transparentnom a zodpovednom riadení prírodných zdrojov v rozvojových krajinách: prípad lesov (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov (6),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0143/2020),

A.

keďže v rokoch 1990 až 2016 prišiel svet o 1,3 milióna kilometrov štvorcových lesov, čo má deštruktívny vplyv na biodiverzitu, klímu, ľudí a hospodárstvo; keďže aj napriek všetkému doterajšiemu úsiliu nie je na dobrej ceste, aby sa prostredníctvom súčasných politík primerane splnilo viacero medzinárodných záväzkov týkajúcich sa lesov, ako napríklad cieľ 15,2 cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (7) a cieľ 5 Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) z Aiči (8); keďže v správe Európskej environmentálnej agentúry s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 sa uvádza, že „zalesnená oblasť v Európe bola v posledných dvoch desaťročiach do značnej miery stabilná“, zároveň však správa varuje, že „od roku 2013 sa stav ochrany lesných biotopov a druhov zlepšil len v malom rozsahu“ a že „hrozbami pre európske lesy sú prírodné […] a narušenia spôsobené človekom […]“;

B.

keďže 17 cieľov udržateľného rozvoja tvorí integrovaný a nedeliteľný celok; keďže pokrok v oblastiach udržateľného poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a udržateľného obhospodarovania lesov, čo sú kľúčové prvky cieľov udržateľného rozvoja, by sa mal dosahovať súčasne;

C.

keďže lesy významne prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a keďže odlesňovanie, najmä tropické odlesňovanie, je naopak dôležitým faktorom, ktorý prispieva k zmene klímy; keďže emisie z využívania pôdy a zmeny využívania pôdy, najmä z dôvodu odlesňovania, sú druhou najväčšou príčinou zmeny klímy po spaľovaní fosílnych palív, a tvoria takmer 12 % všetkých emisií skleníkových plynov; keďže lesy sú domovom 80 % celosvetovej biodiverzity, prispievajú k opatreniam na zníženie rizika katastrof prostredníctvom riešení blízkych prírode a podporujú živobytie približne 25 % svetovej populácie, pričom predstavujú veľkú časť pôdy, ktorá je tradične obývaná pôvodným obyvateľstvom, a prispievajú k ľudskému zdraviu, pričom predstavujú nenahraditeľné kultúrne, spoločenské a duchovné hodnoty;

D.

keďže v dôsledku zmeny klímy a straty biodiverzity bude častejšie a s väčšou intenzitou dochádzať k prírodným rušivým faktorom, ako sú suchá, povodne, búrky, zamorenie škodcami, erózia a požiare, čo bude podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy spôsobovať čoraz väčšie škody na svetových lesoch; keďže zvýšenie investícií do riešení blízkych prírode je jedným z nákladovo najefektívnejších nápravných opatrení na riešenie emisií a ochranu životne dôležitých ekosystémov pri súčasnom zlepšovaní živobytia, odolnosti a potravinovej bezpečnosti;

E.

keďže na ochranu a obnovu svetových lesov sú potrebné rozsiahle, ambiciózne a zosúladené opatrenia opierajúce sa o politickú a spoločenskú vôľu;

F.

keďže zintenzívnenie opatrení na ochranu a obnovu lesov a zvýšenie množstva a kvality lesných ekosystémov musí zohrávať kľúčovú úlohu v politikách udržateľnosti EÚ a členských štátov a pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody; keďže v záujme obmedzenia globálneho otepľovania a s cieľom pomôcť riešiť stratu biodiverzity je nevyhnutné, aby boli lesy chránené, obnovované a spravované takým spôsobom, aby sa maximalizovala ich kapacita na ukladanie oxidu uhličitého a ochranu biodiverzity; keďže v pralesoch sa ukladá viac oxidu uhličitého a nachádza sa v nich zásadný biotop, ktorý v mladých a nanovo vysadených lesoch chýba;

G.

keďže podľa správy FAO o stave svetových lesov z roku 2020 „poľnohospodárska expanzia je naďalej hlavnou hnacou silou odlesňovania“ popri rozvoji miest, rozvoji infraštruktúry a baníctve; keďže je potrebné úzko spolupracovať s partnerskými krajinami EÚ a rôznymi zainteresovanými subjektmi s cieľom nájsť inovatívne a pozitívne interakcie medzi potravinovou bezpečnosťou, udržateľným poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom; keďže EÚ sa tiež nepriamo podieľa na odlesňovaní a degradácii svetových lesov a iných prírodných ekosystémov prostredníctvom dovozu a spotreby komodít spojených s odlesňovaním, ako sú sója, palmový olej, guma, kukurica, hovädzie mäso, koža a kakao; keďže spotreba EÚ predstavuje približne 10 % z celosvetového podielu odlesňovania, ktorý je súčasťou celkovej konečnej spotreby tovaru, ktorý prispieva k odlesňovaniu;

H.

keďže nedávne vyšetrovanie uskutočnené organizáciou Global Witness odhalilo, že medzi rokmi 2013 a 2019 boli finančné inštitúcie so sídlom v EÚ hlavným medzinárodným zdrojom finančných prostriedkov pre šesť poľnohospodárskych podnikov spojených s ničením lesov v Amazónii, Konžskej panve a Papue-Novej Guinei, ktoré podporili zhruba 7 miliardami EUR (9);

I.

keďže súčasné dobrovoľné záväzky spoločností a bánk týkajúce sa boja proti odlesňovaniu nepriniesli zmenu správania potrebnú na zastavenie tohto katastrofálneho ničenia životného prostredia;

J.

keďže negatívny vplyv smernice o obnoviteľných zdrojoch energie na svetové lesy a lesy EÚ si vyžaduje prepracovanie tejto smernice (10); keďže však zavedené zmeny tento problém neriešia;

K.

keďže dotácie na bioenergiu z dreva by sa mali presmerovať na energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov;

L.

keďže platné pravidlá smernice o energii z obnoviteľných zdrojov vychádzajú z myšlienky, že úroda určená na energiu je udržateľná a šetrná ku klíme a umožňuje obnovenie zdroja v primeranom časovom období; keďže táto myšlienka je nesprávna;

M.

keďže na účinnejšiu ochranu svetových lesov a ďalších prírodných ekosystémov budú potrebné opatrenia na všetkých úrovniach vrátane regulačných opatrení a prísnejšieho presadzovania platných právnych predpisov, ako aj významné verejné i súkromné investície; keďže to možno dosiahnuť len zabezpečením súdržnosti politík vo všetkých odvetviach a medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ uplatňovaním zásady „neškodiť“;

N.

keďže zvýšená ochrana a obnova lesov a iných prírodných ekosystémov, ako aj udržateľné obhospodarovanie lesov sú dôležité na zachovanie živobytia pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, poskytujú príležitostí na sociálny a hospodársky rozvoj a vytvárajú pracovné miesta a umožňujú rozvoj udržateľných biohospodárstiev pri súčasnom zlepšovaní ekosystémových služieb a ochrane biodiverzity; keďže lesy predstavujú ekologické hospodárske odvetvie s potenciálom vytvoriť 10 až 16 miliónov pracovných miest na celom svete;

O.

keďže mangrovy plnia kľúčové ekosystémové služby, pretože sa v nich ukladá veľké množstvá oxidu uhličitého, sú dôležitou oblasťou trenia pre mnohé druhy rýb koralových útesov a chránia koralové útesy pred zaťažením živinami a usadeninami a pobrežné oblasti pred záplavami; keďže mangrovy až donedávna pokrývali viac než tri štvrtiny tropických pobreží a viac než polovica z nich zmizla v dôsledku rozvoja pobrežia, akvakultúry, znečisťovania a neudržateľného využívania;

P.

keďže konverzia mangrovov spôsobuje 10 % uhlíkových emisií z odlesňovania, hoci mangrovy predstavujú len 0,7 % tropických lesov (11);

Q.

keďže objem finančných prostriedkov poskytovaných EÚ na podporu ochrany a obnovy lesov a udržateľného lesného hospodárstva v partnerských krajinách je vzhľadom na rozsah problému nedostatočný; keďže je potrebné, aby sa do mechanizmov financovania EÚ lepšie začlenili ochrana, obnova a udržateľné obhospodarovanie lesov a ďalších prírodných ekosystémov, ako aj ich súvisiace vedľajšie prínosy a aspekty ľudských práv;

R.

keďže EÚ a jej členské štáty majú dlhoročnú tradíciu a skúsenosti v oblasti udržateľného obhospodarovania lesov a môžu ich využívať na pomoc iným krajinám pri budovaní kapacít v tejto oblasti;

S.

keďže pôvodné obyvateľstvo, miestne komunity a ochrancovia životného prostredia sú čoraz viac ohrození a zastrašovaní a pri svojom úsilí o ochranu lesov, pôdy a životného prostredia sú vystavení porušovaniu ľudských práv;

T.

keďže pravdepodobnosť prechodu patogénov ako vírusy z voľne žijúcich a domácich zvierat na ľudí (zoonóza) môže zvyšovať ničenie a úprava prirodzených ekosystémov;

U.

keďže udržateľná a účinná politika lesného hospodárstva vyžaduje spoľahlivé informácie o lesných zdrojoch, ich stave, spôsobe ich riadenia a využívania, ako aj spoľahlivé informácie o zmene využívania pôdy;

V.

keďže lesy a hodnotový reťazec lesného hospodárstva majú zásadný význam pre ďalší rozvoj obehového biohospodárstva, keďže zabezpečujú pracovné miesta a hospodársku prosperitu vo vidieckych a mestských oblastiach, zmierňujú zmeny klímy a poskytujú výhody súvisiace so zdravím;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 41, 42, 43, 44, 45 a 46,

—

so zreteľom na správu OECD a klubu sahelského regiónu a západnej Afriky zo 14. februára 2020 s názvom Geografia konfliktu v severnej a západnej Afrike,

—

so zreteľom na správu Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru s názvom Trendy v celosvetových výdavkoch na zbrojenie (Trends in World Military Expenditure), 2019 (uverejnenú v apríli 2020),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady s členskými štátmi skupiny G5 Sahel z 28. apríla 2020,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/253 z 25. februára 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2018/906, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre región Sahel (1),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie vedúcich členských štátov skupiny G5 Sahel a prezidenta Francúzskej republiky na samite, ktorý sa konal 13. januára 2020 v Pau vo Francúzsku (vyhlásenie z Pau),

—

so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre región Sahel na roky 2015 – 2020 z 20. apríla 2015, akčnom pláne EÚ pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020 zo 16. marca 2015 a o Africkom rohu/Červenom mori z 25. júna 2018,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325/1820 a na jej nadväzujúce rezolúcie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o stratégii EÚ pre región Afrického rohu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 s názvom Operácie na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2018 o Somálsku (4),

—

so zreteľom na stratégiu pre rozvoj a bezpečnosť krajín G5 Sahel zo septembra 2016, rámec pre integrované prioritné činnosti z februára 2020, Sahelskú alianciu a Partnerstvo pre bezpečnosť a stabilitu v regióne Sahel,

—

so zreteľom na dokument Rady s názvom Koncepcia EÚ týkajúca sa podpory reformy sektora bezpečnosti v rámci EBOP z 13. októbra 2005, oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Koncepcia podpory Európskeho spoločenstva reforme sektora bezpečnosti (COM(2006)0253), spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti (JOIN(2016)0031) a závery Rady o celoeurópskom strategickom rámci pre podporu reformy sektora bezpečnosti zo 14. novembra 2016,

—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a s osobitným zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 16 zameraný na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí) (5),

—

so zreteľom na strategický rámec pre oblasť Afrického rohu z 14. novembra 2011 a na regionálny akčný plán EÚ pre oblasť Afrického rohu na roky 2015 – 2020 z 26. októbra 2015,

—

so zreteľom na žiadosť generálneho tajomníka OSN o celosvetové prímerie v nadväznosti na vypuknutie koronavírusu (COVID-19),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre Guinejský záliv zo 17. marca 2014,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť bezpečnosti a rozvoja v regióne Sahel z 21. marca 2011, ktorú na žiadosť Rady predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia,

—

so zreteľom na každoročné spoločné konzultačné spoločné konzultačné schôdze Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie a Politického a bezpečnostného výboru Európskej únie,

—

so zreteľom na dokument zo 14. júna 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie podpory, ktorú EÚ prostredníctvom SBOP poskytuje operáciám OSN na udržiavanie mieru, a na dokument z 27. marca 2015 s názvom Posilnenie strategického partnerstva EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia: priority na obdobie 2015 – 2018,

—

so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky (JAES) prijatú na 2. samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone, a na plán súvisiaci s JAES na roky 2014 – 2017, ktorý bol prijatý na 4. samite EÚ – Afrika usporiadanom 2. a 3. apríla 2014 v Bruseli,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3 s názvom Efektívnosť a účinnosť príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom z 25. mája 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o 10. výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti (6),

—

so zreteľom na strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti z 10. decembra 2018, a na jej akčný plán na roky 2019 – 2024 z 5. júla 2019,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof (7),

—

so zreteľom na správy Programu OSN pre životné prostredie za roky 2011 a 2012 s názvom Zabezpečenie živobytia: zmena klímy, migrácia a konflikt v Saheli,

—

so zreteľom na dokument Rady z 10. novembra 2009 s názvom Koncepcia posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (9) a o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (10),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na list Výboru pre rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0129/2020),

A.

keďže rozvoj a udržateľný mier sa dosiahnu len riešením základných príčin chudoby a hladu; keďže bezpečnosť je podmienkou rozvoja; keďže bezpečnosť ľudí je podmienkou trvalého mieru a stability; keďže silná súvislosť medzi bezpečnosťou, rozvojom a humanitárnymi intervenciami je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj regiónov Sahel, západná Afrika a Africký roh; keďže bez rozvoja a odstraňovania chudoby nebude mier udržateľný; keďže bezpečnosť v regióne Sahelu a Sahary a Afrického rohu sa postupne zhoršila a EÚ nebola svojimi opatreniami schopná primerane reagovať na túto krízu, a to najmä v dôsledku obmedzení mandátu a operability;

B.

keďže južné strategické prostredie EÚ je nestabilné; keďže čelí mnohým výzvam, najmä ozbrojeným konfliktom na južných hraniciach európskeho kontinentu a džihádistickému terorizmu; keďže nestabilita v tomto regióne má priamy vplyv na bezpečnosť Európy a jej občanov, ako aj na stabilitu na vonkajších hraniciach Európy;

C.

keďže bezpečnosť a stabilita Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu musí byť strategickým cieľom spolupráce EÚ s vládami v južnom susedstve;

D.

keďže mandáty misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“) sú komplexné a ich cieľom je okrem iného podporiť reformu bezpečnostného sektora, presadzovať reformu súdnictva a posilniť vojenský a policajný výcvik, ako aj zlepšiť dohľad;

E.

keďže EÚ je odhodlaná chrániť bezpečnosť a rozvoj regiónu Sahel ako hlavný partner prostredníctvom integrovaného prístupu zameraného na politický a diplomatický dialóg a rozvojovú a humanitárnu podporu;

F.

keďže iniciatíva Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), ktorá vyústila do revízie nástroja na podporu stability a mieru (ICSP+) v roku 2017, umožnila financovanie vzdelávacích opatrení, ako aj dodávky nesmrtiaceho vybavenia ozbrojeným silám tretích krajín;

G.

keďže členské štáty sú povinné zabezpečiť pre misie potrebný personál, nedostatky, ktoré ešte zhoršuje pandémia COVID-19, znamenajú, že počet zamestnancov EÚ na misiách sa znižuje zo zdravotných dôvodov;

H.

keďže od Atlantického oceánu na západe po Červené more a Indický oceán na východe zápasí veľa afrických štátov s problémami, ako je destabilizácia tradičného poľnohospodársko-pastierskeho spôsobu života v dôsledku zmeny klímy, využívania prírodných zdrojov, nedostatočnej potravinovej a výživovej bezpečnosti, chýbajúceho prístupu k základným sociálnym službám, nevhodných poľnohospodárskych modelov, rastu populácie a tlaku na prírodné a environmentálne zdroje, napríklad odlesňovanie; keďže ďalším veľkým problémom je vznik nových foriem mafiánskej ekonomiky vrátane obchodovania s ľuďmi, migrantmi a drogami, pašovania predmetov kultúrnej povahy a voľne žijúcich zvierat a rastlín, a nekontrolovaného vývozu zlata a nerastov z ložísk, ktoré spolu s slabými inštitúciami a nedostatočnou transparentnosťou, nečinnosťou verejnej správy, rastúcimi nerovnosťami, nedôverou k vládam a korupciou vo viacerých štátnych správach prispievajú k vzniku hybridných štruktúr medzi ozbrojenými skupinami, priekupníkmi a tradičnými komunitami a regionálnych konfliktov, pričom v reakcii na to sa zjavuje neprijateľný fenomén džihádistického náboženského extrémizmu, ktorý príslušným spoločnostiam ponúka chybné riešenia a vzostup radikalizácie;

I.

keďže povaha bezpečnostných výziev, násilných konfliktov a politického násilia sa v jednotlivých afrických regiónoch, krajinách a provinciách líši; keďže v regiónoch Sahel alebo Africký roh spôsobujú veľké obete, najmä medzi civilistami, ozbrojené islamistické skupiny a terorizmus, ale v menšej miere aj bezpečnostné sily, rôzne zločinecké skupiny a milície; keďže situácia je veľmi odlišná vo väčšine z 19 krajín západnej Afriky, kde niektoré krajiny zažívajú trvalú stabilitu a bezpečnosť, zatiaľ čo iné zažívajú politické násilie alebo etnické konflikty;

J.

keďže 3 471 oznámených násilných udalostí súviselo v minulom roku s týmito skupinami; keďže počet úmrtí, ktoré boli zaznamenané v dôsledku činnosti afrických militantných islamistických skupín, sa takisto v minulom roku zvýšil o 7 % na odhadovaných 10 460 úmrtí;

K.

keďže teroristické aktivity sú vo veľkej miere sústredené do piatich hlavných oblastí zahŕňajúcich Somálsko, oblasť Čadského jazera, Sahel vrátane menších, ale pretrvávajúcich hrozieb v severnej Afrike a na západnom pobreží Indického oceánu; keďže región Sahel v roku 2019 zaznamenal najrýchlejší vzostup násilnej extrémistickej činnosti zo všetkých regiónov; keďže každá oblasť má svoju jedinečnú dynamiku a vyžaduje si jedinečný regionálny prístup;

L.

keďže lídri EÚ a skupiny G5 Sahel vyjadrili hlboké znepokojenie nad vzostupom terorizmu a zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v regióne Sahel; keďže terorizmus vytvára zvýšený tlak na krajiny skupiny G5 Sahel a ich susedstvo; keďže terorizmus zhoršuje miestne politické, etnické a náboženské napätie a je živený zločineckými a fundamentalistickými zoskupeniami, sociálno-ekonomickými problémami, slabou správou vecí verejných a v niektorých prípadoch bezpečnostnými a obrannými silami;

M.

keďže teroristické útoky namierené proti civilnému obyvateľstvu, štátnym inštitúciám a zástupcom, bezpečnostným a obranným silám a infraštruktúre narušujú sociálnu súdržnosť, a keďže teroristické skupiny na tento účel využívajú aj existujúce konflikty na miestnej úrovni;

N.

keďže všetky tieto výzvy výrazne ovplyvnili stabilitu a mier miestnych spoločenstiev a tradičný poriadok založený na kompromisoch a morálnej autorite starších a tradičných vodcov, čo sa nahrádza dominantným postavením ozbrojených skupín prevádzačov a teroristov;

O.

keďže je nevyhnutné vytvoriť bezpečnostné podmienky, ktoré sú potrebné na obnovu základných štruktúr štátu, najmä v najodľahlejších regiónoch, v ktorých sa občania cítia najviac opustení;

P.

keďže teroristické a zločinecké útoky majú tendenciu zameriavať sa na civilné obyvateľstvo, zástupcov štátov, bezpečnostné a obranné sily a socioekonomickú infraštruktúru, čím ohrozujú sociálnu a komunitnú súdržnosť a integráciu;

Q.

keďže Sahel je jedným z regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté šírením nelegálnych ručných zbraní, a keďže tieto neevidované a väčšinou nezákonne držané zbrane nielenže ohrozujú bezpečnosť komunít, ale používajú ich aj nebezpečné nadnárodné zločinecké siete zapojené do rôznych foriem nelegálneho obchodovania vrátane obchodovania so zbraňami, ľuďmi a nelegálnymi drogami;

R.

keďže podľa nových údajov zo Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI:

S.

keďže vojenský vplyv Ruska v Afrike spočíva v predaji zbraní, rozmiestňovaní žoldnierov a politických poradcov, dohodách o bezpečnosti a výcvikových programoch pre nestabilné krajiny;

T.

keďže každý rok sa zo západoafrických krajín prostredníctvom Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“) pašuje na Blízky východ zlato za miliardy USD; keďže podľa Organizácie Spojených národov somálska extrémistická skupina aš-Šabáb generuje milióny dolárov príjmov z vývozu uhlia do Iránu a následne do SAE, čo je v rozpore so sankciami OSN;

U.

keďže chudoba, nedostatok vzdelania, nezamestnanosť, konflikty, krízy a neistota spolu s inými faktormi, ako sú zlyhávajúce štáty, zlá správa vecí verejných a korupcia, ovplyvňujú najmä mladých ľudí a ponúkané príležitosti, pričom mnohí z nich utekajú a opúšťajú svoje domovy a rodiny pre bezpečnejšie regióny alebo iné kontinenty, čím riskujú svoje životy;

V.

keďže uvedené problémy sa ešte zhoršia z dôvodu pandémie COVID-19 a kvôli zhoršujúcim sa účinkom zmeny klímy; keďže Komisia oznámila ďalších 194 miliónov EUR na podporu bezpečnosti, stability a odolnosti v regióne Sahel;

W.

keďže hrozba militantných islamistických skupín v Afrike nemá jednotný charakter, ale zahŕňa činnosť neustále sa meniacej zmesi približne dvoch desiatok skupín, ktoré aktívne pôsobia v 14 krajinách;

X.

keďže EÚ uskutočnila tri vojenské misie a operácie SBOP zamerané na výcvik a poradenstvo pre ozbrojené sily Somálska (výcviková misia EÚ (EUTM), Somálsko – 2010), Mali (EUTM Mali – 2013) a Stredoafrickej republiky (EUTM CAR – 2016), jednu námornú vojenskú operáciu (námorná vojenská operácia EÚ (EUNAVFOR) ATALANTA – 2009) a tri civilné misie zamerané na výcvik a poradenstvo pre vnútorné bezpečnostné sily v Mali (misia EÚ na budovanie kapacít (EUCAP) Sahel Mali – 2012), Niger (EUCAP Sahel Niger – 2014), Somálsko (EUCAP Somalia – 2014) a projekt GAR-SI Sahel a vytvorila a čoskoro spustí poradnú misiu (EUAM) v Stredoafrickej republike;

Y.

keďže viaceré vojenské vysunuté pracoviská jednotlivých krajín, napríklad Francúzska a Spojených štátov amerických, poskytujú miestnym partnerom bezpečnostnú pomoc pri vykonávaní protiteroristických a iných operácií; keďže súbežne s politickými riešeniami sú snahy o budovanie štátu a rozvojové iniciatívy kľúčové pre porazenie teroristických skupín a prispievajú k budovaniu regionálnej stability;

Z.

keďže na zastavenie šírenia tejto hrozby do iných regiónov a na iné kontinenty vrátane Európy je potrebný trvalý tlak na teroristov;

AA.

keďže za posledné desaťročie africké bezpečnostné inštitúcie nasadili desaťtisíce ľudí v mierových operáciách na africkej pôde, čo dokazuje skutočnú vôľu prispievať ku správe bezpečnostných záležitostí na ich kontinente;

AB.

keďže EÚ tiež podporuje zavedenie spoločných ozbrojených síl skupiny G5 Sahel ako kľúčový nástroj v boji proti terorizmu nevyhnutný na boj proti terorizmu, džihádistickým aktivitám a bezpečnostným hrozbám a na zlepšenie regionálnej bezpečnosti;

AC.

keďže pokračujúca operačná činnosť kľúčových regionálnych bezpečnostných aktérov, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Východoafrické pohotovostné sily (Eastern Africa Standby Force, EASF) a africké pohotovostné sily Africkej únie, sa prekrýva so záujmom EÚ pomôcť krajinám, ktoré majú ťažkosti, zabezpečiť mier a prosperitu ich občanom;

AD.

keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi krajinami regiónu Sahel, západnej Afriky a Afrického rohu sú nevyhnutné na udržanie a posilnenie stability v týchto regiónoch;

AE.

keďže Africká únia je naďalej kľúčovým partnerom pri úsilí EÚ o mier a stabilitu;

AF.

keďže Africká únia na svojom výročnom samite vo februári 2020 oznámila plány vyslať 3 000 vojakov do regiónu Sahel na podporu skupiny G5 Sahel v boji proti ozbrojeným skupinám;

AG.

keďže od roku 2017 EÚ uplatňovala proces regionalizácie svojich misií SBOP, ktorý má okrem podpory spolupráce so skupinou G5 Sahel za cieľ lepšie identifikovať a vypĺňať medzery v cezhraničnej spolupráci v regiónoch;

AH.

keďže po rokoch osobitného výcviku sa udržateľnosť a účinnosť/akcieschopnosť uvedených misií EÚ aj OSN narušila z dôvodu obmedzení ich mandátu, výcvikových programov, plánov udržateľnosti a miestnej zodpovednosti, ako aj z dôvodu toho, že nedokážu poskytnúť potrebné vybavenie jednotkám, ktoré trénujú, a miestnym obranným silám, a to vrátane zbraní, munície a vozidiel; keďže treba zrevidovať mandát a účel misií EÚ, aby sa vypracovala analýza „poučení“, ktorá by sa použila na prispôsobenie súčasných a budúcich misií;

AI.

keďže pri každej odbornej príprave, financovaní či vybavovaní bezpečnostných síl v tretích krajinách by sa mali dodržiavať základné európske hodnoty a malo by sa pomáhať pri budovaní spoľahlivého sektora bezpečnosti, ktorý je v prvom rade zameraný na poskytovanie bezpečnostných výhod pre celé miestne obyvateľstvo pri dodržiavaní zásady právneho štátu, a najmä medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

AJ.

keďže tieto obmedzenia a absencia súdržnej a strategickej prítomnosti EÚ ovplyvňujú dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ, zatiaľ čo iní globálni aktéri zintenzívňujú svoje činnosti, vysielajú žoldnierov, budujú vlastné vojenské zariadenia a zvýšili dodávky zbraní a munície do krajín v regióne bez stanovenia pravidiel a v skutočnosti s cieľom posilniť prísne bilaterálne záujmy;

AK.

keďže v roku 2017 Čínska komunistická strana na národnom straníckom kongrese formálne prijala iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, s oznámenými investíciami až 8 biliónov USD do rozsiahlej siete dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry spájajúcej Európu, Afriku a Áziu; keďže Čína je významnou zainteresovanou stranou v africkom hospodárstve a významne ovplyvňuje mnohé aspekty záležitostí afrického kontinentu;

AL.

keďže za posledné desaťročie Spojené arabské emiráty postupne zvyšovali svoju prítomnosť v Africkom rohu a využívali rozvojové a humanitárne projekty na výrazné zvýšenie svojej geostrategickej viditeľnosti, najmä v Adenskom zálive; keďže Somálsko naliehavo vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala opatrenia proti výstavbe vojenskej základne SAE v Somalilande;

AM.

keďže Turecko si už roky buduje v Africkom rohu dôveru a snaží sa o zvýšenie svojho vplyvu, najmä v regióne Červeného mora; keďže turecké spoločnosti ešte stále riadia hlavný prístav a letisko v Mogadišu, ba dokonca poskytujú vojenský výcvik somálskym vládnym vojakom;

AN.

keďže námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády zriadilo svoju prvú zámorskú základňu v Džibutsku a keďže Čína drží vo forme dlhu viac než 70 % hrubého domáceho produktu Džibutska; keďže úvery z iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta spôsobujú, že sa zraniteľné, rozvojové krajiny chytajú do „dlhových pascí“, ktoré vyčerpávajú vládne rezervy a generácie daňových poplatníkov viažu k obrovským dlhom;

AO.

keďže ani somálska armáda, armáda Burkina, Mali ani ozbrojené sily Stredoafrickej republiky nenašli účinné riešenia a urputne sa snažia bojovať proti džihádistickým a ozbrojeným skupinám či udržať a zabezpečiť územie oslobodené s pomocou spriatelených medzinárodných síl, čo viedlo k tomu, že sa miestni obyvatelia cítia opustení a obávajú sa, že ich džihádisti alebo ozbrojené skupiny v Stredoafrickej republike obvinia zo spolupráce s vládou, keď sa vrátia a opätovne obsadia územie, z ktorého boli vyhostení;

AP.

keďže v dôsledku úsilia EÚ a NATO o medzinárodnú námornú bezpečnosť, ktoré slúži ako precedens pre európsku, africkú a transatlantickú bezpečnostnú spoluprácu, došlo k rozhodujúcemu poklesu pirátstva pri pobreží východnej aj západnej Afriky;

AQ.

keďže po rokoch účasti v uvedených civilných a vojenských misiách sa všeobecná situácia výrazne nezlepšila a teraz sa ukazuje trend, že sa napriek úsiliu ešte zhorší; keďže v dôsledku toho pretrváva niekoľko starých a nových výziev a preto je potrebné vykonávať komplexnú stratégiu s osobitným dôrazom na regióny, v ktorých sú slabé miesta a napätie najvyššie, aby sa dosiahol konečný cieľ regionálnej stability a presunula sa zodpovednosť za bezpečnosť do rúk Afričanov; keďže táto stratégia uspokojí naliehavú potrebu a pevné očakávania oboch aktérov na mieste a miestnych obyvateľov, a mala by riešiť podstatné príčiny krízy;

AR.

keďže otázka financovania misií a operácií SBOP je nevyhnutná pre udržateľnosť tejto politiky a keďže Európsky rozvojový fond prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku (ďalej len „APF“) a v budúcnosti prostredníctvom Európskeho mierového nástroja poskytuje Africkej únii podporu a okrem iného sa z nich financujú prevádzkové náklady vojenských mierových operácií v Afrike, najmä AMISOM v Somálsku; keďže Európsky mierový nástroj nahradí mechanizmus Athena na financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie SBOP a mierový nástroj pre Afriku poskytne EÚ nový nástroj na pružnejšie nasadenie vojenských operácií a výrazne zlepší možnosti bezpečnostnej pomoci partnerom; keďže konečný vplyv EPF ako nástroja na udržateľné riešenie násilných konfliktov a neistoty bude závisieť od toho, do akej miery sa dopĺňajú potrebné záruky a monitorovacie systémy, aby sa zabránilo možnému zneužitiu poskytovanej pomoci a aby sa zabezpečilo riadne zohľadnenie otázok zodpovednosti, ľudských práv a dodržiavania humanitárneho práva; keďže budúci Európsky mierový nástroj, ktorý by mal v roku 2021 nahradiť nástroj mierový nástroj pre Afriku, by mal rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti na partnerské štáty a umožniť dodávky vojenského vybavenia;

AS.

keďže je nevyhnutné, aby EÚ podporovala svojich partnerov v regiónoch Sahel a Sahara a v regióne Afrického rohu, ktoré čelia zvýšeným výzvam v ich boji proti ozbrojeným teroristickým skupinám vrátane džihádistov; keďže EÚ dokáže primeraným spôsobom reagovať tak, že poskytne krajinám v regióne potrebnú pomoc vrátane zbraní a munície v rámci Európskeho mierového nástroja; keďže Európsky mierový nástroj by sa mal bezodkladne schváliť s cieľom umožniť potrebnú vojenskú pomoc;

AT.

keďže teploty v regióne Sahel stúpajú 1,5-krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta a podľa Organizácie Spojených národov je okolo 80 % poľnohospodárskej pôdy v regióne Sahel znehodnotenej, pričom približne 50 miliónov ľudí závislých od chovu dobytka bojuje o územie; keďže podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) táto situácia vedie k potravinovej neistote a keďže majú problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti a čelia zložitým rozhodnutiam;

AU.

keďže účinky zmeny klímy sú rizikovým faktorom destabilizácie, násilia a konfliktov;

AV.

keďže podľa organizácie UNICEF prudké zvýšenie výskytu násilných útokov na verejné školy, únosov, prípadov zbitia a hrozieb smrťou učiteľom a študentom viedol k zatvoreniu viac ako 9 000 škôl v strednej a západnej Afrike, v dôsledku čoho takmer dva milióny detí zostali bez riadneho vzdelania;

AW.

keďže EÚ je naďalej vážne znepokojená zvýšeným počtom detí, ktoré verbujú a využívajú extrémistické skupiny ako detských vojakov;

AX.

keďže Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (ďalej len „UNODC“) informoval o znepokojujúcich nových trendoch v obchodovaní s drogami v tomto regióne, čo má nepriaznivý vplyv na správu, bezpečnosť, hospodársky rast a verejné zdravie; keďže podľa tohto úradu je 87 % všetkých globálne zaistených farmaceutických opioidov zaistených v západnej, strednej a severnej Afrike, a keďže UNODC uznáva úzke prepojenie medzi obchodovaním s drogami a financovaním ozbrojených skupín;

AY.

keďže v strategickom prístupe EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti sa zdôrazňuje potreba začlenenia hľadiska rodovej rovnosti do všetkých oblastí a činností v oblasti mieru a bezpečnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť politík EÚ;

AZ.

keďže útoky extrémistických skupín a eskalácia medzikomunitného násilia kvôli zdrojom ovplyvňujú prístup ku vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, pričom mnohé dievčatá sú najviac vystavené rôznym druhom zneužívania, fyzického aj sexuálneho;

BA.

keďže EÚ by mala strategicky posilniť svoju hospodársku prítomnosť v ešte väčšej miere vzhľadom na rastúcu prítomnosť iných cudzích mocností;

BB.

keďže komisár pre susedstvo a rozšírenie navrhol prerozdeliť, urýchliť a prioritne riešiť 3,25 miliardy EUR z existujúcich programov s cieľom reagovať na potreby súvisiace s koronavírusom v Afrike, vrátane 2,06 miliardy EUR pre subsaharskú Afriku;

BC.

keďže EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s národnými parlamentmi vrátane bezpečnostných a obranných výborov s cieľom zlepšiť kritické funkcie dohľadu nad vnútroštátnymi intervenciami a intervenciami vonkajšej bezpečnosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

—

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie (D067917/01,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

—

so zreteľom na list Komisie z 8. júla 2020, v ktorom žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia,

—

so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 2. septembra 2020,

—

so zreteľom na článok 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (2),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 4 písm. d) a článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

A.

keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) vydala 28. mája 2020 úľavy pre platby nájomného v súvislosti s pandémiou COVID-19 (zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 16 (IFRS 16) – Lízingy); keďže zmeny IFRS 16 umožňujú voliteľnú, dočasnú prevádzkovú úľavu súvisiacu s pandémiou COVID-19 pre nájomcov, ktorí majú možnosť využiť platobné prázdniny pri prenájme bez toho, aby sa oslabila relevantnosť a užitočnosť finančných informácií oznamovaných spoločnosťami;

B.

keďže Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) poskytla Komisii 2. júna 2020 kladné poradné stanovisko k zmenám IFRS 16;

C.

keďže Komisia dospela k záveru, že zmeny IFRS 16 spĺňajú technické kritériá pre prijatie, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002;

D.

keďže Výbor pre účtovné predpisy vydal 2. júla 2020 kladné stanovisko k zmenám IFRS 16;

E.

keďže rada IASB stanovila dátum účinnosti zmeny IFRS 16 od 1. júna 2020 s možnosťou skoršieho dátumu uplatňovania; keďže ustanovenia pozmeňujúceho nariadenia by sa mali uplatňovať retroaktívne, aby sa zabezpečila právna istota pre dotknutých predkladateľov výkazov a súlad s inými účtovnými štandardmi stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (3); keďže konzultácie, ktoré uskutočnili EFRAG a útvary Komisie, poukázali na veľký záujem o skoré uplatňovanie polročných účtovných závierok za obdobia končiace 30. júna 2020;

1.

2.

—

so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, ktorá nadobudla úplnú platnosť 1. júla 2016,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia zo 14. novembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom (1), zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska (2), zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (3), z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (4) a z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (5),

—

so zreteľom na výsledok piateho zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom z 5. marca 2019,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie a odporúčania z ôsmej schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko, ktorá sa konala 27. a 28. marca 2019,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, z ktorých posledný sa konal 24. novembra 2017 v Bruseli,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo šiesteho stretnutia platformy občianskej spoločnosti EÚ – Gruzínsko, ktoré sa konalo 20. februára 2020,

—

so zreteľom na výsledok tretieho strategického dialógu o bezpečnosti medzi EÚ a Gruzínskom na vysokej úrovni z 25. októbra 2019,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. februára 2020 o správe o vykonávaní dohody o pridružení s Gruzínskom (SWD(2020)0030),

—

so zreteľom na memorandum o porozumení a spoločné vyhlásenie, ktoré podpísali vládne a opozičné strany Gruzínska 8. marca 2020 v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2020,

—

so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 19. júna 2017 k návrhu revidovanej Ústavy Gruzínska,

—

so zreteľom na záverečné stanovisko Benátskej komisie z 19. marca 2018 k ústavnej reforme Gruzínska,

—

so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ďalej len „ODIHR“) z 28. februára 2019 o prezidentských voľbách v Gruzínsku,

—

so zreteľom na naliehavé stanovisko Benátskej komisie zo 16. apríla 2019 k výberu a vymenovaniu sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku a na druhú správu ODIHR z 9. januára 2020 o menovaní a vymenovaní sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0136/2020),

A.

keďže Gruzínsko a EÚ sú ako pridružení partneri odhodlané presadzovať politické pridruženie a hospodársku integráciu založenú na spoločných hodnotách a zásadách, ako sú demokracia, ľudské práva a základné slobody, zásady právneho štátu a dobrá správa vecí verejných; keďže gruzínska spoločnosť naďalej výrazne podporuje európske ambície krajiny a zbližovanie s EÚ;

B.

keďže podľa článku 49 Zmluvy o EÚ a v súlade s Rímskou deklaráciou z 25. marca 2017 môže každý európsky štát požiadať o členstvo v EÚ za predpokladu, že splní kodanské kritériá;

C.

keďže Gruzínsko v dôsledku nadobudnutia platnosti svojej revidovanej ústavy v decembri 2018 dokončilo prechod na úplný parlamentný systém; keďže pri vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom sa dosiahol pokrok vrátane prechodu na úplný proporcionálny volebný systém od roku 2024;

D.

keďže Gruzínsko je naďalej odhodlané vykonávať dohodu o pridružení a prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“) a pokračuje v zosúlaďovaní s acquis EÚ a s normami EÚ, čo ešte viac zvyšuje prínosy;

E.

keďže pokusy o destabilizáciu Gruzínska pokračujú aj plnením takzvaných zmlúv medzi Ruskou federáciou a gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, uzavretím hraničných prechodov v blízkosti administratívnej demarkačnej línie v regióne Cchinvali/Južné Osetsko od augusta 2019, zvýšeným „vytyčovaním hraníc“ pozdĺž administratívnej demarkačnej línie a konaním tzv. prezidentských volieb v Abcházsku v marci 2020;

F.

keďže nedávny dialóg vedený s podporou EÚ a USA medzi vládnucimi a opozičnými stranami vyústil do memoranda o porozumení a spoločného vyhlásenia podpísaného všetkými hlavnými stranami 8. marca 2020, čo predstavuje rozhodujúci krok smerom k depolarizácii a normalizácii politického prostredia v Gruzínsku pred parlamentnými voľbami v októbri 2020;

G.

keďže reformy súdnictva sú aj naďalej skromné a keďže nedávne vymenovanie 14 sudcov najvyššieho súdu na doživotie poukázalo na nedostatok transparentnosti, pričom sa odchyľuje od objektívnych kritérií založených na zásluhách a svedčí o vplyve straníckej politiky; keďže hlasovanie v pléne o vymenovaní sudcov sa uskutočnilo v čase politickej krízy, bojkotu opozíciou, rozšírených výziev na jeho odloženie a vážnych narušení vo fáze práce výborov a pléna;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

—

so zreteľom na zásady uvedené v článku 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výrobe zbraní a obchode s nimi, v článku 42 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) o „vymedzení európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania“ a v článku 21 Zmluvy o EÚ, najmä na podporu zásad demokracie a právneho štátu, zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1560 zo 16. septembra 2019, ktorým sa mení spoločná pozícia 2008/944/SZBP (ďalej len „spoločná pozícia“), ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (1), a na závery Rady zo 16. septembra 2019 o revízii spoločnej pozície,

—

so zreteľom na dvadsiatu výročnú správu podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície (2),

—

so zreteľom na dvadsiatu prvú výročnú správu podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/101 z 22. januára 2018 o presadzovaní účinnej kontroly vývozu zbraní (4) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/915 z 29. mája 2017 o osvetových činnostiach Únie na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2191 z 19. decembra 2019 na podporu celosvetového mechanizmu nahlasovania nedovolených konvenčných zbraní a munície s cieľom znížiť nebezpečenstvo ich odkláňania a nedovoleného transferu (iTrace IV) (6),

—

so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 17. februára 2020 (7),

—

so zreteľom na používateľskú príručku k spoločnej pozícii,

—

so zreteľom na Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím z 12. mája 1996, ako aj na zoznamy týchto položiek a technológií a munície, ktoré boli aktualizované v decembri 2019,

—

so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ďalej len „ATT“), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 2. apríla 2013 (8) a ktorá nadobudla platnosť 24. decembra 2014,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (9) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (10),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (11), zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/1969 z 12. septembra 2016 (12), a na zoznam položiek s dvojakým použitím a technológií v jeho prílohe I (nariadenie o položkách s dvojakým použitím),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 z 18. júla 2018, ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie (13),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. júna 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (ERF) (COM(2018)0476),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja, ktorý Rade predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (HR(2018)94),

—

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN, najmä na cieľ č. 16, ktorým sa podporujú spravodlivé, mierové a inkluzívne spoločnosti pre udržateľný rozvoj,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2216 (2015) o zbrojnom embargu voči Jemenu a na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva A/HRC/39/43 o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane ich porušovania a zneužívania od septembra 2014,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/472 z 31. marca 2020 o vojenskej operácii Európskej únie v Stredozemí (EUNAVFOR MED IRINI) (14),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2473 (2019) prijatú 10. júna 2019, ktorou sa obnovili opatrenia zamerané na vykonávanie zbrojného embarga voči Líbyi, a na stanovisko podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL) z 25. januára 2020 o pokračujúcom porušovaní zbrojného embarga v Líbyi,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1970 (2011), ktorou sa uvaľuje zbrojné embargo voči Líbyi, a na všetky následné rezolúcie Bezpečnostnej rady týkajúce sa tejto veci, ako aj na rezolúcie č. 2292 (2016), č. 2357 (2017), č. 2420 (2018) a č. 2473 (2019) o prísnom uplatňovaní zbrojného embarga,

—

so zreteľom na publikáciu OSN z roku 2018 s názvom Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti: program pre odzbrojenie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/125 zo 16. januára 2019 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (15),

—

so zreteľom na závery Európskej rady zo 16. októbra 2019 o Turecku, v ktorých sa schválili závery Rady pre zahraničné veci zo 14. októbra 2019 o nezákonných opatreniach Turecka v severnej Sýrii a východnom Stredozemí,

—

so zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja OSN č. 16 zameraného na podporu spravodlivých, mierových a inkluzívnych spoločností pre udržateľný rozvoj (16),

—

so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pre Radu pre ľudské práva o vplyve transferov zbraní na uplatňovanie ľudských práv (17),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vývoze zbraní a vykonávaní spoločnej pozície, najmä uznesenia zo 14. novembra 2018 (18), z 13. septembra 2017 (19) a zo 17. decembra 2015 (20),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja, ktorý Rade predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o humanitárnej situácii v Jemene z 25. februára 2016 (22), 15. júna 2017 (23) a 30. novembra 2017 (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel (25),

—

so zreteľom na seminár s názvom Vykonávanie systému EÚ na kontrolu vývozu zbraní, ktorý sa uskutočnil na schôdzi jeho Podvýboru pre bezpečnosť a obranu 12. apríla 2017,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Odporúčania k transparentnému a podrobnému systému podávania správ o vývoze zbraní v rámci EÚ a do tretích krajín, ktorej vypracovanie zadal Podvýbor pre bezpečnosť a obranu,

—

so zreteľom na Zmluvu medzi Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o francúzsko-nemeckej spolupráci a integrácii z 22. januára 2019 (francúzsko-nemecká zmluva z Aachenu),

—

so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Egypte z 21. augusta 2013,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0137/2020),

A.

keďže z najnovších údajov medzinárodného ústavu SIPRI (26) vyplýva, že vývoz zbraní z EÚ-28 v období 2015 – 2019 predstavoval 26 % z celkového objemu, čo znamená, že EÚ-28 je ako celok druhým najväčším dodávateľom zbraní na svete po USA (36 %) a pred Ruskom (21 %); keďže podľa článku 346 Zmluvy o EÚ zostáva výroba zbraní alebo obchod so zbraňami v právomoci členských štátov;

B.

keďže najnovšie čísla SIPRI ukazujú, že EÚ-28 je druhý najväčší vývozca zbraní tak do Saudskej Arábie, ako aj do Spojených arabských emirátov (ARE); keďže podľa skupiny významných regionálnych a medzinárodných odborníkov OSN sa zmluvné strany ozbrojeného konfliktu v Jemene dopustili a naďalej dopúšťajú porušovania a zločinov, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom;

C.

keďže vývoz zbraní a vybavenia posilňuje schopnosť obranného priemyslu účinne vykonávať výskum a rozvíjať obranné technológie, a teda zabezpečuje schopnosť členských štátov EÚ brániť sa a chrániť svojich občanov;

D.

keďže vo svete naberajú na sile nové preteky v zbrojení a hlavné vojenské mocnosti sa v záujme znížiť medzinárodné napätie a zlepšiť globálne bezpečnostné prostredie už nespoliehajú na kontrolu zbraní a odzbrojenie;

E.

keďže spoločná pozícia Rady z 8. decembra 2008 je kľúčovým nástrojom pre posilnenú spoluprácu a podporu konvergencie politík v oblasti vývozu členských štátov;

F.

keďže členské štáty uznávajú osobitnú zodpovednosť, ktorá môže vyplývať z vývozu vojenskej technológie a materiálu do tretích štátov, pokiaľ ide o ovplyvňovanie alebo vyostrovanie existujúceho napätia a konfliktov;

G.

keďže svetová kríza, ktorú vyvolala pandémia ochorenia COVID-19, by mohla mať významný geostrategický vplyv a ešte viac zdôrazňuje potrebu vybudovať skutočnú európsku strategickú autonómiu;

H.

keďže v záveroch Rady EÚ pre zahraničné veci z 21. augusta 2013 sa uvádza, že „členské štáty sa tiež dohodli, že pozastavia licencie na vývoz do Egypta na všetky zariadenia, ktoré by sa mohli použiť na vnútorné represie, a opätovne posúdia licencie na zariadenia v zmysle spoločnej pozície 2008/944/SZBP a prehodnotia svoju pomoc Egyptu v oblasti bezpečnosti“; keďže spoločnosti so sídlom vo viacerých členských štátoch EÚ naďalej vyvážajú zbrane, technológie určené na sledovanie a iné bezpečnostné zariadenia do Egypta, čím uľahčujú útoky hackerov a používanie malvéru, ako aj iné formy útokov na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to fyzicky aj online; keďže táto činnosť viedla k potlačeniu slobody prejavu na internete;

I.

keďže v čoraz nestabilnejšom multipolárnom svete, v ktorom naberajú na sile nacionalistické, xenofóbne a protidemokratické sily, je mimoriadne dôležité, aby sa Európska únia stala vplyvným hráčom na svetovej scéne a aby si udržala svoje vedúce postavenie ako globálna „mäkká moc“, ktorá sa zaviazala k odzbrojeniu, pokiaľ ide o konvenčné a jadrové zbrane, a investuje do predchádzania konfliktom, krízového riadenia a mediácie skôr, než sa začnú zvažovať vojenské možnosti;

J.

keďže vývoz zbraní je nevyhnutný na posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne a keďže európsky obranný priemysel predovšetkým zabezpečuje obranu a bezpečnosť členských štátov EÚ a zároveň prispieva k vykonávaniu SZBP;

K.

keďže rozdielnosť správania sa členských štátov pri vývoze zbraní niekedy oslabuje schopnosť EÚ dosiahnuť svoje ciele v oblasti zahraničnej politiky a oslabuje aj jej dôveryhodnosť ako aktéra, ktorý na medzinárodnej scéne vystupuje jednotne;

L.

keďže globálne aj regionálne bezpečnostné prostredie sa dramaticky zmenili, najmä pokiaľ ide o južné a východné susedstvo Únie;

M.

keďže vojenské opatrenia v oblasti transparentnosti, ako je podávanie správ o vývoze zbraní, prispievajú k cezhraničnému budovaniu dôvery;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 11, 168 a článok 191 ods. 2,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4 z 11. decembra 2018 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001 o zákonníku Spoločenstva o humánnych liekoch (5),

—

so zreteľom na smernicu 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (ďalej len „nariadenie REACH“) (8),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (7. EAP) (9),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (COM(2018)0337),

—

so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2019 o ďalších krokoch k tomu, aby sa EÚ stala regiónom s najlepšími postupmi v boji proti antimikrobiálnej rezistencii,

—

so zreteľom na závery Rady z 26. júna 2019 s názvom Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2019 s názvom Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí (COM(2019)0128),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. novembra 2018 s názvom Tvorba komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov (COM(2018)0734),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2011 s názvom Akčný plán proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. decembra 2008 s názvom Bezpečné, inovatívne a dostupné lieky: obnovená vízia pre farmaceutický sektor (COM(2008)0666),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o Európskom akčnom pláne jedného zdravia proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (11),

—

so zreteľom na programy niekoľkých členských štátov na zníženie farmaceutických rezíduí vo vode,

—

so zreteľom na spoločné vedecké stanovisko Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 1. decembra 2016 o opatreniach na zníženie potreby používať antimikrobiálne látky pri chove hospodárskych zvierat v Európskej únii a z nich vyplývajúcom vplyve na bezpečnosť potravín (stanovisko RONAFA),

—

so zreteľom na nasledujúce výročné správy o Európskom dohľade nad spotrebou antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve (ESVAC) (od roku 2011),

—

so zreteľom na publikáciu Komisie s názvom Science for Environment Policy – Future brief of May (číslo 11) s názvom Udržateľná akvakultúra,

—

so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 30. januára 2019 s názvom Smerom k udržateľnej Európe (COM(2019)0022),

—

so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 13. novembra 2019 s názvom Farmaceutické rezíduá v sladkých vodách – riziká a politické opatrenia,

—

so zreteľom na politickú deklaráciu prijatú na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni z 22. septembra 2016 o antimikrobiálnej rezistencii,

—

so zreteľom na projekt Organizácie Spojených národov pre spoluprácu v oblasti pitnej vody,

—

so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 s názvom Rezistentné infekcie: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť,

—

so zreteľom na správu Komisie z júla 2018 o možnostiach strategického prístupu k liekom v životnom prostredí,

—

so zreteľom na správu Výkonnej agentúry pre zdravie a spotrebiteľov z 12. decembra 2013 o environmentálnych rizikách liekov,