—

so zreteľom na ustanovujúci akt Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal v Bruseli 24. novembra 2017, ako aj na predchádzajúce vyhlásenia,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. apríla 2012 o posilnení občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva vrátane otázky spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou a otázky reforiem zameraných na posilnenie postavenia občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 1. novembra 2017 o zabezpečení slobody a integrity médií v EÚ a partnerských krajinách východnej Európy,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 19. decembra 2019 o Parlamentnom dohľade ako nástroji na posilnenie demokracie, zodpovednosti a efektívnosti štátnych inštitúcií v krajinách Východného partnerstva,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. marca 2006 o európskych politických stranách,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2004/2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o slobode a pluralite médií v Európskej únii,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo – 20 cieľov do roku 2020: zameranie na kľúčové priority a konkrétne výsledky a na ich spoločné oznámenie z 18. marca 2020 s názvom Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých,

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2020 o politike Východného partnerstva po roku 2020,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. júna 2020 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií,

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej,

—

so zreteľom na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi EÚ na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, ktorá v plnom rozsahu nadobudla platnosť 1. marca 2021,

—

so zreteľom na príslušné rezolúcie PZ RE vrátane rezolúcie z roku 2007 o kódexe dobrých postupov pre politické strany, z roku 2020 o hrozbách pre slobodu médií a bezpečnosť novinárov a z roku 2020 o stanovení minimálnych noriem pre volebné systémy s cieľom ponúknuť základ slobodných a spravodlivých volieb,

A.

keďže posilnenie demokratických procesov je naďalej kľúčovým cieľom spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva;

B.

keďže demokracia, právny štát a základné práva majú veľký význam z hľadiska riadneho fungovania štátnych inštitúcií, politických strán, občianskej spoločnosti a médií na národnej aj nadnárodnej úrovni;

C.

keďže v snahe o vyriešenie problémov, ktorým čelia demokratické inštitúcie, je absolútne nevyhnutné vytvoriť riešenia na zvládnutie budúcich výziev vyplývajúcich z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19; zdôrazňuje, že všetky prijaté opatrenia by mali byť jasné, nevyhnutné a striktne primerané, najmä z hľadiska obmedzení základných slobôd, ktoré by mohli mať závažné dôsledky pre politický život, voľby, občiansku spoločnosť a médiá;

D.

keďže podpora a ochrana rovnakých práv a práva na politickú účasť pre všetkých si vyžaduje rozvoj inkluzívnych a odolných spoločností, v ktorých je vypočutý každý hlas;

E.

keďže slobodná a nezávislá činnosť opozície, organizácií občianskej spoločnosti a médií je kľúčovým prvkom demokratickej spoločnosti založenej na zásadách právneho štátu; keďže politické strany, občianska spoločnosť, spravodlivé volebné prostredie a slobodné a pluralitné médiá sú základnými zložkami demokratického procesu;

F.

keďže zviditeľnenie demokratických hodnôt a zásad a posilnenie zodpovednosti, transparentnosti a prístupu k informáciám si vyžaduje náležité úsilie zo strany členských štátov EÚ a krajín Východného partnerstva vrátane ich orgánov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj inštitúcií a agentúr;

G.

keďže posilnenie legislatívnej právomoci krajín Východného partnerstva v záujme zavedenia účinného modelu finančnej transparentnosti politických strán a spoľahlivých pravidiel vedenia volebných kampaní, ako aj napomáhanie rozvoju nezávislých verejných médií a zapojenie občianskej spoločnosti do demokratických procesov majú kľúčový význam, Európska únia by ich mala naďalej podporovať a rešpektovať by ich mali aj jej členské štáty;

H.

keďže zachovávanie rovnováhy politických systémov krajín Východného partnerstva a členských štátov EÚ prostredníctvom náležitého systému bŕzd a protiváh medzi rôznymi inštitúciami môže posilniť schopnosť štátov účinne reagovať prostredníctvom posilnenej medzinárodnej a európskej spolupráce vrátane výmeny najlepších postupov a metodík, pretože žiadna z našich spoločností nie je imúnna voči súčasným spoločným problémom, ako sú pandémie, migračné krízy, dezinformácie alebo neliberálne tendencie;

I.

keďže prehlbovanie spolupráce medzi regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako je Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia Spojených národov, by sa malo posilniť s cieľom vytvárať nové synergie, predchádzať možným demokratickým deficitom a bojovať s aktuálnymi aj so vznikajúcimi problémami, ako je pandémia COVID-19;

J.

keďže posilnená demokratická účasť prostredníctvom politických strán na základe širokej členskej základne a jasných politických programov, inštitucionálnych mechanizmov na zapojenie občianskej spoločnosti, nezávislých a zodpovedných médií a stabilných volebných rámcov môže stimulovať zavádzanie modelov správy, ktoré budú ešte viac založené na prístupe zdola nahor, a zlepšenie jej kvality, posilňovanie odolnosti demokratických inštitúcií a procesov vrátane boja proti vonkajšiemu zasahovaniu;

K.

keďže politicky motivované súdne konania proti predstaviteľom opozície, ktoré, žiaľ, v niektorých krajinách Východného partnerstva predstavujú dlhodobú prax, spochybňujú nezávislosť súdnictva vo vzťahu k politickým zásahom a tým oslabujú demokratický proces;

L.

keďže silná finančná závislosť niektorých politických strán v krajinách Východného partnerstva od veľkých priemyselných skupín alebo oligarchov zdôrazňuje potrebu podrobnejších právnych predpisov o členských poplatkoch, prístupe k verejným finančným prostriedkom a financovaní kampaní s cieľom zabrániť tomu, aby peniaze z korupčnej trestnej činnosti ovplyvňovali demokratické procesy;

M.

keďže existujú negatívne trendy spojené s monopolizáciou právomoci v niektorých členských štátoch EÚ, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s udržaním a posilňovaním demokratických inštitúcií, deľby moci, uplatňovania zásady bŕzd a protiváh, nezávislosti súdnictva a médií a rozvoja občianskej spoločnosti;

N.

keďže boj proti dezinformáciám si vyžaduje prístup k oficiálnym zdrojom aktuálnych informácií a podporu spoľahlivých zdrojov v záujme zníženia viditeľnosti falošného alebo zavádzajúceho obsahu a odstránenia škodlivého a nezákonného obsahu;

O.

keďže Ruská federácia zasahuje do demokratických procesov v členských štátoch EÚ a v krajinách Východného partnerstva buď priamo, alebo pomocou zástupcov z podnikateľských, mediálnych alebo politických kruhov, čím ohrozuje zvrchovanosť, nezávislosť a bezpečnosť týchto štátov;

P.

keďže Ruská federácia naďalej otvorene zasahuje do zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a Gruzínska, čím zhoršuje bezpečnosť, situáciu v humanitárnej oblasti a oblasti ľudských práv a porušuje základné zásady a normy medzinárodného práva v okupovaných gruzínskych regiónoch Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, ako aj v nezákonne okupovanej Krymskej autonómnej republike, meste Sevastopoľ a určitých častiach regiónov Doneck a Luhansk na Ukrajine;

Q.

odsudzujúc pokračujúcu okupáciu a kroky prijaté vo vzťahu k de facto anexii gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, ako aj pokus o anexiu Krymskej autonómnej republiky a prebiehajúcu ozbrojenú agresiu zo strany Ruskej federácie na východe Ukrajiny a vyzývajúc medzinárodné spoločenstvo na zintenzívnenie úsilia o obnovenie zvrchovanosti Gruzínska a Ukrajiny, ako aj ich územnej celistvosti v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc;

R.

keďže ochrana slobody na domácej pôde a budovanie podpory zahraničnej politiky, ktorou sa chránia základné hodnoty a práva v zahraničí, sú kľúčové na podporu lepšieho chápania demokratických zásad zo strany verejnosti, najmä medzi mladými ľuďmi;

S.

keďže voľby, ktoré sa 9. augusta 2020 uskutočnili v Bielorusku, mnohí bieloruskí občania a predstavitelia bieloruskej občianskej spoločnosti, ako aj medzinárodní aktéri označili za „ukradnuté voľby“;

T.

keďže v celej krajine sa konajú protesty odsudzujúce oficiálne výsledky bieloruských volieb;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

—

so zreteľom na vývoj politiky východného susedstva od roku 2004 a jej zložku Východné partnerstvo implementovanú od roku 2009, a najmä na správy Komisie o pokroku pri jej vykonávaní,

—

so zreteľom na články 5 a 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na články 145 až 149 (hlava IX – Zamestnanosť) a články 166 a 165 (hlava XII – Všeobecné a odborné vzdelávanie, mládež a šport),

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom (1), EÚ a Moldavskom (2) a EÚ a Ukrajinou (3) vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi EÚ a Arménskom (4) a Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom (5);

—

so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011 (naposledy zmenenú 26. júna 2018) (6),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo – 20 cieľov do roku 2020: zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Komisie z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých, a na závery Rady z 11. mája 2020 o politike Východného partnerstva po roku 2020,

—

so zreteľom na oznámenie predsedníctva Parlamentného zhromaždenia Euronest z 12. júna 2020 pri príležitosti videokonferencie vedúcich predstaviteľov Východného partnerstva z 18. júna 2020,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020 (7),

—

so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Charlesa Michela po videokonferencii vedúcich predstaviteľov Východného partnerstva konanej 18. júna 2020,

—

so zreteľom na akčný plán Konferencie regionálnych a miestnych samospráv krajín Východného partnerstva na roky 2018 – 2020,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 9. decembra 2019 o inováciách v oblasti vzdelávania a reforiem v oblasti vzdelávania v EÚ a krajinách Východného partnerstva: výzvy a príležitosti (8),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj prijatú 25. septembra 2015 na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 4, t. j. zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu, a najmä na pilier č. 1 týkajúci sa práva na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre všetkých s cieľom udržať si a získať zručnosti, ktoré každému umožnia plne sa zapojiť do spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (9),

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 22. marca 2016 o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií, pracovných skúseností a univerzitných diplomov v rámci bolonského procesu (10),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. júna 2016 s názvom Analytický základ pre nový program v oblasti zručností pre Európu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027: prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (COM(2018)0023),

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (COM(2018)0024),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry (COM(2018)0268),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 26. novembra 2018 týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí (11),

—

so zreteľom na rímske ministerské komuniké z 19. novembra 2020 v nadväznosti na stretnutie ministrov európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2020 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2020 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027: prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624), ktorý vychádza z akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2018 – 2020,

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) z 25. júna 1958,

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rozvoji ľudských zdrojov z 23. júna 1975,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 26. februára 2020 na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2020)0070) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2020 a legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 k tomuto návrhu (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 21. júla 2020 a na uznesenie Parlamentu z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020 (14) a na závery Európskej rady z 10. – 11. decembra 2020,

—

so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2019 (COM(2020)0296),

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky za rok 2018 o trustovom fonde pre technickú pomoc Východnému partnerstvu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júla 2018 stanoviť program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore, v ktorom sa kladie osobitný dôraz na nadviazanie partnerstiev so štátmi Východného partnerstva v oblasti životného prostredia, energetiky a klímy (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (COM(2020)0408),

—

so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z 12. decembra 2015,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 19. januára 2021 s názvom Jednotne proti ochoreniu COVID-19, najmä s cieľom zaistiť prístup k približne 2,3 miliarde dávok, ktoré EÚ zabezpečuje krajinám Východného partnerstva (COM(2021)0035),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo (COM(2020)0098),

—

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (2009/C119/02),

—

so zreteľom na dohodu z 15. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom a Radou o predbežnej dohode o programe EU4Health na roky 2021 – 2027 (COM(2020)0405),

A.

keďže cieľom Východného partnerstva, ktoré bolo vytvorené v roku 2009 ako spoločná politická iniciatíva, je prehĺbiť a posilniť vzťahy medzi EÚ, jej členskými štátmi a šiestimi východnými susednými štátmi (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina);

B.

keďže spoločné úsilie v rámci projektu Východného partnerstva už prinieslo Európanom značné hmatateľné výhody, a to aj pokiaľ ide o väčší objem obchodu, mobilitu, intenzívnejší hospodársky rozvoj, viac medziľudských kontaktov a lepšiu kvalitu života;

C.

keďže v stratégii politiky Východného partnerstva po roku 2020, ktorú predložili Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredseda Komisie, sa zdôrazňuje význam stabilizácie udržateľného rozvoja dosiahnutého prostredníctvom investícií do modernizácie hospodárstva s osobitným zameraním na mládež a nezamestnanosť, aby sa tak posilnila prosperita v celej Európe;

D.

keďže stratégia EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry (JOIN(2016)29) obsahuje záväzok podporovať dynamickú kultúrnu/sociálnu výmenu medzi EÚ a jej východnými partnermi s cieľom zapojiť rovnakou mierou občanov, štátnych aktérov a kultúrne subjekty, posilniť občiansku spoločnosť a poskytnúť väčšie hospodárske príležitosti;

E.

keďže právo na vzdelanie je zakotvené v článku 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v článku 14 Charty základných práv Európskej únie a v článku 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcom sa práva na vzdelanie;

F.

keďže ľudské práva a základné slobody sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých kľúčových oblastí spolupráce Východného partnerstva, pričom pre každú krajinu sú stanovené osobitné priority; keďže ochrana ľudských práv menšín vrátane LGBTI osôb pred všetkými formami neznášanlivosti a diskriminácie je priamo spojená s prístupom obyvateľstva ku kvalitnému vzdelávaniu;

G.

keďže právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania je zakotvené v článku 15 Charty základných práv Európskej únie;

H.

keďže členské štáty EÚ musia považovať svoje hospodárske politiky a podporu zamestnanosti za vec spoločného záujmu a musia podľa toho koordinovať svoje činnosti v rámci Rady;

I.

keďže EÚ spolupracuje so svojimi členskými štátmi na vykonávaní koordinovanej európskej stratégie zamestnanosti, podnecuje ich vzájomnú spoluprácu a podporuje a hodnotí ich úsilie, napríklad prostredníctvom európskeho semestra, usmernení pre politiky zamestnanosti a monitorovania vnútroštátnych politík na základe spoločnej správy o zamestnanosti, národných programov reforiem a odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

J.

keďže EÚ musí prispievať k presadzovaniu politík v oblasti kvalitného vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj prístupu k vzdelávaniu pre všetkých, a to podnecovaním svojich členských štátov a prípadne podporovaním, koordináciou a dopĺňaním ich činností;

K.

keďže Európsky pilier sociálnych práv schválený Radou, Parlamentom a Komisiou 16. novembra 2017 poukazuje na význam vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, rovnakých príležitostí bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, ako aj aktívnu podporu pri získavaní zamestnania a spravodlivé pracovné podmienky, zdôrazňuje najmä, že mladí ľudia majú právo na ďalšie vzdelávanie, učňovskú prípravu, stáž alebo ponuku kvalitného pracovného miesta do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia vzdelávania, a zdôrazňuje právo na cenovo dostupné vzdelávanie v ranom detstve;

L.

keďže Komisia navrhla podporný rámec európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom nadviazať na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) a naďalej byť fórom, ktoré zúčastneným krajinám umožňuje vymieňať si najlepšie postupy, navzájom sa od seba učiť, zhromažďovať a šíriť poznatky a presadzovať reformy politiky vzdelávania na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; keďže nový rámec ET 2020 by mal byť založený aj na stratégii celoživotného vzdelávania, pričom by sa mal zamerať na výsledky vzdelávania v ranom detstve až po odbornú prípravu dospelých a vysokoškolské vzdelávanie a zahŕňať by mal vzdelávanie vo všetkých oblastiach a vo všetkých formách (formálne, neformálne a informálne);

M.

keďže Komisia v súčasnosti pracuje na návrhu odporúčania Rady o online a dištančnom vzdelávaní pre primárne a sekundárne vzdelávanie so zameraním na celoeurópske spoločné chápanie toho, ako do konca roka 2021 zabezpečiť, aby bolo dištančné vzdelávanie, online učenie sa a zmiešané učenie účinné, inkluzívne a atraktívne;

N.

keďže v súčasnosti sa pripravuje odporúčanie Rady o podporných faktoroch úspešného vzdelávania do roku 2022;

O.

keďže kríza COVID-19 viedla k bezprecedentnému rozsiahlemu prechodu na dištančné vzdelávanie a odbornú prípravu pomocou internetu a metódy práce na diaľku, ktoré si vyžadujú inovatívne riešenia dištančného vzdelávania a podporujú pozitívnu dlhodobú digitálnu transformáciu, pričom existuje riziko, že veľké rozdiely v prístupe k technológiám povedú k prehĺbeniu rozdielov vo výsledkoch medzi študentmi a pracovníkmi;

P.

keďže v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie rastu, zamestnanosti, sociálnej rovnosti a inklúzie sa zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty EÚ na všetkých úrovniach zvýšili svoje investície do politík vzdelávania a odbornej prípravy;

Q.

keďže Komisia v súčasnosti pracuje na návrhu odporúčania Rady o zlepšení zabezpečenia digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave a spolupracuje s podnikateľským sektorom s cieľom identifikovať a aktualizovať nové potreby v oblasti zručností;

R.

keďže pretrvávajúci nesúlad medzi kvalifikáciami, ktoré ponúkajú akademické a odborné inštitúcie, a rýchlo sa meniacimi požiadavkami trhu práce, ktorý sa v posledných rokoch vyznačuje rozvojom informačných a komunikačných technológií a terciárneho sektora ako celku, zostávajú veľkou výzvou pre niektoré členské štáty EÚ a v ešte väčšej miere pre východných partnerov;

S.

keďže na vyrovnanie tohto nesúladu sú nevyhnutné pravidelné a rozsiahle konzultačné činnosti a činnosti spolupráce na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, do ktorých sa zapájajú zainteresované strany, ako sú inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, organizácie občianskej spoločnosti, podniky, sociálni partneri a agentúry zamestnania, ako aj samotní mladí ľudia;

T.

keďže v rámci revidovanej multilaterálnej štruktúry Východného partnerstva sa platforma 4 (mobilita a medziľudské kontakty) usiluje o zvýšenie účasti krajín Východného partnerstva na programoch EÚ v oblastiach, ako je vzdelávanie, výskum a inovácie, a zameriava sa na posilnenie spolupráce medzi orgánmi zodpovednými za vzdelávanie a odbornú prípravu, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, školami a výskumnými inštitúciami a na zlepšenie znalostí a podporu výmeny najlepších postupov v týchto oblastiach;

U.

keďže EÚ, jej členské štáty a východní partneri musia brániť práva svojich občanov na kvalitné vzdelávanie, učňovskú prípravu a stáže a na spravodlivé príležitosti na inkluzívnom trhu práce, aby mohli následne prispievať ku konkurencieschopnému a udržateľnému európskemu hospodárstvu;

V.

keďže nový program v oblasti zručností je päťročný plán, ktorý občanom EÚ umožní vo väčšej miere rozvíjať svoje zručnosti, skvalitniť ich a využívať ich, vďaka čomu si budú môcť nájsť kvalitné pracovné miesta, čím sa posilní udržateľná konkurencieschopnosť v súlade s Európskou zelenou dohodou; keďže program zabezpečí aj rovnaké príležitosti, zavedie do praxe prvú zásadu Európskeho piliera sociálnych práv (prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých a kdekoľvek v EÚ) a vybuduje odolnosť, vďaka ktorej dokážu členské štáty EÚ reagovať na krízy, a to na základe skúseností získaných počas pandémie COVID-19;

W.

keďže pandémia COVID-19 mala zničujúce následky na európske rodiny, pracovníkov i podniky, a preto si vyžaduje bezprecedentnú reakciu;

X.

keďže EÚ musí transformovať zručnosti v odbornom vzdelávaní a príprave s cieľom zabezpečiť, aby ľudia mohli prosperovať počas zelenej a digitálnej transformácie a Únia sa mohla zotaviť zo sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19;

Y.

keďže je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ a vlády jej východných partnerov vyhodnotili chýbajúce zručnosti svojej existujúcej pracovnej sily a následne investovali značný objem prostriedkov do odstránenia tohto nedostatku;

Z.

keďže toto oživenie musí vychádzať z Európskej zelenej dohody, Digitálnej agendy pre Európu a Novej priemyselnej stratégie pre Európu, aby hospodárstva členských štátov vyšli z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 silnejšie, odolnejšie, udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie a aby mohli uskutočniť dvojakú transformáciu vedúcu ku klimatickej neutralite a aby mohli zaujať vedúce postavenie v digitálnej oblasti;

1.

pripomína, že v spoločnom vyhlásení zo samitu Východného partnerstva z 24. novembra 2017 sa zdôraznil záväzok účastníkov intenzívne spolupracovať so všetkými partnermi na modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a inovácií a klásť dôraz na podporu a posilnenie postavenia mladých ľudí;

2.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby spolupracovali na budovaní odolných, udržateľných a integrovaných hospodárstiev, a to zvýšením objemu svojich investícií do ľudí, s osobitným dôrazom na mladých ľudí, a lepším prepojením vzdelávania, výskumu a inovácií s potrebami podnikateľského sektora;

3.

naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie o dosiahnutie štyroch spoločných cieľov v súlade s prioritami stanovenými v rámci ET 2020 a aby ich ďalej rozvíjali v rámci podporujúcom európsky vzdelávací priestor; nevyhnutné je pritom zabezpečiť, aby sa celoživotné vzdelávanie a mobilita stali realitou, zlepšiť kvalitu a efektívnosť vzdelávania a odbornej prípravy, podporovať rovnosť, demokratické hodnoty, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo a posilňovať tvorivosť a inováciu vrátane podnikavosti na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy;

4.

trvá na tom, že každý občan Európy by mal mať prístup k atraktívnym, inovatívnym a inkluzívnym programom kvalitného celoživotného vzdelávania (jedným z dôvodov je, že zručnosti sa rýchlejšie stávajú zastaranými), čím sa zlepšia šance študentov na úspech a vytvorí sa základ pre aktívne občianstvo, sociálnu mobilitu a spravodlivejšiu spoločnosť;

5.

zdôrazňuje, že dobre koncipované politiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania zohrávajú ústrednú úlohu pri lepšom zosúlaďovaní zručností pracovnej sily s potrebami hospodárstva a že ľudia so zručnosťami skutočne potrebnými na trhu práce majú lepšie pracovné príležitosti; konštatuje, že prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých vrátane odborného vzdelávania zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska vzdelávania dospelých a nadobúdania zručností v rámci prístupu založeného na celoživotnom vzdelávaní; zdôrazňuje, že zapojenie vedúcich predstaviteľov v oblasti vzdelávania, podnikania a rozvoja pracovnej sily je kľúčom k vytvoreniu rámca pre účinnejšie zosúladenie systémov vzdelávania s potrebami miestneho trhu práce v jednotlivých krajinách;

6.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v nástroji európskeho susedstva (ENI) prostredníctvom nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a že na projekty východného susedstva na obdobie 2021 – 2027 by sa mali okrem iného prideliť finančné prostriedky vo výške najmenej 19,2 miliardy EUR;

7.

trvá na tom, že reformy vzdelávania sa musia starostlivo podporovať prostredníctvom vykonávania kľúčových programov, ako sú Erasmus+, Kreatívna Európa a Horizont Európa, s cieľom zabrániť v budúcnosti nesúladu medzi vzdelávacími systémami a požiadavkami trhu práce v štátoch Východného partnerstva;

8.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby posilnili medziľudské kontakty a uznali význam cezhraničnej mobility v rámci platformy Východného partnerstva č. 4 „Mobilita a medziľudské kontakty“;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať multilateralizmus, strategické priority a plnenie kľúčových medzinárodných záväzkov a cieľov týkajúcich sa zmeny klímy vrátane cieľov udržateľného rozvoja, Agendy 2030 a Parížskej dohody;

10.

vyjadruje nesúhlas s očakávaním, že digitálne technológie pre vzdelávanie a odbornú prípravu vo všeobecnosti posilnia synergiu medzi hospodárstvom a vzdelávaním a že investície do informačných a komunikačných technológií zo strany vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy prinesú plodné výsledky; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť informačné a komunikačné technológie do vyučovacích a vzdelávacích procesov a preorientovať vzdelávanie od prenosu znalostí k spoločnej tvorbe poznatkov; zahŕňať by to malo všestrannú transformáciu vrátane posilnenej autonómie škôl a učiteľov; zavedenie nových hybridných foriem vzdelávania, ako aj zásadné reformy v hodnotení študentov, pričom treba vždy uprednostňovať prezenčné vzdelávanie, pretože školy zohrávajú aj výchovnú úlohu, ktorú nemožno zabezpečiť online;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby krajiny Východného partnerstva zlepšili kvalitu svojich vzdelávacích systémov, a to najmä rekvalifikáciou učiteľov a modernizáciou vzdelávacieho systému tak, aby bol prispôsobený digitálnemu veku; vyjadruje uznanie Gruzínsku za jeho vedúce postavenie v tejto oblasti, ktoré dosiahlo prostredníctvom svojho plánu reformy vzdelávacieho systému na roky 2018 – 2023 zameraného na zosúladenie gruzínskeho vzdelávacieho systému s európskymi normami s osobitným dôrazom na stredné školy a centrá odborného vzdelávania;

12.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby zintenzívnili svoje stratégie a zvýšili investície do systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytovať vysokoúčinné, dostupné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy, celoživotného vzdelávania, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, pričom sa treba zamerať najmä na poskytovanie účinnej podpory pracovníkom a nezamestnaným a v plnej miere využívať príležitosti, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie vrátane dôrazu na prínosy obehového hospodárstva, a zohľadniť pritom požiadavky týkajúce sa digitálnej kompetencie a kompetencie v ekologickej oblasti;

13.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby tieto ciele sledovali tým, že zabezpečia lepšiu infraštruktúru, prepojenosť a digitálne vybavenie, vyškolia učiteľov, aby využívali technológie a uplatňovali digitálne metodiky, a budú podporovať kvalitný vzdelávací obsah, ľahko použiteľné nástroje a bezpečné platformy, ktoré rešpektujú normy v oblasti súkromia a etické normy a posilňujú odolnosť voči kybernetickým hrozbám;

14.

konštatuje, že vzdelávacia mobilita podporuje rozvoj kľúčových kompetencií a skúseností, ktoré majú zásadný význam z hľadiska aktívnej účasti na trhu práce a na živote spoločnosti vo všeobecnosti, a zdôrazňuje význam vzájomného uznávania diplomov v záujme posilnenia tejto mobility; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že program Erasmus+ (2014 – 2020), ktorý je hlavným programom EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, zásadným spôsobom prispieva k rámcu ET 2020, pretože viac ako štyrom miliónom Európanov poskytuje príležitosti na štúdium, odbornú prípravu a získavanie skúseností v zahraničí, vďaka čomu sa zásada celoživotného vzdelávania stáva skutočnosťou; vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsob, ako zvýšiť zapojenie mladých študentov a pracovníkov z krajín Východného partnerstva do projektov mobility uskutočňovaných v EÚ vrátane dobrovoľníckych činností;

15.

konštatuje, že hodnotenie programu Erasmus+ v polovici trvania poukázalo na pozitívny vplyv mobility na sebavedomie vzdelávajúcich sa osôb, ich nezávislosť, sociálnu integráciu a ich následnú integráciu do trhu práce a prispelo k vytvoreniu pocitu európskej identity; zdôrazňuje význam väčšieho množstva medziľudských kontaktov, vzájomného učenia medzi príjemcami z členských štátov a východných partnerov a zvýšenia vzájomných kultúrnych výmen, ktoré sa dosiahnu prostredníctvom širšieho využívania programu Erasmus+;

16.

poznamenáva, že nástroj predvstupovej pomoci musí poskytovať nielen finančnú podporu, ale aj jasný rámec politík v sociálnej oblasti, oblasti zamestnanosti a integrácie do trhu práce s cieľom pripraviť partnerov na budúce členstvo v Európskej únii a podporiť ich prístupový proces;

17.

trvá na tom, že v kontexte globalizovaného prostredia vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania je nevyhnutné, aby mladí ľudia boli schopní čo najlepšie využiť všetky možnosti vzdelávania v celej Európe; víta preto návrh Komisie, aby sa rozpočet na následnícky program programu Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027 zdvojnásobil na 30 miliárd EUR a aby sa väčší dôraz kládol na začlenenie osôb s obmedzenými príležitosťami;

18.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie, pokiaľ ide o pomoc dospelým s nízkou kvalifikáciou získať minimálnu úroveň gramotnosti, matematickej gramotnosti a digitálnych zručností, napríklad prostredníctvom cielených finančných stimulov a modulárnych vzdelávacích príležitostí v záujme podpory ich účasti na odbornej príprave;

19.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby pomáhali pri twinningových projektoch poskytovaním odborných znalostí verejného sektora v štátoch Východného partnerstva a zároveň vykonávali činnosti, ktoré zahŕňajú semináre, školenia, misie expertov, študijné návštevy, stáže a poradenstvo, s cieľom zabezpečiť prípravu kvalifikovanej pracovnej sily v rôznych oblastiach, najmä v digitálnom, obehovom a ekologickom hospodárstve;

20.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby vytvorili cielené programy Východného partnerstva na špecializovaných univerzitách a elektronickú vzdelávaciu platformu pre online kurzy odbornej prípravy zamerané na európske hodnoty a právny štát, dobrú správu vecí verejných, verejnú správu a odstránenie korupcie v krajinách Východného partnerstva;

21.

podporuje posilnenie akademickej a vzdelávacej spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva vrátane spolupráce v rámci Východného partnerstva a vytvárania regionálnych programov na podporu centier akademickej a výskumnej excelentnosti v regióne;

22.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby analyzovali a vymieňali si najlepšie postupy týkajúce sa riadenia pohybu vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov medzi krajinami, čím sa stanovia podmienky pre vyvážený tok mozgov a zabráni sa strate mladej a vzdelanej pracovnej sily s nepriaznivým vplyvom na hospodársky rast a rozvoj ich krajín pôvodu;

23.

nabáda Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva na splnení cieľov stanovených v rámci ET 2020, t. j., aby aspoň 95 % detí malo prístup k vzdelávaniu v ranom detstve, aby menej ako 10 % detí predčasne ukončilo vzdelávanie a odbornú prípravu, aby sa podiel absolventov vysokoškolského vzdelávania zvýšil aspoň na 40 % vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, aby sa aspoň 15 % dospelých vo veku 25 až 64 rokov zúčastňovalo na celoživotnom vzdelávaní, aby minimálne 20 % absolventov vysokoškolského vzdelávania a 6 % osôb vo veku 18 až 34 rokov s počiatočnou odbornou kvalifikáciou určité obdobie študovalo alebo sa zúčastnilo na odbornej príprave v zahraničí, a aby najmenej 82 % absolventov vyššieho sekundárneho vzdelávania alebo vysokoškolského vzdelávania vo veku 20 až 34 rokov, ktorí štúdium ukončili pred jedným až tromi rokmi, bolo zamestnaných;

24.

s uspokojením konštatuje, že všetkým krajinám Východného partnerstva sa podarilo zapísať deti do škôl a udržať ich vo vzdelávacom systéme napriek hospodárskym výzvam;

25.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby chránili akademickú slobodu v rámci vykonávania bolonského procesu a v súlade s Chartou základných práv Európskej únie; v tejto súvislosti pripomína, že činnosti v oblasti vysokoškolského vzdelávania potrebujú regulačný model pre inštitucionálnu autonómiu;

26.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby od raného veku podporovali základné digitálne zručnosti a kompetencie a aby vypracovali atraktívne učebné osnovy vysokoškolského vzdelávania, ktoré zabezpečia viac špecialistov v oblasti digitálnych technológií, a zároveň zaistili, že sa osobitná pozornosť bude venovať rovnakým príležitostiam a rodovej rovnováhe v študijných smeroch a povolaniach v digitálnej oblasti;

27.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby venovali osobitnú pozornosť potrebám znevýhodnených, diskriminovaných a marginalizovaných skupín vo vzdelávaní a zároveň zabezpečili, aby neboli v online vzdelávacom prostredí dvojnásobne vylúčené;

28.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť právo na vzdelanie v konfliktných situáciách a zónach, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu chrániť školy, keďže by mali byť bezpečným priestorom zaručujúcim ochranu detí pred hrozbami a krízami; konštatuje, že vzdelávanie je rozhodujúcim krokom pri prelomení cyklu krízy a znižuje pravdepodobnosť budúcich konfliktov;

29.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby znížili rodové rozdiely a podporovali rodovo citlivejšie vyučovanie v školách v súlade s novou stratégiou pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 s cieľom podporovať rodovú rovnosť na pracovisku a pomáhať v boji proti všetkým formám diskriminácie vrátane rodových stereotypov;

30.

zdôrazňuje význam intenzívnejšej spolupráce na európskej úrovni pri poučení sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19, počas ktorej sa technológie využívali v bezprecedentnom rozsahu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a práce, čo znamená rozhodujúci moment, ktorý výrazne mení vzdelávacie prostredie; zdôrazňuje, že táto kríza odhalila nedostatky v prístupe na internet a online príležitostiach, ale je tiež šancou na to, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy prispôsobili digitálnemu veku v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027;

31.

zdôrazňuje, že každá technológia by mala dopĺňať „tradičnú“ a prezenčnú výučbu, a poukazuje na problém, že mnohí ľudia, najmä deti, nemohli absolvovať online výučbu z dôvodu nedostatočného prístupu k elektrickej energii, internetu alebo počítaču, ako aj z dôvodu chýbajúcich digitálnych zručností;

32.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby zvýšili synergie a koordináciu medzi príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú aktéri občianskej spoločnosti, združenia zamestnávateľov, odborové zväzy, sociálni partneri, akademické inštitúcie, strediská odbornej prípravy a agentúry zamestnania, a aby ich zapojili do navrhovania a vykonávania svojich príslušných opatrení s cieľom identifikovať a odstrániť rozdiely medzi potrebami svojich trhov práce a akademickými kvalifikáciami a odbornými zručnosťami, ktoré ponúkajú ich systémy vzdelávania a odbornej prípravy;

33.

zdôrazňuje skutočnosť, že Európska nadácia na podporu demokracie (EED) a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) zohrávajú dôležitú úlohu v krajinách Východného partnerstva tým, že mladým ľuďom poskytujú nástroje a znalosti na zapojenie sa do občianskeho aktivizmu a vytváranie lepšej budúcnosti pre nich samých i pre ich krajiny; vyzýva Komisiu, ESVČ, členské štáty a východných partnerov, aby podporovali prácu nadácie EED a nástroja EIDHR a v plnej miere využívali potenciál spolupráce a synergií s východnými partnermi v oblasti demokratického vzdelávania;

34.

zdôrazňuje, že úzka spolupráca medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a podnikateľským sektorom zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska zaistenia odolnosti našich systémov vzdelávania a odbornej prípravy voči budúcim zmenám; pripomína, že účinný prechod zo školy do zamestnania závisí od intenzívnej spolupráce podnikov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s cieľom prispôsobiť učebné osnovy, ponúkať stáže a mentorstvo, pričom je nevyhnutné zachovať autonómiu inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy; nabáda na podporu verejno-súkromných partnerstiev s cieľom vzdelávať mladých ľudí a informovať o očakávaniach zamestnávateľov, pokiaľ ide o zručnosti budúcej pracovnej sily;

35.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako môžu členské štáty EÚ a ich východní partneri začleniť podnikanie do vzdelávania už od raného veku a zvýšiť podporu pre mladých podnikateľov;

36.

zdôrazňuje, že modernizácia systémov vzdelávania a odbornej prípravy krajín Východného partnerstva v súlade so základnými zásadami politiky Východného partnerstva prinesie ich občanom hmatateľné výhody, zabráni strate intelektuálneho kapitálu a posilní odolnosť hospodárstva;

37.

poznamenáva, že priaznivé podnikateľské prostredie s inteligentnými, transparentnými, jasnými a predvídateľnými predpismi a minimálnou byrokraciou je nevyhnutným predpokladom na podporu podnikania, startupov a inovácií, pričom boj proti korupcii a ochrana hospodárskej súťaže môžu mladým začínajúcim podnikateľom poskytnúť veľmi potrebné hospodárske príležitosti;

38.

vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri identifikácii, výmene a rozširovaní osvedčených postupov v oblasti digitálneho vzdelávania a pri podpore spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vytvorením nového európskeho centra digitálneho vzdelávania;

39.

zdôrazňuje, že je potrebné rozvinúť pilotný projekt zameraný na vytvorenie Otvoreného vedeckého a inovačného centra Východného partnerstva, teda siete tematických kompetenčných centier umiestnených v krajinách Východného partnerstva na poskytovanie podpory a služieb v oblasti výskumu a inovácií;

40.

konštatuje, že hoci členské štáty EÚ zostávajú primárne zodpovedné za svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, samotná EÚ už zohráva kľúčovú úlohu tým, že podporuje a dopĺňa ich úsilie, najmä prostredníctvom Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop);

41.

vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie monitorovala vplyv finančných prostriedkov EÚ na mládež a začlenila aspekty mládeže do rozpočtu EÚ a makroekonomickej politiky;

42.

nabáda Komisiu a všetky krajiny, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, aby zintenzívnili svoje úsilie o dosiahnutie automatického a vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov a diplomov vyššieho sekundárneho vzdelania, ako aj výsledkov študijných pobytov v zahraničí do roku 2025, v súlade s odporúčaním Rady z 26. novembra 2018, a nadviazali tak na pokrok, ktorý sa už dosiahol na iných fórach, najmä v rámci bolonského procesu a lisabonského dohovoru o uznávaní kvalifikácií; vyzýva všetky zúčastnené krajiny, aby v celej Európe odstránili prekážky vzdelávania a podporovali inovatívne a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých a európsky priestor vysokoškolského vzdelávania sa tak stal realitou;

43.

naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby dodržiavali ustanovenia Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (Lisabonský dohovor) s náležitým ohľadom na príslušný orgán štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, a zároveň uznávali vysokoškolské diplomy v rámci programu Erasmus+ a iných vzdelávacích programov, ako aj v rámci dvojstrannej spolupráce;

44.

vyzýva EÚ, aby ďalej rozšírila svoju podporu pre mladých ľudí vo východnom susedstve zvýšením finančných prostriedkov zo 75 miliónov EUR na obdobie 2014 – 2016 na 340 miliónov EUR na obdobie 2017 – 2020 v rámci balíka Vzdelávanie a mládež, ktorého cieľom je vytvoriť potrebné podmienky na to, aby mladí ľudia mohli študovať, absolvovať odbornú prípravu, pracovať a zapájať sa do spoločnosti; vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti ďalej rozšírila svoju podporu;

45.

víta otvorenie úplne prvej Európskej školy Východného partnerstva v septembri 2018 v Tbilisi; pripomína, že táto vlajková škola ako jeden z 20 cieľov Východného partnerstva do roku 2020 poskytuje študentom zo všetkých šiestich krajín Východného partnerstva inovatívny program uznávaný na celom svete; vyzýva EÚ, aby zvážila otvorenie podobných škôl v ostatných krajinách Východného partnerstva;

46.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a východných partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie o uvoľnenie plného potenciálu účinných synergií medzi vzdelávaním a hospodárstvom využitím hlavných zásad zakotvených vo vyhláseniach Východného partnerstva (COM(SWD(2020)56), konkrétne demokracie, dobrej správy vecí verejných a stability; vyzýva ich taktiež, aby vytvárali iniciatívy v oblasti kultúrneho a demokratického vzdelávania s cieľom posilniť mobilitu a medziľudské kontakty a dosiahnuť silnejšie spoločnosti prostredníctvom udržateľného, sociálneho a hospodárskeho rozvoja;

47.

víta nový Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, pretože prispieva k plneniu Európskeho piliera sociálnych práv, a najmä prvej zásady, ktorá ustanovuje právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, a je pevne zakotvená aj v Európskej zelenej dohode, novej digitálnej stratégii EÚ a nových stratégiách EÚ v oblasti priemyslu a MSP, ktoré uspejú len vtedy, ak pracovníci budú mať príslušné zručnosti;

48.

poznamenáva, že v novom akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zdôrazňuje aj kľúčová úloha zručností pri transformácii na ekologické hospodárstvo; víta návrhy Komisie na opatrenia zamerané na posilnenie zelenej transformácie v rámci vzdelávania;

49.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná miera dlhodobo nezamestnaných a miera nezamestnanosti mladých ľudí v mnohých členských štátoch EÚ a v krajinách Východného partnerstva zostáva naďalej veľkou výzvou; zdôrazňuje význam vytvárania kvalitnejších pracovných miest pre mladých ľudí; poznamenáva, že je to obzvlášť náročné v súvislosti so štrukturálnymi hnacími silami zmien, ako sú technologické inovácie a globalizácia, ktoré predstavujú v oblasti zamestnanosti príležitosti aj výzvy; zdôrazňuje, že dôsledky pandémie COVID-19, ktorá podľa odhadov vedie k poklesu HDP EÚ o viac ako 7 % v roku 2020 a k nárastu miery nezamestnanosti na 9 %, si budú vyžadovať ešte dôraznejšie aktívne politiky trhu práce než za bežných okolností;

50.

poznamenáva, že pandémia COVID-19 urýchlila digitalizáciu a dala podnet na prehodnotenie udržateľnosti a efektívnosti paradigmy vzdelávania; poznamenáva, že hoci práca na diaľku a dištančné vzdelávanie sa stali realitou pre desiatky miliónov ľudí v celej Európe, v mnohých prípadoch vyšla na povrch naša obmedzená digitálna pripravenosť, zvýraznili sa rozdiely v digitálnych zručnostiach a objavili sa nové nerovnosti, pandémia nám však zároveň pomohla prehodnotiť našu digitálnu pripravenosť tým, že poukázala na oblasti, ktoré sa musia v súvislosti s digitalizáciou posilniť;

51.

zdôrazňuje, že EÚ už položila základy prechodu na nový program v oblasti zručností, musí však ešte stanoviť jasný rámec pre pracovné miesta s cieľom podnieť dvojakú transformáciu, zabezpečiť obnovu po sociálno-ekonomických dôsledkoch pandémie COVID-19, posilniť udržateľnú konkurencieschopnosť, zabezpečiť dôstojné podmienky a rovnaké príležitosti a zvýšiť odolnosť EÚ;

52.

trvá na tom, že treba posilniť hospodársky a sociálny rozvoj, a to aj prostredníctvom zvýšenej pripojiteľnosti a regionálneho rozvoja, rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, sociálnych politík a politík zamestnanosti, s cieľom posilniť ochranu životného prostredia, zvýšiť odolnosť proti zmene klímy, urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvíjať digitálnu ekonomiku a spoločnosť.

—

so zreteľom na závery Rady o politike Východného partnerstva po roku 2020, ktoré boli schválené 11. mája 2020,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých,

—

so zreteľom na dokument „20 cieľov do roku 2020“, ktorý bol schválený na samite Východného partnerstva v Bruseli v novembri 2017,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorú ratifikovala Európska únia a ktorej zmluvnými stranami sú aj krajiny Východného partnerstva,

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, najmä na ustanovenia o spolupráci v oblasti energetiky,

—

so zreteľom na Komplexnú a posilnenú dohodu o partnerstve medzi EÚ a Arménskom, najmä na ustanovenia o spolupráci v oblasti energetiky,

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Energetického spoločenstva, ktorej zmluvnými stranami sú tri pridružené krajiny a Arménsko ako pozorovateľ,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi EÚ a Azerbajdžanom, najmä na ustanovenia o energetike, a na prebiehajúce rokovania o rozšírenej dohode,

—

so zreteľom na prácu platformy 3 Východného partnerstva „prepojenosť, energetická účinnosť, životné prostredie a zmena klímy“, a najmä panela pre energetiku,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 9. decembra 2019 o budúcnosti stratégie Trio Plus 2030: budovanie budúcnosti Východného partnerstva,

A.

keďže energetická bezpečnosť je základným prvkom národnej bezpečnosti členských štátov EÚ rovnako ako krajín Východného partnerstva; keďže zvýšenie prepojenosti, domácich kapacít výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti je kľúčové na zvýšenie energetickej bezpečnosti a obmedzenie závislosti od dovozu od dominantných dodávateľov a na posilnenie sociálnej, hospodárskej a politickej stability v regióne;

B.

keďže Európska únia vždy prejavovala záujem o vytvorenie trvalých a silných dvojstranných a mnohostranných vzťahov s krajinami Východného partnerstva s veľkým zameraním na odvetvie energetiky; keďže cieľom tohto partnerstva založeného na spoločných hodnotách a pravidlách, spoločných záujmoch a záväzkoch, ako aj na spoluvlastníctve a spoločnej zodpovednosti je dosiahnuť viditeľné výsledky pre občanov v regióne, a to aj v oblasti energetickej efektívnosti;

C.

keďže plnenie Parížskej dohody je spoločným záväzkom EÚ a krajín Východného partnerstva; keďže zmena klímy predstavuje problém, ktorý nemožno ignorovať; keďže sú nevyhnutne potrebné zelené investície do energetickej efektívnosti a miestnej infraštruktúry s cieľom posilniť odolnosť životného prostredia a odolnosť proti zmene klímy v celom regióne; keďže čistá energetická transformácia, dekarbonizácia hospodárstva a zintenzívnenie využívania obnoviteľných zdrojov energie vo väčšine prípadov takisto prispievajú k zvýšeniu energetickej bezpečnosti;

D.

keďže Ruská federácia je zjavne najväčším dodávateľom energie vo väčšine európskych krajín a tento aspekt sa často využíva ako prostriedok politického tlaku a vplyvu; keďže nedávny vývoj diplomatických vzťahov medzi EÚ a Ruskom, najmä uväznenie Alexeja Navaľného a vyhostenie európskych diplomatov z Ruska počas stretnutia VP/PK Josepha Borrella s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ukazuje, že Rusko môže byť nespoľahlivým partnerom; keďže významná závislosť od ruského plynu ohrozuje energetickú bezpečnosť a hospodársku stabilitu Európskej únie a jej partnerov;

E.

keďže energetická bezpečnosť a čistá energetická transformácia sú neoddeliteľnou súčasťou dvoch z piatich dlhodobých cieľov politiky Východného partnerstva po roku 2020;

F.

keďže krajiny Východného partnerstva sú v procese modernizácie energetických infraštruktúr a regulácie v oblasti energetiky a vykonávania politík v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, ale na poskytovanie technickej pomoci a monitorovanie jej vykonávania a na vytvorenie potrebných investičných rámcových podmienok je nevyhnutná nepretržitá podpora EÚ;

G.

keďže podpora EÚ a jej členských štátov zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní energetickej efektívnosti a rozvoji výroby energie z obnoviteľných zdrojov v krajinách Východného partnerstva, a to aj prostredníctvom projektov v oblasti energetickej efektívnosti budov, diaľkového vykurovania, mestskej dopravy, verejného osvetlenia, energie z obnoviteľných zdrojov (slnečná energia, vodná energia, biomasa) a v iných oblastiach, ktoré sú financované okrem iného prostredníctvom investičnej platformy susedstva, Východoeurópskeho partnerstva v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P) alebo v rámci Dohovoru primátorov a starostov; keďže v porovnaní s členskými štátmi EÚ v krajinách Východného partnerstva naďalej existuje značný priestor na zvyšovanie energetickej efektívnosti a významný potenciál v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

H.

keďže projekty podporované EÚ a ďalšími partnermi prispeli k budovaniu prepojení a k modernizácii infraštruktúry v celom regióne s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť zúčastnených krajín, napríklad plynových a elektroenergetických prepojení medzi Rumunskom a Moldavskom, elektroenergetických prepojení medzi Arménskom a Gruzínskom alebo južného koridoru zemného plynu (vrátane príslušných prepojovacích vedení);

I.

keďže energetická chudoba naďalej predstavuje závažný problém pre mnohé domácnosti v krajinách Východného partnerstva;

J.

keďže v rámci Európskej zelenej dohody EÚ plánuje v rámci Východného partnerstva vytvoriť silné partnerstvá v oblastiach životného prostredia, energetiky a klímy; keďže v nadväznosti na „20 cieľov do roku 2020“ je potrebné určiť nový súbor cieľov v rámci Východného partnerstva na roky 2021 – 2030;

K.

keďže z väčšiny odhadov vyplýva, že svetové zásoby fosílnych palív sa vyčerpajú do roku 2060; keďže tento aspekt by mal EÚ a všetkých jej partnerov presvedčiť o tom, že je potrebné usilovať sa o diverzifikáciu energetického mixu a dôraznejšie sa zamerať na obnoviteľné zdroje energie;

—

so zreteľom na ustanovujúci akt Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktoré sa konalo v Bruseli 24. novembra 2017, ako aj na spoločné vyhlásenia z predchádzajúcich samitov,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. apríla 2012 o posilnení občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva vrátane otázky spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou a otázky reforiem zameraných na posilnenie postavenia občianskej spoločnosti (1),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. júna 2020 k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020 (2),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo – 20 cieľov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky (SWD(2017)0300),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 18. marca 2020 o politike Východného partnerstva po roku 2020 (JOIN(2020)0007) a na sprievodný pracovný dokument útvarov s názvom Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (SWD(2020)0056),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2020 o politike Východného partnerstva po roku 2020,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja 3 zameraný na zabezpečenie zdravého života a podporu blahobytu pre všetkých a v každom veku a na cieľ udržateľného rozvoja 4 zameraný na zabezpečenie inkluzívneho, spravodlivého a kvalitného vzdelávania a podporu celoživotných vzdelávacích príležitostí pre všetkých,

—

so zreteľom na diskusný dokument Komisie o európskom hospodárstve z 8. októbra 2020 s názvom Smerom k lepšej primeranosti a udržateľnosti: Preskúmanie dôchodkových systémov a dôchodkových reforiem v krajinách Východného partnerstva,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na zásadu 15 o príjmoch a dôchodkoch v starobe,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. júna 2020 k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (4),

—

so zreteľom na naliehavú výzvu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 23. marca 2020 na celosvetové prímerie vo všetkých kútoch sveta s cieľom zamerať sa na porazenie pandémie COVID-19;

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej, komplexnú a posilnenú dohodu o partnerstve medzi EÚ a Arménskom, dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom, a najmä na kapitoly týchto dohôd o obchode a udržateľnom rozvoji, ako aj o zamestnanosti, sociálnej politike a rovnakých príležitostiach;

A.

keďže v záveroch Rady z 11. mája 2020 o politike Východného partnerstva po roku 2020 sa zdôrazňuje, že posilnenie odolnosti ako hlavného politického rámca bude jedným z kľúčových cieľov Východného partnerstva v nadchádzajúcich rokoch, a to aj v oblastiach životného prostredia, zdravia (najmä v kontexte súčasnej pandémie COVID-19) a bezpečnosti ľudí;

B.

keďže v spoločnom oznámení z 18. marca 2020 o politike Východného partnerstva po roku 2020 sa kladie osobitný dôraz na posilnenie odolnosti a predpokladá sa rozšírenie opatrení v oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre zdravie a blahobyt ľudí;

C.

keďže zlepšenie kvality života je dlhodobým explicitným a implicitným politickým cieľom národných vlád, zatiaľ čo jeho primerané vymedzenie a meranie je náročné a často neuchopiteľné;

D.

keďže kvalita života je široký pojem, ktorý sa netýka iba hospodárskeho rastu a hmotných životných podmienok; keďže obsahuje celý rad ukazovateľov odrážajúcich jeho viacrozmernosť, vrátane životnej spokojnosti, zamestnanosti, zdravotného stavu, sociálnych vzťahov, voľného času, vzdelania a zručností, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, občianskej angažovanosti a riadenia, kvality životného prostredia, bezpečnosti a riadenia ľudí;

E.

keďže dohody o pridružení v rámci Východného partnerstva a Dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi EÚ a Arménskom (CEPA) obsahujú kapitolu venovanú otázkam zdravia, v ktorej sa stanovuje spolupráca pokrývajúca široké spektrum oblastí s cieľom zlepšiť normy v oblasti verejného zdravia a ochranu ľudského zdravia, ako aj kapitolu venovanú životnému prostrediu s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň zbližovania v oblasti regulácie;

F.

keďže v rámci členských štátov EÚ a krajín Východného partnerstva existujú značné rozdiely, čo sa odráža v sociálno-ekonomických ukazovateľoch a indexe ľudského rozvoja; keďže očakávaná dĺžka života ako kľúčový ukazovateľ je v krajinách Východného partnerstva nižšia až o sedem rokov, ako je priemer EÚ;

G.

keďže kombinácia veľkého neformálneho sektora, vysokej nezamestnanosti, nízkych mier úspor a silného spoliehania sa na remitencie v regióne Východného partnerstva poukazuje na zraniteľnosť veľkých častí spoločnosti v krajinách Východného partnerstva, ktoré pravdepodobne zažijú vyššiu mieru chudoby a nerovností z dôvodu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19;

H.

keďže sociálno-ekonomické šoky vyplývajúce z pandémie negatívne ovplyvňujú príjmy ľudí, ich fyzickú a duševnú pohodu a sociálnu integritu komunít ako celku;

I.

keďže cenovo dostupné, efektívne, prístupné, udržateľné a odolné systémy verejnej zdravotnej starostlivosti sú kľúčovým určujúcim prvkom na zlepšenie kvality života a blahobytu občanov;

J.

keďže výdavky na zdravotnú starostlivosť, v absolútnom vyjadrení aj ako podiel na HDP, sú v krajinách Východného partnerstva výrazne nižšie ako v EÚ;

K.

keďže organizácie občianskej spoločnosti boli a naďalej budú mať zásadný význam pri zmierňovaní účinkov pandémie z dlhodobého hľadiska a budú si vyžadovať podporu na zabezpečenie kontinuity týchto kľúčových podporných činností na zmiernenie hospodárskych, sociálnych a zdravotných následkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19;

L.

keďže pandémia COVID-19 zamerala pozornosť na potrebu posilniť kapacity pripravenosti a reakcie v širšom európskom regióne na mimoriadne situácie, najmä na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia;

M.

keďže v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa zdôraznil význam podpory a upevnenia zelenej, opatrovateľskej a digitálnej transformácie, aby sa na nikoho nezabudlo;

N.

keďže v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 EÚ mobilizovala balík núdzovej podpory vo výške 80 miliónov EUR na okamžité potreby a až 1 miliardu EUR na podporu systémov zdravotníctva a krátkodobého a strednodobého sociálneho a hospodárskeho oživenia v regióne Východného partnerstva;

O.

keďže programy ako Iniciatíva Európskej únie „Solidaritou za zdravie“ v krajinách Východného partnerstva poskytujú krátkodobú a strednodobú pomoc pri riešení výziev krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a mohli by slúžiť ako odrazový mostík k ďalšej spolupráci;

P.

keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 preukázala dôležitosť spoločných opatrení EÚ; keďže Parlament okrem iného vyzval na vytvorenie európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia s cieľom lepšie sa pripraviť a reagovať spoločným a koordinovaným spôsobom na akýkoľvek druh zdravotnej alebo sanitárnej krízy;

Q.

keďže EÚ sa zaviazala k jednotnému a koordinovanému prístupu s cieľom konať efektívne a solidárne pri riešení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, najmä pokiaľ ide o obstarávanie a nasadzovanie vakcín, zatiaľ čo členské štáty si ponechávajú plnú zodpovednosť za svoje politiky v oblasti verejného zdravia a zodpovednosť za organizáciu a poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti a lekárskej starostlivosti;

R.

keďže staršie ženy sú vystavené väčšiemu riziku chudoby okrem iných faktorov aj z dôvodu rozdielov v mzdách a dôchodkoch, rodovej segregácie na trhu práce, rodového rozdielu v oblasti starostlivosti a rodových rozdielov týkajúcich sa pracovného času;

S.

keďže Komisia a Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu vo svojom spoločnom vyhlásení zo 4. novembra 2020 (5) uznali, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na pomoc krajinám Východného partnerstva pri zlepšovaní regionálnej a subregionálnej zdravotnej bezpečnosti, riešení nerovností v oblasti zdravia, posilnení odolnosti zdravotných systémov a posilnení spolupráce medzi kanceláriami WHO v jednotlivých krajinách a delegáciami EÚ a zároveň pri posilnení partnerstva medzi Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Regionálnym úradom WHO pre Európu s cieľom zabezpečiť jednotné strategické prístupy v celom regióne;

T.

keďže predvídateľné, primerané a udržateľné dôchodkové systémy sú dôležitým prvkom pri zabezpečovaní dobrej kvality života po odchode z pracoviska, ako aj pri zabezpečovaní bezpečnosti príjmu, predchádzaní chudobe a znižovaní nerovnosti v starobe;

U.

keďže správa dôchodkových systémov zostáva v právomoci členských štátov v rámci EÚ; keďže uľahčenie vzájomného učenia a výmena najlepších postupov medzi EÚ a jej partnerskými krajinami má značný potenciál na zlepšenie reakcií na demografické výzvy a na zvýšenie primeranosti a udržateľnosti dôchodkových systémov;

V.

keďže v súvislosti so zrýchľovaním starnutia obyvateľstva, významným neformálnym sektorom a veľkým počtom sezónnych pracovníkov, ako aj s rozvíjajúcou sa hospodárskou krízou je dosiahnutie cieľov dôchodkovej politiky v regióne Východného partnerstva čoraz náročnejšie;

W.

keďže Európsky pilier sociálnych práv obsahuje niekoľko ustanovení venovaných dôchodkovým právam vrátane práva pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb na dôchodok, ktorý je úmerný zaplateným príspevkom na sociálne zabezpečenie a zabezpečí primeraný príjem; práva na rovnaké príležitosti na získanie dôchodkových práv pre ženy aj mužov; a práva na zdroje, ktoré zabezpečujú dôstojnosť v starobe;

X.

keďže investície do ekonomiky starostlivosti majú prvoradý význam pre zabezpečenie dôstojného života pre všetkých a ochranu všetkých ľudí žijúcich v EÚ a krajinách Východného partnerstva; keďže staršie osoby výrazne zasiahli a stále zasahujú komplikácie a úmrtia spojené s rôznymi chorobami vrátane ochorenia COVID-19;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.