—

Tento prvý oddiel predstavuje úvod. Obsahuje vysvetlenia, pokiaľ ide o dôvody a rozsah, v akom Komisia poskytuje usmernenia k vertikálnym dohodám. Vo zvyšnej časti úvodu sa stanovuje kontext uplatňovania článku 101 na vertikálne dohody.

—

V druhom oddiele sa uvádza prehľad pozitívnych a negatívnych účinkov vertikálnych dohôd. Nariadenie VBER v celom svojom rozsahu, tieto usmernenia a politika Komisie v oblasti presadzovania práva v jednotlivých prípadoch sú založené na zohľadnení týchto účinkov.

—

Tretí oddiel sa venuje vertikálnym dohodám, ktoré všeobecne nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1. Hoci sa nariadenie VBER na tieto dohody neuplatňuje, je potrebné poskytnúť usmernenie k podmienkam, za ktorých vertikálne dohody nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1.

—

Štvrtý oddiel obsahuje ďalšie usmernenie k rozsahu pôsobnosti nariadenia VBER. Obsahuje aj vysvetlenia týkajúce sa pravidla bezpečného prístavu, ktoré sa stanovuje v nariadení VBER, a vymedzenie pojmu vertikálna dohoda. Tento oddiel sa konkrétnejšie zaoberá aj vertikálnymi dohodami v súvislosti s ekonomikou online platforiem, ktorá hrá čoraz dôležitejšiu úlohu pri distribúcii tovaru a služieb. V týchto prípadoch môže byť ťažšie kategorizovať vertikálne dohody medzi podnikmi podľa koncepcií tradične spájaných s vertikálnymi dohodami. V tomto oddiele sa vysvetľujú aj obmedzenia uplatňovania nariadenia VBER, ako sú stanovené v článku 2 ods. 2 až 4 nariadenia VBER, a objasňuje sa vzťah s ostatnými nariadeniami o skupinovej výnimke podľa článku 2 ods. 8 nariadenia VBER. Obsahuje aj opis hlavných typov distribučných systémov. Tento opis je relevantný pre niekoľko ustanovení nariadenia VBER, predovšetkým pre zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže uvedený v článku 4 písm. b) nariadenia VBER.

—

Piaty oddiel sa zaoberá vymedzením príslušných trhov a výpočtom trhových podielov podnikov, ktoré sú stranami vertikálnej dohody. Slúži na posúdenie toho, či sú prekročené hraničné trhové podiely uvedené v článku 3 nariadenia VBER, ktoré stanovujú uplatniteľnosť nariadenia VBER.

—

Šiesty oddiel sa venuje veľmi závažným obmedzeniam hospodárskej súťaže stanoveným v článku 4 nariadenia VBER a vylúčeným obmedzeniam stanoveným v článku 5 nariadenia VBER vrátane vysvetlení, prečo je kvalifikácia ako veľmi závažné alebo vylúčené obmedzenie relevantná.

—

Siedmy oddiel obsahuje usmernenie k odobratiu výhody vyplývajúcej z nariadenia VBER podľa článku 29 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy [ďalej len „nariadenie (ES) č. 1/2003“] (4) a nariadení, v ktorých sa uvádza, že nariadenie VBER sa neuplatňuje podľa článku 6 nariadenia VBER.

—

V ôsmom oddiele sa opisuje politika Komisie v oblasti presadzovania práva v jednotlivých prípadoch. Na tento účel sa v ňom vysvetľuje, ako sa vertikálne dohody posudzujú podľa článku 101 ods. 1 a článku 101 ods. 3 mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia VBER, a uvádza sa v ňom usmernenie k neúplnému zoznamu konkrétnych vertikálnych dohôd.

a)

po prvé, dotknuté podniky musia stanoviť podiely dodávateľa a kupujúceho na trhu, na ktorom predávajú a kupujú zmluvný tovar alebo služby;

b)

ak príslušný trhový podiel dodávateľa ani kupujúceho nepresahuje hraničný trhový podiel na úrovni 30 %, na vertikálnu dohodu sa vzťahuje pravidlo bezpečného prístavu vytvorené nariadením VBER, a to za predpokladu, že neobsahuje veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže ani vylúčené obmedzenia, ktoré nemožno oddeliť od zvyšku vertikálnej dohody;

c)

ak príslušný trhový podiel dodávateľa a/alebo kupujúceho je vyšší ako hranica 30 %, treba posúdiť, či vertikálna dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1;

d)

ak vertikálna dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1, treba preskúmať, či spĺňa podmienky na udelenie individuálnej výnimky podľa článku 101 ods. 3.

a)

Problém vertikálnej externality alebo problém dvojitej marginalizácie: Stanoveniu príliš vysokej ceny zo strany distribútora, a to bez ohľadu na vplyv jeho rozhodnutí na dodávateľa, sa dá vyhnúť tým, že dodávateľ uloží distribútorovi maximálnu cenu na ďalší predaj. Na zvýšenie úsilia distribútora pri predaji môže dodávateľ napríklad používať selektívnu distribúciu alebo výhradnú distribúciu.

b)

Problém parazitovania: Parazitovanie medzi kupujúcimi sa môže vyskytovať na veľkoobchodnej alebo maloobchodnej úrovni, a to najmä vtedy, ak nie je možné, aby dodávateľ uložil všetkým kupujúcim účinné podmienky v oblasti propagácie alebo služieb. Parazitovanie medzi kupujúcimi sa môže vyskytovať len v prípade predpredajných služieb a ďalších propagačných činností, ale nie v prípade popredajných služieb, ktoré môže distribútor účtovať svojim zákazníkom individuálne. Úsilie pri predpredaji, pri ktorom sa môže vyskytovať parazitovanie, môže byť dôležité napríklad vtedy, keď sú tovar alebo služby relatívne nové, technicky zložité alebo majú vysokú hodnotu, prípadne ak je dobré meno tovaru alebo služieb dôležitým určujúcim činiteľom dopytu po nich. Obmedzenia hospodárskej súťaže môžu pomôcť prekonať parazitovanie medzi dodávateľmi.

c)

Otvorenie nových trhov alebo vstup na nové trhy: Ak chce dodávateľ vstúpiť na nový geografický trh, napríklad vyvážať do inej krajiny, môže to zahŕňať osobitné, tzv. utopené investície distribútora na etablovanie značky na trhu. Na presvedčenie miestneho distribútora, aby zrealizoval tieto investície, môže byť potrebné poskytnúť mu územnú ochranu, aby sa mu tieto investície vrátili. Môže sa tým odôvodniť to, že distribútorom pôsobiacim na iných geografických trhoch sa obmedzí predaj na novom trhu (pozri aj bod 167 týchto usmernení). Toto je osobitný prípad problému parazitovania, ktorý sa uvádza v písmene b).

d)

Problém parazitovania na značke: V niektorých odvetviach majú určití distribútori dobré meno spočívajúce v tom, že majú na sklade iba kvalitný tovar alebo poskytujú kvalitné služby (tzv. prémioví distribútori). V takomto prípade môže byť predaj prostredníctvom týchto distribútorov rozhodujúci, najmä pre úspešné uvedenie nového produktu. Ak dodávateľ nemôže obmedziť svoj predaj na týchto prémiových distribútorov, vystavuje sa riziku, že bude vyradený zo zoznamu. V takom prípade môže byť odôvodnené povolenie výhradnej distribúcie alebo selektívnej distribúcie.

e)

Problém finančnej podpory: Niekedy musí dodávateľ alebo kupujúci vykonať investície týkajúce sa určitého klienta, ako sú investície do osobitného zariadenia alebo odbornej prípravy. Napríklad výrobca súčiastok možno musí vyrobiť nové stroje a nástroje, aby uspokojil konkrétne požiadavky jedného zo svojich zákazníkov. Ak takéto investície pre konkrétneho klienta nemožno priamo zazmluvniť, alebo ak je takéto zazmluvnenie neúplné, dotknutý podnik nemusí byť schopný zaviazať sa, že z pohľadu dodávateľa vykoná optimálne investície, a hneď ako si ho dodávateľ vyberie, môže sa kupujúci zapojiť len do suboptimálnych investícií. Vertikálne dohody môžu pomôcť odstrániť alebo zmierniť takýto problém so záväzkom.

f)

Osobitný problém finančnej podpory, ktorý môže nastať v prípade prevodu dôležitého know-how: Keď sa know-how raz poskytne, nemožno ho vziať späť a jeho poskytovateľ nemusí mať záujem, aby ho využívali jeho konkurenti alebo aby sa využíval v ich prospech. Pokiaľ know-how nebolo priamo k dispozícii kupujúcemu a je podstatné a nevyhnutné na fungovanie dohody, potom takýto prevod môže byť dôvodom na obmedzenie hospodárskej súťaže, čo by v takýchto prípadoch zvyčajne nepatrilo do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1.

g)

Úspory z rozsahu v oblasti distribúcie: Na využívanie úspor z rozsahu a súvisiace zníženie maloobchodnej ceny svojho tovaru alebo služieb môže výrobca požadovať, aby sa ďalší predaj jeho tovaru alebo služieb sústredil na obmedzený počet distribútorov. Na to by mohol využívať výhradnú distribúciu, množstevnú povinnosť v podobe požadovaného minimálneho nákupu, selektívnu distribúciu obsahujúcu takúto požiadavku alebo výhradný nákup.

h)

Jednotnosť a štandardizácia kvality: Vertikálne obmedzenie môže pomôcť vytvoriť imidž značky tým, že sa distribútorom uloží povinnosť prijať určité opatrenie na zabezpečenie jednotnosti a štandardizácie kvality, čím sa pre koncového zákazníka zvýši príťažlivosť príslušného tovaru alebo služieb, a tým aj predaj. Toto sa napríklad uplatňuje v oblasti selektívnej distribúcie a franchisingu.

i)

Nedostatky kapitálového trhu: Poskytovatelia kapitálu, ako sú banky a akciové trhy, nemusia poskytovať kapitál optimálnym spôsobom, ak nemajú podrobné informácie o platobnej schopnosti dlžníka, alebo ak úver nie je primerane zabezpečený. Kupujúci alebo dodávateľ môžu mať lepšie informácie a môžu byť prostredníctvom výhradného zmluvného vzťahu schopní získať ďalšie zabezpečenie svojich investícií. Keď dodávateľ poskytuje úver kupujúcemu, môže to viesť k tomu, že kupujúcemu uloží povinnosť nekonkurovať si alebo množstevnú povinnosť. Keď kupujúci poskytuje úver dodávateľovi, môže to byť dôvod na to, aby dodávateľovi uložil povinnosť výhradných dodávok alebo množstevnú povinnosť.

a)

protisúťažné uzavretie trhu iným dodávateľom alebo iným kupujúcim vytváraním prekážok vstupu alebo expanzie;

b)

zmiernenie hospodárskej súťaže medzi dodávateľom a jeho konkurentmi a/alebo umožnenie (výslovne alebo mlčky odsúhlasenej) kolúzie (12) medzi týmito dodávateľmi, ktoré sa často označujú ako obmedzenie hospodárskej súťaže medzi značkami;

c)

zmiernenie hospodárskej súťaže medzi kupujúcim a jeho konkurentmi alebo umožnenie (výslovne alebo mlčky odsúhlasenej) kolúzie medzi týmito kupujúcimi. Je však nepravdepodobné, že samotné obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci značky (t. j. hospodárska súťaž medzi distribútormi tovaru alebo služieb toho istého dodávateľa) by malo nepriaznivé účinky na spotrebiteľov, ak by hospodárska súťaž medzi značkami (t. j. hospodárska súťaž medzi distribútormi tovaru alebo služieb rôznych dodávateľov) bola silná;

d)

vytváranie prekážok, ktoré bránia integrácii trhu, najmä obmedzovania voľby spotrebiteľov kupovať tovar alebo služby v ktoromkoľvek členskom štáte.

—

Po prvé, existujú riziká špecifické pre zmluvu, ktoré sa priamo týkajú zmlúv uzavretých a/alebo prerokovaných obchodným zástupcom v mene splnomocniteľa, ako je napríklad financovanie zásob.

—

Po druhé, existujú riziká spojené s investíciami do určitého trhu. Ide o investície osobitne požadované pre druh činnosti, pre ktorú splnomocniteľ vymenoval obchodného zástupcu, t. j. ktoré sa požadujú na to, aby obchodný zástupca mohol uzavrieť a/alebo prerokovať tento typ zmluvy. Takéto utopené investície sú zvyčajne nenávratné, čo znamená, že po zanechaní konkrétnej oblasti činnosti sa investície nemôžu použiť na iné činnosti alebo predať inak ako s veľkou stratou.

—

Po tretie, existujú riziká spojené s ďalšími činnosťami vykonávanými na tom istom produktovom trhu, a to v rozsahu, v akom splnomocniteľ požaduje v rámci vzťahu zastupovania, aby obchodný zástupca vykonával tieto činnosti nie ako obchodný zástupca v mene splnomocniteľa, ale na vlastné riziko.

a)

nenadobúda vlastnícke právo k tovaru kúpenému alebo predanému na základe dohody o zastúpení a sám nedodáva zmluvné služby. Skutočnosť, že obchodný zástupca môže dočasne, a to na veľmi krátky čas, získať vlastnícke práva k zmluvnému tovaru pri jeho predaji v mene splnomocniteľa, nevylučuje dohodu o zastúpení za predpokladu, že obchodnému zástupcovi nevzniknú žiadne náklady ani riziká spojené s týmto prevodom vlastníckych práv;

b)

neprispieva na náklady týkajúce sa dodávky/nákupu zmluvného tovaru alebo služieb vrátane nákladov na dopravu tovaru. Táto skutočnosť však nebráni obchodnému zástupcovi v tom, aby vykonával dopravnú službu za predpokladu, že náklady hradí splnomocniteľ;

c)

nedrží na svoje vlastné náklady ani riziko zásoby zmluvného tovaru, pričom nenesie náklady na financovanie zásob ani náklady na stratu zásob a môže vrátiť nepredaný tovar splnomocniteľovi bez akéhokoľvek poplatku, pokiaľ nie je obchodný zástupca zodpovedný za nesplnenie povinností (napríklad pri nedodržaní primeraných bezpečnostných opatrení s cieľom vyhnúť sa stratám zásob tovaru);

d)

s výnimkou straty svojej provízie nepreberá zodpovednosť za neplnenie zmluvy zo strany zákazníka (napríklad za to, že zákazník neplatí), pokiaľ však nejde o prípad, keď je obchodný zástupca zodpovedný za nesplnenie povinností (napríklad nedodržaním primeraných bezpečnostných opatrení alebo opatrení proti krádeži či nedodržaním primeraných opatrení na hlásenie krádeže splnomocniteľovi alebo polícii, prípadne tým, že neoznámi splnomocniteľovi všetky potrebné informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú finančnej spoľahlivosti zákazníka);

e)

nepreberá vo vzťahu k zákazníkom ani iným tretím stranám zodpovednosť za stratu alebo škodu vyplývajúcu z dodania zmluvného tovaru alebo služieb, pokiaľ nie je v tejto súvislosti ako obchodný zástupca zodpovedný za nesplnenie povinností;

f)

nie je priamo ani nepriamo povinný investovať do podpory predaja, a to ani prostredníctvom príspevkov do rozpočtu splnomocniteľa na reklamu či do reklamných alebo propagačných činností, ktoré konkrétne súvisia so zmluvným tovarom alebo službami;

g)

nevykonáva na danom trhu investície do zariadenia, priestorov, odbornej prípravy zamestnancov či do reklamy konkrétneho zmluvného tovaru alebo služieb, ako napríklad nákup benzínovej cisterny v prípade maloobchodného predaja benzínu, osobitného softvéru na predaj poistných zmlúv v prípade poisťovacích agentov alebo reklamy súvisiacej s trasami alebo destináciami v prípade cestovných kancelárií, ktoré predávajú lety alebo hotelové ubytovanie, pokiaľ splnomocniteľ nehradí tieto náklady v plnom rozsahu;

h)

nevykonáva v rámci toho istého produktového trhu iné činnosti požadované splnomocniteľom v rámci vzťahu zastupovania (napr. dodávanie tovaru), pokiaľ splnomocniteľ nehradí tieto náklady v plnom rozsahu.

a)

obmedzeniami týkajúcimi sa územia, na ktorom môže obchodný zástupca tento tovar alebo služby predávať;

b)

obmedzeniami týkajúcimi sa skupín zákazníkov, ktorým môže obchodný zástupca zmluvný tovar alebo služby predávať, alebo

c)

cenami a podmienkami, za ktorých musí obchodný zástupca predávať alebo kupovať zmluvný tovar alebo služby.

a)

Po prvé, súhlas možno dedukovať z právomocí udelených stranám vo vopred spísanej všeobecnej dohode. Ak ustanovenia takejto všeobecnej dohody ustanovujú alebo splnomocňujú jednu stranu, aby následne prijala konkrétnu jednostrannú politiku, ktorá je záväzná pre druhú stranu, dá sa na základe toho preukázať súhlas druhej strany s touto politikou (38).

b)

Po druhé, v prípade tichého súhlasu je nevyhnutné najprv preukázať, že jedna strana vyžaduje, či už priamo alebo nepriamo, spoluprácu druhej strany na účely vykonávania svojej jednostrannej politiky, a potom, že druhá strana splnila túto požiadavku vykonávaním tejto jednostrannej politiky v praxi (39). Napríklad, ak po oznámení dodávateľa o jednostrannom znížení dodávok s cieľom predísť paralelnému obchodu distribútori okamžite znížia svoje objednávky a prestanú sa zapájať do paralelného obchodu, potom títo distribútori ticho súhlasia s jednostrannou politikou dodávateľa. K tomuto záveru však nie je možné dospieť, ak sa distribútori aj naďalej zapájajú do paralelného obchodu alebo ak sa usilujú nájsť nové spôsoby, ako sa zapojiť do paralelného obchodu.

a)

výnimka pre nerecipročné vertikálne dohody medzi konkurentmi podľa článku 2 ods. 4 nariadenia VBER (pozri oddiel 4.4 týchto usmernení);

b)

výpočet trhových podielov na účely uplatňovania hraničných hodnôt uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia VBER (pozri oddiel 5 týchto usmernení);

c)

odňatie výhody vyplývajúcej z nariadenia VBER podľa článku 4 nariadenia VBER (pozri oddiel 6.1 týchto usmernení) a

d)

vyňatie určitých obmedzení z pravidla bezpečného prístavu stanoveného v nariadení VBER podľa článku 5 nariadenia VBER (pozri oddiel 6.2 týchto usmernení).

a)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva musia byť súčasťou vertikálnej dohody, t. j. dohody s podmienkami, za ktorých môžu strany kupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar alebo služby;

b)

práva duševného vlastníctva sa musia previesť na kupujúceho alebo sa kupujúcemu musí udeliť licencia na ich používanie;

c)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva nesmú predstavovať hlavný cieľ dohody;

d)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva sa musia priamo týkať použitia, predaja alebo ďalšieho predaja tovaru alebo služieb kupujúcim alebo jeho zákazníkmi. V prípade franchisingu, keď je uvedenie na trh cieľom využívania práv duševného vlastníctva, zabezpečuje distribúciu tovaru alebo služieb hlavný nadobúdateľ franchisingu alebo nadobúdatelia franchisingu a

e)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva týkajúce sa zmluvného tovaru alebo služieb nesmú obsahovať obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré majú rovnaký cieľ ako vertikálne obmedzenia, ktoré nie sú vyňaté podľa nariadenia VBER.

a)

dohody, na základe ktorých jedna strana poskytne druhej strane recept a udelí druhej strane licenciu na výrobu nápoja podľa tohto receptu;

b)

dohody, podľa ktorých jedna strana poskytuje druhej strane formu alebo originálnu verziu produktu a udelí jej licenciu na výrobu a distribúciu kópií;

c)

vlastnú licenciu na ochrannú známku alebo označenie na účely predaja licenčných produktov;

d)

sponzorské zmluvy týkajúce sa práva propagovať seba samého ako oficiálneho sponzora určitého podujatia;

e)

licencie na autorské práva, ako sú napríklad zmluvy o vysielaní týkajúce sa práva nahrávať a/alebo vysielať určité podujatie.

a)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nepodieľať sa priamo ani nepriamo na akejkoľvek podobnej obchodnej činnosti;

b)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nenadobúdať také finančné podiely na kapitále konkurenčného podniku, ktoré by mu umožnili získať právomoc ovplyvňovať ekonomické konanie takéhoto podniku;

c)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu neposkytnúť tretím stranám know-how, ktoré získa od poskytovateľa franchisingu, pokiaľ toto know-how nie je verejne dostupné;

d)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu oznamovať poskytovateľovi franchisingu všetky skúsenosti získané pri využívaní franchisingu a udeliť poskytovateľovi franchisingu a ostatným nadobúdateľom franchisingu nevýhradnú licenciu na know-how vyplývajúce z týchto skúseností;

e)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu informovať poskytovateľa franchisingu o porušení licencovaných práv duševného vlastníctva, podniknúť právne kroky proti tým, ktorí tieto práva porušili, alebo pomáhať poskytovateľovi franchisingu pri akýchkoľvek právnych krokoch proti týmto osobám;

f)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nepoužívať know-how, ktoré je predmetom licencie udelenej poskytovateľom franchisingu, na iné účely ako na využívanie franchisingu;

g)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nepostupovať práva a povinnosti vyplývajúce z franchisingovej zmluvy bez súhlasu poskytovateľa franchisingu.

a)

predmet dohody nepatrí do rozsahu pôsobnosti iného nariadenia o skupinovej výnimke, ako je uvedené v článku 2 ods. 8 nariadenia VBER;

b)

súhrnný trhový podiel dodávateľa a kupujúceho na príslušnom trhu na maloobchodnej úrovni nepresahuje [10] %, a teda významne neobmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 (46), a dohoda neobsahuje veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 4 nariadenia VBER;

c)

podmienky uvedené v článku 2 ods. 4 písm. a) alebo b) nariadenia VBER sú splnené a

d)

dohoda neobsahuje horizontálne obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ako je uvedené v článku 2 ods. 6 nariadenia VBER.

a)

predmet dohody nepatrí do rozsahu pôsobnosti iného nariadenia o skupinovej výnimke, ako je uvedené v článku 2 ods. 8 nariadenia VBER;

b)

hraničný trhový podiel podľa článku 3 nariadenia VBER je splnený a dohoda neobsahuje veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 4 nariadenia VBER;

c)

podmienky uvedené v článku 2 ods. 4 písm. a) alebo b) nariadenia VBER sú splnené;

d)

každá výmena informácií medzi zmluvnými stranami je zlučiteľná s príslušnou kapitolou usmernení o horizontálnej spolupráci, ktorá sa týka posúdenia výmeny informácií z hľadiska hospodárskej súťaže a

e)

dohoda neobsahuje horizontálne obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ako je uvedené v článku 2 ods. 6 nariadenia VBER.

—

nariadenie Komisie (EÚ) č. 316/2014 z 21. marca 2014 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií (48),

—

nariadenie Komisie (EÚ) č. 1217/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o výskume a vývoji (49),

—

nariadenie Komisie (EÚ) č. 1218/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o špecializácii (50).

a)

ak je veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 4 nariadenia VBER zahrnuté do vertikálnej dohody, táto dohoda bude pravdepodobne patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1;

b)

dohoda, ktorá zahŕňa veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 4 nariadenia VBER, pravdepodobne nespĺňa podmienky uvedené v článku 101 ods. 3 (74).

—

stanovenie pevnej distribučnej marže,

—

stanovenie pevnej maximálnej úrovne zľavy, ktorú distribútor môže udeliť z predpísanej cenovej hladiny,

—

podmieňovanie poskytovania rabatov alebo náhrady za propagačné náklady zo strany dodávateľa dodržaním danej cenovej hladiny,

—

prepojenie predpísanej ceny ďalšieho predaja s cenami ďalšieho predaja konkurentov a

—

hrozby, zastrašovanie, varovania, sankcie, oneskorenie alebo pozastavenie dodávok alebo vypovedania zmlúv v súvislosti s dodržiavaním danej cenovej hladiny.

a)

Priamym účinkom stanovenia ceny na ďalší predaj je odstránenie cenovej súťaže v rámci značky tým, že sa všetkým alebo určitým distribútorom zabráni v znížení ich predajných cien dotknutej značky, čo povedie k zvýšeniu jej ceny.

b)

Stanovenie ceny na ďalší predaj môže uľahčiť kolúziu medzi dodávateľmi, a to najmä na trhoch náchylných na vznik kolúzie, napríklad ak dodávatelia tvoria silný oligopol a na významnú časť trhu sa vzťahujú dohody o stanovení ceny na ďalší predaj. Môže to nastať aj v prípade, že dodávatelia distribuujú svoj tovar alebo služby prostredníctvom tých istých distribútorov, čo im umožňuje využiť ich ako prostriedok na dosiahnutie kolúznej rovnováhy. Stanovenie ceny na ďalší predaj vo všeobecnosti uľahčuje zistenie toho, či sa dodávateľ znížením svojej ceny odchyľuje od kolúznej rovnováhy. To znamená, že ak sa dodávateľ rozhodne nepresadzovať svoju politiku stanovenia ceny na ďalší predaj s cieľom zvýšiť svoj maloobchodný predaj, stanovenie ceny na ďalší predaj by ostatným dodávateľom umožnilo ľahšie zistiť výsledný pokles maloobchodných cien a zodpovedajúcim spôsobom zareagovať.

c)

Stanovenie ceny na ďalší predaj môže uľahčiť kolúziu medzi kupujúcimi na úrovni distribúcie. Výsledná strata cenovej súťaže sa zdá zvlášť problematická, ak stanovenie ceny na ďalší predaj podnecujú kupujúci. Silní a dobre organizovaní kupujúci môžu byť schopní donútiť alebo presvedčiť jedného alebo viacerých svojich dodávateľov, aby pevne stanovili svoju cenu ďalšieho predaja nad úrovňou konkurencie, čím kupujúcim pomôžu dosiahnuť alebo stabilizovať kolúznu rovnováhu. Stanovenie ceny na ďalší predaj slúži ako nástroj, ktorým sa maloobchodníci zaväzujú, že sa prostredníctvom diskontovania cien nebudú odchyľovať od kolúznej rovnováhy.

d)

Stanovenie ceny na ďalší predaj môže znížiť tlak na maržu dodávateľa, najmä keď má výrobca problém so záväzkom, t. j. keď má záujem o zníženie ceny účtovanej následným distribútorom. V takej situácii výrobca môže uprednostniť odsúhlasenie stanovenia ceny na ďalší predaj, aby mu to pomohlo zaviazať sa, že nezníži cenu pre následných distribútorov, a aby znížil tlak na svoju vlastnú maržu.

e)

Zamedzením cenovej súťaži medzi distribútormi môže stanovenie ceny na ďalší predaj zabrániť vstupu a rozšíreniu efektívnejších alebo nových foriem distribúcie alebo ich sťažiť, čím sa obmedzí inovácia na úrovni distribúcie.

f)

Stanovenie ceny na ďalší predaj môže vykonávať dodávateľ s trhovou silou, ktorá mu umožní uzavrieť trh pre menších konkurentov. Zvýšená marža, ktorá sa môže na základe stanovenia ceny na ďalší predaj poskytnúť distribútorom, ich môže motivovať k tomu, aby pri poskytovaní poradenstva zákazníkom uprednostňovali značku tohto dodávateľa pred značkami konkurentov, a to aj vtedy, keď takéto poradenstvo nie je v záujme týchto zákazníkov, alebo k tomu, aby tieto značky konkurentov vôbec nepredávali.

a)

Keď výrobca zavedie nový produkt, stanovenie ceny na ďalší predaj môže byť efektívnym spôsobom, ako distribútorov podnietiť k tomu, aby viac zohľadňovali záujem výrobcu propagovať tento produkt, najmä ak ide o úplne nový produkt, a aby zvýšili predajné úsilie. Ak distribútori na príslušnom trhu čelia konkurenčnému tlaku, tento tlak ich môže podnietiť k rozšíreniu celkového dopytu po produkte a zabezpečeniu úspešného uvedenia produktu na trh, a to aj v prospech spotrebiteľov. V článku 101 ods. 3 sa vyžaduje, aby neexistovali menej obmedzujúce prostriedky. Na splnenie tejto požiadavky môžu dodávatelia napríklad preukázať, že uloženie požiadavky na účinnú propagáciu na základe zmluvy všetkým kupujúcim nie je v praxi uskutočniteľné. Za takýchto okolností zavedenie pevných alebo minimálnych maloobchodných cien na obmedzené obdobie s cieľom uľahčiť zavedenie nového produktu možno považovať za opatrenie, ktoré celkovo podporuje hospodársku súťaž.

b)

Na zorganizovanie koordinovanej krátkodobej kampane s nízkou cenou (vo väčšine prípadov od dvoch do šiestich týždňov), z ktorej budú mať prospech aj spotrebitelia, môžu byť potrebné nielen maximálne ceny ďalšieho predaja, ale aj pevné ceny ďalšieho predaja. Môžu byť potrebné najmä na zorganizovanie takejto kampane v distribučnom systéme, v ktorom dodávateľ uplatňuje jednotnú formu distribúcie, ako napríklad franchisingový systém. Uloženie pevných maloobchodných cien možno vzhľadom na jeho dočasný charakter považovať za opatrenie, ktoré celkovo podporuje hospodársku súťaž.

c)

V niektorých prípadoch môžu maloobchodníci vďaka vyššej marži v dôsledku stanovenia ceny na ďalší predaj poskytovať (dodatočné) predpredajné služby, najmä v prípade produktov založených na skúsenosti alebo zložitých produktov. Pokiaľ takéto služby využije pri rozhodovaní dostatok zákazníkov, ktorí si však tovar následne zakúpia za nižšiu cenu od maloobchodníkov, ktorí takéto služby neposkytujú (a teda neznášajú príslušné náklady), môžu maloobchodníci poskytujúci vysokokvalitné služby obmedziť alebo ukončiť tieto služby, ktoré podporujú dopyt po produkte od dodávateľa. Stanovenie ceny na ďalší predaj môže pomôcť zabrániť takémuto parazitovaniu na úrovni distribúcie. Dodávateľ bude musieť presvedčivo preukázať, že dohoda o stanovení ceny na ďalší predaj je potrebná na prekonanie parazitovania maloobchodníkov na týchto službách. V tomto prípade je pravdepodobnosť, že sa stanovenie ceny na ďalší predaj preukáže ako opatrenie, ktoré podporuje hospodársku súťaž, vyššia, ak je hospodárska súťaž medzi dodávateľmi silná a dodávateľ má obmedzenú trhovú silu.

a)

požiadavka vyžiadať si od dodávateľa predchádzajúci súhlas (85);

b)

odmietnutie alebo zníženie bonusov alebo zliav (86) a kompenzačné platby zo strany dodávateľa, ak distribútor zastaví predaj takýmto zákazníkom;

c)

ukončenie dodávok;

d)

obmedzenie alebo zníženie dodávaných objemov, napríklad na úroveň dopytu v rámci prideleného územia alebo pridelenej skupiny zákazníkov;

e)

hrozba vypovedania zmluvy (87) alebo neobnovenia zmluvy;

f)

hrozba alebo vykonanie auditov na overenie dodržiavania žiadosti nepredávať určitým skupinám zákazníkov alebo zákazníkom na určitých územiach;

g)

vyžadovanie vyššej ceny produktov, ktoré sa majú predávať určitým skupinám zákazníkov alebo zákazníkom na určitých územiach;

h)

obmedzenie podielu predaja určitým skupinám zákazníkov alebo zákazníkom na určitých územiach;

i)

obmedzenie jazykov, ktoré sa majú používať na balení alebo pri propagácii produktov;

j)

dodávanie iného produktu výmenou za zastavenie takéhoto predaja;

k)

platby na zastavenie takéhoto predaja;

l)

povinnosť preniesť na dodávateľa zisky z takéhoto predaja.

a)

požiadavka, aby distribútor bez ohľadu na distribučný systém, ktorý prevádzkuje, zamedzil zákazníkom nachádzajúcim sa na inom území prezeranie svojho webového sídla alebo aby automaticky presmeroval svojich zákazníkov na webové sídla výrobcu alebo iných distribútorov. Týmto sa nevylučuje povinnosť uložená distribútorovi, aby na svojom webovom sídle uvádzal odkazy na webové sídla iných distribútorov a/alebo dodávateľa (89);

b)

požiadavka, aby distribútor bez ohľadu na distribučný systém, ktorý prevádzkuje, ukončil elektronické transakcie spotrebiteľov, keď údaje z ich kreditnej karty odhalia adresu, ktorá sa nenachádza na území distribútora (90);

c)

požiadavka, aby distribútor predával len vo fyzickom priestore alebo za fyzickej prítomnosti špecializovaného personálu (91);

d)

požiadavka, aby si distribútor vyžiadal od dodávateľa predchádzajúce povolenie na online predaj;

e)

požiadavka, aby distribútor na svojom webovom sídle nepoužíval ochranné známky ani názvy značiek dodávateľa;

f)

priamy alebo nepriamy zákaz používania konkrétneho online reklamného kanála, ako sú nástroje na porovnávanie cien alebo reklama na webových vyhľadávačoch, prípadne iné obmedzenia online reklamy, ktorými sa nepriamo zakazuje používanie konkrétneho online reklamného kanála, ako je povinnosť uložená distribútorovi nepoužívať ochranné známky ani názvy značiek dodávateľov pri predkladaní ponúk na uvedenie odkazu vo webových vyhľadávačoch, alebo obmedzenie poskytovania informácií súvisiacich s cenou nástrojom na porovnávanie cien. Kým zákaz používania jedného konkrétneho nástroja na porovnávanie cien alebo webového vyhľadávača by zvyčajne nebránil účinnému využívaniu internetu na účely predaja online, keďže na zvýšenie informovanosti o činnostiach kupujúceho v súvislosti s online predajom by sa mohli použiť iné nástroje na porovnávanie cien alebo webové vyhľadávače, zákaz používania všetkých najpoužívanejších reklamných služieb v príslušnom online reklamnom kanáli by mohol predstavovať takéto zabránenie, ak ostatné nástroje na porovnávanie cien alebo webové vyhľadávače de facto nie sú schopné prilákať zákazníkov do internetového obchodu kupujúceho.

a)

priamy alebo nepriamy zákaz predaja na elektronických trhoviskách (93);

b)

požiadavku, aby kupujúci prevádzkoval jeden alebo viac kamenných obchodov alebo výstavných miestností ako podmienku na to, aby sa stal členom distribučného systému dodávateľa;

c)

požiadavku, aby kupujúci predal aspoň určité absolútne množstvo (vyjadrené ako hodnota alebo objem, ale nie v pomere k jeho celkovému predaju) zmluvného tovaru alebo služieb offline, aby sa zabezpečila efektívna prevádzka jeho kamenného obchodu. Toto absolútne množstvo požadovaného offline predaja môže byť rovnaké pre všetkých kupujúcich alebo určené individuálne v prípade každého kupujúceho na základe objektívnych kritérií, ako je napríklad veľkosť kupujúceho v sieti alebo jeho geografická poloha.

a)

povaha dohody;

b)

postavenie strán dohody na trhu;

c)

postavenie konkurentov na trhu (dodávatelia a odberatelia);

d)

postavenie kupujúcich zmluvného tovaru alebo služieb na trhu;

e)

dotknutá úroveň obchodu;

f)

povaha produktu a

g)

dynamika trhu.

(302)

a)

Môžu zmierniť hospodársku súťaž a uľahčiť kolúziu medzi dodávateľmi online sprostredkovateľských služieb. Pravdepodobnejšie je, že dodávateľ, ktorý ukladá tento druh paritného záväzku, bude schopný zvýšiť cenu alebo znížiť kvalitu svojich sprostredkovateľských služieb bez straty podielu na trhu. Bez ohľadu na cenu alebo kvalitu jeho služieb sú predajcovia tovaru alebo služieb, ktorí sa rozhodnú využívať jeho platformu, povinní ponúknuť na platforme podmienky, ktoré sú minimálne rovnako dobré ako podmienky, ktoré ponúkajú na konkurenčných platformách.

b)

Obmedzením schopnosti nových alebo malých dodávateľov online sprostredkovateľských služieb ponúkať kupujúcim a koncovým používateľom rôzne kombinácie cien a služieb môžu brániť ich vstupu alebo expanzii.