STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRALNEJ BANKY

zo 4. júna 2021

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora

(CON/2021/20)

(2021/C 343/01)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 22., 23. a 29. decembra 2020 žiadosti Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“) a k návrhu smernice, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341 (2) (ďalej len „navrhovaná pozmeňujúca smernica“, ďalej spoločne s navrhovaným nariadením len „navrhované akty“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované akty obsahujú ustanovenia, ktoré patria do oblasti pôsobnosti ECB; konkrétne ide o definovanie a uskutočňovanie menovej politiky, podpora plynulého fungovania platobných systémov, prispievanie k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú stability systému finančných trhov, a úlohy ECB týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa článku 127 ods. 2 prvej a štvrtej zarážky, článku 127 ods. 5 a článku 127 ods. 6 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

1.1

ECB víta navrhované nariadenie, ktorého cieľom je zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a prevádzkovú odolnosť finančného sektora. ECB víta najmä cieľ navrhovaného nariadenia spočívajúci v odstránení prekážok a zlepšení tvorby a fungovania vnútorného trhu s finančnými službami harmonizovaním pravidiel uplatňujúcich sa na oblasť riadenia, vykazovania, testovania rizika v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) a IKT rizika tretej strany. ECB okrem toho víta cieľ navrhovaného nariadenia, ktorým je zjednotiť a zosúladiť všetky prekrývajúce sa regulačné požiadavky alebo očakávania dohľadu, ktoré sa podľa práva Únie v súčasnosti vzťahujú na finančné subjekty.

1.2

ECB vychádza z toho, že navrhované nariadenie predstavuje v súvislosti s finančnými subjektmi identifikovanými ako prevádzkovatelia základných služieb (3) právny predpis špecifický pre určité odvetvie (lex specialis) v súlade s významom uvedeným v článku 1 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (4) (ďalej len „smernica NIS“). To znamená, že požiadavky podľa navrhovaného nariadenia by v zásade mali prednosť pred smernicou NIS. V praxi by finančné subjekty identifikované ako prevádzkovatelia základných služieb (5) okrem iného oznamovali incidenty v súlade s navrhovaným nariadením, a nie so smernicou NIS. Hoci ECB víta zníženie potenciálnych prekrývajúcich sa požiadaviek na finančné subjekty v oblasti oznamovania incidentov, otázka interakcie medzi navrhovaným nariadením a smernicou NIS by sa mala ďalej zvážiť. Podľa navrhovaného nariadenia by sa napríklad na externého poskytovateľa IKT služieb (6) mohli vzťahovať odporúčania vydané hlavným orgánom dozoru (7). Ten istý externý poskytovateľ IKT služieb zároveň môže byť klasifikovaný ako prevádzkovateľ základných služieb podľa smernice NIS a môžu sa naňho vzťahovať záväzné pokyny vydané príslušným orgánom (8). V takom prípade by sa na externého poskytovateľa IKT služieb mohli vzťahovať protichodné odporúčania vydané podľa navrhovaného nariadenia a záväzné pokyny vydané podľa smernice NIS. ECB navrhuje, aby legislatívne orgány Únie ďalej uvažovali o potenciálnom nesúlade medzi navrhovaným nariadením a smernicou NIS, ktorý môže brániť harmonizovaniu a znižovaniu prekrývajúcich sa a protichodných požiadaviek na finančné subjekty.

1.3

ECB tiež vychádza z toho, že podľa návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 (9) (ďalej len „navrhovaná smernica NIS2“) budú „udalosti odvrátené v poslednej chvíli“ (10) podliehať oznamovacím povinnostiam (11). Zatiaľ čo v odôvodnení 39 navrhovanej smernice NIS2 sa uvádza význam pojmu „udalosti odvrátené v poslednej chvíli“, nie je zrejmé, či je zámerom vyžadovať oznamovanie udalostí odvrátených v poslednej chvíli od finančných subjektov uvedených v článku 2 navrhovaného nariadenia. V tejto súvislosti, ako aj vzhľadom na to, že udalosti odvrátené v poslednej chvíli možno identifikovať až po tom, ako sa vyskytnú, by ECB privítala včasné oznamovanie významných udalostí odvrátených v poslednej chvíli, ako je tomu v súčasnosti v prípade kybernetických incidentov. ECB odporúča zvýšiť súlad medzi navrhovaným nariadením a navrhovanou smernicou NIS2 s cieľom objasniť presný rozsah oznamovania, ktorému podľa týchto dvoch odlišných no prepojených právnych predpisov Únie môže podliehať ktorýkoľvek finančný subjekt. Zároveň by bolo potrebné vymedziť „udalosti odvrátené v poslednej chvíli“ a vypracovať ustanovenia objasňujúce ich význam.

1.4

ECB víta podnecovanie finančných subjektov k tomu, aby si navzájom dobrovoľne vymieňali spravodajské informácie o kybernetických hrozbách s cieľom posilniť a podporiť ich pozície, pokiaľ ide o kybernetickú odolnosť. Samotná ECB pomáhala s Iniciatívou na výmenu spravodajských informácií o kybernetických hrozbách, ktorá vzišla z potrieb trhu, a jej návrhy sprístupnila s cieľom vybudovať a podporovať túto iniciatívu (12).

1.5

ECB podporuje spoluprácu medzi príslušnými orgánmi na účely navrhovaného nariadenia, európskymi orgánmi dohľadu a jednotkami pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (13). Výmena informácií je nevyhnutná na zaistenie prevádzkovej odolnosti Únie, pretože výmena informácií a spolupráca medzi orgánmi môžu prispieť k predchádzaniu kybernetickým útokom a pomôcť znížiť šírenie IKT hrozieb. Malo by sa podporovať spoločné chápanie rizík súvisiacich s IKT a v celej Únii by sa malo zabezpečiť jednotné posudzovanie takýchto rizík. Mimoriadne dôležité je to, aby príslušné orgány poskytovali informácie jednotnému kontaktnému miestu (14) a vnútroštátnym jednotkám pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (15) len v prípade, že sú jasne zavedené mechanizmy klasifikácie a výmeny informácií spolu s primeranými zárukami na zabezpečenie dôvernosti.

1.6

ECB by tiež uvítala, keby sa v navrhovanom nariadení zaviedli pravidlá týkajúce sa osobných údajov a uchovávania údajov. Dĺžka obdobia uchovávania by mala zohľadňovať vyšetrovania, kontroly, žiadosti o informácie, komunikáciu, uverejňovanie, hodnotenia, overovanie, posudzovanie a vypracúvanie návrhov plánov dozoru alebo dohľadu, ktoré môžu mať príslušné orgány povinnosť uskutočňovať v rámci svojich príslušných povinností a úloh podľa navrhovaného nariadenia. V tejto súvislosti by bolo primerané obdobie uchovávania v dĺžke 15 rokov. Toto obdobie uchovávania údajov by bolo možné v jednotlivých konkrétnych prípadoch skrátiť alebo predĺžiť. V tejto súvislosti ECB navrhuje, aby legislatívne orgány Únie pri formulovaní príslušného ustanovenia o osobných údajoch a uchovávaní údajov zohľadnili aj zásadu minimalizácie údajov, ako aj ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého či historického výskumu alebo štatistické účely (16).

2.   Osobitné pripomienky k dohľadu a zúčtovávaniu a vyrovnávaniu cenných papierov

2.1   Právomoci ESCB a Eurosystému v oblasti dohľadu

2.1.1

Zmluva a Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) stanovujú, že Eurosystém vykonáva dohľad nad zúčtovacími a platobnými systémami, čo úzko súvisí jeho základnými úlohami v oblasti menovej politiky. Podľa článku 127 ods. 2 štvrtej zarážky zmluvy a článku 3.1 štatútu ESCB je jednou zo základných úloh, ktorá sa má uskutočňovať prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), podporovať plynulé fungovanie platobných systémov. Pri plnení tejto základnej úlohy ECB a národné centrálne banky môžu poskytnúť zariadenia a ECB môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči iným krajinám (17). ECB v súlade so svojou úlohou v oblasti dohľadu prijala nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28) (ďalej len „nariadenie o SDPS“) (18). Nariadením o SDPS sa normatívne vykonávajú zásady pre infraštruktúry finančného trhu z apríla 2012, ktoré vydali Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (19), ktoré sú právne záväzné a vzťahujú sa na platobné systémy pre veľké hodnoty, ako aj na retailové platobné systémy systémového významu, ktoré prevádzkuje buď centrálna banka Eurosystému, alebo súkromný subjekt. Rámec politiky Eurosystému v oblasti dohľadu (20) identifikuje platobné nástroje ako „integrálnu súčasť platobných systémov“, a preto ich zaraďuje do rozsahu svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu. Rámec dohľadu nad platobnými nástrojmi sa v súčasnosti preskúmava (21). V tomto rámci sa platobný nástroj (napr. karta, úhrada, inkaso, prevod elektronických peňazí a digitálny platobný token (22)) vymedzuje ako personalizované zariadenie (alebo súbor zariadení) a/alebo súbor postupov dohodnutých medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používajú na iniciovanie prevodu hodnoty (23).

2.1.2

Vzhľadom na uvedené ECB víta, že boli z rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia vylúčení systémoví prevádzkovatelia vymedzení v článku 2 písm. p) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (24), platobné systémy (vrátane tých, ktoré sú prevádzkované centrálnymi bankami), platobné schémy a platobné dohody vzhľadom na uplatňovanie uvedených rámcov dohľadu. Z týchto dôvodov by sa právomoci ESCB podľa zmluvy a právomoci Eurosystému podľa nariadenia o SDPS mali jasne vymedziť v odôvodneniach navrhovaného nariadenia.

2.1.3

Z rovnakého dôvodu ECB víta vylúčenie externých poskytovateľov IKT služieb, ktorí podliehajú rámcom dozoru zriadeným na účely podpory úloh uvedených v článku 127 ods. 2 zmluvy, z uplatňovania rámca dozoru stanoveného v navrhovanom nariadení (25). V tejto súvislosti by ECB chcela zdôrazniť, že centrálne banky ESCB konajúce v rámci svojich menových funkcií (26) a Eurosystém pri poskytovaní služieb prostredníctvom systémov TARGET2, TARGET2-Securites (T2S) (27) a služieb vyrovnania okamžitých platieb TARGET (TIPS) (28) nespadajú do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia ani sa nemôžu považovať za externých poskytovateľov IKT služieb a potenciálne sa tak klasifikovať ako externí poskytovatelia kritických IKT služieb na účely navrhovaného nariadenia. Eurosystém vykonáva dohľad nad T2S v súvislosti so svojím mandátom na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov. Orgán ESMA ďalej objasnil, že T2S nie je poskytovateľ kritických služieb (29) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (30) (ďalej len „nariadenie o centrálnych depozitároch“). V dôsledku toho sa organizačná a prevádzková bezpečnosť, efektívnosť a odolnosť T2S zabezpečuje prostredníctvom platného právneho, regulačného a prevádzkového rámca a dohodnutých mechanizmov riadenia T2S, a nie prostredníctvom nariadenia o centrálnych depozitároch.

2.1.4

Rámec politiky Eurosystému v oblasti dohľadu (31) sa okrem toho vzťahuje na poskytovateľov kritických služieb, ako je Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication – SWIFT). SWIFT je spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Belgicku, ktorá poskytuje bezpečné služby výmeny správ na medzinárodnej úrovni. Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique koná ako hlavný orgán dozoru nad spoločnosťou SWIFT a na základe dohody o spolupráci v oblasti dohľadu vykonáva dohľad nad spoločnosťou SWIFT v spolupráci s ostatnými centrálnymi bankami krajín G10 vrátane ECB. Orgány dozoru krajín G10 uznávajú, že hlavným zameraním dohľadu je prevádzkové riziko spoločnosti SWIFT, keďže toto riziko sa považuje za hlavnú kategóriu rizika, prostredníctvom ktorej by spoločnosť SWIFT mohla predstavovať systémové riziko pre finančný systém v Únii. V tejto súvislosti skupina spoločného dohľadu nad spoločnosťou SWIFT vypracovala osobitný súbor zásad a očakávaní na vysokej úrovni, ktoré sa na spoločnosť SWIFT vzťahujú, ako je identifikácia a riadenie rizík, informačná bezpečnosť, spoľahlivosť a odolnosť, technologické plánovanie a komunikácia s používateľmi. Orgány dozoru krajín G10 očakávajú, že spoločnosť SWIFT bude dodržiavať usmernenia Výboru pre platobnú a trhovú infraštruktúru (Committee on Payment and Market Infrastructures – CPMI) a Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (International Organisation of Securities Commissions – IOSCO) o kybernetickej odolnosti (32), ako aj ďalšie medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti IKT, ktoré spoločne idú nad rámec požiadaviek stanovených v navrhovanom nariadení.

2.1.5

Nie je isté, či by sa na spoločnosť SWIFT a prípadne ďalších poskytovateľov služieb, na ktorých sa uplatňuje rámec politiky Eurosystému v oblasti dohľadu, mohlo začať vzťahovať navrhované nariadenie ako na externých poskytovateľov IKT služieb, ak by mali poskytovať služby, na ktoré sa nevzťahuje článok 127 ods. 2 zmluvy. ECB preto rozhodne víta skutočnosť, že poskytovatelia služieb, na ktorých sa už vzťahuje rámec politiky Eurosystému v oblasti dohľadu, okrem iného vrátane spoločnosti SWIFT, budú vylúčení z rozsahu pôsobnosti rámca dozoru stanoveného v navrhovanom nariadení.

2.2   Právomoci ESCB v oblasti vyrovnania transakcií s cennými papiermi

2.2.1

Centrálne depozitáre cenných papierov (ďalej len „centrálne depozitáre“) sú infraštruktúry finančného trhu, ktoré podliehajú prísnej regulácii a dohľadu rôznych orgánov podľa nariadenia o centrálnych depozitároch, v ktorom sa stanovujú požiadavky v súvislosti s vyrovnaním transakcií s finančnými nástrojmi, ako aj pravidlá týkajúce sa organizácie a konania centrálnych depozitárov. Centrálne depozitáre by navyše mali brať do úvahy usmernenia CPMI-IOSCO o kybernetickej odolnosti, ktoré bolo uvedené do praxe na základe dokumentu Cyber resilience oversight expectations for financial market infrastructures (December 2018) (33) . Okrem právomocí v oblasti dohľadu, ktoré boli príslušným vnútroštátnym orgánom zverené podľa nariadenia o centrálnych depozitároch, členovia ESCB konajú aj ako „relevantné orgány“ v postavení orgánov dozoru nad systémami vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkujú centrálne depozitáre, centrálnych bánk emitujúcich najrelevantnejšie meny, v ktorých sa vykonáva vyrovnanie a centrálnych bánk, na ktorých účtoch sa vyrovnáva peňažná časť transakcií (34). V tejto súvislosti sa v odôvodnení 8 nariadenia o centrálnych depozitároch uvádza, že nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ECB a národných centrálnych bánk zabezpečiť efektívne a spoľahlivé zúčtovacie a platobné systémy v rámci Únie a v ďalších krajinách. V odôvodnení 8 sa tiež uvádza, že nariadenie o centrálnych depozitároch by nemalo členom ESCB brániť v prístupe k informáciám, ktoré sú relevantné pre plnenie ich povinností (35), a to vrátane dohľadu nad centrálnymi depozitármi a ďalšími infraštruktúrami finančného trhu (36).

2.2.2

Členovia ESCB okrem toho často konajú ako agenti vyrovnania pre peňažnú časť transakcií s cennými papiermi a Eurosystém ponúka centrálnym depozitárom služby vyrovnania prostredníctvom T2S. Dohľad Eurosystému nad T2S súvisí s jeho mandátom na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov, zatiaľ čo cieľom príslušných a relevantných orgánov centrálnych depozitárov je zabezpečiť ich riadne fungovanie, bezpečnosť a účinnosť vyrovnania a riadne fungovanie finančných trhov v príslušných jurisdikciách.

2.2.3

Podľa navrhovaného nariadenia (37) sa centrálne banky ESCB nezapájajú do vypracúvania technických noriem, pokiaľ ide o vymedzovanie IKT rizík. Podobne sa podľa navrhovaného nariadenia (38) relevantné orgány neinformujú o incidentoch súvisiacich s IKT. Centrálne banky ESCB by sa mali zapájať do rovnakej miery, akú v súčasnosti stanovuje nariadenie o centrálnych depozitároch, a relevantné orgány by mali byť informované o incidentoch súvisiacich s IKT. Eurosystém je relevantným orgánom pre všetky centrálne depozitáre eurozóny a pre niekoľko ďalších centrálnych depozitárov v EÚ. Centrálne banky ESCB by bolo potrebné informovať o incidentoch súvisiacich s IKT, ktoré sú relevantné pre plnenie ich povinností vrátane dohľadu nad centrálnymi depozitármi a ďalšími infraštruktúrami finančného trhu. Riziká, ktorým sú centrálne depozitáre vystavené, vrátane IKT rizík, môžu ohroziť riadne fungovanie centrálnych depozitárov. Pre relevantné orgány sú preto IKT riziká dôležité a mal by sa im poskytnúť úplný a podrobný prehľad týchto rizík, aby ich posúdili a ovplyvnili prístup centrálnych depozitárov k riadeniu rizík. V navrhovanom nariadení by sa nemali stanovovať menej reštriktívne požiadavky týkajúce sa IKT rizík v porovnaní s požiadavkami, ktoré stanovuje nariadenie o centrálnych depozitároch a aktuálne súvisiace regulačné technické predpisy.

2.2.4

Legislatívne orgány Únie by okrem toho mali objasniť vzájomné pôsobenie medzi navrhovaným nariadením (39) a regulačnými technickými predpismi, ktorými sa dopĺňa nariadenie o centrálnych depozitároch. Predovšetkým nie je jasné, či má byť centrálny depozitár oslobodený od povinnosti mať svoje vlastné druhé miesto spracovania v prípade, že takéto miesto udržiava jeho externý poskytovateľ IKT služieb (40). Ak by bol centrálny depozitár oslobodený od tejto povinnosti udržiavať druhé miesto spracovania, nie je jasné, akú právnu silu by táto požiadavka mala. Obdobne sa v navrhovanom nariadení (41) odkazuje na cieľ času obnovy a bodové ciele obnovy pre každú funkciu (42), zatiaľ čo v príslušnom regulačnom technickom predpise sa rozlišuje medzi kritickými funkciami (43) a kritickými operáciami (44) v súvislosti s časom obnovy stanoveným pre kritické operácie centrálnych depozitárov. Legislatívne orgány Únie by opodstatnene mali bližšie objasniť a ďalej uvažovať o vzájomnom pôsobení medzi navrhovaným nariadením a regulačnými technickými predpismi, ktorými sa dopĺňa nariadenie o centrálnych depozitároch, s cieľom zabrániť riziku vzniku protichodných požiadaviek. Napokon by sa malo objasniť, že výnimky udelené centrálnym depozitárom, ktoré prevádzkujú určité verejné subjekty, podľa nariadenia o centrálnych depozitároch (45) sa uplatňujú aj podľa navrhovaného nariadenia.

2.3   Právomoci ESCB v oblasti zúčtovania cenných papierov

2.3.1

Centrálnym bankám ESCB sa zverujú právomoci v oblasti dohľadu v súvislosti s centrálnymi protistranami. V tejto súvislosti národné centrálne banky Eurosystému často spolupracujú s relevantnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pri výkone funkcií dozoru a dohľadu nad centrálnymi protistranami a zúčastňujú sa v kolégiu príslušnej centrálnej protistrany zriadenom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (46) (ďalej len „nariadenie EMIR“). Príslušní členovia Eurosystému (47) sa zúčastňujú v kolégiách podľa nariadenia EMIR v rozsahu svojich právomocí v oblasti dohľadu a zastupujú Eurosystém ako emisnú centrálnu banku pre centrálne protistrany v prípadoch, keď je euro jednou z najdôležitejších mien zúčtovávaných finančných nástrojov (a pre centrálne protistrany mimo územia eurozóny, ktoré zúčtovávajú významný podiel finančných nástrojov v eurách). ECB je emisnou centrálnou bankou pre centrálne protistrany mimo eurozóny.

2.3.2

Podľa navrhovaného nariadenia (48) sa centrálne banky ESCB nezapájajú do vypracúvania technických noriem, pokiaľ ide o vymedzovanie IKT rizík. Navrhované nariadenie (49) navyše neobsahuje žiadny odkaz na požiadavky týkajúce sa cieľa času obnovy a bodového cieľa obnovy stanovené v nariadení EMIR (50). Navrhovaný regulačný rámec by v súvislosti s IKT rizikami nemal stanovovať menej reštriktívne požiadavky než tie, ktoré v súčasnosti existujú. Preto je nevyhnutné stanoviť jasné ciele času obnovy a bodové ciele obnovy, aby sa vytvoril spoľahlivý rámec riadenia kontinuity činností. Udržiavanie konkrétnych cieľov času obnovy a bodových cieľov obnovy je tiež súčasťou zásad CPSS-IOSCO pre infraštruktúry finančného trhu (51). V súčasnosti platné ustanovenie v nariadení EMIR by sa malo zachovať a navrhované nariadenie by sa malo zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Centrálne banky ESCB by sa mali podieľať na príprave všetkých sekundárnych právnych predpisov, ako aj na ďalšom objasňovaní a úvahách legislatívnych orgánov Únie o vzájomnom pôsobení medzi navrhovaným nariadením a doplňujúcimi regulačnými technickými predpismi s cieľom zabrániť riziku vzniku protichodných alebo prekrývajúcich sa požiadaviek.

3.   Osobitné pripomienky k aspektom prudenciálneho dohľadu

3.1

Nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (52) (ďalej len „nariadenie o JMD“) sa ECB zverujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami v eurozóne, a ECB sa zveruje zodpovednosť za účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu (JMD), v rámci ktorého sa medzi ECB a zúčastnené príslušné vnútroštátne orgány rozdeľujú konkrétne povinnosti dohľadu. ECB má najmä úlohu udeľovať povolenie a odoberať povolenie všetkým úverovým inštitúciám. ECB má tiež okrem iného úlohu zabezpečiť dodržiavanie príslušných právnych predpisov Únie, ktorými sa voči úverovým inštitúciám stanovujú prudenciálne požiadavky vrátane požiadavky mať zavedené spoľahlivé mechanizmy riadenia, ako napríklad vhodné procesy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly (53). ECB boli na tento účel udelené všetky právomoci v oblasti dohľadu, ktoré sú potrebné na vykonávanie jej funkcií tak, aby mohla zasahovať do činnosti úverových inštitúcií. ECB a relevantné príslušné vnútroštátne orgány sú teda príslušnými orgánmi vykonávajúcimi stanovené právomoci v oblasti prudenciálneho dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2013/575/EÚ (54) (ďalej len „nariadenie o kapitálových požiadavkách“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (55) (ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách“).

3.2

V navrhovanom nariadení sa uvádza, že jednotný súbor pravidiel a systém dohľadu by sa mali ďalej vypracovať tak, aby zahŕňali digitálnu prevádzkovú odolnosť a bezpečnosť IKT, a to rozšírením mandátov orgánov finančného dohľadu poverených monitorovaním a ochranou finančnej stability a integrity trhu (56). Cieľom je podporiť komplexný rámec pre IKT riziká alebo operačné riziká prostredníctvom harmonizácie kľúčových požiadaviek na digitálnu prevádzkovú odolnosť všetkých finančných subjektov (57). Cieľom navrhovaného nariadenia je najmä konsolidovať a modernizovať požiadavky na IKT riziko, ktoré sa doteraz riešili samostatne v rôznych právnych predpisoch (58).

3.3

Požiadavky týkajúce sa IKT rizík v prípade finančného sektora sa v súčasnosti nachádzajú v celom rade aktov práva Únie vrátane smernice o kapitálových požiadavkách a právne nezáväzných nástrojov (ako sú usmernenia EBA) a sú odlišné a niekedy neúplné. V niektorých prípadoch sa IKT riziká riešia len nepriamo ako súčasť prevádzkového rizika, zatiaľ čo v iných prípadoch sa neriešia vôbec. Táto situácia by sa mala napraviť zosúladením navrhovaného nariadenia a týchto aktov. Na tento účel sa v navrhovanej pozmeňujúcej smernici navrhuje súbor zmien, ktoré sa zdajú potrebné na zabezpečenie právnej zrozumiteľnosti a konzistentnosti v súvislosti s uplatňovaním rôznych požiadaviek na digitálnu prevádzkovú odolnosť. Zmeny smernice o kapitálových požiadavkách, ktoré sa v súčasnosti navrhujú v navrhovanej pozmeňujúcej smernici (59), sa však týkajú len ustanovení o plánoch pre nepredvídané udalosti a plánoch na zabezpečenie kontinuity obchodných činností (60), keďže údajne nepriamo slúžia ako základ pre riešenie problematiky riadenia IKT rizík.

3.4

Okrem toho sa v navrhovanom nariadení (61) ustanovuje, že finančné subjekty vrátane úverových inštitúcií musia mať zavedené rámce vnútornej správy, riadenia a kontroly, ktorými sa zabezpečí účinné a obozretné riadenie všetkých IKT rizík. V navrhovanom nariadení (62) sa zabezpečuje uplatňovanie požiadaviek, ktoré sú v ňom stanovené, na individuálnej a konsolidovanej úrovni, ale bez dostatočnej koordinácie s uvedenými právnymi predpismi špecifickými pre určité odvetvie. Napokon sa v navrhovanom nariadení (63) ustanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa rámca dozoru pre externých poskytovateľov kritických IKT služieb uvedené v navrhovanom nariadení (64), súlad s povinnosťami stanovenými v tomto nariadení zabezpečuje v prípade úverových inštitúcií príslušný orgán určený v súlade s článkom 4 smernice o kapitálových požiadavkách bez toho, aby boli dotknuté osobitné úlohy, ktoré boli ECB udelené nariadením o JMD.

3.5

Vzhľadom na uvedené ECB vychádza z toho, že v súvislosti s úverovými inštitúciami a s výnimkou ustanovení navrhovaného nariadenia týkajúcich sa rámca dozoru pre externých poskytovateľov kritických IKT služieb (65) je cieľom navrhovaného nariadenia stanoviť prudenciálny rámec vnútornej správy a riadenia na riadenie IKT rizík, ktorý sa začlení do všeobecného rámca interného riadenia podľa smernice o kapitálových požiadavkách. Vzhľadom na prudenciálny charakter navrhovaného rámca budú okrem toho príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dodržiavaním povinností stanovených v navrhovanom rámci vrátane ECB orgánmi zodpovednými za bankový dohľad v súlade s nariadením o JMD.

3.6

Legislatívne orgány Únie preto môžu chcieť zvážiť nasledujúce návrhy na zlepšenie jednoznačnosti a súladu medzi navrhovaným nariadením a smernicou o kapitálových požiadavkách. Po prvé, požiadavky podľa navrhovaného nariadenia možno výslovne určiť ako prudenciálne tak ako okrem iného aj v nariadení o centrálnych depozitároch (66). Po druhé, odôvodnenia navrhovanej pozmeňujúcej smernice (67) by bolo možné formulovať širšie, keďže požiadavky podľa navrhovaného nariadenia presahujú fázu plánov pre nepredvídané udalosti a plánov na zabezpečenie kontinuity obchodných činností. Opatrenia na riadenie IKT rizík celkovo patria do všeobecnejšieho rozsahu dôkladných mechanizmov v oblasti riadenia podľa článku 74 smernice o kapitálových požiadavkách (68). Po tretie, navrhované nariadenie (69) by sa malo zmeniť tak, aby sa v odôvodneniach pripomenula právomoc ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa zmluvy a nariadenia o JMD. Po štvrté, odkaz na uplatňovanie požiadaviek, ktoré sú v navrhovanom nariadení stanovené (70), na individuálnej a konsolidovanej úrovni, by sa mal prepracovať, keďže subkonsolidovaná a konsolidovaná úroveň nie je v navrhovanom nariadení vymedzená a určité typy sprostredkovateľov nepodliehajú konsolidovanému dohľadu podľa príslušných právnych predpisov (napr. platobné inštitúcie). Úroveň uplatňovania požiadaviek podľa navrhovaného nariadenia by okrem toho mala vychádzať výlučne z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé typy finančných subjektov. V prípade úverových inštitúcií je zaistené jasné prepojenie medzi smernicou o kapitálových požiadavkách a navrhovaným nariadením, a preto by sa požiadavky podľa navrhovaného nariadenia podľa okolností automaticky uplatňovali na individuálnej, subkonsolidovanej alebo konsolidovanej úrovni (71). Legislatívne orgány Únie by napokon mohli zvážiť poskytnutie prechodného režimu pre obdobie medzi nadobudnutím účinnosti navrhovaného nariadenia a nadobudnutím účinnosti regulačných technických predpisov predpokladaných v navrhovanom nariadení, keďže niektorí sprostredkovatelia vrátane úverových inštitúcií už podliehajú pravidlám týkajúcim sa IKT rizík, ktoré sa vzťahujú na konkrétne odvetvia a sú podrobnejšie ako všeobecné ustanovenia navrhovaného nariadenia.

3.7

ECB bola na základe nariadenia o JMD poverená úlohou zabezpečiť, aby úverové inštitúcie dodržiavali požiadavky práva Únie, ktoré od nich vyžadujú, aby mali zavedené spoľahlivé procesy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly (72). To znamená, že ECB musí zabezpečiť, aby úverové inštitúcie zaviedli politiky a postupy na hodnotenie a riadenie svojej expozície voči operačnému riziku vrátane rizika modelu a na pokrytie zriedkavo sa vyskytujúcich udalostí, ktoré majú veľmi vážne následky. Úverové inštitúcie sú povinné na účely týchto politík a postupov stanoviť, v čom spočíva operačné riziko (73).

3.8

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) prijala v júli 2017 rámec JMD pre oznamovanie kybernetických incidentov (ďalej len „rámec“) na základe návrhu Rady pre dohľad v súlade s článkom 26 ods. 8 a článkom 6 ods. 2 nariadenia o JMD a článkom 21 ods. 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (74). Rámec pozostáva zo záväznej žiadosti (individuálne rozhodnutia sa adresujú úverovým inštitúciám) o informácie a/alebo oznamovania na základe článku 10 nariadenia o JMD (75). Niektoré krajiny už zaviedli postup oznamovania incidentov, v rámci ktorého sa od úverových inštitúcií vyžaduje, aby oznamovali všetky významné kybernetické incidenty svojim príslušným vnútroštátnym orgánom. V týchto krajinách budú významné úverové inštitúcie naďalej oznamovať incidenty príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré ich potom bez zbytočného odkladu postúpia ECB v mene dohliadaných subjektov. Spomínané rozhodnutia sú preto adresované aj príslušným vnútroštátnym orgánom, aby tieto informácie na základe rámca postúpili ECB. ECB podporuje úsilie legislatívnych orgánov Únie o presadzovanie harmonizácie a zjednodušenia okrem iného v súvislosti so súborom pravidiel a povinností týkajúcich sa hlásenia incidentov, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie. Vzhľadom na uvedené je ECB pripravená zmeniť (a prípadne zrušiť) rámec, ak to bude potrebné v súvislosti s prípadným prijatím navrhovaného nariadenia.

4.   Osobitné pripomienky k riadeniu IKT rizika, hláseniu incidentov, testovaniu prevádzkovej odolnosti a IKT riziku tretej strany

4.1   Riadenie IKT rizika

4.1.1

ECB víta, že v navrhovanom nariadení sa zavádza spoľahlivý a komplexný rámec riadenia IKT rizika, ktorý zahŕňa usmernenia CPMI-IOSCO o kybernetickej odolnosti a ktorý je úzko zosúladený s osvedčenými postupmi vrátane dokumente Eurosystému s názvom Cyber Resilience Oversight Expectations for financial market infrastructures (očakávania týkajúce sa dohľadu v oblasti kybernetickej odolnosti pre infraštruktúry finančného trhu).

4.1.2

ECB podporuje myšlienku, že finančné subjekty by pri každej „rozsiahlej zmene“ infraštruktúry siete a informačných systémov museli vykonávať posúdenia rizík (76). Navrhované nariadenie však neobsahuje vymedzenie pojmu „rozsiahla zmena“, čo vytvára nevítaný priestor pre rozdielne výklady zo strany finančných subjektov, čo by v konečnom dôsledku mohlo brániť harmonizačným cieľom navrhovaného nariadenia. Legislatívne orgány Únie by v záujme zabezpečenia právnej istoty mohli chcieť zvážiť zahrnutie vymedzenia pojmu „rozsiahla zmena“ do navrhovaného nariadenia.

4.1.3

ECB vo všeobecnosti podporuje myšlienku, aby finančné subjekty iné než mikropodniky nahlasovali príslušným orgánom relevantné náklady a straty spôsobené narušeniami IKT a incidentmi súvisiacimi s IKT (77). S cieľom zabezpečiť celkovú efektívnosť systému a zabrániť možnosti preťaženia príslušných orgánov a finančných subjektov nadmerným počtom hlásení by však mohlo byť užitočné, ak by sa legislatívne orgány Únie zaoberali otázkou zavedenia príslušných prahových hodnôt, ktoré by mohli mať kvantitatívny charakter.

4.1.4

ECB uznáva možnosť, aby finančné subjekty po schválení príslušnými orgánmi delegovali úlohy overovania súladu s požiadavkami na riadenie IKT rizika na podniky vo vnútri skupiny alebo na externé podniky (78). Zároveň je dôležité, aby legislatívne orgány Únie objasnili spôsob schvaľovania príslušnými orgánmi v prípadoch, keď finančný subjekt podlieha viacerým príslušným orgánom. K tomu môže dôjsť, ak je finančný subjekt úverovou inštitúciou, poskytovateľom služieb kryptoaktív a/alebo poskytovateľom platobných služieb. ECB by napokon v súvislosti s identifikáciou a klasifikáciou, ktoré majú podľa navrhovaného nariadenia vykonávať finančné subjekty (79), na účely klasifikácie aktív považovala za obozretné, aby navrhované nariadenie tiež vyžadovalo, aby finančné subjekty zohľadňovali kritickosť takýchto aktív (t. j. či podporujú kritické funkcie).

4.2   Nahlasovanie incidentov

4.2.1

ECB víta úsilie opísané v navrhovanom nariadení, ktorého cieľom je harmonizovať nahlasovanie incidentov v oblasti IKT v rámci Únie a centralizovať nahlasovanie závažných incidentov súvisiacich s IKT (80). Zavedením harmonizovaného rámca na nahlasovanie závažných incidentov súvisiacich s IKT (81) relevantným príslušným orgánom by sa v zásade zjednotila a zosúladila záťaž finančných subjektov vrátane úverových inštitúcií spojená s hlásením. Pre príslušné orgány by bol prospešný širší rozsah zahrnutých incidentov presahujúci rámec incidentov súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú existujúce rámce (82). Budúce prijatie navrhovaného nariadenia by si vyžadovalo posúdenie a prípadne zrušenie existujúcich rámcov vrátane rámca JMD pre oznamovanie kybernetických incidentov. V záujme dosiahnutia skutočného zjednotenia a úplného zosúladenia vo všetkých rámcoch je však nevyhnutné zabezpečiť, aby rozsah pôsobnosti ustanovení o nahlasovaní incidentov podľa navrhovaného nariadenia vrátane vymedzení všetkých príslušných pojmov, prahových hodnôt a parametrov nahlasovania bol plne zosúladený s príslušnými rámcami. Predovšetkým je mimoriadne dôležité zabezpečiť súlad medzi navrhovaným nariadením na jednej strane a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (83) (ďalej len „druhá smernica o platobných službách“) a usmerneniami EBA k oznamovaniu závažných incidentov (ďalej len „usmernenia EBA“) na strane druhej. Navrhovaná pozmeňujúca smernica (84) obsahuje zmeny druhej smernice o platobných službách v súvislosti s rozdelením oznamovania (nahlasovania) incidentov medzi navrhovaným nariadením a druhou smernicou o platobných službách, pričom tieto zmeny by mali vplyv najmä na poskytovateľov platobných služieb, ktorým by sa mohlo udeliť povolenie aj ako úverovým inštitúciám, ako aj na príslušné orgány. Postup oznamovania incidentov nie je dostatočne jasný a niektoré povinnosti nahlasovania incidentov, ktoré je potrebné nahlásiť podľa navrhovaného nariadenia aj podľa usmernení EBA, sa môžu prekrývať.

4.2.2

Postupy oznamovania závažných incidentov podľa navrhovaného nariadenia (85), druhej smernice o platobných službách a zodpovedajúcich usmernení EBA by od poskytovateľov platobných služieb vyžadovali, aby svojmu príslušnému orgánu predložili správu o incidente po jeho klasifikácii. V pôvodných správach v skutočnosti nie je zachytená podstata a príčina incidentu ani funkčná oblasť, na ktorú mal incident vplyv, a poskytovatelia platobných služieb môžu byť schopní takéto rozlíšenie vykonať až v neskoršej fáze, keď sú k dispozícii podrobnejšie informácie o incidente. V dôsledku toho by sa pôvodné správy o incidentoch mohli predkladať tak podľa navrhovaného nariadenia, ako aj podľa usmernení EBA, alebo si poskytovatelia platobných služieb môžu vybrať jeden rámec pre oznamovanie a predložené správy opraviť neskôr. Rovnaká neistota (napríklad pokiaľ ide o hlavnú príčinu incidentu) sa môže odraziť aj v priebežných a záverečných správach. Tým by sa opäť zvýšila možnosť súbežného predkladania správ príslušným orgánom podľa navrhovaného nariadenia a druhej smernice o platobných službách.

4.2.3

Niektoré incidenty, ktoré možno kategorizovať ako incidenty súvisiace s IKT, môžu mať vplyv aj na iné oblasti, a preto by sa museli oznamovať podľa usmernení EBA. Môže k tomu dôjsť v prípade, keď má incident vplyv z hľadiska IKT, ale zároveň priamo ovplyvnil aj poskytovanie platobných služieb a/alebo iné funkčné oblasti alebo kanály, ktoré sa netýkajú IKT. Okrem toho by sa mohli vyskytnúť prípady, v ktorých nie je možné rozlíšiť prevádzkové incidenty a incidenty súvisiace s IKT. V prípade, že finančný subjekt je zároveň významnou úverovou inštitúciou a poskytovateľom platobných služieb, by okrem toho podľa navrhovaného nariadenia musel incident súvisiaci s IKT nahlásiť dvakrát, pretože by podliehal dvom príslušným orgánom. Vzhľadom na uvedené by sa v navrhovanom nariadení malo jasnejšie vymedziť, ako má interakcia medzi druhou smernicou o platobných službách a usmerneniami EBA fungovať v praxi. Podstatnejšie je, že v záujme zosúladenia a zjednotenia ohlasovacích povinností by bolo dôležité, aby legislatívne orgány Únie zvážili zostávajúce otázky vyplývajúce z dvojitého nahlasovania a aby objasnili, či by navrhované nariadenie na jednej strane a druhá smernica o platobných službách a usmernenia EBA na strane druhej existovali súčasne, alebo by mal existovať jednotný súbor požiadaviek na nahlasovanie incidentov.

4.2.4.

Navrhované nariadenie pre príslušné orgány zavádza požiadavku (86), aby po prijatí správy potvrdili prijatie oznámenia a čo najskôr poskytli všetku potrebnú spätnú väzbu alebo usmernenia finančnému subjektu, najmä s cieľom prediskutovať nápravné opatrenia na úrovni subjektu alebo spôsoby minimalizovania nepriaznivého vplyvu v jednotlivých sektoroch. To by znamenalo, že príslušné orgány by mali aktívne prispievať k riadeniu a náprave incidentov a zároveň posudzovať reakciu dohliadaného subjektu na kritické incidenty. ECB zdôrazňuje, že zodpovednosť za nápravu, ako aj zodpovednosť za dôsledky incidentu by mali zostať výlučne a jednoznačne na príslušnom finančnom subjekte. ECB preto navrhuje obmedziť spätnú väzbu a usmernenia len na prudenciálnu spätnú väzbu a usmernenia na vysokej úrovni. Ak by bola spätná väzba širšia, vyžadovala by si špecializovaných odborníkov s veľmi veľkými technickými znalosťami, akými odborníci orgánov prudenciálneho dohľadu zvyčajne nedisponujú.

4.3   Testovanie digitálnej prevádzkovej odolnosti

4.3.1

ECB víta požiadavky stanovené v navrhovanom nariadení (87) týkajúce sa testovania digitálnej prevádzkovej odolnosti vo všetkých finančných subjektoch a toho, že každá inštitúcia musí mať vlastný program na testovanie. V navrhovanom nariadení (88) sa uvádzajú rôzne typy testov pre finančné subjekty. Tieto typy testov nie sú veľmi jasné a niektoré testy, ako sú testy kompatibility, dotazníky alebo testy založené na konkrétnych scenároch, si môžu európske orgány dohľadu, príslušné orgány alebo finančné subjekty rôzne vyložiť. Okrem toho navrhované nariadenie neobsahuje ani usmernenie týkajúce sa frekvencie uskutočňovania jednotlivých testov. Možným prístupom by mohlo byť, že v navrhovanom nariadení by sa stanovili všeobecné požiadavky na testovanie, pričom presnejší opis typov testov by sa uviedol v regulačných a vykonávacích technických predpisoch.

4.3.2

Penetračné testovanie na základe konkrétnej hrozby (threat-led penetration testing – TLPT) je účinným nástrojom na testovanie bezpečnostných obranných mechanizmov a pripravenosti. ECB preto podporuje finančné subjekty v používaní nástroja TLPT. Pomocou tohto nástroja sa testujú nielen technické opatrenia, ale aj zamestnanci a postupy. Výsledky týchto testov môžu výrazne zvýšiť informovanosť vrcholového manažmentu testovaných subjektov o bezpečnosti. Európsky rámec TIBER-EU (European framework for Threat Intelligence Based Ethical Red-teaming) (89) a ďalšie nástroje TLPT, ktoré sú už k dispozícii mimo Únie, sú pre samotné subjekty hlavnými nástrojmi na posudzovanie, testovanie, uplatňovanie a zlepšovanie si pozície a obranných mechanizmov, pokiaľ ide o kybernetickú odolnosť.

4.3.3

Vo väčšine členských štátov, v ktorých je zavedený rámec TIBER-EU, orgány dozoru a dohľadu nezohrávajú aktívnu úlohu pri vykonávaní miestneho programu TIBER-XX a TIBER Cyber Team je takmer vo všetkých prípadoch umiestnený nezávisle od týchto funkcií. Z tohto dôvodu by sa pokročilé testovanie podľa navrhovaného nariadenia (90) prostredníctvom nástroja TLPT malo vykonávať ako nástroj na posilnenie finančného ekosystému a zvýšenie finančnej stability, a nie ako nástroj slúžiaci výlučne na účely dohľadu. Okrem toho nie je potrebné vypracovať nový rámec na pokročilé testovanie kybernetickej odolnosti, keďže členské štáty už vo veľkej miere prijali rámec TIBER-EU – jediný takýto rámec, ktorý v EÚ v súčasnosti existuje.

4.3.4

Požiadavky na testovacie subjekty by nemali byť obsiahnuté v hlavnej časti navrhovaného nariadenia, keďže sektor súvisiaci s nástrojom TLPT sa stále vyvíja a zavedenie osobitných požiadaviek môže brzdiť inovácie. ECB však zastáva názor, že s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň nezávislosti pri vykonávaní testov by finančné subjekty nemali zamestnávať ani najímať testovacie subjekty, ktoré zamestnávajú alebo najímajú finančné subjekty v ich skupine alebo ktoré inak vlastnia alebo riadia finančné subjekty, ktoré sa majú testovať.

4.3.5

V navrhovanom nariadení by sa s cieľom znížiť riziko fragmentácie a zabezpečiť harmonizáciu mal stanoviť jeden rámec TLPT, ktorý sa bude vzťahovať na finančný sektor v celej Únii. Fragmentácia môže viesť k zvýšeniu nákladov a požiadaviek na technické, prevádzkové a finančné zdroje tak pre príslušné orgány, ako aj pre finančné inštitúcie. Tieto zvýšené náklady a požiadavky môžu mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv na vzájomné uznávanie testov. Táto nedostatočná harmonizácia a výsledné problémy so vzájomným uznávaním sú mimoriadne dôležité pre finančné subjekty, ktoré môžu mať viaceré licencie a/alebo pôsobiť vo viacerých jurisdikciách Únie. Regulačné a vykonávacie technické predpisy, ktorých návrh sa podľa navrhovaného nariadenia má vypracovať pre nástroj TLPT, by mali byť v súlade s rámcom TIBER-EU. ECB okrem toho víta príležitosť zapojiť sa do prípravy týchto regulačných a vykonávacích technických predpisov v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu.

4.3.6

Aktívne zapojenie príslušných orgánov do testovania by mohlo viesť k potenciálnemu konfliktu záujmov s inou funkciou, ktorú vykonávajú, t. j. s posudzovaním testovacieho rámca finančného subjektu. V tejto súvislosti ECB navrhuje, aby sa z navrhovaného nariadenia odstránila akákoľvek povinnosť príslušných orgánov, pokiaľ ide o overovanie dokumentov a vydávanie osvedčenia o teste TLPT.

4.4   IKT riziko tretej strany

4.4.1

ECB víta zavedenie komplexného súboru kľúčových zásad a spoľahlivého rámca dozoru na identifikáciu a riadenie IKT rizík pochádzajúcich od externých poskytovateľov IKT služieb bez ohľadu na to, či patria do rovnakej skupiny finančných subjektov. S cieľom dosiahnuť účinnú identifikáciu a riadenie IKT rizík je však dôležité správne identifikovať a klasifikovať okrem iného externých poskytovateľov kritických IKT služieb. V tejto súvislosti je vítané zavádzanie delegovaných aktov (91), ktoré doplnia kritériá, ktoré sa majú použiť na účely klasifikácie (92), pred prijatím takýchto delegovaných aktov by sa však mali uskutočniť konzultácie s ECB.

4.4.2

Pokiaľ ide o štruktúru rámca dozoru (93), je potrebné bližšie objasnenie v súvislosti s úlohou, ktorú má vykonávať spoločný výbor. ECB zároveň víta svoje zaradenie do fóra pre dozor v pozícii pozorovateľa, keďže táto úloha poskytne ECB rovnaký prístup k dokumentácii a informáciám, ako majú členovia s hlasovacím právom (94). ECB by chcela upriamiť pozornosť legislatívnych orgánov Únie na to, že vo svojej úlohe pozorovateľa by k práci fóra pre dozor prispievala tak v rámci svojej pozície emisnej centrálnej banky so zodpovednosťou za dohľad nad trhovými infraštruktúrami, ako aj ako orgán prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. ECB okrem toho poznamenáva, že okrem úlohy pozorovateľa v rámci fóra pre dozor by ECB ako príslušný orgán bola tiež súčasťou spoločného prieskumného tímu. V tejto súvislosti by sa legislatívne orgány Únie mohli ďalej zaoberať zložením spoločných prieskumných tímov (95), aby sa zabezpečila primeraná miera zapojenia relevantných príslušných orgánov. Z rovnakého dôvodu sa ECB domnieva, že maximálny počet účastníkov spoločných prieskumných tímov by sa mal zvýšiť vzhľadom na kritickosť, zložitosť a rozsah externých IKT služieb.

4.4.3

ECB poznamenáva, že podľa navrhovaného nariadenia môže hlavný orgán dozoru zabrániť externým poskytovateľom kritických IKT služieb uzatvárať ďalšie subdodávateľské dohody, ak i) plánovaný subdodávateľ je externým poskytovateľom IKT služieb alebo subdodávateľom IKT usadeným v tretej krajine a ii) zadávanie zákaziek subdodávateľom sa týka kritickej alebo dôležitej funkcie finančného subjektu. ECB by chcela zdôrazniť, že tieto právomoci môže hlavný orgán dozoru uplatniť len v kontexte subdodávateľských dohôd v prípade, že externý poskytovateľ kritických IKT služieb zadá kritickú alebo dôležitú funkciu subdodávateľovi, ktorý je samostatnou právnickou osobou usadenou v tretej krajine. ECB vychádza z toho, že hlavný orgán dozoru by nemohol uplatniť porovnateľné právomoci, aby zabránil externému poskytovateľovi kritických IKT služieb externe zabezpečovať kritické alebo dôležité funkcie finančného subjektu v zariadeniach tohto poskytovateľa služieb, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine. Mohlo by sa napríklad stať, že z prevádzkového hľadiska môžu kritické údaje a/alebo informácie uchovávať alebo spracúvať zariadenia nachádzajúce sa mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V takom prípade právomoci hlavného orgánu dozoru nemusia príslušné orgány primerane oprávňovať na prístup ku všetkým informáciám, priestorom, infraštruktúram a zamestnancom relevantným pre vykonávanie všetkých kritických alebo dôležitých funkcií finančného subjektu. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mohli bez prekážok plniť svoje úlohy, ECB navrhuje zveriť hlavnému orgánu dozoru právomoc obmedziť aj používanie zariadení umiestnených mimo EHP externými poskytovateľmi kritických IKT služieb. Táto právomoc by sa mohla uplatňovať v tých osobitných prípadoch, keď nie sú zavedené administratívne dojednania s relevantnými orgánmi tretích krajín, ako sa stanovuje v navrhovanom nariadení (96), alebo keď zástupcovia externých poskytovateľov kritických IKT služieb neposkytnú dostatočné záruky podľa rámca príslušnej tretej krajiny, pokiaľ ide o prístup k informáciám, priestorom, infraštruktúram a zamestnancom, ktorý je potrebný na plnenie úloh dozoru alebo dohľadu.

4.4.4

Napokon, existuje riziko, že požiadavka, aby príslušné orgány prijali následné opatrenia podľa odporúčaní hlavného orgánu dozoru (97), by sa mohla ukázať ako neúčinná, keďže príslušné orgány nemusia mať celistvý prehľad o rizikách, ktoré vytvárajú jednotliví externí poskytovatelia kritických IKT služieb. Okrem toho sa od príslušných orgánov môže vyžadovať, aby prijali opatrenia proti finančným subjektom, nad ktorými vykonávajú dohľad, ak externí poskytovatelia kritických IKT služieb nedodržia odporúčania. Podľa navrhovaného nariadenia (98) môžu príslušné orgány od finančných subjektov, nad ktorými vykonávajú dohľad, požadovať, aby dočasne pozastavili používanie služby externého poskytovateľa kritických služieb alebo aby ukončili zostávajúce zmluvy s externými poskytovateľmi kritických služieb. Predpokladané následné opatrenia je ťažké premietnuť do konkrétnych krokov. Konkrétne nie je jasné, či bude dohliadaný finančný subjekt schopný pozastaviť alebo ukončiť zmluvu s externým poskytovateľom kritických služieb. Je tomu tak preto, že externý poskytovateľ kritických IKT služieb by pre daný finančný subjekt mohol byť významným poskytovateľom alebo by s tým mohli byť spojené náklady a náhrady škôd – či už vyplývajúce zo zmluvy, alebo iné –, ktoré môžu finančnému subjektu vzniknúť v dôsledku takéhoto pozastavenia alebo ukončenia. Tento prístup navyše nepodporuje konvergenciu dozoru, keďže príslušné orgány môžu to isté odporúčanie vykladať rozdielnym spôsobom. To by v konečnom dôsledku mohlo prekážať v plánovanej harmonizácii a konzistentnom prístupe k monitorovaniu kritického IKT rizika tretej strany na úrovni Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by legislatívne orgány Únie mohli zvážiť, či zákonným orgánom dohľadu udelia osobitné právomocí v oblasti presadzovania práva vo vzťahu k externým poskytovateľom kritických IKT služieb s prihliadnutím na obmedzenia stanovené v Meroniho doktríne, ktoré čiastočne zmiernil Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci ESMA (99).

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webových stránkach EUR-Lex.

---

(1)  COM(2020) 595 final.

(2)  COM(2020) 596 final.

(3)  Pozri článok 1 ods. 2 navrhovaného nariadenia.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

(5)  Pozri článok 5 smernice NIS.

(6)  Pozri článok 3 ods. 15 navrhovaného nariadenia.

(7)  Pozri článok 31 ods. 1 písm. d) navrhovaného nariadenia.

(8)  Pozri článok 15 ods. 3 smernice NIS.

(9)  COM(2020) 823 final.

(10)  Udalosti, ktoré by mohli spôsobiť škodu, ale úspešne sa zabránilo ich prejaveniu v plnej miere – pozri odôvodnenie 39 smernice NIS2.

(11)  Pozri článok 11 smernice NIS2.

(12)  Iniciatíva na výmenu spravodajských informácií o kybernetických hrozbách (Cyber threat Intelligence Information Sharing Initiative – CIISI-EU) dostupná na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(13)  Pozri článok 42 navrhovaného nariadenia.

(14)  Pozri článok 8 ods. 3 smernice NIS.

(15)  Pozri tiež články 11, 26 a 27 smernice NIS2.

(16)  Pozri článok 4 písm. b) a článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(17)  Pozri článok 22 štatútu ESCB.

(18)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 795/2014 z 3. júla 2014 o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami (ECB/2014/28) (Ú. v. EÚ L 217, 23.7.2014, s. 16).

(19)  Dostupné na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie www.bis.org.

(20)  Dokument Eurosystem oversight policy framework, revidované znenie (júl 2016), dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(21)  Pozri revidovaný a konsolidovaný dokument Eurosystem oversight framework for electronic payment instruments, schemes and arrangements z októbra 2020 (rámec PISA), ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(22)  Digitálny platobný token je digitálnym zobrazením hodnoty krytej pohľadávkami alebo aktívami zaznamenanými na inom mieste, ktorý umožňuje prevod hodnoty medzi koncovými používateľmi. V závislosti od príslušnej koncepcie môžu digitálne platobné tokeny predpokladať prevod hodnoty bez toho, aby bola nevyhnutne zahrnutá centrálna tretia strana a/alebo sa používali platobné účty.

(23)  „Prevod hodnoty“ je „úkon prevodu prostriedkov alebo digitálnych platobných tokenov alebo vkladania hotovosti na užívateľský účet alebo výber hotovosti z užívateľského účtu a to na podnet platiteľa alebo v mene platiteľa alebo na podnet príjemcu platby, a to bez ohľadu na súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby. Prevod môže zahŕňať jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb.“ Toto vymedzenie pojmu „prevod hodnoty“ podľa rámca PISA sa líši od vymedzenia pojmu prevod „finančných prostriedkov“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35). „Prevod hodnoty“ v súvislosti s „platobným nástrojom“ vymedzeným v tejto smernici sa môže vzťahovať len na prevod „finančných prostriedkov“. Podľa tejto smernice „finančné prostriedky“ nezahŕňajú digitálne platobné tokeny, pokiaľ tokeny nemožno klasifikovať ako elektronické peniaze (alebo hypotetickejšie ako bezhotovostné peniaze).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(25)  Pozri článok 28 ods. 5 navrhovaného nariadenia.

(26)  Pozri odsek 1.3 stanoviska Európskej centrálnej banky z 19. februára 2021 k návrhu nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (CON/2021/4). Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webových stránkach EUR-Lex.

(27)  Pozri prílohu IIa k usmerneniu Európskej centrálnej banky ECB/2012/27 z 5. decembra 2012 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase (TARGET2) (Ú. v. EÚ L 30, 30.1.2013, s. 1). Usmernenie Európskej centrálnej banky ECB/2012/13 z 18. júla 2012 o TARGET2-Securities (Ú. v. EÚ L 215, 11.8.2012, s. 19); rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2011/20 zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá a postupy na implementáciu kritérií pre prístup centrálnych depozitárov cenných papierov k službám TARGET2-Securities (Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011, s. 117). Pozri tiež rámcovú dohodu o T2S a kolektívnu zmluvu.

(28)  Pozri prílohu IIb k rozhodnutiu ECB/2012/27.

(29)  Pozri článok 30 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257 28.8.2014, s. 1) a článok 68 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o požiadavkách na povoľovanie centrálnych depozitárov cenných papierov, dohľad nad nimi a prevádzkové požiadavky pre ne (Ú. v. EÚ L 65, 10.3.2017, s. 48).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257 28.8.2014, s. 1).

(31)  Dokument Eurosystem oversight policy framework, revidované znenie (júl 2016), dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(32)  Dokument Guidance on cyber resilience, dostupný na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie www.bis.org.

(33)  Dokument Cyber resilience oversight expectations for financial market infrastructures, dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(34)  Pozri článok 12 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(35)  Pozri aj článok 13, článok 17 ods. 4 a článok 22 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(36)  Pozri odsek 7.3 stanoviska Európskej centrálnej banky zo 6. apríla 2017 k identifikácii kritických infraštruktúr na účely bezpečnosti informačných technológií (CON/2017/10); odsek 7.2 stanoviska Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2018 k určeniu základných služieb a prevádzkovateľov základných služieb na účely bezpečnosti sietí a informačných systémov (CON/2018/47); odsek 3.5.2 stanoviska Európskej centrálnej banky z 2. mája 2019 k bezpečnosti sietí a informačných systémov (CON/2019/17) a odsek 3.5.2 stanoviska Európskej centrálnej banky z 11. novembra 2019 k bezpečnosti sietí a informačných systémov (CON/2019/38).

(37)  Pozri článok 54 ods. 5 navrhovaného nariadenia a článok 45 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(38)  Pozri článok 54 ods. 4 navrhovaného nariadenia a článok 45 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(39)  Pozri článok 11 ods. 5 navrhovaného nariadenia.

(40)  Pozri článok 78 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o požiadavkách na povoľovanie centrálnych depozitárov cenných papierov, dohľad nad nimi a prevádzkové požiadavky pre ne (Ú. v. EÚ L 65, 10.3.2017, s. 48).

(41)  Pozri článok 11 ods. 6 navrhovaného nariadenia.

(42)  Pozri článok 3 ods. 17 navrhovaného nariadenia.

(43)  Pozri článok 76 ods. 2 písm. d) a e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392.

(44)  Pozri článok 78 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392.

(45)  Pozri článok 1 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(46)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(47)  Pozri článok 18 ods. 2 písm. g) a h) nariadenia EMIR.

(48)  Pozri článok 53 ods. 2 písm. b) a ods. 3 navrhovaného nariadenia a článok 34 ods. 3 nariadenia EMIR.

(49)  Pozri článok 53 ods. 2 písm. a) navrhovaného nariadenia.

(50)  Pozri článok 34 nariadenia EMIR.

(51)  Pozri dokument CPMI-IOSCO Principles for Financial Market Infrastructures dostupný na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie: www.bis.org.

(52)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(53)  Pozri článok 4 ods. 1 písm. e) a článok 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(54)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(55)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(56)  Pozri odôvodnenie 8 navrhovaného nariadenia.

(57)  Pozri odôvodnenie 11 navrhovaného nariadenia.

(58)  Pozri odôvodnenie 12 navrhovaného nariadenia.

(59)  Pozri odôvodnenia 4 a 5 navrhovanej pozmeňujúcej smernice.

(60)  Pozri článok 85 smernice o kapitálových požiadavkách.

(61)  Pozri článok 4 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(62)  Pozri článok 25 ods. 3 a 4 navrhovaného nariadenia.

(63)  Pozri článok 41 navrhovaného nariadenia.

(64)  Pozri kapitolu V oddiel II navrhovaného nariadenia.

(65)  Pozri kapitolu V oddiel II navrhovaného nariadenia.

(66)  Pozri kapitolu II oddiel 4 nariadenia o centrálnych depozitároch s názvom Prudenciálne požiadavky.

(67)  Pozri odôvodnenie 4 navrhovanej pozmeňujúcej smernice.

(68)  Článok 85 smernice 2013/36/EÚ je len spresnením. V tejto súvislosti pozri aj strany 4, 11 a 37 usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo k riadeniu rizík v oblasti IKT a bezpečnosti z 29. novembra 2019 (ďalej len „usmernenia EBA“), ktorých všeobecný právny základ výslovne vychádza z článku 74 smernice 2013/36/EÚ.

(69)  Pozri článok 41 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(70)  Pozri článok 25 ods. 3 a 4 navrhovaného nariadenia.

(71)  Pozri tiež článok 109 smernice o kapitálových požiadavkách.

(72)  Pozri článok 4 ods. 1 písm. e) nariadenia o JMD.

(73)  Pozri článok 85 smernice o kapitálových požiadavkách.

(74)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1).

(75)  Konkrétne je kybernetický incident (identifikované možné narušenie informačnej bezpečnosti, či už zlomyseľné, alebo neúmyselné) potrebné oznámiť ECB, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: 1. hrozí potenciálny finančný vplyv vo výške 5 miliónov € alebo 0,1 % kapitálu CET1; 2. incident sa zverejní alebo spôsobí poškodenie dobrého mena; 3. incident bol postúpený vedúcemu pracovníkovi v oblasti IT mimo pravidelného oznamovania; 4. banka incident oznámila tímu CERT/CSIRT, bezpečnostnej agentúre alebo polícii; 5. spustili sa postupy na obnovu po havárii a kontinuitu činnosti alebo bol uplatnený nárok na vyplatenie kybernetického poistenia; 6. došlo k porušeniu právnych alebo regulačných požiadaviek; 7. banka použije interné kritériá a odborné posúdenie (vrátane možného systémového vplyvu) a rozhodne sa ECB informovať.

(76)  Pozri článok 7 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(77)  Pozri článok 10 ods. 9 navrhovaného nariadenia.

(78)  Pozri článok 5 ods. 10 navrhovaného nariadenia.

(79)  Pozri článok 7 navrhovaného nariadenia.

(80)  Pozri článok 19 navrhovaného nariadenia.

(81)  Pozri článok 3 ods. 7 a články 17 a 18 navrhovaného nariadenia.

(82)  Pozri napríklad rámec.

(83)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(84)  Pozri článok 7 ods. 9 navrhovanej pozmeňujúcej smernice.

(85)  Pozri článok 17 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(86)  Pozri článok 20 navrhovaného nariadenia.

(87)  Pozri články 21 a 22 navrhovaného nariadenia.

(88)  Pozri článok 22 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(89)  Dostupné na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(90)  Články 23 a 24 navrhovaného nariadenia.

(91)  Pozri článok 28 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(92)  Pozri článok 28 ods. 2 navrhovaného nariadenia.

(93)  Pozri článok 29 navrhovaného nariadenia.

(94)  Pozri článok 29 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(95)  Pozri článok 35 navrhovaného nariadenia.

(96)  Pozri článok 39 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(97)  Pozri článok 29 ods. 4 a článok 37 navrhovaného nariadenia.

(98)  Pozri článok 37 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(99)  Pozri rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament a Rada Európskej únie, nariadenie (EÚ) č. 236/2012 — vec C-270/12.

Výmenný kurz eura (1)

25. augusta 2021

(2021/C 343/02)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1736
JPY	Japonský jen	129,00
DKK	Dánska koruna	7,4366
GBP	Britská libra	0,85590
SEK	Švédska koruna	10,2248
CHF	Švajčiarsky frank	1,0739
ISK	Islandská koruna	148,60
NOK	Nórska koruna	10,3863
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,531
HUF	Maďarský forint	348,76
PLN	Poľský zlotý	4,5779
RON	Rumunský lei	4,9290
TRY	Turecká líra	9,8787
AUD	Austrálsky dolár	1,6191
CAD	Kanadský dolár	1,4827
HKD	Hongkongský dolár	9,1357
NZD	Novozélandský dolár	1,6900
SGD	Singapurský dolár	1,5901
KRW	Juhokórejský won	1 370,17
ZAR	Juhoafrický rand	17,5801
CNY	Čínsky juan	7,6031
HRK	Chorvátska kuna	7,4925
IDR	Indonézska rupia	16 943,59
MYR	Malajzijský ringgit	4,9350
PHP	Filipínske peso	58,495
RUB	Ruský rubeľ	86,6276
THB	Thajský baht	38,465
BRL	Brazílsky real	6,1707
MXN	Mexické peso	23,7798
INR	Indická rupia	87,1520

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 4. augusta 2021,

ktorým sa zriaďuje expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby (EGTOP)

(2021/C 343/03)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)	Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 (1) sa vymedzujú ciele a zásady uplatniteľné na ekologickú poľnohospodársku výrobu a stanovujú sa základné požiadavky, pokiaľ ide o výrobu, označovanie a kontrolu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.

(2)

Komisia potrebuje technické poradenstvo, aby mohla prijímať rozhodnutia o povoľovaní produktov, látok a techník na používanie v ekologickom poľnohospodárstve a pri spracovaní v súlade s nariadením (EÚ) 2018/848. Komisia potrebuje technické poradenstvo aj pri zvažovaní vypracovania alebo zlepšenia iných pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby a všeobecnejšie akýchkoľvek iných technických záležitostí ekologickej poľnohospodárskej výroby. Na účely tohto poradenstva potrebuje Komisia využiť odborné znalosti špecialistov v poradnom orgáne.

(3)	Preto je potrebné zriadiť skupinu expertov v oblasti ekologickej výroby a vymedziť jej úlohy a štruktúru v súlade s rozhodnutím Komisie C(2016) 3301 final (2).

(4)	Skupina by mala pozostávať z vedcov s odbornými znalosťami o príslušných produktoch, látkach a technikách a z expertov s kvalifikáciou súvisiacou s ekologickou poľnohospodárskou výrobou schopných poskytovať Komisii nezávislé, excelentné a transparentné technické poradenstvo.

(5)

Rozhodnutím Komisie 2009/427/ES (3) sa zriadila expertná skupina na účely nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (4). Uvedená skupina vydala stanoviská k niektorým kategóriám látok a produktov používaných v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Rozhodnutia o povolení týchto látok boli niekoľkokrát odložené z dôvodu nedostatku dostupných expertov. Podľa nového právneho rámca nariadenia (EÚ) 2018/848 bude potrebné vyhodnotiť viac kategórií látok, ako sú látky na čistenie a dezinfekciu a špecializované a inovačné techniky a metódy spracovania potravín. Počet vyžiadaných stanovísk sa preto zásadne zvýšil, zatiaľ čo počet disponibilných expertov, ktorí sú ochotní bez nároku na odmenu zúčastňovať sa na expertnej skupine, ktorá má pomáhať Komisii, sa znížil.

(6)

Nová skupina expertov by mala Komisii predkladať stanoviská k technickej dokumentácii týkajúcej sa povoľovania produktov, látok a techník na používanie v ekologickom poľnohospodárstve a pri spracovaní a s ohľadom na iné pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby a iné technické záležitosti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uvedené stanoviská majú zásadný význam pre tvorbu a monitorovanie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, najmä z hľadiska prijímania vykonávacích aktov Komisiou, ako sú napríklad akty uvedené v článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 3 a článku 24 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2018/848. Bez nezávislého poradenstva poskytovaného nezávislými expertmi by príslušná politika Únie nemohla dosiahnuť svoje ciele. Členovia skupiny by preto mali nad rámec náhrady výdavkov dostávať osobitný príspevok, ktorého výška zodpovedá konkrétnym úlohám, ktoré im boli pridelené, a ktorý je v súlade s medzinárodnými normami.

(7)	V článku 6 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (5) sa stanovuje financovanie opatrení týkajúcich sa technickej a administratívnej pomoci.

(8)	Mali by sa stanoviť pravidlá sprístupňovania informácií členmi skupiny.

(9)	Osobné údaje by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (6).

(10)	Rozhodnutie 2009/427/ES by sa malo zrušiť,

ROZHODLA TAKTO:

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).

(2)  Rozhodnutie Komisie C(2016) 3301 final z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie.

(3)  Rozhodnutie Komisie 2009/427/ES z 3. júna 2009, ktorým sa zriaďuje expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej výroby (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2009, s. 29).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(7)  Pozri článok 11 horizontálnych pravidiel a ich prílohu 4.

(8)  Pozri článok 17 horizontálnych pravidiel.

(9)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).

(10)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). Účelom týchto výnimiek je ochrana verejnej bezpečnosti, vojenských záležitostí, medzinárodných vzťahov, finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky, súkromia a nedotknuteľnosti jednotlivca, obchodných záujmov, súdnych konaní a právneho poradenstva, inšpekcií/vyšetrovaní/auditov a rozhodovacieho procesu príslušných orgánov.

Štátna pomoc – rozhodnutie o nevznesení námietok

(2021/C 343/04)

Dozorný úrad EZVO nemá námietky proti tomuto opatreniu štátnej pomoci:

Dátum prijatia rozhodnutia	12. mája 2020
Vec č.	86817
Rozhodnutie č.	041/21/COL
Štát EZVO	Nórsko
Názov (a/alebo názov príjemcu)	Predĺženie a zmeny kompenzačnej schémy pre veľké verejné podujatia v súvislosti s pandémiou COVID-19
Právny základ	Rozhodnutie parlamentu, ktorým sa schvaľuje schéma a ktorým sa stanovujú jej hlavné podmienky, a písomné potvrdenie o pridelení vydané nórskym ministerstvom obchodu, priemyslu a rybolovu pre spoločnosť Innovation Norway
Typ opatrenia	Schéma pomoci
Účel	Kompenzácia škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou
Forma pomoci	Priamy grant
Rozpočet	260 miliónov NOK
Intenzita	60 %
Trvanie	Do 31. decembra 2021
Odvetvia hospodárstva	Všetky odvetvia
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Innovation Norway Pb. 448 Sentrum Akersgata 13 N-0104 Oslo NÓRSKO

Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na webovej stránke Dozorného úradu EZVO: http://www.eftasurv.int/state-aid/state-aid-register/decisions/

Štátna pomoc – rozhodnutie o nevznesení námietok

(2021/C 343/05)

Dozorný úrad EZVO nemá námietky proti tomuto opatreniu štátnej pomoci:

Dátum prijatia rozhodnutia	10. mája 2021
Vec č.	86805
Rozhodnutie č.	037/20/COL
Štát EZVO	Island
Názov (a/alebo meno príjemcu)	zmeny a predĺženia schém grantov pre podniky zatvorené v dôsledku pandémie COVID-19 a grantov na zabezpečenie odolnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19
Právny základ	legislatívny akt, ktorým sa mení zákon č. 38/2020 a zákon č. 160/2020
Typ opatrenia	schémy
Účel	Prispieť k pokračovaniu hospodárskej činnosti podnikov, ktoré utrpeli stratu príjmov počas pandémie COVID-19 a opatrení na zamedzenie šírenia vírusu
Forma pomoci	priame granty
Rozpočet	Schéma grantov na zabezpečenie odolnosti: odhadovaný rozpočet je 20,5 mld. Schéma grantov pre zatvorené podniky: odhadovaný rozpočet je 1 mld. ISK a maximálny rozpočet 2 mld. ISK.
Trvanie	Schéma grantov na zabezpečenie odolnosti: 31. decembra 2021 Schéma grantov pre zatvorené podniky: 30. septembra 2021
Odvetvia hospodárstva	všetky odvetvia
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Iceland Revenue and Customs (Islandský daňový a colný orgán) Tryggvagata 19 101 Reykjavík ISLAND

Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na webovom sídle Dozorného úradu EZVO: http://www.eftasurv.int/state-aid/state-aid-register/decisions/

Štátna pomoc – rozhodnutie o nevznesení námietok

(2021/C 343/06)

Dozorný úrad EZVO nemá námietky proti tomuto opatreniu štátnej pomoci:

Dátum prijatia rozhodnutia	11. mája 2021
Vec č.	86811
Rozhodnutie č.	039/21/COL
Štát EZVO	Island
Názov	zmeny schémy digitálnych darčekových poukazov v reakcii na krízu COVID-19
Právny základ	legislatívny akt, ktorým sa mení zákon č. 54/2020 o digitálnych poukazoch (lög um ferðagjöf)
Typ opatrenia	schéma
Účel	Zvýšiť domáci dopyt po službách cestovného ruchu, a tým pomôcť odvetviu služieb cestovného ruchu
Forma pomoci	granty (nepriama pomoc)
Rozpočet	1,4 mld. ISK
Trvanie	od 1. júna 2021 do 31. augusta 2021
Odvetvia hospodárstva	cestovný ruch
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	The Ministry of Finance and Economic Affairs (Ministerstvo financií a hospodárstva) Arnarhvoli við Lindargötu 101 Reykjavík ISLAND

Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na webovom sídle Dozorného úradu EZVO: http://www.eftasurv.int/state-aid/state-aid-register/decisions/

Štátna pomoc – rozhodnutie o nevznesení námietok

(2021/C 343/07)

Dozorný úrad EZVO nemá námietky proti tomuto opatreniu štátnej pomoci:

Dátum prijatia rozhodnutia	12. mája 2021
Vec č.	86812
Rozhodnutie č.	040/21/COL
Štát EZVO	Nórsko
Názov (a/alebo názov príjemcu)	Zmeny a predĺženie grantovej schémy pomoci na zabezpečenie likvidity pre podniky v odvetví cestovného ruchu v súvislosti s pandémiou COVID-19
Právny základ	Rozhodnutie parlamentu, ktorým sa schvaľujú zmeny a predĺženie, a písomné potvrdenie o pridelení ďalších prostriedkov spoločnosti Innovation Norway od ministerstva obchodu, priemyslu a rybolovu.
Typ opatrenia	Schéma
Účel	Poskytnutie prístupu k likvidite pre podniky, ktoré čelia náhlemu nedostatku likvidity v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19 na hospodárstvo.
Forma pomoci	Granty
Rozpočet	1 550  miliónov NOK
Intenzita	V prípade malých a stredných podnikov až 80 % oprávnených nákladov. V prípade veľkých podnikov až 70 % oprávnených nákladov. Náklady na hmotné a nehmotné aktíva potrebné na realizáciu projektu možno pokryť do výšky maximálne 50 %.
Trvanie	12. mája 2021 – 31. decembra 2021
Odvetvia hospodárstva	NACE 49, 50, 51, 55, 56, 74.903, 77, 79, 82.3, 90, 91 a 93
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Innovation Norway Akersgata 13 N-0104 Oslo NÓRSKO Pb. 448 Sentrum

Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na webovej stránke Dozorného úradu EZVO: http://www.eftasurv.int/state-aid/state-aid-register/decisions/

Štátna pomoc – rozhodnutie o nevznesení námietok

(2021/C 343/08)

Dozorný úrad EZVO nemá námietky proti tomuto opatreniu štátnej pomoci:

Dátum prijatia rozhodnutia	18.5.2021
Vec č.	86828
Rozhodnutie č.	042/21/COL
Štát EZVO	Nórsko
Názov (a/alebo názov príjemcu)	Zmeny schémy pomoci pre organizácie v odvetví dobrovoľníctva v súvislosti s pandémiou COVID-19
Právny základ	Zmenené nariadenie o schéme pomoci organizáciám v odvetví dobrovoľníctva (zatiaľ bez referenčného čísla)
Typ opatrenia	Schéma
Účel	Zabezpečiť likviditu pre dobrovoľnícke organizácie, a tým stimulovať ich činnosť a pomáhať im počas súčasnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19
Forma pomoci	Priame granty
Rozpočet	1 155  miliónov NOK
Intenzita	— Žiadatelia môžu získať grant vo výške 70 % dodatočných nákladov a/alebo nákladov spojených s rozvojom a/alebo úpravou činností — Na podujatia a iné špecifikované činnosti, ktoré sa uskutočnia podľa plánu, môžu žiadatelia dostať grant vo výške 70 % oprávnených nákladov — Na podujatia a iné špecifikované činnosti, ktoré budú zrušené, môžu žiadatelia dostať grant vo výške 50 % oprávnených nákladov
Trvanie	18.5.2021 – 31.12.2021
Odvetvia hospodárstva	Odvetvie dobrovoľníctva
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Norwegian Gaming and Foundation Authority (Nórsky orgán pre hazardné hry a nadácie) P.O. Box 800 N-6805 Førde NÓRSKO

Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na webovej stránke Dozorného úradu EZVO: http://www.eftasurv.int/state-aid/state-aid-register/decisions/

Štátna pomoc – rozhodnutie o nevznesení námietok

(2021/C 343/09)

Dozorný úrad EZVO nemá námietky proti tomuto opatreniu štátnej pomoci:

Dátum prijatia rozhodnutia	20. mája 2020
Vec č.	86839
Rozhodnutie č.	051/21/COL
Štát EZVO	Nórsko
Názov (a/alebo názov príjemcu)	Schéma pomoci v dôsledku straty zásob v súvislosti s pandémiou COVID-19
Právny základ	Zmenené nariadenie o doplnení a vykonávaní zákona o dočasnej schéme pomoci pre podniky so značnou stratou na obrate po auguste 2020 (zatiaľ neprijaté).
Typ opatrenia	Schéma
Účel	Náhrada za stratu zásob pre reštaurácie, kaviarne, bary a hotely, ktoré ponúkajú stravu iným zákazníkom ako hotelovým hosťom, a pre maloobchodných predajcov kvetín.
Forma pomoci	Priame granty
Rozpočet	25 miliónov NOK
Intenzita	100 %
Trvanie	9. júna 2021 – 31. decembra 2021.
Odvetvia hospodárstva	Stravovacie služby a maloobchodní predajcovia kvetín.
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Brønnøysundregistrene Postboks 900 N-8910 Brønnøysund Nórsko

Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na webovej stránke Dozorného úradu EZVO: http://www.eftasurv.int/state-aid/state-aid-register/decisions/

Žaloba spoločnosti SÝN hf. podaná 9. júla 2021 proti Dozornému úradu EZVO

(Vec E-4/21)

(2021/C 343/10)

Spoločnosť SÝN hf., ktorú zastupuje Dóra Sif Tynes, advokátka, ADVEL, Kalkofnsvegur 2, 101 Reykjavík, Island, podala 9. júla 2021 na Súd EZVO žalobu proti Dozornému úradu EZVO.

Spoločnosť SÝN hf. žiada Súd EZVO, aby:

1.	zrušil rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 023/21/COL z 26. marca 2021 o pomoci spoločnosti Farice ehf. na investície do tretieho podmorského kábla;

2.	nariadil Dozornému úradu EZVO zaplatenie všetkých trov konania.

Právna a skutková podstata veci a právny základ žaloby:

—

Sýn (ďalej len „žalobca“) je spoločnosť v oblasti elektronických komunikácií a médií, ktorá pôsobí na všetkých telekomunikačných a vysielacích trhoch na Islande, so sídlom na adrese Suðurlandsbraut 8 v Reykjavíku. Korene spoločnosti siahajú k založeniu spoločností Íslandssími hf. a Tal hf. koncom 90. rokov po liberalizácii poskytovania telekomunikačných služieb na Islande. Žalobca poskytuje komplexné elektronické komunikačné služby vrátane služieb dátových centier pod obchodnou značkou Vodafone na základe partnerskej dohody so spoločnosťou Vodafone Group plc.

—	Spoločnosť Farice hf. zriadili v roku 2002 islandské a faerské subjekty s cieľom pripraviť, vybudovať a prevádzkovať podmorský elektronický komunikačný káblový systém zabezpečujúci medzinárodné prepojenie medzi Islandom, Faerskými ostrovmi a Spojeným kráľovstvom.

—	Predmetom tejto žaloby je zrušenie rozhodnutia Dozorného úradu EZVO č. 023/21/COL (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 26. marca 2021 v nadväznosti na oznámenie islandských orgánov z 23. marca 2021.

—

Žalobca navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že Dozorný úrad EZVO: — porušil svoju povinnosť začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), keďže musel mať pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia s Dohodou o EHP, — porušil svoje povinnosti podľa článku 16 Dohody o dozore a súde, pokiaľ ide o uvedenie primeraných dôvodov.

Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2021/C 343/11)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O ŠTANDARDNEJ ZMENE JEDNOTNÉHO DOKUMENTU

„Régnié“

PDO-FR-A0912-AM02

Dátum oznámenia: 7. 6. 2021

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1.   Zemepisná oblasť

V kapitole I časti IV bode 1 sa za slovo „Rhône“ vkladajú slová „podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019“.

Táto redakčná úprava umožňuje určiť zemepisnú oblasť v bezprostrednej blízkosti odkazom na znenie úradného zemepisného kódexu francúzskeho štatistického úradu INSEE platné v roku 2019 a poskytnúť tak vymedzeniu zemepisnej oblasti právny základ.

Hranice zemepisnej oblasti sa nemenia.

Slová „sú zabezpečené“ sa nahrádzajú slovami „sa uskutočňujú“.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod 6 jednotného dokumentu.

Okrem toho sa dopĺňa veta, ktorej cieľom je informovať o sprístupnení kartografických dokumentov týkajúcich sa zemepisnej oblasti na webovom sídle INAO.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

2.   Oblasť v bezprostrednej blízkosti

V kapitole I časti IV bode 3 sa za slovo „tieto“ vkladajú slová „podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019“.

Vkladá sa odkaz na úradný zemepisný kódex z roku 2019 a aktualizuje sa zoznam obcí. Dopĺňa sa aj dátum schválenia zmenenej zemepisnej oblasti označenia príslušným výborom Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité). Ide o redakčné úpravy, ktorými sa nijako nemenia hranice zemepisnej oblasti označenia. Tieto úpravy boli potrebné z dôvodu zlúčenia alebo rozdelenia obcí alebo častí obcí, resp. z dôvodu zmien názvov obcí.

Vďaka novému zneniu možno obce v zemepisnej oblasti v špecifikácii výrobku aj naďalej presne identifikovať.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod „Doplňujúce podmienky“ jednotného dokumentu.

3.   Ustanovenia o vyzrievaní

V kapitole I časti IX bode 2 sa dátum „1. marca“ nahrádza dátumom „15. januára“.

Najskorší možný dátum ukončenia vyzrievania sa posúva z 1. marca na 15. január roku nasledujúceho po roku zberu, pretože v dôsledku klimatických zmien sa zber čoraz častejšie uskutočňuje skôr, čo umožňuje aj skoršie ukončiť vinifikáciu.

Posun najskoršieho možného dátumu ukončenia vyzrievania nemá vplyv na kvalitu vín vyrábaných v tejto vinohradníckej oblasti. Na zachovanie aromatického potenciálu odrody Gamay N pestovanej na pôdach chudobných na živiny boli zvolené vinohradnícke a vinárske postupy umožňujúce výrobu vín, ktoré majú ovocný výraz už ako mladé.

Jednotný dokument sa mení v bode 5. Vinárske výrobné postupy.

4.   Uvádzanie na spotrebiteľský trh

V kapitole I časti IX bode 5 sa dátum „15. marca“ nahrádza dátumom „1. februára“.

Keďže sa posunul najskorší možný dátum ukončenia vyzrievania, presúva sa aj dátum uvádzania vín na spotrebiteľský trh z 15. marca na 1. februára.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

5.   Obeh vín medzi oprávnenými skladovateľmi

V kapitole I časti IX bode 5 sa vypúšťa písmeno b) o dátume uvádzania vín do obehu medzi oprávnenými skladovateľmi.

V dôsledku skrátenia minimálnej doby vyzrievania a posunu dátumu uvádzania vín na trh je potrebné umožniť rýchlejší obeh vín medzi subjektmi. Nemá význam stanoviť skorší dátum, pred ktorým nie je možné dávať vína do obehu.

V kapitole I časti IX bode 5 sa tak mení nadpis, pričom sa vynecháva spojenie „obehu výrobkov a“.

Tieto zmeny špecifikácie výrobku sa netýkajú jednotného dokumentu.

6.   Prechodné opatrenia

V kapitole I časti XI bode 1 písm. a) sa pred slová „do zberu v roku 2034 vrátane“ vkladá slovo „najneskôr“ s cieľom spresniť podmienky platnosti tohto opatrenia.

Bod 3 sa vypúšťa, lebo platnosť osobitného opatrenia sa skončila.

Tieto zmeny špecifikácie výrobku nemajú vplyv na jednotný dokument.

7.   Informácie o kontrole špecifikácie výrobku

—	Hospodárske subjekty odteraz podliehajú kontrole certifikačného orgánu. V kapitole II špecifikácie výrobku sa v rôznych dotknutých odsekoch výraz „plán inšpekcie“ nahrádza výrazom „plán kontroly“. Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

—

Odkazy na kontrolný orgán V kapitole III časti II: od schválenia špecifikácie výrobku v decembri 2011 boli redakčné pravidlá tejto časti upravené tak, aby sa odkazy na kontrolný orgán už neuvádzali v plnom znení vtedy, keď kontrolu vykonáva certifikačný orgán. Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1.   Názov (názvy)

Régnié

2.   Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3.   Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

1.

Víno

4.   Opis vína (vín)

Stručný opis

Ide o tiché suché červené vína.

Vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %.

Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13 obj. %.

Pri plnení do fliaš majú vína obsah kyseliny jablčnej najviac 0,4 gramu na liter.

Hotové vína pripravené na spotrebu spĺňajú tieto analytické normy:

Maximálny obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy): 3 gramy na liter.

Na maximálny celkový obsah alkoholu, minimálny skutočný obsah alkoholu, minimálnu celkovú kyslosť a maximálny celkový obsah oxidu siričitého sa uplatňujú normy stanovené v právnych predpisoch EÚ.

Kým sú tieto vína mladé, majú krásnu fialovočervenú farbu, ktorá postupom času prechádza do granátovej. Vo vôni často cítiť kvetinové tóny a tiež tóny červeného ovocia, ku ktorým sa časom pridávajú korenisté odtiene.

V ústach majú intenzívny nástup, vyznačujú sa delikátnosťou a veľkou ohybnosťou. Sú veľmi ovocné.

Všeobecné analytické vlastnosti

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):
Minimálna celková kyslosť:
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):	14,17
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter):

5.   Vinárske výrobné postupy

5.1.   Osobitné enologické postupy

1.   Osobitný enologický postup

—	Používanie kúskov dreva je zakázané.

—	Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13 obj. %.

—	Zahusťovanie hroznového muštu je povolené, pričom počiatočný objem sa nesmie znížiť o viac ako 10 %.

—	Vína musia vyzrievať aspoň do 15. januára roku nasledujúceho po roku zberu. Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

2.   Pestovateľský postup

Hustota výsadby

Minimálna hustota výsadby je 6 000 krov na hektár.

Vzdialenosť medzi radmi je najviac 2,10 metra a vzdialenosť medzi krami v tom istom rade je najmenej 0,80 metra.

Pokiaľ je dodržaná minimálna hustota výsadby 6 000 krov na hektár, na účely mechanizácie môže byť vzdialenosť medzi radmi najviac 3 metre.

Pravidlá rezu

—	Rez sa vykonáva pred 15. májom.

—	Používa sa krátky rez (vedenie Gobelet, vejárovitá palmeta, jednoramenný či dvojramenný kordón Royat alebo tzv. Charmetov rez) s najviac 10 očkami na ker.

—	Na každom kre sa ponechávajú tri až päť čapíkov s najviac 2 očkami. Na účely zmladenia možno na každom kre ponechať jeden maximálne dvojočkový čapík na bočnom výhonku vyrastajúcom zo starého dreva.

—	Pri výchovnom reze alebo zmene spôsobu rezu sa rez vykonáva najviac na dvanásť očiek na ker.

Zavlažovanie je zakázané.

Ustanovenia týkajúce sa mechanizovaného zberu

—	Nádoby na prepravu zozbieraného hrozna z vinohradu do prevádzky na výrobu vína môžu byť naplnené maximálne do výšky 0,50 metra.

—	Nádoby sú vyrobené z inertných materiálov vhodných na potravinárske použitie.

—	Zariadenia používané na zber a prepravu zozbieraného hrozna musia byť vybavené vhodným systémom odtoku vody alebo ochrany.

5.2.   Maximálne výnosy

1.	61 hektolitrov na hektár

6.   Vymedzená zemepisná oblasť

Zber hrozna, vinifikácia, výroba a vyzrievanie vín sa uskutočňujú na území týchto obcí departementu Rhône podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019: Régnié-Durette a Lantignié.

7.   Hlavné muštové odrody

Gamay N

8.   Opis súvislostí

8.1.   Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť sa rozprestiera na východnom okraji pohoria Monts du Beaujolais, pod vrchom Fût d’Avenas s nadmorskou výškou 842 metrov, 50 kilometrov severne od Lyonu a 22 kilometrov od mesta Villefranche-sur-Saône.

Oblé chrbty pahorkov a vŕšky pokryté vinicami tvarujú zvlnenú krajinu. Na juhu ju ohraničuje rieka Ardières vtekajúca do Saôny.

Oblasť sa tak rozkladá na území obcí Régnié-Durette a Lantignié v departemente Rhône.

Zemepisná oblasť sa nachádza v rozsiahlom komplexe prvohorných metamorfovaných útvarov na západnom okraji Centrálneho masívu, konkrétne je súčasťou žulového masívu nazývaného „žuly z Fleurie“. Alteráciou tejto hrubozrnnej žuly vznikajú jemné piesky, resp. veľmi priepustné piesčité formácie.

Pozemky vymedzené na zber hrozna sa nachádzajú na všetkých svahoch so žulovým podložím v nadmorskej výške od 250 do 450 metrov a majú:

—	plytké piesčité a veľmi vysychavé pôdy, ktoré sa vytvorili zo žulových pieskov na strmých svahoch v strednej a severnej časti,

—	pôdy, ktoré sa vyvinuli na svahových sedimentoch a hlbokých pieskoch, s hlinito-piesčitým základom s rôznym obsahom ílov na svahoch s menším sklonom v južnej časti,

—	aluviálne pôdy, ktoré sa vyvinuli na starých terasách, s ílovitou textúrou, na povrchu na mnohých miestach veľmi kamenisté, s miestami hutnou štruktúrou.

Oceánske podnebie je vystavené kontinentálnym a južným vplyvom. Zrážky sú rovnomerne rozložené počas celého roka (v priemere 750 milimetrov ročne) a priemerná ročná teplota je približne 11°C. Pohorie Monts du Beaujolais zohráva dôležitú úlohu pri ochrane pred západnými vetrami, pretože zmierňuje oceánsky vplyv. Vplyvom föhnového efektu, ktorý je tu prítomný vďaka tomuto pohoriu, sa vysušuje vlhký vzduch, zvyšuje sa svetelnosť a znižuje sa úhrn zrážok.

Široké údolie Saôny tiež výrazne ovplyvňuje rast viniča. Poskytuje totiž množstvo svetla a tvorí vstupnú bránu pre južné vplyvy, pre ktoré sú charakteristické najmä veľké letné horúčavy.

8.2.   Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

François Myard, autor diela „Le vigneronnage en Beaujolais“ z roku 1907, potvrdzuje, že obec je zrejme pomenovaná po istom Réginovi, ktorý tu vlastnil galorománsky statok. Vtedajšia organizácia naznačuje počiatky „pestovania formou pachtu s podielom z výnosu, systému, od ktorého je odvodené súčasné spoločné obhospodarovanie viníc“.

Zdá sa, že vinice pri obci Régnié patrili opátstvu v Cluny. V listine z Cluny z roku 992 sa uvádza, že istý Umfred daroval opátstvu „kaplnku Svätej Márie v obci Dueri (Durette) ležiacej v kraji pri Mâcone a všetko, čo v tejto farnosti vlastní – pôdu, vinice, lúky, mlyny.“ V listine je záznam z roku 1602, podľa ktorého bolo v Durette 15 „domácností“ a územie obce bolo povestné tým, že je „dobré akurát pre vinič“.

Vína „Régnié“ sú oddávna veľmi cenené. Régnié a Durette patrili medzi 16 farností z oblasti „Beaujolais“, ktoré mali od roku 1769 povolenie vyvážať svoje vína do Paríža.

Bonardet vo svojom diele „Histoire de Régnié“ (1945) uvádza v súvislosti s plátenníctvom v Rignyé (Régnié) v 17. storočí toto: „Staré remeslá (tkáčske) postupne zanikali, pretože v kraji Beaujolais sa rozmáhal vinič.“ Aj podľa Lamberta d’Atigny, policajného, súdneho a finančného intendanta, bol na jednej štvrtine územia vysadený vinič.

V obci Régnié vyrástla usadlosť „Grange Charton“. V tomto nádhernom komplexe vidieckej architektúry 19. storočia, ktorého súčasťou boli byty vinárov, komory i pivnice, sídli podnik „Hospices de Beaujeu“. S pribúdajúcimi darovanými a odkázanými vinohradmi sa usadlosť, ktorú v roku 1809 hospicu odkázali sestry Millièresové, postupne rozrastala. Dražba vín z „Hospices de Beaujeu“ je najstaršou známou charitatívnou dražbou.

Niekdajšiemu klenotu medzi vínami s chráneným označením pôvodu „Beaujolais“ s doplneným označením „Villages“ bolo priznané chránené označenie pôvodu „Régnié“ vyhláškou z 20. decembra 1988.

Charakteristickým znakom chráneného označenia pôvodu „Régnié“ je spájanie regionálnych tradícií s modernými technikami. Pri výrobe červených vín jednoznačne dominuje odroda Gamay N, ktorá je známa ako slaborastúca, ale hojne plodiaca skorá odroda, citlivá na neskoré mrazy a vysychanie listov vplyvom slnka.

V snahe o získanie kvalitného vína sa výrobcovia naučili správne usmerňovať jej rast predovšetkým využívaním veľkej hustoty výsadby a krátkeho rezu.

V záujme dosiahnutia optimálnej zrelosti hrozna výrobcovia dbajú o to, aby bola slnku vystavená dostatočne veľká listová plocha. Na tento účel možno vinič vyväzovať na opornú konštrukciu, čo uľahčuje aj mechanizáciu.

Výrobcovia si zároveň v súlade s platnými postupmi osvojili osobitný spôsob vinifikácie, v ktorom sa spája tradičné kvasenie so semikarbonickou maceráciou.

V roku 2010 vyrobilo vo vinohradníckej oblasti s výmerou 400 hektárov 222 výrobcov 17 000 hektolitrov.

8.3.   Príčinné vzťahy

Zemepisná oblasť „Régnié“ leží prevažne na žulovom podloží, resp. na útvaroch vznikajúcich alteráciou žuly.

Pôdy sú tu zväčša piesčité, kyslé, pomerne priepustné a v dôsledku toho málo úrodné. V takýchto prírodných podmienkach sa odroda Gamay N naplno rozvinie a ponúka možnosť vyrábať ovocné a elegantné vína, ktorých koncentrácia a vyváženosť sú zárukou dlhej životnosti.

Z rôznych kombinácií typov pôd obsahujúcich viac či menej ílov a miestami vysoký podiel hrubých žulových či pieskovcových úlomkov sa do vín dostávajú rôzne jemné odtienky. Ak hrozno pochádza z pozemkov s pôdami vyvinutými na íloch, máva víno zložitejšiu štruktúru, ak pochádza z pozemkov s pôdami vyvinutými na jemných pieskoch, vína sú naopak ohybnejšie a viac ovocné.

Vo viniciach v srdci zvlnenej krajiny panuje priaznivé podnebie, pretože ich pred nepriaznivými vetrami chráni zalesnený vrch Fût d’Avenas. Orientácia smerom k rozľahlej nížine Saôny zabezpečuje svetelné podmienky, ktoré podporujú aktivitu chlorofylu vo viniči. Vďaka polohe uprostred svahu sú vinice väčšinou chránené pred jarnými mrazmi a rannými hmlami nad nížinou rieky Saôny a majú aj optimálne množstvo slnečného svitu, zatiaľ čo sklon svahu zaručuje rýchle odvodnenie prípadného nadbytku dažďovej vody.

Vplyvom föhnového efektu, ktorý je tu prítomný vďaka pohoriu Monts du Beaujolais, ponúka údolie rieky Ardières v smere od východu na západ celkovú slnečnú expozíciu, ktorá podporuje optimálne a rovnomerné dozrievanie hrozna.

Výrobcovia si osvojili také vinohradnícke a vinárske postupy, aby čo najlepšie využili tieto špecifické podmienky. Vďaka použitiu osobitného spôsobu vedenia a krátkeho rezu sa sila a produkcia odrody Gamay N prispôsobujú chudobným piesočnatým pôdam, čo v kombinácii s vinifikačnými postupmi zachovávajúcimi aromatický potenciál umožňuje vyrábať vína, ktoré sa ako mladé vyznačujú ovocným výrazom a dobrou schopnosťou uchovávania.

Od roku 1967 výrobcovia spoločne ponúkajú vo vínotéke „Caveau des deux clochers“ celú paletu precízne vyberaných vín „Régnié“. Na propagáciu svojej obce a vína organizujú množstvo akcií, predstavení i športových podujatí.

Keďže vínu „Régnié“ bolo ako poslednému v oblasti „Beaujolais“ priznané chránené označenie pôvodu udeľované obciam, výrobcovia ho predstavujú ako „Princa z Beaujolais“.

9.   Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu, výrobu a vyzrievanie vín, pozostáva z územia týchto obcí (podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019):

—

departement Côte-d’Or: Agencourt, Aloxe-Corton, Ancey, Arcenant, Argilly, Autricourt, Auxey-Duresses, Baubigny, Beaune, Belan-sur-Ource, Bévy, Bissey-la-Côte, Bligny-lès-Beaune, Boncourt-le-Bois, Bouix, Bouze-lès-Beaune, Brion-sur-Ource, Brochon, Cérilly, Chamboeuf, Chambolle-Musigny, Channay, Charrey-sur-Seine, Chassagne-Montrachet, Châtillon-sur-Seine, Chaumont-le-Bois, Chaux, Chenôve, Chevannes, Chorey-lès-Beaune, Clémencey, Collonges-lès-Bévy, Combertault, Comblanchien, Corcelles-les-Arts, Corcelles-les-Monts, Corgoloin, Cormot-Vauchignon, Corpeau, Couchey, Curley, Curtil-Vergy, Daix, Dijon, Ebaty, Echevronne, Epernay-sous-Gevrey, L’Etang-Vergy, Etrochey, Fixin, Flagey-Echézeaux, Flavignerot, Fleurey-sur-Ouche, Fussey, Gerland, Gevrey-Chambertin, Gilly-lès-Cîteaux, Gomméville, Grancey-sur-Ource, Griselles, Ladoix-Serrigny, Lantenay, Larrey, Levernois, Magny-lès-Villers, Mâlain, Marcenay, Marey-lès-Fussey, Marsannay-la-Côte, Massingy, Mavilly-Mandelot, Meloisey, Merceuil, Messanges, Meuilley, Meursanges, Meursault, Molesme, Montagny-lès-Beaune, Monthelie, Montliot-et-Courcelles, Morey-Saint-Denis, Mosson, Nantoux, Nicey, Noiron-sur-Seine, Nolay, Nuits-Saint-Georges, Obtrée, Pernand-Vergelesses, Perrigny-lès-Dijon, Plombières-lès-Dijon, Poinçon-lès-Larrey, Pommard, Pothières, Premeaux-Prissey, Prusly-sur-Ource, Puligny-Montrachet, Quincey, Reulle-Vergy, La Rochepot, Ruffey-lès-Beaune, Saint-Aubin, Saint-Bernard, Saint-Philibert, Saint-Romain, Sainte-Colombe-sur-Seine, Sainte-Marie-la-Blanche, Santenay, Savigny-lès-Beaune, Segrois, Tailly, Talant, Thoires, Vannaire, Velars-sur-Ouche, Vertault, Vignoles, Villars-Fontaine, Villebichot, Villedieu, Villers-la-Faye, Villers-Patras, Villy-le-Moutier, Vix, Volnay, Vosne-Romanée, Vougeot,

—

departement Rhône: Alix, Anse, L’Arbresle, Les Ardillats, Arnas, Bagnols, Beaujeu, Belleville-en-Beaujolais, Belmont-d’Azergues, Blacé, Le Breuil, Bully, Cercié, Chambost-Allières, Chamelet, Charentay, Charnay, Chasselay, Châtillon, Chazay-d’Azergues, Chénas, Chessy, Chiroubles, Cogny, Corcelles-en-Beaujolais, Dardilly, Denicé, Deux Grosnes (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalej obce Avenas), Dracé, Emeringes, Fleurie, Fleurieux-sur-l’Arbresle, Frontenas, Gleizé, Juliénas, Jullié, Lacenas, Lachassagne, Lancié, Légny, Létra, Limas, Lozanne, Lucenay, Marchampt, Marcy, Moiré, Montmelas-Saint-Sorlin, Morancé, Odenas, Le Perréon, Pommiers, Porte des Pierres Dorées, Quincié-en-Beaujolais, Rivolet, Sain-Bel, Saint-Clément-sur-Valsonne, Saint-Cyr-le-Chatoux, Saint-Didier-sur-Beaujeu, Saint-Etienne-des-Oullières, Saint-Etienne-la-Varenne, Saint-Georges-de-Reneins, Saint-Germain-Nuelles, Saint-Jean-des-Vignes, Saint-Julien, Saint-Just-d’Avray, Saint-Lager, Saint-Romain-de-Popey, Saint-Vérand, Sainte-Paule, Salles-Arbuissonnas-en-Beaujolais, Sarcey, Taponas, Ternand, Theizé, Val d’Oingt, Vaux-en-Beaujolais, Vauxrenard, Vernay, Villefranche-sur-Saône, Ville-sur-Jarnioux, Villié-Morgon, Vindry-sur-Turdine (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalých obcí Dareizé, Les Olmes a Saint-Loup),

—

departement Saône-et-Loire: Aluze, Ameugny, Azé, Barizey, Beaumont-sur-Grosne, Berzé-la-Ville, Berzé-le-Châtel, Bissey-sous-Cruchaud, Bissy-la-Mâconnaise, Bissy-sous-Uxelles, Bissy-sur-Fley, Blanot, Bonnay, Bouzeron, Boyer, Bray, Bresse-sur-Grosne, Burgy, Burnand, Bussières, Buxy, Cersot, Chagny, Chaintré, Chalon-sur-Saône, Chamilly, Champagny-sous-Uxelles, Champforgeuil, Chânes, Change, Chapaize, La Chapelle-de-Bragny, La Chapelle-de-Guinchay, La Chapelle-sous-Brancion, Charbonnières, Chardonnay, La Charmée, Charnay-lès-Mâcon, Charrecey, Chasselas, Chassey-le-Camp, Château, Châtenoy-le-Royal, Chaudenay, Cheilly-lès-Maranges, Chenôves, Chevagny-les-Chevrières, Chissey-lès-Mâcon, Clessé, Cluny, Cormatin, Cortambert, Cortevaix, Couches, Crêches-sur-Saône, Créot, Cruzille, Culles-les-Roches, Curtil-sous-Burnand, Davayé, Demigny, Dennevy, Dezize-lès-Maranges, Donzy-le-Pertuis, Dracy-le-Fort, Dracy-lès-Couches, Epertully, Etrigny, Farges-lès-Chalon, Farges-lès-Mâcon, Flagy, Fleurville, Fley, Fontaines, Fragnes-La-Loyère (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalej obce La Loyère), Fuissé, Genouilly, Germagny, Givry, Granges, Grevilly, Hurigny, Igé, Jalogny, Jambles, Jugy, Jully-lès-Buxy, Lacrost, Laives, Laizé, Lalheue, Leynes, Lournand, Lugny, Mâcon, Malay, Mancey, Martailly-lès-Brancion, Massilly, Mellecey, Mercurey, Messey-sur-Grosne, Milly-Lamartine, Montagny-lès-Buxy, Montbellet, Montceaux-Ragny, Moroges, Nanton, Ozenay, Paris-l’Hôpital, Péronne, Pierreclos, Plottes, Préty, Prissé, Pruzilly, Remigny, La Roche-Vineuse, Romanèche-Thorins, Rosey, Royer, Rully, Saint-Albain, Saint-Ambreuil, Saint-Amour-Bellevue, Saint-Boil, Saint-Clément-sur-Guye, Saint-Denis-de-Vaux, Saint-Désert, Saint-Gengoux-de-Scissé, Saint-Gengoux-le-National, Saint-Germain-lès-Buxy, Saint-Gervais-sur-Couches, Saint-Gilles, Saint-Jean-de-Trézy, Saint-Jean-de-Vaux, Saint-Léger-sur-Dheune, Saint-Mard-de-Vaux, Saint-Martin-Belle-Roche, Saint-Martin-du-Tartre, Saint-Martin-sous-Montaigu, Saint-Maurice-de-Satonnay, Saint-Maurice-des-Champs, Saint-Maurice-lès-Couches, Saint-Pierre-de-Varennes, Saint-Rémy, Saint-Sernin-du-Plain, Saint-Symphorien-d’Ancelles, Saint-Vallerin, Saint-Vérand, Saint-Ythaire, Saisy, La Salle, Salornay-sur-Guye, Sampigny-lès-Maranges, Sancé, Santilly, Sassangy, Saules, Savigny-sur-Grosne, Sennecey-le-Grand, Senozan, Sercy, Serrières, Sigy-le-Châtel, Sologny, Solutré-Pouilly, Taizé, Tournus, Uchizy, Varennes-lès-Mâcon, Vaux-en-Pré, Vergisson, Vers, Verzé, Le Villars, La Vineuse sur Fregande (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalých obcí Donzy-le-National, Massy a La Vineuse), Vinzelles, Viré,

—

departement Yonne: Aigremont, Annay-sur-Serein, Arcy-sur-Cure, Asquins, Augy, Auxerre, Avallon, Bazarnes, Beine, Bernouil, Béru, Bessy-sur-Cure, Bleigny-le-Carreau, Censy, Chablis, Champlay, Champs-sur-Yonne, Chamvres, La Chapelle-Vaupelteigne, Charentenay, Châtel-Gérard, Chemilly-sur-Serein, Cheney, Chevannes, Chichée, Chitry, Collan, Coulangeron, Coulanges-la-Vineuse, Courgis, Cruzy-le-Châtel, Dannemoine, Deux Rivières, Dyé, Epineuil, Escamps, Escolives-Sainte-Camille, Fleys, Fontenay-près-Chablis, Gy-l’Evêque, Héry, Irancy, Island, Joigny, Jouancy, Junay, Jussy, Lichères-près-Aigremont, Lignorelles, Ligny-le-Châtel, Lucy-sur-Cure, Maligny, Mélisey, Merry-Sec, Migé, Molay, Molosmes, Montigny-la-Resle, Montholon (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalých obcí Champvallon, Villiers sur Tholon a Volgré), Mouffy, Moulins-en-Tonnerrois, Nitry, Noyers, Ouanne, Paroy-sur-Tholon, Pasilly, Pierre-Perthuis, Poilly-sur-Serein, Pontigny, Préhy, Quenne, Roffey, Rouvray, Saint-Bris-le-Vineux, Saint-Cyr-les-Colons, Saint-Père, Sainte-Pallaye, Sainte-Vertu, Sarry, Senan, Serrigny, Tharoiseau, Tissey, Tonnerre, Tronchoy, Val-de-Mercy, Vallan, Venouse, Venoy, Vermenton, Vézannes, Vézelay, Vézinnes, Villeneuve-Saint-Salves, Villy, Vincelles, Vincelottes, Viviers, Yrouerre.

Označovanie

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

a)

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu sa môže uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že: — ide o miestny názov zapísaný v katastri, — figuruje v hlásení o úrode. Miestny názov zapísaný v katastri sa uvádza bezprostredne za názvom chráneného označenia pôvodu písmom, ktoré nesmie byť vyššie ani širšie ako písmo tvoriace názov chráneného označenia pôvodu.

b)

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu možno uvádzať názov väčšej zemepisnej jednotky „Vin du Beaujolais“, „Grand Vin du Beaujolais“ alebo „Cru du Beaujolais“. Písmo používané pri uvádzaní tejto väčšej zemepisnej jednotky nesmie byť vyššie ani širšie ako dve tretiny veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-cc8d10c6-1898-4714-a513-2186ca061280

---

(1)  Ú. v. ES L 9, 11.1.2019, s. 2.

Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2021/C 343/12)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1)

OZNÁMENIE O ŠTANDARDNEJ ZMENE JEDNOTNÉHO DOKUMENTU

„Fleurie“

PDO-FR-A0930-AM02

Dátum oznámenia: 7. 6. 2021

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1.   Zemepisná oblasť

V kapitole I časti IV bode 1 sa za slovo „Rhône“ vkladajú slová „podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019“.

Táto redakčná úprava umožňuje určiť zemepisnú oblasť v bezprostrednej blízkosti odkazom na znenie úradného zemepisného kódexu francúzskeho štatistického úradu INSEE platné v roku 2019 a poskytnúť tak vymedzeniu zemepisnej oblasti právny základ.

Hranice zemepisnej oblasti sa nemenia.

Slová „sú zabezpečené“ sa nahrádzajú slovami „sa uskutočňujú“.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod 6 jednotného dokumentu.

Okrem toho sa dopĺňa veta, ktorej cieľom je informovať o sprístupnení kartografických dokumentov týkajúcich sa zemepisnej oblasti na webovom sídle INAO.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

2.   Oblasť v bezprostrednej blízkosti

V kapitole I časti IV bode 3 sa za slovo „tieto“ vkladajú slová „podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019“.

Vkladá sa odkaz na úradný zemepisný kódex z roku 2019 a aktualizuje sa zoznam obcí. Dopĺňa sa aj dátum schválenia zmenenej zemepisnej oblasti označenia príslušným výborom Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité). Ide o redakčné úpravy, ktorými sa nijako nemenia hranice zemepisnej oblasti označenia. Tieto úpravy boli potrebné z dôvodu zlúčenia alebo rozdelenia obcí alebo častí obcí, resp. z dôvodu zmien názvov obcí.

Vďaka novému zneniu možno obce v zemepisnej oblasti v špecifikácii výrobku aj naďalej presne identifikovať.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod „Doplňujúce podmienky“ jednotného dokumentu.

3.   Ustanovenia o vyzrievaní

V kapitole I časti IX bode 2 sa dátum „1. marca“ nahrádza dátumom „15. januára“.

Najskorší možný dátum ukončenia vyzrievania sa posúva z 1. marca na 15. január roku nasledujúceho po roku zberu, pretože v dôsledku klimatických zmien sa zber čoraz častejšie uskutočňuje skôr, čo umožňuje aj skoršie ukončiť vinifikáciu.

Posun najskoršieho možného dátumu ukončenia vyzrievania na skorší termín nemá vplyv na kvalitu vín, lebo odroda Gamay N sa vďaka klimatickým a pôdnym podmienkam oblasti môže zberať skoro, a tak je možné vychutnávať si tieto vína už ako mladé.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

4.   Uvádzanie na spotrebiteľský trh

V kapitole I časti IX bode 5 sa dátum „15. marca“ nahrádza dátumom „1. februára“.

Keďže sa posunul najskorší možný dátum ukončenia vyzrievania, presúva sa aj dátum uvádzania vín na spotrebiteľský trh z 15. marca na 1. februára.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

5.   Obeh vín medzi oprávnenými skladovateľmi

V kapitole I časti IX bode 5 sa vypúšťa písmeno b) o dátume uvádzania vín do obehu medzi oprávnenými skladovateľmi.

V dôsledku skrátenia minimálnej doby vyzrievania a posunu dátumu uvádzania vín na trh je potrebné umožniť rýchlejší obeh vín medzi subjektmi. Nemá význam stanoviť skorší dátum, pred ktorým nie je možné dávať vína do obehu.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

V kapitole I časti IX bode 5 sa tak mení nadpis, pričom sa vynecháva spojenie „obehu výrobkov a“.

Tieto zmeny špecifikácie výrobku sa netýkajú jednotného dokumentu.

6.   Prechodné opatrenia

V kapitole I časti XI bode 2 písm. a) sa pred slová „do zberu v roku 2034 vrátane“ vkladá slovo „najneskôr“ s cieľom spresniť podmienky platnosti tohto opatrenia.

Bod 4 sa vypúšťa, lebo platnosť osobitného opatrenia sa skončila.

Tieto zmeny špecifikácie výrobku sa netýkajú jednotného dokumentu.

7.   Informácie o kontrole špecifikácie výrobku

—	Hospodárske subjekty odteraz podliehajú kontrole certifikačného orgánu. V kapitole II špecifikácie výrobku sa v rôznych dotknutých odsekoch výraz „plán inšpekcie“ nahrádza výrazom „plán kontroly“. Táto zmena nemá vplyv na jednotný dokument.

—

Odkazy na kontrolný orgán V kapitole III časti II: od schválenia špecifikácie výrobku v decembri 2011 boli redakčné pravidlá tejto časti upravené tak, aby sa odkazy na kontrolný orgán už neuvádzali v plnom znení vtedy, keď kontrolu vykonáva certifikačný orgán. Táto zmena nemá vplyv na jednotný dokument.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1.   Názov (názvy)

Fleurie

2.   Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3.   Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

1.

Víno

4.   Opis vína (vín)

Stručný opis

Ide o tiché suché červené vína. Vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %.

Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13 obj. %.

Pri plnení do fliaš majú vína obsah kyseliny jablčnej najviac 0,4 gramu na liter.

Hotové vína pripravené na spotrebu spĺňajú tieto analytické normy:

Maximálny obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy): 3 gramy na liter.

Na maximálny celkový obsah alkoholu, minimálny skutočný obsah alkoholu, minimálnu celkovú kyslosť a maximálny celkový obsah oxidu siričitého sa uplatňujú normy stanovené v právnych predpisoch EÚ.

Vína sú krásnej fialovočervenej farby, ktorá postupom času nadobúda granátový odtieň. Vo vôni často cítiť kvetinové tóny a tiež tóny červeného ovocia, ktoré vyzrievaním prechádzajú do korenistých tónov. V ústach majú intenzívny nástup bez agresivity a málo výrazné kyselinky. Pre svoju ľahkosť a delikátnosť sa toto víno často predstavuje ako „najženskejšie“ z vín „Crus du Beaujolais“.

Všeobecné analytické vlastnosti

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):
Minimálna celková kyslosť:
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):	14,17
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter):

5.   Vinárske výrobné postupy

5.1.   Osobitné enologické postupy

1.   Osobitný enologický postup

—	Používanie kúskov dreva je zakázané.

—	Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13 obj. %.

—	Zahusťovanie hroznového muštu je povolené, pričom počiatočný objem sa nesmie znížiť o viac ako 10 %.

—	Vína musia vyzrievať aspoň do 15. januára roku nasledujúceho po roku zberu.

Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

2.   Pestovateľský postup

– Hustota výsadby

Minimálna hustota výsadby je 6 000 krov na hektár.

Vzdialenosť medzi radmi je najviac 2,10 metra a vzdialenosť medzi krami v tom istom rade je najmenej 0,80 metra.

Pokiaľ je dodržaná minimálna hustota výsadby 6 000 krov na hektár, na účely mechanizácie môže byť vzdialenosť medzi radmi najviac 3 metre.

Pravidlá rezu

—	Rez sa vykonáva pred 15. májom.

—	Používa sa krátky rez (vedenie Gobelet, vejárovitá palmeta, jednoramenný či dvojramenný kordón Royat alebo tzv. Charmetov rez) s najviac 10 očkami na ker.

—	Na každom kre sa ponechávajú tri až päť čapíkov s najviac 2 očkami. Na účely zmladenia možno tiež na každom kre ponechať jeden maximálne dvojočkový čapík na bočnom výhonku vyrastajúcom zo starého dreva.

—	Pri výchovnom reze alebo zmene spôsobu rezu sa rez vykonáva najviac na dvanásť očiek na ker.

Zavlažovanie je zakázané.

– Ustanovenia týkajúce sa mechanizovaného zberu

—	Nádoby na prepravu zozbieraného hrozna z vinohradu do prevádzky na výrobu vína môžu byť naplnené maximálne do výšky 0,50 metra.

—	Nádoby sú vyrobené z inertných materiálov vhodných na potravinárske použitie.

—	Zariadenia používané na zber a prepravu zozbieraného hrozna musia byť vybavené vhodným systémom odtoku vody alebo ochrany.

5.2.   Maximálne výnosy

1.	61 hektolitrov na hektár

6.   Vymedzená zemepisná oblasť

Zber hrozna, vinifikácia, výroba a vyzrievanie vín sa uskutočňujú na území tejto obce departementu Rhône podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019: Fleurie.

7.   Hlavné muštové odrody

Gamay N

8.   Opis súvislostí

8.1.   Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť sa nachádza v srdci vinohradníckej oblasti „Beaujolais“ na východnom okraji pohoria Monts du Beaujolais.

Oblasť zaberá územie jedinej obce Fleurie v departemente Rhône, severne od Lyonu.

V kopcovitej krajine sú miestami strmé vŕšky takmer jednoliato porastené viničom. Vyššie vrchy v pozadí sú zalesnené.

Pozemky vymedzené na zber hrozna spočívajú na podloží z ružovej porfyroidnej žuly s nízkym obsahom sľudy, označovanej ako „žula z Fleurie“.

Vyskytujú sa tu dva rozdielne geomorfologické celky:

—	príkre svahy nad strediskovou obcou, v nadmorskej výške 300 až 450 metrov, kde sa na mnohých miestach dostáva na povrch materská hornina, sú pokryté veľmi piesčitými pôdami chudobnými na živiny;

—	pod strediskovou obcou smerom k rieke Saône, kde sklon svahov pozvoľne klesá až na 230 metrov, zakrývajú horninu svahové sedimenty zo strání. Pôdy sú hlbšie, obsahujú viac ílov, jemného piesku a hliny.

Celok pretínajú prítoky Saôny – vodný kanál „bief de Roclaine“ a potok Presle, ktoré sa valia dolu horou a vytvárajú rozmanité expozície.

Podnebie je mierne oceánske s priemernou ročnou teplotou okolo 11 °C, mierne množstvo zrážok je rovnomerne rozložené počas celého roka (v priemere 750 milimetrov). Zemepisná oblasť je vystavená kontinentálnym vplyvom (letné búrky, zimné hmly s mrazom) a južným vplyvom (letné horúčavy, zrážkové maximá na jeseň a na jar). Zemepisná oblasť, chránená pred západnými vetrami pohorím Monts du Beaujolais, sa navyše opiera o neveľký vedľajší hrebeň vytvárajúci výhodnú celkovú juhovýchodnú orientáciu svahov. Prvé lúče slnka už od svitania zalievajú a zohrievajú stráne. Keďže je vinič vysadený uprostred svahu, väčšinou ho nezasiahnu jarné mrazy a ranné hmly nad riekou Saônou a jej údolím a úžitok mu prináša maximálne množstvo slnečného svitu a rýchle odvodnenie prípadného nadbytku dažďa.

8.2.   Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Fleurie je starobylá obec. Lokalita s vlastným zdrojom vody poskytovala oddávna priaznivé podmienky na život ľuďom, ktorí sa usadili najskôr v osadách v západnej časti.

Prítomnosť viniča v lokalite Fleurie je zdokumentovaná už v roku 987 v listine o predaji kúska zeme („curtil“) s vinicami, spísanej pre opátstvo Arpayé, ktoré stálo pod dedinou a podliehalo priamo opátstvu v Cluny.

O rozvoj vinohradníctva sa od konca 15. storočia pričinili lyonskí mešťania, ktorí zbohatli vďaka hodvábu a bankovníctvu.

V 18. storočí dovážali obchodníci s burgundskými vínami veľmi cenené vína „Fleurie“ do Paríža a potom s nimi začali postupne obchodovať na severe Francúzska a v Anglicku. Začiatkom 20. storočia sa toto víno predávalo po celom Francúzsku i na zahraničných trhoch, vo Švajčiarsku, v Belgicku a Nemecku.

Vďaka nasadeniu podnikavých rodín z Fleurie otvorilo v roku 1927 svoje brány Vinárske družstvo Fleurie. Pri jeho zrode stála aj rodina Marguerity Chabertovej, ktorá mu istú dobu predsedala a svojou osobnosťou sa zapísala do dejín vína.

Chránené označenie pôvodu „Fleurie“ bolo uznané vyhláškou z roku 1936. Patrí medzi popredné „Crus du Beaujolais“ a najmä švajčiarski obchodníci nakupujú tieto vína za vysoké ceny.

Obec sa otvára turistickému ruchu. V roku 2007 si asi tridsať usadlostí spoločne otvorilo vínnu pivnicu s názvom „La maison de Fleurie“.

Obyvatelia Fleurie sa zasa primkýnajú k Madone, soche Panny Márie, ktorá bdie nad vinohradmi z vrcholku miestnej kaplnky. V priebehu rokov sa stala symbolom obce a vinohradníckej oblasti, na ktorej etiketách a propagačných logách je takmer vždy vyobrazená.

Vinohradnícka oblasť sa zameriava výhradne na výrobu červených vín. Hlavnou odrodou je Gamay N. Na usmernenie jej plodivosti sa používa krátky rez viniča na čapíky s vedením Gobelet.

Väčšinu usadlostí tvoria rodinné podniky. Vystriedali sa v nich, ba i spoločne pracovali viaceré generácie. Jeden podnik obhospodaruje plochu s priemernou výmerou približne 9 hektárov. V roku 2010 mala vinohradnícka oblasť „Fleurie“ rozlohu približne 1 400 hektárov. Víno vyrába 180 výrobcov, jedno vinárske družstvo a zhruba desiatka obchodníkov.

8.3.   Príčinné vzťahy

Vyše tisíc rokov stará historická vinohradnícka oblasť „Fleurie“ postupne formovala svojráznu krajinu, v ktorej patrí viniciam rozhodujúce miesto.

V kopcovitom teréne na žulovom podloží sú vinice usporiadané etážovo v nadmorskej výške od 200 do 450 metrov na miestami veľmi príkrych svahoch so skvelými expozíciami, ktoré prajú produkcii vín s prekrásnymi komplexnými arómami.

Orientácia smerom k rozľahlej nížine Saôny zaisťuje svetelné podmienky podporujúce aktivitu chlorofylu vo viniči, ku ktorej navyše prispieva nadmorská výška a prevládajúca juhovýchodná expozícia, zaručujúce rovnomernú a optimálnu zrelosť hrozna.

Pôdy so žulovým pieskom sú chudobné na živiny, priepustné a sú schopné miernej produkcie. Odroda Gamay N je citlivá na pôdne vlastnosti a zvlášť dobre sa jej darí na málo úrodných pôdach. Víno z nej je ľahké a v bukete má jemné triesloviny.

Výrobcovia vín „Fleurie“ vyvinuli v takýchto špecifických zemepisných podmienkach v priebehu generácií techniky, vďaka ktorým dokážu optimálne využiť potenciál odrody Gamay N.

Ich praktické a odborné znalosti sa v súlade so zvyklosťami odzrkadľujú v používaní krátkeho rezu na čapíky s vedením Gobelet, vysokej hustoty výsadby, pestovateľských postupov obmedzujúcich eróziu pôd, vhodných vinifikačných techník, ktorých cieľom je produkcia suroviny vyznačujúcej sa výraznou farbou a zaručujúcej zároveň jemnosť, ovocný výraz a elegantnosť vín.

Vína „Fleurie“ boli vysoko cenené a široko-ďaleko známe už dávno predtým, ako víno „Beaujolais nouveau“ dobylo svet. Začiatkom 18. storočia ich burgundskí obchodníci s vínami dovážali do Paríža. V 19. storočí rôzni autori, ktorí sa zaoberali francúzskymi vínami a písali o nich, ako Jullien, Guyot či Danguy, vždy radili vína „Fleurie“ medzi jedny z najlepších.

K šíreniu ich dobrej povesti po celom európskom kontinente prispeli švajčiarski a anglickí spotrebitelia, ktorých priťahovala ľubozvučnosť názvu „Fleurie“ pripomínajúceho „fleur“ či „flower“, čo v preklade znamená kvet. Všeobecnú známosť vín potvrdzuje aj vysoká návštevnosť predajných výstav, ktoré sa konajú vo Fleurie každoročne v sobotu a v nedeľu po Sviatku všetkých svätých.

9.   Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu, výrobu a vyzrievanie vín, pozostáva z územia týchto obcí (podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019):

—

departement Côte-d’Or: Agencourt, Aloxe-Corton, Ancey, Arcenant, Argilly, Autricourt, Auxey-Duresses, Baubigny, Beaune, Belan-sur-Ource, Bévy, Bissey-la-Côte, Bligny-lès-Beaune, Boncourt-le-Bois, Bouix, Bouze-lès-Beaune, Brion-sur-Ource, Brochon, Cérilly, Chamboeuf, Chambolle-Musigny, Channay, Charrey-sur-Seine, Chassagne-Montrachet, Châtillon-sur-Seine, Chaumont-le-Bois, Chaux, Chenôve, Chevannes, Chorey-lès-Beaune, Clémencey, Collonges-lès-Bévy, Combertault, Comblanchien, Corcelles-les-Arts, Corcelles-les-Monts, Corgoloin, Cormot-Vauchignon, Corpeau, Couchey, Curley, Curtil-Vergy, Daix, Dijon, Ebaty, Echevronne, Epernay-sous-Gevrey, L’Etang-Vergy, Etrochey, Fixin, Flagey-Echézeaux, Flavignerot, Fleurey-sur-Ouche, Fussey, Gerland, Gevrey-Chambertin, Gilly-lès-Cîteaux, Gomméville, Grancey-sur-Ource, Griselles, Ladoix-Serrigny, Lantenay, Larrey, Levernois, Magny-lès-Villers, Mâlain, Marcenay, Marey-lès-Fussey, Marsannay-la-Côte, Massingy, Mavilly-Mandelot, Meloisey, Merceuil, Messanges, Meuilley, Meursanges, Meursault, Molesme, Montagny-lès-Beaune, Monthelie, Montliot-et-Courcelles, Morey-Saint-Denis, Mosson, Nantoux, Nicey, Noiron-sur-Seine, Nolay, Nuits-Saint-Georges, Obtrée, Pernand-Vergelesses, Perrigny-lès-Dijon, Plombières-lès-Dijon, Poinçon-lès-Larrey, Pommard, Pothières, Premeaux-Prissey, Prusly-sur-Ource, Puligny-Montrachet, Quincey, Reulle-Vergy, La Rochepot, Ruffey-lès-Beaune, Saint-Aubin, Saint-Bernard, Saint-Philibert, Saint-Romain, Sainte-Colombe-sur-Seine, Sainte-Marie-la-Blanche, Santenay, Savigny-lès-Beaune, Segrois, Tailly, Talant, Thoires, Vannaire, Velars-sur-Ouche, Vertault, Vignoles, Villars-Fontaine, Villebichot, Villedieu, Villers-la-Faye, Villers-Patras, Villy-le-Moutier, Vix, Volnay, Vosne-Romanée, Vougeot,

—

departement Rhône: Alix, Anse, L’Arbresle, Les Ardillats, Arnas, Bagnols, Beaujeu, Belleville-en-Beaujolais, Belmont-d’Azergues, Blacé, Le Breuil, Bully, Cercié, Chambost-Allières, Chamelet, Charentay, Charnay, Chasselay, Châtillon, Chazay-d’Azergues, Chénas, Chessy, Chiroubles, Cogny, Corcelles-en-Beaujolais, Dardilly, Denicé, Deux Grosnes (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalej obce Avenas), Dracé, Emeringes, Fleurieux-sur-l’Arbresle, Frontenas, Gleizé, Juliénas, Jullié, Lacenas, Lachassagne, Lancié, Lantignié, Légny, Létra, Limas, Lozanne, Lucenay, Marchampt, Marcy, Moiré, Montmelas-Saint-Sorlin, Morancé, Odenas, Le Perréon, Pommiers, Porte des Pierres Dorées, Quincié-en-Beaujolais, Régnié-Durette, Rivolet, Sain-Bel, Saint-Clément-sur-Valsonne, Saint-Cyr-le-Chatoux, Saint-Didier-sur-Beaujeu, Saint-Etienne-des-Oullières, Saint-Etienne-la-Varenne, Saint-Georges-de-Reneins, Saint-Germain-Nuelles, Saint-Jean-des-Vignes, Saint-Julien, Saint-Just-d’Avray, Saint-Lager, Saint-Romain-de-Popey, Saint-Vérand, Sainte-Paule, Salles-Arbuissonnas-en-Beaujolais, Sarcey, Taponas, Ternand, Theizé, Val d’Oingt, Vaux-en-Beaujolais, Vauxrenard, Vernay, Villefranche-sur-Saône, Ville-sur-Jarnioux, Villié-Morgon, Vindry-sur-Turdine (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalých obcí Dareizé, Les Olmes a Saint-Loup),

—

departement Saône-et-Loire: Aluze, Ameugny, Azé, Barizey, Beaumont-sur-Grosne, Berzé-la-Ville, Berzé-le-Châtel, Bissey-sous-Cruchaud, Bissy-la-Mâconnaise, Bissy-sous-Uxelles, Bissy-sur-Fley, Blanot, Bonnay, Bouzeron, Boyer, Bray, Bresse-sur-Grosne, Burgy, Burnand, Bussières, Buxy, Cersot, Chagny, Chaintré, Chalon-sur-Saône, Chamilly, Champagny-sous-Uxelles, Champforgeuil, Chânes, Change, Chapaize, La Chapelle-de-Bragny, La Chapelle-de-Guinchay, La Chapelle-sous-Brancion, Charbonnières, Chardonnay, La Charmée, Charnay-lès-Mâcon, Charrecey, Chasselas, Chassey-le-Camp, Château, Châtenoy-le-Royal, Chaudenay, Cheilly-lès-Maranges, Chenôves, Chevagny-les-Chevrières, Chissey-lès-Mâcon, Clessé, Cluny, Cormatin, Cortambert, Cortevaix, Couches, Crêches-sur-Saône, Créot, Cruzille, Culles-les-Roches, Curtil-sous-Burnand, Davayé, Demigny, Dennevy, Dezize-lès-Maranges, Donzy-le-Pertuis, Dracy-le-Fort, Dracy-lès-Couches, Epertully, Etrigny, Farges-lès-Chalon, Farges-lès-Mâcon, Flagy, Fleurville, Fley, Fontaines, Fragnes-La-Loyère (len v časti zodpovedajúcej územiu niekdajšej obce La Loyère), Fuissé, Genouilly, Germagny, Givry, Granges, Grevilly, Hurigny, Igé, Jalogny, Jambles, Jugy, Jully-lès-Buxy, Lacrost, Laives, Laizé, Lalheue, Leynes, Lournand, Lugny, Mâcon, Malay, Mancey, Martailly-lès-Brancion, Massilly, Mellecey, Mercurey, Messey-sur-Grosne, Milly-Lamartine, Montagny-lès-Buxy, Montbellet, Montceaux-Ragny, Moroges, Nanton, Ozenay, Paris-l’Hôpital, Péronne, Pierreclos, Plottes, Préty, Prissé, Pruzilly, Remigny, La Roche-Vineuse, Romanèche-Thorins, Rosey, Royer, Rully, Saint-Albain, Saint-Ambreuil, Saint-Amour-Bellevue, Saint-Boil, Saint-Clément-sur-Guye, Saint-Denis-de-Vaux, Saint-Désert, Saint-Gengoux-de-Scissé, Saint-Gengoux-le-National, Saint-Germain-lès-Buxy, Saint-Gervais-sur-Couches, Saint-Gilles, Saint-Jean-de-Trézy, Saint-Jean-de-Vaux, Saint-Léger-sur-Dheune, Saint-Mard-de-Vaux, Saint-Martin-Belle-Roche, Saint-Martin-du-Tartre, Saint-Martin-sous-Montaigu, Saint-Maurice-de-Satonnay, Saint-Maurice-des-Champs, Saint-Maurice-lès-Couches, Saint-Pierre-de-Varennes, Saint-Rémy, Saint-Sernin-du-Plain, Saint-Symphorien-d’Ancelles, Saint-Vallerin, Saint-Vérand, Saint-Ythaire, Saisy, La Salle, Salornay-sur-Guye, Sampigny-lès-Maranges, Sancé, Santilly, Sassangy, Saules, Savigny-sur-Grosne, Sennecey-le-Grand, Senozan, Sercy, Serrières, Sigy-le-Châtel, Sologny, Solutré-Pouilly, Taizé, Tournus, Uchizy, Varennes-lès-Mâcon, Vaux-en-Pré, Vergisson, Vers, Verzé, Le Villars, La Vineuse sur Fregande (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalých obcí Donzy-le-National, Massy a La Vineuse), Vinzelles, Viré,

—

departement Yonne: Aigremont, Annay-sur-Serein, Arcy-sur-Cure, Asquins, Augy, Auxerre, Avallon, Bazarnes, Beine, Bernouil, Béru, Bessy-sur-Cure, Bleigny-le-Carreau, Censy, Chablis, Champlay, Champs-sur-Yonne, Chamvres, La Chapelle-Vaupelteigne, Charentenay, Châtel-Gérard, Chemilly-sur-Serein, Cheney, Chevannes, Chichée, Chitry, Collan, Coulangeron, Coulanges-la-Vineuse, Courgis, Cruzy-le-Châtel, Dannemoine, Deux Rivières, Dyé, Epineuil, Escamps, Escolives-Sainte-Camille, Fleys, Fontenay-près-Chablis, Gy-l’Evêque, Héry, Irancy, Island, Joigny, Jouancy, Junay, Jussy, Lichères-près-Aigremont, Lignorelles, Ligny-le-Châtel, Lucy-sur-Cure, Maligny, Mélisey, Merry-Sec, Migé, Molay, Molosmes, Montigny-la-Resle, Montholon (len časť územia, ktorá zodpovedá územiu bývalých obcí Champvallon, Villiers sur Tholon a Volgré), Mouffy, Moulins-en-Tonnerrois, Nitry, Noyers, Ouanne, Paroy-sur-Tholon, Pasilly, Pierre-Perthuis, Poilly-sur-Serein, Pontigny, Préhy, Quenne, Roffey, Rouvray, Saint-Bris-le-Vineux, Saint-Cyr-les-Colons, Saint-Père, Sainte-Pallaye, Sainte-Vertu, Sarry, Senan, Serrigny, Tharoiseau, Tissey, Tonnerre, Tronchoy, Val-de-Mercy, Vallan, Venouse, Venoy, Vermenton, Vézannes, Vézelay, Vézinnes, Villeneuve-Saint-Salves, Villy, Vincelles, Vincelottes, Viviers, Yrouerre.

Označovanie

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

a)

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu sa môže uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že: — ide o miestny názov zapísaný v katastri, — figuruje v hlásení o úrode. Miestny názov zapísaný v katastri sa uvádza bezprostredne za názvom chráneného označenia pôvodu písmom, ktoré nesmie byť vyššie ani širšie ako písmo tvoriace názov chráneného označenia pôvodu.

b)

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu možno uvádzať názov väčšej zemepisnej jednotky „Vin du Beaujolais“, „Grand Vin du Beaujolais“ alebo „Cru du Beaujolais“. Písmo používané pri uvádzaní tejto väčšej zemepisnej jednotky nesmie byť vyššie ani širšie ako dve tretiny veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-163ce6ee-43f3-40c6-b350-36ff801081a0

---

(1)  Ú. v. ES L 9, 11.1.2019, s. 2.