1.

Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí alebo platformy na ukladanie a zdieľanie súborov, na ktorých používatelia môžu nezákonne sprístupňovať verejnosti chránený obsah, uskutočňuje „verejný prenos“ tohto obsahu iba vtedy, ak nad rámec samotného poskytovania platformy prispieva k tomu, že verejnosť má v rozpore s autorským právom prístup k takému obsahu. Tak je to najmä v prípade, keď tento prevádzkovateľ má konkrétnu vedomosť o nezákonnom sprístupnení chráneného obsahu na svojej platforme a urýchlene ho neodstráni alebo neznemožní k nemu prístup, alebo keď tento prevádzkovateľ, hoci vedel alebo mal vedieť, že vo všeobecnosti používatelia tejto platformy sprístupňujú verejnosti chránený obsah prostredníctvom jeho platformy, nezaviedol primerané technické opatrenia, ktoré možno v jeho situácii očakávať ako od prevádzkovateľa, ktorý je primerane starostlivý, aby dôveryhodne a účinne čelil porušovaniu autorského práva na tejto platforme, alebo tiež, keď sa podieľal na výbere chráneného obsahu, ktorý je nezákonne predmetom verejného prenosu, poskytoval na svojej platforme nástroje osobitne určené na nezákonné zdieľanie takéhoto obsahu alebo vedome podporoval takéto zdieľanie, o čom môže svedčiť okolnosť, že uvedený prevádzkovateľ zaviedol obchodný model podnecujúci používateľov jeho platformy, aby na nej nezákonne uskutočňovali verejný prenos chráneného obsahu.

2.

Článok 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tohto ustanovenia patrí činnosť prevádzkovateľa platformy na zdieľanie videí alebo platformy na ukladanie a zdieľanie súborov, pokiaľ tento prevádzkovateľ nezohráva aktívnu úlohu takej povahy, že by vďaka nej poznal obsah nahrávaný na jeho platformu alebo mal nad ním kontrolu.

Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bol na základe tohto ustanovenia takýto prevádzkovateľ vylúčený z oslobodenia od zodpovednosti stanoveného v tomto článku 14 ods. 1, musí si byť tento prevádzkovateľ vedomý konkrétnych nezákonných činností svojich používateľov týkajúcich sa chráneného obsahu, ktorý bol nahraný na jeho platformu.

3.

Článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby nositeľovi autorského práva mohol byť na základe žiadosti podľa vnútroštátneho práva vydaný súdny príkaz proti sprostredkovateľovi, ktorého službu využila tretia osoba na porušenie jeho práva bez toho, aby o tom tento sprostredkovateľ vedel, v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31, len ak bolo danému sprostredkovateľovi pred začatím súdneho konania formálne oznámené toto porušenie a tento nekonal urýchlene po danom oznámení, aby uvedený obsah odstránil alebo znemožnil k nemu prístup a zabezpečil, aby sa takéto porušenia neopakovali. Vnútroštátnym súdom však prislúcha, aby sa pri uplatňovaní takejto podmienky ubezpečili, že táto podmienka nepovedie k tomu, že účinné ukončenie porušovania práv bude oneskorené tak, že by nositeľovi práv mohla vzniknúť neprimeraná škoda.

1.

Článok 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov uložených vodičom vozidiel za dopravné priestupky.

2.

Ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679, najmä článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 1 písm. e) a článok 10 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá orgánu verejnej moci zodpovednému za register, v ktorom sú zapísané pokutové body uložené vodičom vozidiel za dopravné priestupky, povinnosť sprístupniť tieto údaje verejnosti bez toho, aby osoba, ktorá žiada o prístup, mala povinnosť odôvodniť osobitný záujem na získaní uvedených údajov.

3.

Ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679, najmä článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 1 písm. e) a článok 10 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá oprávňuje orgán verejnej moci zodpovedný za register, v ktorom sú zapísané pokutové body uložené vodičom vozidiel za dopravné priestupky, oznámiť tieto údaje hospodárskym subjektom na účely opakovaného použitia.

4.

Zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby Ústavný súd členského štátu, na ktorý bol podaný návrh na preskúmanie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora vydané v prejudiciálnom konaní ukáže byť nezlučiteľná s právom Únie, rozhodol pri uplatnení zásady právnej istoty, že právne účinky tejto právnej úpravy budú zachované až do dátumu vyhlásenia rozsudku, ktorým s konečnou platnosťou rozhodne o tejto ústavnej sťažnosti.

1.

Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzatvorenej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v súlade so všetkými uplatniteľnými právnymi predpismi vnútroštátneho práva posúdil, či jednak obmedzenie na tri po sebe idúce roky, s výnimkou osobitných podmienok, zamestnávania pracovníkov na dobu určitú na základe zmlúv nazývaných fijos de obra tým istým podnikom na rôznych pracovných miestach v tej istej provincii a jednak poskytovanie odstupného týmto pracovníkom, za predpokladu, že tento vnútroštátny súd konštatuje, že tieto opatrenia sú v skutočnosti prijaté vo vzťahu k uvedeným pracovníkom, predstavujú primerané opatrenia na zabránenie zneužívaniu vyplývajúcemu z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, a prípadne na jeho sankcionovanie, alebo „ekvivalentné zákonné opatrenia“ v zmysle tejto doložky 5 bodu 1. V každom prípade takáto vnútroštátna právna úprava nemôže byť uplatňovaná orgánmi dotknutého členského štátu takým spôsobom, že obnovovanie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú nazývaných fijos de obra sa považuje za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) tejto rámcovej dohody len z dôvodu, že každá z týchto zmlúv sa vo všeobecnosti uzatvára na jeden stavebný projekt, a to bez ohľadu na dĺžku jeho trvania, pokiaľ takáto vnútroštátna právna úprava v praxi nebráni dotknutému zamestnávateľovi takýmto obnovovaním uspokojovať trvalé a dlhodobé potreby v personálnej oblasti.

2.

Článok 3 ods. 1 prvý pododsek smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa pri prevode zamestnancov v rámci verejných zmlúv práva a povinnosti prevádzaného pracovníka, ktoré je nástupnícky podnik povinný dodržiavať, obmedzujú výlučne na práva a povinnosti vyplývajúce z poslednej zmluvy, ktorú tento pracovník uzatvoril s odstupujúcim podnikom, pokiaľ uplatnenie tejto právnej úpravy nebude mať za následok, že uvedený pracovník bude v menej výhodnom postavení iba preto, že došlo k tomuto prevodu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

1.

Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú:

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.

Európska komisia a Španielske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

1.

Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 20. septembra 2019, Venezuela/Rada (T-65/18, EU:T:2019:649), sa zrušuje v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá žaloba Venezuelskej bolívarovskej republiky smerujúca k zrušeniu článkov 2, 3, 6 a 7 nariadenia Rady (EÚ) 2017/2063 z 13. novembra 2017 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele.

2.

Vec sa vracia na ďalšie konanie Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol vo veci samej.

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

1.

Článok 13 ods. 1, článok 14 ods. 9 a článok 18 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ako aj článok 27 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor v spojení s prílohou IV bodom 3 písm. a) tejto smernice, sa majú vykladať v tom zmysle, že manažér infraštruktúry, ktorý je definovaný v článku 3 bode 2 uvedenej smernice, je orgánom príslušným na to, aby v rámci podmienok na používanie vnútroštátnej siete prijal pravidlá uplatniteľné na postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovenom v tomto článku 13 ods. 1, a to aj v prípade výlučného používania určeného elektronického rezervačného systému.

2.

Overenie pravidiel týkajúcich sa postupu podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovených v podmienkach používania siete a vykonané vnútroštátnym regulačným orgánom sa riadi ustanoveniami článku 20 nariadenia č. 913/2010 a tieto ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že regulačný orgán členského štátu nemôže namietať proti týmto pravidlám bez splnenia povinností spolupráce, ktoré vyplývajú z tohto článku 20, a najmä bez konzultácie s regulačnými orgánmi ostatných členských štátov, ktoré sa podieľajú na koridore nákladnej dopravy, aby v čo najväčšej miere dosiahli spoločný prístup.

3.

Článok 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy zavedený výkonnou radou podľa tohto ustanovenia nepredstavuje akt práva Únie.

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

WD znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace s odvolaním a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA).

1.

Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni duálnemu systému organizácie trhu s hazardnými hrami len z toho dôvodu, že reklamné praktiky držiteľa monopolu na lotérie a kasína majú za cieľ podporiť aktívnu účasť na hrách, napríklad tým, že hazardné hry bagatelizujú, vytvoria im pozitívny obraz z dôvodu použitia výnosov na činnosti vo verejnom záujme alebo zvýšia ich príťažlivosť prostredníctvom pútavých reklám, ktoré sľubujú vysoké výhry.

2.

Zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby súd členského štátu neuplatnil ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s článkom 56 ZFEÚ, aj keď súd vyššieho stupňa tohto členského štátu rozhodol, že toto ustanovenie je v súlade s právom Únie.

1.

Súdny dvor Európskej únie zjavne nemá právomoc odpovedať na prvú a druhú prejudiciálnu otázku, ktoré položil Tribunale di Potenza (Súd Potenza, Taliansko).

2.

Tretia prejudiciálna otázka, ktorú položil Tribunale di Potenza (Súd Potenza) je zjavne neprípustná.

1.

Má sa mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania (MSO) zriadený v súlade rozhodnutím Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006 (1) považovať za akt prijatý inštitúciou Európskej únie v zmysle článku 267 ZFEÚ, ktorý môže byť predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora Európskej únie? Patria obsah, povaha a trvanie mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania (MSO) zriadeného v súlade s rozhodnutím Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006 do pôsobnosti Zmluvy o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii podpísanej Rumunskom v Luxemburgu 25. apríla 2005? Sú požiadavky uvedené v správach vypracovaných v rámci MSO pre Rumunsko záväzné?

2.

Možno zásadu nezávislosti sudcov zakotvenú v článku 19 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a v článku 47 Charty základných práv, ako aj, s odkazom na článok 2 ZEÚ, v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že sa týka aj konaní súvisiacich s kariérnym postupom sudcov?

3.

Je uvedená zásada ohrozená v dôsledku zavedenia systému kariérneho postupu na súd vyššej inštancie, ktorého základom je výlučne súhrnné hodnotenie činnosti a správania sa uchádzačov vykonávané komisiou zloženou z predsedu odvolacieho súdu a sudcov, ktorí sú jeho členmi, ktorá popri pravidelnom hodnotení sudcov vykonáva samostatne aj hodnotenie sudcov na účely kariérneho postupu a tiež súdne preskúmanie nimi vyhlásených rozsudkov?

4.

Je zásada nezávislosti sudcov zakotvená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a v článku 47 Charty základných práv, ako aj, s odkazom na článok 2 ZEÚ, v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ohrozená v prípade, že rumunský štát nerešpektuje predvídateľnosť a istotu práva Európskej únie, keďže viac ako 10 rokov akceptoval a implementoval MSO a príslušné správy, pričom následne bez upozornenia zmenil systém kariérneho postupu sudcov, ktorí nemajú riadiacu funkciu, a to v rozpore s odporúčaniami MSO?

—

potvrdil body 24 až 48 napadnutého uznesenia a v celom rozsahu zamietol námietku neprípustnosti podanú Komisiou,

—

vo zvyšnej časti zrušil napadnuté uznesenie,

—

na základe článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie Komisie obsiahnuté v nedatovanom liste doručenom 2. apríla 2018, ktorým sa zamieta spoločná ponuka predložená odvolateľkou na nadväzujúcu štúdiu o postupoch odborov v oblasti nediskriminácie a rozmanitosti na pracovisku (výzva na predkladanie ponúk JUST/2017/RDIS/FW/EQUA/0042; Ú. v. EÚ S S215 z 9.11.2017 – 2017/S 215-446067),

—

uložil Komisiu povinnosť nahradiť ujmu vo výške 1 euro,

—

subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu; a v každom prípade

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a konania pred Všeobecným súdom.

1.

V prípade kladnej odpovede na otázku 1:

2.

3.

Môže sa podnik, ako je Facebook Ireland, ktorý prevádzkuje digitálnu sociálnu sieť financovanú z reklamy a vo svojich Podmienkach služby ponúka prispôsobovanie obsahu a reklamy, bezpečnosť siete, zlepšovanie produktov a konzistentné a plynulé používanie všetkých produktov skupiny, odvolávať na dôvod týkajúci sa nevyhnutnosti na plnenie zmluvy podľa článku 6 ods. 1 písm. b) GDPR alebo na dôvod týkajúci sa oprávnených záujmov podľa článku 6 ods. 1 písm. f) GDPR, ak na tieto účely zhromažďuje údaje z iných služieb skupiny a z externých webových stránok a aplikácií prostredníctvom rozhraní, ktoré sú do nich zabudované, ako sú „Facebook Business Tools“, alebo prostredníctvom súborov cookie alebo podobných technológií ukladania, ktoré sú umiestnené na počítači alebo mobilnom koncovom zariadení používateľa internetu, spája ich s účtom používateľa v sieti Facebook.com a používa ich?

4.

Môžu v takom prípade

5.

Môže byť v takom prípade zhromažďovanie údajov z iných služieb skupiny a z externých webových stránok a aplikácií prostredníctvom rozhraní, ktoré sú do nich zabudované, ako sú „Facebook Business Tools“, alebo prostredníctvom súborov cookie alebo podobných technológií ukladania, ktoré sú umiestnené na počítači alebo mobilnom koncovom zariadení používateľa internetu, ich spájanie s účtom používateľa v sieti Facebook.com a ich používanie alebo používanie už inak zákonne zhromaždených a spojených údajov v konkrétnom prípade, odôvodnené aj podľa článku 6 ods. 1 písm. c), d) a e) GDPR, napríklad na odpovedanie na oprávnenú žiadosť o určité údaje [písmeno c)], na zamedzenie škodlivému správaniu a na podporu bezpečnosti [písmeno d)], na výskum pre blaho spoločnosti a na presadzovanie bezpečnosti, integrity a zabezpečenia [písmeno e)]?

6.

Možno podniku s dominantným postavením na trhu, ako je Facebook Ireland, udeliť účinný súhlas v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2 písm. a) GDPR, ktorý je najmä podľa článku 4 bodu 11 GDPR daný slobodne?

V prípade zápornej odpovede na otázku 1:

7.

V prípade kladnej odpovede na otázku 7 je potrebné odpovedať na otázky 3 až 5, pokiaľ ide o údaje z používania služby skupiny s názvom Instagram.

1.

Je konanie o vydaní predbežného opatrenia, ktoré je na vnútroštátnej úrovni v Rakúsku upravené aj ako konanie na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko), stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS (1), zmenenej smernicou 2014/23/EÚ (2), pričom v tomto konaní možno dosiahnuť napríklad aj dočasný zákaz uzatvárania rámcových dohôd alebo uzatvárania zmlúv o dodávke tovaru, sporom týkajúcim sa občianskej alebo obchodnej veci podľa článku 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (3)? Je také konanie o vydaní predbežného opatrenia podľa predchádzajúcej otázky aspoň občianskou vecou podľa článku 81 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)? Je konanie o vydaní predbežných opatrení podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, konaním o vydaní predbežných opatrení podľa článku 35 nariadenia č. 1215/2012?

2.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, aké je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v určitých postupoch obstarávania, ktoré boli napadnuté, resp. aj časti týkajúce sa určitého postupu obstarávania, aby potom prípadne predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov návrhu na účely dodatočného vymoženia poplatkov, a v prípade nezaplatenia poplatkov pred zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nedoplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím súdny senát príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie vyrubil súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku nároku, ak v (iných) občianskoprávnych veciach v Rakúsku v iných prípadoch, ako napríklad pri žalobách o náhradu škody alebo zdržanie sa konania z dôvodu porušovania predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, nezaplatenie poplatkov nebráni rozhodnutiu o súvisiacom návrhu na vydanie predbežného opatrenia bez ohľadu na existenciu povinnosti zaplatiť súdne poplatky v akejkoľvek výške a nezaplatenie paušálnych poplatkov v zásade tiež nebráni rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežných opatrení podanom na občianskoprávnych súdoch oddelene od žaloby a navyše na porovnanie v Rakúsku nezaplatenie poplatkov za podanie sťažnosti v prípade sťažností proti rozhodnutiam vydaným v správnom konaní alebo aj poplatkov za podanie sťažnosti, resp. opravného prostriedku „Revision“ v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam, ktoré vydali Verwaltungsgerichte (správne súdy), na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd, Rakúsko) alebo Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko) nemá za následok zamietnutie opravného prostriedku z dôvodu nezaplatenia poplatkov a napríklad nemá za následok ani to, že o návrhoch na priznanie odkladného účinku v týchto konaniach o sťažnosti, resp. o opravnom prostriedku „Revision“ možno rozhodnúť len zamietavo?

2.1.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, aké je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, predseda senátu ako samosudca v prípade nezaplatenia paušálnych poplatkov v príslušnej výške musí vydať príkaz na doplatenie poplatkov, a tento samosudca musí zamietnuť návrh na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nezaplatenia poplatkov, ak v iných prípadoch pri občianskoprávnych žalobách v Rakúsku za návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný spolu so žalobou podľa Gerichtsgebührengesetz (zákon o súdnych poplatkoch) popri prvostupňovej žalobe v zásade netreba zaplatiť nijaké ďalšie paušálne súdne poplatky a aj v prípade návrhov na priznanie odkladného účinku, ktoré sa podajú spolu so sťažnosťou proti rozhodnutiu na Verwaltungsgericht (správny súd), s opravným prostriedkom „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) alebo so sťažnosťou na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd) a z funkčného hľadiska majú rovnaký, resp. podobný cieľ týkajúci sa súdnej ochrany ako návrh na vydanie predbežného opatrenia, za tieto vedľajšie návrhy na priznanie odkladného účinku netreba zaplatiť nijaké osobitné poplatky?

3.

Má sa požiadavka podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/24/EÚ (4), aby sa pri najbližšej príležitosti a formou predbežných konaní prijali predbežné opatrenia na účely nápravy údajného porušenia alebo zabránenia ďalšiemu poškodeniu dotknutých záujmov, s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že táto požiadavka bezodkladnosti priznáva subjektívne právo na bezodkladné rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd aj pri netransparentne uskutočnených postupoch obstarávania pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa má zabrániť ďalším nákupom obstarávateľa, aj bez toho, aby to malo význam pre rozhodnutie o veci samej, musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v určitých postupoch obstarávania, ktoré boli, resp. majú byť napadnuté, resp. prípadne aj časti týkajúce sa určitého postupu obstarávania, aby potom prípadne predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov návrhu na účely dodatočného vymoženia poplatkov, a v prípade nezaplatenia poplatkov pred zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nedoplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím súdny senát príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie vyrubil navrhovateľke súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku nároku?

4.

Má sa právo na spravodlivé konanie na súde podľa článku 47 Charty základných práv (5) s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd aj bez toho, aby to malo význam pre rozhodnutie o veci samej, aj pri netransparentne uskutočnených postupoch obstarávania pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa má zabrániť ďalším nákupom obstarávateľa, musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v určitých postupoch obstarávania, ktoré boli napadnuté, resp. aj časti týkajúce sa určitého postupu obstarávania, aby potom prípadne predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov návrhu na účely dodatočného vymoženia poplatkov a v prípade nezaplatenia poplatkov pred zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nedoplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím súdny senát príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie vyrubil navrhovateľke súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku nároku?

5.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých v prípade neuhradenia paušálnych poplatkov za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle smernice 89/665/EHS v platnom znení (už len) súdny senát Verwaltungsgericht (správny súd) ako súdny orgán musí vyrubiť paušálne poplatky (s obmedzenými možnosťami súdnej ochrany pre poplatníka, ktoré z toho vyplývajú), ak sa v iných prípadoch poplatky za podanie žaloby, návrhu na vydanie predbežného opatrenia a opravných prostriedkov v občianskom súdnom konaní vyrubujú v prípade nezaplatenia rozhodnutím podľa Gerichtliches Einbringungsgesetz (zákon o vymáhaní súdnych pohľadávok) a poplatky za podanie opravných prostriedkov podľa správnych predpisov za sťažnosti na Verwaltungsgericht (správny súd), resp. na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd), resp. poplatky za podanie opravného prostriedku „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) v prípade nezaplatenia týchto poplatkov sa spravidla vyrubujú rozhodnutím daňového orgánu, proti ktorému (t. j. proti rozhodnutiu o vyrubení poplatkov) vždy možno podať opravný prostriedok na Verwaltungsgericht (správny súd) a potom zasa opravný prostriedok „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) alebo sťažnosť na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd)?

6.

Má sa článok 1 ods. 1 smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že uzavretie rámcovej dohody s jediným hospodárskym subjektom podľa článku 33 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ je uzavretím zmluvy podľa článku 2a ods. 2 smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ?

6.1.

Má sa slovné spojenie „zákazky na základe tejto rámcovej dohody“, ktoré je uvedené v článku 33 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ, vykladať v tom zmysle, že o zákazku založenú na rámcovej dohode ide v prípade, ak obstarávateľ zadá jednotlivú zákazku výslovne na základe uzavretej rámcovej dohody? Alebo sa má citovaná pasáž „zákazky na základe tejto dohody“ vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa už dosiahlo celkové množstvo plnení podľa rámcovej dohody v zmysle bodu 64 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-216/17 (6), už nejde o zákazku založenú na pôvodne uzavretej rámcovej dohode?

7.

Má sa právo na spravodlivé konanie na súde podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391; ďalej len „Charta“) s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu predpisu, podľa ktorého obstarávateľ označený v spore vo veci verejného obstarávania musí v konaní o vydaní predbežného opatrenia poskytnúť všetky potrebné informácie a predložiť všetky potrebné dokumenty – pričom v opačnom prípade možno vydať rozhodnutie pre zmeškanie v jeho neprospech –, ak členovia štatutárneho orgánu alebo zamestnanci tohto obstarávateľa, ktorí musia poskytnúť tieto informácie za obstarávateľa, sú v dôsledku toho niekedy vystavení riziku, že poskytnutím informácií alebo predložením dokumentov by sa prípadne dokonca sami mohli vystaviť trestnému stíhaniu?

8.

Má sa požiadavka podľa článku 1 ods. 1 smernice Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS) (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, aby sa postupy preskúmania týkajúce sa verejného obstarávania uskutočňovali predovšetkým účinne, aj so zreteľom na právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia priznávajú subjektívne práva a bránia uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ v konaní o vydaní predbežného opatrenia, ktorý sa domáha súdnej ochrany, musí vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť konkrétny postup obstarávania a konkrétne rozhodnutie obstarávateľa, aj keď tento navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho zverejnenia spravidla nebude vedieť, koľko netransparentných postupov obstarávania obstarávateľ uskutočnil a koľko rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

9.

Má sa požiadavka týkajúca sa spravodlivého konania na súde podľa článku 47 Charty s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva subjektívne práva a bráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ v postupe preskúmania, ktorý sa domáha súdnej ochrany, musí vo svojom návrhu na vydanie predbežného [opatrenia] označiť konkrétny postup obstarávania a konkrétne samostatne napadnuteľné a aj napadnuté rozhodnutie obstarávateľa, aj keď tento navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho zverejnenia, ktorý je pre neho netransparentný, spravidla nemôže vedieť, koľko netransparentných postupov obstarávania obstarávateľ uskutočnil a koľko rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

10.

Má sa požiadavka týkajúca sa spravodlivého konania na súde podľa článku 47 Charty s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva subjektívne práva a bráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ v konaní o vydaní predbežného opatrenia, ktorý sa domáha súdnej ochrany, musí zaplatiť paušálne poplatky vo výške, ktorú nedokáže vopred určiť, lebo navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho zverejnenia, ktorý je pre neho netransparentný, spravidla nemôže vedieť, či a prípadne koľko netransparentných postupov obstarávania s akou predpokladanou hodnotou zákazky obstarávateľ uskutočnil a koľko samostatne napadnuteľných rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

1.

Je konanie o vydaní predbežného opatrenia, ktoré je na vnútroštátnej úrovni v Rakúsku upravené aj ako konanie na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko), stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS (1), zmenenej smernicou 2014/23/EÚ (2), pričom v tomto konaní možno dosiahnuť napríklad aj dočasný zákaz uzatvárania rámcových dohôd alebo uzatvárania zmlúv o dodávke tovaru, sporom týkajúcim sa občianskej alebo obchodnej veci podľa článku 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (3)? Je také konanie o vydaní predbežného opatrenia podľa predchádzajúcej otázky aspoň občianskou vecou podľa článku 81 ods. 1 ZFEÚ?

2.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, aké je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v určitých postupoch obstarávania, ktoré boli napadnuté, resp. aj časti týkajúce sa určitého postupu obstarávania, aby potom prípadne predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov návrhu na účely dodatočného vymoženia poplatkov, a v prípade nezaplatenia poplatkov pred zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nedoplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím súdny senát príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie vyrubil súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku nároku, ak v (iných) občianskoprávnych veciach v Rakúsku v iných prípadoch, ako napríklad pri žalobách o náhradu škody alebo zdržanie sa konania z dôvodu porušovania predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, nezaplatenie poplatkov nebráni rozhodnutiu o súvisiacom návrhu na vydanie predbežného opatrenia bez ohľadu na existenciu povinnosti zaplatiť súdne poplatky v akejkoľvek výške a nezaplatenie paušálnych poplatkov v zásade tiež nebráni rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežných opatrení podanom na občianskoprávnych súdoch oddelene od žaloby a navyše na porovnanie v Rakúsku nezaplatenie poplatkov za podanie sťažnosti v prípade sťažností proti rozhodnutiam vydaným v správnom konaní alebo aj poplatkov za podanie sťažnosti, resp. opravného prostriedku „Revision“ v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam, ktoré vydali Verwaltungsgerichte (správne súdy), na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd, Rakúsko) alebo Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko) nemá za následok zamietnutie opravného prostriedku z dôvodu nezaplatenia poplatkov a napríklad nemá za následok ani to, že o návrhoch na priznanie odkladného účinku v týchto konaniach o sťažnosti, resp. o opravnom prostriedku „Revision“ možno rozhodnúť len zamietavo?

2.1.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, aké je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, predseda senátu ako samosudca v prípade nezaplatenia paušálnych poplatkov v príslušnej výške musí vydať príkaz na doplatenie poplatkov, a tento samosudca musí zamietnuť návrh na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nezaplatenia poplatkov, ak v iných prípadoch pri občianskoprávnych žalobách v Rakúsku za návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný spolu so žalobou podľa Gerichtsgebührengesetz (zákon o súdnych poplatkoch) popri prvostupňovej žalobe v zásade netreba zaplatiť nijaké ďalšie paušálne súdne poplatky a aj v prípade návrhov na priznanie odkladného účinku, ktoré sa podajú spolu so sťažnosťou proti rozhodnutiu na Verwaltungsgericht (správny súd), s opravným prostriedkom „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) alebo so sťažnosťou na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd) a z funkčného hľadiska majú rovnaký, resp. podobný cieľ týkajúci sa súdnej ochrany ako návrh na vydanie predbežného opatrenia, za tieto vedľajšie návrhy na priznanie odkladného účinku netreba zaplatiť nijaké osobitné poplatky?

3.

Má sa požiadavka podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS) (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, aby sa pri najbližšej príležitosti a formou predbežných konaní prijali predbežné opatrenia na účely nápravy údajného porušenia alebo zabránenia ďalšiemu poškodeniu dotknutých záujmov, s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že táto požiadavka bezodkladnosti priznáva subjektívne právo na bezodkladné rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd aj pri netransparentne uskutočnených postupoch obstarávania pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa má zabrániť ďalším nákupom obstarávateľa, aj bez toho, aby to malo význam pre rozhodnutie o veci samej, musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v určitých postupoch obstarávania, ktoré boli, resp. majú byť napadnuté, resp. prípadne aj časti týkajúce sa určitého postupu obstarávania, aby potom prípadne predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov návrhu na účely dodatočného vymoženia poplatkov, a v prípade nezaplatenia poplatkov pred zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nedoplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím súdny senát príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie vyrubil navrhovateľke súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku nároku?

4.

Má sa právo na spravodlivé konanie na súde podľa článku 47 Charty základných práv (4) s prihliadnutím na zásadu transparentnosti podľa článku 18 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ (5) a ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd aj bez toho, aby to malo význam pre rozhodnutie o veci samej, aj pri netransparentne uskutočnených postupoch obstarávania pred rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa má zabrániť ďalším nákupom obstarávateľa, musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v určitých postupoch obstarávania, ktoré boli napadnuté, resp. aj časti týkajúce sa určitého postupu obstarávania, aby potom prípadne predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov návrhu na účely dodatočného vymoženia poplatkov a v prípade nezaplatenia poplatkov pred zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nedoplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím súdny senát príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie vyrubil navrhovateľke súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku nároku?

5.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých v prípade neuhradenia paušálnych poplatkov za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle smernice 89/665/EHS v platnom znení (už len) súdny senát Verwaltungsgericht (správny súd) ako súdny orgán musí vyrubiť paušálne poplatky (s obmedzenými možnosťami súdnej ochrany pre poplatníka, ktoré z toho vyplývajú), ak sa v iných prípadoch poplatky za podanie žaloby, návrhu na vydanie predbežného opatrenia a opravných prostriedkov v občianskom súdnom konaní vyrubujú v prípade nezaplatenia rozhodnutím podľa Gerichtliches Einbringungsgesetz (zákon o vymáhaní súdnych pohľadávok) a poplatky za podanie opravných prostriedkov podľa správnych predpisov za sťažnosti na Verwaltungsgericht (správny súd), resp. na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd), resp. poplatky za podanie opravného prostriedku „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) v prípade nezaplatenia týchto poplatkov sa spravidla vyrubujú rozhodnutím daňového orgánu, proti ktorému (t. j. proti rozhodnutiu o vyrubení poplatkov) vždy možno podať opravný prostriedok na Verwaltungsgericht (správny súd) a potom zasa opravný prostriedok „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) alebo sťažnosť na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd)?

6.

Má sa článok 1 ods. 1 smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že uzavretie rámcovej dohody s jediným hospodárskym subjektom podľa článku 33 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ je uzavretím zmluvy podľa článku 2a ods. 2 smernice 89/665/EHS, zmenenej smernicou 2014/23/EÚ?

6.1.

Má sa slovné spojenie „zákazky na základe tejto rámcovej dohody“, ktoré je uvedené v článku 33 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ, vykladať v tom zmysle, že o zákazku založenú na rámcovej dohode ide v prípade, ak obstarávateľ zadá jednotlivú zákazku výslovne na základe uzavretej rámcovej dohody? Alebo sa má citovaná pasáž „zákazky na základe tejto dohody“ vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa už dosiahlo celkové množstvo plnení podľa rámcovej dohody v zmysle bodu 64 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-216/17 (6), už nejde o zákazku založenú na pôvodne uzavretej rámcovej dohode?

7.

Má sa právo na spravodlivé konanie na súde podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391; ďalej len „Charta“) s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu predpisu, podľa ktorého obstarávateľ označený v spore vo veci verejného obstarávania musí v konaní o vydaní predbežného opatrenia poskytnúť všetky potrebné informácie a predložiť všetky potrebné dokumenty – pričom v opačnom prípade možno vydať rozhodnutie pre zmeškanie v jeho neprospech –, ak členovia štatutárneho orgánu alebo zamestnanci tohto obstarávateľa, ktorí musia poskytnúť tieto informácie za obstarávateľa, sú v dôsledku toho niekedy vystavení riziku, že poskytnutím informácií alebo predložením dokumentov by sa prípadne dokonca sami mohli vystaviť trestnému stíhaniu?

8.

Má sa požiadavka podľa článku 1 ods. 1 smernice Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS) (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou 2014/23/EÚ, aby sa postupy preskúmania týkajúce sa verejného obstarávania uskutočňovali predovšetkým účinne, aj so zreteľom na právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia priznávajú subjektívne práva a bránia uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ v konaní o vydaní predbežného opatrenia, ktorý sa domáha súdnej ochrany, musí vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť konkrétny postup obstarávania a konkrétne rozhodnutie obstarávateľa, aj keď tento navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho zverejnenia spravidla nebude vedieť, koľko netransparentných postupov obstarávania obstarávateľ uskutočnil a koľko rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

9.

Má sa požiadavka týkajúca sa spravodlivého konania na súde podľa článku 47 Charty s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva subjektívne práva a bráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ v postupe preskúmania, ktorý sa domáha súdnej ochrany, musí vo svojom návrhu na vydanie predbežného [opatrenia] označiť konkrétny postup obstarávania a konkrétne samostatne napadnuteľné a aj napadnuté rozhodnutie obstarávateľa, aj keď tento navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho zverejnenia, ktorý je pre neho netransparentný, spravidla nemôže vedieť, koľko netransparentných postupov obstarávania obstarávateľ uskutočnil a koľko rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

10.

Má sa požiadavka týkajúca sa spravodlivého konania na súde podľa článku 47 Charty s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva subjektívne práva a bráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ v konaní o vydaní predbežného opatrenia, ktorý sa domáha súdnej ochrany, musí zaplatiť paušálne poplatky vo výške, ktorú nedokáže vopred určiť, lebo navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho zverejnenia, ktorý je pre neho netransparentný, spravidla nemôže vedieť, či a prípadne koľko netransparentných postupov obstarávania s akou predpokladanou hodnotou zákazky obstarávateľ uskutočnil a koľko samostatne napadnuteľných rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

1.

Má sa článok 1 ods. 2 písm. b) smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (1) vykladať v tom zmysle, že nielen vysielacia organizácia, ale aj poskytovateľ satelitného balíčka, ktorý sa zúčastňuje na nedeliteľnom a jednotnom úkone vysielania, vykonáva použitie autorského diela – pre ktoré sa v každom prípade vyžaduje súhlas – iba v tom štáte, v ktorom sa pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem signály prenášajúce program, s dôsledkom, že tým, že sa na úkone vysielania zúčastňuje poskytovateľ satelitného balíčka, nemôže dôjsť k porušeniu autorských práv v štáte príjmu?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Má sa pojem „vysielanie pre verejnosť“ v článku 1 ods. 2 písm. a) a c) smernice Rady 93/83/EHS, ako aj v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (2) vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka zúčastňujúci sa na satelitnom vysielaní pre verejnosť ako ďalší aktér, ktorý podľa svojej predstavy zviaže do jedného balíčka viaceré kódované signály voľne dostupných a platených televíznych programov vo vysokom rozlíšení a takto vytvorený samostatný audiovizuálny produkt ponúka za úhradu svojim zákazníkom, potrebuje osobitné povolenie majiteľa dotknutých práv aj vo vzťahu k chránenému obsahu voľne dostupných televíznych programov obsiahnutému v programovom balíčku, hoci svojim zákazníkom v tomto smere zabezpečuje iba prístup k takým dielam, ktoré sú vo vysielacej oblasti už aj tak – aj keď v horšej kvalite štandardného rozlíšenia – voľne dostupné pre každého?

1.

Vyžaduje priznanie náhrady škody podľa článku 82 nariadenia (EÚ) 2016/679 (1) popri porušení ustanovení všeobecného nariadenia o ochrane údajov aj to, že žalobca utrpel škodu alebo pre priznanie náhrady škody postačuje už samotné porušenie ustanovení všeobecného nariadenia o ochrane údajov?

2.

Existujú pre vymeranie náhrady škody popri zásadách efektivity a ekvivalencie ďalšie pravidlá práva Únie?

3.

Je stanovisko, podľa ktorého je podmienkou pre priznanie nemajetkovej ujmy to, že dôsledok alebo následok porušenia práva má aspoň takú dôležitosť, ktorá presahuje nepríjemnosti vyvolané porušením práva, v súlade s právom Únie?

—

zrušil napadnuté uznesenie,

—

rozhodol, že žaloba v prvom stupni je dôvodná a zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/389 (1) v rozsahu, v akom sa vzťahuje na odvolateľky, a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj konania na Všeobecnom súde.

1.

Ako je definovaný pojem „všeobecná ochrana dočasných agentúrnych pracovníkov“ v článku 5 ods. 3 smernice 2008/104/ES (1), najmä zahŕňa viac ako to, čo vnútroštátne právo a právo Únie kogentne stanovujú ako ochranu pre všetkých zamestnancov?

2.

Ktoré predpoklady a kritériá musia byť splnené na to, aby bolo možné vychádzať z toho, že ustanovenia kolektívnej zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov, ktoré sa odchyľujú od zásady rovnakého zaobchádzania zakotvenej v článku 5 ods. 1 smernice 2008/104/ES, boli dojednané pri dodržaní zásad všeobecnej ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov?

3.

Musí vnútroštátny zákonodarca stanoviť sociálnym partnerom podmienky a kritériá pre dodržanie zásad všeobecnej ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov v zmysle článku 5 ods. 3 smernice 2008/104/ES, keď im poskytne možnosť uzavrieť kolektívne zmluvy, ktoré obsahujú úpravu týkajúcu sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov, ktorá sa odchyľuje od pravidla rovnakého zaobchádzania, a vnútroštátne kolektívne pracovné právo stanovuje požiadavky, na základe ktorých možno očakávať primeranú rovnováhu medzi záujmami strán kolektívnej zmluvy (tzv. záruka správnosti kolektívnych zmlúv)?

4.

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku:

5.

V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku:

Môžu vnútroštátne súdy v prípade ustanovení kolektívnych zmlúv týkajúcich sa pracovným podmienok a podmienok zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov, ktoré sa odchyľujú od zásady rovnakého zaobchádzania podľa článku 5 ods. 3 smernice 2008/104/ES, bez obmedzenia preskúmať tieto kolektívne zmluvy z hľadiska toho, či sa tieto odchýlky realizovali pri dodržaní zásad všeobecnej ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov, alebo článok 28 Charty základných práv a/alebo odkaz na „autonómnosť sociálnych partnerov“ v odôvodnení 19 smernice 2008/104/ES vyžadujú, aby bol zmluvným stranám kolektívnej zmluvy vo vzťahu k dodržaniu zásad všeobecnej ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov poskytnutý priestor na posúdenie, ktorý je súdne preskúmateľný len v obmedzenej miere, a – ak áno – ako ďaleko tento priestor siaha?

1.

Má sa článok 63 ods. 1 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (1) z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES samostatne, ako aj v spojení s rozsahom pôsobnosti zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti v oblasti zadávania verejných zákaziek stanovených právom Únie vykladať v tom zmysle, že ak verejný obstarávateľ zistí, že subjekt, na ktorého kapacitu sa má hospodársky subjekt v úmysle spoliehať, nespĺňa príslušné podmienky výberu, je povinný požiadať hospodársky subjekt, aby tento subjekt nahradil alebo sa má vykladať tak, že verejný obstarávateľ má za týchto okolností možnosť vyžadovať od hospodárskeho subjektu takúto náhradu, ak chce byť tento subjekt vybraný?

2.

Existujú okolnosti, v prípade ktorých verejný obstarávateľ aj v závislosti od priebehu verejného obstarávania, s ohľadom na zásady rovnakého zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti už (viac) nie je povinný resp. nemôže požadovať takúto náhradu?

1.

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa článok 27 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, s prihliadnutím na jeho odôvodnenie 19, vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby osoba, ktorá žiada o medzinárodnú ochranu, v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní úspešne namietala, že odovzdanie nemožno vykonať, pretože lehota na odovzdanie, ktoré bolo už skôr dojednané medzi dvoma členskými štátmi (v tomto prípade Nemecko a Taliansko), už uplynula?

1.

Má sa článok 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 2013 (1)), vykladať v tom zmysle, že plynúca lehota na odovzdanie v zmysle článku 29 ods. 1 a 2 začne plynúť odznova v okamihu, keď cudzinec po tom, ako útekom zmaril svoje odovzdanie jedným členským štátom, v nejakom inom (v tomto prípade v treťom) členskom štáte nanovo požiada o medzinárodnú ochranu?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Má sa článok 27 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, s prihliadnutím na odôvodnenie 19, vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby osoba, ktorá žiada o medzinárodnú ochranu, v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní úspešne namietala, že odovzdanie nemožno vykonať, pretože lehota na odovzdanie, ktoré bolo už skôr dojednané medzi dvoma členskými štátmi (v tomto prípade Francúzsko a Rakúsko), už uplynula, s tým dôsledkom, že lehota, v ktorej ho mohlo odovzdať Holandsko, uplynula?

1.

Pripúšťa výklad článku 45 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1974/2006 (1), ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1698/2005, tézu, že v prípade ako je ten v prejednávanej veci ide o „opatrenie na zlučovanie verejnej pôdy“ alebo „opatrenie na zlučovanie pôdy“, v dôsledku ktorého príjemca nie je schopný ďalej plniť prijaté záväzky?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, oprávňuje skutočnosť, že členský štát neprijal opatrenia nevyhnutné na prispôsobenie záväzkov novej situácii podniku, na to, aby sa nevyžadovalo uhradenie finančných prostriedkov za dobu skutočnej existencie záväzku?

3.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, ako sa má vykladať článok 31 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (2) z 19. januára 2009 pri zohľadnení zisteného skutkového stavu v konaní vo veci samej a akej povahy je lehota podľa článku 75 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 (3) z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 73/2009?

1.

Je článok 55 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (ďalej len „DVSD“) (1), v súlade s článkom 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a platný v rozsahu, v akom umožňuje výnimku zo zákazu dvojitého stíhania, aby zmluvná strana pri ratifikácií, prijatí alebo schválení tohto dohovoru mohla prehlásiť, že nie je viazaná článkom 54 DVSD, keď predmetom rozsudku vynesenom v zahraničí je čin zameraný proti bezpečnosti štátu alebo iným rovnako podstatným záujmom tejto zmluvnej strany?

2.

V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku kladná:

Bránia články 54 a 55 DVSD a články 50 a 52 Charty výkladu prehlásenia prijatého Spolkovou republikou Nemecko pri ratifikácií DVSD v súvislosti s § 129 StGB (Bundesgesetzblatt 1994 II 631), ktorý podávajú nemecké súdy v tom zmysle, že prehlásenie zahŕňa aj také zločinecké skupiny, ako v predmetnom prípade, ktoré sa venujú len majetkovej trestnej činnosti a okrem toho nesledujú žiadne politické, ideologické, náboženské alebo svetonázorové ciele a ani nezákonnými prostriedkami nechcú získať vplyv na politiku, médiá, verejnú správu, súdnictvo alebo ekonomiku?

—

zrušiť napadnutý rozsudok,

—

uložiť Crédit lyonnais povinnosť nahradiť trovy konania.

—

prekročil hranice súdneho preskúmania tým, že nahradil posúdenie ECB vlastným posúdením zložitých ekonomických skutočností, čím porušil štandard stanovený súdmi EÚ v tejto oblasti,

—

porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že neumožnil ECB pochopiť, ako mohlo byť jej posúdenie dvojitej štátnej záruky poskytnutej v rámci regulovaného sporenia chybné,

—

skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené v priebehu konania, tým, že zjavne nesprávne vyložil napadnuté prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie ECB-SSM-2019-FRCAG-39 z 3. mája 2019), ako aj metodiku, ktorú ECB použila a na základe ktorej bola preskúmaná žiadosť o výnimku predložená spoločnosťou Crédit Lyonnais,

—

porušil článok 4 ods. 1 bod 94) nariadenia CRR (1) tým, že do definície rizika nadmerného využívania finančnej páky doplnil kritériá, ktoré v nej nie sú obsiahnuté, a porušil článok 429 ods. 14 nariadenia CRR o vyňatí určitých expozícií z výpočtu ukazovateľa finančnej páky tým, že ECB zbavil voľnej úvahy podľa tohto článku.

1.

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) z 23. júla 2014, ktorým sa zastavilo konanie o uznaní choroby z povolania BZ, sa zrušuje.

2.

Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta.

3.

ECB je povinná nahradiť trovy konania.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

FD je povinný nahradiť trovy konania.

1.

Rozhodnutie Dvora audítorov z 22. mája 2019 o zamietnutí návrhu GW na posudkovú komisiu sa zrušuje.

2.

Dvor audítorov je povinný nahradiť trovy konania.

1.

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) z 28. januára 2019 sa zrušuje v rozsahu, v akom odmieta priznať GY príspevok na domácnosť za rok 2019.

2.

ECB je povinná nahradiť trovy konania.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Pani Joëlle Mélin je povinná nahradiť trovy konania.

1.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

1.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.

O trovách konania sa rozhodne v spore o veci samej.

—

zrušil rozhodnutie Komisie, konkrétne individuálny právny akt „Príkaz na vymáhanie pohľadávky a oznámenie o dlhu“, ktorý vydala Európska komisia, GR pre komunikačné siete, obsah a technológie, ref. ARES(2021)1955613, z 18. marca 2021,

—

vrátil vec Európskej komisii, aby rozhodla o finančných dôsledkoch a príslušných prípustných nákladoch podľa zmluvy o grante „Slovak Safer Internet“, č. SI-2010-SIC-1231002,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod, ktorým navrhuje zrušenie rozhodnutia žalovanej a príkaz na vymáhanie Ref. ARES (2021)1955613 z dôvodu porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmlúv alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa ich uplatňovania, alebo zneužitia právomoci, najmä nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho skutkového posúdenia (porušenie práva na obranu, práva na riadnu správu vecí verejných, porušenie zásad proporcionality, právnej istoty, právneho štátu a legitímnych očakávaní a zákazu retroaktivity, ako aj nesprávne právne posúdenie skutkového stavu a záverov auditu 12-INFS-024 a následného auditu 15-NR01-044).

2.

Druhý žalobný dôvod, ktorým navrhuje, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnené náklady žalobkyni ako pôvodnému príjemcovi a zmluvnej strane dohody o grante č. SI-2010-SIC-123002 – „Slovak Safer Internet“ v súlade s platnou a účinnou dohodou o grante, a to na základe skutočnosti, že žalovaná je vo vzťahu k platnej a účinnej zmluve medzi ňou a žalobkyňou oprávnená riešiť otázky realizácie projektu a finančných prevodov.

3.

Tretí žalobný dôvod, ktorým navrhuje, aby sa žalovanej uložila povinnosť nahradiť trovy a náklady konania. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia a svojvoľný charakter rozhodnutia žalovanej, žalobkyňa navrhuje priznanie náhrady nákladov a výdavkov spojených s konaním pred Všeobecným súdom Európskej únie, ako aj nákladov a výdavkov vynaložených na právnu pomoc pri príprave tejto žaloby.

—

zrušil rozhodnutie z 15. júla 2020 o neobnovení zmluvy žalobkyne,

—

zrušil hodnotiacu správu žalobkyne za rok 2019,

—

v prípade potreby zrušil rozhodnutie z 11. februára 2021 o zamietnutí sťažnosti,

—

priznal žalobkyni nárok na náhradu majetkovej ujmy, ako je vyčíslená v žalobe,

—

priznal žalobkyni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ako je odhadovaná ex aequo et bono na 10 000 eur,

—

zaviazal žalovaného na náhradu všetkých trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že hodnotiaca správa nebola riadne dokončená a správa o obnovení zmluvy (SOZ) sa opierala o nedokončenú hodnotiacu správu.

Žalobkyňa sa domnieva, že hodnotiaca správa za rok 2019 je nezákonná, keďže nebola riadne ukončená odôvodneným rozhodnutím odvolacieho hodnotiteľa. Takisto sa domnieva, že rozhodnutie o neobnovení zmluvy je nezákonné, keďže sa opieralo o hodnotiacu správu za rok 2019, ktorá nebola dokončená.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady nestrannosti, článku 11 služobného poriadku a článku 41 Charty základných práv EÚ.

Podľa rozdelenia úloh a zodpovedností v EIOPA bol výkonný riaditeľ poverený, aby v tomto prípade vystupoval ako odvolací hodnotiteľ a orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (OOUPZ), čo nezabezpečuje nestrannosť procesu hodnotenia za rok 2019, ako aj rozhodnutia o neobnovení zmluvy žalobkyne.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý a povinnosti odôvodnenia, porušení článku 25 služobného poriadku, článku 41 Charty základných práv EÚ a bodov 6.7, 6.9 a 6.10 postupu obnovovania zmlúv EIOPA.

Žalobkyňa sa domnieva, že jej právo byť vypočutá a povinnosť odôvodnenia boli porušené tak v súvislosti s rozhodnutím o neobnovení zmluvy, ako aj s jej hodnotením za rok 2019.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, nedostatku riadneho posúdenia všetkých aspektov danej veci a porušení článku 41 Charty základných práv EÚ, ako aj na porušení článku 4 a článku 6.5 postupu obnovovania zmlúv.

V tejto veci je posúdenie žalovaného nezákonné, je poznačené zjavne nesprávnym posúdením a porušením povinnosti riadnej správy vecí verejných, a to z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé žalobkyňa tvrdí, že žalovaný nezohľadnil ďalšie kritériá uvedené v článku 4 5 postupu obnovovania zmlúv, a najmä predchádzajúce kladné hodnotenia žalobkyne. Po druhé dôvody, ktoré uviedol žalovaný, pokiaľ ide o výkonnosť žalobkyne v rokoch 2019 a 2020, sú zjavne nesprávne a nepodložené.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na diskriminácii na základe pohlavia a rodinnej situácie – porušenie článku 1d služobného poriadku a článkov 21 a 23 Charty základných práv EÚ.

Žalobkyňa sa domnieva, že bola diskriminovaná vzhľadom na dĺžku svojej dovolenky a pracovný režim a že rozhodnutie o neobnovení jej zmluvy je poznačené touto diskrimináciou a je odvetným opatrením.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti.

Podľa povinnosti náležitej starostlivosti musí správny orgán zohľadniť nielen záujem služby, ale aj záujem zamestnanca. K tomu podľa žalobkyne nedošlo.

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie, konkrétne individuálny právny akt „Ukončenie činnosti“ prijatý Európskou komisiou, INEA, č. ARES (2021)1953853, vydaný 30. marca 2021,

—

vrátil vec Európskej komisii a agentúre INEA a považoval vec a dohodu o grante za platné a neukončené v súlade s dohodou o grante č. INEA/CEF/ICT/A2015/1154788 na projekt „Slovak Safer Internet IV“, č. 2015-SK-IA-0038,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod, ktorým navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskej komisie s názvom „Zastavenie konania“ Ref. ARES (2021)1953853 z dôvodu porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmlúv alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa ich uplatňovania, alebo zneužitia právomoci, najmä nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho skutkového posúdenia (porušenie práva na riadnu správu vecí verejných, porušenie zásad proporcionality, právnej istoty, právneho štátu a legitímnych očakávaní, ako aj nesprávne právne posúdenie skutkového stavu a záverov žiadosti o konečnú platbu v rámci projektu 2015-SK-IA-0038 Slovak Safer Internet Centre IV).

2.

Druhý žalobný dôvod, ktorým navrhuje, aby žiadosť o konečnú platbu súvisiacu s projektom „Slovak Safer centre Internet IV“ bola vrátená Komisii a agentúre INEA na posúdenie a uplatnenie kontrolnej právomoci, ako aj plnenia zmluvných povinností vyplývajúcich z dohody o grante č. INEA/CEF/ICT/A2015/1154788 a aby bolo Komisii nariadené vykonať konečnú platbu oprávnených nákladov žalobkyni v súlade s platnou a účinnou dohodou o grante, a to na základe toho, že Komisia má právomoc riešiť otázky týkajúce sa realizácie projektu a finančných prevodov v súlade s platnou a účinnou zmluvou medzi Komisiou a žalobkyňou.

3.

Tretí žalobný dôvod, ktorým navrhuje, aby sa Komisii uložila povinnosť nahradiť trovy a náklady konania. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia a svojvoľný charakter rozhodnutia Komisie, žalobkyňa navrhuje priznanie náhrady nákladov a výdavkov spojených s konaním pred Všeobecným súdom Európskej únie, ako aj nákladov a výdavkov vynaložených na právnu pomoc pri príprave tejto žaloby.

—

zrušil rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu zo 16. marca 2021,

—

zrušil oznámenie o dlhu č. 7010000523 vydané Európskym parlamentom 31. marca 2021,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Parlament postupoval bezdôvodne a nespravodlivo tým, že oneskorene prijal svoje rozhodnutie a nedodržal zásadu, že v správnom konaní sa podľa článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie musí konať v primeranej lehote. Z tohto dôvodu bolo porušené právo žalobcu na obhajobu v dôsledku neskorého začatia konania o vymáhaní pohľadávok, ktoré bolo voči nemu začaté, keďže dĺžka tohto konania ho pripravila o možnosť účinne sa brániť proti uplatneným tvrdeniam a predložiť dôkazy.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu, na ktorom sa zakladá oznámenie o dlhu, bolo ako právny akt, ktorý sa týka žalobcu, prijaté v rozpore so zásadami nestranného a spravodlivého konania, rovnosti zbraní a práva žalobcu na obhajobu:

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení, ktorého sa Parlament dopustil tým, že nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, ktoré potvrdzujú, že skutočnosti, na ktoré sa asistent poslanca odvoláva pred Všeobecným súdom a na základe ktorých bolo začaté konanie o vymáhaní, sú nesprávne (potvrdzujú, že vyšetrovanie bolo začaté bez odôvodnenia) a porušujú povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 41 ods. 2 písm. c) Charty.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Parlament porušil zásadu proporcionality a povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 ZFEÚ a v článku 41 ods. 2 písm. c) Charty v rozsahu, v akom bola suma, ktorá sa má vrátiť, stanovená na 78 838,21 eura. Požadovaná suma na vrátenie nebola v plnom rozsahu odôvodnená, a preto napadnuté rozhodnutie vychádza z toho, že parlamentný asistent nikdy pre žalobcu nepracoval.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že verejne dostupné informácie Parlamentu potvrdzujú, že asistent poslanca vykonával svoju funkciu najneskôr do 15. decembra 2015, z čoho vyplýva, že začatie konania o vrátení finančných prostriedkov bolo neprimerané, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie zrušiť.

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/546 z 29. marca 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz hliníkových výliskov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (1),

—

uložil Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zbraní a riadnej správy vecí verejných, na nesprávnom posúdení a na porušení práva žalobkyne na obhajobu a na zverejnenie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila pri stanovení ujmy a príčinnej súvislosti, pokiaľ ide o použitú metodiku, údaje a postup, ako aj na porušení článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“) (2).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 1 ods. 2 a článku 5 ods. 3 základného nariadenia z dôvodu nesprávneho vymedzenia dotknutého výrobku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 1 ods. 2 a článku 3 základného nariadenia, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o vymedzenie dotknutého výrobku a vyhodnotenie dovozov z dotknutej krajiny na účely analýzy škody a príčinnej súvislosti (Číselný znak KN 7610 90 90).

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia nesprávne vybrala „vhodnú reprezentatívnu“ krajinu.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, pokiaľ ide o právny štatút správy, v ktorej Komisia konštatuje existenciu výrazných deformácií trhu v určitej krajine alebo v určitom odvetví tejto krajiny. Žalobkyňa tvrdí, že bolo porušené nariadenie č. 1/1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (3) a jej základné práva, keďže nemohla získať vyššie uvedenú správu v talianskom jazyku.

—

konštatoval neplatnosť a zrušil zamietavé rozhodnutie Komisie Európskej únie, Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (EMPL), EMPL.B.2/AP/ab; Ref. Ares (2021) zo 14. apríla 2021,

—

uložil Európskej komisii povinnosť vydať zákonné povoľujúce rozhodnutie,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Napadnuté zamietavé rozhodnutie Komisie zo 14. apríla 2021 opomína význam článku 197 ods. 2 písm. c) rozpočtu EÚ (1) v spojení s verejným obstarávaním VP/2020/008 a uplatňuje tieto ustanovenia právne neprípustným spôsobom na Európske zamestnanecké rady. Požiadavka adresovaná Európskym zamestnaneckým radám predkladajúcim žiadosť, aby preukázali svoju stabilitu a finančnú spôsobilosť predložením ich vlastného rozpočtu resp. ročnej účtovnej závierky a bankového účtu, by veľkú väčšiu Európskych zamestnaneckých rád, ktorým vnútroštátna právna úprava preberajúca smernicu 2009/35/ES0 (2) nepriznáva vlastnú právnu subjektivitu, od počiatku vylúčila z poskytnutia podpory.

Uvedené porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie a zjavne odporuje účelu programu podpory.

2.

Keďže obmedzenie okruhu osôb oprávnených predložiť žiadosť sa v rámci verejného obstarávania neuvádza a okrem toho sa výslovne a bez akéhokoľvek obmedzenia vzťahuje okrem iného aj na britské Európske zamestnanecké rady, porušuje takéto obmedzenie aj základnú zásadu transparentnosti EÚ.

3.

Výklad uvedený v zamietavom rozhodnutí a jeho uplatnenie na Európske zamestnanecké rady by navyše viedol k nedovolenému zvýhodneniu podnikov, ktoré boli ako sociálni partneri v rámci verejného obstarávania VP/2020/008 v zásade vyzvané na predloženie vhodných projektov podpory.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 95 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 a článku 27 ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625.

—

zrušil rozhodnutie Rady z 8. marca 2021 týkajúce sa sťažnosti a dodatočnej sťažnosti, ktoré žalobkyňa podala na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev proti vykonávaciemu rozhodnutiu Rady (EÚ) 2020/1117 z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry, a to v rozsahu, v akom bol za európskeho prokurátora Európskej prokuratúry vymenovaný ako dočasný zamestnanec zaradený do platovej triedy AD 13 na neobnoviteľné funkčné obdobie troch rokov od 29. júla 2020 José Eduardo Moreira Alves d’Oliveira Guerra, jeden z troch kandidátov pôvodne navrhnutých Portugalskom (Ú. v. EÚ L 244, 2020, s. 18);

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1117 z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry v rozsah, v akom bol za európskeho prokurátora Európskej prokuratúry vymenovaný ako dočasný zamestnanec zaradený do platovej triedy AD 13 na neobnoviteľné funkčné obdobie troch rokov od 29. júla 2020 José Eduardo Moreira Alves d’Oliveira Guerra;

—

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania;

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení spočívajúcom v tom, že Rada sa domnievala, že nie je „orgánom oprávneným na vymenovanie (OOJ)“ v zmysle článku 1 ods. 1 a 2 služobného poriadku v spojení s článkom 6 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, keď podľa článku 96 ods. 1 nariadenia 2017/1939 menuje európskeho prokurátora.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení pravidiel upravujúcich menovanie európskych prokurátorov a zaručujúcich zásadu nezávislosti Európskej prokuratúry. Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že portugalská vláda listom zaslaným Rade Európskej únie dňa 29. novembra 2019 spochybnila poradie kandidátov vypracované výberovou komisiou podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, pričom týchto kandidátov navrhla samotná vláda, s uvedením iného ňou uprednostňovaného kandidáta, a jeho schválenie Radou, spochybňuje systematiku procesu menovania európskych prokurátorov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavnom omyle vo východiskách rozhodnutia. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že list z 29. novembra 2019 zaslaný portugalskou vládou Rade obsahoval závažné omyly, ktoré napokon priznáva samotná vláda. Uvedené omyly spočívali v označení kandidáta uprednostňovaného portugalskou vládou ako „námestníka najvyššieho prokurátora Josého Guerry“ a to na šiestich miestach, a vo vyhlásení, že uvedený prokurátor viedol vyšetrovanie a vznášal obžalobu vo významnom procese vo veci trestných činnou proti finančným záujmom Európskej únie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Žalobkyňa tvrdí, že ciele, za účelom dosiahnutia ktorých boli Rade Európskej únie zverené právomoci pri výbere a menovaní európskych prokurátorov, spočívajú v zaručení nezávislosti inštitúcie a vo vymenovaní najkvalifikovanejších kandidátov z jednotlivých členských štátov, ktorí poskytujú všetky záruky nezávislosti nevyhnutné k výkonu funkcie európskeho prokurátora.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu veci verejných. Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ sa Rada odchýlila od správy výberovej komisie a od poradia založeného na výsledku posúdenia touto komisiou, znamená všeobecné odôvodnenie spočívajúce v obyčajnom odkaze na „odlišné… posúdenie zásluh týchto kandidátov, ktoré bolo uskutočnené príslušnými prípravnými orgánmi Rady“, to isté čo úplná neexistencia odôvodnenia, ktorá žalobkyni znemožňuje oboznámiť sa s dôvodmi jej nevymenovania.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Žalobkyňa tvrdí, že Rada vykonaním „odlišného posúdenia zásluh týchto kandidátov, ktoré bolo vykonané príslušnými prípravnými orgánmi Rady“, pokiaľ sa dotýka žalobkyne, porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu v akom ide o služby, pre ktoré bol zápis odmietnutý,

—

zrušil rozhodnutie prieskumového oddelenia zo 17. apríla 2020 v konaní o prihláške č. 17 975 929 v rozsahu v akom ide o služby, pre ktoré bol zápis odmietnutý,

—

vrátil vec EUIPO, aby EUIPO mohol rozhodnutie meritórne zmeniť a zapísať ochrannú známku Európskej únie č. 17 975 929 pre všetky služby, na ktoré sa vzťahuje,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania pred prieskumovým oddelením, konania pred odvolacím senátom a pred Všeobecným súdom.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

v dôsledku toho vo veci samej rozhodol v prospech zápisu ochrannej známky Európskej únie č. 2 756 740,

—

uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania pred EUIPO.

—

Porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

nesprávne posúdenie dôkazov predložených žalobcom o nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti označenia z dôvodu jeho používania.

—

zrušil rozhodnutie z 9. marca 2020, ako aj rozhodnutie o preskúmaní vydané Výberovou komisiou Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 19. augusta 2020 týkajúceho sa výberového konania EPSO/AD/371/19 (AD7) – 6 – Vedeckí výskumní pracovníci, o nezaradení mena žalobkyne do rezervného zoznamu pracovníkov,

—

v potrebnom rozsahu zrušil rozhodnutie, ktorým sa zamieta sťažnosť z 15. marca 2021,

—

nariadil predloženie testov a výsledkov jednotlivých testov výberového konania týkajúcich sa žalobkyne, ako aj výsledkov ďalšieho kola výberového konania na účely vecného posúdenia výsledkov, ktoré súviseli s jednotlivými nedostatkami a významným dôsledkami stresu, ktorý vyplynul zo zistených nedostatkov v súlade s článkom 91 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvá časť založená na prítomnosti technických nedostatkov pri organizácií skúšok v rámci výberového konania EPSO/AD/371/19 (AD7) – 6 – Vedeckí výskumní pracovníci, ako nedostatkov uznaných administratívou, ktoré vyvolali u žalobkyne zvýšenú úroveň stresu v priebehu skúšok.

2.

Druhá časť založená na nedostatku odbornej starostlivosti zo strany administratívy a jej nedostatočnej reakcie s cieľom napraviť uvedené nedostatky.

3.

Tretia časť založená na nezohľadnení pochybení pri posudzovaní výkonu žalobkyne a neprijatí postupov, ktorými by sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie s účastníkmi.

4.

Štvrtá časť založená na zjavne nesprávnom posúdení výkonu žalobkyne.

—

zrušil rozhodnutie SRB zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií na rok 2021 (SRB/ES/2021/22), vrátane jeho príloh, a to v každom prípade v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie, ako aj jeho prílohy týka sumy, ktorú má žalobkyňa zaplatiť,

—

prerušil konanie na základe článku 69 písm. c) alebo d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu dovtedy, kým bude s konečnou platnosťou rozhodnuté v (spojených) veciach C-584/20 P (1) a C-621/20 P (2), C-663/20 P (3) a C-664/20 P (4), keďže tieto konania, ktoré prebiehajú už určitý čas, sa z veľkej časti týkajú tých istých právnych otázok,

—

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení podstatných náležitostí z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo v plnom rozsahu oznámené žalobkyni.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení podstatných náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na nesplnení podstatných náležitostí z dôvodu nevypočutia žalobkyne a nedodržania jej práva byť vypočutý.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na nezákonnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 (5) ako oprávneného základu na prijatie napadnutého rozhodnutia alebo nezákonnosti spôsobu úpravy na základe rizikového profilu stanoveného v tomto nariadení.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na nezákonnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (6) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (7) ako oprávnených základov na prijatie delegovaného nariadenia 2015/63 a teda napadnutého rozhodnutia.

—

zrušil rozhodnutie SRB zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií na rok 2021 (SRB/ES/2021/22), vrátane jeho príloh, a to v každom prípade v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie, ako aj jeho prílohy týka sumy, ktorú má žalobkyňa zaplatiť,

—

prerušil konanie na základe článku 69 písm. c) alebo d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu dovtedy, kým bude s konečnou platnosťou rozhodnuté v (spojených) veciach C-584/20 P (1) a C-621/20 P (2), C-663/20 P (3) a C-664/20 P (4), keďže tieto konania, ktoré prebiehajú už určitý čas, sa z veľkej časti týkajú tých istých právnych otázok,

—

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

—

zrušil rozhodnutie o výmaze výmazového oddelenia č. 22964C zo 4. decembra 2019, ako aj rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 20. apríla 2021 o potvrdení uvedeného rozhodnutia vrátane nároku na náhradu trov konania a návrhu na výmaz odporkyne v odvolacom konaní,

—

subsidiárne, zrušil rozhodnutie o výmaze výmazového oddelenia č. 22964C zo 4. decembra 2019, ako aj rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 20. apríla 2021 o potvrdení uvedeného rozhodnutia vrátane nároku na náhradu trov konania a návrhu na výmaz odporkyne v odvolacom konaní, v akom sa týkajú vozidiel a častí vozidiel zahrnutých do triedy 12, konkrétne poľnohospodárskych vozidiel a častí takýchto vozidiel,

—

ešte subsidiárnejšie, zrušil rozhodnutie o výmaze výmazového oddelenia č. 22964C zo 4. decembra 2019, ako aj rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 20. apríla 2021 o potvrdení uvedeného rozhodnutia vrátane nároku na náhradu trov konania a návrhu na výmaz odporkyne v odvolacom konaní v rozsahu, v akom sa týkajú vozidiel a častí vozidiel zahrnutých do triedy 12, konkrétne bicyklov a dvojkolesových vozidiel a častí takýchto vozidiel.

—

porušenie článku 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 95 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil rozhodnutie SRB zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií na rok 2021 (SRB/ES/2021/22) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

prerušil konanie na základe článku 69 písm. c) alebo d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu dovtedy, kým bude s konečnou platnosťou rozhodnuté vo veciach T-413/18 (1), T-481/19 (2), T-339/20 (3), T-424/20 (4) a C-664/20 P (5), alebo dovtedy, kým nebudú ukončené tieto konania akýmkoľvek iným spôsobom,

—

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (6) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/81 (7) a Zmluvy o FEÚ v rozsahu, v akom bola definovaná ako subjekt povinný platiť príspevky do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len „fond“).

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 41 ods. 2 písm. c) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), pretože spôsob výpočtu neumožňuje v plnom rozsahu odôvodniť výpočet príspevkov. Delegované nariadenie 2015/63 je sčasti neplatné.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení článkov 16 a 20 Charty, pretože z dôvodu osobitnej situácie žalobkyne napadnuté rozhodnutie porušuje všeobecnú zásadu rovnosti, ako aj základné právo na slobodu podnikania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na nesplnení podstatných náležitostí a pravdepodobne článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81, pretože nie je isté, či bolo napadnuté rozhodnutie autentifikované. Okrem toho SRB dostatočne neposúdila skutkový stav, nevypočula žalobkyňu pred prijatím napadnutého rozhodnutia a toto rozhodnutie dostatočne neodôvodnila.

5.

Piaty žalobný dôvod, ktorý je uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014v rozsahu, v akom cieľová úroveň bola stanovená na veľmi vysokú sumu, pretože SRB nemohla stanoviť túto sumu na viac ako 55 miliárd eur.

6.

Šiesty žalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59, pretože SRB mala v rámci výpočtu výšky príspevku vylúčiť pasíva bez rizík relevantných pasív.

7.

Siedmy žalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia 2015/63, pretože SRB nesprávne vypočítala príspevky žalobkyne, keď zohľadnila brutto hodnotu je zmlúv o derivovaných nástrojoch.

8.

Ôsmy žalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63, pretože SRB nesprávne dospela k záveru, že žalobkyňa je inštitúcia v reštrukturalizácii.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom bola zamietnutá prihláška,

—

zmenil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že sa vyhovie odvolaniu proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka v súvislosti s výrobkami triedy 16 zahrnutými v prihláške, a,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v konaní pred Všeobecným súdom a EUIPO,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v konaní pred Všeobecným súdom.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 165 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1001, ako aj článku 36 ods. 1 písm. g) a ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625.