Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový príbeh pre Európu – Uznesenie o Konferencii o budúcnosti Európy

(2021/C 286/01)

Spravodajcovia:

Stefano MALLIA (skupina I) Oliver RÖPKE (skupina II) Séamus BOLAND (skupina III)

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom plenárnom zasadnutí 27. a 28. apríla 2021 (schôdza z 27. apríla) prijal 226 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce uznesenie.

1.1.

Konferencia o budúcnosti Európy (ďalej len „konferencia“) dáva Európe jedinečnú príležitosť opätovne sa spojiť s európskymi občanmi a zapojiť ich, a to aj prostredníctvom aktérov občianskej spoločnosti, a dať im tak zmysluplnú možnosť vyjadriť sa k ich spoločnej budúcnosti. Je čas uskutočniť záväzok článku 11 Zmluvy o Európskej únii poskytnúť občanom a zastupiteľským združeniam príležitosť vyjadriť a verejne si vymieňať názory vo všetkých oblastiach činnosti Únie, a udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je presvedčený, že úspech konferencie bude závisieť aj od schopnosti načrtnúť nový príbeh pre Európu založený na realite každodenného života, ktorý by si európski občania dokázali osvojiť. Takýto príbeh potrebuje viac ako len zoznam úspechov; musí byť konkrétnym racionálnym a emocionálnym prepojením medzi EÚ a jej občanmi. Strategické témy by sa mali posudzovať spoločne, aby sa zabránilo vzniku Európy, kde si každý vyberie len to, čo chce. Cieľom je znovu objaviť a obnoviť veľmi potrebný zmysel spoločenstva založený na spoločných hodnotách, ktorý by dokázal podnietiť novú európsku dynamiku s cieľom čeliť súčasným a budúcim výzvam.

1.3.

EHSV je úzko prepojený so všetkými oblasťami života (zamestnávatelia, odborové zväzy, občianska spoločnosť ako celok) vo všetkých členských štátoch; ako taký má najlepšie možnosti účinne zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť, keďže na to má príslušné siete. To je jeho nesporné know-how a dôvod existencie. Hlavnú rolu bude v tejto súvislosti zohrávať stála účasť EHSV na celom procese konferencie vrátane pôsobenia vo výkonnej rade.

1.4.

EHSV musí byť neoddeliteľnou súčasťou riadenia konferencie; je odhodlaný poskytnúť vážne a jasné návrhy vychádzajúce zo jeho príbehu a vízie pre EÚ ďalších desaťročí. Výbor pripomína svoje pevné presvedčenie, že výsledkom konferencie musia byť návrhy a riešenia, ktoré skutočne hmatateľne niečo pre občanov EÚ zmenia. Preto je zásadne dôležité, aby konferencia priniesla konkrétny a merateľný pokrok a neviedla nielen k nezáväzným diskusiám s občanmi, ktoré nikam nepovedú. Návrh podpredsedu Komisie Šefčoviča zahrnúť závery konferencie do pracovného programu Komisie na rok 2022 predstavuje teda ako taký krok správnym smerom. Toto je zásadný prvok, ktorý podporí dôveryhodnosť a ambície celého tohto politického procesu.

1.5.

Riadenie konferencie by malo vymedziť rozsah a účel zapojenia občanov a občianskej spoločnosti, ktoré by sa mali stanoviť hneď na úvod. Znalosť cieľov nástrojov účasti môže pomôcť aj pri zosúladení cieľov s dostupnými prostriedkami, a to tak z hľadiska návrhu procesu, ako aj rozpočtu. Riadenie bude určite musieť využiť rôzne formáty a metódy zapojenia, v závislosti od fázy a úrovne v akomkoľvek momente, a nájsť spôsoby, ako osloviť tých Európanov, ktorí nemajú motiváciu zapojiť sa. Príspevky občanov a občianskej spoločnosti by si mali politici a inštitúcie vziať za svoje, alebo by sa mali odraziť v rozhodnutiach, inak sa pravdepodobne dôvera rýchlo stratí. Je potrebné zabrániť príliš veľkým očakávaniam. Mechanizmus spätnej väzby zabezpečí, aby sa názory vyjadrené na podujatiach konferencie premietli do konkrétnych odporúčaní pre budúce opatrenia EÚ.

1.6.

Krátky časový rámec konferencie obmedzuje všetkých účastníkov. Mala by sa preto chápať ako začiatok sústavného procesu v záujme väčšieho zapojenia európskych občanov na základe tejto úvodnej fázy. Táto príležitosť by sa mala využiť na zmenu paradigmy a úrovne ambícií vo všetkých oblastiach politiky vrátane hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky.

1.7.

Je potrebné nadviazať na rokovania v rámci konferencie a všetci aktéri k nim musia pristupovať bez predsudkov, bez toho, aby už mali vytvorený záverov o ďalších krokoch, a neodmietať vopred žiadnu možnosť. V tejto súvislosti boli v minulých rokoch vytvorené niektoré iniciatívy a nástroje EÚ, ktoré je teraz potrebné zaviesť do praxe. Malo by sa podporovať pravidelné monitorovanie vykonávania, ako aj aktualizácia pokroku dosiahnutého na úrovni EÚ, pokiaľ ide o prijaté opatrenia a dostupné nástroje.

2.   Nový príbeh pre Európu – Európa: skvelé miesto pre život a prosperitu

2.1.

EHSV so zreteľom na tieto okolnosti navrhuje Nový príbeh pre Európu, ktorý prepája dávnu a nie tak dávnu minulosť Európy so súčasnosťou, a prináša víziu budúcnosti založenej na spolupráci naprieč hranicami, posilnení prepojení medzi Európanmi, a založenej na hodnotách solidarity, sociálnej spravodlivosti, medzigeneračnej spolupráce, rodovej rovnosti, udržateľnej prosperity a spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie. Je nevyhnutné posilniť verejnú podporu týchto hodnôt s cieľom prehodnotiť naše modely rastu a riadenia smerom k udržateľnosti, vytvoriť spoločnosť, v ktorej je väčšia rovnosť, a dostať organizácie občianskej spoločnosti do centra tejto rekonštrukcie a obnovy. Európa, ktorú naši občania potrebujú: — uznáva, že občianska spoločnosť je strážcom spoločných záujmov a je neoddeliteľnou súčasťou hľadania riešení spoločných výziev pre Európu; — zameriava sa na spravodlivú a udržateľnú obnovu po kríze COVID-19, obnovu, ktorá otvára cestu inkluzívnejšej spoločnosti a buduje dlhodobú konkurencieschopnosť, pričom plne zohľadňuje vzájomne prepojené sociálne, hospodárske, demokratické, demografické a klimatické krízy v členských štátoch EÚ, potrebu zelenej a digitálnej transformácie, ako aj dlhodobejšie štrukturálne zmeny, ktoré vyvolala pandémia. Je potrebné plne podporovať hospodárstvo Európy, aby získalo stratenú pôdu pod nohami a pritom zohľadniť potrebu konvergencie smerom nahor, väčšej súdržnosti, sociálnej ochrany, posilnenia investícií do verejných služieb, cieľov udržateľného rozvoja a znižovania chudoby; — podporuje hospodársku a sociálnu obnovu, podnikanie, spravodlivú transformáciu, vytváranie kvalitných pracovných miest, získavanie vzdelania a zručností, inovácie, infraštruktúrne a sociálne investície, dekarbonizáciu, digitalizáciu, dokončenie jednotného trhu a hospodársku a menovú integráciu; — chráni všetkých svojich občanov vrátane tých najviac marginalizovaných, ochraňuje ich zdravie a bezpečnosť a dobré životné podmienky, životné prostredie a biodiverzitu; — rešpektuje a podporuje rozmanitosť, rodovú rovnosť, základné práva, demokraciu, sociálny dialóg a inkluzívne riadenie; a — podporuje mier, bezpečnosť a pokrok vo svete prostredníctvom multilateralizmu, podpory demokracie a právneho štátu, ľudských práv, sociálneho dialógu, cieľov udržateľného rozvoja, diplomacie a otvoreného, spravodlivého a udržateľného obchodu.

2.2.

EHSV jednomyseľne uznáva, že dvojitá transformácia, ekologická a digitálna, majú mimoriadny význam aj pre posilnenie udržateľnej konkurencieschopnosti, solidarity a odolnosti Európy pri riešení budúcich kríz. Pandémia COVID-19 je najhoršou krízou, akej EÚ čelí od svojho vzniku. Pandémia jasne ukázala, že EÚ musí byť schopná poskytovať rozhodne a konzistentne reagovať s cieľom zlepšiť politický, zdravotný, hospodársky a sociálny rozmer EÚ. Táto konferencia je pre EÚ jedinečnou príležitosťou dosiahnuť to. Vplyv pandémie COVID-19 na našich občanov, spoločnosti a hospodárstva zdôraznil, že je potrebný spoločný európsky prístup. Pandémia ukázala, že existujú dobré dôvody konať spoločne, ale odhalila aj slabiny v spôsobe, akým Európa rieši takéto zásadné výzvy. Vo čase neustálej krízy bude EÚ musieť posilniť svoje kapacity v záujme riešenia kríz, aby priniesla výsledky, ktoré si európski občania prajú a zaslúžia.

2.3.

Táto kríza tiež jasne ukázala, že EÚ by mala vynakladať väčšie úsilie na zabezpečenie riadnej ochrany podnikov, pracovníkov, ako aj osôb, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pred vplyvom aktuálnych a budúcich výziev. Pandémia COVID-19 tiež zdôraznila, že je potrebné podporovať udržateľnú hospodársku súťaž a zvýšiť investície do zdravotníckych, opatrovateľských, vzdelávacích a sociálnych služieb v celej EÚ. Kľúčové bude prehĺbiť zdravotnú koordináciu na úrovni EÚ, lepšie riešiť cezhraničné hrozby v oblasti zdravia a posilniť zdravotnícke systémy v EÚ.

2.4.

EÚ sa môže spoliehať na svoje hlavné silné stránky, ako je jej vnútorný trh, ktorý je jedným z najväčších trhov na svete, súbor základných nespochybniteľných hodnôt (1), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou európskej spoločnosti a demokracie, a solidaritu, ktorú dokazuje ambiciózny Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý si vyžaduje účinné vykonávanie národných plánov obnovy. Konečným cieľom EÚ musí byť posilnenie nášho hospodárskeho modelu sociálneho trhu, ktorý v sebe zlučuje udržateľné, konkurencieschopné a dobre vytvorené sociálne politiky. Z toho vyplýva, že dosiahnutie Európskej zelenej dohody, ktorú EHSV víta od jej úplného začiatku, je cesta správnym smerom. Zelená dohoda je novou európskou stratégiou rastu, ktorej ťažiskom sú prosperita, udržateľnosť a sociálna spravodlivosť. Pre prosperitu Európy bude kľúčové, aby dokázala uskutočniť spravodlivý prechod na klimaticky neutrálny spôsob života, podporiť kvalitné pracovné miesta a propagovať udržateľné podnikanie a inovácie vrátane obehového hospodárstva a sociálneho hospodárstva.

2.5.

EÚ však čelí veľkým výzvam: pandémia ešte viac prehĺbi nerovnosti v rámci každého štátu aj medzi nimi. Preto je potrebné sledovať dvojaký cieľ: je potrebné ďalej posilniť udržateľnú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podnikov všetkých veľkostí, najmä MSP, a zároveň by si Európa mala osvojiť ambicióznejší a konkrétny sociálny rozmer, v rámci ktorého sa na nikoho nezabúda.

2.6.

Ak chce EÚ chrániť svoje hodnoty a naplniť svoje priority, musí tiež zaujať pozitívny postoj v medzinárodnej hospodárskej sfére. Vo svete, ktorý sa vyznačuje silnou konkurenciou a napätím, a to nielen na hospodárskej, ale aj na politickej úrovni, sa EÚ musí stať globálnym aktérom, ktorý dokáže účinnejšie chrániť svoje záujmy a hodnoty. Dosiahnutie určitej úrovne otvorenej strategickej autonómie v záujme zachovania kapacity EÚ konať v zásadných hospodárskych oblastiach musí byť vyvážené ochotou spolupracovať v záujme vytvárania vyspelých riešení spoločných výziev, ako je zmena klímy, a v záujme posilnenia multilaterálneho systému založeného na pravidlách.

2.7.

Pandémia poukázala na význam silných a odolných európskych priemyselných základov. Európa musí mať ambicióznu priemyselnú politiku, ktorá je hnacou silou dvojakej transformácie – digitalizácie a udržateľnosti – a pritom posilňuje celosvetovú konkurencieschopnosť Európy. Nová priemyselná politika musí byť schopná s využitím škály rôznych politík (vrátane obchodu, zručností, investícií, výskumu a energetiky) neustále predvídať budúce kľúčové hospodárske odvetvia, vytvárať rámcové podmienky vrátane profilov potrebných zručností, ktoré európskemu priemyslu umožnia zostať celosvetovo na vedúcich pozíciách, pokiaľ ide o technológie a inovácie, a vytvárať vysoko kvalitné pracovné miesta a udržateľný rast pre Európu. Dosiahnutie konkurencieschopnosti, udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti zároveň ochráni sociálno-hospodársky model Európy pre budúcnosť.

2.8.

Je mimoriadne dôležité, aby EÚ využila túto príležitosť na modernizáciu a transformáciu svojich priemyselných odvetví a ich dodávateľských reťazcov, aby boli aj naďalej konkurencieschopné vo svete nižších emisií. Riešenie výziev spojených s dlhodobou transformáciou si vyžaduje predvídanie zmien a aktívne riadenie transformácie zo strany tvorcov politík, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a kľúčových zainteresovaných strán v týchto krajinách a regiónoch. Sociálny dialóg, informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov a organizácií, ktoré ich zastupujú, zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení transformácie progresívnym spôsobom. To bude zásadný význam, keďže Európa môže uspieť len vtedy, ak budú stredobodom obnovy a budúcich politík tak podniky, ako aj pracovníci. Konkurencieschopnosť a inkluzívnosť musia ísť ruka v ruke: práve členské štáty s najlepšími hospodárskymi výsledkami majú aj najvyššiu sociálnu úroveň.

3.   Úloha EHSV

3.1.

Posilňovanie vlastnej úlohy EHSV si vyžaduje dokázať, že má ako poradný orgán opodstatnenie a je prínosom vďaka svojej jedinečnej úlohy, ktorou je preklenúť rozdiely 1. medzi tvorcami politiky a občianskou spoločnosťou; 2. medzi jednotlivými aktérmi občianskej spoločnosti; 3. a medzi aktérmi na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Predovšetkým však vytvoriť nadnárodnú diskusiu, ktorá vzájomne prepojí európske diskusie na úrovni členských štátov.

3.2.

Postoj EHSV by mal byť výsledkom skutočnej diskusie počnúc vstupom od aktérov občianskej spoločnosti, a vytvorené zdola nahor. Toto je jediný prístup, ktorý zaručí zohľadnenie všetkých názorov a prinesie jasné a efektívne výsledky.

3.3.

Nadviazať spoluprácu s Výborom regiónov (VR) a organizovať spoločne misie „Going local“, pričom sa budú v plnej miere rešpektovať odlišné, ale doplnkové oblasti pôsobnosti týchto dvoch inštitúcií.

3.4.

EHSV by mal prostredníctvom svojich členov na plenárnej schôdzi konferencie a prostredníctvom svojich pozorovateľov vo výkonnej rade vystupovať ako inštitucionálny sprostredkovateľ medzi konferenciou a vnútroštátnymi organizáciami, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť.

3.5.

EHSV má skupinu ad hoc. Skupina ad hoc rozhodla o pláne s týmito cieľmi: — zlepšiť spôsoby zapojenia a oslovenia aktérov občianskej spoločnosti, najmä vďaka interakcii a mobilizácii miestnej základne jednotlivých členov EHSV; — rozšíriť a posilniť úlohu a vplyv EHSV; — poskytovať štruktúrovaný vstup od občianskej spoločnosti k tvorbe politiky EÚ predkladaním príslušných návrhov Rade, Európskemu parlamentu a Európskej komisii zameraných na to, ako zlepšiť fungovanie EÚ a prácu EHSV na legislatívnom procese.

3.6.

spätne informovať o diskusiách a dialógoch v členských štátoch a v rámci konferencie na plenárnych zasadnutiach EHSV s účasťou poslancov Európskeho parlamentu, členov VR, komisárov a ministrov Rady.

4.   Závery

Budúcnosť, akú chceme: vedúca úloha občianskej spoločnosti

4.1.

EHSV je presvedčený, že Európska únia potrebuje silný spoločný príbeh. V tomto zmysle je potrebné považovať Európu za: 1. strážcu spoločných základných hodnôt, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát; 2. globálneho propagátora udržateľnosti, otvoreného a spravodlivého obchodu a multilateralizmu; 3. priestor bez vnútorných hraníc, kde sa môže rozvíjať jedinečný hospodársky a sociálny model založený na spravodlivej hospodárskej súťaži a solidarite a 4. hnaciu silu udržateľnej prosperity, ktorej stredobodom je silná európska občianska spoločnosť.

4.2.

Konferencia o budúcnosti Európy by mala umožniť trvalejšiu zmenu v EÚ, ktorej súčasťou bude aj rozsiahlejšie a zmysluplnejšie zapojenie občanov a organizovanej občianskej spoločnosti do európskej verejnej sféry. Prvým krokom v rámci tohto procesu je, aby občianska spoločnosť úzko spolupracovala v partnerstve, vytvárala siete, vymieňala si osvedčené postupy a hľadala konsenzus.

4.3.

Organizácie občianskej spoločnosti majú zásadný význam pri identifikácii riešení aktuálnych výziev. EHSV žiada, aby EÚ a vnútroštátne orgány uznali dôležitú úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri budovaní dôvery, formovaní verejnej mienky a zároveň ako pozitívneho činiteľa zmeny. Je tiež nevyhnutné, aby EÚ podporovala rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti pri podpore a obhajovaní európskych hodnôt, demokracie, základných práv a zásad právneho štátu voči narastajúcim antiliberálnym tendenciám, populizmu a „zmenšujúcemu sa občianskemu priestoru“.

4.4.

Kľúčom k obnove a sociálno-hospodárskej rekonštrukcii EÚ bude zabezpečiť, aby boli všetky zložky spoločnosti účinne zapojené do spoločného navrhovania, spoločnej účasti, spoločného vykonávania a spoločného hodnotenia politík EÚ, najmä do národných plánov obnovy a odolnosti, ako aj do budúcich národných programov reforiem, a to s využitím existujúcich štruktúr konzultácií, ako je proces európskeho semestra, a aby bola občianska spoločnosť výslovne uznaná ako partner zásadného významu pre realizáciu a konečného príjemcu.

4.5.

Koncipovanie a realizácia týchto odolných a udržateľných spoločností, kde sú si všetci rovní, si bude vyžadovať iniciatívy zdola nahor, ktoré si osvoja novú definíciu blahobytu a rozvoja nad rámec hrubého domáceho produktu (HDP) a pritom budú rešpektovať názory a práva občanov. Okrem toho má zásadný význam, aby obmedzenia práv, ktoré priniesla pandémia, nepokračovali po skončení pandémie COVID-19.

4.6.

Napokon je pre EHSV mimoriadne dôležité sústavne hodnotiť navrhované opatrenia a politické kroky. EHSV fundovane prispeje k tomuto procesu prostredníctvom skúseností a odborných znalostí, ktorými disponuje v oblasti zapájania sa do dialógu s občanmi naprieč spoločnosťou vo všetkých členských štátoch EÚ.

---

(1)  Článok 2 ZEÚ.

Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – V partnerstve s európskou občianskou spoločnosťou za udržateľnú budúcnosť Príspevok EHSV k sociálnemu samitu v Porte

(2021/C 286/02)

Spravodajcovia:

Stefano MALLIA (skupina I) Oliver RÖPKE (skupina II) Séamus BOLAND (skupina III)

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom plenárnom zasadnutí 27. a 28. apríla 2021 (schôdza z 28. apríla) prijal 225 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce uznesenie.

Sociálny samit, ktorý sa uskutoční 7. mája 2021 v Porte, ponúka EÚ jedinečnú príležitosť na to, aby sa občania a občiansky stali stredobodom európskeho projektu. Predstavuje príležitosť preukázať, že EÚ a členské štáty konajú spoločne so svojimi občanmi a v snahe zaistiť im lepšie životné podmienky, pričom sa na nikoho nezabúda. Ide o vyvrcholenie európskych ambícií zameraných na udržateľné, inovatívne, konkurencieschopné a súdržné spoločnosti, ktoré budú pre EÚ rozhodujúce do roku 2030 a neskôr, a ktoré umožnia Únii čeliť výzvam zelenej a digitálnej transformácie a využívať s ňou súvisiace výhody. Samit by mal tiež pomôcť nášmu hospodárstvu a spoločnosti dosiahnuť udržateľnosť, pričom by sa mal rovnaký dôraz klásť na hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer.

Prístup, ktorý v rovnakej miere zohľadňuje sociálne a hospodárske aspekty našich spoločností a hospodárstiev, sa stal v dôsledku pandémie COVID-19 ešte naliehavejším. Počas pandémie COVID-19 sa človek stal vo verejnom vnímaní stredobodom a aj teraz, keď sa Európa pomaly obracia k sociálno-ekonomickej obnove a vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP), musia ľudia a komunity zostať aj naďalej v centre pozornosti. V tejto súvislosti nemohol byť akčný plán pre Európsky pilier sociálnych práv načasovaný vhodnejšie.

Vyhlásenie z Porta by malo zapojiť všetkých inštitucionálnych, hospodárskych a sociálnych aktérov do vykonávania akčného plánu na základe občianskeho a sociálneho dialógu. Ide o míľnik pre Európu, ktorá musí podniknúť ďalšie nevyhnutné kroky smerom k životaschopnej a udržateľnej únii.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby prijali opatrenia v týchto oblastiach:

1.

Akčný plán pre EPSP sa musí stať účinným nástrojom, ktorý umožní všetkým subjektom pracovať v partnerstve a budovať rovnocennejšie, udržateľnejšie, inkluzívnejšie a odolnejšie európske spoločnosti. Všetky zložky občianskej spoločnosti zastúpené v EHSV prispievajú zásadným spôsobom k úspechu tohto procesu. Všetci občania vrátane osôb so zdravotným postihnutím, etnických a menšinových skupín, najzraniteľnejších a marginalizovaných osôb, musia mať prostredníctvom aktívneho zapojenia európskej občianskej spoločnosti možnosť podieľať sa na vízii a budúcom vykonávaní EPSP, stotožniť sa s nimi a vidieť v nich nádej. Osobitne by sa malo uznať a podporovať sociálne hospodárstvo, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri riešení neuspokojených sociálnych potrieb, zmierňovaní chudoby a znižovaní nerovností.

2.

Rovnocennejšie, udržateľnejšie, inkluzívnejšie a odolnejšie európske spoločnosti bude možné vybudovať len prostredníctvom presvedčivej angažovanosti občianskej spoločnosti a účinného dialógu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. Mimoriadne dôležité je meranie vplyvu občianskej spoločnosti a podávanie správ o ňom, zvyšovanie povedomia o jej pozitívnom prínose a vytváranie priaznivého právneho prostredia a súboru politík.

3.

Na to, aby sme si vedeli predstaviť a budovať odolné, inkluzívne, rovnocenné a udržateľné spoločnosti, budú potrebné iniciatívy zdola nahor, ktoré zahŕňajú nové vymedzenia blahobytu a rozvoja nad rámec HDP, investície do sociálnych inovácií a zároveň budú rešpektovať názory a práva občanov. Okrem toho je nevyhnutné, aby obmedzenia práv zavedené počas pandémie COVID-19 nepokračovali aj po jej skončení.

4.

Európa musí byť naďalej jednotná a musí pokračovať v rovnakom duchu solidarity a kultúry občianskeho a sociálneho dialógu ako teraz, v čase pandémie. EPSP podporuje sociálne trhové hospodárstvo tým, že posilňuje svoj sociálny model a prispôsobuje ho zmenám, ktoré prinesie budúcnosť. Na vybudovanie sociálnej odolnosti a udržateľnosti musí akčný plán pre Európsky pilier sociálnych práv vo všeobecnosti zabezpečiť dobré životné podmienky a inkluzívny trh práce, na ktorom je diskriminácia zakázaná, pracovné miesta sú stabilné a práca je adekvátne odmeňovaná.

5.

Po skončení pandémie musia inštitúcie a sociálni partneri prostredníctvom sociálneho dialógu vypracovať riešenia, ktoré zvýšia sociálnu odolnosť našich hospodárstiev. Na to je potrebná nová otvorenosť voči zmene, pričom sa treba zamerať na minimálne normy ochrany a rovnaké príležitosti s osobitným dôrazom na primeranosť miezd, problematiku diskriminácie na základe pohlavia, podporu mladých pracovníkov a ochranu pracovníkov s neistým pracovným miestom a migrantov.

6.

Jednou z kľúčových hospodárskych a sociálnych výziev v Európe je podpora hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a účasti na zamestnanosti (vrátane starších a mladších ľudí, žien, ľudí vzdialených od trhu práce, neaktívnych osôb) a zníženie nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, ako aj posilnenie postavenia žien na trhu práce. Predpokladom toho je zabezpečenie konkurencieschopného základu pre investície.

7.

Konkurencieschopnosť a vyššia produktivita založené na zručnostiach a poznatkoch predstavujú vhodný recept na udržanie blahobytu európskych spoločností. Hospodársky rast a dobre fungujúci vnútorný trh sú dôležitým prvkom posilnenia sociálneho rozmeru EÚ. Musíme rozvíjať silné stránky nášho európskeho systému sociálneho trhového hospodárstva a zároveň odstraňovať jeho slabé stránky, a tak ho prispôsobiť budúcim výzvam.

8.

Všetky hlavné zložky nášho hospodárstva a spoločnosti musia byť pripravené využiť potenciál, ktorý ponúka digitalizácia a prechod na zelené hospodárstvo. Predpokladom je ochota a schopnosť vykonať štrukturálne zmeny, tak na trhu práce, ako aj v oblasti sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a odbornej prípravy alebo zdaňovania. To znamená, že členské štáty skutočne prevezmú zodpovednosť za reformy koordinované a podporované rámcami a opatreniami na úrovni EÚ, ako je európsky semester. Má to kľúčový význam pre povzbudenie podnikov k tomu, aby investovali v Európe.

9.

Kombinácia starnúceho obyvateľstva a klesajúcej pracovnej sily znamená, že čoraz väčší počet starších osôb bude ekonomicky závislý, ak sa nám nepodarí rozšíriť pracovnú silu prostredníctvom inkluzívnejších trhov práce vrátane aktivácie skupín, ktoré sú v súčasnosti vylúčené alebo nedostatočne zastúpené na trhu práce. Je potrebné prijať opatrenia na riešenie výziev, ktorým čelia systémy sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti v členských štátoch. Demografická zmena bude znamenať aj to, že budú potrebné adaptabilné a flexibilné vnútroštátne systémy vzdelávania, trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia. Tieto výzvy nepredstavujú nevyhnutne problémy, ale príležitosti na dosiahnutie pozitívnych výsledkov.

10.

Akčný plán by mal mať konkrétne a hmatateľné základy, pričom opatrenia, ktoré sú jeho súčasťou, by mali byť merateľné a doplnené monitorovacími rámcami, na ktorých sa spoločne dohodnú príslušné zainteresované strany a ktoré budú zahŕňať sociálne, environmentálne a hospodárske kritériá. EHSV víta hlavné ciele, ktoré navrhla Európska komisia, a vyzýva členské štáty na ambicióznosť pri stanovovaní svojich vlastných cieľov, aby tak všetky členské štáty skutočne prispeli k dosiahnutiu európskych cieľov.

11.

Počas prechodu Európy od reakcie na krízu smerom k obnove zohráva dôležitú úlohu pri formovaní hospodárskej transformácie a podpore inovácií na pracovisku sociálny dialóg, poskytovanie informácií, konzultácie a účasť pracovníkov prostredníctvom vhodných kanálov, a to najmä vzhľadom na prebiehajúcu dvojakú transformáciu a zmeny vo svete práce.

12.

Strednodobý až dlhodobý vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na európske systémy zdravotnej starostlivosti sa v EPSP nezohľadňuje dostatočne. Pandémia jasne ukázala, že zdravie môže mať priamy vplyv na hospodársku a sociálnu stabilitu, a to aj v EÚ. Pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv musia členské štáty vynaložiť vyššie a udržateľné investície do modernizácie služieb verejného zdravotníctva a zdravotníckej infraštruktúry, ako aj do zlepšenia koordinácie v oblasti verejného zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi.

13.

Od všetkých zainteresovaných strán sa na summite očakáva silný záväzok k zachovaniu a rozvoju európskeho sociálneho modelu, ktorý je založený na vyváženej kombinácii práv a povinností. Vyzývame členské štáty a európske inštitúcie, aby preukázali ambície a odhodlanie.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Slobodné povolania 4.0

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2021/C 286/03)

Spravodajca:

Rudolf KOLBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	233/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Pri výkone slobodných povolaní sa už dnes v prospech zadávateľov vo veľkom rozsahu využívajú aplikácie založené na digitálnej a umelej inteligencii, napríklad v oblasti inžinierstva, a vykonávatelia týchto povolaní sú významným spôsobom zapojení do ich technologického vývoja. Aj v budúcnosti musia byť intenzívnejšie zapojení do vývoja a validácie týchto aplikácií, aby sa zabezpečila ich praktická použiteľnosť a účinnosť.

1.2.

Digitálne aplikácie by sa nemali považovať za konkurenciu ponuke plnení poskytovaných výkonom slobodných povolaní, ani za ich náhradu. Ide skôr o pomôcky, ktoré už dnes zlepšujú a rozširujú poskytovanie plnení v slobodných povolaniach.

1.3.

Vykonávatelia slobodných povolaní musia byť v záujme svojich klientov, pacientov a zadávateľov schopní identifikovať a posúdiť nebezpečenstvá vyplývajúce z používania digitálnych technológií. Vyplýva to z osobitného aspektu dôvery, ktorý charakterizuje ich vzťah a zostane kľúčovým prvkom aj v prípade digitálnych distribučných kanálov.

1.4.

Pacienti, klienti a zadávatelia musia mať v súvislosti s digitálnymi aplikáciami možnosť dôverovať tomu, že vykonávatelia slobodných povolaní poskytujú plnenia na vlastnú zodpovednosť, odborne a nezávisle od záujmov iných subjektov. Dôležitým predpokladom toho sú primerané pravidlá výkonu povolania prispôsobené digitálnemu vývoju.

1.5.

Vykonávatelia slobodných povolaní musia dôsledne zabezpečiť ochranu údajov a chrániť ich pred tretími stranami. Aby sa zabránilo zneužívaniu údajov, sú v EÚ potrebné bezpečné digitálne infraštruktúry.

1.6.

Musí sa aktualizovať obsah základnej i nadväzujúcej odbornej prípravy vykonávateľov slobodných povolaní, aby sa na najvyššej možnej úrovni kvality zabezpečili ich zručnosti v oblasti informačných technológií a digitalizácie, ako aj zodpovedajúce zručnosti ich zamestnancov. EÚ vyzývame, aby tieto procesy doplnila primeranými podpornými programami.

1.7.

Vykonávatelia slobodných povolaní musia svoju samoreguláciu prispôsobiť digitálnemu vývoju a príslušný proces aktívne formovať. To si môže vyžadovať rozšírenie profesijných pravidiel.

1.8.

Na základe kritérií a zásad stanovených v Rímskom manifeste by sa malo podporovať vytváranie nových slobodných povolaní, ktorých vznik umožňuje digitalizácia.

2.   COVID-19 a slobodné povolania

2.1.

Pandémia spustila rozsiahly proces digitalizácie aj v slobodných povolaniach. Pre zvýšenú potrebu plnení slobodných povolaní a pandemické obmedzenia sa musia výrazne rozšíriť digitálne služby. Kríza poukázala na to, aká je naša spoločnosť závislá od vynikajúcich odborných poznatkov v systémovo dôležitých slobodných povolaniach. Vykonávatelia slobodných povolaní ako kľúčoví partneri vlád v krízovom riadení a pri zabezpečovaní základných potrieb obyvateľstva musia byť v budúcnosti ešte lepšie integrovaní do systémov sociálnych partnerov a ich plnenia sa musia zabezpečiť primeranými pravidlami výkonu povolania prispôsobenými digitálnemu vývoju. Mimoriadne kriticky treba hodnotiť, že počas pandémie pre mnohé samostatne zárobkovo činné osoby a vykonávateľov slobodných povolaní nebola vôbec dostupná štátna pomoc, alebo bola dostupná len nedostatočne.

2.2.

Intenzívna digitalizácia služieb poskytovaných výkonom slobodných povolaní môže mať trvalý vplyv na zlepšenie starostlivosti, a to aj v odľahlých regiónoch. Pritom treba zabezpečiť, aby sa čo najskôr zmenšili súčasné priveľké rozdiely medzi mestami a vidiekom, pokiaľ ide o rýchly širokopásmový internet, a aby boli digitalizované služby rovnako dostupné pre ľudí zo všetkých regiónov. Vykonávatelia slobodných povolaní investovali počas krízy do digitalizácie a ochrany údajov s cieľom plniť svoju úlohu poskytovateľov verejných služieb na kľúčových spoločenských pozíciách. Preto je dôležité, aby boli ako systémová skupina výslovne zahrnutí do všetkých hospodárskych revitalizačných opatrení.

3.   Rímsky manifest – vymedzenie pojmu slobodné povolanie

3.1.

Slobodné povolania zohrávajú v hospodárskom a sociálnom rozvoji EÚ rozhodujúcu úlohu. Sú súčasťou širokej škály regulovaných povolaní, na vykonávanie ktorých sa vyžaduje osobitná kvalifikácia, a predstavujú 22 % všetkých pracovníkov v Európe. V roku 2013 viac ako desatina hrubej pridanej hodnoty v EÚ pochádzala zo sektora slobodných povolaní. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na existenčnú závislosť našej spoločnosti od vysokokvalifikovaných služieb poskytovaných vykonávateľmi slobodných povolaní. Vykonávatelia slobodných povolaní majú ako odolní zamestnávatelia a podnikatelia značný potenciál zamestnanosti. Navyše plnia dôležité verejnoprospešné úlohy. Služby, ktoré poskytujú, úzko súvisia so základnými potrebami jednotlivcov, ako je život, práca, zdravie, bezpečnosť alebo majetok. V tejto súvislosti je dôležité zaručiť demokratický prístup k službám, ktoré poskytujú, napríklad v zdravotníctve, v sústave sociálneho zabezpečenia alebo v právnej oblasti poskytovaním finančnej pomoci pri súdnych konaniach. Odporúčania týkajúce sa hornej hranice alebo rozsahu honorárov alebo poplatkov majú ochrannú funkciu pre tých, ktorí využívajú služby slobodných povolaní a pre existujúcu informačnú asymetriu sú od takýchto pravidiel závislí.

3.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa slobodnými povolaniami opakovane zaoberal a v roku 2014 zadal vypracovanie komplexnej štúdie s názvom Situácia slobodných povolaní v ich úlohe a význame pre európsku občiansku spoločnosť (1). Táto práca ukázala, že na úrovni EÚ doteraz neexistuje žiadne všeobecne záväzné chápanie ani vymedzenie pojmu „slobodné povolanie“.

3.3.

EHSV preto v decembri 2017 prijal Rímsky manifest s cieľom vymedziť pojem „slobodné povolanie“. Bolo pritom možné vychádzať z prípravných prác jednotlivých európskych zastrešujúcich zväzov slobodných povolaní, ktoré sa spoločne pokúsili sformulovať európsku definíciu vo forme Charty slobodných povolaní.

3.4.

Na základe Rímskeho manifestu poskytujú slobodné povolania intelektuálne služby na základe osobitnej odbornej kvalifikácie alebo spôsobilosti. Tieto plnenia sa vyznačujú osobným prvkom a poskytujú sa na základe dôverných vzťahov. Vykonávatelia slobodných povolaní vykonávajú svoju činnosť na vlastnú zodpovednosť a odborne nezávisle. Vyznačujú sa profesionálnou etikou, sú viazaní tak záujmami svojich klientov, ako aj verejným záujmom, a podliehajú systému profesijnej organizácie a dohľadu.

3.5.

Táto definícia nie je vyčerpávajúca, ale je otvorená novému technickému vývoju a novým povolaniam. Z Rímskeho manifestu vyplýva, že pre slobodné povolania sú tieto znaky typické, ale nemusia ich mať všetky.

4.   Výzvy digitalizácie

4.1.

Globálna digitalizácia spustila celospoločenskú transformáciu, ktorej dôsledky nie je možné predvídať. Pandémia COVID-19 pomôže urýchliť tento vývoj.

4.2.

Z nasledujúcich príkladov vyplýva, že digitálne aplikácie a distribučné kanály a využívanie umelej inteligencie sú už nevyhnutnou súčasťou mnohých služieb slobodných povolaní a môžu ich v budúcnosti ďalej optimalizovať. Zatiaľ nezodpovedaná zostáva otázka, aký vplyv má chýbajúci osobný kontakt na konkrétne dôverné vzťahy medzi vykonávateľmi slobodných povolaní a ich zákazníkmi, klientmi alebo pacientmi, a otázka, do akej miery možno takzvaný ľudský činiteľ nahradiť umelou inteligenciou.

4.2.1.

V oblasti právneho poradenstva sa čoraz viac šíria blockchainové technológie a softvér označovaný pojmom legal techs. Elektronické poštové schránky právnikov a aplikácie elektronickej verejnej správy zmenia spôsob komunikácie so súdmi a úradmi. Už dnes sú vykonávatelia slobodných povolaní dôležitými partnermi pri realizácii projektov elektronickej verejnej správy a v tejto oblasti významne prispievajú k administratívnemu zjednodušeniu.

4.2.2.

V oblasti plánovania je čoraz dôležitejšie informačné modelovanie budov (Building Information Modeling – BIM), čo je metóda zosieťovaného projektovania, výstavby a správy budov, a mnohé posúdenia bezpečnosti infraštruktúry sa vykonávajú s pomocou umelej inteligencie.

4.2.3.

V zdravotníctve prinášajú aplikácie umelej inteligencie významné zmeny v lekárskej diagnostike. Dopĺňa ich rozvoj telemedicínskych vyšetrení, elektronických lekárskych predpisov a rastúce používanie elektronických zdravotných záznamov.

4.3.

Digitalizácia mení komunikačné a informačné kanály. Na jednej strane otvára spotrebiteľom možnosť získať informácie pred využitím služieb slobodných povolaní a počas ich využívania, čím sa odstraňuje doterajšia informačná asymetria. Na druhej strane je riziko, že nadmerná ponuka nefiltrovaných a nekomentovaných informácií alebo cielených falošných správ by mohla zneisťovať spotrebiteľov, čo by spôsobovalo závažné nesprávne posudzovanie a zhoršenie informačných asymetrií.

4.4.

Digitalizácia služieb slobodných povolaní a systémy prekladu a rozpoznávania reči založené na umelej inteligencii zmenšia viazanosť na určité miesto a jazyk. Týka sa to predovšetkým poradenských a projektantských služieb, ale aj sociálnych a zdravotníckych služieb. Nesmie to však ohroziť zásadu krajiny určenia stanovenú v smernici o službách.

4.5.

Kvalita údajov v aplikáciách umelej inteligencie má osobitný význam v oblasti služieb slobodných povolaní. Ak sa majú takéto aplikácie úspešne využívať v praxi aj v citlivých oblastiach, je nevyhnutné zapojiť vykonávateľov slobodných povolaní do technického rozvoja a najmä do zabezpečovania kvality údajov.

4.6.

Dôležitým aspektom v tejto súvislosti je aj anonymizácia, resp. pseudonymizácia údajov ako základ bezpečného využívania údajov zodpovedajúceho záujmu zadávateľov. Technologický vývoj zároveň zvyšuje riziko počítačovej kriminality, ktorá ohrozuje aj služby, ktoré ponúkajú vykonávatelia slobodných povolaní.

4.7.

Digitalizácia uľahčí vstup nových komerčných prevádzkovateľov na trh, ktorí sa zameriavajú na obchodné modely slobodných povolaní. Európska únia a jej členské štáty vyzývame, aby v prípade potreby tento proces sprevádzali a upravili napríklad vzťah medzi prevádzkovateľmi platforiem a slobodnými povolaniami, ako aj prístup na tieto platformy. Do tohto procesu by mali byť zapojené štátne dozorné orgány alebo profesijné komory. V oblasti farmaceutických dodávok sa v posledných rokoch objavili veľké cezhranične pôsobiace online lekárne. Ako noví dodávatelia budú mať z toho pravdepodobne prospech spoločnosti, ktoré už majú digitálne odborné znalosti.

5.   Kľúčové prvky slobodných povolaní v digitálnej transformácii

5.1.

Medzi vykonávateľom slobodného povolania a jeho klientom, pacientom alebo zadávateľom existuje osobitný vzťah dôvery, ktorý je základnou črtou služieb poskytovaných výkonom takýchto povolaní. Digitalizácia je skúškou tohto dôverného vzťahu. Dochádza k tomu napríklad tým, že osobný kontakt už nie je bezprostredný, ale stále častejšie sprostredkovaný technickými pomôckami, napríklad videokonferenčným spojením alebo elektronickými spravodajskými službami. Osobné poradenstvo a mentorstvo založené na dôvere zostane však aj v digitálnej forme kľúčovým prvkom poskytovania služieb slobodných povolaní.

5.2.

Z dlhodobého hľadiska však vzniká otázka, či aplikácie umelej inteligencie môžu uspokojovať rovnaké nároky ako poradenské služby poskytované ľuďmi. Teoreticky je mysliteľné, že dôverný medziľudský vzťah by sa mohol zmeniť na dôverný vzťah medzi človekom a strojom. V súčasnosti sú aplikácie umelej inteligencie od toho ešte veľmi vzdialené. Konečné rozhodnutie musia urobiť ľudia podľa zásady, že človek musí mať vždy kontrolu nad strojom (human in command). Programovanie, o ktoré sa opiera umelá inteligencia, musí byť zamerané na človeka, transparentné a v prvom rade zamerané na záujmy príjemcov služieb a rovnaké musí platiť o právnej zodpovednosti. Úspešné poskytovanie plnení pomocou umelej inteligencie a dôvera v ne si vyžaduje aj transparentnosť základných algoritmov. Nesmú spôsobovať posuny, ani pomáhať šíreniu predsudkov.

5.3.

Dôležitým základom tohto dôverného vzťahu je odborná nezávislosť a vlastná zodpovednosť. Nevyhnutnou črtou služieb slobodných povolaní je, že pacienti, klienti a zadávatelia môžu dôverovať tomu, že tieto služby sú poskytované na vlastnú zodpovednosť poskytovateľa, odborne a nezávisle od vonkajších záujmov. Práve v digitálnej oblasti, v ktorej sa zmenšuje prehľadnosť záujmových vplyvov, bude dôvera v nezávislé odborné znalosti čoraz dôležitejšia.

5.4.

Zaručenie bezpečnosti a ochrany údajov sú kľúčovými prvkami poskytovania služieb slobodných povolaní v digitálnom veku. V tejto súvislosti zohrávajú vykonávatelia slobodných povolaní voči svojim klientom alebo pacientom kľúčovú úlohu tým, že vystupujú ako garant bezpečného používania digitálnych aplikácií a informujú ich o nebezpečenstvách. Posilňuje to ich dôverný vzťah s príjemcami služieb a zároveň je to v súlade s požiadavkou zachovávania profesionálneho tajomstva.

5.5.

Zároveň treba poznamenať, že vykonávatelia slobodných povolaní nie sú schopní odhaliť všetky prípady zneužitia údajov, čo je rozhodujúce pre prípadné otázky zodpovednosti. Týka sa to najmä prípadov, keď k zneužitiu údajov dôjde externým zásahom do dostupnej digitálnej infraštruktúry mimo EÚ. Európska únia by preto mala podporovať budovanie a rozvoj bezpečných digitálnych infraštruktúr, aby si udržala rovnaké postavenie ako konkurenti z iných regiónov sveta.

6.   Digitalizácia a vzdelávanie

6.1.

Digitalizácia zmení požiadavky na všeobecné, odborné a ďalšie vzdelávanie vykonávateľov slobodných povolaní. Je potrebná pripravenosť na celoživotné vzdelávanie, ktoré sa netýka len samotnej odbornosti, ale aj nadobúdania rýchlo sa meniacich digitálnych zručností v iných oblastiach.

6.2.

Na zabezpečenie potrebných základov digitálnych zručností sa vykonávateľom slobodných povolaní musia počas ich vzdelávania a ďalšieho pracovného života sprostredkovávať digitálne schopnosti. EÚ vyzývame, aby tieto procesy doplnila primeranými podpornými programami.

6.3.

Nadobúdanie a ďalší rozvoj digitálnych zručností sa vzťahuje aj na zamestnancov vykonávateľov slobodných povolaní, za ktorých odbornú prípravu zodpovedajú vykonávatelia slobodných povolaní.

7.   Digitalizácia a profesijné právo

7.1.

Vysoké nároky na kvalitu a bezpečnosť plnení poskytovaných výkonom slobodného povolania sú v mnohých krajinách upravené zákonom. Musia sa uspokojovať bez ohľadu na to, či ide o digitálne formy plnení alebo nie. Národné profesijné právo v EÚ je už mnoho rokov pod veľkým napätím. Hoci si Európska komisia od redukcie národných pravidiel výkonu povolania sľubuje väčší hospodársky rast a väčšiu konkurenciu, nepovšimnuté zostávajú náklady vznikajúce chybnými plneniami pre chýbajúce zabezpečenie kvality na deregulovaných trhoch so službami poskytovanými výkonom slobodných povolaní. Mnohé členské štáty preto svoje predpisy považujú za potrebné a vhodné na zabezpečenie kvality, najmä v oblasti takto poskytovaných systémovo dôležitých služieb.

7.2.

Keďže sa existujúce právne predpisy budú čoraz menej vzťahovať na nové digitálne formy takto poskytovaných služieb, dôjde k úpravám súčasného profesijného práva. Na zabezpečenie potrebnej flexibility by sa mali prepracovať tie pravidlá, ktoré v dôsledku digitalizácie už nie sú potrebné. Na druhej strane bude potrebnejšie zákonom stanoviť určité zásady týkajúce sa prístupu k slobodným povolaniam a ich výkonu, aby sa zabránilo negatívnym účinkom digitalizácie na spotrebiteľov a slobodné povolania.

7.3.

V zásade pôjde o to, nájsť optimálny vzťah medzi právne záväznými a právne nezáväznými pravidlami. Prioritou je pritom profesijná samoregulácia. Zákonodarca má regulovať až vtedy, keď táto samoregulácia nefunguje. V prípade neregulovaných slobodných povolaní by sa malo podporovať prijímanie etických pravidiel.

8.   Digitalizácia a samoregulácia slobodných povolaní

8.1.

Podstatným znakom slobodného povolania je určitá forma profesijnej organizácie, ktorá má však v porovnávaní v rámci EÚ rozličnú váhu.

8.2.

Samoregulácia slobodných povolaní je organizovaná najmä regionálne, ale čiastočne aj miestne. Digitalizácia odstraňuje tradičnú závislosť od jazyka a miesta poskytovania služieb. Vzniká tým otázka, ako možno v budúcnosti účinne zabezpečiť dohľad nad výkonom týchto povolaní. Tejto otázke by sa samoregulačné orgány mali včas venovať.

8.3.

Digitalizácia prináša nové úlohy profesijným komorám a profesijným združeniam slobodných povolaní. Svojim členom môžu pomôcť pri rozvoji nových digitálnych oblastí podnikania alebo zaobchádzaní s novými médiami.

8.4.

Digitalizácia si bude vyžadovať prispôsobenie profesijných pravidiel vypracovaných samoregulačnými orgánmi slobodných povolaní. Profesionálna etika, ktorá zabezpečuje dodržiavanie najdôležitejších základných prvkov slobodných povolaní, je dôležitým predpokladom zabránenia negatívnym účinkom digitalizačných procesov na spotrebiteľov. Profesijné pravidlá pritom môžu dopĺňať právne základy.

9.   Vznik nových profilov slobodných povolaní

9.1.

Digitalizácia môže rozšíriť existujúce profily slobodných povolaní, zintenzívniť interdisciplinárnu spoluprácu s vykonávateľmi iných povolaní a na základe kritérií stanovených v Rímskom manifeste podporiť vznik nových slobodných povolaní v duchu otvoreného a vyvíjajúceho sa systému.

9.2.

Digitalizácia okrem toho zintenzívni prebiehajúcu komercializáciu plnení poskytovaných výkonom slobodného povolania a pretransformuje tradičné profily slobodných povolaní.

9.3.

Samoregulácia, profesijné pravidlá a minimálne právne požiadavky budú preto v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu, aby sa vďaka inovatívnym a flexibilným prístupom zabezpečil verejnoprospešný aspekt v protiklade k zameraniu iba na zisk, a tým aj kvalita služieb, ktoré sú spotrebiteľom poskytované výkonom slobodného povolania.

---

(1)  Štúdia Situácia slobodných povolaní, pokiaľ ide o ich funkciu a význam pre európsku občiansku spoločnosť, EESC-2014-46-EN, ISBN 978-92-830-2460-6.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha sociálneho hospodárstva pri vytváraní pracovných miest a uplatňovaní Európskeho piliera sociálnych práv

(prieskumné stanovisko)

(2021/C 286/04)

Spravodajca:	Giuseppe GUERINI
Pomocná spravodajkyňa:	Cinzia DEL RIO

Konzultácia	portugalské predsedníctvo Rady EÚ, 26. 10. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	239/2/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je rád, že ho portugalské predsedníctvo požiadalo o vypracovanie tohto stanoviska a považuje za dôležité, aby sa orgány sociálneho hospodárstva stanovili za strategických partnerov pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri budovaní Európskej únie, ktorá opätovne potvrdzuje, že hlavnou úlohou hospodárstva je slúžiť ľuďom. V tejto súvislosti odporúča, aby orgány členských štátov zabezpečili široké zapojenie inštitúcií sociálneho hospodárstva do svojich národných plánov obnovy a odolnosti v záujme prekonania krízy spôsobenej pandémiou.

1.2.

EHSV sa domnieva, že je potrebné skonsolidovať prevádzkové kritériá, ktoré prijali inštitúcie EÚ, na podporu riadneho uznávania organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva v rôznych právnych formách, v ktorých sú zriadené. Tieto kritériá stanovujú, že sa majú uprednostňovať sociálne ciele všeobecného záujmu, má sa zaviesť demokratické a participatívne riadenie s účasťou rôznych zainteresovaných strán a prípadný dosiahnutý „obmedzený zisk“ sa má použiť na v prospech štatutárnych cieľov.

1.3.

EHSV sa domnieva, že na meranie sociálnych vplyvov, ktoré vytvárajú organizácie a podniky sociálneho hospodárstva, je potrebné, aby Európska únia mala trvalý systém štatistického sčítania, ktorý jej umožní získať spoľahlivé, porovnateľné a aktuálne údaje o rozsahu a vplyve tohto odvetvia.

1.4.

EHSV sa domnieva, že v prípadoch, keď sa na úlohe sociálneho hospodárstva pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest v znevýhodnených oblastiach podieľajú znevýhodnení pracovníci, sú potrebné vhodné podporné opatrenia, ktoré umožnia uznať, že tieto organizácie plnia funkciu vo všeobecnom záujme a síce majú súkromnoprávny charakter, ale zohrávajú v podstate verejnú úlohu.

1.5.

Tieto podporné opatrenia sa musia premietnuť do štyroch úrovní: — daňové politiky a daňové systémy, ktoré uznávajú funkciu všeobecného záujmu, — politiky na podporu verejných a súkromných investícií, ktoré podporujú rozvoj financovania so sociálnym vplyvom, a to aj prostredníctvom pákového efektu verejného obstarávania a koncesií, — politiky na podporu stabilnej zamestnanosti a z ekonomického hľadiska prednostného postavenia pracovníkov v podnikoch sociálneho hospodárstva, — politiky na podporu kvalifikácie zamestnancov a technologických inovácií v organizáciách sociálneho hospodárstva.

1.6.

Pokiaľ ide o vytváranie a udržiavanie pracovných miest, EHSV sa domnieva, že metóda známa ako „odkúpenie podniku zamestnancami“ (worker buy-out) je osvedčeným postupom, ktorý je užitočný nielen na oživenie podnikov v kríze, ale aj na postúpenie MSP, ktorých zakladatelia nemajú svojich nástupcov. Mohlo byť zaujímavé vytvoriť osobitný európsky investičný fond na tento účel.

1.7.

EHSV žiada, aby sa podporil a povzbudil, a to aj prostredníctvom stimulačných opatrení, rastúci záujem finančných subjektov o investície so sociálnym vplyvom, ktoré musia podniky sociálneho hospodárstva vnímať ako hlavných aktérov pri oživovaní investícií zameraných na plnenie sociálnych, environmentálnych a solidárnych cieľov.

1.8.

EHSV sa domnieva, že podniky sociálneho hospodárstva môžu byť ideálnou organizačnou formou pre nové formy podnikania, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom digitálnych platforiem, a najmä pre činnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, vzhľadom na svoju tendenciu aktívne zapájať pracovníkov a používateľov digitálnych platforiem.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že dôstojné pracovné podmienky a demokratická správa vecí verejných sú prvky, ktoré charakterizujú podniky sociálneho hospodárstva, a že tam, kde nie sú stanovené v štatúte, ako je to v prípade pracovných a sociálnych družstiev, by sa mali stanoviť osobitné formy konzultácií a účasti pracovníkov.

1.10.

EHSV sa domnieva, že organizácie sociálneho hospodárstva, a najmä dobrovoľnícke združenia, zohrávajú kľúčovú úlohu v prospech súdržnosti tým, že podporujú sociálny kapitál a zodpovednú úlohu občianskej spoločnosti.

1.11.

Dobrovoľníctvo mladých ľudí je kľúčovým zdrojom na zvýšenie zamestnateľnosti a ľudského kapitálu nových generácií, čo vytvára pozitívny účinok, ktorý rozširuje pracovné príležitosti. Táto funkcia sa zdá byť užitočná aj pri obmedzovaní prípadov NEET (osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) a zaslúžila by si zavedenie opatrení na uľahčenie prechodu od dobrovoľníckej činnosti k stabilným formám plateného zamestnania.

1.12.

EHSV napokon vyzýva a vyjadruje želanie, aby sa akčný plán pre sociálne hospodárstvo stal príležitosťou na zavedenie operačných nástrojov a konkrétnych legislatívnych návrhov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV týmto prieskumným stanoviskom na žiadosť portugalského predsedníctva Rady EÚ s potešením prispieva k prioritám jeho programu s osobitným dôrazom na podporu európskeho sociálneho modelu, a to tým, že predloží konkrétne návrhy týkajúce sa úlohy podnikov sociálneho hospodárstva pri vytváraní stabilnej a dôstojnej práce a inkluzívnejšieho, udržateľnejšieho a odolnejšieho hospodárstva.

2.2.

Sociálne hospodárstvo sa na medzinárodnej úrovni čoraz viac uznáva ako kľúčový a dôležitý aktér, ktorý dokáže byť vyjadrením organizačnej a transformačnej kapacity občianskej spoločnosti. Vo viacerých členských štátoch sa vypracovali právne predpisy, v ktorých sa uznávajú jeho ciele a funkcie, pričom sa vymedzuje profil a právna podoba organizácií pokladaných za formy sociálneho hospodárstva (1).

2.3.

Pokiaľ ide o právne uznanie, EHSV vo svojom stanovisku INT/871 (2) zdôrazňuje, že organizácie a podniky sociálneho hospodárstva kladú sociálne ciele pred úlohu kapitálu, a to aj prostredníctvom demokratickej správy rôznych zainteresovaných strán. Nesnažia sa o súkromný zisk a aj keď prostredníctvom podnikateľskej činnosti dosahujú „obmedzenú ziskovosť“, zisk je určený na dosiahnutie cieľov stanovených v štatúte a na vytváranie pracovných miest.

2.4.

Podstatné uznanie sociálneho hospodárstva podporujú študijné dokumenty vypracované medzinárodnými inštitúciami a orgánmi, ako sú OECD, Organizácia Spojených národov, MOP a rôzne inštitúcie EÚ vrátane samotného EHSV, ktorý vo svojich 13 stanoviskách o sociálnom hospodárstve z rokov 2009 až 2020 identifikoval štyri kategórie organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva: družstvá, združenia, vzájomné spoločnosti a nadácie, ku ktorým sa nedávno pridali sociálne podniky.

2.5.

Hoci Európska únia uznala (3) najreprezentatívnejšie kritériá a koncepcie sociálneho hospodárstva, ako je prednosť ľudí pred kapitálom, reinvestície ziskov a participatívne riadenie, zatiaľ sa nepodarilo dohodnúť na jednotnej európskej právnej definícii. V roku 2018 Európsky parlament navrhol zavedenie certifikácie pre organizácie sociálneho hospodárstva na základe článku 50 ZFEÚ. EHSV sa domnieva, že na realizáciu tohto zámeru je potrebný lepší a jednotnejší zber štatistických údajov na sčítanie organizácií sociálneho hospodárstva a podnikov podľa spoločnej prevádzkovej definície, ako je to v krajinách, ktoré zriadili verejné registre organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva.

2.6.

Čoraz viac je potrebná pracovná definícia, ktorá by bola uznávaná a formálne akceptovaná a platná pre inštitúcie Európskej únie, najmä aby sa umožnil prístup k mnohým príležitostiam pre rast a rozvoj, ako aj podporilo lepšie pochopenie sociálneho hospodárstva zo strany verejných a súkromných inštitúcií.

2.7.

Toto vymedzenie je nevyhnutné pre úplný prístup na kapitálový trh, kde rastie záujem o investície so sociálnym vplyvom. Akčný plán pre sociálne hospodárstvo je vhodnou príležitosťou na riešenie tejto otázky, ale úloha sociálneho hospodárstva pri získavaní investícií pre hospodárstvo v prospech ľudí v Európe by sa mala zvážiť aj v akčnom pláne únie kapitálových trhov pre ľudí a podniky (4).

2.8.

Úloha organizácií sociálneho hospodárstva a ekonomická hodnota, ktorú vytvárajú, sa zdá byť dosť podstatná, a to tak z hľadiska veľkosti (8 % európskeho HDP), ako aj z hľadiska kvality a pretrvávania tejto hodnoty (5), ktorá dokonca aj počas rokov finančnej krízy zaznamenala nárast vytvorenej hospodárskej hodnoty, ako aj počtu zamestnaných pracovníkov.

2.9.

Ich úloha pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest je dôležitá a v Európe predstavuje viac ako 13,6 milióna platených pracovných miest, čo zodpovedá približne 6,3 % aktívneho obyvateľstva v EÚ-28 (6), a zahŕňa viac ako 232 miliónov členov družstiev, vzájomných spoločností a podobných orgánov, viac ako 2,8 milióna podnikov a organizácií. Približne 2,6 milióna z týchto pracovníkov sú pracovníci v sociálnych podnikoch, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v Iniciatíve pre sociálne podnikanie z roku 2011.

2.10.

Mnohé osoby zamestnané v organizáciách a podnikoch sociálneho hospodárstva pôsobia v malých organizáciách, ale existujú prípady, keď podniky sociálneho hospodárstva nadobúdajú veľké rozmery, pričom v niektorých prípadoch ide o viac ako stovky a tisíce zamestnaných. Veľká časť sa nachádza v organizáciách, ktoré sa vyznačujú participatívnym riadením demokratickej povahy, čo poukazuje na súvislosť medzi širokou účasťou zainteresovaných strán na riadení a tendenciou zachovať vysokú úroveň zamestnanosti, ako aj na lepšiu odolnosť voči otrasom (7).

2.11.

V sociálnom hospodárstve je významný vysoký podiel pracujúcich žien, ktorý v mnohých prípadoch dosahuje viac ako 70 % pracovnej sily, ale aj vo všeobecnosti zostáva nad úrovňou 50 %. Hoci sú potrebné ďalšie kroky na dosiahnutie úplnej rovnosti, prítomnosť žien v riadiacich a vyšších pozíciách v mnohých organizáciách sociálneho hospodárstva je významná. Tieto organizácie a spoločnosti sa teda vyznačujú značnou rovnosťou v odmeňovaní, tak pokiaľ ide o rôzne pozície v organizačnej hierarchii, ako aj v odmeňovaní, ktoré nevykazuje nadmernú rodovú nerovnováhu (8).

2.12.

Väčšia rovnosť miezd nekompenzuje skutočnosť, že v nemálo prípadoch úroveň miezd pracovníkov v organizáciách a podnikoch sociálneho hospodárstva zostáva na spodnej hranici rozdelenia príjmov. Je to čiastočne spôsobené všeobecne slabým ocenením práce v oblasti starostlivosti, ktorej sa v príliš mnohých prípadoch nedostáva primeraného finančného ohodnotenia ani v tradičných formách podnikania. V tejto súvislosti je dôležité posilniť odborové práva pracovníkov v sociálnom sektore a v sektore poskytovania starostlivosti.

2.13.

Takisto je dôležitá aj úloha pri podpore a zavádzaní sociálnych inovácií, čo dokazuje, že tieto organizácie dokážu správne pochopiť a sprevádzať zmeny v spoločnosti mobilizáciou ľudských zdrojov, ktorá sa prejavuje v aktívnej a solidárnej účasti viac ako 82,8 milióna dobrovoľníkov.

2.14.

Vysoký počet ľudí pôsobiacich v dôležitých odvetviach, ako aj výzvy v oblasti sociálnej a technologickej inovácie, ktorým čelia organizácie a podniky sociálneho hospodárstva, je potrebné podporiť vhodnými opatreniami v oblasti celoživotného vzdelávania a kvalifikácie v záujme rozvoja odborných a organizačných zručností.

2.15.

EHSV preto považuje za veľmi príhodné, že Európska komisia avizovala akčný plán pre sociálne hospodárstvo a konkrétne opatrenia na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv s osobitným akčným plánom, ku ktorému EHSV vypracoval svoje stanovisko SOC/614 (9).

3.   Návrhy na rozvoj európskej politiky na podporu a propagáciu sociálneho hospodárstva

3.1.

S cieľom vniesť ďalší impulz a konzistentnosť do príspevku organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva a vybudovať „sociálnejšiu, odolnejšiu a inkluzívnejšiu Európu“ je potrebné zaviesť legislatívne opatrenia a programy európskej hospodárskej politiky, ktoré podporujú a uľahčujú rast organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva, a to aj vzhľadom na ich potenciálny príspevok k udržateľnému, ekologickému a solidárnemu modelu rozvoja.

3.2.

Nazdávame sa, že v tomto smere je možné stanoviť opatrenia na štyroch úrovniach: — systém zdaňovania, ktorý uznáva, že podniky sociálneho hospodárstva plnia funkciu vo všeobecnom záujme, s osobitným zreteľom na tie, ktoré pôsobia v odvetviach primárneho verejného záujmu, ako sú sociálne služby, služby v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho začlenenia, — politiky na podporu verejných a súkromných investícií, ktoré podporujú rozvoj financovania so sociálnym vplyvom, pričom treba zlepšiť prístup na trh v rámci verejného obstarávania a koncesií, — politiky na podporu stabilnej zamestnanosti a z ekonomického hľadiska prednostného postavenia pracovníkov v podnikoch sociálneho hospodárstva, — politiky na podporu nových zručností a šírenia inovácií a nových technológií v občianskej spoločnosti.

3.3.

EHSV uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie a podniky sociálneho hospodárstva v oblasti osobných a sociálnych služieb, a domnieva sa, že zodpovednosť členských štátov a orgánov verejnej správy za zabezpečenie základných služieb pre občanov má naďalej zásadný význam.

3.4.

Mali by sa ďalej posilniť opatrenia na podporu zamestnanosti v sociálnych podnikoch, ktorých poslaním je integrácia zdravotne postihnutých alebo veľmi znevýhodnených pracovníkov do zamestnania. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na zníženie daňového a odvodového zaťaženia nákladov práce tak, že verejné orgány prevezmú na seba podiel príspevkov potrebných na zabezpečenie poistenia a sociálnej ochrany týchto znevýhodnených pracovníkov. Takéto stimuly by sa nemali považovať za štátnu pomoc podnikom sociálneho hospodárstva, pretože sú určené na podporu úplného začlenenia veľmi znevýhodnených osôb do zamestnania. V každom prípade by sa stimuly mali poskytovať len organizáciám, ktoré dodržiavajú kolektívne pracovné zmluvy a základné práva pracovníkov.

3.5.

Podniky sociálneho hospodárstva sú v mnohých prípadoch hlavným poskytovateľom základných služieb pre obyvateľstvo v oblastiach, ako sú vzdelávanie, sociálna zdravotná starostlivosť, služby v oblasti starostlivosti alebo odbornej prípravy a integrácia znevýhodnených osôb do zamestnania, keďže vykonávajú činnosti, ktoré sú napriek svojej komerčnej alebo podnikateľskej povahe vždy činnosťami s výraznou hodnotou pre spoločnosť a dané územie a ktorých zisky sa napriek tomu reinvestujú na štatutárne účely. Ide o služby, ktoré sa vykonávajú za priamej účasti samotných príjemcov a majú územnú väzbu, ktorá je súčasťou ich poslania. Tieto podmienky teda nemožno bezpodmienečne prirovnať k režimom hospodárskej súťaže na trhu. Preto by sa mali zmierniť niektoré súčasné požiadavky na poskytovanie štátnej pomoci, ktoré bránia zavedeniu daňového systému uznávajúceho sociálne a verejnoprospešné zásluhy týchto organizácií.

3.6.

Z rovnakého dôvodu sa EHSV v súlade s požiadavkou, ktorú vyjadril vo svojom stanovisku INT/906 (10), domnieva, že je potrebné, aby strop pomoci na základe nariadenia de minimis pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu vo výške 500 000 EUR na obdobie troch rozpočtových rokov predstavoval aspoň 800 000 EUR na rozpočtový rok. Rovnako je potrebné stanoviť harmonizované pravidlá prístupu k verejnému financovaniu na základe jednotných a transparentných kritérií, pričom sa musia v plnom rozsahu dodržiavať pracovnoprávne predpisy a normy a uplatňovať odvetvové kolektívne zmluvy.

3.7.

Je dôležité identifikovať nástroje, ktoré by pomohli zvýšiť investície organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré majú sociálny vplyv. V tomto smere sa získali zaujímavé skúsenosti s konkrétnymi dlhopismi alebo podielovými listami (kapitálovými alebo kvázi-kapitálovými) podniku sociálneho hospodárstva, ktorý sleduje sociálne ciele všeobecného záujmu.

3.8.

Pokiaľ ide o tieto finančné nástroje, rôzne daňové úľavy pre investorov by sa mohli stať dôležitou hnacou silou rastu, keďže údaje z minulosti už potvrdzujú, že organizácie sociálneho hospodárstva, hoci s obmedzenými investíciami, dokázali vytvoriť veľa pracovných miest a sociálnych výhod pre používateľov služieb, ktoré poskytujú.

3.9.

Je však potrebné stanoviť vhodné ukazovatele, ktoré umožnia merať a porovnávať dosiahnuté výsledky, ako je rast stálej zamestnanosti, uplatňovanie prísnych noriem v oblasti bezpečnosti pri práci a overenie splnenia sociálnych cieľov, z ktorých iniciatíva vychádza. Členské štáty by preto mali prijať rámcové zákony o sociálnom hospodárstve a aktívne vykonávať politiky na podporu rastu a rozvoja podnikov sociálneho hospodárstva.

3.10.

Európska komisia si už od roku 2011 uvedomuje, že je potrebné zlepšiť úroveň informovanosti verejnosti a zhromažďovania verejných údajov a štatistík o podnikoch sociálneho hospodárstva. Treba však ešte veľa urobiť, aby sa stanovili koordinované normy, ktoré by boli mimoriadne užitočné aj na to, aby sa zabránilo používaniu nepravdivých informácií s cieľom vyvolať dojem sociálnej angažovanosti (social washing) alebo neoprávnenému prístupu k podporným opatreniam.

3.11.

Na to by sa mohli v tých členských štátoch, ktoré ich ešte nezaviedli, určiť vnútroštátne orgány zodpovedné za monitorovanie a overovanie súladu s požiadavkami a normami a súlad so sociálnymi cieľmi.

3.12.

Jedným z najvýznamnejších osobitných podporných opatrení je účasť na trhu v rámci verejného obstarávania a koncesií. V tejto oblasti boli už v smernici 2014/24/EÚ navrhnuté významné nástroje (11), ktoré neboli primerane implementované vo všetkých členských štátoch. V záujme podpory sociálne zodpovedného verejného obstarávania by Európska komisia mala ísť príkladom a čo najlepšie využiť svoje vlastné postupy verejného obstarávania na dosiahnutie cieľov sociálnej politiky.

3.13.

Spomedzi podporných opatrení sa ako zaujímavé javia tie, ktorých cieľom je rekonverzia výrobných činností a činností v oblasti služieb alebo prevod týchto činností z podnikov v kríze alebo od podnikateľov končiacich svoje pôsobenie na pracovníkov, ktorí sú organizovaní ako družstvá alebo podniky s participatívnym riadením.

3.14.

Mnohé z týchto prípadov označovaných ako worker buy-out (WBO) (12), čiže odkúpenie podniku zamestnancami, už viedli k úspešnému oživeniu priemyselných činností v kríze a v súčasnosti sa množia prípady, keď sa sociálny podnik s participatívnou účasťou zamestnancov na riadení podujme prevziať malé podniky. Je to najmä prípad mladých ľudí, ktorí nemajú dostatočný kapitál na začatie podnikania, ale často ich brzdí aj osamelosť a obavy riešiť ťažkosti na trhu osamotene.

3.15.

V snahe zvýšiť potenciál týchto iniciatív by boli potrebné investície a podpora na pomoc pri zakladaní podnikov prostredníctvom kapitálovej účasti s cieľom podporiť pracovníkov z podnikov v kríze, ktorí sa rozhodnú obnoviť podnikateľskú aktivitu tým, že vytvoria družstvo. V niektorých krajinách tieto iniciatívy umožnili pretransformovať viaceré spoločnosti a zachovať tisícky pracovných miest.

3.16.

V týchto procesoch priemyselnej konverzie zohrávajú kľúčovú úlohu odborové zväzy pracovníkov. Formy samopodnikania, ako je odkúpenie podniku zamestnancami, sú neoddeliteľnou súčasťou aktívnych politík v oblasti práce. Osvedčeným postupom spolupráce medzi družstvami a odborovými zväzmi je dohoda podpísaná v Taliansku medzi tromi najreprezentatívnejšími družstevnými zväzmi a tromi najreprezentatívnejšími odborovými zväzmi o systematickej spolupráci pri odkupovaní podniku zamestnancami (13).

3.17.

EHSV dúfa, že akčný plán pre sociálne hospodárstvo podporí zavedenie podobných iniciatív vo všetkých členských štátoch v Európskej únii vytvorením špecializovanej štruktúry v rámci Európskeho investičného fondu alebo fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom disponovať konkrétnymi nástrojmi na podporu obnovenia hospodárskych činností po kríze spôsobenej pandémiou.

4.   Nové formy sociálneho hospodárstva

4.1.

Podniky sociálneho hospodárstva vytvárajú nové pracovné miesta a iniciatívy v oblasti sociálnej inovácie aj v kontexte ekologického hospodárstva a podporujú udržateľný rozvoj. Skúsenosti organizácií sociálneho hospodárstva s obehovým hospodárstvom narastajú, čo takisto vytvára nové pracovné miesta v oblasti opätovného využívania alebo sociálneho poľnohospodárstva. Právny rámec a politiky v mnohých členských štátoch zatiaľ neumožňujú vykonávanie opatrení na rozvoj družstiev zameraných na integráciu osôb do zamestnania. Preto je žiaduce prijať opatrenia na úrovni EÚ, aby sa v tejto súvislosti dosiahol pokrok.

4.2.

Osobitný význam má úloha, ktorú môžu pracovné družstvá (14) zohrávať pri zvyšovaní inkluzívnosti nových foriem podnikania prostredníctvom digitálnych platforiem, aby sa účasť pracovníkov a používateľov stala udržateľnejšou a participatívnejšou s cieľom rozvíjať nové formy vzájomnosti a solidarity prostredníctvom digitálnych technológií, ktoré dokážu podporiť širokú účasť. Ochrana pracovníkov platforiem a atypických pracovníkov však nevyhnutne závisí od uzavretia príslušných kolektívnych zmlúv s odborovými zväzmi pracovníkov.

4.3.

Podniky sociálneho hospodárstva môžu vytvárať pracovné príležitosti a podporovať miestny rozvoj organizovaním účasti občanov na poskytovaní služieb, ako sú dodávky energie z obnoviteľných zdrojov alebo na organizácii služieb v decentralizovaných a vidieckych oblastiach, ako to bolo v prípade francúzskych skúseností s tzv. územnými pólmi hospodárskej spolupráce (pôles territoriaux de coopération économique, PTCE), ktoré spájajú združenia, družstvá, miestne orgány, tradičné podniky a univerzity a podporujú skúsenosti v oblasti sociálneho poľnohospodárstva, udržateľného cestovného ruchu a zveľaďovania environmentálnych alebo kultúrnych hodnôt.

4.4.

V sociálnom hospodárstve zohrávajú kľúčovú úlohu dobrovoľnícke činnosti, ktoré sú dôležité pre mladšiu generáciu, ale aj pre starších ľudí, pre ktorých sú v niektorých prípadoch významnou príležitosťou na udržanie aktívnej sociálnej a občianskej úlohy, ktorá prispieva k zlepšovaniu kvality života. Z tohto dôvodu je dôležité posilniť synergie medzi kurzami odbornej prípravy a časom stráveným dobrovoľníckou činnosťou, pričom oboje je prostriedok na uľahčenie integrácie do zamestnania v sociálnom sektore. Lepšia koordinácia medzi obdobiami dobrovoľníckej činnosti a stáží by mohla uľahčiť odbornú prípravu mladých a kvalifikovaných pracovníkov.

4.5.

Úspešné skúsenosti s „Európskym zborom solidarity“ treba posilniť a mohli by sa rozšíriť zavedením iniciatív typu „Erasmus pre sociálnych podnikateľov“ s cieľom podporiť cezhraničnú spoluprácu v sociálnom hospodárstve.

4.6.

Zdá to byť veľmi užitočné aj pri obmedzovaní prípadov NEET a zaslúžilo by si to zavedenie opatrení na uľahčenie prechodu od dobrovoľníckej činnosti k stabilným formám plateného zamestnania.

---

(1)  https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?reference=2016/2237(INL)&l=en,

https://betterentrepreneurship.eu,

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/MEMO_11_735,

https://cecop.coop/works/cecop-report-on-social-enterprises-laws-in-europe-a-worker-and-social-coops-perspective.

(2)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/towards-appropriate-european-legal-framework-social-economy-enterprises-own-initiative-opinion.

(3)  Social Business Initiative (Iniciatíva pre sociálne podnikanie): https://ec.europa.eu/growth/sectors/social-economy/enterprises_sk.

Závery Rady o podpore sociálneho hospodárstva z roku 2015: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15071-2015-INIT/sk/pdf

Social Economy Charter (Charta zásad sociálneho hospodárstva), 2002: https://www.socialeconomy.eu.org/wp-content/uploads/2020/04/2019-updated-Social-Economy-Charter.pdf.

(4)  Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán, COM(2020) 590 final.

(5)  Údaje sú prevzaté z tejto publikácie Európskej komisie: https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=22304&langId=en.

(6)  Údaje boli prevzaté zo správy EHSV https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/files/qe-04-17-875-en-n.pdf.

(7)  The resilience of the cooperative model, CECOP, 2012 https://www.cecop.coop/works/the-resilience-of-the-cooperative-model.

(8)  Las mujeres en las cooperativas de trabajo, COCETA, 2019 https://www.coceta.coop/publicaciones/estudio-mujer-cooperativismo-coceta-2019.pdf.

(9)  Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 131.

(11)  https://ec.europa.eu/info/policies/public-procurement/support-tools-public-buyers/social-procurement_sk.

(12)  Business transfers to employees under the form of a cooperative in Europe: opportunities and challenges, CECOP, 2013 (Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 24).

(13)  Italy, historic agreement between unions and coops on worker buyouts, CECOP, 2021: https://cecop.coop/works/italy-historic-agreement-between-unions-and-coops-to-promote-worker-buyouts.

(14)  All for one – Worker-owned cooperatives‘ response to non-standard employment, CECOP 2019: https://cecop.coop/works/cecop-report-all-for-one-reponse-of-worker-owned-cooperatives-to-non-standard-employment.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Odborná príprava: efektívnosť systémov na účely predvídania a zosúladenia zručností a potrieb trhu práce a úloha sociálnych partnerov a jednotlivých zainteresovaných strán

[prieskumné stanovisko na žiadosť portugalského predsedníctva]

(2021/C 286/05)

Spravodajca:

Jean-Michel POTTIER

Žiadosť portugalského predsedníctva Rady EÚ	26.10.2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	28.10.2020
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	16.4.2021
Prijaté v pléne	27.4.2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	222/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV pripomína dôležitosť otázky prispôsobovania zručností potrebám trhu práce. EHSV zdôrazňuje kľúčový význam účinných systémov odbornej prípravy a schopností predvídať potrebné zručnosti v kontexte hlbokých otrasov spôsobených krízou COVID-19, ktorá vedie k urýchleniu zmien v našom hospodárstve, najmä v digitálnej a environmentálnej oblasti.

1.2.

Vzhľadom na ťažkosti s prijímaním zamestnancov, s ktorými sa stretávajú európske podniky, EHSV zdôrazňuje, že na získanie zručností je potrebné využívať systémy alternačnej odbornej prípravy, ktorá môže mať rôznorodé formy. Veľká väčšina zamestnávateľov korektne vykonáva svoju úlohu školiteľa v tejto alternačnej príprave s cieľom odovzdať svoje know-how. Osobitná pozornosť by sa však mala venovať predvídaniu a zákazu akéhokoľvek zneužívania v podobe obsadzovania produktívnych pracovných miest študentmi zapojenými do alternačnej odbornej prípravy bez toho, aby dostávali odmenu.

1.3.

EHSV pripomína, že rozmanitosť týchto systémov umožňuje optimalizované prispôsobenie sa rozličným situáciám, pokiaľ ide o veľkosť podnikov, druhy kvalifikácie, štruktúru systému odbornej prípravy, druh a úroveň pracovného miesta, ktoré má byť obsadené. Takisto umožňuje zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie získať nové zručnosti, aby nedochádzalo k zastarávaniu odborných zručností.

1.4.

EHSV zdôrazňuje osobitný charakter MSP. Vzhľadom na odbornú povahu povolaní vykonávaných v mnohých MSP, ktorých know-how je jedinečné, najmä na úzko špecializovaných trhoch, by alternačná odborná príprava mohla priniesť relevantné riešenie ich potrieb zručností. V mnohých vidieckych oblastiach je know-how malých podnikov jedinečnou príležitosťou pre mladých ľudí a priaznivé podnikateľské prostredie by mohlo zlepšiť ich pracovné príležitosti.

1.5.

Podľa EHSV sú sociálni partneri efektívnymi subjektmi pri navrhovaní a riadení systému odbornej prípravy. Majú obzvlášť dobrú pozíciu na zisťovanie potrieb zručností na trhu práce. Sú schopní zistiť nedostatok pracovnej sily podľa pracovnej oblasti a územia a zabezpečiť efektívny rozvoj zručností zameraný na odbornú prax. Môžu sa oprieť o zainteresované strany, ako sú štát, región alebo verejné služby zamestnanosti (VSZ), na skombinovanie kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov týkajúcich sa potrieb zručností.

1.6.

EHSV poukazuje na to, že sociálni partneri musia systematicky zohrávať významnú úlohu pri príprave kvalifikácií a ich obsahu. Je nevyhnutné zapojiť sociálnych partnerov už od začiatku tohto procesu, aby sa predišlo tomu, že zdroje neodrážajú skutočné potreby zamestnávateľov a zamestnancov v Európe. Sociálni partneri sú takisto kvalifikovaní na uľahčovanie profesijného poradenstva pre širokú verejnosť.

1.7.

EHSV pripomína, že zainteresované strany (štát, región, VSZ) majú skutočný význam pri navrhovaní riešení, ktoré uľahčujú sociálne začlenenie. EHSV odporúča lepšiu koordináciu medzi všetkými aktérmi, zainteresovanými stranami a sociálnymi partnermi prostredníctvom zmluvného vzťahu, ktorým sa stanovia interakcie a povinnosti každého účastníka s cieľom zabezpečiť lepšiu zrozumiteľnosť systémov odbornej prípravy a podpory. Organizácie občianskej spoločnosti, verejné a neziskové sociálne služby, sociálne podniky, organizácie sociálneho zabezpečenia a sociálni pracovníci zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore mladých a starších ľudí, pričom osobitnú pozornosť venujú osobám zo sociálne znevýhodnených skupín. Právne a finančné rámce niektorých členských štátov poskytujú spoľahlivý základ pre zavádzanie týchto dôležitých funkcií a služieb. Silné politiky odbornej prípravy sú tiež nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je podpora kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhov reagujúcich na hospodárske zmeny a ktorý je stanovený v článku 145 ZFEÚ.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť osobitnú povahu MSP vrátane veľmi malých podnikov, aby sa uspokojili potreby zručností v povolaniach s nedostatkom pracovnej sily. Tieto podniky nemajú interné oddelenie ľudských zdrojov, avšak prepojenie medzi odbornou prípravou, zručnosťami a zamestnaním si vyžaduje osobitný prístup. Tieto podniky, ktoré sú dôležitým zdrojom pracovných miest, potrebujú osobitnú podporu. Táto podpora sa musí týkať vymedzenia ich potrieb zručností, vytvorenia pracovnej ponuky, konzultácií a poradenstva, výberového konania, ako aj prispôsobených systémov odbornej prípravy umožňujúcich trvalé začlenenie do zamestnania.

1.9.

EHSV pripomína, že odborná príprava je základným nástrojom integrácie osôb so zdravotným postihnutím. Musia sa prijať vhodné opatrenia na riešenie problému rovnakých príležitostí pre mužov a najmä ženy so zdravotným postihnutím, a to za podmienok rovnakého prístupu k inkluzívnym systémom odbornej prípravy. EHSV tiež poukazuje na to, že udržateľnosť práce závisí najmä od práva na kvalitnú odbornú prípravu.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa vypracovali národné strategické dohody o odbornej príprave a profesijnom poradenstve na základe rokovaní medzi orgánmi a sociálnymi partnermi so zapojením subjektov odborného vzdelávania a prípravy (OVP). EHSV berie na vedomie existenciu takýchto dohôd v niektorých podnikoch, profesijných odvetviach alebo územiach a podporuje rozšírenie strategických vnútroštátnych dohôd tohto typu. Pokiaľ ide o opatrenia Únie, mali by uľahčiť prispôsobenie sa priemyselným zmenám s cieľom podporiť profesionálne začlenenie a opätovné začlenenie do trhu práce.

2.   Súvislosti

2.1.

Význam úvah o vzťahu medzi dostupnými zručnosťami a potrebami trhu práce by sa mal vnímať v európskom kontexte, ako sa spomína v osnabrückej deklarácii, v ktorej sa uvádza, že medzi zainteresovanými stranami sa zohľadňujú sociálni partneri. Tento európsky kontext zahŕňa najmä: — na jednej strane je vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie podstatou prvej a štvrtej zásady Európskeho piliera sociálnych práv v oblasti rovnosti príležitostí a prístupu na trh práce, a to aj z hľadiska celoživotného vzdelávania; — na druhej strane vydala Európska komisia v roku 2020 oznámenie o európskom vzdelávacom priestore a opätovne potvrdila svoje politické zásady a ciele, najmä kvalitné vzdelávanie pre všetkých, — a napokon, EHSV vo svojom stanovisku SOC/570 (1) s názvom Budúcnosť práce a zručností žiadal, aby sa vypracovali cielené politiky a prijali konkrétne opatrenia v záujme zlepšenia a prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, a to so zámerom pripraviť sa a reagovať na tieto rýchle technologické a digitálne zmeny.

2.2.

K otázke zosúladenia dostupných zručností a potrieb trhu práce sa v krajinách Európskej únie pristupuje rozličným spôsobom. Diskusie o tzv. nesúlade medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sa začali pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a EHSV vyzval na opatrnosť pri riešení tejto otázky. Podľa strediska Cedefop je 45 % pracovníkov presvedčených, že ich zručnosti nezodpovedajú v plnej miere ich pracovnej pozícii, zatiaľ čo 70 % podnikov trpí nedostatkom zručností, ale len málo z nich spája tieto ťažkosti s prekážkami, ktorým čelia, ako napríklad problém s prijímaním pracovníkov, zemepisná poloha podniku, úroveň odmeňovania a pracovné podmienky. Presné dôvody nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a spôsob pomoci ľuďom nájsť si prácu by sa mali analyzovať v hĺbkovej štúdii.

2.3.   Potreby zručností

Požadované zručnosti sa medzi jednotlivými krajinami líšia. Táto rozmanitosť však závisí od úrovne systému priemyselnej výroby krajiny v porovnaní s potrebami hospodárstiev zameraných na služby alebo cestovný ruch. Zatiaľ čo sa všeobecná úroveň požadovaných zručností zvyšuje, potreby sa týkajú aj nižších úrovní kvalifikácie, pri ktorých sa využíva prisťahovalectvo.

2.4.   Systém odbornej prípravy

V prípade odborného vzdelávania a odbornej prípravy ide o druh vzdelávania, ktorý je najbližšie k trhu práce a jeho potrebám zručností. Počiatočná odborná príprava, ktorá sa zvyčajne ponúka na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelávania, sa uskutočňuje buď v rámci školy alebo v pracovnom prostredí v strediskách odbornej prípravy a v podnikoch. Podiel mladých ľudí vzdelávajúcich sa formou odbornej prípravy je v Európskej únii v porovnaní so všeobecným vzdelávaním rôzny, ale všade sa postupne znižuje. Toto konštatovanie spravidla vedie k nápravným alebo motivačným opatreniam na podnet verejných orgánov, ale aj profesijných organizácií vrátane sociálnych partnerov. V rámci týchto opatrení sa nový program v oblasti zručností zameriava na digitalizáciu obsahu odbornej prípravy.

Systém ďalšej odbornej prípravy sa zameriava predovšetkým na prácu a väčšina činností odbornej prípravy sa uskutočňuje v pracovnom prostredí.

2.5.   Úloha sociálnych partnerov

Táto úloha, ktorá je vo všetkých krajinách na odlišnej úrovni, by sa mala posilniť. Sociálni partneri sa na základe svojich odborných znalostí zapájajú v rámci profesijných združení alebo na vnútroštátnej medziodvetvovej úrovni do vymedzovania súčasných a budúcich potrieb zručností. Veľmi často sa tiež podieľajú na vymedzovaní referenčného rámca kvalifikácií a diplomov, na riadení systémov odbornej prípravy, správe finančných prostriedkov na odbornú prípravu a učňovskú prípravu a systéme celoživotného profesijného poradenstva. Okrem toho je odborná príprava témou, o ktorej sa zvyčajne rokuje so sociálnymi partnermi v rámci kolektívneho vyjednávania.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV poukazuje na rastúcu nerovnováhu na trhu práce, ktorá súvisí najmä s nedostatkom zručností, s dodatočným vplyvom zdravotnej krízy, ktorá zväčšuje rozdiely medzi potrebami a zručnosťami mladých ľudí v čoraz koncentrovanejšom hospodárstve.

3.1.1.

Táto situácia, ktorá existovala pred zdravotnou krízou, sa vyvíjala a zhoršovala už približne dvadsať rokov. Riziku zastarania technologických zručností je vystavených 60 % dospelých zamestnancov (údaje pre EÚ28 z roku 2014) (2). Dôsledkom tejto situácie je koexistencia nezamestnanosti a napätia na trhu práce (3) (4).

3.1.2.

Vplyv zdravotnej krízy sa prejavuje zvýšením napätia na trhu práce, najmä v dôsledku zrýchleného rozvoja digitálnej transformácie.

3.2.

EHSV víta európsky program v oblasti zručností, a najmä skutočnosť, že odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti a sociálnej spravodlivosti môže zahŕňať opatrenia vo všetkých štádiách profesionalizácie a reagovať na vývoj všetkých druhov potrieb a zručností: a) Vo všetkých štádiách profesionalizácie (ref. Cedefop – panoráma zručností) (5): — pred vstupom do pracovného života: — rozvojom zručností a profesionalizácie (počiatočná a ďalšia odborná príprava, alternačná odborná príprava, učňovská príprava), — pri nástupe do podniku alebo v prípade vnútornej mobility: — prispôsobením zručností súvisiacich s povolaním a behaviorálnych zručností v rámci daného podniku (pomoc pri adaptácii na pracovnom mieste, odborná príprava na pracovisku), — počas celej dĺžky trvania pracovného života: — prispôsobením odborných zručností vývoju potrieb zamestnania a povolania; b) Prispôsobením systémov potrebám vyplývajúcim z meniacich sa pracovných situácií: zvyšovanie úrovne zručností (upskilling); rekvalifikácia (reskilling); rozširovanie rozsahu zručností (cross-skilling); nové zručnosti. c) Podľa povahy cieľových zručností: základné zručnosti; technické zručnosti a odborné znalosti; prierezové zručnosti.

3.3.

Vo vyhláseniach organizácií zastupujúcich zamestnávateľov a zamestnancov obchodných podnikov na európskej úrovni sa zdôrazňujú návrhy, v ktorých si nárokujú na právo zasahovať v tomto sektore. Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) preto podporuje sociálny dialóg v tejto oblasti, a to na európskej i vnútroštátnej úrovni; SMEunited sa domnieva, že vlády by mali delegovať riadenie učňovskej prípravy na sociálnych partnerov; Business Europe presadzuje, aby sociálni partneri rozvíjali potreby v súvislosti s programami odbornej prípravy a aby sa viedli spoločné rokovania s poskytovateľmi odbornej prípravy v oblasti odbornej prípravy zamestnancov.

3.4.   Úloha zainteresovaných strán

EHSV žiada, aby sa sociálni partneri spolu s ďalšími zainteresovanými stranami zapojili do určovania potrieb, zdrojov a opatrení, ktoré sa majú realizovať, a aby s nimi spolupracovali využívajúc prostriedky, ktorými disponujú. Ide najmä o: podniky, profesijné združenia a ďalšie odborové zväzy a medziodvetvové organizácie, odvetvových a národných sociálnych partnerov, národné kvalifikačné rámce (NKR) alebo systémy klasifikácie odborných diplomov, regionálne orgány a regionálne verejné alebo poloverejné subjekty, vnútroštátne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, sociálne podniky, sociálne služby, organizácie sociálneho zabezpečenia, poradenské organizácie a organizácie na pomoc pri začleňovaní, opätovnom začleňovaní a umiestňovaní osôb vrátane osôb so zdravotným postihnutím a organizácie poskytujúce počiatočné odborné vzdelávanie (počiatočné/ďalšie OVP (6).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Predvídanie potrieb zručností

4.1.1.

Sociálni partneri zohrávajú ústrednú úlohu pri rozpoznávaní, posudzovaní a predvídaní potrieb zručností na trhu práce. Ich úloha je podstatná pre činnosť monitorovacích stredísk zameraných na povolania a zručnosti a analýzu zhromaždených údajov. Ich výhľadovú analýzu je potrebné prepojiť s posúdeniami všetkých zainteresovaných strán: štátov, regiónov, komôr a všetkých organizácií pôsobiacich v oblasti zamestnania, odbornej prípravy a profesijného poradenstva, ako sú sociálne služby a subjekty. Táto spolupráca prispieva k tomu, aby sa Európa stala stredobodom trhu práce.

4.1.2.

Podľa EHSV je potrebné túto základnú úlohu opätovne potvrdiť tým, že sa sociálnym partnerom poskytnú všetky prostriedky nevyhnutné na to, aby mohli konať rovnakým tempom, akým dochádza k veľkým zmenám na trhu práce. Zdravotná, hospodárska a sociálna kríza, ktorá sa začala v roku 2020 a ktorá v súčasnosti ďalej pokračuje, sa ukazuje ako významný urýchľovač zmien nášho hospodárstva. Digitalizácia podnikov je mimoriadne dôležitá na to, aby sa podniky vrátane najmenších z nich, mohli prispôsobiť. Zákazníci a spotrebitelia v dôsledku krízy v súčasnosti netrpezlivo očakávajú zelenú transformáciu, a to nielen vzhľadom na nové povolania, ktoré ju sprevádzajú.

4.2.   Zefektívnenie poskytovania odbornej prípravy a jej obsahu

4.2.1.

Na základe posúdenia potrieb zručností je potrebné pravidelne aktualizovať referenčné rámce pre odbornú prípravu a kvalifikáciu s cieľom predísť ich zastaraniu. Zručnosti týkajúce sa nových technológií a požiadaviek zelenej alebo digitálnej transformácie, ktoré urýchlila zdravotná kríza, si vyžadujú rýchle reakcie. V prípade ťažko dosiahnuteľných cieľových skupín by sa inovačné pedagogické postupy mali prispôsobiť prostredníctvom primeraných inkluzívnych metód. Princíp alternácie umožňuje kombinovať systémy odbornej prípravy a možnosti poskytovania odbornej prípravy podnikmi, ktoré do veľkej miery uľahčujú trvalé začlenenie do zamestnania na podporu rozvoja hospodárskych činností. I keď veľká väčšina zamestnávateľov riadne vykonáva svoju úlohu školiteľa v tejto alternačnej príprave, osobitná pozornosť by sa mala venovať predvídaniu a zákazu akéhokoľvek zneužívania v podobe obsadzovania produktívnych pracovných miest študentmi zapojenými do alternačnej odbornej prípravy bez toho, aby dostávali odmenu.

4.2.2.

Tieto systémy alternačnej odbornej prípravy môžu mať rozličnú povahu: — odborná príprava mladých ľudí a starších ľudí prostredníctvom učňovskej prípravy s cieľom získať úplnú odbornú kvalifikáciu týkajúcu sa určeného povolania, — počiatočná odborná príprava s obdobiami stáže v podniku, v závislosti od systému alternačnej odbornej prípravy, — pracovné stáže v podnikoch s cieľom spoznať povolanie, — odborná príprava uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom alternačnej odbornej prípravy, — interná odborná príprava v podniku priamo na pracovisku, — odborná príprava pred zamestnaním na získanie zručností potrebných na výkon povolania; — príprava na nezávislý život, analýza zručností, najmä pre ľudí v ťažkostiach, ľudí so zdravotným postihnutím a mladých ľudí, ktorí končia školskú dochádzku bez kvalifikácie.

4.2.3.

Napokon, toto úsilie o dosiahnutie efektívnosti poskytovania odbornej prípravy by malo priniesť riešenia najzraniteľnejším osobám. Pri zabezpečovaní materiálnej a fyzickej prístupnosti systému odbornej prípravy a pedagogickej reakcie pre cieľové skupiny je nevyhnutné zohľadniť zdravotné postihnutie.

4.3.   Lepšie zapojenie sociálnych partnerov a zainteresovaných strán

4.3.1.

Okrem dobrovoľného prístupu možno prostredníctvom zmluvného vzťahu s aktérmi upevniť tieto osvedčené postupy s cieľom lepšie predvídať potreby zručností a posilniť efektívnosť systémov odbornej prípravy.

4.3.2.

Na základe účinného rozdelenia úloh v oblasti podpory a sledovania najzraniteľnejších osôb musia zainteresované strany zohrávať významnú úlohu v oblasti sociálneho začlenenia. Zainteresované strany plnia prostredníctvom dráh odbornej prípravy a nevyhnutnej podpory osobitné poslanie v prospech dlhodobo nezamestnaných.

4.3.3.

Úspech systému odbornej prípravy závisí od aktívneho zapojenia sociálnych partnerov do jeho prípravy. Spolupráca medzi obidvoma miestami vzdelávania, t. j. organizáciami odbornej prípravy a podnikmi, je kľúčovým faktorom úspechu. V rámci vymedzenia vnútroštátnych alebo regionálnych politík by mali mať sociálni partneri pružnosť, aby mohli prispôsobiť štruktúru a obsah odbornej prípravy potrebám zamestnávateľov a pracovníkov vzhľadom na osobitné okolnosti trhu práce.

4.4.   Podnietenie záujmu podnikov a zamestnancov o investovanie do odbornej prípravy

4.4.1.

Podiel zamestnancov, ktorí majú každý rok prospech z udržiavania alebo zvyšovania úrovne zručností, je naďalej veľmi nízky, a to najmä v malých a stredných podnikoch. Prekážok je mnoho: financovanie odbornej prípravy a ťažkosti zamestnávateľov súvisiace s nahradením zamestnancov v odbornej príprave, odmietnutie počiatočnej odbornej prípravy, dostupnosť a kvalita obsahu a systémov odbornej prípravy pre zamestnancov.

4.4.2.

Z tohto dôvodu sú základné vedomosti naďalej nevyhnutnými predpokladmi prístupu k zamestnaniu, najmä v rámci MSP. Mladí ľudia v odbornej príprave sú citeľne zasiahnutí krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a vo väčšom počte predčasne ukončujú školskú dochádzku, v dôsledku čoho je otázka celoživotného profesijného poradenstva a poradenstva naliehavejšia. Táto otázka je rozhodujúca na podnietenie záujmu zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie, keďže im poskytuje možnosť stať sa strojcami svojho profesionálneho rozvoja. Primeraným cieľom je, aby 8 % učňov a stážistov ďalšej odbornej prípravy mohlo využiť pobyt v zahraničí. Zo štúdií vplyvu programu Erasmus vyplýva, že takýto pobyt je prospešný pre zručnosti a zamestnateľnosť.

4.4.3.

Výbor sa napokon zamýšľa nad otázkou určovania zručností uchádzačov zo strany podnikov, najmä tých, ktoré nemajú interné oddelenie ľudských zdrojov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(2)  https://www.cedefop.europa.eu/files/3075_en.pdf, s. 26.

(3)  Miera nezamestnanosti (podľa členského štátu): https://ec.europa.eu/eurostat/web/lfs/visualisations: miera nezamestnanosti, január 2021, EÚ27.

(4)  Voľné pracovné miesta (podľa členského štátu): https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Job_vacancy_statistics.

(5)  https://skillspanorama.cedefop.europa.eu/en/dashboard/european-skills-index.

(6)  poskytovatelia OVP – VET4EU2) https://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetailDoc&id=38451&no=1:

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ako prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy propagovať z hľadiska celoživotného vzdelávania zručnosti, ktoré Európa potrebuje na vytvorenie spravodlivejšej, súdržnejšej, udržateľnejšej, digitálnejšej a odolnejšej spoločnosti

(prieskumné stanovisko na žiadosť portugalského predsedníctva)

(2021/C 286/06)

Spravodajkyňa:

Tatjana BABRAUSKIENĖ

Žiadosť portugalského predsedníctva Rady EÚ	list z 26. 10. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	16. 4. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	219/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV zdôrazňuje význam efektívneho využívania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších investícií na podporu hospodárskeho rastu a odolnej spoločnosti v rámci digitálnej a zelenej transformácie hospodárstva zlepšovaním kvality a začleňovania vzdelávania a odbornej prípravy (systémy, inštitúcie a programy) s cieľom reagovať na potreby vzdelávajúcich sa osôb všetkých vekových skupín a vo všetkých etapách ich vzdelávania, pripraviť ich na život a prácu a zabezpečiť, aby všetci pracovníci, ako aj zvýšený počet osôb bez zamestnania, najmä ženy, mali prístup k odbornej príprave. Pomôže to tiež zaistiť voľný pohyb pracovníkov a služieb a zabezpečiť, aby boli spoločnosti dobre pripravené a dokázali držať krok s vývojom vo svojom príslušnom odvetví a odstrániť nedostatky v zručnostiach, ktorým čelia pri digitálnej a ekologickej transformácii priemyselných odvetví.

1.2.

EHSV odporúča stanoviť dosiahnuteľné dlhodobé ciele a zaviesť v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru systém stáleho monitorovania pre každý členský štát zameraný na dosiahnutie vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania pre všetkých a na zabezpečenie toho, aby mal každý vedomosti, zručnosti, kompetencie a postoj, ktoré sú v Európe potrebné na vytvorenie spravodlivejšej, súdržnejšej, udržateľnejšej, digitálnejšej a odolnejšej spoločnosti.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že demokratické riadenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy – napríklad prostredníctvom sociálneho dialógu – v budúcom strategickom rámci EÚ je základným nástrojom úspešného rozvoja a vykonávania politiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Je potrebné ho zabezpečiť a posilniť a zároveň viesť zmysluplné konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou.

1.4.

EHSV odporúča, aby každá budúca pracovná skupina pre otvorenú metódu koordinácie predložila Rade pre vzdelávanie na diskusiu politické výsledky, a pokiaľ možno politické odporúčania. Výsledky pracovných skupín by sa mali zverejniť, účinne implementovať a mala by sa im venovať veľká pozornosť na príslušnej úrovni tvorby politiky a medzi odborníkmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; je preto dôležité, aby členmi týchto skupín boli príslušní sociálni partneri a zainteresované strany aktívne pôsobiace v oblasti rozvoja politiky vzdelávania, ako aj zástupcovia riaditeľov škôl, učiteľov a študentov z každej krajiny.

1.5.

V snahe splniť ukazovatele, referenčné hodnoty a ciele akčného plánu týkajúceho sa Európskeho piliera sociálnych práv, uznesenia Rady o európskom vzdelávacom priestore (2020), odporúčania Rady o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) a Osnabrückej deklarácie EHSV navrhuje vykonať ďalší výskum a uskutočniť posúdenie vplyvu s cieľom upraviť tieto ukazovatele a doplniť ich o ďalšie potrebné ukazovatele, ktoré pomôžu krajinám zlepšiť podávanie správ o vykonávaní, pretože úplný dosah krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na systémy vzdelávania, študentov a učiteľov zatiaľ nie je jasný. Ukazovatele by takisto mali viesť k opatreniam na podporu sociálne a ekonomicky znevýhodnených študentov a vzdelávajúcich sa osôb, ako aj osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom spoločných sociálnych a vzdelávacích politík na vnútroštátnej úrovni. Výsledky dosiahnuté pri plnení referenčných hodnôt a ukazovateľov by sa mali oznamovať po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.6.

EHSV navrhuje, aby sa pokračovalo v kľúčovej práci uskutočňovanej na neformálnych stretnutiach pod vedením predsedníctva o spolupráci v sektoroch vzdelávania (GR pre školské vzdelávanie, GR pre OVP, GR pre vysokoškolské vzdelávanie) (1), aby sa hľadali synergie medzi nimi a aby sa zviditeľňovali, a to za účasti príslušných sociálnych partnerov z každého štátu EÚ a po konzultácii s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti podľa vzoru poradného výboru pre OVP. Okrem toho odporúča prepojiť politiky EÚ a vnútroštátne/regionálne politiky v kontexte účinných partnerstiev medzi ministerstvami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou a ich riadenia.

1.7.

EHSV vyzýva, aby sa na európskej a vnútroštátnej úrovni účinne uplatňovala prvá zásada Európskeho piliera sociálnych práv v rámci akčného plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý sa má prijať na sociálnom samite v roku 2021, a to s plnou účasťou príslušných sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti a s podporou udržateľných verejných investícií a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

1.8.

EHSV upozorňuje na holistický prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave a na význam takéhoto prístupu pri vykonávaní najnovších iniciatív EÚ v oblasti vzdelávania (európsky vzdelávací priestor), OVP (odporúčanie v oblasti OVP), zručností (nový program v oblasti zručností pre Európu), vzdelávania mladých ľudí (most k pracovným miestam) a digitálnych zručností (akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027), pričom sa zabezpečí, že prispejú k rovnakému prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, k získavaniu nových zručností a zvyšovaniu úrovne zručností pracovníkov v záujme spravodlivej transformácie na trhu práce, poskytnú podporu pri hľadaní zamestnania dospelým s nízkou úrovňou zručností a pri získavaní podnikateľských zručností a pomôžu podnikom držať krok s inováciami a konkurencieschopnosťou na celosvetovej úrovni.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že pri realizácii akčného plánu digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 je potrebné zabezpečiť účinný sociálny dialóg a konzultácie so zainteresovanými stranami, dodržiavanie a presadzovanie pracovných práv a informovanosť pracovníkov, konzultácie a účasť na rozvoji digitálnych zručností a podnikateľských zručností, najmä v rámci OVP, vzdelávania dospelých a odbornej prípravy zamestnancov s cieľom odstrániť nedostatky v zručnostiach, ktorým čelia spoločnosti. S odkazom na správu Dvora audítorov, so zámerom dosiahnuť cieľ Európskej komisie týkajúci sa zvýšenia podielu občanov vo veku od 16 do 74 rokov so základnými digitálnymi zručnosťami z 56 % v roku 2019 na 70 % v roku 2025 EHSV vyzýva na pridelenie konkrétnych súm v rámci budúcich programov EÚ, vymedzenie čiastkových cieľov a dôsledné posúdenie digitálnych zručností v neprestajne a rýchlo sa meniacom digitálnom prostredí.

1.10.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zaistili účinnú podporu pre zamestnané a nezamestnané osoby, ktoré majú ťažkosti s prístupom ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave pre dospelých, a to zabezpečením cieleného financovania pre tých, ktorí to potrebujú, ako sú nezamestnaní, pracovníci v neštandardných formách zamestnania, osoby s nízkou kvalifikáciou, osoby so zdravotným postihnutím, starší pracovníci, staršie osoby a osoby zo sociálne a ekonomicky znevýhodnených skupín, a s prihliadnutím na rodový rozmer.

1.11.

EHSV navrhuje bojovať proti zvyšujúcim sa nerovnostiam v školách a v širšej spoločnosti prostredníctvom účinnej spoločnej sociálnej a vzdelávacej politiky na vnútroštátnej úrovni. EHSV navrhuje usporiadať spoločné zasadnutie Rady ministrov školstva a sociálnych vecí s cieľom nájsť riešenia na odstránenie nerovností vo vzdelávaní a nerovného prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.

1.12.

Hoci EHSV víta ciele stanovené v novom uznesení o európskom vzdelávacom priestore, navrhuje pravidelne upravovať ukazovatele a referenčné hodnoty v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru a dopĺňať ich o ďalšie potrebné ukazovatele (napr. v oblasti zelených zručností a kompetencií/vzdelávania v oblasti udržateľného rozvoja), ktoré môžu krajiny jednoducho oznamovať, s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia účinne podporovali sociálne a ekonomicky znevýhodnených študentov a vzdelávajúce sa osoby.

1.13.

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozvíjať spoločenské kompetencie všetkých vzdelávajúcich sa osôb z hľadiska celoživotného vzdelávania, zabezpečiť, aby sa tieto kompetencie vyučovali od raného veku a počas celého vzdelávania dospelých, a bojovať za toleranciu a nediskrimináciu vo vzdelávaní a v odbornej príprave pre všetkých občanov. Vyučovanie kľúčových kompetencií, najmä sociálneho cítenia, empatie, medzikultúrneho dialógu, občianskych zručností, spoločenských kompetencií a podnikania vrátane sociálneho podnikania by sa malo uplatňovať v celom procese vzdelávania a odbornej prípravy.

1.14.

EHSV vyzýva členské štáty, aby účinne a dôsledne využívali plán obnovy, nástroj NextGenerationEU a ďalšie fondy EÚ vrátane programu Erasmus, fondu ESF+ a Fondu na spravodlivú transformáciu na podporu politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom vytvoriť spravodlivejšiu, súdržnejšiu, inkluzívnejšiu, udržateľnejšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu spoločnosť.

1.15.

EHSV je presvedčený, že v procese európskeho semestra je potrebné naďalej podporovať vlády v tom, aby zabezpečili udržateľné verejné investície do dlhodobých záväzkov s cieľom zlepšiť kvalitu, spravodlivosť, rovnosť a sociálne začlenenie v školách, zlepšiť rovnaký prístup k digitálnym materiálom pre všetky vzdelávajúce sa osoby vo všetkých vekových skupinách a podporiť bezpečné používanie digitálnych technológií v školách a vo vzdelávacích inštitúciách.

1.16.

EHSV zdôrazňuje, že sa musia uznávať vedomosti, zručnosti a kompetencie a súčasne zohľadňovať požiadavky jednotlivých členských štátov na vzdelanie a odbornosť. Zabezpečenie rovnakého prístupu k úplným kvalifikáciám je zásadné, a preto EHSV vyzýva na vykonávanie odporúčania Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2) a lisabonského dohovoru o uznávaní (3). EHSV opakovane zdôrazňuje svoje stanovisko (4), že s odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu mikrocertifikátov, by mali byť spojené normy kvality a jasné informácie o hodnote odbornej prípravy, aby sa mohla účinne využívať na trhu práce ako ďalšia odborná príprava a doplniť do celkovej kvalifikácie. Je dôležité, aby nedochádzalo k nadmernej regulácii mikrocertifikátov a aby sa zachovala ich pružnosť, pokiaľ ide o potreby trhu práce.

1.17.

EHSV vyzýva na uplatňovanie európskeho vzdelávacieho priestoru na vnútroštátnej úrovni – po účinnom sociálnom dialógu s učiteľmi – s cieľom zvýšiť kvalitu výučby v digitálnom veku, sprísniť normy vyučovania, rozvíjať kvalitnejšie a inkluzívne počiatočné vzdelávanie učiteľov a kontinuálny profesijný rozvoj a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a mzdy pre učiteľov, aby bolo toto povolanie atraktívnejšie pre kandidátov s vysokou úrovňou zručností.

1.18.

EHSV zdôrazňuje potrebu rešpektovať akademickú slobodu a autonómiu a správu vysokoškolských vzdelávacích zariadení v spojitosti s ich príspevkom k celoživotnému vzdelávaniu a zabezpečiť vhodné verejné investície do vysokoškolského vzdelávania a výskumu, začleňovanie a rozmanitosť univerzitných sietí v Európe a zohľadňovať vnútroštátne a inštitucionálne kompetencie v súvislosti s vysokoškolským vzdelávaním. EHSV vyzýva, aby sa s vládami a príslušnými sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti ďalej diskutovalo o návrhoch na „európsky diplom“ a „štatút európskej univerzity“ a o podpore rozvoja ponúk OVP na terciárnej úrovni.

2.   Dôvod vypracovania stanoviska

2.1.

Toto stanovisko je príspevkom do diskusií Rady počas portugalského predsedníctva (prvý semester 2021) o vykonávaní iniciatív EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, najmä v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru, aktualizovaného programu v oblasti zručností pre Európu a akčného plánu digitálneho vzdelávania 2021 – 2027.

2.2.

Rastúca príjmová nerovnosť, mobilita ľudí a starnutie obyvateľstva sú sociálne faktory, ktoré ovplyvňujú politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. V čase, keď spoločnosť čelí hospodárskym naliehavým potrebám, ako je digitálna transformácia či obehové hospodárstvo, môže byť podpora učenia sa jednotlivcov jedným z riešení pre udržateľnejšiu spoločnosť s cieľom prekonať prekážky a výzvy sociálnej a hospodárskej transformácie a zároveň podporovať schopnosť učiť sa.

2.3.

Vedúci predstavitelia krajín EÚ sa 17. novembra 2017 stretli na samite v Göteborgu, aby podpísali Európsky pilier sociálnych práv, a pri tejto príležitosti sa začali ich prvé diskusie o vytvorení takzvaného európskeho vzdelávacieho priestoru (5). V nadväznosti na to od roku 2018 do roku 2020 nasledovalo niekoľko nových návrhov v tejto oblasti, ktorých výsledkom je nové uznesenie Rady z februára 2021. Iniciatíva sa týka prvej zásady sociálneho piliera, v ktorej sa stanovuje, že „každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce“, ako aj práv uvedených vo štvrtej zásade vrátane pomoci pri odbornej príprave a rekvalifikácii, a najmä prístupu mladých ľudí k ďalšiemu vzdelávaniu, učňovskej príprave a stáži.

2.4.

Európska komisia zverejnila 1. júla 2020 svoj nový balík politických opatrení vrátane oznámenia o Európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (6), návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) (7) a oznámenia (8) a návrhu odporúčania Rady (9) týkajúcich sa podpory zamestnanosti mladých ľudí: mostu k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu. V týchto politických dokumentoch sa prepojilo celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností s realizáciou a dosiahnutím európskeho vzdelávacieho priestoru. EHSV nadviazal na tieto iniciatívy prijatím stanovísk v roku 2020 k aktualizovanému programu v oblasti zručností pre Európu (10), posilneniu záruky pre mladých ľudí (11) a k stratégii EÚ na zlepšenie ekologických zručností a kompetencií pre všetkých (12).

2.5.

Vo svojom stanovisku „Úžitková hodnota“ sa vracia: nové vyhliadky a výzvy pre európske výrobky a služby (13) (2019) EHSV vyjadril názor, že inovatívne, vysokošpecializované výrobky a služby, ktoré vyhovujú potrebám zákazníkov, ako aj požiadavkám sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, by sa mohli stať podstatou a zameraním modernej európskej konkurencieschopnosti. Preto odporúča politické zásahy v príslušných službách v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

2.6.

Európska komisia 30. septembra 2020 zverejnila oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (14), ktoré je zamerané na šesť oblastí: kvalita, začleňovanie a rodová rovnosť, zelená a digitálna transformácia, učitelia a školitelia, vysokoškolské vzdelávanie a geopolitický rozmer. Rada EÚ pre vzdelávanie 30. novembra 2020 zdôraznila význam vnútroštátnych právomocí v oblasti vzdelávania a potrebu zohľadňovať rozmanitosť kultúr a vzdelávacích systémov a vyjadrila pochybnosti nad „[mechanizmom] riadenia európskeho vzdelávacieho priestoru a [cieľmi] na úrovni Únie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030“. (15)

2.7.

K predchádzajúcim politickým iniciatívam sa pridalo oznámenie Komisie Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (16), po ktorom nasledovali závery Rady, v ktorých sa zdôrazňuje, že digitálne vzdelávanie by malo byť „zamerané na učiacich sa a podporovať všetkých jednotlivcov a občanov v sebaistom, slobodnom a zodpovednom rozvíjaní ich osobnosti a zručností“ (17).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Pandémia COVID-19 vedie európske hospodárstvo do hlbokej recesie a zvyšuje mieru nezamestnanosti v dôsledku bezprecedentného hospodárskeho poklesu a výziev, ktorým čelia spoločnosti v kríze. Napriek rozšírenému využívaniu systémov na udržanie pracovných miest podporovaných európskymi a vnútroštátnymi nástrojmi sa predpokladá, že nezamestnanosť v EÚ vzrastie zo 6,7 % v roku 2019 na 7,7 % v roku 2020 a 8,6 % v roku 2021, kým v roku 2022 mierne poklesne na 8,0 % (Eurostat, 5. novembra 2020). Vysoká miera nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 prispieva k rastúcemu dopytu po zručnostiach európskych pracovných síl a po zvyšovaní úrovne zručností a získavaní nových zručností v dôsledku digitálnej a zelenej transformácie priemyslu. Účinná politika EÚ musí podporovať hospodársky rast a odolnú spoločnosť.

3.2.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 takisto urýchlila digitálnu transformáciu v oblasti vzdelávania, práce a každodenného života. V stanovisku EHSV o aktualizovanom programe v oblasti zručností sa zdôrazňuje: „Všetci Európania by […] mali mať právo na prístup ku kvalitnej a inkluzívnej odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu v rámci spravodlivej transformácie a so zreteľom na demografické zmeny. Zdôrazňujeme potrebu riešiť chudobu v dôsledku nízkeho stupňa dosiahnutého vzdelania, ktorá sa prehĺbila následkom nerovného prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.“ (18) Rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií musí slúžiť nielen potrebám trhu práce a vyhliadkam na celkovú konkurencieschopnosť založenú na kvalite, ale takisto musí pripraviť vzdelávajúce sa osoby na to, aby boli aktívnymi, demokratickými občanmi, a pomáhať pri znižovaní nerovností v sociálnej oblasti a vo vzdelávaní. Z tohto dôvodu je okrem zabezpečenia zdokonalenia digitálnych zručností občanov EÚ nevyhnutná aj digitálna mediálna gramotnosť, ktorá umožňuje občanom zorientovať sa v súčasnom zložitom svete.

3.3.

Je nevyhnutné, aby sa politickými opatreniami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zabezpečilo, že vzdelávanie a odborná príprava budú ľudskými právami a verejným statkom a že v nich bude zohľadnená kultúrna rozmanitosť Európy, a aby politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy boli kompetenciami jednotlivých štátov. V politike na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni je potrebné prijať účinné kroky na vykonávanie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj a Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom dosiahnuť kvalitné, účinné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých v každej európskej krajine zapojením všetkých členských štátov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do akčného plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.

3.4.

Je nevyhnutné, aby v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru išlo o posilnenie ďalšej politickej spolupráce medzi krajinami EÚ a o pokračovanie poskytovania vzdelávacej platformy pre ministerstvá, sociálnych partnerov v oblasti vzdelávania a príslušné zainteresované strany občianskej spoločnosti. Účinné riadenie si vyžaduje, aby sa dôsledné politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy uplatňovali na každý sektor vzdelávania od vzdelávania v ranom detstve až po vzdelávanie dospelých vrátane OVP pre všetky vekové skupiny a aby sa vzájomne prepojili európske a vnútroštátne/regionálne politiky v kontexte účinných partnerstiev medzi ministerstvami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou v rámci tripartitných politických skupín.

3.5.

EHSV odkazuje na svoje stanovisko Udržateľné financovanie celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností v kontexte nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily (19) a zdôrazňuje, že udržateľné verejné investície do vzdelávania a odbornej prípravy a účinné súkromné investície do odborného vzdelávania a prípravy pre všetky vekové skupiny sú nevyhnutným predpokladom úspechu politických opatrení zameraných na sociálne a hospodárske začlenenie vzdelávajúcich sa osôb všetkých vekových skupín a na podporu spoločností. Preto je dôležité, aby sa plán obnovy, nástroj NextGenerationEU a ďalšie fondy EÚ (napr. ESF+, Fond na spravodlivú transformáciu) využívali efektívne a dôsledne na podporu politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v súvislosti s európskym semestrom.

3.6.

Vzhľadom na to, že neboli dosiahnuté viaceré ukazovatele a referenčné hodnoty strategického rámca ET 2020, EHSV víta skutočnosť, že mnohé z ukazovateľov boli v iniciatíve európskeho vzdelávacieho priestoru posilnené. Tieto ukazovatele je však veľmi náročné plniť a vyžadujú od vlád finančný záväzok. Takisto je nevyhnutné objasniť pojmy, ktoré jednotlivé krajiny používajú ako ukazovatele, a ako referenčnú hodnotu je potrebné posilniť vzdelávanie v oblasti udržateľného životného prostredia.

3.7.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 jasne ukázala, že školy sú pre študentov nevyhnutné na to, aby mohli rozvíjať svoje spoločenské kompetencie. Študenti by sa mali naučiť zdokonaľovať tieto kompetencie počas celého života prostredníctvom schopnosti učiť sa a aktívnym zapojením sa do spoločnosti, učením sa o rôznych kultúrach, jazykoch a mobilite, zdokonaľovaním svojich vedomostí o umení a podobne. Tieto kompetencie sú mimoriadne dôležité, pretože historické príklady ukazujú, že hospodárske a finančné krízy prispievajú k narastajúcemu trendu radikalizmu. EHSV by preto chcel poukázať na to, že je dôležité podniknúť kroky na ďalšie vykonávanie Deklarácie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (2015) (20) a uplatňovať ju na vzdelávajúce sa osoby všetkých vekových skupín.

3.8.

Na zlepšenie zelených zručností, kompetencií a postojov všetkých ľudí v Európe musia členské štáty EÚ prepojiť politiky v oblasti životného prostredia s politikami v oblasti vzdelávania a vypracovať národné stratégie v oblasti zelených zručností a kompetencií. EHSV poznamenáva (21), že na úrovni EÚ by sa mohli vypracovať ukazovatele a referenčné hodnoty týkajúce sa zelených zručností a kompetencií v oblastiach informovanosti o zmene klímy, environmentálnej zodpovednosti a udržateľného rozvoja, aby sa krajinám pomohlo začleniť zelené zručnosti a kompetencie s uplatnením transformačného prístupu k vzdelávaniu už v učebných plánoch od raného veku a aj do vzdelávania dospelých v rámci celoživotného vzdelávania.

3.9.

EHSV víta skutočnosť, že akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 je zameraný na rovnaký prístup k digitálnym nástrojom, internetu a rozvoju digitálnych kompetencií a zručností, a to najmä pre ženy v povolaniach v oblastiach STEM a IT. Účinné stratégie v oblasti zručností a digitalizácie na vnútroštátnej a podnikovej úrovni by mali byť pre pracovníkov oporou poskytovaním príslušnej odbornej prípravy vysokej kvality. Je dôležité, aby aj spoločnosti dostali podporu na zabezpečenie zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností pracovníkov, najmä pri digitalizácii pracovných miest. Je to zároveň v súlade so zelenou transformáciou priemyslu – z hľadiska výrobkov a postupov –, ktorá je pre európske podnikanie nevyhnutnosťou, ale zároveň preň predstavuje príležitosť.

3.10.

Zohľadňovanie úplnej kvalifikácie má zásadný význam. Pokiaľ ide o dosiahnutie automatického vzájomného uznávania do roku 2025, EHSV zdôrazňuje, že sa musia uznávať vedomosti, zručnosti a kompetencie a súčasne zohľadňovať požiadavky jednotlivých členských štátov na vzdelanie a odbornosť a musí sa zlepšiť prístup študentov a vzdelávajúcich sa osôb k aktualizovaným informáciám o postupoch uznávania. Na tento účel je potrebné posilniť vykonávanie odporúčania Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (22) a lisabonského dohovoru o uznávaní (23), aby sa podporilo celoživotné vzdelávanie pre všetkých.

3.11.

EHSV víta iniciatívu akčného plánu digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 zameranú na vytvorenie európskej platformy na výmenu digitálnych materiálov a kurzov. Je nevyhnutné poskytnúť používateľom úplné informácie o tom, či kurzy vedú k úplnej alebo čiastočnej kvalifikácii alebo k získaniu mikrocertifikátov, kto online kurzy validuje a zabezpečuje ich kvalitu, či a ako sú uznávané a ako by ich bolo možné pridať do celkovej kvalifikácie. Bolo by potrebné uviesť tieto kurzy na portáli Europass a dôkladne zvážiť autorské práva na online materiály a ich vlastníctvo, ako aj kvalitu a relevantnosť príslušných online kurzov.

3.12.

Učitelia zohrávajú ústrednú úlohu pri poskytovaní kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, podľa OECD si však menej ako pätina z nich myslí, že ich povolanie je v spoločnosti cenené (24). Povolanie učiteľa je pritom v priemere o 11 % horšie platené ako ostatné povolania, v ktorých pôsobia odborníci s vysokoškolským titulom (25). Európsky vzdelávací priestor musí poskytovať účinnú podporu učiteľom, školiteľom a ostatným pedagogickým zamestnancom pri prekonávaní negatívnych účinkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.

3.13.

Vo všetkých krajinách bolonského procesu je potrebné podporovať začleňovanie a rozmanitosť sietí inštitúcií, študentov a učiteľov v rámci iniciatívy „Európske univerzity“ , pričom sa musia zohľadňovať a chrániť národné a inštitucionálne kompetencie vo vysokoškolskom vzdelávaní.

---

(1)  Stretnutie generálnych riaditeľov pre školské vzdelávanie, generálnych riaditeľov pre odborné vzdelávanie a prípravu a generálnych riaditeľov pre vysokoškolské vzdelávanie.

(2)  2012/C 398/01.

(3)  Lisabonský dohovor o uznávaní.

(4)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 40.

(5)  COM/2017/673 final.

(6)  COM/2020/274 final.

(7)  COM/2020/275 final.

(8)  COM/2020/276 final.

(9)  COM/2020/277 final.

(10)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 40.

(11)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 48.

(12)  Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 27.

(14)  COM/2020/625 final.

(15)  Videokonferencia ministrov školstva, 30. novembra 2020 – Hlavné výsledky: https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/eycs/2020/11/30/education/#.

(16)  COM/2020/624 final.

(17)  2020/C 415/10.

(18)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 40.

(19)  Ú. v. EÚ C 232, 14.7.2020, s. 8.

(20)  Parížska deklarácia (2015).

(21)  Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, s. 1.

(22)  2012/C 398/01.

(23)  Lisabonský dohovor o uznávaní.

(24)  TALIS – Medzinárodný prieskum OECD v oblasti výučby a učenia sa, OECD, 2018.

(25)  OECD, Education at a Glance 2020 (Vzdelávanie v skratke 2020), OECD iLibrary, Introduction: The indicators and their framework (Úvod: Ukazovatele a ich rámec), oecd-ilibrary.org.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ako zabezpečiť harmonizáciu vstupu výživových doplnkov na trh v Európskej únii: riešenia a osvedčené postupy

(prieskumné stanovisko)

(2021/C 286/07)

Spravodajca:

Veselin MITOV

Konzultácia	portugalské predsedníctvo Rady EÚ, 26. 10. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	15. 4. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	245/0/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Trh s výživovými doplnkami v Európe rastie. Výživové doplnky upravuje smernica 2002/46/ES (1), ktorá sa v celej EÚ neuplatňuje konzistentne. Jednotné uplatňovanie právnych predpisov je však nevyhnutné pre správne fungovanie vnútorného trhu EÚ, pretože umožňuje voľný pohyb bezpečných výrobkov.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje preskúmanie týchto právnych predpisov, najmä prostredníctvom aktualizácie vymedzenia výživových doplnkov, začlenenia oznamovacej povinnosti a povinnosti posúdenia administratívnych spisov, ako aj vytvorením systému monitoringu potravín, ktorým sa zhromažďujú údaje o nežiaducich účinkoch a zvyšuje sa ochrana verejného zdravia.

1.3.

Bezpečnosť výrobkov a zložiek musí byť prvou požiadavkou. Mala by sa preto vymedziť na vedeckom základe. EHSV odporúča stanoviť maximálne hodnoty pre vitamíny a minerály a vytvoriť pozitívne a negatívne zoznamy zložiek vrátane rastlín.

1.4.

Informácie poskytované spotrebiteľovi mu musia umožňovať bezpečnú konzumáciu výrobkov. EHSV odporúča, aby sa zaviedli opatrenia zamerané na komunikáciu so spotrebiteľmi a ich edukáciu, najmä v oblasti elektronického obchodu.

1.5.

EHSV vyzýva verejné orgány, aby posilnili monitoring a analýzu výrobkov a dohľad nad nimi v záujme ochrany spotrebiteľov a hospodárskych subjektov tak, že nevyhovujúce výrobky stiahnu z trhu. Takýto monitoring musí takisto zabrániť nekalej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi (najmä používanie nepovolených výživových tvrdení, nevyhovujúcich výrobkov z tretích krajín).

1.6.

EHSV preto vyzýva všetky zúčastnené strany, aby harmonizovali regulačné súvislosti týkajúce sa výživových doplnkov, ako aj ich vykonávanie v záujme spravodlivejšieho hospodárstva a vyššej bezpečnosti výrobkov.

2.   Úvod

2.1.

Toto stanovisko je vypracované na žiadosť portugalského predsedníctva Rady EÚ s cieľom nájsť riešenia a osvedčené postupy na dosiahnutie harmonizácie vstupu výživových doplnkov na trh v EÚ. Stanovisko EHSV by sa mohlo stať podkladom pre prácu predsedníctva v tejto oblasti, najmä v rámci konferencie, ktorá sa uskutoční v prvej polovici roka, ako aj prostredníctvom pracovných skupín v Rade. EHSV privítal túto žiadosť, ktorá sa týka málo preskúmanej časti potravinárskeho odvetvia.

2.2.

EHSV sa domnieva, že táto téma je v súlade s prístupom Svetovej zdravotníckej organizácie „jeden svet, jedno zdravie“ a európskou stratégiou „z farmy na stôl“, ktoré sa zasadzujú o zdravé a udržateľné potraviny a lepšie informácie pre spotrebiteľov pri súčasnom zaručení spravodlivého obchodu medzi hospodárskymi subjektmi (2). EHSV sa domnieva, že zdravé a udržateľné stravovanie predstavuje kľúčový pilier komplexnej potravinovej politiky EÚ, pretože naše stravovanie treba urýchlene preorientovať s cieľom zlepšovať – nie poškodzovať – zdravie ekosystémov a verejnosti (3).

2.3.

EHSV vždy podporoval politiku EÚ na ochranu zdravia v celom potravinovom reťazci v záujme presadzovania bezpečnosti a hygieny a jasných, transparentných a bezpečných informácií o výrobku (4). Výbor tiež opakuje, že bezpečnosť potravín musí byť aj naďalej založená na spoľahlivom systéme a Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (EFSA) s transparentnými postupmi hodnotenia bezpečnosti nových výrobkov vstupujúcich do potravinového reťazca, úplnej vysledovateľnosti a náležitej komunikácie o rizikách (5).

3.   Smerom k harmonizácii v oblasti výživových doplnkov

3.1.   Regulačný rámec, ktorý treba zlepšiť

3.1.1.

Výživové doplnky osobitne upravuje smernica 2002/46/ES, ktorá sa od svojho prijatia takmer nemenila.

3.1.2.

Vymedzenie výživových doplnkov sa nevyvíjalo napriek inováciám v tomto odvetví a novým modelom spotreby. Nie je dostatočne presné a vykladá sa rôznymi spôsobmi. Jedným z príkladov je pojem „merané množstvá v malých jednotkách“, ktorý sa líši v závislosti od krajiny (neexistuje stanovené množstvo). Tieto interpretácie môžu viesť k rozdielom medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o stav výživových doplnkov a výsledky kontrol. Toto vymedzenie je potrebné rozšíriť a spresniť.

3.1.3.

EHSV navrhuje aktualizáciu právnych predpisov s cieľom lepšie harmonizovať trh s výživovými doplnkami a zohľadniť nové prvky.

3.2.   Zefektívnenie oznámenia

3.2.1.

Oznámenie je jednou z možností stanovenou v smernici. Toto vyhlásenie je administratívnou registráciou výrobkov pred ich uvedením na trh. Nejde o povolenie na uvedenie na trh ani dôkaz o súlade alebo bezpečnosti. Každý členský štát (24/27) môže rozhodnúť o obsahu tohto oznámenia, ako aj o postupe spracovania týchto údajov (od jednoduchého podania až po veľmi podrobnú štúdiu).

3.2.2.

Informácie uvedené v oznámení umožňujú príslušným orgánom lepšie poznať svoj trh a spracovanie údajov bráni distribúcii nevyhovujúcich výrobkov (vnútroštátne a európske právne predpisy) a uľahčuje kontroly.

3.2.3.

EHSV navrhuje lepšiu harmonizáciu vnútroštátnych systémov a odporúča, aby právne predpisy obsahovali minimálne povinné informácie (kvalitatívne a kvantitatívne zloženie, označenie atď.), ktoré sa majú poskytovať, najlepšie v digitálnej forme, s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž hospodárskeho subjektu a zároveň zabezpečiť čo najvyššie možné normy. Pokiaľ je to možné, EHSV navrhuje vytvorenie európskeho viacjazyčného portálu, ktorého obsah by bol ponechaný na uváženie členských štátov. Vzhľadom na to, že zloženie nie je veľmi harmonizované (pozri nižšie), možno túto otázku riešiť iba na vnútroštátnej úrovni.

3.2.4.

V záujme ochrany spotrebiteľov sa EHSV domnieva, že oznamovanie by malo byť povinné. Tento postup umožňuje uvádzať na trh bezpečnejšie výrobky a takisto uľahčuje dohľad nad trhom a jeho monitoring. Zoznam oznámených výrobkov a príslušné závery by sa mali sprístupniť spotrebiteľom. Spotrebitelia by nemali váhať informovať sa a v prípade zistenia porušenia podať sťažnosť kontrolným orgánom.

3.3.   Stanovenie maximálnych hodnôt pre živiny – legislatívna priorita

3.3.1.

Vitamíny a minerály sú najznámejšími zložkami výživových doplnkov. Živiny a ich chemické formy pôvodne upravovalo nariadenie (ES) č. 1170/2009 (6), v ktorom sa uvádza aj ich zoznam, a to na základe hodnotení bezpečnosti vykonaných Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). V súčasnosti sú maximálne dávky stanovené na vnútroštátnej úrovni buď na základe ich odporúčanej dávky alebo na základe toxicity (7). Niektoré krajiny nemajú stanovené zákonné maximálne hodnoty. Úrad EFSA vo svojich rôznych stanoviskách určil hraničné hodnoty toxicity. Tieto hodnoty sa vzťahujú na expozíciu v celej strave (8) a nemožno ich zovšeobecniť na samotné výživové doplnky.

3.3.2.

EHSV odporúča, aby Komisia urýchlene poverila úrad EFSA stanovením maximálnych hodnôt živín a kritérií čistoty vo výživových doplnkoch. Vzhľadom na rozlohu územia EÚ a rôzne stravovacie návyky (konzumácia zeleniny, rýb alebo mäsa, zloženie vody z vodovodu atď.) nie je vždy možné dosiahnuť jednotnú maximálnu hodnotu. Maximálne hodnoty by sa však mohli stanoviť podľa regiónu alebo skupiny krajín. Maximálne hodnoty by sa mali stanoviť aj pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú deti a tehotné ženy.

3.3.3.

Táto európska harmonizácia by bola prospešná pre všetky zúčastnené strany: zvýšila by sa bezpečnosť spotrebiteľov a znížilo by sa riziko predávkovania a voľný pohyb výrobkov by bol prospešný pre hospodárske subjekty, ktoré by mohli svoje výrobky predávať na viacerých trhoch, ako aj pre spotrebiteľov, ktorí by mali prístup k širšiemu výberu.

3.3.4.

Aj keď sú živiny prioritou, harmonizovať by sa mali aj ďalšie zložky používané vo výrobkoch, čo by uľahčilo ich obeh a umožnilo preukázať ich bezpečnosť na základe vedeckého hodnotenia. Niektoré krajiny sa pokúsili predovšetkým o aproximáciu svojich právnych predpisov v oblasti rastlinných výrobkov prostredníctvom spoločných zoznamov: Belgicko, Francúzsko a Taliansko a nedávno Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko. Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj biotechnologicky vyvinuté zložky, ako sú mikroorganizmy (probiotiká, kvasinky).

3.3.5.

EHSV takisto odporúča, aby Komisia zvážila vypracovanie pozitívnych a negatívnych zoznamov iných látok, pokiaľ ide o identitu, množstvo a podmienky použitia, ako to robí v rámci nariadenia (EÚ) 2015/2283 (9) o nových potravinách.

3.4.   Výživové tvrdenia – nástroj voľby pre spotrebiteľov

3.4.1.

Informácie pre spotrebiteľa sa spravidla poskytujú na označení výrobkov – zoznam zložiek, alergénov atď. a vzťahuje sa na ne nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 (10) (11). Nedostatočné označovanie však predstavovalo 58 % porušení predpisov zistených pri kontrolách v roku 2018 (12). EHSV víta úsilie Únie v rámci práce Rady týkajúcej sa označovania potravín, konštatuje však, že určité problémy zostávajú nevyriešené.

3.4.2.

Vlastnosti výrobku sú opísané vo výživových tvrdeniach uvedených na označení, ale aj v reklame v časopisoch, v televízii, na internete atď. Reklama môže viesť k nákupu určitých výrobkov. V nariadení (ES) č. 1924/2006 (13) sa stanovili pozitívne zoznamy výživových a zdravotných tvrdení. Tvrdenia týkajúce sa vitamínov a minerálov už hodnotil úrad EFSA a boli uverejnené, ale tie, ktoré sa týkajú rastlín alebo iných látok, sa stále neskúmajú. Tieto tvrdenia teda podliehajú vnútroštátnym pravidlám (ak existujú) a na trhu sa vyskytujú rôzne neoverené tvrdenia, ktoré potom vedú k narušeniu trhu.

3.4.3.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby našla čo najlepší spôsob práce, aby úrad EFSA mohol naďalej vyhodnocovať výživové a zdravotné tvrdenia o látkach čakajúcich na jeho hodnotenie – prioritne tvrdenia o rastlinách – a stanoviť podmienky, aby tieto zložky boli bezpečné.

3.5.   Hraničné výrobky – výrobky predstavujúce určité riziko

3.5.1.

Spôsoby prezentácie a reklamy výživových doplnkov môžu vyvolávať nejasnosti v súvislosti so štatútom výrobkov. Niektoré hospodárske subjekty neváhajú prisúdiť výrobkom liečivé alebo profylaktické vlastnosti, prezentovať ich ako náhradu za lieky a označiť ich za „nutraceutikami“ (výraz vznikol spojením slov „nutričný“ a „farmaceutikum“, t. j. liečivá potravina). Osobitná kontrolná kampaň odhalila používanie týchto zavádzajúcich tvrdení pri prevencii alebo kontrole COVID-19 (14). Tieto falošné sľuby môžu mať vplyv na spotrebiteľov.

3.5.2.

Tieto výrobky, ktorých štatút nie je jasný (15), sa nazývajú „hraničné výrobky“. Táto sivá zóna je spôsobená miestom ich predaja, formou výrobkov a tým, že určité zložky môžu byť použité v potravinách aj v liekoch, ale v rôznych dávkach.

3.5.3.

EHSV odporúča Komisii, aby napríklad v rámci skupiny expertov Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá zriadila pracovnú skupinu pre „hraničné výrobky“, tak ako skupiny, ktoré už existujú pre lieky, zdravotnícke pomôcky, kozmetiku alebo biocídne výrobky. Táto skupina by zverejňovala dokumenty, ktoré pomáhajú orgánom a hospodárskym subjektom objasniť štatút výrobkov. Vytvorenie európskej pracovnej skupiny nebráni vytvoreniu spoločných výborov na vnútroštátnej úrovni, ktoré by určovali štatút výrobkov.

3.5.4.

EHSV dôrazne žiada príslušné orgány, aby vykonali kontroly zamerané osobitne na tieto výrobky s cieľom stiahnuť ich z trhu. Prítomnosť týchto výrobkov predstavuje nekalú súťaž voči farmaceutickým spoločnostiam, ktoré musia získať povolenia na uvedenie liekov na trh. Zverejnenie týchto kontrol by takisto umožnilo spotrebiteľovi spoznať riziká týchto výrobkov.

3.6.   Rozvoj online obchodovania ako zdroj voľby, ale aj nerovností

3.6.1.

V dôsledku pandémie COVID-19 sa predaj potravín na diaľku zvýšil. Výživové doplnky sú výrobky, ktoré majú spravidla dlhý dátum ekspirácie a ľahko sa prepravujú.

3.6.2.

Niektoré z týchto výrobkov, najmä tie, ktoré nepochádzajú z Európy, sú žiaľ nevyhovujúce z hľadiska svojho zloženia a najmä výživových tvrdení. To vedie k nekalej súťaži voči európskym hospodárskym subjektom, ktoré dodržiavajú pravidlá. Členské štáty navyše zistili prítomnosť zakázaných a nebezpečných látok (amfetamíny v športových doplnkoch, liekoch atď.) v určitých výrobkoch, čo ohrozuje spotrebiteľa.

3.6.3.

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili dohľad nad platformami a webovými sídlami elektronického obchodu a ich monitorovanie, odoberali vzorky a vykonávali analýzy a nahlasovali výrobky porušujúce pravidlá v systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF – Rapid Alert System for Food and Feed).

3.6.4.

EHSV sa takisto domnieva, že by sa mala zvýšiť komunikácia a edukácia spotrebiteľov a zdravotníckych pracovníkov, aby sa zabezpečilo bezpečnejšie nakupovanie na internete. Hoci potraviny musia byť bezpečné na predaj, spotrebitelia by si mali byť vedomí toho, že niektoré výrobky ponúkané online môžu predstavovať riziko pre ich zdravie.

3.7.   Monitoring potravín ako nástroj varovania

3.7.1.

Niektoré zložky môžu mať nežiaduce účinky, a to aj vtedy, ak sú v súlade s právnymi predpismi. Bezpečnosť sa nehodnotí pre každý výrobok alebo zložku ani pre ich možnú interakciu s inými výrobkami, ako sú napríklad lieky.

3.7.2.

Len veľmi málo členských štátov má štruktúrovaný systém na zhromažďovanie a sledovanie nežiaducich účinkov (monitoring potravín). Krajiny, ktoré takýto systém majú, sú Taliansko, Francúzsko, Dánsko, Portugalsko, Česká republika, Slovinsko a Chorvátsko.

3.7.3.

EHSV podporuje zavedenie vnútroštátneho monitoringu potravín na podporu bezpečnosti výrobkov a na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany verejného zdravia včasným odhaľovaním signálov, a teda predchádzaním zdravotným problémom. Tento systém by mal umožniť zhromažďovanie nežiaducich účinkov bez ohľadu na ich závažnosť, aby sa podporilo posudzovanie bezpečnosti výrobkov, prijali naliehavé opatrenia alebo v prípade potreby upravili právne predpisy a aby sa hospodárskym subjektom umožnilo vyvíjať bezpečnejšie výrobky so zahrnutím týchto informácií do ich kontroly kvality. Vo výrobe sa výživové doplnky riadia rovnakými bezpečnostnými pravidlami ako iné výrobky v agropotravinárskom odvetví (HACCP (16) atď.) a nezistili sa žiadne osobitné riziká pre pracovníkov v tomto odvetví.

3.7.4.

EHSV takisto navrhuje, aby sa na európskej úrovni vytvorila pracovná skupina pre členské štáty pod dohľadom úradu EFSA, ktorá by umožňovala výmenu informácií medzi krajinami, zdieľanie osvedčených postupov pre homogénne hodnotenie, výmenu vedeckých poznatkov a ich zahrnutie do európskych právnych predpisov, ak je to potrebné.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 183, 12.7.2002, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268.

(3)  Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 9.

(4)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 158.

(5)  Ú. v. EÚ C 268, 14.8. 2015, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2009, s. 36.

(7)  Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vec C-672/15.

(8)  V súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 1925/2006 týkajúcim sa pridávania vitamínov a minerálnych látok mala Komisia stanoviť maximálne hodnoty živín najneskôr do 19. januára 2009 pre potraviny (okrem výživových doplnkov).

(9)  Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

(11)  Rada v súčasnosti skúma plán revízie pravidiel informovania spotrebiteľa o pôvode zložiek a dátumoch ekspirácie, pričom tento plán má obmedzený vplyv na výživové doplnky.

(12)  Európska sieť pre potravinové podvody (EU Food Fraud Network) a systém administratívnej pomoci a spolupráce – výročná správa 2018.

(13)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.

(14)  Výsledky týchto kontrol sú k dispozícii tu.

(15)  V súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ patrí štatút výrobkov do právomoci vnútroštátnych orgánov a výživový doplnok môže mať v závislosti od krajiny odlišný štatút: spojené veci C-211/03, C-299/03, C-316/03, C-317/03 a C-318/03.

(16)  Skratka HAACP znamená Hazard Analysis and Critical Control Points a zahŕňa analýzu rizika a kritické kontrolné body.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej správe údajov (akt o správe údajov)

[COM(2020) 767 final]

(2021/C 286/08)

Spravodajca:	Giuseppe GUERINI
Pomocný spravodajca:	Marinel Dănuț MUREŞAN

Konzultácia	Rada Európskej únie 11. 12. 2020 Európsky parlament 14. 12. 2020
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	234/3/13

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh nariadenia o správe údajov, ktorý dopĺňa smernicu (EÚ) 2019/1024 (1) (smernica o otvorených dátach) so zameraním na údaje uchovávané subjektmi verejného sektora, na ktoré sa vzťahujú práva tretích strán.

1.2.

EHSV to považuje za užitočné a potrebné, pretože spracovávanie, uchovávanie a zdieľanie digitálnych údajov je čoraz dôležitejšie nielen z hospodárskeho, ale aj zo sociálneho a občianskeho hľadiska, pričom jednotlivci, správne orgány a podniky fungujú v komplexnom a štruktúrovanom regulačnom prostredí.

1.3.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné prijať harmonizovaný rámec pravidiel, ktorý bude vhodný na zabezpečenie dôvery občanov, spotrebiteľov, malých a stredných podnikov (MSP) a najmä mikropodnikov v riadnu ochranu ich údajov s cieľom podporiť rozvojové príležitosti hospodárskych aj výskumno-vývojových subjektov.

1.4.

EHSV súhlasí s cieľom Komisie uplatňovať nariadenie posudzované v tomto stanovisku na správne orgány, subjekty verejného sektora a verejnoprávne inštitúcie tak, že budú zahrnuté všetky subjekty verejnej sféry bez ohľadu na ich organizačnú formu.

1.5.

EHSV považuje za dôležité, aby sa v prípade, keď sa správa a spracovanie údajov prostredníctvom nástrojov umelej inteligencie týka oblasti práce, naplánovali vhodné formy predchádzajúcich konzultácií a rokovaní so sociálnymi partnermi o súvisiacich problémoch. Ak takéto nástroje ovplyvňujú práva občanov, má byť zapojená aj organizovaná občianska spoločnosť.

1.6.

EHSV podporuje návrh určiť národné orgány zodpovedné za zabezpečenie riadneho dohľadu nad novými pravidlami.

1.7.

EHSV súhlasí s tým, že je užitočné vytvoriť v každom členskom štáte informačné miesta a odporúča, aby boli prístupné všetkým záujemcom, čím sa zabezpečí účinné fungovanie a podpora dobrej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi.

1.8.

EHSV víta návrh regulovať organizácie zaoberajúce sa altruistickou správou údajov a súhlasí s pravidlom, že takéto organizácie musia mať právnu formu neziskového subjektu a zameriavať sa na ciele všeobecného záujmu, a to v podmienkach nezávislosti a autonómie od iných organizácií, ktoré majú pri správe údajov cieľ ziskovosti.

1.9.

EHSV považuje za mimoriadne zaujímavú možnosť, ktorá sa uvádza v nariadení, a to uznať význam modelu „dátových družstiev“ na správu a výmenu údajov ako nástroja na podporu občanov, ako aj mikropodnikov, MSP a samostatne zárobkovo činných osôb i osôb vykonávajúcich slobodného povolanie.

1.10.

Družstevný model by mohol byť tiež veľmi užitočným nástrojom neutrálnej a spoločnej správy údajov. V tejto súvislosti EHSV nabáda Komisiu a členské štáty, aby občanov a MSP a ich organizácie podporovali pri uskutočňovaní iniciatív na rozvoj takýchto vzájomných organizácií na správu a výmenu údajov.

1.11.

EHSV sa domnieva, že ochrana osobných údajov spolu s ochranou digitálnej identity a ochranou súkromia sú základné aspekty správy údajov a priamo súvisia s problematikou rešpektovania ľudskej dôstojnosti a základných práv. Z tohto dôvodu považuje za nevyhnutné uznať vlastnícke práva k osobným údajom, aby európski občania mohli kontrolovať používanie svojich údajov.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Cieľom návrhu Komisie, ktorý je predmetom tohto stanoviska, je: i. sprístupniť údaje verejného sektora na opakované použitie v situáciách, keď sa na takéto údaje vzťahujú práva iných subjektov; ii. umožniť zdieľanie údajov podnikmi; iii. umožniť používanie osobných údajov v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov; iv. umožniť používanie údajov z altruistických dôvodov.

2.2.

Návrh je doplnkom smernice (EÚ) 2019/1024 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica o otvorených dátach), pričom je zameraný na údaje, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora a na ktoré sa vzťahujú práva tretích strán.

2.3.

Návrh vychádza z článku 114 ZFEÚ a jeho cieľom je aproximácia právnych predpisov a administratívnych postupov členských štátov na zabezpečenie tok údajov v Európskej únii v harmonizovanom regulačnom prostredí, ktoré zaručí riadnu konsolidáciu vnútorného trhu, pokiaľ ide o pohyb údajov v držbe subjektov verejného sektora.

2.4.

V kapitole I nariadenia sa vymedzuje jeho rozsah pôsobnosti a uvádza sa v ňom, že stanovuje: i. podmienky opakovaného použitia určitých kategórií údajov v držbe subjektov verejného sektora v rámci EÚ; ii. notifikačný rámec a rámec dohľadu nad poskytovaním služieb zdieľania údajov; iii. rámec dobrovoľnej registrácie subjektov, ktoré zhromažďujú a spracúvajú údaje sprístupňované na altruistické účely.

2.5.

V kapitole II sa vytvára mechanizmus opakovaného použitia určitých kategórií údajov verejného sektora, ktorých použitie je podmienené dodržiavaním práv iných. Ochrana práv tretích strán môže byť relevantná najmä z hľadiska ochrany osobných údajov, ale aj z hľadiska ochrany práv duševného vlastníctva a obchodného tajomstva.

2.6.

Členské štáty by mali zriadiť jednotné informačné miesto na podporu výskumných pracovníkov a inovačných spoločností, ktoré majú záujem o identifikáciu vhodných údajov, a budú musieť vytvoriť štruktúry na podporu subjektov verejného sektora primeranými technickými prostriedkami a informovaným prístupom k regulačnému rámcu odvetvia.

2.7.

Cieľom kapitoly III je zväčšiť dôveru v zdieľanie osobných a neosobných údajov a znížiť transakčné náklady na zdieľanie údajov medzi podnikmi, ako aj medzi podnikmi a spotrebiteľmi vytvorením režimu oznamovania pre subjekty, ktoré chcú pôsobiť v kontexte spoločného využívania údajov, a rámca na reguláciu činnosti týchto subjektov. Poskytovatelia sú povinní zostať neutrálni, pokiaľ ide o vymieňané údaje, a bez možnosti použiť takéto údaje na iné účely.

2.8.

Cieľom kapitoly IV je uľahčiť altruistické zdieľanie údajov, ktoré dobrovoľne sprístupnili jednotlivci alebo podniky na verejnoprospešné účely. Konkrétne sa v nej pre organizácie zapojené do dátového altruizmu stanovuje, že sa budú môcť zaregistrovať ako „organizácie dátového altruizmu uznané v Únii“, aby sa zväčšila dôvera v ich činnosť.

2.9.

Počíta sa s dosiahnutím spoločného európskeho konsenzu o altruizme údajov s cieľom znížiť náklady na získanie súhlasu a uľahčiť prenosnosť údajov.

2.10.

V kapitole V sa stanovujú požiadavky na príslušné orgány určené na vykonávanie dohľadu a uplatňovanie notifikačného rámca pre poskytovateľov služieb zdieľania údajov a subjekty zapojené do dátového altruizmu. Táto kapitola obsahuje aj ustanovenia o účinnej ochrane práv jednotlivca, a najmä právo podať administratívnu sťažnosť a/alebo opravný prostriedok proti rozhodnutiam určených odvetvových orgánov.

2.11.

V kapitole VI sa vytvára „Európsky dátový inovačný výbor“, ktorý orgánom členských štátov uľahčí vznik najlepších postupov, najmä pokiaľ ide o spracovanie žiadostí o opakované použitie údajov a dosiahnutie zosúladeného postupu v súvislosti s oznamovacím rámcom pre poskytovateľov služieb zdieľania údajov, ako aj pre altruistické využívanie údajov.

2.12.

V kapitole VII sa Komisii umožňuje prijímať vykonávacie akty týkajúce sa európskeho formulára súhlasu so spracovaním údajov na altruistické účely, zatiaľ čo kapitola VIII obsahuje prechodné ustanovenia o fungovaní všeobecného systému udeľovania oprávnení poskytovateľom služieb a záverečné ustanovenia.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Návrh Komisie sa javí ako vhodný a potrebný, pretože spracovávanie, uchovávanie a zdieľanie digitálnych údajov je čoraz dôležitejšie nielen z hospodárskeho, ale aj zo sociálneho a občianskeho hľadiska, pričom jednotlivci, správne orgány a podniky fungujú v komplexnom a štruktúrovanom regulačnom prostredí.

3.2.

Moderné využívanie digitálnych údajov môže umožniť vývoj nových produktov a zefektívnenie tradičných výrobných procesov, stimulovať výskum, pôsobiť proti globálnemu otepľovaniu, zlepšiť využívanie zdrojov energie a vody a zároveň čoraz lepšie chrániť ľudské zdravie.

3.3.

Účinné a riadne využívanie údajov si vyžaduje možnosť zdieľať a vymieňať si veľké množstvo údajov, pričom sa pri spracúvaní a využívaní takýchto údajov používa výpočtová kapacita zariadení umelej inteligencie, a to na čoraz ambicióznejšie verejnoprospešné ciele. Príkladom je výmena údajov na včasné odhalenie chorôb diagnostikou so zobrazovaním.

3.4.

Zložitosť a množstvo údajov, ktoré sa v každom okamihu produkujú, extrahujú a prenášajú, viedli k vzniku podnikov, organizácií a subjektov, ktoré sa špecializujú na správu údajov alebo ich sprostredkovanie na účely komerčnej výmeny, ako aj na základe logiky všeobecného záujmu zameranej na sledovanie verejnoprospešného účelu (najmä vedeckého výskumu).

3.5.

V súčasnom hospodárskom a technologickom kontexte sú údaje cenným a užitočným zdrojom a predstavujú dôležitú etickú, hospodársku a politickú problematiku s významným vplyvom na konkurencieschopnosť a hospodársku súťaž nielen medzi podnikmi, ale aj medzi štátmi. Je preto vhodné, aby Komisia vymedzila regulačný rámec, ktorý bude primeraný, pokiaľ ide o verejnú správu údajov, aby sa chránila nielen ich ekonomická, ale aj strategická hodnota v rôznych oblastiach, v ktorých je dôležitá schopnosť vlastniť a spracúvať digitálne údaje.

3.6.

Pokiaľ ide o citlivé údaje, a najmä údaje o zdravotnom stave, EHSV považuje za užitočné vypracovať a zovšeobecniť osvedčené postupy, napríklad také, aké prijala spoločnosť Microsoft, ktorá sa rozhodla upozorňovať svojich zákazníkov vtedy, keď niektoré vládne orgány od podniku požadujú oznamovanie osobných údajov týchto zákazníkov.

3.7.

EHSV uznáva a oceňuje, že hlavným cieľom návrhu Komisie je vytvoriť podmienky pre občanov, spotrebiteľov, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby vykonávajúce slobodné povolania a podniky, najmä pokiaľ ide o malé podniky a mikropodniky, aby mohli zdieľať svoje údaje vediac, že ich budú spravovať regulované a primerane kontrolované organizácie, a zväčšiť tak dôveru a vytvoriť regulačný rámec, ktorý bude plne zlučiteľný s hodnotami a zásadami Európskej únie.

3.8.

Ako už EHSV uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, zdôrazňuje, že v súvislosti so správou údajov a nástrojmi umelej inteligencie je potrebný európsky regulačný rámec na zabezpečenie transparentnosti a vysledovateľnosti algoritmov, ľudskej kontroly nad týmito nástrojmi a dodržiavania základných práv.

3.9.

Treba mať na pamäti aj to, že keď sa nástroje umelej inteligencie zavedú na pracoviskách, Európska komisia musí stanoviť pravidlá na zintenzívnenie sociálneho dialógu a rokovaní prostredníctvom predchádzajúcich konzultácií so zástupcami zamestnancov a mala by podporovať zriadenie celoštátnych výborov, resp. monitorovacích stredísk na zavádzanie týchto nástrojov, do ktorých by boli zapojené všetky zainteresované subjekty: spotrebitelia, malé a stredné podniky, profesijné združenia, zástupcovia zamestnancov a organizovaná občianska spoločnosť.

3.10.

Takisto by bolo dôležité, aby nariadenie uľahčovalo proces schvaľovania všeobecných podmienok využívania služieb správy údajov, aby ustanovenia v zmluvách o postupovaní alebo sprístupňovaní údajov, ktoré sú v rozpore s predpismi EÚ o ochrane, mohli byť zrušené súdnou cestou. Na ten istý účel EHSV odporúča harmonizovať a posilniť zásadu súhlasu zjednodušením postupu prijímania alebo zamietania súborov cookies.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV víta skutočnosť, že návrh Komisie je v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity obsiahnutými v zmluvách, keďže rozvíja a navrhuje pravidlá, ktoré príliš neobetujú súkromný záujem vo vzťahu k sledovanému cieľu, pokiaľ ide o zdieľanie a riadne využívanie údajov.

4.2.

Z tohto dôvodu sa nariadenie, ktorým sa zabezpečí súčasné uplatňovanie jednotných pravidiel na celom vnútornom trhu, zdá byť najvhodnejším nástrojom, pretože rôzne predpisy členských štátov by boli neefektívne a európskym podnikom, najmä tým malým a stredným, by spôsobovali nadmerné náklady na dodržiavanie predpisov, čo by bránilo primeranému toku údajov.

4.3.

Voľba navrhnutého regulačného nástroja je preto najvhodnejšia na to, aby sa smerovalo k vybudovaniu európskeho trhu, na ktorom sa údaje môžu riadne pohybovať vďaka harmonizovanému rámcu pravidiel vhodnému na zabezpečenie dôvery občanov, spotrebiteľov a MSP, pokiaľ ide o primeranú ochranu ich údajov, vytváranie príležitostí na rozvoj a rast hospodárskych subjektov, ako aj výskumno-vývojových inštitúcií.

4.4.

EHSV súhlasí s cieľom Komisie uplatňovať nariadenie skúmané v tomto stanovisku na správne orgány, subjekty verejného sektora a verejnoprávne inštitúcie, ako je to už v prípade pravidiel verejného obstarávania, aby sa na základe zásadného prístupu zabezpečila primeraná účinnosť a rozsah uplatňovania pravidiel vzťahujúcich sa na všetky subjekty verejnej sféry bez ohľadu na ich organizačnú formu.

4.5.

Z tohto hľadiska je tiež primerané a v súlade so všeobecným uplatňovaním nových pravidiel nevyňať z uplatňovania verejné podniky, keďže ich organizačný model sa čoraz viac inšpiruje obchodnými a trhovými modelmi.

4.6.

EHSV podporuje ustanovenie článku 6, podľa ktorého „[subjekty] verejného sektora, ktoré umožňujú opakované použitie údajov [určitých] kategórií […], môžu účtovať poplatky za povolenie opakovaného použitia takýchto údajov“, a takéto „poplatky musia byť nediskriminačné, primerané a objektívne odôvodnené a nesmú obmedzovať hospodársku súťaž“. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podniky vrátane MSP, mikropodnikov, malých organizácií a organizácií sociálneho hospodárstva poskytujú úradom mnohé údaje, čo im spôsobuje náklady, ktoré môžu byť významné a ktorých vplyv, najmä na MSP, by sa mal zohľadniť pri stanovovaní poplatkov.

4.7.

Je tiež prijateľné a vítané, že metodika výpočtu poplatkov sa má zverejniť vopred a byť nevyhnutne založená na nákladoch na správu a zdieľanie údajov, a nie na inom systéme určovania nákladov, ktorý by sa podobal licencii na údaje.

4.8.

EHSV upozorňuje na potrebu výmeny údajov v súlade s ustanoveniami článku 101 ZFEÚ o dohodách nezlučiteľných s hospodárskou súťažou. Predovšetkým bude dôležité dodržiavať usmernenia Komisie o dohodách o horizontálnej spolupráci vo forme výmeny informácií, aby sa zabránilo tomu, že subjekty, ktoré si vymieňajú informácie, narušia transparentnosť trhu uprednostňovaním dohodnutých výsledkov medzi priamymi konkurentmi, čím sa obmedzí hospodárska súťaž na úkor záujmov spotrebiteľov, malých podnikov a mikropodnikov a naruší riadna konkurencieschopnosť trhov.

4.9.

EHSV dôrazne podporuje určenie príslušných národných orgánov (články 12 a 20), čím sa má zabezpečiť primeraná kontrola účinnosti nových pravidiel stanovených Komisiou, a súhlasí s požiadavkami, ktoré tieto orgány budú podľa článku 23 musieť splniť.

4.10.

Na to, aby sa zabránilo nevhodnému používaniu databáz na národnej alebo európskej úrovni, by dohľad nad používaním údajov mali vykonávať rôzne zúčastnené orgány členských štátov v spolupráci s Európskou komisiou.

4.11.

Pokiaľ ide o altruistické dátové organizácie a všeobecné podmienky uznávania takýchto subjektov, treba osobitne oceniť definíciu v návrhu nariadenia, podľa ktorej takéto organizácie musia mať právnu formu neziskového subjektu a zameriavať sa na ciele všeobecného záujmu, a predovšetkým byť nezávislé a autonómne od iných organizácií, ktoré majú pri správe údajov komerčné ciele alebo ciele ziskovosti.

4.12.

Tieto charakteristiky spolu so zriadením osobitného verejného registra takýchto subjektov primerane uspokojujú potrebu transparentnosti, ochrany práv a záujmov občanov a podnikov, čo sú prvky charakterizujúce altruistickú výmenu údajov. Dosiahne sa tak zvýšenie úrovne dôvery všetkých zainteresovaných subjektov.

4.13.

EHSV jednoznačne podporuje užitočnosť vytvorenia jednotného informačného miesta v každom členskom štáte, ako sa uvádza v článku 8 návrhu nariadenia. Toto informačné miesto musí byť dobre prístupné všetkým záujemcom, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie a podporila dobrá spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi.

4.14.

Napokon treba osobitne oceniť, že v kapitole III nariadenia sa odkazuje na možnosť vytvoriť „dátové družstvá“, ktoré dokážu spravovať a vymieňať údaje a byť prostriedkom na pomoc občanom (pracovníkom, spotrebiteľom, podnikateľom) a malým podnikom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré by si samostatne nevedeli zabezpečiť dostupnosť alebo spracovanie veľkého množstva údajov. EHSV preto nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali organizácie MSP s cieľom podniknúť kolektívne iniciatívy na rozvoj takýchto vzájomných organizácií v oblasti správy a výmeny údajov.

4.15.

Takáto kooperačná forma a formy spolupráce vo všeobecnosti sa zdajú byť obzvlášť vhodné na riadenie činností sprostredkovania, výmeny alebo zdieľania údajov medzi občanmi (pracovníkmi, spotrebiteľmi, podnikateľmi) a podnikmi, pretože najmä kooperačná forma umožňuje, aby sa v oblasti správy údajov zhodovali záujmy dotknutých osôb a záujmy družstevného držiteľa údajov, ktoré sú v tomto prípade vlastníctvom rovnakej dotknutej osoby, a preto by mohli zabezpečiť spoločné participatívne riadenie občanmi, podnikmi a podnikateľmi, ktoré a ktorí by mohli zohrávať dvojitú úlohu tak poskytovateľov, ako aj používateľov a príjemcov údajov. Tento mechanizmus by mohol podporiť atmosféru dôvery a otvorenosti, ktorá sa javí ako nevyhnutná podmienka dobrej správy údajov na európskom digitálnom jednotnom trhu.

4.16.

EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že je potrebná účinná spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti, sociálnymi partnermi a profesijnými organizáciami.

4.17.

Pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, EHSV poukazuje na to, že podľa európskeho práva je ochrana súkromia a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti neoddeliteľnou súčasťou základných a nedotknuteľných práv jednotlivcov. Náležitá ochrana týchto práv je však ohrozená nekalým používaním údajov získaných po predchádzajúcom dobrovoľnom súhlase, ktorý sa nie vždy získa za jednoduchých podmienok. Vyskytujú sa aj závažnejšie prípady, keď sú údaje získané nedovolene a dochádza k skutočnej krádeži totožnosti. Súdy v niektorých členských štátoch „krádeže údajov“ opakovane odsúdili. Uznať krádež znamená uznať právo na vlastníctvo údajov.

4.18.

EHSV preto odporúča uznať európske vlastnícke práva na digitálne údaje, aby sa občanom (zamestnancom, spotrebiteľom, podnikateľom) umožnilo kontrolovať a riadiť používanie ich údajov alebo ho zakázať. To by otvorilo dvere kolektívnym žalobám s jasnou právnou legitimitou s cieľom predchádzať alebo kontrolovať prístup k údajom občanov a uľahčiť ich riadenie v snahe vytvoriť európsky digitálny trh.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56.

Stanovisko Európsky hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Nový program pre spotrebiteľov – Posilnenie odolnosti spotrebiteľov v záujme udržateľnej obnovy

[COM(2020) 696 final]

(2021/C 286/09)

Spravodajca:	Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER
Pomocný spravodajca:	Gonçalo LOBO XAVIER

Konzultácia	Komisia 14. 1. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	218/2/24

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie na vedomie nový program pre spotrebiteľov a 22 opatrení, ktoré sa v ňom navrhujú, a považuje ho za maximálne komplexný a podrobný.

1.2

EHSV síce oceňuje snahy Komisie, domnieva sa však, že „program“ pre spotrebiteľov by mal vychádzať zo skutočnej stratégie v oblasti spotrebiteľskej politiky alebo by mal byť výsledkom takejto stratégie. Keďže posledná stratégia Komisie pre oblasť spotrebiteľskej politiky pochádza z 13. marca 2007 (na obdobie rokov 2007 – 2013), považuje sa v súčasnosti za úplne zastaranú.

1.3

EHSV sa preto obáva, že by nový program pre spotrebiteľov mohol byť vzhľadom na svoju štruktúru vnímaný ako zoznam izolovaných iniciatív a že bude ťažké ho realizovať v praxi.

1.4

EHSV sa zároveň nazdáva, že opatrenia na riešenie dôsledkov pandémie COVID-19 musia byť výnimočné a mnohé z nich by vzhľadom na bezprecedentnú situáciu spoločnej zdravotnej, hospodárskej a sociálnej krízy mali byť prioritné a naliehavé, a kladie si otázku, či by takéto opatrenia mali byť zahrnuté do programu pre spotrebiteľov, ktorý navyše podľa EHSV nedostatočne rieši súčasnú zložitú situáciu

1.5

V tejto súvislosti EHSV opätovne zdôrazňuje svoj názor, že sa musí čo najviac posilniť zdravotná únia a že politika v oblasti zdravia nie je politikou s výlučnou právomocou členských štátov, pričom článok 168 ZFEÚ by sa mal náležite zmeniť tak, aby sa priblížil k článku 169 o spotrebiteľskej politike.

1.6

EHSV trvá na tom, aby dobudovanie vnútorného trhu, či už fyzického alebo digitálneho, prebiehalo za rovnakých podmienok a aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, čo už sám viackrát požadoval. Preto súhlasí s tým, že je potrebné zaujať horizontálny prístup, ktorý bude zosúladený s ostatnými politikami Únie, aby sa pri tvorbe a vykonávaní odvetvových politík zohľadňovali záujmy spotrebiteľov.

1.7

EHSV považuje za zásadnú „zelenú“ časť programu a pripomína, že podporuje Európsku zelenú dohodu. EHSV sa zasadzuje najmä za väčšiu trvanlivosť tovaru, prístup k udržateľným výrobkom, čisté, obehové a klimaticky šetrnejšie hospodárstvo a účinné využívanie výrobkov, ako aj za boj proti plánovanému zastarávaniu a právo na opravu tovaru a výrobkov.

1.8

EHSV si však uvedomuje, že úsilie potrebné na meranie uhlíkovej stopy musí zohľadňovať životný cyklus výrobkov a nie je ľahko realizovateľné.

1.9

Pravidlá ochrany spotrebiteľa sa musia prispôsobiť digitálnemu svetu. Nové výzvy, ktoré so sebou prinášajú vznikajúce technológie, ako je umelá inteligencia, internet vecí a robotika, si vyžadujú posilnenie súčasnej úrovne ochrany a mali by sa riešiť, a to najmä pri revízii smernice o bezpečnosti výrobkov, pričom je zároveň potrebné identifikovať a vyplniť medzery v existujúcich právnych predpisoch. Aj z tohto dôvodu budú mať akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch zásadný význam pre doplnenie tejto stratégie.

1.10

EHSV žiada, aby sa európska podpora odrazila aj v zapojení všetkých organizácií občianskej spoločnosti (najmä spotrebiteľských organizácií) vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú pri rozvoji tohto programu. Organizovaná občianska spoločnosť, najmä spotrebiteľské organizácie a zástupcovia podnikov, by spolu s ďalšími sociálnymi partnermi mali rozvíjať vzájomne výhodné vzťahy, aby sa zabezpečila širšia účasť na tvorbe a vykonávaní tejto politiky.

1.11

Preto by sa v rámci programu mala rozšíriť a posilniť úloha vzdelávania a odbornej prípravy spotrebiteľov, keďže pomáhajú upevňovať vysokú úroveň ochrany.

1.12

EHSV si uvedomuje, že MSP čelia ťažkostiam v snahe prispieť k úspechu programu, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia a informovanie spotrebiteľov a ponuku udržateľných tovarov a služieb s vyššou ekonomickou hodnotou.

1.13

EHSV upozorňuje na potrebu poskytnúť podnikom, najmä MSP, finančné prostriedky na splnenie požiadaviek programu, najmä v čase, keď boj proti kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 spôsobil zníženie investícií podnikov do digitalizácie a ekologizácie.

2.   Oznámenie Komisie

2.1.   Všeobecné informácie

2.1.1

Oznámenie Komisie: — má za cieľ posilniť celkový rámec spolupráce medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a zainteresovanými stranami; — sa opiera o celostný prístup zahŕňajúci rôzne politiky Únie; — reaguje na potrebu zohľadniť požiadavky na ochranu spotrebiteľa pri formulovaní a uplatňovaní iných politík ako doplnok k ďalším iniciatívam EÚ; — obsahuje požiadavku na úzku spoluprácu medzi EÚ a členskými štátmi a transpozíciu, vykonávanie a presadzovanie rámca na ochranu spotrebiteľa vytvoreného na úrovni sekundárnych právnych predpisov EÚ.

2.1.2

V oznámení sa uvádza 22 opatrení, ktoré sa týkajú piatich hlavných prioritných oblastí: — zelenej transformácie, — digitálnej transformácie, — nápravy a presadzovania práv spotrebiteľa, — špecifických potrieb určitých skupín spotrebiteľov a — medzinárodnej spolupráce.

2.1.3

V oznámení sa k problémom pristupuje tak, že za dôležité sa považuje, aby mal každý rovnaký a včasný prístup k potrebným a dostupným testom, ochranným prostriedkom, liečbe a budúcim vakcínam, a aby sa spotrebiteľovi poskytli úplné záruky, pokiaľ ide o základné práva, lekársku etiku, súkromie a ochranu údajov v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov.

2.1.4

Sociálne a hospodárske otrasy spojené s pandémiou predstavujú pre spoločnosť výzvu. Hoci je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, stále pretrvávajú určité ťažkosti, a to pokiaľ ide o: — vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa práva na plnú náhradu za zálohové platby uhradené cestovným kanceláriám, — nárast podvodov na spotrebiteľoch, klamlivých marketingových techník a podvodov pri nákupoch online, — zmenu modelov spotreby, ako napríklad nárast odpadu z jednorazových obalov.

2.2.   Kľúčové prioritné oblasti

2.2.1.

Zelená transformácia: prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality, zachovaniu prírodných zdrojov a biodiverzity, ako aj k zníženiu znečistenia vody, ovzdušia a pôdy. Prístup k udržateľným výrobkom by mal byť zaručený pre každého.

2.2.2.

V Európskej zelenej dohode sa stanovuje komplexná stratégia na transformáciu EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s klimaticky neutrálnym, čistým a obehovým hospodárstvom s nízkou environmentálnou stopou.

2.2.3.

Mala by sa zmeniť smernica o predaji tovaru s cieľom podporiť opravy a zakotviť ich ako skutočné právo. Plánujú sa dodatočné opatrenia na riešenie osobitných skupín tovarov a služieb.

2.2.4.

Je potrebné lepšie chrániť spotrebiteľov pred nepravdivými informáciami alebo informáciami prezentovanými mätúcim či zavádzajúcim spôsobom s cieľom vytvoriť dojem, že výrobok alebo podnik je šetrnejší k životnému prostrediu (tzv. environmentálne klamlivé vyhlásenia).

2.3.   Digitálna transformácia

2.3.1.

Smernica o lepšom presadzovaní a modernizácii spotrebiteľského práva a smernica o digitálnom obsahu sú dôležitými krokmi, hoci vzhľadom na rýchle tempo technologického pokroku sú potrebné ďalšie opatrenia.

2.3.2.

Treba zabrániť používaniu nekalých praktík, určitých personalizačných postupov, ktoré spočívajú v profilovaní, skrytej reklame, podvode, falošných alebo zavádzajúcich informáciách a zmanipulovaných hodnoteniach od spotrebiteľov. Ďalšie usmernenia sú potrebné aj pre smernicu o nekalých obchodných praktikách a smernicu o právach spotrebiteľov, pretože spotrebitelia by mali mať v prostredí internetu porovnateľnú úroveň ochrany a spravodlivosti ako v prostredí mimo internetu.

2.3.3.

Umelá inteligencia prináša veľa dobrého, no niektoré jej použitia by mohli poškodiť spotrebiteľov a porušiť ich práva. EHSV by chcel zdôrazniť, že podľa článku 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov majú dotknuté osoby právo na ľudský zásah, ak ich rozhodnutie založené na automatizovanom spracovaní významne ovplyvňuje.

2.3.4.

Novým nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa posilňuje online kapacita príslušných orgánov, mechanizmy spolupráce a systém zberu údajov s cieľom riešiť rozsiahle porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, zabezpečiť stálu úroveň ochrany spotrebiteľa a ponúknuť podnikom jednotné kontaktné miesto.

2.4.   Riešenie špecifických potrieb spotrebiteľov

2.4.1.

Predpokladá sa, že v súvislosti s transakciou sú spotrebitelia vo všeobecnosti slabšou stranou, a preto si ich záujmy vyžadujú ochranu. Niektoré skupiny spotrebiteľov však môžu byť obzvlášť zraniteľné a potrebujú osobitné záruky. Táto zraniteľnosť môže byť spôsobená sociálnymi okolnosťami alebo osobitnými charakteristikami, ako je vek, pohlavie, zdravie, digitálna gramotnosť, matematická gramotnosť alebo finančná situácia.

2.4.2.

Rastúca finančná zraniteľnosť mnohých domácností v EÚ je v súčasnosti obzvlášť znepokojujúca.

2.4.3.

Zámerom preskúmania by bolo tiež zabrániť diskriminačným situáciám v prístupe k úverovým službám.

2.4.3.1.

Staršie osoby a osoby s postihnutím majú špecifické potreby súvisiace so spotrebou a je dôležité zabezpečiť, aby boli jasné, používateľsky ústretové a dostupné informácie prístupné v online aj offline prostredí v súlade s požiadavkami EÚ na prístupnosť výrobkov a služieb.

2.4.3.2.

Spravodlivý a nediskriminačný prístup k digitálnej transformácii by sa mal zamerať na potreby starších spotrebiteľov, spotrebiteľov so zdravotným postihnutím a všeobecnejšie na technicky menej zdatných ľudí, ktorí môžu byť menej oboznámení s digitálnymi nástrojmi.

2.4.3.3.

Deti a maloleté osoby sú osobitne vystavené zavádzajúcim alebo agresívnym marketingovým praktikám online a je potrebné nájsť riešenie tohto problému. Deti by mali byť zároveň chránené pred existujúcimi nebezpečnými výrobkami a rizikami súvisiacimi s výrobkami, a preto sa budú aktualizovať bezpečnostné požiadavky na normy pre určité výrobky určené deťom.

2.4.3.4.

Riziko diskriminácie sa niekedy zhoršuje algoritmami, ktoré používajú niektorí poskytovatelia tovarov a služieb a ktoré môžu byť formulované s predsudkami často vyplývajúcimi z už existujúcich kultúrnych alebo sociálnych očakávaní.

2.5.   Ochrana spotrebiteľa v globálnom kontexte

2.5.1.

Je dôležité, aby EÚ predstavila svoju vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa ako európsku hodnotu a model na medzinárodnej úrovni.

2.5.2.

Zaručenie bezpečnosti dovozu a ochrana spotrebiteľov EÚ pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré používajú hospodárske subjekty z tretích krajín, si vyžaduje sprísnenie opatrení v rámci EÚ prostredníctvom silnejších nástrojov dohľadu nad trhom a užšej spolupráce s partnerskými krajinami EÚ.

2.5.3.

Multilaterálna spolupráca v spotrebiteľských otázkach je kľúčom k podpore vysokej úrovne ochrany a bezpečnosti na medzinárodnej úrovni a k celosvetovej ochrane spotrebiteľov.

2.6.   Riadenie

2.6.1.

V tomto programe sa zavádzajú opatrenia na podporu priorít spotrebiteľskej politiky, ktoré by EÚ a jej členské štáty mohli presadzovať v nasledujúcich piatich rokoch.

2.6.2.

Táto nová vízia spolupráce medzi prioritami EÚ a vnútroštátnymi politickými prioritami zahŕňa nový rámec pre posilnenú spoluprácu, ktorý môže realizovať konkrétne opatrenia.

2.6.3.

Komisia sa bude usilovať o pravidelné diskusie s EP, EHSV a VR a bude úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť úzku koordináciu opatrení a čo najlepšie využitie príslušných dostupných finančných prostriedkov.

2.6.4.

Túto prácu by mala sprevádzať úzka a účinná spolupráca s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľských organizácií, priemyslu a akademickej obce. Silné spotrebiteľské organizácie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie sú kľúčovými partnermi pri navrhovaní činnosti v rámci tohto programu a oslovovaní spotrebiteľov.

2.6.5.

Komisia preto: — zriadi novú poradnú skupinu pre spotrebiteľskú politiku, — prepracuje hodnotiacu tabuľku spotrebiteľských podmienok v roku 2021.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Pokiaľ ide o krízu v oblasti zdravia, EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o očkovanie obyvateľstva a aby zaistili, že európska očkovacia stratégia bude sociálne a ekonomicky dostupná všetkým občanom.

3.2.

Je dôležité posilniť postavenie spotrebiteľov a zapojiť ich do hospodárstva ako kľúčových aktérov udržateľnej obnovy, čím sa posilní konkurencieschopnosť hospodárstva Únie a jednotného trhu. Dôležité sú nové obchodné modely, ktoré môžu optimalizovať efektívnosť a udržateľnosť tovaru a služieb.

3.3.

Spotrebitelia by mali byť dôležitými aktérmi pri zelenej transformácii a podpore udržateľnej výroby a spotreby. Všetky výrobky by mali byť bezpečné, prístupné, cenovo výhodné a dostupné, najmä pokiaľ ide o podporu doby trvanlivosti, trvácnosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov. EHSV už vyjadril svoju podporu regulácii tzv. plánovaného zastarávania výrobkov a trvácnosti výrobkov, a to aj pokiaľ ide o softvér. Navrhované opatrenia sú vo všeobecnosti horizontálne a nie sú špecifické pre ochranu spotrebiteľa.

3.4.

MSP by mali byť zapojené do tejto zelenej transformácie bez toho, aby sa výrazne zvýšila administratívna záťaž.

3.5.

EHSV je odhodlaný aktívne spolupracovať pri realizácii zelenej a digitálnej transformácie, pri ktorej by nedochádzalo k sociálnemu vylúčeniu a predišlo by sa dvojrýchlostnému režimu pre zraniteľných spotrebiteľov a diskriminačným situáciám, ktoré obmedzujú výber tovarov a služieb, ako aj prístup k nim, a spôsobujú odopretie prístupu k úverovým službám tehotným ženám na základe možnej straty príjmu a vylúčenie osamelých matiek z určitých finančných služieb.

3.6.

Mali by sa prijať podporné opatrenia na riešenie finančnej zraniteľnosti rodín vrátane osamelých rodičov a manželov rovnakého pohlavia, najmä pokiaľ ide o dlhy. EHSV vo svojich stanoviskách opakovane vyjadril svoju podporu regulácii nadmerného zadlženia domácností.

3.7.

V rámci horizontálnych opatrení by Komisia mala konať v oblasti energetickej chudoby a predchádzať situáciám, ktoré by mohli viesť k sociálnemu vylúčeniu.

3.8.

EHSV očakáva, že Komisia sa čo najskôr bude zaoberať revíziou smerníc o bezpečnosti výrobkov, spotrebiteľských úveroch, poskytovaní finančných služieb na diaľku, právach spotrebiteľov a nekalých obchodných praktikách.

3.9.

EHSV má veľké očakávania, pokiaľ ide o smernicu o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a dúfa, že transpozícia tejto smernice bude v súlade s právnymi rámcami členských štátov.

3.10.

EHSV súhlasí s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľov tak, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri zelenej transformácii. Nestačí, aby podniky uskutočňovali zmeny a inovácie, trh ich musí akceptovať a musí sa transformovať tak, aby hospodárstvo fungovalo obehovejším spôsobom: spotreba udržateľnejších výrobkov (pravdepodobne drahších), väčšia trvanlivosť a opraviteľnosť výrobkov spolu s požadovaným ekodizajnom (vývoj výrobkov na základe ekologických kritérií) a vyššia efektívnosť využívania prírodných zdrojov. V kontexte zelenej transformácie by sa mala zvážiť aj úloha dopravy.

3.11.

Dôležité je vyslať odkaz, že zodpovednosť voči životnému prostrediu nesie každý: podniky, ktoré vykonávajú udržateľnejšie opatrenia a postupy, informujú a vzdelávajú spotrebiteľov a v záujme účinnosti týchto opatrení aj spotrebitelia, ktorí musia prijať aj udržateľné návyky a správanie Pokiaľ ide o možné zvýšenie nákladov pre európske MSP, vypočítané v rámci posúdenia vplyvu testu MSP (ktoré je súčasťou iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu), ich zníženie by sa malo zabezpečiť v rámci tohto mechanizmu, ktorého súčasťou sú aj prebiehajúce konzultácie so zástupcami MSP. Bude potrebné vytvoriť mechanizmy a prostriedky, ktoré umožnia aktualizovať a obnoviť znalosti týchto podnikov.

3.12.

EHSV považuje za dôležité zintenzívniť boj proti nekalým obchodným praktikám na internete, ktoré nerešpektujú práva spotrebiteľov a všetkých ostatných subjektov zapojených do životného cyklu výrobku. Tvrdí, že všetko, čo sa považuje za zneužitie vo fyzickom svete (offline), by sa malo v digitálnom svete (online) posudzovať rovnako. Nové spôsoby zneužívania v offline prostredí, ako sú stratégie sledovania transakcií a skryté rozhrania tzv. dark patterns, si vyžadujú ešte dôslednejšiu ochranu.

3.13.

Treba posilniť informačné, ľudské a iné zdroje na podporu boja proti digitálnym podvodom, ktoré z dôvodu svojej komplexnosti a šírenia sťažujú konanie príslušných orgánov, a to aj v prípadoch, keď dochádza k útokom na verejné zdravie (napríklad pri online nákupe „nelegálnych“ liekov).

3.14.

Pri opatreniach 8, 9 a 10 treba zaručiť rovnováhu medzi bezpečnosťou a flexibilitou, ktorá je potrebná na to, aby sa nezablokovali inovácie a technologický a hospodársky pokrok. Je dôležité vypracovať akčný plán s Čínou v oblasti bezpečnosti výrobkov a zvýšiť podporu pre partnerské krajiny EÚ vrátane krajín v Afrike, pokiaľ ide o budovanie kapacít, a to z hľadiska predpisov a technickej pomoci. Dôležitá je ochrana pravosti výrobkov (a okrem toho aj práva súvisiace s ochrannými známkami), keďže v niektorých tretích krajinách preukázateľne dochádza k rozsiahlemu napodobňovaniu a falšovaniu výrobkov. Originálne výrobky si vzhľadom na kvalitu, pohodlie a dobré meno zasluhujú veľkú pozornosť a záujem spotrebiteľov.

3.15.

EHSV žiada, aby sa prijala metóda kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia. Treba preskúmať, či sa smernice Únie vykonávajú včas a v súlade s ustanoveniami sekundárnych právnych predpisov a zásadami lepšej právnej regulácie.

3.16.

EHSV poukazuje na prehlbujúcu sa priepasť medzi stratégiami (napr. Európskou zelenou dohodou vo všeobecnosti a osobitne stratégiou „z farmy na stôl“ alebo novým programom pre spotrebiteľov) a podrobnejšími regulačnými (alebo neregulačnými) iniciatívami, ktorými sa majú tieto stratégie zaviesť. Výbor zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa úroveň ambícií programu pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o plnenie cieľov Európskej zelenej dohody, zachovala počas celého procesu vykonávania jednotlivých nadväzujúcich iniciatív.

4.   Kríza spôsobená pandémiou COVID-19

4.1.

Súčasná kríza spôsobená pandémiou vážne zasiahla celý svet a má významný vplyv na mnohé oblasti života. Táto kríza viedla k zmene hlavných priorít členských štátov a priniesla mimoriadnu záťaž pre spotrebiteľov, ktorých práva boli neprimerane obmedzené, pričom neboli posilnené existujúce mechanizmy a takisto neboli zavedené mechanizmy určené na zvládanie nových skutočností v snahe o zaručenie finančnej ochrany spotrebiteľov.

4.2.

Preto je nevyhnutné, aby sa s cieľom predísť prípadným dôsledkom pre spotrebiteľov a na základe ponaučení z pandémie posilnila v budúcnosti ochrana spotrebiteľov v oblastiach zdravotnej starostlivosti, energetiky, komunikácií, finančných služieb, letectva a práv cestujúcich, balíkov cestovných služieb, dohľadu, potravín a digitálnych služieb.

4.3.

Kríza zároveň prispela k šíreniu nekalých obchodných praktík zameraných na najzraniteľnejšie osoby a na určitú dobu dokonca spôsobila výpadok niektorých výrobkov a prostriedkov osobnej ochrany a viedla k veľmi vysokým a špekulatívnym cenám. Táto situácia si bude opäť vyžadovať pozornosť a zvýšené prostriedky pre kontrolné orgány, a to aj vzhľadom na očakávané ďalšie obdobie eskalácie krízy.

4.4.

EHSV by mal podporiť vypracovanie stanoviska z vlastnej iniciatívy na túto tému s cieľom pomôcť Komisii pri definovaní a vykonávaní týchto opatrení.

5.   Iné oblasti, ktoré nie sú zahrnuté v novom programe pre spotrebiteľov alebo sa riešia nepriamo, a zasluhujú si pozornosť

5.1.   Riadenie verejného zdravia v členských štátoch

Podnikajú sa prvé kroky smerom k vytvoreniu európskej zdravotnej únie. Od vypuknutia krízy spôsobenej koronavírusom sa ukázalo, že EÚ musí zohrávať oveľa významnejšiu úlohu v oblasti verejného zdravia s cieľom chrániť zdravie všetkých európskych občanov, a to prostredníctvom odolnejších systémov zdravotnej starostlivosti a stabilnejšieho rámca bezpečnosti v oblasti zdravia.

5.2.   Finančné služby

V súvislosti s revíziou smernice o spotrebiteľských úveroch bude mať zásadný význam posilnenie mechanizmu moratória a prijatie integrovaného prístupu, ktorý ochráni záujmy spotrebiteľov bez ohľadu na povahu úveru. Na európskej úrovni bude potrebné preskúmať konkrétny mechanizmus platobnej neschopnosti fyzických osôb, pričom sa musí zohľadniť potreba zabrániť zníženiu existujúcej úrovne ochrany spotrebiteľov.

5.3.   Cestovný ruch, voľný čas a práva cestujúcich v leteckej doprave

Je dôležité vytvoriť, posilniť alebo zmeniť práva spotrebiteľov a vytvoriť európske fondy na ochranu záujmov spotrebiteľov v týchto oblastiach. Bude to zároveň najlepšia príležitosť preskúmať ochranu spotrebiteľa pomocou systému finančnej ochrany vhodného na ochranu cestujúcich pred rizikom krízy likvidity alebo v prípade platobnej neschopnosti leteckej spoločnosti, pokiaľ ide o vrátenie peňazí za letenky a v prípade potreby aj repatriáciu.

5.4.   Bývanie

Je potrebné vytvoriť integrovaný európsky program bývania zahŕňajúci rôzne oblasti, ako je životné prostredie, energetika, finančné služby, zmluvné práva a zdravie, s cieľom začleniť prístup k dôstojnému a dlhodobo dostupnému bývaniu medzi práva európskych spotrebiteľov. Mala by sa podporovať výstavba udržateľných domov (napr. tzv. pasívnych domov). Emisie skleníkových plynov súvisiace s materiálmi v budovách sa znížia uplatňovaním zásad obehovosti pri ich obnove. Obnova budov môže otvoriť veľa možností a z dlhodobého hľadiska priniesť sociálne, environmentálne a hospodárske výhody.

5.5.   Energetika

Pri vykonávaní politík v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, vlastnej spotreby a trhových sadzieb by sa mali posilniť práva spotrebiteľov a malo by sa zabezpečiť, aby žiadny spotrebiteľ nebol diskriminovaný ani vylúčený v dôsledku zavádzania skutočných energetických alternatív.

5.6.

Je potrebné lepšie vymedziť a posilniť zodpovednosť digitálnych platforiem, a to pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, ako aj zodpovednosť za sprostredkovanie online zmlúv.

5.7.

Je dôležité vytvoriť jasnú štruktúru zodpovednosti pre online platformy, ako aj prijať vhodné opatrenia na riešenie podvodných, nespravodlivých a zavádzajúcich obchodných praktík a predaja nevyhovujúcich výrobkov a nebezpečného tovaru a služieb prostredníctvom online platforiem. V tejto súvislosti sa musí posilniť spolupráca medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom bojovať proti takýmto nekalým praktikám.

5.8.

Priamy predaj výrobkov nebezpečných pre spotrebiteľov, najmä z dôvodu ich chemického zloženia, by sa mal prerušiť alebo obmedziť. EHSV víta zavedenie systému Safety Gate ako systému včasného varovania EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch.

5.9.

Je dôležité posilniť ochranu v oblasti služieb ponúkaných cez internet (over-the-top), na ktoré sa ešte stále nevzťahuje väčšina vnútroštátnych právnych predpisov a ktoré nie sú zahrnuté ani v európskom kódexe elektronickej komunikácie.

5.10.

Rozvojom politiky ochrany spotrebiteľa posilní EÚ svoju hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. EÚ by mala bez narušenia svojej koncepcie globálnej politiky realizovať rôzne opatrenia a programy bližšie k občanom, pričom bude musieť posilniť sieť európskych spotrebiteľských centier (ESC) a sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa so zapojením všetkých vnútroštátnych orgánov.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Farmaceutická stratégia pre Európu

[COM(2020) 761 final]

(2021/C 286/10)

Spravodajca:

Martin SCHAFFENRATH

Konzultácia	Európska komisia, 14. 1. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	232/1/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta predovšetkým zámer Európskej komisie zabezpečiť dodávky bezpečných, kvalitných a cenovo dostupných liekov, ako aj finančnú udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov prostredníctvom novej farmaceutickej stratégie pre Európu spolu s podporou konkurencieschopnosti farmaceutického priemyslu. Nové spoločné európske prístupy zohrávajú kľúčovú úlohu najmä v týchto oblastiach: — prístup k liekom a ich dostupnosť, — cenová dostupnosť a finančná udržateľnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, — podpora výskumu a inovácií s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho farmaceutického priemyslu, — posilnenie odolných a transparentných dodávateľských a výrobných reťazcov, — účinné plnenie cieľov zelenej dohody (1) s prispením klimaticky neutrálneho farmaceutického priemyslu.

1.2.

Súčasná pandémia COVID-19 ukazuje, aký dôležitý je koordinovaný európsky prístup. EHSV preto zdôrazňuje význam spoločných stratégií pre výskum, vývoj a stanovenie cien liekov, najmä pokiaľ ide o vysokorizikové výrobky a výrobcovia nemajú zaručenú návratnosť investícií.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že akékoľvek politické opatrenia na úrovni EÚ musia rešpektovať právomoci členských štátov a zásadu subsidiarity v súlade s článkom 168 ods. 7 ZFEÚ, aby sa zohľadnila rozdielna organizácia národných systémov zdravotnej starostlivosti a aby sa finančne nedestabilizovali. To je obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o otázky tvorby cien a úhrady, za ktoré sú výlučne zodpovedné členské štáty. Takisto sa musí zabezpečiť, aby sa informácie, poznatky a najlepšie postupy neustále vymieňali na úrovni EÚ, aby sa zabránilo fragmentácii a nerovnostiam.

1.4.

EHSV poznamenáva, že za súčasných rámcových podmienok sa európske farmaceutické odvetvie v posledných rokoch vyvíjalo smerom, ktorý v niektorých prípadoch viedol k zneužívaniu rôznych systémov stimulov, v mnohých ohľadoch vykazuje nedostatočnú transparentnosť a sústreďuje sa na obchodné oblasti s vysokými ziskovými maržami a v niektorých prípadoch s nadmernými cenovými požiadavkami. EHSV preto vidí naliehavú potrebu prehodnotiť a prispôsobiť súčasný právny rámec pre lieky a užšie ho prepojiť s podmienenosťou týkajúcou sa cenovej dostupnosti a prístupnosti.

1.5.

EHSV osobitne zdôrazňuje ústrednú úlohu fungujúceho, spravodlivého a efektívneho vnútorného trhu, na ktorom sa na jednej strane podporujú a oceňujú skutočné lekárske inovácie s reálnou pridanou hodnotou v oblasti zdravotnej starostlivosti, a na druhej strane posilňuje hospodárska súťaž v záujme spravodlivého a cenovo dostupného prístupu k liekom.

1.6.

S cieľom podporiť inovačný výskum a vývoj ako základ pre globálnu konkurencieschopnosť európskeho farmaceutického priemyslu EHSV osobitne podporuje navrhovanú harmonizáciu právneho rámca na ochranu duševného vlastníctva a jeho dôsledné uplatňovanie v členských štátoch.

1.7.

Pokiaľ ide o odolnejšie dodávateľské a výrobné reťazce na posilnenie strategickej autonómie Európy, ako aj na predchádzanie problému nedostatočného zásobovania, EHSV sa zasadzuje za vyvážený prístup medzi zvýšenou diverzifikáciou výrobných závodov a pozvoľnou/postupnou, čiastočnou a zároveň udržateľnou relokalizáciou výroby do Európy. Možné finančné a daňové stimuly na úrovni členských štátov a ich efektívnosť by sa mali prediskutovať a analyzovať spoločne na úrovni EÚ.

1.8.

EHSV takisto víta plánovanú revíziu európskeho systému stimulov pre farmaceutický výskum a vývoj v Európe, predovšetkým revíziu právneho rámca pre lieky na pediatrické použitie, ako aj pre lieky na zriedkavé choroby. Ťažiskom budúcich stratégií musí byť najmä vysoká neuspokojená potreba vhodnej liečby rakoviny u detí.

1.9.

EHSV je presvedčený, že revízia právneho rámca pre lieky a všetky budúce iniciatívy na úrovni EÚ sa musia zamerať predovšetkým na zásadu transparentnosti, aby sa vytvorila skutočná pridaná hodnota pre verejné blaho. Týka sa to nielen nákladov výrobcov, ale aj verejného financovania výskumu a vývoja a využívania stimulov atď.

1.10.

EHSV víta a podporuje iniciatívy členských štátov podporované Európskou komisiou v záujme spoločného obstarávania inovatívnych liekov s vysokou cenou s cieľom zabezpečiť finančnú udržateľnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti.

1.11.

EHSV uznáva pozitívnu úlohu generických a biologicky podobných liekov z hľadiska prístupu k cenovo dostupným liekom, ich význam pre udržateľné financovanie systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj ich prínos, pokiaľ ide o odolný a strategicky nezávislý európsky farmaceutický trh. EHSV podporuje opatrenia, napríklad v kontexte verejného obstarávania prostredníctvom uplatňovania kritérií MEAT (ekonomicky najvýhodnejšej ponuky) a tendrov s viacerými víťazmi, kde sa zohľadnia aspekty ochrany životného prostredia a sociálnej ochrany a ktoré vedú k udržateľnému trhu s generickými a biologicky podobnými liekmi.

1.12.

EHSV vyzýva na opatrnosť, pokiaľ ide o urýchlené schvaľovanie založené na nedostatočných dôkazoch a väčšom využívaní skutočných údajov, ak práve nejde o cezhraničnú zdravotnú krízu. Je nevyhnutné zabrániť presunu rizika na úkor pacientov z fázy pred uvedením lieku na trh do fázy po uvedení na trh. Údaje a výsledky štúdií by sa preto mali dôsledne zverejňovať, aby sa zabezpečilo účinné monitorovanie po uvedení na trh.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Podľa správy „Zdravie v skratke: Európa“ (2) uverejnenej 18. novembra 2020 vzrástli výdavky na zdravotníctvo vo všetkých 27 členských štátoch EÚ v rokoch 2013 až 2019 v priemere o 3 % ročne, pričom v roku 2019 dosiahli 8,3 % HDP. Aj keď sa tento podiel vyvíjal v súlade s hospodárskym rastom v členských štátoch, v súvislosti so súčasnou pandémiou COVID-19 možno očakávať prudký nárast.

2.2.

Ako už bolo zdôraznené v záveroch Rady z roku 2016 (3) a v správe Európskeho parlamentu z vlastnej iniciatívy o možnostiach na zlepšenie prístupu k liekom (4), nárast cien liekov vyvíja väčší tlak na vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti. V EÚ je preto potrebné obnoviť rovnováhu v zložitom farmaceutickom systéme medzi schválením a opatreniami na podporu inovácií, aby sa vo všetkých členských štátoch zaručil rovnaký prístup k liekom.

2.3.

Najmä rastúce ceny za novoschválené liečby ohrozujú stabilitu výdavkov na lieky, a tým aj prístup pacientov k liekom (5). Osobitne kriticky sa EHSV v tejto súvislosti stavia k intenzívnemu vytváraniu klastrov v dobre preskúmaných oblastiach (napr. v oblasti rakoviny), ktoré sa z veľkej časti zhodujú s existujúcimi portfóliami výrobcov. V budúcnosti bude preto potrebné nájsť účinné spôsoby na prerušenie tohto zoskupovania. Liečba by mala byť finančne dostupná, a teda rovnako prístupná pre všetkých pacientov. Na tento účel je potrebné nasmerovať výskum a vývoj do oblastí, v ktorých sú skutočne neuspokojené potreby v oblasti liečby, napríklad zriedkavé choroby alebo druhy rakoviny, ktoré postihujú deti.

2.4.

V programe akčného plánu pre oblasť duševného vlastníctva (6) sa zdôrazňuje, že Únia už má silný právny rámec na ochranu duševného vlastníctva. Akákoľvek zmena tohto systému by preto mala byť sprevádzaná dôkladným posúdením vplyvu, aby bolo možné vykonať iba nevyhnutné zmeny.

2.4.1.

Patenty, dodatkové ochranné osvedčenia a exkluzivita údajov majú vytvoriť stimuly na podporu výskumu v nových oblastiach. Pri ďalšom vývoji farmaceutickej stratégie je dôležité zamerať sa na pridanú hodnotu pre spoločnosť. Je nevyhnutné zamerať sa na prístup k účinným, bezpečným a cenovo dostupným liekom a na ich dostupnosť v prospech všetkých pacientov v súlade s právom na primeranú zdravotnú starostlivosť, ako je definované v Európskom pilieri sociálnych práv (7). Netýka sa to len zabezpečenia dodávok nových, inovatívnych liekov chránených patentom, ale rovnako aj prístupu ku generickým a k biologicky podobným liekom. Fungujúci a spravodlivý vnútorný trh preto zohráva ústrednú úlohu.

2.4.2.

EHSV takisto podporuje harmonizáciu právneho rámca pre dodatkové ochranné osvedčenia s cieľom zabezpečiť súdržnejší postup ich vydávania a vylúčiť nejednotné uplatňovanie v členských štátoch. Z hľadiska sociálnych účinkov dodatkových ochranných osvedčení je potrebné zabezpečiť, aby bol v tejto súvislosti centrálne zriadený orgán podriadený inštitúciám EÚ.

2.4.3.

EHSV je veľmi znepokojený možnosťou rozšírenia výlučných práv a ďalšieho posilnenia práv duševného vlastníctva v súvislosti s farmaceutickým trhom. S cieľom zachovať prístup pacientov k cenovo dostupnej liečbe nesmie vývoj a uvedenie generických a biologicky podobných liekov na trh sťažiť cenovú konkurenciu. Preto treba zabrániť viacnásobnej ochrane výrobku v rôznych členských štátoch alebo prostredníctvom viacerých patentov („patent slicing“) najmä preto, že neexistujú dôkazy o tom, že silná ochrana duševného vlastníctva podporuje inováciu a produktivitu (8).

2.4.4.

Najmä v kontexte súčasnej politickej diskusie o relokalizácii výrobných závodov do Európy v záujme zabezpečenia dodávok je potrebné dôkladne analyzovať zmenu právneho rámca pre duševné vlastníctvo. Podľa posúdenia vplyvu takzvanej smernice o falšovaných liekoch 2011/62/EÚ (9) prevažná väčšina účinných látok pre generické lieky pochádza z Indie a Číny, zatiaľ čo účinné látky nových patentovaných liekov sa väčšinou vyrábajú v Európe. Na dosiahnutie relokalizácie výroby najmä generických liekov by sa museli použiť iné stimuly a mechanizmy než ďalšie posilnenie práv duševného vlastníctva. Alternatívnymi opatreniami by mohli byť napríklad licenčné zmluvy, predbežné dohody o nákupe alebo takzvané združovanie patentov na lieky (10). Súbežne s relokalizáciou by sa mali nájsť aj spôsoby ďalšej diverzifikácie výroby v Európe i mimo nej s cieľom posilniť a zabezpečiť dodávateľské reťazce.

2.5.

V oblasti liekov na ojedinelé ochorenia EHSV víta skutočnosť, že počet schválených liekov na ojedinelé ochorenia sa neustále zvyšuje v dôsledku stimulov stanovených v nariadení (ES) 141/2000 (11), čo výrazne zlepšilo rovnaký prístup pre pacientov, a preto ho treba uvítať. Prístup však čoraz viac narúšajú vysoké cenové požiadavky výrobcov (12). EHSV preto zdôrazňuje, že štatút liekov na zriedkavé choroby sa nesmie zneužívať na neprimerané cenové požiadavky a zisky, a preto podporuje revíziu tohto právneho rámca, ktorá bola iniciovaná posúdením vplyvu (13) uverejneným v novembri 2020. Malo by sa zvážiť pravidelné automatické prehodnocovanie kritérií, ako aj o úprava trvania výhradného postavenia na trhu za určitých podmienok, ktoré ešte nie sú definované. EHSV takisto podporuje možnú revíziu kritérií, najmä prevalencie (pri zohľadnení všetkých schválených indikácií), pokiaľ ide o označenie ako liek na ojedinelé ochorenia.

2.6.

EHSV osobitne podporuje výzvu Európskej komisie, ako aj mnohých poslancov Európskeho parlamentu na väčšiu transparentnosť v celom farmaceutickom priemysle, najmä pokiaľ ide o náklady na výskum a vývoj. Keďže vo väčšine prípadov neexistujú základné pravidlá týkajúce sa transparentnosti nákladov na vývoj liekov, príslušné orgány pre stanovovanie cien a úhrady nie sú schopné overiť, či je cena nových liekov, a teda primeranosť účtovaných cien, odôvodnená vysokými nákladmi na výskum.

2.6.1.

EHSV sa domnieva, že smernica o transparentnosti 89/105/EHS (14) by v tejto súvislosti mohla byť dôležitým nástrojom. V článku 6 tejto smernice sa uvádza, že členské štáty, ktoré vedú zoznamy povolených hradených liekov, by mali zverejniť úplný zoznam liekov, ktoré sa hradia z ich systémov zdravotného poistenia, ako aj ceny liekov, ktoré pevne stanovili ich príslušné orgány, a postúpiť ich Komisii. Skutočne zaplatené ceny sú však chránené dôvernými nákupnými dohodami, čo značne sťažuje výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi. Databáza EURIPID (15) by v tejto súvislosti mohla slúžiť ako východiskový bod za predpokladu, že všetky členské štáty budú povinné registrovať svoje informácie o cenách.

2.6.2.

EHSV takisto považuje za nevyhnutné výrazne zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o globálne farmaceutické dodávateľské a výrobné reťazce, s cieľom riešiť možný nedostatok dodávok a posilniť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti. Okrem zavedenia koordinovaného systému podávania správ, ako to už stanovuje európska zdravotná únia, s povinnou účasťou všetkých príslušných zainteresovaných strán je takisto nevyhnutné zaviesť vytváranie strategických zásob liekov, ktoré považuje za nevyhnutné WHO.

2.6.3.

V súvislosti so súčasnou pandémiou COVID-19 EHSV podporuje výzvu mnohých poslancov Európskeho parlamentu a príslušných zainteresovaných strán na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o dohody s výrobcami liekov o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19. Transparentnosť je kľúčom k dôvere a akceptácii zo strany občanov EÚ, pokiaľ ide o imunizáciu proti vírusu. Nemalo by sa to vzťahovať iba na súčasné zmluvy o vakcínach, ale malo by to slúžiť aj ako nový rámec transparentnosti pre všetky budúce opatrenia v oblasti spoločného obstarávania.

2.7.

Pokiaľ ide o opatrenia v oblasti spoločného obstarávania novoschválených liekov s vysokou cenou, mali by sa výslovne posilniť a podporiť na európskej úrovni. Okrem zvýšenia bezpečnosti dodávok v Európe možno posilniť aj rokovaciu pozíciu s výrobcami liekov a prostredníctvom väčšieho objemu nákupu dosiahnuť zreteľné zníženie nákladov.

2.8.

Pokiaľ ide o podporu farmaceutického výskumu a vývoja, EHSV súhlasí s kritikou mnohých subjektov a zainteresovaných strán, pokiaľ ide o nedostatočnú transparentnosť, nedostatočné zapojenie verejných zainteresovaných strán a nedostatočný prístup verejnosti k výsledkom výskumu.

2.8.1.

EHSV preto žiada, aby sa v budúcnosti zverejňovali informácie o akomkoľvek financovaní výskumu z verejných zdrojov, ako aj o všetkých nákladoch na výskum a vývoj, aby ich bolo možné zohľadniť pri tvorbe vnútroštátnych cien a aby bola zaručená skutočná „verejná návratnosť verejných investícií“. V tejto súvislosti by sa malo uvažovať o pravidelnom hodnotení financovania výskumu a podávaní správ Európskemu parlamentu. Výlučné zosúladenie financovania výskumu s priemyselnými záujmami je nevýhodné, najmä v citlivých oblastiach zdravotnej starostlivosti. V budúcnosti sa preto budú musieť všetky príslušné zainteresované strany významne podieľať na výskumných programoch Európskej komisie, aby sa zabezpečilo ich zosúladenie so skutočnými zdravotnými a spoločenskými potrebami.

2.8.2.

V tejto súvislosti je nevyhnutné stanoviť spoločnú celoeurópsku definíciu „neuspokojených potrieb v oblasti liečby“, aby bolo možné efektívne nasmerovať farmaceutické činnosti v oblasti výskumu a vývoja do oblastí, v ktorých neexistuje vhodná alebo účinná liečba. Tieto kritériá by mali vychádzať z potrieb pacientov a verejného zdravia.

2.9.

Zároveň sa EHSV v rámci medicínskeho výskumu a vývoja a klinických štúdií zasadzuje za prijatie opatrení na úrovni EÚ, ktoré by viac zohľadňovali rodové rozdiely a rôzne účinky liekov v každodennej medicíne, a to na základe príslušných relevantných ukazovateľov. Okrem toho žiada posilniť transparentnosť, a tým aj povedomie všetkých zainteresovaných strán v tejto súvislosti.

2.10.

Podľa názoru EHSV je zvlášť pozitívne, že sa vo farmaceutickej stratégii výslovne zdôrazňuje rastúca hrozba antimikrobiálnej rezistencie (AMR). Okrem účinných opatrení na zníženie používania antibiotík sa v priebehu cyklu výskumu a vývoja musí klásť dôraz najmä na alternatívne modely stimulov a na nové systémy tvorby cien. Môžu sa použiť aj osvedčené stimuly, napríklad včasná komunikácia s Európskou agentúrou pre lieky (EMA) a odpustenie registračných poplatkov. V budúcnosti bude dôležité oddeliť zisk výrobcu od objemu predaja. Súbežne s podporou nových antibiotík však možno prijať aj ďalšie opatrenia, napríklad predbežné dohody o nákupe, s cieľom umožniť výrobcom väčšiu predvídateľnosť.

2.11.

Pokiaľ ide o otázky povolenia a uvedenia na trh, EHSV vo všeobecnosti víta rýchlu dostupnosť inovačných liekov, najmä v oblastiach s vysokými nenaplnenými potrebami v oblasti liečby. Rýchlejšie povolenia však nezaručujú automaticky lepšie dodávky liekov. Hlavným cieľom európskej politiky vo farmaceutickej oblasti preto musí byť rovnaký prístup k bezpečným, cenovo dostupným a kvalitným liekom pre všetkých pacientov.

2.11.1.

EHSV súhlasí s Európskou komisiou, že vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúce technologické možnosti a s tým súvisiacu požiadavku na flexibilné koncepcie štúdií, sa randomizované kontrolované štúdie (v ideálnom prípade) s relevantnými komparátormi a konečnými ukazovateľmi musia naďalej považovať za zlatý štandard pre udelenie povolenia na uvedenie na trh. Výnimky by sa mali robiť iba v ojedinelých prípadoch a s príslušným odôvodnením. Ak sa generovanie údajov presunie do fázy schválenia po uvedení na trh, je potrebné zabezpečiť, aby sa súvisiace náklady nepresunuli z farmaceutických spoločností do verejného sektora a aby predčasnými povoleniami nebola ohrozená bezpečnosť pacientov. Skutočnosť, že nie je k dispozícii dostatok údajov, a preto je potrebné generovať ďalšie údaje, by sa mala zohľadniť pri stanovovaní ceny.

---

(1)  https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk.

(2)  https://ec.europa.eu/health/state/glance_sk.

(3)  Ú. v. EÚ C 269, 23.7.2016, s. 31.

(4)  https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-8-2017-0040_SK.pdf.

(5)  https://www.oecd.org/health/health-systems/Addressing-Challenges-in-Access-to-Oncology-Medicines-Analytical-Report.pdf.

(6)  https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12510-Intellectual-Property-Action-Plan.

(7)  https://ec.europa.eu/info/publications/european-pillar-social-rights-booklet_en

(8)  https://pubs.aeaweb.org/doi/pdf/10.1257/jep.27.1.3.

(9)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02011L0062-20110721&from=DE. (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 74).

(10)  https://www.who.int/bulletin/volumes/97/8/18-229179/en/.

(11)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02000R0141-20190726&qid=1598193643269&from=DE. (Ú. v. EÚ L 18, 22.1.2000, s. 1).

(12)  https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/files/paediatrics/docs/orphan-regulation_study_final-report_en.pdf.

(13)  https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12767-Revision-of-the-EU-legislation-on-medicines-for-children-and-rare-diseases.

(14)  Ú. v. EÚ L 40, 12.2.1989, s. 8.

(15)  Databáza EURIPID je dobrovoľná databáza vnútroštátnych orgánov zodpovedných za otázky cenotvorby a úhrad za lieky. Sú v nej obsiahnuté – v súlade so smernicou o transprentnosti (89/105/EHS) – oficiálne referenčné ceny väčšinou ambulantne používaných liekov; https://euripid.eu/about/.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

[COM(2020) 760 final]

(2021/C 286/11)

Spravodajca:

Rudolf KOLBE

Konzultácia	Európska komisia, 14. 1. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	241/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV plne podporuje akčný plán Európskej komisie pre oblasť duševného vlastníctva ako veľmi dobrý a holistický prístup k modernizácii systému EÚ v oblasti duševného vlastníctva.

1.2.

EHSV je pevne presvedčený, že zavedenie jednotného patentového systému by malo byť hlavnou prioritou a do veľkej miery posilní konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Vzhľadom na zjavné ťažkosti pri vykonávaní systému je EHSV presvedčený, že je potrebné, aby sa presun jednotného patentového systému do právneho systému EÚ stal (dlhodobým) cieľom.

1.3.

EHSV zdôrazňuje význam opatrení na podporu MSP vo všetkých oblastiach ochrany práv duševného vlastníctva. Okrem opatrení finančnej podpory sa musí osobitná pozornosť venovať zvyšovaniu know-how v oblasti práv duševného vlastníctva a individuálnym konzultačným a poradenským službám.

1.4.

EHSV by chcel začať diskusiu o tom, ako zvýšiť vedomosti o právach duševného vlastníctva a ich riadení na všetkých úrovniach vzdelávacích systémov EÚ.

1.5.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby zaviedla dodatkové ochranné osvedčenie s jednotným účinkom a preskúmala možnosť uplatňovania systému dodatkových ochranných osvedčení na nové odvetvia.

1.6.

EHSV sa domnieva, že harmonizáciou rámca pre autorské práva a správy údajov o autorských právach by sa zvýšilo využívanie práv duševného vlastníctva v kreatívnom priemysle.

1.7.

EHSV požaduje postup sociálneho dialógu, ktorým sa okrem právnych noriem objasnia a vymedzia spravodlivé práva duševného vlastníctva prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, s cieľom poskytnúť autorom a výrobcom stimuly v podobe uznania ich výtvorov, ako aj spravodlivú finančnú kompenzáciu.

1.8.

EHSV považuje zemepisné označenia za dôležitý nástroj na zvýšenie konkurencieschopnosti miestnych výrobcov a zdôrazňuje potenciál doplnenia harmonizovaného systému na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov.

1.9.

EHSV uznáva hospodársky potenciál a verejný záujem podpory toku údajov v rámci EÚ, ale zdôrazňuje ťažkosti vyplývajúce z nevyvážených predpisov.

1.10.

EHSV víta všetky opatrenia na presadzovanie boja proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a posilnenie úlohy Európskeho úradu pre boj proti podvodom v boji proti falšovaniu.

1.11.

EHSV sa zasadzuje za ďalšie posilnenie nástrojov priamej podpory pre podniky EÚ pôsobiace v krajinách mimo EÚ a dôsledné presadzovanie právnych predpisov v oblasti duševného vlastníctva a ustanovení obchodných dohôd EÚ s cieľom chrániť tieto podniky pred porušovaním práv duševného vlastníctva.

1.12.

V dôsledku súčasnej zdravotnej krízy je zrejmá potreba prístupu k systémovo dôležitému duševnému vlastníctvu v kritických situáciách. Práva duševného vlastníctva by nemali brániť prístupnosti a dostupnosti pandemických očkovacích látok alebo liečby: účinné systémy nútených licencií poskytujú bezpečnostnú sieť pre spoločnosť v núdzových situáciách a spravodlivú kompenzáciu pre podniky.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV víta akčný plán Európskej komisie pre oblasť duševného vlastníctva ako dôležitý prístup k modernizácii systému EÚ v oblasti duševného vlastníctva a podpore obrovského inovačného potenciálu podnikov EÚ, najmä MSP a mikropodnikov. Keďže veľký hospodársky význam produktov duševného vlastníctva, ako sú vynálezy, umelecké alebo kultúrne výtvory, značky, softvér, know-how, podnikové procesy a údaje, v rámci EÚ sa ďalej zvyšuje, EHSV považuje optimalizovaný ľahko prístupný právny a politický rámec za zásadný.

2.2.

Mnohé podniky, najmä MSP, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ, nevyužívajú (v plnej miere) možnosti ochrany duševného vlastníctva. Je potrebné, aby bolo zvýšenie využívania ochrany duševného vlastníctva v podnikoch EÚ – s osobitným zameraním na MSP a mikropodniky – hlavným aspektom akčného plánu pre oblasť duševného vlastníctva. Požadované opatrenia sú početné a zahŕňajú potrebu znížiť náklady, zjednodušiť postupy, zvýšiť informovanosť a vedomosti, poskytovať prispôsobené poradenstvo a podporu a modernizovať vzdelávací systém v súvislosti s know-how v oblasti práv duševného vlastníctva.

2.3.

Duševné vlastníctvo je kľúčový hospodársky faktor – pričom odvetvia súvisiace s duševným vlastníctvom predstavujú takmer 45 % HDP Európy a 30 % pracovných miest – ale aj kľúčový faktor pri riešení najvýznamnejších výziev, na ktoré musí reagovať naša spoločnosť. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 veľmi jasne poukázala na závislosť EÚ od profesijnej excelentnosti, spojenej s účinnými pravidlami a nástrojmi v oblasti duševného vlastníctva na zabezpečenie rýchleho zavedenia kritického duševného vlastníctva. Úspech v boji proti zmene klímy bude takisto do veľkej miery závisieť od rýchleho rozvoja a prijatia pokročilých technológií a účinných nástrojov na spravodlivý prístup k výmene kritických nehmotných aktív a údajov.

2.4.

Technologická revolúcia je hybnou silou pre práva duševného vlastníctva, ale aj výzvou, ktorá si vyžaduje dobre vyvážený prístup k nástrojom založeným na inovácii. Digitalizácia a technológie umelej inteligencie vyvolávajú mnohé otázky týkajúce sa duševného vlastníctva, ktoré si vyžadujú pozornosť, ako sú transparentnosť, pôvod údajov a autorské právo, miera ľudského zásahu, etické zásady atď. EHSV podporuje názor Európskej komisie, že so systémami umelej inteligencie by sa nemalo zaobchádzať ako s autormi alebo vynálezcami. Vo všeobecnosti sa EHSV domnieva, že európsky rámec duševného vlastníctva – s dobre vyváženými zmenami a aktualizáciami – je pripravený riešiť výzvy digitalizácie a umelej inteligencie. Keďže EÚ naďalej výrazne zaostáva za inými regiónmi, pokiaľ ide o počet patentov na digitálne produkty a technológie, treba venovať osobitnú pozornosť opatreniam na zlepšenie tohto významného trhu.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Ochrana duševného vlastníctva

3.1.1.

Jednotný patentový systém má ako jednotné kontaktné miesto pre podniky kľúčový význam pre výrazné zníženie nákladov na patenty, uľahčenie udeľovania licencií, zlepšenie transparentnosti a prekonanie prekážok v dostupnosti pre MSP. Zavedením jednotného patentového systému a uvedením Jednotného patentového súdu do prevádzky sa významne zlepší ochrana duševného vlastníctva, a preto to musí patriť medzi priority akčného plánu. Uľahčením postupov sa takisto zrýchli celkový proces, čím sa zvýši konkurencieschopnosť európskych majiteľov patentov. Dohoda o Jednotnom patentovom súde poskytuje dôležitý základ na účinný, špecializovaný a technicky spôsobilý systém riešenia patentových sporov, ktorý bude schopný zlepšiť právnu istotu, jednoduchosť a efektívnosť. Ako však vyplýva z ťažkostí pri vykonávaní, cieľom by mal byť presun tohto systému do legislatívneho systému EÚ. Medzitým je potrebné naliehavo riešiť ďalšie oneskorenia spôsobené konaniami v členských štátoch a/alebo odstúpením Spojeného kráľovstva od dohody. Skutočnosť, že podiel EÚ z hľadiska celosvetových patentov sa dramaticky znížil zo 17,4 % v roku 2009 na 11,3 % v roku 2019, takisto jasne poukazuje na potrebu ďalších opatrení.

3.1.2.

Prostredníctvom dodatkového ochranného osvedčenia možno rozšíriť ochranu udelenú patentom pre liek alebo prípravok na ochranu rastlín, na ktoré sa vzťahuje príslušné povolenie na uvedenie na trh. Preto je dôležitým nástrojom kompenzácie straty účinnej ochrany patentu z dôvodu požadovanej dĺžky testov, klinického skúšania/skúšok v teréne a regulačných postupov. EHSV považuje dodatkové ochranné osvedčenia za nevyhnutné na efektívnu podporu inovácie v oblasti nových účinných látok a pritiahnutie výskumných a rozvojových centier do EÚ, pričom vyváženými výnimkami z práv dodatkového ochranného osvedčenia sa musí zabezpečiť cenová dostupnosť a dostatočné dodávky liekov. Hoci v prípade systému dodatkových ochranných osvedčení ide o priamy systém podporujúci inovácie, stále je nejednotný a vyžaduje si podanie žiadosti o dodatkové ochranné osvedčenie v každom členskom štáte EÚ, v ktorom sa žiada o ochranu dodatkového ochranného osvedčenia. Vytvorením dodatkového ochranného osvedčenia s jednotným účinkom a jedného orgánu ako jednotného kontaktného miesta na udeľovanie jednotných patentov – dodatkových ochranných osvedčení prostredníctvom nového samostatného nariadenia EÚ by sa zatraktívnili dodatkové ochranné osvedčenia pre majiteľov patentov, poskytla by sa lepšia ochrana pre inovátorov a vytvorila by sa právna istota pre tretie strany. EHSV takisto podporuje prístup preskúmania uplatniteľnosti optimalizovaného systému dodatkového ochranného osvedčenia na nové odvetvia, v prípade ktorých sa pre produkty bude pravdepodobne vyžadovať povolenie na uvedenie na trh.

3.1.3.

Na základe skúseností s revíziou právnych predpisov EÚ o ochranných známkach je EHSV presvedčený, že aktualizácia právnych predpisov EÚ o ochrane dizajnov prebehne úspešne. Pozitívne skúsenosti s reguláciou týchto otázok prostredníctvom právnych predpisov EÚ by mali slúžiť ako motivácia pre Komisiu, aby iniciovala návrh na nové samostatné nariadenie týkajúce sa jednotných patentov – dodatkových ochranných osvedčení a v dlhodobom horizonte začlenila jednotný patentový systém do právneho systému EÚ.

3.1.4.

EHSV poznamenáva, že zemepisné označenia predstavujú pre výrobcov EÚ jedinečný a hodnotný zdroj na čoraz liberalizovanejšom a konkurenčnejšom svetovom trhu. Systém EÚ na ochranu zemepisných označení má veľkú hospodársku hodnotu v odvetví poľnohospodárstva. Vo všeobecnosti systém funguje veľmi dobre, ochrana zemepisných označení sa však musí presadzovať napríklad prostredníctvom harmonizovaného kontrolného systému orgánov a spoločného vymedzenia potravinového podvodu. Obchodné dohody by sa takisto mali zameriavať na takéto konkrétne ochranné opatrenia. EHSV zdôrazňuje potenciál doplnenia harmonizovaného systému na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov, ktoré predstavujú dôležitú súčasť miestnej identity. Miestnym výrobcom by to pomohlo úspešnejšie prezentovať ich kvalitné výrobky a malo by to ďalší pozitívny vplyv na menej rozvinuté regióny. Okrem toho by výrobcovia mali prospech zo zjednodušenia postupu prihlasovania.

3.1.5.

Systém práv Spoločenstva k odrodám rastlín je ďalším pozitívnym príkladom harmonizovaného prístupu k ochrane duševného vlastníctva na základe nariadenia EÚ. Môže takisto poskytovať bezpečný základ pre malých a stredných šľachtiteľov a obsahuje dôležité výnimky pre poľnohospodárstvo a šľachtiteľov. Pokiaľ ide o stanovené ciele, systém predstavuje dobrý základ, na základe ktorého môžu šľachtitelia účinne prispieť k cieľom zelenej transformácie.

3.1.6.

EHSV zdôrazňuje, že ochrana autorského práva, dizajnu a súvisiacich práv je nevyhnutná pre povolania v kultúrnom a kreatívnom priemysle, ktoré vytvárajú významné hospodárske bohatstvo a značnou mierou prispievajú k európskej identite, kultúre a hodnotám – ako sú architektonické a iné kultúrne diela – ale často nemajú dostatočné know-how alebo finančné prostriedky na ochranu duševného vlastníctva a premenu inovácií na produkty. Harmonizovanie rámca pre autorské práva a správy údajov o autorských právach je dôležité a je potrebné ho doplniť ďalšími podpornými opatreniami.

3.1.7.

Zamestnanci, ktorí vykonávajú tvorivú prácu, a najmä prinášajú vynálezy, sú možnými majiteľmi práv. Kľúčové je zaviesť postup sociálneho dialógu na európskej, vnútroštátnej, odvetvovej alebo podnikovej úrovni, ktorým sa okrem právnych noriem objasnia a vymedzia spravodlivé práva duševného vlastníctva prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, s cieľom poskytnúť autorom a výrobcom stimuly v podobe uznania ich výtvorov, ako aj spravodlivú finančnú kompenzáciu. Na základe dohôd o pridelení autorského práva by sa nemalo považovať za povinnosť presunúť všetko duševné vlastníctvo na zamestnávateľa bez primeranej kompenzácie.

3.1.8.

Smernica o biotechnologických vynálezoch ponúka dôležitý rámec pre právnu ochranu biotechnologických vynálezov. Zaoberá sa politicky a eticky citlivými otázkami, a preto je výsledkom dôkladného vyvažovania veľmi kontroverzných záujmov. Rýchly rozvoj biotechnológie je však takisto potrebný v oblastiach zdravia a boja proti veľkým epidémiám a hladu vo svete. Preto je dôležité do veľkej miery podporovať výskum a inováciu v týchto oblastiach, ale aj účinne ich šíriť a licencovať.

3.1.9.

Obchodné tajomstvá sú nehmotné aktíva, ktoré dopĺňajú práva duševného vlastníctva. Vo veľkej miere sa využívajú v tvorivom procese, ktorý vedie k inovácii a vytváraniu práv duševného vlastníctva, a preto je mimoriadne dôležité zabezpečiť ich účinnú ochranu. EHSV sa preto domnieva, že objasnenie základu stanoveného v smernici (EÚ) 2016/943 (1) je dôležitým cieľom.

3.2.   Využívanie a zavádzanie duševného vlastníctva – s osobitným zameraním na MSP

3.2.1.

EHSV považuje zvýšenie vyžívania potenciálu ochrany duševného vlastníctva MSP za jeden z hlavných cieľov akčného plánu, ktorý má vplyv na všetky jednotlivé systémy ochrany duševného vlastníctva. Napriek obrovskému inovačnému potenciálu v MSP a mikropodnikoch EÚ veľká väčšina z nich nie je schopná pridať hodnotu svojim nehmotným aktívam.

3.2.2.

Nákladový faktor je jedným z dôvodov, pre ktorý len 9 % MSP EÚ si dalo zapísať práva duševného vlastníctva. Náklady na získanie patentu v EÚ sú v súčasnosti výrazne vyššie než napríklad v USA alebo Japonsku a predstavujú obrovskú finančnú záťaž pre MSP a mikropodniky. Preto je potrebné znížiť náklady, aby sa zlepšil prístup MSP k ochrane duševného vlastníctva. Rýchle vykonávanie jednotného patentového systému, ktorým sa výrazne znížia náklady spojené so zápisom patentu, bude znamenať prelom pre inovačné MSP a mikropodniky, ako sú spoločnosti v oblasti slobodných povolaní. EHSV takisto zdôrazňuje význam všetkých rôznych prístupov k podpore pre MSP v oblasti financií a know-how, poukazov na duševné vlastníctvo úradu EUIPO, prístupu pomoci MSP pri využívaní ich duševného vlastníctva s cieľom získať prístup k financovaniu a programu IPA4SME, z ktorého sa poskytuje až 15 000 EUR na spolufinancovanie diagnostických a ochranných opatrení v oblasti duševného vlastníctva atď. Okrem toho poukazuje na významnú úlohu patentových zástupcov v rámci tohto systému podpory.

3.2.3.

EHSV sa domnieva, že hlavným problémom je enormný nedostatok vedomostí o stratégiách správy práv duševného vlastníctva v podnikoch EÚ, a to najmä, ale nielen v MSP a mikropodnikoch. Poskytovanie ľahko dostupných všeobecných a individuálnych informácií, podpory a poradenstva MSP a mikropodnikom, umožnené prostredníctvom množstva rôznych programov a iniciatív, ako napríklad asistenčná služba EÚ pre otázky duševného vlastníctva a rozličných kanálov a sietí, má preto veľký význam pri riešení tejto otázky a malo by sa ďalej rozširovať. Je potrebné zvýšiť informovanosť o potenciáli práv duševného vlastníctva pre podnikateľov v kombinácii s rôznymi ľahko dostupnými programami odbornej prípravy. EHSV navrhuje preskúmať spôsoby zvýšenia počtu kvalifikovaných správcov práv duševného vlastníctva v spoločnostiach EÚ.

3.2.4.

EHSV by chcel takisto začať diskusiu o tom, ako zvýšiť vedomosti o právach duševného vlastníctva a ich správe vo vzdelávacom systéme EÚ: základné vedomosti a informovanosť o správe práv duševného vlastníctva by sa mali začleniť do sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, so zahrnutím podrobných znalostí o štúdiách práv duševného vlastníctva od obchodných a technických štúdií po mnohé ďalšie do učebných osnov. Správa práv duševného vlastníctva by mala takisto figurovať ako samostatný predmet v rámci vysokoškolského vzdelávania. EHSV je presvedčený, že posilnením dostupného know-how možno dosiahnuť väčšie využívanie ochrany duševného vlastníctva.

3.2.5.

Význam premeny výsledkov výskumu na inováciu je zjavný, a preto EHSV víta všetky aktivity, ktorými sa podporuje prenos vedomostí a lepšia správa duševného vlastníctva v rámci výskumnej a inovačnej obce. MSP a mikropodniky sú často malými partnermi v projektovom konzorciu a v rámci tejto úlohy potrebujú lepšiu podporu, aby mohli premeniť práva duševného vlastníctva na produkty a chrániť svoje práva v rámci takéhoto konzorcia. Podporné programy, v rámci ktorých sa poskytuje individuálne poradenstvo a podpora, by tomu mali venovať osobitnú pozornosť.

3.3.   Prístup k aktívam chráneným právami duševného vlastníctva a ich spoločné využívanie

3.3.1.

V dôsledku súčasnej zdravotnej krízy je zrejmá potreba prístupu k systémovo dôležitému duševnému vlastníctvu v kritických situáciách. Práva duševného vlastníctva nesmú brániť dostupnosti a prístupnosti pandemických očkovacích látok alebo liečby. Vplyv výskumu realizovaného s európskymi verejnými finančnými prostriedkami by sa mal maximalizovať, a to tak, že sa zabezpečí spoločné využívanie výsledných poznatkov a duševného vlastníctva. Na druhej strane sú účinné systémy na vydávanie nútených licencií záchrannou sieťou pre spoločnosť v prípade núdzových situácií. Je potrebné, aby boli ich postupy založené na dôkladnom posúdení jednotlivých dotknutých záujmov, pričom treba zabezpečiť, aby boli rýchle a koordinované na európskej úrovni s cieľom čo najefektívnejšie splniť požiadavky v oblasti verejného zdravia. V tejto súvislosti by EHSV chcel takisto zdôrazniť význam nariadenia (ES) č. 816/2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia (2).

3.3.2.

Vyššia transparentnosť z hľadiska vlastníctva a správy duševného vlastníctva je predpokladom uľahčenia udeľovania licencií a rozdeľovania duševného vlastníctva. V tejto súvislosti by EHSV chcel takisto zdôrazniť potrebu rýchleho vykonávania jednotného patentového systému a význam zlepšenia infraštruktúry v oblasti autorských práv, pokiaľ ide o informácie o majiteľoch práv, podmienky a možnosti udelenia licencie, aj so zreteľom na technológiu blockchain.

3.3.3.

Keďže normalizácia je proces s mnohými rôznymi záujmami zainteresovaných strán, patenty nevyhnutné pre normu si vyžadujú osobitne vysokú úroveň transparentnosti a pravidiel spravodlivého udeľovania licencií. EHSV preto podporuje prístupy na vytvorenie nezávislého systému overovania nevyhnutnosti treťou stranou a opatrení na zníženie porušovania práv a nezhôd.

3.3.4.

EHSV uznáva hospodársky potenciál podpory spoločného využívania údajov a toku údajov v rámci EÚ vo všetkých odvetviach, ale zdôrazňuje, že umožnenie toku a rozšíreného využívania údajov sa musí zakladať na vyváženom prístupe zabezpečujúcom súkromie, bezpečnosť, ochranu, etické normy a oprávnené záujmy ochrany duševného vlastníctva. Je potrebné to zabezpečiť v rámci revízie smernice o databázach v roku 2021 (3).

3.4.   Porušovanie práv duševného vlastníctva

3.4.1.

Účinné presadzovanie práva a súdny prostriedok nápravy patria medzi hlavné kritériá úspešného systému ochrany duševného vlastníctva, a preto ich treba výrazne posilniť. EHSV zdôrazňuje, že vykonávaním jednotného patentového systému pre patenty sa mimoriadne posilní presadzovanie patentových práv a že presadzovanie práv duševného vlastníctva v iných systémoch práv duševného vlastníctva (napr. poistenie) sa musí takisto značne posilniť prostredníctvom praktických a/alebo právnych opatrení. MSP a najmä mikropodniky často nemajú prostriedky na presadzovanie svojich práv duševného vlastníctva.

3.4.2.

Digitalizácia viedla k novým formám porušovania duševného vlastníctva, ako sú kybernetická krádež obchodných tajomstiev, neoprávnené živé vysielanie atď. EHSV víta záväzné nariadenia, ako je akt o digitálnych službách (4), ktorými sa zabezpečuje lepší právny rámec.

3.4.3.

Falšovanie a pirátstvo spôsobujú obrovské straty na tržbách EÚ, ale okrem toho predstavujú aj ohrozenie zdravia, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľov. EHSV víta spoluprácu všetkých zainteresovaných strán, vytvorenie súboru nástrojov EÚ a posilnenie úlohy Európskeho úradu pre boj proti podvodom v boji proti falšovaniu.

3.5.   Fair play na globálnej úrovni

3.5.1.

EÚ nemá vedúce postavenie v rámci celosvetovej hospodárskej súťaže v oblasti práv duševného vlastníctva. Pokiaľ ide o patentové prihlášky, v roku 2019 Ázia zvýšila svoj podiel na všetkých celosvetových patentových prihláškach na 65 %, pričom podiel EÚ sa dramaticky znížil zo 17,4 % (2009) na 11,3 %. Preto je mimoriadne dôležité posilniť postavenie EÚ.

3.5.2.

Ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva je ďalšou výzvou pre podniky EÚ, ktoré pôsobia v krajinách mimo EÚ. EHSV preto podporuje všetky opatrenia Komisie na zlepšenie tejto situácie. Rokovanie o kapitolách týkajúcich sa duševného vlastníctva s ochranou na vysokej úrovni v dohodách o voľnom obchode a dialógy o duševnom vlastníctve s obchodnými partnermi sú dôležité dlhodobé prístupy rovnako ako spolupráca v rámci celosvetových organizácií, ako sú WIPO a WTO, a účasť na globálnych dohodách týkajúcich sa duševného vlastníctva.

3.5.3.

EHSV zdôrazňuje význam nástrojov priamej podpory poskytujúcich informácie podnikom EÚ pôsobiacim v krajinách mimo EÚ, ako sú preverovanie zahraničných investícií, kontrolný zoznam týkajúci sa falšovania a pirátstva a správa o tretích krajinách. Opatrenia, ako sú poradenské strediská pre MSP poskytujúce informácie o duševnom vlastníctve na podporu MSP a mikropodnikov, sú mimoriadne dôležité a mali by sa ďalej rozvíjať.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20.

(4)  COM(2020) 825 final.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (akt o digitálnych trhoch)

[COM(2020) 842 final – 2020/374(COD)]

(2021/C 286/12)

Spravodajkyňa:

Emilie PROUZET

Konzultácia	Rada Európskej únie, 10. 2. 2021 Európsky parlament, 8. 2. 2021
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	179/9/16

1.   Závery a odporúčania na vysokej úrovni

1.1.

Za posledných desať rokov vyvstali mnohé otázky a potreby, pokiaľ ide o pravidlá hospodárskej súťaže a vnútorného trhu. Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa určite ešte zintenzívnili. EHSV víta návrh nariadenia o akte o digitálnych trhoch, ktorého cieľom je zabrániť strážcom prístupu v zavádzaní nespravodlivých podmienok pre podniky a spotrebiteľov a zabezpečiť dostupnosť dôležitých digitálnych služieb.

1.2.

Online platformy sú všadeprítomným javom, ktorý predstavuje výzvu pre etablované subjekty tým, že menia naše spôsoby spotreby a poskytovania výrobkov a služieb, ako aj spôsoby práce a zamestnávania ľudí. EHSV v tejto súvislosti víta holistický prístup Európskej komisie k riešeniu všetkých aspektov tohto ekosystému. Výbor bude obzvlášť obozretný, pokiaľ ide o zdaňovanie, správu údajov a pracovné podmienky. V tejto súvislosti EHSV víta konzultáciu Európskej komisie o zlepšení pracovných podmienok pracovníkov platforiem a očakáva legislatívnu iniciatívu naplánovanú na koniec roka.

1.3.

Hlavným cieľom zostáva dosiahnutie rovnakých podmienok pre rôznych prevádzkovateľov na digitálnych trhoch. Európa potrebuje spravodlivé a súťažeschopné prostredie online platforiem, aby mohla dosiahnuť lepšie fungovanie vnútorného trhu. EHSV sa domnieva, že akt o digitálnych trhoch a akt o digitálnych službách (1) budú spoločne tvoriť základ rámca, ktorý sa má v priebehu rokov zdokonaliť a uplatňovať v súlade s ostatnými kľúčovými digitálnymi politikami, ako je nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách, všeobecné nariadenie o ochrane údajov, nariadenie o vzťahoch medzi platformami a podnikmi (P2B), a pravidlami hospodárskej súťaže prispôsobenými digitálnej ére.

1.4.

Zásadný význam má aj naďalej zabezpečenie spravodlivého podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie pri súčasnom zaistení ochrany koncových používateľov. Navrhovaný akt o digitálnych trhoch je reakciou na rýchlu a rozvíjajúcu sa digitálnu éru, pričom poskytuje krátke lehoty a rýchlo aktualizovateľné postupy a zároveň zaručuje právnu istotu a právo na obhajobu. EHSV sa však domnieva, že článok 16 o prieskume trhu v prípade neplnenia povinností sa musí sprísniť, pokiaľ ide o časové obdobie (čakanie na tri prípady neplnenia povinností v priebehu piatich rokov by spôsobilo príliš veľké škody), ako aj o sankcie.

1.5.

Zameraním na konkrétne služby, a to bez ohľadu na miesto, kde má poskytovateľ služieb sídlo, alebo na právne predpisy, ktoré sa uplatňujú pri poskytovaní týchto služieb, Komisia účinne rieši otázku zabezpečenia rovnakých podmienok pre európskych a globálnych online prevádzkovateľov. EHSV je presvedčený, že upriamenie pozornosti na službu, a nie na prevádzkovateľa, je vhodným riešením ťažkostí, ku ktorým dochádza pri pokuse o dohľad nad takými rozmanitými digitálnymi aktérmi.

1.6.

Na rozdiel od aktu o digitálnych službách sa v akte o digitálnych trhoch od označených strážcov prístupu platforiem priamo nevyžaduje, aby si určovali právneho zástupcu v Európskej únii. Ďalej opísané postupy hodnotenia a preskúmania si však vyžadujú dialóg a koordináciu medzi platformami základných služieb a Komisiou. EHSV odporúča zahrnúť odkaz na články 10 a 11 aktu o digitálnych službách, aby sa zabezpečilo, že si všetci strážcovia prístupu určia zákonných zástupcov v Európskej únii.

1.7.

Jednou z najvyšších priorít pre EHSV je zabrániť tomu, aby sa znásobovaním vnútroštátnych právnych predpisov ešte viac fragmentoval vnútorný trh. EHSV sa domnieva, že opatrenia na úrovni EÚ sú mimoriadne dôležité, a plne podporuje článok 1 ods. 5 a ods. 7

1.8.

EHSV zároveň súhlasí s aktom o digitálnych trhoch v tom, že členské štáty musia mať možnosť konať v úzkej spolupráci s Komisiou (prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa článku 3 ods. 6, podľa článku 33 alebo súbežne na základe pravidiel hospodárskej súťaže).

1.9.

S cieľom pokryť prípady, keď zodpovednosť vyplýva z porušenia aktu o digitálnych trhoch a zároveň z porušenia pravidiel podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, sa tieto dva súbory pravidiel môžu uplatňovať súčasne. Aktom o digitálnych trhoch by sa preto mali objasniť postupy vykonávania a koordinácie v záujme dosiahnutia právnej istoty a efektívnosti (článok 1 ods. 6).

1.10.

EHSV sa domnieva, že je potrebné podrobne diskutovať o dôvodoch a dôsledkoch odlišného prístupu k stanovovaniu nových povinností podľa článku 10 a rozširovaniu praktík podľa článku 17. EHSV je zároveň presvedčený, že by sa mali vymedziť konkrétne výnimočné okolnosti, pokiaľ ide o šesť parametrov používaných na označovanie strážcov prístupu (článok 3 ods. 6).

1.11.

EHSV sa preto domnieva, že pojmy „základné služby“, „koncoví používatelia“ a „komerční používatelia“ by sa mali vymedziť presnejšie.

1.12.

Podľa EHSV by sa malo objasniť, že praktiky uvedené v článkoch 5 a 6 sú zakázané. Článok 6 týkajúci sa praktík sa však musí uplatňovať konkrétne v priebehu pravidelného dialógu medzi Komisiou a strážcami.

2.   Pripomienky k rozsahu pôsobnosti a určeniu

2.1.

EHSV sa domnieva, že rozsah služieb je poňatý veľmi obšírne, hoci má kľúčový význam. V skutočnosti patria do rozsahu a sú predmetom povinností iba praktiky priamo súvisiace s týmito základnými platformovými službami. EHSV podporuje právnu istotu, ktorú poskytuje revízia nariadenia s akoukoľvek zmenou rozsahu služieb.

2.2.

EHSV konštatuje, že obavy v súvislosti s fungovaním trhu so základnými službami sa netýkajú všetkých koncových používateľov (pozri služby f), g) a h)), a kladie si otázku, či sa dostatočne posúdil vplyv postupov v rámci aktu o digitálnych trhoch na základné služby medzi podnikmi (B2B), najmä v ekosystéme reklamy (reklamný trh).

2.3.

Po predložení návrhu základnej služby možno posúdiť, či niektorý z poskytovateľov tejto služby disponuje charakteristickými znakmi, ktoré kumulatívne spĺňajú kritériá na to, aby sa považoval za strážcu prístupu k danej službe. EHSV podporuje tento kumulatívny prístup.

2.4.   Konkrétne pripomienky ku kvantitatívnemu hodnoteniu – predpokladaní strážcovia prístupu

2.4.1.

Pokiaľ ide o prvú prahovú hodnotu, EHSV konštatuje, že prahová hodnota sa vzťahuje na obrat spoločnosti, ktorá platformu vlastní, vrátane všetkých oblastí obchodnej činnosti, ktoré nie sú obchodnými modelmi platformy ani online aktivitami, a nie na obrat služby.

2.4.2.

EHSV podporuje prahovú hodnotu finančných údajov, najmä spôsob, akým kryje hodnoty kapitalizácie, s cieľom odrážať schopnosť platforiem zúročiť svojich používateľov a ich finančné možnosti (vrátane schopnosti využívať prístup na finančný trh).

2.4.3.

Pokiaľ ide o druhú prahovú hodnotu, EHSV uznáva význam kritérií týkajúcich sa počtu používateľov (pre konkrétnu základnú platformovú službu, ktorá je analyzovaná).

2.4.4.

V návrhu je vymedzenie pojmu „koncový používateľ“ (článok 2 ods. 16) podobné ako vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ a – ako to zvyčajne býva – je protikladom profesionálneho používateľa. V článku 3 ods. 2 písm. b) sa koncoví používatelia vymedzujú z hľadiska trvania (počet mesačných používateľov) a relevantnosti (počet aktívnych používateľov). EHSV sa domnieva, že vymedzenie pojmu „koncoví používatelia“ by sa malo spresniť (t. j. používatelia, ktorí stránku prechádzajú, navštevujú alebo ju používajú raz za mesiac). Rovnaká otázka sa týka komerčných používateľov. V záujme zabezpečenia právnej istoty EHSV odporúča, aby sa pojmy „koncoví používatelia“ a „komerční používatelia“ v návrhu nariadenia objasnili alebo aspoň vymedzili.

2.5.   Konkrétne pripomienky ku kvalitatívnemu hodnoteniu – hodnotení strážcovia prístupu

2.5.1.

Ak sa všetky prahové hodnoty nedosiahnu kumulatívne, Komisia môže vykonať prieskum trhu. Môže oň požiadať členský štát (článok 15), pričom možno pomocou ďalších šiestich parametrov určiť, či platforma spĺňa tri určujúce kritériá (článok 3 ods. 6).

2.5.2.

Kvalitatívne hodnotenie vnútorného trhu, ktoré zaviedla Európska komisia, odzrkadľuje mnohé parametre, ktoré sú relevantné v oblasti práva hospodárskej súťaže a hospodárstva. Vzhľadom na nedostatok precedensov (na vymedzenie postavenia strážcov prístupu nie je potrebné určiť príslušný trh alebo preukázať dominantné postavenie) však nie je jasné/overené, aké silné budú tieto vlastnosti/parametre a koľko ich bude.

2.5.3.

Ak je cieľom zamerať sa na situácie porovnateľné so situáciami identifikovanými v kvantitatívnom hodnotení, ale ak nie sú prekročené prahové hodnoty, EHSV sa domnieva, že mechanizmus hodnotenia sa obmedzuje len na malý počet podrobností. Na prvý pohľad nič nebráni širšej interpretácii týchto parametrov pri ich využívaní v prípade väčšieho počtu prevádzkovateľov, keďže je známe, že mnohé obchodné modely v celom hospodárstve sa vyvíjajú a experimentujú prostredníctvom digitálnej transformácie a zavádzania nových obchodných modelov.

2.5.4.

Keďže týchto šesť parametrov umožňuje označiť strážcov prístupu, EHSV sa nazdáva, že by sa mali vymedziť ich konkrétne výnimočné okolnosti.

3.   Pripomienky k uvedeným praktikám

3.1.

S cieľom porozumieť zoznamom praktík, ktoré sú uvedené v návrhu aktu o digitálnych trhoch, sa EHSV domnieva, že je dôležité zohľadniť predchádzajúcu prácu Komisie: praktiky identifikované v posledných rokoch, praktiky, ktoré už sú predmetom nového nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi (P2B), a praktiky, ktoré by bolo možné zahrnúť prispôsobením právnych predpisov o hospodárskej súťaži digitálnemu ekosystému.

3.2.

EHSV sa domnieva, že by sa mal objasniť rozsah týchto praktík, najmä ak ho môže Komisia rozšíriť. Existuje preto dôvod domnievať sa, že mnohé z praktík uvedených v článku 5 sú súčasťou základných služieb platformy, zatiaľ čo článok 6 odkazuje na používanie takýchto základných platformových služieb s cieľom využívať a ovplyvňovať výsledky trhu.

3.3.

EHSV vyzýva na vypracovanie spoľahlivého systému certifikácie založeného na skúšobných postupoch, ktoré podnikom umožnia potvrdiť spoľahlivosť a bezpečnosť svojich systémov umelej inteligencie. Transparentnosť, najmä pokiaľ ide o systémy hodnotenia, vysledovateľnosť a vysvetliteľnosť rozhodovacích procesov algoritmu sú technickým problémom, ktorý si vyžaduje podporu nástrojov EÚ, ako je program Horizont Európa (2).

3.4.   Konkrétne pripomienky k nekalým praktikám založeným na údajoch

3.4.1.

EHSV uznáva potrebu ďalej zlepšovať vykonávanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov stanovením praktiky v článku 5 písm. a). EHSV takisto vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na technologický vývoj pravidelne preskúmavala všeobecné nariadenie o ochrane údajov a súvisiacich nariadení (3).

3.4.2.

Pokiaľ ide o účinnú prenosnosť údajov, EHSV pripomína, že cloudové odvetvie v súlade s nariadením o voľnom toku údajov vypracúva kódex správania s cieľom zabezpečiť zmluvnú a technickú transparentnosť pre ukončenie zmlúv a prenos údajov medzi poskytovateľmi cloudových služieb alebo späť do úložiska vo vlastných priestoroch. Účinnosť tohto kódexu pri podpore prenosnosti na cloudovom trhu sa vyhodnotí už čoskoro.

3.5.   Konkrétne pripomienky k nekalým praktikám sebauprednostňovania

3.5.1.

Aktom o digitálnych trhoch sa stanovuje povinnosť strážcu prístupu zdržať sa zvýhodňujúceho zaobchádzania, a to aj pokiaľ ide o „akúkoľvek tretiu stranu patriacu k tomu istému podniku“. Aj keď sa táto ďalšia špecifikácia neuvádza v iných ustanoveniach, strážca prístupu sa môže vyhnúť obmedzeniam stanoveným v týchto ustanoveniach tým, že poskytne príslušné údaje tretej strane. Ako príklad možno uviesť článok 5 písm. a) alebo článok 6 ods. 1 písm. a), ktorými sa nezakazuje prenos údajov tretej strane (bez ohľadu na to, či patrí k tomu istému podniku alebo nie). Aj keď článok 11 ponúka určité riešenie, nemožno ho považovať za dostatočné.

3.5.2.

Doložka o parite, článok 5 písm. b): strážcovia prístupu majú zákaz brániť komerčným používateľom v ponúkaní rovnakého tovaru a služieb spotrebiteľom za iných podmienok a prostredníctvom iných online sprostredkovateľských služieb alebo vyhľadávacích nástrojov, ako sú ich platformy. EHSV sa domnieva, že výraz „za ceny alebo za podmienok, ktoré sa líšia“ je široký a môže zahŕňať aj iné kritériá, než je cena, ktoré je potrebné spresniť.

3.6.   Konkrétne pripomienky k nekalým podmienkam prístupu

3.6.1.

Pokiaľ ide o praktiku uvedenú v článku 5 písm. d), EHSV konštatuje, že nariadenie P2B už obsahuje ustanovenia o zabezpečení prístupu komerčných používateľov k mechanizmom podávania sťažností a k transparentnosti pri vybavovaní sťažností, a teda spochybňuje relevantnosť tejto praktiky. EHSV si kladie otázku, prečo nie sú zahrnutí koncoví používatelia.

4.   Pripomienky k právomociam v oblasti prieskumu, presadzovania a monitorovania

4.1.

Na účely článku 3 ods. 6 by sa mala venovať väčšia pozornosť zapojeniu orgánov dotknutých členských štátov do procesu rozhodovania. Domnievame sa, že orgány členského štátu by mali mať právo predložiť Komisii žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa odseku 6 a Komisia by mala byť následne povinná žiadosť preskúmať a prípadne umožniť členskému štátu prijať predbežné opatrenia, kým neprijme rozhodnutie. Na účely tohto rozhodnutia by Komisia mala tiež požiadať o stanovisko všetky členské štáty, v ktorých potenciálny strážca prístupu pôsobí.

4.2.

V návrhu nariadenia sa kombinuje sebahodnotenie zo strany platforiem a hodnotenie príslušným orgánom Európskej komisie. Napriek tomu toto posúdenie vykonáva predovšetkým platforma základných služieb, ktorá musí do troch mesiacov informovať Komisiu o tom, že sa tieto prahové hodnoty dosiahli (článok 3 ods. 3). EHSV uznáva a podporuje skutočnosť, že postupy v rámci aktu o digitálnych trhoch zabezpečujú zodpovednosť platforiem. Zároveň konštatuje, že návrh rešpektuje práva na obhajobu a na odvolanie sa, ako aj tempo digitálneho obchodu.

4.3.

EHSV podporuje opatrenia v rámci aktu o digitálnych trhoch, ktoré umožňujú Komisii hodnotiť a monitorovať rozvoj platforiem strážcov prístupu, ako sú fúzie mimo prahových hodnôt stanovených v nariadení (ES) č. 139/2004 (4).

4.4.

EHSV okrem toho podporuje posúdenie vykonávané Komisiou, či súčasný režim EÚ umožňuje dostatočne zachytiť dôležité akvizície cieľov s nízkym obratom, ktoré môžu mať vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ (5). Jednou z možností by mohol byť návrh komisárky Vestagerovej, aby sa začali prijímať upozornenia od vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže týkajúce sa fúzií bez ohľadu na to, či tieto orgány majú alebo nemajú právomoc danú vec preskúmať (6).

4.5.

Na dosiahnutie maximálnej účinnosti je tiež potrebné zriadiť v spolupráci s Európskou komisiou plánovaný Poradný výbor pre digitálne trhy. EHSV v tejto súvislosti považuje článok 32 za veľmi vágny a domnieva sa, že výbor by mal byť poverený priebežným dohľadom a monitorovaním. EHSV tiež navrhuje zvážiť, či by výbor mohol prijímať sťažnosti od spotrebiteľských združení a sociálnych partnerov.

4.6.

EHSV sa domnieva, že by mali byť vypočuté podnikateľské organizácie, organizácie na ochranu spotrebiteľov a odborové zväzy, a ich názory by sa mali zohľadniť, rovnako ako v prípadoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Článok 20 aktu o digitálnych trhoch oprávňuje Komisiu vypočúvať a zaznamenávať výpovede. EHSV navrhuje, aby sa v tomto článku jasne stanovilo ich zapojenie a právo byť vypočutý.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Akt o digitálnych službách (pozri stranu xx tohto úradného vestníka).

(2)  Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.

(3)  Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.

(4)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(5)  https://one.oecd.org/document/DAF/COMP/WD(2020)24/en/pdf.

(6)  https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2019-2024/vestager/announcements/future-eu-merger-control_en.