—

so zreteľom na návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok benfluralín, dimoxystrobín, fluazinam, flutolanil, mankozeb, mekoprop-P, metiram, mepikvát, metiram, oxamyl a pyraklostrobín (D064213/02,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (1), a najmä na prvý odsek jeho článku 17 a jeho článok 21,

—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (2),

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín (4),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže dimoxystrobín bol 1. októbra 2006 zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (5) smernicou Komisie 2006/75/ES (6) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

B.

keďže od roku 2013 prebieha postup na obnovenie schválenia dimoxystrobínu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (7);

C.

keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky dimoxystrobín, ktoré sa malo pôvodne skončiť 30. septembra 2016, už bolo predĺžené o 16 mesiacov vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1136/2013 (8), po ktorom nasledovalo predĺženie o jeden rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/84 (9), potom o ďalší rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1796 (10) a teraz by sa týmto návrhom vykonávacieho nariadenia Komisie predĺžilo opäť o jeden rok, a to do 31. januára 2021;

D.

keďže mankozeb bol 1. júla 2006 zaradený do prílohy I k smernici 91/414/EHS smernicou Komisie 2005/72/ES (11) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

E.

keďže od roku 2013 prebieha postup na obnovenie schválenia mankozebu podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012;

F.

keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky mankozeb, ktoré sa malo pôvodne skončiť 30. júna 2016, už bolo predĺžené o 19 mesiacov vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 762/2013 (12), po ktorom nasledovalo predĺženie o jeden rok vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/84, znova o jeden rok vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/1796 a teraz by sa týmto návrhom vykonávacieho nariadenia Komisie predĺžilo opäť o jeden rok, a to do 31. januára 2021;

G.

keďže Komisia neobjasnila dôvody na predĺženia, pričom len uviedla, že: „Keďže hodnotenie uvedených látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení.“;

H.

keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

I.

keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie;

J.

keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale v týchto prípadoch je zrejmé, že táto úmernosť chýba;

K.

keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a povinnosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, keď sa zistí, že by mohlo byť poškodené zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, a to prijatím dočasných opatrení na riadenie rizík, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

L.

keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa na základe nových vedeckých a technických poznatkov domnieva, že existujú náznaky, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky;

M.

keďže v roku 2015 bol dimoxystrobín zaradený vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/408 do zoznamu „látok, ktoré sa majú nahradiť“, pretože akútna referenčná dávka ARfD pre danú účinnú látku je výrazne nižšia ako v prípade väčšiny schválených účinných látok v rámci ich skupín a pretože sa má považovať za látku s vlastnosťami endokrinného disruptora, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí;

N.

keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno povoliť, ak sa považujú za látky s vlastnosťami endokrinného disruptora, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke, safeneru alebo synergentu v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľná, t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky, safeneru alebo synergentu v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (13);

O.

keďže 47. schôdza výboru pre hodnotenie rizík RAC z 27. februára 2019 súhlasila so zaradením mankozebu ako reprodukčne toxickej látky do kategórie 1B;

P.

keďže podľa bodu 3.6.4 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sú zaradené do kategórie 1B ako reprodukčne toxické, s výnimkou prípadov, keď na základe podložených dôkazov uvedených v žiadosti je účinná látka potrebná na kontrolu vážneho ohrozenia zdravia rastlín, ktorú nemožno dosiahnuť inými dostupnými prostriedkami vrátane nechemických metód, pričom treba prijať opatrenia na zmiernenie rizík, ktoré zabezpečia minimalizáciu expozície ľudí a životného prostredia voči tejto účinnej látke;

Q.

keďže expozícia účinkom mankozebu je spojená so zvýšeným rizikom Parkinsonovej choroby u poľnohospodárov a iných osôb vo vidieckych oblastiach v Holandsku a vo Francúzsku (14);

R.

keďže mankozeb je kombináciou dvoch iných ditiokarbamátov, a to manebu a zinebu, ktoré na používanie v Únii už nie sú povolené z dôvodu rizík, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie a životné prostredie;

S.

keďže mankozeb je veľmi škodlivý pre vodné organizmy, je podozrenie, že poškodzuje ľudský plod, a môže vyvolávať alergické kožné reakcie;

T.

keďže je neprijateľné, aby bolo v Únii naďalej povolené používanie látok, o ktorých je známe, že vyhovujú hraničným kritériám pre účinné látky, ktoré sú mutagénne, karcinogénne, a/alebo reprodukčne toxické alebo majú vlastnosti endokrinných disruptorov, ktoré sú stanovené na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, čím sa ohrozuje verejné zdravie a životné prostredie;

U.

keďže žiadatelia môžu ťažiť z toho, že Komisia medzi svoje pracovné metódy zaradila okamžité automatické predlžovanie obdobia platnosti schválenia účinných látok, ak ešte nebolo dokončené opätovné posúdenie rizík, a postup opätovného posudzovania predlžovať poskytovaním neúplných údajov a požadovaním ďalších výnimiek a osobitných podmienok, čo vedie k neprijateľným rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, pretože počas tohto obdobia bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

V.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín vyzval Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že procesné predĺženie obdobia platnosti schválenia o dĺžku trvania daného postupu v súlade s článkom 17 nariadenia sa nebude používať v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako je flumioxazín, tiakloprid, chlorotolurón a dimoxystrobín;

W.

keďže holandský parlament vyjadril znepokojenie nad predlžovaním platnosti schválení a vyzval na ich ukončenie v prípade látok, o ktorých je známe, že vážne ohrozujú biodiverzitu, najmä včely a čmeliaky, alebo ktoré sú karcinogénne, mutagénne, majú vlastnosti endokrinných disruptorov alebo sú reprodukčne toxické (15);

X.

keďže termín verejnej konzultácie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín o mankozebe bol do 28. apríla 2018; keďže na základe informácií, ktoré sú na základe posúdenia rizík v Únii v súčasnosti dostupné, holandská rada pre povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov Ctgb predpokladá, že sú k dispozícii dostatočné údaje na rýchle rozhodnutie o obnovení schválenia mankozebu alebo jeho zamietnutí (16);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 Valným zhromaždením OSN v New Yorku,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—

so zreteľom na článok 207 a časti III hlavy IV a V Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 45 charty,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala v roku 2013,

—

so zreteľom na Jogjakartské zásady (o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie a rodovej identity) prijaté v novembri 2006 a na 10 doplňujúcich zásad k nim (YP+10, dodatočné zásady a štátne záväzky o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov) prijatých 10. novembra 2017,

—

so zreteľom na odporúčanie členským štátom Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach detí pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o litovskom zákone o ochrane maloletých proti škodlivým vplyvom verejných informácií (9),

—

so zreteľom na prieskum EÚ LGBTI, ktorý začala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v roku 2012,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv a malo by sa plne rešpektovať;

B.

keďže členské štáty prijali v rámci medzinárodného práva a v zmluvách EÚ záväzok a povinnosť dodržiavať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;

C.

keďže výskum, prieskumy a správy (10) dokazujú, že verejná diskriminácia a nenávistné prejavy proti LGBTI v celej EÚ narastajú; keďže trestné činy z nenávisti motivované LGBTI-fóbiou sú na vzostupe v celej EÚ; keďže tieto útoky sú v rozpore so základnými právami LGBTI osôb a reakcie verejných orgánov sú príliš často nedostatočné;

D.

keďže útoky na základné práva LGBTI osôb predstavujú vážnu hrozbu pre dodržiavanie základných práv v EÚ a keďže tieto útoky sú často spojené s útokmi na práva žien a práva menšín;

E.

keďže nenávistné prejavy voči LGBTI osobám zo strany verejných orgánov majú širší vplyv na legitimizovanie a vytváranie podmienok pre prenasledovanie, násilie a diskrimináciu LGBTI osôb v spoločnosti ako celku;

F.

keďže bezpečnosť LGBTI komunity nie je oddelená od bezpečnosti všetkých ľudí žijúcich v Európe, a narušenie tejto bezpečnosti je znakom narušenia všetkých základných práv; keďže xenofóbna rétorika prispela aj k vytvoreniu čoraz nebezpečnejšieho a neudržateľného prostredia pre organizácie a obhajcov ľudských práv, ktorí sa zasadzujú za práva LGBTI osôb;

G.

keďže v EÚ a za jej hranicami existuje odpor voči rodovej rovnosti, ktorý je zameraný priamo na LGBTI osoby a má na ne vplyv, ako aj na ženy všeobecne; keďže tento odmietavý postoj poháňa populizmus a krajne pravicový extrémizmus;

H.

keďže v celej EÚ pretrváva stigmatizácia z dôvodu skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo pohlavných znakov;

I.

keďže existuje vážny nedostatok systematického monitorovania, dokumentovania a zhromažďovania údajov týkajúcich sa nenávisti a násilia voči LGBTI osobám;

J.

keďže mnohé trestné činy motivované fóbiou voči LGBTI sa neohlasujú; keďže ohlásenie prináša riziko a strach zo zverejnenia sexuálnej orientácie, rodovej identity, pohlavných znakov a rodového vyjadrenia;

K.

keďže vo veľkej väčšine členských štátov existujú zákonné opatrenia proti diskriminácii a násiliu; keďže vykonávanie je však naďalej nedostatočné a ponecháva LGBTI osoby zraniteľné v súvislosti s trestnými činmi z nenávisti, nenávistnými prejavmi a diskrimináciou, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti a bývania;

L.

keďže mnohé útoky, ktoré vykonávajú verejné orgány proti LGBTI osobám, cielia na vzdelávacie inštitúcie a školy; keďže toto je obzvlášť škodlivé pre mladých LGBTI ľudí;

M.

keďže sexuálna orientácia a rodová identita patria do práva jednotlivca na súkromie zaručeného medzinárodným, európskym a vnútroštátnym právom v oblasti ľudských práv, a keďže rovnosť a nediskrimináciu by mali presadzovať verejné orgány (11);

N.

keďže sloboda prejavu by sa mala offline i online zaručiť médiám, kultúrnym organizáciám, mimovládnym organizáciám a jednotlivcom, najmä vzhľadom na znepokojujúci trend odstraňovania a zakazovania obsahu súvisiaceho s LGBTI osobami v sociálnych sieťach;

O.

keďže diskriminácia LGBTI osôb a násilie páchané na týchto osobách majú mnohé podoby, medzi nedávne príklady patria homofóbne vyhlásenia v kampani za referendum o zúžení vymedzenia pojmu rodiny v Rumunsku, útoky na LGBTI sociálne centrá vo viacerých členských štátoch, napríklad v Maďarsku a v Slovinsku, homofóbne vyhlásenia a nenávistné prejavy zamerané na LGBTI osoby, ako bolo nedávno zaznamenané v Estónsku, Španielsku, Spojenom kráľovstve, Maďarsku a Poľsku, najmä v súvislosti s voľbami, a právne nástroje, ktoré by sa mohli použiť na obmedzenie médií, kultúry, vzdelávania a prístupu k iným formám obsahu spôsobom, ktorý neprimerane obmedzuje slobodu prejavu, pokiaľ ide o otázky LGBTI osôb, ako napríklad v Litve a Lotyšsku;

P.

keďže od začiatku roka 2019 sa v Poľsku vyskytlo viac ako 80 prípadov, keď regióny, okresy alebo obce prijali uznesenia, v ktorých vyhlásili, že sú bez tzv. LGBT ideológie, alebo prijali tzv. regionálne charty rodinných práv alebo kľúčové ustanovenia z týchto chárt, ktoré sú diskriminačné najmä voči rodinám s jedným rodičom a rodinám LGBTI; keďže tieto uznesenia vyzývajú miestne samosprávy, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov na podporu tolerancie LGBTI osôb, poskytovania finančnej podpory mimovládnym organizáciám, ktoré sa usilujú o presadzovanie rovnakých práv, organizovanie vzdelávania v oblasti boja proti diskriminácie alebo o akýkoľvek iný spôsob podpory LGBTI osôb; keďže vytvorenie zón bez LGBTI, aj keď neznamená zriadenie fyzickej hranice, predstavuje mimoriadne diskriminačné opatrenie obmedzujúce slobodu pohybu občanov EÚ; keďže tieto uznesenia sú súčasťou širšieho kontextu útokov proti komunite LGBTI v Poľsku, ktoré zahŕňajú rastúce prejavy nenávisti zo strany verejných a volených činiteľov a verejných médií, ako aj útoky a zákazy pochodov za práva sexuálnych menšín a programov a činností zameraných na zvyšovanie informovanosti, ako je napr. podujatie dúhový piatok;

Q.

keďže podľa prieskumu FRA o LGBT osobách (12) 32 % respondentov pociťuje diskrimináciu v oblastiach mimo zamestnania, napríklad vo vzdelávaní; keďže riziko samovrážd u LGBTI detí je vyššie ako u detí, ktoré nie sú LGBTI; keďže inkluzívne vzdelávanie je kľúčom k vytvoreniu bezpečného školského prostredia, v ktorom môžu prosperovať všetky deti, vrátane tých, ktoré patria k menšinám, ako sú LGBTI deti a deti z LGBTI rodín; keďže hlavnými obeťami útokov na práva LGBTI osôb sú deti a mladí ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach a v menších mestských centrách, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči násiliu a často čelia odmietnutiu a neistote, a preto potrebujú osobitnú podporu a pomoc od štátnych a miestnych vládnych inštitúcií alebo mimovládnych organizácií;

R.

keďže nedostatok nediskriminačných právnych predpisov v mnohých členských štátoch vystavuje najviac marginalizované skupiny obyvateľstva riziku diskriminácie a násilia; keďže horizontálna smernica o nediskriminácii by vyplnila túto medzeru v oblasti ochrany, ale v Rade je už 11 rokov zastavená; keďže v EÚ a mnohých členských štátoch existuje legislatívna medzera v ochrane pred trestnými činmi motivovanými zaujatosťou založenými na sexuálnej orientácii a rodovej identite;

S.

keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej a prierezovej diskriminácii; keďže politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré sú obeťami viacnásobnej diskriminácie, ktorá môže byť okrem iného založená na veku, rase, náboženskom vyznaní, sexuálnej orientácii, rode alebo zdravotnom postihnutí;

T.

keďže LGBTI osoby čelia na celom svete diskriminácii a násiliu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

—

so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na články 107, 108, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na akčný plán OECD BEPS z októbra 2015, a najmä na jeho článok 1,

—

so zreteľom na Pracovný program OECD na vypracovanie konsenzuálneho riešenia daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva z 29. mája 2019,

—

so zreteľom na verejné konzultačné dokumenty OECD z 9. októbra 2019 a 8. novembra 2019 s názvom „Návrh jednotného prístupu v rámci prvého piliera“ a „Globálny návrh proti narúšaniu základu dane (GloBE) – druhý pilier“ (obidva návrhy sekretariátu OECD),

—

so zreteľom na uznesenie výboru TAXE z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (1), uznesenie výboru TAX2 zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (2), odporúčanie výboru PANA z 13. decembra 2017 Rade a Komisii v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (3) a uznesenie výboru TA X 3 z 26. marca 2019 o finančných trestných činoch, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (5),

—

so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na všetky uvedené uznesenia Európskeho parlamentu (6),

—

so zreteľom na výsledky rôznych samitov krajín G7, G8 a G20, ktoré sa konali na témy medzinárodných daňových otázok,

—

so zreteľom na politický dokument Medzinárodného menového fondu s názvom Zdaňovanie podnikov v globálnom hospodárstve (7),

—

so zreteľom na početné odhalenia investigatívnych novinárov, napríklad LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, a v poslednom čase aj škandály cum-ex, ako aj prípady prania špinavých peňazí týkajúce sa najmä bánk v Dánsku, Estónsku, Nemecku, Lotyšsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve,

—

so zreteľom na svoju štúdiu o vplyve digitalizácie na medzinárodné daňové záležitosti: výzvy a nápravy (8),

—

so zreteľom na štúdie Komisie na tému ukazovatele agresívneho daňového plánovania (9),

—

so zreteľom na dôkazy zhromaždené výborom TAX3 počas 34 vypočutí s odborníkmi alebo výmenách názorov s komisármi a ministrami a počas služobných ciest do Spojených štátov amerických, Lotyšska, na Ostrov Man, do Estónska a Dánska,

—

so zreteľom na modernizovaný a spoľahlivejší rámec dane z príjmov právnických osôb zavedený počas tohto volebného obdobia, najmä na smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD I (10) a ATAD II (11)),

—

so zreteľom na návrhy Komisie, ktorých prijatie ešte prebieha, najmä o spoločnom (konsolidovanom) základe dane z príjmov právnických osôb(C(C)CTB) (12), balíku v súvislosti so zdaňovaním digitálnych služieb (13) a zverejňovaní správ za jednotlivé krajiny (CBCR) (14), ako aj na pozíciu Európskeho parlamentu k týmto dokumentom,

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov (15) a na pravidelné správy skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) pre Radu ECOFIN,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. marca 2018 o nových požiadavkách proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v právnych predpisoch EÚ upravujúcich najmä finančné a investičné operácie (C(2018)1756),

—

so zreteľom na vyšetrovanie štátnej pomoci a rozhodnutia Komisie (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024), v ktorom Komisia vyzýva aj na to, aby EÚ išla príkladom,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 5. decembra 2017 o zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely,

—

so zreteľom na oznámenie predsedníctva o stave digitálneho zdaňovania z 28. októbra 2019,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín (17),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

—

so zreteľom na poverovacie listy a vypočutia výkonnej podpredsedníčky pre „Európa pripravená na digitálny vek“, výkonného podpredsedu pre „Hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí“ a komisára pre „Hospodárske a menové záležitosti a euro (18)“,

—

so zreteľom na otázku Komisii o spravodlivom zdaňovaní v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0 (O-000040/2019 – B9-0060/2019),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže súčasné medzinárodné pravidlá týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb môžu byť nefunkčné a možno ich bude potrebné aktualizovať, lebo pochádzajú zo začiatku 20. storočia a nie sú určené na výzvy digitálneho hospodárstva, čo vedie k tomu, že krajiny prijímajú jednostranné opatrenia na riešenie týchto výziev;

B.

keďže po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a po sérii odhalení novinárov a organizácií občianskej spoločnosti o praktikách daňových únikov, agresívneho daňového plánovania, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a prania špinavých peňazí sa krajiny G20 dohodli na globálnom riešení týchto problémov na úrovni OECD prostredníctvom projektu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý vedie k akčnému plánu BEPS; keďže pri uplatňovaní pravidiel OECD v oblasti BEPS boli rôzne miery angažovanosti a záväzku;

C.

keďže akčným plánom BEPS sa podarilo dosiahnuť globálny konsenzus v mnohých aspektoch s cieľom bojovať proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; keďže sa však nedospelo k dohode o tom, ako riešiť daňové výzvy spôsobené digitalizáciou hospodárstva, čo viedlo k samostatnej záverečnej správe o opatrení č. 1 akčného plánu BEPS v roku 2015;

D.

keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach výborov TAXE, TAX2, TAX3 a PANA, ako aj vo svojom spoločnom stanovisku k dani z príjmu právnických osôb opakovane vyzýval na reformu medzinárodného systému dane z príjmov právnických osôb s cieľom bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a výzvam zdaňovania digitálneho hospodárstva, a vyzval Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na spoločnej európskej pozícii na úrovni OECD/G20 alebo na úrovni EÚ, ak nie je možná medzinárodná dohoda;

E.

keďže Komisia v roku 2018 počas prebiehajúcich rokovaní s cieľom nájsť medzinárodnú dohodu predložila dva návrhy týkajúce sa zdaňovania digitálneho hospodárstva; keďže Európsky parlament podporil tieto návrhy, ale Rada ich neprijala pre odpor malého počtu členských štátov, ktoré zabránili dosiahnutiu jednomyseľnej dohody: krátkodobé riešenie, ktorým sa zavádza daň z digitálnych služieb, a dlhodobé riešenie, ktorým sa vymedzuje významná digitálna prítomnosť (SDP) ako nadväznosť pre zdaňovanie právnických osôb a ktoré by malo nahradiť daň z digitálnych služieb;

F.

keďže na základe mandátu ministrov financií G20 z marca 2017 Inkluzívny rámec OECD/G20 pre BEPS (IR) vypracoval prostredníctvom svojej pracovnej skupiny pre digitálnu ekonomiku priebežnú správu v marci 2018 s názvom Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie;

G.

keďže v máji 2019 IR v rámci investičného nástroja prijal pracovný program (PoW) zameraný na dosiahnutie konsenzu, ktorý schválila skupina G20, s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2020;

H.

keďže IR navrhol zoskupiť návrhy členov na riešenie výziev, ktoré prináša digitalizácia, do dvoch pilierov: prvý pilier sa zameriava na pridelenie práv zdaňovania prostredníctvom nového daňového vzťahu a nových pravidiel rozdelenia zisku a druhý pilier sa zaoberá zvyšnými otázkami BEPS, pričom zavádza opatrenia na zabezpečenie minimálnej úrovne zdaňovania;

I.

keďže 9. októbra 2019 sekretariát OECD začal verejné konzultácie na základe svojho návrhu jednotného prístupu s cieľom dosiahnuť konsenzus o troch alternatívach uvedených vf prvom pilieri; keďže 18. októbra 2019 skupina G20 (19) uvítala úsilie sekretariátu OECD predložiť navrhovaný jednotný prístup v rámci prvého piliera, ale formálne neschválila návrh; keďže 8. novembra 2019 sekretariát OECD začal verejné konzultácie o návrhu „GloBE“ v rámci druhého piliera;

J.

keďže spravodlivý a efektívny daňový systém je kľúčom k riešeniu nerovnosti a zabezpečuje istotu a stabilitu, ktoré sú predpokladom konkurencieschopnosti, ako aj rovnaké podmienky medzi spoločnosťami, najmä medzi malými a strednými podnikmi; keďže spravodlivý a efektívny daňový systém je nevyhnutný aj pre členské štáty, aby zaručili daňové príjmy, ktoré im umožnia vykonávať riadne politiky, čo zase prináša prospech EÚ ako celku prostredníctvom zvýšenej stability;

K.

keďže nominálne sadzby dane z príjmov právnických osôb v rámci EÚ klesli z priemernej úrovne 32 % v roku 2000 na 21,7 % v roku 2019 (20), čo predstavuje pokles o 32 %; keďže toto zníženie môže mať vplyv na udržateľnosť dobrých životných podmienok štátov EÚ a možné účinky presahovania na iné krajiny; keďže 22 z 38 krajín, v ktorých bol uskutočnený prieskum na účely správy OECD o reformách daňovej politiky z roku 2018 (21), má v súčasnosti súhrnné zákonné sadzby dane z príjmu právnických osôb na úrovni 25 % alebo nižšie, pričom v roku 2000 bolo takýchto krajín iba šesť;

L.

keďže Komisia v niektorých krajinách vyslovila kritiku voči nedostatkom vnútroštátnych daňových systémov, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie, pričom tvrdila, že narúšajú integritu jednotného európskeho trhu;

M.

keďže došlo k postupnému posunu od hmotnej výroby k nehmotnému majetku v hodnotových reťazcoch nadnárodných spoločností (NNS), čo sa odráža v relatívnych mierach rastu licenčných poplatkov a príjmov z poplatkov za licencie (takmer 5 % ročne) za posledných päť rokov v porovnaní s obchodom s tovarom a priamymi zahraničnými investíciami (menej ako 1 % za rok); keďže niektoré NNS neplatia v niektorých členských štátoch takmer žiadne dane tým, že využívajú zákonné stratégie daňového plánovania napriek svojej významnej digitálnej prítomnosti a vysokým príjmom v týchto členských štátoch;

N.

keďže presun právomocí v oblasti zdaňovania z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ by si vyžadoval zmenu zmluvy;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

—

so zreteľom na články 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na články 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko k ústavnému usporiadaniu, deľbe moci, nezávislosti súdnictva a presadzovaniu práva na Malte, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 117. plenárnom zasadnutí (Benátky, 14. a 15. decembra 2018),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. januára 2019 s názvom Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o občianstve EÚ na predaj (1) a na spoločné vyjadrenie Komisie a maltských orgánov z 29. januára 2014 pre tlač o maltskom individuálnom investorskom programe (ďalej len „IIP“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2) a na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii (5),

—

so zreteľom na správu z 11. januára 2018 o ceste ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (PANA) na Maltu 30. novembra a 1. decembra 2017,

—

so zreteľom na správu zo 16. novembra 2018 o cestách na Maltu a na Slovensko, ktoré od 17. do 20. septembra 2018 vykonala ad hoc delegácia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na vypočutia a výmeny názorov, ktoré uskutočnila skupina pre monitorovanie demokracie, právneho štátu a základných práv od času, keď ju 4. júna 2018 zriadil Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na list predsedu vlády Malty z 13. marca 2019,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2293 (2019) z 26. júna 2019 s názvom Zavraždenie Daphne Caruany Galiziovej a zásady právneho štátu na Malte a za jej hranicami – zabezpečiť, aby vyšla najavo celá pravda,

—

so zreteľom na otázku Komisii o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (6),

—

so zreteľom na cestu ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na Maltu od 3. do 4. decembra 2019,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia je spoločenstvo založené na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, zásadách právneho štátu a rešpektovaní ľudských práv a keďže tieto hodnoty sú univerzálne a spoločné pre členské štáty;

B.

keďže dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, sú povinnosťami Únie a jej členských štátov a treba ich plniť; keďže v súlade s článkom 2, článkom 3 ods. 1 a článkom 7 ZEÚ je Únia oprávnená konať s cieľom chrániť spoločné hodnoty, na ktorých bola založená, a keďže mechanizmus právneho štátu by sa mal uplatňovať s rovnakou mierou na všetky členské štáty;

C.

keďže Charta základných práv Európskej únie je súčasťou primárneho práva EÚ; keďže sloboda prejavu a sloboda a pluralita médií sú zakotvené v článku 11 Charty základných práv a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“);

D.

keďže nezávislosť súdnictva je zakotvená v článku 19 ods. 1 ZFEÚ, článku 47 Charty základných práv a článku 6 EDĽP a je základnou požiadavkou demokratickej zásady deľby moci;

E.

keďže systematické odmietanie jedného členského štátu dodržiavať základné hodnoty Európskej únie a zmluvy, ktorých zmluvnou stranou sa dobrovoľne stal, má vplyv na EÚ ako celok;

F.

keďže maltská protikorupčná investigatívna novinárka a blogerka Daphne Caruana Galizia bola zavraždená pri bombovom útoku automobilom 16. októbra 2017;

G.

keďže vyšetrovanie vraždy vedené maltskými orgánmi za pomoci Europolu doteraz viedlo k identifikácii a obvineniu niekoľkých podozrivých osôb a jednej osoby podozrivej zo zosnovania vraždy, a to vlastníka spoločnosti 17 Black Ltd. so sídlom v Dubaji, ktorý bol zatknutý 20. novembra 2019 pri zrejmom pokuse utiecť z Malty na jachte;

H.

keďže jeden z údajných spolupáchateľov a údajný osnovateľ vraždy zapojil do plánovania a financovania vraždy bývalého vedúceho kancelárie predsedu vlády;

I.

keďže tieto odhalenia viedli k mnohým masovým demonštráciám a protestom občianskej spoločnosti na Malte požadujúcim spravodlivosť, verejnú zodpovednosť a dodržiavanie zásad právneho štátu;

J.

keďže vedúceho kancelárie predsedu vlády polícia a maltská bezpečnostná služba oboznamovali s informáciami na bezpečnostných brífingoch; keďže 26. novembra 2019 odstúpil potom ako ho v prípade Daphne Caruany Galiziovej vypočúvala polícia; keďže odvtedy ho polícia viackrát opätovne zatkla, vypočúvala a prepustila bez obvinenia;

K.

keďže 26. novembra 2019 odstúpil aj minister cestovného ruchu; keďže v ten istý deň minister hospodárstva pozastavil výkon svojich ministerských úloh, ale 1. decembra 2019 bol vo svojej funkcii potvrdený;

L.

keďže v súvislosti s rastúcimi politickými nepokojmi obklopujúcimi vyšetrovanie vraždy maltský predseda vlády oznámil, že podá demisiu po voľbách vedenia strany, ktorá sa má konať 12. januára 2020;

M.

keďže maltská vláda 20. septembra 2019 oznámila, že sa začne „verejné nezávislé vyšetrovanie vraždy Daphne Caruany Galiziovej“; keďže po vecnej kritike, ktorú vyjadrila rodina Dafne Caruany Galiziovej a medzinárodní pozorovatelia, predseda vlády vymenoval dvoch nových členov komisie a významne rozšíril rozsah vyšetrovania, ktorý teraz uspokojuje všetky strany;

N.

keďže podozrivej osobe, o ktorej sa predpokladá, že bola vo veci vražde sprostredkovateľom, bola 25. novembra 2019 udelená prezidentská milosť v rámci výhradnej právomoci predsedu vlády, a to za informácie vedúce k osnovateľovi vraždy, za predpokladu, že všetky informácie sú potvrdené dôkazmi; keďže podozrivý osnovateľ vraždy, ktorého právnik verejne vyhlásil, že môže poskytnúť informácie o vražde a korupcii osôb blízkych predsedovi vlády vrátane bývalého vedúceho kancelárie premiéra a bývalého ministra cestovného ruchu, podal žiadosť o milosť, ktorú zamietol najprv predseda vlády v rámci svojich právomocí a potom aj jeho kabinet, a to po porade s policajným komisárom a generálnym prokurátorom;

O.

keďže desiatky organizácií občianskej spoločnosti, mediálnych agentúr, študentských organizácií, odborových zväzov a profesijných združení, ako sú Maltské združenie zamestnávateľov, obchodná a priemyselná komora a advokátska komora, vyzvali premiéra, aby okamžite odstúpil;

P.

keďže pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s bojom proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti na Malte; keďže to môže oslabiť dôveru občanov vo verejné inštitúcie a prípadne to môže vyústiť do nebezpečných prepojení medzi zločineckými skupinami a verejnými orgánmi;

Q.

keďže napriek opakovaným výzvam Európskeho parlamentu a iných medzinárodných inštitúcií sa nenašlo žiadne riešenie, pokiaľ ide o provizórny pamätník vo Valette, pretože zákony a prístup vlády zostávajú nezmenené a zamestnanci verejnej správy takmer dennodenne likvidujú predmety pripomínajúce túto udalosť;

R.

keďže rodina Daphne Caruany Galiziovej stále čelí nenávistným kampaniam a mnohým žalobám za urážku na cti, a to aj zo strany členov maltskej vlády, a keďže viacerí vládni úradníci vrátane predsedu vlády uviedli, že nevidia dôvod, prečo by sa tieto žaloby za urážku na cti mali stiahnuť;

S.

keďže podľa svetového rebríčku slobody tlače, ktorý zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc, sa v roku 2019 Malta umiestnila na 77. priečke, čo znamená, že klesla zo 65. miesta v roku 2018 a zo 47. miesta v roku 2017 (7);

T.

keďže CIVICUS Monitor 2019 presunul občiansky priestor Malty z kategórie „otvorený“ do kategórie„zúžený“; keďže CIVICUS opisuje prostredie pre novinárov ako „čoraz nepriateľskejšie – najmä pokiaľ ide o žurnalistov, ktorí informujú o korupcii“ a uvádza, že „beztrestnosť po zabití […] Daphne Caruany Galiziovej vytvorila pre štát priestor na zastrašovanie a obťažovanie aktivistov a osôb, ktoré sa zasadzujú za spravodlivosť“ (8);

U.

keďže novinári, a najmä, ale nie výlučne, investigatívni novinári, čoraz častejšie čelia takzvaným strategickým žalobám proti verejnej účasti, ktorých jediný účel je mariť prácu novinárov;

V.

keďže po tlačovej konferencii v kancelárii predsedu vlády 29. novembra 2019 bolo novinárom dočasne zakázané opustiť miestnosť a budovu; keďže nedostatočná bezpečnosť novinárov a zúžený priestor pre občiansku spoločnosť ako výsledok obťažovania a zastrašovania vedú k zhoršeniu dohľadu nad výkonnou mocou a k narušeniu občianskej angažovanosti občanov;

W.

keďže na základe obvinenia z korupcie prebieha päť súdnych vyšetrovaní, konkrétne vyšetrovanie vo veci banky Pilatus, vyšetrovanie vo veci peňažnej sumy, ktorá bola prevedená medzi bývalým vedúcim kancelárie predsedu vlády a audítorom spoločnosti Nexia BT, vyšetrovanie vo veci úplatkov medzi bývalým vedúcim kancelárie predsedu vlády a Adrianom Hillmanom z Times of Malta, vyšetrovanie vo veci 17 Black Ltd. a dvoch ďalších spoločností – Tillarge a Hearnville – a vyšetrovanie vo veci Vitals;

X.

keďže v čase od mája 2016 do novembra 2019 boli vedúci kancelárie predsedu vlády a maltský minister cestovného ruchu a bývalý minister energetiky jedinými vysokopostavenými vládnymi úradníkmi členského štátu EÚ, o ktorých sa zistilo, že sú skutočnými vlastníkmi spoločnosti odhalenej v panamských dokumentoch;

Y.

keďže jedným z údajných osnovateľov vraždy je vlastník spoločnosti 17 Black Ltd. so sídlom v Dubaji a bývalý člen správnej rady spoločnosti Electrogas Malta Ltd, ktorá je zapojená do vykonávania dlhodobej dohody o dodávkach plynu z Azerbajdžanu do Malty;

Z.

keďže orgán Rady Európy pre boj proti praniu špinavých peňazí MONEYVAL vo svojej správe z 12. septembra 2019 vyzval maltské orgány, aby posilnili praktické uplatňovanie ich opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, rozhodol o uplatnení svojho posilneného ďalšieho postupu a vyzval Maltu, aby v decembri 2020 podala príslušnú správu; keďže podľa uvedenej správy orgány presadzovania práva v súčasnosti nie sú schopné sa účinne a včas zaoberať zložitými prípadmi prania špinavých peňazí na vysokej úrovni, ktoré sa týkajú trestných činov v oblasti financií, úplatkárstva a korupcie (9);

AA.

keďže protikorupčný orgán Rady Európy GRECO dospel vo svojej správe z 22. marca 2019 k záveru, že účinnosť verejných inštitúcií zapojených do systému bŕzd a protiváh sa spochybňuje, keďže krajina čelí v posledných rokoch bezprecedentnej vlne sporov týkajúcich sa integrity vyšších vládnych úradníkov až po najvyššiu úroveň (10);

AB.

keďže Komisia v správe o európskom semestri 2019 týkajúcej sa Malty (SWD(2019)1017) uviedla, že inštitucionálny rámec pre boj proti korupcii vykazuje nedostatky a existuje riziko konfliktu záujmov na rôznych úrovniach vlády;

AC.

keďže zo správy Komisie zo septembra 2019 vyplýva, že Malta má zďaleka najvyššiu mieru daňových únikov v Európe, a odhalila, že maltskí štátni príslušníci majú v daňových rajoch veľké majetky a umiestňujú v nich svoje aktíva (11);

AD.

keďže v správe Európskej centrálnej banky vydanej v lete 2019 sa údajne uvádzajú závažné nedostatky, ktoré mohli v Bank of Valetta napriek opakovaným upozorneniam umožniť počas niekoľkých rokov pranie špinavých peňazí alebo inú trestnú činnosť;

AE.

keďže GRECO ďalej dospel k záveru, že stálu komisiu proti korupcii možno sotva považovať za špecializovaný orgán, ktorý má uľahčiť vyšetrovanie korupcie, a že jej príspevok k úsiliu Malty v boji proti korupcii je zanedbateľný (12);

AF.

keďže v roku 2019 bolo nahlásených najmenej päť prípadov, v ktorých boli používatelia maltského „systému udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom“ obvinení zo závažných finančných trestných činov;

AG.

keďže zástupca spoločnosti Chetcuti Cauchi Advisors Ltd pre udeľovanie cestovných pasov naznačil v anonymnom rozhovore, ktorý bol vedený vo francúzskom televíznom programe „Enquete exclusive“, že jeho osobné väzby s predsedom vlády, ministrom spravodlivosti a parlamentným štátnym tajomníkom pre reformy, občianstvo a zjednodušenie administratívnych postupov môžu mať pozitívny vplyv na proces podávania žiadostí, a to aj v prípade klientov s trestnou minulosťou; keďže tieto odhalenia vyvolávajú vážne pochybnosti o spoľahlivosti a kontrole maltských programov udeľovania občianstva a povolení na pobyt;

AH.

keďže 8. novembra 2019 maltská vláda uverejnila správu Úradu regulátora individuálneho investorského programu (ďalej len „IIP“) týkajúcu sa vyšetrovania advokátskej kancelárie Chetcuti Cauchi Advocates vo funkcii zástupcu IIP; keďže v uvedenej správe sa v zhrnutí uvádza, že analýza „neodhalila žiadne varovné signály, ktoré by úplne alebo čiastočne podporovali údajné obvinenia“ (13);

AI.

keďže advokátska kancelária Chetcuti Cauchi Advisors Ltd. podala prvú úspešnú žiadosť v rámci novovytvoreného individuálneho investorského programu na Malte a získala privilegovaný štatút „schváleného zástupcu“ v roku 2016, keď „splnila požiadavky na kvalitu, spoľahlivosť a objem, ktoré stanovila agentúra Identity Malta;“ keďže propagačné video pre uvedenú spoločnosť bolo natočené na úrade predsedu vlády Auberge de Castille a vystúpil v ňom aj parlamentný štátny tajomník pre občianstvo; keďže vláda 23. septembra 2019 pozastavila licencie zástupcov pre udeľovanie občianstva č. IIP 001 a č. IIP 124 z toho dôvodu, že spoločnosť šírila „zavádzajúce informácie“;

AJ.

keďže využívanie „systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom“ členskými štátmi EÚ predstavuje vážne riziká pre boj proti praniu špinavých peňazí, oslabuje vzájomnú dôveru a integritu schengenského priestoru, umožňuje prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín len na základe naakumulovaného bohatstva a nie na základe užitočných poznatkov, zručností alebo humanitárnych aspektov a predstavuje skutočný predaj občianstva EÚ; keďže Komisia výslovne uviedla, že neschvaľuje maltské systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom;

AK.

keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku k Malte, ktoré prijala na svojom 117. plenárnom zasadnutí 14. – 15. decembra 2018 (14), uviedla niekoľko návrhov na ústavné reformy;

AL.

keďže Malta začala diskusie o procese ústavných reforiem pod dohľadom svojho prezidenta, do ktorých sú zapojené rôzne politické sily a občianska spoločnosť, pričom väčšina z nich si bude vyžadovať na ich vykonanie dvojtretinovú väčšinu v parlamente; keďže prebieha reformný proces, ktorý sa zaoberá kontroverznou ústavnou úlohou generálneho prokurátora a súčasného systému vymenúvania sudcov;

AM.

keďže Európsky parlament a niekoľko ďalších medzinárodných inštitúcií opakovane vyjadrili obavy v súvislosti s nestrannosťou presadzovania práva, deľbou moci a nezávislosťou súdnictva na Malte, najmä pokiaľ ide o politizáciu a nedostatok transparentnosti pri postupoch výberu a vymenúvania, ako napríklad na funkciu policajného prezidenta;

AN.

keďže v nadväznosti na niekoľko široko podporovaných uznesení Európskeho parlamentu (15) Komisia 17. júla 2019 uverejnila oznámenie s názvom Posilnenie právneho štátu v Únii – Koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343), v ktorom bol navrhnutý komplexný a nezávislý mechanizmus na monitorovanie situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv na ročnom základe vo všetkých členských štátoch;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2018 o iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače (COM(2018)0395),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o postupe Únie pre povoľovanie pesticídov (3),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže v reakcii na výzvy Európskeho parlamentu a Rady na riešenie úbytku opeľovačov Komisia 1. júna 2018 začala iniciatívu EÚ zameranú na opeľovače;

B.

keďže dôvodmi poklesu populácie opeľovačov sa už zaoberalo mnoho výskumných prác; keďže vykonávanie zistení týchto výskumov nie je príliš uspokojivé;

C.

keďže voľne žijúce opeľovače zohrávajú kľúčovú úlohu pri opeľovaní plodín; keďže včely medonosné k tomuto prínosu prispievajú;

D.

keďže opeľovanie včelami medonosnými len dopĺňa a nenahrádza opeľovanie širokou škálou druhov hmyzu (4) vrátane samotárskych včiel, motýľov, pestríc a chrobákov;

E.

keďže Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) 11. októbra 2019 naliehavo vyzvala na to, aby sa v reakcii na stupňujúcu sa krízu v oblasti biodiverzity výrazne rozšírili opatrenia na ochranu druhov; keďže IUCN vyzvala vlády na celom svete, aby do roku 2030 zastavili úbytok druhov a bránili vyhynutiu, ktoré spôsobuje ľudská činnosť, a aby zlepšili stav ochrany ohrozených druhov s cieľom dosiahnuť rozsiahlu obnovu do roku 2050;

F.

keďže opeľovače poskytujú základné priame a nepriame ekosystémové služby, ako napríklad opeľovanie, kontrolu škodcov, udržiavanie kvality pôdy a vody a estetiky krajiny;

G.

keďže je potrebné trvalé úsilie, aby sa uznal význam opeľovačov pre poľnohospodársku produktivitu;

H.

keďže iba v samotnej Únii závisí od živočíšneho opeľovania 78 % druhov voľne rastúcich kvetov (5);

I.

keďže neexistuje dostatok údajov a informácií o iných druhoch opeľujúceho hmyzu než sú včely a motýle;

J.

keďže medzi opeľovače patrí hmyz, ako sú včely, pestrice, motýle, nočné motýle, chrobáky, osy, strapky, i cicavce ako netopiere, a vtáky;

K.

keďže zdravé opeľovače sú nevyhnutné pre poľnohospodársku činnosť v Únii, pretože 84 % druhov plodín (6) a 76 % európskej produkcie potravín závisí od opeľovania hmyzom; keďže opeľovačom sa môže priamo prisudzovať ročná poľnohospodárska produkcia EÚ v hodnote až 15 miliárd EUR (7);

L.

keďže opeľovače predstavujú jeden z najdôležitejších ukazovateľov zdravia nášho životného prostredia; keďže všetky štatistiky a trendy z celej Európy – hoci sú niekedy čiastočné – poukazujú na znepokojujúci pokles populácie opeľovačov;

M.

keďže je jasné, že stav ochrany motýľov a ich poloprírodných biotopov – trávnych porastov – je slabý a je dobrým ukazovateľom situácie divých včiel, pestríc, nočných motýľov a ďalších opeľovačov;

N.

keďže len 56 druhov opeľovačov je chránených v rámci smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch) (8), pričom pri 67 % z nich sú výsledky posudzovania nepriaznivé;

O.

keďže Európsky parlament inicioval niekoľko pilotných projektov a prípravných akcií s cieľom ďalej skúmať pokles populácie opeľovačov a vypracovať konkrétne riešenia na zmiernenie tohto znepokojujúceho poklesu (9);

P.

keďže v záujme primeranej ochrany a obnovy opeľovačov sa bude musieť vo veľkej miere znížiť používanie pesticídov, ktoré škodia opeľovačom a poškodzujú ich potravu;

Q.

keďže používanie niektorých pesticídov sa spája s nepriaznivými ekologickými vplyvmi vrátane vysokých rizík pre domáce i divoké včely, ktoré opeľujú väčšinu plodín na celom svete;

R.

keďže podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (10) profesionálni používatelia pesticídov musia aspoň počas troch rokov uchovávať záznamy o používaní pesticídov, ktoré uvádzajú názov prípravku na ochranu rastlín, čas a dávku použitia a oblasť a plodinu, kde bol výrobok použitý;

S.

keďže v apríli 2018 Únia súhlasila s úplným zákazom používania imidaklopridu, klotianidínu a tiametoxámu vo vonkajších priestoroch známych ako neonikotinoidy;

T.

keďže niekoľko členských štátov oznámilo núdzové výnimky týkajúce sa používania týchto neonikotinoidov na svojom území; keďže takéto oznámenia by mali mať dobrú kvalitu a mali by sa zverejňovať; keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) dospel k záveru, že pre približne jednu tretinu výrobkov, ktorým sa udelili núdzové povolenia, boli k dispozícii alternatívy; keďže úrad EFSA môže zohrávať úlohu pri skúmaní núdzových povolení (11);

U.

keďže bolo preukázané, že používanie glyfozátu poškodzuje baktérie včiel medonosných, čo prispieva k úbytku opeľovačov a k strate biotopu; keďže určité fungicídy môžu spôsobiť zdvojnásobenie akútnej toxicity insekticídov (12);

V.

keďže usmerňovací dokument úradu EFSA o posudzovaní rizika prípravkov na ochranu rastlín u včiel (usmernenie EFSA o včelách z roku 2013), ktorý bol schválený v roku 2013 a ktorý predstavuje najaktuálnejšiu vedeckú metodiku týkajúcu sa rizík, ktoré prináša používanie pesticídov pre druhy Apis mellifera, Bombus spp. a pre samotárske včely, členské štáty plne nepodporili; keďže táto situácia oslabuje riadne uplatňovanie kritérií schvaľovania podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, a tým lepšiu ochranu týchto druhov;

W.

keďže insekticídy majú vplyv na opeľovače a na dôvažok širokospektrálne herbicídy používané v masovom rozsahu – napríklad ako preemergentné herbicídy alebo na vysušovanie – ničia zdroje potravy pre opeľovače mimo hlavných období kvitnutia plodín a prispievajú k záhube populácií opeľovačov;

X.

keďže aj pri plnom uplatňovaní usmernenia EFSA pre včely z roku 2013 by motýle, nočné motýle a pestrice zostali bez ochrany režimu schvaľovania pesticídov;

Y.

keďže prepojené biotopy opeľovačov, ako napríklad ochranné pásy, živé ploty a zatrávnené vodné cesty, môžu prispieť ku kontrole erózie pôdy a vo všeobecnosti k zlepšeniu biodiverzity a sú potenciálne užitočné na zlepšenie kvality potravín dostupných pre domáce včely i voľne žijúce opeľovače;

Z.

keďže biotopy mnohých opeľovačov sú veľmi fragmentované a v dôsledku zlého riadenia biotopov a zmeny klímy sú špecializované druhy čoraz viac ohrozené;

AA.

keďže výskyt, ochrana a obnova oblastí pôvodných kvetov, a to aj v mestských oblastiach, majú zásadný význam pre zdravé populácie voľne žijúcich opeľovačov;

AB.

keďže voľne žijúce opeľovače a včelári v Európe zabezpečujú opeľujúce služby takmer úplne zadarmo; keďže je to v ostrom protiklade s ostatnými časťami sveta, kde sú náklady na opeľovanie porovnateľné s inými poľnohospodárskymi vstupmi, ako sú semená, hnojivá a pesticídy;

AC.

keďže opeľovače prinášajú sociálny a kultúrny prospech vo forme liekov, výrobkov, umenia a tradícií;

AD.

keďže táto prevažne bezodplatná služba opeľovania dopĺňa službu voľne žijúcich opeľovačov a je možná len preto, že hlavným zdrojom príjmov pre včelárov je predaj medu a ďalších včelích produktov; keďže dovoz falšovaného medu predstavuje hrozbu pre hospodársku základňu včelárstva v EÚ;

AE.

keďže agroenvironmentálne opatrenia neboli vykonané v celej EÚ v dostatočnom rozsahu, aby kompenzovali stratu biotopov opeľovačov a zníženie kvality biotopov; keďže ekologizácia nedokázala zabezpečiť výrazné zlepšenie;

AF.

keďže zavedenie ukazovateľa vplyvu opeľovačov sa požadovalo v pozíciách Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v kontexte návrhu nariadenia o strategických plánoch SPP (COM(2018)0392);

AG.

keďže zavedenie ukazovateľa týkajúceho sa opeľovačov môže prispieť k optimálnym rozhodovacím postupom, účinnejším verejným výdavkom, väčšej zodpovednosti a pochopeniu vplyvu politík a právnych predpisov;

AH.

keďže nadmerné hnojenie plodín prispieva k poklesu výskytu kvitnúcich rastlín, ktoré predstavujú potenciálny potravinový základ pre opeľovače;

AI.

keďže emisie dusičnanov spôsobujú eutrofizáciu a rast bujne rastúcich tráv, ktoré vytláčajú byliny a kvety na pažiti, pokrývajú holú pôdu, ktorú mnohé opeľovače využívajú ako biotop na hniezdenie, a spôsobujú zatienenie nízkych polôh, čím sa vytvára chladná mikroklíma, ktorá nie je vhodná pre mnohé pôvodné druhy;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. apríla 2018 o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti (COM(2018)0233),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. apríla 2004 s názvom Elektronické zdravotníctvo – zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre občanov Európy: akčný plán pre európsky priestor elektronického zdravotníctva (COM(2004)0356),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 21. decembra 2007 s názvom Akčný plán iniciatívy vedúcich trhov v oblasti elektronického zdravotníctva – Príloha I k oznámeniu – Iniciatíva vedúcich trhov pre Európu (COM(2007)0860, SEC(2007)1730),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 2. júla 2008 o cezhraničnej interoperabilite systémov elektronických zdravotných záznamov (oznámené pod číslom C(2008)3282) (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 o telemedicíne v prospech pacientov, systémov zdravotnej starostlivosti a spoločnosti (COM(2008)0689),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012-2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie) (COM(2012)0736),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (2),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 7/2019 s názvom Opatrenia EÚ v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti: veľké ambície, ale potrebné je lepšie riadenie,

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/243 zo 6. februára 2019 o európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (5),

—

so zreteľom na závery Rady z 8. decembra 2017 o zdraví v digitálnej spoločnosti – napredovanie v inovácii založenej na údajoch v oblasti zdravia (6),

—

so zreteľom na otázku Komisii o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti (O-000042/2019 – B9-0062/2019),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže vznik nových technológií vytvára príležitosti, ale aj výzvy pre rozvoj lepšej zdravotnej starostlivosti; keďže európske systémy zdravotnej a inej starostlivosti čelia vážnym výzvam v kontexte starnúcej spoločnosti, vyššej strednej dĺžky života a neustále sa znižujúcej miery pôrodnosti, ktoré vyvolávajú obavy o udržateľnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v budúcnosti; keďže na druhej strane vznik nových technológií vytvára nové príležitosti; keďže v tejto súvislosti je potrebná zmena paradigmy smerom k proaktívnym systémom zdravotnej starostlivosti orientovaným na potreby s primárnym zameraním sa na zachovanie dobrého zdravia a nie na manažment choroby;

B.

keďže výdavky na zdravotnú starostlivosť rýchlo rastú a predstavujú v EÚ ako celku 9,6 % (7) HDP; keďže systémy zdravotnej starostlivosti musia maximalizovať účinnosť a efektívnosť dostupných, odolných a udržateľných služieb zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, zabezpečovať spravodlivý prístup k nim a poskytovať nové služby v súlade s vývojom spoločnosti, ako aj bezproblémovú starostlivosť v zmysle služieb a poskytovateľov a musia prinášať zlepšenia z hľadiska pacientov a ich meniacich sa a rastúcich potrieb, pokiaľ ide o zdravie a starostlivosť, životnú úroveň a kvalitu života, pričom musia zároveň zohľadňovať rozdiely medzi pacientmi, pokiaľ ide o internetové pripojenie, digitálne zručnosti a zdravotnú gramotnosť;

C.

keďže inovatívne digitálne riešenia pre zdravotnú a inú starostlivosť môžu zvýšiť prevenciu chorôb a podporu zdravého životného štýlu, zlepšiť kvalitu života občanov a vytvoriť podmienky pre efektívnejšie spôsoby organizácie a poskytovania zdravotnej a inej starostlivosti;

D.

keďže údaje týkajúce sa zdravia občanov EÚ sú kľúčovým faktorom digitálnej transformácie a musia byť prísne chránené proti zneužitiu; keďže dostupnosť údajov je v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielna a keďže pre nedostatočnú interoperabilitu a fragmentáciu trhu v systémoch zdravotníctva občania ešte nemôžu plne využívať výhody digitálneho jednotného trhu;

E.

keďže digitalizácia zdravotnej starostlivosti sa neobmedzí len na väčšie využívanie mobilných zdravotníckych aplikácií, ale bude zahŕňať aj hĺbkovú analýzu údajov, tzn. analýzu veľkých súborov údajov, ktorá slúži ako základ pre umelú inteligenciu a strojové učenie;

F.

keďže za organizáciu a poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti zodpovedajú členské štáty; keďže Únia môže podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri podporovaní verejného zdravia a prevencie chorôb, pri zlepšovaní cezhraničnej doplnkovosti ich zdravotníckych služieb, ako aj pri podporovaní a umožňovaní výskumu a vývoja v oblasti inteligentného zdravotníctva v Európe;

G.

keďže očakávania a túžba pacientov monitorovať vlastné zdravie rastú a zároveň s nimi narastá aj potreba posilniť postavenie občanov, pokiaľ ide o ich zdravie, a to poskytovaním služieb zameraných na používateľa a umožnením preventívnejších, personalizovanejších a na potreby orientovanejších spôsobov komunikácie ľudí s poskytovateľmi zdravotníckych služieb a zdravotníckymi pracovníkmi;

H.

keďže postupnou digitalizáciou spoločnosti budú pacienti, opatrovatelia, zdravotnícki pracovníci a potenciálne všetci aktéri v reťazci zdravotnej starostlivosti čoraz viac čeliť výzvam spojeným s používaním informačných technológií a digitálnej infraštruktúry záznamov pacientov, čo vyvoláva otázky o bezpečnosti osobných údajov a ochrane súkromia;

I.

keďže údaje týkajúce sa zdravia majú mimoriadne citlivú povahu a mali by podliehať prísnym etickým požiadavkám a informovanému súhlasu občanov, pokiaľ ide o ich zhromažďovanie, spracovanie, používanie a uchovávanie;

J.

keďže dôvera občanov v bezpečnosť a dôvernosť zhromažďovania, spracovania, používania a uchovávania ich osobných údajov je maximálne dôležitá;

K.

keďže zavádzania a využívania systémov digitálneho zdravotníctva je v jednotlivých členských štátoch na rôznej úrovni, ako je napríklad využívanie aktualizovaných technológií, podporných infraštruktúr pre digitálnu transformáciu a elektronických zdravotných záznamov v zdravotníckych službách;

L.

keďže vytvorenie európskeho priestoru údajov týkajúcich sa zdravia je zahrnuté v poverovacom liste adresovanom komisárovi pre zdravie s cieľom podporiť výmenu údajov týkajúcich sa zdravia a výskum nových preventívnych stratégií, ako aj liečebných metód, liekov, zdravotníckych pomôcok a výsledkov;

M.

keďže veda, výskum a inovácie zohrávajú majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť a odolnosť Európy; keďže exponenciálne skoky v oblasti dostupnosti údajov a výpočtov sú hnacou silou výskumných iniciatív s cieľom porozumieť a predchádzať chorobám a zdravotným problémom a liečiť ich; keďže techniky správy údajov môžu pomôcť odhaliť medzery, riziká, trendy a vzorce v oblasti starostlivosti doplnkovým alebo účinnejším spôsobom;

N.

keďže ľudia z nižších sociálnych vrstiev majú obvykle väčšie potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a pri tejto skupine existuje zároveň väčšie riziko, že budú z digitalizácie zdravotnej starostlivosti vylúčení;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 10. decembra 2019 v mene EÚ ku Dňu ľudských práv,

—

so zreteľom na tlačovú správu Komisie z 13. novembra 2019 o poskytnutí ďalších 35 miliónov EUR na humanitárnu pomoc pre región Sahel v Afrike,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP zo 7. novembra 2019 o útokoch v Burkine Faso,

—

so zreteľom na návštevu PK/VP Federicy Mogheriniovej v regióne Sahel v júli 2019 a na jej prejav v Burkine Faso z 9. júla 2019,

—

so zreteľom na prejav v mene PK/VP Federicy Mogheriniovej zo 17. septembra 2019 na svojej plenárnej schôdzi o bezpečnostnej situácii v Burkine Faso

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Sloboda náboženského vyznania alebo viery a sloboda prejavu, ktorú vo februári 2009 uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vonkajšie politiky Únie,

—

so zreteľom na verejné vypočutie, ktoré zorganizoval podvýbor pre ľudské práva s názvom Sloboda náboženského vyznania alebo viery: situácia prenasledovaných menšín, najmä kresťanov, z 22. novembra 2017,

—

so zreteľom na správu osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ z 21. novembra 2019 s názvom Mandát osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie: činnosti a odporúčania,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z roku 2013,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (Dohoda z Cotonou),

—

so zreteľom na vyhlásenie, ktoré možno pripísať hovorkyni vysokého predstaviteľa Aliancie civilizácií OSN z 1. decembra 2019 o útoku na kostol v Burkine Faso,

—

so zreteľom na správu Bezpečnostnej rady OSN z 11. novembra 2019 o spoločných silách skupiny piatich (G5) pre región Sahel,

—

o zreteľom na aktualizáciu operácie Agentúry OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) o Burkine Faso z októbra 2019,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 13. októbra 2019 o útoku na mešitu v severnej Burkine Faso,

—

so zreteľom na správu č. 8 o humanitárnej situácii v Burkine Faso z októbra 2019,

—

so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji za rok 2019 o nerovnosti v ľudskom rozvoji v 21. storočí, a najmä na správu o ľudskom rozvoji Burkine Faso,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948, ktorej signatárom je aj Burkina Faso,

—

so zreteľom na akčný plán Organizácie Spojených národov na ochranu náboženských miest z 12. septembra 2019,

—

so zreteľom na ústavu Burkiny Faso,

—

so zreteľom na vyhlásenie biskupov, kňazov a sekulárnych delegátov konferencií biskupov Burkiny Faso, Nigeru, Mali, Pobrežia Slonoviny a Ghany, v nadväznosti na medzikonferenčné stretnutie o bezpečnosti v regióne Sahel 12. a 13. novembra 2019,

—

so zreteľom na vyhlásenie biskupa Laurenta Birfuorého Dabirého z Dori pred katolícku charitatívnou organizáciou Cirkev v núdzi z 5. júla 2019,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla účinnosť 21. októbra 1986,

—

so zreteľom na Parížske mierové fórum z 12. a 13. novembra 2019,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Burkina Faso má silnú tradíciu náboženskej tolerancie a sekularizmu, ale je zraniteľná voči nestabilite, najmä islamistickej radikalizácii, ktorá sužuje širší sahelský región, a čelí kombinácii stupňujúceho sa násilia, vysídľovania, hladu, chudoby a zmeny klímy;

B.

keďže rastúca neistota v Burkine Faso viedla k hrozným trestným činom zo strany džihádistov a iných ozbrojených skupín; keďže podľa správy organizácie Human Rights Watch tieto ozbrojené skupiny v Burkine Faso popravujú ľudí podozrivých zo spolupráce s vládou, zastrašujú učiteľov a šíria strach medzi civilistami v celej krajine; keďže burkinské bezpečnostné sily vykonali v rokoch 2017 a 2018 protiteroristické operácie, ktoré viedli k mimosúdnemu zabíjaniu, zlému zaobchádzaniu s podozrivými osobami vo väzbe a svojvoľnému zatýkaniu; keďže burkinská vláda sľúbila vyšetriť tieto obvinenia;

C.

keďže od roku 2015 džihádisti a iné ozbrojené skupiny, ktoré predtým pôsobili v susednom Mali, terorizujú obyvateľov Burkiny Faso a páchajú útoky proti symbolom štátu, ako sú vojenské ciele, školy a zariadenia zdravotnej starostlivosti, ale aj najmä proti cirkvám a veriacim kresťanom; keďže od roku 2015 zomrelo pri útokoch džihádistov a iných ozbrojených skupín najmenej 700 ľudí a tisíce ďalších boli zranené v Ouagadougou a v severných provinciách, najmä v provincii Soum, pred tým, ako sa v roku 2018 rozšírili na východné a západné provincie; keďže násilie nepostihuje výlučne kresťanov, keďže napríklad 11. októbra 2019 došlo v meste Salmossi v severnej časti Burkiny Faso k útokom na moslimov počas piatkových modlitieb;

D.

keďže od januára do novembra 2019 bolo nahlásených 520 bezpečnostných incidentov v porovnaní so 404 prípadmi zaznamenanými v rokoch 2015 až 2018; keďže len v októbri 2019 bolo zaznamenaných 52 incidentov týkajúcich sa neštátnych ozbrojených skupín, z ktorých takmer 70 % bolo zameraných na civilné obyvateľstvo a bezpečnostné sily;

E.

keďže útoky páchajú medzinárodné ozbrojené skupiny pôsobiace cezhranične spoza malijských a nigerských hraníc vrátane Džamá’a-n-Nusra al-Islám wa-l-Muslimín a Islamského štátu v širšej Sahare, ako aj domáce skupiny, najmä Ansarul Islám, ktoré pôsobia v severných a východných provinciách Burkiny Faso;

F.

keďže v roku 2019 bolo v Burkine Faso zavraždených viac ako 60 kresťanov pri viacerých útokoch vrátane najnovšieho útoku z 1. decembra 2019 na nedeľnú bohoslužbu v protestantskom kostole vo východnom meste Hantoukura, ktorý si vyžiadal 14 obetí;

G.

keďže niekoľko kňazov, duchovných a kresťanských veriacich sa stalo obeťami cielených vrážd a únosov v celej krajine; keďže v dôsledku zvyšujúceho sa násilia najmä na severe opustili mnohí ľudia svoje tradičné domovy, ako najnovšie napríklad dediny Hitté a Rounga, a utiekli do táborov pre osoby vysídlené v rámci krajiny alebo do iných častí krajiny vrátane hlavného mesta Ouagadougou;

H.

keďže obyvateľstvo Burkiny Faso tvoria prevažne málikovskí suniti s veľkými kresťanskými a domorodými náboženskými menšinami; keďže hranice medzi náboženstvami v Burkine Faso sú plynulé, keďže prívrženci všetkých náboženstiev sa často zúčastňujú na synkretických praktikách a náboženská tolerancia je normou; keďže sunitské, ako aj kresťanské miesta bohoslužieb, boli nedávno terčom partizánskych útokov salafistických ozbrojených skupín; keďže to prispelo k zvýšenému napätiu medzi náboženstvami a keďže prenasledovanie náboženských komunít vrátane ľudí z veľkého počtu kresťanských denominácií vedie k narušeniu sociálnej štruktúry a k zintenzívneniu emigrácie;

I.

keďže džihádistické skupiny chcú vyvíjať tlak na spolužitie rôznych vierovyznaní v Burkine Faso v rámci svojej širšej stratégie podnecovania medzietnických a náboženských konfliktov a vysídľovania obyvateľstva;

J.

keďže v dôsledku neexistencie vládnej ochrany odporučil biskup Justin Kientega z diecézy Oudiagyoya na severovýchode Burkiny Faso bezpečnostné opatrenia v záujme lepšej ochrany kresťanských veriacich;

K.

keďže v dôsledku násilia v auguste biskup Laurent Dabiré z Dori, predseda konferencie biskupov Burkiny Faso a Nigeru, vyzval globálne spoločenstvo, aby zvýšilo svoju podporu s cieľom zabrániť „odstráneniu kresťanskej prítomnosti“; keďže sa opakujú výzvy na odsúdenie hrozieb cenzúry voči umierneným hlasom a na podporu pokračujúceho medzináboženského dialógu;

L.

keďže generálny tajomník OSN zdôraznil vo svojom akčnom pláne na ochranu náboženských miest z 12. septembra 2019, že miesta bohoslužieb na celom svete musia byť bezpečným útočiskom na zamyslenie a mier, a nie na krviprelievanie a teror, a že ľuďom sa musí umožniť vykonávať a praktizovať svoje vierovyznanie v mieri;

M.

keďže humanitárne organizácie, z ktorých mnohé sú založené na viere, zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci obetiam násilia, najmä ženám, deťom a osobám vysídleným v rámci krajiny;

N.

keďže sa zdá, že vláda Burkiny Faso nemá kapacitu na účinné vykonávanie riešení obrovských bezpečnostných, sociálnych a hospodárskych výziev krajiny; keďže niektoré regióny, najmä na severovýchode krajiny, sú v skutočnosti mimo kontroly ústrednej vlády;

O.

keďže Burkina Faso patrí medzi 10 najchudobnejších krajín na svete; keďže nestabilita, zmena klímy a konflikty v krajine ešte viac oslabili hospodárske príležitosti, posilnili chudobu a vyústili do akútneho nedostatku potravín; keďže tieto dôsledky znásobuje rýchla dezertifikácia v severnom regióne a výsledný nedostatok vody, degradácia pôdy a obmedzenie zdrojov; keďže v dôsledku toho je viac ako 1 milión ľudí ohrozených potravinovou krízou a 1,5 milióna naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc;

P.

keďže v roku 2014 sa miera gramotnosti dospelých odhadovala na 34,5 %; keďže zvýšená neistota a terorizmus v niektorých regiónoch krajiny má negatívny vplyv na odvetvia vzdelávania a zdravotníctva; keďže 85 zdravotníckych zariadení a viac ako 2 000 škôl muselo zatvoriť, čo postihuje viac ako 1 milión pacientov a 300 000 študentov; keďže 93 ďalších zdravotníckych zariadení je z dôvodu súčasnej zúfalej bezpečnostnej situácie na minimálnej úrovni činnosti;

Q.

keďže násilie v Burkine Faso viedlo k vysídleniu takmer pol milióna ľudí; keďže mnohí z nich sú zraniteľní a deti tvoria 44 % vysídlených osôb; keďže Burkina Faso je domovom ďalších 31 000 malijských utečencov; keďže UNHCR čelí vážnym problémom v prístupe k osobám vysídleným v rámci krajiny a utečencom v Burkine Faso; keďže osoby vysídlené v rámci krajiny a utečenci postihnutí humanitárnou krízou v regióne čelia rizikám ochrany a ich prítomnosť môže viesť ku konfliktu s miestnym obyvateľstvom v súvislosti s nedostatkom prírodných zdrojov, ak sa neprijmú primerané opatrenia na zabezpečenie bývania, zamestnanosti a potravín; keďže hrozí, že výsledné konflikty o zdroje ešte viac prispejú k cyklu násilia v krajine;

R.

keďže v posledných siedmich rokoch EÚ zmobilizovala viac ako 1 miliardu EUR na rozvojové programy v Burkine Faso a nedávno vyčlenila 15,7 milióna EUR na riešenie významnej problematiky potravinovej neistoty a podvýživy osôb vysídlených v rámci krajiny; keďže krajina je jedným z hlavných príjemcov finančnej podpory z Európskeho rozvojového fondu (628 miliónov EUR) popri významnej podpore z núdzového trustového fondu financovaného z ERF (245,8 milióna EUR) na obdobie 2016 – 2020;

S.

keďže Burkina Faso sa zúčastňuje na Viacrozmernej integrovanej stabilizačnej misii Organizácie Spojených národov v Mali (MINUSMA), na hybridnej operácii Africkej únie-OSN v Darfúre (UNAMID), na Transsaharskom partnerstve v oblasti boja proti terorizmu (TSCTP) a na skupine G5 Sahel (G5S); keďže jej účasť na týchto misiách a iniciatívach robí z krajiny významný cieľ pre neštátne ozbrojené skupiny, ktoré sa snažia o narušenie príspevku Burkiny Faso k regionálnej bezpečnosti a odradzovanie od činnosti; keďže v správe generálneho tajomníka OSN sa zdôraznilo porušovanie ľudských práv páchané malijskými vojakmi skupiny G5 Sahel;

T.

keďže EÚ priamo prispieva k stabilite v regióne Sahel prostredníctvom civilných misií EUCAP Sahel v Mali a Nigeri a prostredníctvom výcvikovej misie Európskej únie v Mali (EUTM Mali), ako aj nepriamo prostredníctvom účasti členských štátov v MINUSMA a na operácii Barkhane; keďže skupina G5 Sahel podporovaná EÚ, ktorá je spoločným obranným projektom medzi Burkinou Faso, Čadom, Mali, Mauritániou a Nigerom, zlepšuje koordináciu regionálneho rozvoja a bezpečnosti s cieľom neutralizovať ozbrojené skupiny a znížiť ich atraktívnosť; keďže pri útoku na vojenskú základňu v Tahohe v Nigeri 11. decembra 2019 bolo zabitých 71 nigerských vojakov a 12 zranených pri najtragickejšom jednotlivom incidente v regióne od roku 2016;

U.

keďže na samite Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) 14. septembra 2019, ktorý sa konal v Ouagadougou, bol oznámený plán s rozpočtom jednej miliardy USD na boj proti rastúcej neistote v sahelskom regióne;

V.

keďže si spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ kladie za cieľ rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie zo 14. decembra 2017 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach detí pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa (2),

—

so zreteľom na vyhlásenia Skupiny priateľov detí v ozbrojených konfliktoch (CAAC), ktorej členom je aj Európska únia, z 3. decembra 2019 o obvineniach zo sexuálneho zneužívania chlapcov v provincii Lowgar a následných krokoch proti obhajcom ľudských práv,

—

so zreteľom na afganský zákon o ochrane práv dieťaťa ratifikovaný 5. marca 2019,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na správu organizácie UNICEF z novembra 2019 o Dohovore o právach dieťaťa na križovatke,

—

so zreteľom na správy generálneho tajomníka Bezpečnostnej rady OSN o sexuálnom násilí súvisiacom s konfliktmi z 23. marca 2018 a z 29. marca 2019 a na správu o deťoch a ozbrojenom konflikte v Afganistane z 10. marca 2019,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, o deťoch v ozbrojených konfliktoch a o obhajcoch ľudských práv,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady o Afganistane zo 8. apríla 2019,

—

so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom, podpísanú 18. februára 2017,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v rokoch 2015 až 2018 bolo v Afganistane podľa správy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z roku 2019 o deťoch a ozbrojenom konflikte v Afganistane spáchaných v roku 14 000 prípadov násilia voči deťom; keďže najmenej 12 599 detí bolo zabitých alebo zmrzačených, čo predstavuje takmer tretinu všetkých civilných obetí; keďže v niekoľkých provinciách Afganistanu je rozšírené sexuálne zneužívanie, znásilňovanie a vykorisťovanie chlapcov, čo je zvyk nazývaný bača bází, ktorý predstavuje detské sexuálne otroctvo;

B.

keďže pomocná misia OSN v Afganistane (UNAMA) informovala o tom, že 136 afganských chlapcov v aspoň šiestich školách v provincii Lowgar bolo sexuálne zneužitých pedofilnou sieťou; keďže vyšetrovaním sa zatiaľ zistilo viac ako 100 videí zverejnených na internete; keďže najmenej sedem chlapcov, ktorí sa vyskytli vo videách, bolo nájdených mŕtvych a päť bolo zavraždených ich rodinami;

C.

keďže bača sú chlapci zvyčajne vo veku od 10 do 18 rokov, ktorí sú kupovaní alebo unášaní z chudobných rodín vplyvnými členmi elity vo vidieckych oblastiach vrátane politikov a príslušníkov armády; keďže chlapci sú oblečení ako ženy a vystupujú ako tanečníci na súkromných oslavách a po týchto vystúpeniach sú často sexuálne zneužívaní mužmi;

D.

keďže sú zapojení aj riaditelia škôl, učitelia a miestne orgány z provincie Lowgar; keďže beztrestnosť v prípade sexuálneho násilia je bežná v dôsledku vplyvných pozícií, ktoré často zastávajú páchatelia, sklamaním v rodinách a komunitách obetí a v dôsledku hodnotového systému, ktorý stavia rodinnú česť vyššie ako individuálny záujem dieťaťa;

E.

keďže deti v Afganistane, ktoré sú vystavené znásilneniu a sexuálnemu vykorisťovaniu, majú veľmi obmedzený prístup k spravodlivosti alebo podpore; keďže v správach sa uvádza opak a že deti, ktoré nahlasujú sexuálne zneužívanie, často čelia ďalšiemu zneužívaniu, stigmatizácii, ostrakizácii a dokonca smrti zo strany páchateľov, orgánov, vodcov milícií a ich vlastných rodín, čo vedie k ďalšej fyzickej a psychickej traume;

F.

keďže sociálna a občianska inštitúcia pre mladistvých v meste Lowgar skúma situáciu v iných školách v regióne; keďže tisíce ďalších chlapcov v provincii sa považujú za obete bača bází;

G.

keďže Afganistan reformoval svoj trestný zákonník v roku 2018, a zaradzuje sexuálne zneužívanie detí medzi trestné činy; keďže v roku 2019 afganské orgány prijali zákon o ochrane práv detí; keďže presadzovanie ustanovení, ktoré kriminalizujú získavanie detí, ich využívanie a sexuálne násilie a zneužívanie detí, stále zostáva výzvou;

H.

keďže obhajcovia ľudských práv Muhamad Musa Mahmudí a Ehšanuláh Hamídí z Inštitúcie pre sociálne a občianske otázky mladistvých v Lowgare boli svojvoľne zadržiavaní Národným riaditeľstvom pre bezpečnosť, keď sa mali stretnúť s veľvyslancom EÚ v Kábule; keďže obaja boli 27. novembra 2019 prepustení a jestvujú obavy o ich bezpečnosť; keďže dvaja obhajcovia ľudských práv v minulosti dostali vyhrážky zo sociálnych médií, niektoré od verejných činiteľov; keďže okrem toho guvernér provincie pohrozil ich potrestaním za šírenie nepravdivých informácií;

I.

keďže obhajcovia ľudských práv v Afganistane čoraz viac čelia útokom afganských orgánov a ozbrojených skupín a sú vystavení obťažovaniu, zastrašovaniu, hrozbám a násiliu; keďže afganská vláda opakovane nevyšetrila útoky na obhajcov ľudských práv;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom,

—

so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 23. novembra 2019 o zmenách zákona o zahraničných agentoch v Ruskej federácii a z 26. novembra 2017 o ruskom zákone, ktorý umožňuje registráciu zahraničných médií ako zahraničných agentov,

—

so zreteľom na vyhlásenie delegácie EÚ pri Rade Európy z 11. decembra 2019 o zmenách zákona o zahraničných agentoch v Ruskej federácii,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 19 o práve na slobodu presvedčenia a prejavu a článok 20 o práve na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, najmä na jej článok 13 o slobode združovania,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), najmä na jeho článok 22 o práve na slobodu združovania,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly, a najmä na článok 10 o slobode prejavu a článok 11 o slobode zhromažďovania a združovania,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv,

—

so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, najmä na jej kapitolu 2 o právach a slobodách občanov,

—

so zreteľom na vyhlásenie predstaviteľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) z 20. novembra 2019 pre slobodu médií,

—

so zreteľom na stanovisko komisára Rady Európy pre ľudské práva z 15. júla 2013 k právnym predpisom Ruskej federácie o nekomerčných organizáciách vzhľadom na normy Rady Európy, ako aj na aktualizované stanovisko k novelizácii právnych predpisov a postupov Ruskej federácie o nekomerčných organizáciách vzhľadom na normy Rady Európy z 9. júla 2015,

—

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) z 27. júna 2014 o federálnom zákone o nekomerčných organizáciách (zákon o zahraničných agentoch), stanovisko z 13. júna 2016 o ruskom federálnom zákone č. 129-FZ (o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií) a stanovisko Benátskej komisie z 18. marca 2019 o financovaní združení,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže práva na slobodu myslenia a prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania sú zakotvené v ústave Ruskej federácie;

B.

keďže Ruská federácia je signatárom Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj členom Rady Európy, a preto sa zaviazala dodržiavať medzinárodné normy a zásady týkajúce sa právneho štátu a ľudských práv a základných slobôd;

C.

keďže v júli 2012 prijal ruský parlament zákon o tzv. zahraničných agentoch, v ktorom sa od ruských mimovládnych organizácií vyžaduje, aby sa zaregistrovali na ministerstve spravodlivosti Ruskej federácie ako „organizácie vykonávajúce funkcie zahraničných agentov“, ak prijímajú finančné prostriedky zo zahraničia a zapájajú sa do činností nejasne opísaných ako politické činnosti; keďže v júni 2014 došlo k zmene tohoto zákona s cieľom umožniť ministerstvu spravodlivosti registrovať MVO ako zahraničných agentov z vlastnej iniciatívy; keďže v novembri 2017 sa rozšíril rozsah pôsobnosti zákona s cieľom umožniť označovať za zahraničných agentov akékoľvek zahraničné médiá, ktoré priamo alebo nepriamo prijímajú finančné prostriedky zo zahraničia;

D.

keďže najnovšie zmeny zákona o zahraničných agentoch, ktorými sa rozširuje štatút zahraničných agentov na súkromné osoby vrátane blogerov a nezávislých novinárov 21. novembra 2019 schválil ruský parlament a 2. decembra 2019 zákon podpísal prezident Vladimír Putin; keďže zákonom sa ukladajú osobitné požiadavky na registráciu, účtovanie a označovanie publikácií a jeho porušenie sa považuje za trestný čin vrátane možnosti sankcií s vysokými administratívnymi pokutami alebo odňatím slobody až na dva roky;

E.

keďže podľa tohto zákona by Rusi a cudzinci, ktorí pracujú s obsahom spravodajských kanálov označených za zahraničných agentov alebo ho šíria, boli vyhlásení za zahraničných agentov, čo by mohlo vystaviť novinárov, ich zdroje alebo dokonca osoby, ktoré si vymieňajú informácie na sociálnych sieťach, stigmatizácii ako zahraničných agentov, viesť k autocenzúre a odrádzať ich nielen od zverejňovania, ale aj od spoločného využívania publikácií;

F.

keďže ruský zákon o zahraničných agentoch je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, medzinárodnou dohodou Rady Európy, ktorá bráni okrem iného slobodu prejavu a médií; keďže Rusko si preto neplní povinnosti člena Rady Európy; keďže komisár Rady Európy pre ľudské práva považuje tento zákon za nezlučiteľný s medzinárodnými a európskymi normami v oblasti ľudských práv; keďže zákon o zahraničných agentoch porušuje záväzky Ruska ako člena OBSE a ako signatára Všeobecnej deklarácie ľudských práv; keďže EÚ očakáva, že Ruská federácia bude ako stály člen Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov v plnej miere dodržiavať prijaté medzinárodné záväzky;

G.

keďže viaceré ľudskoprávne organizácie a MVO ako Amnesty International a Human Rights Watch sa domnievajú, že zmenený zákon bude mať škodlivý vplyv na už reštriktívne prostredie pre nezávislú žurnalistiku v Rusku, čo ešte viac oslabí slobodu prejavu; keďže kvalitné médiá, nezávislé od vládnych alebo provládnych štruktúr, ktoré pracujú s mnohými ruskými korešpondentmi v celej krajine a často sú jediným zdrojom spoľahlivých informácií a alternatívou k štátnym médiám vo vzdialených regiónoch, sú terčom tohto zákona, čo bráni ich práci a tým aj prístupu k nestrannému mediálnemu spravodajstvu;

H.

keďže legislatívne obmedzenia a cielené trestné stíhania podľa zákona o zahraničných agentoch v Rusku nadobudli v posledných mesiacoch represívnejšie formy, čo vedie k obmedzeniam prístupu médií a občianskej spoločnosti k nezávislému financovaniu, k narušeniu ich dobrej povesti a mareniu ich činností, a tým k obmedzovaniu uplatňovania základných slobôd a zužovaniu priestoru pre nezávislých a disidentských aktérov v Rusku;

I.

keďže zákon o zahraničných agentoch je súčasťou širšej kampane na potlačenie disentu, opozície a občianskej spoločnosti v Rusku; keďže zmenšujúci sa priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť v Rusku umožňuje zvýšenú prítomnosť vládou organizovaných mimovládnych organizácií, ktoré nie sú nezávislé; keďže ruská vláda využíva takéto mimovládne organizácie na podporu svojich vlastných politík a vytvára ilúziu nezávislej občianskej spoločnosti;

J.

keďže tento zákon sa doteraz zameriaval najmä na MVO; keďže za zahraničných agentov sa podľa neho celkovo považuje približne 80 MVO vrátane prakticky všetkých vedúcich MVO v oblasti ľudských práv v Rusku; keďže 49 ruských MVO podalo podnet na Európskom súde pre ľudské práva, pričom uvádzajú, že zákon o zahraničných agentoch porušuje niekoľko ľudských práv vrátane práv na slobodu prejavu a združovania, a namietajú proti kvalite zákona a ich prenasledovaniu za to, že sa nezaregistrovali ako zahraniční agenti, ako aj proti nadmernej štátnej kontrole;

K.

keďže desiatky organizácií zaoberajúcich sa otázkami životného prostredia boli od roku 2014 nútene zaradené do zoznamu zahraničných agentov, a to aj napriek rozhodnutiu ruského ústavného súdu o tom, že z pôsobnosti tohto zákona sa musia vylúčiť skupiny pôsobiace v oblasti životného prostredia; keďže mnohé z dotknutých skupín museli ukončiť činnosť, aby sa vyhli označovaniu za zahraničných agentov, alebo preto, že neboli schopné platiť pokuty;

L.

keďže v poslednom desaťročí sa prejavuje znepokojujúci celosvetový trend, v rámci ktorého stále viac štátov zavádza a používa zákony na zasahovanie do práva na slobodu prejavu, čo zahŕňa slobodu prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania verejných orgánov a bez ohľadu na hranice, ako aj slobodu zhromažďovania a združovania; keďže takéto zákony obmedzujú aj činnosť organizácií občianskej spoločnosti a jednotlivcov;

M.

keďže Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozsudkoch zdôraznil, že úloha verejnej kontroly, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie, má zásadný význam pre demokratickú spoločnosť a je rovnako dôležitá ako úloha médií;

N.

keďže legitímny cieľ zabezpečiť transparentnosť MVO, ktoré prijímajú zahraničné finančné prostriedky, nemôže byť dôvodom na opatrenia, ktoré obmedzujú činnosti MVO pôsobiacich v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

—

so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy (1),

—

so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v roku 2019 uplynulo 30 rokov od rumunskej revolúcie vyvolanej povstaniami v Temešvári, ktoré sa neskôr rozšírili do všetkých častí krajiny a vyvrcholili revolúciou v Bukurešti proti totalitnému režimu, čo viedlo k pádu komunistického režimu a nastoleniu demokracie; keďže táto revolúcia, počas ktorej tragicky zahynulo 1 142 ľudí, 3 138 osôb bolo vážne zranených a viac ako 760 ľudí nezákonne zadržiavaných a mučených, znamenala pre rumunské obyvateľstvo zmenu smerom k slobode a právnemu štátu;

B.

keďže rumunská revolúcia v decembri 1989 bola najnásilnejším zo všetkých povstaní vedúcich k pádu komunizmu v štátoch za železnou oponou;

C.

keďže revolúcia v decembri 1989 a obete rumunských občanov, ktorí sa statočne postavili paľbe, otvorili tejto krajine cestu do NATO, Európskej únie a demokratického sveta, z ktorého bolo Rumunsko po skončení druhej svetovej vojny vytrhnuté proti vôli rumunského obyvateľstva;

D.

keďže použitie sily proti rumunskému ľudu v decembri 1989 bolestne a hlboko otriaslo celou rumunskou spoločnosťou a identifikácia skutočných páchateľov týchto trestných činov zostáva pre obete, ich rodiny a všetkých rumunských občanov nevyriešenou otázkou;

E.

keďže žiadny prípad vojenskej agresie voči vlastnému obyvateľstvu by nemal zostať nepotrestaný;

F.

keďže v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva (Združenie 21. decembra 1989 a i. vs. Rumunsko; Acatrinei a i. vs. Romunsko; Șandru a i. vs. Rumunsko) sa uznáva, že počas revolúcie dochádzalo v obrovskej miere k porušovaniu základných práv, ako je napríklad právo na život, k porušovaniu zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a že páchateľmi tohto porušovania boli jednotky komunistického diktátorského režimu, ktoré spustili paľbu na pokojných demonštrantov a mnohých ľudí, ktorí protestovali proti útlaku Ceaușesca, pozbavili osobnej slobody; keďže obete ani ich dediči sa ani po toľkých rokoch nedozvedeli pravdu o tom, čo sa počas týchto tragédií presne stalo;

G.

keďže, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže tieto hodnoty vyznávajú všetky členské štáty;

H.

keďže rumunský štát zbytočne odďaľoval proces objasnenia pravdy a jej zverejnenie, čo je mimoriadne dôležitým predpokladom zaručenia práva obetí a ich dedičov na primeranú kompenzáciu a nápravu; keďže vnútroštátne orgány nekonali s potrebnou náležitou starostlivosťou, ktorú ukladajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

1.

2.

3.