(1)

Na efektívnu a účinnú prevádzku colnej únie je potrebné riadne vybaviť 2 140 colných úradov, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Únie. Potreba primeraných colných kontrol, ktoré prinesú rovnocenné výsledky, je mimoriadne naliehavá, a to nielen z dôvodu plnenia tradičnej úlohy colných orgánov, ktorou je vyberať clo, ale čoraz viac aj preto, že v záujme ochrany a bezpečnosti je potrebné výrazne posilniť kontrolu tovaru, ktorý prekračuje vonkajšie hranice smerom do Únie alebo z nej. Zároveň by však takéto kontroly pohybu tovaru cez vonkajšie hranice nemali brániť legitímnemu obchodu s tretími krajinami, ale mali by ho zjednodušovať.

(2)

Colná únia je jedným zo základných kameňov Únie, ktorá je jedným z najväčších obchodných celkov na svete. Keďže má colná únia zásadný význam pre riadne fungovanie vnútorného trhu a pre podniky aj občanov, aby z neho mali prospech, musia sa neustále vykonávať kroky na jej posilnenie.

(3)

Členské štáty v súčasnosti vykonávajú colné kontroly nerovnomerne. Túto nerovnomernosť spôsobujú rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich geografické znaky, ako aj o ich kapacity a dostupné prostriedky. Schopnosť členských štátov reagovať na výzvy, ktoré prináša neustály vývoj globálnych obchodných modelov a dodávateľských reťazcov, závisí nielen od ľudského faktora, ale aj od dostupnosti a riadneho fungovania moderného a spoľahlivého vybavenia na colné kontroly. Dopyt po účinných colných kontrolách vzrastie aj v súvislosti s výzvami, ako je rozmach elektronického obchodu, zvýšenie digitalizácie a potreba zlepšiť odolnosť voči kybernetickým útokom. Zabezpečenie rovnocenného vybavenia na colné kontroly preto zohráva dôležitú úlohu pri riešení tejto súčasnej nerovnomernosti. Vďaka rovnocennému vybaveniu sa lepšie zjednotí vykonávanie colných kontrol vo všetkých členských štátoch a tým sa prispeje k predchádzaniu odkláňania toku tovarov do najslabších miest systému colných kontrol, často uvádzané ako „vyberanie si miesta dovozu“. Preto by sa tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, mal podrobiť kontrolám na základe rizika v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (3) (ďalej len „Colný kódex Únie“).

(4)

Členské štáty sa opakovane vyjadrili, že potrebujú finančnú podporu, a požiadali o hĺbkovú analýzu potrebného vybavenia. Rada vo svojich záveroch o financovaní colníctva z 23. marca 2017 vyzvala Komisiu, aby zhodnotila možnosť financovania potrieb technického vybavenia z budúcich programov financovania Komisie a zlepšila koordináciu a spoluprácu medzi colnými orgánmi a inými orgánmi presadzovania práva na účely financovania.

(5)

Podľa Colného kódexu Únie sa pod colnými kontrolami má rozumieť nielen presadzovanie colných predpisov, ale aj presadzovanie iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie. Tieto iné právne predpisy poverujú colné orgány vykonávať osobitné kontrolné činnosti a obsahujú ustanovenia o daniach, najmä vo vzťahu k spotrebným daniam a dani z pridanej hodnoty, o vonkajších aspektoch vnútorného trhu, o spoločnej obchodnej politike a iných spoločných politikách Únie s vplyvom na obchod, o celkovej bezpečnosti dodávateľského reťazca a o ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov.

(6)

Podporou dosiahnutia primeranej a rovnocennej úrovne výsledkov colných kontrol na vonkajších hraniciach Únie sa umožní maximalizovať výhody colnej únie, a tak ďalej podporiť jednotný postup colných orgánov pri ochrane záujmov Únie. Cielený fond Únie pre oblasť vybavenia na colné kontroly zameraný na nápravu súčasnej nerovnomernosti by prispel k celkovej súdržnosti medzi členskými štátmi. Tento cielený fond by zohľadnil rôzne potreby identifikované na rôznych typoch hraníc, a to námorných hraníc a hraníc na iných vodných cestách, vzdušných a pozemných hraníc vrátane železničných a cestných hraníc, ako aj poštových uzlov. Vzhľadom na výzvy, ktorým svet čelí, najmä na neustálu potrebu chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov a pritom zjednodušovať zákonné obchodovanie, je nevyhnutné zabezpečiť moderné a spoľahlivé vybavenie na kontroly na vonkajších hraniciach.

(7)

Preto je vhodné zriadiť nový Nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly, ktorý sa má použiť pre všetky typy hraníc. Tento nástroj by mal podporovať colnú úniu a prácu colných orgánov, najmä im pomáhať pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie, zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany v Únii a ochrane Únie pred nekalým a nezákonným obchodom, napríklad pred falšovaním tovaru, a súčasnom uľahčovaní legitímnej obchodnej činnosti. Mal by prispieť k dosiahnutiu primeranosti a rovnocennosti výsledkov colných kontrol. Vybavením na colné kontroly financovaným v rámci tohto nástroja by sa okrem toho malo podporovať vykonávanie colného rámca riadenia rizika uvedeného v Colnom kódexe Únie. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť transparentným nákupom, údržbou a modernizáciou vhodného, najmodernejšieho a spoľahlivého vybavenia na colné kontroly, pričom by sa mala náležite zohľadniť ochrana údajov, kybernetická odolnosť a otázky bezpečnosti a ochrany životného prostredia vrátane ekologickej likvidácie nahradeného vybavenia.

(8)

Colné orgány členských štátov zodpovedajú za čoraz viac úloh, ktoré sa vykonávajú na vonkajších hraniciach a ktoré často zasahujú do oblasti bezpečnosti. Je preto dôležité poskytnúť finančnú podporu Únie členským štátom, aby sa im umožnilo zabezpečiť rovnocenné vykonávanie kontroly hraníc a colných kontrol na vonkajších hraniciach Únie. Rovnako dôležité je podporovať medziagentúrnu spoluprácu v oblasti kontroly tovaru a kontroly osôb na hraniciach Únie medzi vnútroštátnymi orgánmi v každom členskom štáte, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc alebo iné úlohy vykonávané na hraniciach, aby sa maximalizovala pridaná hodnota Únie v oblasti riadenia hraníc a colných kontrol.

(9)

Preto je potrebné zriadiť Fond pre integrované riadenie hraníc (ďalej len „fond“).

(10)

Vzhľadom na právne špecifiká hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako aj na skutočnosť, že na politiky v oblasti vonkajších hraníc a colných kontrol sa vzťahujú rôzne právne základy, fond nie je právne možné zriadiť ako jediný nástroj.

(11)

Fond by sa preto mal zriadiť ako súborný rámec finančnej podpory Únie v oblasti riadenia hraníc, ktorý bude zahŕňať Nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly (ďalej len „nástroj“) zriadený týmto nariadením a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/… (4) (1).

(12)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy a v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (5) a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja stanovené v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej 25. septembra 2015 by sa akciami podľa tohto nariadenia malo prispievať k dosahovaniu cieľa Únie, aby sa klimatické ciele podporovali aspoň 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie, a k ambícii, aby sa v roku 2024 vynaložilo na biodiverzitu 7,5 % ročného rozpočtu Únie a v rokoch 2026 a 2027 10 %, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(13)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania nástroja stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (6). Týmto finančným krytím by malo byť možné pokryť potrebné a riadne odôvodnené výdavky na činnosti spojené s riadením nástroja a hodnotením jeho výkonnosti, pokiaľ sa uvedené činnosti týkajú všeobecných a špecifických cieľov nástroja.

(14)

Na tento nástroj sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(15)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ obsahujú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. Na financovanie v rámci tohto nástroja by sa mali vzťahovať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách a malo by sa ním zabezpečiť optimálne využívanie finančných zdrojov pri dosahovaní jeho cieľov.

(16)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/444 (8) sa zriaďuje program Colníctvo pre spoluprácu v colnej oblasti (ďalej len „program Colníctvo“) na podporu colnej únie a colných orgánov. S cieľom zachovať súdržnosť a horizontálnu koordináciu akcií spolupráce, ktoré sa týkajú colníctva a vybavenia na colné kontroly, je vhodné vykonávať takéto akcie v rámci jediného právneho aktu, a to programu Colníctvo, obsahujúceho jeden súbor pravidiel. Preto by sa z tohto nástroja mali podporovať iba nákup, údržba a modernizácia oprávneného vybavenia na colné kontroly, zatiaľ čo z programu Colníctvo by sa mali podporiť všetky ostatné súvisiace akcie, ako napríklad akcie spolupráce na posudzovanie potrieb vybavenia alebo odborná príprava týkajúca sa predmetného vybavenia.

(17)

Okrem toho by sa mal z nástroja v náležitom prípade podporiť aj nákup alebo modernizácia vybavenia na colné kontroly potrebného na odskúšanie nových častí vybavenia alebo nových funkcií existujúcich častí vybavenia v prevádzkových podmienkach ešte pred tým, ako členské štáty pristúpia k rozsiahlym nákupom takéhoto nového vybavenia. Skúšanie v prevádzkových podmienkach by malo nadväzovať najmä na výsledky výskumu v oblasti vybavenia na colné kontroly v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/… (9) (2). Komisia by mala podporovať spoločné verejné obstarávanie a spoločné skúšanie vybavenia na colné kontroly dvoch alebo viacerých členských štátov, využijúc nástroje spolupráce v rámci programu Colníctvo.

(18)

Väčšina vybavenia na colné kontroly môže byť rovnako alebo zhodou okolností spôsobilá na kontrolu súladu s inými právnymi predpismi Únie, napríklad s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa riadenia hraníc, víz alebo policajnej spolupráce. Preto sa fond skladá z dvoch vzájomne komplementárnych nástrojov na nákup vybavenia, každý s rozdielnou, ale komplementárnou pôsobnosťou. Na jednej strane sa z Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku budú finančne podporovať len náklady na vybavenie, ktorého primárnym cieľom alebo výsledkom je integrované riadenie hraníc, avšak umožní sa aj používanie tohto vybavenia na ďalšie účely, ako napríklad colné kontroly. Na druhej strane sa z Nástroja finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly zriadeného týmto nariadením budú finančne podporovať len náklady na vybavenie, ktorého primárnym cieľom alebo výsledkom sú colné kontroly, avšak umožní sa aj používanie tohto vybavenia na ďalšie účely, ako napríklad kontrola hraníc a bezpečnosť. Vďaka tomuto rozdeleniu úloh medzi tieto dva nástroje sa zintenzívni medziagentúrna spolupráca uvedená v článku 3 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (10), ako zložka európskeho integrovaného riadenia hraníc, čím sa colným a pohraničným orgánom umožní spolupráca a maximalizácia vplyvu rozpočtu Únie prostredníctvom spoločného používania a vzájomnej interoperability vybavenia na kontroly. Spoločné používanie vybavenia zo strany colných a iných pohraničných orgánov by nemalo byť systematické.

(19)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, pod podmienkou, že žiadateľ môže preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Zatiaľ čo v takýchto prípadoch by náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, v zásade neboli oprávnené, malo by to byť výnimočne možné vzhľadom na oneskorené nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia v porovnaní so začiatkom viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. S cieľom umožniť vykonávanie od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a zabrániť akémukoľvek oneskoreniu podpory Únie, ktoré by mohlo mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie spočívajúce v tom, aby bola riadne vybavená na zabezpečenie účinného a efektívneho fungovania colnej únie, by malo byť možné stanoviť v rozhodnutí o financovaní počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 oprávnenosť nákladov od 1. januára 2021 v súvislosti s akciami podporovanými podľa tohto nariadenia, ktoré sa už začali, a to aj v prípade, že sa tieto akcie vykonali a tieto náklady vznikli pred predložením žiadosti o grant.

(20)

Odchylne od nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa malo povoliť financovanie akcie z niekoľkých programov alebo nástrojov Únie, aby sa v prípade potreby umožnila a podporila spolupráca a interoperabilita naprieč oblasťami. V súlade so zásadou zamedzenia dvojitému financovaniu, ktorá je stanovená v nariadení o rozpočtových pravidlách, však v takýchto prípadoch príspevky nesmú pokrývať rovnaké náklady. Ak už členskému štátu boli pridelené alebo prijal príspevky z iného programu Únie alebo podporu z fondu Únie na nadobudnutie rovnakého vybavenia, tento príspevok alebo podpora by sa mali v súlade s článkom 191 nariadenia o rozpočtových pravidlách oznámiť Komisii.

(21)

Akékoľvek financovanie presahujúce strop miery spolufinancovania by sa malo poskytnúť len v riadne odôvodnených prípadoch, čo môže zahŕňať prípady spoločného verejného obstarávania a spoločného skúšania vybavenia na colné kontroly dvomi alebo viacerými členskými štátmi.

(22)

Vzhľadom na rýchly vývoj v oblasti technológií, hrozieb a colných priorít by sa pracovné programy nemali vzťahovať na dlhé obdobia. Zároveň by však ročné pracovné programy neboli nevyhnutné na vykonávanie nástroja a zvyšovali by administratívne zaťaženie Komisie aj členských štátov. Vzhľadom na to by pracovné programy mali v zásade pokrývať viac ako jeden rozpočtový rok, avšak nie viac než tri.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania pracovných programov v rámci tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(24)

Hoci na dosiahnutie špecifického cieľa zabezpečiť rovnocenné výsledky colných kontrol je nevyhnutné centrálne vykonávanie, technický charakter tohto nástroja si vyžaduje prípravné činnosti na technickej úrovni. Preto by sa na podporu vykonávania mali vykonať posúdenia potrieb. Tieto posúdenia potrieb závisia od odbornosti a skúseností jednotlivých štátov a zapoja sa do nich colné orgány. Mali by sa zakladať na jasnej metodike, ktorá zahŕňa minimálny počet krokov potrebných na získanie relevantných informácií. Komisia by tieto informácie mala využiť pri prideľovaní finančných prostriedkov členským štátom, pričom by mala zohľadniť najmä objem obchodu, príslušné riziká a administratívnu kapacitu colných orgánov využívať a udržiavať vybavenie, aby sa vybavenie na colné kontroly financované z nástroja využívalo čo najefektívnejšie. V záujme zlepšenia rozpočtovej disciplíny by sa mali podmienky stanovovania priorít grantov jasne vymedziť a mali by vychádzať z uvedeného posúdenia potrieb.

(25)

Na účely zabezpečenia pravidelného monitorovania a podávania správ by sa mal zaviesť vhodný rámec monitorovania výsledkov, ktoré sa dosiahli vďaka nástroju a jeho akciám. Takéto monitorovanie a podávanie správ by malo vychádzať z kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ktorými sa meria vplyv akcií nástroja. Požiadavky na podávanie správ by mali obsahovať požiadavku na poskytovanie informácií Komisii o vybavení na colné kontroly, pri ktorom náklady na jednu časť vybavenia na colné kontroly prekračujú 10 000 EUR bez daní. Uvedené informácie by sa mali rozlišovať od informácií požadovaných na poskytnutie širokej verejnosti a médiám na účely propagácie akcií a výsledkov nástroja.

(26)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12) by sa nástroj mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ porovnateľného a kompletného hodnotenia účinkov nástroja v praxi. Priebežné hodnotenie, ktoré by sa malo vykonať najneskôr do štyroch rokov od začiatku vykonávania nástroja, a záverečné hodnotenie, ktoré by sa malo vykonať najneskôr do štyroch rokov od jeho ukončenia, by mali prispieť k efektívnemu rozhodovaniu v oblasti finančnej podpory pre vybavenie na colné kontroly v nasledujúcich viacročných finančných rámcoch. Je preto mimoriadne dôležité, aby priebežné a záverečné hodnotenie obsahovali uspokojivé a dostatočné informácie a aby sa uvedené hodnotenia odovzdali načas. Komisia by mala do priebežného a záverečného hodnotenia zahrnúť podrobnosti o spoločnom používaní vybavenia financovaného z nástroja zo strany colných a iných pohraničných orgánov, ak členské štáty poskytli relevantné informácie. Okrem priebežného a záverečného hodnotenia nástroja by sa v rámci systému podávania správ o výkonnosti mali vydávať aj výročné správy o pokroku monitorujúce vykonávanie nástroja. Tieto správy by mali obsahovať zhrnutie získaných skúseností a v náležitom prípade prekážok, ktoré sa vyskytli, a nedostatkov, ktoré sa zistili, v súvislosti s vykonávanými činnosťami v rámci nástroja v danom roku. Uvedené výročné správy o pokroku by sa mali oznamovať Európskemu parlamentu a Rade.

(27)

S cieľom primerane reagovať na zmeny v politických prioritách, hrozbách a technológiách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny orientačného zoznamu vybavenia na colné kontroly, ktoré možno použiť na dosiahnutie účelov colných kontrol, a zoznamu ukazovateľov, ktorými sa meria dosiahnutie špecifického cieľa. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné a úplne transparentné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(28)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (14), (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a (EÚ) 2017/1939 (16) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(29)

Formy financovania a spôsoby plnenia v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifický cieľ akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Uvedené formy financovania a spôsoby plnenia by mali zahŕňať zváženie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(30)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadiť nástroj na podporu colnej únie a colných orgánov poskytnutím finančnej podpory na nákup, údržbu a modernizáciu vybavenia na colné kontroly, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na objektívnu geografickú nerovnomernosť medzi nimi, ale z dôvodov rovnocennej úrovne a kvality výsledkov colných kontrol, ktoré pomôže dosiahnuť koordinovaný prístup a centralizované financovanie, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(31)

Príjemcovia finančných prostriedkov Únie by mali priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov a zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Tieto informácie by mali poukazovať na prínos nástroja pri podpore colnej únie, a najmä na to, ako tento nástroj pomáha colným orgánom plniť si úlohy, ako aj na snahu Komisie zabezpečiť rozpočtovú transparentnosť. Komisia by okrem toho mala v záujme transparentnosti pravidelne poskytovať verejnosti informácie o nástroji, jeho akciách a výsledkoch, pričom by sa mala odvolávať okrem iného na pracovné programy prijaté podľa tohto nariadenia.

(32)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

(1)

Vízový informačný systém (ďalej len „VIS“) bol vytvorený rozhodnutím Rady 2004/512/ES (3) s cieľom slúžiť ako technologické riešenie na výmenu údajov o vízach medzi členskými štátmi. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 (4) sa stanovil účel, funkcie a úlohy VIS, ako aj podmienky a postupy výmeny údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť posudzovanie žiadostí o krátkodobé víza a prijímanie príslušných rozhodnutí. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (5) sa stanovili pravidlá registrácie biometrických identifikátorov vo VIS. Prístup orgánov presadzovania práva jednotlivých členských štátov a Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) do VIS sa ustanovil v rozhodnutí Rady 2008/633/SVV (6). Uvedené rozhodnutie by sa malo včleniť do nariadenia (ES) č. 767/2008 s cieľom zosúladiť ho so súčasným zmluvným rámcom.

(2)

Nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 (7) a (EÚ) 2019/818 (8) sa stanovila interoperabilita medzi niektorými informačnými systémami EÚ, aby sa uvedené systémy a údaje v nich navzájom dopĺňali s cieľom zlepšiť účinnosť a efektívnosť kontrol na vonkajších hraniciach Únie, prispievať k predchádzaniu nelegálneho prisťahovalectva a boju proti nemu a prispievať k vysokej úrovni bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie vrátane zachovávania verejnej bezpečnosti a verejného poriadku a zaručenia bezpečnosti na území členských štátov.

(3)

Interoperabilitou medzi informačnými systémami EÚ sa umožní, aby sa uvedené systémy navzájom dopĺňali, a tak sa uľahčí správna identifikáciu osôb, prispeje sa k boju proti podvodom s osobnými údajmi, zlepšia sa a zharmonizujú sa požiadavky na kvalitu údajov v príslušných informačných systémoch EÚ, uľahčí sa technická a prevádzková realizácia existujúcich a budúcich informačných systémov EÚ zo strany členských štátov, posilní a zjednoduší sa bezpečnosť údajov a záruky ochrany údajov, ktoré sa vzťahujú na príslušné informačné systémy EÚ, zefektívni sa prístup orgánov presadzovania práva k systému VIS, systému vstup/výstup, Európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ďalej len „ETIAS“) a Eurodac a podporia sa účely systémov VIS, Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“), vstup/výstup, ETIAS, Eurodac a Európskeho informačného systému registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „ECRIS-TCN“).

(4)

Medzi komponenty interoperability patria systémy VIS, SIS, vstup/výstup, ETIAS, Eurodac a ECRIS-TCN, ako aj údaje Europolu, čo umožní, aby sa v údajoch Europolu dalo vyhľadávať súbežne s uvedenými informačnými systémami EÚ. Je preto vhodné používať tieto komponenty interoperability na účely vykonávania automatizovaných vyhľadávaní a v súvislosti s prístupom do VIS na účely presadzovania práva. Mal by sa používať európsky vyhľadávací portál (ďalej len „ESP“) zriadený nariadením (EÚ) 2019/818, aby sa orgánom členských štátov umožnil rýchly, bezproblémový, efektívny, systematický a kontrolovaný prístup k informačným systémom EÚ, k údajom Europolu a databázam Interpolu potrebným na plnenie úloh, v súlade s prístupovými právami, a na podporu cieľov systému VIS.

(5)

ESP umožní paralelne vyhľadávať údaje uchovávané vo VIS a údaje uchovávané v ostatných dotknutých informačných systémoch EÚ.

(6)

Porovnávanie údajov uchovávaných vo VIS s údajmi uchovávanými v ostatných informačných systémoch a databázach by malo byť automatizované. Ak sa pri takomto porovnávaní zistí existencia súladu (ďalej len „pozitívna lustrácia“) medzi akýmikoľvek osobnými údajmi alebo ich kombináciou v žiadosti a údajmi v zázname, súbore alebo zápise v uvedených informačných systémoch alebo databázach alebo osobnými údajmi v kontrolnom zozname systému ETIAS, žiadosť by mal manuálne overiť pracovník príslušného orgánu. Posúdenie pozitívnej lustrácie príslušným orgánom by sa malo zohľadniť pri rozhodovaní o udelení krátkodobého víza, dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt.

(7)

V tomto nariadení sa stanovuje spôsob, akým sa má interoperabilita realizovať, a podmienky pre nahliadanie do údajov uchovávaných v systémoch SIS, Eurodac a ECRIS-TCN, ako aj do údajov Europolu prostredníctvom automatizovaného postupu VIS na účely identifikácie pozitívnych lustrácií. V dôsledku toho je potrebné zmeniť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (9), (EÚ) 2016/794 (10), (EÚ) 2018/1862 (11), (EÚ) 2019/816 (12) a (EÚ) 2019/818, aby sa VIS prepojil s ostatnými informačnými systémami EÚ a údajmi Europolu.

(8)

Podmienky, za ktorých majú na jednej strane vízové orgány možnosť nahliadať do údajov uchovávaných v systéme Eurodac a na druhej strane určené orgány pre VIS majú možnosť nahliadať do údajov Europolu, určitých údajov SIS a údajov uchovávaných v systéme ECRIS-TCN na účely VIS, by mali byť zaručené jasnými a presnými pravidlami prístupu uvedených orgánov k uvedeným údajom, druhom vyhľadávania a kategóriami údajov, pričom všetky uvedené prvky by mali byť obmedzené na nevyhnutné minimum potrebné na plnenie úloh uvedených orgánov. Rovnako by údaje uchovávané v súbore so žiadosťou v systéme VIS mali byť viditeľné len pre tie členské štáty, ktoré prevádzkujú jednotlivé informačné systémy v súlade s dojednaniami svojej účasti.

(9)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/… (13) (1), sa Europolu ukladajú nové úlohy, ako napríklad poskytovanie stanovísk na žiadosť určených orgánov pre VIS a národných jednotiek ETIAS o konzultáciu. Na účely vykonávania uvedených úloh je preto potrebné nariadenie (EÚ) 2016/794 zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Na podporu cieľa VIS, ktorým je posúdiť, či by žiadateľ o krátkodobé vízum, dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt, predstavoval hrozbu pre verejný poriadok alebo verejnú bezpečnosť, by mal mať VIS spôsobilosť overiť, či existuje súlad medzi údajmi v súboroch so žiadosťami vo VIS a údajmi systému ECRIS-TCN v spoločnej databáze údajov o totožnosti (ďalej len „CIR“) zriadený nariadením (EÚ) 2019/818, pokiaľ ide o to, ktoré členské štáty majú informácie o odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti za trestný čin terorizmu alebo akýkoľvek iný trestný čin uvedený v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 (14), ak je podľa vnútroštátneho práva takýto trestný čin trestaný trestom odňatia slobody alebo ochranným opatrením spojeným s obmedzením osobnej slobody s hornou sadzbou najmenej tri roky.

(11)

Pozitívna lustrácia v systéme ECRIS-TCN by nemala sama osebe znamenať, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bol v uvedených členských štátoch odsúdený. Existencia predchádzajúcich odsúdení by sa mala potvrdiť iba na základe informácií získaných z registrov trestov dotknutých členských štátov.

(12)

Týmto nariadením nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (15).

(13)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je v rozsahu, v akom sa toto nariadenie týka systému SIS, ktorý sa spravuje nariadením (EÚ) 2018/1862, založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(14)

V rozsahu, v akom sa toto nariadenia týka systému SIS, ktorý sa spravuje nariadením (EÚ) 2018/1862, sa Írsko zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES (16). Okrem toho, v rozsahu, v akom sa toto nariadenia týka Europolu, systému Eurodac a systému ECRIS-TCN, sa Írsko v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa toto nariadenie týka systému SIS, ktorý sa spravuje nariadením (EÚ) 2018/1862, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (17), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES (18).

(16)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa toto nariadenie týka systému SIS, ktorý sa spravuje nariadením (EÚ) 2018/1862, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (19), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (20).

(17)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa toto nariadenie týka systému SIS, ktorý sa spravuje nariadením (EÚ) 2018/1862, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (21), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (22).

(18)

V záujme začlenenia tohto nariadenia do existujúceho právneho rámca je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť nariadenia (EÚ) č. 603/2013, (EÚ) 2016/794, (EÚ) 2018/1862, (EÚ) 2019/816 a (EÚ) 2019/818,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.