11.6.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 222/1

ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ

z 30. apríla 2021,

ktorým sa mení odporúčanie ESRB/2015/2 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite

(ECB/2021/3)

(2021/C 222/01)

GENERÁLNA RADA EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (1), a najmä na jeho článok 3 a články 16 až 18,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (2), a najmä na jeho článok 458 ods. 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (3), a najmä na jej článok 134 ods. 5,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/1 z 20. januára 2011, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskeho výboru pre systémové riziká (4), a najmä na jeho články 18 až 20,

so zreteľom na Dohode o Európskom hospodárskom priestore (5), a najmä na jej prílohu IX,

keďže:

(1)	S cieľom zabezpečiť, aby boli vnútroštátne opatrenia makroprudenciálnej politiky účinné a jednotné, je dôležité, aby popri povinnej reciprocite podľa právnych predpisov Únie existovala aj dobrovoľná reciprocita.

(2)

Účelom rámca pre dobrovoľnú reciprocitu opatrení makroprudenciálnej politiky ustanoveného v odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2015/2 (6) je zabezpečiť, aby sa všetky opatrenia makroprudenciálnej politiky založené na expozícii, ktoré boli aktivované v jednom členskom štáte (7), recipročne uplatňovali v ostatných členských štátoch.

(3)

Rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 79/2019 z 29. marca 2019, ktorým sa mení príloha IX (Finančné služby) k Dohode o EHP [2019/2133] (8), sa smernica 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 575/2013 začlenili do Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP) s účinnosťou od 1. januára 2020. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 (9) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/873 (10), ktorými sa zavádzajú významné zmeny smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ešte neboli začlenené do Dohody o EHP.

(4)

Finansdepartementet (nórske ministerstvo financií) koná ako určený orgán na účely článku 133 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ a článku 458 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako sa uvedená smernica a uvedené nariadenie na Nórsko a v Nórsku uplatňovali k 1. januáru 2020 podľa podmienok Dohody o EHP (uvedená smernica ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách uplatniteľná na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020“ a uvedené nariadenie ďalej len „nariadenie o kapitálových požiadavkách uplatniteľné na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020“). Dňa 5. novembra 2020 Finansdepartementet oznámilo ESRB v súlade s článkom 133 ods. 11 smernice o kapitálových požiadavkách uplatniteľnej na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 svoj zámer stanoviť mieru vankúša na krytie systémového rizika uplatniteľnú na úverové inštitúcie a požiadavky na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy uplatniteľné na expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie, ktoré majú úverové inštitúcie používajúce prístup založený na interných ratingoch (ďalej len „prístup IRB“).

(5)

ESRB prijal 4. decembra 2020 odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2020/14 (11), v ktorom odporučil, aby sa navrhovaná miera vankúša na krytie systémového rizika, ktorá sa má uplatňovať v Nórsku, považovala za opodstatnenú, vhodnú, primeranú, účinnú a efektívnu v súvislosti s rizikom, na ktoré sa zameriava Finansdepartementet. Podľa článku 458 ods. 10 nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 môžu členské štáty bez toho, aby bol dotknutý postup stanovený v článku 458 ods. 4 uvedeného nariadenia, zvýšiť rizikové váhy nad úroveň rizikových váh stanovených v uvedenom nariadení.

(6)

Na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku, sa od 31. Decembra 2020 vzťahuje: i) požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre expozície v Nórsku vo výške 4,5 % podľa článku 133 smernice o kapitálových požiadavkách uplatniteľnej na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020; ii) požiadavka na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy vo výške 20 % pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie v Nórsku podľa článku 458 ods. 2 písm. d) bodu vi) nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 a iii) požiadavka na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy vo výške 35 % pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na podnikanie v Nórsku podľa článku 458 ods. 2 písm. d) bodu vi) nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020. Pre úverové inštitúcie, ktoré nepoužívajú rozšírený prístup IRB, je požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre všetky expozície stanovená vo výške 3 % do 31. decembra 2022; po tomto dátume je požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre domáce expozície stanovená vo výške 4,5 %

(7)

Dňa 2. februára 2021 Finansdepartementet predložilo ESRB žiadosť o reciprocitu miery vankúša na krytie systémového rizika podľa článku 134 ods. 4 smernice o kapitálových požiadavkách uplatniteľnej na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 a požiadavky na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy podľa článku 458 ods. 8 nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020.

(8)

Na základe žiadosti Finansdepartementet predloženej ESRB a s cieľom: i) zabrániť vzniku negatívnych cezhraničných účinkov vo forme únikov a regulatórnej arbitráže, ktoré by mohli nastať v dôsledku implementácie opatrení makroprudenciálnej politiky v Nórsku a ii) zachovať rovnaké podmienky pre všetkých hypotekárnych veriteľov z EÚ, sa generálna rada ESRB rozhodla zahrnúť tieto opatrenia do zoznamu opatrení makroprudenciálnej politiky, ktoré sa odporúčajú na recipročné uplatnenie podľa odporúčania ESRB/2015/2.

(9)

Vzhľadom na to, že na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku, sa ešte nevzťahuje smernica (EÚ) 2019/878, príslušné orgány v členských štátoch, ktoré už uvedenú smernicu vykonali, by mali mať možnosť recipročne uplatniť nórsku požiadavku na mieru vankúša na krytie systémového rizika takým spôsobom a na takej úrovni, aby sa zohľadnilo akékoľvek prekrývanie alebo rozdiel v kapitálových požiadavkách uplatniteľných v ich členskom štáte a v Nórsku, kým sa do Dohody o EHP nezačlení aj smernica (EÚ) 2019/878.

(10)	Vzhľadom na pretrvávajúce účinky pandémie COVID-19 na bankový sektor a veľkosť miery vankúša na krytie systémového rizika je vhodné poskytnúť dostatočný čas na reciprocitu oznámených opatrení.

(11)	Odporúčanie ESRB/2015/2 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

ZMENY

Odporúčanie ESRB/2015/2 sa mení takto:

V oddiele 1 sa odporúčanie C bod 1 nahrádza takto:

„1.

Príslušným orgánom sa odporúča, aby recipročne uplatnili opatrenia makroprudenciálnej politiky prijaté inými príslušnými orgánmi a odporúčané na reciprocitu ESRB. Odporúča sa recipročne uplatniť tieto opatrenia, ako je to bližšie opísané v prílohe:

Belgicko:

—

navýšenie rizikovej váhy pre retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie nachádzajúcimi sa v Belgicku, ktoré sa uplatňuje v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Belgicku a ktoré na výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek používajú prístup založený na interných ratingoch, pričom toto navýšenie sa skladá z:

a)	paušálneho navýšenia rizikovej váhy o päť percentuálnych bodov a

b)	pomerného navýšenia rizikovej váhy, ktoré predstavuje 33 percent z expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh, ktoré sa uplatňujú na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami určenými na bývanie, ktoré sa nachádzajú v Belgicku.

Francúzsko:

—

sprísnenie limitu veľkej majetkovej angažovanosti uvedeného v článku 395 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k expozíciám voči vysoko zadlženým veľkým nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku na 5 % prípustného kapitálu, ktoré sa uplatňuje v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) a inak systémovo významné inštitúcie (O-SII) na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie.;

Luxembursko:

—

právne záväzné limity, ktoré sa uplatňujú na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti (ďalej len ‚limity LTV‘) pri nových hypotekárnych úveroch na nehnuteľnosti na bývanie nachádzajúce sa v Luxembursku, s rôznymi limitmi LTV, ktoré sa uplatňujú na rôzne kategórie dlžníkov:

a)	limit LTV vo výške 100 % pre kupujúcich, ktorí prvýkrát nadobúdajú svoje hlavné obydlie;

limit LTV vo výške 90 % pre ostatných kupujúcich, t. j. kupujúcich, ktorí nenadobúdajú prvýkrát svoje hlavné obydlie. Tento limit sa uplatňuje proporcionálne prostredníctvom portfóliovej rezervy. Veritelia môžu konkrétne poskytnúť 15 % portfólia nových hypoték poskytnutých týmto dlžníkom s pomerom výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti nad 90 %, ale pod maximálnou hodnotou 100 %;

c)	limit LTV vo výške 80 % pre ostatné hypotekárne úvery (vrátane segmentu kúpy na účely prenájmu).

Nórsko:

—

požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre expozície v Nórsku vo výške 4,5 %, ktorá sa podľa článku 133 smernice 2013/36/EÚ uplatniteľnej na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 podľa podmienok Dohody o Európskom hospodárskom priestore (*1) (Dohoda o EHP) (ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách uplatniteľná na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020“) uplatňuje na všetky úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku;

—

požiadavka na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy vo výške 20 % pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie v Nórsku, ktorá sa podľa článku 458 ods. 2 písm. d) bodu vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 podľa podmienok Dohody o EHP (ďalej len „nariadenie o kapitálových požiadavkách uplatniteľné na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020“) uplatňuje na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku a ktoré na výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek používajú prístup založený na interných ratingoch (ďalej len „prístup IRB“);

—

požiadavka na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy vo výške 35 % pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na podnikanie v Nórsku, ktorá sa podľa článku 458 ods. 2 písm. d) bodu vi) nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 uplatňuje na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku a ktoré na výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek používajú prístup IRB.

Švédsko:

—

minimálna úroveň expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh uplatňovaných na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami voči dlžníkom s pobytom alebo sídlom vo Švédsku vo výške 25 %, ktorá sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu a ktorá sa v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňuje na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie vo Švédsku a ktoré na výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek používajú prístup založený na interných ratingoch.

(*1) Ú. v. EÚ L 1, 3.1.1994, s. 3.“;"

2.	Príloha sa nahrádza prílohou k tomuto odporúčaniu.

Vo Frankfurte nad Mohanom, 30. apríla 2021.

Vedúci sekretariátu ESRB

v mene Generálnej rady ESRB

Francesco MAZZAFERRO

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.

(4) Ú. v. EÚ C 58, 24.2.2011, s. 4.

(5) Ú. v. EÚ L 1, 3.1.1994, s. 3.

(6) Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2015/2 z 15. decembra 2015 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite (Ú. v. EÚ C 97, 12.3.2016, s. 9).

(7) V odseku 14 písm. a) a odseku 14a písm. a) prílohy IX k Dohode o Európskom hospodárskom priestore sa stanovuje, že pojmy „členský štát“ alebo „členské štáty“ a „príslušné orgány“ sa rozumejú tak, že okrem ich významu v smernici 2013/36/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 zahŕňajú aj štáty EZVO a ich príslušné orgány.

(8) Ú. v. EÚ L 321, 12.12.2019, s. 170.

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/873 z 24. júna 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2019/876, pokiaľ ide o určité úpravy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 204, 26.6.2020, s. 4).

(11) Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2020/14 zo 4. decembra 2020 týkajúce sa oznámenia Nórska o jeho zámere stanoviť mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s článkom 133 smernice (EÚ) 2013/36/EÚ, ktoré je dostupné v anglickom jazyku na webovom sídle ESRB.

PRÍLOHA

„PRÍLOHA

Belgicko

Navýšenie rizikovej váhy pre retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie nachádzajúcimi v Belgicku, ktoré sa uplatňuje v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie v Belgicku. Toto navýšenie sa skladá z dvoch zložiek:

a)	paušálneho navýšenia rizikovej váhy o päť percentuálnych bodov a

b)	pomerného navýšenia rizikovej váhy, ktoré predstavuje 33 percent z expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh, ktoré sa uplatňujú na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami určenými na bývanie, ktoré sa nachádzajú v Belgicku.

I. Opis opatrenia

Belgické opatrenie, ktoré sa v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňuje na úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie v Belgicku, pozostáva z navýšenia rizikovej váhy pre retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie nachádzajúcimi sa v Belgicku, ktoré sa skladá z dvoch zložiek:

a)	Prvá zložka pozostáva z navýšenia rizikovej váhy o 5 percentuálnych bodov pre retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie nachádzajúce sa v Belgicku, ktorá sa získa po vypočítaní druhej časti navýšenia rizikovej váhy v súlade s písm. b).

Druhá zložka pozostáva z navýšenia rizikovej váhy o 33 percent z expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh, ktoré sa uplatňujú na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami určenými na bývanie, ktoré sa nachádzajú v Belgicku. Expozíciami váženou priemernou hodnotou je priemerná hodnota rizikových váh jednotlivých úverov vypočítaná v súlade s článkom 154 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vážená príslušnou hodnotou expozícií.

II. Reciprocita

V súlade s článkom 458 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa príslušným orgánom dotknutých členských štátov odporúča, aby uvedené belgické opatrenie v lehote stanovenej v odporúčaní C bode 3 recipročne uplatnili na v Belgicku sa nachádzajúce pobočky úverových inštitúcií s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

Príslušným orgánom sa odporúča, aby uvedené belgické opatrenie recipročne uplatnili na úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni a ktoré majú priame retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie, ktoré sa nachádzajú v Belgicku. V súlade s odporúčaním C bodom 2 sa príslušným orgánom odporúča, aby uplatnili rovnaké opatrenie ako to, ktoré v Belgicku zaviedol aktivačný orgán, a to v lehote uvedenej v odporúčaní C bode 3.

Ak v ich jurisdikcii nie je dostupné rovnaké opatrenie makroprudenciálnej politiky, príslušným orgánom sa odporúča, aby po konzultácii s ESRB uplatnili opatrenie makroprudenciálnej politiky dostupné v ich jurisdikcii, ktorého účinok najviac zodpovedá uvedenej reciprocite, a to vrátane prijatia opatrení a uplatnenia právomocí v oblasti dohľadu ustanovených v hlave VII kapitole 2 oddiele IV smernice 2013/36/EÚ. Príslušným orgánom sa odporúča prijať zodpovedajúce opatrenie najneskôr do štyroch mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

III. Prah významnosti

5.	Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis príslušnými orgánmi uplatňujúcimi reciprocitu je spolu s týmto opatrením stanovený prah významnosti vo výške 2 miliardy EUR, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 môžu príslušné orgány dotknutého členského štátu oslobodiť jednotlivé úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni a ktorých retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie v Belgicku nedosahujú prah významnosti vo výške 2 miliardy EUR. Pri uplatňovaní prahu významnosti by mali príslušné orgány monitorovať významnosť expozícií a odporúča sa, aby belgické opatrenie v prípade prekročenia prahu významnosti vo výške 2 miliardy EUR uplatňovali na predtým oslobodené jednotlivé úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

Ak v dotknutých členských štátoch neexistujú úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo v týchto členských štátoch udelené povolenie a ktoré by mali pobočky, ktoré sa nachádzajú v Belgicku, alebo ktoré by mali priame retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie v Belgicku a zároveň by mali na belgickom trhu s nehnuteľnosťami expozície vo výške 2 miliardy EUR alebo vyššie, príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu v súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 rozhodnúť, že nebudú recipročne uplatňovať belgické opatrenie. V tomto prípade by mali príslušné orgány sledovať významnosť expozícií a odporúča sa, aby belgické opatrenie recipročne uplatnili v prípade, že úverová inštitúcia s prístupom IRB prekročí prah významnosti vo výške 2 miliardy EUR.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 je prah významnosti vo výške 2 miliardy EUR odporúčanou maximálnou úrovňou prahovej hodnoty. Príslušné orgány uplatňujúce reciprocitu môžu preto namiesto použitia odporúčanej prahovej hodnoty podľa potreby stanoviť nižšiu prahovú hodnotu pre svoje jurisdikcie alebo opatrenia recipročne uplatniť bez akéhokoľvek prahu významnosti.

Francúzsko

Sprísnenie limitu veľkej majetkovej angažovanosti uvedeného v článku 395 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k expozíciám voči vysoko zadlženým veľkým nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku na 5% prípustného kapitálu, ktoré sa uplatňuje v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) a inak systémovo významné inštitúcie (O-SII) na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie.

I. Opis opatrenia

Francúzske opatrenie, ktoré sa v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňuje na G-SII a O-SII na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie (nie na subkonsolidovanej úrovni), pozostáva zo sprísnenia limitu veľkej majetkovej angažovanosti na 5% ich prípustného kapitálu, ktoré sa uplatňuje na expozície voči vysoko zadlženým veľkým nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku.

Nefinančná korporácia je vymedzená ako fyzická alebo právnická osoba podľa súkromného práva, ktorá má sídlo vo Francúzsku, a ktorá na svojej úrovni a na najvyššej úrovni konsolidácie patrí do sektora nefinančných korporácií, ktorý je vymedzený v bode 2.45 prílohy A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (*1).

Opatrenie sa uplatňuje na expozície voči nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku a na expozície voči skupinám prepojených nefinančných korporácií takto:

V prípade nefinančných korporácií, ktoré sú súčasťou skupiny prepojených nefinančných korporácií so sídlom na najvyššej úrovni konsolidácie vo Francúzsku, sa opatrenie uplatňuje na súčet čistých expozícií voči skupine a všetkým jej prepojeným subjektom v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 39 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

V prípade nefinančných korporácií, ktoré sú súčasťou skupiny prepojených nefinančných korporácií so sídlom na najvyššej úrovni konsolidácie mimo Francúzska, sa opatrenie uplatňuje na súčet:

i)	expozícií voči nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku;

ii)	expozícií voči subjektom vo Francúzsku alebo v zahraničí, ktoré nefinančné korporácie uvedené v bode i) priamo alebo nepriamo kontrolujú v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 39 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a

iii)	expozícií voči subjektom vo Francúzsku alebo v zahraničí, ktoré sú ekonomicky závislé od nefinančných korporácií uvedených v bode i) v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 39 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Nefinančné korporácie, ktoré nemajú sídlo vo Francúzsku, a ktoré nie sú dcérskou spoločnosťou nefinančnej korporácie so sídlom vo Francúzsku alebo od nej ekonomicky závislým subjektom, a ktoré priamo alebo nepriamo nekontroluje nefinančná korporácia so sídlom vo Francúzsku, preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto opatrenia.

V súlade s článkom 395 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa opatrenie uplatňuje po zohľadnení účinku postupov zmierňovania kreditného rizika a výnimiek v súlade s článkami 399 až 403 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

G-SII alebo O-SII musí považovať nefinančnú korporáciu so sídlom vo Francúzsku za veľkú, ak sa jej pôvodná expozícia voči nefinančnej korporácii alebo voči skupine prepojených nefinančných korporácií v zmysle odseku 3 rovná alebo je vyššia než 300 miliónov EUR. Hodnota pôvodnej expozície sa vypočíta v súlade s článkami 389 a 390 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pred zohľadnením účinku postupov zmierňovania kreditného rizika a výnimiek uvedených v článkoch 399 až 403 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ako sa vykazuje v súlade s článkom 9 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014 (*2).

Nefinančná korporácia sa považuje za vysoko zadlženú, ak ukazovateľ finančnej páky presahuje 100 % a ukazovateľ krytia finančných nákladov je nižší ako 3, a to pri výpočte na najvyššej úrovni konsolidácie skupiny uskutočnenom takto:

a)	Ukazovateľ finančnej páky je pomer medzi celkovým dlhom bez hotovosti a vlastným kapitálom a

Ukazovateľ krytia finančných nákladov je pomer medzi hrubým príjmom zvýšeným o prevádzkové dotácie po odpočítaní: i) miezd; ii) prevádzkových daní a poplatkov; iii) iných čistých bežných prevádzkových nákladov s výnimkou čistých úrokov a podobných nákladov a iv) odpisov a amortizácie na jednej strane a na strane druhej úrokmi a podobnými nákladmi.

Ukazovatele sa vypočítajú na základe účtovných agregátov vymedzených v súlade s platnými normami a uvedených v účtovnej závierke nefinančnej korporácie overenej v prípade potreby audítorom.

II. Reciprocita

6.	Príslušným orgánom sa odporúča, aby francúzske opatrenie recipročne uplatnili na G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie.

Ak v jurisdikcii príslušných orgánov nie je dostupné rovnaké opatrenie makroprudenciálnej politiky, v súlade s odporúčaním C bodom 2 sa príslušným orgánom odporúča po konzultácii s ESRB uplatniť opatrenie makroprudenciálnej politiky dostupné v ich jurisdikcii, ktorého účinok najviac zodpovedá uvedenému opatreniu odporúčanému na reciprocitu. Príslušným orgánom sa odporúča prijať zodpovedajúce opatrenie najneskôr do šiestich mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

III. Prah významnosti

Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis príslušnými orgánmi uplatňujúcimi reciprocitu je spolu s týmto opatrením stanovený kombinovaný prah významnosti, ktorý sa skladá z:

a)	prahovej hodnoty vo výške 2 miliardy EUR pre celkové pôvodné expozície, ktoré majú G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie voči francúzskemu sektoru nefinančných korporácií;

prahovej hodnoty vo výške 300 miliónov EUR, ktorý sa uplatňuje na G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni, ktoré dosahujú alebo prekračujú prahovú hodnotu uvedenú v písm. a) pre:

i)	jednotlivú pôvodnú expozíciu voči nefinančnej korporácii so sídlom vo Francúzsku;

ii)	súčet pôvodných expozícií voči skupine prepojených nefinančných korporácií so sídlom na najvyššej úrovni konsolidácie vo Francúzsku, vypočítaný v súlade s odsekom 3 písm. a);

iii)

súčet pôvodných expozícií voči nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku, ktoré sú súčasťou skupiny prepojených nefinančných korporácií so sídlom na najvyššej úrovni konsolidácie mimo Francúzska, ako sú vykázané vo vzoroch C 28.00 a C 29.00 prílohy VIII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 680/2014;

c)	Prahovej hodnoty vo výške 5 % prípustného kapitálu G-SII alebo O-SII na najvyššej úrovni konsolidácie pre expozície uvedené v písm. b) po zohľadnení účinku postupov zmierňovania kreditného rizika a výnimiek v súlade s článkami 399 až 403 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Prahové hodnoty uvedené v odsekoch b) a c) sa uplatnia bez ohľadu na to, či príslušný subjekt alebo nefinančná korporácia sú alebo nie sú vysoko zadlžené.

Hodnota pôvodnej expozície uvedenej v odsekoch a) a b) sa vypočíta v súlade s článkami 389 a 390 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pred zohľadnením účinku postupov zmierňovania kreditného rizika a výnimiek stanovených v článkoch 399 až 403 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako sa vykazuje v súlade s článkom 9 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 môžu príslušné orgány dotknutého členského štátu oslobodiť G-SII alebo O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie, ktoré neprekračujú kombinovaný prah významnosti uvedený v odseku 8. Pri uplatňovaní prahu významnosti by mali príslušné orgány sledovať významnosť expozícií G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni voči francúzskemu sektoru nefinančných korporácií, ako aj koncentráciu expozícií G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni voči veľkým nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku, a odporúča sa, aby francúzske opatrenie v prípade prekročenia kombinovaného prahu významnosti uvedeného v odseku 8 uplatňovali na G-SII alebo O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni, ktoré boli predtým oslobodené. Príslušným orgánom sa tiež odporúča, aby ostatných účastníkov trhu v ich jurisdikcii upozornili na systémové riziká spojené so zvýšeným využívaním pákového efektu veľkými nefinančnými korporáciami so sídlom vo Francúzsku.

10.

Ak neexistujú G-SII alebo O-SII na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie s povolením v dotknutých členských štátoch, ktoré by mali expozície voči francúzskemu sektoru nefinančných korporácií prekračujúce prah významnosti uvedený v odseku 8, príslušné orgány dotknutých členských štátov môžu podľa oddielu 2 ods. 2 bodu 1 odporúčania ESRB/2015/2 rozhodnúť, že nebudú recipročne uplatňovať francúzske opatrenie. V tomto prípade by mali príslušné orgány sledovať významnosť expozícií G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni voči francúzskemu sektoru nefinančných korporácií, ako aj koncentráciu expozícií G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni voči veľkým nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku, a odporúča sa, aby recipročne uplatňovali francúzske opatrenie, ak G-SII alebo O-SII na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie prekročí kombinovaný prah významnosti uvedený v odseku 8. Príslušným orgánom sa tiež odporúča, aby ostatných účastníkov trhu v ich jurisdikcii upozornili na systémové riziká spojené so zvýšeným využívaním pákového efektu veľkými nefinančnými korporáciami so sídlom vo Francúzsku.

11.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 je kombinovaný prah významnosti uvedený v odseku 8 odporúčanou maximálnou úrovňou prahovej hodnoty. Príslušné orgány uplatňujúce reciprocitu môžu preto namiesto použitia odporúčanej prahovej hodnoty podľa potreby stanoviť nižšiu prahovú hodnotu pre svoje jurisdikcie alebo opatrenia recipročne uplatniť bez akéhokoľvek prahu významnosti.

Luxembursko:

Právne záväzné limity, ktoré sa uplatňujú na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti (ďalej len ‚limity LTV‘) pri nových hypotekárnych úveroch na nehnuteľnosti na bývanie nachádzajúce sa v Luxembursku, s rôznymi limitmi LTV, ktoré sa uplatňujú na rôzne kategórie dlžníkov:

a)	limit LTV vo výške 100 % pre kupujúcich, ktorí prvýkrát nadobúdajú svoje hlavné obydlie;

c)	limit LTV vo výške 80 % pre ostatné hypotekárne úvery (vrátane segmentu kúpy na účely prenájmu).

I. Opis opatrenia

Luxemburské orgány aktivovali právne záväzné limity LTV pre nové hypotekárne úvery na nehnuteľnosti určené na bývanie nachádzajúce sa v Luxembursku. V nadväznosti na odporúčanie Výboru pre systémové riziká (Comité du Risque Systémique) (1) aktivovala Komisia pre dohľad nad finančným sektorom (Commission de Surveillance du Secteur Financier) (2) konajúca v súčinnosti s Banque centrale du Luxembourg limity LTV, ktoré sa líšia v rámci troch kategórií dlžníkov. Limity LTV pre každú z týchto troch kategórií sú takéto:

a)	limit LTV vo výške 100 % pre kupujúcich, ktorí prvýkrát nadobúdajú svoje hlavné obydlie;

c)	limit LTV vo výške 80 % pre ostatné hypotekárne úvery (vrátane segmentu kúpy na účely prenájmu).

2.	LTV je pomer medzi súčtom všetkých úverov alebo tranží úverov, ktoré dlžník zabezpečil nehnuteľnosťami určenými na bývanie v čase poskytnutia úveru, a hodnotou nehnuteľnosti v rovnakom čase.

3.	Limity LTV sa uplatňujú nezávisle od druhu vlastníckeho práva (napr. úplné vlastníctvo, užívacie právo, holé vlastníctvo).

Toto opatrenie sa vzťahuje na každého súkromného dlžníka, ktorý si berie hypotekárny úver na kúpu nehnuteľností určených na bývanie v Luxembursku na nekomerčné účely. Toto opatrenie sa uplatňuje aj vtedy, ak dlžník používa na uskutočnenie tejto transakcie právnu štruktúru, akou je realitná investičná spoločnosť, ako aj v prípade spoločných žiadostí. ‚Nehnuteľnosti určené na bývanie‘ zahŕňajú stavebné pozemky bez ohľadu na to, či sa stavebné práce vykonávajú bezprostredne po kúpe alebo o niekoľko rokov neskôr. Toto opatrenie sa uplatňuje aj vtedy, ak sa dlžníkovi poskytne úver na kúpu nehnuteľnosti s dlhodobou nájomnou zmluvou. Nehnuteľnosť môže byť určená na bývanie vlastníka alebo na kúpu na účely prenájmu.

II. Reciprocita

Členským štátom, ktorých úverové inštitúcie, poisťovacie korporácie a subjekty vykonávajúce činnosti poskytovania úverov (hypotekárni veritelia) majú relevantné významné úverové expozície v Luxembursku prostredníctvom priamo poskytnutých cezhraničných úverov, sa odporúča, aby v ich jurisdikcii recipročne uplatnili luxemburské opatrenie. Ak v ich jurisdikcii nie je pre všetky relevantné cezhraničné expozície dostupné rovnaké opatrenie, príslušné orgány by mali uplatniť dostupné opatrenia, ktorých účinok najviac zodpovedá aktivovanému opatreniu makroprudenciálnej politiky.

Členské štáty by mali oznámiť ESRB, že recipročne uplatnili luxemburské opatrenie alebo použili výnimky de minimis v súlade s odporúčaním D odporúčania ESRB/2015/2. Toto oznámenie by sa malo uskutočniť najneskôr jeden mesiac po prijatí recipročného opatrenia s použitím príslušného vzoru uverejneného na webovom sídle ESRB. ESRB uverejní oznámenia na svojom webovom sídle, čím verejnosti oznámi vnútroštátne rozhodnutia o reciprocite. Súčasťou takéhoto uverejnenia budú všetky výnimky, ktoré uplatnili členské štáty uplatňujúce reciprocitu, ako aj ich záväzok sledovať, či dochádza k únikom a v prípade potreby konať.

7.	Členským štátom sa odporúča recipročne uplatniť opatrenia do troch mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

III. Prah významnosti

Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis členskými štátmi uplatňujúcimi reciprocitu sú spolu s týmto opatrením stanovené dva prahy významnosti: prah významnosti, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú krajinu, a prah významnosti, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu. Prah významnosti pre celkové cezhraničné hypotekárne úvery poskytnuté do Luxemburska, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú krajinu, je 350 mil. EUR, čo zodpovedá približne 1 % celkového hypotekárneho trhu s nehnuteľnosťami určenými na bývanie v decembri 2020. Prah významnosti pre celkové cezhraničné hypotekárne úvery poskytnuté do Luxemburska, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu, je 35 mil. EUR, čo zodpovedá približne 0,1% celkového hypotekárneho trhu s nehnuteľnosťami určenými na bývanie v Luxembursku v decembri 2020. Reciprocita sa vyžaduje len vtedy, keď sa prekročí tak prahová hodnota pre jednotlivú krajinu, ako aj prahová hodnota pre jednotlivú inštitúciu.

Nórsko

—

požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre expozície v Nórsku vo výške 4,5 %, ktorá sa v súlade s článkom 133 smernice 2013/36/EÚ uplatniteľnej na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 podľa podmienok Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP) (ďalej len ‚smernica o kapitálových požiadavkách uplatniteľná na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020‘) uplatňuje na všetky úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku;

—

požiadavka na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy vo výške 20 % pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie v Nórsku, ktorá sa podľa článku 458 ods. 2 písm. d) bodu vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 podľa podmienok Dohody o EHP (ďalej len ‚nariadenie o kapitálových požiadavkách uplatniteľné na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020‘) uplatňuje na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku a ktoré na výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek používajú prístup založený na interných ratingoch (ďalej len ‚prístup IRB‘);

—

I. Opis opatrení

Finansdepartementet (nórske ministerstvo financií) zaviedlo od 31. decembra 2020 tri opatrenia, konkrétne: i) požiadavku na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre expozície v Nórsku podľa článku 133 smernice o kapitálových požiadavkách uplatniteľnej na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020; ii) požiadavku na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie v Nórsku podľa článku 458 ods. 2 písm. d) bodu vi) nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020 a iii) požiadavku na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na podnikanie v Nórsku podľa článku 458 ods. 2 písm. d) bodu vi) nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatniteľného na Nórsko a v Nórsku k 1. januáru 2020.

Požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika je stanovená na 4,5 % a uplatňuje sa na domáce expozície všetkých úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v Nórsku. Pre úverové inštitúcie, ktoré nepoužívajú rozšírený prístup IRB, je požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre všetky expozície stanovená vo výške 3 % do 31. decembra 2022; po tomto dátume je požiadavka na mieru vankúša na krytie systémového rizika pre domáce expozície stanovená vo výške 4,5 %

Opatrenie predstavujúce požiadavku na minimálnu úroveň rizikovej váhy pri nehnuteľnostiach určených na bývanie je požiadavkou na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie v Nórsku, ktorá sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu a uplatňuje sa na úverové inštitúcie, ktoré používajú prístup IRB. Požiadavka na minimálnu úroveň rizikovej váhy pri nehnuteľnostiach sa týka expozíciami váženej priemernej rizikovej váhy v portfóliu nehnuteľností určených na bývanie. Expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie v Nórsku by sa mali chápať ako retailové expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku v Nórsku.

Opatrenie predstavujúce požiadavku na minimálnu úroveň rizikovej váhy pri nehnuteľnostiach určených na podnikanie je požiadavkou na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na podnikanie v Nórsku, ktorá sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu a uplatňuje sa na úverové inštitúcie, ktoré používajú prístup IRB. Požiadavka na minimálnu úroveň rizikovej váhy pri nehnuteľnostiach sa týka expozíciami váženej priemernej rizikovej váhy v portfóliu nehnuteľností určených na podnikanie. Expozície v oblasti nehnuteľností určených na podnikanie v Nórsku by sa mali chápať ako expozície voči podnikateľským subjektom zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku v Nórsku.

II. Reciprocita

Príslušným orgánom sa odporúča, aby recipročne uplatnili nórske opatrenia pre expozície nachádzajúce sa v Nórsku v súlade s článkom 134 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ a článkom 458 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Príslušným orgánom sa odporúča, aby recipročne uplatnili požiadavku na mieru vankúša na krytie systémového rizika do 18 mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania, ako bolo zmenené odporúčaním Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2021/3 (*3), v Úradnom vestníku Európskej únie, ak nie je v odseku 7 stanovené inak. Požiadavky na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy uplatniteľné na expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie v Nórsku by sa mali recipročne uplatňovať v rámci štandardného trojmesačného prechodného obdobia stanoveného v odporúčaní ESRB/2015/2.

Ak v jurisdikcii príslušných orgánov nie sú dostupné rovnaké opatrenia makroprudenciálnej politiky, v súlade s odporúčaním C bodom 2 sa príslušným orgánom odporúča po konzultácii s ESRB uplatniť opatrenia makroprudenciálnej politiky dostupné v ich jurisdikcii, ktorých účinok najviac zodpovedá uvedeným opatreniam odporúčaným na reciprocitu. Príslušným orgánom sa odporúča, aby prijali zodpovedajúce opatrenia na recipročné uplatnenie požiadaviek na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy uplatniteľných na expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie do 12 mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie a na recipročné uplatnenie požiadavky na mieru vankúša na krytie systémového rizika do 18 mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie, ak nie je v odseku 7 pre vankúš na krytie systémového rizika stanovené inak.

Kým sa smernica (EÚ) 2019/878 začne uplatňovať na Nórsko a v Nórsku v súlade s podmienkami Dohody o EHP, môžu príslušné orgány recipročne uplatniť nórske opatrenie predstavujúce požiadavku na mieru vankúša na krytie systémového rizika takým spôsobom a na takej úrovni, aby sa zohľadnilo akékoľvek prekrývanie alebo rozdiel v kapitálových požiadavkách uplatniteľných v ich členskom štáte a v Nórsku, za predpokladu, že dodržiavajú tieto zásady:

a)	krytie rizika: príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby bolo primerane riešené systémové riziko, na zmiernenie ktorého je nórske opatrenie zamerané.

b)	zabránenie regulatórnej arbitráži a zabezpečenie rovnakých podmienok: príslušné orgány by mali minimalizovať možnosť únikov a regulatórnej arbitráže a v prípade potreby urýchlene odstrániť medzeru v regulácii; príslušné orgány by mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie.

Tento odsek sa neuplatňuje na opatrenia predstavujúce požiadavky na minimálnu úroveň priemernej rizikovej váhy uplatniteľné na expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie.

III. Prah významnosti

Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis príslušnými orgánmi uplatňujúcimi reciprocitu sú spolu s týmito opatreniami prahy významnosti, ktoré sa vzťahujú na každú jednotlivú inštitúciu a ktoré sú založené na expozíciách nachádzajúcich sa v Nórsku, stanovené takto:

a)	pre mieru vankúša na krytie systémového rizika je prah významnosti stanovený na úrovni hodnoty rizikovo váženej expozície vo výške 32 mld. NOK, čo zodpovedá približne 1 % celkovej hodnoty rizikovo vážených expozícií úverových inštitúcií v Nórsku;

pre minimálnu úroveň rizikovej váhy pri nehnuteľnostiach určených na bývanie je prah významnosti stanovený na úrovni poskytnutých úverov v hrubom vyjadrení vo výške 32,3 mld. NOK, čo zodpovedá približne 1 % úverov na nehnuteľnosti určených na bývanie zabezpečených kolaterálom v hrubom vyjadrení poskytnutých nórskym klientom;

pre minimálnu úroveň rizikovej váhy pri nehnuteľnostiach určených na podnikanie je prah významnosti stanovený na úrovni poskytnutých úverov v hrubom vyjadrení vo výške 7,6 mld. NOK, čo zodpovedá približne 1 % úverov na nehnuteľnosti určených na podnikanie zabezpečených kolaterálom v hrubom vyjadrení poskytnutých nórskym klientom;

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 môžu príslušné orgány dotknutého členského štátu oslobodiť jednotlivé úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni a ktorých expozície v Nórsku nedosahujú prah významnosti. Expozície nedosahujú prah významnosti, ak sú nižšie ako prahy významnosti stanovené v odseku 8, ktoré sa vzťahujú na každú jednotlivú inštitúciu. Pri uplatňovaní prahov významnosti by mali príslušné orgány monitorovať významnosť expozícií a odporúča sa, aby nórske opatrenia v prípade prekročenia prahov významnosti vo výške stanovenej v odseku 8 uplatňovali na predtým oslobodené jednotlivé úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

10.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 sú prahy významnosti stanovené v odseku 8 odporúčanými maximálnymi úrovňami prahovej hodnoty. Príslušné orgány uplatňujúce reciprocitu môžu preto namiesto použitia odporúčaných prahových hodnôt podľa potreby stanoviť nižšie prahové hodnoty pre svoje jurisdikcie alebo opatrenia recipročne uplatniť bez akéhokoľvek prahu významnosti.

11.

Ak v členských štátoch nie sú žiadne úverové inštitúcie, ktoré by mali v Nórsku významné expozície, príslušné orgány dotknutých členských štátov môžu podľa oddielu 2.2.1 odporúčania ESRB/2015/2 rozhodnúť, že nebudú recipročne uplatňovať nórske opatrenia. V tomto prípade by mali príslušné orgány sledovať významnosť expozícií a odporúča sa, aby nórske opatrenia recipročne uplatnili v prípade, že úverová inštitúcia prekročí príslušné prahy významnosti .

Švédsko

Minimálna úroveň expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh uplatňovaných na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami voči dlžníkom s pobytom alebo sídlom vo Švédsku vo výške 25%, ktorá sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu a ktorá sa v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňuje na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie vo Švédsku a ktoré na výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek používajú prístup založený na interných ratingoch.

I. Opis opatrenia

Švédske opatrenie, ktoré sa v súlade s článkom 458 ods. 2 písm. d) bodom vi) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňuje na úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie vo Švédsku, pozostáva zo zavedenia minimálnej úrovne expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh uplatňovaných na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami voči dlžníkom s pobytom alebo sídlom vo Švédsku vo výške 25%, ktorá sa vzťahuje na každú jednotlivú úverovú inštitúciu.

2.	Expozíciami váženou priemernou hodnotou je priemerná hodnota rizikových váh jednotlivých expozícií vypočítaná v súlade s článkom 154 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vážená príslušnou hodnotou expozícií.

II. Reciprocita

V súlade s článkom 458 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa príslušným orgánom dotknutých členských štátov odporúča, aby uvedené švédske opatrenie v lehote stanovenej v odporúčaní C bode 3 recipročne uplatnili na vo Švédsku sa nachádzajúce pobočky úverových inštitúcií s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

Príslušným orgánom sa odporúča, aby uvedené švédske opatrenie recipročne uplatnili na úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni a ktoré majú priame retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami voči dlžníkom s pobytom alebo sídlom vo Švédsku. V súlade s odporúčaním C bodom 2 sa príslušným orgánom odporúča, aby uplatnili rovnaké opatrenie ako to, ktoré vo Švédsku zaviedol aktivačný orgán, a to v lehote uvedenej v odporúčaní C bode 3.

Ak v jurisdikcii príslušných orgánov nie je dostupné rovnaké opatrenie makroprudenciálnej politiky, odporúča sa príslušným orgánom po konzultácii s ESRB uplatniť opatrenie makroprudenciálnej politiky dostupné v ich jurisdikcii, ktorého účinok najviac zodpovedá uvedenému opatreniu odporúčanému na reciprocitu. Príslušným orgánom sa odporúča prijať zodpovedajúce opatrenie najneskôr do štyroch mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

III. Prah významnosti

6.	Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis príslušnými orgánmi uplatňujúcimi reciprocitu je spolu s týmto opatrením stanovený prah významnosti vo výške 5 miliárd SEK, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 môžu príslušné orgány dotknutého členského štátu oslobodiť jednotlivé úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni a ktorých retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami voči dlžníkom s pobytom alebo sídlom vo Švédsku nedosahujú prah významnosti vo výške 5 miliárd SEK. Pri uplatňovaní prahu významnosti by mali príslušné orgány monitorovať významnosť expozícií a odporúča sa, aby švédske opatrenie v prípade prekročenia prahu významnosti vo výške 5 miliárd SEK uplatňovali na predtým oslobodené jednotlivé úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

Ak v dotknutých členských štátoch neexistujú úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo v týchto členských štátoch udelené povolenie a ktoré by mali buď pobočky, ktoré sa nachádzajú vo Švédsku, alebo priame retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami voči dlžníkom s pobytom alebo sídlom vo Švédsku, a zároveň by mali takéto expozície vo výške 5 miliárd SEK alebo vyššie, príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu v súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 rozhodnúť, že nebudú recipročne uplatňovať švédske opatrenie. V tomto prípade by mali príslušné orgány sledovať významnosť expozícií a odporúča sa, aby švédske opatrenie recipročne uplatnili v prípade, že úverová inštitúcia s prístupom IRB prekročí prah významnosti vo výške 5 miliárd SEK.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 je prah významnosti vo výške 5 miliárd SEK odporúčanou maximálnou úrovňou prahovej hodnoty. Príslušné orgány uplatňujúce reciprocitu môžu preto namiesto použitia odporúčanej prahovej hodnoty podľa potreby stanoviť nižšiu prahovú hodnotu pre ich jurisdikcie alebo opatrenia recipročne uplatniť bez akéhokoľvek prahu významnosti.

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

(*2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

(*3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.‘

(1) Recommandation du comité du risque systémique du 9 novembre 2020 relative aux crédits portant sur des biens immobiliers à usage résidentiel situés sur le territoire du Luxembourg (CRS/2020/005).

(2) CSSF Regulation N.20-08 du 3 décembre 2020 fixant des conditions pour l’octroi de crédits relatifs à des biens immobiliers à usage résidentiel situés sur le territoire du Luxembourg.

11.6.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 222/13

ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ,

z 24. marca 2021,

ktorým sa mení odporúčanie ESRB/2015/2 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite (ECB/2021/2)

(2021/C 222/02)

GENERÁLNA RADA EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)	S cieľom zabezpečiť, aby boli vnútroštátne opatrenia makroprudenciálnej politiky účinné a jednotné, je dôležité, aby popri povinnej reciprocite podľa právnych predpisov Únie existovala aj dobrovoľná reciprocita.

(2)

Cieľom rámca pre dobrovoľnú reciprocitu opatrení makroprudenciálnej politiky ustanoveného v odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2015/2 (3) je zabezpečiť, aby rovnaký súbor makroprudenciálnych požiadaviek platil pre rovnaký druh rizikových expozícií v danom členskom štáte, a to bez ohľadu na právne postavenie poskytovateľa finančných služieb alebo miesto, kde sa nachádza.

(3)

Podľa odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2017/4 (4) by mal príslušný aktivačný orgán zároveň s predložením žiadosti o reciprocitu Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB) navrhnúť maximálny prah významnosti ako prahovú hodnotu, pod ktorou sa môže expozícia určitého poskytovateľa finančných služieb voči identifikovanému makroprudenciálnemu riziku v jurisdikcii, v ktorej aktivačný orgán uplatňuje opatrenie makroprudenciálnej politiky, považovať za nevýznamnú. ESRB môže odporučiť inú prahovú hodnotu, ak to považuje za potrebné.

(4)

Od 1. januára 2021 musia úverové inštitúcie, poisťovacie korporácie a subjekty vykonávajúce činnosti poskytovania úverov (hypotekárni veritelia) v Luxembursku dodržiavať limity, ktoré sa uplatňujú na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti (ďalej len „limity LTV“), pri nových hypotekárnych úveroch na nehnuteľnosti určené na bývanie nachádzajúce sa v Luxembursku, pričom sa na rôzne kategórie dlžníkov uplatňujú rôzne limity LTV: i) limit LTV vo výške 100 % pre kupujúcich, ktorí prvýkrát nadobúdajú svoje hlavné obydlie; ii) limit LTV vo výške 90 % pre ostatných kupujúcich, ktorí nadobúdajú svoje hlavné obydlie (t. j. kupujúcich, ktorí nenadobúdajú prvýkrát svoje hlavné obydlie), s výnimkou portfóliovej rezervy (t. j. veritelia môžu poskytnúť 15 % portfólia nových hypoték poskytnutých týmto dlžníkom s pomerom výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti nad 90 %, ale pod maximálnou hodnotou 100 %); iii) limit LTV vo výške 80 % pre ostatné hypotekárne úvery (vrátane segmentu kúpy na účely prenájmu).

(5)

V nadväznosti na žiadosť Výboru pre systémové riziká (Comité du Risque Systémique) o reciprocitu z 18. decembra 2020 adresovanú ESRB a s cieľom: i) zabrániť vzniku negatívnych cezhraničných účinkov vo forme únikov a regulatórnej arbitráže, ktoré by mohli nastať v dôsledku implementácie opatrenia makroprudenciálnej politiky v Luxembursku; a ii) zachovať rovnaké podmienky medzi príslušnými finančnými inštitúciami, ako aj celkovú odolnosť týchto finančných inštitúcií, sa generálna rada ESRB rozhodla zahrnúť toto opatrenie do zoznamu opatrení makroprudenciálnej politiky, ktoré sa odporúčajú na recipročné uplatnenie podľa odporúčania ESRB/2015/2.

(6)

Opatrenie makroprudenciálnej politiky, ktoré aktivovala Komisia pre dohľad nad finančným sektorom (Commission de Surveillance du Secteur Financier), je opatrením, ktoré nie je podľa práva Únie harmonizované. V súlade s odporúčaním C bodom 2 odporúčania ESRB/2015/2 sa odporúča, aby recipročné orgány buď zaviedli rovnaké opatrenie makroprudenciálnej politiky, ako to, ktoré zaviedol aktivačný orgán, alebo, ak vo vnútroštátnych právnych predpisoch nie je dostupné rovnaké opatrenie makroprudenciálnej politiky, aby po konzultácii s ESRB prijali opatrenie makroprudenciálnej politiky dostupné v ich jurisdikciách, ktorého účinok najviac zodpovedá aktivovanému opatreniu makroprudenciálnej politiky.

(7)	Generálna rada ESRB sa rozhodla odporučiť prahovú hodnotu pre jednotlivé inštitúcie a prah významnosti pre jednotlivé krajiny na účely uplatnenia zásady de minimis členskými štátmi uplatňujúcimi reciprocitu.

(8)	Odporúčanie ESRB/2015/2 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

ZMENY

Odporúčanie ESRB/2015/2 sa mení takto:

V oddiele 1 sa odporúčanie C bod 1 nahrádza takto:

„1.

Belgicko:

—

(a)	paušálneho navýšenia rizikovej váhy o päť percentuálnych bodov a

(b)	pomerného navýšenia rizikovej váhy, ktoré predstavuje 33 percent z expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh, ktoré sa uplatňujú na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami určenými na bývanie, ktoré sa nachádzajú v Belgicku;

Francúzsko:

—

Luxembursko:

—

a)	limit LTV vo výške 100 % pre kupujúcich, ktorí prvýkrát nadobúdajú svoje hlavné obydlie;

c)	limit LTV vo výške 80 % pre ostatné hypotekárne úvery (vrátane segmentu kúpy na účely prenájmu).

Švédsko:

—

Príloha sa nahrádza prílohou k tomuto odporúčaniu.

Vo Frankfurte nad Mohanom, 24. marca 2021.

Vedúci sekretariátu ESRB

v mene Generálnej rady ESRB

Francesco MAZZAFERRO

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 58, 24.2.2011, s. 4.

(3) Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2015/2 z 15. decembra 2015 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite (Ú. v. EÚ C 97, 12.3.2016, s. 9).

(4) Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2017/4 z 20. októbra 2017, ktorým sa mení odporúčanie ESRB/2015/2 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite (Ú. v. EÚ C 431, 15.12.2017, s. 1).

PRÍLOHA

„PRÍLOHA

Belgicko

a)	paušálneho navýšenia rizikovej váhy o päť percentuálnych bodov a

b)	pomerného navýšenia rizikovej váhy, ktoré predstavuje 33 percent z expozíciami váženej priemernej hodnoty rizikových váh, ktoré sa uplatňujú na portfólio retailových expozícií zabezpečených nehnuteľnosťami určenými na bývanie, ktoré sa nachádzajú v Belgicku.

I. Opis opatrenia

a)	Prvá zložka pozostáva z navýšenia rizikovej váhy o 5 percentuálnych bodov pre retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie nachádzajúce sa v Belgicku, ktorá sa získa po vypočítaní druhej časti navýšenia rizikovej váhy v súlade s písm. b).

II. Reciprocita

III. Prah významnosti

Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis príslušnými orgánmi uplatňujúcimi reciprocitu je spolu s týmto opatrením stanovený prah významnosti vo výške 2 miliardy EUR, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu.

Francúzsko

I. Opis opatrenia

Opatrenie sa uplatňuje na expozície voči nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku a na expozície voči skupinám prepojených nefinančných korporácií takto:

a.	expozícií voči nefinančným korporáciám so sídlom vo Francúzsku;

b.	expozícií voči subjektom vo Francúzsku alebo v zahraničí, ktoré nefinančné korporácie uvedené v bode i) priamo alebo nepriamo kontrolujú v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 39 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a

c.	expozícií voči subjektom vo Francúzsku alebo v zahraničí, ktoré sú ekonomicky závislé od nefinančných korporácií uvedených v bode i) v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 39 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(a)	Ukazovateľ finančnej páky je pomer medzi celkovým dlhom bez hotovosti a vlastným kapitálom a

(b)

II. Reciprocita

Príslušným orgánom sa odporúča, aby francúzske opatrenie recipročne uplatnili na G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie.

III. Prah významnosti

Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis príslušnými orgánmi uplatňujúcimi reciprocitu je spolu s týmto opatrením stanovený kombinovaný prah významnosti, ktorý sa skladá z:

a)	prahovej hodnoty vo výške 2 miliardy EUR pre celkové pôvodné expozície, ktoré majú G-SII a O-SII s povolením na vnútroštátnej úrovni na najvyššej úrovni bankovej prudenciálnej konsolidácie voči francúzskemu sektoru nefinančných korporácií;

i)	jednotlivú pôvodnú expozíciu voči nefinančnej korporácii so sídlom vo Francúzsku;

ii)	súčet pôvodných expozícií voči skupine prepojených nefinančných korporácií so sídlom na najvyššej úrovni konsolidácie vo Francúzsku, vypočítaný v súlade s odsekom 3 písm. a);

iii)

c)	Prahovej hodnoty vo výške 5 % prípustného kapitálu G-SII alebo O-SII na najvyššej úrovni konsolidácie pre expozície uvedené v písm. b) po zohľadnení účinku postupov zmierňovania kreditného rizika a výnimiek v súlade s článkami 399 až 403 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Prahové hodnoty uvedené v odsekoch b) a c) sa uplatnia bez ohľadu na to, či príslušný subjekt alebo nefinančná korporácia sú alebo nie sú vysoko zadlžené.

10.

11.

Luxembursko:

Právne záväzné limity, ktoré sa uplatňujú na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti (ďalej len „limity LTV“) pri nových hypotekárnych úveroch na nehnuteľnosti na bývanie nachádzajúce sa v Luxembursku, s rôznymi limitmi LTV, ktoré sa uplatňujú na rôzne kategórie dlžníkov:

a)	limit LTV vo výške 100 % pre kupujúcich, ktorí prvýkrát nadobúdajú svoje hlavné obydlie;

c)	limit LTV vo výške 80 % pre ostatné hypotekárne úvery (vrátane segmentu kúpy na účely prenájmu).

I. Opis opatrenia

a)	limit LTV vo výške 100 % pre kupujúcich, ktorí prvýkrát nadobúdajú svoje hlavné obydlie;

c)	limit LTV vo výške 80 % pre ostatné hypotekárne úvery (vrátane segmentu kúpy na účely prenájmu).

LTV je pomer medzi súčtom všetkých úverov alebo tranží úverov, ktoré dlžník zabezpečil nehnuteľnosťami určenými na bývanie v čase poskytnutia úveru, a hodnotou nehnuteľnosti v rovnakom čase.

Limity LTV sa uplatňujú nezávisle od druhu vlastníckeho práva (napr. úplné vlastníctvo, užívacie právo, holé vlastníctvo).

Toto opatrenie sa vzťahuje na každého súkromného dlžníka, ktorý si berie hypotekárny úver na kúpu nehnuteľností určených na bývanie v Luxembursku na nekomerčné účely. Toto opatrenie sa uplatňuje aj vtedy, ak dlžník používa na uskutočnenie tejto transakcie právnu štruktúru, akou je realitná investičná spoločnosť, ako aj v prípade spoločných žiadostí. „Nehnuteľnosti určené na bývanie“ zahŕňajú stavebné pozemky bez ohľadu na to, či sa stavebné práce vykonávajú bezprostredne po kúpe alebo o niekoľko rokov neskôr. Toto opatrenie sa uplatňuje aj vtedy, ak sa dlžníkovi poskytne úver na kúpu nehnuteľnosti s dlhodobou nájomnou zmluvou. Nehnuteľnosť môže byť určená na bývanie vlastníka alebo na kúpu na účely prenájmu.

II. Reciprocita

Členským štátom sa odporúča recipročne uplatniť opatrenia do troch mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

III. Prah významnosti

Švédsko

I. Opis opatrenia

Expozíciami váženou priemernou hodnotou je priemerná hodnota rizikových váh jednotlivých expozícií vypočítaná v súlade s článkom 154 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vážená príslušnou hodnotou expozícií.

II. Reciprocita

III. Prah významnosti

Na účely prípadného uplatnenia zásady de minimis príslušnými orgánmi uplatňujúcimi reciprocitu je spolu s týmto opatrením stanovený prah významnosti vo výške 5 miliárd SEK, ktorý sa vzťahuje na každú jednotlivú inštitúciu.

V súlade s oddielom 2 ods. 2 bodom 1 odporúčania ESRB/2015/2 môžu príslušné orgány dotknutého členského štátu oslobodiť jednotlivé úverové inštitúcie s prístupom IRB, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni a ktorých retailové expozície zabezpečené nehnuteľnosťami voči dlžníkom s pobytom alebo sídlom vo Švédsku nedosahujú prah významnosti vo výške 5 miliárd SEK. Pri uplatňovaní prahu významnosti by mali príslušné orgány monitorovať významnosť expozícií a odporúča sa, aby švédske opatrenie v prípade prekročenia prahu významnosti vo výške 5 miliárd SEK uplatňovali na predtým oslobodené jednotlivé úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

(2) CSSF Regulation N.20-08 du 3 décembre 2020 fixant des conditions pour l’octroi de crédits relatifs à des biens immobiliers à usage résidentiel situés sur le territoire du Luxembourg.

11.6.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 222/31

Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2021/C 222/09)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŠPECIFIKÁCIA VÝROBKU AKO ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY

„SALATĂ TRADIȚIONALĂ CU ICRE DE CRAP“

EÚ č.: TSG-RO-02457 – 16. 4. 2019

Členský štát alebo tretia krajina: Rumunsko

1. Názov (názvy) na zápis do registra

„Salată tradițională cu icre de crap“

2. Druh výrobku

Trieda 1.7. Čerstvé ryby, mäkkýše a kôrovce a výrobky z nich

3. Dôvody zápisu do registra

3.1. Ide o výrobok, ktorý:

☐	sa vyznačuje spôsobom výroby, spôsobom spracovania alebo zložením, ktoré sa tradične používajú v prípade daného výrobku alebo danej potraviny

☒

sa vyrába z tradične používaných surovín alebo prísad

Výrobok „Salată tradițională cu icre de crap“ sa vyrába zo solených ikier a mliečia kapra rybničného, solených ikier a mliečia sladkovodných rýb, slnečnicového oleja, sýtenej vody a z citrónovej šťavy. „Salată tradițională cu icre de crap“ sa vyrába v dvoch variantoch, a to s pridaním uvarenej cibule kuchynskej alebo bez nej.

Pri príprave „Salată tradițională cu icre de crap“ sa používajú ikry a mliečie kapra rybničného z voľne žijúceho alebo v rybníkoch chovaného kapra. Musia byť zrelé a úplne čerstvé. Nesmú obsahovať žiadny obal, šupiny ani krvné zrazeniny. Ikry a mliečie sa musia vyznačovať homogénnou konzistenciou a zrná ikier musia mať pružnú konzistenciu.

3.2. Ide o názov, ktorý:

☒	sa tradične používa na označenie špecifického výrobku

☐

vyjadruje tradičný alebo špecifický charakter výrobku

Názov „Salată tradițională cu icre de crap“ svedčí o nepretržitom používaní konkrétnych surovín a zložiek vo výrobku z generácie na generáciu. Slovo „tradičný“ v názve poukazuje na hlavnú vlastnosť výrobku, ktorú určujú použité suroviny.

Odkedy bol výrobok štandardizovaný v rámci rezortnej normy N.I.D. 927-70 N 23, „Salată cu icre de crap“, skupina žiadateľov nepretržite dodržiava daný spôsob výroby, pričom používa rovnaké suroviny a zložky.

4. Opis

4.1. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1, vrátane jeho hlavných fyzikálnych, chemických, mikrobiologických alebo organoleptických vlastností, z ktorých vyplýva špecifický charakter výrobku

Organoleptické vlastnosti

Výrobok „Salată tradițională cu icre de crap“ je charakterizovaný svojím vzhľadom, konzistenciou, farbou, vôňou a chuťou. Ide o homogénnu nátierku vyrobenú z ikier a mliečia a oleja s citeľne vysokým obsahom zŕn ikier a mliečia. Vyznačuje sa krémovou konzistenciou bez oddeľovania oleja. Farba výrobku je rovnomerná krémová biela, v ktorej možno rozoznať oranžové zrná ikier a mliečie kapra rybničného. Ak sa pridáva cibuľa kuchynská, musí sa najskôr uvariť. Použitie varenej cibule kuchynskej dodáva výrobku sladkastú chuť. Výrobok chutí a vonia hlavne ako ikry a mliečie z rýb.

Fyzikálno-chemické vlastnosti

1.	Obsah vody (vlhkosti)

max. 30 %

2.	Tukové látky (tuky)

min. 63 %

3.	Soľ (chlorid sodný)

max. 5 %

4.	Bielkoviny

min. 4 %

Kyslosť

max. 1 %

Minimálny percentuálny podiel použitých ikier a mliečia predstavuje 24,5 %, z toho najmenej 12,5 % musia tvoriť ikry a mliečie kapra rybničného a najmenej 12 % zmes ikier a mliečia sladkovodných rýb.

„Salată tradițională cu icre de crap“ sa od podobných výrobkov líši surovinami a percentuálnym podielom použitých ikier a mliečia (ikry a mliečie kapra rybničného a zmes ikier a mliečia sladkovodných rýb), ako aj absenciou konzervačných látok, farbív, okysľujúcich činidiel, aróm alebo stabilizátorov.

4.2. Opis spôsobu výroby výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1, ktorý musia výrobcovia dodržiavať, a v relevantných prípadoch aj povaha a vlastnosti použitých surovín alebo prísad a spôsob prípravy výrobku

a) Charakter a vlastnosti surovín alebo zložiek

Ikry a mliečie kapra rybničného majú vzhľad hustej hmoty zloženej z rovnomerných zŕn strednej veľkosti (veľkosť špendlíkovej hlavičky), ktoré sú v čerstvom stave sivozelenej farby. Po vyzretí získavajú oranžovú farbu, homogénnu konzistenciu strednej viskozity a príjemnú prirodzenú vôňu a chuť.

Zmes ikier a mliečia sladkovodných rýb je charakteristická malými celými ikrami z niekoľkých druhov čeľade kaprovité (karas, plotica, červenica, nevyvinuté ikry a mliečie kapra), čeľade ostriežovité (zubáč, ostriež) a čeľade Bramidae (pleskáč). Vyznačuje sa homogénnou konzistenciou a červenkastou farbou. Oba druhy ikier a mliečia sú solené iba jemne mletou nejodizovanou kamennou soľou bez obsahu protihrudkových činidiel.

Medzi použité zložky patrí slnečnicový olej, prírodná citrónová šťava, sýtená voda a vo variante výrobku aj uvarená cibuľa kuchynská. Vylúčené je použitie farbív, konzervačných látok, emulgátorov, stabilizátorov, homogenizačných prísad a prídavných látok v potravinách.

Slnečnicový olej je čistý bez suspendovaných častíc alebo usadenín a vyznačuje sa kvapalnou konzistenciou a žltou farbou. Vyznačuje sa osobitnou arómou, chuťou a vôňou slnečnicového oleja. Citrónová šťava je číra so špecifickou chuťou. Vyznačuje sa tekutou konzistenciou a žltkastou farbou, pričom nie sú prípustné žiadne nečistoty. Má kyslú chuť a citrónovú vôňu. Sýtená voda je číra, bezfarebná a bez zápachu, ako aj bez suspendovaných častíc či usadenín. V prípade výrobkov, ktoré obsahujú cibuľu kuchynskú, sa používa nadrobno nakrájaná cibuľa, ktorá sa vyznačuje pevnou konzistenciou a belavo-žltou farbou. Výrobky sa vyznačujú osobitnou arómou, chuťou a vôňou cibule kuchynskej.

Na prípravu 100 kg konečného výrobku sa používajú uvedené zložky v určenom množstve v súlade s internou rezortnou normou N.I.D. 927-70 N 23:

—	solené ikry a mliečie kapra rybničného – min. 12,5 kg

—	solená zmes ikier a mliečia zo sladkovodných rýb – min. 12 kg

—	slnečnicový olej – 68 – 69 kg, približne 74 – 75 l

—	sýtená voda – 5,8 – 6,8 l

—	citrónová šťava – 0,5 – 1,5 l

—	ak výrobok obsahuje cibuľu kuchynskú, je uvarená a nakrájaná – 0,5 kg

b) Spôsob prípravy výrobku

Fázami prípravy sú zber, oddeľovanie, zbieranie, solenie a zrenie ikier a mliečia, balenie solených ikier a mliečia, predbežná príprava, predchladenie a uskladnenie solených ikier a mliečia, príprava varenej žltej cibule kuchynskej, zavedenie solených ikier a mliečia do výrobného procesu, meranie a zmiešavanie zložiek, balenie výrobku a označovanie. Ikry a mliečie kapra rybničného aj zmesi ikier a mliečia sladkovodných rýb prechádzajú všetkými krokmi prípravy.

b.1) Zber ikier a mliečia

Ikry a mliečie kapra rybničného a sladkovodných rýb sa zbierajú s použitím tradičných metód, konkrétne odoberaním ikier a mliečia po narezaní a umelom vytrení rýb.

b.2) Oddeľovanie a zbieranie ikier a mliečia

Ikry a mliečie sa oddeľujú od vaječníkovej membrány, v ktorej sa nachádzajú, jemným tlakom ruky cez sito s okami veľkosti 3 mm, ktoré je vyrobené z plastu alebo nerezovej ocele a ktoré je zasadené v ráme vyrobenom z dreva alebo nerezovej ocele. Ikry a mliečie prechádzajú okami sieťoviny a zbierajú sa do nádob z plastu alebo nerezovej ocele, pričom lepkavý zvyšok zostáva v sieťovine. Tieto kroky sa vykonávajú ručne.

b.3) Solenie a zrenie ikier a mliečia

Do zozbieraných ikier a mliečia sa pridá jemne mletá nejodizovaná kamenná soľ a zmes sa opatrne mieša lopatkou dovtedy, kým nie je pri pohyboch s ňou cítiť, že výrobok je homogénny a soľ sa rozpustila. Na každý kilogram ikier a mliečia sa pridáva 80 g soli. Táto fáza prípravy sa vykonáva ručne. Ikry a mliečie sa zvyčajne solia počas obdobia troch dní. Ak sa proces solenia nedokončí počas týchto troch dní, ikry a mliečie sa premieša a ponechá sa stáť jeden deň navyše.

Aby solené ikry a mliečie získali farbu a tvar, nechávajú sa vyzrieť pri izbovej teplote (min. 14 °C, max. 18 °C). Výrobok sa považuje za plne vyzretý 10 dní po solení. Plnú zrelosť výrobku naznačuje jeho chuť, vôňa a farba. Musí mať chuť charakteristickú pre vyzreté ikry a mliečie, pričom chuť surových rýb je neprijateľná. Vôňa musí zodpovedať vyzretým ikrám a mliečiu bez cudzieho zápachu. Farba závisí od druhu: v prípade ikier a mliečia kapra rybničného ide o tmavú tehlovočervenú, zatiaľ čo zmes ikier a mliečia sladkovodných rýb sa vyznačuje svetlou tehlovočervenou farbou.

b.4) Balenie solených ikier a mliečia

Po skončení fázy zrenia sa solené ikry a mliečie balia do plastových nádob alebo vreciek rôznych veľkostí.

b.5) Predbežná príprava a predchladenie

Táto fáza sa skladá z dvoch krokov: tepelnej prípravy a predchladenia. Počas oboch fáz sa posilňuje membrána a zvýrazňuje sa farba zŕn ikier a mliečia. Tepelná príprava spočíva v zvýšení teploty na úroveň 40 °C na obdobie najviac 3 hodín. Po tejto fáze sa solené ikry a mliečie predchladia v ľadovej vode na ďalšie použitie.

b.6) Uskladnenie solených ikier a mliečia

Solené ikry a mliečie sa uskladňujú v sklenených nádobách alebo vákuovo uzatvorených vreckách s hmotnosťou 2 kg. Ikry a mliečie sa môžu uskladniť v chladiacich komorách počas obdobia šiestich mesiacov. Zmrazené sa môžu uskladniť počas obdobia jedného roka až do nasledujúceho obdobia zberu. Táto fáza prípravy sa vykonáva ručne.

b.7) Príprava varenej žltej cibule kuchynskej

Varená cibuľa kuchynská sa môže použiť ako zložka, ktorá sa pridáva k výrobku pri príprave „Salată tradițională cu icre de crap și ceapă“ (tradičný šalát z ikier kapra a cibule). Čistenie žltej cibule kuchynskej sa vykonáva ručne s použitím noža, pričom každá cibuľa sa rozkrojí na dve polovice. Čerstvé cibule sa v ďalšom kroku tepelne upravia varením, ktoré sa uskutoční ihneď po očistení alebo po vybratí dostatočného množstva z chladničky. Každý kilogram cibule kuchynskej sa musí variť spolu s 15 g nejodizovanej kamennej soli a dĺžka varenia nesmie presiahnuť 10 minút. Po varení sa voda vyleje a cibule sa nechajú vychladnúť a následne sa nakrájajú. Nakrájané uvarené cibule sa prenesú do miestnosti, v ktorej sa pripravuje šalát z ikier a mliečia.

b.8) Zavedenie do výrobného procesu

Solené ikry a mliečie sa z chladeného priestoru prenesú do miestnosti prípravy. Ak boli zmrazené, nechajú sa 48 hodín rozmraziť. Uvarené nakrájané cibule, slnečnicový olej, sýtená voda a prírodná citrónová šťava sa takisto prinesú do tejto miestnosti. Táto fáza prípravy sa vykonáva ručne.

b.9) Meranie a zmiešavanie zložiek

Meranie ikier a mliečia a zložiek v nádobe sa vykonáva ručne. Na zmiešavanie sa používa pevný šľahač, ktorý sa nechá určitý čas pracovať bez pridania oleja, aby sa vytvorila viskózna nátierka s belavými stopami spôsobenými pretrhnutím membrány zŕn ikier a mliečia. Zmiešavanie pokračuje postupným pridávaním oleja v malých množstvách, ako aj striedavým pridávaním sýtenej vody a niekoľkých lyžíc citrónovej šťavy, aby sa zabránilo oddeľovaniu oleja. Pokračuje sa v tom, až kým sa nespotrebuje všetok nameraný olej a sýtená voda. Výsledný výrobok sa ochutná, aby sa zistilo, či je potrebné pridať viac prírodnej citrónovej šťavy. Všetka pridávaná cibuľa kuchynská sa musí uvariť a nakrájať. Mechanickým je len krok zmiešavania, pričom všetky ostatné fázy sa musia vykonávať ručne.

b.10) Balenie výrobku

Výrobok sa balí do plastových alebo sklenených nádob rôznych veľkostí, ktoré sú uzatvorené viečkami. Tento krok sa vykonáva polo-automaticky, t. j. meranie šalátu a tepelné uzatváranie (tesniaci prvok) vykonáva stroj.

4.3. Opis kľúčových prvkov, z ktorých vyplýva tradičný charakter zloženia výrobku, ktoré sa tradične používa v prípade daného výrobku; a ktorý sa vyrába z tradične používaných surovín alebo zložiek

Na výrobu „Salată tradițională cu icre de crap“ sa používajú tieto tradičné zložky: ikry a mliečie kapra rybničného, zmes ikier a mliečia sladkovodných rýb, slnečnicový olej, sýtená voda, citrónová šťava a soľ. Zmes solených a vyzretých ikier a mliečia zo sladkovodných rýb sa v súlade s tradičným postupom používa ako zahusťovadlo. Sýtená voda sa používa, aby výrobok „Salată tradițională cu icre de crap“ nemal viskóznu konzistenciu.

Hlavnou surovinou sú solené ikry a mliečie kapra rybničného, podľa ktorej je výrobok aj nazvaný „Salată tradițională cu icre de crap“. Podľa rešerše dokumentov prvá zmienka o solených ikrách a mliečí kapra rybničného sa uvádza v publikácii s názvom Pescăria și pescuitul în România (Rybárstvo a rybolov v Rumunsku) z roku 1916, ktorej autorom je Grigore Antipa, na strane 706 v oddiele „c) Ikry a mliečie zo šťuky, z kapra a rôznych rybničných rýb“: „ikry a mliečie kapra a šťuky sa opatrne odoberú po tom, ako sa ryby narežú na solenie, a odložia sa do nádoby, aby sa mohol odstrániť obal. Obal sa odstráni s použitím jednoduchého nástroja, ktorý sa v regióne Delta nazýva ‚priboi‘ alebo ‚praboi‘ (v oblasti Turtucaia sa nazýva ‚valček‘ na šľahanie ikier a mliečia kapra rybničného). Pozostáva z 80 až 90 cm dlhej palice zakončenej dvomi krížikmi (obr. 377), ktorá sa používa na dôkladné vyšľahanie ikier a mliečia – rovnakým spôsobom, akým sa šľahá smotana pri výrobe masla, a obal sa zachytáva v krížoch, takže v nádobe ostávajú iba zrná ikier a mliečia. Následne sa ikry a mliečie solia, umiestnia do špeciálnych nádob a uvedú na trh.“ (Antipa, 1916)

Druhou najdôležitejšou surovinou výrobku je „zmes ikier a mliečia sladkovodných rýb“, ktorá sa takisto spomína v publikácii Pescăria și pescuitul în România (1916), ktorej autorom je Grigore Antipa, na strane 706 v oddiele „c) Ikry a mliečie zo šťuky, z kapra a rôznych rybničných rýb“ pod názvom „Tarama“: „Ikry a mliečie iných druhov čeľade kaprovité – okrem ikier a mliečia mreny, ktoré sú často zdraviu škodlivé – sa zmiešavajú a po vyšľahaní s použitím nástroja ‚priboi‘ sa solia, vkladajú do nádoby a predávajú ako ikry a mliečie nižšej kvality pod obchodným názvom ‚Tarama‘“. (Antipa, 1916) Od roku 2010 túto zložku vyrábajú a používajú výrobcovia združenia pod jej súčasným názvom „zmes ikier a mliečia sladkovodných rýb“ s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek zámene tejto zmesi ikier a mliečia sladkovodných rýb s gréckou zmesou ikier a mliečia morských rýb s rovnakým názvom. Úlohou zmesi ikier a mliečia sladkovodných rýb je dodávať výrobku konzistenciu a zintenzívniť chuť solených ikier a mliečia kapra rybničného, keďže pozostáva prevažne z vyzretých ikier a mliečia druhov čeľade kaprovité.

Ďalšie štyri prvky používané na výrobu tradičného výrobku sú prísady uvedené v nasledujúcich písomných dôkazoch, v ktorých je opis receptu na prípravu výrobku „Salată tradițională cu icre de crap“ a spôsobu jeho prípravy. V roku 1937 sa výrobok „Salată tradițională cu icre de crap“ považoval za predjedlo (Thevenin, 1937) a výrobok reprezentujúci rumunskú kuchyňu, ktorý bol zahrnutý v knihe na podporu cestovného ruchu s názvom Les bon plats roumains autora Léona Thévenina, ako aj v neskoršom anglickom vydaní s názvom Savoury Romanian Dishes and Choice Wines (Lahodné rumunské jedlá a výberové vína) (1939).

Výrobok „Salată tradițională cu icre de crap“ sa vo francúzskom vydaní uvedenej knihy opisuje takto: „KAVIÁR Z KAPRA RYBNIČNÉHO. Kaviár z kapra rybničného má menšie zrná. […] Posype sa soľou a nechá sa odležať 24 hodín, a potom sa jemne trie v nádobe s teplou vodou, do ktorej sa postupne pridáva olej a citrónová šťava, podobne ako pri príprave majonézy. Postupne získava krevetovo-červenú farbu. Podáva sa podľa chuti s kúskami nakrájanej cibule.“ (Thevenin, 1937)

Receptár autorky Lucretie Opreanovej s názvom Minuturi alimentare și alte rețete culinare (Predjedlá a iné recepty), v ktorom sa opisuje príprava šalátu z ikier a mliečia kapra rybničného (strana 137), bol vydaný v roku 1970. Na prípravu výrobku sa podľa autorky používali ikry a mliečie kapra rybničného, rastlinný olej, soľ, prírodná citrónová šťava a cibuľa kuchynská, pričom cibuľa predstavovala podľa preferencií voliteľnú prísadu: „Salata cu icre de crap sau stiuca‘ (šalát z ikier a mliečia kapra alebo šťuky) (15 – 20 minút). 100 g ikier a mliečia kapra rybničného alebo šťuky, 200 g rastlinného oleja, soľ, citrónová šťava, lyžica nadrobno nakrájanej cibule.“ (Oprean, 1970)

Ministerstvo potravinárskeho priemyslu v roku 1970 štandardizovalo výrobok s názvom „Salată tradițională cu icre de crap“ prijatím internej rezortnej normy N.I.D. 927-70 N.23, ktorou sa upravujú suroviny a zložky, ktoré sa musia použiť na výrobu kaviáru: „Táto interná norma sa vzťahuje na výrobok (kaviár) s názvom ‚Salată de icre‘ vyrábaný zo solených ikier a mliečia, tarama […], ktoré sa zmiešavajú s jedlým slnečnicovým olejom. Výrobok ‚Salată de icre‘ sa vyrába zo solených ikier a mliečia, rafinovaného jedlého oleja, kyseliny citrónovej a jedlej želatíny.“

Receptár s názvom Rețetar-tip pentru preparate culinare (Štandardný receptár prípravy jedál) bol vydaný v roku 1982. Bol určený pre organizácie verejného stravovania a obsahoval 1 245 receptov vrátane receptov na prípravu tradičného výrobku s názvom „Salată cu icre de crap“ (šalát z ikier a mliečia kapra rybničného). Dokument prijalo a redigovalo ministerstvo vnútorného obchodu (Riaditeľstvo verejného stratovania) a museli ho používať všetky zariadenia verejného stravovania. Na prípravu receptu č. 99, šalátu z ikier a mliečia kapra rybničného, sa museli použiť tieto zložky: „[…] ikry a mliečie, rafinovaný slnečnicový olej, sódová voda, citrón alebo citrónová soľ.“ Recepty v tomto receptári pochádzajú z gastronomického dedičstva Rumunska, pričom v predslove tejto publikácie sa uvádza, že „[…] táto kniha je inšpirovaná tradičnou kuchyňou našej krajiny a využíva metódy modernej kulinárskej technológie.“ (Ministerul Comertului Interior, 1982)

V knihe z roku 1988 s názvom Semipreparatele în bucătăria modernă (Predvarené jedlá v modernej kuchyni), ktorú napísali Stere a Ecaterina Stavrosituovci, sa šalát z ikier a mliečia kapra pripravuje z ikier a mliečia kapra rybničného, zo sódovej vody, z citrónu a zo soli. (Stavrositu & Stavrositu, 1988)

Všetky tieto písomné zmienky, ktoré sa vzťahujú na niekoľko desaťročí, potvrdzujú tradičnú povahu surovín používaných pri príprave výrobku „Salată tradițională cu icre de crap“.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 222

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 11. júna 2021

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	ODPORÚČANIA
	Európsky výbor pre systémové riziká
2021/C 222/01	Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 30. apríla 2021, ktorým sa mení odporúčanie ESRB/2015/2 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite (ECB/2021/3)	1
2021/C 222/02	Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká, z 24. marca 2021, ktorým sa mení odporúčanie ESRB/2015/2 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite (ECB/2021/2)	13

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2021/C 222/03	Oznámenie určené určitým osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2014/145/SZBP a v nariadení Rady (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny	22
	Európska komisia
2021/C 222/04	Výmenný kurz eura — 10. júna 2021	23

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SPOLOČNEJ OBCHODNEJ POLITIKY
	Európska komisia
2021/C 222/05	Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antisubvenčných opatrení	24
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2021/C 222/06	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10289 — PSP/Aviva/10 Station Road) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	25
2021/C 222/07	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10312 — Astorg Asset Management/Solina) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	27
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2021/C 222/08	Uverejnenie špecifikácie výrobku zmenenej na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012	28
2021/C 222/09	Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	31

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2174
JPY	Japonský jen	133,35
DKK	Dánska koruna	7,4364
GBP	Britská libra	0,86293
SEK	Švédska koruna	10,0715
CHF	Švajčiarsky frank	1,0909
ISK	Islandská koruna	146,80
NOK	Nórska koruna	10,1118
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,391
HUF	Maďarský forint	346,14
PLN	Poľský zlotý	4,4818
RON	Rumunský lei	4,9223
TRY	Turecká líra	10,3284
AUD	Austrálsky dolár	1,5731
CAD	Kanadský dolár	1,4739
HKD	Hongkongský dolár	9,4467
NZD	Novozélandský dolár	1,6932
SGD	Singapurský dolár	1,6129
KRW	Juhokórejský won	1 358,76
ZAR	Juhoafrický rand	16,6091
CNY	Čínsky juan	7,7828
HRK	Chorvátska kuna	7,4985
IDR	Indonézska rupia	17 375,34
MYR	Malajzijský ringgit	5,0163
PHP	Filipínske peso	58,129
RUB	Ruský rubeľ	87,8666
THB	Thajský baht	37,947
BRL	Brazílsky real	6,1432
MXN	Mexické peso	23,9905
INR	Indická rupia	88,9732