—

sprievodný list,

—

modul 1 vrátane vyplneného formulára žiadosti EÚ (uverejneného v Oznámení pre žiadateľov) spolu s prehľadom zmien vykonaných vo všetkých moduloch s cieľom prispôsobiť nahradenie alebo pridanie sérotypu, kmeňa, antigénu alebo sekvencie kódovania alebo ich kombinácie a revidovaných informácií o výrobku predložených vo vhodnom formáte,

—

aktualizáciu súhrnov kvalitatívnych údajov, neklinických prehľadov a klinických prehľadov, alebo dodatok k nim, podľa príslušnej situácie,

—

podkladové údaje týkajúce sa navrhovanej zmeny. V prípade modulu 3 by mal držiteľ povolenia na uvedenie na trh vopred prediskutovať jeho štruktúru s príslušným orgánom.

(1)

Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (2) (ďalej len „Ženevský akt“) je medzinárodná dohoda, na základe ktorej zmluvné strany implementujú systém vzájomnej ochrany označení pôvodu a zemepisných označení.

(2)

V nadväznosti na rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1754 (3) o pristúpení Únie k Ženevskému aktu Únia uložila listinu o pristúpení k Ženevskému aktu 26. novembra 2019. Pristúpenie Únie k Ženevskému aktu nadobudlo účinnosť 26. februára 2020. Keďže Únia bola piatou zmluvnou stranou pristupujúcou k Ženevskému aktu, Ženevský akt nadobudol platnosť v ten istý deň, v súlade s jeho článkom 29 ods. 2

(3)

V súlade s článkom 5 ods. 1 a 2 Ženevského aktu môžu príslušné orgány každej zmluvnej strany Ženevského aktu podávať žiadosti o medzinárodný zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorý ho zapíše do medzinárodného registra. V súlade s článkom 9 Ženevského aktu môžu ostatné zmluvné strany po skončení osobitného postupu preverovania a na základe jeho výsledkov rozhodnúť, či budú toto označenie pôvodu alebo zemepisné označenie na svojom území chrániť.

(4)

V súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1753 sa na účely uvedeného nariadenia a aktov prijatých podľa neho výraz „zemepisné označenia“ vzťahuje na zemepisné označenia v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 (4).

(5)

V súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1753 je Komisia ako príslušný orgán Únie splnomocnená po pristúpení Únie k Ženevskému aktu a potom pravidelne podávať Medzinárodnému úradu žiadosti o medzinárodný zápis označení pôvodu a zemepisných označení Únie.

(6)

V období od septembra do decembra 2020 členské štáty zaslali Komisii, v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1753, 12 žiadostí o zápis zemepisných označení, ktoré pochádzajú z ich územia a sú chránené v súlade s nariadením (EÚ) 2019/787, do medzinárodného registra.

(7)

V súvislosti s názvami, ktoré sú chránené v súlade s nariadením (EÚ) 2019/787 ako zemepisné označenia, by sa mali podať žiadosti o ich zápis do medzinárodného registra ako zemepisných označení.

(8)

Preto by sa mal vypracovať zoznam zemepisných označení vychádzajúci z uvedených žiadostí členských štátov adresovaných Komisii o podanie žiadostí o medzinárodný zápis zemepisných označení, ktoré majú pôvod na ich území a sú chránené v Únii v súlade s nariadením (EÚ) 2019/787.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre liehoviny,

(1)

Nariadením (ES) č. 1005/2008 (ďalej len „nariadenie o NNN rybolove“) sa stanovuje systém Únie na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(2)

V kapitole VI nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje postup týkajúci sa identifikácie nespolupracujúcich tretích krajín, pokiaľ ide o boj proti NNN rybolovu, kroky voči takýmto krajinám, vytvorenie zoznamu takýchto krajín, vyradenie z daného zoznamu, propagácia daného zoznamu a akékoľvek núdzové opatrenia.

(3)

Podľa článku 31 nariadenia o NNN rybolove má Komisia identifikovať tretie krajiny, ktoré považuje za krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu. Tretiu krajinu možno označiť za nespolupracujúcu tretiu krajinu, ak neplní povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z medzinárodného práva ako pre vlajkový, prístavný, pobrežný alebo trhový štát, na účely prijatia opatrení na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(4)

Pred identifikáciou tretích krajín ako nespolupracujúcich tretích krajín v súlade s článkom 31 nariadenia o NNN rybolove má Komisia v súlade s článkom 32 uvedeného nariadenia najprv tretím krajinám zaslať oznámenie o možnosti ich identifikácie ako nespolupracujúcich krajín. Takéto oznámenie má predbežnú povahu.

(5)

Oznámenie pre tretie krajiny o možnosti ich identifikácie ako nespolupracujúcich krajín takisto vychádza z kritérií uvedených v článku 31 nariadenia o NNN rybolove. Komisia má zohľadniť voči tretím krajinám, ktorým zasiela oznámenie, všetky kroky uvedené v článku 32 nariadenia o NNN rybolove. Komisia má v oznámení uviesť predovšetkým informácie týkajúce sa základných skutočností a dôvodov na danú identifikáciu, ako aj poskytnúť dotknutým tretím krajinám možnosť reagovať a predložiť dôkazy vyvracajúce identifikáciu alebo prípadne akčný plán na zlepšenie situácie a opatrenia prijaté na nápravu situácie. Komisia má poskytnúť dotknutým tretím krajinám dostatočný čas na odpoveď na oznámenie a dostatočný čas na nápravu situácie.

(6)

Identifikácia tretích krajín ako nespolupracujúcich podľa článku 31 nariadenia o NNN rybolove sa má zakladať na preskúmaní všetkých informácií podľa článku 31 ods. 2 uvedeného nariadenia. Má vychádzať z preskúmania všetkých informácií získaných podľa nariadenia o NNN rybolove alebo podľa potreby všetkých ďalších relevantných informácií, ako sú údaje o úlovkoch, obchodné informácie získané z vnútroštátnych štatistík alebo z iných spoľahlivých zdrojov, registre a databázy plavidiel, dokumenty o úlovkoch alebo programy štatistických dokumentov a zoznamy plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO), ako aj všetky ostatné informácie získané v prístavoch a v loviskách.

(7)

V súlade s článkom 33 nariadenia o NNN rybolove má Rada rozhodnúť o zozname nespolupracujúcich tretích krajín. Na dané identifikované krajiny sa vzťahujú opatrenia, ktoré sú okrem iného uvedené v článku 38 nariadenia o NNN rybolove.

Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove je prijatie osvedčení o úlovku potvrdených tretím vlajkovým štátom podmienené tým, že Komisia dostala od príslušného vlajkového štátu oznámenie potvrdzujúce, že má zavedené dojednania na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie zákonov, iných právnych predpisov a ochranných a riadiacich opatrení, ktoré musia jeho rybárske plavidlá dodržiavať.

(8)

Podľa článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove má Komisia vo vhodných prípadoch administratívne spolupracovať s tretími krajinami v oblastiach týkajúcich sa vykonávania ustanovení uvedeného nariadenia týkajúcich sa osvedčovania úlovku.

(9)

Ghanská republika (ďalej len „Ghana“) predložila svoje oznámenie ako vlajkový štát podľa článku 20 nariadenia o NNN rybolove a Komisia ho prijala 1. januára 2010.

(10)

V rámci administratívnej spolupráce podľa článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove Komisia od 28. mája 2013 do 23. septembra 2013 spolupracovala s orgánmi Ghany na účely overenia informácií o dojednaniach Ghany na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie zákonov, iných právnych predpisov a ochranných a riadiacich opatrení, ktoré musia jej rybárske plavidlá dodržiavať, ako aj opatrení, ktoré Ghana prijala s cieľom plniť si povinnosti v boji proti NNN rybolovu.

(11)

Na základe článku 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove Komisia zanalyzovala povinnosti Ghany ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tohto preskúmania Komisia zohľadnila kritériá uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(12)

Po preskúmaní všetkých zistených skutkových údajov a všetkých získaných vyhlásení krajiny Komisia dospela na základe článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove k záveru, že Ghana si neplní povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, iné právne predpisy a ochranné a riadiace opatrenia.

(13)

Ghane bolo teda rozhodnutím Komisie 2013/C 346/03 (2) zaslané oznámenie o možnosti jej identifikácie ako nespolupracujúcej tretej krajiny v boji proti NNN rybolovu.

(14)

Ghana bola vyzvaná na spoluprácu s Komisiou na základe navrhovaného akčného plánu na nápravu zistených nedostatkov.

(15)

Na základe rozhodnutia 2013/C 346/03 prebehol bilaterálny dialóg, v rámci ktorého Ghana predložila ústne a písomné pripomienky, ktoré Komisia zohľadnila. Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné.

(16)

Ghana zaviedla potrebné opatrenia na ukončenie predmetných NNN rybolovných činností a na predchádzanie týmto činnostiam v budúcnosti, čím napravila každé konanie alebo opomenutie, ktoré bolo dôvodom na oznámenie možnosti jej identifikácie ako nespolupracujúcej krajiny v boji proti NNN rybolovu.

(17)

Na základe toho Komisia oznamom z 1. októbra 2015 rozhodla o ukončení krokov voči Ghane podľa ustanovení článku 32 nariadenia o NNN rybolove, pokiaľ ide o plnenie jej povinností, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, a jej opatrení na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie (3).

(18)

Komisia však zdôraznila, že ukončenie krokov nezabraňuje Komisii ani Rade prijať v budúcnosti akýkoľvek ďalší krok v prípade, ak by skutkové údaje preukázali, že si Ghana neplní povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z medzinárodného práva ako pre vlajkový, prístavný, pobrežný alebo trhový štát, podľa ktorých musí prijať opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(19)

Ghana a Komisia sa 2. marca 2016 dohodli na zriadení pracovnej skupiny pre spoluprácu v boji proti NNN rybolovu. V uvedený deň sa dohodli aj na mandáte takejto pracovnej skupiny. V období 2016 – 2019 sa uskutočnili štyri zasadnutia tejto pracovnej skupiny. V rokoch 2019 až 2020 sa medzi zasadnutiami uskutočnili dve videokonferencie.

(20)

Zasadnutia sa týkali otázok vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré Ghana prijala na boj proti NNN rybolovu, vrátane vykonávania rámca pre riadenie rybárstva, opatrení monitorovania, kontroly a dohľadu, kontroly a vynucovania zákonov, iných právnych predpisov a ochranných a riadiacich opatrení, ktoré musia ghanské rybárske plavidlá dodržiavať. Zasadnutia sa týkali aj revízie právneho rámca.

(21)

V nadväznosti na tieto zasadnutia prebehla písomná komunikácia, pri ktorej Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné v súvislosti s opatreniami, ktoré Ghana prijala s cieľom plniť si svoje povinnosti v boji proti NNN rybolovu. Delegácia Európskej únie v Ghane okrem toho uskutočnila v období 2019 – 2020 tri misie v teréne.

(22)

Ghana je zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 (ďalej len „dohovor UNCLOS“), Dohody o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (ďalej len „dohoda UNFSA“) (4) a Dohody o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie (ďalej len „dohoda PSMA“) (5). Ghana sa stala zmluvnou stranou Dohody o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori (dohoda o dodržiavaní opatrení) z 12. mája 2003 (6). Ghana prijala v máji 2014 národný akčný plán na predchádzanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie na základe medzinárodného akčného plánu na predchádzanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie (IPOA-IUU) (7).

(23)

Ghana je zmluvnou stranou Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT), Výboru pre rybolov v stredozápadnom Guinejskom zálive (FCWC) a Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF), ktoré sú subregionálnymi poradnými orgánmi pre rybolov.

(24)

Na vyhodnotenie toho, ako si Ghana plní medzinárodné záväzky ako vlajkový, prístavný, pobrežný alebo trhový štát, ktoré sú stanovené v medzinárodných dohodách uvedených v odôvodnení 22, si Komisia vyžiadala, zhromaždila a zanalyzovala všetky potrebné informácie vyžadované na tento účel.

(25)

Na základe článku 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove Komisia zanalyzovala povinnosti Ghany ako vlajkového, prístavného, pobrežného a trhového štátu. Na účely tohto preskúmania Komisia zohľadnila kritériá uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(26)

V súlade s článkom 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o NNN rybolove Komisia zanalyzovala opatrenia, ktoré Ghana prijala v súvislosti s akoukoľvek opakovanou NNN rybolovnou činnosťou, ktorú vykonávajú alebo podporujú rybárske plavidlá plaviace sa pod jej vlajkou alebo jej štátni príslušníci alebo rybárske plavidlá pôsobiace v jej morských vodách alebo využívajúce jej prístavy.

(27)

Na základe verejne dostupných informácií a údajov, ktoré poskytli príslušné orgány Ghany, sú prekládky na mori v ghanských vodách zakázané nariadeniami o rybolove z roku 2010 (L.I 1968). Komisia však zistila, že prekládky na mori medzi priemyselnými plavidlami s vlečnými sieťami a kanoe sú vo vodách patriacich do jurisdikcie Ghany bežnou praxou. Nariadením 33 ods. 2 nariadení o rybolove LI 1968 sa zakazuje prekládka rýb z priemyselného plavidla na polopriemyselné plavidlo alebo kanoe, alebo naopak. Okrem toho sa nariadením 33 ods. 4 nariadení o rybolove LI 1968 stanovuje, že rybárske plavidlá s hrubou registrovanou priestornosťou 50 ton a viac alebo s licenciou ako priemyselné plavidlá majú vykladať svoje úlovky v schválených prístavoch v krajine. Nariadenie 33 nariadení o rybolove LI 1968 bolo prijaté na základe oddielu 139 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625). Oddiel 139 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona umožňuje ministrovi vydávať nariadenia o prekládke. Orgány Ghany okrem toho potvrdili nezákonnú povahu týchto operácií prekládok v rozpočtovom vyhlásení na rok 2020, keď uviedli, že všetkým domácim a medzinárodným flotilám, ktoré sa zúčastňujú na postupe nazývanom saiko (8), sa má zakázať rybolov v ghanských vodách (9).

(28)

Podľa verejne dostupných informácií, ako aj informácií poskytnutých príslušnými orgánmi Ghany, sa mnohé priemyselné plavidlá s vlečnými sieťami pôsobiace vo vodách Ghany zameriavajú na veľké množstvá mladých jedincov pelagických druhov, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť, ako je Sardinella, čo je v rozpore s oddielom 89 ods. 1 písm. c) zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625). V oddiele 89 ods. 1 písm. c) sa stanovuje, že osoba by počas rybolovu nemala vedome loviť juvenilné ryby. Okrem toho sa v nariadení 14 nariadení o rybolove LI 1968 uvádza, že osoba nemá loviť ani vykladať v žiadnom mieste vykládky v krajine ryby, ktorých veľkosť je menšia ako predpísaná dĺžka stanovená v tabuľke 1 prílohy k nariadeniam o rybolove LI 1968. V tabuľke 1 prílohy sa stanovujú minimálne veľkosti pri vykladaní komerčne významných druhov rýb. V nariadení 31 sa okrem toho uvádza, že osoba, ktorá uloví akékoľvek juvenilné ryby ako vedľajšie úlovky alebo náhodné úlovky, ich má okamžite vypustiť do ich prirodzeného biotopu alebo prostredia spôsobom, ktorý im nespôsobí ujmu (10).

(29)

Na rozdiel od nariadení o rybolove uvedených v odôvodnení 27 sú tieto úlovky buď odhodené do mora, alebo zmrazené do blokov a prekladané na špeciálne upravené kanoe, ktoré sa potom vykladajú a predávajú naspäť miestnym spoločenstvám na účely zisku.

(30)

Od všetkých priemyselných plavidiel s vlečnými sieťami sa od 1. marca 2018 podľa oddielu 100 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) a nariadenia 35 nariadení o rybolove LI 1968 vyžaduje, aby mali na palube pozorovateľa, ale toto opatrenie sa na odstránenie nezákonných prekládok nepreukázalo ako dostatočné. Tieto NNN rybolovné činnosti sú vhodne zdokumentované misiami v teréne uvedenými v odôvodnení 21, štúdiou Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) (11) a informáciami z otvorených zdrojov. O tejto otázke sa diskutovalo aj s príslušnými orgánmi Ghany na zasadnutiach pracovnej skupiny uvedenej v odôvodnení 19.

(31)

Neschopnosť Ghany účinne bojovať proti NNN rybolovu, najmä proti nezákonným prekládkam, nie je v súlade s jej povinnosťami pobrežného štátu podľa dohovoru UNCLOS, najmä pokiaľ ide o udržateľnú ochranu a riadenie živých zdrojov, ako sa stanovuje v článku 61 ods. 2 a 3, ako aj povinnosťami, ktoré Ghana podpísala na základe pristúpenia k dohode UNFSA v roku 2017.

(32)

Okrem toho sa zdá, že Ghana nezohľadnila odporúčania uvedené v odseku 24 medzinárodného akčného plánu IPOA-IUU, v ktorom sa vlajkovým štátom odporúča zabezpečiť úplné a účinné monitorovanie a kontrolu rybolovu a dohľad nad ním, cez miesto vykládky a až po konečné miesto určenia, a to aj uplatňovaním systému monitorovania plavidiel (VMS) v súlade s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a medzinárodnými normami. Delegácia EÚ navštívila 21. októbra 2020 regionálne monitorovacie, kontrolné a dozorné centrum FCWC (RMCSC) v jeho priestoroch v Teme. Ghanské stredisko monitorovania rybolovu (FMC), ktoré sa nachádza v rovnakých priestoroch, bolo neaktívne. To by mohlo naznačovať, že Ghana nie je schopná vykonávať adekvátnu kontrolu nad svojimi plavidlami. V apríli 2017 sa v rámci misie Svetovej banky poukázalo aj na celkovú neochotu orgánov Ghany využívať veľké množstvo informácií získaných prostredníctvom systému VMS (12). Okrem toho je národný plán pre inšpekcie v oblasti rybárstva zastaraný, pretože sa vzťahuje len na roky 2015 a 2016. To naznačuje, že Ghana nesplnila podmienky článku 94 dohovoru UNCLOS, v ktorom sa stanovuje, že je povinnosťou vlajkového štátu vykonávať kontrolu nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou.

(33)

Vzhľadom na uvedené informácie Komisia dospela k záveru, že Ghana si neplní povinnosti vlajkového štátu na účely zabránenia svojej flotile, aby vykonávala NNN rybolovné činnosti. To predstavuje porušenie článku 94 ods. 1 a 2 dohovoru UNCLOS, podľa ktorého má každý štát účinne zabezpečiť svoj výkon právomoci a kontroly nad loďami plaviacimi sa pod jeho vlajkou.

(34)

Okrem toho musí v súlade s článkom 91 dohovoru UNCLOS existovať skutočné prepojenie medzi vlajkovým štátom a plavidlom. Podľa oddielu 47 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) by miestne priemyselné alebo polopriemyselné plavidlo malo byť vo vlastníctve alebo pod kontrolou občana Ghany alebo vlády, alebo by malo byť vo vlastníctve alebo pod kontrolou spoločnosti alebo partnerstva, registrovaných podľa zákona v Ghane, ktorých hlavné miesto podnikania je Ghana a ktorých podiel je v skutočnom vlastníctve ghanskej vlády, občana, verejného subjektu založeného zákonom v Ghane alebo kombinácie ktorejkoľvek z uvedených možností (13). V oddiele 47 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) sa takisto uvádza, že plavidlo má byť zaregistrované v Ghane. Podľa verejne dostupných informácií a výmeny informácií s ghanskými orgánmi sa však v prípade odvetvia priemyselného rybolovu vlečnými sieťami zdá, že je možné, že požadované skutočné prepojenie neexistuje a že príslušné vnútroštátne právne predpisy sa nedodržiavajú.

(35)

Podľa článku 31 ods. 4 písm. b) nariadenia o NNN rybolove Komisia preskúmala opatrenia, ktoré Ghana prijala v súvislosti s prístupom produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na jej trh a s následnými obchodnými tokmi.

(36)

Vzhľadom na informácie uvedené v odôvodneniach 27 až 32 sa Komisia domnieva, že Ghana nemôže zabezpečiť, že produkty rybolovu vstupujúce na jej trh nepochádzajú z NNN rybolovu. Napríklad počas návštev na mieste v októbri 2020 uvedených v odôvodnení 21 bolo podané svedectvo o vyložení veľkého kanoe bez akéhokoľvek rybárskeho výstroja alebo siete v prístave Elmina. Pláty mrazených rýb s veľkosťou približne 60 x 40 cm boli vyložené zo skladovacích priestorov v trupe lode a obchodníci s rybami s nimi obchodovali priamo pred kanoe. Kanoe nemali generátor ani chladničku na vytvorenie uvedených plátov, ale boli jednoducho pokryté prikrývkami. Okrem toho analýza dvoch plátov mrazených rýb kúpených na mieste vykládky rýb v Elmine pri daných príležitostiach ukázala, že 60 % zo 705 obsiahnutých jednotlivých rýb tvorili jedince druhov obchodného významu, ako sú malé pelagické druhy, a to vrátane značne prelovených druhov Sardinella aurita a iných pobrežných pelagických druhov. Všetky tieto jedince mali menšiu veľkosť, než je minimálna povolená veľkosť pri vykládke, stanovená v nariadení 14 nariadení o rybolove LI 1968 a v tabuľke 1 prílohy k týmto nariadeniam. Množstvá juvenilných malých pelagických druhov v úlovkoch svedčili o používaní veľkostí ôk siete/rybárskych výstrojov, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zakázané. Tieto zistenia sú podobné ako tie v prípade iných informácií z otvorených zdrojov a štúdie FAO, uvedených v odôvodnení 30, ako aj informácií poskytnutými orgánmi Ghany.

(37)

Ghana je okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 9, oprávnená potvrdzovať osvedčenia o úlovku sprevádzajúce produkty rybolovu ulovené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Ghany na trh Únie. Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) vykonala analýzu vzorky osvedčení o úlovku a vyhlásení o spracovaní, ktoré Ghana potvrdila v roku 2019. Agentúra EFCA dospela k záveru, že potvrdzovanie osvedčení o úlovku príslušnými ghanskými orgánmi vyvolalo vážne pochybnosti v súvislosti so zavedenými vnútornými postupmi z dôvodu chýbajúcej alebo nekonzistentnej povahy informácií potvrdených v osvedčeniach o úlovku.

(38)

Agentúra EFCA zistila v analyzovaných osvedčeniach o úlovku početné nedostatky, ako napríklad prípady, keď boli ako dátumy úlovkov nahlásené dátumy, ku ktorým došlo po dátume uplynutia platnosti licencie na rybolov; chýbajúce odkazy na vnútroštátne ochranné a riadiace opatrenia v osvedčení o vykládke, hoci rybárske plavidlá pôsobili v jednej alebo viacerých výhradných hospodárskych zónach (VHZ); prípady, keď sa v sprievodnej prílohe „príloha k produktom rybolovu spracovaným na domácom trhu“ uvádzala krajina konečného určenia, ktorá je iná než krajina, do ktorej bola zásielka odoslaná; nezrovnalosti pri vypĺňaní vzorov osvedčenia o úlovku; nekonzistentné a protichodné údaje v osvedčeniach o vykládke plavidiel v súvislosti s činnosťami rybárskych plavidiel vrátane údajov o predpokladaných rybolovných činnostiach vo výhradných hospodárskych zónach tretích krajín bez odkazu na licenciu na rybolov vydanú tretími krajinami. Tieto zistenia viedli k záveru, že overovaniami pred potvrdzovaním osvedčení o úlovku sa nemôže zabezpečiť, že vyvážané produkty rybolovu nepochádzajú z NNN rybolovu.

(39)

Komisia dospela k záveru, že informácie týkajúce sa pôvodu a vysledovateľnosti produktov rybolovu, ktoré ulovili plavidlá plaviace sa pod vlajkou Ghany, nie sú presné a spoľahlivé. Ghana neuspela pri vynucovaní pravidiel na zabezpečenie vysledovateľnosti rýb alebo produktov rybolovu na trhu podľa bodov 71 a 72 plánu IPOA-IUU.

(40)

Vzhľadom na dôvody uvedené v tomto oddiele a na základe všetkých skutkových údajov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení príslušných orgánov Ghany je možné podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) a odseku 4 písm. b) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Ghana si neplní povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva ako vlajkový, pobrežný a trhový štát, pokiaľ ide o NNN rybolov vykonávaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod jej vlajkou alebo jej štátnymi príslušníkmi, a že nezabraňuje prístupu produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na svoj trh.

(41)

Podľa článku 31 ods. 5 písm. a) nariadenia o NNN rybolove Komisia zanalyzovala svoju spoluprácu s Ghanou s cieľom zistiť, či orgány účinne spolupracovali pri zodpovedaní otázok, poskytovaní spätnej väzby alebo vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa NNN rybolovu a súvisiacich činností.

(42)

Počas štyroch stretnutí pracovnej skupiny uvedenej v odôvodnení 19 orgány Ghany vo všeobecnosti spolupracovali, pokiaľ ide o reagovanie na žiadosti o informácie a poskytovanie spätnej väzby k takýmto žiadostiam. Niektoré poskytnuté informácie však neboli presné. Napríklad v marci 2020 orgány Ghany na základe žiadosti Komisie z novembra 2019 uviedli, že plavidlá YU FENG 1 (číslo IMO 8561933), YU FENG 3 (IMO 8561945) a YU FENG 4 (IMO 8561957) čakajú na registráciu v ghanskom registri lodí. Podľa databáz s otvorenými zdrojmi však boli takéto plavidlá zaregistrované v Ghane od októbra 2019. Tieto informácie následne potvrdili orgány Ghany v júni 2020 na základe informácií, ktoré boli získané z týchto databáz a ktoré zaslala Komisia.

(43)

Okrem toho sa Komisia a Ghana na treťom zasadnutí pracovnej skupiny v roku 2018 dohodli, že budú organizovať štvrťročné videokonferencie s cieľom zabezpečiť nepretržitú a dynamickú komunikáciu o otázkach spoločného záujmu. V nadväznosti na videokonferenciu, ktorá sa konala v januári 2019, sa Komisia v nasledujúcich mesiacoch pokúsila zorganizovať nadväzujúce diskusie. Ukázalo sa však, že takéto diskusie nebolo možné zorganizovať až do štvrtého zasadnutia pracovnej skupiny v novembri 2019 vzhľadom na to, že orgány Ghany boli opakovane nedostupné.

(44)

Po neúspešnom pokuse o usporiadanie videokonferencie v júni 2020 Komisia zaslala orgánom Ghany písomné otázky. Ghana odpovede poskytla, ale niektoré z nich sa dostatočne nevenovali nastoleným problémom, najmä pokiaľ ide o kontrolu, odhaľovanie porušení a vynucovanie sankcií v prípadoch súvisiacich s nelegálnymi prekládkami na mori v ghanských vodách. Komisia v auguste 2020 opätovne zaslala otázku, ktorá ostala nezodpovedaná, ale orgány Ghany ešte neposkytli odpoveď.

(45)

V súlade s článkom 31 ods. 5 písm. b) nariadenia o NNN rybolove Komisia zanalyzovala existujúce vynucovacie opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(46)

Súčasný systém sankcií vychádza zo zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625), zmeneného zákonom o rybolove (novela) z roku 2014 (zákon č. 880), nariadením o rybolove z roku 2010 (L.I 1968) a nariadeniami o rybolove (novela) z roku 2015 (L.I. 2217). Prijatie týchto noviel právnych nástrojov bolo kľúčové pre ukončenie krokov voči Ghane v októbri 2015. Ghana však tieto nástroje riadne nevykonala ani nepresadzovala.

(47)

V oddiele 88A zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) zmeneného zákonom o rybolove (novelou) z roku 2014 (zákon č. 880) sa stanovuje zoznam činností, ktoré sa považujú za NNN rybolov, a to vrátane rybolovu v oblasti zákazu rybolovu, používania zakázaného rybárskeho výstroja alebo rybárskeho výstroja, ktorý nie je v súlade s predpismi, prekládky alebo vykládky rýb nedosahujúcich predpísanú veľkosť, vykonávania prekládky na iné rybárske plavidlo, ktoré vykonáva NNN rybolov. Okrem toho sa v oddiele 88A stanovuje, že osoba, ktorá vykonáva NNN rybolovné činnosti, je na základe odsúdenia v skrátenom konaní povinná zaplatiť za prvé porušenie pokutu vo výške najmenej 1 000 000 USD a najviac 2 000 000 USD. Pri druhom porušení sa pokuta sa zvyšuje na 2 000 000 USD a najviac na 4 000 000 USD. Okrem toho sa má pozastaviť platnosť licencie alebo oprávnenia vydaného pre príslušné rybárske plavidlo na obdobie šiestich mesiacov odo dňa odsúdenia. Okrem toho sa v oddiele 88A za tretie porušenie stanovuje pokuta vo výške najmenej 2 000 000 USD a najviac 4 000 000 USD a odňatie akejkoľvek licencie alebo oprávnenia, ako aj okamžité kroky na výmaz názvu rybárskeho plavidla z lodného registra Ghany. V oddiele 116 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) sa stanovuje vysporiadavanie priestupkov a správnych sankcií, ak osoba písomne potvrdí, že priestupok spáchala, a vyjadrí ochotu priestupok riešiť takýmto spôsobom. Páchateľ by mal zaplatiť peňažnú sumu, ktorá nie je nižšia než minimálny peňažitý trest stanovený pre daný priestupok plus primeraná trhová hodnota akýchkoľvek nezákonne ulovených rýb. Suma by sa mala uhradiť do 30 dní, inak sa vec vráti na súd.

(48)

Na základe informácií získaných Komisiou, a najmä komunikácie medzi Komisiou a orgánmi Ghany sa zistilo, že sankcie ukladané plavidlám vykonávajúcim alebo podporujúcim NNN rybolovné činnosti nie sú účinné ani odrádzajúce v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dohody UNFSA a dohody o dodržiavaní opatrení, ktoré sú pre Ghanu záväzné. Z 19 prípadov posúdených mimosúdnym urovnaním v rokoch 2018 a 2019 v súvislosti s priestupkami priemyselných plavidiel s vlečnou sieťou, ktoré sa vzťahovali na prekládku alebo vykládku rýb nedosahujúcich predpísanú veľkosť, vykonávanie prekládky a držanie mladých jedincov na palube, s použitím zakázaného rybárskeho výstroja alebo rybárskeho výstroja, ktorý nie je v súlade s predpismi, bola minimálna pokuta vo výške 1 000 000 USD uložená len v jednom prípade. V ostatných prípadoch sa uložené pokuty pohybovali od 6 000 GHS (čo zodpovedá 950 EUR) po 700 000 GHS (čo zodpovedá 110 000 EUR).

(49)

V júni 2018 bolo zadržané priemyselné plavidlo s vlečnou sieťou za rybolov vo výhradnej pobrežnej zóne v rozpore s oddielom 81 ods. 3 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625). V oddiele 81 sa za takéto porušenie stanovuje pokuta vo výške najmenej 10 000 USD a najviac 100 000 USD, ak sa ho dopustí miestne plavidlo na priemyselný rybolov. Podľa informácií, ktoré poskytli orgány Ghany pri poslednej komunikácii, bola v auguste 2018 prostredníctvom správneho konania uložená pokuta vo výške 48 000 GHS (v tom čase 10 140 USD alebo 8 633 EUR). Podľa oddielu 116 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) by sa správne sankcie mali uhradiť do 30 dní. V opačnom prípade sa vec vráti na súd. Pokuta nebola zaplatená. V novembri 2019 bolo to isté priemyselné plavidlo s vlečnou sieťou opäť zadržané za odhadzovanie rýb, používanie sietí s príliš malými okami, držanie juvenilných rýb na palube, prekládku na mori a nenahlásený úlovok. Vec bola postúpená súdu.

(50)

V ďalšom prípade bolo v júni 2019 zadržané priemyselné plavidlo s vlečnou sieťou za rybolov juvenilných rýb, nenahlásený úlovok na palube a rybolov so sieťami s príliš malými okami. Vlastník lode sa rozhodol pre mimosúdne urovnanie. Bola uložená sankcia vo výške 1 000 000 USD v súlade s ustanoveniami oddielu 88A zákona o rybolove (novela) z roku 2014 (zákon č. 880). Vlastník lode však nezaplatil v mesačnej lehote stanovenej zákonom a vec sa vrátila na súd. V decembri 2019 bol prerokúvaný ďalší prípad mimosúdneho urovnania v súvislosti s týmto istým priemyselným plavidlom s vlečnou sieťou za odhadzovanie rýb a nezákonnú prekládku, v súvislosti s ktorými bolo plavidlo zadržané v októbri 2018. Bola uložená pokuta vo výške 680 000 GHS (čo zodpovedá sume 110 510 EUR). V máji 2020 bolo plavidlo opätovne zadržané za držbu sietí s príliš malými okami a lov juvenilných rýb.

(51)

V rokoch 2017 a 2018 bolo zadržaných šesť priemyselných plavidiel s vlečnou sieťou, ktorým bola uložená pokuta vo výške 6 000 GHS (v tom čase to zodpovedalo sume 1 080 EUR) prostredníctvom správneho konania, a to za odhadzovanie rýb do mora (v jednom prípade išlo o 22,3 tony), používanie sietí s príliš malými okami a odhadzovanie juvenilných rýb do mora. Táto pokuta je maximálna pokuta za odhadzovanie rýb do mora v nariadení 32 ods. 1 zákona o rybolove z roku 2010 (L.I. 1968). Výška takejto pokuty je zjavne nedostatočná a je evidentne neúmerná závažnosti príslušných porušení, potenciálnemu vplyvu porušení na zdroje a potenciálnym výhodám, ktoré môžu páchatelia získať týmito nezákonnými činnosťami. Jednému z týchto plavidiel s vlečnou sieťou bola v apríli 2017 uložená pokuta vo výške 6 000 GHS za vyhodenie 22 ton rýb, čo je v rozpore s nariadením 32 ods. 1. O pokute uloženej na základe správneho konania sa rozhodlo v júli 2018, viac ako rok po zadržaní v apríli 2017. To isté plavidlo s vlečnou sieťou bolo zadržané a pokutované už v apríli 2015 za nalodenie rýb nedosahujúcich predpísanú veľkosť. Prípad z roku 2015 bol urovnaný a uhradený v mimosúdnom urovnaní vo výške 200 000 GHS (v tom čase 44 500 EUR). Napriek tomu bolo v septembri 2020 to isté priemyselné plavidlo opäť zadržané za údajný podobný priestupok, t. j. za držanie juvenilných rýb na palube, čo je v rozpore s oddielom 89 ods. 1 písm. c) zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625), v ktorom sa stanovuje, že juvenilné ryby by sa počas rybolovu nemali vedome loviť, a s nariadením 14 nariadení o rybolove LI 1968, v ktorom sa uvádza, že osoba nemá na žiadnom mieste vykládky v krajine loviť ani vykladať ryby, ktorých veľkosť je menšia než predpísaná dĺžka stanovená v tabuľke 1 prílohy k nariadeniam o rybolove LI 1968.

(52)

Ďalšie plavidlo s vlečnou sieťou bolo v novembri 2019 pokutované v mimosúdnom urovnaní za dva priestupky týkajúce sa vyhadzovania rýb v rozpore s nariadením 32 ods. 1 písm. a) zákona o rybolove z roku 2010 (L.I. 1968). Plavidlo dostalo pokutu 6 000 GHS a 24 000 GHS, čo príslušne zodpovedá sume 940 EUR a 3 750 EUR, a tieto sumy podľa posledných informácií zaslaných orgánmi Ghany neboli zaplatené. Okrem toho bolo 28. októbra 2019 to isté plavidlo s vlečnou sieťou zadržané za odhadzovanie rýb, používanie sietí s príliš malými okami, juvenilné ryby a nenahlásený úlovok. Vec bola 11. novembra 2019 postúpená súdu. Majiteľ uvedeného plavidla s vlečnou sieťou, ktorý už bol pokutovaný, bol opäť pokutovaný v novembri 2019 za ďalší priestupok (vyhadzovanie rýb v rozpore s nariadením 32 ods. 1 písm. a) zákona o rybolove z roku 2010 (L.I. 1968), ktorého sa dopustilo ďalšie z jeho plavidiel s vlečnou sieťou, a to vo výške 36 000 GHS, čo v tom čase zodpovedalo sume 5 850 EUR, ktorá podľa informácií poskytnutých orgánmi Ghany takisto nebola vyplatená.

(53)

Podľa oddielu 76 ods. 1 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) ghanská komisia pre rybolov poverená vydávaním odporúčaní pre ministra v súvislosti s vydávaním licencií nemá odporučiť vydanie alebo obnovenie rybárskej licencie pre miestne priemyselné plavidlo, pokiaľ nie je presvedčená, že nedošlo k nesplneniu povinnosti uloženej rozsudkom alebo akýmkoľvek iným rozhodnutím v súvislosti s porušením aktu. Okrem toho sa v oddiele 24M nariadení o rybolove (novela) z roku 2015, LI 2217, uvádza, že komisia pre rybolov nemá udeliť oprávnenia na rybolov, ak má dôvod domnievať sa, že rybárske plavidlo vykonávalo NNN rybolov, alebo sa zistilo, že plavidlo bolo zapojené do NNN rybolovu v rozpore s medzinárodným ochranným a riadiacim opatrením, a dovtedy, kým nebudú splnené všetky nevyrovnané sankcie uložené podľa ghanských právnych predpisov. Podľa informácií, ktoré poskytli orgány Ghany, do konca decembra 2019 nebolo zaplatených viac ako 18 % pokút uložených plavidlám s vlečnou sieťou prostredníctvom mimosúdnych urovnaní za roky 2018 a 2019. Týmto plavidlám sa však naďalej vydávali rybárske licencie. To nie je v súlade so zákonom o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625). Okrem toho v apríli 2017 misia Svetovej banky zistila problémy, ako je veľký rozdiel medzi vysokým počtom odhalených priestupkov a nízkym počtom súdnych stíhaní zo strany príslušných orgánov. Misia zistila aj nekonzistentné sumy pokút za podobné porušenia, upustenia od pokút bez jasných dôvodov, obnovovanie licencie pre páchateľov, neúplné oznamovanie porušenia predpisov a neúplné následné opatrenia, ako aj vysoký podiel nevybraných pokút (14).

(54)

Príklady uvedené v odôvodneniach 48 až 53 poukazujú na to, že sankcie ukladané orgánmi Ghany nie sú úmerné hodnote úlovkov, nezbavujú páchateľov výhod získaných zo spáchaných závažných porušení a nie sú dostatočne prísne na to, aby účinne zabezpečovali dodržiavanie predpisov a odrádzali od ďalších porušení. Na základe získaných informácií o právnom rámci a o prebiehajúcich vynucovacích konaniach na účely zistenia priestupkov a uloženia následných sankcií Komisia dospela k záveru, že Ghana nesplnila vykonávanie článku 19 ods. 2 dohody UNFSA. V tomto ustanovení sa uvádza, že všetky vyšetrovania a súdne konania sa majú vykonať promptne a že sankcie uplatniteľné v súvislosti s porušeniami predpisov majú byť primerane prísne, aby účinne zabezpečovali dodržiavanie predpisov a odrádzali od ich ďalšieho porušovania, bez ohľadu na to, kde k nim dôjde, a majú páchateľov priestupkov pripraviť o zisky nahromadené z ich nezákonných činností. Skutočná výška uložených sankcií nezaručuje odrádzajúci účinok sankčného systému v súvislosti s porušeniami NNN rybolovu. Okrem toho sa v odseku 21 plánu IPOA-IUU stanovuje, že štáty by mali zabezpečiť, aby sankcie za NNN rybolov vykonávaný plavidlami, a pokiaľ možno aj štátnymi príslušníkmi patriacimi pod ich právomoc, boli dostatočne prísne na to, aby páchateľov priestupkov pripravili o zisky nahromadené z takéhoto rybolovu.

(55)

Vzhľadom na faktory uvedené v tomto oddiele a na základe všetkých skutkových údajov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení orgánov Ghany možno podľa článku 31 ods. 3 a 5 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Ghana si neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(56)

V súlade s článkom 31 ods. 6 písm. a) a b) nariadenia o NNN rybolove Komisia zanalyzovala, ktoré relevantné medzinárodné dohody v oblasti rybolovu Ghana ratifikovala alebo ku ktorým z nich pristúpila, ako aj v ktorých regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva má štatút zmluvnej strany alebo v prípade ktorých takýchto organizácií súhlasila, že bude uplatňovať ich ochranné a riadiace opatrenia.

(57)

Ghana je zmluvnou stranou dohovoru UNCLOS a v roku 2017 pristúpila k dohode UNFSA. Ghana v roku 2016 ratifikovala aj dohodu PSMA. Ghana v roku 2003 prijala Dohodu o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori. Okrem toho je zmluvnou stranou dohovoru ICCAT. Ghana je takisto členom výboru FCWC, ktorý je poradným orgánom pre rybárstvo na subregionálnej úrovni.

(58)

V súčasnosti platný ghanský zákon o rybárstve pochádza z roku 2002. V roku 2014 bol čiastočne zmenený. Počas zasadnutí pracovnej skupiny uvedenej v odôvodnení 19 orgány Ghany informovali, že Ghana je práve v procese preskúmania zákona o rybárstve z roku 2002 s cieľom zohľadniť medzinárodné záväzky, ktoré Ghana prijala. Proces preskúmania sa však výrazne oneskoril. Napríklad na druhom zasadnutí pracovnej skupiny v januári 2018 bol prvým orientačným harmonogramom, ktorý Ghana poskytla na predloženie Parlamentu, september 2018. Ghana počas tretieho zasadnutia pracovnej skupiny v októbri 2018 informovala, že aktualizovaný cieľový harmonogram na predloženie návrhu textu Parlamentu má byť jún 2019. Ghana počas videokonferencie, ktorá sa konala v januári 2019, poskytla nový aktualizovaný harmonogram na predloženie Parlamentu, naplánovaný na august 2019. Ghana v januári 2020 informovala, že aktualizovaným orientačným harmonogramom na predloženie Parlamentu je koniec druhého štvrťroka 2020. V júni 2020 Ghana uviedla, že aktualizovaným harmonogramom na finalizáciu konečného návrhu bude koniec septembra 2020. Súčasný zákon o rybárstve preto nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami, v prípade ktorých je Ghana zmluvnou stranou.

(59)

V súlade s článkom 31 ods. 6 písm. c) nariadenia o NNN rybolove Komisia analyzovala, či sa Ghana mohla podieľať na akýchkoľvek konaniach alebo opomenutiach, ktoré mohli oslabiť účinnosť platných zákonov, iných právnych predpisov alebo medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení.

(60)

V oddiele 42 ods. 1 zákona o rybolove z roku 2002 (zákon č. 625) sa ghanská komisia pre rybolov poveruje vypracovaním plánu riadenia rybárstva, ktorý by mal byť založený na najlepších dostupných vedeckých informáciách, mal by zabezpečovať optimálne využívanie rybolovných zdrojov, ale predchádzať nadmernému využívaniu, a byť v súlade so zásadami dobrého riadenia. V roku 2015 orgány Ghany prijali národný plán riadenia rybárstva na obdobie 2015 až 2019. Prijatie takéhoto nástroja bolo kľúčové pre ukončenie krokov voči Ghane v októbri 2015. Ghana však národný plán riadenia rybárstva riadne nevykonávala.

(61)

Napríklad v národnom pláne riadenia rybárstva sa stanovil ročný prevádzkový plán, ktorým by sa určili opatrenia, ktoré sa majú prijať v každom kalendárnom roku. Ako však vyplýva z informácií, ktoré poskytli orgány Ghany, takýto ročný prevádzkový plán bol v skutočnosti pripravený len na rok 2015. Nevypracovali sa ani výročné správy o výkonnosti rybolovných zdrojov vo vzťahu k ukazovateľom uvedeným v národnom pláne riadenia rybárstva. Platnosť národného plánu riadenia rybárstva sa okrem toho skončila a podľa poslednej komunikácie s orgánmi Ghany ešte nebol prijatý nový plán.

(62)

V národnom pláne riadenia rybárstva sa navyše medzi opatreniami na zníženie úrovní rybolovného úsilia a rybolovnej kapacity v odvetví rybolovu vlečnými sieťami uvádza, a to najmä s cieľom dosiahnuť 50 % zníženie počtu rybolovných dní počas nasledujúcich troch rokov, že obdobia zákazu rybolovu budú trvať dva mesiace a do tretieho roka dosiahnu až štyri mesiace. Tieto obdobia zákazu rybolovu budú prebiehať od mája do júna alebo od novembra do decembra. V národnom pláne riadenia rybárstva sa podobne stanovil zákaz každého rybolovu, s výnimkou maloobjemových kanoe, na jeden až dva mesiace, a do roku 2019 až do obdobia štyroch mesiacov, s cieľom chrániť morský biotop a zachovať biodiverzitu.

(63)

V rokoch 2016 a 2017 obdobia zákazu rybolovu pre odvetvie priemyselného rybolovu vlečnými sieťami trvali od 1. novembra 2016 do 30. novembra 2016 a od 1. februára 2017 do 31. marca 2017. V roku 2018 trvali zákazy rybolovu pre odvetvie priemyselného rybolovu vlečnými sieťami od 1. januára do 28. februára. Obdobie zákazu rybolovu dodržalo aj odvetvie maloobjemového rybolovu a odvetvie rybolovu tuniakov. V roku 2018 sa však druhé obdobie zákazu rybolovu pre odvetvie priemyselného rybolovu vlečnými sieťami a maloobjemového rybolovu, ktoré bolo naplánované na august, počas hlavného obdobia vzostupného prúdenia, ako sa uvádza v národnom pláne riadenia rybárstva, posunulo týždeň pred jeho začiatkom na rok 2019. Orgány Ghany vysvetlili, že toto rozhodnutie bolo prijaté v záujme umožnenia väčšej spolupráce so zainteresovanými stranami s cieľom dosiahnuť dodržiavanie. V rozpore s národným plánom riadenia rybárstva v roku 2019 v odvetví rybolovu vlečnými sieťami platil len dvojmesačný zákaz od 1. augusta do 30. septembra a v prípade odvetvia maloobjemového rybolovu sa dodržal len jednomesačný zákaz od 15. mája 2019 do 15. júna 2019.

(64)

V roku 2020 sa v Ghane neuskutočnili žiadne obdobia zákazu rybolovu, a to napriek tomu, že v rozpočtovom vyhlásení na rok 2020 sa zdôraznilo, že z vedeckých informácií vyplýva, že úrovne populácií morských rýb v Ghane vo výhradnej hospodárskej zóne klesajú; napriek skutočnosti, že orgány Ghany uviedli, že je potrebné prijať drastické opatrenia na zastavenie tohto javu s cieľom zabrániť, aby sa Ghana do roku 2025 nestala čistým dovozcom rýb; a napriek vyhláseniu orgánov o úmysle predĺžiť jednomesačné obdobie zákazu tak, aby v rokoch 2020 a 2021 zahŕňalo počas dvoch mesiacov súčasne celú flotilu (15). Posúdenie kritickej situácie populácií, najmä pelagických druhov, je v súlade s posúdením výboru CECAF, ako sa uvádza v odôvodnení 28.

(65)

Ďalším príkladom neúplného vykonávania národného plánu riadenia rybárstva na roky 2015 – 2019 je, že podľa prílohy k tomuto plánu by maximálny počet rybárskych licencií pre priemyselné plavidlá s vlečnou sieťou na zabezpečenie udržateľného využívania dotknutých rybolovných zdrojov nemal presiahnuť 48. Orgány Ghany však pre rybolov vlečnými sieťami každý štvrťrok udelili 75 licencií. Neschopnosť plne vykonávať národný plán riadenia rybárstva oslabuje článok 61 ods. 2, článok 61 ods. 3 a článok 62 ods. 1 dohovoru UNCLOS a článok 6 ods. 4 dohody UNFSA.

(66)

Vzhľadom na faktory uvedené v tomto oddiele a na základe všetkých skutkových údajov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení orgánov Ghany možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Ghana si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné pravidlá, iné právne predpisy a ochranné a riadiace opatrenia.

(67)

Podľa indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov (UNHDI) (16) sa Ghana v roku 2019 považovala za krajinu so stredným ľudským rozvojom (142. miesto zo 189 krajín).

(68)

Hoci môžu existovať osobitné kapacitné obmedzenia týkajúce sa monitorovania a kontroly rybárskej flotily Ghany a dohľadu nad ňou, osobitné obmedzenia Ghany vyplývajúce z jej úrovne rozvoja neodôvodňujú všetky nedostatky uvedené v predchádzajúcich oddieloch. Vzhľadom na uvedené umiestnenie podľa indexu UNHDI žiadne dôkazy nenasvedčujú, že by neschopnosť Ghany plniť si povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodného práva, bola zapríčinená nízkymi úrovňami rozvoja. Neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné nedostatky právneho rámca týkajúceho sa rybárstva a systémov monitorovania, kontroly, dohľadu a vysledovateľnosti uviesť do súvisu s nedostatočnou kapacitou a infraštruktúrou. Uvedenými obmedzeniami nemožno odôvodniť ani neschopnosť Ghany účinne vynucovať uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov na účely ukladania sankcií za porušovanie predpisov v súvislosti s NNN rybolovom.

(69)

Komisia od roku 2018 poskytuje Ghane podporu v odvetví rybárstva prostredníctvom regionálneho programu [Improved Regional Fisheries Governance in Western Africa (Zlepšenie regionálneho riadenia rybolovu v západnej Afrike, PESCAO)]. Komisia takisto ponúkla podporu pri revízii právnych predpisov a prijatí aktualizovaného národného akčného plánu zameraného proti NNN rybolovu v rámci pracovnej skupiny uvedenej v odôvodnení 19.

(70)

Vzhľadom na faktory uvedené v tomto oddiele a na základe všetkých skutkových údajov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj vyhlásení orgánov Ghany, pokiaľ ide o riadenie rybárstva, možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že stupeň rozvoja a celkové výsledky Ghany nie sú oslabené jej úrovňou rozvoja.

(71)

So zreteľom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s neschopnosťou Ghany plniť si povinnosti, ktoré jej ako vlajkovému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, a prijať opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie, by sa malo Ghane zaslať oznámenie v súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove o možnosti jej identifikácie ako krajiny, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti NNN rybolovu.

(72)

Komisia by takisto mala voči Ghane podniknúť všetky kroky uvedené v článku 32 nariadenia o NNN rybolove. V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môže uvedená krajina na oznámenie písomne odpovedať a danú situáciu napraviť.

(73)

Oznámením určeným Ghane o možnosti jej identifikácie ako krajiny, ktorú Komisia na účely tohto rozhodnutia považuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu, sa nevylučuje ani z neho automaticky nevyplýva žiadne z následných opatrení prijatých Komisiou alebo Radou na účely identifikácie nespolupracujúcich krajín a zostavenia ich zoznamu,

(1)

Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (2) (ďalej len „Ženevský akt“) je medzinárodná dohoda, na základe ktorej zmluvné strany implementujú systém vzájomnej ochrany označení pôvodu a zemepisných označení.

(2)

V nadväznosti na rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1754 (3) o pristúpení Únie k Ženevskému aktu Únia uložila listinu o pristúpení k Ženevskému aktu 26. novembra 2019. Pristúpenie Únie k Ženevskému aktu nadobudlo účinnosť 26. februára 2020. Keďže Únia bola piatou zmluvnou stranou pristupujúcou k Ženevskému aktu, Ženevský akt nadobudol platnosť v ten istý deň, v súlade s jeho článkom 29 ods. 2.

(3)

V súlade s článkom 5 ods. 1 a 2 Ženevského aktu môžu príslušné orgány každej zmluvnej strany Ženevského aktu podávať žiadosti o medzinárodný zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorý ho zapíše do medzinárodného registra. V súlade s článkom 9 Ženevského aktu môžu ostatné zmluvné strany po skončení osobitného postupu preverovania a na základe jeho výsledkov rozhodnúť, či budú toto označenie pôvodu alebo zemepisné označenie na svojom území chrániť.

(4)

V súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1753 sa na účely uvedeného nariadenia a aktov prijatých podľa neho výraz „zemepisné označenia“ vzťahuje na chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (4).

(5)

V súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1753 je Komisia ako príslušný orgán Únie splnomocnená po pristúpení Únie k Ženevskému aktu a potom pravidelne podávať Medzinárodnému úradu žiadosti o medzinárodný zápis označení pôvodu a zemepisných označení Únie.

(6)

V období od septembra do decembra 2020 členské štáty zaslali Komisii, v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1753, 58 žiadostí o zápis chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, ktoré pochádzajú z ich územia a sú chránené v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013, do medzinárodného registra.

(7)

V súvislosti s názvami, ktoré sú chránené v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013 ako chránené označenia pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenia (CHZO), by sa mali podať žiadosti o ich zápis do medzinárodného registra ako označení pôvodu a zemepisných označení.

(8)

Preto by sa mal vypracovať zoznam chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO) vychádzajúci z uvedených žiadostí členských štátov adresovaných Komisii o podanie žiadostí o medzinárodný zápis zemepisných označení, ktoré majú pôvod na ich území a sú chránené v Únii v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov (víno),