Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2021/C 189/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 182, 10.5.2021

Ú. v. EÚ C 180, 10.5.2021

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 163, 3.5.2021

Ú. v. EÚ C 148, 26.4.2021

Ú. v. EÚ C 138, 19.4.2021

Ú. v. EÚ C 128, 12.4.2021

Ú. v. EÚ C 110, 29.3.2021

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 24. marca 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias – Grécko) – NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E. – LDK Symvouloi Michanikoi A.E., NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E., LDK Symvouloi Michanikoi A.E./Archi Exetasis Prodikastikon Prosfigon (AEPP), Attiko Metro A.E.

(Vec C-771/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Verejné obstarávanie vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom odvetví - Smernica 92/13/EHS - Postupy preskúmavania - Fáza pred zadaním zákazky - Vyhodnotenie ponúk - Zamietnutie technickej ponuky a prijatie ponuky konkurenta - Odklad výkonu tohto aktu - Legitímny záujem vylúčeného uchádzača napadnúť nezrovnalosti ponuky úspešného uchádzača)

(2021/C 189/02)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E. – LDK Symvouloi Michanikoi A.E., NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E., LDK Symvouloi Michanikoi A.E.

Žalované: Archi Exetasis Prodikastikon Prosfigon (AEPP), Attiko Metro A.E.

za účasti: SALFO kai Synergates Anonymi Etairia Meletitikon Ypiresion Technikon Ergon – Grafeio Doxiadi Shymvouloi gia Anaptyxi kai Oikistiki AE – TPF Getinsa Euroestudios SL, SALFO kai Synergates Anonymi Etairia Meletitikon Ypiresion Technikon Ergon, Grafeio Doxiadi Shymvouloi gia Anaptyxi kai Oikistiki AE, TPF Getinsa Euroestudios SL

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 1 a 3, článok 2 ods. 1 písm. a) a b), ako aj článok 2a ods. 2 smernice Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014, sa majú vykladať v tom zmysle, že uchádzač, ktorý bol vylúčený z postupu verejného obstarávania v štádiu predchádzajúcom fáze zadania tejto zákazky a ktorého návrh na odklad výkonu rozhodnutia o jeho vylúčení z tohto postupu bol zamietnutý, môže vo svojom súčasne podanom návrhu na odklad výkonu rozhodnutia o pripustení ponuky iného uchádzača uviesť všetky dôvody založené na porušení práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo transponuje, vrátane dôvodov, ktoré nesúvisia s nezrovnalosťami, z dôvodu ktorých bola vylúčená jeho vlastná ponuka. Táto možnosť nie je ovplyvnená okolnosťou, že predsúdny správny opravný prostriedok pred nezávislým vnútroštátnym orgánom, ktorý musí podľa vnútroštátneho práva predtým podať tento uchádzač proti rozhodnutiu o svojom vylúčení, bol zamietnutý, pokiaľ toto zamietnutie nenadobudlo právnu silu rozhodnutej veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 19, 20.1.2020.

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 24. marca 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione – Taliansko) – Prefettura Ufficio territoriale del governo di Firenze/MI (C-870/19), TB (C-871/19)

(Spojené veci C-870/19 a C-871/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aproximácia právnych predpisov - Záznamové zariadenie v cestnej doprave - Nariadenie (EHS) č. 3821/85 - Článok 15 ods. 7 - Nariadenie (ES) č. 561/2006 - Konanie o kontrole - Správna sankcia - Nepredloženie záznamových listov tachografu za daný deň a za predchádzajúcich 28 dní - Jediné alebo viacnásobné porušenie)

(2021/C 189/03)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Prefettura Ufficio territoriale del governo di Firenze

Žalovaní: MI (C-870/19), TB (C-871/19)

Výrok rozsudku

Článok 15 ods. 7 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006, a článok 19 nariadenia č. 561/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade ak vodič vozidla cestnej dopravy, ktoré je predmetom kontroly, nepredloží výpisy zo záznamového zariadenia za viacero dní svojej činnosti v rámci obdobia, ktoré zahŕňa deň kontroly a predchádzajúcich 28 dní, príslušné orgány členského štátu miesta výkonu kontroly sú povinné u tohto vodiča konštatovať len jedno porušenie a uložiť mu len jednu sankciu za toto porušenie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 54, 17.2.2020.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 24. marca 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Helsingin hallinto-oikeus – Fínsko) – Konanie začaté na návrh A

(Vec C-950/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Právo obchodných spoločností - Smernica 2006/43/ES - Štatutárny audit ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok - Článok 22a ods. 1 písm. a) - Zamestnanie štatutárneho audítora auditovanou spoločnosťou - Čakacia lehota - Zákaz prijať kľúčovú manažérsku pozíciu v auditovanom subjekte - Porušenie - Závažnosť a dĺžka trvania porušenia - Výraz „prijať pozíciu“ - Rozsah - Uzavretie pracovnej zmluvy s auditovaným subjektom - Nezávislosť štatutárnych audítorov - Vonkajší aspekt)

(2021/C 189/04)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Helsingin hallinto-oikeus

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

A

za účasti: Patentti- ja rekisterihallituksen tilintarkastuslautakunta

Výrok rozsudku

Článok 22a ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, sa má vykladať v tom zmysle, že štatutárny audítor, akým je kľúčový audítorský partner určený audítorskou spoločnosťou v rámci zákazky na audit, sa má považovať za osobu, ktorá príjme kľúčovú manažérsku pozíciu v auditovanom subjekte v zmysle tohto ustanovenia, hneď ako s týmto subjektom uzavrie pracovnú zmluvu týkajúcu sa tejto pozície, aj keď ešte nezačal skutočne vykonávať prácu na uvedenej pozícii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 77, 9.3.2020.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. marca 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Attunda tingsrätt – Švédsko) – Airhelp Ltd/Scandinavian Airlines System SAS

(Vec C-28/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Letecká doprava - Nariadenie (ES) č. 261/2004 - Článok 5 ods. 3 - Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu - Oslobodenie od povinnosti platiť náhradu - Pojem „mimoriadne okolnosti“ - Štrajk pilotov organizovaný v súlade so zákonom - Okolnosti „vnútorné“ a „vonkajšie“ vo vzťahu k činnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu - Články 16, 17 a 28 Charty základných práv Európskej únie - Neexistencia zásahu do slobody podnikania, práva vlastniť majetok a práva na vyjednávanie leteckého dopravcu)

(2021/C 189/05)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Attunda tingsrätt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Airhelp Ltd

Žalovaná: Scandinavian Airlines System SAS

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že štrajkové hnutie, ktoré je zvolané odborovým zväzom zamestnancov prevádzkujúceho leteckého dopravcu pri dodržaní podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi, najmä nimi vyžadovanej lehoty na predchádzajúce oznámenie, s cieľom vyjadriť požiadavky zamestnancov tohto dopravcu, a ku ktorému sa pripojí kategória zamestnancov nevyhnutných na uskutočnenie letu, nespadá pod pojem „mimoriadna okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 85, 23.3.2020.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 24. marca 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice, Family Division (England and Wales) – Spojené kráľovstvo) – SS/MCP

(Vec C-603/20 PPU) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Naliehavé prejudiciálne konanie - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Článok 10 - Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností - Únos dieťaťa - Právomoc súdov členského štátu - Územná pôsobnosť - Premiestnenie dieťaťa do tretieho štátu - Obvyklý pobyt nadobudnutý v tomto treťom štáte)

(2021/C 189/06)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice, Family Division (England and Wales)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: SS

Žalovaný: MCP

Výrok rozsudku

Článok 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, zmenený nariadením Rady (ES) č. 2116/2004 z 2. decembra 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní, pokiaľ sa zistí, že dieťa ku dňu podania návrhu vo veciach rodičovských práv a povinností nadobudlo obvyklý pobyt v treťom štáte následkom únosu do tohto štátu. V takom prípade sa právomoc súdu, na ktorý bol podaný návrh, určí v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi alebo v súlade s článkom 14 tohto nariadenia, ak taký medzinárodný dohovor neexistuje.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 28, 25.1.2021.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no 2 de Madrid (Španielsko) 15. januára 2021 – ZA, AZ, BX, CV, DU a ET/Repsol Comercial de Productos Petrolíferos S.A.

(Vec C-25/21)

(2021/C 189/07)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Mercantil no 2 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: ZA, AZ, BX, CV, DU a ET

Žalovaný: Repsol Comercial de Productos Petrolíferos S.A.

Prejudiciálne otázky

1.

Ak žalobca preukáže, že jeho zmluvný vzťah týkajúci sa výhradného zásobovania a franchisingu (formou komisionárskej zmluvy alebo priameho predaja za referenčnú cenu pri ďalšom predaji so zľavou) so spoločnosťou REPSOL spadá do územného a časového rámca, ktorý skúmal vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže, má sa konštatovať, že tento zmluvný vzťah bol dotknutý rozhodnutím Tribunal de Defensa de la Competencia (Súd pre ochranu hospodárskej súťaže, Španielsko) z 11. júla 2001 (vec 490/00 REPSOL) a/alebo rozhodnutím Comisión Nacional de la Competencia (Národná komisia pre hospodársku súťaž, Španielsko) z 30. júla 2009 (vec 652/07 REPSOL/CEPSA/BP), pričom požiadavky článku 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) , pokiaľ ide o bremeno týkajúce sa preukázania porušenia, sa na základe týchto rozhodnutí považujú za splnené?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku a ak sa v konkrétnom prípade preukáže, že zmluvný vzťah je dotknutý rozhodnutím Tribunal de Defensa de la Competencia (Súd pre ochranu hospodárskej súťaže) z 11. júla 2001 (vec 490/00 REPSOL) a/alebo rozhodnutím Comisión Nacional de la Competencia (Národná komisia pre hospodársku súťaž) z 30. júla 2009 (vec 652/07 REPSOL/CEPSA/BP), musí z toho nevyhnutne vyplývať určenie absolútnej neplatnosti tejto dohody v súlade s článkom 101 ods. 2 ZFEÚ?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Ravensburg (Nemecko) 28. januára 2021 – F. F., B. A./C. Bank AG, Bank D. K. AG

(Vec C-47/21)

(2021/C 189/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgerichts Ravensburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: F. F., B. A.

Žalované: C. Bank AG, Bank D. K. AG

Prejudiciálne otázky

1.

O fikcii zákonnosti podľa článku 247 § 6 ods. 2 tretej vety, § 12 ods. 1 tretej vety EGBGB: a) Sú článok 247 § 6 ods. 2 tretia veta a článok 247 § 12 ods. 1 tretia veta EGBGB, pokiaľ konštatujú, že zmluvné ustanovenia odporujúce ustanoveniam článku 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES (1) vyhovujú požiadavkám článku 247 § 6 ods. 2 prvej a druhej vety EGBGB a požiadavkám stanoveným v článku 247 § 12 ods. 1 druhej vete bode 2 písm. b) EGBGB, v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. p) a článkom 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES? Ak áno: b) Vyplýva z práva Únie, najmä z článku 10 ods. 2 písm. p) a článku 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES, že článok 247 § 6 ods. 2 tretia veta a článok 247 § 12 ods. 1 tretia veta EGBGB sa neuplatnia, pokiaľ konštatujú, že zmluvné ustanovenia odporujúce ustanoveniam článku 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES vyhovujú požiadavkám článku 247 § 6 ods. 2 prvej a druhej vety EGBGB a požiadavkám stanoveným v článku 247 § 12 ods. 1 druhej vete bode 2 písm. b) EGBGB? Bez ohľadu na to, aká je odpoveď na otázky 1. a) a b):

2.

O povinných informáciách podľa článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES: a) Má sa článok 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že výška úroku za deň, ktorá sa má uviesť v zmluve o úvere, musí matematicky vyplývať zo zmluvnej úrokovej sadzby úveru uvedenej v zmluve? b) O článku 10 ods. 2 písm. r) smernice 2008/48/ES: aa) Má sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že informácie o kompenzácii za predčasné splatenie v prípade predčasného splatenia úveru uvedené v zmluve o úvere musia byť také presné, aby spotrebiteľ mohol aspoň približne vypočítať výšku pripadajúcej kompenzácie? (v prípade kladnej odpovede na vyššie uvedenú otázku) bb) Bránia článok 10 ods. 2 písm. r) a článok 14 ods. 1 druhá veta smernice 2008/48/ES vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade neúplných informácií v zmysle článku 10 ods. 2 písm. r) smernice 2008/48/ES lehota na odstúpenie od zmluvy predsa začína plynúť uzavretím zmluvy a zaniká len právo veriteľa na kompenzáciu za predčasné splatenie úveru? c) Má sa článok 10 ods. 2 písm. l) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že sa má v absolútnej hodnote uviesť úroková sadzba pre prípad oneskorených platieb platná v čase uzavretia zmluvy o úvere, resp. sa má v absolútnej hodnote uviesť aspoň referenčná úroková sadzba (v tomto prípade základná úroková sadzba podľa § 247 BGB), z ktorej sa zvýšením (v tomto prípade o päť percentuálnych bodov podľa § 288 ods. 1 druhej vety BGB) vypočíta platná úroková sadzba pre prípad oneskorených platieb, a musí byť spotrebiteľ informovaný o referenčnej úrokovej sadzbe (základnej úrokovej sadzbe) a jej premenlivosti? d) Má sa článok 10 ods. 2 písm. t) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že v texte zmluvy o úvere musia byť uvedené podstatné formálne náležitosti pre prístup k sťažnosti a/alebo prostriedku nápravy v rámci mimosúdneho mechanizmu vybavovania sťažností a/alebo zaistenia nápravy? Ak je aspoň jedna z odpovedí na vyššie uvedené otázky 2. a) až d) kladná: e) Má sa článok 14 ods. 1 druhá veta písm. b) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že lehota na odstúpenie od zmluvy začína plynúť len vtedy, ak informácie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES boli poskytnuté úplne a správne? Ak nie: f) Aké sú smerodajné kritériá pre začatie plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy napriek neúplným alebo nesprávnym informáciám? Ak sú odpovede na vyššie uvedené otázky 1. a) a/alebo aspoň jednu z otázok 2. a) až d) kladné:

3.

O zániku práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES: a) Podlieha právo na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES zániku? Ak áno: b) Ide v prípade zániku o časové ohraničenie práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré musí byť upravené v zákone prijatom parlamentnom? Ak nie: c) Predpokladá zánik práva zo subjektívneho hľadiska, že spotrebiteľ vedel o existencii svojho práva na odstúpenie od zmluvy alebo je aspoň zodpovedný za to, že o ňom nevedel z dôvodu hrubej nedbanlivosti? Ak nie: d) Bráni možnosť veriteľa dodatočne poskytnúť informácie dlžníkovi podľa článku 14 ods. 1 druhej vety písm. b) smernice 2008/48/ES a tým vyvolať začatie plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, uplatneniu právnej úpravy týkajúcej sa zániku práva na základe dobrej viery? Ak nie: e) Je to v súlade s pevne stanovenými zásadami medzinárodného práva, ktorými sú podľa Základného zákona viazané nemecké súdy? Ak áno: f) Ako má nemecký subjekt uplatňujúci právo vyriešiť konflikt medzi záväznými predpismi medzinárodného práva a požiadavkami Súdneho dvora Európskej únie?

4.

O uznaní zneužívajúceho uplatnenia práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES: a) Môže uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES predstavovať zneužitie práva? Ak áno: b) Ide v prípade uznania zneužívajúceho uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy o obmedzenie práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré musí byť upravené v zákone prijatom parlamentnom? Ak nie: c) Predpokladá uznanie zneužívajúceho uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy zo subjektívneho hľadiska, že spotrebiteľ vedel o existencii svojho práva na odstúpenie od zmluvy alebo je aspoň zodpovedný za to, že o ňom nevedel z dôvodu hrubej nedbanlivosti? Ak nie: d) Bráni možnosť veriteľa dodatočne poskytnúť informácie dlžníkovi podľa článku 14 ods. 1 druhej vety písm. b) smernice 2008/48/ES a tým vyvolať začatie plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, uznaniu zneužívajúceho uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy na základe dobrej viery? Ak nie: e) Je to v súlade s pevne stanovenými zásadami medzinárodného práva, ktorými sú podľa Základného zákona viazané nemecké súdy? Ak áno: f) Ako má nemecký subjekt uplatňujúci právo vyriešiť konflikt medzi záväznými predpismi medzinárodného práva a požiadavkami Súdneho dvora Európskej únie?

5.

Bez ohľadu na to, aká je odpoveď na vyššie uvedené otázky: a) Je v súlade s právom Únie, najmä s právom na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES, ak podľa vnútroštátneho práva v prípade zmluvy o úvere viazanej na kúpnu zmluvu po účinnom uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľa podľa článku 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES aa) splatnosť nároku spotrebiteľa na vrátenie zaplatených splátok úveru voči veriteľovi nastane až vtedy, keď spotrebiteľ vydá veriteľovi kúpenú vec alebo preukáže, že túto vec odoslal veriteľovi? bb) žalobu spotrebiteľa o vrátenie splátok úveru, ktoré zaplatil spotrebiteľ, po vydaní predmetu kúpy treba zamietnuť ako v súčasnosti nedôvodnú, ak sa veriteľ neomeškal s prevzatím predmetu kúpy? Ak nie: b) Vyplýva z práva Únie, že sa nemôžu uplatniť vnútroštátne predpisy opísané v písmene a) bode aa) a/alebo v písmene a) bode bb)? Bez ohľadu na to, aká je odpoveď na vyššie uvedené otázky 1. až 5.:

6.

Je § 348a ods. 2 bod 1 ZPO, pokiaľ sa toto ustanovenie vzťahuje aj na vydávanie uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 druhého odseku ZFEÚ, v rozpore s oprávnením vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 druhého odseku ZFEÚ, a preto sa neuplatní na vydávanie uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 2. februára 2021 – Leinfelder Uhren München GmbH & Co. KG/E. Leinfelder GmbH, TL, SW, WL

(Vec C-62/21)

(2021/C 189/09)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa a navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Leinfelder Uhren München GmbH & Co. KG

Žalovaní a odporcovia v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: E. Leinfelder GmbH, TL, SW a WL

Prejudiciálne otázky

1.

Má skutočnosť, upravená v článku 56 ods. 1 písm. a) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva (1) a v článku 63 ods. 1 písm. a) nariadenia o ochrannej známke Európskej únie (2), v zmysle ktorej návrh na zrušenie ochrannej známky Európskej únie z dôvodu jej nepoužívania môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ako aj procesne spôsobilé záujmové združenie, za následok neúčinnosť zmluvnej dohody, na základe ktorej sa tretia osoba voči majiteľovi ochrannej známky Európskej únie zaviaže, že nepodá na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo návrh na zrušenie práv k tejto ochrannej známke z dôvodu jej nepoužívania?

2.

Má skutočnosť, upravená v článku 56 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 a v článku 63 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001, v zmysle ktorej návrh na zrušenie ochrannej známky Európskej únie z dôvodu jej nepoužívania môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ako aj procesne spôsobilé záujmové združenie, za následok, že sa na právoplatný rozsudok súdu členského štátu, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť vziať späť návrh na zrušenie práv k ochrannej známke Európskej Únie, ktorý z dôvodu jej nepoužívania podal sám alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, neprihliada v konaní vo veci zrušenia vedenom pred Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo a súdmi Únie?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. januára 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León (Španielsko) 11. februára 2021 – Gerencia Regional de Salud de Castilla y León/Delia

(Vec C-86/21)

(2021/C 189/10)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Gerencia Regional de Salud de Castilla y León

Odporkyňa v odvolacom konaní: Delia

Prejudiciálne otázky

1.

Bránia článok 45 ZFEÚ a článok 7 nariadenia č. [492]/2011 (1) vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 6 ods. 2 písm. c) dekrétu č. 43/2009 z 2. júla 2009, ktorý neumožňuje uznať doby odpracované v určitej profesijnej kategórii vo verejnej zdravotníckej inštitúcii iného členského štátu Európskej únie?

2.

V prípade, ak by odpoveď na prvú otázku bola kladná, možno podmieniť uznanie doby odpracovanej v rámci verejného zdravotníckeho systému určitého členského štátu predchádzajúcim odsúhlasením určitých všeobecných kritérií schvaľovania systémov kariérneho postupu pracovníkov v zdravotníckych inštitúciách členských štátov Európskej únie?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 25. februára 2021 – X BV/Classic Coach Company vof, Y, Z

(Vec C-112/21)

(2021/C 189/11)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: X BV

Žalovaný: Classic Coach Company vof, Y, Z

Prejudiciálne otázky

1.

Je pre konštatovanie, že existuje „skoršie právo“ tretej osoby v zmysle článku 6 ods. 2 zrušenej smernice 2008/95/ES (1), a) postačujúce, že pred prihlásením ochrannej známky táto tretia osoba v obchodnom styku používala právo uznané podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu, alebo b) nevyhnutné, aby podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov táto tretia osoba mohla na základe tohto staršieho práva zakázať používanie ochrannej známky jej majiteľovi?

2.

Má pri zodpovedaní prvej otázky význam ešte aj to, či majiteľ ochrannej známky má ešte skoršie právo (uznané podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu) k označeniu zapísanému ako ochranná známka, a ak áno, má potom význam, či majiteľ ochrannej známky môže na základe tohto ešte skoršieho uznaného práva zakázať tretím osobám používanie údajného „skoršieho práva“?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Brussel (Belgicko) 2. marca 2021 – Proximus NV/Gegevensbeschermingsautoriteit

(Vec C-129/21)

(2021/C 189/12)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van beroep te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Proximus NV

Žalovaný: Gegevensbeschermingsautoriteit

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 12 [ods. 2] smernice 2002/58 (1) v spojení s článkom 2 [písm. f] tejto smernice a článkom 95 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (2) vykladať v tom zmysle, že je prípustné, aby vnútroštátny dozorný orgán, ak vnútroštátne právne predpisy nestanovujú inak, vyžadoval „súhlas“ účastníka v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako základ pre zverejnenie jeho osobných údajov vo verejne prístupných telefónnych zoznamoch účastníkov a telefonických informačných službách, ktoré zverejňuje samotný prevádzkovateľ alebo tretí poskytovatelia?

2.

Má sa právo na výmaz podľa článku 17 všeobecného nariadenia o ochrane údajov chápať tak, že bráni tomu, aby vnútroštátny dozorný orgán posúdil žiadosť účastníka o výmaz z verejne dostupných telefónnych zoznamov účastníkov a telefonických informačných služieb ako žiadosť o výmaz v zmysle článku 17 všeobecného nariadenia o ochrane údajov?

3.

Majú sa články 24 a 5 [ods. 2] všeobecného nariadenia o ochrane údajov vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátny dozorný orgán z požiadavky zodpovednosti upravenej v tomto nariadení vyvodil záver, že prevádzkovateľ musí prijať vhodné technické a organizačné opatrenia potrebné na to, aby ďalšie zodpovedné osoby, konkrétne poskytovateľov telefonických služieb a iných poskytovateľov telefónnych zoznamov účastníkov a telefonických informačných služieb, ktorí získali údaje od prvej zodpovednej osoby, informoval o odvolaní súhlasu dotknutou osobou v súlade s článkom 6 v spojení s článkom 7 všeobecného nariadenia o ochrane údajov?

4.

Má sa článok 17 [ods. 2] všeobecného nariadenia o ochrane údajov vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny dozorný orgán poskytovateľovi verejne dostupných telefónnych zoznamov účastníkov a telefonických informačných služieb, od ktorého sa vyžaduje, aby ďalej nezverejňoval údaje určitej osoby, uložil povinnosť prijať primerané opatrenia, ktorými zabezpečí postúpenie informácie žiadosti o výmaz prevádzkovateľom vyhľadávacích nástrojov?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514)

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1)

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Constitucional (Portugalsko) 3. marca 2021 – Autoridade Tributária e Aduaneira/VectorImpacto – Automóveis Unipessoal Lda

(Vec C-136/21)

(2021/C 189/13)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Constitucional

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Autoridade Tributária e Aduaneira

Odporkyňa: VectorImpacto – Automóveis Unipessoal Lda

Prejudiciálna otázka

Možno článok 110 ZFEÚ, či už samostatne alebo v spojení s článkom 191 ZFEÚ, najmä s jeho odsekom 2, vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri uplatnení znížení súvisiacich s priemerným znížením hodnoty vozidiel na vnútroštátnom trhu na daň z ojazdených vozidiel s konečnou registráciou v Spoločenstve, pridelenou inými členskými štátmi Európskej únie, nezohľadňuje environmentálnu zložku, čím umožňuje, aby takto vypočítaná výška dane bola vyššia ako výška dane, ktorá zaťažuje podobné domáce ojazdené vozidlá?

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal d’arrondissement (Luxembursko) 8. marca 2021 – Christian Louboutin/Amazon Europe Core Sàrl, Amazon EU Sàrl, Amazon Services Europe Sàrl

(Vec C-148/21)

(2021/C 189/14)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d’arrondissement

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Christian Louboutin

Žalované: Amazon Europe Core Sàrl, Amazon EU Sàrl, Amazon Services Europe Sàrl

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 9 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (1) vykladať v tom zmysle, že používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou, v reklame zobrazenej na internetovej stránke je pripísateľné jej prevádzkovateľovi alebo hospodársky prepojeným subjektom z toho dôvodu, že na tejto stránke dochádza k zmiešaniu vlastných ponúk prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov a ponúk predávajúcich v postavení tretích osôb, prostredníctvom začlenenia týchto reklám do vlastnej obchodnej komunikácie prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov? Je takéto začlenenie posilnené skutočnosťou, že: — reklamy sú na stránke prezentované jednotným spôsobom? — vlastné reklamy prevádzkovateľa a hospodársky prepojených subjektov a predávajúcich v postavení tretích osôb, sa zobrazujú bez rozlíšenia, pokiaľ ide o ich pôvod, no pritom s jasným zobrazením loga prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov, v reklamných rubrikách internetových stránok tretích osôb v podobe vyskakovacieho okna („pop-up“)? — prevádzkovateľ alebo hospodársky prepojené subjekty poskytujú predávajúcim v postavení tretích osôb celkovú službu, vrátane asistencie pri vytváraní reklám a stanovovaní predajných cien, skladovania tovarov a ich zasielania? — stránka prevádzkovateľa a hospodársky prepojených subjektov je navrhnutá takým spôsobom, že sa prezentuje v podobe obchodov a označení, akými sú „najpredávanejšie“, „najžiadanejšie“, či „najvýhodnejšie“, a to bez toho, aby sa na prvý pohľad zjavne rozlišovalo medzi vlastnými tovarmi prevádzkovateľa a hospodársky prepojených subjektov, a tovarmi predávajúcich v postavení tretích osôb?

2.

Má sa článok 9 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie vykladať v tom zmysle, že používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou, v reklame zobrazenej na stránke internetového predaja, je v zásade pripísateľné jej prevádzkovateľovi alebo hospodársky prepojeným subjektom, ak vo vnímaní bežne informovaného a primerane pozorného používateľa internetu zohrával tento prevádzkovateľ alebo hospodársky prepojený subjekt aktívnu úlohu pri vytváraní tejto reklamy, alebo že je táto reklama vnímaná tak, že je súčasťou vlastnej obchodnej komunikácie tohto prevádzkovateľa? Bude mať na takéto vnímanie vplyv: — skutočnosť, že tento prevádzkovateľ a/alebo hospodársky prepojené subjekty sú všeobecne známym distribútorom najrôznejších tovarov, medzi ktoré patria aj tovary z kategórie tovarov propagovaných v reklame; — alebo skutočnosť, že takto zobrazená reklama má záhlavie, v ktorom je reprodukovaná ochranná známka pre služby tohto prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov, pričom táto ochranná známka je všeobecne známa ako ochranná známka distribútora; — alebo skutočnosť, že tento prevádzkovateľ alebo hospodársky prepojené subjekty súčasne s týmto zobrazením ponúkajú služby, ktoré sú tradične ponúkané distribútormi tovarov z rovnakej kategórie, ako je tá, do ktorej patrí tovar propagovaný v reklame?

3.

Má sa článok 9 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie vykladať v tom zmysle, že zasielanie tovaru, ktorý je opatrený označením zhodným s ochrannou známkou, konečnému spotrebiteľovi, pričom k tomuto zasielaniu dochádza v obchodnom styku a bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, predstavuje používanie pripísateľné zasielateľovi len v prípade, že má tento zasielateľ skutočnú vedomosť o umiestnení tohto označenia na tovare? Je takýto zasielateľ používateľom predmetného označenia v prípade, že on sám alebo hospodársky prepojený subjekt oznámil konečnému spotrebiteľovi, že toto zaslanie zabezpečí, a to po tom, ako on sám alebo hospodársky prepojený subjekt na tento účel tovar skladoval? Je takýto zasielateľ používateľom predmetného označenia v prípade, že on sám alebo hospodársky prepojený subjekt predtým aktívne prispel k tomu, aby sa v obchodnom styku zobrazila reklama na tovar opatrený týmto označením, alebo zaregistroval objednávku konečného spotrebiteľa na základe tejto reklamy?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif (Luxembursko) 5. marca 2021 – A, B a C, právne zastúpený svojimi rodičmi/Ministre de l’Immigration et de l’Asile

(Vec C-153/21)

(2021/C 189/15)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal administratif

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: A, B a C, právne zastúpený svojimi rodičmi

Žalovaný: Ministre de l’Immigration et de l’Asile

Prejudiciálna otázka

Môže sa článok 33 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (1) v spojení s článkom 23 smernice 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (2), ako aj s článkom 24 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že umožňuje vyhlásiť za neprípustnú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podali rodičia v mene a na účet svojho maloletého dieťaťa v inom členskom štáte (ktorým je v tomto prípade Luxembursko), než je ten, ktorý predtým udelil medzinárodnú ochranu len rodičom a súrodencom dieťaťa (v tomto prípade Grécko), s odôvodnením, že orgány krajiny, ktorá im poskytla medzinárodnú ochranu pred ich odchodom a narodením dieťaťa, zaručujú, že po príchode dieťaťa a návrate ostatných členov rodiny bude mať dieťa nárok na povolenie na pobyt a na rovnaké výhody, aké sú priznané osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, pričom však nepotvrdili, že mu bude osobne udelené postavenie osoby požívajúcej medzinárodnú ochranu?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60.

(2)  Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā rajona tiesa (Lotyšsko) 12. marca 2021 – SIA BALTIJAS STARPTAUTISKĀ AKADĒMIJA/Latvijas Zinātnes padome

(Vec C-164/21)

(2021/C 189/16)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administratīvā rajona tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalokyňa: SIA BALTIJAS STARPTAUTISKĀ AKADĒMIJA

Žalovaná: Latvijas Zinātnes padome

Prejudiciálne otázky

1.	Možno za subjekt v zmysle článku 2 bodu 83 nariadenia č. 651/2014 (1) považovať (súkromnoprávnu) organizáciu, ktorá má niekoľko hlavných činností, medzi ktorými sa nachádza výskumná činnosť, ale ktorej príjmy pochádzajú prevažne z odplatného poskytovania vzdelávacích služieb?

2.

Je opodstatnené uplatniť požiadavku týkajúcu sa pomeru financovania (príjmy a výdavky) hospodárskych a nehospodárskych činností na určenie, či tento subjekt spĺňa požiadavku stanovenú v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014, aby primárnym cieľom činností subjektu bolo nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj alebo vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov? V prípade kladnej odpovede, aký by bol primeraný pomer financovania hospodárskych a nehospodárskych činností na určenie primárneho cieľa činností tohto subjektu?

3.

Je v súlade s článkom 2 bodom 83 nariadenia č. 651/2014 opodstatnené uplatniť požiadavku, aby sa príjmy získané z hlavnej činnosti opäť investovali do hlavnej činnosti predmetného subjektu, a je potrebné posúdiť iné aspekty, aby bolo možné opodstatnene určiť primárny cieľ činností subjektu, ktorý predkladá návrh projektu? Malo by na toto posúdenie vplyv použitie dosiahnutých príjmov (opäť sa investujú do hlavnej činnosti alebo napríklad v prípade súkromného zakladateľa sa vyplatia ako dividendy akcionárom), dokonca aj v prípade, že väčšinu týchto príjmov tvoria poplatky zaplatené za vzdelávacie služby?

4.

Má právne postavenie členov predmetného subjektu, ktorý predkladá návrh projektu, zásadný význam pri posudzovaní, či tento subjekt spĺňa definíciu uvedenú v článku 2 bode 83 nariadenia č. 651/2014, teda či ide o spoločnosť založenú podľa obchodného práva na vykonávanie hospodárskej činnosti (odplatnej činnosti) s cieľom dosiahnuť zisk [§ 1 Komerclikums (Obchodný zákonník)], alebo či jeho členovia alebo akcionári sú fyzické alebo právnické osoby založené s cieľom dosiahnuť zisk (vrátane odplatného poskytovania vzdelávacích služieb) alebo neboli založené s cieľom dosiahnuť zisk (napríklad združenie alebo nadácia)?

5.

Majú pri posudzovaní hospodárskej povahy činnosti subjektu, ktorý predkladá návrh projektu, zásadný význam podiel domácich študentov a študentov z členských štátov Únie v porovnaní s podielom zahraničných študentov (pochádzajúcich z tretích štátov) a okolnosť, že cieľom hlavnej činnosti vykonávanej uvedeným subjektom je poskytovať študentom vysokoškolské vzdelanie a kvalifikáciu, ktoré budú konkurencieschopné na medzinárodnom trhu práce, v súlade so súčasnými medzinárodnými požiadavkami (bod 5 stanov žalobkyne)?

---

(1)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1).

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. februára 2021 – Braesch a i./Komisia

(Vec T-161/18) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Štátna pomoc - Pomoc na preventívnu reštrukturalizáciu Banca Monte dei Paschi di Siena - Fáza predbežného preskúmania - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom - Námietka neprípustnosti - Postavenie dotknutej osoby - Právny záujem na konaní - Aktívna legitimácia - Prípustnosť“)

(2021/C 189/17)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Anthony Braesch (Luxemburg, Luxembursko), Trinity Investments DAC (Dublin, Írsko), Bybrook Capital Master Fund LP (Grand Cayman, Kajmanské ostrovy), Bybrook Capital Hazelton Master Fund LP (Grand Cayman), Bybrook Capital Badminton Fund LP (Veľký Kajman) (v zastúpení: M. Siragusa, A. Champsaur, G. Faella a L. Prosperetti, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: K. Blanck a A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2017) 4690 final zo 4. júla 2017 o štátnej pomoci SA.47677 (2017/N) – Taliansko, nová pomoc a zmenený reštrukturalizačný plán Banca Monte dei Paschi di Siena

Výrok rozsudku

1.	Námietka neprípustnosti sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 190, 4.6.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 10. marca 2021 – AM/EIB

(Vec T-134/19) (1)

(„Verejná služba - Zamestnanci EIB - Odmeňovanie - Prípustnosť - Lehota na podanie návrhu na začatie zmierovacieho konania - Akt spôsobujúci ujmu - Príspevok na geografickú mobilitu - Preloženie do externej kancelárie - Zamietnutie priznania príspevku - Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody“)

(2021/C 189/18)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: AM (v zastúpení: L. Levi a A. Champetier, advokátky)

Žalovaná: Európska investičná banka (v zastúpení: G. Faedo a M. Loizou, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Návrh, založený na článku 270 ZFEÚ a článku 50a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, jednak na zrušenie rozhodnutí EIB z 30. júna a 11. decembra 2017, ako aj v prípade potreby rozhodnutia prezidenta EIB z 20. novembra 2018 potvrdzujúceho tieto rozhodnutia, ktorými EIB žalobcovi zamietla priznanie príspevku na geografickú mobilitu, a jednak na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca údajne utrpel v dôsledku uvedených rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutia Európskej investičnej banky (EIB) z 30. júna a 11. decembra 2017 sa zrušujú v rozsahu, v akom zamietajú AM príspevok na geografickú mobilitu.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	EIB je povinná znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli AM.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 155, 6.5.2019.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 17. marca 2021 – Alvargonzález Ramos/EUIPO – Ursus-3 Capital, A.V. (URSUS Kapital)

(Vec T-114/20) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o zrušení - Obrazová ochranná známka Európskej únie URSUS Kapital - Riadne používanie ochrannej známky - Čiastočné zrušenie - Článok 18 ods. 1 a článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Dôkaz o riadnom používaní - Posúdenie dôkazov - Kvalifikácia služieb“)

(2021/C 189/19)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Pablo Erik Alvargonzález Ramos (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: E. Sugrañes Coca, advokátka)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Palmero Cabezas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Ursus-3 Capital, A.V., SA (Madrid)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 10. decembra 2019 (vec R 711/2019-5), týkajúcemu sa konania o zrušení medzi spoločnosťou Ursus-3 Capital, A.V. a pánom Alvargonzálezom Ramosom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Alvargonzález Ramos je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 20.4.2020.

Žaloba podaná 26. februára 2021 – Swissgrid/Komisia

(Vec T-127/21)

(2021/C 189/20)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Swissgrid AG (Aarau, Švajčiarsko) (v zastúpení: P. De Baere, P. L’Ecluse, K. T’Syen a V. Lefever, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Komisie obsiahnutého v jej liste zo 17. decembra 2020, ktorým Komisia oznamuje prevádzkovateľom prenosových sústav (PPS), že žalobkyňa nie je spôsobilá zúčastňovať sa na európskych platformách na výmenu štandardizovaných produktov regulačnej energie vrátane Transeurópskej burzy náhradných rezerv (ďalej len „TERRE“), a ktorým sa jednotlivým TERRE PPS nariaďuje vylúčiť žalobkyňu z platformy TERRE najneskôr od 1. marca 2020. Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nesprávne uplatnilo článok 1 ods. 6 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195 z 23. novembra 2017 (1). — Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 1 ods. 6 nariadenia 2017/2195, keďže v ňom sa uvádza, že na to, aby sa žalobkyňa mohla zúčastniť na európskych platformách na výmenu štandardizovaných produktov regulačnej energie, musí byť jej účasť „nevyhnutná“ na odstránenie nedostatkov v bezpečnosti prevádzky sústavy vyplývajúcich z neplánovaných fyzických tokov energie, zatiaľ čo relevantným kritériom je to, či by vylúčenie Švajčiarska „mohlo viesť k neplánovaným fyzickým tokom energie cez Švajčiarsko, ktoré by ohrozovali bezpečnosť prevádzky sústavy v regióne“. — Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/2195, keďže alternatívne podmienky článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/2195 vykladá ako kumulatívne.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nesprávne uplatnilo článok 1 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/2195. — Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 1 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/2195, keďže vykladá článok 1 ods. 7 druhú vetu nariadenia (EÚ) 2017/2195 tak, že vyžaduje uzavretie medzivládnej dohody o spolupráci v oblasti elektrickej energie s EÚ v zmysle prvej alternatívnej podmienky článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/2195, — Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 1 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/2195, keďže nie je riadne založené na stanoviskách ACER a všetkých prevádzkovateľov prenosových sústav (PPS).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie a právo žalobkyne účinne sa brániť v konaní, keďže Európska komisia sa nezaoberala a nevyrovnala s argumentmi, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojich listoch Európskej komisii z 29. septembra 2020 a 8. decembra 2020.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie a článok 296 ZFEÚ keďže i) neobsahuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutia Európskej komisie nezohľadniť a) argumenty, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojich listoch Európskej komisii z 29. septembra 2020 a 8. decembra 2020, b) stanovisko všetkých PPS a c) stanovisko ACER, a ii) obsahuje rozporné a nedostatočné odôvodnenie.

---

(1)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2195 z 23. novembra 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave (Ú. v. EÚ L 312, 28.11.2017, s. 6).

Žaloba podaná 19. marca 2021 – Saure/Komisia

(Vec T-151/21)

(2021/C 189/21)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Hans-Wilhelm Saure (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: C. Partsch, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd

—

zrušil rozhodnutie Komisie o odmietnutí poskytnúť žalobcovi možnosť, o ktorú žiada, nahliadnuť do dokumentov Komisie z 27. januára 2021 vytvorením rozmnoženín, a to do celkovej komunikácie Komisie a) s firmou BioNTech SE; b) s nemeckým úradom spolkového kancelára v súvislosti s firmou BioNTech SE a jej výrobkami; c) so spolkovým ministrom zdravotníctva v súvislosti s nákupom vakcín na boj proti epidémii koronavírusu, od 1. apríla 2020 a najmä v súvislosti s množstvom vakcín ponúkaných spoločnosťou BioNTech a ich dodávacími lehotami,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod: Žalobca má nárok na prístup k predmetným dokumentom Európskej komisie podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (1).

2.

Druhý žalobný dôvod: Článok 4 ods. 2 prvá zarážka nariadenia (ES) č. 1049/2001 nebráni právu na prístup k predmetným informáciám. Poskytnutím informácií nie sú dotknuté žiadne obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby. Požadované informácie neobsahujú obchodné tajomstvá v zmysle smernice (EÚ) 2016/943 (2).

3.

Tretí žalobný dôvod: Článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 1049/2001 nebráni právu na prístup k predmetným informáciám. Toto ustanovenie chráni len prebiehajúci rozhodovací proces. Predmetom žiadosti žalobcu o nahliadnutie do aktov sú však podklady týkajúce sa rokovaní žalovanej o dodávkach vakcín. Tieto rokovania sú už ukončené. Existuje navyše prevažujúci záujem verejnosti na sprístupnenie predmetných informácií, pretože obstarávanie vakcín Európskou úniou je v celej Európe už niekoľko týždňov predmetom diskusii a spravodajstva.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 1).

Žaloba podaná 23. marca 2021 – Saure/Komisia

(Vec T-154/21)

(2021/C 189/22)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Hans-Wilhelm Saure (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: C. Partsch, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil odmietnutie Komisie poskytnúť žalobcovi možnosť, o ktorú žiada, nahliadnuť do dokumentov Komisie, číslo spisu Gestdem 2021/0592, vytvorením rozmnoženín, najmä do všetkých protokolov, zhrnutí, poznámok k spisu, poznámok, aktov zo zasadnutí, rokovaní, uznesení, návrhov, zápisníc, mailov, telefonických protokolov – predovšetkým v súvislosti s Advance Purchase Agreements – a konkrétnymi zmluvami s farmaceutickými podnikmi o dodávkach vakcín proti Covidu19 na boj proti epidémii koronavírusu, tzv. Steering Committees, ako aj Joint Negotiations Teams. Pod Advance Purchase Agreements sa rozumie každá zmluva týkajúca sa nákupu, dodávok, zabezpečenia, rezervácie alebo vývoja vakcín proti Covidu19 pre členské štáty Európskej únie,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod: Žalobca má nárok na prístup k predmetným dokumentom Európskej komisie podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (1). Odmietnutie Komisie je v rozpore s týmto ustanovením.

2.	Druhý žalobný dôvod: Nároku žalobcu na prístup k dokumentom nebránia ani dôvody odmietnutia podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001. Komisia žiadne dôvody odmietnutia neuviedla a žiadne ani nie sú zrejmé.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

Žaloba podaná 22. marca 2021 – BZ/ECB

(Vec T-162/21)

(2021/C 189/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: BZ (v zastúpení: H. Tettenborn, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Výkonnej rady zo 17. novembra 2020 a z 12. januára 2021 týkajúce sa vykonania rozsudku z 28. mája 2020 vo veci T-483/16 RENV v rozsahu, v akom uvedené rozhodnutie stanovuje (nedostatočnú) kompenzáciu len vo výške 50 000 eur a ukladá žalobkyni povinnosť zachovávať dôvernosť v súvislosti s listom ECB z 12. januára 2021,

—	priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 eur, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku toho, že ECB primeraným spôsobom nevykonala rozsudok z 28. mája 2020 vo veci T-483/16 RENV,

—	uložil žalovanej povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila žalobkyňa v rámci tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 266 ZFEÚ a zároveň na tom, že: a) nedošlo k náprave minulých účinkov zrušených rozhodnutí, b) nedošlo k spravodlivému odškodneniu žalobkyne za všetky nevýhody/následky, ktoré jej boli spôsobené, c) nedošlo k náležitému informovaniu žalobkyne v súvislosti s vykonaním rozhodnutia Výkonnej rady zo 17. novembra 2020 alebo aspoň v súvislosti s podstatnými časťami uvedeného rozhodnutia, a d) žalobkyni nebolo umožnené informovať o liste ECB z 12. januára tak v rámci ECB, ako aj mimo nej.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady transparentnosti, zásady riadnej správy veci verejných a článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti starostlivosti, starostlivosti o zamestnancov a článkov 21 a 31 Charty základných práv Európskej únie.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, ako aj článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

Žaloba podaná 26. marca 2021 – QM/Europol

(Vec T-164/21)

(2021/C 189/24)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: QM (v zastúpení: N. de Montigny, advokát)

Žalovaná: Agentúra Európskej únie na presadzovanie práva (Europol)

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie z 27. mája 2020, ktorým sa nepredĺžila zmluva žalobcu na dobu neurčitú,

—	v prípade potreby zrušil rozhodnutie z 18. decembra 2020 v rozsahu, v akom bolo odôvodnenie doplnené o ďalšie skutočnosti,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na pochybení orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) pri uplatňovaní kritérií pre hodnotenie kandidáta na predĺženie zmluvy a konkrétne pri výklade pojmu „predvídateľné budúce potreby“, o ktorých sa ku dňu prijatia nerozhodlo a neboli ani zistené.

2.	Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení práva byť účelne vypočutý pred prijatím rozhodnutia spôsobujúceho ujmu.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení povinnosti riadnej správy a legitímneho práva žalobcu na posúdenie jeho preukázaných schopností potrebných na výkon funkcie. Žalobca kritizuje rozhodnutie, pretože bolo podľa neho prijaté na základe predsudkov a obáv, ale bez skutočného preskúmania jeho schopností.

4.	Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa OOUPZ dopustil pri posudzovaní profilu a schopností žalobcu.

5.	Piaty žalobný dôvod sa zakladá na zneužití práva a porušení povinnosti náležitej starostlivosti.

Žaloba podaná 29. marca 2021 – Amort a i./Komisia

(Vec T-165/21)

(2021/C 189/25)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Heidi Amort (Jenesien, Italien) a 31 ďalších žalobcov (v zastúpení: R. Holzeisen, Rechtsanwältin)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté vykonávacie rozhodnutie spolu s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby proti vykonávaciemu rozhodnutiu Európskej komisie C(2021) 698 (final) z 29. januára 2021 o udelení podmienečného povolenia na uvedenie lieku na humánne použitie „COVID-19 Vaccine AstraZeneca – Očkovacia látka proti COVID-19 (ChAdOx1-S [rekombinantná])“ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 žalobcovia uvádzajú tieto žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté vykonávacie rozhodnutie porušuje článok 2 bod 1 a 2 nariadenia (ES) č. 507/2006 (1). Je vedecky dokázané, že panika rozšírená po celom svete z dôvodu údajne veľkej úmrtnosti spojenej s nakazením sa SARS-CoV-2 je nedôvodná. Navyše WHO a EÚ riadne neuznali krízovú situáciu v zmysle ohrozenia verejného zdravia.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté vykonávacie rozhodnutie porušuje článok 4 nariadenia (ES) č. 507/2006 z dôvodu: — neexistencie pozitívnej bilancie rizika a prospešnosti podľa článku 1 ods. 28a smernice 2001/83/ES (2); — neexistencie podmienky požadovanej podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 507/2006, keďže nie je pravdepodobné, že žiadateľ sa postará o dodanie podrobných klinických údajov; — neexistencie podmienky požadovanej podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 507/2006, keďže povolený liek nenaplní nenaplnené liečebné potreby; — neexistencie podmienky požadovanej podľa článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 507/2006.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia (ES) č. 1394/2007 (3), smernice 2001/83/ES ako aj nariadenia (ES) č. 726/2004 (4).

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 168 a 169 ZFEÚ, ako aj článkov 3, 35 a 38 Charty EÚ.

---

(1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 507/2006 z 29. marca 2006 o podmienečnom povolení uviesť na trh lieky humánnej medicíny, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 92, 2006, s. 6).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 121).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 229).

Žaloba podaná 29. marca 2021 – Autorità di sistema portuale del Mare Ligure occidentale a i./Komisia

(Vec T-166/21)

(2021/C 189/26)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Autorità di sistema portuale del Mare Ligure occidentale a ďalších 15 žalobcov (v zastúpení: F. Munari, I. Perego, G. Roberti, S. Zunarelli, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil články 1, 2, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia Komisie,

—	uložil Komisii povinnosť naradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa napáda rozhodnutie Komisie C(2020) 8498 final zo 4. decembra 2020 o schéme pomoci SA.38399 2019/C (ex 2018/E) poskytnutej Talianskom – Zdaňovanie prístavov v Taliansku.

Toto rozhodnutie kvalifikovalo oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, ktoré využívajú orgány prístavného systému (Autorità di Sistema Portuale) v Taliansku, ako štátnu pomoc.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú nasledujúce dôvody a tvrdenia.

1.

Rozhodnutie je nesprávne a porušuje aj článok 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom uvádza, že orgány prístavného systému vykonávajú hospodársku činnosť v zmysle, ktorý označila Komisia. Komisia sa v tejto súvislosti nesprávne domnievala, že mohla preniesť kritériá rozvinuté v praxi a judikatúre vo vzťahu k prístavom v iných členských štátoch alebo k iným typom infraštruktúry, čím porušila aj všeobecné zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných.

2.	Rozhodnutie je ďalej nesprávne a porušuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia skreslila obhajobu Talianska týkajúcu sa neexistencie trhu, keďže dotknuté odvetvie nie je otvorené hospodárskej súťaži na základe rozhodnutia vnútroštátneho zákonodarcu.

3.

Komisia navyše porušila článok 345 ZFEÚ, články 3, 7 a 121 ZFEÚ a viaceré zásady práva EÚ, keďže nezohľadnila skutočnosť, že Zmluva nemá vplyv na právo členských štátov zachovať si verejnoprávne vlastníctvo prístavných aktív a infraštruktúry a zveriť a vyhradiť ich reguláciu a správu výlučne orgánom štátneho charakteru, ako sú orgány prístavného systému.

4.	Rozhodnutie je nesprávne a porušuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom uvádza, že: — došlo k prevodu štátnych prostriedkov, — systém zdaňovania orgánov prístavného systému je selektívny a — taliansky systém zdaňovania prístavov môže narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

5.	Rozhodnutie je tiež poznačené nedostatočným zistením skutkového stavu a nedostatkom odôvodnenia.