(1)

Únia je založená na solidarite medzi jej občanmi aj medzi členskými štátmi. Uvedená univerzálna a spoločná hodnota určuje činnosti Únie a vytvára jednotu nevyhnutnú na riešenie súčasných a budúcich spoločenských výziev, pri ktorých sú mladí Európania odhodlaní pomôcť vyjadrením svojej solidarity v praxi. V článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa solidarita vyzdvihuje ako jedna z kľúčových zásad Únie. Na zásadu solidarity sa odkazuje aj v článku 21 ods. 1 Zmluvy o EÚ ako na jeden zo základov vonkajšej činnosti Únie.

(2)

So zreteľom na výrazný nárast globálnych humanitárnych potrieb a s cieľom posilniť presadzovanie solidarity a viditeľnosti humanitárnej pomoci medzi občanmi Únie je potrebné rozvíjať solidaritu medzi členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami, ktoré boli zasiahnuté katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou alebo prírodnými katastrofami.

(3)

Dobrovoľnícke akcie v oblasti humanitárnej pomoci by mali prispievať k humanitárnej reakcii vychádzajúcej z potrieb a mali by sa riadiť Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci stanoveným v Spoločnom vyhlásení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie s názvom „Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci“ (4). Malo by sa podporovať medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv.

(4)

V prípade potreby by sa mala zohľadniť ústredná a celková koordinačná úloha Úradu Organizácie Spojených národov (OSN) pre koordináciu humanitárnych záležitostí pri podpore súdržnej medzinárodnej reakcie na humanitárne krízy.

(5)

Dobrovoľnícke akcie v oblasti humanitárnej pomoci by mali prispievať k vhodnej humanitárnej reakcii, ktorou sa posilňuje rodová perspektíva v rámci politiky Únie v oblasti humanitárnej pomoci a podporujú vhodné humanitárne reakcie na konkrétne potreby žien a mužov všetkých vekových kategórií. V dobrovoľníckych akciách v oblasti humanitárnej pomoci by sa mali zohľadňovať potreby a kapacity osôb v najzraniteľnejších situáciách vrátane žien a detí, ako aj osôb, ktoré sú najviac ohrozené.

(6)

V rámci dobrovoľníckych akcií v oblasti humanitárnej pomoci by sa malo usilovať o to, aby tieto činnosti prispievali k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti humanitárnej pomoci Únie v súlade so zásadami iniciatívy Dobré humanitárne darcovstvo.

(7)

V správe o stave Únie zo 14. septembra 2016 bola zdôraznená potreba investovať do mladých ľudí a bolo oznámené zriadenie Európskeho zboru solidarity s cieľom vytvoriť príležitosti pre mladých ľudí v celej Únii na to, aby mohli zmysluplným spôsobom prispievať k fungovaniu spoločnosti, prejavovať solidaritu a rozvíjať svoje zručnosti, čím sa im umožňuje získať nielen pracovnú skúsenosť, ale aj neoceniteľnú životnú skúsenosť.

(8)

Komisia vo svojom oznámení zo 7. decembra 2016 s názvom „Európsky zbor solidarity“ zdôraznila potrebu posilniť základy solidárneho úsilia v celej Európe s cieľom poskytnúť mladým ľuďom väčšie a lepšie príležitosti na činnosti v oblasti solidarity v širokej škále oblastí a podporovať národných, regionálnych a miestnych aktérov v ich úsilí o zvládnutie rôznych výziev a kríz. Uvedeným oznámením sa začala prvá fáza Európskeho zboru solidarity, v ktorej sa mobilizovali zdroje v rámci rôznych programov Únie s cieľom ponúknuť mladým ľuďom v celej Únii príležitosti na dobrovoľnícku činnosť, stáže alebo pracovné príležitosti.

(9)

V kontexte tohto nariadenia sa solidarita chápe ako pocit individuálnej a kolektívnej zodpovednosti pre spoločné blaho, vyjadrený prostredníctvom konkrétnej činnosti.

(10)

Dôležitým vyjadrením solidarity je prispievanie k pomoci osobám a komunitám mimo Únie, ktoré potrebujú humanitárnu pomoc, vychádzajúc zo základných zásad ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti.

(11)

Je potrebné ďalej rozvíjať solidaritu s obeťami kríz a katastrof v tretích krajinách a zvyšovať medzi občanmi Únie povedomie o humanitárnej pomoci a o dobrovoľníckej činnosti vo všeobecnosti, a ich viditeľnosť, ako o celoživotnej činnosti.

(12)

Únia a členské štáty sa zaviazali vykonávať Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a jej ciele udržateľného rozvoja, a to v rámci vnútornej aj vonkajšej činnosti.

(13)

Rada vo svojich záveroch z 19. mája 2017 o sfunkčnení prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom uznala potrebu posilniť odolnosť tým, že sa lepšie prepojí humanitárna pomoc s rozvojovou spoluprácou a naďalej sa budú posilňovať operačné prepojenia medzi komplementárnymi prístupmi humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a predchádzania konfliktom.

(14)

Mladým ľuďom by sa mali poskytnúť ľahko dostupné a inkluzívne príležitosti na zapojenie sa do činností v oblasti solidarity, ktoré by im pomohli vyjadriť ich odhodlanie konať v prospech komunít a zároveň získať užitočné skúsenosti, poznatky, zručnosti a kompetencie potrebné pre ich osobný, vzdelávací, sociálny, občiansky a profesijný rozvoj, čím by sa zlepšila ich zamestnateľnosť. Uvedenými činnosťami v oblasti solidarity by sa mala podporiť aj mobilita mladých dobrovoľníkov, medzikultúrne povedomie a medzikultúrny dialóg.

(15)

Činnosti v oblasti solidarity ponúkané mladým ľuďom by mali umožniť konkrétne a prospešné príspevky mladých ľudí. Činnosti v oblasti solidarity by mali reagovať na neuspokojené spoločenské potreby a prispievať k posilňovaniu komunít a občianskej účasti. Činnosti v oblasti solidarity by mali mladým ľuďom ponúknuť príležitosť získať cenné poznatky, zručnosti a kompetencie. Činnosti v oblasti solidarity by mali byť pre mladých ľudí finančne dostupné a mali by sa vykonávať v bezpečnom a zdravom prostredí.

(16)

Program Európsky zbor solidarity (ďalej len „program“) funguje ako jednotné kontaktné miesto pre činnosti v oblasti solidarity v celej Únii a mimo nej. Aby sa maximalizovala účinnosť financovania z prostriedkov Únie a vplyv programu, mala by sa Komisia usilovať o vytvorenie synergií medzi všetkými príslušnými programami koherentným spôsobom, ale bez toho, aby tieto synergie viedli k tomu, že sa finančné prostriedky použijú na plnenie iných cieľov, než sú stanovené v tomto nariadení. Mal by sa zabezpečiť súlad a komplementarita s ďalšími príslušnými politikami Únie, ako sú stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 - 2027 (5), a inými príslušnými programami Únie, najmä programom Erasmus+, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/… (6) (1). Program stavia na silných stránkach a synergiách predchádzajúcich a existujúcich programov, najmä Európskej dobrovoľníckej služby, zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (7) a iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 (8). Mala by sa zabezpečiť aj komplementarita s existujúcimi sieťami na úrovni Únie relevantnými pre činnosti programu, ako je napríklad sieť Eurodesk. Okrem toho by sa mala zabezpečiť komplementarita medzi existujúcimi súvisiacimi systémami, najmä vnútroštátnymi systémami solidarity, ako sú systémy dobrovoľníckej činnosti, občianskych služieb a mobility pre mladých ľudí, a programom, a to s cieľom vzájomne zlepšiť a obohatiť dosah a kvalitu takýchto systémov a podľa vhodnosti stavať na osvedčených postupoch. Program by nemal nahrádzať podobné vnútroštátne systémy. Všetkým mladým ľuďom by sa mal zaručiť rovnaký prístup k vnútroštátnym činnostiam v oblasti solidarity.

(17)

S cieľom zosúladiť trvanie programu s trvaním viacročného finančného rámca na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021 - 2027“), stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (9), program by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov.

(18)

Pokiaľ ide o výklad súvisiacich právnych aktov Únie, je vhodné, aby sa cezhraničná dobrovoľnícka činnosť aj dobrovoľnícka činnosť, ktorá sa naďalej podporuje podľa nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, považovali za rovnocenné s dobrovoľníckou činnosťou vykonávanou v rámci Európskej dobrovoľníckej služby.

(19)

Program je určený na otvorenie nových príležitostí pre mladých ľudí, aby mohli vykonávať dobrovoľnícku činnosť v oblastiach súvisiacich so solidaritou, ako aj vytvárať a rozvíjať projekty v oblasti solidarity z vlastnej iniciatívy. Uvedené príležitosti prispievajú k posilňovaniu osobného, vzdelávacieho, sociálneho, občianskeho a profesijného rozvoja mladých ľudí. Program by mal takisto poskytnúť účastníkom a zúčastneným organizáciám podporu na činnosti v oblasti vytvárania sietí a opatrenia na zabezpečenie kvality podporovaných činností a na zlepšenie potvrdzovania vzdelávacích výstupov účastníkov. Program sa preto zameriava aj na prispievanie k európskej spolupráci relevantnej pre mladých ľudí a k zvyšovaniu informovanosti o jej pozitívnom vplyve. Je vhodné, aby sa pri ponúkaných činnostiach v oblasti solidarity dodržiaval jasný a podrobný postup pre účastníkov a zúčastnené organizácie, pričom sa v ňom stanovia kroky všetkých fáz činností v oblasti solidarity.

(20)

Činnosti v oblasti solidarity by mali predstavovať možnú európsku pridanú hodnotu a mali by byť prospešné pre komunity a podporovať osobný, vzdelávací, sociálny, občiansky a profesijný rozvoj účastníkov. Činnosti v oblasti solidarity by mali byť vytvárané v súvislosti s rôznymi oblasťami, ako je vzdelávanie a odborná príprava; práca s mládežou; zamestnanosť; rodová rovnosť; podnikanie, a najmä sociálne podnikanie; občianstvo a demokratická angažovanosť; medzikultúrne povedomie a medzikultúrny dialóg; sociálne začlenenie; začlenenie osôb so zdravotným postihnutím; životné prostredie a ochrana prírody; opatrenia v oblasti klímy; predchádzanie katastrofám, pripravenosť a obnova; poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; potravinová a nepotravinová pomoc; zdravie a dobré životné podmienky; kultúra vrátane kultúrneho dedičstva; tvorivosť; telesná výchova a šport; sociálna pomoc a zabezpečenie; prijímanie a integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín s prihliadnutím na výzvy, ktorým čelia ľudia s prisťahovaleckým pôvodom; územná spolupráca a súdržnosť; a cezhraničná spolupráca. Činnosti v oblasti solidarity by mali zahŕňať solídny rozmer vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom príslušných činností, ktoré sa ponúkajú účastníkom pred vykonávaním činnosti v oblasti solidarity, počas nej a po jej skončení.

(21)

Dobrovoľnícka činnosť v rámci Únie aj mimo nej je zdrojom bohatých skúseností v kontexte neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a posilňuje osobný, sociálno-vzdelávací a profesijný rozvoj, aktívne občianstvo, občiansku účasť a zamestnateľnosť mladých ľudí. Dobrovoľnícka činnosť by nemala mať nepriaznivý vplyv na potenciálne alebo už existujúce platené zamestnanie, a nemala by sa považovať za jeho náhradu. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať, pokiaľ ide o politiky v oblasti dobrovoľníckej činnosti mládeže, pomocou otvorenej metódy koordinácie.

(22)

Iniciatívny duch mladých ľudí je dôležitým prínosom pre spoločnosť a trh práce. Programom sa prispieva k posilňovaniu tohto iniciatívneho ducha tak, že mladým ľuďom ponúka príležitosť, aby navrhli a realizovali svoje vlastné projekty v oblasti solidarity s cieľom riešiť konkrétne problémy v prospech ich miestnych komunít. Projekty v oblasti solidarity predstavujú príležitosť na realizáciu nápadov týkajúcich sa spoločných problémov a ich inovačných riešení na základe prístupu zdola nahor a podporujú mladých ľudí, aby sa sami stali hybnou silou akcií v oblasti solidarity. Projekty v oblasti solidarity slúžia aj ako odrazový mostík umožňujúci ďalšie zapojenie do činností v oblasti solidarity a predstavujú prvý krok smerom k nabádaniu účastníkov k tomu, aby vykonávali samostatnú zárobkovú činnosť a boli naďalej aktívnymi občanmi ako dobrovoľníci, stážisti alebo zamestnanci v združeniach, mimovládnych organizáciách alebo iných subjektoch pôsobiacich v oblasti solidarity a neziskovom či mládežníckom sektore.

(23)

Účastníci na dobrovoľníckej činnosti (ďalej len „dobrovoľníci“) môžu prispieť k zvýšeniu kapacity Únie poskytovať humanitárnu pomoc, ktorá vychádza z potrieb a zásad, a môžu prispieť k zvýšeniu účinnosti humanitárneho sektora pod podmienkou, že sú vhodne vybraní, vyškolení a pripravení na vyslanie, aby sa zaručilo, že budú mať potrebné odborné zručnosti a kompetencie pomôcť ľuďom v núdzi čo najúčinnejšie, a za predpokladu, že sa im na mieste vykonávania poskytne vhodná podpora a zabezpečí sa vhodný dohľad. Vysokokvalifikovaní, dobre vyškolení a skúsení inštruktori, mentori a experti preto zohrávajú dôležitú úlohu pri prispievaní k účinnosti humanitárnej reakcie na mieste, ako aj pri podpore poskytovanej dobrovoľníkom v rámci dobrovoľníckej činnosti. Takíto inštruktori, mentori a experti sa môžu zapojiť do dobrovoľníckej činnosti s cieľom usmerňovať a sprevádzať dobrovoľníkov a pomáhať podporovať rozvoj a budovanie kapacít dobrovoľníckej činnosti, čím sa posilnia miestne siete a komunity. Osobitná pozornosť by sa mala venovať schopnosti hostiteľských organizácií v tretích krajinách a potrebe začleniť dobrovoľnícku činnosť do miestneho kontextu a uľahčiť interakciu dobrovoľníkov s miestnymi humanitárnymi aktérmi, hostiteľskou komunitou a občianskou spoločnosťou.

(24)

Je dôležité, aby účastníci a zúčastnené organizácie mali pocit, že patria do spoločenstva jednotlivcov a subjektov odhodlaných posilňovať solidaritu v celej Európe. Zúčastnené organizácie zároveň potrebujú podporu, aby sa posilnila ich schopnosť ponúkať kvalitné činnosti v oblasti solidarity čoraz väčšiemu počtu účastníkov. Programom by sa mali podporovať činnosti v oblasti vytvárania sietí, ktoré sú zamerané na zvýšenie angažovanosti účastníkov a zúčastnených organizácií v takejto komunite, na posilnenie ducha programu a na podporu výmeny užitočných postupov a skúseností. Činnosti v oblasti vytvárania sietí by mali prispievať k zvyšovaniu informovanosti o programe medzi verejnými a súkromnými aktérmi a k uľahčovaniu získavania spätnej väzby o vykonávaní programu od účastníkov a zúčastnených organizácií.

(25)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu kvality činností v oblasti solidarity a príležitostí ponúkaných v rámci programu, a to najmä poskytovaním odbornej prípravy online a offline a jazykovej a administratívnej podpory účastníkom pred vykonaním dotknutej činnosti v oblasti solidarity, počas nej a po nej, ako aj poistenia vrátane poistenia pre prípad úrazu, choroby a zodpovednosti za škodu. Malo by sa zabezpečiť potvrdenie znalostí, zručností a kompetencií získaných účastníkmi prostredníctvom ich skúsenosti v rámci programu. Prvoradá je naďalej bezpečnosť a ochrana účastníkov, zúčastnených organizácií a zamýšľaných prijímateľov. Takáto bezpečnosť a ochrana by mala zahŕňať primerané požiadavky na previerku účastníkov pracujúcich so zraniteľnými skupinami v súlade s príslušným vnútroštátnym právom. Všetky činnosti v oblasti solidarity by mali byť v súlade so zásadou „nespôsobovať škodu“ a mali by sa vykonávať s náležitým ohľadom na vplyv nepredvídaných okolností, ako sú environmentálne krízy, konflikty alebo pandémie. Dobrovoľníci by sa nemali vysielať na operácie, ktoré sa uskutočňujú v oblastiach medzinárodných a vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, ani do zariadení, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.

(26)

Program by mal dodržiavať zásady stanovené v usmerneniach EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa z roku 2017 a v článku 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(27)

V záujme zaručenia, aby činnosti programu mali vplyv na osobný, vzdelávací, sociálny, kultúrny, občiansky a profesijný rozvoj účastníkov, by sa znalosti, zručnosti a kompetencie, ktoré predstavujú vzdelávacie výstupy danej činnosti, mali náležite identifikovať a zdokumentovať. Na tento účel by sa malo na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni podporovať využívanie účinných nástrojov na uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako sú napríklad Youthpass a Europass, a to podľa potreby v súlade s vnútroštátnymi podmienkami a osobitosťami, ako sa uvádza v odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 (10),

(28)

Komisia a národné agentúry by tiež mali podporovať bývalých účastníkov, aby sa podelili o svoje skúsenosti prostredníctvom mládežníckych sietí, vzdelávacích zariadení a workshopov v úlohe ambasádorov alebo členov siete. Bývalí účastníci by takisto mohli prispievať k odbornej príprave účastníkov.

(29)

Značkou kvality by sa malo zabezpečiť dodržiavanie zásad a požiadaviek programu zo strany zúčastnených organizácií, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti počas všetkých fáz skúsenosti v oblasti solidarity.

(30)

Každému subjektu, ktorý sa chce zapojiť do programu, by sa mala udeliť značka kvality za predpokladu, že spĺňa príslušné podmienky. Vykonávacie orgány programu by mali postup vedúci k udeleniu značky kvality vykonávať nepretržite. Vykonávacie orgány programu by mali pravidelne prehodnocovať, či subjekty naďalej spĺňajú podmienky, ktoré viedli k udeleniu ich značiek kvality. Značka kvality by sa mala odňať, ak sa v rámci kontrol vykonaných vykonávacími orgánmi programu zistí, že daný subjekt už nespĺňa uvedené podmienky. Administratívny proces pre udelenie značky kvality by sa mal obmedziť na minimum, aby sa zabránilo odrádzaniu menších organizácií.

(31)

Subjekt, ktorý chce požiadať o finančné prostriedky, aby mohol ponúkať činnosti v oblasti solidarity v rámci programu, by mal najprv bezpodmienečne disponovať značkou kvality. Takáto podmienka by sa nemala vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa v mene neformálnej skupiny účastníkov uchádzajú o finančnú podporu na svoje projekty v oblasti solidarity. Získanie značky kvality by však automaticky nemalo viesť k financovaniu v rámci programu.

(32)

Vo všeobecnosti by sa mali žiadosti o grant podávať národnej agentúre krajiny, v ktorej má zúčastnená organizácia sídlo. Žiadosti o grant na činnosti s celoúnijným alebo medzinárodným rozmerom vrátane činností v oblasti solidarity tímov dobrovoľníkov v prioritných oblastiach identifikovaných na úrovni Únie a na činnosti v oblasti solidarity na podporu operácií humanitárnej pomoci v tretích krajinách sa môžu v prípade potreby riadiť centrálne.

(33)

Zúčastnené organizácie môžu v rámci programu vykonávať viaceré funkcie. Vo funkcii hostiteľov by zúčastnené organizácie mali vykonávať činnosti súvisiace s prijímaním účastníkov, a to v prípade potreby vrátane organizovania činností a poskytovania usmernení a podpory účastníkom počas činnosti v oblasti solidarity. V podpornej funkcii by mali vykonávať činnosti súvisiace s vysielaním účastníkov ako aj s prípravou účastníkov pred začatím činnosti v oblasti solidarity a usmernením počas nej a po jej skončení, vrátane odbornej prípravy účastníkov a ich nasmerovania na miestne organizácie po vykonaní činnosti v oblasti solidarity, aby sa zvýšil počet príležitostí na ďalšie skúsenosti v oblasti solidarity. Značka kvality by mala odrážať skutočnosť, že osobitné požiadavky sú rôzne v závislosti od typu poskytovanej činnosti v oblasti solidarity a certifikuje, že organizácia je schopná zabezpečiť kvalitu činností v oblasti solidarity počas všetkých fáz danej skúsenosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami a cieľmi programu. Každý subjekt, ktorý zásadne zmení svoje činnosti, by o tom mal informovať príslušný vykonávací orgán programu, ktorý môže prehodnotiť, či daný subjekt naďalej spĺňa podmienky, ktoré viedli k udeleniu značku kvality.

(34)

Na podporu činností v oblasti solidarity medzi mladými ľuďmi by zúčastnenými organizáciami mohli byť verejné alebo súkromné subjekty alebo medzinárodné organizácie, či už neziskové alebo ziskové, a mohli by zahŕňať mládežnícke organizácie, náboženské inštitúcie, charitatívne združenia, sekulárne humanistické organizácie, mimovládne organizácie alebo iné subjekty z občianskej spoločnosti.

(35)

Malo by sa uľahčiť rozširovanie projektov programu. Mali by sa zaviesť osobitné opatrenia s cieľom pomôcť realizátorom projektov programu uchádzať sa o granty alebo rozvíjať synergie prostredníctvom podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov Únie týkajúcich sa migrácie, bezpečnosti, spravodlivosti a občianstva, zdravia a kultúry.

(36)

Vykonávacím orgánom programu, zúčastneným organizáciám a účastníkom by mali pomáhať asistenčné centrá Európskeho zboru solidarity s cieľom zvýšiť kvalitu vykonávania činností programu a zlepšiť identifikáciu a potvrdzovanie kompetencií nadobudnutých prostredníctvom týchto činností, a to aj vydávaním Youthpassu.

(37)

Portál Európskeho zboru solidarity by sa mal neustále rozvíjať s cieľom zabezpečiť ľahký prístup k programu v súlade s normami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (11) a poskytovať jednotné kontaktné miesto pre jednotlivcov a organizácie, ktoré prejavia záujem, okrem iného pokiaľ ide o registráciu, identifikáciu a prepájanie profilov a príležitostí, vytváranie sietí a virtuálne výmeny, online odbornú prípravu, jazykovú podporu a podporu po vykonaní činnosti a ďalšie užitočné funkcie, ktoré sa môžu zaviesť v budúcnosti.

(38)

Portál Európskeho zboru solidarity by sa mal ďalej rozvíjať, pričom by sa mal zohľadňovať európsky rámec interoperability, stanovený v oznámení Komisie z 23. marca 2017 s názvom „Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania“, ktorý poskytuje osobitné usmernenia o tom, ako zriadiť interoperabilné verejné digitálne služby, a ktorý sa v členských štátoch a ďalších krajinách, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, implementuje prostredníctvom vnútroštátnych rámcov interoperability. Európsky rámec interoperability ponúka verejným správam 47 konkrétnych odporúčaní o tom, ako zlepšiť riadenie ich činností interoperability, nadviazať vzťahy medzi organizáciami, zefektívniť procesy, ktoré podporujú komplexné digitálne služby („end-to-end“), a zabezpečiť, aby súčasné a nové právne predpisy neohrozili úsilie v oblasti interoperability.

(39)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (12) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(40)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (14), (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a (EÚ) 2017/1939 (16) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(41)

Program sa zameriava na mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov. Za účelom účasti na činnostiach ponúkaných programom by sa malo od takýchto mladých ľudí vyžadovať, aby sa najprv registrovali na portáli Európskeho zboru solidarity.

(42)

Vzhľadom na osobitné výzvy spojené s humanitárnou činnosťou by účastníci dobrovoľníckej činnosti zameranej na podporu operácií humanitárnej pomoci mali mať aspoň 18 rokov a nemali by mať viac ako 35 rokov.

(43)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu toho, aby činnosti v oblasti solidarity boli prístupné všetkým mladým ľuďom, a najmä mladým ľuďom s nedostatkom príležitostí. Mali by sa zaviesť osobitné opatrenia s cieľom podporovať sociálne začleňovanie a najmä účasť znevýhodnených mladých ľudí, a to vrátane poskytovania primeraných prispôsobení, aby sa umožnilo osobám so zdravotným postihnutím účinne sa zapojiť do činností v oblasti solidarity na rovnakom základe s ostatnými v súlade s článkom 27 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade so smernicou Rady 2000/78/ES (18). Takéto osobitné opatrenia by mali zohľadniť obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti mnohých vidieckych oblastí, najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín a území a chudoby niektorých prímestských oblastí. Podobne by sa členské štáty, zámorské krajiny a územia a tretie krajiny pridružené k programu mali usilovať prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok riadneho fungovania programu. Uvedenými opatreniami by sa mali podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté schengenské acquis a právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, vyriešiť administratívne otázky, v dôsledku ktorých vznikajú ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt a, v prípade cezhraničných činností v rámci Únie, pri získavaní európskeho preukazu zdravotného poistenia.

(44)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by mal tento program prispievať k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. V súlade s Európskou zelenou dohodou ako koncepciou udržateľného rastu by sa pri akciách podľa tohto nariadenia mala rešpektovať zásada „nespôsobiť škodu“ bez toho, aby sa zmenil základný charakter programu. Počas vykonávania programu by sa príslušné akcie mali určiť a zaviesť a opätovne posúdiť v kontexte príslušných postupov hodnotenia a preskúmania. Je tiež vhodné merať príslušné akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy vrátane tých, ktoré sú určené na zníženie vplyvu programu na životné prostredie.

(45)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (19) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(46)

Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pri uvedenom výbere v súvislosti s grantmi by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov.

(47)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (20), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. Plná účasť tretích krajín na programe by mala podliehať podmienkam stanoveným v osobitných dohodách, ktoré sa vzťahujú na účasť príslušnej tretej krajiny na programe. Z plnej účasti okrem toho vyplýva povinnosť zriadiť národnú agentúru a riadiť niektoré akcie programu v rámci nepriameho riadenia. Právne subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na niektorých akciách programu vymedzených v pracovných programoch a výzvach na predkladanie návrhov, ktorú uverejnila Komisia. Pri vykonávaní programu by sa mohli zohľadniť aj konkrétne dojednania týkajúce sa účasti právnych subjektov z Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, San Marína a Svätej stolice.

(48)

S cieľom maximalizovať vplyv programu by sa mali prijať ustanovenia, ktoré členským štátom a tretím krajinám pridruženým k programu a ďalším programom Únie umožnia sprístupniť dodatočné financovanie v súlade s pravidlami programu.

(49)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (21) sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach oprávnené získať financovanie pod podmienkou, že budú zachované pravidlá a ciele tohto programu a prípadné dojednania, ktoré platia pre členské štáty, s ktorými sú zámorské krajiny alebo územia spojené.

(50)

Vzhľadom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v súlade s oznámením Komisie z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ by sa mala v programe zohľadniť osobitná situácia najvzdialenejších regiónov podľa uvedeného článku. Mali by sa prijať opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách, a to v relevantných prípadoch aj prostredníctvom finančnej podpory na akcie týkajúce sa mobility. Mali by sa podporovať výmeny v rámci mobility a spolupráca medzi osobami a organizáciami z uvedených regiónov a tretích krajín, najmä z krajín, ktoré s nimi susedia. Takéto opatrenia by sa mali pravidelne monitorovať a vyhodnocovať.

(51)

Komisia by mala v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách prijať pracovné programy a informovať o tom Európsky parlament a Radu. V pracovných programoch by sa mali stanoviť opatrenia potrebné na ich vykonávanie v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu, kritériá výberu a udeľovania grantov, ako aj všetky ostatné požadované prvky. Pracovné programy a akékoľvek ich zmeny by sa mali prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania.

(52)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22) by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi, a to vrátane jeho účinkov na spoločenské a humanitárne výzvy.

(53)

Na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni by sa mala zabezpečiť primeraná osveta, propagácia a informovanie o príležitostiach a výsledkoch akcií podporovaných programom. Osobitná pozornosť by sa mala venovať sociálnym podnikom, ktoré by sa mali motivovať k tomu, aby podporovali činnosti programu. Na osvetových, propagačných a informačných činnostiach by sa mali podieľať všetky vykonávacie orgány programu, a v prípade potreby by mali mať podporu ďalších kľúčových zainteresovaných strán. Okrem toho by Komisia mala pravidelne počas celého životného cyklu programu spolupracovať so širokou škálou zainteresovaných strán vrátane zúčastnených organizácií s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov a výsledkov projektov a získať spätnú väzbu o programe. Národné agentúry by sa mali vyzvať, aby sa na uvedenom procese zúčastnili.

(54)

V záujme lepšieho dosahovania cieľov programu by Komisia, vnútroštátne orgány a národné agentúry mali podľa možnosti úzko spolupracovať, a to prípadne aj v partnerstve s mimovládnymi organizáciami, sociálnymi podnikmi, mládežníckymi organizáciami, organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a miestnymi zainteresovanými stranami, ktoré majú odborné znalosti v oblasti akcií v oblasti solidarity.

(55)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných činností realizovaných na podnet Komisie by finančné zdroje pridelené na komunikáciu podľa tohto nariadenia mali prispievať aj k zahrnutiu inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ tieto priority súvisia so všeobecným cieľom programu.

(56)

S cieľom zabezpečiť, aby sa toto nariadenie efektívne a účinne vykonávalo, programom by sa mali v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy riadenia. Celkové vykonávanie programu by sa preto mala zveriť existujúcim štruktúram, konkrétne Komisii a národným agentúram určeným na riadenie akcií uvedených v kapitole týkajúcej sa mládeže nariadenia (EÚ) 2021/… (2). Akcie v rámci „účasti mladých ľudí na činnostiach v oblasti solidarity súvisiacich s humanitárnou pomocou“ by však mali byť riadené predovšetkým priamo. Komisia by o vykonávaní programu mala pravidelne konzultovať s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane zúčastnených organizácií.

(57)

S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie a právnu istotu v členských štátoch a tretích krajinách pridružených k programu by mal každý vnútroštátny orgán určiť nezávislý audítorský subjekt. Tam, kde je to možné, a s cieľom maximalizovať efektívnosť by nezávislé audítorské subjekty mali byť totožné s tými subjektami, ktoré boli určené na akcie uvedené v kapitole týkajúcej sa mládeže nariadenia (EÚ) 2021/…. (2).

(58)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok správneho fungovania programu. Patrí sem podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, vyriešenie administratívnych otázok, v dôsledku ktorých vznikajú ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt.

(59)

Systém predkladania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania a hodnotenia programu získali efektívne, účinne, včas a na primeranej úrovni podrobnosti. Takéto údaje by sa mali oznamovať Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov.

(60)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(61)

S cieľom zjednodušiť požiadavky pre prijímateľov by sa mali v maximálnej možnej miere využívať zjednodušené granty vo forme jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov. V prípade zjednodušených grantov na podporu akcií v rámci programu zameraných na mobilitu, ako ich vymedzuje Komisia, by sa mali zohľadňovať životné náklady a náklady spojené s pobytom v hostiteľskej krajine. Členské štáty by sa mali tiež nabádať, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili uvedené granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie; s grantmi udelenými jednotlivcom verejnými alebo súkromnými právnymi subjektami by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom.

(62)

S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290ZFEÚ s cieľom zmeniť prílohu, pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti programu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(63)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a práva na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a sociálno-ekonomického zázemia a podporovať uplatňovanie článkov 21 a 23 charty.

(64)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(64)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zvýšenie zapojenia mladých ľudí a organizácií do dostupných a vysokokvalitných činností v oblasti solidarity, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(66)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách je možné udeliť grant na už začatú akciu pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené na financovanie z prostriedkov Únie. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, malo by byť možné v rozhodnutí o financovaní stanoviť, že počas obmedzeného obdobia na začiatku VRF na roky 2021 – 2027) a len v riadne odôvodnených prípadoch sú činnosti a náklady oprávnené od 1. januára 2021, a to aj v prípade, že tieto činnosti boli vykonané a tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(67)

Do pracovného programu nemožno zahrnúť akcie alebo iniciatívy, ktoré sa nepodporujú podľa tohto nariadenia.

(68)

V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie by sa malo vyvíjať úsilie o synergie najmä medzi programom a inými programami Únie vrátane finančných prostriedkov implementovaných v rámci zdieľaného riadenia. Na maximalizáciu uvedených synergií by sa mali zabezpečiť kľúčové podporné mechanizmy vrátane kumulovaného financovania jednej akcie z programu a z iného programu Únie, pokiaľ takéto kumulatívne financovanie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu. Na tento účel by sa v tomto nariadení mali stanoviť primerané pravidlá, najmä pokiaľ ide o možnosť vykazovať programu a inému programu Únie rovnaké náklady alebo výdavky na pomernom základe.

(69)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1475 (24) by sa malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.

(70)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť, aby sa vykonávanie programu začalo od začiatku VFR na roky 2021 – 2027, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.