7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/1

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu — druhý akčný plán pre Atlantický oceán —

Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii

(2021/C 175/01)

Spravodajkyňa:

Paula FERNÁNDEZ VIAÑA (ES/Renew), ministerka pre otázky predsedníctva a ministerka vnútra, spravodlivosti a pre vonkajšiu činnosť vlády autonómneho spoločenstva Kantábria

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Piliere a ciele akčného plánu pre Atlantický oceán

Poukazuje na to, že regióny v oblasti Atlantického oceánu čelia dvojitej hospodárskej kríze. Ku kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 sa pridajú zatiaľ nekvantifikované dôsledky brexitu v oblasti rybárstva, cestovného ruchu, obchodu a dopravy. Drastické zníženie mobility, ktorému čelíme, má osobitný vplyv na infraštruktúry, námorné spojenia, logistické reťazce a cestovný ruch.

Žiada preto, aby sa prijali špecifické opatrenia na zmiernenie zmeny klímy v pobrežných regiónoch a námorných oblastiach Atlantického oceánu a aby sa zohľadnili výsledky rokovaní o brexite a ich možný vplyv na budúcnosť námornej stratégie pre Atlantický oceán a jej akčného plánu. V tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad možnými dôsledkami vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na spoločnú rybársku politiku (SRP).

Zdôrazňuje úlohu Atlantického oceánu ako takého pri zmierňovaní a zvládaní zmeny klímy a potrebu lepšieho pozorovania, výskumu a pochopenia fungovania oceánskeho ekosystému, ako aj spolupráce vo výskume.

Poukazuje na to, že ciele a opatrenia v rámci štyroch pilierov majú prierezový charakter a že ich realizácia bude závisieť od dobrej spolupráce medzi rôznymi útvarmi Komisie, vnútroštátnymi riadiacimi orgánmi a koordinátormi projektov. Zároveň však upozorňuje, že súčasné piliere sú síce vhodné, no mali by sa mali nanovo vymedziť, pretože nie sú postačujúce vzhľadom na samotné preskúmanie európskych odvetvových politík a že je potrebná primeraná koordinácia stratégie pre oblasť Atlantického oceánu s týmito piliermi.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že z akčného plánu pre Atlantický oceán sú vynechané veľmi dôležité činnosti v oblasti modrého hospodárstva, ako sú lodiarstvo, lodná a námorná doprava, športové námorníctvo, služby a vedľajšie odvetvia a činnosti udržateľného cestovného ruchu súvisiace s morským prostredím vrátane vodných športových aktivít, výletných plavieb a trajektov, a že rybolov, lov mäkkýšov ani akvakultúra nemajú v tomto akčnom pláne vlastný priestor.

Žiada preto, aby sa do tohto akčného plánu začlenili ako osobitný pilier, keďže zabezpečenie dodávok potravín morského pôvodu je jednou z priorít Európskej zelenej dohody. Okrem toho by sa mal zohľadniť aj rozvoj morských ekosystémov a ich potenciál, pokiaľ ide o zvýšenú sekvestráciu uhlíka.

Pokiaľ ide o piliere I a III, ktoré sa týkajú možných odvetví činnosti v modrom hospodárstve (prístavy a obnoviteľné zdroje energie), sa domnieva, že stanovenie výlučne týchto odvetví ako pilierov akčného plánu obmedzuje rozsah jeho pôsobnosti tým, že neumožňuje začlenenie ďalších existujúcich a vznikajúcich oblastí činnosti, ktoré majú osobitný význam v regiónoch Atlantického oceánu.

Navrhuje preto spojiť tieto dva piliere do jedného piliera, ktorý by sa mohol nazvať „Činnosti modrého hospodárstva ako hnacia sila udržateľného rozvoja pobrežných oblastí“, a v rámci ktorého by sa mohlo rozvíjať týchto päť cieľov: Prístavy ako katalyzátory regionálneho ekosystému modrého hospodárstva; Prístavy ako centrá inovácie na začlenenie nových technologických riešení; Zlepšenie činností v etablovaných sektoroch (rybolov, námorná doprava a logistika atď.) a ich prispôsobenie cieľom udržateľného rozvoja; Podpora činnosti rozvíjajúcich sa sektorov modrého rastu, a najmä energie z obnoviteľných morských zdrojov; Digitalizácia činností modrého hospodárstva.

Pripomína, že prepojenie prístavov a ich spádových oblastí je ďalšou kľúčovou oblasťou, a víta začlenenie piliera určeného pre atlantické prístavy do akčného plánu. Je nevyhnutné odstrániť problémové miesta na železnici a prístupových cestách (tzv. posledný úsek), či už spôsobené kapacitnými problémami alebo prekládkou tovaru. Označenie prístavov za vstupné brány na trh v oblasti Atlantického oceánu a za katalyzátory podnikania je správne, ale ich kľúčový význam z hľadiska vytvárania bohatstva a pracovných miest v oblasti ich vplyvu sa prehliada.

10.

Zasadzuje sa za rozšírenie siete námorných diaľnic v Atlantickom oceáne, čo umožní nové spojenia medzi prístavmi v rámci komplexnej siete TEN-T, a považuje za správne, aby sa kritériá začlenenia európskych prístavov vo všeobecnosti a najmä atlantických prístavov do siete TEN-T opierali o ich strategický význam pre EÚ a jej územia. V tejto súvislosti zdôrazňuje strategický význam námorných diaľnic pre prepojenie Írska s kontinentom v období po brexite.

11.

Žiada, aby sa do hlavnej siete TEN-T zahrnuli tie atlantické prístavy, ktoré majú strategický význam pre štruktúru európskeho dopravného systému a ktoré sa v súčasnosti nachádzajú mimo tejto siete. Zároveň žiada, aby sa poskytli finančné prostriedky na opatrenia, ktoré umožnia rozvoj námorných diaľnic a zlepšenie služieb príbrežnej námornej dopravy ako služieb udržateľnej dopravy integrujúcich územia. Tieto investície by sa mali nasmerovať do prístavov, ako aj do pozemných spojení vrátane prístupových ciest (tzv. posledný úsek), najmä do modernizácie a zlepšenia železničných tratí, ktoré sú nevyhnutné pre vytvorenie udržateľnej dopravnej siete a pre súdržnosť okrajových území.

12.

Podporuje rozvoj atlantickej železnice a prepojení železničných prístavov vrátane prístupových ciest „na tzv. poslednom úseku“, a to tak medzi existujúcou infraštruktúrou, ako aj medzi koridormi TEN-T a inými traťami v oblasti Atlantického oceánu.

13.

Víta skutočnosť, že jedným z pilierov nového akčného plánu je pilier venovaný energii z obnoviteľných morských zdrojov, v rámci ktorého majú regióny v oblasti Atlantického oceánu obrovský potenciál a pracovné skúsenosti. Zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v kontexte súčasnej krízy zastavili kľúčové investície do rozvoja energie z obnoviteľných morských zdrojov v rôznych formách, pričom práve tento ich rozvoj je pre regióny v oblasti Atlantického oceánu prioritou.

14.

Domnieva sa, že stratégia pre oblasť Atlantického oceánu by mala podporovať projekty v oblasti energie z obnoviteľných morských zdrojov v širšom zmysle vrátane podpory konkurencieschopného hodnotového reťazca a zavádzania a overovania nových vznikajúcich technológií, ktoré prispievajú k plánovaniu a koordinácii budúcich parkov na výrobu energie.

15.

Vzhľadom na to, že existujú rôzne štúdie o využívaní vĺn, prúdov a vetra v oblasti Atlantického oceánu, navrhuje, aby sa tieto štúdie začlenili do mapy potenciálnych zdrojov a žiada, aby sa v rámci piliera III zohľadnila zlučiteľnosť výroby energie z obnoviteľných morských zdrojov alebo výroby umiestnenej na mori s už existujúcimi činnosťami, ako je rybolov, lov mäkkýšov a kôrovcov a akvakultúra. Zohľadniť by sa mali aj morské ekosystémy a biodiverzita.

16.

Kriticky vníma skutočnosť, že žiaden z pilierov sa nezaoberá cestovným ruchom a kultúrnym dedičstvom, ktoré je charakteristickým znakom európskeho atlantického priestoru, pretože prispieva k rozvoju imidžu európskeho kontinentu.

Právomoci na podporu modrého rastu na úrovni Európskej únie a programy financovania

17.

Domnieva sa, že by sa mal vytvoriť osobitný hospodársky a rozpočtový nástroj pre stratégiu v oblasti Atlantického oceánu, aby sa uľahčilo jej vykonávanie a rozvoj súvisiacich činností atraktívnejším spôsobom. Začlenenie cieľov stratégie a akčného plánu do viacročného finančného rámca (VFR) je obzvlášť dôležité vzhľadom na rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie.

18.

Zdôrazňuje, že v poslednom programovom období bola politika súdržnosti prostredníctvom EFRR a ESF najdôležitejším investičným nástrojom EÚ. Plné využívanie politiky súdržnosti spolu s možnosťami financovania dostupnými prostredníctvom ENRAF a EPFRV bude mať zásadný význam pre budúci úspech projektov v rámci stratégie v oblasti Atlantického oceánu. Zjednodušenie fondov EŠIF pomôže zvýšiť dostupnosť finančných prostriedkov pre miestne projekty.

19.

Pripomína, že harmonogram akčného plánu je navrhnutý tak, aby motivoval riadiace orgány členských štátov a pobrežných regiónov pri vypracúvaní partnerských dohôd a programov na obdobie 2021 – 2027 a že mnohé opatrenia zahrnuté do týchto programov súvisiacich s akčným plánom prispejú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy. Berie preto na vedomie už existujúce oneskorenia spôsobené pandémiou COVID-19 a zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli európske štrukturálne a investičné fondy a vnútroštátne operačné programy dostupné a funkčné na začiatku programového obdobia 2021 – 2027.

20.

Poukazuje na to, že vykonávanie akčného plánu bude vo veľkej miere závisieť od investícií z verejných a súkromných zdrojov. Okrem toho by hlavné projekty vyplývajúce zo stratégie v oblasti Atlantického oceánu mali byť lepšie začlenené do programov EÚ.

21.

Vzhľadom na rastúci počet dostupných finančných nástrojov vyzýva Európsku komisiu, aby prípadne spolu s Európskym výborom regiónov zorganizovala informačné kampane pre miestne a regionálne samosprávy o najlepších postupoch pre prístup k týmto finančným nástrojom a ich využívanie.

Modré hospodárstvo a význam údajov pre jeho metodický vývoj na miestnej a regionálnej úrovni

22.

Konštatuje, že vplyv modrého hospodárstva ešte nebol na regionálnej a miestnej úrovni v plnej miere vyhodnotený, keďže sa musí vypracovať systém ukazovateľov založených na spoľahlivých údajoch merajúcich presný vplyv činností, ktoré priamo alebo nepriamo závisia od mora.

23.

Konštatuje, že v oblasti modrého hospodárstva existujú okrem uvedených činností rozsiahle skúsenosti aj v iných oblastiach činnosti, ako je stavba lodí a lodná doprava, výroba zariadení na výrobu morskej energie alebo vývoj biozložiek z morských prírodných prvkov.

24.

Vzhľadom na zložitosť a značné množstvo existujúcich zdrojov odporúča prijať regionálne stratégie inteligentnej špecializácie pre metodický rozvoj modrého hospodárstva na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom pomôcť určiť najvhodnejšie opatrenia.

25.

Navrhuje, aby Európsky výbor regiónov vypracoval zoznam činností modrého hospodárstva v každom z jeho regiónov a území, čím by vytvoril skutočnú mapu rozvoja modrého hospodárstva v Európskej únii, ktorú by mali na úrovni komisie NAT pravidelne aktualizovať konkrétne subjekty v každom regióne s cieľom určiť úspešné osvedčené postupy v tejto oblasti.

Viacúrovňové riadenie v oblasti Atlantického oceánu

26.

Podporuje štruktúru riadenia a nový rámec monitorovania a navrhuje začlenenie konkrétnych plánov alebo úloh do každého cieľa, aby sa uvedené opatrenia viac špecifikovali.

27.

Považuje za vhodné uznať význam a podporu, ktoré uplatňovanie prístupu LEADER na rozvoj stratégie pre oblasť Atlantického oceánu poskytuje prostredníctvom stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou prepojených s miestnymi akčnými skupinami pre rybolov, čo je osobitný nástroj spojený s pobrežím a jeho hospodárskymi a sociálnymi aktérmi, v ktorom sú zhromaždené skúsenosti a poznatky.

28.

Dôrazne podporuje účinné viacúrovňové riadenie pri súčasnom rešpektovaní inštitucionálneho rámca každého členského štátu a domnieva sa, že obnovená námorná stratégia by mala regiónom umožniť aktívnu účasť na riadení v oblasti Atlantického oceánu.

29.

Trvá na tom, že je potrebné zosúladiť programy a ciele viacerých procesov a politík EÚ, keďže to, čo už nie je prioritou programu končiaceho v určitom termíne, sa často stáva prioritou v rámci programu iného procesu s rozdielnym termínom. Tento problém riadenia je dôsledkom rozdrobenej štruktúry a nedostatku riadnej koordinácie a správnych a aktuálnych informácií.

Spolupráca v oblasti Atlantického oceánu

30.

Domnieva sa, že ciele a opatrenia štyroch pilierov, ktoré navrhla Európska komisia sú nedostatočné, no konštatuje, že ich realizácia bude mať pozitívny vplyv a bude prínosom pre neatlantické regióny, a dôrazne odporúča, aby sa s týmito regiónmi rozvinula rozšírená spolupráca.

31.

Vyzýva na posilnenie cezhraničnej spolupráce nad rámec námorných hraníc a v rámci území prostredníctvom jednoduchších výziev na predkladanie cezhraničných projektov, posilnením programov Interreg a ďalších rozpočtových nástrojov.

32.

Pripomína, že programy územnej spolupráce, do ktorých sú zapojené regióny v oblasti Atlantického oceánu, inteligentným spôsobom prispeli a prispejú k plneniu cieľov nového akčného plánu. Zároveň zdôrazňuje, že by sa mohol dosiahnuť väčší vplyv, ak by sa v osobitnom rozpočtovom rámci námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu s vymedzenými cieľmi zodpovedajúcimi akčnému plánu a s osobitnými meracími ukazovateľmi, ktoré sa dajú jednoducho riadiť, vytvorili špecifické výzvy na financovanie cezhraničných projektov.

33.

Konštatuje, že v záujme zlepšenia spolupráce je v prvom rade potrebné zlepšiť vedomosti o „druhej strane“. Preto by bolo veľmi užitočné vypracovať zoznam aktérov, problémov a príležitostí a distribuovať ho všetkým subjektom v každej krajine a/alebo na každom území a zároveň formulovať pre jednotlivé odvetvia modrého hospodárstva usmernenia v oblasti činnosti a technológie v závislosti od konkrétnej špecializácie každého regiónu, podporovať vzájomnú spoluprácu a zostaviť spoločnú ponuku bez toho, aby bolo potrebné súťažiť.

34.

Domnieva sa, že na dosiahnutie a posilnenie cezhraničnej spolupráce je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré uľahčujú synergie a podporujú prácu v multidisciplinárnych a multikultúrnych tímoch, a to zosúladením záujmov a programov, v rámci vedeckých priorít a nástrojov riadenia a správy, podporou spravodlivej spolupráce medzi tímami v jednotlivých regiónoch, vytvorením jednoduchých a kontinuálnych mechanizmov financovania, aby bolo možné včas zaviesť realistické opatreniach a podporiť široké zapojenie spoločnosti do týchto opatrení v záujme ich úspechu.

35.

Poukazuje na to, že veľký počet paralelných, ale nesúvisiacich programov spôsobuje nejasnosti a je pravdepodobné, že budú neefektívne pri využívaní verejných finančných prostriedkov. Potrebná je harmonizácia verejného financovania výskumu a inovácií s cieľom maximalizovať koherentnosť a vplyv investícií a optimálne využiť čas výskumných pracovníkov. Žiada, aby sa spojili regionálne, vnútroštátne a európske opatrenia a finančné prostriedky s cieľom dosiahnuť oveľa väčší vplyv, než aký sa dosiahne viacerými nesúvisiacimi programami, čím sa účinne prispeje k vytvoreniu vysoko výkonného európskeho výskumného priestoru v oblasti modrého hospodárstva.

36.

Domnieva sa, že spolupráca by sa nemala obmedzovať len na námorné a prístavné záležitosti, ale mala by zohľadňovať interakciu medzi morom a pevninou a mala by venovať pozornosť zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu (obehové hospodárstvo, udržateľná mobilita, morské ekosystémy atď.).

37.

Zdôrazňuje význam spolupráce založenej na príslušných stratégiách pre inteligentnú špecializáciu v atlantických regiónoch (S3) a rozvoja hlavných projektov v oblastiach inteligentnej námornej špecializácie oblasti Atlantického oceánu.

38.

Chcel by zdôrazniť, že v kontexte obnovy po pandémii COVID-19 a v období po brexite sa spolupráca v oblasti Atlantického oceánu stáva ešte potrebnejšou z dôvodu predpokladaného zhoršenia sociálno-ekonomickej situácie a jej vplyvu na zamestnanosť a modrý rast a dôsledkov vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie a rozsahu pôsobnosti fondu na prispôsobenie sa brexitu.

39.

V tejto súvislosti sa chce zamerať na budúcnosť a domnieva sa, že narušenie spôsobené pandémiou a brexitom sa môže zmeniť na príležitosť, ak naše kľúčové odvetvia prispôsobia svoje technologické zručnosti. Víta preto nové nástroje, ktoré môžu podporiť nové európske hodnotové reťazce na základe priorít regionálnych stratégií inteligentnej špecializácie.

40.

Vyjadruje názor, že vzhľadom na závery Rady o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ nastal čas vytvoriť a rozvinúť takúto makroregionálnu stratégiu pre oblasť Atlantického oceánu s osobitným rozpočtovým a vykonávacím rámcom primeraným jej situácii a potenciálu.

41.

Nazdáva sa, že vhodnou metódou na prehĺbenie spolupráce, riešenie námorných, ako aj územných výziev, zlepšenie koordinácie medzi regiónmi a členskými štátmi a racionalizáciu využívania finančných prostriedkov je vytvorenie makroregiónu v oblasti Atlantického oceánu.

42.

Domnieva sa, že námorný charakter makroregiónu by sa mal doplniť inovačným potenciálom súvisiacim s oblasťami inteligentnej špecializácie, ktoré sú spoločné pre regióny oblasti Atlantického oceánu, a mala by sa v ňom podporovať transatlantická spolupráca so zapojením najvzdialenejších regiónov, tretích krajín a regiónov, a to podľa modelu viacúrovňového riadenia Alpského makroregiónu s priamym a aktívnym zapojením regiónov.

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/6

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025

(2021/C 175/02)

Spravodajca:

Emil BOC (RO/EĽS), primátor Klužu

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025

COM(2020) 625 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

upozorňuje, že vzdelávanie má zásadný význam pre harmonický rozvoj miestnych a regionálnych samospráv, najmä v novom kontexte, v ktorom je kľúčovým strategickým faktorom pri budovaní vedomostnej ekonomiky. Vplyv vzdelávania má zásadný význam aj pre iné príslušné oblasti na úrovni miestnych a regionálnych samospráv, ako je únik a získavanie mozgov, sociálna súdržnosť, vykonávanie stratégií pre inteligentnú špecializáciu, digitálna transformácia, inovácia (technologická aj sociálna), ekologické spoločenstvá a spolupráca medzi akademickou obcou a inými odvetviami. Vzdelávanie je dôležitým faktorom pri rozvoji odolnosti samospráv, čo im umožňuje ľahšie sa vyrovnávať s hospodárskymi alebo inými krízami a adaptovať sa na nové požiadavky a kontexty. Na miestnej a regionálnej úrovni sa podpora vzdelávania a odbornej prípravy musí vnímať ako silná investícia do našej budúcnosti;

sa domnieva, že úloha miestnych a regionálnych samospráv pri zaistení úspechu vízie európskeho vzdelávacieho priestoru je nevyhnutná z dôvodu ich priameho a organického prepojenia s komunitami, v ktorých sa musia vykonávať vzdelávacie politiky vymedzené na európskej úrovni a na ktoré majú priamy vplyv. Miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za vykonávanie 70 % právnych predpisov EÚ. Vzdelávanie sa v konečnom dôsledku realizuje na miestnej úrovni a z tohto hľadiska na základe zásady aktívnej subsidiarity treba do plánu zahrnúť okrem európskej a národnej úrovne aj regionálnu a miestnu úroveň, ktorá by sa od začiatku zúčastňovala na rozhodovacích procesoch. Existuje jasná potreba vytvoriť štruktúrovaný a trvalý vzťah medzi Komisiou a VR v tejto kľúčovej oblasti;

zdôrazňuje, že je dôležité optimálne prepojiť strategické ciele európskeho vzdelávacieho priestoru s jasnými a identifikovateľnými finančnými zdrojmi dostupnými pre miestne a regionálne samosprávy;

sa domnieva, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, presadzovanie environmentálnej udržateľnosti a posilnenie európskej, národnej a regionálnej identity by mali byť kľúčovými cieľmi európskeho vzdelávacieho priestoru;

zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať plán, ako aj ročné ukazovatele a medzníky s cieľom posúdiť pokrok pri plnení cieľov európskeho vzdelávacieho priestoru na európskej, národnej, a prípadne regionálnej a miestnej úrovni. Je potrebné podporiť posúdenie súčasnej situácie na miestnej a regionálnej úrovni a na základe toho vymedziť zámery, ciele a systém podpory;

upozorňuje, že je potrebné, aby sa na úrovni EÚ viedla dôkladná diskusia o zodpovednosti miestnej a regionálnej úrovne pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru, pričom treba mať na zreteli, že právomoci miestnych a regionálnych samospráv v oblasti vzdelávania a výučby sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. Zásadný význam má prepájanie týchto zodpovedností so stratégiami a opatreniami národných vlád. Všetky mestá, obce a regióny musia do svojej stratégie zahrnúť kľúčové ciele v oblasti vzdelávania prepojené s národnými a európskymi cieľmi;

konštatuje, že problémy a výzvy v oblasti vzdelávania sú spoločné, no nástroje a zdroje, ktoré majú miestne a regionálne samosprávy k dispozícii, sú odlišné. Takisto sa líšia aj ich administratívne kapacity, čo má vplyv na to, v akej miere je úspešné ich navrhovanie a vykonávanie rôznych stratégií a politík v oblasti vzdelávania. Je nevyhnutné určiť regionálne potreby v oblasti vzdelávania a podporovať konkrétne miestne orientované politiky, pričom dôležitým faktorom je rozvoj nástrojov, prostredníctvom ktorých môžu miestne a regionálne samosprávy získať prístup k skúsenostiam iných komunít na úrovni Únie s najlepšími miestnymi postupmi a poučiť sa z nich. Vytvorenie celoeurópskeho systému existujúcich zdrojov každého regiónu, ktorý umožní ich flexibilné a efektívne využívanie, prispeje k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru. Spolupráca je nevyhnutná v záujme poskytovania vzdelávacích služieb a na zabránenie duplicite. Komisia by mala podporovať tento druh činnosti a odstrániť všetky prekážky brániace spolupráci prostredníctvom aktívneho rozvoja a presadzovaním flexibilného, dostupného a používateľsky ústretového rámca spolupráce;

považuje za dôležité zmenšiť súčasné rozdiely vo vzdelávaní medzi odľahlými, vidieckymi a mestskými oblasťami, medzi regiónmi, medzi rôznymi úrovňami vzdelávania (základné, stredné a vyššie) a medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami. Tieto rozdiely prispievajú k zachovaniu nerovnosti, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu a zotrvanie v procese vzdelávania, a dlhodobé výsledky, najmä začlenenie na trh práce a dobre platené zamestnanie;

konštatuje, že potrebujeme koherentný prístup k rôznym programom a financovaniu vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré poskytuje Európska únia. Nový prístup si okrem programu Erasmus+ vyžaduje začlenenie ďalších nástrojov, ako je program Horizont Európa a štrukturálne fondy. Tento prístup musí byť inkluzívny, všetky nástroje EÚ musia podporovať regióny a miestne spoločenstvá v bezproblémovom a pružnom transformačnom procese prispôsobenom existujúcej rozmanitosti a musí zabezpečiť synergie a zabrániť duplicite v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (v prípade študentov a študentiek aj učiteľov a učiteliek);

10.

zdôrazňuje význam zásady na nikoho nezabudnúť. Nízka kvalita vzdelávania sa často spája s chudobou a nedostatkom individuálnych zdrojov. Pretrvávajúci nedostatok podpory vzdelávania vedie do začarovaného kruhu, v ktorom sa malá výkonnosť a nízka kvalita zručností premieta do nedostatočného miestneho hospodárskeho rastu a dokonca menšieho objemu zdrojov. Je veľmi dôležité, aby stratégie/operačné programy zohľadňovali aj ľudí bez zdrojov a ďalšie znevýhodnené osoby, pre ktorých vzdelávanie predstavuje jednu z mála príležitostí vymaniť sa z chudoby;

11.

ďalej zdôrazňuje, že nízka kvalita vzdelávania súvisí aj s prekážkami, ktoré bránia v prístupe k nemu z rôznych dôvodov diskriminácie vrátane diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie. Je preto nevyhnutné zabezpečiť pre všetkých inkluzívne a spravodlivé vzdelávanie bez predsudkov a prijať vhodné opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii vo vzdelávacích zariadeniach;

12.

sa domnieva, že existujú dôležité ponaučenia, ktoré treba zohľadniť v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19, pokiaľ ide o vzdelávanie na úrovni miestnych a regionálnych samospráv. Kríza mala výrazný vplyv na vzdelávanie v miestnych a regionálnych samosprávach, pričom ich prinútila reagovať na hlavné výzvy týkajúce sa krízového riadenia, hospodárskej a sociálnej odolnosti, využívania technológií vo vzdelávaní, prispôsobenia ľudských zdrojov novým skutočnostiam, potreby spolupráce, ako aj potreby poskytovať inkluzívne a kvalitné vzdelávanie. Na úrovni vzdelávacieho procesu išlo o tieto výzvy: prechod a digitálna transformácia, nové pedagogické metódy, zaistenie bezpečného prostredia a dobrých životných podmienok pre študentov a študentky a učiteľov a učiteľky, zachovanie a transformácia mobility (študentov a študentiek a učiteľov a učiteliek). Je dôležité určiť výzvy, ktorým čelí systém, a aké zmeny treba vykonať, aby vzdelávacie systémy boli v budúcnosti odolné voči podobným situáciám. Odolnosť vzdelávacích systémov musí byť prioritou pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom využívania inovácií vo vzdelávaní a nových technológiách (napr. umelá inteligencia, superpočítače/superinformatika, kybernetická bezpečnosť). Je dôležité zabezpečiť, aby všetky komunity mali rovnaký prístup k digitálnemu vzdelávaniu vrátane vybavenia, zdrojov a digitálneho vzdelávacieho obsahu, a to aj so zreteľom na sociálne, etnické a regionálne rozdiely a výzvy;

13.

poukazuje na to, že zhodnocovanie učiteľskej profesie (aj na finančnej úrovni) a neustály rozvoj motivovaných a kompetentných ľudských zdrojov v tejto oblasti sú kľúčovými faktormi pre realizáciu európskeho vzdelávacieho priestoru. Bez úplného pochopenia základnej úlohy učiteľov a učiteliek nie je možné vybudovať žiadnu úspešnú vzdelávaciu stratégiu. Investovanie do takých oblastí, ako je odborná príprava učiteľov a učiteliek, účinné postupy ich výberu, náboru a hodnotenia alebo zvýšenie príťažlivosti učiteľského povolania s venovaním osobitnej pozornosti vidieckemu prostrediu, je nevyhnutné na zachovanie kvality vzdelávania a konkurencieschopnosti členských štátov a na posilnenie postavenia EÚ ako dôležitého aktéra v medzinárodnej oblasti;

14.

poukazuje na narastajúci význam miestnych a regionálnych samospráv, pokiaľ ide o budovanie strategických partnerstiev s univerzitami (ústrednými aktérmi „vedomostného štvorca“: vzdelávanie, výskum, inovácia a služby pre spoločnosť). Univerzity zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji odolných miestnych a regionálnych samospráv. Vysokoškolské vzdelávanie môže stimulovať získavanie a cirkuláciu mozgov a pomôcť Európe prilákať kvalitné medzinárodné ľudské zdroje. V oblasti vysokoškolského vzdelávania sú na úrovni Únie navrhnuté rozsiahle reformy, ako je napríklad iniciatíva „Európske univerzity“, mobilita študentov a študentiek, európska študentská karta, sledovanie uplatnenia absolventov a absolventiek alebo vzájomné uznávanie kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania. Miestne a regionálne samosprávy musia byť schopné rozvíjať strategické partnerstvá s univerzitami a prispievať k tomuto procesu transformácie;

15.

zdôrazňuje úzke prepojenie medzi európskym vzdelávacím priestorom a Európskym výskumným priestorom a požaduje „nový prístup s cieľom vytvoriť Európsky vzdelávací a výskumný priestor, pričom poukazuje na potrebu pristupovať k týmto otázkam, ktoré úzko súvisia s regionálnymi politikami, prierezovo“ (1);

16.

poukazuje na význam vzájomného uznávania kvalifikácií v oblasti vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy medzi členskými štátmi. Ak chceme pokročiť, potrebujeme presadiť toto automatické vzájomné uznávanie založené na očakávaných vzdelávacích výstupoch v súlade s kvalifikačným rámcom;

17.

konštatuje, že je dôležité vypracovať pružné učebné osnovy a zamerať sa na zručnosti a vytváranie otvorených zdrojov v oblasti vzdelávania prispôsobených procesu vzdelávania podporovaného technológiou. Domnieva sa tiež, že flexibilné učebné plány môžu podporiť začlenenie miestnych a regionálnych osobitostí tým, že sa budú zaoberať oblasťami a rozvojom zručností v súlade s realitou a potrebami/výzvami každého spoločenstva a regiónu;

18.

považuje za nevyhnutné určiť a podporovať úspechy pri plnení cieľov európskeho vzdelávacieho priestoru na miestnej a regionálnej úrovni. Analýza a šírenie týchto osvedčených postupov môže poskytnúť väčšiu pridanú hodnotu pre činnosť miestnych a regionálnych samospráv v členských štátoch;

19.

konštatuje, že v rozvoji vzdelávacej infraštruktúry na miestnej úrovni je potrebné zmeniť priority a že miestne a regionálne samosprávy budú podporovať prechod na modernú, funkčnú, digitálnu a ekologickú vzdelávaciu infraštruktúru vo svojich komunitách. Dôraz by sa mal klásť na prechod z nepružných vzdelávacích štruktúr na flexibilné modely, ktoré umožňujú prekonať formálne prekážky medzi vzdelávacími inštitúciami, ako aj medzi jednotlivými úrovňami vzdelávania;

20.

konštatuje, že vzdelávanie je kľúčovým faktorom pri zmene typu hospodárstva na miestnej a regionálnej úrovni (smerom k ekologickému hospodárstvu založenému na vedomostiach a digitálnej transformácii). Dvojitá ekologická a digitálna transformácia musí byť výrazne prítomná a integrovaná do všetkých vzdelávacích procesov a prierezových cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

21.

víta spustenie Koalície pre vzdelávanie v záujme klímy na podporu vykonávania Európskeho klimatického paktu a vyjadruje ochotu byť úzko zapojený do tejto hlavnej iniciatívy európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom dosiahnuť spravodlivú, ekologickú a digitálnu spoločenskú transformáciu pre všetkých;

22.

žiada Európsku komisiu, aby do Koalície pre vzdelávanie v záujme klímy zahrnula regióny a miestne komunity a iniciatívy, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, s cieľom zabezpečiť prepojenie medzi iniciatívami zdola nahor a opatreniami na úrovni EÚ podporovaním prísľubov a konkrétnych opatrení zameraných na udržateľné správanie v celej EÚ;

23.

sa domnieva, že by sa mala venovať väčšia pozornosť životným zručnostiam a prierezovým zručnostiam s cieľom zvýšiť schopnosť európskych občanov prispôsobiť sa dynamickému a neustále sa meniacemu trhu práce;

24.

zdôrazňuje význam zvyšovania kvality vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni ako faktora, ktorý môže výrazne obmedziť únik mozgov, a upozorňuje na význam podpory Európskou komisiou a Európskou úniou v boji proti tomuto javu a pri jeho premene na cirkuláciu mozgov;

25.

sa domnieva, že je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy podporovali vzdelávanie a digitálne začlenenie žiakov a žiačok alebo študentov a študentiek, ako aj verejnosti a zamestnancov verejnej správy (v spojitosti s novým akčným plánom digitálneho vzdelávania, ktorý presadzuje Komisia);

26.

upozorňuje na význam zvyšovania kvality vzdelávacích procesov v oblastiach, ako je rozvoj základných zručností, interkulturalizmus, výuka cudzích jazykov a kultúrna a jazyková rozmanitosť, ako aj na zabezpečenie toho, aby znevýhodnené deti získali zručnosti, ktoré iné deti získajú doma;

27.

sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy môžu v spolupráci so zariadeniami poskytujúcimi formálne a neformálne vzdelávanie a odbornú prípravu poskytovať veľmi potrebné programy celoživotného vzdelávania zamerané na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu s cieľom umožniť ľuďom zostať na trhu práce, ale aj v iných oblastiach života, ktoré sa rýchlo menia v dôsledku ekologickej a digitálnej transformácie alebo sa tam opäť začleniť. Takéto programy tiež môžu byť prispôsobené potrebám konkrétnych skupín, ako sú starší ľudia, s cieľom zvýšiť kvalitu života a celkovú spokojnosť a lepšie integrovať tieto skupiny. Univerzity sa tiež môžu/mali by sa stať kľúčovými partnermi miestnych a regionálnych samospráv pri vypracúvaní a vykonávaní inovačných programov pre komunitné subjekty v súlade s miestnymi a regionálnymi osobitosťami;

28.

povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy, aby podporili univerzity, inštitúcie odborného vzdelávania a iné subjekty vykonávajúce programy Erasmus+ tak, aby stimulovali nielen mobilitu študentov a študentiek, ale aj mobilitu mladých podnikateľov a podnikateliek a dobrovoľníkov a dobrovoľníčok z členských štátov;

29.

konštatuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy podporovali bezpečné prostredie pre všetkých žiakov a študentov a všetky žiačky a študentky vo vzdelávacích zariadeniach bez násilia, šikanovania (agresívneho správania), obťažovania v škole, urážlivých prejavov, dezinformácií a bez akejkoľvek formy diskriminácie;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy prijali opatrenia, aby sa vzdelávanie stalo inkluzívnejším na všetkých úrovniach pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zraniteľné skupiny;

31.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali stimulovať zmeny (prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií), pokiaľ ide o správanie ľudí a ich zručnosti v súvislosti s ekologickou a digitálnou transformáciou, ako aj podporou mobility učiteľov a učiteliek a študentov a študentiek v rámci vnútroštátnych a medzinárodných partnerstiev s inými územnými samosprávami. Táto mobilita môže podporiť prenos know-how pri rozvoji a vykonávaní úspešných vzdelávacích stratégií. Zo štúdie OECD v oblasti vyučovania a vzdelávania (TALIS, 2018) vyplynulo, že veľké množstvo učiteľov a učiteliek vyjadruje potrebu rozvíjať si konkrétne kompetencie v oblasti výučby študentov a študentiek so špeciálnymi potrebami, používania digitálnych technológií a výučby v triedach s viacjazyčným a multikultúrnym prostredím;

32.

povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy, aby (prostredníctvom partnerstiev medzi verejným, súkromným a neziskovým sektorom) posilňovali kapacity univerzít, pokiaľ ide o vzdelávacie programy zamerané na pokročilé digitálne zručnosti, ako sú najmodernejšie technológie (umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a vysokovýkonná výpočtová technika);

33.

konštatuje, že je vhodné, aby miestne a regionálne samosprávy v členských štátoch podporovali vytváranie nadnárodných vzdelávacích centier na veľkých univerzitách EÚ, ktoré umožnia rozvoj osvedčených postupov a verejných politík v súvislosti s mobilitou vzdelávajúcich sa osôb a učiteľov a učiteliek, ako aj digitálnu transformáciu vzdelávacích procesov.

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko VR na tému Nový EVP pre výskum a inovácie (Ú. v. EÚ C 106, 26.3.2021, s. 31).

7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/10

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán pre kritické suroviny

(2021/C 175/03)

Spravodajkyňa:

Isolde RIES (DE/SES)

prvá podpredsedníčka Krajinského snemu Sárska

Referenčný dokument:

COM(2020) 474 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

zdôrazňuje, že moderné spoločnosti a hospodárstva nemôžu trvalo fungovať bez spoľahlivých, bezpečných, konkurencieschopných a environmentálne vhodných dodávok surovín. Za kritické suroviny sa pri tom považujú suroviny, ktoré majú veľký hospodársky význam, ale ktoré v súčasnosti nemožno zabezpečiť prostredníctvom udržateľných dodávok z domácich zdrojov surovín v Európskej únii;

zastáva názor, že EÚ potrebuje silnú priemyselnú základňu, ktorá je však vzhľadom na záväzky vyplývajúce z prechodu na hospodárstvo s nižšími emisiami CO2, ako aj na narastajúcu digitalizáciu vo veľkej miere odkázaná na primerané dodávky surovín a ich efektívne využívanie a recykláciu;

poukazuje na to, že podľa štúdie Európskej komisie (1) sa podľa dostupných informácií dopyt po kritických surovinách do roku 2030, resp. do roku 2050 prudko zvýši, a EÚ bude napríklad v roku 2030 na batérie do elektrických vozidiel a na akumulátory potrebovať až 18-krát viac lítia a až 5-krát viac kobaltu než dnes, pričom v roku 2050 to bude takmer 60-krát viac lítia a 15-krát viac kobaltu než dnes;

dáva na zváženie, že z celosvetového hľadiska sa v EÚ získava alebo vyrába menej ako 5 % kritických surovín, pričom na priemysel v EÚ pripadá približne 20 % celosvetovej spotreby kritických surovín. EÚ je teda v mimoriadne veľkej miere závislá od dovozu kritických surovín, ktoré sú kľúčové pre technológie budúcnosti, a ktoré majú, ako napríklad vzácne kovy a prvky, význam pre inovatívne technické aplikácie. Budú teda potrebné na výrobu a tvorbu hodnoty v tých oblastiach, v ktorých chce byť európske hospodárstvo celosvetovým lídrom. Týka sa to napríklad využívania surovín v Európskej zelenej dohode na stanovený prechod na bezpečné, čisté a cenovo dostupné zásobovanie energiou na základe obnoviteľných zdrojov, transformáciu na čisté a obehovejšie hospodárstvo, či na mobilitu a stavebníctvo, ktoré efektívnejšie využívajú energiu a zdroje;

konštatuje, že celé odvetvie surovín v EÚ poskytuje približne 350 000 pracovných miest a ďalších viac ako 30 miliónov pracovných miest v súvisiacich spracovateľských priemyselných odvetviach závisí od spoľahlivého a nediskriminačného prístupu k surovinám;

zdôrazňuje, že okrem iného aj kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala, že Európa je v oblasti kritických surovín vo veľkej miere odkázaná na mimoeurópskych dodávateľov a že prerušenie dodávok môže mať negatívny vplyv na priemyselné hodnotové reťazce a iné odvetvia;

Vplyv na priemysel

zdôrazňuje, že je potrebné kompenzovať nadmernú odkázanosť na mimoeurópskych dodávateľov, pokiaľ ide o kritické suroviny, a zvýšiť odolnosť kritických dodávateľských reťazcov, aby sa spoľahlivo zaručila bezpečnosť dodávok, energetická transformácia a prechod na digitálne hospodárstvo;

poukazuje na to, že kritické suroviny sú potrebné predovšetkým aj v mnohých kľúčových európskych priemyselných odvetviach a priemyselných odvetviach budúcnosti, ako je napríklad automobilový, oceliarsky a letecký priemysel, IT sektor, sektor zdravotníctva, či odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov. Inovatívne výrobky a nové technológie ako elektromobilita, digitalizácia, priemysel 4.0 a transformácia energetiky menia a zvyšujú dopyt po surovinách. Celosvetovo sa dopyt po surovinách bude zvyšovať aj v dôsledku rastu populácie, industrializácie, ako aj postupnej dekarbonizácie odvetví dopravy a energetiky;

zdôrazňuje, že spravodlivý a nediskriminačný prístup k surovinám, bezpečné dodávky surovín, ako aj stabilné a predvídateľné ceny surovín majú kľúčový význam, pokiaľ ide o možnosti ďalšieho rozvoja, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a MSP, inovácie a zachovanie priemyselných lokalít v Európe;

10.

je presvedčený, že na zabezpečenie udržateľných dodávok kritických surovín a zníženie závislosti od tretích krajín, resp. dovozu surovín je potrebný strategický prístup; zdôrazňuje, že to znamená budovať diverzifikované hodnotové reťazce, znižovať závislosť, zvyšovať obehovosť, podporovať inovácie pre alternatívne riešenia a zabezpečiť zelenšie a sociálne zodpovednejšie rovnaké podmienky na globálnom trhu;

11.

víta skutočnosť, že Európska komisia predložila akčný plán týkajúci sa kritických surovín a prvú správu o strategickom výhľade, v ktorej sa závislosť EÚ od dovozu kritických surovín považuje za strategickú slabinu;

12.

podporuje ciele stanovené v akčnom pláne zamerané na rozvoj odolných priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ, zníženie závislosti od kritických surovín prostredníctvom obehového využívania zdrojov, udržateľných produktov a inovácií, posilnenie domáceho získavania surovín v EÚ, diverzifikáciu dodávok z tretích krajín a odstraňovanie narušení medzinárodného obchodu spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami WTO;

13.

zdôrazňuje, že miera závislosti jednotlivých regiónov od kritických surovín sa líši. Nabáda preto, aby sa zistila regionálna závislosť od kritických surovín a z toho vyplývajúce potreby konania na regionálnej úrovni s cieľom vybudovať udržateľné a inovatívne hodnotové reťazce;

14.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy predstavujú v rámci akčného plánu dôležitú úroveň, pokiaľ ide o to, aby sa dosiahlo akceptovanie cieľov EÚ v oblasti stratégie pre suroviny a priemyselných projektov;

15.

v kontexte možného rozšírenia oblasti pôsobnosti taxonomických kritérií EÚ na dosiaľ nezahrnuté hospodárske odvetvia sa zasadzuje za to, aby kritériá, ktoré sa majú uplatňovať na ťažbu, získavanie a spracovanie surovín, boli založené na posúdení životného cyklu obehu zdrojov (koncepcia „od kolísky ku kolíske“) a sociálnom a ekonomickom hľadisku. Okrem toho by sa malo pri posudzovaní podnikov rozlišovať medzi investíciami do existujúcich výrobných zariadení a do nových zariadení, aby sa zabránilo tomu, že za udržateľný sa bude považovať len nízky objem investícií a zvýšia sa tak náklady na financovanie nevyhnutnej transformácie hospodárstva;

Zabezpečenie priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ

16.

žiada, aby sa nedostatky a slabiny v existujúcich dodávateľských reťazcoch surovín odstraňovali strategickejším prístupom. Vhodné sú napríklad primerané skladové zásoby, aby sa zabránilo neočakávaným prerušeniam výroby a dodávok. Potrebné sú aj alternatívne zdroje dodávok pre prípad prerušenia dodávok, ako aj užšie partnerstvá medzi aktérmi v oblasti kritických surovín a súvisiacich spotrebiteľských odvetví, ktoré povedú k strategickému rozvoju;

17.

víta skutočnosť, že Európska komisia v aktuálnom zozname kritických surovín opätovne potvrdila koksovateľné uhlie ako jednu z dôležitých surovín pre oceliarsky priemysel; poukazuje na to, že táto surovina aj naďalej zostáva nenahraditeľnou pre oceliarsky priemysel, kým neexistujú technologicky a hospodársky životaschopné a plošne realizovateľné alternatívy; žiada okrem toho so zreteľom na rozvoj využívania vodíka v metalurgii, aby Európska komisia preskúmala možnosti zaradiť do zoznamu kritických surovín EÚ horúce briketované železo (hot briquetted iron – HBI) a priamo redukované železo (direct reduced iron – DRI);

18.

zasadzuje sa za priemyselné aliancie, ako je Európska aliancia pre batérie, ktorá má pomôcť stimulovať rozsiahle verejné a súkromné investície, ktoré by podľa možnosti mali v čo najväčšej miere pokryť európsky dopyt po lítiu; žiada okrem toho, aby sa podporovali aj perspektívne aliancie pre základné priemyselné odvetvia;

19.

podporuje predovšetkým novú Európsku alianciu pre suroviny, ktorá je zameraná na posilnenie odolnosti EÚ v celom hodnotovom reťazci prvkov vzácnych zemín a magnetov; víta skutočnosť, že táto aliancia je otvorená pre všetkých príslušných aktérov, medzi ktorých patria aj regióny, a že Výbor regiónov bol pozvaný na jej úvodné podujatie (2);

20.

pozitívne hodnotí, že Európska investičná banka nedávno oznámila, že bude finančne podporovať projekty súvisiace s dodávkami kritických surovín potrebných na nízkouhlíkové procesy v EÚ;

21.

žiada, aby sa zabezpečilo, že tieto projekty nebudú narúšať hospodársku súťaž, že budú efektívne využívať zdroje a budú udržateľné, a zároveň budú prispievať k strategickej odolnosti EÚ;

Recyklovanie a nahrádzanie surovín

22.

konštatuje, že Európa v nedostatočnej miere využíva vlastné kritické suroviny a kapacity členských štátov EÚ na ich spracovanie, recykláciu, rafináciu a triedenie zatiaľ nie sú dostatočné;

23.

zdôrazňuje, že nižšia spotreba, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia musia byť piliermi prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; žiada, aby boli spotrebitelia transparentne a dostatočne informovaní o situácii v oblasti surovín v našej prosperujúcej a konzumnej spoločnosti, ako aj o podmienkach trhového hospodárstva, ktoré sa vzťahujú na recyklačný priemysel. Spotrebitelia však nesú len druhotnú zodpovednosť za vysokú recyklovateľnosť výrobkov a ich nižšiu spotrebu. Hlavnú zodpovednosť nesú predovšetkým výrobcovia, a preto by sa im mali uložiť povinnosti. Výrobcovia musia zabezpečiť, aby výrobky vyrobené v EÚ spĺňali určité požiadavky. Zodpovedajúce požiadavky sa samozrejme musia vzťahovať aj na výrobky dovážané na vnútorný trh;

24.

zdôrazňuje význam aplikovaného a praktického výskumu a vývoja v oblasti získavania surovín a účinnosti využívania surovín;

25.

žiada, aby sa posilnil a trvalo podporoval výskum a vývoj v oblasti získavania surovín a obehového hospodárstva ako celku, a to vrátane metalurgie, ktorá je kľúčovým prvkom. Upozorňuje, že pri vývoji nových materiálov by v budúcnosti mala ich recyklovateľnosť byť vždy kritériom pri financovaní výskumu;

26.

zdôrazňuje, že by sa pri tom mal sledovať aj cieľ prostredníctvom udržateľnej základnej konštrukcie (ekodizajnu) značne predĺžiť životnosť a opraviteľnosť produktov, na ktorých výrobu sú potrebné kritické suroviny, a nahradiť kritické suroviny ľahšie dostupnými materiálmi, najmä ak technologický pokrok a plánované zastarávanie obmedzujú ich životnosť. Žiada, aby sa požiadavky na udelenie označenia CE doplnili o ambiciózne kritériá recyklovateľnosti výrobkov, ktoré obsahujú kritické suroviny;

27.

poukazuje na to, že je možné na tento účel využiť Horizont Európa, Európsky fond pre regionálny rozvoj, ako aj národné programy pre výskum a rozvoj. Napríklad by sa v tomto rámci mohol vypracovať strategický program pre výskum a inovácie pre európske obehové hospodárstvo (Circular economy platform for European priorities strategic agenda – CICERONE) a európske horské regióny by mohli prostredníctvom projektu MIREU (Mining and Metallurgy Regions) posilniť svoje prepojenie a viac ho zamerať na posilnenie a priorizáciu otázky zabezpečenia surovín;

28.

domnieva sa, že spotrebitelia by mali byť neustále informovaní o externých vplyvoch častého nakupovania a nahrádzania lacných nízko kvalitných výrobkov domácich potrieb. Postupným návratom ku kultúre servisu a opravy by sa mohli vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť mimo Úniu;

29.

konštatuje, že v Európe sa ako „odpad“ v mnohých prípadoch označujú aj cenné zdroje a kritické suroviny; poukazuje v tejto súvislosti na nedávno prijaté stanovisko Výboru regiónov na tému Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (3);

30.

zdôrazňuje, že recyklované materiály by sa mali používať v oveľa väčšej miere, aby sa znížilo využívanie primárnych surovín a kritických surovín; žiada Európsku komisiu, aby preverila možnosť zaviesť kritériá, ktoré by boli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a podľa ktorých by nové produkty mali podľa možnosti obsahovať značný podiel recyklovaných materiálov. Odporúča, aby sa tieto kritériá zohľadňovali v rámci prístupu zameraného na hodnotové reťazce kľúčových výrobkov (4);

31.

žiada, aby sa preskúmalo opätovné získavanie kritických surovín z komunálneho odpadu z hľadiska realizovateľnosti, a to aj z ekonomického hľadiska, a v rámci technických a hospodárskych možností rozšírilo. Predovšetkým suroviny, ktoré sú potrebné pre energiu z obnoviteľných zdrojov alebo inovatívne technické aplikácie, ako sú prvky vzácnych zemín, gálium alebo indium, sa nerecyklujú vôbec, alebo len v minimálnej miere, keďže ich recyklácia je zatiaľ z technického aj hospodárskeho hľadiska pomerne náročná. Výbor sa tiež domnieva, že je dôležité podporovať účinné energetické zhodnocovanie v kombinácii so spätným získavaním kovov a solí z odpadu, ktorý nie je možné inak zhodnotiť z určitých dôvodov (napr. znečistenie životného prostredia, únava materiálu, komplexné materiály). Európska únia, členské štáty, regióny a ich verejné výskumné zariadenia, ako aj podniky preto musia vyvíjať väčšie výskumné úsilie v tejto oblasti, aby sa umožnilo zužitkovanie týchto výsledkov a zabránilo tomu, že cenné suroviny budú končiť na skládkach ako odpad;

32.

konštatuje, že značné množstvo odpadu a šrotu sa vyváža, hoci by sa mohli v EÚ prípadne recyklovať na druhotné suroviny; vyzýva preto, najmä vzhľadom na sčasti katastrofálne škody na životnom prostredí, ktoré vznikajú v dôsledku vývozu odpadu a šrotu do rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s nedostatočnými schopnosťami recyklácie, aby sa výrazne zvýšili recyklačné kapacity v rámci EÚ;

33.

poukazuje na to, že v súčasnosti neexistuje štatistický údaj o tom, aké množstvo surovín je deponované vo forme ťažobného odpadu. Od Európskej komisie sa teda očakáva, že v spolupráci s členskými štátmi, regiónmi a mestami a obcami zhodnotí množstvo uskladnených materiálov a zinventarizuje ich;

34.

zdôrazňuje, že pri prechode na obehové hospodárstvo zohrávajú dôležitú úlohu výrobcovia. Tí musia vyvíjať inovatívne produkty, ktoré umožnia triedenie jednotlivých materiálov, a sú teda environmentálne vhodné a vyžadujú si čo najmenšie využitie fosílnych primárnych surovín; výrobcovia by mali preskúmať aj existujúce obchodné modely s cieľom zistiť, či sa dá znížiť spotreba zdrojov; poukazuje na to, že aj štát má svoje vlastné úlohy, napríklad pri vytváraní vhodných rámcových podmienok a príslušnej právnej regulácie, ako aj vytváraní hospodárskych stimulov;

Posilnenie udržateľného získavania a spracovania surovín v EÚ

35.

zdôrazňuje, že EÚ sa z dlhodobého hľadiska v rámci možností musí usilovať zabezpečiť zásobovanie z vlastných zdrojov a musí vypracovať na budúcnosť orientované stratégie rozvoja vrátane budovania nových kapacít na využívanie zdrojov a spracovanie kritických surovín v EÚ a rozvoja udržateľného modelu financovania transformácie súčasných ťažobných činností na ťažbu kritických surovín;

36.

zdôrazňuje, že posilnenie získavania surovín v EÚ musí prebiehať v rámci osvedčených a vysokých noriem v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia pri práci; poukazuje na to, že príslušné príklady osvedčených postupov sa už zohľadňujú v rámci projektov EÚ, tieto však zatiaľ ešte celkovo neviedli k výraznému nárastu investičných zámerov na zvýšenie získavania a spracovania surovín; k zásobovaniu hospodárstva kritickými surovinami z vlastných zdrojov patrí okrem zaistenia bývalých a súčasných ťažobných činností aj nová ťažba;

37.

vzhľadom na to vyjadruje poľutovanie, že ešte stále nedošlo k výraznému zvýšeniu využívania výsledkov VaV v podnikateľskej praxi v oblasti získavania a spracovania surovín a zdôrazňuje, že nové baníctvo surovín pre špičkové technológie v EÚ musí byť založené na výsledkoch projektov VaV pre inovatívnu ťažbu s nízkym vplyvom na prostredie; v tejto súvislosti víta, že Európska komisia chce v rámci programu Horizont Európa od roku 2021 ďalej znižovať vplyv na životné prostredie a navrhuje, aby sa pri tom osobitná pozornosť venovala riadeniu vodných zdrojov a rekultivácii krajiny;

38.

zdôrazňuje, že banské povolenia by okrem noriem v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia pri práci mali obsahovať aj riešenia na kompenzáciu straty environmentálnej a rekreačnej hodnoty, aby sa ťažobné oblasti počas ťažby i po jej ukončení mohli naďalej využívať na rekreačné a iné účely dôležité pre miestne obyvateľstvo;

39.

zdôrazňuje, že regióny sú vzhľadom na svoje odborné poznatky v tejto oblasti jedným z hlavných aktérov; poukazuje na to, že suroviny potrebné na výrobu batérií sa v EÚ nachádzajú vo viacerých uhoľných regiónoch, ale aj vo viacerých ďalších regiónoch, a že aj veľké množstvo banského odpadu je bohaté na kritické suroviny a žiada preto, aby sa zvážilo posúdiť možnosť obnoviť činnosť zameranú na získavanie surovín v podzemných alebo povrchových baniach, v ktorých bola ťažba ukončená, alebo otvoriť nové bane, ak sa tam vyskytujú kritické suroviny; pripomína, že získavanie týchto surovín mohlo by mohlo vytvoriť nové pracovné miesta na existujúcich alebo bývalých miestach ťažby uhlia;

40.

zdôrazňuje, že v bývalých alebo existujúcich banských regiónoch EÚ je k dispozícii výrazné odborné know-how; skúsenosti a poznatky by sa mali odovzdať novej generácii pracovníkov a kompetencie odbornej pracovnej sily by sa mali posilniť cielenými opatreniami v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania;

41.

zdôrazňuje, že využívanie nových surovinových zdrojov, ako aj otváranie nových podzemných a povrchových baní môže znížiť závislosť EÚ od tretích krajín, prieskum a podpora, ktoré sú na to potrebné, sú však často v konkurencii s inými možnosťami využitia pôdy, a preto z hľadiska územného plánovania podliehajú obmedzeniam; zasadzuje sa preto za to, aby sa konflikty týkajúce sa využívania v zmysle zabezpečenia surovín riešili v čo najväčšej miere dohodou;

42.

konštatuje, že verejný odpor proti banským projektom v mnohých členských štátoch EÚ narastá a že snahy priemyslu zmierniť svoju ekologickú stopu dosiaľ neboli dostatočne uznané; Európska únia, členské štáty, regióny a mestá a obce preto musia transparentne komunikovať o pozitívach a negatívach obnovenia alebo otvárania nových podzemných a povrchových baní, zabezpečiť zapojenie všetkých zainteresovaných strán, a postarať sa tak o akceptovanie a pochopenie v občianskej spoločnosti;

43.

poukazuje na to, že obnovenie a otváranie nových podzemných a povrchových baní je spojené s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi, a to okrem iného aj v dôsledku vysokých environmentálnych a bezpečnostných noriem, ktoré v EÚ platia, čo pre európske banské regióny predstavuje v celosvetovom porovnaní hospodársku nevýhodu; žiada preto Európsku úniu a jej členské štáty, aby preskúmali, či je možné finančne podporiť tieto zámery z európskych zdrojov alebo v rámci pravidiel o štátnej pomoci, a ak áno, do akej miery;

44.

zdôrazňuje, že Fond na spravodlivú transformáciu má pomôcť zmierniť sociálno-ekonomické vplyvy prechodu na klimatickú neutrálnosť v uhoľných regiónoch a regiónoch a vysokou uhlíkovou náročnosťou a prostredníctvom investícií do obehového hospodárstva diverzifikovať hospodárstvo v regiónoch. Segment udržateľnej infraštruktúry v rámci Programu InvestEU by takisto mohol podporovať regionálny rozvoj v oblasti kritických surovín;

45.

vyslovuje sa za to, že by sa v EÚ mali rozvíjať a využívať hĺbkové odborné kompetencie zamerané na to, aby sa mohli spracúvať a zušľachťovať niektoré kritické suroviny, ako napríklad lítium; žiada, aby sa Európska únia, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy aktívne zasadzovali za rozvoj a prehlbovanie príslušných schopností;

46.

žiada lepšiu vzájomnú koordináciu príslušných zainteresovaných strán v oblastiach prieskumu, ťažby, rozdelenia, spracovania, opätovného použitia a recyklácie; v tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú rolu miestne a regionálne samosprávy;

47.

zdôrazňuje, že stratégie a plánovanie v oblasti surovín členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv môže tiež výraznou mierou prispieť k zabezpečeniu domácich zdrojov;

48.

uznáva, že na realizáciu novej, inovatívnej, akceptovanej, bezpečnej a ekologickej ťažby kritických surovín v EÚ treba povolenia s právnou istotou a vyzýva, aby príslušné národné, regionálne a obecné orgány a miesta boli v súlade s narastajúcim významom svojich právomocí a úloh príslušne obsadené, zorganizované a vybavené tak, aby transparentné, účinné a zosúladené administratívne postupy umožňovali ťažbu surovín na území EÚ;

Regionálna spolupráca

49.

zdôrazňuje význam stimulovania národných alebo regionálnych zoskupení v oblasti surovín spájajúcich priemysel, banské úrady, geologické služby, podniky poskytujúce služby v počiatočných a nadväzujúcich článkoch reťazca, výrobcov zariadení, ťažobné a rafinérske podniky, odvetvie dopravy a sociálnych partnerov pre udržateľnú ťažbu v Európe, ako i používanie nových technológií ťažby;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestna, regionálna, národná a európska úroveň spolupracovali a cieľom zvládať vplyvy v danej lokalite a pokryť potrebný investičný dopyt;

51.

žiada posilniť prepojenie európskych regiónov s vysokou závislosťou od kritických surovín, aby sa tak dali hľadať spoločné riešenia a zabezpečila sa aktívna úloha regiónov v Európskej aliancii pre suroviny;

Obstarávanie surovín z tretích krajín

52.

konštatuje, že napriek všetkému úsiliu bude EÚ aj naďalej vo veľkej miere odkázaná na dovoz kritických surovín z tretích krajín; poukazuje na to, že medzi mnohými krajinami už prebieha intenzívna súťaž o kritické suroviny;

53.

konštatuje, že v obchode so surovinami dochádza čoraz častejšie k obchodným obmedzeniam a narúšaniu hospodárskej súťaže; vyzýva Európsku komisiu, aby sústavne monitorovala obmedzenia vývozu a dovozu a upozornila na túto tému na regionálnej, bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni; domnieva sa, že opatrenia narúšajúce zahraničný obchod, pokiaľ ide o suroviny a obzvlášť kritické suroviny, by sa mali v plnom rozsahu preskúmať a v prípade potreby by sa mali podniknúť ďalšie právne kroky v rámci pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO);

54.

zastáva názor, že politika v oblasti surovín založená na diplomacii má pre EÚ obrovský význam, a to nielen vzhľadom na priemyselnú a energetickú politiku a medzinárodný obchod, ale aj ako prierezová téma, ktorá sa týka rôznych oblastí vnútornej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

55.

konštatuje, že pre hospodársku a finančnú odolnosť EÚ by bolo výhodné, keby sa s kritickými surovinami obchodovalo v európskej mene, lebo by sa tým obmedzila nestabilita cien a závislosť dovozcov do EÚ a vývozcov z tretích krajín od dolárových finančných trhov; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa v zvýšenej miere zasadzovali za to, aby sa obchodovalo v európskej mene;

56.

žiada, aby EÚ nadväzovala viac strategické partnerstvá s tretími krajinami, ktoré majú bohaté zásoby surovín; víta prístup Európskej komisie pred spustením pilotných partnerských projektov v roku 2021 diskutovať s členskými štátmi a priemyslom o prioritách, a to aj v dotknutých krajinách, keďže majú miestne odborné znalosti a sieť veľvyslanectiev členských štátov;

57.

zdôrazňuje, že posilnená spolupráca so strategickými partnermi musí byť spojená so zodpovedným obstarávaním. Vysoká koncentrácia ponuky v krajinách s nízkymi normami v sociálnej a environmentálnej oblasti predstavuje nielen riziko ohrozujúce bezpečnosť dodávok, ale môže takisto prehlbovať sociálne a environmentálne problémy. Bolo by preto vhodné najskôr dosiahnuť medzinárodnú dohodu na úrovni WTO, ktorá by mala za cieľ vysokú transparentnosť a sústavnú vysledovateľnosť dodávateľského a obchodného reťazca, pokiaľ ide o uplatňované sociálne a environmentálne normy pri ťažbe surovín v tretích krajinách. Následne by sa mali čo najskôr začať rokovania o systematickom zlepšovaní týchto noriem, ako je to už zakotvené v existujúcich dohodách o voľnom obchode EÚ. Víta preto nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2021, a nabáda Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila vyvážený návrh týkajúci sa náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch;

58.

zdôrazňuje, že obstarávanie surovín na silne konsolidovanom trhu a v konkurencii s trhmi s vysokým dopytom (najmä Čínou) je pre jednotlivé podniky čoraz ťažšie; žiada preto, aby sa cielene podporovali podnikateľské aliancie ako napríklad nákupné zoskupenia.

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Critical Raw Materials for Strategic Technologies and Sectors in the EU – A Foresight Study (Európska komisia, Kritické suroviny pre strategické technológie a sektory – výhľadová štúdia): https://ec.europa.eu/docsroom/documents/42881.

(2) Webové sídlo Európskej aliancie pre suroviny a formulár na pridanie sa k tejto aliancii: https://erma.eu/about-us/join-erma/.

(3) Stanovisko VR – Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 107).

(4) Stanovisko VR – Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 107).

7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/17

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Preskúmanie obchodnej politiky

(2021/C 175/04)

Spravodajca:

Willy BORSUS (BE/Renew Europe)

podpredseda vlády Valónska, minister hospodárstva, zahraničného obchodu, výskumu a inovácie, digitálnej oblasti, pôdohospodárstva, územného plánovania, záležitostí inštitútu IFAPME a centier excelentnosti

Referenčný dokument:

COM(2021) 66 final.

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

v zásade víta oznámenie Komisie z 18. februára s názvom „Preskúmanie obchodnej politiky –otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika“. Berie na vedomie závery a odporúčania obsiahnuté v tomto oznámení, ale konštatuje, že obsahuje aj určité nedostatky, ktoré je potrebné riešiť.

Sa domnieva, že je nevyhnutná dôkladná revízia obchodnej politiky s cieľom zabezpečiť súlad so záväzkami Európskej zelenej dohody týkajúcimi sa udržateľného a inkluzívneho rastu, reagovať na výzvy, ktoré prináša digitálna transformácia, zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a prispieť k rozvoju zamestnanosti v Európe a zlepšeniu životnej úrovne všetkých občanov. Zdôrazňuje, že obchodná politika musí zvýšiť odolnosť Európskej únie a zabezpečiť, aby dokázala zmierniť súčasné a budúce systémové otrasy, predovšetkým tie, ktoré súvisia so zmenou klímy, migračnými tokmi, zvýšeným geopolitickým napätím a rizikom ďalších pandémií a zdravotných kríz.

Poukazuje na ústrednú úlohu obchodu v hospodárstve EÚ a milióny pracovných miest v Európe, ktoré závisia od vývozu mimo Európy. Pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 záviselo v EÚ od vývozu 35 miliónov pracovných miest a 16 miliónov od zahraničných investícií. Inými slovami, od vývozu záviselo každé siedme pracovné miesto.

Je znepokojený otrasmi, ktoré spôsobila kríza COVID-19 na medzinárodných trhoch, a zhoršením situácie, ktorá bola už predtým narušená, najmä v dôsledku zvýšeného geopolitického napätia vyvolaného touto krízou. Podľa nedávneho prieskumu GR TRADE sa v roku 2020 očakáva zníženie objemu celosvetového obchodu o 10 % až 16 %. V EÚ27 sa v prípade vývozu do tretích krajín očakáva zníženie približne o 9 % až 15 %, čo predstavuje 282 až 470 miliárd EUR (1). So znepokojením upozorňuje na prognózu MOP, podľa ktorej v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 zanikne len v Európe 12 miliónov pracovných miest.

Konštatuje, že k sociálno-ekonomickým ťažkostiam sa pridávajú čoraz väčšie pochybnosti občanov, pokiaľ ide o to, ako sú prínosy globalizácie rozdelené naprieč hodnotovými reťazcami vo všetkých hospodárskych odvetviach a v spoločnosti ako celku. V tejto súvislosti považuje za dôležité, aby Komisia plne zapojila miestne a regionálne samosprávy – ako úroveň, ktorá je k občanom najbližšie – do obchodných dohôd EÚ a aby sa s nimi o tejto veci plne konzultovalo a v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad prístupom, ktorý Komisia zaujala v nedávnych obchodných rokovaniach v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Singapuru (stanovisko 2/15 z mája 2017), s cieľom obísť „zmiešaný charakter“ obchodných vzťahov rokovaním len o obchodných dohodách, ktoré sa týkajú výlučných právomocí EÚ.

Je pevne presvedčený, že k blahobytu a prosperite všetkých, a to v rámci EÚ aj inde vo svete, môže prispieť len udržateľný obchodný model, ktorý dodržiava hodnoty EÚ, základné nespochybniteľné právne normy Únie a ciele udržateľného rozvoja.

Lepšie zosúladenie obchodnej politiky s ďalšími odvetvovými politikami EÚ v rámci obnovy

Sa domnieva, že treba zabezpečiť lepšie zosúladenie obchodnej politiky s politikami EÚ v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu, hospodárskej súťaže, zdaňovania, sociálnych vecí, životného prostredia, klímy, energetiky, rozvoja a súdržnosti, ako aj so základnými právami EÚ. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie sa nekladie dostatočný dôraz na potrebu súladu medzi jednotlivými odvetvovými politikami EÚ.

Zdôrazňuje zásadný záväzok, pokiaľ ide o hospodársku slobodu verejných orgánov poskytovať, obstarávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

Zdôrazňuje význam ochrany verejných služieb a kritickej infraštruktúry (verejné služby všeobecného záujmu) v obchodných dohodách, a preto žiada ich komplexné a právne zabezpečené vyňatie z rozsahu pôsobnosti všetkých dohôd o voľnom obchode a investičných dohôd vrátane všetkých ustanovení o ochrane investícií, napríklad prostredníctvom pozitívneho zoznamu zmluvných ustanovení o prístupe na trh, doložiek najvyšších výhod a nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

10.

Zastáva názor, že preskúmanie obchodnej politiky sa musí uskutočniť súbežne s cielenými reformami určitých aspektov politiky hospodárskej súťaže EÚ a prepracovaním európskej priemyselnej a inovačnej politiky, aby sa podporilo postavenie EÚ ako svetového lídra v kľúčových oblastiach. V tejto súvislosti očakáva aktualizovanú stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ avizovanú na apríl 2021.

11.

Zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať o globálne riešenie v oblasti zdaňovania digitálnych služieb s náležitými globálnymi pravidlami a riadením. Ak sa v najbližších mesiacoch nepodarí nájsť medzinárodné riešenie, a to ani na úrovni OECD, EÚ by mala zvážiť samostatné konanie.

12.

Podporuje požiadavku, aby obchodné alebo hospodárske dohody EÚ obsahovali v súlade so zásadami a pravidlami WTO kapitolu obsahujúcu doložky proti daňovým trestným činom, praniu špinavých peňazí a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj spoluprácu medzi daňovými orgánmi. Komisia by mala zahrnúť takúto kapitolu do prebiehajúcich rokovaní, ako aj do platných zmlúv pri ich revízii.

13.

Zdôrazňuje, že pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku, obchodná politika, ktorá nezaručuje, že vonkajšie trhy budú spĺňať prísne európske normy týkajúce sa udržateľnosti a bezpečnosti potravín, môže vážne narušiť vnútorný trh a ohroziť odvetvie poľnohospodárstva, najmä ak sa už nachádza v ťažkostiach, a tak ohroziť aj zásobovanie EÚ potravinami, ktoré je hlavným cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj obhospodarovanie európskej pôdy, ktoré závisí od pracovníkov v tomto sektore. Domnieva sa, že revidovaná obchodná politika by mala spolu s poľnohospodárskou politikou prispieť ku globálnemu zachovaniu zamestnanosti a k ochrane poľnohospodárov tým, že im zabezpečí spravodlivé výnosy. Obchodná politika by mala odvetviu poľnohospodárstva zaručovať rovnaké podmienky pre vnútorný aj vonkajší trh, pričom by sa dodávky v rámci Európskej únie mali uprednostňovať pred produkciou z vonkajších trhov. Zároveň by interné pravidlá riadenia trhov mali v záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti stimulovať diverzifikáciu nášho vnútorného trhu. Nesmie sa tým však oslabiť úsilie o posilnenie spravodlivých obchodných vzťahov s africkými krajinami.

14.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje riešenia na zmiernenie negatívneho vplyvu, ktorý môžu mať obchodné dohody na niektoré poľnohospodárske odvetvia, ktoré už sú pod domácim tlakom alebo oslabené. Žiada, aby sa v tejto súvislosti zvážilo vytvorenie podporného mechanizmu pre najviac zasiahnuté odvetvia, najmä pokiaľ ide o možný negatívny vplyv návrhu dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom na niektoré poľnohospodárske odvetvia.

15.

Opätovne poukazuje na zásadnú úlohu politiky súdržnosti pri zvyšovaní konkurencieschopnosti území EÚ prostredníctvom cielených investícií prispôsobených potrebám každého konkrétneho regiónu, a najmä vzdialených a izolovaných regiónov, kde je nevyhnutné budovať a modernizovať infraštruktúru, v kľúčových odvetviach, ako sú sieťové infraštruktúry, prepojiteľnosť, výskum a inovácie, MSP, služby v oblasti informačných technológií, opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, kvalitné pracovné miesta a sociálne začlenenie.

16.

Sa domnieva, že obchodná politika EÚ nesmie ohrozovať úsilie Únie v oblasti rozvojovej spolupráce s tretími krajinami, a požaduje vyvážený a spravodlivý prístup k voľnému obchodu, pokiaľ ide o zraniteľnejšie hospodárstva.

17.

Podporuje právny nástroj, ktorý Komisia zaviedla na riešenie rušivého vplyvu zahraničných subvencií na vnútorný trh EÚ, a zdôrazňuje, že je potrebné modernizovať a aktualizovať európske pravidlá hospodárskej súťaže.

18.

Naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby preukázala, že je možné v krátkodobom horizonte dosiahnuť ambicióznu modernizáciu Zmluvy o energetickej charte, ktorá by ju zosúladila s cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy a zahrnula do nej modernizovaný prístup EÚ k ochrane investícií, lebo v opačnom prípade by sa mala preskúmať možnosť riadeného odstúpenia EÚ od tejto zmluvy.

19.

Naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky na rýchle a riadne ukončenie zostávajúcich bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ.

Smerom k modelu otvorenej strategickej autonómie

20.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ zostala otvorenou ekonomikou a naďalej podporovala voľný, spravodlivý, udržateľný medzinárodný obchod založený na pravidlách, z ktorého majú prospech všetci obchodní partneri. V tomto smere podporuje úsilie Európskej komisie o reformu WTO. Jej cieľom musí byť revitalizácia a posilnenie WTO, a to inter alia prostredníctvom modernizácie jej spôsobov práce v kľúčových oblastiach a odstránením nedostatkov v jej regulačnom rámci, aby WTO mohla primerane reagovať na súčasné výzvy v oblasti obchodnej politiky.

21.

Víta model otvorenej strategickej autonómie, ktorý navrhla Európska komisia, ktorý musí vyústiť do otvorenej, udržateľnej a asertívnej obchodnej politiky, ktorou sa zhodnotia a ochránia naše hospodárske aktíva, zaručí prístup na kľúčové trhy a ku kľúčovým surovinám a zároveň zabezpečí prístup k základným tovarom a službám. Zároveň varuje pred protekcionistickými trendmi a zdôrazňuje, že Európa musí zostať strategickým celosvetovým hráčom, ktorý dodržiava medzinárodné pravidlá a je pripravený ich aj presadzovať.

22.

Sa domnieva, že to si vyžaduje zmapovanie našich hodnotových reťazcov, na ktorom sa budú podieľať príslušné regionálne orgány, s cieľom zistiť a znížiť závislosť strategických odvetví a zvýšiť odolnosť najcitlivejších priemyselných ekosystémov, najmä odľahlých a izolovaných území, ako sú najvzdialenejšie regióny, a osobitných oblastí, ako sú zdravie, obrana, kozmický priestor, potraviny, digitalizácia a kritické suroviny. Bude venovať veľkú pozornosť výsledkom prebiehajúcej práce Komisie na identifikácii strategických závislostí a najcitlivejších priemyselných ekosystémov.

23.

Zdôrazňuje, že toto úsilie môže zahŕňať diverzifikáciu výroby a dodávateľských reťazcov, vytváranie strategických zásob, stimulovanie investícií a výroby v Európe, preskúmanie náhradných riešení a podporu priemyselnej spolupráce medzi členskými štátmi.

24.

Konštatuje, že v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa ukázal potenciál kreativity a inovácie v regionálnych ekosystémoch a podnietili nové kolaboratívne prístupy zamerané na riešenie problémov so zásobovaním, napríklad v oblasti zdravotníckych pomôcok a liekov. Domnieva sa, že EÚ by mala podporovať posilnenie niektorých priemyselných odvetví miestneho hospodárstva a uprednostniť inovačné európske hodnotové reťazce na základe doplnkovosti ekosystémov, najmä pomocou opatrení na podporu spolupráce medzi jednotlivými aktérmi. Zastáva názor, že klastrové politiky a spolupráca medzi klastrami sú užitočnými nástrojmi na vytváranie kritického množstva a uspokojovanie potrieb MSP. Nazdáva sa, že vytvorenie kritickej úrovne dopytu po určitých strategických produktoch a jeho zviditeľnenie na vnútornom trhu môže prispieť k premiestneniu určitých odvetví výroby, ako aj k rozvoju konkurencieschopnej výroby na území EÚ, a to najmä urýchleným uvádzaním inovačných riešení na trh.

25.

Pripomína, že je potrebné vypracovať osobitné akčné plány pre všetky strategické hodnotové reťazce, ktoré boli identifikované v rámci EÚ v záujme vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, keďže sú dôležitým nástrojom ekologickej a digitálnej transformácie a posilnenia vedúceho postavenia Únie v oblasti technológií, napríklad pokiaľ ide o batérie, mikroelektroniku a vodík.

Udržateľný obchodný model ako jediný model, ktorý môže prispieť k blahobytu a prosperite všetkých, a to v rámci EÚ aj v zahraničí

26.

Konštatuje, že v oznámení sa odkazuje na preskúmanie 15-bodového akčného plánu o účinnom vykonávaní a presadzovaní kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách. Víta skutočnosť, že sa očakáva, že bude zahŕňať všetky relevantné aspekty vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji vrátane rozsahu záväzkov, monitorovacích mechanizmov, možnosti ukladania sankcií v prípade neplnenia, doložky o základných prvkoch, ako aj inštitucionálnej štruktúry a potrebných zdrojov. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto preskúmanie a oznámenie nebolo vykonané koordinovaným spôsobom, ale víta skutočnosť, že dokončenie preskúmania sa posunulo na koniec roka 2021. Želá si, aby toto preskúmanie bolo transparentné a inkluzívne v najväčšej možnej miere.

27.

V tejto súvislosti sa domnieva, že európske environmentálne a sociálne normy a normy v oblasti klímy, ako sú normy stanovené v Európskej zelenej dohode a Európskom pilieri sociálnych práv, by sa mali zahrnúť do každej obchodnej dohody, o ktorej EÚ rokuje, a mali by predstavovať minimálne požiadavky, ku ktorým sa zmluvné strany zaviažu. Domnieva sa, že európskym MSP a priemyselným odvetviam, ktoré tieto normy dodržiavajú, to pomôže prosperovať, čo bude mať následný vplyv aj na ich partnerov, ktorí s nimi obchodujú.

28.

Sa domnieva, že EÚ musí byť asertívnejšia, pokiaľ ide o dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv, ako aj sociálnych a environmentálnych noriem a noriem v oblasti klímy obsiahnutých v jej obchodných dohodách. Víta, že Komisia vytvorila mechanizmus na podávanie sťažností, ktorý umožňuje oznamovať porušenie záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. Zasadzuje sa za to, aby každá zmluvná strana dohody vo svojej legislatíve a praxi na celom svojom území rešpektovala, podporovala a účinne uplatňovala medzinárodne uznávané základné pracovné normy, ako sú vymedzené v základných dohovoroch MOP.

29.

Podporuje návrh Komisie, aby sa Parížska dohoda o zmene klímy stala základným prvkom všetkých budúcich obchodných a investičných dohôd a aby sa v týchto dohodách uprednostňovalo účinné vykonávanie Dohovoru o biologickej diverzite.

30.

Podporuje účinné vykonávanie obchodných dohôd odmeňovaním partnerských krajín, ktoré si plnia záväzky v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. Zmluvné strany by mali v prípade potreby začať s postupným znižovaním colných sadzieb, ktoré by záviselo od účinného vykonávania ustanovení kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, a objasniť podmienky, ktoré majú krajiny splniť, aby dosiahli uvedené zníženie, vrátane možnosti zrušenia týchto osobitných colných položiek v prípade porušenia uvedených ustanovení.

31.

Sa domnieva, že zabezpečenie spravodlivosti a udržateľnosti pre všetkých je jediným spôsobom, ako prispieť ku globálnym zmenám, ktoré mnohí občania požadujú.

32.

V tejto súvislosti so záujmom očakáva návrh Komisie, ktorý má byť predložený v roku 2021, na vytvorenie účinného mechanizmu kompenzácie uhlíka na vonkajších hraniciach, ktorý by bol v súlade s pravidlami WTO a ktorý by mohol zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž všetkým podnikom pôsobiacim na jednotnom trhu a podporiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Takýto mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by mal najskôr dopĺňať a potom v dlhodobejšom horizonte nahrádzať bezplatné prideľovanie emisných kvót a kompenzáciu ceny elektrickej energie pre primárne priemyselné odvetvia.

33.

Sa nazdáva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať aj podpore zodpovedného podnikania a transparentnosti v dodávateľských reťazcoch. V tomto smere podporuje najmä prebiehajúce iniciatívy na úrovni EÚ zamerané na posilnenie mechanizmov náležitej starostlivosti. Považuje to za potrebné aj v záujme vytvorenia rovnakých podmienok na vnútornom trhu EÚ.

34.

Víta skutočnosť, že Európska komisia vymenovala hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorého úlohou je okrem iného monitorovať najmä riadne plnenie záväzkov v oblasti udržateľného rozvoja, predovšetkým pokiaľ ide o klimatický program a pracovné práva. Dúfa, že tento úradník nadviaže komplexné a nepretržité komunikačné vzťahy s miestnymi a regionálnymi samosprávami a občianskou spoločnosťou. Bude pozorne sledovať, aby sa mu pridelili dostatočné zdroje potrebné na plnenie jeho cieľov.

Zabezpečenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže pre podniky EÚ

35.

Považuje za potrebné poskytnúť dodatočné záruky, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a sociálnych noriem v procese ratifikácie komplexnej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou.

36.

Zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, aby boli podniky konkurencieschopné na vnútornom trhu aj na medzinárodnej úrovni v globálnych hodnotových reťazcoch. Považuje za potrebné zamerať sa na uplatňovanie existujúcich pravidiel a asertívnejšie využívať nástroje na ochranu obchodu s cieľom bojovať proti praktikám tretích krajín, ktoré narúšajú trh.

37.

Víta dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o legislatívnom návrhu nariadenia na posilnenie presadzovania obchodných pravidiel, ktorý je reakciou na súčasnú patovú situáciu vo fungovaní odvolacieho orgánu WTO a bude sa uplatňovať aj v kontexte dvojstranných alebo regionálnych obchodných dohôd v prípadoch, ak partner jednostranne uloží sankcie EÚ a zablokuje postup urovnávania sporov stanovený v dohodách. Zdôrazňuje, že týmto nariadením by sa rozšírila možnosť EÚ ukladať odvetné opatrenia, ako sú clá, kvantitatívne obmedzenia a opatrenia v oblasti verejného obstarávania aj na služby a duševné vlastníctvo. Takisto podporuje iniciatívu Európskej komisie, ktorá zriadila jednotné kontaktné miesto na riešenie všetkých prípadov porušenia pracovných práv, ustanovení týkajúcich sa zmeny klímy alebo ľudských práv na rovnakej úrovni ako sťažnosti týkajúce sa prístupu našich obchodných partnerov na trhy.

38.

Sa domnieva, že je nevyhnutné preskúmať pravidlá hospodárskej súťaže, a to vzhľadom na výzvy v oblasti vonkajšej konkurencieschopnosti, praktiky tretích krajín a novú situáciu, ktorú priniesli inovačné ekosystémy. Hospodárska súťaž na vnútornom trhu a prístup MSP k európskym a globálnym hodnotovým reťazcom musia byť aj naďalej základnými prvkami vyvážených, účinných a nezávislých európskych pravidiel hospodárskej súťaže.

39.

Súhlasí s názorom, že EÚ musí prejsť do ofenzívy s cieľom zabezpečiť reciprocitu a bojovať proti protekcionizmu v prístupe na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách.

40.

Zdôrazňuje, že priame zahraničné investície sú hlavným zdrojom rastu, pracovných miest a inovácií, napriek tomu však môžu v prípade citlivých odvetví predstavovať riziko z hľadiska narušenia národnej bezpečnosti a verejného poriadku v EÚ. Preto je nevyhnutné, aby sa na úrovni jednotlivých štátov zaviedli systémy preverovania investícií.

Lepšie predvídanie a zohľadňovanie negatívnych externalít účasti na medzinárodnom obchode

41.

So znepokojením konštatuje, že v súčasnosti nie sú dohody o voľnom obchode výhodné pre všetky regióny, niektoré hospodárske odvetvia sú často negatívne ovplyvnené a že MSP nevyužívajú v plnom rozsahu potenciál dohôd o voľnom obchode a vo väčšej miere trpia účinkami nekalej hospodárskej súťaže, ktorá vznikla v dôsledku opatrení zavedených niektorými tretími krajinami. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie sa nenavrhujú žiadne spôsoby, ako zmierniť negatívne účinky obchodných dohôd. Podporuje však zámer Komisie vytvoriť niekoľko digitálnych nástrojov a online portálov určených pre MSP s cieľom uľahčiť ich začlenenie do týchto dohôd a vytvoriť nové príležitosti v spojitosti s prístupom k verejnému obstarávaniu, a napraviť túto nekalú hospodársku súťaž.

42.

Víta zámer Komisie navrhnúť konkrétny legislatívny akt potrebný na presadzovanie inter alia ustanovení dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom týkajúcich sa obchodu.

43.

Podporuje zámer Komisie vypracovať nástroj proti donucovaniu.

44.

Poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú MSP v medzinárodných obchodných vzťahoch EÚ, keďže sa vyše 58 % podieľajú na celkovom vývoze z EÚ a vyše 46 % na celkovom dovoze do EÚ (2). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebná účinná obchodná politika EÚ, ktorá by chránila MSP, keďže sú oveľa zraniteľnejšie a viac vystavené nestabilite medzinárodných obchodných vzťahov ako veľké podniky. Víta pozornosť, ktorú Komisia venuje MSP vo svojom oznámení.

45.

Je pevne presvedčený, že je potrebné preskúmať model posudzovania vplyvu a uskutočniť komplexné a hĺbkové posúdenia vplyvu (jednotlivých odvetví a pododvetví, geografických oblastí – krajín/regiónov – v rámci EÚ, pokiaľ ide o dosah na MSP a tiež zo sociálneho, z environmentálneho a klimatického hľadiska a z hľadiska dodržiavania ľudských práv) každej platnej dohody, ako aj súhrnné posúdenia vplyvu (na základe rovnakých kritérií) všetkých platných dohôd s cieľom zabezpečiť, aby sa obchodnou politikou EÚ sledoval prospech všetkých – občanov aj podnikov. Vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami v oznámení Komisie v tejto veci. Konštatuje, že v oznámení Komisia zamýšľa uskutočniť len ex post hodnotenie vplyvu dohôd EÚ na kľúčové environmentálne aspekty vrátane klímy, ako aj vyvíjať úsilie s cieľom lepšie pochopiť vplyv rôznych častí obchodnej politiky na rodovú rovnosť a vykonať ďalšiu analytickú prácu (bez bližšej špecifikácie) o vplyvoch obchodných politík na zamestnanosť a rôzne aspekty sociálneho rozvoja.

46.

Sa domnieva, že osobitnú pozornosť treba venovať ťažkostiam, ktorým čelia MSP. Podporuje úsilie Komisie posilniť nástroje na výklad obchodných dohôd, najmä pokiaľ ide o pravidlá pôvodu. Považuje za potrebné môcť uspokojiť potreby MSP, pokiaľ ide o odborné poznatky týkajúce sa prístupu na trhy tretích krajín, a to využívaním existujúcich poradenských a podporných služieb na úrovni členských štátov a regiónov, ako aj v obchodných komorách a uľahčením využívania externého odborného poradenstva.

47.

Sa nazdáva, že sieť Enterprise Europe Network (EEN) pôsobiaca v 60 krajinách, ako aj sieť národných a regionálnych organizácií na podporu obchodu, ktoré sú členmi združenia European Trade Promotion Organisations‘ Association (ETPOA) pôsobiaceho v 180 krajinách, sa môžu väčšmi angažovať v rámci svojej úlohy poskytovania podpory pri vstupe MSP na zahraničné trhy. EÚ by mala zriadiť „kontaktné miesta pre dohody o voľnom obchode“, ktoré by boli čo najbližšie MSP a zohľadňovali by zásadu „myslieť na malých“ a „konať v prvom rade na regionálnej úrovni“. Regionálne organizácie na podporu obchodu by v tejto súvislosti mali zohrávať rozhodujúcu úlohu.

48.

Sa domnieva, že v rámci projektu InvestEU by bolo vhodné uplatňovať osobitný prístup k inovatívnym MSP, ktoré by sa chceli presadiť na medzinárodnej scéne. Vďaka tomu by bolo možné primerane zaistiť riziká, ktorým čelia podniky tohto typu, a podporiť ich rast na medzinárodnej úrovni.

49.

Sa domnieva, že v kontexte zelenej dohody EÚ by sa mal revidovať existujúci rámec štátnej pomoci podľa Medzinárodného partnerstva pre spoluprácu v oblasti energetickej efektívnosti (IPEEC) s cieľom uľahčiť investície a pokryť prevádzkové náklady na projekty spolupráce, resp. nadnárodné projekty, ktoré realizujú podniky tohto druhu. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia 23. februára 2021 začala verejnú konzultáciu otvorenú do 20. apríla 2021 a vyzvala všetky zainteresované strany, aby pripomienkovali návrh na cielenú revíziu oznámenia o štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom (3).

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2020/may/tradoc_158764.pdf

(2) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/International_trade_in_goods_by_enterprise_size#Share_of_SMEs_in_total_trade_.28intra_.2B_extra-EU.29

(3) https://ec.europa.eu/competition/consultations/2021_ipcei/draft_communication_sk.pdf – Link na verejnú konzultáciu: http://bit.ly/3dEFgeM

7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/23

Návrh stanoviska Európskeho výboru regiónov — Vlna obnovy pre Európu — ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok

(2021/C 175/05)

Spravodajca:	Enrico ROSSI (IT/SES), poslanec zastupiteľstva obce Signa
Referenčný dokument:	Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok, COM(2020) 662 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Podpora obnovy budov v záujme klimatickej neutrality a oživenia

víta vlnu obnovy, ktorá prispieva k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a zníženiu energetickej závislosti od tretích krajín v prospech európskej energetickej bezpečnosti tým, že ovplyvňuje odvetvie zodpovedné za 40 % spotreby energie v Európe. Považuje za nevyhnutné, aby sa táto politika zahrnula do programov na podporu obnovy a odolnosti, ako aj do európskych štrukturálnych a investičných fondov tak, aby sa koordinovalo úsilie zabrániť samostatným a neefektívnym opatreniam. Zdôrazňuje, že úspech tejto stratégie bude do veľkej miery závisieť od jej udržateľnosti a realizovateľnosti na miestnej a regionálnej úrovni, pričom sa treba vyhnúť dodatočnému administratívnemu zaťaženiu. Okrem toho žiada, aby všetky opatrenia vlny obnovy boli zjavne užitočné a zachovala sa hospodárnosť, sociálna únosnosť a financovateľnosť, predovšetkým z verejných rozpočtov na základe platných rozpočtových pravidiel, ale aj pre nájomníkov a vlastníkov.

Domnieva sa, že vlna obnovy sa v celom rozsahu môže uskutočniť len vtedy, ak bude podporená dôkladnou revíziou balíka opatrení v oblasti čistej energie, počnúc smernicou o energetickej hospodárnosti budov a nariadením o riadení energetickej únie, ako aj včasnou a správnou transpozíciou v členských štátoch. Zdôrazňuje, že je potrebné okamžite začať s vykonávaním stratégie a jej opatrení rozšírením renovácií a testovaním nových postupov na zabezpečenie renovácií, ktoré by sa mohli opakovať vo veľkom rozsahu. Na tento účel navrhuje, aby sa čo najskôr začalo s pilotnou iniciatívou s cieľom otestovať a vypracovať protokol, ktorý by sa potom mal dodržiavať pri rôznych druhoch opatrení a rôznych hospodárskych, sociálnych a klimatických podmienkach.

Poukazuje na význam zásady subsidiarity a zásady proporcionality. Prevádzková implementácia a financovanie sa uskutočňujú na miestnej úrovni v regiónoch, mestách a obciach, a preto musí byť európsky rámec zodpovedajúco pružný a zohľadňovať rozdiely, napríklad medzi vidiekom a veľkomestami.

Zdôrazňuje, že klimatický pakt má potenciál podporovať partnerstvá na miestnej úrovni a spoločné iniciatívy verejného a súkromného sektora a že miestne a regionálne samosprávy majú kľúčovú úlohu informovať občanov o prínosoch a existujúcich nástrojoch na podporu renovácie ich domov, pričom by mali ísť príkladom, prepájať a podporovať miestne, komunálne a iné verejné podniky prostredníctvom potrebných odborných znalostí na rôznych úrovniach, ako aj vytvárať nástroje na prístup k štátnej finančnej pomoci alebo k finančnej pomoci EÚ. Miestne a regionálne samosprávy by mali ísť príkladom pri obnove verejných budov a podporovať najmä energetickú obnovu sociálneho bývania a iných obytných budov vo verejnom vlastníctve, pričom klimatický pakt by mal uľahčiť opakovanie a rozširovanie najúspešnejších európskych iniciatív. Žiada väčšie prepojenie európskej stratégie obnovy budov, národných stratégií energetickej modernizácie fondu budov (1) a metodiky optimalizácie nákladov (2). V tejto súvislosti by bolo vhodné čiastočne zrevidovať smernicu o energetickej hospodárnosti budov.

Poukazuje na to, že vlna obnovy by sa nemala chápať len ako technický a regulačný prístup na vykonávanie zelenej dohody, ale slúži aj na to, aby transformáciu na obehové hospodárstvo pomohla začleniť do koncepčného rámca zameraného na estetiku a dizajn. Preto víta a rozhodne podporuje spustenie iniciatívy nový európsky Bauhaus, a zároveň zámer vytvoriť vlastnú európsku značku. Takáto iniciatíva je príležitosťou využiť kreatívny potenciál regiónov a obcí, zaangažovať a zapojiť občanov do transformácie a vytvoriť tak akceptované a udržateľné riešenia, vďaka ktorým sa zelená dohoda stane hmatateľnou.

Víta spustenie iniciatívy Európsky klimatický pakt ako stratégie na zapájanie a účasť v rámci zelenej dohody a víta aj označenie vlny obnovy za jednu z prioritných iniciatív v tejto oblasti. V tejto súvislosti je pripravený posilniť svoju spoluprácu s Komisiou, Európskou investičnou bankou (EIB) a všetkými ostatnými relevantnými aktérmi s cieľom podporiť spoločnú platformu na zhromažďovanie všetkých relevantných informácií pre miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú ochotné vykonávať zelenú dohodu.

Víta odkaz na prístup na úrovni menšieho územného celku a energetických komunít, na základe ktorého je napríklad možné zriaďovať spoločné zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj diaľkové vykurovanie, chladenie a riešenia blízke prírode (3), a pripomína, že si to vyžaduje využívanie integrovaných nástrojov energetického a klimatického plánovania. Zdôrazňuje, že Dohovor primátorov a starostov je v tomto zmysle kľúčovou referenciou a že akčné plány pre udržateľnú energiu a zmenu klímy (SECAP) sa môžu stať nástrojom na zabezpečenie toho, aby obnova budov bola v súlade so širším rámcom spravodlivej a udržateľnej obnovy miest, podpory udržateľných návykov a harmonizácie s rozsiahlymi politikami zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Okrem toho navrhuje, aby sa vplyv riadne monitoroval prostredníctvom štandardných systémov hospodárenia s energiou, aby bolo možné posúdiť účinky plánovania (4).

Víta zmienku o iniciatíve Level(s) (5) zameranej na obehovosť v stavebníctve ako referenčnej praxi pri zavádzaní obehovosti v oblasti budov a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali osvetovú kampaň na túto tému a vyjadruje svoju ochotu na nej spolupracovať. Zároveň vyzýva Komisiu, aby pri ďalšej práci vychádzala z rozsiahlych skúseností s inými existujúcimi systémami certifikácie budov (6). Žiada ju, aby podporila rozvoj posúdení životného cyklu budov, pokiaľ ide o ich vplyv na klímu, spolu s primeranými normami, environmentálnymi vyhláseniami, databázou stavebných materiálov a výrobkov, a aby posúdila možnosť zavedenia syntetického ukazovateľa vlastností budov počas ich životného cyklu ako dobrovoľného systému.

Pripomína, že vlna obnovy je príležitosťou na propagáciu nadčasovej vízie stavieb, ktorá môže okrem energetických a environmentálnych požiadaviek zahŕňať aj zdravotné aspekty, sociálnu vyváženosť, alebo aspekty prepojenosti, obehovosti a odolnosti voči hydrogeologickým a seizmickým javom. Ďalej žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala riedko osídleným vidieckym oblastiam s rýchlo starnúcim a osobitne zraniteľným obyvateľstvom.

10.

V tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu monitorovať emisie skleníkových plynov vo fáze výstavby, prevádzky a demolácie. Do roku 2050 je potrebné maximalizovať opätovné použitie, recykláciu a čiastočne aj využívanie materiálov pochádzajúcich z demolačných alebo sanačných prác na výrobu energie. Dôležitým krokom je pritom vytvorenie miestnych a regionálnych hodnotových reťazcov na opätovné používanie stavebných materiálov. Vyžaduje si to také plánovanie, logistiku a nové hospodárske modely, ktoré zahŕňajú vytváranie materiálnych rezerv pre novostavby. Takýto nový obehový model sa pre mnohé regulačné, kultúrne a hospodárske činitele bude dať zaviesť iba postupne, pričom treba začať pokusnou fázou a potom s viacerými finančnými stimulmi prejsť na rozsiahle zavádzanie.

11.

Zdôrazňuje, že realizácia vlny obnovy dlhodobo prinesie okrem väčšieho pohodlia, zdravého vnútorného prostredia a vyššej životnej úrovne aj významné energetické a ekonomické úspory na nákladoch na údržbu a správu budov a zároveň prispeje k boju proti energetickej chudobe. Domnieva sa, že stredisko EÚ na monitorovanie fondu budov by malo monitorovať vykonané zmeny a hodnotiť ich vplyv s využitím ukazovateľov zo svojej databázy a vývinom nových a zabezpečiť, aby boli potrebné údaje dostupné na všetkých európskych územiach, čo by uľahčilo kvantifikovať tieto úspory a miestnym a regionálnym samosprávam, občanom a podnikom pomohlo náležite zohľadniť náklady počas životnosti budov.

12.

Víta záväzok Komisie prehodnotiť európske systémy štátnej pomoci na obnovu zameranú na energetickú hospodárnosť a teší sa, že prispeje k ich objasneniu a ľahšiemu uplatňovaniu tak, aby nepredstavovali investičnú prekážku. Okrem toho posúdenie rozhodnutia 2012/21/EÚ o štátnej pomoci vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme naplánované na rok 2021 by malo viesť k podporným opatreniam pre obnovu zameranú na energetickú efektívnosť sociálneho bývania, ktoré výslovne spadá do pôsobnosti tohto rozhodnutia. Zdôrazňuje, že európske, národné, regionálne a miestne podporné opatrenia a programy sa musia navzájom dopĺňať bez vytvárania paralelných a/alebo doplnkových štruktúr. Na financovanie projektov v praxi prispôsobených miestnym, regionálnym a národným potrebám je potrebná široká škála nástrojov (dotácie, finančné nástroje a ich kombinácie) podporovaných implementujúcimi partnermi, ako sú národné podporné banky a inštitúcie. V zásade sa domnieva, že dôležitú úlohu môžu zohrávať daňové stimuly energetickej obnovy budov.

13.

Víta záväzok Komisie preskúmať hodnoty vystavenia pri práci uvedené v smernici 2009/148/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci, aby sa zabezpečila ochrana pracovníkov počas renovačných a búracích prác. Podobne sa domnieva, že je potrebné aktualizovať európske právne predpisy o vystavení účinku nebezpečných látok pochádzajúcich z týchto prác.

14.

V tomto kontexte veľmi oceňuje návrh Komisie spustiť európsku iniciatívu za cenovo dostupné bývanie tým, že sa bude financovať 100 hlavných inovatívnych a participatívnych projektov zameraných na komplexnú obnovu štvrtí sociálneho bývania, ktorá by poslúžila ako model pre rozsiahly rozvoj v Európskej únii.

15.

Domnieva sa, že vlna obnovy by mala podporiť uplatňovanie práva každého človeka na cenovo a fyzicky dostupné zdravé bývanie v súlade so zásadou 19 Európskeho piliera sociálnych práv a v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 11 – Udržateľné mestá a obce. Domnieva sa, že opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti sú štrukturálne opatrenia na boj proti energetickej chudobe a následne na zníženie nákladov na nezavinené omeškania s platbami.

Kľúčové zásady obnovy budov do roku 2030 a 2050

16.

Vyzýva Komisiu, aby na základe rámca smernice o energetickej hospodárnosti budov vypracovala klasifikáciu doteraz postavených budov podľa kritérií potrebných na realizáciu opatrení stanovených vo vlne obnovy, ako je:

—	vlastníctvo: verejné, súkromné (súkromné osoby, spoločnosti, nadácie, miestne verejné orgány atď.),

—	plánované využitie: obytné, neobytné atď.,

—	umiestnenie: mestské centrá (historické centrum, periféria), malé dediny, osamelé usadlosti,

—	podnebné pásmo,

—	vek a energetická hospodárnosť budovy a jej energetické/technologické systémy,

—	architektonický/historický/krajinný význam,

—	dynamika trhu s bývaním (ceny a počet kúpnych alebo nájomných zmlúv, miera obsadenosti atď.),

—	klimatické riziko: interakcia medzi sociálnou a ekonomickou expozíciou a klimatickou zraniteľnosťou.

Tieto informácie by malo klasifikovať stredisko EÚ na monitorovanie fondu budov (7). Potom by mohli byť podkladom na vypracovanie usmernení o opatreniach pre rôzne budovy aj analýzou hlavných existujúcich prekážok. V rámci zberu a šírenia najlepších postupov sa môžu vymedziť „typické opatrenia“ pre každú kategóriu budov.

17.

Požaduje ambiciózne úsilie o dekarbonizáciu vykurovania a chladenia obytných budov, ktoré predstavuje viac ako 80 % celkovej spotreby energie budov v EÚ. Na tento účel opakuje, aké dôležité je podporovať dekarbonizáciu používaných zdrojov energie, a naliehavo žiada dôsledné a urýchlené rozšírenie obnoviteľných a podľa možnosti miestnych zdrojov energie, aby sa v Európe výrazne znížili emisie CO2. Pripomína, že riešenia v oblasti vykurovania a chladenia energiou z obnoviteľných zdrojov môžu byť rôznorodé a mali by byť prispôsobené osobitným potrebám danej domácnosti alebo komunity (8). Zároveň súhlasí s Komisiou, že regióny výrazne závislé od fosílnych palív si budú musieť osvojiť prechodné zdroje energie (9), ale bez investícií do infraštruktúry, ktorá nie je nadčasová. Energia vyrobená v jadrových elektrárňach sa nesmie považovať za energiu získanú z obnoviteľných zdrojov.

18.

Vyzýva Komisiu, aby navrhla systém priorizácie opatrení založený na kritériách, ako je potenciál znižovania spotreby a emisií, financovateľnosť a zraniteľnosť užívateľov. Zároveň žiada, aby sa podľa regionálnych a miestnych daností stanovili aj negatívne prioritné kritériá na určenie tých budov, v prípade ktorých by sa malo uprednostniť zbúranie a znovuvybudovanie bez toho, aby sa pripravovali podmienky na vytváranie bohatých štvrtí z tých menej prosperujúcich (džentrifikácia).

19.

Pripomína, že na realizáciu vlny obnovy Komisia a členské štáty musia poskytnúť značnú podporu sektoru stavebníctva, ktorý ťažko zasiahla kríza a ktorého štruktúru často tvoria podniky malých rozmerov, ktoré nie sú vždy dobre vybavené na to, aby ponúkali požadované výrobky a služby. Pri prekonávaní rozdielov v znalostiach, zručnostiach a technológiách a podporovaní zakladania nových perspektívnych podnikov by sa malo pomôcť celému sektoru stavebníctva. Pripomína, že potrebný prechod na obehový a miestne orientovaný prístup zameraný na ochranu zamestnanosti a zabezpečenie postupnej rekvalifikácie pracovnej sily si vyžaduje stabilné mechanizmy, aby sa zabezpečila kontinuita operácií, zabránilo vytváraniu bublín a umožnilo budovanie strednodobých až dlhodobých zručností na celom území EÚ.

20.

Uznáva význam zavedenia legislatívnych požiadaviek na nákup a renováciu všetkých existujúcich verejných budov, ako aj minimálnych noriem energetickej hospodárnosti a povinných cieľov ročnej miery obnovy fondu verejných budov a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňuje však, že tieto ustanovenia budú uskutočniteľné len vtedy, ak budú pravidlá dostatočne pružné na to, aby zohľadňovali rôzne charakteristiky budov (10), a ak bude Komisia a príslušné členské štáty primerane podporovať miestne a regionálne samosprávy čo najjednoduchšími a najjednotnejšími pravidlami, ktoré budú zahŕňať aj činnosti bežnej údržby, ak súvisia s energetickou efektívnosťou a seizmickou modernizáciou a ovplyvňujú ju. Ak sa takéto povinnosti ukladajú pri súkromných alebo obytných budovách, musí sa zabezpečiť, aby nevznikla dodatočná finančná záťaž, najmä pre energeticky zraniteľné domácnosti. Vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili dôkladné posúdenie vplyvu na nižšej ako celoštátnej úrovni, v ktorom posúdi potenciál a zraniteľnosť rôznych území v tejto súvislosti vrátane analýzy súčasných národných najlepších postupov a predchádzajúcich hodnotení európskych projektov.

21.

Podporuje návrh aktualizovať rámec energetických certifikátov s cieľom zintenzívniť využitie tohto nástroja, uľahčiť porovnateľnosť údajov na európskej úrovni a prepojiť financovanie s hĺbkovou renováciou. Poukazuje na to, že táto aktualizácia by mala zaručiť potrebný súlad s rámcami zavedenými v členských štátoch a uskutočniť sa v súlade so zásadou proporcionality. Považuje za užitočné navrhnúť jednotný formát certifikátov EÚ o energetickej hospodárnosti a zavedenie digitálnych denníkov budov, ktoré by poskytovali ľahko prístupné a bezplatné databázy, Pripomína, že takéto databázy musia byť dostupné aspoň na úrovni NUTS 3, prepojené so strediskom EÚ na monitorovanie fondu budov a zároveň zodpovedať požiadavkám budúceho spoločného európskeho dátového priestoru (11).

22.

Víta delegované nariadenie Komisie o indikátore inteligentnej pripravenosti (SRI) na posudzovanie pripravenosti budov na integráciu inteligentných technológií a na zlepšovanie informovanosti vlastníkov a užívateľov budov v tejto súvislosti. Pripomína, že úroveň digitalizácie európskych mestských a vidieckych území je mimoriadne nerovnomerná a že tento ukazovateľ by mal súvisieť s osobitným kontextom a nemal by poškodzovať územia, ktoré stále zaostávajú v digitálnej transformácii, najmä v menej rozvinutých regiónoch.

23.

Zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinnej realizácie vlny obnovy je potrebné primerane posilniť miestne a regionálne samosprávy, pokiaľ ide o kapacity a nástroje, aby sa zmenšili rozdiely v poznatkoch, ktoré na rôznych miestach v Európe stále existujú. Uznáva preto zásadnú úlohu klimatického paktu pri vytváraní príležitostí a nástrojov prostredníctvom posilnených mechanizmov na budovanie kapacít a koherentnejšieho rámca pre iniciatívy zdola nahor súvisiace so zelenou dohodou. Pripomína, že miestne a národné energetické agentúry môžu a mali by k tomuto procesu významne prispieť vytváraním znalostí a schopností, ktoré budú šíriť medzi miestnymi samosprávami bez toho, aby ich nahrádzali.

Zabezpečenie rýchlejšej a dôkladnejšej obnovy pre lepšie budovy

24.

Vyzýva Komisiu, aby v čo najväčšej miere podporovala výskum renovácie budov v oblastiach s krajinnými alebo historickými obmedzeniami, a tým zabezpečila úctivú integráciu zdrojov obnoviteľnej energie. Rovnako žiada, aby sa táto otázka stala jedným zo základných pilierov iniciatívy nový európsky Bauhaus. Táto iniciatíva by mala podporovať ešte hlbšie zamyslenie nad integráciou rôznych dimenzií projektovania, od budovy, cez menší územný celok až po celé územie, a integrovať témy udržateľnej mobility, menšieho záberu pôdy a podpory mestskej biodiverzity (12). Takáto obnova miest by mala podľa potreby, uskutočniteľnosti a s ohľadom na zraniteľné skupiny podporovať systematické využívanie riešení inšpirovaných prírodou (13) v kombinácii s energeticko-environmentálnymi monitorovacími systémami, ktoré by potvrdili ich vhodnosť, smerovať k politike prestavby bez nového záberu pôdy, minimalizovať vynaloženú energiu v budovách (14), a ako krajné riešenie pristúpiť k búraniu budov, ktoré nemajú historickú hodnotu. Navrhuje okrem toho, aby sa nový európsky Bauhaus stal jednou z tém v rámci platformy na výmenu poznatkov (Knowledge Exchange Platform – KEP (15)) s cieľom posilniť výmenu medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami, pokiaľ ide o inovatívne koncepcie, medzidisciplinárne prístupy a kompetencie, a vyzdvihnúť miestny a regionálny rozmer koncepcie a zavádzania do praxe.

25.

Vzhľadom na novú perspektívu demografického exodu z centier miest na ich periférie, ktorú priniesla pandémia COVID-19, pripomína, že konferencia Organizácia Spojených národov Habitat III už od roku 2016 zahŕňa zahusťovanie miest ako faktor udržateľnosti, pričom jedným z hlavným nástrojom je obnova budov v tých riedko osídlených mestských centrách, kde je možnosť výstavby.

26.

Pripomína význam systematickej integrácie rôznych dostupných obnoviteľných zdrojov energie. Popri možnom stanovení cieľov pre nižšie než celoštátne úrovne si to vyžaduje najmä spravodlivé rovnaké podmienky pre rôzne zdroje energie. Pripomína, že využívanie týchto technológií musí okrem splnenia geografických a geologických charakteristík a špecifík území zabezpečiť dokonalú ochranu životného prostredia, zdravia, prírodnej krajiny i zastavaných území a musí sa podporovať aj vytváraním komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev (ako sa stanovuje v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie II), ktoré budú sledovať skôr ciele sociálnej a environmentálnej udržateľnosti než finančné ciele.

27.

Považuje za dôležité podporovať projekty dôkladnej renovácie bytových domov pomocou štandardných riešení a priemyselne prefabrikovaných stavebných prvkov. Významne to prispeje k energetickej hospodárnosti budov a cieľu dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Zdôrazňuje, že použitie štandardných riešení a prefabrikovaných stavebných prvkov urýchľuje celú výstavbu a umožňuje vyššiu mieru renovácie bytových domov. Poukazuje na to, že priemyselná prefabrikácia stavebných prvkov pomáha zvyšovať inovatívne schopnosti spoločností, keďže renovačné procesy možno modernizovať a automatizovať.

28.

Vyzýva Komisiu, aby najmä vo verejnom sektore, ktorý slúži ako vzor, ďalej podporovala zavádzanie systémov energetického manažérstva, ako je systém ISO 50001 alebo iných noriem uplatniteľných na verejný aj súkromný sektor, a zvážila posilnenie energetických aspektov zahrnutých v európskom systéme environmentálneho manažérstva (EMAS). Pripomína, že tieto systémy môžu mať významný vplyv na znižovanie energetickej spotreby budov v prevádzkovej fáze (16) a dokážu zaviesť aj do fázy riadenia a monitorovania účinné postupy, ktoré sú dlhodobo udržateľné.

29.

Zdôrazňuje, že informačné modelovanie budov (BIM) (17) a porovnávací nástroj verejného sektora (PSC) (18) môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii vlny obnovy, a žiada Komisiu, aby s členskými štátmi spolupracovala na šírení týchto nástrojov aj prostredníctvom verejných platforiem (19) s cieľom podporiť digitálny rozvoj odvetvia nehnuteľností a správu nehnuteľného majetku založenú na technológii PropTech (20).

30.

Pripomína, že dostupnosť údajov o energetickej spotrebe budov je zásadná z hľadiska mestského energetického plánovania, výpočtu investícií a potenciálnych úspor a ich monitorovania. V tejto súvislosti naliehavo žiada Európsku komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení bezplatnej a jednoduchej dostupnosti týchto údajov vo všetkých územných celkoch pri dodržaní ochrany údajov získavaných na verejné účely. Získané údaje by mohol poskytnúť aj vlastník budovy dodávateľom energií za odplatu, čo by umožnilo čiastočné financovanie renovácií.

31.

Pripomína, že systematické uplatňovanie kritérií ekologického verejného obstarávania v stavebníctve je dôležitým nástrojom rýchleho zníženia energetickej spotreby budov a zavádzania udržateľnejších modelov riadenia. V tomto kontexte víta návrh uverejniť komplexné usmernenia o udržateľných verejných investíciách realizovaných prostredníctvom verejného obstarávania. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na podporu tejto praxe vytvorili zosúladený legislatívny rámec začlenením týchto kritérií do príslušných právnych predpisov členských štátov a centralizovaných platforiem verejného obstarávania. Komisiu tiež vyzýva, aby túto prax podporovala presadzovaním technologického rozvoja a inovácií, dobrým dialógom s dodávateľmi, stanovením príslušných požiadaviek a zavedením systémov na ich kontrolu a monitorovanie ich vykonávania.

32.

Naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme urýchlenia realizácie vlny obnovy zaviedli mechanizmy financovania na podporu miestnych a regionálnych samospráv pri vypracúvaní plánov uskutočniteľnosti energetickej modernizácie menej hospodárnych územných celkov, počnúc rozšírením iniciatívy European City Facility, mestských inovačných opatrení a Európskej mestskej iniciatívy, ako aj vytvorením nových nástrojov a ďalším vypracúvaním návrhov načrtnutých v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k stratégii. Žiada potrebnú podporu regiónov, miest a obcí, aby mohli využívať zdroje poskytované z nástroja Next Generation EU, prostredníctvom misií programu Horizont Európa, zdroje z operačných programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a úverových položiek Európskej investičnej banky a zjednodušením administratívnych postupov. Takáto harmonizácia si vyžaduje revíziu postupov na zabezpečenie systematického prístupu a jeho vysledovateľnosti.

33.

Žiada, aby sa realizácia vlny obnovy podporovala nástrojom technickej pomoci, ktorý bude dostupný pre všetky miestne a regionálne samosprávy, napríklad posilnením decentralizovanejšieho modelu nástroja ELENA založeného na podpore a štandardizácii modelu jednotných kontaktných miest (21). Domnieva sa, že ich činnosť by sa nemala obmedzovať len na finančné aspekty, ale mali by sa stať skutočným katalyzátorom zvyšovania informovanosti, budovania kapacít a šírenia osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni. Takisto vyhlasuje, že je ochotný spolupracovať s EIB na optimalizácii a včasnej realizácii tejto iniciatívy, aby sa zlepšila dostupnosť nástroja a výrazne skrátil čas vykonávania. Je presvedčený, že väčšia súčinnosť medzi nástrojom ELENA a programom Horizont Európa môže tiež umožniť prechod od jednotlivých osvedčených postupov k rozsiahlym investíciám. Nakoniec vyjadruje znepokojenie nad tým, že pákový efekt, ktorý sa v súčasnosti vyžaduje v rámci programu ELENA na udržateľné bývanie (10-násobok výšky grantu), predstavuje výraznú prekážku pre niektoré typy príjemcov. Žiada preto Komisiu a EIB, aby zvážili možné riešenia takýchto situácií.

34.

Pripomína, že mechanizmy financovania vlny obnovy musia riešiť situácie vlastníctva majetku a zohľadniť veľmi rôznorodé sociálno-ekonomické charakteristiky obyvateľov budov, ako aj zmiešané spôsoby využívania, ktoré súvisia s rastúcim trendom práce na diaľku. Model neutrality nákladov na bývanie by mal skombinovať sociálne a klimatické ciele ideálnym spôsobom a brániť vysťahovávaniu pre renovácie (renovictions). Žiada preto príslušné úrovne správy, aby zabránili možnosti prenosu nákladov na renováciu na nájomníkov, a domnieva sa, že zvýšenie nájomného musí byť primerané očakávaným úsporám energie.

Oblasti, na ktoré sa treba sústrediť pri obnove budov

35.

Víta navrhované zavedenie normy hĺbkovej obnovy v rámci revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov s cieľom spojiť významné súkromné financovanie s transparentnými, merateľnými a skutočne ekologickými investíciami. Pripomína, že v týchto normách by sa mali zohľadniť všetky požiadavky na budovy v rôznych klimatických zónach a mali by sa v nich stanoviť osobitné protokoly pre historické budovy, pričom by sa so zohľadnením pamiatkovej ochrany malo vychádzať z konsolidovaných najlepších postupov na rôznych územiach (22).

36.

Vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení pružnejších rozpočtových pravidiel pre miestne a regionálne samosprávy na podporu ich investičných kapacít v oblasti reštrukturalizácie existujúceho fondu budov a výstavby nových verejných budov sociálneho charakteru Osobitná pozornosť by sa mala venovať mimobilančným zmluvám o energetickej hospodárnosti (23).

37.

Pripomína, že podmienky bývania sú často zdrojom veľkých rozdielov. Budovy sú preplnené, ich energetické systémy neefektívne a príslušné náklady často neúnosne zaťažujú rozpočty domácností. Približne 34 miliónov Európanov je postihnutých energetickou chudobou. Výbor preto vyzýva členské štáty, aby vypracovali presné subregionálne odhady. Naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu a výmenu najlepších postupov v boji proti energetickej chudobe a pri vytváraní sietí existujúcich monitorovacích stredísk, a aby podporovala zriadenie monitorovacích stredísk v tých členských štátoch, ktoré ich ešte nemajú.

38.

Vyhlasuje, že energiu si musí byť schopný dovoliť každý a že energetická chudoba je problémom s významnými sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi dôsledkami. Zdôrazňuje, že začarovaný kruh energetickej chudoby zasahuje nielen zraniteľné domácnosti a fyzické osoby, ale aj podniky a niekedy aj malé miestne orgány sa môžu stať obeťami veľmi podobnej dynamiky, keď dostupné zdroje neumožňujú pokryť rastúce náklady na energetické služby, ktoré sa preto stávajú čoraz väčšou záťažou všeobecného rozpočtu. Vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšíriť analýzu energetickej chudoby nad rámec jednotlivých domácností s cieľom využiť tieto zistenia pri vymedzovaní mechanizmov na realizáciu vlny obnovy. Pripomína, že model ekologicky vybavených výrobných oblastí môže byť užitočnou referenciou pre zapojenie výrobného odvetvia do vlny obnovy a všeobecnejšie do vykonávania zelenej dohody. Vyjadruje, že je pripravený spolupracovať s Európskou komisiou na činnostiach nového strediska na monitorovanie energetickej chudoby.

39.

Pripomína, že miestne energetické spoločenstvá a koncepcia výrobcov-spotrebiteľov môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní miery obnovy, v boji proti energetickej chudobe a pri podpore energetickej transformácie zavádzaním modelov diverzifikovanej výroby energie a iniciatív pod vedením občanov. Na tento účel by sa mali propagovať iniciatívy na vlastnú výrobu a vlastnú spotrebu v domácnostiach, ktoré by uľahčovali a umožňovali zavádzanie solárnych termických, fotovoltických a geotermálnych technológií, a to tak v existujúcich, ako aj v nových budovách. Ďalšou možnosťou je model nákladov na vykurovanie zahrnutých do nájomného, ktorý sa okrem iného vo veľkej miere uplatňuje vo Švédsku a Fínsku. Podľa tohto modelu vlastník nehnuteľnosti zaručuje nájomcovi dobré bývanie, zvyčajne s vnútornou teplotou 20 – 21 stupňov. Tým sa úspešne predchádza energetickej chudobe a zároveň sa poskytujú silné stimuly pre vlastníka, aby ušetril energiu. Vlastníci majú na to iné možnosti ako nájomníci, avšak sú vždy odkázaní aj na ich súčinnosť. Dôrazne preto žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení včasnej transpozície príslušných smerníc pri plnom rešpektovaní ducha smernice a so zjednodušenými vykonávacími mechanizmami. Navrhuje, aby sa povinné individuálne meranie spotreby tepla a jej účtovanie neuplatňovali, ak sa tým nedosiahne nákladovo efektívna úspora energie.

40.

Vyzdvihuje význam podpory komunitných prístupov, pri ktorých sa potenciál miestnych komunít využíva na integráciu miestnych obnoviteľných zdrojov energie s miestnou spotrebou pomocou inovatívnych digitálnych riešení a ktoré sú základom koncepcie inteligentných miest. Zdôrazňuje, že lepšia digitálna pripojiteľnosť (24) v mestských a vidieckych oblastiach uľahčí občanom prístup k informáciám o ich spotrebe energie v reálnom čase, čo im umožní jej optimalizáciu a zefektívnenie. Tieto miestne koncepcie by mali presahovať fyzické hranice členských štátov, čím by sa umožnila výmena energie z obnoviteľných zdrojov medzi susednými obcami a štvrťami v pohraničných regiónoch.

41.

Naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili potrebné podmienky na to, aby sa vlna obnovy realizovala aj v menej urbanizovaných, vzdialenejších, ako aj v riedko osídlených vidieckych oblastiach, čím sa zabezpečí, že tieto oblasti nestratia svoju príťažlivosť a budú aj v budúcnosti zaručovať primeranú úroveň kvality života a služieb. Pripomína, že energetické komunity môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore energie z obnoviteľných zdrojov v mestských a vidieckych komunitách, ako aj územnej súdržnosti.

42.

Pripomína, že je potrebné zohľadniť osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov, ktoré sú vystavené nepriaznivým klimatickým javom, sú veľmi citlivé na zmenu klímy a izolované z energetického hľadiska, čo vedie k vyšším nákladom na obnovu. V záujme ekologizácie budov je systémy finančnej podpory potrebné prispôsobiť projektom realizovaným v týchto regiónoch, aby sa zohľadnili výrobné náklady spojené s ich špecifickými podmienkami. V tejto súvislosti víta začatie druhej fázy iniciatívy „Čistá energia pre ostrovy EÚ“ a naďalej podporuje jej vykonávanie.

43.

Vyzýva na konsolidáciu certifikačných mechanizmov s cieľom podporiť výber stavebných materiálov a techník v závislosti od ich životného cyklu, možnosti používať techniky selektívnej demolácie a diferenciácie nebezpečných a regenerovateľných komponentov. Zámerom je stimulovať obnovu stavebníctva, aby sa obehové postupy dali uplatňovať v celom odvetví v súlade s Protokolom EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie. V súvislosti s tým musia byť dodávatelia podporovaní pri vývoji alternatív, napríklad prostredníctvom inovačných a kooperačných partnerstiev obstarávateľov a záujemcov o verejné zákazky. Vyžaduje si to aj súčinnosť Európskej komisie, ktorá musí členským štátom poskytnúť viac stimulov na podporu týchto metód obstarávania.

44.

Žiada Európsku komisiu, aby od členských štátov vyžadovala úplné a účinné zapojenie regionálnych a miestnych samospráv do vypracúvania a vykonávania príslušných národných plánov podpory obnovy a odolnosti. Len viacúrovňové riadenie môže zabezpečiť, aby sa opatrenia energetickej obnovy budov navrhovali v súčinnosti s územným systémom a maximalizovali sa ich mnohoraké prínosy (environmentálne, sociálne a hospodárske). Zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať viacúrovňový dialóg o energetike a klíme (25) a stanoviť jeho pravidlá, aby sa zaručilo, že bude účinný, konzistentný a systematický.

45.

Dôrazne poukazuje na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri zabezpečovaní súladu obnovy budov s pravidlami územného a urbanistického plánovania, aby táto obnova podporovala politiku boja proti vyľudňovaniu a spĺňala kritériá sociálnej spravodlivosti a ochrany životného prostredia. Pripomína, že mechanizmy financovania vlny obnovy, ktoré si zvolili členské štáty, nesmú oslabiť túto základnú koordinačnú úlohu.

46.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali synergie medzi rôznymi aktérmi tam, kde sú spoločné intervencie účinnejšie, ako aj vzájomnú integráciu EŠIF a priamo spravovaných fondov (Horizont Európa – Nástroj na prepájanie Európy, InvestEU, nový LIFE – Prechod na čistú energiu, EIB). Na tento účel by sa malo počítať s odmenami pre tých, ktorí tieto synergie vytvoria a v príslušných územných celkoch (v prvom rade v regiónoch) nájdu svojich hlavných partnerov. Môže sa prijať najmä prístup, ktorý propaguje OECD pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja, a to spoločensky prospešné investovanie, aby sa investície realizovali v kombinácii s merateľnými cieľmi sociálneho a environmentálneho vplyvu, ktoré sú zlučiteľné s hospodárskou výkonnosťou (26).

47.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že obnova budov nebude zameraná len na konštrukčné aspekty budovy alebo obytných častí, ale bude sa zaoberať aj aspektmi potreby zmeniť mobilitu hlavne v mestských oblastiach, a to zameraním na začlenenie odstavných plôch pre bicykle a parkovísk pre vozidlá osobnej mobility vo vnútri budov a/alebo v ich blízkosti, nabíjacích staníc pre elektromobily a tiež so zreteľom na potrebu eliminovať administratívne a legislatívne prekážky. Okrem toho žiada aj dostupnosť spoločných komunikačných infraštruktúr (IKT), aby sa podporilo začlenenie obyvateľov budov do čoraz prepojenejšej spoločnosti.

48.

Žiada zlepšiť mechanizmy financovania tejto stratégie pomocou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, politiky súdržnosti a EIB s cieľom umožniť väčšiu účasť regiónov na prijímaní a správe finančných prostriedkov.

49.

Zasadzuje za to, aby sa pri právnej úprave vlny obnovy neobmedzovalo právo členského štátu nezávisle si vyberať zdroje energie, ak sa zabezpečí dekarbonizácia stanovená v cieľoch Európskej únie.

50.

Víta návrh Európskej komisie, že s ním bude úzko spolupracovať v súvislosti s vlnou obnovy a požaduje špecializovanú dohodu, ktorou sa vytvorí základ zlepšenej spolupráce v tejto oblasti pri obnove po skončení pandémie COVID-19.

51.

Vyzýva Radu EÚ, aby v úzkej spolupráci s ním a v spolupráci s ostatnými inštitúciami vypracovala komunikačnú kampaň na zvýšenie informovanosti a stimuláciu činností v súvislosti s vlnou obnovy súčasne na úrovni EÚ, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) V smernici o energetickej hospodárnosti budov sa stanovujú národné stratégie energetickej modernizácie fondu budov.

(2) http://bpie.eu/wp-content/uploads/2015/10/Implementing_Cost_Optimality.pdf.

(3) Pozri napríklad projekt Sharing Cities.

(4) Existujú príručky na uľahčenie prípravy integrovaných plánov, napríklad How to develop a Sustainable Energy and Climate Action Plan (SECAP) (JRC), Smart City Guidance Package a súhrnná brožúrka akčného zoskupenia Action Cluster EIP Smart cities (Integrated Planning, Policy and Regulation), European Energy Award.

(5) Iniciatíva Level(s).

(6) Napríklad v iniciatíve Level(s) chýba ukazovateľ požiadavky maximálneho príkonu budovy (kW) a zaťaženia elektrizačnej sústavy, čo sa stáva čoraz dôležitejším faktorom v mnohých oblastiach, v ktorých elektrizačné sústavy čelia rastúcemu dopytu.

(7) Stredisko EÚ na monitorovanie fondu budov.

(8) Takéto možnosti zahŕňajú okrem iného (avšak nielen): priamu elektrifikáciu a využívanie tepelných čerpadiel, siete diaľkového vykurovania, zmenu účelu existujúcej plynárenskej siete a využívanie vodíka.

(9) Napríklad riešenia založené na zemnom plyne.

(10) Napríklad vlastnosti budov, pokiaľ ide o ich vek, tvar, využitie, historickú/architektonickú stavbu, vlastníctvo, účel, miestny trh s nehnuteľnosťami, alternatívnu hodnotu, náklady na subdodávateľov a všetky predchádzajúce investície na renováciu.

(11) Pozri napríklad projekty X-tendo, U-Cert, alebo QualDEEPC.

(12) Pozri napríklad projekt GrowGreen.

(13) Ako sú vegetačné strechy a fasády, zelené a modré infraštruktúry.

(14) Vynaložená energia je energia spotrebovaná všetkými procesmi spojenými s výstavbou budovy, od ťažby a spracovania prírodných zdrojov až po výrobu, dopravu a dodávku produktov.

(15) KEP vytvorili spoločne Výbor regiónov a Európska komisia (GR pre výskum a inováciu).

(16) Pozri napríklad projekt Compete4SECAP.

(17) Pozri napríklad publikáciu Smart City Guidance Package, s. 91, https://www.researchgate.net/publication/343615678_Smart_City_Guidance_Package.

(18) Pozri napríklad publikáciu Smart City Guidance Package, s. 92, https://www.researchgate.net/publication/343615678_Smart_City_Guidance_Package.

(19) Pozri napríklad projekt NET-ubiep.

(20) Enabling Positive Energy Districts across Europe: energy efficiency couples renewable energy, EU Science Hub (europa.eu).

(21) Pozri napríklad projekty Oktave, Interreg REEHUB alebo PadovaFIT.

(22) Pozri napríklad projekt Energiesprong.

(23) Pozri napríklad projekt guarantEE.

(24) Napríklad technológia 5G je schopná prepojiť tisíce monitorovacích zariadení v najľudnatejších oblastiach a uľahčiť ultrarýchle pripojenie, ktoré v súčasnosti chýba v mnohých riedko osídlených oblastiach, pričom niektorým z nich hrozí vyľudnenie.

(25) Ako sa to stanovuje v nariadení (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie.

(26) https://www.oecd.org/dac/financing-sustainable-development/development-finance-topics/social-impact-investment-initiative.htm.

7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/32

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nový pakt o migrácii a azyle

(2021/C 175/06)

Spravodajkyňa:

Antje GROTHEER (DE/SES) podpredsedníčka Krajinského snemu spolkovej krajiny Brémy

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Novom pakte o migrácii a azyle

[COM(2020) 609 final]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení azylu a migrácie a o zmene smernice Rady 2003/109/ES a navrhovaného nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu]

[COM(2020) 610 final]

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ

[COM(2020) 611 final]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817

[COM(2020) 612 final]

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu

[COM(2020) 613 final]

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení systému Eurodac

[COM(2020) 614 final]

Odporúčanie Komisie o legálnych možnostiach získania ochrany v EÚ: podporovanie presídľovania, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a iných doplnkových možností

[C(2020) 6467 final]

Odporúčanie Komisie z 23. 9. 2020 o spolupráci členských štátov pri operáciách vykonávaných plavidlami, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú súkromné subjekty na účely pátracích a záchranných činností

[C(2020) 6468 final]

Odporúčanie Komisie o mechanizme EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie (Koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie)

[C(2020) 6469 final]

Oznámenie Komisie – Usmernenie Komisie k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu

[C(2020) 6470 final]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027,

[COM(2020) 758 final]

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení azylu a migrácie a o zmene smernice Rady 2003/109/ES a navrhovaného nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu]

Pozmeňovací návrh 1

COM(2020) 610 final – Odôvodnenie 26

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Premiestniť by sa mali len tie osoby, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať právo zdržiavať sa v Únii. Rozsah pôsobnosti operácií premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu by sa preto mal obmedziť len na tých žiadateľov, na ktorých sa nevzťahuje konanie na hraniciach stanovené v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].

Zdôvodnenie

S cieľom správne uplatňovať toto kritérium by sa malo ustanoviť, že Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje zoznam bezpečných krajín pre prípadné konania o návrate.

Pozmeňovací návrh 2

COM(2020) 610 final – Odôvodnenie 36

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na žiadateľov o doplnkovú ochranu a osoby oprávnené na doplnkovú ochranu, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu a osobami, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, ako aj súlad so súčasným acquis Únie v oblasti azylu, najmä s nariadením (EÚ) XXX/XXX [kvalifikačné nariadenie].

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na žiadateľov o doplnkovú ochranu, osoby oprávnené na doplnkovú ochranu a osoby, ktoré žiadajú o inú formu ochrany existujúcu v členských štátoch alebo ktorým sa táto iná forma ochrany poskytla , aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu a osobami, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, ako aj súlad so súčasným acquis Únie v oblasti azylu, najmä s nariadením (EÚ) XXX/XXX [kvalifikačné nariadenie].

Zdôvodnenie

Považuje sa za potrebné rozšíriť uplatňovanie nariadenia nielen na žiadateľov o medzinárodnú a doplnkovú ochranu a na osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná a doplnková ochrana, ale aj na osoby, ktoré žiadajú o iné formy ochrany existujúce v členských štátoch a ktorým sa tieto iné formy ochrany poskytli.

Pozmeňovací návrh 3

COM(2020) 610 final – Odôvodnenie 47

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Do vymedzenia pojmu rodinný príslušník v tomto nariadení by mal byť zahrnutý súrodenec, resp. súrodenci žiadateľa. Zlúčenie súrodencov je obzvlášť dôležité z hľadiska zvýšenia šance na integráciu žiadateľov, a teda aj obmedzenia neoprávnených pohybov. Rozsah vymedzenia pojmu rodinný príslušník by mal takisto odrážať realitu súčasných migračných trendov, keď žiadatelia často prichádzajú na územie členských štátov po dlhom čase strávenom tranzitom. Tento pojem by mal byť teda vymedzený tak, aby zahŕňal aj rodiny, ktoré vznikli mimo krajiny pôvodu, ale pred príchodom na územie členského štátu. Očakáva sa, že toto obmedzené a cielené rozšírenie rozsahu vymedzenia uvedeného pojmu zníži motiváciu na niektoré neoprávnené pohyby žiadateľov o azyl v rámci EÚ.

Do vymedzenia pojmu rodinný príslušník v tomto nariadení by mal byť zahrnutý súrodenec, resp. súrodenci žiadateľa. Zlúčenie súrodencov je obzvlášť dôležité z hľadiska zvýšenia šance na integráciu žiadateľov, a teda aj obmedzenia neoprávnených pohybov. Rozsah vymedzenia pojmu rodinný príslušník by mal takisto odrážať realitu súčasných migračných trendov, keď žiadatelia často prichádzajú na územie členských štátov po dlhom čase strávenom tranzitom. Tento pojem by teda mal byť vymedzený tak, aby zahŕňal aj rodiny, ktoré vznikli mimo krajiny pôvodu, pred príchodom a po príchode na územie členského štátu. Očakáva sa, že toto obmedzené a cielené rozšírenie rozsahu vymedzenia uvedeného pojmu zníži motiváciu na niektoré neoprávnené pohyby žiadateľov o azyl v rámci EÚ.

Zdôvodnenie

Rodiny sa často vytvárajú v hostiteľských členských štátoch, takže právo na zlúčenie rodiny musí byť pri premiestňovaní zaručené bez ohľadu na čas a miesto, kde sa rodina vytvorila. V opačnom prípade existuje riziko diskriminačných ustanovení.

Pozmeňovací návrh 4

COM(2020) 610 final – Odôvodnenie 63

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
V snahe podporiť členské štáty, ktoré vykonávajú premiestnenie ako solidárne opatrenie, by sa mala poskytovať finančná podpora z rozpočtu EÚ. S cieľom motivovať členské štáty k tomu, aby sa prioritne zamerali na premiestňovanie maloletých osôb bez sprievodu , by sa mal poskytovať vyšší stimulačný príspevok.	V snahe podporiť členské štáty, ktoré vykonávajú premiestnenie ako solidárne opatrenie, by sa mala poskytovať finančná podpora z rozpočtu EÚ. S cieľom motivovať členské štáty k tomu, aby sa prioritne zamerali na premiestňovanie maloletých osôb, ako aj žien, ktoré prišli samy, by sa mal poskytovať vyšší stimulačný príspevok.

Zdôvodnenie

Vyšší stimulačný finančný príspevok by sa mal poskytovať na prijímanie všetkých detí (spolu s ich rodičmi a súrodencami), a nielen maloletých utečencov bez sprievodu. To isté by malo platiť aj pre ženy bez sprievodu. Ženy a dievčatá sú podľa početných správ vystavené vysokému riziku rodovo motivovaného násilia v prijímacích centrách. Preplnenosť v niektorých gréckych hotspotoch výrazne zvýšila riziko sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, najmä u slobodných žien, ktoré často nie sú ubytované samostatne. Obzvlášť zraniteľné migrantky a utečenkyne, ako aj maloleté osoby bez sprievodu sú okrem toho podľa Komisie vystavené vyššiemu riziku obchodovania s ľuďmi. S cieľom minimalizovať tieto riziká sú potrebné vyššie finančné stimuly na prijímanie žien.

Pozmeňovací návrh 5

COM(2020) 610 final – Článok 2 písm. w)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„migračný tlak“ je situácia, ktorá sa vyznačuje veľkým počtom príchodov štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti alebo rizikom takýchto príchodov, a to aj vtedy, keď je spôsobená príchodmi po pátracích a záchranných operáciách, a ktorá je dôsledkom geografickej polohy členského štátu a osobitného vývoja v tretích krajinách, ktorý vytvára migračné pohyby, ktoré sú záťažou aj pre dobre pripravené azylové a prijímacie systémy a vyžadujú si okamžité opatrenia;

„migračný tlak“ je situácia, ktorá sa na miestnej, regionálnej a/alebo vnútroštátnej úrovni vyznačuje veľkým počtom príchodov štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti alebo rizikom takýchto príchodov, a to aj vtedy, keď je spôsobená príchodmi po pátracích a záchranných operáciách, a ktorá je dôsledkom geografickej polohy členského štátu alebo jeho regiónov a osobitného vývoja v tretích krajinách, ktorý vytvára migračné pohyby, ktoré sú záťažou aj pre dobre pripravené azylové a prijímacie systémy a vyžadujú si okamžité opatrenia;

Zdôvodnenie

V prípade migračných pohybov, ktoré sa netýkajú celého vnútroštátneho azylového a prijímacieho systému, môžu existovať regióny a miesta, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku a hrozí im preťaženie.

Pozmeňovací návrh 6

COM(2020) 610 final – Článok 6 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty vypracujú národné stratégie s cieľom zabezpečiť dostatočné kapacity na vykonávanie účinného systému riadenia azylu a migrácie v súlade so zásadami stanovenými v tejto časti. Súčasťou uvedených stratégií je plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí na vnútroštátnej úrovni, v rámci ktorého sa prihliada na plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Agentúra Európskej únie pre azyl], nariadenia (EÚ) 2019/1896 (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž) a smernice XXX/XXX/EÚ [smernica o podmienkach prijímania], ako aj na správy Komisie vydané v rámci koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie. Takéto národné stratégie obsahujú informácie o tom, ako členský štát vykonáva zásady stanovené v tejto časti a právne záväzky, ktoré z nich vyplývajú na vnútroštátnej úrovni. Zohľadnené sú v nich aj iné relevantné stratégie a existujúce podporné opatrenia, najmä podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu] a nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Agentúra Európskej únie pre azyl], a sú v súlade s národnými stratégiami integrovaného riadenia hraníc vypracovanými v súlade s článkom 8 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/1896, ktoré zároveň dopĺňajú . Zohľadnené by v nich mali byť aj výsledky monitorovania vykonaného Agentúrou pre azyl a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, výsledky hodnotenia vykonaného v súlade s nariadením Rady č. 1053/2013, ako aj výsledky monitorovania vykonaného v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o preverovaní].

Členské štáty sa snažia vypracovať národné stratégie s cieľom zabezpečiť dostatočné kapacity na vykonávanie účinného systému riadenia azylu a migrácie v súlade so zásadami stanovenými v tejto časti. Súčasťou uvedených stratégií by malo byť plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, v rámci ktorého sa prihliada na plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Agentúra Európskej únie pre azyl], nariadenia (EÚ) 2019/1896 (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž) a smernice XXX/XXX/EÚ [smernica o podmienkach prijímania], ako aj na správy Komisie vydané v rámci koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie. Takéto národné stratégie by mali byť založené na viacúrovňovej spolupráci medzi zainteresovanými stranami z regionálnych a miestnych samospráv, verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti a mali by obsahovať informácie o tom, ako členský štát vykonáva zásady stanovené v tejto časti a právne záväzky, ktoré z nich vyplývajú na vnútroštátnej úrovni. Zohľadnené by v nich mali byť aj iné relevantné stratégie a existujúce podporné opatrenia, najmä podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu] a nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Agentúra Európskej únie pre azyl], a mali by byť v súlade s národnými stratégiami integrovaného riadenia hraníc vypracovanými v súlade s článkom 8 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/1896, ktoré by zároveň dopĺňali . Zohľadnené by v nich mali byť aj výsledky monitorovania vykonaného Agentúrou pre azyl a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, výsledky hodnotenia vykonaného v súlade s nariadením Rady č. 1053/2013, ako aj výsledky monitorovania vykonaného v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o preverovaní].

Zdôvodnenie

VR sa domnieva, že povinnosť zaviesť národné stratégie môže spôsobiť problémy, pokiaľ ide o proporčnosť tohto opatrenia. Zároveň by sa mal klásť väčší dôraz na miestny a regionálny rozmer, keďže vykonávanie stratégií sa musí uskutočňovať na tejto úrovni.

Pozmeňovací návrh 7

COM(2020) 610 final – Článok 11 písm. h)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
skutočnosti, že príslušné orgány členských štátov a Agentúra pre azyl spracujú osobné údaje žiadateľa, a to aj z dôvodu ich výmeny, výhradne na účely vykonávania povinností, ktoré pre nich vyplývajú z tohto nariadenia;	skutočnosti, že príslušné orgány členských štátov a Agentúra pre azyl spracujú osobné údaje žiadateľa, a to aj z dôvodu ich výmeny, výhradne na účely vykonávania povinností, ktoré pre nich vyplývajú z tohto nariadenia , a že tieto údaje nebudú oznámené krajine pôvodu ;

Zdôvodnenie

Domnievame sa, že by sa mal ustanoviť zákaz oznamovania údajov, ktoré sa týkajú žiadateľov, krajinám ich pôvodu, a že by tieto údaje mali byť v čo najväčšej miere chránené ako údaje maximálne dôverného charakteru.

Pozmeňovací návrh 8

COM(2020) 610 final – Článok 12 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členský štát, ktorý vedie osobný pohovor, vypracuje písomné zhrnutie tohto pohovoru, v ktorom uvedie aspoň základné informácie, ktoré žiadateľ počas pohovoru poskytol. Toto zhrnutie môže mať formu správy alebo štandardného formulára. Členské štáty zabezpečia, aby mal žiadateľ alebo právny zástupca či iný poradca, ktorý žiadateľa zastupuje, k tomuto zhrnutiu prístup bez zbytočného odkladu.

Členský štát, ktorý vedie osobný pohovor, vypracuje písomné zhrnutie tohto pohovoru, v ktorom uvedie aspoň základné informácie, ktoré žiadateľ počas pohovoru poskytol. Toto zhrnutie môže mať formu správy alebo štandardného formulára vypracovaného na základe kontrolného zoznamu . Členské štáty zabezpečia, aby mal žiadateľ alebo právny zástupca či iný poradca, ktorý žiadateľa zastupuje, k tomuto zhrnutiu prístup bez zbytočného odkladu.

Zdôvodnenie

Spresnenie znenia.

Pozmeňovací návrh 9

COM(2020) 610 final – Článok 21

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 21

Vstup

1. Ak sa na základe dôkazov alebo indícií opísaných v dvoch zoznamoch uvedených v článku 30 ods. 4 tohto nariadenia, vrátane údajov uvedených v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie Eurodac], zistí, že žiadateľ neoprávnene prekročil hranicu členského štátu pozemnou, morskou alebo vzdušnou cestou prichádzajúc z tretej krajiny, za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedný prvý členský štát, do ktorého takto vstúpil. Uvedená povinnosť zaniká, ak k zaregistrovaniu žiadosti dôjde po viac ako troch rokoch odo dňa, kedy došlo k uvedenému prekročeniu hranice.

2. Pravidlo stanovené v odseku 1 sa uplatňuje aj vtedy, keď bol žiadateľ na území vylodený po pátracej a záchrannej operácii.

3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, ak na základe dôkazov alebo indícií opísaných v dvoch zoznamoch uvedených v článku 30 ods. 4 tohto nariadenia, vrátane údajov uvedených v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie Eurodac], možno preukázať, že žiadateľ bol po prekročení hranice premiestnený podľa článku 57 tohto nariadenia do iného členského štátu. V tomto prípade je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný tento iný členský štát.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na to, že v novom pakte o migrácii a azyle sa navrhuje zriadenie mechanizmu solidarity a posilnenie operatívnych úkonov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a berúc do úvahy záťaž, ktorú miestnym a regionálnym samosprávam v pohraničných regiónoch prinášajú povinné kontroly na hraniciach, už určovanie zodpovednosti za posudzovanie žiadosti o azyl na základe kritéria neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice nemá opodstatnenie. Toto kritérium by skôr bránilo solidárnemu rozdeľovaniu. Okrem toho by skutočnosť, že by členský štát vstupu bol zodpovedný za posudzovanie žiadostí osôb vylodených na jeho území po pátracej a záchrannej operácii, mohla ohroziť účinnosť pátracích a záchranných operácií, keďže členské štáty už v minulosti odmietli vylodenie, aby sa vyhli zodpovednosti. Vypustenie článku 21 návrhu (o zodpovednosti prvého členského štátu, do ktorého žiadateľ vstúpil) by vo väčšine prípadov odhalených neregulárnych vstupov nič nemenilo na tom, že zodpovednosť znáša štát na vonkajších hraniciach. V článku 9 ods. 1 návrhu sa žiadateľom o ochranu ukladá povinnosť požiadať o ochranu v štáte prvého vstupu. Podľa článku 8 ods. 2 návrhu zostáva tento štát zodpovedný za konanie o azyle, ak nemožno uplatniť iné kritérium na určenie členského štátu zodpovedného za konanie o ochrane. Vypustením tohto článku by sa znížila záťaž, ktorej čelia vnútroštátne správne orgány, a ušetrili by sa náklady, pretože by sa odstránila zbytočná administratívna záťaž. Už v súčasnosti existujú pri pokusoch o návrat veľmi malé vyhliadky na úspech, ak sa neregulárny vstup nedá preukázať na základe údajov systému Eurodac. K tomu by viac nedochádzalo, ak by sa vypustil článok 21.

Pozmeňovací návrh 10

COM(2020) 610 final – Článok 29 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Ak sa členský štát, v ktorom bola zaregistrovaná žiadosť o medzinárodnú ochranu, domnieva, že za posúdenie tejto žiadosti je zodpovedný iný členský štát, čo najrýchlejšie a v každom prípade do dvoch mesiacov odo dňa registrácie žiadosti dožiada tento iný členský štát, aby žiadateľa prevzal. Bez ohľadu na prvý pododsek sa v prípade pozitívnej lustrácie v systéme Eurodac zistenej na základe údajov zaznamenaných podľa článkov 13 a 14a nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie Eurodac] alebo pozitívnej lustrácie vo VIS zistenej na základe údajov zaznamenaných podľa článku 21 nariadenia (ES) č. 767/2008 zašle dožiadanie o prevzatie do jedného mesiaca od získania uvedenej pozitívnej lustrácie. Ak nie je dožiadanie o prevzatie žiadateľa predložené v lehotách stanovených v prvom a druhom pododseku, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pripadne tomu členskému štátu, v ktorom bola žiadosť zaregistrovaná. Ak je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, členský štát, ktorý vedie konanie o určenie zodpovedného členského štátu, môže, ak sa domnieva, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby, pokračovať v konaní o určenie zodpovedného členského štátu a dožiadať iný členský štát o prevzatie žiadateľa napriek tomu, že lehoty stanovené v prvom a druhom pododseku už uplynuli.

Ak sa členský štát, v ktorom bola zaregistrovaná žiadosť o medzinárodnú ochranu, domnieva, že za posúdenie tejto žiadosti je zodpovedný iný členský štát, čo najrýchlejšie a v každom prípade do dvoch mesiacov odo dňa registrácie žiadosti dožiada tento iný členský štát, aby žiadateľa prevzal. Bez ohľadu na prvý pododsek sa v prípade pozitívnej lustrácie v systéme Eurodac zistenej na základe údajov zaznamenaných podľa článkov 13 a 14a nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie Eurodac] alebo pozitívnej lustrácie vo VIS zistenej na základe údajov zaznamenaných podľa článku 21 nariadenia (ES) č. 767/2008 zašle dožiadanie o prevzatie do jedného mesiaca od získania uvedenej pozitívnej lustrácie. Ak nie je dožiadanie o prevzatie žiadateľa predložené v lehotách stanovených v prvom a druhom pododseku, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pripadne tomu členskému štátu, v ktorom bola žiadosť zaregistrovaná. Ak je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, členský štát, ktorý vedie konanie o určenie zodpovedného členského štátu, môže, ak sa – v prípade možnosti po vypočutí maloletej osoby – domnieva, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby, pokračovať v konaní o určenie zodpovedného členského štátu a dožiadať iný členský štát o prevzatie žiadateľa napriek tomu, že lehoty stanovené v prvom a druhom pododseku už uplynuli.

Zdôvodnenie

Znenie použité v článku v súvislosti s konaním o určenie zodpovedného členského štátu ponecháva príliš veľký priestor na voľnú interpretáciu. Preto by bolo vhodnejšie zabezpečiť vypočutie samotnej maloletej osoby bez sprievodu, ak je to možné.

Pozmeňovací návrh 11

COM(2020) 610 final – Článok 55 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Ak sa členský štát zaviaže poskytnúť sponzorstvo návratov a neoprávnene sa zdržiavajúci štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané benefitujúcim členským štátom, nie sú vrátení alebo odsunutí do ôsmich mesiacov, členský štát, ktorý poskytuje sponzorstvo návratov, premiestni dotknuté osoby na svoje územie v súlade s postupom stanoveným v článkoch 57 a 58. Táto lehota sa začína prijatím vykonávacieho aktu uvedeného v článku 53 ods. 1 alebo prípadne v článku 49 ods. 2.

Ak sa členský štát zaviaže poskytnúť sponzorstvo návratov a neoprávnene sa zdržiavajúci štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané benefitujúcim členským štátom, nie sú vrátení alebo odsunutí do ôsmich mesiacov, členský štát, ktorý poskytuje sponzorstvo návratov, premiestni dotknuté osoby na svoje územie v súlade s postupom stanoveným v článkoch 57 a 58. Predtým však konzultuje uskutočniteľnosť tohto kroku s miestnymi a/alebo regionálnymi samosprávami, na ktorých územie majú byť tieto osoby premiestnené. Táto lehota sa začína prijatím vykonávacieho aktu uvedeného v článku 53 ods. 1 alebo prípadne v článku 49 ods. 2.

Zdôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť, aby sa miestne a/alebo regionálne samosprávy, ktoré musia prijať osoby prichádzajúce v rámci sponzorstva návratov, mohli na túto úlohu čo najlepšie pripraviť.

Pozmeňovací návrh 12

COM(2020) 610 final – Článok 55 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Opatrenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú jednu alebo viaceré z týchto činností vykonávaných sponzorujúcim členským štátom:

Opatrenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú jednu alebo viaceré z týchto činností vykonávaných sponzorujúcim členským štátom , a to v prípade potreby na základe konzultácie s príslušnou miestnou a/alebo regionálnou samosprávou benefitujúceho členského štátu:

a)	poskytovanie poradenstva v oblasti návratu a reintegrácie neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín;

a)	poskytovanie poradenstva v oblasti návratu a reintegrácie neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín;

b)	využívanie vnútroštátneho programu a zdrojov na poskytovanie logistickej, finančnej a inej materiálnej alebo vecnej pomoci vrátane reintegrácie neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú odísť dobrovoľne;

b)	využívanie vnútroštátneho programu a zdrojov na poskytovanie logistickej, finančnej a inej materiálnej alebo vecnej pomoci vrátane reintegrácie neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú odísť dobrovoľne;

c)	vedenie alebo podpora politického dialógu a výmen s orgánmi tretích krajín na účely uľahčenia readmisie;

c)	vedenie alebo podpora politického dialógu a výmen s orgánmi tretích krajín na účely uľahčenia readmisie;

d)	kontaktovanie príslušných orgánov tretích krajín na účely overenia totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a získanie platného cestovného dokladu;

d)	kontaktovanie príslušných orgánov tretích krajín na účely overenia totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a získanie platného cestovného dokladu;

e)	organizovanie praktických opatrení na výkon návratu v mene benefitujúceho členského štátu, ako sú napríklad charterové alebo pravidelné lety alebo iné spôsoby prepravy do tretej krajiny návratu.

e)	organizovanie praktických opatrení na výkon návratu v mene benefitujúceho členského štátu, ako sú napríklad charterové alebo pravidelné lety alebo iné spôsoby prepravy do tretej krajiny návratu.

Týmito opatreniami nie sú dotknuté povinnosti a zodpovednosti benefitujúceho členského štátu stanovené v smernici 2008/115/ES.

Zdôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť, aby boli miestne a/alebo regionálne samosprávy, ktoré poznajú premiestnené osoby, pretože ich prijali, zapojené aj do činností spojených so sponzorstvom návratov v snahe zabezpečiť práva týchto osôb a plynulý priebeh prenosu zodpovednosti.

Pozmeňovací návrh 13

COM(2020) 610 final – Článok 57 ods. 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Odovzdanie dotknutej osoby z benefitujúceho členského štátu do členského štátu premiestnenia sa vykoná v súlade s vnútroštátnym právom benefitujúceho členského štátu po porade medzi dotknutými členskými štátmi, a to hneď ako je to prakticky možné a najneskôr do štyroch týždňov od potvrdenia členským štátom premiestnenia alebo od konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia o odovzdaní, ak sa v súlade s článkom 33 ods. 3 uplatňuje odkladný účinok.

Zdôvodnenie

V záujme zabezpečenia účinného prijímania je tiež potrebné priamo informovať príslušné miestne a regionálne samosprávy a konzultovať s nimi, aby sa mohli zodpovedajúcim spôsobom pripraviť na prijatie.

Pozmeňovací návrh 14

COM(2020) 610 final – Článok 72

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.	Článok 16 sa nahrádza takto:

1.	Článok 16 sa nahrádza takto:

[…]

2. Ak je to vhodné, členské štáty môžu byť oprávnené na získanie dodatočnej sumy 10 000 EUR na rodinných príslušníkov osôb uvedených v odseku 1, ak sú tieto osoby prijaté s cieľom zabezpečiť celistvosť rodiny. Predovšetkým je potrebné zaistiť, aby sa časť tejto sumy vyplácala priamo miestnej alebo regionálnej samospráve, na ktorej území majú byť tieto osoby prijaté v rámci presídľovania alebo prijímania z humanitárnych dôvodov.

2.	Článok 17 sa nahrádza takto:

2.	Článok 17 sa nahrádza takto:

[…]

7. Komisia má právomoc prijímať v závislosti od dostupných zdrojov delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom upraviť, ak sa to považuje za vhodné, sumy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, a to na účely zohľadnenia aktuálnych mier inflácie, relevantného vývoja v oblasti presunu žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, z jedného členského štátu do druhého, ako aj faktorov, ktoré môžu optimalizovať používanie finančného stimulu, ktorý tieto sumy prinášajú.“

Zdôvodnenie

Cieľom navrhovaných doplnení je zabezpečiť, aby príslušné miestne alebo regionálne samosprávy dostali potrebnú finančnú podporu.

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ.

Pozmeňovací návrh 15

COM(2020) 611 final – Bod (2)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Odôvodnenie 10 sa nahrádza takto:

(10)

Treba mobilizovať zdroje Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, aby sa členským štátom poskytla primeraná podpora v ich úsilí o uplatňovanie nariadenia, najmä členským štátom, ktoré čelia osobitným a neprimeraným tlakom na svoj azylový systém a systém prijímania. Miestnym a regionálnym samosprávam treba tiež poskytnúť primerané zdroje vrátane možnosti priameho prístupu k Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Takisto je potrebné, aby EÚ vyčlenila osobitné finančné prostriedky, ktoré umožnia regiónom pod zvýšeným migračným tlakom, najmä regiónom na vonkajších hraniciach EÚ, zabezpečiť prijatie maloletých osôb bez sprievodu, ktoré prichádzajú na ich územie, a poskytnúť im pomoc.

Odôvodnenie 31 sa nahrádza takto:

ii)	Odôvodnenie 31 sa nahrádza takto:

„(31)

S cieľom zaručiť práva žiadateľa by sa malo rozhodnutie o jeho žiadosti poskytnúť písomne. Ak sa rozhodnutím neposkytne medzinárodná ochrana, žiadateľovi by sa mali oznámiť skutkové a právne dôvody, informácie o dôsledkoch rozhodnutia a modality týkajúce sa napadnutia uvedeného rozhodnutia.

„(31)

(31a)

S cieľom zvýšiť efektívnosť konaní a znížiť riziko úteku a pravdepodobnosť neoprávnených pohybov by nemali existovať žiadne procesné časové medzery medzi vydaním zamietavého rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu a rozhodnutím o návrate. Žiadateľom, ktorých žiadosti boli zamietnuté, by sa malo bezodkladne vydať rozhodnutie o návrate. Bez toho, aby bolo dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy, rozhodnutie o návrate by malo byť buď súčasťou zamietavého rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo ak ide o samostatný akt, malo by sa vydávať súčasne a spolu so zamietavým rozhodnutím.“

(31a)

S cieľom zvýšiť efektívnosť konaní a znížiť riziko úteku a pravdepodobnosť neoprávnených pohybov by nemali existovať žiadne procesné časové medzery medzi vydaním zamietavého rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu a rozhodnutím o návrate. Žiadateľom, ktorých žiadosti boli zamietnuté, a v prípade ktorých sa členský štát nerozhodol udeliť im samostatné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie poskytujúce právo na pobyt z dôvodov hodných osobitného zreteľa, humanitárnych alebo iných dôvodov , by sa malo bezodkladne vydať rozhodnutie o návrate. Bez toho, aby bolo dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy, rozhodnutie o návrate by malo byť buď súčasťou zamietavého rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo ak ide o samostatný akt, malo by sa vydávať súčasne a spolu so zamietavým rozhodnutím.“

Zdôvodnenie

Toto odporúčanie posilňuje miestne a regionálne štruktúry a reaguje na predchádzajúce požiadavky VR v tejto oblasti. Okrem toho je nevyhnutné, aby EÚ vyčlenila osobitné finančné prostriedky pre regióny, ktoré sú pod väčším migračným tlakom.

Pozmeňovací návrh 16

COM(2020) 611 final – Bod (5) – Odôvodnenie 40 písm. h)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pri uplatňovaní konania na hraniciach na účely vykonania návratu by sa mali uplatňovať určité ustanovenia [prepracovaného znenia smernice o návrate], keďže upravujú prvky konania o návrate, ktoré nie sú stanovené v tomto nariadení, najmä tie, ktoré sa týkajú vymedzenia pojmov, priaznivejších ustanovení, zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, najlepšieho záujmu dieťaťa, rodinného života a zdravotného stavu, rizika úteku, povinnosti spolupracovať, lehoty na dobrovoľný odchod, rozhodnutia o návrate, odsunu, odkladu odsunu, návratu a odsunu maloletých osôb bez sprievodu, zákazu vstupu, záruk v období pred návratom, zaistenia, podmienok zaistenia , zaistenia maloletých osôb a rodín a mimoriadnych situácií. S cieľom znížiť riziko neoprávneného vstupu a pohybu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje konanie na hraniciach na účely vykonania návratu, sa neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín môže poskytnúť lehota na dobrovoľný odchod nepresahujúca 15 dní bez toho, aby bola dotknutá možnosť kedykoľvek dobrovoľne splniť povinnosť návratu.

Pri uplatňovaní konania na hraniciach na účely vykonania návratu by sa mali uplatňovať určité ustanovenia [prepracovaného znenia smernice o návrate], keďže upravujú prvky konania o návrate, ktoré nie sú stanovené v tomto nariadení, najmä tie, ktoré sa týkajú vymedzenia pojmov, priaznivejších ustanovení, zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, najlepšieho záujmu dieťaťa, rodinného života a zdravotného stavu, rizika úteku, povinnosti spolupracovať, lehoty na dobrovoľný odchod, rozhodnutia o návrate, odsunu, odkladu odsunu, návratu a odsunu maloletých osôb bez sprievodu, zákazu vstupu, záruk v období pred návratom, zaistenia, podmienok zaistenia a mimoriadnych situácií. S cieľom znížiť riziko neoprávneného vstupu a pohybu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje konanie na hraniciach na účely vykonania návratu, sa neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín môže poskytnúť lehota na dobrovoľný odchod nepresahujúca 15 dní bez toho, aby bola dotknutá možnosť kedykoľvek dobrovoľne splniť povinnosť návratu.

Zdôvodnenie

VR sa zasadzuje za úplné upustenie od zaisťovania detí.

Pozmeňovací návrh 17

COM(2020) 611 final – Bod (13) – Článok 35a

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Zamietnutie žiadosti a vydanie rozhodnutia o návrate	Zamietnutie žiadosti a vydanie rozhodnutia o návrate
Ak je žiadosť zamietnutá ako neprípustná, nepodložená alebo preukázateľne nepodložená, pokiaľ ide o postavenie utečenca aj postavenie osoby s doplnkovou ochranou, alebo ako konkludentne alebo výslovne späťvzatá, členské štáty vydajú rozhodnutie o návrate, ktoré je v súlade so smernicou XXX/XXX/EÚ [smernica o návrate]. Rozhodnutie o návrate sa vydá ako súčasť rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o medzinárodnú ochranu, alebo v samostatnom akte. Ak sa rozhodnutie o návrate vydáva ako samostatný akt, vydá sa súčasne a spolu s rozhodnutím, ktorým sa zamieta žiadosť o medzinárodnú ochranu.“	Ak je žiadosť zamietnutá ako neprípustná, nepodložená alebo preukázateľne nepodložená, pokiaľ ide o postavenie utečenca aj postavenie osoby s doplnkovou ochranou, alebo ako konkludentne alebo výslovne späť vzatá , a pokiaľ sa členský štát nerozhodne z humanitárnych dôvodov, dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo iných dôvodov udeliť danej osobe samostatné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie poskytujúce právo na pobyt , členské štáty vydajú rozhodnutie o návrate, ktoré je v súlade so smernicou XXX/XXX/EÚ [smernica o návrate]. Rozhodnutie o návrate sa vydá ako súčasť rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o medzinárodnú ochranu, alebo v samostatnom akte. Ak sa rozhodnutie o návrate vydáva ako samostatný akt, vydá sa súčasne a spolu s rozhodnutím, ktorým sa zamieta žiadosť o medzinárodnú ochranu.“

Zdôvodnenie

V návrhu Komisie sa členským štátom bráni v tom, aby z iných humanitárnych alebo rodinných dôvodov poskytli inú než medzinárodnú ochranu bez toho, aby začali konanie o návrate. Je to v rozpore s článkom 3 ods. 2 návrhu COM(2016) 466 final („kvalifikačné nariadenie“), ktorý presne zaručuje toto právo členských štátov („Toto nariadenie sa neuplatňuje na iné vnútroštátne humanitárne postavenia priznávané členskými štátmi podľa ich vnútroštátneho práva tým osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na postavenie utečenca alebo postavenie doplnkovej ochrany.“). Okrem toho sú za určitých okolností členské štáty dokonca povinné poskytnúť ochranu. Ide napríklad o prípady ohrozenia zdravia, ako to uvádza Súdny dvor vo svojej judikatúre od vydania rozsudku vo veci M’Bodj. Okrem toho sa toto ustanovenie zdá zbytočné vzhľadom na to, že v článku 6 ods. 1 smernice 2008/115/ES („smernica o návrate“) sa stanovuje povinnosť vydať rozhodnutie o návrate v prípade neoprávneného pobytu. Navrhovaná zmena je v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice o návrate.

Pozmeňovací návrh 18

COM(2020) 611 final – Bod (14) – Článok 40 ods. 1 písm. i)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 40 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

a)	v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„i)

žiadateľ je štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo, v prípade osôb bez štátnej príslušnosti, mal v minulosti obvyklý pobyt v tretej krajine, v prípade ktorej je podiel rozhodnutí rozhodujúceho orgánu o poskytnutí medzinárodnej ochrany podľa najnovších dostupných priemerných ročných údajov Eurostatu za celú Úniu 20 % alebo menej, pokiaľ v dotknutej tretej krajine nedošlo od uverejnenia príslušných údajov Eurostatu k významnej zmene alebo pokiaľ žiadateľ nepatrí do kategórie osôb, v prípade ktorých sa podiel 20 % alebo menej nemôže považovať za reprezentatívny na účely ich potrieb ochrany;“

„i)	o žiadosti žiadateľa sa môže na základe zistení počiatočného pohovoru rozhodnúť v konkrétnom prípade v krátkom čase a existuje odôvodnený predpoklad, že v prípade zamietnutia žiadosti, bude žiadateľ urýchlene navrátený do domovského štátu alebo tretej krajiny ochotnej ho prijať ;“

[…]

Zdôvodnenie

Vzhľadom na to, že podľa medzinárodného a európskeho práva sa zakazuje diskriminácia, nie je možné prepájať sankcie so štátnou príslušnosťou na základe podielu rozhodnutí o udelení ochrany, ak na to nie je v danom prípade dôvod. VR preto navrhuje postup založený na možnosti návratu a pravdepodobnosti rýchlych individuálnych rozhodnutí, aký sa od roku 2019 uplatňuje v konaní o azyle vo Švajčiarsku . To by umožnilo prijať oveľa viac rozhodnutí v krátkom čase než v prípade existencie prepojenia s podielom rozhodnutí o poskytnutí ochrany. Prispelo by to tiež a predovšetkým k zníženiu záťaže, ktorej čelia miestne a regionálne samosprávy v pohraničných oblastiach. Tento model tiež umožňuje rýchle prijímanie rozhodnutí o poskytnutí ochrany, a tak môže výrazne urýchliť integráciu jasne zraniteľných osôb, ako sú osoby s nárokom na medzinárodnú ochranu, ktoré boli zachránené na mori.

Pozmeňovací návrh 19

COM(2020) 611 final – Bod (14) – Článok 40 ods. 5 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…]

b)	v odseku 5 sa dopĺňa toto písmeno:

b)	v odseku 5 sa dopĺňa toto písmeno:

„c)

„c)	o žiadosti žiadateľa sa môže na základe zistení počiatočného pohovoru rozhodnúť v konkrétnom prípade v krátkom čase a existuje odôvodnený predpoklad, že v prípade zamietnutia žiadosti bude žiadateľ urýchlene navrátený do domovského štátu alebo tretej krajiny ochotnej ho prijať ;“

Zdôvodnenie

Vzhľadom na to, že podľa medzinárodného a európskeho práva sa zakazuje diskriminácia, nie je možné prepájať sankcie so štátnou príslušnosťou na základe podielu rozhodnutí o udelení ochrany, ak na to nie je v danom prípade dôvod. VR preto navrhuje postup založený na možnosti návratu a pravdepodobnosti rýchlych individuálnych rozhodnutí, aký sa od roku 2019 uplatňuje v konaní o azyle vo Švajčiarsku. To by umožnilo prijať oveľa viac rozhodnutí v krátkom čase než v prípade existencie prepojenia s podielom rozhodnutí o poskytnutí ochrany. Prispelo by to tiež a predovšetkým k zníženiu záťaže, ktorej čelia miestne a regionálne samosprávy v pohraničných oblastiach. Tento model tiež umožňuje rýchle prijímanie rozhodnutí o poskytnutí ochrany, a tak môže výrazne urýchliť integráciu jasne zraniteľných osôb, ako sú osoby s nárokom na medzinárodnú ochranu, ktoré boli zachránené na mori.

Pozmeňovací návrh 20

COM(2020) 611 final – Bod (15) – Článok 41 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členský štát posúdi žiadosť v rámci konania na hraniciach v prípadoch uvedených v odseku 1, ak nastali okolnosti uvedené v článku 40 ods. 1 písm. c), f) alebo i).	Členský štát posúdi žiadosť v rámci konania na hraniciach v prípadoch uvedených v odseku 1, ak nastali okolnosti uvedené v článku 40 ods. 1 písm. f) alebo i) a v prípade písm. c) len vtedy, ak okolnosti naznačujú, že v danom konkrétnom prípade možno očakávať rýchle rozhodnutie o návrate .

Zdôvodnenie

Zmiernila by sa tým záťaž, ktorej čelia miestne a regionálne samosprávy, na ktorých územie sú žiadatelia počas konania na hraniciach umiestňovaní.

Pozmeňovací návrh 21

COM(2020) 611 final – Bod (15) – Článok 41 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Konanie na hraniciach sa môže uplatniť na maloleté osoby bez sprievodu a na maloleté osoby mladšie ako 12 rokov a ich rodinných príslušníkov len v prípadoch uvedených v článku 40 ods. 5 písm. b).	Konanie na hraniciach sa môže uplatniť na maloleté osoby a rodinných príslušníkov , ktorí ich sprevádzajú, len v prípadoch uvedených v článku 40 ods. 5 písm. b) alebo v prípadoch, ak možno očakávať rýchle poskytnutie medzinárodnej ochrany po posúdení podľa článku 40 ods. 5 písm. c) . Maloleté osoby, u ktorých prebieha konanie na hraniciach, by sa nemali zaisťovať.

Zdôvodnenie

Ochrana maloletých osôb sa podľa medzinárodného práva vzťahuje bez rozdielu na všetky osoby mladšie ako 18 rokov. Osobitné postupy by sa preto mali uplatňovať len vtedy, ak je to v záujme maloletej osoby, alebo ak je to v konkrétnom prípade opodstatnené na základe závažných dôvodov v zmysle článku 40 ods. 5 písm. b) návrhu („ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu“). Nemalo by sa vykonávať zaistenie z procesných dôvodov. Tento prístup, ktorý sa zameriava na najlepšie záujmy maloletých a na bezpečnostné záujmy členských štátov, je v súlade s predchádzajúcimi postojmi VR.

Pozmeňovací návrh 22

COM(2020) 611 final – Bod (15) – Článok 41 ods. 9 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty neuplatnia konanie na hraniciach alebo ho prestanú uplatňovať, ak:

[…]

b)	žiadateľom s osobitnými procesnými potrebami nemožno na miestach uvedených v odseku 14 poskytnúť potrebnú podporu;

b)	majú žiadatelia osobitné procesné potreby, pokiaľ sa v danom prípade nezaistí, že na miestach uvedených v odseku 14 možno poskytnúť potrebnú podporu;

Zdôvodnenie

Osoby s osobitnými procesnými potrebami musia mať na individuálnom základe prístup k príslušným podporným opatreniam, inak u nich nemožno uplatniť konanie na hraniciach.

Pozmeňovací návrh 23

COM(2020) 611 final – Bod (15) – Článok 41 ods. 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Konanie na hraniciach trvá čo najkratšie a zároveň umožňuje úplné a spravodlivé posúdenie žiadostí. Zahŕňa rozhodnutie uvedené v odsekoch 2 a 3 a akékoľvek prípadné rozhodnutie o odvolaní a musí sa skončiť do 12 týždňov odo dňa registrácie žiadosti. Po uplynutí uvedenej lehoty sa žiadateľovi povolí vstúpiť na územie členského štátu okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 41a ods. 1.

Odchylne od lehôt stanovených v článku 34, článku 40 ods. 2 a článku 55 členské štáty prijmú ustanovenia o trvaní konania o posúdení žiadosti a odvolacieho konania, ktorými sa zabezpečí, aby sa v prípade odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti v rámci konania na hraniciach rozhodnutie o takomto odvolaní vydalo do 12 týždňov odo dňa registrácie žiadosti.

Konanie na hraniciach trvá čo najkratšie s cieľom prispieť k zníženiu tlaku, ktorému čelia pohraničné regióny, a zároveň umožňuje úplné a spravodlivé posúdenie žiadostí. Zahŕňa rozhodnutie uvedené v odsekoch 2 a 3 a akékoľvek prípadné rozhodnutie o odvolaní a musí sa skončiť do 8 týždňov odo dňa registrácie žiadosti. Po uplynutí uvedenej lehoty sa žiadateľovi povolí presunúť sa ďalej na územie členského štátu okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 41a ods. 1. Odchylne od lehôt stanovených v článku 34, článku 40 ods. 2 a článku 55 členské štáty prijmú ustanovenia o trvaní konania o posúdení žiadosti a odvolacieho konania, ktorými sa zabezpečí, aby sa v prípade odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti v rámci konania na hraniciach rozhodnutie o takomto odvolaní vydalo do 8 týždňov odo dňa registrácie žiadosti.

Zdôvodnenie

Lehota 20 týždňov, počas ktorej sú žiadatelia povinní zostať v tranzitných zónach, je neadekvátne dlhá, čo predstavuje neprimeranú záťaž pre pohraničné regióny. Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo svojom rozsudku o maďarskom tranzitnom priestore zo 14. mája 2020 uviedol, že „osobitné konania [na hraniciach sa] musia uskutočniť v primeranom čase“, pričom konštatoval, že už po štyroch týždňoch sa musí žiadosť vybaviť v riadnom konaní. Keďže v tranzitnom priestore dochádza k situácii pozbavenia osobnej slobody, konanie na hraniciach v tranzitných zónach sa musí uskutočniť rýchlo. Lehotu viac ako osem týždňov, ktorá už zdvojnásobuje lehotu stanovenú v súčasnosti podľa článku 43 smernice o konaní o azyle (4 týždne), by s najväčšou pravdepodobnosťou považoval za neprimeranú tak Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Vo väčšine prípadov postačuje lehota ôsmich týždňov na uplatnenie konania o azyle. Ak sa konanie skončí zamietavým rozhodnutím, na konanie o návrate je k dispozícii ďalších osem týždňov. Ak celé konanie trvá viac ako tri mesiace, nie je pravdepodobné, že by sa návrat mohol uskutočniť urýchlene, ako sa stanovuje v konaní na hraniciach.

Pozmeňovací návrh 24

COM(2020) 611 final – Bod (15) – Článok 41 ods. 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Počas posudzovania žiadostí v rámci konania na hraniciach, sú žiadatelia umiestnení na vonkajších hraniciach alebo v tranzitných priestoroch alebo v blízkosti vonkajších hraníc alebo tranzitných priestorov. Každý členský štát oznámi Komisii najneskôr do [dvoch mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] miesta, na ktorých sa bude vykonávať konanie na hraniciach, na vonkajších hraniciach, v blízkosti vonkajších hraníc alebo tranzitných priestorov, a to aj pri uplatňovaní odseku 3, a zabezpečí, aby kapacita týchto miest bola dostatočná na spracovanie žiadostí, na ktoré sa vzťahuje uvedený odsek. Všetky zmeny týkajúce sa určenia miest, na ktorých sa uplatňuje konanie na hraniciach, sa musia oznámiť Komisii dva mesiace pred nadobudnutím účinnosti týchto zmien.

Počas posudzovania žiadostí v rámci konania na hraniciach, sú žiadatelia umiestnení na vonkajších hraniciach alebo v tranzitných priestoroch alebo v blízkosti vonkajších hraníc alebo tranzitných priestorov. Každý členský štát oznámi Komisii najneskôr do [dvoch mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] miesta, na ktorých sa bude vykonávať konanie na hraniciach, na vonkajších hraniciach, v blízkosti vonkajších hraníc alebo tranzitných priestorov, a to aj pri uplatňovaní odseku 3, a zabezpečí, aby kapacita týchto miest bola dostatočná na spracovanie žiadostí, na ktoré sa vzťahuje uvedený odsek. K tomuto oznámeniu sa pripojí správa o konzultácii s príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami, na ktorých území sa tieto postupy majú vykonať. Všetky zmeny týkajúce sa určenia miest, na ktorých sa uplatňuje konanie na hraniciach, sa musia oznámiť Komisii dva mesiace pred nadobudnutím účinnosti týchto zmien.

Zdôvodnenie

Pri plánovaní miest, na ktorých sa bude uskutočňovať konanie na hraniciach, je dôležité náležite zohľadniť potreby príslušných miestnych a regionálnych samospráv.

Pozmeňovací návrh 25

COM(2020) 611 final – Bod (15) – Článok 41 ods. 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V situáciách, keď kapacita miest oznámených členskými štátmi podľa odseku 14 dočasne nepostačuje na vybavenie žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje odsek 3, členské štáty môžu dočasne a na čo najkratší potrebný čas určiť iné miesta na území členského štátu a po oznámení Komisii na týchto miestach žiadateľov ubytovať.“

V situáciách, keď kapacita miest oznámených členskými štátmi podľa odseku 14 dočasne nepostačuje na vybavenie žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje odsek 3, členské štáty môžu po predchádzajúcej konzultácii s príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami dočasne a na čo najkratší potrebný čas určiť iné miesta na území členského štátu a po oznámení Komisii na týchto miestach žiadateľov ubytovať.“

Zdôvodnenie

Pri plánovaní miest, na ktorých sa bude uskutočňovať konanie na hraniciach, je dôležité náležite zohľadniť potreby príslušných miestnych a regionálnych samospráv.

Pozmeňovací návrh 26

COM(2020) 611 final – Bod (16) – Článok 41a ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Osoby uvedené v odseku 1 sú umiestnené na miestach na vonkajších hraniciach alebo v tranzitných priestoroch alebo v blízkosti vonkajších hraníc alebo tranzitných priestorov počas obdobia nepresahujúceho 12 týždňov; ak ich členský štát nemôže ubytovať na týchto miestach, môže využiť iné miesta na svojom území. Toto obdobie 12 týždňov začína plynúť dňom, keď žiadateľ, štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti už nemajú právo zostať a nie je im povolené zostať.

Osoby uvedené v odseku 1 sú ubytované na miestach na vonkajších hraniciach alebo v tranzitných priestoroch alebo v blízkosti vonkajších hraníc alebo tranzitných priestorov počas obdobia nepresahujúceho 8 týždňov; ak ich členský štát po konzultácii s príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami nemôže ubytovať na týchto miestach, môže využiť iné miesta na svojom území. Toto obdobie 8 týždňov začína plynúť dňom, keď žiadateľ, štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti už nemajú právo zostať a nie je im povolené zostať.

Zdôvodnenie

Pri plánovaní miest, na ktorých sa bude uskutočňovať konanie na hraniciach, je dôležité náležite zohľadniť potreby príslušných miestnych a regionálnych samospráv. Na uskutočnenie konania o návrate by sa okrem toho nemalo vymedziť viac než osem týždňov, aby sa zmiernil tlak na pohraničné regióny. Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo svojom rozsudku o maďarskom tranzitnom priestore zo 14. mája 2020 uviedol, že „osobitné konania [na hraniciach sa] musia uskutočniť v primeranom čase“, pričom konštatoval, že už po štyroch týždňoch sa musí žiadosť vybaviť v riadnom konaní. Keďže v tranzitnom priestore dochádza k situácii pozbavenia osobnej slobody, konanie na hraniciach v tranzitných zónach sa musí uskutočniť rýchlo. Lehotu viac ako osem týždňov, ktorá už zdvojnásobuje lehotu stanovenú v súčasnosti podľa článku 43 smernice o konaní o azyle (4 týždne), by s najväčšou pravdepodobnosťou považoval za neprimeranú tak Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Vo väčšine prípadov postačuje lehota ôsmich týždňov na uplatnenie konania o azyle. Ak sa konanie skončí zamietavým rozhodnutím, na konanie o návrate je k dispozícii ďalších osem týždňov. Ak celé konanie trvá viac ako tri mesiace, nie je pravdepodobné, že by sa návrat mohol uskutočniť urýchlene, ako sa stanovuje v konaní na hraniciach. Podľa článku 34 návrhu nariadenia o konaní o azyle z roku 2016 sa predpokladá, že rozhodnutia o prípustnosti žiadosti a využívaní dohôd s tretími krajinami sa musia prijať do jedného mesiaca. Lehota dlhšia ako dva mesiace na rozhodnutie v konaní na hraniciach by preto bola z právneho hľadiska neprimeraná. Takisto je potrebné stanoviť krátku lehotu, keďže je pravdepodobnejšie, že k návratom dôjde po rýchlom konaní s minimálnou čakacou dobou. Okrem toho je potrebné, aby bola terminológia v celom návrhu konzistentná, a preto by sa nemali používať nejednoznačné pojmy, ktoré by mohli naznačovať, že ide de facto o zaistenie (ako napríklad pojem „držané“ – [pozn. prekl.: netýka sa slov. znenia], a mali by sa nahradiť právne presnými formuláciami, ako napríklad „ubytované“ v súlade s revidovanou smernicou o podmienkach prijímania.

Pozmeňovací návrh 27

COM(2020) 611 final – Bod (18) – Článok 53 ods. 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty ustanovia v súvislosti s rozhodnutím prijatým v rámci konania na hraniciach len jeden stupeň odvolania .

Členské štáty ustanovia v súvislosti s rozhodnutím prijatým v rámci konania na hraniciach účinný prostriedok nápravy v súlade s článkom 47 Charty základných práv EÚ. V prípade odvolaní sa uplatňujú lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 55. Žiadatelia majú právo zostať na území počas rozhodovania o odvolaní a až do výsledku odvolania v súlade s článkom 54.

Zdôvodnenie

Striktné obmedzenie počtu stupňov odvolania v súvislosti s konaním na hraniciach je zásahom do právomocí členských štátov, ktoré sú procesne autonómne, pokiaľ ide o poskytnutie právneho prostriedku nápravy v súvislosti s konaniami na hraniciach. Sú však povinné dodržiavať článok 47 Charty základných práv EÚ podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej musia byť pravidlá o účinných prostriedkoch nápravy v súlade so zásadou nediskriminácie a so zásadami ekvivalencie a efektivity. To znamená, že znevýhodňovanie voči iným žiadateľom o azyl a nerovnaké zaobchádzanie v porovnaní s podobnými správnymi súdnymi konaniami nie sú povolené. Navrhovaná zmena zabezpečuje súlad s týmito požiadavkami. Rovnako nemožno stanoviť jednotne na úrovni EÚ ani lehotu na rozhodnutie o odvolaní, a preto je najlepšie, aby sa táto lehota riadila vnútroštátnymi správnymi predpismi.

Pozmeňovací návrh 28

COM(2020) 612 final – Odôvodnenie 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Preverovanie by sa malo vykonávať na vonkajšej hranici alebo v jej blízkosti pred tým, ako sa dotknutým osobám povolí vstup na územie . S cieľom zabrániť dotknutým osobám v tom, aby počas preverovania vstúpili na územie, by členské štáty mali uplatňovať opatrenia podľa vnútroštátneho práva. Ak si to situácia vyžaduje, tieto opatrenia môžu v jednotlivých prípadoch zahŕňať zaistenie, a to v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré túto problematiku upravuje.

Preverovanie by sa malo vykonávať na vonkajšej hranici alebo v jej blízkosti. S cieľom zabrániť dotknutým osobám v tom, aby sa počas preverovania presunuli ďalej na územie, by členské štáty mali uplatňovať opatrenia podľa vnútroštátneho práva. Ak si to situácia vyžaduje, tieto opatrenia môžu v jednotlivých prípadoch s výnimkou maloletých osôb zahŕňať zaistenie, a to v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré túto problematiku upravuje. Ak sa v dôsledku postupu preverovania zamietne možnosť presunúť sa ďalej na územie, uplatní sa článok 14 Kódexu schengenských hraníc.

Zdôvodnenie

Medzinárodné právo zakazuje pozbaviť deti slobody z administratívnych dôvodov a podľa SDEÚ nemožno s maloletými osobami v kontexte migrácie systematicky zaobchádzať ako s dospelými osobami. Zamietnutie presunu ďalej na územie po preverení musí byť plne odôvodnené v súlade s Kódexom schengenských hraníc.

Pozmeňovací návrh 29

COM(2020) 612 final – Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty by mali po zohľadnení geografických podmienok a existujúcej infraštruktúry určiť na vonkajšej hranici alebo v jej blízkosti miesta vhodné na vykonávanie preverovania, pričom by mali zabezpečiť, aby zadržaní štátni príslušníci tretích krajín, ako aj osoby, ktoré prichádzajú na hraničný priechod, mohli byť urýchlene podrobení preverovaniu. Úlohy súvisiace s preverovaním sa môžu vykonávať v problémových oblastiach v zmysle článku 2 bodu 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/189623.

Členské štáty by mali po zohľadnení postoja príslušných miestnych a regionálnych samospráv, geografických podmienok a existujúcej infraštruktúry určiť miesta vhodné na vykonávanie preverovania, pričom by mali zabezpečiť, aby zadržaní štátni príslušníci tretích krajín, ako aj osoby, ktoré prichádzajú na hraničný priechod, mohli byť urýchlene podrobení preverovaniu. Úlohy súvisiace s preverovaním sa môžu vykonávať v problémových oblastiach v zmysle článku 2 bodu 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/189623.

Zdôvodnenie

Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si vhodné miesta podľa svojich vnútroštátnych okolností a možností. Predovšetkým by mali byť prostredníctvom možností v rámci decentralizácie schopné zohľadniť mimoriadnu záťaž, ktorej čelia regióny na vonkajších hraniciach alebo v ich blízkosti. Je dôležité, aby sa pri plánovaní miest na preverovanie náležite zohľadnili potreby príslušných miestnych alebo regionálnych samospráv.

Pozmeňovací návrh 30

COM(2020) 612 final – Odôvodnenie 24

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Po ukončení preverovania by orgány zodpovedné za preverovanie mali vyplniť informačný formulár. Formulár by sa mal zaslať orgánom, ktoré posudzujú žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo orgánom príslušným v konaní o návrate, a to v závislosti od toho, ktorému orgánu sa daná osoba postupuje. Prípadne by sa mal zaslať tiež orgánom, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za ochranu zdravia a bezpečnosti, a/alebo orgánom zodpovedným za obzvlášť zraniteľné osoby, ako sú maloletí bez sprievodu a ženy, ktoré cestujú samy. V prvom prípade by orgány zodpovedné za preverovanie mali takisto uviesť všetky skutočnosti – najmä prípadné osobitné potreby z hľadiska ochrany – ktoré sa môžu zdať relevantné na určenie toho, či by príslušné orgány mali posudzovať žiadosť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny v zrýchlenom konaní alebo konaní na hraniciach.

Zdôvodnenie

V prípade odôvodnených obáv týkajúcich sa zdravia alebo bezpečnosti by sa mal formulár postúpiť relevantným príslušným orgánom. Hoci sa predpokladá účasť týchto orgánov na preverovaní, malo by sa zaistiť, aby dostali všetky relevantné informácie. To isté platí pre prípady, keď sa počas preverovania zistia osobitné potreby z hľadiska ochrany, ak je pre danú oblasť podľa vnútroštátneho práva príslušný iný orgán, čo je spravidla prípad detí, ale môže to platiť aj pre obete obchodovania s ľuďmi a iné skupiny. Predovšetkým je dôležité pripomenúť skupiny, ktoré sú najzraniteľnejšie a môžu sa stať obeťami zneužívania počas celého procesu migrácie, ako sú maloletí bez sprievodu alebo ženy, ktoré cestujú samy.

Pozmeňovací návrh 31

COM(2020) 612 final – Článok 3 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 3

Preverovanie na vonkajších hraniciach

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí:

boli zadržaní v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajšej hranice členského štátu pozemnou, morskou alebo vzdušnou cestou, s výnimkou štátnych príslušníkov tretích krajín, v prípade ktorých sa od členského štátu nevyžaduje, aby v súlade s článkom 14 ods. 1 a 3 nariadenia (EÚ) č. 603/2013 odoberal biometrické údaje z iných dôvodov, ako je ich vek, alebo

b)	boli vylodení na území členského štátu po pátracej a záchrannej operácii.

b)	boli vylodení na území členského štátu po pátracej a záchrannej operácii.

Uvedené osoby sú podrobované preverovaniu bez ohľadu na to, či požiadali o medzinárodnú ochranu.

Uvedené osoby sú podrobované preverovaniu zo strany orgánu, ktorý je podľa článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc) v súlade s vnútroštátnym právom oprávnený rozhodnúť o odopretí vstupu na územie, bez ohľadu na to, či požiadali o medzinárodnú ochranu.

Zdôvodnenie

Postupom preverovania sa zavádza ďalší krok do procesov riadenia migrácie, ktoré sú pre mnohé členské štáty na vonkajších hraniciach už teraz náročné. V snahe predísť tomu, aby sa vyžadoval osobitný postup prinášajúci dodatočnú záťaž, a to najmä pre krajiny na vonkajších hraniciach, Výbor regiónov navrhuje začleniť tento postup do hraničných kontrol a poveriť ním vnútroštátne orgány, ktoré sú podľa druhej vety článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc) oprávnené rozhodnúť o odopretí vstupu na územie, ak sa toto preverovanie uplatňuje v súvislosti so vstupom, pri ktorom nie sú splnené podmienky vstupu na vonkajších hraniciach. Týmto začlenením do procesu hraničných kontrol a do úloh pohraničných orgánov sa lepšie zabezpečí, aby preverovanie spĺňalo požadovanú funkciu, konkrétne aby boli zadržané osoby čo najskôr podrobené vhodným postupom a aby sa tieto postupy mohli začať bezodkladne a bez akéhokoľvek prerušenia. Keďže v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje článok 3, prichádzajú do úvahy tri možné postupy (odopretie vstupu, postúpenie orgánom zodpovedným za konanie o návrate, postúpenie azylovým orgánom alebo členskému štátu zodpovednému za konanie o azyle na základe mechanizmu solidarity), pričom jedným z nich je v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc) navrátenie na hraniciach, pridelením tohto preverovania je zaručený jednotný postup a prepojenie medzi preverovaním a možným odopretím vstupu, čo výrazne uľahčuje účinné vykonávanie tohto postupu. Okrem toho sa výsledok preverovania potom môže zahrnúť do rozhodnutia o odopretí vstupu bez ďalších medzikrokov.

Pozmeňovací návrh 32

COM(2020) 612 final – Článok 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Preverovanie na území členských štátov

Členské štáty vykonávajú preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na ich území v prípade, že nič nenasvedčuje tomu, že prekročili vonkajšiu hranicu s cieľom oprávnene vstúpiť na územie členských štátov. S cieľom zmierniť tlak na orgány členských štátov by sa malo zabrániť duplicite niektorých úkonov preverovania, ako napríklad v prípade žiadosti o medzinárodnú ochranu.

Zdôvodnenie

Preverovanie sa musí vykonávať samostatne, len ak je to potrebné. Pri podávaní žiadosti o medzinárodnú ochranu sú niektoré úkony v rámci preverovania (identifikácia a zistenie osobitných potrieb z hľadiska ochrany) už zahrnuté do povinností stanovených podľa nariadenia Eurodac a smernice o podmienkach prijímania a preverovanie by malo byť súčasťou týchto postupov.

Pozmeňovací návrh 33

COM(2020) 612 final – Článok 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 6

Požiadavky týkajúce sa preverovania

1. V prípadoch uvedených v článku 3 sa preverovanie vykonáva na miestach , ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach alebo v ich blízkosti .

1. V prípadoch uvedených v článku 3 sa preverovanie vykonáva na vhodných miestach v danom členskom štáte . Tieto miesta sa určia po konzultácii s príslušnou miestnou alebo regionálnou samosprávou.

2. V prípadoch uvedených v článku 5 sa preverovanie vykonáva na akomkoľvek vhodnom mieste na území členského štátu.

2. V prípadoch uvedených v článku 5 sa preverovanie vykonáva na akomkoľvek vhodnom mieste na území členského štátu. Tieto miesta sa určia po konzultácii s príslušnou miestnou alebo regionálnou samosprávou.

3. V prípadoch uvedených v článku 3 sa preverovanie vykonáva bezodkladne a v každom prípade sa ukončí do 5 dní od zadržania osoby v priestore vonkajších hraníc, od jej vylodenia na území dotknutého členského štátu alebo od jej príchodu na hraničný priechod. Za výnimočných okolností, keď sa musí preverovaniu naraz podrobiť neprimerane vysoký počet štátnych príslušníkov tretích krajín, čo prakticky znemožňuje ukončiť preverovanie v uvedenej lehote, sa táto lehota 5 dní môže predĺžiť najviac o ďalších 5 dní.

Pokiaľ ide o osoby uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a), na ktoré sa vzťahuje článok 14 ods. 1 a 3 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, lehota na preverovanie sa skráti na dva dni, ak tieto osoby fyzicky zostávajú na vonkajšej hranici dlhšie než 72 hodín.

V každom prípade sa musí zabezpečiť primerané posúdenie každého prípadu, aby sa pri konaní zabránilo diskriminačným praktikám.

4. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii výnimočné okolnosti uvedené v odseku 3. Takisto informujú Komisiu hneď, ako pominú dôvody na predĺženie lehoty na preverovanie.

5. Preverovanie v zmysle článku 5 sa vykonáva bezodkladne a v každom prípade sa ukončí do 3 dní od zadržania.

6. Preverovanie pozostáva z týchto povinných krokov:

a)	predbežná kontrola zdravotného stavu a kontrola zraniteľnosti, ako sa uvádza v článku 9;

b)	identifikácia, ako sa uvádza v článku 10;

c)	registrácia biometrických údajov v príslušných databázach, ako sa uvádza v článku 14 ods. 6, pokiaľ k nej ešte nedošlo;

d)	bezpečnostná kontrola, ako sa uvádza v článku 11;

e)	vyplnenie informačného formulára, ako sa uvádza v článku 13;

f)	postúpenie do príslušného konania, ako sa uvádza v článku 14.

a)	predbežná kontrola zdravotného stavu a kontrola zraniteľnosti, ako sa uvádza v článku 9;

b)	identifikácia, ako sa uvádza v článku 10;

c)	registrácia biometrických údajov v príslušných databázach, ako sa uvádza v článku 14 ods. 6, pokiaľ k nej ešte nedošlo;

d)	bezpečnostná kontrola, ako sa uvádza v článku 11;

e)	vyplnenie informačného formulára, ako sa uvádza v článku 13;

f)	postúpenie do príslušného konania, ako sa uvádza v článku 14.

7. Členské štáty určia orgány príslušné na vykonávanie preverovania.

7. Členské štáty určia orgány príslušné na vykonávanie preverovania v súlade s článkami 3 a 5 .

Členské štáty určia kvalifikovaný zdravotnícky personál na vykonávanie kontroly zdravotného stavu, ktorá sa stanovuje v článku 9. V prípade potreby sa do preverovania zapoja aj vnútroštátne orgány na ochranu detí a národní spravodajcovia pre oblasť obchodovania s ľuďmi.

Príslušným orgánom môžu pri vykonávaní preverovania pomáhať a podporovať ich odborníci alebo styční dôstojníci a tímy nasadené Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a [Agentúrou Európskej únie pre azyl] konajúci v rámci svojich právomocí.

Zdôvodnenie

Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si vhodné miesta podľa svojich vnútroštátnych okolností a možností. Predovšetkým by mali byť prostredníctvom možností v rámci decentralizácie schopné zohľadniť mimoriadnu záťaž, ktorej čelia regióny na vonkajších hraniciach alebo v ich blízkosti. Pri plánovaní miest na preverovanie sa musia náležite zohľadniť potreby príslušných miestnych a regionálnych samospráv.

Konanie sa nesmie vykonávať diskriminačným spôsobom. Určenie príslušných orgánov musí byť v súlade s požiadavkami navrhovanými v článkoch 3 a 5, aby sa predišlo duplicite z hľadiska príslušnosti.

Pozmeňovací návrh 34

COM(2020) 612 final – Článok 9 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Ak existujú náznaky, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny je zraniteľnou osobou alebo osobou s osobitnými potrebami pri prijímaní či procesnými potrebami, včas sa mu poskytne náležitá pomoc zohľadňujúca jeho fyzické a duševné zdravie. V prípade maloletých osôb poskytuje pomoc personál, ktorý je vyškolený a kvalifikovaný na zaobchádzanie s maloletými osobami, a robí tak v spolupráci s orgánmi na ochranu detí.

Ak existujú náznaky, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny je zraniteľnou osobou alebo osobou s osobitnými potrebami pri prijímaní či procesnými potrebami, včas sa mu poskytne náležitá pomoc zo strany kvalifikovaných odborných poradní alebo príslušných orgánov zohľadňujúca jeho fyzické a duševné zdravie , pričom sa zabezpečí aj dostupnosť vhodných odborníkov na osobitné potreby určitých skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, ako sú tehotné ženy, obete rodovo motivovaného alebo sexuálneho násilia, osoby so zdravotným postihnutím a LGBTIQ osoby . V prípade maloletých osôb poskytuje pomoc personál, ktorý je vyškolený a kvalifikovaný na zaobchádzanie s maloletými osobami, a robí tak v spolupráci s orgánmi na ochranu detí. Na tento účel sa prítomnosť maloletých osôb bezodkladne oznámi vnútroštátnym orgánom zodpovedným za ochranu detí. U maloletých osôb bez sprievodu sa preverovanie nevykonáva a tieto osoby musia byť bezodkladne postúpené príslušným orgánom na ochranu detí. Okrem toho sa v prípade náznakov vážnych obáv z hľadiska bezpečnosti v zmysle článku 40 ods. 5 písm. b) informujú príslušné orgány.

Zdôvodnenie

Ak sa zistia osobitné potreby z hľadiska ochrany, poskytne sa pomoc zo strany odborných poradní alebo príslušných orgánov zodpovedných za ochranu takýchto osôb s cieľom zabezpečiť včasnú a primeranú pomoc. Je tiež potrebné zabezpečiť, aby sa prítomnosť maloletých osôb nahlasovala priamo príslušným orgánom na ochranu detí. Ak ide o maloleté osoby bez sprievodu, tieto musia byť postúpené príslušným orgánom, aby sa im umožnilo prijať ochranné a asistenčné opatrenia stanovené v medzinárodnom, európskom a vnútroštátnom práve a najmä ustanoviť poručníka alebo opatrovníka. Rovnako aj LGBTIQ osoby potrebujú ochranu, pretože sú poslednou z najzraniteľnejších skupín migrantov. V súčasnosti prichádzajú do Európy vo veľkom počte, ale chýbajú pre ne systémy skutočnej ochrany.

Pozmeňovací návrh 35

COM(2020) 612 final – Článok 14

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 14	Článok 14
Výsledok preverovania	Výsledok preverovania
[…]	[…]
2. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, sa spolu s formulárom uvedeným v článku 13 tohto nariadenia postupujú orgánom uvedeným v článku XY nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle]. Pri tejto príležitosti orgány vykonávajúce preverovanie poukážu v informačnom formulári na všetky skutočnosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú relevantné pre postúpenie dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín do zrýchleného konania alebo konania na hraniciach.	2. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, sa spolu s formulárom uvedeným v článku 13 tohto nariadenia postupujú orgánom uvedeným v článku XY nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle]. Pri tejto príležitosti orgány vykonávajúce preverovanie poukážu v informačnom formulári na všetky skutočnosti, ktoré na prvý pohľad svedčia v prospech alebo neprospech postúpenia dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín do zrýchleného konania alebo konania na hraniciach. Mal by sa uviesť najmä odkaz na zistenia alebo podozrenia týkajúce sa osobitných potrieb z hľadiska ochrany, hlavne v prípade maloletých osôb bez sprievodu.
[…]	[…]
7. Ak sú štátni príslušníci tretích krajín uvedení v článku 3 ods. 1 a článku 5 postúpení do príslušného konania týkajúceho sa azylu alebo návratu, preverovanie sa ukončí. Ak neboli všetky kontroly dokončené v lehotách uvedených v článku 6 ods. 3 a 5, preverovanie v súvislosti s touto osobou sa napriek tomu ukončí a táto osoba sa postúpi do príslušného konania.	7. Ak je to vhodné, sú informované orgány zodpovedné za ochranu zdravia, bezpečnosť alebo ochranu osobitných skupín, a ak to tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, dotknuté osoby sa postúpia týmto orgánom.
	8 . Ak sú štátni príslušníci tretích krajín uvedení v článku 3 ods. 1 a článku 5 postúpení do príslušného konania týkajúceho sa azylu alebo návratu, preverovanie sa ukončí. Ak neboli všetky kontroly dokončené v lehotách uvedených v článku 6 ods. 3 a 5, preverovanie v súvislosti s touto osobou sa napriek tomu ukončí a táto osoba sa postúpi do príslušného konania.

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť, aby osoby s osobitnými potrebami z hľadiska ochrany neboli presunuté do konania na hraniciach alebo zrýchleného konania, ktoré by sa v takýchto prípadoch mohlo uskutočniť len pri závažných právnych a praktických ťažkostiach, malo by sa objasniť, že sa postúpia azylovému orgánu predtým, ako tento rozhodne o druhu konania, ktoré sa uplatní. Najmä v prípadoch obáv týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti by postúpenie malo byť možné nielen azylovým orgánom alebo orgánom zodpovedným za konanie o návrate. Okrem toho by sa členským štátom mala ponechať možnosť stanoviť osobitné právomoci v súvislosti s určitými skupinami s osobitnými potrebami z hľadiska ochrany. Predovšetkým je nevyhnutné zohľadniť osobitné ochranné opatrenia, ktoré sú potrebné pre maloletých cudzincov bez sprievodu.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu

Pozmeňovací návrh 36

COM(2020) 613 final – Odôvodnenie 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Procesné pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o riadení azylu a migrácie] na uskutočnenie premiestnenia a sponzorstva návratu by sa mali uplatňovať na účely zaistenia riadneho vykonávania solidárnych opatrení v krízovej situácii, avšak mali by sa upraviť tak, aby zohľadňovali závažnosť a naliehavosť danej situácie. Predovšetkým maloleté osoby bez sprievodu by mali byť čo najskôr premiestnené do členských štátov, ktoré sú v ich prípadoch príslušné, alebo na iné územia EÚ, ak títo maloletí majú rodinných príslušníkov v iných členských štátoch EÚ.

Zdôvodnenie

VR sa už dlho zasadzuje za lepší prístup maloletých osôb bez sprievodu k právam. Rovnako to vyplýva z (právnej) potreby zohľadniť v prvom rade najlepšie záujmy dieťaťa. EÚ musí pomôcť zabezpečiť presun maloletých osôb bez sprievodu do iných členských štátov, ak tam majú rodinných príslušníkov, v snahe zmierniť tlak na pohraničné regióny a v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti, ktoré by mal nový pakt presadzovať.

Pozmeňovací návrh 37

COM(2020) 613 final – Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mali potrebnú flexibilitu v prípade, že čelia veľkému prílevu migrantov, ktorí vyjadrili úmysel požiadať o azyl, mal by sa rozšíriť rozsah uplatňovania konania na hraniciach, ktoré je stanovené v článku 41 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle], a použitím konania o azyle v čase krízy by sa malo členským štátom umožniť prijať v rámci konaní na hraniciach rozhodnutie o merite žiadosti aj v prípadoch, keď je žiadateľ štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo, v prípade osôb bez štátnej príslušnosti, keď mal v minulosti obvyklý pobyt v tretej krajine, v prípade ktorej podiel rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany za celú Úniu predstavuje 75 % alebo menej . V dôsledku toho by mali členské štáty pri uplatňovaní konania na hraniciach v čase krízy naďalej uplatňovať konanie na hraniciach stanovené v článku 41 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle], ale mohli by rozšíriť rozsah uplatňovania konania na hraniciach na štátnych príslušníkov, ktorí prišli z tretích krajín, v prípade ktorých je priemerná miera uznaných žiadostí o azyl za celú EÚ vyššia ako 20 %, ale nižšia ako 75 %.

Zdôvodnenie

Vo vypätých situáciách predstavujú konania na hraniciach ďalšiu záťaž pre pohraničné regióny. Členské štáty by mali mať možnosť upustiť po dohode s Komisiou od konaní na hraniciach s cieľom efektívne zvládať prílev migrantov a uplatňovať konania o azyle na svojom území na miestach, ktoré neležia na hraniciach.

Pozmeňovací návrh 38

COM(2020) 613 final – Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V krízovej situácii by mali mať členské štáty vzhľadom na možný tlak na azylový systém možnosť

nepovoliť žiadateľom, na ktorých sa vzťahuje konanie na hraniciach, vstup na svoje územie na časové obdobie, ktoré je dlhšie než lehoty stanovené v článku 41 ods. 11 a 13 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle]. Konania by sa však mali dokončiť čo najskôr a lehoty by sa v každom prípade mali predĺžiť len o dodatočné obdobie, ktoré nepresahuje osem týždňov ; ak predmetné konania nemožno dokončiť do uplynutia uvedenej predĺženej lehoty, žiadateľom by sa mal povoliť vstup na územie členského štátu na účely dokončenia konania o medzinárodnej ochrane.

V krízovej situácii by mali mať členské štáty vzhľadom na možný tlak na azylový systém , ale zároveň s prihliadnutím na záťaž, ktorej čelia regióny postihnuté takouto krízou, možnosť nepovoliť žiadateľom, na ktorých sa vzťahuje konanie na hraniciach, presunúť sa ďalej na územie daného štátu na časové obdobie, ktoré je dlhšie než lehoty stanovené v článku 41 ods. 11 a 13 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle]. Konania by sa však mali dokončiť čo najskôr a lehoty by sa v každom prípade mali predĺžiť len o dodatočné obdobie, ktoré nepresahuje osem týždňov; ak predmetné konania nemožno dokončiť do uplynutia uvedenej predĺženej lehoty, žiadateľom sa povoľuje presunúť sa ďalej na územie členského štátu na účely dokončenia konania o medzinárodnej ochrane.

Zdôvodnenie

K predĺženiu konania na hraniciach by nemalo dôjsť bez toho, aby sa najprv zohľadnil vplyv na regióny.

Pozmeňovací návrh 39

COM(2020) 613 final – Odôvodnenie 23

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V krízovej situácii by mali mať členské štáty možnosť pozastaviť posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných vysídlenými osobami z tretích krajín, ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, kde by vo výnimočných situáciách ozbrojeného konfliktu čelili vysokému riziku, že by sa stali obeťami neselektívneho násilia. V takomto prípade by sa týmto osobám mala poskytnúť okamžitá ochrana. V krízovej situácii by mal mať členský štát tiež diskrečnú právomoc priznať štatút okamžitej ochrany deťom a obzvlášť zraniteľným osobám, ako aj iným skupinám osôb, ktoré potrebujú okamžitú ochranu, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve. Členské štáty by mali obnoviť posudzovanie takýchto žiadostí najneskôr do jedného roka od pozastavenia ich posudzovania.

Zdôvodnenie

V situáciách, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o riešení krízových situácií, je nutné poskytnúť deťom a osobám s osobitnými potrebami z hľadiska ochrany minimálnu úroveň istoty, pokiaľ ide o možnosť pobytu. V súlade so zásadou subsidiarity by členské štáty mali mať možnosť povoliť štátnym príslušníkom tretích krajín pobyt na ich území z iných dôvodov, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Pozmeňovací návrh 40

COM(2020) 613 final – Článok 1 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 1

Predmet úpravy

[…]

2. Na účely tohto nariadenia sa krízová situácia chápe ako:

výnimočná situácia, ktorá sa vyznačuje hromadným prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti neregulárne prichádzajúcich do určitého členského štátu alebo vylodených na jeho území po pátracích a záchranných operáciách, ktorý je v pomere k počtu obyvateľov a HDP dotknutého členského štátu takého rozsahu a takej povahy, že spôsobuje znefunkčnenie azylového, prijímacieho alebo návratového systému tohto členského štátu a môže mať vážne dôsledky na fungovanie spoločného európskeho azylového systému alebo spoločného rámca, ktorý sa stanovuje v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o riadení azylu a migrácie], alebo

výnimočná situácia, ktorá sa vyznačuje hromadným prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti neregulárne prichádzajúcich do určitého členského štátu alebo vylodených na jeho území po pátracích a záchranných operáciách, ktorý je v pomere k počtu obyvateľov a HDP dotknutého členského štátu takého rozsahu a takej povahy, že spôsobuje znefunkčnenie azylového, prijímacieho alebo návratového systému tohto členského štátu na miestnej, regionálnej a/alebo vnútroštátnej úrovni a môže mať vážne dôsledky na fungovanie spoločného európskeho azylového systému alebo spoločného rámca, ktorý sa stanovuje v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o riadení azylu a migrácie], alebo

b)	bezprostredné riziko vzniku takejto situácie.

b)	bezprostredné riziko vzniku takejto situácie.

Zdôvodnenie

Záťaž v dôsledku vysokého počtu prichádzajúcich osôb a podávaných žiadostí má často regionálny charakter a závisí najmä od trás, ktoré tieto osoby využívajú. Nefunkčnosť miestneho alebo regionálneho systému by sa mala tiež vymedziť ako krízová situácia, ak má rovnaké dôsledky pre dotknuté osoby, s cieľom zdôrazniť, že azylový systém členského štátu síce môže byť z percentuálneho hľadiska na vnútroštátnej úrovni celkovo funkčný, ale zároveň môžu existovať miesta a regióny, kde to neplatí, a že táto nefunkčnosť môže spôsobiť vážne problémy pri poskytovaní služieb na miestnej úrovni alebo neschopnosti poskytovať ich.

Pozmeňovací návrh 41

COM(2020) 613 final – Článok 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. V krízovej situácii v zmysle článku 1 ods. 2 a v súlade s postupmi stanovenými v článku 3 sa členské štáty môžu v prípade žiadostí, ktoré boli podané v lehote, počas ktorej sa uplatňuje tento článok, odchýliť od článku 41 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle], a to takto:

odchylne od článku 41 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] môžu členské štáty v rámci konaní na hraniciach prijať rozhodnutia o merite žiadosti, okrem prípadov uvedených v článku 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle], aj v prípadoch, keď je žiadateľ štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo, v prípade osôb bez štátnej príslušnosti, keď mal v minulosti obvyklý pobyt v tretej krajine, v prípade ktorej podiel rozhodnutí rozhodujúceho orgánu o poskytnutí medzinárodnej ochrany predstavuje podľa najnovších priemerných dostupných ročných údajov Eurostatu za celú Úniu v priemere 75 % alebo menej ;

a)	odchylne od článku 41 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] môžu členské štáty upustiť na základe dohody s Komisiou od uplatnenia konania na hraniciach .

odchylne od článku 41 ods. 11 a 13 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] sa maximálne trvanie konania na hraniciach na účely posúdenia žiadostí, stanovené v uvedenom článku, môže predĺžiť najviac o ďalších osem týždňov. Po uplynutí tejto lehoty bude žiadateľovi povolené vstúpiť na územie členského štátu na účely dokončenia konania o medzinárodnej ochrane.

odchylne od článku 41 ods. 11 a 13 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] sa maximálne trvanie konania na hraniciach na účely posúdenia žiadostí, stanovené v uvedenom článku, môže predĺžiť najviac o ďalších šesť týždňov. Po uplynutí tejto lehoty bude žiadateľovi povolené vstúpiť na územie členského štátu na účely dokončenia konania o medzinárodnej ochrane.

Zdôvodnenie

V krízových situáciách môže uplatňovanie konania na hraniciach viesť k ďalšej nadmernej záťaži pre pohraničné regióny. Členské štáty by preto po konzultácii s Európskou komisiou mali mať možnosť upustiť od konania na hraniciach s cieľom efektívnejšie riadiť príchody. Konania na hraniciach by malo byť možné predĺžiť len o šesť týždňov, aby sa zabránilo vzniku (dodatočnej) záťaže na hraniciach.

Pozmeňovací návrh 42

COM(2020) 613 final – Článok 10 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 10	Článok 10
Priznanie postavenia osoby s okamžitou ochranou	Priznanie postavenia osoby s okamžitou ochranou
1. V krízovej situácii v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) a na základe vykonávacieho aktu prijatého Komisiou v súlade s odsekom 4 tohto článku môžu členské štáty pozastaviť posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu v súlade s nariadením (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] a nariadením (EÚ) XXX/XXX [kvalifikačné nariadenie] v prípade vysídlených osôb z tretích krajín, ktoré vo výnimočných situáciách ozbrojeného konfliktu čelia vysokému riziku, že by sa stali obeťami neselektívneho násilia, a ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu. V takomto prípade poskytnú členské štáty dotknutým osobám okamžitú ochranu okrem prípadu, že predstavujú nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok daného členského štátu. Takýmto priznaním postavenia osoby s okamžitou ochranou nie je dotknutá prebiehajúca žiadosť týchto osôb o medzinárodnú ochranu v príslušnom členskom štáte.	1. V krízovej situácii v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) a na základe vykonávacieho aktu prijatého Komisiou v súlade s odsekom 4 tohto článku môžu členské štáty pozastaviť posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu v súlade s nariadením (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] a nariadením (EÚ) XXX/XXX [kvalifikačné nariadenie] v prípade vysídlených osôb z tretích krajín, ktoré vo výnimočných situáciách ozbrojeného konfliktu čelia vysokému riziku, že by sa stali obeťami neselektívneho násilia, a ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu. V takomto prípade poskytnú členské štáty dotknutým osobám okamžitú ochranu okrem prípadu, že predstavujú nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok daného členského štátu. V krízovej situácii by mal mať členský štát tiež diskrečnú právomoc priznať štatút okamžitej ochrany deťom a obzvlášť zraniteľným osobám, ako aj iným skupinám osôb, ktoré potrebujú okamžitú ochranu, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve. Takýmto priznaním postavenia osoby s okamžitou ochranou nie je dotknutá prebiehajúca žiadosť týchto osôb o medzinárodnú ochranu v príslušnom členskom štáte.

Zdôvodnenie

Zmenený návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o riadení azylu a migrácie] a nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o presídlení], na zistenie totožnosti neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818

Pozmeňovací návrh 43

COM(2020) 614 final – Bod (14) – Článok 10 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Každý členský štát odoberie biometrické údaje každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu vo veku aspoň šesť rokov počas preverovania uvedeného v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o preverovaní] alebo, ak počas preverovania nebolo možné odobrať biometrické údaje alebo ak žiadateľ nebol predmetom preverovania, pri registrácii žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 27 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] a čo najskôr, najneskôr však do 72 hodín od odobratia biometrických údajov, ich spolu s údajmi uvedenými v článku 12 písm. c) až p) tohto nariadenia odošle do centrálneho systému a v náležitých prípadoch do CIR v súlade s článkom 4 ods. 2.	Každý členský štát odoberie biometrické údaje každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu vo veku aspoň 12 rokov počas preverovania uvedeného v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o preverovaní] alebo, ak počas preverovania nebolo možné odobrať biometrické údaje alebo ak žiadateľ nebol predmetom preverovania, pri registrácii žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 27 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] a čo najskôr, najneskôr však do 72 hodín od odobratia biometrických údajov, ich spolu s údajmi uvedenými v článku 12 písm. c) až p) tohto nariadenia odošle do centrálneho systému a v náležitých prípadoch do CIR v súlade s článkom 4 ods. 2.
Ak sa uplatňuje článok 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o preverovaní] a osoba požiada o medzinárodnú ochranu počas preverovania, každý členský štát použije v prípade každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu vo veku aspoň šesť rokov biometrické údaje odobraté počas preverovania a odošle ich spolu s údajmi uvedenými v článku 12 písm. c) až p) tohto nariadenia do centrálneho systému a v náležitých prípadoch do CIR v súlade s článkom 4 ods. 2, a to najneskôr do 72 hodín od registrácie žiadosti podľa článku 27 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].	Ak sa uplatňuje článok 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o preverovaní] a osoba požiada o medzinárodnú ochranu počas preverovania, každý členský štát použije v prípade každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu vo veku aspoň 12 rokov biometrické údaje odobraté počas preverovania a odošle ich spolu s údajmi uvedenými v článku 12 písm. c) až p) tohto nariadenia do centrálneho systému a v náležitých prípadoch do CIR v súlade s článkom 4 ods. 2, a to najneskôr do 72 hodín od registrácie žiadosti podľa článku 27 nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].
Nedodržanie 72 hodinovej lehoty nezbavuje členské štáty povinnosti odobrať biometrické údaje a odoslať ich do CIR. Ak stav končekov prstov neumožňuje odobrať odtlačky prstov v kvalite, ktorá umožní riadne porovnanie podľa článku 26, členský štát pôvodu opätovne odoberie odtlačky prstov žiadateľa a odošle ich čo najskôr, najneskôr však do 48 hodín od ich úspešného opätovného odobratia.	Nedodržanie 72 hodinovej lehoty nezbavuje členské štáty povinnosti odobrať biometrické údaje a odoslať ich do CIR. Ak stav končekov prstov neumožňuje odobrať odtlačky prstov v kvalite, ktorá umožní riadne porovnanie podľa článku 26, členský štát pôvodu opätovne odoberie odtlačky prstov žiadateľa a odošle ich čo najskôr, najneskôr však do 48 hodín od ich úspešného opätovného odobratia.

Zdôvodnenie

Vo vízovom kódexe sa požaduje, aby sa odtlačky prstov odoberali žiadateľom o víza vo veku od 12 rokov. To isté platí pre deti, ktoré vstupujú do EÚ na krátkodobý pobyt v rámci systému vstup/výstup. Zosúladenie vekovej hranice uplatňovanej v rámci systému Eurodac s vekovou hranicou vo vízovom kódexe a systéme EES zabezpečí súdržnosť a spoľahlivosť údajov zo strednodobého a dlhodobejšieho hľadiska.

Pozmeňovací návrh 44

COM(2020) 614 final – Bod (17) – Článok 13 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Každý členský štát bezodkladne odoberie biometrické údaje každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vo veku aspoň šesť rokov zadržaných príslušnými kontrolnými orgánmi v súvislosti s neoprávneným prekročením pozemných, morských alebo vzdušných hraníc daného členského štátu a pochádzajúcich z tretej krajiny, ktorí neboli vrátení späť alebo ktorí zostali fyzicky na území členských štátov a ktorí neboli umiestnení do väzby, neboli zadržaní alebo zaistení počas celého obdobia medzi zadržaním a odsunom na základe rozhodnutia o ich vrátení.

Každý členský štát bezodkladne odoberie biometrické údaje každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vo veku aspoň 12 rokov zadržaných príslušnými kontrolnými orgánmi v súvislosti s neoprávneným prekročením pozemných, morských alebo vzdušných hraníc daného členského štátu a pochádzajúcich z tretej krajiny, ktorí neboli vrátení späť alebo ktorí zostali fyzicky na území členských štátov a ktorí neboli umiestnení do väzby, neboli zadržaní alebo zaistení počas celého obdobia medzi zadržaním a odsunom na základe rozhodnutia o ich vrátení.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 45

COM(2020) 614 final – Bod (18) – Článok 14 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Každý členský štát bezodkladne odoberie biometrické údaje každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vo veku aspoň šiestich rokov, o ktorí sa na jeho území zdržiavajú neoprávnene.	Každý členský štát bezodkladne odoberie biometrické údaje každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vo veku aspoň 12 rokov, o ktorí sa na jeho území zdržiavajú neoprávnene.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 46

COM(2020) 614 final – Bod (19) – Článok 14 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Každý členský štát bezodkladne odoberie biometrické údaje každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vo veku aspoň šesť rokov vylodených po pátracej a záchrannej operácii v zmysle vymedzenia v nariadení EÚ) XXX/XXX [nariadenie o riadení azylu a migrácie].	Každý členský štát bezodkladne odoberie biometrické údaje každého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vo veku aspoň 12 rokov vylodených po pátracej a záchrannej operácii v zmysle vymedzenia v nariadení EÚ) XXX/XXX [nariadenie o riadení azylu a migrácie].

Zdôvodnenie

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta návrh Komisie týkajúci sa nového paktu o migrácii a azyle, ktorým sa má prekonať päť rokov trvajúca patová situácia týkajúca sa spoločného azylového a migračného systému členských štátov. Podporuje cieľ Komisie vytvoriť komplexný systém dlhodobého riadenia migrácie, vrátane utečeneckej migrácie, ktorý je založený na európskych hodnotách, najmä hodnotách solidarity a dôstojnosti, ako aj na práve EÚ a medzinárodnom práve (1);

vyjadruje znepokojenie nad tým, že miestny a regionálny rozmer nie je v návrhoch v rámci nového paktu dostatočne zohľadnený a že za vstup a registráciu by mali byť opäť primárne zodpovedné štáty na vonkajších hraniciach EÚ. V tejto súvislosti kritizuje zachovanie kritéria prvého vstupu. Vyzýva preto na rýchle a spravodlivé rozdelenie žiadateľov o azyl medzi ostatné členské štáty v záujme skutočnej solidarity a väčšie zapojenie novej Agentúry Európskej únie pre azyl, miestnych a regionálnych samospráv, ako aj aktérov z radov občianskej spoločnosti v duchu viacúrovňovej spolupráce so zapojením zainteresovaných strán z verejného i súkromného sektora;

opakuje svoju požiadavku na dlhodobé riešenie výziev týkajúcich sa neregulárnych príchodov a umiestnenia osôb hľadajúcich ochranu v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, pričom treba zabezpečiť, aby sa dodržiavala zásada nevyhostenia a aby sa vo všetkých rozhodnutiach a opatreniach zohľadňovali záujmy zraniteľných osôb. VR preto navrhuje, aby sa v nariadení o riadení azylu a migrácie a v novom pakte o migrácii a azyle zohľadnili existujúce najlepšie postupy dobrovoľného rozdeľovania osôb na regionálnej úrovni, pri ktorých sa uplatňuje kľúč vychádzajúci z údajov o obyvateľstve, nezamestnanosti a príjmoch (2);

konštatuje, že doteraz nebolo možné zaviesť pevnú kvótu na rozdeľovanie žiadateľov o azyl v rámci Únie, v zásade však víta návrh Komisie zaviesť mechanizmus solidarity, do ktorého sa musia zapojiť všetky členské štáty, no ktorý im umožňuje vybrať si medzi rôznymi druhmi príspevku. Poukazuje na to, že predpokladom fungovania tohto mechanizmu je rovnováha medzi dostupným počtom miest na prijatie utečencov a inými formami príspevkov. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby počet členských štátov, ktoré prijímajú utečencov, a počet štátov, ktoré sa rozhodnú pre iný druh príspevku, bol v primeranom pomere a aby tento stav zodpovedal pomeru žiadateľov o azyl a osôb, ktoré sa majú navrátiť;

vzhľadom na zložitosť navrhovaného postupu je však skeptický, pokiaľ ide o praktickú uskutočniteľnosť systému „sponzorstva návratov“. V tejto súvislosti navrhuje vytvorenie systému hospodárskych stimulov a sankcií s cieľom zabezpečiť vykonávanie mechanizmu solidarity;

vyzdvihuje význam ľudských práv a zásad právneho štátu (napr. voľný prístup k nezávislému poradenstvu a právnemu zastupovaniu a k Vysokému komisárovi OSN pre utečencov), ktoré treba uplatňovať aj na vonkajších hraniciach Európy. Platí to najmä v súvislosti s navrhovanými konaniami na hraniciach, ktoré musia byť v súlade s európskymi hodnotami a zásadami právneho štátu a musia zabezpečiť, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti. Pre konania na hraniciach by sa mal zvoliť iný model než ten, ktorý vychádza z podielov rozhodnutí o poskytnutí ochrany. Nové postupy na hraniciach musia tieto normy zaručiť aj v praxi;

navrhuje spoluzákonodarcom, aby preskúmali ustanovenia článkov 53 a 54 návrhu nariadenia o konaní o azyle z hľadiska ich zlučiteľnosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie o účinnej právnej ochrane a vzhľadom na potrebu dodržiavať ostatné zásady európskeho práva a právneho štátu pri úprave právnej ochrany so zreteľom na článok 47 Charty základných práv;

žiada, aby sa navrhovaný postup preverovania využíval spôsobom, ktorý umožní včasnú identifikáciu „obzvlášť zraniteľných“ osôb. To zahŕňa identifikáciu skupín osôb, ktoré sú podľa smernice o prijímaní a predloženého návrhu nariadenia o konaní o azyle považované za obzvlášť zraniteľné, a zaistenie vhodného zaobchádzania s týmito osobami;

poukazuje na to, že maximálna lehota piatich dní stanovená na toto preverovanie nebude v mnohých prípadoch postačovať na účinnú identifikáciu obzvlášť zraniteľných osôb. V pohraničných regiónoch sa musia vyčleniť ďalšie zdroje na vykonávanie preverovania s cieľom zabezpečiť primeraný priebeh konania, ako aj náležite identifikovať osobitné procesné potreby a zabrániť diskriminačným praktikám, ako je rasové profilovanie;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa duplicite v rámci postupu preverovania a zvýšiť jeho účinnosť;

11.

poukazuje na to, že úspešné krízové riadenie sa začína najmä na miestnej a regionálnej úrovni, a že koordinácia s miestnymi a regionálnymi samosprávami by preto mala byť najvyššou prioritou;

12.

navrhuje, aby sa okamžitá ochrana v krízových situáciách poskytovala podľa uváženia členských štátov nielen utečencom z oblastí ozbrojených konfliktov, ale aj iným zraniteľným skupinám, najmä deťom, obetiam mučenia, traumatizovaným osobám a obetiam obchodovania s ľuďmi, u ktorých nie sú znaky zraniteľnosti vždy viditeľne identifikovateľné;

13.

pripomína, že je potrebné dodržiavať všeobecné nariadenie o ochrane údajov a všeobecné zásady spracúvania údajov a vyzýva spoluzákonodarcov, aby náležite zohľadnili výhrady vyjadrené európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, najmä pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa nariadenia o preverovaní a nariadenia Eurodac;

14.

navrhuje stanoviť pre zber biometrických údajov v rámci systému Eurodac vekovú hranicu 12 rokov s cieľom zosúladiť ju s vekovými požiadavkami vízového kódexu a systému vstup/výstup. Uchovávanie biometrických údajov vždy predstavuje riziko z hľadiska právnych predpisov o ochrane údajov. Odporúča sa preto zaistiť, aby sa údaje osôb, ktoré ešte nerozumejú danej problematike, neuchovávali na bezpečnostné účely a účely presadzovania práva;

15.

víta želanie Komisie zriadiť bezpečné prístupové cesty do Európy. Predstavuje to dodatočný európsky príspevok k medzinárodnej ochrane utečencov a nemôže to nahradiť individuálne konania o azyle;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali programy presídľovania, vytvárali ďalšie humanitárne programy prijímania osôb, ako sú programy komunitného sponzorstva, a podporovali nábor kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov z tretích krajín;

17.

zdôrazňuje, že mnohé miestne a regionálne samosprávy v celej EÚ sú pripravené aktívne sa zapojiť do prijímania a integrácie zraniteľných osôb, a poukazuje na potenciál iniciatívy VR „Mestá a regióny za integráciu“. Navrhuje, aby Európska komisia zohľadnila osvedčené postupy regiónov a miest v oblasti integrácie s cieľom podporiť ich uplatnenie na iných miestach, stimulovať vznik nových iniciatív a podnietiť konštruktívnejšiu verejnú diskusiu o práve na azyl a migráciu;

18.

žiada, aby sa realizovali a rozvíjali účinné politiky spolupráce s tretími krajinami. Na tento účel musí EÚ vypracovať novú stratégiu na podporu udržateľného rozvoja tretích krajín, najmä v Afrike, a podporovať v týchto krajinách udržateľný hospodársky rozvoj a demokratizáciu prostredníctvom iniciatív zameraných na zdravie, výrobu, vzdelávanie, odbornú prípravu, budovanie infraštruktúry a na pokrok z hľadiska udržateľného hospodárstva a demokracie, vďaka ktorému nebude ich obyvateľstvo nútené migrovať;

19.

dúfa, že nový európsky pakt o migrácii a azyle bude viac zohľadňovať dobrovoľné ponuky regionálnej a miestnej úrovne, pokiaľ ide o prijímanie zraniteľných osôb, než je tomu v súčasnosti;

20.

víta Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 ako nevyhnutný doplnok nového paktu o migrácii a azyle a jeho uznanie úlohy miestnych a regionálnych samospráv. So záujmom očakáva realizáciu dohodnutého integračného partnerstva medzi Európskou komisiou a Európskym výborom regiónov;

21.

sa domnieva sa, že opatrenia pred odchodom a pred príchodom sú neoddeliteľne spojené s účinným rozvojom legálnych migračných ciest, aby sa mohli naplniť ambície akčného plánu úspešne pokryť všetky fázy integračného procesu;

22.

zdôrazňuje potrebu jednoduchšieho a jasnejšieho prístupu pre miestne a regionálne samosprávy vrátane makroregionálnej úrovne k finančným prostriedkom EÚ na integráciu a začlenenie;

23.

zdôrazňuje význam boja proti dezinformáciám o integrácii a migrácii prostredníctvom konkrétnych faktov a číselných údajov s cieľom zakročiť proti diskriminácii, predsudkom, rasizmu a xenofóbii. Na tento účel vyzýva Európsku komisiu, aby do svojej výročnej správy o strategickom výhľade zahrnula výsledky Výročného regionálneho a miestneho barometra VR o regionálnom a miestnom rozvoji EÚ ako nástroja založeného na dôkazoch, s cieľom ilustrovať vplyv migrácie a integrácie na mestá a regióny. Okrem toho žiada Komisiu, aby sa zasadzovala za informovanie a osvetové kampane s humanistickým obsahom určené prijímajúcim spoločnostiam, s cieľom vysvetliť, že je potrebné venovať migračným pohybom náležitú pozornosť a správne ich riadiť;

24.

rozhodne podporuje cieľ Komisie zintenzívniť boj proti prevádzačstvu migrantiek a migrantov a odrádzať ich od toho, aby sa vydávali na životunebezpečné cesty. V tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné posilniť úlohu európskych agentúr a revidovať akčný plán EÚ v oblasti prevádzania migrantov, v ktorom sa objasňuje aj úloha súkromných záchranných operácií na mori. Je dôležité zabrániť tomu, aby bolo plnenie právnych záväzkov (ako je napríklad povinnosť zachraňovať na mori) trestné. VR sa domnieva, že spolupráca v oblasti záchrany na mori by sa mala koordinovať na európskej úrovni a mala by sa rozvíjať v partnerstve a vzájomnom rešpekte medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi;

25.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala potenciálnym obetiam obchodovania s ľuďmi (ženám, mladým ľuďom, deťom), pričom zdôrazňuje význam ich náležitej identifikácie. V tejto fáze by sa osobe, ktorá sa stala obeťou obchodovania, v dôsledku neprimeraného posúdenia mohli odopierať ľudské práva alebo rôzne druhy ochrany, ktoré by sa jej naopak mali poskytnúť vzhľadom na to, že je obeťou porušovania práv. V tejto súvislosti považuje za nevyhnutnú koordináciu s miestnymi a regionálnymi samosprávami sprevádzanú spoločnou činnosťou viacerých aktérov, ktorá má zásadný význam pri odhaľovaní týchto osôb, ich včasnej identifikácii a počiatočnej asistencii v záujme ich úplného začlenenia a integrácie, aby sa zabránilo riziku závažných prípadov vykorisťovania zraniteľných osôb, ako sú potenciálne obete obchodovania s ľuďmi. Zastáva názor, že na zabezpečenie primeraného prijatia, ktoré by spĺňalo individuálne potreby obetí obchodovania s ľuďmi, sa starostlivosť o nich musí vykonávať na základe individuálnych projektov s cieľom rešpektovať ich identitu, očakávania a individuálne schopnosti a výsady. Zdôrazňuje, že spoločná činnosť viacerých aktérov, ktorej ťažiskom je posilnenie postavenia obetí, je nevyhnutná na dosiahnutie ich sociálnej integrácie, ktorá vytvára predpoklady na získanie úplnej autonómie;

26.

sa domnieva, že ciele paktu o migrácii a azyle, najmä uplatňovanie solidarity zo strany členských štátov, a komplexného prístupu spájajúceho opatrenia v oblasti migrácie, azylu, integrácie a riadenia hraníc môžu členské štáty dosiahnuť len vtedy, ak budú konať spoločne a v rámci spoločného európskeho azylového systému a keď sa v mechanizme solidarity lepšie uznajú záujmy a schopnosti všetkých z nich. Potvrdzuje, že návrhy v rámci paktu sú v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ, keďže ciele navrhovaného opatrenia – reformu spoločného európskeho azylového systému – nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov tohto opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ, a keďže navrhované opatrenie je jasným prínosom v porovnaní s opatreniami na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Ďalej pripomína, že je potrebné dodržiavať zásadu proporcionality.

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Vyhlásenie predsedníctva VR k situácii migrantov v Morii (COR-2020 – 02499), bod 9.

(2) Ide o návrh SHARE, ktorý je iniciatívou baskickej vlády a má podporu zo strany viacerých regionálnych vlád. Jeho cieľom je presadzovať solidaritu a spoluzodpovednosť pri prijímaní utečencov a žiadateľov o azyl, pričom sa uplatňuje teritoriálny distribučný kľúč na základe uvedených troch kľúčových parametrov.

7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/69

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje pobrexitová adaptačná rezerva

(2021/C 175/07)

Hlavný spravodajca:

Loïg CHESNAIS-GIRARD (FR/SES)

predseda zastupiteľstva regiónu Bretónsko

Referenčný dokument:

COM(2020) 854 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) vystúpilo 1. februára 2020 z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Euratom“) – ďalej spolu len „Únia“ – a vstúpilo do prechodného obdobia. Uvedené časovo obmedzené obdobie sa dohodlo v rámci dohody o vystúpení (1) a má trvať do 31. decembra 2020. Únia a Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia začali formálne rokovania o budúcom vzťahu.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) vystúpilo 1. februára 2020 z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Euratom“) – ďalej spolu len „Únia“ – a vstúpilo do prechodného obdobia. Uvedené časovo obmedzené obdobie sa dohodlo v rámci dohody o vystúpení (1) a trvalo do 31. decembra 2020. Únia a Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia začali formálne rokovania o budúcom vzťahu.

Pozmeňovací návrh 2

Vložiť odôvodnenie 2a

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Rokovania medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom dospeli 24. decembra 2020 k uzavretiu Dohody medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (ďalej len „dohoda o obchode a spolupráci“) (1) , ktorou sa vymedzuje ich budúci vzťah a ktorá predbežne nadobudla účinnosť 1. januára 2021. Na uplatňovanie dohody o obchode a spolupráci sa v súvislosti s rybolovom ustanovuje prechodné obdobie v trvaní päť a pol roka do30. júna 2026, počas ktorého sa postupne zníži rybolovnáčinnosť v britských vodách. Malo by to priniesť zásadné zmeny pre celý hodnotový reťazec rybného hospodárstva a štruktúru pobrežnej ekonomiky niektorých regiónov.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Za týchto mimoriadnych okolností je Únia odhodlaná zmierniť hospodársky vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie a preukázať solidaritu so všetkými členskými štátmi, najmä s tými , ktoré sú zasiahnuté najviac .	Za týchto mimoriadnych okolností je Únia odhodlaná zmierniť negatívny hospodársky a sociálny vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie a preukázať solidaritu so všetkými členskými štátmi a všetkými regiónmi a hospodárskymi odvetviami , ktoré sú zasiahnuté.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S cieľom prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je vhodné, aby sa členské štáty pri navrhovaní podporných opatrení zamerali najmä na tie regióny, oblasti a miestne spoločenstvá, ktoré budú pravdepodobne najviac zasiahnuté vystúpením Spojeného kráľovstva, vrátane tých, ktoré sú závislé od rybolovných činností vo vodách Spojeného kráľovstva. Je možné, že členské štáty budú musieť prijať osobitné opatrenia najmä na podporu podnikov a odvetví hospodárstva, ktoré sú vystúpením nepriaznivo ovplyvnené. Je preto vhodné poskytnúť demonštratívny zoznam druhov opatrení, prostredníctvom ktorých sa tento cieľ dosiahne s najväčšou pravdepodobnosťou.

S cieľom prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je vhodné, aby sa členské štáty pri navrhovaní podporných opatrení zamerali najmä na tie regióny, oblasti a miestne spoločenstvá, ktoré budú pravdepodobne najviac zasiahnuté vystúpením Spojeného kráľovstva, vrátane tých, ktoré sú závislé od rybolovných činností vo vodách Spojeného kráľovstva , pričom sa zabezpečí vyvážené rozdelenie podpory medzi všetky zasiahnuté regióny . Je možné, že členské štáty budú musieť prijať osobitné opatrenia najmä na podporu podnikov a odvetví hospodárstva, ktoré sú vystúpením nepriaznivo ovplyvnené. Je preto vhodné poskytnúť demonštratívny zoznam druhov opatrení, prostredníctvom ktorých sa tento cieľ dosiahne s najväčšou pravdepodobnosťou.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Určité hospodárske odvetvia sú obzvlášť vystavené dôsledkom brexitu. V niektorých regiónoch, ktoré sú do veľkej miery závislé od britských zákazníkov, treba počítať s výrazným znížením aktivity v oblasti cestovného ruchu. Pravidlá vzťahujúce sa na pobyt občanov môžu narušiť tradíciu, pokiaľ ide o pohyb osôb a tovaru medzi územiami, ale aj demografickú rovnováhu určitých oblastí. Obchodné činnosti závisia od schopnosti podnikov a hodnotových reťazcov integrovať nové požiadavky stanovené v dohode. V niektorých odvetviach, napríklad v súvislosti s čerstvými produktmi, je síce dosah brexitu už viditeľný, mnohé jeho dôsledky však ešte zakrýva zdravotná situácia spojená s pandémiou COVID-19 alebo skutočnosť, že sa ešte nezačali uplatňovať všetky ustanovenia.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zároveň je dôležité jasne stanoviť všetky vylúčenia z podpory poskytovanej z tejto rezervy. Z rezervy by sa nemala podporovať daň z pridanej hodnoty, keďže predstavuje príjem členského štátu, ktorým sa vyrovnávajú súvisiace náklady pre rozpočet členského štátu. S cieľom čo najefektívnejšie zamerať využitie obmedzených zdrojov by na podporu z rezervy nemala byť oprávnená technická pomoc, ktorú využívajú subjekty zodpovedné za implementáciu rezervy. V súlade so všeobecným prístupom voči politike súdržnosti by sa nemali podporovať výdavky spojené s premiestnením alebo výdavky v rozpore s platným právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Zároveň je dôležité jasne stanoviť všetky vylúčenia z podpory poskytovanej z tejto rezervy. Z rezervy by sa nemala podporovať daň z pridanej hodnoty , ak nie je možné ju získať späť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o DPH , keďže DPH predstavuje príjem členského štátu, ktorým sa vyrovnávajú súvisiace náklady pre rozpočet členského štátu. V súlade so všeobecným prístupom voči politike súdržnosti by sa nemali podporovať výdavky spojené s premiestnením alebo výdavky v rozpore s platným právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 treba hodnotiť rezervu na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek na monitorovanie a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky by v prípade potreby mali zahŕňať aj merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie rezervy.

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 treba hodnotiť rezervu na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek na monitorovanie a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom a miestnym a regionálnym samosprávam . Tieto požiadavky by v prípade potreby mali zahŕňať aj merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie rezervy.

Pozmeňovací návrh 8

Odôvodnenie 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi a konzistentnosť pri hodnotení žiadostí by Komisia mala posúdiť žiadosti v jednom balíku. Mala by sa zamerať najmä na oprávnenosť a presnosť vykázaných výdavkov, na priamu súvislosť výdavkov s opatreniami prijatými s cieľom riešiť dôsledky vystúpenia, ako aj na opatrenia zavedené dotknutým členským štátom s cieľom predchádzať dvojitému financovaniu. Komisia by po posúdení žiadostí o finančný príspevok z rezervy mala zúčtovať vyplatené predbežné financovanie a vymáhať nepoužité sumy. S cieľom sústrediť podporu na členské štáty, ktoré sú vystúpením zasiahnuté najviac, by malo byť v medziach disponibilných zdrojov možné povoliť ďalšiu alokáciu z rezervy pre ten členský štát, kde výdavky, ktoré Komisia prijala ako oprávnené, presiahnu sumu vyplatenú ako predbežné financovanie a 0,06 % nominálneho hrubého národného dôchodku (HND) dotknutého členského štátu v roku 2021. Vzhľadom na rozsah očakávaného hospodárskeho šoku by sa mala stanoviť možnosť využívať sumy vrátené z predbežného financovania na úhradu dodatočných výdavkov členských štátov.

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi a konzistentnosť pri hodnotení žiadostí by Komisia mala posúdiť žiadosti v jednom balíku. Mala by sa zamerať najmä na oprávnenosť a presnosť vykázaných výdavkov, na priamu súvislosť výdavkov s opatreniami prijatými s cieľom riešiť dôsledky vystúpenia, ako aj na opatrenia zavedené dotknutým členským štátom s cieľom predchádzať dvojitému financovaniu. Zároveň sa musí zabezpečiť odvetvové a geografické rozdelenie výdavkov na úrovni NUTS 2 vrátane najvzdialenejších regiónov. Komisia by po posúdení žiadostí o finančný príspevok z rezervy mala zúčtovať vyplatené predbežné financovanie a vymáhať nepoužité sumy. S cieľom sústrediť podporu na členské štáty, ktoré sú vystúpením zasiahnuté najviac, by malo byť v medziach disponibilných zdrojov možné povoliť ďalšiu alokáciu z rezervy pre ten členský štát, kde výdavky, ktoré Komisia prijala ako oprávnené, presiahnu sumu vyplatenú ako predbežné financovanie a 0,06 % nominálneho hrubého národného dôchodku (HND) dotknutého členského štátu v roku 2021. Vzhľadom na rozsah očakávaného hospodárskeho šoku by sa mala stanoviť možnosť využívať sumy vrátené z predbežného financovania na úhradu dodatočných výdavkov členských štátov.

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V záujme zabezpečenia správneho fungovania zdieľaného riadenia by členské štáty mali zaviesť systém riadenia a kontroly, určiť a oznámiť Komisii subjekty zodpovedné za riadenie rezervy, ako aj osobitný nezávislý audítorský subjekt. Z dôvodu zjednodušenia môžu členské štáty využiť existujúce určené subjekty a systémy zriadené na účel riadenia a kontroly financovania politiky súdržnosti alebo Fondu solidarity Európskej únie. Je potrebné spresniť povinnosti členských štátov a stanoviť osobitné požiadavky pre určené subjekty.

V záujme zabezpečenia správneho fungovania zdieľaného riadenia by členské štáty mali zaviesť systém riadenia a kontroly, určiť a oznámiť Komisii subjekty zodpovedné za riadenie rezervy na celoštátnej alebo regionálnej úrovni , ako aj osobitný nezávislý audítorský subjekt. Z dôvodu zjednodušenia by členské štáty mali využiť existujúce určené subjekty a systémy zriadené na účel riadenia a kontroly financovania politiky súdržnosti alebo Fondu solidarity Európskej únie. Je potrebné spresniť povinnosti členských štátov a stanoviť osobitné požiadavky pre určené subjekty. Členské štáty zabezpečia zapojenie príslušných miestnych a regionálnych samospráv do využívania a monitorovania tohto fondu, najmä prostredníctvom monitorovacích orgánov, ak ešte nie sú ich členmi.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 19

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(19)	V záujme zvýšenia transparentnosti využívania príspevku Únie by Komisia mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť záverečnú správu o implementácii rezervy.

(19)	V záujme zvýšenia transparentnosti využívania príspevku Únie by Komisia mala Európskemu parlamentu, Rade , Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru predložiť záverečnú správu o implementácii rezervy.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„referenčné obdobie“ je referenčné obdobie uvedené v článku 63 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré trvá od 1. júla 2020 do 31. decembra 2022;

1.	„referenčné obdobie“ je referenčné obdobie uvedené v článku 63 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré trvá od 1. júla 2020 do 31. decembra 2022;

2.	„uplatniteľné právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa jeho uplatňovania;

2.	„uplatniteľné právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa jeho uplatňovania;

„nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúceho sa uplatňovania nariadenia, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia akéhokoľvek verejného alebo súkromného subjektu zapojeného do implementácie rezervy vrátane orgánov členských štátov a ktorého dôsledkom je alebo by mohol byť poškodený rozpočet Únie tým, že by bol zaťažený neoprávnenou výdavkovou položkou;

4.	„celková miera chybovosti“ je celková chybovosť zistená vo vzorke vydelená kontrolovaným základným súborom;

4.	„celková miera chybovosti“ je celková chybovosť zistená vo vzorke vydelená kontrolovaným základným súborom;

„zostatková miera chybovosti“ je celková miera chybovosti po odpočítaní finančných opráv uplatnených členským štátom, ktoré majú za cieľ znížiť riziká zistené nezávislým audítorským subjektom pri auditoch financovaných opatrení, vydelená výdavkami, ktoré sa majú pokryť z finančného príspevku z rezervy;

6.	„premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti v zmysle článku 2 bodu 61a nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Na podporu z rezervy sú oprávnené všetky členské štáty.

2. Maximálna výška zdrojov rezervy je 5 370 994 000 EUR v bežných cenách.

2. Maximálna výška zdrojov rezervy je 6 370 994 000 EUR v bežných cenách.

3. Zdroje uvedené v odseku 2 sa alokujú takto:

a)	v roku 2021 sa v súlade s článkom 8 uvoľní predbežné financovanie vo výške 4 244 832 000 EUR;

b)	v roku 2024 sa v súlade s článkom 11 uvoľnia dodatočné sumy vo výške 1 126 162 000 EUR.

a)	v roku 2021 sa v súlade s článkom 8 uvoľní predbežné financovanie vo výške 4 244 832 000 EUR;

b)	v roku 2026 sa v súlade s článkom 11 uvoľnia dodatočné sumy vo výške 2 126 162 000 EUR.

Sumy uvedené v tomto odseku prvom pododseku písm. a) sa považujú za predbežné financovanie v zmysle článku 115 ods. 2 písm. b) bodu i) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4. Zdroje pochádzajúce z predbežného financovania z rezervy pridelené na základe kritéria rybolovu (príloha I, bod 2) sa musia použiť výlučne na opatrenia na pomoc podnikom a miestnym a regionálnym spoločenstvám, ktoré závisia od rybolovných činností vo vodách patriacich do výlučnej hospodárskej zóny (VHZ) Spojeného kráľovstva, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 1 písm. c).

5. Pri definovaní podporných opatrení financovaných zo zdrojov pridelených na základe kritéria obchodu so Spojeným kráľovstvom (príloha I, bod 2) členské štáty zohľadňujú relatívny význam čistého obchodu pre každý región (NUTS 2). Tento obchod v každom prípade zahŕňa služby cestovného ruchu.

Pozmeňovací návrh 13

Vložiť článok 4a

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Konzultačný postup

1. Každý členský štát nadviaže v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom viacúrovňový dialóg aspoň s miestnymi a regionálnymi samosprávami v najviac zasiahnutých oblastiach. Tento konzultačný proces je založený na zásade partnerstva v rámci politiky súdržnosti. Týka sa identifikácie a zavádzania opatrení podporovaných z rezervy.

2. Podrobnosti o konzultáciách a zapojení miestnych a regionálnych samospráv uvedie členský štát v [novej prílohe IV].

Zdôvodnenie

Konzultácie by mali byť nevyhnutnou súčasťou rozhodovania o spôsobe prideľovania finančných prostriedkov. Miestne a regionálne samosprávy by do tohto konzultačného procesu mali byť zapojené v súlade s postupom uplatňovaným v politike súdržnosti.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 5 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Oprávnenosť

1. Finančným príspevkom z rezervy sa podporujú len verejné výdavky priamo spojené s opatreniami, ktoré členské štáty prijali konkrétne so zámerom prispieť k cieľom uvedeným v článku 3, a to najmä:

a)	opatrenia na pomoc podnikom a miestnym spoločenstvám nepriaznivo zasiahnutých vystúpením;

a)	opatrenia na pomoc podnikom, najmä malým a stredným podnikom, regiónom a miestnym spoločenstvám nepriaznivo zasiahnutých vystúpením , vrátane kompenzácie pre podniky, ktoré čelia výraznému poklesu obratu v dôsledku obmedzeného prístupu na britský trh zavedením necolných prekážok ;

b)	opatrenia na podporu najviac zasiahnutých odvetví hospodárstva;

b)	opatrenia na podporu najviac zasiahnutých odvetví hospodárstva , vrátane investícií potrebných na reorganizáciu hodnotových reťazcov ;

c)	opatrenia na pomoc podnikom a miestnym spoločenstvám, ktoré závisia od rybolovných činností vo vodách Spojeného kráľovstva;

c)	opatrenia na pomoc podnikom a miestnym a regionálnym spoločenstvám, ktoré závisia od rybolovných činností vo vodách Spojeného kráľovstva , vrátane investícií potrebných na reštrukturalizáciu odvetvia ;

d)	opatrenia na podporu zamestnanosti, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, rekvalifikácie a odbornej prípravy v zasiahnutých odvetviach ;

d)	opatrenia zamerané na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu brexitu na obzvlášť zasiahnuté odvetvia, ako sú cestovný ruch, vývoz poľnohospodárskych produktov, výskum a inovácia;

e)	opatrenia na zabezpečenie fungovania hraničných, colných, sanitárnych a rastlinolekárskych, bezpečnostných kontrol a kontrol rybárstva, ako aj na zabezpečenie výberu nepriamych daní vrátane dodatočných zamestnancov a infraštruktúry;

e)	opatrenia na podporu zamestnanosti, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, rekvalifikácie a odbornej prípravy pre zasiahnuté odvetvia ;

f)	opatrenia na uľahčenie režimov certifikácie a povoľovania výrobkov, na pomoc pri plnení požiadaviek týkajúcich sa usadzovania, na zjednodušenie označovania, napríklad pokiaľ ide o normy v oblasti bezpečnosti, zdravia a životného prostredia, ako aj na pomoc pri vzájomnom uznávaní;

f)	opatrenia, ktoré umožnia ľahšie opätovne začleniť do trhu práce Európskej únie jej štátnych príslušníkov, ktorí museli v dôsledku obmedzení voľného pohybu pracovníkov opustiť Spojené kráľovstvo;

g)	opatrenia v oblasti komunikácie, informovania a zvyšovania povedomia občanov a podnikov o zmenách ich práv a povinností v dôsledku z vystúpenia.

g)	opatrenia na zabezpečenie fungovania hraničných, colných, sanitárnych a rastlinolekárskych, bezpečnostných kontrol a kontrol rybárstva, ako aj na zabezpečenie výberu nepriamych daní vrátane dodatočných kvalifikovaných zamestnancov a fyzickej i nehmotnej infraštruktúry;

h)	opatrenia na uľahčenie režimov certifikácie a povoľovania výrobkov, na pomoc pri plnení požiadaviek týkajúcich sa usadzovania, na zjednodušenie označovania, napríklad pokiaľ ide o normy v oblasti bezpečnosti, zdravia a životného prostredia, ako aj na pomoc pri vzájomnom uznávaní;

i)	opatrenia v oblasti komunikácie, informovania a zvyšovania povedomia občanov a podnikov , s osobitným zameraním na malé a stredné podniky, o zmenách ich práv a povinností v dôsledku z vystúpenia;

j)	opatrenia na zmiernenie narušení v dôsledku ukončenia účasti Spojeného kráľovstva na programoch spolupráce a výmenných programoch;

k)	opatrenia na zabezpečenie dialógu a konzultácií medzi najviac zasiahnutými územiami a odvetviami s cieľom obmedziť neočakávané účinky narušení medzi európskymi a britskými partnermi a vytvoriť priaznivé prostredie pre účinné a pokojné uplatňovanie dohody o obchode a spolupráci;

l)	opatrenia na posúdenie dôsledkov a posúdenie opatrení zavádzaných v rámci rezervy.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 5 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. Výdavky sú oprávnené, ak vznikli a boli zaplatené počas referenčného obdobia, a to na opatrenia vykonané v dotknutom členskom štáte alebo v prospech dotknutého členského štátu .	2. Výdavky sú oprávnené, ak vznikli a boli zaplatené počas referenčného obdobia, a to na opatrenia vykonané v zasiahnutých regiónoch a sektoroch v dotknutom členskom štáte.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 5 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty pri navrhovaní podporných opatrení zohľadnia rozličný vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie na rôzne regióny a miestne spoločenstvá a podľa potreby zamerajú podporu z rezervy na tie najviac zasiahnuté.	Členské štáty pri navrhovaní podporných opatrení zohľadnia rozličný vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie na rôzne regióny a miestne spoločenstvá a podľa potreby zamerajú podporu z rezervy na tie najviac zasiahnuté , pričom sa zabezpečí vyvážené rozdelenie zdrojov na základe hospodárskeho vplyvu na každý región .

Zdôvodnenie

Cieľom pozmeňovacieho návrhu je zabezpečiť, aby sa pri alokovaní zdrojov rezervy zohľadnil hospodársky vplyv brexitu na každý zasiahnutý región a aby výsledkom bolo vyvážené rozdelenie zdrojov na základe skutočných hospodárskych škôd.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 5 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi.	Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi okrem výnimiek uvedených v článku [nový článok 6] .

Pozmeňovací návrh 18

Článok 5 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi. Opatrenia oprávnené podľa odseku 1 môžu získať podporu z iných programov a nástrojov Únie za predpokladu, že takáto podpora nepokrýva rovnaké náklady. V rámci úsilia zaistiť, aby sa financovanie neprekrývalo, budú v plnej miere zapojené a konzultované príslušné regionálne a miestne samosprávy, ktoré zabezpečujú úlohy riadiaceho orgánu alebo sprostredkovateľského orgánu európskych fondov. Rozhodnutie využiť skôr štrukturálne fondy než rezervu sa bude musieť konzultovať so zainteresovanými stranami vzhľadom na dôsledky, ktoré to môže mať na vykonávanie iných európskych programov a programov financovania.

Pozmeňovací návrh 19

Vložiť článok 5a

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Štátna pomoc

1. Pre odvetvie rybolovu a odvetvie prvovýroby poľnohospodárskych produktov sa články 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neuplatňujú na platby uskutočnené členskými štátmi podľa tohto nariadenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pomoc poskytnutú výlučne podľa článku 5 počas referenčného obdobia.

2. Vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa zavádza verejné financovanie nad rámec ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa platieb uvedených v odseku 1, sa posudzujú ako celok na základe článkov 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vylúčenie z podpory

Z rezervy sa nepodporuje :

Z rezervy sa nepodporujú :

a)	daň z pridanej hodnoty;

a)	daň z pridanej hodnoty , ak nie je možné ju získať späť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o DPH ;

b)	technická pomoc na riadenie rezervy, jej monitorovanie, informovanie a komunikácia o nej, riešenie sťažností, kontrolu a audit rezervy;

b)	výdavky na podporu premiestnenia podľa článku 2 ods. 6;

c)	výdavky na podporu premiestnenia podľa článku 2 ods. 6;

c)	výdavky na podporu premiestnenia podľa článku 2 ods. 61a a článku 14 ods. 16 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ príspevok z rezervy predstavuje štátnu pomoc;

d)	výdavky na podporu premiestnenia podľa článku 14 ods. 16 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ príspevok z rezervy predstavuje štátnu pomoc.

d)	príjemcovia so sídlom v treťom štáte.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 7 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Odchylne od článku 12 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepoužité viazané a platobné rozpočtové prostriedky podľa tohto nariadenia automaticky prenášajú a môžu sa použiť do 31. decembra 2025 . Prenesené rozpočtové prostriedky sa použijú v nasledujúcom rozpočtovom roku ako prvé.	Odchylne od článku 12 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepoužité viazané a platobné rozpočtové prostriedky podľa tohto nariadenia automaticky prenášajú a môžu sa použiť do 31. decembra 2026 . Prenesené rozpočtové prostriedky sa použijú v nasledujúcom rozpočtovom roku ako prvé.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 8 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Komisia vyplatí predbežné financovanie do 60 dní od dátumu prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 2. Zúčtuje sa v súlade s článkom 11.	Komisia vyplatí predbežné financovanie do 45 dní od dátumu prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 2. Zúčtuje sa v súlade s článkom 11.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 10 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Žiadosť vychádza zo vzoru stanoveného v prílohe II. Žiadosť musí obsahovať informácie o celkových verejných výdavkoch vzniknutých a zaplatených členskými štátmi a hodnoty ukazovateľov výstupov pri podporovaných opatreniach. K žiadosti sa priložia dokumenty uvedené v článku 63 ods. 5, 6 a 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách a správa o implementácii.

Žiadosť vychádza zo vzoru stanoveného v prílohe II. Žiadosť musí obsahovať informácie o celkových verejných výdavkoch vzniknutých a zaplatených členskými štátmi , vrátane územného rozdelenia výdavkov na úrovni NUTS 2, a hodnoty ukazovateľov výstupov pri podporovaných opatreniach. K žiadosti sa priložia dokumenty uvedené v článku 63 ods. 5, 6 a 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách a správa o implementácii.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 10 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Správa o implementácii rezervy musí obsahovať:

a)	opis vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie z hospodárskeho a zo sociálneho hľadiska vrátane identifikácie najviac zasiahnutých regiónov, oblastí a odvetví;

a)	opis vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie z hospodárskeho a zo sociálneho hľadiska vrátane identifikácie najviac zasiahnutých regiónov, oblastí a odvetví ; finančné posudzovanie sa robí v stálych cenách ;

aa)	v súlade s [novým článkom 5] opis konzultácie, ktorá sa uskutočnila s najviac zasiahnutými regiónmi a odvetviami, a to tak pri vypracúvaní opatrení, ako aj pri ich zavádzaní;

b)	opis opatrení prijatých s cieľom čeliť nepriaznivým dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, rozsahu, v ktorom tieto opatrenia zmiernili regionálny a odvetvový vplyv uvedený v písmene a), a spôsobu ich vykonávania;

b)	opis opatrení prijatých s cieľom čeliť nepriaznivým dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, rozsahu, v ktorom tieto opatrenia zmiernili regionálny a odvetvový vplyv uvedený v písmene a), a spôsobu ich vykonávania;

c)	odôvodnenie oprávnenosti vzniknutých a zaplatených výdavkov a ich priamej súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie;

c)	odôvodnenie oprávnenosti vzniknutých a zaplatených výdavkov a ich priamej súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie;

d)	opis opatrení prijatých na zabránenie dvojitému financovaniu a na zabezpečenie komplementárnosti s ostatnými nástrojmi Únie a vnútroštátnym financovaním;

d)	opis opatrení prijatých na zabránenie dvojitému financovaniu a na zabezpečenie komplementárnosti s ostatnými nástrojmi Únie a vnútroštátnym financovaním;

e)	opis prínosu opatrení k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu.

e)	opis prínosu opatrení k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 13 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Riadenie a kontrola

1. Členské štáty pri vykonávaní úloh súvisiacich s implementáciou rezervy prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a správnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, a to najmä:

a)	určia subjekt zodpovedný za riadenie finančného príspevku z rezervy a nezávislý audítorský subjekt v súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonávajú dohľad nad týmito subjektmi;

a)	na vhodnej úrovni verejnej správy určia subjekt alebo viaceré subjekty zodpovedné za riadenie finančného príspevku z rezervy a nezávislý audítorský subjekt v súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonávajú dohľad nad týmito subjektmi;

b)	zriadia systémy riadenia a kontroly rezervy v súlade so zásadami správneho finančného riadenia a zabezpečia účinné fungovanie týchto systémov;

b)	zriadia systémy riadenia a kontroly rezervy v súlade so zásadami správneho finančného riadenia a zabezpečia účinné fungovanie týchto systémov;

c)	vypracujú opis systému riadenia a kontroly v súlade so vzorom stanoveným v prílohe III, priebežne tento opis aktualizujú a na požiadanie ho sprístupňujú Komisii;

c)	vypracujú opis systému riadenia a kontroly v súlade so vzorom stanoveným v prílohe III, priebežne tento opis aktualizujú a na požiadanie ho sprístupňujú Komisii;

d)	oznámia Komisii identitu určených subjektov a subjektu, ktorému sa vyplatí predbežné financovanie, a potvrdia, že boli vypracované opisy systémov, a to do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;

d)	oznámia Komisii identitu určených subjektov a subjektu, ktorému sa vyplatí predbežné financovanie, a potvrdia, že boli vypracované opisy systémov, a to do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;

e)	zabezpečia, aby do podpory z rezervy neboli začlenené výdavky podporované v rámci iných programov a nástrojov Únie;

e)	zabezpečia, aby do podpory z rezervy neboli začlenené výdavky podporované v rámci iných programov a nástrojov Únie;

f)	predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu a predchádzajú konfliktu záujmov , a to aj prostredníctvom využitia jednotného nástroja hĺbkovej analýzy údajov poskytnutého Komisiou ;

[…]

f)	predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu a predchádzajú konfliktu záujmov;

[…]

Pozmeňovací návrh 26

Článok 13 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Subjekt zodpovedný za riadenie finančného príspevku z rezervy:

Subjekt /subjekty zodpovedný /zodpovedné za riadenie finančného príspevku z rezervy:

a)	zaistí fungovanie účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly;

a)	zaistí /zaistia fungovanie účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly;

b)	zavedie kritériá a postupy výberu opatrení, ktoré sa majú financovať, a určí podmienky na získanie finančného príspevku z rezervy;

b)	zavedie /zavedú kritériá a postupy výberu opatrení, ktoré sa majú financovať, a určí /určia podmienky na získanie finančného príspevku z rezervy;

c)	overí, či sa opatrenia financované z rezervy vykonávajú v súlade s uplatniteľným právom a podmienkami na získanie finančného príspevku z rezervy a či sú výdavky založené na overiteľných dokladoch;

c)	overí /overia , či sa opatrenia financované z rezervy vykonávajú v súlade s uplatniteľným právom a podmienkami na získanie finančného príspevku z rezervy a či sú výdavky založené na overiteľných dokladoch;

d)	zavedie účinné opatrenia s cieľom predísť dvojitému financovaniu rovnakých nákladov z rezervy a iných zdrojov financovania Únie;

d)	zavedie /zavedú účinné opatrenia s cieľom predísť dvojitému financovaniu rovnakých nákladov z rezervy a iných zdrojov financovania Únie;

e)	zabezpečí ex post uverejnenie v súlade s článkom 38 ods. 2 až 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

e)	zabezpečí /zabezpečia ex post uverejnenie v súlade s článkom 38 ods. 2 až 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

f)	bude používať systém účtovníctva na zaznamenávanie a uchovávanie údajov o vzniknutých výdavkoch hradených finančným príspevkom z rezervy v elektronickej forme, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

f)	bude /budú používať systém účtovníctva na zaznamenávanie a uchovávanie údajov o vzniknutých výdavkoch hradených finančným príspevkom z rezervy v elektronickej forme, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

g)	počas obdobia piatich rokov od uplynutia lehoty na predloženie žiadosti o finančný príspevok uchováva k dispozícii všetky doklady týkajúce sa výdavkov hradených finančným príspevkom z rezervy a transponuje túto povinnosť do dohôd s ostatnými subjektmi zapojenými do implementácie rezervy;

počas obdobia piatich rokov od uplynutia lehoty na predloženie žiadosti o finančný príspevok uchováva /uchovávajú k dispozícii všetky doklady týkajúce sa výdavkov hradených finančným príspevkom z rezervy a transponuje /transponujú túto povinnosť do dohôd s ostatnými subjektmi zapojenými do implementácie rezervy;

h)	na účely odseku 1 písm. f) zhromažďuje informácie v elektronickom štandardizovanom formáte s cieľom umožniť identifikáciu príjemcov finančného príspevku z rezervy a konečných užívateľov výhod v súlade s prílohou III.

h)	na účely odseku 1 písm. f) zhromažďuje /zhromažďujú informácie v elektronickom štandardizovanom formáte s cieľom umožniť identifikáciu príjemcov finančného príspevku z rezervy a konečných užívateľov výhod v súlade s prílohou III.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 16 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. Komisia do 30. júna 2027 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o implementácii rezervy.	2. Komisia do 30. júna 2027 predloží Európskemu parlamentu, Rade , Európskemu výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o implementácii rezervy.

Pozmeňovací návrh 28

Príloha I bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.	Faktor spojený s rybolovom sa stanovuje na základe tohto kritéria a uplatnením týchto krokov:

3.	Faktor spojený s rybolovom sa stanovuje na základe tohto kritéria a uplatnením týchto krokov:

a)	podiel každého členského štátu na celkovej hodnote rýb ulovených vo VHZ Spojeného kráľovstva;

a)	podiel každého členského štátu na celkovej hodnote rýb ulovených vo VHZ Spojeného kráľovstva počas obdobia 2015 – 2018 ;

tieto podiely sa zvyšujú pre členské štáty zaoberajúce sa rybolovom, ktoré sú nadpriemerne závislé od rýb ulovených vo VHZ Spojeného kráľovstva, a znižujú sa pre tie štáty, ktorých závislosť je pod priemernou hodnotou, takto:

i)	pre každý členský štát je hodnota rýb ulovených vo VHZ Spojeného kráľovstva vyjadrená ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rýb ulovených daným členským štátom vyjadrená ako index priemeru EÚ (index závislosti);

ii)	počiatočný podiel hodnoty rýb ulovených vo VHZ Spojeného kráľovstva sa upraví tak, že sa vynásobí indexom závislosti členského štátu;

iii)	tieto upravené podiely sa následne upravia tak, aby sa zabezpečilo, že súčet podielov všetkých členských štátov sa rovná 100 %.

b)	získané podiely sa upravia tak, aby sa zabezpečilo, že súčet podielov všetkých členských štátov sa rovná 100 %.

4.	Faktor spojený s obchodom sa určí uplatnením týchto krokov:

4.	Faktor spojený s obchodom sa určí uplatnením týchto krokov:

a)	obchod každého členského štátu so Spojeným kráľovstvom sa vyjadrí ako podiel obchodu EÚ so Spojeným kráľovstvom (obchod je súčtom dovozu a vývozu tovaru a služieb);

a)	obchod každého členského štátu so Spojeným kráľovstvom sa vyjadrí ako podiel obchodu EÚ so Spojeným kráľovstvom (obchod je súčtom dovozu a vývozu tovaru a služieb , a to aj v odvetví cestovného ruchu, s výnimkou finančných služieb );

Pozmeňovací návrh 29

Doplniť prílohu IIIa

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.	Identifikácia najviac zasiahnutých hospodárskych odvetví:

Identifikácia najviac zasiahnutých regiónov na úrovni NUTS 2:

Pre každý región (vrátane regiónov uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie):

—	Klasifikácia NUTS 2

—	Názov regiónu

—	Počet obyvateľov v regióne (dátum)

—	Regionálny HDP

—	Objem obchodu so Spojeným kráľovstvom v roku 2019

3.	Opis zavedeného partnerského prístupu:

Zavedené stratégie:

(uveďte prosím zavedené strategické dokumenty)

—	Globálna stratégia:

—	Regionálne stratégie:

—	Odvetvové stratégie:

5.	Opis zavedených monitorovacích a hodnotiacich nástrojov:

6.	Rozdelenie výdavkov Vyplatená suma Odvetvie rybolovu Odvetvia ovplyvnené obchodom

Geografické rozdelenie výdavkov

i.	Najviac zasiahnuté regióny NUTS 2: Klasifikácia NUTS 2 Suma EUR/obyvateľ

ii.	Suma bez geografického zamerania:

8.	Príspevok k plneniu cieľov v oblasti klímy Percentuálny podiel výdavkov:

9.	Príspevok k plneniu cieľov digitálnej transformácie Percentuálny podiel výdavkov:

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta zriadenie pobrexitovej adaptačnej rezervy, ktorej cieľom je zmierniť územný vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Táto rezerva je konkrétnym prejavom solidarity v rámci EÚ a mala by prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako o tom svedčí právny základ návrhu Komisie (článok 175 ZFEÚ);

zastáva názor, že dosiahnutie dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom je pozitívnym výsledkom rokovaní. Nový rámec vzťahov so Spojeným kráľovstvom má však silné územné dôsledky. Mnohé európske regióny zostávajú naďalej do veľkej miery vystavené hospodárskym a sociálnym dôsledkom brexitu, keďže dohoda o obchode a spolupráci nezodpovedá úplne rámcu dohody o voľnom obchode. Dosah brexitu je mimoriadne výrazný v prípade regiónov, ktoré sa nachádzajú blízko Spojeného kráľovstva, alebo regiónov, ktoré mali s partnermi zo Spojeného kráľovstva veľmi úzke vzťahy. Miestne a regionálne samosprávy, hospodárske subjekty, odvetvie cestovného ruchu, sektor vzdelávania a výskumu, ale aj občania a občianska spoločnosť musia čeliť dôsledkom zavádzania nových hraníc, nových administratívnych postupov, nových komplexných aspektov v hodnotových reťazcoch a zastavenia programov spolupráce;

upozorňuje aj na geopolitické dôsledky dohody o obchode a spolupráci hmatateľné pre viaceré miestne a regionálne samosprávy, ktoré sa stali novými vonkajšími hranicami Európskej únie. Preto je veľmi vítané, že podporu môžu získať opatrenia na zlepšenie plynulosti kontrol, ako aj pohybu tovaru a osôb. VR zdôrazňuje, že miestne a regionálne investície v týchto nových pohraničných regiónoch súvisiace s kontrolami pomôžu chrániť všetkých európskych občanov v rámci nových hraníc Európskej únie. VR vyzýva Európsky parlament aj Radu, aby pre tieto regióny vymedzili spravodlivé minimálne pokrytie;

žiada, aby sa dodatočné sumy, ktoré sa v súlade s článkom 11 uvoľnia v druhej fáze, zvýšili o 1 miliardu EUR, čo umožní lepšie reagovať na strednodobé potreby v súlade so svojou požiadavkou, aby sa predĺžilo obdobie oprávnenosti;

zdôrazňuje, že odvetvie rybolovu a spracovania morských plodov je silne vystavené dôsledkom brexitu a platí preň prechodné päťapolročné obdobie. Okrem nových obmedzení, ktoré sú pre všetky európske odvetvia spoločné, čelí odvetvie rybolovu priamemu ohrozeniu celej časti svojej činnosti. Táto situácia si vyžaduje, aby sa dôsledky posudzovali čo najviac na základe regionálnej reality, bez celoštátnej indexácie. Treba zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie finančných prostriedkov medzi zasiahnuté európske regióny bez ohľadu na veľkosť členského štátu;

žiada, aby sa pri koncipovaní tohto nového finančného nástroja kládol hlavný dôraz na miestne a regionálne samosprávy. VR odporúča zaviesť kritériá, ktoré budú zohľadňovať regionálnu intenzitu dosahu a ktoré zabezpečia spravodlivé rozdelenie zdrojov podľa rozsahu hospodárskeho vplyvu na každý región. Miestne samosprávy musia byť zapojené do posudzovania dôsledkov a navrhovania opatrení. Je to o to dôležitejšie, že miestne a regionálne samosprávy budú musieť v závislosti od svojich právomocí samy predbežne financovať niektoré opatrenia, vypracovať územné stratégie na zmiernenie dôsledkov brexitu a využiť časť finančných prostriedkov EÚ, ktoré spravujú. Toto zapojenie miestnych samospráv pomôže určiť špecifické potreby a prispeje k efektívnemu využívaniu pobrexitovej adaptačnej rezervy.

rovnako zdôrazňuje, že regióny sú oslabené v dôsledku straty obchodných možností so Spojeným kráľovstvom, ako aj skutočnosť, že dohoda o obchode a spolupráci nezodpovedá úplne rámcu dohody o voľnom obchode. To má vplyv na širokú škálu odvetví a má krížový účinok na hodnotový reťazec, napríklad v oblasti cestovného ruchu, pohostinstva a agropotravinárstva, čo sa v praxi prejavuje stratou pracovných miest. VR si uvedomuje, že tento vplyv bude mať pravdepodobne ďalekosiahle sociálno-hospodárske následky pre komunity vo všetkých regiónoch, a preto sa musí riešiť okamžite. Ďalej zdôrazňuje, že pobrexitová adaptačná rezerva je jediným finančným nástrojom EÚ, ktorý sa zameriava na členské štáty, regióny a odvetvia, ktoré trpia nepriaznivými dôsledkami brexitu;

vyzýva, aby sa obdobie oprávnenosti predĺžilo do júna 2026, keďže európska solidarita by sa podľa jeho názoru nemala obmedzovať len na roky 2021 a 2022. Zároveň poznamenáva, že sa nepočíta so žiadnymi prostriedkami na zmiernenie dôsledkov brexitu po roku 2023.

—

VR poukazuje na veľký nesúlad medzi dĺžkou prechodného obdobia pre odvetvie rybolovu a obdobím oprávnenosti. Jedine predĺženie obdobia oprávnenosti výdavkov do júna 2026 umožní zabezpečiť tomuto odvetviu primeranú podporu. Hoci je komplementárnosť s ENRAF nevyhnutná, ENRAF zostáva štrukturálnym nástrojom na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky a nemôže zohľadňovať asymetrické územné dôsledky brexitu.

—	Pokiaľ ide o zavádzanie udržateľnej kontrolnej infraštruktúry, VR konštatuje, že zdravotná situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 neumožňuje merať reálne toky a okamžite investovať.

—

Určité opatrenia alebo investície si môžu vyžadovať čas potrebný na prípravu alebo zavedenie, a preto záväzky a platby nebudú možné pred 31. decembrom 2022. VR tu odkazuje na postupy verejného obstarávania a na postupy, ktoré majú zabezpečiť, aby opatrenia alebo investície boli v súlade s platnými predpismi EÚ alebo jednotlivých štátov (posúdenia vplyvu na životné prostredie, stavebné povolenia, verejné prieskumy, postupy oznamovania štátnej pomoci atď.).

—

VR zdôrazňuje, že brexit bude mať v rôznych európskych regiónoch odlišné dôsledky, a preto oceňuje, že sa členským štátom ponecháva flexibilita, aby mohli navrhnúť opatrenia, ktoré budú čo najlepšie zodpovedať ich potrebám. Je dôležité, aby sa v závislosti od miestnych a regionálnych potrieb mohli vypracovať opatrenia na podporu priemyslu, cestovného ruchu, dopravy, výskumu a inovácie, ako aj pre poľnohospodársky a agropotravinársky sektor. VR sa domnieva, že v nariadení by sa mala objasniť potenciálna rozmanitosť oblastí využitia rezervy v záujme správneho pochopenia fondu a jeho riadneho využívania;

zastáva názor, že rezerva bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore zavádzania nového právneho rámca upravujúceho vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorých dôsledky nemožno v plnej miere určiť, najmä z dôvodu kombinovaných účinkov brexitu a pandémie COVID-19. Týka sa to aj konkrétnych otázok, o ktorých sa ešte musí rokovať, ako sú finančné služby alebo účasť Spojeného kráľovstva na programe Horizont Európa. Bude treba zohľadniť tak nepriaznivý, ako aj priaznivý vývoj;

10.

zamýšľa sa nad tým, aká pridaná hodnota z hľadiska dobrej správy vecí verejných spočíva v tom, že Európska komisia začala 24. februára 2021 osemtýždňovú verejnú konzultáciu o pobrexitovej adaptačnej rezerve (1), keďže legislatívny návrh bol predložený o dva mesiace skôr a medziinštitucionálne rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu v prvom polroku 2021 už značne pokročili;

11.

zastáva názor, že brexit je jedinečná situácia a že paralely s existujúcimi systémami, ako je Fond solidarity Európskej únie, môžu byť len obmedzené. VR vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie neodráža zásadu partnerstva uplatňovanú v politike súdržnosti, keďže nestanovuje záruky, pokiaľ ide o úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri riadení. Spôsob navrhovania opatrení a spôsob riadenia musia lepšie odrážať avizovaný úmysel zamerať sa na územné dôsledky;

12.

zastáva názor, že pri definovaní systémov riadenia treba členským štátom ponechať flexibilitu: počet subjektov a úroveň riadenia (celoštátna, regionálna alebo medziregionálna). Na druhej strane budú musieť členské štáty svoju voľbu odôvodniť z hľadiska subsidiarity, a najmä z hľadiska svojej schopnosti reagovať na potreby kumulované v niektorých regiónoch a/alebo hospodárskych odvetviach, ktoré sú viac vystavené dôsledkom brexitu. V každom prípade sa musí zabezpečiť účasť regionálnej úrovne na procese riadenia;

13.

domnieva sa, že brexit má veľký význam pre také rozmanité oblasti, ako sú rybolov a morské plody, mobilita občanov, odborná príprava, projekty spolupráce v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, prenos poznatkov, boj proti zmene klímy, ochrana ekosystémov a verejno-súkromné partnerstvá. Vzhľadom na rozdielny stupeň decentralizácie členských štátov možno spoluprácu medzi rôznymi administratívnymi úrovňami považovať za nevyhnutnú alebo pozitívnu, aby mohli rôzne územia prekonať negatívne externality brexitu. Výbor žiada, aby sa napĺňala zásada partnerstva a aby sa adaptačná rezerva spravovala v súlade so všeobecnými kritériami programov zdieľaného riadenia medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi samosprávami;

14.

navrhuje, aby členské štáty podporovali vypracovanie regionálnych stratégií s cieľom predvídať harmonogram zavádzania opatrení a zmien v strednodobom horizonte. Malo by sa to realizovať v súlade so všetkými príslušnými miestnymi a regionálnymi politikami. Pri vyplácaní predbežného financovania by mali členské štáty informovať Európsku komisiu o tom, ako v súlade s „povinnosťou partnerstva“ zabezpečia účasť a konzultácie s regionálnymi a miestnymi samosprávami;

15.

navrhuje, aby všetky ustanovenia o zapojení miestnych a regionálnych samospráv boli zabezpečené prostredníctvom mechanizmu informovania Európskej komisie. VR konkrétne odporúča, aby členské štáty pri vykazovaní výdavkov vyplnili a predložili Európskej komisii novú prílohu, v ktorej uvedú odvetvové a geografické rozdelenie výdavkov na úrovni regiónov NUTS 2, ako aj ich príspevok k plneniu cieľov v oblasti klímy a cieľov digitálnej transformácie. Tieto kvantitatívne a kvalitatívne informácie prispejú aj k hodnoteniu pobrexitovej adaptačnej rezervy a pred vyplatením dodatočných súm uvoľnených v druhej fáze v súlade s článkom 11 umožnia posúdiť využitie pobrexitovej adaptačnej rezervy v každom členskom štáte a uistiť sa, že odporúčaný partnerský prístup sa skutočne uplatnil;

16.

chcel by, aby sa zaručilo, že regionálne a miestne samosprávy zodpovedné za riadiace orgány alebo sprostredkovateľské subjekty európskych fondov budú zapojené do úsilia, ktoré zaistí, aby sa financovanie neprekrývalo. Naopak rozhodnutie využiť skôr štrukturálne fondy než rezervu sa bude musieť konzultovať so zainteresovanými stranami vzhľadom na možné dôsledky pre plnenie iných európskych cieľov;

17.

žiada, aby sa vyčlenilo určité percento finančných prostriedkov, ktoré sa po schválení kritérií rozdelenia a predbežného financovania prípadne prevedú na členské štáty a regióny, aby bolo možné financovať príslušné podporné opatrenia bez potreby predchádzajúcich vlastných zdrojov;

18.

požaduje flexibilitu v oblasti štátnej pomoci, aby sa zabezpečila rýchla realizácia opatrení a mohlo pomôcť najviac zasiahnutým hospodárskym subjektom. Dočasné ustanovenia súvisiace s pandémiou COVID-19 treba rozšíriť na priame dôsledky brexitu počas celého obdobia oprávnenosti výdavkov. V odvetví rybolovu a poľnohospodárstva sa na pobrexitovú adaptačnú rezervu musia uplatňovať ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na ENRAF a EPFRV;

19.

zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade MSP, ktoré obchodujú so Spojeným kráľovstvom, sú náklady spojené s novými administratívnymi postupmi súvisiacimi s vývozom do Spojeného kráľovstva disproporčné v pomere k ich obratu. Preto by sa pri rozdeľovaní zdrojov pobrexitovej adaptačnej rezervy mali zohľadniť relatívne náklady podnikov;

20.

žiada, aby nevratná DPH bola oprávnená, ako sa stanovuje vo Fonde solidarity Európskej únie. Bez tejto oprávnenosti by sa v prípade mnohých opatrení, ktoré financujú miestne a regionálne samosprávy, nemohla európska solidarita využiť na 100 %;

21.

žiada, aby sa pri vyplácaní doplnkových príspevkov v roku 2023 čiastočne prihliadalo na európske posúdenie skutočných dôsledkov brexitu v období 2021 – 2022 s cieľom posilniť zameranie na najviac zasiahnuté regióny a odvetvia a zároveň identifikovať tie, ktoré boli odolnejšie alebo z týchto zmien profitovali;

22.

opakuje, že sa zasadzuje za pokračovanie spolupráce medzi britskými a európskymi aktérmi, a žiada, aby pobrexitová adaptačná rezerva podporovala európskych partnerov v dialógu, ktorý sa musí zachovať v záujme predchádzania sporom v súvislosti zo zavádzaním dohody o obchode a spolupráci, ale aj v záujme rozvoja budúcej spolupráce.

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“) (Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7).

(1) Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 444, 31.12.2020, s. 14 ).

(1) https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12917-Proposal-for-a-Regulation-Regional-and-urban-Policy

7.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 175/89

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Primerané minimálne mzdy v Európskej únii

(2021/C 175/08)

Spravodajca:

Peter KAISER (AT/SES), predseda vlády spolkovej krajiny Korutánsko

Referenčný dokument:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii

COM(2020) 682 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 21

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Minimálne mzdy sa považujú za primerané, ak sú spravodlivé vo vzťahu k mzdovej distribúcii v krajine a poskytujú dôstojnú životnú úroveň. Primeranosť zákonných minimálnych miezd sa určuje so zreteľom na vnútroštátne sociálno-ekonomické podmienky vrátane rastu zamestnanosti, konkurencieschopnosti, ako aj regionálneho a odvetvového vývoja. Ich primeranosť by sa mala posudzovať aspoň vo vzťahu k ich kúpnej sile, vývoju produktivity a úrovni, distribúcii a rastu hrubých miezd. Posudzovanie primeranosti minimálnej mzdy vo vzťahu k hrubej úrovni miezd môžu pomôcť usmerniť ukazovatele bežne používané na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy.

Minimálne mzdy sa považujú za primerané, ak sú spravodlivé vo vzťahu k mzdovej distribúcii v krajine a poskytujú dôstojnú životnú úroveň. Primeranosť zákonných minimálnych miezd sa určuje so zreteľom na vnútroštátne sociálno-ekonomické podmienky vrátane rastu zamestnanosti, konkurencieschopnosti, ako aj regionálneho a odvetvového vývoja. Ich primeranosť by sa mala posudzovať aspoň vo vzťahu k ich kúpnej sile, vývoju produktivity a úrovni, distribúcii a rastu hrubých miezd. Ako usmernenie na posudzovanie primeranosti minimálnej mzdy vo vzťahu k úrovni hrubých miezd slúžia medzinárodne uznávané ukazovatele 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy.

Zdôvodnenie

Uvedené ukazovatele sa v konzultačnom procese vykryštalizovali ako orientačné hodnoty, pri ktorých je možné dosiahnuť konsenzus.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 3 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„kolektívne vyjednávanie“ sú všetky rokovania, ktoré prebiehajú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jednou alebo viacerými organizáciami pracovníkov na strane druhej s cieľom vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnania a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a organizáciou pracovníkov alebo organizáciami pracovníkov ;

„kolektívne vyjednávanie“ sú všetky rokovania, ktoré prebiehajú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jedným alebo viacerými odborovými zväzmi na strane druhej s cieľom vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnania a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi a/alebo regulovať vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a odborovými zväzmi ;

Zdôvodnenie

Podľa právnych predpisov EÚ v sociálnej oblasti a záväzkov EÚ vyplývajúcich z medzinárodného práva sú odbory partnermi kolektívneho vyjednávania v sociálnom dialógu. Zamestnanecké rady napríklad nemajú dostatočnú inštitucionálnu legitimitu.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 4 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním menšie ako 70 % pracovníkov vymedzených v zmysle článku 2, okrem toho stanovia rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie, a to buď zákonom po konzultácii so sociálnymi partnermi, alebo na základe dohody s nimi, a vypracujú akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania. Akčný plán sa zverejní a oznámi sa Európskej komisii.

Členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním menšie ako 70 % pracovníkov vymedzených v zmysle článku 2, okrem toho stanovia rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie, a to buď zákonom po konzultácii so sociálnymi partnermi, alebo na základe dohody s nimi, a vypracujú akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania a vybudovanie a rozšírenie kapacít sociálnych partnerov . Akčný plán sa zverejní a oznámi sa Európskej komisii.

Zdôvodnenie

Na zabezpečenie súladu s článkom 4 ods. 1.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 5 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa stanovovanie a aktualizácia zákonných minimálnych miezd riadili kritériami, ktoré sú stanovené tak, aby podporovali primeranosť v záujme dosiahnutia dôstojných pracovných a životných podmienok, sociálnej súdržnosti a vzostupnej konvergencie. Členské štáty vymedzia tieto kritériá v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi, a to v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch , v rozhodnutiach príslušných orgánov alebo v trojstranných dohodách. Kritériá musia byť vymedzené stabilným a jasným spôsobom .

Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa stanovovanie a aktualizácia zákonných minimálnych miezd riadili kritériami, ktoré sú stanovené tak, aby podporovali primeranosť v záujme dosiahnutia dôstojných pracovných a životných podmienok, sociálnej a územnej súdržnosti a vzostupnej konvergencie. Na úrovni členských štátov sa tieto kritériá stanovia v súlade s ich zvyklosťami, a to v ich príslušných právnych predpisoch , rozhodnutiach príslušných orgánov alebo trojstranných dohodách. Kritériá musia byť jasne vymedzené a časovo ohraničené .

Zdôvodnenie

Zdôraznenie územného rozmeru.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 5 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vnútroštátne kritériá uvedené v odseku 1 musia zahŕňať aspoň tieto prvky:

Vnútroštátne kritériá uvedené v odseku 1 by mali zahŕňať aspoň tieto prvky:

a)	kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady a príspevky na dane a sociálne dávky ;

a)	kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady a odkazom na harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HISC) v súlade s nariadením (EÚ) 2016/792 ;

b)	všeobecná úroveň hrubých miezd a ich distribúcia;

b)	miera rastu hrubých miezd podľa odvetví a regiónov NUTS 2 ;

c)	miera rastu hrubých miezd;

c)	miera rastu hrubých miezd.

d)	vývoj v oblasti produktivity práce .

Zdôvodnenie

Dane, príspevky na sociálne zabezpečenie a produktivita práce sú zvyčajne podnikovo špecifické parametre nevhodné na posudzovanie primeranosti minimálnych miezd.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 5 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty na usmernenie svojho posúdenia primeranosti zákonných minimálnych miezd vo vzťahu k všeobecnej úrovni hrubých miezd použijú orientačné referenčné hodnoty, ako sú napríklad tie, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni .	Členské štáty majú naďalej právomoc určovať výšku zákonných minimálnych miezd . V každom prípade zabezpečia, aby zákonné minimálne mzdy boli primerané a aby sa zaviedol každoročne revidovaný proces konvergencie s cieľom čo najskôr dosiahnuť nižší limit vo výške aspoň 60 % národného mediánu hrubej mzdy pri plnom úväzku a 50 % národnej priemernej hrubej mzdy.

Zdôvodnenie

V súlade s pozmeňovacím návrhom 1 k odôvodneniu 21.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 6 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty môžu povoliť rôzne sadzby zákonnej minimálnej mzdy pre konkrétne skupiny pracovníkov. Členské štáty musia udržiavať používanie týchto rozdielnych sadzieb na minimálnej úrovni a zabezpečiť, aby akákoľvek rozdielna sadzba bola nediskriminačná, primeraná, časovo obmedzená, ak je to relevantné, a objektívne a primerane odôvodnená oprávneným cieľom .

Členské štáty zabezpečia, aby žiadne kategórie pracovníkov neboli vylúčené z ich ochrany formou zákonnej minimálnej mzdy.

Zdôvodnenie

Pre osobitné skupiny pracovníkov by nemali existovať žiadne stimuly na zavedenie miezd pod úrovňou zákonnej minimálnej mzdy.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 6 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty smú zákonom povoliť odpočty, ktorými sa zníži odmena vyplácaná pracovníkom na úroveň nižšiu ako zákonná minimálna mzda. Členské štáty zabezpečia, aby tieto odpočty zo zákonných minimálnych miezd boli nevyhnutné, objektívne odôvodnené a primerané.

Členské štáty smú zákonom povoliť odpočty poskytnutím sociálnych alebo vecných plnení , ktorými sa zníži odmena vyplácaná pracovníkom na úroveň nižšiu ako je zákonná minimálna mzda. Členské štáty zabezpečia, aby tieto odpočty zo zákonných minimálnych miezd boli nevyhnutné, objektívne odôvodnené a primerané. Zároveň zabezpečia, aby sa prepitné, preplácanie nadčasov a iné mimoriadne platby vylúčili z výpočtu zákonných minimálnych miezd a vyplácali sa nad ich rámec.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Verejné obstarávanie

V súlade so smernicou 2014/24/EÚ, smernicou 2014/25/EÚ a smernicou 2014/23/EÚ členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty pri realizácii verejného obstarávania alebo plnení koncesných zmlúv dodržiavali odmeňovanie a ostatné pracovné podmienky zakotvené v kolektívnych zmluvách pre príslušné odvetvie a geografické územie, prípadne zákonné minimálne mzdy, ak existujú , ako aj právo na kolektívne vyjednávanie . Členské štáty takisto zabezpečia, aby podmienkou na získanie verejnej zákazky bola pre hospodárske subjekty povinnosť platiť stanovené mzdy, dodržiavať ostatné pracovné podmienky podľa zákonov a/alebo kolektívnych zmlúv, ako aj právo na kolektívne vyjednávanie, a uznávať odborové zväzy a vyjednávať s nimi.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta skutočnosť, že Komisia zaviedla zmenu paradigmy v oblasti minimálnej mzdy, podľa ktorej sú primerané minimálne mzdy základným právom a predpokladom sociálneho, spravodlivého a udržateľného trhového hospodárstva, na ktorom je založený európsky jednotný trh. Hospodárske, sociálne a spoločenské náklady mzdového dumpingu a mzdových rozdielov v Európskej únii sú oveľa vyššie ako možné krátkodobé zisky podnikov.

Víta, že návrh Komisie umožňuje vytvoriť európske rámcové podmienky na posilnenie kolektívneho vyjednávania a pre spravodlivé a primerané minimálne mzdy, ktoré slúžia najmä na boj proti chudobe pracujúcich. Vyzdvihuje ambíciu návrhu Komisie vytvoriť rámec pre primeranejšie minimálne mzdy a lepší prístup pracovníkov k zaručeným minimálnym mzdám, v ktorom sa rešpektujú osobitosti národných systémov, autonómia kolektívneho vyjednávania, aj zmluvná sloboda sociálnych partnerov. Návrh Komisie nie je univerzálnym riešením, čo zodpovedá doterajším požiadavkám VR, ale vychádza z predpokladu, s ktorým výbor súhlasí, že „dobre fungujúce kolektívne vyjednávanie a komplexné kolektívne zmluvy sú základnými metódami na dosiahnutie spravodlivých miezd a stanovenie ďalších pracovných podmienok, keďže pracovníci a zamestnávatelia najlepšie poznajú svoj sektor a región“ (1).

Konštatuje, že v lehote do 21. januára 2021 tri z dvadsiatich národných parlamentov, ktoré sa zaoberali návrhom Komisie, predložili odôvodnené stanoviská v rámci mechanizmu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity.

Domnieva sa, že návrh Komisie je realizáciou európskych cieľov posilňovania sociálnej a územnej súdržnosti a predchádzania narúšaniu hospodárskej súťaže (článok 3 Zmluvy o EÚ) a nadväzuje na Európsky pilier sociálnych práv (zásada 6) (2), Chartu základných práv (článok 31), Európsku sociálnu chartu (článok 4) a dohovor MOP č. 131. Je to osobitne dôležité pre tie územia, kde rozdiely v minimálnych mzdách v rámci EÚ vedú k nevyváženým migračným tokom v EÚ, čo môže destabilizovať miestne spoločenstvo a mať aj negatívny vplyv na demografickú situáciu v regióne pôvodu.

Zdôrazňuje, že potreba „vzostupnej konvergencie“ minimálnych miezd je naliehavá aj vzhľadom na zistenie, že nízke mzdy zostávajú charakteristickým znakom zamestnanosti v Európskej únii. Odhaduje sa, že približne každý šiesty zamestnanec je odmeňovaný nízkou mzdou. Nízke mzdy v posledných rokoch v mnohých členských štátoch nedržali krok s inými mzdami, čo spôsobilo nárast mzdových rozdielov. Podiel zamestnancov ohrozených chudobou sa zvýšil z 8,3 % v roku 2010 na 9,3 % v roku 2018. Okrem toho má vypuknutie ochorenia COVID-19 negatívny vplyv na mzdy zamestnancov, najmä tých, ktorí majú najnižšie príjmy, ako sú zamestnanci v odvetví upratovacích služieb, maloobchodu, zdravotnej, dlhodobej a rezidenčnej starostlivosti. Ide o odvetvia, ktoré sú čiastočne alebo úplne v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv. V online prieskume nadácie Eurofound za rok 2020 takmer 40 % respondentov z EÚ uviedlo, že ich finančná situácia je horšia ako pred pandémiou, a takmer polovica respondentov priznala, že ich domácnosť nemá dostatok prostriedkov (47 % v apríli 2020). Okrem toho ženy tvoria vo všeobecnosti 48 % zamestnancov v Európskej únii, avšak predstavujú 59 % osôb odmeňovaných minimálnou mzdou. To prispieva k rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a k chudobe zamestnaných žien (3). Vzostupná konvergencia by tak pomohla zmenšiť chudobu pracujúcich, ako aj rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov.

Domnieva sa, že podľa zásady subsidiarity a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-268/06 Impact, 2008) článok 153 ZFEÚ, ktorý Komisia navrhla ako právny základ, neumožňuje v Európskej únii priamo zasahovať do určovania odmeňovania. Návrh Komisie môže predstavovať len určitý proces s konkrétnymi cieľmi, v ktorom sa plne uznáva existencia právnych predpisov členských štátov o minimálnej mzde a úloha sociálnych partnerov.

Upozorňuje Komisiu, že na boj proti chudobe pracujúcich je potrebný mnohostranný prístup. Z analýzy samotnej Komisie vyplýva, že boj proti tejto chudobe je komplexnou výzvou, pri ktorej rozhodujúcu úlohu zohrávajú aj iné činitele, napríklad daňová sústava, opatrenia vo vzdelávaní, úroveň sociálnych dávok a politika zamestnanosti, ako aj pozitívne právo. Tieto oblasti patria najmä do právomoci členských štátov, takže úspech európskeho postupu na stanovenie primeraných minimálnych miezd vo veľkej miere závisí od ochoty členských štátov prispôsobiť príslušné parametre.

Poukazuje na to, že v súlade s článkom 154 ZFEÚ Komisia pred predložením svojho návrhu uskutočnila dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi o možných opatreniach EÚ v oblasti minimálnych miezd. V prvej fáze, od 14. januára do 25. februára 2020, Komisia konzultovala so sociálnymi partnermi o potrebe iniciatívy v oblasti minimálnych miezd a jej možnom smerovaní. V druhej fáze, od 3. júna do 4. septembra 2020, Komisia konzultovala so sociálnymi partnermi o obsahu a právnom nástroji plánovaného návrhu. Návrh smernice zohľadňuje príspevky zmluvných strán, najmä pokiaľ ide o otázku autonómie sociálnych partnerov pri kolektívnom vyjednávaní. Preto je veľmi dôležité, aby Komisia v budúcnosti podporovala budovanie kapacít a autonómiu sociálnych partnerov na európskej a národnej úrovni, keďže právne predpisy nie sú zárukou silných sociálnych partnerov. Názory verejnosti boli zozbierané aj formou odpovedí na štandardný Eurobarometer 92 (na jeseň roku 2019), ktorý obsahoval otázky o prioritách Európskej únie (vrátane minimálnej mzdy).

Domnieva sa, že dôstojná mzda presahuje rámec odstraňovania extrémnej chudoby. Jej cieľom je zabezpečiť, aby si ľudia mohli dovoliť základný životný štandard a zúčastňovať sa na spoločenskom a kultúrnom živote. Ide o špecifický kontext a usiluje sa ísť nad rámec miezd v chudobe s cieľom zabezpečiť, aby ľudia mohli uspokojiť svoje základné potreby.

10.

Poukazuje na to, že na základe článku 153 ods. 1 písm. b) ZFEÚ a v plnom súlade s článkom 153 ods. 5 už bolo prijatých niekoľko smerníc obsahujúcich ustanovenia o odmeňovaní (4).

11.

Zasadzuje sa za to, aby sa v prípadoch, keď sú minimálne mzdy stanovené podľa odvetví, dodržiavala zásada rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty.

12.

Dôrazne podporuje skutočnosť, že návrhom smernice sa nestanovuje minimálna sociálna harmonizácia, ale chápe návrh tak, že sa ním zavádza zákaz znižovania úrovne ochrany v členských štátoch, ktorá je vyššia ako úroveň zaručená navrhovanou smernicou (článok 16).

13.

Uznáva, že Komisia vo svojom návrhu smernice vylučuje členské štáty, v ktorých je minimálna mzda stanovená v kolektívnych zmluvách, z kapitoly II smernice o zákonných minimálnych mzdách.

14.

Vidí európsku pridanú hodnotu návrhu Komisie v tom, že vytvára základ na iniciovanie vzostupnej konvergencie minimálnych miezd v dialógu s členskými štátmi.

15.

Poukazuje na výrazný regionálny rozmer problematiky primeraných minimálnych miezd, aj keď sa tento rozmer v návrhu Komisie dostatočne neodráža. Regionálny rozmer vyplýva z existencie regionálnych kolektívnych zmlúv, významnej interakcie medzi minimálnou mzdou a sociálnou a územnou súdržnosťou, ako aj z toho, že územné samosprávy sú ako zamestnávatelia takisto v konečnom dôsledku zodpovedné za tvorbu miezd v závislosti od miestnych a regionálnych daností.

16.

Upriamuje pozornosť na štúdiu s názvom Fair Minimum Wages – The Local and Regional Perspective (Spravodlivé minimálne mzdy – miestne a regionálne hľadisko), ktorej vypracovanie zadal (5). Zdôrazňuje najmä záver, že všeobecné zavedenie regionálnych minimálnych miezd nemožno podporiť z rôznych dôvodov, ako sú inštitucionálne rámce, právomoci a tradície, podľa ktorých sa minimálne mzdy stanovujú predovšetkým na národnej úrovni. Zároveň však existuje niekoľko možností zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do presadzovania, podpory a monitorovania minimálnych miezd.

17.

Upozorňuje na výrazné rozdiely medzi počtom ľudí závislých od minimálnej mzdy v mestských a vidieckych oblastiach a zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné vyhovieť požiadavke týkajúcej sa konvergencie smerom k primeranejším minimálnym mzdám, je potrebné nájsť inovatívne prístupy s cieľom pomôcť miestnym a regionálnym samosprávam získať potrebné finančné prostriedky pre svoje rozpočty, ktoré vážne utrpeli v dôsledku pandémie COVID-19.

18.

Domnieva sa, že príprava národných akčných plánov na podporu kolektívneho vyjednávania v členských štátoch, o ktorej sa hovorí v článku 4 ods. 2, mohla byť konkretizovaná vymenovaním možných prvkov takýchto akčných plánov.

19.

V zásade sa pýta, či by sa na úrovni EÚ nemal reformovať pojem „pracovník“, ktorý je základom smernice. Odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ z roku 1986 (vo veci „Lawrie Blum“) sa však nezohľadňuje vznik nových foriem práce, najmä jej neistých foriem v hospodárstve založenom na platformách.

20.

V súvislosti s verejným obstarávaním pripomína rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-115/14 zo 17. novembra 2015, podľa ktorého právo EÚ nebráni vylúčiť z postupu verejného obstarávania takého uchádzača, ktorý odmieta záväzok vyplácať príslušným zamestnancom zákonnú minimálnu mzdu (6).

21.

Zdôrazňuje, že v návrhu smernice sa výslovne nepoukazuje na možnosť spojiť monitorovanie vykonávania smernice s procesom európskeho semestra, napríklad prispôsobením sociálneho prehľadu. Na túto možnosť sa výbor pozerá kriticky, pokiaľ proces európskeho semestra vo všeobecnosti nebude predmetom dôkladnej reformy smerujúcej k väčšej transparentnosti, demokratickej štruktúre (právo Európskeho parlamentu vyjadriť sa) a partnerskému zapojeniu územných samospráv a sociálnych partnerov.

22.

Domnieva sa, že konvergenciu smerujúcu k spravodlivejším minimálnym mzdám by mal sprevádzať návrh Komisie o opatreniach v oblasti transparentnosti odmeňovania, ktoré budú významným prostriedkom na odstraňovanie rodových rozdielov v odmeňovaní a predchádzanie diskriminačným praktikám založeným na rase, vierovyznaní, veku, zdravotnom postihnutí alebo sexuálnej orientácii (7).

V Bruseli 19. marca 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Pozri bod 31 stanoviska VR na tému Silná sociálna Európa pre spravodlivú transformáciu (spravodajkyňa: Anne Karjalainen) (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 42).

(2) 6. Mzdy: Pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.

Všetky mzdy treba stanoviť transparentným a predvídateľným spôsobom v súlade s vnútroštátnou praxou a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

(3) Eurofound (2017), In-work poverty in the EU (Chudoba pracujúcich v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(4) Pozri okrem iného: 1. smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23); 2. smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008, s. 36) a 3. smernicu smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).

(5) https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/6f084eaa-879e-11eb-ac4c-01aa75ed71a1.

(6) Právne predpisy regionálneho subjektu členského štátu, ktoré požadujú, aby sa uchádzači a ich subdodávatelia zaviazali vyplatiť minimálnu mzdu zamestnancom vykonávajúcim služby, na ktoré sa vzťahuje verejná zákazka, boli vyhodnotené ako v súlade s právom Únie.

(7) Pozri bod 32 stanoviska VR na tému Silná sociálna Európa pre spravodlivú transformáciu (spravodajkyňa: Anne Karjalainen) (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 42).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 175

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 7. mája 2021

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	Interactio – na diaľku – 143. plenárne zasadnutie VR, 17. 3. 2021 – 19. 3. 2021
2021/C 175/01	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu — druhý akčný plán pre Atlantický oceán — Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii	1
2021/C 175/02	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025	6
2021/C 175/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán pre kritické suroviny	10
2021/C 175/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Preskúmanie obchodnej politiky	17
2021/C 175/05	Návrh stanoviska Európskeho výboru regiónov — Vlna obnovy pre Európu — ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok	23

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	Interactio – na diaľku – 143. plenárne zasadnutie VR, 17. 3. 2021 – 19. 3. 2021
2021/C 175/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nový pakt o migrácii a azyle	32
2021/C 175/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje pobrexitová adaptačná rezerva	69
2021/C 175/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Primerané minimálne mzdy v Európskej únii	89