ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 108

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 64
26. marca 2021


Obsah

Strana

 

 

EURÓPSKY PARLAMENT
ZASADANIE 2019 – 2020
Schôdza 25. až 28. marca 2019
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v  Ú. v. EÚ C 438, 18.12.2020 .
Prijaté texty z 26. marca 2019 o absolutóriu za rozpočtový rok 2017 boli uverejnené v  Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2019 .
PRIJATÉ TEXTY

1


 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament

 

Utorok 26. marca 2019

2021/C 108/01

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe (2018/2899(RSP))

2

2021/C 108/02

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (2018/2121(INI))

8

 

Streda 27. marca 2019

2021/C 108/03

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 (MON-87751-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060916/01 – 2019/2603(RSP))

63

2021/C 108/04

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × NK603 (DAS-Ø15Ø7-1 × MON-ØØ6Ø3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060917/01 – 2019/2604(RSP))

69

2021/C 108/05

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa čiastočne udeľuje povolenie na určité použitia bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (DEZA a.s.) (D060865/01 – 2019/2605(RSP))

75

2021/C 108/06

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa čiastočne udeľuje povolenie na určité používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Grupa Azoty Zakłady Azotowe Kędzierzyn S.A.) (D060866/01 – 2019/2606(RSP))

80

2021/C 108/07

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa udeľuje autorizácia na určité použitia oxidu chrómového podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Lanxess Deutschland GmbH a i.) (D060095/03 – 2019/2654(RSP))

85

2021/C 108/08

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o situácii po Arabskej jari: cesta vpred pre Blízky východ a severnú Afriku (región MENA) (2018/2160(INI))

90

 

Štvrtok 28. marca 2019

2021/C 108/09

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o núdzovej situácii vo Venezuele (2019/2628(RSP))

103

2021/C 108/10

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (2018/2965(RSP))

107

2021/C 108/11

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o najnovšom vývoji škandálu Dieselgate (2019/2670(RSP))

120

 

ODPORÚČANIA

 

Európsky parlament

 

Utorok 26. marca 2019

2021/C 108/12

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej komplexnej dohode medzi EÚ a Uzbekistanom (2018/2236(INI))

126

2021/C 108/13

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s dohodou o inštitucionálnom rámci medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou (2018/2262(INI))

133

 

Štvrtok 28. marca 2019

2021/C 108/14

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (2018/2237(INI))

141


 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament

 

Utorok 26. marca 2019

2021/C 108/15

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity (2018/2277(IMM))

150


 

III   Prípravné akty

 

Európsky parlament

 

Utorok 26. marca 2019

2021/C 108/16

P8_TA(2019)0222
Žaloby v zastúpení na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (COM(2018)0184 – C8-0149/2018 – 2018/0089(COD))
P8_TC1-COD(2018)0089
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES
(Text s významom pre EHP)

152

2021/C 108/17

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Protokolu k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (09547/2018 – C8-0021/2019 – 2018/0080(NLE))

179

2021/C 108/18

P8_TA(2019)0225
Ukončenie sezónnych zmien času ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES (COM(2018)0639 – C8-0408/2018 – 2018/0332(COD))
P8_TC1-COD(2018)0332
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES
(Text s významom pre EHP)

180

2021/C 108/19

P8_TA(2019)0226
Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0864 – C8-0495/2016 – 2016/0380(COD))
P8_TC1-COD(2016)0380
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie)

187

2021/C 108/20

P8_TA(2019)0227
Vnútorný trh s elektrinou ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0861 – C8-0492/2016 – 2016/0379(COD))
P8_TC1-COD(2016)0379
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie)

190

2021/C 108/21

P8_TA(2019)0228
Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie) (COM(2016)0863 – C8-0494/2016 – 2016/0378(COD))
P8_TC1-COD(2016)0378
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie)

193

2021/C 108/22

P8_TA(2019)0229
Pripravenosť na riziká v sektore elektriny ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica 2005/89/ES (COM(2016)0862 – C8-0493/2016 – 2016/0377(COD))
P8_TC1-COD(2016)0377
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES

195

2021/C 108/23

P8_TA(2019)0230
Označovanie pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 (COM(2018)0296 – C8-0190/2018 – 2018/0148(COD))
P8_TC1-COD(2018)0148
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009
(Text s významom pre EHP)

196

2021/C 108/24

P8_TA(2019)0231
Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu (COM(2016)0593 – C8-0383/2016 – 2016/0280(COD))
P8_TC1-COD(2016)0280
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES

231

2021/C 108/25

P8_TA(2019)0232
Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu (COM(2015)0634 – C8-0394/2015 – 2015/0287(COD))
P8_TC1-COD(2015)0287
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb

234

2021/C 108/26

P8_TA(2019)0233
Zmluvy o predaji tovaru ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o zmenenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (COM(2017)0637 – C8-0379/2017 – 2015/0288(COD))
P8_TC1-COD(2015)0288
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES

236

2021/C 108/27

P8_TA(2019)0234
Rybolov v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (COM(2018)0143 – C8-0123/2018 – 2018/0069(COD))
P8_TC1-COD(2018)0069
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)

238

2021/C 108/28

P8_TA(2019)0235
Zosúladenie povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zosúladení povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky a o zmene smerníc 86/278/EHS, 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010 a nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 (COM(2018)0381 – C8-0244/2018 – 2018/0205(COD))
P8_TC1-COD(2018)0205
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o zosúladení povinností podávania správ v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 a smernice Rady 86/278/EHS

241

2021/C 108/29

P8_TA(2019)0236
Osobitné pravidlá týkajúce sa maximálnej dĺžky v prípade kabín***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky v prípade kabín, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie (COM(2018)0275 – C8-0195/2018 – 2018/0130(COD))
P8_TC1-COD(2018)0130
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky pre kabíny, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie

243

2021/C 108/30

P8_TA(2019)0237
Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka (COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))
P8_TC1-COD(2018)0180
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

245

2021/C 108/31

P8_TA(2019)0238
Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (COM(2018)0374 – C8-0229/2018 – 2018/0199(COD))
P8_TC1-COD(2018)0199
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

247

 

Streda 27. marca 2019

2021/C 108/32

P8_TA(2019)0295
Zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (COM(2019)0055 – C8-0041/2019 – 2019/0027(COD))
P8_TC1-COD(2019)0027
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí

309

2021/C 108/33

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie) (COM(2018)0346 – C8-0381/2018 – 2018/0176(CNS))

310

2021/C 108/34

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 940/2014/EÚ, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa môže vzťahovať oslobodenie od dane alebo úľavy na dani octroi de mer (COM(2018)0825 – C8-0034/2019 – 2018/0417(CNS))

311

2021/C 108/35

P8_TA(2019)0298
Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (COM(2018)0460 – C8-0275/2018 – 2018/0243(COD))
P8_TC1-COD(2018)0243
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce

312

2021/C 108/36

P8_TA(2019)0299
Stanovenie nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) (COM(2018)0465 – C8-0274/2018 – 2018/0247(COD))
P8_TC1-COD(2018)0247
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)

409

2021/C 108/37

P8_TA(2019)0300
Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365 (COM(2016)0856 – C8-0484/2016 – 2016/0365(COD))
P8_TC1-COD(2016)0365
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365
(Text s významom pre EHP)

442

2021/C 108/38

P8_TA(2019)0301
Európski poskytovatelia služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie (COM(2018)0113 – C8-0103/2018 – 2018/0048(COD))
P8_TC1-COD(2018)0048
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie
(Text s významom pre EHP)

534

2021/C 108/39

P8_TA(2019)0302
Trhy s finančnými nástrojmi: poskytovatelia služieb kolektívneho financovania ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (COM(2018)0099 – C8-0102/2018 – 2018/0047(COD))
P8_TC1-COD(2018)0047
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi
(Text s významom pre EHP)

563

2021/C 108/40

P8_TA(2019)0303
Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (COM(2018)0372 – C8-0227/2018 – 2018/0197(COD))
P8_TC1-COD(2018)0197
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde

566

2021/C 108/41

P8_TA(2019)0304
Emisné normy pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 715/2007 (prepracované znenie) (COM(2017)0676 – C8-0395/2017 – 2017/0293(COD))
P8_TC1-COD(2017)0293
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (prepracované znenie)

599

2021/C 108/42

P8_TA(2019)0305
Znižovanie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (COM(2018)0340 – C8-0218/2018 – 2018/0172(COD))
P8_TC1-COD(2018)0172
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie

602

2021/C 108/43

P8_TA(2019)0306
Hnojivé výrobky EÚ ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania hnojivých výrobkov s označením CE na trhu a mení nariadenie (ES) č. 1069/2009 a nariadenie (ES) č. 1107/2009 (COM(2016)0157 – C8-0123/2016 – 2016/0084(COD))
P8_TC1-COD(2016)0084
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003

604

2021/C 108/44

P8_TA(2019)0307
Ochrana pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci (COM(2018)0171 – C8-0130/2018 – 2018/0081(COD))
P8_TC1-COD(2018)0081
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci

606

2021/C 108/45

P8_TA(2019)0308
Spoločné pravidlá pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (COM(2017)0648 – C8-0391/2017 – 2017/0290(COD))
P8_TC1-COD(2017)0290
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorou sa mení smernica 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi
(Text s významom pre EHP)

608

2021/C 108/46

P8_TA(2019)0309
Zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198 – C8-0146/2016 – 2016/0107(COD))
P8_TC1-COD(2016)0107
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami
(Text s významom pre EHP)

623

2021/C 108/47

P8_TA(2019)0310
Spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza (COM(2018)0375 – C8-0230/2018 – 2018/0196(COD))
P8_TC1-COD(2018)0196
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre na riadenie hraníc a víza [PN 1]

638

2021/C 108/48

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o delegovanom nariadení Komisie zo 14. decembra 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (C(2018)08466 – 2018/2996(DEA))

875

2021/C 108/49

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o delegovanom nariadení Komisie zo 14. decembra 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (C(2018)08465 – 2018/2994(DEA))

876

 

Štvrtok 28. marca 2019

2021/C 108/50

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) (COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD))

877

2021/C 108/51

P8_TA(2019)0320
Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753 – C8-0019/2018 – 2017/0332(COD))
P8_TC1-COD(2017)0332
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)
(Text s významom pre EHP)

878

2021/C 108/52

P8_TA(2019)0321
Zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatreniach na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia a o zmene smernice 2012/30/EÚ (COM(2016)0723 – C8-0475/2016 – 2016/0359(COD))
P8_TC1-COD(2016)0359
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii)

930

2021/C 108/53

P8_TA(2019)0322
Výkon autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných na niektoré online vysielania a retransmisie televíznych a rozhlasových programov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov (COM(2016)0594 – C8-0384/2016 – 2016/0284(COD))
P8_TC1-COD(2016)0284
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

932

2021/C 108/54

P8_TA(2019)0323
Program Kreatívna Európa na roky 2021 až 2027 ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (COM(2018)0366 – C8-0237/2018 – 2018/0190(COD))
P8_TC1-COD(2018)0190
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013
(Text s významom pre EHP)

934

2021/C 108/55

P8_TA(2019)0324
Erasmus: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Erasmus: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (COM(2018)0367 – C8-0233/2018 – 2018/0191(COD))
P8_TC1-COD(2018)0191
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa zriaďuje Erasmus Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 [PN 1 Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu]
(Text s významom pre EHP)

965

2021/C 108/56

P8_TA(2019)0325
Vytvorenie rámca na uľahčenie udržateľných investícií ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií (COM(2018)0353 – C8-0207/2018 – 2018/0178(COD))
P8_TC1-COD(2018)0178
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií
(Text s významom pre EHP)

1005

2021/C 108/57

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2020 (2019/2003(BUD))

1032


Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultácia

***

Súhlas

***I

Riadny legislatívny postup: prvé čítanie

***II

Riadny legislatívny postup: druhé čítanie

***III

Riadny legislatívny postup: tretie čítanie

(Typ postupu závisí od právneho základu navrhnutého v návrhu aktu.)

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu:

Nové časti textu sa označujú hrubou kurzívou . Vypustené časti textu sa označujú symbolom ▌ alebo sa prečiarknu. V prípade nahradenia sa nový text vyznačí hrubou kurzívou a nahradený text sa vymaže alebo sa prečiarkne.

SK

 


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/1


EURÓPSKY PARLAMENT

ZASADANIE 2019 – 2020

Schôdza 25. až 28. marca 2019

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 438, 18.12.2020.

Prijaté texty z 26. marca 2019 o absolutóriu za rozpočtový rok 2017 boli uverejnené v Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2019.

PRIJATÉ TEXTY

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament

Utorok 26. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/2


P8_TA(2019)0239

Základné práva osôb afrického pôvodu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe (2018/2899(RSP))

(2021/C 108/01)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku, článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a článok 6,

so zreteľom na články 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1),

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (4),

so zreteľom na druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie (EÚ – MIDIS II), ktorý v decembri 2017 zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), a na správu agentúry FRA o skúsenostiach ľudí afrického pôvodu v EÚ s rasovou diskrimináciou a rasistickým násilím (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2016 (6),

so zreteľom na zriadenie skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,

so zreteľom na kódex správania v boji proti nezákonným nenávistným prejavom online, na ktorom sa 31. mája 2016 dohodli Komisia a popredné IT spoločnosti, ako aj iné platformy a spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií,

so zreteľom na všeobecné odporúčanie č. 34 Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie z 3. októbra 2011 o rasovej diskriminácii proti ľuďom afrického pôvodu,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/237 z 23. decembra 2013, ktoré vyhlásilo roky 2015 – 2024 za Medzinárodné desaťročie pre ľudí afrického pôvodu,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/16 z 18. novembra 2014, ktorá obsahuje program činností na uplatňovanie Medzinárodného desaťročia pre ľudí afrického pôvodu,

so zreteľom na Durbanské vyhlásenie a akčný program Svetovej konferencie o rasizme v roku 2001, ktoré uznávajú existenciu stáročí rasizmu, diskriminácie a nespravodlivosti, s ktorými sa stretávajú ľudia afrického pôvodu,

so zreteľom na všeobecné politické odporúčania Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI),

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 19. septembra 2001 o európskom kódexe policajnej etiky (7),

so zreteľom na komentár vysokého komisára Rady Európy pre ľudské práva k ľudským právam z 25. júla 2017 s názvom Afrophobia: Europe should confront this legacy of colonialism and the slave trade (Afrofóbia: Európa sa musí vyrovnať so svojím dedičstvom kolonializmu a obchodu s otrokmi),

so zreteľom na Protokol č. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zákazu diskriminácie,

so zreteľom na otázku Komisii o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe (O-000022/2019 – B8-0016/2019),

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže okrem výrazu „ľudia afrického pôvodu“ sa môžu používať výrazy „Afroeurópania“, „africkí Európania“ alebo „Európania čiernej pleti“, „africkí obyvatelia Karibiku“ alebo „obyvatelia Karibiku čiernej pleti“ a tento výraz odkazuje na osoby s africkými predkami alebo afrického pôvodu, ktoré sa narodili či žijú v Európe alebo majú európske občianstvo;

B.

keďže výrazy „afrofóbia“ a „rasizmus namierený proti osobám čiernej pleti“ sa vzťahujú na konkrétnu formu rasizmu – vrátane akéhokoľvek aktu násilia alebo diskriminácie – podnecovaného historickým násilím a negatívnymi stereotypmi, ktorý vedie k vylúčeniu a dehumanizácii obyvateľstva afrického pôvodu; keďže to súvisí s historickými represívnymi štruktúrami kolonializmu a transatlantickým obchodom s otrokmi, ako uznal vysoký komisár Rady Európy pre ľudské práva;

C.

keďže v Európe žije podľa odhadov 15 miliónov ľudí afrického pôvodu (8), hoci zber údajov o rovnosti v členských štátoch EÚ nie je systematický ani založený na sebaidentifikácii a často sa v ňom vynechávajú potomkovia migrantov alebo „migranti tretej generácie“ a ďalších generácií;

D.

keďže podľa agentúry FRA sa s rasizmom a diskrimináciou vo všetkých oblastiach života najviac stretávajú menšiny pochádzajúce zo subsaharskej Afriky, ktoré žijú v Európe (9);

E.

keďže podľa nedávneho druhého prieskumu Európskej únie týkajúceho sa menšín a diskriminácie, ktorý uskutočnila agentúra FRA (10), mladí respondenti afrického pôvodu vo veku od 16 do 24 rokov zaznamenali počas 12 mesiacov pred prieskumom vyššiu mieru obťažovania motivovaného nenávisťou (32 %) než starší respondenti a kybernetické obťažovanie sa týka najčastejšie mladých respondentov a s vekom klesá;

F.

keďže bezprávie páchané na Afričanoch a ľuďoch afrického pôvodu – vrátane zotročovania, nútenej práce, rasového apartheidu, masakru a genocíd v kontexte európskeho kolonializmu a transatlantického obchodu s otrokmi – zostáva na inštitucionálnej úrovni v členských štátoch stále vo veľkej miere neuznané a neevidované;

G.

keďže pretrvávanie diskriminujúcich stereotypov v niektorých tradíciách v celej Európe vrátane využívania tzv. blackfacing (stvárňovanie osôb čiernej pleti belochmi vrátane líčenia) potvrdzuje hlboko zakorenené stereotypy o ľuďoch afrického pôvodu, ktoré môžu vyostriť diskrimináciu;

H.

keďže významná práca vnútroštátnych orgánov pre rovnosť a Európskej siete vnútroštátnych orgánov pre rovnosť (Equinet) by mala byť vítaná a podporovaná;

I.

keďže z výročnej správy o trestných činoch z nenávisti Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) organizácie OBSE (11) vyplýva, že ľudia afrického pôvodu sú často terčom rasovo motivovaného násilia, ale v mnohých krajinách chýba dostatočná právna pomoc a finančná podpora obetiam, ktoré sa zotavujú z násilných útokov;

J.

keďže vlády nesú hlavnú zodpovednosť za právny štát a základné práva občanov a keďže primárna zodpovednosť za monitorovanie násilia vrátane násilia spôsobeného afrofóbiou, za predchádzanie takémuto násiliu a za stíhanie páchateľov je preto povinnosťou vlád;

K.

keďže sú dostupné len obmedzené údaje týkajúce sa rasovej diskriminácie v systéme vzdelávania; keďže však dôkazy naznačujú, že deti afrického pôvodu v členských štátoch dostávajú v školách horšie známky než ich bieli spolužiaci a vo výrazne vyššej miere predčasne ukončujú školskú dochádzku (12);

L.

keďže dospelí a deti afrického pôvodu sú v policajnej väzbe čoraz zraniteľnejší, pričom dochádza k mnohým násilným incidentom a úmrtiam; keďže sa bežne používa rasové profilovanie, diskriminačné prehliadky a sledovanie v kontexte zneužívania právomoci pri presadzovaní práva, predchádzaní trestnej činnosti, boji proti terorizmu alebo imigračnej kontrole;

M.

keďže existujú právne prostriedky nápravy v prípadoch diskriminácie a sú potrebné rozhodné a konkrétne politické opatrenia na riešenie štrukturálneho rasizmu, ktorému sú vystavení ľudia afrického pôvodu v Európe, a to aj v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravia, trestnej justície, politickej účasti a vplyvu politík a postupov v oblasti migrácie a azylu;

N.

keďže ľudia afrického pôvodu v Európe sú vystavení diskriminácii na trhu s bývaním a priestorovej segregácii do chudobných štvrtí, v ktorých je stiesnené ubytovanie nízkej kvality;

O.

keďže ľudia afrického pôvodu v priebehu histórie významnou mierou prispeli k budovaniu európskej spoločnosti a keďže vo vysokej miere čelia diskriminácii na trhu práce;

P.

keďže ľudia afrického pôvodu sú neúmerne vysoko zastúpení medzi vrstvami európskej populácie s nižšími príjmami;

Q.

keďže ľudia afrického pôvodu sú výrazne nedostatočne zastúpení v politických a zákonodarných inštitúciách na európskej, národnej aj miestnej úrovni v Európskej únii;

R.

keďže politici afrického pôvodu stále čelia hanebným útokom vo verejnej sfére, a to na vnútroštátnej aj európskej úrovni;

S.

keďže rasizmus a diskriminácia, ktorým sú vystavení ľudia afrického pôvodu, sú štrukturálne a často spojené s inými druhmi diskriminácie a útlaku z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie;

T.

keďže rastúce útoky spôsobené afrofóbiou v Európe sú v poslednom čase priamo namierené proti štátnym príslušníkom tretích krajín, a najmä utečencom a migrantom;

1.

žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby uznali, že ľudia afrického pôvodu sú predovšetkým terčom rasizmu, diskriminácie a xenofóbie a vo všeobecnosti rozdielneho uplatňovania ľudských a základných práv, čo sa rovná štrukturálnemu rasizmu, a že ako jednotlivci aj ako skupina majú nárok na ochranu pred týmito nerovnosťami okrem iného aj prostredníctvom pozitívnych opatrení na podporu a plné a rovnocenné uplatňovanie ich práv;

2.

domnieva sa, že aktívna a zmysluplná spoločenská, hospodárska, politická a kultúrna účasť ľudí afrického pôvodu má rozhodujúci význam pre boj proti afrofóbii a z hľadiska ich začlenenia v Európe;

3.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie sociálneho začleňovania a integrácie ľudí afrického pôvodu;

4.

dôrazne odsudzuje všetky fyzické alebo verbálne útoky zamerané proti ľuďom afrického pôvodu vo verejnej aj v súkromnej sfére;

5.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby oficiálne uznali a pripomenuli si históriu ľudí afrického pôvodu v Európe – vrátane minulého i súčasného bezprávia a zločinov proti ľudskosti, ako je otroctvo a transatlantický obchod s otrokmi, alebo prípadov spáchaných v rámci európskeho kolonializmu, ako aj obrovské úspechy a pozitívny prínos ľudí afrického pôvodu, a to prostredníctvom oficiálneho uznania Medzinárodného dňa spomienky na obete otroctva a transatlantický obchod s otrokmi na európskej a vnútroštátnej úrovni, ako aj zavedením Mesiaca černošskej histórie;

6.

nabáda členské štáty a európske inštitúcie, aby si oficiálne pripomenuli Medzinárodné desaťročie pre ľudí afrického pôvodu, ktoré ustanovilo OSN, a prijali účinné opatrenia na vykonávanie programu činností v duchu uznania, spravodlivosti a rozvoja;

7.

pripomína, že niektoré členské štáty podnikli kroky na zmysluplné a účinné odškodnenie osôb afrického pôvodu za neprávosti minulosti a zločiny proti ľudskosti s ohľadom na ich trvalý vplyv v súčasnosti;

8.

vyzýva inštitúcie EÚ a ostatné členské štáty, aby nasledovali tento príklad, pričom môžu poskytnúť určitú formu odškodnenia, napríklad ponúknuť verejné ospravedlnenie a navrátenie odcudzených artefaktov do krajín pôvodu;

9.

vyzýva členské štáty na odtajnenie koloniálnych archívov;

10.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa usilovali systematicky bojovať proti etnickej diskriminácii a trestným činom z nenávisti a aby spolu s inými kľúčovými zainteresovanými stranami vypracovali v reakcii na tieto javy účinné právne a politické opatrenia založené na dôkazoch; domnieva sa, že ak by sa mali zhromažďovať údaje o etnickej diskriminácii a trestných činoch z nenávisti, malo by to byť výlučne na účely identifikácie príčin a boja proti xenofóbnym a diskriminačným prejavom a činom v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi rámcami a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov;

11.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné stratégie boja proti rasizmu, ktoré budú zamerané na porovnanie situácie ľudí afrického pôvodu v oblastiach, ako je vzdelávanie, bývanie, zdravotná starostlivosť, zamestnanosť, policajná práca, sociálne služby, systém justície a politická účasť a zastúpenie, a aby podporili účasť ľudí afrického pôvodu v televíznych programoch a ďalších médiách s cieľom primerane riešiť nedostatočné zastúpenie ľudí afrického pôvodu, ako aj nedostatok vzorov pre deti afrického pôvodu;

12.

zdôrazňuje dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti v boji proti rasizmu a diskriminácii a vyzýva na zvýšenie finančnej podpory pre miestne organizácie na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

13.

žiada Komisiu, aby do súčasných programov financovania a do programov v rámci ďalšieho viacročného rámca začlenila zameranie na ľudí afrického pôvodu;

14.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich príslušných útvarov vytvorila špecializovaný tím s osobitným zameraním na afrofóbiu;

15.

trvá na tom, aby členské štáty vykonávali a riadne presadzovali rámcové rozhodnutie Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, predovšetkým aby zaradili motiváciu na základe predsudkov týkajúcich sa rasy, národnostného alebo etnického pôvodu medzi priťažujúce faktory, a tak zabezpečili, aby boli trestné činy z nenávisti voči ľuďom afrického pôvodu zaznamenané, vyšetrené, stíhané a sankcionované;

16.

vyzýva členské štáty, aby účinne reagovali na trestné činy z nenávisti vrátane vyšetrovania motivácie trestných činov na základe rasy, národnostného alebo etnického pôvodu, a aby zabezpečili, aby boli trestné činy z nenávisti voči ľuďom afrického pôvodu zaznamenané, vyšetrené, stíhané a sankcionované;

17.

vyzýva členské štáty, aby skoncovali so všetkými formami rasového alebo etnického profilovania pri presadzovaní trestného práva, v opatreniach proti terorizmu a pri imigračných kontrolách a aby oficiálne uznali praktiky nezákonnej diskriminácie a násilia a bojovali proti nim tým, že orgánom poskytnú školenia proti rasizmu a predpojatosti;

18.

vyzýva členské štáty, aby odsúdili rasistické a afrofóbne tradície;

19.

vyzýva členské štáty, aby sledovali rasovú predpojatosť vo svojich systémoch trestnej justície a vzdelávania a v sociálnych službách a aby prijali proaktívne opatrenia, a tým zabezpečili rovnoprávnu spravodlivosť a zlepšili vzťahy medzi orgánmi presadzovania práva a menšinovými komunitami, zabezpečili rovnoprávne vzdelávanie a zlepšili vzťahy medzi vzdelávacími orgánmi a menšinovými komunitami a zabezpečili rovnaké sociálne služby a zlepšili vzťahy medzi orgánmi poskytujúcimi sociálne služby a menšinovými komunitami, najmä černošskými komunitami a ľuďmi afrického pôvodu;

20.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mali dospelí a deti afrického pôvodu rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti bez diskriminácie a segregácie, a v prípade potreby poskytli primerané opatrenia na podporu vzdelávania; nabáda členské štáty, aby zaviedli históriu ľudí afrického pôvodu do učebných osnov a aby predstavili komplexný pohľad na kolonializmus a otroctvo, ktorým sa uzná aj ich historický a súčasný negatívny dosah na ľudí afrického pôvodu, a aby zabezpečili, že učitelia budú na túto úlohu primerane vyškolení a budú riadne pripravení na to, aby mohli reagovať na rozmanitosť v triede;

21.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby propagovali a podporovali iniciatívy na podporu zamestnanosti, podnikania a posilnenia hospodárskeho postavenia ľudí afrického pôvodu, ktoré sa budú zaoberať nadpriemernou mierou nezamestnanosti a diskrimináciou na trhu práce, ktorým títo ľudia čelia;

22.

vyzýva členské štáty, aby riešili diskrimináciu ľudí afrického pôvodu na trhu s bývaním a podnikli konkrétne opatrenia na riešenie nerovností v prístupe k bývaniu, ako aj na zabezpečenie primeraného bývania;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na existujúce právne predpisy a postupy zaistili bezpečné a legálne cesty pre migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl na vstup do EÚ;

24.

vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby skutočne zabezpečili, že EÚ nebude podporovať organizácie ani skupiny, ktoré sa angažujú alebo sú zapojené do zotročovania, obchodovania, mučenia a vydierania černošských a afrických migrantov, nebude s nimi spolupracovať ani im poskytovať prostriedky z EÚ;

25.

vyzýva európske inštitúcie, aby prijali stratégiu rozmanitosti a integrácie pracovnej sily, v rámci ktorej ustanovia strategický plán na začlenenie etnických a rasových menšín medzi svojich zamestnancov, ktorý bude dopĺňať existujúce úsilie;

26.

vyzýva európske strany a politické nadácie, ako aj parlamenty na všetkých úrovniach v EÚ, aby podporovali a rozvíjali iniciatívy podnecujúce politickú účasť ľudí afrického pôvodu;

27.

vyzýva Komisiu, aby v záujme boja proti afrofóbii na medzinárodnej úrovni úzko spolupracovala s medzinárodnými aktérmi, ako sú OBSE, OSN, Africká únia a Rada Európy, ako aj s ďalšími medzinárodnými partnermi;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1)  Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(2)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(3)  Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

(4)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(5)  Being Black in Europe (Postavenie osôb čiernej pleti v Európe), november 2018, správa s vybranými výsledkami z prieskumu EÚ – MIDIS II.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0056.

(7)  https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectID=09000016805e297e.

(8)  Pozri Európska sieť proti rasizmu, Afrophobia in Europe – ENAR Shadow Report 2014-15 (Afrofóbia v Európe – Tieňová správa Európskej siete proti rasizmu (ENAR) za roky 2014 – 2015), 2015, k dispozícii na adrese: http://www.enar-eu.org/IMG/pdf/shadowreport_afrophobia_final_with_corrections.pdf.

(9)  Pozri druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie (EÚ – MIDIS II) (2017) na adrese: http://fra.europa.eu/en/publication/2017/eumidis-ii-main-results.

(10)  Tamže.

(11)  Pozri najnovšie údaje uverejnené v roku 2016: http://hatecrime.osce.org/2016-data.

(12)  Stanovisko FRA č. 11.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/8


P8_TA(2019)0240

Správa o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (2018/2121(INI))

(2021/C 108/02)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

so zreteľom na články 107, 108, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 1. marca 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (ďalej len „TAX3“) (1),

so zreteľom na uznesenie svojho výboru TAXE z 25. novembra 2015 (2) a uznesenie svojho výboru TAXE 2 zo 6. júla 2016 (3) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (4),

so zreteľom na výsledky vyšetrovacieho výboru vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré boli predložené Rade a Komisii 13. decembra 2017 (5),

so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na všetky uvedené uznesenia Európskeho parlamentu (6),

so zreteľom na početné odhalenia investigatívnych novinárov, napríklad LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, a v poslednom čase aj škandály cum-ex, ako aj prípady prania špinavých peňazí týkajúce sa najmä bánk v Dánsku, Estónsku, Nemecku, Lotyšsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve,

so zreteľom na svoje unesenie z 29. novembra 2018 o škandále cum-ex: finančná trestná činnosť a medzery v súčasnom právnom rámci (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (8),

so zreteľom na štúdie vypracované výskumnou službou Európskeho parlamentu s názvami „Citizenship by investment (CBI) and residency by investment (RBI) schemes in the EU: state of play, issues and impacts“, „Money laundering and tax evasion risks in free ports and customs warehouses“ a „An overview of shell companies in the European Union“ (9),

so zreteľom na štúdiu s názvom „VAT fraud: economic impact, challenges and policy issues“ (10), štúdiu s názvom „Cryptocurrencies and blockchain – Legal context and implications for financial crime, money laundering and tax evasion“ a štúdiu s názvom „Impact of Digitalisation on International Tax Matters“ (11),

so zreteľom na štúdie Komisie na tému „ukazovatele agresívneho daňového plánovania“ (12),

so zreteľom na dôkazy zhromaždené výborom TAX3 pri 34 vypočutiach s odborníkmi alebo výmenách názorov s komisármi a ministrami a počas služobných ciest do Washingtonu, Rigy, na Ostrov Man, do Estónska a Dánska,

so zreteľom na modernizovaný a stabilnejší rámec dane z príjmu právnických osôb zavedený počas tohto volebného obdobia, najmä na smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (prvá (13) a druhá smernica (14) o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam) a preskúmania smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní (15),

so zreteľom na návrhy Komisie, ktorých prijatie ešte prebieha, najmä o spoločnom (konsolidovanom) základe dane z príjmov právnických osôb (16), balíku v súvislosti so zdaňovaním digitálnych služieb (17) a zverejňovaní správ za jednotlivé krajiny (18), ako aj na pozíciu Európskeho parlamentu k týmto dokumentom,

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o skupine pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov a na pravidelné správy tejto skupiny pre Radu ECOFIN,

so zreteľom na zoznam Rady týkajúci sa nespolupracujúcich jurisdikcií na účely daní prijatý 5. decembra 2017 a zmenený na základe prebiehajúceho monitorovania záväzkov tretích krajín,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. marca 2018 o nových požiadavkách proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v právnych predpisoch EÚ upravujúcich najmä finančné a investičné operácie (C(2018)1756),

so zreteľom na prebiehajúcu modernizáciu rámca DPH, najmä konečného režimu DPH,

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 s názvom Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH (19),

so zreteľom na nedávno prijatý nový rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, najmä po prijatí štvrtej (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) (20) a piatej (piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) (21) revízie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí,

so zreteľom na postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré začala Komisia proti 28 členským štátom z dôvodu, že riadne netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátneho práva,

so zreteľom na akčný plán Komisie z 2. februára 2016 na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu (COM(2016)0050) (22),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o posilnení prudenciálneho rámca a rámca boja proti praniu špinavých peňazí Únie pre finančné inštitúcie (COM(2018)0645),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (23);

so zreteľom na mapovanie a analýzu nedostatkov vykonané platformou finančných spravodajských jednotiek Európskej únie (platforma FIU EÚ) z 15. decembra 2016 týkajúce sa právomocí a prekážok pri získavaní a výmene informácií a na pracovné dokumenty útvarov Komisie z 26. júna 2017 o zlepšení spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami EÚ (SWD(2017)0275),

so zreteľom na odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) a Komisie z 11. júla 2018 maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotke o prijímaní potrebných opatrení na plnenie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

so zreteľom na list zo 7. decembra 2018, ktorý poslal predseda výboru TAX3 stálemu predstaviteľovi Malty pri EÚ, jeho excelencii Danielovi Azzopardimu, v ktorom požadoval vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti 17 Black,

so zreteľom na vyšetrovanie štátnej pomoci a rozhodnutia Komisie (24),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2018 o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218),

so zreteľom na návrh dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

so zreteľom na politické vyhlásenie, ktorým sa stanovuje rámec pre budúce vzťahy medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom;

so zreteľom na výsledky rôznych samitov krajín G7, G8 a G20, ktoré sa konali na témy medzinárodných daňových otázok,

so zreteľom na rezolúciu o akčnom programe z Addis Abeby, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 27. júla 2015,

so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni o nezákonných finančných tokoch z Afriky vypracovanú na spoločný návrh Komisia Africkej únie (KAÚ)/Hospodárskej komisie pre Afriku, konferencie afrických ministrov financií, ministrov pre plánovanie a hospodársky rozvoj,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024), v ktorom Komisia vyzýva aj na to, aby EÚ išla príkladom,

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako výzvach pre riadenie, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách (25) a uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ (26),

so zreteľom na povinnosť podľa článku 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) vždy rešpektovať právo na súkromný život,

so zreteľom na správu Komisie z 23. januára 2019 o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2017 s názvom Rozvojové partnerstvá EÚ a výzva, ktorú predstavujú medzinárodné daňové dohody,

zo zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (A8-0170/2019),

1.    Všeobecný úvod, predstavenie situácie

1.1.    Zmeny

1.

tvrdí, že existujúce daňové pravidlá často nedokážu držať krok so zrýchľujúcim sa vývojom hospodárstva; pripomína, že súčasné medzinárodné a vnútroštátne daňové pravidlá boli väčšinou koncipované na začiatku 20. storočia; tvrdí, že existuje naliehavá a neustála potreba reformovať pravidlá, aby medzinárodné, európske a vnútroštátne daňové systémy boli vhodné pre nové hospodárske, sociálne a technologické výzvy 21. storočia; tvrdí, že existuje naliehavá a neustála potreba reformovať pravidlá, aby medzinárodné, európske a vnútroštátne daňové systémy boli vhodné pre nové hospodárske, sociálne a technologické výzvy 21. storočia;

2.

zdôrazňuje, že Európsky parlament podstatným spôsobom prispel k boju proti finančným trestným činom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ako sa ukázalo napríklad vo veciach LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, Football Leaks, Bahamas Leaks a Cum-Ex, najmä prostredníctvom práce osobitných výborov TAXE, TAX2 (27) a TAX3, vyšetrovacieho výboru PANA a komisie pre hospodársku politiku (ECON);

3.

víta skutočnosť, že Komisia počas svojho súčasného obdobia predložila 26 legislatívnych návrhov zameraných na odstránenie niektorých medzier, zlepšenie boja proti finančným trestným činom a agresívnemu daňovému plánovaniu a zvýšenie účinnosti výberu daní a spravodlivosti v oblasti daní; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným pokrokom Rady v prípade dôležitých iniciatív v súvislosti s reformou dane z príjmu právnických osôb, ktoré ešte neboli dokončené pre nedostatok skutočnej politickej vôle; požaduje urýchlené prijatie iniciatív EÚ, ktoré ešte neboli dokončené, a dôsledné monitorovanie vykonávania na účely zabezpečenia účinnosti a správneho presadzovania právnych predpisov s cieľom prispôsobiť sa všestrannosti daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania;

4.

pripomína, že daňová jurisdikcia má kontrolu iba nad daňovými záležitosťami súvisiacimi s jej územím, kým hospodárske toky a niektorí daňoví poplatníci, ako sú nadnárodné podniky (MNE) a majetní jednotlivci, pôsobia celosvetovo;

5.

zdôrazňuje, že vymedzenie daňových základov si vyžaduje mať úplný obraz situácie daňovníka vrátane častí, ktoré sú mimo danej daňovej jurisdikcie, a určenie, ktorá časť sa týka ktorej jurisdikcie; poznamenáva, že si takisto vyžaduje, aby sa tieto daňové základy rozdelili medzi daňové jurisdikcie s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a dvojitému nezdaneniu; potvrdzuje, že prioritou by malo byť odstránenie dvojitého nezdanenia, ako aj zabezpečenie riešenia otázky dvojitého zdanenia;

6.

zdôrazňuje, že vymedzenie daňových základov si vyžaduje mať úplný obraz situácie daňovníka vrátane častí, ktoré sú mimo danej daňovej jurisdikcie, a určenie, ktorá časť sa týka ktorej jurisdikcie; domnieva sa, že EÚ musí prijať rozsiahlu stratégiu, ktorou by EÚ príslušnými politikami podporovala členské štáty, aby upustili od svojich súčasných škodlivých daňových systémov a prešli na daňový systém zlučiteľný s právnym rámcom EÚ a duchom zmluvy EÚ;

7.

konštatuje, že sa významne zvýšili ekonomické toky (28) a pribudli príležitosti na zmenu daňovej rezidencie; varuje, že niektoré nové javy (29) sú vo svojej podstate nejasné alebo navodzujú nejasnosť, čo poskytuje priestor na daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, agresívne daňové plánovanie a pranie špinavých peňazí;

8.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty konfiškujú daňový základ iných členských štátov tým, že priťahujú zisky vytvorené inde, čím umožňujú spoločnostiam umelo znížiť svoj daňový základ; poukazuje na to, že tieto praktiky nielenže poškodzujú zásadu solidarity EÚ, ale takisto prinášajú prerozdelenie bohatstva smerom k nadnárodným spoločnostiam a ich akcionárom na úkor občanov EÚ; podporuje dôležitú prácu akademických pracovníkov a novinárov, ktorí tieto praktiky pomáhajú objasňovať;

1.2.    Účel zdaňovania a vplyv daňových podvodov, daňových únikov, škodlivých daňových praktík a prania špinavých peňazí na európske spoločnosti

9.

domnieva sa, že spravodlivé zdaňovanie a rozhodný boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí zohrávajú hlavnú úlohu pri formovaní spravodlivej spoločnosti a silného hospodárstva a bránia spoločenskú zmluvu a právny štát; konštatuje, že spravodlivý a účinný daňový systém je kľúčom k riešeniu nerovnosti, a to nielen financovaním verejných výdavkov na podporu sociálnej mobility, ale aj znižovaním nerovností v príjmoch; zdôrazňuje, že daňová politika môže mať veľký vplyv na rozhodovanie v oblasti zamestnanosti, úroveň investícií a ochotu spoločností rozšíriť sa;

10.

zdôrazňuje, že najnaliehavejšou prioritou je znížiť daňovú medzeru vyplývajúcu z daňových podvodov, daňových únikov, agresívneho daňového plánovania a prania špinavých peňazí a ich vplyv na vnútroštátne rozpočty a rozpočet EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a daňovú spravodlivosť medzi všetkými daňovými poplatníkmi, bojovať proti nárastu nerovnosti a posilniť dôveru v demokratickú tvorbu politiky tým, že sa zabezpečí, aby podvodníci nemali konkurenčnú daňovú výhodu oproti čestným daňovým poplatníkom;

11.

zdôrazňuje, že spoločné úsilie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné na ochranu rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov pred stratami spôsobenými nezaplatenými daňami; konštatuje, že len s plným a účinným výberom daňových príjmov môžu štáty okrem iného zabezpečiť kvalitné verejné služby vrátane cenovo dostupného vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a bývania, bezpečnosti, kontroly zločinnosti a reakcie na núdzové situácie, sociálneho zabezpečenia a starostlivosti, presadzovania pracovných a environmentálnych noriem, boja proti zmene klímy, podpory rodovej rovnosti, verejnej dopravy a základnej infraštruktúry s cieľom podporiť a v prípade potreby stabilizovať sociálne vyvážený rozvoj s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

12.

domnieva sa, že nedávny vývoj v oblasti daní a výberu daní, pri ktorom sa daňové zaťaženie presunulo z bohatstva na príjem, z kapitálových príjmov na príjem z práce a na spotrebu, z nadnárodných spoločností na malé a stredné podniky (MSP) a z finančného sektora na reálnu ekonomiku, mal neprimeraný vplyv na ženy a osoby s nízkymi príjmami, ktoré sa zvyčajne spoliehajú viac na príjem z práce a vynakladajú vyšší podiel svojich príjmov na spotrebu (30); konštatuje, že medzi najbohatšími sú vyššie miery daňových únikov (31); vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch v oblasti daní a prania špinavých peňazí zvážila vplyv na sociálny rozvoj vrátane rodovej rovnosti a ďalších uvedených politík;

1.3.    Riziká a prínosy spojené s hotovostnými transakciami

13.

zdôrazňuje, že hotovostné transakcie naďalej predstavujú veľmi vysoké riziko z hľadiska prania špinavých peňazí a daňových únikov vrátane podvodov v oblasti DPH, a to aj napriek ich výhodám, ako je dostupnosť a rýchlosť; konštatuje, že mnohé členské štáty už majú zavedené obmedzenia týkajúce sa hotovostných platieb; konštatuje aj to, že hoci pravidlá týkajúce sa kontrol hotovosti na vonkajších hraniciach EÚ sú harmonizované, pravidlá jednotlivých členských štátov týkajúce sa pohybov hotovosti v rámci EÚ sa líšia;

14.

konštatuje, že rozdrobenosť a rôznorodosť týchto opatrení môže zasiahnuť do riadneho fungovania vnútorného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby pripravila návrh týkajúci sa európskych obmedzení platieb v hotovosti a zároveň zachovala hotovosť ako platobný prostriedok; okrem toho konštatuje, že eurobankovky s vysokou nominálnou hodnotou predstavujú vyššie riziko z hľadiska prania špinavých peňazí; víta skutočnosť, že Európska centrálna banka (ECB) v roku 2016 ohlásila, že už nebude vydávať nové bankovky s hodnotou 500 EUR (už existujúce bankovky však zostávajú zákonným platidlom); vyzýva ECB, aby navrhla časový plán na vyradenie možnosti používať bankovky s hodnotou 500 EUR;

1.4.    Kvantitatívne hodnotenie

15.

zdôrazňuje, že daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie vedú k strate zdrojov pre štátne rozpočty a rozpočty Európskej únie (32); uznáva, že kvantifikácia týchto strát nie je jednoznačná; poznamenáva však, že zvýšené požiadavky na transparentnosť by viedli nielen k poskytovaniu lepších údajov, ale tiež by prispeli k zníženiu nejasnosti;

16.

konštatuje, že v rámci viacerých posúdení sa usilovalo o vyčíslenie rozsahu strát v dôsledku daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; pripomína, že žiadne z nich samo osebe neposkytuje dostatočný obraz vzhľadom na povahu údajov alebo ich nedostatok; konštatuje, že niektoré z nedávnych posúdení sa vzájomne dopĺňajú, pričom sa opierajú o odlišné, ale navzájom sa dopĺňajúce metodiky;

17.

poznamenáva, že kým Komisia vypočítava odhad výpadku príjmov z DPH na úrovni EÚ, svoj vlastný odhad výpadku príjmov z DPH doteraz vypracúva len pätnásť členských štátov; vyzýva každý členský štát, aby v spolupráci s Komisiou vypracoval komplexný odhad výpadku daňových príjmov (nielen DPH) vrátane posúdenia nákladov na daňové stimuly;

18.

opätovne vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých a nestranných štatistík o miere vyhýbania sa daňovým povinnostiam a o rozsahu daňových únikov a zdôrazňuje, že je dôležité vyvinúť primerané a transparentné metodiky na vyčíslenie rozmeru týchto javov, ako aj ich dosahu na verejné financie, hospodárske činnosti a verejné investície krajín (33); pripomína potrebu politickej a finančnej nezávislosti štatistických úradov s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť štatistických údajov; vyzýva, aby sa od Eurostatu požadovala technická pomoc na zber komplexných a presných štatistických údajov, aby sa poskytovali v porovnateľnom, ľahko koordinovanom digitálnom formáte;

19.

pripomína najmä empirické hodnotenie rozsahu ročných strát príjmov spôsobených agresívnym plánovaním dane z príjmu právnických osôb v EÚ, ktoré bolo vypracované v roku 2015; konštatuje, že hodnotenie sa pohybuje v rozpätí od 50 až 70 miliárd EUR (suma stratená len v dôsledku presunu zisku, ktorá sa rovná najmenej 17 % ziskov z dane z príjmov právnických osôb v roku 2013 a 0,4 % HDP) do 160 až 190 miliárd EUR (pridanie individualizovaných daňových úprav veľkých nadnárodných podnikov a neefektívnosti výberu);

20.

vyzýva Radu a členské štáty, aby uprednostňovali projekty, najmä s podporou programu Fiscalis, zamerané na kvantifikáciu rozsahu daňových únikov s cieľom lepšie riešiť súčasnú daňovú medzeru; zdôrazňuje, že Európsky parlament prijal (34) navýšenie prostriedkov v programe Fiscalis; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pod vedením Komisie odhadli svoje daňové medzery a každoročne zverejňovali výsledky;

21.

konštatuje, že v pracovnom dokumente MMF (35) sa odhaduje, že celosvetové straty v dôsledku narúšania základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“) a v súvislosti s daňovými rajmi predstavujú približne 600 miliárd USD ročne; konštatuje, že dlhodobé približné odhady MMF sú pre krajiny OECD vo výške 400 miliárd USD (1 % ich HDP) a pre rozvojové krajiny vo výške 200 miliárd USD (1,3 % ich HDP);

22.

víta nedávne odhady neregistrovanej ekonomiky (non-observed economy, NOE), často nazývanej tieňová ekonomika, uvedené v prieskume daňových politík v Európskej únii (36) v roku 2017, v ktorom sa uvádzajú nepriame širšie náznaky daňových únikov; zdôrazňuje, že hodnota neregistrovaných ekonomík meria hospodárske činnosti, ktoré nemusia byť zachytené v základných zdrojoch údajov používaných na zostavovanie národných účtov;

23.

zdôrazňuje, že takmer 40 % ziskov nadnárodných podnikov sa každoročne celosvetovo presúva do daňových rajov, pričom sa zdá, že niektoré krajiny Európskej únie ako prvé strácajú v dôsledku presunov ziskov, pretože 35 % presunutých ziskov pochádza z krajín EÚ, za nimi nasledujú rozvojové krajiny (30 %) (37); zdôrazňuje, že asi 80 % presunu ziskov z mnohých členských štátov EÚ je smerovaných do niekoľkých ďalších členských štátov EÚ alebo cez ne; poukazuje na to, že nadnárodné podniky môžu platiť až o 30 % nižšiu daň než domáci konkurenti a že agresívne daňové plánovanie narúša hospodársku súťaž pre domáce podniky, najmä MSP;

24.

poznamenáva, že podľa posledných odhadov predstavuje vyhýbanie sa daňovej povinnosti v EÚ približne 825 miliárd EUR za rok (38),

25.

konštatuje, že nadnárodné spoločnosti, ktoré vypočul výbor TAX3, vypracovali svoje vlastné odhady efektívnych sadzieb dane (39); poukazuje na to, že niektorí odborníci tieto odhady spochybňujú;

26.

žiada, aby sa zhromažďovali štatistické údaje o veľkých transakciách v prístavoch oslobodených od colnej kontroly, colných skladoch a osobitných hospodárskych zónach a aby sprostredkovatelia a oznamovatelia zverejňovali informácie;

1.5.    Daňové podvody, daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a agresívne daňové plánovanie

27.

pripomína, že boj proti daňovým únikom a podvodom sa zaoberá nezákonnými činmi, zatiaľ čo boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa zaoberá situáciami, pri ktorých sa zneužívajú medzery v právnych predpisoch alebo ktoré sú a priori v medziach zákona – pokiaľ ich daňové orgány alebo v konečnom dôsledku súdy nepovažujú za protiprávne –, ale proti jeho duchu; požaduje preto zjednodušenie daňového rámca;

28.

pripomína, že zlepšenie výberu daní v krajinách EÚ bude pravdepodobne viesť k zníženiu trestnej činnosti spojenej s daňovými únikmi a praním špinavých peňazí, ktoré nasleduje;

29.

pripomína, že agresívne daňové plánovanie opisuje vytvorenie daňového návrhu zameraného na zníženie daňovej povinnosti použitím technických prostriedkov daňového systému alebo rozhodovania medzi dvomi alebo viacerými daňovými systémami, ktoré je v rozpore s duchom zákona;

30.

víta odpoveď Komisie na výzvy uvedené v uzneseniach výborov TAXE, TAX2 a PANA o lepšej identifikácii agresívneho daňového plánovania a škodlivých daňových praktík;

31.

vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli a prijali komplexné a presné vymedzenie ukazovateľov agresívneho daňového plánovania, pričom sa budú opierať o znaky uvedené v piatej revízii smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní (40), ako aj o príslušné štúdie a odporúčania Komisie (41); zdôrazňuje, že tieto jasné ukazovatele môžu byť prípadne založené aj na normách uznávaných na medzinárodnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby tieto ukazovatele používali ako základ na zrušenie všetkých škodlivých daňových praktík vyplývajúcich z existujúcich daňových medzier; vyzýva Komisiu a Radu, aby pravidelne aktualizovali tieto ukazovatele, ak sa objavia nové opatrenia alebo postupy agresívneho daňového plánovania;

32.

zdôrazňuje podobnosť medzi platiteľmi dane z príjmov právnických osôb a majetnými jednotlivcami v súvislosti s využívaním podnikových štruktúr a podobných štruktúr, ako sú trusty a zahraničné lokality, na účely agresívneho daňového plánovania; poukazuje na úlohu sprostredkovateľov (42) pri vytváraní takýchto systémov; v tejto súvislosti pripomína, že v prípade väčšiny mimoriadne majetných osôb prichádza väčšina ich príjmov skôr vo forme kapitálových ziskov než z výnosov;

33.

víta hodnotenie Komisie a zaradenie ukazovateľov agresívneho daňového plánovania do svojich správ o krajinách v rámci európskeho semestra z roku 2018; požaduje, aby sa takéto hodnotenie stalo pravidelným prvkom, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na vnútornom trhu EÚ, ako aj väčšia stabilita verejných príjmov z dlhodobého hľadiska; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jasné následné opatrenia na ukončenie postupov agresívneho daňového plánovania, v prípade potreby vo forme formálnych odporúčaní;

34.

opätovne vyzýva spoločnosti ako daňových poplatníkov, aby plne dodržiavali svoje daňové povinnosti a zdržali sa agresívneho daňového plánovania vedúceho k narúšaniu základu dane a presunu ziskov a aby považovali stratégiu spravodlivého zdaňovania, ako aj zdržiavanie sa škodlivým daňovým praktikám za dôležitú súčasť svojej sociálnej zodpovednosti podnikov a zohľadňovali pri tom hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti s cieľom zabezpečiť dôveru daňových poplatníkov v daňové rámce;

35.

naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na postupe posilnenej spolupráce, aby čo najskôr odsúhlasili prijatie dane z finančných transakcií (DFT) a uznali, že najvhodnejšie by bolo globálne riešenie;

2.    Zdaňovanie právnických osôb

36.

pripomína, že možnosti vybrať si miesto podniku alebo sídla na základe regulačného rámca prudko vzrástli s globalizáciou a digitalizáciou;

37.

pripomína, že dane sa musia vyplácať v jurisdikciách, kde prebieha vecná a skutočná hospodárska činnosť a vytváranie hodnoty, alebo, v prípade nepriamych daní, kde dochádza k spotrebe; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť prijatím spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) v EÚ spolu s primeraným a spravodlivým rozdeľovaním, ktoré okrem iného zahŕňa všetky hmotné aktíva;

38.

berie na vedomie, že v prvej smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam EÚ prijala daň pri odchode, čím umožnila členským štátom zdaniť ekonomickú hodnotu kapitálového zisku vytvoreného na jeho území, a to aj vtedy, keď sa tento zisk v čase odchodu ešte neuskutočnil; domnieva sa, že by sa mala posilniť zásada zdaňovania ziskov dosiahnutých v členských štátoch pred vystúpením z Únie, napríklad prostredníctvom koordinovaných zrážkových daní z úrokov a licenčných poplatkov, aby sa odstránili existujúce medzery a zabránilo sa úniku ziskov z EÚ bez zdanenia; vyzýva Radu, aby obnovila rokovania o návrhu týkajúcom sa úrokov a licenčných poplatkov (43); konštatuje, že daňovými zmluvami sa často znižuje sadzba zrážkovej dane s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu (44);

39.

opätovne potvrdzuje, že prispôsobenie medzinárodných daňových pravidiel musí reagovať na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam vyplývajúce z možného využívania súhry medzi vnútroštátnymi daňovými ustanoveniami a sieťami daňových zmlúv, čo má za následok narušenie základu dane a dvojité nezdanenie, pričom sa zabezpečí, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu;

2.1.    Akčný plán na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov a jeho vykonávanie v EÚ: Smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

40.

berie na vedomie, že projekt BEPS pod vedením G20/OECD mal koordinovane riešiť príčiny a okolnosti vytvárajúce postupy BEPS prostredníctvom zlepšenia súdržnosti daňových pravidiel cez hranice, posilňovania hlavných požiadaviek a posilnenia transparentnosti a istoty; konštatuje však, že miera ochoty a odhodlania spolupracovať na akčnom pláne BEPS OECD sa líši medzi krajinami a medzi jednotlivými príslušnými akciami;

41.

konštatuje, že 15-bodový akčný plán BEPS skupiny G20/OECD, ktorý mal koordinovane riešiť príčiny a okolnosti vytvárajúce postupy BEPS, sa realizuje a monitoruje a prebiehajú ďalšie diskusie v širšom kontexte než len v počiatočných zúčastnených krajinách, a to prostredníctvom inkluzívneho rámca; vyzýva preto členské štáty, aby podporili reformu mandátu aj fungovania inkluzívneho rámca, aby sa zabezpečilo, že zostávajúce medzery v daňovej oblasti a nevyriešené daňové otázky budú pokryté súčasným medzinárodným rámcom; víta iniciatívu inkluzívneho rámca na diskusiu a nájdenie všeobecného konsenzu o lepšom rozdelení práv zdanenia medzi krajiny;

42.

berie na vedomie skutočnosť, že opatrenia si vyžadujú realizáciu; berie na vedomie politickú poznámku (45) o inkluzívnom rámci pre narúšanie základu dane a presun ziskov, ktorej cieľom je navrhnúť možné riešenia identifikovaných výziev týkajúcich sa zdaňovania digitálneho hospodárstva;

43.

poukazuje na to, že niektoré krajiny nedávno prijali jednostranné protiopatrenia proti škodlivým daňovým praktikám (ako je daň z presunutia ziskov v Spojenom kráľovstve a ustanovenia o všeobecných príjmoch z nehmotného majetku s nízkymi daňami (Global Intangible Low-Taxed Income) v rámci daňovej reformy v USA) s cieľom zabezpečiť, aby zahraničné príjmy nadnárodných podnikov boli riadne zdanené minimálnou efektívnou sadzbou dane v krajine, v ktorej má sídlo materská spoločnosť; žiada o hodnotenie týchto opatrení zo strany EÚ; konštatuje, že na rozdiel od týchto jednostranných opatrení EÚ vo všeobecnosti podporuje mnohostranné a konsenzuálne riešenia na uskutočnenie spravodlivého rozdelenia daňových práv; zdôrazňuje, že napríklad EÚ uprednostňuje globálne riešenie zdaňovania digitálneho sektora, napriek tomu však navrhuje daň EÚ za digitálne služby, keďže v rámci globálnych diskusií sa postupuje pomaly;

44.

pripomína, že balík opatrení EÚ proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam z roku 2016 dopĺňa existujúce ustanovenia s cieľom vykonať 15 akcií akčného plánu BEPS koordinovane na jednotnom trhu EÚ;

45.

víta skutočnosť, že EÚ prijala prvú a druhú smernicu o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; berie na vedomie, že tieto smernice poskytujú spravodlivejšie zdaňovanie vytvorením minimálnej úrovne ochrany pred vyhýbaním sa daňovým povinnostiam v súvislosti s daňou z príjmov právnických osôb v celej EÚ a zároveň zabezpečujú spravodlivejšie a stabilnejšie prostredie pre podniky z hľadiska dopytu i ponuky; víta ustanovenia o hybridných nesúrodých opatreniach s cieľom zabrániť dvojitému nezdaneniu s cieľom odstrániť existujúce nezrovnalosti a zdržať sa vytvárania ďalších nesúladov medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

46.

víta ustanovenia o kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom zabezpečiť, aby zisky vyprodukované prepojenými podnikmi so sídlom v krajinách s nízkymi daňami alebo bez daní boli účinne zdanené; ako opakovane požaduje Európsky parlament, tieto ustanovenia zabraňujú tomu, aby absencia alebo rozmanitosť vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v rámci Únie narúšali fungovanie vnútorného trhu nad rámec situácií úplne umelých úprav; vyjadruje poľutovanie nad koexistenciou dvoch prístupov na vykonávanie pravidiel týkajúcich sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v rámci prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a vyzýva členské štáty, aby vykonávali len jednoduchšie a najefektívnejšie pravidlá týkajúce sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 písm. a) prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

47.

víta všeobecné pravidlo proti zneužívaniu na účely výpočtu dane z príjmov právnických osôb zahrnuté do prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, čo členským štátom umožňuje, aby ignorovali nezrovnalosti, a to so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti zamerané len na získanie daňového zvýhodnenia; opätovne opakuje svoju výzvu na prijatie všeobecného a prísneho spoločného všeobecného pravidla proti zneužívaniu, a to najmä v existujúcich právnych predpisoch, a najmä v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach, smernici o fúziách a smernici o úrokoch a licenčných poplatkoch;

48.

opätovne žiada o jasné vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ a pojmu „významná ekonomická prítomnosť“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť;

49.

požaduje ukončenie práce, ktorá sa uskutočňuje v rámci Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie v súvislosti s rozvojom osvedčených postupov a monitorovaním vykonávania opatrení členskými štátmi zo strany Komisie;

50.

pripomína svoje obavy súvisiace s využívaním transferových cien pri agresívnom daňovom plánovaní a následne pripomína potrebu primeraných opatrení a zlepšenia rámca pre transferové oceňovanie na riešenie tejto otázky; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby odrážali hospodársku realitu, poskytovali istotu, zrozumiteľnosť a spravodlivosť členským štátom a spoločnostiam pôsobiacim v rámci Únie a znížili riziko zneužitia pravidiel na účely presunov ziskov, a to pri zohľadnení smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 2010 (46); konštatuje však, že, ako to zdôraznili odborníci a publikácie, používanie pojmu „nezávislý subjekt“ alebo „zásady trhového odstupu“ je jedným z hlavných faktorov, ktoré umožňujú škodlivé daňové praktiky (47);

51.

zdôrazňuje, že opatrenia EÚ zamerané na riešenie otázky BEPS a agresívneho daňového plánovania zahŕňajú vybavené daňové úrady s aktualizovaným súborom nástrojov na zabezpečenie spravodlivého výberu daní pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti podnikov v EÚ; zdôrazňuje, že daňové úrady by mali byť zodpovedné za efektívne používanie nástrojov bez toho, aby predstavovali dodatočné bremeno pre zodpovedných daňovníkov, najmä MSP;

52.

uznáva, že nový pohyb informácií daňovým úradom po prijatí prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní vytvára potrebu primeraných zdrojov na zabezpečenie najefektívnejšieho používania takýchto informácií a na účinné zníženie súčasnej daňovej medzery; vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že nástroje, ktoré úrady používajú, sú dostatočné a primerané na využívanie týchto informácií a na kombinovanie a krížovú kontrolu informácií z rôznych zdrojov a súborov údajov;

2.2.    Posilnenie opatrení EÚ na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu a na doplnenie akčného plánu BEPS

2.2.1.    Kontrola daňových systémov členských štátov a celkového daňového prostredia – agresívne daňové plánovanie v rámci EÚ (európsky semester)

53.

víta skutočnosť, že daňové systémy členských štátov a celkové daňové prostredie sa stali súčasťou európskeho semestra v súlade s výzvou Európskeho parlamentu v tejto súvislosti (48); víta štúdie a údaje vypracované Komisiou (49), ktoré umožňujú, aby sa situácie, ktoré poskytujú ekonomické ukazovatele agresívneho daňového plánovania, lepšie riešili, a jasne poukazujú na vystavenie daňovému plánovaniu, ako aj poskytnutie bohatej databázy všetkých javov týkajúcich sa tohto javu; poukazuje na to, že členské štáty nesmú duchu lojálnej spolupráce uľahčovať vytváranie systémov agresívneho daňového plánovania nezlučiteľných s právnym rámcom EÚ a duchom zmlúv EÚ;

54.

žiada, aby tieto nové daňové ukazovatele pre európsky semester mali rovnaké postavenie ako ukazovatele týkajúce sa kontroly výdavkov; zdôrazňuje prínos poskytnúť európskemu semestru tento daňový rozmer, pretože umožní riešiť niektoré škodlivé daňové praktiky, ktoré doteraz neboli riešené prostredníctvom smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a iných existujúcich európskych nariadení;

55.

víta skutočnosť, že v šiestej smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní sa stanovujú znaky vykazovateľných cezhraničných dohôd, ktoré musia sprostredkovatelia nahlásiť daňovým úradom, aby im umožnili ich posúdenie; víta skutočnosť, že tieto charakteristiky programov agresívneho daňového plánovania možno aktualizovať, ak sa objavia nové dohody alebo postupy; poukazuje na to, že lehota na vykonávanie smernice ešte neuplynula a že ustanovenia budú musieť byť monitorované s cieľom zabezpečiť ich účinnosť;

56.

vyzýva skupinu pre kódex správania, aby Rade a Európskemu parlamentu každoročne podávala správy o hlavných opatreniach oznámených v členských štátoch s cieľom umožniť tvorcom rozhodnutí, aby dodržiavali nové systémy daní, ktoré sa vypracúvajú, a aby prijali potrebné protiopatrenia, ktoré by mohli byť potrebné;

57.

vyzýva inštitúcie EÚ aj členské štáty, aby zabezpečili, že verejné zákazky nebudú uľahčovať vyhýbanie sa daňovým povinnostiam dodávateľmi; poukazuje na to, že členské štáty by mali monitorovať a zabezpečiť, aby sa spoločnosti alebo iné právne subjekty zapojené do verejných súťaží a verejných zákaziek nezúčastňovali na daňových podvodoch, daňových únikoch a agresívnom daňovom plánovaní; vyzýva Komisiu, aby objasnila existujúce postupy verejného obstarávania podľa smernice EÚ o verejnom obstarávaní a v prípade potreby navrhla aktualizáciu smernice, ktorá nezakazuje uplatňovanie úvah týkajúcich sa daní ako kritérií na vylúčenie alebo dokonca výber pri verejnom obstarávaní;

58.

vyzýva Komisiu, aby vydala návrh, ktorý by členským štátom ukladal povinnosť zabezpečiť, aby hospodárske subjekty zúčastňujúce sa na postupoch verejného obstarávania dodržiavali minimálnu úroveň transparentnosti v oblasti daní, najmä pokiaľ ide o uverejnenie správ podľa jednotlivých krajín a transparentné vlastnícke štruktúry;

59.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vydala návrh zameraný na zrušenie patentových kolónok alebo „patent boxes“, a vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali neškodnú, prípadne priamu podporu výskumu a vývoja na svojom území; zdôrazňuje, že daňové úľavy pre spoločnosti sa však musia starostlivo konštruovať a realizovať len vtedy, keď existuje pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast a vylúči sa akékoľvek riziko vzniku nových medzier v daňovom systéme;

60.

opätovne zároveň opakuje svoju požiadavku zabezpečiť, aby súčasné patentové kolónky vytvorili skutočný vzťah k hospodárskej činnosti, ako sú testy výdavkov, a aby nenarúšali hospodársku súťaž; konštatuje narastajúcu úlohu nehmotného majetku v hodnotovom reťazci nadnárodných spoločností; konštatuje lepšie vymedzenie nákladov na výskum a vývoj v návrhu spoločného základu dane z príjmov právnických osôb; podporuje pozíciu Európskeho parlamentu v oblasti daňových úľav pre skutočné výdavky na výskum a vývoj namiesto odpočítania daní na výskum a vývoj;

2.2.2.    Lepšia spolupráca v oblasti daní vrátane spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb

61.

zdôrazňuje, že daňová politika v Európskej únii by sa mala zameriavať na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj na uľahčovanie cezhraničnej hospodárskej činnosti prostredníctvom spolupráce medzi daňovými úradmi a návrhu inteligentnej daňovej politiky;

62.

zdôrazňuje, že existuje množstvo prekážok súvisiacich s daňami, ktoré bránia cezhraničnej hospodárskej činnosti; berie v tejto súvislosti na vedomie svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o 20 hlavných obavách európskych občanov a podnikov súvisiacich s fungovaním jednotného trhu (50); naliehavo vyzýva Komisiu, aby prioritne prijala akčný plán na riešenie týchto prekážok;

63.

víta opätovné spustenie projektu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, pričom Komisia prijala prepojené návrhy o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb; zdôrazňuje, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb odstráni medzery medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, najmä transferové oceňovanie;

64.

vyzýva Radu, aby urýchlene prijala a vykonávala dva návrhy súčasne, pričom zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu, ktoré už zahŕňa koncepciu virtuálnej stálej prevádzkarne a vzorcov pre rozdelenie, ktoré by uzavreli zostávajúce medzery umožňujúce vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a aby sa dosiahli rovnaké podmienky v súvislosti s digitalizáciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty naďalej odmietajú nájsť riešenie, a vyzýva členské štáty, aby preklenuli svoje odlišné postoje;

65.

pripomína, že uplatňovanie spoločného (konsolidovaného) základu dane z príjmov právnických osôb by malo sprevádzať vykonávanie spoločných účtovných pravidiel a primeraná harmonizácia administratívnych postupov;

66.

pripomína, že na ukončenie praktiky presunu zisku a zavedenie zásady, že daň sa platí tam, kde sa vytvára zisk, by sa spoločný základ dane z príjmov právnických osôb a spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb mali zaviesť súčasne vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby vydala nový návrh založený na článku 116 ZFEÚ, v ktorom Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom na vydávanie potrebných právnych predpisov, ak Rada neprijme jednomyseľné rozhodnutie o návrhu na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb;

2.2.3.    Zdaňovanie digitálnych právnických osôb

67.

konštatuje, že jav digitalizácie vytvoril novú situáciu na trhu, pričom digitálne a digitalizované spoločnosti môžu využívať miestne trhy bez toho, aby na tomto trhu mali fyzickú, a preto zdaniteľnú prítomnosť, a tak vytvorili nerovnaké podmienky a znevýhodnenie tradičných spoločností; konštatuje, že obchodné modely digitálnych podnikov v EÚ čelia nižšiemu efektívnemu priemernému daňovému zaťaženiu než tradičné obchodné modely (51);

68.

v tejto súvislosti poukazuje na postupný posun od hmotnej výroby k nehmotnému majetku v hodnotových reťazcoch nadnárodných spoločností, čo sa odráža v relatívnych mierach rastu licenčných poplatkov a príjmov z poplatkov za licencie (takmer 5 % ročne) za posledných päť rokov v porovnaní s obchodom s tovarom a priamymi zahraničnými investíciami (PZI) (menej ako 1 % za rok) (52); vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že digitálne podniky neplatia v niektorých členských štátoch takmer žiadne dane napriek ich významnej digitálnej prítomnosti a veľkým príjmom v týchto členských štátoch;

69.

je presvedčený, že EÚ by mala umožniť atraktívnejšie podnikateľské prostredie s cieľom dosiahnuť dobre fungujúci digitálny jednotný trh a súčasne zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie digitálneho hospodárstva; pripomína, že pokiaľ ide o digitalizáciu hospodárstva ako celku, pri mieste vytvárania hodnoty by sa mali zohľadňovať vstupy používateľov, ako aj informácie zhromaždené o správaní spotrebiteľov online;

70.

zdôrazňuje, že chýbajúci spoločný prístup Únie v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva bude viesť a už aj viedol k tomu, že členské štáty prijmú jednostranné riešenia, ktoré budú mať za následok regulačnú arbitráž a narušenie jednotného trhu a môžu sa stať záťažou pre spoločnosti pôsobiace cezhranične, ako aj pre daňové úrady;

71.

berie na vedomie vedúcu úlohu Komisie a niektorých členských štátov v globálnej diskusii o zdaňovaní digitalizovaného hospodárstva; nabáda členské štáty, aby pokračovali vo svojej aktívnej práci na úrovni OECD a OSN, najmä prostredníctvom procesu zavedeného v politickej poznámke prostredníctvom integračného rámca pre BEPS (53); pripomína však, že EÚ by nemala čakať na globálne riešenie a musí konať ihneď;

72.

víta balík opatrení v oblasti zdaňovania digitálnych podnikov, ktorý prijala Komisia 21. marca 2018; vyjadruje však poľutovanie nad nad tým, že Dánsko, Fínsko, Írsko a Švédsko potvrdili svoje výhrady či svoj zásadný nesúhlas, pokiaľ ide o balík týkajúci sa zdanenia digitálnych služieb, počas zasadnutia Rady ECOFIN 12. marca 2019 (54);

73.

zdôrazňuje, že dohoda o tom, čo predstavuje digitálnu stálu prevádzkareň, jediná dohoda, ktorá sa doteraz dosiahla, je krokom správnym smerom, ale nerieši sa ňou otázka rozdeľovania základu dane;

74.

vyzýva členské štáty, ktoré sú ochotné zvážiť zavedenie digitálnej dane, aby to urobili v rámci posilnenej spolupráce s cieľom zabrániť ďalšej fragmentácii jednotného trhu, ku ktorej už dochádza v prípade jednotlivých členských štátov, ktoré uvažujú o zavedení vnútroštátnych riešení;

75.

chápe, že takzvané dočasné riešenie nie je optimálne; domnieva sa, že to pomôže urýchliť hľadanie lepšieho riešenia na celosvetovej úrovni a do istej miery vyrovnávať podmienky na miestnych trhoch; vyzýva členské štáty EÚ, aby čo najskôr prerokovali, prijali a realizovali dlhodobé riešenie týkajúce sa zdaňovania digitálnej ekonomiky (pokiaľ ide o významnú digitálnu prítomnosť), aby EÚ mohla naďalej udávať trend na globálnej úrovni; zdôrazňuje, že dlhodobé riešenie navrhované Komisiou by malo slúžiť ako základ pre ďalšiu prácu na medzinárodnej úrovni;

76.

berie na vedomie silný dopyt občanov EÚ po dani z digitálnych služieb; pripomína, že z prieskumov vyplýva, že 80 % občanov Nemecka, Francúzska, Rakúska, Holandska, Švédska a Dánska podporuje daň z digitálnych služieb a myslí si, že EÚ by mala byť priekopníkom v medzinárodnom úsilí; okrem toho zdôrazňuje, že väčšina opýtaných občanov by chcela pre daň z digitálnych služieb široký rozsah pôsobnosti (55);

77.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že daň z digitálnych služieb zostane dočasným opatrením, a to tým, že sa do návrhu smernice Rady z 21. marca 2018 o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (56) (COM(2018)0148) zahrnie doložka o ukončení platnosti, ako aj urýchlením diskusie o významnej digitálnej prítomnosti;

2.2.4.    Účinné zdaňovanie

78.

konštatuje, že nominálne sadzby dane z príjmov právnických osôb klesli na úrovni EÚ z priemernej úrovne 32 % v roku 2000 na 21,9 % v roku 2018 (57), čo predstavuje pokles o 32 %; je znepokojený dôsledkami tejto súťaže na udržateľnosť daňových systémov a jej potenciálne účinky presahovania na iné krajiny; konštatuje, že prvý projekt pre BEPS pod vedením skupiny G20/OECD sa týmto javom nezaoberal; víta oznámenie o inkluzívnom rámci pre BEPS s cieľom nezaujato preskúmať daňové práva, čím by sa posilnila schopnosť jurisdikcií zdaňovať zisky v prípade, že iná jurisdikcia s daňovými právami uplatňuje na tieto zisky do roku 2020 nízku efektívnu sadzbu dane (58), čo sa premieta do minimálneho efektívneho zdaňovania; konštatuje, že ako sa uvádza v inkluzívnom rámci pre BEPS, súčasná práca pod vedením OECD neznamená zmeny týkajúce sa skutočnosti, že krajiny alebo jurisdikcie majú naďalej možnosť stanoviť si vlastné sadzby dane alebo vôbec nemať systém dane z príjmov právnických osôb (59);

79.

víta novú globálnu normu OECD o faktore podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou (60), z veľkej časti inšpirovanú prácou EÚ pri vytváraní zoznamu EÚ (kritérium spravodlivého zdaňovania 2.2 zo zoznamu EÚ);

80.

berie na vedomie rozdiely medzi odhadmi efektívnych sadzieb dane veľkých spoločností – často založené na rezervách na dane (61) – a skutočnou daňou zaplatenou veľkými nadnárodnými podnikmi; berie na vedomie, že tradičné odvetvia v priemere platia efektívnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 23 %, kým digitálny sektor platí približne 9,5 % (62);

81.

konštatuje rozdielne metodiky posudzovania efektívnych sadzieb dane, ktoré neumožňujú spoľahlivé porovnanie efektívnych sadzieb dane v EÚ a v celosvetovom meradle; konštatuje, že niektoré posúdenia efektívnych sadzieb dane v EÚ sa pohybujú od 2,2 % do 30 % (63); vyzýva Komisiu, aby vypracovala vlastnú metodiku a pravidelne zverejňovala efektívne sadzby dane v členských štátoch;

82.

vyzýva Komisiu, aby posúdila jav znižovania nominálnych sadzieb dane a ich vplyvu na efektívne sadzby dane v EÚ a aby podľa potreby navrhla nápravné opatrenia v rámci EÚ, ako aj voči tretím krajinám, vrátane prísnych pravidiel v oblasti boja proti zneužívaniu, obranných opatrení, napríklad pravidiel prísnejších kontrol zahraničných spoločností, a odporúčaní na zmenu daňových zmlúv;

83.

domnieva sa, že globálnu koordináciu daňového základu ako výsledok projektu OECD/BEPS by mala sprevádzať lepšia koordinácia daňových sadzieb v snahe dosiahnuť vyššiu efektívnosť;

84.

vyzýva členské štáty, aby aktualizovali mandát skupiny pre kódex správania s cieľom preskúmať koncepciu minimálneho efektívneho zdaňovania ziskov právnických osôb s cieľom nadviazať na prácu OECD v oblasti daňových výziev v oblasti digitalizácie hospodárstva;

85.

berie na vedomie vyhlásenie francúzskeho ministra financií na schôdzi výboru TAX3 konajúcej sa 23. októbra 2018 týkajúce sa potreby diskutovať o koncepcii minimálneho zdanenia; víta pripravenosť Francúzska začleniť diskusiu o minimálnom zdaňovaní ako jednu z priorít predsedníctva G7 v roku 2019, ako bolo potvrdené počas zasadnutia Rady ECOFIN 12. marca 2019;

2.3.    Administratívna spolupráca v oblasti priamych daní

86.

zdôrazňuje, že od júna 2014 bola smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní zmenená štyrikrát;

87.

vyzýva Komisiu, aby posúdila a predložila návrhy na preklenutie medzier v druhej smernici o administratívnej spolupráci, a to najmä zaradením fyzických aktív a kryptomien do rozsahu pôsobnosti smernice, stanovením sankcií za nedodržiavanie alebo falošné správy podávané finančnými inštitúciami, ako aj začlenením ďalších typov finančných inštitúcií a účtov, o ktorých sa v súčasnosti správy nepodávajú, napríklad dôchodkových fondov;

88.

opakuje svoju žiadosť o širší rozsah vo vzťahu k výmene záväzných stanovísk a širší prístup Komisie a o väčšiu harmonizáciu postupov vydávania záväzných stanovísk rôznych vnútroštátnych daňových orgánov;

89.

vyzýva Komisiu, aby v tomto ohľade rýchlo vydala svoje prvé hodnotenie tretej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, najmä pokiaľ ide o počet vymenených stanovísk a počet prípadov, keď vnútroštátne daňové správy mali prístup k informáciám iných členských štátov; žiada, aby sa pri posudzovaní zohľadnil aj vplyv zverejnenia kľúčových informácií týkajúcich sa záväzných stanovísk (počet stanovísk, mená prijímateľov, efektívna sadzba dane vyplývajúca z každého stanoviska); vyzýva členské štáty, aby zverejnili vnútroštátne záväzné stanoviská;

90.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že komisár zodpovedný za zdaňovanie neuznáva potrebu rozšírenia existujúceho systému výmeny informácií medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi;

91.

navyše opätovne pripomína svoju výzvu na zabezpečenie súbežných daňových auditov osôb so spoločnými alebo s doplnkovými záujmami (vrátane materských spoločností a ich dcérskych spoločností) a svoju výzvu na ďalšie zlepšenie daňovej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom povinnosti odpovedať na žiadosti skupiny týkajúce sa daňových záležitostí; pripomína, že právo odoprieť výpoveď voči daňovým úradom sa neuplatňuje v prípade obyčajného administratívneho zisťovania a že sa vyžaduje spolupráca (64);

92.

domnieva sa, že súčasťou európskeho rámca spolupráce medzi daňovými správami by mali byť koordinované inšpekcie na mieste a spoločné audity;

93.

zdôrazňuje, že nielen výmena informácií a spracovanie informácií, ale aj výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi prispievajú k efektívnejšiemu výberu daní; vyzýva členské štáty, aby sa výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi stala prioritou, najmä pokiaľ ide o digitalizáciu daňových správ;

94.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili postupy pre digitálny systém podávania daňových priznaní s cieľom uľahčiť cezhraničné činnosti a znížiť byrokraciu;

95.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila vykonávanie štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a to, či vnútroštátne daňové správy účinne pristupujú k informáciám podľa jednotlivých krajín, ktoré má iný členský štát;-- žiada Komisiu, aby posúdila, ako štvrtá smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní súvisí s akciou 13 akčného plánu skupiny G20/BEPS o výmene informácií podľa jednotlivých krajín;

96.

víta automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na základe globálnej normy, ktorú vypracovala OECD s Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom, so San Marínom a Švajčiarskom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktualizovali ustanovenia zmluvy tak, aby zodpovedali smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní v znení zmien;

97.

zdôrazňuje, že nielen výmena informácií a spracovanie informácií, ale aj výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi prispievajú k efektívnejšiemu výberu daní; zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú prinášajú spoločné akcie v tejto oblasti, a úlohu možného programu pri vývoji a prevádzke významných transeurópskych informačných systémov;

98.

pripomína členským štátom všetky ich povinnosti vyplývajúce zo zmluvy (65), najmä aby spolupracovali lojálne, úprimne a rýchlo; žiada preto v súvislosti s cezhraničnými prípadmi, najmä tzv. spismi cum-ex, aby vnútroštátne daňové úrady všetkých členských štátov vymenovali jednotné kontaktné miesta v súlade so systémom jednotných kontaktných miest spoločnej medzinárodnej pracovnej skupiny pre spoločnú spravodajskú činnosť a spoluprácu (JITSIC) v rámci OECD (66) s cieľom uľahčiť a posilniť spoluprácu v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; vyzýva ďalej Komisiu, aby uľahčila a koordinovala spoluprácu medzi jednotnými kontaktnými miestami členských štátov;

99.

odporúča, aby orgány členských štátov, ktoré ich protistrany v iných členských štátoch informujú o prípadných porušeniach práva, boli povinné včas poskytnúť úradné oznámenie o prijatí a v prípade potreby vecnú odpoveď týkajúcu sa opatrení prijatých po uvedenom oznámení;

2.4.    Oddelenie dividend a pranie kupónov

100.

poznamenáva, že transakcie cum-ex boli od 90. rokov 20. storočia, a to aj v Európe, známym globálnym problémom, pričom sa však neuskutočnilo žiadne koordinované protiopatrenie; vyjadruje poľutovanie nad daňovými podvodmi odhalenými v rámci tzv. škandálu spisov cum-ex, ktorý mal za následok verejne vykázané straty daňových príjmov členských štátov, a to podľa odhadov médií vo výške 55,2 miliardy EUR; zdôrazňuje, že konzorcium európskych novinárov údajne označuje Nemecko, Dánsko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko za hlavné cieľové trhy pre obchodné praktiky cum-ex, za ktorými nasleduje Belgicko, Fínsko, Poľsko, Holandsko, Rakúsko a Česká republika;

101.

zdôrazňuje, že zložitosť daňových systémov môže viesť k vzniku právnych medzier, ktoré uľahčia režimy daňových podvodov, ako sú tzv. cum-ex;

102.

konštatuje, že systematický podvod zameraný na schémy cum-ex a cum-cum bol čiastočne umožnený v dôsledku toho, že príslušné orgány v členských štátoch nevykonali dostatočné kontroly žiadostí o vrátenie daní a nemali jasný a úplný obraz o skutočnom vlastníctve akcií; vyzýva členské štáty, aby poskytli prístup ku všetkým príslušným orgánom s cieľom doplniť a aktualizovať informácie o vlastníctve akcií; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je v tejto súvislosti potrebná akcia EÚ, a aby predložila legislatívny návrh, ak by sa posúdením preukázalo, že je takáto akcia potrebná;

103.

zdôrazňuje, že zistenia naznačujú možné nedostatky vo vnútroštátnych daňových zákonoch a v súčasných systémoch výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi členských štátov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby účinne využívali všetky komunikačné kanály, vnútroštátne údaje a údaje sprístupnené posilneným rámcom na výmenu informácií;

104.

zdôrazňuje, že cezhraničné aspekty spisov cum-ex by sa mali riešiť viacstranným spôsobom; varuje, že zavedenie nových dvojstranných zmlúv o výmene informácií a dvojstranných mechanizmov spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi by komplikovalo už zložitú sieť medzinárodných pravidiel, zavádzalo nové medzery a prispelo k nedostatočnej transparentnosti;

105.

vyzýva všetky členské štáty, aby dôkladne preskúmali a analyzovali postupy vyplácania dividend v rámci svojich jurisdikcií, určili medzery vo svojich daňových zákonoch, ktoré vytvárajú príležitosti na zneužívanie daňovými podvodníkmi a osobami vyhýbajúcimi sa daňovým povinnostiam, aby analyzovali akýkoľvek prípadný cezhraničný rozmer týchto postupov a aby ukončili všetky tieto škodlivé daňové postupy; vyzýva členské štáty, aby si v tejto súvislosti vymieňali najlepšie postupy;

106.

vyzýva členské štáty a ich orgány finančného dohľadu, aby posúdili potrebu výlučne zakázať finančné postupy riadené daňovou politikou, ako sú arbitráž dividend alebo oddelenie dividend a podobné schémy, ak emitent nepreukáže, že tieto finančné postupy majú podstatný hospodársky účel, a to iný než neodôvodnené vrátenie dane a/alebo vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; vyzýva zákonodarcov EÚ, aby zhodnotili možnosť vykonávania tohto opatrenia na úrovni EÚ;

107.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala pracovať na návrhu európskej finančnej polície v rámci Europolu s vlastnými vyšetrovacími možnosťami, ako aj na európskom rámci pre cezhraničné daňové vyšetrovania a iné cezhraničné finančné trestné činy;

108.

dospel k záveru, že súbory cum-ex poukazujú na naliehavú potrebu zlepšiť spoluprácu medzi daňovými orgánmi členských štátov EÚ, najmä pokiaľ ide o zdieľanie informácií; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu pri odhaľovaní, zastavovaní, vyšetrovaní a stíhaní schém daňových podvodov a únikov, ako sú cum-ex, prípadne cum-cum, vrátane výmeny najlepších postupov, a aby v prípadoch, keď je to odôvodnené, podporovali riešenia na úrovni EÚ;

2.5.    Transparentnosť v súvislosti s daňou z príjmov právnických osôb

109.

víta prijatie štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej sa pre daňové orgány stanovuje uverejňovanie správ podľa jednotlivých krajín v súlade s akciou BEPS 13;

110.

pripomína, že uverejnenie správ podľa jednotlivých krajín je jedným z kľúčových opatrení na vytvorenie väčšej transparentnosti daňových informácií o spoločnostiach; zdôrazňuje, že návrh na uverejnenie správ za jednotlivé krajiny určitými podnikmi a pobočkami bol predložený spoluzákonodarcovi ihneď po škandále Panama papers 12. apríla 2016 a že Európsky parlament k nemu prijal svoju pozíciu 4. júla 2017 (67); pripomína, že vyzval na rozšírenie rozsahu podávania správ a ochranu citlivých obchodných informácií s náležitým ohľadom na konkurencieschopnosť podnikov EÚ;

111.

pripomína pozíciu Európskeho parlamentu v odporúčaniach PANA, v ktorých žiadal o ambiciózne uverejňovanie správ podľa jednotlivých krajín s cieľom posilniť daňovú transparentnosť a verejnú kontrolu nadnárodných podnikov (MNE); naliehavo žiada Radu, aby dosiahla spoločnú dohodu s cieľom prijať uverejňovanie správ podľa jednotlivých krajín, ako jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie väčšej transparentnosti pre všetkých občanov vo vzťahu k daňovým informáciám podnikov;

112.

odsudzuje nedostatok pokroku a spolupráce zo strany Rady od roku 2016; nalieha na rýchle dosiahnutie pokroku v Rade, aby začala rokovania s Európskym parlamentom;

113.

pripomína, že verejná kontrola je užitočná pre výskumných pracovníkov (68), investigatívnych novinárov, investorov a iné zainteresované strany, aby riadne posúdili riziká, záväzky a príležitosti na stimulovanie spravodlivého podnikania; pripomína, že podobné ustanovenia už existujú pre bankový sektor v článku 89 smernice 2013/36/EÚ (69) a pre ťažobný priemysel a klčovanie v smernici 2013/34/EÚ (70); konštatuje, že niektoré súkromné zainteresované strany dobrovoľne vyvíjajú nové nástroje na podávanie správ, ktoré zvyšujú daňovú transparentnosť, ako je norma Global Reporting Initiative „Zverejňovanie informácií o daniach a platbách vládam“, ako súčasť ich politiky sociálnej zodpovednosti podnikov;

114.

pripomína, že opatrenia týkajúce sa transparentnosti dane z príjmov právnických osôb treba považovať za opatrenia týkajúce sa článku 50 ods. 1 ZFEÚ o slobode usadiť sa, a preto je uvedený článok vhodným právnym základom pre návrh verejného uverejňovania správ podľa jednotlivých krajín, ako sa uvádza v hodnotení vplyvu Komisie uverejnenom 12. apríla 2016 (COM(2016)0198);

115.

konštatuje, že vzhľadom na obmedzenú schopnosť rozvojových krajín plniť požiadavky prostredníctvom existujúcich postupov výmeny informácií je transparentnosť obzvlášť dôležitá, pretože by uľahčila prístup ich daňových správ k informáciám;

2.6.    Pravidlá štátnej pomoci

116.

pripomína, že oblasť priameho zdaňovania podnikov spadá do rozsahu štátnej pomoci (71), keď daňové opatrenia diskriminujú daňovníkov v rozpore s fiškálnymi opatreniami všeobecnej povahy, ktoré sa vzťahujú na všetky podniky bez rozdielu;

117.

vyzýva Komisiu a najmä Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, aby posúdili možné opatrenia na odradenie členských štátov od poskytovania takejto štátnej pomoci vo forme daňovej výhody;

118.

víta nový proaktívny a otvorený prístup Komisie k vyšetrovaniu nezákonnej štátnej pomoci počas súčasného obdobia, čo viedlo k tomu, že Komisia uzavrela niekoľko najzávažnejších prípadov;

119.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že spoločnosti môžu uzavrieť dohody s vládami, aby v danej krajine nepodliehali takmer žiadnej dani napriek tomu, že v nej vykonávajú podstatnú činnosť; v tejto súvislosti poukazuje na záväzné stanovisko medzi holandským daňovým orgánom a spoločnosťou Royal Dutch Shell plc, ktoré sa zdá byť v rozpore s holandskými daňovými právnymi predpismi a bolo vydané len z dôvodu, že ústredie by sa malo nachádzať v Holandsku po zjednotení dvoch bývalých materských spoločností, čo má za následok oslobodenie od zrážkovej dane z holandských dividend; upozorňuje, že nedávne vyšetrovania podľa všetkého naznačujú, že spoločnosť v Holandsku neplatí ani daň z príjmov; opätovne vyzýva Komisiu, aby preskúmala tento prípad možnej nezákonnej štátnej pomoci;

120.

víta skutočnosť, že od roku 2014 Komisia skúma postupy členských štátov v oblasti záväzných stanovísk v nadväznosti na obvinenia z priaznivého daňového zaobchádzania s určitými spoločnosťami a od roku 2014 začala deväť formálnych vyšetrovaní, z ktorých sa pri šiestich dospelo k záveru, že záväzné stanovisko predstavovalo nezákonnú štátnu pomoc (72); konštatuje, že jedno vyšetrovanie bolo uzavreté, pričom sa dospelo k záveru, že dvojité nezdanenie určitých ziskov nepredstavuje štátnu pomoc (73), zatiaľ čo zvyšné dve vyšetrovania pokračujú (74);

121.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že po takmer piatich rokoch od odhalení aféry LuxLeaks Komisia začala formálne vyšetrovanie (75) len jedného z takmer 500 záväzných stanovísk udelených Luxemburskom, ktoré boli zverejnené v rámci odhalení LuxLeaks Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ);

122.

konštatuje, že napriek zisteniu Komisie, že spoločnosť McDonald's využívala dvojité nezdanenie niektorých svojich ziskov v EÚ, nebolo možné prijať žiadne rozhodnutie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, keďže Komisia dospela k záveru, že dvojité nezdanenie vyplýva z nesúladu medzi daňovými zákonmi Luxemburska a USA a zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Luxemburskom a USA (76); uznáva oznámenie Luxemburska, že zreviduje svoje zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, aby boli v súlade s medzinárodným daňovým právom;

123.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia rozhodla, že dvojité zdaňovanie vykonávané spoločnosťou McDonald's bolo spôsobené nezhodou medzi luxemburskými a americkými daňovými zákonmi a zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Luxemburskom a Spojenými štátmi, čo je nezhoda, z ktorej ťažila spoločnosť McDonald's tým, že sa mohla rozhodnúť medzi týmito jurisdikciami; ďalej je znepokojený skutočnosťou, že takéto svojvoľné vyhýbanie sa daňovým povinnostiam je v EÚ umožnené;

124.

vyjadruje znepokojenie nad veľkosťou nezaplatenej dane vo všetkých členských štátoch počas dlhých období (77); pripomína, že cieľom vymáhania neoprávnenej pomoci je obnoviť status quo a že výpočet presnej výšky pomoci, ktorá sa má vrátiť, je súčasťou povinnosti vykonávania, ktorú majú vnútroštátne orgány; vyzýva Komisiu, aby posúdila a zaviedla realizovateľné protiopatrenia vrátane pokút s cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty poskytovali selektívne priaznivé daňové zaobchádzanie, ktoré predstavuje štátnu pomoc a ktoré nie je v súlade s pravidlami EÚ;

125.

opakovane vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, v ktorých objasní, čo predstavuje štátnu pomoc súvisiacu s daňami a „primerané“ transferové oceňovanie; vyzýva takisto Komisiu, aby odstránila právne neistoty pre daňových poplatníkov, ktorí dodržiavajú súlad, ako aj pre daňové správy a aby príslušným spôsobom poskytovala komplexný rámec pre daňové postupy členských štátov;

126.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nevyužila pravidlá štátnej pomoci na žiadne daňové opatrenie, ktoré vážne narúša hospodársku súťaž, a že tieto pravidlá uplatňuje len vo vybraných prípadoch s osobitnými charakteristikami s cieľom zmeniť prax príslušného štátu; vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na vymoženie neoprávnenej štátnej pomoci, a to aj pre všetky spoločnosti zapojené do škandálu LuxLeaks, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky; zároveň vyzýva Komisiu, aby členským štátom a účastníkom trhu poskytla ďalšie usmernenia týkajúce sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci a ich významu pre praktiky daňového plánovania spoločností;

127.

vyzýva na reformu právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci, aby bolo možné dôraznejšie zakročiť voči škodlivej fiškálnej pomoci pre nadnárodné spoločnosti, kde sú zahrnuté záväzné stanoviská;

2.7.    Schránkové spoločnosti

128.

konštatuje, že neexistuje jednotné vymedzenie schránkových spoločností, t. j. spoločností registrovaných v jurisdikcii len na účely vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo daňových únikov a bez akejkoľvek významnej hospodárskej prítomnosti; zdôrazňuje, že jednoduché kritériá ako skutočná hospodárska činnosť alebo fyzická prítomnosť zamestnancov pracujúcich pre podnik by mohli slúžiť ako nástroje na identifikáciu a boj proti šíreniu takýchto schránkových spoločností; zdôrazňuje svoju požiadavku na jasné vymedzenie;

129.

zdôrazňuje, že, ako sa navrhuje v pozícii Európskeho parlamentu k medziinštitucionálnym rokovaniam o pozmeňujúcej smernici, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia a rozdelenia (78), od členských štátov by sa malo požadovať, aby zabezpečili, aby cezhraničné premeny zodpovedali skutočnému úsiliu o skutočnú hospodársku činnosť, a to vrátane digitálneho sektora, aby sa zabránilo vytváraniu tzv. schránkových spoločností;

130.

vyzýva členské štáty, aby požiadali o výmenu súboru finančných informácií medzi príslušnými orgánmi pred uskutočnením cezhraničných premien, zlúčení, splynutí alebo rozdelení;

131.

odporúča, aby každý subjekt vytvárajúci štruktúru v daňových rajoch oznámil príslušným orgánom legitímne dôvody, ktoré ho viedli k tomuto rozhodnutiu, s cieľom zabezpečiť, aby sa účty v daňových rajoch nepoužívali na účely prania špinavých peňazí alebo daňových únikov;

132.

požaduje zverejnenie identity skutočných vlastníkov daňovým orgánom;

133.

poukazuje na vnútroštátne opatrenia, ktoré konkrétne zakazujú obchodné vzťahy so schránkovými spoločnosťami; zdôrazňuje najmä lotyšské právne predpisy, v ktorých sa schránková spoločnosť vymedzuje ako subjekt, ktorý nemá skutočnú hospodársku činnosť a nemá doklad o opaku, ktorý je registrovaný v jurisdikcii, v ktorej spoločnosti nie sú povinné predkladať finančné výkazy, a/alebo ktorý nemá miesto podnikania v krajine svojho sídla; konštatuje však, že podľa práva EÚ nemožno zákaz schránkových spoločností v Lotyšsku použiť na zakázanie schránkových spoločností so sídlom v členských štátoch EÚ, keďže by sa to považovalo za diskriminačné (79); vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny súčasných právnych predpisov EÚ, ktoré by umožnili zákaz schránkových spoločností aj vtedy, ak majú sídlo v členských štátoch EÚ;

134.

zdôrazňuje, že vysokú úroveň prílevu priamych zahraničných investícií a odlevu tuzemských priamych investícií do zahraničia v percentách HDP v siedmich členských štátoch (Belgicko, Cyprus, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko a Malta) možno len z malej časti vysvetliť reálnymi hospodárskymi činnosťami v týchto členských štátoch (80);

135.

zdôrazňuje vysoký podiel priamych zahraničných investícií v niekoľkých členských štátoch, najmä v Luxembursku, na Malte, na Cypre, v Holandsku a Írsku (81); konštatuje, že takéto priame zahraničné investície sú zvyčajne držané účelovo vytvorenými subjektmi (SPE), ktoré často slúžia na využívanie medzier; vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu SPE, ktoré držia priame zahraničné investície;

136.

konštatuje, že ekonomické ukazovatele, ako je nezvyčajne vysoká úroveň priamych zahraničných investícií, ako aj priame zahraničné investície účelovo vytvorených subjektov, patria medzi ukazovatele agresívneho daňového plánovania (82);

137.

konštatuje, že pravidlá smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam týkajúce sa boja proti zneužívaniu (umelé dohody) sa vzťahujú na schránkové spoločnosti, pričom spoločným základom dane z príjmov právnických osôb a spoločným konsolidovaným základom dane z príjmov právnických osôb by sa zabezpečilo, že príjmy sa pripisujú tam, kde sa uskutočňuje reálna hospodárska činnosť;

138.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby stanovili koordinované, záväzné, vykonateľné a podstatné požiadavky na ekonomickú činnosť, ako aj testy výdavkov;

139.

vyzýva Komisiu, aby v priebehu dvoch rokov uskutočnila kontroly vhodnosti prepojených legislatívnych a politických iniciatív zameraných na riešenie využívania schránkových spoločností v súvislosti s daňovými podvodmi, daňovými únikmi, agresívnym daňovým plánovaním a praním špinavých peňazí;

3.    DPH

140.

zdôrazňuje potrebu harmonizácie pravidiel týkajúcich sa DPH na úrovni EÚ v rozsahu, v akom je potrebné zabezpečiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže (83);

141.

zdôrazňuje, že DPH je dôležitým zdrojom daňových príjmov pre národné rozpočty; konštatuje, že v roku 2016 dosiahli príjmy z DPH v členských štátoch EÚ28 výšku 1 044 miliárd EUR, čo zodpovedá 18 % všetkých daňových príjmov v členských štátoch; berie na vedomie skutočnosť, že ročný rozpočet EÚ na rok 2017 dosiahol 157 miliárd EUR;

142.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že každý rok sa veľké sumy očakávaných príjmov z DPH stratia z dôvodu podvodu; zdôrazňuje, že podľa štatistík Komisie predstavoval výpadok príjmov z DPH (čo je rozdiel medzi očakávaným príjmom z DPH a skutočne vybranou DPH, čím sa poskytuje odhad straty DPH nielen v dôsledku podvodu, ale aj v prípade bankrotu, nesprávneho výpočtu a vyhýbania sa daňovým povinnostiam) v EÚ v roku 2016 sumu 147 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako 12 % celkových očakávaných príjmov z DPH (84), hoci situácia je oveľa horšia v mnohých členských štátoch, v ktorých je tento výpadok blízko 20 % alebo dokonca vyšší, čo poukazuje na veľký rozdiel medzi členskými štátmi pri riešení výpadku príjmov z DPH;

143.

konštatuje, že Komisia odhaduje, že približne 50 miliárd EUR – alebo 100 EUR na občana EÚ každý rok – sa stratí pri cezhraničných podvodoch v oblasti DPH (85); zatiaľ čo Europol odhaduje, že približne 60 miliárd EUR podvodov v oblasti DPH súvisí s financovaním organizovanej trestnej činnosti a terorizmu; berie na vedomie posilnenú harmonizáciu a zjednodušenie režimov DPH v EÚ, hoci spolupráca medzi členskými štátmi zatiaľ nie je dostatočná ani účinná; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu v záujme lepšieho boja proti podvodom v oblasti DPH; vyzýva budúcu Komisiu, aby uprednostnila zavedenie a vykonávanie konečného režimu DPH s cieľom zlepšiť ho;

144.

požaduje spoľahlivé štatistiky na odhadnutie výpadku príjmov z DPH a zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu k zberu údajov a ich výmene; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila získavanie a pravidelné zverejňovanie harmonizovaných štatistík v členských štátoch;

145.

zdôrazňuje, že charakteristiku súčasného (prechodného) režimu DPH uplatňovania výnimky na dodávky v rámci Spoločenstva v EÚ a vývozy zneužili podvodníci, najmä v prípade podvodu typu „kolotočový podvod DPH“ a podvodu v rámci Spoločenstva na báze chýbajúceho subjektu (MTIC);

146.

berie na vedomie skutočnosť, že podľa Komisie podniky, ktoré obchodujú na cezhraničnom základe, v súčasnosti trpia nákladmi na dodržiavanie predpisov, ktoré sú o 11 % vyššie v porovnaní s nákladmi, ktoré vznikli spoločnostiam, ktoré obchodujú len na domácom trhu; konštatuje, že najmä MSP trpia neprimeranými nákladmi na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH, čo je jeden z dôvodov, prečo sú naďalej opatrné pri využívaní výhod jednotného trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli riešenia s cieľom znížiť náklady na dosiahnutie súladu v oblasti DPH spojené s cezhraničným obchodom;

3.1.    Modernizácia rámca DPH

147.

víta preto akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 6. apríla 2016 na reformu rámca DPH a 13 legislatívnych návrhov prijatých Komisiou od decembra 2016, ktoré sa zaoberajú posunom smerom ku konečnému režimu DPH, odstránením prekážok DPH v oblasti elektronického obchodu, preskúmaním režimu DPH pre MSP, modernizáciou politiky v oblasti sadzieb DPH a riešením výpadku príjmov z DPH;

148.

víta skutočnosť, že v roku 2015 sa zaviedol zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS) pre telekomunikácie, vysielanie a elektronické služby ako dobrovoľný systém registrácie, deklarovania a platby DPH; víta rozšírenie MOSS na ďalšie dodávky tovaru a služieb konečným spotrebiteľom od 1. januára 2021;

149.

berie na vedomie, že Komisia odhaduje, že reformou modernizácie DPH by sa mala znížiť byrokracia o 95 %, čo predstavuje približne 1 miliardu EUR;

150.

víta najmä skutočnosť, že Rada 5. decembra 2017 prijala nové pravidlá, ktoré uľahčia dodržiavanie záväzkov v oblasti DPH zo strany online podnikov; víta predovšetkým skutočnosť, že Rada prijala stanovisko Európskeho parlamentu v súvislosti so zavádzaním zodpovednosti online platforiem za výber DPH z predaja na diaľku, ktorý uľahčujú; domnieva sa, že týmto opatrením sa zabezpečia rovnaké podmienky pre podniky mimo EÚ, pretože mnoho tovaru, ktorý sa dováža na predaj na diaľku, v súčasnosti vstupuje do EÚ bez DPH; vyzýva členské štáty, aby správne vykonávali nové pravidlá do roku 2021;

151.

víta konečné návrhy v oblasti systému DPH prijaté 4. októbra 2017 (86) a 24. mája 2018 (87); víta najmä návrh Komisie uplatňovať na účely zdaňovania zásadu miesta určenia, čo znamená, že DPH by sa platila daňovým úradom členského štátu konečného spotrebiteľa podľa sadzieb platných v danom členskom štáte;

152.

víta najmä pokrok, ktorý dosiahla Rada v súvislosti s konečným režimom DPH prijatím rýchleho riešenia (88)4. októbra 2018; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že neboli prijaté žiadne záruky týkajúce sa jeho aspektov súvisiacich s podvodmi v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu (89) k návrhu o certifikovanej zdaniteľnej osobe (90), ako bolo vyjadrené v jeho stanovisku z 3. októbra 2018 (91); vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada odložila rozhodnutie o zavedení štatútu certifikovanej zdaniteľnej osoby až do prijatia konečného režimu DPH;

153.

vyzýva Radu, aby zabezpečila súlad statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby so statusom schváleného hospodárskeho subjektu (AEO), ktorý udeľujú colné orgány;

154.

požaduje minimálnu transparentnú koordináciu EÚ v súvislosti s vymedzením statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby vrátane pravidelného hodnotenia Komisie, pokiaľ ide o to, ako členské štáty udeľujú status certifikovanej zdaniteľnej osoby; požaduje výmenu informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov o zamietnutiach udelenia statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby určitým spoločnostiam s cieľom zlepšiť koherentnosť a spoločné normy;

155.

víta okrem toho revíziu osobitných schém pre MSP (92), ktorá je kľúčová na zabezpečenie rovnakých podmienok, keďže systémy oslobodenia od DPH sú v súčasnosti dostupné len domácim subjektom, a môže prispieť k zníženiu nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH pre MSP; vyzýva Radu, aby zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 (93), najmä pokiaľ ide o ďalšie administratívne zjednodušenie pre MSP; vyzýva preto Komisiu, aby zriadila online portál, prostredníctvom ktorého by sa mali MSP, ktoré chcú využiť výnimku v inom členskom štáte, zaregistrovať, a aby vytvorila jednotné kontaktné miesto, prostredníctvom ktorého môžu malé podniky podávať daňové priznania k DPH pre rôzne členské štáty, v ktorých pôsobia;

156.

konštatuje, že prijatie návrhu Komisie na všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (94), ktorý umožní dočasné výnimky z bežných pravidiel DPH s cieľom lepšie predchádzať kolotočovým podvodom v tých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté týmto druhom podvodu; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie a potenciálne riziká a prínosy týchto nových právnych predpisov; trvá však na tom, že všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by v nijakom prípade nemal oneskoriť rýchle zavedenie definitívneho systému DPH;

157.

konštatuje, že rozšírenie elektronického obchodu môže pre daňové úrady často predstavovať problém, napr. neexistencia zdaniteľnej identifikácie predávajúceho v EÚ a registrácia priznaní k DPH výrazne pod reálnou hodnotou deklarovaných transakcií; víta preto ducha navrhovaných vykonávacích pravidiel týkajúcich sa predaja tovaru na diaľku prijatých Komisiou 11. decembra 2018 (COM(2018)0819 a COM(2018)0821), podľa ktorých budú od roku 2021 najmä online platformy zodpovedné za zabezpečenie výberu DPH z predaja tovarov spoločnosťami mimo EÚ spotrebiteľom EÚ, ku ktorému bude dochádzať na ich platformách;

158.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali transakcie elektronického obchodu zahŕňajúce predajcov so sídlom mimo EÚ, ktorí by nehlásili DPH (napríklad neprimeraným použitím štatútu „vzorky“), alebo by zámerne podhodnotili hodnotu, aby sa tak úplne vyhli splatnej DPH alebo ju znížili; domnieva sa, že takéto praktiky ohrozujú integritu a hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ; vyzýva Komisiu, aby v prípade vhodnosti a potreby predložila návrhy;

3.2.    Výpadok príjmov z DPH, boj proti podvodom v oblasti DPH a administratívna spolupráca v oblasti DPH

159.

opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa riešili faktory, ktoré prispievajú k daňovej medzere, napríklad DPH;

160.

víta začatie postupov v prípade nesplnenia povinnosti zo strany Komisie 8. marca 2018 proti Cypru, Grécku a Malte a 8. novembra 2018 proti Taliansku a Ostrovu Man, pokiaľ ide o nekalé praktiky v oblasti DPH v súvislosti s nadobudnutím jácht a lietadiel, s cieľom zabezpečiť, aby prestali ponúkať údajne nezákonné priaznivé daňové zaobchádzanie so súkromnými jachtami a lietadlami, čo narúša hospodársku súťaž v námornom odvetví a odvetví letectva;

161.

víta zmenu nariadenia (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti DPH; víta monitorovacie návštevy Komisie uskutočnené v roku 2017 v 10 členských štátoch, najmä následné odporúčania na zlepšenie spoľahlivosti systému výmeny informácií o DPH (VIES);

162.

konštatuje, že Komisia nedávno navrhla dodatočné nástroje kontroly a posilnenie úlohy Eurofisc, ako aj mechanizmy pre užšiu spoluprácu medzi colnými a daňovými správami; vyzýva všetky členské štáty, aby sa v rámci Eurofiscu aktívnejšie zúčastňovali na systéme analýzy transakčných sietí (TNA);

163.

zastáva názor, že účasť všetkých členských štátov na Eurofiscu musí byť povinná a podmienená prijímaním finančných prostriedkov EÚ; stotožňuje sa s obavou Európskeho dvora audítorov, pokiaľ ide o náhradu DPH v rámci výdavkov na súdržnosť (95) a v rámci Programu EÚ pre boj proti podvodom (96);

164.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti získavania a oznamovania údajov o transakciách DPH v reálnom čase členskými štátmi, keďže by to zvýšilo účinnosť Eurofiscu a umožnilo ďalší rozvoj nových stratégií na potlačenie podvodov v oblasti DPH; vyzýva všetky príslušné orgány, aby používali rozličné štatistické technológie a technológie hĺbkovej analýzy údajov na identifikáciu anomálií, podozrivých vzťahov a vzorov, ktoré by daňovým agentúram umožnili lepšie sa zaoberať širokým spektrom správania, ktoré nedodržiava predpisy, a to proaktívnym, cieleným a nákladovo efektívnym spôsobom;

165.

víta prijatie smernice o ochrane finančných záujmov (97), v ktorej sa objasňujú otázky cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi, Eurojustom, Europolom, Európskou prokuratúrou, Európskym úradom pre boj proti podvodom a Komisiou pri riešení podvodov v oblasti DPH; vyzýva EPPO, OLAF, Eurofisc, Europol a Eurojust, aby úzko spolupracovali v záujme koordinovať svoje úsilie proti podvodom v oblasti DPH a určiť a prispôsobiť sa novým podvodným praktikám;

166.

poukazuje však na potrebu lepšej spolupráce medzi správnymi, súdnymi orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci EÚ, ako to zdôraznili odborníci na vypočutí 28. júna 2018 a v štúdii zadanej výborom TAX3;

167.

víta oznámenie Komisie o rozšírení kompetencií EPPP na cezhraničné teroristické trestné činy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby Európska prokuratúra mohla začať fungovať čo najskôr a najneskôr do roku 2022, a to zabezpečením úzkej spolupráce s už zriadenými inštitúciami, orgánmi, agentúrami a úradmi Únie, ktoré sú zodpovedné za ochranu finančných záujmov Únie; žiada, aby sa určili príkladné, odrádzajúce a primerané sankcie; domnieva sa, že každý, kto je zapojený do organizovaného systému podvodov v oblasti DPH, by sa mal prísne sankcionovať, aby sa zabránilo vnímaniu beztrestnosti;

168.

domnieva sa, že jedným z hlavných problémov, ktoré umožňujú podvodné konanie vo vzťahu k DPH, je „hotovostný zisk“, ktorý môže podvodník získať; vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala návrh expertov (98) na umiestňovanie cezhraničných údajov o transakciách do databázy a na používanie zabezpečených digitálnych mien, ktoré sa môžu použiť len na platby DPH (jednoúčelové) namiesto použitia fiat meny;

169.

víta skutočnosť, že Rada sa zaoberala podvodmi spojenými s dovozom (99); domnieva sa, že riadne začlenenie údajov z colných vyhlásení do systému VIES umožní členským štátom určenia krížovú kontrolu informácií o clách a DPH s cieľom zabezpečiť, aby sa DPH platila v krajine určenia; vyzýva členské štáty, aby do 1. januára 2020 účinne a včas vykonávali tieto nové právne predpisy;

170.

domnieva sa, že administratívna spolupráca medzi daňovými úradmi a colnými orgánmi nie je optimálna (100); vyzýva členské štáty, aby Eurofiscu udelili mandát na vypracovanie nových stratégií na sledovanie tovaru v rámci colného režimu 42, mechanizmu, ktorý umožňuje dovozcovi získať oslobodenie od DPH, ak sa má dovážaný tovar napokon dopraviť obchodnému zákazníkovi v inom členskom štáte, ako je dovážajúci členský štát;

171.

zdôrazňuje význam zavedenia registra konečných užívateľov výhod alebo podnikateľských subjektov podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí ako dôležitého nástroja na boj proti podvodom v oblasti DPH; naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili právomoci a kvalifikácie policajných zložiek, daňových služieb, prokurátorov a sudcov zaoberajúcich sa týmto typom podvodov;

172.

vyjadruje znepokojenie nad výsledkami štúdie (101) zadanej výborom TAX3, v ktorej sa uvádza, že návrhmi Komisie sa zníži výskyt podvodov v súvislosti s dovozmi, no úplne sa neodstránia; berie na vedomie, že otázka podhodnotenia a presadzovania pravidiel EÚ vo všeobecnosti v prípade zdaniteľných osôb mimo EÚ sa nevyrieši; vyzýva Komisiu, aby z dlhodobého hľadiska preskúmala alternatívne metódy výberu v prípade týchto dodávok; zdôrazňuje, že spoliehať sa na dobrú vieru zdaniteľných osôb mimo EÚ, pokiaľ ide o výber DPH EÚ, nie je udržateľnou možnosťou; domnieva sa, že takéto alternatívne modely výberu by sa nemali zameriavať len na predaj uskutočňovaný prostredníctvom elektronických platforiem, ale mali by zahŕňať aj všetky predaje uskutočňované zdaniteľnými osobami mimo EÚ bez ohľadu na obchodný model, ktorý používajú;

173.

vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala dôsledky zavedenia konečného režimu pre príjmy z DPH na členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v konečnom systéme DPH vážne vyšetrila možnosti nových rizík podvodov, najmä potenciálne chýbajúceho dodávateľa pri cezhraničných transakciách, ktorý je náhradou kolotočového typu podvodu chýbajúceho klienta;- v tejto súvislosti zdôrazňuje, že colný tranzitný systém môže okrem iného určite uľahčiť obchod v rámci EÚ; konštatuje však, že zneužívanie je možné a že zločinecké organizácie, ktoré tým, že sa vyhýbajú plateniu daní a ciel, môžu spôsobiť obrovskú stratu tak členským štátom, ako aj EÚ (vyhýbanie sa plateniu DPH); vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala colný tranzitný systém a predložila návrhy založené najmä na odporúčaniach OLAF, Europolu a Eurofiscu;

174.

domnieva sa, že veľká väčšina európskych občanov očakáva jasné európske a vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožnia, aby tí, ktorí nezaplatia daň, ktorú majú zaplatiť, boli identifikovaní a sankcionovaní a aby sa včas zabezpečilo vrátenie chýbajúcej dane;

4.    Zdaňovanie jednotlivcov

175.

zdôrazňuje, že fyzické osoby vo všeobecnosti neuplatňujú svoju slobodu pohybu na účely daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje však, že niektoré fyzické osoby majú dostatočne veľký daňový základ na to, aby siahali do niekoľkých daňových jurisdikcií;

176.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že majetné osoby a mimoriadne majetné osoby, ktoré používajú zložité daňové štruktúry vrátane zakladania spoločností, majú naďalej možnosť presunúť svoje príjmy a finančné prostriedky alebo nákupy do rôznych daňových jurisdikcií, aby získali podstatne zníženú alebo nulovú zodpovednosť prostredníctvom služieb správcov majetku a iných sprostredkovateľov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty EÚ zaviedli daňové systémy na prilákanie majetných osôb bez vytvorenia skutočnej hospodárskej činnosti;

177.

konštatuje, že v celej EÚ sú celkové sadzby pre príjmy z práce zvyčajne vyššie ako pre príjmy z kapitálu; konštatuje, že podiel daní z majetku na celkových daňových príjmoch zostal celkovo skôr obmedzený, a to na úrovni 4,3 % celkových daňových príjmov v EÚ (102);

178.

s poľutovaním konštatuje, že daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie, pokiaľ ide o daň z príjmov právnických osôb, prispievajú k presunu daňovej povinnosti na čestných a spravodlivých daňovníkov;

179.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli odrádzajúce, účinné a primerané sankcie v prípadoch daňových podvodov, daňových únikov a nezákonného agresívneho daňového plánovania a aby zabezpečili presadzovanie týchto sankcií;

180.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty vytvorili pochybné daňové režimy umožňujúce osobám, ktoré sa stanú daňovými rezidentmi, získať výhody z dane z príjmov, čím sa narušuje daňový základ ostatných členských štátov a podporujú sa škodlivé politiky, ktoré diskriminujú svojich vlastných občanov; konštatuje, že tieto režimy môžu zahŕňať výhody, ktoré nie sú dostupné štátnym príslušníkom, napríklad nezdanenie cudzích majetkov a príjmov, paušálna výška dane zo zahraničných príjmov, oslobodenie od dane z časti príjmov zarobených v krajine, nižšie sadzby dane z dôchodkov vyplácaných do krajiny pôvodu;

181.

pripomína, že Komisia vo svojom oznámení z roku 2001 navrhla začleniť do zoznamu škodlivých daňových postupov skupiny pre kódex správania (týkajúceho sa zdaňovania podnikov) (103) osobitné režimy pre vysoko kvalifikovaných vysťahovalcov, ale odvtedy neposkytla žiadne údaje o rozsahu problému; vyzýva Komisiu, aby túto otázku prehodnotila, a najmä aby posúdila riziká dvojitého zdanenia, ako aj dvojitého nezdanenia takýchto systémov;

4.1.    Systémy občianstvo za investície (CBI) a pobyt za investície (RBI)

182.

vyjadruje obavu, že väčšina členských štátov prijala systémy tzv. citizenship by investment (ďalej len „CBI“) alebo residency by investment (ďalej len „RBI“) (104), všeobecne známe ako zlaté vízové a pasové alebo investičné programy, prostredníctvom ktorých sa občanom EÚ a mimo EÚ udeľuje občianstvo alebo pobyt výmenou za finančné investície;

183.

poznamenáva, že investície realizované v rámci týchto programov nemusia nevyhnutne podporovať reálnu ekonomiku členského štátu, ktorý udeľuje občianstvo alebo pobyt, a že sa od žiadateľov často nevyžaduje, aby trávili čas na území, na ktorom sa investícia realizuje, a že aj keď takáto požiadavka formálne existuje, jej plnenie sa zvyčajne neoveruje; zdôrazňuje, že takéto systémy ohrozujú dosiahnutie cieľov Únie, a preto porušujú zásadu lojálnej spolupráce;

184.

konštatuje, že prostredníctvom systému CIB získalo občianstvo EÚ najmenej 5 000 občanov tretích krajín (105); konštatuje, že podľa štúdie (106) bolo udelené občianstvo aspoň 6 000 osobám a bolo vydaných takmer 100 000 povolení na pobyt;

185.

obáva sa, že CBI a RBI sa udeľujú bez riadneho bezpečnostného preverovania žiadateľov vrátane vysoko rizikových štátnych príslušníkov tretích krajín, a preto pre Úniu predstavujú bezpečnostné riziká; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku neprehľadnosti pôvodu peňazí spojených so systémami CBI a RBI sa výrazne zvýšili politické, hospodárske a bezpečnostné riziká pre európske krajiny;

186.

zdôrazňuje, že systémy CBI a RBI predstavujú ďalšie významné riziká vrátane znehodnotenia občianstva EÚ a štátnych občianstiev a potenciálu korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov; poznamenáva, že rozhodnutie jedného členského štátu o vykonávaní systémov CBI a RBI má účinky presahovania na ostatné členské štáty; opätovne zdôrazňuje svoje obavy, že občianstvo alebo pobyt by sa mohli poskytovať prostredníctvom týchto systémov bez toho, aby sa vykonala riadna alebo vôbec nejaká hĺbková analýza klienta zo strany príslušných orgánov;

187.

konštatuje, že povinnosťou stanovenou piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí, podľa ktorej by povinné subjekty mali v priebehu postupu hĺbkovej analýzy klienta považovať žiadateľov o CBI a RBI za vysoko rizikových, sa členské štáty nezbavujú zodpovednosti za vytvorenie a vykonávanie vlastnej rozšírenej hĺbkovej analýzy; konštatuje, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ bolo začatých niekoľko formálnych vyšetrovaní týkajúcich sa korupcie a prania špinavých peňazí, ktoré priamo súvisia so systémami CBI a RBI;

188.

zdôrazňuje, že hospodárska udržateľnosť a životaschopnosť investícií poskytovaných prostredníctvom týchto systémov sú zároveň naďalej neisté; zdôrazňuje, že občianstvo a práva s ním spojené by nikdy nemali byť na predaj;

189.

poznamenáva, že systémy CBI a RBI niektorých členských štátov boli hojne využívané ruskými občanmi a občanmi z krajín pod ruským vplyvom; zdôrazňuje, že tieto systémy môžu slúžiť ruským občanom zaradeným do zoznamu sankcií prijatého po nezákonnej anexii Krymu Ruskom a agresii Ruska na Kryme ako prostriedok na zabránenie sankciám EÚ;

190.

vyjadruje kritiku, že tieto programy pravidelne zahŕňajú daňové výhody alebo osobitné daňové režimy pre prijímateľov; je znepokojený tým, že tieto výhody by mohli brániť cieľu, ktorým je, aby všetci občania prispievali spravodlivo k daňovému systému;

191.

vyjadruje znepokojenie nad chýbajúcou transparentnosťou v súvislosti s počtom a pôvodom žiadateľov, počtom osôb, ktorým bolo na základe týchto systémov priznané občianstvo alebo pobyt, so sumou investovanou prostredníctvom týchto schém a ich pôvodom; oceňuje skutočnosť, že niektoré členské štáty jednoznačne uvádzajú meno a štátnu príslušnosť jednotlivcov, ktorým bolo podľa týchto systémov udelené občianstvo alebo pobyt; nabáda ostatné členské štáty, aby tento príklad nasledovali;

192.

je znepokojený tým, že podľa OECD by sa systémy CBI a RBI mohli zneužívať, aby sa narušili postupy hĺbkovej analýzy v súvislosti so spoločným štandardom oznamovania (CRS), čo by viedlo k nepresnému alebo neúplnému vykazovaniu v rámci systému CRS, najmä ak nie sú finančnej inštitúcii oznámené všetky jurisdikcie daňového sídla; poznamenáva, že podľa názoru OECD sú vízové režimy, ktoré potenciálne predstavujú vysoké riziko pre integritu CRS, tie, ktoré umožňujú daňovníkovi prístup k nízkej sadzbe dane z príjmov fyzických osôb nižšej ako 10 % na zahraničné finančné aktíva a nevyžadujú si významnú fyzickú prítomnosť najmenej 90 dní v jurisdikcii, ktorá ponúka zlatý vízový režim;

193.

je znepokojený tým, že Malta a Cyprus majú tiež režimy (107), ktoré potenciálne predstavujú vysoké riziko pre integritu CRS;

194.

dospel k záveru, že potenciálne ekonomické prínosy systémov CBI a RBI nevyvážia vážne riziká spojené s bezpečnosťou, praním špinavých peňazí a daňovými únikmi, ktoré predstavujú;

195.

vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ukončili všetky existujúce systémy CBI alebo RBI;

196.

zdôrazňuje, že medzitým by členské štáty mali vyžadovať fyzickú prítomnosť v krajine ako podmienky na využívanie systémov CBI a RBI a mali by riadne zabezpečiť, aby sa prostredníctvom týchto systémov dôsledne vykonávala hĺbková analýza klienta v súvislosti so žiadateľmi o občianstvo alebo pobyt, ako sa vyžaduje podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa ukladá rozšírená hĺbková analýza v prípade politicky exponovaných osôb; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby vlády mali konečnú zodpovednosť za vykonávanie hĺbkovej analýzy žiadateľov, pokiaľ ide o CBI a RBI; vyzýva Komisiu, aby dôsledne a nepretržite monitorovala riadne vykonávanie a uplatňovanie hĺbkovej analýzy klienta v rámci systémov CBI a RBI, kým nebudú v každom členskom štáte zrušené;

197.

konštatuje, že získanie povolenia na pobyt v členskom štáte alebo občianstva členského štátu dáva danej osobe prístup k širokej škále práv a nárokov na celom území Únie vrátane práva na slobodný pohyb a pobyt v schengenskom priestore; vyzýva preto členské štáty, ktoré uplatňujú programy CBI a RBI, aby do ich úplného zrušenia riadne overovali charakter žiadateľov a ich žiadosti odmietali, ak predstavujú bezpečnostné riziká, a to aj v oblasti prania špinavých peňazí; upozorňuje ďalej na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú systémy CBI a RBI v spojení so zlúčením širšej rodiny, pričom rodinní príslušníci príjemcov systémov CBI alebo RBI môžu získať občianstvo alebo trvalý pobyt pri malej alebo žiadnej kontrole;

198.

vyzýva v tejto súvislosti všetky členské štáty, aby zhromaždili a zverejnili transparentné údaje súvisiace s ich systémami CBI a RBI vrátane počtu odmietnutí a dôvodov zamietnutia žiadosti; vyzýva Komisiu, aby dovtedy, kým sa systémy úplne nezrušia, vydala usmernenia a zaistila lepšie získavanie údajov a výmenu informácií medzi členskými štátmi v kontexte ich systémov CBI a RBI, a to aj v súvislosti so žiadateľmi, ktorých žiadosť bola zamietnutá z bezpečnostných dôvodov;

199.

domnieva sa, že pokiaľ sa CBI a RBI úplne nezrušia, členské štáty by mali sprostredkovateľom v obchode s CBI a RBI ukladať rovnaké povinnosti, aké sa uplatňujú na povinné subjekty podľa právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, a vyzýva členské štáty, aby zabránili konfliktom záujmov súvisiacich so systémami CBI a RBI, ktoré by mohli vzniknúť, keď súkromné firmy, ktoré pomáhali vláde pri navrhovaní, riadení a podpore týchto systémov, tiež poskytovali poradenstvo a podporovali jednotlivcov tým, že ich preveria, pokiaľ ide o vhodnosť a podanie žiadosti o občianstvo alebo pobyt;

200.

víta správu Komisie z 23. januára 2019 o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012); konštatuje, že v správe sa potvrdzuje, že oba typy systémov predstavujú vážne riziko pre členské štáty a Úniu ako celok, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, pranie špinavých peňazí, korupciu, obchádzanie pravidiel EÚ a daňové úniky, a že tieto závažné riziká sú ďalej zvýraznené nedostatkami v transparentnosti a riadení systémov; obáva sa, že Komisia má obavy, že opatrenia, ktoré prijali členské štáty, nie vždy dostatočne zmierňujú riziká, ktoré predstavujú systémy;

201.

berie na vedomie zámer Komisie vytvoriť skupinu expertov na riešenie otázok transparentnosti, správy a bezpečnosti týchto systémov; víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala, že bude monitorovať vplyv systémov občianstva pre investorov uplatňovaných v krajinách bez vízového styku v rámci mechanizmu pozastavenia vízového režimu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala výmenu informácií medzi členskými štátmi o zamietnutých žiadostiach; vyzýva Komisiu, aby posúdila riziká spojené s predajom občianstva a pobytu v rámci svojho ďalšieho nadnárodného posudzovania rizík; vyzýva Komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu tieto systémy využívali občania EÚ;

4.2.    Prístavy oslobodené od colnej kontroly, colné sklady a iné osobitné hospodárske zóny

202.

víta skutočnosť, že prístavy oslobodené od colnej kontroly sa stanú povinnými subjektmi podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a že budú mať povinnosť plniť požiadavky hĺbkovej analýza klientov a oznamovať podozrivé transakcie finančným spravodajským jednotkám (FIU);

203.

konštatuje, že prístavy oslobodené od colnej kontroly v rámci EÚ môžu byť zriadené v rámci colného režimu „slobodné pásmo“; poznamenáva, že slobodné pásma sú uzavretými oblasťami na colnom území Únie, kde možno tovar, ktorý nie je tovarom Únie, prepustiť bez dovozného cla, iných poplatkov (t. j. daní) a opatrení obchodnej politiky;

204.

pripomína, že prístavy oslobodené od colnej kontroly sú sklady v slobodných pásmach, ktoré boli pôvodne určené ako priestory na skladovanie tovaru v tranzite; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa odvtedy stali obľúbenými na skladovanie náhradného majetku vrátane umenia, drahých kameňov, starožitností, zlata a zbierok vína – často na trvalom základe (108), pričom sú financované z neznámych zdrojov; zdôrazňuje, že prístavy oslobodené od colnej kontroly a slobodné pásma nemožno využívať na účely daňových únikov a na dosiahnutie rovnakých účinkov ako v prípade daňového raja;

205.

konštatuje, že okrem zabezpečeného skladovania motivácia na používanie prístavov oslobodených od colnej kontroly zahŕňa vysoký stupeň utajenia a odklad dovozných ciel a nepriamych daní, ako je DPH alebo daň za používanie;

206.

zdôrazňuje, že v EÚ existuje viac ako 80 slobodných pásiem (109) a niekoľko tisíc iných skladov v rámci „osobitných colných režimov skladovania“ v EÚ, najmä „colné sklady“, ktoré môžu ponúkať rovnaký stupeň utajenia a (nepriame) daňové zvýhodnenia (110);

207.

konštatuje, že podľa Colného kódexu Únie sú colné sklady takmer totožné s prístavmi oslobodenými od colnej kontroly; preto odporúča, aby boli v rovnocennom postavení s prístavmi oslobodenými od colnej kontroly v rámci právnych opatrení zameraných na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a daňových únikov, ako je piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí; domnieva sa, že by sklady mali mať dostatočný a kvalifikovaný personál na to, aby dokázali vykonávať potrebnú kontrolu operácií, ktoré sa v nich uskutočňujú;

208.

konštatuje, že riziká prania špinavých peňazí v prístavoch oslobodených od colnej kontroly sú priamo spojené s rizikami prania špinavých peňazí na trhu s náhradným majetkom;

209.

konštatuje, že podľa piatej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní majú od 1. januára 2018 priame daňové úrady „prístup na požiadanie“ k širokej škále informácii, ktoré sa týkajú konečného skutočného vlastníctva a boli získané v rámci smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; konštatuje, že právne predpisy EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sú založené na spoľahlivom výskume v oblasti hĺbkovej analýzy klienta a dôslednom oznamovaní podozrivých transakcií povinnými subjektmi, ktoré sa stanú strážnikmi boja proti praniu špinavých peňazí; so znepokojením konštatuje, že „prístup na požiadanie“ k informáciám, ktoré majú prístavy oslobodené od colnej kontroly, môže mať v osobitných prípadoch len obmedzený účinok (111);

210.

vyzýva Komisiu, aby posúdila rozsah, v ktorom sa prístavy oslobodené od colnej kontroly a licencie na prepravu môžu zneužívať na účely daňových únikov (112); vyzýva Komisiu, aby okrem toho predložila legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť automatickú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ako sú orgány presadzovania práva, daňové a colné orgány a Europol, o skutočnom vlastníctve a transakciách, ktoré sa uskutočňujú v prístavoch oslobodených od colnej kontroly, colných skladoch alebo osobitných hospodárskych zónach, a zahŕňajúci povinnosť vysledovateľnosti;

211.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na rýchle začatie postupného rušenia systému slobodných prístavov v EÚ;

212.

konštatuje, že skoncovanie s bankovým tajomstvom viedlo ku vzniku investícií do iných aktív, napríklad umenia, čo zase viedlo k rýchlemu rastu trhu s umením v posledných rokoch; zdôrazňuje, že slobodné pásma poskytujú bezpečné skladovacie priestory, ktoré zväčša unikajú pozornosti, kde možno uskutočňovať obchody bez daní a kde možno skryť vlastníctvo, pričom umenie samotné zostáva neregulovaným trhom, a to kvôli faktorom ako zložitosť určovania trhových cien a ťažkosti s hľadaním odborníkov; pripomína, že je napríklad ľahšie presunúť na iný koniec sveta hodnotný obraz než podobné množstvo peňazí;

4.3.    Daňové amnestie

213.

pripomína (113), že amnestie treba používať s mimoriadnou opatrnosťou alebo sa ich úplne zdržať, pretože predstavujú len zdroj jednoduchého a rýchleho výberu daní v krátkodobom horizonte a ktoré sa často zavádzajú na odstránenie medzier v rozpočte, ale môžu slúžiť aj na podnecovanie obyvateľov, aby sa vyhýbali plateniu daní a čakali na ďalšiu amnestiu bez toho, aby podliehali odrádzajúcim sankciám alebo pokutám; vyzýva členské štáty, ktoré uzákoňujú daňové amnestie, aby vždy od prijímateľa vyžadovali, aby vysvetlil zdroj finančných prostriedkov, ktorý bol predtým vynechaný;

214.

vyzýva Komisiu, aby posúdila predchádzajúce programy amnestií prijaté členskými štátmi, najmä vybrané verejné príjmy a ich strednodobý a dlhodobý vplyv na nestálosť daňovej základne; naliehavo žiada členské štáty, aby zaistili, aby sa relevantné údaje súvisiace s osobami, ktoré využili minulé alebo využijú budúce daňové amnestie, riadne poskytovali súdnym orgánom, orgánom presadzovania práva a daňovým orgánom s cieľom zaistiť dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a možné trestné stíhanie kvôli iným finančným trestným činom;

215.

zastáva názor, že skupina pre kódex správania by mala povinne skontrolovať a objasniť každý program daňovej amnestie pred jeho vykonávaním zo strany členského štátu; zastáva názor, že daňovník alebo konečný skutočný vlastník spoločnosti, ktorý už využil jednu alebo viaceré daňové amnestie, by nikdy nemal mať nárok na prospech z inej; žiada, aby vnútroštátne orgány, ktoré spravujú údaje o osobách, ktoré získali daňovú amnestiu, vykonávali účinnú výmenu údajov od orgánov činných v trestnom konaní alebo iných príslušných orgánov, ktoré vyšetrujú iné trestné činy ako daňové podvody alebo daňové úniky;

4.4.    Administratívna spolupráca

216.

uznáva skutočnosť, že administratívna spolupráca v oblasti rámca priamych daní už pokrýva fyzické aj právnické osoby;

217.

zdôrazňuje, že medzinárodné normy v oblasti administratívnej spolupráce sú minimálnymi normami; domnieva sa preto, že členské štáty by mali vykonať viac a nie len dodržiavať tieto minimálne normy; vyzýva členské štáty, aby ďalej odstraňovali prekážky brániace v administratívnej a právnej spolupráci;

218.

víta skutočnosť, že prijatím globálnej normy o automatickej výmene informácií, ktorá bola zavedená prvou smernicou o administratívnej spolupráci v oblasti daní, a zrušením smernice o zdaňovaní príjmu z úspor z roku 2003, bol zavedený jednotný mechanizmus EÚ na výmenu informácií;

5.    Boj proti praniu špinavých peňazí

219.

zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí môže mať rôzne formy a že vyprané peniaze môžu mať pôvod v rôznych nezákonných činnostiach, ako je korupcia, obchodovanie so zbraňami, a ľuďmi a drogami, daňové úniky a podvody, a môžu sa používať na financovanie terorizmu; so znepokojením konštatuje, že výnosy z trestnej činnosti v EÚ sa odhadujú na 110 miliárd EUR ročne (114), čo zodpovedá 1 % celkového HDP Únie; zdôrazňuje, že Komisia odhaduje, že v niektorých členských štátoch má až 70 % prípadov prania špinavých peňazí cezhraničný rozmer (115); ďalej konštatuje, že mieru prania špinavých peňazí odhaduje OSN (116) ako ekvivalent medzi 2 až 5 % svetového HDP, alebo okolo 715 miliárd EUR a 1,87 bilióna ročne;

220.

zdôrazňuje, že rôzne nedávne prípady prania špinavých peňazí v Únii sú spojené s kapitálom, vládnucimi elitami a/alebo občanmi, ktorí pochádzajú z Ruska a najmä zo Spoločenstva nezávislých štátov (ďalej len „SNŠ“); vyjadruje znepokojenie nad hrozbou pre európsku bezpečnosť a stabilitu prostredníctvom nezákonných príjmov z Ruska a krajín SNŠ, ktoré vstupujú do európskeho finančného systému na to, aby boli vyprané a ďalej využívané na financovanie trestnej činnosti; zdôrazňuje, že tieto príjmy ohrozujú bezpečnosť občanov EÚ a vytvárajú deformácie a nespravodlivé konkurenčné nevýhody pre občanov a spoločnosti dodržiavajúce zákony; domnieva sa, že okrem úniku kapitálu, ktorý nemožno obmedziť bez vyriešenia hospodárskych a administratívnych problémov krajiny pôvodu, a prania špinavých peňazí výlučne z dôvodu trestnej činnosti sa tieto nepriateľské činnosti, ktorých cieľom je oslabiť európske demokracie, ich hospodárstva a ich inštitúcie, vykonávajú v takej miere, že destabilizujú európsky kontinent; požaduje lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o kontrolu kapitálu vstupujúceho do Únie z Ruska;

221.

opakovane zdôrazňuje svoju výzvu (117) na sankcie celej EÚ namierené proti porušovaniu ľudských práv podľa vzoru globálneho Magnitského zákona USA, čo by malo umožniť ukladať zákazy vydávania víz a cielené sankcie ako blokovanie majetku a majetkových záujmov v jurisdikcii EÚ voči jednotlivým úradníkom alebo osobám konajúcim v úradnom postavení, ktoré sú zodpovedné za akty korupcie alebo závažné prípady porušovania ľudských práv; víta skutočnosť, že Európsky parlament prijal správu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie (118); požaduje zvýšenú kontrolu nerezidentských portfólií bánk a ich podielov v krajinách, o ktorých sa predpokladá, že predstavujú bezpečnostné riziká pre Úniu, ako aj dohľad nad nimi;

222.

víta prijatie štvrtej a piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že predstavujú významné kroky na zlepšenie účinnosti úsilia Únie bojovať proti praniu špinavých peňazí z trestnej činnosti a bojovať proti financovaniu teroristických činností; konštatuje, že rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa opiera o preventívny prístup k praniu špinavých peňazí s dôrazom na odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých transakcií;

223.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty nedokázali v stanovenej lehote úplne alebo čiastočne transponovať štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a že z tohto dôvodu Komisia musela proti nim začať konania o nesplnení povinnosti vrátane postúpenia pred Súdny dvor Európskej únie (119); vyzýva tieto členské štáty, aby túto situáciu rýchlo napravili; naliehavo členské štáty žiada, aby predovšetkým splnili svoju zákonnú povinnosť dodržať lehotu na transponovanie piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátnych právnych predpisov do 10. januára 2020; zdôrazňuje a víta závery Rady z 23. novembra 2018, v ktorých sa členské štáty vyzývajú k tomu, aby piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich domácich právnych poriadkov transponovali pred uplynutím lehoty v roku 2020; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala príslušné nástroje na poskytovanie podpory a zabezpečila, aby členské štáty čo najskôr riadne transponovali a vykonávali piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

224.

pripomína zásadný význam hĺbkovej analýzy klienta ako súčasti záväzku poznaj svojho klienta, ktorý spočíva v tom, že povinné subjekty musia náležite identifikovať svojich zákazníkov a zdroj ich finančných prostriedkov, ako aj konečných skutočných vlastníkov aktív vrátane imobilizácie anonymných účtov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré finančné inštitúcie a ich súvisiace obchodné modely aktívne uľahčili pranie špinavých peňazí; vyzýva súkromný sektor, aby sa v čo najväčšej miere aktívne zapojil do boja proti financovaniu terorizmu a do predchádzania teroristickým činnostiam; vyzýva finančné inštitúcie, aby aktívne preskúmali svoje vnútorné postupy s cieľom zabrániť riziku prania špinavých peňazí;

225.

víta akčný plán prijatý Radou 4. decembra 2018, ktorý zahŕňa niekoľko nelegislatívnych opatrení zameraných na lepší boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala o pokroku pri vykonávaní akčného plánu;

226.

je znepokojený tým, že neexistujú konkrétne postupy posudzovania a kontroly bezúhonnosti členov riadiacej rady ECB, najmä v prípade ich formálneho obvinenia z trestnej činnosti; požaduje mechanizmy na monitorovanie a kontrolu konania a spôsobilosti členov riadiacej rady ECB a vyzýva na ich ochranu v prípade zneužitia moci zo strany orgánu s vymenúvacou právomocou;

227.

odsudzuje skutočnosť, že systémové zlyhania pri presadzovaní požiadaviek boja proti praniu špinavých peňazí spolu s neúčinným dohľadom viedli k niekoľkým nedávnym významným prípadom prania špinavých peňazí v európskych bankách spojených so systematickým porušovaním najzákladnejších požiadaviek poznaj svojho klienta a hĺbkovej analýzy klienta;

228.

pripomína, že zásady poznaj svojho klienta a hĺbkovej analýzy klienta sú zásadne dôležité a mali by pokračovať v celom obchodnom vzťahu a že transakcie zákazníkov by mali byť priebežne monitorované s osobitnou pozornosťou s ohľadom na podozrivé alebo nezvyčajné činnosti; v tejto súvislosti pripomína povinnosť povinných subjektov okamžite informovať vnútroštátne finančné spravodajské jednotky z vlastnej iniciatívy o transakciách, pri ktorých je podozrenie z prania špinavých peňazí, pridružených predikatívnych trestných činoch alebo financovaní terorizmu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek úsiliu Európskeho parlamentu sa podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí naďalej ako posledná možnosť umožňuje, aby fyzická osoba, ktorá zastáva pozíciu vyššieho riadiaceho pracovníka, bola zaregistrovaná ako skutočný vlastník spoločnosti alebo trustu, zatiaľ čo reálny skutočný vlastník nie je známy alebo v súvislosti s ním existuje podozrenie; vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti ďalšej revízie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí v EÚ jednoznačne posúdila vplyv tohto ustanovenia na dostupnosť spoľahlivých informácií o skutočnom vlastníctve v členských štátoch a aby navrhla jeho odstránenie v prípade, že sa objavia náznaky, že ustanovenie sa zneužíva na zakrývanie totožnosti skutočných vlastníkov;

229.

konštatuje, že v niektorých členských štátoch existujú nevysvetliteľné mechanizmy kontroly majetku, ktoré sledujú výnosy z trestnej činnosti; zdôrazňuje, že tento mechanizmus často pozostáva zo súdneho príkazu, ktorým sa od osoby dôvodne podozrivej zo zapojenia do závažnej trestnej činnosti alebo z napojenia na osobu zapojenú do závažnej trestnej činnosti požaduje, aby vysvetlila povahu a rozsah svojho záujmu, pokiaľ ide o konkrétny majetok, a aby vysvetlila, ako bol majetok získaný, ak existujú primerané dôvody na podozrenie, že známe zákonne získané príjmy dožiadanej osoby by nestačili na to, aby tento majetok mohla získať; vyzýva Komisiu, aby posúdila účinky a uskutočniteľnosť takéhoto opatrenia na úrovni Únie;

230.

víta rozhodnutie niektorých členských štátov zakázať vydávanie akcií na doručiteľa a previesť už existujúce na cenné papiere na meno; žiada členské štáty, aby zvážili potrebu prijať vo svojich jurisdikciách podobné opatrenia vzhľadom na nové ustanovenia piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa podávania správ o skutočnom vlastníctve a identifikovaných rizík;

231.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť efektívnejší systém výmeny oznámení a informácií medzi súdnymi orgánmi v rámci Únie, ktorý by nahradil tradičné nástroje vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, ktoré majú zdĺhavé a zaťažujúce procedúry, a preto poškodzujú vyšetrovanie prania špinavých peňazí a iných závažných trestných činov; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby posúdila potreby legislatívnej činnosti v tejto súvislosti;

232.

vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu a osobitné riziká právnych režimov ako účelovo vytvorené subjekty (SPV, SPE) a trusty založené na iný než charitatívny účel (NCPT) v oblasti prania špinavých peňazí, najmä v Spojenom kráľovstve a závislých a zámorských územiach Koruny, a aby o tom podala Európskemu parlamentu správu;

233.

naliehavo žiada členské štáty, aby pri emitovaní štátnych dlhopisov na finančných trhoch v plnej miere dodržiavali právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí; domnieva sa, že pri takýchto finančných operáciách je takisto prísne nevyhnutná hĺbková analýza;

234.

konštatuje, že počas mandátu výboru TAX3 sa zverejnili tri poľutovaniahodné prípady prania špinavých peňazí prostredníctvom bánk EÚ: ING Bank N.V. nedávno priznala vážne nedostatky pri uplatňovaní ustanovení boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a súhlasila s úhradou 775 miliónov EUR po dohode s holandskou prokuratúrou (120); ABLV Bank v Lotyšsku vstúpila do dobrovoľnej likvidácie po tom, čo sa úrad FinCEN (Financial Crimes Enforcement Network) z USA rozhodol navrhnúť zákaz pre ABLV, aby mala korešpondenčný účet v Spojených štátoch z dôvodu obáva z prania špinavých peňazí (121), a Danske Bank po vyšetrovaní 15 000 zákazníkov a približne 9,5 milióna transakcií prepojených s jej estónskou pobočkou priznala, že veľké nedostatky v systémoch riadenia a kontroly banky umožnili využívať jej estónsku pobočku na podozrivé transakcie (122);

235.

so znepokojením konštatuje, že prípad „Práčovne trojky“ takisto ukázal verejnosti, ako 4,6 miliardy USD z Ruska a iných krajín prešlo európskymi bankami a podnikmi; zdôrazňuje, že v centre tohto škandálu je Troika Dialog, predtým jedna z najväčších ruských súkromných investičných bánk, a sieť, ktorá pravdepodobne umožňovala ruskej vládnej elite tajne využívať nezákonné zisky na nadobudnutie akcií v podnikoch vo vlastníctve štátu, kupovanie nehnuteľností v Rusku i v zahraničí a nakupovanie luxusného tovaru; odsudzuje aj skutočnosť, že niekoľko európskych bánk bolo údajne zapletených do týchto podozrivých transakcií, konkrétne Danske Bank, Swedbank AB, Nordea Bank Abp, ING Groep NV, Credit Agricole SA, Deutsche Bank AG, KBC Group NV, Raiffeisen Bank International AG, ABN Amro Group NV, Cooperatieve Rabobank U.A. a holandská pobočka banky Turkiye Garanti Bankasi A.S.;

236.

poznamenáva, že v prípade Danske Bank sa transakcie vo výške viac ako 200 miliárd EUR dostali do a z jej estónskej pobočky (123) bez toho, aby banka zaviedla primerané interné postupy boja proti praniu špinavých peňazí a poznaj svojho klienta, ako to následne pripustila samotná banka a potvrdili aj estónske a dánske úrady pre finančný dohľad; domnieva sa, že toto zlyhanie poukazuje na úplný nedostatok zodpovednosti zo strany banky a príslušných vnútroštátnych orgánov; vyzýva príslušné orgány, aby vykonali naliehavé hodnotenia primeranosti postupov boja proti praniu špinavých peňazí a poznaj svojho klienta vo všetkých európskych bankách s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

237.

ďalej poznamenáva, že sa zistilo, že 6 200 zákazníkov estónskej pobočky Danske Nank bolo zapojených do podozrivých transakcií, že približne 500 zákazníkov bolo prepojených s verejne ohlásenými systémami prania špinavých peňazí, že 177 bolo spojených s škandálom „ruskej práčky“ a 75 so škandálom „azerbajdžanská práčka“ a že 53 zákazníkov bolo spoločnosťami, o ktorých sa zistilo, že majú spoločné adresy a riaditeľov (124); vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby vysledovali miesta určenia podozrivých transakcií uskutočnených 200 zákazníkmi estónskej pobočky banky Danske Bank s cieľom potvrdiť, že vyprané peniaze sa nepoužívajú na ďalšiu trestnú činnosť; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby v tejto veci náležitým spôsobom spolupracovali, keďže reťazce podozrivých transakcií sú zjavne cezhraničné;

238.

zdôrazňuje, že ECB odobrala bankovú licenciu maltskej banke Pilatus Bank po zatknutí Aliho Sadra Hashemiho Nejada v USA, prezidenta Pilatus Bank a jej jediného akcionára, okrem iného za trestné činy prania špinavých peňazí; zdôrazňuje, že EBA dospel k záveru, že maltská finančná spravodajská analytická jednotka porušila právo EÚ, pretože neuskutočnila účinný dohľad nad Pilatus Bank okrem iného z dôvodu procesných nedostatkov a nedostatkov v opatreniach v oblasti dohľadu; konštatuje, že Komisia 8. novembra 2018 adresovala maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotke formálne stanovisko, v ktorom ju vyzvala, aby prijala ďalšie opatrenia na splnenie svojich právnych záväzkov (125); vyzýva maltskú finančnú spravodajskú analytickú jednotku, aby podnikla kroky na dosiahnutie súladu s príslušnými odporúčaniami;

239.

berie na vedomie list stáleho predstaviteľa Malty pri EÚ výboru TAX3 v reakcii na obavy výboru týkajúce sa údajného zapojenia niektorých maltských politicky exponovaných osôb do možnej novej epizódy prania špinavých peňazí a daňových únikov v súvislosti so spoločnosťou 17 Black so sídlom v Spojených arabských emirátoch (126); vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou presnosťou prijatých odpovedí; je znepokojený zjavnou politickou nečinnosťou maltských orgánov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa odhalení týkajúcich sa spoločnosti 17 Black sa zdá, že sú tu zapojené politicky exponované osoby z najvyšších úrovní maltskej vlády; vyzýva maltské orgány, aby požiadali Spojené arabské emiráty o poskytnutie dôkazov vo forme listov o právnej pomoci; vyzýva Spojené arabské emiráty, aby spolupracovali s maltskými a európskymi orgánmi a aby zabezpečili, že finančné prostriedky spoločnosti 17 Black zostanú zmrazené na bankových účtoch až do dôkladného prešetrenia; zdôrazňuje najmä zjavný nedostatok nezávislosti maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotky a maltského policajného komisára; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doteraz neboli prijaté žiadne opatrenia proti tým politicky exponovaným osobám, ktoré boli zapojené do údajných prípadov korupcie; zdôrazňuje, že maltské vyšetrovanie by malo prospech z vytvorenia spoločného vyšetrovacieho tímu založeného na dohode ad hoc (127) s cieľom riešiť vážne pochybnosti o nezávislosti a kvalite prebiehajúcich vnútroštátnych vyšetrovaní s podporou Europolu a Eurojustu;

240.

poznamenáva, že v čase, keď bola investigatívna novinárka Daphne Caruana Galizia zavraždená, pracovala na najväčšom úniku informácií, o akom sa kedy dozvedela a ku ktorému došlo na serveroch spoločnosti ElectroGas, ktorá na Malte prevádzkuje elektráreň; ďalej konštatuje, že vlastník spoločnosti 17 Black, ktorá mala previesť veľké finančné sumy politicky exponovaným osobám na Malte zodpovedným za elektráreň, je aj riaditeľom a akcionárom spoločnosti ElectroGas;

241.

je znepokojený zvýšením výskytu prania špinavých peňazí v kontexte iných foriem obchodných činností, najmä javu takzvaných lietajúcich peňazí a notoricky známych ulíc; zdôrazňuje, že na riešenie týchto záležitostí v európskych mestách je potrebná dôraznejšia koordinácia a spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi administratívnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva;

242.

uvedomuje si, že súčasný právny rámec boja proti praniu špinavých peňazí doposiaľ pozostával zo smerníc a je založený na minimálnej harmonizácii, ktorá viedla k rozdielnym vnútroštátnym postupom dohľadu a presadzovania práva v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s budúcou revíziou právnych predpisov v oblasti boja boji proti praniu špinavých peňazí posúdila v požadovanom hodnotení vplyvu, či by nariadenie bolo vhodnejším právnym aktom ako smernica; v tejto súvislosti vyzýva na rýchlu transformáciu právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí na nariadenie, ak sa to uzná za vhodné v posúdení vplyvu;

5.1.    Spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii

243.

víta skutočnosť, že v nadväznosti na nedávne prípady porušenia alebo údajného porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí oznámil predseda Komisie 12. septembra 2018 doplnkové opatrenia;

244.

požaduje nutne intenzívnejšie preskúmanie a nepretržitý dohľad nad členmi správnych rád a akcionármi úverových inštitúcií a investičných spoločností a poisťovní v Únii a zdôrazňuje najmä ťažkosti týkajúce sa zrušenia bankových licencií alebo ekvivalentných osobitných povolení;

245.

podporuje činnosť vykonávanú spoločnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov generálneho riaditeľstva Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov a generálneho riaditeľstva pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, ECB, európskych orgánov dohľadu a predsedu podvýboru Spoločného výboru ESA pre boj proti praniu špinavých peňazí s cieľom odhaliť súčasné nedostatky a navrhnúť opatrenia na umožnenie účinnej spolupráce, koordinácie a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a presadzovania práva;

246.

dospel k záveru, že súčasná úroveň koordinácie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a dohľadu nad finančnými inštitúciami, najmä v situáciách s cezhraničnými následkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, nie je dostatočná na riešenie súčasných výziev v tomto sektore a že schopnosť Únie presadzovať koordinované pravidlá a praktiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí je v súčasnosti nedostatočná;

247.

vyzýva na posúdenie dlhodobých cieľov vedúcich k rozšíreniu rámca boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, ako sa uvádza v reflexnom dokumente o možných prvkoch plánu na bezproblémovú spoluprácu medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii (128), ako je zriadenie mechanizmu na úrovni EÚ na lepšiu koordináciu činností orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, pokiaľ ide o subjekty finančného sektora, najmä v situáciách, kde je pravdepodobné, že obavy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu budú mať cezhraničné účinky, a na možnú centralizáciu dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom existujúcich alebo nových orgánov Únie, ktoré sú oprávnené presadzovať harmonizované pravidlá a postupy v členských štátoch EÚ; podporuje ďalšie úsilie o centralizáciu dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a domnieva sa, že ak by sa takýto mechanizmus vytvoril, malo by sa vyčleniť dostatočné množstvo ľudských a finančných zdrojov na účinné vykonávanie jeho funkcií;

248.

pripomína, že ECB má právomoc a zodpovednosť za odobratie povolenia úverovým inštitúciám za závažné porušenie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu; konštatuje však, že ECB je úplne závislá od vnútroštátnych orgánov dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa takýchto porušení zistených vnútroštátnymi orgánmi; vyzýva preto vnútroštátne orgány boja proti praniu špinavých peňazí, aby ECB včas sprístupňovali kvalitné informácie a ECB tak mohla riadne plniť svoju funkciu; v tejto súvislosti víta mnohostrannú dohodu o praktických podmienkach výmeny informácií medzi ECB a všetkými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad dodržiavaním súladu úverových a finančných inštitúcií s povinnosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

249.

domnieva sa, že prudenciálny dohľad a dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí nemožno riešiť oddelene; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu majú obmedzené kapacity na to, aby zohrávali významnejšiu úlohu v boji proti praniu špinavých peňazí v dôsledku svojich rozhodovacích štruktúr, nedostatku právomocí a obmedzených zdrojov; zdôrazňuje, že EBA by mal v tomto boji prevziať vedúcu úlohu, pričom by mal úzko spolupracovať s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), a mali by sa mu preto urýchlene poskytnúť dostatočné kapacity v oblasti ľudských a materiálnych zdrojov s cieľom účinne prispievať k dôslednej a účinnej prevencii využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí, a to aj vykonávaním posúdení rizík príslušných orgánov a preskúmaní v rámci jeho celkového rámca; vyzýva na väčšiu publicitu týchto preskúmaní a najmä na to, aby sa v prípade závažných nedostatkov zistených na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ príslušné informácie systematicky poskytovali Európskemu parlamentu a Rade (129);

250.

berie na vedomie zvýšený význam vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s EBA navrhla mechanizmy na uľahčenie intenzívnejšej spolupráce a koordinácie medzi orgánmi finančného dohľadu; žiada, aby sa dlhodobo zintenzívnila harmonizácia postupov dohľadu uskutočňovaných rôznymi vnútroštátnymi orgánmi pôsobiacimi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

251.

víta oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o posilnení prudenciálneho rámca a rámca boja proti praniu špinavých peňazí Únie pre finančné inštitúcie (COM(2018)0645) a návrh, ktorý obsahuje v súvislosti s preskúmaním európskych orgánov dohľadu s cieľom posilniť konvergenciu dohľadu; domnieva sa, že EBA by mal zohrávať vedúcu, koordinačnú a monitorovaciu úlohu na úrovni Únie, aby účinne chránil finančný systém pred praním špinavých peňazí a rizikami financovania terorizmu, a to vzhľadom na nežiaduce potenciálne systémové dôsledky pre finančnú stabilitu Únie, ktoré by mohli vyplývať zo zneužívania finančného sektora na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a na základe skúseností, ktoré už EBA získal pri ochrane bankového sektora pred takýmto zneužívaním ako orgán s právomocou dohľadu nad všetkými členskými štátmi;

252.

berie na vedomie obavy EBA týkajúce sa vykonávania smernice o kapitálových požiadavkách (2013/36/EÚ) o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (130); víta návrh EBA, aby sa riešili nedostatky spôsobené súčasným právnym rámcom Únie; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali nedávno prijaté zmeny smernice o kapitálových požiadavkách do vnútroštátneho práva;

5.2.    Spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami

253.

pripomína, že podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sú členské štáty povinné zriadiť automatizované centralizované mechanizmy umožňujúce rýchlu identifikáciu držiteľov bankových a platobných účtov a zabezpečiť, aby každá finančná spravodajská jednotka bola schopná včas poskytnúť informácie v rámci týchto centralizovaných mechanizmov akejkoľvek inej finančnej spravodajskej jednotke; zdôrazňuje význam včasného prístupu k informáciám s cieľom zabrániť finančným trestným činom a prerušeniu vyšetrovaní; vyzýva členské štáty, aby urýchlili vytvorenie týchto mechanizmov, aby finančné spravodajské jednotky členských štátov mohli účinne spolupracovať s cieľom odhaľovať činnosti prania špinavých peňazí a bojovať proti nim; dôrazne nabáda finančné spravodajské jednotky členských štátov, aby používali systém FIU.net; poukazuje na význam ochrany údajov aj v tejto oblasti;

254.

domnieva sa, že s cieľom pomôcť účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí je nevyhnutné, aby sa vnútroštátnym finančným spravodajským jednotkám poskytli primerané zdroje a kapacity;

255.

zdôrazňuje, že na účely účinného boja proti praniu špinavých peňazí je zásadná spolupráca nielen medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ale aj medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a finančnými spravodajskými jednotkami tretích krajín; berie na vedomie politické dohody o medziinštitucionálnych rokovaniach (131) s ohľadom na budúce prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie 2000/642/SVV;

256.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila špecializované školenia pre finančné spravodajské jednotky, najmä pokiaľ ide o obmedzenejšie kapacity v niektorých členských štátoch; berie na vedomie príspevok skupiny Egmont, ktorá zoskupuje 159 finančných spravodajských jednotiek a má za cieľ posilniť ich operačnú spoluprácu podporou sledovania a realizácie viacerých projektov; očakáva Komisiou uskutočnené posúdenie rámca spolupráce finančných spravodajských jednotiek s tretími krajinami a prekážok a možností v oblasti zlepšovania spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami v Únii vrátane možnosti zriadenia koordinačného a podporného mechanizmu; pripomína, že toto posúdenie by malo byť hotové do 1. júna 2019; žiada Komisiu, aby zvážila, či sa to dá využiť ako príležitosť na vypracovanie legislatívneho návrhu na finančnú spravodajskú jednotku EÚ, čím by vzniklo centrum pre spoločnú vyšetrovaciu činnosť a koordináciu s vlastnou autonómnou kompetenciou a vyšetrovacími právomocami v oblasti cezhraničnej finančnej trestnej činnosti, ako aj mechanizmus včasného varovania; nazdáva sa, že táto jednotka by mala plniť všeobecnú funkciu koordinácie a podpory finančných spravodajských jednotiek členských štátov v cezhraničných prípadoch a poskytovať týmto jednotkám v takýchto prípadoch asistenciu, a to v záujme rozšírenej výmeny informácií a zabezpečenia spoločnej analýzy cezhraničných prípadov a rozsiahlej koordinácie činnosti;

257.

vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapojila do spolupráce s členskými štátmi s cieľom nájsť mechanizmy na zlepšenie a posilnenie spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a finančnými spravodajskými jednotkami tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala vhodné opatrenia na príslušných medzinárodných fórach, ako sú OECD a Finančná akčná skupina (FATF); domnieva sa, že pri každej výslednej dohode by sa mala náležitá pozornosť venovať ochrane osobných údajov; zdôrazňuje, že na účinný boj proti činnostiam prania špinavých peňazí je nevyhnutná spolupráca nielen medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ale aj medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a tretích krajín;

258.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, ktorá bude adresovaná Európskemu parlamentu a Rade a v ktorej sa posúdi, či rozdiely v postavení a organizácii medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov bránia spolupráci v boji proti závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom;

259.

poukazuje na to, že neštandardizácia formátu a prahov hlásení o podozrivých transakciách medzi členskými štátmi a vo vzťahu k rôznym povinným subjektom vedie k ťažkostiam pri spracovaní a výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami; vyzýva Komisiu, aby s podporou EBA čo najskôr preskúmala mechanizmy na stanovenie štandardizovaných formátov hlásení pre povinné subjekty s cieľom uľahčiť a zlepšiť spracovanie a výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami v prípadoch s cezhraničným rozmerom a aby sa zamyslela nad štandardizáciou prahových hodnôt podozrivých transakcií;

260.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadiť automatizované systémy získavania hlásení o podozrivých transakciách, ktorá by finančným spravodajským jednotkám členských štátov umožnili vyhľadávať transakcie a ich iniciátorov a príjemcov v prípade opakovaného označenia za podozrivé v rôznych členských štátoch;

261.

nabáda príslušné orgány a finančné spravodajské jednotky, aby spolupracovali s finančnými inštitúciami a ďalšími povinnými subjektmi na zvyšovaní počtov hlásení podozrivých činností a znižovaní objemu obranných hlásení, a tým pomohli zabezpečiť to, aby finančné spravodajské jednotky dostávali viac užitočných, cielených a úplných informácií na riadne vykonávanie ich povinností, a súčasne zabezpečovali súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

262.

pripomína, že je dôležité rozvíjať rozšírené kanály pre dialóg, komunikáciu a výmenu informácií medzi verejnými orgánmi a špecifickými zainteresovanými stranami zo súkromného sektora, ktoré sú všeobecne známe ako verejno-súkromné partnerstvá (PPP), najmä pre povinné subjekty podľa smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, a zdôrazňuje existenciu a dobré výsledky jediného nadnárodného PPP, verejno-súkromného partnerstva Europolu pre finančné spravodajstvo, ktoré podporuje strategickú výmenu informácií medzi bankami, finančnými spravodajskými jednotkami, agentúrami na presadzovanie práva a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v členských štátoch;

263.

podporuje neustále zlepšovanie výmeny informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami a agentúrami na presadzovanie práva vrátane Europolu; domnieva sa, že takéto partnerstvo by sa malo vytvoriť v oblasti nových technológií vrátane virtuálnych aktív s cieľom formalizovať už existujúce operácie v členských štátoch; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby subjektom na trhu, ktoré spracúvajú osobné údaje v rámci svojich povinností v oblasti hĺbkovej analýzy, ešte viac objasnil ich povinnosti a umožnil im tak dodržiavať príslušné ustanovenia o ochrane údajov;

264.

zdôrazňuje, že zintenzívnenie a zlepšovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a finančnými spravodajskými jednotkami je kľúčové pre účinný boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom; ďalej zdôrazňuje, že boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom si vyžaduje aj dobrú spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami a colnými orgánmi;

265.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o súčasnom stave a zlepšeniach finančných spravodajských jednotiek členských štátov v súvislosti so šírením informácií, ich výmenou a spracúvaním, a to v nadväznosti na odporúčania výboru PANA (132) a správu o mapovaní uskutočnenom platformou finančných spravodajských jednotiek EÚ;

5.3.    Povinné subjekty (rozsah pôsobnosti)

266.

víta skutočnosť, že piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí sa zoznam povinných subjektov rozšíril o poskytovateľov, ktorí sa zaoberajú výmennými službami medzi virtuálnymi menami a menami fiat, tzv. custodian wallet providers, obchodníkmi s umením a prístavmi oslobodenými od colnej kontroly;

267.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zlepšenie presadzovania hĺbkovej analýzy klienta, najmä aby lepšie objasnila, že zodpovednosť za správne uplatňovanie hĺbkovej analýzy klienta má vždy povinný subjekt, a to aj v prípade outsourcingu, a aby sa stanovili sankcie v prípade nedbanlivosti alebo konfliktu záujmov v prípadoch outsourcingu; zdôrazňuje zákonnú povinnosť povinných subjektov podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vykonávať zvýšené kontroly a systematické podávanie správ pri vykonávaní hĺbkovej analýzy klienta týkajúcej sa obchodných vzťahov alebo transakcií zahŕňajúcich krajiny, ktoré Komisia označila za vysoko rizikové tretie krajiny na účely prania špinavých peňazí;

5.4.    Registre

268.

víta prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve a ďalším informáciám v rámci hĺbkovej analýza klienta, ktoré boli udelené daňovým úradom podľa piatej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní; pripomína, že tento prístup je nevyhnutný na to, aby daňové úrady riadne plnili svoje povinnosti;

269.

konštatuje, že podľa právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa členským štátom ukladá povinnosť zriadiť centrálne registre, ktoré obsahujú úplné údaje o skutočnom vlastníctve pre spoločnosti a trusty, a že sa takisto zabezpečuje ich vzájomné prepojenie; víta skutočnosť, že podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby informácie o skutočnom vlastníctve boli vo všetkých prípadoch prístupné všetkým členom širokej verejnosti;

270.

berie však na vedomie, že v prípade trustov budú vnútroštátne registre prístupné v zásade len osobám, ktoré preukážu legitímny záujem na prístupe; zdôrazňuje, že členské štáty majú naďalej slobodnú možnosť otvoriť registre skutočného vlastníctva trustov verejnosti, ako už odporúčal Európsky parlament; vyzýva členské štáty, aby vytvorili voľne prístupné a otvorené registre údajov; v každom prípade pripomína, že poplatok, ktorý sa môžu rozhodnúť uložiť, by nemal prekročiť administratívne náklady na sprístupnenie informácií vrátane nákladov na údržbu a vývoj registrov;

271.

zdôrazňuje, že prepojenie registrov vlastníkov by mala zabezpečiť Komisia; zdôrazňuje, že prepojenie registrov by mala zabezpečiť Komisia; domnieva sa, že Komisia by mala pozorne monitorovať fungovanie tohto vzájomne prepojeného systému a v primeranej lehote posúdiť, či riadne funguje a či by sa mal doplniť zriadením verejného registra EÚ s informáciami o skutočnom vlastníctve alebo iných nástrojov, ktoré by mohli účinne odstrániť všetky potenciálne nedostatky; vyzýva Komisiu, aby medzitým vypracovala a vydala technické usmernenia na podporu zbližovania formátu, interoperability a prepojenosti registrov členských štátov; domnieva sa, že skutočné vlastníctvo trustov by malo mať rovnakú úroveň transparentnosti ako spoločnosti podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, pričom by sa mali zabezpečiť primerané záruky;

272.

je znepokojený tým, že informácie v registroch skutočných vlastníkov nie sú vždy dostatočné a/alebo presné; vyzýva členské štáty, aby preto zaistili to, aby registre skutočných vlastníkov obsahovali overovacie mechanizmy na zaistenie presnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby vo svojich kontrolách posúdila overovacie mechanizmy a spoľahlivosť údajov;

273.

požaduje prísnejšie a presnejšie vymedzenie skutočného vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby boli identifikované všetky fyzické osoby, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú právnickú osobu;

274.

pripomína potrebu jasných pravidiel, ktorými sa uľahčí jasná identifikácia skutočných vlastníkov, vrátane povinnosti trustov a podobných subjektov existovať v písomnej forme ich povinnej registrácie v členskom štáte, kde bol trust vytvorený, kde sa spravuje alebo kde pôsobí;

275.

zdôrazňuje problém prania špinavých peňazí prostredníctvom investícií do nehnuteľností v európskych mestách prostredníctvom zahraničných schránkových spoločností; pripomína, že Komisia by mala posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalitu harmonizácie informácií v registroch pozemkov a nehnuteľností a posúdiť potrebu prepojenia týchto registrov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby pripojila k tejto správe legislatívny návrh; domnieva sa, že by členské štáty mali mať k dispozícii verejne prístupné informácie o skutočných koncových vlastníkoch pôdy a nehnuteľností;

276.

opakovane zdôrazňuje svoje stanovisko k vytvoreniu registrov skutočného vlastníctva, pokiaľ ide o zmluvy o životnom poistení, ako sa uvádza v medziinštitucionálnych rokovaniach o piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť a potrebu sprístupnenia informácií o skutočnom vlastníctve, pokiaľ ide o zmluvy o životnom poistení a finančné nástroje, príslušným orgánom;

277.

konštatuje, že Komisia musí podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vykonať analýzu uskutočniteľnosti konkrétnych opatrení a mechanizmov na úrovni Únie a členských štátov, ktoré umožnia zber informácií o skutočnom vlastníctve zo strany právnických a osôb a iných právnych subjektov zriadených mimo Únie a prístup k nim; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na takýto mechanizmus, ak by bola analýza uskutočniteľnosti priaznivá;

5.5.    Technologické riziká a virtuálne aktíva vrátane virtuálnych mien a kryptomien

278.

zdôrazňuje pozitívny potenciál nových distribuovaných účtovných technológií, ako je technológia databáz; zároveň konštatuje, že narastá zneužívanie nových metód platieb a prevodov založených na týchto technológiách na pranie špinavých peňazí alebo páchanie iných finančných trestných činov; uznáva potrebu monitorovať rýchlo sa meniaci technologický rozvoj s cieľom zabezpečiť, aby sa právne predpisy účinným spôsobom zaoberali zneužívaním nových technológií a anonymitou, ktoré uľahčujú trestnú činnosť, a to bez obmedzovania ich pozitívnych aspektov;

279.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala tie príslušné kryptosubjekty, na ktoré sa ešte nevzťahujú právne predpisy Únie o boji proti praniu špinavých peňazí, a aby v prípade potreby rozšírila zoznam povinných subjektov, najmä poskytovateľov služieb v oblasti transakcií zahŕňajúcich výmeny jednej alebo viacerých virtuálnych mien; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr transponovali ustanovenia piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorými sa ukladá povinnosť peňaženkám virtuálnej meny a službám výmeny identifikovať ich zákazníkov, čo by veľmi sťažilo anonymné používanie virtuálnych mien;

280.

vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala technologický vývoj vrátane rýchleho rozšírenia inovačných obchodných modelov finančnej technológie a prijatia nových technológií, ako sú AI, DLT, kognitívne výpočty a strojové učenie, s cieľom posúdiť technologické riziká a potenciálne medzery a zvýšiť odolnosť voči kybernetickými útokom alebo poruchám systému, najmä podporou ochrany údajov; nabáda príslušné orgány a Komisiu, aby dôkladne posúdili možné systémové riziká spojené s aplikáciami DLT;

281.

zdôrazňuje, že rozvoj a používanie virtuálnych aktív je dlhodobý trend, ktorý by mal v ďalších rokoch pokračovať a zintenzívniť sa, a to najmä vďaka používaniu virtuálnych mincí na rôzne účely, napríklad financovanie podnikov; žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ vytvorila primeraný rámec na obsiahnutie tohto vývoja, pričom sa môže inšpirovať prácami na medzinárodnej úrovni, ale aj prácou európskych orgánov ako ESMA; domnieva sa, že by tento rámec mal zabezpečiť ochranné prvky potrebné so zreteľom na osobitné riziká, ktoré virtuálne aktíva prinášajú, bez toho, aby sa bránilo inovácii;

282.

predovšetkým konštatuje, že netransparentnosť virtuálnych aktív možno využívať na uľahčenie prania špinavých peňazí a daňové úniky; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia o podmienkach, za ktorých by sa virtuálne aktíva mohli klasifikovať ako existujúci alebo nový finančný nástroj v smernici MiFID2, a o okolnostiach, za ktorých sa právne predpisy EÚ vzťahujú na počiatočné ponuky mincí;

283.

vyzýva Komisiu, aby posúdila zákaz určitých anonymných opatrení, pokiaľ ide o konkrétne virtuálne aktíva, a v prípade potreby zvážila reguláciu virtuálnych aktív ako finančných nástrojov; domnieva sa, že finančné spravodajské jednotky by mali byť schopné prepojiť virtuálne adresy a adresy kryptomeny s totožnosťou vlastníka virtuálnych aktív; domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť možnosť povinnej registrácie používateľov virtuálnych aktív; pripomína, že niektoré členské štáty už prijali rozmanité opatrenia pre osobitné segmenty v tejto oblasti, napríklad pre prvotné ponuky mincí, ktoré by mohli byť pre budúce opatrenia EÚ zdrojom inšpirácie;

284.

zdôrazňuje, že FATF nedávno zdôraznila naliehavú potrebu, aby všetky krajiny podnikli koordinované kroky na zabránenie využívania virtuálnych prostriedkov na trestné činy a terorizmus, a vyzvala všetky jurisdikcie, aby prijali právne a praktické kroky na zabránenie zneužívaniu virtuálnych aktív (133); vyzýva Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako do európskeho právneho rámca začleniť odporúčania a normy FATF zamerané na virtuálne aktíva; zdôrazňuje, že by Únia mala naďalej presadzovať jednotný a koordinovaný medzinárodný regulačný rámec v oblasti virtuálnych aktív, pričom by mala pokračovať v úsilí, ktoré už vynaložila v rámci skupiny G20;

285.

opakuje svoju výzvu, aby Komisia urýchlene posúdila dôsledky elektronických hier na účely prania špinavých peňazí a daňových trestných činov; považuje toto posúdenie za prioritné; berie na vedomie nárast sektora elektronických hier v niektorých jurisdikciách vrátane niektorých provincií britskej koruny, ako je Ostrov Man, kde elektronické hry zodpovedajú už za 18 % národného dôchodku;

286.

berie na vedomie prácu na úrovni expertov v oblasti elektronickej identifikácie a vzdialených procesov poznaj svojho klienta, v rámci ktorej sa skúmajú otázky, ako je možnosť finančných inštitúcií využívajúcich elektronickú identifikáciu a prenosnosť zásady poznaj svojho klienta digitálne identifikovať zákazníkov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciálne výhody zavedenia európskeho systému elektronickej identifikácie; pripomína, že je dôležité zachovať náležitú rovnováhu medzi ochranou údajov a súkromia a potrebou prístupu príslušných orgánov k informáciám na účely vyšetrovania trestných činov;

5.6.    Sankcie

287.

zdôrazňuje, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa vyžaduje, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce; žiada, aby sa v členských štátoch zaviedli zjednodušené postupy na presadzovanie finančných sankcií uložených za porušenia právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

288.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr a jednoznačne zverejnili informácie o povahe a hodnote uložených sankcií, ako aj informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosti zodpovednej osoby; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali sankcie a opatrenia aj voči členom riadiacich orgánov a iným fyzickým osobám, ak podľa vnútroštátneho práva zodpovedajú za porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí (134);

289.

vyzýva Komisiu, aby každé dva roky informovala Európsky parlament o vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa sankcií za porušovanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

290.

víta prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (135), ktorej cieľom je uľahčiť cezhraničné vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, čím pomôže posilniť schopnosť Únie bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a odstrániť zdroje financovania pre zločincov a teroristov v celej Únii;

291.

víta prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (136), ktorou sa zavádzajú nové ustanovenia trestného práva a uľahčuje efektívnejšia a rýchlejšia cezhraničná spolupráca medzi príslušnými orgánmi s cieľom účinnejšie predchádzať praniu špinavých peňazí a súvisiacemu financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; konštatuje, že členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podľa potreby ich príslušné orgány v súlade so smernicou 2014/42/EÚ (137) zmrazili alebo skonfiškovali príjmy, ktoré pochádzajú zo spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v tejto smernici, ako aj nástroje, ktoré boli použité alebo určené na použitie pri ich spáchaní alebo ktorých použitie prispelo k ich spáchaniu;

5.7.    Medzinárodný rozmer

292.

konštatuje, že podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí má Komisia povinnosť identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, ktoré vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky;

293.

domnieva sa, že aj keby sa mala zohľadniť práca vykonávaná na medzinárodnej úrovni na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to najmä v prípade FATF, je nevyhnutné, aby Únia mala autonómny zoznam vysokorizikových tretích krajín; víta v tejto súvislosti delegované nariadenie Komisie z 13. februára 2019, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (C(2019)1326), a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada vzniesla voči delegovanému aktu námietku; okrem toho víta delegované nariadenie Komisie z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách (138);

294.

víta prijatie metodiky identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 zo strany Komisie uverejnenej 22. júna 2018 (139); víta posúdenie Komisie z 31. januára 2019 týkajúce sa krajín priority 1;

295.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súlad a komplementaritu medzi zoznamom vysoko rizikových tretích krajín v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a európskym zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií; opakuje svoju výzvu, aby sa Komisii zverila ústredná úloha v oblasti obhospodarovania oboch zoznamov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť procesu kontroly jurisdikcií;

296.

je znepokojený obvineniami, že príslušné orgány vo Švajčiarsku riadne nevykonávajú svoje funkcie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu (140); vyzýva Komisiu, aby tieto prvky zohľadnila pri aktualizácii zoznamu vysoko rizikových tretích krajín a v budúcich dvojstranných vzťahoch medzi Švajčiarskom a Úniou;

297.

vyzýva Komisiu, aby poskytovala tretím krajinám technickú pomoc s cieľom vytvoriť účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí a neustále ich zlepšovať;

298.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že EÚ bude v FATF hovoriť jednotne, a aby aktívne prispievali k prebiehajúcim úvahám o jej reforme s cieľom posilniť jej zdroje a legitímnosť; vyzýva Komisiu, aby do delegácie Komisie v FATF zahrnula zamestnancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov;

299.

vyzýva Komisiu, aby sa postavila do čela celosvetovej iniciatívy za zriadenie verejných ústredných registrov vlastníctva vo všetkých svetových jurisdikciách; v tomto smere zdôrazňuje zásadnú úlohu medzinárodných organizácií ako OECD a OSN;

6.    Medzinárodný rozmer zdaňovania

300.

poukazuje na to, že európsky spravodlivý daňový systém si vyžaduje spravodlivejšie celosvetové daňové prostredie; opakuje svoju výzvu, aby sa monitorovali prebiehajúce daňové reformy tretích krajín;

301.

konštatuje úsilie niektorých tretích krajín konať rozhodne proti BEPS; zdôrazňuje však, že takéto reformy by mali zostať v súlade s existujúcimi pravidlami WTO;

302.

považuje informácie o daňových reformách v USA a ich možnom vplyve na medzinárodnú spoluprácu zhromaždené počas návštevy výboru vo Washingtone za mimoriadne dôležité; domnieva sa, že niektoré ustanovenia zákona o znížení daní a pracovných miestach v USA z roku 2017 by podľa niektorých odborníkov boli nezlučiteľné s existujúcimi pravidlami WTO; poznamenáva, že niektoré ustanovenia daňovej reformy USA sa snažia jednostranne a bez reciprocity oživiť nadnárodné prínosy pripadajúce na územie USA (za predpokladu, že najmenej 50 % z nich vzniká na území USA); víta skutočnosť, že Komisia v súčasnosti posudzuje potenciálne regulačné a obchodné dôsledky najmä ustanovení BEAT, GILTI a FDII (141) v novej daňovej reforme USA; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch tohto posúdenia;

303.

konštatuje, že boli vytvorené dva typy medzivládnych dohôd o zákone o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA) s cieľom pomôcť FATCA v súlade s medzinárodným právom (142); konštatuje, že iba jeden z modelov medzivládnych dohôd je recipročný; vyjadruje poľutovanie nad vážnou nerovnováhou v reciprocite týchto dohôd, keďže USA zvyčajne dostávajú od zahraničných vlád oveľa viac informácií, než poskytujú; vyzýva Komisiu, aby vykonala mapovanie s cieľom analyzovať rozsah reciprocity pri výmene informácií medzi USA a členskými štátmi;

304.

vyzýva Radu, aby Komisii udelila mandát na rokovanie o dohode s USA s cieľom zabezpečiť reciprocitu vo FATCA;

305.

opakovane zdôrazňuje návrhy predložené vo svojom uznesení z 5. júla 2018 o nepriaznivých účinkoch dohody FATCA na občanov EÚ a najmä na „náhodných Američanov“ (143), v ktorom sa Komisia vyzýva, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby sa zaručili základné práva všetkých občanov, najmä tých, ktorí sú „náhodní Američania“;

306.

vyzýva Komisiu a Radu, aby predložili spoločný prístup EÚ k dohode FATCA s cieľom primerane chrániť práva európskych občanov (najmä „náhodných Američanov“) a zabezpečiť reciprocitu pri automatickej výmene informácií zo strany USA, pričom CRS by bola uprednostňovaná norma; vyzýva Komisiu a Radu, aby medzitým zvážili protiopatrenia, napríklad zrážkovú daň, v prípade potreby s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, ak USA nezabezpečia reciprocitu v rámci FATCA;

307.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali nové ustanovenia týkajúce sa dane z príjmu právnických osôb v krajinách, ktoré s EÚ spolupracujú na základe medzinárodnej dohody (144);

6.1.    Daňové raje a jurisdikcie uľahčujúce agresívne daňové plánovanie v rámci EÚ aj mimo nej

308.

pripomína význam spoločného zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií EÚ na daňové účely (ďalej len „zoznam EÚ“) založeného na komplexných, transparentných, spoľahlivých, objektívne overiteľných a všeobecne akceptovaných kritériách, ktoré sa pravidelne aktualizujú;

309.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri počiatočnom procese zaraďovania do zoznamu v EÚ sa zohľadňovali iba tretie krajiny; konštatuje, že Komisia v rámci európskeho semestra zistila nedostatky v daňových systémoch niektorých členských štátov, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie; víta preto vyjadrenie predsedníčky skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov počas vypočutia vo výbore TA X 3 10. októbra 2018, v ktorom uviedla, že v súvislosti s revíziou mandátu skupiny pre kódex správania existuje možnosť preverovania členských štátov podľa rovnakých kritérií, aké sú stanovené pre zoznam EÚ (145);

310.

víta skutočnosť, že Rada 5. decembra 2017 prijala prvý zoznam EÚ, ako aj nepretržité monitorovanie záväzkov tretích krajín; poznamenáva, že zoznam bol niekoľkokrát aktualizovaný na základe hodnotenia týchto záväzkov a rôzne krajiny boli v dôsledku toho zo zoznamu vyškrtnuté; konštatuje, že v dôsledku revízie z 12. marca 2019 zoznam teraz obsahuje tieto daňové jurisdikcie: Americká Samoa, Aruba, Guam, Barbados, Belize, Bermudy, Dominika, Fidži, Marshallove ostrovy, Omán, Samoa, Trinidad a Tobago, Spojené arabské emiráty, Americké Panenské ostrovy a Vanuatu;

311.

berie na vedomie pridanie ďalších dvoch jurisdikcií na sivý zoznam (Austrália a Kostarika) (146);

312.

konštatuje, že v ôsmich tzv. tranzitných (pass-through) hospodárstvach – Holandsku, Luxembursku, Hong Kongu, Britských Panenských ostrovoch, Bermudách, Kajmanských ostrovoch, Írsku a v Singapure – sa nachádza viac ako 85 % celosvetových investícií v účelovo vytvorených subjektoch, ktoré so často zriaďujú na daňové účely (147); vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jedna z nich (Bermudy) je v súčasnosti zaradená do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (148);

313.

zdôrazňuje, že postupy kontroly a monitorovania sú nepriehľadné a že nie je jasné, či sa v súvislosti s krajinami, ktoré boli zo zoznamu vyradené, dosiahol skutočný pokrok;

314.

zdôrazňuje, že hodnotenie Rady a jej skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov je založené na kritériách vyplývajúcich z technickej hodnotiacej tabuľky Komisie a že Európsky parlament nemal v tomto procese žiadnu právnu úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a Radu, aby podrobne informovali Európsky parlament pred každou navrhovanou zmenou zoznamu; vyzýva Radu, aby uverejňovala pravidelnú správu o pokroku, pokiaľ ide o jurisdikcie na čiernej a sivej listine, ako súčasť pravidelnej aktualizácie predloženej Rade skupinou pre kódex správania;

315.

vyzýva Komisiu a Radu, aby pracovali na ambicióznej a objektívnej metodike, ktorá sa nespolieha na záväzky, ale na hodnotenie účinkov riadne vykonaných právnych predpisov v týchto krajinách;

316.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti počas procesu prvotného vymenovania, ako aj nad neobjektívnym uplatňovaním kritérií na zaradenie do zoznamu stanovených Radou ECOFIN; trvá na tom, že tento proces musí byť bez akéhokoľvek politického zasahovania; víta však zlepšenie transparentnosti spôsobené zverejnením listov zaslaných jurisdikciám, ktoré preverila skupina pre kódex správania, ako aj súbor prijatých listov o záväzkoch; žiada, aby sa všetky zostávajúce nezverejnené listy verejne sprístupnili na zabezpečenie kontroly a správneho plnenia záväzkov; zastáva názor, že tie jurisdikcie, ktoré odmietajú súhlasiť so zverejnením svojich záväzkov, vyvolávajú verejné podozrenie z nespolupráce v daňových otázkach;

317.

víta nedávne objasnenia skupiny pre kódex správania týkajúce sa kritérií spravodlivého zdaňovania, najmä pokiaľ ide o nedostatok hospodárskej podstaty pre jurisdikcie, ktoré nemajú žiadnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb alebo sadzbu blízku 0 %; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o postupné zlepšovanie kritérií na zaradenie do zoznamu EÚ, aby pokryli všetky škodlivé daňové praktiky (149), najmä zaradením podrobnej hospodárskej analýzy zameranej na uľahčovanie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a sadzby dane 0 % alebo neexistencie dane z príjmov právnických osôb ako samostatného kritéria;

318.

víta novú globálnu normu OECD o uplatňovaní faktoru podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou (150), z veľkej časti inšpirovanú prácou EÚ pri vytváraní zoznamu EÚ (151); vyzýva členské štáty, aby vyvinuli na G20 tlak s cieľom reformovať kritériá zápisu na čiernu listinu OECD tak, aby riešili nielen samotnú daňovú transparentnosť, ale aj daňové úniky a agresívne daňové plánovanie;

319.

berie na vedomie a víta prácu rokovacích tímov EÚ a Spojeného kráľovstva v daňových veciach, ako sa uvádza v prílohe 4 k návrhu Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (152); je znepokojený možnými rozdielmi, ktoré môžu vzniknúť aj v krátkodobom horizonte po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ v politikách boja proti finančnej trestnej činnosti, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, čo by predstavovalo nové ekonomické, fiškálne a bezpečnostné riziká; vyzýva Komisiu a Radu, aby okamžite reagovali na všetky takéto riziká a zabezpečili ochranu záujmov EÚ;

320.

pripomína, že v súlade s článkom 79 politického vyhlásenia, ktorým sa stanovuje rámec budúcich vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom (153), by v budúcom vzťahu mala byť zabezpečená otvorená a spravodlivá hospodárska súťaž na základe ustanovení o štátnej pomoci, hospodárskej súťaži, normách v oblasti zamestnávania a sociálneho zabezpečenia, normách v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a príslušných daňových záležitostiach; je znepokojený vyhlásením britskej premiérky Theresy Mayovej zaviesť vo Spojenom kráľovstve „najnižšie dane z príjmov právnických osôb v skupine G20“; vyzýva Spojené kráľovstvo, aby ako člen medzinárodného spoločenstva ostalo silným partnerom v globálnom úsilí o zabezpečenie lepšieho a efektívnejšieho zdaňovania a v boji proti finančnej trestnej činnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby zahrnuli Spojené kráľovstvo do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú, a zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie s nedostatkami v režimoch boja proti praniu špinavých peňazí vrátane podrobného monitorovania jeho hospodárskych vzťahov so závislými a zámorskými územiami, hneď ako sa Spojené kráľovstvo stane treťou krajinou;

321.

upozorňuje, že bez ohľadu na ďalší vývoj po termíne vystúpenia ostane Spojené kráľovstvo členom OECD a bude viazané odporúčaniami akčného plánu BEPS a ďalšími opatreniami v oblasti dobrej daňovej správy;

322.

žiada v konkrétnom prípade Švajčiarska, pre ktoré sa neočakáva presná lehota v dôsledku predchádzajúcej dohody medzi Švajčiarskom a EÚ, aby sa krajina do konca roka 2019 zaradila do prílohy I za predpokladu, že po riadnom procese eskalácie Švajčiarsko dovtedy neodstráni svoje nevyhovujúce daňové režimy, ktoré umožňujú nerovnaké zaobchádzanie so zahraničným a s domácim príjmom, ako aj daňové výhody pre určité typy spoločností;

323.

so znepokojením konštatuje, že tretie krajiny môžu zrušiť nevyhovujúce daňové režimy, ale nahradiť ich novými, ktoré sú potenciálne škodlivé pre EÚ; zdôrazňuje, že by to mohlo platiť najmä v prípade Švajčiarska; vyzýva Radu, aby ešte raz riadne zhodnotila Švajčiarsko a všetky tretie krajiny (154), v ktorých sa zavádzajú podobné legislatívne zmeny (155);

324.

poznamenáva, že rokovania medzi EÚ a Švajčiarskom o revízii obojstranných postojov k vzájomnému prístupu na trh stále prebiehajú; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že konečná dohoda medzi EÚ a Švajčiarskom bude obsahovať doložku o dobrej správe daní, v ktorej sa stanovia pravidlá štátnej pomoci vo forme daňového zvýhodnenia, automatickej výmeny informácií o zdaňovaní verejného prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, a prípadne ustanovenia proti praniu špinavých peňazí; žiada, aby vyjednávači EÚ dokončili dohodu, ktorou sa okrem iného odstránia nedostatky vo švajčiarskom systéme dohľadu (156) a budú sa chrániť oznamovatelia;

325.

víta revidovaný zoznam EÚ z 12. marca 2019 (157); víta vydanie hodnotenia záväzkov a reforiem jurisdikcií, ktoré boli uvedené v prílohe II prvého zoznamu EÚ vydaného 5. decembra 2017; víta skutočnosť, že jurisdikcie, ktoré boli vďaka záväzkom prijatým v roku 2017 uvedené v prílohe II, sú v súčasnosti uvedené v prílohe I, pretože do konca roka 2018 alebo v dohodnutej lehote sa v nich neuskutočnili náležité reformy;

326.

je znepokojený tým, že na rakúskych rezidentov, ktorí sú držiteľmi bankových účtov v úverových inštitúciách v Lichtenštajnsku, sa nevzťahuje zákon o spoločnom štandarde oznamovania, pokiaľ ich kapitálové príjmy pochádzajú z majetkových štruktúr (súkromných nadácií, organizácií, trustov a pod.) a zdaňovanie vybavuje v súlade s dvojstrannými zmluvami Lichtenštajnsko; vyzýva Rakúsko, aby svoje právne predpisy v tomto smere zmenilo a uzavrelo tak túto medzeru v CRS;

327.

konštatuje napríklad, že podľa údajov OECD o priamych zahraničných investíciách má Luxembursko spolu s Holandskom viac prichádzajúcich investícií než USA, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria investície do účelových jednotiek, ktoré nevykonávajú žiadnu zjavnú významnú hospodársku činnosť, a že do Írska smeruje viac prichádzajúcich investícií než do Nemecka alebo Francúzska; poukazuje na to, že podľa národného štatistického úradu tvoria zahraničné investície na Malte 1 474 % veľkosti hospodárstva tejto krajiny;

328.

pripomína výskumnú štúdiu, z ktorej vyplýva, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam prostredníctvom šiestich členských štátov EÚ znamená v ostatných 22 členských štátoch stratu 42,8 miliardy EUR daňových príjmov (158), z čoho vyplýva, že čistý príspevok týchto krajín je vyvážený stratami na daňovej základni iných členských štátov; konštatuje napríklad, že Holandsko takto vytvára Únii ako celku čisté náklady 11,2 miliardy EUR, čo znamená, že ostatné členské štáty pripravuje o daňové príjmy v prospech nadnárodných spoločností a ich akcionárov;

329.

pripomína, že ak sa majú Únia a členské štáty dosiahnuť v boji proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí lepšie výsledky, musia sa účinne využívať všetky dostupné údaje vrátane makroekonomických;

330.

pripomína, že Komisia kritizovala sedem členských štátov (159) – Belgicko, Cyprus, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko a Maltu za nedostatky v ich daňových systémoch, ktoré umožňujú agresívne daňové plánovanie, s odôvodnením, že narušujú integritu jednotného európskeho trhu; domnieva sa, že tieto jurisdikcie možno tiež považovať za jurisdikcie, ktoré globálne uľahčujú daňové plánovanie; zdôrazňuje, že Komisia uznala, že niektoré vyššie uvedené členské štáty prijali v reakcii na kritiku zo strany Komisie opatrenia na zlepšenie svojich daňových systémov (160); konštatuje, že v nedávnej štúdii (161) bolo ako daňové raje pre podniky určených päť členských štátov EÚ: Cyprus, Írsko, Luxembursko, Malta a Holandsko; zdôrazňuje, že kritériá a metódy, ktoré boli použité na výber týchto členských štátov, zahŕňali komplexné posúdenie ich škodlivých daňových praktík, opatrenia uľahčujúce agresívne daňové plánovanie a narušenie hospodárskych tokov, a to na základe údajov Eurostatu, ktoré zahŕňali kombináciu vysokého prílevu a odlevu priamych zahraničných investícií, licenčné poplatky, úroky a toky dividend; vyzýva Komisiu, aby v súčasnosti považovala aspoň týchto päť členských štátov za daňové raje EÚ, kým sa neuskutočnia zásadné daňové reformy;

331.

žiada Radu, aby vydala podrobné hodnotenie záväzkov jurisdikcií, ktoré sa dobrovoľne zaviazali k reforme a boli uvedené v prílohe II prvého zoznamu EÚ vydaného 5. decembra 2017;

6.2.    Protiopatrenia

332.

opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali účinné a odrádzajúce protiopatrenia voči nespolupracujúcim jurisdikciám s cieľom stimulovať dobrú spoluprácu v daňových záležitostiach a dodržiavanie záväzkov uvedených v prílohe I zoznamu krajín EÚ;

333.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina protiopatrení navrhnutých Radou je ponechaná na diskrečnú právomoc členských štátov; so znepokojením konštatuje, že počas vypočutia vo výbore TA X 3 15. mája 2018 niektorí odborníci (162) zdôraznili skutočnosť, že protiopatrenia nemusia dostatočne stimulovať nespolupracujúce jurisdikcie, aby dodržiavali pravidlá, pretože „v zozname EÚ sú vynechané niektoré z najznámejších daňových rajov“; domnieva sa, že to oslabuje dôveryhodnosť procesu zaradenia do zoznamu, ako to zdôraznili aj niektorí odborníci;

334.

vyzýva členské štáty, aby prijali jednotný súbor účinných protiopatrení, ako sú zrážkové dane, vylúčenie z výziev na verejné obstarávanie, zvýšené požiadavky na audit a automatické pravidlá týkajúce sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, pre spoločnosti prítomné v nespolupracujúcich jurisdikciách zo zoznamu, pokiaľ daňoví poplatníci nedokážu, že tam skutočne vykonávajú hospodárske činnosti;

335.

vyzýva tak daňové správy, ako aj daňovníkov, aby spolupracovali na zhromažďovaní relevantných skutočností v prípade, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú reálnu hospodársku činnosť a má značnú ekonomickú prítomnosť podporovanú zamestnancami, vybavením, majetkom a priestormi, o čom svedčia príslušné skutočnosti a okolnosti;

336.

konštatuje, že rozvojové krajiny nemusia disponovať zdrojmi na realizáciu novo dohodnutých medzinárodných alebo európskych daňových noriem; žiada preto Radu, aby vylúčila protiopatrenia, ako sú obmedzenia rozvojovej pomoci;

337.

konštatuje, že protiopatrenia sú nevyhnutné na boj proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí; ďalej konštatuje, že hospodársky vplyv Európskej únie môže slúžiť na odradenie nespolupracujúcich jurisdikcií a daňových poplatníkov od využívania daňových medzier a škodlivých daňových praktík, ktoré tieto jurisdikcie ponúkajú;

338.

vyzýva európske finančné inštitúcie (163), aby zvážili uplatňovanie posilnenej a zintenzívnenej hĺbkovej analýzy na základe jednotlivých projektov na jurisdikcie uvedené v prílohe II k zoznamu EÚ s cieľom zabrániť tomu, aby sa finančné prostriedky EÚ investovali alebo vynakladali prostredníctvom subjektov v tretích krajinách, ktoré nedodržiavajú daňové normy EÚ; berie na vedomie, že EIB schválila svoju revidovanú skupinovú politiku pre slabo regulované, netransparentné a nespolupracujúce jurisdikcie a dobrú správu v daňových záležitostiach, a žiada, aby bola táto politika pravidelne aktualizovaná a aby zahŕňala zvýšené požiadavky na transparentnosť v súlade s normami EÚ; vyzýva EIB, aby zverejnila túto politiku bezodkladne po jej prijatí; žiada, aby sa vo všetkých európskych finančných inštitúciách uplatňovali rovnaké podmienky a rovnaká úroveň noriem;

6.3.    Pozícia EÚ ako globálneho vedúceho predstaviteľa

339.

opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty zohrávali v súlade s koordináciou ex ante vedúcu úlohu v celosvetovom boji proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí, a to najmä prostredníctvom iniciatív Komisie na všetkých súvisiacich medzinárodných fórach vrátane OSN, G20 a OECD, ktoré zohrávali ústrednú úlohu v daňových otázkach, najmä po medzinárodnej finančnej kríze;

340.

pripomína, že mnohostranné politiky a medzinárodná spolupráca medzi krajinami vrátane rozvojových krajín sú naďalej uprednostňovanými prostriedkami na dosiahnutie konkrétnych výsledkov pri rešpektovaní zásady reciprocity; ľutuje však skutočnosť, že niektoré legislatívne návrhy nad rámec odporúčaní BEPS OECD, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre ďalšiu plodnú prácu na medzinárodnej úrovni, sú zablokované v Rade;

341.

domnieva sa, že zriadením medzivládneho daňového orgánu v rámci OSN, ktorý by mal byť dobre vybavený a mať dostatočné zdroje, prípadne vykonávacie právomoci, by sa zabezpečilo, že sa všetky krajiny budú môcť rovnocenne zúčastňovať na tvorbe a reforme globálnej daňovej agendy (164) v oblasti účinného boja proti škodlivým daňovým praktikám, a zabezpečilo by sa vhodné prideľovanie práv v oblasti zdaňovania; berie na vedomie nedávne výzvy na povýšenie Výboru expertov pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach na medzivládny globálny daňový orgán OSN (165); zdôrazňuje, že modelová zmluva OSN o zdaňovaní zabezpečuje spravodlivejšie rozdelenie práv na zdaňovanie medzi krajinou pôvodu a rezidenčnými krajinami;

342.

požaduje medzivládny samit o zostávajúcich potrebných globálnych daňových reformách s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu a vyvíjať tlak na všetky krajiny, najmä na ich finančné centrá, aby dodržiavali normy v oblasti transparentnosti a spravodlivého zdaňovania; vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu v súvislosti s takýmto samitom, aby sa na samite spustil druhý súbor medzinárodných daňových reforiem na účely následných opatrení k akčnému plánku BEPS a aby samit umožnil vytvorenie vyššie uvedeného medzivládneho globálneho daňového orgánu;

343.

berie na vedomie činnosť Komisie a jej prispievanie v rámci OECD, Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií a inkluzívneho rámca pre boj proti BEPS konkrétne s cieľom podporiť globálne pozdvihnutie dobrej správy daní na vyššiu úroveň a súčasne zabezpečiť, aby sa v EÚ naďalej plne rešpektovali medzinárodné normy v oblasti dobrej správy daní;

6.4.    Rozvojové krajiny

344.

domnieva sa, že podpora rozvojových krajín v boji proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj korupcii a utajovaniu, ktoré uľahčujú nezákonné finančné toky, je mimoriadne dôležitá na posilnenie súdržnosti politík v záujme rozvoja v EÚ, zlepšenie daňových kapacít rozvojových krajín a schopnosť mobilizovať ich vlastné domáce zdroje v záujme trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť podiel finančnej a technickej pomoci pre daňové správy rozvojových krajín, aby sa vytvorili stabilné a moderné právne systémy zdaňovania;

345.

víta spoluprácu medzi EÚ a Africkou úniou (AÚ) v rámci daňovej iniciatívy Addis, iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a Kimberleyského procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali krajiny AÚ pri vykonávaní politík transparentnosti; v tejto súvislosti nabáda vnútroštátne a regionálne daňové orgány, aby si automaticky vymieňali informácie; pripomína vhodnosť úzkej a posilnenej spolupráce medzi Interpolom a Afripolom;

346.

pripomína, že je potrebné, aby členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou pravidelne vykonávali analýzy významných vonkajších vplyvov daňových politík a dvojstranných daňových zmlúv na iné členské štáty a rozvojové krajiny, pričom budú rešpektovať, že určitá práca v tomto smere sa už vykonala v rámci platformy pre dobrú správu daní; vyzýva členské štáty, aby tieto analýzy vonkajších vplyvov vykonávala pod dohľadom Komisie;

347.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali a aktualizovali dvojstranné dohody o zdaňovaní medzi členskými štátmi a s tretími krajinami s cieľom odstrániť medzery, ktoré stimulujú daňovo motivované obchodné praktiky zamerané na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

348.

pripomína potrebu zohľadniť osobitné právne črty a slabé miesta rozvojových krajín, najmä v súvislosti s automatickou výmenou informácií, najmä pokiaľ ide o prechodné obdobie a o ich potrebu podpory pri budovaní kapacít;

349.

konštatuje, že je potrebná užšia spolupráca s regionálnymi organizáciami, najmä s AÚ, s cieľom bojovať proti nezákonným finančným tokom a korupcii v súkromnom a vo verejnom sektore;

350.

víta rovnocennú účasť všetkých krajín zahrnutých v inkluzívnom rámci, v ktorom sa združuje viac ako 115 krajín a jurisdikcií, aby spolupracovali pri vykonávaní balíka BEPS OECD/G20; pripomína, že plán BEPS bol navrhnutý s cieľom uspokojiť záujmy členských štátov OECD a nie rozvojových krajín; vyzýva členské štáty, aby podporili reformu mandátu a fungovania inkluzívneho rámca s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili záujmy rozvojových krajín; pripomína však vylúčenie viac ako 100 rozvojových krajín z rokovaní o postupoch boja proti BEPS;

351.

uznáva, že režimy daňových rajov sú prítomné aj v rozvojových krajinách; víta návrh Komisie na posilnenú spoluprácu s tretími krajinami v boji proti financovaniu terorizmu, a najmä na vytvorenie dovoznej licencie na starožitnosti;

352.

pripomína, že verejná rozvojová pomoc, ktorej cieľom je znižovanie chudoby, by mala byť vo väčšej miere zameraná na zavedenie primeraného regulačného rámca a na posilňovanie daňovej správy a inštitúcií poverených bojom proti nezákonným finančným tokom; žiada, aby sa táto pomoc uskutočňovala prostredníctvom technických odborných znalostí týkajúcich sa riadenia zdrojov, finančných informácií a protikorupčných predpisov; žiada, aby bola táto pomoc aj v prospech regionálnej spolupráce proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že táto pomoc by mala zahŕňať podporu občianskej spoločnosti a médií v rozvojových krajinách s cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu nad domácimi daňovými politikami;

353.

očakáva, že Komisia poskytne primerané zdroje na vykonávanie prístupu „viac vybrať – lepšie vynaložiť“, najmä prostredníctvom svojich hlavných programov (166);

354.

vyzýva na zjednotenú vonkajšiu činnosť EÚ a členských štátov na všetkých politických úrovniach s cieľom zabezpečiť tretím krajinám a najmä rozvojovým krajinám prostriedky na posilnenie vyváženého hospodárskeho rozvoja a predchádzať závislosti od jedného sektora, najmä od finančného;

355.

pripomína potrebu spravodlivo zaobchádzať s rozvojovými krajinami pri rokovaniach o daňových zmluvách, zohľadňovať pri tom ich osobitnú situáciu a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie daňových práv podľa skutočnej hospodárskej činnosti a tvorby hodnoty; v tomto smere vyzýva, aby sa dodržiaval modelový daňový dohovor OSN a aby sa považoval za minimálny štandard, a na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s rokovaniami o zmluvách; uznáva, že modelová daňová zmluva OECD priznáva viac práv krajine sídla;

356.

vyzýva Komisiu, aby do zmluvy, o ktorej sa má rokovať s krajinami AKT po uplynutí platnosti súčasnej dohody z Cotonou vo februári 2020, zahrnula ustanovenia proti finančným trestným činom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; poukazuje na mimoriadny význam transparentnosti v daňových záležitostiach, aby sa tieto ustanovenia mohli účinne vykonávať;

6.5.    Dohody EÚ s tretími krajinami

357.

pripomína, že dobrá správa daní je celosvetovou výzvou, ktorá si predovšetkým vyžaduje globálne riešenia; pripomína preto svoju pozíciu, že do nových príslušných dohôd EÚ s tretími krajinami by sa mala systematicky zahrnúť doložka o „dobrej správe daní“ s cieľom zabezpečiť, aby tieto dohody nemohli zneužívať spoločnosti alebo sprostredkovatelia nato, aby sa vyhli daňovým povinnostiam alebo aby unikli plateniu daní, alebo prali nezákonné príjmy, a to bez toho, aby sa bránilo výlučným právomociam EÚ; zastáva názor, že toto ustanovenie by malo obsahovať osobitné pravidlá o štátnej pomoci vo forme daňového zvýhodnenia, požiadavky na transparentnosť a ustanovenia týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí;

358.

povzbudzuje členské štáty, aby koordinovane využívali svoje dvojstranné vzťahy s príslušnými tretími krajinami s podporou Komisie s cieľom nadviazať ďalšiu dvojstrannú spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami, daňovými úradmi a príslušnými orgánmi v boji proti finančnej trestnej činnosti;

359.

konštatuje, že paralelne s politickými dohodami obsahujúcimi takúto doložku o dobrej správe daní zahŕňajú dohody o voľnom obchode EÚ daňové výnimky, ktoré poskytujú politický priestor na uplatňovanie prístupu EÚ v boji proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, napríklad tým, že sa trvá na dobrej správe daní, a prostredníctvom účinného využívania zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií EÚ; ďalej poznamenáva, že dohody o voľnom obchode sa zameriavajú aj na podporu príslušných medzinárodných noriem a ich presadzovanie v tretích krajinách;

360.

domnieva sa, že EÚ by nemala uzatvárať dohody s nespolupracujúcimi daňovými jurisdikciami tak, ako sú uvedené v prílohe I k zoznamu EÚ, kým jurisdikcia nebude v súlade s normami EÚ o dobrej správe daní; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či nedodržiavanie noriem EÚ týkajúcich sa dobrej správy daní ovplyvňuje riadne fungovanie dohôd o voľnom obchode alebo politických dohôd v prípadoch, keď už bola podpísaná dohoda;

361.

pripomína, že doložky o dobrej správe a transparentnosti daní, ako aj o výmene informácií by sa mali zahrnúť do všetkých relevantných nových dohôd EÚ s tretími krajinami a že by sa o nich malo rokovať ako súčasť revízie existujúcich dohôd so zreteľom na skutočnosť, že sú to základné nástroje vonkajšej politiky EÚ, ale v závislosti od konkrétnej politickej oblasti má v nich EÚ rozličnú mieru právomocí;

6.6.    Dvojstranné daňové zmluvy uzatvorené členskými štátmi

362.

konštatuje, že niektorí odborníci sa domnievajú, že mnohými v súčasnosti účinnými daňovými zmluvami uzatvorenými členskými štátmi EÚ sa obmedzujú daňové práva krajín s nízkymi a so strednými príjmami (167); požaduje, aby pri rokovaniach o daňových zmluvách Európska únia a jej členské štáty dodržiavali zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že uzatváranie daňových zmlúv je výsadou členských štátov;

363.

poznamenáva, že intenzita strát vplyvom vyhýbania sa daňovým povinnostiam je oveľa väčšia v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, najmä v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike a karibskej oblasti a v porovnaní s ostatnými regiónmi aj v južnej Ázii (168); žiada členské štáty, aby preto opätovne prerokovali svoje dvojstranné daňové zmluvy s tretími krajinami s cieľom zahrnúť do nich doložky proti zneužívaniu, ktoré budú brániť hľadaniu najvýhodnejších daňových podmienok a súťaži o najnižšiu sadzbu dane medzi rozvojovými krajinami;

364.

vyzýva Komisiu, aby revidovala všetky platné daňové zmluvy, ktoré členské štáty podpísali s tretími krajinami, aby sa zabezpečilo, že všetky sú v súlade s novými globálnymi normami, ako je mnohostranný dohovor o vykonávaní opatrení súvisiacich s daňovou zmluvou na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov; konštatuje, že tento dohovor predstavuje normy OECD, ktoré neboli vytvorené so zreteľom na potreby a výzvy rozvojových krajín; žiada Komisiu, aby členským štátom dala odporúčania týkajúce sa ich existujúcich dvojstranných daňových zmlúv, aby sa zabezpečilo, že zahŕňajú všeobecné pravidlá boja proti zneužívaniu, pričom sa bude vychádzať zo skutočnej hospodárskej činnosti a vytvárania hodnôt;

365.

uvedomuje si, že dvojstranné daňové zmluvy nezodpovedajú súčasnej realite digitalizovaného hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje dvojstranné daňové zmluvy podľa odporúčaní Komisie týkajúcich sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (169);

6.7.    Dvojité zdanenie

366.

víta posilnenie rámca na zamedzenie dvojitého zdanenia; zdôrazňuje, že zamedzenie dvojitého zdanenia má veľký význam pre zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s poctivými daňovými poplatníkmi, aby sa neoslabila ich dôvera; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a aby v nahlásených prípadoch dvojitého zdanenia spolupracovali úprimne a pohotovo;

367.

víta prijatie smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v EÚ, ktorou sa vykonáva norma stanovená v akcii BEPS 14; poukazuje na to, že lehota na vykonávanie smernice (30. júna 2019) ešte neuplynul a že ustanovenia budú musieť byť monitorované s cieľom zabezpečiť, aby boli účinné a efektívne;

368.

vyzýva Komisiu, aby zhromaždila a zverejnila informácie o počte predložených a vyriešených daňových sporov, triedených podľa typu sporov za rok a zúčastnených krajín s cieľom monitorovať tento mechanizmus a zabezpečiť, aby bol účinný a efektívny;

6.8.    Najvzdialenejšie regióny

369.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že najvzdialenejšie regióny EÚ budú vykonávať minimálne normy BEPS, ako aj smernicu o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

370.

konštatuje, že Komisia začala hĺbkové vyšetrovanie uplatňovania schémy regionálnej pomoci v rámci slobodného pásma Madeira Portugalskom (170);

7.    Sprostredkovatelia

371.

víta širokú definíciu pojmov „sprostredkovateľ“ (171), ako aj „cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu“ v nedávno prijatej šiestej smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní (172); vyzýva na aktualizáciu charakteristických znakov podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní okrem iného tak, aby sa zahrnuli systémy arbitráže týkajúce sa dividend vrátane prideľovania dividend a vracania dane z kapitálových ziskov; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila rozšírenie ohlasovacej povinnosti podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní na vnútroštátne prípady; pripomína povinnosť sprostredkovateľov podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní oznamovať daňovým orgánom systémy založené na štrukturálnych medzerách v daňových právnych predpisoch, najmä vzhľadom na rastúci počet stratégií cezhraničného vyhýbania sa daňovým povinnostiam; domnieva sa, že systémy, ktoré príslušné vnútroštátne orgány považujú za škodlivé, by sa mali riešiť a zverejňovať anonymným spôsobom;

372.

opakovane zdôrazňuje, že sprostredkovatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri uľahčovaní prania špinavých peňazí a financovaní terorizmu a mali by sa za tieto činy zodpovedať;

373.

opakovane zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce medzi daňovými správami a orgánmi finančného dohľadu v záujme spoločného účinného dohľadu nad úlohou finančných sprostredkovateľov a v súvislosti so skutočnosťou, že niektoré daňovo motivované finančné nástroje môžu ohrozovať stabilitu finančného trhu a integritu trhu;

374.

domnieva sa, že Únia by takisto mala ísť príkladom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa sprostredkovatelia podporujúci agresívne daňové plánovanie a daňové úniky nezúčastňovali na usmerňovaní ani poradenstve v súvislosti s inštitúciami na tvorbu politík Únie v týchto oblastiach;

375.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a riešili riziká konfliktu záujmov vyplývajúce z poskytovania právneho poradenstva, daňového poradenstva a audítorských služieb pri poskytovaní poradenstva pre firemných klientov a verejné orgány; konštatuje, že tento konflikt záujmov môže mať viaceré podoby, ako sú zmluvy o verejnom obstarávaní, v ktorých sa vyžaduje poskytovanie plateného poradenstva pri týchto službách, poskytovanie neformálneho alebo neplateného poradenstva prostredníctvom oficiálnych skupín poradcov a odborníkov alebo tzv. efekt otáčavých dverí; zdôrazňuje preto význam transparentného uvedenia toho, aké služby sa poskytujú konkrétnemu klientovi, a jasné oddelenie týchto služieb; opakovane zdôrazňuje svoje žiadosti z predchádzajúcich správ (173) o tejto otázke;

376.

víta monitorovanie presadzovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (174), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (175), najmä ustanovenia o štatutárnych audítoroch a audítorských firmách vykonávajúcich štatutárny audit subjektov verejného záujmu; poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť riadne uplatňovanie týchto pravidiel;

377.

žiada členské štáty, aby zvážili zavedenie povinnosti daňového priznania pre všetkých daňových a finančných sprostredkovateľov podľa bodu 12 akčného plánu BEPS, ktorí sa v rámci svojej profesijnej činnosti dozvedia o nekalých alebo agresívnych transakciách, opatreniach alebo štruktúrach;

378.

vyzýva na obmenu audítorov každých sedem rokov, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov, a na obmedzenie poskytovania iných ako audítorských služieb na minimum;

379.

opakuje, že finančné inštitúcie, poradcovia a iní sprostredkovatelia, ktorí vedome, systematicky a opakovane uľahčujú činnosti zamerané na pranie špinavých peňazí alebo daňové úniky, zapájajú sa do nich alebo sa na nich zúčastňujú, alebo ktorí zriaďujú kancelárie, pobočky alebo dcérske spoločnosti v jurisdikciách uvedených v zozname EÚ, aby svojim klientom ponúkali agresívne systémy daňového plánovania, by mali čeliť účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám; žiada, aby sa takéto inštitúcie a jednotlivci podrobili dôkladnému preskúmaniu svojich licencií na prevádzku podniku v prípade, že sú odsúdení za účasť na podvodnom správaní alebo sú si vedomí toho, že ho vykonávajú ich klienti, a v prípade potreby aj obmedzeniu fungovania na jednotnom trhu;

380.

poukazuje na to, že služobné tajomstvo sa nemôže používať na účely ochrany, zatajovania nezákonných postupov alebo porušovania ducha zákona; naliehavo žiada, aby povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť nebránila riadnemu oznamovaniu podozrivých transakcií či iných potenciálne nezákonných činností bez toho, aby boli dotknuté práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a všeobecné zásady trestného práva;

381.

vyzýva Komisiu, aby vydala pre právnych odborníkov pokyny k výkladu a uplatňovaniu povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť a aby v súlade s judikatúrou európskych súdov zaviedla jasnú demarkačnú líniu medzi tradičným právnym poradenstvom a právnikmi pôsobiacimi ako finančné subjekty;

8.    Ochrana oznamovateľov a novinárov

382.

domnieva sa, že ochrana oznamovateľov vo verejnom aj v súkromnom sektore je dôležitá na to, aby sa zabezpečilo, že sa zabráni protiprávnym činnostiam a zneužívaniu práva alebo nebudú prosperovať; v uznáva, že oznamovatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v posilňovní demokracie v spoločnostiach a v boji proti korupcii a iným závažným trestným činom či nezákonným činnostiam a pri ochrane finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že oznamovatelia sú často kľúčovým zdrojom investigatívnej žurnalistiky, a preto by mali byť chránení pred akoukoľvek formou obťažovania a odvetných opatrení; berie na vedomie význam sprístupnenia všetkých oznamovacích kanálov;

383.

je presvedčený, že je potrebné chrániť dôvernosť zdrojov investigatívnej žurnalistiky vrátane oznamovateľov, ak má byť zabezpečená úloha investigatívnej žurnalistiky ako strážcu v demokratickej spoločnosti;

384.

domnieva sa preto, že je vhodné zabezpečiť, aby sa od tejto povinnosti zachovania dôvernosti mohlo upustiť len vo výnimočných prípadoch, keď je zverejnenie informácií týkajúcich sa totožnosti oznamujúcej osoby nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vyšetrovaniami, súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu dotknutej osoby, pričom sa na ňu v každom prípade vzťahujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov; domnieva sa, že v prípade porušenia povinnosti zachovať dôvernosť informácií o totožnosti oznamujúcej osoby by sa mali stanoviť primerané sankcie (176)+

385.

poznamenáva, že zákon USA o nepravdivých tvrdeniach poskytuje spoľahlivý rámec na odmeňovanie oznamovateľov v prípadoch, keď vláda získa späť finančné prostriedky stratené v dôsledku podvodu (177); zdôrazňuje, že podľa správy ministerstva spravodlivosti USA boli oznamovatelia priamo zodpovední za zistenie a nahlásenie 3,4 z celkovej sumy 3,7 miliárd USD získanej späť; vyzýva členské štáty, aby v rámci príslušných orgánov aj súkromných subjektov zriadili bezpečné a dôverné komunikačné kanály pre oznamovateľov;

386.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala najlepšie postupy na svete (178) na ochranu a stimulovanie oznamovateľov a aby vo vhodných a potrebných prípadoch zvážila revíziu existujúcich právnych predpisov s cieľom zefektívniť podobné systémy v EÚ;

387.

vyzýva na vytvorenie všeobecného fondu EÚ, z ktorého sa bude poskytovať primeraná finančná podpora oznamovateľom, ktorých živobytie je ohrozené v dôsledku odhalenia trestnej činnosti alebo skutočností v jasnom verejnom záujme;

388.

obáva sa, že oznamovatelia sú často odradení od toho, aby ohlásili svoje obavy, zo strachu z odvetných opatrení a že potenciálnych oznamovateľov môže odstrašiť, ak nedochádza k odrádzaniu a trestom; domnieva sa, že skutočnosť, že v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa uznáva právo oznamovateľov na bezpečné podanie sťažnosti príslušným orgánom, v zložitých medzinárodných prípadoch napríklad prostredníctvom jednotných kontaktných miest, pri vystavení hrozbe alebo odvetným opatreniam a právo na účinný prostriedok nápravy, predstavuje významné zlepšenie situácie jednotlivcov oznamujúcich podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu interne v spoločnosti alebo finančnej spravodajskej jednotke; naliehavo vyzýva členské štáty, aby včas transponovali a náležite presadzovali ustanovenia o ochrane oznamovateľov stanovené v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí;

389.

víta výsledok medziinštitucionálnych rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou o ochrane osôb ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali nové normy s cieľom chrániť oznamovateľov prostredníctvom opatrení, ako sú jasné oznamovacie kanály, dôvernosť, právna ochrana a sankcie pre tých, ktorí sa pokúšajú oznamovateľov stíhať;

390.

pripomína, že úradníci EÚ požívajú ochranu oznamovateľov podľa služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (179), a vyzýva členské štáty, aby zaviedli porovnateľné normy pre svojich štátnych zamestnancov;

391.

domnieva sa, že dohody o mlčanlivosti, ktoré sú súčasťou pracovných zmlúv a dohôd o prepúšťaní, by v žiadnom prípade nemali brániť zamestnancom v tom, aby príslušným orgánom oznámili podozrivé prípady porušenia práva a ľudských práv (180); vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť navrhnutia právnych predpisov zakazujúcich nekalé dohody o mlčanlivosti;

392.

konštatuje, že výbor TAX3 vyzval oznamovateľov v prípadoch Julius Bär a Danske Bank, aby svedčili na verejných parlamentných vypočutiach (181); vyjadruje znepokojenie nad tým, že ochrana oznamovateľov vo finančných inštitúciách nie je úplne uspokojivá a že obavy z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľov a orgánov môžu zabrániť oznamovateľom, aby predložili informácie o porušovaní práva; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že oznamovateľ vo veci Danske Bank nemohol slobodne a úplne vyjadriť svoje informácie v tejto veci pre právne prekážky;

393.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dánsky úrad pre finančný dohľad nenadviazal kontakt s oznamovateľom, ktorý ohlásil rozsiahle činnosti prania špinavých peňazí v Danske Bank; zastáva názor, že toto opomenutie predstavuje závažnú nedbanlivosť zo strany dánskeho úradu pre finančný dohľad, pokiaľ ide o jeho povinnosť vykonávať riadne vyšetrovanie, po vážnych obvineniach z rozsiahleho a systematického prania špinavých peňazí prostredníctvom banky; vyzýva príslušné orgány EÚ a členských štátov, aby v plnej miere využívali informácie poskytované oznamovateľmi a aby rýchlo a rozhodne konali v súvislosti s informáciami, ktoré od nich získali;

394.

žiada členské štáty, aby úzko spolupracovali s Radou Európy pri presadzovaní odporúčania o ochrane oznamovateľov a pri jeho implementácii do vnútroštátneho práva všetkých členských štátov Rady Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na iných medzinárodných fórach vystupovali iniciatívne a presadzovali prijatie medzinárodne záväzných noriem na ochranu oznamovateľov;

395.

poznamenáva, že okrem zachovania dôvernosti totožnosti oznamovateľov, ktoré má zásadný význam pre ochranu oznamovateľov, by malo byť anonymné oznamovanie chránené aj pred všeobecnými hrozbami a útokmi údajných dotknutých strán s cieľom diskreditovať oznamovateľa;

396.

berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa stretávajú novinári pri vyšetrovaní alebo hlásení prípadov prania špinavých peňazí, daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; obáva sa, že investigatívni novinári sú často vystavení hrozbám a zastrašovaniu vrátane právneho zastrašovania strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti (SLAPP); vyzýva členské štáty, aby zlepšili ochranu novinárov, najmä tých, ktorí sú zapojení do vyšetrovania finančnej trestnej činnosti;

397.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vytvorila systém finančnej podpory pre investigatívnu žurnalistiku, prípadne vo forme trvalého a vyhradeného rozpočtového riadka v novom viacročnom finančnom rámci zameraného na podporu nezávislých, kvalitných médií a investigatívnej žurnalistiky;

398.

dôrazne odsudzuje akty násilia proti novinárom; so sklamaním pripomína, že v posledných rokoch boli na Malte a na Slovensku zavraždení novinári zaoberajúci sa vyšetrovaním pochybných činností so zložkou prania špinavých peňazí (182); zdôrazňuje, že podľa Rady Európy zneužívanie a zločiny namierené voči novinárom majú výrazne nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu a zosilňujú jav autocenzúry;

399.

naliehavo vyzýva maltské orgány, aby nasadili všetky dostupné prostriedky a pokročili v identifikácii podnecovateľa vraždy investigatívnej novinárky Daphne Caruany Galizie; víta iniciatívu 26 medzinárodných novinárskych organizácií a organizácií pre slobodu médií vyvinúť tlak na nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruany Galizie a posúdenie, či bolo možné tejto vražde predísť; naliehavo vyzýva maltskú vládu, aby toto nezávislé verejné vyšetrovanie bezodkladne začala; berie takisto na vedomie, že maltská vláda v záujme posilnenia svojich odborných kapacít nadviazala spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako sú Europol, FBI a tiež Holandský forenzný inštitút;

400.

víta skutočnosť, že slovenské orgány vzniesli obvinenia proti údajnému objednávateľovi vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a proti údajným páchateľom týchto vrážd; povzbudzuje slovenské orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní vrážd a zaistili úplné vyšetrenie všetkých aspektov tohto prípadu vrátane všetkých prípadných politických súvislostí týchto zločinov; vyzýva slovenské orgány, aby plne vyšetrili prípady veľkoplošných daňových únikov, podvodov s DPH a prania špinavých peňazí, ktoré Ján Kuciak odhalil svojou investigatívnou činnosťou;

401.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že investigatívni novinári, ako je Daphne Caruana Galizia, sú často obeťami obťažujúcich súdnych procesov, ktorých cieľom je cenzurovať, zastrašiť a umlčať tým, že ich zaťažia nákladmi na právnu obhajobu, až kým nie sú nútení upustiť od svojej kritiky alebo opozície; pripomína, že tieto účelové súdne spory predstavujú hrozbu pre základné demokratické práva, ako je sloboda prejavu, sloboda tlače a sloboda šíriť a prijímať informácie;

402.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na predchádzanie strategickým súdnym sporom proti účasti verejnosti; domnieva sa, že tieto mechanizmy by mali náležite zohľadňovať právo na dobré meno a dobrú povesť; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť a povahu konkrétnych opatrení, ktoré treba prijať v tejto oblasti;

403.

odsudzuje skutočnosť, že švajčiarske právne predpisy o hanobení sa využívajú na umlčanie kritikov vo Švajčiarsku aj po celom svete, keďže dôkazné bremeno spočíva na pleciach obžalovaného, nie žalobcu; zdôrazňuje, že sa to netýka len novinárov a oznamovateľov, ale aj spravodajských subjektov v Európskej únii a povinných osôb podľa registra skutočného vlastníctva, pretože v prípade, že by mala vzniknúť oznamovacia povinnosť švajčiarskeho vlastníka, môže oznamovateľ vo Švajčiarsku skončiť ako trestne stíhaný za urážku na cti a ohováranie, ktoré sú trestnými činmi (183);

9.    Inštitucionálne aspekty

9.1.    Transparentnosť

404.

víta prácu, ktorú vykonala platforma pre dobrú správu daní; poznamenáva, že mandát platformy sa uplatňuje do 16. júna 2019; požaduje jeho predĺženie alebo obnovenie s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty a Komisia mohli vypočuť obavy občianskej spoločnosti a odborné znalosti; nabáda Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť expertov pozvaných do expertnej skupiny pre pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu (EGMLTF), aby zahŕňala expertov zo súkromného sektora (podniky a MVO);

405.

zdôrazňuje, že európsky ombudsman má mandát preskúmať uplatňovanie pravidiel EÚ týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom inštitúciami EÚ, a to vrátane pracovných metód Rady alebo skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania;

406.

pripomína výsledky vyšetrovania ombudsmana z vlastnej iniciatívy týkajúceho sa pracovných metód Rady a jeho odporúčania z 9. februára 2018, v ktorých dospel k záveru, že prax Rady nesprístupňovať verejnosti legislatívne dokumenty, jej neprimerané využívanie statusu „LIMITE“ a jej systematické nezaznamenávanie členských štátov, ktoré prijali pozíciu v legislatívnom postupe, predstavujú nesprávny úradný postup (184);

407.

pripomína, že zdaňovanie je naďalej právomocou členských štátov a že Európsky parlament má v týchto záležitostiach obmedzené právomoci;

408.

poukazuje však na to, že problémy, ako sú daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie, nemôžu členské štáty účinne riešiť jednotlivo; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek žiadostiam adresovaným Rade neboli výboru TAX3 sprístupnené relevantné dokumenty; je veľmi znepokojený nedostatkom politickej vôle členských štátov v Rade prijať zásadné kroky v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu alebo dodržiavať Zmluvu o EÚ a zásadu lojálnej spolupráce (185) zabezpečením dostatočnej transparentnosti a spolupráce s ostatnými inštitúciami EÚ;

409.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v súčasnosti zavedené pravidlá prístupu k utajovaným a iným dôverným informáciám poskytovaným Európskemu parlamentu Radou, Komisiou alebo členskými štátmi nie sú právne úplne jednoznačné, ale vo všeobecnosti sa vykladajú tak, že vylučujú možnosť, aby akreditovaní asistenti nazerali do neutajovaných, „iných dôverných“ informácií v zabezpečenej čitárni a analyzovali ich tam; vyzýva preto, aby sa do opätovne prerokovanej medziinštitucionálnej dohody zahrnulo jasne formulované ustanovenie zaručujúce akreditovaným asistentom poslancov – pri plnení ich úlohy podpory poslancov – právo na prístup k dokumentom na základe zásady „potreby vedieť“;

410.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek opakovaným výzvam zástupcovia predsedníctva Rady odmietli postaviť sa pred výbor TAX3 a informovať o pokroku v plnení odporúčaní výborov TAXE, TAX2 a PANA; zdôrazňuje, že pracovné styky medzi predsedníctvom Rady a osobitnými a vyšetrovacími výbormi Európskeho parlamentu by mali byť štandardnou praxou;

9.2.    Skupina pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov

411.

berie na vedomie rozšírené oznámenie skupiny pre kódex správania a víta najmä dvojročné uverejňovanie jej správy Rade, ako aj listy zaslané jurisdikciám a záväzky prijaté v súvislosti s procesom zaradenia do zoznamu EÚ;

412.

vyjadruje však poľutovanie nad netransparentnou povahou rokovaní týkajúcich sa procesu zaradenia do zoznamu v EÚ a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť v nadchádzajúcej aktualizácii zoznamov;

413.

víta skutočnosť, že predseda skupiny pre kódex správania vystúpil pred výborom TAX3, kde zmenil predchádzajúcu pozíciu skupiny; takisto poznamenáva, že od začiatku práce výboru TAX3 boli sprístupnené zostavené údaje o práci skupiny pre kódex správania (186); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto dokumenty neboli uverejnené skôr a ich podstatné časti boli začiernené;

414.

zdôrazňuje, že uvedené odporúčania ombudsmana sa vzťahujú aj na skupinu pre kódex správania, ktorá by mala poskytnúť potrebné informácie týkajúce sa najmä škodlivých daňových postupov členských štátov a postupu zaradenia do zoznamu EÚ;

415.

vyzýva skupinu pre kódex správania, aby prijala ďalšie opatrenia na zabezpečenie transparentnosti svojich zasadnutí, a to najmä zverejnením stanovísk rôznych členských štátov k prerokúvanému programu najneskôr šesť mesiacov po zasadnutí;

416.

vyzýva Komisiu, aby informovala o plnení kódexu správania pre zdaňovanie podnikov a uplatňovaní štátnej fiškálnej pomoci, ako sa stanovuje v článku N kódexu (187);

417.

domnieva sa, že je potrebné aktualizovať mandát skupiny pre kódex správania, keďže sa zaoberá záležitosťami, ktoré presahujú hodnotenie škodlivých daňových postupov EÚ, čo je viac ako len poskytnutie technického príspevku k rozhodnutiam Rady; vyzýva na základe povahy práce skupiny, ktorá má takisto politickú povahu, aby sa tieto úlohy vrátili späť do rámca, ktorý umožní demokratickú kontrolu alebo dohľad, pričom sa začne uplatňovaním transparentnosti;

418.

v tejto súvislosti vyzýva na odstránenie nepriehľadného zloženia skupiny pre kódex správania uverejnením zoznamu jej členov;

9.3.    Presadzovanie právnych predpisov EÚ

419.

vyzýva novozvolený Európsky parlament, aby inicioval celkové hodnotenie pokroku v oblasti prístupu k dokumentom požadovaného výbormi TAXE, TAX2, PANA a TAX3, aby sa žiadosti porovnali s tými, ktoré schválila Rada a iné inštitúcie EÚ, a aby v prípade potreby inicioval nevyhnutné procesné a/alebo právne opatrenia;

420.

vyzýva na vytvorenie nového centra Únie pre súdržnosť a koordináciu daňových politík v rámci štruktúry Komisie, ktoré by malo mať možnosť posudzovať a monitorovať daňové politiky členských štátov na úrovni Únie a zabezpečovať, aby členské štáty nevykonávali žiadne škodlivé daňové opatrenia;

9.4.

Spolupráca s neinštitucionálnymi účastníkmi

421.

víta zapojenie a účasť zainteresovaných strán na vypočutiach výboru TAX3, ako sa uvádza v oddiele IV.3 prehľadu činností počas mandátu výboru TAX3; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ostatné zainteresované strany sa odmietli zúčastniť na vypočutiach výborov TAX3, ako sa uvádza v oddiele IV.4 prehľadu činností; konštatuje, že v prípadoch, v ktorých nebolo zamietnutie odôvodnené, nemožno uložiť žiadne odrádzajúce sankcie;

422.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa dohodli na vytvorení verejne prístupného a pravidelne aktualizovaného zoznamu nespolupracujúcich neinštitucionálnych strán v medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti pre lobistov; domnieva sa, že zatiaľ by sa mali uchovávať záznamy o tých osobách a organizáciách, ktoré sa bez oprávneného dôvodu odmietli zúčastniť na vypočutiach vo výboroch TAXE, TAX2, PANA a TAX3, a mali by sa im odobrať preukazy oprávňujúce na vstup do Európskeho parlamentu; vyzýva inštitúcie EÚ, aby tento postoj zohľadňovali pri všetkých budúcich rokovaniach so zainteresovanými stranami a aby odňali ich prístupové preukazy do svojich priestorov;

9.5.    Vyšetrovacie právomoci/vyšetrovacie právo Európskeho parlamentu

423.

domnieva sa, že pre výkon demokratickej kontroly výkonnej moci je nevyhnutné, aby sa Európskemu parlamentu zverili vyšetrovacie a prešetrovacie právomoci, ktoré zodpovedajú právomociam národných parlamentov členských štátov; domnieva sa, že na vykonávanie tejto úlohy musí mať Európsky parlament právomoc predvolať svedkov a vynútiť si, aby predstúpili, ako aj nariadiť predloženie dokumentov;

424.

domnieva sa, že v záujme toho, aby sa tieto práva uplatnili, musia členské štáty súhlasiť s vykonávaním sankcií voči jednotlivcom za neúčasť alebo nepredloženie dokumentov, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi vnútroštátne parlamentné vyšetrovanie a prešetrovanie;

425.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zapojili do včasného ukončenia rokovaní o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu;

9.6.    Hlasovanie jednomyseľným súhlasom/kvalifikovanou väčšinou

426.

pripomína svoju výzvu Komisii, aby v prípadoch, keď je to vhodné, využila postup stanovený v článku 116 ZFEÚ, ktorý umožňuje zmeniť požiadavku na jednomyseľnosť v prípadoch, keď Komisia zistí, že rozdiel medzi ustanoveniami upravenými zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch narúša podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

427.

víta príspevok Komisie prostredníctvom jej oznámenia o efektívnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v oblasti daňovej politiky EÚ, v ktorom navrhuje plán na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pre konkrétne a naliehavé otázky daňovej politiky, pri ktorých boli v Rade zablokované dôležité legislatívne spisy a iniciatívy zamerané na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom alebo agresívnemu daňovému plánovaniu na úkor veľkej väčšiny členských štátov; víta podporu tohto návrhu, ktorú vyjadrili niektoré členské štáty (188);

428.

zdôrazňuje, že by sa malo naďalej uvažovať o všetkých scenároch, nielen o prechode z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou prostredníctvom premosťovacej doložky; vyzýva Európsku radu, aby tento bod doplnila do programu samitu pred koncom roka 2019 s cieľom zapojiť sa do plodnej diskusie o tom, ako uľahčiť rozhodovanie o daňových otázkach v záujme fungovania jednotného trhu;

9.7.    Nadväzné opatrenia

429.

zastáva názor, že práca výborov TAXE, TAX2, PANA a TAX3 by mala v nadchádzajúcom volebnom období Európskeho parlamentu pokračovať v stálej štruktúre v rámci Európskeho parlamentuvo forme podvýboru Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON), čo by uľahčilo účasť jednotlivých výborov;

o

o o

430.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade pre hospodárske a finančné záležitosti, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, európskym orgánom dohľadu, Európskej prokuratúre, Európskej centrálnej banke, výboru Moneyval, členským štátom, národným parlamentom, OSN, G20, Finančnej akčnej skupine a OECD.

(1)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (TAX3), Prijaté texty, P8_TA(2018)0048.

(2)  Uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51.

(3)  Uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.

(4)  Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74.

(5)  Odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(6)  Spoločné následné opatrenia týkajúce sa začlenenia transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii zo 16. marca 2016 a uznesenia výboru TAXE 1, následné opatrenia zo 16. novembra 2016 v nadväznosti na uznesenie výboru TAXE 2 a následné opatrenia z apríla 2018 v nadväznosti na uznesenie výboru PANA.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0475.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0183.

(9)  Scherrer A. a Thirion E., Citizenship by Investment (CBI) and Residency by Investment (RBI) schemes in the EU, EPRS, PE 627.128, Európsky parlament, október 2018; Korver R., Money laundering and tax evasion risks in free ports, EPRS, PE 627.114, Európsky parlament, október 2018 a Kiendl Kristo I. a Thirion E., An overview of shell companies in the European Union, EPRS, PE 627.129, Európsky parlament, október 2018.

(10)  Lamensch M. a Ceci, E., VAT fraud:Economic impact, challenges and policy issues, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 15. októbra 2018.

(11)  Houben R. a Snyers A, Cryptocurrencies and blockchain, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 5. júla 2018 a Hadzhieva E., Impact of Digitalisation on International Tax Matters, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 15. februára 2019.

(12)  „Study on Structures of Aggressive Tax Planning and Indicators – Final Report“ (dokument o zdaňovaní č. 61, 27. januára 2016), „The Impact of Tax Planning on Forward-Looking Effective Tax Rates“ (dokument o zdaňovaní č. 64, 25. októbra 2016) a „Aggressive tax planning indicators – Final Report“ (dokument o zdaňovaní č. 71, 7. marca 2018).

(13)  Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).

(14)  Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 144, 7.6.2017, s. 1).

(15)  V súvislosti s automatickou výmenou záväzných stanovísk (smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1), tretia smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní), výmenou správ podľa jednotlivých krajín medzi daňovými orgánmi (smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8), štvrtá smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní), prístupom daňových orgánov k informáciám o boji proti praniu špinavých peňazí, skutočnom vlastníctve a inom hĺbkovom preverovaní klientov (smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 1), piata smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní), povinnou automatickou výmenou informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25, mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1), šiesta smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní).

(16)  Návrh smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0685) z 25. októbra 2016, a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0683) z 25. októbra 2016.

(17)  Balík tvorí oznámenie Komisie z 21. marca 2018 s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo (COM(2018)0146), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (COM(2018)0147), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148) a odporúčanie Komisie z 21. marca 2018 týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (C(2018)1650).

(18)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. apríla 2016, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198).

(19)  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 107.

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(22)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. februára 2016 o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu, (COM(2016)0050).

(23)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0216.

(24)  V súvislosti so spoločnosťami Fiat, Starbucks a s belgickým rozhodnutím o nadmernom zisku a s rozhodnutiami o začatí vyšetrovania týkajúcimi sa štátnej pomoci v súvislosti so spoločnosťami McDonald’s, Apple a Amazon.

(25)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 59.

(26)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0014.

(27)  Podľa interných pravidiel Parlamentu možno názvy výborov skrátiť maximálne na štyri písmená, preto sa niekdajšie dočasné výbory pre zdaňovanie uvádzajú ako TAXE, TAX2, PANA a TAX3. Treba však poznamenať, že mandát „Vytvorenie osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku“ sa vzťahuje výlučne na TAXE2.

(28)  Napríklad financializácia.

(29)  Napríklad používanie softvérových programov na automatické odoberanie hotovosti z elektronických registračných pokladníc alebo systémov predaja na mieste („zapping“), rastúce využívanie spracovania miezd tretími stranami, ktoré podvodníkom umožňujú presmerovaťzákonné dane.

(30)  Gunnarsson A., Schratzenstaller M. a Spangenberg U., Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 15. marca 2017; Caren Grown a Imraan Valodia (editori), Taxation and Gender Equity: A Comparative Analysis of Direct and Indirect Taxes in Developing and Developed Countries, Routledge, 2010 s. 32 – 74, s. 309 – 310 a s. 315; Action Aid, Value-Added Tax (VAT), Progressive taxation policy briefing, 2018; a Stotsky J. G., Gender and Its Relevance to Macroeconomic Policy: A Survey, pracovný dokument MMF, WP/06/233, s. 42.

(31)  Vypočutie vo výbore TA X 3 z 24. januára 2018 o daňovej medzere v EÚ: pozri obrázok č. 4.

(32)  Odsek 49 pozície zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.

(33)  Pozri odsek 63 odporúčania Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(34)  Vo viacročnom financom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícii Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu a v pozmeňujúcich návrhoch prijatých Európskym parlamentom 17. januára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (Prijaté texty, P8_TA(2019)0039).

(35)  Crivelli E., De Mooij R. A., and Keen M., Base Erosion, Profit Shifting and Developing Countries, 2015.

(36)  Tax Policies in the European Union 2017 Survey (Prieskum daňových politík v Európskej únii v roku 2017) ISBN 978-92-79-72282-0.

(37)  Tørsløv T. R., Wier L. S. a Zucman G., „The missing profits of nations“, Národný úrad pre ekonomický výskum, pracovný dokument č. 24701, 2018.

(38)  Richard Murphy, „The European Tax Gap“ (Výpadok daňových príjmov v Európe), 2019 – http://www.taxresearch.org.uk/Documents/EUTaxGapJan19.pdf.

(39)  Správa zo služobnej cesty delegácie vo Washingtone D. C.

Doslovný zápis z verejného vypočutia vo výbore TA X 3 27. novembra 2018.

(40)  Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1).

(41)  Study on Structures of Aggressive Tax Planning and Indicators – Final Report (dokument o zdaňovaní č. 61, 27. januára 2016) a Tax policies in the EU – 2017 Survey

(42)  Niekedy sa uvádzajú aj ako osoby, ktoré uľahčujú alebo podporujú daňové úniky.

(43)  Návrh smernice Rady z 11. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (COM(2011)0714).

(44)  Hearson M., The European Union’s Tax Treaties with Developing Countries: leading By Example?, 27. septembra 2018.

(45)  Politická poznámka schválená inkluzívnym rámcom pre narúšanie základu dane a presun ziskov s názvom „Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva“, vydaná 29. januára 2019.

(46)  Pozri smernicu OECD o transferovom oceňovaní 2017 z 10. júla 2017.

(47)  Verejné vypočutie z 24. januára 2019 o hodnotení daňovej medzery a „Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva“, dokument OECD uverejnený 29. januára 2019.

(48)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51., ods. 96).

(49)  Pozri vyššie. Štúdie poskytujú prehľad o vystavení sa členským štátom štruktúram agresívneho daňového plánovania, ktoré majú vplyv na ich daňový základ (narúšanie alebo zvýšenie), a hoci neexistuje samostatný ukazovateľ tohto javu, napriek tomu existuje súbor ukazovateľov, ktoré sa považujú za „súbor dôkazov“.

(50)  Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 1.

(51)  Ako vyplýva z posúdenia vplyvu z 21. marca 2018 sprevádzajúceho balík opatrení v oblasti zdaňovania digitálnych podnikov (SWD(2018)0081), podľa ktorého digitalizované podniky čelia efektívnej sadzbe dane len 9,5 % v porovnaní s 23,2 % v prípade tradičných obchodných modelov.

(52)  Správa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách, 2018.

(53)  Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva – politická poznámka, uverejnená 29. januára 2019.

(54)  Závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, 12. marca 2019.

(55)  KiesKompas, Verejné vnímanie v oblasti zdaňovania digitálnych spoločností v šiestich krajinách, december 2018.

(56)  COM(2018)0148.

(57)  Taxation Trends in the European Union (Trendy v oblasti zdaňovania v Európskej únii), tabuľka 3: Najvyššie zákonné sadzby dane z príjmu právnických osôb (vrátane príplatkov), 1995 – 2018, Európska komisia, 2018.

(58)  Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva – dokument schválený inkluzívnym rámcom pre BEPS 23. januára 2019.

(59)  Tamže.

(60)  OECD, Resumption of Application of Substantial Activities Factor to No or only Nominal Tax Jurisdictions – Inclusive Framework on BEPS: Action 5 (Znovuzavedenie uplatňovania faktora podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou, Inkluzívny rámec pre boj proti BEPS: krok 5), 2018.

(61)  Verejné vypočutie 27. novembra 2018 o údajných systémoch agresívneho daňového plánovania v EÚ.

(62)  Oznámenie Komisie s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo (COM(2018)0146).

(63)  Verejné vypočutie z 24. januára 2019 o hodnotení daňovej medzery.

(64)  Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok zo 16. júna 2015 (č.o787/14) Van Weerelt/Holandsko.

(65)  Článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

(66)  Joint International Taskforce on Shared Intelligence and Collaboration – spoločná medzinárodná pracovná skupina pre spoločnú spravodajskú činnosť a spoluprácu.

(67)  Pozri aj odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(68)  Verejné vypočutie z 24. januára 2019 o hodnotení daňovej medzery.

(69)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 63).

(70)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(71)  Ako uviedol Súdny dvor Európskej únie už v roku 1974.

(72)  Rozhodnutie z 20. júna 2018 o štátnej pomoci poskytnutej Luxemburskom v prospech spoločnosti ENGIE (SA.44888); rozhodnutie zo 4. októbra 2017 o štátnej pomoci poskytnutej Luxemburskom spoločnosti Amazon (SA.38944); rozhodnutie z 30. augusta 2016 o štátnej pomoci poskytnutej Írskom spoločnosti Apple (SA.38373); rozhodnutie z 11. januára 2016„Excess Profit exemption in Belgium – Art. 185§ 2 b) CIR92“ (SA.37667); rozhodnutie z 21. októbra 2015 o štátnej pomoci poskytnutej Holandskom spoločnosti Starbucks (SA.38374); a rozhodnutie z 21. októbra 2015 o štátnej pomoci poskytnutej Luxemburskom spoločnosti Fiat (SA.38375). V súvislosti so všetkými šiestimi rozhodnutiami prebiehajú konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a Všeobecným súdom.

(73)  Rozhodnutie z 19. septembra 2018„Alleged aid to McDonald’s – Luxembourg“ (SA.38945).

(74)  Vyšetrovanie „Possible State aid in favour of Inter IKEA investigation“ začaté 18. decembra 2017 (SA.46470) a „UK tax scheme for multinationals (Controlled Foreign Company rules)“ začaté 26. októbra 2018 (SA.44896).

(75)  Rozhodnutie zo 7. marca 2019„Údajná pomoc Huhtamaki – Luxembourg“ (SA.50400).

(76)  http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-5831_en.htm.

(77)  Rovnako ako v prípade rozhodnutia z 30. augusta 2016 (SA.38373) o štátnej pomoci poskytnutej Írskom spoločnosti Apple. Predmetné záväzné stanoviská vydalo Írsko 29. januára 1991 a 23. mája 2007.

(78)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností, Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46.

(79)  Delegácia výboru TAX3 do Rigy (Lotyšsko), 30. – 31. augusta 2018, správa zo služobnej cesty.

(80)  Kiendl Kristo I. a Thirion E., An overview of shell companies in the European Union, EPRS, PE 627.129, Európsky parlament, október 2018, s. 23.

(81)  Kiendl Kristo I. a Thirion E., op. cit., s. 23; „Study on Structures of Aggressive Tax Planning and Indicators – Final Report“ (dokument o zdaňovaní č. 61, 27. januára 2016). „The Impact of Tax Planning on Forward-Looking Effective Tax Rates“ (dokument o zdaňovaní č. 64, 25. októbra 2016). a „Aggressive tax planning indicators – Final Report“ (dokument o zdaňovaní č. 71, 7. marca 2018).

(82)  IHS, Aggressive tax planning indicators, pripravené pre Európsku komisiu, dokumenty o zdaňovaní GR TAXUD, pracovný dokument č. 71, 7. marca 2018.

(83)  Článok 113 ZFEÚ.

(84)  Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: Záverečná správa z roku 2018/TAXUD/2015/CC/131.

(85)  Pozri tlačovú správu Komisie.

(86)  COM(2017)0569, COM(2017)0568 a COM(2017)0567.

(87)  COM(2018)0329.

(88)  Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty, a ktorou sa zavádza konečný systém zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi (COM(2017)0569).

(89)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty, a ktorou sa zavádza konečný systém zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi, prijaté texty, P8_TA(2018)0366.

(90)  Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (COM(2016)0757).

(91)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0367.

(92)  Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky (COM(2018)0021).

(93)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, prijaté texty, P8_TA(2018)0319.

(94)  Návrh smernice Rady z 21. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu (COM(2016)0811).

(95)  Európsky dvor audítorov, Rýchle preskúmanie veci, Vrátenie DPH v oblasti súdržnosti – neoptimálne využívanie finančných prostriedkov EÚ náchylné na chyby, 29. novembra 2018.

(96)  Stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 9/2018 z 22. novembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program EÚ pre boj proti podvodom.

(97)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29, a najmä jej články 3 a 15.

(98)  Ainsworth, R. T., Alwohabi, M., Cheetham, M. a Tirand, C.: „A VATCoin Solution to MTIC Fraud: Past Efforts, Present Technology, and the EU’s 2017 Proposal“, Boston University School of Law, Law and Economics Series Paper, č. 18-08, 26. marca 2018. Pozri tiež: Ainsworth, R. T., Alwohabi, M. a Cheetham, M.: „VATCoin: Can a Crypto Tax Currency Prevent VAT Fraud?“, Tax Notes International, zv. 84, 14. novembra 2016.

(99)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/2454 z 5. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 1).

(100)  Lamensch M. a Ceci, E., VAT fraud: Economic impact, challenges and policy issues, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 15. októbra 2018.

(101)  Tamže.

(102)  Gunnarsson A., Spangenberg U. a Schratzenstaller M., Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, utorok, 17. januára 2017.

(103)  Oznámenie Komisie s názvom „Tax policy in the European Union – Priorities for the years ahead“ (Daňová politika v Európskej únii – priority na nadchádzajúce roky (COM(2001)0260).

(104)  18 členských štátov má zavedenú istú formu systému RBI vrátane štyroch členských štátov, ktoré okrem systémov RBI prevádzkujú aj systémy CBI: Bulharsko, Cyprus, Malta, Rumunsko. 10 členských štátov nemá takéto systémy: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Švédsko. Zdroj: Scherrer A. a Thirion E., Citizenship by Investment (CBI) and Residency by Investment (RBI) schemes in the EU, EPRS, PE 627.128, Európsky parlament, október 2018, s. 12 – 13 a 55– 56; ISBN: 978-92-846-3375-3.

(105)  Pozri uvedenú štúdiu. V ďalších štúdiách sa uvádzajú vyššie čísla aj vrátane RBI.

(106)  Transparency International and Global Witness, European Getaway: Inside the Murky World of Golden Visas (Európsky únik. Vo vnútri pochybného sveta zlatých víz), 10. októbra 2018.

(107)  Cyperský systém CBI: Scheme for Naturalisation of Investors by Exception (systém pre naturalizáciu investorov podľa výnimky), Cypriot Residence by Investment (cyperský systém RB), Maltese Individual Investor Programme (maltský program pre individuálnych investorov) a Maltese Residence and Visa programme (maltský program pre pobyt a víza).

(108)  Korver R., „Money Laundering and tax evasion risks in free ports“, EPRS, PE: 627.114, október 2018; ISBN: 978-92-846-3333-3.

(109)  Zoznam slobodných pásiem Európskej komisie.

(110)  Korver R., op. cit.

(111)  Korver R., op. cit.

(112)  Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(113)  Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(114)  From illegal markets to legitimate businesses: the portfolio of organised crime in Europe, záverečná správa v rámci projektu OCP – Organised Crime Portfolio (portfólio organizovanej trestnej činnosti), marec 2015.

(115)  http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20171211IPR90024/new-eu-wide-penalties-for-money-laundering; Návrh Komisie z 21. decembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (COM(2016)0826).

(116)  UNODC.

(117)  Pozri napríklad uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách (Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 82), body 35 a 36, a výsledok 3662. zasadnutia Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo 10. decembra 2018 v Bruseli.

(118)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019, prijaté texty, P8_TA(2019)0121.

(119)  Komisia podala 19. júla 2018 na Súdny dvor Európskej únie žalobu na Grécko a Rumunsko za nesplnenie povinnosti transponovať štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátneho práva. Írsko transponovalo len veľmi obmedzenú časť pravidiel a tento prípad bol tiež postúpený Súdnemu dvoru. 7. marca 2019 zaslala Komisia odôvodnené stanovisko Rakúsku a Holandsku a formálnu výzvu Českej republike, Maďarsku, Taliansku, Slovinsku, Švédsku a Spojenému kráľovstvu, keďže úplne netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí.

(120)  Holandská prokuratúra, 4. septembra 2018.

(121)  Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, oddelenie pre podporu správy hospodárskych záležitostí, hĺbková analýza s názvom „Money laundering – Recent cases from a EU banking supervisory perspective“, apríl 2018, PE 614.496.

(122)  Bruun & Hjejle: Report on the Non-Resident Portfolio at Danske Bank’s Estonian Branch, Kodaň, 19. septembra 2018.

(123)  Tamže.

(124)  Tamže.

(125)  Stanovisko Komisie z 8. novembra 2018 adresované maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotke na základe článku 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o opatreniach potrebných na dosiahnutie súladu s právom Únie (C(2018)7431).

(126)  List stáleho predstaviteľa Malty pri EÚ z 20. decembra 2018 v odpovedi na list predsedu výboru TAX3 zo 7. decembra 2018.

(127)  Na základe prílohy k uzneseniu Rady o vzorovej dohode o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu (JIT) (Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 1).

(128)  Diskusný dokument o možných prvkoch plánu na bezproblémovú spoluprácu medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii, 31. augusta 2018.

(129)  V čase hlasovania výboru TA X 3 27. februára 2019 ešte prebiehali medziinštitucionálne rokovania.

(130)  List Tiine Astolovej z 24. septembra 2018 o žiadosti o prešetrenie možného porušenia práva Únie podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(131)  COM(2018)0213.

(132)  Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(133)  FATF, Regulácia virtuálnych aktív, 19. októbra 2018.

(134)  Správa zo služobnej cesty delegácie výboru TAX3 v Estónsku a Dánsku, 6. – 8. februára 2019.

(135)  Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1.

(136)  Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22.

(137)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39).

(138)  C(2019)0646.

(139)  SWD(2018)0362.

(140)  Počas vypočutia vo výbore TA X 3 1. októbra 2018 o vzťahoch so Švajčiarskom v daňových záležitostiach a boji proti praniu špinavých peňazí členovia fóra uviedli, že Švajčiarsko nedodržiava odporúčania FATF č. 9 a 40.

(141)  V uvedenom poradí „Base Erosion and Anti-Abuse Tax“ (BEAT), „Global Intangible Low Tax Income“ (GILTI) a „Foreign-Derived Intangible Income“ (FDII).

(142)  Konkrétnejšie: model medzivládnej dohody č. 1, podľa ktorého zahraničné finančné inštitúcie oznamujú relevantné informácie svojim domácim orgánom, ktoré ich potom postupujú daňovému úradu (IRS) USA, a model medzivládnej dohody č. 2, podľa ktorého zahraničné finančné inštitúcie neinformujú svoju domácu vládu, ale priamo IRS.

(143)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0316.

(144)  Ako bolo uvedené pri vypočutí vo výbore TAX 3 1. októbra 2018.

(145)  Výmena názorov výboru TAX3 s predsedníčkou skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov Fabriziou Lapecorellovou, ktorá sa konala 10. októbra 2018.

(146)  Závery Rady z 12. marca 2019 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, dostupný na adrese: https://www.consilium.europa.eu/media/38450/st07441-en19-eu-list-oop.pdf.

(147)  https://www.oxfam.org/en/research/hook-how-eu-about-whitewash-worlds-worst-tax-havens

(148)  Závery Rady z 12. marca 2019 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, dostupný na adrese: https://www.consilium.europa.eu/media/38450/st07441-en19-eu-list-oop.pdf.

(149)  Práca na kritériách spravodlivého zdaňovania 2.1 a 2.2, závery Rady 14166/16 z 8. novembra 2016.

(150)  OECD, Resumption of Application of Substantial Activities Factor to No or only Nominal Tax Jurisdictions – Inclusive Framework on BEPS: Action 5(Znovuzavedenie uplatňovania faktora podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou, Inkluzívny rámec pre boj proti BEPS: krok 5), 2018.

(151)  Kritérium spravodlivého zdaňovania 2.2 zo zoznamu EÚ.

(152)  Text návrhu dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu je k dispozícii tu: https://ec.europa.eu/commission/publications/draft-agreement-withdrawal-united-kingdom-great-britain-and-northern-ireland-european-union-and-european-atomic-energy-community-agreed-negotiators-level-14-november-2018_en.

(153)  Text politického vyhlásenia, ktorým sa stanovuje rámec pre budúce vzťahy medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom je k dispozícii na adrese: https://www.consilium.europa.eu/media/37059/20181121-cover-political-declaration.pdf.

(154)  Vrátane Andorry a Lichtenštajnska.

(155)  Verejné vypočutie vo výbore TAX3 na tému Vzťahy so Švajčiarskom v daňových záležitostiach a boj proti praniu špinavých peňazí, 1. októbra 2018, a výmena názorov s Fabriziou Lapecorellovou, predsedníčkou skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, 10. októbra 2018.

(156)  Tamže.

(157)  Revidovaný zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely – závery Rady č. 7441/19 z 12. marca 2019.

(158)  V prvej časti „Chýbajúce zisky národov“, ktorú vypracovali Tørsløv, T.R., Wier L.S. a Zucman G., sa uvádza, že s použitím moderných makroekonomických modelov a nedávno zverejnených údajov o platobnej bilancii je rozdiel v celosvetových daňových príjmoch približne 200 miliárd USD a že priame zahraničné investície smerované do jurisdikcií daňových rajov predstavujú približne 10 až 30 % celkových PZI. Tieto údaje sú o dosť vyššie, než sa doteraz predpokladalo na základe použitia iných metód.

(159)  Správa o Belgicku za rok 2018;

správa o Cypre za rok 2018;

správa o Maďarsku za rok 2018;

správa o Írsku za rok 2018;

správa o Luxembursku za rok 2018;

správa o Malte za rok 2018;

správa o Holandsku za rok 2018.

(160)  Pozri: správa o Belgicku za rok 2019; správa o Cypre za rok 2019; správa o Maďarsku za rok 2019; správa o Írsku za rok 2019; správa o Luxembursku za rok 2019; správa o Malte za rok 2019; správa o Holandsku za rok 2019 (https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/2019-european-semester-country-report-netherlands_en_0.pdf).

(161)  https://www.oxfam.org/en/research/hook-how-eu-about-whitewash-worlds-worst-tax-havens

(162)  Príspevky Alexa Cobhama (Tax Justice Network) a Johana Langerocka (Oxfam), vypočutie vo výbore TAX3 na tému boja proti škodlivým daňovým praktikám v EÚ a v zahraničí, 15. mája 2018.

(163)  Konkrétne Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj.

(164)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79) a odporúčanie Európskeho parlamentu Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(165)  G77 takýto orgán požadovala v roku 2017.

(166)  Diskusný dokument Európskej komisie: Príspevok k tretej konferencii o financovaní rozvoja v Addis Abebe.

(167)  Action Aid, Mistreated Tax Treaties Report, február 2016.

(168)  Cobham, A a Janský, P., 2017. „Global distribution of revenue loss from tax avoidance“ (Globálne rozloženie príjmových strát vplyvom vyhýbania sa daňovým povinnostiam).

(169)  C(2018)1650.

(170)  Hĺbkové vyšetrovanie Komisie s cieľom preskúmať, či Portugalsko uplatnilo schému regionálnej pomoci v rámci slobodného pásma Madeira v súlade so svojimi rozhodnutiami z roku 2007 a 2013, ktorými ju schválilo, a to overovaním, či sú oslobodenia od dane poskytnuté Portugalskom spoločnostiam so sídlom v slobodnom pásme Madeira v súlade s rozhodnutiami Komisie a pravidlami štátnej pomoci EÚ; zdôrazňuje, že Komisia overuje, či Portugalsko splnilo požiadavky systémov, t. j. či zisky spoločností, ktoré využívajú zníženie dane z príjmov, pochádzajú výlučne z činností vykonávaných na Madeire a či prijímajúce spoločnosti skutočne vytvorili a udržiavali pracovné miesta na Madeire.

(171)  V niektorých právnych predpisoch sa uvádzajú aj ako uľahčovatelia, poskytovatelia pomoci či podporovatelia.

(172)  Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1).

(173)  Pozri napríklad odporúčanie Európskeho parlamentu Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, odsek 143 (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).

(174)  Ú. v. ES L 158, 27.5.2014, s. 196.

(175)  Ú. v. ES L 158, 27.5.2014, s. 77.

(176)  Správa o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 26. novembra 2018 o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD)).

(177)  Vypočutie vo výbore TA X 3 21. novembra 2018.

(178)  Najmä príslušné právne predpisy USA.

(179)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1).

(180)  Ako navrhla Rada Európy vo svojom odporúčaní CM/Rec(2014)7 Výboru ministrov členským štátom o ochrane oznamovateľov prijatom 30. apríla 2014.

(181)  Pán Rudolf Elmer, vypočutie 1. októbra 2018; pán Howard Wilkinson, vypočutie 21. novembra 2018.

(182)  Daphne Caruana Galizia, zabitá na Malte 16. októbra 2017; Ján Kuciak, zabitý spolu so svojou partnerkou Martinou Kušnírovou na Slovensku 21. februára 2018.

(183)  Vypočutie vo výbore TA X 3 1. októbra 2018.

(184)  Odporúčanie európskeho ombudsmana vo veci OI/2/2017/TE o transparentnosti legislatívneho postupu Rady.

(185)  Článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

(186)  Najmä, ako sa uvádza v správe skupiny pre kódex správania pre Radu z júna 2018: procedurálne usmernenia na vykonávanie procesu monitorovania záväzkov týkajúcich sa zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (dokument 6213/18); zostavené údaje o všetkých dohodnutých usmerneniach od vytvorenia skupiny v roku 1998 (dokument 5814/18 REV 1); zostavené údaje zo všetkých listov podpísaných predsedom skupiny pre kódex skupiny, ktoré sa týkajú záväzkov jurisdikcií (dokument 6671/18); zostavené údaje zo záväzných vyhlásení prijatých ako odpoveď, keď príslušná jurisdikcia poskytla súhlas (dokument 6972/18 a dodatky); a prehľad jednotlivých opatrení posúdených skupinou od roku 1998 (dokument 9 639/18).

(187)  Kódex je uvedený v prílohe I k záverom zasadnutia Rady ECOFIN z 1. decembra 1997 o daňovej politike, ktorej článok N sa týka monitorovania a revízie ustanovení kódexu (Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 1).

(188)  Vypočutie vo výbore TAX3 so španielskym štátnym tajomníkom pre financie, 19. februára 2019.


Streda 27. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/63


P8_TA(2019)0313

Geneticky modifikovaná sója MON 87751 (MON-87751-7)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 (MON-87751-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060916/01 – 2019/2603(RSP))

(2021/C 108/03)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 (MON-87751-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060916/01,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 7. marca 2019 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 20. júna 2018 a uverejnené 2. augusta 2018 (3),

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, 2017/0035(COD),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A./N.V. predložila 26. septembra 2014 v mene spoločnosti Monsanto (USA) v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 vnútroštátnemu príslušnému orgánu Holandska žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“), a keďže žiadosť sa týkala aj umiestnenia na trh produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 alebo sú z nej zložené, na iné použitia než potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.

keďže 20. júna 2018 prijal úrad EFSA v súvislosti s povolením kladné stanovisko (5);

C.

keďže geneticky modifikovaná sója MON 87751 bola vyvinutá na získanie rezistencie proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera a na tento účel exprimuje proteíny Bt Cry1A.105 a Cry2Ab2;

Toxíny Bt

D.

keďže zo štúdií vyplýva, že toxíny Bt môžu mať adjuvantné vlastnosti, ktoré posilňujú alergénne vlastnosti iných potravín; keďže samotné sójové bôby produkujú mnoho rastlinných alergénov, pričom existuje konkrétne riziko, že proteín Bt môže v štádiu konzumácie zosilniť reakciu imunitného systému na tieto zlúčeniny;

E.

keďže člen vedeckej pracovnej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy („vedecká pracovná skupina úradu EFSA pre GMO“) predtým uviedol, že hoci sa pri žiadnej aplikácii, kde dochádza k expresii proteínov Bt, nikdy nezistili nežiaduce účinky, ani sa nemohli „pozorovať prostredníctvom toxikologických štúdií, ktoré sa v súčasnosti odporúčajú a vykonávajú na účely posúdenia bezpečnosti geneticky modifikovaných rastlín v úrade EFSA, pretože neobsahujú testy vhodné na tento účel“ (6);

F.

keďže v súvislosti so súčasným povolením samotná vedecká pracovná skupina úradu EFSA pre GMO uznáva, že sú k dispozícii len obmedzené poznatky a experimentálne dôkazy o potenciáli novo exprimovaných proteínov pôsobiť ako adjuvansy (7);

G.

keďže v štúdiách sa zdôrazňuje potreba ďalšieho výskumu a dlhodobých štúdií o adjuvantných vlastnostiach toxínov Bt; keďže kým pretrvávajú otázky týkajúce sa úlohy toxínov Bt a ich adjuvantných vlastností, nemal by byť povolený dovoz geneticky modifikovaných rastlín, ktoré ich obsahujú, na použitie ako potraviny a krmivá;

Štúdie toxicity a 90-dňové štúdie kŕmenia

H.

keďže boli vykonané dve 28-dňové štúdie toxicity s opakovanou dávkou podávanou myšiam, jedna s proteínom Cry1a.105 a jedna s proteínom Cry2Ab2;

I.

keďže tieto štúdie toxicity boli vykonané s izolovanými proteínmi, t. j. nie s proteínmi v kombinácii, ktoré boli derivované z baktérií, a preto nie sú identické s tými, ktoré sa produkujú v rastline; keďže to znamená, že štúdie nenapodobnili expozíciu v reálnych podmienkach;

J.

keďže tieto dve štúdie toxicity neboli úplne v súlade s príslušnými požiadavkami OECD v tom zmysle, že skúšky koagulácie boli založené na pomerne malom počte vzoriek a neboli vykonané testy funkčnej pozorovacej batérie a lokomotorickej aktivity; keďže je nevyhnutné, aby boli v rámci postupu povoľovania splnené všetky tieto požiadavky;

K.

keďže v 90-dňovej štúdii kŕmenia boli zistené viaceré štatisticky významné rozdiely medzi kontrolnou a testovacou skupinou, ktoré mali byť podľa pripomienok príslušného orgánu členského štátu podrobnejšie preskúmané (8);

L.

keďže 90-dňová štúdia kŕmenia potkanov obsahovala tieto nedostatky: v štúdii sa nepoužili dve rôzne dávky testovaného materiálu, ako sa vyžaduje podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 503/2013 (9), a žiadny z testovaných materiálov nebol analyzovaný z hľadiska možnej kontaminácie inými geneticky modifikovanými organizmami (ďalej len „GMO“);

M.

keďže napriek tomu, že úrad EFSA určil za hlavného prispievateľa v rámci ľudskej stravy s najvyššou chronickou expozíciou sójové mlieko (10), ako testovaný materiál v štúdii kŕmenia bola použitá pečená odtučnená sójová múka; keďže úrovne expresie proteínov Bt v sójovej múke neboli merané, čo znamená, že nie je možné spojiť výsledok štúdie s konkrétnymi úrovňami toxínov Bt;

Pripomienky príslušného orgánu členského štátu

N.

keďže orgány členských štátov predložili počas trojmesačného konzultačného obdobia mnoho kritických pripomienok (11), okrem iného, že mnohé otázky týkajúce sa bezpečnosti a možnej toxicity geneticky modifikovanej sóje zostávajú nevyriešené, že neboli preskúmané kombinačné účinky oboch proteínov, že pred ukončením posúdenia rizika by sa mali zvážiť ďalšie informácie, že plán monitorovania životného prostredia nespĺňa ciele stanovené v prílohe VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (12) a že pred udelením súhlasu by sa mal zmeniť a že neexistuje žiadny dôvod predpokladať, že konzumácia proteínov Cry je bezpečná a nepredstavuje nebezpečenstvo pre ľudí, zvieratá alebo životné prostredie;

O.

keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov (13); keďže rozhodnutie o tom, či povoliť geneticky modifikovanú sóju, patrí do jurisdikcie Únie;

P.

keďže v súlade so žiadosťou jedného členského štátu by sa v rámci žiadosti mali zvážiť existujúce údaje o vplyve pestovania geneticky modifikovanej sóje MON 87751 na producentské a vyvážajúce krajiny; keďže ten istý členský štát odporúča, aby sa vykonala štúdia na posúdenie toho, ako dovoz určitých produktov vplýva na výber plodín v Európe, a tým aj na biodiverzitu vyplývajúcu z takýchto výberov agrosystému (14);

Q.

keďže príslušné orgány niekoľkých členských štátov kritizovali nedostatočnú spoľahlivosť plánu monitorovania po umiestnení na trh;

Nedostatočná demokratická legitimita

R.

keďže na základe hlasovania Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa uskutočnilo 7. marca 2019, nebolo vydané žiadne stanovisko, čo znamená, že za povolenie nebola kvalifikovaná väčšina;

S.

keďže Komisia pri viacerých príležitostiach (15) vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijala rozhodnutia o povolení bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax odsúdil aj predseda Juncker ako nedemokratickú (16);

T.

keďže Európsky parlament zamietol 28. októbra 2015 v prvom čítaní (17) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

U.

keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala konať v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä v citlivých otázkach, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

V.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia o obnovení povolenia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (18) poskytovať základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.

opätovne potvrdzuje svoj záväzok napredovať v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci v súvislosti s týmto návrhom Komisie;

5.

vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie GMO, kým sa postup povoľovania neupraví tak, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

6.

vyzýva Komisiu, aby stiahla návrhy povolení GMO, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, či už na účely pestovania, alebo na použitie ako potraviny a krmivá;

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. ES L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3)  Panel EFSA pre GMO (pracovná skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy), 2018. Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej sóje MON 87751 na použitie v potravinách a krmivách podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-NL-2014–121). Vestník EFSA (EFSA Journal) 2018; 16(8):5346, 32 s. doi: 10.2903/j.efsa.2018.5346.

(4)  

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto genetických modifikácií, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 76).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 80).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 70).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 73).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 83).

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 34).

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 71).

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 67).

Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 54).

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 55).

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 60).

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 122).

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 127).

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 133).

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6) a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).

Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4) (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0221).

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií 1507, 59122, MON 810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/815/ES, 2010/428/EÚ a 2010/432/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0222).

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × MON 810 (MON-ØØ6Ø3-6 × MON-ØØ81Ø-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0416).

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve, tri alebo štyri z transformácií MON 87427, MON 89034, 1507, MON 88017 a 59122, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/366/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0417).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/327/EÚ, pokiaľ ide o obnovenie povolenia na uvedenie na trh krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejnú línie Ms8, Rf3 a Ms8 × Rf3 alebo sú z nej zložené, v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0057).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 5307 (SYN-Ø53Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0058).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87403 (MON-874Ø3-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0059).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × LLCotton25 × MON 15985, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0060).

Uznesenie z 13. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 4114 (DP-ØØ4114-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0196).

Uznesenie z 13. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87411 (MON-87411-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0197).

Uznesenie z 13. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 a čiastkové kombinácie Bt11 × MIR162 × 1507, MIR162 × 1507 × GA21 a MIR162 × 1507, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0198).

(5)  https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5346

(6)  https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2018.5309, s. 34.

(7)  Odpoveď EFSA na pripomienky členských štátov, s. 109, príloha G: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2014-00719.

(8)  Príloha G, pripomienky členských štátov, s. 27 – 33, http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2014-00719.

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1).

(10)  Stanovisko EFSA, s. 22, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5346.

(11)  Príloha G, pripomienky členských štátov, http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2014-00719.

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).

(13)  Dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite, 1992, článok 3, https://www.cbd.int/convention/articles/default.shtml?a=cbd-03.

(14)  Príloha G, Pripomienky členských štátov, s. 67 – 68, http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2014-00719.

(15)  Pozri napríklad dôvodovú správu k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na ich území, a v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

(16)  Napríklad v úvodnom vyhlásení na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v správe o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).

(17)  Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 165.

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/69


P8_TA(2019)0314

Geneticky modifikovaná kukurica 1507 × NK603 (DAS-Ø15Ø7-1 × MON-ØØ6Ø3-6)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × NK603 (DAS-Ø15Ø7-1 × MON-ØØ6Ø3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060917/01 – 2019/2604(RSP))

(2021/C 108/04)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × NK603 (DAS-Ø15Ø7-1 × MON-ØØ6Ø3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060917/01,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 7. marca 2019 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 20. júna 2018 a uverejnené 25. júla 2018 (3),

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, 2017/0035(COD),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rozhodnutím Komisie 2007/703/ES (5) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × NK603, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže rozsah uvedeného povolenia sa vzťahuje aj na umiestňovanie na trh iných produktov, ako sú potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × NK603 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého používania ako akákoľvek iná kukurica s výnimkou pestovania;

B.

keďže 20. októbra 2016 spoločnosť Pioneer Overseas Corporation v mene spoločností Pioneer Hi-Bred International, Inc. a spoločnosť Dow AgroSciences Europe v mene spoločnosti Dow AgroSciences LLC spoločne predložili Komisii v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o obnovenie tohto povolenia;

C.

keďže 25. júla 2018 vydal úrad EFSA kladné stanovisko v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003;

D.

keďže v stanovisku úradu EFSA sa uvádza, že v rámci rešerše literatúry žiadateľov sa našlo 120 publikácií, z ktorých po uplatnení kritérií oprávnenosti a zaradenia, ktoré a priori vymedzili žiadatelia, bola podľa žiadateľov relevantná len jedna publikácia, a to stanovisko vedeckej pracovnej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy (vedecká pracovná skupina EFSA pre GMO);

E.

keďže úrad EFSA napriek tomu, že sa domnieval, že rešerše literatúry žiadateľov by sa v budúcnosti mali zlepšiť, nevykonal vlastnú systematickú rešerš literatúry, ale jednoducho posúdil rešerš literatúry, ktorú uskutočnili žiadatelia, a na základe nej dospel k záveru, že nebola identifikovaná žiadna nová publikácia, ktorá by vyvolala obavy o bezpečnosť;

F.

keďže podobne aj v prípade iných posudzovaných prvkov, ako sú napríklad bioinformatické údaje, monitorovanie po umiestnení na trh, ako aj celkové posúdenie, úrad EFSA sa jednoducho spolieha na informácie, ktoré poskytli žiadatelia, a následne tak preberá ich posúdenie;

G.

keďže úrad EFSA prijal svoje stanovisko na základe predpokladu, že postupnosť DNA dvoch transformačných procesov v geneticky modifikovanej kukurici NK603 × MON 810 je totožná s postupnosťou pôvodne posudzovaných transformačných procesov; keďže sa zdá, že táto hypotéza nebola založená na údajoch ani na dôkazoch, ktoré poskytli žiadatelia, ale skôr len na ich poskytnutom vyhlásení;

H.

keďže úrad EFSA uznáva, že výročné správy o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, ktoré navrhujú žiadatelia, pozostávajú najmä zo všeobecného dohľadu nad dovážaným geneticky modifikovaným rastlinným materiálom; keďže úrad EFSA sa domnieva, že je potrebná ďalšia diskusia so žiadateľmi a manažérmi rizík o praktickom vykonávaní správ o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, napr. pokiaľ ide o skutočné údaje zozbierané o expozícii a/alebo o nepriaznivých účinkoch, tak ako sa vykonávajú v rámci existujúcich systémov monitorovania;

I.

keďže geneticky modifikovaná kukurica 1507 × NK603 exprimuje gén cry1F, ktorý zvyšuje ochranu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera, gén pat, ktorý zvyšuje odolnosť proti herbicídom na báze glufosinátu amónneho, a gén cp4 epsps, ktorý zvyšuje odolnosť proti herbicídom na báze glyfozátu;

J.

keďže geneticky modifikované rastliny Bt exprimujú počas celého svojho života insekticídny toxín v každej bunke, a to aj v častiach konzumovaných ľuďmi a zvieratami; keďže z experimentov s kŕmením zvierat vyplýva, že geneticky modifikované rastliny Bt môžu mať toxické účinky (6); keďže sa ukázalo, že toxín Bt v geneticky modifikovaných rastlinách sa výrazne líši od prirodzene sa vyskytujúceho toxínu Bt (7); keďže pretrvávajú obavy, ktoré sa týkajú možného vývoja odolnosti proti proteínom Cry u cieľových škodcov radu Lepidoptera, čo môže viesť k zmene postupov ochrany proti škodcom v krajinách, v ktorých sa pestuje;

K.

keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (8); keďže platnosť povolenia glufozinátu vypršala 31. júla 2018 (9);

L.

keďže pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná jeho klasifikácia; keďže naopak, Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka (10);

M.

keďže používanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glyfozátu a glufosinátu, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných proti herbicídom, a preto možno očakávať, že rezíduá z postrekov budú v zbere vždy prítomné a sú jeho nevyhnutnými zložkami;

N.

keďže treba očakávať, že geneticky modifikovaná kukurica bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu a glufosinátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie geneticky modifikovanej kukurice a jej agronomické charakteristiky;

O.

keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a ich metabolitov sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné proti herbicídom; keďže rezíduá z postreku herbicídmi nepatria do pôsobnosti vedeckej pracovnej skupiny EFSA pre GMO; keďže neboli hodnotené vplyvy postrekovania geneticky modifikovanej kukurice herbicídmi ani kumulatívny účinok postreku glyfozátom a glufosinátom;

P.

keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov (11); keďže rozhodnutie o tom, či povoliť geneticky modifikovanú kukuricu, patrí do jurisdikcie Únie;

Q.

keďže pripomienky predložené členskými štátmi počas trojmesačného konzultačného obdobia sa okrem iného týkajú: nedodržiavania usmernení úradu EFSA, pokiaľ ide o správy o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, viaceré nedostatky v týchto správach vrátane skutočnosti, že bol ignorovaný výskyt rastliny Euchlaena mexicana ako divorastúcej príbuznej rastliny kukurice v Európe a že chýbajú informácie týkajúce sa pôsobenia toxínov Bt v životnom prostredí; obáv týkajúcich sa spoľahlivosti údajov na potvrdenie záveru posúdenia rizika; nedostatočne navrhnutého plánu monitorovania; nedostatočnej rešerše literatúry, ktorá viedla k vynechaniu dôležitých štúdií, ako aj k nesprávnemu vyhláseniu identifikovanej literatúry za irelevantnú; a neschopnosti poskytnúť akékoľvek údaje na preukázanie sekvenčnej totožnosti aktuálnej odrody kukurice obsahujúcej transformačnú zmenu 1507 x NK603 s pôvodne hodnotenou transformačnou zmenou (12);

R.

keďže na základe hlasovania Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa uskutočnilo 7. marca 2019, nebolo vydané žiadne stanovisko, čo znamená, že za povolenie nebola kvalifikovaná väčšina;

S.

keďže Komisia pri viacerých príležitostiach (13) vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijala rozhodnutia o povolení bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax odsúdil ako nedemokratickú aj predseda Juncker (14);

T.

keďže Európsky parlament zamietol 28. októbra 2015 v prvom čítaní (15) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

U.

keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala konať v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä v citlivých otázkach, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

V.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia o obnovení povolenia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (16) poskytovať základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.

opätovne potvrdzuje svoj záväzok napredovať v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci v súvislosti s týmto návrhom Komisie;

5.

vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“), kým sa proces povoľovania upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

6.

vyzýva Komisiu, aby stiahla návrhy povolení GMO, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, či už na účely pestovania, alebo na použitie v oblasti potravín a krmív;

7.

vyzýva Komisiu, aby dodržala svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN o biologickej diverzite a najmä aby nepovolila dovoz žiadnej geneticky modifikovanej rastliny určenej na použitie v oblasti potravín alebo krmív, u ktorej bola vytvorená odolnosť proti herbicídu, ktorý nie je povolený na použitie v Únii;

8.

vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné proti herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ktoré sa používajú v krajinách, kde sa rastliny pestujú;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3)  Vedecká skupina EFSA pre GMO, 2018. Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice 1507 × NK603 na účely obnovenia povolenia v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-RX-008). Vestník EFSA (EFSA Journal) 2018; 16(7): 5347.

(4)  

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto genetických modifikácií, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 76).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 80).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 70).

Uznesenie zo 6. Októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 73).

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 83).

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 34).

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 71).

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 67).

Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 54).

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 55).

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 60).

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 122).

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 127).

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 133).

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6) a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).

Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4) (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0221).

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií 1507, 59122, MON 810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/815/ES, 2010/428/EÚ a 2010/432/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0222).

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × MON 810 (MON-ØØ6Ø3-6 × MON-ØØ81Ø-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0416).

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve, tri alebo štyri z transformácií MON 87427, MON 89034, 1507, MON 88017 a 59122, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/366/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0417).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/327/EÚ, pokiaľ ide o obnovenie povolenia na uvedenie na trh krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejnú línie Ms8, Rf3 a Ms8 × Rf3 alebo sú z nej zložené, v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0057).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 5307 (SYN-Ø53Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0058).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87403 (MON-874Ø3-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0059).

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × LLCotton25 × MON 15985, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0060).

Uznesenie z 13. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 4114 (DP-ØØ4114-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0196).

Uznesenie z 13. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87411 (MON-87411-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0197).

Uznesenie z 13. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 a čiastkové kombinácie Bt11 × MIR162 × 1507, MIR162 × 1507 × GA21 a MIR162 × 1507, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0198).

(5)  Rozhodnutie Komisie 2007/703/ES z 24. októbra 2007, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507xNK603 (DAS-Ø15Ø7-1xMON-ØØ6Ø3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2007, s. 47).

(6)  Pozri napríklad El-Shamei, Z.S., Gab-Alla A.A., Shatta A.A., Moussa, E.A., Rayan A.M., Histopathological Changes in Some Organs of Male Rats Fed on Genetically Modified Corn (Histopatologické zmeny v niektorých orgánoch u potkaních samcov kŕmených geneticky modifikovanou kukuricou) (Ajeeb YG)). Journal of American Science 2012; 8(9):1127-1123. https://www.researchgate.net/publication/235256452_Histopathological_Changes_in_Some_Organs_of_Male_Rats_Fed_on_Genetically_Modified_Corn_Ajeeb_YG

(7)  Székács, A., Darvas, B., Comparative aspects of Cry toxin usage in insect control (Komparatívne aspekty používania toxínu Cry proti hmyzu). In: Ishaaya, I., Palli, S.R., Horowitz, A.R., eds. Advanced Technologies for Managing Insect Pests (Použitie moderných technológií proti škodlivému hmyzu). Dordrecht, Holandsko: Springer; 2012:195-230. https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-94-007-4497-4_10

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(9)  https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/active-substances/?event=as.details&as_id=79

(10)  Monografie IARC, zväzok 112: Some organophosphate insecticides and herbicides (Niektoré organofosfátové insekticídy a herbicídy), 20. marca 2015 (http://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol112/mono112.pdf).

(11)  Článok 3, https://www.cbd.int/convention/articles/default.shtml?a=cbd-03.

(12)  Pozri register otázok EFSA, príloha G k otázke č. EFSA-Q-2018-00509,

k dispozícii online na adrese: https://www.efsa.europa.eu/en/register-of-questions.

(13)  Pozri napríklad dôvodovú správu k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na ich území, a dôvodovú správu k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

(14)  Pozri napríklad úvodné vyhlásenie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnuté do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo správu o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).

(15)  Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 165.

(16)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/75


P8_TA(2019)0315

Niektoré použitia bis(2-etylhexyl)ftalátu (DEHP) (DEZA a.s.)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa čiastočne udeľuje povolenie na určité použitia bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (DEZA a.s.) (D060865/01 – 2019/2605(RSP))

(2021/C 108/05)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa čiastočne udeľuje povolenie na určité použitia bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (DEZA a.s.) (D060865/01,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (1) (ďalej len „nariadenie REACH“), a najmä na jeho článok 64 ods. 8,

so zreteľom na stanoviská výboru pre hodnotenie rizík (RAC) a výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC) (2) podľa článok 64 ods. 5 tretieho pododseku nariadenie (ES) č. 1907/2006,

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2005 zo 17. decembra 2018, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), dibutyl-ftalát (DBP), benzyl-butyl-ftalát (BBP) a diizobutyl-ftalát (DIBP) (3),

so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie XXX, ktorým sa udeľuje povolenie na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (5),

so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-837/16 (6),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.

keďže DEHP bol v roku 2008 pridaný do zoznamu kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH (7) z dôvodu jeho klasifikácie ako látky poškodzujúcej reprodukciu;

B.

keďže DEHP bol v roku 2011 zahrnutý do prílohy XIV k nariadeniu REACH (8), a to v dôsledku tejto klasifikácie, jeho rozsiahleho používania a vysokého objemu výroby v Únii (9), pričom dátum zákazu bol 21. februára 2015;

C.

keďže spoločnosti, ktoré chcú naďalej používať DEHP, museli najneskôr v auguste 2013 predložiť žiadosť o autorizáciu; keďže spoločnosť DEZA mohla po predložení svojej žiadosti pred týmto termínom naďalej používať DEHP až do rozhodnutia o autorizácii ustanoveného v článku 58 nariadenia REACH;

D.

keďže Komisia dostala v januári 2015 stanoviská výborov RAC a SEAC; keďže oneskorenie Komisie pri vypracúvaní rozhodnutia de facto viedlo k tomu, že ďalšie používanie DEHP sa tolerovalo viac než štyri roky po dátume zákazu;

E.

keďže v roku 2014 sa zistilo, že DEHP má vlastnosti endokrinného disruptora pre zvieratá a ľudí; keďže zoznam kandidátskych látok bol zodpovedajúcim spôsobom aktualizovaný v roku 2014 (10), pokiaľ ide o životné prostredie, a v roku 2017 (11), pokiaľ ide o ľudské zdravie;

F.

keďže nariadením (EÚ) 2018/2005 sa obmedzilo používanie DEHP a iných ftalátov v mnohých výrobkoch na základe neprijateľného rizika pre ľudské zdravie; keďže výbor RAC v súvislosti s týmto obmedzením zdôraznil skutočnosť, že „z posúdenia neistoty vyplýva, že riziká, a tým aj riziká vyplývajúce zo štyroch ftalátov, sa môžu podceňovať“ (12);

G.

keďže nariadením (EÚ) 2018/2005 sa vynímajú určité použitia, keďže sa nepovažujú za také, ktoré predstavujú neprijateľné riziko pre ľudské zdravie; keďže okrem vývozu prípravkov obsahujúcich DEHP má preto návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie osobitný význam pre tieto vyňaté použitia;

H.

keďže takéto použitia by však mohli predstavovať neprijateľné riziko pre životné prostredie, najmä v dôsledku vlastností DEHP ako endokrinného disruptora;

I.

keďže prvoradým cieľom nariadenia REACH je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia na základe jeho odôvodnenia 16, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie (13);

J.

keďže podľa článku 55 a odôvodnenia 12 nariadenia REACH je nahradenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vhodnejšími alternatívnymi látkami alebo technológiami hlavným cieľom autorizácie;

K.

keďže podľa článku 62 ods. 4 písm. d) nariadenia REACH sa vyžaduje, aby žiadateľ predložil správu o chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I;

L.

keďže v tomto prípade sa v stanovisku výboru RAC zistili závažné nedostatky v informáciách, ktoré poskytol žiadateľ (14); keďže pre jedno použitie sa neposkytli vôbec žiadne informácie (15);

M.

keďže výbor RAC a Komisia dospeli k záveru, že žiadateľ nepreukázal, že riziko je primerane kontrolované podľa článku 60 ods. 2; keďže výbor RAC takisto dospel k záveru, že v rozpore s článkom 60 ods. 10 sa riziko neznížilo na takú nízku úroveň, aká je technicky a prakticky možná;

N.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa odmieta autorizácia na jedno použitie, ku ktorému neboli v žiadosti poskytnuté žiadne informácie, a to na základe článku 60 ods. 7 nariadenia REACH;

O.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa na inom mieste uznávajú nedostatky, ktoré uviedol výbor RAC, odkazom na „obmedzené informácie predložené k expozícii na pracovisku“ (16), no namiesto podobného zamietnutia autorizácie v súlade s článkom 60 ods. 7 sa v ňom požaduje, aby žiadateľ predložil chýbajúce údaje v revíznej správe v termíne 18 mesiacov po prijatí rozhodnutia (17);

P.

keďže revízna správa ustanovená v článku 61 nie je určená na to, aby spoločnostiam poskytovala viac času na doplnenie informácií, ktoré mali byť poskytnuté už na začiatku, ale je určená na zabezpečenie toho, aby boli informácie, ktoré boli pôvodne poskytnuté v žiadosti, po uplynutí stanoveného obdobia stále aktuálne, najmä pokiaľ ide o to, či sú k dispozícii nové alternatívy;

Q.

keďže Všeobecný súd jasne uviedol, že podmienky na udelenie autorizácie v zmysle článku 60 ods. 8 a 9 nemožno legálne použiť na nápravu prípadných nedostatkov alebo medzier v informáciách poskytnutých žiadateľom o autorizáciu (18);

R.

keďže v článku 60 ods. 4 sa stanovuje povinnosť preukázať, že sociálno-hospodárske prínosy používania látky prevažujú riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie a že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívne látky;

S.

keďže v stanovisku výboru SEAC boli zdôraznené závažné nedostatky v sociálno-hospodárskej analýze predloženej žiadateľom, čo sa odrazilo aj v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (19);

T.

keďže žiadateľ musí vzhľadom na článok 55 a článok 60 ods. 4 preukázať, že neexistujú vhodné alternatívy k použitiam, ku ktorým predkladal žiadosť;

U.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa uznáva, že použitie č. 2 nebolo dostatočne konkrétne (20); keďže výbor SEAC zistil v žiadosti závažné nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť alternatív (21)(22);

V.

keďže legitímnym dôvodom na neposkytnutie dostatočných informácií o vhodnosti alternatív k použitiam uvedeným v žiadosti nie je to, že žiadateľ sa spolieha na svoje postavenie výrobcu látky;

W.

keďže z dôvodu nedostatočných poskytnutých údajov člen výboru SEAC oficiálne nesúhlasil so záverom výboru SEAC o nedostatku vhodných alternatív (23);

X.

keďže článok 60 ods. 5 nemožno vykladať v tom zmysle, že vhodnosť alternatív z hľadiska žiadateľa je jedinečným a rozhodujúcim faktorom; keďže v článku 60 ods. 5 sa nestanovuje vyčerpávajúci zoznam informácií, ktoré sa majú zohľadniť pri analýze alternatív; keďže v článku 60 ods. 4 písm. c) sa takisto vyžaduje, aby sa zohľadnili informácie z príspevkov tretích strán; keďže na základe informácií poskytnutých vo verejnej konzultácii sa už v tom čase odhalila dostupnosť alternatív k použitiam, na ktoré sa vzťahuje žiadosť (24);

Y.

keďže Všeobecný súd pripomenul Komisii, že na legálne udelenie autorizácie podľa článku 60 ods. 4 musí overiť dostatočné množstvo podstatných a overiteľných informácií s cieľom dospieť k záveru, že buď nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívy pre ktorékoľvek z použití, ktoré sú uvedené v žiadosti, alebo že zostávajúce neistoty v súvislosti s nedostatkom dostupných alternatív sú ku dňu prijatia autorizácie zanedbateľné (25);

Z.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa uvádza zohľadnenie „nových dostupných informácií vyplývajúcich z procesu obmedzenia“ (26) ako dôvod oneskorenia jeho prijatia; keďže je preto prekvapujúce, že v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa nezohľadnila dostupnosť alternatív, ktoré sú jasne zdokumentované v dokumentácii o obmedzeniach (27); keďže alternatívy uvedené v návrhu na obmedzenie sú relevantné aj pre použitia, na ktoré sa vzťahuje návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie (28);

AA.

keďže Komisia napokon nezohľadnila skutočnosť, že DEHP bol oficiálne uznaný ako endokrinný disruptor ovplyvňujúci ľudské zdravie a životné prostredie; keďže tieto informácie mala Komisia vziať do úvahy v rámci sociálno-hospodárskeho posúdenia podľa článku 60 ods. 4, pretože výhody zamietnutia autorizácie sú inak podhodnotené;

AB.

keďže autorizácia navrhovaná Komisiou je teda v rozpore s článkom 60 ods. 4 a článkom 60 ods. 7 nariadenia REACH;

AC.

keďže návrhom vykonávacieho rozhodnutia Komisie by sa odmenilo zaostávanie v plnení povinností a mal by negatívny vplyv na spoločnosti, ktoré investovali do alternatív (29);

AD.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa uvádza, že „Komisia vzala na vedomie“ uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015; keďže mnohé zo štrukturálnych nedostatkov pri vykonávaní kapitoly nariadenia REACH o autorizácii, ktoré Európsky parlament zdôraznil v tomto uznesení, ovplyvňujú aj súčasný návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie (30);

AE.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (31), opätovne zdôraznil, že „prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje prísne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva a pokiaľ možno postupné vyraďovanie látok vzbudzujúcich obavy, a to najmä ak existujú alebo budú vyvinuté bezpečnejšie alternatívy“;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1907/2006;

2.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia a aby predložila výboru nový návrh, v ktorom sa zamieta žiadosť o autorizáciu;

3.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila používanie DEHP v rámci všetkých nevyriešených žiadostí, najmä vzhľadom na skutočnosť, že sú dostupné bezpečnejšie alternatívy k mäkkému PVC a k DEHP;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(2)  Stanoviská výborov RAC a SEAC k použitiu č. 1: https://echa.europa.eu/documents/10162/60f338a5-09ac-423a-b7c1-2511ee2d9b77; k použitiu 2: https://echa.europa.eu/documents/10162/1ce96eb6-9e30-447d-a9ff-dc315f75f124; k použitiu č. 3: https://echa.europa.eu/documents/10162/bfbf6ddc-dd94-456b-bbff-32d7d32e6c92.

(3)  Ú. v. EÚ L 322, 18.12.2018, s. 14.

(4)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(5)  Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 96.

(6)  http://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?oqp=&for=&mat=or&lgrec=en&jge= &td=%3BALL&jur=C%2CT%2CF&num=T-837%252F16&page=1&dates=&pcs=Oor&lg=&pro=&nat=or&cit=none%252CC%252CCJ%252CR%252C2008E%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252Ctrue%252Cfalse%252Cfalse&language=sk&avg=&cid=5805860

(7)  https://echa.europa.eu/documents/10162/c94ac248-378f-4058-9907-205b497c286e.

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 143/2011 zo 17. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií („REACH“), (Ú. v. EÚ L 44, 18.2.2011, s. 2).

(9)  https://echa.europa.eu/documents/10162/6f89a308-c467-4836-ae1e-9c6163a9ae10

(10)  https://echa.europa.eu/documents/10162/30b654ce-1de3-487a-8696-e05617c3173b

(11)  https://echa.europa.eu/documents/10162/88c20879-606b-03a6-11e4-9edb90e7e615

(12)  „Z posúdenia neistoty vyplýva, že riziká, a tým aj riziká vyplývajúce zo štyroch ftalátov, sa môžu podceňovať. Hodnoty DNEL pre DEHP a BBP môžu byť nižšie, než sú v súčasnosti odvodené. Z mnohých experimentálnych a epidemiologických štúdií vyplývajú možné účinky na imunitný systém, metabolický systém a neurologický vývoj. V niektorých z týchto štúdií sa uvádza, že reprodukčná toxicita nemusí byť najcitlivejším sledovaným parametrom a že vybrané hodnoty DNEL nemusia byť dostatočne ochranné proti týmto iným účinkom. Výbor členských štátov (MSC) navyše potvrdil, že tieto štyri ftaláty sú endokrinnými disruptormi súvisiacimi s ľudským zdravím a Komisia zvažuje ich identifikáciu ako látok s rovnakou úrovňou obáv podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH. To vyvoláva ďalšie neistoty v súvislosti s rizikom týchto látok.“ Pozri https://www.echa.europa.eu/documents/10162/713fd91d-2919-0575-836a-f66937202d66, s. 9.

(13)  Vec C-558/07, S.P.C.M. SA a ďalší/Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs, ECLI:EU:C:2009:430, bod 45.

(14)  „Výbor RAC vyhodnocuje, že údaje o expozícii uvedené v správe o chemickej bezpečnosti nie sú reprezentatívne pre široký rozsah používania. Z tohto dôvodu nie je možné, aby výbor RAC poskytol opodstatnené posúdenie expozície. Nasledujúce hodnotenia sú založené len na nedostatočnej databáze, majú preto malý význam pre nasledujúce posúdenie rizika.“ Pozri stanovisko výboru RAC k použitiu č. 2, s. 10: https://echa.europa.eu/documents/10162/1ce96eb6-9e30-447d-a9ff-dc315f75f124.

(15)  Návrh rozhodnutia, odôvodnenie 19.

(16)  Návrh rozhodnutia, odôvodnenie 17.

(17)  Návrh rozhodnutia, odôvodnenie 17.

(18)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, vec T-837/16, Švédsko/Komisia, body 82 – 83.

(19)  „Kvantitatívne posúdenie vplyvu pokračujúceho používania na ľudské zdravie nebolo možné z dôvodu obmedzení dostupných informácií“ – návrh autorizácie, odsek 5.

(20)  Návrh rozhodnutia, odôvodnenie 18.

(21)  „Záver žiadateľa týkajúci sa vhodnosti a dostupnosti alternatív… nie je dostatočne odôvodnený“ – stanovisko výboru SEAC k použitiu č. 2, s. 18 – https://echa.europa.eu/documents/10162/1ce96eb6-9e30-447d-a9ff-dc315f75f124.

(22)  „Posúdenie alternatív sa osobitne nezameriava na rôzne situácie, na ktoré sa vzťahuje veľmi široký rozsah tejto žiadosti, a preto sa nepreukazuje, že alternatívy nie sú technicky uskutočniteľné“ – stanovisko výboru SEAC k použitiu č. 2, s. 19.

(23)  https://echa.europa.eu/documents/10162/03434073-5619-4395-8293-92ddaf6c85ad.

(24)  https://echa.europa.eu/comments-public-consultation-0004-02 – pozri najmä riadok 58.

(25)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, EU:T:2019:144, bod 86.

(26)  Návrh autorizácie, odôvodnenie 3.

(27)  „Technicky uskutočniteľné alternatívy s nižším rizikom sú v súčasnosti dostupné za podobné ceny pre všetky použitia v rozsahu tohto návrhu“ – https://www.echa.europa.eu/documents/10162/713fd91d-2919-0575-836a-f66937202d66.

(28)  https://www.echa.europa.eu/documents/10162/713fd91d-2919-0575-836a-f66937202d66 – s. 69; pozri „použitia“ v tabuľke, ktoré sa týkajú aj použití vonku.

(29)  Pozri napríklad: https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Non-phthalate-plasticizer-for-extreme-applications-302; https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Safe-plasticizer-for-demanding-outdoor-applications-298; http://grupaazoty.com/en/wydarzenia/plastyfikatory-nieftalanowe.html.

(30)  Pozri najmä odôvodnenia N, O, P a R tohto uznesenia.

(31)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0353.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/80


P8_TA(2019)0316

Niektoré použitia bis(2-etylhexyl)ftalátu (DEHP) (Grupa Azoty Zakłady Azotowe Kędzierzyn S.A.)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa čiastočne udeľuje povolenie na určité používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Grupa Azoty Zakłady Azotowe Kędzierzyn S.A.) (D060866/01 – 2019/2606(RSP))

(2021/C 108/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa čiastočne udeľuje povolenie na určité používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Grupa Azoty Zakłady Azotowe Kędzierzyn S.A.) (D060866/01,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (1) (ďalej len „nariadenie REACH“), a najmä na jeho článok 64 ods. 8,

so zreteľom na stanoviská Výboru pre hodnotenie rizík (RAC) a výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC) (2) podľa článku 64 ods. 5 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 1907/2006,

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2005 zo 17. decembra 2018, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), dibutyl-ftalát (DBP), benzyl-butyl-ftalát (BBP) a diizobutyl-ftalát (DIBP) (3),

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie XXX, ktorým sa udeľuje povolenie na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (ďalej len „DEHP“) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (5),

so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-837/16 (6),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže DEHP bol v roku 2008 bol pridaný do kandidátskeho zoznamu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH (7) z dôvodu jeho klasifikácie ako látky poškodzujúcej reprodukciu;

B.

keďže DEHP bol v roku 2011 zaradený do prílohy XIV nariadenia REACH (8) v dôsledku tejto klasifikácie, jeho rozšíreného používania a vysokého objemu výroby v Únii (9) s dátumom zákazu 21. februára 2015;

C.

keďže spoločnosti, ktoré chcú naďalej používať DEHP, museli do augusta 2013 predložiť žiadosť o autorizáciu; keďže Grupa Azoty, ktorá svoju žiadosť predložila pred týmto termínom, mohla pokračovať v používaní DEHP až do rozhodnutia o autorizácii stanoveného v článku 58 nariadenia REACH;

D.

keďže Komisii boli doručené stanoviská výborov RAC a SEAC v januári 2015; keďže oneskorenie Komisie pri navrhovaní rozhodnutia de facto viedlo k tomu, že používanie DEHP sa po dátume zákazu tolerovalo viac ako štyri roky;

E.

keďže v roku 2014 sa zistilo, že DEHP má vlastnosti, ktoré narúšajú endokrinný systém zvierat a ľudí; keďže kandidátsky zoznam bol v roku 2014 náležite aktualizovaný (10) so zreteľom na životné prostredie, a v roku 2017 (11) so zreteľom na ľudské zdravie;

F.

keďže nariadením (EÚ) 2018/2005 sa obmedzovalo používanie DEHP a iných ftalátov v mnohých výrobkoch na základe neprijateľného rizika pre ľudské zdravie; keďže výbor RAC v súvislosti s týmto obmedzením zdôraznil skutočnosť, že „z posúdenia neistoty vyplýva, že nebezpečenstvá a tým aj riziká vyplývajúce z týchto štyroch ftalátov sa môžu podceňovať“ (12);

G.

keďže nariadením (EÚ) 2018/2005 sa obmedzovalo používanie DEHP a iných ftalátov vo väčšine výrobkov, pričom sa vyňali určité žiadosti; keďže okrem vývozu prípravkov s obsahom DEHP má preto návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie osobitný význam pre tieto vyňaté žiadosti;

H.

keďže takéto žiadosti by však mohli predstavovať neprijateľné riziko pre životné prostredie, najmä z toho dôvodu, že DEHP má vlastnosti, ktoré narúšajú endokrinný systém;

I.

keďže prvoradým cieľom nariadenia REACH je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia vzhľadom na jeho odôvodnenie 16, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie (13);

J.

keďže podľa článku 55 a odôvodnenia 12 nariadenia REACH je hlavným cieľom autorizácie nahradenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami;

K.

keďže podľa článku 62 ods. 4 písm. d) nariadenia REACH je žiadateľ povinný poskytnúť správu o chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I;

L.

keďže v tomto prípade boli v stanovisku výboru RAC zistené závažné nedostatky v informáciách, ktoré poskytol žiadateľ (14);

M.

keďže výbor RAC a Komisia dospeli k záveru, že žiadateľ nepreukázal, že riziko bolo primerane kontrolované podľa článku 60 ods. 2; keďže výbor RAC tiež dospel k záveru, že na rozdiel od článku 60 ods. 10 sa riziko neznížilo na takú nízku úroveň, aká je technicky a prakticky možná;

N.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa uznávajú „obmedzené informácie o expozícii na pracovisku“ (15), ale namiesto toho, aby zamietol autorizáciu v súlade s článkom 60 ods. 7 vyžaduje, aby žiadateľ poskytol chýbajúce údaje vo svojej správe o preskúmaní 18 mesiacov po prijatí tohto rozhodnutia (16);

O.

keďže úlohou správy o preskúmaní stanovenej v článku 61 nie je poskytnúť spoločnostiam viac času na vyplnenie medzier v informáciách, ktoré mali byť poskytnuté na začiatku, ale zabezpečiť, aby informácie, ktoré boli pôvodne poskytnuté v žiadosti, boli po stanovenom období stále aktuálne, a to najmä pokiaľ ide o dostupnosť nových alternatív;

P.

keďže Všeobecný súd jasne uviedol, že podmienky na udelenie autorizácie v zmysle článku 60 ods. 8 a 9 nemôžu byť zákonne použité na nápravu prípadných nedostatkov alebo chýbajúcich informácií poskytnutých žiadateľom o autorizáciu (17);

Q.

keďže v článku 60 ods. 4 sa stanovuje povinnosť preukázať, že sociálno-ekonomické prínosy používania látky prevažujú nad rizikom pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, a že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívne látky;

R.

keďže v stanovisku výboru SEAC boli zdôraznené závažné nedostatky v sociálno-ekonomickej analýze, ktorú predložil žiadateľ, čo sa prejavilo aj v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (18);

S.

keďže vzhľadom na článok 55 a článok 60 ods. 4 musí žiadateľ preukázať, že neexistujú žiadne vhodné alternatívy pre použitia, na ktoré podal prihlášku;

T.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa uznáva, že použitie 2 nebolo dostatočne konkrétne (19); keďže výbor SEAC zistil závažné nedostatky v uplatňovaní, pokiaľ ide o dostupnosť alternatív (20)“ (21);

U.

keďže nie je legitímnym dôvodom, aby sa žiadateľ spoliehal na svoje postavenie výrobcu látky a neposkytol dostatočné informácie o vhodnosti alternatív pre použitie uvedené v žiadosti;

V.

keďže z dôvodu nedostatočných údajov, ktoré boli poskytnuté, člen výboru SEAC oficiálne nesúhlasil so záverom výboru SEAC o nedostatku vhodných alternatív (22);

W.

keďže článok 60 ods. 5 nemožno vykladať v tom zmysle, že vhodnosť alternatív z hľadiska žiadateľa je jedinečným a rozhodujúcim faktorom; keďže článok 60 ods. 5 neobsahuje úplný zoznam informácií, ktoré sa majú zohľadniť pri analýze alternatív; keďže v článku 60 ods. 4 písm. c) sa tiež vyžaduje, aby sa zohľadnili informácie z príspevkov tretích strán; keďže informácie poskytnuté v rámci verejnej konzultácie už v tom čase odhalili dostupnosť alternatív na uvedené použitia (23);

X.

keďže Všeobecný súd pripomenul Komisii, že na legálne udelenie autorizácie podľa článku 60 ods. 4 musí overiť dostatočné množstvo podstatných a overiteľných informácií s cieľom dospieť k záveru, že buď nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívy pre ktorékoľvek z použití uvedených v žiadosti, alebo že zostávajúce neistoty týkajúce sa nedostatku dostupných alternatív k dátumu prijatia autorizácie sú zanedbateľné (24);

Y.

keďže návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie uvádza ako dôvod pre oneskorenie jeho prijatia zohľadnenie „nových dostupných informácií z procesu obmedzenia“ (25); keďže je preto prekvapujúce, že v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa nezohľadnila dostupnosť alternatív, ktoré sú jasne zdokumentované v dokumentácii o obmedzení (26); keďže alternatívy uvedené v návrhu na obmedzenie sú relevantné aj pre použitia uvedené v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (27);

Z.

keďže samotný žiadateľ oznámil, že sa teraz odklonil od používania ortoftalátov vrátane DEHP (28);

AA.

keďže Komisia napokon nezohľadnila skutočnosť, že DEHP bol oficiálne uznaný ako endokrinný disruptor ovplyvňujúci ľudské zdravie a životné prostredie; keďže Komisia mala túto informáciu zohľadniť v kontexte sociálno-ekonomického posúdenia podľa článku 60 ods. 4, pretože výhody odmietnutia autorizácie sú inak podhodnotené;

AB.

keďže autorizácia navrhovaná Komisiou je teda v rozpore s článkom 60 ods. 4 a článkom 60 ods. 7 nariadenia REACH;

AC.

keďže návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie by odmeňoval oneskorencov a negatívne ovplyvňoval spoločnosti, ktoré investovali do alternatív (29);

AD.

keďže v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa uvádza, že „Komisia vzala na vedomie“ uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015; keďže mnohé štrukturálne nedostatky pri vykonávaní kapitoly o autorizácii v nariadení REACH, ktoré Európsky parlament zdôraznil v tomto uznesení, tiež poškodzujú súčasný návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie (30);

AE.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (31) opätovne zdôraznil, že „prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje prísne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva a pokiaľ možno postupné vyraďovanie látok vzbudzujúcich obavy, a to najmä ak existujú alebo budú vyvinuté bezpečnejšie alternatívy“;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1907/2006;

2.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia a aby predložila nový návrh na zamietnutie žiadosti o autorizáciu;

3.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila používanie DEHP v rámci všetkých nevyriešených žiadostí, najmä vzhľadom na skutočnosť, že sú dostupné bezpečnejšie alternatívy k mäkkému PVC a k DEHP;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(2)  Stanoviská výborov RAC a SEAC o používaní 1 – https://echa.europa.eu/documents/10162/99c8c723-b76e-4ca4-a747-6e1b59a8d7f7; a 2 – https://echa.europa.eu/documents/10162/29db4e36-94dd-41bd-b9ea-9d0f08fbbac7

(3)  Ú. v. EÚ L 322, 18.12.2018, s. 14.

(4)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(5)  Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 96.

(6)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, T-837/16, ECLI:EU:T:2019:144, k dispozícii na http://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?oqp=&for=&mat=or&lgrec=en&jge=&td=%3BALL&jur=C%2CT%2CF&num=T-837%252F16&page=1&dates=&pcs=Oor&lg=&pro=&nat=or&cit=none%252CC%252CCJ%252CR%252C2008E%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252Ctrue%252Cfalse%252Cfalse&language=sk&avg=&cid=5297205.

(7)  https://echa.europa.eu/documents/10162/c94ac248-378f-4058-9907-205b497c286e

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 143/2011 zo 17. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií („REACH“), (Ú. v. EÚ L 44, 18.2.2011, s. 2).

(9)  https://echa.europa.eu/documents/10162/6f89a308-c467-4836-ae1e-9c6163a9ae10

(10)  https://echa.europa.eu/documents/10162/30b654ce-1de3-487a-8696-e05617c3173b

(11)  https://echa.europa.eu/documents/10162/88c20879-606b-03a6-11e4-9edb90e7e615

(12)  „Z posúdenia neistoty vyplýva, že nebezpečenstvá a tým aj riziká vyplývajúce z týchto štyroch ftalátov sa môžu podceňovať. Hladiny DNEL pre ftaláty DEHP a BBP môžu byť nižšie, ako v súčasnosti odvodené hladiny. Mnohé experimentálne a epidemiologické štúdie naznačili možné účinky na imunitný systém, metabolický systém a neurologický vývoj. Niektoré z týchto štúdií naznačujú, že reprodukčná toxicita nemusí byť najcitlivejším koncovým bodom a že vybrané hladiny DNEL nemusia dostatočne chrániť pred týmito ďalšími účinkami. Výbor členských štátov navyše potvrdil, že tieto štyri ftaláty sú endokrinnými disruptormi súvisiacimi s ľudským zdravím a Komisia zvažuje ich identifikáciu ako látky vzbudzujúce rovnaké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH. To vyvoláva ďalšie neistoty v súvislosti s rizikom týchto látok.“ Pozri https://www.echa.europa.eu/documents/10162/713fd91d-2919-0575-836a-f66937202d66, s. 9.

(13)  Vec C-558/07, S.P.C.M. SA a ďalší/Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs, ods. 45, ECLI:EU:C:2009:430.

(14)  “Výbor RAC vyhodnocuje, že údaje o expozícii uvedené v správe o chemickej bezpečnosti nie sú reprezentatívne pre rozsiahly rozsah žiadosti. Z tohto dôvodu nie je možné, aby výbor RAC vychádzal z odôvodneného posúdenia expozície. Nasledujúce hodnotenia sú založené iba na nedostatočnej databáze a majú malý význam pre nasledujúce posúdenie rizika – pozri stanovisko výboru RAC k používaniu 2, s. 10.

(15)  Návrh rozhodnutia, ods. 17.

(16)  Návrh rozhodnutia, ods. 17.

(17)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, vec T-837/16, ods. 82 – 83, ECLI:EU:T:2019:144.

(18)  „kvantitatívne posúdenie vplyvu pokračujúceho používania na ľudské zdravie nebolo možné z dôvodu obmedzených dostupných informácií“ – návrh rozhodnutia, ods. 5.

(19)  Návrh rozhodnutia, ods. 18.

(20)  „záver žiadateľa o vhodnosti a dostupnosti alternatív … nie je dostatočne odôvodnený“ – stanovisko výboru SEAC o používaní 2, s. 18.

(21)  „posúdenie alternatív sa osobitne nezaoberá rôznymi situáciami, na ktoré sa vzťahuje veľmi široký rozsah pôsobnosti tejto žiadosti a preto nepreukazuje, že alternatívy nie sú technicky realizovateľné“ – stanovisko výboru SEAC o používaní 2, s. 19.

(22)  Pozri stanovisko menšiny: https://echa.europa.eu/documents/10162/7211effb-0e5a-430b-a1f1-15114cb9fcc9

(23)  https://echa.europa.eu/comments-public-consultation-0003-02, pozri najmä riadok 56.

(24)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, vec T-837/16, ods. 86, ECLI:EU:T:2019:144.

(25)  Návrh rozhodnutia, ods. 3.

(26)  „Technicky realizovateľné alternatívy s nižším rizikom sú v súčasnosti dostupné za podobné ceny pre všetky použitia v rozsahu pôsobnosti tohto návrhu“ – https://www.echa.europa.eu/documents/10162/713fd91d-2919-0575-836a-f66937202d66.

(27)  https://www.echa.europa.eu/documents/10162/713fd91d-2919-0575-836a-f66937202d66, s. 69 – pozri „žiadosti“ v tabuľke zahŕňajúcej aj vonkajšie použitia

(28)  http://grupaazoty.com/en/wydarzenia/plastyfikatory-nieftalanowe.html

(29)  Pozri napríklad https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Non-phthalate-plasticizer-for-extreme-applications-302; https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Safe-plasticizer-for-demanding-outdoor-applications-298.

(30)  Pozri najmä odôvodnenia N, O, P a R tohto uznesenia.

(31)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0353.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/85


P8_TA(2019)0317

Niektoré použitia oxidu chrómového

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa udeľuje autorizácia na určité použitia oxidu chrómového podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Lanxess Deutschland GmbH a i.) (D060095/03 – 2019/2654(RSP))

(2021/C 108/07)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa udeľuje autorizácia na určité použitia oxidu chrómového podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Lanxess Deutschland GmbH a i.) (D060095/03,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (1) (ďalej len „nariadenie REACH“), a najmä na jeho článok 64 ods. 8,

so zreteľom na stanoviská Výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) a výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (ďalej len „SEAC“) (2) podľa článku 64 ods. 5 druhého pododseku nariadenie (ES) č. 1907/2006,

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (3),

so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu z 7. marca 2019 vo veci T-837/16 (4),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže oxid chrómový bol pridaný do zoznamu kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH v roku 2010 (5) z dôvodu jeho klasifikácie ako karcinogénnej látky (kategória 1A) a mutagénnej látky (kategória 1B);

B.

keďže oxid chrómový bol zaradený do prílohy XIV k nariadeniu REACH v roku 2013 (6) z dôvodu tejto klasifikácie, vysokých objemov, ktoré sa v súčasnosti používajú, vysokého počtu lokalít, v ktorých sa používa v Únii, a rizika významného vystavenia pracovníkov (7), s dátumom zákazu 21. septembra 2017;

C.

keďže spoločnosti, ktoré chcú pokračovať v používaní oxidu chrómového, museli predložiť žiadosť o autorizáciu do 21. marca 2016;

D.

keďže spoločnosť Lanxess a šesť ďalších spoločností (ďalej len „žiadatelia“) vytvorili konzorcium s viac ako 150 spoločnosťami, ktorých presné členstvo nie je známe, aby predložili spoločnú žiadosť (8);

E.

keďže po predložení spoločnej žiadosti pred konečným termínom 21. marca 2016 sa žiadateľom a ich následným používateľom povolilo pokračovať v používaní oxidu chrómového až do rozhodnutia o autorizácii podľa článku 58 nariadenia REACH, pokiaľ ide o použitia, o ktoré sa žiadalo;

F.

keďže Komisii boli doručené stanoviská výborov RAC a SEAC v septembri 2016; keďže oneskorenie Komisie, pokiaľ ide o návrh rozhodnutia, de facto viedlo k ďalšiemu používaniu oxidu chrómového, ktoré bolo tolerované jeden a pol roka po dátume zákazu;

G.

keďže prvoradým cieľom nariadenia REACH v zmysle jeho odôvodnenia 16, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie (9), je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

H.

keďže podľa článku 55 nariadenia REACH a vzhľadom na jeho odôvodnenie 12 je hlavným cieľom autorizácie nahradiť látky vzbudzujúce veľké obavy bezpečnejšími alternatívnymi látkami alebo technológiami;

I.

keďže výbor RAC potvrdil, že nie je možné stanoviť odvodenú hladinu, pri ktorej nedochádza k žiadnym účinkom pre karcinogénne vlastnosti oxidu chrómového, a oxid chrómový sa preto považuje za bezprahovú látku na účely článku 60 ods. 3 písm. a) nariadenia REACH; keďže teda nie je možné stanoviť teoretickú bezpečnú úroveň vystavenia tejto látke a používať ju ako referenčnú hodnotu na posúdenie, či je riziko použitia primerane kontrolované;

J.

keďže výbor RAC odhaduje, že udelenie takejto autorizácie by viedlo k 50 štatistickým prípadom smrteľných prípadov rakoviny každý rok;

K.

keďže v článku 60 ods. 4 nariadenia REACH sa stanovuje, že autorizácia na používanie látky, ktorej riziká nie sú zodpovedajúcim spôsobom kontrolované, sa môže udeliť len v prípade, že sa preukáže, že sociálno-ekonomický prínos prevažuje nad rizikom používania týchto látok pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie a ak neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie;

L.

keďže žiadosť sa týka použitia 20 000 ton oxidu chrómového ročne;

M.

keďže sa žiadosť týka veľmi veľkého počtu následných používateľov (viac ako 4 000 miest), ktorí pôsobia v priemyselných odvetviach od kozmetiky po kozmický priestor, od obalov potravín po automobilový priemysel a od sanitárnych zariadení až po stavebníctvo, pričom je vystavený bezprecedentný počet pracovníkov (viac ako 100 000 pracovníkov);

N.

keďže žiadosť sa formálne týka šiestich „použití“; keďže tieto opisy použitia sú však také všeobecné, že vedú k veľmi širokému rozsahu alebo dokonca k „mimoriadne širokému rozsahu“ (10); keďže to ohrozuje sociálno-ekonomické hodnotenie, ako aj hodnotenie vhodných alternatív;

O.

keďže podľa článku 62 ods. 4 písm. d) nariadenia REACH sa vyžaduje, aby žiadatelia predložili správu o chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I; keďže táto správa musí zahŕňať hodnotenie expozície (11);

P.

keďže výbor RAC vzal na vedomie veľký nesúlad medzi rozsahom predloženej žiadosti a informáciami v nej uvedenými (12);

Q.

keďže výbor RAC zistil hlavné nedostatky v informáciách poskytnutých žiadateľmi o expozičných scenároch pre pracovníkov (13);

R.

keďže skutočnosť, že žiadatelia neposkytli potrebné informácie o expozičných scenároch pre pracovníkov, bola uznaná v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (14);

S.

keďže namiesto toho, aby sa žiadosť považovala, že nie je súlade s článkom 60 ods. 7 nariadenia REACH, návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie len vyžaduje, aby žiadatelia poskytli chýbajúce údaje vo svojej revíznej správe, roky po prijatí tohto návrhu rozhodnutia (15);

T.

keďže cieľom revíznej správy v súlade s článkom 61 nariadenia REACH nie je poskytnúť spoločnostiam dodatočný čas na vyplnenie medzier v informáciách, ktoré sa museli poskytnúť vopred (keďže tieto informácie sú kľúčové pre rozhodovanie), ale cieľom je zabezpečiť, aby informácie pôvodne uvedené v žiadosti boli stále aktuálne;

U.

keďže Všeobecný súd jasne uviedol, že podmienky spojené s autorizáciou v zmysle článku 60 ods. 8 a 9 nariadenia REACH sa nemôžu zamerať na nápravu prípadných nedostatočných alebo chýbajúcich informácií v žiadosti o autorizáciu (16);

V.

keďže výbor SEAC vo svojom stanovisku okrem toho zdôraznil významné neistoty v analýze alternatív predložených žiadateľmi, ktoré sa takisto odrazili v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (17);

W.

keďže vzhľadom na článok 55 a článok 60 ods. 4 nariadenia REACH žiadateľ musí preukázať, že neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie pre použitia, na ktoré sa vzťahuje;

X.

keďže sa ukázalo, že pre mnohé aplikácie, na ktoré sa vzťahujú použitia, ktoré sa majú povoliť, sú k dispozícii vhodné alternatívy (18);

Y.

keďže Všeobecný súd pripomenul Komisii, že na legálne udelenie autorizácie podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH musí overiť dostatočný počet podstatných a overiteľných informácií s cieľom dospieť k záveru, že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívy pre ktorékoľvek z použití, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, alebo že k dátumu prijatia autorizácie sú zostávajúce neistoty týkajúce sa nedostatku dostupných alternatív len zanedbateľné (19);

Z.

keďže v tomto prípade neistoty týkajúce sa analýzy alternatív neboli ani zďaleka zanedbateľné (20);

AA.

keďže skutočnosť, že „použitia“, pre ktoré sa žiadatelia rozhodli podať žiadosť, sú veľmi široko koncipované, nemôže legitímne odôvodniť neúplnú analýzu alternatív;

AB.

keďže v článku 62 nariadenia REACH sa nestanovuje žiadne upustenie od informácií pre spoločnosti, ktoré podávajú žiadosť spoločne ako konzorcium;

AC.

keďže autorizácia navrhovaná Komisiou je preto v rozpore s článkom 60 ods. 7 a 4 nariadenia REACH;

AD.

keďže navyše viacerí následní používatelia, na ktorých sa vzťahuje návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, už požiadali o autorizáciu osobitne; keďže výbory RAC a SEAC už vydali svoje stanovisko k niektorým z týchto žiadostí; keďže niektoré autorizácie pre následných používateľov už boli udelené;

AE.

keďže však môžu existovať špecifické aplikácie medzi veľmi širokými použitiami spoločnej žiadosti žiadateľov, pre ktoré následní používatelia nepodali samostatnú žiadosť o autorizáciu, ale pre ktoré môžu byť splnené podmienky článku 60 ods. 4 nariadenia REACH;

AF.

keďže takéto aplikácie môžu byť v dôležitých oblastiach;

AG.

keďže by preto bolo vhodné výnimočne poskytnúť takýmto následným používateľom, ktorí ešte nepodali osobitnú žiadosť, možnosť predložiť samostatnú žiadosť v krátkom termíne;

1.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia a aby predložila nový návrh;

2.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila, či je možné udeliť autorizácie v úplnom súlade s nariadením REACH pre špecifické, presne stanovené použitia, na ktoré sa vzťahuje žiadosť predložená žiadateľmi;

3.

vyzýva Komisiu, aby následným používateľom, na ktorých použitie sa žiadosť žiadateľov vzťahuje, ale pre ktoré ešte nebola podaná samostatná žiadosť o autorizáciu a ktorým chýbajú relevantné údaje, výnimočne poskytla možnosť v krátkom čase predložiť chýbajúce údaje;

4.

vyzýva výbory RAC a SEAC, aby neskôr doplnené žiadosti urýchlene posúdili a riadne skontrolovali, či obsahujú všetky potrebné informácie podľa článku 62 nariadenia REACH;

5.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala rozhodnutia týkajúce sa týchto žiadostí v plnom súlade s nariadením REACH;

6.

vyzýva výbory RAC a SEAC, aby už neprijímali žiadosti, ktoré neobsahujú informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 62 nariadenia REACH;

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(2)  Využitie 1: https://echa.europa.eu/documents/10162/a43a86ab-fcea-4e2b-87d1-78a26cde8f80.

Využitie 2: https://echa.europa.eu/documents/10162/dc9ea416-266e-4f49-88cb-35576f574f4a.

Využitie (3): https://echa.europa.eu/documents/10162/fab6fe18-3d69-483b-8618-f781d18d472e.

Využitie 4: https://echa.europa.eu/documents/10162/0f5571f8-d3aa-4031-9454-843cd7f765a8.

Využitie 5: https://echa.europa.eu/documents/10162/6ee57573-de19-43b5-9153-dad5d9de3c1e.

Využitie 6: https://echa.europa.eu/documents/10162/ab92f048-a4df-4d06-a538-1329f666727a.

(3)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(4)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, T-837/16, ECLI:EÚ:T:2019:144: http://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?oqp=&for=&mat=or&lgrec=en&jge=&td=%3BALL&jur=C%2CT%2CF&num=T-837%252F16&page=1&dates=&pcs=Oor&lg=&pro=&nat=or&cit=none%252CC%252CCJ%252CR%252C2008E%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252Ctrue%252Cfalse%252Cfalse&language=en&avg=&cid=2535071.

(5)  https://echa.europa.eu/documents/10162/6b11ec66-9d90-400a-a61a-90de9a0fd8b1

(6)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 348/2013 zo 17. apríla 2013, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií („REACH“), (Ú. v. EÚ L 108, 18.4.2013, s. 1).

(7)  https://echa.europa.eu/documents/10162/13640/3rd_a_xiv_recommendation_20dec2011_en.pdf

(8)  http://www.jonesdayreach.com/SubstancesDocuments/CTAC%20Press%20Release%20Conclusion%20plus%20Annex%20+%20Cons%20Agt+amendm.PDF

(9)  Rozsudok Súdneho dvora zo 7. júla 2009, S.P.C.M. SA a i./Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs, C-558/07, ECLI:EU:C:2009:430, bod 45.

(10)  Pozri stanovisko výborov RAC/SEAC k použitiu 2, s. 25, alebo k použitiu 5, s. 61.

(11)  REACH, príloha I časť 5.1.

(12)  „RAC konštatuje pri každom žiadanom použití nesúlad … medzi a) celkovým počtom potenciálnych miest, ktoré žiadateľ… môže považovať za pokrytých touto žiadosťou (do 1 590 miest, ako sa uvádza v analýze SEA) [na použitie 2], b) počtom členov CTAC (150+) a c) poskytnutými nameranými údajmi o expozícii (od 6 do 23 miest pre použitia 1 až 5)“.

(13)  „Najväčšia neistota vyplýva z nedostatku jasného prepojenia medzi operačnými podmienkami, opatreniami na riadenie rizík a hodnotami expozície pre konkrétne úlohy a miesta, ktoré by mohli oprávnene vyplývať z aplikácie. RAC to považuje za podstatnú slabú stránku žiadosti (stanovisko RAC, pokiaľ ide o použitie 2, s. 12).

(14)  „RAC dospel k záveru, že existujú značné neistoty týkajúce sa expozície pracovníkov v dôsledku obmedzenej dostupnosti nameraných údajov o expozícii. Ďalej dospel k záveru, že prevažujúci nedostatok kontextových informácií sťažuje stanovenie prepojenia medzi prevádzkovými podmienkami a opatreniami na riadenie rizík opísanými v žiadosti a požadovanými úrovňami expozície pre konkrétne úlohy a miesta, čo bráni RAC vykonávať ďalšie hodnotenie. Tieto neistoty sa týkajú spoľahlivosti a reprezentatívnosti údajov o expozícii a toho, ako súvisia s konkrétnymi zavedenými opatreniami na riadenie rizík“, návrh rozhodnutia, odôvodnenie 7.

(15)  Návrh rozhodnutia, odôvodnenie 25 a článok 8.

(16)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, ECLI:EU:T:2019:144, body 82 a 83.

(17)  „Vzhľadom na veľmi široký rozsah zamýšľaných použití nemohol SEAC vylúčiť možnú neistotu, pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatív pre obmedzený počet špecifických aplikácií, na ktoré sa vzťahuje opis použití, ktoré sú predmetom žiadosti“- Návrh rozhodnutia, odôvodnenie 14

(18)  Alternatívy súvisiace s aplikáciami 2 až 5:

PVD CROMATIPIC plazmový nástrek, pozri https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Eco-friendly-chrome-plating-based-on-nanotechnologies-94

EHLA postup, pozri https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Effective-Protection-against-Wear-Corrosion-with-the-EHLA-Process--185

TripleHard, pozri https://marketplace.chemsec.org/Alternative/TripleHard-REACH-compliant-hard-chrome-is-the-best-in-the-market-96.

Inhibítory Hexigone, pozri https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Chrome-and-Zinc-free-Corrosion-Inhibitor-for-Coatings-Highly-Effective-Drop-In-Replacement-of-Hexavalent-Chromate--95

SUPERCHROME PVD COATING, pozri https://marketplace.chemsec.org/Alternative/SUPERCHROME-PVD-COATING-a-green-alternative-to-hexavalent-chrome-plating-10

Oerlikon Balzers ePD, pozri https://marketplace.chemsec.org/Alternative/Oerlikon-Balzers-ePD-Reach-compliant-Chrome-look-for-plastic-parts-on-a-new-level-69.

(19)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, ECLI:EU:T:2019:144, bod 86.

(20)  „Podľa žiadateľa, aplikácie, pri ktorých je nahradenie už možné, nie sú v žiadnom prípade uvedené v žiadosti. Žiadateľ však neuvádza takéto aplikácie ani súvisiace technické požiadavky. SEAC považuje prístup žiadateľa k vyriešeniu tohto problému za úplne nevhodný a zdôrazňuje, že je potrebné, aby žiadateľ konkrétnejšie preukázal, že nahradenie sa uskutočnilo tam, kde je to skutočne možné. To sa dalo dosiahnuť presnejším a konkrétnejším posúdením alternatív týkajúcich sa použitia“, stanovisko SEAC k použitiu 2, s. 25.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/90


P8_TA(2019)0318

Situácia po Arabskej jari: cesta vpred pre Blízky východ a severnú Afriku (región MENA)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o situácii po Arabskej jari: cesta vpred pre Blízky východ a severnú Afriku (región MENA) (2018/2160(INI))

(2021/C 108/08)

Európsky parlament,

so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie (ďalej len „PK/VP“) (1), a na správy o vykonávaní z rokov 2017 a 2018,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 (2) z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (ENI),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 (3) z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete,

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, ktorý predložila Komisia 14. júna 2018 (COM(2018)0460),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 18. novembra 2015 s názvom Revízia európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050) a na spoločnú správu Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. mája 2017 o preskúmaní vykonávania európskej susedskej politiky (JOIN(2017)0018),

so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a PK/VP z 8. marca 2011 s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200) a z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu (JOIN(2017)0011) a závery Rady o Sýrii z 3. apríla 2017, ktoré spolu predstavujú novú stratégiu EÚ pre Sýriu,

so zreteľom na priority partnerstva uzavreté medzi Európskou úniou a rôznymi krajinami na Blízkom východe vrátane Egypta, Libanonu a Jordánska,

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO z roku 2018,

so zreteľom na Stredomorský dialóg NATO a prebiehajúce úsilie v regióne v oblasti krízového riadenia a spoločnej bezpečnosti,

so zreteľom na globálny prístup EÚ k migrácii a mobilite (GPMM),

so zreteľom na súbor tematických usmernení EÚ o ľudských právach vrátane usmernení pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami a usmernení o obhajcoch ľudských práv,

so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. januára 2017 s názvom Migrácia na trase cez centrálne Stredozemie. Riadenie tokov, záchrana životov (JOIN(2017)0004),

so zreteľom na globálny pakt o migrácii,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019), ktorý prijala Rada 20. júla 2015, a na jeho preskúmanie v polovici trvania z júna 2017,

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre práva žien Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie s názvom „Účasť žien na vedúcich pozíciách a rozhodovacom procese: výzvy a perspektívy“ prijaté na jeho XIII. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo v máji 2017 v Ríme,

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDEF/CEDAW),

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu zo septembra 1995 a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (konferencia v Káhire) zo septembra 1994, ako aj na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

so zreteľom na uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o problémoch v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a o vyhliadkach na politickú stabilitu (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o vzťahoch EÚ s Tuniskom v súčasnom regionálnom kontexte (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2018 o vykonávaní nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020 (7),

so zreteľom na svoje odporúčanie z 30. mája 2018 Rade, Komisii a PK/VP o Líbyi (8),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci 2021 – 2027 (9),

so zreteľom na zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Tunisko z 11. mája 2017 a 15. mája 2018, na zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Alžírsko zo 14. mája 2018 a na zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Egypt z 25. júla 2017,

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Líbyi zo 6. februára 2017 a 15. októbra 2018 a na jej závery o Sýrii z 3. apríla 2017 a 16. apríla 2018,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0077/2019),

A.

keďže arabské povstania, ktoré ovplyvnili región Blízkeho východu a severnej Afriky (ďalej len „región MENA“) v roku 2011, predstavovali masový odpor proti autoritatívnym režimom a zhoršujúcim sa sociálno-ekonomickým podmienkam; keďže veľkú časť protestujúcich predstavovali mladé ženy a mladí muži usilujúci sa o demokraciu, slobodu, právny štát, ako aj lepšiu a inkluzívnejšiu budúcnosť, uznanie ich dôstojnosti a lepšie vyhliadky na sociálne začlenenia a ekonomické vyhliadky; keďže zvrhnutie niektorých režimov a v niektorých prípadoch zavedenie demokratických reforiem prinieslo veľkú nádej a očakávania;

B.

keďže väčšina obyvateľstva v regióne MENA je mladšia ako 35 rokov; keďže nezamestnanosť mladých ľudí v regióne patrí stále medzi najvyššie na svete; keďže to spôsobuje sociálne vylúčenie a politické odobratie volebného práva, ako aj únik mozgov do iných krajín; keďže všetky tieto faktory boli hlavnými dôvodmi protestov v roku 2011 a v niektorých krajinách opäť vedú k protestom; keďže mladí ľudia v zraniteľnom prostredí, bez podpory či perspektív, môžu byť cieľovými skupinami radikálnych hnutí;

C.

keďže najmä v krajinách dovážajúcich ropu globálna finančná kríza, pokles cien ropy, demografické trendy, konflikty a terorizmus ešte viac zhoršili situáciu po udalostiach v roku 2011; keďže hospodársky model, ktorý typizuje takéto krajiny, už nie je udržateľný, čo vedie ku kríze dôvery, ktorú musia príslušné vlády bezodkladne riešiť s cieľom vytvoriť novú spoločenskú zmluvu so svojimi občanmi; keďže zvýšený sociálny vplyv poklesu štátnych subvencií, pracovných miest vo verejnom sektore a verejných služieb, šírenie chudoby a environmentálne problémy, najmä vo vzdialených oblastiach a v marginalizovaných komunitách, boli zdrojom pretrvávajúcich nepokojov a spontánnych protestov v regióne, ktoré budú v nasledujúcich rokoch pravdepodobne narastať;

D.

keďže po ôsmich rokoch po Arabskej jari a politickom vývoji, vďaka ktorým sa krajiny v regiónoch Maghreb a Mašrek vybrali rôznymi vývojovými smermi z hľadiska politiky a stability, je aj naďalej nevyhnutné posudzovať reakciu na oprávnené úsilie o demokraciu v regióne a túžbu po udržateľnej stabilite, ako aj naliehavú potrebu bezpečnosti, zamestnania, právneho štátu a zlepšenia životných podmienok a udržateľnej bezpečnosti; keďže je dôležité zhodnotiť snahy a politický postoj, ktorý prijala EÚ v nadväznosti na Arabskú jar a posúdiť možnosti realizácie politík EÚ; keďže je nevyhnutné prehodnotiť a prispôsobiť politický rámec EÚ voči krajinám južného susedstva a jeho budúce ciele a prostriedky na ich dosiahnutie, s ohľadom na rôznorodosť situácie v krajinách v tomto regióne;

E.

keďže nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi a EÚ podkopáva schopnosť oboch strán pozitívne vplývať v regiónoch Magreb a Mašrek; keďže konanie jednotlivých členských štátov v regióne musí byť koordinovaná a musí byť v súlade s cieľmi EÚ; keďže EÚ musí plniť ciele stanovené v článkoch 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii; keďže EÚ musí zvýšiť svoj politický a diplomatický vplyv; keďže dlhodobá politická a hospodárska stabilita, ako aj odolnosť v regiónoch Maghreb a Mašrek má pre EÚ zásadný strategický význam a vyžaduje si dlhodobý, integrovaný a výhľadový prístup z hľadiska politického rámca a jeho cieľov v súlade s potrebami občanov v partnerských krajinách a so strategickými záujmami EÚ;

F.

keďže politika EÚ týkajúca sa severoafrických krajín a krajín Blízkeho východu má dva hlavné ciele, a to podporu politických a hospodárskych reforiem v každej krajine s riadnym ohľadom na jej osobitosti a podporu regionálnej spolupráce medzi samotnými krajinami regiónu a s EÚ;

G.

keďže EÚ by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore predchádzania konfliktom, mediácie a riešenia konfliktov, ochrany a presadzovania ľudských práv, právneho štátu a priestoru občianskej spoločnosti, ako aj demokratickej, sociálnej a spravodlivej správy hospodárskych záležitostí v regiónoch Maghreb a Mašrek; keďže otvorená občianska spoločnosť a práca obhajcov ľudských práv sú ako činitele spoločenských zmien zásadné pre dlhodobú odolnosť a prosperitu regiónu;

H.

keďže akékoľvek zadržanie, ktoré vyplýva z uplatňovania práv a slobôd zaručených medzinárodným právom ako sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania, predstavuje svojvoľné zadržanie, ktoré je podľa medzinárodného práva zakázané; keďže obhajcovia ľudských práv, novinári, právnici, aktivisti politickej opozície a širšia občianska spoločnosť vo významných pásmach regiónu MENA čelili čoraz väčšiemu systematickému prenasledovaniu, hrozbám, útokom, represáliám, súdnemu prenasledovaniu, svojvoľnému zadržiavaniu, mučeniu a zlému zaobchádzaniu; keďže EÚ a členské štáty musia značne zintenzívniť svoje úsilie s cieľom adekvátne riešiť tento problém;

I.

keďže v regióne existuje mnoho ozbrojených konfliktov a tisíce ľudí bolo zavraždených a zmizlo a milióny boli vysídlené; keďže ISIS/ Dá’iš a iné džihádistické skupiny spáchali zverstvá vrátane brutálnych popráv a neopísateľného sexuálneho násilia, únosov, mučenia, násilného obracania na vieru a zotročovania žien a dievčat; keďže deti boli odvedené a zneužité pri teroristických útokoch; keďže existujú vážne obavy o dobré životné podmienky obyvateľstva pod kontrolou ISIS/ Dá’iš a o možnosti jeho použitia ako ľudských štítov počas oslobodzovacej kampane; keďže tieto zločiny môžu vyústiť do vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

J.

keďže v reakcii na vývoj v regióne EÚ zrevidovala svoju susedskú politiku v roku 2015; keďže v preskúmaní sa stanovuje väčšie zapojenie členských štátov do európskej susedskej politiky (ESP);

K.

keďže odolnosť štátov a spoločností je jednou z kľúčových priorít globálnej stratégie EÚ; keďže sa v nej uznáva, že odolná spoločnosť charakterizovaná demokraciou, dôverou v inštitúcie a trvalo udržateľným rozvojom tvorí podstatu odolného štátu, zatiaľ čo represívne štáty sú vo svojej podstate z dlhodobého hľadiska nestabilné;

L.

keďže pre krajiny, s ktorými EÚ uzavrela dohody o pridružení, majú právne záväzné záväzky vrátane záväzkov v oblasti ľudských práv a najmä priority partnerstva schválené medzi EÚ a niektorými susednými krajinami tvoriť základ vzťahov;

M.

keďže podľa organizácie UNICEF je prvoradou hrozbou pre deti žijúce v konfliktných oblastiach regiónu MENA detská práca; keďže 2,1 milióna detí v Sýrii a 700 000 sýrskych detí utečencov nemá prístup k vzdelaniu; keďže z dôvodu pretrvávajúceho násilia a vysídľovania, prírodných katastrof, rastúcej ekonomickej a rodovej nerovnosti a vysokej úrovne nezamestnanosti mládeže a chudoby v niekoľkých krajinách regiónu MENA potrebuje 28 miliónov detí humanitárnu pomoc;

1.

s poľutovaním konštatuje, že osem rokov po prevratoch sa väčšina legitímnych očakávaní pokojných demonštrantov usilujúcich o dôstojnosť, ľudské práva a progresívne sociálne, hospodárske a politické reformy ešte nenaplnila; uznáva, že v niektorých prípadoch došlo k niekoľkým pozitívnym zmenám a upevnili sa niektoré prvky demokracie, ale poukazuje na to, že sú stále nedostatočné; odsudzuje neustále a pretrvávajúce porušovania ľudských práv, zásad právneho štátu, základných slobôd a rozsiahlu diskrimináciu menšín; vyjadruje veľké znepokojenie nad pokračujúcou zúfalou sociálno-ekonomickou situáciou v regióne, a najmä vysokou úrovňou nezamestnanosti (týkajúcej sa najmä žien a mladých ľudí) a sociálneho vylúčenia, čo spôsobuje rozčarovanie a rozsiahle odoberanie volebného práva najmä medzi mladými ľuďmi, čo ich vedie k zúfalstvu, k neregulárnej migrácii ako východisku či k ich väčšej zraniteľnosti voči radikalizácii; zdôrazňuje, že hospodárska situácia týchto krajín má veľký vplyv aj na ich bezpečnostnú situáciu; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou vysokou úrovňou korupcie, rodinkárstva a nezodpovednosti v regióne;

2.

zdôrazňuje, že dlhodobá prosperita krajín po Arabskej jari ide ruka v ruke s ich schopnosťou aktívne zabezpečovať ochranu všeobecných ľudských práv a vytvorením a upevnením demokratických a transparentných inštitúcií zapojených do ochrany základných práv občanov; preto vyjadruje veľké znepokojenie nad pokračujúcim porušovaním ľudských práv, zmenšujúcim sa alebo uzatváracím sa priestorom pre organizácie demokracie a miestnych organizácií občianskej spoločnosti, obmedzovaním dosiahnutých výdobytkov v oblasti slobody prejavu online aj offline, ako aj zhromažďovania a združovania, utláčaním obhajcov ľudských práv a potláčaním úlohy médií, a to aj zneužívaním protiteroristických právnych predpisov a technológií sledovania a obmedzovania právneho štátu v mnohých krajinách regiónu MENA; so znepokojením konštatuje osobitnú úlohu a zodpovednosť vojenských a bezpečnostných zložiek pri zhoršení politického smerovania niektorých krajín po Arabskej jari a ich neustálu a rozhodujúcu kontrolu nad štátom a hospodárskymi zdrojmi; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby primerane zahrnuli tento základný rozmer do spolupráce s regiónom MENA; vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s vládami tretích krajín s cieľom ukončiť takéto praktiky a zrušiť represívne právne predpisy, ako aj zabezpečiť riadne preverovanie vývozu európskych sledovacích technológií a technickej pomoci; naliehavo vyzýva EÚ, aby uprednostnila podporu úsilia parlamentu a občianskej spoločnosti o väčšiu zodpovednosť a transparentnosť bezpečnostných a vojenských zložiek;

3.

víta pokračujúcu snahu EÚ a členských štátov podporiť demokraciu, zásadu právneho štátu, ľudské práva, základné slobody, ako aj hospodársky rozvoj a dôležitý vzťah medzi demokraciou a udržateľnou bezpečnosťou v krajinách po Arabskej jari, a uznáva zložitosť tejto úlohy; domnieva sa však, že napriek pätnásťročnému politickému zameraniu na krajiny južného a východného Stredozemia, opakovanému politickému úsiliu a zvýšeným rozpočtovým prostriedkom po vypuknutí Arabskej jari sa ciele a politiky EÚ ešte nedosiahli v potrebnej miere (a v niektorých prípadoch sa situácia dokonca zhoršila), a že skutočný proces sociálno-hospodárskeho začleňovania ešte len musí začať; zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ vo vzťahu ku krajinám z Arabskej jari by mala zohľadniť realitu v teréne a prispôsobiť podľa toho politické stratégie a ich vykonávanie; domnieva sa, že nedostatočné vodcovstvo a iniciatíva EÚ v úsilí o riešenie dlhotrvajúcich konfliktov oslabili schopnosť EÚ dosiahnuť v tomto regióne diplomatický vplyv; vyzýva EÚ, aby dôrazne podporovala mierové procesy OSN zamerané na riešenie konfliktov v regióne MENA;

4.

pripomína škody a utrpenie spôsobené extrémizmom a terorizmom v regióne a zdôrazňuje, že násilie je vážnou hrozbou pre jeho stabilitu a že bezpečnostná spolupráca v rámci regiónu, ako aj spolupráca s EÚ a jej členskými štátmi pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva týkajúceho sa ľudských práv je naďalej mimoriadne dôležitá s cieľom úspešne zdolať teroristické organizácie ako Dá’iš a pomôcť tak ľuďom v regióne konečne žiť v prostredí mieru, stability a pokroku; víta preto iniciatívu EÚ zameranú na riešenie teroristickej hrozby v regióne MENA; zdôrazňuje význam posilňovania kapacít štátnych aktérov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu, a takisto nevyhnutnú potrebu zamerať sa na partnerstvá medzi orgánmi, mladými ľuďmi a komunitami s cieľom riešiť základné príčiny, ktoré môžu spôsobiť zraniteľnosť komunít voči násilnému extrémizmu, a bojovať proti hlavným príčinám konfliktu;

5.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek značným politickým a rozpočtovým investíciám a nepretržitej politickej a hospodárskej pomoci nebola EÚ schopná dosiahnuť skutočný, podstatný politický a hospodársky vplyv, že vplyv politík EÚ je stále obmedzený a krajiny v regióne EÚ nevnímajú ako silného hráča; poukazuje na nespokojnosť občianskej spoločnosti, miestnych MVO a mladých ľudí vo všeobecnosti s tým, ako EÚ nedokáže preniesť plne svoju víziu do opatrení v praxi; vyjadruje znepokojenie nad stále zložitejšou politickou situáciou v regiónoch Maghreb a Mašrek a konštatuje formovanie nových a opätovných politických a ekonomických regionálnych hráčov, ako sú Rusko a Čína, vrátane rôznych protichodných argumentácií a financovania z krajín Perzského zálivu a Iránu, ktoré sledujú ciele, ktoré by dokonca mohli byť v konflikte s cieľmi EÚ; vyzýva na väčšie odhodlanie EÚ a jej pevnejšiu víziu, aby sa mohla stať viac ústredným aktérom; vyzýva EÚ na intenzívnejší dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom pokračovať v politikách, ktoré lepšie zodpovedajú očakávaniam všetkých demokratických aktérov; zdôrazňuje, že treba, aby EÚ nadviazala dialóg so všetkými politickými aktérmi v krajinách regiónu MENA;

6.

vyzdvihuje význam Únia pre Stredozemie, ktorá je jediným politickým fórom, ktoré spája členské štáty EÚ a všetky krajiny Stredozemia; zdôrazňuje, že Únia pre Stredozemie, ktorá nedávno oslávila svoje desiate výročie, musí zohrať významnejšiu úlohu pri spoločnom riešení našich spoločných výziev; s potešením konštatuje, že na treťom regionálnom fóre Únie pre Stredozemie 8. októbra 2018, na ktorom sa pripomenulo desiate výročie parížskeho samitu o Stredozemí, sa uznala užitočnosť ďalšieho rozvoja interakcií medzi Úniou pre Stredozemie a ostatnými aktérmi v európsko-stredozemskom regióne; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a vysokú predstaviteľku, aby podstatne prehodnotili a oživili projekt Únia pre Stredozemie; nabáda na využívanie tohto projektu ako prostriedku na podporu užšej spolupráce medzi EÚ a krajinami Stredozemia;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že priority partnerstva sa s krajinami uzatvárajú bez stanovenia akýchkoľvek podmienok a napriek značnému a pretrvávajúcemu zhoršovaniu sa situácie v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

8.

domnieva sa, že politický postoj voči krajinám Maghrebu a Mašreku bol pridlho poznačený prístupom založeným do veľkej miery na očakávaniach a cieľoch EÚ, ktoré plne nezohľadňovali záujmy a realitu partnerských krajín EÚ, s nedostatočnými stimulmi pre prijímajúce krajiny a ich nedostatočnou zodpovednosťou a s príliš slabým zohľadnením túžob obyvateľstva, ktoré by malo mať prospech z politiky EÚ, a osobitej politickej situácie v jednotlivých krajinách; ľutuje, že počiatočné snahy po Arabskej jari o predstavenie prísnejšej podmienenosti a stimulov na vykonávanie reforiem prijímajúcim krajinám pomocou zásady „viac za viac“ neviedli k väčšiemu vplyvu zo strany EÚ v súvislosti s jej schopnosťou podporovať skutočnú zmenu v oblastiach demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a udržateľnej bezpečnosti vo väčšine krajín; zdôrazňuje, že diferenciácia a posilnená vzájomná zodpovednosť sú základnou myšlienkou ESP, ktorá uznáva rôzne úrovne angažovanosti a odráža záujmy každej krajiny v súvislosti s povahou a zameraním jej partnerstva s EÚ; vyzýva na konzistentnejšie uplatňovanie zásady „viac za viac“ stanovením konkrétnych cieľov a referenčných kritérií pre zvýšenú podporu na úrovni politiky, programov a projektov v bilaterálnych vzťahoch; pripomína, že cieľ demokratizácie sa môže dosiahnuť iba udržateľným spôsobom, ak sa o jeho dosiahnutie dôkladne snažia všetky krajiny, a to v mestách a najmä na vidieku, a zdôrazňuje, že stabilita podporuje rozvoj demokracie a že dobre načasovaný prípravný proces, ktorý by mal zahŕňať rozsiahle konzultácie a začlenenie príslušných spoločenských skupín a vedúcich osobností, je pre dosiahnutie tohto cieľa prínosný; ďalej zdôrazňuje, že demokratizácia podporuje hospodársky rozvoj a posilňuje právny štát;

9.

uznáva počiatočné úsilie ESVČ a Komisie v spolupráci a v dialógu s Európskym parlamentom o výraznú reformu politického rámca EÚ pre krajiny po Arabskej jari s cieľom posilniť jej schopnosť politického vplyvu v regiónoch Maghreb a Mašrek; poukazuje na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a jej pridanú hodnotu, pokiaľ ide o potenciál dosiahnuť synergie v činnostiach na úrovni EÚ, stavať na politickom, hospodárskom a sociálnom dialógu, ešte viac zdôrazniť vzťah medzi sociálno-hospodárskym rozvojom a udržateľnou bezpečnosťou, a zabezpečiť primeranú podporu a vykonávanie prostredníctvom finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť EÚ; berie na vedomie revíziu ESP z roku 2015, ktorej cieľom bolo zohľadniť meniace sa scenáre v regióne; trvá na dôležitosti podávania výročných hĺbkových správ o implementácii ESP podľa jednotlivých krajín; v tejto súvislosti pripomína aj rozhodujúcu podporu, ktorú poskytuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva pri vykonávaní strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a jej usmernení o ľudských právach a stratégií jednotlivých krajín, čo umožnilo EÚ konať v tejto oblasti vrátane južného susedstva strategickejšie a zabezpečilo väčšiu zodpovednosť, viditeľnosť a účinnosť;

10.

zdôrazňuje potrebu usilovať sa o čo najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov s cieľom optimalizovať vplyv vonkajšej činnosti EÚ, čo by sa malo dosiahnuť prostredníctvom súdržnosti a doplnkovosti medzi nástrojmi vonkajšieho financovania EÚ;

11.

upozorňuje na zložitosť primeranej reakcie na migračné a utečenecké toky prechádzajúce cez regióny Maghreb a Mašrek alebo pochádzajúce z týchto regiónov, pohľad na migráciu zameraný na bezpečnosť, problém terorizmu a oprávnené obavy o nestabilitu určitých krajín v regióne, znížené zohľadňovanie naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, ako aj na problémy vyplývajúce z nedostatku súdržného prístupu členských štátov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto faktory vedú k tomu, že opatrenia EÚ týkajúce sa regiónom sa príliš spoliehajú na ideológiu krátkodobej stability, a neberú sa do úvahy ďalšie dôležité aspekty; domnieva sa, že keď sa stabilita a bezpečnosť stanú prevládajúcimi cieľmi, povedú ku krátkodobej a krátkozrakej politickej vízii a opatrenia EÚ namierené na opätovné potvrdenie ľudských práv a základných slobôd stratia požadovanú intenzitu; pripomína, že podpora odolnosti štátov a spoločností by nemala viesť k pokračovaniu autoritárskych režimov; pripomína, že ľudské práva nie sú podriadené riadeniu migrácie alebo opatreniam v oblasti boja proti terorizmu, a vyjadruje presvedčenie, že dôveryhodnú a súdržnú politiku v oblasti stability a udržateľnej bezpečnosti možno dosiahnuť len presadzovaním dlhodobých záujmov a zásad, ako sú inkluzívny a prínosný hospodársky a sociálny rozvoj, ako aj posilňovanie ľudských práv a základných slobôd v rámci prístupu zameraného na ľudí a citlivého na konflikt; pripomína však, že dlhodobú stabilitu v týchto krajinách možno dosiahnuť len vyváženým prepojením bezpečnostných požiadaviek a rozvojom na základe dodržiavania zásad právneho štátu a ľudských práv;

12.

vyzýva EÚ, aby riešila základné príčiny migrácie, ako sú konflikty, environmentálne problémy, extrémna chudoba a sociálne vylúčenie, a presmerovala politickú spoluprácu k vyváženejšiemu a rovnocennému partnerstvu s regiónom MENA, pričom by do popredia postavila politiku v oblasti mládeže a investície zamerané na miestne malé a stredné podniky (MSP);

13.

poznamenáva, že niektoré krajiny prijímajú milióny utečencov, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti žijúce v chudobe, čo zhoršuje situáciu v oblasti domáceho násilia, prostitúcie žien a dievčat, nútených manželstiev detí a detskej práce v komunite;

14.

vyzýva európske inštitúcie, členské štáty a národné rozvojové agentúry, aby sa snažili poskytnúť jednotné európske stanovisko voči regiónu so zameraním sa na naše spoločné záujmy s cieľom zabezpečiť jednotnú a koherentnú európsku stratégiu s cieľom využiť plný potenciál EÚ ako zmysluplného podporovateľa demokratických, hospodárskych a sociálnych reforiem;

15.

s osobitným znepokojením konštatuje, že občianska spoločnosť a obhajcovia ľudských práv v celom regióne MENA čelia čoraz väčším hrozbám, represáliám, súdnemu prenasledovaniu, svojvoľnému zadržiavaniu, mučeniu a zlému zaobchádzaniu a iným formám prenasledovania; zdôrazňuje, že práca obhajcov ľudských práv je rozhodujúca pre dlhodobý rozvoj a stabilitu regiónu; opakuje v tejto súvislosti svoju výzvu na úplné uplatňovanie usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv; zdôrazňuje, že treba, aby sa vedúci predstavitelia a diplomati EÚ a členských štátov na všetkých úrovniach s vládami tretích krajín venovali prípadom ohrozenia jednotlivých obhajcov ľudských práv, kde je to vhodné, a to aj v rámci verejných vyhlásení, demaršov a pravidelného dialógu, stretnutí s obhajcami, návštev zadržiavaných obhajcov a pozorovania procesov s obhajcami; zdôrazňuje, že treba, aby EÚ a členské štáty zvýšili svoje financovanie a kapacity na podporu ohrozených obhajcov ľudských práv prostredníctvom pohotovostných grantov, ako aj prostredníctvom podpory mechanizmov na ochranu občianskej spoločnosti, ako je ProtectDefenders.eu; víta stále úsilie Európskej nadácie na podporu demokracie a EIDHR v oblasti presadzovania demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd v južnom susedstve EÚ; trvá na tom, že EÚ a členské štáty sa musia aktívne snažiť o spoluprácu s najzraniteľnejšími obhajcami ľudských práv a aktérmi občianskej spoločnosti v regióne vrátane tých, ktorí žijú v odľahlých a vidieckych oblastiach, s bojovníkmi za práva LGBTI osôb, práva domorodcov, environmentálne a pozemkové práva, obhajcami práv utečencov a pracovných práv, a ženami, ktoré čelia osobitným rizikám a hrozbám z dôvodu svojho pohlavia, a o ich podporu;

16.

víta koncepciu spoločnej zodpovednosti predloženú v rámci revidovanej ESP; vyjadruje však znepokojenie nad možným rizikom, že sa autoritárskym režimom v istých partnerských krajinách umožní vybrať si priority podľa vlastného národného programu namiesto toho, aby napredovali v ceste za demokraciou; zdôrazňuje preto význam dlhodobého politického rámca a synergií v tvorbe programov pre krajiny po Arabskej jari na základe prvoradosti demokracie, začlenenia všetkých demokratických politických síl a prvoradosti právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd; opakuje, že posilnenie týchto aspektov, ako aj rozvoj príťažlivého ekonomického prostredia a podpora pozitívnych reforiem sú v záujme partnerských krajín a ich obyvateľstva, ako aj EÚ, a žiada o väčšiu podmienenosť v prípadoch systematického porušovania ľudských práv orgánmi; pripomína, že partnerské krajiny, ktoré sú ochotné uskutočňovať reformy, užší politický dialóg a ktoré dosahujú viac, by sa mali poskytnúť nové stimuly a podpora zodpovedajúca ich ambíciám a odhodlaniu, a požaduje prístup založený na výkonnosti na základe inkluzívneho dialógu, jasných priorít a cieľov v tomto smere; trvá na tom, že v prípadoch systematického porušovania ľudských práv štátnymi orgánmi by sa pomoc EÚ mala presmerovať na miestnu občiansku spoločnosť;

17.

podporuje túžby všetkých obyvateľov regiónu MENA vrátane väčšiny mladých ľudí, ktorí chcú vytvoriť slobodné, stabilné, prosperujúce, inkluzívne a demokratické krajiny, ktoré dodržiavajú svoje vnútroštátne a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd; víta demokratické procesy v regióne a posilnené partnerstvo s EÚ; vyzýva EÚ, aby to zohľadnila vo všetkých svojich oblastiach politiky s cieľom zvýšiť ich súdržnosť a účinnejšie pomôcť partnerským krajinám; zdôrazňuje, že ak má byť akákoľvek politická transformácia plne udržateľná, je dôležité a potrebné vyrovnať sa s minulosťou, a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú prácu nezávislej tuniskej Komisie pre pravdu a dôstojnosť, ktorá je príkladom pre celý región;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch nebola bilaterálna vyšetrovacia a justičná spolupráca v prípadoch zadržiavania, násilia alebo smrti občanov EÚ dostatočná, ako napríklad v prípade talianskeho výskumného pracovníka Giulia Regeniho; považuje za nevyhnutné prepojiť ďalšiu spoluprácu v iných sektoroch s významnými zlepšeniami v tejto oblasti;

19.

vyjadruje presvedčenie, že v krajinách, kde predpoklady pre rokovanie o prehĺbených a komplexných dohodách o voľnom obchode, ktoré sú podmienené demokratickým pokrokom, nie sú ešte splnené, alebo nespĺňajú požiadavky jednotlivých krajín, by mala EÚ poskytnúť lepší prístup k udržateľnému obchodu a investovaniu, predovšetkým v prospech obyvateľstva a hospodárstiev južného Stredozemia, s podporou výrobných kapacít, modernizácie infraštruktúry a vytvorenia atraktívneho hospodárskeho prostredia, so zameraním na domáce a regionálne trhy, podporou dôstojnej práce, sociálnej ochrany a inkluzívneho sociálno-ekonomického rozvoja;

20.

zastáva názor, že keďže EÚ nedokáže prísť s výhľadovou víziou založenou na právach a orientovanou na ľudí pre svoju migračnú a azylovú politiku, narastá riziko, že niektoré krajiny v regióne by mohli využiť obmedzovanie migrácie a ich úlohu v tejto oblasti, aby získali väčší vplyv v ich politickom a strategickom dialógu s EÚ; domnieva sa, že krajinám MENA by sa mala poskytovať väčšia pomoc pri riešení prílevu prisťahovalcov zo subsaharskej Afriky, a v tejto súvislosti víta úsilie EÚ o riešenie základných príčin migrácie, ale pripomína, že pre úspech tohto snaženia bude potrebné väčšie úsilie; považuje za dôležité, aby sa partneri regiónu MENA zapojili do vykonávania spoločných riešení problémov, ako je boj proti obchodovaniu s ľuďmi; vyjadruje však znepokojenie nad možným zneužívaním zahraničnej politiky EÚ ako nástroja na riadenie migrácie a zdôrazňuje, že všetky snahy o spoluprácu s krajinami po Arabskej jari – vrátane krajín pôvodu alebo tranzitu – v otázke migrácie musia ísť ruka v ruke so zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách a musia byť v súlade s medzinárodnými ľudskými právami a právnymi predpismi o utečencoch; zdôrazňuje, že výzva, ktorú predstavujú migračné toky, je spoločnou otázkou pre krajiny v regióne MENA (krajiny pôvodu a tranzitu) a krajiny EÚ (cieľové krajiny); navyše zdôrazňuje význam politického rámca podporujúceho demokratické, politické a sociálno-ekonomické začlenenie ako faktory, ktoré sa navzájom posilňujú, a to aj pokiaľ ide o podporu podmienok bezpečného a dôstojného života ľudí v regióne a zníženie núteného vysídľovania;

21.

poukazuje na riziko, že činnosť EÚ v tomto regióne a prístup členských štátov prostredníctvom dvojstranných vzťahov môžu byť podkopané nekoordinovaným a jednostranným prístupom, a že EÚ by tak mohla stratiť schopnosť dosiahnuť politický vplyv; v tejto súvislosti víta návrh predsedu Komisie, aby sa v rozhodovacom procese v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky prekročil rámec jednomyseľnosti v Rade, pretože EÚ by to mohlo pomôcť v zahraničných vzťahoch vystupovať jednotne, spojiť sa v jednej jasnej stratégii a dosiahnuť väčší vplyv; zastáva názor, že by sa mala vyvinúť snaha o intenzívnejšie zapojenie členských štátov do ESP, než sa stanovuje v revízii ESP z roku 2015, hoci bola pozitívna; zdôrazňuje význam a hĺbku vzťahov niektorých členských štátov a ich obyvateľov s mnohými krajinami južného Stredozemia; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty EÚ, aby zlepšili koordináciu svojej činnosti v regióne a preskúmali spôsoby, ako by mohli účinnejšie konať;

22.

žiada EÚ a členské štáty, aby so zreteľom na súbor právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti korupcii posilnili svoje programy súdnej spolupráce s partnerskými krajinami regiónu s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov a vytvoriť účinný právny rámec v boji proti korupcii; vyjadruje presvedčenie, že reformy verejnej správy a verejného sektora v južnom susedstve by mali byť prioritou spolu s bojom proti korupcii a mali by sa uskutočňovať prostredníctvom zvýšených finančných zdrojov, budovania kapacít a užšej spolupráce s členskými štátmi, ako aj podpory aktérov občianskej spoločnosti v protikorupčnej oblasti, oblasti transparentnosti a zodpovednosti;

23.

opätovne zdôrazňuje, že podpora a ochrana ľudských práv, demokracie a právneho štátu patria medzi základné zásady zahraničnej politiky EÚ; vyjadruje znepokojenie nad prebiehajúcim predajom zbraní a bezpečnostných zariadení z členských štátov EÚ vrátane sledovacích technológií používaných na vnútorné represie, orgánom v regióne, ktoré nedodržiavajú ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali spoločná pozícia Rady 2008/994/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (10), v ktorej sa okrem iného uvádza, že vývozné licencie by sa mali zamietnuť tam, kde existuje jednoznačné riziko, že sa vojenská technológia alebo vybavenie, ktoré sa má vyviezť, môže použiť na vnútornú represiu alebo pri vážnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko uvedené v pozmeňujúcich návrhoch k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje režim EÚ na kontrolu vývozu, prepravy, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím, prijatých 17. januára 2018 (11); naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby tomuto spisu venovali mimoriadnu pozornosť s cieľom dosiahnuť v Rade dohodu;

24.

domnieva sa, že priority partnerstva dohodnuté medzi EÚ a partnerskými krajinami v rámci ESP by sa mali výslovne odvolávať na príslušnú dohodu o pridružení, najmä na jej doložku o ľudských právach, a zabezpečiť, aby ľudské práva predstavovali zásadný a prierezový prvok dohodnutých priorít partnerstva, o ktorom sa má diskutovať na všetkých úrovniach, najmä na najvyššej politickej úrovni, a nie iba na schôdzach podvýborov na nízkej úrovni;

25.

vyzýva na väčšiu inkluzívnosť a väčšie zapojenie miestnej občianskej spoločnosti do určenia potrieb v partnerských krajinách; víta úsilie ESVČ a Komisie s cieľom prehĺbiť spoluprácu s občianskou spoločnosťou a začleniť súkromný sektor, a vyzýva ich, aby v tejto oblasti urobili viac; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účasť nezávislých zástupcov občianskej spoločnosti vrátane neregistrovaných skupín pre ľudské práva a nezávislých obhajcov ľudských práv a vyjadruje poľutovanie nad tým, že je to sťažené najmä tam, kde dialóg a podpora prechádzajú cez vládne agentúry alebo sa zameriavajú len na provládne organizácie; zastáva názor, že EÚ by mala zjednodušiť prístup k dostupným finančným prostriedkom pre menšie a miestne organizácie občianskej spoločnosti (ďalej len „OOS“) vrátane sociálnych partnerov, a zjednodušiť proces podávania žiadostí a sústrediť sa na miestne OOS; poukazuje na to, že miestni účastníci dialógu z občianskej spoločnosti majú pocit, že EÚ sa zameriava na veľké medzinárodné OOS; vyzýva EÚ, aby investovala viac prostriedkov do podpory budovania kapacít miestnych OOS a uľahčila posilnenie partnerstiev medzi nimi a veľkými medzinárodnými OOS, ako aj do zlepšovania kapacity sociálnych partnerov pre sociálny dialóg s vládou s cieľom zvýšiť miestnu zodpovednosť;

26.

vyzýva ESVČ, aby zintenzívnila svoje úsilie o výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o úlohu žien vo verejnom živote;

27.

keďže zapojenie žien do verejnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej sféry v krajinách regiónu MENA a posilnenie ich postavenia majú zásadný význam pre dlhodobé podporovanie stability, mieru a hospodárskej prosperity; zdôrazňuje, že v krajinách, v ktorých Arabská jar viedla k pretrvávajúcemu konfliktu, je účasť žien na mierovom procese a sprostredkovávaní mieru nevyhnutná na obnovu nenásilnej spoločnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutný prístup žien k vzdelávaniu s podporou OOS a rodová rovnosť;

28.

zdôrazňuje, že posilnenie miestnych orgánov prispieva k šíreniu demokracie a zásad právneho štátu; preto žiada, aby sa podporovali procesy decentralizácie a posilnili možnosti konania regiónov prostredníctvom rozvoja miestnej samosprávy; povzbudzuje a podporuje partnerstvá s členskými štátmi EÚ, ako aj projekty decentralizovanej spolupráce, ktoré uskutočňujú miestne orgány členských štátov s cieľom rozvíjať miestnu a regionálnu správu v krajinách regiónu;

29.

pripomína, že je dôležité zabezpečiť primerané zviditeľnenie úsilia EÚ a pomoci a investícií EÚ v regióne prostredníctvom intenzívnejšej strategickej komunikácie, verejnej diplomacie, medziľudských kontaktov, kultúrnej diplomacie, spolupráce v oblasti vzdelávania a akademických záležitostí a osvetovej činnosti na presadzovanie hodnôt EÚ; požaduje predovšetkým obnovenie mandátu osobitného zástupcu EÚ pre oblasť južného Stredozemia, čo by dostalo do popredia spoluprácu EÚ s regiónom a zaistilo vyššiu viditeľnosť EÚ;

30.

domnieva sa, že s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ dosiahnuť politický a strategický vplyv a podporiť zodpovednosť a širokú podporu prijímajúcich krajín by každá delegácia EÚ mala zaistiť pravidelné konzultácie s odborníkmi a zástupcami OOS, a najmä by mala zriadiť poradné rady na vysokej úrovni, ktoré by odrážali sociálnu, hospodársku a politickú rôznorodosť príslušnej krajiny, zahŕňali by vedúcich predstaviteľov z oblasti hospodárstva, médií, kultúry, akademickej obce, občianskej spoločnosti a významných mládežníckych lídrov, ako aj sociálnych partnerov a popredných obhajcov ľudských práv z príslušných krajín a poskytovali by vstupné informácie o politických prioritách a štruktúre politík, ktoré vypracovala EÚ;

31.

je presvedčený, že činnosť EÚ v tomto regióne by sa mala zameriavať najmä na mladých ľudí s využitím prierezového prístupu; vyzýva, aby sa do všetkých politík EÚ v regióne MENA začlenili politiky v oblasti mládeže; domnieva sa, že je nevyhnutné vypracovať udržateľné riešenia zodpovedajúce rozsahu výzvy v oblasti zamestnanosti mládeže, a zdôrazňuje význam podpory dôstojného zamestnania, podnikania a príležitostí na samostatnú zárobkovú činnosť; v tejto súvislosti navrhuje, aby každá delegácia EÚ pracovala na zriadení neformálnych mládežníckych rád pozostávajúcich z mladých vedúcich predstaviteľov z oblasti politiky, sociálnych vecí, hospodárstva, médií, kultúry a z organizácií občianskej spoločnosti s cieľom poskytnúť vstupné informácie a rady týkajúce sa priorít politík, schopnosti politík EÚ vplývať na krajinu a zaviesť ďalší prvok zodpovednosti vo vzťahu k politickým rozhodnutiam; vyzýva európske politické skupiny a think tanky, aby sa zapojili do intenzívnejších výmen s aktívnymi miestnymi mladými ľuďmi z krajín MENA s cieľom podporiť posilnenie ich postavenia, odbornú prípravu a budovanie kapacít, aby mohli kandidovať v miestnych voľbách a stať sa tak novými aktérmi zmeny v príslušných krajinách;

32.

vyzýva EÚ, aby pomohla svojim partnerom pri riešení prvotných príčin radikalizácie, ako sú chudoba, nezamestnanosť a sociálne a politické vylúčenie a neschopnosť spoločnosti riešiť potreby ľudí a vytvárať príležitosti pre mladých, a to posilnenou spoluprácou s regiónom MENA a zameraním sa na ľudí, najmä na mladých; vyzýva EÚ, aby podporovala prístup mladých ľudí k podnikaniu, a to napríklad povzbudzovaním a podporou investícií do startupov; domnieva sa, že činnosť EÚ vo vzťahu k regiónu by mala klásť väčší dôraz na inkluzívny hospodársky a sociálny rozvoj s cieľom podporovať vytváranie pracovných miest, zamestnateľnosť mladých ľudí, zavedenie odbornej prípravy, ktorá je lepšie prispôsobená trhom práce a reformám v oblasti pracovných práv, spolu s reformami zameranými na vytvorenie silných univerzálnych systémov sociálnej ochrany s osobitným zameraním na najzraniteľnejšie skupiny; vyzýva EÚ, aby investovala viac prostriedkov do opatrení zameraných na zlepšenie prístupu ku kvalitným základným službám pre všetkých, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, a aby zvýšila svoje úsilie o posilnenie sociálneho dialógu a podporu legislatívnych reforiem týkajúcich sa slobody združovania, pokojného zhromažďovania a prejavu, slobody tlače, boja proti korupcii a zabezpečenia prístupu k zdrojom a informáciám ako kľúčových zložiek stability a otvorenej, dynamickej a odolnej spoločnosti;

33.

vyjadruje silné znepokojenie nad stupňovaním sa napätia v regióne; odsudzuje zneužívanie náboženských rozdielov na vyvolanie politickej krízy a sektárskych vojen;

34.

vyzýva EÚ, aby dôrazne podporovala krajiny regiónu MENA v boji proti nebezpečenstvám náboženského radikalizmu, ktorému sú zvlášť vystavení nezamestnaní mladí ľudia;

35.

domnieva sa, že sú potrebné mechanizmy na zastavenie financovania terorizmu prostredníctvom zahraničných subjektov zahŕňajúce štáty a finančné inštitúcie a na zastavenie nezákonného obchodovania so zbraňami a nákupu a predaja energetických zdrojov a surovín, z ktorého profitujú teroristické skupiny;

36.

poukazuje na problémy zmeny klímy, rozširovania púští a nedostatku vody, ktoré hlboko ovplyvňuje región; nabáda tvorcov politík, ako aj všetkých aktérov v EÚ i v regióne MENA, aby posilnili spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti s partnerskými krajinami vrátane miestnych orgánov a OOS, a to podporou obnoviteľných a udržateľných zdrojov energie a cieľov energetickej účinnosti s cieľom prispieť k vykonávaniu parížskych dohôd; zdôrazňuje príležitosť, aby tento región pokročil v energetickej transformácii prostredníctvom zvýšeného využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré majú veľký hospodársky potenciál pre mnohé krajiny regiónu MENA; poukazuje na možnosti trvalo udržateľného rastu a tvorby pracovných miest, ktoré by to prinieslo, ako aj na možnosti regionálnej spolupráce v oblasti energetiky a zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje príležitosť, ktorú môže predstavovať nedávne objavenie zásob zemného plynu vo východnom Stredozemí pre všetky zúčastnené krajiny;

37.

poukazuje na to, že otvorenie súkromného sektora a ďalšie diferencovanie hospodárstiev môžu prispieť k veľmi potrebnej tvorbe pracovných miest v tejto oblasti, najmä pre mladých ľudí a ženy; víta pozitívne náznaky oživenia odvetvia cestovného ruchu v tejto oblasti, uznáva jeho veľký potenciál pri podpore trvalo udržateľného rastu a pracovných príležitostí a vyzýva na osobitnú pozornosť EÚ a podporu pre oblasti postihnuté problémami v oblasti infraštruktúry a/alebo bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju podporu krajinám, ktoré sú ochotnejšie pokročiť v oblasti demokratizácie, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, a to prostredníctvom využitia všetkých dostupných finančných nástrojov, ktoré má k dispozícii, od makrofinančnej pomoci cez nástroj európskeho susedstva až po európsky vonkajší investičný plán, ako aj pripravovaný Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI);

38.

pripomína, že treba využívať značne nevyužitý potenciál inovácií a dynamiky súkromného sektora v regióne; nabáda EÚ, aby v tomto zmysle zintenzívnila svoj dialóg a finančnú a technickú pomoc; víta iniciatívy ako Startup Europe Mediterranean (SEMED) zamerané na mapovanie a vytvorenie siete medzi startupmi, investormi, univerzitami, výskumnými inštitúciami a tvorcami politík na oboch brehoch Stredozemného mora ako kľúčovú akciu na podporu spolupráce v oblasti inovácií, vytvárania pracovných miest a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu;

39.

zdôrazňuje význam prepojenia všetkých reforiem a investícií, ako aj opatrení EÚ týkajúcich sa tejto oblasti, pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a pre trvalo udržateľný rozvoj vo všeobecnosti;

40.

pripomína pridanú hodnotu parlamentnej diplomacie a pravidelných dvojstranných medziparlamentných schôdzí, ktoré organizuje Európsky parlament s protistranami z krajín južného susedstva ako nástroj na výmenu skúseností a podporu vzájomného porozumenia; v tejto súvislosti poukazuje na význam spoločných parlamentných výborov ako jedinečného nástroja na formulovanie ambicióznych spoločných politík medzi EÚ a jej najbližšími partnermi; vyzýva národné parlamenty EÚ, aby v rámci ESP zorganizovali dvojstranné medziparlamentné schôdze; opätovne zdôrazňuje, že politické strany v národných parlamentoch a politické skupiny v Európskom parlamente môžu v tejto súvislosti zohrávať úlohu; zastáva názor, že dialóg medzi Európskym parlamentom, národnými parlamentmi EÚ a parlamentmi krajín južného susedstva by mohol poskytnúť veľmi hodnotnú príležitosť na podporu regionálneho dialógu a spolupráce v južnom susedstve; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú by mohlo zohrávať Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie ako miesto, kde by sa mohla posilniť regionálna integrácia a ambiciózny politický a hospodársky program tejto organizácie; poznamenáva, že Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie a Parlamentné zhromaždenie pre Stredozemie sa prekrývajú; zastáva názor, že Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie by malo zohrávať dôležitejšiu úlohu v regionálnom rámci Únie pre Stredozemie, pričom by mala zabezpečiť transparentnosť a parlamentný dohľad nad činnosťami Únie pre Stredozemie, najmä s projektmi, ktoré nesú jej označenie;

41.

zdôrazňuje, že ženy môžu byť hnacou silou pri presadzovaní a budovaní mieru, riešení konfliktov a v procese stabilizácie, a zdôrazňuje významnú úlohu žien pri predchádzaní radikalizácii, boji proti násilnému extrémizmu a terorizmu; pripomína, že účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu pri navrhovaní a vykonávaní týchto stratégií prispieva k účinnosti a udržateľnosti politík a programov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali ženy v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a organizácie, ktoré obhajujú a presadzujú ich práva; zdôrazňuje potrebu ľahkého prístupu k spravodlivosti a prechodnej justícii so zameraním na ženy, ktoré prežili sexuálne násilie súvisiace s konfliktom;

42.

opätovne pripomína výzvu Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie na podporu európsko-stredozemného projektu zameraného na rodové rozdiely, ktorý by okrem iného zahŕňal analýzu miery zastúpenia žien v národných a regionálnych parlamentoch a v miestnych inštitúciách; domnieva sa, že Výbor pre práva žien Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie, ako aj Výbor Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť by mali byť každoročne informované o ukazovateľoch rodovej nerovnosti v euro-stredozemskom regióne.

43.

zdôrazňuje, že práva žien, posilnenie postavenia žien, rodová rovnosť, práva detí, právo na vierovyznanie a právo na nediskrimináciu etnických a náboženských menšín a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím a LGBTIQ osôb sú základnými právami a kľúčovými zásadami vonkajšej činnosti EÚ;

44.

požaduje posilnenie rozmeru rodovej rovnosti a práv žien v rámci ESP v súlade s prioritami GAP II; víta nedávne reformy, ktoré boli v niektorých krajinách schválené v oblastiach, ako je oslobodenie násilníkov, ktorí sa následne so svojou obeťou zosobášia, násilie páchané na ženách a dedičské práva; požaduje dôsledné presadzovanie týchto zákonov; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že situácia žien sa celkovo nezlepšila vo väčšine krajín, ktorých sa arabská jar týkala; zdôrazňuje, že zapojenie žien do verejnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej sféry v krajinách regiónu a posilnenie ich postavenia majú zásadný význam pre dlhodobé podporovanie stability, mieru a hospodárskej prosperity; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutný prístup žien k vzdelávaniu; ďalej však vyjadruje znepokojenie nad tým, že účasť žien na trhu práce v regióne je jednou z najnižších na svete, čo spôsobuje sociálne vylúčenie a značné straty pre hospodárstvo ako celok; poukazuje na význam riešenia tejto otázky ako základnej zložky trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti; zároveň poznamenáva, že obhajcovia práv žien čelia svojvoľnému zadržiavaniu, súdnemu prenasledovaniu, ohováračským kampaniam a zastrašovaniu;

45.

odsudzuje rozsiahle prenasledovanie LGBTI osôb a obhajcov práv LGBTI v celom regióne MENA vrátane súdneho prenasledovania, fyzických útokov a očierňovacích kampaní; vyzýva Komisiu, Európsky parlament a členské štáty, aby aktívne a dôsledne obhajovali nedeliteľnosť ľudských práv vrátane práv LGBTIQ osôb v rámci svojej spolupráce s krajinami regiónu MENA a aby zdôraznili, že tieto práva musia byť dodržané prostredníctvom štátnych postupov, ako aj legislatívy;

46.

vyzýva krajiny regiónu MENA, aby aktívne prispeli k boju proti akýmkoľvek prejavom násilia páchaného na ženách; vyzýva krajiny regiónu MENA, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor, nástroj boja proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách vrátane domáceho násilia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov; vyzýva najmä krajiny, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby preskúmali svoje právne predpisy a doplnili k nim nové časti týkajúce sa rodovo motivovaného násilia a zločinov v mene cti, aby sa trestným činom stali hrozby takéhoto násilia a aby sa sprísnili tresty za všetky takéto zločiny;

47.

vyzýva krajiny regiónu MENA, aby uplatňovali Pekinskú akčnú platformu pre prístup žien k vzdelávaniu a zdraviu ako základným ľudským právam vrátane prístupu k dobrovoľnému plánovaniu rodičovstva a sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právu, ako je prístup k bezplatným antikoncepčným prostriedkom, bezpečnému a zákonnému umelému prerušeniu tehotenstva a sexuálnej a partnerskej výchove pre dievčatá a chlapcov;

48.

vyjadruje znepokojenie nad obmedzeniami prístupu k verejnej zdravotnej starostlivosti, predovšetkým prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, najmä pre ženy a dievčatá vo vidieckych oblastiach;

49.

naliehavo žiada všetky tieto krajiny, aby ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a zrušili všetky výhrady, ktoré k nemu majú; naliehavo vyzýva tieto krajiny, aby prijali vhodné opatrenia na posilnenie rodovej rovnosti v spoločnosti, a to napríklad prijatím národných akčných plánov zahŕňajúcich účinné opatrenia na podporu rodovej rovnosti, v spolupráci s organizáciami žien a inými zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti;

50.

domnieva sa, že EÚ by mala zaujať komplexnejší prístup k pomoci v oblasti reformy vzdelávania v partnerských krajinách a venovať príslušné zdroje a programy skorému vzdelávaniu vrátane úrovne predškolských zariadení, ako aj zabezpečiť rozvoj kompetencií a zručností vrátane digitálnych zručností, primerané odborné vzdelávanie a odbornú prípravu a vzdelávacích programov v oblasti podnikania, kritické myslenie a spoločenské povedomie v rámci spoločnosti vo všeobecnosti a vo veľmi mladom veku; zdôrazňuje význam poskytovania kvalitného vzdelávania ako prostriedku na posilnenie postavenia mladých ľudí a posilnenie sociálnej súdržnosti;

51.

víta programy navrhnuté sekretariátom Únie pre Stredozemie, ako je Med4Jobs, na riešenie problémov zamestnateľnosti mladých ľudí a žien v krajinách Stredozemia; žiada členské štáty Únie pre Stredozemie, aby poverili sekretariát sústredením jeho práce na hospodársky a sociálny rozvoj krajín regiónu MENA s cieľom podporiť konsolidáciu ich transformačného procesu s väčším zameraním sa najmä na ženy a dievčatá;

52.

opätovne vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s návrhom Európskeho parlamentu na vytvorenie ambiciózneho euro-stredozemského programu Erasmus oddeleného od programu Erasmus+, s osobitnými finančnými prostriedkami a ambicióznym rozmerom z hľadiska rozsahu a dostupných zdrojov, so zameraním sa nielen na základné, stredné a vyššie vzdelávanie, ale aj na odborné vzdelávanie a odbornú prípravu; opätovne zdôrazňuje, že investovanie do mládeže poskytne pevný základ pre dlhodobú odolnosť a prosperitu regiónu; vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby rozšírili rozsah pôsobnosti a účasť svojho programu návštevníkov Európskej únie a uľahčili účasť mladým ľuďom a politickým predstaviteľkám; ďalej žiada, aby EÚ podporovala reformy na modernizáciu vzdelávacích systémov v týchto krajinách;

53.

opätovne vyjadruje svoju podporu financovaniu programov pre odborné vzdelávanie a odbornú prípravu na vytvorenie rozsiahlych rezerv odborných zručností v krajinách regiónu MENA, ako aj akciám, ako je charta programu Erasmus+ pre mobilitu v oblasti OVP, ktorá by sa mala čo najviac rozšíriť na všetky krajiny MENA prostredníctvom flexibilných a vyvíjajúcich sa nástrojov, ako sú napríklad partnerstvá v oblasti mobility;

54.

opätovne a čo najdôraznejšie odsudzuje všetky zverstvá a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ku ktorému dochádza počas konfliktu, najmä tie, ktoré spáchali ozbrojené sily Asadovho režimu, a to aj s podporou jeho spojencov, ako aj teroristické organizácie na zozname OSN; vyjadruje hlboké poľutovanie nad opakovanými neúspešnými regionálnymi a medzinárodnými pokusmi o skončenie vojny a naliehavo vyzýva na obnovenú a intenzívnu globálnu spoluprácu v záujme dosiahnutia mierového a udržateľného riešenia konfliktu; zdôrazňuje, že nesmie existovať žiadna tolerancia hrozných zločinov spáchaných v Sýrii či ich beztrestnosť; opakuje svoju požiadavku na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrovanie a trestné stíhanie zodpovedných osôb a podporuje prácu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu pre medzinárodné zločiny spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012 (IIIM); okrem toho vyzýva na podporu OOS a MVO, ktoré zhromažďujú dôkazy o porušovaní ľudských práv a porušovaní humanitárneho práva a pomáhajú pri ich uchovávaní;

55.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že od revízie ESP v roku 2015 iba jedna správa z 18. mája 2017 o preskúmaní vykonávania európskej susedskej politiky (JOIN(2017)0018) zhodnotila vývoj v susedstve na regionálnej úrovni, a to napriek záväzku uvedenému v oznámení o preskúmaní ESP z roku 2015 s cieľom vypracúvať pravidelné správy na úrovni susedstva, okrem podávania správ o jednotlivých krajinách vrátane informácií o základných slobodách, právnom štáte, rodovej rovnosti a otázkach ľudských práv; žiada, aby správy na regionálnej a štátnej úrovni zahŕňali primerané analýzy výsledkov a hodnotenie vplyvu politiky EÚ a členských štátov v oblasti ľudských práv;

56.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a PK/VP.

(1)  https://eeas.europa.eu/archives/docs/top_stories/pdf/eugs_review_web.pdf

(2)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.

(3)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85.

(4)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 110.

(5)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 98.

(6)  Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 100.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0119.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0227.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.

(10)  Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.

(11)  Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 187.


Štvrtok 28. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/103


P8_TA(2019)0327

Núdzová situácia vo Venezuele

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o núdzovej situácii vo Venezuele (2019/2628(RSP))

(2021/C 108/09)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 3. mája 2018 o prezidentských voľbách vo Venezuele (1), na uznesenie z 5. júla 2018 o migračnej kríze a humanitárnej situácii vo Venezuele a na jej pozemných hraniciach s Kolumbiou a Brazíliou (2), na uznesenie o situácii vo Venezuele z 25. októbra 2018 (3) a na uznesenie o situácii vo Venezuele z 31. januára 2019 (4), ktorým sa Juan Guaidó uznáva za legitímneho dočasného prezidenta Venezuely,

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o Venezuele z 10. januára 2019, 26. januára 2019 a 24. februára 2019, a na najnovšie závery Rady,

so zreteľom na vyhlásenie Organizácie amerických štátov OAS z 20. apríla 2018 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii vo Venezuele a na spoločné vyhlásenie členských štátov OAS o Venezuele z 24. januára 2019,

so zreteľom na vyhlásenie Limskej skupiny z 25. februára 2019,

so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva o Venezuele z 25. januára 2019 a 20. marca 2019,

so zreteľom na venezuelskú ústavu, a najmä na jej článok 233,

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS),

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Venezuela čelí hlbokej a bezprecedentnej politickej, hospodárskej, inštitucionálnej, sociálnej a mnohorozmernej humanitárnej kríze, nedostatku liekov a potravín, rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv, hyperinflácii, politickému útlaku, korupcii a násiliu; keďže životné podmienky sa výrazne zhoršili a 87 % obyvateľstva dnes žije v chudobe; keďže 78 % detí vo Venezuele hrozí podvýživa; keďže z každých 1 000 detí zomiera 31 do veku 5 rokov; keďže viac ako 1 milión detí už nenavštevuje školu;

B.

keďže EÚ je naďalej presvedčená, že mierové a demokratické politické riešenie je jediným udržateľným spôsobom, ako sa vymaniť z krízy; keďže akékoľvek špekulácie alebo stratégia v súvislosti s vojenskou intervenciou vo Venezuele by viedli k násiliu v krajine a k jeho vystupňovaniu a mali by katastrofálny vplyv na región ako celok;

C.

keďže hrozí, že už obmedzené zásoby potravín vo Venezuele sa pokazia; keďže ľudia sa len ťažko dostávajú k vode, potravinám a liekom; keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR a Medzinárodnej organizácie pre migráciu IOM od roku 2015 opustilo krajinu viac ako 2,7 milióna Venezuelčanov a ak sa krízová situácia bude ďalej zhoršovať, mohol by tento počet do konca roka vzrásť na 5 miliónov;

D.

keďže 23. februára 2019 nezákonný Madurov režim rázne zamietol a v niektorých prípadoch použitím vojenských a polovojenských jednotiek zničil humanitárnu pomoc uskladnenú v Kolumbii a Brazílii; keďže v represiách bolo zabitých množstvo osôb, desiatky boli zranené a stovky zatknuté; keďže vojenské operácie Venezuely, organizovaný zločin a teroristi ohrozujú stabilitu regiónu, a najmä územie susednej Kolumbie;

E.

keďže v dôsledku rozsiahleho výpadku elektrického prúdu zostala začiatkom marca väčšina Venezuely viac ako 100 hodín bez elektriny, čím sa zhoršila už aj tak dramatická kríza v oblasti zdravotnej starostlivosti, v nemocniciach nastal nedostatok pitnej vody, ich služby zlyhávali a dochádzalo k rabovaniu; keďže podľa organizácie Lekári za zdravie v dôsledku výpadku elektriny zahynulo v nemocniciach najmenej 26 ľudí; keďže 25. marca 2019 došlo k ďalšiemu dlhodobému výpadku elektrickej energie, pričom Caracas a 20 ďalších regiónov krajiny ostalo v úplnej tme;

F.

keďže výpadky, ku ktorým dochádza už dlhé roky, sú priamym dôsledkom zlého hospodárenia, nedostatočnej údržby a korupcie nezákonného Madurovho režimu;

G.

keďže vo februári 2019 boli z krajiny vyhostení štyria členovia skupiny Európskej ľudovej strany PPE, ktorých oficiálne pozvalo národné zhromaždenie a dočasný prezident Juan Guiadó;

H.

keďže 6. marca 2019 nezákonný Madurov režim nariadil nemeckému veľvyslancovi, aby opustil krajinu, a obvinil ho z „opakovaného zasahovania do vnútorných záležitostí“; keďže boli zatknutí aj niektorí zahraniční a domáci novinári, bolo im zabavené pracovné vybavenie a po prepustení boli vyhostení;

I.

keďže Juan Guaidó vymenoval Ricarda Hausmanna za splnomocnenca krajiny v Medziamerickej rozvojovej banke IDB a Medziamerickej investičnej korporácii IIC;

J.

keďže 21. marca 2019 spravodajská polícia Venezuely zadržala Roberta Marreru, vedúceho kancelárie Juana Guaidóa, a násilne vnikla do domu Sergia Vergaru, člena národného zhromaždenia za štát Táchira, v rozpore s jeho poslaneckou imunitou;

K.

keďže 23. marca 2019 prileteli na medzinárodné letisko Simón Bolívar v meste Maiquetía dve lietadlá ruských leteckých síl s najmenej stovkou vojakov na palube, a keďže tento typ operácie sa v posledných mesiacoch opakoval;

L.

keďže 21. marca 2019 bol venezuelský sudca Afiuni Mora odsúdený na päť rokov odňatia slobody za „skazenosť ducha“; keďže tento sudca si už v minulosti odpykal dlhý čas odňatia slobody a nespravodlivo ostával v domácom väzení;

M.

keďže podľa dostupných správ bol Tomasz Surdel, korešpondent poľských novín Gazeta Wyborcza vo Venezuele, počas jazdy svojím autom v Caracase 15. marca 2019 násilne napadnutý, údajne špeciálnymi akčnými jednotkami venezuelskej národnej polície;

N.

keďže kubánske policajné sily a vojenská spravodajská služba sú strategickým prvkom, ktorý umožňuje, aby nezákonný Madurov režim zotrvával;

1.

potvrdzuje svoje uznanie Juana Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky v súlade s článkom 233 venezuelskej ústavy a vyjadruje plnú podporu národnému zhromaždeniu ako jedinému legitímnemu demokratickému orgánu Venezuely; vyjadruje plnú podporu plánu Juana Guaidóa, konkrétne skoncovať s prisvojením si moci, vytvoriť dočasnú národnú vládu a urýchlené usporiadať prezidentské voľby; víta, že významná časť medzinárodného spoločenstva a prevažná väčšina členských štátov EÚ už legitímnosť Juana Guaidóa uznali, a vyzýva ostatné členské štáty, aby tak urýchlene učinili;

2.

odsudzuje tvrdé represie a násilie, ktoré viedli k zabíjaniu a stratám na životoch; vyjadruje solidaritu s venezuelským ľudom a úprimnú sústrasť rodinám a priateľom obetí;

3.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad náročnou naliehavou humanitárnou situáciou, ktorá ťažko poškodzuje život obyvateľov Venezuely;

4.

opätovne požaduje, aby diplomatickí zástupcovia vymenovaní legitímnym dočasným prezidentom Venezuelskej bolívarovskej republiky Juanom Guaidóom boli v plnej miere uznaní ako veľvyslanci v EÚ a jej členských štátoch; víta to, že Rada guvernérov Medziamerickej rozvojovej banky IDB a Medziamerickej investičnej korporácie IIC uznali Ricarda Hausmanna za guvernéra Venezuely v uvedených subjektoch; vyjadruje poľutovanie, že Čína ako usporiadateľ pozastavila v roku 2019 výročné zasadnutie Rady guvernérov IDB;

5.

odsudzuje zneužívanie presadzovania práva a brutálne represie zo strany bezpečnostných orgánov, ktoré prekážajú vstupu humanitárnej pomoci; odsudzuje využívanie nelegálnych ozbrojených skupín na útoky a zastrašovanie civilného obyvateľstva a poslancov, ktorí zmobilizovali rozdeľovanie núdzovej pomoci; podporuje príslušníkov venezuelskej armády, ktorí počas krízy odmietli zasiahnuť proti civilnému obyvateľstvu a dezertovali; oceňuje prácu kolumbijských orgánov pri ochrane a opatere týchto vojakov verných ústave a ľudu Venezuely;

6.

dôrazne odsudzuje obťažovanie, väzbu a vyhostenie viacerých novinárov, ktorí informovali o situácii vo Venezuele; pripomína svoje predchádzajúce výzvy nezákonnému Madurovmu režimu, aby okamžite skončil represie proti politickým lídrom, novinárom a členom opozície vrátane nositeľa Sacharovovej ceny Leopolda Lópeza; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb zadržiavaných na základe toho, že sú príbuznými dočasného prezidenta Juana Guaidóa alebo členmi jeho tímu:

7.

odsudzuje útoky Madurových bezpečnostných služieb a zadržiavanie Roberta Marreru, vedúceho kancelárie dočasného prezidenta Juana Guaidóa, ako aj nedávne násilné vniknutie do domu člena národného zhromaždenia Sergia Vergaru; žiada okamžité prepustenie Marreru; odsudzuje únos člena národného zhromaždenia Juana Requessena a vyzýva na jeho okamžité prepustenie;

8.

opakuje svoje stanovisko v prospech pokojného riešenia pre krajinu, ktorým sú slobodné, transparentné a dôveryhodné prezidentské voľby podľa pevného harmonogramu, za spravodlivých podmienok pre všetkých aktérov vrátane neutrálnej národnej volebnej rady, transparentnosti a prítomnosti dôveryhodných medzinárodných pozorovateľov;

9.

chváli úsilie krajín Limskej skupiny ako vedúceho regionálneho mechanizmu, ktorý sa snaží o demokratické riešenie krízy pod vedením Juana Guaidóa ako legitímneho dočasného prezidenta Venezuely;

10.

upozorňuje na prehlbujúcu sa migračnú krízu v celom regióne, oceňuje úsilie a solidaritu susedných krajín a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s týmito krajinami nielen poskytovaním humanitárnej pomoci, ale aj väčšieho objemu zdrojov a prostredníctvom rozvojovej politiky;

11.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad prítomnosťou teroristických gangov a organizovanou trestnou činnosťou vo Venezuele, jej expanziou a cezhraničnými aktivitami, najmä voči Kolumbii, ktoré ohrozujú stabilitu celého regiónu;

12.

požaduje ďalšie sankcie zamerané proti nelegitímnym aktívam štátnych orgánov v zahraničí a osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv a represie; domnieva sa, že orgány EÚ musia dôsledne obmedziť pohyb týchto osôb, ako aj pohyb ich najbližších príbuzných a zmraziť ich aktíva a víza;

13.

berie na vedomie vytvorenie medzinárodnej kontaktnej skupiny, pričom sa musí zamedziť jej využívanie zo strany nezákonného Madurovho režimu ako stratégie na odďaľovanie riešenia krízy s cieľom udržať sa pri moci; konštatuje nedostatok akýchkoľvek doteraz dosiahnutých konkrétnych výsledkov kontaktnej skupiny, ktorých hlavným zámerom by malo byť vytvorenie podmienok, ktoré môžu viesť k urýchleným prezidentským voľbám a umožnia dodávky humanitárnej pomoci na riešenie naliehavých potrieb obyvateľstva Venezuely; žiada medzinárodnú kontaktnú skupinu, aby spolupracovala s Limskou skupinou ako hlavným regionálnym aktérom; v tomto kontexte žiada ESVČ, aby v spolupráci s Európskym parlamentom ponúkla svoje odborné znalosti v oblasti volebnej pomoci;

14.

vyzýva členské štáty, VP/PK a krajiny regiónu, aby preskúmali možnosť usporiadateľ konferenciu darcov s cieľom poskytnúť rozsiahlu finančnú podporu na obnovu a na prechod k demokracii;

15.

dôrazne podporuje výzvu generálneho tajomníka OSN na nezávislé a riadne vyšetrenie údajných obetí na životoch; pripomína záväzok EÚ k účinnému multilateralizmu v rámci OSN s cieľom zabrániť humanitárnej katastrofe so širšími dôsledkami; opakuje svoju plnú podporu úlohe MTS v boji proti beztrestnosti s cieľom postaviť páchateľov násilia a porušovania ľudských práv pred súd, ako aj začať vyšetrovanie v nadväznosti na predbežné preskúmanie trestných činov nezákonného Madurovho režimu, a to aj tých, ktoré sú zločinmi proti ľudskosti;

16.

odsudzuje vplyv kubánskeho režimu vo Venezuele, ktorý pôsobením svojich agentov prispieva k destabilizácii demokracie a k zvyšujúcim sa politickým represiám voči demokratickým silám Venezuely; poukazuje na to, že takáto intervencia by mohla mať dôsledky pre vzťahy medzi EÚ a Kubou, a to aj na dohodu o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, legitímnemu dočasnému prezidentovi republiky a Národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, vládam a parlamentom krajín Limskej skupiny, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0199.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0313.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0436.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0061.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/107


P8_TA(2019)0328

Situácia v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (2018/2965(RSP))

(2021/C 108/10)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na články 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko k otázke týkajúcej sa vymenovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 110. plenárnom zasadnutí (Benátky, 10. a 11. marca 2017),

so zreteľom na stanovisko k ústavnému usporiadaniu, deľbe moci, nezávislosti súdnictva a presadzovaniu práva na Malte, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 117. plenárnom zasadnutí (Benátky, 14. a 15. decembra 2018),

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. januára 2019 s názvom Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o občianstve EÚ na predaj (1) a na spoločné vyjadrenie Komisie a maltských orgánov z 29. januára 2014 pre tlač o maltskom individuálnom investorskom programe,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2) a na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ so zreteľom na situáciu v Poľsku (5), ako aj predchádzajúce uznesenia z 13. apríla 2016 o situácii v Poľsku (6), zo 14. septembra 2016 o nedávnom vývoji v Poľsku a jeho vplyve na základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie (7) a z 15. novembra 2017 o situácii v oblasti právneho štátu a demokracie v Poľsku (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska (11), ako aj predchádzajúce uznesenia z 10. júna 2015 (12), 16. decembra 2015 (13) a 17. mája 2017 (14) o situácii v Maďarsku,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o právnom štáte v Rumunsku (15),

so zreteľom na správu z 22. marca 2018 o ceste ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre kontrolu rozpočtu na Slovensko 7. až 9. marca 2018,

so zreteľom na správu z 30. januára 2019 zo služobnej cesty Výboru pre kontrolu rozpočtu na Slovensko na účely zistenia potrebných skutočností 17. až 19. decembra 2018,

so zreteľom na správu z 11. januára 2018 o ceste ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (PANA) na Maltu 30. novembra a 1. decembra 2017,

so zreteľom na správu zo 16. novembra 2018 o ceste ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na Maltu a Slovensko 17. až 20. septembra 2018,

vzhľadom na vypočutia a výmeny názorov, ktoré uskutočnila pracovná skupina so všeobecným mandátom na monitorovanie situácie v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v rámci EÚ a riešenie konkrétnych situácií, najmä na Malte a na Slovensku (skupina pre monitorovanie právneho štátu), zriadená 4. júna 2018 Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, najmä s Parlamentným zhromaždením Rady Európy a jeho výborom expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí (MONEYVAL), so Skupinou štátov proti korupcii (GRECO), s vnútroštátnymi inštitúciami a orgánmi, so zástupcami Európskej komisie, agentúr EÚ, ako je Europol, a s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a oznamovateľov činnosti, ktorá je v rozpore s pravidlami, na Malte a na Slovensku,

so zreteľom na list predsedu vlády Malty z 13. marca 2019,

so zreteľom na otázku Komisii o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (O-000015/2019 – B8-0017/2019),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže pracovná skupina pre monitorovanie právneho štátu (ďalej len „ROLMG“) bola zriadená 4. júna 2018 so všeobecným mandátom na monitorovanie situácie, pokiaľ ide o právny štát a boj proti korupcii v EÚ, a na riešenie osobitných situácií, najmä na Malte a na Slovensku;

B.

keďže dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, sú povinnosťami Únie a jej členských štátov a treba ich plniť;

C.

keďže v článku 6 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa potvrdzuje, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a ako vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií členských štátov, predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

D.

keďže EÚ funguje na základe predpokladu vzájomnej dôvery, že členské štáty konajú v súlade s demokraciou, zásadami právneho štátu a základnými právami zakotvenými v EDĽP, Charte základných práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;

E.

keďže ani národná zvrchovanosť, ani subsidiarita nemôžu odôvodniť systematické odmietanie členského štátu dodržiavať základné hodnoty Európskej únie a zmlúv, ku ktorým slobodne pristúpil;

F.

keďže v rámci ROLMG sa uskutočnili viaceré stretnutia s rôznymi zainteresovanými stranami, pričom hlavný dôraz sa kládol na situáciu na Malte a na Slovensku; keďže po zavraždení Viktorie Marinovej sa tiež uskutočnila jedna výmena názorov o bezpečnosti novinárov v Bulharsku; keďže počas tohto stretnutia sa diskutovalo aj o dočasnom zadržiavaní novinárov Attilu Biroa a Dimitara Stojanova, ktorí vyšetrovali tvrdenia o podvodoch týkajúcich sa finančných prostriedkov Európskej únie v Rumunsku a Bulharsku;

G.

keďže vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej na Malte a Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Slovensku a vražda Viktorie Marinovej v Bulharsku šokovali európsku verejnú mienku a mali odstrašujúci účinok na novinárov v EÚ;

H.

keďže vyšetrovanie týchto vrážd doteraz viedlo k identifikácii niekoľkých podozrivých, ale bez toho, aby sa dospelo k záverom, pokiaľ ide o možných osnovateľov vrážd, pričom ide o najdôležitejší prvok, ktorý je potrebné objasniť; keďže na Malte boli predvolané tri osoby a policajné a súdne vyšetrovania vraždy sú stále aktívne;

I.

keďže ROLMG nemohol overiť všetky aspekty stavu vyšetrovania, keďže orgány sa odvolali na legitímnu potrebu zabezpečiť dôvernosť v záujme zabezpečenia pokroku v takýchto prípadoch vraždy;

J.

keďže ROLMG sa mohol zaoberať mnohými oblasťami obáv v súvislosti so zásadami právneho štátu na Malte a na Slovensku, najmä pokiaľ ide o tie oblasti, ktorých sa týkala práca Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka;

K.

keďže ROLMG bol pravidelne informovaný, a to aj príbuznými Daphne Caruanovej Galiziovej, v súvislosti s požiadavkou na úplné a nezávislé verejné vyšetrovanie jej vraždy s osobitným dôrazom na okolnosti, ktoré vraždu umožnili, reakciu verejných orgánov a opatrenia, ktoré možno zaviesť s cieľom zabezpečiť, aby sa takáto vražda neopakovala;

L.

keďže úroveň spolupráce s Europolom v týchto vyšetrovaniach sa medzi jednotlivými vyšetrovaniami líši;

M.

keďže najmä v prípade Malty predchádzajúci riaditeľ Europolu poukázal na nedostatočnú úroveň spolupráce medzi maltskými orgánmi a Europolom, čo je situácia, ktorú jeho nástupca následne posúdil, že sa zlepšila a je uspokojivá; keďže zástupcovia Europolu informovali členov ROLMG, že vyšetrovanie zatknutím troch podozrivých páchateľov neskončilo; keďže boli vymenovaní odborníci Europolu, aby sa zaoberali osobitnými úlohami v rámci súdneho vyšetrovania;

N.

keďže v súvislosti so zabavením telefónu novinárky Pavly Holcovej na Slovensku pretrváva nejasnosť, pokiaľ ide o spôsob, akým bol získaný, a prístup Europolu k údajom získaným z telefónu, hoci Europol uviedol, že by podporil analýzu telefónu;

O.

keďže existujú vážne obavy v súvislosti s bojom proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti v EÚ, a to aj na Malte a na Slovensku, a keďže to ohrozuje dôveru občanov vo verejné inštitúcie, čo by mohlo viesť k nebezpečnému prepojeniu medzi zločineckými skupinami a verejnými orgánmi;

P.

keďže veľké európske konzorcium investigatívnych novinárov začalo skúmať a široko publikovať o vyšetrovaniach, ktoré zverejnila Daphne Caruana Galizia;

Q.

keďže najmä boj proti praniu špinavých peňazí v EÚ je nedostatočný, a to aj z dôvodu nedostatkov vo vykonávaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí, ako to preukázali nedávne prípady nedostatočného presadzovania právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí za účasti veľkých bankových inštitúcií v rôznych členských štátoch;

R.

keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) vo svojom odporúčaní z júla 2018 adresovanom maltskému oddeleniu pre analýzu finančných informácií dospel k záveru, že na Malte existujú „všeobecné a systematické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí“, najmä pokiaľ ide o prípad banky Pilatus, pričom uznáva, že akčný plán oddelenia pre analýzu finančných informácií bol krokom správnym smerom; keďže Komisia následne zistila, že „maltské oddelenie pre analýzu finančných informácií porušilo svoje povinnosti“ vyplývajúce z právnych predpisov EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí a že v plnej miere nevykonalo odporúčanie EBA; keďže Komisia preto v novembri 2018 prijala svoje stanovisko k tomuto prípadu;

S.

keďže Malta je domovom veľkého bankového sektora vrátane niektorých osobitných bankových inštitúcií, ktoré nedodržiavajú všetky regulačné normy a požiadavky, ako to dokazuje prípad banky Pilatus a odobratie jej licencie Európskou centrálnou bankou (ECB);

T.

keďže správa o vyšetrovaní o spoločnosti Egrant nie je verejne dostupná; keďže dostupné závery nepotvrdzujú tvrdenia, ktoré spájajú vlastníctvo spoločnosti Egrant Inc. s predsedom vlády a jeho manželkou; keďže len predseda vlády, minister spravodlivosti, vedúci kancelárie predsedu vlády a tlačový tajomník predsedu vlády majú prístup k úplnej neupravenej správe o vyšetrovaní;

U.

keďže sa následne nezačalo žiadne vyšetrovanie s cieľom odhaliť skutočné vlastníctvo spoločnosti Egrant, ktoré sa ešte musí objasniť;

V.

keďže odhalenia týkajúce sa skutočného vlastníka „17 Čiernej“ spoločnosti, ktorý je údajne výkonným riaditeľom skupiny Tumas Group, ktorej maltská vláda zadala zákazku na výstavbu elektrárne Electrogas na Malte, ešte viac zdôrazňujú potrebu väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o finančné záujmy a väzby na členov vlády, ako je vedúci kancelárie predsedu vlády a súčasný minister cestovného ruchu a bývalý minister energetiky;

W.

keďže vedúci kancelárie predsedu vlády a súčasný minister cestovného ruchu a bývalý minister energetiky sú jedinými vysokopostavenými vládnymi úradníkmi v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, o ktorých sa zistilo, že sú skutočnými vlastníkmi právneho subjektu odhaleného v panamských dokumentoch; keďže posledná uvedená osoba poskytla svedectvo delegácii Európskeho parlamentu o využívaní jej subjektov, pričom vydala vyhlásenia, ktoré sú v rozpore s dokumentmi uverejnenými v panamských dokumentoch;

X.

keďže nedostatočná bezpečnosť novinárov a zúžený priestor pre občiansku spoločnosť z dôvodu obťažovania a zastrašovania vedie k zhoršeniu dohľadu nad výkonnou mocou a k narušeniu občianskej angažovanosti občanov;

Y.

keďže novinári, a najmä, ale nie výlučne, investigatívni novinári, sú vo zvýšenej miere konfrontovaní s takzvanými strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti, ktoré sú zamerané proti nim len preto, aby marili ich prácu;

Z.

keďže rodina Daphne Caruanovej Galiziovej sa musí zaoberať kampaňami z nenávisti a prípadmi urážok na cti, a to aj po jej smrti, a to vrátane od členov maltskej vlády, a podpredseda vlády uviedol, že sa domnieva, že nie je potrebné stiahnuť tieto prípady urážky na cti;

AA.

keďže rodina a priatelia Daphne Caruanovej Galiziovej, ako aj aktivisti občianskej spoločnosti sa tiež musia vyrovnať s existujúcou situáciou na symbolickom pamätnom mieste vrátane odstránenia a zničenia spomienkových predmetov;

AB.

keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku k Malte prijatom na 117. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2018 (16) zdôraznila pozitívnu povinnosť štátov chrániť novinárov ako záležitosť priamo súvisiacu s právnym štátom a trvala na tom, že „medzinárodnou povinnosťou [maltskej] vlády je zabezpečiť, aby médiá a občianska spoločnosť mohli zohrávať aktívnu úlohu pri hľadaní zodpovednosti orgánov“ (17);

AC.

keďže Benátska komisia zdôraznila, že zriadenie výboru pre menovanie sudcov v roku 2016 bolo pozitívnym krokom, ktorý prijali maltské orgány, a takisto zdôraznila, že vzhľadom na zásadu nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o organizáciu prokurátorských právomocí a súdnu štruktúru, stále existuje niekoľko problematických bodov, a to v súvislosti s celkovým oddelením a rovnováhou moci v krajine, ktorá je jednoznačne naklonená výkonnej moci, najmä predsedovi vlády, ktorý má rozsiahly súbor právomocí, a to aj v rámci rôznych postupov vymenúvania, napr. členov súdnictva, a že to nie je spojené s riadnou kontrolou a rovnováhou (18);

AD.

keďže Benátska komisia uviedla, že súčasné rozdelenie prokurátorských právomocí medzi políciou a generálnym prokurátorom na Malte predstavuje „nejednoznačný systém“, ktorý „je problematický z hľadiska rozdelenia právomocí“; keďže rovnako konštatovala, že generálny prokurátor, ktorý má prokurátorské právomoci, pričom je zároveň právny poradca vlády a predsedá oddeleniu pre analýzu finančných informácií, zastáva úrad s veľkými právomocami, čo je „problematické z hľadiska zásady demokratickej kontroly a rovnováhy a deľby moci“ (19);

AE.

keďže delegácia Benátskej komisie skonštatovala, že budúce oddelenie úloh generálneho prokurátora „sa v súčasnosti všeobecne akceptuje na Malte po správe Komisie o holistickej reforme súdneho systému z roku 2013“ (20); keďže maltská vláda teraz oznámila začatie legislatívneho procesu s cieľom dosiahnuť toto oddelenie;

AF.

keďže Benátska komisia uviedla, že okrem prokurátorských úloh generálneho prokurátora a polície majú aj sudcovia možnosť začať vyšetrovanie a že „sa zdá, že medzi týmito vyšetrovaniami a policajnými vyšetrovaniami neexistuje koordinácia“ (21);

AG.

keďže Benátska komisia takisto zdôraznila, že stála komisia proti korupcii trpí nedostatkami, pokiaľ ide o jej zloženie, keďže vymenovanie členov závisí od predsedu vlády, a to aj v prípade, že musí konzultovať s opozíciou, a tiež pokiaľ ide o adresátov jej správ, konkrétne ministra spravodlivosti, ktorý nemá vyšetrovacie právomoci, výsledkom čoho je, že správy vedú k skutočnému vyšetrovaniu a stíhaniu len vo veľmi obmedzenom počte prípadov (22);

AH.

keďže Benátska komisia zistila, že postup vymenovania policajného prezidenta by mal byť založený na verejnej súťaži; široká verejnosť by mala považovať policajného prezidenta za politicky neutrálneho (23);

AI.

keďže Malta začala proces preskúmania ústavných reforiem pod dohľadom svojho prezidenta, do ktorého sú zapojené rôzne politické sily a občianska spoločnosť, pričom väčšina z nich si bude vyžadovať 2/3 väčšinu v Európskom parlamente;

AJ.

keďže monitorovanie zhoršujúcej sa situácie v oblasti právneho štátu v členských štátoch Európskym parlamentom je veľmi dôležitou súčasťou európskej demokracie a forma skupiny pre monitorovanie právneho štátu umožňuje Európskemu parlamentu pozorne sledovať a udržiavať kontakt s orgánmi členských štátov a občianskou spoločnosťou;

AK.

keďže napriek široko podporovaným uzneseniam Európskeho parlamentu (24) Komisia ešte stále nepredložila návrh komplexného a nezávislého mechanizmu na monitorovanie situácie, pokiaľ ide o demokraciu, právny štát a základné práva, a to každoročne vo všetkých členských štátoch;

AL.

keďže využívanie „systémov občianstva a povolenia na pobyt pre investorov“ členskými štátmi EÚ predstavuje vážne riziká pre boj proti praniu špinavých peňazí, oslabuje vzájomnú dôveru a integritu schengenského priestoru, umožňuje prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín len na základe naakumulovaného bohatstva a nie na základe užitočných poznatkov, zručností alebo humanitárnych aspektov a vedie ku skutočnému predaju občianstva EÚ; keďže Komisia výslovne uviedla, že už neschvaľuje maltské systémy v oblasti občianstva a povolenia na pobyt na Malte;

AM.

keďže Komisia uverejnila správu o systémoch občianstva a povolenia na pobyt pre investorov, ktorá mapuje existujúce postupy a identifikuje niektoré riziká, ktoré takéto systémy predstavujú pre EÚ, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, pranie špinavých peňazí, daňové úniky a korupciu;

AN.

keďže maltská vláda uzatvorila dôvernú dohodu so súkromnou spoločnosťou Henley &Partners o vykonávaní maltského „systému občianstva a povolenia na pobyt pre investorov“, čo znemožňuje overiť, či dohodnuté postupy, objem predaja a ďalšie podmienky sú v súlade s maltskými, európskymi a medzinárodnými právnymi predpismi a bezpečnostnými aspektmi;

AO.

keďže uplatňovanie požiadaviek na pobyt pre žiadateľov z maltského systému občianstva a povolenia na pobyt pre investorov nie je v súlade s podmienkami pre takéto systémy dohodnutými s Komisiou v roku 2014; keďže Európska komisia neprijala žiadne účinné opatrenia na riešenie tohto nedostatočného dodržiavania požiadaviek na pobyt;

AP.

keďže tvrdenia týkajúce sa predaja lekárskych a schengenských víz v Líbyi a Alžírsku maltskými úradníkmi neboli v plnej miere preskúmané (25);

AQ.

keďže novinári na Slovensku počas návštevy delegácie ROLMG uviedli, že pôsobia v prostredí, kde nie je vždy možné zaručiť úplnú nezávislosť a bezpečnosť; keďže v prípade RTVS na Slovensku sa vyskytli prípady, ktoré boli vnímané ako politické zasahovanie do novinárskej práce, napríklad vydávaním krátkych nových usmernení;

AR.

keďže vnútroštátny tlačový zákon sa na Slovensku reviduje a poskytuje tak príležitosť na posilnenie slobody médií a bezpečnosti novinárov; keďže súčasný legislatívny návrh predstavuje riziko, že sa obmedzí sloboda médií;

AS.

keďže existujú správy o korupcii a podvodoch na Slovensku, a to aj s poľnohospodárskymi fondmi EÚ za účasti Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré si zasluhujú dôkladné a nezávislé vyšetrovanie, pričom niektoré z nich vyšetruje úrad OLAF a v súvislosti s ktorými uskutočnil Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu v decembri 2018 služobnú cestu na Slovensko na účely zistenia potrebných skutočností; keďže Slovensko má najvyššiu mieru odhaľovania nezrovnalostí a podvodov vo všetkých členských štátoch EÚ (26);

AT.

keďže členovia ROLMG majú obavy, pokiaľ ide o nestrannosť presadzovania práva a nezávislosť súdnictva na Slovensku, najmä z politizácie a nedostatočnej transparentnosti výberových konaní a postupov vymenúvania, napríklad pokiaľ ide o post prezidenta policajného zboru;

AU.

keďže slovenský predseda vlády a ďalší vysoko postavení členovia vlády, ako aj zástupca generálneho prokurátora a prezident policajného zboru po vražde Jána Kuciaka odstúpili;

AV.

keďže legislatívny proces na Slovensku týkajúci sa reformy výberu sudcov ústavného súdu nebol ukončený a v rámci existujúcich platných postupov sa uskutoční nadchádzajúci proces výberu s cieľom nahradiť deviatich sudcov Ústavného súdu, ktorí odchádzajú do dôchodku; keďže tento proces výberu je v súčasnosti zablokovaný v slovenskom parlamente;

AW.

keďže počas služobnej cesty členovia delegácie ROLMG vzali na vedomie záväzok dodržiavať normy právneho štátu, ktorý vyjadrili rôzni úradníci slovenských verejných orgánov a aktéri občianskej spoločnosti;

AX.

keďže v rebríčku organizácie Reportéri bez hraníc pre slobodu tlače vo svete za rok 2018 je Slovensko na 27. mieste, oproti 17. miestu v roku 2017, Malta na 65. mieste, na ktoré klesla zo 47. miesta, a Bulharsko ako najnižšie zaradený členský štát EÚ na 111. mieste, čo je pokles z 109. miesta v roku 2017;

AY.

keďže organizácia Transparency International vo svojom ročnom indexe vnímania korupcie zaradila Maltu na 51. miesto (oproti 46. miestu v roku 2017), Slovensko na 57. miesto (pokles z 54. miesta v roku 2017) a Bulharsko na 77. miesto (oproti 71. miestu v roku 2017); keďže všetky tri krajiny sú výrazne pod priemerom EÚ (27)

VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

1.

dôrazne odsudzuje nepretržité snahy čoraz väčšieho počtu vlád členských štátov o oslabenie právneho štátu, deľby moci a nezávislosti súdnictva; vyjadruje znepokojenie, že napriek skutočnosti, že väčšina členských štátov prijala v súlade s normami Rady Európy právne predpisy na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva, problémy pretrvávajú v spôsobe, akým sa tieto normy uplatňujú;

2.

pripomína, že právny štát je súčasťou a základným predpokladom ochrany všetkých hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ; vyzýva všetkých príslušných aktérov na európskej a vnútroštátnej úrovni vrátane vlád, parlamentov a súdov, aby zintenzívnili úsilie o presadzovanie a posilňovanie právneho štátu;

3.

s veľkým znepokojením konštatuje nárast hrozieb, ktoré sa týkajú novinárov a slobody médií, rastúce verejné znevažovanie a všeobecné oslabenie tejto profesie, zvyšovanie sústredenia hospodárskej činnosti odvetvia a nárast dezinformácií; pripomína, že silná demokracia založená na právnom štáte nemôže fungovať bez silnej a nezávislej štvrtej zložky moci;

4.

naliehavo vyzýva Radu, aby preskúmala návrhy Komisie a Európskeho parlamentu týkajúce sa postupu v prípade nesplnenia povinnosti a postupu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ a v nadväznosti na ne konala, najmä urýchleným prijatím opatrení na základe odôvodneného návrhu Komisie z 20. decembra 2017 o Poľsku, ako aj tým, že situáciu v Maďarsku prioritne zaradí do programu rokovania Rady, bude Európsky parlament okamžite a v plnom rozsahu informovať o postupe vo všetkých jeho štádiách a vyzve Európsky parlament, aby Rade predložil odôvodnený návrh týkajúci sa Maďarska;

VYŠETROVANIA A PRESADZOVANIE PRÁVA

5.

vyzýva vládu Malty, aby bezodkladne začala úplné a nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej s osobitných dôrazom na okolnosti, ktoré vraždu umožnili, reakciu zo strany verejných orgánov a opatrenia, ktoré možno zaviesť s cieľom zabezpečiť, aby sa takáto vražda neopakovala;

6.

naliehavo vyzýva maltskú vládu, aby verejne a jednoznačne odsúdila všetky druhy nenávistných prejavov a znevažovania spomienok na zosnulú Daphne Caruanovú Galiziovú; vyzýva na prijatie dôrazných opatrení proti verejným činiteľom, ktorí podnecujú nenávisť;

7.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa našlo riešenie na vytvorenie pamätníka Daphne Caruanovej Galiziovej v spolupráci s občianskou spoločnosťou a jej rodinou, aby bolo možné bez obmedzenia vzdať hold jej pamiatke;

8.

vyzýva príslušné maltské orgány, aby zverejnili úplnú neupravenú správu zo súdneho vyšetrovania spoločnosti Egrant;

9.

vyzýva vlády Malty a Slovenskej republiky, aby zabezpečili, že orgány presadzovania práva urýchlene a v plnej miere vyšetria všetky náznaky trestných činov, a to aj v prípadoch, keď sú tieto náznaky odhalené oznamovateľmi a novinármi, najmä údajné prípady korupcie, finančnej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí, daňových podvodov a únikov, na ktoré upozorňovali Daphne Caruana Galizia a Ján Kuciak;

10.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby začali nezávislé medzinárodné verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej, ako aj údajných prípadov korupcie, finančných trestných činov, prania špinavých peňazí, podvodov a daňových únikov, o ktorých informovala a do ktorých boli zapojení vysoko postavení súčasní a bývalí verejní činitelia Malty;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetci členovia maltskej vlády, napríklad minister cestovného ruchu a bývalý minister energetiky, sa stretli s delegáciou skupiny pre monitorovanie právneho štátu (ROLMG) a že nebolo umožnené stretnúť sa ani so zástupcami spoločnosti Nexia BT, ako napríklad jeho konateľom;

12.

so znepokojením konštatuje, že maltské orgány nikdy nezaslali oficiálnu žiadosť o právnu pomoc nemeckému Spolkovému úradu kriminálnej polície (Bundeskriminalamt), aby získali prístup k údajom uloženým na laptopoch a pevných diskoch Daphne Caruanovej Galiziovej po tom, ako ich jej rodina odovzdala nemeckým orgánom;

13.

víta skutočnosť, že slovenské orgány vzniesli obvinenia proti údajnému objednávateľovi vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a proti údajným páchateľom týchto vrážd; vyzýva orgány presadzovania práva, aby všetkými dostupnými prostriedkami pokračovali vo vyšetrovaní na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, a to aj predĺžením dohody spoločného vyšetrovacieho tímu aj po apríli 2019, a aby zabezpečili, že všetky aspekty prípadu vrátane všetkých prípadných politických väzieb na trestné činy sa v plnej miere vyšetria;

14.

konštatuje, že vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odhalilo aj ďalšiu trestnú činnosť vrátane údajnej prípravy vraždy prokurátorov Petra Šufliarskeho a Maroša Žilinku a právnika Daniela Lipšica; konštatuje, že vyšetrovanie vraždy má na základe spoločného rozhodnutia generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora viesť policajná inšpekcia ministerstva vnútra z dôvodu možnej účasti policajtov na preverovaní obetí v policajných databázach; a bude tento vývoj naďalej sledovať;

15.

víta vytvorenie Investigatívneho centra Jána Kuciaka, projektu Daphne založeného niekoľkými novinármi koncom roka 2018, ako aj projektu Daphne: Zakázané príbehy (Forbidden Stories), ktorý v marci 2018 založilo 18 konzorcií investigatívnych novinárov, s cieľom pokračovať v práci, ktorú Daphne začala; konštatuje, že šesť mesiacov po jeho vytvorení zverejnil projekt Daphne nové odhalenia v svojej prvej publikácii;

16.

vyzýva Komisiu a Európsky úrad pre boj proti podvodom, aby dôkladne preskúmali všetky prípady, na ktoré boli v roku 2018 upozornené ad hoc delegácie Európskeho parlamentu, konkrétne obvinenia z korupcie a podvodov vrátane tých, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych fondov EÚ, ako aj možných nesprávnych stimulov pre zaberanie pôdy;

17.

vyzýva maltskú vládu, aby začala vyšetrovanie odhalení tzv. panamských dokumentov a väzieb medzi spoločnosťou 17 Black so sídlom v Dubaji a ministrom cestovného ruchu a bývalým ministrom energetiky a vedúcim úradu premiéra;

18.

vyzýva maltskú a slovenskú vládu a všetky členské štáty EÚ a ich orgány presadzovania práva, aby zintenzívnili boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii s cieľom obnoviť dôveru verejnosti v ich inštitúcie;

19.

berie na vedomie, že skupina GRECO prijala 22. marca 2019 dodatok k druhej správe o plnení záväzkov Slovenska, pokiaľ ide o predchádzanie korupcii vo vzťahu k členom parlamentu, sudcom a prokurátorom; vyzýva slovenskú vládu, aby v plnej miere vykonala všetky odporúčania;

20.

berie na vedomie, že skupina GRECO prijala 23. marca 2019 správu o Malte na základe piateho kola hodnotenia; vyzýva maltskú vládu, aby povolila uverejnenie tejto správy čo najskôr a v plnej miere vykonala všetky odporúčania;

21.

je hlboko znepokojený možnou úlohou vlády Slovenskej republiky pri únose vietnamského občana z Nemecka a požaduje komplexnú správu z vyšetrovania v spolupráci s nemeckými orgánmi vrátane údajného zapojenia bývalého ministra vnútra;

22.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obvineniami z korupcie, konfliktov záujmov, beztrestnosti a tzv. javu otáčavých dverí v slovenských mocenských kruhoch; vyjadruje údiv nad tým, že bývalý vyšší policajný úradník Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a bývalý policajný prezident boli po ich odstúpení menovaní za poradcov ministra vnútra, a to aj v Českej republike; berie na vedomie, že bývalý policajný prezident odstúpil z pozície poradcu ministra vnútra, keď sa objavili tlačové správy o tom, že Ján Kuciak bol pred vraždou lustrovaný v policajných databázach údajne na pokyn bývalého policajného prezidenta;

23.

víta zapojenie slovenských a maltských občanov a organizácií občianskej spoločnosti do boja za demokraciu, právny štát a základné práva; naliehavo vyzýva vlády Slovenska a Malty, aby plne podporovali túto občiansku angažovanosť a neodrádzali od nej;

24.

vyzýva vlády Malty, Slovenska a Bulharska, aby naďalej podporovali spoluprácu s Europolom, a to aj formou plného zapojenia tejto agentúry a proaktívnym udelením prístupu k spisom týkajúcim sa vyšetrovania agentúre;

25.

vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia o spôsoboch a právnom rámci, pokiaľ ide o výmenu údajov a dôkazov medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch navzájom a medzi nimi a agentúrami EÚ, a to aj prostredníctvom uplatňovania európskeho vyšetrovacieho príkazu;

26.

poznamenáva, že súčasné rozpočtové a ľudské zdroje a mandáty Europolu a Eurojustu nepostačujú na to, aby tieto agentúry poskytovali úplnú a proaktívnu pridanú hodnotu EÚ pri vedení vyšetrovaní prípadov, ako sú vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej; žiada, aby sa Europolu a Eurojustu pridelili ďalšie zdroje na vyšetrovanie tohto druhu v blízkej budúcnosti;

27.

zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva a justičné orgány členských štátov tvoria súčasť systému spolupráce EÚ; domnieva sa, že inštitúcie, orgány a agentúry EÚ by mali proaktívne pristupovať k riešeniu nedostatkov na strane vnútroštátnych orgánov, a považuje za znepokojujúce, že sa takéto kroky inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ začnú spravidla až po odhalení informácií novinármi a oznamovateľmi;

28.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili rozpočet Europolu v súlade s prevádzkovými a strategickými potrebami stanovenými počas rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie rokov 2021-27 a aby posilnili mandát Europolu tak, aby sa táto agentúra mohla aktívnejšie zúčastňovať na vyšetrovaniach vedených proti najväčším zločineckým skupinám v členských štátoch, ak existujú vážne pochybnosti o nezávislosti a kvalite týchto vyšetrovaní, napríklad tým, že bude môcť v takýchto prípadoch aktívne iniciovať zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov;

29.

vyzýva Eurojust a budúcu Európsku prokuratúru (EPPO), aby čo najlepšie spolupracovali pri vyšetrovaniach týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, najmä pokiaľ ide o členské štáty EÚ, ktoré sa nepripojili k Európskej prokuratúre; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili rýchle zriadenie Európskej prokuratúry, a domnieva sa, že všetky členské štáty, ktoré ešte neoznámili svoj zámer pridať sa k Európskej prokuratúre, by tak mali urobiť;

30.

vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré vyzvali na zmapovanie najlepších postupov v oblasti vyšetrovacích metód v celej EÚ, prijala následné opatrenia s cieľom podporiť tvorbu spoločných vyšetrovacích postupov v EÚ (28);

ÚSTAVNÉ PROBLÉMY NA MALTE A NA SLOVENSKU

31.

víta vyhlásenia vlády Malty, pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní uvedených v nedávnej správe Benátskej komisie;

32.

víta vytvorenie skupiny, v rámci ktorej budú členovia vlády aj opozície skúmať ústavnú reformu;

33.

víta nedávne oznámenie maltskej vlády o začatí legislatívnych postupov na vykonanie rôznych odporúčaní Benátskej komisie; vyzýva vládu a parlament Malty, aby vykonali všetky odporúčania Benátskej komisie bez výnimky, a to v prípade potreby aj retroaktívne, s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol súlad minulých a súčasných rozhodnutí, stanovísk a štruktúr s týmito odporúčaniami, a najmä aby:

posilnili nezávislosť, právomoci v oblasti dohľadu a spôsobilosti členov maltskej poslaneckej snemovne, a to najmä sprísnením pravidiel o nezlučiteľnosti a zabezpečením primeranej mzdy a nestrannej podpory;

verejne oznamovali voľné pracovné miesta na sudcovské funkcie (ods. 44);

zmenili zloženie komisie pre menovanie sudcov tak, aby aspoň polovicu jej členov tvorili sudcovia zvolení ich kolegami, a aby tejto komisii udelili právomoc zoradiť kandidátov na základe zásluh a priamo navrhnúť kandidátov na vymenovanie prezidentovi, a to aj v prípade menovania predsedu najvyššieho súdu (ods. 44);

udelili komisii pre správu súdnictva právomoc odvolávať sudcov a zabezpečili odvolacie konanie na súde pre disciplinárne opatrenia uložené touto komisiou (ods. 53);

vytvorili funkciu nezávislého riaditeľa prokuratúry, ktorý bude zodpovedný za všetky verejné trestné stíhania a prevezme súčasné úlohy generálneho prokurátora v oblasti stíhania, ako aj úlohy polície v oblasti stíhania a súdneho vyšetrovania podľa odporúčania Benátskej komisie (ods. 61-73); vyzýva vládu Malty, aby prípadného nového riaditeľa prokuratúry podrobila súdnemu preskúmaniu, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia o nestíhaní (ods. 68, 73);

uskutočnili reformu stálej komisie proti korupcii (PCAC) zabezpečením toho, aby bol proces menovania v menšej miere závislý od výkonnej zložky, najmä predsedu vlády, a aby správy PCAC skutočne viedli k trestným stíhaniam; zvážili tiež možnosť, aby PCAC podávala správy priamo novému riaditeľovi prokuratúry (ods. 72);

iniciovali ústavnú reformu s cieľom zabezpečiť, aby rozsudky ústavného súdu viedli k zrušeniu ustanovení vyhlásených za protiústavné bez toho, aby musel zasiahnuť parlament (ods. 79);

upustili od praxe poslancov na čiastočný úväzok, zvýšili plat poslancov, obmedzili menovania poslancov do úradne menovaných orgánov, poskytli poslancom dostatok podporných pracovníkov, nezávislé znalosti a poradenstvo a zdržali sa rozsiahleho využívania delegovaných právnych predpisov (ods. 94);

zabezpečili, aby orgány v plnej miere plnili žiadosti ombudsmana o informácie, aby správy ombudsmana boli predmetom diskusie v Európskom parlamente, aby bol úrad ombudsmana upravený ústavou a aby bol novelizovaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám (odseky 100 – 101);

upravili postup menovania stálych tajomníkov tak, aby boli vyberaní na základe zásluh nezávislou komisiou pre verejnú službu, a nie predsedom vlády (odseky 119 – 120);

výrazne obmedzili prax využívania „funkcií alebo osôb založených na dôvere“, zaviedli jasné zákonné pravidlá a prijali ústavné zmeny, ktoré predstavujú základ a rámec pre úpravu tohto postupu (ods. 129);

zmenili postup menovania policajného prezidenta tak, aby bol založený na zásluhách, a to zavedením verejného výberového konania (ods. 134);

34.

berie na vedomie, že na Slovensku prebieha postup výberu a menovania sudcov ústavného súdu, keďže funkčné obdobie deviatich sudcov z celkového počtu 13 sudcov sa končí vo februári; zdôrazňuje, že nariadenia, ktoré upravujú tento proces výberu a menovania, ako aj kvalifikačné podmienky a požiadavky, musia spĺňať najvyššie možné normy transparentnosti, kontroly a zodpovednosti, a to v súlade so závermi, ktoré v tejto súvislosti prijala Benátska komisia (29); vyjadruje obavy zo súčasného nedostatku pokroku pri tomto postupe výberu v slovenskom parlamente;

35.

vyzýva na transparentné, jednoznačné a objektívne uplatňovanie pravidiel a postupov výberu nového slovenského policajného prezidenta v roku 2019, ktoré zabezpečia nezávislosť a neutralitu úradu; konštatuje, že postup výberu v súčasnosti prebieha a kandidáti sa čoskoro zúčastnia na vypočutiach pred príslušným výborom slovenského parlamentu; žiada, aby boli tieto vypočutia verejné;

SYSTÉMY UDEĽOVANIA OBČIANSTVA, POVOLENÍ NA POBYT A VÍZ INVESTOROM

36.

vyzýva vládu Malty, aby zrušila svoje systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom a objednala nezávislé a medzinárodné preskúmanie vplyvu tohto predaja na možnosti maltských orgánov v oblasti presadzovania boja proti praniu špinavých peňazí, ďalšiu cezhraničnú trestnú činnosť a integritu schengenského priestoru;

37.

vyzýva vládu Malty, aby každoročne zverejňovala samostatný zoznam všetkých osôb, ktoré si zakúpili občianstvo Malty a EÚ, a aby zabezpečila, že nákupcovia nebudú uvedení v zozname spolu s tými, ktorí získali maltské občianstvo iným spôsobom; vyzýva vládu Malty, aby zabezpečila, že všetci títo noví občania naozaj bývali na Malte jeden celý rok pred kúpou občianstva, ako bolo dohodnuté s Európskou komisiou pred spustením tohto programu; vyzýva Komisiu, aby urobila maximum pre to, aby sa pôvodné chápanie tejto veci v budúcnosti dodržiavalo;

38.

víta skutočnosť, že Komisia vo februári 2019 v reakcii na žiadosť o objasnenie jasne uviedla, že v žiadnom prípade neschvaľuje maltské systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom;

39.

vyzýva vládu Malty, aby v plnej miere zverejnila a vypovedala zmluvu so súkromnou spoločnosťou Henley & Partners, ktorá v súčasnosti vykonáva maltské systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom, a to bez akéhokoľvek vplyvu na verejné financie v prípade ukončenia alebo pozastavenia platnosti;

40.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú zmluvy uzatvorené medzi orgánmi členských štátov a súkromnými spoločnosťami, ktoré riadia a externe zabezpečujú systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom, v súlade s právom Únie a medzinárodným právom a bezpečnostnými zásadami;

41.

víta zverejnenie správy Komisie o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom, ale vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom údajov v nej uvedených; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní rozsahu a vplyvu rôznych systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v EÚ s osobitným zameraním na procesy náležitej starostlivosti, profily a činnosti príjemcov, možné vplyvy na cezhraničnú trestnú činnosť a integritu schengenského priestoru; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ukončili všetky existujúce systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt za investície; vyzýva Komisiu, aby sa medzičasom v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu zamerala na systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom a aby predložila legislatívny návrh, v ktorom sa stanovia jasné obmedzenia pre udeľovanie občianstva a povolení na pobyt investorom;

42.

vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na svoju správu o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v rôznych členských štátoch EÚ preskúmala konkrétne vplyv maltských systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom na integritu schengenského priestoru;

43.

vyzýva Europol a Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, aby vykonali spoločné hodnotenie hrozieb týkajúce sa dôsledkov systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom zavedených členskými štátmi EÚ pre boj proti organizovanej trestnej činnosti a integritu schengenského priestoru;

44.

vyzýva vládu Malty, aby v plnej miere vyšetrila obvinenia týkajúce sa hromadného predaja schengenských víz a víz na účely lekárskeho ošetrenia vrátane údajného zapojenia bývalých alebo súčasných vysokých predstaviteľov maltskej vlády, ako sú vedúci úradu predsedu vlády a pán Neville Gafa;

BEZPEČNOSŤ NOVINÁROV A NEZÁVISLOSŤ MÉDIÍ

45.

vyzýva slovenskú vládu, aby zaistila bezpečnosť novinárov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti v oblasti vlastníctva médií; spochybňuje nezávislosť a kvalitu verejnoprávnych médií po odchode viacerých novinárov RTVS; so znepokojením konštatuje, že súčasný legislatívny návrh tlačového zákona predstavuje riziko, že sa obmedzí sloboda médií;

46.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vyhláseniami slovenských politikov, ktoré spochybňujú význam nezávislej žurnalistiky a verejnoprávnych médií, ako napríklad verejné vyhlásenia bývalého premiéra počas tlačovej konferencie 2. októbra 2018;

47.

opakuje svoju výzvu adresovanú príslušným členom maltskej vlády, aby s okamžitou platnosťou zabezpečili stiahnutie žalôb pre urážku na cti, ktorým čelí smútiaca rodina Daphne Caruanovej Galiziovej, aby prestali zneužívať zákony o urážke na cti na účely zmrazenia bankových účtov kritických novinárov a aby uskutočnili reformu zákonov o urážke na cti, ktoré sa zneužívajú na marenie práce novinárov;

48.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na predchádzanie tzv. strategickým súdnym sporom proti účasti verejnosti (SLAPP);

REAKCIA EÚ

49.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby nadviazala dialóg s maltskou vládou v kontexte rámca právneho štátu;

50.

berie na vedomie úsilie Komisie a Rady o zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty v plnej miere dodržiavali zásady právneho štátu, demokracie a základné práva; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s obmedzeným vplyvom rámca právneho štátu Komisie a postupov doteraz začatých podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že pokračujúce neriešenie závažných a pretrvávajúcich porušení hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ povzbudilo ostatné členské štáty k tomu, aby sa vydali rovnakou cestou; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie odložiť uverejnenie jej návrhu na posilnenie rámca právneho štátu na júl 2019;

51.

pripomína potrebu nestranného a pravidelného hodnotenia situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že toto hodnotenie musí byť založené na objektívnych kritériách; opätovne upriamuje pozornosť na svoje uznesenia z 10. októbra 2016 a 14. novembra 2018, v ktorých sa požaduje komplexný, trvalý a objektívny mechanizmus EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv; domnieva sa, že by sa tak vytvoril spravodlivý, vyvážený, pravidelný a preventívny mechanizmus riešenia prípadného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ, a zdôrazňuje, že takýto mechanizmus je v súčasnosti potrebný viac než kedykoľvek predtým;

52.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia stále nepredložila takýto návrh komplexného mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, a vyzýva Komisiu, aby tak urobila včas, a to najmä tým, že navrhne prijatie medziinštitucionálnej dohody o pakte Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach;

53.

víta návrh Komisie týkajúci sa nariadenia o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, opätovne upriamuje pozornosť na súvisiacu správu, ktorú Európsky parlament prijal v januári 2019, a naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr konštruktívne začala rokovania;

54.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európsky parlament vysielal do členských štátov ad hoc delegácie ako účinný nástroj na monitorovanie porušovaní demokracie, právneho štátu a základných práv; odporúča vytvoriť trvalú štruktúru v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na monitorovanie takýchto porušení v členských štátoch;

55.

vyzýva preto inštitúcie EÚ a členské štáty, aby rázne bojovali proti systémovej korupcii a navrhli účinné nástroje na predchádzanie korupcii, boj proti korupcii a trestanie korupcie a na boj proti podvodom, a aby tiež pravidelne sledovali využívanie verejných prostriedkov; opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa Komisia rozhodla v uplynulých rokoch nezverejniť správu EÚ o boji proti korupcii, a zdôrazňuje, že informačné listy o boji proti korupcii ako súčasť európskeho semestra nie sú dostatočne účinným opatrením na jednoznačné zaradenie boja proti korupcii do programu; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje každoročné monitorovanie a podávanie správ v oblasti boja proti korupcii v súvislosti so všetkými členskými štátmi a inštitúciami EÚ;

56.

víta dohodu medzi Európskou centrálnou bankou (ECB) a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu o novom mechanizme spolupráce pri výmene informácií; nabáda všetky zúčastnené orgány, aby vo veľkej miere využívali tento mechanizmus na zabezpečenie rýchlej a účinnej spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

57.

pripomína svojmu predsedovi, že sa realizácia výzvy na zriadenie európskej ceny Daphne Caruanovej Galiziovej za investigatívnu žurnalistiku, ktorá by sa každoročne udeľovala za vynikajúcu investigatívnu žurnalistiku v Európe, už dlho odkladá;

58.

víta rozhodnutie Európskeho parlamentu pomenovať program stáží pre investigatívnych novinároch po Jánovi Kuciakovi;

o

o o

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1)  Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 117.

(2)  Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0456.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0438.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0055.

(6)  Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 148.

(7)  Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 95.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0442.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0183.

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0204.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0340.

(12)  Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 46.

(13)  Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 127.

(14)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0216.

(15)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0446.

(16)  Malta – Stanovisko k ústavným opatreniam a rozdeleniu právomocí, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 117. plenárnom zasadnutí (Benátky, 14. – 15. decembra 2018).

(17)  Stanovisko Benátskej komisie, bod 142.

(18)  Tamtiež, body 107 – 288.

(19)  Tamtiež, bod 54.

(20)  Tamtiež, bod 59.

(21)  Tamtiež, bod 71.

(22)  Tamtiež, bod 72.

(23)  Tamtiež, bod 132.

(24)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva – Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162; uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv – Prijaté texty, P8_TA(2018)0456.

(25)  http://nao.gov.mt//loadfile/77c82f0e-89b3-44b4-85d4-e48ecfd251b0

(26)  https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR19_01/ SR_FRAUD_RISKS_EN.pdf

(27)  https://www.transparency.org/cpi2018 https://www.transparency.org/news/feature/corruption_perceptions_index_2017

;

(28)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1539189225045&uri=CELEX:52011IP0459

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52016IP0403

(29)  https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD(2017)001-e


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/120


P8_TA(2019)0329

Najnovší vývoj škandálu Dieselgate

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o najnovšom vývoji škandálu Dieselgate (2019/2670(RSP))

(2021/C 108/11)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na svoje rozhodnutie (EÚ) 2016/34 zo 17. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (5),

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2016/646 z 20. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6) (6),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2015 o meraní emisií v automobilovom priemysle (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vyšetrovaní vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (9) (na základe predbežnej správy Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle),

so zreteľom na záverečnú správu Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle z 2. marca 2017,

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (10),

so zreteľom na informačný dokument Európskeho dvora audítorov zo 7. februára 2019 o reakcii EÚ na škandál Dieselgate,

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) z 13. decembra 2018 v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16 (11)

so zreteľom na odporúčanie Európskeho ombudsmana vo veci 1275/2018/EWM,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o Európe, ktorá chráni: čistom ovzduší pre všetkých (12),

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európsky parlament požiadal Komisiu o podrobnú správu o opatreniach, ktoré prijala Komisia a členské štáty v súvislosti so závermi a odporúčaniami Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (ďalej len „výbor EMIS“);

B.

keďže 18. októbra 2018 komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbieta Bieńkowska zaslala list bývalej predsedníčke výboru EMIS, ktorý obsahoval tabuľku následných opatrení prijatých Komisiou v reakcii na žiadosť o „podrobnú správu o opatreniach, ktoré prijala Komisia a členské štáty v súvislosti so závermi a odporúčaniami výboru EMIS“;

C.

keďže cieľom tabuľky pripojenej k tomuto listu bolo iba riešenie otázok nastolených v odporúčaniach a nie záverov výboru EMIS, najmä pokiaľ ide o prípady nesprávneho úradného postupu a porušenia práva EÚ; keďže komisárka Bieńkowska niekoľkokrát zdôraznila v tabuľke, že niektoré otázky uvedené v odporúčaniach nepatria do jej právomoci;

D.

keďže 12. októbra 2018 európsky ombudsman potvrdil sťažnosť poslanca Európskeho parlamentu a dospel k záveru, že odmietnutie Komisie poskytnúť verejnosti prístup ku všetkým pozíciám zástupcov členských štátov v súvislosti s informáciami o životnom prostredí predstavuje nesprávny úradný postup;

E.

keďže toto obštrukčné správanie zo strany Komisie viedlo k výraznému spomaleniu činnosti výboru EMIS a okrem iných negatívnych vplyvov obmedzilo množstvo informácií, ktoré majú poslanci EP k dispozícii pri vypočúvaní zástupcov Komisie;

F.

keďže 13. decembra 2018 Všeobecný súd Európskej únie rozhodol a potvrdil opatrenia prijaté mestami Paríž, Brusel a Madrid (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16) a čiastočne zrušil nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/646, ktorým sa stanovili nadmerne vysoké limity emisií dusíka pri skúškach nových ľahkých osobných a úžitkových vozidiel;

G.

keďže 22. februára 2019 sa Komisia rozhodla odvolať proti tomuto rozsudku, čo môže posunúť termín stanovený Súdnym dvorom dovtedy, kým budú môcť zostať v platnosti tzv. faktory zhody;

H.

keďže 6. decembra 2016 sa Komisia rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti proti siedmim členským štátom, konkrétne Českej republike, Nemecku, Grécku, Litve, Luxembursku, Španielsku a Spojenému kráľovstvu, za to, že nezriadili sankčné systémy s cieľom odradiť výrobcov automobilov od porušovania právnych predpisov v oblasti emisií z automobilov, alebo že neuložili takéto sankcie v prípade spoločnosti Volkswagen;

I.

keďže 17. mája 2017 Komisia začala ďalší postup v prípade nesplnenia povinnosti týkajúci sa stratégií regulácie emisií, ktoré uplatňuje skupina Fiat Chrysler Automobiles (FCA), a neplnenia povinností Talianska vo veci prijatia nápravných opatrení a uloženia sankcií tomuto výrobcovi;

J.

keďže napriek tomu, že tieto postupy, ktoré stále prebiehajú proti Nemecku, Taliansku, Luxembursku a Spojenému kráľovstvu, sa začali pred viac ako dvoma rokmi, Komisia ich ešte stále neposunula ďalej než po získavanie ďalších informácií od členských štátov prostredníctvom dodatočných formálnych výziev;

K.

keďže sa javí, že niektoré členské štáty v tejto súvislosti v plnej miere nespolupracujú s Komisiou;

L.

keďže v tlačovej správe vydanej 16. októbra 2018 o pracovnom programe Európskeho dvora audítorov (ďalej len „EDA“) za rok 2019 predseda Európskeho dvora audítorov Klaus-Heiner Lehne oznámil, že Európsky dvor audítorov preskúma prístup EÚ k meraniu emisií vozidiel s cieľom „určiť, či EÚ plní, čo sľúbila“;

M.

keďže v informačnom dokumente Európskeho dvora audítorov zo 7. februára 2019 o reakcii EÚ na škandál Dieselgate poukázal EDA na to, že na cestách je ešte stále veľký počet vozidiel, ktoré spôsobujú veľké znečistenie ovzdušia, a poznamenal, že prebiehajúce zvolávania vozidiel, ako aj aktualizácie softvéru iniciované v tejto súvislosti, majú obmedzený vplyv na emisie NOx;

N.

keďže Nemecko požaduje od nemeckých výrobcov automobilov, aby majiteľom vozidiel ponúkli výmenný program alebo úpravu hardvéru systémom selektívnej katalytickej redukcie (ďalej len „SCR“);

O.

keďže dedičstvo vysoko znečisťujúcich naftových vozidiel zostáva vo veľkej miere nevyriešené, pretože tieto vozidlá budú mať naďalej mnoho rokov nepriaznivý vplyv na kvalitu ovzdušia, ak Komisia a členské štáty neprijmú účinné koordinované opatrenia na zníženie škodlivých emisií týchto vozidiel, najmä v oblastiach, do ktorých sa tieto vozidlá vyvážajú vo veľkom množstve;

P.

keďže podľa informácií, ktoré členské štáty poskytli Komisii, sa zvolávacie kampane v členských štátoch týkajú len obmedzeného počtu automobilov týchto značiek: Volkswagen, Renault, Daimler, Opel a Suzuki;

Q.

keďže viaceré mimovládne organizácie a médiá uviedli, že modely niekoľkých iných značiek vykazujú podozrivé emisie alebo prekročujú limity znečistenia stanovené v právnych predpisoch EÚ;

R.

keďže niektoré členské štáty, konkrétne Bulharsko, Maďarsko, Írsko, Slovinsko a Švédsko, stále nezaslali Komisii žiadne informácie o svojich zvolávacích kampaniach;

S.

keďže reakcia Komisie na škandál Dieselgate zahŕňala nielen revíziu smernice 2007/46/ES, ale aj návrh smernice o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov (COM(2018)0184); keďže takéto záväzné právne predpisy sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mali jasné práva a mohli podnikať zmysluplné spoločné kroky, najmä vzhľadom na to, že odporúčanie z roku 2013 o kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu nebolo vo väčšine členských štátov vykonané; keďže v Spojených štátoch amerických, kde je dobre rozvinutý systém kolektívnych žalôb, dostali obete škandálu Dieselgate od skupiny Volkswagen náhradu škody vo výške 5 000 až 10 000 USD, zatiaľ čo európski spotrebitelia stále čakajú na náležitú náhradu; keďže tento spis patrí medzi mnohé, ktoré sú blokované v Rade;

T.

keďže predseda Juncker navrhol revíziu nariadenia (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (13), aby boli členské štáty zaviazané k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o ich pozície na úrovni výboru; keďže transparentnejším postupom na prijatie skúšky emisií pri skutočnej jazde (RDE) by sa členským štátom bývalo zabránilo v nenáležitom zdržaní postupu, ako je vysvetlené v záveroch výboru EMIS; keďže aj tento spis patrí medzi mnohé, ktoré sú blokované v Rade;

U.

keďže v nadväznosti na vyšetrovanie, ktoré uskutočnil Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), dospeli Európska investičná banka a Volkswagen AG k dohode na podprojektovej časti úveru vo výške 400 miliónov EUR, ktorý bol poskytnutý v roku 2009 a v plnej výške splatený načas vo februári 2014;

V.

keďže podľa tejto dohody Európska investičná banka ukončí svoje vyšetrovanie a spoločnosť Volkswagen AG sa za to dobrovoľne nezúčastní na žiadnom projekte Európskej investičnej banky počas obdobia vylúčenia v dĺžke 18 mesiacov;

Povinnosti Komisie

1.

pripomína, že podľa článku 17 ods. 8 Zmluvy o Európskej únii sa Komisia „ako celok zodpovedá Európskemu parlamentu“; preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ako celok nepredložila Európskemu parlamentu podrobnú správu o záveroch a odporúčaniach výboru EMIS;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že list komisárky pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbiety Bieńkowskej adresovaný bývalej predsedníčke výboru EMIS je nedostatočný, pretože nie všetky otázky patria do pôsobnosti komisárky, ako sa uvádza v liste, a list sa nezaoberá závermi výboru EMIS;

3.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaslala Európskemu parlamentu podrobnú správu schválenú celým kolégiom, ako to požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení, ktorá bude riešiť nielen odporúčania, ale aj jadro vyšetrovacej práce parlamentného vyšetrovania, t. j. závery výboru EMIS, najmä pokiaľ ide o prípady nesprávneho úradného postupu a porušenia práva EÚ; domnieva sa, že Komisia by mala vyvodiť jasné politické dôsledky na základe záverov výboru EMIS;

4.

konštatuje, že v odporúčaní ombudsmana sa potvrdzuje, že Komisia výrazne bráni v práci oficiálneho parlamentného vyšetrovacieho výboru; domnieva sa, že Komisia by z tohto zlyhania mala vyvodiť jasné politické závery;

5.

vyzýva Komisiu, aby umožnila prístup k zápisniciam zo schôdzí technických výborov všeobecne, a najmä jej technického výboru pre motorové vozidlá;

6.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia týkajúce sa zvolávania vozidiel, v ktorých podrobne uvedie, ako musia zvolané vozidlá dosiahnuť súlad s príslušnými právnymi predpismi EÚ, vrátane úpravy hardvéru v prípadoch, keď aktualizácie softvéru nedokážu zabezpečiť dodržiavanie emisných limitov;

7.

vyzýva Komisiu, aby do usmernení zahrnula opatrenia na zabezpečenie toho, aby vysoko znečisťujúce vozidlá nezostali v obehu na trhu s jazdenými vozidlami a to ani v iných členských štátoch a tretích krajinách;

8.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala zriadenie a vykonávanie dohľadu nad trhom zo strany členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/858;

9.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci v prvej fáze konania o porušení povinnosti proti Nemecku, Luxembursku, Spojenému kráľovstvu a Taliansku, keďže tieto konania sa začali pred viac ako dvoma rokmi, a aby vydala odôvodnené stanoviská;

10.

víta rozsudok SDEÚ z 13. decembra 2018, v ktorom dospel k záveru, že Komisia nemala právomoc v rámci druhého balíka RDE meniť emisné limity NOx stanovené v norme Euro 6; konštatuje, že SDEÚ takisto dospel k záveru, že Komisia neposkytla dostatočné technické vysvetlenie, prečo je potrebné upraviť emisné limity NOx zavedením faktorov zhody; domnieva sa, že emisné limity NOx stanovené v normách Euro 6 je nutné splniť za normálnych podmienok používania, a že zodpovednosť Komisie spočíva v návrhu skúšok RDE tak, aby odrážali skutočné emisie;

11.

vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie odvolať sa proti rozsudku Súdneho dvora vo veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16 a žiada Komisiu, aby v súvislosti s nedávnym vývojom zvrátila svoje rozhodnutie;

12.

žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament, ak rozhodnutie o odvolaní posunie termín stanovený Súdnym dvorom Európskej únie, do ktorého môžu zostať v platnosti faktory zhody;

13.

vyzýva Komisiu, aby rešpektovala v súčasnosti platné emisné limity, stanovené v nariadení (ES) 715/2007, ktoré sa majú dodržiavať v podmienkach skutočnej jazdy podľa tohto nariadenia, a aby nezaviedla žiadne nové korekčné koeficienty (t. j. faktory zhody), ktoré by tieto zákonné limity zmiernili;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa úradu OLAF v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci pôžičky EIB s názvom Antrieb RDI pre spoločnosť Volkswagen AG nebola nikdy zverejnená, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými opatreniami, ktoré prijala EIB;

Povinnosti členských štátov

15.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne poskytli všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie správy o opatreniach prijatých Komisiou a členskými štátmi v súvislosti so závermi a odporúčaniami výboru EMIS;

16.

vyjadruje poľutovanie nad rôznymi prístupmi a chýbajúcou koordináciou zo strany členských štátov, pokiaľ ide o zvolávanie vozidiel a ponuku výmenných programov; domnieva sa, že tieto rôzne prístupy oslabujú záujmy spotrebiteľov, ochranu životného prostredia, zdravie občanov a fungovanie vnútorného trhu;

17.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne uskutočnili potrebné opatrenia na zvolanie alebo stiahnutie z trhu veľkého počtu veľmi znečisťujúcich vozidiel, a aby plne spolupracovali s Komisiou na spoločnom prístupe k zvolávacím akciám na základe usmernení Komisie;

18.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že výmenný program a požiadavky na úpravu hardvéru pre nemeckých výrobcov automobilov v Nemecku sa neuplatňujú ani mimo Nemecka ani na iných výrobcov automobilov v Únii;

19.

vyzýva členské štáty a výrobcov automobilov, aby koordinovali povinné dodatočné úpravy hardvéru v prípade nevyhovujúcich naftových vozidiel vrátane úpravy hardvéru s SCR, a to s cieľom znížiť emisie oxidu dusičitého (NO2) a očistiť existujúci vozový park; domnieva sa, že náklady na tieto úpravy by mal niesť zodpovedný výrobca automobilov;

20.

vyzýva tie členské štáty, ktoré doteraz neposkytli Komisii žiadne informácie o svojich programoch zvolávania, aby tieto informácie bezodkladne poskytli;

21.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnosť kontrol dohľadu nad trhom a testovali vozidlá v obehu nad rámec parametrov RDE s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia neoptimalizovali vozidlá na tieto RDE skúšky s využitím ich vlastných zariadení, ako sa navrhuje v informačnom dokumente Európskeho dvora audítorov;

22.

vyzýva členské štáty zapojené do príslušných konaní vo veci porušenia povinnosti, aby v plnej miere spolupracovali s Komisiou a poskytli jej všetky potrebné informácie;

23.

vyzýva členské štáty, aby zabránili výrobcom automobilov využívať nové možnosti flexibility v rámci laboratórnej skúšky celosvetového harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké vozidlá (ďalej len „WLTP“) ako prostriedku na zníženie emisií CO2;

24.

pripomína členským štátom, aby zabezpečili, že všetci predajcovia automobilov budú používať len hodnoty CO2 podľa WLTP, aby sa zabránilo nejasnostiam pre spotrebiteľov, a zdôrazňuje, že členské štáty by mali upraviť zdaňovanie vozidiel a daňové stimuly podľa hodnôt WLTP pri rešpektovaní zásady, že WLTP by nemalo mať negatívny vplyv na spotrebiteľov;

25.

naliehavo vyzýva Radu Európskej únie, aby prevzala zodpovednosť a urýchlene prijala všeobecný prístup k návrhu smernice o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a k návrhu na revíziu nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

26.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú a jednotnú úroveň ochrany spotrebiteľa na jednotnom trhu pre prípad akejkoľvek budúcej manipulácie zo strany výrobcov vozidiel, ktorá by viedla k emisiám prekračujúcim normy, a vyzýva členské štáty, aby podporili vypracovanie spravodlivých, dostupných a včasných postupov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

27.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom umožniť vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami a súčasne zabrániť zvýšenému využívaniu starých, vysoko znečisťujúcich vozidiel v nízkopríjmových členských štátoch;

28.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že na zvýšenie akceptácie elektrických vozidiel zo strany spotrebiteľov je nevyhnutná dostupnosť a prístupnosť nabíjacej infraštruktúry, a to aj v súkromných a verejných budovách v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov (14), ako aj ich konkurencieschopnosť;

29.

vyzýva predsedu Európskej rady a predsedu Komisie, aby sa zúčastnili na prvom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v apríli 2019 s cieľom odpovedať na všetky zostávajúce otázky týkajúce sa záverov a odporúčaní výboru EMIS, odporúčania ombudsmana a ďalších prvkov tohto uznesenia;

o

o o

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2016, s. 13.

(3)  Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2016, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 11.

(9)  Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 21.

(10)  Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 140.

(11)  Rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2018, Ville de Paris, Ville de Bruxelles, Ayuntamiento de Madrid/Komisia, T-339/16, T-352/16 a T-391/16, ECLI:EU:T:2018:927.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0186.

(13)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).


ODPORÚČANIA

Európsky parlament

Utorok 26. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/126


P8_TA(2019)0224

Komplexná dohoda medzi EÚ a Uzbekistanom

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej komplexnej dohode medzi EÚ a Uzbekistanom (2018/2236(INI))

(2021/C 108/12)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/… zo 16. júla 2018, ktorým sa Európska komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania a viesť ich v mene Únie o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci Únie (10336/18),

so zreteľom na rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady konaného 16. júla 2018, ktorým sa Európska komisia poveruje začať rokovania a viesť ich v mene členských štátov o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci členských štátov (10337/18),

so zreteľom na smernice na rokovania, ktoré Rada prijala 16. júla 2018 (10601/18 EÚ s obmedzeným prístupom) a ktoré boli postúpené Európskemu parlamentu 6. augusta 2018,

so zreteľom na existujúcu dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbeckou republikou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999,

so zreteľom na Memorandum o porozumení o energii medzi EÚ a Uzbekistanom, ktoré bolo podpísané v januári 2011,

so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala v roku 2013,

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (1),

so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane (3),

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu (4) a z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia (5),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ (JOIN(2018)0031),

so zreteľom na návštevy Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva v Uzbekistane v septembri 2018 resp. v máji 2017 a na pravidelné návštevy Delegácie pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ – Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom,

so zreteľom na výsledky 13. zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ – Stredná Ázia konaného 10. novembra 2017 v Samarkane, ktoré sa zaoberalo dvojstrannou agendou (hospodárstvo, prepojenosť, bezpečnosť a právny štát) a regionálnymi otázkami,

so zreteľom na spoločné komuniké zo 14. zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ – Stredná Ázia konaného 23. novembra 2018 v Bruseli s názvom EÚ a Stredná Ázia: spoločné úsilie o inkluzívny rast, udržateľnú prepojenosť a silné partnerstvá v budúcnosti (6),

so zreteľom na pokračujúcu rozvojovú pomoc EÚ Uzbekistanu vo výške 168 miliónov EUR v období 2014 – 2020, finančnú pomoc od Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) a na ďalšie opatrenia EÚ na podporu mieru a bezpečnosti a zníženie množstva jadrového odpadu v krajine,

so zreteľom na vyhlásenie z Taškentskej konferencie o Afganistane z 26. a 27. marca 2018, ktorú usporiadal Uzbekistan a spoločne mu predsedali Afganistan, s názvom Mierový proces, bezpečnostná spolupráca a regionálne prepojenie,

so zreteľom na stratégiu opatrení v piatich prioritných oblastiach pre rozvoj Uzbekistanu (rozvojová stratégia) na roky 2017 – 2021,

so zreteľom na kroky, ktoré Uzbekistan podnikol smerom k otvorenejšej spoločnosti a väčšej otvorenosti vo vzťahoch so susediacimi krajinami po získaní nezávislosti od Sovietskeho zväzu,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0149/2019),

A.

keďže 23. novembra 2018 EÚ a Uzbekistan začali rokovania o komplexnej posilnenej dohode o partnerstve a spolupráci (ďalej len „DPS“), ktorá by nahradila súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom, a to s cieľom posilniť a prehĺbiť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu na základe spoločných hodnôt demokracie, právneho štátu, dodržiavania základných slobôd a dobrej správy vecí verejných, podporovať trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodnú bezpečnosť a účinne riešiť globálne výzvy, ako sú terorizmus, zmena klímy a organizovaná trestná činnosť;

B.

keďže nadobudnutie platnosti posilnenej DPS si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu;

1.

predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) tieto odporúčania:

Vzťahy medzi EÚ a Uzbekistanom

a)

uvítať záväzky a kroky, ktoré Uzbekistan podnikol smerom k otvorenejšej spoločnosti a úroveň skutočnej angažovanosti v politickom dialógu medzi EÚ a Uzbekistanom, čo viedlo k začatiu rokovaní o komplexnej posilnenej DPS; zdôrazniť záujem EÚ o posilnenie vzťahov s Uzbekistanom na základe spoločných hodnôt a uznať úlohu Uzbekistanu ako dôležitého kultúrneho a politického mostu medzi Európou a Áziou;

b)

zabezpečiť pravidelný intenzívny dialóg a monitorovať úplné vykonávanie politických a demokratických reforiem, ktorých cieľom je vytvorenie nezávislého súdnictva – vrátane zrušenia všetkých obmedzení nezávislosti právnikov –, skutočne nezávislý parlament vyplývajúci zo skutočne konkurenčných volieb, ochrana ľudských práv, rodovej rovnosti a slobody médií, odpolitizovanie bezpečnostných služieb a zabezpečenia toho, aby sa zaviazali dodržiavať zásady právneho štátu, a výrazné zapojenie občianskej spoločnosti do reformného procesu; uvítať nové právomoci udelené najvyššiemu zhromaždeniu (Oliy Majlis) a mechanizmy posilňujúce parlamentný dohľad; nabádať orgány, aby vykonávali odporúčania uvedené v správe OBSE/ODIHR po parlamentných voľbách v roku 2014;

c)

zdôrazniť význam udržateľných reforiem a ich vykonávania a výrazne ich podporovať na základe súčasných a budúcich dohôd, ktoré povedú k hmatateľným výsledkom a riešeniu politických, spoločenských a hospodárskych otázok, najmä s cieľom zlepšiť správu, otvoriť priestor pre skutočne rôznorodú a nezávislú občiansku spoločnosť, posilniť dodržiavanie ľudských práv, chrániť všetky menšiny a zraniteľné osoby vrátane osôb so zdravotným postihnutím, zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a iné trestné činy a odstrániť prekážky podnikania;

d)

uznať a podporovať záväzky Uzbekistanu vykonávať prebiehajúce štrukturálne, správne a hospodárske reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, súdneho systému a bezpečnostných služieb, pracovných podmienok a administratívnej zodpovednosti a efektívnosti a zdôrazniť význam ich úplného a overiteľného vykonávania; uvítať liberalizáciu operácií so zahraničnými menami a devízového trhu; zdôrazniť, že komplexný reformný plán Uzbekistanu – stratégia rozvoja na roky 2017 – 2021 – musí byť vykonávaný a podporený opatreniami na uľahčenie vonkajšieho obchodu a zlepšenie podnikateľského prostredia; zohľadniť to, že migrácia pracovnej sily a remitencie predstavujú kľúčové mechanizmy na riešenie chudoby v Uzbekistane;

e)

vyzvať uzbeckú vládu na zabezpečenie toho, aby obhajcovia ľudských práv, občianska spoločnosť, medzinárodní pozorovatelia a organizácie pre ľudské práva mohli voľne fungovať v právne zdravom a politicky bezpečnom prostredí, a to najmä tým, že zjednoduší postupy registrácie a umožní využitie právneho prostriedky nápravy v prípade zamietnutia registrácie; naliehať na vládu, aby umožnila pravidelné, neobmedzené a nezávislé monitorovanie podmienok vo väzniciach a zadržiavacích zariadeniach; nabádať vládu, aby pozvala osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, vykonala odporúčanie z jeho poslednej návštevy v roku 2003 a zosúladila vnútroštátne právne predpisy a postupy s medzinárodným právom a normami vrátane nezávislého monitorovacieho mechanizmu, ktorý umožní neobmedzený prístup do väzenských zariadení, aby bolo možné sledovať zaobchádzanie s väzňami; vyzvať orgány, aby dôkladne vyšetrili všetky obvinenia z mučenia alebo neľudského zaobchádzania;

f)

podporovať vznik tolerantnej, inkluzívnej, pluralistickej a demokratickej spoločnosti s dôveryhodnou vládou presadzovaním postupnej liberalizácie pri plnom dodržiavaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a sociálno-ekonomického pokroku v prospech obyvateľstva;

g)

privítať prepustenie politických väzňov, ale naliehať na orgány, aby im zaručili úplnú rehabilitáciu a prístup k prostriedkom nápravy a lekárskemu ošetreniu; žiadať prepustenie všetkých zostávajúcich politických väzňov a všetkých ďalších osôb uväznených alebo prenasledovaných na základe politicky motivovaných obvinení, ako sú aktivisti za ľudské práva, aktivisti občianskej spoločnosti a náboženskí aktivisti, novinári a opoziční politici; vyjadriť znepokojenie nad viacerými súdnymi procesmi prebiehajúcimi za zatvorenými dverami a naliehavo vyzvať vládu, aby skoncovala s takýmito praktikami; naliehať na vládu, aby urýchlene zmenila ustanovenia trestného zákonníka týkajúce sa extrémizmu, ktoré sú niekedy zneužívané na kriminalizovanie disentu; uvítať prijaté záväzky týkajúce sa ukončenia používania obvinenia z „porušovania väzenských pravidiel“ na svojvoľné predlžovanie trestov politických väzňov; zabezpečiť, aby všetkým politickým väzňom odsúdeným za trestné a iné činy boli poskytnuté kópie súdnych rozsudkov v ich veciach, ktoré im umožnia uplatniť si právo podať odvolanie a požiadať o rehabilitáciu; uvítať zmiernenie niektorých obmedzení slobody pokojného zhromažďovania a nabádať tiež na odstránenie obmedzení brániacich uplatňovaniu týchto práv, ako je zaistenie pokojných demonštrantov, a teda na dodržiavanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv; privítať nedávnu návštevu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery;

h)

poznamenať, že umiestnenie Uzbekistanu v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc sa v rokoch 2016 až 2018 zlepšilo len mierne a naďalej venovať pozornosť cenzúre, blokovaniu webových sídiel, autocenzúre novinárov a blogerov, obťažovaniu, online aj offline, a politicky motivovaným trestným obvineniam; vyzvať orgány, aby ukončili nátlak na médiá a dohľad nad nimi, zastavili blokovanie nezávislých webových sídel a umožnili medzinárodným médiám akreditovať spravodajcov a pôsobiť v krajine; podporovať a uvítať prijaté opatrenia smerujúce k väčšej nezávislosti médií a organizácií občianskej spoločnosti, napríklad zrušenie niektorých obmedzení týkajúcich sa ich činnosti, ako aj návrat zahraničných a medzinárodných médií a MVO, ktoré boli predtým z krajiny vylúčené; uvítať nový zákon o registrácii MVO, ktorý zmierňuje niektoré registračné postupy a určité požiadavky súvisiace s udelením predbežného povolenia na vykonávanie činností alebo organizovanie stretnutí; naliehať na orgány, aby tento zákon v plnej miere vykonávali tým, že odstránia všetky prekážky brániace registrácii medzinárodných organizácií, a nabádať orgány, aby riešili zostávajúce obmedzenia ohraničujúce činnosť MVO, ako sú zaťažujúce registračné požiadavky a rušivé sledovanie;

i)

uvítať pokrok dosiahnutý pri odstraňovaní detskej práce a postupnom ukončovaní nútenej práce a tiež nedávne návštevy osobitných spravodajcov OSN v Uzbekistane a opätovné otvorenie krajiny medzinárodným MVO pôsobiacim v tejto oblasti; poukazovať na to, že štátom podporovaná nútená práca v odvetví bavlny a prírodného hodvábu a v iných oblastiach je pretrvávajúcim problémom; očakávať, že vláda Uzbekistanu podnikne kroky na odstránenie všetkých foriem nútenej práce, na riešenie základných príčin tohto javu, najmä systému povinných kvót, a na vyvodenie zodpovednosti v prípade miestnych orgánov, ktoré pod nátlakom mobilizujú pracovníkov z verejného sektora a študentov; zdôrazniť, že treba vyvinúť väčšie úsilie a prijať ďalšie právne opatrenia na upevnenie pokroku v tejto oblasti s cieľom zrušiť nútenú prácu; podporovať v tejto súvislosti prehĺbenie spolupráce s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP); nabádať na uľahčenie prístupu do krajiny na účely návštevy osobitného spravodajcu OSN pre súčasné formy otroctva; zdôrazniť význam úsilia o rozvoj udržateľného dodávateľského reťazca v odvetví bavlny a moderných a environmentálne vhodných technológií na pestovanie bavlny a poľnohospodárskych postupov v krajine; podporovať domácich pestovateľov bavlny pri zvyšovaní ich efektívnosti výroby, ochrane životného prostredia a pri zlepšovaní pracovných postupov s cieľom zrušiť nútenú prácu;

j)

nabádať orgány, aby zintenzívnili opatrenia na zníženie nezamestnanosti v krajine vrátane otvorenia súkromného sektora a posilňovania malých a stredných podnikov; uvítať v tejto súvislosti rozšírenie programu odbornej prípravy v oblasti hospodárenia a podporiť ďalšie programy odbornej prípravy pre podnikateľov; pripomenúť potenciál mladého obyvateľstva a v tomto zmysle jeho relatívne vysokú úroveň vzdelania; nabádať k podpore vzdelávacích programov v oblasti podnikania; zdôrazniť význam programov EÚ, ako je Erasmus+, pri podpore medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Uzbekistanom a pri poskytovaní príležitostí na posilnenie postavenia študentov, ktorí sa na týchto programoch zúčastňujú ako pozitívni aktéri zmeny v ich spoločnosti;

k)

pokračovať v každoročnom dialógu o ľudských právach, ktorý organizuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a v tejto súvislosti naliehať na vyriešenie jednotlivých prípadov vzbudzujúcich obavy vrátane prípadov politických väzňov; dohodnúť sa na konkrétnych oblastiach rokovania pred každým kolom dialógov konanom raz ročne a posúdiť pokrok pri dosahovaní výsledkov v súlade s normami EÚ a súčasne zohľadňovať problematiku ľudských práv pri všetkých ostatných stretnutiach a vo všetkých iných politikách; podporovať a vyhodnocovať dodržiavanie medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv ratifikovaných Uzbekistanom, a to najmä v rámci OSN, OBSE a MOP; vyjadriť pretrvávajúce znepokojenie nad nevyriešenými problémami a nedostatočným vykonávaním niektorých reforiem; podporovať orgány v dekriminalizácii konsenzuálnych sexuálnych vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia a posilňovať kultúru tolerancie vo vzťahu k LGBTI osobám; vyzvať uzbecké orgány, aby dodržiavali a presadzovali práva žien;

l)

zabezpečiť preskúmanie systému cestovných pasov; uvítať zrušenie systému „výstupných víz“, ktoré sa predtým vyžadovali od uzbeckých občanov cestujúcich mimo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ); uvítať oznámenie Uzbekistanu, na základe ktorého sa od januára 2019 nebudú od občanov členských štátov EÚ vyžadovať víza;

m)

vyzvať orgány, aby zlepšili miestny systém zdravotnej starostlivosti a zvýšili štátne zdroje na uľahčenie týchto zlepšení, pretože situácia sa výrazne zhoršila, odkedy krajina získala nezávislosť;

n)

vyzvať orgány, aby poskytli potrebnú podporu a vynaložili úsilie o získanie pomoci a podpory medzinárodných partnerov s cieľom umožniť Uzbekistanu a najmä autonómnej Karakalpackej republike ďalej riešiť hospodárske, sociálne a zdravotné dôsledky environmentálnej katastrofy Aralského jazera tým, že zavedú politiky a postupy udržateľného hospodárenia s vodami a ich ochrany, ako aj spoľahlivý plán postupného vyčistenia regiónu; uvítať pozitívny vývoj v rámci regionálnej spolupráce v oblasti vôd, predovšetkým s Tadžikistanom a Kazachstanom, vytvorenie trustového fondu OSN s účasťou viacerých partnerov týkajúceho sa bezpečnosti osôb v oblasti Aralského jazera a odhodlanie, ktoré prejavili orgány; pokračovať v podpore úsilia o zlepšenie zavlažovacej infraštruktúry;

o)

vyjadriť uznanie zahraničnej politike Uzbekistanu, ktorá viedla k zlepšeniu v spolupráci so susedmi a s medzinárodnými partnermi, najmä v oblasti podpory stability a bezpečnosti v regióne, riadenia hraníc a hospodárenia s vodami, vymedzenia hraníc a energetiky; podporovať pozitívne zapojenie Uzbekistanu do mierového procesu v Afganistane;

p)

uvítať pretrvávajúci záväzok Uzbekistanu zachovávať zónu bez jadrových zbraní v Strednej Ázii; pripomenúť záväzok EÚ podporovať Uzbekistan pri zaobchádzaní s toxickým a rádioaktívnym odpadom; nabádať Uzbekistan k podpísaniu Zmluvy o zákaze jadrových zbraní;

q)

zohľadniť dôležitú úlohu Uzbekistanu pri nadchádzajúcom preskúmaní stratégie EÚ – Stredná Ázia uplatňujúc pritom zásadu diferenciácie;

r)

vyjadriť uznanie, pokiaľ ide o legitímne bezpečnostné záujmy Uzbekistanu, a zintenzívniť spoluprácu na podporu krízového riadenia, predchádzania konfliktom, integrovaného riadenia hraníc a úsilia, ktoré je zamerané na boj proti násilnej radikalizácii, terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a nezákonnému obchodovaniu s drogami, pri súčasnom dodržiavaní zásad právneho štátu vrátane ochrany ľudských práv;

s)

zaistiť účinnosť spolupráce v oblasti boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom;

t)

viazať poskytovanie pomoci Uzbekistanu z vonkajších finančných nástrojov EÚ a z úverov EIB a EBOR na ďalší pokrok reforiem;

u)

podporovať efektívne plnenie kľúčových medzinárodných dohovorov, ktoré sa vyžadujú v prípade štatútu VSP +;

v)

podporiť snahu Uzbekistanu zapojiť sa do procesu pristúpenia k Svetovej obchodnej organizácii (WTO) s cieľom lepšie integrovať krajinu do svetového hospodárstva, zlepšiť podnikateľské prostredie a prilákať tak viac priamych zahraničných investícií (PZI);

w)

zohľadniť rozvoj vzťahov s ďalšími tretími krajinami v kontexte vykonávania čínskej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a trvať na tom, že treba riešiť problémy v oblasti ľudských práv, ktoré sú prepojené s touto iniciatívou, a to aj vypracovaním usmernení v tejto súvislosti;

Nová komplexná dohoda

x)

používať rokovania v rámci posilnenej DPS na podporu skutočného a udržateľného pokroku smerom k zodpovednému a demokratickému režimu, ktorý zaručuje a chráni základné práva pre všetkých občanov a zameriava sa najmä na zabezpečenie priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť, obhajcov ľudských práv a nezávislosť právnikov; zabezpečiť, aby Uzbekistan pred ukončením rokovaní dosiahol výrazný pokrok smerom k zabezpečeniu slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania v súlade s medzinárodnými normami vrátane odstránenia prekážok, ktoré bránia všetkým novým skupinám zaregistrovať sa a právoplatne začať vykonávať činnosť v krajine a prijímať zahraničné finančné prostriedky;

y)

rokovať o modernej, komplexnej a ambicióznej dohode medzi EÚ a Uzbekistanom, ktorá nahradí dohodu o partnerstve a spolupráci z roku 1999, zlepší kontakty medzi ľuďmi, politickú spoluprácu, obchodné a investičné vzťahy a spoluprácu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prepojenosti, ľudských práv a správy a prispeje k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Uzbekistanu;

z)

obnoviť záväzok presadzovať demokratické normy, zásady dobrej správy vecí verejných a právneho štátu a rešpektovať ľudské práva a základné slobody vrátane slobody náboženského vyznania a viery, ako aj ich obhajcov;

aa)

podporiť obnovené úsilie Uzbekistanu o mnohostrannú a medzinárodnú spoluprácu v oblasti globálnych a regionálnych výziev, ako sú okrem iného medzinárodná bezpečnosť a boj proti násilnému extrémizmu, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami, hospodárenie s vodami, zhoršovanie stavu životného prostredia, zmena klímy a migrácia;

ab)

zabezpečiť, aby komplexná dohoda uľahčila a posilnila regionálnu spoluprácu a mierové riešenie konfliktov a existujúcich sporov, čo vytvorí podmienky na skutočne dobré susedské vzťahy;

ac)

podporiť ustanovenia týkajúce sa obchodných a hospodárskych vzťahov ich lepším prepojením s ustanoveniami o ľudských právach a so záväzkom vykonávať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv pri súčasnom zabezpečení mechanizmov na posudzovanie a riešenie negatívnych vplyvov na ľudské práva na jednej strane, ako aj presadzovaním zásad trhového hospodárstva vrátane právnej istoty, nezávislých a transparentných inštitúcií, sociálneho dialógu a vykonávania pracovných noriem MOP, aby sa zaručili udržateľné priame zahraničné investície a prispelo sa k diverzifikácii hospodárstva, na druhej strane; zlepšiť spoluprácu v oblasti boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom a zabezpečiť, aby aktíva, ktoré sú v súčasnosti zmrazené vo viacerých členských štátoch EÚ a EHP, boli zodpovedne repatriované v prospech všetkých obyvateľov Uzbekistanu;

ad)

posilniť aspekty medziparlamentnej spolupráce v rámci splnomocneného parlamentného výboru pre spoluprácu v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv vrátane priamej zodpovednosti zástupcov Rady pre spoluprácu a parlamentného výboru pre spoluprácu;

ae)

zabezpečiť zapojenie všetkých relevantných aktérov vrátane občianskej spoločnosti počas rokovaní aj fázy vykonávania dohody;

af)

začleniť podmienky týkajúce sa prípadného pozastavenia spolupráce v prípade porušenia základných prvkov ktoroukoľvek stranou, a to najmä pokiaľ ide o dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu, vrátane konzultácie Európskeho parlamentu v takýchto prípadoch; vytvoriť nezávislý mechanizmus monitorovania a podávania sťažností, ktorý postihnutému obyvateľstvu a jeho zástupcom poskytne účinný nástroj na riešenie negatívnych vplyvov na ľudské práva a na monitorovanie vykonávania;

ag)

zabezpečiť, aby bol Európsky parlament úzko zapojený do monitorovania vykonávania všetkých častí komplexnej posilnenej DPS po nadobudnutí jej platnosti, viesť v tejto súvislosti konzultácie, zabezpečiť, aby ESVČ riadne informovala Európsky parlament a občiansku spoločnosť o vykonávaní posilnenej DPS a aby primerane reagovali;

ah)

zabezpečiť zasielanie všetkých dokumentov na rokovania Európskemu parlamentu, a to v súlade s pravidlami dôvernosti, aby Európsky parlament mohol riadne kontrolovať proces rokovaní; plniť medziinštitucionálne povinnosti vyplývajúce z článku 218 ods. 10 ZFEÚ a pravidelne informovať Európsky parlament;

ai)

predbežne uplatňovať posilnenú DPS len po udelení súhlasu Európskeho parlamentu;

aj)

realizovať verejnú informačnú kampaň, v ktorej sa vyzdvihnú očakávané pozitívne výsledky spolupráce v prospech občanov EÚ a Uzbekistanu, čím sa posilnia aj kontakty medzi ľuďmi;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Uzbeckej republiky.

(1)  Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 394.

(2)  Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 51.

(3)  Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 25.

(4)  Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.

(5)  Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 119.

(6)  https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/54354/joint-communiqué-european-union-–-central-asia-foreign-ministers-meeting-brussels-23-november_en


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/133


P8_TA(2019)0241

Dohoda o inštitucionálnom rámci medzi EÚ a Švajčiarskom

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s dohodou o inštitucionálnom rámci medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou (2018/2262(INI))

(2021/C 108/13)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

zo zreteľom na rozhodnutie Rady zo 6. mája 2014 o poverení začať rokovania o dohode medzi EÚ a Švajčiarskom o inštitucionálnom rámci, ktorým sa riadia dvojstranné vzťahy, a o začatí rokovaní 22. mája 2014,

so zreteľom na závery Rady z 28. februára 2017 o vzťahoch EÚ so Švajčiarskou konfederáciou,

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010 a z 20. decembra 2012 o vzťahoch EÚ s krajinami EZVO,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“) z 1. januára 1994 (1),

so zreteľom na ľudové hlasovanie v decembri 1992, ktoré ukázalo, že 50,3 % švajčiarskeho národa odmieta vstup do EHP, na ľudové hlasovanie o iniciatíve „rokovania o členstve v EÚ: nechajme rozhodnúť ľudí“ v júni 1997, v ktorom 74 % voličov hlasovalo proti, a o iniciatíve „Áno Európe!“ v marci 2001 s výsledkom 77 % proti,

so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Švajčiarskou konfederáciou o obchodovaní s emisnými kvótami, podpísanú 23. novembra 2017 (2),

so zreteľom na Európsku obrannú agentúru (ďalej len „EDA“) a Švajčiarsky rámec pre spoluprácu, podpísaný 16. marca 2012,

so zreteľom na dohodu medzi Švajčiarskom a Eurojustom o justičnej spolupráci, ktorá bola podpísaná 27. novembra 2008 a nadobudla platnosť 22. júla 2011,

so zreteľom na dohodu medzi Švajčiarskom a Europolom o spolupráci medzi policajnými orgánmi v oblasti prevencie a boja proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti a terorizmu, ktorá bola podpísaná 24. septembra 2004 a nadobudla platnosť 1. marca 2006, a na rozšírenie oblasti jej uplatňovania z 1. januára 2008,

so zreteľom na Dohodu z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (3), a najmä na jej prílohu I o voľnom pohybe osôb a prílohu III o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií,

so zreteľom na Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej z 27. mája 2008 o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii (4),

so zreteľom na Dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 25. júna 2009 o zjednodušení kontrol a formalít pri preprave tovaru a o colných bezpečnostných opatreniach (5),

so zreteľom na švajčiarsku federálnu občiansku iniciatívu z 9. februára 2014, v ktorej 50,3 % Švajčiarov podporilo návrhy obnoviť kvóty na prisťahovalectvo z EÚ, na vnútroštátne preferencie pri obsadzovaní voľných pracovných miest, a na obmedzenie práv prisťahovalcov na sociálne dávky,

so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Švajčiarskom o voľnom obchode z roku 1972 (6), ktorá sa odvtedy upravila a aktualizovala,

so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2002 (7),

so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o železničnej a cestnej preprave tovaru a cestujúcich, ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2002 (8),

so zreteľom na rokovania o dohode medzi EÚ a Švajčiarskou konfederáciou o elektrickej energii, a o potravinovej bezpečnosti, bezpečnosť výrobkov a verejnom zdraví,

so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/2047 z 20. decembra 2018 o rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu uplatniteľných na burzy vo Švajčiarsku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (9),

so zreteľom na 37. medziparlamentné zasadnutie EÚ a Švajčiarska, ktoré sa konalo 4. a 5. júla 2018 v Bruseli,

so zreteľom na svoje uznesenia týkajúce sa Švajčiarska, najmä na uznesenie z 9. septembra 2015 o EHP – Švajčiarsko: prekážky súvisiace s úplnou realizáciou vnútorného trhu (10), a na návrh uznesenia Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa na tú istú tému z 24. apríla 2018,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o výročnej správe o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2017 (11),

so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0147/2019),

A.

keďže súčasný vzťah Švajčiarska s EÚ je založený na komplexnom súbore asi dvadsiatich hlavných sektorových dvojstranných dohôd a približne 100 ďalších dohôd; keďže Švajčiarsko sa len čiastočne zúčastňuje na všetkých štyroch slobodách; keďže zatiaľ čo tieto dohody v minulosti prehĺbili spoluprácu medzi EÚ a Švajčiarskom v oblasti vnútorného trhu, vnútornej bezpečnosti a azylu, dopravy a daňových záležitostí, v budúcnosti by sa tento komplexný súbor dohôd mohol stať neaktuálnym, a ich vykonávanie menej relevantné, pokiaľ sa nedohodne všeobecný rámec;

B.

keďže podľa údajov Eurostatu bolo Švajčiarsko v roku 2017 tretím najväčším partnerom EÚ, pokiaľ ide o vývoz, a štvrtým najväčším partnerom, pokiaľ ide o dovoz tovaru;

C.

keďže Rada uviedla, že všeobecná inštitucionálna dohoda so Švajčiarskom by sa mala zamerať na ochranu homogénnosti vnútorného trhu a na zabezpečenie právnej istoty pre orgány, občanov a hospodárske subjekty;

D.

keďže švajčiarska Spolková rada chce dospieť k inštitucionálnej dohode s EÚ, ktorá zabezpečí právnu istotu v oblasti prístupu na trh a ktorá zachová švajčiarsku prosperitu, nezávislosť a právny systém (12); keďže švajčiarska Spolková rada vyhlásila konzultácie so zainteresovanými stranami o výsledku rokovaní o základe textu, na ktorom sa vyjednávači dohodli 23. novembra 2018;

E.

keďže dobre fungujúci a účinný jednotný trh založený na koncepcii vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva je potrebný na to, aby bolo možné podnietiť rast a konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta, a tým oživiť európske hospodárstvo; keďže právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu sa musia riadne transponovať, vykonávať a presadzovať, ak majú členské štáty a Švajčiarsko plne využívať príslušné výhody;

F.

keďže Švajčiarsko vyjadrilo želanie ponechať dôležité záväzné ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci pre budúcu dohodu o prístupe na trh a získať prístup na jednotný trh s elektrickou energiou;

G.

keďže 28. septembra 2018 Spolková rada schválila druhý švajčiarsky príspevok vo výške 1,3 miliardy CHF určený pre niekoľko členských štátov EÚ na obdobie 10 rokov a v súčasnosti čaká na kladné rozhodnutie Spolkového zhromaždenia;

H.

keďže Švajčiarsko je členom Európskej environmentálnej agentúry;

I.

keďže Švajčiarsko ratifikovalo účasť v európskych programoch satelitnej navigácie Galileo a EGNOS;

J.

keďže účasť Švajčiarska v rámcovom programe EÚ pre výskum Horizont 2020 a jeho predchodcovi 7. rámcovom programe (RP7) bola vďaka vysokej kvalite návrhov prospešná pre všetky zúčastnené strany;

K.

keďže Švajčiarsko a EÚ 27. mája 2015 podpísali dodatočný protokol k dohode o zdaňovaní a príjme z úspor, ktorá vyžaduje, aby si obe strany od septembra 2018 automaticky vymieňali informácie o finančných účtoch svojich obyvateľov; keďže EÚ zaradila Švajčiarsko medzi jurisdikcie nespolupracujúce na daňové účely v prílohe II k záverom Rady z 5. decembra 2017 týkajúcej sa krajín, ktoré sa zaviazali vykonávať zásady dobrej správy v daňových záležitostiach s cieľom riešiť otázky, ktoré sa týkajú transparentnosti, spravodlivého zdaňovania a opatrení boja proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS);

L.

keďže Švajčiarsko spolupracuje vo vybraných oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) a zúčastňuje sa na civilných a vojenských mierových misiách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“), a to najmä na Ukrajine a v Mali; keďže rámec pre spoluprácu medzi EDA a Švajčiarskom, ktorý bol podpísaný 16. marca 2012, umožňuje výmenu informácií a upravuje spoločné činnosti v oblasti výskumu a technológií, ako aj projekty a programy v oblasti zbrojenia;

M.

keďže Švajčiarsko je súčasťou schengenského priestoru od začiatku jeho uplatňovania vo Švajčiarsku v decembri 2008;

N.

keďže Švajčiarsko je zapojené do Schengenského informačného systému (SIS), vízového informačného systému (VIS) a databázy EÚ odtlačkov prstov žiadateľov o azyl Eurodac a zapojí sa do budúceho systému vstupu/výstupu (EES), ktorý bude zaznamenávať prechody vonkajších hraníc EÚ, a do Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), ktorý zabezpečuje bezpečnosť pred cestovaním, a kontroly štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ bez vízovej povinnosti z hľadiska neregulárnej migrácie;

O.

keďže na základe Dublinskej dohody o pridružení je Švajčiarsko pridružené k častiam acquis EÚ v oblasti azylu; keďže Švajčiarsko od roku 2010 finančne aj prevádzkovo prispieva do agentúry Frontex;

P.

keďže v roku 2017 bolo z celkovo 8,48 milióna obyvateľov Švajčiarska 2,13 milióna cudzincov, z ktorých 1,4 milióna pochádzalo z členských štátov EÚ a krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO); keďže každý deň dochádza do Švajčiarska 320 000 občanov EÚ; keďže 750 000 švajčiarskych občanov žije v zahraničí, z toho 450 000 v EÚ;

Q.

keďže v roku 2009 Švajčiarsko súhlasilo s pokračovaním dvojstrannej dohody s EÚ o voľnom pohybe osôb (ďalej len „DVPO“), ktorá občanom Švajčiarska a členských štátov EÚ udeľuje rovnaké právo slobodne si zvoliť miesto svojho zamestnania a pobytu v rámci území strán dohody;

R.

keďže zahraničné spoločnosti, ktoré vysielajú zahraničných pracovníkov do Švajčiarska, musia rešpektovať švajčiarske minimálne pracovné podmienky; keďže hlavný dodávateľ má právnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby subdodávatelia dodržiavali švajčiarsku reguláciu pracovného trhu;

S.

keďže Švajčiarsko zaviedlo v roku 2002 „sprievodné opatrenia“ s cieľom chrániť švajčiarske mzdy, pracovné podmienky a sociálne normy, čo EÚ považuje za rozpor s dohodou o voľnom pohybe osôb;

T.

keďže vykonávanie smernice EÚ o právach občanov (2004/38/ES) a uplatňovanie práv občanov EÚ na sociálne zabezpečenie a práv usadiť sa vzbudilo vo Švajčiarsku obavy;

U.

keďže Švajčiarsko je od roku 1960 členom EZVO a od roku 2002 členom OSN;

V.

keďže 25. novembra 2018 bola v ľudovom hlasovaní vo všetkých kantónoch zamietnutá iniciatíva „švajčiarske právo, nie zahraniční sudcovia“ („Iniciatíva Sebaurčenie“), proti ktorej hlasovalo 66 % voličov;

W.

keďže Švajčiarsko sa zaviazalo zachovávať politickú neutralitu a ako také bolo hostiteľom viacerých medzinárodných rokovaní, ktorých cieľom bolo dosiahnutie mierových riešení ozbrojených konfliktov na celom svete;

X.

keďže Komisia na konci roku 2018 o šesť mesiacov predĺžila svoje rozhodnutie uznávať obchodné miesta vo Švajčiarsku ako vhodné na uznanie súladu s povinnosťou obchodovať s akciami stanovenou v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (2004/39/ES) a nariadení ((EÚ) č. 600/2014);

Y.

keďže Medziparlamentná únia (IPU) má sídlo v Ženeve;

Z.

keďže Švajčiarsko je hostiteľskou krajinou celosvetových sídiel 25 významných medzinárodných organizácií a konferencií, z ktorých väčšina sídli v Ženeve;

AA.

keďže vo Švajčiarsku sídlia stovky medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú poradenstvo OSN a ďalším mimovládnym organizáciám;

AB.

keďže vo Švajčiarsku sa 20. októbra 2019 majú konať federálne voľby;

1.

odporúča Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

a)

zdôrazňuje, že Švajčiarsko a EÚ majú blízke, široké a komplexné vzťahy, ktoré sú vzájomne prospešné a založené na spoločnej kultúrnej histórii a spoločných hodnotách, a že hospodárske, politické, sociálne, environmentálne, vedecké a medziľudské väzby a prepojenia sú medzi nimi príkladné, vzhľadom na jedinečnú kultúrnu a geografickú blízkosť;

b)

zdôrazňuje, že Švajčiarsko je vo vysokej miere začlenené do EÚ, je to podobne zmýšľajúci partner a s EÚ rieši rovnaké európske regionálne a celosvetové výzvy; víta vyhlásenie Švajčiarska, že je v jeho záujme obnoviť a upevniť dvojstranný prístup a udržiavať čoraz bližší vzťah;

c)

konštatuje, že EÚ je hlavným obchodným partnerom Švajčiarska, smeruje do nej 52 % jeho vývozu a z nej do Švajčiarska viac ako 71 % jeho dovozu a že obchod s tovarom na základe súčasných dvojstranných obchodných dohôd predstavuje najmenej 1 miliardu CHF denne (13); keďže Švajčiarsko je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ a predstavuje 7 % jej obchodu; domnieva sa, že značný stupeň integrácie Švajčiarska s vnútorným trhom EÚ je kľúčovým faktorom hospodárskeho rastu, ktorý robí z EÚ najdôležitejšieho hospodárskeho a obchodného partnera Švajčiarska;

d)

zdôrazňuje, že EÚ preukazuje v rokovaniach o dohode o inštitucionálnom rámci (ďalej len „IFA“) veľkú flexibilitu a že túto skutočnosť musia uznať všetky dotknuté strany;

e)

vyzýva na čo najskoršie uzatvorenie bilaterálnej IFA s cieľom zabezpečiť súlad s existujúcim komplexným súborom dvojstranných dohôd vrátane vytvorenia mechanizmu urovnávania sporov; víta skutočnosť, že vyjednávači sa dohodli na konečnom znení dohody; vyzýva švajčiarsku Spolkovú radu, aby čo najskôr po kladnom ukončení konzultácií v tejto veci so zainteresovanými stranami prijala rozhodnutie o uzavretí dohody;

f)

pripomína, že predpokladom ďalšieho rozvoja odvetvového prístupu je aj naďalej vytvorenie spoločného inštitucionálneho rámca pre existujúce a budúce dohody, ktoré umožňujú účasť Švajčiarska na jednotnom trhu EÚ, s cieľom zabezpečiť homogénnosť a právnu istotu pre občanov a podniky; zdôrazňuje, že po štyroch rokoch rokovaní nadišiel čas na uzavretie IFA; domnieva sa, že uzavretie tejto dohody umožní rozvinúť plný potenciál komplexného partnerstva medzi EÚ a Švajčiarskom;

g)

uznáva potrebu dohody o inštitucionálnom rámci, keďže vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom sú založené na komplexnom systéme 120 špecifických sektorových dohôd, pričom ďalšia súdržnosť a právna istota by boli prínosom pre všetky strany;

h)

vyzýva strany dohody, aby čo najskôr usporiadali medziparlamentné stretnutie zákonodarcov z EÚ aj zo Švajčiarska s cieľom prerokovať všetky záležitosti týkajúce sa tejto dohody;

i)

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia postúpila prerokované znenie IFA medzi EÚ a Švajčiarskom Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre medzinárodný obchod 6. februára 2019 napriek tomu, že bolo dokončené v novembri 2018;

j)

uznáva, že pevné vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom prekračujú hranice hospodárskej integrácie a rozšírenia jednotného trhu a prispievajú k stabilite a prosperite v prospech všetkých občanov a podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP); zdôrazňuje význam zabezpečenia riadneho fungovania jednotného trhu s cieľom vytvárať rovnaké podmienky a pracovné miesta;

k)

domnieva sa, že zabezpečenie inštitucionálnej rámcovej dohody so Švajčiarskom má veľký význam, pretože zaručí právnu istotu pre Švajčiarsko aj EÚ, dynamické začlenenie acquis EÚ, lepší prístup Švajčiarska na vnútorný trh v prospech oboch strán a právomoc Súdneho dvora Európskej únie v prípade nevyriešených sporov týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu IFA;

l)

víta rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2018 o uznaní obchodných miest vo Švajčiarsku za oprávnené na splnenie povinnosti obchodovať s akciami, ako sa uvádza v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II) (14) a v nariadení o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFIR) (15); zdôrazňuje, že táto rovnocennosť platí do 30. júna 2019, ale môže byť predĺžená za predpokladu, že sa dosiahne pokrok na ceste k podpísaniu dohody o vytvorení tohto spoločného inštitucionálneho rámca;

m)

zdôrazňuje spolu s Radou, že voľný pohyb osôb je základným a nespochybniteľným pilierom politiky EÚ a vnútorného trhu a že a jeho štyri slobody sú neoddeliteľné; vyjadruje poľutovanie nad neprimeranými jednostrannými „sprievodnými opatreniami“, ktoré sú vo Švajčiarsku platné od roku 2004; vyzýva Švajčiarsko, ktoré sa domnieva, že sprievodné opatrenia sú dôležité, aby hľadalo riešenie, ktoré je plne zlučiteľné s príslušnými nástrojmi EÚ; vyzýva Švajčiarsko, aby zvážilo skrátenie obdobia uplatňovania prechodných opatrení pre pracovníkov z Chorvátska, najmä so zreteľom na nepochybný hospodársky prínos voľného pohybu pracovnej sily medzi EÚ a Švajčiarskom;

n)

berie na vedomie vykonávanie iniciatívy týkajúcej sa uprednostňovania domácich („domestic preference light“) a to, že Rada sa domnieva, že výsledný text prijatý 16. decembra 2016 švajčiarskym Federálnym zhromaždením sa môže uplatňovať spôsobom zlučiteľným s právami občanov EÚ v rámci DVPO, ak sa v potrebnom vykonávacom nariadení objasnia zostávajúce otvorené otázky, ako napríklad právo na informácie, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, a dodržiavanie práv cezhraničných pracovníkov; pripomína však, že otázka migrácie občanov z tretích krajín by sa nemala zamieňať s voľným pohybom osôb, ako je zakotvený v zmluvách; zdôrazňuje, že treba pozorne monitorovať uplatňovanie nariadenia s cieľom posúdiť jeho súlad s DVPO;

o)

zdôrazňuje, že Švajčiarsko výrazne profituje z demokratického a konkurencieschopného rozvoja svojich európskych susedov, a preto sú jeho finančné príspevky do programov, ako je napríklad Kohézny fond, aj v jeho vlastnom záujme a malo by v nich pokračovať, a víta pozitívne výsledky týchto príspevkov v prijímajúcich členských štátoch; pripomína, že účasť na jednotnom trhu prináša Švajčiarsku značné výhody; zdôrazňuje, že budúce prispievanie Švajčiarska k súdržnosti EÚ je dôležité a malo by sa výrazne zintenzívniť v súlade s príkladom stanoveným EHP/Nórskom;

p)

víta intenzívnu vnútornú debatu o spolupráci s EÚ, ktorá prebieha vo Švajčiarsku; navrhuje však, aby sa Švajčiarsko svojim občanom ešte lepšie pokúsilo vysvetliť mnohé hmatateľné výhody, ktoré pre nich vyplývajú z prístupu na vnútorný trh, a potrebu užšej spolupráce s EÚ;

q)

naliehavo vyzýva, aby inštitucionálna dohoda bola po uzavretí bezodkladne predložená Európskemu parlamentu, členským štátom a švajčiarskemu parlamentu na schválenie a na schválenie švajčiarskymi voličmi v referende v súlade so švajčiarskou ústavou;

r)

poznamenáva, že vo Švajčiarsku žije 1,4 milióna občanov EÚ, kým v EÚ žije vyše 450 000 švajčiarskych občanov;

s)

pripomína, že po referende 9. februára 2014 švajčiarsky parlament prijal v roku 2016 novelu zákona o cudzincoch týkajúcu sa vykonávania článku 121a federálnej ústavy s nadobudnutím účinnosti od 1. júla 2018; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Spolková rada venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu článku 121a tak, aby nebolo ohrozené právo občanov EÚ na voľný pohyb;

t)

vyjadruje poľutovanie nad akoukoľvek iniciatívou kantónov a iniciatívou na celoštátnej úrovni, ktorá by mohla mať za následok obmedzenie prístupu na švajčiarsky trh práce pre pracovníkov z EÚ, najmä cezhraničných pracovníkov, čím sa narúšajú práva občanov EÚ v rámci DVPO a spolupráca medzi EÚ a Švajčiarskom;

u)

dôrazne víta politické vyhlásenie o zámere modernizovať dohodu o vládnom obstarávaní a dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Švajčiarskom z roku 1972 a podporuje zámer dosiahnuť revidované obchodné partnerstvo zahŕňajúce oblasti, ako sú služby, ktoré presahujú rámec IFA a ktoré len čiastočne pokrýva dohoda o voľnom pohybe osôb (AFMP), vrátane digitálnych aspektov, práv duševného vlastníctva, uľahčenia obchodu, vzájomného uznávania posudzovania zhody a verejného obstarávania, ako aj kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji; požaduje ďalšiu spoluprácu s cieľom lepšie chrániť zemepisné označenia a rozšíriť moderný a spoľahlivý mechanizmus urovnávania sporov medzi jednotlivými štátmi zahrnutý do návrhu IFA v záujme pokrytia budúcich dvojstranných obchodných vzťahov a účinného riešenia prekážok obchodu medzi stranami;

v)

je si vedomý toho, že neexistuje žiadna komplexná dohoda o službách medzi EÚ a Švajčiarskom a že služby sú len čiastočne pokryté dohodou o voľnom pohybe osôb, čo znamená, že existuje potenciál na ďalší rozvoj;

w)

berie na vedomie revidovaný zákon o verejnom obstarávaní prijatý v roku 2017 v kantóne Ticino, ktorý musí byť v súlade s Dohodou Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní a s príslušnou odvetvovou dohodou medzi EÚ a Švajčiarskom, ktorá nadobudla platnosť v roku 2002; dôrazne nabáda verejných obstarávateľov, aby zaobchádzali s dodávateľmi a poskytovateľmi služieb z EÚ nediskriminačným spôsobom, a to aj v prípade zmlúv o verejnom obstarávaní pod prahovou hodnotou;

x)

nalieha, aby sa umožnilo pokračovať v súčasnom postupe, v rámci ktorého taxislužby z členských štátov EÚ môžu bez obmedzenia poskytovať služby vo Švajčiarsku, keďže tento postup už dlho prispieva k hospodárskemu rozvoju švajčiarskych hraničných regiónov a je prospešný pre obe strany;

y)

zastáva názor, že je nevyhnutná reciprocita a čestnosť medzi EHP a Švajčiarskom, aby tak obe strany mohli využívať výhody svojej účasti na jednotnom trhu;

z)

konštatuje, že spolupráca v rámci dohody medzi EÚ a Švajčiarskom o vzájomnom uznávaní, pokiaľ ide o posudzovanie zhody, je celkovo uspokojivá; víta najnovšiu aktualizáciu dohody o vzájomnom uznávaní v roku 2017 a dúfa, že nadchádzajúce aktualizácie sa budú môcť uskutočniť rýchlo, keď sa rozvinie plný potenciál budúcej inštitucionálnej rámcovej dohody;

aa)

víta nové daňové právne predpisy, ktoré obmedzia preferenčné daňové režimy a zavedú postupy, ktoré sú bližšie k medzinárodným štandardom, a vyjadruje nádej, že v nadchádzajúcom ľudovom hlasovaní vo Švajčiarsku sa dosiahne pozitívny výsledok; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v zlepšovaní spolupráce s cieľom bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a posilniť daňovú spravodlivosť;

ab)

vyzýva Švajčiarsko, aby pokračovalo vo svojej práci na stratégii digitálneho Švajčiarska s cieľom zosúladiť ju s digitálnym jednotným trhom EÚ;

ac)

uznáva prínosy pre blízke partnerstvo EÚ a Švajčiarska, ktoré majú dvojstranné dohody o voľnom pohybe osôb, dôchodkoch, programe MEDIA, životnom prostredí, štatistike, súdnej a policajnej spolupráci, schengenskom priestore, azyle (Dublin), SZBP/SBOP, satelitnej navigácií, výskume, civilnom letectve, pozemnej doprave, recipročnom prístupe na trhy s dohodnutými tovarmi a službami, spracovaných poľnohospodárskych výrobkoch, harmonizácií právnych predpisov, vzájomnom uznávaní, boji proti podvodom, daniach a úsporách; nalieha však, že nastal najvyšší čas posunúť partnerstvo na vyššiu úroveň a čo najskorším uzavretím rámcovej dohody spraviť oveľa komplexnejší a významnejší krok ku dvojstranným vzťahom;

ad)

víta skutočnosť, že už veľmi dlho sú presadzovanie mieru, mediácia a mierové riešenie konfliktov dôležitou súčasťou švajčiarskej zahraničnej politiky; víta dôležitú úlohu Švajčiarska v budovaní mieru a jeho pomoc pri hľadaní riešení kríz, v uľahčovaní dialógu, prijímaní opatrení na budovanie dôvery a zmierenia; víta úlohu Švajčiarska ako sprostredkovateľa pri zavádzaní zložitých federálnych štruktúr a ústavného usporiadania dohodnutého v mierovom procese s cieľom pomôcť pri spolužití rôznych etnických skupín;

ae)

víta účasť Švajčiarska na bezpečnostných a obranných misiách EÚ ako EUFOR ALTHEA, EULEX Kosovo, EUTM Mali a EUBAM Líbya a na práci Európskej obrannej agentúry a jeho podporu týchto misií; víta blízku spoluprácu so Švajčiarskom v oblasti humanitárnej pomoci, civilnej ochrany, boja proti terorizmu a v oblasti zmeny klímy;

af)

uznáva prínos a spoluprácu Švajčiarska v kontexte hromadnej migrácie do schengenského priestoru a vo vykonávaní európskej migračnej agendy; nabáda Švajčiarsko, aby sa stalo súčasťou globálneho paktu o migrácii, a očakáva, že k tomu dôjde po diskusii vo švajčiarskom parlamente;

ag)

vyzýva Švajčiarsko, aby uplatňovalo príslušné smernice EÚ v záujme zachovania svojej súčasnej úrovne sociálnej ochrany a úrovne miezd v prípade cezhraničnej ponuky služieb;

ah)

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby dohoda o inštitucionálnom rámci medzi EÚ a Švajčiarskom obsahovala doložku o dobrej správe daní, v ktorej sa stanovia pravidlá štátnej pomoci vo forme daňového zvýhodnenia, požiadavky na transparentnosť v oblasti automatickej výmeny informácií o zdaňovaní a o skutočnom vlastníctve, ako aj ustanovenia proti praniu špinavých peňazí;

ai)

víta rozhodnutie Švajčiarska z apríla 2018 pripojiť sa k spoločnej akčnej pracovnej skupine Europolu pre boj proti počítačovej kriminalite (J-CAT) ako aktívny krok k boju proti medzinárodným hrozbám v oblasti počítačovej kriminality;

aj)

víta pridruženie sa Švajčiarska k celému programu Horizont 2020 a verí, že spolupráca bude pokračovať v rámci budúcich výskumných programov;

ak)

naliehavo vyzýva Švajčiarsko, aby sa zapojilo do rokovaní o svojom pridružení k programu Erasmus;

al)

víta pokrok vo výstavbe transalpského železničného spojenia známeho ako „nové železničné spojenie cez Alpy“ (NRLA/NEAT), čo je investícia financovaná zo Švajčiarska, ktorá je prospešná aj pre EÚ;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ako aj Federálnemu zhromaždeniu a Spolkovej rade Švajčiarskej konfederácie.

(1)  Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 322, 7.12.2017, s. 3.

(3)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6.

(4)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 53.

(5)  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2009, s. 24.

(6)  Ú. v. ES L 300, 31.12.1972, s. 189.

(7)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 73.

(8)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 91.

(9)  Ú. v. EÚ L 327, 21.12.2018, s. 77.

(10)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 192.

(11)  Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 164.

(12)  https://www.eda.admin.ch/dam/dea/en/documents/fs/11-FS-Institutionelle-Fragen_en.pdf

(13)  https://www.eda.admin.ch/dam/dea/en/documents/abkommen/InstA-Wichtigste-in-Kuerze_en.pdf

(14)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

(15)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84.


Štvrtok 28. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/141


P8_TA(2019)0330

Rozhodnutie o zriadení Európskeho mierového nástroja

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (2018/2237(INI))

(2021/C 108/14)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä na ciele č. 1, 16 a 17 zamerané na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja (1),

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu (2),

so zreteľom na Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/871/SZBP (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (5),

so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie pripojené k nariadeniu (EÚ) 2017/2306, týkajúce sa zdrojov financovania opatrení pomoci podľa článku 3a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (6),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond (7),

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (8), a na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (9),

so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (10),

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017, 14. decembra 2017 a 28. júna 2018,

so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017, 25. júna 2018 a 19. novembra 2018 o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti,

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 20 z 18. septembra 2018 s názvom Africká mierová a bezpečnostná štruktúra: potreba zmeniť zameranie podpory EÚ,

so zreteľom na svoje uznesenia z 21. mája 2015 o financovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (12),

so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2017 (13) a z 12. decembra 2018 (14) o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“),

so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0157/2019),

A.

keďže EÚ má ambíciu byť globálnym aktérom v oblasti mieru a snaží sa o udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv;

B.

keďže v strategickom prostredí, ktoré sa za posledné roky výrazne zhoršilo, má Únia čoraz väčšiu zodpovednosť za zaistenie svojej vlastnej bezpečnosti;

C.

keďže problematické bezpečnostné prostredie v okolí EÚ si vyžaduje, aby mala strategickú autonómiu, ktorú v júni 2016 uznalo 28 hláv štátov a vlád v globálnej stratégii EÚ a ktorá si vyžaduje zabezpečenie nástrojov, ktoré posilnia schopnosť EÚ zachovať mier, predchádzať konfliktom, podporovať mierové, spravodlivé a inkluzívne spoločnosti a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť; keďže sa uznáva, že zabezpečené a mierové spoločnosti sú nutným predpokladom trvalého rozvoja;

D.

keďže účelom Európskeho mierového nástroja (ďalej len „nástroj“) nie je militarizovať vonkajšiu činnosť Európskej únie, ale dosiahnuť synergie a vyššiu efektívnosť zabezpečením súhrnného prístupu k operačnému financovaniu vonkajšej činnosti, ktorá existuje už dnes a v prípade ktorej nie je možné financovanie z rozpočtu EÚ;

E.

keďže podľa zmluvy sa vyžaduje, aby EÚ a jej inštitúcie vykonávali spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane v súlade s ustanoveniami článku 42, čím sa posilňuje európska identita a jej nezávislosť s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť a pokrok v Európe aj vo svete; keďže navrhovaný nástroj treba privítať ako postupný krok týmto smerom, a PK/VP sa má nabádať k tomu, aby ho ďalej rozvíjala a vykonávala;

F.

keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete a posilňuje svoje prepojenie bezpečnosti a rozvoja smerom k dosiahnutiu udržateľného mieru;

G.

keďže ďalšie využívanie finančných prostriedkov a nástrojov Únie by sa malo podporovať v záujme zlepšovania spolupráce, rozvoja spôsobilostí a vysielania misií v budúcnosti, ako aj s cieľom chrániť mier, predchádzať konfliktom, zvládať ich a riešiť ich, a riešiť hrozby ohrozujúce medzinárodnú bezpečnosť; zdôrazňuje, že z EMN by sa mali financovať najmä vojenské misie Únie, posilňovať vojenské a obranné spôsobilosti tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií, a prispievať k financovaniu operácií na podporu mieru pod vedením regionálnych alebo medzinárodných organizácií alebo tretích štátov;

H.

keďže EÚ v minulosti považovala financovanie operácií s obrannými dôsledkami za náročné; keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil potrebu flexibilnejšieho a efektívnejšieho financovania vyjadrujúceho solidaritu a odhodlanie; keďže na to, aby EÚ mohla zohrávať svoju úlohu globálneho aktéra v oblasti bezpečnosti, treba ďalšie nástroje; keďže všetky takéto nástroje musia podliehať riadnej parlamentnej kontrole a právnym predpisom EÚ;

I.

keďže zapojenie žien do mierového procesu zostáva jedným z najmenej splnených aspektov agendy v oblasti žien, mieru a bezpečnosti, a to napriek tomu, že ženy sú prvotnými obeťami bezpečnostných a humanitárnych kríz, a napriek tomu, že keď ženy majú explicitnú úlohu v mierových procesoch, o 35 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 15 rokov;

J.

keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz prepojenejšie; keďže EÚ prijala významné kroky na zvýšenie spolupráce medzi svojimi členskými štátmi v oblasti obrany; keďže EÚ vždy presadzovala svoju mäkkú moc a bude v tom pokračovať; keďže vyvíjajúca sa realita, ktorá vyvoláva obavy, však vyžaduje, aby EÚ nezostala výlučne „civilnou mocnosťou“, ale aby rozvíjala a posilňovala svoje vojenské spôsobilosti, ktoré by sa mali využívať konzistentným a koherentným spôsobom so všetkými ostatnými vonkajšími činnosťami EÚ; keďže rozvoj v tretích krajinách nie je bez bezpečnosti a mieru možný; keďže armáda zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu, najmä v krajinách, v ktorých civilné orgány vzhľadom na bezpečnostnú situáciu nie sú schopné plniť svoje úlohy; keďže tento nástroj má jasný potenciál viesť k silnejšej angažovanosti EÚ voči partnerským krajinám a zvýši účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a umožní EÚ, aby sa v budúcnosti stala relevantným zabezpečovateľom stability a bezpečnosti;

K.

keďže vonkajšia činnosť EÚ sa nesmie využívať ako nástroj na riadenie migrácie a všetko úsilie o spoluprácu s tretími štátmi musí byť sprevádzané zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách;

L.

keďže nešírenie zbraní a odzbrojovanie bude mať významný vplyv na znižovanie podnecovania konfliktov a prispeje k väčšej stabilite v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a zo súvisiaceho uznesenia Európskeho parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení zbraní (15); keďže svet bez zbraní hromadného ničenia je bezpečnejší; keďže EÚ je popredným aktérom v oblasti zákazu jadrových zbraní a mala by svoju úlohu v tomto zmysle rozširovať;

M.

keďže v zmluvách sa nestanovuje žiadna vonkajšia vojenská akcia Únie mimo rámca SBOP; keďže SZBP skutočne spoločná pre všetky členské štáty EÚ rozširuje priestor pre činnosť EÚ v oblasti vonkajšej politiky; keďže jediný možný vonkajší vojenský zásah v rámci SBOP má formu misií mimo Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

N.

keďže podpora partnerských vojenských operácií na podporu mieru sa doteraz poskytovala mimo rozpočtu EÚ prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku, ktorý bol zriadený v súlade s Európskym rozvojovým fondom (ďalej len „ERF“) a financovaný z neho; keďže mierový nástroj pre Afriku sa v súčasnosti obmedzuje na operácie pod vedením Africkej únie (ďalej len „AÚ“) alebo afrických regionálnych organizácií;

O.

keďže sa očakáva, že Európsky mierový nástroj poskytne Únii kapacitu na priame prispievanie k financovaniu operácií na podporu mieru, ktoré vedú tretie štáty, ako aj príslušné medzinárodné organizácie na globálnom základe a nie s obmedzením na Afriku alebo AÚ;

P.

keďže navrhovaný nástroj nahradí mechanizmus Athena a mierový nástroj pre Afriku; keďže bude dopĺňať iniciatívu na budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja financovaním nákladov na obranné činnosti EÚ, ako sú mierové misie AÚ, spoločné náklady na vlastné vojenské operácie v rámci SBOP a budovanie vojenských kapacít partnerov, ktoré sú vylúčené z rozpočtu EÚ v súlade s článkom 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

Q.

keďže operácie vykonané v rámci nástroja musia byť v súlade so zásadami a hodnotami zakotvenými v Charte základných práv a musí sa pri nich rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; keďže operácie, ktoré nie sú vymedzené z hľadiska ľudskej bezpečnosti, zdravia a bezpečia, slobody, súkromia, integrity a dôstojnosti ako eticky prijateľné, musia byť dôkladne posúdené a prehodnotené;

R.

keďže súčasný podiel spoločných nákladov zostáva veľmi nízky (podľa odhadov približne 5 – 10 % všetkých nákladov) a veľký podiel nákladov a povinností, ktoré nesú jednotlivé štáty, vo vojenských operáciách na základe zásady úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada „costs lie where they fall“) je v rozpore so zásadami solidarity a spoločného znášania bremena, čo ešte viac odrádza členské štáty od aktívnej účasti na operáciách SBOP;

S.

keďže navrhovaný priemerný ročný objem prostriedkov pre nástroj je 1 500 000 000 EUR, zatiaľ čo kombinované výdavky v rámci mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku kolísali medzi 250 000 000 EUR a 500 000 000 EUR ročne; keďže v návrhu nie sú potenciálne účely dodatočných 1 000 000 000 EUR ročne dostatočne špecifikované alebo zaručené;

T.

keďže ako mimorozpočtový mechanizmus financovaný z ročných príspevkov členských štátov podľa kľúča rozdeľovania HND sa od nástroja očakáva, že umožní EÚ financovať vyšší podiel spoločných nákladov (35 – 45 %) vojenských misií a operácií, ako je to v súčasnosti v prípade mechanizmu Athena; keďže sa od nástroja očakáva aj to, že budú finančné prostriedky EÚ dostupné trvalo, čím sa zaistia primerané programy pre pripravenosť na krízu a uľahčí sa rýchle nasadenie a zlepší sa flexibilita v prípade rýchlej reakcie; keďže ambiciózne začlenenie a rozšírenie mechanizmu Athena určeného na financovanie misií SBOP Európsky parlament už dlho požaduje; keďže navrhované rozhodnutie Rady však nemá rovnaký záväzný charakter ako vnútorná dohoda mierového nástroja pre Afriku, čo znamená, že členské štáty môžu upustiť od financovania činností nástroja;

U.

keďže zvýšením spoločných nákladov sa navrhovaným nástrojom posilní solidarita a rozdelenie záťaže medzi členské štáty, a podporí členské štáty, najmä tie, ktoré nemajú finančné alebo prevádzkové zdroje, aby prispeli k operáciám SBOP;

V.

keďže Rada vo svojich záveroch z 19. novembra 2018 vyhradzuje svoju podporu návrhu nástroja; keďže je napriek tomu dôležité pracovať na prijatí ambiciózneho návrhu obsahujúceho všetky navrhované zložky vrátane mechanizmu Athena;

W.

keďže všetky vojenské úlohy v rámci nástroja, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane operácií na nastolenie mieru a stabilizácie po skončení konfliktu, boj proti terorizmu, a to aj podporou tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach, ako sú uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ, pri plnom rešpektovaní ľudských práv, patria do oblasti SBOP; keďže výnimka podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje len na prevádzkové výdavky vyplývajúce z týchto vojenských misií; keďže všetky ostatné operačné výdavky vyplývajúce zo SBOP vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek iného opatrenia uvedeného v článku 42 Zmluvy o EÚ by sa mali účtovať na ťarchu rozpočtu Únie; keďže z rozpočtu Únie by sa mali financovať len administratívne výdavky nástroja;

X.

keďže podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa všetky prevádzkové výdavky, ktoré sú predmetom SZBP, účtujú na ťarchu rozpočtu Únie, s výnimkou výdavkov, ktoré vyplývajú z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami; keďže v článku 2 písm. a) a d) návrhu rozhodnutia sa uvádza, že z nástroja by sa mali financovať tak operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, ako aj iné operačné činnosti Únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami;

Y.

keďže podľa článku 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o EÚ Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu;

Z.

keďže v článku 208 ods. 1 pododseku 2 ZFEÚ sa uvádza: Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. keďže podľa toho istého odseku „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“. keďže druhá veta tvorí ustanovenie zmluvy, a teda ústavnoprávnu povinnosť pre EÚ označovanú ako „súdržnosť politík v záujme rozvoja“;

AA.

keďže vojenské a civilné misie mimo Únie musia byť od seba oddelené, aby sa zabezpečilo financovanie civilných misií len z rozpočtu Únie;

AB.

keďže EÚ by mala zamestnancom misií v rámci SBOP udeliť štatút podobný postaveniu vyslaných národných expertov a poskytnúť im jednotný štatút a najlepšiu možnú ochranu podľa služobného poriadku úradníkov Únie; keďže všetky príspevky vyplývajúce z tohto služobného poriadku a všetky cestovné výdavky, diéty a zdravotné výdavky by mali byť hradené z rozpočtu Únie ako administratívne výdavky;

AC.

keďže Európsky dvor audítorov uverejnil osobitnú správu o africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúre financovanej z mierového nástroja pre Afriku, ktorý má byť začlenený a rozšírený v nástroji; keďže Európsky dvor audítorov zistil, že táto podpora bola nedostatočne uprednostňovaná a mala obmedzený účinok; keďže odporúčania Európskeho dvora audítorov sa musia náležite zohľadniť vzhľadom na ambiciózne zvýšenie finančných prostriedkov pre nový nástroj;

AD.

keďže k návrhu nebolo priložené žiadne posúdenie finančného vplyvu týkajúce sa administratívnych výdavkov; keďže na rozpočet Únie má financovanie administratívnych výdavkov nástroja výrazné dôsledky; keďže v rámci nástroja by nemali byť najímaní alebo delegovaní žiadni dodatoční zamestnanci, okrem zamestnancov, ktorí v súčasnosti pracujú na nástrojoch, ktoré sa nahrádzajú; keďže synergie vyplývajúce zo spojenia rôznych súčasných nástrojov v jednej administratívnej štruktúre by mali uľahčiť riadenie širšieho geografického rozsahu nástroja; keďže dodatoční zamestnanci by mali byť prijatí iba vtedy, ak sa príjmy z misie alebo opatrenia skutočne vybrali od všetkých zúčastnených členských štátov; keďže časovo obmedzený charakter príjmov si vyžaduje, aby sa v zmluvách zamestnancov prijatých v rámci nástroja alebo vyslaných pracovať pre nástroj v rámci konkrétnej misie alebo konkrétneho opatrenia stanovili zodpovedajúce lehoty; keďže v rámci nástroja by nemal byť prijatý alebo vyslaný žiadny personál z členského štátu, v ktorom podal formálne vyhlásenie podľa článku 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ pre konkrétnu misiu alebo opatrenie;

AE.

keďže PK/VP by mala viesť pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom o všetkých hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP a SBOP a o ich následnom vývoji; keďže s Európskym parlamentom by sa malo včas konzultovať a mal by byť včas informovaný, aby mohol predkladať svoje stanoviská a klásť otázky, a to aj na tému súdržnosti politík v záujme rozvoja, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie a Rade ešte pred tým, ako sa prijmú rozhodnutia alebo prijmú rozhodné opatrenia; keďže PK/VP by mala zvažovať názory Európskeho parlamentu, a to aj v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja, a zahŕňať ich do svojich návrhov, mala by prehodnotiť rozhodnutia alebo časti rozhodnutí, proti ktorým má Európsky parlament námietky, alebo stiahnuť takéto návrhy, bez ohľadu na možnosť členského štátu pokračovať v takom prípade v iniciatíve, a mala by navrhnúť rozhodnutia Rady týkajúce sa SBOP, ak ju Európsky parlament vyzve; keďže Európsky parlament by mal viesť s PK/VP každoročnú diskusiu o operáciách financovaných z nástroja;

1.

predkladá Rade tieto odporúčania:

a)

neznižovať príspevok členského štátu do nástroja, ak členský štát použije článok 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ, keďže by to ohrozilo kľúč založený na HND, z ktorého vychádza mechanizmus financovania, a celkové financovanie nástroja;

b)

zahrnúť do rozhodnutia odkaz na úlohu Európsky parlamentu ako orgánu udeľujúceho absolutórium, ako je to v súčasnosti v prípade ERF, a teda aj mierového nástroj pre Afriku, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ERF, s cieľom zachovať konzistentnosť vonkajšej činnosti EÚ v rámci fondu a v rámci svojich iných príslušných politík v súlade s článkom 18 Zmluvy o EÚ a článkom 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o EÚ v kombinácii s článkom 208 ZFEÚ;

c)

pracovať na zavedení mechanizmu v rámci Európskeho parlamentu, ktorý by poskytoval včasný prístup – v rámci presne vymedzených parametrov – k informáciám vrátane pôvodných dokumentov týkajúcich sa ročného rozpočtu nástroja, opravných rozpočtov, prevodov, akčných programov (a to aj počas prípravnej fázy), vykonávania opatrení pomoci (vrátane opatrení ad hoc), dohôd s implementačnými subjektmi a správ o plnení príjmov a výdavkov, ako aj ročnej účtovnej závierky, finančného výkazu, hodnotiacej správy a výročnej správy Európskeho dvora audítorov;

d)

súhlasiť s tým, že do rokovaní o aktualizovanej Medziinštitucionálnej dohode uzatvorenej medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky bude zahrnutý prístup ku všetkým dôverným dokumentom;

e)

zabezpečiť, aby sa operáciami, akčnými programami, opatreniami pomoci ad hoc a inými operačnými činnosťami financovanými z nástroja v žiadnom prípade neporušovali základné zásady stanovené v článku 21 Zmluvy o EÚ alebo aby neboli použité na porušovanie týchto zásad alebo aby sa nepoužívali na porušovanie medzinárodného práva, najmä medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv;

f)

dokončiť revíziu mechanizmu Athena podľa možností do konca tohto roka, a plynule ho začleniť do nástroja pri súčasnom zachovaní operačnej efektívnosti a flexibility tohto mechanizmu;

g)

zaistiť to, aby sa pri uskutočňovaní potrebných úprav návrhu zachovali prínosy v oblasti efektívnosti a lepšia účinnosť jediného nástroja;

h)

vložiť tieto pozmeňujúce návrhy:

v odôvodnení (4) a článku 1 nahradiť text „spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ textom „spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky“;

doplniť nové odôvodnenie (10a): „(10a) Misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ môžu mať formu posilňovania vojenských a obranných kapacít tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií na zachovanie mieru, na predchádzanie konfliktom, ich riadenie a riešenie, a na riešenie hrozieb pre medzinárodnú bezpečnosť, pri súčasnom striktnom dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva ľudských práv a kritérií uvedených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009 , ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím.“;

doplniť nové odôvodnenie (10b): „(10b) Misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ môžu mať formu príspevku na financovanie operácií na podporu mieru pod vedením regionálnej alebo medzinárodnej organizácie alebo tretích štátov;

doplniť nové odôvodnenie (10c): „(10c) Do operácií podporených z finančných prostriedkov EÚ je nutné začleniť rezolúciu OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti.“;

zmeniť článok 2 písm. a): „a) prispievania k financovaniu misií Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len ‚SBOP‘) s vojenskými alebo obrannými dôsledkami“;

zmeniť článok 2 písm. b) takto: „b) posilnenia vojenských a obranných kapacít tretích krajín, regionálnych a medzinárodných organizácií s cieľom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, riadiť a riešiť ich, ako aj riešiť hrozby pre medzinárodnú bezpečnosť a kybernetickú bezpečnosť“;

v článku 3 doplniť nový bod 2a: „2a. Ročný rozpis administratívnych výdavkov na tento nástroj, ktoré sú hradené z rozpočtu Únie, sa pre informáciu uvádza v prílohe Ia (nová).“;

zmeniť článok 5 písm. c) takto: „c) ‚operácia‘ je vojenská operácia Únie zriadená v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s článkom 42 Zmluvy o EÚ s cieľom plniť úlohy uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami vrátane misií zverených skupine členských štátov v súlade s článkom 44 Zmluvy o EÚ“;

na konci článku 6 vložiť nový pododsek: „Všetky civilné aspekty, aktíva alebo misie v rámci SZBP, a najmä v rámci SBOP, alebo ich časti sa financujú výlučne z rozpočtu Únie.“;

zmeniť článok 7 takto: „Návrhy na činnosti Únie podľa hlavy V Zmluvy o EÚ financované z nástroja môže predkladať ktorýkoľvek členský štát, vysoký predstaviteľ alebo vysoký predstaviteľ s podporou Komisie. Vysoký predstaviteľ bezodkladne informuje Európsky parlament o každom takomto návrhu.“;

zmeniť článok 10 odsek 1 takto: „Súlad medzi opatreniami Únie, ktoré sa majú v rámci nástroja financovať, a inými opatreniami Únie v rámci jej ostatných príslušných politík sa zabezpečuje v súlade s článkami 21 (3) a 26 (2) Zmluvy o EÚ. Akcie Únie, ktoré sa majú financovať v rámci nástroja, musia byť takisto v súlade s cieľmi týchto iných politík Únie voči tretím krajinám a medzinárodným organizáciám;)“;

v článku 10 doplniť nový odsek 3a: „3a. Vysoký predstaviteľ podáva Európskemu parlamentu dvakrát ročne správu o jednotnosti činností, ktorá sa uvádza v odseku 1.“;

v článku 11 doplniť nový odsek 2a: „2a. Nástroj má styčného dôstojníka pre Európsky parlament. Námestník generálneho tajomníka pre SBOP a krízovú reakciu okrem toho každoročne absolvuje výmenu názorov s príslušným parlamentným orgánom s cieľom poskytovať pravidelné brífingy o nástroji.“;

zmeniť článok 12 odsek 1 takto: „Ustanovuje sa výbor nástroja (ďalej len ‚výbor‘), ktorý pozostáva z jedného zástupcu z každého zúčastneného členského štátu. Zástupcovia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len ‚ESVČ‘) a Komisie sú prizvaní na zasadnutia výboru bez toho, aby sa zúčastňovali na hlasovaní. Na zasadnutia výboru možno pozvať zástupcov Európskej obrannej agentúry (ďalej len ‚EDA‘) k bodom rokovania, ktoré sa týkajú oblasti činnosti EDA, pričom títo zástupcovia sa nezúčastňujú na hlasovaní a ani nie sú počas hlasovania prítomní. Na zasadnutia výboru možno pozvať zástupcov Európskeho parlamentu, pričom títo zástupcovia sa nezúčastňujú na hlasovaní a ani nie sú počas hlasovania prítomní.“;

zmeniť článok 13 odsek 8 takto: „8. Správca zabezpečuje kontinuitu svojich funkcií prostredníctvom administratívnej štruktúry príslušných vojenských štruktúr ESVČ uvedených v článku 9.“;

do článku 13 doplniť nový odsek 8a: „8a. Správca sa zúčastňuje na informovaní Európskeho parlamentu.“;

do článku 16 doplniť nový odsek 8a: „8a. Velitelia operácií sa zúčastňujú na informovaní Európskeho parlamentu.“;

zmeniť článok 34 odsek 1 takto: „Správca navrhne výboru vymenovanie vnútorného audítora nástroja a aspoň jedného zástupcu vnútorného audítora na obdobie štyroch rokov, ktoré možno obnoviť na celkové obdobie nepresahujúce osem rokov. Vnútorní audítori musia mať potrebnú odbornú kvalifikáciu a musia poskytovať primerané záruky bezpečnosti, objektívnosti a nezávislosti. Vnútorný audítor nesmie byť ani povoľujúci úradník, ani účtovník a nesmie sa podieľať na príprave finančných výkazov.“;

zmeniť článok 47 odsek 4 takto: „4. „Konečné uplatnenie spoločne financovaného vybavenia a infraštruktúry schváli výbor so zreteľom na operačné potreby, ľudské práva, bezpečnosť a posúdenie rizika zneužitia, pokiaľ ide o certifikované koncové použitie a koncových používateľov, a finančné kritériá. Konečné uplatnenie môže byť:

i)

v prípade infraštruktúry jej predaj alebo prevod prostredníctvom nástroja hostiteľskej krajine, členskému štátu alebo tretej strane;

ii)

v prípade vybavenia jeho predaj prostredníctvom nástroja členskému štátu, hostiteľskej krajine alebo tretej strane alebo jeho uskladnenie a údržba nástrojom, členským štátom alebo treťou stranou na účely použitia v nasledujúcej operácii.“;

zmeniť článok 47 odsek 6 takto: „6. „Predaj alebo prevod hostiteľskej krajine alebo tretej strane by mali byť v súlade s medzinárodným právom vrátane príslušných ustanovení v oblasti ľudských práv a zásady ‚neškodiť‘ a s príslušnými platnými bezpečnostnými predpismi a musí byť striktne v súlade s kritériami stanovenými v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím“;

zmeniť článok 48 odsek 1 takto: „Vysoký predstaviteľ môže predložiť Rade koncepciu možného akčného programu alebo možného opatrenia pomoci ad hoc. Vysoký predstaviteľ o každej takejto koncepcii informuje Európsky parlament.“;

zmeniť článok 49 odsek 1 takto: „Akčný program schvaľuje Rada na návrh vysokej predstaviteľky. Európsky parlament je informovaný o schválených akčných programoch po ich prijatí Radou.“;

zmeniť článok 50 odsek 3 takto: „Ak žiadosť nespadá do rámca existujúcich akčných programov, Rada môže na návrh vysokého predstaviteľa schváliť opatrenie pomoci ad hoc. Európsky parlament je informovaný o schválených opatreniach pomoci ad ho potom, ako ich prijme Rada.“;

v článku 52 odseku 2 doplniť nové písmeno fa): „fa) sprístupňuje sa podrobný zoznam materiálu financovaného z nástroja;“;

zmeniť článok 53 odsek 1 písm. b) takto: „účinne poskytnuté ozbrojeným silám dotknutého tretieho štátu s tým, že je predtým nutné posúdiť súlad s kritériami stanovenými v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím;“;

zmeniť článok 53 odsek 1 písm. d) takto: „d) používané v súlade s politikami Únie s náležitým ohľadom na medzinárodné právo, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, a osvedčenia koncových používateľov, najmä doložky o opätovných prevodoch;“;

zmeniť článok 53 odsek 1 písm. e) takto: „e) riadené v súlade s akýmkoľvek obmedzením alebo limitovaním ich používania, predaja alebo transferu, o ktorom rozhodla Rada alebo výbor, a podľa kritérií stanovených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím;“;

zmeniť článok 54 odsek 1 takto: „Každý vykonávajúci subjekt poverený vynakladaním výdavkov financovaných z nástroja dodržiava zásady riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, uskutočňuje potrebné posúdenia rizík a kontroly koncového použitia a náležite zohľadňuje základné hodnoty EÚ a medzinárodné právo, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a zásadu ‚nespôsobovať žiadnu škodu‘“; Každý takýto vykonávajúci subjekt musí najprv podstúpiť posúdenie rizika s cieľom vyhodnotiť možné riziká v oblasti ľudských práv a správy vecí verejných.“;

2.

odporúča podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

a)

konzultovať s Európskym parlamentom o odporúčaných zmenách a zabezpečiť, aby sa názory Európskeho parlamentu zohľadňovali v súlade s článkom 36 Zmluvy o EÚ;

b)

v súlade s článkom 36 Zmluvy o EÚ v plnej miere implementovať názory Európskeho parlamentu pri príprave návrhov viacročných „akčných programov“ alebo opatrení pomoci ad hoc, a to aj stiahnutím návrhov, proti ktorým Európsky parlament namieta;

c)

poskytnúť úplné posúdenie finančného vplyvu rozhodnutia vzhľadom na jeho vplyv na rozpočet EÚ, pričom sa uvedie najmä potreba dodatočných personálnych potrieb;

d)

predložiť návrhy rozhodnutí Rady týkajúcich sa nástroja na konzultáciu v rovnakom čase, ako sa predkladajú Rade alebo Politickému a bezpečnostnému výboru, aby mal Európsky parlament čas na predloženie svojich stanovísk; vyzýva PK/VP, aby zmenila návrhy rozhodnutí Rady, ak o to Európsky parlament požiada;

e)

v súlade s článkom 18 Zmluvy o EÚ zabezpečiť, aby sa nástroj dopĺňal s existujúcimi fondmi, programami a nástrojmi EÚ, konzistentnosť nástroja so všetkými ostatnými aspektmi vonkajšej činnosti EÚ, najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) a navrhovaný Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré by sa mali v každom prípade vykonávať v rámci širšieho programu reformy sektora bezpečnosti, ktorý musí mať silné zložky v oblasti dobrej správy vecí verejných, ustanovení zameraných proti rodovo motivovanému násiliu, a najmä civilného dohľadu nad bezpečnostným systémom a demokratickou kontrolou ozbrojených síl;

f)

poskytovať Európskemu parlamentu pravidelnú spätnú väzbu týkajúcu sa pokroku v oblasti vykonávania rezolúcie č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, a uskutočňovať konzultácie s Európskym parlamentom týkajúce sa odporúčanej rodovej zložky s dôrazom na úlohu žien pri predchádzaní konfliktom a ich riešení, pri obnove po skončení konfliktu a pri mierových rokovaniach, ako aj pravidelné posúdenia opatrení prijatých na ochranu zraniteľných ľudí vrátane žien a dievčat pred násilím v konfliktných situáciách;

g)

v súlade s článkom 18 Zmluvy o EÚ zabezpečiť konzistentnosť nástroja so všetkými ostatnými aspektmi vonkajšej činnosti EÚ vrátane rozvojovej a humanitárnej politiky a s cieľom podporovať rozvoj dotknutých tretích krajín a znižovať a odstraňovať ich chudobu;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii.

(1)  https://sustainabledevelopment.un.org/

(2)  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 84, 28.3.2015, s. 39.

(4)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.

(6)  Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.

(8)  Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.

(9)  Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 68.

(12)  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.

(13)  Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 36.

(14)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0514.

(15)  Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európsky parlament

Utorok 26. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/150


P8_TA(2019)0221

Žiadosť o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity (2018/2277(IMM))

(2021/C 108/15)

Európsky parlament,

so zreteľom na žiadosť ministra spravodlivosti Dánskeho kráľovstva o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity, ktorú postúpil 6. novembra 2018 stály zástupca Dánska pri Európskej únii a ktorá bola oznámená v pléne 28. novembra 2018 v súvislosti s trestným konaním podľa článku 260 ods. 1 bodu 1, článku 291 ods. 1 a článku 293 ods. 1 v spojení s článkom 21 dánskeho trestného zákona,

po vypočutí Jørna Dohrmanna v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013 (1),

so zreteľom na odsek 57 Ústavy Dánskeho kráľovstva,

so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0178/2019),

A.

keďže štátny prokurátor vo Viborgu podal žiadosť o zbavenie Jørna Dohrmanna, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Dánsko, imunity v súvislosti s trestnými činmi v zmysle článku 260 ods. 1 bodu 1, článku 291 ods. 1 a článku 293 ods. 1 v spojení s článkom 21 dánskeho trestného zákona; keďže konanie sa týka najmä údajného nezákonného nátlaku, úmyselne spôsobenej škody a pokusu o nezákonné použitie predmetu vo vlastníctve inej osoby;

B.

keďže Jørn Dohrmann 26. apríla 2017 pri svojej súkromnej rezidencii vo Vamdrupe vytrhol kameru kameramanovi, ktorý jeho dom filmoval zo vzdialenosti približne 195 metrov, aby získal zábery na televízny dokumentárny film o niektorých dánskych poslancoch Európskeho parlamentu; keďže Jørn Dohrmann sa vyhrážal, že kameru rozbije; keďže túto kameru spolu s mikrofónom, obrazovkou a káblom poškodil; keďže si túto kameru aj pamäťovú kartu privlastnil, aby ju mohol neoprávnene použiť na prezretie nafilmovaných záberov, v čom mu napokon zabránila polícia, ktorá prišla na uvedenú adresu a zobrala mu kameru aj pamäťovú kartu, ktorú z kamery vybral;

C.

keďže kameraman bol najprv obvinený z trestného činu podľa článku 264a dánskeho trestného zákona za nezákonné fotografovanie osôb na súkromnom pozemku; keďže štátny prokurátor odporučil toto obvinenie zrušiť vzhľadom na chýbajúci preukázateľný úmysel, ktorý je potrebný na obvinenie osoby z porušenia článku 264a dánskeho trestného zákona;

D.

keďže polícia v juhovýchodnom Jutsku poukázala na to, že spoločnosť, ktorá novinára zamestnáva a ktorá je vlastníkom kamery, žiada v súvislosti s týmto prípadom náhradu škody vo výške 14 724,71 DKK, a keďže prípady, ktoré sa týkajú úmyselnej škody, krádeže, privlastnenia si veci a podobných činov, kde žiadaným trestom je pokuta a poškodená strana žiada o náhradu škody, musia byť urovnané súdnym konaním;

E.

keďže úrad štátneho prokurátora najprv odporučil, aby sa v prípade Jørna Dohrmanna namiesto trestu odňatia slobody stanovila pokuta vo výške 20 000 DKK bez vznesenia formálneho obvinenia;

F.

keďže Jørn Dohrmann poprel obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené; keďže podľa riaditeľa prokuratúry by preto nebolo vhodné snažiť sa urovnať tento spor mimosúdne formou uloženia pokuty;

G.

keďže príslušný orgán požiadal o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity, aby proti nemu mohol začať trestné konanie;

H.

keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

I.

keďže v článku 57 ods. 1 dánskej ústavy sa ustanovuje, že poslanec dánskeho parlamentu nemôže byť bez súhlasu dánskeho parlamentu stíhaný ani nijakým spôsobom väznený, okrem prípadov, keď je pristihnutý priamo pri páchaní trestného činu; keďže toto ustanovenie poskytuje ochranu pred verejným trestným stíhaním, ale nie pred súkromnoprávnym trestným stíhaním; keďže, ak sú podmienky splnené na to, aby sa vec urovnala mimosúdne uložením pevne stanovenej pokuty, nie je potrebný súhlas dánskeho parlamentu;

J.

keďže rozsah imunity poslancov dánskeho parlamentu fakticky zodpovedá rozsahu imunity poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie; keďže Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, musí ho poslanec vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná;

K.

keďže údajné činy sa netýkajú vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone úloh ako poslanca Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, a preto nemajú jasný ani priamy vplyv na vykonávanie úloh Jørna Dohrmanna ako poslanca Európskeho parlamentu;

L.

keďže neexistuje dôkaz ani dôvod domnievať sa, že by išlo o fumus persecutionis;

1.

rozhodol zbaviť Jørna Dohrmanna imunity;

2.

poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Dánskeho kráľovstva a Jørnovi Dohrmannovi.

(1)  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a ďalší, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


III Prípravné akty

Európsky parlament

Utorok 26. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/152


P8_TA(2019)0222

Žaloby v zastúpení na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (COM(2018)0184 – C8-0149/2018 – 2018/0089(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/16)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0184),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0149/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a švédskym Parlamentom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0447/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.

(2)  Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232.


P8_TC1-COD(2018)0089

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Účelom tejto smernice je umožniť oprávneným zastupujúcim subjektom, ktoré zastupujú kolektívny záujem spotrebiteľov, žiadať o prostriedok nápravy prostredníctvom žalôb v zastúpení proti porušovaniu ustanovení práva Únie. Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť požiadať o zastavenie alebo zakázanie porušovania práva, o potvrdenie, že došlo k porušeniu práva, a žiadať nápravu, napríklad náhradu škody, vrátenie zaplatenej ceny, opravu , výmenu, odstránenie alebo, zľavu alebo odstúpenie od zmluvy podľa možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 1]

(2)

Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES (4) mali oprávnené subjekty možnosť podávať žaloby v zastúpení najmä na účely zastavenia alebo zakázania porušovania práva Únie poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. V uvedenej smernici sa však nedostatočne riešili výzvy týkajúce sa presadzovania spotrebiteľského práva. S cieľom zosilniť odrádzajúci účinok nezákonných praktík , podporiť dobré a zodpovedné obchodné praktiky a znížiť poškodzovanie spotrebiteľov je potrebné posilniť mechanizmus ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov. V záujme zrozumiteľnosti je vzhľadom na početné zmeny vhodné smernicu 2009/22/ES nahradiť. Existuje silná potreba zásahu Únie na základe článku 114 ZFEÚ, aby sa zabezpečil prístup k spravodlivosti aj riadny výkon spravodlivosti, pretože sa tým znížia náklady a zaťaženie vyplývajúce z individuálnych opatrení. [PN 2]

(3)

Žaloba v zastúpení by mala predstavovať účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov pred vnútorným alebo cezhraničným porušovaním právnych predpisov . Prostredníctvom nej by oprávnené subjekty mali mať možnosť konať s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami práva Únie a prekonať prekážky, ktorým čelia spotrebitelia v rámci individuálnych žalôb, ako je neistota o ich právach a dostupných procesných mechanizmoch, predchádzajúca skúsenosť s nárokmi, ktoré neboli úspešné, príliš zdĺhavé konania, mentálna neochota konať a záporný zostatok, pokiaľ ide o očakávané náklady a prínosy individuálnej žaloby , čím sa zvyšuje právna istota pre navrhovateľov aj obžalovaných, ako aj pre právny systém . [PN 3]

(4)

Je dôležité zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi prístupom k spravodlivosti a procesnými zárukami pred zneužívaním súdnych sporov, ktoré by mohli neodôvodnene brániť podnikom vykonávať činnosť na jednotnom trhu. S cieľom zabrániť zneužívaniu žalôb v zastúpení by sa malo vyhnúť takým prvkom, ako sú sankčný charakter náhrady škody alebo absencia obmedzení, pokiaľ ide o oprávnenie podať žalobu v mene poškodených spotrebiteľov, a mali by sa stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa rôznych procedurálnych aspektov, ako napríklad určenie oprávnených subjektov, pôvod ich finančných prostriedkov a charakter informácií, ktoré sú potrebné na doloženie žaloby podávanej v zastúpení. Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa rozdeľovania Trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Súd alebo tribunál by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania , ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku . [PN 4]

(5)

Porušovanie právnych predpisov, ktoré sa dotýka kolektívnych záujmov spotrebiteľov, má často cezhraničné dôsledky. Účinnejšími a efektívnejšími žalobami v zastúpení dostupnými v celej Únii by sa mala posilniť dôvera spotrebiteľa na vnútornom trhu a umožniť spotrebiteľom uplatňovať svoje práva.

(6)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na rôzne oblastí oblasti , ako je ochrana údajov, finančné služby, cestovanie a cestovný ruch, energetika, telekomunikácie a, životné prostredie a zdravie . Mala by sa vzťahovať na porušenia ustanovení práva Únie, ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov bez ohľadu na to, či sú v príslušnom práve Únie označovaní ako spotrebitelia alebo ako cestujúci, používatelia, zákazníci, retailoví investori, retailoví klienti alebo inak , ako aj kolektívne záujmy dotknutých osôb v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov . Aby sa zabezpečila primeraná odpoveď na porušovanie práva Únie, ktorého forma aj rozsah sa rýchlo rozširujú, pri každom novom prijatom akte Únie, ktorý je relevantný z hľadiska ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, by sa malo zvážiť, či sa zmení príloha k súčasnej smernici, a to s cieľom zaradiť tento akt do jej rozsahu pôsobnosti. [PN 5]

(6a)

Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym vplyvom na spotrebiteľa, ktoré sú uvedené v prílohe I. O rozsiahly vplyv ide už v prípade, že sú dotknutí dvaja spotrebitelia. [PN 6]

(7)

Komisia prijala legislatívne návrhy nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Z tohto dôvodu je vhodné stanoviť, aby Komisia po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice posúdila, či pravidlá Únie v oblasti práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľov porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica, a aby vyvodila potrebné závery, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tejto smernice.

(8)

Na základe smernice 2009/22/ES by táto smernica mala pokrývať vnútroštátne aj cezhraničné porušovanie právnych predpisov, predovšetkým však prípady, keď spotrebitelia, ktorých sa porušovanie právnych predpisov dotýka, žijú v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch okrem toho členského štátu, v ktorom pôsobí obchodník porušujúci právne predpisy. Ďalej by mala pokrývať aj porušovanie právnych predpisov, ktoré sa skončilo pred podaním alebo uzavretím žaloby v zastúpení, keďže stále môže byť potrebné zabrániť opakovaniu praktík, stanoviť, že dané praktiky predstavovali porušovanie právnych predpisov a uľahčiť nápravu pre spotrebiteľov.

(9)

Touto smernicou by sa nemali stanovovať pravidlá medzinárodného práva súkromného, pokiaľ ide o vymedzenie súdnej právomoci, uznávanie a presadzovanie rozsudkov alebo rozhodné právo. Na žaloby v zastúpení stanovené podľa tejto smernice sa vzťahujú existujúce právne nástroje Únie brániace akémukoľvek zvýšenému taktizovaniu pri výbere súdu . [PN 7]

(9a)

Táto smernica by nemala mať vplyv na uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti medzinárodného práva súkromného v cezhraničných prípadoch. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie – Brusel I), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa uplatňujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici. [PN 8]

(10)

Keďže žaloby v zastúpení môžu podávať len oprávnené zastupujúce subjekty, tieto oprávnené zastupujúce subjekty by mali spĺňať kritériá stanovené v tejto smernici, aby sa zaistilo primerané zastupovanie kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Konkrétne je potrebné zabezpečiť, aby boli oprávnené subjekty riadne zriadené podľa práva členského štátu, čo môže by malo zahŕňať napríklad požiadavky na počet členov, stupeň stálosti či požiadavky na transparentnosť v súvislosti s významnými aspektmi ich štruktúry, ako sú napríklad stanovy, riadiaca štruktúra, ciele a pracovné metódy. Oprávnené subjekty by súčasne mali mať neziskový charakter a mali by mať oprávnený záujem o zabezpečenie súladu s príslušným právom Únie. Tieto kritériá by sa mali vzťahovať na oprávnené subjekty určené vopred Okrem toho oprávnené zastupujúce subjekty musia byť nezávislé od účastníkov trhu, aj na ad hoc to aj finančne. Oprávnené zastupujúce subjekty musia mať tiež zavedený postup na predchádzaniu konfliktu záujmov. Členské štáty nestanovujú kritériá , ktoré sa vytvoria na účely konkrétnej žaloby idú nad rámec kritérií stanovených v tejto smernici .. [PN 9]

(11)

Pri zaisťovaní súladu s príslušnými ustanoveniami práva Únie by mali aktívnu úlohu zohrávať najmä nezávislé verejné subjekty a spotrebiteľské organizácie, ktoré majú vhodné podmienky na pôsobenie v pozícii oprávnených subjektov. Keďže tieto subjekty majú prístup k rôznym zdrojom informácií o praktikách obchodníkov voči spotrebiteľom a pri svojich činnostiach sa riadia rôznymi prioritami, členské štáty by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť o druhoch opatrení, ktoré môžu oprávnené subjekty využívať pri podávaní žalôb v zastúpení.

(12)

Keďže súdne aj správne konania môžu efektívne a účinne slúžiť na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty majú diskrečnú právomoc rozhodnúť, či žaloby v zastúpení možno podávať v rámci súdneho konania, správneho konania alebo v rámci oboch, a to v závislosti od príslušnej oblasti práva alebo príslušného hospodárskeho odvetvia. Nie je tým dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia aj podniky mali právo podať na súde účinný prostriedok nápravy proti akémukoľvek správnemu rozhodnutiu prijatému podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica. Zahŕňa to aj možnosť strán dosiahnuť prijatie rozhodnutia, ktorým sa umožňuje pozastaviť účinky napadnutého rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom.

(13)

V záujme vyššej efektívnosti konaní vo veci žalôb v zastúpení by oprávnené subjekty mali mať možnosť využiť rôzne opatrenia v rámci jednej žaloby v zastúpení alebo v rámci samostatných žalôb v zastúpení. Medzi tieto opatrenia by mali patriť predbežné opatrenia na zastavenie pokračujúcich praktík alebo zákaz praktík v prípadoch, keď sa síce nevykonávajú, je tu však riziko, že by spotrebiteľom spôsobili vážnu a nezvratnú škodu, opatrenia, ktorými sa stanoví, že dané praktiky predstavujú porušenie práva, a ktorými sa podľa potreby tieto praktiky zastavia alebo zakážu v budúcnosti, ako aj opatrenia, ktorými sa odstraňujú pretrvávajúce účinky porušovania právnych predpisov vrátane nápravy. V prípade využitia v rámci jednej žaloby by mali mať oprávnené subjekty možnosť využiť všetky príslušné opatrenia v čase podania žaloby alebo najprv využiť príslušný súdny príkaz a následne, ak je to potrebné, príkaz na nápravu.

(14)

Zámerom súdnych príkazov je ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov nezávisle od skutočnej straty alebo škody, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia. Súdnym príkazom sa môže od obchodníkov vyžadovať, aby podnikli určité kroky, napríklad poskytli spotrebiteľom informácie, ktoré predtým vynechali, čím porušili právne záväzky. Rozhodnutia, ktorými sa určí, že určité praktiky sú porušením právnych predpisov, by nemali byť závislé od toho, či tieto praktiky boli vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti.

(15)

Oprávnený subjekt podávajúci žalobu v zastúpení podľa tejto smernice by mal byť jednou zo strán konania. Spotrebitelia, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, by mali mať vhodné príležitosti využiť príslušné výsledky informácie o príslušných výsledkoch žaloby v zastúpení a o tom, ako môžu z nich mať úžitok . Súdne príkazy vydané podľa tejto smernice by nemali mať vplyv na individuálne žaloby podávané spotrebiteľmi poškodenými praktikami, ktoré sú predmetom súdneho príkazu. [PN 10]

(16)

Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť využívať opatrenia zamerané na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia práva. Tieto opatrenia by mali mať formu príkazu na nápravu, ktorým sa obchodníkovi stanovuje napríklad povinnosť poskytnúť náhradu škody, opravu, výmenu , odstránenie , zľavu, ukončiť zmluvný vzťah alebo nahradiť uhradenú cenu, a to podľa vhodnosti a možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 11]

(17)

Náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorí boli poškodení v prípade hromadnej škody, by nemala prekročiť sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú spotrebitelia utrpeli. Upustiť by sa malo predovšetkým od náhrady škody so sankčným charakterom vedúcej k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu.

(18)

Členské štáty by mali môžu vyžadovať, aby oprávnené zastupujúce subjekty poskytli dostatočné informácie podporujúce žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu vrátane opisu skupiny spotrebiteľov, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú v rámci žaloby v zastúpení vyriešiť. Od oprávneného subjektu by sa pri podávaní žaloby nemalo vyžadovať, aby jednotlivo identifikoval všetkých spotrebiteľov, ktorých sa dotýka porušenie právnych predpisov. V rámci žalôb v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu by súd alebo správny orgán mal v čo najskoršej fáze konania overiť, či je vhodné vo veci podať žalobu v zastúpení vzhľadom na povahu porušenia právnych predpisov a povahu škody, ktorú utrpeli dotknutí spotrebitelia. Predovšetkým by nároky mali byť zistiteľné a jednotné a v požadovaných opatreniach by mala existovať jednotnosť, mechanizmus financovania oprávneného subjektu treťou stranou by mal byť transparentný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršom štádiu konania právomoc odmietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 12]

(19)

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či ich súdny alebo vnútroštátny orgán konajúci o žalobe v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu môže vo výnimočných prípadoch namiesto príkazu na nápravu vydať deklaratórne rozhodnutie týkajúce sa zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia právnych predpisov utrpeli škodu, na ktoré by sa mohli priamo odvolávať jednotliví spotrebitelia vo svojich následných žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu. Táto možnosť by mala byť vyhradená pre náležite odôvodnené prípady, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu, ktorá sa má priznať jednotlivým dotknutým spotrebiteľom v rámci žaloby v zastúpení, a keď by využitie žaloby v zastúpení bolo neefektívne. Deklaratórne rozhodnutia by sa nemali vydávať v prípadoch, ktoré nie sú zložité, a najmä ak je možné identifikovať dotknutých spotrebiteľov a ak spotrebitelia v utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. Deklaratórne rozhodnutia by sa podobne nemali vydávať ani v prípadoch, keď je suma straty, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia, taká malá, že je nepravdepodobné, že by si jednotliví spotrebitelia uplatňovali nároky na individuálnu nápravu. Súd alebo vnútroštátny orgán by mal náležite zdôvodniť, prečo sa namiesto príkazu na nápravu rozhodol využiť deklaratórne rozhodnutie. [PN 13]

(20)

Keď je možné identifikovať spotrebiteľov dotknutých rovnakými praktikami a keď utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu, napríklad v prípade dlhodobých spotrebiteľských zmlúv, súd alebo správny orgán môže v priebehu žaloby podanej v zastúpení jasne vymedziť skupinu spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov. Súd alebo správny orgán by mohol konkrétne požiadať obchodníka porušujúceho právne predpisy o poskytnutie príslušných informácií, napríklad o totožnosti dotknutých spotrebiteľov a čase trvania praktík. V takýchto prípadoch by členské štáty kvôli účelnosti a efektívnosti mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zvážiť, že spotrebiteľom poskytnú možnosť priamo využiť príkaz na nápravu ihneď po jeho vydaní bez toho, aby museli poskytovať individuálny mandát pred vydaním príkazu na nápravu. [PN 14]

(21)

V prípadoch s nízkou hodnotou sporu väčšina spotrebiteľov pravdepodobne nepodnikne žiadne kroky na presadenie svojich práv, pretože ich úsilie by prevážilo individuálne výhody. Ak sa však tie isté praktiky týkajú mnohých spotrebiteľov, súhrnná strata môže byť významná. V takýchto prípadoch môže súd alebo orgán považovať za neprimerané prerozdeliť finančné prostriedky späť dotknutým spotrebiteľom, napríklad preto, že je to príliš ťažké alebo nepraktické. Finančné prostriedky získané ako náprava prostredníctvom žalôb v zastúpení by tak lepšie slúžili na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a mali by sa využiť na príslušný verejný účel, napríklad ako fond na právnu pomoc pre spotrebiteľov, na kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti alebo na spotrebiteľské hnutia. [PN 15]

(22)

Opatrenia určené na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov sa môžu využívať len na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa určí porušenie práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu kolektívneho záujmu spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov možno využiť na základe konečného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu najmä v súvislosti s činnosťami presadzovania práva upravovanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (5).

(23)

V tejto smernici sa stanovuje procesný mechanizmus, ktorý nemá vplyv na pravidlá stanovenia hmotnoprávnych nárokov spotrebiteľov na zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy v prípade, že ich záujmy boli poškodené v dôsledku porušenia právnych predpisov, ako je napríklad právo na náhradu škody, vypovedanie zmluvy, vrátenie uhradenej sumy, výmenu, odstránenie, opravu alebo zľavu z ceny. Žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu podľa tejto smernice možno predložiť len v prípadoch, že právo Únie alebo vnútroštátne právo poskytujú takéto hmotnoprávne nároky. [PN 16]

(24)

Touto smernicou sa Táto smernica má za cieľ minimálnu harmonizáciu a nenahrádzajú sa ňou existujúce vnútroštátne mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. S ohľadom na právne tradície členských štátov sa členským štátom ponecháva diskrečná právomoc rozhodnúť, či navrhnúť žaloby v zastúpení, ako sa vymedzujú v tejto smernici, ako súčasť existujúceho alebo budúceho mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ako alternatívu k týmto mechanizmom za predpokladu, že takýto vnútroštátny mechanizmus je v súlade s modalitami stanovenými v tejto smernici. Nebráni členským štátom, aby si zachovali svoj existujúci rámec, ani nezaväzuje členské štáty, aby ho zmenili. Členské štáty budú mať možnosť zaviesť pravidlá stanovené v tejto smernici do svojho vlastného systému kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ich implementovať v rámci samostatného konania. [PN 17]

(25)

Oprávnené zastupujúce subjekty by mali poskytovať transparentné informácie o zdroji financovania svojej činnosti všeobecne a o finančných prostriedkoch na konkrétnu žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu tak, aby súdy alebo správne orgány mohli posúdiť, či mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi financujúcou treťou stranou a oprávneným subjektom, aby sa zabránilo rizikám zneužitia súdnych sporov a aby sa takisto posúdilo, či má financujúca tretia strana oprávnený zastupujúci subjekt dostatočné zdroje na splnenie svojich finančných záväzkov voči oprávnenému subjektu zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie všetkých nevyhnutných právnych nákladov, ak by žaloba bola neúspešná . Informácie, ktoré oprávnený subjekt poskytne v čo najskoršej fáze konania súdu alebo správnemu orgánu dohliadajúcemu na žalobu v zastúpení, by mu mali umožniť posúdiť, či tretia strana môže ovplyvňovať procesné rozhodnutia oprávneného subjektu vo všeobecnosti a v súvislosti so žalobou v zastúpení, a to aj v prípade urovnania, a či financuje žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu proti žalovanému, ktorý je konkurentom financujúcej strany, alebo proti žalovanému, od ktorého je financujúca strana závislá. Ak sa niektorý z týchto prípadov potvrdí, súd alebo správny orgán by mal musí mať právomoc žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, a v prípade potreby aj zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu pre konkrétny prípad. Členské štáty by mali zabrániť právnickým firmám zriaďovať oprávnené zastupujúce subjekty. Nepriame financovanie konania vo veci žaloby prostredníctvom darov vrátane darov obchodníkov v rámci iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je oprávnené na financovanie treťou stranou za predpokladu, že spĺňa požiadavky týkajúce sa transparentnosti, nezávislosti a neexistencie konfliktu záujmov uvedené v článku 4 a článku 7. [PN 18]

(26)

Kolektívne mimosúdne urovnania , ako je mediácia, zamerané na poskytnutie nápravy poškodeným spotrebiteľom by sa mali podporovať pred podaním žaloby v zastúpení, ako aj v ktorejkoľvek fáze konania vo veci takejto žaloby. [PN 19]

(27)

Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s rovnakými praktikami neprebieha konanie vo veci inej žaloby v zastúpení. Príslušný súd alebo správny orgán schvaľujúci takéto kolektívne urovnanie musí zohľadňovať záujmy a práva všetkých dotknutých strán vrátane jednotlivých spotrebiteľov. Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie Urovnania by mali byť konečné a záväzné pre nich záväzné všetky strany . [PN 20]

(28)

Súd alebo správny orgán by mal mať právomoc vyzvať obchodníka porušujúceho právne predpisy a oprávnený subjekt, ktorý podal žalobu v zastúpení, aby začali rokovať s cieľom dosiahnuť urovnanie v súvislosti s nápravou, ktorá sa poskytne dotknutým spotrebiteľom. V rozhodnutí o tom, či sa strany majú vyzvať na urovnanie sporu mimosúdnou cestou, by sa mali zohľadňovať druh porušenia právnych predpisov, s ktorým žaloba súvisí, charakteristiky dotknutých spotrebiteľov, možné druhy nápravy, ktoré možno ponúknuť, vôľa strán prijať takéto urovnanie a účelnosť konania.

(29)

S cieľom umožniť nápravu v prospech jednotlivých spotrebiteľov na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia práva utrpeli škodu, vydaného v rámci žaloby podanej v zastúpení by súd alebo správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie, mal mať právomoc požiadať oprávnený subjekt a obchodníka o dosiahnutie kolektívneho urovnania. [PN 21]

(30)

Každé mimosúdne urovnanie dosiahnuté v súvislosti so žalobou v zastúpení alebo na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia by mal schváliť príslušný súd alebo správny orgán, aby sa zaistila jeho zákonnosť a spravodlivosť so zohľadnením záujmov a práv všetkých dotknutých strán. Jednotliví Urovnanie je záväzné pre všetky strany bez toho , aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie pre nich záväzné môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva . [PN 22]

(31)

Základom úspechu je zaistenie toho, aby boli spotrebitelia informovaní o žalobe v zastúpení. Spotrebitelia by mali mať informácie o prebiehajúcej žalobe v zastúpení, o tom, že sa praktiky obchodníka považujú za porušenie práva, o svojich právach po určení porušenia právnych predpisov a o následných krokoch, ktoré majú dotknutí spotrebitelia podniknúť, najmä v záujme získania nápravy. Pri odrádzaní obchodníkov od porušovania práv spotrebiteľa zohráva dôležitú úlohu aj riziko poškodenia dobrého mena, ktoré je spojené so šírením informácií o porušení právnych predpisov.

(32)

Ak majú byť takéto informácie účinné, mali by byť adekvátne a primerané okolnostiam prípadu. Obchodník porušujúci právne predpisy by mal Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súd alebo správny orgán mohol požadovať, aby porazená strana vhodne informovať informovala všetkých dotknutých spotrebiteľov o konečnom súdnom príkaze alebo rozhodnutí o súdnom príkaze na nápravu, ktorý bol vydaný a náprave vydanom v rámci žaloby v zastúpení, ako aj o urovnaní a obidve strany v prípadoch urovnania , ktoré schválil súd alebo správny orgán. Takéto informácie sa môžu uviesť napríklad na webovej lokalite obchodníka, v sociálnych médiách, na online trhoch alebo v rozšírenej tlači vrátane novín, ktoré sa distribuujú výlučne formou elektronickej komunikácie. Ak je to možné, spotrebitelia by mali byť informovaní aj jednotlivo formou elektronického alebo papierového oznámenia. Tieto informácie by sa na požiadanie mali poskytnúť vo formátoch dostupných pre osoby so zdravotným postihnutím. Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov. [PN 23]

(32a)

Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby vytvorili bezplatný národný register žalôb v zastúpení, ktorý by mohol ďalej posilniť záväzky týkajúce sa transparentnosti. [PN 24]

(33)

S cieľom posilniť právnu istotu, vyhnúť sa nejednotnostiam pri uplatňovaní práva Únie a zvýšiť efektívnosť a procesnú účinnosť žalôb v zastúpení a možných nadväzujúcich žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu by sa zistenie o porušení alebo neporušení právnych predpisov potvrdenom v konečnom rozhodnutí vrátane konečného súdneho príkazu podľa tejto smernice, ktoré vydal správny orgán alebo súd, nemalo stať predmetom ďalších právnych žalôb súvisiacich s tým istým porušením právnych predpisov zo strany toho istého obchodníka, pokiaľ ide o charakter porušenia právnych predpisov a jeho vecný, osobný, časový a územný rozsah pôsobnosti, ako bol určený v predmetnom konečnom rozhodnutí byť záväzné pre všetky strany, ktoré sa zúčastnili na žalobe v zastúpení. Konečným rozhodnutím by nemali byť dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Náprava získaná prostredníctvom urovnania by mala byť záväzná aj v prípadoch týkajúcich sa tých istých praktík , toho istého obchodníka a toho istého spotrebiteľa . Ak sa žaloba na účely prijatia opatrení, ktorými by sa odstránili pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov vrátane nápravy, podá v členskom štáte inom, ako bol členský štát, v ktorom bolo vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce porušenie alebo neporušenie právnych predpisov, toto rozhodnutie by malo predstavovať vyvrátiteľnú domnienku dôkaz , že došlo alebo nedošlo k porušeniu právnych predpisov v súvisiacich prípadoch. Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, v ktorom sa vyhlási existencia alebo neexistencia porušenia na účely akýchkoľvek iných žalôb o nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte voči tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku . [PN 25]

(34)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby individuálne žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu mohli vychádzať z konečného deklaratórneho rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Takéto žaloby by mali byť k dispozícii prostredníctvom zrýchleného a zjednodušeného konania.

(35)

Vnútroštátne pravidlá o premlčacích lehotách by nemali brániť žalobám vo veci uplatnenia nároku na nápravu vychádzajúcim z potvrdenia porušenia právnych predpisov v konečnom súdnom príkaze alebo v konečnom deklaratórnom rozhodnutí o zodpovednosti obchodníka voči poškodeným spotrebiteľom podľa tejto smernice. Podanie žaloby v zastúpení má účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacej lehoty pre všetky žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu týkajúce sa spotrebiteľov dotknutých touto žalobou. [PN 26]

(36)

Žaloby v zastúpení týkajúce sa súdnych príkazov by sa mali riešiť s náležitou procesnou účelnosťou. Súdne príkazy s dočasným účinkom by sa vždy mali riešiť prostredníctvom zrýchleného konania, aby sa zabránilo prípadnej alebo ďalšej škode spôsobenej porušením právnych predpisov.

(37)

Dôkazy sú dôležitým prvkom pri stanovovaní toho, či dané praktiky predstavujú porušenie právnych predpisov a či existuje riziko ich opakovania, ako aj pri určovaní spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov, pri rozhodovaní o náprave či pri vhodnom informovaní spotrebiteľov, ktorých sa týka žaloba v zastúpení, o pokračujúcom konaní a jeho konečných výsledkoch. Pre vzťahy medzi podnikom a koncovým spotrebiteľom je však typická informačná asymetria, pričom potrebné informácie môže mať k dispozícii výlučne obchodník, ktorý ich oprávnenému subjektu nesprístupní. Oprávnené subjekty by preto mali mať právo požiadať príslušný súd alebo správny orgán o to, aby obchodník poskytol dôkazy súvisiace s príslušným nárokom alebo potrebné na primerané informovanie dotknutých spotrebiteľov o žalobe v zastúpení, pričom nemusia špecifikovať jednotlivé dôkazové materiály. Súd alebo správny orgán dohliadajúci na žalobu podanú v zastúpení starostlivo posúdi potrebu, rozsah a primeranosť takto poskytnutých informácií, pričom zohľadní ochranu oprávnených záujmov tretích strán a dodrží platné pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dôvernosti údajov.

(38)

S cieľom zaistiť efektívnosť žalôb v zastúpení by mali obchodníci porušujúci právne predpisy čeliť účinným, odrádzajúcim a primeraným sankciám za nedodržanie konečného rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení.

(39)

Keďže žalobami podávanými v zastúpení sa sleduje verejný záujem ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty by mali zabezpečiť, aby oprávneným zastupujúcim subjektom pri podávaní žalôb v zastúpení podľa tejto smernice nebránili náklady spojené s konaním. S výhradou príslušných podmienok podľa vnútroštátneho práva by to však nemalo mať vplyv na skutočnosť, že strana, ktorá prehrá žalobu v zastúpení, uhradí nevyhnutné trovy konania, ktoré znáša víťazná strana (zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“). Súd alebo správny orgán by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 27]

(39a)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa predchádzalo podielovým odmenám a odmena advokátov ani spôsob jej výpočtu nepôsobili ako stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov spotrebiteľov alebo ktorejkoľvek z dotknutých strán a mohli by zabrániť spotrebiteľom mať plný prospech zo žaloby v zastúpení. Členské štáty, ktoré umožňujú podielové odmeny, by mali zabezpečiť, aby tieto poplatky nebránili spotrebiteľom získať plnú náhradu. [PN 28]

(40)

Pri riešení cezhraničného porušovania právnych predpisov sa ako užitočná ukázala spolupráca a výmena informácií , osvedčených postupov a skúsenosti medzi oprávnenými subjektmi z rôznych členských štátov. Ak sa má rozšíriť používanie žalôb v zastúpení s cezhraničnými následkami, je potrebné pokračovať v budovaní kapacít a opatrení spolupráce a rozšíriť ich na väčší počet oprávnených zastupujúcich subjektov v celej Únii. [PN 29]

(41)

S cieľom efektívne riešiť porušenia právnych predpisov s cezhraničnými následkami by sa malo zabezpečiť vzájomné uznávanie aktívnej vecnej legitimácie oprávnených subjektov, ktoré členský štát vopred určil, aby mohli podať žalobu v zastúpení v inom členskom štáte. Oprávnené subjekty z rôznych členských štátov by navyše mali mať možnosť spojiť sily v rámci jednej žaloby v zastúpení podanej na jednom súde, a to v súlade s príslušnými pravidlami príslušnej jurisdikcie. Z dôvodov efektívnosti a účinnosti by jeden oprávnený subjekt mal mať možnosť podať žalobu v zastúpení v mene iných oprávnených subjektov zastupujúcich spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

(41a)

S cieľom preskúmať možnosť mať k dispozícii postup na úrovni Únie v prípade cezhraničných žalôb v zastúpení by Komisia mala posúdiť možnosť vytvorenia funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne žaloby. [PN 30]

(42)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica by sa z tohto dôvodu mala vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivý proces, ako aj práva na obhajobu.

(43)

Pokiaľ ide o právo v oblasti životného prostredia, v tejto smernici sa zohľadňuje Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(44)

Ciele tejto smernice, konkrétne vytvorenie mechanizmu žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celej Únii a riadne fungovanie vnútorného trhu, nemožno dostatočne dosiahnuť opatreniami, ktoré by prijali výlučne členské štáty, pričom vzhľadom na cezhraničné následky žalôb v zastúpení sa lepšie dosiahnu na úrovni Únie. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

(45)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (6) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(46)

Je vhodné upraviť časovú pôsobnosť tejto smernice.

(47)

Smernica 2009/22/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

1.   V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, ktoré oprávneným zastupujúcim subjektom umožňujú podávať žaloby v zastúpení zamerané na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov , a tým najmä dosiahnuť a presadiť vysokú úroveň ochrany a prístupu k spravodlivosti , a súčasne sa zaisťujú primerané záruky brániace zneužívaniu súdnych sporov. [PN 31]

2.   Táto smernica nebráni členským štátom prijímať alebo ponechávať v účinnosti ustanovenia poskytujúce oprávneným zastupujúcim subjektom alebo iným dotknutým osobám inému verejnému orgánu iné procesnoprávne nástroje na podanie žalôb zameraných na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov na vnútroštátnej úrovni. Vykonávanie tejto smernice za žiadnych okolností nie je dôvodom na zníženie ochrany spotrebiteľov v oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie. [PN 32]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym dosahom na spotrebiteľov uvedených v prílohe I obchodníkmi, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Vzťahuje sa na domáce a cezhraničné porušenia právnych predpisov, a to aj v prípade, že sa toto porušovanie právnych predpisov zastavilo pred podaním žaloby v zastúpení alebo pred ukončením takejto žaloby v zastúpení. [PN 33]

2.   Táto smernica nemá vplyv na pravidlá, ktorými sa stanovujú zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii pre prípady takéhoto porušenia právnych predpisov podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

3.   Touto smernicou nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá upravujúce súdnu právomoc a rozhodné právo , uznávanie výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky, ktoré sa vzťahujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici . [PN 34]

3a.     Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné formy mechanizmov nápravy stanovené vo vnútroštátnom práve. [PN 35]

3b.     V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ľudských právach a predovšetkým právo na spravodlivý a nestranný súdny proces a právu na účinný prostriedok nápravy. [PN 36]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

1a.

„spotrebiteľská organizácia“ je akákoľvek skupina, ktorá sa snaží chrániť záujmy spotrebiteľov pred protiprávnym konaním alebo opomenutím, ktorého sa dopustili obchodníci; [PN 37]

2.

„obchodník“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo vo verejnom vlastníctve, ktorá koná je spôsobilá na právne úkony podľa predpisov občianskeho práva , a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet, na účely súvisiace so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou; [PN 38]

3.

„kolektívne záujmy spotrebiteľov“ sú záujmy mnohých spotrebiteľov alebo dotknutých osôb v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ; [PN 39]

4.

„žaloba v zastúpení“ je žaloba zameraná na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, v rámci ktorej dotknutí spotrebitelia nevystupujú ako strany;

5.

„praktiky“ sú konanie alebo nekonanie obchodníka;

6.

„konečné rozhodnutie“ je rozhodnutie súdu členského štátu, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému sa už nemožno odvolať, alebo rozhodnutie správneho orgánu, ktoré už nemôže byť predmetom súdneho preskúmania;

6a.

„spotrebiteľské právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo prijaté na ochranu spotrebiteľov. [PN 40]

Kapitola 2

Žaloby v zastúpení

Článok 4

Oprávnené zastupujúce subjekty [PN 41]

1.   Členské štáty zabezpečia, aby žaloby v zastúpení mohli podávať oprávnené subjekty vopred určené na vlastnú žiadosť členskými štátmi na tento účel a uvádzané vo verejne dostupnom zozname. Členské štáty alebo ich súdy určia na svojom príslušnom území aspoň jeden oprávnený zastupujúci subjekt na účely podávania žalôb v zastúpení v zmysle článku 3 ods. 4.

Členské štáty určia subjekt ako oprávnený zastupujúci subjekt, ak spĺňa všetky tieto kritériá: [PN 42]

a)

je riadne zriadený podľa práva členského štátu;

b)

jeho stanovy alebo iný dokument týkajúci sa jeho riadenia a jeho pokračujúca činnosť, ktorá zahŕňa obranu a ochranu záujmov spotrebiteľov, dokazujú jeho oprávnený záujem o zaistenie dodržiavania ustanovení práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; [PN 43]

c)

má neziskový charakter;

ca)

koná spôsobom, ktorý je nezávislý od iných subjektov a osôb iných ako spotrebiteľov, ktoré by mohli mať hospodársky záujem na výsledku žalôb v zastúpení, najmä od účastníkov trhu; [PN 44]

cb)

nemá finančné dohody s žalujúcimi právnickými firmami nad rámec bežnej zmluvy o poskytovaní služieb; [PN 45]

cc)

má zavedené vnútorné postupy na predchádzanie konfliktu záujmov medzi ním a jeho financovateľmi; [PN 46]

Členské štáty stanovia, že oprávnený zastupujúci subjekt zverejní vhodnými prostriedkami, napríklad na svojej webovej lokalite, v jasnom a zrozumiteľnom jazyku spôsob, akým je financovaný, svoju organizačnú a riadiacu štruktúru, cieľ a pracovné metódy, ako aj svoje činnosti.

Členské štáty pravidelne posudzujú, či oprávnený zastupujúci subjekt naďalej spĺňa tieto kritériá. Členské štáty zabezpečia, aby oprávnený zastupujúci subjekt prišiel o svoje postavenie podľa tejto smernice, ak už nespĺňa jedno alebo viacero z kritérií uvedených v prvom pododseku.

Členské štáty zostavia zoznam zastupujúcich subjektov spĺňajúcich kritériá uvedené v odseku 1 a zverejnia ho. Zoznam sprístupňujú Komisii a podľa potreby ho aktualizujú.

Komisia uverejní zoznam zastupujúcich subjektov, ktorý jej zaslali členské štáty, na verejne dostupnom online portáli. [PN 47]

1a.     Členské štáty môžu ustanoviť, že verejné orgány, ktoré boli určené už pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice v súlade s vnútroštátnym právom, boli naďalej oprávnení na získanie postavenia zastupujúceho subjektu v zmysle tohto článku. [PN 48]

2.   Členské štáty môžu určiť oprávnený subjekt aj ad hoc na účely konkrétnej žaloby v zastúpení, a to na jeho žiadosť a ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 1. [PN 49]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby na získanie postavenia oprávneného zastupujúceho subjektu boli oprávnené najmä spotrebiteľské organizácie spĺňajúce kritériá uvedené v odseku 1 nezávislé verejné subjekty. Členské štáty môžu ako oprávnené zastupujúce subjekty určiť spotrebiteľské organizácie, ktoré zastupujú členov z viac ako jedného členského štátu. [PN 50]

4.   Členské štáty môžu stanoviť pravidlá určujúce, ktoré oprávnené subjekty môžu využívať všetky opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6 a ktoré oprávnené subjekty môžu využívať len jedno alebo viacero z týchto opatrení. [PN 51]

5.   Dodržiavanie kritérií uvedených v odseku 1 oprávneným subjektom nemá vplyv na právo povinnosť súdu alebo správneho orgánu preskúmať, či účel oprávneného subjektu oprávňuje daný oprávnený subjekt, aby v konkrétnom prípade konal v súlade s  článkom 4 a  článkom 5 ods. 1. [PN 52]

Článok 5

Žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení mohli na vnútroštátnych súdoch alebo správnym orgánom podávať iba oprávnené zastupujúce subjekty určené v súlade s článkom 4 ods. 1 a za predpokladu, že existuje priamy vzťah medzi hlavnými cieľmi subjektu a právami udelenými podľa práva Únie, ktoré mali byť porušené a v súvislosti s ktorými sa žaloba podáva.

Oprávnené zastupujúce subjekty si môžu slobodne zvoliť akýkoľvek postup, ktorý je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie, čím sa zabezpečí vyššia úroveň ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov.

Členské štáty zabezpečia, že na súd alebo správny orgán členského štátu v súvislosti s tými istými praktikami, s tým istým obchodníkom a tými istými spotrebiteľmi nebola podaná žiadna ďalšia, ešte prebiehajúca žaloba. [PN 53]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty vrátane verejných orgánov, ktoré boli vopred určené, boli oprávnené podávať žaloby v zastúpení na účely uplatnenia týchto opatrení: [PN 54]

a)

súdneho príkazu ako predbežného opatrenia slúžiaceho na zastavenie nezákonných praktík alebo na ich zakázanie v prípade, že nezákonné praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná; [PN 56]

b)

súdneho príkazu potvrdzujúceho, že praktiky sú porušením práva, a podľa potreby zastavujúceho praktiky alebo zakazujúceho praktiky v prípade, že praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná.

S cieľom dosiahnuť súdny príkaz oprávnené zastupujúce subjekty nemusia získavať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov ani poskytovať dôkaz o skutočnej strate alebo škode dotknutých spotrebiteľov ani o úmyselnom konaní alebo nedbanlivosti obchodníka. [PN 55]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení na účely opatrení, ktorými sa odstránia pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov. Tieto opatrenia sa využijú na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa potvrdí, že praktiky predstavujú porušenie práva Únie uvedeného v prílohe I, v dôsledku ktorého boli poškodené kolektívne záujmy spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu uvedeného v odseku 2 písm. b). [PN 57]

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 4, členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli využiť opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia právnych predpisov spolu s opatreniami uvedenými v odseku 2 v rámci jednej žaloby v zastúpení. [PN 58]

Článok 5a

Register kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu

1.     Členské štáty môžu zriadiť vnútroštátny register pre žaloby v zastúpení, ktorý bude bezplatne dostupný každej zainteresovanej osobe elektronickou cestou a/alebo inak.

2.     Webové lokality uverejňujúce registre poskytujú prístup ku komplexným a objektívnym informáciám o dostupných metódach získania náhrady vrátane mimosúdnych metód, ako aj nevybavených žalôb v zastúpení.

3.     Vnútroštátne registre sú navzájom prepojené. Uplatňuje sa článok 35 nariadenia (EÚ) 2017/2394. [PN 59]

Článok 6

Nápravné opatrenia

1.   Na účely článku 5 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty boli oprávnené podať žaloby v zastúpení, ktorých cieľom je dosiahnuť príkaz na nápravu, ktorým sa obchodníkovi ukladá povinnosť zabezpečiť podľa potreby okrem iného náhradu škody, opravu, výmenu, zľavu, ukončenie zmluvného vzťahu alebo vrátenie uhradenej sumy. Členský štát môže alebo nemusí pred prijatím deklaratórneho rozhodnutia alebo vydaním príkazu na nápravu vyžadovať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. [PN 60]

Ak členský štát nevyžaduje mandát od jednotlivého spotrebiteľa na to, aby sa mohol pripojiť k žalobe v zastúpení, tento členský štát napriek tomu umožní tým jednotlivcom, ktorí nemajú obvyklý pobyt v členskom štáte, v ktorom sa žaloba podáva, zúčastniť sa na žalobe v zastúpení, pokiaľ v príslušnej lehote udelili výslovný mandát na pripojenie sa k žalobe v zastúpení. [PN 61]

Oprávnený zastupujúci subjekt poskytne na podporu žaloby dostatočné všetky potrebné informácie podľa požiadaviek vnútroštátneho práva vrátane opisu spotrebiteľov, ktorých sa žaloba týka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú vyriešiť. [PN 62]

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty splnomocniť súd alebo správny orgán na to, aby namiesto príkazu na nápravu vydal deklaratórne rozhodnutie o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia práva Únie uvedeného v prílohe I, a to v riadne odôvodnených prípadoch, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu vzhľadom na znaky individuálnej škody, ktorá vznikla dotknutým spotrebiteľom. [PN 63]

3.   Odsek 2 sa neuplatňuje v prípadoch, keď:

a)

možno spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov identifikovať a keď utrpeli porovnateľnú škodu v dôsledku tých istých praktík, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. V takýchto prípadoch nie je požiadavka získať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov podmienkou na začatie konania vo veci žaloby. Náprava bude určená dotknutým spotrebiteľom;

b)

spotrebitelia utrpeli stratu s nízkou hodnotou a bolo by neprimerané rozdeľovať im nápravu. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby sa nevyžadoval mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. Náprava bude určená na verejný účel slúžiaci kolektívnym záujmom spotrebiteľov. [PN 64]

4.   Nápravou získanou prostredníctvom konečného rozhodnutia v súlade s odsekmi  odsekom 1, 2 a 3 nie sú dotknuté žiadne ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia sa dodržiava zásada právoplatne rozsúdenej veci. [PN 65]

4a.     Cieľom nápravných opatrení je poskytnúť dotknutým spotrebiteľom plnú náhradu škody. V prípade nenárokovanej sumy, ktorá zostane po náhrade škody, súd rozhodne o tom, kto bude príjemcom tejto nenárokovanej sumy. Oprávnenému zastupujúcemu subjektu ani obchodníkovi sa táto nenárokovaná suma nepridelí. [PN 66]

4b.     Zakázaná je predovšetkým náhrada škody so sankčným charakterom vedúca k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu. Napríklad náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorých kolektívne záujmy boli poškodené, neprekročí sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú jednotliví spotrebitelia utrpeli. [PN 67]

Článok 7

Financovanie Prípustnosť žaloby v zastúpení [PN 68]

1.   Oprávnený zastupujúci subjekt žiadajúci o príkaz na nápravu podľa článku 6 ods. 1 v skorej čo najskorej fáze konania vo veci žaloby informuje o zdroji poskytne súdu alebo správnemu orgánu úplný finančný prehľad, v ktorom uvedie všetky zdroje finančných prostriedkov používaných na jeho činnosť všeobecne a o zdroji zdroje finančných prostriedkov, ktoré používa na podporu konania vo veci žaloby , s cieľom preukázať, že nedochádza ku konfliktu záujmov . Preukáže, že má dostatočné finančné prostriedky na zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie nákladov protistrany, ak by žaloba bola neúspešná. [PN 69]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že je žaloba v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu financovaná treťou stranou, tretia strana mala zakázané Žalobu v zastúpení môže vnútroštátny súd vyhlásiť za neprípustnú, ak zistí, že financovanie treťou stranou by : [PN 70]

a)

ovplyvňovať rozhodnutia oprávneného zastupujúceho subjektu v súvislosti so žalobou v zastúpení, čo sa vzťahuje aj na urovnania začatie žalôb v zastúpení a rozhodnutia o urovnaniach ; [PN 71]

b)

poskytovať financovanie kolektívnej žaloby proti žalovanému, ktorý je konkurentom osoby poskytujúcej financovanie, alebo proti žalovanému, od ktorého je osoba poskytujúca financovanie závislá.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby mali súdy a správne orgány právomoc posúdiť okolnosti uvedené v  posúdili, či nedochádza ku konfliktu záujmov podľa odseku 2 1, v súlade s tým žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, alebo aby mohli v prípade potreby zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu v konkrétnom prípade okolnosti uvedené v odseku 2 vo fáze prípustnosti žaloby v zastúpení a neskoršej fáze počas súdneho konania, ak to okolnosti umožňujú iba vtedy . [PN 72]

3a.     Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršej fáze konania právomoc zamietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 73]

Článok 7a

Zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“

Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá žalobu vo veci kolektívneho uplatňovania nároku na nápravu prehrala, uhradila trovy konania, ktoré znášala strana, ktorá spor vyhrala, za podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Súd alebo správny orgán neprisúdia neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 74]

Článok 8

Urovnania

1.   Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený zastupujúci subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s tým istým obchodníkom a rovnakými praktikami neprebieha žiadne iné konanie vo veci žaloby v zastúpení na súde alebo v správnom orgáne rovnakého členského štátu. [PN 75]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby kedykoľvek počas konania vo veci žaloby v zastúpení mohol súd alebo správny orgán vyzvať oprávnený subjekt a žalovaného, a to na základe konzultácie s nimi, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán, ktorý vydal konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2, právomoc požiadať strany žaloby v zastúpení, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy, ktorá sa má poskytnúť spotrebiteľom na základe tohto konečného rozhodnutia.

4.   Urovnania podľa odsekov 1, 2 a 3 podliehajú podrobnému preskúmaniu súdom alebo správnym orgánom. Súd alebo správny orgán posúdi zákonnosť a spravodlivosť urovnania, a to s ohľadom na práva a záujmy všetkých strán vrátane dotknutých spotrebiteľov.

5.   Ak sa v stanovenej lehote nedosiahne urovnanie uvedené v odseku 2 alebo ak dosiahnuté urovnanie nebude schválené, súd alebo správny orgán pokračuje v konaní vo veci žaloby v zastúpení.

6.   Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo urovnanie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 pre nich záväzné. Nápravou získanou Náprava získaná prostredníctvom schváleného urovnania v súlade s odsekom 4 nie sú je záväzná pre všetky strany bez toho, aby ňou boli dotknuté žiadne akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. [PN 76]

Článok 9

Informovanie o žalobe v zastúpení

-1     Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúce subjekty:

a)

informovali spotrebiteľov o údajnom porušovaní práv vyplývajúcich z práva Únie a o úmysle požiadať o súdny príkaz alebo podať žalobu o náhradu škody ;

b)

dotknutým spotrebiteľom už vopred vysvetlili možnosť pripojiť sa k žalobe s cieľom zabezpečiť, aby sa uchovávali príslušné dokumenty a ďalšie informácie potrebné na žalobu ;

c)

v prípade potreby informovali o následných krokoch a možných právnych následkoch. [PN 77]

1.    Ak je urovnanie alebo konečné rozhodnutie prospešné pre spotrebiteľov, ktorý si toho nemusia byť vedomí, členské štáty zabezpečia, aby súd alebo správny orgán vyžadoval od obchodníka porušujúceho právne predpisy porazenej strany alebo oboch strán , aby na vlastné náklady informoval informovali dotknutých spotrebiteľov o konečných rozhodnutiach, ktorými sa stanovujú opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6, a o schválených urovnaniach uvedených v článku 8, a to primeranou formou vzhľadom na okolnosti prípadu a v stanovenej lehote, ak je to vhodné, aj formou oznámenia adresovaného jednotlivo každému dotknutému spotrebiteľovi. Členské štáty môžu stanoviť , že informačná povinnosť sa môže splniť prostredníctvom verejne dostupnej a ľahko prístupnej webovej lokality . [PN 78]

1a.     Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov v súlade so zásadou stanovenou v článku 7. [PN 79]

2.   Súčasťou informácií uvedených v odseku 1 je v zrozumiteľnej forme podané vysvetlenie predmetu žaloby v zastúpení, jej právnych následkov a podľa potreby aj následných krokov, ktoré by mali dotknutí spotrebitelia podniknúť. Spôsoby a časový rámec poskytnutia informácií sa navrhujú po dohode so súdom alebo správnym orgánom. [PN 80]

2a.     Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupným spôsobom sprístupnené informácie o nadchádzajúcich, prebiehajúcich a uzavretých kolektívnych žalobách, a to aj prostredníctvom médií a online prostredníctvom verejnej webovej lokality, keď súd rozhodol, že vec je prípustná. [PN 81]

2b.     Členské štáty zabezpečia, aby verejná komunikácia oprávnených subjektov o nárokoch bola faktická a zohľadňovalo sa v nej právo spotrebiteľov na informácie, ako aj právo obvineného na ochranu dobrej povesti a právo na služobné tajomstvo. [PN 82]

Článok 10

Účinok konečných rozhodnutí

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa porušenie právnych predpisov poškodzujúce kolektívne záujmy spotrebiteľov, ktoré je potvrdené v konečnom rozhodnutí konečné rozhodnutie správneho orgánu alebo súdu vrátane konečného súdneho príkazu podľa článku 5 ods. 2 písm. b), považovalo za nezvratne potvrdzujúce dôkaz potvrdzujúci existenciu predmetného porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti tomu istému obchodníkovi za to tie isté porušenie právnych predpisov skutočnosti, a to za predpokladu, že tú istú škodu nemožno nahradiť dvakrát tým istým dotknutým spotrebiteľom . [PN 83]

2.   Členské štáty zaistia, aby ich vnútroštátne súdy alebo správne orgány považovali konečné rozhodnutie uvedené v odseku 1 prijaté v inom členskom štáte za vyvrátiteľnú domnienku aspoň za dôkaz , že došlo k porušeniu právnych predpisov. [PN 84]

2a.     Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, ktorým sa potvrdí existencia alebo neexistencia porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte proti tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie právnych predpisov, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku. [PN 85]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2 považovalo za nezvratné potvrdenie zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia právnych predpisov na účely akýchkoľvek žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky sa nabádajú k tomu, aby vytvorili databázu obsahujúcu všetky konečné rozhodnutia o žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti rovnakému obchodníkovi za predmetné porušenie právnych predpisov. Členské štáty zabezpečia, ktoré by mohli uľahčiť ďalšie nápravné opatrenia, a aby sa v rámci takýchto žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu podávaných jednotlivo spotrebiteľmi mohlo využiť zrýchlené a zjednodušené konanie podelili o svoje najlepšie postupy v tejto oblasti . [PN 86]

Článok 11

Pozastavenie premlčacej lehoty

Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby v prípade, že príslušné práva podliehajú podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva premlčacím lehotám, malo podanie žaloby v zastúpení podľa článkov 5 a 6 účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacích lehôt vzťahujúcich sa na akékoľvek žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu pre dotknutých spotrebiteľov jednotlivcov . [PN 87]

Článok 12

Procesná účelnosť

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby žaloby v zastúpení uvedené v článkoch 5 a 6 boli riešené s náležitou mierou účelnosti.

2.   Žaloby v zastúpení na účely vydania súdneho príkazu v podobe predbežného opatrenia uvedeného v článku 5 ods. 2 písm. a) sa riešia prostredníctvom zrýchleného konania.

Článok 13

Dôkazy

Členské štáty zabezpečia, aby na požiadanie oprávneného subjektu, ktorý predložil jednej zo strán , ktorá predložila primerane dostupné skutočnosti a  postačujúce dôkazy postačujúce a vecné vysvetlenie na podporu žaloby v zastúpení svojich stanovísk uviedol uviedla ďalšie konkrétne a jasne vymedzené dôkazy, ktoré má pod kontrolou žalovaný druhá strana , súd alebo správny orgán mohol v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami nariadiť, aby žalovaný táto strana takéto dôkazy predložil predložila čo najstriktnejšie na základe primerane dostupných skutočností , a to v súlade s platnými pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa dôvernosti údajov. Príkaz musí byť vhodný a primeraný v príslušnom prípade a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi oboma zainteresovanými stranami. [PN 88]

Členské štáty zabezpečia, aby súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané. S cieľom určiť, či je akékoľvek sprístupnenie, ktoré zastupujúci subjekt požaduje, primerané, súd zváži legitímny záujem všetkých dotknutých strán, konkrétne do akej miery je žiadosť o sprístupnenie dôkazov podporená dostupnými skutočnosťami a dôkazmi a či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa vyžaduje, obsahujú dôverné informácie. [PN 89]

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich informácie, ak to považujú za relevantné pre konanie o žalobe o náhradu škody. [PN 90]

Článok 14

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií vzťahujúcich sa na nedodržiavanie konečných rozhodnutí vydaných v rámci žaloby v zastúpení a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sankcie mohli mať okrem iného podobu pokút. [PN 91]

3.   Pri rozhodovaní o rozdelení výnosov z pokút členské štáty zohľadnia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Členské štáty môžu rozhodnúť o pridelení takýchto príjmov do fondu vytvoreného na účely financovania žalôb v zastúpení . [PN 92]

4.   Členské štáty oznámia ustanovenia uvedené v odseku 1 Komisii najneskôr do [dátum transpozície tejto smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

Článok 15

Pomoc pre oprávnené zastupujúce subjekty [PN 93]

1.   Členské štáty sa v súlade s článkom 7 nabádajú na zabezpečenie toho, aby oprávnené zastupujúce subjekty mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na žaloby v zastúpení. Prijmú opatrenia potrebné na uľahčenie prístupu k spravodlivosti a na zabezpečenie toho, aby trovy konania súvisiace so žalobami v zastúpení netvorili finančnú prekážku, ktorá by oprávneným subjektom bránila účinne vykonávať právo na využitie opatrení uvedených v článkoch 5 a 6, ako napríklad obmedzenie príslušných súdnych alebo správnych poplatkov, alebo poskytnutie prístupu k právnej pomoci pre oprávnené subjekty v prípade potreby alebo poskytnutie verejného financovania oprávneným subjektom na tento účel. [PN 94]

1a.     Členské štáty poskytnú štrukturálnu podporu subjektom konajúcim ako oprávnené subjekty v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. [PN 95]

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípadoch, keď sú oprávnené subjekty povinné informovať dotknutých spotrebiteľov o prebiehajúcom konaní vo veci žaloby v zastúpení, bolo možné vymáhať príslušné náklady od obchodníka, ak bude žaloba úspešná.

3.   Členské štáty a Komisia podporujú a uľahčujú spoluprácu oprávnených subjektov a výmenu a šírenie ich najlepších postupov a skúseností, pokiaľ ide o riešenie cezhraničných a domácich porušení právnych predpisov.

Článok 15a

Právne zastúpenie a odmeny

Členské štáty zabezpečia, aby odmena právnikov ani spôsob jej výpočtu nevytvárali stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov ktorejkoľvek zo strán. Členské štáty predovšetkým zakážu podielové odmeny. [PN 96]

Článok 16

Cezhraničné žaloby v zastúpení

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby oprávnený zastupujúci subjekt, ktorý bol vopred určený v jednom členskom štáte v súlade s článkom 4 ods. 1, mohol podávať žaloby na súdoch alebo v správnych orgánoch iného členského štátu po predložení verejne dostupného zoznamu uvedeného v uvedenom článku. Súdy alebo správne orgány prijmú tento zoznam ako dôkaz aktívnej vecnej legitimácie môžu preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného zastupujúceho subjektu bez toho, aby bolo dotknuté ich právo preskúmať, či účel oprávneného zastupujúceho subjektu ho oprávňuje začať konanie v konkrétnom prípade. [PN 97]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že porušenie právnych predpisov ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní spotrebiteľov z rôznych členských štátov, mohlo žalobu v zastúpení podať na príslušnom súde alebo v správnom orgáne členského štátu viacero oprávnených subjektov z rôznych členských štátov konajúcich spoločne alebo v zastúpení jedným oprávneným subjektom na účely ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

2a.     Členský štát, v ktorom sa uskutočňuje kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, môže vyžadovať mandát od spotrebiteľov, ktorí majú bydlisko v tomto členskom štáte, a v prípade cezhraničnej žaloby vyžaduje mandát od jednotlivých spotrebiteľov so sídlom v inom členskom štáte. Za takýchto okolností sa súdu alebo správnemu orgánu a odporcovi na začiatku žaloby poskytne konsolidovaný zoznam všetkých spotrebiteľov z iných členských štátov, ktorým sa udelil takýto mandát. [PN 98]

3.   Na účely cezhraničných žalôb v zastúpení a bez toho, aby tým boli dotknuté práva udelené iným subjektom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, členské štáty oznámia Komisii zoznam vopred určených oprávnených subjektov. Členské štáty informujú Komisiu o názve a účele týchto oprávnených subjektov. Komisia tieto informácie zverejní a pravidelne aktualizuje.

4.   Ak členský štát alebo, Komisia alebo obchodník vysloví pochybnosti o tom, či oprávnený subjekty zastupujúci subjekt dodržiava kritériá stanovené v článku 4 ods. 1, členský štát, ktorý daný subjekt určil, tieto obavy preskúma a podľa potreby určenie zruší, ak nie je dodržané jedno alebo viacero kritérií. [PN 99]

Článok 16a

Verejný register

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány zriadili verejne prístupný register protiprávnych činov, ktoré boli predmetom súdneho príkazu v súlade s ustanoveniami tejto smernice. [PN 100]

Kapitola 3

Záverečné ustanovenia

Článok 17

Zrušenie

Smernica 2009/22/EÚ sa k [dátumu začiatku uplatňovania tejto smernice] ruší bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 18

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Najskôr päť rokov po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice Komisia vykoná hodnotenie tejto smernice a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Hodnotenie sa uskutoční podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V správe Komisia posúdi najmä rozsah pôsobnosti tejto smernice vymedzený v článku 2 a prílohe I.

2.   Najneskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia posúdi, či pravidlá o právach cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú takú úroveň ochrany práv spotrebiteľov, ktorá je porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica. V prípade, že tomu tak je, má Komisia v úmysle predložiť príslušné návrhy, ktoré môžu spočívať predovšetkým z vyňatia aktov uvedených v bodoch 10 a 15 prílohy I z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako je vymedzený v článku 2. [PN 101]

3.   Členské štáty Komisii každoročne a prvýkrát najneskôr štyri roky po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice predložia tieto informácie potrebné na prípravu správy uvedenej v odseku 1:

a)

počet žalôb v zastúpení podaných podľa tejto smernice na správnych a súdnych orgánoch;

b)

druh oprávneného subjektu, ktorý žaloby predložil;

c)

druh porušenia právnych predpisov, ktorý sa v rámci žalôb v zastúpení riešil, strany žaloby v zastúpení a hospodárske odvetvie, ktorého sa žaloby v zastúpení týkali;

d)

dĺžka konania od začiatku podania žaloby až po prijatie konečných súdnych príkazov podľa článku 5, príkazov na nápravu alebo deklaratórnych rozhodnutí podľa článku 6 alebo konečného schválenia urovnania podľa článku 8;

e)

výsledky žalôb v zastúpení;

f)

počet oprávnených subjektov podieľajúcich sa na mechanizme spolupráce a výmeny najlepších postupov podľa článku 15 ods. 3.

Článok 18a

Doložka o preskúmaní

Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, Komisia posúdi, či by sa cezhraničné žaloby v zastúpení dali najlepšie riešiť na úrovni Únie, a to vytvorením funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu. Komisia najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice vypracuje správu v tejto súvislosti a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží príslušný návrh. [PN 102]

Článok 19

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia po [šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na transpozíciu].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje táto smernica, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali po (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

2.   Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje smernica 2009/22/ES, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali pred (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.

(2)  Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.

(4)  Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30.

(5)  Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017.

(6)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

PRÍLOHA I

ZOZNAM USTANOVENÍ PRÁVA ÚNIE UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 ODS. 1

1.

Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29 – 33(1).

2.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

3.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

4.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

5.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

6.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

7.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51 – 77).

8.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37): článok 13.

9.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

10.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

11.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

12.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).

13.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21): článok 1, článok 2 písm. c) a články 4 až 8.

14.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

15.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).

16.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

17.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3): články 22, 23 a 24.

18.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1 – 1355).

19.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

20.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55 – 93).

21.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94 – 136).

22.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32 – 96).

23.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11 – 18).

24.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7 – 17).

25.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10 – 35 ).

26.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46 – 58 ).

27.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 – 155): články 183, 184, 185 a 186.

28.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1): články 9, 10, 11 a články 19 až 26.

29.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13 – 35).

30.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1 – 19).

31.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).

32.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

33.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45 – 65).

34.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1 – 73).

35.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

36.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18 – 63).

37.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22-37).

38.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10 – 35 ).

39.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56).

40.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63): článok 13.

41.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1): článok 14.

42.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1 – 17).

43.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18 – 38).

44.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34): články 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 21, 22, 23, kapitola 10 a prílohy I a II.

45.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 – 496).

46.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214): články 3 až 18 a článok 20 ods. 2.

47.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).

48.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1 – 23).

49.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98 – 121).

50.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35 – 127 ).

51.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1 – 18).

52.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19 – 59).

53.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

54.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37 – 85).

55.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 1).

56.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 200 – 823/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

57.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8 – 45).

58.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1 – 23).

59.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2018. s. 1).

59a.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4). [PN 103]

59b.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uvedenia na trh elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357). [PN 104]

59c.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2002, s. 1). [PN 105]

59d.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107). [PN 106]

59e.

Nariadenie Rady (EHS) č. 2136/89 z 21. júna 1989 stanovujúce spoločné normy na odbyt pre konzervované sardinky a obchodné opisy pre konzervované sardinky a výrobky typu sardiniek. [PN 107]

59f.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005. [PN 108]


(1)  Uvedená smernica bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES zo dňa 10. mája 1999, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 85/374/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 141, 4.6.1999, s. 20 – 21).

PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Smernica 2009/22/ES

Táto smernica

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 3

článok 2 ods. 1

článok 5 ods. 1

článok 2 ods. 1 písm. a)

článok 5 ods. 2 písm. a) a b)

článok 12

článok 5 ods. 2 druhý pododsek

článok 2 ods. 1 písm. b)

článok 5 ods. 3

článok 9

článok 2 ods. 1 písm. c)

článok 14

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 3

článok 4 ods. 1 až 3

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 5

článok 5 ods. 4

článok 6

článok 7

článok 8

článok 10

článok 11

článok 13

článok 15

článok 4

článok 16

článok 5

článok 6

článok 18

článok 7

článok 1 ods. 2

článok 8

článok 19

článok 9

článok 17

článok 20

článok 10

článok 21

článok 11

článok 22


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/179


P8_TA(2019)0223

Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi EÚ a Izraelom (pristúpenie Chorvátska) ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Protokolu k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (09547/2018 – C8-0021/2019 – 2018/0080(NLE))

(Súhlas)

(2021/C 108/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09547/2018),

so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (09548/2018),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0021/2019),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a ods. 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0164/2019),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Izraelského štátu.

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/180


P8_TA(2019)0225

Ukončenie sezónnych zmien času ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES (COM(2018)0639 – C8-0408/2018 – 2018/0332(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/18)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0639),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0408/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym Parlamentom, Dolnou snemovňou a Snemovňou lordov Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

so zreteľom na výsledky online konzultácií, ktoré Komisia uskutočnila medzi 4. júlom 2018 a 16. augustom 2018,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre právne veci a Výboru pre petície (A8-0169/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 305.


P8_TC1-COD(2018)0332

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Členské štáty sa v minulosti rozhodli zaviesť úpravu letného času na vnútroštátnej úrovni. Preto bolo pre fungovanie vnútorného trhu dôležité, aby sa v celej Únii stanovil spoločný dátum a čas začiatku a konca obdobia letného času s cieľom skoordinovať zmenu času v jednotlivých členských štátoch . V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/84/ES (3) všetky členské štáty v súčasnosti dvakrát ročne uplatňujú úpravu letného sezónne zmeny času od poslednej nedele . Štandardný čas sa v poslednú nedeľu v marci mení na letný čas, ktorý sa uplatňuje do prvej nedele v októbri toho istého roka. [PN 1]

(2)

Európsky parlament na základe viacerých petícií, iniciatív občanov a parlamentných otázok vo svojom uznesení z 8. februára 2018 požiadal Komisiu, aby dôkladne preskúmala úpravu letného času stanovenú v smernici 2000/84/ES a podľa potreby skoncipovala návrh jej revízie. Ďalej v ňom potvrdil zásadnú potrebu zdôraznil dôležitosť zachovania harmonizovanej a koordinovanej koncepcie časovej úpravy na celom území Únie , ako aj jednotného časového režimu v Únii . [PN 2]

(3)

Komisia preskúmala dostupné dôkazy, ktoré dokladajú dôležitosť harmonizovaných pravidiel Únie v tejto oblasti v záujme zaručenia riadneho fungovanie fungovania vnútorného trhu , predvídateľnosti dlhodobej istoty, ako aj zabránenia, okrem iného, narušeniam časového harmonogramu dopravných operácií a fungovania komunikačných a informačných systémov, vyšším nákladom v cezhraničnom obchode či nižšej produktivite pri tovare a službách. Neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, či výhody úpravy letného času prevažujú nad nevýhodami spojenými so zmenou času dvakrát do roka. [PN 3]

(3a)

Verejná diskusia o úprave letného času nie je nová a od zavedenia letného času bolo niekoľko iniciatív, ktorých cieľom bolo túto prax ukončiť. V niektorých členských štátoch sa uskutočnili konzultácie na vnútroštátnej úrovni a väčšina podnikov a zainteresovaných strán podporila ukončenie tejto praxe. Konzultácia, ktorú iniciovala Komisia, viedla k rovnakému záveru. [PN 4]

(3b)

V tomto kontexte môže ako príklad slúžiť situácia chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí úpravu letného času pôvodne považovali za nezlučiteľnú s poľnohospodárskymi pracovnými postupmi, najmä pokiaľ ide o už aj tak veľmi skorý začiatok pracovného dňa podľa štandardného času. Rovnako prevládal názor, že zmena času dvakrát ročne sťažuje vstup výrobkov alebo zvierat na trhy. V neposlednom rade sa predpokladalo zníženie dojivosti, keďže kravy majú svoj prirodzený rytmus dojenia. Moderné poľnohospodárske zariadenia a postupy však spôsobili revolúciu v poľnohospodárstve spôsobom, vďaka ktorému už väčšina z týchto obáv nie je opodstatnená, hoci obavy týkajúce sa biorytmu zvierat, ako aj pracovných podmienok poľnohospodárov sú aj naďalej relevantné. [PN 5]

(4)

O úprave letného času prebieha živá verejná diskusia . Na verejnej konzultácii, ktorú usporiadala Komisia, sa zúčastnilo približne 4,6 milióna občanov, čo je najväčší počet odpovedí, aké Komisia doteraz v rámci akejkoľvek svojej konzultácie dostala. Na obavy občanov týkajúce sa zmeny času dvakrát ročne poukázalo aj niekoľko iniciatív občanov a niektoré členské štáty sa už vyjadrili svoj záujem ukončiť uplatňovanie , že uprednostňujú ukončenie uplatňovania tejto úpravy letného času . V súvislosti s týmito trendmi je potrebné naďalej zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zabrániť jeho citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti. Preto je vhodné koordinovaným a harmonizovaným spôsobom ukončiť uplatňovanie úpravy letného času. [PN 6]

(4a)

Chronobiológia ukazuje, že na biorytmus ľudského tela vplýva každá zmena času, čo môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí. Nedávne vedecké dôkazy jasne naznačujú súvislosť medzi zmenou času a kardiovaskulárnymi ochoreniami, zápalovými ochoreniami imunitného systému alebo vysokým tlakom, čo súvisí s narušením cirkadiálneho cyklu. Niektoré skupiny obyvateľov, ako sú deti a starší ľudia, sú na tieto zmeny obzvlášť citlivé. V záujme ochrany zdravia verejnosti je preto vhodné sezónne zmeny času ukončiť. [PN 7]

(4b)

Územia členských štátov okrem ich zámorských území sú zoskupené v troch rôznych časových pásmach alebo štandardných časoch, t. j. UTC, UTC + 1 a UTC + 2. Veľké rozšírenie Únie zo severu na juh znamená, že účinky denného svetla sa v rámci Únie líšia. Preto je dôležité, aby členské štáty pred zmenou svojho časového pásma zvážili geografické aspekty času, t. j. prirodzené časové pásma a geografickú polohu. Členské štáty by mali uskutočniť konzultácie s občanmi a príslušnými zainteresovanými stranami, skôr než sa rozhodnú zmeniť svoje časové pásma. [PN 8]

(4c)

Počet iniciatív občanov poukázal na obavy občanov, pokiaľ ide o zmenu času dvakrát ročne, a členským štátom by sa mal poskytnúť čas a príležitosť na vykonanie vlastných verejných konzultácií a posúdení vplyvu s cieľom lepšie pochopiť dôsledky ukončenia sezónnych zmien času vo všetkých regiónoch. [PN 9]

(4d)

Letný čas, resp. úspora denného svetla, priniesol zdanlivo neskorší západ slnka počas letných mesiacov. V mysliach mnohých občanov Únie je leto synonymom dostupnosti slnečného svetla až do neskorého večera. Návrat k „štandardnému“ času by viedol k tomu, že v lete by slnko zapadalo o hodinu skôr, pričom by sa skrátilo obdobie v roku, keď je k dispozícii denné svetlo aj v neskorý večer. [PN 10]

(4e)

V mnohých štúdiách sa skúmala súvislosť medzi prechodom na letný čas a rizikom srdcového infarktu, narušeným biorytmom, nedostatkom spánku, znížením koncentrácie a pozornosti, zvýšeným rizikom nehôd, nižšou mierou celkovej životnej spokojnosti či dokonca mierou samovrážd. Dlhšie trvanie denného svetla, čas strávený vonku po práci alebo po škole a vystavenie slnečnému svetlu má však jednoznačne niekoľko pozitívnych dlhodobých účinkov na celkovú pohodu človeka. [PN 11]

(4f)

Sezónne zmeny času majú nepriaznivý vplyv aj na dobré životné podmienky zvierat, čo sa prejavuje v poľnohospodárstve, napríklad poklesom produkcie kravského mlieka. [PN 12]

(4 g)

Všeobecne sa predpokladá, že sezónne zmeny času prinášajú úsporu energie. Bol to aj hlavný dôvod, pre ktorý boli v minulom storočí pôvodne zavedené. Z výskumov však vyplýva, že hoci sezónne zmeny času môžu nepatrným spôsobom prispievať k znižovaniu spotreby energie v Únii ako celku, neplatí to pre všetky členské štáty. Úspora energie na osvetlenie prechodom na letný čas môže byť tiež prevážené zvýšením spotreby energie na vykurovanie. Výsledky sa navyše ťažko interpretujú, keďže sú silne ovplyvnené externými faktormi, ako sú meteorológia, správanie užívateľov energie alebo prebiehajúca transformácia v oblasti energetiky. [PN 13]

(5)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo každého členského štátu rozhodovať o štandardnom čase alebo časoch na územiach pod jeho právomocou, na ktoré sa vzťahuje územná pôsobnosť zmlúv, ani o jeho ďalších zmenách. Avšak s cieľom zabezpečiť, aby úprava letného času uplatňovaná len v niektorých členských štátoch nenarúšala fungovanie vnútorného trhu, by členské štáty nemali meniť štandardný čas na územiach pod svojou právomocou z dôvodu sezónnej zmeny, aj keby takúto zmenu prezentovali ako zmenu časového pásma. Navyše, s cieľom minimalizovať narušenia okrem iného v doprave, komunikáciách a iných dotknutých sektoroch, mali by Komisii v náležitom predstihu oznámiť svoj úmysel zmeniť svoj štandardný čas a následne uplatniť oznámené zmeny. Komisia by mala na základe uvedeného oznámenia informovať všetky ostatné členské štáty, aby mohli prijať všetky potrebné opatrenia. Takisto by mala informovať širokú verejnosť a zainteresované strany a na tento účel danú informáciu uverejniť Komisiu mali najneskôr do 1. apríla 2020 informovať o tom, že v poslednú októbrovú nedeľu roku 2021 majú v úmysle zmeniť svoj štandardný čas . [PN 14]

(6)

Preto je potrebné ukončiť harmonizáciu obdobia, na ktoré sa vzťahuje úprava letného času podľa smernice 2000/84/ES, a zaviesť spoločné pravidlá, ktorými sa členským štátom zabráni uplatňovať rôzne sezónne časové úpravy prostredníctvom zmeny svojho štandardného času viac ako jedenkrát za rok, ako aj stanoviť povinnosť oznámiť plánované zmeny štandardného času. Cieľom tejto smernice je rozhodujúcim spôsobom prispieť k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a z toho dôvodu by mala byť založená na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. [PN 15]

(6a)

Rozhodnutiu o tom, ktorý štandardný čas uplatňovať v každom členskom štáte, musia predchádzať konzultácie a štúdie, ktoré zohľadnia preferencie občanov, geografické a regionálne rozdiely, štandardné pracovné podmienky a iné faktory, ktoré sú v súvislosti s daným štátom relevantné. Členské štáty by preto mali mať dostatok času na to, aby zanalyzovali vplyv návrhu a vybrali riešenie, ktoré prinesie ich obyvateľstvu najväčší osoh, pričom sa zohľadní dobré fungovanie vnútorného trhu. [PN 16]

(6b)

Zmena času, ktorá nesúvisí so sezónnymi zmenami, povedie k nákladom na prechod, najmä pokiaľ ide o informačné systémy v doprave a v ďalších sektoroch. Aby sa výrazne znížili náklady na prechod, je na vykonávanie tejto smernice potrebná primeraná lehota na prípravu. [PN 17]

(7)

Táto smernica by sa mala uplatňovať od 1. apríla 2019 2021 , aby posledné obdobie letného času podľa pravidiel smernice 2000/84/ES vo všetkých členských štátoch začalo 31. marca 2019 v poslednú marcovú nedeľu roku 2021 o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času. Členské štáty, ktoré po uvedenom období letného času plánujú prijať štandardný čas zodpovedajúci času v zimnom ročnom období v súlade so smernicou 2000/84/ES, by mali zmeniť svoj štandardný čas 27. októbra 2019 v poslednú októbrovú nedeľu roku 2021 o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času, aby sa podobné a trvalé zmeny v rôznych členských štátoch vykonali súčasne. Je žiaduce, aby členské štáty prijali rozhodnutia o štandardnom čase, ktorý každý z nich bude uplatňovať od roku 2019 2021 , koordinovaným spôsobom. [PN 18]

(7a)

Členské štáty by na účely zabezpečenia harmonizovaného vykonávania tejto smernice mali navzájom spolupracovať a rozhodnutia o plánovanej úprave času prijímať zosúladeným a koordinovaným spôsobom. Na tento účel by sa malo zriadiť koordinačné grémium pozostávajúce z jedného určeného zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Komisie. Koordinačné grémium by malo prerokovať a posúdiť možný vplyv každého plánovaného rozhodnutia o štandardnom čase daného členského štátu na fungovanie vnútorného trhu, aby sa tak predišlo výrazným narušeniam. [PN 19]

(7b)

Komisia by mala posúdiť, či plánovaná úprava času v jednotlivých členských štátoch má potenciál významne a trvalo brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Pokiaľ príslušné členské štáty na základe tohto posúdenia svoju plánovanú úpravu času neprehodnotia, Komisia by mala mať možnosť odložiť dátum začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh. Na tento účel, ako aj s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto smernice, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o odloženie dátumu začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov. [PN 20]

(8)

Vykonávanie tejto smernice by sa malo monitorovať. Výsledky tohto monitorovania by Komisia mala predstaviť v správe Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa by mala vychádzať z informácií, ktoré Komisii poskytnú členské štáty včas tak, aby mohla predložiť správu v stanovenom čase.

(9)

Cieľ tejto smernice, teda harmonizované časové úpravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(10)

Harmonizované časové úpravy by sa mali uplatňovať v súlade s ustanoveniami o územnej pôsobnosti zmlúv stanovenými v článku 355 ZFEÚ.

(11)

Smernica 2000/84/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1.   Členské štáty neuplatňujú sezónne zmeny svojho štandardného času alebo časov.

2.   Bez ohľadu na odsek Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty uplatniť ešte jednu sezónnu zmenu svojho štandardného času alebo časov v roku 2019 2021, za predpokladu, že tak urobia 27. októbra 2019 v poslednú októbrovú nedeľu uvedeného roku o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času. Členské štáty oznámia dané toto rozhodnutie v súlade s článkom 2 Komisii najneskôr do 1. apríla 2020 . [PN 21]

Článok 2

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 1, ak Týmto sa členský štát rozhodne zmeniť svoj štandardný čas alebo časy na akomkoľvek území pod svojou právomocou, oznámi túto skutočnosť Komisii najneskôr šesť mesiacov pred tým, ako daná zmena nadobudne právoplatnosť. Ak členský štát takúto skutočnosť oznámil a dané oznámenie nestiahol najneskôr šesť mesiacov pred dátumom plánovanej zmeny, členský štát predmetnú zmenu uplatní zriaďuje koordinačné grémium s cieľom zabezpečiť harmonizovaný a koordinovaný prístup k úprave času v celej Únii . [PN 22]

2.   Komisia do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ňom informuje ostatné členské štáty Koordinačné grémium pozostáva z jedného zástupcu každého členského štátu uverejní danú informáciu v Úradnom vestníku Európskej únie jedného zástupcu Komisie . [PN 23]

2a.     Ak členský štát oznámi Komisii svoje rozhodnutie podľa článku 1 ods. 2, zvolá sa koordinačné grémium, aby posúdilo a prediskutovalo potenciálny vplyv plánovanej zmeny na fungovanie vnútorného trhu s cieľom predísť výrazným narušeniam. [PN 24]

2b.     Ak sa Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 2a domnieva, že plánovaná zmena bude mať podstatný vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, informuje o tom oznamujúci členský štát. [PN 25]

2c.     Oznamujúci členský štát sa najneskôr do 31. októbra 2020 rozhodne, či zachová svoj zámer alebo nie. Ak sa oznamujúci členský štát rozhodne zachovať svoj zámer, poskytne podrobné vysvetlenie toho, ako bude riešiť negatívny vplyv príslušnej zmeny na fungovanie vnútorného trhu. [PN 26]

Článok 3

1.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade podá hodnotiacu správu o  uplatňovaní a vykonávaní tejto smernice najneskôr do 31. decembra 2024 , ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na jej preskúmanie na základe dôkladného posúdenia vplyvu za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán . [PN 27]

2.   Členské štáty Komisii poskytnú relevantné informácie najneskôr do 30. apríla 2024 2025 . [PN 28]

Článok 4

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 1. apríla 2019 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 1. apríla 2019 2021 .

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. [PN 29]

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4a

1.     Komisia v úzkej spolupráci s koordinačným grémiom uvedeným v článku 2 dôkladne monitoruje plánované úpravy času v celej Únii.

2.     Ak Komisia zistí, že plánovaná úprava času, ktorú členské štáty oznámili podľa článku 1 ods. 2, má potenciál významne a trvalo brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, je splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o odloženie dátumu začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov, a v prípade potreby predloží legislatívny návrh. [PN 30]

Článok 4b

1.     Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.     Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4a sa Komisii udeľuje na obdobie od … [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] do … [dátum začatia uplatňovania tejto smernice].

3.     Delegovanie právomoci uvedené v článku 4a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.     Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.     Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.     Delegovaný akt prijatý podľa článku 4a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 31]

Článok 5

Smernica 2000/84/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. apríla 2019 2021 . [PN 32]

Článok 6

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 305.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.

(3)  Smernica 2000/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. januára 2001 o úprave letného času (Ú. v. ES L 31, 2.2.2001, s. 21).


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/187


P8_TA(2019)0226

Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0864 – C8-0495/2016 – 2016/0380(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

(2021/C 108/19)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0864),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0495/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality maďarským Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou a poľským Senátom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017 (2),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (3),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 7. septembra 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0044/2018),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.

(2)  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.

(3)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


P8_TC1-COD(2016)0380

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/944.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE K DEFINÍCII SPOJOVACIEHO VEDENIA

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov týkajúcu sa prepracovaného znenia smernice o elektrine a prepracovaného znenia nariadenia o elektrine, ktorá sa vracia k definícii „spojovacieho vedenia“, ktorá sa používa v smernici 2009/72/ES a nariadení (ES) č. 714/2009. Komisia súhlasí s tým, že trhy s elektrickou energiou sa líšia od iných trhov, ako je napríklad trh so zemným plynom, okrem iného prostredníctvom obchodovania s produktmi, ktoré v súčasnosti nie je možné ľahko skladovať, a vyrába ich široká škála výrobných zariadení vrátane distribučných zariadení. V dôsledku toho sa úloha prepojenia s tretími krajinami medzi odvetviami elektrickej energie a zemného plynu výrazne líši a môžu sa zvoliť rôzne regulačné prístupy.

Komisia bude vplyv tejto dohody ďalej skúmať a v prípade potreby poskytne usmernenie k uplatňovaniu právnych predpisov.

V záujme právnej zrozumiteľnosti chce Komisia poukázať na tieto skutočnosti:

Dohodnutá definícia spojovacieho vedenia v smernici o elektrine sa vzťahuje na zariadenie používané na prepájanie elektrizačných sústav. Toto znenie nerozlišuje rôzne regulačné rámce alebo technické situácie, a teda a priori zahŕňa všetky elektrické spojenia s tretími krajinami v rozsahu pôsobnosti. Pokiaľ ide o dohodnutú definíciu prepojenia v rámci nariadenia o elektrine, Komisia zdôrazňuje, že integrácia trhov s elektrinou si vyžaduje vysoký stupeň spolupráce medzi prevádzkovateľmi sústav, účastníkmi trhu a regulačnými orgánmi. Zatiaľ čo rozsah pôsobnosti príslušných pravidiel môže byť rozdielny v závislosti od stupňa integrácie na vnútornom trhu s elektrinou, mala by byť úzka integrácia tretích krajín do vnútorného trhu s elektrinou, napríklad účasť na projektoch prepájania trhu, založená na dohodách, ktoré si vyžadujú uplatňovanie príslušného práva Únie.

VYHLÁSENIE KOMISIE K ALTERNATÍVNEMU RIEŠENIU SPOROV

Komisia berie na vedomie, že spoluzákonodarcovia dospeli k dohode týkajúcej sa článku 26, podľa ktorej sa má na úrovni EÚ stanoviť, že účasť poskytovateľov energetických služieb na alternatívnom riešení sporov je povinná. Komisia vyjadruje poľutovanie nad týmto rozhodnutím, keďže vo svojom návrhu ponechala výber na členské štáty v súlade s prístupom prijatým v smernici 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) a s ohľadom na zásadu subsidiarity a proporcionality.

Úlohou Komisie nie je vykonávať porovnávacie posúdenia jednotlivých modelov alternatívneho riešenia sporov, ktoré zaviedli členské štáty. Komisia preto zhodnotí celkovú účinnosť vnútroštátnych systémov alternatívneho riešenia sporov v rámci svojej všeobecnej povinnosti sledovať transpozíciu a účinné uplatňovanie práva Únie.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/190


P8_TA(2019)0227

Vnútorný trh s elektrinou ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0861 – C8-0492/2016 – 2016/0379(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

(2021/C 108/20)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0861),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0492/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, nemeckým Spolkovým snemom, španielskym Parlamentom, francúzskym Senátom, maďarským Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou, poľským Sejmom, poľským Senátom, rumunskou Poslaneckou snemovňou a rumunským Senátom, ktoré sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017 (2),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (3),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. júla 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0042/2018),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.

(2)  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.

(3)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


P8_TC1-COD(2016)0379

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/943.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE K DEFINÍCII SPOJOVACIEHO VEDENIA

„Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov týkajúcu sa prepracovaného znenia smernice o elektrine a prepracovaného znenia nariadenia o elektrine, ktorá sa vracia k definícii ‚spojovacieho vedenia‘, ktorá sa používa v smernici 2009/72/ES a nariadení (ES) č. 714/2009. Komisia súhlasí s tým, že trhy s elektrickou energiou sa líšia od iných trhov, ako je napríklad trh so zemným plynom, okrem iného prostredníctvom obchodovania s produktmi, ktoré v súčasnosti nie je možné ľahko skladovať, a vyrába ich široká škála výrobných zariadení vrátane distribučných zariadení. V dôsledku toho sa úloha prepojenia s tretími krajinami medzi odvetviami elektrickej energie a zemného plynu výrazne líši a môžu sa zvoliť rôzne regulačné prístupy.

Komisia bude vplyv tejto dohody ďalej skúmať a v prípade potreby poskytne usmernenie k uplatňovaniu právnych predpisov.

V záujme právnej zrozumiteľnosti chce Komisia poukázať na tieto skutočnosti:

Dohodnutá definícia spojovacieho vedenia v smernici o elektrickej energii sa vzťahuje na zariadenie používané na prepájanie sústav. Toto znenie nerozlišuje rôzne regulačné rámce alebo technické situácie, a teda a priori zahŕňa všetky elektrické spojenia s tretími krajinami v rozsahu pôsobnosti. Pokiaľ ide o dohodnutú definíciu prepojenia v rámci nariadenia o elektrine, Komisia zdôrazňuje, že integrácia trhov s elektrinou si vyžaduje vysoký stupeň spolupráce medzi prevádzkovateľmi sústav, účastníkmi trhu a regulačnými orgánmi. Zatiaľ čo rozsah pôsobnosti platných pravidiel môže byť rozdielny v závislosti od stupňa integrácie na vnútornom trhu s elektrinou, mala by byť úzka integrácia tretích krajín do vnútorného trhu s elektrinou, napríklad účasť na projektoch prepájania trhu, založená na dohodách, ktoré si vyžadujú uplatňovanie príslušných právnych predpisov Únie.“

VYHLÁSENIE KOMISIE O PLÁNOCH VYKONÁVANIA REFORMY TRHU

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov v súvislosti s článkom 20 ods. 3, v ktorej sa stanovuje, že členské štáty, v ktorých sa zistili problémy s primeranosťou, uverejnia plán vykonávania s časovým harmonogramom prijímania opatrení na odstránenie zistených regulačných deformácií a/alebo zlyhaní trhu v rámci procesu štátnej pomoci.

Podľa článku 108 ZFEÚ má Komisia výlučnú právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrení štátnej pomoci s vnútorným trhom. Týmto nariadením nie je dotknutá výlučná právomoc Komisie podľa ZFEÚ. Komisia preto môže v prípade potreby predložiť svoje stanovisko k plánom reformy trhu súbežne s procesom schvaľovania kapacitných mechanizmov podľa pravidiel štátnej pomoci, ale tieto dva procesy sú právne oddelené.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/193


P8_TA(2019)0228

Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie) (COM(2016)0863 – C8-0494/2016 – 2016/0378(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

(2021/C 108/21)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0863),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0494/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili nemecký Spolkový snem, francúzsky Senát a rumunský Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 (1),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017 (2),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (3),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. júla 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady vyjadrený v liste z 19. decembra 2018 schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0040/2018),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.

(2)  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.

(3)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


P8_TC1-COD(2016)0378

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/942.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/195


P8_TA(2019)0229

Pripravenosť na riziká v sektore elektriny ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica 2005/89/ES (COM(2016)0862 – C8-0493/2016 – 2016/0377(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/22)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0862),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0493/2016),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 a 39 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0039/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.

(2)  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.


P8_TC1-COD(2016)0377

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/941.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/196


P8_TA(2019)0230

Označovanie pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 (COM(2018)0296 – C8-0190/2018 – 2018/0148(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/23)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0296),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0190/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0086/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 280.


P8_TC1-COD(2018)0148

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Únia sa zaviazala vybudovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy. Palivová úspornosť je kľúčovým prvkom rámca politík Európskej únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a je kľúčovým faktorom znižovania dopytu po energii.

(2)

Komisia preskúmala (3) účinnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 a (4) zistila, že je potrebné aktualizovať jeho ustanovenia s cieľom zlepšiť jeho účinnosť.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1222/2009 je vhodné nahradiť novým nariadením, ktoré zahŕňa zmeny vykonané v roku 2011 a ktoré upravuje a upresňuje niektoré jeho ustanovenia s cieľom objasniť a aktualizovať ich obsah s prihliadnutím na technologický pokrok v oblasti pneumatík v posledných rokoch. Keďže však ponuka a dopyt sa z hľadiska palivovej účinnosti zmenili len málo, nie je potrebné v tejto fáze zmeniť triedu palivovej úspornosti. Okrem toho by sa mali preskúmať dôvody tohto nedostatočného vývoja a nákupné faktory, ako sú cena, výkonnosť atď. [PN 1]

(4)

Na odvetvie dopravy pripadá jedna tretina spotreby energie v Únii. Cestná doprava bola zodpovedná za približne 22 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii v roku 2015. Pneumatiky, hlavne z dôvodu ich valivého odporu, predstavujú 5 až 10 % spotreby paliva vozidiel. Zníženie valivého odporu pneumatík by preto výrazne prispelo k palivovej úspornosti v oblasti cestnej dopravy, a tým k zníženiu emisií a k dekarbonizácii odvetvia dopravy . [PN 2]

(4a)

S cieľom riešiť problém znižovania emisií CO2 v cestnej doprave je vhodné, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou poskytli stimuly na inováciu nového technologického procesu pre palivovo úsporné a bezpečné pneumatiky tried C1, C2 a C3. [PN 3]

(5)

Pneumatiky sa vyznačujú viacerými parametrami, ktoré sú navzájom prepojenými parametrami prepojené . Zlepšenie jedného parametra, akým je napríklad valivý odpor, môže mať nepriaznivý vplyv na iné, akým je napríklad priľnavosť za mokra, zatiaľ čo zlepšenie priľnavosti za mokra môže mať nepriaznivý vplyv na vonkajší hluk valenia. Je potrebné podporovať výrobcov pneumatík, aby optimalizovali všetky parametre nad rámec dosiahnutých noriem. [PN 4]

(6)

Palivovo úsporné pneumatiky môžu byť nákladovo efektívne, pretože úspory paliva viac než vynahradzujú vyššiu kúpnu cenu pneumatík vyplývajúcu zo zvýšených nákladov na ich výrobu.

(7)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 (5) sa stanovujú minimálne požiadavky na valivý odpor pneumatík. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne znížiť stratu energie spôsobenú valivým odporom pneumatík nad rámec uvedených minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia vplyvu cestnej dopravy na životné prostredie vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka aktualizovaným harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať koncových používateľov na nákup palivovo úspornejších pneumatík.

(7a)

Zlepšenie označovania pneumatík umožní spotrebiteľom získavať relevantnejšie a porovnateľnejšie informácie o palivovej úspornosti, bezpečnosti a hluku a pri kúpe nových pneumatík robiť nákladovo efektívne a ekologické rozhodnutia o kúpe. [PN 5]

(8)

Hluk z dopravy je veľmi rušivý a má škodlivé účinky na zdravie. Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú minimálne požiadavky na vonkajší hluk valenia pneumatík. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne znížiť vonkajší hluk valenia nad rámec týchto minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia hluku z cestnej dopravy vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať konečných používateľov na nákup pneumatík s menším vonkajším hlukom valenia.

(9)

Poskytovaním harmonizovaných informácií o vonkajšom hluku valenia sa zároveň umožňuje vykonávanie opatrení na obmedzenie hluku z dopravy a prispieva k zvyšovaniu povedomia o vplyve pneumatík na hluk z dopravy v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (6).

(10)

Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú minimálne požiadavky na priľnavosť pneumatík za mokra. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne zlepšiť priľnavosť za mokra nad rámec týchto minimálnych požiadaviek, a teda aj skrátiť brzdnú dráhu za mokra. Preto je z hľadiska zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať konečných používateľov na nákup pneumatík s vysokou priľnavosťou za mokra.

(11)

S cieľom zabezpečiť zosúladenie s medzinárodným rámcom sa v nariadení (ES) č. 661/2009 odkazuje na predpis EHK OSN č. 117 (7), ktorý zahŕňa príslušné metódy merania valivého odporu, hluku a priľnavosti pneumatík za mokra a na snehu.

(12)

S cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v chladnejších klimatických podmienkach v Únii a poskytnúť koncovým používateľom informácie o výkonnosti pneumatík špecificky určených na použitie v podmienkach snehu a ľadu je vhodné vyžadovať, aby sa na štítku uvádzali informácie o požiadavkách na pneumatiky určených na použitie v podmienkach snehu a ľadu. Pneumatiky pre jazdu na snehu a ľade majú špecifické parametre, ktoré nie sú úplne porovnateľné s inými druhmi pneumatík. S cieľom zabezpečiť, aby koncoví užívatelia mohli robiť uvážené a informované rozhodnutia, by do štítku by mali byť zahrnuté aj informácie o priľnavosti na snehu a priľnavosti na ľade a kód QR. Komisia mala vypracovať stupnicu výkonnosti pre priľnavosť na snehu, ako aj pre priľnavosť na ľade. Tieto stupnice by mali vychádzať z predpisu EHK OSN č. 117 a z normy ISO 19447 pre sneh a pre ľad. V každom prípade by mal byť na pneumatike, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre sneh stanovené v predpise EHK OSN č. 117, vytlačený symbol hory s troma vrcholmi a snehovou vločkou („3PMSF“). Podobne by na pneumatike, ktorá spĺňa minimálnu hodnotu indexu pre ľad stanovenú v norme ISO 19447, mal byť zobrazený symbol ľadu schválený podľa tejto normy. [PN 6]

(13)

Oder pneumatík počas používania je významným zdrojom mikroplastov, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie., a preto sa V oznámení Komisie s názvom „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“ (8) sa preto uvádza potreba riešiť neúmyselné uvoľňovanie mikroplastov z pneumatík, okrem iného prostredníctvom informačných opatrení, akými sú označovanie a minimálne požiadavky na pneumatiky. V súčasnosti však neexistuje vhodná skúšobná metóda Uplatňovanie požiadaviek na označovanie so zreteľom na meranie mieru oderu pneumatík by teda malo významný prospech pre ľudské zdravie a životné prostredie . Preto by v záujme čo najrýchlejšieho stanovenia vhodnej skúšobnej metódy mala Komisia vydať mandát na vypracovanie takejto metódy, pričom by sa úplne zohľadnili všetky najnovšie medzinárodne vyvinuté alebo navrhované normy alebo nariadenia , ako aj výsledky priemyselného výskumu . [PN 7]

(14)

Protektorové pneumatiky tvoria významnú časť trhu s pneumatikami pre ťažké úžitkové vozidlá. Protektorovanie predlžuje životnosť pneumatík a pomáha dosahovať ciele obehového hospodárstva, akým je napríklad znižovanie odpadu. Uplatňovanie požiadaviek na označovanie takýchto pneumatík by prinieslo značné úspory energie. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je dostupná vhodná skúšobná metóda na meranie výkonnosti protektorových pneumatík, by toto nariadenie malo zabezpečiť ich budúce začlenenie.

(15)

Energetický štítok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (9), ktorým sa výrobky zaradzujú na stupnici od A po G v závislosti od spotreby energie, pozná viac ako 85 % spotrebiteľov v Únii ako jasný a transparentný informačný nástroj a ukázalo sa, že je účinná účinný pri podpore účinnejších výrobkov. Štítok na pneumatikách by mal naďalej v čo najväčšej možnej miere používať rovnaký vzhľad s prihliadnutím na špecifiká parametrov pneumatík. [PN 8]

(16)

Poskytovaním porovnateľných informácií o parametroch pneumatík v podobe štandardného štítku sa pravdepodobne podarí ovplyvniť rozhodovanie konečných používateľov pri kúpe v prospech bezpečnejších, udržateľnejších, tichších a palivovo úspornejších pneumatík. Výrobcovia pneumatík tak následne pravdepodobne budú motivovaní, aby tieto parametre pneumatík optimalizovali, čím sa otvorí cesta pre udržateľnejšiu spotrebu a výrobu. [PN 9]

(17)

Potreba podrobnejších informácií o palivovej úspornosti a ďalších parametroch pneumatík je relevantná pre koncových používateľov vrátane kupujúcich náhradných pneumatík, kupujúcich pneumatík namontovaných na nových vozidlách, ako aj správcov vozových parkov a podnikov cestnej dopravy, ktorí pre absenciu režimu označovania a harmonizovaných skúšok nemôžu ľahko porovnávať parametre rôznych značiek pneumatík. Preto je vhodné vyžadovať, aby sa pneumatiky dodávané spolu s vozidlami označovali štítkom.

(18)

V súčasnosti sa štítok výslovne vyžaduje v prípade pneumatík pre vozidlá (pneumatiky triedy C1) a dodávky (pneumatiky triedy C2), ale nevyžaduje sa v prípade ťažkých úžitkových vozidiel (pneumatiky triedy C3). Pneumatiky triedy C3 spotrebúvajú viac paliva a najazdia viac kilometrov ročne ako pneumatiky triedy C1 a C2, a preto je potenciál na zníženie spotreby paliva a emisií z ťažkých nákladných vozidiel významný.

(19)

Začlenenie pneumatík triedy C3 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia je takisto v súlade s návrhom Komisie na nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 z nových ťažkých úžitkových vozidiel a spotrebe paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (10) a návrhu Komisie na emisné normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá (11).

(20)

Mnohí koncoví používatelia sa pri nákupe pneumatík rozhodujú tak, že nevidia skutočnú pneumatiku, a teda ani štítok, ktorý je k nej pripojený. Vo všetkých takýchto situáciách by sa koncovému používateľovi mal štítok zobraziť pred prijatím rozhodnutia o nákupe. Zobrazením štítku na pneumatikách v predajniach a v propagačných technických materiáloch by sa malo zabezpečiť, že distribútori a potenciálni koncoví používatelia dostanú v mieste nákupu a v čase rozhodovania o nákupe harmonizované informácie o príslušných parametroch pneumatík.

(21)

Niektorí koncoví používatelia si vyberajú pneumatiky skôr, než prídu do predajne, alebo ich nakupujú poštovou objednávkou alebo cez internet. Aby sa zabezpečilo, že aj títo koncoví používatelia sa môžu rozhodovať na základe objektívnych harmonizovaných informácií o palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšom hluku valenia pneumatík, by sa mali štítky mali zobrazovať vo všetkých technických propagačných materiáloch, a to aj keď je takýto materiál sprístupnený na internete.

(22)

Potenciálnym koncovým používateľom by sa mali poskytnúť informácie vysvetľujúce každý prvok štítku a jeho význam. Tieto informácie by sa mali poskytnúť v propagačných technických propagačných materiáloch, napríklad na webových stránkach dodávateľa. Ako technický propagačný materiál by sa nemali chápať reklamy na bilbordoch, v novinách, časopisoch, rozhlasovom či televíznom vysielaní. [PN 10]

(23)

Palivová úspornosť, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia a ostatné parametre týkajúce sa pneumatík by sa mali merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu. Takéto metódy a normy by mali v čo najväčšej možnej miere odrážať správanie priemerného spotrebiteľa a mali by byť spoľahlivé, aby sa zabránilo ich úmyselnému či neúmyselnému obchádzaniu. Štítky na pneumatikách by mali odzrkadľovať porovnateľnú výkonnosť pneumatík v skutočných podmienkach používania, a to v rámci obmedzení vyplývajúcich z potreby spoľahlivého, presného a reprodukovateľného skúšania v laboratórnych podmienkach, aby sa umožnilo koncovým používateľom porovnávať rôzne pneumatiky a aby sa obmedzili sa náklady výrobcov na skúšanie.

(24)

Na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Únie je nevyhnutné, aby dodávatelia a distribútori dodržiavali ustanovenia o označovaní pneumatík. Členské štáty by preto mali monitorovať toto dodržiavanie prostredníctvom dohľadu nad trhom a pravidelných následných kontrol najmä v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (12).

(25)

V záujme uľahčenia monitorovania súladu, vytvorenia užitočného nástroja pre koncových používateľov a umožnenia alternatívnych spôsobov získania informačných listov výrobkov pre distribútorov, by pneumatiky mali byť začlenené do databázy výrobkov zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369. Nariadenie (EÚ) 2017/1369 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(26)

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov vykonávať dohľad nad trhom a povinnosť dodávateľov kontrolovať zhodu výrobkov, by mali dodávatelia sprístupniť požadované informácie o súlade výrobkov elektronicky v databáze výrobkov.

(27)

S cieľom zaistiť dôveru koncových používateľov v štítky na pneumatikách by nemalo byť dovolené používanie iných štítkov napodobňujúcich tento štítok. Z rovnakého dôvodu by nemali byť povolené žiadne dodatočné štítky, značky, symboly ani nápisy vo vzťahu k parametrom uvedeným na štítku na pneumatikách, ktoré by mohli koncových používateľov uvádzať do omylu alebo spôsobovať pochybnosti.

(28)

Sankcie uplatniteľné na porušenia tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa neho by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(29)

S cieľom podporovať energetickú účinnosť, zmierňovanie zmeny klímy a ochranu životného prostredia by členské štáty mali mať možnosť vytvárať stimuly podporujúce používanie energeticky účinných výrobkov. Členské štáty môžu samy rozhodnúť o povahe týchto stimulov. Tieto stimuly by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie a nemali by predstavovať neodôvodnené prekážky na trhu. Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich konaní týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré možno uskutočniť v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s takýmito stimulmi.

(30)

S cieľom zmeniť obsah a formát štítku, zaviesť požiadavky v súvislosti s protektorovanými pneumatikami, pneumatikami určenými na použitie v podmienkach snehu alebo ľadu, oderom a počtom najazdených kilometrov, ako aj prispôsobiť prílohy technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu. Je takisto osobitne mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác viedla vhodné uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni expertov , a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (13). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov by Európsky parlament a Rada mali dostať všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 12]

(30a)

Údaje o počte najazdených kilometrov a odere pneumatík budú po tom, ako bude k dispozícii vhodná skúšobná metóda, užitočným nástrojom na informovanie spotrebiteľov o trvanlivosti, životnosti a neúmyselnom uvoľňovaní mikroplastov ich kúpenej pneumatiky. Informácie o počte najazdených kilometrov by takisto umožňovali spotrebiteľom urobiť informované rozhodnutie o pneumatikách s dlhšou životnosťou, čo by pomohlo chrániť životné prostredie a zároveň im umožnilo odhadnúť prevádzkové náklady pneumatík počas dlhšieho obdobia. Údaje o najazdených kilometroch a odere by sa preto mali doplniť na štítok, keď bude k dispozícii relevantná, zmysluplná a reprodukovateľná metóda skúšania na účely uplatňovania tohto nariadenia. Výskum a vývoj nových technológií v tejto oblasti by mal pokračovať. [PN 13]

(31)

Pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh pred tým, ako sa začali uplatňovať požiadavky uvedené v tomto nariadení, by nemalo byť povinné opätovne označovať.

(32)

V záujme posilnenia dôvery v štítok a zabezpečenia jeho presnosti by malo vyhlásenie, ktoré dodávatelia uvedú na štítku v súvislosti s hodnotami valivého odporu, priľnavosti za mokra , priľnavosti na snehu a hluku, podliehať postupu typového schválenia podľa nariadenia (ES) č. 661/2009. [PN 14]

(32a)

Veľkosť štítku by mala zostať rovnaká ako veľkosť stanovená v nariadení (ES) č. 1222/2009. Do štítku by mali byť zahrnuté informácie o priľnavosti na snehu a priľnavosti na ľade a kód QR. [PN 15]

(33)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. V súlade s odsekom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou by toto posúdenie malo vychádzať z piatich kritérií efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ a malo by poskytnúť základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení v budúcnosti.

(34)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú a environmentálnu účinnosť cestnej dopravy, umožniť koncovým používateľom vybrať si palivovo úspornejšie, bezpečnejšie a menej hlučné pneumatiky na základe poskytnutých príslušných informácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizované informácie pre koncových používateľov, ale zabezpečením harmonizovaného regulačného rámca a rovnakých podmienok pre výrobcov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Nariadenie zostáva vhodným právnym nástrojom, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré zabraňujú odlišnej transpozícii členskými štátmi, a tým zabezpečuje vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. Regulačný rámec harmonizovaný na úrovni Únie, a nie na úrovni členských štátov, znižuje náklady dodávateľov, zabezpečuje rovnaké podmienky a zabezpečuje voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(35)

Nariadenie (ES) č. 1222/2009 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Cieľ a predmet úpravy

1.   Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť bezpečnosť podporovať palivovo účinné , ochranu zdravia bezpečné a udržateľné pneumatiky s nízkou hladinou hluku , hospodársku a environmentálnu efektívnosť cestnej dopravy podporou palivovo úsporných ktoré by mohli pomôcť minimalizovať vplyv na životné prostredie bezpečných pneumatík s nízkou hladinou hluku zdravie a zároveň zvyšovali bezpečnosť a hospodársku efektívnosť cestnej dopravy . [PN 16]

2.   Týmto nariadením sa vytvára rámec pre poskytovanie harmonizovaných informácií o parametroch pneumatík prostredníctvom označovania, čím sa koncovým používateľom umožní informovaný výber pri nákupe pneumatík.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pneumatiky tried C1, C2 a C3 , ktoré sa uvádzajú na trh . [PN 17]

2.   Po doplnení vhodnej skúšobnej metódy na meranie výkonnosti protektorových pneumatík v prílohách prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 12 sa toto nariadenie bude uplatňovať aj na protektorové pneumatiky.

3.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

profesionálne terénne pneumatiky;

b)

pneumatiky určené výlučne na montáž na vozidlá prvýkrát registrované pred 1. októbrom 1990;

c)

náhradné pneumatiky na dočasné použitie typu T;

d)

pneumatiky s rýchlostnou kategóriou menšou než 80 km/h;

e)

pneumatiky, ktorých menovitý priemer ráfika nepresahuje 254 mm alebo je rovný alebo väčší než 635 mm;

f)

pneumatiky vybavené doplnkovými zariadeniami na zlepšenie trakčných vlastností (napr. pneumatiky s kovovými hrotmi);

g)

pneumatiky určené na montáž len na vozidlá určené výlučne na preteky.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„pneumatiky tried C1, C2 a C3“ sú triedy pneumatík vymedzené v článku 8 nariadenia (ES) č. 661/2009;

2.

„protektorová pneumatika“ je použitá pneumatika obnovená nahradením opotrebovaného dezénu novým materiálom;

3.

„náhradná pneumatika na dočasné použitie typu T“ je náhradná pneumatika na dočasné použitie navrhnutá na použitie pri vyššom hustiacom tlaku, než je tlak stanovený pre štandardné alebo zosilnené pneumatiky;

4.

„štítok“ je grafická schéma v tlačenej alebo elektronickej podobe, ako aj v podobe nálepky, ktorá obsahuje symboly určené na informovanie koncových používateľov o výkonnosti pneumatiky alebo šarže pneumatík vzhľadom na parametre stanovené v prílohe I;

5.

„predajňa“ je miesto, kde sú pneumatiky vystavené alebo uskladnené a ponúkané na predaj koncovému používateľovi, vrátane výstavných priestorov pre automobily, pokiaľ ide o pneumatiky ponúkané na predaj koncovému používateľovi, ktoré nie sú namontované na vozidlách;

6.

„technický propagačný materiál“ je dokumentácia v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorú dodávateľ vydal ako doplnok k reklamným materiálom a ktorá obsahuje aspoň technické informácie v súlade s prílohou V;

7.

„informačný list výrobku“ je štandardizovaný dokument v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorý obsahuje informácie stanovené v prílohe IV;

8.

„technická dokumentácia“ je dokumentácia postačujúca na to, aby orgány dohľadu nad trhom mohli posúdiť správnosť štítku a informačného listu výrobku, vrátane informácií uvedených v prílohe III;

9.

„databáza výrobkov“ je databáza zriadená podľa nariadenia (EÚ) 1369/2017, ktorá sa skladá z verejnej časti orientovanej na spotrebiteľa, v ktorej sú prístupné informácie o parametroch jednotlivých výrobkov v elektronickej podobe, online portálu umožňujúceho prístup a časti týkajúcej sa súladu, s jasne stanovenými požiadavkami na prístupnosť a bezpečnosť;

10.

„predaj na diaľku“ je ponuka na predaj, prenájom alebo predaj na splátky prostredníctvom zásielkového obchodu, katalógu, internetu, telemarketingu alebo akejkoľvek inej metódy, pri ktorej nemožno predpokladať, že potenciálny konečný používateľ uvidí výrobok vystavený;

11.

„výrobca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo ktorá si dáva výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza ho na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

12.

„dovozca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Únie;

13.

„splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách;

14.

„dodávateľ“ je výrobca usadený v Únii, splnomocnený zástupca výrobcu, ktorý nie je usadený v Únii, alebo dovozca, ktorý uvádza výrobok na trh Únie;

15.

„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem dodávateľa, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

16.

„sprístupnenie na trhu“ je akákoľvek dodávka výrobku na distribúciu alebo používanie na trhu Únie počas obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne;

17.

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

18.

„koncový používateľ“ je spotrebiteľ, ako aj správca vozových parkov alebo podnik cestnej dopravy, ktorý kupuje, alebo sa očakáva, že kúpi pneumatiku;

19.

„parameter“ je parameter pneumatiky uvedený v prílohe I, ako napríklad valivý odpor, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia, priľnavosť na snehu, alebo priľnavosť na ľade, počet najazdených kilometrov alebo oder, ktorý má značný vplyv na životné prostredie, bezpečnosť cestnej premávky alebo zdravie počas používania; [PN 18]

20.

„typ pneumatiky“ je verzia pneumatiky, v rámci ktorej všetky kusy majú rovnaké technické vlastnosti relevantné pre štítok a informačný list výrobku a majú rovnaký identifikačný kód modelu.

Článok 4

Povinnosti dodávateľov pneumatík

1.   Dodávatelia zabezpečia, aby k pneumatikám triedy C1, C2 a C3, ktoré sa uvádzajú na trh, bol bezplatne pripojený: [PN 19]

a)

v prípade každej jednej pneumatiky štítok v podobe nálepky, ktorý je v súlade s prílohou II, na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku stanovený v prílohe IV, alebo [PN 20]

b)

v prípade každej série jednej alebo viacerých totožných pneumatík štítok v súlade s prílohou II v tlačenej podobe, na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku stanovený v prílohe IV.

2.   Pokiaľ ide o pneumatiky inzerované alebo predávané cez internet, dodávatelia sprístupnia štítok a zabezpečia, aby bol štítok pri nákupe viditeľne zobrazený v blízkosti ceny a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku. Štítok sa môže zobrazovať pomocou vnoreného zobrazenia, po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši, ťuknutím na dotykovej obrazovke alebo podobnou technikou. [PN 21]

3.   Dodávatelia zabezpečia, aby sa štítok pre konkrétny typ pneumatiky zobrazoval v každej vizuálnej reklame vrátane reklám na internete. [PN 22]

4.   Dodávatelia zabezpečia, aby každý technický propagačný materiál pre konkrétny typ pneumatiky, vrátane technického propagačného materiálu uvedeného na internete, zobrazoval štítok a spĺňal požiadavky prílohy V. [PN 23]

5.   Dodávatelia zabezpečia, aby sa hodnoty, súvisiace triedy , identifikačný kód modelu a akékoľvek dodatočné informácie o výkonnosti, ktoré uvádzajú na štítku v prípade základných parametrov uvedených v prílohe I, podrobili postupu ako aj parametre technickej dokumentácie stanovené v prílohe III, boli poskytnuté orgánom udeľujúcim typové schválenie typového schválenia podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 pred uvedením pneumatiky na trh . Orgán udeľujúci typové schválenie potvrdí prijatie dokumentácie od dodávateľa a dokumentáciu overí. [PN 24]

6.   Dodávatelia zaistia správnosť štítkov a informačných listov výrobkov, ktoré poskytujú.

7.   Dodávatelia sprístupnia úradom členských štátov alebo akejkoľvek akreditovanej tretej strane na požiadanie technickú dokumentáciu v súlade s prílohou III. [PN 25]

8.   Dodávatelia spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a prijímajú okamžité opatrenia na nápravu každého prípadu nesúladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, za ktorý zodpovedajú, a to z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom.

9.   Dodávatelia nesmú poskytovať alebo zobrazovať iné štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov, ak by týmto mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo u nich vyvolávať pochybnosti.

10.   Dodávatelia nesmú dodávať alebo zobrazovať štítky, ktoré napodobňujú štítok stanovený týmto nariadením.

Článok 5

Povinnosti dodávateľov pneumatík vo vzťahu k databáze výrobkov

1.   S účinnosťou od 1. januára 2020 deväť mesiacov po … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] dodávatelia pred uvedením pneumatiky vyrobenej po tomto dátume na trh zapíšu do databázy výrobkov informácie stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369 , s výnimkou zmeraných technických parametrov modelu .

2.   Ak sú pneumatiky uvedené na trh v období od [zadajte vyrobené medzi … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a deväť mesiacov mínus jeden deň po … [ dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] , dodávateľ do 31. decembra 2019, dodávatelia do 30. júna 2020 zapíšu 12 mesiacov od … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] zapíše do databázy výrobkov informácie o týchto pneumatikách stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369 s výnimkou zmeraných technických parametrov modelu .

2a.     Ak sú pneumatiky uvedené na trh pred … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], dodávateľ môže zapísať do databázy výrobkov informácie o týchto pneumatikách stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369.

3.   V období pred zapísaním informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 do databázy výrobkov dodávateľ sprístupní na účely kontroly elektronickú verziu technickej dokumentácie do 10 dní od prijatia žiadosti orgánov dohľadu nad trhom.

4.   Pneumatika, v súvislosti s ktorou sa vykonajú zmeny, ktoré majú vplyv na informácie uvádzané na štítku alebo v informačnom liste výrobku, sa považuje za nový typ pneumatiky. Dodávateľ označí v databáze typ pneumatiky, ktoré už viac neuvádza na trh.

5.   Dodávateľ po uvedení posledného kusu typu pneumatiky na trh uchováva počas piatich rokov informácie týkajúce sa uvedeného typu v časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu. [PN 58]

Článok 6

Povinnosti distribútorov pneumatík

1.   Distribútori zabezpečia, aby:

a)

pneumatiky v predajni boli opatrené štítkom v podobe nálepky na jasne viditeľnom mieste v súlade s prílohou II, ktorý poskytujú dodávatelia v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a), alebo [PN 26]

b)

pred predajom pneumatiky, ktorá je súčasťou série jednej alebo viacerých totožných pneumatík, bol koncovému používateľovi zobrazený prezentovaný štítok uvedený v článku 4 ods. 1 písm. b) a aby bol zreteľne vystavený v bezprostrednej blízkosti pneumatiky v predajni; [PN 27]

ba)

štítok je pripevnený priamo na pneumatiku a je čitateľný v celom rozsahu, pričom nič nebráni jeho viditeľnosti. [PN 28]

2.   Distribútori zabezpečia, aby v každej vizuálnej reklame vrátane reklamy na internete bol zobrazený štítok pre daný typ pneumatiky. [PN 29]

3.   Distribútori zabezpečia, aby každý technický propagačný materiál týkajúci sa určitého typu pneumatiky vrátane technického propagačného materiálu uvedeného na internete zobrazoval štítok a spĺňal požiadavky prílohy V. [PN 30]

4.   Ak koncový používateľ nemôže vidieť pneumatiky ponúkané na predaj, distribútori zabezpečia, aby im pred predajom poskytli kópiu štítku.

5.   Distribútori zabezpečia, aby sa pri každom predaji na diaľku s použitím papierových materiálov uvádzal štítok a aby koncoví používatelia mali prístup k informačnému listu výrobku na voľne prístupnej webovej stránke alebo mohli požiadať o tlačenú kópiu tohto listu.

6.   Distribútori pri predaji na diaľku s použitím telemarketingu osobitne informujú koncových používateľov o triedach základných parametrov na štítku a o tom, že môžu získať prístup k úplnému štítku a informačnému listu výrobku na voľne prístupnej webovej stránke alebo požiadaním o ich tlačenú kópiu.

7.   Pokiaľ ide o pneumatiky inzerované alebo predávané priamo cez internet, distribútori sprístupnia štítok a zabezpečia, aby sa štítok zobrazoval bol pri nákupe viditeľne zobrazený v blízkosti ceny a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku. Štítok sa môže zobrazovať pomocou vnoreného zobrazenia, po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši, ťuknutím na dotykovej obrazovke alebo podobnou technikou. [PN 31]

Článok 7

Povinnosti dodávateľov a distribútorov vozidiel

Ak majú koncoví používatelia v úmysle zaobstarať si nové vozidlo, dodávatelia a distribútori vozidiel im pred predajom poskytnú štítok pre pneumatiky ponúkané s vozidlom, ako aj príslušný technický propagačný materiál.

Článok 8

Skúšobné metódy a metódy merania

Informácie o parametroch uvedených na štítku, ktoré sa majú poskytovať podľa článkov 4, 6 a 7, sa získajú použitím skúšobných metód a metód merania uvedených v súlade so skúšobnými metódami uvedenými v prílohe I a postupu postupom zosúladenia laboratórií v laboratóriách uvedeného v prílohe VI. [PN 32]

Článok 9

Postup overovania

Členské štáty posudzujú pri každom zo základných parametrov uvedených v prílohe I súlad deklarovaných tried podľa postupu stanoveného v prílohe VII.

Článok 10

Povinnosti členských štátov

1.   Členské štáty nesmú na svojom území sťažovať uvádzanie na trh alebo uvádzanie do prevádzky pneumatík, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

2.   Členské štáty neposkytnú stimuly na pneumatiky nižšej triedy ako triedy B, pokiaľ ide o palivovú úspornosť alebo priľnavosť za mokra, v zmysle časti A, resp. B prílohy I. Zdanenie a fiškálne opatrenia nie sú na účely tohto nariadenia stimulmi.

2a.     Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom zriadili systém pravidelných a náhodných kontrol predajných miest na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia. [PN 33]

3.   Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie a mechanizmy presadzovania uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých v súlade s ním a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

4.   Členské štáty oznámia Komisii do 1. júna 2020 pravidlá uvedené v odseku 3, ktoré jej neboli predtým oznámené, a bezodkladne oznámia Komisii každú následnú zmenu, ktorá sa na ne vzťahuje.

Článok 11

Dohľad nad trhom Únie a kontrola výrobkov vstupujúcich na trh Únie

1.   [Články 16 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008 o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov podľa návrhu COM(2017)0795] sa uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a príslušné delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením.

2.   Komisia podnecuje a podporuje spoluprácu a výmenu informácií o dohľade nad trhom, pokiaľ ide o energetické označovanie výrobkov, medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad trhom alebo za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie, a medzi nimi a Komisiou, a to najmä užším zapojením expertnej skupiny pre administratívnu spoluprácu pri dohľade nad trhom v oblasti označovania pneumatík.

3.   Všeobecné programy členských štátov v oblasti dohľadu nad trhom vypracované podľa [článku 13 nariadenia (ES) č. 765/2008 o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov podľa návrhu COM(2017)0795] zahŕňajú opatrenia na zabezpečenie účinného presadzovania tohto nariadenia a musia byť posilnené . [PN 34]

Článok 11a

Protektorové pneumatiky

Komisia do … [dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] prijme delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením nových požiadaviek na informácie pre protektorové pneumatiky do príloh, za predpokladu, že je dispozícii vhodný a uskutočniteľný spôsob. [PN 35]

Článok 12

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom:

a)

zaviesť zmeny týkajúce sa obsahu a formátu štítku;

aa)

zaviesť parametre a požiadavky na informácie pre pneumatiky s priľnavosťou na snehu a ľade; [PN 37]

ab)

zaviesť vhodnú skúšobnú metódu na meranie výkonnosti pneumatík s priľnavosťou na snehu alebo ľade; [PN 38]

b)

začleniť do príloh parametre alebo požiadavky na informácie, najmä pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov a oder, za predpokladu, že sú k dispozícii vhodné skúšobné metódy; [PN 39]

c)

prispôsobiť hodnoty, metódy výpočtu a požiadavky príloh technickému pokroku.

Komisia počas prípravy delegovaných aktov v prípade potreby overí vzhľad a obsah štítkov pre konkrétne skupiny výrobkov pneumatiky odskúšaním na reprezentatívnych skupinách zákazníkov Únie, aby zaistila, že tieto štítky budú pre zákazníkov jasne zrozumiteľné. [PN 40]

Článok 13

Vykonávanie delegovania

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú námietku proti takémuto predĺženiu najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Hodnotenie a správa

Komisia do 1. júna 2026 2022 vykoná hodnotenie tohto nariadenia , doplnené posúdením vplyvu a spotrebiteľským prieskumom a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. [PN 41]

Uvedenou správou sa posúdi, ako účinne toto nariadenie a delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia umožnili koncovým používateľom vybrať si úspornejšie výkonnejšie pneumatiky, pričom sa zohľadní ich vplyv na podniky, spotrebu paliva, bezpečnosť, emisie skleníkových plynov a, činnosti dohľadu nad trhom a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov . Posúdia sa v nej aj náklady a prínosy nezávislého a povinného overovania informácií na štítku tretími stranami s prihliadnutím na skúsenosti so širším rámcom podľa nariadenia (ES) č. 661/2009. [PN 42]

Článok 15

Zmena nariadenia (EÚ) 2017/1369

V článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1369 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

podpora orgánov dohľadu nad trhom pri vykonávaní ich úloh na základe tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov vrátane ich presadzovania a na základe nariadenia (EÚ) [vložte odkaz na toto nariadenie];“.

Článok 16

Zrušenie nariadenia (ES) č. 1222/2009

Nariadenie (ES) č. 1222/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júna 2020 … [12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] . [PN 43]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 280.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.

(3)  COM(2017)0658.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(7)  Ú. v. EÚ L 307, 23.11.2011, s. 3.

(8)  COM(2018)0028.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(10)  COM(2017)0279.

(11)  Odkaz sa má pridať po prijatí návrhu.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(13)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

PRÍLOHA I

Skúšky, stupnica a meranie parametrov pneumatík

Časť A: Triedy palivovej úspornosti

Trieda palivovej úspornosti sa určuje a zobrazuje na štítku na základe koeficientu valivého odporu (RRC) podľa škály tried od A po G stanovenej nižšie a meria v súlade s prílohou 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho následnými zmenami a zosúladí s postupom stanoveným v prílohe VI. [PN 44]

Ak je určitý typ pneumatiky schválený pre viac ako jednu triedu pneumatík (napr. C1 a C2), potom sa na určenie triedy palivovej úspornosti tohto typu pneumatiky použije stupnica, ktorá platí pre najvyššiu triedu pneumatík (t. j. C2, nie C1).

Trieda F pre pneumatiky tried C1, C2 a C3 sa už nesmie uvádzať na trh po úplnom vykonaní požiadaviek na typové schválenie podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 a na štítku sa uvádza sivou farbou. [PN 45]

Pneumatiky triedy C1

Pneumatiky triedy C2

Pneumatiky triedy C3

RRC v kg/t

Trieda

energetickej

účinnosti

RRC v kg/t

Trieda

energetickej

účinnosti

RRC v kg/t

Trieda

energetickej

účinnosti

RRC ≤ 5,4 6,5

A

RRC ≤ 4,4 5,5

A

RRC ≤ 3,1 4,0

A

5,5 6,6 ≤ RRC ≤ 6,5 7,7

B

4,5 5,6 ≤ RRC ≤ 5,5 6,7

B

3,2 4,1 ≤ RRC ≤ 4,0 5,0

B

6,6 7,8 ≤ RRC ≤ 7,7 9,0

C

5,6 6,8 ≤ RRC ≤ 6,7 8,0

C

4,1 5,1 ≤ RRC ≤ 5,0 6,0

C

7,8 ≤ RRC ≤ 9,0 prázdny

D

6,8 ≤ RRC ≤ 8,0 prázdny

D

5,1 6,1 ≤ RRC ≤ 6,0 7,0

D

9,1 ≤ RRC ≤ 10,5

E

8,1 ≤ RRC ≤ 9,2

E

6,1 7,1 ≤ RRC ≤ 7,0 8,0

E

10,6 ≤ RRC ≥ 10,6 12

F

9,3 ≤ RRC ≥ 9,3 10,5

F

RRC ≥ 7,1 8,1

F

[PN 46]

Časť B: Triedy priľnavosti za mokra

1.

Triedy priľnavosti za mokra sa určujú a zobrazujú na štítku na základe koeficientu priľnavosti za mokra (G) podľa škály tried od A do G stanovenej v tabuľke nižšie, vypočítajú v súlade s bodom 2 a merajú v súlade s prílohou 5 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 47]

1a.

Trieda F pre pneumatiky tried C1, C2 a C3 sa už nesmie uvádzať na trh po úplnom vykonaní požiadaviek na typové schválenie podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 a na štítku sa uvádza sivou farbou. [PN 48]

2.

Výpočet koeficientu priľnavosti za mokra (G)

G = G(T) - 0,03

pričom:

G(T) = index priľnavosti pneumatiky za mokra, ktorá sa má schváliť, podľa výsledku merania v rámci jedného skúšobného cyklu

Pneumatiky triedy C1

Pneumatiky triedy C2

Pneumatiky triedy C3

G

Trieda priľnavosti za mokra

G

Trieda priľnavosti za mokra

G

Trieda priľnavosti za mokra

1,68 1,55 G

A

1,53 1,40 G

A

1,38 1,25 G

A

1,55 1,40 G ≤ 1,67 1,54

B

1,40 1,25 G ≤ 1,52 1,39

B

1,25 1,10 G ≤ 1,37 1,24

B

1,40 1,25 G ≤ 1,54 1,39

C

1,25 1,10 G ≤ 1,39 1,24

C

1,10 0,95 G ≤ 1,24 1,09

C

1,25  ≤ G ≤ 1,39 prázdny

D

1,10  ≤ G ≤ 1,24 prázdny

D

0,95 0,80 G ≤ 1,09 0,94

D

1,10 ≤ G ≤ 1,24

E

0,95 ≤ G ≤ 1,09

E

0,80 0,65 G ≤ 0,94 0,79

E

G ≤ 1,09

F

G ≤ 0,94

F

0,65  ≤ G ≤ 0,79 0,64

F

prázdny

G

prázdny

G

G ≤ 0,64

G

[PN 49]

Časť C: Triedy a nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia [PN 50]

Nameraná Hodnota vonkajšieho hluku valenia (N) sa uvádza v decibeloch a vypočíta v súlade s prílohou 3 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 51]

Trieda vonkajšieho hluku valenia sa určuje a uvádza na štítku na základe limitných hodnôt v súlade s limitnými hodnotami (LV) stanovených v časti C prílohy II k nariadeniu (ES) stupňa 2 stanovenými v predpise EHK OSN č. 661/2009 takto 117 . [PN 52]

N v dB

Trieda vonkajšieho hluku valenia

Image 1

N ≤ LV – 6 3

Image 2

LV – 6 3 < N ≤ LV - 3

Image 3

N > LV - 3

[PN 53]

Časť D: Priľnavosť na snehu

Skúšky výkonnosti na snehu sa vykonáva označujú v súlade s prílohou 7 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 54]

Pneumatika, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre sneh stanovené v predpise EHK OSN č. 117, sa klasifikuje ako pneumatika pre jazdu na snehu a na štítku sa uvedie môže uviesť tento symbol: [PN 55]

Image 4

Časť E: Priľnavosť na ľade

Skúšky priľnavosti na ľade sa vykonávajú označujú v súlade s normou ISO 19447. [PN 56]

Pneumatika, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre ľad stanovené v norme ISO 19447 a typovo schválená podľa výkonnosti na snehu v predpise EHK OSN č. 117 , sa klasifikuje ako pneumatika pre jazdu na ľade a na štítku sa uvedie môže uviesť tento symbol: [PN 57]

Image 5

PRÍLOHA II

Formát štítka

1.   Štítky

1.1.

Na štítku sa uvádzajú tieto informácie v súlade s týmito ilustráciami:

Image 6

Image 7

Image 8

I.

Názov dodávateľa alebo jeho ochranná známka;

II.

Identifikačný kód modelu dodávateľa, pričom „identifikačný kód modelu“ je kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa špecifický typ pneumatiky odlišuje od iných typov označených rovnakým názvom dodávateľa alebo ochrannou známkou;

III.

QR kód;

IV.

Palivová úspornosť;

V.

Priľnavosť za mokra;

VI.

Vonkajší hluk valenia;

VII.

Priľnavosť na snehu;

VIII.

Priľnavosť na ľade.

2.   Vzor štítka

2.1.

Úprava štítka musí zodpovedať tomuto obrázku:

Image 9

2.2.

Štítok musí mať šírku aspoň 90 mm a výšku aspoň 130 mm. Ak je štítok vytlačený vo väčšom formáte, jeho obsah musí aj tak zodpovedať uvedeným špecifikáciám.

2.3.

Štítok musí spĺňať tieto požiadavky:

a)

Farby sú podľa modelu CMYK – tyrkysová, purpurová, žltá a čierna – a uvádzajú sa podľa tohto príkladu: 00-70-X-00: 0 % tyrkysová, 70 % purpurová, 100 % žltá, 0 % čierna.

b)

Nasledujúce údaje sa týkajú legiend uvedených v bode 2.1:

1.

Okraj štítka: hrúbka: 1,5 bodu – farba: X-10-00-05;

2.

Calibri regular 8 bodov;

3.

vlajka Európskej únie: šírka: 15 mm, výška: 10 mm;

4.

Banner: šírka: 51,5 mm, výška: 13 mm;

Text „ZNAČKA“: Calibri regular 15 bodov; 100 % biela;

Text „Číslo modelu“: Calibri regular 13 bodov; 100 % biela;

5.

QR kód: šírka: 13 mm, výška: 13 mm;

6.

Stupnica A až F:

Šípky: výška: 5,6 mm, medzera: 0,78 mm, hrúbka čiernej čiary: 0,5 bodu – farby:

A: X-00-X-00:

B: 70-00-X-00:

C: 30-00-X-00:

D: 00-00-X-00:

E: 00-30-X-00:

F: 00-70-X-00.

7.

Riadok: šírka: 88 mm, výška: 2 body – farba: X-00-00-00;

8.

Piktogram vonkajšieho hluku valenia:

Poskytnutý piktogram: šírka: 25,5 mm, výška: 17 mm – farba: X-10-00-05;

9.

Šípka:

Šípka: šírka: 20 mm, výška: 10 mm, 100 % čierna;

Text: Helvetica Bold 20 bodov; 100 % biela;

Text jednotky: Helvetica Bold 13 bodov; 100 % biela;

10.

Piktogram ľadu:

Poskytnutý piktogram: šírka: 15 mm, výška: 15 mm, hrúbka čiary: 1,5 bodu – farba: 100 % čierna;

11.

Piktogram snehu:

Poskytnutý piktogram: šírka: 15 mm, výška: 15 mm, hrúbka čiary: 1,5 bodu – farba: 100 % čierna;

12.

„A“ až „G“: Calibri regular 13 bodov – 100 % čierna;

13.

Šípky:

Šípka: šírka: 11,4 mm, výška: 9 mm, 100 % čierna;

Text: Calibri Bold 17 bodov; 100 % biela;

14.

Piktogram palivovej úspornosti:

Poskytnutý piktogram: šírka: 19,5 mm, výška: 18,5 mm – farba: X-10-00-05;

15.

Piktogram priľnavosti za mokra:

Poskytnutý piktogram: šírka: 19 mm, výška: 19 mm – farba: X-10-00-05.

c)

Pozadie musí byť biele.

2.4.

Trieda pneumatík sa na štítku musí uviesť vo formáte predpísanom na ilustrácii v bode 2.1.

PRÍLOHA III

Technická dokumentácia

Technická dokumentácia uvedená v článku 4 ods. 7 musí obsahovať tieto údaje:

a)

názov a adresu dodávateľa;

b)

totožnosť a podpis osoby splnomocnenej ukladať dodávateľovi záväzky;

c)

obchodný názov alebo ochrannú známku dodávateľa;

d)

model pneumatiky;

e)

rozmer pneumatiky, index zaťaženia a rýchlostnú kategóriu;

f)

odkazy na použité metódy merania.

PRÍLOHA IV

Informačný list výrobku

Informácie v informačnom liste výrobku k pneumatikám sú obsiahnuté v brožúre o výrobku alebo iných dokumentoch pripojených k výrobku a musia obsahovať tieto údaje:

a)

názov dodávateľa alebo jeho ochrannú známku;

b)

identifikačný kód modelu dodávateľa;

c)

trieda palivovej úspornosti pneumatiky v súlade s prílohou I;

d)

triedu priľnavosti za mokra pneumatiky v súlade s prílohou I;

e)

triedu vonkajšieho hluku valenia a decibely v súlade s prílohou I;

f)

či je pneumatika určená na jazdu na snehu;

g)

či je pneumatika určená na jazdu na ľade.

PRÍLOHA V

Informácie uvádzané v propagačnom technickom materiáli

1.

Informácie o pneumatikách obsiahnuté v technickom propagačnom materiáli sa musia uvádzať v tomto poradí:

a)

trieda palivovej úspornosti (písmená A až F);

b)

trieda priľnavosti za mokra (písmená A až G);

c)

trieda a nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia (dB);

d)

či je pneumatika určená na jazdu na snehu;

e)

či je pneumatika určená na jazdu na ľade.

2.

Informácie uvedené v bode 1 musia spĺňať tieto požiadavky:

a)

musia byť ľahko čitateľné;

b)

musia byť ľahko zrozumiteľné;

c)

ak možno daný typ pneumatiky zaradiť do rozličných tried v závislosti od rozmeru a ďalších parametrov, uvedie sa rozpätie medzi pneumatikou s najhoršími a najlepšími vlastnosťami.

3.

Dodávatelia musia zároveň na svojich webových stránkach sprístupniť:

a)

odkaz na príslušnú webovú stránku Komisie venovanú tomuto nariadeniu;

b)

vysvetlenie piktogramov vytlačených na štítku;

c)

vyhlásenie zdôrazňujúce, že skutočná úspora paliva a bezpečnosť cestnej premávky sú vo veľkej miere závislé od správania vodičov, a najmä tieto konštatovania:

ekologický spôsob jazdy môže výrazne znížiť spotrebu paliva,

tlak vzduchu v pneumatikách by sa mal pravidelne kontrolovať, aby sa dosiahli optimálne hodnoty priľnavosti za mokra a palivovej úspornosti,

odstup vozidiel zohľadňujúci brzdnú dráhu sa musí vždy prísne dodržiavať.

PRÍLOHA VI

Postup nastavenia na meranie valivého odporu v laboratóriách

1.   Vymedzenie pojmov

Na účely postupu nastavenia v laboratóriách sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„referenčné laboratórium“ je laboratórium, ktoré tvorí súčasť siete laboratórií, ktorých názvy sa v súvislosti s postupom zosúladenia uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie, a ktoré je pri použití referenčného zariadenia schopné dosiahnuť výsledky skúšok s presnosťou určenou v oddiele 3;

2.

„laboratórium žiadajúce o schválenie“ je laboratórium, ktoré sa zúčastňuje na postupe zosúladenia a ktoré nie je referenčným laboratóriom;

3.

„pneumatika používaná na zosúladenie“ je pneumatika, ktorá sa skúša na účely vykonania postupu zosúladenia;

4.

„sada pneumatík používaných na zosúladenie“ je sada piatich alebo viacerých pneumatík používaných na zosúladenie jedného zariadenia;

5.

„určená hodnota“ je teoretická hodnota koeficientu valivého odporu (RRC) jednej pneumatiky používanej na zosúladenie nameraná teoretickým laboratóriom, ktoré zastupuje sieť referenčných laboratórií, a ktorá sa používa pri postupe zosúladenia;

6.

„zariadenie“ je každý skúšobný hnací hriadeľ v rámci jednej konkrétnej metódy merania. Napríklad dva hnacie hriadele pôsobiace na rovnaký bubon sa nepovažujú za jedno zariadenie.

2.   Všeobecné ustanovenia

2.1.   Princíp

Nameraný (m) koeficient valivého odporu (RRCm, l ) v referenčnom laboratóriu (l) sa zosúladí podľa určených hodnôt siete referenčných laboratórií.

Hodnota (m) koeficientu valivého odporu (RRCm, c) nameraného na zariadení v laboratóriu žiadajúcom o schválenie (c) sa zosúladí prostredníctvom jedného referenčného laboratória zo siete, ktoré si laboratórium žiadajúce o schválenie zvolí.

2.2.   Požiadavky na výber pneumatík

Na postup zosúladenia sa pri dodržaní nižšie uvedených kritérií vyberie sada piatich alebo viacerých pneumatík používaných na zosúladenie. Jedna sada sa vyberie spoločne pre pneumatiky tried C1 a C2 a jedna sada sa vyberie pre pneumatiky triedy C3.

a)

Sada pneumatík používaných na zosúladenie sa vyberie tak, aby sa vzťahovala na rozpätie rôznych hodnôt RRC pneumatík tried C1 a C2 spolu alebo pneumatík triedy C3. V každom prípade platí, že rozdiel medzi najvyššou hodnotou RRCm v rámci sady pneumatík a najnižšou hodnotou RRCmv rámci sady pneumatík pred zosúladením a po zosúladení sa musí prinajmenšom rovnať:

i)

3 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2; a

ii)

2 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

b)

Hodnota RRCm v laboratóriách žiadajúcich o schválenie alebo referenčných laboratóriách (RRCm, c alebo RRCm, l ) založená na deklarovaných hodnotách RRC pre každú pneumatiku používanú na zosúladenie z danej sady musí byť rozložená rovnomerne.

c)

Hodnoty indexu nosnosti musia primerane zodpovedať škále skúšaných pneumatík, pričom sa musí zaistiť, aby hodnoty sily valivého odporu takisto zodpovedali škále skúšaných pneumatík.

Každá pneumatika používaná na zosúladenie musí byť pred použitím skontrolovaná a vymenená, ak:

a)

je nepoužiteľná na ďalšie skúšanie; a/alebo

b)

vykazuje odchýlky v hodnotách RRCm, c alebo RRCm, l , ktoré sú po korekcii z dôvodu akýchkoľvek odchýlok zariadenia väčšie ako 1,5 % v porovnaní so skoršími meraniami.

2.3.   Metóda merania

Referenčné laboratórium vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie štyrikrát a výsledky posledných troch meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s odsekom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám, pričom uplatní podmienky stanovené v odseku 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám.

Laboratórium žiadajúce o schválenie vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie (n + 1)-krát, pričom hodnota n sa vymedzuje v časti 5, a výsledky posledných n meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s odsekom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám, pričom uplatní podmienky stanovené v odseku 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám.

Pri každom meraní pneumatiky používanej na zosúladenie musí byť zostava pneumatiky a kolesa odstránená zo zariadenia a celý skúšobný postup uvedený v odseku 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám sa musí zopakovať od začiatku.

Laboratórium žiadajúce o schválenie alebo referenčné laboratórium vypočíta:

a)

nameranú hodnotu každej pneumatiky používanej na zosúladenie za každé meranie určené v odsekoch 6.2 a 6.3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám (t. j. hodnoty skorigované pre teplotu 25 oC a priemer bubna 2 m);

b)

strednú hodnotu z hodnôt posledných troch (v prípade referenčných laboratórií) alebo n (v prípade laboratórií žiadajúcich o schválenie) meraní každej pneumatiky používanej na zosúladenie; a

c)

štandardnú odchýlku (σm) podľa tohto vzorca:

Image 10

pričom:

i je počítadlo počtu pneumatík používaných na zosúladenie, od 1 do p;

j je počítadlo počtu n posledných opakovaní každého merania danej pneumatiky používanej na zosúladenie, od 2 po n+1;

n+1 je počet opakovaní merania pneumatiky (n+1=4 pre referenčné laboratóriá a n+1 ≥4 pre laboratóriá žiadajúce o schválenie);

p je počet pneumatík používaných na zosúladenie (p ≥ 5).

2.4.   Formáty údajov používané vo výpočtoch a výsledkoch

Namerané hodnoty RRC po korekcii o priemer bubna a teplotu sa zaokrúhľujú na 2 desatinné miesta.

Výpočty sa potom vykonávajú so všetkými číslicami: bez ďalšieho zaokrúhľovania s výnimkou záverečných rovníc na účely zosúladenia.

Všetky hodnoty štandardných odchýlok sa uvádzajú s presnosťou na 3 desatinné miesta.

Všetky hodnoty RRC sa uvádzajú s presnosťou na 2 desatinné miesta.

Všetky koeficienty zosúladenia (A1l, B1l, A2c and B2c) sa zaokrúhľujú a uvádzajú s presnosťou na 4 desatinné miesta.

3.   Požiadavky uplatňované na referenčné laboratóriá a na stanovenie určených hodnôt

Určené hodnoty každej pneumatiky používanej na zosúladenie stanovuje sieť referenčných laboratórií. Táto sieť každé dva roky posúdi stálosť a platnosť určených hodnôt.

Každé referenčné laboratórium, ktoré je súčasťou siete, musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám a musí vykazovať túto štandardnú odchýlku (σm):

a)

maximálne 0,05 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2 a

b)

maximálne 0,05 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

Sady pneumatík používaných na zosúladenie, ktoré spĺňajú špecifikácie oddielu 2.2, meria každé referenčné laboratórium siete v súlade s oddielom 2.3.

Určená hodnota každej pneumatiky používanej na zosúladenie je priemerom hodnôt nameraných pre túto pneumatiku používanú na zosúladenie referenčnými laboratóriami siete.

4.   Postup zosúladenia referenčného laboratória podľa určených hodnôt

Každé referenčné laboratórium (l) sa zosúladí podľa každého nového súboru určených hodnôt a vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Na zosúladenie sa použije technika lineárnej regresie na všetky jednotlivé údaje. Koeficienty regresie A1 l a B 1 l sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

Image 11

pričom:

RRC je určená hodnota koeficientu valivého odporu;

RRCm, l je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom „l“ (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

5.   Požiadavky uplatňované na laboratóriá žiadajúce o schválenie

Laboratóriá žiadajúce o schválenie musia postup zosúladenia zopakovať aspoň raz za dva roky pre každé zariadenie a vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Bežnú sadu piatich rôznych pneumatík v súlade so špecifikáciami oddielu 2.2 musí podľa oddielu 2.3 najskôr zmerať laboratórium žiadajúce o schválenie a následne jedno referenčné laboratórium. Na žiadosť laboratória žiadajúceho o schválenie sa môže odskúšať viac ako päť pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie poskytne vybranému referenčnému laboratóriu sadu pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie (c) musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám a podľa možnosti vykazovať tieto štandardné odchýlky m):

a)

maximálne 0,075 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2; a

b)

maximálne 0,06 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

Ak je štandardná odchýlka (σm) laboratória žiadajúceho o schválenie väčšia než vyššie uvedené hodnoty za štyri merania, pričom posledné tri hodnoty sú použité na výpočty, počet opakovaní meraní n + 1 sa pre celú sériu zvýši takto:

n+1 = 1+(σm/γ)2, zaokrúhlené nahor na najbližšie vyššie celé číslo,

pričom:

γ = 0,043 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2;

γ = 0,035 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

6.   Postup zosúladenia laboratória žiadajúceho o schválenie

Jedno referenčné laboratórium (l) siete vypočíta funkciu lineárnej regresie všetkých jednotlivých údajov laboratória žiadajúceho o schválenie (c). Koeficienty regresie A2 c a B2 c sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

Image 12

pričom:

RRCm, l je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom (l) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

RRCm, c je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná laboratóriom žiadajúcim o schválenie (c) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

Ak je koeficient určenia R2 nižší ako 0,97, laboratórium žiadajúce o schválenie sa nezosúlaďuje.

Zosúladená hodnota RRC pneumatík skúšaných v laboratóriu žiadajúcom o schválenie sa vypočíta takto:

Image 13

PRÍLOHA VII

Postup overovania

Súlad deklarovaných tried palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšieho hluku valenia, ako aj deklarovaných hodnôt a prípadných ďalších výkonnostných údajov na štítku s týmto nariadením sa posúdi za každý typ pneumatík alebo každú skupinu pneumatík tak, ako ich určil dodávateľ, a to jedným z týchto postupov:

a)

najskôr sa odskúša jedna pneumatika alebo sada pneumatík:

1.

ak namerané hodnoty zodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rámci tolerancie vymedzenej v tabuľke č. 1, pneumatika (sada pneumatík) úspešne prešla skúškou;

2.

ak namerané hodnoty nezodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rozpätí vymedzenom v tabuľke č. 1, skúške sa podrobia ďalšie tri pneumatiky alebo sady pneumatík. Priemerná hodnota merania pochádzajúca zo skúšok troch pneumatík alebo sád pneumatík sa použije na posúdenie súladu s deklarovanými údajmi v rozpätí vymedzenom v tabuľke č. 1;

b)

ak sú triedy alebo hodnoty uvedené na štítku odvodené z výsledkov testov typového schvaľovania uskutočnených v súlade s nariadením (ES) č. 661/2009 alebo predpisom EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcimi zmenami, členské štáty môžu využiť hodnoty meraní získané zo skúšok zhody výroby pneumatík.

Pri posudzovaní hodnôt merania získaných zo skúšok zhody výroby sa zohľadňujú tolerancie vymedzené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Meraný parameter

Tolerancie pri overovaní

Koeficient valivého odporu (palivová úspornosť)

Zosúladená nameraná hodnota nesmie prekročiť hornú hranicu (najvyššia hodnota RRC) deklarovanej triedy o viac ako 0,3  kg/1 000  kg.

Vonkajší hluk valenia

Nameraná hodnota nesmie prekročiť deklarovanú hodnotu N o viac ako 1 dB(A).

Priľnavosť za mokra

Nameraná hodnota G(T) nesmie byť nižšia ako spodná hranica (najnižšia hodnota G) deklarovanej triedy.

Priľnavosť na snehu

Nameraná hodnota nesmie byť nižšia ako minimálny index priľnavosti pri jazde na snehu.

Priľnavosť na ľade

Nameraná hodnota nesmie byť nižšia ako minimálny index priľnavosti pri jazde na ľade.

PRÍLOHA VIII

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 1222/2009

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 2

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 7

článok 3 ods. 8

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 7

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 8

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 14

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 15

článok 3 ods. 16

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 17

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 18

článok 3 ods. 19

článok 4

článok 4

článok 4 ods. 1

článok 4 ods. 1

článok 4 ods. 1 písm. a)

článok 4 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 3

článok 4 ods. 3

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 6

článok 4 ods. 5

článok 4 ods. 6

článok 4 ods. 7

článok 4 ods. 8

článok 4 ods. 9

článok 5

článok 5

článok 6

článok 5 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 5 ods. 1 písm. a)

článok 6 ods. 1 písm. a)

článok 5 ods. 1 písm. b)

článok 6 ods. 1 písm. b)

článok 6 ods. 2

článok 6 ods. 3

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 4

článok 5 ods. 3

článok 6 ods. 5

článok 6 ods. 6

článok 6 ods. 7

článok 6

článok 7

článok 7

článok 8

článok 8

článok 9

článok 9 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 9 ods. 2

článok 10

článok 10 ods. 2

článok 11

článok 12

článok 12 písm. a)

článok 12 písm. b)

článok 12 písm. c)

článok 11 písm. a)

článok 11 písm. b)

článok 11 písm. c)

článok 12 písm. d)

článok 12

článok 11

článok 11 ods. 1

článok 11 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 13

článok 13

článok 14

článok 14

článok 15

článok 15

článok 16

článok 16

článok 17


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/231


P8_TA(2019)0231

Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu (COM(2016)0593 – C8-0383/2016 – 2016/0280(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/24)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0593),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0383/2016),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. januára 2017 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 a článok 39 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0245/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.

(2)  Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 80.


P8_TC1-COD(2016)0280

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/790.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE O ORGANIZÁTOROCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ

Komisia uznáva dôležitosť organizácií usporadujúcich športové podujatia a ich úlohu vo financovaní športovej činnosti v Únii. Vzhľadom na spoločenský a hospodársky rozmer športu v Únii Komisia posúdi výzvy, ktorým organizátori športových podujatí čelia v digitálnom prostredí, a najmä otázky súvisiace s nezákonným online prenosom športového vysielania.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/234


P8_TA(2019)0232

Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu (COM(2015)0634 – C8-0394/2015 – 2015/0287(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/25)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0634),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0394/2015),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 (1),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0375/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.


P8_TC1-COD(2015)0287

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/770.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/236


P8_TA(2019)0233

Zmluvy o predaji tovaru ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o zmenenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (COM(2017)0637 – C8-0379/2017 – 2015/0288(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/26)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0635) a zmenený návrh (COM(2017)0637),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0379/2017),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 (1) a 15. februára 2018 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0043/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.

(2)  Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 58.


P8_TC1-COD(2015)0288

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/771.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/238


P8_TA(2019)0234

Rybolov v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (COM(2018)0143 – C8-0123/2018 – 2018/0069(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/27)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0143),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0123/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018 (1),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0381/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 95.


P8_TC1-COD(2018)0069

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/982.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o rekreačnom rybolove

Komisia pripomína, že jedným z cieľov stanovených v ministerskom vyhlásení MedFish4Ever prijatom v marci 2017 je stanoviť súbor základných pravidiel na zabezpečenie účinného riadenia rekreačného rybolovu v celom Stredozemnom mori, a to čo najskôr, najneskôr však do roku 2020.

V súlade s týmto cieľom je v opatreniach strednodobej stratégie Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) na obdobie rokov 2017 – 2020, ktoré sa majú vykonať v oblasti GFCM, zahrnuté posúdenie vplyvu rekreačného rybolovu a posúdenie najlepších riadiacich opatrení na reguláciu týchto činností. V tejto súvislosti bola v rámci GFCM zriadená pracovná skupina pre rekreačný rybolov s cieľom vypracovať harmonizovanú regionálnu metodiku posudzovania rekreačného rybolovu.

V záujme dosiahnutia cieľa stanoveného vo vyhlásení MedFish4Ever bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí v rámci GFCM.

Vyhlásenie Komisie o korale červenom

Komisia pripomína, že ochranné opatrenia prijaté v rámci regionálneho plánu flexibilného riadenia využívania koralu červeného v Stredozemnom mori [odporúčanie GFCM/41/2017/5] sú dočasné. Tieto opatrenia, ktoré zahŕňajú možnosť zaviesť obmedzenia výlovu, posúdi Vedecký poradný výbor (SAC) GFCM v roku 2019 na účely ich revízie zo strany GFCM na jej 43. výročnom zasadnutí (november 2019).


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/241


P8_TA(2019)0235

Zosúladenie povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zosúladení povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky a o zmene smerníc 86/278/EHS, 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010 a nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 (COM(2018)0381 – C8-0244/2018 – 2018/0205(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/28)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0381),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 114, článok 192 ods. 1 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0244/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre právne veci (A8-0324/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 99.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 23. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0399).


P8_TC1-COD(2018)0205

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o zosúladení povinností podávania správ v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 a smernice Rady 86/278/EHS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1010.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/243


P8_TA(2019)0236

Osobitné pravidlá týkajúce sa maximálnej dĺžky v prípade kabín***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky v prípade kabín, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie (COM(2018)0275 – C8-0195/2018 – 2018/0130(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/29)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0275),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0195/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0042/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286.


P8_TC1-COD(2018)0130

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky pre kabíny, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2019/984.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/245


P8_TA(2019)0237

Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka (COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/30)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0355),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0209/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0483/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.


P8_TC1-COD(2018)0180

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2089.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/247


P8_TA(2019)0238

Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (COM(2018)0374 – C8-0229/2018 – 2018/0199(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/31)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0374),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0229/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0470/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 116.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 137.

(3)  Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 16. januára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0021).


P8_TC1-COD(2018)0199

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a k znižovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými by sa mala osobitná pozornosť venovať určitým kategóriám regiónov v rámci cezhraničných regiónov, ktoré sú výslovne uvedené vidieckych oblastiach, oblastiach postihnutých zmenami v priemysle, oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovných a horských regiónoch . [PN 1]

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové VN] (4) obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR a niektoré ďalšie fondy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové EFRR] (5) obsahuje ustanovenia týkajúce sa špecifických cieľov a rozsahu podpory EFRR. Je potrebné prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v prípadoch cezhraničnej spolupráce jedného alebo viacerých členských štátov a ich regiónov , pokiaľ ide o účinné programovanie vrátane ustanovení o technickej pomoci, monitorovaní, hodnotení, komunikácii a informovaní, oprávnenosti, riadení a kontrole, ako aj o finančnom riadení. [PN 2]

(3)

S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach, založený na spolupráci, a znížiť súčasné rozdiely by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovať cezhraničnú, nadnárodnú, námornú a medziregionálnu spoluprácu, ako aj spoluprácu najvzdialenejších regiónov. V tomto procese by sa mali zohľadňovať zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva a posilňovať prístupy vychádzajúce z miestnych daností. [PN 3]

(3a)

Jednotlivé zložky iniciatívy Interreg by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja opísaných v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj SDG, ktorá bola prijatá v septembri 2015. [PN 4]

(4)

Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných výziev v pohraničných regiónoch, a jej cieľom by malo byť využitie existujúceho potenciálu rastu v pohraničných oblastiach, ako sa spomína aj v oznámení Komisie „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ (6) (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“). Zložka cezhraničnej spolupráce by sa preto mala obmedziť na preto mala obsahovať spoluprácu tak na pozemných hraniciach a cezhraničná spolupráca na alebo aj námorných hraniciach by sa mala zaradiť do zložky nadnárodnej spolupráce bez toho, aby bola dotknutá nová zložka pre spoluprácu najvzdialenejších regiónov . [PN 5]

(5)

Zložka cezhraničnej spolupráce by mala zahŕňať aj spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo ich regiónmi a jednou alebo viacerými krajinami alebo regiónmi , resp. inými územiami mimo Únie. Pokrytie vnútornej a vonkajšej cezhraničnej spolupráce týmto nariadením by malo v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 viesť k významnému zjednodušeniu a racionalizácii platných ustanovení pre orgány zodpovedné za programy v členských štátoch a pre partnerské orgány a prijímateľov mimo Únie. [PN 6]

(6)

Zložka nadnárodnej a zložka námornej spolupráce by sa mali zamerať na posilňovanie spolupráce akciami podporujúcimi integrovaný územný rozvoj prepojený na priority politiky súdržnosti Únie a mali by zahŕňať aj námornú cezhraničnú spoluprácu pri plnom dodržiavaní subsidiarity . Nadnárodná spolupráca by sa mala vzťahovať na väčšie nadnárodné územia kontinentálnej Únie, pričom námorná spolupráca by sa mala vzťahovať na územia , prípadne územia v susedstve morských oblastí a obsahovať cezhraničnú spoluprácu na námorných hraniciach počas programového obdobia 2014 – 2020 , ktoré zemepisne siahajú ďalej ako územia, na ktoré sa vzťahujú cezhraničné programy . Mala by sa umožniť maximálna flexibilita pri pokračovaní implementácie predchádzajúcej námornej cezhraničnej spolupráce v širšom rámci námornej spolupráce, najmä tým, že sa vymedzia územia, na ktoré sa vzťahuje, konkrétne ciele tejto spolupráce, požiadavky na partnerov v projektoch a vytváranie podprogramov a osobitných riadiacich výborov. [PN 7]

(7)

Na základe skúseností s cezhraničnou a nadnárodnou spoluprácou v najvzdialenejších regiónoch v programovom období 2014 – 2020, keď spojenie obidvoch zložiek do jedného programu podľa oblastí spolupráce neprinieslo orgánom zodpovedným za programy ani prijímateľom dostatočné zjednodušenie, mala by sa zaviesť osobitná ďalšia zložka pre najvzdialenejšie regióny, aby aj tieto regióny mohli čo najúčinnejšie a najjednoduchšie spolupracovať so susednými krajinami s tretími krajinami, zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“) alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu tak, aby sa zohľadňovali ich individuálne charakteristiky . [PN 8]

(8)

Na základe pozitívnych skúseností s programami medziregionálnej spolupráce v rámci programov Interreg na jednej strane a nedostatočnej spolupráce v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v programovom období 2014 – 2020, by sa zložka medziregionálnej spolupráce mala zamerať osobitne na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti. Táto zložka by sa preto mala obmedziť na dva programy: jeden, ktorý umožní programom na strane druhej možno na základe výmeny skúseností a rozvoja kapacít v programoch v rámci obidvoch cieľov všetky skúsenosti, inovatívne prístupy a budovanie kapacít a bude propagovať (Európska územná spolupráca a Investovanie do rastu a zamestnanosti) konštatovať, že medziregionálna spolupráca medzi mestami a regiónmi je dôležitou zložkou, ktorá pomáha nachádzať spoločné riešenia v oblasti politiky súdržnosti a budovať trvalé partnerstvá. Súčasné programy, a najmä podpora spolupráce spočívajúcej v projektoch vrátane podpory pre európske zoskupenia územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) vytvorené alebo plánované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (7) , a druhý s cieľom zlepšiť analýzu rozvojových trendov. Spolupráca založená na projektoch realizovaná v rámci celej Únie by sa mala začleniť do novej zložky v oblasti medziregionálnych inovačných investícií a mala by byť úzko spojená s vykonávaním oznámenia Komisie „Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ (8) , najmä s podporou tematických platforiem pre inteligentnú špecializáciu v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu alebo agropotravinárstvo. A napokon, integrovaný územný rozvoj so zameraním na funkčné mestské oblasti alebo mestské oblasti by sa mali sústrediť do programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a do jedného sprievodného nástoja, európskej iniciatívy Urban. Tieto dva programy v rámci zložky medziregionálnej spolupráce by mali pokrývať celú Úniu a mali , ako aj mikrostratégie, by byť otvorené aj pre účasť tretích krajín preto mali pokračovať . [PN 9]

(8a)

Nová iniciatíva pre interregionálne investície do inovácií by mala vychádzať z inteligentnej špecializácie a byť na podporu tematických platforiem inteligentnej špecializácie v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu, obehové hospodárstvo, sociálne inovácie, životné prostredie alebo agropotravinárstvo a pomáhať vytvárať zoskupenia tým, ktorí sú zapojení do stratégií inteligentnej špecializácie, s cieľom pomáhať inováciám dosiahnuť vyšší stupeň a na európsky trh prinášať inovatívne produkty a postupy. Z dôkazov vyplýva, že úporné systémové zlyhanie naďalej pretrváva vo fáze testovania a validácie pri predvádzaní nových technológií (napr. kľúčových podporných technológií), najmä ak je inovácia výsledkom integrácie doplnkových regionálnych špecializácií vytvárajúcich inovačné hodnotové reťazce. Toto zlyhanie je obzvlášť kritické medzi pilotnou fázou a plným uvedením na trh. V niektorých strategických technológiách a priemyselných oblastiach sa MSP v súčasnosti nemôžu spoliehať na excelentnú a otvorenú, prepojenú celoeurópsku demonštračnú infraštruktúru. Tieto programy by sa v rámci iniciatívy medziregionálnej spolupráce mali vzťahovať na celú Európsku úniu a mali by byť otvorené aj pre účasť ZKÚ, tretích krajín, ich regiónov a organizácií regionálnej integrácie a spolupráce, vrátane tých, ktoré susedia s najvzdialenejšími regiónmi. Mala by sa podporovať synergia medzi investíciami do medziregionálnych inovácií a inými relevantnými programami EÚ, ako napríklad v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, programu Horizont 2020, Európy pre digitálny trh a programu pre jednotný trh, pretože posilňuje účinok investícií a občanom poskytuje vyššiu hodnotu. [PN 10]

(9)

Mali by sa stanoviť spoločné objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na uvedený účel by malo určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (9). [PN 11]

(10)

Je potrebné naďalej podporovať alebo podľa potreby zavádzať spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch so susednými krajinami Únie, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom regionálnej politiky a mala by byť na prospech regiónom členských štátov susediacim s tretími krajinami. Na tento účel by mali EFRR a vonkajšie finančné nástroje Únie, ako sú IPA (10), NDICI (11) a OCTP (12), podporovať programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a námornej spolupráce, spolupráce najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnej spolupráce. Podpora z EFRR a z vonkajších finančných nástrojov Únie by mala vychádzať zo zásady reciprocity a proporcionality. No v prípade IPA III-CBC a NDICI-CBC by sa mala podpora z EFRR doplniť o prinajmenšom rovnaké sumy z nástrojov IPA III-CBC NDICI-CBC, a to do maximálnej výšky stanovenej v príslušnom právnom akte, t.j. až do výšky 3 % finančného krytia v rámci nástroja IPA III a až do výšky 4 % finančného krytia geografického programu susedstva v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) NDICI. [PN 12]

(10a)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré sa stávajú novými vonkajšími hranicami Európskej únie s cieľom zabezpečiť primeranú kontinuitu prebiehajúcich programov spolupráce. [PN 13]

(11)

Pomoc z nástroja IPA III by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom IPA pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reforme súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie , ako aj regionálneho a miestneho rozvoja . Účelom pomoci z nástroja IPA by mala byť naďalej podpora úsilia prijímateľov IPA o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj prostredníctvom vykonávania makroregionálnych stratégií Únie. Pomocou z nástroja IPA by sa mala riešiť aj otázka bezpečnosti, migrácia a riadenia hraníc, mal by sa zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, výmena príslušných informácií, zlepšenie hraničných kontrol a hľadať spoločné úsilie v boji proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu. [PN 14]

(12)

Pokiaľ ide o pomoc z nástroja INDICI, Únia by mala rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci. Týmto nariadením a nástrojom NDICI by sa preto mali podporiť vnútorné a vonkajšie aspekty príslušných makroregionálnych stratégií. Uvedené iniciatívy sú strategicky dôležité a ponúkajú zmysluplné politické rámce pre prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi nimi na základe zásad vzájomného skladania účtov, spoločnej zodpovednosti za vlastné záležitosti a zodpovedného prístupu.

(12a)

Rozvoj synergie vonkajšej činnosti a rozvojových programov Únie by mal takisto pomôcť dosiahnuť maximálny účinok pri dodržiavaní zásady konzistentnosti rozvojových politík, ako sa stanovuje v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Dosiahnutie konzistentnosti všetkých politík Únie má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. [PN 15]

(13)

Je dôležité aj naďalej sledovať úlohu ESVČ a Komisie pri príprave strategického programovania a programov Interreg podporovaných z EFRR a NDICI, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ (13).

(14)

Vzhľadom na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zlepšenia podmienok, za ktorých môžu mať tieto regióny prístup k štrukturálnym fondom. V dôsledku toho by sa mali niektoré ustanovenia tohto nariadenia prispôsobiť špecifikám najvzdialenejších regiónov s cieľom zjednodušiť a posilniť ich spoluprácu so susedmi s tretími krajinami a ZKÚ pri zohľadnení oznámenia Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (14)
&#x201C;. [PN 16]

(14a)

Toto nariadenie stanovuje pre zámorské krajiny a územia (ZKÚ) možnosť zúčastňovať sa na programoch iniciatívy Interreg. S cieľom uľahčiť ZKÚ účinný prístup a účasť by sa mali zohľadňovať ich špecifiká a s nimi súvisiace výzvy. [PN 17]

(15)

Je potrebné určiť zdroje alokované na každú z jednotlivých zložiek iniciatívy Interreg, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú, nadnárodnú a námornú spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnu spoluprácu a možnú vzájomnú flexibilitu týchto zložiek prípustnú pre členské štáty. V porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 Vzhľadom na globalizáciu by sa mal podiel cezhraničnej spolupráce znížiť, pričom podiel nadnárodnej a námornej spolupráce by sa mal vzhľadom na integráciu námornej spolupráce zvýšiť, a mala však spolupráca zameraná na zvýšenie investícií do väčšieho počtu pracovných miest a rastu a investícií spoločných s inými regiónmi mala určiť aj spoločnými charakteristikami a ambíciami regiónov, nie však nevyhnutne hranicami, a preto by sa vytvoriť nová zložka spolupráce najvzdialenejších regiónov mali sprístupniť dostatočné ďalšie finančné prostriedky na novú iniciatívu pre medziregionálne inovačné investície s cieľom reagovať na celkovú situáciu na trhu . [PN 18]

(16)

Na zabezpečenie čo najúčinnejšieho využívania podpory z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa organizoval návrat tejto podpory v prípadoch, keď programy nadnárodnej spolupráce nie je možné prijať alebo sa musia zrušiť, a to aj v prípadoch tretích krajín, ktoré nedostávajú podporu zo žiadneho finančného nástroja Únie. Cieľom uvedeného mechanizmu by malo byť dosiahnutie optimálneho fungovania programov a čo najväčšej možnej koordinácie týchto nástrojov.

(17)

EFRR by mal v rámci cieľa Interreg prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov v rámci politiky súdržnosti. Zoznam špecifických cieľov v rámci jednotlivých tematických cieľov by sa však mal prispôsobiť osobitným potrebám programov Interreg, a to stanovením dodatočných špecifických cieľov v rámci cieľa politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorými sa umožnia intervencie typu ESF.

(18)

V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať má pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov medzi pohraničnými grófstvami Írska Severného Írska. Vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby tam, keď je program zameraný na podporu mieru a zmierenia, prispel aj EFRR a podporil sociálnu, hospodársku a regionálnu stabilitu a spoluprácu v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na jeho osobitosť tohto programu by sa mal riadiť integrovaným spôsobom a do uvedeného programu sa ako vonkajší pripísaný príjem zaradí aj príspevok Spojeného kráľovstva. Okrem toho by sa niektoré pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení nemali na daný program vo vzťahu k podpore mieru a zmierenia uplatňovať. [PN 19]

(19)

Týmto nariadením by sa mali pridať dva špecifické ciele pre Interreg, jeden na podporu špecifického cieľa programu Interreg, ktorým je posilnenie inštitucionálnej kapacity, zlepšenie právnej a administratívnej spolupráce, najmä ak súvisia s vykonávaním oznámenia o pohraničných regiónoch, zintenzívnenie spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, ako aj rozvoj a koordinácia makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti, a druhý na riešenie konkrétnych otázok v oblasti vonkajšej spolupráce, ako sú bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, riadenie hraníc a migrácia.

(20)

Hlavná časť finančnej podpory z Únie by sa mala zamerať na obmedzený počet cieľov politík, aby sa maximalizoval dosah programov Interreg. Mala by sa posilniť synergia a vzájomné dopĺňanie sa zložiek iniciatívy Interreg. [PN 20]

(21)

Ustanovenia o príprave, schvaľovaní a zmene programov Interreg, ako aj o územnom rozvoji, výbere operácií, monitorovaní a hodnotení, o orgánoch zodpovedných za program, o audite operácií, ako aj o transparentnosti a informovaní by sa mali prispôsobiť osobitostiam programov Interreg v porovnaní s ustanoveniami uvedenými v nariadení (EÚ) [nové VN]. Tieto osobitné ustanovenia by mali byť jednoduché a jasné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii (gold-plating) a ďalšej administratívnej záťaži pre členské štáty a prijímateľov. [PN 21]

(22)

Ustanovenia o kritériách pre operácie, ktoré sa majú považovať za skutočne spoločné a v duchu spolupráce, o partnerstve pri operáciách Interreg a o povinnostiach hlavného partnera, ako sú uvedené v programovom období 2014 – 2020, by mala platiť naďalej. Partneri v rámci iniciatívy Interreg by však mali spolupracovať na všetkých štyroch rozmeroch (vytvorenie, implementácia, personálne zabezpečenie a financovanie) príprave a implementácii, ako aj na personálnom zabezpečení alebo financovaní, a v rámci spolupráce najvzdialenejších regiónov na troch zo štyroch uvedených rozmerov, pretože na úrovni programov a operácií by sa podpora z fondu EFRR mala ľahšie kombinovať s podporou nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti. [PN 22]

(22a)

V rámci programov cezhraničnej spolupráce sú projekty Ľudia ľuďom (P2P) a malé projekty dôležitým a úspešným nástrojom na odstraňovanie hraničných a cezhraničných prekážok, posilňovanie kontaktov medzi ľuďmi na miestnej úrovni a zbližovanie hraničných regiónov a ich občanov. Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty sa realizujú v mnohých oblastiach, ku ktorým patrí napríklad kultúra, šport, cestovný ruch, všeobecné a odborné vzdelávanie, hospodárstvo, veda, ochrana životného prostredia a ekológia, zdravotníctvo, doprava a projekty malej infraštruktúry, administratívna spolupráca a styk s verejnosťou. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov na tému Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce  (15) , projekty Ľudia ľuďom a malé projekty majú vysokú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k dosiahnutiu súhrnného cieľa programov cezhraničnej spolupráce. [PN 23]

(23)

Treba objasniť pravidlá financovania malých projektov, ktoré sa realizovali Od počiatku existencie programov začiatku iniciatívy Interreg boli projekty Ľudia ľuďom a malé projekty podporované predovšetkým z fondov pre malé projekty alebo podobných nástrojov , ale nikdy neboli zahrnuté v osobitných ustanovení k nim však prijaté žiadne osobitné ustanovenia, preto treba objasniť pravidlá pre uvedené fondy . Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov – Projekty „Ludia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce (16) , tieto malé projekty zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní dôvery medzi občanmi a inštitúciami, majú významnú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k súhrnnému cieľu programov cezhraničnej spolupráce tým, že prekonávajú hraničné prekážky a integrujú pohraničné oblasti a ich občanov. S cieľom zachovať pridanú hodnotu a výhody projektov Ľudia ľuďom a malých projektov, a to aj v súvislosti s miestnym a regionálnym rozvojom, a zjednodušiť riadenie financovania malých projektov na strane konečných prijímateľov, ktorí často nie sú zvyknutí žiadať o finančné prostriedky nemajú skúsenosti s predkladaním žiadostí o podporu z Únie, by do určitej hodnoty malo byť povinné zjednodušené vykazovanie nákladov a paušálnych súm. [PN 24]

(24)

Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a s tým súvisiace vyššie administratívne náklady, vrátane nákladov na regionálne kontaktné miesta, ktoré sú dôležitými miestami regionálneho kontaktu (tzv. anténami) pre predkladateľov žiadostí o projekt a jeho realizáciu, a teda pôsobia ako priame spojenie so spoločným sekretariátom alebo relevantnými orgánmi, ale najmä na kontrolu a preklady, by mal byť strop výdavkov na technickú pomoc vyšší ako ich strop stanovený pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu. S cieľom vyvážiť vyššie administratívne náklady by mali byť členské štáty nabádané k tomu, aby znižovali administratívnu záťaž súvisiacu s vykonávaním spoločných projektov vždy, keď je to možné. Okrem toho by sa na programy Interreg s obmedzenou podporou z Únie alebo na externé programy cezhraničnej spolupráce mala vyčleniť určitá minimálna suma na technickú pomoc, ktorou by sa zabezpečilo dostatočné financovanie efektívnych činností v oblasti technickej pomoci. [PN 25]

(25)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi.

(25a)

V rámci znižovania administratívnej záťaže by Komisia, členské štáty a regióny mali úzko spolupracovať, aby sa dali využívať posilnené úmerné opatrenia pre systém riadenia a kontroly programu Interreg stanovené v článku 77 nariadenia (EÚ) …/… [nové NSU]. [PN 26]

(26)

Na základe skúseností z programového obdobia 2014 – 2020 by sa malo pokračovať v systéme, ktorým sa zaviedla presná hierarchia pravidiel oprávnenosti výdavkov, a pravidlá oprávnenosti výdavkov by sa mali stanoviť na úrovni Únie alebo pre program Interreg ako celok, aby sa predišlo možným rozporom či nesúladu medzi jednotlivými nariadeniami a medzi nariadeniami a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ďalšie pravidlá prijaté jedným členským štátom, ktoré by sa týkali len prijímateľov v uvedenom členskom štáte, by sa mali striktne obmedziť na minimum. Predovšetkým by sa mali do tohto nariadenia integrovať ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014 (17) schválené na programové obdobie 2014 – 2020.

(27)

Členské štáty by mali byť vedené k tomu, aby podľa možnosti delegovať funkciu riadiaceho orgánu zverili na nové, prípadne jestvujúce EZÚS, alebo aby vytvorili takéto zoskupenie podobne ako iné cezhraničné právne subjekty zodpovednéza riadenie podprogramu, integrovanej územnej investície, prípadne jedného či viacerých malých projektových fondov, alebo aby konali ako jediný partner. Členské štáty by regionálnym a miestnym orgánom a iným verejným orgánom z rôznych členských štátov mali umožniť vytváranie takýchto zoskupení spolupráce s právnou subjektivitou a do ich činnosti by mali zapojiť miestne a regionálne orgány. [PN 27]

(28)

S cieľom pokračovať v platobnom reťazci zriadenom na programové obdobie 2014 – 2020, t. j. od Komisie cez certifikačný orgán až po hlavného partnera, by mal tento platobný reťazec v rámci účtovnej funkcie pokračovať. Podpora Únie by sa mala vyplatiť hlavnému partnerovi, s výnimkou prípadov, keď by to malo za následok dvojité poplatky za prepočet na eurá a späť do inej meny alebo naopak medzi hlavným partnerom a ďalšími partnermi. Ak nie je uvedené inak, hlavný partner by mal zabezpečiť, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie v plnej výške a v čase dohodnutom medzi všetkými partnermi a pri dodržaní rovnakého postupu ako hlavný partner. [PN 28]

(29)

V súlade s článkom [63 ods. 9] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa majú v pravidlách pre jednotlivé odvetvia zohľadniť potreby programov európskej územnej spolupráce (Interreg), najmä pokiaľ ide o funkciu auditu. Ustanovenia o každoročnom audítorskom stanovisku, výročnej kontrolnej správe a auditoch operácií by sa preto mali zjednodušiť a prispôsobiť tým programom, do ktorých je zapojených viac ako jeden členský štát. [PN 29 sa netýka slovenskej verzie]

(30)

Mala by sa jasne určiť postupnosť finančnej zodpovednosti pri vymáhaní v prípade nezrovnalostí, od jediného alebo ďalších partnerov cez hlavného partnera, riadiaci orgán až po Komisiu. Malo by sa prijať ustanovenie o zodpovednosti členských štátov, tretích krajín, partnerských krajín alebo zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“), ak nie je možné dosiahnuť vymoženie sumy od jediného alebo ďalšieho alebo hlavného partnera, čo znamená, že sumu riadiacemu orgánu vyplatí členský štát. Z toho vyplýva, že v rámci programov Interreg neexistuje priestor pre nevymožiteľné sumy na úrovni prijímateľov. Je však potrebné objasniť pravidlá pre prípady, keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ sumu riadiacemu orgánu sumu neuhradí. Mali by sa objasniť aj povinnosti hlavného partnera pri vymáhaní. Okrem toho by postupy súvisiace s vymáhaním sumu mal potvrdiť a schváliť monitorovací výbor. Riadiaci orgán by najmä však nemal mať dovolené zaviazať hlavného partnera, aby začal súdne konanie v inej krajine. [PN 30]

(30a)

Je vhodné podporovať finančnú disciplínu. Zároveň by sa v dohodách o zrušení rozpočtových záväzkov mala zohľadniť zložitosť programov Interreg a ich implementácie. [PN 31]

(31)

Na uplatňovanie prevažne spoločného súboru pravidiel v zúčastnených členských štátoch, ako aj v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na účasť tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, ak sa v osobitnej kapitole tohto nariadenia nestanovia osobitné pravidlá. Funkcie orgánov programu Interreg môžu v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ vykonávať porovnateľné orgány. Začiatok obdobia oprávnenosti výdavkov by sa mal viazať na podpis dohody o financovaní príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ. Konanie na výber prijímateľov v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ by sa malo riadiť pravidlami pre externé obstarávanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] (18). Mali by sa stanoviť postupy na uzatváranie dohôd o financovaní s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ako aj dohôd medzi riadiacim orgánom a každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, pokiaľ ide o podporu z vonkajšieho finančného nástroja Únie alebo v prípade, ak ide o prenos dodatočného príspevku z tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ na program Interreg, ktorý nie je vnútroštátnym spolufinancovaním.

(32)

Aj keď programy Interreg s účasťou tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ by sa mali implementovať v rámci zdieľaného riadenia, programy zamerané na spoluprácu najvzdialenejších regiónov sa môžu implementovať v rámci nepriameho riadenia. Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá na úplnú alebo čiastočnú implementáciu uvedených programov v rámci nepriameho riadenia. [PN 32 sa netýka slovenskej verzie]

(33)

Na základe skúseností s veľkými infraštruktúrnymi projektmi počas programového obdobia 2014 – 2020 pri programoch cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva by sa mali tieto postupy zjednodušiť. Komisia by si však v otázke výberu takýchto projektov mala ponechať určité práva.

(34)

Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla schvaľovať a meniť zoznamy programov Interreg, zoznam celkových súm podpory Únie pre každý program Interreg a prijímať rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú programy Interreg a ich zmeny. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (19). Hoci tieto akty majú všeobecnú povahu, mal by sa používať konzultačný postup, keďže sa nimi implementujú ustanovenia len technickým spôsobom.

(35)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre schvaľovanie alebo zmeny programov Interreg by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. V odôvodnených prípadoch by sa však externé programy cezhraničnej spolupráce by sa však v odôvodnených prípadoch mali riadiť postupmi výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o IPA III] a [nariadenie o NDICI], pokiaľ ide o prvé rozhodnutie o schválení týchto programov. [PN 33]

(36)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorá jej umožní meniť prílohu so vzormi pre programy Interreg. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(36a)

Významnou prioritou politiky súdržnosti Únie je podpora európskej územnej spolupráce ETC. Podpora MSP v prípade nákladov na projekty európskej územnej spolupráce je už podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014  (20) (GBER o skupinových výnimkách) oslobodená od notifikačnej povinnosti. Osobitné ustanovenia pre regionálnu pomoc pre investície podnikov všetkých veľkostí sú aj súčasťou usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020  (21) a časti GBER týkajúcej sa regionálnej pomoci. Podľa skúseností by pomoc na projekty Európskej územnej spolupráce mala mať len obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, a preto by Komisia mala mať možnosť vyhlásiť, že takáto pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom a že na financovanie poskytované na podporu projektov EÚS sa môže vzťahovať skupinová výnimka. [PN 34]

(37)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku sa toto nariadenie neuplatňuje nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Oddiel I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a zložky programov Interreg

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi , ich regiónmi susednými tretími krajinami, partnerskými krajinami, ostatnými územiami alebo zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“) , alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo skupinou tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie . [PN 35]

2.   Toto nariadenie obsahuje aj ustanovenia na zabezpečenie účinného programovania vrátane technickej pomoci, monitorovania, hodnotenia, komunikácie a informovania, oprávnenosti, riadenia a kontroly, ako aj finančného riadenia pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca (ďalej len „programy Interreg“) podporované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“).

3.   Pokiaľ ide o podporu pre programy Interreg z „nástroja predvstupovej pomoci“ (ďalej len „IPA III“), „nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „NDICI“) a nástroja financovania pre všetky ZKÚ na obdobie 2021 – 2027 v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady (EÚ) XXX (ďalej len „OCTP“) (ďalej sa tieto tri nástroje uvádzajú pod spoločným názvom „vonkajšie finančné nástroje Únie“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie špecifické ciele, ako aj integrácia týchto fondov do programov Interreg, kritériá oprávnenosti pre tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ a ich územia a niektoré osobitné pravidlá implementácie.

4.   Pokiaľ ide o podporu programov Interreg z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie (ďalej spoločne ako „fondy Interreg“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie ciele špecifické pre programy Interreg, ako aj organizácia, kritériá oprávnenosti pre členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ a ich územia, finančné zdroje a ich alokácia.

5.   Na programy Interreg sa uplatňujú nariadenia (EÚ) [nové VN] a (EÚ) [nové EFRR] okrem prípadov, keď sa to v uvedených nariadeniach a tomto nariadení osobitne stanoví inak, alebo keď sa ustanovenia nariadenia (EÚ) [nové VN] môžu uplatňovať len na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.

„prijímateľ IPA“ je krajina alebo územie uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [IPA III];

2.

„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie a nedostáva podporu z fondov Interreg;

3.

„partnerská krajina“ je prijímateľ IPA alebo krajina alebo územie, ktoré sú súčasťou „susedskej geografickej oblasti“ uvedenej v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [NDICI], a Ruská federácia, a ktoré prijímajú podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie;

4.

„cezhraničný právny subjekt“ je právny subjekt vrátane euroregiónu zriadený podľa zákonov jednej z krajín zúčastnených na programe Interreg za predpokladu, že ho zriadili územné orgány alebo iné subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín. [PN 36]

4a.

„organizácia pre regionálnu integráciu a spoluprácu“ je skupina členských štátov alebo regiónov z rovnakej zemepisnej oblasti, ktorých cieľom je užšia spolupráca v oblastiach spoločného záujmu. [PN 37]

2.   Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „členský štát“, chápe sa to ako „členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán“, a ak sa v ustanoveniach odkazuje na „každý členský štát“ alebo „členské štáty“, chápe sa to ako „členské štáty a v relevantných prípadoch aj ako tretie krajiny, partnerské krajiny a zámorské krajiny a územia, ktoré sú zapojené do daného programu Interreg“.

Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „fondy“, ako sa stanovuje v [článku 1 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia, alebo na „EFRR“, vykladá sa to ako prostriedky, ktoré sa týkajú príslušných vonkajších finančných nástrojov Únie.

Článok 3

Zložky cieľa Európska územná spolupráca (Interreg)

V rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) sa z fondu EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie podporujú tieto zložky:

1.

cezhraničná spolupráca medzi susediacimi regiónmi zameraná na podporu integrovaného a harmonického regionálneho rozvoja (ďalej len „zložka 1“): [PN 38]

a)

vnútorná cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami uvedenými v článku 4 ods. 3; alebo [PN 39]

b)

vonkajšia cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými týmito stranami: [PN 40]

i)

prijímatelia IPA alebo

ii)

partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo

iii)

Ruská federácia s cieľom umožniť jej zapojenie do cezhraničnej spolupráce podporovanej aj z nástroja NDICI;

2.

nadnárodná a námorná spolupráca v rámci väčších nadnárodných území alebo v okolí morských oblastí, do ktorej sú zapojení národní, regionálni a miestni programoví partneri v členských štátoch, tretích krajinách a partnerských krajinách a v Grónsku ZKÚ , s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie týchto území (ďalej len „zložka 2“; ak sa týka len nadnárodnej spolupráce, používa sa „zložka 2A“; ak sa týka len námornej spolupráce, používa sa „zložka 2B“); [PN 41]

3.

spolupráca najvzdialenejších regiónov medzi sebou a s so susednými tretími či partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo viacerými z nich, ktorej cieľom je uľahčiť icm regionálnu integráciu a harmonický rozvoj v rámci ich susedstva (ďalej len „zložka 3“); [PN 42]

4.

medziregionálna spolupráca na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti (ďalej len „zložka 4“) prostredníctvom podpory:

a)

výmeny skúseností, inovatívnych prístupov a budovania kapacít v súvislosti s

i)

implementáciou programov Interreg;

ia)

implementovať spoločné medziregionálne projekty rozvoja; [PN 43]

ib)

rozvíjať kapacity medzi partnermi v celej Únii v súvislosti s: [PN 44]

ii)

implementáciou programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, najmä pokiaľ ide o medziregionálne a nadnárodné činnosti, pri ktorých majú prijímatelia sídlo v aspoň jednom inom členskom štáte;

iia)

identifikovať a šíriť osvedčené postupy s cieľom ich prenosu, a to najmä na operačné programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti; [PN 45]

iib)

vymieňať si skúsenosti z identifikácie, prenosu a šírenia osvedčených postupov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest vrátane prepojení mestských a vidieckych oblastí; [PN 46]

iii)

vytvorením, fungovaním a využívaním európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

iiia)

zriadiť, prevádzkovať a využívať európsky cezhraničný mechanizmu, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) …/… [nový európsky cezhraničný mechanizmus]; [PN 47]

b)

analýzy vývojových trendov vo vzťahu k cieľom územnej súdržnosti.

5.

medziregionálne inovačné investície, a to obchodným využitím a rozširovaním medziregionálnych inovačných projektov, ktoré majú potenciál na podporu rozvoja európskych hodnotových reťazcov (ďalej len „zložka 5“). [PN 48]

Oddiel II

Geografické pokrytie

Článok 4

Geografické pokrytie cezhraničnej spolupráce

1.   V prípade cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 3 na všetkých vnútorných a vonkajších pozemných alebo námorných hraníc s tretími alebo partnerskými krajinami bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu v jednotlivých oblastiach spolupráce v programovom období 2014 – 2020 . [PN 49]

2.   V rámci cezhraničnej spolupráce sa podporia aj regióny na námorných hraniciach, ktoré majú medzi sebou na mori pevné spojenie. [PN 50]

3.   Programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce môžu zahŕňať aj regióny Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ktoré sú ekvivalentné regiónom na úrovni NUTS 3, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru a, Monako a San Maríno . [PN 51]

4.   V prípade vonkajšej cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z nástrojov IPA III alebo NDICI regióny príslušných partnerských krajín na úrovni NUTS 3 a ak klasifikácia NUTS neexistuje, ekvivalentné oblasti na všetkých pozemných alebo námorných hraniciach medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami oprávnené podľa nástrojov IPA III alebo NDICI. [PN 52]

Článok 5

Geografické pokrytie nadnárodnej a námornej spolupráce [PN 53]

1.   V prípade nadnárodnej a námornej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 2, ktoré sa rozprestierajú v priľahlých funkčných oblastiach bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu takejto spolupráce vo väčších súvislých oblastiach v programovom období 2014 – 202 , pričom sa v prípade potreby zohľadnia makroregionálne stratégie alebo stratégie pre morské oblasti. [PN 54]

2.   Programy Interreg v oblasti nadnárodnej a námornej spolupráce môžu zahŕňať: [PN 55]

a)

regióny Islandu, Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru, Monako a San Marino;

b)

Grónsko ZKÚ využívajúce podporu z programu pre dané ZKÚ ; [PN 56]

c)

Faerské ostrovy;

d)

regióny partnerských krajín v rámci nástroja IPA III alebo NDICI,

bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z rozpočtu EÚ.

3.   Regióny, tretie krajiny alebo, partnerské krajiny alebo ZKÚ uvedené v odseku 2 musia byť regióny na úrovni NUTS 2, a ak klasifikácia NUTS neexistuje, na úrovni ekvivalentných oblastí. [PN 57]

Článok 6

Geografické pokrytie spolupráce najvzdialenejších regiónov

1.   V prípade spolupráce najvzdialenejších regiónov sú regiónmi podporovanými z EFRR všetky regióny uvedené v prvom odseku článku 349 ZFEÚ.

2.   Do programov Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu zahŕňať aj susedné partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo, ZKÚ podporované z nástroja OCTP, organizácie regionálnej spolupráce, resp. obidvoje kombinácie dvoch týchto nástrojov alebo všetkých troch . [PN 58]

Článok 7

Geografické pokrytie medziregionálnej spolupráce amedziregionálnych inovačných investícií [PN 59]

1.   V prípade akejkoľvek zložky 4 programu Interreg alebo medziregionálnych inovačných investícií v rámci zložky 5, je z EFRR podporované celé územie Únie vrátane najvzdialenejších regiónov . [PN 60]

2.   Zložka 4 programov Interreg môže pokrývať aj časť alebo celé územie tretích krajín, partnerských krajín, ďalších území alebo ZKÚ uvedených v článkoch 4, 5 a 6, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z finančných nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť. Tretie krajiny sa na nich môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov. [PN 61]

Článok 8

Zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu

1.   Pokiaľ ide o články 4, 5 a 6, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu, rozčlenený na jednotlivé zložky a každý program Interreg. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce budú uvedené ako „programy Interreg IPA III CBC“ alebo „programy Interreg v oblasti susedskej cezhraničnej spolupráce“.

2.   Vykonávací akt uvedený v odseku 1 obsahuje aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS v rámci Únie, ktoré sú zohľadnené pri alokácii prostriedkov z EFRR na cezhraničnú spoluprácu na všetkých vnútorných hraniciach a tých vonkajších hraniciach, na ktoré sa vzťahujú vonkajšie finančné nástroje Únie, ako aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS, ktoré sú zohľadnené na účely alokácie v rámci zložky 2B uvedenej v článku 9 ods. 3 písm. a) na vonkajšiu činnosť . [PN 62]

3.   V zozname podľa odseku 1 sa uvádzajú aj regióny tretích či partnerských krajín alebo území mimo Únie, ktoré nedostávajú podporu z EFRR alebo z finančného nástroja Únie na externú čnnosť. [PN 63 sa netýka slovenskej verzie]

Oddiel III

Zdroje a miery spolufinancovania

Článok 9

Zdroje z EFRR na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.   Prostriedky EFRR pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 8 430 000 000 EUR 11 165 910 000 EUR (v cenách roku 2018) z celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtové záväzky pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond na programové obdobie 2021 – 2027 a ktoré sú uvedené v článku [102 103 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové NSU]. [PN 64]

2.   Prostriedky uvedené 10 195 910 000 EUR (91,31 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa alokujú alokuje takto: [PN 65]

a)

52,7 % (t. j. spolu 4 440 000 000 EUR) 7 500 000 000 EUR (67,16 %) na cezhraničnú spoluprácu (zložka 1); [PN 66]

b)

31,4 % (t. j. spolu 2 649 900 000 EUR) 1 973 600 880 EUR (17,68 %) na nadnárodnú spoluprácu a námornú spoluprácu (zložka 2); [PN 67]

c)

3,2 % (t. j. spolu 270 100 000 EUR) 357 309 120 EUR (3,2 %) na spoluprácu najvzdialenejších regiónov (zložka 3); [PN 68]

d)

1,2 % (t. j. spolu 100 000 000 EUR) 365 000 000 EUR (3,27 %) na medziregionálnu spoluprácu (zložka 4); [PN 69]

e)

11,5 % (t. j. spolu 970 000 000 EUR) na medziregionálne inovatívne investície (zložka 5). [PN 70]

3.   Komisia oznamuje každému členskému štátu jeho každoročný podiel na celkových sumách určených na zložky 1, 2 a 3.

Ako kritérium na rozdelenie pre každý členský štát sa použije veľkosť populácie v týchto oblastiach:

a)

regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 1 a tie regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 2B, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte podľa článku 8 ods. 2; [PN 71]

b)

regióny na úrovni NUTS 2 pre zložky 2A a 3 zložku 2 ; [PN 72]

ba)

regióny na úrovni NUTS 2 a 3 pre zložku 3. [PN 73]

4.   Každý členský štát môže presunúť maximálne 15 % svojich finančných alokácií pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 z jednej z týchto zložiek na jednu alebo viac ostatných.

5.   Každý členský štát na základe sumy, ktorá mu bola oznámená podľa odseku 3, oznámi Komisii, či a ako využil možnosť presunu stanovenú v odseku 4, ako aj výsledné rozdelenie jeho podielu na programoch Interreg, na ktorých sa členský štát zúčastňuje.

5a.     970 000 000 EUR (8,69 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa pridelí na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ako sa uvádza v článku 15a (nový).

Ak Komisia do 31. decembra 2026 nevyčlení všetky dostupné prostriedky uvedené v odseku 1 na projekty vybrané v rámci tejto iniciatívy, zostávajúce neviazané zostatky sa pomerným dielom rozdelia medzi zložky 1 až 4. [PN 74]

Článok 10

Ustanovenia týkajúce sa viacerých fondov

1.   Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví viacročný strategický dokument týkajúci sa programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce financovaných z EFRR a NDICI alebo IPA III. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 63 ods. 2.

Pokiaľ ide o programy Interreg podporované z EFRR a NDICI, v uvedenom vykonávacom akte sa stanovia prvky podľa článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) [NDICI].

2.   Príspevok z EFRR na vonkajšie cezhraničné programy Interreg, ktoré sú podporované aj z finančného krytia nástroja IPA III alokovaného na cezhraničnú spoluprácu (ďalej len „IPA III CBC“) alebo z finančného krytia nástroja NDICI alokovaného na cezhraničnú spoluprácu pre krajiny susedskej geografickej oblasti (ďalej len „NDICI CBC“), určí Komisia a príslušné členské štáty. Príspevok z EFRR stanovený pre jednotlivé členské štáty sa nesmie následne prerozdeliť medzi príslušné členské štáty.

3.   Podpora z EFRR sa na jednotlivé programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce poskytne pod podmienkou, že z nástrojov IPA III CBC a NDICI CBC sa poskytnú aspoň ekvivalentné sumy v súlade s príslušným strategickým programovým dokumentom. Maximálna výška uvedenej ekvivalentnej sumy uvedeného príspevku je stanovená v legislatívnom akte o IPA III alebo legislatívnom akte o NDICI. [PN 75]

Ak sa však preskúmanie príslušného strategického programového dokumentu v rámci IPA III alebo NDICI prejaví znížením zodpovedajúcej sumy na zostávajúce roky, musí si každý dotknutý členský štát vybrať z týchto možností:

a)

požiadať o mechanizmus podľa článku 12 ods. 3;

b)

pokračovať v programe Interreg so zostávajúcou podporou z EFRR a nástrojov IPA III CBC alebo NDICI CBC alebo

c)

kombinácia možností a) a b).

4.   Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce sa zapíšu do príslušných rozpočtových riadkov pre tieto nástroje v rozpočtovom roku 2021.

5.   Ak Komisia zahrnula osobitnú finančnú alokáciu na pomoc partnerským krajinám alebo regiónom v súlade s nariadením (EÚ) [NDICI] a ZKÚ v súlade s rozhodnutí Rady [rozhodnutie o ZKÚ] pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie v súlade s článkom [33 ods. 2] nariadenia (EÚ) [NDICI] alebo článkom [87] [rozhodnutia o OCTP], z EFRR sa v súlade s týmto nariadením môže v prípade potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania z OCTP a EFRR, prispieť na akcie, ktoré implementuje partnerská krajina či región alebo akýkoľvek iný subjekt podľa nariadenia (EÚ) [NDICI], alebo krajina, územie alebo akýkoľvek iný subjekt podľa [rozhodnutia o ZKÚ] alebo najvzdialenejší región Únie, a to najmä v rámci jednej alebo viacerých spoločných zložiek 2, 3 alebo 4 programov Interreg alebo v rámci opatrenia spolupráce uvedeného v článku 60 zavedeného a implementovaného podľa tohto nariadenia.

Článok 11

Zoznam programových zdrojov Interreg

1.   Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 9 ods. 5 prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví zoznam všetkých programov Interreg a uvedie na každý program výšku celkovej podpory z EFRR a prípadne aj celkovej podpory z vonkajších finančných nástrojov Únie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

2.   Uvedený vykonávací akt obsahuje aj zoznam súm prevedených podľa článku 9 ods. 5, rozčlenených podľa členských štátov a podľa vonkajšieho finančného nástroja Únie.

Článok 12

Vrátenie zdrojov a zastavenie

1.   V rokoch 2022 a 2023 sa ročný príspevok z EFRR na programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii do 31. marca príslušného roku a ktoré neboli realokované na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, pridelí na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

2.   Ak budú k 31. marcu 2024 ešte existovať programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii, celý príspevok z EFRR uvedený v článku 9 ods. 5 na tieto programy na zostávajúce roky do roku 2027, ktorý nebol realokovaný na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, sa alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

3.   Programy Interreg v oblasti externej cezhraničnej spolupráce, ktoré prijala Komisia, sa zastavia alebo sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi znížia prostriedky alokované na program, najmä ak:

a)

ani jedna partnerská krajina zaradená do príslušného programu Interreg nepodpísala príslušnú finančnú dohodu do konca lehoty stanovenej v článku 57;

b)

v riadne odôvodnených prípadoch, keď program Interreg nie je možné implementovať podľa plánu vzhľadom na problémy vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami. [PN 76]

V takýchto prípadoch sa príspevok z EFRR uvedený v odseku 1, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam alebo viazaným ročným splátkam, ktorých viazanosť sa počas dotknutého rozpočtového roka celkom alebo čiastočne zrušila a ktoré neboli realokované na iný program Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

4.   Pokiaľ ide o program Interreg v zložke 2, ktorý Komisia už schválila, účasť partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ sa zastaví, ak nastane niektorá zo situácií stanovených v odseku 3 prvom pododseku písmenách a) a b). [PN 77]

Zúčastnené členské štáty a v relevantných prípadoch aj zostávajúce zúčastnené partnerské krajiny, požiadajú o niektorú z týchto možností:

a)

aby sa program Interreg úplne zastavil, najmä keď sa jeho hlavné spoločné rozvojové výzvy nedajú dosiahnuť bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ ; [PN 78]

b)

aby sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi prostriedky alokované na daný program Interreg znížili;

c)

aby sa v programe Interreg pokračovalo bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ . [PN 79]

Ak sa alokácia na program Interreg zníži v súlade s písmenom b) druhého pododseku tohto odseku, príspevok z EFRR, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam, sa alokuje na ďalšiu zložku 2 programu Interreg, na ktorej sa zúčastňuje jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty, alebo ak sa členský štát zúčastňuje len na jednej zložke 2 programu Interreg, alokuje sa na jeden alebo viaceré programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa dotknutý členský štát zúčastňuje.

5.   Príspevok z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP znížený v súlade s týmto článkom sa použije v súlade s príslušnými nariadeniami (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady [OCTI].

6.   Ak tretia krajina alebo, partnerská krajina alebo ZKÚ , ktorá ktoré do programu Interreg prispieva prispievajú národnými zdrojmi, ktoré nie sú národným spolufinancovaním k podpore z EFRR alebo z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, zníži znížia uvedený príspevok počas implementácie programu Interreg, a to buď celkovo alebo vzhľadom na spoločné operácie, ktoré už boli vybrané a ktorým už bol vydaný dokument podľa článku 22 ods. 6, zúčastnený členský štát alebo členské štáty musia požiadať o jednu z možností stanovených v odseku 4 druhom pododseku tohto článku . [PN 80]

Článok 13

Miery spolufinancovania

Miera spolufinancovania na úrovni každého programu Interreg nesmie byť vyššia než 70 80  %, pokiaľ sa nariadením (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady [OCTP] alebo v akomkoľvek aktom prijatým na ich základe nestanoví vyšší percentuálny podiel v súvislosti s programom Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce alebo v zložke 3. [PN 81]

KAPITOLA II

Špecifické ciele a tematická koncentrácia programov Interreg

Článok 14

Špecifické ciele programov Interreg

1.   EFRR v rámci svojho rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku [4] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie prispievajú k plneniu politických cieľov stanovených v článku [4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] prostredníctvom jednotných akcií v rámci programov Interreg.

2.   V prípade programu PEACE PLUS, ak uvedený program vystupuje na podporu mieru a zmierenia, prispeje aj EFRR ako špecifický cieľ v rámci politického cieľa 4 na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Tento špecifický cieľ sa podporí osobitnou prioritou.

3.   Popri špecifických cieľoch pre EFRR stanovených v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] môže prispieva EFRR a prípadne aj nástroje Únie na financovanie vonkajšej činnosti k plneniu špecifických cieľov v rámci politického cieľa 4 takto: [PN 82]

a)

zvýšením efektívnosti pracovných trhov a zlepšením prístupu ku kvalitným pracovným miestam aj na medzinárodnej úrovni;

b)

zlepšením dostupnosti a kvality vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania aj na medzinárodnej úrovni s cieľom zvýšiť dosiahnutú úroveň vzdelania a úrovne zručností pre všetkých tak, aby sa dali uznať aj za hranicami;

c)

rozšírením rovnakého a včasného prístupu ku kvalitnej, udržateľnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

d)

zlepšením dostupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

e)

propagovaním sociálneho začlenenia a boja proti chudobe presadzovaním rovnosti príležitostí a bojom proti diskriminácií aj na medzinárodnej úrovni;

4.   V rámci zložiek 1, 2 a 3 môže EFRR a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie podporovať aj špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“, a to najmä týmito akciami:

a)

v rámci zložiek 1 a 2B 2 programov Interreg: [PN 83]

i)

posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci, najmä tých, ktoré sú oprávnené riadiť osobitné územia, a zainteresovaných strán;

ii)

zvýšením efektívnosti verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi vrátane projektov Ľudia ľuďom, aktérmi občianskej spoločnosti a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch; [PN 84]

b)

v rámci zložiek 1 a 2 a 3 programov Interreg: posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán s cieľom implementovať makroregionálne stratégie a stratégie pre morskú oblasť;

c)

v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce a zložiek 2 a 3 programov Interreg podporovaných z fondov Interreg okrem podmienok uvedených v písmenách a) a b) navyše aj: budovaním vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií „ľudia ľuďom“, posilňovaním udržateľnej demokracie a podporou aktérov občianskej spoločnosti a ich úlohy v reformných procesoch a pri prechode k demokracii;

5.   V rámci externej cezhraničnej spolupráce a programov Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti prispeje aj môže tiež prispievať na vonkajší špecifický cieľ programu Interreg „Bezpečnejšia Európa“, a to najmä akciami v oblastiach riadenia hraníc a riadenia mobility a migrácie vrátane ochrany , ekonomickej a spoločenskej integrácie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou . [PN 85]

Článok 15

Tematická koncentrácia

1.   Najmenej 60 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie alokovaných v rámci priorít iných než technická pomoc pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 programu Interreg sa alokuje na maximálne tri politické ciele stanovené v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.   Okrem toho sa 15 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci iných priorít než technická pomoc každému programu Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa alokuje na špecifický cieľ programu Interreg „Lepšia správa programov Interreg“alebo externý a až 10 % sa môže alokovať na špecifický cieľ programu Interreg „Bezpečnejšia Európa“. [PN 86]

3.   Ak niektorý program Interreg v zložke 2A 1 alebo 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť , celá z  alokácia alokácie z  od EFRR a prípadne aj všetky prostriedky časť z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa programujú na základe prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedenej stratégie. [PN 87]

4.   Ak programu Interreg v zložke 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, najmenej 70 % z celkovej alokácie od EFRR, prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa alokuje na dosiahnutie cieľov uvedenej stratégie. [PN 88]

5.   V prípade zložky 4 programov Interreg sa všetky alokácie z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci priorít iných než technická pomoc alokujú na špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“.

Článok 15a

Medziregionálne investície do inovácií

1.     Prostriedky uvedené v článku 9 ods. 5a (nový) sa pridelia na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ktorá je určená na:

a)

obchodné využitie a rozšírenie spoločných projektov inovácie, ktoré majú potenciál podnietiť rozvoj európskych hodnotových reťazcov;

b)

spájanie výskumu, podnikov, organizácií občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy zapojených do stratégií inteligentnej špecializácie a sociálnej inovácie na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

c)

pilotné projekty zamerané na identifikáciu alebo overovanie nových riešení v oblasti regionálneho a miestneho rozvoja založených na stratégiách inteligentnej špecializácie; alebo

d)

výmenu skúseností v oblasti inovácie s cieľom využívať skúsenosti získané v oblasti regionálneho alebo miestneho rozvoja.

2     V záujme dodržania zásady európskej územnej súdržnosti sa uvedené investície s približne rovnakým podielom finančných prostriedkov zamerajú na vytváranie prepojení medzi menej rozvinutými regiónmi a poprednými regiónmi, a to zvýšením kapacity regionálnych inovačných ekosystémov v menej rozvinutých regiónoch s cieľom integrovať sa do jestvujúcej alebo vznikajúcej hodnoty EÚ, ako aj schopnosti podieľať sa na partnerstve s inými regiónmi.

3.     Komisia tieto investície realizuje s priamym alebo nepriamym riadením. Pri definovaní dlhodobého pracovného programu a s ním súvisiacich výziev jej pomáha odborná skupina.

4.     Pokiaľ ide o medziregionálne investície do inovácií, podporu z EFRR možno využívať na celom území Únie. Tretie krajiny sa na uvedených investíciách môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov. [PN 89]

KAPITOLA III

Programovanie

Oddiel I

Príprava, schvaľovanie a zmena programov Interreg

Článok 16

Príprava a predkladanie programov Interreg

1.   Cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg) sa dosahuje prostredníctvom programov Interreg so zdieľaným riadením s výnimkou zložky 3, ktorá sa po konzultácii so zainteresovanými stranami môže implementovať úplne alebo čiastočne s nepriamym riadením, a zložky 5, ktorá sa implementuje s priamym alebo nepriamym riadením. [PN 90]

2.   Zúčastnené členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu pripravia program Interreg na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 v súlade so vzorom uvedeným v prílohe. [PN 91]

3.   Zúčastnené členské štáty pripraví program Interreg v spolupráci s programovými partnermi uvedenými v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Pri príprave programov Interreg, ktoré sa vzťahujú na stratégie pre makroregióny alebo morské oblasti by členské štáty a programoví partneri mali brať do úvahy tematické priority príslušných stratégií pre makroregióny a morské oblasti a konzultovať s príslušnými aktérmi. Členské štáty a programoví partneri vytvoria mechanizmus ex ante, aby sa zaistilo, že na začiatku programového obdobia sa spoja všetci aktéri na úrovni makroregiónov a morských oblastí, orgány programov EÚS, regióny a krajiny, aby spoločne rozhodli o prioritách každého programu. Tieto priority sa v prípade potreby zosúladia s akčnými plánmi stratégií makroregiónov alebo morských oblastí. [PN 92]

Zúčastnené tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ takisto v prípade potreby zaradia programových partnerov, ktorí budú rovnocenní s partnermi uvedenými v danom článku.

4.   Členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, predloží program jeden alebo viacero programov Interreg Komisii najneskôr do [dátum nadobudnutia účinnosti plus deväť mesiacov dvanásť mesiacov ] v mene všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne aj tretích krajín, partnerských krajín alebo, ZKÚ alebo organizácií pre regionálnu integráciu a spoluprácu . [PN 93]

Avšak programy Interreg, ktorými sa pokrýva aj podpora z vonkajšieho finančného nástroja Únie, predkladá členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, najneskôr šesť 12 mesiacov po schválení príslušných strategických programových dokumentov Komisiou, a to v rámci článku 10 ods. 1 alebo v prípade potreby v rámci príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých vonkajších finančných nástrojov Únie. [PN 94]

5.   Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ písomne potvrdia svoj súhlas s obsahom programu Interreg skôr, ako sa predloží Komisii. Súčasťou tohto súhlasu je aj záväzok všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, že poskytnú potrebné spolufinancovanie na implementáciu programu Interreg, prípadne záväzok finančného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ.

Odchylne od prvého pododseku konzultujú dotknuté členské štáty v prípade programov Interreg, na ktorých sa zúčastňujú najvzdialenejšie regióny a tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pred predložením programov Interreg Komisii s príslušnými tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ. V uvedenom prípade sa súhlas s obsahom programov Interreg a dohoda vo veci možného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ môže namiesto toho vyjadriť vo formálne schválenej zápisnici z konzultačných stretnutí s tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo z rokovaní regionálnych organizácií spolupráce.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 62 prijímať delegované akty na zmenu prílohy s cieľom prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým došlo v priebehu programového obdobia pri jej nepodstatných prvkoch.

Článok 17

Obsah programov Interreg

1.   V každom programe Interreg sa stanoví spoločná stratégia, ktorá sa týka príspevku programu k plneniu politických cieľov stanovených v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] a k plneniu špecifických cieľov programu Interreg stanovených v článku 14 ods. 4 a ods. 5 tohto nariadenia, ako aj informovania o ich výsledkoch.

2.   Každý program Interreg pozostáva z priorít.

Každá priorita zodpovedá jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg alebo technickej pomoci. Priorita zodpovedajúca jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému špecifickému cieľu programu Interreg môže zodpovedať aj viac než jedna priorita.

3.   Na zvýšenie efektívnosti implementácie programu a v snahe zabezpečiť operácie veľkého rozsahu sa môže dotknutý členský štát v riadne odôvodnených prípadoch a po dohode s Komisiou rozhodnúť previesť do programov Interreg prostriedky až do výšky [x] 20  % zo sumy od EFRR alokované na príslušný program v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre ten istý región. Každý členský štát vopred informuje Komisiu, že si želá využiť túto možnosť prevodu, a svoje rozhodnutie zdôvodní. Prevedená suma predstavovať samostatnú prioritu alebo samostatné priority. [PN 95]

4.   V každom programe Interreg sa stanoví:

a)

programová oblasť (vrátane jej mapy, ktorá sa priloží ako samostatný dokument);

b)

zhrnutie hlavných spoločných výziev, pričom sa zohľadnia najmä : [PN 96]

i)

hospodárske, sociálne a územné rozdiely;

ii)

spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory a potenciálna synergia, ktorá sa má dosiahnuť ; [PN 97]

iii)

poznatky získané z predošlých skúseností a to, ako sú v programe zohľadnené ; [PN 98]

iv)

makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, kde je programová oblasť ako celok alebo čiastočne pokrytá jednou alebo viacerými stratégiami;

c)

zdôvodnenie vybraných cieľov politiky a cieľov špecifických pre program Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre; [PN 99]

d)

špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

e)

pre každý špecifický cieľ:

i)

súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich predpokladaného prínosu k dosiahnutiu týchto cieľov, prípade potreby aj k realizácii stratégií pre makroregióny morské oblasti , resp. súbor kritérií a príslušné kritériá pre transparentný výber takejto operácie ; [PN 100]

ii)

ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)

hlavné cieľové skupiny; [PN 101]

iv)

osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

v)

plánované použitie finančných nástrojov; [PN 102]

vi)

orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie;

f)

v prípade priority technická pomoc plánované použitie v súlade s článkami [30], [31] a [32] nariadenia (EÚ) [nové VN] a relevantné typy intervencií;

g)

finančný plán obsahujúci tieto tabuľky (bez rozdelenia na jednotlivé zúčastnené členské štáty alebo tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pokiaľ tam nie je uvedené inak):

i)

tabuľku, v ktorej sa špecifikujú celkové finančné alokácie z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie na celé programové obdobie podľa jednotlivých rokov;

ii)

tabuľku, v ktorej sa špecifikuje celková finančná alokácia na každú prioritu z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie podľa priority a podľa kategórie regiónu a národného spolufinancovania a informácie o tom, či národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

h)

opatrenia prijaté na zapojenie príslušných programových partnerov uvedených v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení programu;

i)

navrhovaný prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, dosahu v sociálnych médiách, plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie.

5.   Informácie uvedené v odseku 4 sa poskytujú takto:

a)

pokiaľ ide o tabuľky uvedené v písmene g) a pokiaľ ide o podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie, sú tieto fondy stanovené takto:

i)

pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z nástrojov IPA III a NDICI ako jedna suma (tzv. IPA III CBC alebo CBC Susedstvo), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2 „Súdržnosť a hodnoty“, čiastkový strop „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť] a [okruh 6 „Susedstvo a svet“];

ii)

pre zložky 2 a 4 programov Interreg podporovaných z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP ako jedna suma (tzv. fondy Interreg), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2] a [okruh 6], alebo rozdelenie podľa finančného nástroja „EFRR“, „IPA III“, „NDICI“ a „OCTP“ podľa výberu programových partnerov;

iii)

pre programy Interreg v zložke 2 podporované z nástroja OCTP rozdelenie podľa finančných nástrojov („EFRR“ a „OCTP Grónsko“); [PN 103]

iv)

pre zložku 3 programov Interreg podporovaných z nástrojov NDICI a OCTP rozdelenie podľa finančného nástroja („EFRR“, „NDICI“ a „OCTP“, podľa potreby);

b)

pokiaľ ide o tabuľku uvedenú v odseku 4 písm. g) bode ii), tá obsahuje len sumy na roky 2021 až 2025. [PN 104]

6.   Pokiaľ ide o odsek 4 písm. e) bod vi) a písm. f), typy intervencií vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové VN].

7.   V programoch Interreg sa:

a)

určí riadiaci orgán, orgán auditu a orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby;

b)

stanoví postup na vytvorenie spoločného sekretariátu , prípadne na podporu riadiacich štruktúr v členských štátoch alebo tretích krajinách ; [PN 105]

c)

stanoví rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou.

8.   Riadiaci orgán oznámi Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 7 písm. a) bez toho, aby žiadal o zmenu programu.

9.   Odchylne od odseku 4 sa obsah zložky 4 programov Interreg prispôsobí osobitnému charakteru týchto programov Interreg, predovšetkým takto:

a)

informácie uvedené v písmene a) sa nevyžadujú;

b)

informácie požadované podľa písmen b) a h) sa uvedú ako stručný prehľad;

c)

pre každý špecifický cieľ v rámci priority inej než technická pomoc sa uvedú tieto informácie:

i)

definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania,

ii)

príslušné typy akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým cieľom;

iii)

ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iv)

hlavné cieľové skupiny;

v)

orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie.

Článok 18

Schvaľovanie programov Interreg

1.   Komisia plne transparentne posúdi každý program Interreg a jeho súlad s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a v prípade podpory nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti a v iných relevantných prípadoch jeho súlad s viacročným strategickým dokumentom podľa článku 10 ods. 1 tohto nariadenia alebo s príslušným strategickým programovým rámcom podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých týchto nástrojov. [PN 106]

2.   Komisia môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu Interreg členským štátom, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán.

3.   Zúčastnený členský štát, prípadne tretie či partnerské krajiny, alebo ZKÚ či organizácie regionálnej integrácie a spolupráce program Interreg preskúmajú, pričom zohľadnia pripomienky Komisie. [PN 107]

4.   Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie o schválení programu Interreg najneskôr do šiestich troch mesiacov od dátumu predloženia revidovanej verzie uvedeného programu zo strany členského štátu, v ktorom má mať potenciálny riadiaci orgán sídlo. [PN 108]

5.   Pokiaľ ide o programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, Komisia prijíma rozhodnutia v súlade s odsekom 4 po konzultácii s „výborom IPA III“ podľa článku [16] nariadenia (EÚ) [IPA III] a „výborom nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ v súlade s článkom [36] nariadenia (EÚ) [NDICI].

Článok 19

Zmena programov Interreg

1.    Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) …/… [nové VN] môže členský štát, v ktorom má riadiaci orgán sídlo, môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu Interreg spolu so zmeneným programom, pričom uvedenie prepodkladaný vplyv uvedenej zmeny na dosahovanie cieľov. [PN 109]

2.   Komisia posúdi súlad týchto zmien s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov jedného mesiaca od dátumu predloženia zmeneného programu. [PN 110]

3.   Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ , ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu zmenený program preskúmajú a zohľadnia pripomienky Komisie. [PN 111]

4.   Komisia schváli zmenu programu Interreg najneskôr do šiestich do troch mesiacov po jeho predložení členským štátom. [PN 112]

5.    Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) …/… [nové VN] členský štát môže počas programového obdobia previesť najviac 5 10  % z počiatočnej alokácie pre prioritu a najviac 3 5  % z rozpočtu daného programu na inú prioritu toho istého programu Interreg. [PN 113]

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky.

Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu Interreg. Musia však spĺňať všetky regulačné požiadavky. Riadiaci orgán predloží Komisii revidovanú tabuľku uvedenú v článku 17 ods. 4 písm. g) bode ii).

6.   V prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na implementáciu programu Interreg, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. O týchto úpravách informuje riadiaci orgán Komisiu.

Oddiel II

Územný rozvoj

Článok 20

Integrovaný územný rozvoj

Pokiaľ ide o programy iniciatívy Interreg, príslušnými mestskými, miestnymi či inými územnými jednotkami alebo inými orgánmi zodpovednými za prípravu územných či miestnych stratégii rozvoja podľa článku 22 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo zodpovednými za výber operácií, ktoré sa majú podporiť danými stratégiami podľa článku 23 ods. 4 uvedeného nariadenia sú buď cezhraničné právne subjekty, alebo EZÚS.

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS pri implementácii integrovanej územnej investície podľa článku 24 nariadenia (EÚ) [nové VN], alebo iný územný nástroj podľa článku 22 písm. c) uvedeného nariadenia môže byť takisto jediným prijímateľom v zmysle článku 23 ods. 5 uvedeného nariadenia, ak v rámci cezhraničného právneho subjektu alebo EZÚS existuje oddelenie funkcií.

Článok 21

Miestny rozvoj vedený komunitou

Miestny rozvoj vedený komunitou podľa článku [22] písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN] môže byť implementovaný do programov Interreg, ak sú príslušné miestne akčné skupiny zložené z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých nemá na úrovni rozhodovania väčšinu žiadna záujmová skupina, a z najmenej dvoch zúčastnených krajín, z ktorých aspoň jedna je členský štát.

Oddiel III

Operácie a fond malých projektov

Článok 22

Výber operácií Interreg

1.   Výber operácií Interreg prebieha v súlade so stratégiou a cieľmi stratégie programu prostredníctvom monitorovacieho výboru zriadeného v súlade s článkom 27.

Uvedený monitorovací výbor môže ustanoviť jednen alebo viacero riadiacich výborov, najmä v prípade podprogramov, ktoré pri výbere operácií konajú pod jeho vedením. Riadiace výbory musia uplatňovať zásadu partnerstva podľa článku 6 nariadenia (EÚ) …/… [nové VN] a zapájať partnerov zo všetkých zúčastnených členských štátov. [PN 114]

Ak sa operácia, alebo jej časť, implementuje mimo programovej oblasti [na území Únie alebo mimo nej], musí výber tejto operácie výslovné schváliť riadiaci orgán v monitorovacom výbore, prípadne v riadiacom výbore.

2.   Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné a transparentné, zabezpečujú rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie a zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

Kritériami a postupmi sa zabezpečí prioritizácia operácií, ktoré sa majú vybrať s cieľom maximalizovať príspevok Únie k dosahovaniu cieľov programu Interreg a implementovať rozmer spolupráce operácií v rámci programov Interreg, ako sa stanovuje v článku 23 ods. 1 a 4.

3.   Riadiaci orgán pred prvým podaním výberových kritérií monitorovaciemu výboru, prípadne riadiacemu výboru konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky notifikuje Komisiu . Ten istý postup sa uplatňuje na všetky následné zmeny týchto kritérií. [PN 115]

4.   Pri výbere operácií Pred tým, ako monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor vyberie operácie, riadiaci orgán : [PN 116]

a)

zabezpečí, aby vybrané operácie dodržiavali program Interreg a účinne prispievali k dosahovaniu špecifických cieľov;

b)

zabezpečí, aby vybrané operácie neboli v rozpore s príslušnými stratégiami stanovenými podľa článku 10 ods. 1 alebo stanovenými pre jeden alebo viac nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie;

c)

zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší pomer medzi výškou podpory, podniknutými činnosťami a dosahovaním cieľov;

d)

overí, či má prijímateľ potrebné finančné prostriedky a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

e)

zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (22), boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania na základe požiadaviek uvedenej smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ (23);

f)

keď sa operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, overí, či sa dodržalo uplatniteľné právo;

g)

zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu Interreg a dali sa priradiť do typu intervencie;

h)

zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo ktoré predstavovali premiestnenie výrobnej činnosti v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia;

i)

zabezpečí, aby vybrané operácie neboli ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)

zabezpečí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne päť rokov.

5.   Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor, schváli metodiku a kritériá používané pri výbere operácií Interreg vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 27 odsek 3 písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN], pokiaľ ide o miestny rozvoj vedený komunitou a článok 24 tohto nariadenia.

6.   Pri každej operácii Interreg riadiaci orgán zabezpečí, aby sa hlavnému alebo jedinému partnerovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre danú operáciu Interreg, zahŕňajúce osobitné požiadavky týkajúce sa produktov alebo služieb, ktoré treba poskytnúť, finančný plán a lehotu na realizáciu a v prípade potreby metódu, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

V tomto dokumente sú uvedené aj povinnosti hlavného partnera v súvislosti s vymoženými sumami podľa článku 50. Uvedené povinnosti vymedzí Postupy súvisiace s vymáhaním musí vymedziť a odsúhlasiť monitorovací výbor. Hlavný partner so sídlom v inom členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ ako partner nie je povinný vymáhať prostriedky súdnym konaním. [PN 117]

Článok 23

Partnerstvo v rámci operácií Interreg

1.   Do operácií vybraných v rámci zložiek 1, 2 a 3 sú zapojení aktéri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ , z ktorých aspoň jeden je prijímateľom z niektorého členského štátu. [PN 118]

Prijímatelia, ktorí dostávajú podporu z fondu Interreg, a partneri, ktorí nedostávajú žiadnu finančnú podporu v rámci uvedených fondov (prijímatelia a partneri spolu: „partneri“), predstavujú operačné partnerstvo Interreg.

2.   Operácia Interreg sa môže implementovať iba v jednej krajine alebo ZKÚ , ak sú vplyv a prínosy pre programovú oblasť uvedené v žiadosti o operáciu. [PN 119]

3.   Odsek 1 sa neuplatňuje na operácie v rámci cezhraničného programu PEACE PLUS, ak program vystupuje na podporu mieru a zmierenia.

4.   Partneri spolupracujú pri príprave, a implementácii, personálnom zabezpečení a financovaní operácií Interreg , ako aj na ich personálnom zabezpečení a/alebo financovaní . Treba usilovať o obmedzenie počtu partnerov pre každú operáciu Interreg na najviac 10 . [PN 120]

V prípade operácií Interreg v programoch Interreg zložky 3 sú partneri z najvzdialenejších regiónov a tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ povinní spolupracovať iba v troch dvoch zo štyroch dimenzií uvedených v prvom pododseku. [PN 121]

5.   Ak existujú dvaja alebo viacerí partneri, určia všetci partneri jedného z nich ako hlavného partnera.

6.   Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS môže byť jediným partnerom operácie Interreg v programoch Interreg v zložke 1, 2 a 3, ak medzi jej členov patria partneri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ . [PN 122]

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS musia mať v rámci zložky 4 programov Interreg členov z najmenej troch zúčastnených krajín.

Právny subjekt, ktorý implementuje finančný nástroj, prípadne fond fondov, môže byť jediným partnerom operácie Interreg bez toho, aby sa uplatňovali požiadavky na jeho zloženie uvedené v odseku 1.

7.   Jediný partner je registrovaný v členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg.

Jediný partner však môže byť registrovaný v členskom štáte, ktorý sa daného progrmau nezúčastňuje, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 23. [PN 123]

Článok 24

Fondy malých projektov

1.    Celkový príspevok z EFRR, prípadne z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti do fondu jedného alebo viacerých fondov pre malé projekty v rámci programu Interreg nesmie presiahnuť 20 000 000 EUR alebo 15 20  % z celkovej alokácie pre program Interreg podľa toho, ktorá suma je nižšia a v prípade programu Interreg v oblasti cezhraničnej spolupráce musí byť aspoň 3 % celkovej alokácie . [PN 124]

Koneční prijímatelia v rámci malých projektových fondov dostanú podporu z EFRR alebo prípadne z vonkajších finančných nástrojov Únie prostredníctvom prijímateľa a implementujú malé projekty v rámci daného malého fondu (ďalej len „malé projekty“).

2.   Prijímateľom prostriedkov z fondu malých projektov je cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej alebo fyzická osoba zodpovedná za začatie alebo aj za začatie aj vykonávanie operácií . [PN 125]

3.   V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory na financovanie fondov malých projektov, sa okrem prvkov stanovených v článku 22 ods. 6 stanovujú prvky potrebné na zabezpečenie toho, aby prijímateľ:

a)

vytvoril nediskriminačné a transparentné výberové konanie;

b)

uplatňoval objektívne kritériá výberu pre malé projekty, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov;

c)

posudzoval žiadosti o podporu;

d)

vyberal projekty a určoval výšku podpory pre každý malý projekt;

e)

zodpovedal za implementáciu operácie a uchovával všetky doklady požadované na audítorský záznam v súlade s prílohou [XI] nariadenia (EÚ) [nové VN];

f)

sprístupnil verejnosti zoznam konečných prijímateľov, ktorí majú prospech z operácie.

Prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v článku 35.

4.   Výber malých projektov neznamená delegovanie úloh z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán, ako sa uvádza v článku 65 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.   Osobné a  iné priame náklady, ktoré zodpovedajú nákladovým kategóriám podľa článkov 39 až 42, ako aj nepriame náklady, ktoré vznikli na úrovni prijímateľa vzniknú v súvislosti so správou fondu alebo fondov malých projektov, nesmú presiahnuť 20 % z celkových oprávnených nákladov príslušného fondu alebo fondov malých projektov. [PN 126]

6.   Ak verejný príspevok pre malý projekt nepresahuje 100 000 EUR, príspevok z EFRR, prípadne z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie je vo forme jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb alebo zahŕňa paušálne sadzby s výnimkou projektov, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc. [PN 127]

Ak celkové náklady na každú operáciu nepresiahnu 100 000 EUR, výška podpory na jeden alebo viac malých projektov sa môže určiť na základe návrhu rozpočtu, ktorý vždy jednotlivo stanoví a ex ante schváli orgán, ktorý operáciu uskutočňuje. [PN 128]

Ak sa používa paušálne financovanie, kategórie nákladov, na ktoré sa paušálna sadzba uplatňuje, sa môžu uhradiť v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN].

Článok 25

Úlohy hlavného partnera

1.   Hlavný partner:

a)

stanoví s ostatnými partnermi podmienky v dohode obsahujúcej ustanovenia, ktorými sa okrem iného zaručuje správne finančné riadenie príslušného fondu Únie alokovaného na operáciu Interreg vrátane opatrení na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm;

b)

preberie zodpovednosť za zabezpečenie implementácie celej operácie Interreg;

c)

uistí sa, že výdavky vykazované všetkými partnermi vznikli pri implementácii operácie Interreg a zodpovedajú činnostiam, na ktorých sa dohodli všetci partneri, a sú v súlade s dokumentom, ktorý poskytne riadiaci orgán podľa článku 22 ods. 6.

2.   Ak sa v opatreniach ustanovených podľa odseku 1 písm. a) neuvádza inak, hlavný partner zabezpečí, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie čo najrýchlejšie a v úplnej výške , v čase dohodnutom so všetkými partnermi a podľa toho istého postupu, ktorý sa uplatnil u hlavného partnera . Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a nesmie sa uložiť žiadny ďalší osobitný ani iný poplatok s obdobným účinkom, ktorým by sa znížila uvedenú sumu pre ostatných partnerov. [PN 129]

3.   Každý prijímateľ v členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg, môže byť vymenovaný za hlavného partnera. [PN 130]

Členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na programe Interreg, sa môžu dohodnúť, že partner, ktorý nedostáva podporu z EFRR ani z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, môže byť vymenovaný za hlavného partnera. [PN 131]

Oddiel IV

Technická pomoc

Článok 26

Technická pomoc

1.   Technická pomoc za roky 2021 a 2022 sa pre každý program Interreg nahrádza paušálna ako percentuálny podiel z oprávnených výdavkov podľa odseku 2 z ročných splátok predfinancovania podľa článku 49 ods. 2 písm. a) a b) tohto nariadenia a potom primerane za nasledujúce roky uvedený podľa potreby v každej žiadosti o platbu podľa [článku 85 ods. 3 písm. a) alebo c)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN]. [PN 132]

2.   Percentuálny podiel EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie, ktoré sa majú refundovať za technickú pomoc je takýto:

a)

za vnútornú cezhraničnú spoluprácu v rámci programov podporovaných z EFRR: 6 7  %; [PN 133]

b)

za vonkajšiu cezhraničnú spoluprácu programov Interreg podporovaných z IPA III CBC alebo NDICI CBC: 10 %;

c)

za programy Interreg v zložkách 2, 3 a 4 za EFRR, prípadne za nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie: 7  8  %. [PN 134]

3.   V prípade programov Interreg s celkovou alokáciou od 30 000 000 EUR do 50 000 000 EUR sa výsledná suma vyplývajúca z percentuálneho podielu na technickú pomoc navýši o ďalšiu sumu vo výške 500 000 EUR. Komisia vyplatí sumu spolu s prvou priebežnou platbou.

4.   V prípade programov s celkovou alokáciou menej ako 30 000 000 sa suma potrebná na technickú pomoc vyjadrená v eurách a výsledný percentuálny podiel stanoví v rozhodnutí Komisie o schválení príslušného programu Interreg.

KAPITOLA IV

Monitorovanie, hodnotenie a informovanie

Oddiel I

Monitorovanie

Článok 27

Monitorovací výbor

1.   Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ , ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu , ktoré sa na uvedenom programe zúčastňujú, do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia Komisie o schválení programu Interreg so súhlasom riadiaceho orgánu ustanovia výbor na monitorovanie implementácie príslušného programu Interreg (ďalej len „monitorovací výbor“). [PN 135]

2.   Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, alebo zástupca riadiaceho orgánu.

Ak sa v rokovacom poriadku monitorovacieho výboru stanoví rotujúce predsedníctvo, môže monitorovaciemu výboru predsedať zástupca tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ a spolupredsedať zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu a naopak. [PN 136]

3.   Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

4.   Každý monitorovací výbor na svojom prvom zasadnutí prijme rokovací poriadok.

Rokovací poriadok monitorovacieho výboru a prípadne riadiaceho výboru musí pri výbere operácií Interreg zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmu.

5.   Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľov programu.

6.   Riadiaci orgán uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje súhrn údajov informácie a informácií, ako aj všetky rozhodnutia , ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom, na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2. [PN 137]

Článok 28

Zloženie monitorovacieho výboru

1.   Na zložení monitorovacieho výboru každého programu Interreg sa dohodnú môžu dohodnúť členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na uvedenom programe, a zabezpečia v snahe o vyvážené zastúpenie príslušných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov programu v zmysle článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] z členských štátov, tretích a ZKÚ. [PN 138]

Zloženie monitorovacieho výboru programu Interreg musí zohľadniť počet zúčastnených členských štátov, tretích krajín, partnerských krajinách a ZKÚ v príslušnom programe Interreg. [PN 139]

Členmi monitorovacieho výboru sú aj zástupcovia zo regiónov a miestnych samospráv, ako aj spoločne ustanovených orgánov z celej programovej oblasti alebo jej časti vrátane EZÚS. [PN 140]

2.   Riadiaci orgán uverejní zoznam orgánov alebo subjektov vymenovaných za členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2. [PN 141]

3.   Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú môžu podieľať v poradnej funkcii. [PN 142]

3a.     Zástupcovia orgánov vytvorených v celej oblasti programu alebo jeho časti vrátane EZÚS sa na práci monitorovacieho výboru môžu podieľať v poradnej funkcii. [PN 143]

Článok 29

Funkcie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor skúma:

a)

pokrok pri implementácii programu a pri dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt programu Interreg;

b)

všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu Interreg, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok;

c)

v súvislosti s finančnými nástrojmi prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN] a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia;

d)

pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

e)

vykonávanie informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

f)

pokrok pri implementácii operácií Interreg strategického významu a prípadne veľkých projektov v oblasti infraštruktúry;

g)

v prípade potreby pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií a prijímateľov a tiež navrhovať prípadné podporné opatrenia . [PN 144]

2.   Okrem svojich úloh v súvislosti s výberom operácií uvedených v článku 22, monitorovací výbor schvaľuje:

a)

metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane všetkých ich zmien, a to po porade s Komisiou oznámení Komisii podľa článku 22 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d) nariadenia EÚ [nové VN]; [PN 145]

b)

plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

c)

akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu Interreg vrátane prevodu v súlade s článkom 19 ods. 5;

d)

záverečnú správu o výkonnosti.

Článok 30

Preskúmanie

1.   Preskúmanie môže zorganizovať Komisia s cieľom preskúmať výkonnosť programov Interreg.

Preskúmanie sa môže vykonať písomne.

2.   Riadiaci orgán do jedného mesiaca troch mesiacov poskytne Komisii na jej žiadosť informácie o položkách podľa článku 29 ods. 1: [PN 146]

a)

pokrok pri implementácii programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, všetkých otázkach, ktoré ovplyvňujú výkonnosť príslušného programu Interreg a akciách prijatých na ich riešenie;

b)

pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

c)

pokrok v budovaní administratívnych kapacít orgánov verejnej správy a prijímateľov.

3.   Výsledok preskúmania sa zaznamená v schválenej zápisnici.

4.   Riadiaci orgán musí v súvislosti s otázkami vznesenými Komisiou podniknúť následné opatrenia a do troch mesiacov o nich informovať Komisiu.

Článok 31

Prenos údajov

1.   Každý riadiaci orgán elektronicky zasiela Komisii súhrnné údaje za príslušný program Interreg, a to v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia každoročne do 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, mája a 30. septembra a 30. novembra , ako aj údaje podľa článku 31 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia za príslušný program Interreg jedenkrát ročne podľa vzoru uvedeného v prílohe [VII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN]. [PN 147]

Prenos údajov sa vykonáva pomocou existujúcich systémov na oznamovanie údajov, ak sa v predchádzajúcom programovom období osvedčili ako spoľahlivé. [PN 148]

Prvý prenos sa má uskutočniť 31. januára 2022 a posledný 31. januára 2030.

2.   Údaje uvedené v odseku 1 sa pri každej priorite rozdelia podľa špecifického cieľa a musia odkazovať na:

a)

počet vybraných operácií Interreg, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z príslušného fondu Interreg a celkové oprávnené výdavky deklarované partnermi riadiacemu orgánu, všetko rozdelené podľa typu intervencie;

b)

hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií Interreg a hodnoty, ktoré dosiahli ukončené operácie Interreg. [PN 149]

3.   V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)

oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)

výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením deklarovaných ako oprávnené výdavky;

c)

výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri fondoch;

d)

úroky a ďalšie výnosy získané z podpory z fondov Interreg pre finančné nástroje uvedené v článku 54 nariadenia (EÚ) [nové VN] a vrátené programové zdroje prináležiace podpore z fondov Interreg, ako sa uvádza v článku 56 uvedeného nariadenia.

4.   Údaje predložené v súlade s týmto článkom sa aktualizujú na konci mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa údaje predkladajú.

5.   Riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 32

Záverečná správa o výkonnosti

1.   Každý riadiaci orgán predloží Komisii do 15. februára 2031 záverečnú správu o výkonnosti príslušného programu Interreg.

Záverečná správa o výkonnosti sa predkladá prostredníctvom vzoru stanoveného v článku 38 ods. 5 nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.   V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 29, s výnimkou odseku 1 písm. c).

3.   Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do piatich mesiacov od dátumu prijatia tejto správy. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia informuje členský štát o prijatí správy.

4.   Riadiaci orgán uverejňuje záverečnú správu o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 33

Ukazovatele pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.   Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové EFRR], prípadne špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov ktoré sa považujú za najvhodnejšie na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov programu pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), sa používajú v súlade s článkom [12 ods. 1] druhým pododsekom nariadenia (EÚ) [nové VN], článkom 17 ods. 3 4 písm. d) e) bod ii) a článkom 31 ods. 2 bod b) tohto nariadenia. [PN 150]

1a.     V prípade potreby a v prípadoch riadne odôvodnených riadiacim orgánom sa okrem ukazovateľov, ktoré boli vybrané v súlade s prvým odsekom, použijú aj špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov. [PN 151]

2.   Pokiaľ ide o ukazovatele výstupov, východiskové hodnoty sa stanovujú na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

Oddiel II

Hodnotenie a informovanie

Článok 34

Hodnotenie počas programového obdobia

1.   Riadiaci orgán vykonáva hodnotenia každého programu Interreg najviac raz ročne . V každom hodnotení sa posudzuje efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota EÚ za program s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie príslušného programu Interreg. [PN 152]

2.   Riadiaci orgán okrem toho musí vykonať hodnotenie každého programu Interreg s cieľom posúdiť jeho vplyv najneskôr do 30. júna 2029.

3.   Riadiaci orgán poverí hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

4.   Riadiaci orgán zabezpečí usiluje o to , aby sa zaviedli postupy potrebné na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenia. [PN 153]

5.   Riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia, ktorý sa môže týkať viac ako jedného programu Interreg.

6.   Riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po schválení programu Interreg.

7.   Riadiaci orgán uverejňuje všetky hodnotenia na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 35

Povinnosti riadiaceho orgánu a partnerov týkajúce sa transparentnosti a informovania

1.   Každý riadiaci orgán určí úradníka pre informovanie pre každý program Interreg, ktorý spadá do jeho pôsobnosti.

2.   Riadiaci orgán najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia programu Interreg zabezpečí fungovanie webového sídla, kde budú k dispozícii informácie o každom programe Interreg, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. Informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

3.   Uplatňuje sa článok [44 ods. 2 až 7 6 ] nariadenia (EÚ) [nové VN] o povinnostiach riadiaceho orgánu. [PN 154]

4.   Každý partner operácie Interreg alebo každý orgán implementujúci finančný nástroj oznámi podporu z fondov Interreg vrátane opätovne použitých prostriedkov v súlade s článkom [56] nariadenia (EÚ) [nové VN] na operáciu Interreg tým, že:

a)

uverejní na profesionálnej webovej stránke partnera, ak takáto stránka existuje, krátky opis operácie Interreg zodpovedajúci úrovni podpory poskytovanej fondom Interreg vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní finančnú podporu z Únie,

b)

poskytne vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z fondu Interreg viditeľným spôsobom v dokumentoch a komunikačných materiáloch týkajúcich sa implementácie operácie Interreg, ktoré sa používajú pre verejnosť alebo účastníkov;

c)

verejne vystaví verejné tabule alebo bilbordy hneď na začiatku fyzickej implementácie operácie Interreg s fyzickými investíciami alebo nákupom vybavenia s celkovými nákladmi nad 100 000 50 000 EUR; [PN 155]

d)

v prípade operácií Interreg, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystaví na verejnosti aspoň v jednom tlačenom alebo a prípadne elektronickom vyhotovení minimálnej veľkosti A3 A2 informácie o operácii Interreg, pričom zdôrazní podporu z fondov Interreg; [PN 156]

e)

v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 5 000 000 EUR, zorganizuje informačné podujatie a včas do nich zapojí Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán. [PN 157]

Slovo „Interreg“ sa použije vedľa znaku Únie v súlade s článkom [42] nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.   Pokiaľ ide o fondy malých projektov a finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 4 písm. c).

6.   Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku [42] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, jeho členský štát alebo ak svoje opomenutie včas nenapraví , riadiaci orgán uplatní finančnú opravu zrušením podpory z fondov na príslušnú operáciu až do výšky 5 %. [PN 158]

KAPITOLA V

Oprávnenosť

Článok 36

Pravidlá oprávnenosti výdavkov

1.   Celá operácia Interreg alebo jej časť sa môže implementovať mimo územia členského štátu, a to aj mimo územia Únie za predpokladu, že operácia Interreg prispieva k cieľom príslušného programu Interreg.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe, zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ spoločným rozhodnutím v monitorovacom výbore stanovujú len dodatočné pravidlá oprávnenosti výdavkov pre program Interreg v súvislosti s kategóriami výdavkov, na ktoré sa nevzťahujú tieto ustanovenia. Dodatočné pravidlá sa vzťahujú na programové oblasti ako celku.

Ak sa operácie v rámci programu Interreg vyberajú na základe výziev na predkladanie návrhov, tak sa tieto dodatočné pravidlá prijímajú pred uverejnením prvej výzvy na predkladanie návrhov. Vo všetkých ostatných prípadoch sa tieto dodatočné pravidlá prijmú pred výberom prvých operácií.

3.   Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe alebo predpisoch stanovených v súlade s odsekom 4, sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá členských štátov a prípadne tretích krajín, partnerských krajín a ZKÚ, v ktorých sa výdavky vynakladajú.

4.   V prípade rozdielnych stanovísk riadiaceho orgánu a orgánu auditu v súvislosti s oprávnenosťou takejto operácie Interreg v rámci príslušného programu Interreg, má prednosť stanovisko riadiaceho orgánu pri náležitom zohľadnením stanoviska monitorovacieho výboru.

5.   ZKÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR v rámci programov Interreg, ale za podmienok stanovených v tomto nariadení sa môžu na týchto programoch zúčastňovať.

Článok 37

Všeobecné ustanovenia oprávnenosti kategórie nákladov

1.   Zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ sa môžu v rámci monitorovacieho výboru programu Interreg dohodnúť, že výdavky patriace do jednej alebo viacerých kategórií uvedených v článkoch 38 až 43 nie sú oprávnené v rámci jednej alebo viacerých priorít programu Interreg.

2.   Všetky výdavky oprávnené v súlade s týmto nariadením, zaplatené partnerom programu Interreg alebo v jeho mene, sa vzťahujú na náklady na začatie alebo začatie a implementáciu operácie alebo časti operácie.

3.   Neoprávnené sú tieto náklady:

a)

pokuty, finančné sankcie a výdavky na právne spory a žaloby;

b)

náklady na dary, okrem tých, ktoré neprevyšujú hodnotu 50 EUR za dar, ak súvisia s propagáciou, komunikáciou, publicitou alebo informovaním;

c)

náklady súvisiace s kolísaním výmenného kurzu.

Článok 38

Náklady na zamestnancov

1.   Náklady na zamestnancov pozostávajú z hrubých nákladov na zamestnancov v súvislosti s pracovníkmi zamestnanými partnerom programu Interreg jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)

na plný pracovný čas;

b)

na kratší pracovný čas so stanoveným podielom času odpracovaného za mesiac;

c)

na kratší pracovný čas s pružným počtom odpracovaných hodín za mesiac alebo

d)

na hodinovom základe.

2.   Náklady na zamestnancov sa týkajú týchto nákladov:

a)

vyplácanie miezd v súvislosti s činnosťami, ktoré by subjekt nevykonával, keby nebola vykonaná príslušná operácia, uvedené v zmluve o zamestnaní alebo v pracovnej zmluve, v rozhodnutí o vymenovaní (obidva dokumenty ďalej len ako „doklad o zamestnaní“) alebo v zákone týkajúcom sa povinností uvedených v opise pracovného miesta príslušného zamestnanca;

b)

všetky ďalšie náklady priamo súvisiace so mzdovými nákladmi vzniknutými a zaplatenými zamestnávateľom, ako sú odvody za zamestnancov a sociálne zabezpečenie vrátane dôchodkov, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (24), ak:

i)

sú stanovené v doklade o zamestnaní alebo v zákone;

ii)

sú v súlade s právnymi predpismi uvedenými v doklade o zamestnaní a so zvyčajnou praxou v krajine alebo organizácii, v ktorej daný zamestnanec v súčasnosti pracuje, a

iii)

nie sú vymáhateľné zamestnávateľom.

Pokiaľ ide o písmeno a), vyplácanie miezd fyzickým osobám pracujúcim pre partnera programu Interreg na základe inej než pracovnej zmluvy je možné prispôsobiť vyplácaniu miezd a zmluve, ktorá sa považuje za doklad o zamestnaní.

3.   Náklady na zamestnancov sa môžu refundovať buď:

a)

v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a) prvý pododsek] nariadenia (EÚ) [nové VN] (podložených dokladom o zamestnaní a výplatnými páskami) alebo

b)

na základe zjednodušeného vykazovania nákladov podľa článku [48 ods. 1 prvý pododsek písm. b) až e)] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

c)

ako paušálna sadzba v súlade s [článkom 50 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN]. priame personálne náklady danej operácie možno vypočítať pomocou paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov iných, ako sú priame personálne náklady uvedenej operácie bez toho, aby výpočet na určenie príslušnej sadzby bol povinný urobiť členský štát. [PN 159]

4.   Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na čiastočný úväzok, sa počítajú buď ako:

a)

pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s [článkom 50 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

b)

pružný podiel z hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s počtom hodín, ktoré sú v jednotlivých mesiacoch odlišné a ktoré boli odpracované na operácii, na základe systému zaznamenávania pracovného času, ktorý zaznamenáva 100 % pracovného času zamestnanca.

5.   V prípade čiastočného úväzku podľa odseku 4 písm. b) sa refundácia nákladov na zamestnancov počíta na základe hodinovej sadzby stanovenej buď:

a)

vydelením posledných doložených hrubých mesačných mzdových nákladov pracovným časom za mesiac stanoveným dotknutej osoby za mesiac v súlade s príslušnými právnymi predpismi uvedenými doklade o zamestnaní vyjadreným v hodinách pracovnej zmluve a s článkom 50 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) …/… [nové VN] ; alebo [PN 160]

b)

vydelením posledných podložených ročných hrubých nákladov na zamestnancov 1 720 hodinami v súlade s [článkom 50 ods. 2, 3 a 4] nariadenia (EÚ) [nové VN].

6.   Pokiaľ ide o náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí podľa dokladu o zamestnaní pracujú na hodinovom základe, takéto náklady sú oprávnené na uplatnenie hodinovej sadzby dohodnutej v doklade o zamestnaní na počet skutočne odpracovaných hodín na operácii na základe systému zaznamenávania pracovného času. Ak mzdové náklady uvedené v článku 38 ods. 2 písm. b) ešte nie sú započítané do dohodnutej hodinovej sadzby, môžu sa v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi pripočítať k uvedenej hodinovej sadzbe. [PN 161]

Článok 39

Kancelárske a administratívne náklady

Kancelárske a administratívne náklady sa nesmú byť viac ako 15 % celkových priamych nákladov na danú operáciu a týkajú týchto položiek: [PN 162]

a)

prenájom kancelárie;

b)

poistenie a dane týkajúce sa budov, kde sa nachádzajú zamestnanci, a vybavenia kancelárií (napr. poistenie proti požiaru, krádeži);

c)

verejné služby (napr. elektrina, kúrenie, voda);

d)

kancelárske potreby;

e)

všeobecné účtovníctvo poskytované vo vnútri organizácie prijímateľa;

f)

archívy;

g)

údržba, upratovanie a opravy;

h)

bezpečnosť;

i)

IT systémy;

j)

komunikácia (napr. telefón, fax, internet, poštové služby, vizitky);

k)

bankové poplatky za otvorenie a vedenie účtu alebo účtov, ak implementácia operácie vyžaduje otvorenie osobitného účtu;

l)

poplatky za medzinárodné finančné transakcie.

Článok 40

Cestovné náklady a náklady na ubytovanie

1.   Cestovné náklady a náklady na ubytovanie sa týkajú týchto položiek:

a)

cestovné výdavky (napr. cestovné lístky, cestovné poistenie a poistenie vozidla, palivo, počet prejdených kilometrov autom, mýto a poplatky za parkovanie);

b)

náklady na jedlo;

c)

náklady na ubytovanie;

d)

náklady na získanie víz;

e)

denné príspevky,

bez ohľadu na to, či tieto náklady vznikajú v rámci programovej oblasti alebo mimo nej.

2.   Žiadna položka uvedená v odseku 1 písm. a) až d), na ktorú sa vzťahuje denný príspevok, sa nerefunduje navyše k dennému príspevku.

3.   Cestovné náklady a náklady na ubytovanie, spojené s externými odborníkmi a poskytovateľmi služieb, patria do nákladov na externú expertízu a nákladov na služby uvedených v článku 41.

4.   Priame platby výdavkov na náklady podľa tohto článku uskutočnené zamestnancom prijímateľa sa podložia dokladom o tom, že prijímateľ zamestnancovi túto sumu uhradil. Táto nákladová kategória sa môže použiť na prepravu zamestnancov v prevádzke a iných zainteresovaných strán na účely realizácie a propagácie operácie a programu Interreg. [PN 163]

5.   Na výpočet cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie v rámci operácie sa môže použiť paušálna sadzba až do výšky 15 % priamych nákladov iných, ako sú priame osobné náklady na uvedenú operáciu. [PN 164]

Článok 41

Náklady na externú expertízu a služby

Do nákladov na externú expertízu a služby možno okrem iného zahrnúť iba služby a expertízy, ktoré poskytol verejnoprávny alebo súkromnoprávny orgán alebo fyzická osoba iná ako prijímateľ operácie vrátane všetkých partnerov , a to: [PN 165]

a)

štúdie alebo prieskumy (napr. hodnotenia, stratégie, koncepčné poznámky, konštrukčné plány, príručky);

b)

odborná príprava;

c)

preklady,

d)

vývoj, úpravy a aktualizácie webových stránok a IT systémov;

e)

propagácia, komunikácia, publicita alebo informovanie spojené s operáciou alebo programom spolupráce ako takým;

f)

finančné riadenie,

g)

služby týkajúce sa organizácie a realizácie podujatí alebo zasadnutí (vrátanie prenájmu, cateringu alebo tlmočenia);

h)

účasť na podujatiach (napr. registračné poplatky);

i)

právne poradenstvo a notárske služby, technická a finančná expertíza, ostatné poradenské a účtovné služby;

j)

práva duševného vlastníctva,

k)

overovania podľa [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 45 ods. 1 tohto nariadenia;

l)

náklady na účtovnú funkciu na úrovni programu podľa článku (EÚ) [70] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 46 tohto nariadenia;

m)

náklady na audit na úrovni programu podľa článkov [72] a [75] nariadenia (EÚ) [nové VN] a podľa článkov 47 a 48 tohto nariadenia;

n)

záruky poskytnuté bankou alebo inou finančnou inštitúciou, ak to vyžaduje Únia alebo vnútroštátne právne predpisy alebo sa to vyžaduje v programovacom dokumente prijatom monitorovacím výborom;

o)

cestovné náklady a náklady na ubytovanie pre externých expertov, hovorcov, predsedov schôdzí a poskytovateľov služieb; [PN 166]

p)

iná osobitná expertíza a služby potrebné v súvislosti s operáciami.

Článok 42

Náklady na vybavenie

1.   Do nákladov na vybavenie, ktoré prijímateľ operácie kúpil, prenajal alebo si zapožičal a ktoré nie sú výdavkami uvedenými v článku 39, možno okrem iného zahrnúť iba: [PN 167]

a)

vybavenie kancelárií,

b)

IT hardvér a softvér;

c)

nábytok a inštalácie;

d)

vybavenie laboratórií;

e)

stroje a nástroje;

f)

nástroje alebo prístroje;

g)

vozidlá;

h)

iné osobitné vybavenie potrebné v súvislosti s operáciami.

2.   Náklady na nákup použitého vybavenia môžu byť oprávnené za týchto podmienok:

a)

nebola naň poskytnutá iná podpora z fondov Interreg alebo fondov Interreg alebo fondov uvedených v [článku 1 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN];

b)

táto cena neprekračuje všeobecne akceptovanú cenu na príslušnom trhu;

c)

má technické vlastnosti potrebné v súvislosti s operáciou a spĺňa platné normy a štandardy.

Článok 43

Náklady na infraštruktúru a stavebné práce

Náklady na infraštruktúru a stavebné práce sa týkajú týchto služieb:

a)

nákup pozemku v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c) b) ] nariadenia (EÚ) [nové VN]; [PN 168]

b)

stavebné povolenia;

c)

stavebný materiál;

d)

práca;

e)

odborné zásahy (napr. sanácia pôdy, odstraňovanie mín).

KAPITOLA VI

Orgány programu Interreg, riadenie, kontrola a audit

Článok 44

Orgány programu Interreg

1.   Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ , ZKÚ a organizácie pre integráciu a regionálnu spoluprácu , ktoré sú zapojené do programu Interreg, na účely článku [65] nariadenia EÚ [nové VN] určia jeden riadiaci orgán a jeden orgán auditu. [PN 169]

2.   Riadiaci orgán a orgán auditu majú môžu mať sídlo v tom istom členskom štáte. [PN 170]

3.   Ak sa v súvislosti s programom PEACE PLUS ako riadiaci orgán určí orgán pre osobitné programy EÚ, vychádza sa z toho, že sídli v členskom štáte.

4.   Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, môžu ako riadiaci orgán daného programu určiť EZÚS.

5.   V súvislosti s programom Interreg v rámci zložky 2B alebo 1, ak sa táto zložka vzťahuje na dlhé hranice s rôznorodými problémami a potrebami v oblasti rozvoja, môžu členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vymedziť podprogramové oblasti. [PN 171]

6.   Ak riadiaci orgán v súlade s článkom [65 ods. 3] nariadenia EÚ [nové VN] určí pre program Interreg jeden alebo niekoľko sprostredkovateľský orgán sprostredkovateľských orgánov , tento príslušný sprostredkovateľský orgán vykonáva alebo orgány vykonávajú úlohy vo viacerých zúčastnených členských štátoch alebo vo svojich členských štátoch , prípadne vo viacerých tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ. [PN 172]

Článok 45

Funkcie riadiaceho orgánu

1.   Riadiaci orgán programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v článkoch [66], [68] a [69] nariadenia (EÚ) [nové VN] s výnimkou úlohy vybrať operácie uvedené v článku 66 ods. 1 písm. a) a článku 67 a s výnimkou platieb prijímateľom v zmysle článku 68 ods. 1 písm. b). Tieto funkcie sa musia vykonávať na celom území, na ktoré sa vzťahuje tento program, s výhradou výnimiek stanovených podľa kapitoly VIII tohto nariadenia.

1a.     Odchylne od článku 87 ods. 2 nariadenia (EÚ) …/… [nové VN] Komisia v priebežných platbách uhradí 100 % súm uvedených v žiadosti o platbu, ktoré boli vypočítané uplatnením miery spolufinancovania pre daný programu na celkové oprávnené výdavky, prípadne na verejný príspevok. [PN 173]

1b.     Ak riadiaci orgán nevykonáva overovanie podľa článku 68 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) …/… [nové VN] pre celú oblasť programu, každý členský štát pre prijímateľov na svojom území určí orgán alebo osobu zodpovednú za vykonávanie takéhoto overovania. [PN 174]

1c.     Odchylne od článku 92 nariadenia (EÚ) …/… [nové VN] účtovné závierky programov Interreg nepodliehajú ročnému schvaľovaniu. Účtovné závierky sa schvaľujú na konci programu na základe záverečnej správy o výkonnosti. [PN 175]

2.   Riadiaci orgán po konzultácii s členskými štátmi a v relevantných prípadoch tretími krajinami, partnerskými krajinami a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu, zriadi spoločný sekretariát so zamestnancami s ohľadom na program partnerstva.

Spoločný sekretariát pomáha riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru pri výkone ich funkcií. Spoločný sekretariát takisto poskytuje potenciálnym prijímateľom informácie o možnostiach financovania v rámci programov Interreg a pomáha prijímateľom pri implementácii operácií.

3.   Odchylne od [článku 70 ods. 1 písm. c)] nariadenia (EÚ) [nové VN] sa výdavky vynaložené v inej mene prepočítajú na eurá podľa mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom bol výdavok predložený na overenie riadiacemu orgánu v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia.

Článok 46

Účtovná funkcia

1.   Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, sa dohodnú na opatreniach na vykonávanie účtovnej funkcie.

2.   Účtovná funkcia pozostáva z úloh uvedených v [článku 70 ods. 1 písm. a) a b)] nariadenia [nové VN] a týka sa aj platieb vykonaných Komisiou a spravidla aj platieb vyplácaných hlavnému partnerovi v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. b)] nariadenia (EÚ) [nové VN].

Článok 47

Funkcie orgánu auditu

1.   Orgán auditu programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v tomto článku a v článku 48 na celom území, na ktoré sa vzťahuje program Interreg, s výhradou výnimiek uvedených v kapitole VIII.

Zúčastnený členský štát však môže určiť, v ktorých prípadoch má orgán auditu sprevádzať audítor tohto zúčastneného členského štátu.

2.   Orgán auditu programu Interreg je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov a auditov operácií s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a riadnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

3.   Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá spoločnú vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu vykonáva audity operácií vybraných Komisiou s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly.

4.   Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

5.   Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom [63 ods. 7] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVI] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

a)

úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

b)

zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii;

c)

systém riadenia a kontroly programu Interreg.

Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, ročné audítorské stanovisko sa týka len zložiek uvedených v prvom pododseku písm. a) a c).

Na základe oznámenia príslušného členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, môže Komisia termín 15. februára výnimočne predĺžiť do 1. marca.

6.   Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka výročnú kontrolnú správu v súlade s [článkom 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN], ktorým podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku, a uvedie zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

7.   Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu zostaví výročnú kontrolnú správu uvedenú v odseku 6 tohto článku a splní požiadavky [článku 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku.

V správe sa uvádza zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výsledky auditov operácií vykonaných orgánom auditu v súvislosti so spoločnou vzorkou uvedenou v článku 48 ods. 1 a finančné opravy uplatnené orgánmi programu Interreg na všetky jednotlivé nezrovnalosti zistené orgánom auditu v prípade týchto operácií.

8.   Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení požadovaného námietkového konania s príslušnými subjektmi podrobenými auditu.

9.   Komisia a orgán auditu sa pravidelne stretávajú najmenej raz ročne, pokiaľ sa inak nedohodnú, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 48

Audity operácií

1.   Komisia vyberie spoločnú vzorku operácií (alebo iných jednotiek vzorky) pomocou štatistickej metódy výberu vzorky na audity operácií, ktoré majú vykonať orgány auditu v prípade programov Interreg podporovaných z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie za každý účtovný rok.

Bežná vzorka musí byť reprezentatívna pre všetky programy Interreg tvoriace populáciu.

Na účely výberu spoločnej vzorky môže Komisia vykonať stratifikáciu podľa skupín programov Interreg podľa ich osobitných rizík.

2.   Orgány zodpovedné za program poskytnú informácie potrebné na výber spoločnej vzorky Komisii najneskôr do 1. septembra po skončení každého účtovného roka.

Informácie sa predkladajú v štandardizovanom elektronickom formáte, musia byť úplné a musia sa zosúladiť s výdavkami deklarovanými Komisii v referenčnom účtovnom roku.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka vykonať audit v zmysle článku 47 ods. 2, orgány auditu pre programy Interreg, na ktoré sa vzťahuje spoločná vzorka nesmú vykonať dodatočné audity operácií v rámci týchto programov, ak o to Komisia nepožiada v súlade s odsekom 8 tohto článku, alebo v prípadoch, v ktorých orgán auditu zistil osobitné riziká.

4.   Komisia informuje orgány auditu dotknutých programov Interreg o spoločnej vzorke včas, aby týmto orgánom umožnila vykonať audity operácií, vo všeobecnosti najneskôr do 1. októbra nasledujúceho po skončení účtovného roka.

5.   Dotknuté orgány auditu predložia informácie o výsledkoch týchto auditov, ako aj o všetkých finančných opravách vykonaných v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami zistenými najneskôr vo výročných kontrolných správach, ktoré sa majú predložiť Komisii v súlade s článkom 47 ods. 6 a 7.

6.   Komisia po svojom posúdení výsledkov auditov operácií vybraných v zmysle odseku 1 vypočíta extrapolovanú celkovú mieru chybovosti v súvislosti s programami Interreg zahrnutými do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka na účely svojho vlastného postupu uistenia.

7.   Ak je extrapolovaná celková miera chybovosti uvedená v odseku 6 vyššia ako 2 3,5  % celkových výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia vypočíta celkovú zvyškovú chybovosť, pričom zohľadní finančné opravy uplatnené príslušnými orgánmi programu Interreg v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami, ktoré sa zistili auditom operácií vybraných v zmysle odseku 1. [PN 176]

8.   Ak je celková miera chybovosti uvedená v odseku 7 vyššia ako 2 3,5  % výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia určí, či je nevyhnutné požiadať orgán auditu konkrétneho programu alebo skupiny programov Interreg, ktorých sa to najviac týka, o vykonanie dodatočného auditu na účely ďalšieho vyhodnotenia miery chybovosti a posúdenia požadovaných nápravných opatrení v prípade programov Interreg so zistenými nezrovnalosťami. [PN 177]

9.   Na základe posúdenia výsledkov audítorskej činnosti požadovanej podľa odseku 8 môže Komisia požiadať o uplatnenie dodatočných finančných opráv v prípade programov Interreg postihnutých zistenými nezrovnalosťami. V takýchto prípadoch orgány programu Interreg vykonajú požadované finančné opravy v súlade s článkom [97] nariadenia (EÚ) [nové VN].

10.   Každý orgán auditu programu Interreg, v prípade ktorého chýbajú informácie uvedené v odseku 2, alebo sú neúplné, alebo neboli predložené v lehote stanovenej v odseku 2 prvom pododseku, vykoná samostatný výber vzorky v rámci príslušného programu Interreg v súlade s článkom [73] nariadenia (EÚ) [nové VN].

KAPITOLA VII

Finančné riadenie

Článok 49

Platby a zálohové platby

1.   Podpora z EFRR a v relevantných prípadoch podpora z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci každého programu Interreg sa vypláca v súlade s článkom 39 ods. 2 na jeden účet bez vnútroštátnych podúčtov.

2.   Komisia vypláca zálohové platby na základe celkovej podpory z každého fondu Interreg, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení programu podľa článku 18, v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v ročných splátkach do 1. júla v rokoch 2022 až 2026 alebo v roku schválenia rozhodnutia o schválení najneskôr 60 dní po tomto rozhodnutí takto:

a)

2021: 1 3  %; [PN 178]

b)

2022: 1 2,25  %; [PN 179]

c)

2023: 1 2,25  %; [PN 180]

d)

2024: 1  2,25  %; [PN 181]

e)

2025: 1  2,25  %; [PN 182]

f)

2026: 1  2,25  %. [PN 183]

3.   Ak sú programy v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC, predbežné financovanie zo všetkých fondov pre takýto program Interreg sa vyplatí v súlade s nariadením (EÚ) [IPA III] alebo [NDICI] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe. [PN 184]

V prípade potreby sa v závislosti od rozpočtových potrieb môže zálohová platba vyplatiť v dvoch splátkach.

Ak do 24 36 mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú zálohovú platbu, nebola podaná v rámci cezhraničného programu žiadna žiadosť o platbu, Komisii sa refunduje celá suma, ktorá bola vyplatená vo forme zálohovej platby. Takáto refundácia predstavuje vnútorný pripísaný príjem a neznižuje podporu programu z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC. [PN 185]

Článok 50

Vymožené sumy

1.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa každá suma vyplatená ako výsledok nezrovnalosti vymáhala od hlavného alebo jediného partnera. Partneri vrátia hlavnému prijímateľovi všetky neoprávnene vyplatené sumy.

2.   Ak sa hlavnému partnerovi nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od ostatných partnerov alebo ak sa riadiacemu orgánu nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od hlavného alebo jediného prijímateľa, členský štát, tretia krajina alebo partnerská krajina alebo ZKÚ, na ktorých území sa príslušný partner nachádza alebo v ktorej je registrovaný EZÚS, refunduje riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené tomuto partnerovi. Riadiaci orgán je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s rozdelením zodpovednosti medzi zúčastnené členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ stanoveným v programe Interreg.

3.   Keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ refundovala riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené partnerovi, môže pokračovať v postupe vymáhania proti partnerovi alebo ho začne podľa príslušného vnútroštátneho práva danej krajiny. V prípade úspešného vymáhania členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ môžu využiť tieto sumy na národné spolufinancovanie dotknutého programu Interreg. Členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nemajú žiadnu ohlasovaciu povinnosť voči orgánom programu, monitorovaciemu výboru alebo Komisii v súvislosti s takýmito vnútroštátnymi vymoženými sumami.

4.   Ak členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nerefundovali riadiacemu orgánu akékoľvek neoprávnene sumy vyplatené partnerovi v zmysle odseku 3, tieto sumy sú predmetom príkazu na vrátenie, ktoré vydá povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním, a vykoná sa započítaním proti sumám dlžným členskému štátu, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na ten istý program Interreg, alebo v prípade tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na program v rámci nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie. Takéto vymáhanie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie príslušného programu Interreg. Vymožená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [177 ods. 3] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

KAPITOLA VIII

Účasť tretích krajín alebo partnerských krajín alebo, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg so zdieľaným riadením [PN 186]

Článok 51

Platné ustanovenia

Kapitoly I až VII a kapitola X sa vzťahujú na účasť tretích krajín, partnerských krajín a, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg s výhradou osobitných ustanovení tejto kapitoly. [PN 187]

Článok 52

Orgány programu Interreg a ich funkcie

1.   Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg buď povolia riadiacemu orgánu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán ako kontaktný bod pre riadiaci orgán alebo vnútroštátny kontrolný orgán na vykonávanie overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ako sa stanovuje v [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] na ich príslušnom území.

2.   Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, buď povolia orgánu auditu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán alebo subjekt auditu, ktorý je funkčne nezávislý od vnútroštátneho orgánu.

3.   Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vyšlú môžu vyslať zamestnancov do spoločného sekretariátu uvedeného programu, alebo po dohode s riadiacim orgánom zriadia pobočku spoločného sekretariátu na svojom území alebo oboje. [PN 188]

4.   Vnútroštátny orgán alebo orgán na úrovni zástupcu programu Interreg pre informácie podľa článku 35 ods. 1 poskytuje môže poskytovať pomoc riadiacemu orgánu a partnerom v príslušnej tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súvislosti s úlohami stanovenými v článku 35 ods. 2 až 7. [PN 189]

Článok 53

Spôsoby riadenia

1.   Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo partnerskej krajine.

Program PEACE PLUS sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia v Írsku a v Spojenom kráľovstve.

2.   Zložky 2 a 4 programov Interreg, v ktorých sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine, alebo partnerskej krajine , zúčastnenej ZKÚ, alebo pokiaľ ide o zložku 3, v ktorejkoľvek ZKÚ bez ohľadu na to, či táto ZKÚ prijíma podporu v rámci jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie. [PN 190]

3.   Zložka 3 programov Interreg, v ktorej sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú jedným z týchto spôsobov:

a)

so zdieľaným riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie ; [PN 191]

b)

so zdieľaným riadením len v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ, alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie, pokiaľ ide o výdavky z EFRR mimo Únie na jednu alebo viaceré operácie, zatiaľ čo príspevky z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie sú riadené nepriamo; [PN 192]

c)

s nepriamym riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie . [PN 193]

Ak sa program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v celom rozsahu s nepriamym riadením, je potrebná predchádzajúca dohoda medzi príslušnými členskými štátmi a regiónmi a uplatňuje sa článok 60. [PN 194]

3a.     Spoločné výzvy na predkladanie návrhov na mobilizáciu financovania pre bilaterálne alebo multilateriálne programy NDICI a programy EÚS sa môžu začať, ak s tým súhlasia príslušné riadiace orgány. Vo výzve sa uvedie jej zemepisný rámec a predpokladaný prínos k dosiahnutiu cieľov príslušných programov. Riadiace orgány rozhodnú, či sa na výzvu uplatnia pravidlá NDICI alebo EÚS. Riadiace orgány môžu rozhodnúť, že ustanovia vedúci riadiaci orgán zodpovedný za úlohy v oblasti riadenia a kontroly, ktoré súvisia s výzvou. [PN 195]

Článok 54

Oprávnenosť

1.   Odchylne od článku [57 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] sú výdavky oprávnené na príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, ak sa vynaložili partnerom alebo súkromným partnerom v rámci operácií verejno-súkromného partnerstva počas prípravy a vykonávania operácií Interreg od 1. januára 2021 a vyplatili po dátume uzavretia dohody o financovaní s príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ.

Avšak výdavky na technickú pomoc riadenú orgánmi programu so sídlom v členskom štáte sú oprávnené od 1. januára 2021, aj ak sa vyplatili na akcie implementované v prospech tretích krajín, partnerských krajín alebo partnerských krajín alebo ZKÚ.

2.   Ak program Interreg vyberá operácie na základe výziev na predkladanie návrhov, môžu tieto výzvy zahŕňať žiadosti o príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, aj keď sa začnú pred podpísaním príslušnej dohody a operácie sa vyberú pred týmto dátumom.

Riadiaci orgán však nemôže poskytnúť doklad stanovený v článku 22 ods. 6 pred týmto dátumom.

Článok 55

Veľké projekty v oblasti infraštruktúry

1.   Programy Interreg v rámci tohto oddielu môžu podporovať „veľké projekty v oblasti infraštruktúry“, čo sú projekty zahŕňajúce súbor prác, činností alebo služieb určených na plnenie nedeliteľnej, presne danej funkcie, ktoré sledujú jasne vymedzené ciele spoločného záujmu na účely realizácie investícií s cezhraničným dosahom a prínosmi a v prípade ktorých tvorí podiel rozpočtu alokovaný na obstarávanie infraštruktúry aspoň 2 500 000 EUR.

2.   Každý prijímateľ, ktorý implementuje veľký projekt v oblasti infraštruktúry alebo jeho časť, musí uplatňovať pravidlá verejného obstarávania.

3.   Ak má monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor na programe zasadnutia výber jedného alebo viacerých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, riadiaci orgán predloží Komisii koncepčný dokument za každý takýto projekt najneskôr dva mesiace pred dátumom zasadnutia. Koncepčný dokument má najviac tri strany päť strán a uvádza sa ňom názov, miesto, rozpočet, hlavného partnera a partnerov, ako aj hlavné ciele a výstupy a tiež dôveryhodný podnikateľský plán na preukázanie, že pokračovanie projektu alebo projektov možno zabezpečiť aj bez podpory z prostriedkov Interreg . Ak koncepčný dokument pre jeden alebo niekoľko veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je predložený v uvedenej lehote, Komisia môže požiadať, aby predseda monitorovacieho výboru alebo riadiaceho výboru tieto projekty z programu zasadnutia vylúčili. [PN 196]

Článok 56

Verejné obstarávanie

1.   Ak si vykonávanie operácie vyžaduje verejné obstarávanie služby, dodávky tovaru alebo uskutočnenia stavebných prác zo strany prijímateľa, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

ak je prijímateľom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v zmysle práva Únie platného na postupy verejného obstarávania, uplatňujú sa vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, prijaté v súvislosti s právom Únie;

b)

Ak je prijímateľom subjekt verejného sektora partnerskej krajiny v rámci IPA III alebo NDICI, ktorého spolufinancovanie sa prenáša na riadiaci orgán, môže uplatňovať vnútroštátne zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia, ak to povoľuje dohoda o financovaní a zákazka sa zadá ponuke, ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, alebo v relevantných prípadoch ponuke s najnižšou cenou, pričom sa vylúči akýkoľvek konflikt záujmov.

2.   Na zadávanie prác, tovaru alebo služieb vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa uplatňujú postupy obstarávania v zmysle článkov [178] a [179] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] a kapitoly 3 prílohy 1 (body 36 až 41) k tomuto nariadeniu.

Článok 57

Finančné riadenie

Rozhodnutia Komisie o schválení programov Interreg, ktoré sú podporované aj z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie musia spĺňať požiadavky potrebné na rozhodnutie o financovaní v zmysle článku [110 ods. 2] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

Článok 58

Uzatvorenie dohody o financovaní v rámci zdieľaného riadenia

1.   Na účely implementácie programu Interreg v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súlade s článkom [112 ods. 4] (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa uzatvorí dohoda o financovaní medzi Komisiou zastupujúcou Úniu a každou zúčastnenou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ktoré sú zastúpené v súlade so svojím vnútroštátnym právnym rámcom.

2.   Každá dohoda o financovaní sa uzatvorí najneskôr 31. decembra roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa vykonal prvý rozpočtový záväzok, a považuje sa za uzatvorenú v deň podpisu poslednej strany.

Každá dohoda o financovaní nadobúda účinnosť buď dňom:

a)

podpisu poslednej strany, alebo

b)

keď tretia alebo partnerská krajina alebo ZKÚ ukončila postup potrebný na ratifikáciu podľa svojho vnútroštátneho právneho rámca a informovala Komisiu.

3.   Ak je do programu Interreg zapojená viac ako jedna tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ, musí byť do tohto dátumu podpísaná aspoň jedna dohoda o financovaní obidvomi stranami. Ostatné tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ môžu podpísať svoje príslušné dohody o financovaní najneskôr do 30. júna roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol vykonaný prvý rozpočtový záväzok.

4.   Členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán príslušného programu, buď

a)

takisto môže podpísať dohodu o financovaní, alebo

b)

v ten istý deň podpíše dohodu o implementácii s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ zúčastňujúce sa na príslušnom programe Interreg, ktorou sa stanovia vzájomné práva a povinnosti, pokiaľ ide o jeho vykonávanie a finančné riadenie.

Pri predložení podpísanej kópie dohody o financovaní alebo kópiu dohody o implementácii Komisii, členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, pošle ako osobitný dokument aj zoznam plánovaných veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, zoznam plánovaných veľkých operácií v oblasti infraštruktúry podľa vymedzenia v článku 55 a uvedie názov, miesto, rozpočet a hlavného partnera podľa plánu.

5.   Dohoda o implementácii podpísaná v súlade s odsekom 4 písm. b) musí obsahovať aspoň tieto prvky:

a)

podrobné spôsoby platieb;

b)

finančné riadenie;

c)

vedenie evidencie;

d)

ohlasovaciu povinnosť;

e)

overenia, kontroly a audit;

f)

nezrovnalosti a vymáhanie.

6.   Ak sa členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán programu Interreg, rozhodne podpísať dohodu o financovaní podľa odseku 4 písm. a), táto dohoda o financovaní sa považuje za nástroj na implementáciu rozpočtu Únie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a nie za medzinárodnú dohodu v zmysle článkov 216 až 219 ZFEÚ.

Článok 59

Príspevok tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ iný ako spolufinancovanie

1.   Ak tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ prevedie riadiacemu orgánu iný finančný príspevok v rámci programu Interreg ako svoje spolufinancovanie podpory Únie v rámci programu Interreg, pravidlá týkajúce sa tohto finančného príspevku sa musia nachádzať v tomto dokumente:

a)

ak členský štát podpíše dohodu o financovaní podľa článku 58 ods. 4 písm. a) v osobitnej dohode o implementácii podpísanej buď medzi členským štátom, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, a treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, alebo priamo medzi riadiacim orgánom a príslušným orgánom v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ;

b)

ak členský štát podpíše dohodu o financovaní podľa článku 58 ods. 4 písm. b) v:

i)

jasne odlíšenej časti danej dohody o implementácii alebo

ii)

dodatočnej dohode o implementácii podpísanej medzi tými istými stranami, ako sú uvedené v písmene a).

Na účely prvého pododseku písm. b) bod i), môžu časti dohody o implementácii v relevantných prípadoch obsahovať prevedené finančné príspevky, ako aj podporu Únie v rámci programu Interreg.

2.   Dohoda o implementácii v zmysle odseku 1 musí obsahovať aspoň prvky týkajúce sa spolufinancovania tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ uvedené v článku 58 ods. 5.

Okrem toho sa v ňom stanovuje:

a)

suma národného spolufinancovania;

b)

plánované využívanie a podmienky využívania vrátane podmienok na podávanie žiadostí na dodatočné príspevky.

3.   Pokiaľ ide o program PEACE PLUS, finančný príspevok na činnosti Únie od Spojeného kráľovstva vo forme vonkajších pripísaných príjmov uvedených v [článku 21 ods. 2 písm. e)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] je súčasťou rozpočtových prostriedkov pre okruh 2 s názvom „Súdržnosť a hodnoty“, čiastkový strop „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“.

Príspevok je predmetom osobitnej dohody o financovaní so Spojeným kráľovstvom v súlade s článkom 58. Komisia a Spojené kráľovstvo, ako aj Írsko, sú stranami tejto osobitnej dohody o financovaní.

Podpisuje sa pred začiatkom implementácie programu, a umožňuje tak Orgánu pre osobitné programy EÚ uplatňovať všetky právne predpisy Únie v rámci implementácie programu.

KAPITOLA IX

Osobitné ustanovenia v rámci priameho alebo nepriameho riadenia

Článok 60

Spolupráca najvzdialenejších regiónov

1.   Ak sa po porade so zainteresovanými stranami program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v plnom rozsahu s nepriamym riadením v zmysle článku 53 ods. 3 písm. b) alebo c), implementačné úlohy sa zveria jednému z orgánov uvedených v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP], najmä takému orgánu, ktorý má v zúčastnenom členskom štáte sídlo, ako aj riadiaci orgán pre príslušný program Interreg. [PN 197]

2.   V súlade s [článkom 154 ods. 6 písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] môže Komisia rozhodnúť, že nebude vyžadovať ex ante posúdenie uvedené v odsekoch 3 a 4 uvedeného článku, ak sa úlohy súvisiace s plnením rozpočtu uvedené v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] zveria riadiacemu orgánu programu Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov určenému v zmysle článku 37 ods. 1 tohto nariadenia a v súlade s článkom [65] nariadenia (EÚ) [nové VN].

3.   Ak sa úlohy súvisiace s plnením rozpočtu uvedené v [článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] zveria organizácii členského štátu, uplatňuje sa článok [157] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

4.   Ak je program alebo akcia spolufinancovaná z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ alebo ktorýmkoľvek iným orgánom uvedeným v [článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] alebo uvedeným v nariadení (EÚ) [NDICI] alebo v rozhodnutí Rady [rozhodnutie o ZKÚ] alebo v obidvoch, uplatňujú sa príslušné pravidlá týchto nástrojov, najmä hlava II kapitoly I, III a V nariadenia (EÚ) [NDICI].

Článok 61

Medziregionálne inovačné investície

Z EFRR sa môžu na podnet Komisie podporiť medziregionálne inovačné investície stanovené v článku 3 bod 5, v rámci ktorých sa spájajú výskumný pracovníci, podniky, občianska spoločnosť a verejná správa zapojené do stratégií pre inteligentnú špecializáciu vytvorených na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. [PN 198]

Článok 61a

Oslobodenie od oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ

Komisia môže vyhlásiť, že pomoc v prospech projektov s podporou EÚ v rámci Európskej územnej spolupráce je zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha požiadavkám na oznamovanie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. [PN 199]

KAPITOLA X

Záverečné ustanovenia

Článok 62

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 6 sa Komisii udeľuje od [dňa nasledujúceho po jeho uverejnení = dňa nadobudnutia účinnosti] do 31. decembra 2027.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 63

Postup výboru

1.   Komisii poskytne pomoc výbor, ktorý bol zriadený na základe článku [108 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 64

Prechodné ustanovenia

Nariadenie (ES) č. 1299/2013 alebo akékoľvek iné akty prijaté na jeho základe sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR alebo Kohézneho fondu v rámci programového obdobia 2014 – 2020.

Článok 65

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 116.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 137.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.

(4)  [Odkaz]

(5)  [Odkaz]

(6)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ – COM(2017)0534, 20.9.2017.

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(8)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónovPosilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast– COM(2017)0376 final, 18.7.2017.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(10)  Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(11)  Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(12)  Rozhodnutie Rady (EÚ) XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(13)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(14)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke ‚Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ‘ – COM(2017)0623, 24.10.2017.

(15)   Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017 (Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 38).

(16)  Stanovisko európskeho Výboru regiónov – Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017(Ú. v. EÚ, C 342, 12.10.2017, s. 38).

(17)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 481/2014 zo 4. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013, pokiaľ ide o osobitné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov na programy spolupráce (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 45).

(18)  [Odkaz]

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(20)   Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(21)   Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 209, 23.7.2013, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(23)  Smernica 2014/52/EÚ Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/92/EÚ (Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

PRÍLOHA

VZOR PRE PROGRAMY INTERREG

CCI

[15 znakov]

Názov

[255]

Verzia

 

Prvý rok

[4]

Posledný rok

[4]

Oprávnenie od

 

Oprávnenie do

 

Číslo rozhodnutia Komisie

 

Dátum rozhodnutia Komisie

 

Číslo rozhodnutia pozmeňujúceho program

[20]

Dátum nadobudnutia účinnosti rozhodnutia pozmeňujúceho program

 

Regióny NUTS, na ktoré sa program vzťahuje

 

Zložky programu Interreg

 

1.   Stratégia programu: hlavné rozvojové výzvy a politické reakcie

1.1.

Programová oblasť (nevyžaduje sa pri zložke 4 programov Interreg)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. a), článok 17 ods. 9 písm. a)

Textové pole [2 000 ]

1.2.

Zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne a územné rozdiely, spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory, poznatky získané z predošlých skúseností a makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, kde je programová oblasť úplne alebo čiastočne pokrytá jednou alebo viacerými stratégiami.

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. b), článok 17 ods. 9 písm. b)

Textové pole [50 000 ]

1.3.

Zdôvodnenie výberu cieľov politiky a špecifických cieľov programu Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. c)

Tabuľka 1

Vybrané ciele politiky alebo špecifické ciele programu Interreg

Vybraný špecifický cieľ

Priorita

Odôvodnenie výberu

 

 

 

[2 000 znakov na cieľ]

2.   Priority [300]

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. d) a e)

2.1.   Názov priority (opakuje sa pri každej priorite)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. d)

Textové pole: [300]


Ide o prioritu, ktorá sa môže previesť v súlade s článkom 17 ods. 3

2.1.1.

Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ, okrem priorít technickej pomoci)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e)

2.1.2.

Súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich očakávaného príspevku k splneniu týchto cieľov a v prípade potreby aj k realizácii makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii)

Textové pole [7 000 ]

Zoznam plánovaných operácií strategického významu

Textové pole [2 000 ]

V prípade zložky 4 programov Interreg:

Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i)

Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania

Textové pole [7 000 ]

2.1.3.   Ukazovatele

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii)

Tabuľka 2: Ukazovatele výstupov

Priorita

Špecifický cieľ

ID

[5]

Ukazovateľ

Merná jednotka

[255]

Čiastkový cieľ (2024)

[200]

Konečný cieľ (2029)

[200]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 3: Ukazovatele výsledkov

Priorita

Špecifický cieľ

ID

Ukazovateľ

Merná jednotka

Východisková hodnota

Referenčný rok

Konečný cieľ (2029)

Zdroj údajov

Poznámky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.1.4.   Hlavné cieľové skupiny

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv)

Textové pole [7 000 ]

2.1.5.   Osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (ITI), miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD) alebo ďalších územných nástrojov

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod iv)

Textové pole [7 000 ]

2.1.6.   Plánované využitie finančných nástrojov

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod v)

Textové pole [7 000 ]

2.1.7.   Orientačné rozdelenie programovaných zdrojov EÚ podľa typu intervencie

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v)

Tabuľka 4: Dimenzia 1 – oblasť intervencie

Číslo priority

Fond

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 


Tabuľka 5: Dimenzia 2 – forma financovania

Číslo priority

Fond

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 


Tabuľka 6: Dimenzia 3 – územný mechanizmus realizácie a územné zameranie

Číslo priority

Fond

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 

2.T.   Priorita technická pomoc

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. f) ETC

Textové pole [8 000 ]


Číslo priority

Fond

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

3.   Finančný plán

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g)

3.1.   Finančné rozpočtové prostriedky podľa roku

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g) bod i), článok 17 ods. 5 písm. a) body i) – iv)

Tabuľka 7

Fond

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

EFRR

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III CBC  (1)

 

 

 

 

 

 

 

 

CBC Susedstvo  (2)

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III  (3)

 

 

 

 

 

 

 

 

NDICI  (4)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP Grónsko  (5)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP  (6)

 

 

 

 

 

 

 

 

Fondy Interreg  (7)

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

 

3.2   Celkové finančné prostriedky podľa fondu a národného spolufinancovania

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g) bod ii), článok 17 ods. 5 písm. a) body i) – iv), článok 17 ods. 5 písm. b)

Tabuľka 8 (*1)

Číslo politického cieľa alebo technická pomoc

Priorita

Fond

(podľa potreby)

Základ pre výpočet podpory EÚ (celkovej alebo verejnej)

Príspevok EÚ

(a)

Národný príspevok

(b)=(c)+(d)

Orientačné rozdelenie národného príspevku

Spolu

(e)=(a)+(b)

Miera spolufinancovania

(f)=(a)/(e)

Príspevky tretích krajín

(pre informáciu)

Národný verejný príspevok

(c)

Národný súkromný príspevok

(d)

 

Priorita 1

EFRR

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III CBC  (8)

 

 

 

 

 

 

 

 

CBC Susedstvo  (9)

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III  (10)

 

 

 

 

 

 

 

 

NDICI  (11)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP Grónsko  (12)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP  (13)

 

 

 

 

 

 

 

 

Fondy Interreg  (14)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita 2

(rovnaké fondy, ako sú uvedené vyššie)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

Všetky fondy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

EFRR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III CBC

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

CBC Susedstvo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NDICI

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP Grónsko

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fondy Interreg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

Všetky fondy

 

 

 

 

 

 

 

 

4.   Akcie uskutočnené na zapojenie príslušných programových partnerov do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. h)

Textové pole [10 000 ]

5.   Prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľneniu vrátane plánovaného rozpočtu

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. i)

Textové pole [10 000 ]

6.   Vykonávacie ustanovenia

6.1.   Orgány zodpovedné za programy

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. a)

Tabuľka 10

Orgány zodpovedné za programy

Názov inštitúcie[255]

Kontaktné meno[200]

E-mail [200]

Riadiaci orgán

 

 

 

Vnútroštátny orgán (pre programy so zúčastnenými tretími krajinami, ak je to relevantné).

 

 

 

Orgán auditu

 

 

 

Skupina zastupujúcich audítorov (pre programy so zúčastnenými tretími krajinami, ak je to relevantné).

 

 

 

Orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby

 

 

 

6.2.   Postup na vytvorenie spoločného sekretariátu

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. b)

Textové pole [3 500 ]

6.3.   Rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny a ZKÚ v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. c)

Textové pole [10 500 ]


(1)  Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(2)  Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(3)  Zložky 2 a 4.

(4)  Zložky 2 a 4.

(5)  Zložky 2 a 4.

(6)  Zložky 3 a 4.

(7)  EFRR, IPA III, NDICI alebo OCTP, ak sú ako jedna suma v rámci zložiek 2 a 4.

(8)  Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(9)  Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(10)  Zložky 2 a 4.

(11)  Zložky 2 a 4.

(12)  Zložky 2 a 4.

(13)  Zložky 3 a 4.

(14)  EFRR, IPA III, NDICI alebo OCTP, ak sú ako jedna suma v rámci zložiek 2 a 4.

(*1)  Pred preskúmaním v polovici obdobia sú v tejto tabuľke zahrnuté len sumy na roky od 2021 do 2025.

DODATKY

Mapa programovej oblasti

Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Dodatok 1:

Mapa programovej oblasti

Dodatok 2:

Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(článok 88 VN)

Dátum predloženia návrhu

 

Súčasná verzia

 

A.   Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Odhadovaný podiel celkovej finančnej alokácie v rámci priority, na ktorú sa uplatňuje zjednodušené vykazovanie nákladov v % (odhad)

Typ/typy operácie

Názov/názvy zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

Typ zjednodušeného vykazovania nákladov (štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby)

Zodpovedajúce štandardné stupnice jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby)

 

 

 

Kód

Opis

Kód

Opis

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B.   Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie)

Bola riadiacemu orgánu poskytnutá podpora externej spoločnosti pri stanovovaní nižšie uvedených zjednodušených nákladov?

Ak áno, uveďte, o akú externú spoločnosť ide:
Áno/Nie – Názov externej spoločnosti

Typy operácie:

1.1.

Opis typu operácie

 

1.2.

Príslušná priorita/špecifický cieľ/špecifické ciele

 

1.3.

Názov ukazovateľa (1)

 

1.4.

Merná jednotka ukazovateľa

 

1.5.

Štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazová platba alebo paušálna sadzba

 

1.6.

Suma

 

1.7.

Kategórie nákladov, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazová platba alebo paušálna sadzba

 

1.8.

Pokrývajú tieto kategórie nákladov všetky oprávnené výdavky na operáciu? (Á/N)

 

1.9.

Metóda úpravy/úprav

 

1.10.

Overovanie plnenia mernej jednotky

opíšte, aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia mernej jednotky,

opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste), a kto ho bude vykonávať,

opíšte opatrenia na zber a ukladanie uvedených údajov/dokumentov.

 

1.11.

Možné nevhodné stimuly alebo problémy spôsobené týmto ukazovateľom, ako ich možno zmierniť a odhadovaná úroveň rizika

 

1.12.

Očakávaná celková suma na refundáciu (vnútroštátna a EÚ)

 

C:   Výpočet štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb

1.

Zdroj údajov použitých pri výpočte štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb (kto produkoval, zbieral a zaznamenával údaje; kde sú údaje uložené; koncové dátumy; validácia atď.):

 

2.

Uveďte, prečo sú navrhovaná metóda a výpočet relevantné pre daný typ operácie:

 

3.

Uveďte, ako sa uskutočnili výpočty, najmä vrátane všetkých predpokladov týkajúcich sa kvality alebo kvantity. V prípade potreby by sa mali použiť a priložiť k tomuto dodatku štatistické dôkazy a referenčné hodnoty, a to vo formáte priamo použiteľnom Komisiou.

 

4.

Vysvetlite, ako ste zabezpečili, aby do štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazovej platby alebo paušálnej sadzby boli zahrnuté iba oprávnené výdavky;

 

5.

Hodnotenie zo strany orgánu/orgánov auditu týkajúce sa metodiky výpočtu, súm a opatrení na zabezpečenie overovania, kvality, zbierania a ukladania údajov:

 

Dodatok 3: Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(článok 89 VN)

Dátum predloženia návrhu

 

Súčasná verzia

 

A.   Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Suma, na ktorú sa vzťahuje financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Typ/typy operácie

Podmienky, ktoré sa majú splniť/výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

Názov/názvy zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

 

 

 

 

 

Kód

Opis

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celková pokrytá suma

 

 

 

 

 

 

 

B.   Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie)

Typy operácie:

1.1.

Opis typu operácie

 

1.2.

Príslušná priorita/špecifický cieľ/špecifické ciele

 

1.3.

Podmienky, ktoré sa majú splniť alebo výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

 

1.4.

Lehota na splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov

 

1.5.

Vymedzenie ukazovateľa cieľov

 

1.6.

Merná jednotka ukazovateľa cieľov

 

1.7.

Priebežné ciele (ak je to relevantné), na základe ktorých Komisia spustí refundáciu, a harmonogram refundácie

Priebežné ciele

Dátum

Sumy

 

 

 

 

 

 

1.8.

Celková suma (vrátane vnútroštátneho financovania a financovania z EÚ)

 

1.9.

Metóda úpravy/úprav

 

1.10.

Overovanie plnenia výsledku alebo podmienky (ak je to relevantné, aj priebežných cieľov)

opíšte, aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia výsledku alebo podmienky,

opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste), a kto ho bude vykonávať,

opíšte opatrenia na zber a ukladanie uvedených údajov/dokumentov.

 

1.11.

Opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu

Uveďte orgán/orgány zodpovedný/zodpovedné za tieto opatrenia.

 


(1)  Pre jeden typ operácie prichádza do úvahy viacero doplnkových ukazovateľov (napríklad jeden ukazovateľ výstupu a jeden ukazovateľ výsledku). V týchto prípadoch sa polia 1.3 až 1.11 vyplnia pre každý ukazovateľ.


Streda 27. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/309


P8_TA(2019)0295

Zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (COM(2019)0055 – C8-0041/2019 – 2019/0027(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/32)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0055),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0041/2019),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. marca 2019 (1),

po porade s Výborom regiónov,

zo zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0085/2019),

A.

keďže z naliehavých dôvodov je možné hlasovať pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov ustanovenej v článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


P8_TC1-COD(2019)0027

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/711.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/310


P8_TA(2019)0296

Všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie) *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie) (COM(2018)0346 – C8-0381/2018 – 2018/0176(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia – prepracovanie)

(2021/C 108/33)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0346),

so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0381/2018),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (1),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 22. februára 2019 adresovaný Výboru pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 104 a 78c rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0117/2019),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.

schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/311


P8_TA(2019)0297

Výrobky, na ktoré sa môže vzťahovať oslobodenie od dane alebo úľavy na dani „octroi de mer“ *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 940/2014/EÚ, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa môže vzťahovať oslobodenie od dane alebo úľavy na dani „octroi de mer“ (COM(2018)0825 – C8-0034/2019 – 2018/0417(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2021/C 108/34)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0825),

so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0034/2019),

so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0112/2019),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/312


P8_TA(2019)0298

Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (COM(2018)0460 – C8-0275/2018 – 2018/0243(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/35)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0460),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, články 209 a 212 a článok 322 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0275/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 13. decembra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018 (2),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018 (3),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj, ako aj stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0173/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 45, 4.2.2019, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 163.

(3)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 295.


P8_TC1-COD(2018)0243

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209, článok 212 a článok 322 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

Všeobecným cieľom programu s názvom „Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „nástroj“) by mala malo byť podpora poskytnutie finančného rámca na podporu presadzovanie dodržiavania a presadzovania hodnôt , zásad základných záujmov Únie na celom svete na účely sledovania cieľov v súlade s cieľmi zásad zásadami vonkajšej činnosti Únie, ako sa stanovujú v článku 3 ods. 5, článku 8 a článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). [PN 1]

(2)

Únia v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ presadzuje súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi týmito oblasťami a svojimi ostatnými politikami, a tiež pracuje s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov. Široká škála akcií, ktoré umožňuje toto nariadenie, by mala prispievať k cieľom stanoveným v tomto článku Zmluvy o EÚ.

(2a)

V súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ sa uplatňovanie tohto nariadenia má riadiť zásadami vonkajšej činnosti Únie, a to je demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Cieľom tohto nariadenia je prispieť k dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie vrátane politík Únie týkajúcich sa ľudských práv a cieľov stanovených v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu. Činnosť Únie by mala podporovať dodržiavanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. [PN 2]

(3)

Únia v súlade s článkom 8 Zmluvy o EÚ rozvíja osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci. Toto nariadenie by malo prispievať k tomuto cieľu.

(3a)

V súlade s článkom 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by Únia a členské štáty mali podporovať spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti kultúry. Toto nariadenie by malo prispieť k cieľom stanoveným v uvedenom článku. [PN 3]

(4)

Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce, ako sa stanovuje v článku 208 ZFEÚ , je zníženie a z dlhodobého hľadiska odstránenie chudoby. Politika rozvojovej spolupráce Únie okrem toho prispieva k cieľom vonkajšej činnosti Únie, najmä k cieľu posilňovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o Európskej únii Zmluvy o EÚ, a k zachovávaniu trvalého mieru, predchádzaniu konfliktom a posilňovaniu medzinárodnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii . [PN 4]

(5)

Únia zabezpečuje politickú súdržnosť v záujme rozvoja, ako sa vyžaduje v článku 208 ZFEÚ. Únia by mala vziať do úvahy ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré pravdepodobne môžu ovplyvniť rozvojové krajiny a ktoré budú zásadným prvkom stratégie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja vymedzených v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), ktorú prijala Organizácia Spojených národov v septembri 2015 (5). Zabezpečenie politickej súdržnosti v záujme udržateľného rozvoja, ako sa stanovuje v Agende 2030 vyžaduje zohľadnenie vplyvu všetkých politík na udržateľný rozvoj na všetkých úrovniach – na vnútroštátnej úrovni, v rámci Únie, v iných krajinách a na svetovej úrovni. Politiky Únie a členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce by sa mali navzájom dopĺňať a posilňovať. [PN 5]

(6)

Tento nástroj stanovuje akcie na podporu uvedených cieľov a politík v oblasti vonkajšej činnosti a vychádza z opatrení, ktoré boli predtým podporované podľa nariadenia (EÚ) č. 233/2014 (6); vnútornej dohody o 11. Európskom rozvojovom fonde (ERF) (7) a jeho vykonávacieho nariadenia (8); nariadenia (EÚ) č. 232/2014 (9); nariadenia (EÚ) č. 230/2014 (10); nariadenia (EÚ) č. 235/2014 (11); nariadenia (EÚ) č. 234/2014 (12); nariadenia (Euratom) č. 237/2014 (13); nariadenia (EÚ) č. 236/2014 (14); rozhodnutia č. 466/2014/EÚ; nariadenia (ES, Euratom) č. 480/2009 (15) a nariadenia (EÚ) 2017/1601 (16).

(7)

Globálnym Celkovým kontextom činnosti je dodržiavanie globálneho poriadku založeného na pravidlách a hodnotách , ktorého hlavnou zásadou je multilateralizmus a v centre ktorého stojí Organizácia Spojených národov. Agenda 2030 spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy (17) (ďalej len „Parížska dohoda“) a s akčným programom z Addis Abeby (18) sú reakciou medzinárodného spoločenstva na globálne výzvy a trendy v súvislosti s udržateľným rozvojom. S cieľmi udržateľného rozvoja v jej centre je Agenda 2030 transformačným rámcom na odstránenie chudoby a dosiahnutie udržateľného rozvoja na celom svete a presadzovanie mierových, spravodlivých a inkluzívnych spoločností pri súčasnom boji proti zmene klímy a práci na ochrane morí a lesov . Svojím rozsahom pôsobnosti je univerzálna a poskytuje sa v nej komplexný spoločný rámec pre činnosť, ktorá sa vzťahuje na Úniu, jej členské štáty a jej partnerov. Vyrovnáva ekonomické, sociálne , kultúrne, vzdelávacie a environmentálne rozmery udržateľného rozvoja a uznávajú sa v nej základné prepojenia medzi jej cieľmi a zámermi. Cieľom Agendy 2030 je na nikoho nezabudnúť a prioritne sa zameriava na najviac znevýhodnené osoby . Vykonávanie Agendy 2030 bude úzko koordinované s ďalšími relevantnými medzinárodnými záväzkami Únie. V rámci akcií vykonávaných Akcie vykonávané podľa tohto nariadenia mali byť založené na zásadách a cieľoch obsiahnutých v Agende 2030, Parížskej dohode a akčnom programe z Addis Abeby a mali by prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť prepojeniam medzi cieľmi udržateľného rozvoja nimi integrovaným činnostiam integrovanými činnosťami , ktoré môžu vytvárať spoločné výhody a koherentným spôsobom spĺňať viaceré ciele bez toho, aby narušili iné ciele. [PN 6]

(8)

Vykonávanie Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo riadiť piatimi prioritami stanovenými byť založené na piatich prioritách stanovených v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (ďalej len „globálna stratégia“) (19), predloženej 19. júna 2016, ktorá predstavuje víziu Únie a rámec pre jednotnú a zodpovednú spoluprácu v partnerstve s ostatnými s cieľom presadzovať jej hodnoty a záujmy. Únia by mala posilniť partnerstvá, podporovať politický dialóg a kolektívne reakcie na výzvy celosvetového záujmu. Jej činnosť by mala podporovať základné záujmy , zásady a hodnoty Únie vo všetkých jej aspektoch vrátane presadzovania demokracie a ľudských práv, prispievania k eradikácii chudoby, zachovania mieru, predchádzania konfliktom, mediácie a rekonštrukcie po skončení konfliktu so zahrnutím žien vo všetkých fázach, zaručenia jadrovej bezpečnosti, posilnenia medzinárodnej bezpečnosti, boja proti hlavným príčinám riešenia hlavných príčin neregulárnej migrácie a  núteného vysídľovania obyvateľstva a  pomoci obyvateľom, krajinám a regiónom postihnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou, vytvárania podmienok na vznik medzinárodného právneho rámca na ochranu osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy, podpory inkluzívneho kvalitného vzdelávania, podpory spravodlivej, udržateľnej a na právach a hodnotách založenej obchodnej politiky ako nástroja na rozvoj a zlepšenie právneho štátu a ľudských práv , hospodárskej a kultúrnej diplomacie a hospodárskej spolupráce, podpory digitálnej inovácie, digitálnych riešení a technológií , ochranu kultúrneho dedičstva najmä v konfliktných oblastiach, riešenia globálnych hrozieb pre verejné zdravie a presadzovania medzinárodného rozmeru politík Únie. Pri presadzovaní svojich základných záujmov , zásad a hodnôt by Únia mala dodržiavať a podporovať zásady rešpektovania vysokých sociálnych , pracovných a environmentálnych noriem a to aj s ohľadom na zmenu klímy , právneho štátu, medzinárodného právny štát a medzinárodné právo vrátane dodržiavania humanitárneho práva a  medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. [PN 7]

(9)

V novom Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť založené aj na Európskom konsenze o rozvoji (ďalej len „konsenzus“) (20) podpísanom 7. júna 2017 , v ktorom sa poskytuje rámec pre spoločný prístup Únie a jej členských štátov k rozvojovej spolupráci pri vykonávaní Agendy 2030 a akčného programu z Addis Abeby. Odstránenie chudoby, boj proti diskriminácii a nerovnosti, dodržiavanie zásady „na nikoho nezabudnúť“ , ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy a posilnenie odolnosti sú stredobodom politiky v oblasti rozvojovej spolupráce by mali byť základom uplatňovania tohto nariadenia . [PN 8]

(9a)

Okrem agendy OSN do roku 2030, Parížskej dohode o zmene klímy, akčného programu z Addis Abeby, globálnej stratégie EÚ, Európskeho konsenzu o rozvoji a európskej susedskej politiky, ktoré predstavujú primárny politický rámec, by uplatňovanie tohto nariadenia mali riadiť aj tieto dokumenty a ich budúce revízie:

Strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

Usmernenia EÚ o ľudských právach;

Integrovaný prístup EÚ k vonkajšej činnosti k vonkajším konfliktom a krízam a komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom z roku 2013;

Komplexný prístup EÚ k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ;

Program Únie na predchádzanie násilným konfliktom;

Závery Rady z 20. júna 2011 o predchádzaní konfliktom;

Koncepcia posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu;

Celoeurópsky strategický rámec na podporu reformy sektora bezpečnosti;

Stratégia EÚ proti nedovoleným strelným zbraniam, ručným a ľahkým zbraniam a ich munícii;

Koncepcia EÚ na podporu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (ODR);

Závery Rady z 19. novembra 2007 o reakcii EÚ na nestabilné situácie a závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 19. novembra 2007 o bezpečnosti a rozvoji;

Vyhlásenie Európskej rady z 25. marca 2004 o boji proti terorizmu, stratégia Európskej únie na boj proti terorizmu z 30. novembra 2005 a závery Rady z 23. mája 2011 o posilnení prepojení medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi boja proti terorizmu;

Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

Hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

Nová mestská agenda OSN;

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

Dohovor o utečencoch;

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

Výsledky Pekinskej akčnej platformy a akčného, programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD);

plán UNCTAD z apríla 2015 týkajúci sa udržateľných riešení štátneho dlhu;

Hlavné zásady Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúce sa zahraničného dlhu a ľudských práv;

Globálny pakt o utečencoch;

Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii prijatý v Marrákeši 10. decembra 2018;

Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. [PN 9]

(10)

S cieľom vykonávať nový medzinárodný rámec Globálna stratégia a konsenzus stanovený v Agende 2030 by sa toto nariadenie malo zamerať na zvýšenie súdržnosti a zabezpečenie účinnosti vonkajšej činnosti Únie tým, že prostredníctvom zjednodušeného nástroja sústredí svoje úsilie na zlepšenie vykonávania rôznych politík vonkajšej činnosti.

(11)

V súlade s globálnou stratégiou a Sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof (2015 – 2030) prijatým 18. marca 2015 (21) by sa mala uznať potreba prechodu od reakcie na krízu a obmedzenia jej šírenia k štrukturálnejšiemu , preventívnejšiemu a dlhodobejšiemu prístupu, ktorým sa účinnejšie riešia nestabilné situácie, prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou a dlhotrvajúce krízy. Je potrebný väčší dôraz a kolektívne prístupy k znižovaniu, prevencii a zmierneniu rizika a k pripravenosti na riziko; a je potrebné ďalšie úsilie na zvýšenie rýchlej reakcie a trvalej obnovy. Týmto nariadením by sa preto malo prispieť k posilneniu odolnosti a prepojeniu humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti najmä prostredníctvom činností rýchlej reakcie , ako aj príslušných zemepisných a tematických programov, a zároveň by sa mala zabezpečiť primeraná predvídateľnosť, transparentnosť a zodpovednosť, ako aj koherentnosť, súdržnosť a komplementárnosť s humanitárnou pomocou a úplné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva bez toho, aby sa bránilo poskytovaniu humanitárnej pomoci v súlade so zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti v núdzových situáciách a v stave po nich . [PN 10]

(12)

V súlade s medzinárodnými záväzkami Únie o účinnosti rozvoja, ktoré boli prijaté v Busane Pusane v roku 2011 a obnovené na fóre na vysokej úrovni v Nairobi v roku 2016 a pripomenuté v konsenze, by sa Únia mala rámci kontexte svojej oficiálnej rozvojovej spolupráce Únie mali pomoci a vo všetkých spôsoboch poskytovania pomoci uplatňovať zásady účinnosti rozvoja, konkrétne zodpovednosť rozvojových krajín za rozvojové priority, zameranie sa na výsledky, inkluzívne rozvojové partnerstvá, ako aj vzájomnú transparentnosť a zodpovednosť , popri zásadách zosúladenia a harmonizácie . [PN 11]

(13)

V súlade s cieľmi udržateľného rozvoja by toto nariadenie malo prispieť k posilnenému monitorovaniu a podávaniu správ s dôrazom na výsledky, zahŕňajúce vykonanú činnosť, jej prínosy a vplyv v partnerských krajinách využívajúcich vonkajšiu finančnú pomoc Únie. Ako sa odsúhlasilo v konsenze, očakáva sa najmä, že akcie v rámci tohto nariadenia prispejú by mali prispieť aspoň 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci financovanej v rámci tohto nariadenia na sociálnu inklúziu a ľudský rozvoj vrátane rodovej rovnosti so zameraním na základné sociálne služby, najmä zdravotníctvo, vzdelávanie, výživu, vodu, sanitáciu a hygienu a sociálnu ochranu, najmä pre najviac marginalizované osoby, pričom sa zohľadnia rodová rovnosť posilnenia postavenia žien a práva žien ako horizontálne otázky . [PN 12]

(14)

Ak je to možné S cieľom zlepšiť efektívnu zodpovednosť a vhodné, mali transparentnosť rozpočtu Únie by sa Komisia mala zaviesť jasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia s cieľom zabezpečiť účinné hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia. Výsledky vonkajšej činnosti Únie by sa mali monitorovať a posudzovať na základe vopred vymedzených, transparentných, pre krajinu špecifických a merateľných ukazovateľov prispôsobených osobitnému charakteru a cieľom nástroja, ktoré sú, pokiaľ je to možné, založené na rámci výsledkov partnerskej krajiny. Komisia by mala pravidelne monitorovať jej činnosti a hodnotiť pokrok, pričom výsledky by mali byť verejne dostupné, najmä vo forme výročnej správy Európskemu parlamentu a Rade. [PN 13]

(15)

Týmto nariadením by sa malo prispieť ku kolektívnemu cieľu Únie, ktorým je poskytnúť ako oficiálnu rozvojovú pomoc 0,7 % hrubého národného dôchodku v časovom rámci trvania Agendy 2030. Tento záväzok by sa mal zakladať na jasnom pláne pre Úniu a jej členské štáty, v ktorom by sa stanovili termíny a spôsoby jeho dosiahnutia.  V tejto súvislosti by aspoň 92 95  % finančných prostriedkov v rámci tohto nariadenia malo prispieť k akciám navrhnutým tak, aby spĺňali kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. [PN 14]

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje poskytovali tam, kde sú najviac potrebné, najmä najmenej rozvinutým krajinám a krajinám v nestabilných a konfliktných situáciách, by toto nariadenie malo prispieť ku kolektívnemu cieľu, ktorým je dosiahnuť 0,20 % hrubého národného dôchodku Únie pre najmenej rozvinuté krajiny v časovom rámci trvania Agendy 2030. Tento záväzok by sa mal zakladať na jasnom pláne pre EÚ a jej členské štáty, v ktorom by sa stanovili termíny a spôsoby jeho dosiahnutia. [PN 15]

(16a)

V súlade s existujúcimi záväzkami v rámci akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť II by aspoň 85 % programov financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci, geografických i tematických, malo mať rodovú rovnosť ako hlavný alebo významný cieľ, ako je vymedzené v DAC OECD. Povinné preskúmanie výdavkov by malo zaručiť, aby mala podstatná časť týchto programov ako hlavný cieľ rodovú rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat. [PN 16]

(16b)

Toto nariadenie by malo venovať osobitnú pozornosť deťom a mládeži ako prispievateľom k realizácii Agendy 2030. Vonkajšia činnosť Únie v rámci tohto nariadenia by malo venovať osobitnú pozornosť ich potrebám a posilneniu ich postavenia a prispeje k realizácii ich potenciálu ako kľúčových činiteľov zmien investovaním do ľudského rozvoja a sociálneho začlenenia. [PN 17]

(16c)

Obyvatelia krajín subsaharskej Afriky sú najmä dospievajúci a mladí ľudia. Každá krajina by mala rozhodovať o svojej demografickej politike. Demografická dynamika by sa však mala riešiť globálne, aby sa zabezpečilo, že súčasné a budúce generácie budú schopné dosiahnuť svoj plný potenciál udržateľným spôsobom. [PN 18]

(17)

V tomto nariadení by sa mala odzrkadľovať potreba zamerať sa na strategické priority, a to geograficky – na európske susedstvo a Afriku, ako aj na nestabilné krajiny, ktoré to najviac potrebujú, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny, ale aj tematicky – na bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, odstránenie chudoby, demokraciu a ľudské práva, právny štát, dobrú správu, bezpečnú , riadenú a legálnu migráciu, zmenu zníženie nerovností, rodovú rovnosť, riešenie zhoršovania životného prostredia, zmeny klímy a  globálnych hrozieb pre ľudské práva zdravie . [PN 19]

(17a)

Toto nariadenie by malo prispieť k vytvoreniu odolnosti štátu a spoločnosti v oblasti globálneho zdravia verejnosti riešením globálnych hrozieb pre verejné zdravie, posilnením systémov zdravotnej starostlivosti, dosiahnutím všeobecnej ochrany zdravia, predchádzaním a bojom proti prenosným chorobám a pomocou pri zabezpečovaní cenovo dostupných liekov a očkovacích látok pre všetkých. [PN 20]

(18)

Týmto nariadením Prostredníctvom uplatňovania tohto nariadenia by sa malo mal zachovať a posilniť osobitný vzťah rozvinutý so susednými krajinami Únie v súlade s článkom 8 Zmluvy o EÚ. Toto nariadenie by malo prispieť k posilneniu odolnosti štátov a spoločenstiev v susedstve Únie v nadväznosti na spoluprácu prijatú v rámci globálnej stratégie. Malo by sa ním podporovať vykonávanie európskej susedskej politiky po jej revízii v roku 2015 a vykonávanie rámcov regionálnej spolupráce, ako je cezhraničná spolupráca a vonkajšie aspekty príslušných stratégií a politík pre makroregióny a pre morské oblasti vo východnom a južnom susedstve vrátane severnej dimenzie a regionálnej spolupráci pri Čiernom mori . Tieto iniciatívy poskytujú doplňujúce politické rámce pre prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi nimi na základe zásad vzájomnej zodpovednosti, spoločnej zodpovednosti za vlastné záležitosti a zodpovedného prístupu. [PN 21]

(19)

Európska susedská politika revidovaná v roku 2015 (22) sa zameriava na prehlbovanie demokracie, presadzovanie ľudských práv a dodržiavanie zásady právneho štátu, stabilizáciu susedných krajín a posilnenie odolnosti, najmä posilnením hospodárskeho rozvoja, podporou politických , hospodárskych a sociálnych reforiem ako hlavných politických priorít Únie. S cieľom dosiahnuť svoj cieľ by sa revidovaná európska susedská politika sústreďuje vykonávanie revidovanej európskej susedskej politiky prostredníctvom tohto nariadenia malo sústrediť na štyri tieto prioritné oblasti: dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva s osobitným zameraním na ďalšie zapojenie občianskej spoločnosti; hospodársky sociálno-ekonomický rozvoj vrátane boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj vzdelávanie a environmentálna udržateľnosť ; bezpečnosť; migráciu a mobilitu vrátane riešenia základných príčin nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania a pomoci obyvateľstvu, krajinám a regiónom, ktoré čelia zvýšenému migračnému tlaku . Týmto nariadením by sa malo podporovať vykonávanie dohôd Únie o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s krajinami v susedstve . Diferenciácia a posilnená vzájomná zodpovednosť sú základnou myšlienkou európskej susedskej politiky, uznávajúc rôzne úrovne angažovanosti a odrážajúc záujmy každej krajiny v súvislosti s povahou a zameraním svojho partnerstva s Úniou. Prístup založený na výkonnosti je jednou z kľúčových zásad európskej susedskej politiky. V prípade vážneho alebo pretrvávajúceho zhoršovania demokracie v jednej z partnerských krajín by sa podpora mala pozastaviť. Finančné prostriedky susedstva sú kľúčovou pákou pri riešení spoločných výziev, ako je neregulárna migrácia a zmena klímy, ako aj pri šírení prosperity, bezpečnosti a stability prostredníctvom hospodárskeho rozvoja a lepšej správy vecí verejných. Je potrebné Mala by sa posilniť viditeľnosť pomoci Únie v susedstve. [PN 22]

(20)

Týmto nariadením by sa malo podporovať vykonávanie modernizovanej dohody o pridružení s krajinami skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (štáty AKT) a umožniť EÚ a jej partnerom zo štátov AKT ďalej rozvíjať silné spojenectvá v súvislosti s kľúčovými a spoločnými globálnymi výzvami. Týmto nariadením by sa malo najmä podporovať pokračovanie nadviazanej spolupráce medzi Úniou a Africkou úniou v súlade so spoločnou stratégiou EÚ a Afriky vrátane zapojenia Afriky a Únie do podpory práv detí, ako aj posilnenia postavenia európskej a africkej mládeže a stavať na budúcej dohode medzi EÚ a štátmi AKT po roku 2020, a to aj prostredníctvom kontinentálneho prístupu k Afrike a obojstranne prínosného partnerstva rovných medzi EÚ a Afrikou . [PN 23]

(20a)

Toto nariadenie by malo prispieť aj k obchodným aspektom vonkajších vzťahov Únie, ako sú spolupráca s tretími krajinami v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci obchodu s cínom, tantalom a zlatom, Kimberleyský proces, pakt udržateľnosti, vykonávanie záväzkov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012  (23) (nariadenie o VSP), spolupráca v oblasti vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT) a iniciatívy Pomoc obchodu zamerané na zaistenie konzistentnosti a spoločnej podpory medzi obchodnou politikou EÚ a rozvojovými cieľmi a akciami; [PN 24]

(21)

Únia by sa mala usilovať o čo najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov s cieľom optimalizovať vplyv svojej vonkajšej činnosti. To by sa malo dosiahnuť prostredníctvom súdržnosti konzistentnosti a doplnkovosti medzi nástrojmi vonkajšieho financovania na financovanie vonkajšej činnosti Únie, najmä Nástrojom predvstupovej pomoci III (24), Nástrojom humanitárnej pomoci (25), rozhodnutím o zámorských krajinách a územiach (26), Európskym nástrojom pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúcim Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome (27), spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politiku a novo navrhovaným Európskym mierovým nástrojom (28), ktorý je financovaný mimo rozpočtu Únie, ako aj využitím synergií s ostatnými politikami a programami Únie vrátane trustových fondov a politík a programov členských štátov EÚ . To zahŕňa súdržnosť a doplnkovosť s makrofinančnou pomocou, ak je to relevantné. S cieľom maximalizovať vplyv kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by sa týmto nariadením mala umožniť kombinácia financovania s ďalšími programami Únie, pokiaľ príspevky nezahŕňajú rovnaké náklady. [PN 25]

(22)

Financovanie na základe tohto nariadenia by sa malo používať aj na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu programov Erasmus a Kreatívna Európa , ktoré by sa malo implementovať v súlade s  nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (ďalej len „nariadenie o programe Erasmus“) (29) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (ďalej len „nariadenie o programe Kreatívna Európa“)  (30). [PN 26]

(22a)

S cieľom zvýšiť príležitosti pre jednotlivcov a organizácie na mobilitu a spoluprácu v menej rozvinutých krajinách sveta by sa mal medzinárodný rozmer programu Erasmus Plus posilniť, a to prostredníctvom podpory budovania kapacít v tretích krajinách, rozvoja zručností či kontaktov medzi ľuďmi a poskytovania väčšieho množstva príležitostí na spoluprácu a mobilitu s rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami. [PN 27]

(22b)

Vzhľadom na význam riešenia problematiky vzdelávania a kultúry v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a so stratégiou EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry by toto nariadenie malo prispieť k zabezpečeniu inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania, podporovať príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých, podporovať medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry a uznať úlohu kultúry pri propagovaní európskych hodnôt prostredníctvom osobitných a cielených činností na dosiahnutie jasného vplyvu Únie na celosvetovú scénu. [PN 28]

(23)

Hlavný prístup k akciám v rámci tohto nariadenia by mal byť prostredníctvom geografických programov s cieľom maximalizovať vplyv pomoci Únie a priblížiť činnosť Únie k partnerským krajinám a obyvateľstvu. Tento všeobecný prístup by mal byť doplnený tematickými programami a prípadne činnosťami a zároveň podporovať tematické priority, ako sú ľudské práva, občianska spoločnosť a udržateľnosť. Ciele v rámci geografických a tematických programov by mali byť súdržné a vo vzájomnom súlade a mali by ich prípadne dopĺňať tematické programy a činnosti rýchlej reakcie. Mala by sa zabezpečiť efektívna komplementarita medzi geografickými a tematickými programami a činnosťami rýchlej reakcie. S cieľom zohľadniť osobitosti každého programu by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala delegovať na Komisiu s cieľom doplniť ustanovenia tohto nariadenia tým, že sa stanoví stratégia Únie, jej prioritné oblasti, podrobné ciele, očakávané výsledky, špecifické ukazovatele výkonnosti a osobitné finančné prostriedky pre každý program. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva  (31) . Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom odborníkom z členských štátov a experti odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín odborníkov Komisie, ktoré sa venujú zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 29]

(24)

Únia a jej členské štáty by v súlade s konsenzom mali posilniť spoločné programovanie s cieľom zvýšiť ich kolektívny vplyv spojením svojich zdrojov a kapacít. Spoločné programovanie by malo vychádzať z angažovanosti, stotožnenia a zodpovednosti partnerských krajín. Únia a jej členské štáty by sa mali snažiť podporovať partnerské krajiny prostredníctvom spoločného vykonávania pri každej vhodnej príležitosti. Spoločné uplatňovanie by malo byť inkluzívne a otvorené všetkým partnerom Únie, ktorí súhlasia a ktorí môžu prispieť k spoločnej vízii, vrátane agentúr členských štátov a ich rozvojových finančných inštitúcií, miestnych orgánov, súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademickej obce. [PN 30]

(24a)

V prípade vážneho alebo pretrvávajúceho zhoršovania sa situácie v oblasti demokracie, ľudských práv alebo právneho štátu v jednej z partnerských krajín sa podpora môže čiastočne alebo úplne pozastaviť prostredníctvom delegovaného aktu. Komisia by mala náležite zohľadniť príslušné uznesenia Európskeho parlamentu pri prijímaní rozhodnutí. [PN 31]

(24b)

Týmto nariadením by sa mala opätovne potvrdiť jadrová bezpečnosť ako dôležitú súčasť vonkajšej činnosti Únie a malo by sa uľahčiť dosiahnutie cieľov spolupráce uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…  (32) (Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť ďalej len „nariadenie o EINS“). Preto v prípade, ak partnerská krajina neustále nedodržiava základné normy jadrovej bezpečnosti, ako sú ustanovenia príslušných medzinárodných dohovorov v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Dohovoru z Espoo a Aarhuského dohovoru a ich následných zmien, Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jej dodatočných protokolov, neplní si záväzky týkajúce sa vykonávania záťažových testov a súvisiacich opatrení a neplní ciele spolupráce uvedené v nariadení o EINS(Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť), pomoc poskytovaná podľa tohto nariadenia príslušnej krajine by sa mala prehodnotiť a môže sa úplne alebo čiastočne pozastaviť. [PN 32]

(25)

Zatiaľ čo demokracia a ľudské práva vrátane rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien by sa mali zohľadňovať počas vykonávania tohto nariadenia, pomoc Únie v rámci tematických programov pre ľudské práva a demokraciu a organizácie občianskej spoločnosti by mala mať osobitnú doplňujúcu a prídavnú úlohu vďaka svojej globálnej povahe a činnosti nezávislej od súhlasu vlád a orgánov verejnej správy dotknutých tretích krajín. Únia by tak mala venovať osobitnú pozornosť krajinám a naliehavým situáciám, v ktorých sú ľudské práva a základné slobody najviac ohrozené a v ktorých je nerešpektovanie uvedených práv a slobôd najvýraznejšie a najsystematickejšie, ako aj situáciám, keď he ohrozený priestor pre občiansku spoločnosť. Pomoc Únie podľa tohto nariadenia by mala byť navrhnutá tak, aby umožňovala podporu občianskej spoločnosti a spoluprácu a partnerstvo s ňou, pokiaľ ide o citlivé otázky a otázky v oblasti ľudských práv a demokracie, pričom by sa jej poskytla pružnosť a potrebná reaktivita, aby reagovala na meniace sa okolnosti, potreby prijímateľov alebo obdobia krízy, a v prípade potreby prispievala k budovaniu kapacít občianskej spoločnosti. V takýchto prípadoch by politickými prioritami malo byť presadzovanie rešpektovania medzinárodného práva a poskytovanie prostriedkov na konanie pre miestnu občiansku spoločnosť a iné príslušné zainteresované strany v oblasti ľudských práv s cieľom prispieť k práci, ktorá sa uskutočňuje za veľmi ťažkých okolností. V rámci tohto nariadenia by sa mala organizáciám občianskej spoločnosti poskytnúť možnosť získať malé granty rýchlo a účinne v prípade potreby, najmä v najťažších situáciách, ako sú nestabilita, kríza a napätie medzi komunitami. [PN 33]

(25a)

V súlade s článkami 2, 3 a 21 Zmluvy o EÚ a článkom 8 ZFEÚ by sa vykonávanie tohto nariadenia malo riadiť zásadami rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a dievčat, a malo by sa usilovať o ochranu a presadzovanie práv žien v súlade s akčným plánom pre rodovú rovnosť II, závermi Rady o mieri a bezpečnosti žien z 10. decembra 2018, Istanbulským dohovorom Rady Európy a s cieľom č. 5 programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. [PN 34]

(25b)

Týmto nariadením by sa malo riešiť a začleňovať presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti na celom svete, a to aj prostredníctvom podpory organizácií, ktoré pôsobia pri podpore sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (prístup ku kvalitným a prístupným informáciám, vzdelávaniu a službám) a boji proti rodovo motivovanému násiliu a diskriminácii, ako aj uznávaním a riešením úzkych väzieb medzi otázkami mieru, bezpečnosti, rozvoja a rodovej rovnosti. Táto činnosť by mala byť v súlade s príslušnými medzinárodnými a európskymi zásadami a dohovormi a mala by podporovať ich vykonávanie. [PN 35]

(26)

Organizácie občianskej spoločnosti by mali zahŕňať širokú škálu subjektov s rôznymi mnohými úlohami a mandátmi, medzi ktoré patria všetky neštátne, neziskové štruktúry, nestranné a nenásilné a nenásilné štruktúry , prostredníctvom ktorých sa ľudia organizujú v záujme uskutočňovania spoločných cieľov a ideálov, či už politických, kultúrnych, sociálnych , náboženských, environmentálnych, hospodárskych alebo hospodárskych berú na zodpovednosť orgány . Tieto štruktúry pôsobia na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a zahŕňajú mestské aj vidiecke, formálne aj neformálne organizácie. Iné orgány alebo subjekty, ktoré nie sú týmto nariadením osobitne vylúčené, by sa mali môcť financovať, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. [PN 36]

(26a)

V súlade s konsenzom o rozvoji by Únia a jej členské štáty mali podporovať účasť organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov na prispievaní k udržateľnému rozvoju a plnení cieľov udržateľného rozvoja okrem iného v oblasti demokracie, právneho štátu, základných slobôd a ľudských práv, sociálnej spravodlivosti, a ako poskytovateľov základných sociálnych služieb ľuďom v najväčšej núdzi. Mali by uznať viaceré úlohy, ktoré zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány, pričom miestne orgány podporujú územný prístup k rozvoju vrátane procesov decentralizácie, účasti, dohľadu a zodpovednosti. Únia a jej členské štáty by mali podporovať priestor na pôsobenie a priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti a ďalej posilňovať svoju podporu budovania kapacít občianskej spoločnosti a miestnych orgánov s cieľom posilniť ich hlas v procese trvalo udržateľného rozvoja a podporiť politický, sociálny a hospodársky dialóg aj prostredníctvom programov vybavenia občianskej spoločnosti. [PN 37]

(26b)

Únia podporuje organizácie občianskej spoločnosti a ich väčšie strategické zapojenie do všetkých externých nástrojov a programov vrátane geografických programov a činností rýchlej reakcie podľa tohto nariadenia v súlade so závermi Rady z 15. októbra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov. [PN 38]

(27)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre tento nástroj, ktorý má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (33).

(28)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy, ochrany životného prostredia a boja proti strate biodiverzity v súlade so záväzkami Únie na vykonávanie Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa týmto nariadením malo prispieť k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a životného prostredia do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vyčlenenie sumy vo výške 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy a podpora akcií s jasnými a identifikovateľnými spoluprínosmi v iných odvetviach. Očakáva sa, že 2545 % celkového finančného krytia akcií v rámci tohto nariadenia bude prispievať k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy, environmentálneho riadenia a ochrany, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom 30 % z celkového finančného rámca by sa malo vyčleniť na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Príslušné akcie sa určia počas vykonávania uplatňovania tohto nariadenia a celkový prínos tohto nariadenia by mal byť súčasťou príslušných hodnotení a procesov preskúmania. Pri akciách Únie v tejto oblasti by sa malo uprednostňovať dodržiavanie Parížskej dohody a dohovorov z Ria, neprispievať k degradácii životného prostredia a nespôsobovať škody na životnom prostredí alebo klíme. Pri akciách a opatreniach prispievajúcich k dosiahnutiu cieľa v oblasti klímy by sa mal osobitný dôraz klásť na adaptáciu na zmenu klímy v chudobných, veľmi zraniteľných krajinách, a mal by sa zohľadniť vzťah medzi klímou, mierom a bezpečnosťou, posilnením postavenia žien a bojom proti chudobe. Toto nariadenie by malo prispieť k udržateľnému riadeniu prírodných zdrojov a podporovať udržateľnú a bezpečnú ťažbu, lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. [PN 39]

(29)

Je nevyhnutné ďalej zintenzívniť spoluprácu Spolupráca s partnerskými krajinami v oblasti migrácie, využívať výhody dobre môže viesť k vzájomnému prospechu z riadenej , bezpečnej legálnej zodpovednej migrácie a účinne riešiť neregulárnu migráciu k účinnému riešeniu neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania . Takáto spolupráca by mala prispieť k  uľahčeniu bezpečných a legálnych ciest k migrácii a zabezpečeniu prístupu k medzinárodnej ochrane, riešeniu základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva, spolupráci s diaspórami , posilneniu riadenia hraníc a úsiliu v boji proti riešení neregulárnej migrácii migrácie , obchodovaniu obchodovania s ľuďmi a prevádzaniu prevádzania migrantov, a k práci na bezpečných, dôstojných a udržateľných návratoch, readmisii a prípadne opätovnom začlenení, spôsobom citlivým na konflikty, na základe vzájomnej zodpovednosti a plného rešpektovania humanitárnych záväzkov a záväzkov v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného a úniového práva . Účinná spolupráca tretích krajín s Úniou v tejto oblasti by preto mala byť neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zásad tohto nariadenia. Zvýšenie súdržnosti Súdržnosť medzi politikami v oblasti migrácie a rozvojovej spolupráce je dôležité dôležitá , aby sa zabezpečilo, že rozvojová pomoc pomôže partnerským krajinám účinnejšie riadiť migráciu v boji proti chudobe a nerovnosti, podporovala práva a slobody, ako aj prispeje k riadnemu, bezpečnému a zodpovednému riadeniu migrácie . Týmto nariadením by sa malo prispieť ku koordinovanému, komplexnému a štruktúrovanému prístupu k migrácii, maximalizácii synergií a uplatňovaniu potrebného pákového efektu pozitívneho účinku migrácie a mobility na rozvoj . [PN 40]

(30)

Toto nariadenie by malo Únii umožniť, aby reagovala na výzvy, potreby a príležitosti súvisiace s migráciou, a to v súčinnosti s migračnou a rozvojovou politikou Únie. S cieľom prispieť k tomuto cieľu , maximalizovať príspevok migrácie k rozvoju, a bez toho, aby tým boli dotknuté nepredvídané okolnosti novovznikajúce problémy alebo nové potreby , sa očakáva, že najviac 10 % jeho finančného krytia bude venovaných na riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania a na podporu správy posilnenej spolupráce s cieľom uľahčiť bezpečnú, riadenú, legálnu riadenia zodpovednú migráciu a vykonávanie plánovaných a dobre riadených politík a správy migrácie vrátane ochrany práv utečencov a migrantov na základe medzinárodného a úniového práva v rámci cieľov tohto nariadenia. Toto nariadenie by malo prispieť aj k riešeniu fenoménu úniku mozgov a k podpore potrieb vysídlených osôb a hostiteľských komunít, a to najmä poskytovaním prístupu k základným službám a príležitostiam na živobytie. [PN 41]

(30a)

Informačné a komunikačné technológie (IKT) a služby sú osvedčenými nástrojmi na umožňovanie trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu. Môžu byť kľúčom k zlepšeniu života občanov aj v tých najchudobnejších krajinách, najmä posilnením postavenia žien a dievčat, posilnením demokratického riadenia a transparentnosti a zvýšením produktivity a tvorby pracovných miest. Napriek tomu sú pripojiteľnosť a cenová dostupnosť stále problémom medzi regiónmi aj v rámci nich, pretože existujú veľké rozdiely medzi krajinami s vysokým a nižším príjmom a medzi mestami a vidieckymi oblasťami. Toto nariadenie by preto malo pomôcť Únii ďalej začleniť digitalizáciu do rozvojových politík Únie. [PN 42]

(30b)

V programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý Organizácia Spojených národov (OSN) prijala vo svojej rezolúcii z 25. septembra 2015, sa zdôraznil význam podporovania mierových a inkluzívnych spoločností jednak ako cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16, jednak na dosiahnutie iných výsledkov rozvojovej politiky. V cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 16.a sa výslovne žiada „posilniť príslušné národné inštitúcie, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, pri budovaní kapacít na všetkých úrovniach, najmä v rozvojových krajinách, s cieľom predchádzať násiliu a bojovať proti terorizmu a trestnej činnosti“. [PN 43]

(30c)

V komuniké zo schôdze na vysokej úrovni z 19. februára 2016 Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj aktualizoval smernice o podávaní správ o oficiálnej rozvojovej pomoci v oblasti mieru a bezpečnosti. Financovanie opatrení uskutočňovaných v súlade s týmto nariadením predstavuje oficiálnu rozvojovú pomoc v prípade, že spĺňa kritériá stanovené v uvedených smerniciach o podávaní správ alebo v iných nasledujúcich smerniciach o podávaní správ, na ktorých sa Výbor pre rozvojovú pomoc dokáže dohodnúť. [PN 44]

(30d)

Budovanie kapacít na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj by sa malo používať len vo výnimočných prípadoch, ak ciele nariadenia nemožno splniť inými činnosťami rozvojovej spolupráce. Podporovanie aktérov sektora bezpečnosti v tretích krajinách vrátane za výnimočných okolností armády v kontexte predchádzania konfliktom, krízového riadenia alebo stabilizácie je nevyhnutné na zabezpečenie vhodných podmienok na odstraňovanie chudoby a na dosiahnutie rozvoja. Dobrá správa vecí verejných, účinná demokratická kontrola a civilný dohľad nad bezpečnostným systémom vrátane armády, ako aj dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu sú nevyhnutné atribúty riadne fungujúceho štátu v akomkoľvek kontexte a mali by sa presadzovať prostredníctvom širšej podpory reforiem sektora bezpečnosti tretím krajinám. [PN 45]

(30e)

Toto nariadenie by malo vychádzať zo záverov hodnotenia Komisie požadovaného na jún 2020 vrátane rozsiahlej verejnej konzultácie s viacerými zainteresovanými stranami, v ktorom sa posúdi súdržnosť budovania kapacít na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj v rámci prepojenia bezpečnosti a rozvoja financovaného Úniou a jej členskými štátmi prostredníctvom Globálnej stratégie a cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. [PN 46]

(30f)

Únia by mala takisto podporovať prístup, ktorý je vnímavý voči konfliktom a rodovým otázkam, vo všetkých akciách a programoch podľa tohto nariadenia, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom a maximalizovali sa tie pozitívne. [PN 47]

(31)

Na toto nariadenie by sa mali vzťahovať horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (34) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup pre zostavovanie a plnenie rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, rozpočtovej podpory, trustových fondov, finančných nástrojov a rozpočtových záruk a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch a tretích krajinách, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutné pre správne finančné riadenie a efektívne financovanie z prostriedkov EÚ.

(32)

Typy financovania a spôsoby plnenia v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe potrieb a preferencií partnerov a osobitných súvislostí, ich významu, udržateľnosti a schopnosti dodržiavať zásady účinnosti, rozvoja, splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesplnenia povinností. To by malo zahŕňať posúdenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Úloha Európskej nadácie na podporu demokracie (ďalej len „EED“) ako nadácie poverenej európskymi inštitúciami podporovať demokraciu, občiansku spoločnosť a ľudské práva na celom svete by sa v rámci tohto nariadenia mala posilniť a zvýšiť. EED by sa mala poskytnúť administratívna flexibilita a finančné možnosti na vyplácanie cielených grantov subjektom občianskej spoločnosti v európskom susedstve, ktoré sú určené na vykonávanie európskej susedskej politiky, a to najmä pokiaľ ide o rozvoj demokracie, ľudských práv, slobodných volieb a zásady právneho štátu. [PN 48]

(33)

Nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (ďalej len „EFSD+“), ktorý vychádza z jeho úspešného predchodcu EFSD (35), by mal predstavovať integrovaný finančný balík poskytujúci finančnú kapacitu vo forme grantov, rozpočtových záruk a finančných nástrojov na celom svete. EFSD+ by mal podporovať plán pre vonkajšie investície a spájať operácie kombinovaného financovania a rozpočtovej záruky, na ktoré sa vzťahuje záruka pre vonkajšiu činnosť vrátane operácií týkajúcich sa rizík štátneho dlhu súvisiacich s úverovými operáciami, ktoré sa predtým vykonávali v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov pre Európsku investičnú banku. Vzhľadom na svoju úlohu vyplývajúcu zo Zmlúv a na jej skúsenosti v posledných desaťročiach pri podpore politík Únie by Európska investičná banka mala zostať prirodzeným partnerom Komisie pri vykonávaní uplatňovaní operácií v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť. Ostatné multilaterálne rozvojové banky alebo národné rozvojové banky EÚ majú aj zručnosti a kapitál, ktoré môžu významne prispieť k dosahu rozvojovej politiky Únie, a preto by sa mala v rámci EFSD+ výrazne podporovať aj ich účasť prostredníctvom tohto nariadenia. [PN 49]

(34)

EFSD+ by sa mal zamerať na podporu investícií ako prostriedku, ktorý prispeje k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja podporovaním udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho , kultúrneho a sociálneho rozvoja a presadzovaním sociálno-ekonomickej odolnosti v partnerských krajinách s osobitným dôrazom na odstraňovanie chudoby, predchádzanie konfliktom a podporu mierových, spravodlivých a inkluzívnych spoločností, udržateľný a inkluzívny rast hospodársky pokrok, boj proti zmene klímy jej zmiernením a prispôsobením sa zmene klímy, zhoršenie životného prostredia , vytváranie dôstojných pracovných miest, hospodárske príležitosti v súlade s príslušnými normami MOP a hospodárskych príležitostí najmä pre ženy , zručnosti mladých a zraniteľných ľudí. Dôraz by sa mal klásť na poskytovanie inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania a rozvoj zručností a podnikania prostredníctvom posilňovania vzdelávacích a kultúrnych štruktúr , a to aj pre deti v núdzových humanitárnych situáciách podnikanie v situácii núteného vysídlenia. Mal by sa zameriavať aj na podporu stabilného investičného prostredia , industrializácie , sociálno-ekonomické sektory sociálno-ekonomických odvetví , mikropodniky družstiev, sociálnych podnikov, mikropodnikov, malé malých stredné podniky stredných podnikov , ako aj na riešenie osobitných sociálno-ekonomických základných príčin posilnenie demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktorých absencia je často konkrétnou sociálno-ekonomickou príčinou neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania v súlade s príslušnými orientačnými indikatívnymi programovými dokumentmi. Osobitná pozornosť by sa mala venovať krajinám, ktoré sú nestabilné alebo sú zasiahnuté konfliktom, najmenej rozvinutým krajinám a vysoko zadlženým chudobným krajinám. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj zlepšovaniu poskytovania nevyhnutných verejných základných služieb, potravinovej bezpečnosti a zlepšovaniu kvality života rýchlo rastúceho mestského obyvateľstva, a to aj prostredníctvom primeraného, bezpečného a cenovo dostupného bývania. EFSD+ by mal podporovať ziskové/neziskové partnerstvá ako prostriedok na usmerňovanie investícií súkromného sektora do trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby. Vo všetkých fázach projektového cyklu by sa malo podporovať aj strategické zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a delegácií Únie v partnerských krajinách, aby sa pomohlo nájsť na mieru šité riešenia na podporu sociálno-ekonomického rozvoja komunít, vytvárania pracovných miest a nových príležitostí na podnikanie. Investície by mali byť založené na analýze konfliktov, mali by sa zamerať na hlavné príčiny konfliktov, nestabilitu, maximalizovať potenciál na podporu mieru a minimalizovať riziká zhoršenia konfliktov. [PN 50]

(35)

EFSD+ by mal maximalizovať doplnkovosť financovania, riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie, zabezpečovať inovačné produkty a prilákať finančné prostriedky súkromného sektora s cieľom optimalizovať príspevok súkromných financií k miestnemu udržateľnému rozvoju . Zapojenie súkromného sektora do spolupráce Únie s partnerskými krajinami prostredníctvom EFSD+ by malo prinášať merateľný dosah z hľadiska ďalšieho rozvoja pri úplnom rešpektovaní životného prostredia a práv a živobytia miestnych komunít, a to bez narúšania miestneho trhu a  nekalej hospodárskej súťaže s miestnymi hospodárskymi subjektmi. Malo by byť nákladovo efektívne, založené na vzájomnej zodpovednosti a rozdelení rizika a nákladov. EFSD+ na základe primeraných kritérií zodpovednosti a transparentnosti by mal fungovať ako jednotné kontaktné miesto na prijímanie finančných návrhov od finančných inštitúcií a verejných alebo súkromných investorov a poskytovať široký rozsah finančnej podpory pre oprávnené investície. [PN 51]

(35a)

Záruka EÚ pre štátne investičné operácie vo verejnom sektore je súčasťou EFSD+. Táto záruka EÚ sa nevzťahuje na štátne investičné operácie, ktoré sa týkajú ďalšieho poskytovania úverov súkromnému sektoru alebo poskytovania úverov pre subjekty alebo v prospech subjektov na nižšej ako štátnej úrovni, ktoré majú prístup k príslušnému financovaniu bez štátnych záruk. S cieľom pomôcť pri plánovaní kapacity EIB sa minimálny garantovaný objem takýchto štátnych investičných operácií pridelí EIB. [PN 52]

(36)

Záruka pre vonkajšiu činnosť by sa mala vytvoriť na základe existujúcej záruky EFSD a Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia. Záruka pre vonkajšiu činnosť by mala podporovať operácie EFSD+, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové záruky, makrofinančnú pomoc a úvery pre tretie krajiny na základe rozhodnutia Rady 77/270/Euratom (36). Tieto operácie by mali byť podporené rozpočtovými prostriedkami podľa tohto nariadenia spolu s rozpočtovými prostriedkami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (37) (ďalej len „nariadenie o nástroji IPA III“) a nariadenia o EINS, ktoré by sa mali vzťahovať aj na tvorbu rezerv a záväzky vyplývajúce z pôžičiek makrofinančnej pomoci a pôžičiek pre tretie krajiny uvedených v článku 10 ods. 2 nariadenia o EINS. Pri financovaní operácií EFSD+ by sa mali prednostne financovať tie, ktoré uprednostňujú majú veľký vplyv na vytváranie dôstojných pracovných miest a  živobytí a ktorých pomer nákladov a výnosov posilňuje udržateľnosť investície , a ktoré poskytujú najvyššie záruky udržateľnosti a dlhodobého dosahu z hľadiska ďalšieho rozvoja prostredníctvom miestnej zodpovednosti . Operácie podporované v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť by mali byť sprevádzané dôkladným posúdením ex ante environmentálnych, finančných a sociálnych aspektov podľa potreby a  vrátane vplyvu postihnutých komunít na ľudské práva živobytie a vplyvu na nerovnosti a určenie spôsobov riešenia týchto nerovností v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie a pri riadnom zohľadnení zásady slobodného a predbežného vopred udeleného informovaného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení(EPIC) dotknutých komunít v oblasti investícií týkajúcich sa pôdy . Záruka pre vonkajšiu činnosť by sa nemala využívať na poskytovanie základných verejných služieb, ktoré zostávajú úlohou vlády daného štátu. Posúdenie vplyvu ex post by sa malo uskutočniť aj na účely merania dosahu operácií EFSD+ z hľadiska ďalšieho rozvoja. [PN 53]

(37)

S cieľom zabezpečiť flexibilitu, zvýšiť príťažlivosť pre súkromný sektor , podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a maximalizovať vplyv investícií by sa mala poskytnúť výnimka z pravidiel týkajúcich sa metód plnenia rozpočtu Únie stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o oprávnené protistrany. Týmito oprávnenými protistranami by mohli byť aj orgány, ktoré nie sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a mohli by to byť aj súkromnoprávne subjekty spravované právom partnerskej krajiny. [PN 54]

(38)

V záujme zvýšenia vplyvu záruky pre vonkajšiu činnosť by členské štáty a zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore mali mať možnosť poskytovať príspevky vo forme hotovosti alebo záruky. Príspevok vo forme záruky by nemal presiahnuť 50 % sumy operácií zaručených Úniou. Finančné záväzky vyplývajúce z tejto záruky by sa nemali poskytovať a spoločný rezervný fond by mal poskytovať vankúš likvidity.

(39)

Vonkajšie činnosti sa často vykonávajú uplatňujú vo veľmi nestálom prostredí, ktoré si vyžaduje nepretržité a rýchle prispôsobovanie sa vznikajúcim potrebám partnerov Únie a globálnym výzvam v oblasti ľudských práv a základných slobôd , demokracie a dobrej správy vecí verejných, bezpečnosti a stability, zmeny klímy a životného prostredia, oceánov a migračnej krízy a  migrácie vrátane jej základných príčin jej vzniku , ako sú chudoba a nerovnosť, a vplyvu zvyšujúceho sa počtu vysídlených osôb najmä na rozvojové krajiny . Zosúladenie zásady predvídateľnosti s potrebou rýchlej reakcie na nové potreby teda znamená prispôsobenie finančnej implementácie uplatňovanie programov. S cieľom zvýšiť schopnosť EÚ reagovať na nepredvídané potreby nezahrnuté do programov a programových dokumentov , vychádzajúc z úspešných skúseností Európskeho rozvojového fondu (ERF), by sa mala ponechať nevyčlenená vopred vymedzená suma ako rezerva na vznikajúce výzvy a priority. Mala by sa v riadne odôvodnených prípadoch mobilizovať v súlade s postupmi stanovenými v tomto nariadení. [PN 55]

(40)

Preto pri dodržiavaní zásady spočívajúcej v tom, že rozpočet Únie sa stanovuje ročne, by sa týmto nariadením mala zachovať možnosť uplatňovať možnosti flexibility, ktoré už umožňuje nariadenie o rozpočtových pravidlách pre iné politiky, konkrétne prenosy a opätovné viazanie rozpočtových prostriedkov, aby sa zabezpečilo účinné využívanie finančných prostriedkov Únie pre občanov Únie a partnerské krajiny, čím sa maximalizujú finančné prostriedky Únie, ktoré sú k dispozícii na intervencie Únie v oblasti vonkajšej činnosti.

(41)

Podľa článku 83 rozhodnutia Rady …/… (ZKÚ), osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v rámci tohto nariadenia s výhradou jeho pravidiel a cieľov a prípadných dojednaní uplatniteľných na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené. Okrem toho v oblastiach spoločného záujmu by sa mala podporovať aj spolupráca medzi partnerskými krajinami a zámorskými krajinami a územiami, ako aj najvzdialenejšími regiónmi podľa článku 349 ZFEÚ.

(42)

S cieľom zvýšiť demokratickú zodpovednosť partnerských krajín za ich rozvojové procesy a udržateľnosť vonkajšej pomoci by Únia v prípade potreby mala podporovať využívanie vlastných inštitúcií, zdrojov a odborných znalostí partnerských krajín a systémov a postupov partnerských krajín pre všetky aspekty projektového cyklu pre spoluprácu pri súčasnom zabezpečení miestnych zdrojov a odborných znalostí a úplnom zapojení miestnych samospráv a občianskej spoločnosti. Únia by mala poskytovať aj programy odbornej prípravy o tom, ako požiadať štátnych zamestnancov miestnych orgánov a organizácie občianskej spoločnosti o financovanie zo strany Únie, aby im pomohla zvýšiť oprávnenosť a účinnosť ich projektov. Tieto programy by sa mali uskutočňovať v príslušných krajinách, mali by byť dostupné v jazyku krajiny a dopĺňať tak programy diaľkového vzdelávania, ktoré boli tiež vytvorené, aby sa zabezpečila cielená odborná príprava zodpovedajúca potrebám tejto krajiny. [PN 56]

(43)

Ročné alebo viacročné akčné plány a opatrenia uvedené v článku 19 predstavujú pracovné programy podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ročné alebo viacročné akčné plány pozostávajú zo súboru opatrení zoskupených do jedného dokumentu.

(44)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (38), nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (39), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (40) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (41), majú byť finančné záujmy Únie chránené účinnými a primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí, vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (42). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva; z tohto dôvodu by dohody s tretími krajinami a územiami a s medzinárodnými organizáciami a akákoľvek zmluva alebo dohoda vyplývajúca z vykonávania tohto nariadenia mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa Komisia, Dvor audítorov a úrad OLAF výslovne splnomocňujú na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ich príslušnými právomocami a ktorými sa zabezpečí, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(44a)

Aby sa podporil medzinárodný boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí by sa všetko financovanie prostredníctvom tohto nariadenia malo poskytovať úplne transparentným spôsobom. Okrem toho by oprávnené protistrany nemali podporovať žiadne činnosti vykonávané na protiprávne účely ani sa zúčastňovať na žiadnych operáciách financovania ani investičných operáciách prostredníctvom subjektu sídliaceho v nespolupracujúcej jurisdikcii alebo v daňovom raji. Oprávnené protistrany by sa takisto mali zdržať akéhokoľvek využívania systémov vyhýbania sa daňovým povinnostiam či agresívneho daňového plánovania. [PN 57]

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (43). [PN 58]

(46)

S cieľom doplniť alebo zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej ZFEÚ, pokiaľ ide stanovenie stratégie Únie, pokiaľ ide o miery tvorby rezerv stanovené v článku 26 ods. 3, oblasti prioritné oblasti, podrobné ciele, očakávané výsledky, osobitné ukazovatele výkonnosti a osobitné finančné alokácie a spôsoby spolupráce a intervencie uvedené v prílohách II, III pre každý geografický a tematický program , ako aj akčné plány IV opatrenia , prioritné oblasti operácií EFSD+ uvedené v prílohe V, správu EFSD+ uvedenú v prílohe VI, na účely preskúmania ktoré nie sú založené na programových dokumentoch, ktorými sa ustanovuje operačný rámec pre ľudské práva , ako aj rámec riadenia rizík , rozhoduje sa o potrebách nezahrnutých do programov alebo doplnenia ukazovateľov uvedených prílohe VII, ak programových dokumentov, rozhoduje sa o pozastavení pomoci , ustanovuje sa to považuje za potrebné, a s cieľom doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa zavedenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie rámec prístupu založeného na výkonnosti , ustanovujú sa sadzby rezerv, rámec pre monitorovanie hodnotenie a rozširuje sa rozsah pôsobnosti na krajiny a územia, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie. S cieľom zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide oblasti spolupráce a intervencie uvedené v prílohách II, III IV, prioritné oblasti operácií EFSD+ uvedené v prílohe V a investičné okná uvedené v prílohe V, ako aj ukazovatele uvedené v prílohe VII . [PN 59]

(47)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (44) je potrebné vyhodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň zabrániť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä pokiaľ ide o členské štáty. Tieto požiadavky môžu podľa potreby by mali obsahovať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie účinkov programu v praxi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov s príslušnými zainteresovanými stranami, ako je občianska spoločnosť a experti odborníci , a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov. [PN 60]

(48)

Odkazy Vzhľadom na širokú povahu a rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a na nástroje Únie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ (45) , ktoré sa nahrádzajú týmto nariadením, by sa zabezpečenie súladu medzi zásadami, cieľmi a výdavkami podľa tohto nariadenia, ako aj ostatných nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, ako je nariadenie o EINS alebo nástroje, ktoré sú neoddeliteľne spojené s vonkajšími politikami, ako je nariadenie o nástroji IPA III, horizontálna riadiaca skupina zložená zo všetkých príslušných útvarov Komisie a ESVČ, ktorej predsedá podpredseda Komisie / vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK / VP) alebo zástupca tohto úradu, by mala byť zodpovedná za riadenie, koordináciu a správu politík, programov, zásad , a akcií podľa tohto nariadenia s cieľom zaručiť konzistentnosť , efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť financovania vonkajšej činnosti Únie. PK/VP by mal zabezpečiť celkovú politickú koordináciu vonkajšej činnosti Únie. Pri všetkých činnostiach vrátane činností rýchlej reakcie a opatrení výnimočnej pomoci a počas celého cyklu programovania, plánovania a uplatňovania nástroja e by mali chápať ako odkazy vysoký predstaviteľ a ESVČ spolupracovať s príslušnými členmi a útvarmi Komisie určenými na toto nariadenie základe povahy Komisia by mala zabezpečiť, aby sa toto nariadenie vykonávalo v súlade s úlohou ESVČ, ako sa stanovuje v tomto rozhodnutí cieľov plánovaných opatrení , a to na základe ich odborných znalostí. Všetky návrhy rozhodnutí by sa mali vypracovať v súlade s postupmi Komisie a mali by sa Komisii predkladať na prijatie . [PN 61]

(48a)

Uplatňovanie tohto nariadenia by v prípade potreby malo dopĺňať a malo by byť v súlade s opatreniami prijatými Úniou pri dosahovaní cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v rámci druhej kapitoly hlavy V Zmluvy o EÚ a opatrení prijatých v rámci piatej časti ZFEÚ. [PN 62]

(49)

V rámci plánovaných akcií stanovených v tomto dokumente by sa mali prísne dodržiavať podmienky a postupy stanovené reštriktívnymi opatreniami Únie, [PN 63]

(49a)

Európsky parlament by sa mal plne zapojiť do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. Mal by sa zintenzívniť dialóg medzi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament bol v pozícii systematicky a hladko vykonávať politickú kontrolu počas uplatňovania tohto nariadenia, čím by sa zvýšila účinnosť a legitímnosť, [PN 64]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje program „susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „nástroj“).

Stanovujú sa v ňom ciele nástroja, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania zo strany Únie a pravidlá poskytovania tohto financovania.

Okrem toho sa ním zriaďuje Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (ďalej len „EFSD+“) a záruka pre vonkajšiu činnosť.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„program pre krajinu“ je orientačný program vzťahujúci sa na jednu krajinu;

2.

„program pre viaceré krajiny“ je orientačný program vzťahujúci sa na viac ako jednu krajinu;

3.

„cezhraničná spolupráca“ je spolupráca medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami a územiami pozdĺž vonkajších hraníc Únie;

4.

„regionálny program“ je orientačný program pre viaceré krajiny, ktorý sa vzťahuje na viac ako jednu tretiu krajinu v rámci rovnakej geografickej oblasti stanovenej v článku 4 ods. 2;

5.

„nadregionálny program“ je orientačný program pre viaceré krajiny, ktorý sa vzťahuje na viac ako jednu tretiu krajinu z rôznych oblastí stanovených v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia;

6.

„právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom vlastnom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

6a.

„organizácie občianskej spoločnosti“ sú všetky neštátne, neziskové a nenásilné štruktúry, prostredníctvom ktorých sa ľudia organizujú na účely sledovania spoločných cieľov a ideálov, či už politických, kultúrnych, sociálnych, hospodárskych, náboženských alebo environmentálnych, alebo prostredníctvom ktorých berú na zodpovednosť orgány, ktoré pôsobia na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni, a ktoré môžu zahŕňať mestské a vidiecke, ako aj formálne a neformálne organizácie; v kontexte tematického programu o ľudských právach a demokracii zahŕňa „občianska spoločnosť“ všetky typy jednotlivcov alebo skupín, ktoré sú nezávislé od štátu a ktorých činnosti pomáhajú podporovať ľudské práva a demokraciu, a to vrátane obhajcov ľudských práv, ako sa vymedzujú v Deklarácii OSN o práve a zodpovednosti jednotlivcov; [PN 65]

6b.

miestne orgány“ sú pobočky vládnych alebo verejných orgánov, ktoré pôsobia na nižšej ako vnútroštátnej úrovni (napr. obecné, komunitné, okresné, krajské, provinčné alebo regionálne); [PN 66]

7.

„investičné okno“ je cieľová oblasť pre podporu prostredníctvom záruky EFSD+ portfóliám investícií v osobitných regiónoch, krajinách alebo sektoroch;

8.

„prispievateľ“ je členský štát, medzinárodná finančná inštitúcia alebo verejná inštitúcia členského štátu, verejná agentúra alebo iné verejné či súkromné subjekty, ktoré do spoločného rezervného fondu prispievajú hotovosťou alebo zárukami; [PN 67]

8a.

„doplnkovosť“ je zásada, ktorou sa zaistí, aby záruka pre vonkajšiu činnosť prispievala k udržateľnému rozvoju prostredníctvom operácií, ktoré by nemohli byť realizované bez nej alebo ktoré dosahujú pozitívne výsledky nad rámec toho, čo by sa mohlo dosiahnuť bez tejto podpory, ako aj skoncentrovanie finančných prostriedkov zo súkromného sektora a riešenie situácií zlyhania trhu alebo nedostatočných investícií, ako aj zvyšovanie kvality, udržateľnosti, vplyvu alebo rozsahu investícií. Táto zásada tiež zabezpečuje, že investičné operácie a operácie financovania kryté zárukou pre vonkajšiu činnosť nenahrádzajú podporu zo strany členského štátu, súkromné financovanie alebo inú finančnú intervenciu zo strany Únie alebo medzinárodnú finančnú intervenciu, a ich prostredníctvom sa vyhýba tomu, aby došlo k vytláčaniu iných verejných alebo súkromných investícií. Projekty podporované zo záruky pre vonkajšiu činnosť majú obyčajne vyšší rizikový profil v porovnaní s portfóliom investícií podporovaných oprávnenými protistranami v rámci ich bežných investičných politík bez záruky pre vonkajšiu činnosť; [PN 68]

8b.

„priemyselné krajiny“ sú iné tretie krajiny než rozvojové krajiny zahrnuté do zoznamu príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC OECD); [PN 69]

8c.

„chudoba“ sú všetky podmienky, v ktorých sú ľudia v nedostatku a sú vnímaní ako nespôsobilí v rôznych spoločnostiach a miestnych súvislostiach; hlavné rozmery chudoby zahŕňajú ekonomické, ľudské, politické, sociálno-kultúrne a ochranné spôsobilosti; [PN 70]

8d.

„zohľadňovanie rodového aspektu“ je konanie s cieľom porozumieť a zohľadniť spoločenské a kultúrne faktory spojené s rodovo motivovaným vylúčením a diskrimináciou vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života; [PN 71]

8e.

„vnímavosť voči konfliktom“ je konanie s cieľom porozumieť, že pri akejkoľvek iniciatíve uskutočnenej v prostredí zasiahnutom konfliktom dôjde k jej interakcii s týmto konfliktom, a že takáto interakcia bude mať dôsledky, ktoré môžu mať pozitívne alebo negatívne účinky; vnímavosť voči konfliktom tiež znamená, že Únia vyvinie maximálne úsilie, aby jej činnosti (politické, vonkajšia činnosť) nemali negatívny vplyv a maximalizovali pozitívny vplyv na dynamiku konfliktov, čím prispejú k predchádzaniu konfliktom, štrukturálnej stabilite a budovaniu mieru. [PN 72]

Ak sa odkazuje na ľudské práva, rozumie sa tomu tak, že zahŕňajú aj základné slobody; [PN 73]

V kontexte článku 15 môže termín „krajiny, ktoré najviac potrebujú pomoc“ zahŕňať aj krajiny uvedené v prílohe I. [PN 74]

Článok 3

Ciele

1.   Všeobecným cieľom tohto nariadenia je podpora stanoviť finančný rámec, ktorý umožní Únii podporu a presadzovanie svojich hodnôt , zásad kľúčových záujmov Únie na celom svete v záujme sledovania cieľov súlade s cieľmi zásad zásadami vonkajšej činnosti Únie, ako sa stanovuje stanovujú v článku 3 ods. 5, článku 8 a článku 21 Zmluvy o EÚ , ako aj v článku 11 a článku 208 ZFEÚ . [PN 75]

2.   V súlade s odsekom 1 sú špecifické ciele tohto nariadenia tieto:

a)

podporovať a posilňovať dialóg a spoluprácu s tretími krajinami a regiónmi v susedstve, subsaharskej Afrike, Ázii a Tichomorí a Severnej a Južnej Amerike a Karibiku;

aa)

prispievať k plneniu medzinárodných záväzkov a cieľov, ktoré Únia schválila, najmä v Agende 2030, cieľoch trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohode; [PN 76]

ab)

rozvíjať osobitné posilnené vzťahy s krajinami vo východnom a v južnom susedstve Únie, ktoré sú založené na spolupráci, mieri a bezpečnosti, vzájomnej zodpovednosti a spoločnom zväzku k všeobecným hodnotám demokracie, právneho štátu a dodržiavaniu ľudských práv, sociálno-ekonomickej integrácii, ochrane životného prostredia a opatreniam v oblasti zmeny klímy; [PN 77]

ac)

usilovať sa o znižovanie a z dlhodobého hľadiska odstránenie chudoby, najmä v najmenej rozvinutých krajinách; umožniť udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj; [PN 78]

b)

na globálnej úrovni upevňovať podporovať organizácie občianskej spoločnosti presadzovať demokraciu miestne orgány , právny štát ďalšiu stabilitu ľudské práva mier , predchádzať konfliktom a podporovať organizácie občianskej spravodlivé a inkluzívne spoločnosti, ďalšiu stabilitu pokročiť v multilateralizme, medzinárodnej spravodlivosti mier zodpovednosti, a riešiť iné globálne a regionálne výzvy vrátane migrácie zmeny klímy mobility zhoršovania stavu životného prostredia, ako aj potreby a priority v oblasti zahraničnej politiky, ako sa uvádza v prílohe III, vrátane podpory budovania dôvery a dobrých susedských vzťahov ; [PN 79]

ba)

chrániť, podporovať a presadzovať ľudské práva, demokraciu, právny štát, rodovú a sociálnu rovnosť, a to aj pri najnáročnejších okolnostiach a naliehavých situáciách v partnerstve s občianskou spoločnosťou vrátane ochrancov ľudských práv na celom svete; [PN 80]

c)

reagovať rýchlo na: krízové situácie, nestabilitu a konflikty; výzvy v oblasti odolnosti a prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti a potreby a priority zahraničnej politiky. [PN 81]

Dosiahnutie týchto cieľov sa meria pomocou príslušných ukazovateľov uvedených v článku 31.

3.   Najmenej 92 95  % výdavkov v rámci tohto nariadenia musí spĺňať kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Týmto nariadením sa prispieva k dosiahnutiu kolektívneho cieľa, ktorým je dosiahnuť 0,2 % hrubého národného dôchodku Únie pre najmenej rozvinuté krajiny a 0,7 % hrubého národného dôchodku Únie v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci v časovom rámci trvania Agendy 2030. [PN 82]

3a.     Najmenej 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia v rámci všetkých programov, geografických a tematických, každoročne a počas trvania jeho akcií sa obmedzuje z hľadiska účelu na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj s cieľom podporiť a posilniť poskytovanie základných sociálnych služieb, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie výživa a sociálna ochrana, a to najmä najviac marginalizovaným osobám s dôrazom na ženy a deti. [PN 83]

3b.     Najmenej 85 % geografických a tematických programov financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia má ako hlavný alebo významný cieľ rodovú rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat, ako vymedzil DAC OECD. Podstatná časť týchto programov má ako hlavný cieľ rodovú rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat. [PN 84]

Článok 4

Rozsah pôsobnosti a štruktúra

1.   Financovanie zo strany Únie na základe tohto nariadenia sa implementuje uplatňuje prostredníctvom: [PN 85]

a)

geografických programov;

b)

tematických programov;

c)

činností rýchlej reakcie.

2.   Geografické programy zahŕňajú spoluprácu na úrovni jednotlivých krajín a viacerých krajín v týchto oblastiach:

a)

susedstvo;

b)

subsaharská Afrika;

c)

Ázia a Tichomorie;

d)

Severná a Južná Amerika a Karibik.

Geografické programy sa môžu vzťahovať na všetky tretie krajiny okrem kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín vymedzených v nariadení (EÚ) …/… (46) (IPA) a zámorské krajiny a územia vymedzené v rozhodnutí Rady …/… (EÚ). Môžu sa tiež stanoviť geografické programy kontinentálneho alebo medziregionálneho rozsahu, najmä panafrický program zahŕňajúci africké krajiny podľa písmen a) a b) a program zahŕňajúci africké, karibské a tichomorské krajiny podľa písmen b) c) a d). [PN 86]

Geografické programy v oblasti susedstva sa môžu týkať ktorejkoľvek krajiny uvedenej v prílohe I.

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa geografické programy zakladajú na oblastiach spolupráce uvedených v prílohe II.

3.   Tematické programy zahŕňajú akcie spojené s plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja na globálnej úrovni v týchto oblastiach:

a)

ľudské práva a demokracia;

b)

organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy ; [PN 87]

c)

stabilita a mier;

d)

globálne výzvy;

da)

Potreby a priority zahraničnej politiky. [PN 88]

Tematické programy sa môžu vzťahovať na všetky tretie krajiny, ako aj. Zámorské krajiny a územia, ktoré sú vymedzené majú plný prístup k tematickým programom , ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady …/… (EÚ). Ich efektívna účasť sa zabezpečí s ohľadom na ich špecifiká a osobitné výzvy, ktorým čelia. [PN 89]

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa tematické programy zakladajú na intervenčných oblastiach uvedených v prílohe III.

4.   Činnosti rýchlej reakcie umožnia včasné opatrenia s cieľom:

a)

prispieť k  mieru, stabilite a predchádzaniu konfliktom v naliehavých situáciách, vznikajúcich krízach, krízach a po kríze; [PN 90]

b)

prispieť k posilneniu odolnosti štátov, vrátane miestnych orgánov verejnej správy, spoločností, komunít a jednotlivcov a k prepojeniu humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti. [PN 91]

c)

riešiť potreby a priority zahraničnej politiky. [PN 92]

Činnosti rýchlej reakcie sa môžu vzťahovať na všetky tretie krajiny, ako aj zámorské krajiny a územia, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí Rady …/… (EÚ).

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa činnosti rýchlej reakcie zakladajú na intervenčných oblastiach uvedených v prílohe IV.

5.   Akcie v rámci tohto nariadenia sa vykonávajú uplatňujú predovšetkým prostredníctvom geografických programov. [PN 93]

Akcie implementované uplatňované prostredníctvom tematických programov dopĺňajú akcie, ktoré sú financované v rámci geografických programov a podporujú globálne a nadregionálne iniciatívy zamerané na dosiahnutie medzinárodne dohodnutých cieľov, najmä cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ochrany ako sú uvedené v článku 3 ods. 2 písmene aa) , ako aj globálnych verejných statkov alebo riešenia globálnych výziev. Akcie implementované prostredníctvom tematických programov sa môžu vykonávať nezávisle a aj vtedy, ak neexistuje žiadny geografický program alebo ak bol tento program pozastavený, alebo ak s dotknutou partnerskou krajinou neexistuje žiadna dohoda o akcii, alebo ak akciu nie je možné primerane realizovať prostredníctvom geografického programu. [PN 94]

Činnosti Akcie rýchlej reakcie dopĺňajú geografické a tematické programy , ako aj akcie financované prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 (nariadenie o humanitárnej pomoci) . Tieto činnosti akcie sa navrhnú a vykonajú uplatňujú tak, aby v náležitých prípadoch bolo možné zaistiť ich kontinuitu v rámci geografických alebo tematických programov. [PN 95]

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť alebo zmeniť prílohy II, III a IV.

Článok 5

Súdržnosť, súlad a doplnkovosť

1.   Pri vykonávaní uplatňovaní tohto nariadenia sa zabezpečí súlad, súdržnosť, synergie a doplnkovosť s ostatnými so všetkými oblasťami vonkajšej činnosti Únie vrátane iných nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, najmä nariadenia o nástroji IPA III, ako aj s opatreniami prijatými podľa hlavy 5 kapitoly V2 Zmluvy o EÚ a časti V ZFEÚ , s ostatnými príslušnými politikami a programami Únie, ako aj politická súdržnosť v záujme rozvoja. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uplatňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny. [PN 96]

1a.     Únia a jej členské štáty koordinujú svoje podporné programy s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť ich poskytovania a zabrániť prekrývaniu financovania. [PN 97]

1b.     Pri uplatňovaní tohto nariadenia Komisia a ESVČ náležite prihliadajú na pozície Európskeho parlamentu. [PN 98]

2.   Akcie spadajúce do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 nie sú financované v rámci tohto nariadenia.

3.   Na akcie ustanovené na základe tohto nariadenia môžu v náležitých prípadoch prispieť iné programy Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Toto nariadenie môže taktiež prispievať na opatrenia ustanovené v rámci iných programov Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V takých prípadoch sa v pracovnom programe, ktorý sa vzťahuje na tieto akcie, určí, ktorý súbor pravidiel sa bude uplatňovať.

Článok 6

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie uplatňovanie tohto nariadenia na obdobie 2021 – 2027 je 89 200 82 451 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (93 154 miliónov EUR v bežných cenách ) [100 %] . [PN 99]

2.   Finančné krytie uvedené v odseku 1 tvorí:

a)

suma 68 000 63 687 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (71 954 miliónov EUR v bežných cenách) [77,24 %] na geografické programy: [PN 100]

susedstvo najmenej 22 000 20 572 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (23 243 miliónov EUR v bežných cenách) [24,95 %] , [PN 101]

subsaharská Afrika najmenej 32 000 30 723 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (34 711 miliónov EUR v bežných cenách) [37,26 %] , [PN 102]

Ázia a Tichomorie 10 000 8 851 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (10 000 miliónov EUR v bežných cenách) , [10,73 %], vrátane najmenej 620 miliónov eur v cenách z roku 2018 (700 miliónov EUR v bežných cenách) pre Tichomorie [PN 103]

Severná a Južná Amerika a Karibik 3 540 miliónov EUR v cenách z roku 2018 ( 4 000 miliónov EUR v bežných cenách) [4,29 %], vrátane najmenej 1 062 miliónov eur v cenách z roku 2018 (1 200 miliónov EUR v bežných cenách) pre Karibik , [PN 104]

b)

suma 7 000 9 471 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (10 700 miliónov EUR v bežných cenách) [11,49 %] na tematické programy: [PN 105]

ľudské práva a demokracia 1 500 najmenej 1 770 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (2 000 miliónov EUR v bežných cenách) [2,15 %], pričom až 25 % programu sa vyčlení na financovanie volebných pozorovateľských misií EÚ , [PN 106]

organizácie občianskej spoločnosti 1 500 (OOS) a miestne orgány (MO) 2 390 miliónov EUR v cenách z roku 2018) (2 700 miliónov EUR v bežných cenách) [2,90 %], z čoho 1 947 miliónov v cenách z roku 2018 (2 200 miliónov EUR v bežných cenách) [2,36 %] pre OOS a 443 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (500 miliónov EUR v bežných cenách) [0,54 %] pre MO , [PN 107]

stabilita a mier 885 miliónov EUR v cenách roku 2018 ( 1 000 miliónov EUR v bežných cenách), [1,07 %] , [PN 108]

globálne výzvy 3 000 3 983 miliónov EUR v cenách roku 2018 (4 500 miliónov EUR v bežných cenách)[4,83 %] , [PN 109]

potreby a priority zahraničnej politiky 443 miliónov EUR (500 miliónov EUR v cenách z roku 2018) [0,54 %], [PN 110]

c)

4 000 3 098 miliónov EUR v cenách roku 2018 (3 500 miliónov EUR v bežných cenách) [3,76 %] na činnosti rýchlej reakcie.

stabilita a predchádzanie konfliktom v naliehavých situáciách, pri vznikajúcich krízach, pri krízach a po krízach 1 770 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (2 000 miliónov EUR v bežných cenách) [2,15 %],

posilnenie odolnosti štátov, spoločností, komunít a jednotlivcov a prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti 1 328 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (1 500 miliónov EUR v bežných cenách) [1,61 %].[PN 111]

3.   Rezerva na vznikajúce výzvy a priority vo výške 10 200 6 196 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (7 000 miliónov EUR v bežných cenách) [7,51 %] zvyšuje sumy uvedené v odseku 2 v súlade s článkom 15. [PN 112]

4.   Finančné krytie uvedené v odseku 2 písm. a) zodpovedá najmenej 75 % finančného krytia uvedeného v odseku 1.

4a.     Akcie podľa článku 9 sa financujú až do výšky 270 miliónov EUR. [PN 113]

4b.     Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v rámci limitov viacročného finančného rámca počas rozpočtového postupu po tom, čo inštitúcie dohodnú priority. [PN 114]

Článok 7

Politický rámec

Celkový politický rámec pre vykonávanie uplatňovanie tohto nariadenia predstavujú dohody o pridružení, dohody o partnerstve a spolupráci, mnohostranné obchodné dohody a iné dohody, ktorými sa stanovuje právne záväzný vzťah s partnerskými krajinami, odporúčania a akty prijaté v orgánoch zriadených týmito dohodami, ako aj príslušné mnohostranné dohody, legislatívne akty Únie, závery Európskej rady a závery Rady, vyhlásenia zo samitov alebo a iné medzinárodné vyhlásenia a závery zasadnutí na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, príslušné uznesenia a pozície Európskeho parlamentu, oznámenia Komisie alebo spoločné oznámenia Komisie a Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a dohovory a rezolúcie OSN . [PN 115]

Článok 8

Všeobecné zásady

1.   Únia sa snaží podporovať, rozvíjať a konsolidovať zásady , na ktorých je založená, napríklad a to zásady demokracie, právneho štátu, dodržiavania dobrej správy vecí verejných, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, na ktorých bola založená rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva , a to prostredníctvom dialógu a spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi , prostredníctvom opatrení v rámci OSN a iných medzinárodných fór a prostredníctvom spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi orgánmi a súkromnými subjektmi. Financovanie podľa tohto nariadenia musí byť v súlade s týmito zásadami, ako aj so záväzkami Únie podľa medzinárodného práva . [PN 116]

1a.     V súlade s článkami 2 a 21 Zmluvy o EÚ je príspevok Únie k demokracii a právnemu štátu a k podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd zakorenený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv a v medzinárodnom humanitárnom práve. [PN 117]

2.   Uplatňuje sa prístup založený na právach zahŕňajúci všetky ľudské práva, či už občianske a politické, alebo hospodárske, spoločenské sociálne a kultúrne, s cieľom začleniť zásady v oblasti ľudských práv, podporiť nositeľov práv, a to najmä chudobné pri uplatňovaní ich práv s dôrazom najmä na marginalizované a zraniteľné skupiny vrátane menšín , žien, detí zraniteľnejšie skupiny, pri uplatňovaní svojich nárokov mládeže, starších osôb, domorodého obyvateľstva, LGBTI osôb osôb so zdravotným postihnutím , o základných pracovných právach a sociálnom začleňovaní, a pomôcť partnerským krajinám pri plnení ich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv. Týmto nariadením sa podporuje rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien , mládeže a detí, a to vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv . [PN 118]

3.   Únia v prípade potreby podporuje vykonávanie dvojstrannej, regionálnej a mnohostrannej spolupráce a dialógu, partnerské dohody a trojstrannú spoluprácu.

Únia podporuje mnohostranný prístup a prístup založený na pravidlách a na hodnotách k celosvetovým verejným statkom a výzvam a v tejto súvislosti spolupracuje s členskými štátmi, partnerskými krajinami, medzinárodnými organizáciami vrátane medzinárodných finančných inštitúcií a agentúr, fondov a programov OSN a inými darcami. [PN 119]

Únia podporuje spoluprácu s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a inými darcami. [PN 120]

Vo vzťahoch s partnerskými krajinami sa zohľadňujú ich výsledky pri plnení záväzkov, medzinárodných dohôd , najmä Parížskej dohody, a zmluvných vzťahov s Úniou , najmä dohôd o pridružení, dohôd o partnerstve a spolupráci, ako aj obchodných dohôd . [PN 121]

4.   Spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi na jednej strane a partnerskými krajinami na druhej strane je založená na zásadách účinnosti rozvoja, ktoré prípadne podporuje vo všetkých spôsoboch , a to: zodpovednosti partnerských krajín za rozvojové priority, zameraní sa na výsledky, inkluzívnych rozvojových partnerstvách, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti a rešpekte, a zladenia priorít partnerských krajín . Únia podporuje účinnú a efektívnu mobilizáciu zdrojov a ich využívanie. [PN 122]

Ak je to vhodné, Komisia v súlade so zásadou inkluzívneho partnerstva zabezpečuje, aby sa v procese návrhu, vykonávania uplatňovania a súvisiacich postupov monitorovania programov uskutočnili riadne konzultácie s relevantnými zainteresovanými stranami v partnerských krajinách vrátane organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov verejnej správy a aby všetky tieto zainteresované strany mali včas prístup k relevantným informáciám, ktoré im umožnia zohrávať v tomto procese zmysluplnú úlohu. [PN 123]

Ak je to vhodné, Komisia v súlade so zásadou zodpovednosti uprednostní pri vykonávaní uplatňovaní programov využívanie systémov partnerských krajín. [PN 124]

5.   Aby sa prehĺbila doplnkovosť a efektívnosť ich činnosti, Únia a členské štáty koordinujú svoje politiky a uskutočňujú vzájomné konzultácie o svojich programoch pomoci, a to aj v rámci medzinárodných organizácií a na medzinárodných konferenciách.

6.   V programoch a akciách v rámci tohto nariadenia sa uplatňuje hľadisko zmeny klímy, ochrany životného prostredia a  v súlade s článkom 11 ZFEÚ, zníženia rizika katastrof pripravenosti na ne, ľudského rozvoja, prevencie konfliktov a budovania mieru, rodovej rovnosti a  posilnenia postavenia žien, detí a mládeže, nediskriminácie, vzdelávania a kultúry a digitalizácie, a  riešia sa nimi prepojenia medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja s cieľom podporiť integrované akcie, ktoré môžu vytvárať spoločné výhody a koherentným spôsobom spĺňať viaceré ciele. Tieto programy a akcie sú založené na analýze kapacít, rizík a zraniteľnosti, integrujú prístup zameraný na zvyšovanie odolnosti ľudí a komunít a sú citlivé na konflikty. Riadia sa zásadou zásadami „na nikoho nezabudnúť“ a „neškodiť“ . [PN 125]

7.   Spolu Bez toho, aby boli dotknuté iné ciele vonkajšej činnosti Únie, spolu s partnermi sa uplatňuje koordinovanejší, komplexnejší a štruktúrovanejší prístup k migrácii, ktorého účinnosť sa pravidelne posudzuje bez podmieňovania rozvojovej pomoci tretím krajinám spoluprácou pri riadení migrácie a pri plnom dodržiavaní ľudských práv vrátane práva každej osoby opustiť svoju krajinu pôvodu . [PN 126]

7a.     Komisia zabezpečí, aby sa akcie prijaté podľa tohto nariadenia v súvislosti s bezpečnosťou, so stabilitou a s mierom, najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu a kybernetickú bezpečnosť, vykonávali v súlade s medzinárodným právom vrátane práva v oblasti medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva. Komisia môže spolu s prijímateľskými partnermi vypracovať plány na zlepšenie inštitucionálneho a prevádzkového súladu vojenských aktérov s normami v oblasti transparentnosti a ľudských práv. Komisia starostlivo monitoruje a hodnotí uplatňovanie takýchto akcií pre každý relevantný cieľ podľa článku 31 a predkladá o ňom správy s cieľom zabezpečiť súlad s povinnosťami v oblasti ľudských práv. V prípade takýchto akcií sa Komisia okrem ustanovení o riadení rizík podľa článku 8 ods. 8 písm. b) usiluje o prístup vnímavý voči konfliktom vrátane podrobnej, systematickej ex ante analýzy konfliktov, ktorý plne integruje rodovú analýzu. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34, ktorým sa doplní toto nariadenie a ustanoví operačný rámec na základe existujúcich usmernení s cieľom zabezpečiť zohľadnenie ľudských práv pri navrhovaní a uplatňovaní opatrení uvedených v tomto článku, najmä pokiaľ ide o zabránenie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a dodržiavanie zásad riadneho procesu vrátane prezumpcie neviny, práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. [PN 127]

8.   Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a  vedie s ním pravidelnú výmenu názorov zmysluplné politické dialógy, a to z vlastnej iniciatívy a na žiadosť Európskeho parlamentu . [PN 128]

8a.     Komisia má pravidelnú výmenu informácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi verejnej správy. [PN 129]

8b.     Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie, a to vytvorením vhodného rámca riadenia rizík vrátane opatrení na hodnotenie a zmiernenie následkov pre každý podstatný cieľ nariadenia. [PN 130]

8c.     Transparentnosť a zodpovednosť, so silným dôrazom na podávanie správ a kontrolu, musia byť základom celého nástroja. Toto zahŕňa transparentný kontrolný systém vrátane oznamovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a o tom, či sa platby uskutočnili včas. [PN 131]

Článok 9

Budovanie kapacít vojenských aktérov pri podpore rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj

1.   V súlade s článkom 41 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa fFinančné prostriedky Únie sa v rámci tohto nariadenia nesmú použiť na financovanie obstarávania zbraní alebo munície, ani na operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami. Každé zariadenie, služba alebo technológia dodávané podľa tohto nariadenia podlieha prísnym kontrolám stanoveným v spoločnej pozícii 944/2008/SZBP, nariadení o položkách s dvojakým použitím a akýchkoľvek platných reštriktívnych opatreniach EÚ. V súlade s nariadením (EÚ) …/… [o výrobkoch používaných na vykonanie trestu smrti a mučenie] sa toto nariadenie nesmie použiť na financovanie poskytovania akéhokoľvek druhu vybavenia, ktoré možno použiť na mučenie, zlé zaobchádzanie alebo iné porušovanie ľudských práv. [PN 132]

2.   S cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorý predpokladá dosiahnutie stabilných, mierových a inkluzívnych spoločností, sa pomoc Únie v rámci tohto nariadenia môže za výnimočných okolností uvedených v odseku 4 použiť v kontexte širšej reformy sektora bezpečnosti alebo na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách na účely vykonávania rozvojových činností a činnosti v oblasti bezpečnosti pre rozvoj v súlade s preklenovacím cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj . [PN 133]

3.   Pomoc podľa tohto článku sa môže vzťahovať najmä na zaisťovanie programov budovania kapacít na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj vrátane odbornej prípravy, mentorstva a poradenstva, ako aj poskytovanie vybavenia, zlepšenie infraštruktúry a poskytovanie služieb priamo súvisiacich s uvedenou pomocou.

4.   Pomoc podľa tohto článku sa poskytne len za týchto podmienok:

a)

ak požiadavky na primerané dosiahnutie cieľov Únie podľa tohto nariadenia nie je možné splniť pomocou nevojenských aktérov a ak je ohrozená existencia fungujúcich štátnych inštitúcií alebo ochrana ľudských práv a základných slobôd a štátne inštitúcie nie sú schopné túto hrozbu zvládnuť a

b)

ak sa príslušná partnerská krajina a Únia zhodnú na tom, že vojenskí aktéri sú kľúčoví pre zachovanie, vytvorenie alebo obnovenie podmienok nevyhnutných pre trvalo udržateľný rozvoj a že títo vojenskí aktéri nie sú zapojení do porušovania ľudských práv ani nepredstavujú hrozbu pre fungovanie štátnych inštitúcií , a to aj v období kríz a nestabilných alebo destabilizujúcich podmienok a situácií. [PN 134]

5.   Pomoc Únie podľa tohto článku sa nesmie použiť na financovanie budovania kapacít vojenských aktérov na iné účely, ako na zabezpečovanie rozvojových činností a činností v oblasti bezpečnosti pre rozvoj. Nesmie sa použiť najmä na financovanie:

a)

opakujúcich sa vojenských výdavkov;

b)

obstarávania zbraní a munície alebo akéhokoľvek iného zariadenia určeného na použitie smrtiacej sily;

c)

odbornej prípravy, ktorá má pomôcť výhradne k bojaschopnosti ozbrojených síl.

6.   Pri navrhovaní a  vykonávaní uplatňovaní opatrení podľa tohto článku Komisia podporuje zodpovednosť partnerskej krajiny. Vypracuje tiež nevyhnutné prvky a osvedčené postupy potrebné na zabezpečenie udržateľnosti a zodpovednosti v strednodobom a dlhodobom horizonte a presadzuje právny štát a uznávané zásady medzinárodného práva. Komisia zabezpečí, aby tieto opatrenia priniesli priame výsledky pre ľudí z hľadiska bezpečnosti obyvateľstva, boli integrované do širšej politiky reformy sektora bezpečnosti zahŕňajúcej silné prvky demokratického a parlamentného dohľadu a zodpovednosti, a to aj z hľadiska zlepšenia poskytovania bezpečnostných služieb, a zapadali do dlhodobých stratégií mieru a rozvoja určených na riešenie základných príčin konfliktov. Komisia takisto zabezpečuje, aby akcie zamerané na reformu vojenských síl prispievali k zvyšovaniu ich transparentnosti, zodpovednosti a súladu s ľudskými právami v rámci ich jurisdikcie. Pri opatreniach zameraných na zabezpečenie vybavenia partnerských ozbrojených síl Komisia vymedzí druh vybavenia, ktoré sa má poskytnúť v kontexte každého opatrenia. Komisia uplatňuje ustanovenia uvedené v článku 8 ods. 8b (novom) s cieľom zabezpečiť, aby tieto zariadenia používali len určení príjemcovia. [PN 135]

7.   Komisia vypracuje vhodné postupy posúdenia rizík, monitorovania a hodnotenia opatrení prijatých podľa tohto článku vykoná v rámci hodnotenia podľa článku 32 , najmä v súvislosti s hodnotením v polovici trvania, spoločné hodnotenia s členskými štátmi. Výsledky sa zohľadnia v navrhovaní programov a rozdeľovaní zdrojov a ďalej posilnia súdržnosť a komplementaritu v rámci vonkajšej činnosti Únie. . [PN 136]

HLAVA II

VYKONÁVANIE UPLATŇOVANIE TOHTO NARIADENIA [PN 137]

Kapitola I

Programovanie

Článok 9a

Rozsah pôsobnosti geografických programov

1.     Činnosti Únie v oblasti spolupráce podľa tohto článku sa uplatňujú v prípade miestnych, národných, regionálnych, medziregionálnych a kontinentálnych činností.

2.     V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa geografické programy zakladajú na týchto oblastiach spolupráce:

a)

dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, ľudské práva, základné slobody a občianska spoločnosť;

b)

odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a ľudský rozvoj

c)

migrácia a mobilita;

d)

životné prostredie a zmena klímy;

e)

inkluzívny a udržateľný hospodársky rast a dôstojné zamestnávanie

f)

bezpečnosť, stabilita a mier;

g)

partnerstvo.

3.     Ďalšie podrobnosti o oblastiach spolupráce uvedených v odseku 2 sú stanovené v prílohe II. [PN 138]

Článok 9b

Rozsah pôsobnosti tematických programov

1.     Tematické programy sa týkajú týchto oblastí intervencie:

a)

ľudské práva, základné slobody a demokracia:

ochrana a podpora ľudských práv a ochrancov ľudských práv v krajinách a naliehavých situáciách, v ktorých sú ľudské práva a základné slobody najviac ohrozené, a to aj prostredníctvom pružného a komplexného riešenia naliehavých potrieb v oblasti ochrany obhajcov ľudských práv,

presadzovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých, prispievanie k vytváraniu spoločností, v ktorých prevažuje účasť, nediskriminácia, rovnosť, sociálna spravodlivosť a zodpovednosť,

upevňovanie a podpora demokracie, riešenie všetkých aspektov demokratickej správy vecí verejných vrátane posilňovania demokratického pluralizmu, zvyšovania účasti občanov vrátane podpory občianskych volebných pozorovateľských organizácií a ich regionálnych sietí na celom svete, vytvárania priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť a podpory vierohodných, inkluzívnych a transparentných volebných procesov počas celého volebného cyklu, a to najmä prostredníctvom volebných pozorovateľských misií EÚ,

podpora účinného multilateralizmu a strategických partnerstiev, prispievanie k zvyšovaniu kapacít medzinárodných, regionálnych a národných rámcov a posilnenie miestnych aktérov pri podpore a ochrane ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

podpora nových medziregionálnych synergií a vytvárania sietí medzi miestnymi občianskymi spoločnosťami a medzi občianskou spoločnosťou a inými príslušnými orgánmi a mechanizmami v oblasti ľudských práv s cieľom maximalizovať výmenu najlepších postupov v oblasti ľudských práv a demokracie a vytvoriť pozitívnu dynamiku;

b)

organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy:

podpora inkluzívnej, participatívnej, posilnenej a nezávislej občianskej spoločnosti v partnerských krajinách,

podpora dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a medzi nimi,

podpora budovania kapacít miestnych orgánov a mobilizácia ich odbornosti v záujme podpory územného prístupu k rozvoju,

posilňovanie povedomia, vedomostí a angažovanosti občanov Únie, pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 3 tohto nariadenia,

podpora občianskej spoločnosti pri účasti na obhajobe verejných politík a dialógu s vládami a medzinárodnými inštitúciami,

podpora občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť povedomie spotrebiteľov a občanov a ich informovanosť o výrobe a spotrebe šetrných k životnému prostrediu a spravodlivom obchode s cieľom povzbudiť ich, aby prijali udržateľnejšie správanie;

c)

stabilita a mier

pomoc pri predchádzaní konfliktom, budovaní mieru a pripravenosti na krízy;

pomoc pri riešení globálnych a nadregionálnych hrozieb a vznikajúcich hrozieb;

d)

globálne výzvy

zdravie,

vzdelávanie,

rodová rovnosť,

deti a mládež,

migrácia a nútené vysídľovanie obyvateľstva,

dôstojná práca, sociálna ochrana a nerovnosť

kultúra,

zabezpečovanie zdravého životného prostredia a boj proti zmene klímy,

udržateľná energetika,

udržateľný a inkluzívny rast, dôstojné pracovné miesta a zapojenie súkromného sektora

potraviny a výživa,

podpora inkluzívnych spoločností, dobrej správy hospodárskych záležitostí a transparentného riadenia verejných financií,

prístup k bezpečnej vode, sanitácii a hygiene,

e)

potreby a priority zahraničnej politiky

poskytovanie podpory stratégií Únie pre dvojstrannú, regionálnu a medziregionálnu spoluprácu prostredníctvom podpory politického dialógu a prípravou kolektívnych prístupov k výzvam celosvetového významu a reakcií na ne,

poskytovanie podpory pre obchodnú politiku Únie,

prispievanie k vykonávaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie a podpora všeobecného pochopenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne.

2.     Ďalšie podrobnosti o oblastiach spolupráce uvedených v odseku 1 sú stanovené v prílohe III. [PN 139]

Článok 10

Všeobecný prístup založený na programovaní

1.   Spolupráca a intervencie podľa tohto nariadenia sa programujú, s výnimkou činností rýchlej reakcie uvedených v článku 4 ods. 4.

2.   Na základe článku 7 je programovanie v rámci tohto nariadenia založené na týchto zásadách:

a)

programové dokumenty poskytujú ucelený rámec pre spoluprácu medzi Úniou a partnerskými krajinami alebo regiónmi v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi a zásadami stanovenými v tomto nariadení a na základe stratégie Únie voči partnerskej krajine alebo regiónu alebo na základe tematických stratégií Únie ; [PN 140]

b)

Únia a členské štáty sa navzájom radia v začiatočnej fáze procesu programovania a počas neho, aby sa podporila súdržnosť, doplnkovosť a súlad ich činností spolupráce. Spoločné programovanie je uprednostňovaný prístup pre programovanie týkajúce sa jednotlivých krajín. Spoločné programovanie je v prípade potreby otvorené pre iných darcov;

c)

Únia sa v prípade potreby radí aj v počiatočnom štádiu a počas celého procesu tvorby programov podnecuje pravidelný dialóg medzi viacerými zainteresovanými stranami a inkluzívny dialóg s inými darcami a subjektmi aktérmi z Únie a mimo Únie vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a súkromných a politických nadácií. Európsky parlament je informovaný o výsledkoch týchto konzultácií . [PN 141]

d)

tematické programy pre ľudské práva a demokraciu , organizácie občianskej spoločnosti občiansku spoločnosť miestne orgány, a pre stabilitu a mier uvedené v článku 4 ods. 3 písm. a) , b) b c ) poskytujú pomoc nezávisle od súhlasu vlád a ostatných verejných orgánov dotknutých tretích krajín. Tieto Tematické programy podporujú najmä pre ľudské práva a demokraciu, ako aj organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány, podporujú najmä občiansku spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv a novinárov pod tlakom . [PN 142]

Článok 11

Zásady programovania geografických programov [PN 143]

-1.     Pri programovaní podľa tohto nariadenia sa berie náležitý ohľad na ľudské práva, základné slobody, dobrú správu vecí verejných a demokraciu v partnerských krajinách. [PN 144]

-1a.     Pri príprave, uplatňovaní revízii všetkých programových dokumentov podľa tohto článku sa dodržiavajú zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja a zásady účinnosti pomoci. [PN 145]

-1b.     Geografické a tematické programy sa navzájom dopĺňajú a sú navzájom koherentné a vytvárajú pridanú hodnotu. [PN 146]

1.   Programovanie geografických programov sa zakladá na týchto zásadách:

a)

bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 sa akcie podľa možností zakladajú na inkluzívnom dialógu medzi Úniou inštitúciami Únie , členskými štátmi a dotknutými partnerskými krajinami vrátane vnútroštátnych a miestnych a regionálnych orgánov a zahŕňajú občiansku spoločnosť a  organizácie občianskej spoločnosti, regionálne, národné a miestne parlamenty , komunity a ostatné zainteresované strany s cieľom zvýšiť demokratickú zodpovednosť za proces a stimulovať podporu pre vnútroštátne a regionálne stratégie; [PN 147]

b)

ak je vždy, keď to vhodné je možné , programové obdobie sa zosúladí so strategickými cyklami partnerských krajín; [PN 148]

c)

programovanie môže zahŕňať činnosti spolupráce financované z rôznych súm pridelených prostriedkov uvedených v článku 6 ods. 2 a z iných programov Únie v súlade s ich základnými aktmi.

2.   Programovanie Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, programovanie geografických programov poskytuje špecifický a prispôsobený rámec spolupráce založený na: [PN 149]

a)

potrebách partnerov stanovených na základe konkrétnych kritérií a hĺbkovej analýzy , berúc do úvahy počet obyvateľov, chudobu, nerovnosť, ľudský rozvoj, stav ľudských práv, základných slobôd, demokracie a rodovej rovnosti, občiansky priestor, hospodársku a environmentálnu zraniteľnosť a odolnosť štátu a spoločnosti; [PN 150]

b)

schopnosti partnerov vytvárať finančné mobilizovať a efektívne využívať domáce zdroje na podporu národných rozvojových priorít získavať k nim prístup a ich absorpčných kapacít ; [PN 151]

c)

záväzkoch partnerov vrátane záväzkov spoločne dohodnutých s Úniou výkonnosti partnerov úsilí stanovených na základe kritérií, ako sú politická reforma , pokrok v právnom štáte, dobrej správe vecí verejných, ľudských právach boji proti korupcii, hospodársky a sociálny rozvoj , ekologická udržateľnosť a účinné využívanie pomoci ; [PN 152]

d)

potenciálnom vplyve financovania z prostriedkov Únie v partnerských krajinách a regiónoch;

e)

schopnosti a záväzku partnera presadzovať spoločné záujmy hodnoty, zásady hodnoty základné záujmy, a podporovať spoločné ciele a mnohostranné aliancie, ako aj pokrok pri dosahovaní priorít Únie. [PN 153]

3.   Prednosť pri prideľovaní zdrojov majú krajiny, ktoré pomoc najviac potrebujú, a to predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny, krajiny s nízkymi príjmami, krajiny v krízovej, pokrízovej, nestabilnej a zraniteľnej situácii vrátane malých ostrovných rozvojových štátov.

4.   Spolupráca s industrializovanými krajinami sa zameriava na podporu záujmov Únie a spoločných záujmov , ako aj spoločných základných záujmov a hodnôt, spoločne dohodnutých cieľov a multilateralizmu. Takáto spolupráca sa podľa potreby zakladá na dialógu medzi Úniou vrátane Európskeho parlamentu a členskými štátmi so zapojením občianskej spoločnosti . [PN 154]

5.   Programové dokumenty pre geografické programy sú založené sú zamerané na výsledky a obsahujú vždy, keď je to možné, jasné ciele a ukazovatele na výsledkoch meranie pokroku dosahu pomoci Únie. Ukazovatele môžu byť v prípade potreby zohľadňujú medzinárodne dohodnuté ciele a ukazovatele založené na medzinárodne dohodnutých normách , najmä tie tých , ktoré sú stanovené pre ciele trvalo udržateľného rozvoja, ako aj rámce výsledkov na úrovni jednotlivých krajín, s cieľom posúdiť a oznámiť prínos Únie k výsledkom na úrovni výstupov, výsledkov a vplyvu. [PN 155]

6.   Pri vypracúvaní programových dokumentov pre krajiny a regióny, ktoré sa nachádzajú v krízovej, pokrízovej, nestabilnej alebo zraniteľnej situácii, sa náležite zohľadňujú osobitné potreby a okolnosti dotknutých krajín alebo regiónov , ako aj zraniteľné miesta, riziká a kapacity s cieľom zvýšiť odolnosť. Pozornosť sa venuje predchádzaniu konfliktov, budovaniu štátu a mieru, zmiereniu a obnove po konflikte, pripravenosti na katastrofy, ako aj úlohe žien a právam detí v týchto procesoch. Uplatňuje sa prístup založený na ľudských právach a prístup zameraný na ľudí. .

Ak sú partnerské krajiny alebo regióny priamo dotknuté alebo ovplyvnené krízou, situáciou po kríze alebo nestabilnou situáciou, osobitný dôraz sa kladie na posilnenie koordinácie medzi všetkými dotknutými aktérmi, aby sa napomohlo prechodu napomohli prevencia násilia a prechod z núdzovej situácie do fázy rozvoja. [PN 156]

7.   Týmto nariadením sa z programov zriadených podľa článku 4 ods. 2 tohto nariadenia prispieva k akciám zavedeným v rámci nariadenia o programe Erasmus. Predbežná suma 2 000 000 000 EUR z geografických programov by sa mala prideliť na akcie zamerané na mobilitu, spoluprácu a politický dialóg s orgánmi, inštitúciami a organizáciami partnerských krajín. Na základe tohto nariadenia sa vypracuje jednotný programový dokument na obdobie siedmich rokov, ktorý bude zahŕňať finančné prostriedky z nariadenia o nástroji IPA III. Na použitie týchto finančných prostriedkov sa vzťahuje nariadenie o programe Erasmus , pričom sa zabezpečuje súlad s nariadením o nástroji IPA III . [PN 157]

7a.     Týmto nariadením sa prispieva k akciám zavedeným v rámci nariadenia o programe Kreatívna Európa. Z tohto nariadenia sa vypracuje jednotný programový dokument na sedem rokov vrátane prostriedkov z nariadenia o nástroji IPA III. Nariadenie o programe Kreatívna Európa sa vzťahuje na využívanie týchto prostriedkov. [PN 158]

Článok 12

Programové dokumenty pre geografické programy

-1.     Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia stanovením rámcov pre každú konkrétnu krajinu a viacročný program pre viacero krajín. Týmito rámcovými ustanoveniami sa:

a)

vymedzujú prioritné oblasti spomedzi tých, ktoré sú vymedzené v článkoch 9a a 15b;

b)

stanovujú konkrétne podrobné a merateľné ciele každého programu;

c)

stanovujú očakávané výsledky s merateľnými cieľmi a jasnými a špecifickými ukazovateľmi výkonnosti spojenými s cieľmi;

d)

stanovujú indikatívne pridelené finančné prostriedky celkové aj podľa prioritných oblastí;

e)

stanovujú spôsoby spolupráce vrátane príspevkov k záruke pre vonkajšiu činnosť. [PN 159]

1.   Vykonávanie tohto nariadenia sa v prípade geografických programov uskutočňuje prostredníctvom viacročných orientačných programov pre krajinu a viacročných orientačných programov pre viaceré krajiny. [PN 160]

2.   Vo viacročných orientačných programoch sa stanovia prioritné oblasti vybraté na financovanie z prostriedkov Únie, špecifické ciele, očakávané výsledky, jasné a konkrétne ukazovatele výkonnosti a orientačné pridelenia prostriedkov, a to celkové, ako aj pre jednotlivé prioritné oblasti. [PN 161]

3.   Viacročné orientačné programy sa zakladajú na: [PN 162]

-a)

správe obsahujúcej analýzu potrieb, kapacít, záväzkov a výkonnosti dotknutej partnerskej krajiny alebo krajín v súlade s článkom 11 ods. 2 a možný vplyv financovania Únie, ako aj jednej alebo viacerých z týchto skutočností: [PN 163]

a)

národnej alebo regionálnej stratégii v podobe rozvojového plánu alebo podobného dokumentu vychádzajúceho zo zmysluplnej konzultácie s miestnym obyvateľstvom a občianskou spoločnosťou a schváleného Komisiou ako základ pre príslušný viacročný orientačný program v čase prijatia uvedeného dokumentu; [PN 164]

b)

rámcovom dokumente, v ktorom sa stanovuje politika Únie voči dotknutému partnerovi alebo dotknutým partnerom vrátane spoločného dokumentu medzi Úniou a členskými štátmi; [PN 165]

c)

spoločnom dokumente medzi Úniou a dotknutým partnerom alebo dotknutými partnermi, v ktorom sa stanovujú spoločné priority.

4.   Ak je to možné, v záujme zvýšenia vplyvu kolektívnej spolupráce Únie spoločný programový dokument nahradí programové dokumenty Únie a členských štátov. Spoločný programový dokument môže nahradiť viacročný orientačný program Únie za predpokladu, že je schválený v akte prijatom podľa článku 14 a je v súlade s článkami 10 a 11, obsahuje prvky uvedené v odseku 2 tohto článku a stanovuje sa v ňom rozdelenie práce medzi Úniou a členskými štátmi. [PN 166]

4a.     Viacročné programy môžu stanoviť sumu finančných prostriedkov, ktorá nepresiahne 5 % celkovej sumy, ktorá nie je pridelená prioritnej oblasti alebo partnerskej krajine alebo skupine krajín. Tieto finančné prostriedky sa vyčlenia v súlade s článkom 21. [PN 167]

Článok 13

Programové dokumenty pre tematické programy

-1.     Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia stanovením rámcov pre každý konkrétny tematický viacročný program. Týmito rámcovými ustanoveniami sa:

a)

vymedzujú prioritné oblasti spomedzi tých, ktoré sú vymedzené v článku 9b;

b)

stanovujú konkrétne podrobné a merateľné ciele každého programu;

c)

stanovujú očakávané výsledky s merateľnými cieľmi a jasnými a špecifickými ukazovateľmi výkonnosti spojenými s cieľmi;

d)

stanovujú indikatívne pridelené finančné prostriedky celkové aj podľa prioritných oblastí;

e)

stanovujú spôsoby spolupráce. [PN 168]

1.   Vykonávanie tohto nariadenia sa v prípade tematických programov uskutočňuje prostredníctvom viacročných orientačných programov. [PN 169]

2.   Vo viacročných orientačných programoch pre tematické programy sa stanoví stratégia Únie, priority vybraté na financovanie Úniou, špecifické ciele, očakávané výsledky, jasné a konkrétne ukazovatele výkonnosti a medzinárodná situácia a činnosti hlavných partnerov, pokiaľ ide o dotknutú tému. [PN 170]

V prípade potreby sa stanovia zdroje a priority intervencií pre účasť na celosvetových iniciatívach.

Vo viacročných orientačných programoch pre tematické programy sa stanovuje aj orientačné pridelenie finančných prostriedkov, a to tak z celkového hľadiska, ako aj podľa jednotlivých oblastí spolupráce a jednotlivých priorít. Orientačné pridelenie finančných prostriedkov sa môže uviesť vo forme rozpätia. [PN 171]

Rámcové ustanovenia uvedené v článkoch 12 a 13 sa zakladajú na správe, ktorá obsahuje analýzu medzinárodnej situácie a činností hlavných partnerov pre príslušnú tému a v ktorej sa uvádzajú výsledky, ktoré sa z programu očakávajú. [PN 172]

2a.     Viacročné programy môžu stanoviť sumu finančných prostriedkov, ktorá nepresiahne 5 % celkovej sumy, ktorá nie je pridelená prioritnej oblasti alebo partnerskej krajine alebo skupine krajín. Tieto finančné prostriedky sa vyčlenia v súlade s článkom 21. [PN 173]

Článok 14

Prijímanie a zmena viacročných orientačných programov [PN 174]

1.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov viacročné orientačné je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia stanovením rámcov pre viacročné programy uvedené v článkoch 12 a 13. Uvedené vykonávacie delegované akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34. Tento postup sa uplatňuje aj na preskúmania uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 tohto článku, v dôsledku ktorých sa výrazne mení obsah viacročného orientačného programu. [PN 175]

2.   Pri prijímaní spoločných viacročných programových dokumentov uvedených v článku 12, sa rozhodnutie Komisie delegovaný akt sa vzťahuje len na príspevok Únie k spoločnému viacročnému programovému dokumentu. [PN 176]

3.   Viacročné orientačné geografické a tematické programy pre geografické programy sa v prípade potreby môžu preskúmať s cieľom zaistiť účinné vykonávanie, najmä ak došlo k podstatným zmenám politického rámca uvedeného uplynú najneskôr 30. júna 2025. Komisia prijme nové viacročné programy do 30. júna 2025 na základe výsledkov, zistení a záverov hodnotenia článku 7 alebo po krízovej alebo pokrízovej situácii polovici trvania uvedeného v článku 32 . [PN 177]

4.   Viacročné orientačné programy pre tematické programy sa v prípade potreby môžu preskúmať upraviť s cieľom zaistiť účinné vykonávanie uplatňovanie , najmä ak došlo k podstatným zmenám politického rámca uvedeného v článku 7. Viacročné programy sa upravujú v prípadoch, keď si mobilizácia vznikajúcich výziev a priorít vyžaduje zmenu rámcových ustanovení príslušného programu. [PN 178]

5.   V prípade riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov, ako sú krízy alebo bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd, môže Komisia zmeniť viacročné orientačné programy uvedené v článkoch 12 a 13 tohto nariadenia prostredníctvom vykonávacích delegovaných aktov, ktoré prijme v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedeným v článku 35 ods. 4 34a . [PN 179]

Článok 15

Rezerva na vznikajúce výzvy a priority

1.   Suma uvedená v článku 6 ods. 3 sa okrem iného použije na použije v riadne odôvodnených prípadoch, a to prioritne v krajinách, ktoré najviac potrebujú pomoc, a v plnej miere komplementárnosti a súladu s aktmi prijatými podľa tohto nariadenia na : [PN 180]

a)

zabezpečenie primeranej reakcie Únie v prípade nepredvídaných okolností potrieb, ktoré nie sú zahrnuté v programoch a programových dokumentoch ; [PN 181]

b)

riešenie nových potrieb alebo vznikajúcich výziev, ako sú tie na hraniciach Únie alebo jej susedov alebo v tretích krajinách súvisiace s krízovými alebo pokrízovými situáciami , či už prírodnými alebo spôsobenými človekom, alebo s migračným tlakom javmi súvisiacimi s migráciou, najmä núteným vysídľovaním ; [PN 182]

c)

podporu nových medzinárodných iniciatív alebo priorít pod vedením Únie alebo medzinárodných iniciatív alebo priorít odozvu na ne . [PN 183]

2.   Rozhodnutie o využití týchto finančných prostriedkov sa prijme v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 14 a 21.

Článok 15a

Pozastavenie pomoci

1.     Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o pozastavení pomoci v dohodách s partnerskými krajinami a regiónmi, ak partnerská krajina trvalo nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných dodržiavania ľudských práv a základných slobôd alebo noriem jadrovej bezpečnosti, Komisia je v súlade s článkom 34 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa mení príloha VIIa, a to pridaním partnerskej krajiny do zoznamu partnerských krajín, pre ktoré je pomoc Únie pozastavená alebo čiastočne pozastavená. V prípade čiastočného pozastavenia sa uvádzajú programy, na ktoré sa vzťahuje pozastavenie.

2.     Ak Komisia zistí, že dôvody pozastavenia pomoci sa už neuplatňujú, je oprávnená v súlade s článkom 34 prijať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu VIIa na obnovenie pomoci Únie.

3.     V prípade čiastočného pozastavenia pomoci sa pomoc Únie použije predovšetkým na podporu organizácií občianskej spoločnosti a neštátnych subjektov pri opatreniach zameraných na podporu ľudských práv a základných slobôd a na podporu procesov demokratizácie a dialógu v partnerských krajinách.

4.     Komisia náležite zohľadní príslušné uznesenia Európskeho parlamentu pri prijímaní rozhodnutí. [PN 184]

Kapitola II

Osobitné ustanovenia pre susedstvo

Článok 15b

Osobitné ustanovenia pre oblasť susedstva

1.     V súlade s článkami 3 a 4 má podpora Únie podľa tohto nariadenia v oblasti susedstva tieto ciele:

a)

posilnenie politickej spolupráce a zodpovednosti Únie a jej partnerských krajín v rámci európskej susedskej politiky;

b)

podpora vykonávania dohôd o pridružení alebo iných existujúcich a budúcich dohôd, spoločne dohodnutých programov pridruženia a priorít partnerstva alebo rovnocenných dokumentov;

c)

posilňovanie a upevňovanie demokracie, budovania štátu, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv, ako aj presadzovanie účinnejšieho spôsobu vykonávania reforiem dohodnutých v spoločných formátoch;

d)

stabilizácia susedstva z politického, hospodárskeho a bezpečnostného hľadiska;

e)

podpora regionálnej spolupráce, najmä v rámci Východného partnerstva, Únie pre Stredozemie a spolupráce v rámci celého európskeho susedstva, ako aj cezhraničnej spolupráce;

f)

podpora budovania dôvery, dobrých susedských vzťahov a iných opatrení prispievajúcich k bezpečnosti vo všetkých jej formách a predchádzanie konfliktom a ich riešenie vrátane dlhotrvajúcich konfliktov, podpora dotknutého obyvateľstva a obnovy, a rešpektovanie multilateralizmu a medzinárodného práva;

g)

podpora posilneného partnerstva so spoločnosťami medzi Úniou a partnerskými krajinami, a to aj prostredníctvom zlepšenej mobility a kontaktov medzi ľuďmi, predovšetkým pokiaľ ide o kultúrne, vzdelávacie, profesijné a športové činnosti;

h)

zintenzívnenie spolupráce pri riadenej aj neregulárnej migrácii;

i)

dosiahnutie postupnej integrácie do vnútorného trhu Únie a rozšírenej odvetvovej a medziodvetvovej spolupráce, a to aj prostredníctvom aproximácie právnych predpisov a zbližovania v oblasti regulácie s právnymi predpismi Únie a ďalšími dôležitými medzinárodnými normami, ako aj zlepšovaním prístupu na trh, napríklad aj prostredníctvom prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu, a súvisiacim budovaním inštitúcií a investíciami;

j)

podpora udržateľného, inkluzívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja prospešného pre všetkých a vytváranie zamestnanosti a zamestnateľnosti predovšetkým pre mladých ľudí;

k)

prispievanie k vykonávaniu Parížskej dohody, posilnenie spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti a podpora obnoviteľných zdrojov, udržateľnej energie a cieľov energetickej efektívnosti;

l)

podporovanie vykonávania tematických rámcov so susednými krajinami partnerských krajín susedstva s cieľom riešiť spoločné výzvy, napr. migráciu, energiu, bezpečnosť a ochranu zdravia. [PN 185]

Článok 16

Programové dokumenty a kritériá prideľovania prostriedkov

1.   Pokiaľ ide o partnerské krajiny uvedené v prílohe I, prioritné oblasti na financovanie z prostriedkov Únie sa vyberú najmä z tých, ktoré sú zahrnuté v dokumentoch uvedených v článku 12 ods. 3 písm. c), v súlade s oblasťami spolupráce v rámci oblasti susedstva stanovenými v prílohe II.

2.   Odchylne od článku 11 ods. 2 je podpora zo strany Únie v rámci geografických programov v oblasti susedstva diferencovaná, pokiaľ ide o formu a príslušné sumy, pričom sa zohľadňujú nasledovné prvky, ktoré v súvislosti s partnerskou krajinou odrážajú:

a)

jej potreby, a to na základe ukazovateľov ako počet obyvateľov a stupeň rozvoja;

b)

záväzok uskutočňovať spoločne dohodnuté ciele politických, hospodárskych , environmentálnych a sociálnych reforiem a dosahovanie pokroku pri ich uskutočňovaní; [PN 186]

c)

záväzok budovať prehĺbenú a udržateľnú demokraciu a dosahovanie pokroku pri jej budovaní vrátane podpory ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania zásad právneho štátu a boja proti korupcii ; [PN 187]

ca)

záväzok k multilateralizmu; [PN 188]

d)

partnerstvo s Úniou vrátane miery jej ambícií voči tomuto partnerstvu;

e)

absorpčnú kapacitu a potenciálny vplyv podpory zo strany Únie na základe tohto nariadenia.

3.   Podpora uvedená v odseku 2 sa zohľadňuje v rámci programových dokumentov uvedených v článku 12.

3a.     Podpora Únie pre partnerské krajiny uvedené v prílohe I sa uplatňuje v súlade so zásadou spolufinancovania stanovenou v článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 189]

Článok 17

Prístup založený na výkonnosti

1.   Na vykonávanie uplatňovanie prístupu založeného na výkonnosti sa partnerským krajinám uvedeným v prílohe I pridelí orientačne najmenej 10 % finančného krytia stanoveného v článku 4 6 ods. 2 písm. a)  prvej zarážke na doplnenie rozpočtových prostriedkoch pridelených jednotlivým krajinám podľa článku 12. O pridelení rozpočtových prostriedkov na základe výkonnosti sa rozhodne podľa ich pokroku smerom k demokracii, ľudským právam, právnemu štátu, dobrej správe vecí verejných, spolupráci v oblasti bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie, správe hospodárskych záležitostí a reformám vykonávaniu dohodnutých reforiem . Pokrok partnerských krajín sa posudzuje každý rok s aktívnou účasťou občianskej spoločnosti najmä prostredníctvom správ o pokroku jednotlivých krajín, ktoré zahŕňajú trendy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi . [PN 190]

1a.     Uplatňovanie prístupu založeného na výkonnosti na základe tohto nariadenia je predmetom pravidelnej výmeny názorov v Európskom parlamente a Rade. [PN 191]

2.   Prístup založený na výkonnosti sa nevzťahuje na podporu určenú pre občiansku spoločnosť, kontakty medzi ľuďmi vrátane spolupráce medzi miestnymi orgánmi, podporu zlepšovania situácie v oblasti ľudských práv alebo podporné opatrenia pri krízach. V prípade vážneho alebo pretrvávajúceho zhoršovania demokracie, ľudských práv a právneho štátu možno zvýšiť podporu sa zvýši podpora týchto akcií , ak je to potrebné . [PN 192]

2a.     Komisia a ESVČ preskúmajú podporu založenú na výkonnosti v prípade závažného alebo pretrvávajúceho zhoršenia situácie v oblasti demokracie, ľudských práv alebo právneho štátu. [PN 193]

2b.     Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metodického prístupu založeného na výkonnosti. [PN 194]

Článok 18

Cezhraničná spolupráca

1.   Cezhraničná spolupráca, ako je vymedzená v článku 2 ods. 3, zahŕňa spoluprácu na priľahlých pozemných a námorných hraniciach, nadnárodnú spoluprácu v rámci väčších nadnárodných území, námornú spoluprácu v okolí morských oblastí, ako aj medziregionálnu spoluprácu. Cieľom cezhraničnej spolupráce je súlad s cieľmi existujúcich a budúcich makroregionálnych stratégií a procesov regionálnej integrácie. [PN 195]

2.   Oblasť susedstva prispieva k programom cezhraničnej spolupráce uvedeným v odseku 1 spolufinancovaným Európskym fondom regionálneho rozvoja v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (47) (ďalej len „nariadenie o EÚS“). Na podporu týchto programov sa orientačne pridelí suma až do výšky 4 % finančného krytia pre oblasť susedstva.

3.   Príspevky na programy cezhraničnej spolupráce sa určia a použijú podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o EÚS.

4.   Miera spolufinancovania Únie nesmie byť vyššia ako 90 % oprávnených výdavkov programu cezhraničnej spolupráce. V prípade technickej pomoci je miera spolufinancovania 100 %.

5.   Predbežné financovanie programov cezhraničnej spolupráce sa určí v pracovnom programe v súlade s potrebami zúčastnených tretích krajín a území a môže prekročiť percentuálny podiel uvedený v článku 49 nariadenia o EÚS.

6.   Viacročný orientačný strategický dokument pre cezhraničnú spoluprácu, v ktorom sa stanovujú prvky uvedené v článku 12 ods. 2 tohto nariadenia, sa prijme v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o EÚS.

7.   Ak sa programy cezhraničnej spolupráce ukončia v súlade s článkom 12 nariadenia o EÚS, podpora z oblasti susedstva pre ukončený program, ktorá ešte je k dispozícii, sa môže použiť na financovanie akejkoľvek inej činnosti v rámci oblasti susedstva.

Kapitola III

Akčné plány, opatrenia a spôsoby plnenia Vykonávanie [PN 196]

Článok 19

Akčné plány a opatrenia

1.   Komisia prijme ročné alebo viacročné akčné plány alebo opatrenia. Opatrenia môžu mať formu individuálnych opatrení, osobitných opatrení, podporných opatrení alebo opatrení výnimočnej pomoci. V akčných plánoch a opatreniach sa pre každú akciu spresnia sledované ciele, očakávané výsledky a hlavné činnosti, spôsoby plnenia uplatňovania , rozpočet a všetky súvisiace výdavky na podporu. [PN 197]

2.   Akčné plány sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.

V prípade potreby sa opatrenie môže prijať ako individuálne opatrenie pred prijatím alebo po prijatí akčných plánov. Individuálne opatrenia sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 a v iných riadne odôvodnených prípadoch.

V prípade nepredvídaných potrieb alebo okolností a ak nie je možné financovanie z vhodnejších zdrojov, môže Komisia prijať delegované akty v súlade s článkom 34ktorými sa stanovujú osobitné opatrenia, ktoré nie sú uvedené v  založené na programových dokumentoch. [PN 198]

3.   Ročné alebo viacročné akčné plány a individuálne opatrenia sa môžu použiť na implementáciu vykonanie činností rýchlej reakcie uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) a c). [PN 199]

4.   Komisia môže pre činnosti rýchlej reakcie prijať opatrenia výnimočnej pomoci, ako sa uvádza v článku 4 ods. 4 písm. a).

Opatrenie výnimočnej pomoci môže trvať najviac 18 mesiacov a v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok pri jeho vykonávaní sa môže predĺžiť dvakrát o ďalších najviac šesť mesiacov, a to celkovo maximálne na 30 mesiacov pod podmienkou, že sa nezvýši finančná suma opatrenia. [PN 200]

V prípade dlhodobých krízových situácií a konfliktov môže Komisia prijať druhé opatrenie výnimočnej pomoci s dĺžkou trvania až 18 mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch možno prijať ďalšie opatrenia, pokiaľ je kontinuita činnosti Únie nevyhnutná a nemožno ju zabezpečiť inými prostriedkami. [PN 201]

4a.     Opatrenia prijaté podľa článku 19 ods. 3 a 4 môžu trvať najviac 18 mesiacov a v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok pri jeho vykonávaní sa môže predĺžiť dvakrát o ďalších najviac šesť mesiacov, a to celkovo maximálne na 30 mesiacov pod podmienkou, že sa nezvýši finančná suma opatrenia.

V prípade dlhodobých krízových situácií a konfliktov môže Komisia prijať druhé opatrenie výnimočnej pomoci s dĺžkou trvania až 18 mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch možno prijať ďalšie opatrenia, pokiaľ je kontinuita činnosti Únie podľa tohto odseku nevyhnutná a nemožno ju zabezpečiť inými prostriedkami. [PN 202]

Článok 20

Podporné opatrenia

1.   Z financovania Únie sa môžu hradiť výdavky na podporu implementácie vykonávania nástroja a na dosahovania jeho cieľov vrátane administratívnej podpory súvisiacej s prípravnými, následnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na túto implementáciu toto vykonávanie , ako aj výdavky v centrálach a delegáciách Únie na administratívnu podporu potrebnú pre program a na riadenie operácií financovaných v rámci tohto nariadenia vrátane informačných a komunikačných opatrení a systémov informačných technológií na úrovní inštitúcií. [PN 203]

2.   Ak v akčných plánoch alebo opatreniach uvedených v článku 21 nie sú zahrnuté výdavky na podporu, Komisia v prípade potreby prijme podporné opatrenia. Financovanie z prostriedkov Únie v rámci podporných opatrení môže zahŕňať:

a)

štúdie, stretnutia, informácie, zvyšovanie informovanosti, odbornú prípravu, prípravu a výmenu získaných skúseností a najlepších postupov, publikačnú činnosť a akékoľvek ďalšie výdavky na administratívnu alebo technickú pomoc potrebnú na programovanie a riadenie akcií vrátane platených externých expertov;

b)

výskumné a inovačné činnosti a štúdie relevantných záležitostí a šírenie ich výsledkov;

c)

výdavky týkajúce sa realizácie informačných a komunikačných opatrení vrátane vývoja komunikačných stratégií a informovania o politických prioritách Únie a viditeľnosti týchto priorít.

Článok 21

Prijímanie akčných plánov a opatrení

1.   Akčné plány a v nich obsiahnuté opatrenia sa prijímajú prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia Komisie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 35 ods. 2 nariadením o rozpočtových pravidlách . [PN 204]

2.   Postup uvedený v odseku 1 sa nevyžaduje pri:

a)

akčných plánoch, individuálnych opatreniach a podporných opatreniach, pri ktorých financovanie z prostriedkov Únie nepresahuje 10 miliónov EUR;

b)

osobitných opatreniach, ako aj akčných plánoch a opatreniach prijatých na účel implementácie činností rýchlej reakcie, v prípade ktorých financovanie z prostriedkov Únie nepresahuje 20 miliónov EUR;

c)

technických zmenách, ak takéto zmeny podstatným spôsobom neovplyvnia ciele dotknutého akčného plánu alebo opatrenia, ako sú:

i)

zmena spôsobu plnenia;

ii)

prerozdelenie finančných prostriedkov medzi akcie obsiahnuté v akčnom pláne;

iii)

zvýšenie alebo zníženie rozpočtu akčných plánov a opatrení najviac o 20 % pôvodného rozpočtu a maximálne 10 miliónov EUR;

V prípade viacročných akčných plánov a opatrení sa prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. a) a b) a písm. c) bode iii) uplatňujú na ročnom základe.

Pokiaľ je opatrenie prijaté v súlade s týmto odsekom, akčné plány a v nich obsiahnuté opatrenia, s výnimkou opatrení výnimočnej pomoci, a technické zmeny sa do jedného mesiaca od ich prijatia oznámia Európskemu parlamentu a členským štátom prostredníctvom príslušného výboru uvedeného v článku 35. [PN 205]

3.   Pred prijatím alebo predĺžením opatrení výnimočnej pomoci, ktoré neprevyšujú 20 miliónov EUR, Komisia informuje Radu o ich povahe a cieľoch a plánovaných finančných sumách. Komisia informuje Radu pred uskutočnením významných a podstatných zmien týkajúcich sa už prijatých opatrení výnimočnej pomoci. Komisia v záujme plánovania a následnej implementácie následného uplatňovania týchto opatrení zohľadňuje príslušný politický prístup Rady a Európskeho parlamentu v záujme súladu vonkajšej činnosti Únie. [PN 206]

Komisia riadne a včas ihneď informuje Európsky parlament o plánoch a vykonávaní opatrení výnimočnej pomoci podľa tohto článku vrátane plánovaných finančných súm a takisto informuje Európsky parlament v prípade uskutočnenia podstatných zmien alebo predĺžení uvedenej pomoci. Čo najskôr po prijatí opatrenia alebo po jeho podstatnej zmene a v každom prípade do jedného mesiaca podá Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej poskytne prehľad o povahe, zmýšľaní a zdôvodnení prijatého opatrenia vrátane dĺžky jeho trvania, rozpočtu a kontextu vrátane komplementárnosti uvedeného opatrenia s prebiehajúcou a plánovanou úniovou pomocou. Komisia pre opatrenia výnimočnej pomoci takisto uvedie, či, do akej miery a ako bude zabezpečovať kontinuitu politiky vykonávanej prostredníctvom výnimočnej pomoci strednodobou a dlhodobou pomocou podľa tohto nariadenia. [PN 207]

3a.     Komisia pred prijatím akčných plánov a opatrení, ktoré nie sú založené na programových dokumentoch podľa článku 19 ods. 2, s výnimkou prípadov uvedených v článku 19 ods. 3 a 4 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie stanovením špecifických cieľov, ktoré sa majú sledovať, očakávaných výsledkov, nástrojov, ktoré sa majú použiť, hlavných činností a orientačného pridelenia finančných prostriedkov z týchto akčných plánov a opatrení. [PN 208]

4.   V prípade riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov, ako sú krízy vrátane prírodných alebo človekom spôsobených katastrof, bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd, môže Komisia prijať akčné plány a opatrenia alebo zmeny existujúcich akčných plánov a opatrení ako okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 35 ods. 4. [PN 209]

5.   Na úrovni akcií sa v súlade s uplatniteľnými právnymi aktmi Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (48) a smernice Rady 85/337/EHS (49) uskutoční primeraný skríning ľudských práv, sociálny a environmentálny skríning, ako aj skríning vplyvu na zmenu klímy a biodiverzitu vrátane, ak je to vhodné, posúdenia vplyvu na životné prostredie pri environmentálne citlivých akciách, najmä v prípade novej významnej infraštruktúry. [PN 210]

Okrem toho sa vykonávajú ex ante posúdenia vplyvu na ľudské práva, rodovú rovnosť, sociálne otázky a pracovnú silu, ako aj analýza a hodnotenie rizika. [PN 211]

V prípade potreby sa pri vykonávaní sektorových programov využijú hodnotenia v oblasti ľudských práv a sociálnej oblasti a strategické environmentálne hodnotenia. Pri vypracovaní environmentálnych týchto hodnotení sa zaistí účasť zainteresovaných strán, ako aj prístup verejnosti k výsledkom takýchto posúdení. [PN 212]

Článok 21a

Programy pomoci Európskeho parlamentu

Komisia vedie dialóg s Európskym parlamentom a zohľadňuje názory Európskeho parlamentu v oblastiach, v ktorých má Európsky parlament vlastné programy pomoci, ako je budovanie kapacít a pozorovanie volieb. [PN 213]

Článok 22

Metódy spolupráce

1.   Financovanie v rámci tohto nástroja implementuje Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách buď priamo prostredníctvom útvarov Komisie, delegácií Únie a výkonných agentúr, alebo nepriamo prostredníctvom niektorého zo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Financovanie v rámci tohto nástroja sa môže poskytovať aj prostredníctvom príspevkov do medzinárodných, regionálnych alebo vnútroštátnych fondov, ako sú napr. fondy zriadené alebo spravované EIB, členskými štátmi, partnerskými krajinami a regiónmi alebo medzinárodnými organizáciami alebo inými darcami.

3.   Subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 29 ods. 1 tohto nariadenia každoročne plnia svoje oznamovacie povinnosti podľa článku 155 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Požiadavky na podávanie správ týmito subjektmi sú stanovené v rámcovej dohode o partnerstve, dohode o príspevku, dohode o rozpočtových zárukách alebo dohode o financovaní.

4.   Akcie financované v rámci nástroja sa môžu implementovať prostredníctvom paralelného alebo spoločného spolufinancovania.

5.   V prípade paralelného spolufinancovania sa akcia rozdelí na niekoľko jasne identifikovateľných zložiek, z ktorých každú financujú iní partneri zabezpečujúci spolufinancovanie spôsobom, pri ktorom je vždy možné identifikovať konečné využitie finančných prostriedkov.

6.   V prípade spoločného spolufinancovania sa celkové náklady na akciu rozdelia medzi partnerov, ktorí poskytujú spolufinancovanie, pričom zdroje sa spoja tak, že pri žiadnej konkrétnej činnosti vykonávanej v rámci akcie už nie je možné určiť zdroj finančných prostriedkov.

7.   Spolupráca medzi Úniou a jej partnermi môže mať okrem iného podobu:

a)

trojstranných dojednaní, pomocou ktorých Únia koordinuje svoju finančnú pomoc partnerskej krajine alebo regiónu s tretími krajinami;

b)

opatrení administratívnej spolupráce, ako je twinning medzi verejnými inštitúciami, miestnymi orgánmi, vnútroštátnymi verejnými orgánmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými plnením úloh vo verejnom záujme členského štátu a takýchto inštitúcií, orgánov a subjektov partnerského štátu alebo regiónu, ako aj opatrení spolupráce za účasti expertov z verejného sektora vyslaných z členských štátov a ich regionálnych a miestnych orgánov;

c)

príspevkov na nevyhnutné náklady na zriadenie a správu verejno-súkromného partnerstva vrátane podpory širšej účasti, a to zriadením nezávislého orgánu organizácií občianskej spoločnosti tretej strany na hodnotenie a monitorovanie zriadení verejno-súkromných partnerstiev ; [PN 214]

d)

podporných programov sektorovej politiky, prostredníctvom ktorých Únia poskytuje podporu sektorovému programu partnerskej krajiny;

e)

príspevkov na náklady súvisiace s účasťou krajín na programoch Únie a akciách implementovaných agentúrami a orgánmi Únie, ako aj orgánmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných činností v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ;

f)

bonifikácie úrokových sadzieb.

Článok 23

Formy financovania zo strany EÚ z prostriedkov Únie a spôsoby plnenia uplatňovania [PN 215]

1.   Financovanie zo strany Únie sa môže poskytovať prostredníctvom druhov financovania uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä prostredníctvom:

a)

grantov;

b)

verejných zákaziek na poskytnutie služieb, dodanie tovaru alebo uskutočnenie stavebných prác;

c)

rozpočtovej podpory;

d)

príspevkov do trustových fondov zriadených Komisiou v súlade s článkom 234 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

e)

finančných nástrojov;

f)

rozpočtových záruk;

g)

kombinovaného financovania;

h)

odpustenia dlhov v kontexte medzinárodne schváleného programu znižovania zadlženosti;

i)

finančnej pomoci;

j)

platených externých expertov.

2.   Komisia v rámci spolupráce so zainteresovanými stranami z partnerských krajín pri stanovovaní spôsobov financovania, druhu príspevku, spôsobov udeľovania a administratívnych postupov pre riadenie grantov zohľadní osobitosti týchto zainteresovaných strán, vrátane ich potrieb a príslušného kontextu, a to s cieľom obsiahnuť čo najširšiu škálu takýchto zainteresovaných strán a čo najlepšie reagovať na ich situáciu. V tomto posúdení sa zohľadnia podmienky pre zmysluplnú účasť a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnej občianskej spoločnosti.  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa podporujú osobitné spôsoby, ako sú dohody o partnerstve, schválenia finančnej podpory tretím stranám, priame zadanie zákazky alebo výzvy na predkladanie návrhov s obmedzením oprávnenosti, alebo jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, uvedené v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmito rôznymi spôsobmi sa zabezpečí transparentnosť, vysledovateľnosť a inovácie. Podporuje sa spolupráca medzi miestnymi a medzinárodnými MVO s cieľom posilniť schopnosti miestnej občianskej spoločnosti, aby sa dosiahla jej plná účasť na rozvojových programoch. [PN 216]

3.   Okrem prípadov uvedených v článku 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môže postup priameho zadania zákazky použiť v prípade:

a)

grantov s nízkou hodnotou pre obhajcov ľudských práv a na mechanizmy na ochranu ochrancov ľudských práv, ktorí sú v ohrození, na financovanie naliehavých ochranných akcií, prípadne bez potreby spolufinancovania , ako aj pre mediátorov a ďalších aktérov občianskej spoločnosti zapojených do dialógu týkajúceho sa kríz a ozbrojených konfliktov, riešenia konfliktov, zmierenia a budovania mieru ; [PN 217]

b)

grantov, prípadne bez potreby spolufinancovania, na financovanie opatrení v najťažších podmienkach, kde by uverejnenie výzvy na prekladanie návrhov nebolo primerané vrátane situácií, v ktorých výrazne absentujú chýbajú základné slobody, ohrozenia demokratických inštitúcií, prehlbovania kríz, ozbrojených konfliktov, v ktorých je najviac ohrozená bezpečnosť ľudí alebo v ktorých organizácie a obhajcovia ľudských práv , mediátori a ostatní aktéri občianskej spoločnosti vrátane tých, ktorí sa zúčastňujú dialógu v súvislosti s krízou a ozbrojeným konfliktom, zmierením a budovaním mieru, pracujú za najťažších podmienok. Takéto granty nesmú presiahnuť 1 000 000 EUR a trvajú najviac 18 mesiacov, pričom toto obdobie môže byť predĺžené o ďalších 12 mesiacov v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok v ich implementácii uplatňovaní ; [PN 218]

c)

grantov pre Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj Globálny kampus, Európske medziuniverzitné centrum pre ľudské práva a demokratizáciu, ktoré zabezpečuje európsky magisterský program v oblasti ľudských práv a demokratizácie, a pre jeho pridruženú sieť univerzít zabezpečujúcich postgraduálne štúdium v oblasti ľudských práv vrátane štipendií pre študentov , výskumných pracovníkov, učiteľov a obhajcov ľudských práv z tretích krajín. [PN 219]

ca)

malé projekty opísané v článku 23a (novom); [PN 220]

Rozpočtová podpora uvedená v odseku 1 písm. c), a to aj prostredníctvom zmlúv o vykonávaní sektorových reforiem, je založená na zodpovednosti krajiny, vzájomnej zodpovednosti a spoločnej oddanosti univerzálnym hodnotám, demokracii, ľudským právam, rodovej rovnosti, sociálnemu začleneniu, ľudskému rozvoju a právnemu štátu a zameriava sa na posilňovanie partnerstiev medzi Úniou a partnerskými krajinami. Zahŕňa posilnený politický dialóg, budovanie rozvoj kapacít a lepšiu správu vecí verejných a , pričom dopĺňa úsilie partnerov zhromaždiť o to, aby sa zhromaždilo viac zdrojov a lepšie ich vynakladať na podporu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a zamestnanosti a odstránenie chudoby sa vynakladali s cieľom podporiť udržateľný inkluzívny sociálno-ekonomický rozvoj, ktorý je prínosom pre všetkých, vytváranie dôstojných pracovných miest s osobitnou pozornosťou venovanou mladým ľuďom, znižovanie nerovností odstraňovanie chudoby s náležitým ohľadom na miestne hospodárstva, environmentálne sociálne práva . [PN 221]

Akékoľvek rozhodnutie poskytnúť rozpočtovú podporu je založené na politikách rozpočtovej podpory schválených Úniou, jasne stanovených kritériách oprávnenosti a starostlivom posúdení rizík a prínosov. Jedným z kľúčových faktorov tohto rozhodnutia je posúdenie záväzkov, dosahovaných výsledkov a pokroku partnerských krajín, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát. [PN 222]

4.   Rozpočtová podpora sa diferencuje takým spôsobom, aby lepšie reagovala na politické, hospodárske a sociálne okolnosti v partnerskej krajine, pričom sa zohľadňujú situácie nestability.

Pri poskytovaní rozpočtovej podpory v súlade s článkom 236 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia jasne vymedzí a monitoruje kritériá podmienenosti rozpočtovej podpory vrátane pokroku v oblasti reforiem a transparentnosti a podporuje rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a vnútroštátneho auditu , účasť organizácií občianskej spoločnosti na monitorovaní a zlepšovanie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a rozvoj silných systémov verejného obstarávania, ktoré podporujú miestny hospodársky rozvoj a miestne podniky . [PN 223]

5.   Úhrada rozpočtovej podpory je založená na ukazovateľoch preukazujúcich uspokojivý pokrok uskutočnený pri dosahovaní cieľov dohodnutých s partnerskou krajinou.

6.   Finančné nástroje v rámci tohto nariadenia môžu mať napríklad formu úverov, záruk, kapitálu, kvázi kapitál, investícií alebo účastí a nástrojov na rozdelenie rizika, vždy, keď je to možné a v súlade so zásadami stanovenými v článku 209 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pod vedením EIB, mnohostrannej európskej finančnej inštitúcie, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj, alebo dvojstrannej európskej finančnej inštitúcie, ako sú napríklad dvojstranné rozvojové banky, prípadne spojené s dodatočnými inými formami finančnej podpory od členských štátov a tretích strán.

Príspevky na finančné nástroje Únie v rámci tohto nariadenia môžu poskytovať členské štáty, ako aj akékoľvek iné subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.   Uvedené Tieto finančné nástroje sa môžu na účely implementácie uplatňovania podávania predkladania správ zoskupovať do facilít mechanizmov . [PN 224]

7a.     Komisia a ESVČ nevykonávajú nové alebo obnovené operácie so subjektmi, ktoré sú súčasťou jurisdikcií alebo majú sídlo v jurisdikciách vymedzených na základe príslušnej politiky Únie ako nespolupracujúce alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií. [PN 225]

8.   Financovanie z prostriedkov Únie nesmie byť základom žiadnych osobitných daní, ciel ani poplatkov, ani nesmie aktivovať ich výber

9.   Dane, clá a poplatky ukladané partnerskými krajinami môžu byť oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

Článok 23a

Fondy malých projektov

1.     Financovanie podľa tohto nariadenia sa môže poskytnúť malým projektom, ktoré sú zamerané na výber a realizáciu projektov s obmedzeným finančným objemom.

2.     Príjemcovia fondu malých projektov sú organizácie občianskej spoločnosti.

3.     Koneční príjemcovia v rámci fondu malého projektu získajú prostredníctvom príjemcu podporu z tohto nariadenia a realizujú malé projekty v rámci tohto fondu malých projektov („malý projekt“).

4.     Ak verejný príspevok na malý projekt nepresiahne 50 000 EUR, má formu jednotkových nákladov alebo paušálnych súm alebo zahŕňa paušálne sadzby. [PN 226]

Článok 24

Oprávnené osoby a subjekty

1.   Účasť na postupoch verejného obstarávania, udeľovania grantov a cien v prípade akcií financovaných v rámci geografických programov a v rámci programov v oblasti organizácií občianskej spoločnosti a globálnych výziev je otvorená pre medzinárodné organizácie a pre všetky ostatné právne subjekty, ktoré sú štátnymi príslušníkmi nasledujúcich krajín alebo území, a, ak ide o právnické osoby, ktoré sú v nasledujúcich krajinách alebo na nasledujúcich územiach aj skutočne usadené:

a)

členské štáty, prijímatelia podľa nariadenia o nástroji IPA III a zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore;

b)

partnerské krajiny susedstva a Ruská federácia, ak sa príslušný postup uskutočňuje v rámci programov uvedených v prílohe I, na ktorých sa zúčastňuje;

c)

rozvojové krajiny a územia uvedené na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý zverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nie sú členmi skupiny G-20, a zámorské krajiny a územia vymedzené v rozhodnutí Rady …/… (EÚ);

d)

rozvojové krajiny, uvedené na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci, ktoré sú členmi skupiny G-20, a iné krajiny a územia, ak sa príslušný postup uskutočňuje v rámci akcie financovanej Úniou podľa tohto nariadenia, na ktorých sa zúčastňujú;

e)

krajiny, pre ktoré Komisia stanoví recipročný prístup k externému financovaniu; tento prístup môže byť priznaný na obmedzené obdobie aspoň jedného roka vždy, keď krajina prizná oprávnenosť za rovnakých podmienok subjektom z Únie a z krajín oprávnených podľa tohto nariadenia; Komisia rozhodne o vzájomnom prístupe a o jeho trvaní po konzultácii s dotknutou prijímajúcou krajinou alebo krajinami;

f)

členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v prípade zákaziek realizovaných uplatňovaných v niektorej z najmenej rozvinutých krajín alebo vysoko zadlžených chudobných krajín, ktoré sú uvedené na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci. [PN 227]

2.   Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia vyplývajúce z povahy a cieľov akcie je účasť na postupoch verejného obstarávania, udeľovania grantov a cien v prípade akcií financovaných v rámci programov v oblasti ľudských práv a demokracie a stability a mieru, ako aj činností rýchlej reakcie, otvorená bez obmedzenia.

3.   Všetky dodávky a materiály financované podľa tohto nariadenia môžu pochádzať z akejkoľvek krajiny.

4.   Pravidlá uvedené v tomto článku sa nevzťahujú na fyzické osoby, ktoré sú zamestnané oprávnenými dodávateľmi, prípadne subdodávateľmi, alebo ktoré majú s nimi zákonne uzavreté iné zmluvy, a nepredstavujú pre ne obmedzenia týkajúce sa štátnej príslušnosti.

5.   Pokiaľ ide o akcie spoločne spolufinancované subjektom alebo vykonávané uplatňované prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) bodoch ii) až viii) nariadenia o rozpočtových pravidlách, uplatňujú sa pravidlá oprávnenosti týchto subjektov. [PN 228]

6.   Ak darcovia poskytujú financovanie trustovému fondu založenému Komisiou alebo prostredníctvom vonkajších pripísaných príjmov, uplatňujú sa pravidlá oprávnenosti stanovené v akte, ktorým sa zriaďuje trustový fond, alebo v dohode s darcom v prípade vonkajších pripísaných príjmov.

7.   V prípade akcií financovaných v rámci tohto nariadenia a z iného programu Únie sa za oprávnené považujú oprávnené subjekty v rámci ktoréhokoľvek z týchto programov.

8.   V prípade akcií pre viaceré krajiny sa za oprávnené môžu považovať právne subjekty, ktoré sú štátnymi príslušníkmi krajín a území, ktorých sa akcia týka, a v prípade právnických osôb právne subjekty, ktoré sú v týchto krajinách a na týchto územiach aj skutočne usadené.

9.   Pravidlá oprávnenosti tohto článku sa môžu obmedziť, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť, zemepisnú polohu alebo povahu žiadateľov, ak sa takéto obmedzenia vyžadujú z dôvodu osobitnej povahy a cieľov akcie a ak sú nevyhnutné na účely jej efektívnej implementácie efektívneho uplatňovania. Obmedzenia týkajúce sa štátnej príslušnosti sa neuplatňujú na medzinárodné organizácie . [PN 229]

10.   Uchádzači, žiadatelia a záujemcovia z neoprávnených krajín sa môžu považovať za oprávnených v prípadoch naliehavosti alebo nedostupnosti služieb na trhoch dotknutých krajín alebo území alebo v iných riadne odôvodnených prípadoch, keď by uplatňovanie pravidiel oprávnenosti spôsobilo, že implementácia akcie by nebola možná alebo by bola neprimerane náročná.

11.   S cieľom podporiť miestne kapacity, trhy a nákupy sa uprednostnia miestni a regionálni dodávatelia , pri zohľadnení ich doterajšieho postupu oblasti environmentálnej udržateľnosti alebo spravodlivého obchodu v prípade, keď sa v nariadení o rozpočtových pravidlách stanovuje zadávanie zákaziek na základe jedinej ponuky. Vo všetkých ostatných prípadoch sa podporuje účasť miestnych a regionálnych dodávateľov v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného nariadenia. Vo všetkých prípadoch by sa mali uplatňovať kritériá udržateľnosti a náležitej starostlivosti. [PN 230]

12.   V rámci programu v oblasti demokracie a ľudských práv je akýkoľvek subjekt, na ktorý sa nevzťahuje definícia právneho subjektu uvedená v článku 2 bode 6, oprávnený, ak je to potrebné so zreteľom na intervenčné oblasti tohto programu.

12a.     Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce nepodporuje činnosti, ktoré podľa environmentálneho skríningu uvedeného v článku 21 spôsobujú poškodenie životného prostredia alebo klímy. Všetky akcie sú plne zlučiteľné s Parížskou dohodou a európske financovanie určené na vonkajšiu činnosť celkovo prispieva k dlhodobým cieľom Parížskej dohody. Tento nástroj nesmie podporovať najmä:

a)

akcie nezlučiteľné s vnútroštátne stanovenými príspevkami prijímajúcich krajín podľa Parížskej dohody;

b)

investície do predvýrobnej, výrobnej a povýrobnej fázy výroby fosílnych palív. [PN 231]

Článok 25

Prenosy, ročné čiastkové platby, viazané rozpočtové prostriedky, splátky a príjmy z finančných nástrojov

1.   Okrem článku 12 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepoužité viazané a platobné rozpočtové prostriedky v rámci tohto nariadenia automaticky prenášajú a môžu sa viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka. Prenášaná suma na sa v nasledujúcom rozpočtovom roku použije ako prvá.

Komisia informuje Európsky parlament predloží Európskemu parlamentu Radu o prenášaných viazaných Rade informácie o rozpočtových prostriedkoch , ktoré boli automaticky prenesené, vrátane príslušných súm, v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 232]

2.   Okrem pravidiel stanovených v článku 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách pokiaľ ide o opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov, viazané rozpočtové prostriedky zodpovedajúce sume zrušení viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neimplementovania akcie podľa tohto nariadenia sa znova sprístupnia v prospech pôvodného rozpočtového riadku.

Odkazy na článok 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách v článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec, sa považujú aj za odkazy na tento odsek na účely tohto nariadenia.

3.   Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby vykonávané počas viacerých rokov v súlade s článkom 112 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 114 ods. 2 tretí pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nevzťahuje na tieto viacročné akcie. Komisia automaticky zruší viazanosť akejkoľvek časti rozpočtových záväzkov týkajúcich sa akcie, ktorá nebola do 31. decembra piateho roku nasledujúceho po roku prijatia daného rozpočtového záväzku využitá na účely predbežného financovania alebo uskutočnenia priebežných platieb, alebo v súvislosti s ktorou nebol predložený žiadny overený výkaz výdavkov ani žiadna žiadosť o platbu.

Odsek 2 tohto článku sa vzťahuje aj na ročné čiastkové platby.

4.   Odchylne od článku 209 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa splátky a príjmy z finančných nástrojov pripíšu do pôvodného rozpočtového riadku ako vnútorné pripísané príjmy po odpočítaní nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením. Komisia každých päť rokov preskúma prínos existujúcich finančných nástrojov z hľadiska dosahovania cieľov Únie a ich efektívnosť.

Kapitola IV

EFSD +, rozpočtové záruky a finančná pomoc tretím krajinám

Článok 26

Rozsah pôsobnosti a financovanie

1.    Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruka pre vonkajšiu činnosť sa financuje z finančného krytia pre geografické programy uvedeného v článku 6 ods. 2 písm. a) sa financuje Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruka pre vonkajšiu činnosť , pričom sa zabezpečuje, aby toto financovanie nepoškodilo iné akcie podporované z geografických programov . [PN 233]

Účelom EFSD+ ako integrovaného finančného balíka, ktorý poskytuje finančnú kapacitu, pričom využíva spôsoby plnenia stanovené vo forme grantov , záruk a iných finančných nástrojov stanovených v článku 23 ods. 1 písm. a), e), f) a g), je podporovať investície a zlepšiť prístup k financovaniu pri súčasnom maximalizovaní doplnkovosti, poskytovaní inovatívnych produktov a skoncentrovaní prostriedkov zo súkromného sektora s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny hospodársky environmentálny a sociálny rozvoj , industrializáciu stabilné investičné prostredie s cieľom podporovať sociálno-ekonomickú a environmentálnu odolnosť v partnerských krajinách s osobitným dôrazom na odstraňovanie chudoby, udržateľný a inkluzívny rast, prispôsobenie sa a zmiernenie zmeny klímy, ochranu a správu životného prostredia, vytváranie dôstojných pracovných miest v súlade s príslušnými normami MOP najmä pre zraniteľné skupiny vrátane žien a mladých ľudí, hospodárske príležitosti, zručnosti a podnikanie, sociálno-ekonomické sektory, mikropodniky, malé so zameraním na sociálne podniky a družstvá , pokiaľ ide o ich potenciál znížiť chudobu a nerovnosti a podporovať ľudské práva a živobytia, podporovanie mikropodnikov , malých stredné podniky stredných podnikov , ako aj riešenie osobitných sociálno-ekonomických príčin nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva, a prispievať k udržateľnej reintegrácii vracajúcich sa migrantov v ich krajinách pôvodu v súlade s príslušnými orientačnými programovými dokumentmi. Osobitná pozornosť 45 % finančného krytia sa vyčlení na investície, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy, environmentálneho riadenia a ochrany, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom 30 % z celkového finančného rámca sa vyčlení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Osobitná pozornosť a dodatočná podpora v oblasti budovania inštitucionálnych kapacít, správy hospodárskych záležitostí a technickej pomoci sa venuje krajinám, ktoré sa považujú za nestabilné alebo za zasiahnuté konfliktom, najmenej rozvinutým krajinám a vysoko zadlženým chudobným krajinám. Záruka EFSD+ by sa mala používať popri investíciách vlády do základných verejných služieb, ktoré zostávajú v jej zodpovednosti. [PN 234]

2.   Zo záruky pre vonkajšiu činnosť sa podporujú operácie EFSD+, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové záruky v súlade s článkami 27, 28 a 29 tohto nariadenia, makrofinančná pomoc a úvery pre tretie krajiny uvedené v článku 10 ods. 2 nariadenia o EINS.

3.   V rámci záruky pre vonkajšiu činnosť môže Únia zaručiť operácie podpísané v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027, a to do výšky 60 000 000 000 EUR. Tento strop sa preskúma v kontexte hodnotiacej správy v polovici trvania podľa článku 32. [PN 235]

4.   Miera tvorby rezerv sa pohybuje od 9 % do 50 % v závislosti od typu operácií. Maximálna suma 10 miliárd EUR sa zabezpečí z rozpočtu Únie prostredníctvom osobitného rozpočtového riadku v rámci ročného rozpočtového postupu alebo prostredníctvom rozpočtového presunu. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 34 prijímať delegované akty na zmenu tejto maximálnej sumy, ak to bude potrebné. [PN 236]

Miera tvorby rezerv pre záruku pre vonkajšiu činnosť je 9 % v prípade makrofinančnej pomoci Únie a rozpočtových záruk, ktoré kryjú riziko zlyhania štátu súvisiace s úverovými operáciami.

Miery tvorby rezerv sa preskúmajú každé tri dva roky od dátumu počnúc dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia stanoveného v článku 40. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť alebo meniť tieto sadzby a príslušné finančné sumy . [PN 237]

5.   Záruka pre vonkajšiu činnosť sa považuje za jednotnú záruku v spoločnom rezervnom fonde zriadenom článkom 212 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

6.   Z EFSD+ a záruky pre vonkajšiu činnosť sa môžu podporovať operácie financovania a investičné operácie v partnerských krajinách v geografických oblastiach uvedených v článku 4 ods. 2. Tvorba rezerv na záruku pre vonkajšiu činnosť sa financuje z rozpočtu príslušných geografických programov stanovených v článku 6 ods. 2 písm. a) a tieto rezervy sa presunú do spoločného rezervného fondu. Geografické rozdelenie operácií EFSD+ musí v maximálnej možnej miere odrážať aj relatívnu váhu finančných príspevkov pre rôzne regióny, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2 písm. a). Z EFSD+ a záruky pre vonkajšiu činnosť sa môžu podporovať aj operácie v prijímateľských krajinách uvedených v prílohe I k nariadeniu o nástroji IPA III. Financovanie týchto operácií v rámci EFSD+ a tvorba rezerv na záruku pre vonkajšiu činnosť sa financuje podľa nariadenia o IPA. Tvorba rezerv na záruku pre vonkajšiu činnosť na úvery pre tretie krajiny uvedená v článku 10 ods. 2 nariadenia o EINS sa financuje na základe nariadenia o EINS. [PN 238]

7.   Rezerva uvedená v článku 211 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vytvára na základe celkových neuhradených záväzkov Únie vyplývajúcich z každej operácie vrátane operácií podpísaných pred rokom 2021 a zaručených Úniou. Požadovaná ročná suma rezerv sa môže vytvárať počas obdobia maximálne siedmich rokov.

8.   Zostatok aktív k 31. decembru 2020 v záručnom fonde EFSD zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/1601 a v Garančnom fonde pre vonkajšie opatrenia zriadenom nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 sa presunie do spoločného rezervného fondu na účely tvorby rezerv pre jeho príslušné operácie na základe tej istej jednotnej záruky stanovenej v odseku 4 tohto článku.

Článok 26a

Ciele EFSD+

1.     Operácie EFSD+ oprávnené na podporu prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť prispievajú k týmto prioritným oblastiam:

a)

poskytovanie finančných prostriedkov a podpory na rozvoj súkromného, družstevného sektora a sektora sociálnych podnikov s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju v jeho hospodárskych, sociálnych a environmentálnych rozmerov s osobitným zameraním na odstránenie chudoby, a v prípade potreby aj európskej susedskej politike a cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia o nástroji IPA III;

b)

riešenie prekážok obmedzujúcich súkromné investície, najmä zabezpečením právnej istoty investícií;

c)

mobilizovanie financovania zo súkromného sektora s osobitným zameraním na mikropodniky, malé a stredné podniky;

d)

posilnenie sociálno-ekonomických odvetví a oblastí a súvisiacej verejnej a súkromnej infraštruktúry a udržateľnej prepojiteľnosti a udržateľnej výroby s cieľom presadzovať inkluzívny a udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj, ktorý rešpektuje ľudské práva a životné prostredie;

e)

prispievanie k opatreniam v oblasti klímy a k ochrane a riadeniu životného prostredia;

f)

prispievanie, a to podporovaním trvalo udržateľného rozvoja, k riešeniu osobitných základných príčin migrácie vrátane neregulárnej migrácie a núteného vysídlenia, a prispievanie k bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a mobilite. [PN 239]

Článok 27

Oprávnenosť a výber operácií a protistrán

1.   Operácie financovania a investičné operácie oprávnené na podporu prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť sú konzistentné a zosúladené s politikami Únie, najmä s rozvojovou politikou a európskou susedskou politikou, ako aj so stratégiami a politikami partnerských krajín a riešia zlyhania miestneho trhu alebo suboptimálnych investičných operácií, a to bez nekalej súťaže s miestnymi hospodárskymi subjektmi . Podporujú najmä ciele, všeobecné zásady a politický rámec tohto nariadenia a príslušné orientačné programové dokumenty s náležitým zreteľom na prioritné oblasti stanovené v článku 26 a a ďalej opísané v prílohe V. [PN 240]

1a.     Poskytnutie záruky pre vonkajšiu činnosť podlieha uzatvoreniu príslušných dohôd o záruke EFSD medzi Komisiou v mene Únie a oprávnenou protistranou. [PN 241]

2.   Záruka pre vonkajšiu činnosť podporuje financovanie operácie financovania a investičné operácie, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, operácie tiež v súlade s podmienkami stanovenými v článku 209 ods. 2 písm. a) až c d ) nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktoré: [PN 242]

-aa)

poskytujú finančnú a rozvojovú doplnkovosť; [PN 243]

-ab)

podstupujú verejne dostupné participatívne posúdenie vplyvu ex ante na ľudské práva, sociálnu a pracovnú oblasť a na životné prostredie, v ktorom sa určia a riešia riziká v týchto oblastiach a náležite zohľadní zásada slobodného a predchádzajúceho vopred udeleného informovaného súhlasu (EPIC) dotknutých spoločenstiev v oblasti investícií do pôdy; [PN 244]

a)

zabezpečujú doplnkovosť s inými iniciatívami;

b)

sú hospodársky a finančne životaschopné s náležitým zreteľom na prípadnú podporu a spolufinancovanie projektu zo strany partnerov zo súkromného a verejného sektora a súčasne zohľadňujú konkrétne operačné prostredie a kapacity krajín, ktoré sú považované za nestabilné alebo za zasiahnuté konfliktom, najmenej rozvinutých krajín a vysoko zadlžených chudobných krajín, ktoré môžu využívať zvýhodnené podmienky;

c)

sú technicky životaschopné a udržateľné z environmentálneho a sociálneho sociálno-ekonomického hľadiska; [PN 245]

ca)

sú zamerané na sektory a otázky, v ktorých existujú jasné trhové alebo inštitucionálne zlyhania, ktoré bránia financovaniu zo strany súkromného sektora; [PN 246]

cb)

sú štruktúrované spôsobom, ktorý prispieva ku katalýze rozvoja trhu a k mobilizácii zdrojov zo súkromného sektora v dôsledku nedostatkov v oblasti investícií; [PN 247]

cc)

sa zameriavajú na projekty s väčším rizikom, než sú súkromní veritelia pripravení postúpiť len na komerčnom základe; [PN 248]

cd)

nenarúšajú trhy v partnerských krajinách a regiónoch; [PN 249]

ce)

ak je to možné, maximalizujú mobilizáciu kapitálu z miestneho súkromného sektora; [PN 250]

cf)

dodržiavajú zásady efektívnosti rozvoja podľa Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a opätovne potvrdené v Nairobi v roku 2016 vrátane vlastníctva, zosúladenia, zamerania na výsledky, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti, ako aj cieľa uvoľnenia pomoci; [PN 251]

cg)

sú koncipované tak, aby spĺňali kritériá ODA, ako ich stanovil DAC OECD so zreteľom na osobitosti rozvoja súkromného sektora, s výnimkou operácií v priemyselných krajinách neoprávnených na ODA; [PN 252]

ch)

sa uplatňujú pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva ľudských práv a medzinárodne dohodnutých usmernení, zásad a dohôd, vrátane zásad pre zodpovedné investície, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmernení OECD pre nadnárodné podniky, dohovorov a zásad zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, dohovorov a noriem MOP, Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Maastrichtských zásad extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a Dobrovoľných usmernení FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovu a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti; [PN 253]

3.   Záruka pre vonkajšiu činnosť sa použije na krytie rizika v prípade týchto nástrojov:

a)

úvery vrátane úverov v miestnej mene a úverov v rámci makrofinančnej pomoci;

b)

záruky;

c)

protizáruky;

d)

nástroje kapitálového trhu;

e)

akákoľvek iná forma financovania alebo zvýšenie kreditnej kvality, poistenie a kapitálová alebo kvázi kapitálová účasť.

4.   Oprávnené protistrany na účely záruky pre vonkajšiu činnosť sú protistrany, ktoré sú uvedené v článku 208 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, vrátane protistrán z tretích krajín, ktoré prispievajú na záruku pre vonkajšiu činnosť na základe schválenia Komisiou v súlade s článkom 28 tohto nariadenia a stanoviska strategickej rady . Okrem toho, odchylne od článku 62 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá prispela na záruku pre vonkajšiu činnosť v súlade s článkom 28, a ktoré poskytnú primerané uistenie o ich finančnej kapacite, sú oprávnené na účely záruky. [PN 254]

4a.     Skupina Európskej investičnej banky okrem iného:

a)

sa spolu s ostatnými európskymi finančnými inštitúciami zúčastňuje na riadení rizík EFSD+ s náležitým zreteľom na potrebu zabrániť možnému konfliktu záujmov;

b)

uskutočňuje iba tú časť investičného okna, ktorá pokrýva poskytovanie štátnych úverov, na ktoré bolo vyčlenených najmenej 1 000 000 000 EUR z finančného krytia geografických programov v súlade s postupmi stanovenými v kapitolách 1 a 3 tejto hlavy;

c)

je oprávnenou protistranou implementačných činností v rámci iných investičných okien. [PN 255]

5.   Oprávnené protistrany musia dodržiavať pravidlá a podmienky stanovené v článku 62 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade súkromnoprávnych subjektov spravovaných právom členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá prispela na záruku pre vonkajšiu činnosť v súlade s článkom 28 tohto nariadenia, sa uprednostnia tie subjekty, ktoré poskytnú informácie týkajúce sa kritérií v environmentálnej a sociálnej , daňovej oblasti a v oblasti správy a riadenia spoločností. [PN 256]

Komisia zabezpečí účinné, efektívne a spravodlivé použitie dostupných zdrojov oprávnenými protistranami, pričom podporuje ich vzájomnú spoluprácu.

Komisia zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie so všetkými protistranami rovnaký prístup k financovaniu a zaistí, aby sa v období implementácie uplatňovania EFSD+ predchádzalo konfliktom záujmov. S cieľom zabezpečiť doplnkovosť môže Komisia požadovať od oprávnených protistrán akékoľvek relevantné informácie o ich operáciách mimo EFSD+. [PN 257]

5a.     Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať oprávnených partnerov, organizácie občianskej spoločnosti a miestne spoločenstvá na výmenu názorov týkajúcich sa financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. [PN 258]

6.   Komisia vyberie oprávnené protistrany v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pričom náležite zohľadní:

a)

odporúčanie strategických a regionálnych operačných rád v súlade s prílohou VI;

b)

ciele investičného okna;

c)

skúsenosti a kapacitu v oblasti riadenia rizika oprávnenej protistrany;

d)

výšku vlastných zdrojov, ako aj spolufinancovania zo súkromného sektora, ktoré je oprávnená protistrana pripravená zmobilizovať pre investičné okno;

da)

zásady spravodlivých a otvorených postupov verejného obstarávania. [PN 259]

7.   Komisia vytvorí investičné okná pre regióny, konkrétne partnerské krajiny alebo pre oboje, pre konkrétne sektory, alebo pre konkrétne projekty, konkrétne kategórie konečných prijímateľov alebo pre oboje, ktoré majú byť financované na základe tohto nariadenia, na ktoré sa má vzťahovať záruka pre vonkajšiu činnosť až do stanovenej výšky. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako sú investičné okná v súlade s týmto článkom a o ich podrobných prioritách financovania. Všetky žiadosti o finančnú podporu v rámci investičného okna sa predkladajú Komisii.

Výber investičných okien sa riadne odôvodní analýzou zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií. Túto analýzu vykonáva Komisia v spolupráci s potenciálne oprávnenými protistranami a so zainteresovanými stranami.

Oprávnené protistrany môžu poskytnúť nástroje uvedené v odseku 3 v rámci investičného okna alebo jednotlivého projektu spravovaného oprávnenou protistranou. Tieto nástroje možno poskytnúť v prospech partnerských krajín vrátane krajín, ktoré sú nestabilné alebo zasiahnuté konfliktom, alebo krajín, ktoré čelia problémom rekonštrukcie a obnovy po skončení konfliktu, v prospech inštitúcií týchto partnerských krajín vrátane ich verejných národných a súkromných miestnych bánk a finančných inštitúcií, ako aj v prospech subjektov súkromného sektora týchto partnerských krajín. [PN 260]

8.   Komisia posúdi operácie podporované prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť podľa kritérií oprávnenosti stanovených v odsekoch 2 a 3, pričom v rámci možnosti vychádza z existujúcich systémov oprávnených protistrán na meranie výsledkov . Komisia vytvorí hodnotiacu tabuľku ukazovateľov na výber projektov. Implementujúci partneri vyplnia hodnotiacu tabuľku pre všetky operácie v rámci EFSD+. Komisia posúdi všetky operácie podporované zárukou v súvislosti s kritériami oprávnenosti uvedenými v článku 27 a hodnotiacu tabuľku použije na vykonanie nezávislej kontroly kvality náležitej starostlivosti a posúdenia vykonaného implementujúcimi partnermi na úrovni projektov. Ak je to potrebné, Komisia požiada implementujúcich partnerov o objasnenie a zmeny . Komisia každoročne zverejňuje hodnotiacu tabuľku pre všetky projekty po schválení použitia záruky zo strany Komisie a implementujúcich partnerov a výsledky všetkých záručných nástrojov a jednotlivých projektov podľa svojho posúdenia každého investičného okna. [PN 261]

9.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť alebo zmeniť prioritné oblasti a investičné okná uvedené v prílohe V a správu EFSD+ v prílohe VI. Pri dopĺňaní alebo zmene investičných okien pre konkrétne regióny, konkrétne partnerské krajiny alebo pre oboje, pre konkrétne odvetvia alebo konkrétne projekty, konkrétne kategórie konečných prijímateľov alebo pre oboje, ktoré majú byť financované na základe tohto nariadenia, na ktoré sa má vzťahovať záruka pre vonkajšiu činnosť až do stanovenej výšky, Komisia náležite zohľadní odporúčanie strategickej rady a poradí sa s výkonnými radami.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako investičné okná spĺňajú požiadavky stanovené v článku 26a a v tomto článku a o ich podrobných prioritách financovania. Všetky žiadosti o finančnú podporu v rámci investičného okna sa predkladajú Komisii.

Výber investičných okien sa riadne odôvodní analýzou zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií. Túto analýzu vykonáva Komisia v spolupráci s potenciálne oprávnenými protistranami a so zainteresovanými stranami.

Oprávnené protistrany môžu poskytnúť nástroje uvedené v odseku 3 v rámci investičného okna alebo jednotlivého projektu spravovaného oprávnenou protistranou. Tieto nástroje možno poskytnúť v prospech partnerských krajín vrátane krajín, ktoré sú nestabilné alebo zasiahnuté konfliktom, alebo krajín, ktoré čelia výzvam spojeným s rekonštrukciou a obnovou po skončení konfliktu, v prospech inštitúcií týchto partnerských krajín vrátane ich verejných národných a súkromných miestnych bánk a finančných inštitúcií, ako aj v prospech subjektov súkromného sektora týchto partnerských krajín. V krajinách, ktoré sú nestabilné alebo sú v konflikte, a v oprávnených prípadoch v iných krajinách, sa podpora môže poskytnúť investíciám verejného sektora, ktoré majú relevantné účinky na rozvoj súkromného sektora. [PN 262]

Článok 27a

Riadenie a štruktúra EFSD+

1.     EFSD+ sa skladá z regionálnych investičných platforiem vytvorených na základe pracovných metód, postupov a štruktúr existujúcich mechanizmov kombinovaného financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti, ktoré môžu spájať svoje operácie kombinovaného financovania a operácie v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť EFSD+.

2.     Komisia je zodpovedná za celkové riadenie EFSD + a záruky pre vonkajšiu činnosť. Okrem toho sa Komisia neusiluje o vykonávanie všeobecných bankových operácií. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament s cieľom zabezpečiť najprísnejšie normy transparentnosti a finančnej zodpovednosti.

3.     Pri riadení EFSD+ Komisii poskytuje poradenstvo strategická rada s výnimkou prípadov operácií vzťahujúcich sa na politiku rozširovania Únie a operácií financovaných z IPA III, pričom v takom prípade Komisii poskytuje poradenstvo strategická rada Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF). Komisia tiež úzko spolupracuje so všetkými oprávnenými protistranami, pokiaľ ide o prevádzkové riadenie záruky pre vonkajšiu činnosť. Na tento účel sa zriadi technická pracovná skupina zložená z odborníkov z Komisie a oprávnených protistrán s cieľom posúdiť riziká a súvisiacu tvorbu cien.

4.     Strategická rada poskytuje Komisii poradenstvo k strategickému smerovaniu a prioritám investícií zo záruky pre vonkajšiu činnosť v rámci EFSD+ a prispieva k ich zosúlaďovaniu s hlavnými zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Únie, rozvojovej politiky Únie a európskej susedskej politiky, ako aj s cieľmi stanovenými v článku 3 tohto nariadenia a s účelom EFSD+ stanoveným v článku 26. Poskytuje aj podporu Komisii pri stanovovaní celkových investičných cieľov, pokiaľ ide o využívanie záruky pre vonkajšiu činnosť na podporu operácií EFSD+ a monitoruje primerané a diverzifikované geografické a tematické krytie investičných okien, pričom venuje osobitnú pozornosť krajinám, ktoré sú nestabilné alebo sú v konflikte, najmenej rozvinutým krajinám a silne zadlženým chudobným krajinám.

5.     Strategická rada podporuje aj celkovú koordináciu, doplnkovosť a súlad medzi regionálnymi investičnými platformami, medzi tromi piliermi európskeho investičného plánu, medzi európskym investičným plánom a ďalším úsilím Únie v oblasti migrácie a plnenia Agendy 2030, ako aj ostatnými programami stanovenými v tomto nariadení, ostatnými finančnými nástrojmi Únie a trustovými fondmi.

6.     Strategická rada sa skladá zo zástupcov Komisie a vysokého predstaviteľa, všetkých členských štátov a Európskej investičnej banky. Európsky parlament má štatút pozorovateľa. Prispievateľom, oprávneným protistranám, partnerským krajinám, príslušným regionálnym organizáciám a ďalším zainteresovaným stranám sa môže podľa potreby udeliť štatút pozorovateľa. Pred začlenením akéhokoľvek nového pozorovateľa prebehne konzultácia so strategickou radou. Strategickej rade spoločne predsedá Komisia a vysoký predstaviteľ.

7.     Strategická rada zasadá najmenej dvakrát ročne a stanoviská prijíma podľa možnosti konsenzom. Ďalšie zasadnutia sa môžu kedykoľvek zorganizovať zo strany predsedu alebo na žiadosť jednej tretiny členov strategickej rady. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, uplatní sa hlasovacie právo, ako sa dohodlo na prvom zasadnutí strategickej rady a stanovilo v jej rokovacom poriadku. Toto hlasovacie právo náležite zohľadní zdroj financovania. V rokovacom poriadku je stanovený rámec týkajúci sa úlohy pozorovateľov. Zápisnice a programy schôdzí strategickej rady sa po ich prijatí zverejňujú.

8.     Komisia každoročne predkladá strategickej rade správu o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní EFSD+. Strategická rada WBIF poskytne pokrok dosiahnutý v súvislosti s uplatňovaním záručného nástroja pre región rozširovania, ktorým sa doplní toto vykazovanie. Strategická rada pravidelne organizuje konzultácie príslušných zainteresovaných strán o strategickom smerovaní a vykonávaní EFSD+.

9.     Existencia dvoch strategických rád nemá vplyv na potrebu mať jeden zjednotený rámec EFSD+ pre riadenie rizík.

10.     Počas obdobia uplatňovania EFSD+ strategická rada čo najskôr prijme a uverejní usmernenia, ktorými sa stanoví, ako sa má zabezpečiť súlad operácií EFSD+ s cieľmi a kritériami oprávnenosti stanovenými v článkoch 26a a 27.

11.     Vo svojich strategických usmerneniach strategická rada náležite zohľadní relevantné uznesenia Európskeho parlamentu a rozhodnutia a závery Rady.

12.     Výkonné rady regionálnych investičných platforiem podporujú Komisii na úrovni uplatňovania stanovením regionálnych a odvetvových investičných cieľov a regionálnych, odvetvových a tematických investičných okien a formulujú stanoviská k operáciám kombinovaného financovania a k využívaniu záruky pre vonkajšiu činnosť pokrývajúcej operácie EFSD+. [PN 263]

Článok 28

Príspevok iných darcov na záruku pre vonkajšiu činnosť

1.   Členské štáty, tretie krajiny a iné tretie strany môžu prispieť na záruku pre vonkajšiu činnosť.

Odchylne od článku 218 ods. 2 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore prispieť v podobe záruk alebo hotovosti.

Príspevok od tretích krajín iných ako sú zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore a od iných tretích strán má formu hotovosti a podlieha stanovisku strategickej rady a schváleniu zo strany Komisie. [PN 264]

Komisia o potvrdených príspevkoch bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

Na žiadosť členských štátov sa ich príspevky môžu vyčleniť na začatie akcií v konkrétnych regiónoch, krajinách, sektoroch alebo existujúcich investičných oknách. [PN 265]

2.   Príspevky v podobe záruky nesmú presiahnuť 50 % sumy uvedenej v článku 26 ods. 2 tohto nariadenia.

Príspevky poskytnuté členskými štátmi a zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore vo forme záruky sa môžu vyžadovať na platby výziev na uplatnenie záruky až po tom, ako sa na platby výziev na uplatnenie záruky použili finančné prostriedky poskytnuté zo všeobecného rozpočtu Únie zvýšené o akékoľvek iné hotovostné príspevky.

Na krytie výziev na uplatnenie záruky sa môže použiť akýkoľvek príspevok bez ohľadu na jeho účelové viazanie. [PN 266]

Medzi Komisiou v mene Únie a prispievateľom sa uzatvorí dohoda o príspevku, ktorá musí obsahovať najmä ustanovenia týkajúce sa platobných podmienok.

Článok 29

Vykonávanie Uplatňovanie dohôd o záruke pre vonkajšiu činnosť [PN 267]

1.   Komisia uzavrie v mene Únie dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť s oprávnenými partnermi vybranými podľa článku 27. Tieto dohody sú bezpodmienečné, neodvolateľné, na prvú žiadosť a v prospech vybraných partnerov . Dohody možno uzatvoriť s konzorciom dvoch alebo viacerých oprávnených protistrán. [PN 268]

2.   Medzi Komisiou a vybranou oprávnenou protistranou alebo vybranými oprávnenými protistranami sa uzatvorí jedna alebo viacero dohôd o záruke pre vonkajšiu činnosť pre každé investičné okno. Okrem toho na riešenie osobitných potrieb sa záruka pre vonkajšiu činnosť môže poskytnúť na individuálne financovanie alebo investičné operácie.

Všetky dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť sa na požiadanie sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade, pričom sa zohľadní ochrana dôverných a citlivých obchodných informácií. [PN 269]

3.   Dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť obsahujú najmä:

a)

podrobné pravidlá týkajúce sa krytia, požiadaviek, oprávnenosti, oprávnených protistrán a postupov;

b)

podrobné pravidlá poskytovania záruky pre vonkajšiu činnosť vrátane spôsobov jej krytia a jej vymedzeného krytia portfólií a projektov v rámci konkrétnych druhov nástrojov, ako aj analýzy rizika projektov a portfólií projektov, a to aj na sektorovej, regionálnej a národnej úrovni;

c)

uvedenie cieľov a účelu tohto nariadenia, posúdenie potrieb a uvedenie očakávaných výsledkov s prihliadnutím na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov a  potreby zabezpečenia zodpovedného obchodného správania , a to aj predovšetkým dodržiavaním medzinárodne dohodnutých usmernení, zásad a právnych nástrojov, ktoré sú uvedené v článku 27 ods. 2 písm. c h) ; [PN 270]

d)

odmenu za záruku, ktorá má zohľadňovať mieru rizika, a možnosť, aby sa odmena v náležite odôvodnených prípadoch , najmä v krajinách, ktoré sú nestabilné alebo zasiahnuté konfliktom, v najmenej rozvinutých krajinách a vysoko zadlžených krajinách, mohla čiastočne dotovať s cieľom poskytnúť výhodnejšie podmienky; [PN 271]

e)

požiadavky na využívanie záruky pre vonkajšiu činnosť vrátane platobných podmienok, ako sú osobitné časové lehoty, úroky, ktoré sa majú platiť z dlžných súm, výdavky a náklady na vymáhanie a prípadne potrebné mechanizmy týkajúce sa likvidity;

f)

postupy týkajúce sa pohľadávok, okrem iného vrátane spúšťacích udalostí a čakacích lehôt, a postupy týkajúce sa vymáhania pohľadávok;

g)

povinnosti transparentného monitorovania, podávania správ a hodnotenia; [PN 272]

h)

jasné a prístupné postupy podávania sťažností tretími stranami, na ktoré by mohlo mať vplyv vykonávanie uplatňovanie projektov podporovaných zárukou pre vonkajšiu činnosť. [PN 273]

4.   Oprávnená protistrana schváli operácie financovania a investičné operácie podľa vlastných pravidiel a postupov a v súlade s podmienkami dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť.

5.   Záruka pre vonkajšiu činnosť môže pokrývať:

a)

v prípade dlhových nástrojov istinu a všetky úroky a sumy splatné vybranej oprávnenej protistrane, ktoré však táto protistrana v súlade s podmienkami operácií financovania po tom, ako došlo k zlyhaniu, nedostala;

b)

v prípade kapitálových investícií investované sumy a s nimi spojené náklady na financovanie;

c)

v prípade iných operácií financovania a investičných operácií uvedených v článku 27 ods. 2 použité sumy a s nimi spojené náklady na financovanie;

d)

všetky príslušné výdavky a náklady na vymáhanie súvisiace s prípadom zlyhania, pokiaľ nie sú odpočítané od výnosov z vymáhania.

5a.     Komisia pri uzatváraní dohôd o záruke pre vonkajšiu činnosť s oprávnenými partnermi náležitým spôsobom prihliadne na:

a)

poradenstvo a usmernenie strategických a regionálnych výkonných rád;

b)

ciele investičného okna;

c)

skúsenosti, operačnú a finančnú kapacitu oprávnenej protistrany, ako aj jej kapacitu z hľadiska riadenia rizík;

d)

výšku vlastných zdrojov, ako aj spolufinancovania zo súkromného sektora, ktoré je oprávnená protistrana pripravená zmobilizovať pre investičné okno. [PN 274]

6.   Na účely účtovníctva Komisie, podávania správ o rizikách krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť a v súlade s článkom 209 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách oprávnené protistrany, s ktorými bola uzatvorená dohoda o záruke pre vonkajšiu činnosť, predložia Komisii a Dvoru audítorov každý rok finančné správy o operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, overené nezávislým externým audítorom, obsahujúce okrem iného informácie o:

a)

posúdení rizík operácií financovania a investičných operácií oprávnených protistrán vrátane informácií o záväzkoch Únie oceňovaných v súlade s účtovnými pravidlami uvedenými v článku 80 nariadenia o rozpočtových pravidlách a IPSAS;

b)

nesplatenom finančnom záväzku Únie vyplývajúcom z operácií EFSD+ poskytnutých oprávneným protistranám a na ich operácie financovania a investičné operácie, členené podľa jednotlivých operácií.

7.   Oprávnené protistrany poskytnú Komisii na požiadanie všetky ďalšie informácie potrebné na plnenie povinností Komisie súvisiacich s týmto nariadením , najmä pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z posúdenia vplyvu ex ante v oblasti ľudských práv, sociálnych vecí, práce a životného prostredia a iných kritérií výberu uvedených v článku 27 . [PN 275]

8.   Komisia podá správu o finančných nástrojoch, rozpočtových zárukách a finančnej pomoci v súlade s článkami 241 a 250 nariadenie o rozpočtových pravidlách. Oprávnené protistrany na tento účel každoročne poskytnú informácie potrebné na to, aby Komisii umožnili splnenie povinností týkajúcich sa podávania správ. Komisia svoju výročnú správu okrem toho predkladá Európskemu parlamentu a Rade, ako je uvedené v článku 31 ods. 6a. [PN 276]

8a.     Komisia alebo oprávnené protistrany bezodkladne upovedomia OLAF, keď v ktorejkoľvek fáze prípravy, vykonávania alebo ukončovania operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, existuje podozrenie, že došlo k podvodu, korupcii, praniu špinavých peňazí alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti, ktorá môže poškodiť finančné záujmy Únie. Komisia alebo oprávnené protistrany poskytnú úradu OLAF všetky potrebné informácie, na základe ktorých je možné vykonať úplné a dôsledné vyšetrenie. [PN 277]

Článok 29a

Mechanizmus vybavovania sťažností a nápravy

Vzhľadom na možné vybavovanie sťažností tretích strán v partnerských krajinách vrátane komunít a jednotlivcov, na ktorých sa operácie podporované EFSD+ a zárukou pre vonkajšiu činnosť vzťahujú, delegácie Komisie a Európskej únie zverejnia na svojich webových sídlach priame odkazy na mechanizmy vybavovania sťažností príslušných protistrán, ktoré uzatvorili dohody s Komisiou. Komisia takisto vytvorí centralizovaný mechanizmus EÚ na vybavovanie sťažností týkajúcich sa všetkých projektov podľa kapitoly IV tohto nariadenia s cieľom poskytnúť možnosť priamo prijímať sťažnosti súvisiace s vybavovaním sťažností oprávnenými protistranami. Komisia tieto informácie zohľadní so zreteľom na budúcu spoluprácu s týmito protistranami. [PN 278]

Článok 29b

Vylúčené činnosti a nespolupracujúce jurisdikcie

1.     Záruka pre vonkajšiu činnosť nepodporuje operácie financovania a investičné operácie, ktoré:

a)

sú spojené s vojenským sektorom alebo so sektorom štátnej bezpečnosti;

b)

podporujú rozvoj jadrovej energie, s výnimkou pôžičiek poskytovaných v súlade s nariadením o EINS, a fosílnych palív a podporujú ďalšie technologicky podmienené emisie uhlíka (carbon lock-in) hospodárstiev a spoločností;

c)

majú významné vonkajšie náklady v oblasti životného prostredia, napríklad tie, ktoré zahŕňajú degradáciu chránených oblastí, kritických biotopov a lokalít svetového dedičstva, pre ktoré sa neuskutočňuje žiadny plán trvalo udržateľného rozvoja a hospodárenia;

d)

vedú k porušovaniu ľudských práv v partnerských krajinách, napr. odoberajú spoločenstvám práva na prístup a kontrolu prírodných zdrojov, ako je pôda, prispievajú k nútenému vysídľovaniu obyvateľstva alebo zahŕňajú nútenú alebo detskú prácu.

2.     Oprávnené protistrany vo svojich operáciách financovania a investičných operáciách dodržiavajú príslušné právo Únie a dohodnuté medzinárodné normy a normy Únie, a preto nepodporujú projekty podľa tohto nariadenia, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a daňovým únikom. Okrem toho nesmú oprávnené protistrany vykonávať nové alebo obnovené operácie so subjektmi, ktoré sú súčasťou jurisdikcií alebo majú sídlo v jurisdikciách, ktorých zoznam sa uvádza na základe príslušnej politiky Únie týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií. Oprávnené protistrany sa môžu odchýliť od tejto zásady len vtedy, ak sa projekt fyzicky vykonáva v jednej z týchto jurisdikcií a ak neobsahuje žiadne údaje o tom, že by príslušná operácia patrila do niektorej z kategórií uvedených v prvom pododseku tohto odseku. Pri uzatváraní dohôd s finančnými sprostredkovateľmi oprávnené protistrany transponujú požiadavky uvedené v tomto článku do príslušných dohôd a od finančných sprostredkovateľov žiadajú podávanie správ o ich dodržiavaní.

3.     Oprávnená protistrana vo svojich operáciách financovania a investičných operáciách uplatňuje zásady a normy stanovené v práve Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (2) a smernici (EÚ) 2015/849. Oprávnené protistrany podmienia priame financovanie aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podľa tohto nariadenia poskytnutím informácií o vlastníckych právach v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a uverejnia vykazované údaje podľa jednotlivých krajín v súlade s článkom 89 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ. [PN 279]

Článok 30

Kapitálová účasť v rozvojovej banke

Finančné krytie pre geografické programy uvedené v článku 6 ods. 2 písm. a) sa môže použiť na poskytnutie príspevku na kapitálovú vybavenosť európskych a iných rozvojových finančných inštitúcií.

Kapitola V

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie

Článok 31

Monitorovanie a predkladanie správ

-1.     Dosiahnutie cieľov tohto nariadenia sa meria prostredníctvom primeraného, transparentného a zodpovedného systému monitorovania, podávania správ a hodnotenia, ktorým sa zabezpečí riadne zapojenie Európskeho parlamentu a Rady, ako aj zvýšenie účasti všetkých partnerov Únie vrátane občianskej spoločnosti na uplatňovaní programov. [PN 280]

1.   Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov tohto nariadenia stanovených v článku 3 ods. 2 , sú uvedené v prílohe VII v súlade ukazovateľmi cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Ako základ pre posúdenie rozsahu, v akom sa ciele dosiahli, sa použijú hodnoty ukazovateľov k 1. januáru 2021. [PN 281]

2.   Komisia pravidelne monitoruje svoje akcie a skúma pokrok pri dosahovaní očakávaných cieľov stanovených v článku 3, ako aj výsledkov zahŕňajúcich vykonanú činnosť a jej prínosy. [PN 282]

Pokrok v súvislosti s očakávanými výsledkami by sa mal monitorovať sa monitoruje na základe jasných, transparentných a prípadne merateľných ukazovateľov stanovených v prílohe VII a v rámci monitorovania a hodnotenia prijatého podľa odseku 9, ako aj v súlade s ustanoveniami o plnení rozpočtu Únie . Používa sa obmedzený počet ukazovateľov, aby sa zjednodušilo včasné podávanie správ , ktoré sa rozčleňujú minimálne podľa pohlavia a veku . [PN 283]

3.   Spoločné rámce výsledkov zahrnuté v spoločných programových dokumentoch, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 12 ods. 4 poskytujú základ pre spoločné monitorovanie implementácie uplatňovania kolektívnej podpory pre partnerskú krajinu, ktoré vykonáva Únia a členské štáty. [PN 284]

Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania uplatňovania programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ. [PN 285]

4.   Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní uplatňovaní tohto nariadenia. Od roku 2022 Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o dosiahnutých cieľoch tohto nariadenia prostredníctvom ukazovateľov merajúcich dosiahnuté výsledky a účinnosť nariadenia , a to vrátane, nie však výlučne ukazovateľov stanovených v prílohe VII, ako aj o plnení rozpočtu Únie . Uvedenú správu predloží aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 286]

5.   Výročná správa obsahuje informácie týkajúce sa predchádzajúceho roka o financovaných opatreniach, výsledkoch monitorovania a hodnotenia, účasti príslušných partnerov a úrovni ich spolupráce a o plnení uplatňovaní rozpočtových záväzkov a platobných rozpočtových prostriedkov rozdelených podľa jednotlivých krajín, regiónov a sektorov spolupráce. Bude obsahovať posúdenie pokroku pri dosahovaní očakávaných výsledkov a začleňovaní prierezových otázok uvedených v článku 8 ods. 6. Posúdia sa v nej výsledky financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom čo najširšieho využívania konkrétnych a merateľných ukazovateľov jeho úlohy pri plnení cieľov tohto nariadenia. V prípade rozvojovej spolupráce sa tiež v správe posúdi, ak je to možné a vhodné, aj dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja, a to aj pokiaľ ide o inovačné finančné nástroje. [PN 287]

6.   Výročná správa vypracovaná v roku 2021 bude obsahovať konsolidované informácie z výročných správ týkajúcich sa rokov 2014 až 2020 o všetkom financovaní na základe nariadení uvedených v článku 40 39 ods. 2 vrátane vonkajších pripísaných príjmov a príspevkov do trustových fondov a uvádza sa v nej rozdelenie výdavkov podľa krajín, využitia finančných nástrojov, záväzkov a platieb. V správe sa uvádzajú hlavné získané poznatky a opatrenia prijaté v nadväznosti na odporúčania z externých hodnotení vykonaných v predchádzajúcich rokoch. Zahŕňa posúdenie úrovne kapacity zamestnancov v ústredí a na úrovni delegácií EÚ pri plnení všetkých cieľov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. [PN 288]

6a.     Komisia predkladá v rámci výročnej správy podrobné informácie o operáciách financovania a investičných operáciách krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť a o fungovaní EFSD+, jeho riadení a účinnom prispievaní k jeho cieľom. K tejto časti výročnej správy pripojí stanovisko Dvora audítorov. Obsahuje tieto prvky:

a)

posúdenie výsledkov, ktoré prispievajú k plneniu účelu a cieľov stanovených EFSD+, ako sa stanovuje v tomto nariadení;

b)

posúdenie prebiehajúcich operácií financovania a investičných operácií krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť na úrovni odvetvia, krajiny a na regionálnych úrovniach a ich súladu s týmto nariadením vrátane rizikových opatrení a ich vplyvu na finančnú a hospodársku stabilitu partnerov;

c)

posúdenie doplnkovosti a pridanej hodnoty, mobilizovania zdrojov súkromného sektora, odhadovaných a skutočných výstupov, výsledkov a vplyvu operácií financovania a investičných operácií krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť na súhrnnom základe vrátane vplyvu na vytváranie dôstojných pracovných miest, odstraňovanie chudoby a znižovanie nerovností; toto posúdenie musí obsahovať rodovú analýzu operácií krytých na základe dôkazov a údajov rozčlenených podľa pohlavia, ak je to možné, ako aj analýzu typu podporovaného súkromného sektora vrátane družstiev a sociálnych podnikov;

d)

posúdenie dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa využívania záruky pre vonkajšiu činnosť a dosahovania kľúčových ukazovateľov výkonnosti stanovených ku každému predloženému návrhu;

e)

posúdenie pákového efektu dosiahnutého operáciami krytými zárukou pre vonkajšiu činnosť a EFSD+;

f)

finančnú sumu prevedenú v prospech príjemcov a posúdenie operácií financovania a investičných operácií každou protistranou na súhrnnom základe;

g)

posúdenie doplnkovosti a pridanej hodnoty operácií financovania a investičných operácií oprávnených protistrán a súhrnného rizika spojeného s týmito operáciami;

h)

podrobné informácie o výzvach na uplatnenie záruky pre vonkajšiu činnosť, stratách, výnosoch, vymožených sumách a akýchkoľvek iných prijatých platbách, ako aj celkovej rizikovej expozícii;

i)

finančné správy o operáciách financovania a investičných operáciách oprávnených protistrán, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, overené nezávislým externým audítorom;

j)

posúdenie synergií a dopĺňanie medzi operáciami krytými zárukou pre vonkajšiu činnosť a druhým a tretím pilierom EIP na základe príslušných existujúcich správ s osobitným zreteľom na pokrok dosiahnutý v oblasti dobrej správy vrátane boja proti korupcii a nezákonným finančným tokom, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu a politík zohľadňujúcich rodovú otázku, ako aj podpory podnikania, miestneho podnikateľského prostredia a miestnych finančných trhov;

k)

posúdenie súladu operácií v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť s medzinárodne dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

l)

posúdenie výnosov záruk;

m)

posúdenie vykonávania ustanovení týkajúcich sa vylúčených činností a nespolupracujúcich jurisdikcií. [PN 289]

7.   Ročný odhad celkových výdavkov na opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity plnenie cieľov stanovených týmto nariadením sa vykoná na základe prijatých orientačných programových dokumentov. Finančné prostriedky pridelené podľa tohto nariadenia podliehajú každoročnému systému sledovania na základe metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj („Rio markery markerov “) začlenenému do existujúcej metodiky na riadenie výkonnosti programov Únie s cieľom vyčísliť výdavky súvisiace s opatreniami v oblasti klímy, a biodiverzity a životného prostredia, ľudského rozvoja a sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a oficiálnej rozvojovej pomoci na úrovni akčných plánov a opatrení uvedených v článku 19 a zaznamenaných v rámci hodnotení a ročnej výročnej správy, pričom sa nevylučuje použitie presnejších metód, ak sú takéto metódy k dispozícii. Komisia predloží odhad Európskemu parlamentu v rámci výročnej správy. [PN 290]

8.   Komisia sprístupní informácie o rozvojovej spolupráci prostredníctvom uznávaných medzinárodných noriem vrátane noriem Medzinárodnej organizácie práce a pomocou rámca pre spoločnú normu vypracovanú Iniciatívou za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci . [PN 291]

9.   Aby sa zaistilo účinné posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia je Komisia splnomocnená prijímať prijíma delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom zmeniť prílohu VII na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a to aj počas preskúmania v polovici trvania podľa článku 32 a s cieľom doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa zavedenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie , ktorý môže zahŕňať ďalšie ukazovatele výkonnosti uplatniteľné pre každý z konkrétnych cieľov tohto nariadenia . [PN 292]

Článok 32

Hodnotenie a prieskum v polovici obdobia [PN 293]

1.   Priebežné hodnotenie Najneskôr do 30. júna 2024 Komisia predloží hodnotiacu správu v polovici trvania o uplatňovaní tohto nariadenia sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho vykonávaní, najneskôr však do štyroch rokov od začiatku implementácie nástroja. Táto hodnotiaca správa v polovici trvania sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2023 a skúma sa v nej prínos Únie k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, a to prostredníctvom ukazovateľov merajúcich dosiahnuté výsledky a akýchkoľvek zistení a záverov týkajúcich sa vplyvu tohto nariadenia vrátane Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus a záruky pre vonkajšiu činnosť. [PN 294]

Európsky parlament môže poskytnúť základné informácie na účely tohto hodnotenia. Komisia a ESVČ zorganizuje konzultácie s kľúčovými zainteresovanými stranami a prijímateľmi vrátane organizácií občianskej spoločnosti. Komisia a ESVČ venujú osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo zastúpenie najviac marginalizovaných osôb. [PN 295]

V náležitých prípadoch Komisia takisto vyhodnotí vplyv a efektívnosť svojich činností podľa oblastí intervencie a efektívnosť programovania prostredníctvom externých hodnotení. Komisia a ESVČ zohľadnia návrhy a stanoviská Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa nezávislých externých hodnotení. V uplatniteľných prípadoch sa hodnotenia zakladajú na zásadách osvedčených postupov Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj s cieľom zistiť, či sa dosiahli ciele, a navrhnúť odporúčania na zlepšenie budúcich akcií. V priebežnom hodnotení sa posúdi, ako Únia plnila ciele stanovené v tomto nariadení. [PN 296]

2.   Na konci vykonávania nariadenia, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nariadenia. V tomto hodnotení sa posúdi prínos Únie k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, pričom sa zohľadnia ukazovatele merajúce dosiahnuté výsledky a akékoľvek zistenia a závery týkajúce sa vplyvu tohto nariadenia. Hodnotiaca správa v polovici trvania tiež zohľadní efektívnosť, pridanú hodnotu, fungovanie jednoduchšej a efektívnejšej štruktúry financovania vonkajšej činnosti, vnútornú a vonkajšiu súdržnosť a trvalú relevantnosť cieľov tohto nariadenia, komplementárnosť a synergie medzi financovanými akciami, príspevok opatrení k dôslednej vonkajšej činnosti Únie a to, do akej miery je verejnosť v prijímajúcich krajinách informovaná o finančnej podpore Únie, ak je to vhodné, a zahrnie aj zistenia správ uvedených v článku 31 ods. 4. [PN 297]

V záverečnej hodnotiacej správe sa rieši aj účinnosť, pridaná hodnota, priestor pre zjednodušenie, vnútorná a vonkajšia súdržnosť a trvajúca relevantnosť cieľov tohto nariadenia. [PN 298]

Hodnotiaca správa o záverečnom hodnotení v polovici trvania sa vypracuje s konkrétnym zámerom zlepšiť implementáciu uplatňovanie financovania zo strany Únie. Bude zdrojom informácií pri prijímaní rozhodnutí o obnovení, úprave alebo pozastavení určitých typov akcií implementovaných v rámci tohto nariadenia. [PN 299]

Hodnotiaca správa o záverečnom hodnotení v polovici trvania obsahuje aj konsolidované informácie z príslušných výročných správ o každom financovaní, ktoré sa riadi týmto nariadením, vrátane vonkajších pripísaných príjmov a príspevkov do trustových fondov a uvádza sa v nej rozdelenie výdavkov podľa prijímateľských krajín, využitia finančných nástrojov, záväzkov a platieb , ako aj geografický a tematický program a činnosti rýchlej akcie vrátane finančných prostriedkov mobilizovaných z rezervy na vznikajúce výzvy a priority . [PN 300]

Komisia prostredníctvom príslušného výboru uvedeného v článku 35 oznámi závery hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade a členským štátom. Konkrétne hodnotenia sa môžu na žiadosť členských štátov prerokovať v uvedenom výbore. Výsledky sa zohľadnia pri zostavovaní programu a prideľovaní zdrojov. [PN 301]

Komisia zapája do procesu hodnotenia financovania zo strany Únie poskytnutého podľa tohto nariadenia v primeranom rozsahu všetky príslušné zainteresované strany a príjemcov vrátane organizácií občianskej spoločnosti a v prípade potreby sa môže snažiť o vypracovanie spoločných hodnotení s členskými štátmi a rozvojovými partnermi s úzkou účasťou partnerských krajín. [PN 302]

2a.     Komisia predloží hodnotiacu správu v polovici trvania uvedenú v odseku 2 Európskemu parlamentu a Rade. K správe sa v prípade potreby pripoja legislatívne návrhy, ktorými sa stanovia potrebné zmeny tohto nariadenia. [PN 303]

2b.     Na konci obdobia uplatňovania tohto nariadenia, najneskôr však tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nariadenia za rovnakých podmienok ako hodnotenie v polovici trvania uvedené v odseku 2 tohto článku. [PN 304]

3.   V súlade s osobitnými ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia do 31. decembra 2025 a potom každé tri roky vyhodnotí využívanie a fungovanie záruky pre vonkajšiu činnosť. Komisia svoju hodnotiacu správu predkladá Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenej hodnotiacej správe pripojí stanovisko Dvora audítorov.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Účasť krajiny alebo územia, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje

1.   V riadne odôvodnených prípadoch a ak akcia, ktorá sa má implementovať uplatňovať je globálnej, nadregionálnej alebo regionálnej povahy, môže Komisia v rámci príslušných viacročných orientačných programov alebo v rámci príslušných akčných plánov alebo opatrení rozhodnúť o rozšírení rozsahu akcií na krajiny a územia, na ktoré sa podľa článku 4 nevzťahuje toto nariadenie, s cieľom zabezpečiť súdržnosť a efektívnosť financovania Úniou alebo posilniť regionálnu alebo transregionálnu spoluprácu je Komisia oprávnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 34 na doplnenie tohto nariadenia na účely týchto akcií pridaním krajín a území ku krajinám a k územiam, na ktoré sa podľa článku 4 vzťahuje toto nariadenie . [PN 305]

2.   Komisia môže pristúpiť aj k špecifickému prideleniu finančných prostriedkov na pomoc partnerským krajinám a regiónom pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady rozhodnutie o ZKÚ. Na tento účel môže toto nariadenie podľa potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania na základe rozhodnutia o ZKÚ a/alebo nariadenia o EÚS, prispievať na akcie implementované partnerskou krajinou alebo regiónom alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa tohto nariadenia, krajinou, územím alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa rozhodnutia o ZKÚ alebo najvzdialenejšími regiónmi Únie v rámci spoločných operačných programov, alebo na programy medziregionálnej spolupráce alebo opatrenia stanovené a implementované podľa nariadenia o EÚS. [PN 306]

Článok 33a

Spolupráca partnerských krajín a regiónov so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami

1.     Komisia môže pristúpiť aj k špecifickému prideleniu finančných prostriedkov na pomoc partnerským krajinám a regiónom pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady rozhodnutie o ZKÚ. Na tento účel môže toto nariadenie podľa potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania na základe rozhodnutia o ZKÚ a/alebo nariadenia o EÚS, prispievať na akcie implementované partnerskou krajinou alebo regiónom alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa tohto nariadenia, krajinou, územím alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa rozhodnutia o ZKÚ alebo najvzdialenejšími regiónmi Únie v rámci spoločných operačných programov, alebo na programy medziregionálnej spolupráce alebo opatrenia stanovené a uplatňované podľa nariadenia o EÚS.

2.     Miera spolufinancovania Únie nesmie byť vyššia ako 90 % oprávnených výdavkov programu alebo opatrenia. V prípade technickej pomoci je miera spolufinancovania 100 %. [PN 307]

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 6, článku 26 ods. 3, článku 8 ods. 7a, článku 8 ods. 8b, článku 14 ods. 1, článku 15a, článku 17 ods. 4, článku 21 ods. 3a, článku 26 ods. 4, článku 27 ods. 9 a, článku 31 ods. 9 a článku 33 ods. 1 sa Komisii udelí na obdobie platnosti tohto nariadenia. Komisia prijme tieto delegované akty čo najskôr. Delegované akty uvedené v článku 8 ods. 7a, článku 8 ods. 8b, článku 17 ods. 4 a článku 31 ods. 9 sa prijmú do … [6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 308]

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 6, článku 26 ods. 3, článku 8 ods.7a, článku 8 ods. 8b, článku 14 ods. 1, článku 15a, článku 17 ods. 4, článku 21 ods. 3a, článku 26 ods. 4, článku 27 ods. 9 a, článku 31 ods. 9 a článku 33 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 309]

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 6, článku 26 ods. 3, článku 8 ods.7a, článku 8 ods. 8b, článku 14 ods. 1, článku 15a, článku 17 ods. 4, článku 21 ods. 3a, článku 26 ods. 4, článku 27 ods. 9 a, článku 31 ods. 9 a článku 33 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 310]

Článok 34a

Postup pre naliehavé prípady

1.     Ak si to v prípade prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených človekom, alebo v prípade bezprostredného ohrozenia demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd vyžadujú naliehavé dôvody, Komisia je oprávnená prijímať delegované akty a uplatní sa postup stanovený v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.     Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 3 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

3.     Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 34 ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší. [PN 311]

Článok 34b

Demokratická zodpovednosť

1.     S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä Európskym parlamentom, Komisiou a ESVČ, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, ako aj vhodnosť pri prijímaní aktov a opatrení Komisiou, môže Európsky parlament vyzvať Komisiu a ESVČ, aby sa zúčastnili na diskusii o strategickom smerovaní a usmerneniach pre programovanie podľa tohto nariadenia. Týmto dialógom sa takisto posilní celková súdržnosť všetkých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v súlade s článkom 5. Tento dialóg sa môže uskutočniť predtým, ako Komisia prijme delegované akty a návrh ročného rozpočtu. Tento dialóg sa môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Európskej komisie alebo ESVČ uskutočniť aj ad hoc z dôvodu významného politického vývoja.

2.     Komisia a ESVČ predloží Európskemu parlamentu všetky dokumenty relevantné v tomto ohľade, a to najmenej jeden mesiac pred začiatkom dialógu. V prípade dialógu súvisiaceho s ročným rozpočtom Komisia a ESVČ poskytnú konsolidované informácie o všetkých akčných plánoch a opatreniach prijatých alebo plánovaných v súlade s článkom 21, informácie o spolupráci v jednotlivých krajinách, regiónoch a tematických oblastiach a o využívaní činností rýchlej reakcie, rezervy na vznikajúce výzvy a priority a záruky pre vonkajšiu činnosť.

3.     Komisia a ESVČ v čo najväčšej miere zohľadnia pozíciu vyjadrenú Európskym parlamentom. Ak Komisia alebo ESVČ nezohľadnia pozíciu Európskeho parlamentu, musia poskytnúť riadne odôvodnenie.

4.     Komisia a ESVČ, najmä prostredníctvom riadiacej skupiny podľa článku 38, sú zodpovedné za informovanie Európskeho parlamentu o stave uplatňovania tohto nariadenia, a to najmä o prebiehajúcich opatreniach, akciách a výsledkoch. [PN 312]

Článok 35

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor pre susedstvo a rozvojovú a medzinárodnú spoluprácu. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

5.   Prijaté rozhodnutie zostane v účinnosti počas obdobia uplatňovania prijatého alebo upraveného dokumentu, akčného programu alebo opatrenia.

6.   Pozorovateľ z Európskej investičnej banky sa zúčastní na jednaniach výboru pokiaľ ide o otázky týkajúce sa Európskej investičnej banky. [PN 313]

Článok 36

Informácie Transparentnosť , komunikácia a propagácia zverejňovanie informácií [PN 314]

1.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Komisia je zodpovedná za monitorovanie dodržiavania uvedených záväzkov zo strany prijímateľov. [PN 315]

2.   Komisia vykonáva uplatňuje v súvislosti s týmto nariadením a jeho činnosťami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na toto nariadenie zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa tieto priority priamo týkajú cieľov uvedených v článku 3. [PN 316]

2a.     Komisia prijme opatrenia na posilnenie strategickej komunikácie a verejnej diplomacie pri oznamovaní hodnôt Únie a pridanej hodnoty Únie. [PN 317]

2b.     Komisia zriadi jeden komplexný verejný elektronický centrálny register všetkých akcií financovaných podľa tohto nariadenia vrátane kritérií používaných na stanovenie potrieb partnerov v procese prideľovania zdrojov a zabezpečí jeho pravidelnú aktualizáciu s výnimkou tých akcií, o ktorých sa predpokladá, že v ich dôsledku vznikajú bezpečnostné problémy alebo miestne politicky citlivé záležitosti podľa článku 37. [PN 318]

2c.     Register tiež obsahuje informácie o všetkých operáciách financovania a investičných operáciách na individuálnej úrovni, ako aj na projektovej úrovni, a základné prvky všetkých dohôd o záruke EFSD+ vrátane informácií o zákonnej totožnosti oprávnených protistrán, očakávaných prínosoch v oblasti rozvoja a postupoch vybavovania sťažností, pričom zohľadňuje ochranu dôverných a citlivých obchodných informácií. [PN 319]

2d.     V súlade so svojou politikou transparentnosti a s pravidlami Únie týkajúcimi sa ochrany údajov a prístupu k dokumentom a informáciám oprávnené protistrany EFSD+ na svojom webovom sídle iniciatívne a systematicky sprístupňujú verejnosti informácie o všetkých operáciách financovania a investičných operáciách krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť, ktoré sa týkajú najmä spôsobu, akým uvedené operácie prispievajú k dosiahnutiu cieľov a požiadaviek tohto nariadenia. Tieto informácie sú rozčlenené na úrovni projektov. Takéto informácie vždy zohľadňujú ochranu dôverných a citlivých obchodných informácií. Oprávnené protistrany tiež uvádzajú podporu Únie v rámci všetkých informácií, ktoré uverejňujú o operáciách financovania a investičných operáciách, ktoré sú kryté zárukou pre vonkajšiu činnosť v súlade s týmto nariadením. [PN 320]

Článok 37

Odchýlka od požiadaviek na zviditeľnenie

V dôsledku bezpečnostných otázok alebo miestnych politicky citlivých záležitostí môže byť vhodnejšie alebo potrebné obmedziť komunikačné činnosti alebo činnosti na zviditeľnenie v určitých krajinách alebo oblastiach alebo počas určitých období. V takých prípadoch sa cieľová skupina a nástroje na zviditeľnenie, produkty a kanály, ktoré sa majú použiť na podporu danej akcie určia v jednotlivých prípadoch na základe konzultácie a dohody s Úniou. Ak je potrebná rýchla intervencia v rámci reakcie na náhlu krízu, nie je potrebné bezodkladne vypracovať úplný plán komunikácie a zviditeľnenia. V takýchto situáciách sa však od začiatku primerane uvádza podpora Únie.

Článok 38

Doložka o ESVČ

Toto nariadenie sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím 2010/427/EÚ. [PN 321]

Článok 38a

Riadenie

Horizontálna riadiaca skupina založená zo všetkých príslušných útvarov Komisie a ESVČ, ktorej predsedá PK/VP alebo zástupca tohto úradu, je zodpovedná za usmerňovanie, koordináciu a riadenie tohto nástroja v celom cykle riadenia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť celého financovania vonkajšej činnosti Únie. PK/VP zabezpečí celkovú politickú koordináciu vonkajšej činnosti Únie. Pri všetkých akciách vrátane činností rýchlej reakcie a opatrení výnimočnej pomoci, ako aj počas celého cyklu programovania, plánovania a uplatňovania tohto nástroja VP a ESVČ spolupracujú s príslušnými členmi a útvarmi Komisie podľa povahy a cieľov plánovanej akcie využívajúc ich odborné znalosti. Všetky návrhy rozhodnutí sa vypracúvajú v súlade s postupmi Komisie a predkladajú sa Komisii na prijatie.

Európsky parlament sa v plnej miere zapojí do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. [PN 322]

Článok 39

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutie č. 466/2014/EÚ, nariadenie (ES, Euratom) č. 480/2009 a nariadenie (EÚ) 2017/1601 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

2.   Z finančného krytia pre toto nariadenie sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi týmto nariadením a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúcich nariadení: nariadenia (EÚ) č. 233/2014; nariadenia (EÚ) č. 232/2014; nariadenia (EÚ) č. 230/2014; nariadenia (EÚ) č. 235/2014; nariadenia (EÚ) č. 234/2014; nariadenia (Euratom) č. 237/2014; nariadenia (EÚ) č. 236/2014; rozhodnutia č. 466/2014 / EÚ; nariadenia (ES, Euratom) č. 480/2009 a nariadenia (EÚ) 2017/1601.

3.   Z finančného krytia pre toto nariadenie sa môžu uhrádzať aj výdavky súvisiace s prípravou akéhokoľvek následného nariadenia.

4.   V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 20 ods. 1, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 . [PN 323]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 45, 4.2.2019, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 163.

(3)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 295.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.

(5)  „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“ prijatý na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 (A/RES/70/1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77 15.3.2014, s. 44.)

(7)  Vnútorná dohoda medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 210/1, 6.8.2013).

(8)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu (Ú. v. EÚ L 58/1, 3.3.2015).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77).

(13)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 237/2014 z 13. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 109).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95).

(15)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

(16)  Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD.

(17)  Podpísaná v New Yorku 22. apríla 2016.

(18)  „Akčný program tretej Medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja z Addis Abeby“ prijatý 16. júna 2015 a schválený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 27. júla 2015 (A/RES/69/313).

(19)  „Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa. Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie“, jún 2016.

(20)  Nový Európsky konsenzus o rozvoji „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“, spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie 8. júna 2017.

(21)  „Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof“, prijatý 18. marca 2015 a schválený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 3. júna 2015 (A/RES/69/283).

(22)  Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, „Preskúmanie európskej susedskej politiky“, 18. novembra 2015.

(23)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), COM(2018)0465.

(25)  Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1).

(26)  Návrh rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej („rozhodnutie o pridružení zámoria“), COM(2018)0461.

(27)  Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome, COM(2018)0462.

(28)  Návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja, predložený Rade Vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, C(2018)3800. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“:

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013, COM(2018)0367.

(30)   Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013, COM(2018)0366.

(31)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(32)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … o … (Ú. v. …).

(33)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(35)  Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD.

(36)  Rozhodnutie Rady 77/270/Euratom z 29. marca 1977, ktorým sa Komisia splnomocňuje na uzatváranie zmlúv Euratom o pôžičke na účely príspevkov na financovanie jadrových elektrární (Ú. v. ES L 88, 6.4.1977, s. 9).

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … o … (Ú. v. …).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(39)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(40)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(41)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(43)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie. (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(44)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšom zákonodarstve z 13. apríla 2016; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1-14.

(45)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(46)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L).

(47)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov, COM(2018)0374.

(48)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikácia) (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(49)  Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 0040 – 0048).

PRÍLOHA I

ZOZNAM KRAJÍN A ÚZEMÍ V OBLASTI SUSEDSTVA

Alžírsko

Arménsko

Azerbajdžan

Bielorusko

Egypt

Gruzínsko

Izrael

Jordánsko

Libanon

Líbya

Moldavská republika

Maroko

okupované palestínske územia

Sýria

Tunisko

Ukrajina

Podpora Únie v tejto oblasti sa môže použiť aj na účely umožnenia Ruskej federácii zúčastniť sa na programoch cezhraničnej spolupráce a na iných príslušných programoch pre viaceré krajiny vrátane spolupráce v oblasti vzdelávania, najmä pokiaľ ide o študentské výmeny . [PN 324]

PRÍLOHA II

OBLASTI SPOLUPRÁCE PRE GEOGRAFICKÉ PROGRAMY

A.   Pre všetky geografické regióny

ĽUDIA

1.

Dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva

a)

Posilňovanie demokracie a  inkluzívnych demokratických procesov, správy vecí verejných a dohľadu vrátane nezávislého súdnictva, právneho štátu a transparentných , mierových a dôveryhodných volebných procesov; [PN 325]

b)

posilňovanie podpory a ochrany ľudských práv a základných slobôd , ako sa vyhlasuje vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a základných slobôd a plnenie súvisiacich medzinárodných dohôd, podpora a ochrana obhajcov ľudských práv, prispievanie k vykonávaniu globálnych a regionálnych paktov a rámcov, zvyšovanie kapacít občianskej spoločnosti pri ich vykonávaní a monitorovaní a položenie základov pre vytvorenie právneho rámca na ochranu osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy ; [PN 326]

c)

podpora boja proti diskriminácii vo všetkých jej podobách a zásady rovnosti, najmä rodovej rovnosti, práv žien a dievčat a posilnenia ich postavenia, ako aj práv detí a mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, osôb patriacich k menšinám , LGBTI osôb a domorodého obyvateľstva ; [PN 327]

d)

podpora prosperujúcej občianskej spoločnosti a , posilnenie jej úlohy v  politických prechodoch, reformných procesoch a demokratickej transformácii a podpora vytvárania priestoru pre zapojenie občianskej spoločnosti a občanov do politického života a kontroly rozhodovania; [PN 328]

e)

posilňovanie plurality, nezávislosti a profesionality slobodných a nezávislých médií;

f)

zvyšovanie odolnosti štátov, spoločností, komunít a jednotlivcov proti politickým, hospodárskym, s cieľom pripraviť ich, aby sa bránili a prispôsobovali environmentálnym, potravinovým, demografickým a spoločenským tlakom hospodárskym otrasom , prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným človekom, ako aj konfliktom, zdravotným krízam a hrozbám v oblasti potravinovej bezpečnosti a rýchlo sa z nich zotavovali ; [PN 329]

g)

posilňovanie rozvoja demokratických verejných inštitúcií na medzinárodnej, vnútroštátnej a nižšej úrovni vrátane nezávislého, účinného, efektívneho a zodpovedného justičného systému, podpory právneho štátu, medzinárodnej spravodlivosti, zodpovednosti a prístupu k spravodlivosti pre všetkých; [PN 330]

h)

podpora procesov reformy verejnej správy, a to aj použitím prístupov elektronickej verejnej správy zameranej na občanov, posilňovanie právnych rámcov a inštitucionálnych štruktúr, vnútroštátnych štatistických systémov, kapacít, správneho riadenia verejných financií a prispievanie k boju proti korupcii , daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu ; [PN 331]

i)

podpora inkluzívnych, vyvážených a integrovaných územných a mestských politík prostredníctvom posilňovania verejných inštitúcií a verejných orgánov na vnútroštátnej a nižšej úrovni a podpory efektívnych procesov decentralizácie a štátnej reštrukturalizácie;

j)

zvyšovanie transparentnosti a zodpovednosti verejných inštitúcií, posilňovanie verejného obstarávania vrátane podporovania rozvoja udržateľných kritérií (environmentálnych, sociálnych a hospodárskych) a cieľov a riadenia verejných financií, rozvíjanie elektronickej verejnej správy a posilňovanie poskytovania služieb; [PN 332]

k)

podpora udržateľného, zodpovedného a transparentného riadenia odvetví prírodných zdrojov a súvisiacich príjmov a podpora reforiem na zabezpečenie spravodlivých, nestranných a udržateľných daňových politík;

ka)

podporovanie parlamentnej demokracie. [PN 333]

2.

Odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a ľudský rozvoj

a)

Odstránenie chudoby vo všetkých jej rozmeroch, boj proti diskriminácii a nerovnosti a dodržiavanie zásady „na nikoho nezabudnúť“ bez toho, aby sa na niekoho zabudlo ; a zasiahnutie najskôr tých, na ktorých sa zabudlo, a to uprednostňovaním investícií do verejných služieb v oblasti zdravia, výživy, vzdelávania a sociálnej ochrany ; [PN 334]

b)

zintenzívnenie úsilia o prijatie politík a príslušné investície na podporu , ochranu a napĺňanie práv žien a, mladých ľudí a detí, ako aj osôb so zdravotným postihnutím , uľahčenie ich zapojenia a zmysluplného prispievania do sociálneho, občianskeho a hospodárskeho života a zabezpečenie ich plnohodnotného prínosu k inkluzívnemu rastu a udržateľnému rozvoju; [PN 335]

c)

podpora ochrany a dodržiavania práv a posilnenie postavenia žien a dievčat vrátane hospodárskych, pracovných a sociálnych práv, pozemkových práv, ako aj sexuálneho a reprodukčného zdravia a zodpovedajúcich práv, a predchádzanie sexuálne a rodovo motivovanému násiliu vo všetkých podobách a ochrana pred ním ; zahŕňa to podporu prístupu všetkých ku komplexným informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a ku komplexnému sexuálnemu vzdelávaniu; podpora spolupráce v oblasti výskumu a inovácií nových a lepších nástrojov starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie vrátane plánovaného rodičovstva, a to najmä v podmienkach obmedzených zdrojov ; [PN 336]

d)

venovanie osobitnej pozornosti osobám, ktoré sú znevýhodnené, zraniteľné a marginalizované, okrem iného deťom, starším osobám, osobám so zdravotným postihnutím, LGBTI osobám a pôvodnému obyvateľstvu; zahŕňa to podporu prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím aj bez neho ; [PN 337]

e)

presadzovanie integrovaného prístupu k podpore komunít, predovšetkým tých najchudobnejších a najťažšie osloviteľných , pri zlepšovaní všeobecného prístupu k základným potrebám a službám , a to najmä zdravotníctvu vrátane služieb, informácií a materiálov používaných v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, vzdelávaniu, výžive a sociálnej ochrane ; [PN 338]

f)

umožnenie čo najlepšieho štartu do života deťom, najmä tým najviac marginalizovaným, a to investovaním do rozvoja v ranom detstve, a zabezpečenie prístupu k základným službám, ako sú zdravotníctvo, výživa, vzdelávanie a sociálna ochrana, pre deti, ktoré trpia chudobou alebo nerovnosťou; pomoc pri poskytovaní bezpečného, priaznivého prostredia pre deti ako dôležitého prvku podpory zdravého mladého obyvateľstva, ktoré bude môcť naplno využiť svoj potenciál s osobitným zreteľom na potreby dievčat ; [PN 339]

g)

podpora všeobecného prístupu k dostatočnému množstvu cenovo dostupných, bezpečných a výživných potravín, najmä pre ľudí v najzraniteľnejších situáciách , okrem iného pre deti mladšie ako päť rokov, dospievajúcich, dievčatá a chlapcov, ako aj ženy, a to najmä počas tehotenstva a dojčenia , a posilňovanie potravinovej bezpečnosti a výživy, najmä v krajinách, ktoré čelia dlhotrvajúcim alebo opakujúcim sa krízam ; podpora viacsektorových prístupov k poľnohospodárstvu zohľadňujúcich otázky výživy ; [PN 340]

h)

podpora všeobecného prístupu k bezpečnej a dostatočnej sanitácii pitnej vody a, hygiene, ako aj podpora udržateľného a integrovaného hospodárenia s vodami ako kľúčových rozhodujúcich faktorov zdravia, vzdelávania, výživy, odolnosti proti zmene klímy a rodovej rovnosti ; [PN 341]

i)

dosahovanie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti s rovnosťou prístupu ku kvalitným a cenovo dostupným zdravotníckym službám vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia , a prostredníctvom podpory budovania inkluzívnych, pevných, kvalitných a odolných systémov zdravotnej starostlivosti , ktoré sú dostupné pre všetkých, a posilňovania kapacity v oblasti včasného varovania, znižovania rizika, riadenia a obnovy; doplnenie opatrení prostredníctvom rámcového programu Únie pre výskum a inovácie zameraného na riešenie globálnych hrozieb pre zdravie, rozvoj bezpečných, účinných a cenovo dostupných vakcín a liečby chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných ochorení a na zlepšenie reakcií na zdravotné problémy vrátane prenosných ochorení, antimikrobiálnej rezistencie a objavujúcich sa chorôb a epidémií ; [PN 342]

j)

podpora všeobecnej a spravodlivej sociálnej ochrany a posilňovanie záchranných sociálnych sietí na zabezpečenie základného príjmu, predchádzanie prípadom prepadu do extrémnej chudoby a zvyšovanie odolnosti;

ja)

posilňovanie odolnosti ľudí a komunít, a to aj prostredníctvom zvýšených investícií do projektov zameraných na znižovanie rizika katastrof a projektov pripravenosti pod vedením komunity; [PN 343]

jb)

podpora národných, regionálnych a miestnych vlád a správnych orgánov s cieľom vytvoriť požadovanú infraštruktúru, okrem iného fyzické, technologické a ľudské zdroje, s využitím najnovšieho technologického a administratívneho vývoja, aby bolo možné presne vykonať všetky zápisy občanov do registrov (od narodenia po smrť) a v prípade potreby zverejniť oficiálne uznané duplicitné dokumenty, čím sa zabezpečí, že všetci občania budú oficiálne existovať a budú mať prístup k svojim základným právam; [PN 344]

k)

podpora inkluzívneho a udržateľného rozvoja miest s cieľom riešiť nerovnosť v mestách, so zameraním na osoby, ktoré to najviac potrebujú , a prijatie prístupu zohľadňujúceho rodové hľadisko ; [PN 345]

l)

podpora miestnych orgánov na mestskej úrovni pri zlepšovaní poskytovania základných služieb a rovnosti prístupu k potravinovej bezpečnosti, zabezpečovania dosiahnuteľného, dôstojného a cenovo dostupného bývania a kvality života, najmä pre ľudí žijúcich v neformálnych osadách a slumoch; [PN 346]

m)

podpora dosahovania medzinárodne dohodnutých cieľov v oblasti vzdelávania s osobitným zameraním na bezplatné verejné systémy vzdelávania prostredníctvom inkluzívneho a spravodlivého kvalitného formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a podpory príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých, na všetkých úrovniach vrátane rozvoja v ranom detstve, technickej a odbornej prípravy, a to aj v núdzových a krízových situáciách a aj prostredníctvom používania digitálnych technológií na zlepšenie výučby a učenia sa; [PN 347]

ma)

podpora vzdelávacích koridorov na zabezpečenie toho, aby študenti z krajín vo vojnovom stave mohli študovať na univerzitách v Únii; [PN 348]

n)

podpora akcií na budovanie kapacít, zvyšovanie týkajúcich sa budovania kapacít a kultúrnej spolupráce, vzdelávacej mobility do partnerských krajín, z partnerských krajín a medzi partnerskými krajinami, ako aj na spoluprácu a politický dialóg spolupráce a politického dialógu s inštitúciami, organizáciami, miestnymi vykonávacími subjektmi a orgánmi z týchto krajín; [PN 349]

na)

podpora budovania kapacít a spolupráce v oblasti vedy, techniky a výskumu, najmä v oblasti riešenia spoločenských problémov súvisiacich s chudobou, ktoré neprimerane vplývajú na partnerské krajiny a zanedbané oblasti výskumu a inovácie s obmedzenými investíciami súkromného sektora, a v oblasti otvorených údajov, ako aj rozvoja sociálnej inovácie; [PN 350]

o)

podpora budovania kapacity a spolupráce v oblastiach vedy, techniky a výskumu, ako aj v oblastiach otvorených údajov , veľkých dát (big data), umelej inteligencie a inovácií v koordinácii s rámcovým programom Únie pre výskum a inováciu s cieľom bojovať proti úniku mozgov ; [PN 351]

p)

posilnenie koordinácie u všetkých dotknutých aktérov, aby sa podporil prechod z núdzovej situácie do fázy rozvoja;

q)

podpora medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti vo všetkých formách, ochrana a podpora kultúrneho dedičstva a uvoľňovanie potenciálu kreatívneho priemyslu kultúrnych a kreatívnych odvetví  na udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj; [PN 352]

qa)

podpora akcií a rozvoj spolupráce v oblasti športu s cieľom prispieť k posilneniu postavenia žien, mladých ľudí, jednotlivcov a komunít, ako aj k plneniu cieľov v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálneho začlenenia v rámci Agendy 2030; [PN 353]

r)

podpora dôstojnosti a odolnosti dlhodobo nútene vysídlených osôb a ich začlenenia do hospodárskeho a spoločenského života hostiteľských krajín a hostiteľských komunít.

3.

Migrácia a mobilita a nútené vysídľovanie obyvateľstva [PN 354]

-a)

podporovanie účinných migračných politík založených na ľudských právach na všetkých úrovniach vrátane programov ochrany s cieľom uľahčiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu; [PN 355]

a)

Posilňovanie prispievanie k posilňovaniu bilaterálnych, regionálnych (aj medzi južnými krajinami) a medzinárodných partnerstiev v oblasti migrácie a mobility na základe integrovaného a vyváženého prístupu, zahŕňajúceho všetky aspekty migrácie vrátane pomoci pri vykonávaní dvojstranných alebo regionálnych dohôd a dojednaní Únie a jej partnerstiev v oblasti mobility , a to v súlade s medzinárodným právom a právom Únie a povinnosťami v oblasti ľudských práv ; [PN 356]

aa)

poskytovanie pomoci pri vykonávaní bilaterálnych alebo regionálnych dohôd a dojednaní Únie s tretími krajinami vrátane partnerstiev v oblasti mobility a vytvorenia bezpečných a legálnych ciest, a to aj vypracovaním dohôd o zjednodušení vízového režimu a o presídľovaní, ako aj na základe vzájomnej zodpovednosti a úplného dodržiavania humanitárnych povinností a povinností v oblasti ľudských práv; [PN 357]

b)

podpora udržateľného a úspešného sociálno-ekonomického opätovného začlenenia vracajúcich sa migrantov; [PN 358]

c)

riešenie a zmierňovanie základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania;

d)

boj proti neregulárnej migrácii, obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu migrantov a zlepšovanie spolupráce pri integrovanom riadení hraníc obmedzenie zraniteľných miest v oblasti migrácie, a to aj riešením nelegálnej migrácie a posilňovaním medzinárodnej odozvy na obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo migrantov v súlade s medzinárodným právom a právom Únie ; [PN 359]

e)

posilňovanie vedeckých, technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít na riadenie migrácie vrátane zberu a používania presných a rozčlenených údajov ako východiska pre politiky založené na dôkazoch s cieľom podporiť bezpečnú, riadenú a zodpovednú migráciu ; [PN 360]

f)

podpora účinných migračných politík založených na ľudských právach vrátane programov ochrany; [PN 361]

g)

podpora podmienok na uľahčenie legálnej migrácie a dobre riadenej mobility, ako aj a kontaktov medzi ľuďmi, a maximalizácia rozvojových účinkov , a to aj prostredníctvom poskytovania presných a včasných informácií vo všetkých fázach migrácie; [PN 362]

ga)

maximalizácia dosahu migrácie z hľadiska ďalšieho rozvoja a zlepšovanie spoločného chápania vzťahu medzi migráciou a rozvojom; [PN 363]

h)

zabezpečenie ochrany migrantov a nútene vysídlených osôb s osobitnou pozornosťou venovanou zraniteľným skupinám a uplatňovanie prístupu založeného na právach, ako aj zabezpečenie uznávania a určovania postavenia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, medzi zmiešanými migračnými tokmi ; [PN 364]

i)

podpora riešení zameraných na rozvoj pre nútene vysídlené osoby a ich hostiteľské komunity , a to aj prostredníctvom prístupu k vzdelaniu a dôstojnej práci, na podporu dôstojnosti, odolnosti a sebestačnosti vysídlených osôb a ich začlenenia do hospodárskeho a spoločenského života hostiteľských krajín ; [PN 365]

j)

podpora zapojenia diaspór v krajinách pôvodu s cieľom plne prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju ; [PN 366]

k)

podpora rýchlejších, lacnejších a bezpečnejších prevodov finančných prostriedkov v krajinách pôvodu aj v prijímajúcich krajinách, a teda podpora využívania ich potenciálu na rozvoj;

ka)

prispievanie k posilneniu postavenia migrantov a spoločností s cieľom dosiahnuť ich plné začlenenie a sociálnu súdržnosť; [PN 367]

Spolupráca v tejto oblasti sa bude riadiť v súlade s [Fondom pre azyl a migráciu] pri úplnom rešpektovaní zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja; [PN 368]

PLANÉTA

4.

Životné prostredie a zmena klímy

a)

Posilňovanie vedeckých, technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít na riadenie klímy a environmentálne manažérstvo, začleňovanie problematiky klímy a životného prostredia a monitorovanie klímy a životného prostredia; posilňovanie regionálnej a vnútroštátnej správy v oblasti klímy;

b)

podpora adaptácie na zmenu klímy s osobitným dôrazom na mimoriadne zraniteľné štáty a obyvateľstvo, ktoré nemajú zdroje na prijímanie potrebných opatrení; prispievanie k úsiliu partnerov pri plnení záväzkov v oblasti zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy vrátane realizácie vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) a akčných plánov na zmiernenie a adaptáciu, ako aj synergií medzi adaptáciou a zmiernením , ako aj pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z iných mnohostranných environmentálnych dohôd, ako sú napríklad Dohovor o biologickej diverzite a Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii ; [PN 369]

c)

rozvoj a/alebo posilňovanie udržateľného zeleného a modrého rastu vo všetkých hospodárskych odvetviach;

d)

podpora prístupu k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách s cieľom splniť záväzok Únie z roku 2012 poskytnúť takýto prístup do roku 2030 ďalším 500 miliónom ľudí, pričom sa uprednostnia riešenia malého rozsahu, mikrosiete a mimosieťové riešenia s vysokou environmentálnou a rozvojovou hodnotou; posilňovanie spolupráce v oblasti energie z udržateľných zdrojov; podpora a rozširovanie spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie; podpora prístupu k spoľahlivým, bezpečným, dostupným, čistým a trvalo udržateľným energetickým službám, najmä miestnym a decentralizovaným riešeniam, ktoré zabezpečia prístup k energii pre ľudí žijúcich v chudobe a vo vzdialených regiónoch; [PN 370]

da)

budovanie kapacít na začlenenie environmentálnej udržateľnosti a cieľov v oblasti zmeny klímy a presadzovanie ekologického rastu v národných a miestnych rozvojových stratégiách vrátane podpory kritérií udržateľnosti vo verejnom obstarávaní; [PN 371]

db)

podpora sociálnej zodpovednosti podnikov, náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch a dôsledné uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti a zásady „znečisťovateľ platí“; [PN 372]

dc)

podpora ekologicky udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane agroekológie, pri ktorých sa preukázalo, že prispievajú k ochrane ekosystémov a biodiverzity a dlhodobo zvyšujú environmentálnu a sociálnu odolnosť voči zmene klímy; [PN 373]

e)

zlepšovanie miestnych, vnútroštátnych, regionálnych a kontinentálnych multimodálnych dopravných sietí a služieb s cieľom posilňovať ďalšie možnosti udržateľného hospodárskeho rozvoja a vytvárania pracovných miest, odolného proti zmene klímy, a teda dosiahnuť nízkouhlíkový rozvoj odolný proti zmene klímy; podpora uľahčovania a liberalizácie dopravy, zlepšenie udržateľnosti, bezpečnosti na cestách a odolnosti v oblasti dopravy;

f)

posilňovanie zapojenia miestnych komunít a pôvodného obyvateľstva do reakcií na zmenu klímy , boja proti strate biodiverzity a trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchov a rastlín , zachovania ekosystémov a správy prírodných zdrojov , a to aj prostredníctvom zlepšenia držby pôdy a hospodárenia s vodami ; podpora udržateľného rozvoja miest a odolnosti v mestských oblastiach; [PN 374]

fa)

zastavenie obchodu s nerastnými surovinami z konfliktných oblastí, ako aj zneužívania baníkov a podpora rozvoja miestnych komunít v súlade s nariadením (EÚ) 2017/821, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti a súvisiace opatrenia, ako aj vypracovanie takéhoto prístupu k nerastným surovinám, na ktoré sa toto nariadenie v súčasnosti nevzťahuje; [PN 375]

fb)

podpora vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj s cieľom umožniť ľuďom pretvárať spoločnosť a budovať udržateľnú budúcnosť; [PN 376]

g)

podpora zachovania, udržateľného riadenia a využívania a obnovy prírodných zdrojov, podpora zdravých ekosystémov, zastavenie straty biodiverzity a ochrana voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín vrátane boja proti pytliactvu a nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi ; [PN 377]

ga)

riešenie straty biodiverzity, vykonávanie medzinárodných iniciatív a iniciatív Únie zameraných na riešenie tohto problému, najmä prostredníctvom podpory ochrany, trvalo udržateľného využívania a riadenia suchozemských a morských ekosystémov a súvisiacej biodiverzity; [PN 378]

h)

podpora integrovaného a udržateľného hospodárenia s vodami a cezhraničnej spolupráce v oblasti vôd v súlade s medzinárodným právom ; [PN 379]

i)

podpora zachovávania a zväčšovania zásob uhlíka prostredníctvom udržateľného riadenia využívania pôdy, zmien využívania pôdy a lesného hospodárstva a boj proti zhoršovaniu stavu životného prostredia, dezertifikácii a degradácii pôdy a lesov a suchu ; [PN 380]

j)

obmedzenie odlesňovania, podpora vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT) a boj proti nezákonnej ťažbe dreva a obchodu s nezákonne vyťaženým drevom a výrobkami z nezákonne vyťaženého dreva; podpora lepšej správy vecí verejných a budovania kapacít v záujme udržateľného riadenia prírodných zdrojov; podpora rokovania a vykonávania dohôd o dobrovoľnom partnerstve; [PN 381]

k)

podpora správy oceánov vrátane ochrany a obnovy pobreží a morských oblastí vo všetkých formách vrátane ekosystémov, podpora boja proti morskému odpadu, boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu a ochrany morskej biodiverzity v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve ; [PN 382]

l)

posilňovanie regionálneho znižovania rizika katastrof , pripravenosti a zvyšovania odolnosti prostredníctvom prístupu založeného na komunite a zameraného na ľudí , v synergii s politikami a opatreniami zameranými na adaptáciu na zmenu klímy; [PN 383]

m)

podpora efektívneho využívania zdrojov a udržateľnej spotreby a výroby vrátane boja celého dodávateľského reťazca, a to aj obmedzovaním využívania prírodných zdrojov na financovanie konfliktov a podporou súladu zúčastnených strán s iniciatívami, ako je certifikačná schéma Kimberleyského procesu;, boj proti znečisťovaniu a správneho hospodárenia správne hospodárenie s chemickými látkami a nakladania nakladanie s odpadom; [PN 384]

n)

podpora úsilia o posilnenie udržateľnej hospodárskej diverzifikácie, konkurencieschopnosti a , dodávateľských reťazcov so zdieľaním hodnôt a spravodlivého obchodu, rozvoja súkromného sektora s osobitným zameraním na nízkouhlíkový zelený rast odolný proti zmene klímy, mikropodniky , sociálne podniky , malé a stredné podniky a družstvá, s využitím výhody prínosov existujúcich obchodných dohôd s EÚ z hľadiska rozvoja; [PN 385]

na)

splnenie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa zachovania biodiverzity vyplývajúcich zo zmlúv, ako sú Dohovor o biologickej diverzite (DBD), Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) a iné zmluvy týkajúce sa biodiverzity; [PN 386]

nb)

zlepšovanie integrácie a začleňovania cieľov v oblasti zmeny klímy a environmentálnych cieľov do rozvojovej spolupráce Únie prostredníctvom podpory metodickej a výskumnej práce týkajúcej sa rozvojových krajín, vykonávanej v rozvojových krajinách alebo vykonávanej rozvojovými krajinami vrátane mechanizmov monitorovania, podávania správ a overovania, mapovania ekosystémov, ich hodnotenia a oceňovania, čím sa zvyšuje kvalita odborných znalostí v oblasti životného prostredia a podporujú sa inovačné činnosti a súdržnosť politík; [PN 387]

nc)

riešenie globálnych a nadregionálnych účinkov zmeny klímy, ktoré majú potenciálne destabilizačný vplyv na rozvoj, mier a bezpečnosť. [PN 388]

PROSPERITA

5.

Inkluzívny a udržateľný hospodársky rast a dôstojné zamestnávanie

a)

Podpora podnikania , a to aj prostredníctvom mikrofinancovania , dôstojného zamestnávania a zamestnateľnosti prostredníctvom rozvoja zručností a kompetencií vrátanie vzdelania, podpora zlepšovania plného uplatňovania pracovných noriem a  MOP vrátane sociálneho dialógu a boja proti detskej práci, pracovných podmienok v zdravom prostredí a vytvárania príležitostí, najmä pre mladých ľudí; [PN 389]

b)

podpora vnútroštátnych ciest rozvoja, ktoré maximalizujú pozitívne sociálne výsledky a vplyvy, a podpora progresívneho efektívneho a udržateľného zdaňovania a verejných politík prerozdeľovania , ako aj vytvorenie a posilnenie udržateľných systémov sociálnej ochrany a systémov sociálneho zabezpečenia ; podpora úsilia na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni v oblasti boja proti daňovým únikom a daňovým rajom ; [PN 390]

c)

zlepšovanie zodpovednej podnikateľskej klímy a investičného prostredia, vytváranie regulačného prostredia umožňujúceho hospodársky rozvoj, podpora spoločností, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov , družstiev a sociálnych podnikov , pri rozširovaní ich podnikania a vytváraní pracovných miest , podpora rozvoja solidárneho hospodárstva a posilnenie zodpovednosti súkromného sektora ; [PN 391]

ca)

podpora mechanizmov zodpovednosti podnikov a mechanizmov uplatňovania nárokov na nápravu týkajúcich sa porušovania ľudských práv, ktoré súvisí s činnosťami súkromného sektora; podpora úsilia na miestnej, regionálnej a globálnej úrovni o zabezpečenie dodržiavania noriem v oblasti ľudských práv a súladu s vývojom právnych predpisov zo strany podnikov vrátane povinnej náležitej starostlivosti a záväzného medzinárodného nástroja v oblasti podnikania a ľudských práv na celosvetovej úrovni; [PN 392]

d)

posilňovanie sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, sociálnej zodpovednosti podnikov a zodpovedného obchodného správania v rámci celých hodnotových reťazcov , zabezpečenie zdieľania hodnôt, spravodlivých cien a spravodlivých obchodných podmienok ; [PN 393]

e)

zvyšovanie účinnosti a udržateľnosti verejných výdavkov , a to aj prostredníctvom podpory udržateľného verejného obstarávania a podpora strategickejšieho využívania verejných financií, a to aj prostredníctvom nástrojov kombinovaného financovania na prilákanie dodatočných verejných a súkromných investícií; [PN 394]

f)

posilňovanie potenciálu miest ako centier udržateľného a inkluzívneho rastu a inovácií;

g)

podpora vnútornej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vytváranie pevnejších prepojení medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a uľahčovanie rozvoja kreatívneho priemyslu, ako aj odvetvia kultúrneho cestovného ruchu ako páky pre udržateľný rozvoj; [PN 395]

h)

posilňovanie a diverzifikovanie udržateľných a inkluzívnych poľnohospodárskych a potravinových hodnotových reťazcov, podpora potravinovej bezpečnosti a hospodárskej diverzifikácie, pridávania hodnoty, regionálnej integrácie, konkurencieschopnosti a  spravodlivého obchodu a posilňovanie udržateľných a nízkouhlíkových inovácií odolných proti zmene klímy; [PN 396]

ha)

zameranie sa na ekologicky efektívnu intenzifikáciu poľnohospodárstva v prípade drobných poľnohospodárov, a najmä žien, prostredníctvom podpory účinných a udržateľných vnútroštátnych politík, stratégií a právnych rámcov, ako aj spravodlivého a udržateľného prístupu k zdrojom vrátane pôdy, vody, (mikro) úverov a iných poľnohospodárskych vstupov; [PN 397]

hb)

aktívna podpora väčšej účasti organizácií občianskej spoločnosti a organizácií poľnohospodárov na tvorbe politík a výskumných programov a zintenzívnenie ich zapojenia do vykonávania a hodnotenia vládnych programov; [PN 398]

i)

podpora udržateľného riadenia rybolovu a udržateľnej akvakultúry;

j)

podpora všeobecného prístupu k  bezpečnej, cenovo dostupnej energii z udržateľných zdrojov, podpora nízkouhlíkového obehového hospodárstva, efektívne využívajúceho zdroje a odolného proti zmene klímy; [PN 399]

k)

podpora inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej a bezpečnej mobility, ako aj zlepšovanie dopravnej prepojenosti s Úniou;

l)

podpora cenovo dostupnej, inkluzívnej a, spoľahlivej a bezpečnej digitálnej pripojiteľnosti a posilňovanie digitálneho hospodárstva; podpora digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností; podpora digitálneho podnikania a vytvárania pracovných miest; podpora využívania digitálnych technológií ako nástroja trvalo udržateľného rozvoja; riešenie kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a ďalších regulačných otázok súvisiacich s digitalizáciou; [PN 400]

m)

rozvoj a posilňovanie trhov a odvetví spôsobom, ktorý by zintenzívnil inkluzívny a udržateľný rast a spravodlivý obchod ; [PN 401]

n)

podpora programu regionálnej integrácie a optimálnych obchodných politík na podporu inkluzívneho a udržateľného rozvoja a podpora konsolidácie a vykonávania spravodlivých obchodných dohôd medzi Úniou a jej partnermi vrátane holistických a asymetrických dohôd s partnermi z rozvojových krajín ; podpora a posilnenie multilateralizmu, udržateľnej hospodárskej spolupráce, ako aj pravidiel Svetovej obchodnej organizácie ; [PN 402]

o)

podpora spolupráce v oblastiach vedy, techniky a výskumu, digitalizácie, ako aj v oblastiach otvorených údajov , veľkých údajov (big data), umelej inteligencie a inovácií vrátane rozvoja vedeckej diplomacie ; [PN 403]

p)

podpora medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti vo všetkých formách, rozvoj miestnych remesiel, ako aj súčasného umenia a kultúrnych prejavov a ochrana a podpora kultúrneho dedičstva; [PN 404]

q)

posilňovanie postavenia žien, aby prevzali dôležitejšiu úlohu v hospodárstve a pri rozhodovaní;

r)

zlepšovanie prístupu k dôstojnej práci pre všetkých v zdravom životnom prostredí a vytváranie inkluzívnejších a dobre fungujúcich trhov práce a politík zamestnanosti zameraných na dôstojnú prácu , dodržiavanie ľudských práv a pracovných práv vrátane životného minima pre všetkých, najmä pre ženy a mladých ľudí; [PN 405]

ra)

zabezpečenie spravodlivého a udržateľného prístupu k odvetviam ťažobného priemyslu, ktorým sa neprispieva ku konfliktom alebo korupcii; [PN 406]

s)

podpora spravodlivého, udržateľného a nerušeného prístupu k odvetviam ťažobného priemyslu ; zabezpečenie väčšej transparentnosti, povinnej starostlivosti a zodpovednosti investorov pri súčasnom presadzovaní zodpovednosti zo strany súkromného sektora; uplatnenie opatrení sprevádzajúcich nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach . [PN 407]

MIER

6.

Mier, bezpečnosť, a  stabilita a mier [PN 408]

a)

Prispievanie k mieru a , predchádzaniu konfliktom, a tým aj k stabilite prostredníctvom zvyšovania odolnosti štátov, spoločností, komunít a jednotlivcov voči politickým, hospodárskym, environmentálnym, demografickým a spoločenským tlakom a šokom , a to aj pomocou podpory hodnotení odolnosti zameraných na určenie miestnych kapacít v rámci spoločností, ktoré im umožňujú odolávať tlakom a šokom, prispôsobiť sa im a rýchlo sa z nich zotaviť ; [PN 409]

aa)

presadzovanie kultúry nenásilia, a to aj podporou formálneho a neformálneho mierového vzdelávania; [PN 410]

b)

podpora predchádzania konfliktom, včasného varovania a budovania mieru prostredníctvom mediácie, krízového riadenia a stabilizácie a obnova po skončení konfliktu vrátane posilnenej úlohy žien vo všetkých týchto fázach ; podpora, uľahčovanie a budovanie kapacít v oblasti budovania dôvery, mediácie, dialógu a zmierenia, dobrých susedských vzťahov a iné opatrenia prispievajúce k predchádzaniu konfliktom a ich riešeniu, a to najmä so zreteľom na vznikajúce napätie medzi komunitami, ako aj zmierovacie opatrenia medzi jednotlivými časťami spoločností a v rámci pretrvávajúcich konfliktov a kríz ; [PN 411]

ba)

podpora rehabilitácie a reintegrácie obetí ozbrojených konfliktov, ako aj odzbrojenie, demobilizácia a reintegrácia bývalých bojovníkov a ich rodín do občianskej spoločnosti vrátane podpory osobitných potrieb žien; [PN 412]

bb)

posilňovanie úlohy žien a mladých ľudí pri budovaní mieru a predchádzaní konfliktom a ich začlenenie, zmysluplná účasť na občianskom a politickom živote a sociálne uznanie; podpora vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1325, najmä v nestabilných, konfliktných a postkonfliktných situáciách a krajinách; [PN 413]

c)

podpora reformy sektora bezpečnosti vnímavej voči konfliktom , ktorá postupne poskytuje jednotlivcom a štátu účinnejšiu , demokratickejšiu a zodpovednejšiu bezpečnosť pre udržateľný rozvoj a mier ; [PN 414]

d)

podpora budovania kapacít vojenských aktérov pri podpore rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj (CBSD); [PN 415]

da)

podpora regionálnych a medzinárodných iniciatív v oblasti odzbrojenia a režimov a mechanizmov kontroly vývozu zbraní; [PN 416]

e)

podpora miestnych, regionálnych a medzinárodných iniciatív prispievajúcich k bezpečnosti, stabilite a mieru , ako aj prepojenie týchto rôznych iniciatív ; [PN 417]

f)

predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu a terorizmu, a boj proti nej prostredníctvom programov a akcií prispôsobených kontextu, vnímavých voči konfliktom, zohľadňujúcich rodové hľadisko a zameraných na ľudí ; [PN 418]

fa)

riešenie sociálno-ekonomického vplyvu protipechotných mín, nevybuchnutej munície alebo výbušných pozostatkov vojny na civilné obyvateľstvo vrátane potrieb žien; [PN 419]

fb)

riešenie sociálnych dôsledkov alebo reštrukturalizácie ozbrojených síl vrátane potrieb žien; [PN 420]

fc)

podpora ad hoc miestnych, vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných tribunálov, komisií a mechanizmov pre pravdu a zmierenie; [PN 421]

g)

boj proti akejkoľvek forme násilia, korupcie a organizovaného zločinu a proti praniu špinavých peňazí;

h)

podpora cezhraničnej spolupráce týkajúcej sa udržateľného riadenia spoločných prírodných zdrojov v súlade s medzinárodným právom a právom Únie ; [PN 422]

i)

spolupráca s tretími krajinami v oblasti mierového využívania jadrovej energie, najmä prostredníctvom budovania kapacít a rozvoja infraštruktúry v tretích krajinách v oblasti zdravia, poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín; takisto podpora sociálnych opatrení zameraných na riešenie následkov v prípade najzraniteľnejších obyvateľov vystavených akejkoľvek radiačnej havárii a na zlepšenie ich životných podmienok; podpora riadenia vedomostí, odbornej prípravy a vzdelávania v oblastiach týkajúcich sa jadrovej energie; Takéto činnosti sa vypracúvajú v spojení s činnosťami v rámci Európskeho nástroja pre jadrovú bezpečnosť zriadeného nariadením EÚ o EINS; [PN 423]

j)

podpora námornej bezpečnosti a ochrany s cieľom dosiahnuť bezpečné, chránené, čisté a udržateľne riadené oceány; [PN 424]

k)

podpora budovania kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti, odolných digitálnych sietí, ochrany údajov a súkromia.

PARTNERSVO

7.

Partnerstvo

a)

Posilnenie zodpovednosti krajiny, partnerstva a dialógu s cieľom prispieť k vyššej účinnosti rozvojovej spolupráce vo všetkých jej rozmeroch (s venovaním osobitnej pozornosti konkrétnym problémom najmenej rozvinutých krajín a krajín postihnutých konfliktom, ako aj konkrétnym prechodným problémom rozvinutejších rozvojových krajín);

b)

prehlbovanie politického, hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho dialógu medzi Úniou a tretími krajinami a regionálnymi organizáciami a podpora plnenia dvojstranných a medzinárodných záväzkov;

c)

podpora dobrých susedských vzťahov, regionálnej integrácie, posilnenej prepojiteľnosti, spolupráce a dialógu;

ca)

podpora a posilňovanie spolupráce partnerských krajín a regiónov so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady  (1) […] o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii; [PN 425]

d)

podpora priaznivého prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií, prehlbovanie ich zmysluplnej a štruktúrovanej účasti na domácej politike a ich schopnosti vykonávať úlohu nezávislých aktérov v oblasti rozvoja a správy; posilňovanie nových spôsobov partnerstva s organizáciami občianskej spoločnosti, podpora reálneho a štruktúrovaného dialógu s Úniou a efektívneho používania a vykonávania plánov spolupráce Únie s občianskou spoločnosťou v jednotlivých krajinách; [PN 426]

e)

spolupráca s miestnymi orgánmi a podpora ich úlohy tvorcov politík a rozhodovacích subjektov s cieľom posilniť miestny rozvoj a zlepšenú správu vecí verejných;

f)

efektívnejšia interakcia s občanmi a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách vrátane plného využitia hospodárskej, kultúrnej , športovej a verejnej diplomacie; [PN 427]

g)

spolupráca s industrializovanými a rozvinutejšími rozvojovými krajinami pri vykonávaní Agendy 2030 a programu Celosvetové verejné statky a problémy vrátane spolupráce medzi južnými krajinami a trojstrannej spolupráce;

h)

podnecovanie regionálnej integrácie a spolupráce orientovanej na výsledky podporou regionálnej integrácie a dialógu.

B.   Osobitne pre oblasť susedstva

a)

Podpora posilnenej politickej spolupráce;

b)

podpora vykonávania dohôd o pridružení alebo iných existujúcich a budúcich dohôd, spoločne dohodnutých programov pridruženia a priorít partnerstva alebo rovnocenných dokumentov;

c)

podpora posilneného partnerstva so spoločnosťami medzi Úniou a partnerskými krajinami, a to aj prostredníctvom kontaktov medzi ľuďmi;

d)

podpora regionálnej spolupráce, najmä v rámci Východného partnerstva, Únie pre Stredozemie a spolupráce v rámci celého európskeho susedstva, ako aj cezhraničnej spolupráce;

e)

dosiahnutie postupnej integrácie do vnútorného trhu Únie a rozšírenej odvetvovej a medziodvetvovej spolupráce, a to aj prostredníctvom aproximácie právnych predpisov a zbližovania v oblasti regulácie s právnymi predpismi Únie a ďalšími dôležitými medzinárodnými normami, ako aj zlepšovaním prístupu na trh, napríklad aj prostredníctvom prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu, a súvisiacim budovaním inštitúcií a investíciami. [PN 428]


(1)  Rozhodnutie Rady …/… z … o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii … (Ú. v. …).

PRÍLOHA III

INTERVENČNÉ OBLASTI PRE TEMATICKÉ PROGRAMY

1.   INTERVENČNÉ OBLASTI PRE ĽUDSKÉ PRÁVA A DEMOKRACIU

Prispievanie k pokroku v oblasti základných hodnôt demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásad nediskriminácie, rovnosti a solidarity, ako aj dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. [PN 429]

Umožňovanie spolupráce a partnerstva s občianskou spoločnosťou v otázkach ľudských práv a demokracie vrátane citlivých a naliehavých situácií. Na všetkých úrovniach sa vypracuje ucelená a holistická stratégia na dosiahnutie uvádzaných cieľov. [PN 430]

Presadzovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých, prispievanie k vytváraniu spoločností, v ktorých prevažuje účasť, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť a zodpovednosť, solidarita a rovnosť. Rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých sa monitoruje, podporuje a posilňuje v súlade so zásadami všeobecnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej závislosti ľudských práv. Rozsah programu zahŕňa občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Problémy v oblasti ľudských práv treba riešiť spolu s posilňovaním občianskej spoločnosti a ochranou obhajcov ľudských práv a posilňovaním ich postavenia, a to aj v súvislosti so zužujúcim sa priestorom pre ich činnosť. [PN 431]

Rozvoj, prehlbovanie a ochrana demokracie, komplexné riešenie všetkých aspektov demokratickej správy vecí verejných vrátane posilňovania demokratickej plurality, zvyšovania účasti občanov a podpory vierohodných, inkluzívnych a transparentných volebných procesov. Demokracia sa posilňuje presadzovaním základných pilierov demokratických systémov, napríklad právneho štátu, demokratických noriem a hodnôt, nezávislých médií, zodpovedných a inkluzívnych inštitúcií vrátane politických strán a parlamentov a boja proti korupcii. Dôležitou súčasťou širšej podpory demokratických procesov je pozorovanie volieb. V tejto súvislosti je pozorovanie volieb zo strany EÚ a nadviazanie na odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ naďalej dôležitou súčasťou programu. [PN 432]

Podpora účinného multilateralizmu a strategického partnerstva, prispievanie k zvyšovaniu kapacít medzinárodných, regionálnych a národných rámcov na podporu a ochranu ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Posilňovať sa musia strategické partnerstvá, pričom osobitnú pozornosť treba venovať Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodnému trestnému súdu (MTS) a príslušným regionálnym a vnútroštátnym mechanizmom v oblasti ľudských práv. Program podporuje aj vzdelávanie a výskum v oblasti ľudských práv a demokracie, okrem iného aj prostredníctvom Svetového kampusu pre ľudské práva a demokraciu. [PN 433]

V rámci tohto programu poskytne Únia pomoc na riešenie globálnych, regionálnych, národných a miestnych otázok týkajúcich sa ľudských práv a demokratizácie v partnerstve s občianskou spoločnosťou v týchto strategických oblastiach intervencie:

1a.

Ochrana a podpora ľudských práv a ochrancov ľudských práv v krajinách a naliehavých situáciách, v ktorých sú ľudské práva a základné slobody najviac ohrozené, a to aj prostredníctvom pružného a komplexného riešenia naliehavých potrieb ochrany obhajcov ľudských práv.

Dôraz sa kladie na otázky ľudských práv a demokracie, ktoré nemožno riešiť geografickými ani inými tematickými programami z dôvodu ich citlivej povahy alebo núdzového charakteru. V takýchto prípadoch je prioritou podpora dodržiavania príslušného medzinárodného práva a poskytovanie konkrétnej podpory a prostriedkov miestnej občianskej spoločnosti, ktorá uskutočňuje svoju činnosť vo veľmi ťažkých podmienkach. Osobitná pozornosť sa venuje aj posilneniu osobitného mechanizmu ochrany obhajcov ľudských práv.

1b.

Presadzovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých, prispievanie k vytváraniu spoločností, v ktorých prevažuje účasť, nediskriminácia, rovnosť, sociálna spravodlivosť, medzinárodná spravodlivosť a zodpovednosť.

Pomoc Únie má schopnosť riešiť najcitlivejšie politické otázky, ako je trest smrti, mučenie, sloboda prejavu v reštriktívnych situáciách, diskriminácia voči zraniteľným skupinám, ako aj ochrana a podpora práv dieťaťa (napr. detská práca, obchodovanie s deťmi, detská prostitúcia a detskí vojaci) a reaguje na vznikajúce a zložité výzvy, ako je ochrana osôb vysídlených z dôvodu zmeny klímy, vzhľadom na jej nezávislosť činnosti a vysokú pružnosť z hľadiska spôsobov spolupráce.

1c.

Upevňovanie a podpora demokracie, riešenie všetkých aspektov demokratickej správy vecí verejných vrátane posilňovania demokratického pluralizmu, zvyšovania účasti občanov, vytvárania priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť a podpory vierohodných, inkluzívnych a transparentných volebných procesov, a to najmä prostredníctvom volebných pozorovateľských misií EÚ.

Demokracia sa posilňuje presadzovaním základných pilierov demokratických systémov, medzi ktoré patria právny štát, demokratické normy a hodnoty, nezávislé médiá, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie vrátane politických strán a parlamentov, ako aj zodpovedný sektor bezpečnosti a boj proti korupcii. Prioritou je poskytovanie konkrétnej podpory a prostriedkov politickým aktérom, ktorí vykonávajú svoju činnosť vo veľmi náročných podmienkach. Plnohodnotnou súčasťou širšej podpory demokratických procesov je pozorovanie volieb. V tejto súvislosti je pozorovanie volieb zo strany EÚ a nadviazanie na odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ naďalej dôležitou súčasťou programu. Ďalším zámerom bude podpora občianskych volebných pozorovateľských organizácií a ich regionálnych sietí na celom svete. Kapacita a viditeľnosť občianskych volebných pozorovateľských organizácií v rámci východného a južného európskeho susedstva a organizácií príslušných regionálnych platforiem sa posilní najmä podporou udržateľného programu partnerskej výmeny skúseností pre nezávislé, nestranné občianske volebné pozorovateľské organizácie. Únia sa usiluje o zlepšenie kapacít miestnych občianskych volebných pozorovateľských organizácií, zabezpečí vzdelávanie voličov, rozvoj mediálnej gramotnosti, programy na monitorovanie vykonávania odporúčaní domácich a medzinárodných volebných pozorovateľských misií a bude brániť vierohodnosť a dôveru v inštitúty volieb a pozorovania volieb.

1d.

Podpora účinného multilateralizmu a strategických partnerstiev, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kapacít medzinárodných, regionálnych a národných rámcov a posilňovaniu miestnych aktérov na podporu a ochranu ľudských práv, demokracie a právneho štátu.

Partnerstvá v oblasti ľudských práv, ktoré sa zameriavajú na posilnenie vnútroštátnej a medzinárodnej štruktúry v oblasti ľudských práv vrátane podpory multilateralizmu, keďže nezávislosť a účinnosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodného trestného súdu (MTS) a príslušných regionálnych mechanizmov na ochranu ľudských práv, sú nevyhnutné. Podpora vzdelávania a výskumu v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj podpora akademickej slobody pokračujú okrem iného aj prostredníctvom podpory Svetového kampusu pre ľudské práva a demokraciu.

1e.

Podpora nových medziregionálnych synergií a vytvárania sietí medzi miestnymi občianskymi spoločnosťami a medzi občianskou spoločnosťou a inými príslušnými orgánmi a mechanizmami v oblasti ľudských práv s cieľom maximalizovať výmenu najlepších postupov v oblasti ľudských práv a demokracie a vytvoriť pozitívnu dynamiku.

Dôraz sa bude klásť na ochranu a podporu zásady univerzality, identifikáciu a výmenu najlepších postupov týkajúcich sa všetkých ľudských práv, či už občianskych a politických, alebo hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, ako aj základných slobôd, napríklad pri riešení hlavných výziev vrátane udržateľnej bezpečnosti, boja proti terorizmu, nelegálnej migrácie a zmenšovania priestoru pre mimovládne organizácie. To si bude vyžadovať zvýšené úsilie, aby sa z rôznych krajín a kontinentov mohla spojiť široká škála zainteresovaných strán v oblasti ľudských práv (napríklad miestna občianska spoločnosť a aktivisti v oblasti ľudských práv, právnici, akademická obec, vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva a práva žien, syndikáty), ktoré môžu spoločne sformulovať pozitívne argumenty v oblasti ľudských práv s multiplikačným účinkom.

1f.

Únia vo svojich vzťahoch s tretími krajinami v rámci tohto nástroja ďalej podporuje medzinárodné úsilie o mnohostrannú dohodu o zákaze obchodovania s tovarom používaným na mučenie a vykonávanie trestu smrti. [PN 434]

2.   INTERVENČNÉ OBLASTI PRE ORGANIZÁCIE OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI A MIESTNE ORGÁNY [PN 435]

1.

Občiansky priestor pre inkluzívnu, participatívnu, posilnenú a nezávislú občiansku spoločnosť Inkluzívne, participatívne, posilnené a nezávislé organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány v partnerských krajinách [PN 436]

a)

Vytváranie priaznivého prostredia pre účasť občanov a činnosť občianskej spoločnosti, okrem iného podporou aktívnej účasti občianskej spoločnosti na politickom dialógu prostredníctvom nadácií; [PN 437]

b)

podpora a budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti vrátane nadácií, aby mohli vykonávať úlohy aktérov v oblasti rozvoja, ako aj správy; [PN 438]

c)

zvyšovanie kapacity sietí, platforiem a združení občianskej spoločnosti v partnerských krajinách;

ca)

Budovanie kapacity, koordinácia a inštitucionálne posilňovanie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov vrátane južných sietí organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a zastrešujúcich organizácií v záujme spolupráce v rámci ich organizácií a medzi rôznymi typmi zainteresovaných strán aktívnych vo verejnej diskusii o rozvoji, ako aj v záujme dialógu s vládami o verejnej politike a efektívnej účasti na rozvojovom procese. [PN 439]

2.

Dialóg o rozvojovej politike s organizáciami občianskej spoločnosti a v rámci nich [PN 440]

a)

Podpora ďalších inkluzívnych fór na dialóg viacerých zainteresovaných strán a inštitucionálne posilnenie sietí občianskych spoločností a miestnych orgánov vrátane komunikácie a koordinácie medzi občanmi, organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi orgánmi, členskými štátmi, partnerskými krajinami a inými dôležitými zainteresovanými stranami v oblasti rozvoja; [PN 441]

b)

umožnenie spolupráce a výmeny skúseností medzi subjektmi občianskej spoločnosti;

c)

zabezpečenie reálneho a nepretržitého štruktúrovaného dialógu a partnerstiev s EÚ.

3.

Informovanosť, poznatky a zapojenie európskych občanov v oblasti rozvoja

a)

Podpora ľudí pri zvyšovaní ich zapojenia;

b)

mobilizácia verejnej podpory v Únii, v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátoch v oblasti znižovania chudoby a stratégií udržateľného a inkluzívneho rozvoja v partnerských krajinách; [PN 442]

ba)

zvyšovanie povedomia o udržateľnej spotrebe a výrobe a povedomia o dodávateľských reťazcoch a vplyve kúpnej sily občanov Únie na umožnenie trvalo udržateľného rozvoja. [PN 443]

3a.

Poskytovanie základných sociálnych služieb pre obyvateľstvo v núdzi

Intervencie v partnerských krajinách, ktoré podporujú zraniteľné a marginalizované skupiny, poskytovaním základných sociálnych služieb, ako sú zdravotníctvo vrátane výživy, vzdelávanie, sociálna ochrana a prístup k bezpečnej vode, sanitácii a hygiene prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov. [PN 444]

3b.

Posilňovanie úlohy miestnych orgánov ako aktérov v oblasti rozvoja prostredníctvom:

a)

zvyšovania kapacít sietí miestnych orgánov Únie a rozvojových krajín, ako aj ich platforiem a združení s cieľom zabezpečiť dôležitý a pokračujúci politický dialóg a efektívnu účasť v oblasti rozvoja a podporiť demokratickú správu vecí verejných, najmä prostredníctvom územným prístupom k miestnemu rozvoju;

b)

zvyšovanie interakcie s občanmi Únie, pokiaľ ide o otázky rozvoja (zvyšovanie povedomia, zdieľanie poznatkov, angažovanosť vrátane prijatia kritérií trvalej udržateľnosti pri verejnom obstarávaní), najmä vo vzťahu k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, a to v Únii, ako aj v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách;

c)

zvyšovanie zodpovednosti vyplývajúcej z pomoci a čerpania pomoci prostredníctvom vnútroštátnych programov odbornej prípravy pre štátnych zamestnancov miestnych orgánov v oblasti podávania žiadostí o finančné prostriedky Únie. [PN 445]

3.   INTERVENČNÉ OBLASTI PRE BUDOVANIE MIERU, PREDCHÁDZANIE KONFLIKTOM A STABILITU A MIER [PN 446]

1.

Pomoc pri predchádzaní konfliktom, budovaní mieru a pripravenosti na krízy

Únia poskytuje technickú a finančnú pomoc zahŕňajúcu podporu opatrení zameraných na budovanie a posilňovanie kapacity Únie a jej partnerov v oblasti predchádzania konfliktom, budovania mieru a riešenia predkrízových a pokrízových potrieb v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov a ďalšími medzinárodnými, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami a so subjektmi štátu a občianskej spoločnosti, vo vzťahu k ich úsiliu najmä v týchto oblastiach, pričom osobitná pozornosť sa musí venovať rodovej rovnosti, posilneniu postavenia žien a účasti žien mladých ľudí : [PN 447]

a)

včasné varovanie a analýzy rizika citlivé na konflikty; budovanie dôvery, mediácia, dialóg a opatrenia na zmierenie pri tvorbe politík a pri ich vykonávaní ; [PN 448]

aa)

uľahčovanie a budovanie kapacít v záujme budovania dôvery, mediácie, dialógu a opatrení na zmierenie s osobitným zreteľom na vznikajúce napätie medzi komunitami, najmä predchádzanie genocíde a zločinom proti ľudskosti; [PN 449]

ab)

posilnenie kapacít v záujme účasti na civilných stabilizačných misiách a ich nasadzovania; posilnenie kapacít Únie, občianskej spoločnosti a partnerov Únie v záujme účasti a nasadzovania civilných mierových misií a misií zameraných na budovanie a upevňovanie mieru; výmena informácií a najlepších postupov v oblasti budovania mieru, analýzy konfliktov, včasného varovania alebo odbornej prípravy a poskytovania služieb; [PN 450]

b)

obnova podpora obnovy po konflikte a  vrátane riešenia otázky nezvestných osôb v situáciách po konflikte a podpory vykonávania príslušných mnohostranných dohôd, ktoré riešia problém nášľapných mín a výbušných pozostatkov vojny, ako aj obnova po katastrofe s ohľadom na politickú a bezpečnostnú situáciu ; [PN 451]

c)

opatrenia na podporu budovania podpora akcií na budovanie mieru a budovania budovanie štátu vrátane miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, štátov a medzinárodných organizácií ; a rozvoj štrukturálnych dialógov medzi nimi na rôznych úrovniach, medzi miestnou občianskou spoločnosťou a partnerskými krajinami, ako aj Úniou ; [PN 452]

d)

predchádzanie konfliktom a reakcia na krízu;

da)

obmedzenie využívania prírodných zdrojov na financovanie konfliktov a podpora súladu zúčastnených strán s iniciatívami, ako je certifikačná schéma Kimberleyského procesu, vrátane iniciatív súvisiacich s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach  (1) , najmä pokiaľ ide o vykonávanie účinných domácich kontrol produkcie z prírodných zdrojov a obchodovania s nimi; [PN 453]

e)

budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj; [PN 454]

ea)

podpora akcií presadzujúcich rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, a to najmä vykonávaním rezolúcií BR OSN č. 1325 a 2250, ako aj účasťou a zastúpením žien a mladých ľudí vo formálnych a neformálnych mierových procesoch; [PN 455]

eb)

podpora akcií presadzujúcich kultúru nenásilia vrátane formálneho a neformálneho mierového vzdelávania; [PN 456]

ec)

podpora akcií na posilnenie odolnosti štátov, spoločenstiev, komunít a jednotlivcov vrátane hodnotenia odolnosti s cieľom identifikovať vnútorné kapacity v rámci spoločností, ktoré im umožnia odolávať tlakom a šokom, prispôsobiť sa im a rýchlo sa z nich zotaviť; [PN 457]

ed)

podpora medzinárodných trestných tribunálov a vnútroštátnych súdov ad hoc, komisií pre pravdu a zmierenie, spravodlivosti v prechodnom období a ďalších mechanizmov na právne urovnanie žalôb týkajúcich sa ľudských práv a na presadzovanie a rozhodovanie o majetkových právach stanovených v súlade s medzinárodnými normami pre oblasť ľudských práv a právny štát; [PN 458]

ee)

podpora opatrení na boj proti nezákonnému používaniu strelných zbraní, ručných a ľahkých zbraní a prístupu k nim; [PN 459]

Opatrenia v tejto oblasti:

a)

zahŕňajú prenos know-how, výmenu informácií a najlepších postupov, posúdenie rizík alebo hrozieb, výskum a analýzu, systémy včasného varovania, odborné školenia a poskytovanie služieb;

b)

prispievajú k ďalšiemu rozvoju štruktúrovaného dialógu o otázkach budovania mieru;

c)

môžu zahŕňať technickú a finančnú pomoc na vykonávanie činností na podporu budovania mieru a štátu. [PN 460]

2.

Pomoc pri riešení globálnych a nadregionálnych hrozieb a vznikajúcich hrozieb

Únia poskytuje technickú a finančnú pomoc na podporu úsilia partnerov a akcií Únie zameraných na riešenie globálnych a nadregionálnych hrozieb a vznikajúcich hrozieb, a to najmä v týchto oblastiach: [PN 461]

a)

hrozby pre verejný poriadok a pre bezpečnosť osôb vrátane terorizmu, násilného extrémizmu, organizovanej trestnej činnosti, počítačovej kriminality, hybridných hrozieb, nedovoleného obchodovania, predaja a tranzitu , a to najmä posilnením kapacity orgánov presadzovania práva, ako aj justičných a civilných orgánov zapojených do boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality a všetkých foriem nezákonného obchodovania, ako aj účinnej kontroly nezákonného obchodu a tranzitu.

Prioritou je nadregionálna spolupráca zahŕňajúca dve alebo viac tretích krajín, ktoré prejavili jasnú politickú vôľu riešiť vznikajúce problémy. Opatrenia kladú dôraz predovšetkým na dobrú správu vecí verejných a sú v súlade s medzinárodným právom. Spolupráca v boji proti terorizmu sa môže uskutočňovať taktiež s jednotlivými krajinami, regiónmi alebo medzinárodnými, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami. V súvislosti s pomocou orgánom zapojeným do boja proti terorizmu, prioritou sú podporné opatrenia v oblasti rozvoja a posilnenia práva týkajúceho sa boja proti terorizmu, vykonávanie a prax v oblasti finančného práva, colných predpisov a imigračného práva, rozvoj postupov presadzovania práva, ktoré spĺňajú najprísnejšie medzinárodné normy a sú v súlade s medzinárodným právom, posilnenie demokratickej kontroly a mechanizmov inštitucionálneho dohľadu a prevencia násilného radikalizmu. Pokiaľ ide o pomoc súvisiacu s problematikou drog, osobitná pozornosť sa venuje medzinárodnej spolupráci, ktorej cieľom je podporiť najlepšie postupy týkajúce sa zníženia dopytu, výroby a spôsobených škôd. [PN 462]

b)

hrozby pre verejné priestory, kritickú infraštruktúru vrátane medzinárodnej dopravy, a to osobnej aj nákladnej dopravy, energetické operácie a distribúciu energie , kybernetickú bezpečnosť, verejné zdravie vrátane náhlych epidémií s možným nadnárodným dosahom alebo stabilitu životného prostredia, globálne a nadregionálne hrozby pre námornú bezpečnosť, hrozby vyplývajúce z účinkov zmeny klímy , ktoré majú potenciálne destabilizujúci vplyv na mier a bezpečnosť ; [PN 463]

c)

zmierňovanie rizík, či už úmyselného, náhodného alebo prírodného pôvodu, týkajúcich sa chemických, biologických, rádiologických a jadrových materiálov alebo látok a rizík pre príslušné zariadenia alebo areály , a to najmä v týchto oblastiach:

(1)

podpora a presadzovanie civilných výskumných činností ako alternatívy k výskumu v oblasti obrany;

(2)

zlepšenie bezpečnostných postupov týkajúcich sa civilných zariadení, v ktorých sú uložené citlivé chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály alebo látky v rámci civilných výskumných programov alebo v ktorých sa s nimi manipuluje;

(3)

v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov podpora budovania civilnej infraštruktúry a vypracovania príslušných civilných štúdií potrebných na demontáž, obnovu alebo zmenu spôsobu využívania zbrojných zariadení a lokalít, o ktorých sa vyhlási, že už nie sú súčasťou obranného programu ;

(4)

posilnenie kapacity príslušných civilných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na rozvoji a výkone účinnej kontroly nezákonného obchodovania s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými materiálmi alebo látkami (vrátane vybavenia na ich výrobu alebo dodávku);

(5)

vytváranie právneho rámca a inštitucionálnych kapacít na zavedenie a výkon účinných kontrol vývozu, najmä pokiaľ ide o položky s dvojakým použitím vrátane opatrení regionálnej spolupráce a pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a podporu dodržiavania tejto zmluvy;

(6)

vypracovanie účinných opatrení v oblasti civilnej pripravenosti na katastrofy, núdzového plánovania, reakcie na krízu a kapacít pre nápravné opatrenia.

Takéto činnosti sa vypracúvajú v spojení s činnosťami v rámci Európskeho nástroja pre jadrovú bezpečnosť zriadeného nariadením o EINS. [PN 464]

d)

budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj . [PN 465]

4.   INTERVENČNÉ OBLASTI PRE GLOBÁLNE VÝZVY

A.   ĽUDIA

1.   Zdravie

a)

Rozvoj kľúčových prvkov účinného a komplexného systému zdravotnej starostlivosti, ktoré možno najlepšie riešiť na nadnárodnej úrovni, s cieľom zabezpečiť rovnosť prístupu k  rovnocenný, cenovo dostupný, inkluzívny a všeobecný prístup k verejným zdravotníckym službám, sexuálne a reprodukčné zdravie a zodpovedajúce práva; [PN 466]

aa)

podpora, poskytovanie a rozširovanie základných služieb a služieb psychologickej podpory obetiam násilia, predovšetkým ženám a deťom, ktoré sa stali obeťami znásilnenia; [PN 467]

b)

posilňovanie globálnych iniciatív, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, celosvetovým presadzovaním prístupu „zdravie vo všetkých politikách“ so sústavnou starostlivosťou vrátane podpory zdravia od prevencie až po starostlivosť po liečbe;

c)

riešenie problematiky globálnej zdravotnej bezpečnosti prostredníctvom výskumu prenosných ochorení vrátane ochorení súvisiacich s chudobou a zanedbávaných ochorení ich kontroly prenosných ochorení prostredníctvom boja proti takýmto chorobám a falošným liekom , uplatňovanie poznatkov v  bezpečných, prístupných a cenovo dostupných produktoch a politikách, ktorými sa rieši zmena záťaže ochorenia imunizácia, široké spektrum pretrvávajúceho zaťaženia infekčnými, vznikajúcimi a opätovne sa objavujúcimi chorobami a epidémiami a antimikrobiálna rezistencia (neprenosné ochorenia, všetky formy podvýživy a faktory environmentálneho rizika), a formovanie svetových trhov s cieľom zlepšiť prístup k základným výrobkom a službám zdravotnej starostlivosti, najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; [PN 468]

ca)

podpora iniciatív na zvýšenie prístupu k bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom vrátane generických liekov, diagnostiky a súvisiacich zdravotníckych technológií a využívanie všetkých dostupných nástrojov na zníženie ceny život zachraňujúcich liekov a diagnostiky; [PN 469]

cb)

Podpora dobrého zdravia a boj proti prenosným chorobám posilnením systémov zdravotníctva a dosiahnutím cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to aj zvýšením zamerania na prevenciu a riešenie chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním. [PN 470]

2.   Vzdelávanie

a)

Podpora dosiahnutia medzinárodne dohodnutých cieľov vo vzdelávaní a boja proti vzdelanostnej chudobe prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia o inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu na všetkých úrovniach a pre všetky vekové skupiny vrátane rozvoja v ranom detstve , a to aj v nebezpečných a krízových situáciách a s osobitným dôrazom na posilnenie bezplatných verejných systémov vzdelávania ; [PN 471]

b)

posilňovanie znalostí, výskumu a inovácií, zručností a hodnôt prostredníctvom partnerstiev a spojenectiev pre aktívne občianstvo a výkonné, vzdelané, demokratické, inkluzívne a odolné spoločnosti; [PN 472]

c)

podpora globálnej akcie na obmedzenie všetkých rozmerov diskriminácie a nerovností, ako sú napríklad nerovnosti medzi dievčatami/ženami a chlapcami/mužmi, s cieľom zabezpečiť, aby mal každý rovnaké možnosti podieľať sa na hospodárskom , politickom, a spoločenskom a kultúrnom živote; [PN 473]

ca)

podpora úsilia a zlepšenie osvedčených postupov uplatňovaných aktérmi občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť inkluzívne a kvalitné vzdelávanie v nestabilnom prostredí, v ktorom sú vládne štruktúry nedostatočné; [PN 474]

cb)

podpora akcií a spolupráce v oblasti športu s cieľom prispieť k posilneniu postavenia žien a mladých ľudí, jednotlivcov a komunít, ako aj cieľov v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálneho začlenenia v rámci Agendy 2030. [PN 475]

3.   Ženy a deti [PN 476]

a)

Iniciovanie a podpora miestnych, celoštátnych a regionálnych iniciatív a celosvetového úsilia, partnerstiev a spojenectiev za práva žien, ako sa uvádza v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v opčnom protokole k nemu, na odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách , škodlivých praktík a všetkých foriem diskriminácie zameraných proti ženám dievčatám ; patria sem fyzické, psychické, sexuálne, ekonomické , politické a iné druhy násilia a diskriminácie vrátane vylúčenia, ktorým ženy trpia v rôznych oblastiach svojho súkromného a verejného života; [PN 477]

aa)

riešenie hlavných príčin rodových nerovností ako prostriedok na podporu predchádzania konfliktom a budovania mieru; podpora posilnenia postavenia žien, a to aj pokiaľ ide o ich úlohy aktérov v oblasti rozvoja a budovania mieru; posilnenie vplyvu, hlasu a účasti žien a dievčat na spoločenskom, hospodárskom, politickom a občianskom živote; [PN 478]

ab)

podpora ochrany a dodržiavania práv žien a dievčat, a to aj hospodárskych, pracovných, sociálnych a politických práv, ako aj reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv vrátane služieb, vzdelávania a materiálov používaných v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia. [PN 479]

b)

podpora nových iniciatív na budovanie pevnejších systémov na ochranu detí v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť ochranu detí vo všetkých oblastiach pred násilím, zneužívaním a zanedbávaním, a to aj podporou prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti o deti. [PN 480]

3a.     Deti a mládež

a)

podpora nových iniciatív na budovanie pevnejších systémov na ochranu detí v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť deťom čo najlepší štart života a ochranu vo všetkých oblastiach pred násilím, zneužívaním a zanedbávaním, a to aj podporou prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti o deti;

b)

podpora prístupu k základným sociálnym službám pre deti a mladých ľudí vrátane tých najviac marginalizovaných s dôrazom na zdravie, výživu, vzdelávanie, rozvoj v ranom detstve a sociálnu ochranu a vrátane služieb, informácií a materiálov používaných v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, špecializovaných služieb zameraných na mladých ľudí a komplexnej sexuálnej výchovy, výživy, vzdelávania a sociálnej ochrany;

c)

podpora prístupu mladých ľudí k zručnostiam, dôstojným a kvalitným pracovným miestam prostredníctvom vzdelávania, odbornej a technickej prípravy, ako aj podpora prístupu k digitálnym technológiám; podpora podnikania mladých ľudí a vytvárania udržateľných pracovných miest s dôstojnými pracovnými podmienkami;

d)

podpora iniciatív, ktoré posilňujú mladých ľudí a deti a podporujú politiky a akcie, ktoré zaručujú ich začlenenie, zmysluplnú občiansku a politickú účasť a sociálne uznanie, čím sa uznáva ich skutočný potenciál ako pozitívnych činiteľov v oblastiach, ako je mier, bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, zmena klímy, ochrana životného prostredia a odstránenie chudoby. [PN 481]

4.   Migrácia , mobilita a nútené vysídľovanie obyvateľstva [PN 482]

a)

Zabezpečenie udržiavania vedúcej úlohy EÚ pri formovaní globálneho programu v oblasti riadenia migrácie a núteného vysídľovania vo všetkých rozmeroch s cieľom uľahčiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu ; [PN 483]

b)

riadenie a podpora globálnych a medziregionálnych politických dialógov vrátane migrácie Juh-Juh a výmeny a spolupráce v oblasti migrácie a núteného vysídľovania; [PN 484]

c)

podpora plnenia medzinárodných záväzkov a záväzkov EÚ v oblasti migrácie a núteného vysídľovania vrátane nadviazania na globálny pakt o migrácii a globálny pakt o utečencoch;

d)

zlepšovanie celosvetovej základne poznatkov, okrem iného poznatkov o vzťahu medzi migráciou a rozvojom, a iniciovanie akcií pilotného charakteru s cieľom rozvíjať inovatívne operatívne prístupy v oblasti migrácie a núteného vysídľovania;

da)

spolupráca v tejto oblasti sa riadi prístupom založeným na právach a je v súlade s [Fondom pre azyl a migráciu], pričom plne rešpektuje ľudskú dôstojnosť a dodržiava zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja. [PN 485]

5.   Dôstojná práca, sociálna ochrana a nerovnosť

a)

Formovanie globálneho programu a podpora iniciatív v oblasti začlenenia pevného piliera rovnosti a sociálnej spravodlivosti v súlade s európskymi hodnotami;

b)

prispievanie ku globálnemu programu zabezpečovania dôstojnej práce pre všetkých v rámci zdravého životného prostredia na základe základných pracovných noriem MOP vrátane sociálneho dialógu, životného minima a boja proti detskej práci , najmä v rámci zabezpečením udržateľnosti, zodpovednosti globálnych hodnotových reťazcov na základe horizontálnych povinností náležitej starostlivosti , a prehlbovanie znalostí o účinných politikách zamestnanosti, ktoré reagujú na potreby trhu práce, vrátane odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania; [PN 486]

ba)

podpora globálnych iniciatív v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane zodpovednosti podnikov za porušovanie práv a prístupu k prostriedkom nápravy; [PN 487]

c)

podpora globálnych iniciatív zameraných na všeobecnú sociálnu ochranu, ktoré sú založené na zásadách efektívnosti, udržateľnosti a rovnosti, vrátane podpory na riešenie nerovnosti a na zabezpečenie sociálnej súdržnosti , najmä vytvorením a posilnením udržateľných systémov sociálnej ochrany, systémov sociálneho poistenia a fiškálnej reformy, posilnením kapacity daňových systémov a bojom proti podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu ; [PN 488]

d)

pokračovanie celosvetového výskumu a vývoja na základe sociálnej inovácie, ktorá posilňuje sociálne začleňovanie a rieši potreby najzraniteľnejších častí spoločnosti.

6.   Kultúra

a)

Podpora iniciatív zameraných na kultúrnu rozmanitosť a, medzikultúrny a medzináboženský dialóg s cieľom dosiahnuť pokojné vzťahy medzi komunitami; [PN 489]

b)

podpora kultúry a tvorivého a umeleckého prejavu ako hnacej sily pre udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a posilňovanie spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva a súčasného umenia a ďalších kultúrnych prejavov, ako aj ich zachovania; [PN 490]

ba)

rozvoj miestnych remesiel ako prostriedku na zachovanie miestneho kultúrneho dedičstva; [PN 491]

bb)

posilnenie spolupráce pri ochrane, zachovaní a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva vrátane zachovania obzvlášť zraniteľného kultúrneho dedičstva, a to najmä z prostredia menšinových a izolovaných komunít a pôvodného obyvateľstva; [PN 492]

bc)

podpora iniciatív na návrat kultúrnych hodnôt do ich krajín pôvodu alebo ich vrátenie v prípade nedovoleného privlastnenia; [PN 493]

bd)

podpora kultúrnej spolupráce s Úniou, a to aj prostredníctvom výmen, partnerstiev a iných iniciatív, ako aj uznávanie profesionality autorov, umelcov a subjektov kultúrneho a kreatívneho priemyslu; [PN 494]

be)

podpora spolupráce a partnerstiev medzi športovými organizáciami. [PN 495]

B.   PLANÉTA

1.   Zabezpečovanie zdravého životného prostredia a boj proti zmene klímy

a)

Posilňovanie globálnej správy v oblasti klímy a životného prostredia, plnenie Parížskej dohody o zmene klímy, dohovorov z Ria a ďalších mnohostranných environmentálnych dohôd;

b)

prispievanie k vonkajšej projekcii politík Únie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy pri úplnom dodržiavaní zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja ; [PN 496]

c)

začlenenie cieľov v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a znižovania rizika katastrof do politík, plánov a investícií, okrem iného na základe zlepšenia poznatkov a informácií vrátane programov a opatrení medziregionálnej spolupráce medzi partnerskými krajinami a regiónmi na jednej strane a susednými najvzdialenejšími regiónmi a zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o ZKÚ, na strane druhej ; [PN 497]

d)

vykonávanie medzinárodných iniciatív a iniciatív EÚ na podporu adaptácie na zmenu klímy, zmierňovania zmeny klímy a nízkoemisného rozvoja odolného proti zmene klímy, a to aj realizáciou vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) a nízkoemisných stratégií odolných proti zmene klímy, podpora znižovania rizika katastrof, boja proti zhoršovaniu stavu životného prostredia a za zastavenie straty biodiverzity, podpora zachovania a udržateľného využívania a riadenia zachovanie a udržateľné využívanie a riadenie suchozemských a morských ekosystémov a obnoviteľných prírodných zdrojov vrátane pôdy, vody, oceánov, rybolovu a lesov, riešenie problémov odlesňovania, dezertifikácie, degradácie pôdy, nezákonnej ťažby dreva a obchodovania s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami, boj proti znečisťovaniu a zabezpečovanie zdravého životného prostredia, riešenie vznikajúcich problémov v oblasti klímy a životného prostredia, podpora efektívneho využívania zdrojov, udržateľnej spotreby a výroby , integrovaného hospodárenia s vodami a správneho hospodárenia s chemickými látkami a nakladania s odpadom a podpora prechodu na nízkoemisné, zelené a obehové hospodárstvo odolné proti zmene klímy; [PN 498]

da)

podpora ekologicky udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane agroekológie s cieľom chrániť ekosystémy a biodiverzitu a zlepšiť environmentálnu a sociálnu odolnosť voči zmene klímy s osobitným zameraním na podporu drobných poľnohospodárov, pracovníkov a remeselníkov; [PN 499]

db)

implementácia medzinárodných iniciatív a iniciatív Únie na riešenie straty biodiverzity, podpora ochrany, trvalo udržateľného využívania a správy suchozemských a morských ekosystémov a súvisiacej biodiverzity; [PN 500]

2.   Energia z udržateľných zdrojov

a)

Podpora celosvetového úsilia, záväzkov, partnerstiev a spojenectiev, okrem iného predovšetkým v oblasti prechodu na energiu z udržateľných zdrojov; [PN 501]

aa)

podpora energetickej bezpečnosti pre partnerské krajiny a miestne spoločenstvá, napríklad prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a trás pri zohľadnení problémov s cenovými výkyvmi, potenciálu na znižovanie emisií, zlepšenie trhov a posilnenie prepojení a obchodu v oblasti energetiky, a to predovšetkým elektrickej energie; [PN 502]

b)

povzbudzovanie partnerských vlád k zavádzaniu politiky v odvetví energetiky a trhových reforiem s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre inkluzívny rast a investície zlepšujúce prístup k energetickým službám, ktoré sú šetrné voči klíme, cenovo dostupné, moderné, spoľahlivé a udržateľné, s výrazným zameraním na s dôrazom na prioritne k energii z udržateľných zdrojov a energetickej efektívnosti; [PN 503]

c)

skúmanie, identifikácia, globálne zohľadňovanie a podpora finančne udržateľných obchodných modelov s potenciálom rozšíriteľnosti a opakovateľnosti, ktoré prostredníctvom inovatívneho výskumu poskytujú inovatívne a digitálne technológie zabezpečujúce vyššiu efektívnosť, osobitne v prípade decentralizovaných postupov umožňujúcich prístup k energii z obnoviteľných zdrojov, a to aj v oblastiach s obmedzenou kapacitou miestneho trhu.

C.   PROSPERITA

1.   Udržateľný a inkluzívny rast, dôstojné pracovné miesta a zapojenie súkromného sektora

a)

Podpora udržateľných súkromných investícií pomocou inovatívnych mechanizmov financovania a zdieľania rizika , a to aj pre najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné štáty, ktoré by inak neprilákali takéto investície, a kde možno preukázať doplnkovosť ; [PN 504]

b)

rozvoj spoločensky a ekologicky zodpovedného miestneho súkromného sektora, zlepšovanie podnikateľskej klímy a investičného prostredia, podpora rozšíreného verejno-súkromného dialógu a vytváranie kapacít , budovanie konkurencieschopnosti a odolnosti miestnych mikropodnikov a malých a stredných podnikov , ako aj družstiev a sociálnych podnikov a ich integrácia do miestneho, regionálneho a celosvetového hospodárstva ; [PN 505]

ba)

podpora finančného začlenenia uľahčením prístupu a efektívnym využívaním finančných služieb, ako sú napríklad mikroúvery a úspory, mikropoistenie a prevod platieb, zo strany mikropodnikov a malých a stredných podnikov a domácností, a to najmä znevýhodnených a zraniteľných skupín; [PN 506]

c)

podpora vykonávania obchodnej politiky a obchodných dohôd Únie a ich vykonávania so zameraním na udržateľný rozvoj ; zlepšovanie prístupu na trhy partnerských krajín a stimulácia spravodlivého obchodu, zodpovedných a svedomitých investícií a podnikateľských príležitostí pre spoločnosti Únie pri súčasnom odstraňovaní prekážok prístupu na trh a investícií , ako aj snaha o zjednodušenie prístupu k technológiám šetrným voči klíme a duševnému vlastníctvu a zároveň zabezpečenie čo najväčšieho zdieľania hodnôt a náležitej starostlivosti v oblasti dodržiavania ľudských práv v dodávateľských reťazcoch pri plnom rešpektovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja, pokiaľ ide o rozvojové krajiny ; [PN 507]

d)

podpora účinného súboru politík, ktoré prispievajú k hospodárskej diverzifikácii, pridávaniu hodnoty, regionálnej integrácii a udržateľnému zelenému a modrému hospodárstvu;

e)

podpora prístupu k digitálnym technológiám vrátane podpory prístupu k financovaniu a finančného začleňovania;

f)

podpora udržateľnej spotreby a výroby a inovatívnych technológií a postupov pre nízkouhlíkové obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.

2.   Potravinová a výživová bezpečnosť

a)

Podpora a ovplyvňovanie medzinárodných stratégií, organizácií, mechanizmov a subjektov, ktoré nastoľujú zásadné otázky globálnej politiky a rámce v oblasti udržateľnej potravinovej a výživovej bezpečnosti , a prispievanie k zodpovednosti za medzinárodné záväzky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, výživy a udržateľného poľnohospodárstva vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody ; [PN 508]

b)

zabezpečenie spravodlivého prístupu k potravinám vrátane pomoci pri riešení finančných nedostatkov v oblasti výživy; zlepšovanie celosvetových verejných statkov s cieľom skoncovať s hladom a podvýživou; nástroje ako Celosvetová sieť pre potravinové krízy zvyšujú schopnosť primerane reagovať na potravinové krízy a podvýživu v kontexte vzájomných súvislostí medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom (a teda pomáhajú mobilizovať zdroje z tretieho piliera); [PN 509]

ba)

vyvíjanie koordinovaného, urýchleného a prierezového úsilia v záujme zvýšenia kapacít na diverzifikovanú miestnu a regionálnu produkciu potravín, zaistenia výživovej a potravinovej bezpečnosti, ako aj prístupu k pitnej vode a zvýšenia odolnosti najzraniteľnejších skupín, a to najmä v krajinách, ktoré čelia pretrvávajúcim alebo opakujúcim sa krízam; [PN 510]

c)

opätovné potvrdenie ústrednej úlohy udržateľného poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry vrátane drobného poľnohospodárstva, chovu dobytka a pastierstva na globálnej úrovni, s cieľom zvyšovania potravinovej bezpečnosti, odstraňovania chudoby, vytvárania pracovných miest, spravodlivého a udržateľného prístupu k zdrojom a hospodárenia s nimi vrátane pôdy a práv k držbe pôdy, vody, (mikro) úverov, osív bez licenčných obmedzení a iných poľnohospodárskych vstupov, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, zvyšovania odolnosti a zdravia ekosystémov; [PN 511]

d)

zabezpečovanie inovácií prostredníctvom medzinárodného výskumu a rozširovania poznatkov a odborných znalostí na globálnej úrovni, podpora a posilnenie miestnych a autonómnych adaptačných stratégií, najmä pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy a zmierňovanie zmeny klímy, agrobiodiverzitu, globálne a inkluzívne hodnotové reťazce, spravodlivý obchod, bezpečnosť potravín, zodpovedné investície, správu držby pôdy a prírodných zdrojov; [PN 512]

da)

aktívna podpora väčšej účasti organizácií občianskej spoločnosti a organizácií poľnohospodárov na tvorbe politík a výskumných programov a zintenzívnenie ich zapojenia do vykonávania a hodnotenia vládnych programov. [PN 513]

D.   PARTNERSTVÁ

1.

Posilňovanie úlohy miestnych orgánov ako aktérov v oblasti rozvoja prostredníctvom:

a)

zvyšovania kapacít sietí miestnych orgánov v európskych a južných krajinách, platforiem a združení s cieľom zabezpečiť dôležitý a pokračujúci politický dialóg v oblasti rozvoja a podporiť demokratickú správu, najmä územným prístupom k miestnemu rozvoju;

b)

zintenzívnenia komunikácie s európskymi občanmi o otázkach rozvoja (zvyšovanie povedomia, zdieľanie znalostí, zapájanie), najmä v súvislosti s cieľmi udržateľného rozvoja, a to v rámci Únie, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín.

2.

Podpora inkluzívnych spoločností, dobrej správy hospodárskych záležitostí vrátane spravodlivej a inkluzívnej mobilizácie domácich príjmov, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, transparentného riadenia verejných financií a efektívnosti a inkluzívnosti verejných výdavkov. [PN 514]

4a.     INTERVENČNÉ OBLASTI PRE POTREBY A PRIORITY ZAHRANIČNEJ POLITIKY

Akcie na podporu cieľov uvedených v článku 4 ods. 3 písm. da) podporujú zahraničnú politiku Únie v celej škále politických, rozvojových, hospodárskych a bezpečnostných otázok. Tieto akcie umožňujú Únii konať v prípade zahraničnopolitického záujmu, alebo jej ponúkajú príležitosť dosiahnuť ciele, ktoré je ťažké riešiť inými prostriedkami. Môžu sa vzťahovať na:

a)

podporu dvojstranných, regionálnych a medziregionálnych stratégií Únie v oblasti spolupráce, podporu politického dialógu a rozvoj kolektívnych prístupov a reakcií na výzvy celosvetového významu vrátane migrácie, rozvoja, zmeny klímy a bezpečnostných otázok, a to najmä v týchto oblastiach:

podpora vykonávania dohôd o partnerstve a spolupráci, akčných plánov a podobných dvojstranných nástrojov;

prehlbovanie politického a hospodárskeho dialógu s tretími krajinami osobitného významu z hľadiska riešenia celosvetových otázok vrátane zahraničnej politiky;

podpora spolupráce s príslušnými tretími krajinami, pokiaľ ide o bilaterálne a globálne otázky spoločného záujmu;

podpora primeraných následných krokov alebo koordinovaného vykonávania dosiahnutých záverov a záväzkov prijatých na príslušných medzinárodných fórach;

b)

podporu pre obchodnú politiku Únie:

podpora pre obchodnú politiku Únie a rokovanie o obchodných dohodách, ich vykonávanie a presadzovanie pri úplnom rešpektovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja, pokiaľ ide o rozvojové krajiny, a úplné zosúladenie s plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

podpora pre zlepšovanie prístupu na trhy partnerských krajín a stimuláciu obchodu, investícií a podnikateľských príležitostí pre spoločnosti Únie, najmä MSP, pri súčasnom odstraňovaní prekážok prístupu na trh a investícií a ochrane práv duševného vlastníctva prostredníctvom hospodárskej diplomacie, podnikateľskej a regulačnej spolupráce spolu s potrebnými úpravami vo vzťahu k partnerom z rozvojových krajín;

c)

príspevky k vykonávaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie:

príspevky k vykonávaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie ako takých, okrem iného v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, vedy, vzdelávania a spolupráce pri riadení a správe oceánov;

podpora vnútorných politík Únie s kľúčovými partnerskými krajinami a podporu konvergencie v tejto súvislosti;

d)

podporu všeobecného porozumenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne:

podpora všeobecného porozumenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne prostredníctvom strategickej komunikácie, verejnej diplomacie, kontaktov medzi ľuďmi, kultúrnej diplomacie, spolupráce v otázkach vzdelávania a akademických záležitostí a podporných činností na presadzovanie hodnôt a záujmov Únie;

podpora mobility študentov a vysokoškolských pracovníkov, ktorá prispeje k vytvoreniu partnerstiev zameraných na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a spoločných titulov, čo prispeje k akademickému uznávaniu (program Erasmus+).

Týmito akciami sa zavádzajú inovatívne politiky alebo iniciatívy, ktoré zodpovedajú súčasným alebo vyvíjajúcim sa krátkodobým až strednodobým potrebám, možnostiam a prioritám, vrátane tých, ktoré majú potenciál určiť budúce akcie v rámci geografických a tematických programov. Zameriavajú sa na prehĺbenie vzťahov, dialógu, budovania partnerstiev a spojenectiev Únie s kľúčovými krajinami strategického záujmu, najmä s krajinami s rozvíjajúcimi sa ekonomikami a so stredným príjmom, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu vo svetovom dianí, globálnom riadení, zahraničnej politike, medzinárodnom hospodárstve a na multilaterálnych fórach. [PN 515]

(1)   Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.

PRÍLOHA IV

INTERVENČNÉ OBLASTI PRE ČINNOSTI RÝCHLEJ REAKCIE

1.

Opatrenia prispievajúce k  mieru, stabilite a predchádzaniu konfliktom v núdzových situáciách, situáciách vznikajúcej krízy, krízových situáciách a situáciách po kríze [PN 516]

Činnosti rýchlej reakcie uvedené v článku 4 ods. 4 písm. a) sú určené na zabezpečenie účinnej reakcie Únie na tieto mimoriadne a nepredvídané situácie:

a)

núdzové situácie, krízové situácie, situácie vznikajúcej krízy alebo prírodné katastrofy , ak to je relevantné pre stabilitu, mier a bezpečnosť ; [PN 517]

b)

situácie predstavujúce hrozbu pre mier, demokraciu, verejný poriadok, ochranu ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosť a ochranu osôb, osobitne osôb vystavených rodovo motivovanému násiliu v nestabilných situáciách; [PN 518]

c)

situácie, ktoré by mohli prerásť do ozbrojeného konfliktu alebo vážne destabilizovať dotknutú tretiu krajinu alebo krajiny.

1a.

Technická a finančná pomoc uvedená v odseku 1 sa môže vzťahovať na:

a)

podporu úsilia medzinárodných, regionálnych a miestnych organizácií a aktérov štátu a občianskej spoločnosti o podporu budovania dôvery, mediácie, dialógu a zmierenia, spravodlivosti v prechodnom období, posilnenia postavenia žien a mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o napätie v komunite a pretrvávajúce konflikty, a to prostredníctvom poskytovania technickej a logistickej pomoci;

b)

podporu vykonávania rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s osobitným zreteľom na ženy, mier a bezpečnosť a mládež, mier a bezpečnosti, a to najmä v nestabilných a konfliktných krajinách a v krajinách po skončení konfliktu;

c)

podporu vytvárania a fungovania dočasných správ ustanovených v súlade s medzinárodným právom;

d)

podporu rozvoja demokratických a pluralitných štátnych inštitúcií vrátane opatrení na posilnenie úlohy žien v týchto inštitúciách, účinnej civilnej správy a civilného dohľadu nad bezpečnostným systémom, ako aj opatrení na posilnenie kapacity orgánov presadzovania práva a justičných orgánov zapojených do boja proti terorizmu, organizovanému zločinu a všetkým formám nezákonného obchodovania;

e)

podporu medzinárodných trestných tribunálov a vnútroštátnych súdov ad hoc, komisií pre pravdu a zmierenie, spravodlivosti v prechodnom období a ďalších mechanizmov na právne urovnanie žalôb týkajúcich sa ľudských práv a na presadzovanie a rozhodovanie o majetkových právach stanovených v súlade s medzinárodnými normami pre oblasť ľudských práv a právny štát;

f)

podporu posilnenia schopnosti štátu čeliaceho značným tlakom rýchlo vybudovať, udržiavať alebo obnovovať jeho základné funkcie a základnú sociálnu a politickú súdržnosť;

g)

podporu opatrení potrebných na začatie obnovy a rekonštrukcie kľúčovej infraštruktúry, obydlí, verejných budov a hospodárskych aktív a základných výrobných kapacít a ďalších opatrení na obnovenie hospodárskej činnosti, tvorbu pracovných miest a vytvorenie minimálnych podmienok potrebných pre udržateľný sociálny rozvoj;

h)

podporu civilných opatrení týkajúcich sa demobilizácie a reintegrácie bývalých účastníkov bojov a ich rodín do občianskej spoločnosti, prípadne aj ich repatriácie, ako aj opatrení na riešenie situácie detských vojakov a žien zúčastňujúcich sa na bojoch;

i)

podporu opatrení na zmiernenie sociálneho vplyvu reštrukturalizácie ozbrojených síl;

j)

podporu opatrení, ktoré sú v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov zamerané na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov nášľapných mín, nevybuchnutej munície alebo výbušných pozostatkov vojny na civilné obyvateľstvo; činnosti financované na základe tohto nariadenia môžu okrem iného zahŕňať vzdelávanie o rizikách, detekciu a zneškodňovanie mín a s tým spojenú likvidáciu zásob;

k)

podporu opatrení, ktorú sú v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov zamerané na boj proti nezákonnému používaniu strelných zbraní, ručných a ľahkých zbraní a prístupu k nim;

l)

podporu opatrení na zabezpečenie primeraného splnenia osobitných potrieb žien a detí v krízových situáciách a počas konfliktov vrátane predchádzania ich vystaveniu rodovo motivovanému násiliu;

m)

podporu rehabilitácie a opätovného začlenenia obetí ozbrojených konfliktov vrátane opatrení na riešenie osobitných potrieb žien a detí;

n)

podporu opatrení na podporu a ochranu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, demokracie a právneho štátu a príslušných medzinárodných nástrojov;

o)

podporu sociálno-ekonomických opatrení v záujme presadzovania rovnoprávneho prístupu k prírodným zdrojom v krízovej situácii alebo v situácii vznikajúcej krízy vrátane budovania mieru a k ich transparentnému riadeniu;

p)

podporu opatrení na riešenie možných dôsledkov náhleho presunu obyvateľstva s významom pre politickú a bezpečnostnú situáciu vrátane opatrení na riešenie potrieb hostiteľských komunít v krízovej situácii alebo v situácii vznikajúcej krízy vrátane budovania mieru;

q)

podporu opatrení v záujme presadzovania rozvoja a organizácie občianskej spoločnosti a jej účasti na politickom procese vrátane opatrení na posilnenie úlohy žien v takýchto procesoch a opatrení na podporu nezávislých, pluralitných a profesionálnych médií;

r)

budovanie kapacít vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj. [PN 519]

2.

Opatrenia prispievajúce k posilneniu odolnosti a spájajúce humanitárnu pomoc a rozvojovú činnosť

Činnosti rýchlej reakcie uvedené v článku 4 ods. 4 písm. b) sú určené na účinné posilňovanie odolnosti a prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti, čo sa nedá rýchlo vyriešiť v rámci geografických a tematických programov , a zabezpečenie súdržnosti, konzistentnosti a komplementárnosti s humanitárnou pomocou, ako sa uvádza v článku 5 . [PN 520]

Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

a)

posilňovanie odolnosti podporou jednotlivcov, komunít, inštitúcií a krajín, aby sa lepšie pripravili na politické, hospodárske a spoločenské tlaky a otrasy, prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené človekom, konflikty a globálne hrozby, aby týmto situáciám dokázali lepšie odolať, prispôsobiť sa im a rýchlo sa z nich zotaviť, a to aj posilňovaním schopnosti štátu čeliaceho značným tlakom rýchlo vybudovať, udržiavať alebo obnovovať jeho základné funkcie a základnú sociálnu a politickú súdržnosť, posilňovania schopnosti spoločností, komunít a jednotlivcov pokojne , nekonfliktne a stabilne zvládať príležitosti a riziká a vybudovať, udržiavať alebo obnovovať existenčné podmienky napriek významným tlakom , ako aj podporou jednotlivcov, komunít a spoločností, aby identifikovali a posilnili svoje existujúce miestne kapacity na to, aby týmto tlakom a otrasom odolali, prispôsobili sa im a rýchlo sa z nich zotavili vrátane tých, ktoré by mohli viesť k eskalácii násilia ; [PN 521]

b)

zmierňovanie krátkodobých nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z vonkajších otrasov spôsobujúcich makroekonomickú nestabilitu, pričom cieľom je ochrana sociálno-ekonomických reforiem a prioritných verejných výdavkov na sociálno-ekonomický rozvoj a znižovanie chudoby;

c)

vykonávanie krátkodobej obnovy a rekonštrukcie s cieľom umožniť obetiam prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených človekom, konfliktov a globálnych hrozieb, aby mali prospech z minimálnej sociálno-ekonomickej integrácie a aby sa čo najskôr vytvorili podmienky na obnovenie rozvoja na základe dlhodobých cieľov stanovených príslušnými krajinami a regiónmi, čo zahŕňa riešenie naliehavých a okamžitých potrieb vyplývajúcich z  núteného vysídľovania ľudí (utečenci, vysídlení ľudia a navrátilci) po prírodných katastrofách alebo katastrofách spôsobených človekom; [PN 522]

d)

pomoc štátu alebo, regiónu , miestnym orgánom alebo príslušným mimovládnym organizáciám pri vytváraní krátkodobých mechanizmov predchádzania katastrofám a pripravenosti na katastrofy, ako aj pre systémy predpovede a včasného varovania s cieľom zmierniť následky katastrof. [PN 523]

3.

Opatrenia zamerané na potreby a priority zahraničnej politiky

Činnosti rýchlej reakcie na podporu cieľov uvedených v článku 4 ods. 4 písm. c) podporujú zahraničnú politiku Únie v celej škále politických, hospodárskych a bezpečnostných otázok. Umožňujú Únii konať v prípade naliehavého alebo závažného zahraničnopolitického záujmu, alebo jej ponúkajú príležitosť dosiahnuť ciele, ktoré si vyžadujú rýchlu reakciu a ktoré je ťažké riešiť inými prostriedkami.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

a)

podporu dvojstranných, regionálnych a medziregionálnych stratégií Únie v oblasti spolupráce, podporu politického dialógu a rozvoj kolektívnych prístupov a reakcií na výzvy celosvetového významu vrátane migrácie a bezpečnostných otázok, ako aj využívanie príležitostí v tomto smere;

b)

podporu obchodnej politiky a obchodných dohôd Únie a ich vykonávania, podporu zlepšovania prístupu na trhy partnerských krajín a podporu stimulácie obchodu, investícií a podnikateľských príležitostí pre spoločnosti Únie, najmä pre malé a stredné podniky, pri súčasnom odstraňovaní prekážok prístupu na trh a investícií prostredníctvom hospodárskej diplomacie, podnikateľskej a regulačnej spolupráce;

c)

príspevky k uplatňovaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie, okrem iného v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, energetiky a spolupráce pri riadení a správe oceánov;

d)

podporu všeobecného porozumenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne prostredníctvom strategickej komunikácie, verejnej diplomacie, kontaktov medzi ľuďmi, kultúrnej diplomacie, spolupráce v otázkach vzdelávania a akademickej spolupráce a podporných činností na presadzovanie hodnôt a záujmov Únie.

Týmito opatreniami sa zavádzajú inovatívne politiky alebo iniciatívy, ktoré zodpovedajú súčasným alebo vyvíjajúcim sa krátkodobým až strednodobým potrebám, možnostiam a prioritám, vrátane tých, ktoré majú potenciál určiť budúce opatrenia v rámci geografických a tematických programov. Zameriavajú sa na prehĺbenie vzťahov, dialógu, budovania partnerstiev a spojenectiev Únie s kľúčovými krajinami strategického záujmu, najmä s krajinami s rozvíjajúcimi sa ekonomikami a so stredným príjmom, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v celosvetových záležitostiach, globálnom riadení, zahraničnej politike, medzinárodnom hospodárstve a na multilaterálnych fórach. [PN 524]

PRÍLOHA V

PRIORITNÉ OBLASTI OPERÁCIÍ EFSD+, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE ZÁRUKA PRE VONKAJŠIU ČINNOSŤ

Operácie Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD+) oprávnené na poskytnutie podpory prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť sú zamerané najmä na tieto prioritné oblasti prispievajú k týmto prioritným oblastiam : [PN 525]

a)

poskytovanie finančných prostriedkov a podpory na rozvoj súkromného a družstevného sektora a sociálnych podnikov v súlade s podmienkami stanovenými v článku 209 ods. 2 [nariadenia o financovaní] s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju v jeho hospodárskom, sociálnom a environmentálnom rozmere a k vykonávaniu Agendy 2030, Parížskej dohody a prípadne európskej susedskej politiky a k cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia o nástroji IPA III, odstráneniu chudoby, podpore zručností a podnikania, rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien a mladých ľudí pri súčasnom presadzovaní a posilňovaní zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv , s osobitným zameraním na miestne spoločnosti , sociálne podniky a mikropodniky, malé a stredné podniky, podporu vytvárania dôstojných pracovných miest v súlade s príslušnými normami MOP, sumami životného minima, hospodárskymi príležitosťami a prispievania európskych spoločností na účely EFSD; [PN 526]

b)

riešenie prekážok pre súkromné investície poskytnutím finančných nástrojov, ktoré môžu byť denominované v miestnej mene príslušnej partnerskej krajiny, vrátane záruk prvej straty pre portfóliá, záruk na projekty súkromného sektora, ako sú záruky na úvery pre malé a stredné podniky a záruky na osobitné riziká pre projekty infraštruktúry a iný rizikový kapitál;

c)

mobilizovanie financovania zo súkromného sektora s osobitným zameraním na mikropodniky, malé a stredné podniky riešením ťažkostí a prekážok pre investície;

d)

posilňovanie sociálno-ekonomických odvetví a oblastí a súvisiacej verejnej a súkromnej infraštruktúry a udržateľnej prepojiteľnosti vrátane oblastí energie z obnoviteľných a udržateľných zdrojov, hospodárenia s vodou a nakladania s odpadom, dopravy, informačných a komunikačných technológií, ako aj životného prostredia, udržateľného využívania prírodných zdrojov, udržateľného poľnohospodárstva a modrého hospodárstva, sociálnej infraštruktúry, zdravia a ľudského kapitálu, s cieľom zlepšiť sociálno-ekonomické prostredie;

e)

prispievanie k opatreniam v oblasti klímy a k ochrane a riadeniu životného prostredia , čím sa vytvárajú súvisiace prínosy pre klímu a životné prostredie, a to vyčlenením 45 % finančných prostriedkov na investície, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy, ochrany a riadenia životného prostredia, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom sa 30 % celkového finančného krytia vyhradí na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie ; [PN 527]

f)

podporovaním udržateľného rozvoja prispievať k riešeniu osobitných základných príčin neregulárnej migrácie a takisto posilňovať odolnosť chudoby a nerovnosti ako príčin migrácie vrátane nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania a prispievať k bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii posilňovaním odolnosti tranzitných a hostiteľských komunít a prispievať prispievaním k udržateľnej reintegrácii migrantov, ktorí sa vracajú do svojich krajín pôvodu, s náležitým zreteľom na posilňovanie právneho štátu, dobrej správy vecí verejných , rodovej rovnosti, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. [PN 528]

Vytvoria sa tieto investičné okná:

Udržateľná energia a udržateľná prepojiteľnosť

Financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSME)

Udržateľné poľnohospodárstvo, podnikatelia na vidieku vrátane samozásobiteľov a drobných poľnohospodárov, pastierov a ekologického agropriemyslu

Udržateľné mestá

Digitalizácia pre trvalo udržateľný rozvoj

Ľudský rozvoj [PN 529]

PRÍLOHA VI

SPRÁVA EFSD+

1.   Štruktúra EFSD+

1.

EFSD+ sa skladá z regionálnych investičných platforiem vytvorených na základe pracovných metód, postupov a štruktúr existujúcich mechanizmov kombinovaného financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti, ktoré môžu spájať svoje operácie kombinovaného financovania a operácie v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť EFSD+.

2.

Riadenie EFSD+ zabezpečuje Komisia.

2.   Strategická rada EFSD+

1.

Komisii pri riadení EFSD+ radí strategická rada, s výnimkou prípadu operácií súvisiacich s politikou rozširovania EÚ a financovaných z [IPA III], keď musí byť strategická rada zabezpečená investičným rámcom pre západný Balkán (WBIF).

2.

Strategická rada poskytuje Komisii poradenstvo k strategickému smerovaniu a prioritám investícií zo záruky pre vonkajšiu činnosť v rámci EFSD+ a prispieva k ich zosúlaďovaniu s hlavnými zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Únie, rozvojovej politiky Únie a európskej susedskej politiky, ako aj s cieľmi stanovenými v článku 3 tohto nariadenia a s účelom EFSD+ stanoveným v článku 26. Poskytuje aj podporu Komisii pri stanovovaní celkových investičných cieľov, pokiaľ ide o využívanie záruky pre vonkajšiu činnosť na podporu operácií EFSD+ a monitoruje primerané a diverzifikované geografické a tematické krytie investičných okien.

3.

Strategická rada podporuje aj celkovú koordináciu, doplnkovosť a súlad medzi regionálnymi investičnými platformami, medzi tromi piliermi európskeho investičného plánu, medzi európskym investičným plánom a ďalším úsilím Únie v oblasti migrácie a plnenia Agendy 2030, ako aj ďalšími programami uvedenými v tomto nariadení.

4.

Strategická rada sa skladá zo zástupcov Komisie a vysokého predstaviteľa, všetkých členských štátov a Európskej investičnej banky. Európsky parlament má štatút pozorovateľa. Prispievateľom, oprávneným protistranám, partnerským krajinám, príslušným regionálnym organizáciám a ďalším zainteresovaným stranám sa môže podľa potreby udeliť štatút pozorovateľa. Pred začlenením akéhokoľvek nového pozorovateľa prebehne konzultácia so strategickou radou. Strategickej rade spoločne predsedá Komisia a vysoký predstaviteľ.

5.

Strategická rada zasadá najmenej dvakrát ročne a stanoviská prijíma podľa možnosti konsenzom. Ďalšie zasadnutia sa môžu kedykoľvek zorganizovať zo strany predsedu alebo na žiadosť jednej tretiny členov strategickej rady. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, uplatní sa hlasovacie právo, ako sa dohodlo na prvom zasadnutí strategickej rady a stanovilo v jej rokovacom poriadku. Toto hlasovacie právo náležite zohľadní zdroj financovania. V rokovacom poriadku je stanovený rámec týkajúci sa úlohy pozorovateľov. Zápisnice a programy schôdzí strategickej rady sa po ich prijatí zverejňujú.

6.

Komisia každoročne predkladá strategickej rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní EFSD+. Strategická rada WBIF uvedie pokrok dosiahnutý pri vykonávaní záručného nástroja pre región rozširovania ako doplnok uvedeného podávania správ. Strategická rada pravidelne organizuje konzultácie príslušných zainteresovaných strán o strategickom smerovaní a vykonávaní EFSD+.

7.

Existencia dvoch strategických rád nemá vplyv na potrebu mať jeden zjednotený rámec EFSD+ pre riadenie rizík.

3.   Regionálne výkonné rady

Výkonné rady regionálnych investičných platforiem pomáhajú Komisii na úrovni vykonávania pri stanovení regionálnych a odvetvových investičných cieľov a regionálnych, odvetvových a tematických investičných okien a formulujú stanoviská k operáciám kombinovaného financovania a k využívaniu záruky pre vonkajšiu činnosť pokrývajúcej operácie EFSD+. [PN 530]

PRÍLOHA VII

ZOZNAM KĽÚČOVÝCH UKAZOVATEĽOV VÝKONU

Na pomoc pri meraní prínosu Únie k dosiahnutiu jej špecifických cieľov sa v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja používa tento zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti:

1.

bodové hodnotenie právneho štátu;

2.

podiel obyvateľstva žijúceho pod medzinárodnou hranicou chudoby;

3.

počet žien v reprodukčnom veku, dospievajúcich dievčat a detí mladších ako 5 rokov, na ktoré sa vzťahujú programy výživy s podporou EÚ;

4.

počet jednoročných detí plne imunizovaných s podporou EÚ;

5.

počet študentov navštevujúcich , ktorí ukončili základné a/alebo stredné školy a  získali minimálne zručnosti v čítaní a matematike a ktorí ukončili odbornú prípravu s podporou Únie ; [PN 531]

6.

znížené alebo nevyprodukované emisie skleníkových plynov (ekvivalent CO2 v tisíckach ton) s podporou EÚ;

7.

plocha morských, suchozemských a sladkovodných ekosystémov chránených a/alebo udržateľne riadených s podporou EÚ;

8.

dosiahnutý pákový efekt investícií a multiplikačný efekt;

9.

ukazovateľ politickej stability a absencie násilia na základe východiskového posúdenia ; [PN 532]

10.

počet procesov súvisiacich s postupmi partnerskej krajiny v oblasti obchodu, investícií a podnikania alebo s podporou vonkajšieho rozmeru vnútorných politík EÚ, ktoré nimi boli ovplyvnené.

Všetky ukazovatele sa v prípade potreby rozčlenia Ukazovateľ (4) sa rozčlení podľa pohlavia a ukazovatele (2), (3) a (5) sa rozčlenia podľa pohlavia a veku . [PN 533]

Príloha VIIa

Partnerské krajiny, v súvislosti s ktorými je pomoc Únie pozastavená.

[Stanoví ich Komisia podľa článku 15a.] [PN 534]

 


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/409


P8_TA(2019)0299

Stanovenie nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) (COM(2018)0465 – C8-0274/2018 – 2018/0247(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/36)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0465),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0274/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0174/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 156.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 8.


P8_TC1-COD(2018)0247

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Účinnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 (4) uplynie 31. decembra 2020. V záujme zachovania efektívnosti Únie v oblasti vonkajšej činnosti by sa mal zachovať rámec na plánovanie a poskytovanie vonkajšej pomoci.

(2)

Ciele Cieľom nástroja predvstupovej pomoci sa výrazne odlišujú od všeobecných cieľov vonkajšej činnosti Únie, keďže tento nástroj je zameraný na prípravu prijímateľov je príprava prijímateľov uvedených v prílohe I  (ďalej len „prijímatelia“) na budúce členstvo v Únii a podporu ich prístupového procesu v súlade so všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti Únie vrátane dodržiavania základných práv a zásad, ako aj ochrany a podpory ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako sa stanovuje v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) . Je preto nevyhnutné mať k dispozícii Kým rozdielna povaha prístupového procesu si vyžaduje špecializovaný nástroj na podporu rozširovania a zároveň zabezpečiť jeho komplementaritu , ciele a fungovanie tohto nástroja by mali byť jednotné a komplementárne so všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti Únie, a najmä s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI). [PN 1]

(3)

V článku 49 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a zaväzuje sa tieto hodnoty podporovať, môže požiadať o členstvo v Únii. Európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únií, sa môže stať členom, len keď sa potvrdí, že spĺňa kritériá členstva stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993 (ďalej len „kodanské kritériá“), a za predpokladu, že Únia má kapacitu integrovať nového člena. Kodanské kritériá sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť zvládať konkurenčný tlak a trhové sily v Únii a schopnosť vziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv vrátane dodržiavania cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. [PN 2]

(4)

Proces rozširovania je založený na stanovených kritériách a spravodlivej a dôslednej podmienenosti. Každý prijímateľ sa posudzuje na základe vlastných zásluh. Cieľom posudzovania dosiahnutého pokroku a identifikácie nedostatkov je poskytnúť prijímateľom uvedeným v prílohe I stimuly a usmernenia na vykonávanie potrebných ďalekosiahlych reforiem. Na to, aby sa perspektíva rozšírenia stala realitou, je naďalej nevyhnutný pevný záväzok dodržiavať zásadu „najskôr základné otázky“ (5). Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca založené na konečnom, inkluzívnom a záväznom riešení dvojstranných sporov sú základnými prvkami procesu rozširovania a sú rozhodujúce pre bezpečnosť a stabilitu Únie ako celku.  Pokrok smerom k pristúpeniu závisí od dodržiavania hodnôt Únie zo strany jednotlivých žiadateľských krajín a jednotlivými žiadateľmi od ich schopnosti uskutočniť a vykonávať potrebné reformy na zosúladenie ich politického, inštitucionálneho, právneho, sociálneho, administratívneho a hospodárskeho systému s pravidlami, normami, politikami a postupmi v Únii. V rokovacom rámci sa stanovujú požiadavky, na základe ktorých sa hodnotí pokrok každej kandidátskej krajiny v prístupových rokovaniach. [PN 3]

(4a)

Akýkoľvek európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únií, sa môže stať členským štátom Únie, len keď sa potvrdí, že úplne spĺňa kritériá pristúpenia stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993 (ďalej len „kodanské kritériá“), a za predpokladu, že Únia má kapacitu integrovať nového člena. Kodanské kritériá sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť zvládať konkurenčný tlak a trhové sily v Únii a schopnosť vziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv vrátane plnenia cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. [PN 4]

(5)

Politika rozširovania Únie je investíciou do nevyhnutnou súčasťou vonkajšej činnosti Únie a prispieva k mieru, bezpečnosti , prosperite stability v Európe stabilite v rámci hraníc Únie, ako aj mimo nich . Poskytuje väčšie hospodárske a obchodné príležitosti k vzájomnému prospechu Únie a štátov, ktoré sa o členstvo usilujú , pričom sa rešpektuje zásada postupnej integrácie, aby sa zabezpečila hladká transformácia prijímateľov . Perspektíva členstva v Únii má silný transformačný účinok, ktorý zanecháva pozitívne demokratické, politické, ekonomické a spoločenské zmeny. [PN 5]

(6)

Európska komisia vo svojom oznámení Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (6) potvrdila pevnú a na zásluhách založenú perspektívu členstva krajín západného Balkánu v EÚ. Ide o silné vyjadrenie podpory všetkým krajinám západného Balkánu a prejav angažovanosti EÚ v prospech ich európskej budúcnosti.

(7)

Pomoc by sa mala poskytovať aj v súlade s  medzinárodnými dohodami, ktoré uzatvorila Únia , vrátane dohôd s prijímateľmi uvedenými v prílohe I. Zameriavať by sa mala najmä na pomoc prijímateľom uvedeným v prílohe I pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reformovaní súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv vrátane práv menšín a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia, dodržiavania medzinárodných pracovných noriem týkajúcich sa práv pracujúcich a a nediskriminácie zraniteľných skupín vrátane detí a osôb so zdravotným postihnutím . Takisto by mala podporovať kľúčové zásady a práva vymedzené v Európskom pilieri sociálnych práv (7) , ako aj zastávanie sociálneho trhového hospodárstva a konvergenciu k sociálnemu acquis prijímateľmi . Účelom pomoci by naďalej mala byť podpora ich úsilia o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj vykonávaním makroregionálnych stratégií Únie s cieľom rozvíjať dobré susedské vzťahy a podporovať zmierenie . Mala by tiež podporovať štruktúry sektorovej regionálnej spolupráce a posilňovať ich hospodársky a sociálny rozvoj a správu hospodárskych záležitostí , podporovať hospodársku integráciu s jednotným trhom Únie vrátane colnej spolupráce, podporovať otvorený spravodlivý obchod, byť základom agendy inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to aj realizáciou regionálneho rozvoja, súdržnosti a začleňovania, rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, sociálnych politík a politík zamestnanosti a rozvoja digitálnej ekonomiky a spoločnosti, čo je zároveň v súlade s hlavnou iniciatívou s názvom Digitálna agenda pre západný Balkán. [PN 6]

(7a)

So zreteľom na transformačnú povahu reformného procesu počas procesu rozširovania v kandidátskych krajinách by mala Únia zvýšiť svoje úsilie o stanovenie priorít kľúčových oblastí financovania Únie, ako je budovanie inštitúcií a bezpečnosti, a o posilnenie svojej podpory kandidátskym krajinám pri vykonávaní projektov s cieľom chrániť tieto kandidátske krajiny pred vplyvmi mimo EÚ. [PN 7]

(7b)

Kandidátske krajiny, ako aj členské štáty by mali byť dobre informované o úsilí Únie podporovať pokrok v oblasti reforiem v kandidátskych krajinách finančnými prostriedkami z nástroja IPA. Únia by v tejto súvislosti mala posilniť úsilie v oblasti komunikácie a vedenia kampaní s cieľom zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov nástroja IPA ako hlavného nástroja EÚ pre mier a stabilitu v oblasti rozširovania. [PN 8]

(7c)

Uznáva sa dôležitosť uľahčenia a vykonávania rozpočtu, pokiaľ ide o budovanie inštitúcií, ktoré napomôžu pri predvídaní prípadných bezpečnostných otázok a zabránia prípadným budúcim neregulárnym migračným tokom do členských štátov. [PN 9]

(8)

Únia by na základe skúseností svojich členských štátov mala podporovať prechod k pristúpeniu v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I. Táto spolupráca by sa mala osobitne zameriavať na výmenu skúseností, ktoré členské štáty získali v procese reforiem.

(9)

Posilnená strategická a operačná spolupráca medzi Úniou a prijímateľmi uvedenými v prílohe I v oblasti reformy sektora bezpečnosti a obrany bezpečnosti zohráva kľúčovú úlohu pri účinnom a efektívnom riešení bezpečnostných a teroristických hrozieb a hrozieb organizovaných trestných činov . [PN 10]

(9a)

Akcie v rámci nástroja zriadeného týmto nariadením by mali tiež prispievať k pomoci príjemcom v postupnom zosúlaďovaní so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP) a vykonávaní reštriktívnych opatrení, ako aj širších vonkajších politík Únie v medzinárodných inštitúciách a na multilaterálnych fórach. Komisia by mala podporovať prijámateľov, aby dodržiavali globálny poriadok založený na pravidlách a hodnotách, a spolupracovali s Úniou v súvislosti s podporou multilateralizmu a ďalším posilňovaním medzinárodného obchodného systému vrátane reforiem WTO. [PN 11]

(10)

Je mimoriadne dôležité, aby sa ešte viac zintenzívnila Spolupráca v oblasti migrácie vrátane riadenia a kontroly hraníc, zabezpečovania prístupu k medzinárodnej ochrane, výmeny relevantných informácií, posilňovania prínosov migrácie v oblasti rozvoja, uľahčenia legálnej migrácie a migrácie za prácou, zlepšenia kontroly hraníc a nášho úsilia v boji proti úsilia predchádzať neregulárnej migrácii a násilnému vysídľovaniu a odrádzať od nich , boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu , sú nevyhnutnými aspektmi spolupráce medzi Úniou a príjemcami . [PN 12]

(11)

Posilňovanie právneho štátu vrátane nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii , praniu špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti, ako aj dobrá správa vecí verejných vrátane reformy verejnej správy, sú pre väčšinu prijímateľov uvedených v prílohe I poskytovanie podpory obhajcom ľudských práv, pokračujúca harmonizácia v oblasti transparentnosti, verejného obstarávania, konkurencieschopnosti, štátnej pomoci, duševného vlastníctva a zahraničných investícií sú naďalej kľúčovými výzvami, ktoré a zohrávajú zásadnú úlohu v tom, aby sa prijímatelia priblížili k Únii a neskôr v plnej miere prevzali záväzky vyplývajúce pripravili sa na prevzatie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Únii v plnej miere . Vzhľadom So zreteľom na dlhodobejšiu povahu reforiem realizovaných v uvedených oblastiach a potrebu zaznamenávať dosiahnutý pokrok by sa finančná pomoc poskytovaná podľa tohto nariadenia mala čo najskôr zamerať na požiadavky vzťahujúce sa na prijímateľov uvedených v prílohe I naplánovať tak, aby sa tieto problematiky vyriešili čo najskôr . [PN 13]

(12)

Parlamentný rozmer zostáva v procese pristúpenia zásadný. Komisia by v súlade so zásadou participatívnej demokracie preto mala podporovať posilňovanie parlamentných kapacít, parlamentný dohľad , demokratické postupy a spravodlivé zastúpenie v každej prijímateľskej krajine uvedenej v prílohe I u každého prijímateľa . [PN 14]

(13)

Prijímatelia uvedení v prílohe I musia byť lepšie pripravení na riešenie globálnych výziev, ako sú napríklad udržateľný rozvoj a zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím Únie na riešenie týchto otázok. Tento program odzrkadľuje dôležitosť boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a ciele trvalo udržateľného rozvoja, pričom by mal prispieť k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy v politikách Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % výdavkov rozpočtu EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že akciami Akcie v rámci tohto programu sa prispeje na by sa mali zamerať na príspevok k cieľom ciele v oblasti klímy prostriedkami vo výške najmenej 16 % celkového finančného krytia programu , pričom sa budú usilovať dosiahnuť cieľ, aby výdavky týkajúce sa klímy dosiahli do roku 2027 30 % výdavkov v rámci VFR . Uprednostniť by sa mali environmentálne projekty zamerané na riešenie cezhraničného znečisťovania. Relevantné akcie sa určia počas prípravy a implementácie vykonávania programu, pričom celkový prínos tohto programu by mal byť súčasťou príslušných hodnotení a procesov preskúmania. [PN 15]

(14)

Akcie v rámci tohto nástroja by mali podporovať vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej OSN ako univerzálneho programu, ku ktorému sa v plnej miere zaviazala EÚ a jej členské štáty a ktorý podporili všetci prijímatelia uvedení v prílohe I.

(15)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na jeho obdobie uplatňovania, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa bude podľa potreby aktualizovať podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bod 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (8)].

(16)

Komisia a členské štáty by mali zaručiť súlad, súdržnosť, konzistentnosť a komplementaritu svojej vonkajšej finančnej pomoci, a to najmä prostredníctvom pravidelných konzultácií a častých výmen informácií v priebehu rôznych etáp cyklu pomoci. Mali by sa tiež vykonať potrebné kroky na zaistenie lepšej koordinácie a komplementarity s inými darcami, a to aj prostredníctvom pravidelných konzultácií. Mala by sa posilniť úloha V tomto procese by mali významnú úlohu zohrávať rozličné nezávislé organizácie občianskej spoločnosti a rôzne druhy a úrovne miestnych orgánov. V súlade so zásadou inkluzívneho partnerstva by mali byť organizácie občianskej spoločnosti, a to v rámci programov, ktoré sa implementujú prostredníctvom vládnych orgánov, ako aj v pozícii priameho prijímateľa súčasťou navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programov, ktoré vykonávajú vládne orgány, a mali by byť v pozícii priamych prijímateľov pomoci Únie. [PN 16]

(17)

Priority akcie na dosiahnutie cieľov Špecifické a merateľné ciele v príslušných oblastiach politiky, ktoré sa budú podporovať v rámci tohto nariadenia, by sa mali definovať vymedziť pre každého prijímateľa na základe priorít akcie na splnenie týchto cieľov v programovacom rámci, ktorý Komisia vypracuje na obdobie viacročného finančného rámca Únie na roky 2021 až 2027 prostredníctvom delegovaných aktov. Programovací rámec by sa mal vypracovať v partnerstve s prijímateľmi uvedenými v prílohe I, a to na základe programu rozširovania a ich špecifických potrieb a v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi definovanými stanovenými v tomto nariadení a zásadami vonkajšej činnosti Únie , pričom sa náležite zohľadnia príslušné národné stratégie a uznesenia Európskeho parlamentu . Toto partnerstvo by malo podľa potreby zahŕňať príslušné orgány, ako aj organizácie občianskej spoločnosti. Komisia by mala podporovať spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami a koordináciu darcov. Programovací rámec by sa mal preskúmať na základe hodnotenia v polovici trvania.  V programovacom rámci by sa mali určiť oblasti, na ktorých podporu sa má pomoc poskytovať, spolu s orientačnou alokáciou na jednotlivé oblasti podpory vrátane odhadovaných výdavkov súvisiacich s klímou. [PN 17]

(18)

Pomoc poskytovaná prijímateľom uvedeným v prílohe I, pokiaľ ide o ich reformné úsilie pri ich úsilí o reformu politických, právnych a hospodárskych systémov s ohľadom na členstvo v Únii, je v  spoločnom záujme Únie a prijímateľov . Pomoc by sa mala spravovať s výrazným zameraním sa na výsledky a so stimulmi pre tých v súlade s prístupom založenom na výkonnosti a s výraznými stimulmi na účinnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov pre tých , ktorí preukážu svoj záväzok k reformám prostredníctvom účinnej implementácie predvstupovej pomoci a pokroku na ceste k splneniu kritérií členstva. Pomoc by sa mala prideľovať v súlade so zásadou „spravodlivého podielu“ a jasnými dôsledkami v prípadoch vážneho zhoršenia alebo nedostatočného rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv. [PN 18]

(18a)

Komisia by mala vytvoriť jasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia s cieľom zabezpečiť relevantnosť a uskutočniteľnosť cieľov a akcií týkajúcich sa rôznych príjemcov a pravidelne merať pokrok. Na tento účel by sa mal každý cieľ doplniť o jeden alebo viacero ukazovateľov výkonnosti, pričom by sa malo posúdiť prijatie reforiem zo strany príjemcov a ich konkrétne vykonávanie. [PN 19]

(19)

Prechod z priameho riadenia finančných prostriedkov predvstupovej pomoci Komisiou na nepriame riadenie prijímateľmi uvedenými v prílohe I by mal byť postupný a v súlade s príslušnými kapacitami uvedených prijímateľov. Tento prechod by sa mal zrušiť alebo pozastaviť v osobitných oblastiach politiky alebo programov v prípade, ak príjemcovia nesplnia príslušné povinnosti alebo nebudú spravovať finančné prostriedky Únie v súlade so stanovenými pravidlami, zásadami a cieľmi. Pri takomto rozhodnutí by sa mali náležite zohľadniť všetky prípadné negatívne hospodárske a sociálne dôsledky. Pomoc by naďalej mala využívať štruktúry a nástroje, ktoré sa osvedčili v predvstupovom procese. [PN 20]

(20)

Únia by sa mala snažiť o najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov tak, aby optimalizovala účinok svojej vonkajšej činnosti. Aby sa predišlo prekrývaniu s ostatnými nástrojmi vonkajšieho financovania, malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou , konzistentnosťou a komplementaritou medzi nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ako aj vytvorením synergií s inými politikami a programami Únie. V príslušných prípadoch to zahŕňa aj súdržnosť a komplementaritu s makrofinančnou pomocou. [PN 21]

(21)

V záujme maximalizácie vplyvu kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by týmto nariadením malo byť možné prispievať na akcie v rámci iných programov, ak sa príspevkami neuhrádzajú tie isté náklady.

(21a)

Bez toho, aby bol dotknutý rozpočtový postup a ustanovenia o pozastavení pomoci stanovené v medzinárodných dohodách s príjemcami, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmenu prílohy I k tomuto nariadeniu, s cieľom pozastaviť alebo čiastočne pozastaviť pomoc Únie. Táto právomoc by sa mala využívať v prípade, ak sa stabilne neplní jedno alebo viaceré kodanské kritériá alebo ak príjemca nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, alebo porušuje záväzky prijaté v príslušných dohodách uzavretých s Úniou. Ak Komisia zistí, že dôvody oprávňujúce pozastavenie pomoci už neplatia, mala by mať právomoc prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy I s cieľom obnoviť pomoc Únie. [PN 22]

(22)

Finančné prostriedky poskytované podľa tohto nariadenia by sa mali použiť na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu Erasmus, ktorý by sa mal implementovať podľa nariadenia (EÚ) …/… (ďalej len „nariadenie o programe Erasmus“) (9).

(23)

Na toto nariadenie by sa mali vzťahovať horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ . Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho plnenia, finančnej pomoci, rozpočtovej podpory, trustových fondov, finančných nástrojov a rozpočtových záruk, ako aj stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa takisto týkajú ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch a tretích krajinách, keďže rešpektovanie zásad právneho štátu je nevyhnutným predpokladom na správne finančné riadenie a účinné financovanie z prostriedkov EÚ.

(24)

Typy financovania a spôsoby plnenia vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. K tomu by malo patriť posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie nesúvisiace s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 23]

(25)

Únia by mala aj naďalej uplatňovať spoločné pravidlá pre vykonávanie vonkajšej činnosti. Pravidlá a postupy implementácie uplatňovania nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… [NDICI]. Na riešenie konkrétnych situácií, najmä v oblasti politiky cezhraničnej spolupráce, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, by sa mali zaviesť dodatočné podrobné ustanovenia. [PN 24]

(26)

Vonkajšia činnosť sa často vykonáva v mimoriadne nestálom prostredí, v ktorom je nevyhnutné neustále a rýchlo sa prispôsobovať vyvíjajúcim sa potrebám partnerov Únie a globálnym výzvam, ako sú ľudské práva, demokracia a dobrá správa vecí verejných, bezpečnosť , obrana a stabilita, zmena klímy a životné prostredie a , hospodársky protekcionizmus, neregulárna migrácia a násilné vysídľovanie a jej hlavné príčiny. Zosúladenie zásady predvídateľnosti s potrebou rýchlo reagovať na nové potreby si preto vyžaduje prispôsobenie finančnej implementácie finančného vykonávania programov. Toto nariadenie by v záujme zvýšenia schopnosti Únie reagovať na nepredvídané potreby a zároveň v súlade so zásadou, že rozpočet Únie sa stanovuje raz ročne, malo zachovať možnosť uplatňovať flexibilitu, ktorá je už povolená v nariadení o rozpočtových pravidlách pre iné politiky, konkrétne prenos finančných prostriedkov , a to pri dodržiavaní zámerov a cieľov stanovených v tomto nariadení, a opätovné viazanie už viazaných finančných prostriedkov, aby sa zabezpečilo efektívne využitie finančných prostriedkov EÚ pre občanov EÚ aj pre prijímateľov uvedených v prílohe I, čím sa maximalizujú finančné prostriedky EÚ dostupné na intervencie v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Mali by byť povolené ďalšie formy flexibility, ako napríklad prerozdelenie priorít, postupné zavádzanie projektov a nadmerné uzatváranie zmlúv. [PN 25]

(27)

Nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+), ktorý nadväzuje na svojho predchodcu, by mal tvoriť integrovaný finančný balík na poskytovanie kapacity financovania vo forme grantov, rozpočtových záruk a iných finančných nástrojov na celosvetovej úrovni, a to aj prijímateľom uvedeným v prílohe I. Riadenie operácií vykonávaných podľa tohto nariadenia by mala naďalej zabezpečovať investičný rámec pre západný Balkán.

(28)

Záruka pre vonkajšie činnosti by mala podporovať operácie EFSD+ a nástroj IPA III by mal prispieť k pokrytiu potrieb v oblasti tvorby rezerv, pokiaľ ide o operácie v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I, a to aj v prípade rezerv a záväzkov, ktoré vznikajú v súvislosti s úvermi v rámci makrofinančnej pomoci.

(29)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa programy cezhraničnej spolupráce implementovali koherentne s rámcom stanoveným v programoch vonkajšej činnosti a v nariadení o územnej spolupráci. V tomto nariadení by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o spolufinancovaní.

(29a)

Cezhraničné programy spolupráce sú najviditeľnejšími programami nástroja predvstupovej pomoci, ktoré aj občania dobre poznajú. Programami cezhraničnej spolupráce by sa preto mohla výrazne zlepšiť viditeľnosť projektov financovaných Úniou v kandidátskych krajinách. [PN 26]

(30)

Ročné alebo viacročné akčné plány a opatrenia uvedené v článku 8 predstavujú pracovné programy podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ročné alebo viacročné akčné plány sa skladajú zo súboru opatrení zoskupených do jedného dokumentu.

(31)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (12), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (13) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (14) majú byť finančné záujmy Únie chránené účinnými a primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (15). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, prípadne Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Prijímatelia uvedení v prílohe I by takisto mali bezodkladne nahlasovať Komisii nezrovnalosti, ktoré boli predmetom prvého správneho alebo súdneho zistenia, vrátane podvodov, a naďalej ju informovať o napredovaní správnych a súdnych konaní. Keďže cieľom je zosúladenie osvedčených postupov v členských štátoch, toto nahlasovanie by sa malo uskutočňovať elektronicky prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí, ktorý zaviedla Komisia.

(31a)

Akékoľvek prideľovanie finančných prostriedkov podľa tohto nariadenia by sa malo vykonávať transparentným, účinným, zodpovedným, odpolitizovaným a nediskriminačným spôsobom, a to aj prostredníctvom spravodlivého rozdelenia, ktoré odráža potreby regiónov a miestnych samospráv. Komisia, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), a najmä delegácie Únie by mali dôkladne monitorovať dodržiavanie týchto kritérií a zásad transparentnosti, zodpovednosti a nediskriminácie pri prideľovaní finančných prostriedkov. [PN 27]

(31b)

Komisia, VP/PK, a najmä delegácie Únie a rijímatelia by mali zvýšiť viditeľnosť predvstupovej pomoci Únie s cieľom informovať o pridanej hodnote podpory Únie. Prijímatelia finančných prostriedkov Únie by mali priznať pôvod finančných prostriedkov Únie a zabezpečiť ich riadnu viditeľnosť. Nástroj IPA by mal prispievať k financovaniu komunikačných akcií na podporu výsledkov pomoci Únie viacerým cieľovým skupinám v skupine prijímateľov. [PN 28]

(32)

S cieľom zohľadniť zmeny v rámci politiky rozširovania alebo významný vývoj týkajúci sa prijímateľov uvedených v prílohe I by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu a aktualizáciu tematických priorít pomoci uvedených v prílohách II a III. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (16). Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(33)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia, a to najmä pokiaľ ide o špecifické podmienky a štruktúry nepriameho riadenia v prípade prijímateľov uvedených v prílohe I a o implementáciu pomoci pre rozvoj vidieka, by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s [nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17) ]. Pri určovaní jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali zohľadniť skúsenosti získané pri riadení a implementácii predvstupovej pomoci v minulosti. Ak si to vývoj situácie vyžaduje, uvedené jednotné podmienky by sa mali zmeniť. [PN 29]

(34)

Právomoc výboru zriadeného podľa tohto nariadenia by sa mala vzťahovať aj na právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 (18) a nariadenia (EÚ) č. 231/2014, ako aj na vykonávanie článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 389/2006 (19). [PN 30]

(34a)

Európsky parlament by sa mal plne zapojiť do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. Mal by sa zintenzívniť dialóg medzi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament bol v pozícii systematicky a hladko vykonávať politickú kontrolu počas uplatňovania tohto nariadenia, čím by sa zvýšila účinnosť a legitímnosť. [PN 31]

(35)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť [skôr ako dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje program „nástroj predvstupovej pomoci“ (ďalej len nástroj „IPA III“).

Stanovujú sa v ňom jeho ciele, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy pomoci Únie a pravidlá poskytovania takejto pomoci.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„cezhraničná spolupráca“ je spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a prijímateľmi uvedenými v prílohe I, medzi dvoma alebo viacerými prijímateľmi uvedenými v prílohe I  k tomuto nariadeniu alebo medzi prijímateľmi uvedenými v  uvedenej prílohe I a krajinami a územiami uvedenými v prílohe I k nariadeniu o NDICI, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) …/… (ďalej len „nariadenie o EÚS“) (20).

b)

„zásada spravodlivého podielu pomoci“ je doplnením prístupu založeného na výsledkoch o nápravný alokačný mechanizmus v prípadoch, keď by pomoc poskytnutá príjemcovi bola inak neúmerne nízka alebo vysoká v porovnaní s ostatnými príjemcami, pričom sa zohľadnia potreby príslušného obyvateľstva a relatívny pokrok, pokiaľ ide o reformy týkajúce sa začatia prístupových rokovaní alebo pokroku v týchto rokovaniach. [PN 32]

Článok 3

Ciele nástroja IPA III

1.   Všeobecným cieľom nástroja IPA III je podpora prijímateľov uvedených v prílohe I pri prijímaní a implementovaní politických, inštitucionálnych, právnych, administratívnych, sociálnych a hospodárskych reforiem, ktoré sa od týchto prijímateľov požadujú v záujme zaistenia dodržiavania hodnôt Únie a acquis a postupného zosúladenia sa s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie s cieľom dosiahnuť členstvo v Únii, čím sa prispieva k ich mieru, stabilite, bezpečnosti a prosperite , ako aj k strategickým záujmom Únie . [PN 33]

2.   Nástroj IPA III má tieto špecifické ciele:

a)

posilniť právny štát, demokraciu, dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín a detí, rodovej rovnosti , základných práv a medzinárodného práva, občiansku spoločnosť , akademickú slobodu, mier a bezpečnosť, ako aj zlepšiť riadenie migrácie vrátane riadenia hraníc , dodržiavanie kultúrnej rozmanitosti, nediskriminácie a tolerancie ; [PN 34]

aa)

riešiť nútené presídľovanie a neregulárnu migráciu, zabezpečiť, aby sa migrácia uskutočňovala bezpečným, usporiadaným a regulárnym spôsobom a aby sa zabezpečil prístup k medzinárodnej ochrane; [PN 35]

b)

posilniť účinnosť verejnej správy a podporiť transparentnosť, štrukturálne reformy , nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii a dobrú správu vecí verejných na všetkých úrovniach , a to aj v oblasti verejného obstarávania, štátnej pomoci, hospodárskej súťaže, zahraničných investícií a duševného vlastníctva ; [PN 36]

c)

formovať pravidlá, normy, politiky a postupy prijímateľov uvedených v prílohe I tak, aby boli v súlade s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie, a  vrátane SZBP, posilniť multilaterálny medzinárodný poriadok na základe pravidiel, posilniť vnútorné a vonkajšie zmierenie a dobré susedské vzťahy, ako aj medziľudské kontakty a komunikáciu budovanie mieru a predchádzanie konfliktom, a to aj budovaním dôvery a mediáciou, inkluzívnym a integrovaným vzdelávaním, medziľudskými kontaktmi, slobodou médií a komunikáciou ; [PN 37]

d)

posilniť hospodársky a sociálny a územný rozvoj a súdržnosť , a to aj prostredníctvom zvýšenej väčšej pripojiteľnosti a regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, sociálnych politík a politík zamestnanosti, posilniť ochranu životného prostredia, zvýšiť odolnosť proti zmene klímy, urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvíjať digitálnu ekonomiku a spoločnosť znižovaním chudoby a regionálnych rozdielov, podporou sociálnej ochrany a začleňovania vďaka posilneniu štruktúr regionálnej spolupráce na celoštátnej úrovni, malých a stredných podnikov (MSP), schopností komunitných iniciatív, podporou investícií do vidieckych oblastí a zlepšením podnikateľského a investičného prostredia ; [PN 38]

da)

posilniť ochranu životného prostredia, zvýšiť odolnosť proti zmene klímy, urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvíjať digitálne hospodárstvo a spoločnosť, a tým vytvárať pracovné príležitosti, najmä pre mladých ľudí; [PN 39]

e)

podporovať územnú a cezhraničnú spoluprácu , a to aj cez námorné hranice, a posilňovať obchodné a hospodárske vzťahy úplným vykonávaním existujúcich dohôd s Úniou a znižovaním regionálnych rozdielov . [PN 40]

3.   V súlade so špecifickými cieľmi tematické priority poskytovania pomoci v závislosti od potrieb a kapacít prijímateľov uvedených v prílohe I sa uvádzajú v prílohe II. Tematické priority pre oblasť cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I sa uvádzajú v prílohe III. Každá z uvedených tematických priorít môže prispieť k dosiahnutiu viac ako jedného špecifického cieľa.

Článok 4

Rozpočet

1.   Finančné krytie na implementáciu nástroja IPA III na obdobie 2021 – 2027 je 14 500 000 000 13 009 976 000 EUR v cenách z roku 2018 (14 663 401 000  EUR v bežných cenách). [PN 41]

2.   Suma uvedená Stanovený percentuálny podiel sumy uvedenej v odseku 1 sa môže použiť sa použije na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu vykonávanie programu, ako sú ktorá zahŕňa prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti , podporu posilňovania inštitúcií a budovania administratívnych kapacít vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a akékoľvek činnosti týkajúce sa prípravy budúceho programu predvstupovej pomoci v súlade s článkom 20 [nariadenia o NDICI]. [PN 42]

Článok 5

Ustanovenia o vzájomnom vzťahu medzi programami

1.   Vykonávaním Uplatňovaním tohto nariadenia sa zabezpečí konzistentnosť, synergie a komplementarita s inými oblasťami vonkajšej činnosti Únie a s inými príslušnými politikami a programami Únie, ako aj súdržnosť politík v záujme rozvoja. [PN 43]

2.   Nariadenie o NDICI sa vzťahuje na činnosti implementované vykonávané podľa tohto nariadenia v prípadoch, na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení. [PN 44]

3.   Nástrojom IPA III sa prispieva k činnostiam stanoveným v nariadení Erasmus. Na využívanie uvedených finančných prostriedkov sa uplatňuje nariadenie Erasmus. Na tento účel sa musí príspevok z nástroja IPA III zahrnúť do jednotného indikatívneho programového dokumentu uvedeného v článku 11 ods. 7 nariadenia o NDICI a prijať v súlade s postupmi stanovenými v uvedenom nariadení.

4.   Pomoc v rámci nástroja IPA III možno poskytovať na typy akcií stanovené v Európskom fonde regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), a Kohéznom fonde (21), Európskom sociálnom fonde plus (22) a, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (23) a Fonde pre spravodlivosť, práva a hodnoty, a to na vnútroštátnej úrovni, ako aj v rámci cezhraničného, nadnárodného, medziregionálneho alebo makroregionálneho kontextu . [PN 45]

4a.     Komisia vyčlení percentuálny podiel prostriedkov IPA III s cieľom pripraviť príjemcov uvedených v prílohe I na účasť na európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF), najmä na Európskom sociálnom fonde (ESF). [PN 46]

5.   Z fondu EFRR sa prispieva na programy alebo opatrenia zriadené na účely cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I jedným alebo viacerými  členskými štátmi. Tieto programy a opatrenia prijíma Komisia v súlade s článkom 16. Výška príspevku z programov IPA – CBC sa určuje podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o EÚS s maximálnou prahovou hodnotou príspevku v rámci IPA III vo výške 85 % . Programy cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja IPA sa riadia v súlade s nariadením o EÚS. [PN 47]

6.   Nástrojom IPA III sa môže prispievať na programy alebo opatrenia nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ktoré sú zriadené a implementované podľa nariadenia o EÚS a na ktorých sa zúčastňujú prijímatelia uvedení v prílohe I k tomuto nariadeniu.

7.   Na akcie stanovené v tomto nariadení môžu podľa potreby a v súlade s článkom 8 prispievať aj iné programy Únie pod podmienkou, že sa príspevkami neuhrádzajú tie isté náklady. Toto nariadenie môže prispieť aj k opatreniam stanoveným v rámci iných programov Únie pod podmienkou, že sa príspevkami neuhrádzajú tie isté náklady. V takýchto prípadoch sa v pracovnom programe zahŕňajúcom uvedené akcie stanoví, ktorý súbor pravidiel sa uplatňuje.

8.   Za riadne odôvodnených okolností a s cieľom zaručiť súdržnosť a účinnosť financovania Únie alebo s cieľom podporovať regionálnu spoluprácu sa Komisia môže rozhodnúť rozšíriť oprávnenosť akčných programov a opatrení uvedených v článku 8 ods. 1 na krajiny, územia a regióny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ak takýto program alebo opatrenie, ktoré sa má implementovať uplatňovať , je globálnej, regionálnej alebo cezhraničnej povahy. [PN 48]

KAPITOLA II

STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE

Článok 6

Politický rámec a všeobecné zásady

1.   Celkový Komplexný politický rámec na vykonávanie uplatňovanie tohto nariadenia sa skladá z rámca politiky rozširovania vymedzeného Európskou radou a Radou, dohôd stanovujúcich právne záväzný vzťah s prijímateľmi uvedenými v prílohe I, ako aj príslušných uznesení Európskeho parlamentu, oznámení Komisie alebo zo spoločných oznámení Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Komisia zabezpečuje súdržnosť medzi pomocou a  celkovým rámcom politiky rozširovania. [PN 49]

PK/VP a Komisia zabezpečujú koordináciu medzi vonkajšou činnosťou Únie a politikou rozširovania v rámci cieľov politiky stanovených v článku 3.

Komisia koordinuje programovanie podľa tohto nariadenia s náležitým zapojením ESVČ.

Pomoc sa poskytuje na základe rámca politiky rozširovania. [PN 49]

2.   V programoch a akciách podľa tohto nariadenia sa zohľadňuje zmena klímy, ochrana životného prostredia , predchádzanie konfliktom v oblasti ľudských práv a ich riešenie, migrácia, násilné presídľovanie, bezpečnosť, sociálna a regionálna súdržnosť, znižovanie chudoby a rodová rovnosť a podľa potreby sa v nich riešia vzájomné prepojenia medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (24), pričom cieľom je podporovať integrované opatrenia, ktoré môžu vytvárať súvisiace prínosy a ucelene spĺňať viaceré ciele. Cieľom je prispieť aspoň 16 % celkovej sumy finančných prostriedkov do cieľov v oblasti klímy. [PN 50]

3.   Komisia a členské štáty spolupracujú pri zabezpečovaní súdržnosti a usilujú sa zabrániť zabraňujú zdvojovaniu pomoci poskytovanej v rámci nástroja IPA III a inej pomoci poskytovanej Úniou, členskými štátmi a Európskou investičnou bankou v súlade so stanovenými zásadami na posilnenie operačnej koordinácie v oblasti vonkajšej pomoci a na harmonizáciu politík a postupov, a najmä s medzinárodnými zásadami účinnosti rozvoja (25). Koordinácia zahŕňa pravidelné konzultácie, častú výmenu informácií počas jednotlivých etáp cyklu pomoci a inkluzívne stretnutia zamerané na koordináciu pomoci, pričom predstavuje kľúčový krok v procesoch programovania Únie a členských štátov. Pomoc sa zameriava na zaistenie súladu so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, efektívne a účinné využívanie fondov, opatrenia na uplatňovanie zásady partnerstva a integrovaný prístup k územnému rozvoju. [PN 51]

3a.     Komisia koná v partnerstve s príjemcami. Partnerstvo podľa potreby zahŕňa príslušné vnútroštátne a miestne orgány, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, čo im umožňuje zohrávať zmysluplnú úlohu vo fáze navrhovania, vykonávania a monitorovania.

Komisia podporuje koordináciu medzi príslušnými zainteresovanými stranami. Pomocou v rámci IPA III sa posilňujú schopnosti organizácií občianskej spoločnosti, podľa potreby vrátane priamych príjemcov pomoci. [PN 52]

4.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi prijíma aj nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie koordinácie a komplementarity s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami a subjektmi, ako sú medzinárodné organizácie a finančné inštitúcie, agentúry a darcovia mimo Únie.

KAPITOLA III

IMPLEMENTÁCIA PROGRAMOVACÍ RÁMEC A VYKONÁVANIE [PN 53]

Článok 7

Programovací rámec nástroja IPA

1.   Pomoc v rámci nástroja IPA III vychádza z programovacieho rámca nástroja IPA pre dosahovanie špecifických cieľov uvedených Toto nariadenie je doplnené programovacím rámcom nástroja IPA, v ktorom sa stanovujú ďalšie ustanovenia o tom, ako sa budú dosahovať osobitné ciele uvedené v článku 3. Programovací rámec nástroja IPA stanovuje Komisia na obdobie trvania viacročného finančného rámca Únie delegovanými aktmi v súlade s odsekom 3 tohto článku .

Komisia predkladá Európskemu parlamentu príslušné programové dokumenty včas pred začiatkom programového obdobia. V týchto dokumentoch sa stanovujú orientačné finančné prostriedky pridelených na tematické okno, podľa možností rozčlenené podľa krajiny/regiónov, pričom sa uvedú očakávané výsledky a výber opatrení týkajúcich sa pomoci. [PN 54]

1a.     Európsky parlament a Rada schvaľujú ročné rozpočtové prostriedky v medziach limitov viacročného finančného rámca na obdobie od roku 2021 do roku 2027. [PN 55]

2.   V programovacom rámci nástroja IPA sa primerane zohľadňujú príslušné uznesenia a pozície Európskeho parlamentu a národné stratégie a sektorové politiky. [PN 56]

Pomoc sa zameriava na osobitné okolnosti prijímateľov uvedených v prílohe I a je im prispôsobená, pričom sa zohľadňuje ďalšie úsilie potrebné na splnenie kritérií členstva, ako aj kapacity prijímateľov. Rozsah a intenzita pomoci sa líšia v závislosti od potrieb, odhodlania vykonávať reformy a od pokroku implementácie týchto reforiem.

3.    Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, Komisia prijíma programovací rámec nástroja IPA prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu bez toho, aby bol dotknutý odsek 4. Uvedený vykonávací akt sa prijíma v súlade s postupom preskúmania výborom uvedeným v článku 16 vrátane opatrení na zakotvenie zásady „spravodlivého podielu“ prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 14 . Programovací rámec nástroja IPA sa končí najneskôr 30. júna 2025. Komisia prijme do 30. júna 2025 nový programový rámec IPA na základe hodnotenia v polovici trvania v súlade s ostatnými vonkajšími finančnými nástrojmi a s prihliadnutím na príslušné uznesenia Európskeho parlamentu. Komisia môže v prípade potreby preskúmať účinné vykonávanie programovacieho rámca nástroja IPA, najmä ak sa v politickom rámci uvedenom v článku 6 vyskytnú podstatné zmeny, a pri zohľadnení príslušných uznesení Európskeho parlamentu . [PN 57]

4.   Programovací rámec pre cezhraničnú spoluprácu s členskými štátmi prijíma Komisia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o EÚS.

5.   V programovacom rámci Programovací rámec nástroja IPA sa uvádzajú ukazovatele sa zakladá na jasných a overiteľných ukazovateľoch výkonnosti stanovených v prílohe IV pre posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov, ktoré sú v ňom stanovené , okrem iného pokrok a zaznamenávanie dosiahnutých výsledkov v týchto oblastiach:

a)

demokracia, právny štát a nezávislý a účinný systém spravodlivosti;

b)

ľudské práva a základné slobody vrátane práv osôb patriacich k menšinám a zraniteľným skupinám;

c)

rodová rovnosť a práva žien;

d)

boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

e)

zmierenie, budovanie mieru, dobré susedské vzťahy;

f)

sloboda médií;

g)

boj proti zmene klímy v súlade s povinnosťami stanovenými v Parížskej dohode.

Komisia do svojich výročných správ zahrnie pokrok na základe týchto ukazovateľov.

Prístup založený na výkonnosti podľa tohto nariadenia podlieha pravidelnej výmene názorov v Európskom parlamente a Rade . [PN 123]

Článok 7a

Preskúmanie a hodnotenie v polovici trvania

1.     Komisia prijme nový programový rámec IPA na základe hodnotenia v polovici trvania. Najneskôr do 30. júna 2024 Komisia predloží hodnotiacu správu v polovici trvania o uplatňovaní tohto nariadenia. Táto hodnotiaca správa v polovici trvania sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2023 a skúma sa v nej prínos Únie k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, a to ukazovateľmi merajúcimi dosiahnuté výsledky a akýmikoľvek zisteniami a závermi týkajúcimi sa vplyvu tohto nariadenia.

Európsky parlament môže poskytnúť základné informácie na účely tohto hodnotenia. Komisia a ESVČ organizuje konzultácie s kľúčovými zainteresovanými stranami a prijímateľmi vrátane organizácií občianskej spoločnosti. Komisia a ESVČ venujú osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo zastúpenie najviac marginalizovaných osôb.

Komisia takisto vyhodnotí vplyv a efektívnosť svojich činností podľa oblastí intervencie a efektívnosť programovania prostredníctvom externých hodnotení. Komisia a ESVČ zohľadnia návrhy a stanoviská Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa nezávislých externých hodnotení. V priebežnom hodnotení sa posúdi, ako Únia plnila ciele stanovené v tomto nariadení.

2.     Hodnotiaca správa v polovici trvania tiež zohľadní efektívnosť, pridanú hodnotu, fungovanie jednoduchšej a efektívnejšej štruktúry financovania vonkajšej činnosti, vnútornú a vonkajšiu súdržnosť a trvalú relevantnosť cieľov tohto nariadenia, komplementárnosť a synergie medzi financovanými akciami, príspevok opatrení k dôslednej vonkajšej činnosti Únie a to, do akej miery je verejnosť v prijímajúcich krajinách informovaná o finančnej podpore Únie, ak je to vhodné.

3.     Hodnotiaca správa v polovici trvania sa vypracuje s konkrétnym zámerom zlepšiť vykonávanie financovania Únie. Bude zdrojom informácií pri prijímaní rozhodnutí o obnovení, úprave alebo pozastavení typov akcií implementovaných v rámci tohto nariadenia.

4.     Hodnotiaca správa v polovici trvania obsahuje aj konsolidované informácie z príslušných výročných správ o každom financovaní, ktoré sa riadi týmto nariadením, vrátane vonkajších pripísaných príjmov a príspevkov do trustových fondov a uvádza sa v nej rozdelenie výdavkov podľa prijímateľských krajín, využitia finančných nástrojov, záväzkov a platieb.

5.     Komisia oznámi závery hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade a členským štátom. Výsledky sa zohľadnia pri zostavovaní programu a prideľovaní zdrojov.

6.     Komisia zapája do procesu hodnotenia financovania Únie podľa tohto nariadenia všetky príslušné zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti a v prípade potreby sa môže snažiť o vypracovanie spoločných hodnotení s členskými štátmi s úzkou účasťou prijímateľov.

7.     Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu v polovici trvania uvedenú v tomto článku, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívne návrhy, v ktorých sa stanovia potrebné zmeny tohto nariadenia.

8.     Na konci obdobia uplatňovania tohto nariadenia, najneskôr však tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nariadenia za rovnakých podmienok ako hodnotenie v polovici trvania uvedené v tomto článku. [PN 124]

Článok 7b

Pozastavenie pomoci

1.     Ak príjemca nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, nerešpektuje ľudské práva a základné slobody, alebo normy jadrovej bezpečnosti, alebo porušuje záväzky prijaté v príslušných dohodách uzavretých s Úniou alebo sústavne nedodržiava jedno alebo viaceré kodanské kritériá, Komisia je v súlade s článkom 14 splnomocnená prijať delegované akty na účely zmeny prílohy I k tomuto nariadeniu s cieľom pozastaviť alebo čiastočne pozastaviť pomoc Únie. V prípade čiastočného pozastavenia sa uvedú programy, na ktoré sa pozastavenie vzťahuje.

2.     Ak Komisia zistí, že už neexistujú dôvody na pozastavenie pomoci, je v súlade s článkom 14 splnomocnená prijať delegované akty na zmenu prílohy I s cieľom obnoviť pomoc Únie.

3.     V prípade čiastočného pozastavenia pomoci sa pomoc Únie použije predovšetkým na podporu organizácií občianskej spoločnosti a neštátnych subjektov pri opatreniach zameraných na podporu ľudských práv a základných slobôd a na podporu procesov demokratizácie a dialógu v partnerských krajinách.

4.     Komisia pri prijímaní rozhodnutí náležite zohľadní príslušné uznesenia Európskeho parlamentu. [PN 125]

Článok 7c

Riadenie

Horizontálna riadiaca skupina založená zo všetkých príslušných útvarov Komisie a ESVČ, ktorej predsedá PK/VP alebo zástupca tohto úradu, je zodpovedná za usmerňovanie, koordináciu a riadenie tohto nástroja v celom cykle riadenia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť celého financovania vonkajšej činnosti Únie. PK/VP zabezpečí celkovú politickú koordináciu vonkajšej činnosti Únie. Počas celého cyklu programovania, plánovania a uplatňovania tohto nástroja PK/VP a ESVČ spolupracujú s príslušnými členmi a útvarmi Komisie podľa povahy a cieľov plánovanej akcie využívajúc ich odborné znalosti. PK/VP, ESVČ a Komisia pripravujú všetky návrhy rozhodnutí v súlade s postupmi Komisie a predkladajú ich na prijatie.

Európsky parlament sa plne zapája do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia vonkajších finančných nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. [PN 126]

Článok 8

Vykonávacie opatrenia a metódy [PN 62 sa netýka slovenskej verzie]

1.   Pomoc v rámci nástroja IPA III sa implementuje prostredníctvom priameho riadenia alebo nepriameho riadenia vykonáva priamym riadením alebo nepriamym riadením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách prostredníctvom ročných alebo viacročných akčných plánov a opatrení uvedených v hlave II kapitole III nariadenia o NDICI. Na toto nariadenie sa uplatňuje hlava II kapitola III [nariadenia o NDICI] s výnimkou článku 24 ods. 1 [oprávnené osoby a subjekty] kapitole IIIa . [PN 63]

1a.     Nepriame riadenie sa môže zrušiť, ak príjemca nemôže alebo nie je ochotný spravovať udelené finančné prostriedky v súlade so stanovenými pravidlami, zásadami a cieľmi podľa tohto nariadenia. Ak príjemca nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu a nerešpektuje ľudské práva a základné slobody alebo v prípade porušenia záväzkov prijatých v príslušných dohodách uzavretých s Úniou, Komisia môže v osobitných politických oblastiach alebo programoch prejsť od nepriameho riadenia týkajúceho sa tohto príjemcu k nepriamemu riadeniu jedným alebo viacerými poverenými subjektmi inými ako príjemca alebo k priamemu riadeniu. [PN 64]

1b.     Komisia vedie dialóg s Európskym parlamentom a zohľadňuje názory Európskeho parlamentu v oblastiach, v ktorých má Európsky parlament vlastné programy pomoci, ako je budovanie kapacít a pozorovanie volieb. [PN 65]

2.   Podľa tohto nariadenia sa akčné plány môžu prijímať na obdobie najviac siedmich rokov.

2a.     Komisia v plnej miere zapája Európsky parlament do záležitostí súvisiacich s plánovaním a vykonávaním opatrení podľa tohto článku vrátane všetkých plánovaných podstatných zmien alebo prideľovania. [PN 66]

2b.     Úhrada všeobecnej alebo odvetvovej rozpočtovej podpory je podmienená uspokojivým pokrokom uskutočneným pri dosahovaní cieľov dohodnutých s prijímateľom.

Komisia uplatňuje kritériá podmienenosti rozpočtovej podpory stanovené v článku 23 ods. 4 nariadenia o NDICI. Prijíma opatrenia na zníženie alebo pozastavenie financovania Únie prostredníctvom rozpočtovej podpory v prípade systémových nezrovnalostí v systémoch riadenia a kontroly alebo nedostatočného pokroku pri dosahovaní cieľov dohodnutých s príjemcom.

Opätovné zavedenie pomoci Komisiou po pozastavení uvedenom v tomto článku sprevádza cielená pomoc vnútroštátnym orgánom auditu. [PN 67]

Kapitola IIIa

Vykonávanie [PN 68]

Článok 8a

Akčné plány a opatrenia

1.     Komisia prijme ročné alebo viacročné akčné plány alebo opatrenia. Opatrenia môžu mať formu individuálnych opatrení, osobitných opatrení, podporných opatrení alebo opatrení výnimočnej pomoci. V akčných plánoch a opatreniach sa pre každú akciu spresnia sledované ciele, očakávané výsledky a hlavné činnosti, spôsoby plnenia, rozpočet a všetky súvisiace výdavky na podporu.

2.     Akčné plány sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.

V prípade potreby sa opatrenie môže prijať ako individuálne opatrenie pred prijatím alebo po prijatí akčných plánov. Individuálne opatrenia sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 a v iných riadne odôvodnených prípadoch.

V prípade nepredvídaných potrieb alebo okolností a ak nie je možné financovanie z vhodnejších zdrojov, je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 34 nariadenia o NDICI, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia, ktoré nie sú založené na programových dokumentoch.

3.     Na vykonanie akcií rýchlej reakcie uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) nariadenia o NDICI sa môžu použiť ročné alebo viacročné akčné plány a individuálne opatrenia.

4.     Komisia môže prijať opatrenia výnimočnej pomoci na opatrenia rýchlej reakcie uvedené v článku 4 ods. 4 písm. a) nariadenia o NDICI.

5.     Opatrenia prijaté podľa článku 19 ods. 3 a 4 môžu trvať najviac 18 mesiacov a v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok pri jeho vykonávaní sa môže predĺžiť dvakrát o ďalších najviac šesť mesiacov, a to celkovo maximálne na 30 mesiacov pod podmienkou, že sa nezvýši finančná suma opatrenia.

V prípade dlhodobých krízových situácií a konfliktov môže Komisia prijať druhé opatrenie výnimočnej pomoci s dĺžkou trvania až 18 mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch možno prijať ďalšie opatrenia, pokiaľ je kontinuita činnosti Únie podľa tohto odseku nevyhnutná a nemožno ju zabezpečiť inými prostriedkami. [PN 69]

Článok 8b

Podporné opatrenia

1.     Z financovania Únie sa môžu hradiť výdavky na podporu vykonávania nástroja a na dosahovania jeho cieľov vrátane administratívnej podpory súvisiacej s prípravnými, následnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na toto vykonávanie, ako aj výdavky v centrálach a delegáciách Únie na administratívnu podporu potrebnú pre program a na riadenie operácií financovaných v rámci tohto nariadenia vrátane informačných a komunikačných opatrení a systémov informačných technológií na úrovní inštitúcií.

2.     Ak v akčných plánoch alebo opatreniach uvedených v článku 8c nie sú zahrnuté výdavky na podporu, Komisia v prípade potreby prijme podporné opatrenia. Financovanie z prostriedkov Únie v rámci podporných opatrení môže zahŕňať:

a)

štúdie, stretnutia, informácie, zvyšovanie informovanosti, odbornú prípravu, prípravu a výmenu získaných skúseností a najlepších postupov, publikačnú činnosť a akékoľvek ďalšie výdavky na administratívnu alebo technickú pomoc potrebnú na programovanie a riadenie akcií vrátane platených externých expertov;

b)

výskumné a inovačné činnosti a štúdie relevantných záležitostí a šírenie ich výsledkov;

c)

výdavky týkajúce sa realizácie informačných a komunikačných opatrení vrátane vývoja komunikačných stratégií a korporátnej komunikácie a viditeľnosti politických priorít Únie. [PN 70]

Článok 8c

Prijímanie akčných plánov a opatrení

1.     Komisia prijme akčné plány a opatrenia rozhodnutím Komisie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.     Komisia v záujme súladu vonkajšej činnosti Únie zohľadňuje na účely plánovania a následného uplatňovania týchto akčných plánov a opatrení príslušný politický prístup Rady a Európskeho parlamentu.

Komisia ihneď informuje Európsky parlament o plánovaní akčných plánov a opatrení podľa tohto článku vrátane plánovaných finančných súm a takisto informuje Európsky parlament v prípade uskutočnenia podstatných zmien alebo predĺžení uvedenej pomoci. Čo najskôr po prijatí opatrenia alebo po jeho podstatnej zmene a v každom prípade do jedného mesiaca podáva Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej poskytuje prehľad o povahe a zdôvodnení prijatého opatrenia, jeho trvaní, rozpočte a kontexte vrátane komplementárnosti uvedeného opatrenia s prebiehajúcou a plánovanou pomocou Únie. Komisia pre opatrenia výnimočnej pomoci takisto uvedie, či, do akej miery a ako bude zabezpečovať kontinuitu politiky vykonávanej prostredníctvom výnimočnej pomoci strednodobou a dlhodobou pomocou podľa tohto nariadenia.

3.     Pred prijatím akčných plánov a opatrení, ktoré nie sú založené na programových dokumentoch podľa článku 8a ods. 2, okrem prípadov uvedených v článku 8a ods. 3 a 4, Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 14, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie stanovením špecifických cieľov, ktoré sa majú sledovať, očakávaných výsledkov, nástrojov, ktoré sa majú použiť, hlavných činností a orientačného pridelenia finančných prostriedkov z týchto akčných plánov a opatrení.

4.     Na úrovni akcií sa v súlade s uplatniteľnými právnymi aktmi Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ  (26) a smernice Rady 85/337/EHS  (27) uskutoční primeraný skríning ľudských práv, sociálny a environmentálny skríning, ako aj skríning vplyvu na zmenu klímy a biodiverzitu, ak je to vhodné vrátane posúdenia vplyvu na životné prostredie pri environmentálne citlivých akciách, najmä v prípade novej významnej infraštruktúry.

Okrem toho sa vykonávajú ex ante posúdenia vplyvu na ľudské práva, rodovú rovnosť, sociálne otázky a pracovnú silu, ako aj analýza konfliktu a hodnotenie rizika.

V prípade potreby sa pri vykonávaní sektorových programov využijú hodnotenia v oblasti ľudských práv a sociálnej oblasti a strategické environmentálne hodnotenia. Pri vypracovaní týchto hodnotení Komisia zaistí účasť zainteresovaných strán, ako aj prístup verejnosti k výsledkom takýchto hodnotení. [PN 127]

Článok 8d

Metódy spolupráce

1.     Financovanie v rámci tohto nástroja implementuje Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách buď priamo prostredníctvom Komisie, delegácií Únie a výkonných agentúr, alebo nepriamo prostredníctvom niektorého zo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.     Financovanie v rámci tohto nástroja sa môže poskytovať aj prostredníctvom príspevkov do medzinárodných, regionálnych alebo vnútroštátnych fondov, ako sú fondy zriadené alebo spravované EIB, členskými štátmi, partnerskými krajinami a regiónmi alebo medzinárodnými organizáciami alebo inými darcami.

3.     Subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 29 ods. 1 nariadenia o NDICI každoročne plnia svoje povinnosti týkajúce sa predkladania správ podľa článku 155 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Požiadavky na predkladanie správ týmito subjektmi sú stanovené v rámcovej dohode o partnerstve, dohode o príspevku, dohode o rozpočtových zárukách alebo dohode o financovaní.

4.     Akcie financované v rámci tohto nástroja sa môžu implementovať prostredníctvom paralelného alebo spoločného spolufinancovania.

5.     V prípade paralelného spolufinancovania sa opatrenie rozdelí na niekoľko jasne identifikovateľných zložiek, z ktorých každú financujú iní partneri zabezpečujúci spolufinancovanie spôsobom, pri ktorom je vždy možné identifikovať konečné využitie finančných prostriedkov.

6.     V prípade spoločného spolufinancovania sa celkové náklady na akciu rozdelia medzi partnerov, ktorí poskytujú spolufinancovanie, pričom zdroje sa spoja tak, že pri žiadnej konkrétnej činnosti vykonávanej v rámci akcie už nie je možné identifikovať zdroj finančných prostriedkov.

7.     Spolupráca medzi Úniou a jej partnermi môže mať okrem iného podobu:

a)

trojstranných dojednaní, pomocou ktorých Únia koordinuje svoju finančnú pomoc partnerskej krajine alebo regiónu s tretími krajinami;

b)

opatrení administratívnej spolupráce, ako je twinning medzi verejnými inštitúciami, miestnymi orgánmi, vnútroštátnymi verejnými orgánmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými plnením úloh vo verejnom záujme členského štátu a takýchto inštitúcií, orgánov a subjektov partnerskej krajiny alebo regiónu, ako aj opatrení spolupráce za účasti expertov z verejného sektora vyslaných z členských štátov a ich regionálnych a miestnych orgánov;

c)

príspevkov na nevyhnutné náklady na zriadenie a správu verejno-súkromného partnerstva vrátane podpory širšej účasti, a to zriadením nezávislého orgánu organizácií občianskej spoločnosti tretej strany na hodnotenie a monitorovanie zriadení verejno-súkromných partnerstiev;

d)

podporných programov sektorovej politiky, prostredníctvom ktorých Únia poskytuje podporu sektorovému programu partnerskej krajiny;

e)

príspevkov na náklady súvisiace s účasťou krajín na programoch Únie a akciách implementovaných agentúrami a orgánmi Únie, ako aj orgánmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných činností v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ;

f)

bonifikácie úrokovej sadzby. [PN 72]

Článok 8e

Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby uplatňovania

1.     Financovanie z prostriedkov Únie sa môže poskytovať rôznymi typmi financovania stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä formou:

a)

grantov;

b)

verejných zákaziek na poskytovanie služieb, dodávok alebo prác;

c)

rozpočtovej pomoci;

d)

príspevkov do trustových fondov zriadených Komisiou v súlade s článkom 234 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

e)

finančných nástrojov;

f)

rozpočtových záruk;

g)

kombinovaného financovania;

h)

odpustenia dlhov v kontexte medzinárodne schváleného programu znižovania zadlženosti;

i)

finančnej pomoci;

j)

platených externých expertov.

2.     Komisia v rámci spolupráce so zainteresovanými stranami z partnerských krajín pri stanovovaní spôsobov financovania, druhu príspevku, spôsobov udeľovania a administratívnych postupov pre riadenie grantov zohľadní osobitosti týchto zainteresovaných strán vrátane ich potrieb a príslušného kontextu, a to s cieľom obsiahnuť čo najširšiu škálu týchto zainteresovaných strán a čo najlepšie reagovať na ich situáciu. V tomto posúdení sa zohľadnia podmienky pre zmysluplnú účasť a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnej občianskej spoločnosti. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa podporujú osobitné spôsoby, ako sú dohody o partnerstve, schválenia finančnej podpory tretím stranám, priame zadanie zákazky alebo výzvy na predkladanie návrhov s obmedzením oprávnenosti, alebo jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, uvedené v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmito rôznymi spôsobmi sa zabezpečí transparentnosť, vysledovateľnosť a inovácie. Podporuje sa spolupráca medzi miestnymi a medzinárodnými MVO s cieľom posilniť schopnosti miestnej občianskej spoločnosti, aby sa dosiahla jej plná účasť na rozvojových programoch.

3.     Okrem prípadov uvedených v článku 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môže postup priameho zadania zákazky použiť v prípade:

a)

grantov s nízkou hodnotou pre obhajcov ľudských práv a na mechanizmy na ochranu ochrancov ľudských práv, ktorí sú v ohrození, na financovanie naliehavých ochranných opatrení, prípadne bez potreby spolufinancovania, ako aj pre mediátorov a ďalších aktérov občianskej spoločnosti zapojených do dialógu týkajúceho sa kríz a ozbrojených konfliktov, riešenia konfliktov, zmierenia a budovania mieru;

b)

grantov, prípadne bez potreby spolufinancovania, na financovanie opatrení v najťažších podmienkach, kde by uverejnenie výzvy na prekladanie návrhov nebolo primerané, vrátane situácií, v ktorých výrazne chýbajú základné slobody, ohrozenia demokratických inštitúcií, prehlbovania kríz, ozbrojených konfliktov, v ktorých je najviac ohrozená bezpečnosť ľudí alebo v ktorých organizácie a obhajcovia ľudských práv, mediátori a ostatní aktéri občianskej spoločnosti vrátane tých, ktorí sa zúčastňujú dialógu v súvislosti s krízou a ozbrojeným konfliktom, zmierením a budovaním mieru, pracujú za najťažších podmienok. Tieto granty nesmú presiahnuť 1 000 000 EUR a trvajú najviac 18 mesiacov, pričom toto obdobie môže byť predĺžené o ďalších 12 mesiacov v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok v ich uplatňovaní;

c)

grantov pre Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj Globálny kampus, Európske medziuniverzitné centrum pre ľudské práva a demokratizáciu, ktoré zabezpečuje európsky magisterský program v oblasti ľudských práv a demokratizácie, a pre jeho pridruženú sieť univerzít zabezpečujúcich postgraduálne štúdium v oblasti ľudských práv vrátane štipendií pre študentov, výskumných pracovníkov, učiteľov a obhajcov ľudských práv z tretích krajín;

d)

malých projektov, ako sú opísané v článku 23a nariadenia o NDICI.

Rozpočtová podpora uvedená v odseku 1 písm. c), a to aj prostredníctvom zmlúv o vykonávaní sektorových reforiem, je založená na zodpovednosti krajiny, vzájomnej zodpovednosti a spoločnej oddanosti univerzálnym hodnotám, demokracii, ľudským právam, rodovej rovnosti, sociálnemu začleneniu, ľudskému rozvoju a právnemu štátu a zameriava sa na posilňovanie partnerstiev medzi Úniou a partnerskými krajinami. Zahŕňa posilnený politický dialóg, rozvoj kapacít a lepšiu správu vecí verejných, pričom dopĺňa úsilie partnerov o to, aby sa zhromaždilo viac zdrojov a lepšie sa vynakladali s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny sociálno-ekonomický rozvoj, ktorý je prínosom pre všetkých, vytváranie dôstojných pracovných miest s osobitnou pozornosťou venovanou mladým ľuďom, znižovanie nerovností a odstraňovanie chudoby s náležitým ohľadom na miestne hospodárstva, environmentálne a sociálne práva. Akékoľvek rozhodnutie poskytnúť rozpočtovú podporu je založené na politikách rozpočtovej podpory schválených Úniou, jasne stanovených kritériách oprávnenosti a starostlivom posúdení rizík a prínosov. Jedným z kľúčových faktorov tohto rozhodnutia je posúdenie záväzkov, dosahovaných výsledkov a pokroku partnerských krajín, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát.

4.     Rozpočtová podpora sa diferencuje tak, aby bolo možné lepšie reagovať na politické, hospodárske a sociálne okolnosti v partnerskej krajine, pričom sa zohľadňujú situácie nestability.

Pri poskytovaní rozpočtovej podpory v súlade s článkom 236 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia jasne vymedzí a monitoruje kritériá podmienenosti rozpočtovej podpory vrátane pokroku v oblasti reforiem a transparentnosti a podporuje rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a vnútroštátneho auditu, účasť organizácií občianskej spoločnosti na monitorovaní a zlepšovanie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a rozvoj silných systémov verejného obstarávania, ktoré podporujú miestny hospodársky rozvoj a miestne podniky.

5.     Úhrada rozpočtovej podpory je založená na ukazovateľoch preukazujúcich uspokojivý pokrok pri dosahovaní cieľov dohodnutých s partnerskou krajinou.

6.     Finančné nástroje v rámci tohto nariadenia môžu mať napríklad formu úverov, záruk, kapitálu, kvázi vlastného kapitálu, investícií alebo účastí a nástrojov na rozdelenie rizika, vždy, keď je to možné a v súlade so zásadami stanovenými v článku 209 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách pod vedením EIB, mnohostrannej európskej finančnej inštitúcie, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj, alebo dvojstrannej európskej finančnej inštitúcie, ako sú napríklad dvojstranné rozvojové banky, prípadne spojené s dodatočnými inými formami finančnej podpory od členských štátov a tretích strán.

Príspevky na finančné nástroje Únie v rámci tohto nariadenia môžu poskytovať členské štáty, ako aj akékoľvek iné subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.     Tieto finančné nástroje sa môžu na účely uplatňovania a predkladania správ zoskupovať do mechanizmov.

8.     Komisia a ESVČ nevykonávajú nové alebo obnovené operácie so subjektmi, ktoré sú súčasťou jurisdikcií alebo majú sídlo v jurisdikciách vymedzených na základe príslušnej politiky Únie ako nespolupracujúce alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849  (28) , alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií.

9.     Financovanie z prostriedkov Únie nesmie byť základom žiadnych osobitných daní, ciel ani poplatkov, ani nesmie aktivovať ich výber.

10.     Dane, clá a poplatky ukladané partnerskými krajinami môžu byť oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia. [PN 73]

Článok 8f

Prenosy, ročné čiastkové platby, viazané rozpočtové prostriedky, splátky a príjmy z finančných nástrojov

1.     Okrem článku 12 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepoužité viazané a platobné rozpočtové prostriedky v rámci tohto nariadenia automaticky prenášajú a môžu sa viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka. V nasledujúcom rozpočtovom roku sa musí najskôr použiť prenesená suma.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade informácie o rozpočtových prostriedkoch, ktoré boli automaticky prenesené, vrátane príslušných súm, v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.     Okrem pravidiel stanovených v článku 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov, viazané rozpočtové prostriedky zodpovedajúce sume zrušení viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neimplementovania akcie podľa tohto nariadenia sa znova sprístupnia v prospech pôvodného rozpočtového riadku.

Odkazy na článok 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách v článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec, sa považujú aj za odkazy na tento odsek na účely tohto nariadenia.

3.     Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby vykonávané počas viacerých rokov v súlade s článkom 112 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 114 ods. 2 tretí pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nevzťahuje na tieto viacročné akcie. Komisia automaticky zruší viazanosť akejkoľvek časti rozpočtových záväzkov týkajúcich sa akcie, ktorá nebola do 31. decembra piateho roku nasledujúceho po roku prijatia daného rozpočtového záväzku využitá na účely predbežného financovania alebo uskutočnenia priebežných platieb, alebo v súvislosti s ktorou nebol predložený žiadny overený výkaz výdavkov ani žiadna žiadosť o platbu.

Odsek 2 tohto článku sa vzťahuje aj na ročné čiastkové platby.

4.     Odchylne od článku 209 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa splátky a príjmy z finančných nástrojov pripíšu do pôvodného rozpočtového riadku ako vnútorné pripísané príjmy po odpočítaní nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením. Komisia každých päť rokov preskúma prínos existujúcich finančných nástrojov z hľadiska dosahovania cieľov Únie a ich efektívnosť. [PN 74]

Článok 9

Cezhraničná spolupráca

1.   Na programy cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I a členskými štátmi sa v súlade s ich potrebami a prioritami orientačne alokuje suma do výšky 3 % finančného krytia.

2.   Miera spolufinancovania Únie na úrovni každej priority nesmie presiahnuť 85 % oprávnených výdavkov programu cezhraničnej spolupráce. V prípade technickej pomoci je miera spolufinancovania Únie na úrovni 100 %.

3.   Úroveň predbežného financovania cezhraničnej spolupráce s členskými štátmi sa stanovuje v pracovnom programe v súlade s potrebami prijímateľov uvedených v prílohe I, pričom môže presiahnuť percentuálny podiel uvedený v článku 49 nariadenia o EÚS.

4.   Ak sa programy cezhraničnej spolupráce v súlade s článkom 12nariadenia o EÚS prerušia, podpora určená na prerušený program podľa tohto nariadenia, ktorá zostáva k dispozícii, sa môže použiť na financovanie akýchkoľvek iných akcií oprávnených podľa tohto nariadenia. V tomto prípade, ak nie sú žiadne oprávnené akcie, ktoré sa majú financovať v bežnom roku, je možné preniesť rozpočtové prostriedky do nasledujúceho roka. [PN 75]

KAPITOLA IV

OPRÁVNENOSŤ A INÉ OSOBITNÉ USTANOVENIA

Článok 10

Oprávnenosť na financovanie v rámci nástroja IPA III

1.   Oprávnenými na financovanie v rámci nástroja IPA III sú uchádzači, žiadatelia a kandidáti z týchto krajín:

a)

členské štáty, prijímatelia uvedení v prílohe I k tomuto nariadeniu, zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore a krajiny, na ktoré sa vzťahuje príloha I nariadenia o NDICI a

b)

a krajiny, ktorým Komisia umožnila recipročný prístup k vonkajšej pomoci. Recipročný prístup sa môže udeliť na obmedzené obdobie v trvaní aspoň jedného roka, hneď ako krajina udelí oprávnenosť subjektom z Únie a krajín oprávnených podľa tohto nariadenia za rovnakých podmienok. O recipročnom prístupe rozhoduje Komisia po konzultácii s dotknutou prijímateľskou krajinou alebo krajinami.

KAPITOLA V

EFSD+ A ROZPOČTOVÉ ZÁRUKY

Článok 11

Finančné nástroje a záruka pre vonkajšie činnosti

1.   Prijímatelia uvedení v prílohe I sú oprávnení využívať Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruku pre vonkajšie činnosti, ako sa stanovuje v hlave II kapitole IV nariadenia o NDICI. Na tento účel prispieva nástroj IPA III na tvorbu rezerv týkajúcu sa záruky pre vonkajšie činnosti, ako sa uvádza v článku 26 nariadenia o NDICI, proporčne k investíciám uskutočňovaným v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu.

KAPITOLA VI

MONITOROVANIE A , PODÁVANIE SPRÁV, HODNOTENIE A KOMUNIKÁCIA [PN 76]

Článok 12

Monitorovanie, audit, hodnotenie a ochrana finančných záujmov Únie

1.   V súvislosti s monitorovaním, podávaním správ a hodnotením sa na toto nariadenie vzťahuje hlava II kapitola V nariadenia o NDICI.

2.   Ukazovatele na monitorovanie implementácie vykonávania a pokroku nástroja IPA III pri dosahovaní špecifických cieľov stanovených v článku 3 sú uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu. [PN 77]

3.   Ukazovatele pre cezhraničnú spoluprácu s členskými štátmi sa uvádzajú v článku 33 nariadenia o EÚS.

4.   Popri ukazovateľoch uvedených v prílohe IV sa v rámci pre výsledky pomoci z nástroja IPA III zohľadňujú aj správy o rozšírení a posúdenia Komisie týkajúce sa programov hospodárskych reforiem . [PN 78]

4a.     Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade predbežné a záverečné hodnotiace správy uvedené v článku 32 nariadenia o NDICI . Tieto správy Komisia zverejňuje. [PN 79]

5.   Popri článku 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý sa týka ochrany finančných záujmov Únie, musia prijímatelia uvedení v prílohe I v rámci nepriameho riadenia bezodkladne nahlasovať Komisii nezrovnalosti, ktoré boli predmetom primárneho administratívneho alebo súdneho zistenia, vrátane podvodov a naďalej ju informovať o napredovaní správnych a súdnych konaní. Nahlasovanie by sa malo uskutočňovať elektronicky prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí, ktorý zriadila Komisia. Komisia podporí u prijímateľov rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a auditu, ako aj väčšiu transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám. Komisia, PK/VP, a najmä delegácie Únie u prijímateľov zabezpečia, aby sa akékoľvek prideľovanie finančných prostriedkov v rámci nepriameho riadenia vykonávalo transparentne, odpolitizovane a nie čiastočným spôsobom vrátane spravodlivého rozdelenia, ktoré odráža potreby regiónov a miestnych samospráv. [PN 80]

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Delegovanie právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohy II, III a IV k tomuto nariadeniu.

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 7 ods. 3, článku 7a, článku 7b ods. 1 a 2, článku 8c ods. 3 a článkoch 13 a 15 . [PN 128]

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14a

Demokratická zodpovednosť

1.     S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami a útvarmi Únie, najmä s Európskym parlamentom, Komisiou a ESVČ, posilniť celkovú koherentnosť všetkých vonkajších finančných nástrojov a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, ako aj účelnosť pri prijímaní aktov a opatrení zo strany Komisie, môže Európsky parlament vyzvať Komisiu a ESVČ, aby vystúpili pred Európskym parlamentom a prediskutovali strategické orientácie a usmernenia pre programovanie podľa tohto nariadenia. Tento dialóg sa môže uskutočniť pred prijatím delegovaných aktov a návrhu ročného rozpočtu Komisiou alebo ad hoc na žiadosť Európskeho parlamentu, Komisie alebo ESVČ s ohľadom na významný politický vývoj.

2.     Ak sa má uskutočniť dialóg uvedený v odseku 1, Komisia a ESVČ predložia Európskemu parlamentu všetky príslušné dokumenty týkajúce sa tohto dialógu. Ak sa dialóg týka ročného rozpočtu, poskytnú sa konsolidované informácie o všetkých akčných plánoch a opatreniach prijatých alebo plánovaných v súlade s článkom 8c, informácie o spolupráci podľa jednotlivých krajín, regiónov a tematických oblastí, a o využívaní akcií rýchlej reakcie a záruky pre vonkajšiu činnosť.

3.     Komisia a ESVČ v čo najväčšej miere zohľadnia pozíciu vyjadrenú Európskym parlamentom. Ak Komisia alebo ESVČ nezohľadnia pozíciu Európskeho parlamentu, poskytnú k tomu riadne odôvodnenie.

4.     Komisia a ESVČ, najmä prostredníctvom riadiacej skupiny podľa článku 7c, sú zodpovedné za to, že Európsky parlament je informovaný o stave uplatňovania tohto nariadenia, najmä o prebiehajúcich opatreniach, akciách a výsledkoch. [PN 82]

Článok 15

Prijatie ďalších vykonávacích predpisov [PN 83]

1.   V súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 sa musia prijať Osobitné pravidlá, ktorými sa určia jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, a to najmä pokiaľ ide o štruktúry, týkajúce sa štruktúr, ktoré sa majú zriadiť v rámci prípravy na pristúpenie, a o  na pomoc pre rozvoj vidieka , sa prijmú delegovanými aktmi . [PN 84]

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 Komisia prijme akčné plány a opatrenia rozhodnutím v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách . [PN 85]

Článok 16

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor (ďalej aj „výbor nástroja predvstupovej pomoci“). Uvedený výbor je výborom v zmysle [nariadenia (EÚ) č. 182/2011].

2.   Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.   Pozorovateľ z EIB sa zúčastňuje na rokovaniach výboru týkajúcich sa otázok spojených s EIB.

4.   Výbor nástroja IPA III pomáha Komisii a má tiež právomoc prijímať právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 a nariadenia č. 231/2014, ako aj vykonávať článok 3 nariadenia (ES) č. 389/2006.

5.   Výbor nástroja IPA III nemá právomoc prispievať na program Erasmus +, ako sa uvádza v článku 5 ods. 3. [PN 86]

Článok 17

Poskytovanie informácií, komunikácia , zviditeľnenie a zverejňovanie [PN 87]

1.   Uplatňujú sa články 36 a 37 [nariadenia o NDICI] Pri poskytovaní finančnej pomoci podľa tohto nariadenia Komisia, PK/VP, a najmä delegácie Únie u prijímateľov prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie zviditeľnenia finančnej podpory Únie vrátane monitorovania dodržiavania týchto požiadaviek príjemcami. Akcie financované z nástroja IPA podliehajú požiadavkám stanoveným v manuáli Komisie pre komunikáciu a zviditeľnenie vonkajších činností Európskej únie. Komisia prijme pre projekty financované Úniou usmernenia k činnostiam každého prijímateľa v oblasti zviditeľnenia a komunikácie . [PN 88]

1a.     Komisia prijme opatrenia na posilnenie strategickej komunikácie a verejnej diplomacie s cieľom komunikovať hodnoty Únie a zdôrazniť pridanú hodnotu pomoci Únie. [PN 89]

1b.     Prijímatelia finančných prostriedkov Únie priznajú ich pôvod a zabezpečia zviditeľnenie finančných prostriedkov Únie:

a)

tým, že poskytnú vyhlásenie, ktoré zdôrazní prijatú podporu od Únie viditeľným spôsobom na dokumentoch a komunikačných materiáloch súvisiacich s implementáciou finančných prostriedkov, a to aj na oficiálnom webovom sídle, pokiaľ toto sídlo existuje, a

b)

tým, že podporia akcie a ich výsledky poskytovaním ucelených, účinných a primeraných cielených informácií rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

Komisia v súvislosti s týmto nariadením vykonáva informačné a komunikačné činnosti, akcie v ňom stanovené a dosiahnuté výsledky. Finančné zdroje pridelené v súvislosti s týmto nariadením zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa tieto priority týkajú cieľov uvedených v článku 3 a prílohách II a III. [PN 90]

Článok 18

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia č. 231/2014 [IPA II] a nariadenia (ES) č. 1085/2006 [IPA], ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Na tieto akcie sa vzťahuje hlava II kapitola III nariadenia o NDICI, predtým v rámci nariadenia č. 236/2014, s výnimkou článku 24 ods. 1.

2.   Z finančného krytia nástroja IPA III sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi nástrojom IPA III a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho nástroja, ktorým bol IPA II.

3.   V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré ešte nie sú ukončené.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] [dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 . [PN 91]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 156.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 8.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11).

(5)  Prístup „najskôr základné otázky“ prepája právny štát a základné práva s dvoma inými kľúčovými oblasťami prístupového procesu: jednou je správa hospodárskych záležitostí (výraznejšie zameranie sa na hospodársky rozvoj a zlepšenie konkurencieschopnosti) a druhou posilnenie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy. Každá z troch základných otázok je nesmierne dôležitá pre procesy reforiem v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátoch a rieši kľúčové obavy občanov.

(6)  COM(2018)0065.

(7)  Európsky pilier sociálnych práv slávnostne vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu.

(8)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) … z … (Ú. v. EÚ …).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(12)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(13)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292,15.11.1996, s. 2).

(14)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(16)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82).

(19)  Nariadenie Rady (ES) č. 389/2006 z 27. februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2667/2000 o Európskej agentúre pre obnovu (Ú. v. EÚ L 65, 7.3.2006, s. 5).

(20)  COM(2018)0374 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov.

(21)  COM(2018)0372 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde.

(22)  COM(2018)0382 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+).

(23)  COM(2018)0392 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013.

(24)  https://ec.europa.eu/europeaid/policies/sustainable-development-goals_en

(25)  https://ec.europa.eu/europeaid/policies/eu-approach-aid-effectiveness_en

(26)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikácia) (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(27)   Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40).

(28)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73– 117 ).

PRÍLOHA I

Albánsko

Bosna a Hercegovina

Island

Kosovo (*1)

Čierna Hora

Srbsko

Turecko

Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko Severomacedónska republika [PN 129]


(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

PRÍLOHA II

Tematické priority pomoci

Pomoc sa môže podľa potreby poskytnúť na riešenie týchto tematických priorít:

a)

zriadenie a podpora riadneho fungovania inštitúcií potrebných na zabezpečenie právneho štátu, a to už od rannej fázy. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: deľbu moci, zriadenie nezávislých, zodpovedných a efektívnych súdnych systémov vrátane transparentného prijímania zamestnancov založeného na zásluhách a presadzovania justičnej spolupráce, systémov hodnotenia a povyšovania a účinných disciplinárnych postupov v prípadoch protiprávneho konania; zabezpečenie zriadenia spoľahlivých primeraných systémov na ochranu hraníc, riadenie migračných tokov a poskytovanie azylu tým, ktorí ho potrebujú; vytvorenie účinných nástrojov na predchádzanie a boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu, obchodovaniu s drogami, praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a korupcii; podporu a ochranu ľudských práv vrátane práv dieťaťa, rodovej rovnosti , práv osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov, ako aj základných slobôd lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, podporu slobody médií a ochranu údajov; [PN 92]

b)

reforma verejnej správy v súlade so zásadami verejnej správy. Intervencie sa zameriavajú na: posilnenie rámcov reformy verejnej správy; zlepšenie strategického plánovania a inkluzívnu a na dôkazoch založenú politiku a legislatívny vývoj; zvýšenie profesionalizácie a depolitizácie verejnej služby začlenením meritokratických zásad; podporu transparentnosti a povinnosti zodpovedať sa; zlepšenie kvality a poskytovania služieb vrátane primeraných administratívnych postupov a využívania elektronickej verejnej správy zameranej na občanov; posilnenie riadenia verejných financií a tvorby spoľahlivých štatistík;

c)

posilnenie správy hospodárskych záležitostí. Intervencie sa zamerajú na podporu účasti na procese programu hospodárskych reforiem a systematickej spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami na základoch hospodárskej politiky a  posilnenie multilaterálnych hospodárskych inštitúcií . Zväčšenie kapacity na posilnenie makroekonomickej stability , sociálna súdržnosť a podpora pokroku pri smerom k udržateľnému rozvoju a k premene na fungujúce trhové hospodárstvo so schopnosťou čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie; [PN 93]

d)

posilnenie kapacity Únie a jej partnerov pri predchádzaní konfliktom, budovaní mieru a dobrých susedských vzťahov a riešení situácie pred začiatkom krízy a po jej skončení, a to aj prostredníctvom včasného varovania a analýzy rizík citlivých z hľadiska konfliktov; podpora opatrení týkajúcich sa nadväzovania kontaktov medzi ľuďmi, zmierenia, zodpovednosti, medzinárodnej spravodlivosti, budovania mieru a budovania dôvery ľudí vrátane vytvorenia regionálnej komisie na zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušovania ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (RECOM) , ako aj podpora budovania kapacít na podporu akcií v oblasti bezpečnosti a rozvoja (ďalej len „CBSD“) , posilnenia kapacít kybernetickej obrany a strategickej komunikácie na posilnenie systematického odhaľovania dezinformácií ; [PN 94]

e)

posilnenie kapacít , nezávislosti a plurality organizácií občianskej spoločnosti a organizácií sociálnych partnerov vrátane profesionálnych združení v prijímateľských krajinách uvedených v prílohe I a podpora nadväzovania kontaktov na všetkých úrovniach medzi organizáciami, ktoré majú sídlo v Únii, a organizáciami, ktoré majú sídlo v prijímateľských krajinách uvedených v prílohe I, aby sa im umožnilo zapojiť sa do účinného dialógu s verejnými a súkromnými aktérmi. Pomoc musí byť prístupná čo najširšej škále organizácií v prijímajúcich krajinách; [PN 95]

f)

podpora zosúladenia pravidiel, noriem, politík a postupov partnerských krajín s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie vrátane SZBP, verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci; [PN 96]

g)

posilnenie prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu a ich kvality na všetkých úrovniach a poskytovanie podpory kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu a športu . Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: podporu rovnosti prístupu ku kvalitnému , inkluzívnemu a komunitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, základnému a sekundárnemu vzdelávaniu, zlepšovanie poskytovania základných zručností; zvýšenie dosahovaného stupňa vzdelania, zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a posilnenie odbornej prípravy učiteľov , posilnenie postavenia detí a mladých ľudí s cieľom umožniť im dosiahnuť ich plný potenciál . Rozvoj systémov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a podpora systémov učenia sa na pracovisku s cieľom uľahčiť prechod na trh práce; zvýšenie kvality a relevantnosti vysokoškolského vzdelávania; podpora činností súvisiacich s absolventmi; zlepšenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a fyzickej aktivite a podpora investícií do infraštruktúry v oblasti vzdelávania a, odbornej prípravy a športu , najmä s cieľom obmedziť územné rozdiely a podporiť nesegregované vzdelávanie, a to aj využitím digitálnych technológií; [PN 97]

h)

podpora kvalitnej zamestnanosti a prístupu na trh práce. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: riešenie vysokej nezamestnanosti a nečinnosti podporovaním trvalo udržateľnej integrácie na trhu práce, predovšetkým mladých ľudí [najmä tých, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)], žien, dlhodobo nezamestnaných a všetkých nedostatočne zastúpených skupín. Opatreniami sa má stimulovať kvalita vytvárania stimuluje vytváranie kvalitných pracovných miest a podporovať podporuje účinné presadzovanie pravidiel pracovných predpisov medzinárodne dohodnutých noriem práce na celom území , a to aj podporou dodržiavania kľúčových zásad a práv uvedených v Európskom pilieri sociálnych práv . Ostatnými kľúčovými oblasťami intervencie sú podpora rodovej rovnosti, podpora zamestnateľnosti a produktivity, prispôsobovanie sa pracovníkov a podnikov zmenám, zavedenie udržateľného sociálneho dialógu a modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce, napríklad verejných služieb zamestnanosti a inšpektorátu práce; [PN 98]

i)

podpora sociálnej ochrany a začlenenia a boj proti chudobe. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na modernizáciu systémov sociálnej ochrany s cieľom poskytovať účinnú, efektívnu a primeranú ochranu vo všetkých etapách života, posilňovanie sociálneho začlenenia, presadzovanie rovnosti príležitostí a riešenie nerovností a chudoby , a presadzovanie prechodu z ústavnej do rodinnej a komunitnej starostlivosti . Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: začlenenie marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia; boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; zlepšenie prístupu k dostupným, udržateľným a vysokokvalitným kvalitným rodinným a komunitným službám, ako sú inkluzívne a nesegregované vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, bývanie, zdravotná starostlivosť a základné sociálne služby a dlhodobá starostlivosť, a to aj prostredníctvom modernizácie modernizáciou systémov sociálnej ochrany. Akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie či sociálneho vylúčenia sa nepodporujú; [PN 99]

j)

podpora inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej a bezpečnej dopravy a odstránenie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach investovaním do projektov s vysokou európskou pridanou hodnotou. Investície by sa mali uprednostňovať podľa ich relevantnosti pre spojenia TEN-T s EÚ, cezhraničné prepojenia, tvorba pracovných miest, príspevok k udržateľnej mobilite, zníženie emisií, vplyv na životné prostredie a bezpečnú mobilitu v súlade s reformami podporovanými Zmluvou o založení Dopravného spoločenstva; [PN 100]

k)

zlepšenie prostredia pre súkromný sektor a konkurencieschopnosti podnikov , najmä MSP, vrátane inteligentnej špecializácie ako kľúčových hybných síl rastu, vytvárania pracovných miest a súdržnosti. Uprednostnia sa udržateľné projekty, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie; [PN 101]

l)

zlepšenie prístupu k digitálnym technológiám a službám a posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií investovaním do digitálnej pripojiteľnosti, digitálnej dôvery a bezpečnosti, digitálnych zručností a podnikavosti, ako aj výskumnej infraštruktúry a priaznivého prostredia a do podpory nadväzovania kontaktov a spolupráce;

m)

prispievanie k zabezpečeniu a bezpečnosti dodávky potravín a vody a udržiavanie rôznorodých a životaschopných poľnohospodárskych systémov v pulzujúcich vidieckych komunitách; [PN 102]

n)

ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, riešenie zhoršovania životného prostredia a zastavenie straty biodiverzity, podpora ochrany a udržateľného riadenia suchozemských a morských ekosystémov a obnoviteľných prírodných zdrojov, podpora efektívneho využívania zdrojov, trvalo udržateľná spotreba a výroba a podpora prechodu na ekologické a obehové hospodárstva, prispievanie k znižovaniu emisií skleníkových plynov, zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy a podpora riadenia opatrení v oblasti klímy a informovanosti o nich a podpora energetickej efektívnosti. Nástroj IPA III presadzuje politiky na podporu prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a posilňuje odolnosť voči katastrofám, ako aj predchádzanie katastrofám, pripravenosť a reakciu na ne. Podporuje aj vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti, ochranu pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení v súvislosti s jadrovým materiálom v tretích krajinách, ako aj vytvorenie rámcov a metodík na uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrový materiál;

o)

podpora najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti vrátane kultúry jadrovej bezpečnosti, pripravenosti na núdzové situácie, zodpovedného a bezpečného nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, vyraďovania z prevádzky a sanácie bývalých jadrových areálov a zariadení; ochrana pred žiarením a evidencia a kontrola jadrových materiálov;

p)

zvyšovanie schopnosti agropotravinárskeho sektora a sektora rybného hospodárstva vysporiadať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami, ako aj postupné zosúladenie s pravidlami a normami Únie s cieľom zvýšiť exportnú kapacitu na trh Únie pri súčasnom sledovaní hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov vo vyváženom územnom rozvoji vidieckych a pobrežných oblastí; [PN 103]

pa)

podpora činností a zlepšovanie dlhodobých stratégií a politík zameraných na predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu a boj proti nim. [PN 104]

PRÍLOHA III

Tematické priority pomoci pre cezhraničnú spoluprácu

Pomoc pre cezhraničnú spoluprácu sa môže podľa potreby poskytnúť na riešenie týchto tematických priorít:

a)

podpora zamestnanosti, pracovnej mobility a cezhraničného sociálneho a kultúrneho začlenenia okrem iného prostredníctvom: integrácie cezhraničných trhov práce vrátane cezhraničnej mobility; spoločných miestnych iniciatív v oblasti zamestnanosti; informačných a poradenských služieb a spoločnej odbornej prípravy; rodovej rovnosti; rovnosti príležitostí; integrácie komunít prisťahovalcov a zraniteľných skupín; investícií do verejných služieb zamestnanosti a podpory investícií do verejného zdravia a sociálnych služieb , ako aj prechodu na rodinné a komunitné sociálne služby ; [PN 105]

b)

ochrana životného prostredia a podpora adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie, prevencia a riadenie rizika okrem iného prostredníctvom: spoločných akcií na ochranu životného prostredia; podpory udržateľného využívania prírodných zdrojov, koordinovaného námorného priestorového plánovania, efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva, obnoviteľných zdrojov energie a prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové, ekologické hospodárstvo; podpory investícií s cieľom riešiť konkrétne riziká a zabezpečiť odolnosť voči katastrofám a prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu;

c)

podpora udržateľnej dopravy a zlepšenie verejnej infraštruktúry okrem iného prostredníctvom: zníženia izolácie zlepšením prístupu k doprave, digitálnym sieťam a službám a prostredníctvom investícií do cezhraničných vodohospodárskych, odpadových a energetických systémov a zariadení;

d)

podpora digitálnej ekonomiky a spoločnosti okrem iného prostredníctvom zavádzania digitálnej pripojiteľnosti, rozvoja služieb elektronickej verejnej správy, digitálnej dôvery a bezpečnosti, ako aj digitálnych zručností a podnikavosti;

da)

podpora odstraňovania zbytočných prekážok obchodu vrátane byrokratických prekážok, colných a necolných prekážok; [PN 106]

e)

podpora cestovného ruchu , športu a kultúrneho a prírodného dedičstva; [PN 107]

f)

investície do mládeže, športu, vzdelávania a zručností okrem iného prostredníctvom: rozvoja a implementácie zabezpečením uznávania zručností a kvalifikácií a vypracovaním a zavedením systémov spoločného vzdelávania, odbornej prípravy, systémov odbornej prípravy a infraštruktúry podporujúcej spoločné mládežnícke činnosti; [PN 108]

g)

podpora miestnej a regionálnej správy vecí verejných a  vrátane cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi verejnej správy s cieľom podporiť zmierenie a budovanie mieru, posilnenie plánovania a administratívnej kapacity miestnych a regionálnych orgánov; [PN 109]

ga)

investovanie do budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti; [PN 110]

gb)

podpora cezhraničnej spolupráce medzi štátnymi správami s cieľom podporiť zmierenie a budovanie mieru vrátane zriadenia regionálnej komisie na zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných závažných porušeniach ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (RECOM); [PN 111]

h)

posilnenie konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia a rozvoj malých a stredných podnikov, obchodu a investícií okrem iného prostredníctvom propagácie a podpory podnikavosti, najmä malých a stredných podnikov a rozvoja miestnych cezhraničných trhov a internacionalizácie;

i)

posilnenie výskumu, technologického rozvoja, inovácie a digitálnych technológií okrem iného prostredníctvom podpory zdieľania ľudských zdrojov a zariadení na výskum a vývoj technológií.

ia)

zlepšenie cezhraničnej policajnej a justičnej spolupráce a výmeny informácií s cieľom uľahčiť vyšetrovanie a stíhanie cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti a súvisiacich prípadov hospodárskej a finančnej trestnej činnosti a korupcie, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva. [PN 112]

PRÍLOHA IV

Zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti

Na pomoc pri meraní prínosu Únie k dosiahnutiu jej špecifických cieľov a pokroku dosiahnutého prijímateľmi sa použije tento zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti a ich ročné hodnotenie : [PN 113]

1.

Zložený ukazovateľ (1) pripravenosti krajín zapojených do procesu rozširovania na základné oblasti politických prístupových kritérií [vrátane demokracie, právneho štátu (súdnictva, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti) a ľudských práv] (zdroj: Európska komisia).

1a.

Zložený ukazovateľ úsilia partnerov týkajúceho sa zmierenia, budovania mieru, dobrých susedských vzťahov a medzinárodných záväzkov, rodovej rovnosti a práv žien. [PN 114]

1b.

Ukazovateľ neexistencie násilia v spojení so znížením príčin konfliktov (napr. politické alebo ekonomické vylúčenie) v porovnaní so základným posúdením. [PN 115]

1c.

Podiel občanov prijímateľskej krajiny, ktorí si myslia, že sú dobre informovaní o pomoci Únie podľa tohto nariadenia (zdroj: Európska komisia). [PN 116]

2.

Pripravenosť krajín zapojených do procesu rozširovania na reformu verejnej správy (zdroj: Európska komisia).

3.

Zložený ukazovateľ pripravenosti kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov na acquis Únie (zdroj: Európska komisia).

3a.

Miera a ročný vývoj súladu s rozhodnutiami a opatreniami v oblasti SZBP (zdroj: ESVČ). [PN 117]

4.

Zložený ukazovateľ pripravenosti kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov na základné oblasti hospodárskych kritérií (fungujúce trhové hospodárstvo a konkurencieschopnosť) (zdroj: Európska komisia).

5.

Verejné výdavky na sociálne zabezpečenie (percentuálny podiel HDP) (zdroj: , ako uvádza MOP) alebo, výdavky na zdravotníctvo, nerovnosť v príjmoch, miera chudoby, miera zamestnanosti (zdroj: národné štatistiky) a miera nezamestnanosti, ako sa uvádza v oficiálnych národných štatistikách . [PN 118]

5a.

Zmeny koeficientu GINI prijímateľa v priebehu času. [PN 119]

6.

Digitálna priepasť medzi prijímateľmi a priemerom EÚ (zdroj: index DESI Európskej komisie).

7.

Skóre vzdialenosti od hranice (Doing Business) (zdroj: Svetová banka).

8.

Energetická náročnosť meraná z hľadiska primárnej energie a HDP (zdroj: EUROSTAT).

9.

Znížené alebo nevyprodukované emisie skleníkových plynov (ekvivalent CO2 v tisíckach ton) s podporou EÚ.

10.

Počet programov cezhraničnej spolupráce uzavretých a implementovaných medzi prijímateľmi pomoci z nástroja IPA a členskými štátmi IPA/EÚ (zdroj: , ako uvádza Európska komisia). [PN 120]

10a.

Počet nových organizácií zúčastňujúcich sa na akciách a programoch v priebehu času. [PN 121]

Ukazovatele budú v prípade potreby rozčlenené podľa minimálnej vekovej hranice a pohlavia. [PN 122]


(1)  Tri zložené ukazovatele vypracováva Európska komisia na základe správ o rozširovaní, ktoré takisto čerpajú z viacerých nezávislých zdrojov.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/442


P8_TA(2019)0300

Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365 (COM(2016)0856 – C8-0484/2016 – 2016/0365(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/37)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0856),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0484/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili taliansky Senát, španielsky parlament a rumunský Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 20. septembra 2017 (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0015/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 372, 1.11.2017, s. 6.

(2)  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 28.


P8_TC1-COD(2016)0365

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie (1),

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Finančné trhy sú pre fungovanie moderných hospodárstiev kľúčové. Čím viac sú integrované, tým väčší bude potenciál na efektívne prerozdelenie hospodárskych zdrojov, čo môže byť v prospech hospodárskej výkonnosti. S cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu v oblasti finančných služieb je však dôležité, aby sa zaviedli postupy pre riešenie zlyhaní trhu a zabezpečenie, že ak finančná inštitúcia alebo infraštruktúra finančného trhu, ktoré pôsobia na tomto trhu, čelia finančným ťažkostiam alebo sú na pokraji zlyhania, takáto udalosť nepovedie k destabilizácii celého finančného trhu a nepoškodí rast v širšom hospodárstve. Centrálne protistrany sú kľúčovými zložkami finančných trhov, ktoré vstupujú medzi účastníkov a pôsobia ako kupujúci voči každému predávajúcemu a ako predávajúci voči každému kupujúcemu, pričom zohrávajú ústrednú úlohu pri spracúvaní finančných transakcií a riadení expozícií voči rôznym rizikám súvisiacim s týmito transakciami. Centrálne protistrany centralizujú spracovávanie transakcií a pozícií protistrán, plnia povinnosti v rámci transakcií a dostávajú od svojich členov primeranú zábezpeku ako maržu a ako príspevky do fondov pre prípad zlyhania.

(2)

Centrálne protistrany sú kľúčovými zložkami svetových finančných trhov, ktoré vstupujú medzi účastníkov a pôsobia ako kupujúci voči každému predávajúcemu a ako predávajúci voči každému kupujúcemu, pričom zohrávajú ústrednú úlohu pri spracúvaní finančných transakcií a riadení expozícií voči rôznym rizikám súvisiacim s týmito transakciami. Centrálne protistrany centralizujú spracovávanie transakcií a pozícií protistrán, plnia povinnosti v rámci transakcií a  vyžadujú od svojich členov primeranú zábezpeku ako maržu a ako príspevky do fondov pre prípad zlyhania.

(3)

Integrácia finančných trhov Únie znamená, že centrálne protistrany, ktoré primárne slúžili domácim potrebám a trhom, sa vo väčšom rozsahu stávajú kľúčovými uzlami finančných trhov Únie. Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, v súčasnosti zúčtovávajú niekoľko tried produktov od kótovaných a mimoburzových (OTC) finančných a komoditných derivátov po hotovostný kapitál, dlhopisy a iné produkty, napríklad repo obchody. Poskytujú svoje služby cezhranične širokej škále finančných a iných inštitúcií v celej Únii. Zatiaľ čo niektoré centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, sa naďalej sústreďujú na domáce trhy, všetky majú systémový význam aspoň na svojich domácich trhoch.

(4)

Keďže značný objem finančného rizika týkajúci sa finančného systému Únie spracúvajú centrálne protistrany v mene zúčtovacích členov a ich klientov a sústreďuje sa v centrálnych protistranách v mene zúčtovacích členov a ich klientov, účinná regulácia a dôsledný dohľad nad centrálnymi protistranami má zásadný význam. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4), ktoré nadobudlo účinnosť v auguste 2012, sa požaduje, aby centrálne protistrany dodržiavali vysoké prudenciálne a organizačné normy a normy obchodnej činnosti. Úplným dohľadom nad ich činnosťami sú poverené príslušné orgány spolupracujúce v rámci kolégií orgánov dohľadu , ktoré zoskupujú dotknuté orgány pre konkrétne úlohy, ktoré im boli pridelené. V súlade so záväzkami, ktoré vedúci predstavitelia skupiny G20 prijali po vypuknutí finančnej krízy, sa nariadením (EÚ) č. 648/2012 požaduje aj to, aby boli štandardizované OTC deriváty centrálne zúčtovávané centrálnou protistranou. Keď nadobudne účinnosť povinnosť centrálne zúčtovávať OTC deriváty, objem a rozsah obchodov realizovaných prostredníctvom centrálnych protistrán sa pravdepodobne zvýši, čo môže následne predstavovať ďalšie výzvy týkajúce sa stratégií riadenia rizík centrálnych protistrán.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 prispelo k zvýšenej odolnosti centrálnych protistrán a širších finančných trhov vzhľadom na širokú škálu rizík spracovávaných a sústredených v centrálnych protistranách. Žiadny systém pravidiel a postupov však nemôže zabrániť tomu, že existujúce zdroje nebudú stačiť na riadenie rizík spôsobených centrálnej protistrane vrátane zlyhania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov. Na finančné inštitúcie, ktoré čelia scenáru závažných ťažkostí alebo hroziacemu zlyhaniu, by sa v zásade malo naďalej vzťahovať bežné konkurzné konanie. Ako však ukázala finančná kríza najmä počas obdobia dlhotrvajúcej hospodárskej nestability a neistoty, takéto konanie môže narušiť funkcie kritické pre hospodárstvo a ohroziť finančnú stabilitu. Bežné konkurzné konania podnikov nemusia vždy zabezpečiť dostatočne rýchlu intervenciu alebo náležite uprednostniť kontinuitu kritických funkcií finančných inštitúcií v záujme zachovania finančnej stability. Na zabránenie týmto negatívnym následkom bežného konkurzného konania je nevyhnutné vytvoriť osobitný rámec na riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany.

(6)

Počas krízy sa takisto odhalil nedostatok primeraných nástrojov na zachovanie kritických funkcií, ktoré poskytujú zlyhávajúce finančné inštitúcie. Ďalej sa ukázalo, že neexistujú rámce, ktoré by umožňovali spoluprácu a koordináciu medzi orgánmi, a to najmä tými, ktoré sa nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo jurisdikciách, na účely zabezpečenia vykonávania rýchlych a rozhodných opatrení. Bez takýchto nástrojov a rámcov na spoluprácu a koordináciu boli členské štáty nútené zachraňovať finančné inštitúcie s použitím peňazí daňovníkov, aby zabránili šíreniu krízovej situácie a znížili paniku. Aj keď centrálne protistrany neboli priamymi príjemcami verejnej finančnej podpory počas krízy, boli nepriamymi príjemcami záchranných opatrení prijatých vo vzťahu k bankám a boli chránené pred účinkami, ktoré by na ne inak mali banky, ktoré si neplnili svoje záväzky. Na zabránenie závislosti od peňazí daňovníkov v prípade neriadeného zlyhania centrálnych protistrán je preto nevyhnutný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany. Takýto rámec by sa mal takisto zaoberať možnosťou vstupu centrálnych protistrán do riešenia krízových situácií z iných dôvodov, než je zlyhanie jedného alebo viacerých ich zúčtovacích členov.

(7)

Cieľom dôveryhodného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií je zabezpečiť v čo najväčšom rozsahu, aby centrálne protistrany stanovili opatrenia na ozdravenie v prípade finančných ťažkostí, na zachovanie kritických funkcií centrálnej protistrany, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a aby pri tom ukončili zostávajúce činnosti prostredníctvom bežného konkurzného konania, a aby zachovali finančnú stabilitu a zároveň minimalizovali náklady, ktoré má zlyhanie centrálnej protistrany na koncových klientov a daňovníkov. Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií ďalej posilňuje pripravenosť centrálnych protistrán a orgánov na zmierňovanie finančného stresu a poskytuje orgánom lepší prehľad o prípravách centrálnych protistrán na stresové scenáre. Takisto poskytuje orgánom právomoci na prípravu možných riešení krízovej situácie centrálnej protistrany a zaoberanie sa upadajúcim zdravím centrálnej protistrany koordinovaným spôsobom, čím prispieva k hladkému fungovaniu finančných trhov.

(8)

V súčasnosti neexistujú žiadne harmonizované ustanovenia pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v rámci Únie. Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktoré si vyžadujú, aby centrálne protistrany vypracovali ozdravné plány, a ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán. Medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktorými sa riadi platobná neschopnosť centrálnych protistrán, existujú navyše podstatné a procesné rozdiely. To, že chýbajú spoločné podmienky, právomoci a postupy súvisiace s ozdravením a riešením krízových situácií centrálnych protistrán, bude pravdepodobne predstavovať prekážku pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov zlyhávajúcej centrálnej protistrany a uplatňovaní vhodných mechanizmov rozdeľovania strát na ich členov, a to v Únii a na celom svete. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť riešiť krízové situácie centrálnych protistrán. Tieto rozdiely v režimoch ozdravenia a riešenia krízových situácií môžu na centrálne protistrany a ich členov v jednotlivých členských štátoch vplývať rozdielne a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. To, že chýbajú spoločné pravidlá a nástroje na riešenie ťažkostí alebo zlyhania v centrálnej protistrane, môže ovplyvniť voľbu účastníkov týkajúcu sa zúčtovania a voľbu centrálnych protistrán týkajúcu sa miesta ich usadenia, čo centrálnym protistranám zabráni plne využívať svoje základné slobody v rámci jednotného trhu. Na druhej strane by to mohlo odradiť účastníkov od cezhraničného prístupu k centrálnym protistranám na vnútornom trhu a zabrániť ďalšej integrácii európskych kapitálových trhov. Preto sú vo všetkých členských štátoch potrebné spoločné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií, aby sa zabezpečilo, že centrálne protistrany nie sú pri využívaní svojich slobôd vnútorného trhu obmedzené finančnou schopnosťou členských štátov a ich orgánov riadiť ich zlyhanie.

(9)

Preskúmanie regulačného rámca platného pre banky a iné finančné inštitúcie, ku ktorému došlo po vypuknutí krízy, a najmä posilňovanie kapitálových a likvidných vankúšov bánk, lepšie nástroje pre makroprudenciálne politiky a komplexné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk znížili pravdepodobnosť budúcich kríz a posilnili odolnosť všetkých finančných inštitúcií a trhových infraštruktúr vrátane centrálnych protistrán voči hospodárskemu napätiu, nech už je spôsobené systémovými poruchami alebo udalosťami špecifickými pre jednotlivé inštitúcie. Od 1. januára 2015 sa režim ozdravenia a riešenia krízových situácií pre banky uplatňoval vo všetkých členských štátoch podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (5).

(10)

Stavajúc na prístupe k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií bánk by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali byť pripravené a mali by mať k dispozícii vhodné nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií s cieľom zvládnuť situácie vrátane zlyhania centrálnej protistrany. Z dôvodu odlišných funkcií a obchodných modelov sú však riziká spojené s bankami a centrálnymi protistranami rozdielne. Preto sú pre scenáre zlyhania centrálnych protistrán spôsobené zlyhaním zúčtovacích členov centrálnej protistrany alebo vzniknuté v dôsledku prípadov nesúvisiacich so zlyhaním potrebné špecifické nástroje a právomoci.

(11)

Na doplnenie prístupu zavedeného nariadením (EÚ) č. 648/2012, v ktorom sa stanovujú jednotné prudenciálne požiadavky platné pre centrálne protistrany, a na stavanie na tomto prístupe, treba použiť nariadenie. Stanovenie požiadaviek na ozdravenie a riešenie krízových situácií pomocou smernice by mohlo viesť k nezrovnalostiam pri prijímaní potenciálne rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa oblasti, ktorú inak upravuje priamo uplatniteľné právo Únie a ktorú vo zvýšenej miere charakterizuje cezhraničné poskytovanie služieb centrálnych protistrán. Preto je vhodné prijať aj jednotné a priamo uplatniteľné pravidlá týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán.

(12)

Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v Únii, by sa režim ozdravenia a riešenia krízových situácií mal vzťahovať na všetky centrálne protistrany podliehajúce prudenciálnym požiadavkám stanoveným nariadením (EÚ) č. 648/2012 bez ohľadu na to, či majú bankovú licenciu. Hoci v rizikovom profile spojenom s alternatívnymi podnikovými štruktúrami môžu existovať rozdiely, toto nariadenie považuje centrálne protistrany za nezávislé subjekty v rámci ktorejkoľvek skupiny alebo štruktúry trhu a zabezpečuje, aby plán centrálnej protistrany týkajúci sa ozdravenia a riešenia krízových situácií bol nezávislý, a to bez ohľadu na štruktúru skupiny centrálnej protistrany. To sa týka najmä požiadaviek na držanie dostatočných finančných zdrojov na úrovni subjektu pre riadenie situácie zlyhania alebo situácie nesúvisiacej so zlyhaním .

(13)

S cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali efektívne a účinne a v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na vykonávanie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií. Členské štáty by takisto mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Ak členský štát určí orgán zodpovedný za prudenciálny dohľad nad centrálnymi protistranami ako orgán pre riešenie krízových situácií, mala by sa zabezpečiť nezávislosť rozhodovacieho procesu a mali by sa zaviesť všetky nevyhnutné opatrenia na oddelenie funkcie dohľadu od funkcie riešenia krízových situácií, aby sa zabránilo akýmkoľvek konfliktom záujmov a riziku regulačnej zhovievavosti.

(14)

So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie centrálnej protistrany a následné opatrenia na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj na prípadnú potrebu použiť na vyriešenie krízy ako poslednú možnosť verejné finančné prostriedky, by mali byť do procesu ozdravovania a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia úzko zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(15)

Keďže centrálne protistrany často poskytujú služby v celej Únii, účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v kolégiách orgánov dohľadu a kolégiách pre riešenie krízových situácií najmä v prípravných fázach ozdravenia a riešenia krízových situácií. Táto spolupráca zahŕňa posúdenie ozdravných plánov vypracovaných centrálnou protistranou, posúdenie plánov riešenia krízových situácií, ktoré vypracoval orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany , a riešenie všetkých prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií.

(16)

Pri riešení krízových situácií centrálnych protistrán by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, na strane druhej. Orgány, ktorých oblasti právomocí by boli dotknuté zlyhaním centrálnej protistrany, by si mali vymieňať názory v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, aby dosiahli uvedené ciele. Podobne, s cieľom zabezpečiť pravidelnú výmenu názorov a koordináciu s príslušnými orgánmi tretích krajín by tieto orgány mali byť podľa potreby prizvané, aby sa na kolégiách pre riešenie krízových situácií zúčastňovali ako pozorovatelia. Orgány by mali vždy zohľadňovať vplyv svojich rozhodnutí na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých sú operácie centrálnej protistrany kritické alebo dôležité pre miestne finančné trhy a takisto tam, kde sa nachádzajú zúčtovací členovia a kde sú zriadené prepojené obchodné miesta a infraštruktúry finančného trhu.

(16a)

Vzhľadom na cezhraničnú globálnu povahu určitých operácií centrálnej protistrany môžu mať rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií hospodárske a fiškálne účinky aj v iných jurisdikciách. V primeranej možnej miere by sa takéto cezhraničné dôsledky mali zohľadňovať v situáciách ozdravenia a riešenia krízových situácií, a to aj s ohľadom na nezávislosť daňových orgánov v iných jurisdikciách.

(17)

S cieľom pripraviť rozhodnutia ESMA v súvislosti s úlohami, ktoré mu boli pridelené, a zabezpečiť komplexné zapojenie EBA a jeho členov do prípravy týchto rozhodnutí by mal ESMA vytvoriť interný výbor pre riešenie krízových situácií a mal by prizvať príslušné orgány EBA, aby sa zúčastňovali ako pozorovatelia.

(18)

S cieľom riešiť potenciálne zlyhanie centrálnej protistrany účinným a primeraným spôsobom by orgány pri vykonávaní svojich právomocí ozdravenia a riešenia krízových situácií mali vziať do úvahy viaceré faktory, napríklad povahu obchodnej činnosti centrálnej protistrany, jej právnu a organizačnú štruktúru, rizikový profil, veľkosť, právne postavenie a prepojenosť s finančným systémom. Orgány by mali takisto zohľadňovať, či jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania pravdepodobne budú mať významný negatívny vplyv na finančné trhy, na iné finančné inštitúcie alebo na širšie hospodárstvo.

(19)

S cieľom účinne riešiť problémy zlyhávajúcich centrálnych protistrán by orgány mali mať právomoc ukladať centrálnym protistranám prípravné opatrenia. Mal by sa stanoviť minimálny štandard, pokiaľ ide o obsah a informácie, ktoré majú byť zahrnuté do ozdravných plánov, aby sa zabezpečilo, že všetky centrálne protistrany v Únii majú dostatočne podrobné plány na ozdravenie pre prípad finančných ťažkostí. Takéto plány by mali predpokladať primeraný rozsah scenárov počítajúcich so systémovým stresom, ako aj so stresom špecifickým pre danú centrálnu protistranu Scenáre by mali predpokladať stresové situácie, ktoré by boli extrémnejšie než tie, ktoré sa používajú na účely pravidelného stresového testovania podľa kapitoly XII delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 153/2013, ale napriek tomu by boli možné, ako napríklad zlyhanie viac než dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má centrálna protistrana najväčšie expozície, a jednej alebo niekoľkých ďalších centrálnych protistrán. Ozdravný plán by mal tvoriť súčasť prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany dohodnutých zmluvne so zúčtovacími členmi. Tieto prevádzkové pravidlá by mali ďalej obsahovať ustanovenia na zabezpečenie vykonateľnosti opatrení ozdravenia uvedených v pláne vo všetkých scenároch. Ozdravné plány by nemali predpokladať prístup k verejnej finančnej podpore ani vystavovať daňových poplatníkov riziku straty.

(19a)

Ozdravné plány by mali zabezpečiť riadne stimuly pre centrálne protistrany, zúčtovacích členov a klientov, aby sa situácia ďalej nezhoršovala, a podnietiť kooperatívne správanie. Na to, aby bola takáto stimulačná štruktúra dôveryhodná, by mal odchýlky od ozdravného plánu schvaľovať príslušný orgán.

(20)

Centrálne protistrany by mali vypracovať svoje ozdravné plány a pravidelne ich aktualizovať. ▌V tomto kontexte by sa fáza ozdravenia mala začať vtedy, keď existuje významné zhoršenie finančnej situácie centrálnej protistrany alebo riziko porušovania jej prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. To by sa malo určiť v súvislosti s rámcom kvalitatívnych alebo kvantitatívnych ukazovateľov zahrnutých do ozdravného plánu.

(20a)

Ozdravné plány by mali zabezpečiť, aby postupnosť použitia nástrojov ozdravenia riadne vyvažovala rozdelenie strát medzi centrálne protistrany, zúčtovacích členov a ich klientov. Vo všeobecnosti by mali byť straty rozdelené medzi centrálne protistrany, zúčtovacích členov a ich klientov podľa ich schopnosti kontrolovať riziká. To umožní vytvoriť spoľahlivé stimuly ex ante a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie strát a na tomto základe by malo byť úmerné miere zodpovednosti každej zapojenej zainteresovanej strany aj rozdelenie strát takisto v prípade strát nesúvisiacich so zlyhaním. Ozdravné plány by mali zabezpečiť, aby boli v prípadoch zlyhania a ešte viac v prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním prvé straty kryté zo základného imania centrálnej protistrany. Pred tým, než sa použijú akékoľvek nástroje na rozdelenie strát klientom, by sa mala predpokladať podstatná absorpcia strát zúčtovacími členmi.

(21)

Centrálna protistrana by mala svoj ozdravný plán predložiť príslušným orgánom a kolégiu orgánov dohľadu zriadenému podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na komplexné posúdenie, ktoré má byť dosiahnuté pomocou spoločného rozhodnutia kolégia. V posúdení by malo byť uvedené, či je plán komplexný a či by sa ním reálne a včas obnovila životaschopnosť centrálnej protistrany, a to aj v obdobiach vážneho finančného stresu.

(22)

V ozdravných plánoch by sa mali komplexným spôsobom stanoviť opatrenia, ktoré by centrálna protistrana prijala na riešenie akýchkoľvek neuzatvorených nesplatených záväzkov, nekrytých strát, nedostatku likvidity alebo kapitálovej neprimeranosti, ako aj opatrenia na doplnenie akýchkoľvek vyčerpaných predfinancovaných finančných zdrojov a mechanizmov likvidity s cieľom obnoviť životaschopnosť centrálnej protistrany a jej pokračujúcu schopnosť plniť svoje požiadavky týkajúce sa povolenia a na tento účel musia zahŕňať dostatočnú kapacitu na absorpciu strát. Plánované nástroje by mali byť komplexné. Každý nástroj by mal byť spoľahlivý, včasný a mal by sa opierať o pevný právny základ. Mali by vytvárať vhodné stimuly pre akcionárov centrálnej protistrany, jej členov a ich klientov, aby kontrolovali riziko, ktoré do systému vnášajú alebo im v systéme vzniká, aby monitorovali činnosti centrálnej protistrany v oblasti podstupovania a riadenia rizika a aby sa zúčastňovali na procese riadenia zlyhania.

(22a)

V ozdravných plánoch by mali byť výslovne stanovené opatrenia, ktoré má centrálna protistrana prijať v prípade kybernetických útokov, ktoré by potenciálne mohli viesť k výraznému zhoršeniu ich finančnej situácie alebo k riziku porušenia ich prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(23)

Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby plány boli nediskriminačné a vyvážené z hľadiska ich vplyvu a stimulov, ktoré vytvárajú. Nemali by neprimeraným spôsobom znevýhodňovať zúčtovacích členov alebo klientov. V súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 by centrálne protistrany mali predovšetkým zabezpečiť, aby ich zúčtovací členovia mali obmedzené expozície voči centrálnej protistrane. Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby všetky príslušné zainteresované strany boli zapojené do vypracovania ozdravného plánu, podľa potreby prostredníctvom ich zapojenia do výboru pre riziká centrálnej protistrany, a tým, že budú primerane konzultované. Keďže možno očakávať, že sa stanoviská zainteresovaných strán budú líšiť, mali by centrálne protistrany stanoviť jasné postupy pre riadenie rôznorodosti názorov zainteresovaných strán, ako aj akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi týmito zainteresovanými stranami a centrálnou protistranou.

(23a)

Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby klienti zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, boli primerane odškodnení, ak by boli v rámci ozdravného postupu použité ich aktíva.

(24)

So zreteľom na globálnu povahu trhov, na ktorých poskytujú služby centrálne protistrany, je nevyhnutné zabezpečiť schopnosť centrálnej protistrany uplatňovať možnosti ozdravenia v prípade potreby na zmluvy alebo aktíva, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, alebo na subjekty so sídlom v tretích krajinách. Prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany by preto mali zahŕňať zmluvné ustanovenia zabezpečujúce túto schopnosť .

(25)

Ak centrálna protistrana nepredloží primeraný ozdravný plán, príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať centrálnu protistranu, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu závažných nedostatkov plánu s cieľom posilniť obchodnú činnosť centrálnej protistrany a zabezpečiť, aby centrálna protistrana mohla obnoviť svoje základné imanie alebo vyrovnať svoje pozície v prípade zlyhania. Táto právomoc by mala umožniť príslušným orgánom, aby prijali preventívne opatrenia v rozsahu potrebnom na riešenie akýchkoľvek nedostatkov, a tým aj na splnenie cieľov finančnej stability.

(25a)

Ak centrálna protistrana, ktorá je predmetom ozdravenia, použila voči zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom nástroje rozdelenia pozícií a strát, ktoré idú nad rámec postupnosti v nariadení (EÚ) č. 648/2012, a v dôsledku toho nevstúpila do riešenia krízovej situácie, príslušný orgán by mal mať po obnovení rovnováhy pozícií (matched book) možnosť buď požadovať, aby centrálna protistrana odškodnila účastníkov za ich stratu prostredníctvom hotovostných platieb, alebo prípadne požadovať, aby centrálna protistrana emitovala nástroje vlastníctva k budúcim ziskom centrálnej protistrany.

(26)

Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Tieto plány by mal vypracovať orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany a mali by ich spoločne schváliť príslušné orgány kolégia pre riešenie krízových situácií. Orgány by mali mať všetky informácie potrebné na určenie kritických funkcií a na zabezpečenie ich pokračovania. Prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany, ktoré sú dohodnuté zmluvne so zúčtovacími členmi, by mali obsahovať ustanovenia na zabezpečenie vykonateľnosti opatrení na riešenie krízových situácií orgánmi pre riešenie krízových situácií vrátane výzvy na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie.

(27)

Orgány pre riešenie krízových situácií by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie mali mať právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu zmeny právnej štruktúry a organizácie centrálnych protistrán, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok používania nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie dotknutých subjektov.

(28)

Plány riešenia krízových situácií a posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií predstavujú oblasti, v ktorých sú každodenné úvahy týkajúce sa dohľadu prevážené potrebou prijať skrátené a zrýchlené reštrukturalizačné opatrenia na zabezpečenie kritických funkcií centrálnej protistrany a na ochranu finančnej stability. V prípade nezhody medzi jednotlivými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií centrálnej protistrany, posudzovanie riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany a rozhodnutie odstrániť akékoľvek prekážky brániace riešeniu, by mal ESMA zohrávať úlohu mediácie v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Takáto záväzná mediácia ESMA by však mala byť pripravená na to, že ju posúdi interný výbor ESMA, a to so zreteľom na právomoci členov ESMA zabezpečiť finančnú stabilitu a dohľad nad zúčtovacími členmi vo viacerých členských štátoch. Do uvedeného interného výboru ESMA by mali byť ako pozorovatelia prizvané určité príslušné orgány v rámci nariadenia EBA vzhľadom na to, že tieto orgány vykonávajú podobné úlohy na základe smernice 2014/59/EÚ. Takáto záväzná mediácia by nemala brániť vykonávať nezáväznú mediáciu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v iných prípadoch.

(29)

▌V závislosti od štruktúry skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, môže byť potrebné, aby sa v ozdravnom pláne centrálnej protistrany stanovili podmienky, za ktorých by sa aktivovalo poskytnutie dobrovoľne odsúhlasených zmluvných alebo inak záväzných vzťahov, napríklad záruk materskej spoločnosti alebo dohôd o kontrole a prevode ziskov a strát alebo iných foriem prevádzkovej podpory zo strany materskej spoločnosti alebo iného subjektu zo skupiny centrálnej protistrane v rámci tej istej skupiny. Transparentnosť v súvislosti s takýmito mechanizmami by zmiernila riziká pre likviditu a platobnú schopnosť subjektu skupiny poskytujúceho podporu centrálnej protistrane vo finančných ťažkostiach. Každá zmena takýchto mechanizmov by sa mala považovať za podstatnú zmenu na účely preskúmania ozdravného plánu.

(30)

Vzhľadom na citlivosť informácií, ktoré obsahujú plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, by sa na tieto plány mali vzťahovať primerané ustanovenia o dôvernosti.

(31)

Príslušné orgány by mali postúpiť ozdravné plány a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postúpiť plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky relevantné orgány neustále plnohodnotne informované.

(32)

S cieľom zachovať finančnú stabilitu treba, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie centrálnej protistrany skôr, než daná centrálna protistrana dosiahne bod, v ktorom orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu alebo nariadiť centrálnej protistrane zmenu kurzu, ak by jej opatrenia mali škodlivý vplyv na celkovú finančnú stabilitu. Preto by mali byť príslušným orgánom udelené právomoci včasnej intervencie v záujme klientov alebo aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, ktoré by mohli vyplynúť z uplatňovania niektorých opatrení CCP, alebo aby sa tieto účinky minimalizovali. Právomoci včasnej intervencie by sa mali zveriť príslušným orgánom, a to nad rámec ich právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve členských štátov alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre prípad iných okolností než tých, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu. Práva včasnej intervencie zahŕňajú právomoc v čo najväčšej možnej miere obmedziť alebo zakázať akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie bez toho, aby došlo k priamemu zlyhaniu, vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou, a možnosť obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a usmernení EBA/GL/2015/22, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre manažment.

(33)

Akcionári by si mali počas fázy ozdravenia a včasnej intervencie v plnom rozsahu ponechať svoje práva. Takéto práva stratia , keď sa začne riešiť krízová situácia centrálnej protistrany. Akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou by mali byť pri ozdravnom postupe v čo najväčšej miere obmedzené alebo zakázané.

(34)

Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zabezpečiť včasné začatie riešenia krízovej situácie pred tým, než sa centrálna protistrana stane platobne neschopnou. Centrálna protistrana by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo bude v blízkej budúcnosti pravdepodobne porušovať požiadavky na zachovanie povolenia, keď sa ozdravením nepodarí obnoviť jej životaschopnosť, keď aktíva centrálnej protistrany sú alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne budú menšie než jej záväzky, keď centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhradiť svoje dlhy v čase ich splatnosti, alebo keď centrálna protistrana požaduje verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že centrálna protistrana nespĺňa všetky požiadavky na udelenie povolenia, by však sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie. S cieľom umožniť včasné začatie riešenia krízovej situácie môže byť rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií o urýchlení prechodu od ozdravenia k riešeniu krízovej situácie napadnuté len z podstatných dôvodov a na základe toho, že toto rozhodnutie bolo v čase prijatia a vychádzajúc z informácií, ktoré boli v tom čase k dispozícii, svojvoľné a neprimerané.

(35)

Poskytnutie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity od centrálnej banky – ak je takáto facilita k dispozícii – by nemalo byť podmienkou, ktorá preukazuje, že centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky na novo emitované prednostné záväzky na účel nápravy vážneho narušenia hospodárstva členského štátu nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok.

(36)

Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by mal mať k dispozícii harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Používanie ďalších nástrojov a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií by malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín. Vzhľadom na cieľ zabrániť v maximálnej možnej miere využívaniu verejných finančných prostriedkov a s prihliadnutím na ťažkosti s predpovedaním presnej povahy závažnej krízy, v ktorej by orgán pre riešenie krízových situácií musel prijať opatrenie, by žiadne nástroje riešenia krízových situácií nemali byť vylúčené ex ante. Aby nedochádzalo k morálnemu hazardu a na účely účinnejšej ochrany daňovníkov by príslušné orgány mali vopred stanoviť jasné a komplexné opatrenia pre vymáhanie daných finančných prostriedkov od účastníkov zúčtovania v čo najväčšej miere.

(37)

Primárnymi cieľmi riešenia krízových situácií by malo byť zabezpečenie kontinuity kritických funkcií s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu a v záujme ochrany verejných finančných prostriedkov ▌.

(38)

Kritické funkcie zlyhávajúcej centrálnej protistrany by sa mali zachovať, aj keď podľa potreby reštrukturalizovať so zmenami v riadení, a to použitím nástrojov riešenia krízových situácií za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti s použitím súkromných finančných prostriedkov v  čo najväčšej možnej miere. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť buď predajom centrálnej protistrany solventnej tretej strane, alebo jej zlúčením so solventnou treťou stranou, alebo reštrukturalizáciou alebo odpísaním zmlúv a záväzkov centrálnej protistrany prostredníctvom rozdelenia strát a  prevodu pozícií z člena, ktorý zlyhal, na členov, ktorý nezlyhali, alebo uskutočnením rekapitalizácie centrálnej protistrany odpísaním jej akcií alebo odpísaním a konverziou jej dlhu na vlastné imanie.  V súlade s cieľom zachovať kritické funkcie centrálnej protistrany a ešte pred prijatím vyššie opísaných opatrení by orgán pre riešenie krízových situácií mal zvážiť vymáhanie akýchkoľvek existujúcich a nesplatených zmluvných záväzkov centrálnej protistrany , najmä vrátane akýchkoľvek zmluvných povinností zo strany zúčtovacích členov splniť výzvy na dodanie likvidity alebo prevziať pozície zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, či už prostredníctvom aukcie, alebo iných dohodnutých prostriedkov uvedených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany, ako aj akýchkoľvek existujúcich a nesplatených zmluvných záväzkov, ktoré zaväzujú strany iné ako zúčtovacích členov k akýmkoľvek formám finančnej podpory. Zmluvné záväzky by mal vymáhať orgán pre riešenie krízových situácií v súlade so spôsobom, ako by to bolo potrebné v rámci bežného konkurzného konania.

(39)

S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať šírenie krízovej situácie je nevyhnutné rýchle a rozhodné konanie. Keď sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by nemal odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení na riešenie krízovej situácie vo verejnom záujme. K zlyhaniu centrálnej protistrany môže dôjsť za okolností, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií. Uvedený orgán by mal mať preto možnosť prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie bez ohľadu na výkon opatrení na ozdravenie centrálnou protistranou alebo bez uloženia povinnosti použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(40)

Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by pri prijímaní opatrení na riešenie krízovej situácie mal zohľadňovať a dodržiavať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií, ktoré vypracovalo kolégium pre riešenie krízových situácií, ak s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhodnotí, že ciele riešenia krízovej situácie sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal bezodkladne informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré plánuje prijať, a to najmä vtedy, keď sa takéto opatrenie odchyľuje od plánu.

(41)

Zasahovanie do vlastníckych práv by malo byť primerané riziku pre finančnú stabilitu. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie centrálne protistrany, ktoré spĺňajú podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií, a to najmä vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľa finančnej stability vo verejnom záujme. Vzhľadom na to, že nástroje riešenia krízových situácií a právomoci riešiť krízové situácie môžu narušiť práva akcionárov, zúčtovacích členov, ich klientov a veriteľov v širšom zmysle , malo by sa opatrenie na riešenie krízovej situácie prijať iba vtedy, ak je to nutné vo verejnom záujme, a akékoľvek zasahovanie do týchto práv by malo byť v súlade s chartou. Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízovej situácie s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a malo by byť úmerné rizikám, ktoré sa riešia, a nemalo by byť ani priamo, ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti.

(42)

Dotknutým akcionárom, zúčtovacím členom a veriteľom by nemali vzniknúť väčšie straty, než aké by im vznikli, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by sa na nich vzťahovali prípadné ostávajúce záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných dohôd v jej prevádzkových pravidlách, alebo by sa centrálna protistrana zrušila likvidáciou v bežnom konkurznom konaní. V prípade čiastočného prevodu aktív centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu by sa zvyšná časť centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, mala zrušiť likvidáciou v bežnom konkurznom konaní.

(43)

Na účely ochrany práva akcionárov, veriteľov, zúčtovacích členov a ich klientov by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a záväzkov centrálnej protistrany a ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na uvedené strany uplatňovalo, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie. Malo by byť možné začať ocenenie už počas fázy ozdravenia. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa malo vykonať spravodlivé a realistické ocenenie aktív a záväzkov centrálnej protistrany vrátane ceny, za ktorú by bolo vykonané akékoľvek ukončenie zmlúv centrálnej protistrany, ktoré by malo zohľadňovať výkyvy a likviditu trhu v čase riešenia krízovej situácie. Takéto ocenenie by malo podliehať právu podať opravný prostriedok len spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie. Okrem toho by sa v určitých prípadoch malo po použití nástrojov riešenia krízovej situácie vykonať ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov, veriteľov, zúčtovacích členov a ich klientov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by sa na nich vzťahovali prípadné ostávajúce záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných dohôd v jej prevádzkových pravidlách alebo v rámci bežného konkurzného konania, a to pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a turbulencií na trhoch . Ak akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a ich klienti dostali ako platbu alebo kompenzáciu za svoje nároky menšiu sumu, než by boli dostali, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a ak by sa namiesto toho na nich vzťahovali prípadné ostávajúce záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných dohôd v jej prevádzkových pravidlách alebo v rámci bežného konkurzného konania, pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a turbulencií na trhoch , mali by v určitých prípadoch mať právo na vyplatenie rozdielu. Výpočet sumy, ktorú by dostali, by nemal predpokladať poskytnutie verejnej finančnej podpory. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť uvedené porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom, veriteľom, zúčtovacím členom a ich klientom vyplatiť akýkoľvek rozdiel zistený v zaobchádzaní.

(44)

S cieľom zabezpečiť účinné riešenie krízovej situácie by sa prostredníctvom ocenenia mali čo najpresnejšie stanoviť všetky straty, ktoré sa musia prideliť centrálnej protistrane na obnovenie rovnováhy neuzatvorených pozícií a na splnenie priebežných platobných záväzkov. Ocenenie aktív a záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa použijú nástroje riešenia krízovej situácie. Pri oceňovaní by však hodnota záväzkov nemala byť dotknutá finančnou situáciou centrálnej protistrany. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany. Uvedené ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie.

(45)

Po začatí riešenia krízovej situácie by mal orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečiť, aby boli uznané všetky nesplatené zmluvné záväzky centrálnej protistrany, zúčtovacích členov a ďalších protistrán stanovené v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany vrátane nesplatených ozdravných opatrení s výnimkou prípadov, v ktorých by na včasné zmiernenie nepriaznivých účinkov na finančnú stabilitu alebo na zabezpečenie kritických funkcií centrálnej protistrany bola vhodnejšia iná právomoc riešiť krízové situácie alebo iný nástroj riešenia krízovej situácie. Straty by mali absorbovať regulačné kapitálové nástroje a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov podľa ich kapacity prostredníctvom zrušenia či prevodu nástrojov vlastníctva alebo výrazným zriedením akcií pri zohľadnení všetkých strát, ktoré majú byť absorbované vymáhaním akéhokoľvek nesplateného záväzku voči centrálnej protistrane. Ak tieto nástroje nie sú dostatočné, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať právomoc odpísať nezabezpečený dlh a nezabezpečené záväzky v potrebnom rozsahu bez ohrozenia širšej finančnej stability v súlade s ich poradím podľa platného vnútroštátneho konkurzného práva.

(46)

Ak sa centrálnej protistrane pri vykonávaní jej ozdravných opatrení nepodarilo zastaviť straty, a obnoviť tak vyrovnaný stav, čo sa týka rovnováhy neuzatvorených pozícií, alebo komplexne doplniť predfinancované zdroje, alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodol, že vykonaním týchto opatrení centrálnou protistranou by sa poškodila finančná stabilita, výkon právomocí rozdeľovania strát a pozícií daným orgánom by sa mal zamerať na pridelenie zostávajúcich strát, zabezpečenie návratu centrálnej protistrany do vyrovnaného stavu a doplnenie požadovaných predfinancovaných zdrojov buď prostredníctvom pokračujúceho uplatňovania nástrojov v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany alebo prostredníctvom iných opatrení.

(47)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali takisto zabezpečiť minimalizovanie nákladov centrálnej protistrany na riešenie krízovej situácie a rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi tej istej triedy. Ak sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízovej situácie s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a nemalo by byť ani priamo, ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti ani na inom základe.

(48)

Nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií by sa mali v najväčšom možnom rozsahu používať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou verejnou finančnou podporou v prospech centrálnej protistrany. Použitie verejnej finančnej podpory na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by malo byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o štátnej pomoci a malo by sa považovať za nástroj úplne poslednej voľby .

(49)

Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany, ktoré znášajú daňoví poplatníci. Malo by sa ním zabezpečiť, aby sa krízové situácie centrálnych protistrán dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Nástrojmi rozdelenia strát a pozícií by sa tento cieľ mal dosiahnuť zabezpečením toho, aby akcionári a protistrany, ktorí sú medzi veriteľmi zlyhávajúcej centrálnej protistrany, postihli primerané straty a znášali príslušnú časť nákladov vzniknutých v dôsledku zlyhania centrálnej protistrany. Nástroje rozdelenia strát a pozícií by preto akcionárom a protistranám centrálnej protistrany mali poskytovať intenzívnejší stimul na monitorovanie zdravia centrálnej protistrany za normálnych okolností v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu21.

(50)

Aby sa zabezpečilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát a pozícií medzi protistrany disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli predovšetkým uplatniť nástroje rozdelenia strát a pozícií, ak je cieľom zachovať kritické zúčtovacie služby v rámci centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a následne, ak by to bolo nevyhnutné, aj previesť takéto kritické služby na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo na tretiu stranu a  ponechať zvyšnú časť centrálnej protistrany, aby ukončila prevádzku a bola zrušená likvidáciou.

(51)

Ak sa nástroj rozdelenia strát a pozícií používa s cieľom obnoviť životaschopnosť zlyhávajúcej centrálnej protistrany, aby mohla ďalej fungovať s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie by mala sprevádzať výmena manažmentu ▌ a následná reštrukturalizácia centrálnej protistrany a jej činností spôsobom, ktorý rieši dôvody jej zlyhania. Táto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti▌.

(52)

Nástroje rozdelenia strát a pozícií by sa mali používať so zreteľom na opätovnú rovnováhu pozícií centrálnej protistrany, zastavenie akýchkoľvek ďalších strát a získanie dodatočných zdrojov na pomoc pri rekapitalizácii centrálnej protistrany, ako aj na doplnenie jej predfinancovaných zdrojov. Na zabezpečenie účinnosti týchto nástrojov a na dosiahnutie ich cieľa by malo byť možné uplatňovať ich na čo najširšiu škálu zmlúv, z ktorých vyplývajú nezabezpečené záväzky alebo ktoré vedú k nerovnováhe pozícií pre zlyhávajúcu centrálnu protistranu. Mali by umožňovať aukcie s pozíciami neplatičov medzi zvyšnými zúčtovacími členmi, znižovanie odchádzajúcich platieb variačnej marže takýmto členom a ich klientom , uskutočňovanie akýchkoľvek zvyšných výziev na dodanie likvidity stanovených v ozdravných plánoch, uskutočňovanie dodatočných výziev na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie vyčlenených osobitne pre orgán pre riešenie krízových situácií v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany a odpísanie kapitálových a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, alebo iných nezabezpečených záväzkov a konverziu akýchkoľvek dlhových nástrojov na akcie. Ak sa to považuje za nevyhnutné na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií pri súčasnom minimalizovaní rizík pre finančnú stabilitu a zabránení využívaniu verejných prostriedkov, orgány pre riešenie krízových situácií by mali byť mať možnosť čiastočne alebo úplne vypovedať zmluvy zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, skupín produktov a centrálnej protistrany.

(53)

Orgány pre riešenie krízových situácií by pri náležitom zohľadnení vplyvu na finančnú stabilitu a ako poslednú možnosť mali za rady okolností zvážiť len čiastočné začlenenie určitých zmlúv do rozdelenia strát. Ak sa uvedené nástroje používajú len čiastočne , úroveň straty alebo expozície uplatňovanej na iné zmluvy sa môže upraviť , a to za podmienky, že sa dodrží „zásada neznevýhodnenia veriteľa“.

(54)

Ak sa nástroje riešenia krízových situácií použijú na prevod kritických funkcií alebo životaschopných obchodných činností centrálnej protistrany na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia centrálna protistrana, zvyšná časť centrálnej protistrany by sa mala zlikvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na akúkoľvek potrebu zlyhávajúcej centrálnej protistrany poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana naďalej vykonávali činnosti alebo poskytovali služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(55)

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti by mal orgánom umožniť predať centrálnu protistranu alebo časť jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim bez súhlasu akcionárov. Pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti by orgány mali uskutočniť úpravy na to, aby sa daná centrálna protistrana alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny.

(56)

Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mal mať prospech subjekt, ktorý zostal v likvidačnom konaní. Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali mať prospech akcionári. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci zlyhania centrálnej protistrany a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.

(57)

S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať včas, aby sa nezdržiavalo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

(58)

Informácie o ponúkaní zlyhávajúcej centrálnej protistrany na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zabezpečenie finančnej stability je dôležité, aby sa zverejnenie takýchto informácií požadovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (6) verejnosti mohlo odložiť na čas nevyhnutný na vypracovanie plánu a štruktúry riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(59)

Hlavným účelom preklenovacej centrálnej protistrany ako centrálnej protistrany, ktorá je úplne alebo čiastočne vlastnená jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci alebo kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, by malo byť zabezpečenie, aby sa zúčtovacím členom a klientom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa začala riešiť, aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia centrálna protistrana by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný subjekt s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, a keď budú vhodné podmienky, mala by sa vrátiť na trh, alebo, ak už nie je životaschopná, mala by sa zrušiť likvidáciou.

(60)

Ak sú všetky ostatné možnosti prakticky nedostupné alebo preukázateľne nedostatočné na zabezpečenie finančnej stability, mala by existovať možnosť účasti vlády v podobe kapitálovej podpory alebo dočasného verejného vlastníctva v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci vrátane reštrukturalizácie operácií centrálnej protistrany, pričom by sa malo umožniť, aby sa použité finančné prostriedky v priebehu času od účastníkov zúčtovania, ktorí sú príjemcami finančnej podpory, získali späť. Vládne stabilizačné nástroje sa používajú bez ohľadu na úlohu akýchkoľvek centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému, a to aj v časoch stresu, ktoré podlieha ich rozhodnutiu, a výskyt takýchto prípadov by sa nemal považovať za pravdepodobný. Malo by byť dočasného charakteru. Preto by mali byť zriadené komplexné a dôveryhodné mechanizmy, ktoré umožnia počas príslušného obdobia získať poskytnuté verejné finančné prostriedky späť.

(61)

Na zabezpečenie schopnosti orgánu pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje rozdelenia strát a pozícií na zmluvy so subjektmi so sídlom v tretích krajinách by uznanie tejto možnosti malo byť zahrnuté v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany.

(62)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré by sa mohli v rôznych kombináciách vykonávať pri používaní nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mala patriť právomoc previesť nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany na iný subjekt, napríklad na inú centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, právomoc odpísať alebo zrušiť nástroje vlastníctva, alebo odpísať či konvertovať záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany, právomoc odpísať variačnú maržu, právomoc vynucovať akékoľvek ostávajúce záväzky tretích strán vo vzťahu k centrálnej protistrane vrátane výziev na dodanie likvidity na ozdravenie a riešenie krízovej situácie vrátane tých, ktoré sú stanovené v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany , a rozdelenia pozícií, právomoc čiastočne alebo úplne vypovedať zmluvy centrálnej protistrany, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie nárokov. Centrálna protistrana a členovia jej rady a vrcholového manažmentu by mali zostať zodpovední, podľa práva členských štátov, podľa občianskeho alebo trestného práva za zlyhanie centrálnej protistrany.

(63)

Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Musí sa vziať do úvahy to, že informácie o obsahu a podrobnostiach ozdravných plánov a plánov riešenia krízových situácií a výsledku akéhokoľvek posúdenia týchto plánov môžu mať ďalekosiahle účinky, najmä pokiaľ ide o dotknuté podniky. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho vydaním, či už o tom, či boli splnené podmienky riešenia krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo akéhokoľvek opatrenia v rámci postupov, majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa týkajú opatrenia. Samotná informácia o tom, že orgán pre riešenie krízových situácií skúma určitú centrálnu protistranu, by mohla mať na danú centrálnu protistranu negatívny vplyv. Preto je nutné zabezpečiť vhodné mechanizmy na zachovanie dôvernosti takých informácií, akými sú obsah a podrobnosti ozdravných plánov a plánov riešenia krízových situácií a výsledok akéhokoľvek posúdenia vykonaného v tejto súvislosti.

(64)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a záväzkov. S výhradou ochranných opatrení by tieto právomoci mali zahŕňať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív a právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a nástrojov vlastníctva. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Nemalo byť dotknuté ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo s jej subjektom skupiny, z dôvodov iných, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej centrálnej protistrany, ktorá sa zrušuje likvidáciou v bežnom konkurznom konaní, aby poskytovala služby, ktoré sú potrebné na to, aby centrálna protistrana, na ktorú boli prevedené aktíva, zmluvy alebo nástroje vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej centrálnej protistrany, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(65)

V súlade s článkom 47 charty majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok z vecných dôvodov, ak bolo rozhodnutie svojvoľné a neprimerané v čase, keď bolo prijaté, vzhľadom na informácie, ktoré boli v tom čase ľahko dostupné.

(66)

Opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií si môžu vyžadovať ekonomické hodnotenia a veľký priestor na voľné uváženie. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie týchto hodnotení a na určenie primeraného použitia priestoru na voľné uváženie. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z týchto ekonomických hodnotení vypracovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia.

(67)

S cieľom pokryť mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite kritických funkcií, je potrebné zabezpečiť, aby podanie akékoľvek opravného prostriedku neviedlo k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a aby rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií bolo bezodkladne vykonateľné.

(68)

Okrem toho, ak je to potrebné v záujme ochrany tretích strán, ktoré v dobrej viere získali aktíva, zmluvy, práva a záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi, a s cieľom zabezpečiť stabilitu finančných trhov, by však právo podať opravný prostriedok nemalo mať vplyv na žiadny následný správny akt alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. V týchto prípadoch by sa preto nápravné opatrenia týkajúce sa protiprávneho rozhodnutia mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré utrpeli dotknuté osoby.

(69)

Keďže vzhľadom na vážne ohrozenie finančnej stability v členskom štáte a Únii môže byť potrebné naliehavo prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, akýkoľvek postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante schválenie opatrenia krízového riadenia súdom a posúdenie takejto žiadosti súdom by mali mať povahu zrýchleného konania. Tým nie je dotknuté právo zainteresovaných strán požiadať súd o zrušenie rozhodnutia, a to počas obmedzenej lehoty po prijatí opatrenia krízového riadenia orgánom pre riešenie krízových situácií.

(70)

Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme zamedzenia sporom o právomoc, aby sa v prípade zlyhávajúcej centrálnej protistrany vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo používa nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje riešenia krízovej situácie do praxe. To by sa však nemalo uplatňovať na povinnosti zlyhávajúcej centrálnej protistrany vo vzťahu k systémom určeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES23 vrátane iných centrálnych protistrán a centrálnych bánk. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. S cieľom zaistiť, aby sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatňovali v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov, systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie na riešenie krízovej situácie by sa nemali považovať za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Fungovanie systému určeného v rámci smernice 98/26/ES alebo právo na zábezpeku zaručené uvedenou smernicou by nemali byť ohrozené.

(71)

S cieľom zaručiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali pri prevádzaní aktív a záväzkov na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu dostatočnú lehotu na identifikáciu zmlúv, ktoré treba previesť, môže byť vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie by bolo potrebné, aby orgány mohli získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej centrálnej protistrany, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by zahŕňalo rozsiahle uplatnenie práv ukončiť zmluvu. Aby sa do zmluvných práv protistrán zasahovalo len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv ukončiť zmluvu uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na predchádzanie kríze alebo opatreniu na riešenie krízovej situácie vrátane výskytu akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takéhoto opatrenia, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného zlyhania vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.

(72)

Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany je vhodné uplatniť podľa potreby ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu prepojených záväzkov, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o prepojené zmluvy a súvisiacu zábezpeku, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou protistranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vzájomnom započítaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Ak sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by sa mali snažiť previesť všetky prepojené zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zvyškovej zlyhávajúcej centrálnej protistrane. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že zaobchádzanie s regulatórnym kapitálom expozícií krytých dohodou o čistom zúčtovaní na účely smernice 2013/36/EÚ bude dotknuté v minimálnej miere.

(73)

Centrálne protistrany EÚ poskytujú služby zúčtovacím členom a klientom nachádzajúcim sa v tretích krajinách a centrálne protistrany tretích krajín poskytujú služby zúčtovacím členom a klientom nachádzajúcim sa v EÚ. Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán si vyžaduje spoluprácu medzi členskými štátmi a orgánmi tretích krajín. Na tento účel by mal ESMA poskytnúť usmernenia o príslušnom obsahu dohôd o spolupráci, ktoré sa majú uzavrieť s orgánmi tretích krajín. Týmito dohodami o spolupráci by sa malo zabezpečiť účinné plánovanie, rozhodovanie a koordinácia vo vzťahu k medzinárodne pôsobiacim centrálnym protistranám. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií by mali uznávať a vynucovať za určitých okolností konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií. Spolupráca by sa mala uskutočňovať aj vzhľadom na dcérske spoločnosti z Únie alebo centrálne protistrany z tretích krajín a na ich zúčtovacích členov a klientov.

(74)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu a primeranú ochranu účastníkov trhu v celej Únii by Komisia mala prijať návrhy regulačných technických predpisov vypracovaných ESMA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom určiť obsah písomných dohôd a postupov pre fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, obsah plánov riešenia krízových situácií a prvky dôležité na vykonávanie ocenení.

(75)

Komisia by mala mať možnosť pozastaviť akúkoľvek zúčtovaciu povinnosť stanovenú podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a to na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo na žiadosť príslušného orgánu zúčtovacieho člena centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a na základe nezáväzného stanoviska ESMA, pre konkrétne triedy OTC derivátov, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Rozhodnutie o pozastavení by sa malo prijať iba vtedy, ak je to potrebné na zachovanie finančnej stability a dôvery v trhy, konkrétne s cieľom vyhnúť sa účinkom šírenia krízovej situácie a zabrániť protistranám a investorom, aby mali vysoké a neisté rizikové expozície voči centrálnej protistrane. S cieľom prijať rozhodnutie by Komisia mala zohľadniť ciele riešenia krízových situácií a kritériá uvedené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, na základe ktorých OTC deriváty podliehajú zúčtovacej povinnosti týkajúcej sa tých OTC derivátov, pre ktoré sa požaduje pozastavenie. Pozastavenie by malo mať dočasný charakter s možnosťou predĺženia. Podobne by sa mala posilniť aj úloha výboru pre riziká centrálnej protistrany, ako je stanovené v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby ďalej podporoval centrálnu protistranu pri obozretnom riadení rizík a zvyšovaní jej odolnosti. Členovia výboru pre riziká by mali mať možnosť informovať príslušný orgán, keď centrálna protistrana nedodržiava odporúčania výboru pre riziká, a zástupcovia zúčtovacích členov a klientov výboru pre riziká by mali mať možnosť použiť poskytnuté informácie na monitorovanie svojich expozícií voči centrálnej protistrane v súlade s opatreniami na ochranu dôvernosti. Orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán by napokon mali mať takisto prístup ku všetkým potrebným informáciám v archívoch obchodných údajov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2365/2015 (7) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(76)

S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán boli zastúpené na všetkých príslušných fórach, a s cieľom zabezpečiť, aby mal ESMA využíval všetky expertízy potrebné na vykonávanie úloh týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, by sa nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedeného nariadenia zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán.

(77)

S cieľom pripraviť rozhodnutia ESMA v súvislosti s úlohami, ktoré mu boli pridelené, vrátane vypracovania návrhov technických predpisov týkajúcich sa oceňovania ex anteex post, kolégií pre riešenie krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií, a usmernení pre podmienky riešenia krízových situácií, a záväznej mediácie, a zabezpečiť komplexné zapojenie EBA a jeho členov do prípravy týchto rozhodnutí by mal ESMA vytvoriť interný výbor pre riešenie krízových situácií a mal by prizvať príslušné orgány EBA, aby sa zúčastňovali ako pozorovatelia.

(78)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä chartou, a predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(79)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tohto nariadenia mali vždy náležite zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na finančnú stabilitu v iných jurisdikciách a na hospodársku situáciu v iných jurisdikciách a mali by zvážiť význam každého zúčtovacieho člena pre finančný sektor a hospodárstvo jurisdikcií , v ktorých je takýto zúčtovací člen usadený.

(80)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to harmonizáciu pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktorejkoľvek centrálnej protistrany v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(81)

S cieľom vyhnúť sa rozporu medzi ustanoveniami týkajúcimi sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán a právnym rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností je vhodné odložiť uplatňovanie tohto nariadenia do termínu, od ktorého majú členské štáty uplatňovať opatrenia, ktorými sa transponuje [PO: doplňte odkaz na smernicu, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán (CCP) povolených v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a postupy týkajúce sa dohôd s tretími krajinami v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

2.

„kolégium pre riešenie krízových situácií“ je kolégium zriadené v súlade s článkom 4;

3.

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán určený ▌v súlade s článkom 3;

4.

„nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj riešenia krízovej situácie uvedený v článku 27 ods. 1;

5.

„právomoc riešiť krízové situácie“ je právomoc uvedená v článku 48;

6.

„ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21;

7.

„príslušný orgán“ je orgán určený ▌ v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

7a.

„prípad zlyhania“ je scenár, pri ktorom jeden alebo viacerí zúčtovací členovia neplnia svoje finančné záväzky voči centrálnej protistrane;

7b.

„prípad nesúvisiaci so zlyhaním“ je scenár, pri ktorom centrálnej protistrane vzniknú straty z iného dôvodu ako z dôvodu zlyhania zúčtovacieho člena, napríklad z dôvodu zlyhania obchodnej činnosti, správy cenných papierov, investícií či právneho alebo prevádzkového zlyhania alebo podvodu vrátane zlyhaní v dôsledku kybernetických útokov alebo nekrytých nedostatkov likvidity;

8.

„plán riešenia krízovej situácie“ je plán riešenia krízovej situácie pre centrálnu protistranu vypracovaný v súlade s článkom 13;

9.

„opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je uplatnenie nástroja riešenia krízovej situácie alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízové situácie po tom, ako boli splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článku 22 ;

10.

„zúčtovací člen“ je zúčtovací člen podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

11.

„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 15 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12.

„centrálna protistrana z tretej krajiny“ je centrálna protistrana, ktorej ústredie je zriadené v tretej krajine;

13.

„dohoda o vzájomnom započítaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a protistranou;

14.

„infraštruktúra finančného trhu“ (FMI) je centrálna protistrana, centrálne depozitáre cenných papierov, archív obchodných údajov, platobný systém alebo iný systém vymedzený a určený členským štátom podľa článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES;

15.

„klient“ je klient podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

15a.

„O-SII“ sú inak systémovo významné inštitúcie podľa článku 131 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ;

16.

„interoperabilná centrálna protistrana“ je centrálna protistrana, ktorá uzatvorila dohodu o interoperabilite podľa hlavy V nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

18.

„ozdravný plán“ je ozdravný plán vypracovaný a udržiavaný centrálnou protistranou v súlade s článkom 9;

19.

„rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje, zriadená podľa vnútroštátneho práva obchodných spoločností v súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

20.

„kolégium orgánov dohľadu “ je kolégium uvedené v článku 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s účasťou Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „SRB“) ;

21.

„základné imanie“ je základné imanie podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ;

22.

„postupnosť pri zlyhaní“ je postupnosť pri zlyhaní v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

23.

„kritické funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie poskytované tretím stranám mimo centrálnej protistrany, ktorých prerušenie by pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability v jednom alebo vo viacerých členských štátoch v dôsledku veľkosti centrálnej protistrany alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií;

24.

„skupina“ je skupina podľa vymedzenia v článku 2 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ;

25.

„prepojená FMI“ je interoperabilná centrálna protistrana alebo iná FMI alebo centrálna protistrana , s ktorou má centrálna protistrana zmluvné dohody;

26.

„▌verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá, ak by sa poskytla na národnej úrovni, by predstavovala štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť centrálnej protistrany alebo skupiny, ktorej súčasťou je takáto centrálna protistrana;

27.

„finančné zmluvy“ sú zmluvy a dohody uvedené v článku 2 ods. 1 bode 100 smernice 2014/59/EÚ;

28.

„bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktorého súčasťou je čiastočný alebo úplný odpredaj majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora alebo správcu, bežne použiteľné na centrálne protistrany podľa vnútroštátneho práva, či už konkrétne v prípade uvedených inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

29.

„nástroje vlastníctva“ sú akcie, iné nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo, nástroje, ktoré sú konvertibilné na akcie alebo na iné nástroje vlastníctva, alebo ktoré poskytujú právo na nadobudnutie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva;

30.

„určený vnútroštátny makroprudenciálny orgán“ je orgán poverený výkonom makroprudenciálnej politiky uvedenej v odporúčaní B1 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnom mandáte vnútroštátnych orgánov (ESRB/2011/3);

31.

„fond pre prípad zlyhania“ je fond pre prípad zlyhania v držbe centrálnej protistrany v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

32.

„predfinancované zdroje“ sú zdroje v držbe príslušnej právnickej osoby, ktoré sú pre túto právnickú osobu voľne dostupné;

33.

„vrcholový manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť centrálnej protistrany, a výkonný člen alebo členovia rady;

34.

„archív obchodných údajov“ je archív obchodných údajov podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (8);

35.

„rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec stanovený článkami 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a nariadeniami a všetkými aktmi Únie, vrátane usmernení, oznámení a upozornení, vypracovanými alebo prijatými podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;

36.

„dlhové nástroje“ sú dlhopisy alebo iné formy nezabezpečeného prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktoré poskytujú práva na nadobudnutie dlhových nástrojov;

37.

„výzva na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie“ je žiadosť o hotovostné zdroje, ktoré majú centrálnej protistrane poskytnúť zúčtovací členovia dodatočne k predfinancovaným zdrojom na základe zákonných právomocí, ktoré má orgán pre riešenie krízových situácií k dispozícii v súlade s článkom 31 a podľa prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany ;

38.

„výzvy na dodanie likvidity na ozdravenie “ sú žiadosti o hotovostné zdroje, ktoré majú centrálnej protistrane poskytnúť zúčtovací členovia dodatočne k predfinancovaným zdrojom na základe zmluvných dohôd stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany;

39.

„právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v článku 48 ods. 1 písm. c) alebo d) previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, alebo akékoľvek kombinácie týchto položiek z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

40.

„derivát“ je derivát podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

41.

„dohoda o čistom zúčtovaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné niekoľko nárokov alebo záväzkov konvertovať na jednu čistú pohľadávku, vrátane mechanizmov konečného zúčtovania (close-out netting), v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek vymedzenej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jednu čistú pohľadávku, alebo sú jednou čistou pohľadávkou nahradené, vrátane „ustanovení o konečnom čistom zúčtovaní“ (close-out netting) vymedzených v článku 2 ods. 1 písm. n) bode i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (9) a „vysporiadania“ (netting) vymedzeného v článku 2 písm. k) smernice 98/26/ES;

42.

„opatrenie na predchádzanie kríze“ je výkon právomocí požadujúcich, aby centrálna protistrana vo svojom ozdravnom pláne prijala opatrenia na nápravu nedostatkov podľa článku 10 ods. 8 a 9, výkon právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie podľa článku 17 alebo uplatnenie opatrenia včasnej intervencie podľa článku 19;

43.

„právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu, právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie záväzkov alebo akékoľvek podobné ustanovenie, ktorým sa záväzok zmluvnej strany pozastavuje, upravuje alebo anuluje, alebo aj ustanovenie, ktorým sa predchádza vzniku zmluvného záväzku, ku ktorému by inak došlo;

44.

„dohoda o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2002/47/ES;

45.

„krytý dlhopis“ je nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (10);

46.

„konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ je opatrenie podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie centrálnej protistrany z tretej krajiny, ktoré je v zmysle cieľov a predpokladaných výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízovej situácie podľa tohto nariadenia;

47.

„príslušné vnútroštátne orgány“ sú orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány alebo príslušné ministerstvá určené v súlade s týmto nariadením alebo podľa článku 3 smernice 2014/59/EÚ alebo iné orgány v členských štátoch s právomocami týkajúcimi sa aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnych protistrán z tretích krajín, ktoré poskytujú zúčtovacie služby v ich jurisdikcii;

48.

„príslušný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.

HLAVA II

ORGÁNY, KOLÉGIUM PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A POSTUPY

ODDIEL I

ORGÁNY PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ, KOLÉGIÁ PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A ZAPOJENIE EURÓPSKYCH ORGÁNOV DOHĽADU

Článok 3

Určenie orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných ministerstiev

1.    Členské štáty, v ktorých je zriadená centrálna protistrana, určia, a členské štáty, v ktorých nie je zriadená žiadna centrálna protistrana, môžu určiť jeden orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý je splnomocnený uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v tomto nariadení.

Orgánmi pre riešenie krízových situácií sú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií musia mať odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávanie svojich právomocí s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

3.   Ak je orgán pre riešenie krízových situácií určený podľa odseku 1 poverený ďalšími funkciami, musí byť zabezpečená skutočná prevádzková nezávislosť vrátane oddelených zamestnancov, oddelených hierarchických vzťahov a nezávislého rozhodovacieho procesu daného orgánu pre riešenie krízových situácií, najmä od príslušného orgánu určeného podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a od príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov uvedených v článku 18 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia, a musia byť zavedené všetky opatrenia , ktoré sú preukázané k spokojnosti orgánu ESMA, potrebné na zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami, ktorými je orgán pre riešenie krízových situácií poverený podľa tohto nariadenia, a všetkými ostatnými funkciami, ktorými je uvedený orgán poverený.

Požiadavky uvedené v prvom odseku nevylučujú zblíženie hierarchických vzťahov na najvyššej úrovni organizácie, ktorá zahŕňa rôzne orgány, ani to, aby zamestnanci mohli byť za vopred vymedzených podmienok vysielaní z jedného orgánu do druhého na účely pokrytia dočasnej vysokej pracovnej záťaže.

4.   ▌Orgán pre riešenie krízových situácií prijme a zverejní vnútorné pravidlá na zabezpečenie štrukturálneho oddelenia uvedeného v prvom pododseku vrátane pravidiel týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácií medzi rôznymi funkčnými oblasťami.

5.   Každý členský štát určí jedno ministerstvo zodpovedné za výkon funkcií zverených príslušnému ministerstvu podľa tohto nariadenia.

6.   ▌Orgán pre riešenie krízových situácií včas informuje príslušné ministerstvo o rozhodnutiach prijatých podľa tohto nariadenia.

7.   Ak majú rozhodnutia uvedené v odseku 6 priamy fiškálny vplyv ▌, orgán pre riešenie krízových situácií musí získať potrebný súhlas, ako sa stanovuje ▌ v právnych predpisoch.

8.   Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa odseku 1.

9.   ▌

10.   Orgán ESMA uverejní zoznam orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktných orgánov oznámených podľa odseku 8.

Článok 4

Kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 13, 16 a 17 a na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, dané kolégium riadi a predsedá mu.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií poskytnú rámec pre orgány pre riešenie krízových situácií a ostatné príslušné orgány na vykonávanie týchto úloh:

a)

výmena informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, pre posúdenie prepojenosti centrálnej protistrany a jej účastníkov, spolu s ďalšími centrálnymi bankami záujmu, pre uplatňovanie prípravných a preventívnych opatrení a pre riešenie krízových situácií;

b)

posúdenie plánov riešenia krízových situácií podľa článku 13;

c)

posúdenie riešiteľnosti krízových situácií centrálnych protistrán podľa článku 16;

d)

identifikovanie, riešenie a odstránenie prekážok riešiteľnosti krízových situácií centrálnych protistrán podľa článku 17;

e)

koordinovanie informovania verejnosti o stratégiách a programoch riešenia krízových situácií;

ea)

výmena ozdravných plánov a plánov riešenia krízových situácií zúčtovacích členov a posúdenie potenciálneho vplyvu a prepojenosti s centrálnou protistranou.

2.   Členmi kolégia pre riešenie krízových situácií sú:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany;

b)

príslušný orgán centrálnej protistrany;

c)

príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov uvedených v článku 18 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

d)

príslušné orgány uvedené v článku 18 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)

príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán uvedených v článku 18 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

f)

príslušné orgány uvedené v článku 18 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

g)

členovia ESCB uvedení v článku 18 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

h)

emisné centrálne banky uvedené v článku 18 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

i)

príslušný orgán materskej spoločnosti, ak sa uplatňuje článok 11 ods. 1;

ia)

príslušné orgány poverené dohľadom nad O-SII uvedenými v článku 131 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ;

j)

príslušné ministerstvo, ak orgánom pre riešenie krízových situácií uvedeným v písmene a) nie je príslušné ministerstvo;

k)

ESMA;

l)

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

3.   ESMA, EBA a  príslušné orgány poverené dohľadom nad O-SII nemajú v kolégiách pre riešenie krízových situácií hlasovacie práva.

4.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov zriadené v tretích krajinách a príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán z tretích krajín, s ktorými centrálna protistrana uzatvorila dohody o interoperabilite, môžu byť prizvaní k účasti na kolégiu pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia. Ich účasť je podmienená tým, že dané orgány podliehajú požiadavkám dôvernosti, ktoré sú podľa názoru predsedu kolégia pre riešenie krízových situácií rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 71.

Účasť orgánov tretích krajín v kolégiu pre riešenie krízových situácií môže byť obmedzená na diskusiu o  vybraných otázkach cezhraničného presadzovania, ktoré môžu zahŕňať :

a)

účinné a koordinované presadzovanie opatrení na riešenie krízových situácií, najmä v súlade s článkami 53 a 75;

b)

identifikovanie a odstránenie možných prekážok pre účinné opatrenie na riešenie krízovej situácie, ktoré môžu vyplývať z odlišných právnych predpisov, ktorými sa riadia dohody o zábezpeke, dohody o čistom zúčtovaní a dohody o vzájomnom započítaní, a rôznych právomocí alebo stratégií týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií;

c)

identifikovanie a koordinácia akejkoľvek potreby nových požiadaviek na udeľovanie licencií, uznávanie alebo udeľovanie povolení, pričom sa zohľadní potreba opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú vykonať včas;

d)

možné pozastavenie akejkoľvek zúčtovacej povinnosti pre príslušné triedy aktív dotknutých riešením krízovej situácie centrálnej protistrany podľa článku 6a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo podľa akéhokoľvek rovnocenného ustanovenia podľa vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny;

e)

možný vplyv rôznych časových pásiem na príslušný koniec pracovných hodín, pokiaľ ide o koniec obchodovania.

5.   Predseda kolégia pre riešenie krízových situácií zodpovedá za tieto úlohy:

a)

po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií za určenie písomných dohôd a postupov týkajúcich sa fungovania kolégia pre riešenie krízových situácií;

b)

koordinovanie všetkých činností kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)

zvolávanie všetkých zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií a predsedanie týmto zasadnutiam;

d)

úplné informovanie všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií vopred o organizovaní zasadnutí, o hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať na týchto zasadnutiach, a o otázkach, ktoré majú byť predmetom rokovaní;

e)

rozhodnutie o tom, či sa majú na určité zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií prizvať orgány tretích krajín a ktoré orgány sa prizvú v súlade s odsekom 4;

f)

koordinovanie včasnej výmeny všetkých relevantných informácií medzi členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;

g)

včasné informovanie všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach a o ich výsledkoch;

ga)

zabezpečenie toho, aby si členovia kolégia včas vymieňali všetky relevantné informácie na účely vykonávania svojich úloh podľa tohto nariadenia.

6.   S cieľom zabezpečiť jednotné a súdržné fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií v rámci celej Únie vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov na stanovenie obsahu písomných dohôd a postupov pre fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií uvedených v odseku 1.

Na účely vypracovania regulačných predpisov uvedených v prvom pododseku zohľadní ESMA príslušné ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 876/2013 (11) a kapitoly 6 oddielu 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) XXX/2016, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy prijaté na základe článku 88 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ (12).

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [OP: doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 6 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 5

Výbor ESMA pre riešenie krízových situácií

1.   ESMA vytvorí výbor pre riešenie krízových situácií podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účely prípravy rozhodnutí zverených orgánu ESMA v tomto nariadení, s výnimkou rozhodnutí, ktoré sa majú prijímať podľa článku 12 tohto nariadenia.

Výbor pre riešenie krízových situácií taktiež podporuje vypracovávanie a koordináciu plánov riešenia krízových situácií a  navrhuje stratégie pre riešenie krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán.

2.   Výbor pre riešenie krízových situácií je zložený z orgánov určených podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

Orgány uvedené v článku 4 ods. 2 bodoch i) a iv) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a príslušné orgány poverené dohľadom nad O-SII sa prizvú k účasti vo výbore pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia.

2a.     ESMA posudzuje mechanizmy ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán v celej Únii z hľadiska ich súhrnného účinku na finančnú stabilitu Únie prostredníctvom pravidelného stresového testovania a simulácií krízy so zreteľom na stresové udalosti s potenciálnym systémovým dosahom. ESMA pri vykonávaní tejto úlohy zabezpečí súlad s posúdeniami odolnosti jednotlivých centrálnych protistrán vykonanými podľa kapitoly XII delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 153/2013, pokiaľ ide o frekvenciu a návrh testov, a úzko spolupracuje s kolégiami orgánov dohľadu zriadenými v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ESRB a príslušnými orgánmi určenými podľa článku 4 smernice 2013/36/EÚ vrátane ECB pri vykonávaní jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a akýchkoľvek vnútroštátnych príslušných orgánov poverených dohľadom nad centrálnymi protistranami. V oblastiach, v ktorých sa tieto mechanizmy v dôsledku týchto podrobných stresových testov považujú za nevyhovujúce, príslušná inštitúcia alebo inštitúcie budú musieť tieto nedostatky napraviť a opätovne predložiť tieto mechanizmy v rámci ďalšieho kola stresového testovania do šiestich mesiacov od predchádzajúceho stresového testovania.

3.   Na účely tohto nariadenia ESMA spolupracuje s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a s orgánom EBA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Na účely tohto nariadenia ESMA zabezpečí štrukturálne oddelenie výboru pre riešenie krízových situácií od ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Spolupráca medzi orgánmi

1.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií a ESMA úzko spolupracujú na príprave, plánovaní a  v maximálnej možnej na uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií a ostatné príslušné orgány vrátane ESMA, orgány pre riešenie krízových situácií určené v súlade s článkom 3 smernice 2014/59/EÚ a príslušné orgány a orgány prepojených FMI by najmä mali účinne spolupracovať a komunikovať pri ozdravovaní s cieľom umožniť, aby orgán pre riešenie krízových situácií včas konal.

2.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s ESMA na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

ODDIEL II

ROZHODOVANIE A POSTUPY

Článok 7

Všeobecné zásady týkajúce sa rozhodovania

Príslušné orgány, orgány pre riešenie krízových situácií a ESMA zohľadňujú pri rozhodovaní a prijímaní opatrení podľa tohto nariadenia všetky tieto zásady a aspekty:

a)

aby sa zabezpečila účinnosť a proporcionalita každého rozhodnutia alebo opatrenia vo vzťahu k jednotlivej centrálnej protistrane pri zohľadnení aspoň týchto faktorov:

i)

vlastníctva, právnej a organizačnej štruktúry centrálnej protistrany vrátane toho, či je súčasťou väčšej skupiny FMI alebo iných finančných inštitúcií ;

ii)

povahy, veľkosti a zložitosti obchodnej činnosti centrálnej protistrany;

iii)

povahy a diverzity štruktúry zúčtovacieho členstva centrálnej protistrany vrátane zúčtovacích členov, ich klientov a ďalších protistrán, ktorým títo zúčtovací členovia a klienti poskytujú zúčtovacie služby v rámci centrálnej protistrany, ak sa dajú ľahko a bez zbytočného odkladu identifikovať;

▌v)

prepojenosti centrálnej protistrany s inými infraštruktúrami finančného trhu, inými finančnými inštitúciami a finančným systémom vo všeobecnosti;

va)

či centrálna protistrana zúčtováva akúkoľvek zmluvu o mimoburzových derivátoch vzťahujúcu sa na triedu mimoburzových derivátov, ktorá bola vyhlásená za triedu podliehajúcu zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

vb)

dostupnosti iných centrálnych protistrán, ktoré by mohli dôveryhodne a reálne konať ako náhrada kritických funkcií danej centrálnej protistrany;

vi)

skutočných alebo potenciálnych dôsledkov porušení uvedených v článku 19 ods. 1 a článku 22 ods. 2;

b)

aby sa pri prijímaní opatrení včasnej intervencie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie dodržali požiadavky efektívneho rozhodovania a udržania čo najnižších nákladov pri súčasnom zabránení narušenia trhu, aby sa zamedzilo použitiu verejných finančných prostriedkov ;

c)

aby sa v prípade potreby rozhodnutia a opatrenia prijímali včas a s primeranou naliehavosťou;

d)

aby orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a ostatné orgány navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť koordinované a efektívne prijímanie rozhodnutí a opatrení;

e)

aby sa jasne vymedzili úlohy a zodpovednosti príslušných orgánov v každom členskom štáte;

f)

aby sa náležite zohľadnili záujmy členských štátov, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby a v ktorých sú zriadení jej zúčtovací členovia, ich klienti a všetky interoperabilné centrálne protistrany, a najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje daných členských štátov a Únie ako celku;

g)

aby sa náležite zohľadnili ciele týkajúce sa vyváženia záujmov rôznych zúčtovacích členov, ich klientov, veriteľov v širšom zmysle akcionárov centrálnej protistrany v zapojených členských štátoch a zabránenia nespravodlivému poškodzovaniu alebo nespravodlivej ochrane záujmov určitých subjektov v niektorých členských štátoch vrátane zabránenia nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi členské štáty;

ga)

aby sa v čo najväčšej miere zabránilo verejnej finančnej podpore a aby sa použila len ako posledná možnosť a za podmienok stanovených v článku 45 a aby sa s ohľadom na verejnú finančnú podporu nevytvárali žiadne očakávania;

h)

aby každá povinnosť podľa tohto nariadenia konzultovať s orgánom pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie alebo opatrenie, zahŕňala prinajmenšom povinnosť konzultovať tie prvky navrhovaného rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať:

i)

vplyv na zúčtovacích členov, klientov alebo prepojené FMI;

ii)

vplyv na finančnú stabilitu členského štátu, v ktorom sú zriadení alebo v ktorom sa nachádzajú zúčtovací členovia, klienti alebo prepojené FMI;

i)

aby sa dodržali plány riešenia krízových situácií uvedené v článku 13, pokiaľ sa ciele riešenia krízovej situácie nedosiahnu účinnejšie odchýlením sa od uvedených plánov;

j)

aby sa zabezpečila transparentnosť voči príslušným orgánom vždy , keď to je možné, a najmä v prípadoch, keď je pravdepodobné, že navrhované rozhodnutie alebo opatrenie bude mať dôsledky na finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje, a voči akejkoľvek inej jurisdikcii alebo iným stranám, ak je to primerane možné;

k)

aby sa čo najužšie koordinovali a čo najužšie spolupracovali aj s cieľom znížiť celkové náklady na riešenie krízových situácií;

l)

aby sa zmiernili negatívne hospodárske a sociálne vplyvy každého rozhodnutia vo všetkých členských štátoch a v tretích krajinách, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, vrátane negatívnych vplyvov na finančnú stabilitu.

Článok 8

Výmena informácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a ESMA si z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie navzájom poskytujú včas všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon ich úloh podľa tohto nariadenia.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií sprístupnia dôverné informácie, ktoré poskytol orgán tretej krajiny, iba s predchádzajúcim písomným súhlasom tohto orgánu.

Orgány pre riešenie krízových situácií poskytnú príslušnému ministerstvu všetky informácie týkajúce sa rozhodnutí alebo opatrení, ktoré si vyžadujú oznámenie, konzultáciu alebo súhlas daného ministerstva.

HLAVA III

PRÍPRAVA

KAPITOLA I

Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií

ODDIEL 1

PLÁNOVANIE OZDRAVENIA

Článok 9

Ozdravné plány

1.   Centrálne protistrany vypracujú a udržiavajú podrobný a účinný ozdravný plán stanovujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania aj v prípade nesúvisiacom so zlyhaním, ako aj v prípade ich kombinácie, s cieľom obnoviť ich finančnú pozíciu bez akejkoľvek verejnej finančnej podpory s cieľom umožniť im pokračovať v poskytovaní zúčtovacích služieb po tom, ako došlo k výraznému zhoršeniu ich finančnej situácie, alebo ak hrozí porušenie ich prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

1a.     V ozdravnom pláne sa jasne rozlišuje, najmä ak je to možné prostredníctvom samostatných oddielov, medzi scenármi založenými na:

a)

prípadoch zlyhania;

b)

prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním.

Ozdravný plán obsahuje opatrenia o tom, ako sa ustanovenia predpokladané pre scenáre podľa písmen a) a b) majú skombinovať v prípade, že sa obidva scenáre vyskytnú v rovnakom čase.

2.   Ozdravný plán musí obsahovať rámec ukazovateľov, na základe rizikového profilu centrálnej protistrany , v ktorom sú určené okolnosti, za ktorých sa majú prijať opatrenia uvedené v ozdravnom pláne, zohľadňujúc rôzne scenáre. Tieto ukazovatele môžu mať buď kvalitatívnu, alebo kvantitatívnu povahu týkajúcu sa finančnej pozície centrálnej protistrany.

Centrálne protistrany zavedú vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov, k čomu patrí aj úzka spolupráca príslušných orgánov. Centrálne protistrany o výsledku tohto monitorovania podávajú orgánu ESMA a príslušným orgánom správu.

2a.     ESMA v spolupráci s ESRB do … [jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na stanovenie minimálneho zoznamu kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov uvedených v odseku 2 prvom pododseku tohto článku.

3.   Centrálne protistrany zahrnú do svojich prevádzkových pravidiel ustanovenia s uvedením postupov, ktoré majú uplatňovať ak v záujme dosiahnutia cieľov procesu ozdravenia navrhujú:

a)

prijať opatrenia stanovené v ich ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušné ukazovatele neboli splnené; alebo

b)

zdržať sa prijatia opatrení stanovených v ich ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušné ukazovatele boli splnené.

3a.     Akékoľvek opatrenie, ktoré sa má prijať podľa odseku 3, vyžaduje schválenie príslušným orgánom.

4.   ▌ Ak má centrálna protistrana v úmysle aktivovať svoj ozdravný plán, informuje príslušný orgán a ESMA o povahe a závažnosti problémov, ktoré identifikovala, pričom uvedie všetky príslušné okolnosti a určí opatrenia na ozdravenie alebo iné opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na riešenie situácie.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že opatrenie na ozdravenie, ktoré zamýšľa prijať centrálna protistrana, môže mať významné nepriaznivé účinky na finančný systém, pravdepodobne nebude účinné, alebo môže neprimerane ovplyvniť klientov zúčtovacích členov , môže po informovaní ESMA požiadať centrálnu protistranu, aby sa zdržala uvedeného opatrenia.

5.   Príslušný orgán musí orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovať o každom oznámení, ktoré dostal v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom, a o každom ďalšom pokyne od príslušného orgánu v súlade s odsekom 4 druhým pododsekom.

Ak je príslušný orgán informovaný v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom, obmedzí alebo zakáže v čo najväčšej možnej miere akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie bez toho, aby došlo k priamemu zlyhaniu, vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou, a môže obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a usmernení EBA/GL/2015/22, dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia alebo odstupné pre manažment.

6.   Centrálne protistrany preskúmajú a v prípade potreby aktualizujú svoje ozdravné plány aspoň raz ročne a po každej zmene svojej právnej alebo organizačnej štruktúry či obchodnej alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na uvedené plány alebo inak vyžadovala zmenu plánov. Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby svoje ozdravné plány aktualizovali častejšie.

7.   Pre ozdravné plány platia tieto podmienky:

a)

nepredpokladajú žiadny prístup k verejnej finančnej podpore, núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou, poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru, ani ich prijatie;

b)

zohľadňujú záujmy všetkých zainteresovaných strán, na ktoré pravdepodobne bude mať uvedený ozdravný plán dosah, najmä vo vzťahu k zúčtovacím členom a ich klientom, tak priamo, ako aj nepriamo; a

c)

zabezpečujú, aby zúčtovací členovia nemali neobmedzené expozície voči centrálnej protistrane.

7a.     Ozdravné nástroje musia umožňovať:

a)

riešenie strát z prípadov nesúvisiacich so zlyhaním;

b)

riešenie strát z prípadov zlyhania;

c)

obnovenie rovnováhy pozícií po prípade zlyhania;

d)

riešenie nekrytých nedostatkov likvidity a

e)

doplnenie finančných zdrojov centrálnej protistrany vrátane jej vlastných zdrojov na úroveň dostatočnú na to, aby centrálna protistrana splnila svoje povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a aby bolo podporené pokračujúce a včasné fungovanie kritických funkcií centrálnej protistrany.

7b.     Ozdravné plány musia predpokladať celú škálu extrémnych scenárov vrátane zlyhania zúčtovacích členov nad rámec dvoch najväčších a zlyhania iných centrálnych protistrán, ktoré sú relevantné pre konkrétne podmienky centrálnej protistrany, vrátane kombinácie jej produktov, obchodného modelu a rámca riadenia likvidity a rizík. Uvedená škála scenárov musí zahŕňať stresové udalosti so systémovým dosahom aj stresové udalosti pre konkrétnu centrálnu protistranu s prihliadnutím na potenciálny vplyv domáceho a cezhraničného šírenia krízovej situácie, ako aj súbežných kríz na niekoľkých významných trhoch.

7c.     ESMA v spolupráci s ESRB do … [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, v ktorých sa bližšie určí rozsah scenárov, ktoré sa majú zvážiť na účely odseku 1. Pri vydávaní týchto usmernení ESMA podľa potreby zohľadňuje relevantnú medzinárodnú činnosť vykonávanú v oblasti stresového testovania centrálnych protistrán orgánmi dohľadu a ozdravenia centrálnych protistrán. Ak to bude možné, musí sa snažiť využiť synergie medzi stresovým testovaním orgánmi dohľadu a modelovaním scenárov ozdravenia.

7d.     Ak je centrálna protistrana súčasťou skupiny a zmluvné dohody o podpore zo strany materskej spoločnosti vrátane financovania kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany určených v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 prostredníctvom nástrojov vlastníctva, ktoré vydala jej materská spoločnosť, tvoria súčasť ozdravného plánu, ozdravný plán musí predpokladať scenáre, v prípade ktorých uvedené dohody nemožno splniť.

7e.     Ozdravný plán obsahuje tieto položky:

a)

zhrnutie kľúčových prvkov plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;

b)

zhrnutie podstatných zmien centrálnej protistrany od naposledy predloženého ozdravného plánu;

c)

plán komunikácie a zverejňovania, v ktorom sa opisuje, ako má centrálna protistrana v úmysle zvládnuť akékoľvek potenciálne negatívne reakcie trhu a súčasne konať čo najtransparentnejšie;

d)

rozsiahlu škálu opatrení v oblasti kapitálu, rozdelenia strát a likvidity potrebných na zachovanie alebo obnovenie životaschopnosti a finančnej pozície centrálnej protistrany vrátane obnovenia rovnováhy pozícií a kapitálu, ako aj na doplnenie predfinancovaných zdrojov, ktoré centrálna protistrana potrebuje na zachovanie svojej životaschopnosti s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti a na pokračovanie poskytovania svojich kritických služieb v súlade s článkom 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 152/2013 a s článkom 32 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 153/2013;

e)

primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj širokú škálu možností ozdravenia vrátane odhadu časového rámca na realizáciu každého podstatného aspektu plánu;

f)

podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zohľadnenia vplyvu na zúčtovacích členov a klientov, ako aj v prípadoch, keď je pravdepodobné, že zúčtovací členovia prijmú opatrenia v súlade so svojimi ozdravnými plánmi, ako sa uvádza v článkoch 5 a 7 smernice 2014/59/EÚ, a prípadne na zvyšok skupiny;

g)

určenie kritických funkcií;

h)

podrobný opis postupov určenia hodnoty a predajnosti hlavných oblastí obchodnej činnosti, operácií a aktív centrálnej protistrany;

i)

podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia začleňuje do štruktúry správy a riadenia centrálnej protistrany, ako tvorí súčasť prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany schválených zúčtovacími členmi, ako aj politík a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie ozdravného plánu, a určenia osôb, ktoré sú v rámci organizácie zodpovedné za prípravu a vykonávanie plánu;

j)

mechanizmy a opatrenia, ktoré podnecujú zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, aby predkladali konkurenčné ponuky v aukciách pozícií členov, ktorí zlyhali;

k)

mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby centrálna protistrana mala vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupnej zábezpeky a posúdenia možnosti prevodu zdrojov alebo likvidity v rámci oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla naďalej vykonávať svoje operácie a plniť svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

l)

mechanizmy a opatrenia:

i)

na zníženie rizika;

ii)

na reštrukturalizáciu zmlúv, práv, aktív a záväzkov vrátane na:

a)

čiastočné alebo úplné ukončenie zmlúv;

b)

zníženie hodnoty akýchkoľvek ziskov splatných centrálnou protistranou zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom;

iii)

na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;

iv)

potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;

v)

potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov centrálnej protistrany vrátane infraštruktúry a služieb IT;

vi)

opis opatrení alebo stratégií riadenia zameraných na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;

vii)

prípravné opatrenia, ktoré centrálna protistrana prijala alebo plánuje prijať na zjednodušenie vykonávania ozdravného plánu, vrátane tých, ktoré sú potrebné na umožnenie včasnej rekapitalizácie centrálnej protistrany, na obnovenie rovnováhy pozícií a na doplnenie jej predfinancovaných zdrojov, ako aj na zabezpečenie ich vykonateľnosti v zahraničí; zahŕňajú sa tu mechanizmy na to, aby zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, poskytli minimálny hotovostný príspevok centrálnej protistrane v sume až do výšky ich príspevku do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania;

viii)

rámec ukazovateľov, ktorými sa určia okamihy, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne;

ix)

podľa potreby analýza toho, ako a kedy môže centrálna protistrana za podmienok určených v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a identifikácia tých aktív, ktoré by sa mohli kvalifikovať ako zábezpeka podľa podmienok facility centrálnej banky;

x)

s ohľadom na ustanovenia článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 škála extrémnych stresových scenárov týkajúcich sa osobitných podmienok centrálnej protistrany vrátane udalostí so systémovým dosahom a stresových situácií špecifických pre právnickú osobu a akúkoľvek skupinu, ku ktorej patrí, a stresových situácií špecifických pre jednotlivých zúčtovacích členov centrálnej protistrany alebo prípadne prepojenú infraštruktúru finančného trhu;

xi)

s ohľadom na ustanovenia článku 34 a článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 scenáre spôsobené stresom alebo zlyhaním jedného alebo viacerých jej členov a inými dôvodmi vrátane strát z investičných činností alebo z prevádzkových problémov centrálnej protistrany (vrátane závažných externých hrozieb pre operácie centrálnej protistrany z dôvodu externého narušenia, otrasu alebo kybernetického incidentu).

7f.     Po prípade zlyhania centrálna protistrana použije dodatočnú sumu účelových vlastných zdrojov ekvivalentnú sume, ktorá sa vyžaduje použiť v súlade s článkom 45 ods. 4 nariadenia (EÚ) 648/2012, ešte pred použitím nástrojov uvedených v odseku 7e písm. l) tohto článku. Ak príslušný orgán považuje riziká vedúce k strate za také, ktoré má centrálna protistrana pod kontrolou, môže od centrálnej strany požadovať, aby použila vyššiu sumu účelových vlastných zdrojov, ktorú stanoví príslušný orgán.

7 g.     Po prípade nesúvisiacom so zlyhaním centrálna protistrana použije účelové vlastné zdroje ekvivalentné trojnásobku sumy, ktorá sa vyžaduje použiť v súlade s článkom 45 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ešte pred použitím nástrojov uvedených v odseku 7e písm. l) tohto článku, a s cieľom zachovať prísne motivovaný postup centrálne protistrany nepoužijú fond pre prípad zlyhania ani postupnosť pri zlyhaní. Ak príslušný orgán považuje riziká vedúce k strate za také, ktoré centrálna protistrana nemá pod kontrolou, môže centrálnej strane umožniť, aby použila nižšiu sumu účelových vlastných zdrojov, ktorú stanoví príslušný orgán.

7h.     Centrálna protistrana po dohode s príslušným orgánom použije nástroje uvedené v odseku 7e písm. l) bode ii) až po uskutočnení výziev na dodanie likvidity v minimálnej sume ekvivalentnej fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania za podmienok uvedených v odseku 7e písm. l) bode vii).

7i.

Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby do svojich ozdravných plánov zahrnuli ďalšie informácie.

8.   Rada centrálnej protistrany posúdi, s prihliadnutím na poradenstvo výboru pre riziká v súlade s článkom 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a schváli ozdravný plán pred jeho predložením príslušnému orgánu a ESMA .

9.   Ozdravné plány sa považujú za súčasť prevádzkových pravidiel centrálnych protistrán a centrálne protistrany a ich zúčtovací členovia v prípade ustanovení týkajúcich sa ich klientov musia zabezpečiť, aby opatrenia uvedené v ozdravných plánoch boli vždy vykonateľné.

9a.     Centrálne protistrany zverejňujú položky uvedené v odseku 7e písm. a) až g). Položky uvedené v písmenách h) až l) uvedeného odseku by mali byť zverejnené, pokiaľ existuje verejný záujem o transparentnosť týchto položiek. Zúčtovací členovia musia zabezpečiť, aby všetky ustanovenia, ktoré majú dosah na ich klientov, sa im primerane oznámili.

9b.     Na opatrenia prijaté centrálnou protistranou v súlade s jej ozdravným plánom vytvoreným podľa tohto nariadenia sa neuplatnia pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov.

Článok 10

Posúdenie ozdravných plánov

1.   Centrálne protistrany ▌ predkladajú svoje ozdravné plány príslušnému orgánu ▌.

2.   Príslušný orgán bez zbytočného odkladu postúpi každý plán kolégiu orgánov dohľadu a orgánu pre riešenie krízových situácií.

Príslušný orgán do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu a v koordinácii s kolégiom orgánov dohľadu v súlade s postupom uvedeným v článku 12 preskúma ozdravný plán a posúdi rozsah, v akom spĺňa požiadavky stanovené v článku 9.

3.   Pri posudzovaní ozdravného plánu príslušný orgán konzultuje s ESRB a zohľadňuje kapitálovú štruktúru centrálnej protistrany, jej postupnosť pri zlyhaní, úroveň zložitosti organizačnej štruktúry a rizikový profil danej centrálnej protistrany, a to aj z hľadiska finančných, prevádzkových a kybernetických rizík, nahraditeľnosť jej činností , a vplyv, ktorý by malo vykonávanie ozdravného plánu na zúčtovacích členov, ich klientov, finančné trhy, na ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, a na finančný systém ako celok. Príslušný orgán náležite zohľadní, či ozdravný plán zaručí pre vlastníkov a zúčtovacích členov centrálnej protistrany a jej klientov primerané stimuly na kontrolu veľkosti rizika, ktoré do systému vnášajú alebo im v systéme vzniká. Príslušný orgán podporuje monitorovanie činností centrálnej protistrany v oblasti podstupovania a riadenia rizík a podporuje čo najväčšiu účasť na procese riadenia zlyhania centrálnej protistrany.

3a.     Príslušný orgán pri posudzovaní ozdravného plánu zohľadňuje dohody o podpore zo strany materskej spoločnosti ako platné súčasti ozdravného plánu len vtedy, keď sú tieto dohody zmluvne záväzné.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií preskúma ozdravný plán s cieľom určiť akékoľvek opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany. Ak sú akékoľvek takéto záležitosti zistené, orgán pre riešenie krízových situácií na ne upozorní príslušný orgán a vypracuje pre príslušný orgán odporúčania týkajúce sa spôsobov riešenia nepriaznivého dosahu týchto opatrení na riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany.

5.   Ak sa príslušný orgán rozhodne nekonať na základe odporúčaní orgánu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 4, musí toto rozhodnutie v plnej miere odôvodniť orgánu pre riešenie krízových situácií.

6.   Ak príslušný orgán súhlasí s odporúčaniami orgánu pre riešenie krízových situácií alebo sa inak domnieva, že ozdravný plán má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi to centrálnej protistrane alebo jej materskej spoločnosti a poskytne centrálnej protistrane možnosť predložiť stanovisko.

7.   Po zohľadnení stanoviska centrálnej protistrany môže príslušný orgán požiadať centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v lehote dvoch mesiacov, ktorú možno so súhlasom príslušného orgánu predĺžiť o jeden mesiac, predložili prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok. Prepracovaný plán sa posudzuje v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom.

8.   Ak sa príslušný orgán domnieva, že nedostatky a prekážky sa v prepracovanom pláne dostatočne nevyriešili, alebo ak centrálna protistrana alebo materská spoločnosť prepracovaný plán nepredložia, požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby vykonali konkrétne zmeny v pláne.

9.   Ak prostredníctvom konkrétnych zmien plánu nie je možné primerane napraviť nedostatky alebo prekážky, príslušný orgán požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v primeranej lehote určili všetky zmeny, ktoré sa majú vykonať v jej obchodnej činnosti s cieľom vyriešiť nedostatky alebo prekážky spojené s vykonávaním ozdravného plánu.

Ak centrálna protistrana alebo materská spoločnosť takéto zmeny neurčia v lehote stanovenej príslušným orgánom, alebo ak sa príslušný orgán domnieva, že navrhnuté opatrenia by primerane nevyriešili nedostatky alebo prekážky brániace vykonávaniu ozdravného plánu ani nezlepšili riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany, príslušný orgán požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v primeranom čase stanovenom príslušným orgánom a pri zohľadňovaní závažnosti nedostatkov a prekážok, ako aj vplyvu opatrení na obchodnú činnosť centrálnej protistrany a schopnosť centrálnej protistrany naďalej dodržiavať nariadenie (EÚ) č. 648/2012, prijali ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)

zníženie rizikového profilu centrálnej protistrany;

b)

zvýšenie schopnosti centrálnej protistrany byť rekapitalizovaná včas s cieľom splniť jej prudenciálne požiadavky;

c)

preskúmanie stratégie a štruktúry centrálnej protistrany;

d)

vykonanie zmien postupnosti pri zlyhaní, opatrenia na ozdravenie a iné opatrenia týkajúce sa rozdeľovania strát s cieľom zlepšiť riešiteľnosť krízovej situácie a odolnosť kritických funkcií;

e)

vykonanie zmien v štruktúre správy a riadenia centrálnej protistrany.

10.   Žiadosť uvedená v odseku 9 druhom pododseku musí byť odôvodnená a písomne oznámená centrálnej protistrane.

10a.     ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia minimálne kritériá, ktoré má príslušný orgán posúdiť na účely posúdenia podľa odseku 2 tohto článku a článku 11 ods. 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do … [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 11

Ozdravné plány pre centrálne protistrany patriace do skupiny

1.   Ak je materská spoločnosť skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, inštitúciou podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 23 smernice 2014/59/EÚ alebo subjektom podľa článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) uvedenej smernice, príslušný orgán uvedený v článku 2 ods. 1 bode 21 uvedenej smernice požiada materskú spoločnosť, aby v súlade s uvedenou smernicou predložila ozdravný plán pre skupinu. Uvedený príslušný orgán predloží ozdravný plán pre skupinu príslušnému orgánu centrálnej protistrany.

Ak materská spoločnosť skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, nie je inštitúciou ani subjektom uvedeným v prvom pododseku, a ak je to potrebné s cieľom posúdiť všetky prvky oddielu A prílohy, príslušné orgány môžu ▌v súlade s postupom stanoveným v článku 10 tohto nariadenia požiadať centrálnu protistranu , aby predložila plán na ozdravenie centrálnej protistrany s prihliadnutím na všetky relevantné prvky týkajúce sa štruktúry skupiny. Takáto žiadosť sa musí odôvodniť a písomne oznámiť centrálnej protistrane a jej materskej spoločnosti.

2.   Ak materská spoločnosť predloží ozdravný plán v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom , ustanovenia o ozdravení centrálnej protistrany musia predstavovať samostatnú časť tohto ozdravného plánu a musia byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a od centrálnej protistrany sa nemusí vyžadovať, aby vypracovala individuálny ozdravný plán.

3.   Príslušný orgán centrálnej protistrany v súlade s článkom 10 posúdi ustanovenia týkajúce sa ozdravenia centrálnej protistrany a v prípade potreby konzultuje príslušný orgán skupiny.

Článok 12

Koordinačný postup pre ozdravné plány

1.   Kolégium orgánov dohľadu musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie vo všetkých týchto otázkach:

a)

preskúmanie a posúdenie ozdravného plánu;

b)

uplatňovanie opatrení uvedených v článku 9 ods. 6, 7, 8 a 9;

c)

či majú ozdravný plán vypracovať materské spoločnosti v súlade s článkom 11 ods. 1.

2.   Kolégium musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie v otázkach uvedených v písmenách a) a b) do štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom príslušný orgán postúpi ozdravný plán.

Kolégium musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie v otázke uvedenej v písmene c) do štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán rozhodne požiadať materskú spoločnosť, aby vypracovala plán skupiny.

Na žiadosť príslušného orgánu v rámci kolégia orgánov dohľadu môže ESMA pomôcť kolégiu orgánov dohľadu dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia ozdravného plánu kolégium orgánov dohľadu nedosiahne spoločné rozhodnutie v otázkach uvedených v odseku 1 písm. a) a b), príslušný orgán centrálnej protistrany prijme vlastné rozhodnutie.

Príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku, pričom zohľadní stanoviská ostatných členov kolégia vyjadrené počas uvedeného štvormesačného obdobia. Príslušný orgán centrálnej protistrany písomne oznámi uvedené rozhodnutie centrálnej protistrane a v prípade potreby jej materskej spoločnosti a ostatným členom kolégia orgánov dohľadu.

4.   Ak do konca uvedeného štvormesačného obdobia ktorákoľvek skupina členov kolégia orgánov dohľadu predstavujúca jednoduchú väčšinu členov tohto kolégia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi ESMA príslušnú záležitosť týkajúcu sa posúdenia ozdravných plánov a vykonávania opatrení podľa článku 10 ods. 9 písm. a), b) a d) tohto nariadenia, príslušný orgán centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím orgánu ESMA.

5.   Toto štvormesačné obdobie sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedeného štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie príslušného orgánu centrálnej protistrany.

ODDIEL 2

PLÁNOVANIE RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Článok 13

Plány riešenia krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany po konzultácii s príslušným orgánom a orgánom ESMA a v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 15 vypracuje plán riešenia krízových situácií pre každú centrálnu protistranu.

2.   V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať, ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií uvedené v článku 22.

3.   V pláne riešenia krízovej situácie sa zohľadnia aspoň tieto skutočnosti:

a)

zlyhanie centrálnej protistrany v dôsledku:

i)

prípadov zlyhania;

ii)

prípadov nesúvisiacich so zlyhaním;

iii)

širšej finančnej nestability alebo udalosti so systémovým dosahom;

b)

vplyv, ktorý by vykonávanie plánu riešenia krízovej situácie malo na zúčtovacích členov a ich klientov, vrátane prípadov, keď by zúčtovací členovia pravdepodobne boli predmetom opatrení ozdravenia alebo opatrení na riešenie krízovej situácie v súlade so smernicou 2014/59/EÚ, na ktorékoľvek prepojené FMI, finančné trhy, na ktorých poskytuje služby centrálna protistrana, a na finančný systém ako celok;

c)

spôsob a okolnosti, za ktorých centrálna protistrana môže požiadať o používanie facilít centrálnej banky, a určenie aktív, ktoré by sa podľa očakávania mohli považovať za zábezpeku.

4.   V pláne riešenia krízovej situácie sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:

a)

verejná finančná podpora;

b)

núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity zabezpečená neštandardnou zábezpekou, poskytnutá s mimoriadnym termínom splatnosti a za mimoriadnu úrokovú mieru.

4a.     Plán riešenia krízovej situácie prijíma obozretné predpoklady týkajúce sa finančných zdrojov dostupných ako nástroje riešenia krízových situácií, ktoré môžu byť požadované na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a zdrojov, ktoré očakáva, že budú dostupné v súlade s pravidlami a opatreniami centrálnych protistrán v čase, keď vstúpi do riešenia krízovej situácie. Tieto obozretné predpoklady musia byť založené na zisteniach posledných stresových testov vykonaných v súlade s článkom 5 ods. 2a a sú stále platné v scenároch extrémnych trhových podmienok, ktoré sú sprevádzané ozdravením alebo riešením krízovej situácie jednej alebo viacerých centrálnych protistrán, vrátane zlyhania jedného alebo viacerých ďalších zúčtovacích členov nad rámec dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má centrálna protistrana najväčšie expozície.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií preskúmajú plány riešenia krízových situácií a podľa potreby ich minimálne raz ročne aktualizujú, a v každom prípade po zmenách právnej alebo organizačnej štruktúry centrálnej protistrany, jej obchodnej činnosti alebo finančnej situácie alebo akejkoľvek inej zmene, ktorá má podstatný vplyv na účinnosť plánu.

Centrálne protistrany a príslušné orgány bezodkladne informujú orgány pre riešenie krízových situácií o akejkoľvek takejto zmene.

5a.     Plán riešenia krízovej situácie musí jasne rozlišovať, najmä pomocou samostatných oddielov, ak je to možné, medzi scenármi založenými na okolnostiach uvedených v odseku 3 písm. a) bode i), ii) a iii).

6.   V pláne riešenia krízovej situácie sa špecifikujú okolnosti a rôzne scenáre pre používanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie. Plán riešenia krízovej situácie zahŕňa, keď je to vhodné a možné v kvantifikovanej podobe:

a)

zhrnutie kľúčových prvkov plánu rozlišujúce medzi prípadmi zlyhania, prípadmi nesúvisiacimi so zlyhaním a kombináciou týchto dvoch prípadov;

b)

zhrnutie podstatných zmien centrálnej protistrany, ku ktorým došlo od poslednej aktualizácie plánu riešenia krízovej situácie;

c)

ukážku toho, ako by sa mohli kritické funkcie centrálnej protistrany v potrebnom rozsahu právne a ekonomicky oddeliť od jej ostatných funkcií na zabezpečenie ich kontinuity po začatí všetkých možných foriem riešenia krízovej situácie vrátane zlyhania centrálnej protistrany;

d)

odhad časového rámca na vykonanie každého podstatného aspektu plánu, a to aj na doplnenie finančných zdrojov centrálnej protistrany;

e)

podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s článkom 16;

f)

opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 17 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 16;

g)

opis postupov určenia hodnoty a predajnosti kritických funkcií a aktív centrálnej protistrany;

h)

podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie požadované podľa článku 14 boli aktuálne a neustále dostupné orgánom pre riešenie krízových situácií;

i)

vysvetlenie k tomu, ako by sa opatrenia na riešenie krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z opatrení uvedených v odseku 4;

j)

podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov, a ich príslušné časové rámce;

k)

opis kritických vzájomných prepojení medzi centrálnou protistranou a inými účastníkmi trhu vrátane vzájomných prepojení v rámci skupiny, dohôd o interoperabilite a prepojení s inými FMI, spolu so spôsobmi riešenia takýchto vzájomných prepojení;

l)

opis rôznych možností na zabezpečenie:

i)

prístupu k platobným a zúčtovacím službám a iným infraštruktúram;

ii)

včasného vyrovnania záväzkov splatných zúčtovacím členom a ich klientom a akýmkoľvek prepojeným FMI;

iii)

prístupu zúčtovacích členov a ich klientov k cenným papierom alebo hotovostným účtom poskytovaným centrálnou protistranou a k cenným papierom alebo hotovostnej zábezpeke zloženým centrálnej protistrane a v držbe centrálnej protistrany, ktoré dlhuje týmto účastníkom, transparentným a nediskriminačným spôsobom;

iv)

kontinuity v činnostiach prepojení medzi centrálnou protistranou a inými FMI;

v)

prenosnosti aktív a pozícií klientov a  nepriamych klientov zúčtovacích členov, ako sa stanovuje v článku 39 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

vi)

zachovania licencií, povolení, uznaní a právnych pomenovaní centrálnej protistrany, ak sú potrebné na pokračovanie vykonávania kritických funkcií centrálnej protistrany vrátane jej uznania na účely uplatňovania príslušných pravidiel konečného zúčtovania a účasti v iných FMI alebo prepojenia s inými FMI;

la)

opis prístupu, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií plánuje uplatniť, aby určil rozsah pôsobnosti a hodnotu zmlúv, ktoré majú byť ukončené v súlade s článkom 29;

m)

analýzu vplyvu plánu na zamestnancov centrálnej protistrany vrátane posúdenia všetkých súvisiacich nákladov a opis plánovaných postupov konzultácií s pracovníkmi v rámci procesu riešenia krízovej situácie so zohľadnením všetkých vnútroštátnych pravidiel a systémov dialógu so sociálnymi partnermi;

n)

plán komunikácie s médiami a verejnosťou s cieľom čo najväčšej transparentnosti;

o)

opis základných operácií a systémov na udržiavanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov centrálnej protistrany.

oa)

opis mechanizmov na výmenu informácií v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií pred riešením krízovej situácie a počas neho v súlade s písomnými dohodami a postupmi pre fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií uvedených v článku 4 ods. 1.

Informácie uvedené v odseku 6 písm. a) sa zverejňujú dotknutej centrálnej protistrane. Centrálna protistrana môže orgánu pre riešenie krízových situácií vyjadriť svoje písomné stanovisko k plánu riešenia krízovej situácie. Toto stanovisko musí byť zahrnuté do plánu.

7.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požiadať centrálne protistrany, aby im poskytli podrobné záznamy zmlúv uvedených v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorých stranou sú. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť lehoty na poskytnutie uvedených záznamov a pre rôzne typy zmlúv môžu stanoviť rôzne lehoty.

7a.     Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany úzko spolupracuje s orgánmi pre riešenie krízových situácií zúčtovacieho člena centrálnej protistrany s cieľom zabezpečiť, aby nenastali žiadne prekážky brániace riešeniu krízovej situácie.

8.   Po konzultácii s ESRB a zohľadňujúc príslušné ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) XXX/2016, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy prijaté na základe článku 10 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ, a dodržiavajúc zásadu proporcionality , ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí obsah plánu riešenia krízovej situácie v súlade s odsekom 6.

Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov ESMA náležite zohľadní úroveň rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi rámcami, najmä v oblasti konkurzného práva, v celej Únii, ako aj odlišné veľkosti a povahu centrálnych protistrán usadených v Únii.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [OP: vložte dátum: dvanásť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 14

Povinnosť centrálnej protistrany spolupracovať a poskytovať informácie

Centrálne protistrany podľa potreby spolupracujú pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií a poskytujú orgánom pre riešenie krízových situácií, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie uvedených plánov, vrátane informácií a analýzy určených v oddiele B prílohy.

Príslušné orgány poskytnú orgánom pre riešenie krízových situácií všetky informácie uvedené v prvom pododseku, ktoré už majú k dispozícii.

Centrálna protistrana si včas vymieňa informácie s príslušnými orgánmi a s orgánom ESMA s cieľom uľahčiť posúdenie rizikových profilov centrálnej protistrany a prepojenosti s inými infraštruktúrami finančného trhu, s inými finančnými inštitúciami a s finančným systémom vo všeobecnosti, ako sa vymedzuje v článkoch 9 a 10 tohto nariadenia.

Článok 15

Koordinačný postup pre plány riešenia krízových situácií

1.   Kolégium pre riešenie krízových situácií musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie týkajúce sa plánu riešenia krízovej situácie a akýchkoľvek jeho zmien v lehote štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom orgán pre riešenie krízových situácií uvedený plán postúpi, ako sa uvádza v odseku 2.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií postúpi kolégiu pre riešenie krízových situácií návrh plánu riešenia krízovej situácie, informácie poskytované v súlade s článkom 14 a akékoľvek ďalšie informácie relevantné pre kolégium pre riešenie krízových situácií.

Orgán pre riešenie krízových situácií musí zabezpečiť, aby orgánu ESMA boli poskytnuté všetky informácie, ktoré sú relevantné pre jeho úlohu v súlade s týmto článkom.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií sa môže rozhodnúť zapojiť orgány tretích krajín do vypracúvania a preskúmania plánu riešenia krízovej situácie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky na dôvernosť stanovené v článku 71 a že patria do niektorej z jurisdikcií, v ktorých je zriadený niektorý z týchto subjektov:

i)

materská spoločnosť centrálnej protistrany, ak sa uplatňuje;

ii)

zúčtovací členovia, voči ktorým má centrálna protistrana významnú expozíciu;

iii)

dcérske spoločnosti centrálnej protistrany, ak sa uplatňuje;

iv)

iní poskytovatelia kritických služieb centrálnej protistrane;

iva)

centrálna protistrana s dohodou o interoperabilite s centrálnou protistranou.

4.   ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť kolégiu pre riešenie krízových situácií dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia plánu riešenia krízovej situácie kolégium pre riešenie krízových situácií nedosiahne spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme k plánu riešenia krízovej situácie vlastné rozhodnutie. Orgán pre riešenie krízovej situácie prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadrených počas uvedeného štvormesačného obdobia. Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane, v prípade potreby jej materskej spoločnosti, a ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií .

6.   Ak do konca uvedeného štvormesačného obdobia ktorákoľvek skupina členov kolégia orgánov dohľadu predstavujúca jednoduchú väčšinu členov tohto kolégia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi ESMA príslušnú záležitosť týkajúcu sa plánu riešenia krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím orgánu ESMA.

Toto štvormesačné obdobie sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedeného štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.

7.   Ak sa spoločné rozhodnutie prijme v súlade s odsekom 1 a ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva podľa odseku 6, že predmet nesúhlasu zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členského štátu, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízovej situácie.

KAPITOLA II

Riešiteľnosť krízovej situácie

Článok 16

Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 17 posúdi rozsah, v akom je krízová situácia centrálnej protistrany riešiteľná bez toho, aby sa uvažovalo o týchto formách podpory:

a)

▌verejnej finančnej podpore;

b)

núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou, poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti a za mimoriadnu úrokovú mieru.

2.   Krízová situácia centrálnej protistrany sa považuje za riešiteľnú, ak orgán pre riešenie krízových situácií považuje za realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať túto centrálnu protistranu v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií a výkonom právomocí riešiť krízové situácie pri zabezpečení kontinuity kritických funkcií centrálnej protistrany a zamedzení akémukoľvek použitiu verejných finančných prostriedkov a v maximálnej možnej miere tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý vplyv na finančný systém.

Nepriaznivý vplyv uvedený v prvom pododseku zahŕňa širšiu finančnú nestabilitu alebo udalosti so systémovým dosahom v ktoromkoľvek členskom štáte.

Orgán pre riešenie krízových situácií včas oznámi orgánu ESMA, že krízovú situáciu centrálnej protistrany považuje za neriešiteľnú.

3.   Na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálna protistrana preukáže, že:

a)

neexistujú žiadne prekážky brániace zníženiu hodnoty nástrojov vlastníctva po výkone právomocí riešiť krízové situácie bez ohľadu na to, či boli plne vyčerpané platné zmluvné dohody alebo iné opatrenia v ozdravnom pláne centrálnej protistrany;

b)

zmluvy centrálnej protistrany so zúčtovacími členmi alebo tretími stranami neumožňujú uvedeným zúčtovacím členom alebo tretím stranám úspešne spochybniť výkon právomocí riešiť krízové situácie orgánom pre riešenie krízových situácií alebo inak zabrániť tomu, aby podliehali uvedeným právomociam.

4.   Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií podľa potreby preskúma náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

4a.     ESMA prijme usmernenia na podporu konvergencie praktík dohľadu a riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o uplatnenie oddielu C prílohy do … [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií vykoná v spolupráci s kolégiom pre riešenie krízových situácií posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie súčasne s vypracovaním a aktualizovaním plánu riešenia krízovej situácie v súlade s článkom 13.

Článok 17

Riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie

1.   Ak v nadväznosti na posúdenie v článku 16 a po konzultácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru , že existujú podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušným orgánom vypracuje správu a predloží ju centrálnej protistrane a kolégiu pre riešenie krízových situácií.

V správe uvedenej v prvom pododseku sa analyzujú prekážky ▌ brániace účinnému používaniu nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, zohľadňuje sa ich vplyv na obchodný model centrálnej protistrany a odporučia sa cielené opatrenia na ich odstránenie ▌, ak je to možné .

2.   Požiadavka, aby kolégiá pre riešenie krízových situácií dosiahli spoločné rozhodnutie o plánoch riešenia krízových situácií podľa článku 15, sa po predložení správy uvedenej v odseku 1 pozastavuje až do schválenia opatrení na odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku alebo do rozhodnutia o alternatívnych opatreniach podľa odseku 4 tohto článku.

3.   Do štyroch mesiacov od dátumu prijatia správy predloženej v súlade s odsekom 1 centrálna protistrana navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v správe. Orgán pre riešenie krízových situácií oznamuje kolégiu pre riešenie krízových situácií každé opatrenie, ktoré navrhla centrálna protistrana. Orgán pre riešenie krízových situácií a kolégium pre riešenie krízových situácií posúdia v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b), či sa danými opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú uvedené prekážky.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií po zohľadnení stanoviska kolégia pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru , že opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana v súlade s odsekom 3, by sa prekážky identifikované v správe účinne neobmedzili ani neodstránili, orgán pre riešenie krízových situácií stanoví alternatívne opatrenia, ktoré oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií na účely dosiahnutia spoločného rozhodnutie v súlade s článkom 18.

V alternatívnych opatreniach uvedených v prvom pododseku sa zohľadňujú tieto skutočnosti:

a)

ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany;

b)

vplyv alternatívnych opatrení na konkrétnu centrálnu protistranu, jej zúčtovacích členov a ich klientov, na ktorúkoľvek prepojenú FMI a na vnútorný trh;

ba)

účinky na poskytovanie integrovaných zúčtovacích služieb pre rôzne produkty a stanovenie marží pre portfólio pre všetky triedy aktív.

Na účely druhého pododseku písm. b) orgán pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom, kolégiom orgánov dohľadu a kolégiom pre riešenie krízových situácií a prípadne aj s  ESRB .

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 18 písomne oznámi centrálnej protistrane priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu alternatívne opatrenia na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie. Orgán pre riešenie krízových situácií zdôvodní, prečo by sa opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana, nedali odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, a ako by alternatívne opatrenia ich odstránenie účinne dosiahli.

6.   Centrálna protistrana do jedného mesiaca navrhne plán, ako má v úmysle vykonať alternatívne opatrenia v lehote, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií.

7.    Len na účely odseku 4 orgán pre riešenie krízových situácií v koordinácii s príslušným orgánom môže:

a)

požadovať, aby centrálna protistrana revidovala alebo vypracovala dohody o službách, či už v rámci skupiny, alebo s tretími stranami, na zabezpečenie poskytovania kritických funkcií;

b)

požadovať, aby centrálna protistrana obmedzila svoje maximálne individuálne a súhrnné nekryté expozície;

c)

požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny v tom, ako vyberá a drží marže podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

d)

požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny v zložení a počte jej fondov pre prípad zlyhania uvedených v článku 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)

uložiť centrálnej protistrane špecifickú alebo pravidelnú dodatočnú povinnosť poskytnúť informácie;

f)

požadovať, aby centrálna protistrana sama odpredala konkrétne aktíva;

g)

požadovať, aby centrálna protistrana obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

h)

požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny vo svojom ozdravnom pláne, prevádzkových pravidlách a iných zmluvných dohodách ;

i)

obmedziť rozvoj nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo poskytovanie nových či existujúcich služieb alebo zabrániť takémuto rozvoju alebo poskytovaniu;

j)

požadovať zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zabezpečiť, aby kritické funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;

k)

požadovať, aby centrálna protistrana zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

l)

požadovať, aby centrálna protistrana ▌emitovala záväzky, ktoré možno odpísať a konvertovať, alebo aby vyčlenila iné zdroje na zvýšenie kapacity na absorpciu strát, rekapitalizáciu a doplnenie predfinancovaných zdrojov;

m)

požadovať, aby centrálna protistrana ▌prijala ďalšie kroky s cieľom umožniť, aby kapitál, iné záväzky a zmluvy dokázali absorbovať straty, rekapitalizovať centrálnu protistranu alebo doplniť predfinancované zdroje . Opatrenia, o ktorých sa uvažuje, môžu zahŕňať najmä pokus opätovne prerokovať každý záväzok, ktorý centrálna protistrana emitovala, alebo revidovať zmluvné podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať, konvertovať alebo reštrukturalizovať takýto záväzok, nástroj alebo zmluvu vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktoré sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj;

n)

na)

obmedziť alebo pozastaviť prepojenia interoperability centrálnej protistrany, ak takéto obmedzenie alebo pozastavenie je nevyhnutné na zabránenie nepriaznivému vplyvu, ktorý by uplatnenie ozdravných nástrojov a výkon právomocí riešiť krízové situácie mohli mať na interoperabilné centrálne protistrany.

Článok 18

Koordinačný postup pri riešení alebo odstraňovaní prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie

1.   Kolégium pre riešenie krízových situácií musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie týkajúce sa:

a)

určenia podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie podľa článku 16 ods. 1;

b)

podľa potreby posúdenia opatrení, ktoré navrhla centrálna protistrana podľa článku 17 ods. 3;

c)

alternatívnych opatrení požadovaných podľa článku 17 ods. 4.

2.   Spoločné rozhodnutie o určení podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií uvedených v odseku 1 písm. a) sa musí prijať do štyroch mesiacov od predloženia správy uvedenej v článku 17 ods. 1 kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa musí prijať do štyroch mesiacov od predloženia opatrení, ktoré navrhla centrálna protistrana, s cieľom odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie.

Orgán pre riešenie krízových situácií odôvodní a písomne oznámi spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 centrálnej protistrane a, ak sa uplatňuje, jej materskej spoločnosti.

ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť kolégiu pre riešenie krízových situácií dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia správy uvedenej v článku 17 ods. 1 kolégium pre riešenie krízových situácií neprijme spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré treba prijať v súlade s článkom 17 ods. 5. Orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadrených počas uvedeného štvormesačného obdobia.

Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane, v prípade potreby jej materskej spoločnosti, a ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií .

4.   Ak do konca uvedeného štvormesačného obdobia ktorákoľvek skupina členov kolégia orgánov dohľadu predstavujúca jednoduchú väčšinu členov tohto kolégia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi orgánu ESMA záležitosť uvedenú v článku 17 ods. 7 písm. j), k) alebo n), orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany odloží svoje rozhodnutie a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré ESMA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia. V takomto prípade orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím ESMA.

Toto štvormesačné obdobie sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedeného štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.

HLAVA IV

VČASNÁ INTERVENCIA

Článok 19

Opatrenia včasnej intervencie

1.   Ak centrálna protistrana porušuje prudenciálne požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo je pravdepodobné, že ich poruší, alebo ak predstavuje riziko pre finančnú stabilitu globálneho finančného systému, finančného systému Únie alebo častí týchto systémov , alebo ak príslušný orgán určí, že existujú iné náznaky vývoja , ktoré by mohli mať vplyv na operácie centrálnej protistrany, najmä jej schopnosť poskytovať zúčtovacie služby, príslušný orgán môže:

a)

požadovať, aby centrálna protistrana aktualizovala ozdravný plán v súlade s článkom 9 , ak sa okolnosti, ktoré vyžadovali včasnú intervenciu, odlišujú od predpokladov uvedených v pôvodnom ozdravnom pláne;

b)

požadovať, aby centrálna protistrana v konkrétnom časovom rámci uplatnila jeden alebo viac mechanizmov alebo opatrení stanovených v ozdravnom pláne. Ak sa plán aktualizuje podľa písmena a), uvedené mechanizmy alebo opatrenia zahŕňajú všetky aktualizované mechanizmy alebo opatrenia;

c)

požadovať, aby centrálna protistrana určila príčiny porušovania alebo pravdepodobného porušenia, ako sa uvádza v odseku 1, a vypracovala akčný program vrátane vhodných opatrení a časových rámcov;

d)

požadovať, aby centrálna protistrana zvolala zasadnutie svojich akcionárov alebo, ak centrálna protistrana túto požiadavku nesplní, zvolať zasadnutie sám. Príslušný orgán v obidvoch prípadoch stanoví program vrátane rozhodnutí, ktorých prijatie majú akcionári zvážiť;

e)

požadovať, aby bol odvolaný alebo nahradený jeden alebo viacerí členovia rady alebo vrcholového manažmentu, ak sa zistí, že ktorákoľvek z týchto osôb nie je schopná vykonávať svoje povinnosti podľa článku 27 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

f)

požadovať zmeny v obchodnej stratégii centrálnej protistrany;

g)

požadovať zmeny v právnych alebo prevádzkových štruktúrach centrálnej protistrany;

h)

poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany s cieľom pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany a ocenenie jej aktív a záväzkov v súlade s článkom 24 vrátane informácií požadovaných prostredníctvom kontrol na mieste;

i)

podľa potreby a v súlade s odsekom 4 požadovať vykonávanie ozdravných opatrení centrálnej protistrany;

j)

požadovať, aby sa centrálna protistrana zdržala vykonávania určitých ozdravných opatrení, ak príslušný orgán určil, že vykonávanie uvedených opatrení môže mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu alebo neprimerane poškodiť záujmy klientov;

k)

požadovať, aby centrálna protistrana včas doplnila svoje finančné zdroje;

ka)

výnimočne a jednorazovo umožniť klientom zúčtovacích členov zúčastniť sa priamo na aukciách a súčasne v prípade týchto klientov upustiť od prudenciálnych požiadaviek podľa hlavy IV kapitoly 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 iných ako maržové požiadavky stanovené v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zúčtovací členovia klientov podrobne informujú klientov o aukcii a uľahčia klientom postup podávania ponúk. Požadované platby marží zo strany klientov sa realizujú prostredníctvom zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal;

kb)

obmedziť alebo zakázať v čo najväčšej možnej miere akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie bez toho, aby došlo k priamemu zlyhaniu, vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou, a môže obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a usmernení EBA/GL/2015/22, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre manažment.

2.   Pre každé z uvedených opatrení príslušný orgán stanoví primeranú lehotu a po ich prijatí zhodnotí účinnosť uvedených opatrení.

2a.     Na opatrenia včasnej intervencie prijaté príslušným orgánom v súlade s týmto nariadením sa neuplatnia pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov.

3.   Príslušný orgán môže opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až k) uplatniť až po zohľadnení vplyvu uvedených opatrení v ďalších členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana pôsobí alebo poskytuje služby, najmä ak sú operácie centrálnej protistrany kritické alebo dôležité pre miestne finančné trhy vrátane miest, v ktorých sú zriadené prepojené obchodné miesta a FMI zúčtovacích členov.

4.   Príslušný orgán môže opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) uplatniť iba vtedy, ak je toto opatrenie vo verejnom záujme a je nevyhnutné na dosiahnutie niektorého z týchto cieľov:

a)

udržanie finančnej stability Únie;

b)

udržanie kontinuity kritických funkcií centrálnej protistrany transparentným a nediskriminačným spôsobom ;

c)

udržanie a zlepšenie finančnej odolnosti centrálnej protistrany.

Príslušný orgán neuplatňuje opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) vo vzťahu k opatreniam týkajúcich sa prevodu majetku, práv alebo záväzkov inej centrálnej protistrany.

5.   Ak centrálna protistrana iniciovala postupnosť pri zlyhaní v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, bezodkladne o tom informuje príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií a vysvetlí, či je táto udalosť odzrkadlením slabých stránok alebo problémov tejto centrálnej protistrany.

6.   Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, príslušný orgán to musí oznámiť orgánu ESMA a orgánu pre riešenie krízových situácií a konzultovať s kolégiom orgánov dohľadu .

Po uvedených oznámeniach a konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu príslušný orgán rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v odseku 1. Príslušný orgán oznámi rozhodnutie o opatreniach, ktoré sa majú prijať, kolégiu orgánov dohľadu , orgánu pre riešenie krízových situácií a orgánu ESMA.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže v nadväznosti na oznámenie podľa odseku 6 prvého pododseku požiadať centrálnu protistranu, aby kontaktovala možných kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie jej krízovej situácie s výhradou podmienok stanovených v článku 41 a ustanovení upravujúcich dôvernosť stanovených v článku 71, ako aj rámca pre skúmanie trhu stanoveného v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a v príslušných delegovaných a vykonávacích právnych predpisoch .

Článok 20

Odvolanie vrcholového manažmentu a rady

Ak dôjde k výraznému zhoršeniu finančnej situácie centrálnej protistrany, alebo ak centrálna protistrana porušuje svoje právne požiadavky vrátane svojich prevádzkových pravidiel a ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 19 nie sú dostatočné na zvrátenie tejto situácie, môžu príslušné orgány požadovať úplné alebo čiastočné odvolanie vrcholového manažmentu alebo rady centrálnej protistrany.

Vymenovanie nového vrcholového manažmentu alebo rady sa uskutoční v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podlieha schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.

HLAVA IVA

KRYTIE STRÁT

Článok 20a

Emisia nástrojov vlastníctva k budúcim ziskom zúčtovacích členov a klientov, ktorí utrpeli straty

1.     Ak centrálna protistrana pri ozdravení v prípade nesúvisiacom so zlyhaním použije voči nezlyhávajúcim zúčtovacím členom a ich klientom uvedeným v jej ozdravnom pláne mechanizmy a opatrenia na zníženie akýchkoľvek ziskov splatných zo strany centrálnej protistrany nezlyhávajúcim zúčtovacím členom a ich klientom uvedeným v jej ozdravnom pláne podľa článku 9 ods. 7b písm. l) bodu ii) písm. b), ktoré siahajú nad rámec postupnosti pri zlyhaní ustanovenej v článku 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 o nezlyhávajúcich zúčtovacích členoch a ich klientoch, a v dôsledku toho nevstúpi do režimu riešenia krízovej situácie, príslušný orgán centrálnej protistrany môže po obnove rovnováhy pozícií buď požadovať, aby centrálna protistrana zúčastneným stratu nahradila vo forme peňažných platieb, prípadne aby centrálna protistrana vydala nástroje vlastníctva k svojim budúcim ziskom.

Hodnota nástrojov vlastníctva k budúcim ziskom centrálnej protistrany vydaných každému dotknutému nezlyhávajúcemu zúčtovaciemu členovi, ktoré sa musia previesť na klientov vo vhodnej forme, je úmerná jeho strate a vychádza z ocenenia vykonaného v súlade s článkom 24 ods. 3. Tieto nástroje vlastníctva oprávňujú ich držiteľa každoročne prijímať platby od centrálnej protistrany, až kým sa strata v priebehu primeraného maximálneho počtu rokov odo dňa vydania v plnom rozsahu nevyrovná. Na platby súvisiace s týmito nástrojmi vlastníctva sa použije primeraná časť ročného zisku centrálnej protistrany.

2.     V tomto článku sa neznižuje zodpovednosť zúčtovacích členov pri uplatnení strát, ktoré presahujú rámec postupnosti pri zlyhaní.

3.     ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť poradie, v ktorom sa náhrady musia zaplatiť, premeraný maximálny počet rokov a primeranú maximálnu časť ročných ziskov centrálnej protistrany, ktoré sú uvedené v druhom pododseku odseku 1.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA V

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

KAPITOLA I

Ciele, podmienky a všeobecné zásady

Článok 21

Ciele riešenia krízových situácií

1.   Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí prihliada orgán pre riešenie krízových situácií na všetky ciele riešenia krízových situácií a vyvažuje ich podľa povahy a okolností každého prípadu:

a)

zabezpečiť kontinuitu výkonu kritických funkcií centrálnej protistrany, najmä:

i)

načas vyrovnávať záväzky centrálnej protistrany voči jej zúčtovacím členom a ich klientom;

ii)

zabezpečiť nepretržitý prístup zúčtovacích členov k cenným papierom alebo hotovostným účtom poskytovaným centrálnou protistranou a k cenným papierom alebo hotovostnej zábezpeke, ktoré má v mene uvedených zúčtovacích členov v držbe centrálna protistrana;

b)

zabezpečovať kontinuitu prepojení s ostatnými FMI, ktoré by v prípade narušenia mali podstatný negatívny vplyv na finančnú stabilitu alebo na funkcie včasného vykonania platobných príkazov, zúčtovania, vyrovnania a  vedenia záznamov ;

c)

zabrániť významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém, najmä predchádzaním šírenia finančných ťažkostí na zúčtovacích členov centrálnej protistrany, ich klientov alebo na finančný systém ako taký vrátane FMI a na zachovanie dôvery na trhu a verejnosti ;

d)

ochraňovať verejné prostriedky minimalizáciou závislosti od verejnej finančnej podpory a potenciálnych strát pre daňovníkov;

e)

minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií pre všetkých dotknutých partnerov a zabrániť znehodnoteniu centrálnej protistrany okrem prípadov, ak by takéto znehodnotenie bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

2.   Rada a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií všetku súčinnosť potrebnú na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

Článok 22

Podmienky riešenia krízovej situácie

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čo zistil niektorý z týchto orgánov:

i)

príslušný orgán po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií;

ii)

orgán pre riešenie krízových situácií po porade s príslušným orgánom, ak orgán pre riešenie krízových situácií má nástroje potrebné na to, aby mohol dospieť k uvedenému záveru;

b)

nie sú reálne vyhliadky, že by sa po zohľadnení všetkých relevantných okolností dalo zlyhaniu centrálnej protistrany v primeranej lehote zabrániť prijatím alternatívnych opatrení súkromného sektora alebo orgánov dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie, a

c)

opatrenie na riešenie krízovej situácie je potrebné vo verejnom záujme na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie pri vykonávaní zmluvných dojednaní o rozdelení straty centrálnej protistrany alebo ak takéto ustanovenia nie sú komplexné a likvidácia centrálnej protistrany v rámci bežného konkurzného konania by uvedené ciele nesplnila v rovnakom rozsahu.

Na účely písmena a) bodu ii) príslušný orgán poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií bezodkladne a  z vlastnej iniciatívy všetky informácie, ktoré môžu upozorňovať, že centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Príslušný orgán tiež na požiadanie bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky ďalšie informácie potrebné na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol vykonať posúdenie.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) platí, že centrálna protistrana zlyháva alebo sa javí, že zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo niekoľko týchto okolností:

a)

centrálna protistrana porušuje alebo pravdepodobne poruší požiadavky na udelenie povolenia spôsobom, ktorý môže byť dôvodom na odobratie povolenia podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

centrálna protistrana nie je alebo pravdepodobne nebude schopná poskytovať niektorú kritickú funkciu;

c)

centrálna protistrana nie je alebo pravdepodobne nebude schopná obnoviť svoju životaschopnosť vykonaním opatrení na ozdravenie;

d)

centrálna protistrana nie je alebo pravdepodobne nebude schopná uhrádzať včas svoje splatné dlhy ani ostatné záväzky;

e)

centrálna protistrana vyžaduje ▌ verejnú finančnú podporu.

Na účely písmena e) sa opatrenie nepovažuje za verejnú finančnú podporu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

má podobu štátnej záruky na zaručenie nástrojov likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa svojich podmienok, alebo podobu štátnej záruky na novo emitované prednostné záväzky;

ia)

žiadna z okolností uvedených v písmene a), b), c) alebo d) tohto odseku nie je prítomná v čase poskytnutia verejnej finančnej podpory;

ib)

štátne záruky uvedené v bode i) sú potrebné na nápravu vážneho narušenia hospodárstva členského štátu a zachovanie finančnej stability;

ii)

štátne záruky uvedené v bode i) sa obmedzujú na solventné centrálne protistrany za podmienky konečného schválenia v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc, sú preventívne a dočasné, primerané účelom nápravy dôsledkov vážneho narušenia uvedeného v bode ib) a nepoužijú sa na vyrovnanie strát, ktoré centrálnej protistrane vznikli alebo pravdepodobne jej vzniknú v budúcnosti.

 

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže tiež prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, ak sa domnieva, že centrálna protistrana uplatňuje alebo má v úmysle uplatniť opatrenia na ozdravenie, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu centrálnej protistrany, ale majú významné nepriaznivé vplyvy na finančný systém.

3a.     Rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií, podľa ktorého centrálna protistrana zlyháva alebo sa javí, že môže zlyhať, možno napadnúť iba s odôvodnením, že na základe informácií, ktoré boli v tom čase k dispozícii, bolo toto rozhodnutie subjektívne a neprimerané.

4.   ESMA prijme usmernenia na podporu konvergencie postupov dohľadu a riešenia krízových situácií pri zohľadnení okolností, za ktorých centrálna protistrana zlyháva alebo sa javí, že zlyhá [Úrad pre publikácie: doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], podľa potreby pri uvážení rôznej veľkosti a povahy centrálnej protistrany so sídlom v Únii.

Pri prijímaní uvedených usmernení prihliada ESMA na usmernenia vydané v súlade s článkom 32 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 23

Všeobecné zásady riešenia krízových situácií

Orgán pre riešenie krízových situácií prijme všetky opatrenia vhodné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií uvedených v článku 27 a na vykonávanie právomocí riešiť krízové situácie uvedených v článku 48 v súlade s týmito zásadami:

a)

všetky zmluvné záväzky a iné opatrenia v ozdravnom pláne centrálnej protistrany sa uplatnia ▌v rozsahu, v akom neboli vyčerpané pred vstupom do režimu riešenia krízových situácií, pokiaľ orgán pre riešenie krízových situácií za mimoriadnych okolností nerozhodne, že na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií je vhodnejšie uplatniť nástroje na riešenie krízových situácií alebo vykonať právomoci na riešenie krízových situácií;

b)

akcionári centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú prvé straty po uplatnení všetkých povinností a mechanizmov uvedených v písmene a) v súlade s uvedeným písmenom;

c)

veritelia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty po akcionároch podľa poradia prednosti svojich nárokov v rámci bežného konkurzného konania, pokiaľ nie je v tomto nariadení výslovne stanovené inak;

d)

s veriteľmi centrálnej protistrany tej istej triedy sa zaobchádza rovnako;

e)

žiadnemu z akcionárov centrálnej protistrany, jej veriteľov a zúčtovacích členov alebo ich klientov nevzniknú vyššie straty, než by vznikli podľa článku 60;

f)

rada a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymenia okrem tých prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie je nevyhnutné zachovať celú radu a vrcholový manažment alebo ich časť;

g)

orgány pre riešenie krízových situácií informujú zástupcov zamestnancov a konzultujú s nimi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou;

h)

ak je centrálna protistrana súčasťou skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia vplyv na ostatné subjekty skupiny a na skupinu ako celok.

KAPITOLA II

Oceňovanie

Článok 24

Ciele oceňovania

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa každé opatrenie na riešenie krízovej situácie prijímalo na základe ocenenia, ktorým sa zabezpečí spravodlivé, obozretné a realistické posúdenie aktív, záväzkov, práv a povinností centrálnej protistrany.

2.   Skôr, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že je krízovú situáciu centrálnej protistrany potrebné riešiť, zabezpečí prvé ocenenie s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľa článku 22 ods. 1.

3.   Po tom, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že krízovú situáciu centrálnej protistrany je potrebné riešiť, zabezpečí druhé ocenenie s cieľom:

a)

podložiť rozhodnutie o vhodných opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré sa majú prijať;

b)

zabezpečiť, aby sa všetky straty aktív a práv centrálnej protistrany v okamihu použitia nástrojov na riešenie krízových situácií plne uznali;

c)

podložiť rozhodnutie o rozsahu zrušenia nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty a rozhodnutie o hodnote a počte nástrojov vlastníctva vydaných alebo prevedených na základe výkonu právomocí riešiť krízové situácie;

d)

podložiť rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie akýchkoľvek nezabezpečených záväzkov vrátane dlhových nástrojov;

e)

ak sa použijú nástroje na rozdelenie strát a pozícií, podložiť rozhodnutie o rozsahu strát, ktoré sa uplatnia voči nárokom dotknutých veriteľov, nevyrovnaným záväzkom alebo pozíciám vo vzťahu k centrálnej protistrane a o rozsahu a nevyhnutnosti výzva na dodanie likvidity v prípade riešenia krízových situácií ;

f)

ak sa ako nástroj použije preklenovacia centrálna protistrana, podložiť rozhodnutie o aktívach, záväzkoch, právach a povinnostiach alebo nástrojoch vlastníctva, ktoré sa môžu previesť na preklenovaciu centrálnu protistranu, ako aj rozhodnutie o výške akejkoľvek protihodnoty, ktorá sa môže vyplatiť centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, prípadne držiteľom nástrojov vlastníctva;

g)

ak sa ako nástroj použije odpredaj obchodnej činnosti, podložiť rozhodnutie o aktívach, záväzkoch, právach a povinnostiach alebo nástrojoch vlastníctva, ktoré sa môžu previesť na tretiu stranu ako kupujúceho, ako aj znalosti orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 40;

ga)

cena každého ukončenia zmluvy zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií musí čo najviac vychádzať zo spravodlivej trhovej ceny určenej na základe pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany a iný spôsob určenia ceny sa môže použiť iba vtedy, ak to orgán pre riešenie krízových situácii bude považovať za nevyhnutné.

Na účely písmena d) sa v ocenení zohľadnia všetky straty, ktoré by absorbovalo uplatnenie všetkých nevyrovnaných záväzkov zúčtovacích členov alebo iných tretích strán voči centrálnej protistrane, a úroveň konverzie, ktorá sa má uplatniť na dlhové nástroje.

4.   Oceňovanie uvedené v odsekoch 2 a 3 môže podliehať opravnému prostriedku v súlade s článkom 72 iba spolu s rozhodnutím o použití nástroja na riešenie krízovej situácie alebo o výkone právomoci riešiť krízovú situáciu.

Článok 25

Požiadavky na oceňovanie

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby ocenenie podľa článku 24 vykonali:

a)

osoba nezávislá od akéhokoľvek orgánu verejnej moci a od centrálnej protistrany;

b)

orgán pre riešenie krízových situácií, ak uvedené ocenenie nemôže vykonať osoba uvedená v písmene a).

2.   Ocenenie uvedené v článku 24 sa považujú za konečné, ak ho vykonala osoba uvedená v odseku 1 písm. a) a sú splnené všetky požiadavky stanovené v tomto článku.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, je konečné ocenenie podľa potreby založené na obozretných predpokladoch a nepredpokladá sa v ňom, že by od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie mohla byť centrálnej protistrane poskytnutá akákoľvek ▌ verejná finančná podpora, akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity za neštandardných podmienok poskytnutia zábezpeky, splatnosti a úrokových sadzieb. V ocenení sa zohľadní aj prípadné vymáhanie všetkých primeraných výdavkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 27 ods. 9.

4.   Konečné ocenenie doplnia tieto informácie, ktoré má k dispozícii centrálna protistrana:

a)

aktualizovaná súvaha a správa o finančnej situácii centrálnej protistrany vrátane zostávajúcich dostupných predfinancovaných zdrojoch a nevyrovnaných finančných záväzkoch;

b)

záznamy o zúčtovaných zmluvách podľa článku 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

c)

všetky informácie o trhových a účtovných hodnotách jej aktív, záväzkov a pozícií vrátane príslušných nárokov a nevyrovnaných záväzkov dlžných alebo splatných centrálnej protistrane.

5.   V konečnom ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy podľa ich prednosti podľa príslušného konkurzného práva. Ocenenie musí obsahovať aj predpokladaný režim uplatňovania zásady uvedenej v článku 23 písm. e) pre každú triedu akcionárov a veriteľov.

Predpokladaný režim uvedený v prvom pododseku nemá vplyv na oceňovanie uvedené v článku 61.

6.   Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 36 ods. 14 a 15 smernice 2014/59/EÚ vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

a)

okolnosti, za ktorých sa na účely odseku 1 tohto článku osoba považuje za nezávislú od orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od centrálnej protistrany;

b)

metodiku posudzovania hodnoty aktív a záväzkov centrálnej protistrany;

c)

odlíšenie oceňovania podľa článkov 24 a článku 61.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických noriem do [Úrad pre publikácie: vložte dátum: do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 26

Predbežné oceňovanie

1.   Ocenenie uvedené v článku 24, ktoré nespĺňa požiadavky stanovené v článku 25 ods. 2, sa považuje za predbežné.

Predbežné ocenenie musí obsahovať rezervu na dodatočné straty a jej primerané odôvodnenie.

2.   Ak orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízovej situácie na základe predbežného ocenenia, zabezpečia čo najskôr vypracovanie konečného ocenenia.

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby konečné ocenenie uvedené v prvom pododseku:

a)

umožnilo uznať všetky straty v účtovníctve centrálnej protistrany v plnej výške;

b)

podložilo rozhodnutie pripísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty 371/2014 v súlade s odsekom 3.

3.   Ak je čistá hodnota majetku centrálnej protistrany podľa konečného ocenenia vyššia než čistá hodnota jej majetku podľa predbežného ocenenia, orgán pre riešenie krízových situácií môže:

a)

zvýšiť hodnotu nárokov dotknutých veriteľov, ktoré boli odpísané alebo reštrukturalizované;

b)

požadovať, aby preklenovacia centrálna protistrana v súvislosti s aktívami, záväzkami, právami a povinnosťami vyplatila centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu, alebo aby v súvislosti s nástrojmi vlastníctva takúto protihodnotu podľa potreby vyplatila vlastníkom uvedených nástrojov.

4.   Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 36 ods. 15 smernice 2014/59/EÚ vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom na účely odseku 1 tohto článku stanoviť metodiku výpočtu rezervy na dodatočné straty, ktoré sa zahrnú do predbežného ocenenia.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických noriem do [Úrad pre publikácie: vložte dátum: do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA III

Nástroje na riešenie krízových situácií

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 27

Všeobecné ustanovenia o nástrojoch na riešenie krízových situácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízových situácií podľa článku 21 použitím ktoréhokoľvek z týchto nástrojov na riešenie krízových situácií alebo akejkoľvek ich kombinácie:

a)

rozdelenie pozícií a strát;

b)

odpísanie dlhov a konverzia;

c)

odpredaj obchodnej činnosti;

d)

preklenovacia centrálna protistrana;

e)

akýkoľvek iný nástroj na riešenie krízových situácií v súlade s článkami 21 a 23.

2.   V prípade systémovej krízy môže orgán pre riešenie krízových situácií takisto poskytnúť ▌ verejnú finančnú podporu použitím vládnych stabilizačných nástrojov v súlade s článkami 45, 46 a 47 za podmienky predchádzajúceho definitívneho schválenia podľa rámca Únie pre štátnu pomoc a vypracovania komplexných spoľahlivých mechanizmov vrátenia poskytnutých prostriedkov v primeranom časovom období .

3.   Pred použitím nástrojov uvedených v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje:

a)

akékoľvek súčasné nevyrovnané práva centrálnej protistrany vrátane akýchkoľvek zmluvných záväzkov zúčtovacích členov uposlúchnuť výzvu na dodanie likvidity, poskytnúť dodatočné zdroje centrálnej protistrane alebo prijať pozície zlyhávajúcich zúčtovacích členov, či už prostredníctvom dražby alebo iných prostriedkov dohodnutých v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany;

b)

akýkoľvek jestvujúci nevyrovnaný zmluvný záväzok iných strán okrem zúčtovacích členov k akýmkoľvek formám finančnej podpory.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže čiastočne uplatňovať zmluvné záväzky uvedené v písmenách a) a b), ak nie je uvedené zmluvné záväzky možné uplatniť v plnej výške v primeranom časovom horizonte.

4.   Odchylne od odseku 3 nemusí orgán pre riešenie krízových situácií vymáhať príslušné jestvujúce nevyrovnané záväzky čiastočne ani úplne, ak má predísť významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém alebo rozsiahlej krízovej situácii, alebo ak je na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vhodnejšie použiť nástroje uvedené v odseku 1.

▌6.   Ak použitie iného nástroja ako odpísanie dlhov a konverzia na riešenie krízovej situácie vedie k stratám, ktoré znášajú zúčtovací členovia, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc bezprostredne pred použitím nástroja na riešenie krízovej situácie alebo zároveň s ním odpísať a konvertovať akékoľvek nástroje vlastníctva a dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky.

7.   Ak sa použijú iba nástroje na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 písm. c) a d) a v súlade s článkami 40 a 42 sa prevádza len časť aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšná časť centrálnej protistrany sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.

8.   Pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevykonateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, sa neuplatnia na prevod aktív, práv, povinností alebo záväzkov z centrálnej protistrany, vzhľadom na ktorú sa nástroje na riešenie krízových situácií alebo nástroje vlády na stabilizáciu financií používajú.

9.   Orgán pre riešenie krízových situácií musí za primerané obdobie vymôcť všetky odôvodnené výdavky , vrátane primeranej rizikovej prirážky , ktoré sa vynaložili v súvislosti s použitím nástrojov na riešenie krízovej situácie, v súvislosti s výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo v súvislosti s použitím nástrojov vlády na stabilizáciu financií, a to ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)

od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako od prednostného veriteľa;

b)

z akejkoľvek protihodnoty, ktorú kupujúci vyplatil, ak sa ako nástroj použil odpredaj obchodnej činnosti;

c)

z akýchkoľvek výnosov z ukončenia prevádzky preklenovacej centrálnej protistrany ako prednostného veriteľa;

ca)

od ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena, ak mu nevznikla väčšia strata než v prípade, keby orgán pre riešenie krízových situácií opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane neprijal a namiesto toho by sa naň vzťahovala povinnosť vyrovnať prípadné dlžné záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných mechanizmov podľa jej prevádzkových pravidiel, alebo by sa centrálna protistrana zrušila likvidáciou v bežnom konkurznom konaní;

cb)

z akýchkoľvek príjmov z použitia stabilizačných nástrojov vlády vrátane výnosov z predaja nástrojov vlastníctva uvedených v článku 46 a z predaja centrálnej protistrany pri dočasnom vlastníctve štátu podľa článku 47.

9a.     Pri určovaní súm, ktoré treba podľa predchádzajúceho odseku vyrovnať, musí orgán pre riešenie krízových situácií vziať do úvahy sumu, ktorou by klienti a členovia centrálnej protistrany mali ináč prispieť podľa pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany a pri riešení krízových situácií, ak by orgány neposkytli centrálnej protistrane verejnú pomoc.

10.   Pri používaní nástrojov na riešenie krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií na základe ocenenia, ktoré je v súlade s článkom 25, zabezpečia úplné rozdelenie strát, obnovu rovnováhy pozícií, doplnenie predfinancovaných zdrojov centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany a rekapitalizáciu centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.

Článok 27a

Možnosť náhrady pre účastníkov centrálnej protistrany sa nevzťahuje na ich zmluvne dohodnuté straty v jednotlivých etapách riadeného zlyhania alebo ozdravenia.

ODDIEL 2

NÁSTROJE NA ROZDEĽOVANIE POZÍCIÍ A NÁSTROJE NA ROZDEĽOVANIE STRÁT

Článok 28

Cieľ a rozsah nástrojov na rozdeľovanie pozícií a strát

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií používajú nástroj na rozdeľovanie pozícií v súlade s článkom 29 a nástroj na rozdeľovanie strát v súlade s článkami 30 a 31.

2.   Nástroje uvedené v odseku 1 sa môžu používať pri všetkých zmluvách o zúčtovacích službách a zábezpeke súvisiacej s uvedenými službami zloženej u centrálnej protistrany.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií používajú rozdeľovanie pozícií podľa článku 29 na účely vyrovnávania rovnováhy medzi pohľadávkami a záväzkami centrálnej protistrany, prípadne preklenovacej centrálnej protistrany.

Orgány pre riešenie krízových situácií používajú rozdeľovanie strát podľa článkov 30 a 31 na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a)

krytie strát centrálnej protistrany ocenených v súlade s článkom 27 ods. 10;

b)

obnovenie schopnosti centrálnej protistrany plniť včas platobné záväzky;

ba)

uľahčenie obnovy rovnováhy pozícií;

c)

uľahčenie obnovy rovnováhy pozícií poskytnutím finančných prostriedkov centrálnej protistrane, aby mohla vyhovieť dražobnej ponuke, ktorá centrálnej protistrane umožní prideliť pozície zlyhávajúcich členov alebo vykonať platby na základe zmlúv ukončených podľa článku 29 ;

d)

dosiahnutie výsledku uvedeného v písmenách a), b) a c) vo vzťahu k preklenovacej centrálnej protistrane;

e)

podporu prevodu obchodnej činnosti centrálnej protistrany odpredajom obchodnej činnosti solventnej tretej strane.

Článok 29

Čiastočné alebo úplné ukončenie zmluvy

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže ukončiť niektorú alebo všetky tieto zmluvy:

a)

zmluvu nesolventného zúčtovacieho člena;

b)

zmluvu o dotknutých zúčtovacích službách alebo triede aktív;

c)

zmluvu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

1a.     Orgán pre riešenie krízových situácií používa svoju právomoc podľa odseku 1 a ukončuje zmluvy uvedené v písmenách a), b) a c) uvedeného odseku podobným spôsobom, pričom nerozlišuje medzi zmluvnými stranami uvedených zmlúv s výnimkou tých zmluvných záväzkov, ktoré sa nedajú uplatniť v primeranom čase.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže ukončiť zmluvy uvedené v odseku 1 písm. a) iba vtedy, ak nedošlo k prevodu pohľadávok a pozícií vyplývajúcich z uvedených zmlúv v zmysle článku 48 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi všetkým príslušným zúčtovacím členom dátum ukončenia každej zmluvy uvedenej v odseku 1.

4.   Pred ukončením každej zmluvy uvedenej v odseku 1 musí orgán pre riešenie krízových situácií vykonať tieto kroky:

a)

požiada centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, aby každú zmluvu ocenila a aby aktualizovala zostatky na účte každého zúčtovacieho člena;

b)

určí čistú sumu, ktorú má zaplatiť každý zúčtovací člen alebo ktorá mu má byť zaplatená, pričom zohľadní každú splatnú ale nezaplatenú variačnú maržu, vrátane variačnej marže splatnej z dôvodu ocenenia zmluvy uvedeného v písmene a);

c)

každému zúčtovaciemu členovi oznámi stanovenú čistú sumu a túto inkasuje.

Po ukončení zmluvy orgán pre riešenie krízových situácií včas oznámi príslušnému orgánu, či bola zmluva ukončená niektorému klientovi označenému ako O-SII.

4a.     Cena každého ukončenia zmluvy zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií musí čo najviac vychádzať zo spravodlivej trhovej ceny určenej na základe pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany, alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií považuje iný spôsob určenia ceny za nevyhnutný, môže sa cena určiť použitím inej vhodnej metódy oceňovania.

5.   Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nie je schopný zaplatiť čistú sumu určenú v súlade s odsekom 4, orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby centrálna protistrana považovala zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, za zlyhávajúceho a použiť jeho počiatočnú maržu a príspevok do fondu pre prípad zlyhania v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

6.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií ukončil jednu alebo niekoľko zmlúv uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c), musí dočasne zabrániť centrálnej protistrane, aby zúčtovala akúkoľvek novú zmluvu toho typu, akým bola ukončená zmluva.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže umožniť centrálnej protistrane obnoviť zúčtovanie uvedených typov zmlúv až po splnení týchto podmienok:

a)

centrálna protistrana spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

orgán pre riešenie krízových situácií vydal a na tento účel uverejnil oznámenie s použitím prostriedkov uvedených v článku 70 ods. 3.

Článok 30

Zníženie hodnoty všetkých ziskov, ktoré má centrálna protistrana zaplatiť zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže znížiť sumu platobných záväzkov centrálnej protistrany voči zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom, ak uvedené záväzky vyplývajú zo ziskov splatných v súlade s postupmi centrálnej protistrany pre výplaty variačnej marže alebo ekonomicky rovnocennej platby. Zúčtovací členovia sú povinní bezodkladne informovať svojich klientov o použití nástroja na riešenie krízových situácií a o tom, aký vplyv má toto použitie na nich.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií vypočítava každé zníženie platobných záväzkov uvedených v odseku 1 pomocou nestranného mechanizmu rozdeľovania určeného pri oceňovaní v súlade s článkom 24 ods. 3 a oznámeného zúčtovacím členom hneď po použití nástroja na riešenie krízových situácií. Celkové čisté zisky, ktoré sa každému zúčtovaciemu členovi majú znížiť, sú úmerné sumám splatným od centrálnej protistrany.

3.   Zníženie hodnoty splatných ziskov nadobúda účinnosť a je okamžite záväzné pre centrálnu protistranu a dotknutých zúčtovacích členov od okamihu, keď orgán pre riešenie krízových situácií prijal opatrenie na riešenie krízovej situácie.

3a.     Každé použitie právomocí podľa tohto článku, ktoré má vplyv na pozície klienta určeného ako O-SII, sa včas oznámi príslušnému orgánu tohto klienta.

4.     Zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nemá v následných konaniach voči centrálnej protistrane ani jej nástupníckemu subjektu žiadny nárok vyplývajúci zo zníženia platobných záväzkov uvedených v odseku 1.

5.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií zníži hodnotu splatných ziskov iba čiastočne, nevyrovnanú splatnú sumu naďalej dlhuje zúčtovaciemu členovi, ktorý nezlyhal.

5a.     Centrálna protistrana uvedie vo svojich prevádzkových predpisoch odkaz na právomoc znížiť platobné záväzky uvedené v odseku 1 okrem podobných opatrení stanovených v uvedených prevádzkových predpisov vo fáze vymáhania. Centrálna protistrana zabezpečí, aby boli prijaté zmluvné dojednania s cieľom umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií, aby uplatňoval svoje právomoci podľa tohto článku.

Článok 31

Výzva na dodanie likvidity v prípade riešenia krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, požadovať hotovostné príspevky centrálnej protistrane. Objem uvedených hotovostných príspevkov určí orgán pre riešenie krízových situácií s cieľom čo najefektívnejšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií podľa článku 21 ods. 1 .

Ak centrálna protistrana prevádzkuje niekoľko fondov pre prípad zlyhania, výška hotovostného príspevku uvedeného v prvom pododseku sa týka príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania alebo do fondov pre prípad zlyhania dotknutej zúčtovacej služby alebo triedy aktív.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže vyzvať na dodanie likvidity v prípade riešenia krízových situácií bez ohľadu na to, či boli vyčerpané všetky zmluvné záväzky vyžadujúce hotovostné príspevky od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali.

Orgán pre riešenie krízových situácií určí výšku hotovostného príspevku každého zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, úmerne k príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania.

2.   Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, požadovanú sumu nezaplatí, orgán pre riešenie krízových situácií môže od centrálnej protistrany požadovať, aby tohto zúčtovacieho člena považovala za zlyhávajúceho a aby počiatočnú maržu tohto zúčtovacieho člena a jeho príspevok do fondu pre prípad zlyhania použila v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2a.     Centrálna protistrana vo svojich prevádzkových pravidlách pri výzve na dodanie likvidity v prípade ozdravenia uvedie odkaz na výzvu na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie a zabezpečí, aby sa uzatvorili zmluvné dojednania s cieľom umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií vykonávať právomoci podľa tohto článku.

2b.     Orgán pre riešenie krízových situácií určí sumu výzvy na dodanie likvidity na riešenie krízových situácií, ktorá musí byť uvedená v prevádzkových pravidlách a rovnať sa aspoň výške príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania.

2c.     Orgán pre riešenie krízových situácií určí sumu výzvy na dodanie likvidity na riešenie krízových situácií, ktorá sa má uviesť v prevádzkových pravidlách.

ODDIEL 3

ODPISOVANIE A KONVERZIA NÁSTROJOV VLASTNÍCTVA A DLHOVÝCH NÁSTROJOV ALEBO INÝCH NEZABEZPEČENÝCH ZÁVÄZKOV

Článok 32

Požiadavka na odpísanie a konverziu nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií použije odpisovanie a konverziu v súlade s článkom 33 v prípade nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo v prípade iných nezabezpečených záväzkov s cieľom absorbovať straty, rekapitalizovať túto centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, alebo podporiť odpredaj obchodnej činnosti.

▌2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na základe ocenenia v súlade s článkom 24 ods. 3 určí:

a)

sumu, ktorú sa musí odpísať z nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov pri zohľadnení všetkých strát, ktoré dlhujú centrálnej protistrane a ktoré musia byť absorbované uplatnením akýchkoľvek nevyrovnaných záväzkov zúčtovacích členov alebo iných tretích strán;

b)

sumu, ktorou sa dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky musia konvertovať na nástroje vlastníctva s cieľom obnoviť prudenciálne požiadavky centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.

Článok 33

Pravidlá pre odpisovanie alebo konverziu nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií používa nástroj na odpisovanie a konverziu podľa poradia prednosti nárokov v rámci bežného konkurzného konania.

2.   Pred znížením alebo konverziou istiny dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov zníži orgán pre riešenie krízových situácií teoretickú hodnotu nástrojov vlastníctva úmerne voči stratám, v prípade potreby až do výšky ich plnej hodnoty.

Ak v súlade s ocenením podľa článku 24 ods. 3 centrálna protistrana udržiava kladnú čistú hodnotu po znížení hodnoty nástrojov vlastníctva, orgán pre riešenie krízových situácií uvedené nástroje vlastníctva zruší, prípadne zriedi.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií zníži, skonvertuje alebo zníži aj skonvertuje istinu dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, v prípade potreby až do výšky plnej hodnoty uvedených nástrojov alebo záväzkov.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií nepoužije odpisovanie a konverziu vo vzťahu k týmto záväzkom:

a)

voči zamestnancom, pokiaľ ide o splatné mzdy, dôchodkové dávky alebo iné pevné odmeny okrem variabilnej zložky odmeny, ktorú neupravuje kolektívna zmluva;

b)

voči komerčným alebo obchodným veriteľom, ktoré vznikli poskytovaním tovaru alebo služieb centrálnej protistrane a sú nevyhnutné pre každodenné fungovanie jej činností vrátane služieb IT, energií a prenájmu, obsluhy a údržby jej priestorov;

c)

voči daňovým orgánom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že podľa príslušného konkurzného práva sú uvedené záväzky prednostné;

d)

voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným podľa smernice 98/26/ES.

5.   Ak sa teoretická suma nástroja vlastníctva alebo istina dlhového nástroja či iných nezabezpečených záväzkov zníži, platia tieto podmienky:

a)

toto zníženie musí byť trvalé;

b)

držiteľ nástroja nesmie mať žiadny nárok v súvislosti s týmto znížením s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku, akejkoľvek zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku uplatnenia opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť tohto zníženia a akéhokoľvek nároku na základe nástrojov vlastníctva vydaných alebo prevedených podľa odseku 6;

c)

ak je toto zníženie iba čiastočné, dohoda, na základe ktorej vznikol pôvodný záväzok, naďalej platí vo vzťahu k zostatkovej sume s výhradou všetkých potrebných zmien v podmienkach tejto dohody z dôvodu zníženia.

Písmeno a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií uplatniť mechanizmus pripisovania a vrátiť prostriedky držiteľom dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov a potom držiteľom nástrojov vlastníctva, ak sa zistí, že úroveň odpísania na základe predbežného ocenenia je vyššia než sumy požadované na základe konečného ocenenia podľa článku 26 ods. 2.

6.   Pri konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov podľa odseku 3 môže orgán pre riešenie krízových situácií požadovať, aby centrálne protistrany alebo ich materské spoločnosti vydali alebo previedli nástroje vlastníctva na držiteľov dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií konvertuje dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky podľa odseku 3 iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií získal súhlas príslušného orgánu materskej spoločnosti, ak sa od materskej spoločnosti vyžaduje, aby vydala nástroje vlastníctva;

b)

nástroje vlastníctva sa vydajú pred každým vydaním nástrojov vlastníctva touto centrálnou protistranou na účely poskytnutia vlastných zdrojov zo strany štátu alebo subjektu štátnej správy;

c)

konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutým držiteľom dlhov v súlade s tým, ako sa s nimi zaobchádza v rámci bežného konkurzného konania.

Po každej konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov súvisiacich s nástrojmi vlastníctva sa nástroje vlastníctva ihneď po konverzii upíšu alebo prevedú.

8.   Na účely odseku 7 orgán pre riešenie krízových situácií v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany a ako súčasť právomoci na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany zabezpečí, aby centrálna protistrana mohla kedykoľvek vydať potrebný počet nástrojov vlastníctva.

Článok 34

Účinok odpisovania a konverzie

Orgán pre riešenie krízových situácií dokončí alebo požiada o dokončenie všetkých správnych a procesných úloh potrebných na to, aby používanie nástroja na odpisovanie a konverziu nadobudlo účinnosť, vrátane:

a)

zmeny všetkých príslušných registrov;

b)

zrušenia kótovania nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov alebo ich vyradenia z obchodovania;

c)

kótovania nových nástrojov vlastníctva alebo ich prijatia na obchodovanie;

d)

opätovného kótovania akýchkoľvek dlhových nástrojov, ktoré boli odpísané, alebo ich opätovného prijatia na obchodovanie, a to bez požiadavky na vydanie prospektu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (13).

Článok 35

Odstránenie procesných prekážok odpisovania a konverzie

Ak sa uplatňuje článok 32 ods. 1 druhý pododsek, príslušný orgán musí vyžadovať od centrálnych protistrán alebo od ich materských spoločností, aby si neustále udržiavali dostatočný objem nástrojov vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby uvedené centrálne protistrany alebo ich materské spoločnosti mohli vydať dostatok nových nástrojov vlastníctva a aby nástroje vlastníctva mohli byť vydané alebo konvertované efektívne.

Orgán pre riešenie krízových situácií použije nástroj na odpisovanie a konverziu bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia zakladacích listín alebo stanov centrálnej protistrany vrátane predkupného práva akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.

Článok 36

Predloženie plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.   Centrálne protistrany musia do jedného mesiaca od použitia nástrojov uvedených v článku 32 vypracovať preskúmanie dôvodov svojho zlyhania a predložiť ho orgánu pre riešenie krízových situácií spolu s plánom reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 37. Ak sa uplatňuje rámec Únie pre štátnu pomoc, uvedený plán musí byť zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý je centrálna protistrana povinná predložiť Komisii v súlade s uvedeným rámcom.

Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť lehotu uvedenú v prvom pododseku najviac na dva mesiace.

2.   Ak sa plán reštrukturalizácie musí v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc oznamovať, plán reorganizácie obchodnej činnosti sa predloží bez toho, aby tým bola dotknutá lehota stanovená v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc na predloženie tohto plánu reštrukturalizácie.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií predloží preskúmanie a plán reorganizácie obchodnej činnosti a jeho prípadné revízie v súlade s článkom 38 príslušnému orgánu a kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Článok 37

Obsah plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.   V pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v článku 36 sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany alebo častí jej obchodnej činnosti v primeranom časovom rámci. Uvedené opatrenia musia byť založené na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, za ktorých bude centrálna protistrana fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa zohľadní aktuálny a potenciálny stav finančných trhov, pričom sa zohľadní optimistický a pesimistický variant vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť najzraniteľnejšie miesta centrálnej protistrany. Predpoklady sa porovnajú s vhodnými referenčnými hodnotami pre celé odvetvie.

2.   Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje aspoň tieto súčasti:

a)

podrobnú analýzu faktorov a okolností, ktoré spôsobili zlyhanie alebo pravdepodobné zlyhanie centrálnej protistrany;

b)

opis opatrení, ktoré sa majú prijať na obnovenie dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany;

c)

časový harmonogram na vykonanie uvedených opatrení.

3.   Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany môžu obsahovať:

a)

reorganizáciu a reštrukturalizáciu činností centrálnej protistrany;

b)

zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry centrálnej protistrany;

c)

odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.

3a.     Ak sa uplatňuje rámec štátnej pomoci Únie v súlade s článkom 36 ods. 1 a 2, orgán pre riešenie krízových situácií, príslušný orgán a Komisia by mali koordinovať posudzovanie opatrení na obnovenie dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany, každú žiadosť o opätovné predloženie zmeneného plánu centrálnej protistrany a konečné prijatie plánu reorganizácie alebo reštrukturalizácie obchodnej činnosti.

3b.     ESMA do … [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom ďalej spresniť minimálne súčasti, ktoré by mal obsahovať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 2.

3c.     S prihliadnutím na skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 3a môže ESMA podľa potreby vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť minimálne súčasti, ktoré by mal obsahovať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 2.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 38

Posúdenie a prijatie plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.   Do jedného mesiaca od predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti centrálnou protistranou podľa článku 36 ods. 1 orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán posúdia, či by sa prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne spoľahlivo mohla obnoviť dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany.

Ak sú orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj príslušný orgán presvedčené o tom, že pomocou tohto plánu sa môže obnoviť dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií plán schváli.

2.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií ani príslušný orgán nie sú presvedčené o tom, že prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne sa môže spoľahlivo obnoviť dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje obavy centrálnej protistrane a požiada ju, aby do dvoch týždňov od oznámenia predložila zmenený plán, v ktorom budú tieto obavy vyriešené.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán opätovne posúdia predložený plán a do jedného týždňa od jeho doručenia oznámia centrálnej protistrane, či sú tieto obavy primerane vyriešené alebo sú potrebné ďalšie zmeny.

3a.     ESMA do … [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom ďalej spresniť minimálne kritériá, ktoré by mal plán reorganizácie obchodnej činnosti spĺňať, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1.

3b.     S prihliadnutím prípadne na skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 3a môže ESMA vypracovať návrh regulačných technických predpisov a bližšie určiť minimálne kritéria, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1s.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 39

Vykonávanie a monitorovanie plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.   Plán reorganizácie obchodnej činnosti orgánu pre riešenie krízových situácií vykonáva centrálna protistrana a príslušnému orgánu na požiadanie, prinajmenšom však raz za šesť mesiacov, predkladá priebežnú správu o vykonávaní plánu.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže po dohode s príslušným orgánom požiadať centrálnu protistranu o revíziu plánu, ak to je potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 37 ods. 1.

Centrálna protistrana predloží revíziu uvedenú v prvom pododseku na posúdenie orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 38 ods. 3. V prípade, že sa uplatňuje rámec Únie pre štátnu pomoc, orgán pre riešenie krízových situácií bude koordinovať toto posúdenie s Komisiou.

ODDIEL 4

NÁSTROJ ODPREDAJA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Článok 40

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou centrálnou protistranou, previesť:

a)

nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

akékoľvek aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez zabezpečovania súhlasu akcionárov centrálnej protistrany alebo akejkoľvek tretej strany inej než kupujúceho, a bez toho plnenia akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa práva upravujúceho obchodné spoločnosti alebo cenné papier okrem požiadaviek uvedených v článku 41.

2.   Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, so zreteľom na okolnosti a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

Na účely prvého pododseku podnikne orgán pre riešenie krízových situácií všetky primerané kroky na získanie komerčných podmienok, ktoré sú v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 24 ods. 3.

3.   Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, z každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, majú prospech:

a)

vlastníci nástrojov vlastníctva, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou z držiteľov uvedených nástrojov na kupujúceho;

b)

centrálna protistrana, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany na kupujúceho.

c)

všetci nezlyhávajúci zúčtovací členovia, ktorí utrpeli straty pred riešením krízovej situácie.

Rozdelenie každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, sa vykonáva v súlade s postupnosťou pri zlyhaní centrálnej protistrany, ako sa stanovuje v článkoch 43 a 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a podľa poradia prednosti nárokov v rámci bežného konkurzného konania.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť právomoc vykonať prevod uvedený v odseku 1 viac ako jedenkrát s cieľom vykonať doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, prípadne aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže so súhlasom kupujúceho previesť aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ktoré boli predtým prevedené na kupujúceho, späť na centrálnu protistranu, či nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana alebo pôvodní vlastníci musia prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, či nástroje vlastníctva.

6.   Každý prevod vykonaný podľa odseku 1 sa uskutoční bez ohľadu na to, či je kupujúci oprávnený poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z nadobudnutia.

Ak kupujúci nie je oprávnený poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z nadobudnutia, orgán pre riešenie krízových situácií po porade s príslušným orgánom vykoná náležitú hĺbkovú analýzu kupujúceho a zabezpečí, aby kupujúci požiadal o oprávnenie čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od použitia nástroja odpredaja obchodnej činnosti. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa každá takáto žiadosť o vydanie oprávnenia posúdila prednostne.

7.   Ak z prevodu nástrojov vlastníctva podľa odseku 1 vyplynie nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaného podielu podľa článku 31 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, príslušný orgán vykoná posúdenie uvedené v tomto článku v takej lehote, aby sa odpredaj obchodnej činnosti neoneskoril a aby sa ani nezabránilo dosiahnutiu príslušných cieľov riešenia krízovej situácie prostredníctvom opatrenia na riešenie krízových situácií.

8.   Ak príslušný orgán nedokončí posúdenie uvedené v odseku 7 k dátumu, ku ktorému nadobudol účinnosť prevod nástrojov vlastníctva, uplatnia sa tieto ustanovenia:

a)

prevod nástrojov vlastníctva má okamžitý právny účinok od dátumu, ku ktorému boli prevedené;

b)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj stanovenej v písmene f) sa hlasovacie práva kupujúceho spojené s uvedenými nástrojmi vlastníctva pozastavia a zveria sa v plnom rozsahu orgánu na riešenie krízových situácií, ktorý nie je povinný ich vykonávať a nie je zodpovedný za ich vykonávanie alebo nevykonávanie;

c)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj stanovenej v písmene f) sa neuplatňujú žiadne sankcie ani opatrenia súvisiace s porušením požiadaviek na nadobudnutie alebo predaj kvalifikovaných podielov v zmysle článku 12 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na takýto prevod;

d)

príslušný orgán písomne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií a kupujúcemu výsledok svojho posúdenia v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 okamžite po jeho dokončení;

e)

ak príslušný orgán proti prevodu nenamieta, hlasovacie práva spojené s uvedenými nástrojmi vlastníctva sa od oznámenia uvedeného v písmene d) považujú za zverené kupujúcemu v plnom rozsahu;

f)

ak príslušný orgán proti prevodu nástrojov vlastníctva namieta, naďalej sa uplatňuje písmeno b) a orgán pre riešenie krízových situácií môže po zohľadnení trhových podmienok stanoviť lehotu odpredaja, počas ktorej kupujúci takéto nástroje vlastníctva odpredá.

9.   Na účely výkonu svojho práva poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012/EÚ sa kupujúci považuje za nástupcu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky také práva, ktoré vykonávala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

10.   Kupujúcemu uvedenému v odseku 1 sa nebráni vo výkone členských práv centrálnej protistrany a v prístupe k platobným systémom a systémom zúčtovania či k akejkoľvek inej infraštruktúre finančného trhu za predpokladu, že spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch či infraštruktúrach.

Ak kupujúci nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, môže naďalej vykonávať členské práva centrálnej protistrany v uvedených systémoch a infraštruktúrach za predpokladu, že to schváli orgán pre riešenie krízových situácií. Takéto schválenie sa udeľuje iba na obdobie najviac 12 mesiacov.

11.    Počas obdobia 12 mesiacov sa kupujúcemu nesmie brániť v prístupe k platobným systémom a systémom zúčtovania ani k žiadnej inej infraštruktúre finančného trhu z dôvodu, že nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr.

12.   Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a klienti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ani žiadne práva s nimi súvisiace.

Článok 41

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií používa nástroj odpredaja obchodnej činnosti vo vzťahu k centrálnej protistrane, oznámi dostupnosť alebo prijme opatrenia na marketing aktív, práv, povinností, záväzkov alebo nástrojov vlastníctva určených na prevod. Skupiny práv, aktív, povinností a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať samostatne.

2.   Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa prípadný marketing uvedený v odseku 1 vykonáva v súlade s týmito kritériami:

a)

čo najtransparentnejšie a bez podstatného skresľovania aktív, práv, povinností, záväzkov alebo nástrojov vlastníctva centrálnej protistrany so zreteľom na okolnosti a najmä na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

b)

bez neoprávneného uprednostňovania alebo diskriminácie potenciálnych kupujúcich;

c)

bez stretu záujmov;

d)

s ohľadom na potrebu vykonať opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;

e)

so snahou dosiahnuť čo najvyššiu predajnú cenu dotknutých nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov.

Kritériá uvedené v prvom pododseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyhľadával konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

3.   Odchylne od odseku 1 môže orgán pre riešenie krízových situácií ponúkať na trhu aktíva, práva, povinnosti, záväzky alebo nástroje vlastníctva bez splnenia kritérií uvedených v odseku 2 v prípade, že splnenie uvedených kritérií by pravdepodobne ohrozilo dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

ODDIEL 5

PREKLENOVACIA CENTRÁLNA PROTISTRANA AKO NÁSTROJ

Článok 42

Preklenovacia centrálna protistrana ako nástroj

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže na preklenovaciu centrálnu protistranu previesť:

a)

nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

akékoľvek aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez súhlasu akcionárov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany inej než preklenovacia centrálna protistrana a bez dodržiavania akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa právnych predpisov o obchodných spoločnostiach alebo cenných papieroch okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 43.

2.   Preklenovacia centrálna protistrana je právnická osoba, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

podlieha orgánu pre riešenie krízových situácií a je v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve jedného alebo viacerých orgánov verejnej moci, ku ktorým môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

bola založená na účely prijatia a držby niektorých alebo všetkých nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo niektorých či všetkých aktív, práv, povinností a záväzkov centrálnej protistrany s cieľom zachovania kritických funkcií centrálnej protistrany a jej následného odpredaja.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní preklenovacej centrálnej protistrany ako nástroja zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov a povinností prevádzaných na preklenovaciu centrálnu protistranu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevádzaných z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

4.   Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, z každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, majú prospech:

a)

vlastníci nástrojov vlastníctva, ak sa prevod na preklenovaciu centrálnu protistranu uskutočnil prevodom nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov uvedených nástrojov na preklenovaciu centrálnu protistranu;

b)

centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa prevod na preklenovaciu centrálnu protistranu uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov tejto centrálnej protistrany na preklenovaciu centrálnu protistranu.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať právomoc vykonať prevod uvedenú v odseku 1 viac ako jedenkrát s cieľom uskutočniť doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou alebo jej aktív, práv, povinností alebo záväzkov.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky, ktoré boli predtým prevedené na preklenovaciu centrálnu protistranu, previesť späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, ak je uvedený prevod výslovne ustanovený v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 1 vykonal.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci sú povinní prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, alebo nástroje vlastníctva za predpokladu, že sú splnené podmienky prvého pododseku tohto odseku alebo odseku 7.

7.   Ak konkrétne nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky nepatria do tried nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov špecifikovaných v nástroji, ktorým sa vykonal prevod, alebo ak nespĺňajú podmienky týkajúce sa ich prevodu, orgán pre riešenie krízových situácií ich môže previesť z preklenovacej centrálnej protistrany späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo na pôvodných vlastníkov.

8.   Prevod uvedený v odsekoch 6 a 7 sa môže uskutočniť kedykoľvek a musí spĺňať všetky ostatné podmienky uvedené v nástroji, prostredníctvom ktorého sa vykonal prevod na príslušný účel.

9.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže previesť nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky z preklenovacej centrálnej protistrany na tretiu stranu.

10.   Na účely výkonu svojho práva poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012/EÚ sa preklenovacia centrálna protistrana považuje za nástupcu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať akékoľvek také práva, ktoré vykonávala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevádzaným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

Na akékoľvek iné účely môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby sa preklenovacia centrálna protistrana považovala za nástupcu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a aby mohla naďalej uplatňovať akékoľvek právo, ktoré uplatňovala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevádzaným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

11.   Preklenovacej centrálnej protistrane sa nesmie brániť vo výkone členských práv a v prístupe k platobným a zúčtovacím systémom a k ostatným infraštruktúram finančného trhu centrálnej protistrany za predpokladu, že spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch a infraštruktúrach.

Ak preklenovacia centrálna protistrana nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, môže preklenovacia centrálna protistrana naďalej vykonávať členské práva centrálnej protistrany a uplatňovať právo prístupu k uvedeným systémom a infraštruktúram počas lehoty, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií. Uvedená lehota nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

12.   Preklenovacej centrálnej protistrane sa nesmie brániť v prístupe k platobným a zúčtovacím systémom ani k žiadnej inej infraštruktúre finančného trhu z dôvodu, že nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr.

13.   Akcionári ani veritelia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ani iné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu centrálnu protistranu, nemajú žiadne nároky na aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky prevádzané na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo vo vzťahu k nim, či voči jej rade alebo vrcholovému manažmentu.

14.   Preklenovacia centrálna protistrana nemá žiadnu povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a rada ani vrcholový manažment preklenovacej centrálnej protistrany nemajú voči uvedeným akcionárom alebo veriteľom žiadnu zodpovednosť za úkony a opomenutia počas výkonu svojej funkcie s výnimkou prípadov, keď príslušný úkon alebo opomenutie v súlade s platným vnútroštátnym právom predstavuje hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností.

Článok 43

Preklenovacia centrálna protistrana: procesné požiadavky

1.   Preklenovacia centrálna protistrana musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

preklenovacia centrálna protistrana musí žiadať o súhlas orgánu pre riešenie krízových situácií vo všetkých prípadoch týkajúcich sa:

i)

pravidiel zakladania preklenovacej centrálnej protistrany;

ii)

členov rady preklenovacej centrálnej protistrany, ak uvedení členovia nie sú priamo menovaní orgánom pre riešenie krízových situácií;

iii)

povinností a odmeňovania členov rady preklenovacej centrálnej protistrany, ak odmeňovanie a povinnosti neurčuje orgán pre riešenie krízových situácií;

iv)

stratégie a rizikového profilu preklenovacej centrálnej protistrany;

b)

preklenovacia centrálna protistrana preberá oprávnenia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytovať služby alebo vykonávať činnosti vyplývajúce z prevodu uvedeného v článku 42 ods. 1 v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

Ak preklenovacia centrálna protistrana nemá oprávnenia požadované podľa odseku 1 písm. b), orgán pre riešenie krízových situácií požiada o súhlas s vykonaním prevodu príslušný orgán podľa článku 42 ods. 1. Ak príslušný orgán tento prevod schváli, určí lehotu, počas ktorej je preklenovacia centrálna protistrana oslobodená od povinnosti spĺňať požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Od prudenciálnych požiadaviek podľa kapitoly 3 hlavy IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012 možno upustiť iba na obdobie najviac troch mesiacov, pričom od všetkých ostatných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 648/2012 možno upustiť na obdobie najviac 12 mesiacov.

2.   S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže je manažment preklenovacej centrálnej protistrany povinný prevádzkovať preklenovaciu centrálnu protistranu s cieľom zachovať prístup akcionárov ku kritickým funkciám preklenovacej centrálnej protistrany a preklenovaciu centrálnu protistranu alebo akékoľvek jej aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky predať jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora. Tento predaj sa uskutoční, keď nastanú vhodné podmienky na trhu a v lehote uvedenej v odseku 5, prípadne v odseku 6 tohto článku.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí preklenovaciu centrálnu protistranu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ciele riešenia krízovej situácie sú splnené;

b)

preklenovacia centrálna protistrana sa zlúčila s iným subjektom;

c)

preklenovacia centrálna protistrana prestala spĺňať požiadavky podľa článku 42 ods. 2;

d)

preklenovacia centrálna protistrana alebo v podstate všetky jej aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sú predané v súlade s odsekom 4;

e)

lehota uvedená v odseku 5 uplynula;

f)

zmluvy zúčtované preklenovacou centrálnou protistranou sú vysporiadané, skončila sa ich platnosť alebo boli uzavreté (closed-out), a práva a povinnosti centrálnej protistrany súvisiace s uvedenými zmluvami sú tým v plnej miere vykonané.

4.   Pred predajom preklenovacej centrálnej protistrany alebo jej aktív, práv, povinnosti alebo záväzkov orgán pre riešenie krízových situácií informuje o dostupnosti súčastí určených na predaj a zabezpečí, aby sa uviedli na trh otvorene a transparentne a aby neboli podstatne skreslené.

Orgán pre riešenie krízových situácií realizuje predaj uvedený v prvom pododseku za komerčných podmienok a potenciálnych kupujúcich nesmie neoprávnene uprednostňovať ani diskriminovať.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí činnosť preklenovacej centrálnej protistrany dva roky od dátumu vykonania posledného prevodu z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Keď orgán pre riešenie krízových situácií ukončí činnosť preklenovacej centrálnej protistrany, požiada príslušný orgán o zrušenie oprávnenia centrálnej protistrany.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže lehotu uvedenú v odseku 5 predĺžiť o jedno alebo niekoľko ďalších jednoročných období, ak je predĺženie potrebné na ukončenie preklenovacej centrálnej protistrany podľa odseku 3 písm. a) až d).

Rozhodnutie o predĺžení obdobia uvedeného v odseku 5 musí byť zdôvodnené a musí obsahovať podrobné posúdenie postavenia preklenovacej centrálnej protistrany vo vzťahu k príslušným trhovým podmienkam a výhľadom trhu.

7.   Ak sa preklenovacia centrálna protistrana ukončí za okolností uvedených v odseku 3 písm. d) alebo e), preklenovacia centrálna protistrana sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.

Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, zo všetkých výnosov dosiahnutých v dôsledku ukončenia preklenovacej centrálnej protistrany majú prospech jej akcionári.

Ak sa preklenovacia centrálna protistrana používa na prevod aktív a záväzkov viac než jednej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, výnosy podľa druhého pododseku sa prideľujú podľa aktív a záväzkov prevedených z každej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

ODDIEL 6

DODATOČNÉ MECHANIZMY FINANCOVANIA

Článok 44

Alternatívne zdroje financovania

Orgán pre riešenie krízových situácií môže uzatvárať zmluvy o výpožičkách alebo na získanie iných foriem finančnej podpory vrátane predfinancovaných zdrojov dostupných v každom nevyčerpanom fonde pre prípad zlyhania u centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ak to je potrebné na zabezpečenie účinného využívania nástrojov na riešenie krízových situácií.

ODDIEL 7

VLÁDNE STABILIZAČNÉ NÁSTROJE

Článok 45

Vládne nástroje na stabilizáciu financií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť vládne stabilizačné nástroje v súlade s článkami 46 a 47 s cieľom vyriešiť krízovú situáciu centrálnej protistrany iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

na splnenie cieľov riešenia krízovej situácie je potrebná finančná podpora;

b)

finančná podpora sa používa ako posledná možnosť po posúdení a použití ostatných nástrojov na riešenie krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita, na základe rozhodnutia príslušného ministerstva alebo vlády po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií;

c)

finančná podpora je v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc;

ca)

finančná podpora sa používa na obmedzený čas;

d)

da)

orgán pre riešenie krízových situácií vopred zadefinoval komplexné a dôveryhodné opatrenia, aby za primeraný čas vymohol verejné prostriedky presunuté od účastníkov, ktorí využívajú verejnú podporu, pokiaľ tieto finančné prostriedky už neboli refundované prostredníctvom predaja súkromnému kupujúcemu buď podľa článku 46 ods. 3 alebo článku 47 ods. 2.

2.   Na uplatnenie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií musia príslušné ministerstvá alebo vlády mať príslušné právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 48 až 59 a musia zabezpečiť súlad s článkami 52, 54 a 70.

3.   Používanie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií sa považuje za poslednú možnosť na účely odseku 1 písm. b), ak je splnená aspoň niektorá z týchto podmienok:

a)

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií po porade s centrálnou bankou a príslušným orgánom rozhodnú, že použitie nástrojov na riešenie krízových situácií nebude postačovať na to, aby sa zabránilo významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém;

b)

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnú, že používanie nástrojov na riešenie krízových situácií nebude nepostačovať na ochranu verejného záujmu, ak centrálna protistrana už predtým dostala mimoriadnu pomoc na zvýšenie likvidity od centrálnej banky;

c)

v súvislosti s nástrojom dočasného verejného vlastníctva príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií rozhodnú, že používanie nástrojov na riešenie krízových situácií nebude nepostačovať na ochranu verejného záujmu, ak centrálna protistrana už predtým dostala verejnú kapitálovú podporu prostredníctvom nástroja kapitálovej podpory.

Článok 46

Nástroj verejnej kapitálovej podpory

1.   Verejná kapitálová podpora sa môže poskytnúť na rekapitalizáciu centrálnej protistrany výmenou za nástroje vlastníctva.

2.   Centrálne protistrany, ktorým bola poskytnutá verejná kapitálová podpora, musia byť riadené na profesionálnom komerčnom základe.

3.   Nástroje vlastníctva uvedené v odseku 1 sa predajú súkromnému kupujúcemu hneď, ako to umožní komerčná a finančná situácia.

Článok 47

Nástroj dočasného verejného vlastníctva

1.   Centrálna protistrana môže byť prevzatá do dočasného verejného vlastníctva prostredníctvom jedného alebo viacerých prevodných príkazov týkajúcich sa nástrojov vlastníctva vykonaných členským štátom na nadobúdateľa, ktorý je buď:

a)

nominantom členského štátu alebo

b)

spoločnosťou vo výlučnom vlastníctve členského štátu.

2.   Centrálne protistrany podliehajúce nástroju dočasného verejného vlastníctva musia byť riadené na profesionálnom komerčnom základe a byť predané súkromnému kupujúcemu hneď, ako to umožní komerčná a finančná situácia a tiež po zvážení možnosti nahradiť si náklady na riešenie krízovej situácie .

KAPITOLA IV

Právomoci na riešenie krízových situácií

Článok 48

Všeobecné právomoci

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií musí mať všetky právomoci potrebné na účinné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií, ako aj všetky tieto právomoci:

a)

právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla orgánu pre riešenie krízových situácií informácie, ktoré tento požaduje na rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v pláne riešenia krízových situácií alebo požadovaných prostredníctvom kontrol na mieste;

b)

právomoc prevziať kontrolu nad centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva a právomoci zverené držiteľom nástrojov vlastníctva a rady centrálnej protistrany;

ba)

právomoc upraviť alebo zmeniť prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany vrátane podmienok účasti, ak sú takéto zmeny nevyhnutné na odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie;

bb)

právomoc upustiť od vymáhania niektorých zmluvných povinností podľa pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany alebo sa inak odchýliť od pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií a na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém;

c)

právomoc previesť nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

právomoc previesť na iný subjekt – s jeho súhlasom – práva, aktíva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany;

e)

právomoc znížiť, a to až na nulu, istinu alebo splatnú nevyrovnanú sumu v súvislosti s dlhovými nástrojmi alebo inými nezabezpečenými záväzkami centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

f)

právomoc vykonať konverziu dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na nástroje vlastníctva uvedenej centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany, na ktorú sa previedli aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

g)

právomoc zrušiť dlhové nástroje vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

h)

právomoc znížiť, a to až na nulu, nominálnu hodnotu nástrojov vlastníctva centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši a právomoc zrušiť takéto nástroje vlastníctva;

i)

právomoc požadovať, aby centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, ▌ vydala nové nástroje vlastníctva vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov;

j)

v súvislosti s dlhovými nástrojmi a inými záväzkami centrálnej protistrany právomoc zmeniť alebo upraviť ich splatnosť, zmeniť výšku splatných úrokov, alebo zmeniť dátum splatnosti daného úroku, a to aj prostredníctvom dočasného pozastavenia platby;

k)

právomoc uzavrieť (close out) a ukončiť finančné zmluvy;

l)

právomoc odvolať alebo vymeniť radu a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

m)

právomoc požadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, a to odchylne od lehôt stanovených v článku 31 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

n)

právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu variačnej marže splatnú zúčtovaciemu členovi centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši , alebo klientovi tohto zúčtovacieho člena, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 30 ;

o)

právomoc prevádzať otvorené pozície a všetky súvisiace aktíva vrátane príslušných dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva a zabezpečovacích dohôd o finančnej zábezpeke, dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní, z účtu zlyhávajúceho zúčtovacieho člena na nezlyhávajúceho zúčtovacieho člena spôsobom, ktorý je v súlade s článkom 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

p)

právomoc uplatňovať akékoľvek jestvujúce a nevyrovnané zmluvné záväzky účastníkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

q)

právomoc uplatňovať akékoľvek jestvujúce a nevyrovnané záväzky materskej spoločnosti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako aj poskytovať centrálnej protistrane finančnú podporu prostredníctvom záruk alebo úverových liniek;

r)

právomoc požadovať, aby zúčtovací členovia poskytli ďalšie hotovostné príspevky.

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoci uvedené v prvom pododseku jednotlivo alebo v ich ľubovoľnej kombinácii.

2.   Ak nie je v tomto nariadení a v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc stanovené inak, orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní svojich právomocí uvedených v odseku 1 nepodlieha žiadnej z týchto požiadaviek:

a)

požiadavke získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby;

b)

požiadavkám týkajúcim sa prevodu finančných nástrojov, práv, povinností, aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej centrálnej protistrany;

c)

požiadavke informovať akúkoľvek verejnú alebo súkromnú osobu;

d)

požiadavke uverejniť akékoľvek oznámenie alebo prospekt;

e)

požiadavke predložiť akýkoľvek dokument akémukoľvek inému orgánu alebo ho u takéhoto orgánu zaevidovať.

Článok 49

Doplnkové právomoci

1.   Ak sa vykonáva právomoc uvedená v článku 48 ods. 1, orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť aj niektoré z týchto pridružených právomocí:

a)

podľa článku 65 stanoviť, že k príslušnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky;

b)

odstrániť práva na nadobudnutie ďalších nástrojov vlastníctva;

c)

požadovať od príslušného orgánu, aby ukončil alebo pozastavil prijímanie akýchkoľvek finančných nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES, na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na úradné kótovanie (14);

d)

stanoviť, aby sa s kupujúcim alebo preklenovacou centrálnou protistranou v súlade s článkami 40 a 42 na účely všetkých práv alebo povinností, ktoré má centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo opatrení, ktoré táto centrálna protistrana prijala, zaobchádzalo tak, akoby boli centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to vrátane všetkých práv alebo povinností týkajúcich sa účasti v infraštruktúre trhu;

e)

požadovať, aby centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo kupujúci či preklenovacia centrálna protistrana v prípade potreby poskytli druhej strane informácie a súčinnosť;

f)

stanoviť, aby zúčtovací člen, ktorý je príjemcom akýchkoľvek pozícií, ktoré mu boli pridelené na základe právomocí v článku 48 ods. 1 písm. o) a p), prevzal akékoľvek práva alebo povinnosti týkajúce sa účasti v centrálnej protistrane vo vzťahu k uvedeným pozíciám;

g)

zrušiť alebo upraviť podmienky zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu ako zmluvnú stranu centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši.

h)

upraviť alebo zmeniť prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany ▌;

i)

previesť členstvo zúčtovacieho člena z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho centrálnej protistrany alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu.

Žiadne právo na náhradu stanovené v tomto nariadení sa nepovažuje za záväzok alebo vecné bremeno na účely prvého pododseku písm. a).

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť, že na zabezpečenie kontinuity je nevyhnutné, aby opatrenie na riešenie krízovej situácie bolo účinné a aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana mohli prevádzkovať prevedené obchodné činnosti. K uvedeným opatreniam na zabezpečenie kontinuity môže patriť:

a)

kontinuita zmlúv, ktoré centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela s cieľom, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana prevzali práva a záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmikoľvek finančnými nástrojmi, právami, povinnosťami, aktívami alebo záväzkami, ktoré boli prevedené, a výslovne alebo implicitne nahradili centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, vo všetkých príslušných zmluvných dokumentoch;

b)

nahradenie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, kupujúcim alebo preklenovacou centrálnou protistranou v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené.

3.   Právomocami stanovenými v odseku 1 písm. d) a odseku 2 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:

a)

právo zamestnanca centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, vypovedať pracovnú zmluvu;

b)

podľa článkov 55, 56 a 57 právo zmluvnej strany vykonávať zmluvné práva vrátane práva vypovedať zmluvu, ak je to stanovené v zmluvných podmienkach v dôsledku úkonu alebo opomenutia zo strany centrálnej protistrany pred prevodom alebo zo strany kupujúceho či preklenovacej centrálnej protistrany po prevode.

Článok 50

Osobitná správa

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže vymenovať jedného alebo viacerých osobitných správcov , ktorí nahradia radu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Osobitný správca musí mať dostatočne dobrú povesť a primerané odborné znalosti v oblasti finančných služieb, riadenia rizík a zúčtovacích služieb v súlade s článkom 27 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.   Osobitný správca musí mať všetky právomoci akcionárov a rady centrálnej protistrany. Osobitný správca smie vykonávať uvedené právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže obmedziť konanie osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu.

Orgán pre riešenie krízových situácií zverejňuje vymenovanie uvedené v odseku 1 a podmienky s ním súvisiace.

3.   Osobitný správca je menovaný na obdobie najviac jedného roka. Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií toto obdobie obnoviť.

4.   Osobitný správca prijíma všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií a vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré prijal orgán pre riešenie krízových situácií. V prípade nezlučiteľnosti alebo konfliktu je táto zákonná povinnosť nadradená nad každú inú povinnosť správy v súlade so stanovami centrálnej protistrany alebo s vnútroštátnym právom.

5.   Pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý osobitného správcu vymenoval, vypracováva tento správy v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu. V uvedených správach sa podrobne opisuje finančná situácia centrálnej protistrany a uvedú sa dôvody prijatých opatrení.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže osobitného správcu kedykoľvek odvolať. Orgán pre riešenie krízových situácií odvolá osobitného správcu v každom z týchto prípadoch:

a)

ak osobitný správca nevykonáva svoje povinnosti v súlade s podmienkami stanovenými orgánom pre riešenie krízových situácií;

b)

ak by sa odvolaním alebo nahradením osobitného správcu lepšie dosiahli ciele riešenia krízových situácií;

c)

ak podmienky vymenovania už nie sú splnené.

7.   Ak je vo vnútroštátnom konkurznom práve ustanovené vymenovanie konkurznej správy, môže byť osobitný správca vymenovaný podľa odseku 1 vymenovaný aj za konkurzného správcu alebo naopak .

Článok 51

Právomoc požadovať poskytovanie služieb a zariadení

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny alebo od zúčtovacích členov, aby poskytli akékoľvek služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa kupujúcemu alebo preklenovacej centrálnej protistrane umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na nich previedla.

Prvý pododsek sa uplatňuje bez ohľadu na to, či subjekt v rovnakej skupine ako centrálna protistrana alebo jeden zo zúčtovacích členov centrálnej protistrany vstúpili do bežného konkurzného konania alebo či sa rieši krízová situácia ich samotných.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať uložené povinnosti podľa odseku 1 prostredníctvom orgánov pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch, v ktorých sa uvedené právomoci vykonávajú vo vzťahu k subjektom patriacim do rovnakej skupiny ako centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zúčtovacím členom tejto centrálnej protistrany.

3.   Služby a zariadenia uvedené v odseku 1 nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.

4.   Služby a zariadenia poskytované v súlade s odsekom 1 sa poskytujú:

a)

za rovnakých komerčných podmienok, za akých boli poskytnuté centrálnej protistrane bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak existuje dohoda na uvedené účely;

b)

za primeraných komerčných podmienok, ak nebola uzavretá dohoda na uvedené účely alebo ak platnosť dohody skončila.

Článok 52

Právomoc ostatných členských štátov vykonávať opatrenia na riešenie krízových situácií alebo opatrenia na predchádzanie kríze

1.   Ak sa nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, nachádzajú v inom členskom štáte, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo sa riadia právom iného členského štátu, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, každý prevod alebo opatrenie na riešenie krízových situácií týkajúce sa uvedených nástrojov, aktív, práv, povinností alebo záväzkov má účinok v súlade s právom tohto iného členského štátu.

2.   Orgánu pre riešenie krízových situácií členského štátu poskytnú orgány ostatných príslušných členských štátov všetku potrebnú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky previedli na kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu alebo aby sa akékoľvek opatrenia na riešenie krízových situácií stali účinnými v súlade s platným vnútroštátnym právom.

3.   Akcionári, veritelia a tretie strany, ktorí sú dotknutí prevodom nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov podľa odseku 1, nie sú oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo ho zrušiť na základe práva členského štátu, ktorým sa daný prevod riadi.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu používa nástroje na riešenie krízových situácií uvedené v článkoch 28 alebo 32 a zmluvy, záväzky, nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, zahŕňajú nástroje, zmluvy alebo záväzky, ktoré sa riadia právom iného členského štátu, alebo záväzky voči veriteľom a zmluvy v súvislosti so zúčtovacími členmi alebo ich klientmi , ktorí sa nachádzajú v tomto inom členskom štáte, príslušné orgány v tomto inom členskom štáte zabezpečia, aby nadobudlo účinnosť každé opatrenie vyplývajúce z uvedených nástrojov na riešenie krízových situácií.

Na účely prvého pododseku akcionári, veritelia a zúčtovací členovia alebo ich klienti dotknutí uvedenými nástrojmi na riešenie krízových situácií nie sú oprávnení namietať zníženie istiny alebo splatnej sumy nástroja alebo záväzku alebo jeho konverziu či reštrukturalizáciu.

5.   V súlade s právom členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií sa stanovujú tieto práva a ochranné opatrenia:

a)

právo akcionárov, veriteľov a tretích strán podať opravný prostriedok podľa článku 72 proti prevodu nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov uvedených v odseku 1 tohto článku;

b)

právo dotknutých veriteľov podať opravný prostriedok podľa článku 72 proti zníženiu istiny alebo splatnej sumy alebo konverzii či reštrukturalizácii nástroja, záväzku alebo zmluve uvedených v odseku 4 tohto článku;

c)

ochranné opatrenia týkajúce sa čiastočných prevodov uvedené v kapitole V v súvislosti s aktívami, právami, povinnosťami alebo záväzkami uvedenými v odseku 1 tohto článku.

Článok 53

Právomoci v súvislosti s aktívami, zmluvami, právami, pasívami, záväzkami a nástrojmi vlastníctva osôb, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách alebo ktoré sa riadia právom tretích krajín

1.   Ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie týka aktív alebo zmlúv osôb, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine, alebo nástrojov vlastníctva, práv, povinností alebo záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby:

a)

centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca uvedených aktív, zmlúv, nástrojov vlastníctva, práv, povinností alebo záväzkov vykonali všetky potrebné kroky s cieľom zaistiť, aby opatrenie nadobudlo účinnosť;

b)

centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, má v držbe nástroje vlastníctva, aktíva alebo práva alebo vysporiadala záväzky alebo vykonala povinnosti v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti opatrenia;

c)

primerané výdavky, ktoré príjemca riadne vynaložil pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) tohto odseku, boli nahradené niektorým zo spôsobov uvedených v článku 27 ods. 9.

2.   Na účely odseku 1 môže orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať, aby centrálna protistrana zabezpečila zapracovanie ustanovenia do svojich zmlúv a iných dohôd so zúčtovacími členmi a držiteľmi nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných záväzkov, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách, alebo sa riadia právom tretích krajín, prostredníctvom ktorých súhlasia s tým, že sú viazaní každým opatrením týkajúcim sa ich aktív, zmlúv, práv, povinností a záväzkov prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií vrátane uplatňovania článkov 55, 56 a 57. Orgán pre riešenie krízových situácií môže centrálnu protistranu požiadať, aby mu poskytla právne stanovisko k právnej vykonateľnosti a účinnosti takýchto ustanovení.

3.   Ak opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 nenadobudne účinnosť, bude v súvislosti s dotknutými nástrojmi vlastníctva, aktívami, právami, povinnosťami alebo záväzkami neplatné.

Článok 54

Vylúčenie určitých zmluvných podmienok pri včasnej intervencii a riešení krízových situácií

1.   Opatrenie na predchádzanie kríze, opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s týmto nariadením ani žiadna udalosť priamo spojená s uplatňovaním tohto opatrenia sa nesmú považovať za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice 2002/47/ES ani za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES za predpokladu, že sa naďalej plnia podstatné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, vrátane povinností týkajúcich sa platieb a výkonov a poskytnutia zábezpeky.

Na účely prvého pododseku sa konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií uznané podľa článku 75 alebo inak, ak tak rozhodne orgán pre riešenie krízových situácií, považuje za opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s týmto nariadením.

2.   Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 sa nesmú uplatniť na to, aby sa:

a)

vykonalo akékoľvek ukončenie, pozastavenie, zmena, čisté zúčtovanie alebo vzájomné započítanie práv, a to aj vo vzťahu k zmluve uzavretej ktorýmkoľvek subjektom skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte alebo povinnosti, ktoré sú zaručené alebo inak zabezpečené ktorýmkoľvek subjektom skupiny;

b)

nadobudlo vlastníctvo, vykonávala kontrola akéhokoľvek majetku dotknutej centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte, alebo aby sa v súvislosti s takýmto majetkom uplatňovala akákoľvek zábezpeka;

c)

ovplyvňovali akékoľvek zmluvné práva dotknutej centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

Článok 55

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodávky obidvoch protistrán ľubovoľnej zmluvy, ktorú uzavrela centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po tomto uverejnení.

Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Ak by termín pre povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodávky pripadol na obdobie pozastavenia, takéto povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodávky sa vykonajú okamžite po skončení obdobia pozastavenia.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje právomoc uvedenú v odseku 1 na povinnosti vzťahujúce sa na platby a dodávky voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.

Článok 56

Právomoc obmedziť uplatňovanie nárokov zo záložného práva

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže zabrániť záložným veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v tom, aby vymáhali nároky zo záložného práva vo vzťahu k akýmkoľvek aktívam tejto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení.

Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií nesmie vykonať právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k žiadnemu záložnému právu na systémy alebo na prevádzkovateľov systémov, určenému na účely smernice 98/26/ES, ako ani iné centrálny protistrany a centrálne banky vo vzťahu k aktívam, ktoré centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo zábezpeku.

Článok 57

Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o ukončení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia za predpokladu, že sa naďalej plnia povinnosti týkajúce sa platieb a dodávok a zábezpeka je naďalej poskytnutá.

Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte riešenia krízovej situácie.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatní právomoc uvedenú v odseku 1 voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.

3.   Strana zmluvy môže uplatniť právo ukončiť danú zmluvu pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1, ak táto strana dostane od orgánu pre riešenie krízových situácií oznámenie o tom, že práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva:

a)

sa neprevedú na iný subjekt;

b)

nie sú predmetom odpísania, konverzie ani použitia nástroja na riešenie krízovej situácie na rozdelenie strát alebo pozícií.

4.   Ak skutočnosti uvedené v odseku 3 neboli oznámené, práva ukončiť zmluvu sa po uplynutí obdobia pozastavenia na základe článku 54 môžu uplatniť takto:

a)

ak sa práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, previedli na iný subjekt, centrálna protistrana môže vykonať právo ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy len vtedy, ak subjekt, ktorý je príjemcom, spôsobí vznik alebo pokračovanie vymáhacej udalosti;

b)

ak si centrálna protistrana ponechá práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, práva na ukončenie zmluvy sa uplatnia v súlade s  podmienkami ukončenia, ako sú stanovené v zmluve medzi centrálnou protistranou a príslušnou protistranou iba vtedy, ak vymáhacia udalosť nastane alebo pokračuje po uplynutí doby pozastavenia.

Článok 58

Právomoc vykonávať kontrolu nad centrálnou protistranou

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže nad centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, vykonávať kontrolu s cieľom:

a)

riadiť činnosť a služby centrálnej protistrany, ktorá uplatňuje právomoci svojich akcionárov a rady, a konzultovať s výborom pre riziká;

b)

spravovať aktíva a majetok centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.

Kontrolu uvedenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba či osoby vymenované orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva kontrolu nad centrálnou protistranou, tento orgán pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za tieňového riaditeľa ani za riaditeľa de facto v zmysle vnútroštátneho práva.

Článok 59

Vykonávanie právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií

Na základe článku 72 prijímajú orgány pre riešenie krízových situácií opatrenia na riešenie krízových situácií formou vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi.

KAPITOLA V

Ochranné opatrenia

Článok 60

Zásada neznevýhodnenia veriteľa

Ak orgán pre riešenie krízových situácií používa jeden alebo viacero nástrojov na riešenie krízových situácií, mal by sa snažiť zabezpečiť, aby akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a ich klienti neutrpeli väčšie straty, než keby orgán pre riešenie krízových situácií nevykonal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane v čase, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieval, že podmienky pre riešenie krízovej situácie podľa článku 22 ods. 1 boli splnené, a namiesto toho by boli predmetom všetkých možných nevyrovnané záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany a všetkých ďalších zmluvných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách buď pre prípad zlyhania alebo prípad nesúvisiaci so zlyhaním, centrálna protistrana skončila svoju činnosť bez akejkoľvek zvyškovej hodnoty z hľadiska budúcich ziskov a bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania, pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a otrasov na trhoch.

a)

b)

Možné nepriaznivé účinky systémovej nestability a otrasov na trhoch uvedených v prvom pododseku sa nesmú zohľadňovať, pokiaľ regulačné technické normy uvedené v článku 61 ods. 5 neumožnia ich oceňovanie.

Keď regulačné technické predpisy uvedené v článku 61 ods. 5 nadobudnú účinnosť, orgány pre riešenie krízových situácií na účely prvého pododseku zohľadnia možné nepriaznivé účinky systémovej nestability a otrasov na trhoch.

Článok 61

Oceňovanie pri uplatnení zásady neznevýhodnenia veriteľa

1.    Na účely informovania zainteresovaných strán vystavených centrálnej protistrane, vypracuje centrálna protistrana odhad, aký vplyv by mohli mať straty na jednotlivé kategórie veriteľov za predpokladu extrémnych, ale možných scenárov zlyhania a prípadov nesúvisiacich so zlyhaním, ktoré však vedú k platobnej neschopnosti centrálnej protistrany, a každoročne ho aktualizuje.

Tento odhad v plnej miere odráža zmluvné dohody upravujúce hierarchiu strát pri zlyhaní centrálnej protistrany a je v súlade s metodikou dozabezpečenia a stresového testovania používanou pri plnení povinností centrálnej protistrany podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

1a.     Na účely posúdenia súladu so zásadou neznevýhodnenia veriteľa uvedenou v článku 60 orgán pre riešenie krízových situácií čo najskôr po vykonaní opatrení na riešenie krízovej situácie zabezpečí, aby ocenenie vykonala nezávislá osoba.

2.   Ocenenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať:

a)

zaobchádzanie, akého by sa akcionárom, veriteľom a zúčtovacím členom alebo ich klientom dostalo v prípade, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane v čase, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieval, že boli splnené podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií podľa článku 22 ods. 1, ale namiesto toho by boli predmetom uplatňovania možných nevyrovnaných záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany a iných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách a centrálna protistrana by bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania, skončila svoju činnosť bez akejkoľvek zvyškovej hodnoty z hľadiska budúcich ziskov pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a otrasov na trhoch;

b)

skutočné zaobchádzanie, akého by sa akcionárom, veriteľom a zúčtovacím členom alebo ich klientom dostalo pri riešení krízovej situácie centrálnej protistrany;

c)

či existuje rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písmena a) a zaobchádzaním podľa písmena b).

3.   Na účely výpočtu v prípade zaobchádzania uvedeného v odseku 2 písm. a) sa v ocenení uvedenom v odseku 1 nezohľadní žiadna mimoriadna verejná finančná podpora poskytnutá centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, a  nezohľadní sa vlastná metodika oceňovania centrálnej protistrany, ak neodráža skutočné podmienky na trhu.

4.   Ocenenie uvedené v odseku 1 je odlišné od ocenenia na základe článku 24 ods. 3.

5.   Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 74 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov s uvedením metodiky oceňovania podľa odseku 1 a ak to bude technicky možné, aj pre ocenenie možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a otrasov na trhoch.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 62

Ochranné opatrenie pre akcionárov, veriteľov, zúčtovacích členov a klientov zúčtovacích členov

Ak v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 61 akýkoľvek akcionár, veriteľ, zúčtovací člen alebo klient zúčtovacieho člena utrpí väčšie straty, než aké by mu vznikli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by bol predmetom možných nevyrovnaných záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných zmluvných dohôd v jej prevádzkových pravidlách, alebo by sa centrálna protistrana zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania, tento akcionár, veriteľ alebo účastník zúčtovania je oprávnený na vyplatenie rozdielu.

Článok 62a

Spätné získanie platieb

Orgán pre riešenie krízových situácií vymáha všetky primerané výdavky, ktoré sa vynaložili v súvislosti s platbami podľa článku 62, a to ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)

od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako prednostného veriteľa;

b)

z akejkoľvek protihodnoty, ktorú kupujúci vyplatil, ak sa ako nástroj použil odpredaj obchodnej činnosti;

c)

z akýchkoľvek výnosov z ukončenia prevádzky preklenovacej centrálnej protistrany ako prednostného veriteľa;

d)

od ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena, ak tento neutrpel väčšiu stratu ako v prípade, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, a namiesto toho by bol predmetom prípadných nevyrovnaných záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných mechanizmov podľa jej prevádzkových pravidiel, alebo by sa centrálna protistrana zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

Článok 63

Ochranné opatrenia pre protistrany pri čiastočných prevodoch

Ochranné opatrenia stanovené v článkoch 64, 65 a 66 sa uplatňujú za týchto okolností:

a)

ak orgán pre riešenie krízových situácií prevádza niektoré, ale nie všetky aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej centrálnej protistrany na kupujúceho;

b)

ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci uvedené v článku 49 ods. 1 písm. g).

Článok 64

Ochrana dohôd o finančnej zábezpeke, vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja na riešenie krízových situácií neviedlo k prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov v rámci dohody o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inými stranami dohôd, alebo k úprave či ukončeniu práv a záväzkov na základe uvedených dohôd použitím pridružených právomocí.

Dohody uvedené v prvom pododseku zahŕňajú akékoľvek dohody, ktorých strany majú nárok na vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie uvedených práv a záväzkov.

Článok 65

Ochrana dohôd o zábezpekách

Bez toho, aby bolo dotknuté používanie nástrojov na rozdelenie pozícií v článku 29, orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja na riešenie krízových situácií vzhľadom na dohody o zábezpekách medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inými stranami uvedených dohôd, neviedlo k žiadnemu z týchto prípadov:

a)

prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zabezpečený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zábezpeky takisto prevádzajú;

b)

prevodu zabezpečeného záväzku, pokiaľ sa takisto neprevádza výnos zo zábezpeky;

c)

prevodu výnosu zo zábezpeky, pokiaľ sa takisto neprevádza zabezpečený záväzok,

d)

úprave alebo ukončeniu dohody o zábezpeke použitím pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zabezpečený.

Článok 66

Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a krytých dlhopisoch

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja na riešenie krízových situácií v súvislosti s dohodami o štruktúrovanom financovaní vrátane krytých dlhopisov neviedlo k žiadnemu z týchto prípadov:

a)

prevodu niektorých ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorých stranou je centrálna protistrana , ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;

b)

ukončeniu alebo úprave aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorých stranou je centrálna protistrana , ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

Na účely prvého pododseku dohody o štruktúrovanom financovaní zahŕňajú sekuritizácie a nástroje, ktoré sa používajú na účely zabezpečovania, tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy, ku ktorým patrí poskytovanie a držba zábezpeky jednou zo strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.

Článok 67

Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používaním nástroja na riešenie krízových situácií nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

prevedie niektoré ale nie všetky aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho;

b)

zruší alebo zmení podmienky zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradí kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu ako zmluvnú stranu.

2.   Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástrojov na riešenie krízových situácií neviedlo k žiadnemu z týchto výsledkov:

a)

odvolaniu prevodného príkazu v súlade s článkom 5 smernice 98/26/ES;

b)

ovplyvneniu vykonateľnosti prevodných príkazov a čistého zúčtovania podľa článkov 3 a 5 smernice 98/26/ES;

c)

ovplyvneniu používania finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 smernice 98/26/ES;

d)

ovplyvneniu ochrany záložného práva podľa článku 9 smernice 98/26/ES.

KAPITOLA VI

Procesné povinnosti

Článok 68

Oznamovacia povinnosť

1.   Centrálna protistrana musí oznámiť príslušnému orgánu, ak sa domnieva, že zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2.

2.   Príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o všetkých oznámeniach prijatých podľa odseku 1 a o všetkých opatreniach na ozdravenie alebo iných opatreniach v súlade s hlavou IV, ktorých prijatie príslušný orgán vyžaduje od centrálnej protistrany.

V súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany a o každom oznámení prijatom v súlade s článkom 48 uvedeného nariadenia.

3.   Ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že podmienky uvedené v článku 22 ods. 1 písm. a) a b) sú vo vzťahu k centrálnej protistrane splnené, oznámi toto rozhodnutie včas týmto orgánom:

a)

príslušnému orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií pre túto centrálnu protistranu;

b)

príslušnému orgánu materskej spoločnosti centrálnej protistrany;

ba)

kolégiu pre dohľad nad touto centrálnou protistranou;

bb)

kolégiu pre riešenie krízových situácií tejto centrálnej protistrany;

c)

centrálnej banke;

d)

príslušnému ministerstvu;

e)

ESRB a určenému vnútroštátnemu makroprudenciálnemu orgánu.

Článok 69

Rozhodovanie orgánu pre riešenie krízových situácií

1.   Po oznámení od príslušného orgánu podľa článku 68 ods. 3 orgán pre riešenie krízových situácií určí, či je potrebné nejaké opatrenie na riešenie krízovej situácie.

2.   Rozhodnutie, či je v súvislosti s centrálnou protistranou potrebné prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, obsahuje tieto informácie:

a)

posúdenie orgánu pre riešenie krízových situácií, či centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie;

b)

akékoľvek opatrenie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií plánuje prijať vrátane rozhodnutia vymenovať správcu v prípade likvidácie alebo prijať akékoľvek iné opatrenie v rámci uplatniteľného bežného konkurzného konania alebo podľa vnútroštátneho práva na základe článku 27 ods. 1 písm. e).

Článok 70

Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií

1.   Čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízovej situácie informuje orgán pre riešenie krízových situácií všetky tieto orgány:

a)

centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

kolégium pre riešenie krízových situácií;

c)

určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu a ESRB;

d)

Komisiu, Európsku centrálnu banku a orgán EIOPA;

e)

prevádzkovateľov systémov, na ktorých sa vzťahuje smernica 98/26/ES a v ktorých má účasť centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.   Oznámenie uvedené v odseku 1 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, ktorými sa príslušné opatrenie prijíma, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia na riešenie krízovej situácie.

V oznámení kolégiu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1 písm. b) sa takisto uvedie, či sa opatrenie na riešenie krízovej situácie odchyľuje od plánu riešenia krízovej situácie a uvedú sa dôvody každého odchýlenia.

3.   Kópia príkazu alebo nástroja, ktorými sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie, alebo oznámenie, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízovej situácie, prípadne podmienky a lehota pozastavenia alebo obmedzenia podľa článkov 55, 56 a 57, sa uverejní všetkými týmito prostriedkami:

a)

na webovom sídle orgánu pre riešenie krízových situácií;

b)

na webovom sídle príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, a na webovom sídle ESMA;

c)

na webovom sídle centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

ak sú nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami na zverejňovanie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (15).

4.   Ak nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o príkaze uvedenom v odseku 3 zaslali držiteľom nástrojov vlastníctva a veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorí sú známi z registrov alebo databáz tejto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú prístupné orgánu pre riešenie krízových situácií.

Článok 71

Dôverný charakter

1.   Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné pre tieto osoby:

a)

orgány pre riešenie krízových situácií;

b)

príslušné orgány, ESMA a EBA;

c)

príslušné ministerstvá;

d)

osobitných správcov alebo dočasných správcov vymenovaných podľa tohto nariadenia;

e)

potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja na odpredaj obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či toto oslovenie viedlo k nadobudnutiu;

f)

audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých priamo alebo nepriamo angažovali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá alebo potenciálni nadobúdatelia uvedení v písmene e);

g)

centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;

h)

preklenovacia centrálna protistrana;

i)

všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby priamo alebo nepriamo, pravidelne alebo príležitostne, osobám uvedeným v písmenách a) až k);

j)

vrcholový manažment a členovia rady centrálnej protistrany a zamestnanci orgánov alebo subjektov uvedených v písmenách a) až k) počas ich funkčného obdobia a po ňom;

k)

všetci ostatní členovia kolégia pre riešenie krízových situácií neuvedení v písmenách a), b), c) a g).

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky na dôvernosť informácií stanovené v odsekoch 1 a 3, osoby uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), g), h), a k) zabezpečia, aby boli zavedené interné pravidlá vrátane pravidiel na zaistenie mlčanlivosti o informáciách medzi osobami priamo zapojenými do postupu riešenia krízových situácií.

3.   Pre osoby uvedené v odseku 1 platí zákaz poskytnúť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu či orgánu pre riešenie krízových situácií v súvislosti s výkonom svojej funkcie podľa tohto nariadenia, akejkoľvek osobe alebo orgánu, pokiaľ to nie je v rámci výkonu ich funkcie podľa tohto nariadenia, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo agregovanej forme, pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých centrálnych protistrán, alebo ak orgán alebo centrálna protistrana, ktoré tieto informácie poskytli, udelili vopred svoj výslovný súhlas.

Pred zverejnením akéhokoľvek druhu informácií osoby uvedené v odseku 1 posúdia možné účinky zverejnenia týchto informácií na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a na komerčné záujmy fyzických a právnických osôb, na účely kontroly, na vyšetrovanie a na audity.

Postup overovania účinkov zverejnenia informácií zahŕňa osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek zverejnenia obsahu a podrobností ozdravného plánu a plánu riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 9 a 13 a výsledok posúdenia vykonaného podľa článkov 10 a 16.

Všetky osoby alebo subjekty uvedené v odseku 1 nesú v prípade porušenia tohto článku občianskoprávnu zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.

4.   Odchylne od odseku 3 si za predpokladu uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti môžu osoby uvedené v odseku 1 vymieňať dôverné informácie s ktoroukoľvek z týchto osôb:

a)

s ktoroukoľvek inou osobou, ak je to nevyhnutné na účely plánovania alebo vykonania opatrenia na riešenie krízovej situácie;

b)

s parlamentným vyšetrovacím výborom vo svojom členskom štáte, dvormi audítorov vo svojom členskom štáte a inými subjektmi zodpovednými za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte;

c)

s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dozor nad platobnými systémami, s orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konanie, s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými subjektmi finančného sektora, s orgánmi zodpovednými za dohľad na finančnými trhmi a poisťovňami a s inšpektormi konajúcimi v ich mene, s orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch uplatňovaním makroprudenciálnych pravidiel, s orgánmi zodpovednými za ochranu stability finančného systému a s osobami vykonávajúcimi zákonom predpísané audity.

5.   Týmto článkom sa nebráni:

a)

zamestnancom ani expertom orgánov alebo subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) až g) a písm. k), aby si navzájom vymieňali informácie v rámci každého orgánu alebo subjektu;

b)

orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom vrátane ich zamestnancov a expertov, aby si vymieňali informácie medzi sebou a s ostatnými orgánmi Únie pre riešenie krízových situácií, inými príslušnými orgánmi Únie, príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami, orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konania, orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch uplatňovaním makroprudenciálnych pravidiel, osobami zodpovednými za vykonávanie zákonom predpísaných auditov účtov, EBA, ESMA alebo podľa článku 78 s orgánmi z tretích krajín, ktoré vykonávajú identické funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, alebo na základe prísnych požiadaviek na zachovanie dôvernosti informácií s potenciálnym nadobúdateľom na účely plánovania alebo výkonu opatrení na riešenie krízových situácií.

6.   Týmto článkom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zverejňovania informácií na účely právneho konania v trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach.

KAPITOLA VII

Právo podať opravný prostriedok a vylúčenie iných konaní

Článok 72

Predchádzajúce schválenie zo strany súdneho orgánu a právo podať opravný prostriedok

1.   ▌

2.   Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo rozhodnutím vykonať akúkoľvek právomoc inú než opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.

3.   Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.

4.   Právo podať opravný prostriedok uvedené v odseku 3 podlieha týmto podmienkam:

a)

rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vykonateľné a vyplýva z neho vyvrátiteľná domnienka, že pozastavenie jeho vykonávania by nebolo v súlade s verejným záujmom;

b)

konanie týkajúce sa opravného prostriedku musí byť zrýchlené;

c)

súd ako základ vlastného posúdenia použije hospodárske posúdenie skutočností vykonané orgánom pre riešenie krízových situácií.

4a.     Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií vykonať opatrenie na riešenie krízovej situácie, opatrenie na predídenie kríze alebo rozhodnutie o vykonaní akejkoľvek právomoci inej než opatrenie na riešenie krízovej situácie sa zruší na základe dostupných informácií a iba z podstatných dôvodov, len ak bolo v čase prijatia svojvoľné alebo neopodstatnené.

4b.     Z podania opravného prostriedku nevyplýva automatické pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia.

5.   Ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné správne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí.

Na účely prvého pododseku v prípade, že rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií bolo zrušené, sú opravné prostriedky dostupné žiadateľovi obmedzené na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku tohto rozhodnutia.

Článok 73

Obmedzenia iných konaní

1.   Bežné konkurzné konanie vo vzťahu k centrálnej protistrane sa nezačne okrem prípadov, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom v súlade s odsekom 3.

2.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií musia byť bezodkladne informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k centrálnej protistrane bez ohľadu na to, či ide o centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo či bolo zverejnené rozhodnutie v súlade s článkom 70 ods. 3.

3.   Orgány zodpovedné za bežné konkurzné konanie môžu uvedené konanie začať až potom, keď im orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie neprijať žiadne opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, alebo ak nebolo prijaté žiadne oznámenie, do siedmich dní po oznámení uvedenom v odseku 2.

Ak to je potrebné na účinné používanie nástrojov a právomocí na riešenie krízových situácií, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požiadať súd o prerušenie akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa môže stať stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.

HLAVA VI

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 74

Dohody s tretími krajinami

1.   Komisia môže v súlade s článkom 218 ZFEÚ predložiť Rade odporúčania na rokovania o dohodách s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi tretích krajín v súvislosti s plánovaním ozdravenia a riešenia krízových situácií vo vzťahu k centrálnym protistranám a centrálnym protistranám tretích krajín, vzhľadom na tieto situácie:

a)

ak centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;

b)

ak centrálna protistrana so sídlom v členskom štáte poskytuje služby alebo má jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti v tretej krajine;

ba)

ak značný počet zúčtovacích členov centrálnej protistrany má sídlo v uvedenej tretej krajine;

bb)

ak má centrálna protistrana tretej krajiny značný počet zúčtovacích členov so sídlom v Únii.

2.   Dohody uvedené v odseku 1 sa zamerajú najmä na vybudovanie postupov a mechanizmov spolupráce pri uskutočňovaní úloh a vykonávaní právomocí uvedených v článku 77 vrátane výmeny informácií potrebných na uvedené účely.

Článok 75

Uznávanie a vykonávanie riešení krízových situácií tretích krajín

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti vynucovaním riešení krízových situácií tretích krajín, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po nadobudnutí platnosti medzinárodnej dohody s príslušnou treťou krajinou uvedenou v článku 74 ods. 1, pokiaľ táto dohoda neupravuje uznávanie a vykonávanie riešení krízových situácií tretej krajiny.

2.   Príslušné vnútroštátne orgány uznajú riešenie krízovej situácie tretej krajiny týkajúce sa centrálnej protistrany tretej krajiny v každom z týchto prípadov:

a)

centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti so sídlom v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;

b)

centrálna protistrana tretej krajiny má aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo ktoré sa riadia právom uvedených členských štátov.

Príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia vykonanie takéhoto uznaného riešenia krízovej situácie tretej krajiny v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

3.   Príslušné vnútroštátne orgány majú aspoň tieto právomoci:

a)

vykonávať právomoci na riešenie krízových situácií vo vzťahu k:

i)

aktívam centrálnej protistrany tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v ich členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu;

ii)

právam alebo záväzkom centrálnej protistrany tretej krajiny, ktoré sú účtovne vedené v ich členskom štáte, riadia sa právom ich členského štátu, alebo nároky vo vzťahu k takýmto právam a záväzkom sú vykonateľné v ich členskom štáte;

b)

dokončiť prevod nástrojov vlastníctva v dcérskej spoločnosti so sídlom v určujúcom členskom štáte, ako aj požadovať od inej osoby, aby prijala opatrenia na takéto dokončenie;

c)

vykonávať právomoci uvedené v článkoch 55, 56 a 57 v súvislosti s právami ktorejkoľvek zmluvnej strany so subjektom uvedeným v odseku 2 tohto článku, ak sú takéto právomoci nevyhnutné na vykonanie riešenia krízovej situácie tretej krajiny;

d)

spôsobiť nevykonateľnosť akéhokoľvek práva ukončiť, zlikvidovať alebo urýchliť zmluvy či ovplyvniť zmluvné práva subjektov uvedených v odseku 2 a ďalších subjektov skupiny, ak takéto právo vzniká na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie prijatého vo vzťahu k centrálnej protistrane tretej krajiny, či už od samotného orgánu tretej krajiny pre riešenie krízových situácií alebo inak v súlade s právnymi alebo regulačnými požiadavkami na mechanizmy riešenia krízových situácií v danej krajine, za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodávok a zábezpeka ostáva poskytnutá.

4.   Uznávaním a vykonávaním riešení krízových situácií tretích krajín nie je dotknuté žiadne bežné konkurzné konanie podľa platného vnútroštátneho práva.

Článok 76

Právo odmietnuť uznanie alebo vykonanie riešenia krízovej situácie tretej krajiny

Odchylne od článku 75 ods. 2 môžu príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť uznať alebo vykonať riešenie krízovej situácie tretej krajiny v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

riešenie krízovej situácie tretej krajiny by malo nepriaznivý účinok na finančnú stabilitu ich členského štátu;

b)

veriteľom alebo zúčtovacím členom alebo klientom uvedených zúčtovacích členov , ktorí sa nachádzajú v ich členskom štáte, by sa nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom alebo zúčtovacím členom či klientom uvedených zúčtovacích členov tretej krajiny s podobnými zákonnými právami v prípade riešenia krízovej situácie v tretej krajine;

c)

uznanie alebo vykonanie riešenia krízovej situácie tretej krajiny by malo závažné fiškálne dôsledky pre ich členský štát;

d)

uznanie alebo vykonanie by boli v rozpore s vnútroštátnym právom.

Článok 77

Spolupráca s orgánmi tretích krajín

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti so spoluprácou s treťou krajinou, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 nadobudne platnosť, ak táto dohoda neupravuje predmet tohto článku .

2.   Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií podľa potreby uzatvoria dohody o spolupráci s týmito príslušnými orgánmi tretích krajín, pričom zohľadnia jestvujúce dohody o spolupráci uzatvorené podľa článku 25 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

a)

ak centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch, s príslušnými orgánmi tretej krajiny, v ktorej má centrálna protistrana sídlo;

b)

ak centrálna protistrana poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednej alebo viacerých tretích krajinách, s príslušnými orgánmi tretích krajín, v ktorých sa poskytujú uvedené služby alebo v ktorých majú sídlo jej dcérske spoločnosti.

3.   Dohodami o spolupráci uvedenými v odseku 2 sa medzi zúčastnenými orgánmi stanovujú postupy a mechanizmy výmeny informácií nevyhnutné na spoluprácu pri výkone nasledujúcich úloh a pri výkone nasledujúcich právomocí vo vzťahu k centrálnym protistranám uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) alebo vo vzťahu ku skupinám, do ktorých patria takéto centrálne protistrany:

a)

vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 13 a podobnými požiadavkami podľa právneho poriadku príslušných tretích krajín;

b)

posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkom 16 a podobnými požiadavkami podľa práva príslušných tretích krajín;

c)

uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkom 17 a všetkých podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

d)

uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 19 a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

e)

uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí prenesených na príslušné orgány z tretích krajín.

4.   Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi členských štátov a tretích krajín v súlade s odsekom 2 môžu obsahovať ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

a)

výmenu informácií potrebných na prípravu a aktualizáciu plánov riešenia krízových situácií;

b)

konzultácie a spoluprácu pri vypracovaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článku 75 a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

c)

výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

d)

včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím každého významného opatrenia podľa tohto nariadenia alebo práva príslušnej tretej krajiny s vplyvom na centrálnu protistranu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;

e)

koordináciu zverejňovania v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;

f)

postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a činnosti skupín pre krízové riadenie.

S cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a dôsledné uplatňovanie odseku 3 vydá ESMA usmernenia týkajúce sa druhov a obsahu ustanovení uvedených v odseku 4 do [Úrad pre publikácie – doplňte dátum 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú ESMA o každej dohode o spolupráci, ktorú uzavreli v súlade s týmto článkom.

Článok 78

Výmena dôverných informácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá a prípadne aj iné príslušné vnútroštátne orgány si vymieňajú dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s príslušnými orgánmi tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

tieto orgány tretích krajín podliehajú požiadavkám a štandardom týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sú podľa názoru všetkých príslušných orgánov prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré ukladá článok 71;

b)

tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby príslušné orgány tretích krajín mohli svoje funkcie porovnateľné s funkciami podľa tohto nariadenia vykonávať podľa vnútroštátneho práva a aby ich nepoužívali na iné účely.

2.   Vzhľadom na to, že výmena informácií sa týka osobných údajov, spracovanie a poskytovanie týchto osobných údajov orgánom tretích krajín sa riadi platným právom Únie a platným vnútroštátnym právom na ochranu osobných údajov.

3.   Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nesmú poskytnúť uvedené informácie príslušným orgánom tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

a)

príslušný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, súhlasí s ich poskytnutím;

b)

informácie sa poskytnú len na účely, ktoré povolil orgán uvedený v písmene a).

4.   Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.

Článok 78a

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.     Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a uložiť trestné sankcie, členské štáty v prípade nedodržania ustanovení tohto nariadenia stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a iných príslušných správnych opatrení a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ak sa členské štáty rozhodnú, že nestanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií za porušenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu, oznámia príslušné ustanovenia trestného práva Komisii. Správne sankcie a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.     Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch, keď sa na centrálne protistrany, zúčtovacích členov centrálnych protistrán alebo materské spoločnosti vzťahujú povinnosti uvedené v prvom odseku, mohli v prípade ich porušenia uplatniť správne sankcie podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve na členov rady centrálnej protistrany a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

3.     Právomoci ukladať správne sankcie uvedené v tomto nariadení sa prideľujú orgánom pre riešenie krízových situácií, alebo príslušným orgánom, ak ide o rôzne orgány, a to podľa druhu porušenia. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri výkone svojich právomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby správne sankcie alebo iné správne opatrenia priniesli žiaduce výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

4.     Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uplatňujú svoje správne právomoci na ukladanie sankcií v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom niektorým z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi;

c)

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním právomocí na takéto orgány;

d)

podaním na príslušné súdne orgány.

Článok 78b

Osobitné ustanovenia

1.     Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych predpisoch určili sankcie a iné správne opatrenia týkajúce sa aspoň týchto situácií:

a)

neboli vypracované, dodržané a aktualizované ozdravné plány, čím sa porušuje článok 9;

b)

neboli poskytnuté všetky informácie potrebné na vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, čím sa porušuje článok 14;

c)

rada centrálnej protistrany neinformovala príslušný orgán, že centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čím sa porušuje článok 68 ods. 1.

2.     Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť, obsahovali aspoň:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie zodpovedná fyzická osoba, inštitúcia, materský podnik v Únii, centrálna protistrana alebo iná právnická osoba, ako aj povaha porušenia;

b)

príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania uvedeného konania;

c)

dočasný zákaz pre členov vrcholového manažmentu centrálnej protistrany alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu, voči ktorej bola vyvodená zodpovednosť, vykonávať funkcie v centrálnych protistranách;

d)

v prípade právnickej osoby správne pokuty do výšky 10 % jej celkového ročného čistého obratu za predchádzajúci obchodný rok. V prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným obratom je obrat vyplývajúci z konsolidovaných účtovných závierok hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok;

e)

v prípade fyzickej osoby správne peňažné sankcie do výšky 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

f)

správne pokuty do výšky dvojnásobku sumy prospechu plynúceho z porušenia v prípade, keď uvedený prospech možno určiť.

Článok 78c

Zverejňovanie správnych sankcií

1.     Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány na svojej oficiálnej webovej stránke zverejňovali aspoň správne sankcie, ktoré uložili za porušenie ustanovení tohto nariadenia, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Takéto zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného odkladu po tom, ako sa danej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi uvedená sankcia, vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

Ak členské štáty povolia zverejnenie sankcií, proti ktorým je podaný opravný prostriedok, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bez zbytočného odkladu zverejnia informácie o stave riešenia uvedeného opravného prostriedku a o jeho výsledku.

2.     Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejňujú nimi uložené sankcie na anonymnom základe, v súlade s vnútroštátnym právom, a to v každej z týchto situácii:

a)

ak sa sankcia uloží fyzickej osobe a zverejnenie osobných údajov sa na základe povinného predchádzajúceho posúdenia primeranosti tohto zverejnenia ukáže ako neprimerané;

b)

ak by zverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce trestné vyšetrovanie;

c)

ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu centrálnej protistrane alebo dotknutým fyzickým osobám do tej miery, do akej sa táto škoda dá určiť.

V takýchto prípadoch môže zverejnenie predmetných údajov tiež odložiť o primeranú dobu, ak je možné predpokladať, že v rámci uvedenej doby dôvody na anonymné zverejnenie pominú.

3.     Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zabezpečia, aby zverejnenie v súlade s týmto článkom zostalo na ich oficiálnom webovom sídle po dobu aspoň piatich rokov. Osobné údaje, ktoré sa zverejnili, zostávajú na oficiálnom webovom sídle orgánu pre riešenie krízových situácií alebo príslušného orgánu len po dobu, ktorá je v súlade s platnými predpismi na ochranu údajov nevyhnutná.

4.     ESMA do … [OP: vložte, prosím, dátum: 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Komisii správu o zverejneniach vykonaných členskými štátmi na anonymnom základe podľa odseku 2, o sankciách za nedodržanie ustanovení tohto nariadenia a najmä o tom, či sa v uvedenom ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely. V uvedenej správe tiež uvedie všetky významné rozdiely v dĺžke zverejňovania sankcií podľa vnútroštátneho práva členských štátov pre zverejňovanie sankcií.

Článok 78d

Vedenie centrálnej databázy orgánom ESMA

1.     Na základe požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva uvedených v článku 71 orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú ESMA o všetkých správnych sankciách, ktoré uložili podľa článku 78a za porušenie ustanovení tohto článku, a o stave riešenia uvedených opravných prostriedkov a ich výsledkoch.

2.     ESMA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, pričom táto databáza je dostupná iba orgánom pre riešenie krízových situácií a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú orgány pre riešenie krízových situácií.

3.     ESMA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pričom táto databáza je dostupná iba príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány.

4.     ESMA vedie webovú stránku s odkazmi na sankcie zverejňované každým orgánom pre riešenie krízových situácií a každým príslušným orgánom podľa článku 78c s uvedením doby, na ktorú každý členský štát sankcie zverejňuje.

Článok 78e

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych pokút zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, podľa možnosti aj:

a)

závažnosť a dĺžku trvania porušovania;

b)

stupeň zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)

finančnú silu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)

výšku ziskov zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno stanoviť;

e)

straty tretích strán spôsobené porušením, ak ich možno stanoviť;

f)

úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií;

g)

predchádzajúce porušenia, ktorých sa zodpovedná fyzická alebo právnická osoba dopustila;

h)

všetky potenciálne systémové dôsledky porušenia.

HLAVA VII

ZMENY NARIADENÍ (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365

Článok 79

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1095/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 sa mení takto:

(22)

V článku 4 ods. 3 sa dopĺňa tento bod iv):

„iv)

pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 3 nariadenia (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“

(23)

V článku 40 ods. 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] sprevádza člena rady orgánu dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.“.

Článok 80

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

(1)

Vkladá sa tento článok 6a:

„Článok 6a

Pozastavenie zúčtovacej povinnosti pri riešení krízových situácií

1.   Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky podľa článku 22 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany určený v súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia ▌ môže požiadať Komisiu, aby dočasne pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 1 pre špecifické triedy mimoburzových derivátov, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, je podľa článku 14 oprávnená zúčtovať špecifické triedy mimoburzových derivátov podliehajúcich zúčtovaniu podľa článku 4 ods. 1, pre ktoré sa požaduje pozastavenie;

b)

pozastavenie zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4 pre uvedené špecifické triedy mimoburzových derivátov je nevyhnutné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability v Únii v súvislosti s riešením krízových situácií centrálnej protistrany, najmä ak sú splnené všetky tieto kritériá:

i)

nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj vážne ohrozujú finančnú stabilitu;

ii)

toto opatrenie je potrebné na riešenie tejto hrozby a nebude mať škodlivý vplyv na finančnú stabilitu vrátane možných procyklických účinkov neúmerných jeho prínosom;

iia)

nie sú k dispozícii alternatívne centrálne protistrany, aby poskytovali zúčtovacie služby pre účastníkov zúčtovania centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zúčtovací členovia a klienti nie sú prevádzkovo a technicky schopní v primeranej lehote splniť všetky právne alebo prevádzkové požiadavky uvedených alternatívnych centrálnych protistrán.

K žiadosti uvedenej v prvom pododseku sa pripojí dôkaz o tom, že podmienky stanovené v prvom pododseku písm. a) a b) sú splnené.

Zároveň s predložením žiadosti Komisii informuje orgán pre riešenie krízových situácií uvedený v prvom pododseku o svojej odôvodnenej žiadosti ESMA a ESRB.

2.   ESMA do 24 hodín od oznámenia o žiadosti uvedenej v odseku 1 a po porade s ESRB vydá stanovisko k zamýšľanému pozastaveniu s prihliadnutím na nutnosť zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability v Únii, ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] a kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.

3.   Stanovisko uvedené v odseku 2 sa nezverejňuje.

4.   Komisia v lehote do 48 hodín od žiadosti uvedenej v odseku 1 a v súlade s odsekom 6 prijme rozhodnutie o dočasnom pozastavení zúčtovacej povinnosti pre špecifické triedy mimoburzových derivátov alebo o zamietnutí požadovaného pozastavenia.

5.   Rozhodnutie Komisie sa oznámi orgánu, ktorý požiadal o pozastavenie, a orgánu ESMA a uverejní sa na webovom sídle Komisie. Ak sa Komisia rozhodne pozastaviť zúčtovaciu povinnosť, uverejní to vo verejnom registri uvedenom v článku 6.

6.   Komisia môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení zúčtovacej povinnosti uvedenej v odseku 1 pre špecifické triedy mimoburzových derivátov za predpokladu, že sú splnené podmienky v odseku 1 písm. a) a b). Pri prijímaní takéhoto rozhodnutia zohľadní Komisia stanovisko vydané ESMA uvedené v odseku 2, ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 vzhľadom na uvedené triedy mimoburzových derivátov a nutnosť pozastavenia s cieľom zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability.

7.   Pozastavenie zúčtovacej povinnosti podľa odseku 4 platí na počiatočné obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden mesiac od dátumu uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

8.   Komisia môže po porade s  orgánom pre riešenie krízových situácií, ESMA a ESRB predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 7 na jedno alebo viac období, ktoré spolu nepresiahnu šesť mesiacov od skončenia počiatočného obdobia pozastavenia, ak dôvody pozastavenia naďalej platia.

9.   Ak sa pozastavenie nepredĺži do skončenia počiatočného obdobia alebo akéhokoľvek následného obdobia predĺženia, automaticky sa skončí.

10.   Komisia svoj úmysel predĺžiť pozastavenie zúčtovacej povinnosti oznámi ESMA.

ESMA do 48 hodín od oznámenia úmyslu Komisie predĺžiť pozastavenie zúčtovacej povinnosti vydá stanovisko k predĺženiu pozastavenia s prihliadnutím na nutnosť zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability v Únii, na ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] a na kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.“

(2)

V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Výbor pre riziká upozorňuje radu na všetky opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej protistrany, napríklad v súvislosti s významnou zmenou jej modelu rizík, postupmi pri zlyhaní, kritériami prijímania zúčtovacích členov, zúčtovaním nových tried nástrojov alebo externého zabezpečovania funkcií. Výbor pre riziká včas informuje radu o akýchkoľvek nových rizikách, ktoré majú vplyv na odolnosť centrálnej protistrany. Pre každodennú činnosť centrálnej protistrany sa poradenstvo výboru pre riziká nevyžaduje. V mimoriadnych situáciách vrátane vývoja týkajúceho sa expozície zúčtovacích členov voči centrálnej protistrane a vzájomných prepojení s inými centrálnymi protistranami, sa bez toho, aby tým boli dotknuté obmedzenia pre výmenu informácií podľa práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, vynaloží primerané úsilie na poradu s výborom pre riziká o vývoji, ktorý vplýva na riadenie rizík centrálnej protistrany.“

(3)

V článku 28 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán a výbor pre riziká o každom rozhodnutí rady nepostupovať podľa odporúčania výboru pre riziká a toto rozhodnutie vysvetlí. Výbor pre riziká alebo ktorýkoľvek člen výboru pre riziká môžu informovať príslušný orgán o všetkých oblastiach, v ktorých sa odporúčania výboru pre riziká podľa ich názoru nezohľadnili.“

(4)

V článku 38 sa dopĺňa tento odsek 6:

„Zúčtovací členovia centrálnej protistrany zrozumiteľne informujú svojich súčasných a potenciálnych klientov o konkrétnych potenciálnych stratách alebo iných nákladoch, ktoré môžu mať v dôsledku uplatnenia postupu riadeného zlyhania a dohôd o rozdelení straty stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany vrátane druhu náhrady škody, ktorú môžu získať s prihliadnutím na článok 48 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Klienti musia dostať dostatočné informácie s cieľom zabezpečiť, aby chápali maximálne možné straty alebo iné náklady, ktoré by im mohli vzniknúť, ak by centrálna protistrana prijala ozdravné opatrenia.“

(5)

V článku 81 ods. 3 sa dopĺňa tento bod q):

„q)

orgánom pre riešenie krízových situácií určeným podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“.

Článok 81

Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/2365

V článku 12 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno n):

„n)

orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“.

HLAVA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 82

Preskúmanie

Najneskôr … [dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a v prípade potreby vzhľadom na iné prijaté právne predpisy aj skôr, ESMA posúdi personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Do … [tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo po prijatí iného relevantného právneho predpisu] Komisia preskúma toto nariadenie a jeho vykonávanie a vyhodnotí účinnosť mechanizmov riadenia na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Únii a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade.

V tejto správe sa konkrétne:

a)

posúdi, či vytvorenie jednotného orgánu pre riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany v Únii by bolo prospešné, aktuálne a v súlade s vývojom, pokiaľ ide o architektúru dohľadu nad centrálnymi protistranami v Únii a so stavom integrácie takejto architektúry dohľadu, a

b)

preskúmajú inštitúcie, orgány a agentúry Únie, ktoré by mohli prevziať úlohy jednotného orgánu pre riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany v Únii a posúdi sa ich vhodnosť.

Ak bol v čase prijímania tejto správy zriadený jednotný orgán dohľadu nad centrálnymi protistranami v Únii, alebo ak správa dospeje k záveru, že štruktúra dohľadu pre centrálne protistrany Únie je dostatočne integrovaná na to, aby bol jednotný orgán pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán s ňou v súlade, predloží Komisia návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom vytvoriť jednotný orgán na riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany, alebo prípadne s cieľom zveriť riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Únii akejkoľvek vhodnej inštitúcii, orgánu alebo agentúre Únie.

Článok 83

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [Úrad pre publikácie: Doplňte dátum uvedený v článku 9 ods. 1 druhom pododseku smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(2)  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 28.

(3)  Ú. v. EÚ C 372, 1.11.2017, s. 6.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 876/2013 z 28. mája 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa kolégií centrálnych protistrán (Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013, s. 19).

(12)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) … z 23. 3. 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, C(2016)1691 [Poznámka pre Úrad pre publikácie – doplňte číslo delegovaného nariadenia].

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

PRÍLOHA

ODDIEL A

POŽIADAVKY NA OZDRAVNÉ PLÁNY

1.

V ozdravnom pláne:

(1)

sa nepočíta s možnou dostupnosťou mimoriadnej verejnej finančnej podpory ani s jej získaním;

(2)

sa zohľadňujú záujmy všetkých zainteresovaných strán, ktorých sa uvedený plán pravdepodobne dotkne;

(3)

sa zabezpečuje, aby expozícia zúčtovacích členov voči centrálnej protistrane nebola neobmedzená.

Centrálna protistrana vypracuje vhodné mechanizmy na zapojenie prepojených infraštruktúr finančných trhov a zainteresovaných strán, ktoré by znášali straty, ktorým by vznikali náklady alebo ktoré by prispievali k pokrytiu nedostatku likvidity v prípade, že plán ozdravenia by sa vykonával počas jeho prípravy.

ODDIEL B

INFORMÁCIE, KTORÉ MÔŽU ORGÁNY PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ POŽADOVAŤ OD INŠTITÚCIÍ NA ÚČELY VYPRACOVANIA A DODRŽIAVANIA PLÁNOV RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli aspoň tieto informácie:

(2)

podrobný opis organizačnej štruktúry centrálnej protistrany vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;

(3)

identifikáciu priamych vlastníkov a percentuálny podiel hlasovacích a iných (371) práv každej právnickej osoby;

(4)

informácie o sídle, jurisdikcii založenia, udelení príslušného povolenia a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;

(5)

priradenie kritických operácií centrálnej protistrany a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;

(6)

podrobný opis oblastí obchodnej činnosti centrálnej protistrany a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie minimálne podľa druhov služieb a príslušných výšok zúčtovaných objemov, súčtu všetkých neuzavretých pozícií, počiatočnej marže, tokov variačných marží, fondov pre prípad zlyhania a všetkých súvisiacich práv na posudzovanie alebo iných opatrení na ozdravenie týkajúcich sa týchto oblastí obchodnej činnosti;

(7)

podrobné údaje o kapitálových a dlhových nástrojoch vydaných centrálnou protistranou a jej právnickými osobami;

(8)

identifikáciu toho, od koho centrálna protistrana prijala zábezpeku a v akej forme (prevod vlastníckeho práva alebo záložné právo) a komu protistrana sľúbila zábezpeku a v akej forme, a identifikáciu osoby, ktorá je držiteľom zábezpeky, a v oboch prípadoch jurisdikcia, ktorá sa na zábezpeku vzťahuje,;

(9)

opis podsúvahových expozícií centrálnej protistrany a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(10)

informácie o podstatných zabezpečovacích obchodoch centrálnej protistrany vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám;

(11)

identifikáciu relatívnych expozícií a dôležitosť zúčtovacích členov centrálnej protistrany, ako aj analýzu vplyvu zlyhania hlavných zúčtovacích členov na centrálnu protistranu;

(12)

informácie o každom systéme, v ktorom centrálna protistrana vykonáva významný objem obchodov z hľadiska počtu alebo hodnoty, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám centrálnej protistrany, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(13)

každý platobný systém alebo systém zúčtovania, alebo systém vyrovnania, ktorého priamym alebo nepriamym členom je centrálna protistrana, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám centrálnej protistrany, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(14)

podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, ako aj systémov pre riadenie rizík, účtovníctva a finančného a regulačného výkazníctva používaných centrálnou protistranou vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám centrálnej protistrany, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(15)

identifikáciu vlastníkov systémov uvedených v bode 13, dohôd o úrovni s nimi spojených poskytovaných služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k ich jednotlivým právnickým osobám, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(16)

identifikáciu a priradenie jednotlivých právnických osôb a vzájomných prepojení a závislostí medzi rôznymi právnickými osobami ako je:

spoločný alebo zdieľaní zamestnanci, zariadenia a systémy

mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,

existujúce alebo podmienené úverové expozície, existujúce alebo možné úverové expozície

dohody o podpornom ručení (cross guarantee), krížové kolaterálové (cross-collateral) úpravy, ustanovenia o okamžitej splatnosti všetkých záväzkov (cross-default) a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok (cross-affiliate netting);

prevody rizík a obchodné dohody o vzájomnom poskytnutí pôžičky (back-to-back); dohody o úrovni poskytovaných služieb;

(17)

príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií každej právnickej osoby, ak sa líšia od orgánov podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podľa článku 3 tohto nariadenia;

(18)

informácie o členovi rady zodpovednom za poskytovanie informácií potrebných na prípravu plánu riešenia krízových situácií centrálnej protistrany, a ak ide o iné osoby, aj informácie o osobách zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti,

(19)

opis mechanizmov, ktoré má centrálna protistrana zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal všetky potrebné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií určil na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

(20)

informácie o všetkých dohodách uzatvorených centrálnymi protistranami a ich právnickými osobami s tretími stranami, ktorých ukončenie môže byť vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj na riešenie krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatňovanie nástroja na riešenie krízových situácií;

(21)

opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;

(22)

informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach súvisiacich s podsúvahovými položkami, zabezpečovacích stratégiách a súvisiacej obchodnej evidencii.

ODDIEL C

OTÁZKY, KTORÉ MÁ ORGÁN PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ ZOHĽADNIŤ PRI POSUDZOVANÍ RIEŠITEĽNOSTI KRÍZOVEJ SITUÁCIE CENTRÁLNEJ PROTISTRANY

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany zohľadňuje orgán pre riešenie krízových situácií tieto skutočnosti:

(23)

rozsah, v akom je centrálna protistrana schopná priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie k jednotlivým právnickým osobám;

(24)

rozsah, v akom sú právne a podnikové štruktúry zosúladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a kritickými operáciami;

(25)

rozsah, v akom sú zavedené mechanizmy zaručujúce, že je k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a udržiavanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

(26)

rozsah, v akom možno v prípade riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany plne vykonávať dohody o službách uzavreté centrálnou protistranou;

(27)

rozsah, v akom je riadiaca štruktúra centrálnej protistrany primeraná na riadenie a zabezpečenie súladu s vnútornými politikami centrálnej protistrany so zreteľom na dohody o úrovni poskytovaných služieb;

(28)

rozsah, v akom má centrálna protistrana pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni poskytovaných služieb na tretie strany;

(29)

rozsah, v akom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania;

(30)

primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie;

(31)

schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité pre účinné riešenie krízových situácií centrálnej protistrany vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach;

(32)

rozsah, v akom centrálna protistrana vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií;

(33)

rozsah, v akom centrálna protistrana dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú centrálnu protistranu, ako aj pre novú centrálnu protistranu v prípade, keď sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti;

(34)

ak centrálna protistrana využíva akékoľvek záruky v rámci skupiny, alebo im je vystavená, rozsah, v akom sa uvedené záruky poskytujú za trhových podmienok a v akom sú systémy riadenia rizík pre uvedené záruky stabilné;

(35)

keď centrálna protistrana vykonáva dohody o vzájomnom poskytovaní pôžičiek (back-to-back), rozsah, v akom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a v akom sú systémy riadenia rizík pre uvedené transakcie stabilné;

(36)

rozsah, v akom sa používaním akýchkoľvek záruk v rámci skupiny alebo transakcií back-to-back rozširuje krízová situácia v skupine;

(37)

rozsah, v akom právna štruktúra centrálnej protistrany bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny;

(38)

rozsah, v akom by v príslušných prípadoch riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo mať negatívny vplyv na inú časť jej skupiny;

(39)

existencia a dostatočnosť dohôd o úrovni poskytovaných služieb;

(40)

či orgány tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi Únie a orgánmi tretích krajín;

(41)

vhodnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru centrálnej protistrany;

(42)

akékoľvek špecifické požiadavky potrebné na vydanie nových nástrojov vlastníctva, ako sa uvádza v článku 33 ods. 1;

(43)

mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa mohlo brániť riešeniu krízových situácií v prípade centrálnej protistrany, ktorá zriadila zúčtovacích členov alebo dohody o zábezpeke v rôznych jurisdikciách;

(44)

do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na účastníkov zúčtovania, iné protistrany a zamestnancov, a na možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány tretích krajín;

(45)

rozsah, v akom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu;

(46)

rozsah, v akom by riešenie krízových situácií centrálnej protistrany mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo;

(47)

rozsah, v akom by sa šírenie krízovej situácie na iné centrálne protistrany alebo finančné trhy mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

(48)

rozsah, v akom by riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/534


P8_TA(2019)0301

Európski poskytovatelia služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie (COM(2018)0113 – C8-0103/2018 – 2018/0048(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/38)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0113),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0103/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018 (1),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0364/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 65.


P8_TC1-COD(2018)0048

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, (2)

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Kolektívne financovanie sa čoraz viac etabluje ako forma alternatívneho financovania pre začínajúce podniky, ako aj pre malé a stredné podniky (MSP) v ranom štádiu rastu spoločnosti, ktoré sa spravidla spoliehajú na malé investície. Kolektívne financovanie predstavuje stále významnejší typ sprostredkovania, pri ktorom poskytovateľ služieb kolektívneho financovania prevádzkuje digitálnu platformu otvorenú verejnosti s cieľom spárovať alebo zjednodušiť spárovanie potenciálnych investorov alebo veriteľov s podnikmi, ktoré hľadajú financovanie, bez ohľadu na to, či financovanie vedie k dohode o úvere, majetkovému podielu alebo inému podielu založenému na prevoditeľných cenných papieroch, a to bez toho, aby poskytovateľ služieb kolektívneho financovania podstupoval vlastné riziko. Je preto vhodné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia kolektívne požičiavanie aj kolektívne investovanie ▌.

(2)

Kolektívne financovanie môže prispieť k poskytovaniu prístupu k financovaniu pre MSP a k dobudovaniu únie kapitálových trhov. Nedostatočný prístup k financovaniu pre takéto spoločnosti predstavuje problém dokonca aj v členských štátoch, kde prístup k bankovému financovaniu zostal stabilný počas celej finančnej krízy. Kolektívne financovanie vzniklo ako etablovaná prax financovania projektu alebo podniku , zvyčajne zo strany veľkého počtu ľudí alebo organizácií prostredníctvom online platforiem, na ktorých súkromné osoby, organizácie a podniky vrátane startupov získavajú relatívne malé peňažné sumy.

(3)

Poskytovanie služieb kolektívneho financovania sa vo všeobecnosti opiera o tri typy účastníkov: o vlastníka projektu, ktorý navrhuje projekt alebo úvery pre podnikateľov, ktoré sa majú financovať, o investorov, ktorí financujú navrhovaný projekt, a to spravidla obmedzenými investíciami alebo úvermi, a o sprostredkovateľskú organizáciu vo forme poskytovateľa služieb, ktorý spája vlastníkov projektov a investorov alebo veriteľov prostredníctvom online platformy.

(4)

Okrem poskytnutia alternatívneho zdroja financovania vrátane rizikového kapitálu môže kolektívne financovanie ponúknuť spoločnostiam ďalšie výhody. Projektu alebo podniku môže poskytnúť potvrdenie koncepcie a nápadu, umožniť prístup k veľkému počtu ľudí, ktorí podnikateľovi poskytnú náhľad a informácie, a môže byť marketingovým nástrojom. ▌

(5)

Niekoľko členských štátov už zaviedlo vnútroštátne individualizované režimy kolektívneho financovania. Uvedené režimy sú prispôsobené charakteristikám a potrebám miestnych trhov a investorov. V dôsledku toho sa existujúce vnútroštátne pravidlá odlišujú, pokiaľ ide o podmienky činnosti platforiem kolektívneho financovania, rozsah povolených činností a požiadaviek na udelenie licencie.

(6)

Rozdiely medzi existujúcimi vnútroštátnymi pravidlami bránia cezhraničnému poskytovaniu služieb kolektívneho financovania, a tak majú priamy účinok na fungovanie vnútorného trhu s takýmito službami. Najmä skutočnosť, že právny rámec je fragmentovaný podľa štátnych hraníc, vytvára značné náklady na dodržiavanie predpisov pre retailových investorov, ktorí pri určovaní pravidiel vzťahujúcich sa na cezhraničné služby kolektívneho financovania často čelia ťažkostiam, ktoré nie sú úmerné veľkosti ich investície. Takíto investori sú preto často odradení od cezhraničného investovania cez platformy kolektívneho financovania. Z rovnakých dôvodov sú poskytovatelia služieb kolektívneho financovania prevádzkujúci takéto platformy odradení od ponúkania svojich služieb v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sú usadení. V dôsledku toho zostali činnosti v oblasti kolektívneho financovania až doteraz do veľkej miery vnútroštátne na úkor trhu v oblasti kolektívneho financovania na úrovni Únie, čím sa podnikom znemožňuje prístup k službám kolektívneho financovania, najmä v prípadoch, keď podnik vykonáva svoju činnosť v členských štátoch, ktoré nemajú prístup k väčším skupinám ochotným financovať, z dôvodu ich pomerne menšej populácie.

(7)

V záujme podpory cezhraničných činností v oblasti kolektívneho financovania a uľahčenia uplatňovania slobody poskytovať a prijímať takéto služby na vnútornom trhu pre poskytovateľov kolektívneho financovania je preto potrebné riešiť existujúce prekážky riadneho fungovania vnútorného trhu so službami kolektívneho financovania. Stanovenie jednotného súboru pravidiel o poskytovaní služieb kolektívneho financovania, ktoré poskytovateľom služieb kolektívneho financovania poskytnú možnosť požiadať o jediné povolenie na výkon svojej činnosti podľa uvedených pravidiel v celej Únii, je vhodným prvým krokom na podporu cezhraničných činností v oblasti kolektívneho financovania, a tým na zlepšenie fungovania jednotného trhu.

(8)

Cieľom tohto nariadenia je podporiť cezhraničné podnikateľské financovanie odstránením prekážok fungovania vnútorného trhu so službami kolektívneho financovania. Služby kolektívneho financovania vo vzťahu k poskytovaniu úverov spotrebiteľom v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (3) by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(9)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa na tú istú činnosť vzťahovali rôzne povolenia v rámci Únie, by služba kolektívneho financovania poskytovaná osobami, ktorým bolo udelené povolenie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4), alebo poskytovaná v súlade s vnútroštátnym právom, mala byť vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(10)

V súvislosti s kolektívnym požičiavaním by uľahčenie poskytovania úverov vrátane služieb, ako je predkladanie ponúk kolektívneho financovania klientom alebo hodnotenie úverovej schopnosti vlastníkov projektu, malo vytvoriť priestor pre rôzne obchodné modely, čo by umožnilo uzatvorenie dohody o úvere prostredníctvom platformy kolektívneho financovania medzi jedným alebo viacerými klientmi a jedným alebo viacerými vlastníkmi projektu.

(11)

V súvislosti s kolektívnym investovaním je prevoditeľnosť cenného papiera dôležitou zárukou pre investorov, aby mohli vystúpiť zo svojej investície, pretože im poskytuje právnu možnosť odpredať svoj podiel na kapitálových trhoch. Toto nariadenie preto pokrýva a povoľuje služby kolektívneho investovania len vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom. Finančné nástroje iné ako prevoditeľné cenné papiere by však mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pretože uvedené cenné papiere predstavujú riziká pre investorov, ktoré nemôžu byť náležite riadené podľa tohto právneho rámca.

(11a)

Charakteristiky prvotných ponúk kryptomeny (ICO) sa značne líšia od kolektívneho financovania upraveného v tomto nariadení. Prvotné ponuky kryptomeny napríklad zvyčajne nepoužívajú sprostredkovateľov, ako napríklad platformy kolektívneho financovania, a často získavajú finančné prostriedky presahujúce 1 000 000 EUR. Začlenením prvotných ponúk kryptomeny do tohto nariadenia by sa celkovo problémy spojené s prvotnými ponukami kryptomeny nevyriešili.

(12)

Vzhľadom na riziká súvisiace s kolektívnymi investíciami je v záujme účinnej ochrany investorov a poskytovania mechanizmu trhovej disciplíny vhodné stanoviť limit pre maximálnu protihodnotu pre každú ponuku kolektívneho financovania. Uvedený limit by mal byť stanovený na 8 000 000 EUR, čo je maximálny limit, do ktorého môžu členské štáty oslobodiť verejné ponuky cenných papierov od povinnosti zverejniť prospekt v súlade nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (5). Bez ohľadu na vysokú úroveň ochrany investorov, ktorá je potrebná, by tento limit mal byť stanovený v súlade s postupmi na vnútroštátnych trhoch, aby sa úniová platforma stala atraktívnou pre cezhraničné podnikateľské financovanie.

(12a)

V tomto nariadení sa vymedzuje obsah dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov, ktoré sa majú poskytnúť potenciálnym investorom pre každú ponuku kolektívneho financovania. Keďže je tento dokument s kľúčovými informáciami pre investorov navrhnutý tak, aby bol prispôsobený osobitostiam ponuky kolektívneho financovania a informačným požiadavkám investorov, mal by nahradiť prospekt požadovaný nariadením (EÚ) 2017/1129 v prípade verejnej ponuky cenných papierov. Z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2017/1129 by sa preto mali vylúčiť ponuky kolektívneho financovania podľa tohto nariadenia a nariadenie (EÚ) 2017/1129 by sa malo v tomto zmysle zmeniť.

(13)

S cieľom zabrániť regulatórnej arbitráži a zaistiť účinný dohľad nad poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania by sa malo poskytovateľom služieb kolektívneho financovania zakázať prijímať vklady alebo iné návratné zdroje od verejnosti, pokiaľ im nebolo udelené povolenie na výkon činnosti úverovej inštitúcie v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6).

(14)

Na dosiahnutie uvedeného cieľa by mala byť poskytovateľom služieb kolektívneho financovania poskytnutá možnosť požiadať o jediné povolenie platné v celej Únii a vykonávať svoju činnosť v súlade s uvedenými jednotnými požiadavkami. Avšak na zachovanie širokej dostupnosti ponúk kolektívneho financovania zacielených výlučne na vnútroštátne trhy by poskytovateľom služieb kolektívneho financovania, ktorí si zvolia, že budú poskytovať svoje služby podľa uplatniteľných vnútroštátnych predpisov, mala byť naďalej poskytovaná táto možnosť. V súlade s tým by mali byť jednotné požiadavky stanovené v tomto nariadení voliteľné, a preto by sa nemali vzťahovať na takýchto poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorí sa rozhodnú naďalej pôsobiť iba na vnútroštátnom základe.

(15)

S cieľom zachovať vysokú úroveň ochrany investorov, znížiť riziká spojené s kolektívnym financovaním a zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi by mali mať poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zavedenú politiku navrhnutú na zabezpečenie toho, aby sa projekty vyberali profesionálnym, spravodlivým a transparentným spôsobom a aby boli služby kolektívneho financovania poskytované rovnakým spôsobom.

(15a)

Z rovnakých dôvodov by mali byť poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí používajú prvotné ponuky kryptomeny na svojej platforme, vylúčení z tohto nariadenia. V záujme dosiahnutia efektívnej regulácie tejto novej technológie prvotných ponúk kryptomeny by Komisia mohla v budúcnosti navrhnúť komplexný legislatívny rámec na úrovni Únie založený na dôkladnom posúdení vplyvu.

(15b)

Alternatívne investičné nástroje, ako napríklad prvotné ponuky kryptomeny, majú potenciál financovať MSP, inovatívne startupy a scaleupy a môžu urýchľovať prenos technológií a môžu byť nevyhnutnou súčasťou únie kapitálových trhov. Komisia by mala posúdiť potrebu navrhnúť pre prvotné ponuky kryptomeny samostatný legislatívny rámec na úrovni Únie. Zvýšená právna istota regulačného rámca by vo všeobecnosti mohla napomôcť pri zvyšovaní ochrany investorov a spotrebiteľov a pri znižovaní rizík vyplývajúcich z asymetrických informácií, podvodného správania a nezákonných činností.

(16)

V záujme zlepšenia služieb poskytovaných svojim klientom, ktorými môžu byť či už perspektívny, alebo skutočný investor alebo vlastník projektu, by mali mať poskytovatelia služieb kolektívneho financovania možnosť vykonávať v mene klientov diskrečnú právomoc so zreteľom na parametre pokynov klientov za predpokladu, že podniknú všetky potrebné kroky na získanie čo najlepšieho výsledku pre svojich klientov a že zverejnia presnú metódu a parametre diskrečnej právomoci. S cieľom zabezpečiť, aby boli potenciálnym investorom ponúkané investičné príležitosti na neutrálnej báze, by poskytovatelia služieb kolektívneho financovania nemali vyplatiť ani prijať žiadnu odmenu, zľavu ani nepeňažnú výhodu za smerovanie pokynov investorov ku konkrétnej ponuke poskytnutej na ich platforme ani ku konkrétnej ponuke poskytnutej na platforme tretej strany.

(17)

Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť priame investície a zabrániť vytvoreniu príležitostí pre regulatórnu arbitráž pre finančných sprostredkovateľov regulovaných podľa iných právnych predpisov Únie, najmä pravidiel Únie týkajúcich sa správcov aktív. Využívanie právnych štruktúr vrátane účelovo vytvorených subjektov stojacich medzi projektom alebo podnikom kolektívneho financovania a investormi by preto malo byť prísne regulované a povolené len oprávneným protistranám alebo voliteľným profesionálnym investorom, ako sa vymedzuje v smernici 2014/65/EÚ.

(18)

Zabezpečenie účinného systému riadenia je zásadné na náležité riadenie rizík a na predchádzanie akémukoľvek konfliktu záujmov. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by preto mali mať opatrenia v oblasti riadenia zabezpečujúce účinné a obozretné riadenie, a ich manažment by mal mať dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by takisto mali stanoviť postupy na prijímanie a vybavovanie sťažností od klientov.

(19)

Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by mali pôsobiť ako neutrálni sprostredkovatelia medzi klientmi na ich platforme kolektívneho financovania. S cieľom predchádzať konfliktom záujmov by sa mali stanoviť určité požiadavky, pokiaľ ide o poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a manažérov a zamestnancov alebo o akúkoľvek osobu, ktorá ich priamo alebo nepriamo ovláda. Ak sa vopred nezverejnia finančné účasti vykonané v projektoch alebo ponukách ponúkaných na ich webovom sídle, malo by sa zabrániť tomu, aby mali poskytovatelia služieb kolektívneho financovania akúkoľvek finančnú účasť na ponukách kolektívneho financovania na svojich platformách. To umožní poskytovateľom služieb kolektívneho financovania, aby zosúladili svoje záujmy so záujmami investorov. Okrem toho by akcionári vlastniaci aspoň 20 % základného imania alebo hlasovacích práv a manažéri ▌ ani žiadna osoba, ktorá priamo ▌ ovláda platformy kolektívneho financovania, nemali vystupovať ako klienti vo vzťahu k službám kolektívneho financovania ponúkaným na uvedenej platforme kolektívneho financovania.

(20)

V záujme efektívneho a bezproblémového poskytovania služieb kolektívneho financovania by sa malo poskytovateľom služieb kolektívneho financovania umožniť zveriť akúkoľvek prevádzkovú funkciu v celku alebo sčasti iným poskytovateľom služieb za predpokladu, že outsourcing významne nenaruší kvalitu vnútorných kontrol poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a účinný dohľad nad nimi. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by však mali naďalej niesť plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia.

(21)

Držba finančných prostriedkov klientov a poskytovanie platobných služieb si vyžadujú povolenie na výkon činnosti poskytovateľa platobných služieb v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (7). Táto povinná požiadavka na povolenie nemôže byť splnená povolením na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania. Je preto vhodné objasniť, že keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania vykonáva v súvislosti so svojimi službami kolektívneho financovania takéto platobné služby, musí získať aj povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie v súlade so smernicou (EÚ) 2015/2366. S cieľom umožniť náležitý dohľad nad takýmito činnosťami by mal byť príslušný vnútroštátny orgán informovaný o tom, či má poskytovateľ služieb kolektívneho financovania v úmysle sám vykonávať platobné služby s príslušným povolením alebo či bude takéto služby externe zabezpečovať tretia strana, ktorej bolo udelené povolenie.

(22)

Rast a bezproblémové fungovanie cezhraničných služieb kolektívneho financovania si vyžaduje dostatočný rozsah a dôveru verejnosti v uvedené služby. Je preto potrebné stanoviť jednotné primerané a priamo uplatniteľné požiadavky na udeľovanie povolení a jednotné miesto dohľadu.

(23)

Vysoká úroveň dôvery investorov prispieva k rastu služieb kolektívneho financovania. Požiadavky na služby kolektívneho financovania by preto mali uľahčiť cezhraničné poskytovanie uvedených služieb, znížiť operačné riziká a zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti a ochrany investorov.

(24)

Ako sa zdôrazňuje v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou, kolektívne financovanie môže byť vystavené rizikám, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (8). Preto by sa mali zaviesť záruky, ktoré upravujú a zabezpečujú podmienky pre udelenie povolenia, posudzovanie dobrej povesti manažmentu, poskytovanie platobných služieb len prostredníctvom oprávnených subjektov, ktoré podliehajú požiadavkám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu. S cieľom ďalej zabezpečiť finančnú stabilitu prostredníctvom zabránenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a pri zohľadnení maximálnej prahovej hodnoty finančných prostriedkov, ktoré možno získať prostredníctvom ponuky kolektívneho financovania v súlade s týmto nariadením by Komisia mala posúdiť potrebu a primeranosť toho, aby poskytovatelia služieb kolektívneho financovania oprávnení podľa tohto nariadenia podliehali niektorým alebo všetkým povinnostiam týkajúcim sa dodržiavania súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, ako aj aby títo poskytovatelia služieb kolektívneho financovania boli doplnení do zoznamu povinných subjektov na účely smernice (EÚ) 2015/849.

(25)

S cieľom umožniť poskytovateľom služieb kolektívneho financovania pôsobiť cezhranične bez toho, aby čelili rozdielnym pravidlám, a tým uľahčiť financovanie projektov v celej Únii investormi z rôznych členských štátov by sa členským štátom nemalo povoliť stanovenie dodatočných požiadaviek na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorým sa povolenie udelilo podľa tohto nariadenia .

(26)

Proces udeľovania povolení by mal príslušnému vnútroštátnemu orgánu umožniť, aby bol informovaný o službách, ktoré majú potenciálni poskytovatelia služieb kolektívneho financovania v úmysle ponúkať, a  o platformách kolektívneho financovania, ktoré majú v úmysle prevádzkovať, s cieľom posúdiť kvalitu ich riadenia a posúdiť vnútornú organizáciu a postupy stanovené potenciálnymi poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania na zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

(27)

Na uľahčenie transparentnosti pre retailových investorov, pokiaľ ide o poskytovanie služieb kolektívneho financovania, by mal orgán ESMA zriadiť verejný a aktuálny register všetkých oprávnených poskytovateľov služieb kolektívneho financovania prevádzkujúcich platformy kolektívneho financovania v Únii v súlade s týmto nariadením.

(28)

Povolenie by sa malo odňať, ak už viac nie sú splnené podmienky na jeho vydanie. Príslušný vnútroštátny orgán by mal byť najmä schopný posúdiť, či bola dotknutá dobrá povesť manažmentu alebo či významným spôsobom zlyhali vnútorné postupy a systémy. S cieľom umožniť príslušnému vnútroštátnemu orgánu posúdiť, či by malo byť povolenie na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania odňaté, by mal byť príslušný vnútroštátny orgán informovaný vždy, keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania alebo tretia strana konajúca v jeho mene stratili svoje povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie alebo sa zistilo, že porušili smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (9).

(29)

Na to, aby potenciálni investori jasne pochopili povahu, riziká, náklady a poplatky týkajúce sa služieb kolektívneho financovania, by poskytovatelia služieb kolektívneho financovania mali svojim klientom poskytnúť jasné a rozčlenené informácie.

(30)

Investície do produktov predávaných na platformách kolektívneho financovania nie sú porovnateľné s tradičnými investičnými produktmi alebo sporiacimi produktmi a ako také by sa nemali predávať. Avšak na zabezpečenie toho, aby potenciálni investori porozumeli úrovni rizika spojeného s investíciami v oblasti kolektívneho financovania, musí existovať povinnosť pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania uskutočniť vstupný test znalostí svojich potenciálnych investorov na zistenie ich znalostí o investovaní. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by mali výslovne upozorniť potenciálnych investorov vždy, keď sa domnievajú, že poskytované služby kolektívneho financovania sú pre nich nevhodné.

(31)

S cieľom umožniť investorom prijať informované investičné rozhodnutie by mali poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poskytnúť potenciálnym investorom dokument s kľúčovými informáciami pre investorov. Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov by mal potenciálnych investorov upozorniť na to, že investičné prostredie, do ktorého vstúpili, zahŕňa riziká a nie je kryté ani systémom náhrad vkladov, ani zárukami náhrad pre investorov.

(32)

Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov by mal zohľadňovať aj osobitné znaky a riziká spojené so spoločnosťami v ranom štádiu a mal by sa zameriavať na dôležité informácie o vlastníkoch projektov, právach a poplatkoch investorov, type ponúkaných cenných papierov a dohodách o úveroch. Keďže dotknutý vlastník projektu môže najlepšie poskytnúť uvedené informácie, dokument s kľúčovými informáciami pre investorov by mal vypracovať uvedený vlastník projektu. Ale keďže poskytovatelia služieb kolektívneho financovania sú zodpovední za poskytovanie informácií svojim potenciálnym investorom, sú zodpovední za úplnosť dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov ▌.

(33)

Na zabezpečenie bezproblémového a vhodného prístupu ku kapitálovým trhom pre startupy a MSP, na zníženie ich nákladov na financovanie a na zabránenie omeškaniam a nákladom pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania by dokument s kľúčovými informáciami pre investorov nemal byť schvaľovaný príslušným orgánom.

(34)

S cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom a administratívnemu zaťaženiu v súvislosti s cezhraničným poskytovaním služieb kolektívneho financovania by sa na marketingovú komunikáciu nemali vzťahovať požiadavky na preklad ▌.

(35)

Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by nemali mať možnosť poskytovať žiadne diskrečné ani nediskrečné párovanie záujmov nakupovať a predávať, pretože uvedená činnosť si vyžaduje povolenie na výkon činnosti investičnej spoločnosti v súlade s článkom 5 smernice 2014/65/EÚ alebo regulovaného trhu v súlade s článkom 44 uvedenej smernice. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by mali byť v záujme transparentnosti a toku informácií schopní umožniť investorom, ktorí uskutočnili investície cez ich platformu, aby medzi sebou nadviazali kontakt a navzájom uskutočňovali transakcie na ich platformách v súvislosti s investíciami pôvodne uskutočnenými na ich platforme. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by však mali svojich klientov informovať o tom, že neprevádzkujú obchodný systém a že akákoľvek činnosť spojená s nákupom a predajom na ich platformách je na vlastnom uvážení klienta a na jeho zodpovednosť.

(36)

Na uľahčenie transparentnosti a na zabezpečenie riadneho zdokumentovania komunikácie s klientom by mali poskytovatelia služieb kolektívneho financovania uchovávať všetky príslušné záznamy týkajúce sa ich služieb a transakcií.

(37)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé a nediskriminačné zaobchádzanie s investormi a vlastníkmi projektov by poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí propagujú svoje služby prostredníctvom marketingovej komunikácie, nemali so žiadnym konkrétnym projektom zaobchádzať priaznivejšie než iné projekty ponúkané na ich platforme, iba ak na to existuje objektívny dôvod, napríklad špecifické požiadavky investora alebo vzhľadom na preddefinovaný rizikový profil investora. Poskytovateľom služieb kolektívneho financovania by sa však nemalo brániť, aby spomenuli úspešne ukončené ponuky, do ktorých už nie je možné investovať prostredníctvom platformy, a nabádajú sa, aby umožnili porovnateľnosť výkonu svojich uzavretých projektov.

(38)

S cieľom poskytnúť väčšiu právnu istotu poskytovateľom služieb kolektívneho financovania pôsobiacim v celej Únii a zaistiť jednoduchší prístup na trh by sa mali elektronicky uverejňovať úplné informácie o zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach uplatniteľných v členských štátoch a ich zhrnutia, ktoré osobitne upravujú marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania ▌. Na tento účel by príslušné orgány a orgán ESMA mali viesť centrálne databázy.

(39)

Na lepšie pochopenie rozsahu rozdielov v regulácii existujúcich medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o požiadavky vzťahujúce sa na marketingovú komunikáciu, by príslušné orgány mali každý rok poskytnúť orgánu ESMA podrobnú správu o svojich činnostiach presadzovania v tejto oblasti.

(39a)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie povolení a požiadaviek na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania pôsobiacich v celej Únii by mal orgán ESMA vypracovať regulačné technické predpisy, ktoré sa predložia Komisii.

(40)

Je dôležité účinne a efektívne zabezpečiť súlad s požiadavkami na udeľovanie povolení a na poskytovanie služieb kolektívneho financovania v súlade s týmto nariadením. Príslušný vnútroštátny orgán by mal udeľovať povolenia a vykonávať dohľad. Príslušný vnútroštátny orgán by mal mať právomoc požiadať o informácie, vykonávať všeobecné vyšetrovania a kontroly na mieste, vydávať verejné oznámenia a upozornenia a ukladať sankcie. Príslušný vnútroštátny orgán by mal využívať svoje právomoci na vykonávanie dohľadu a ukladanie sankcií primeraným spôsobom.

 

(42)

Príslušný vnútroštátny orgán by mal účtovať poplatky priamo dohliadaným subjektom na pokrytie svojich nákladov vrátane režijných nákladov. Výška poplatku by mala byť úmerná veľkosti priamo dohliadaného subjektu so zreteľom na rané štádium vývoja odvetvia kolektívneho financovania.

(43)

Keďže ciele tohto nariadenia, najmä riešiť fragmentáciu právneho rámca vzťahujúceho sa na služby kolektívneho financovania s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s takýmito službami a zároveň zvýšiť ochranu investorov a efektívnosť trhu a prispieť k vytvoreniu únie kapitálových trhov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)

Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo odložiť s cieľom zosúladiť ho s uplatňovaním vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady XXX/XXXX/EÚ, ktorou sa poskytovatelia služieb kolektívneho financovania patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia oslobodzujú od uplatňovania smernice 2014/65/EÚ.

(45)

Toto nariadenie dodržiava základné práva a zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(46)

Viedli sa konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (10),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú jednotné požiadavky na:

a)

činnosť a organizáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania;

b)

udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kolektívneho financovania a dohľad nad nimi;

c)

transparentnosť a marketingovú komunikáciu v súvislosti s poskytovaním služieb kolektívneho financovania v Únii.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré sa rozhodnú požiadať o povolenie v súlade s článkom 10, a na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s uvedeným článkom v súvislosti s poskytovaním služieb kolektívneho financovania. Tieto právnické osoby musia byť skutočne a stabilne usadené v členskom štáte, aby boli oprávnené požiadať o povolenie.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

služby kolektívneho financovania, ktoré sú poskytované vlastníkom projektov, ktorí sú spotrebiteľmi v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. a) smernice 2008/48/ES;

b)

služby kolektívneho financovania, ktoré poskytujú fyzické alebo právnické osoby, ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti investičnej spoločnosti v súlade s článkom 7 smernice 2014/65/EÚ;

c)

služby kolektívneho financovania, ktoré poskytujú fyzické alebo právnické osoby v súlade s vnútroštátnym právom;

d)

ponuky kolektívneho financovania s protihodnotou viac ako 8 000 000 EUR na ponuku kolektívneho financovania, ktorá sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov v súvislosti s konkrétnym projektom kolektívneho financovania.

2a.     Vnútroštátne právne predpisy upravujúce požiadavky na udeľovanie povolení týkajúce sa vlastníkov projektov alebo investorov nemôžu byť prekážkou toho, aby títo vlastníci projektov alebo investori využívali služby kolektívneho financovania, ktoré poskytujú poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podľa a v zmysle tohto nariadenia.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„služba kolektívneho financovania“ je poskytovanie platformy kolektívneho financovania, ktorá umožňuje ktorúkoľvek z týchto činností:

i)

priamu službu kolektívneho financovania, ktorá zahŕňa uľahčenie spárovania konkrétneho investora s konkrétnym vlastníkom projektu a spárovania konkrétneho vlastníka projektu s konkrétnym investorom,

ii)

sprostredkovanú službu kolektívneho financovania, ktorá zahŕňa uľahčenie spárovania investora s vlastníkom projektu a určovanie cien a balíkov ponúk s tým súvisiacich, alebo uľahčenie spárovania vlastníka projektu s investorom a stanovenie cien ponúk s tým súvisiacich, alebo oboje;

b)

„platforma kolektívneho financovania“ je elektronický ▌ systém prevádzkovaný alebo spravovaný poskytovateľom služieb kolektívneho financovania;

c)

„poskytovateľ služieb kolektívneho financovania“ je právnická osoba, ktorá poskytuje jednu alebo viacero služieb kolektívneho financovania a na tento účel jej príslušný vnútroštátny orgán udelil povolenie v súlade s článkom 10 tohto nariadenia;

d)

„ponuka kolektívneho financovania“ je akékoľvek oznámenie zo strany poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktoré obsahuje informácie umožňujúce potenciálnym investorom prijať rozhodnutie v súvislosti s uzatvorením transakcie kolektívneho financovania;

e)

„klient“ je každý potenciálny alebo skutočný investor alebo vlastník projektu, ktorému poskytovateľ služieb kolektívneho financovania poskytuje alebo môže poskytnúť služby kolektívneho financovania;

f)

„vlastník projektu“ je každá osoba, ktorá chce získať financovanie prostredníctvom platformy kolektívneho financovania;

g)

„investor“ je každá osoba, ktorá prostredníctvom platformy kolektívneho financovania poskytuje úvery alebo nadobúda prevoditeľné cenné papiere;

h)

„projekt kolektívneho financovania“ je účel, ▌ ktorý vlastník projektu financuje alebo sa naň snaží získavať finančné prostriedky prostredníctvom ponuky kolektívneho financovania;

i)

„prevoditeľné cenné papiere“ sú prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice 2014/65/EÚ;

j)

„marketingová komunikácia“ sú všetky informácie alebo komunikácia zo strany poskytovateľa služieb kolektívneho financovania poskytnuté potenciálnemu investorovi alebo potenciálnemu vlastníkovi projektu o službách poskytovateľa kolektívneho financovania iných než zverejňovanie vyžadované podľa tohto nariadenia.

k)

„trvanlivý nosič“ je každý nástroj, ktorý umožňuje uchovávanie informácií spôsobom, ktorý je dostupný pre budúce potreby, a na obdobie primerané účelom informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uchovávaných informácií;

l)

„účelovo vytvorený subjekt“ alebo „SPV“ je subjekt, ktorý je vytvorený na jediný účel alebo ktorého jediným účelom je sekuritizácia v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1075/2013 (11);

la)

„úver“ je dohoda, na základe ktorej sa investor zaväzuje poskytnúť vlastníkovi projektu peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutý čas, a podľa ktorej je vlastník projektu povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutom čase;

lb)

„príslušný vnútroštátny orgán“ alebo „PVO“ je vnútroštátny orgán alebo orgány určené členským štátom, ktoré majú potrebné právomoci a sú zodpovedné za plnenie úloh súvisiacich s udeľovaním povolení poskytovateľom služieb kolektívneho financovania a za dohľad nad nimi v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Kapitola II

Poskytovanie služieb kolektívneho financovania a organizačné a prevádzkové požiadavky na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania

Článok 4

Poskytovanie služieb kolektívneho financovania

1.   Služby kolektívneho financovania poskytujú len právnické osoby, ktoré majú skutočné a stále miesto podnikateľskej činnosti v členskom štáte Únie a ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti poskytovateľov služieb kolektívneho financovania v súlade s článkom 10 tohto nariadenia.

Právnické osoby usadené v tretej krajine preto nemôžu žiadať o povolenie ako poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podľa tohto nariadenia.

2.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania konajú čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami svojich klientov a potenciálnych klientov.

3.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania nevyplatia ani neprijmú žiadnu odmenu, zľavu či nepeňažnú výhodu za smerovanie pokynov investorov ku konkrétnej ponuke kolektívneho financovania ponúknutej na ich platforme ani ku konkrétnej ponuke kolektívneho financovania poskytnutej na platforme tretej strany.

4.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania môžu vykonávať diskrečnú právomoc v mene svojich klientov v súvislosti s parametrami pokynov klientov, pričom v takom prípade oboznámia svojich klientov s presnou metódou a parametrami uvedenej diskrečnej právomoci a podniknú všetky potrebné kroky na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku pre svojich klientov.

5.   Pokiaľ ide o využívanie účelovo vytvorených subjektov na poskytovanie služieb kolektívneho financovania pre investorov , ktorí nie sú oprávnenými protistranami v zmysle vymedzenia podľa smernica 2014/65/EÚ, poskytovatelia služieb kolektívneho financovania majú právo previesť na účelovo vytvorený subjekt len jedno aktívum s cieľom umožniť investorom získať expozíciu pre uvedené aktívum prostredníctvom nadobudnutia cenných papierov. Rozhodnutie získať expozíciu pre uvedené podkladové aktívum prináleží výlučne investorom.

Článok 4a

Sprostredkovateľské služby kolektívneho financovania

Na účely tohto nariadenia sa za sprostredkované služby kolektívneho financovania považujú:

a)

umiestnenie bez pevného záväzku uvedené v bode 7 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ týkajúce sa prevoditeľných cenných papierov alebo zjednodušeného poskytovania úverov vydaných vlastníkmi projektov;

b)

ponuka investičného poradenstva podľa bodu 5 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi alebo zjednodušeným poskytovaním úverov vydaných vlastníkmi projektov, a

c)

prijímanie a postupovanie pokynov klientov uvedené v bode 1 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ v súvislosti s uvedenými prevoditeľnými cennými papiermi alebo zjednodušeným poskytovaním úverov vydaných vlastníkmi projektov.

Článok 5

Účinné a obozretné riadenie

Manažment poskytovateľov služieb kolektívneho financovania stanoví vykonávanie vhodných politík a postupov a dohľad na nimi s cieľom zabezpečiť účinné a obozretné riadenie vrátane rozdelenia povinností, kontinuity činností a predchádzania konfliktom záujmov, a to spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu a záujem ich klientov. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí ponúkajú služby uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iia), zabezpečia, aby mali zavedené primerané systémy a kontroly na riadenia rizika a finančné modelovanie pre ponuku týchto služieb.

Článok 5a

Požiadavky na náležitú starostlivosť

1a.     Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zabezpečia aspoň minimálnu úroveň náležitej starostlivosti vo vzťahu k vlastníkom projektov, ktorí navrhujú financovanie svojho projektu prostredníctvom platformy poskytovateľa služieb kolektívneho financovania.

2a.     Minimálna náležitá starostlivosť uvedená v odseku 1 zahŕňa splnenie všetkých týchto podmienok:

a)

preukázanie, že vlastník projektu nemá záznam v registri trestov za porušenie vnútroštátneho obchodného, vnútroštátneho konkurzného práva, vnútroštátneho práva v oblasti finančných služieb, práva v oblasti prania špinavých peňazí, vnútroštátneho práva v oblasti podvodov alebo profesijnej zodpovednosti;

b)

preukázanie, že vlastník projektu usilujúci o financovanie prostredníctvom platformy kolektívneho financovania:

i)

nie je usadený v krajine s nespolupracujúcou jurisdikciou, ako sa uznáva v príslušnej politike Únie, alebo vo vysokorizikovej tretej krajine podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849, alebo

ii)

účinne dodržiava daňové normy Únie alebo medzinárodne dohodnuté daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií.

Článok 6

Riešenie sťažností

1.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania majú zavedené a uverejňujú opisy účinných a transparentných postupov na promptné, spravodlivé a jednotné vybavovanie sťažností prijatých od klientov.

2.    Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zabezpečia, aby klienti mohli bezplatne podávať sťažnosti proti nim.

3.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania vypracujú a sprístupnia klientom štandardný vzor sťažností a vedú evidenciu všetkých doručených sťažností a prijatých opatrení.

3a.     Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania prešetrujú všetky sťažnosti včas a spravodlivo a výsledky oznámia sťažovateľovi v primeranom čase.

4.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na spresnenie požiadaviek, štandardných formátov a postupov vybavovania sťažností.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov Komisii do … [XXX mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy podľa prvého pododseku tohto odseku v súlade s postupom uvedeným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7

Konflikty záujmov

1.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania nesmú mať žiadnu finančnú účasť na žiadnej ponuke kolektívneho financovania ponúkanej na ich platformách kolektívneho financovania.

Odchylne od prvého pododseku môžu mať poskytovatelia služieb kolektívneho financovania finančnú účasť na ponuke kolektívneho financovania na svojich platformách kolektívneho financovania, ak klientom jasne sprístupnia informácie o tejto účasti zverejnením jasných a transparentných výberových postupov.

2.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania neprijmú za svojich klientov žiadneho zo svojich akcionárov, ktorí vlastnia aspoň 20 % základného imania alebo hlasovacích práv, žiadneho zo svojich manažérov ▌ani žiadnu osobu priamo ▌prepojenú s takýmito akcionármi a manažérmi ▌prostredníctvom ovládania vymedzeného v článku 4 ods. 1 bode 35 písm. b) smernice 2014/65/EÚ.

3.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania uchovávajú a prevádzkujú účinné vnútorné pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov a zabezpečia, aby ich zamestnanci nemohli priamo alebo nepriamo ovplyvňovať projekty, na ktorých majú finančnú účasť.

4.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podniknú všetky primerané kroky na predchádzanie, identifikáciu, zvládanie a odhaľovanie konfliktov záujmov medzi samotnými poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania, ich akcionármi, ich manažérmi a zamestnancami alebo akoukoľvek osobou, ktorá je s nimi priamo alebo nepriamo prepojená prostredníctvom ovládania vymedzeného v článku 4 ods. 1 bode 35 písm. b) smernice 2014/65/EÚ, a ich klientmi alebo medzi klientom a iným klientom.

5.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania oboznámia svojich klientov ▌so všeobecnou povahou a zdrojmi konfliktov záujmov a s opatreniami prijatými na zmiernenie uvedených rizík.

6.   Oznámenie uvedené v odseku 5:

a)

sa vykoná na trvanlivom nosiči;

a)

zahŕňa dostatočné podrobnosti, pričom sa zohľadní povaha každého klienta, aby sa každému klientovi umožnilo prijať informované rozhodnutie o službe v súvislosti s ktorou vzniká konflikt záujmov.

7.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie :

a)

požiadaviek na uchovávanie alebo vykonávanie výberových postupov na finančnú účasť a vnútorných pravidiel podľa odsekov 1 a 3;

b)

krokov uvedených v odseku 4;

c)

zverejňovania uvedeného v odsekoch 5 a 6.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov Komisii do … [XXX mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7a

Zosúladenie záujmov platformy kolektívneho financovania s investormi

1.     S cieľom zabezpečiť zosúladenie stimulov platforiem kolektívneho financovania so stimulmi investorov je potrebné podporovať stimulačné mechanizmy.

2.     Platformy kolektívneho financovania sa môžu zúčastňovať na financovaní projektu. Táto účasť nepresahuje 2 % kapitálu nahromadeného na projekt.

3.     Odmena pre prípad úspechu sa môže udeliť poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania, keď projekt úspešne opustí platformu kolektívneho financovania.

4.     Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania pred vydaním povolenia popíšu orgánu ESMA zosúladenie politiky záujmov, ktorú plánujú použiť, a požiadajú o jej schválenie.

5.     Platformy kolektívneho financovania môžu upravovať zosúladenie politiky záujmov každé tri roky. Každá zmena podlieha schváleniu orgánom ESMA.

6.     Platformy kolektívneho financovania explicitne opíšu svoje zosúladenie politiky záujmov na svojom webovom sídle na poprednom mieste.

Článok 8

Externé zabezpečovanie činnosti (outsourcing)

1.   Keď poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poveria tretiu stranu výkonom prevádzkových funkcií, podniknú všetky primerané kroky na zabránenie dodatočnému operačnému riziku.

2.   Outsourcing prevádzkových funkcií nesmie ▌ narušiť kvalitu vnútornej kontroly poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a schopnosť príslušného vnútroštátneho orgánu monitorovať súlad poskytovateľov služieb kolektívneho financovania so všetkými povinnosťami stanovenými v tomto nariadení.

3.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania naďalej nesú plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o externe zabezpečované činnosti.

Článok 9

Úschova aktív klientov, držba finančných prostriedkov a poskytovanie platobných služieb

1.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania informujú svojich klientov o týchto skutočnostiach:

a)

či a za akých podmienok poskytujú služby úschovy aktív vrátane odkazov na uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy;

b)

či služby úschovy aktív poskytujú oni sami alebo tretia strana;

c)

či sú platobné služby a držba a úschova finančných prostriedkov poskytované poskytovateľom služieb kolektívneho financovania alebo poskytovateľom, ktorý je treťou stranou, konajúcom v jeho mene.

2.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania alebo poskytovatelia, ktorí sú treťou stranou, konajúci v ich mene nemajú v držbe finančné prostriedky klientov ani neposkytujú platobné služby, pokiaľ takéto finančné prostriedky nie sú určené na poskytovanie platobných služieb týkajúcich sa služieb kolektívneho financovania a pokiaľ poskytovateľ služieb kolektívneho financovania alebo poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, konajúci v jeho mene nie je platobná inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 11 smernice (EÚ) 2015/2366.

3.   Finančné prostriedky uvedené v odseku 2 sa chránia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/2366.

4.   Ak poskytovatelia služieb kolektívneho financovania neposkytujú platobné služby alebo nemajú v držbe a úschove finančné prostriedky vo vzťahu k službám kolektívneho financovania buď sami, alebo prostredníctvom tretej strany, takíto poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zavedú a zachovávajú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vlastníci projektu prijímali financovanie ponúk kolektívneho financovania alebo akúkoľvek platbu len prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb alebo zástupcu poskytovateľa platobných služieb vymedzeného v článku 4 ods. 11 a článku 19 smernice (EÚ) 2015/2366.

Kapitola II

Udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kolektívneho financovania a dohľad nad nimi

Článok 10

Udeľovanie povolení na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania

1.    Ak sa chce stať potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania poskytovateľom služieb kolektívneho financovania v zmysle tohto nariadenia, požiada príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom je usadený, o povolenie poskytovať služby kolektívneho financovania.

2.   Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať všetky z týchto informácií:

a)

adresu potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

b)

právne postavenie potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

c)

stanovy potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

d)

plán činností, v ktorom sú stanovené typy služieb kolektívneho financovania, ktoré chce poskytovateľ služieb kolektívneho financovania poskytovať , a platformu, ktorú má v úmysle prevádzkovať vrátane informácií, kde a ako sa budú ponuky uvádzať na trh;

e)

opis mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vrátane riadenia rizík a účtovných postupov;

f)

opis systémov, zdrojov a postupov potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania na kontrolu a ochranu systémov spracovania údajov;

g)

opis opatrení potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania týkajúcich sa zabezpečenia kontinuity činností, aby sa zabezpečilo, že každá splátka úveru a investícia budú v prípade platobnej neschopnosti potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania aj naďalej smerovať investorom;

h)

totožnosť osôb zodpovedných za riadenie potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

i)

dôkaz o tom, že osoby uvedené v písmene h) majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti na riadenie potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

j)

opis vnútorných pravidiel potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania na predchádzanie tomu, aby sa jeho akcionári, ktorí vlastnia aspoň 20 % základného imania alebo hlasovacích práv, jeho manažéri ▌alebo akákoľvek osoba, ktorá je s nimi priamo ▌prepojená prostredníctvom ovládania, zapojili do transakcií kolektívneho financovania, a opis by mal zároveň zahŕňať vnútorné pravidlá potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania v prípade konfliktu záujmov zamestnancov vo vzťahu k projektom;

k)

opis opatrení potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania týkajúcich sa outsourcingu;

l)

opis postupov potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania týkajúcich sa vybavovania sťažností klientov;

m)

prípadne opis platobných služieb, ktoré má potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania v úmysle poskytovať podľa smernice (EÚ) 2015/2366.

ma)

dôkaz, že poskytovateľ služieb kolektívneho financovania je primerane krytý alebo má dostatok kapitálu na krytie finančných dôsledkov svojej profesijnej zodpovednosti v prípade nedodržania svojich profesijných povinností stanovených v tomto nariadení.

3.   Na účely odseku 2 písm. i) poskytne potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania dôkaz o:

a)

absencii záznamu vedeného v registri trestov v súvislosti s odsúdením alebo sankciami podľa platných vnútroštátnych pravidiel v oblasti obchodného práva, konkurzného práva, právnych predpisov o finančných službách, právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí, podvodov alebo profesijnej zodpovednosti v prípade všetkých osôb zapojených do riadenia potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

b)

dôkaz o tom, že osoby zapojené do riadenia poskytovateľa služieb kolektívneho financovania majú spoločne dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie poskytovateľa služieb kolektívneho financovania a že sa od uvedených osôb vyžaduje, aby venovali dostatok času výkonu svojich povinností.

4.    Príslušný vnútroštátny orgán do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti uvedenej v odseku 1 posúdi, či je uvedená žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, príslušný vnútroštátny orgán stanoví termín, do ktorého má potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania poskytnúť chýbajúce informácie.

5.   Ak je žiadosť uvedená v odseku 1 úplná, príslušný vnútroštátny orgán o tom bezodkladne informuje potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania.

5a.     Pred rozhodnutím o udelení povolenia alebo zamietnutí žiadosti o povolenie poskytovať službu kolektívneho financovania príslušný vnútroštátny orgán konzultuje s príslušným vnútroštátnym orgánom ktoréhokoľvek iného členského štátu v týchto prípadoch:

a)

potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania je dcérskou spoločnosťou poskytovateľa služieb kolektívneho financovania s povolením v tomto inom členskom štáte;

b)

potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania s povolením v tomto inom členskom štáte;

c)

potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania je kontrolovaný tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje poskytovateľa služieb kolektívneho financovania s povolením v tomto inom členskom štáte;

d)

potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania má v úmysle priamo uvádzať ponuky na trh v tomto inom členskom štáte.

5b.     Ak ktorýkoľvek z vnútroštátnych príslušných orgánov uvedených v odseku 5a nesúhlasí s postupom alebo obsahom spojeným s činnosťou alebo nečinnosťou druhého vnútroštátneho príslušného orgánu, rozpor sa vyrieši v súlade s článkom 13a.

6.    Príslušný vnútroštátny orgán do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti posúdi, či potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, a prijme plne zdôvodnené rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania. Príslušný vnútroštátny orgán má právo zamietnuť povolenie, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že manažment poskytovateľa služieb kolektívneho financovania môže predstavovať hrozbu pre jeho účinné, spoľahlivé a obozretné riadenie a kontinuitu činností a pre primerané zohľadňovanie záujmov jeho klientov a integritu trhu.

6a.     Príslušný vnútroštátny orgán informuje orgán ESMA o úspešnej žiadosti o povolenie podľa tohto článku. Orgán ESMA túto žiadosť doplní o register schválených platforiem podľa článku 11. Orgán ESMA môže požadovať informácie s cieľom zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne orgány udeľovali povolenia podľa tohto článku konzistentným spôsobom. Ak orgán ESMA nesúhlasí s rozhodnutím príslušného vnútroštátneho orgánu o udelení povolenia či zamietnutí žiadosti o povolenie podľa tohto článku, vydá dôvody svojho nesúhlasu a vysvetlí a odôvodní každú významnú odchýlku od rozhodnutia.

7.    Príslušný vnútroštátny orgán oznámi potenciálnemu poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania svoje rozhodnutie do dvoch pracovných dní od prijatia uvedeného rozhodnutia.

7a.     Poskytovateľ služieb kolektívneho financovania, ktorý získal povolenie v súlade s týmto článkom, musí neustále spĺňať podmienky na svoje povolenie.

8.   Povolenie uvedené v odseku 1 je účinné a platné na celom území Únie.

9.   Členské štáty nebudú od poskytovateľov služieb kolektívneho financovania vyžadovať fyzickú prítomnosť na území iného členského štátu než v zariadeniach v členskom štáte, v ktorom sú uvedení poskytovatelia služieb kolektívneho financovania usadení a získali povolenie na účely poskytovania služieb kolektívneho financovania na cezhraničnom základe.

10.    Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov na žiadosť o povolenie.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do … [XX mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 11

Register poskytovateľov služieb kolektívneho financovania

1.   Orgán ESMA zriadi register všetkých poskytovateľov služieb kolektívneho financovania. Uvedený register bude verejne dostupný na jeho webovom sídle a bude sa pravidelne aktualizovať.

2.   Register uvedený v odseku 1 musí obsahovať tieto informácie:

a)

názov a právnu formu poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

b)

obchodný názov a internetovú adresu platformy kolektívneho financovania prevádzkovanú poskytovateľom služieb kolektívneho financovania;

c)

informácie o službách, pre ktoré má poskytovateľ služieb kolektívneho financovania povolenie;

d)

sankcie uložené poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania alebo jeho manažérom.

3.   Akékoľvek odňatie povolenia v súlade s článkom 13 musí byť uverejnené v registri päť rokov.

Článok 12

Dohľad

1.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poskytujú svoje služby pod dohľadom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, v ktorom poskytovateľ služieb kolektívneho financovania dostal povolenie.

2.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania musia po celý čas spĺňať podmienky pre povolenie stanovené v článku 10 tohto nariadenia.

3.    Príslušný vnútroštátny orgán posúdi, či poskytovatelia služieb kolektívneho financovania spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení. Určí frekvenciu a hĺbku takéhoto posúdenia so zreteľom na veľkosť a zložitosť činností poskytovateľa služieb kolektívneho financovania. Na účely tohto posúdenia príslušný vnútroštátny orgán môže u poskytovateľa služieb kolektívneho financovania vykonať kontrolu na mieste.

4.   Poskytovateľ služieb kolektívneho financovania bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému vnútroštátnemu orgánu akékoľvek dôležité zmeny podmienok pre povolenie a na požiadanie poskytne informácie potrebné na posúdenie ich súladu s týmto nariadením.

Článok 12a

Určenie príslušného orgánu

1.     Každý členský štát určí príslušný vnútroštátny orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, pokiaľ ide o povoľovanie poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a dohľad nad nimi, a informuje o ňom orgán ESMA.

Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný vnútroštátny orgán, stanoví ich príslušné úlohy a určí jediný orgán, ktorý bude zodpovedný za spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ostatných členských štátov a s orgánom ESMA v prípadoch, keď je to uvedené v tomto nariadení.

2.     Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle zoznam príslušných orgánov určených v súlade s prvým pododsekom.

3.     Príslušné vnútroštátne orgány majú právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci potrebné pre výkon svojich funkcií.

Článok 13

Odňatie povolenia

1.    Príslušné vnútroštátne orgány majú právomoc odňať povolenie poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania v ktorejkoľvek z týchto situácií, keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania:

a)

nevyužil svoje povolenie do 18 mesiacov od jeho udelenia;

b)

sa výslovne vzdal svojho povolenia;

c)

neposkytol služby kolektívneho financovania počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov;

d)

získal povolenie nezákonnými prostriedkami vrátane uvedenia nepravdivých vyhlásení v žiadosti o povolenie;

e)

už viac nespĺňa podmienky, na základe ktorých mu bolo povolenie udelené;

f)

závažne porušil ustanovenia tohto nariadenia;

g)

prišiel o svoje povolenie ako platobná inštitúcia podľa článku 13 smernice 2015/2366/EÚ alebo poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, konajúci v jeho mene prišiel o toto povolenie;

h)

porušil ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849 v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, alebo sa takéhoto porušenia dopustili jeho manažéri, zamestnanci alebo tretie strany konajúce v jeho mene.

 

4.    Príslušné vnútroštátne orgány bez zbytočného odkladu informujú orgán ESMA o svojom rozhodnutí odňať povolenie poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania.

4a.     Pred prijatím rozhodnutia o odňatí povolenia poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania na poskytovanie služieb kolektívneho financovania príslušný vnútroštátny orgán konzultuje s príslušným vnútroštátnym orgánom ktoréhokoľvek iného členského štátu v prípadoch, keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania:

a)

je dcérskou spoločnosťou poskytovateľa služieb kolektívneho financovania s povolením v tomto inom členskom štáte;

b)

je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania s povolením v tomto inom členskom štáte;

c)

je kontrolovaný tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje poskytovateľa služieb kolektívneho financovania s povolením v tomto inom členskom štáte;

d)

priamo poskytuje ponuky na trhoch v tomto inom členskom štáte.

Článok 13a

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi

1.     Ak príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom úkonu či nečinnosťou príslušného orgánu iného členského štátu v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia, na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov môže ESMA týmto orgánom pomôcť dospieť k dohode v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 až 4.

Ak je na základe objektívnych kritérií možné identifikovať nezhodu medzi príslušnými orgánmi z rôznych členských štátov, orgán ESMA môže z vlastnej iniciatívy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 až 4.

2.     Orgán ESMA stanoví lehotu na zmierenie príslušných orgánov, pričom zohľadní všetky relevantné lehoty, ako aj zložitosť a naliehavosť veci. V tejto fáze koná orgán ESMA ako sprostredkovateľ.

Ak počas lehoty na zmierenie uvedenej v prvom pododseku dotknuté príslušné orgány dohodu nedosiahnu, môže orgán ESMA v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 prijať rozhodnutie, ktorým požiada dotknuté príslušné orgány, aby prijali konkrétne opatrenie so záväzným účinkom na dotknuté príslušné orgány alebo sa zdržali konania s cieľom urovnať záležitosť, aby sa zabezpečil súlad s právom Únie.

3.     Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodržiava rozhodnutie orgánu ESMA, a tým nezabezpečí splnenie požiadaviek podľa tohto nariadenia zo strany poskytovateľa služieb kolektívneho financovania, orgán ESMA môže prijať individuálne rozhodnutie určené poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania, v ktorom od neho bude požadovať opatrenia potrebné na splnenie si povinností vyplývajúcich z práva Únie vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

4.     Rozhodnutia prijaté na základe odseku 3 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v tej istej veci. Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odseku 2 alebo 3, musia byť v súlade s uvedeným rozhodnutím.

5.     V správe podľa článku 50 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 predseda orgánu ESMA vymedzí povahu a druh nezhody príslušných orgánov, dosiahnuté dohody a rozhodnutia prijaté na urovnanie takejto nezhody.

Kapitola IV

Transparentnosť a vstupný test znalostí pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania

Článok14

Informácie pre občanov

1.   Všetky informácie vrátane marketingovej komunikácie uvedenej v článku 19, ktoré poskytujú poskytovatelia služieb kolektívneho financovania klientom ▌ o sebe, o nákladoch, finančnom riziku a poplatkoch týkajúcich sa služieb alebo investícií v oblasti kolektívneho financovania, a to aj v súvislosti s rizikom platobnej neschopnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania, o podmienkach kolektívneho financovania vrátane kritérií pre výber projektov kolektívneho financovania alebo o povahe ich služieb kolektívneho financovania alebo rizikách spojených s ich službami kolektívneho financovania, musia byť spravodlivé , jednoznačné a nesmú byť zavádzajúce .

2.    Všetky informácie, ktoré sa majú klientom poskytnúť podľa odseku 1, sa poskytujú stručným, presným a ľahko dostupným spôsobom, a to aj na webovom sídle poskytovateľa služieb kolektívneho financovania. Informácie sa poskytujú vždy, keď je to vhodné, a to aj pred uzavretím transakcie kolektívneho financovania.

Článok 14a

Zverejňovanie miery zlyhania

1.     Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania každoročne zverejňujú miery zlyhania projektov kolektívneho financovania, ktoré ponúkajú na svojich platformách kolektívneho financovania za predchádzajúcich najmenej 24 mesiacov.

2.     Miery zlyhania podľa odseku 1 sa zverejnia on-line na poprednom mieste na webovom sídle poskytovateľa služieb kolektívneho financovania.

3.     V úzkej spolupráci s EBA orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť metodiku výpočtu miery zlyhania projektov ponúkaných na platforme kolektívneho financovania.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov Komisii do … [XX mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov podľa prvého pododseku tohto odseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 15

Vstupný test znalostí a simulácia schopnosti znášať stratu

1.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania ▌ posúdia, či sú ponúkané služby kolektívneho financovania pre potenciálnych investorov vhodné a ktoré z týchto služieb sú pre nich vhodné.

2.   Na účely posúdenia podľa odseku 1 poskytovatelia služieb kolektívneho financovania požiadajú o informácie o tom, aké má potenciálny investor skúsenosti, investičné ciele, v akej je finančnej situácii a aké má základné znalosti o rizikách spojených s investovaním vo všeobecnosti a typoch investícií ponúkaných na platforme kolektívneho financovania vrátane informácií o:

a)

minulých investíciách potenciálneho investora do prevoditeľných cenných papierov alebo dohôd o úvere vrátane investícií do podnikov v ranom štádiu alebo v štádiu expanzie;

b)

znalostiach potenciálneho investora o rizikách spojených s poskytovaním úverov alebo nadobúdaním prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom platformy kolektívneho financovania a odborných skúsenostiach s investíciami v oblasti kolektívneho financovania.

▌4.   Keď ▌sa poskytovatelia služieb kolektívneho financovania na základe informácií prijatých podľa odseku 2 domnievajú, že potenciálni investori nemajú dostatočné znalosti o ponuke alebo že táto ponuka nie je pre týchto potenciálnych investorov vhodná, poskytovatelia služieb kolektívneho financovania informujú uvedených potenciálnych investorov, že služby ponúkané na ich platformách môžu byť pre nich nevhodné, a upozornia ich na riziko. Uvedené informácie alebo upozornenie na riziko nebránia potenciálnym investorom v investovaní do projektov kolektívneho financovania. V informáciách alebo upozornení na riziko sa jasne uvedie riziko straty všetkých investovaných peňažných prostriedkov.

5.    Všetci poskytovatelia služieb kolektívneho financovania vždy ponúknu potenciálnym investorom a investorom možnosť simulovať svoju schopnosť znášať stratu vypočítanú ako 10 % ich čistého majetku na základe týchto informácií:

a)

pravidelného príjmu, celkového príjmu a v prípade potreby príjmu domácnosti a na základe toho, či sa príjem dosahuje na stálej alebo dočasnej báze;

b)

aktív vrátane finančných investícií, osobného a investičného majetku, dôchodkových fondov a všetkých hotovostných vkladov;

c)

finančných záväzkov vrátane pravidelných, existujúcich alebo budúcich záväzkov.

Na základe výsledkov simulácie môžu poskytovatelia služieb kolektívneho financovania brániť potenciálnym investorom a investorom ▌v investovaní do projektov kolektívneho financovania. Investori sú však aj naďalej v plnej miere zodpovední za riziko vyplývajúce z investovania.

6.    Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s EBA návrh regulačných technických predpisov na spresnenie opatrení potrebných na:

a)

vykonanie posúdenia uvedeného v odseku 1;

b)

vykonanie simulácie uvedenej v odseku 5 ;

c)

poskytnutie informácií uvedených v odsekoch 2 a 4.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov Komisii do … [XX mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 16

Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov

-1.     Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí ponúkajú služby uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bod i) tohto nariadenia, poskytujú potenciálnym investorom všetky informácie podľa tohto článku.

1.    Vlastník projektu poskytne potenciálnym investorom dokument s kľúčovými informáciami pre investorov, ktorý vypracuje pre každú ponuku kolektívneho financovania. Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov sa vypracuje aspoň v jednom z úradných jazykov dotknutého členského štátu alebo v  anglickom jazyku .

2.   Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov uvedený v odseku 1 musí obsahovať všetky tieto informácie:

a)

informácie stanovené v prílohe;

b)

toto vysvetľujúce vyhlásenie, ktorá sa nachádza hneď pod názvom dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov:

„Táto ponuka kolektívneho financovania nebola overená ani schválená orgánom ESMA ani príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Predtým ako vám bol udelený prístup k tejto investícii, nebola posúdená vhodnosť vášho vzdelania a znalostí. Uskutočnením tejto investície beriete na seba plné riziko vyplývajúce z tejto investície vrátane rizika čiastočnej alebo úplnej straty investovaných peňazí.“;

c)

upozornenie na riziko v tomto znení:

„Investícia do tejto ponuky kolektívneho financovania zahŕňa riziká vrátane rizika čiastočnej alebo úplnej straty investovaných peňazí. Vaša investícia nie je krytá systémami ochrany vkladov a náhrad pre investorov zriadenými v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (*1) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES (*2).

Možno nedosiahnete žiadnu návratnosť vašich investícií.

Toto nie je sporiaci produkt a odporúčame Vám , aby ste do projektov kolektívneho financovania neinvestovali viac ako 10 % vášho čistého majetku.

Možno nebudete schopní predať investičné nástroje, keď tak budete chcieť urobiť. Ak ich budete vedieť predať, môžete napriek tomu zaznamenať straty.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149)."

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 084, 26.3.1997, s. 22).“"

3.   Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov musí byť spravodlivý , jednoznačný, nesmie byť zavádzajúci a nesmie obsahovať žiadne poznámky pod čiarou okrem poznámok pod čiarou s odkazmi na uplatniteľné právne predpisy. Predkladá sa na samostatnom trvanlivom nosiči, ktorý sa dá jasne odlíšiť od marketingovej komunikácie, a v tlačenej podobe pozostáva maximálne z troch strán papierového formátu A4.

4.   Poskytovateľ služieb kolektívneho financovania udržiava dokument s kľúčovými informáciami pre investorov vždy aktualizovaný a uchováva ho počas celého obdobia platnosti ponuky kolektívneho financovania.

4a.     Požiadavka stanovená v odseku 3 písm. a) tohto článku sa nevzťahuje na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorí ponúkajú služby uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode ii). Takíto poskytovatelia namiesto toho vypracujú dokument s kľúčovými informáciami pre investorov týkajúci sa poskytovateľa služieb kolektívneho financovania, ktorý musí obsahovať podrobné informácie o poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania; jeho systémoch a kontrolách riadenia rizík, finančnom modelovaní pre ponuku kolektívneho financovania a historické výsledky.

5.    Všetci poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zavedú a uplatňujú primerané postupy s cieľom overiť úplnosť, správnosť a zrozumiteľnosť informácií uvedených v dokumente s kľúčovými informáciami pre investorov.

6.   Ak poskytovateľ služieb kolektívneho financovania zistí ▌vynechanie informácií, ▌chybu alebo ▌nepresnosť v dokumente s kľúčovými informáciami pre investorov, ktoré by mohli mať významný vplyv na očakávaný výnos investície, je potrebné vykonať opravy takýmto spôsobom:

a)

poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí ponúkajú služby uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i), rýchlo upozornia na chýbajúce informácie, chybu alebo nepresnosť vlastníka projektu, ktorý uvedenú informáciu doplní alebo zmení;

b)

poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí ponúkajú služby uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode ii), sami doplnia chýbajúce informácie, opravia chybu alebo nepresnosť v dokumente s kľúčovými informáciami pre investorov.

Ak sa takáto zmena alebo doplnenie nevykoná, poskytovateľ služieb kolektívneho financovania nepredloží ponuku kolektívneho financovania alebo zruší existujúcu ponuku, pokiaľ nebude dokument s kľúčovými informáciami pre investorov v súlade s požiadavkami tohto článku.

7.   Investor môže požiadať poskytovateľa služieb kolektívneho financovania o zabezpečenie prekladu dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov do jazyka, ktorý si investor zvolí. Preklad musí verne a presne odrážať obsah originálu dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov.

Keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania neposkytne požadovaný preklad dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov, poskytovateľ služieb kolektívneho financovania jasne odporučí investorovi neuskutočniť investíciu.

8.   Príslušné vnútroštátne orgány nesmú vyžadovať oznámenie ex ante a schválenie dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov.

9.    Orgán ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov na určenie :

a)

požiadavky na vzor na predkladanie informácií uvedených v odseku 2 a v prílohe, ako aj na obsah uvedeného vzoru;

b)

typov rizík, ktoré sa podstatným spôsobom týkajú ponuky kolektívneho financovania, a preto sa musia zverejniť v súlade s časťou C prílohy;

ba)

použitia určitých finančných ukazovateľov na zlepšenie zrozumiteľnosti kľúčových finančných informácií;

c)

provízie a poplatkov a  transakčných nákladov uvedených v písmene a) časti H prílohy vrátane podrobného rozpisu priamych a nepriamych nákladov, ktoré má znášať investor.

Pri vypracúvaní predpisov orgán ESMA rozlišuje medzi službami podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a službami podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii).

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do … [XXX mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 17

Výkonná rada

1.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí umožnia svojim investorom medzi sebou priamo komunikovať s cieľom predávať a kupovať dohody o úvere alebo prevoditeľné cenné papiere, ktoré boli pôvodne kolektívne financované na ich platformách, informujú svojich klientov, že neprevádzkujú systém obchodovania a že takáto nákupná a predajná činnosť na ich platformách je na vlastnom uvážení klienta a na jeho zodpovednosť. Takíto poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zároveň informujú svojich klientov o tom, že pravidlá uplatniteľné podľa smernice 2014/65/EÚ na obchodné miesta vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 24 uvedenej smernice sa nevzťahujú na ich platformy.

2.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí poskytujú referenčnú cenu na kúpu a predaj, ktoré sú uvedené v odseku 1, informujú svojich klientov, či je referenčná cena záväzná alebo nie a zdôvodnia základ, na ktorom bola táto referenčná cena vypočítaná.

2a.     S cieľom umožniť investorom kupovať a predávať úvery získané prostredníctvom svojej platformy poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podporujú pre investorov transparentnosť o svojich platformách poskytovaním informácií o výkonnosti poskytnutých úverov.

Článok 18

Prístup k informáciám

Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania:

a)

uchovávajú všetky záznamy týkajúce sa ich služieb a transakcií na trvanlivom nosiči počas piatich rokov;

b)

zabezpečia, aby ich klienti mali vždy okamžitý prístup k záznamom o službách, ktoré im boli poskytnuté;

c)

uchovávajú všetky dohody medzi poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania a ich klientmi počas piatich rokov.

Kapitola V

Marketingová komunikácia

Článok 19

Požiadavky týkajúce sa marketingovej komunikácie

1.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zabezpečia, aby bola celá ich marketingová komunikácia s investormi ako taká jasne identifikovateľná.

2.    Žiadna marketingová komunikácia sa nesmie pred ukončením získavania finančných prostriedkov na projekt neprimerane zameriavať na jednotlivé plánované, prebiehajúce alebo aktuálne projekty alebo ponuky kolektívneho financovania. ▌

3.   Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania použijú na svoju marketingovú komunikáciu jeden alebo viaceré úradné jazyky členského štátu, v ktorých poskytovateľ služieb kolektívneho financovania vykonáva činnosť, alebo angličtinu .

4.   Príslušné vnútroštátne orgány nesmú vyžadovať oznámenie ex ante a schválenie marketingovej komunikácie.

Článok 20

Uverejňovanie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa marketingových požiadaviek

1.   Príslušné vnútroštátne orgány uverejňujú a uchovávajú na svojich webových sídlach vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sa vzťahujú na marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania.

2.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v odseku 1, ako aj hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov, kde sa uvedené informácie uverejňujú. Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA súhrn uvedených príslušných vnútroštátnych ustanovení v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

3.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA každú zmenu informácií poskytnutých podľa odseku 2 a bezodkladne predložia aktualizovaný súhrn príslušných vnútroštátnych ustanovení.

4.   Orgán ESMA uverejňuje a uchováva na svojom webovom sídle súhrn príslušných vnútroštátnych ustanovení v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií a hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov uvedených v odseku 1. Orgán ESMA nenesie zodpovednosť za informácie uvedené v súhrne.

5.   Príslušné vnútroštátne orgány sú jediné kontaktné miesta zodpovedné za poskytovanie informácií o marketingových pravidlách vo svojich príslušných členských štátoch.

▌7.   Príslušné orgány pravidelne, a to najmenej raz ročne, predložia správu orgánu ESMA o ich opatreniach na presadzovanie práva prijatých počas predchádzajúceho roka na základe svojich vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania. Správa musí obsahovať najmä:

a)

celkový počet opatrení na presadzovanie práva prijatých podľa typu pochybenia, ak je to vhodné;

b)

prípadne výsledky opatrení na presadzovanie práva vrátane typov sankcií uložených podľa typu sankcie alebo opravných prostriedkov poskytnutých poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania;

c)

prípadne príklady toho, ako príslušné orgány riešili nedodržanie vnútroštátnych ustanovení zo strany poskytovateľov služieb verejného financovania.

Kapitola VI

Právomoci a kompetencie príslušného vnútroštátneho orgánu

ODDIEL I

KOMPETENCIE A POSTUPY

Článok 21

Právne postavenie

Právomoci udelené príslušnému vnútroštátnemu orgánu alebo akémukoľvek úradníkovi alebo inej osobe poverenej príslušným vnútroštátnym orgánom sa nesmú použiť na vyžadovanie zverejnenia informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

Článok 25

Výmena informácií

Orgán ESMA a príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie požadované na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia.

Článok 26

Služobné tajomstvo

Povinnosť služobného tajomstva uvedená v článku 76 smernice 2014/65/EÚ sa vzťahuje na príslušné vnútroštátne orgány , orgán ESMA a na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné vnútroštátne orgány alebo orgán ESMA alebo pre akúkoľvek inú osobu, na ktorú boli delegované úlohy , vrátane najatých audítorov a odborníkov ▌.

ODDIEL II

SPRÁVNE SANKCIE A INÉ SPRÁVNE OPATRENIA

Článok 27a

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.     Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a ukladať trestné sankcie podľa článku 27c, členské štáty stanovia pravidlá ustanovujúce primerané správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa uplatňujú prinajmenšom v situáciách, keď poskytovateľ služby kolektívneho financovania nesplnil požiadavky stanovené v kapitolách I až V. Uvedené správne sankcie a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto správne sankcie a iné správne opatrenia účinne vykonávali.

2.     Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia príslušným orgánom právomoc uplatňovať v prípade porušení kapitol I až V tohto nariadenia aspoň tieto správne sankcie a iné správne opatrenia:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

b)

príkaz vyžadujúci, aby táto osoba upustila od porušovania a zdržala sa opakovania uvedeného konania;

c)

dočasný zákaz, alebo v prípade opakovaného závažného porušenia trvalý zákaz, ktorý zabraňuje ktorémukoľvek členovi riadiaceho orgánu právnickej osoby zodpovednej za porušenie alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorá je zodpovedná za porušenie, vykonávať riadiace funkcie v týchto podnikoch;

d)

v prípade fyzickej osoby uloženie maximálnej správnej peňažnej pokuty vo výške 5 % ročného obratu poskytovateľa služieb kolektívneho financovania za kalendárny rok, v ktorom k porušeniu došlo;

e)

uloženie maximálnej správnej peňažnej pokuty vo výške aspoň dvojnásobku sumy požitkov vyplývajúcich z porušenia v prípade, keď tieto požitky možno určiť, a to aj vtedy, keď presahujú maximálne sumy uvedené v písmene d).

3.     Ak sa ustanovenia uvedené v prvom odseku 1 vzťahujú na právnické osoby, členské štáty udelia príslušným orgánom právomoc na uplatňovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení podľa odseku 2, s výhradou podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve, voči členom riadiaceho orgánu a voči ďalším osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

4.     Členské štáty zabezpečia, aby každé rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo iné správne opatrenie podľa odseku 2, bolo riadne odôvodnené a podliehalo právu odvolať sa na súde.

Článok 27b

Výkon právomoci ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia

1.     Príslušné orgány vykonávajú právomoc ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia uvedené v článku 27a v súlade s týmto nariadením a so svojimi vnútroštátnymi právnymi rámcami, ak je to vhodné:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi;

c)

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na iné orgány;

d)

podaním na príslušné súdne orgány.

2.     Pri určovaní druhu a úrovne správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia uložených podľa článku 27a príslušné orgány zohľadňujú rozsah, v ktorom je porušenie úmyselné alebo vyplýva z nedbanlivosti, a všetky iné relevantné okolnosti, a to aj, ak je to relevantné:

a)

významnosť, závažnosť a trvanie porušenia;

b)

mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)

finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

d)

význam dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ je možné ich určiť;

e)

straty tretích strán spôsobené porušením, ak ich možno určiť;

f)

úrovne spolupráce fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť navrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

g)

predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila právnická alebo fyzická osoba zodpovedná za dané porušenie.

Článok 27c

Trestné sankcie

1.     Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií alebo iných správnych opatrení za porušenia, na ktoré sa podľa ich vnútroštátneho práva vzťahujú trestné sankcie.

2.     Ak sa členské štáty v súlade s odsekom 1 tohto článku rozhodli stanoviť trestné sankcie za porušenia uvedené v článku 27a ods. 1, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi, orgánmi prokuratúry alebo trestnoprávnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie na získanie konkrétnych informácií týkajúcich sa vyšetrovaní trestných činov alebo konaní začatých v prípade porušení uvedených v článku 27a ods. 1, a na poskytovanie rovnakých informácií ostatným príslušným orgánom, ako aj orgánu ESMA, aby si splnili povinnosť spolupracovať na účely tohto nariadenia.

Článok 27d

Oznamovacie povinnosti

Členské štáty oznámia Komisii a orgánu ESMA zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na vykonávanie tejto kapitoly vrátane všetkých relevantných ustanovení trestného práva do … [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Členské štáty oznámia Komisii a orgánu ESMA bez zbytočného odkladu akékoľvek zmeny týchto pravidiel.

Článok 27e

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA

1.     Príslušné vnútroštátne orgány a orgán ESMA úzko spolupracujú a vymieňajú si informácie s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tejto kapitoly.

2.     Príslušné vnútroštátne orgány úzko koordinujú dohľad, ktorý vykonávajú, s cieľom identifikovať porušenia tohto nariadenia a naprávať ich, rozvíjať a podporovať najlepšie postupy, uľahčovať spoluprácu, posilňovať jednotnosť výkladu a v prípade akýchkoľvek sporov vykonávať posúdenia na základe viacerých jurisdikcií.

3.     Ak príslušný vnútroštátny orgán zistí alebo má dôvod domnievať sa, že požiadavka podľa kapitol I až V nebola splnená, dostatočne podrobne informuje o svojich zisteniach príslušný orgán subjektu alebo subjektov podozrivých z takéhoto porušenia. Dotknuté príslušné orgány úzko koordinujú svoj dohľad s cieľom zabezpečiť konzistentné rozhodnutia.

Článok 27f

Zverejnenie správnych sankcií a iných správnych opatrení

1.     V zmysle odseku 4 členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány zverejňovali na svojich oficiálnych webových sídlach bez zbytočného odkladu aspoň každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo iné správne opatrenie, ktoré nebolo napadnuté odvolaním po tom, ako bol adresát sankcie alebo opatrenia informovaný o tomto rozhodnutí.

2.     Zverejnenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti zodpovedných osôb, ako aj o uložených správnych sankciách alebo iných správnych opatreniach.

3.     Ak na základe individuálneho posúdenia považuje príslušný orgán uverejnenie totožnosti v prípade právnických osôb alebo totožnosti a osobných údajov v prípade fyzických osôb za neprimerané alebo ak sa príslušný orgán domnieva, že uverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce trestné vyšetrovanie, alebo ak by uverejnenie spôsobilo, pokiaľ sa to dá určiť, neprimeranú škodu dotknutým osobám, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány buď:

a)

posunuli uverejnenie rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia až dovtedy, kým dôvody pre posunutie uverejnenia pominú;

b)

uverejnili rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia anonymne v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo

c)

neuverejnili rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia, ak sa príslušný orgán domnieva, že možnosti stanovené v písmenách a) a b) nestačia na zabezpečenie:

i)

toho, že stabilita finančných trhov nebude ohrozená, alebo

ii)

primeranosti uverejnenia takýchto rozhodnutí, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné.

4.     V prípade rozhodnutia uverejniť správnu sankciu alebo iné správne opatrenie anonymne sa uverejnenie relevantných údajov môže posunúť. Ak príslušný vnútroštátny orgán uverejní rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia, voči ktorému sa podalo odvolanie na príslušné súdne orgány, príslušné orgány takisto bezodkladne uverejnia na svojom oficiálnom webovom sídle túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Rovnako sa uverejní každé súdne rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia.

5.     Príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia, aby akékoľvek rozhodnutie, ktoré je uverejnené v súlade s odsekmi 1 až 4, zostalo prístupné na ich oficiálnom webovom sídle počas minimálne piatich rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uvedených rozhodnutiach sa uchovajú na oficiálnom webovom sídle príslušného orgánu iba na čas, ktorý je potrebný v súlade s príslušnými predpismi o ochrane údajov.

6.     Príslušné vnútroštátne orgány informujú orgán ESMA o všetkých uložených správnych sankciách alebo iných administratívnych opatreniach, podľa potreby vrátane všetkých odvolaní proti nim a ich výsledku.

7.     Orgán ESMA vedie centrálnu databázu správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré mu boli oznámené. Uvedená databáza je prístupná len pre orgány ESMA, EBA a EIOPA a príslušné orgány a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné vnútroštátne orgány v súlade s odsekom 6.

Článok 36

Ochrana údajov

1.   Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679.

2.   Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov orgánom ESMA v rámci tohto nariadenia, orgán ESMA dodržiava nariadenie (ES) č. 45/2001.

Kapitola VII

Delegované akty

Článok 37

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 31 ods. 10 a článku 34 ods. 3 sa Komisii udeľuje na päť rokov od … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomocí uvedených v článku 3 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 7, článku 10 ods. 10, článku 15 ods. 6, článku 16 ods. 9, článku 31 ods. 10 a článku 34 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci stanovené v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznámi delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 7, článku 10 ods. 10, článku 15 ods. 6, článku 16 ods. 9, článku 31 ods. 10 a článku 34 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o tri mesiace.

Kapitola VIII

Záverečné ustanovenia

Článok 38

Podávanie správ

1.   Do … [OP: vložte 24 mesiacov od začiatku uplatňovania tohto nariadenia] Komisia po porade s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ku ktorej sa v prípade potreby priloží legislatívny návrh.

2.   V správe sa posúdia tieto skutočnosti:

a)

fungovanie trhu pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania v Únii vrátane vývoja trhu, trendov, ▌ich podielu na trhu, a najmä preskúmania toho, či sú potrebné nejaké úpravy vymedzenia pojmov a  limitov stanovených v tomto nariadení a či rozsah služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zostáva primeraný;

b)

vplyv tohto nariadenia na riadne fungovanie vnútorného trhu v oblasti služieb kolektívneho financovania vrátane vplyvu na prístup k financovaniu pre MSP a na investorov a iné kategórie osôb, ktorých sa uvedené služby týkajú;

c)

vykonávanie technologických inovácií v sektore kolektívneho financovania vrátane uplatňovania nebankových finančných metód (vrátane prvotnej ponuky kryptomeny) , nových inovatívnych obchodných modelov a technológií;

d)

či je limit stanovený v článku 2 ods. 2 písm. d) naďalej primeraný na dosahovanie cieľov stanovených v tomto nariadení;

e)

účinky, ktoré majú vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia upravujúce marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania na slobodu poskytovať služby, na hospodársku súťaž a na ochranu investorov;

f)

uplatňovanie správnych sankcií, a najmä akákoľvek potreba ďalej harmonizovať správne sankcie stanovené za porušenie tohto nariadenia;

g)

potreba a primeranosť toho, aby poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podliehali povinnostiam týkajúcim sa dodržiavania súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, ako aj aby títo poskytovatelia služieb kolektívneho financovania boli doplnení do zoznamu povinných subjektov na účely smernice (EÚ) 2015/849;

h)

vhodnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na tretie krajiny;

i)

spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a orgánom ESMA a vhodnosť príslušných vnútroštátnych orgánov ako orgánov dohľadu nad dodržiavaním tohto nariadenia;

j)

možnosť zaviesť v tomto nariadení osobitné opatrenia na podporu udržateľných a inovatívnych projektov kolektívneho financovania, ako aj využívania fondov EÚ.

Článok 38a

Zmena nariadenia (EÚ) 2017/1129

V článku 1 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1129 sa vkladá toto písmeno:

„k)

ponuka kolektívneho financovania zo strany európskeho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. …/…  (*3) , pokiaľ neprekračuje limit stanovený v článku 2 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia.“

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [Úrad pre publikácie: vložte 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C , , s. .

(2)  Ú. v. EÚ C , , s. .

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12 – 82).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(8)  COM(2017)0340, správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou.

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(11)  Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 107.

(*3)   Ú. v.: vložte, prosím, číslo a publikačné údaje tohto nariadenia.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/563


P8_TA(2019)0302

Trhy s finančnými nástrojmi: poskytovatelia služieb kolektívneho financovania ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (COM(2018)0099 – C8-0102/2018 – 2018/0047(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/39)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0099),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0102/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018 (1),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0362/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 65.


P8_TC1-COD(2018)0047

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Kolektívne financovanie je riešenie s využitím finančných technológií, ktoré MSP a najmä startupom a scaleupom poskytuje alternatívny prístup k financovaniu s cieľom podporovať inovačné podnikanie v Únii , čím sa posilňuje únia kapitálových trhov. To zase prispieva k diverzifikovanejšiemu finančnému systému, ktorý je menej závislý od bankového financovania, čím sa obmedzujú systémové riziká a riziká koncentrácie. Ďalšími prínosmi podpory inovatívneho podnikania prostredníctvom kolektívneho financovania sú uvoľnenie zmrazeného kapitálu na investície do nových a inovačných projektov, zrýchlenie efektívneho prideľovania zdrojov a diverzifikácia aktív.

(2)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/XXX (3) sa právnické osoby môžu rozhodnúť požiadať príslušný vnútroštátny orgán o udelenie povolenia na výkon činnosti poskytovateľov služieb kolektívneho financovania.

(3)

V nariadení (EÚ) XXX/XXXX [nariadenie o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania] sa stanovujú jednotné, primerané a priamo uplatniteľné požiadavky na udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kolektívneho financovania a dohľad nad nimi vrátane jednotného miesta dohľadu▌.

(4)

S cieľom zaistiť právnu istotu, pokiaľ ide o osoby a činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) XXX/XXXX a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4), a v záujme zabránenia tomu, aby sa na tú istú činnosť v rámci Únie vzťahovali rôzne povolenia, by právnické osoby, ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti poskytovateľov služieb kolektívneho financovania podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXXX [nariadenie o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania], mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/65/EÚ.

(5)

Keďže zmena stanovená v tejto smernici priamo súvisí s nariadením (EÚ) XXX/XXXX [nariadenie o službách kolektívneho financovania v Európskej únii], dátum, od ktorého majú členské štáty uplatňovať vnútroštátne opatrenia, ktorými sa daná zmena transponuje, by sa mal oddialiť, aby sa zhodoval s dátumom uplatňovania stanoveným v uvedenom nariadení.

(5a)

Retailoví investori používajú virtuálne meny ako náhradu za ostatné aktíva. Virtuálne meny sú na rozdiel od iných finančných nástrojov v súčasnosti vo veľkej miere neregulované. V dôsledku toho trhy s virtuálnymi menami nie sú transparentné, môže na nich existovať tendencia zneužívať trh a vyznačujú sa nedostatkom základnej ochrany investorov. Komisia by mala priebežne skúmať virtuálne meny a navrhnúť jednoznačné usmernenia stanovujúce podmienky, za ktorých by sa virtuálne meny mohli klasifikovať ako finančné nástroje, a v prípade potreby doplniť virtuálne meny do zoznamu finančných nástrojov ako novej kategórie. Ak Komisia dospeje k záveru, že virtuálne meny je vhodné regulovať, mala by predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh v tomto zmysle,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

V článku 2 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ sa dopĺňa toto písmeno p):

„p)

poskytovatelia služieb kolektívneho financovania v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/XXX (*1) a právnické osoby poskytujúce služby kolektívneho financovania v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ sú nižšie ako prahová hodnota stanovená v článku 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/XXX .

Článok 2

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do … [Úrad pre publikácie: šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia o kolektívnom financovaní], zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od … [Úrad pre publikácie: dátum začiatku uplatňovania nariadenia o kolektívnom financovaní].

2.   Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(2)  Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/XXX o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (Ú. v. EÚ L […], […], s. […]).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/566


P8_TA(2019)0303

Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (COM(2018)0372 – C8-0227/2018 – 2018/0197(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/40)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0372),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 177, 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0227/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre rozpočet, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0094/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 90.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 115.


P8_TC1-COD(2018)0197

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177 druhý odsek, článok 178 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 ZFEÚ druhého a tretieho pododseku má EFRR preto prispievať k zmenšovaniu rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a k zmenšovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými sa má osobitná pozornosť venovať regiónom, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené náročnými prírodnými a demografickými podmienkami, napríklad najsevernejším regiónom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovným, cezhraničným a horským regiónom.

(2)

Kohézny fond bol zriadený s cieľom prispieť k celkovému cieľu posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie poskytnutím finančných príspevkov v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí týkajúcich sa dopravnej infraštruktúry (ďalej len „TEN-T“), ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (4).

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/XXX [nové VN] (5) sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na viaceré fondy vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF+“), Kohézneho fondu, Európsky poľnohospodársky fond Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), Fondu pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroja pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“), ktoré fungujú na základe spoločného rámca (ďalej len „fondy“). [PN 1]

(3a)

Členské štáty a Komisia zabezpečujú koordináciu, komplementárnosť a koherentnosť medzi Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Kohéznym fondom (KF), Európskym sociálnym fondom plus (ESF+), Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), aby sa mohli navzájom dopĺňať, ak je to prospešné pre vytváranie úspešných projektov. [PN 2]

(4)

S cieľom zjednodušiť pravidlá, ktoré platia pre EFRR aj Kohézny fond na programové obdobie 2014 – 2020, mali by sa uplatniteľné pravidlá zahŕňajúce oba fondy stanoviť v jednom nariadení.

(5)

Pri implementácii EFRR a Kohézneho fondu by sa mali dodržiavať horizontálne princípy stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásad subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 ZEÚ, berúc do úvahy Chartu základných práv Európskej únie a Európsky pilier sociálnych práv . Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska v sociálnej oblasti a v oblasti príjmov, podporu boja proti chudobe, zachovanie a podporu vytvárania kvalitných pracovných miest s príslušnými právami na zaručenie, aby EFRR a Kohézny fond podporovali rovnosť príležitostí pre všetkých , ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Fondy by mali tiež podporovať prechod z inštitucionálnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť, najmä pre osoby, ktorí čelia viacnásobnej diskriminácii. Fondy by nemali podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie. Ciele EFRR a Kohézneho fondu by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia podľa článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu musia byť operácie, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v článku 107 a článku 108 ZFEÚ. Investície v rámci EFRR v súčinnosti s ESF + by mali prispieť k podpore sociálneho začlenenia boja proti chudobe a k zvýšeniu kvality života občanov súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) s cieľom prispieť k ochrane práv detí . [PN 3]

(6)

Pokiaľ ide o EFRR, treba zahrnúť ustanovenia na podporu cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) (ďalej len „EÚS/Interreg“).

(7)

S cieľom určiť typ činností, ktoré možno podporovať z EFRR a Kohézneho fondu, by sa mali stanoviť špecifické ciele politiky na poskytovanie podpory z týchto fondov, aby sa zabezpečilo ich prispievanie k jednému alebo viacerým spoločným cieľom politiky stanoveným v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/xxx [nové VN].

(8)

V čoraz viac prepojenom svete a vzhľadom na vnútornú a vonkajšiu demografickú a migračnú dynamiku je jasné, že migračná politika Únie si vyžaduje spoločný prístup, ktorý sa opiera o synergiu a komplementárnosť rôznych nástrojov financovania. EFRR musí pri navrhovaní a vykonávaní programov venovať osobitnú pozornosť demografickým zmenám ako kľúčovej výzve a prioritnej oblasti.  V záujme zabezpečenia koherentnej, silnej a zosúladenej podpory solidarity a  zodpovednosti, ako aj spoločného úsilia členských štátov v zdieľaní zodpovednosti pri riadení migrácie by mal EFRR poskytovať podporu na uľahčenie dlhodobej integrácie migrantov politika súdržnosti mohla prispieť k integračným procesom utečencov a migrantov pod medzinárodnou ochranou prijatím prístupu zameraného na ochranu ich dôstojnosti a práv, najmä vzhľadom na vzájomne sa posilňujúci vzťah medzi integráciou a miestnym hospodárskym rastom, a to najmä poskytovaním podpory v oblasti infraštruktúry mestám a miestnym orgánom, ktoré sú zapojené do vykonávania integračných politík . [PN 4]

(9)

S cieľom podporiť úsilie členských štátov a regiónov pri znižovaní rozdielov v úrovni rozvoja a zosúlaďovaní rôznych situácií regiónov EÚ, pri riešení sociálnych rozdielov, nových výziev a zabezpečení  zabezpečovaní inkluzívnych spoločností a vysokej úrovne bezpečnosti pre občanov, ako aj pri predchádzaní marginalizácii a radikalizácii, opierajúc sa pritom o synergiu a komplementaritu s ostatnými politikami Únie, by investície v rámci EFRR mali prispieť k bezpečnosti v oblastiach, kde treba zaistiť bezpečné , moderné, prístupné a chránené verejné priestory a kritickú infraštruktúru, ako je sú komunikácie, verejná doprava, a energetika a univerzálne, vysokokvalitné verejné služby, ktoré sú nevyhnutné pre riešenie regionálnych a sociálnych rozdielov, podporu sociálnej súdržnosti a regionálneho rozvoja a povzbudenie podnikov a ľudí, aby zostali vo svojej oblasti . [PN 5]

(10)

Investície v rámci EFRR by mali ďalej prispievať k rozvoju komplexnej sieti siete vysokorýchlostnej digitálnej infraštruktúry v celej Únii vrátane vidieckych oblastí, kde zásadným spôsobom prispievajú k rozvoju malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), a podpore čistej neznečisťujúcej a udržateľnej multimodálnej mestskej mobility so zameraním na chôdzu, cyklistiku, verejnú dopravu a spoločnú mobilitu . [PN 6]

(10a)

Mnohé z najväčších výziev v Európe čoraz viac postihujú marginalizované rómske komunity, ktoré často žijú v najviac znevýhodnených mikroregiónoch, v ktorých chýba bezpečná a dostupná pitná voda, kanalizácia, elektrina a ktorým chýbajú možnosti dopravy, digitálna pripojiteľnosť, systémy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov či odolnosť proti katastrofám. Preto EFRR a Kohézny fond prispievajú k zlepšovaniu životných podmienok Rómov a napĺňaniu ich skutočného potenciálu ako občanov EÚ a členské štáty zabezpečujú, aby aj Rómovia mohli využívať prínosy všetkých piatich cieľov politiky EFRR a Kohézneho fondu. [PN 7]

(11)

Na základe celkového cieľa Kohézneho fondu podľa ZFEÚ je nevyhnutné stanoviť a ohraničiť špecifické ciele, na ktoré by mal Kohézny fond poskytovať podporu.

(12)

Na zlepšenie celkovej administratívnej kapacity S cieľom prispieť k primeranému riadeniu, presadzovaniu, cezhraničnej spolupráci a šíreniu najlepších postupov a inovácií v oblasti inteligentnej špecializácie a obehového hospodárstva a zlepšiť celkovú administratívnu kapacitu inštitúcií a riadenia v členských štátoch , a to na regionálnej aj miestnej úrovni a v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia, pri implementácií programov týkajúcich sa cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je nevyhnutné umožniť podporné presadzovať administratívne posilňujúce opatrenia v rámci štrukturálnej povahy na podporu všetkých špecifických cieľov. Keďže tieto opatrenia sú založené na merateľných cieľoch a prezentujú sa občanom a podnikom ako prostriedok na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže, ktorej čelia príjemcovia a riadiace orgány, vďaka týmto opatreniam možno nájsť správnu rovnováhu medzi zameraním politiky na výsledky a úrovňou overovaní a kontrol. [PN 8]

(13)

Na podnietenie a posilnenie opatrení spolupráce v programoch implementovaných v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je nevyhnutné umožniť opatrenia spolupráce s partnermi vrátane partnerov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci daného členského štátu alebo medzi rôznymi členskými štátmi vo vzťahu k podpore poskytovanej v rámci všetkých špecifických cieľov. Takáto zvýšená spolupráca dopĺňa spoluprácu v rámci EÚS/Interreg a mala by najmä podporovať spoluprácu medzi štruktúrovanými partnerstvami s cieľom implementovať regionálne stratégie, ako sa uvádza v oznámení Komisie „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ (6): Partneri preto môžu pochádzať z ktoréhokoľvek regiónu Únie, ale aj z cezhraničných regiónov a regiónov, ktoré sú všetky zahrnuté v  európskych zoskupeniach územnej spolupráce, stratégii pre makroregióny alebo stratégii pre morskú oblasť alebo ich kombinácii. [PN 9]

(13a)

V rámci budúcej politiky súdržnosti sa môžu primerane zohľadniť regióny Únie, ktoré sú najviac ovplyvnené dôsledkami vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, najmä tie regióny, ktoré sa v dôsledku toho ocitnú na vonkajších námorných alebo pozemných hraniciach Únie, a môže sa im poskytnúť podpora. [PN 10]

(14)

Ciele EFRR a Kohézneho fondu by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o mimoriadne dôležitý boj proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie týkajúcimi sa vykonávania Parížskej dohody, Agendy 2030 OSN a cieľov OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, ako aj snahy Únie o podporu cieľa udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia podľa článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, so zohľadnením zásady „znečisťovateľ platí“ a so zameraním na chudobu, nerovnosť a spravodlivý prechod na sociálne a environmentálne udržateľné hospodárstvo na základe participatívneho prístupu a v spolupráci s príslušnými verejnými orgánmi, hospodárskymi a sociálnymi partnermi, ako aj organizáciami občianskej spoločnosti.  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy a strate biodiverzity s cieľom prispieť k financovaniu potrebných opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a na miestnej úrovni v súlade so záväzkami EÚ k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja , ako aj s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup v oblasti prevencie živelných pohrôm, v ktorom sa spoja opatrenia týkajúce sa odolnosti, prevencie rizík, pripravenosti a reakcie na ne, fondy prispejú k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového biodiverzity tým, že budú zamerané na dosiahnutie cieľa 25 30  % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Fondy musia zásadným spôsobom prispieť k dosiahnutiu obehového a nízkouhlíkového hospodárstva na všetkých územiach Únie pri plnom začlenení regionálneho rozmeru. Očakáva sa, že operácie v rámci EFRR prispejú 30 aspoň 35  % z celkového finančného krytia EFRR na ciele v oblasti klímy. Očakáva sa, že operácie v rámci Kohézneho fondu prispejú 37 40  % z celkového finančného krytia Kohézneho fondu na ciele v oblasti klímy. Tieto percentuálne podiely by sa mali dodržiavať počas celého programového obdobia. Z tohto dôvodu sa pri príprave a implementácii týchto fondov identifikujú príslušné opatrenia a prehodnotia sa v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Tieto opatrenia a rozpočtové prostriedky vyhradené na ich vykonávanie sa majú zahrnúť do integrovaných plánov členských štátov v oblasti energetiky a klímy v súlade s prílohou IV k nariadeniu (EÚ) 2018/xxxx [nové VN], ako aj do dlhodobej stratégie obnovy ustanovenej v rámci revidovanej smernice (EÚ) 2018/844 o energetickej hospodárnosti budov s cieľom prispieť k dekarbonizácii fondu budov do roku 2050 a pripojiť ich k programom. Osobitná pozornosť by sa mala venovať oblastiam s vysokými emisiami uhlíka, ktoré čelia problémom v dôsledku záväzkov v oblasti dekarbonizácie, s cieľom pomôcť im pri vykonávaní stratégií, ktoré sú v súlade so záväzkom Únie v oblasti klímy a ktoré sú ustanovené v integrovaných plánoch členských štátov v oblasti energetiky a klímy a v smernici 2018/410 o ETS, a s cieľom chrániť pracovníkov aj prostredníctvom odbornej prípravy a rekvalifikácie. [PN 11]

(15)

Aby mohol EFRR poskytovať podporu v rámci EÚS/Interreg, pokiaľ ide o investície do infraštruktúry, ako aj súvisiace investície, vzdelávacie a integračné činnosti v záujme zlepšenia a rozvoja administratívnych zručností a kompetencií , je nevyhnuté stanoviť, že EFRR môže poskytovať podporu aj na činnosti v rámci špecifických cieľov ESF+ stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/XXX [nové ESF+] (7). [PN 12]

(16)

S cieľom sústrediť využívanie obmedzených zdrojov čo najúčinnejšie by sa mala podpora poskytovaná z EFRR na produktívne investície v rámci príslušného špecifického cieľa obmedziť na mikro, malé smerovať mikropodnikom , malým stredné podniky stredným podnikom (MSP) v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (8) okrem prípadov, kde investície zahŕňajú spoluprácu s MSP vo výskumných a inovačných činnostiach a iným podnikom než MSP bez toho , aby boli dotknuté pracovné miesta týkajúce sa rovnakej alebo podobnej činnosti v iných európskych regiónoch v zmysle článku 60 nariadenia (EÚ) …/… [nové VN . [PN 190/rev]

(17)

EFRR by mal pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii a znižovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch vrátane tých, ktoré čelia výzvam vzhľadom na záväzky spojené s elimináciou emisií uhlíka , prostredníctvom finančnej podpory na prechodné obdobie. Mal by tiež podporiť odolnosť a zabrániť zaostávaniu zraniteľných území . Podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by sa preto mala sústreďovať na kľúčové priority Únie v súlade cieľmi politiky stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/xxx [nové VN]. Preto by sa mala koncentrovať osobitne na dva ciele politiky , a to cieľ „inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej inovatívneho, inteligentného inteligentnej inkluzívneho hospodárskeho rozvoja a transformácie hospodárstva“ , regionálnej prepojenosti v oblasti technológií, rozvoju informačných a komunikačných technológií (IKT), pripojiteľnosti a efektívnej verejnej správy“ cieľ „ekologickejšia, nízkouhlíková a odolná Európa pre všetkých vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika“ , pričom by sa mali zohľadniť celkové politické ciele súdržnejšej a solidárnejšej Európy, ktorá prispieva k zmenšovaniu hospodárskych, sociálnych a územných asymetrií . Uvedená Takáto tematická koncentrácia by sa mala dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni a súčasne by mala umožniť poskytnúť priestor na flexibilitu na úrovni jednotlivých programov a medzi tromi skupinami členských štátov vytvorenými na základe príslušného hrubého národného dôchodku rôznymi kategóriami regiónov, pričom sa zohľadnia aj rozdielne úrovne rozvoja . Okrem toho by sa mala podrobne stanoviť metodika klasifikácie regiónov členských štátov, ktorá by zohľadňovala špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov. [PN 14]

(17a)

Členské štáty by v záujme zabezpečenia strategického významu investícií spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu mohli predložiť náležite odôvodnenú žiadosť o väčšiu flexibilitu v súčasnom rámci Paktu stability a rastu pre verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky. [PN 15]

(18)

V záujme koncentrácie podpory na kľúčové priority Únie a v súlade s cieľmi sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti stanovenými v článku 174 ZFEÚ a cieľmi politiky stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/xxx [nové VN] je takisto vhodné, aby sa požiadavky tematickej koncentrácie dodržiavali v priebehu celého programového obdobia, ako aj v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami. [PN 16]

(18a)

EFRR by mal riešiť problémy dostupnosti veľkých trhov a odľahlosti od nich, ktorým čelia oblasti s mimoriadne nízkou hustotou obyvateľstva, ako sa uvádza v Protokole č. 6 o osobitných ustanoveniach pre cieľ č. 6 v rámci štrukturálnych fondov vo Fínsku a Švédsku k Aktu o pristúpení z roku 1994. EFRR by mal tiež riešiť osobitné problémy určitých ostrovov, pohraničných regiónov, horských oblastí a riedko osídlených oblastí, ktorých geografická situácia spomaľuje ich rozvoj, s cieľom podporiť ich trvalo udržateľný rozvoj. [PN 17]

(19)

Toto nariadenie by malo stanoviť rôzne typy činností, ktorých náklady možno podporovať prostredníctvom investícií z EFRR a Kohézneho fondu v rámci ich príslušných cieľov, ako sa uvádza v ZFEÚ , vrátane kolektívneho financovania . Kohézny fond by mal umožniť podporu investícií do životného prostredia a TEN-T. Pokiaľ ide o EFRR, zoznam činností by mal zohľadňovať osobitné vnútroštátne a regionálne potreby v oblasti rozvoja, ako aj vnútorný potenciál a by sa mal by sa zjednodušiť a mal by umožniť podporu investícií do infraštruktúry vrátane výskumnej a inovačnej infraštruktúry a zariadení, infraštruktúry v oblasti kultúry, kultúrneho dedičstva, udržateľného cestovného ruchu aj prostredníctvom turistických oblastí, služieb pre podniky, ako aj investícií do bývania , investícií súvisiacich s prístupom k službám s osobitným zameraním na znevýhodnené, marginalizované a segregované komunity , produktívnych investícií do MSP, vybavenia, softvéru a nehmotného majetku, stimulov počas prechodného obdobia v regiónoch v procese dekarbonizácie, ako aj podporu opatrení týkajúcich sa informácií, komunikácie, štúdií, vytvárania sietí, spolupráce, výmeny skúseností medzi partnermi a činností zahŕňajúcich klastre. V záujme implementácie programu by oba fondy mali umožniť podporu činností technickej pomoci. Napokon v záujme poskytovania podpory širokej škále intervencií na programy Interreg rozsah pôsobnosti by sa mal rozšíriť, aby zahŕňal aj spoločné využívanie širokej škály zariadení a ľudských zdrojov a náklady spojené s opatreniami v rámci rozsahu pôsobnosti ESF+. [PN 18]

(20)

Projekty transeurópskych dopravných sietí v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013 sa budú aj naďalej financovať z Kohézneho fondu vrátane riešenia chýbajúcich spojení a odstraňovania preťažených miest vyváženým spôsobom, ako aj zlepšovania bezpečnosti existujúcich mostov a tunelov prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu implementácie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“). Tieto siete musia podporovať verejné služby vo vidieckych oblastiach, najmä v riedko osídlených oblastiach a v oblastiach s vysokým podielom starnúceho obyvateľstva, s cieľom podporiť prepojenie medzi mestami a vidiekom, podporovať rozvoj vidieka a preklenúť digitálnu priepasť. [PN 19]

(21)

Zároveň je dôležité na jednej strane identifikovať synergie a na druhej strane objasniť tie činnosti, ktoré spadajú mimo rozsah pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu, vrátane investícií na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov a to činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (9) , dôvodu, aby sa dosiahli multiplikačné účinky alebo aby sa predišlo duplicite dostupného financovania, ktoré už existuje v rámci uvedenej smernice. Okrem toho by sa malo výslovne stanoviť, že zámorské krajiny a územia uvedené v prílohe II k ZFEÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR a Kohézneho fondu. [PN 20]

(22)

Členské štáty by mali pravidelne zasielať Komisii informácie o dosiahnutom pokroku použitím spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov stanovených v prílohe I. Tieto spoločné ukazovatele by sa v prípade potreby mohli dopĺňať programovo špecifickými ukazovateľmi výstupov a výsledkov. Informácie poskytované členskými štátmi by mali tvoriť základ, na ktorom by Komisia mala predložiť správu o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého programového obdobia, pričom sa na tento účel použije základný súbor ukazovateľov stanovených v prílohe II.

(23)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi. [PN 21]

(24)

S cieľom maximalizovať príspevok k územnému rozvoju mali a účinnejšie riešiť hospodárske, demografické, environmentálne a sociálne výzvy, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ, v oblastiach s prírodnými alebo demografickými znevýhodnenými podmienkami vrátane starnutia obyvateľstva, vyľudňovania vidieka a demografického poklesu, ale aj demografického tlaku, alebo v oblastiach, kde je ťažké získať prístup k základným službám, by sa činnosti v tejto oblasti mali zakladať na programoch, osiach alebo integrovaných územných stratégiách vrátane stratégií , a to aj v mestských oblastiach a vidieckych komunitách . Tieto činnosti by mali predstavovať obe strany tej istej mince, mali by sa zameriavať na centrálne mestské uzly a ich okolie, ako aj na odľahlejšie vidiecke oblasti. Tieto stratégie môžu využívať financovania z viacerých fondov a integrovaný prístup so zapojením EFRR, ESF +, ENRF a EPFRV. Podpora z EFRR Na integrovaný územný rozvoj by sa mala poskytovať vo formách stanovených v článku 22 nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN], malo na vnútroštátnej úrovni vyčleniť minimálne 5 % prostriedkov EFRR. Podpora by sa preto mala poskytovať tak , aby sa zabezpečilo primerané zapojenie miestnych, regionálnych a mestských orgánov , hospodárskych a sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií . [PN 22]

(24a)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať oblastiam s vysokými emisiami uhlíka, ktoré čelia problémom v dôsledku záväzkov v oblasti dekarbonizácie, s cieľom pomôcť im pri vykonávaní stratégií v súlade so záväzkom Únie v oblasti klímy podľa Parížskej dohody, ktoré chránia pracovníkov aj postihnuté komunity. Takéto oblasti by mali dostávať osobitnú podporu na prípravu a implementáciu plánov na dekarbonizáciu svojich hospodárstiev so zohľadnením potreby cielenej odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovných síl. [PN 23]

(25)

V rámci udržateľného rozvoja miest sa považuje za nevyhnutné podporovať integrovaný územný rozvoj s cieľom účinnejšie riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické , technologické a sociálne a kultúrne výzvy, ktoré majú vplyv na mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí a vidieckych komunít , pričom sa zohľadňuje potreba propagovať prepojenia medzi mestom a vidiekom , prípadne aj prostredníctvom prímestských oblastí . Kritériá výberu mestských oblastí, v ktorých sa majú uskutočniť integrované činnosti udržateľného rozvoja miest, a orientačné sumy na tieto opatrenia by sa mali stanoviť v programe v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, . Tieto opatrenia môžu využívať aj financovania z viacerých fondov a integrovaný prístup so zapojením EFRR, ESF +, ENRF a EPFRV. pričom by sa Na uvedený účel prioritu udržateľného rozvoja miest by sa malo na vnútroštátnej úrovni alokovať vyčleniť minimálne 6 10 % zdrojov EFRR. Malo by sa takisto stanoviť, že tento percentuálny podiel by sa mal dodržiavať počas celého programového obdobia v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami, a to aj počas preskúmania v polovici obdobia. [PN 24]

(26)

S cieľom identifikovať alebo poskytovať riešenia, ktoré sú zamerané na otázky súvisiace s udržateľným rozvojom miest na úrovni Únie, mestské inovatívne činnosti by sa mali nahradiť európskou iniciatívou Urban, ktorá sa má implementovať v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v oblasti udržateľného rozvoja miest by mali pokračovať a mali by sa rozvinúť do Európskej mestskej iniciatívy . Táto iniciatíva by mala zahŕňať všetky mestské oblasti a podporovať mestskú agendu Európskej únie (10) s cieľom stimulovať rast, životaschopnosť a inovácie a identifikovať a úspešne riešiť sociálne výzvy . [PN 25]

(27)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom, a to prijatím opatrení podľa článku 349 ZFEÚ, ktorými sa poskytne dodatočná alokácia na najvzdialenejšie regióny, aby vyrovnala dodatočné náklady vynaložené v týchto regiónoch v dôsledku jednej alebo viacerých trvalých obmedzení uvedených v článku 349 ZFEÚ, konkrétne v dôsledku odľahlosti, ostrovnej polohy, malej rozlohy, obťažných topografických a klimatických podmienok, hospodárskej závislosti od malého množstva výrobkov, ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj. Táto alokácia môže pokrývať investície, prevádzkové náklady a záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré sú zamerané na vyrovnanie dodatočných nákladov spôsobených takýmito obmedzeniami. Prevádzková pomoc môže pokrývať výdavky na služby nákladnej dopravy , ekologickú logistiku, riadenie mobility a pomoc pre začatie podnikateľskej činnosti týkajúcej sa dopravných služieb, ako aj výdavky na operácie súvisiace s obmedzeniami skladovania, nadmernými rozmermi a údržbou výrobných nástrojov a nedostatkom ľudského kapitálu na miestnom trhu. Na túto alokáciu sa nevzťahuje tematická koncentrácia ustanovená v tomto nariadení.  V záujme ochrany integrity vnútorného trhu, a ako je to aj v prípade všetkých operácií spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu, akákoľvek podpora z EFRR na financovanie prevádzkovej a investičnej pomoci pre najvzdialenejšie regióny by mala byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ. [PN 26]

(28)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ vzhľadom na vykonanie prípadných odôvodnených úprav prílohy II, v ktorej sa uvádza zoznam ukazovateľov použitých ako základ na poskytovanie informácií Európskemu parlamentu a Rady o výkonnosti programov. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(29)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii prostredníctvom prístupu orientovaného na občanov a zameraného na podporu rozvoja vedeného komunitou a podporu aktívneho občianstva , nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, [PN 27]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Spoločné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.   V tomto nariadení sa stanovujú špecifické ciele a rozsah podpory z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) vzhľadom na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) podľa článku [4 ods. 2] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VS].

2.   V tomto nariadení sa stanovujú aj špecifické ciele a rozsah podpory z Kohézneho fondu vzhľadom na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu podľa článku [4 ods. 2 písm. a)] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VS].

Článok 1a

Úlohy EFRR a Kohézneho fondu

EFRR a Kohézny fond (KF) prispievajú k celkovému cieľu posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie.

EFRR prispieva k znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch Únie a k znižovaniu zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch vrátane environmentálnych problémov prostredníctvom udržateľného rozvoja a štrukturálnej úpravy regionálnych ekonomík.

Kohézny fond prispieva k projektom v oblasti transeurópskych sietí a životného prostredia. [PN 28]

Článok 2

Špecifické ciele pre EFRR a Kohézny fond

1.   V súlade s cieľmi politiky stanovenými v článku [4 ods. 1] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VS] EFRR poskytuje podporu na tieto špecifické ciele:

a)

„inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej inovatívneho, inteligentného a inteligentnej inkluzívneho hospodárskeho rozvoja a transformácie hospodárstva“ , regionálnej prepojenosti v oblasti technológií, rozvoju informačných a komunikačných technológií (IKT), pripojiteľnosti a efektívnej verejnej správy“ (ďalej len „CP 1“) prostredníctvom: [PN 29]

i)

podpory rozvoja a rozšírenia výskumných a inovačných kapacít , investícií infraštruktúry, a využívania pokročilých technológií a podpory a presadzovania klastrov pre inovácie medzi podnikmi, výskumom, akademickou obcou a verejnými orgánmi ; [PN 30]

ii)

podpory digitálnej pripojiteľnosti a využívania výhod digitalizácie pre občanov, vedecké zariadenia, podniky, a vlády a verejnú správu na regionálnej a miestnej úrovni vrátane inteligentných miest a inteligentných obcí ; [PN 31]

iii)

posilnenia udržateľného rastu a konkurencieschopnosti MSP a poskytovania podpory na tvorbu a ochranu pracovných miest a podpory technologických zlepšení a modernizácie ; [PN 32]

iv)

rozvoja zručností a stratégií a budovania kapacít pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú spravodlivú transformáciu a , obehové hospodárstvo, sociálne inovácie, podnikanie , cestovný ruch a prechod na priemysel 4.0 ; [PN 33]

b)

„ekologickejšia, nízkouhlíková a odolná Európa pre všetkých vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika“ (ďalej len „CP 2“) prostredníctvom: [PN 34]

i)

podpory opatrení na zvýšeni v oblasti energetickej efektívnosti , úspor a boja proti energetickej chudobe ; [PN 35]

ii)

podpory udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov; [PN 36]

iii)

vývoja inteligentných energetických systémov, sietí a uskladnenia na miestnej úrovni; [PN 37]

iv)

podpory adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizika , zvládania extrémnych poveternostných podmienok prírodných katastrof vrátane zemetrasení, lesných požiarov, záplav a sucha a odolnosti proti katastrofám nim s prihliadnutím na ekosystémové prístupy ; [PN 38]

v)

podpory všeobecného prístupu k vode a udržateľného vodného hospodárstva; [PN 39]

vi)

podpory prechodu na obehové hospodárstvo a zefektívnenia využívania zdrojov ; [PN 40]

via)

podpory regionálnych transformačných procesov smerom k dekarbonizácii, ako aj prechodu na nízkouhlíkovú výrobu energie; [PN 41]

vii)

ochrany a zvyšovania biodiverzity, zelenej infraštruktúry v mestskom prostredí a prírodného dedičstva , ochrany a vyzdvihovania chránených prírodných oblastí a prírodných zdrojov a znižovania všetkých foriem znečistenia , ako je znečistenie ovzdušia, vody, pôdy, znečistenie hlukom a svetelné znečistenie ; [PN 42]

viia)

podpory zelenej infraštruktúry vo funkčných mestských oblastiach, rozvoja multimodálnej mestskej mobility v malom rozsahu v rámci hospodárstva s nulovými emisiami; [PN 43]

c)

„prepojenejšia Európa pre všetkých vďaka posilneniu mobility a regionálnej prepojenosti IKT“ (ďalej len „CP 3“) prostredníctvom: [PN 44]

i)

podpory digitálnej pripojiteľnosti; [PN 45] (Tento pozmeňujúci návrh si vyžiada následné úpravy v prílohe I a prílohe II.)

ii)

rozvoja udržateľnej, inteligentnej, bezpečnej a udržateľnej cestnej, železničnej a intermodálnej siete TEN-T odolnej proti zmene klímy a cezhraničných prepojení so zameraním na opatrenia na zmiernenie hluku, ekologickú verejnú dopravu a železničné siete ; [PN 46]

iii)

rozvoja udržateľnej, inteligentnej a intermodálnej vnútroštátnej, regionálnej a miestnej mobility odolnej proti zmene klímy, vrátane zlepšeného prístupu k TEN-T a cezhraničnej mobility mobilite a sietí ekologickej verejnej dopravy ; [PN 47]

iv)

podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility; [PN 48] (Tento pozmeňujúci návrh si vyžiada následné úpravy v prílohe I a prílohe II.)

d)

„sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“ (ďalej len „CP 4“) prostredníctvom: [PN 49]

i)

zvyšovania účinnosti a inkluzívnosti pracovných trhov a prístupu ku kvalitnému k vysokokvalitnému zamestnaniu rozvíjaním sociálnej inovácie a infraštruktúry a podpory sociálneho hospodárstva a inovácií ; [PN 50]

ii)

zlepšenia rovnakého prístupu k inkluzívnym a ku kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania a športu rozvíjaním prístupnej infraštruktúry a služieb ; [PN 51]

iia)

investícií do bývania, ak je vo vlastníctve verejných orgánov alebo neziskových prevádzkovateľov a využíva sa ako bývanie pre domácnosti s nízkymi príjmami alebo pre osoby s osobitnými potrebami; [PN 52]

iii)

zvyšovania sociálno-ekonomickej integrácie podpory sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných komunít, migrantov a zanedbaných komunít , ako sú Rómovia, a znevýhodnených skupín pomocou integrovaných opatrení činností vrátane bývania a sociálnych služieb; [PN 53]

iiia)

podpory dlhodobej sociálno-ekonomickej integrácie utečencov a migrantov pod medzinárodnou ochranou prostredníctvom integrovaných činností vrátane bývania a sociálnych služieb poskytovaním podpory v oblasti infraštruktúry zapojeným mestám a miestnym orgánom; [PN 54]

iv)

zabezpečenia rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti rozvíjaním infraštruktúry zdravotnej starostlivosti a iných aktív vrátane primárnej starostlivosti rozvíjaním infraštruktúry a preventívnych opatrení a podpory prechodu z ústavnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť ; [PN 55]

iva)

poskytovania podpory na fyzickú, hospodársku a sociálnu obnovu zanedbaných komunít; [PN 56]

e)

„Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných a všetkých ďalších oblastí a miestnych iniciatív“ (ďalej len „CP 5“) prostredníctvom: [PN 57]

i)

podpory integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, kultúrneho kultúry, prírodného dedičstva , udržateľného cestovného ruchu aj prostredníctvom turistických oblastí, športu a bezpečnosti v mestských oblastiach vrátane funkčných mestských oblastí ; [PN 58]

ii)

podpory integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho miestneho rozvoja, kultúrneho kultúry, prírodného dedičstva , udržateľného cestovného ruchu aj prostredníctvom turistických oblastí, športu a bezpečnosti na miestnej úrovni , vrátane vo vidieckych , horských, ostrovných a pobrežných regiónov, izolovaných a riedko osídlených oblastiach a všetkých ďalších oblastí oblastiach , ktoré majú sťažený prístup k základným službám, a to aj na úrovni NUTS 3, aj pomocou stratégií územného a miestneho rozvoja vedeného komunitou vo formách stanovených v článku 22 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN] . [PN 59]

1a.     Posilnenie multimodálnej mestskej mobility v malom rozsahu uvedenej v písmene b) bode viia) tohto článku, ktorá sa považuje za oprávnenú na podporu, ak príspevok z EFRR na operáciu neprekročí 10 000 000 EUR. [PN 60]

2.   Kohézny fond podporuje CP 2 a špecifické ciele v rámci CP 3 stanovené v odseku 1 písm. c) bodoch ii), iii) a iv).

3.   Vzhľadom na špecifické ciele stanovené Pokiaľ ide o dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v odseku 1 môžu, EFRR alebo Kohézny fond v prípade potreby podporovať aj činnosti v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, kde buď môžu tiež : [PN 61]

a)

zlepšujú zlepšiť kapacitu orgánov zodpovedných za program a kapacitu subjektov spojených s implementáciou fondov alebo a podporiť verejné orgány, miestne a regionálne správne orgány zodpovedné za implementáciu EFRR a Kohézneho fondu prostredníctvom osobitných plánov na budovanie administratívnych kapacít zameraných na lokalizáciu cieľov OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, zjednodušenie postupov a skrátenie obdobia vykonávania opatrení za predpokladu, že majú štrukturálnu povahu a samotný program má merateľné ciele; [PN 62]

b)

posilňujú posilniť spoluprácu s partnermi v rámci členského štátu aj mimo neho.

Podporu budovania kapacít uvedenú v písmene a) tohto článku možno doplniť o dodatočnú podporu z Programu na podporu reforiem, zriadeného nariadením (EÚ) 2018/xxx (Program na podporu reforiem). [PN 63]

Spolupráca uvedená v písmene b) zahŕňa spoluprácu s partnermi z cezhraničných regiónov, nesusediacich regiónov alebo regiónov nachádzajúcich sa na území, ktoré je zahrnuté v  európskom zoskupení územnej spolupráce, stratégii pre makroregióny alebo v stratégii pre morskú oblasť alebo v ich kombinácii. [PN 64]

V súlade so zásadami stanovenými v európskom kódexe správania pre partnerstvo sa zabezpečí zmysluplná účasť regionálnych a miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti vrátane príjemcov vo všetkých fázach prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programov v rámci EFRR. [PN 64]

Článok 3

Tematická koncentrácia podpory z EFRR

1.   Vzhľadom na programy implementované v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu sa celkové zdroje EFRR v každom členskom štáte koncentrujú na vnútroštátnej úrovni v súlade s odsekmi 3 a 4.

2.   Vzhľadom na tematickú koncentráciu podpory pre členské štáty zahŕňajúcu najvzdialenejšie regióny sa zdroje EFRR osobitne alokované na programy pre najvzdialenejšie regióny a zdroje alokované pre všetky ostatné regióny posudzujú samostatne.

3.   Členské štáty Regióny úrovne NUTS 2 sú klasifikované podľa ich pomeru hrubého národného dôchodku domáceho produktu (HDP) na obyvateľa týmto spôsobom: [PN 66]

a)

tie, ktoré majú pomer hrubého národného dôchodku rovný alebo ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 100 % priemeru priemerného HDP v 27 (ďalej len „skupina 1“); [PN 67]

b)

tie, ktoré majú pomer hrubého národného dôchodku rovný alebo vyšší ako ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a nižší ako 100 % priemeru EÚ a 100 % priemerného HDP v EÚ27 (ďalej len „skupina 2“); [PN 68]

c)

tie, ktoré majú pomer hrubého národného dôchodku ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ priemerného HDP v EÚ27 (ďalej len „skupina 3“). [PN 69]

Na účely tohto článku pomer hrubého národného dôchodku je pomer sa klasifikácia regiónu do jednej z týchto troch kategórií regiónov určuje na základe pomeru medzi hrubým národným dôchodkom domácim produktom na obyvateľa členského štátu v každom regióne , meraným meraného v štandarde kúpnej sily (PPS) vypočítaným vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie 2014 – 2016, a priemerným hrubým národným dôchodkom na obyvateľa v štandarde kúpnej sily HDP EÚ 27 členských štátov za rovnaké referenčné obdobie. [PN 70]

Vzhľadom na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, patria tieto do skupiny 3.

4.   Členské štáty dodržiavajú tieto požiadavky tematickej koncentrácie:

a)

Členské štáty skupiny 1 alokujú minimálne 85 % svojich celkových zdrojov z EFRR v rámci iných priorít než technickej pomoci na CP 1 a CP 2 a minimálne 60 % na CP 1; Na kategóriu rozvinutejších regiónov (skupina 1 ) alokujú: [PN 71]

i)

minimálne 50 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni na CP 1 a [PN 72]

ii)

minimálne 30 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni na CP 2. [PN 73]

b)

Členské štáty skupiny 2 alokujú minimálne 45 % svojich celkových zdrojov z EFRR v rámci iných priorít než technickej pomoci na CP 1 a minimálne 30 % na CP 2; Na kategóriu prechodných regiónov (skupina 2) alokujú: [PN 74]

i)

minimálne 40 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni na CP 1 a [PN 75]

ii)

minimálne 30 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni na CP 2. [PN 76]

c)

Členské štáty skupiny 3 alokujú minimálne 35 % svojich celkových zdrojov z EFRR v rámci iných priorít než technickej pomoci na CP 1 a minimálne 30 % na CP 2. Na kategóriu menej rozvinutých regiónov (skupina 3) alokujú: [PN 77]

i)

minimálne 30 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni na CP 1 a [PN 78]

ii)

minimálne 30 % celkových zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni na CP 2. [PN 79]

4a.     V riadne odôvodnených prípadoch môže príslušný členský štát požiadať, aby sa úroveň koncentrácie zdrojov na úrovni kategórie regiónov znížila maximálne o 5 percentuálnych bodov alebo 10 percentuálnych bodov v prípade najvzdialenejších regiónov, pokiaľ ide o tematický cieľ stanovený v súlade s článkom 3 ods. 4 písm. a) bodom i), článkom 3 ods. 4 písm. b) bodom i) a článkom 3 ods. 4 písm. c) bodom i) [nový EFRR – Kohézny fond]. [PN 80]

5.   Požiadavky tematickej koncentrácie stanovené v odseku 4 sa dodržiavajú počas celého programového obdobia, a to aj vtedy, keď sú alokácie z EFRR prevedené medzi prioritami programu alebo medzi programami a pri preskúmaní v polovici obdobia v súlade s článkom [14] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN].

6.   Keď sú alokácie z EFRR vzhľadom na týkajúce sa hlavných cieľov politiky, CP 1 a alebo CP 2 alebo na oba ciele oboch týchto cieľov daného programu znížené z dôvodu zrušenia viazanosti podľa článku [99] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN] alebo z dôvodu finančných opráv vykonaných Komisiou v súlade s článkom [98] uvedeného nariadenia, dodržiavanie požiadavky tematickej koncentrácie stanovenej v odseku 4 sa opätovne neposudzuje. [PN 81]

Článok 4

Rozsah podpory z EFRR

1.   EFRR podporuje:

a)

investície do infraštruktúry;

aa)

investície do výskumu, vývoja a inovácií; [PN 83 a 191/rev]

b)

investície do prístupu k službám;

c)

produktívne investície a investície, ktoré prispievajú k ochrane existujúcich pracovných miest a tvorbe nových pracovných miest v do MSP , a akúkoľvek podporu MSP vo forme grantov a finančných nástrojov ; [PN 84 a 192/rev]

d)

vybavenie, softvér a nehmotný majetok;

e)

informácie, komunikáciu, štúdie, vytváranie sietí, spoluprácu, výmenu skúseností a činnosti zahŕňajúcich klastre;

f)

technickú pomoc.

Okrem toho Produktívne investície do iných podnikov ako MSP možno podporovať, ak zahŕňajú spoluprácu s MSP vo výskumných a inovačných činnostiach podporovaných podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) alebo podnikovou infraštruktúrou, z ktorej majú MSP prospech .

Okrem toho možno produktívne investície v iných podnikoch než MSP takisto podporovať v rámci výskumných a inovačných činností podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i), a v rámci činností v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bodov i) a ii) v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) a článkom 60 nariadenia (EÚ) …/… [nové VN]. [PN 193/rev]

S cieľom prispievať k špecifickému cieľu v rámci CP 1 podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) EFRR podporuje takisto odbornú prípravu, mentorstvo, celoživotné vzdelávanie , rekvalifikáciu a vzdelávacie činnosti. [PN 87 a 194/rev]

2.   V rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) EFRR môže podporovať aj:

a)

spoločné využívanie zariadení a ľudských zdrojov;

b)

sprievodné mäkké investície a iné činnosti spojené s CP 4 v rámci Európskeho sociálneho fondu plus, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2018/xxxx [nové ESF+].

Článok 5

Rozsah podpory z Kohézneho fondu

1.   Kohézny fond podporuje:

a)

investície do životného prostredia vrátane investícií súvisiacich s  obehovým hospodárstvom, udržateľným rozvojom a energetikou energiou z obnoviteľných zdrojov , ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie; [PN 88]

b)

investície do základnej a súhrnnej siete TEN-T; [PN 89]

c)

technickú pomoc vrátane zlepšovania a rozvoja administratívnych zručností a kompetencií miestnych orgánov pri riadení týchto finančných prostriedkov ; [PN 90]

ca)

informácie, komunikáciu, štúdie, vytváranie sietí, spoluprácu, výmenu skúseností a činnosti zahŕňajúce klastre. [PN 91]

Členské štáty zabezpečia primeranú rovnováhu medzi investíciami v rámci písmen a) a b)  na základe investícií a osobitných požiadaviek každého členského štátu . [PN 92]

2.   Suma z Kohézneho fondu prevedená do Nástroja na prepájanie Európy (12) sa je proporcionálna a použije sa na projekty TEN-T. [PN 93]

Článok 6

Vyňatie z rozsahu pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu

1.   EFRR a Kohézny fond nepodporujú:

a)

odstavenie alebo výstavbu jadrových elektrární;

b)

investície na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (13);

c)

výrobu, spracovanie a uvádzanie tabaku a tabakových výrobkov na trh;

d)

podniky v ťažkostiach, ako sú vymedzené v článku 2 bode 18 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (14);

e)

investície do nového regionálneho letiska a letiskovej infraštruktúry s výnimkou najvzdialenejších regiónov; [PN 94]

ea)

investícií súvisiacich s najvzdialenejšími regiónmi; [PN 95]

eb)

podpory spojenej so základnými sieťami TEN-T; [PN 96]

ec)

investícií súvisiacich s ochranou životného prostredia a zameraných na zmiernenie alebo zníženie negatívneho vplyvu tejto infraštruktúry na životné prostredie; [PN 97]

f)

investície do ukladania odpadu na skládkach skládkach s výnimkou najvzdialenejších regiónov a podpory na účely vyradenia z prevádzky, konverzie alebo zaručenia bezpečnosti existujúcich zariadení a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES  (15); [PN 98]

g)

investície do zariadení na spracovanie zvyškového odpadu s výnimkou najvzdialenejších regiónov a prípadov najmodernejších recyklačných riešení v súlade so zásadami obehového hospodárstva a hierarchie odpadového hospodárstva v plnom súlade s cieľmi stanovenými v článku 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES a za predpokladu, že členské štáty stanovili svoje plány odpadového hospodárstva podľa článku 29 smernice 2018/851/ES. Zvyškový odpad by sa mal chápať v prvom rade ako netriedený komunálny odpad a zvyšky zo spracovania odpadu ; [PN 99]

h)

investície súvisiace s výrobou, spracovaním, prepravou, distribúciou, skladovaním alebo spaľovaním fosílneho paliva s výnimkou investícií týkajúcich sa ekologických vozidiel, ako sú vymedzené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES (16); [PN 100]

i)

investície do širokopásmovej infraštruktúry v oblastiach, v ktorých existujú aspoň dve širokopásmové siete rovnakej kategórie; [PN 102]

j)

financovanie nákupu koľajových vozidiel na použitie v železničnej doprave, iba ak to súvisí s:

i)

plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007 v znení zmien;

ii)

poskytovaním služieb železničnej dopravy na trasách, ktoré sú úplne otvorené hospodárskej súťaži a kde prijímateľ je novým subjektom oprávneným na financovanie podľa nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nariadenie InvestEU]. [PN 103 a 245]

ja)

investície do výstavby zariadení ústavnej starostlivosti, ktoré segregujú alebo porušujú osobnú voľbu a nezávislosť. [PN 104]

1a.     Výnimky uvedené v písmene h) sa obmedzujú na sumu do 1 % celkových zdrojov EFRR a KF na vnútroštátnej úrovni. [PN 101]

2.   Okrem toho Kohézny fond nepodporuje investície do bývania, pokiaľ nesúvisia s podporou energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov a prístupných životných podmienok pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím a s prispôsobením seizmickým rizikám . [PN 105]

3.   Zámorské krajiny a územia nie sú oprávnené na podporu z EFRR alebo Kohézneho fondu, avšak môžu sa zúčastňovať na programoch Interreg v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/xxxx [EÚS (Interreg)].

Článok 6a

Partnerstvo

Každý členský štát zabezpečí zmysluplnú a inkluzívnu účasť sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a používateľov služieb na riadení, programovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení činností a politík podporovaných z EFRR a Kohézneho fondu v rámci zdieľaného riadenia v súlade s článkom 6 navrhovaného všeobecného nariadenia, delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 240/2014. [PN 106]

Článok 7

Ukazovatele

1.   Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov, stanovené a vymedzené v prílohe I týkajúce sa EFRR a Kohézneho fondu, a v prípade potreby relevantných prípadoch programovo špecifické ukazovatele výstupov a výsledkov sa používajú v súlade s článkom [12 ods. 1] druhým odsekom písm. a), článkom [17 ods. 3] písm. d) bodom ii) a článkom [37 ods. 2] písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN]. [PN 107]

2.   Pokiaľ ide o ukazovatele výstupov, východiskové hodnoty sa stanovujú na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

3.   V súlade s požiadavkou podávania správ podľa článku [38 ods. 3 písm. e) bodu i)] nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti v súlade s prílohou II.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom zmeniť prílohu I na vykonanie potrebných úprav v zozname ukazovateľov, ktorý členské štáty používajú, a prílohu II na vykonanie potrebných úprav informácií o výkonnosti, ktoré sa poskytujú Európskemu parlamentu a Rade.

4a.     Členské štáty môžu v medziach súčasného rámca Paktu stability a rastu predložiť riadne odôvodnenú žiadosť o ďalšiu flexibilitu pre verejné alebo ekvivalentné štrukturálne výdavky, ktoré sú podporované verejnou správou spolufinancovaním investícií ako súčasť EFRR a Kohézneho fondu. Pri vymedzovaní fiškálnej úpravy v rámci buď preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu Komisia starostlivo posúdi túto žiadosť spôsobom, ktorý zohľadní strategický význam investícií spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu. [PN 108]

KAPITOLA II

Osobitné ustanovenia o postupe pri špecifických územných charakteristikách

Článok 8

Integrovaný územný rozvoj

1.   EFRR môže podporovať podporuje integrovaný územný rozvoj v rámci programov sledujúcich oba ciele uvedené v článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN] v súlade s hlavou III kapitolou II uvedeného nariadenia [nové VN]. [PN 109]

1a.     Minimálne 5 % zdrojov EFRR dostupných na vnútroštátnej úrovni v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré nie sú určené na technickú pomoc, sa alokuje na integrovaný územný rozvoj v iných ako mestských oblastiach, ktoré sú znevýhodnené z prírodného, geografického alebo demografického hľadiska alebo majú ťažkosti s prístupom k základným službám. Z tejto sumy sa najmenej 17,5 % alokuje na vidiecke oblasti a komunity, pričom sa zohľadnia ustanovenia paktu pre inteligentné obce, ktoré sú zamerané na rozvoj projektov, ako sú inteligentné obce. [PN 110]

2.   Členské štáty vykonávajú integrovaný územný rozvoj podporovaný z EFRR výlučne prostredníctvom osobitnej osi alebo programu alebo prostredníctvom iných foriem uvedených v článku [22] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN] a môžu pritom využívať financovanie z viacerých fondov a integrovaný prístup so zapojením EFRR, ESF+, ENRF a EPFRV . [PN 111]

Článok 9

Udržateľný rozvoj miest

1.   EFRR s cieľom reagovať na hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a sociálne výzvy podporuje integrovaný územný rozvoj na základe územných stratégií v súlade s článkom [23] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN] , v prípade ktorých sa môže takisto využívať financovanie z viacerých fondov a integrovaný prístup so zapojením EFRR a ESF+, pričom je zameraný na funkčné mestské oblasti (ďalej len „udržateľný rozvoj miest“) v rámci programov sledujúcich oba ciele stanovené v článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia. [PN 112]

2.   Minimálne 6 10 % zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu s výnimkou zdrojov na technickú pomoc sa alokuje na udržateľný rozvoj miest vo forme osobitného programu, osobitnej prioritnej osi, miestneho rozvoja vedeného komunitou, integrovaných územných investícií alebo ostatných iných územných nástrojov podľa článku 22 písm. c) nariadenia (EÚ) 2018/xxxx (nové VN). Mestské orgány uvedené v článku 6 nariadenia (EÚ) č. 2018/xxxx [nové VN] sú oprávnené vybrať príslušné opatrenia a projekty. Operácie vykonávané v rámci CP iných ako CP 5 môžu pri zachovaní konzistentnosti prispieť k dosiahnutiu minimálnej 10 % prahovej hodnoty pre udržateľný rozvoj miest. Investície uskutočnené v rámci CP 5 bodu i) by sa mali považovať za príspevok k týmto vyčleneným 10 % prostriedkov, rovnako ako operácie vykonávané v rámci iných CP, ak sú v súlade s udržateľným mestským rozvojom . [PN 113]

V príslušnom programe alebo programoch sa stanovia plánované sumy na tento účel podľa článku [17 ods. 3] písm. d) bodu vii) nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN].

3.   Percentuálny podiel alokovaný na udržateľný rozvoj miest podľa odseku 2 sa dodržiava počas celého programového obdobia, keď sú alokácie z EFRR prevedené medzi prioritami programu alebo medzi programami, ako aj pri preskúmaní v polovici obdobia v súlade s článkom [14] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN].

4.   Keď sú alokácie z EFRR znížené z dôvodu zrušenia viazanosti podľa článku [99] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN] alebo z dôvodu finančných opráv vykonaných Komisiou v súlade s článkom [98] uvedeného nariadenia, dodržiavanie odseku 2 sa opätovne neposudzuje.

Článok 10

Európska mestská iniciatíva

1.   EFRR podporuje aj Európsku mestskú iniciatívu, ktorú Komisia vykonáva v rámci priameho a nepriameho riadenia.

Táto iniciatíva by mala zahŕňať všetky funkčné mestské oblasti a podporovať mestskú agendu partnerstvá a organizačné náklady spojené s mestskou agendou Únie. Miestne orgány by sa mali aktívne zapájať do zavádzania a implementácie Európskej mestskej iniciatívy. [PN 114]

2.   Európska mestská iniciatíva pozostáva z týchto troch prvkov zohľadňujúcich udržateľný rozvoj miest:

a)

podpora budovania kapacít vrátane výmenných opatrení pre regionálnych a miestnych zástupcov na nižšej ako celoštátnej úrovni ; [PN 115]

b)

podpora inovatívnych činností , ku ktorej možno získať dodatočné spolufinancovanie podľa nariadenia (EÚ) 2018/xxxx (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka) a ktorá sa môže poskytovať spoločne s Európskou sieťou pre rozvoj vidieka, najmä pokiaľ ide o vidiecke a mestské prepojenia a projekty podporujúce rozvoj mestských a funkčných mestských oblastí ; [PN 116]

c)

podpora poznatkov, posudzovaní územného vplyvu, rozvoja politiky a komunikácie. [PN 117]

Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov môže Európska mestská iniciatíva podporovať aj medzivládnu spoluprácu v oblasti mestských záležitostí , ako sú referenčný rámec pre udržateľné mestá, Územná agenda Európskej únie a prispôsobenie cieľov OSN pre trvalo udržateľný rozvoj miestnym podmienkam . [PN 118]

Komisia predloží Európskemu parlamentu výročnú správu o vývoji v súvislosti s Európskou mestskou iniciatívou. [PN 119]

Článok 10a

Oblasti, ktoré čelia prírodným alebo demografickým znevýhodneniam a výzvam

V programoch, ktoré sú spolufinancované z EFRR a ktoré sa vzťahujú na oblasti, ktoré čelia závažným a trvalým prírodným a demografickým znevýhodneniam a výzvam, ako sú oblasti uvedené v článku 174 ZFEÚ, sa osobitná pozornosť venuje riešeniu ťažkostí týchto oblastí.

Najmä na oblasti úrovne NUTS 3 alebo klastre miestnych správnych jednotiek s hustotou obyvateľstva menej ako 12,5 obyvateľa na km2 v prípade riedko osídlených oblastí alebo menej ako 8 obyvateľov na km2 v prípade veľmi riedko osídlených oblastí, alebo s priemerným poklesom počtu obyvateľov o viac ako 1 % v rokoch 2007 až 2017 sa vzťahujú osobitné regionálne a vnútroštátne plány na zvýšenie atraktívnosti, zvýšenie podnikových investícií a podporu dostupnosti digitálnych a verejných služieb vrátane fondu v rámci dohody o spolupráci. Osobitné finančné prostriedky možno vyčleniť v dohode o partnerstve. [PN 120]

Článok 11

Najvzdialenejšie regióny

1.    Článok 3 sa nevzťahuje na osobitnú dodatočnú alokáciu pre najvzdialenejšie regióny. Táto osobitná dodatočná alokácia pre najvzdialenejšie regióny sa použije na vyrovnanie dodatočných nákladov vynaložených v týchto regiónoch v dôsledku jednej alebo viacerých trvalých obmedzení ich rozvoja uvedených v článku 349 ZFEÚ. [PN 121]

2.   Z alokácie uvedenej v odseku 1 sa podporia:

a)

činnosti v rámci rozsahu podpory, ako sa uvádza v článku 4;

b)

odchylne od článku 4 opatrenia zahŕňajúce prevádzkové náklady vzhľadom na vyrovnanie dodatočných nákladov vynaložených v najvzdialenejších regiónoch v dôsledku jednej alebo viacerých trvalých obmedzení ich rozvoja uvedených v článku 349 ZFEÚ.

Z alokácie uvedenej v odseku 1 sa môžu podporiť aj výdavky, ktoré pokrývajú náhradu udelenú za plnenie záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme a zmluvy o týchto službách v najvzdialenejších regiónoch.

3.   Z alokácie uvedenej v odseku 1 sa nepodporujú:

a)

operácie, ktoré zahŕňajú produkty uvedené v prílohe I k ZFEÚ;

b)

pomoc pri prevoze osôb povolená podľa článku 107 ods. 2 písm. a) ZFEÚ;

c)

oslobodenia od dane a sociálnych odvodov;

d)

záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré nevykonávajú podniky, ale kde štát vykonáva verejnú moc.

3a.     Odchylne od článku 4 ods. 1 môže EFRR podporovať produktívne investície do podnikov v najvzdialenejších regiónoch bez ohľadu na ich veľkosť. [PN 122]

KAPITOLA III

Záverečné ustanovenia

Článok 12

Prechodné ustanovenia

Nariadenia (EÚ) č. 1300/2013 a 1301/2013 alebo akékoľvek iné akty prijaté na ich základe sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR alebo Kohézneho fondu v rámci programového obdobia 2014 – 2020.

Článok 13

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 4 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2027 . [PN 123]

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 13a

Zrušenie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 tohto nariadenia, sa nariadenia (ES) č. 1301/2013 a (ES) č. 1300/2013 zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021. [PN 124]

Článok 13b

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2027 v súlade s článkom 177 ZFEÚ. [PN 125]

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 90.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 115.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(5)  [Plný odkaz – nové VN].

(6)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. júla 2017 – COM(2017)0376.

(7)  [Plný odkaz – nové ESF+].

(8)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(10)  Závery Rady o mestskej agende EÚ z 24. júna 2016.

(11)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(12)  Odkaz

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES.

(14)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(15)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).

(17)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 13.

PRÍLOHA I

Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre EFRR a Kohézny fond podľa článku 7 ods. 1 (1)

Tabuľka 1: Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre EFRR (Investovanie do zamestnanosti a rastu a zamestnanosti a Interreg) a Kohézny fond  (**)

Cieľ politiky

Výstupy

Výsledky

(1)

(2)

(3)

1.

Inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva , regionálnej prepojenosti v oblasti technológií, rozvoju informačných a komunikačných technológií (IKT), pripojiteľnosti a efektívnej verejnej správy (ďalej len „CP 1“) prostredníctvom: [PN 126]

RCO (2) 01 – podniky podporované (z toho: mikro, malé, stredné, veľké)*

RCO - 01 – priemerný regionálny príjem [PN 127]

RCO 02 – podniky podporované grantmi*

RCO 03 – podniky podporované finančnými nástrojmi*

RCO 04 – podniky s nefinančnou podporou*

RCO 05 – podporované startupy*

RCO 06 – výskumníci pracujúci v podporovaných výskumných zariadeniach

RCO 07 – výskumné inštitúcie zúčastnené na výskumných projektoch

RCO 08 – nominálna hodnota vybavenia na výskum a inovácie

RCO 10 – podniky spolupracujúce s výskumnými inštitúciami

RCO 10a – podniky podporované na účely transformácie ich výrobkov a služieb na obehové hospodárstvo [PN 128]

RCO 96 – medziregionálne investície do projektov EÚ*

RCR (3) 01 – vytvorené pracovné miesta v podporovaných subjektoch*

RCR - 01 – zvýšenie pomeru regionálnych príjmov v zmysle vymedzenia článku 3 ods. 3 [PN 131]

RCR 02 – súkromné investície v rovnakej výške ako verejná podpora (z toho: granty, finančné nástroje)*

RCR 03 – MSP, ktoré zavádzajú inovácie produktov alebo procesov*

RCR 04 – MSP, ktoré zavádzajú marketingové alebo organizačné inovácie*

RCR 05 – MSP, ktoré interne inovujú*

RCR 06 – patentové prihlášky podané do Európskeho patentového úradu*

RCR 07 – prihlášky ochranných známok a dizajnov*

RCR 08 – spoločné publikácie verejného a súkromného sektora*

RCO 12 – podniky podporované na účely digitalizácie svojich produktov a služieb

RCO 13 – digitálne služby a produkty vyvinuté pre podniky

RCO 14 – verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych služieb a aplikácií

RCO 14a – dodatoční sociálno-ekonomickí aktéri so širokopásmovým prístupom k vysokokapacitnej sieti [PN 129]

RCR 11 – používatelia nových verejných digitálnych služieb a aplikácií*

RCR 12 – používatelia nových digitálnych produktov, služieb a aplikácii, ktoré vyvinuli podniky*

RCR 13 – podniky s vysokou mierou digitalizácie*

RCR 14 – podniky využívajúce verejné digitálne služby používatelia verejných digitálnych služieb * [PN 132]

RCR 14a – sociálno-ekonomickí aktéri s predplateným širokopásmovým pripojením na vysokokapacitné siete [PN 130]

RCO 15 – vytvorená kapacita inkubácie*

RCR 16 – podporované podniky s vysokým rastom*

RCR 17 – trojročné podniky prežívajúce na trhu*

RCR 18 – MSP využívajúce služby inkubácie jeden rok po vytvorení podnikateľského inkubátora

RCR 19 – podniky s vyšším výnosom

RCR 25 – pridaná hodnota na zamestnanca v podporovaných MSP*

RCO 16 – zainteresované strany zúčastňujúce sa na procese podnikateľského objavovania

RCO 17 – investície do regionálnych/miestnych ekosystémov na rozvoj zručností

RCO 101 – MSP, ktoré investujú do rozvoja zručností

RCO 102 – MSP, ktoré investujú do systémov riadenia odbornej prípravy*

RCR 24 – MSP, ktoré využívajú aktivity na rozvoj zručností poskytované miestnym/regionálnym ekosystémom

RCR 97 – učňovská príprava podporovaná v MSP

RCR 98 – zamestnanci MSP, ktorí ukončili ďalšie odborné vzdelávanie a prípravu (podľa typu zručností: technické, riadiace, podnikateľské, zelené, iné)

RCR 99 – zamestnanci MSP, ktorí ukončili alternatívne spôsoby odbornej prípravy v oblasti služieb náročných na znalosti (podľa typu zručnosti: technické, riadiace, podnikateľské, zelené, iné)

RCR 100 – zamestnanci MSP, ktorí ukončili formálnu odbornú prípravu (podľa typu zručnosti: technické, riadiace, podnikateľské, zelené, iné)*

2.

Ekologickejšia, nízkouhlíková a odolná Európa pre všetkých vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika [PN 133]

RCO 18 – domácnosti, ktoré dostávajú podporu na zlepšenie energetickej hospodárnosti svojich obydlí

RCO 18a – percentuálny podiel ročných úspor energie celého fondu budov (v porovnaní s východiskovou hodnotou) v súlade s cieľmi dosiahnutia vysokoefektívneho fondu budov bez emisií uhlíka, ako je uvedené v dlhodobej národnej stratégii v oblasti renovácie, s cieľom podporiť renováciu vnútroštátneho fondu obytných a nebytových budov [PN 134]

RCR 18b – domácnosti so zlepšenou energetickou hospodárnosťou svojich obydlí dosahujúce najmenej 60 % úspor energie [PN 135]

RCO 18c – domácnosti so zlepšenou energetickou hospodárnosťou svojich obydlí dosahujúce po renovácii štandardnú úroveň budov s takmer nulovou spotrebou energie [PN 136]

RCO 19 – verejné budovy, ktoré dostávajú podporu na zlepšenie energetickej hospodárnosti (z toho: obytné budovy, súkromné nebytové budovy, verejné nebytové budovy) [PN 137]

RCO 19b – počet energeticky chudobných alebo zraniteľných spotrebiteľov, ktorí dostávajú podporu na zlepšenie energetickej hospodárnosti svojich obydlí [PN 138]

RCO 20 – novo vybudovaná alebo modernizovaná diaľková rozvodná vykurovacia sieť

RCO 20a – budovy, ktoré dostávajú podporu na zlepšenie inteligentnej pripravenosti [PN 139]

RCR 26 – ročná konečná spotreba energie (z toho: obytné budovy, súkromné nebytové budovy, verejné nebytové budovy)

RCR 27 – domácnosti so zlepšenou energetickou hospodárnosťou svojich obydlí dosahujúce najmenej 60 % úspor energie [PN 150]

RCR 28 – budovy so zlepšenou energetickou klasifikáciou (z toho: obytné budovy, súkromné nebytové budovy, verejné nebytové budovy)

RCR 28a – budovy so zlepšenou energetickou hospodárnosťou vyplývajúcou zo zmluvných dojednaní, ktoré zaručujú overiteľné úspory energie a zvýšenú účinnosť, ako sú napríklad zmluvy o energetickej efektívnosti, tak ako sú vymedzené v článku 2 bode 27 smernice 2012/27/EÚ  (4) [PN 151]

RCR 29 – odhadované emisie skleníkových plynov*

RCR 30 – podniky so zlepšenou energetickou hospodárnosťou

RCO 30a – budovy so zlepšenou inteligentnou pripravenosťou [PN 152]

RCO 22 – dodatočná výrobná kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (z toho: elektrická, tepelná)

RCO 22a – celková konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov a spotreba na sektor (vykurovanie a chladenie, doprava, elektrická energia) [PN 140]

RCO 22b – podiel celkovej vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov [PN 141]

RCO 22c – zníženie ročného dovozu energie z neobnoviteľného zdroja [PN 142]

RCO 97 – počet podporovaných energetických spoločenstiev a spoločenstiev získavajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov*

RCO 97a – podiel samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov v celkovej nainštalovanej kapacite elektrickej energie [PN 143]

RCR 31 – celková vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov (z toho: elektrická, tepelná)

RCR 32 – energia z obnoviteľných zdrojov: kapacita pripojená k sieti (prevádzková)*

RCO 23 – systémy digitálneho riadenia pre inteligentné siete

RCO 98 – domácnosti, ktoré dostávajú podporu na využívanie inteligentných sietí

RCO 98a – podpora v prechodnom období pre regióny postihnuté dekarbonizáciou [PN 144]

RCR 33 – používatelia pripojení na inteligentné siete

RCR 34 – zavádzanie projektov inteligentných sietí

RCO 24 – nové alebo modernizované systémy monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie v prípade prírodných katastrof , ako sú zemetrasenia, lesné požiare, povodne alebo suchá * [PN 145]

RCO 25 – novo postavená alebo spevnená ochrana pobrežných pásov, brehov riek a jazier a ochrana proti zosuvom pôdy na ochranu ľudí, majetku a prírodného prostredia

RCO 26 – zelená infraštruktúra postavená na adaptáciu na zmenu klímy

RCO 27 – národné/regionálne/miestne stratégie na adaptáciu na zmenu klímy

RCO 28 – oblasti, na ktoré sa vzťahujú opatrenia proti lesným požiarom , zemetraseniam, povodniam alebo suchám [PN 146]

RCR 35 – populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti povodniam

RCR 36 – populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti lesným požiarom

RCR 37 – populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti katastrofám súvisiacim so zmenou klímy (iným ako povodne a lesné požiare)

RCR 96 – populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti prírodným rizikám nesúvisiacim so zmenou klímy*

RCR 38 – odhadovaný priemerný čas odozvy na katastrofické situácie*

RCO 30 – dĺžka nového alebo rekonštruovaného potrubia na zásobovanie domácností vodou

RCO 31 – dĺžka novo vybudovanej alebo rekonštruovanej siete zberu odpadovej vody

RCO 32 – nová alebo modernizovaná kapacita na úpravu odpadovej vody

RCO 32a – celkové množstvo fosílnych palív nahradených nízkoemisnými energetickými zdrojmi [PN 147]

RCR 41 – populácia pripojená na lepšie zásobovanie vodou

RCR 42 – populácia, ktorá je pripojená na minimálne sekundárnu úpravu odpadovej vody

RCR 43 – vodné straty znižovanie vodných strát [PN 153]

RCR 44 – riadne čistená odpadová voda

CCR 34 – dodatočná kapacita na recykláciu predchádzanie vzniku odpadu a jeho recykláciu [PN 148]

RCO 34a – počet transformovaných pracovných miest [PN 149]

RCR 46 – populácia využívajúca recykláciu odpadu a malé systémy nakladania s odpadom

RCR - 46a – vznik odpadu na obyvateľa [PN 154]

RCR - 46b – odpad na obyvateľa odoslaný na zneškodnenie a energetické zhodnotenie [PN 155]

RCR 47 – recyklovaný odpad

RCR - 47a – recyklovaný biologický odpad [PN 156]

RCR 48 – recyklovaný odpad využívaný ako surovina

RCR 48a – populácia využívajúca zariadenia na prípravu odpadu na opätovné použitie [PN 157]

RCR 48b – podiel obehového využívania materiálov [PN 158]

RCR 49 – zhodnotený opätovne použitý odpad [PN 159]

RCR 49a – odpad pripravený na opätovné použitie [PN 160]

RCO 36 – plocha zelenej infraštruktúry podporovanej v mestských oblastiach

RCO 37 – plocha lokalít sústavy Natura 2000, na ktorú sa vzťahujú opatrenia na zachovanie a obnovu v súlade s prioritným akčným rámcom

RCO 99 – plocha mimo lokalít sústavy Natura 2000, na ktorú sa vzťahujú opatrenia na zachovanie a obnovu

RCO 38 – plocha podporovanej rekultivovanej pôdy

RCO 39 – inštalované systémy na monitorovanie znečistenia ovzdušia

RCR 50 – populácia, ktorá využíva opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia

RCR 95 – populácia, ktorá má prístup k novej alebo modernizovanej infraštruktúre v mestských oblastiach

RCR 51 – populácia, ktorá využíva opatrenia týkajúce sa zníženia hluku

RCR 52 – rekultivovaná pôda využívaná na zelené oblasti, sociálne bývanie, ekonomické alebo komunitné činnosti

3.

Prepojenejšia Európa pre všetkých vďaka posilneniu mobility a regionálnej prepojenosti IKT [PN 161]

RCO 41 – dodatočné domácnosti so širokopásmovým prístupom k vysokokapacitnej sieti

RCO 42 – dodatočné podniky so širokopásmovým prístupom k vysokokapacitnej sieti

RCR 53 – domácnosti so širokopásmovým pripojením na vysokokapacitné siete

RCR 54 – podniky so širokopásmovým pripojením na vysokokapacitné siete

RCO 43 – dĺžka podporovaných nových ciest – TEN-T  (základná sieť a súhrnná sieť)  (5) [PN 162]

RCO 44 – dĺžka podporovaných nových ciest – iné

RCO 45 – dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných ciest – TEN-T  (základná sieť a súhrnná sieť) [PN 163]

RCO 46 – dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných ciest – iné

RCR 55 – užívatelia novovybudovaných, rekonštruovaných alebo modernizovaných ciest

RCR - 55a – miera dokončenia koridoru TEN-T na vnútroštátnom území [PN 166]

RCR 56 – časové úspory vďaka lepšej cestnej infraštruktúre

RCR 101 – časové úspory vďaka lepšej železničnej infraštruktúre

RCO 47 – dĺžka podporovaných nových tratí – TEN-T  (základná sieť a súhrnná sieť) [PN 164]

RCO 48 – dĺžka podporovaných nových tratí – iné

RCO 49 – dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných tratí– TEN-T  (základná sieť a súhrnná sieť) [PN 165]

RCO 50 – dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných tratí – iné

RCO 51 – dĺžka nových alebo modernizovaných vnútrozemská vodných ciest – TEN-T

RCO 52 – dĺžka nových alebo modernizovaných vnútrozemských vodných ciest – iné

RCO 53 – železničné stanice a zariadenia – nové alebo modernizované

RCO 54 – intermodálne spojenia – nové alebo modernizované

RCO 100 – počet podporovaných prístavov

RCR 57 – dĺžka železničných tratí vybavená Európskym systémom riadenia železničnej dopravy

RCR - 57a – miera dokončenia koridoru TEN-T na vnútroštátnom území [PN 167]

RCR 58 – počet cestujúcich za rok na podporovaných železničných tratiach

RCR 59 – nákladná železničná doprava

RCR 60 – nákladná doprava na vnútrozemských vodných cestách

RCO 55 – dĺžka električkových a metrových tratí – nových

RCO 56 – dĺžka električkových tratí a tratí metra – rekonštruovaných/modernizovaných

RCO 57 – koľajové vozidlá verejnej dopravy šetrné k životnému prostrediu

RCO 58 – podporovaná špecializovaná cyklistická infraštruktúra

RCO 59 – podporovaná infraštruktúra pre alternatívne palivá (plniace/nabíjacie stanice)

RCO 60 – veľkomestá a mestá s novými alebo modernizovanými digitalizovanými systémami mestskej dopravy

RCR 62 – počet cestujúcich verejnej dopravy za rok

RCR 63 – používatelia nových/modernizovaných električkových a metrových tratí za rok

RCR 64 – používatelia špecializovanej cyklistickej infraštruktúry za rok

4.

Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv [PN 168]

RCO 61 – nezamestnaní, ktorých ročne obslúžia rozšírené zariadenia služieb zamestnanosti (kapacita)

RCO 65 – uchádzači o zamestnanie, ktorí ročne využívajú podporované služby zamestnanosti

RCO 63 – kapacita dočasnej vytvorenej prijímacej infraštruktúry

RCO 64 – kapacita renovovaných obytných priestorov – migranti, utečenci a osoby pod medzinárodnou ochranou alebo žiadatelia o ňu

RCO 65 – kapacita renovovaných obytných priestorov – iné

RCO 66 – obsadenosť dočasnej vybudovanej alebo renovovanej prijímacej infraštruktúry

RCR 67 – obsadenosť renovovaných obytných priestorov – migranti, utečenci a osoby pod medzinárodnou ochranou alebo žiadatelia o ňu

RCR 68 – obsadenosť renovovaných obytných priestorov – iné

RCR - 68a – príslušníci marginalizovaných komunít a znevýhodnených skupín pomocou integrovaných činností vrátane bývania a sociálnych služieb (iní ako Rómovia) [PN 169]

RC - 68b – príslušníci marginalizovaných komunít a znevýhodnených skupín pomocou integrovaných činností vrátane bývania a sociálnych služieb (Rómovia) [PN 170]

RCO 66 – kapacita tried podporovanej infraštruktúry starostlivosti o deti (nové alebo modernizované)

RCO 67 – kapacita tried podporovanej vzdelávacej infraštruktúry (nové alebo modernizované)

RCR 70 – počet detí používajúcich podporovanú infraštruktúru starostlivosti o deti

RCR 71 – počet študentov používajúcich podporovanú vzdelávaciu infraštruktúru

RCO 69 – kapacita podporovanej infraštruktúry zdravotnej starostlivosti

RCO 70 – kapacita podporovanej sociálnej infraštruktúry (okrem bývania)

RCR 72 – populácia s prístupom k zlepšeným službám zdravotnej starostlivosti

RCR 73 – ročný počet osôb využívajúcich podporované zariadenia zdravotnej starostlivosti

RCR 74 – ročný počet osôb využívajúcich podporované zariadenia sociálnej starostlivosti

RCR 75 – priemerný čas odozvy na núdzové zdravotné situácie v podporovaných oblastiach

5.

Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných a všetkých ďalších oblastí a miestnych iniciatív [PN 171]

RCO 74 – populácia, na ktorú sa vzťahujú stratégie pre integrovaný rozvoj miest

RCO 75 – stratégie pre integrovaný rozvoj miest

RCO 76 – kolaboratívne projekty

RCO 77 – kapacita podporovanej infraštruktúry v oblasti kultúry a cestovného ruchu

RCR 76 – zainteresované strany zapojené do prípravy a implementácie stratégií rozvoja miest

RCR 77 – turisti/návštevníci podporovaných miest*

RCR 78 – používatelia, ktorí využívajú podporovanú infraštruktúru v oblasti kultúry

RCO 80 – stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou na účely miestneho rozvoja

 

Horizontálne ciele – implementácia

RCO 95 – zamestnanci financovaní z EFRR a Kohézneho fondu

RCR 91 – priemerný čas potrebný na uverejnenie výziev, výber projektov a podpis zmlúv*

RCR 92 – priemerný čas na zadávanie zákaziek (od uverejnenia verejného obstarávania po podpis zmluvy) *

RCR 93 – priemerný čas na implementáciu projektu (od podpisu zmluvy po poslednú platbu)*

RCR 94 – jedna ponuka na intervencie EFRR a Kohézneho fondu*


Tabuľka 2: Dodatočné spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre EFRR pre Interreg

Interreg – špecifické ukazovatele

RCO 81 – účastníci cezhraničných iniciatív mobility

RCO 82 – účastníci spoločných opatrení propagujúcich rodovú rovnosť, rovnaké príležitosti a sociálnu inklúziu

RCO 83 – vypracované alebo implementované spoločné stratégie/akčné plány

RCO 84 – spoločné pilotné aktivity implementované v rámci projektov

RCO 85 – účastníci spoločných systémov odbornej prípravy

RCO 96 – identifikované právne alebo administratívne prekážky

RCO 86 – podpísané spoločné administratívne alebo právne dohody

RCO 87 – organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce

RCO 88 – projekty presahujúce štátne hranice zamerané na partnerské učenie s cieľom posilniť spoločné aktivity

RCO 89 – cezhraničné projekty s cieľom zlepšiť viacúrovňové riadenie

RCO 90 – projekty presahujúce vnútroštátne hranice, ktorými sa vytvárajú siete/klastre

RCR 79 – spoločné stratégie/akčné plány prijaté organizáciami počas dokončenia projektu alebo po ňom

RCR 80 – spoločné pilotné aktivity prijaté alebo rozšírené organizáciami počas dokončenia projektu alebo po ňom

RCO 81 – účastníci, ktorí ukončili spoločné systémy odbornej prípravy

RCO 82 –odstránené alebo zmiernené právne alebo administratívne prekážky

RCR 83 – osoby, na ktoré sa vzťahujú spoločné podpísané dohody

RCR 84 – organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce 6 – 12 mesiacov po dokončení projektu

RCR 85 – účastníci zapojení do spoločných opatrení 6 – 12 mesiacov po dokončení projektu

RCR 86 – zainteresované strany/inštitúcie s kapacitou posilnenej spolupráce presahujúcou štátne hranice


(1)  Použije sa v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a Interreg v súlade s článkom [12 ods. 1] druhým pododsekom písm. a) a článkom [36 ods. 2] písm. b) [prenos údajov] nariadenia (EÚ) [nové VN] a v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v súlade s článkom [17 ods. 3] písm. d) bodom ii) nariadenia (EÚ) [nové VN] a v rámci programu Interreg v súlade s článkom 17 ods. 4 písm. e) bodom ii) (EÚ) [nové nariadenie EÚS].

(2)  RCO: Spoločný ukazovateľ výstupu v rámci regionálnej politiky.

(3)  RCR: Spoločný ukazovateľ výsledku v rámci regionálnej politiky.

(4)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(**)  Z dôvodu prehľadnosti sú ukazovatele zoskupené podľa cieľov politiky, ale nevzťahujú sa len na ne. Najmä pod cieľom politiky 5 sa môžu s príslušnými ukazovateľmi použiť špecifické ciele z cieľov politiky 1 – 4. Okrem toho sa na vytvorenie uceleného obrazu o očakávanej a skutočnej výkonnosti programov môžu ukazovatele označené symbolom (*) v relevantných prípadoch použiť na špecifické ciele v rámci viac ako jedného z cieľov politiky 1 až 4.

PRÍLOHA II

Základný súbor ukazovateľov pre EFRR a Kohézny fond podľa článku 7 ods. 3 (1)

Cieľ politiky

Špecifický cieľ

Výstupy

Výsledky

(1)

(2)

(3)

(4)

1.

Inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva , regionálnej prepojenosti v oblasti technológií, rozvoju informačných a komunikačných technológií (IKT), pripojiteľnosti a efektívnej verejnej správy prostredníctvom: [PN 172]

i)

rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií

CCO 01 – podniky podporované pri inovácii

CCO - 01a – podniky podporované na účely udržateľnej hospodárskej činnosti [PN 173]

CCO 02 – výskumníci pracujúci v podporovaných výskumných zariadeniach

CCR 01 – MSP, ktoré zavádzajú inovácie produktov, procesov, marketingu alebo organizácie

CCR - 01a – zvýšenie podielu regionálnych príjmov [PN 175]

ii)

využívania výhod digitalizácie občanmi, podnikmi a vládami

CCO 03 – podniky a verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych produktov, služieb a aplikácií

CCR 02 – dodatoční používatelia nových digitálnych produktov, služieb a aplikácii, ktoré vyvinuli podniky a verejné inštitúcie

iii)

posilnenie rastu a konkurencieschopnosti MSP

CCO 04 – MSP podporované pri vytváraní pracovných miest a  udržateľného rastu [PN 174]

CCR 03 – pracovné miesta vytvorené v podporovaných MSP

iv)

rozvoj zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie

CCO 05 – MSP, ktoré investujú do rozvoja zručností

CCR 04 – zamestnanci MSP, ktorí využívajú odbornú prípravu pre rozvoj zručností

2.

Ekologickejšia, nízkouhlíková a odolná Európa pre všetkých vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika [PN 176]

i)

podpora opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti

CCO 06 – investície do opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti

CCR 05 – prijímatelia so zlepšenou energetickou klasifikáciou

ii)

podpora energie z obnoviteľných zdrojov

CCO 07 – dodatočná kapacita na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov

CCR 06 – objem dodatočnej vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov

iii)

vývoj inteligentných energetických systémov, sietí a uskladnenia na miestnej úrovni

CCO 08 – systémy digitálneho riadenia vyvinuté pre inteligentné siete

CCO 08a – rozvoj nových podnikov [PN 177]

CCR 07 – dodatoční používatelia pripojení na inteligentné siete

CCR 07a – počet vytvorených pracovných miest [PN 179]

iv)

podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizika a odolnosti proti katastrofám

CCO 09 – nové alebo modernizované systémy monitorovania, varovania a reakcie v prípade katastrof

CCO 09a – zvýšená adaptácia na zmenu klímy, zvýšená prevencia rizika prírodnej katastrofy vrátane odolnosti proti katastrofám a extrémnym výkyvom počasia [PN 178]

CCR 08 – dodatočná populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti povodniam, lesným požiarom a iným prírodným katastrofám súvisiacim so zmenou klímy

v)

podpora udržateľného vodného hospodárstva

CCO 10 – nová alebo modernizovaná kapacita na úpravu odpadovej vody

CCR 09 – dodatočná populácia, ktorá je pripojená na minimálne sekundárnu úpravu odpadovej vody

vi)

podpora prechodu na obehové hospodárstvo

CCO 11 – nová alebo modernizovaná kapacita na recykláciu odpadu

CCR 10 – dodatočný recyklovaný odpad

vii)

zvyšovanie biodiverzity, zelenej infraštruktúry v mestskom prostredí a znižovanie znečistenia

CCO 12 – plocha zelenej infraštruktúry v mestských oblastiach

CCR 11 – populácia, ktorá využíva opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia

3.

Prepojenejšia Európa pre všetkých vďaka posilneniu mobility a regionálnej prepojenosti IKT [PN 180]

i)

podpora digitálnej pripojiteľnosti

CCO 13 – dodatočné domácnosti a podniky s vysokokapacitným širokopásmovým sieťovým pokrytím

CCR 12 – dodatočné domácnosti a podniky so širokopásmovým pripojením na vysokokapacitné siete

ii)

rozvoj udržateľnej, inteligentnej, bezpečnej a intermodálnej siete TEN-T odolnej proti zmene klímy

CCO 14 – cestné siete TEN-T: nové a modernizované cesty a mosty [PN 181]

CCR 13 – časové úspory vďaka lepšej cestnej a mostnej infraštruktúre [PN 182]

iii)

rozvoj udržateľnej, inteligentnej a intermodálnej vnútroštátnej, regionálnej a miestnej mobility odolnej proti zmene klímy, vrátane zlepšeného prístupu k TEN-T a cezhraničnej mobility

CCO 15 – železničné siete TEN-T: nové a modernizované železničné trate

CCR 14 – ročný počet cestujúcich, ktorí používajú zlepšenú železničnú dopravu

iv)

podpora udržateľnej multimodálnej mestskej mobility

CCO 16 – rozšírenie a modernizácia električkových a metrových tratí

CCR 15 – používatelia nových a modernizovaných električkových a metrových tratí za rok

4.

Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv [PN 183]

i)

zvyšovanie účinnosti pracovných trhov a prístupu ku kvalitnému zamestnaniu rozvíjaním sociálnej inovácie a infraštruktúry

CCO 17 – nezamestnaní, ktorých ročne obslúžia rozšírené zariadenia služieb zamestnanosti

CCO 16 – uchádzači o zamestnanie, ktorí ročne využívajú rozšírené zariadenia služieb zamestnanosti

ii)

zlepšovanie prístupu k inkluzívnym a ku kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania pomocou rozvoja infraštruktúry

CCO 18 – nová alebo modernizovaná kapacita infraštruktúry v oblasti starostlivosti o deti a vzdelávania

CCR 17 – používatelia, ktorí ročne využívajú novú alebo modernizovanú infraštruktúru v oblasti starostlivosti o deti a vzdelávania

iii)

zvyšovanie sociálno-ekonomickej integrácie marginalizovaných komunít, migrantov a znevýhodnených skupín pomocou integrovaných opatrení vrátane bývania a sociálnych služieb

CCO 19 – dodatočná kapacita vytvorenej alebo modernizovanej prijímacej infraštruktúry

CCR 18 – používatelia, ktorých ročne obslúžia nové a modernizované prijímacie a ubytovacie zariadenia

iv)

zabezpečenie rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti rozvíjaním infraštruktúry

CCO 20 – nová alebo modernizovaná kapacita infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti

CCR 19 – populácia s prístupom k zlepšeným službám zdravotnej starostlivosti

5.

Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných a všetkých ďalších oblastí a miestnych iniciatív [PN 184]

i)

podpora integrovaného sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, kultúrneho dedičstva a bezpečnosti v mestských oblastiach

CCO 21 – populácia, na ktorú sa vzťahujú stratégie pre integrovaný rozvoj miest

 


(1)  Tieto ukazovatele bude Komisia používať v súlade s požiadavkou na podávanie správ podľa článku 38 ods. 3 písm. e) bodu i) [platného] nariadenia o rozpočtových pravidlách.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/599


P8_TA(2019)0304

Emisné normy pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 715/2007 (prepracované znenie) (COM(2017)0676 – C8-0395/2017 – 2017/0293(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

(2021/C 108/41)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0676),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0395/2017),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (2),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 3. mája 2018 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0287/2018),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3);

2.

berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 52.

(2)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 3. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0370).


P8_TC1-COD(2017)0293

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/631.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie k článku 15

Komisia počas preskúmania stanoveného v článku 15, ako aj v prípade návrhu legislatívnej zmeny tohto nariadenia uskutoční v súlade so zmluvami príslušné konzultácie. Komisia v tejto súvislosti predovšetkým uskutoční konzultácie s Európskym parlamentom a členskými štátmi.

V rámci tohto preskúmania Komisia preskúma aj vhodnosť stropu vo výške 5 % stanoveného v časti A bode 6.3 prílohy I vzhľadom na potrebu urýchliť podporu vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami v dotknutých členských štátoch.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/602


P8_TA(2019)0305

Znižovanie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (COM(2018)0340 – C8-0218/2018 – 2018/0172(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/42)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0340),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0218/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybné hospodárstvo (A8-0317/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 207.

(2)  Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 210.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 24. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0411).


P8_TC1-COD(2018)0172

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/904.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/604


P8_TA(2019)0306

Hnojivé výrobky EÚ ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania hnojivých výrobkov s označením CE na trhu a mení nariadenie (ES) č. 1069/2009 a nariadenie (ES) č. 1107/2009 (COM(2016)0157 – C8-0123/2016 – 2016/0084(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/43)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0157),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0123/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0270/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 80.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 24. októbra 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0392.


P8_TC1-COD(2016)0084

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1009.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/606


P8_TA(2019)0307

Ochrana pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci (COM(2018)0171 – C8-0130/2018 – 2018/0081(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/44)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0171),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 153 ods. 2 písm. b) a článok 153 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0130/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0382/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 145.


P8_TC1-COD(2018)0081

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/983.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/608


P8_TA(2019)0308

Spoločné pravidlá pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (COM(2017)0648 – C8-0391/2017 – 2017/0290(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/45)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0648),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0391/2017),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. apríla 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. júla 2018 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0259/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 52.

(2)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


P8_TC1-COD(2017)0290

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorou sa mení smernica 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Celkovým cieľom tejto smernice je založiť sieť multimodálnej dopravy efektívne využívajúcej zdroje a znížiť negatívny vplyv dopravy na znečisťovanie ovzdušia, emisie skleníkových plynov, nehody, hluk a dopravné preťaženie naďalej predstavujú pre hospodárstvo, zdravie a blahobyt európskych občanov problém. Napriek tomu, že cestná doprava je hlavným faktorom, ktorý prispieva k týmto negatívnym vplyvom, očakáva sa, že cestná nákladná doprava vzrastie do roku 2050 o 60 %. [PN 1]

(2)

Znižovanie negatívneho vplyvu dopravných činností zostáva jedným z hlavných cieľov politiky Únie v oblasti dopravy. Smernica Rady 92/106/EHS (4), v ktorej sa stanovujú opatrenia na podporu rozvoja kombinovanej dopravy, je jediným legislatívnym aktom Únie, ktorý priamo podnecuje na prechod z cestnej nákladnej dopravy na druhy dopravy s nižšími emisiami, ako napr. vnútrozemské vodné cesty, námorná a železničná doprava. V záujme ďalšieho znižovania negatívnych účinkov nákladnej cestnej dopravy by sa mal podnecovať výskum odporúčaných postupov a ich výmena medzi členskými štátmi v oblasti riešení vedúcich k vhodnejšiemu vedeniu trás, optimalizácii sietí, nárastu efektívnosti nakládky a možnostiam spoplatnenia externých nákladov. [PN 2]

(3)

Cieľ presunúť 30 % nákladnej cestnej dopravy uskutočňovanej na vzdialenosť väčšiu ako 300 km na iné druhy dopravy, ako napr. na železničnú či vodnú dopravu, do roku 2030, a viac ako 50 % do roku 2050, aby sa optimizovala výkonnosť multimodálnych logistických reťazcov, a to aj intenzívnejším využívaním energeticky účinnejších druhov dopravy, sa dosahuje pomalšie, než sa očakávalo, a podľa súčasných prognóz ho ani nebude možné dosiahnuť sa má dosiahnuť zvýšením efektívnosti a zdokonalením infraštruktúry v odvetví železničnej a vodnej dopravy . [PN 3]

(4)

Smernica 92/106/EHS prispela k rozvoju politiky Únie v oblasti kombinovanej dopravy a pomohla presunúť mimo ciest značný objem nákladu. Nedostatky, ktoré sa objavili pri vykonávaní uvedenej smernice, najmä nejasný text, zastarané ustanovenia a, obmedzená pôsobnosť jej podporných opatrení, ako aj byrokratické a protekcionistické prekážky v odvetví železničnej dopravy, výrazne znížili jej vplyv. [PN 4]

(4a)

Táto smernica by mala pripraviť pôdu pre účinné intermodálne a multimodálne služby nákladnej dopravy, ktoré poskytnú rovnaké podmienky pre rôzne druhy dopravy. [PN 5]

(5)

Smernica 92/106/EHS by sa mala zjednodušiť a jej vykonávanie by sa malo zlepšiť prehodnotením hospodárskych stimulov pre kombinovanú dopravu s cieľom podporiť presun tovaru z cestnej dopravy na iné druhy dopravy, ktoré sú ekologickejšie, bezpečnejšie, energeticky účinnejšie a spôsobujú menej dospravného preťaženia zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej a vodnej dopravy v porovnaní s cestnou dopravou . [PN 6]

(6)

Objem vnútroštátnej intermodálnej prepravy predstavuje 19,3 % z celkovej kombinovanej dopravy v Únii. Takáto preprava v súčasnosti nemá prospech z podporných opatrení stanovených v smernici 92/106/EHS v dôsledku obmedzenej pôsobnosti vymedzenia kombinovanej dopravy. Negatívny účinok vnútroštátnej cestnej dopravy, a najmä emisií skleníkových plynov a dopravného preťaženia, siaha však aj za štátne hranice. Preto treba rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice 92/106/EHS na vnútroštátnu (v rámci členského štátu) kombinovanú dopravu s cieľom podporiť ďalší rozvoj kombinovanej dopravy v Únii, a teda zvýšiť modálny presun z cesty na železnicu, vnútrozemské vodné cesty a príbrežnú námornú dopravu. Výnimka z pravidiel kabotáže je však naďalej obmedzená na medzinárodnú kombinovanú dopravu medzi členskými štátmi. Členské štáty budú musieť vykonávať účinné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie uvedených pravidiel a presadzovať harmonizáciu pracovných a sociálnych podmienok u jednotlivých druhov dopravy a v jednotlivých členských štátov.[PN 7]

(7)

Kombinovanú dopravu treba považovať za jediný systém prepravy, ktorý priamo konkuruje unimodálnej preprave z východiskového bodu do cieľového miesta určenia. Regulačnými podmienkami by sa mala zabezpečiť rovnocennosť medzi medzinárodnou kombinovanou dopravou a medzinárodnou unimodálnou dopravou, respektíve medzi vnútroštátnou kombinovanou dopravou a vnútroštátnou unimodálnou dopravou.

(7a)

Na zabezpečenie dobrého fungovania vnútorného trhu by sa na úseky kombinovanej dopravy vykonané cestnou dopravou mali vzťahovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009  (5) a (ES) č. 1072/2009  (6) , ak sa vykonávajú v rámci medzinárodnej dopravy alebo vnútroštátnej dopravy. Je tiež potrebné zabezpečiť sociálnu ochranu vodičov, ktorí vykonávajú činnosti v inom členskom štáte. Ustanovenia o vysielaní vodičov uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES  (7) a ustanovenia o presadzovaní týchto ustanovení uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ  (8) by sa mali vzťahovať na dopravcov, ktorí pôsobia na úsekoch vykonávaných cestnou dopravou v rámci kombinovanej dopravy. Úseky vykonávané cestnou dopravou treba považovať za neoddeliteľnú súčasť jedinej operácie kombinovanej dopravy. Predovšetkým tie ustanovenia o medzinárodnej doprave, ktoré sa nachádzajú v uvedených smerniciach, by sa mali vzťahovať na úseky, ktoré sú súčasťou medzinárodnej kombinovanej dopravy a sú vykonávané cestnou dopravou. Okrem toho by sa v prípade kabotážnych operácií ustanovenia o kabotáži uvedené v nariadení 1072/2009 mali vzťahovať na úseky, ktoré sú súčasťou vnútroštátnej kombinovanej dopravy a sú vykonávané cestnou dopravou. [PN 8]

(8)

Súčasné vymedzenie pojmu kombinovaná doprava zahŕňa rôzne obmedzenia dĺžky úsekov kombinovanej dopravy realizovaných cestnou dopravou v závislosti od druhu dopravy vykonávanej na úseku realizovanom inou ako cestnou dopravou, v prípade železničnej dopravy však nie je stanovené obmedzenie dĺžky úseku, namiesto toho sa berie do úvahy pojem „najbližší vhodný terminál“, aby sa poskytla určitá flexibilita na zohľadnenie osobitných situácií. Toto vymedzenie pojmu spôsobilo mnohé ťažkosti pri jej vykonávaní vzhľadom na rôzne výklady a osobitné ťažkosti pri stanovovaní podmienok vykonávania. Bolo by užitočné odstrániť tieto nejasnosti a zabezpečiť pritom zachovanie určitej miery flexibility.

(9)

Podľa súčasného vymedzenia pojmu kombinovaná doprava sa minimálnou vzdialenosťou 100 km v prípade úsekov kombinovanej dopravy realizovaných inou ako cestnou dopravou zabezpečuje, že je pokrytá väčšina prepravy kombinovanej dopravy. Úseky železničnej a príbrežnej námornej dopravy sa využívajú na prepravu na veľké vzdialenosti, aby mohli konkurovať doprave, ktorá sa vykonáva iba po pozemných komunikáciách. Stanovením tejto minimálnej vzdialenosti sa zabezpečuje aj to, že sú z rozsahu pôsobnosti vylúčené osobitné druhy prepravy, ako napr. krátke prejazdy trajektom alebo preprava po šírom mori, ktoré by sa realizovali v každom prípade. Kvôli takýmto obmedzeniam však značná časť prepráv po vnútrozemských vodných cestách v okolí prístavov a v aglomeráciách aj v ich okolí, ktoré výrazne prispievajú k odľahčeniu cestných sietí v námorných prístavoch a v ich bezprostrednom okolí a k zníženiu environmentálnej záťaže v aglomeráciách, nie je považovaná za kombinovanú dopravu. Preto by bolo užitočné zrušiť túto minimálnu vzdialenosť a zároveň zachovať vylúčenie určitých druhov prepravy, napríklad takých, ktoré zahŕňajú prepravu po šírom mori alebo krátke prejazdy trajektom.

(9a)

Treba objasniť, že ak sú nakladacie jednotky označené podľa medzinárodných noriem ISO 6346 a EN 13044, celková prípustná hmotnosť žeriavom presúvateľných prívesov a návesov môžu byť 44 ton. [PN 9]

(10)

Minimálny veľkostný limit nákladových jednotiek aktuálne uvedený vo vymedzení pojmu kombinovaná doprava by mohol zabrzdiť budúci vývoj inovatívnych intermodálnych riešení pre mestskú dopravu. Schopnosť identifikovať nákladové jednotky prostredníctvom existujúcich noriem by naopak mohla urýchliť manipuláciu s nimi v termináloch a uľahčiť tok činností kombinovanej dopravy s cieľom zabezpečiť jednoduchšie zaobchádzanie s určenými nákladovými jednotkami a zabezpečiť, aby boli použiteľné aj v budúcnosti.

(11)

Zastarané používanie pečiatok ako dôkazu kombinovanej dopravy bráni účinnému presadzovaniu alebo overovaniu oprávnenosti uplatnenia opatrení stanovených v smernici 92/106/EHS. Mal by sa spresniť dôkaz potrebný na preukázanie toho, že sa vykonáva kombinovaná doprava, ako aj spôsob, akým treba takýto dôkaz poskytnúť. Malo by sa podporiť využívanie a zasielanie elektronických dopravných informácií, čím by sa zjednodušilo poskytovanie relevantných dôkazov a ich spracovanie príslušnými orgánmi s cieľom v budúcnosti postupne odstrániť používanie papierových dokumentov . Použitý formát by mal byť spoľahlivý a autentický. Regulačný rámec a iniciatívy na zjednodušenie administratívnych postupov a digitalizácie dopravných aspektov by mali zohľadňovať vývoj na úrovni Únie. [PN 10]

(11a)

S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a atraktívnosť kombinovanej dopravy pre prevádzkovateľov, najmä veľmi malé podniky a malé a stredné podniky (MSP), treba čo najviac znížiť potenciálnu administratívnu záťaž spojenú s vykonávaním kombinovanej dopravy v porovnaní s unimodálnou dopravou. [PN 11]

(12)

Pôsobnosť súčasných hospodárskych podporných opatrení stanovených v smernici 92/106/EHS je veľmi obmedzená a pozostáva z daňových opatrení (konkrétne z vrátenia alebo zníženia daní), ktoré sa vzťahujú len na kombinovanú železničnú/cestnú dopravu. Takéto opatrenia by sa mali rozšíriť aj o kombinovanú dopravu vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej dopravy. Treba podporiť aj iné relevantné typy opatrení, ako napríklad opatrenia na podporu investícií do infraštruktúry a digitálnych technológií alebo rôzne hospodárske podporné opatrenia. Pokiaľ ide o digitálne technológie, malo by sa stanoviť prechodné obdobie pre dematerializáciu dokumentov potvrdzujúcich, že kombinovaná doprava bola vykonaná. V uvedenom období by sa nástroje kontrolných orgánov mali technologicky zmodernizovať. Členské štáty by mali uprednostňovať investície do intermodálnych terminálov s cieľom znížiť dopravné preťaženie ciest, zmierniť izoláciu priemyselných oblastí, ktoré takúto infraštruktúru nemajú, a zlepšiť dostupnosť i fyzické a digitálne prepojenie zariadení na manipuláciu s nákladom. [PN 12]

(13)

Najdôležitejšie úzke miesto v infraštruktúre, ktoré brzdí presun z nákladnej cestnej dopravy na iné druhy dopravy, sa nachádza na úrovni intermodálneho terminálu , pričom situáciu ešte zhoršuje nedôsledná realizácia siete TEN-T . Súčasné rozloženie a počet intermodálnych terminálov v Únii, minimálne v rámci súčasnej základnej a súhrnnej siete TEN-T, je nedostatočné. Kapacita súčasných intermodálnych terminálov zároveň dosahuje svoj limit a bude sa musieť zväčšiť, aby zvládla celkový nárast objemu nákladnej dopravy. Investovaním do kapacity intermodálnych terminálov sa môžu znížiť celkové náklady na prekládku, čo by sa mohlo odraziť na miere presunu na iné druhy dopravy, ako sa ukázalo v niektorých členských štátoch. Členské štáty by preto mali v koordinácii so susednými členskými štátmi a s Komisiou zabezpečiť, aby sa postavilo súčasné intermodálne terminály v prípade potreby rozšírili a aby sa v oblastiach, kde je to potrebné, vybudovalo alebo dopravcom sprístupnilo viac terminálov multimodálnej kombinovanej dopravy a, zväčšila sa ich ich prekládková kapacita alebo sa zriaďovali prekladiská . To by podnietilo využívanie alternatívnych druhov nákladnej dopravy a zvýšila by sa miera presunu na iné druhy dopravy, čím by sa kombinovaná doprava stala konkurencieschopnejšou než samotná cestná doprava. Zvýšené plošné pokrytie a kapacita intermodálnych terminálov by sa mali realizovať minimálne v rámci súčasnej základnej a súhrnnej siete TEN-T. Každé miesto nakládky v Únii by malo byť v priemere vzdialené najviac 150 kilometrov od vhodného intermodálneho terminálu kombinovanej dopravy. Kombinovaná doprava by mala mať možnosť využívať príjmy z poplatkov na pokrytie externých nákladov, ako sa uvádza v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES  (9) . [PN 13]

(13a)

Členské štáty by mali uprednostniť investície do intermodálnych terminálov na odstránenie úzkych miest a oblastí dopravného preťaženia, najmä v blízkosti mestských a predmestských oblastí, na ľahšie prekonávanie prírodných prekážok, ako sú horské oblasti, na skvalitnenie cezhraničných spojení, na znižovanie emisií škodlivých častíc do ovzdušia a zlepšovanie prístupu do a z priemyselných oblastí, ktoré takúto infraštruktúru nemajú. [PN 14]

(14)

Členské štáty by mali popri už súčasných hospodárskych podporných opatreniach zaviesť ďalšie, ktoré by boli zamerané na rôzne úseky kombinovanej dopravy, s cieľom znížiť objem cestnej nákladnej cestnej dopravy a nabádať k využívaniu iných druhov dopravy, napr. železničnej, vnútrozemskej vodnej a námornej dopravy, a tým znižovať znečistenie ovzdušia, emisie skleníkových plynov, počet dopravných nehôd, hluk a dopravné preťaženie , ako aj podporiť opatrenia na posilnenie a zavedenie digitalizácie do tohto odvetvia na vnútornom trhu . Takéto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať zníženie niektorých daní alebo poplatkov za dopravu, podporu na intermodálne nákladové jednotky skutočne prepravované kombinovanou dopravou, alebo čiastočnú úhradu nákladov na prekládky. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať podporu integrácie prepojených sústav a automatizácie operácií, ako aj investície do digitálnej logistiky, inovačných systémov na manipuláciu s nákladom a komunikačných technológií a inteligentných dopravných systémov s cieľom uľahčiť toky informácií. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať aj posilňovanie environmentálnej výkonnosti, efektívnosti a udržateľnosti kombinovanej dopravy stimuláciou používania ekologických vozidiel alebo vozidiel s nízkymi emisiami a alternatívnych palív, podporou úsilia o energetickú efektívnosť a využívaním obnoviteľných zdrojov energie v celom reťazci kombinovanej dopravy a znižovaním rôznych škodlivých účinkov súvisiacich s dopravou vrátane hluku. [PN 15]

(14a)

Rôzne fondy a programy Únie na financovanie výskumu by mali naďalej podporovať členské štáty pri dosahovaní cieľov tejto smernice. [PN 16]

(14b)

Investície do logistiky sú ďalším dôležitým nástrojom zvyšovania konkurencieschopnosti kombinovanej dopravy. Systematickejšie využívanie digitálnych riešení vrátane informačných a komunikačných technológií alebo inteligentných prepojených systémov by uľahčilo výmenu údajov, napomohlo zvyšovať účelnosť a znižovať náklady na prekládku, ako aj skrátiť jej trvanie. [PN 17]

(14c)

Investície do odbornej prípravy pracovníkov logistického reťazca, najmä intermodálnych terminálov, tiež umožnia posilňovať konkurencieschopnosť kombinovanej dopravy. [PN 18]

(15)

Podporné opatrenia pre kombinovanú dopravu by sa mali vykonávať v súlade s pravidlami štátnej pomoci podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Štátna pomoc uľahčuje rozvoj hospodárskych činností, ak neovplyvňuje podmienky obchodu v takej miere, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a je užitočným nástrojom na podporu realizácie významných projektov v spoločnom európskom záujme v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. V takýchto prípadoch by preto Komisia mala zvážiť oslobodenie členských štátov od požiadavky, aby ju informovali v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ. [PN 19]

(16)

S cieľom zabrániť možnej duplicite investícií medzi členskými štátmi v tesnej blízkosti by sa podporné opatrenia by sa mali podľa potreby koordinovať medzi členskými štátmi a Komisiou formou úzkej spolupráce príslušných orgánov členských štátov . [PN 20]

(17)

Členské štáty by mali pravidelne prehodnocovať aj podporné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich účinnosť a efektívnosť a mal by sa hodnotiť ich celkový vplyv na európske odvetvie dopravy, ako sa uvádza v európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu. Podľa potreby by sa mali prijímať nápravné opatrenia. Komisia by mala na základe informácií od členských štátov vyhodnocovať jednotlivé opatrenia prijímané v členských štátoch a ich účinnosť a mala by podporovať výmenu osvedčených postupov . [PN 21]

(18)

Na účely tejto smernice by sa nemal robiť rozdiel medzi kombinovanou dopravou za poplatok alebo úhradu a kombinovanou dopravou pre vlastné potreby.

(18a)

Nedostatok porovnateľných a spoľahlivých štatistických údajov je v súčasnosti prekážkou hodnotenia kombinovanej dopravy v Únii a prijatia opatrení na odblokovanie jej potenciálu. [PN 22]

(19)

S cieľom držať krok s vývojom dopravy v Únii, a najmä trhu kombinovanej dopravy, by členské štáty mali zhromažďovať príslušné údaje a informácie a pravidelne ich oznamovať Komisii, ktorá by každé štyri roky mala predložiť Európskemu parlamentu a, Rade a príslušným orgánom členských štátov správu o uplatňovaní tejto smernice. [PN 23]

(19a)

Komisia by mala byť zodpovedná za riadne uplatňovanie tejto smernice a dosiahnutie cieľa rozvoja kombinovanej dopravy v celej Únii v horizonte rokov 2030 a 2050. Na tento účel by mala pravidelne hodnotiť pokrok vo zvyšovaní podielu kombinovanej dopravy v každom členskom štáte na základe informácií od členských štátov a v prípade potreby by mala predložiť návrh na zmenu tejto smernice s cieľom dosiahnuť uvedený cieľ v rámci celej Únie. [PN 24]

(20)

Transparentnosť je dôležitá pre všetky zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na kombinovanej doprave, najmä tie, ktorých sa týka táto smernica. V každom členskom štáte by sa mali určiť príslušné orgány, ktoré by boli poverené podporou tejto transparentnosti a presadzovaním ďalšej spolupráce.

(21)

S cieľom zohľadniť vývoj na trhu a technický pokrok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ zamerané na doplnenie tejto smernice o ďalšie podrobné informácie týkajúce sa kombinovanej dopravy, ktoré majú oznamovať členské štáty. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22)

Keďže ciele tejto smernice ďalej podporovať presun z , konkrétne dosiahnutie konkurencieschopnosti kombinovanej dopravy voči cestnej dopravy na ekologickejšie druhy dopravy, a tým znižovať negatívne externality dopravného systému Únie doprave , nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale najmä z dôvodu cezhraničnej povahy nákladnej kombinovanej dopravy a vzájomne prepojenej infraštruktúry, ako aj problémov, ktoré má táto smernica riešiť, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov. [PN 25]

(23)

Smernica 92/106/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 92/106/EHS sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru“;

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1.   Táto smernica sa uplatňuje na kombinovanú dopravu.

2.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚kombinovaná doprava‘ rozumie preprava tovaru prostredníctvom dopravnej činnosti, ktorá zahŕňa počiatočný alebo koncový úsek cesty, alebo oba úseky, vykonané cestnou dopravou, ako aj úsek cesty vykonaný inou ako cestnou dopravou, pri ktorom sa využíva železničná, vnútrozemská vodná alebo námorná doprava:

a)

v prípojnom vozidle alebo návese s ťahačom alebo bez neho, vo výmennej nadstavbe alebo v kontajneri označených v súlade so systémom označovania na základe medzinárodných noriem ISO 6346 a EN 13044, vrátane žeriavom presúvateľných návesov s najvyššou povolenou celkovou hmotnosťou 44 ton, pričom intermodálna nákladová jednotka bez sprievodu sa prekladá medzi rôznymi druhmi dopravy (ďalej len ‚nesprevádzaná kombinovaná doprava‘); alebo [PN 26]

b)

cestným vozidlom v sprievode jeho vodiča , ktoré je na úseku vykonávanom inou ako cestnou dopravou prepravované po železnici, vnútrozemských vodných cestách alebo námornou dopravou (sprevádzaná doprava) . [PN 27]

Na základe výnimky sa písmeno a) tohto odseku do [päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vzťahuje aj na žeriavom nepresúvateľné prívesy a návesy v nesprevádzanej kombinovanej doprave, ktoré nie sú označené v súlade so systémom označovania na základe medzinárodných noriem ISO 6346 a EN 13044. [PN 28]

Na úseky vykonané inou ako cestnou dopravou, na ktorých sa využíva vnútrozemská vodná doprava alebo námorná doprava, v prípade ktorých neexistuje žiadna rovnocenná alebo hospodársky rentabilná alternatíva cestnej dopravy alebo ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie hospodársky rentabilnej dopravy, sa na účely kombinovanej dopravy neprihliada. [PN 29]

3.   Žiaden úsek vykonaný cestnou dopravou uvedený v odseku 2 nesmie na území Únie prekročiť najdlhšiu z týchto vzdialeností:

a)

150 km vzdušnou čiarou;

b)

20 % vzdialenosti vzdušnou čiarou medzi miestom nakládky na počiatočnom úseku a miestom vykládky na koncovom úseku, ak je väčšia ako vzdialenosť uvedená v písmene a). [PN 30]

Toto obmedzenie dĺžky úseku vykonaného cestnou dopravou sa vzťahuje na celkovú dĺžku každého úseku vykonaného cestnou dopravou vrátane všetkých medzičlánkov vyzdvihnutia a dodávky. Nevzťahuje sa na dopravu prázdnej nákladovej jednotky alebo na dopravu na miesto vyzdvihnutia tovaru, či z miesta dodávky tovaru.

Prekročenie obmedzenia dĺžky úseku vykonaného vykonávanej cestnou dopravou môže byť prekročené stanovené v tomto odseku v prípade kombinovanej dopravy cesta-železnica, ak to povolí členský štát alebo členské štáty, na území ktorých sa daný úsek vykonáva cestnou dopravou, s cieľom dosiahnuť ak je to potrebné na dosiahnutie geograficky najbližší dopravný terminál s potrebnou intermodálnou prevádzkovou kapacitou najbližšieho intermodálneho terminálu alebo prekladiska, ktorý má potrebnú intermodálnu prevádzkovú kapacitu na nakládku alebo vykládku z hľadiska vybavenosti na prekládku, kapacity terminálu , pracovného času terminálu a príslušných služieb nákladnej železničnej dopravy v prípade, že neexistuje intermodálny terminál alebo prekladisko spĺňajúce všetky tieto podmienky v rámci obmedzenej dĺžky úseku. Takéto prekročenie by v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. ea) malo byť náležite odôvodnené. Členské štáty môžu obmedziť dĺžku cestného úseku 150 km až o 50 % v prípade kombinovanej dopravy cesta-železnica na presne vymedzenej časti svojho územia z dôvodov ochrany životného prostredia za predpokladu, že sa v rámci uvedenej obmedzenej dĺžky úseku nachádza vhodný terminál . [PN 31]

4.   Kombinovaná doprava sa považuje za vykonanú v Únii, pokiaľ doprava alebo jej časť vykonaná v Únii spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 2 a 3. Na účely tejto smernice sa úsek vykonaný cestnou dopravou a/alebo úsek vykonaný inou ako cestnou dopravou alebo jeho časť, ktoré sa vykonávajú mimo územia Únie, nepovažujú za súčasť kombinovanej dopravy. [PN 32]

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa cestná doprava považovala za súčasť kombinovanej dopravy, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, len ak dopravca môže predložiť informácie poskytujúce jednoznačný dôkaz o tom, že táto cestná doprava predstavuje úsek kombinovanej dopravy vykonaný cestnou dopravou vrátane prepravy prázdnych nákladových jednotiek pred začatím a po skončení prepravy tovaru , a ak sú uvedené informácie riadne poskytnuté prepravcovi vykonávajúcemu túto prepravu pred jej začatím . [PN 33]

2.   Dôkaz uvedený Na to, aby sa informácie v odseku 1 musí v každom prípade považovali za jednoznačný dôkaz, musia byť v prípade každej kombinovanej dopravy predložené alebo zaslané vo formáte uvedenom v odseku 5 a pre každý prípad kombinovanej dopravy obsahovať tieto podrobné údaje: [PN 34]

a)

meno, adresu, kontaktné údaje a podpis odosielateľa;[.]

aa)

meno/názov, adresu, kontaktné údaje a podpis prevádzkovateľa zodpovedného za trasu kombinovanej dopravy, ak ide o iný subjekt ako je odosielateľ; [PN 35]

b)

miesto a dátum začiatku kombinovanej dopravy v Únii;

c)

meno, adresu a kontaktné údaje príjemcu;

d)

miesto, kde sa kombinovaná doprava v Únii končí;

e)

vzdialenosť vzdušnou čiarou medzi miestom, kde sa kombinovaná doprava začína a miestom, kde sa kombinovaná doprava v Únii končí;

ea)

odôvodnenie v súlade s kritériami stanovenými v poslednom pododseku, ak uvedená vzdialenosť presahuje obmedzenia uvedené v článku 1 ods. 3; [PN 36]

f)

opis trasy kombinovanej dopravy, ktorý obsahuje aspoň tieto údaje za každý úsek prepravy v rámci Únie aj za každý druh dopravy, ktorý sa využíva na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou, s podpisom odosielateľa prevádzkovateľa zodpovedného za plánovanie, pričom podpis môže byť aj elektronický : [PN 37]

i)

poradie úsekov (t. j. prvý úsek, úsek vykonaný inou ako cestnou dopravou alebo koncový úsek);

ii)

meno/názov, adresu a kontaktné údaje dopravcu (-ov) ; [PN 38]

iii)

druhy dopravy a ich poradie v preprave;

g)

označenie prepravovanej intermodálnej nákladovej jednotky;

h)

za počiatočný úsek vykonaný cestnou dopravou:

i)

miesto prekládky, odkiaľ nasleduje úsek vykonaný inou ako cestnou dopravou; [PN 39]

ii)

vzdialenosť vzdušnou čiarou počiatočného úseku cestnej dopravy medzi miestom nakládky a prvým dopravným terminálom alebo intermodálnym terminálom prejdená na počiatočnom úseku po ceste prekladiskom ; [PN 40]

iii)

po ukončení počiatočného úseku vykonaného cestnou dopravou podpis dopravcu, ktorým potvrdzuje, že preprava na úseku vykonanom cestnou dopravou bola vykonaná; [PN 41]

i)

za koncový úsek vykonaný cestnou dopravou:

i)

miesto, kde bol tovar prevzatý z úseku vykonaného inou ako cestnou dopravou (železničná, vnútrozemská vodná alebo námorná doprava);

ii)

vzdialenosť vzdušnou čiarou medzi miestom prekládky a miestom, kde sa v Únii končí kombinovaná doprava prejdená na koncovom úseku po ceste); [PN 42]

j)

za úsek vykonaný inou ako cestnou dopravou:

i)

po ukončení úseku vykonaného inou ako cestnou dopravou podpis dopravcu (alebo dopravcov v prípade dvoch alebo viacerých prepráv vykonaných inou ako cestnou dopravou na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou), ktorým sa potvrdzuje, že preprava na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou bola vykonaná;

ii)

prípadne podpis alebo pečať príslušných železničných alebo prístavných orgánov príslušného železničného orgánu alebo orgánu zodpovedného v dotknutých príslušných termináloch (železničná stanica alebo prístav) na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou, ktorými sa potvrdzuje, že príslušná časť úseku vykonaného inou ako cestnou dopravou bola ukončená. [PN 43]

ja)

ak sú prekročené obmedzenia dĺžky úseku vykonávaného cestnou dopravou, v súlade s článkom 1 ods. 3 tretím pododsekom vysvetlenie ich dôvodov. [PN 44]

3.   Ďalšie doklady na preukázanie toho, že dopravca vykonáva kombinovanú dopravu, sa nebudú vyžadovať.

4.   Dôkaz uvedený v odseku 1 sa predloží alebo odovzdá na žiadosť oprávneného inšpektora z členského štátu, v ktorom sa kontrola vykonáva , vo formáte uvedenom v odseku 5 . Pri cestných kontrolách sa predloží v priebehu počas takejto kontroly , a to najneskôr do 45 minút . Ak nemôže byť poskytnutý v čase cestnej kontroly, podpisy uvedené v ods. 2 písm. h) bode iii) a ods. 2 písm. j) sa musia predložiť alebo zaslať do 5 pracovných dní odo dňa kontroly príslušnému orgánu dotknutého členského štátu. Dôkaz musí byť vystavený v úradnom jazyku uvedeného členského štátu alebo v anglickom jazyku. Počas cestnej kontroly sa môže vodič obrátiť na ústredie, vedúceho dopravy alebo inú osobu či alebo subjekt, ktoré mu môžu pomôcť s poskytnutím dôkazu uvedeného informácií uvedených v odseku 2. [PN 45]

5.   Dôkazom môže Ako dôkaz môžu byť prepravný doklad, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 6 nariadenia Rady č. 11, alebo iné poskytnuté platné prepravné doklady, ako napr. prepravný doklad podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (CMR) alebo prepravný doklad podľa Jednotných pravidiel pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (CIM) sú listy o zásielke stanovené v platných medzinárodných alebo vnútroštátnych dopravných dohovoroch dovtedy, kým Komisia nestanovení normalizovaný formulár prostredníctvom vykonávacích aktov . [PN 46]

Takýto dôkaz môže byť predložený alebo odovzdaný elektronicky s použitím upraviteľného štruktúrovaného formátu, ktorý možno priamo použiť na uloženie a spracovanie počítačom, a v prípade časti úseku vykonávaného po ceste sa môže doplniť aj elektronický nákladný list podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (eCMR) platného dohovoru o medzinárodnej alebo vnútroštátnej doprave. Od orgánov členských štátov sa požaduje, aby akceptovali elektronické informácie týkajúce sa dôkazov. Pri elektronickej výmene informácií medzi orgánmi a prevádzkovateľmi sa takéto výmeny a ukladanie takýchto informácií vykonávajú postupmi elektronického spracúvania údajov . [PN 47]

Členské štáty postupne dokumentáciu dematerializujú a poskytnú prechodné obdobie na úplnú elimináciu používania papierovej dokumentácie. [PN 48]

6.   Na účely cestných kontrol sa nezrovnalosť medzi dopravou a poskytnutým dôkazom, najmä pokiaľ ide o informácie o trase uvedené v odseku 2 písm. g) písm. f), h) a i), v riadne odôvodnených prípadoch povoľuje, ak nastali výnimočné okolnosti mimo kontroly dopravcu (-ov), ktoré spôsobili zmeny v kombinovanej doprave. Za týmto účelom sa vodič môže obrátiť na ústredie, vedúceho dopravy alebo inú osobu alebo subjekt, ktoré môžu poskytnúť dodatočné odôvodnenie tejto nezrovnalosti medzi poskytnutým dôkazom a skutočnou dopravou.“[PN 49]

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Členské štáty predložia Komisii prvýkrát do [xx/xx/xxxx – 18 12 mesiacov po transpozícii tejto smernice] a potom každé dva roky správu s týmito informáciami o kombinovanej doprave na ich území, na ktorú sa vzťahuje táto smernica: [PN 50]

a)

vnútroštátne a cezhraničné spojenia koridory dopravnej siete využívané pri kombinovanej doprave; [PN 51]

b)

celkový a ročný objem kombinovanej dopravy v TEU (Twenty-foot Equivalent Unit – ekvivalent 20 stopového kontajnera) a v tonokilometroch podľa druhu dopravy (železničná úseky vykonané cestnou alebo inou ako cestnou dopravou , cestná/vnútrozemská vodná atď… najmä železničnou, vnútrozemskou vodnou a námornou dopravou ) a geografického rozloženia (vnútroštátne a v rámci Únie); [PN 52]

c)

počet prekládok vykonaných prostredníctvom bimodálnych technológií a geografické rozloženie týchto prekladísk, ako aj počet , umiestnenie a geografické rozloženie terminálov využívaných v kombinovanej doprave a rozdelených podľa typu dopravy na terminál (úseky vykonané cestnou alebo inou ako cestnou dopravou, najmä železničnou, vnútrozemskou vodnou a námornou dopravou ) a ročný počet prekládok v uvedených a posúdenie kapacity využívanej v  termináloch; [PN 53]

ca)

vývoj podielu kombinovanej dopravy a rôznych druhov dopravy na území; [PN 54]

d)

prehľad všetkých využívaných a plánovaných vnútroštátnych podporných opatrení vrátane miery ich využívania a odhadovaného vplyvu na využívanie kombinovanej dopravy a ich účinku na udržateľnosť zo sociálneho a environmentálneho hľadiska, z hľadiska úzkych miest, dopravného preťaženia, bezpečnosti a efektívnosti ; [PN 55]

da)

počet a geografická poloha prepravných činností prekračujúcich obmedzenie dĺžky úseku vykonávaného cestnou dopravou, ktorá je uvedená v článku 1 ods. 3; [PN 56]

db)

východisková stanica a stanica určenia nákladnej prepravy na cestách transeurópskej dopravnej siete TEN-T vymedzených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013  (*1) na úrovni NUTS 3. [PN 57]

1a.     Komisia zverejní údaje od členských štátov v podobe, ktorá umožní porovnávanie medzi členskými štátmi. [PN 58]

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a na doplnenie tejto smernice s cieľom určiť obsah informácií a podrobné údaje o kombinovanej doprave uvedené v odseku 1.

3.   Na základe analýzy správ jednotlivých štátov a štatistických údajov vypracovaných na základe spoločných ukazovateľov a metodík na úrovni Únie vypracuje Komisia prvýkrát [xx/xx/xxxx – 9 mesiacov po uplynutí lehoty na predloženie správ ČŠ] a potom každé dva roky a predloží Európskemu parlamentu a Rade a príslušným orgánom členských štátov správu o: [PN 59]

a)

hospodárskom rozvoji kombinovanej dopravy na úrovni členských štátov a Únie , najmä pokiaľ ide o vývoj environmentálnej výkonnosti rôznych druhov dopravy; [PN 60]

b)

vplyvoch vykonávania smernice a súvisiacich právnych aktov Únie v tejto oblasti;

c)

účinnosti a efektívnosti podporných opatrení stanovených v článku 6 , pričom spresní opatrenia považované za najúčinnejšie vzhľadom na pôvodný účel tejto smernice a osvedčené postupy v členských štátoch ; [PN 61]

ca)

vývoji podielu kombinovanej dopravy v jednotlivých členských štátoch a na úrovni Únie v záujme dosiahnutia cieľov Únie v horizonte rokov 2030 a 2050; [PN 62]

d)

ďalších možných opatreniach vrátane revízie vymedzenia pojmu kombinovanej dopravy podľa článku 1 , skvalitnenia zberu údajov a zverejňovania týchto údajov na úrovni Únie a úpravy zoznamu opatrení stanovených v článku 6 vrátane prípadných zmien pravidiel štátnej pomoci . [PN 63]

(*1)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).“ "

4a.

V článku 6 ods. 1 prvý pododsek sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie zníženia alebo vrátenia daní uvedených v odseku 3, ktorých predmetom sú cestné vozidlá (nákladné automobily, ťahače, prívesy, návesy, kontajnery pre vnútrozemské vodné cesty alebo multimodálne nákladné jednotky ) pri používaní v kombinovanej doprave, buď v štandardnej výške alebo úmerne k podielu ciest, ktoré tieto vozidlá vykonávajú železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci obmedzení a v súlade s podmienkami a pravidlami, ktoré stanovia po porade s Komisiou.“[PN 64]

4b.

V článku 6 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Zníženie vrátenej dane uvedené v prvom odseku povoľuje štát, v ktorom sú vozidlá evidované, na základe ciest po železnici alebo vnútrozemských vodných cestách na území uvedeného štátu.“[PN 65]

4c.

V článku 6 ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty však môžu toto zníženie alebo vrátenie daní povoliť na základe ciest po železnici alebo vnútrozemských vodných cestách , ktoré sa uskutočňujú čiastočne alebo úplne mimo členského štátu, v ktorom sú vozidlá evidované.“[PN 66]

5.

V článku 6 sa dopĺňajú tieto odseky 4, 5, 6, 7 a 8:

„4.   Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 8, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na podporu investícií do intermodálnych terminálov dopravných terminálov a prekladísk , pokiaľ ide o: [PN 67]

a)

výstavbu, prípade rozšírenie takýchto intermodálnych terminálov pre kombinovanú dopravu dopravných terminálov alebo zriaďovanie prekladísk kombinovanej dopravy v oblastiach bez vhodných zariadení do vzdialenosti uvedenej v článku 1 ods. 3 , pokiaľ takéto zariadenia nie sú hospodársky irelevantné, alebo z dôvodov súvisiacich so zemepisnými alebo prírodnými charakteristikami daného územia ; [PN 68]

aa)

výstavbu nových terminálov kombinovanej dopravy v oblastiach s potrebou ďalšej kapacity terminálov, rozšírenie jestvujúcich terminálov alebo zriaďovanie ďalších prekladísk na základe posúdenia vplyvov na hospodárstvo, podľa ktorého trh nebude negatívne ovplyvnený a nové terminály sú potrebné, ako aj za predpokladu, že sa zohľadnia environmentálne záujmy; [PN 69]

b)

zvýšenie prevádzkovej efektívnosti súčasných terminálov , vrátane zabezpečenia prístupu k týmto terminálom . [PN 70]

Podporné opatrenia pre kombinovanú dopravu sa považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 ZFEÚ a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ za predpokladu, že nepredstavujú viac ako 35 % celkových prevádzkových nákladov. [PN 71]

Členské štáty koordinujú svoju činnosť so susednými členskými štátmi a Komisiou a zabezpečia, aby sa v Únii pri vykonávaní takýchto opatrení uprednostňovalo zabezpečenie vyváženého a dostatočného geografického rozloženia vhodných zariadení, najmä na základnej a súhrnnej sieti TEN-T, a aby sa tak umožnilo, že žiadna lokalita v Únii sa nebude od takéhoto terminálu nachádzať vo vzdialenosti väčšej ako 150 km je obmedzenie uvedené v článku 1 ods. 3 písm. a) . Členské štáty pri prijímaní opatrení uvedených v tomto odseku náležite zohľadnia potrebu:

a)

znížiť dopravné preťaženie, najmä v blízkosti mestských a prímestských oblastí alebo v oblastiach s prírodnými obmedzeniami;

b)

zlepšiť cezhraničné prepojenia;

c )

zmierniť izoláciu oblastí, ktoré nie sú vybavené infraštruktúrou, a zároveň zohľadniť osobitné potreby a obmedzenia okrajových a najvzdialenejších regiónov;

d)

zlepšiť dostupnosť a prepojiteľnosť, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru na prístup do intermodálnych terminálov;

e)

urýchliť prechod na digitalizáciu a

f)

znížiť vplyv nákladnej dopravy na životné prostredie a verejné zdravie, napríklad podporou účinnosti vozidiel, používania alternatívnych a menej znečisťujúcich palív, využívania obnoviteľných zdrojov energie, a to aj v termináloch, alebo efektívnejšieho využívania dopravných sietí prostredníctvom zavádzania informačných a komunikačných technológií . [PN 72]

Členské štáty zabezpečia, aby boli podporované prekladiskové zariadenia prístupné pre všetky hospodárske subjekty bez diskriminácie.

Členské štáty môžu stanoviť dodatočné podmienky oprávnenosti na podporu. O týchto podmienkach informujú záujemcov. [PN 73]

5.    Do 31. decembra 2021 členské štáty môžu prijať prijmú dodatočné opatrenia hospodárskej a legislatívnej povahy na zlepšenie zvýšenie konkurencieschopnosti kombinovanej dopravy v porovnaní s rovnocennou alternatívnou cestnou dopravou , najmä s cieľom skrátiť čas prekládky a znížiť náklady na ňu . [PN 74]

Takéto opatrenia sa môžu týkať akejkoľvek kombinovanej dopravy alebo jej časti, ako je napríklad preprava na úseku vykonanom cestnou dopravou alebo inou ako cestnou dopravou vrátane použitého vozidla na takomto úseku alebo ako je nákladová jednotka alebo prekládky.

V záujme zníženia času a nákladov spojených s kombinovanou dopravou musia takéto opatrenia uvedené v prvom pododseku zahŕňať jeden alebo viacero týchto stimulov:

a)

oslobodenie dopravcov od povinnosti platiť poplatky na pokrytie externých nákladov a/alebo poplatky za dopravné preťaženie uvedené v článku 2 smernice 1999/62/ES, najmä zvýhodňovaním vozidiel na alternatívne palivá, ako sa uvádza v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ  (*2) ;

b)

náhradu poplatkov za používanie určitej infraštruktúry podnikom, ktoré vykonávajú činnosti v rámci kombinovanej dopravy;

c)

oslobodenie dopravcov od obmedzení vyplývajúcich z vnútroštátnych zákazov jazdy. [PN 75]

Pri prijímaní dodatočných opatrení členské štáty náležite zohľadnia aj potrebu urýchliť digitalizáciu odvetvia kombinovanej dopravy, najmä:

a)

podporia integráciu prepojených systémov a automatizáciu operácií;

b)

zvýšia investície do digitálnej logistiky, informačných a komunikačných technológií a inteligentných dopravných systémov a

c)

postupne ukončia používanie papierových dokumentov v budúcnosti. [PN 76]

5a.     Takéto dodatočné opatrenia budú zahŕňať stimuly na zvýhodnenie dopravných úsekov vykonaných inou ako cestnou dopravou. Členské štáty zahrnú opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti vodnej dopravy, ako napríklad finančné stimuly za využívanie príbrežných námorných ciest alebo vnútrozemských vodných ciest alebo na vytvorenie nových krátkych námorných spojení. [PN 77]

6.   Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých podľa tohto článku a o ich špecifikáciách.

7.   Členské štáty posudzujú vplyv takýchto podporných opatrení a prehodnocujú ich potrebu aspoň každé štyri roky a v prípade potreby tieto opatrenia prispôsobujú.“;

8.   Členské štáty zabezpečia, aby boli podporné opatrenia v oblasti kombinovanej dopravy zamerané na zníženie objemu nákladnej cestnej dopravy a aby podnecovali využívanie iných druhov dopravy, ako je napríklad železničná, vnútrozemská vodná a námorná doprava či vozidlá s nízkymi emisiami, alebo používanie alternatívnych palív s nižšími emisiami, napríklad biopalív, elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, zemného plynu alebo vodíkových palivových článkov , a tým znižovali znečisťovanie ovzdušia, emisie skleníkových plynov, počet dopravných nehôd, hluk a dopravné preťaženie. [PN 78]

(*2)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).“; "

6.

Články 7 a 9 sa vypúšťajú.

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

1.   Členské štáty určia jeden alebo viacero príslušných orgánov, aby zabezpečili vykonávanie tejto smernice a pôsobili ako hlavné kontaktné miesto, pokiaľ ide o jej vykonávanie.

Členské štáty oznámia ostatným členským štátom a Komisii príslušné orgány uvedené v prvom pododseku.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány spolupracovali s príslušnými orgánmi z iných členských štátov. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby si príslušné orgány navzájom poskytovali informácie potrebné na uplatňovanie tejto smernice. Pokiaľ ide o poskytovanie informácií, prijímajúci orgán zabezpečí rovnakú úroveň ich dôvernosti ako poskytujúci orgán.

3.   Členské štáty dostupne a bezplatne uverejnia na internete príslušné informácie o opatreniach prijatých podľa článku 6, ako aj ďalšie relevantné informácie na účely uplatňovania tejto smernice. [PN 79]

4.   Komisia na internete uverejní a v prípade potreby aktualizuje zoznam príslušných orgánov uvedených v odseku 1, ako aj zoznam opatrení uvedených v článku 6.“; [PN 80]

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 5 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa obdobie piatich rokov od [ dátum nadobudnutia účinnosti tejto (pozmeňujúcej) smernice]. Komisia vypracuje správu o delegovaní právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predĺži o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada najneskôr tri mesiace pred uplynutím každého obdobia nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku. [PN 81]

3.   Delegovanie právomoci uvedenej v článku 5 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (*3).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*3)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.;“"

Článok 2

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do XXXXXX [rok po prijatí smernice]. Znenie uvedených opatrení oznámia bezodkladne Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 52.

(2)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.

(4)  Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38).

(5)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).

(6)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72).

(7)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(8)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11).

(9)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 42).

(10)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/623


P8_TA(2019)0309

Zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198 – C8-0146/2016 – 2016/0107(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/46)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0198),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 50 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0146/2016),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality írskym parlamentom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016 (1),

so zreteľom na Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS),

so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0227/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 62.

(2)  Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 4. júla 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0284).


P8_TC1-COD(2016)0107

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(-1)

Rovnosť v daňovom zaobchádzaní pre všetkých a najmä pre všetky podniky je nevyhnutnou podmienkou jednotného trhu. Na zabezpečenie riadneho fungovania jednotného trhu je nevyhnutný koordinovaný a harmonizovaný prístup k uplatňovaniu vnútroštátnych daňových systémov, ktorý by prispieval k zabráneniu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a presunu ziskov. [PN 1]

(-1a)

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj systémy presunu ziskov pripravili vlády a obyvateľov o zdroje potrebné okrem iného na zabezpečenie toho, aby existoval univerzálny a bezplatný prístup k verejným službám v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a k štátnym sociálnym službám, a štátom zobrali možnosť zaručiť poskytovanie cenovo dostupného bývania a verejnej dopravy a budovanie infraštruktúry, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sociálneho rozvoja a hospodárskeho rastu. Stručne povedané, tieto systémy prispeli k nespravodlivosti, nerovnosti a hospodárskym, sociálnym a územným rozdielom. [PN 2]

(-1b)

Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb by mal reagovať na naliehavú potrebu progresívnej a spravodlivej globálnej daňovej politiky, podporovať prerozdeľovanie bohatstva a bojovať proti nerovnostiam. [PN 3]

(1)

Transparentnosť je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie jednotného trhu.  V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (3) a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ (4) označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na volanie našej spoločnosti po spravodlivosti a daňovej transparentnosti výzvu európskych občanov na transparentnosť potrebu pôsobiť ako referenčný model pre iné krajiny. Je zásadne dôležité, aby transparentnosť zohľadňovala reciprocitu medzi konkurentmi . [PN 4]

(2)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (5) uznal, že zvýšenie transparentnosti , spolupráce a konvergencie v oblasti politiky zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov a má rozhodujúci význam pre zvýšenie dôvery , podporovať tvorcov politiky pri posudzovaní súčasného daňového systému s cieľom vypracovať budúce právne predpisy, zabezpečiť vyššiu dôveru verejnosti v daňové systémy a vlády a zlepšiť investičné rozhodovanie založené na presnejších rizikových profiloch spoločností . [PN 5]

(2a)

Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín je účinný a vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných spoločností, ako aj nato, aby sa verejnosti umožnilo posúdiť vplyv uvedených činností na reálnu ekonomiku. Takisto sa tým zlepší schopnosť akcionárov riadne vyhodnotiť riziká prijaté spoločnosťami, povedie to k investičným stratégiám založeným na presných informáciách a posilní sa tým schopnosť subjektov s rozhodovacou právomocou posudzovať účinnosť a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov. [PN 6]

(2b)

Vykazovanie podľa jednotlivých krajín bude mať pozitívny vplyv aj na práva zamestnancov na informovanie a porady, ako je stanovené v smernici 2002/14/ES, a na kvalitu angažovaného dialógu v rámci spoločností, a to rozširovaním vedomostí o činnostiach spoločností. [PN 7]

(3)

V nadväznosti na závery Európskej rady z 22. mája 2013 sa do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (6) začlenila doložka o preskúmaní, v ktorej sa od Komisie žiada, aby zvážila možnosť zavedenia povinnosti pre veľké podniky v ďalších priemyselných odvetviach vypracúvať každoročné správy podľa jednotlivých krajín so zreteľom na vývoj v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a výsledky súvisiacich európskych iniciatív.

(4)

Skupina G20 v novembri 2015 vyzvala na zavedenie celosvetovo spravodlivého a moderného medzinárodného daňového systému a schválila „Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov“ (BEPS), ktorého cieľom je poskytnúť vládam jasné medzinárodné riešenia v súvislosti s nedostatkami a nesúrodosťami v súčasných predpisoch, ktoré umožňujú presúvať zisky podnikov na miesta s nulovým alebo nízkym zdanením, kde nemusí dochádzať k žiadnej tvorbe reálnej hodnoty. Konkrétne v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS sa pre niektoré nadnárodné podniky zavádza dôverné podávanie správ podľa jednotlivých krajín vnútroštátnym daňovým úradom. Komisia 27. januára 2016 prijala „balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“. Jedným z cieľov tohto balíka je transponovať opatrenie č. 13 akčného plánu BEPS do práva Únie prostredníctvom zmeny smernice Rady 2011/16/EÚ (7). Zdaňovanie ziskov tam, kde sa vytvára hodnota, si vyžaduje komplexnejší prístup k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín, ktoré je založené na verejnom vykazovaní. [PN 8]

(4a)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) by mala aktualizovať príslušné medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné účtovné štandardy (IAS), aby sa uľahčilo zavedenie požiadaviek na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín. [PN 9]

(4b)

Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín sa už v Únii zaviedlo pre bankový sektor smernicou 2013/36/EÚ, ako aj pre ťažobný a drevospracujúci priemysel smernicou 2013/34/EÚ. [PN 10]

(4c)

Únia preukázala bezprecedentným zavedením verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín, že sa stala svetovým lídrom v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. [PN 11]

(4d)

Keďže boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť úspešný len spoločnou akciou na medzinárodnej úrovni, je nevyhnutné, aby Únia, pričom by aj naďalej bola svetovým lídrom v tomto zápase, koordinovala svoju činnosť s medzinárodnými aktérmi, napríklad v rámci OECD. Jednostranné opatrenia, hoci aj veľmi ambiciózne, nemajú reálnu šancu na úspech, a navyše takéto opatrenia ohrozujú konkurencieschopnosť európskych spoločností a poškodzujú investičné prostredie Únie. [PN 12]

(4e)

Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní finančných výsledkov vyústi do obojstranne prospešnej situácie, čo povedie k väčšej účinnosti daňových správ, väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti, lepšej informovanosti zamestnancov a k väčšej ochote investorov podstupovať riziko. Okrem toho podniky budú mať výhody z lepších vzťahov so zainteresovanými stranami, čo povedie k väčšej stabilite a tiež k jednoduchšiemu prístupu k financovaniu z dôvodu jasnejšieho rizikového profilu a zlepšenia dobrej povesti. [PN 13]

(5)

Okrem zvýšenej transparentnosti dosiahnutej vykazovaním podľa jednotlivých krajín pre vnútroštátne daňové úrady posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom presadzovania podnikovej zodpovednosti a ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený. Verejná kontrola sa však musí uskutočňovať bez poškodzovania investičného prostredia v Únii alebo konkurencieschopnosti spoločností v Únii, najmä MSP, ako je vymedzené v tejto smernici, a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2015/1017  (8) , ktoré by mali byť vyňaté z povinnosti vykazovania stanovenej v tejto smernici. [PN 14]

(5a)

Komisia vymedzila sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP) ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť. SZP by mala vychádzať zo samotných spoločností. Verejné orgány môžu zohrávať podpornú úlohu inteligentnou kombináciou dobrovoľných politických opatrení a v prípade potreby doplnkovou reguláciou. Spoločnosti sa môžu stať spoločensky zodpovedné buď tým, že dodržiavajú právne predpisy, alebo tým, že do svojej obchodnej stratégie a obchodných činností začlenenia sociálne, environmentálne, etické a spotrebiteľské hľadiská alebo hľadiská ľudských práv, resp. spojením oboch možností. [PN 15]

(6)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii a mimo nej . V prípade skupín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii iba prostredníctvom dcérskych podnikov alebo pobočiek, by tieto dcérske podniky a pobočky mali uverejňovať a sprístupňovať správu konečného materského podniku. Z dôvodu proporcionality a účinnosti by však povinnosť uverejňovať a sprístupňovať správu mala byť obmedzená na stredné alebo veľké dcérske podniky usadené v Únii, prípadne na pobočky porovnateľnej veľkosti otvorené v členskom štáte. Rozsah pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť na pobočky otvorené v členskom štáte podnikom, ktorý je usadený mimo Únie. Skupiny s prevádzkarňami v Únii by mali dodržiavať zásady Únie v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach. Nadnárodné podniky majú prevádzky po celom svete a ich podnikateľské správanie má významný vplyv na rozvojové krajiny. Zabezpečením prístupu ich občanov k informáciám o podnikoch podľa jednotlivých krajín sa občanom a daňovým správam v ich krajinách umožní tieto podniky sledovať, posudzovať a brať ich na zodpovednosť. Zverejnením informácií pre každú daňovú jurisdikciu, v ktorej má nadnárodný podnik svoje prevádzky, by Únia zvýšila svoju súdržnosť politík v záujme rozvoja a obmedzila by potenciálne systémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam v krajinách, kde sa mobilizácia domácich zdrojov identifikovala ako kľúčová zložka rozvojovej politiky Únie . [PN 16]

(7)

V záujme zamedzenia dvojitému podávaniu správ v bankovom sektore by konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (9) a ktoré do svojich správ pripravených v súlade s článkom 89 smernice 2013/36/EÚ zahŕňajú všetky svoje činnosti a všetky činnosti svojich prepojených podnikov zahrnutých do konsolidovaných účtovných závierok vrátane činností, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tretej časti hlavy 1 kapitoly 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10), mali byť oslobodené od požiadaviek na podávanie správ stanovených v tejto smernici.

(8)

Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali vychádzať zo špecifikácií zohľadňovať špecifikácie výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody , pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a nesprávny výklad týkajúci sa príslušných podnikov . Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami, ak obsahuje významné rozdiely vrátane prípadov významných rozdielov na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov. [PN 17]

(9)

S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v každom členskom štáte každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia, a to v Únii i mimo nej, bez poškodenia konkurencieschopnosti podnikov , by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých členských štátov. S vysokou mierou podrobnosti by navyše mali byť uvedené aj informácie týkajúce sa operácií nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o určité daňové jurisdikcie, ktoré predstavujú osobitný problém. Pre všetky ostatné operácie v tretích krajinách by sa informácie mali uvádzať súhrnným spôsobom jurisdikcií. Správy s informáciami o dani z príjmu môžu byť zrozumiteľné a použiteľné len vtedy, ak sú informácie rozčlenené podľa jednotlivých daňových jurisdikcií . [PN 18]

(9a)

Ak by podnik mohol považovať informácie, ktoré sa majú zverejniť, za citlivé obchodné informácie, podnik by mal mať možnosť požiadať o povolenie od príslušného orgánu, kde je usadený, nezverejniť informácie v plnom rozsahu. V prípadoch, keď príslušný vnútroštátny orgán nie je daňovým orgánom, by sa mal do rozhodovania zapojiť príslušný daňový orgán. [PN 82]

(10)

S cieľom posilniť zodpovednosť voči tretím stranám a zabezpečiť vhodné riadenie by členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku, ktorý je usadený v Únii a ktorý má povinnosť vypracúvať, uverejňovať a sprístupňovať správu s informáciami o dani z príjmu, mali byť kolektívne zodpovední za zabezpečenie plnenia povinností podávať správu. Vzhľadom na to, že členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov dcérskych podnikov, ktoré sú usadené v Únii a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom usadeným mimo Únie, alebo osoby poverené vykonávaním úkonov zverejňovania pre pobočku môžu, mať obmedzené poznatky o obsahu správy s informáciami o dani z príjmu pripravenej konečným materským podnikom, ich povinnosť uverejniť a sprístupniť správu s informáciami o dani z príjmu by mala byť obmedzená.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby prípady nedodržania predpisov boli sprístupnené verejnosti, by štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mali skontrolovať, či správa s informáciami o dani z príjmu bola predložená a prezentovaná v súlade s požiadavkami tejto smernice a sprístupnená na webovom sídle príslušného podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku a či zverejnené informácie zodpovedajú auditovaným finančným informáciám podniku v lehotách stanovených v tejto smernici . [PN 19]

(11a)

Prípady porušenia povinnosti podávania správ s informáciami o dani z príjmu zo strany podnikov a pobočiek, čo má za následok sankcie stanovené členskými štátmi podľa smernice 2013/34/EÚ, by sa mali uviesť vo verejnom registri, ktorý spravuje Komisia. Uvedené sankcie by mohli okrem iného zahŕňať správne pokuty alebo vylúčenie z verejných výziev na predkladanie ponúk a z prideľovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie. [PN 20]

(12)

Táto smernica má za cieľ zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu dane z príjmov právnických osôb tak, že upraví existujúci právny rámec týkajúci sa povinností, ktoré sú uložené spoločnostiam a podnikom v súvislosti so uverejňovaním správ na účely ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle článku 50 ods. 2 písm. g) ZFEÚ. Ako rozhodol Súdny dvor najmä vo veci C-97/96 Verband deutscher Daihatsu-Händler (11), článok 50 ods. 2 písm. g) ZFEÚ odkazuje na potrebu chrániť záujmy „tretích osôb“ vo všeobecnosti bez toho, aby sa rozlišovali alebo vyčleňovali akékoľvek kategórie patriace do rozsahu pôsobnosti uvedeného termínu. Navyše cieľ dosiahnuť slobodu usadiť sa, ktorá je na základe článku 50 ods. 1 ZFEÚ veľmi všeobecným spôsobom udelená inštitúciám, nemožno obchádzať ustanoveniami článku 50 ods. 2 ZFEÚ. Vzhľadom na to, že táto smernica sa netýka harmonizácie daní, ale len povinností uverejňovať správy s informáciami o dani z príjmu, článok 50 ods. 1 ZFEÚ predstavuje primeraný právny základ.

(13)

S cieľom stanoviť určité daňové jurisdikcie, pre ktoré by sa mala uvádzať vysoká úroveň podrobnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracovanie spoločného zoznamu Únie týchto daňových jurisdikcií. Tento zoznam by sa mal vypracovať na základe určitých kritérií identifikovaných na základe prílohy 1 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie [COM(2016)0024]. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas svojej prípravnej práce primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie uskutočnila v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, ako ju schválili Európsky parlament, Rada a Komisia a ktorá čaká na formálne podpísanie. V snahe zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov Európsky parlament a Rada dostávajú všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia skupiny expertov Komisie, ktorá sa zaoberá prípravou delegovaných aktov. [PN 21]

(13a)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a článku 48c ods. 5 smernice 2013/34/EÚ by sa mali Komisii udeliť aj vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011  (12) . [PN 22]

(14)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenie Únie je teda opodstatnené s cieľom riešiť cezhraničný rozmer v situácii, keď existuje agresívne daňové plánovanie alebo dohody o transferovom oceňovaní. Táto iniciatíva reaguje na obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany v súvislosti s potrebou riešiť deformácie na jednotnom trhu bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť Únie. Spoločnostiam by nemala spôsobovať neprimeranú administratívnu záťaž, vytvárať ďalšie daňové konflikty ani predstavovať riziko dvojitého zdanenia.  V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa , aspoň so zreteľom na väčšiu transparentnosť . [PN 23]

(15)

Celkovo je v rámci tejto smernice rozsah zverejňovaných informácií úmerný cieľom zvyšovania verejnej transparentnosti a verejnej kontroly. Usudzuje sa preto, že táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. [PN 24]

(16)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (13) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov, napríklad vo forme porovnávacej tabuľky . V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené na dosiahnutie cieľa tejto smernice a s cieľom zabrániť prípadným opomenutiam a rozporom, pokiaľ ide o vykonávanie členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi . [PN 25]

(17)

Smernica 2013/34/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2013/34/EÚ

Smernica 2013/34/EÚ sa mení takto:

1.

V článku 1 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a.   Koordinačné opatrenia stanovené článkami 2, 48a až 48 g a 51 platia aj pre zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa pobočiek, ktoré v členskom štáte otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo niektorého členského štátu, ale ktorého právna forma je porovnateľná s druhmi podnikov uvedenými v prílohe I.“

2.

Vkladá sa táto kapitola 10a:

„Kapitola 10a

Správa s informáciami o dani z príjmu

Článok 48a

Vymedzenie pojmov týkajúce sa podávania správ s informáciami o dani z príjmu

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

‚konečný materský podnik‘ je podnik, ktorý zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku najväčšej skupiny podnikov;

2.

‚konsolidovaná účtovná závierka‘ je účtovná závierka vypracovaná materským podnikom skupiny, v ktorej sú aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy a náklady prezentované tak, ako keby zodpovedali jedinému hospodárskemu subjektu;

3.

‚daňová jurisdikcia‘ je štátna, ako aj neštátna jurisdikcia, ktorá má v oblasti dane z príjmov právnických osôb fiškálnu autonómiu.

Článok 48b

Podniky a pobočky, ktoré sú povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu

1.   Členské štáty vyžadujú, aby konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré majú konsolidovaný čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac , ako aj podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, ktoré nie sú prepojenými podnikmi a ich čistý obrat presahuje750 000 000 EUR alebo viac , každoročne zostavovali a uverejňovali verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu. [PN 26]

Správa s informáciami o dani z príjmu sa podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte zverejňuje a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou .

Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v tomto odseku v prípade, ak sú takéto podniky usadené iba na území jedného členského štátu, a nie v inej daňovej jurisdikcii. [PN 27]

2.   Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v odseku 1 tohto článku na konečné materské podniky, ak takéto podniky alebo ich prepojené podniky podliehajú článku 89 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*1) a zahŕňajú do správy podľa jednotlivých krajín informácie o všetkých činnostiach všetkých prepojených podnikov, ktoré sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky uvedených konečných materských podnikov.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby stredne veľké a veľké dcérske podniky uvedené v článku 3 ods. 3 a ods. 4, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom, ktorý má na svojej súvahe v účtovnom roku konsolidovaný čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac a na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu uvedeného konečného materského podniku. [PN 28]

Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou . [PN 29]

4.   Členské štáty vyžadujú, aby pobočky, ktoré na ich území otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali a verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu konečného materského podniku uvedeného v tomto článku ods. 5 písm. a). [PN 30]

Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle pobočky alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou . [PN 31]

Členské štáty uplatňujú prvý pododsek tohto odseku len na pobočky, ktoré majú čistý obrat presahujúci limit čistého obratu vymedzený v právnych predpisoch každého členského štátu podľa článku 3 ods. 2.

5.   Členské štáty uplatňujú pravidlá stanovené v odseku 4 na pobočku len vtedy, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má na svojej súvahe konsolidovaný čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac , alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac ; [PN 32]

b)

konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3 , ktorý už podlieha povinnostiam podávať správu . [PN 33]

6.   Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ak je správa s informáciami o dani z príjmu zostavená v súlade s článkom 48c sprístupnená verejnosti na webovom sídle konečného materského podniku, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, v primeranej lehote, ktorá nesmie prekročiť 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje jeho účtovná závierka, a ak je v správe uvedený názov a sídlo jediného dcérskeho podniku alebo jedinej pobočky, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu, ktoré uverejnili správu v súlade s článkom 48d ods. 1.

7.   Členský štát vyžaduje, aby dcérske podniky alebo pobočky, ktoré nepodliehajú ustanoveniam odsekov 3 a 4, uverejnili a sprístupnili správu s informáciami o dani z príjmu, ak takéto dcérske podniky alebo pobočky boli založené na účely vyhýbaniu sa požiadavkám na podávanie správ stanoveným v tejto kapitole.

7a.     V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa suma v národnej mene, ktorá zodpovedá sume uvedenej v odsekoch 1, 3 a 5, vypočíta pomocou výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie a platného v deň nadobudnutia účinnosti tejto kapitoly. [PN 34]

Článok 48c

Obsah správy s informáciami o dani z príjmu

1.   Správa s informáciami o dani z príjmu zahŕňa informácie týkajúce sa všetkých činností podniku a konečného materského podniku vrátane činností všetkých prepojených podnikov konsolidovaných v účtovnej závierke za príslušný účtovný rok.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 sa predkladajú v spoločnom vzore a obsahujú tieto údaje rozčlenené podľa daňovej jurisdikcie : [PN 35]

a)

názov konečného podniku a v náležitých prípadoch zoznam všetkých jej dcérskych spoločností, stručný opis povahy ich činností a ich príslušnú geografickú polohu ; [PN 36]

b)

počet zamestnancov na základe ekvivalentu plného pracovného času ; [PN 37]

ba)

neobežný majetok iný ako peňažné prostriedky alebo peňažné ekvivalenty; [PN 38]

c)

výšku čistého obratu, ktorý zahŕňa obrat dosiahnutý vrátane rozlišovania medzi obratom dosiahnutým so spriaznenými osobami a obratom dosiahnutým s nespriaznenými osobami ; [PN 39]

d)

výšku zisku alebo straty pred zdanením príjmu;

e)

výšku vzniknutej dane z príjmu (v bežnom roku), ktorá predstavuje bežné daňové náklady v účtovnom roku vymerané zo zdaniteľných ziskov alebo strát podnikov a pobočiek, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii;

f)

výšku zaplatenej dane z príjmu, čo je výška dane z príjmu zaplatená v príslušnom účtovnom roku podnikmi a pobočkami, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii;

g)

výšku akumulovaných ziskov;

ga)

deklarovaný kapitál; [PN 40]

gb)

podrobné údaje o získaných verejných dotáciách a akýchkoľvek daroch poskytnutých politikom, politickým organizáciám alebo politickým nadáciám; [PN 65]

gc)

informácie, či podniky, dcérske spoločnosti alebo pobočky využívajú referenčné daňové zaobchádzanie z patentových kolónok alebo rovnocenných režimov. [PN 41]

Na účely prvého pododseku písm. e) sa bežné daňové náklady vzťahujú len na činnosti podniku v bežnom účtovnom roku a nezahŕňajú odložené dane ani rezervy na neisté daňové záväzky.

3.   Správa prezentuje informácie uvedené v odseku 2 oddelene za každý členský štát. Ak členský štát tvorí viacero daňových jurisdikcií, tieto informácie sa spoja na úrovni členského štátu uvedú oddelene za každú daňovú jurisdikciu . [PN 42]

Správa musí obsahovať aj informácie uvedené v odseku 2 tohto článku oddelene za každú daňová jurisdikciu, ktorá bola ku koncu predchádzajúceho účtovného roka uvedená na spoločnom zozname mimo Únie určitých daňových jurisdikcií, ktorý bol vypracovaný podľa článku 48 g, pokiaľ správa výslovne nepotvrdzuje, s výhradou zodpovednosti uvedenej v článku 48e nižšie, že prepojené podniky skupiny, ktoré sa riadia zákonmi takejto daňovej jurisdikcie, sa priamo nezapájajú do transakcií s akýmikoľvek prepojenými podnikmi tej istej skupiny, ktorá sa riadi zákonmi niektorého členského štátu. [PN 43]

V prípade iných daňových jurisdikcií správa obsahuje informácie uvedené v odseku 2 v súhrnnej forme. [PN 44]

S cieľom chrániť citlivé obchodné informácie a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž môžu členské štáty povoliť, aby sa jedna alebo viaceré položky informácií uvedené v tomto článku dočasne vynechali zo správy, pokiaľ ide o činnosti v jednej alebo viacerých konkrétnych daňových jurisdikciách, ak sú takej povahy, že by ich zverejnenie vážne poškodilo obchodne postavenie podnikov uvedených v článku 48b ods. 1 a článku 48b ods. 3, na ktoré sa vzťahuje. Takéto vynechanie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu daňového postavenia podniku. Vynechanie sa uvedie v správe spolu s riadne odôvodneným vysvetlením pre každú daňovú jurisdikciu, prečo je to tak, a s odkazom na príslušnú daňovú jurisdikciu alebo príslušné daňové jurisdikcie. [PN 83]

Členské štáty takéto vynechania podmieňujú predchádzajúcim súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu. Podnik každoročne žiada o nové povolenie od príslušného orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie na základe nového posúdenia situácie. Ak vynechané informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v pododseku 3a, bezodkladne sa sprístupnia verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru. [PN 69/rev]

Členské štáty informujú Komisiu o udelení takejto dočasnej odchýlky a dôverným spôsobom jej zašlú vynechané informácie spolu s podrobným vysvetlením udelenej odchýlky. Komisia každoročne uverejňuje na svojom webovom sídle oznámenia prijaté od členských štátov a vysvetlenia poskytnuté v súlade s pododsekom 3a. [PN 47]

Komisia overuje, či sa požiadavka stanovená v pododseku 3a náležite dodržiava, a monitoruje používanie takejto dočasnej odchýlky povolenej vnútroštátnymi orgánmi. [PN 48]

Ak Komisia po vykonaní posúdenia informácií získaných podľa pododseku 3c dospeje k záveru, že požiadavka stanovená v pododseku 3a nie je splnená, príslušný podnik tieto informácie bezodkladne sprístupní verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru. [PN 70/rev]

Komisia prostredníctvom delegovaného aktu prijme usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom vymedziť prípady, keď sa zverejnenie informácií považuje za také, že vážne poškodzuje obchodné postavenie podnikov, ktorých sa týka. [PN 50]

Informácie sa priraďujú každej príslušnej daňovej jurisdikcii na základe existencie pevného miesta podnikania alebo trvalej ekonomickej činnosti, ktoré vzhľadom na činnosti skupiny môžu viesť k vzniku daňovej povinnosti pre daň z príjmu v tejto daňovej jurisdikcii.

Ak činnosti viacerých prepojených podnikov môžu viesť k vzniku daňovej povinnosti v jednej daňovej jurisdikcii, informácie priradené tejto daňovej jurisdikcii predstavujú súčet informácií týkajúcich sa týchto činností každého prepojeného podniku a jeho pobočiek v tejto daňovej jurisdikcii.

Informácie o akejkoľvek konkrétnej činnosti sa nesmú priradiť súčasne viac než jednej daňovej jurisdikcii.

4.   Správa musí na úrovni skupiny obsahovať celkový opis s vysvetleniami významných rozdielov medzi sumami zverejnenými podľa odseku 2 písm. e) a f), ak existujú, berúc pri tom do úvahy, ak je to vhodné, príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

5.   Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje sa verejnosti v deň jej zverejnenia na webovom sídle dcérskej spoločnosti alebo na webovom sídle prepojeného podniku aspoň v jednom z úradných jazykov Únie. V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou. [PN 51]

6.   Menou použitou v správe s informáciami o dani z príjmu je mena, v ktorej je prezentovaná konsolidovaná účtovná závierka. Členské štáty nevyžadujú uverejnenie tejto správy v inej mene, než je mena použitá v účtovnej závierke.

7.   V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa limit uvedený v článku 48b ods. 1 prevádza na národnú menu s použitím výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie k … [deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice], pričom sa zvýši alebo zníži o maximálne 5 %, aby mal v národnej mene zaokrúhlenú hodnotu.

Limity uvedené v článku 48b ods. 3 a ods. 4 sa prevádzajú na rovnocenné sumy v národnej mene všetkých príslušných tretích krajín s použitím výmenného kurzu k … [deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice] so zaokrúhlením na najbližšie tisícky.

Článok 48d

Uverejnenie a prístupnosť

1.   Správa s informáciami o dani z príjmu sa uverejňuje spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s kapitolou 2 smernice 2009/101/ES spolu s dokumentmi uvedenými v článku 30 ods. 1 tejto smernice a podľa potreby s účtovnými dokumentmi uvedenými v článku 9 smernice Rady 89/666/EHS (*2).

2.   Správa uvedená v článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 musí zostať prístupná na webovom sídle počas najmenej piatich po sebe nasledujúcich rokov.

Článok 48e

Zodpovednosť za vypracovanie, uverejnenie a sprístupnenie správy s informáciami o dani z príjmu

1.   Členské štáty s cieľom posilniť zodpovednosť voči tretím stranám a zabezpečiť vhodné riadenie zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku uvedeného v článku 48b ods. 1, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie vypracovania, uverejnenia a sprístupnenia správy s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d. [PN 52]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov dcérskych podnikov uvedených v článku 48b ods. 3 tejto smernice a osoby poverené vykonávaním náležitostí zverejňovania podľa článku 13 smernice 89/666/EHS pre pobočku uvedenú v článku 48b ods. 4 tejto smernice, ktoré konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa podľa ich najlepších vedomostí a schopností vypracovala, uverejnila a sprístupnila správa s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d.

Článok 48f

Nezávislá kontrola

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že účtovná závierka prepojeného podniku je overená auditom jedného alebo viacerých štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností podľa článku 34 ods. 1, štatutárny audítor (audítori) alebo audítorská spoločnosť (spoločnosti) skontrolovali aj to, či správa s informáciami o dani z príjmu bola poskytnutá a sprístupnená v súlade s článkami 48b, 48c a 48d. Ak správa s informáciami o dani z príjmu nebola poskytnutá alebo sprístupnená v súlade s uvedenými článkami, štatutárny audítor (audítori) alebo audítorská spoločnosť (spoločnosti) to v správe audítora uvedú.

Článok 48 g

Spoločný zoznam Únie určitých daňových jurisdikcií

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 49 v súvislosti s vypracovaním spoločného zoznamu Únie určitých daňových jurisdikcií. Uvedený zoznam musí vychádzať z posúdenia daňových jurisdikcií, ktoré nespĺňajú tieto kritériá:

1.

transparentnosť a výmena informácií vrátane výmeny informácií na požiadanie a automatickej výmeny informácií o finančných účtoch;

2.

spravodlivá daňová súťaž;

3.

normy, ktoré stanovili G20 a/alebo OECD;

4.

iné relevantné normy vrátane medzinárodných noriem stanovených Finančnou akčnou skupinou.

Komisia zoznam pravidelne preskúmava a v prípade potreby ho zmení tak, aby sa zohľadnili nové okolnosti. [PN 53]

Článok 48h

Dátum začiatku podávania správ s informáciami o dani z príjmu

Členské štáty zabezpečia, aby sa zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponujú články 48a až 48f, uplatňovali najneskôr od dátumu začiatku prvého účtovného roka začínajúceho … [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] alebo neskôr.

Článok 48i

Správa

Komisia predkladá správu o plnení povinností podávať správu stanovených v článkoch 48a až 48f a o ich vplyve. Správa musí obsahovať vyhodnotenie toho, či správa s informáciami o dani z príjmu prináša primerané a úmerné výsledky a posúdi náklady a prínosy zníženia prahovej hodnoty konsolidovaného čistého obratu, pri prekročení ktorej sú podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu . Správa okrem toho vyhodnotí, či je nutné prijať ďalšie doplňujúce opatrenia s ohľadom na potrebu zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a potrebu konkurenčného prostredia zachovať a zabezpečiť konkurenčné prostredie pre podniky a súkromné investície . [PN 54]

Správa sa predkladá Európskemu parlamentu a Rade do … [šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338)."

(*2)  Jedenásta smernica Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 36).“"

2a.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48ia

Najneskôr štyri roky po prijatí tejto smernice a s prihliadnutím na situáciu na úrovni OECD Komisia preskúma a posúdi ustanovenia tejto kapitoly a podá o nich správu, najmä pokiaľ ide o:

podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu, najmä to, či by bolo vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto kapitoly s cieľom zahrnúť veľké podniky, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 4, a veľké skupiny, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 7 tejto smernice;

obsah správy s informáciami o dani z príjmu, ako sa stanovuje v článku 48c;

dočasnú odchýlku stanovenú v článku 48c ods. 3 pododsekoch 3a až 3f.

Komisia správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.“ [PN 55]

2b.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48ib

Spoločný vzor správy

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spoločný vzor, na ktorý sa odkazuje v článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a v článku 48c ods. 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.“ [PN 56]

3.

Článok 49 sa mení takto:

a)

Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13, článku 46 ods. 2 a článku 48 g sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu uvedeného v článku 54.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13, článku 46 ods. 2 a článku 48 g môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“

b)

Vkladá sa tento odsek:

„3a.   Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, musí uskutočniť konzultácie s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami uvedenými pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z [dátum]  (***) , pričom sa zohľadnia ustanovenia zmlúv a Charty základných práv Európskej únie .

(***)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“ [PN 57]"

c)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13, článku 46 ods. 2 alebo článku 48 g nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

3a.

V článku 51 sa odsek 1 nahrádza takto:

„Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty stanovia aspoň administratívne opatrenia a sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa prijali v súlade s touto smernicou, podnikmi.

Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do … [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa týka týchto ustanovení.

Do … [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia zostaví zoznam opatrení a sankcií stanovených každým členským štátom v súlade s touto smernicou.“ [PN 58]

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do … [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 62.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.

(3)  COM(2015)0610, 27. október 2015.

(4)  COM(2014)0910, 16. december 2014.

(5)  2015/2010(INL).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(7)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(8)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(11)  Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 1997 vo veci C-97/96 Verband deutscher Daihatsu-Händler, ECLI:EU:C:1997:581.

(12)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/638


P8_TA(2019)0310

Spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza (COM(2018)0375 – C8-0230/2018 – 2018/0196(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/47)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0375),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 177, článok 322 ods. 1 písm. a) a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0230/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018 (2),

zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 25. októbra 2018 (3),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a takisto na stanovisko Výboru pre rozpočet, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre kontrolu rozpočtu, stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0043/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (4);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 83.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 41.

(3)  Ú. v. EÚ C 17, 14.1.2019, s. 1.

(4)  Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 13. februára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0096).


P8_TC1-COD(2018)0196

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre na riadenie hraníc a víza [PN 1]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177, článok 322 ods. 1 písm. a) a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti má zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch a že mimoriadnu pozornosť treba venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Tieto regióny majú osobitný prospech z politiky súdržnosti.  V článku 175 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Únia podporovala dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu – usmerňovacej sekcie, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších nástrojov. V článku 322 ZFEÚ sa stanovuje základ pre prijatie rozpočtových pravidiel upravujúcich postup zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania a auditu účtov, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. [PN 2]

(1a)

Je dôležité pre budúcnosť Európskej únie a jej občanov, aby politika súdržnosti zostala hlavnou investičnou politikou Únie a jej financovanie v období rokov 2021 – 2027 sa zachovalo minimálne na úrovni programového obdobia 2014 – 2020. Nové financovanie pre iné oblasti činnosti alebo programy Únie by nemalo byť na úkor Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus alebo Kohézneho fondu. [PN 3]

(2)

S cieľom ďalej rozvíjať koordinovanú a harmonizovanú implementáciu fondov Únie, ktoré sa vykonávajú na základe zdieľaného riadenia, konkrétne Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, opatrenia financované v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“), by sa mali stanoviť rozpočtové pravidlá založené na článku 322 ZFEÚ pre všetky tieto fondy (ďalej len „fondy“), v ktorých sa jasne určí rozsah pôsobnosti príslušných ustanovení. Okrem toho by sa mali stanoviť spoločné ustanovenia na základe článku 177 ZFEÚ, ktoré sa budú vzťahovať na špecifické pravidlá pre jednotlivé politiky EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF a do určitej miery pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) . [PN 430]

(3)

V dôsledku špecifík každého fondu by sa na doplnenie ustanovení tohto nariadenia mali v samostatných nariadeniach (ďalej len „špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy“) stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na jednotlivé fondy, ako aj na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v rámci EFRR.

(4)

Najvzdialenejšie regióny a severné riedko osídlené regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného financovania podľa článku 349 ZFEÚ a článku 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994 s cieľom prekonať ich osobitné znevýhodnenie súvisiace s ich zemepisnou polohou . [PN 5]

(5)

Pri implementácii fondov by sa mali dodržiavať horizontálne princípy vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásad subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 ZEÚ, berúc do úvahy Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. V tejto súvislosti by sa fondy mali implementovať spôsobom, ktorý podporuje deinštitucionalizáciu a komunitnú starostlivosť . Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Fondy by nemali podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie či vylúčenia alebo infraštruktúru, ktorá je nedostupná osobám so zdravotným postihnutím . Ciele fondov by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia podľa článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“ a s prihliadnutím na záväzky dohodnuté na základe Parížskej dohody . V záujme ochrany integrity vnútorného trhu musia byť operácie, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci stanovenými v článku 107 a článku 108 ZFEÚ. Chudoba je jednou z najväčších výziev EÚ. Fondy by preto mali prispievať k odstraňovaniu chudoby. Mali by tiež prispievať k plneniu záväzku Únie a jej členských štátov dosiahnuť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. [PN 6]

(6)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát, v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(7)

Ak má Komisia stanovenú lehotu na prijatie akékoľvek opatrenia voči členským štátom, mala by zobrať do úvahy všetky potrebné informácie a dokumenty včas a účinným spôsobom. Ak sú predložené dokumenty členských štátov neúplné alebo nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a špecifických nariadení pre jednotlivé fondy, teda neumožňujú Komisii prijať opatrenie na základe úplných informácií, táto lehota by sa mala pozastaviť dovtedy, kým členské štáty nesplnia regulatórne požiadavky.

(8)

V záujme dosiahnutia priorít Únie by mali fondy sústrediť svoju podporu na obmedzený počet cieľov politiky v súlade so svojimi úlohami a cieľmi vychádzajúcimi zo zmluvy. Ciele politiky pre AMIF, ISF a BMVI by mali byť stanovené v príslušných špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

(9)

V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami EÚ k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja fondy prispejú k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa 25  30 % rozpočtových výdavkov na podporu cieľov v oblasti klímy. Mechanizmy na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy by mali byť neoddeliteľnou súčasťou programovania a vykonávania. [PN 7]

(9a)

Vzhľadom na vplyv migračných tokov z tretích krajín by politika súdržnosti mala prispievať k integračným procesom, najmä poskytovaním podpory v oblasti infraštruktúry mestám a miestnym a regionálnym orgánom v prvej línii, ktoré sú viac zapojené do implementácie integračných politík. [PN 8]

(10)

Časť rozpočtu Únie pridelenú na fondy by Komisia mala plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Preto by pri implementácii fondov v rámci zdieľaného riadenia Komisia a členské štáty mali dodržiavať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako sú zásady správneho finančného riadenia, transparentnosti a nediskriminácie. Členské štáty by mali byť zodpovedné za prípravu a vykonávanie programov. To by sa malo uskutočniť na príslušnej územnej úrovni, v súlade s ich inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom, a orgánmi nimi určenými na tento účel. Členské štáty by sa mali zdržať pridávania pravidiel, ktoré prijímateľom komplikujú využívanie fondov. [PN 9]

(11)

Pri implementácii fondov je kľúčovým prvkom zásada partnerstva, ktorá vychádza z prístupu viacúrovňového riadenia a zabezpečuje zapojenie regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. S cieľom zaistiť kontinuitu pri organizácii partnerstva by sa malo naďalej uplatňovať delegované nariadenie Komisia mala byť splnomocnená na zmenu alebo úpravu delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 240/2014 (6). [PN 10]

(12)

Na úrovni Únie je európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a fondu InvestEU. [PN 11]

(13)

Členské štáty by mali stanoviť, ako sa budú zohľadňovať pri príprave programových dokumentov zohľadňovať príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ , ak sú v súlade s cieľmi programu . Počas programového obdobia 2021 – 2027 (ďalej len „programové obdobie“) by členské štáty mali pravidelne informovať monitorovací výbor a Komisiu o pokroku pri implementácii programov na podporu odporúčaní pre jednotlivé krajiny , ako aj Európskeho piliera sociálnych práv . V rámci preskúmania v polovici obdobia by členské štáty mali okrem iného zvážiť potrebu úprav programov v záujme zohľadnenia príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých alebo upravených od začiatku programového obdobia. [PN 12]

(14)

Pokiaľ ide o ich programy, ako aj finančné potreby pridelené na investície do nízkouhlíkových technológií, členské štáty by mali zohľadniť obsah svojho návrhu národného plánu v oblasti energetiky a klímy, ktorý sa má vypracovať na základe nariadenia o riadení energetickej únie (7), vrátane počas revízie v polovici trvania, ako aj výsledky procesu, z ktorého vyplynú odporúčania Únie týkajúce sa týchto plánov. [PN 13]

(15)

Partnerská dohoda vypracovaná každým členským štátom by mala byť strategickým dokumentom, ktorým sa riadia rokovania o návrhoch programov medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. S cieľom znížiť administratívnu záťaž by nemalo byť potrebné meniť partnerskú dohodu počas programového obdobia. Aby sa uľahčilo programovanie a predišlo prekrývaniu obsahu v programových dokumentoch, môžu byť mala by existovať možnosť zahrnúť partnerské dohody súčasťou do programu. [PN 14]

(16)

Každý členský štát by mal mohol mať flexibilitu prispieť do fondu InvestEU na účely poskytnutia rozpočtových záruk na investície v tomto členskom štáte za určitých podmienok stanovených v článku 10 tohto nariadenia . [PN 15]

(17)

Na zabezpečenie nevyhnutných predpokladov inkluzívneho, nediskriminačného, účinného a efektívneho využívania podpory Únie poskytnutej z fondov by sa mal vypracovať obmedzený zoznam základných podmienok, ako aj stručný a vyčerpávajúci súbor objektívnych kritérií na ich posúdenie. Každá základná podmienka by sa mala viazať na špecifický cieľ a mala by sa automaticky uplatňovať v prípadoch, keď je špecifický cieľ vybraný na podporu. Ak tieto podmienky nie sú splnené, výdavky týkajúce sa operácií v rámci súvisiacich špecifických cieľov by sa nemali zahrnúť do žiadostí o platbu. Aby sa zachoval priaznivý investičný rámec, malo by sa pravidelne monitorovať priebežné plnenie základných podmienok. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby sa operácie vybrané na podporu vykonali v súlade so zavedenými stratégiami a plánovacími dokumentmi na zabezpečenie splnenia základných podmienok, čím sa zaručí, že všetky spolufinancované operácie sú v súlade s politickým rámcom Únie. [PN 16]

(18)

Členské štáty by mali vytvoriť výkonnostný rámec pre každý program, ktorý pokrýva všetky ukazovatele, čiastkové ciele a cieľové hodnoty na účely monitorovania, podávania správ a hodnotenia výkonnosti programov. To by malo umožniť, aby výber a hodnotenie projektov boli zamerané na výsledky.[PN 17]

(19)

Členský štát by mal vykonať preskúmanie v polovici obdobia každého programu podporovaného z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu. Týmto preskúmaním by sa malo zabezpečiť plnohodnotné prispôsobenie programov na základe výkonnosti programov a zároveň sa poskytne príležitosť na zohľadnenie nových výziev a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v roku 2024 , ako aj pokroku v súvislosti s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a s Európskym pilierom sociálnych práv. Zohľadniť by sa mali aj demografické výzvy . Súčasne by mala Komisia v roku 2024 spolu s technickou úpravou pre rok 2025 preskúmať celkové alokácie všetkých členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu politiky súdržnosti na roky 2025, 2026 a 2027, a to v súlade s alokačnou metódou stanovenou v príslušnom základnom akte. Uvedené preskúmanie spolu s výsledkami preskúmania v polovici obdobia by mali mať za následok zmeny programu, na základe ktorých sa upravia finančné alokácie na roky 2025, 2026 a 2027. [PN 18]

(20)

Mechanizmy na zabezpečenie prepojenia medzi politikami financovania z prostriedkov Únie a správou hospodárskych záležitostí Únie by sa mali ďalej spresniť, aby mohla Komisia predložiť Rade návrh na čiastočné alebo úplné pozastavenie záväzkov týkajúcich sa jedného alebo viacerých programov dotknutého členského štátu, ak tento členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na význam finančných účinkov opatrení, ktoré sa ukladajú podľa tohto nariadenia, by sa na Radu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinných opatrení v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí, by sa malo uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny. [PN 425rev, 444rev, 448 a 469]

(20a)

Členské štáty by mohli v riadne odôvodnených prípadoch v rámci súčasného Paktu stability a rastu predložiť riadne odôvodnenú žiadosť o verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky, ktoré sú podporované verejnou správou spolufinancovaním investícií aktivovaných ako súčasť európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“). Komisia by mala starostlivo posúdiť príslušnú žiadosť pri vymedzovaní fiškálnej úpravy v rámci buď preventívnej, alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu. [PN 20]

(21)

Je potrebné stanoviť spoločné požiadavky, pokiaľ ide o obsah programov, pričom sa zohľadní osobitný charakter každého fondu. Tieto spoločné požiadavky môžu dopĺňať pravidlá pre jednotlivé fondy. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] (ďalej len „nariadenie o EÚS“) (8) by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o obsahu programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(22)

S cieľom zabezpečiť pružnosť pri implementácii programov a znížiť administratívnu záťaž by sa mali povoliť obmedzené finančné prevody medzi prioritami toho istého programu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie Komisie o zmene programu. Na zabezpečenie aktuálnych informácií o finančných alokáciách pre každú prioritu by sa mali Komisii predložiť upravené finančné tabuľky.

(22a)

Veľké projekty predstavujú podstatnú časť výdavkov Únie a často sú strategicky dôležité v súvislosti s dosahovaním cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Preto je opodstatnené, aby operácie nad určité prahové hodnoty naďalej podliehali osobitným schvaľovacím postupom podľa tohto nariadenia. Prahová hodnota by sa po zohľadnení očakávaných čistých príjmov mala stanoviť vo vzťahu k celkovým oprávneným nákladom. V záujme zabezpečenia jasnosti je vhodné na takýto účel vymedziť obsah žiadostí týkajúcich sa veľkého projektu. Žiadosť by mala obsahovať potrebné informácie na zabezpečenie toho, aby finančný príspevok z fondov neviedol k významnej strate pracovných miest v existujúcich lokalitách v Únii. Členský štát by mal poskytnúť všetky požadované informácie a Komisia by mala posúdiť veľký projekt, aby sa mohlo určiť, či požadovaný finančný príspevok je odôvodnený. [PN 21]

(23)

V záujme posilnenia prístupu integrovaného územného rozvoja by sa investície vo forme územných nástrojov, ako sú integrované územné investície (ďalej len „IÚI“), miestny rozvoj vedený komunitou (známy ako LEADER v rámci EPFRV) alebo akýkoľvek iný územný nástroj v rámci cieľa politiky „Európa bližšie k občanom“ podporujúci iniciatívy, ktoré si daný členský štát vytvoril na investície plánované pre EFRR, mali zakladať na stratégiách územného a miestneho rozvoja. To isté by sa malo vzťahovať na súvisiace iniciatívy, ako sú inteligentné obce . Na účely IÚI a územných nástrojov navrhnutých členskými štátmi by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na obsah územných stratégií. Za vypracovanie a schválenie týchto územných stratégií by mali byť zodpovedné príslušné orgány alebo subjekty. Zapojenie príslušných orgánov alebo subjektov do implementácie územných stratégií by sa malo zaručiť tým, že sa zabezpečí, aby boli zodpovedné za výber operácií, ktoré sa majú podporiť, alebo zapojené do tohto výberu. [PN 22]

(24)

V záujme lepšej mobilizácie potenciálu na miestnej úrovni je potrebné posilniť a uľahčiť miestny rozvoj vedený komunitou. Mal by zohľadniť miestne potreby a potenciál, ako aj príslušné sociálno-kultúrne charakteristiky a mal by zabezpečiť štrukturálne zmeny, budovať kapacitu komunít a  administratívy a stimulovať inováciu. V záujme realizácie stratégií miestneho rozvoja by sa mali posilniť úzka spolupráca a integrované využívanie fondov. Zodpovednosť za návrh a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou by v zásade mali mať miestne akčné skupiny, ktoré zastupujú záujmy komunity. V záujme uľahčenia koordinovanej podpory stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou z rôznych fondov a na uľahčenie ich implementácie by sa malo umožniť využívanie prístupu „hlavného fondu“. [PN 23]

(25)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž by sa technická pomoc na podnet členského štátu mala implementovať prostredníctvom paušálnej sadzby na základe pokroku v implementácii programu. Táto technická pomoc sa môže doplniť cielenými administratívnymi opatreniami zameranými na budovanie kapacít , ako je napríklad hodnotenie súboru zručností ľudských zdrojov, s využitím metód refundácie, ktoré nie sú spojené s nákladmi. Akcie a ciele, ako aj príslušné platby Únie môžu byť dohodnuté v pláne a viesť k platbám za výsledky v praxi. [PN 24]

(26)

Je vhodné objasniť, že ak členský štát navrhne Komisii, aby sa priorita programu alebo jeho časti podporovala prostredníctvom systému financovania, ktorý nie je spojený s nákladmi, dohodnuté akcie, ciele a podmienky by mali súvisieť s konkrétnymi investíciami realizovanými v rámci programov zdieľaného riadenia v tomto členskom štáte alebo regióne.

(27)

Členské štáty S cieľom preskúmať výkonnosť programov by členské štáty mali zriadiť monitorovacie výbory na účely preskúmania výkonnosti programov pozostávajúce aj zo zástupcov občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov . V prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu by výročné správy o vykonávaní mali byť nahradené každoročným štruktúrovaným dialógom o politike na základe najnovších informácií a údajov o implementácii programov, ktoré sprístupní členský štát. [PN 25]

(28)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9) existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi. Ak je to možné, ukazovatele by sa mali rozvíjať spôsobom založeným na zohľadňovaní rodového hľadiska. [PN 26]

(29)

S cieľom zabezpečiť dostupnosť komplexných aktuálnych informácií o implementácii programov by sa malo vyžadovať častejšie účinné a včasné elektronické podávanie správ o kvantitatívnych údajoch. [PN 27]

(30)

V záujme prípravy súvisiacich programov a činností na nasledujúce programové obdobie by Komisia mala vykonať posúdenie fondov v polovici obdobia. Na konci programového obdobia by Komisia mala vykonať hodnotenie ex post fondov, ktoré by sa malo zamerať na vplyv fondov. Výsledky týchto hodnotení by sa mali zverejniť. [PN 28]

(31)

Orgány zodpovedné za programy, prijímatelia a zainteresované strany v členských štátoch by mali zvýšiť informovanosť o výsledkoch financovania z prostriedkov Únie a primerane informovať širokú verejnosť. Činnosti na zabezpečenie transparentnosti, informovania a viditeľnosti sú nevyhnutné na zviditeľnenie akcií Únie v praxi a mali by byť založené na pravdivých, presných a aktuálnych informáciách. Aby boli tieto požiadavky vykonateľné, orgány zodpovedné za programy a Komisia by mali mať v prípade nesúladu možnosť uplatniť nápravné opatrenia.

(32)

Riadiace orgány by mali uverejňovať štruktúrované informácie o vybraných operáciách a prijímateľoch na webovom sídle programu, z ktorého sa poskytuje podpora na operáciu, s prihliadnutím na požiadavky na ochranu osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10).

(33)

S cieľom zjednodušiť využívanie fondov a znížiť riziko chýb je vhodné vymedziť formy príspevku Únie členským štátom a formy podpory poskytovanej členskými štátmi prijímateľom.

(34)

Pokiaľ ide o granty, ktoré sa poskytujú prijímateľom, členské štáty by mali čoraz viac využívať zjednodušené vykazovanie nákladov. Prahová hodnota spojená s povinným používaním zjednodušeného vykazovania nákladov by mala byť viazaná na celkové náklady operácie s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými operáciami pod prahovou hodnotou, bez ohľadu na to, či podpora má verejný alebo súkromný charakter. Ak má členský štát v úmysle navrhnúť využitie možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov, mohol by sa obrátiť na monitorovací výbor. [PN 29]

(35)

S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie paušálnych sadzieb každá paušálna sadzba stanovená členskými štátmi v období 2014 – 2020 na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu by sa mala naďalej uplatňovať na podobné operácie podporované podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola potrebná nová metóda výpočtu.

(36)

S cieľom optimalizovať využívanie spolufinancovaných investícií do životného prostredia by sa mala zabezpečiť synergia s programom LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy, najmä na základe strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE , ako aj s projektmi financovanými v rámci programu Horizont Európa a inými programami Únie . [PN 30]

(37)

V záujme zabezpečenia právnej zrozumiteľnosti je vhodné špecifikovať obdobie oprávnenosti výdavkov alebo nákladov súvisiacich s operáciami podporovanými z fondov podľa tohto nariadenia a obmedziť podporu pre dokončené operácie. Treba objasniť aj dátum, od ktorého sa výdavky stanú oprávnenými na podporu z fondov v prípade prijatia nových programov alebo zmien v programoch, vrátane výnimočnej možnosti predĺžiť obdobie oprávnenosti na začiatok prírodnej katastrofy, ak vznikne naliehavá potreba mobilizovať zdroje v rámci reakcie na takúto katastrofu.

(38)

V záujme inkluzívnosti, účinnosti, spravodlivosti a udržateľného vplyvu fondov by sa mali zaviesť ustanovenia, ktoré zaručia, že investície do infraštruktúr alebo produktívne investície sú nediskriminačné a trvalé a predídu využívaniu fondov na neoprávnené zvýhodnenie. Riadiace orgány by mali venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nepodporovali pri výbere operácií premiestnenie a aby zaobchádzali s neoprávnene vyplatenými sumami na operácie, ktoré nespĺňajú požiadavku trvalosti, ako s nezrovnalosťami. [PN 31]

(39)

Podpora z Kohézneho fondu a EFRR by sa v spoločných programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mohla kombinovať s podporou z ESF+, aby sa zlepšila komplementarita a zjednodušila implementácia.

(40)

V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie, by sa malo vyvíjať úsilie o synergiu najmä medzi fondmi a priamo riadenými nástrojmi vrátane nástroja na realizáciu reforiem. Táto koordinácia politík by mala podporovať ľahko použiteľné mechanizmy a viacúrovňové riadenie. Táto synergia by sa mala dosiahnuť na základe kľúčových mechanizmov, a to uznania paušálnych sadzieb pre oprávnené náklady z programu Európsky horizont v prípade podobnej operácie a možnosť kombinovať v rámci tej istej operácie financovanie z rôznych nástrojov Únie za predpokladu, že sa pritom vyhne dvojitému financovaniu. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá, ako predísť doplnkovému financovaniu z fondov. [PN 32]

(41)

Finančné nástroje by sa nemali použiť na podporu činností refinancovania, ako je nahradenie existujúcich dohôd o úvere alebo iných foriem financovania investícií, ktoré už boli fyzicky ukončené alebo v plnej miere implementované k dátumu investičného rozhodnutia, ale skôr na podporu akéhokoľvek typu nových investícií v súlade so základnými cieľmi politiky.

(42)

Rozhodnutie financovať podporné opatrenia prostredníctvom finančných nástrojov by sa malo prijať na základe ex ante posúdenia. V tomto nariadení by sa mali stanoviť minimálne povinné prvky ex ante posúdení a členským štátom by sa malo umožniť využiť ex ante posúdenie vykonané v období 2014 – 2020, v prípade potreby aktualizované, aby sa zabránilo administratívnej záťaži a zdržaniam pri zriaďovaní finančných nástrojov.

(42a)

Riadiace orgány by mali mať možnosť implementovať finančné nástroje prostredníctvom priameho zadania zákazky skupine EIB, národným podporným bankám a medzinárodným finančným inštitúciám (IFI). [PN 33]

(43)

S cieľom uľahčiť implementáciu určitých typov finančných nástrojov, ak sa predpokladá doplnková grantová podpora, je možné uplatňovať pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov na takúto kombináciu v rámci operácie pomocou jedného finančného nástroja. Mali by sa stanoviť osobitné podmienky, ktoré by v takýchto prípadoch zabránili dvojitému financovaniu.

(44)

S cieľom riešiť osobitné potreby cieľových regiónov by riadiace orgány mali mať možnosť rozhodnúť o najvhodnejších možnostiach implementácie finančných nástrojov, pričom plne dodržiavajú uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci a verejného obstarávania, ktoré sa už objasnili v programovom období 2014 – 2020. V tomto rámci by Komisia mala v spolupráci s Európskym dvorom audítorov poskytnúť audítorom, riadiacim orgánom a prijímateľom usmernenie na posúdenie dodržiavania predpisov o štátnej pomoci a na vypracovanie schém štátnej pomoci. [PN 34]

(45)

V súlade so zásadou a pravidlami zdieľaného riadenia by členské štáty a Komisia mali zodpovedať za riadenie a kontrolu programov a poskytovať uistenie o zákonnosti a riadnosti využívania fondov. Keďže členské štáty by mali mať za toto riadenie a kontrolu primárnu zodpovednosť a mali by zabezpečiť, aby operácie podporované z fondov boli v súlade s uplatniteľným právom, mali by sa v tejto súvislosti stanoviť ich povinnosti. V tomto kontexte by sa mali stanoviť aj právomoci a povinnosti Komisie.

(45a)

S cieľom zvýšiť zodpovednosť a transparentnosť by Komisia mala zabezpečiť systém vybavovania sťažností dostupný všetkým občanom a zainteresovaným stranám vo všetkých fázach prípravy a implementácie programov vrátane monitorovania a hodnotenia. [PN 35]

(46)

S cieľom urýchliť začiatok implementácie programu by sa malo umožniť v prípade potreby zachovanie vykonávacích opatrení , a to vrátane administratívnych a informačných systémov, z predchádzajúceho programového obdobia. Pokiaľ nie sú potrebné nové technológie, malo by sa zachovať používanie počítačového systému, ktorý už bol vytvorený na predchádzajúce programové obdobie a podľa potreby upravený. [PN 36]

(47)

S cieľom zefektívniť funkcie riadenia programu by sa mala zachovať integrácia účtovných funkcií s funkciami riadiaceho orgánu v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI a túto možnosť by mali mať aj ostatné fondy.

(48)

Keďže riadiaci orgán nesie hlavnú zodpovednosť za účinnú a efektívnu implementáciu fondov, a teda plní značný počet funkcií, mali by sa podrobne uviesť jeho funkcie v súvislosti s výberom projektov, riadením programov a podporou monitorovacieho výboru. Vybrané operácie by mali byť v súlade s horizontálnymi princípmi.

(48a)

S cieľom podporovať účinné využívanie fondov by podpora skupiny EIB mala byť dostupná všetkým členským štátom na ich žiadosť. To by mohlo zahrňovať budovanie kapacít, podporu identifikácie, prípravy a implementácie projektov, ako aj poradenstvo v oblasti finančných nástrojov a investičných platforiem. [PN 37]

(49)

S cieľom optimalizovať synergiu medzi fondmi a priamo riadenými nástrojmi by sa malo zjednodušiť poskytovanie podpory pre operácie, ktoré už dostali certifikáciu známky excelentnosti.

(50)

Na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi účinnou a efektívnou implementáciou fondov a súvisiacimi administratívnymi nákladmi a administratívnou záťažou frekvencia, rozsah a pôsobnosť overovaní zo strany riadiaceho orgánu by sa mali zakladať na posúdení rizika, pri ktorom sa zohľadnia faktory, ako sú typ vykonávaných operácií, zložitosť a počet operácií, prijímatelia, ako aj úroveň rizika identifikovaného na základe predchádzajúcich overovaní zo strany riadiaceho orgánu a auditov. Opatrenia v oblasti riadenia a kontroly fondov by mali byť primerané úrovni rizika pre rozpočet Únie. [PN 38]

(51)

Orgán auditu by mal vykonávať audity a zabezpečiť, že audítorské stanovisko poskytnuté Komisii je spoľahlivé. Mal by zabezpečiť aj to, že audítorské stanovisko by malo Komisii poskytnúť uistenie o týchto troch bodoch: zákonnosť a riadnosť deklarovaných výdavkov, účinné fungovanie systémov riadenia a kontroly a úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov.

(52)

Malo by byť možné znížiť požiadavky na overovanie a audit, ak existuje uistenie, že program funguje účinne počas posledných dvoch po sebe nasledujúcich rokov, pretože to dokazuje, že fondy sa implementujú účinne a efektívne počas dlhšieho obdobia.

(53)

Na zníženie administratívnej záťaže prijímateľov a administratívnych nákladov by sa malo špecifikovať konkrétne uplatňovanie zásady jedného auditu pre fondy.

(54)

Na zlepšenie finančného riadenia by mal byť stanovený zjednodušený systém zálohových platieb. Systémom zálohových platieb by sa malo zabezpečiť, že členský štát má od začiatku implementácie programu prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom.

(55)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre členské štáty, ako aj pre Komisiu by sa mal stanoviť povinný harmonogram štvrťročných žiadostí o platbu. Na platby Komisie by sa malo naďalej vzťahovať 10 % zadržanie až do platby ročného zostatku účtov, keď Komisia bude môcť dospieť k záveru, že účty sú úplné, presné a pravdivé.

(56)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž by sa mal zjednodušiť postup ročného schválenia účtov stanovením jednoduchších spôsobov vyplácania a vymáhania súm, pri ktorých neexistuje dohoda medzi Komisiou a členským štátom.

(57)

Na úrovni členských štátov a Komisie by sa mali stanoviť a uplatňovať proporcionálne opatrenia v záujme ochrany finančných záujmov a rozpočtu Únie. Komisia by mala mať možnosť prerušiť lehotu na platbu, pozastaviť priebežné platby a uplatniť finančné opravy, pokiaľ sú splnené príslušné podmienky. Komisia by mala dodržať zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu, závažnosť a frekvenciu nezrovnalostí a ich finančné dôsledky pre rozpočet Únie.

(58)

Členské štáty by mali takisto predchádzať všetkým nezrovnalostiam vrátane podvodu zo strany prijímateľov, odhaľovať ich a účinne riešiť. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže navyše vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (11) a nariadeniami (Euratom, ES) č. 2988/95 (12) a č. 2185/96 (13) administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 (14) vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2017/1371 (15) o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Členské štáty by mali prijať nevyhnutné opatrenia na to, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udelili Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskej prokuratúre (EPPO) a Európskemu dvoru audítorov (ECA) nevyhnutné práva a prístup a zabezpečili, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii podávať správy podrobnú správu o zistených nezrovnalostiach vrátane podvodu a o ich ďalšom postupe, ako aj o následných opatreniach v súvislosti s vyšetrovaniami úradu OLAF. Členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci s EPPO, by mali Komisii podávať správu o rozhodnutiach prijatých vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sa týkajú prípadov nezrovnalostí poškodzujúcich rozpočet Únie. [PN 39]

(59)

V záujme posilnenia finančnej disciplíny je vhodné vymedziť mechanizmy na zrušenie viazanosti rozpočtových záväzkov na úrovni programov.

(60)

S cieľom presadiť ciele ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by sa v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mali podporiť všetky regióny. Na poskytnutie vyváženej a postupnej podpory a odzrkadlenie úrovne hospodárskeho a sociálneho rozvoja by sa mali zdroje v rámci uvedeného cieľa alokovať z EFRR a ESF+ na základe alokačného kľúča, ktorý zohľadňuje predovšetkým HDP na obyvateľa. Členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa nepresahuje 90 % priemeru Únie, by mali v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu získať podporu z Kohézneho fondu.

(61)

Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určenie regiónov a oblastí oprávnených na získanie podpory z fondov. Na tieto účely by malo určenie regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (16) naposledy zmeneným nariadením Komisie (EÚ) č. 868/2014 2016 / 2066  (17). [PN 40]

(62)

S cieľom stanoviť primeraný finančný rámec pre EFRR, ESF+ , ENRF a Kohézny fond by Komisia mala vypracovať ročné rozdelenie dostupných alokácií podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu spolu so zoznamom oprávnených regiónov, ako aj alokácií pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg). Vzhľadom na to, že národné alokácie členských štátov by sa mali stanoviť na základe štatistických údajov a prognóz dostupných v roku 2018, a vzhľadom na neistý charakter prognóz, by Komisia mala v roku 2024 preskúmať celkové alokácie všetkých členských štátov na základe najaktuálnejších štatistík dostupných v tom čase a ak kumulatívny rozdiel dosiahne viac ako ± 5 %, tieto alokácie na roky 2025 až 2027 by mala upraviť, aby sa výsledky preskúmania v polovici obdobia a vykonaná technická úprava zároveň zohľadnili v zmenách programov. [PN 41]

(63)

Projekty transeurópskych dopravných sietí v súlade s nariadením (EÚ) [nové nariadenie o NPE] (18) sa budú aj naďalej financovať z Kohézneho fondu prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu implementácie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“). Na základe úspešného prístupu v rámci programového obdobia 2014 – 2020 by sa z Kohézneho fondu malo do NPE na tento účel previesť 104 000 000 000 EUR. [PN 42]

(64)

Určité množstvo zdrojov z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu by sa malo alokovať na Európsku mestskú iniciatívu, ktorú by mala vykonávať Komisia prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia. V budúcnosti by sa mala ďalej zvážiť osobitná podpora, ktorá sa poskytuje znevýhodneným regiónom a spoločenstvám. [PN 43]

(65)

S cieľom zabezpečiť primeranú alokáciu na kategórie regiónov by celkové alokácie pre členské štáty v prípade menej rozvinutých, prechodných a rozvinutejších regiónov v zásade nemali byť prevoditeľné medzi kategóriami. Členské štáty by v záujme naplnenia svojich potrieb riešiť konkrétne výzvy napriek tomu mali mať možnosť požiadať o prevod z alokácií pre rozvinutejšie regióny alebo pre prechodné regióny na menej rozvinuté regióny a toto rozhodnutie by mali odôvodniť. S cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje pre menej rozvinuté regióny by sa mal stanoviť strop pre prevody na rozvinutejšie regióny alebo prechodné regióny. Nemal by byť možný prevod zdrojov medzi jednotlivými cieľmi.

(65a)

S cieľom riešiť výzvy, ktorým čelia regióny so stredným príjmom, ako sú opísané v 7. správe o súdržnosti  (19) (nízky rast v porovnaní s rozvinutejšími regiónmi, ale aj v porovnaní s menej rozvinutými regiónmi, pričom tomuto problému čelia najmä regióny s HDP na obyvateľa medzi 90 % a 100 % priemerného HDP EÚ-27), by „prechodné regióny“ mali dostať primeranú podporu a mali by sa definovať ako regióny, ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 100 % priemerného HDP EÚ-27. [PN 44]

(66)

V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov, Peace a INTERREG, medzi pohraničnými grófstvami Írska a Severného Írska. Vzhľadom na svoj praktický význam by sa mal tento program podporiť osobitnou alokáciou na ďalšiu podporu mierových akcií a akcií na zmierenie a takisto by mal program dostať primeraný podiel z alokácie pre Írsko v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(66a)

V súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie budú viaceré regióny a členské štáty viac vystavené dôsledkom tohto vystúpenia ako iné z dôvodu ich geografickej polohy, povahy a/alebo rozsahu ich obchodných väzieb. Je preto dôležité určiť praktické riešenia na podporu, a to aj v rámci politiky súdržnosti, s cieľom riešiť problémy príslušných regiónov a členských štátov po vystúpení Spojeného kráľovstva. Okrem toho bude potrebné nadviazať nepretržitú spoluprácu zahŕňajúcu výmenu informácií a osvedčených postupov na úrovni najviac zasiahnutých miestnych a regionálnych orgánov a členských štátov. [PN 45]

(67)

Treba stanoviť maximálne miery spolufinancovania v oblasti politiky súdržnosti podľa kategórie regiónov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady spolufinancovania prostredníctvom vhodnej úrovne verejnej alebo súkromnej vnútroštátnej podpory. Tieto miery by mali odrážať úroveň hospodárskeho rozvoja regiónov, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa vo vzťahu k priemeru EÚ-27 , pričom by sa malo zabezpečiť, aby nedošlo k menej priaznivému zaobchádzaniu z dôvodu zmien v ich kategorizácii . [PN 46]

(68)

S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prvkov obsiahnutých v určitých prílohách k tomuto nariadeniu, t. j. pokiaľ ide o dimenzie a kódy pre typy intervencie, vzory partnerských dohôd a programov, vzory na prenos údajov, používanie znaku Únie, prvky týkajúce sa dohôd o financovaní a strategických dokumentov, audítorsky záznam, systémy elektronickej výmeny údajov, vzory pre opis systému riadenia a kontroly, vyhlásenie riadiaceho subjektu, audítorské stanovisko, výročnú kontrolnú správu, stratégiu auditu, žiadosti o platbu, účty, ako aj určenie úrovne finančných opráv.

(69)

Okrem toho by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o  zmenu európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva s cieľom prispôsobiť kódex tomuto nariadeniu, stanovenie kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré sa majú oznamovať, vymedzenie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi uplatniteľnými na všetky členské štáty, ako aj stanovenie bežných štandardizovaných metód výberu vzoriek. [PN 47]

(70)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné transparentné konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami , a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov. [PN 48]

(71)

Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na prijímanie partnerských dohôd, prijímanie alebo zmenu programov, ako aj na uplatňovanie finančných opráv. Vykonávacie právomoci týkajúce sa formátu, ktorý sa má používať na podávanie správ o nezrovnalostiach, na elektronické údaje, ktoré sa majú zaznamenávať a uchovávať, ako aj na vzor záverečnej správy o výkonnosti, by sa mali realizovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (20). Napriek všeobecnej povahe týchto aktov by sa mal používať konzultačný postup, keďže stanovujú len technické aspekty, formuláre a vzory. Vykonávacie právomoci vo vzťahu k stanoveniu rozdelenia finančných alokácií pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond by sa mali prijať bez komitologických postupov, keďže len odrážajú uplatnenie vopred určenej metodiky výpočtu.

(72)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (21) alebo akékoľvek iné akty uplatniteľné na programové obdobie 2014 – 2020 by sa mali naďalej uplatňovať na programy a operácie podporované z fondov zahrnutých v programovom období 2014 – 2020. Keďže podľa očakávania sa obdobie implementácie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 predĺži do programového obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a s cieľom zabezpečiť kontinuitu vykonávania určitých operácií schválených uvedeným nariadením, mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz. Každá jednotlivá fáza fázovanej operácie, ktorá sleduje rovnaký celkový cieľ, by sa mala implementovať v súlade s pravidlami programového obdobia, v rámci ktorého dostáva finančnú podporu.

(73)

Ciele tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a stanovenie spoločných rozpočtových pravidiel pre časť rozpočtu Únie, ktorá sa plní v rámci zdieľaného riadenia, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na jednej strane z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a zaostalosti osobitných výziev, ktorým čelia najviac znevýhodnených regiónov znevýhodnené regióny , ako aj obmedzenia finančných zdrojov členských štátov a regiónov, a na druhej strane z dôvodu potreby koherentného implementačného rámca, ktorý sa vzťahuje na viaceré fondy Únie v rámci zdieľaného riadenia. Keďže tieto ciele možno preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. [PN 49]

(74)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PODPORY

KAPITOLA I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú:

a)

rozpočtové pravidlá pre Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“) (ďalej len „fondy“); [PN 50]

b)

spoločné ustanovenia uplatniteľné na EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF , ako aj na EPFRV, ako je ustanovené v odseku 1a tohto článku . [PN 431]

1a.     Hlava I – kapitola I – článok 2 – odsek 4a, kapitola II – článok 5, hlava III – kapitola II – články 22 až 28 a hlava IV – kapitola III – oddiel I – články 41 až 43 sa uplatňujú na opatrenia pomoci financované z EPFRV a hlava I – kapitola I – článok 2 – odseky 15 až 25, ako aj hlava V – kapitola II – oddiel II – články 52 až 56 sa uplatňujú na finančné nástroje ustanovené v článku 74 nariadenia (EÚ) …/… [nariadenie o strategických plánoch SPP] a podporujú v rámci EPFRV. [PN 432]

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na zložky ESF+ „zamestnanosť a sociálna inovácia“ a „zdravie“ a na priamo alebo nepriamo riadené časti, pokiaľ ide o ENRF, AMIF, ISF a BMVI, s výnimkou technickej pomoci na podnet Komisie.

3.   Na AMIF, ISF a BMVI sa neuplatňujú články 4 a 10, v hlave II kapitola III, v hlave III kapitola II a hlava VIII.

4.   Hlava VIII sa neuplatňuje na ENRF.

5.   Na programy Interreg sa neuplatňuje: v hlave II kapitole II článok 11 a kapitole III článok 15; v hlave III kapitola I; v hlave IV kapitole I články 33 až 36 a článok 38 ods. 1 až 4, v kapitole II článok 39, v kapitole III článok 45; v hlave VI kapitole II články 67, 71, 73 a 74 a kapitola III.

6.   V ďalej uvedených špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu stanoviť doplňujúce pravidlá k tomuto nariadeniu, ktoré nesmú byť s týmto nariadením v rozpore. Toto nariadenie má prednosť aj v prípade pochybností, či uplatňovať toto nariadenie alebo špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy:

a)

nariadenie (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o EFRR a KF“) (22);

b)

nariadenie (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o ESF+“) (23);

c)

nariadenie (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o EÚS“) (24);

d)

nariadenie (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o ENRF“) (25);

e)

nariadenie (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o AMIF“) (26);

f)

nariadenie (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o ISF“) (27);

g)

nariadenie (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o BMVI“) (28).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny“ sú odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 a  4 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ týkajúce sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť prostredníctvom viacročných investícií patriacich do rozsahu pôsobnosti fondov, ako je stanovené v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy, ako aj v príslušných odporúčaniach prijatých v súlade s článkom [XX] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [číslo nového nariadenia o riadení energetickej únie]; [PN 54]

1a.

„základná podmienka“ je konkrétna a presne vymedzená podmienka, ktorá má skutočnú súvislosť s priamym vplyvom na účinné a efektívne splnenie konkrétneho cieľa programu; [PN 55]

2.

„uplatniteľné právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa jeho uplatňovania;

3.

„operácia“ je:

a)

projekt, zmluva, akcia alebo skupina projektov, ktoré boli vybrané v rámci príslušných programov;

b)

v kontexte finančných nástrojov – programový príspevok na finančný nástroj a následná finančná podpora, ktorú poskytuje konečným prijímateľom uvedený finančný nástroj;

4.

„operácia strategického významu“ je operácia, ktorá rozhodujúcim spôsobom prispieva k plneniu cieľov programu a ktorá je predmetom osobitných monitorovacích a komunikačných opatrení;

4a.

„program“ v kontexte EPFRV sú strategické plány SPP uvedené v nariadení (EU) […] (ďalej len „nariadenie o strategických plánoch SPP“); [PN 56]

5.

„priorita“ je v kontexte AMIF, ISF a BMVI špecifický cieľ; v kontexte ENRF je to „typ oblastí podpory“, ako sa uvádza v nomenklatúre stanovenej v prílohe III k nariadeniu o ENRF;

6.

„špecifický cieľ“ v kontexte ENRF je „oblasť podpory“, ako sa uvádza v prílohe III k nariadeniu o ENRF;

7.

„sprostredkovateľský orgán“ je každý verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán alebo ktorý vykonáva funkcie alebo úlohy v mene tohto orgánu;

8.

„prijímateľ“ je:

a)

verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou či bez nej alebo fyzická osoba, ktoré sú zodpovedné za iniciovanie alebo za iniciovanie aj vykonávanie operácií;

b)

v kontexte verejno-súkromných partnerstiev – verejnoprávny subjekt, ktorý iniciuje operáciu verejno-súkromného partnerstva, alebo súkromný partner vybraný na jej vykonávanie;

c)

v kontexte schém štátnej pomoci – orgán alebo prípadne podnik, ktorému sa poskytuje pomoc , okrem prípadov, keď pomoc na podnik predstavuje menej ako 200 000 EUR, pričom v tomto kontexte môže dotknutý členský štát rozhodnúť, že prijímateľom je orgán poskytujúci pomoc, čím nie sú dotknuté nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013  (29) , (EÚ) č. 1408/2013  (30) a (EÚ) č. 717/2014  (31); [PN 57]

d)

v kontexte finančných nástrojov – subjekt, ktorý implementuje holdingový fond, alebo ak neexistuje štruktúra holdingového fondu, – subjekt, ktorý implementuje osobitný fond, alebo ak finančný nástroj riadi riadiaci orgán, – riadiaci orgán;

9.

„fond malých projektov“ je operácia v rámci programu Interreg zameraná na výber a implementáciu projektov vrátane projektov „ľudia ľuďom“ s obmedzeným objemom finančných prostriedkov; [PN 58]

10.

„cieľová hodnota“ je vopred dohodnutá hodnota, ktorú treba dosiahnuť na konci programového obdobia, pokiaľ ide o ukazovateľ zahrnutý v rámci špecifického cieľa;

11.

„čiastkový cieľ“ je strednodobá hodnota, ktorú treba dosiahnuť v určitom časovom bode počas programového obdobia, pokiaľ ide o ukazovateľ zahrnutý v rámci špecifického cieľa;

12.

„ukazovateľ výstupu“ je ukazovateľ na meranie špecifických cieľov intervencie;

13.

„ukazovateľ výsledku“ je ukazovateľ na meranie krátkodobých účinkov podporovaných intervencií s osobitným dôrazom na priamych adresátov, cieľovú populáciu alebo používateľov infraštruktúry;

14.

„operácia verejno-súkromného partnerstva“ je operácia, ktorá sa vykonáva v rámci partnerstva medzi verejnými orgánmi a súkromným sektorom v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve a ktorej cieľom je poskytovať verejné služby prostredníctvom zdieľania rizika, využívania expertízy súkromného sektora alebo dodatočných zdrojov kapitálu;

15.

„finančný nástroj“ je štruktúra, na základe ktorej sa poskytujú finančné produkty;

16.

„finančný produkt“ je kapitálová alebo kvázi kapitálová investícia, úvery a záruky vymedzené v článku 2 nariadenia (EÚ, Euratom) […] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“);

17.

„konečný prijímateľ“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá dostáva podporu z fondov prostredníctvom prijímateľa finančných prostriedkov z fondu malých projektov alebo z finančného nástroja;

18.

„programový príspevok“ je podpora z fondov a spolufinancovanie z národných verejných a prípadne súkromných zdrojov pre finančný nástroj;

19.

„orgán implementujúci finančný nástroj“ je orgán, ktorý sa riadi verejným alebo súkromným právom a vykonáva úlohy holdingového fondu alebo osobitného fondu;

20.

„holdingový fond“ je fond zriadený riadiacim orgánom v rámci jedného alebo viacerých programov na implementáciu finančných nástrojov prostredníctvom jedného alebo viacerých osobitných fondov;

21.

„osobitný fond“ je fond zriadený riadiacim orgánom alebo holdingovým fondom s cieľom poskytovať, prostredníctvom ktorého poskytujú finančné produkty konečným prijímateľom; [PN 59]

22.

„pákový efekt“ je suma refundovateľného financovania poskytnutého konečným prijímateľom vydelená sumou príspevku z fondov;

23.

„multiplikačný pomer“ v kontexte záručných nástrojov je pomer medzi hodnotou príslušných poskytnutých nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií a sumou programového príspevku vyčlenenou, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, na úhradu očakávaných a neočakávaných strát z uvedených nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií;

24.

„náklady na riadenie“ sú priame alebo nepriame náklady refundované na základe dokladu o výdavkoch vynaložených v dôsledku implementácie finančných nástrojov;

25.

„poplatky za riadenie“ sú cena za poskytnuté služby, ako sa stanovuje v dohode o financovaní medzi riadiacim orgánom a orgánom implementujúcim holdingový fond alebo osobitný fond a, ak je to vhodné, medzi orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond;

26.

„premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti v zmysle článku 2 bodu 61a nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (32) o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ;

27.

„verejný príspevok“ je každý príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu národných, regionálnych alebo miestnych orgánov verejnej správy alebo každého Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) zriadeného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (33), rozpočtu, Únie, ktorý môžu fondy čerpať, rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo rozpočtu združení orgánov verejnej správy alebo verejnoprávnych subjektov, a na účely stanovenia miery spolufinancovania pre programy alebo priority ESF+ môže zahŕňať prípadné finančné zdroje, na ktoré prispeli spoločne zamestnávatelia a pracovníci;

28.

„účtovný rok“ je obdobie od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roka s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v prípade ktorého je to obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2022; v prípade posledného účtovného roka je to obdobie od 1. júla 2029 do 30. júna 2030;

29.

„nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie uplatniteľného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na implementácii fondov, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie tým, že by bol zaťažený neoprávneným výdavkom;

30.

„závažný nedostatok“ je nedostatok v rámci účinného fungovania systému riadenia a kontroly programu, v súvislosti s ktorým sa vyžaduje výrazné zlepšenie v systémoch riadenia a kontroly, a v prípade, že kľúčové požiadavky 2, 4, 5, 9, 12, 13 a 15 stanovené v prílohe X alebo dve alebo viaceré z ďalších kľúčových požiadaviek sa posudzujú ako kategórie 3 a 4 uvedenej prílohy;

31.

„celková miera chybovosti“ je súčet projektovaných náhodných chýb a prípadne aj systémových chýb a neopravených neobvyklých chýb vydelených populáciou;

32.

„zostatková miera chybovosti“ je celková miera chybovosti po odpočítaní finančných opráv uplatnených členským štátom, ktoré majú za cieľ znížiť riziká zistené orgánom auditu pri auditoch operácií;

33.

„dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky dokončená alebo plne vykonaná a v súvislosti s ktorou prijímatelia vykonali všetky súvisiace platby a bol im vyplatený príslušný verejný príspevok;

34.

„jednotka vzorky“ je jedna z jednotiek, môže ísť o operáciu, projekt v rámci operácie alebo žiadosť o platbu predloženú prijímateľom, na ktoré je populácia rozdelená na účely výberu vzoriek;

35.

„viazaný účet“ je v prípade operácie verejno-súkromného partnerstva bankový účet zabezpečený písomnou dohodou medzi verejným subjektom ako prijímateľom a súkromným partnerom, schválený riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom a používaný na platby počas a/alebo po uplynutí obdobia oprávnenosti;

36.

„účastník“ je fyzická osoba, ktorá má prospech z operácie, ale nedostáva finančnú podporu z fondov;

36a.

„zásada prvoradosti energetickej efektívnosti“ znamená, že pri rozhodnutiach o plánovaní, politike a investíciách v oblasti energetiky sa uprednostňujú opatrenia na zvýšenie efektívnosti dopytu a ponuku energie; [PN 60]

37.

„zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy“ je proces, ktorým sa zabezpečí odolnosť infraštruktúry proti nepriaznivým vplyvom klímy v súlade s  medzinárodne uznanými normami alebo vnútroštátnymi pravidlami a usmerneniami, ak sú k dispozícii, alebo s medzinárodne uznávanými normami ako aj to, že sa dodržiava zásada prvoradosti energetickej efektívnosti a zvolili sa spôsoby znižovania emisií a dekarbonizácie; [PN 61]

37a.

„EIB“ je Európska investičná banka, Európsky investičný fond alebo akákoľvek dcérska spoločnosť Európskej investičnej banky. [PN 62]

Článok 3

Výpočet lehôt pre akcie Komisie

Ak je na akciu Komisie stanovená lehota, táto lehota začína plynúť po tom, ako členský štát predloží všetky informácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Táto lehota sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni, keď Komisia zaslala členskému štátu svoje pripomienky alebo žiadosť o revidované dokumenty, a to až dovtedy, pokiaľ dotknutý členský štát Komisii neodpovie.

KAPITOLA II

Ciele politiky a zásady podpory z fondov

Článok 4

Ciele politiky

1.   EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF podporujú tieto ciele politiky:

a)

konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a posilňovaniu malých a stredných podnikov ; [PN 63]

b)

ekologickejšia, nízkouhlíková ekologickejší , nízkouhlíkový prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a odolná Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmiernenia zmeny a adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika; [PN 64]

c)

prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility vrátane inteligentnej a udržateľnej mobility a regionálnej prepojenosti IKT; [PN 65]

d)

sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv; [PN 66]

e)

Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných všetkých regiónov, oblastí a miestnych iniciatív. [PN 67]

2.   EFRR, ESF+ a Kohézny fond prispievajú k akciám Únie vedúcim k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ, a to prostredníctvom plnenia týchto cieľov:

a)

Investovanie do zamestnanosti a rastu členských štátov a regiónov, ktorý má byť podporovaný z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu, a

b)

Európska územná spolupráca (Interreg), ktorý má byť podporovaný z EFRR.

3.   Členské štáty zaisťujú zabezpečenie odolnosti relevantných operácií proti zmene klímy počas celého procesu plánovania a implementácie a poskytujú informácie o podpore cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pomocou metodiky založenej na typoch intervencií pre každý z fondov. Táto metodika spočíva v priradení konkrétneho koeficientu podpore poskytovanej na úrovni, ktorá odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. V prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu sú koeficienty priradené k dimenziám a kódom typov intervencií stanovených v prílohe I. [PN 68]

4.   Členské V súlade so svojimi zodpovednosťami a so zásadami subsidiarity a viacúrovňového riadenia členské štáty a Komisia zabezpečujú koordináciu, komplementaritu a koherentnosť medzi fondmi a inými nástrojmi Únie, ako je program na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej pomoci. Optimalizujú mechanizmy na koordináciu medzi tými, ktorí sú zodpovední za zabránenie, aby sa zabránilo duplicite počas plánovania a implementácie. [PN 69]

4a.     Členské štáty a Komisia zabezpečia súlad s príslušnými pravidlami štátnej pomoci. [PN 70]

Článok 5

Zdieľané riadenie

1.   Členské štáty , v súlade so svojim inštitucionálnym a právnym rámcom, a Komisia plnia rozpočet Únie pridelený na fondy v rámci zdieľaného riadenia v súlade s článkom [63] nariadenia (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] (nariadenie o rozpočtových pravidlách). [PN 71]

2.    Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 1 ods. 2, Komisia však implementuje sumu podpory z Kohézneho fondu prevedenú na Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Európsku mestskú iniciatívu, medziregionálne inovačné investície, sumu podpory prevedenú z ESF+ na nadnárodnú spoluprácu, príspevky do fondu InvestEU (34) a technickú pomoc na podnet Komisie v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a) a c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 72]

3.   Komisia môže so súhlasom príslušného členského štátu a regiónu realizovať spoluprácu najvzdialenejších regiónov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) v rámci nepriameho riadenia. [PN 73]

Článok 6

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.    Čo sa týka partnerskej dohody a každého programu, každý členský štát vytvorí partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom vytvorí plnohodnotné efektívne partnerstvo . Toto partnerstvo tvoria aspoň títo partneri: [PN 74]

a)

orgány regionálnej, miestnej a mestskej samosprávy a ostatné orgány verejnej správy; [PN 75]

b)

hospodárski a sociálni partneri;

c)

príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, partnerov ako sú partneri z oblasti životného prostredia , mimovládne organizácie a orgány zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb zo zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie; [PN 76]

ca)

výskumné inštitúcie a prípadne univerzity. [PN 77]

2.   V súlade so zásadou viacúrovňového riadenia a na základe prístupu zdola nahor členské štáty zapoja týchto partnerov do prípravy partnerských dohôd aj počas prípravy a, implementácie a vykonávania programov, a to aj ich zastúpením v monitorovacích výboroch v súlade s článkom 34. V tejto súvislosti členské štáty alokujú primerané percento zdrojov prichádzajúcich z fondov na budovanie administratívnej kapacity sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Ak sú predmetné programy cezhraničnými programami, dotknuté členské štáty zapoja svojich partnerov zo všetkých zúčastnených členských štátov. [PN 78 a 459]

3.   Organizácia a implementácia partnerstva sa uskutočňuje v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/2014 (35). Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 107 prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 240/2014 s cieľom prispôsobiť uvedené delegované nariadenie tomuto nariadeniu. [PN 79]

4.   Komisia aspoň raz za rok vykonávanie programov prekonzultuje s organizáciami, ktoré zastupujú partnerov na úrovni Únie , a o výsledku podá správu Európskemu parlamentu a Rade . [PN 80]

Článok 6a

Horizontálne zásady

1.     Členské štáty a Komisia zabezpečujú dodržiavanie základných práv a Charty základných práv Európskej únie pri implementácii fondov.

2.     Členské štáty a Komisia zabezpečia, že počas prípravy a vykonávania programov aj vo vzťahu k ich monitorovaniu, podávaniu správ o nich a ich hodnoteniu sa bude zohľadňovať a presadzovať rovnosť žien a mužov, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti.

3.     Členské štáty a Komisia prijmú primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, implementácie a monitorovania programov, podávania správ o nich a ich hodnotenia. Počas prípravy a implementácie programov sa zohľadňuje najmä dostupnosť pre zdravotne postihnuté osoby.

4.     Ciele fondov sa realizujú v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja s prihliadnutím na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a pri presadzovaní cieľa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a boja proti zmene klímy zo strany Únie, a to s prihliadnutím na zásadu „znečisťovateľ platí“, ako je stanovené v článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ.

Členské štáty a Komisia zabezpečia, že sa v priebehu prípravy a implementácie programov budú podporovať požiadavky na ochranu životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov, zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, sociálne spravodlivá energetická transformácia, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, biodiverzita, odolnosť voči katastrofám a predchádzanie rizikám a ich riadenie. Ich cieľom je zabrániť investíciám súvisiacim s výrobou, spracovaním, distribúciou, uskladňovaní alebo spaľovaním fosílnych palív. [PN 81]

HLAVA II

STRATEGICKÝ PRÍSTUP

KAPITOLA I

Partnerská dohoda

Článok 7

Príprava a predloženie partnerskej dohody

1.   Každý členský štát vypracuje partnerskú dohodu, v ktorej sa stanovujú opatrenia na využívanie fondov účinným a efektívnym spôsobom na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. Takáto partnerská dohoda sa vypracúva v súlade s kódexom správania stanoveným v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 240/2014. [PN 82]

2.   Členský štát predloží partnerskú dohodu Komisii pred predložením prvého programu alebo súčasne s ním , najneskôr však do 30. apríla 2021 . [PN 83]

3.   Partnerská dohoda môže byť predložená spolu s príslušným ročným národným programom reforiem a národným plánom v oblasti energetiky a klímy . [PN 84]

4.   Členský štát vypracuje partnerskú dohodu v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II. Partnerskú dohodu môže zahrnúť do jedného zo svojich programov.

5.   Programy Interreg sa môžu Komisii predložiť ešte pred predložením partnerskej dohody.

Článok 8

Obsah partnerskej dohody

Partnerská dohoda obsahuje tieto prvky:

a)

vybrané ciele politiky spolu s uvedením a odôvodnením fondov a programov, ktoré budú sledovať tieto ciele politiky, a v prípade potreby aj odôvodnenie rozhodnutia použiť spôsob čerpania z fondu InvestEU, s prihliadnutím na pričom sa zohľadnia a uvedú príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a regionálne výzvy ; [PN 85]

b)

pre každý z vybraných cieľov politiky uvedených v písmene a):

i)

prehľad možností politiky a hlavných výsledkov očakávaných pre každý z fondov, v prípade potreby aj na základe využitia fondu InvestEU; [PN 86]

ii)

koordináciu, vymedzenie a komplementaritu medzi fondmi, a ak je to vhodné, koordináciu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi programami , najmä pokiaľ ide o strategické plány SPP uvedené v nariadení (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o strategických plánoch SPP“) ; [PN 87]

iii)

komplementaritu a synergiu medzi fondmi a inými nástrojmi Únie vrátane strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE a prípadne projektov financovaných v rámci programu Horizont Európa ; [PN 88]

iiia)

plnenie cieľov, politík a opatrení v rámci národných plánov v oblasti energetiky a klímy; [PN 89]

c)

predbežnú finančnú alokáciu z každého z fondov podľa cieľa politiky na vnútroštátnej a prípadne na regionálnej úrovni, pričom sa rešpektujú pravidlá pre jednotlivé fondy, pokiaľ ide o tematickú koncentráciu; [PN 90]

d)

v prípade potreby rozdelenie finančných zdrojov podľa kategórie regiónov vypracované v súlade s článkom 102 ods. 2 a sumy alokácií navrhované na prevod medzi kategóriami regiónov podľa článku 105; [PN 91]

e)

sumy, ktorými sa má prispieť do fondu InvestEU, podľa fondu a kategórie regiónov; [PN 92]

f)

zoznam plánovaných programov v rámci fondov s príslušnými predbežnými finančnými alokáciami podľa fondu a zodpovedajúci vnútroštátny príspevok podľa kategórie regiónov;

g)

zhrnutie akcií, ktoré dotknutý členský štát vykoná, aby posilnil svoju administratívnu kapacitu na implementáciu fondov a svoj systém riadenia a kontroly ; [PN 93]

ga)

v prípade potreby integrovaný prístup k riešeniu demografických výziev a/alebo osobitných potrieb regiónov a oblastí; [PN 94]

gb)

stratégia pre komunikáciu a viditeľnosť. [PN 95]

EIB sa môže na žiadosť členských štátov podieľať na príprave partnerskej dohody, ako aj na činnostiach súvisiacich s prípravou operácií, finančných nástrojov a verejno-súkromných partnerstiev. [PN 96]

Pokiaľ ide o cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), partnerská dohoda obsahuje iba zoznam plánovaných programov a cezhraničných investičných potrieb v príslušnom členskom štáte . [PN 97]

Článok 9

Schválenie partnerskej dohody

1.   Komisia posúdi partnerskú dohodu a jej súlad s týmto nariadením a s pravidlami pre jednotlivé fondy. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní ustanovenia článkov 4 a 6, príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny , ako aj opatrenia spojené s integrovanými národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a spôsob, akým sa tieto plány riešia . [PN 98]

2.   Komisia môže vzniesť pripomienky do troch dvoch mesiacov od dátumu predloženia partnerskej dohody členským štátom. [PN 99]

3.   Členský štát partnerskú dohodu preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie do jedného mesiaca od dátumu ich predloženia . [PN 100]

4.   Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení partnerskej dohody najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát prvýkrát predložil túto partnerskú dohodu. Partnerská dohoda sa nemení. [PN 101]

5.   Ak je podľa článku 7 ods. 4 partnerská dohoda zahrnutá v programe, Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie, ktorým sa tento program schvaľuje, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát predložil tento program.

Článok 10

Používanie EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF prostredníctvom fondu InvestEU

1.   Členské Od 1. januára 2023 členské štáty môžu v partnerskej dohode alebo , so súhlasom dotknutých riadiacich orgánov, v žiadosti o zmenu programu alokovať sumu z až 2 % zo zdrojov EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF, ktorou ktorými sa má prispieť do fondu InvestEU a ktorá ktoré sa majú poskytnúť z rozpočtových záruk. Suma, ktorou Až 3 % celkovej alokácie z každého fondu sa má prispieť môžu ďalej prideliť do fondu InvestEU, nepresahuje 5 % celkovej alokácie z každého fondu, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. Tieto príspevky nepredstavujú prevody zdrojov podľa v rámci preskúmania v polovici obdobia. Tieto príspevky sú k dispozícii na investície v súlade s cieľmi politiky súdržnosti a v rovnakej kategórii regiónov , na ktoré sa zameriavajú pôvodné fondy. V prípade každého príspevku z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu do fondu InvestEU sa uplatňujú základné podmienky opísané v  článku 21 11 a v prílohách III a IV tohto nariadenia. Alokovať možno len zdroje z budúcich kalendárnych rokov . [PN 428]

2.   Pokiaľ ide o partnerskú dohodu, môžu sa alokovať zdroje zo súčasného kalendárneho roka a z budúcich kalendárnych rokov. Pokiaľ ide o žiadosť o zmenu programu, môžu sa alokovať iba zdroje z budúcich kalendárnych rokov. [PN 103]

3.   Suma podľa odseku 1 sa použije na tvorbu rezerv časti záruky EÚ v rámci zložky príslušného členského štátu. [PN 104]

4.   V prípade, že do 31. decembra 2021 2023 nebola uzavretá dohoda o príspevku podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] týkajúca sa sumy podľa odseku 1 alokovanej v partnerskej dohode, členský štát predloží žiadosť o zmenu programu alebo programov na použitie zodpovedajúcej sumy. [PN 105]

Dohoda o príspevku týkajúca sa sumy podľa odseku 1 alokovanej v žiadosti o zmenu programu sa uzatvára respektíve mení súčasne s prijatím rozhodnutia o zmene programu. [PN 106]

5.   Ak nebola dohoda o záruke podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] uzatvorená do deviatich mesiacov od schválenia dohody o príspevku, zodpovedajúce sumy vyplatené do spoločného rezervného fondu ako rezervy sa prevedú späť do pôvodného programu alebo programov a členský štát predloží zodpovedajúcu žiadosť o zmenu programu. V tomto konkrétnom prípade možno zdroje z uplynulých kalendárnych rokov meniť, dokým sa záväzky ešte nesplnili. [PN 107]

6.   Ak dohoda o záruke podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] nebola plne implementovaná do štyroch rokov odo dňa jej podpísania, členský štát môže požiadať, aby sa so sumami, ktoré sú v dohode o záruke viazané, ale nevzťahujú sa na príslušné úvery ani iné zabezpečovacie nástroje, zaobchádzalo v súlade s odsekom 5.

7.   Zdroje vytvorené zo súm alebo pripísateľné sumám, ktoré sa prispeli do fondu InvestEU, a poskytnuté prostredníctvom rozpočtových záruk sa sprístupnia členskému štátu a  miestnemu alebo regionálnemu orgánu, ktorého sa príspevok týka, a použijú sa na podporu v súlade s rovnakým cieľom alebo rovnakými cieľmi vo forme finančných nástrojov. [PN 108]

8.   Komisia znova zaradí do rozpočtu príspevky, ktoré sa nepoužili na fond InvestEU za rok, v ktorom sa schváli zodpovedajúca zmena programu. Takéto opätovné zaradenie do rozpočtu nie je možné po roku 2027.

Lehota na zrušenie záväzku pre sumu znovu zaradenú do rozpočtu v súlade s článkom 99 začína plynúť od roku, v ktorom bol pozastavený príspevok znovu zaradený do rozpočtu.

KAPITOLA II

Základné podmienky a výkonnostný rámec

Článok 11

Základné podmienky

1.   V tomto nariadení sa pre každý špecifický cieľ stanovujú nevyhnutné podmienky na účinnú a efektívnu implementáciu („základné podmienky“). Základné podmienky sa uplatňujú v rozsahu, v akom prispievajú k plneniu špecifických cieľov programu. [PN 109]

V prílohe III sa stanovujú horizontálne základné podmienky uplatniteľné na všetky špecifické ciele a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

V prílohe IV sa stanovujú tematické základné podmienky pre EFRR, Kohézny fond a ESF+ a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

2.   Pri príprave programu alebo zavádzaní nového špecifického cieľa v rámci zmeny programu členský štát posúdi, či sú tieto základné podmienky spojené s vybraným špecifickým cieľom splnené. Základná podmienka je splnená, ak sú splnené všetky súvisiace kritériá. Členský štát uvedie v každom programe alebo v zmene programu splnené a nesplnené základné podmienky a ak sa domnieva, že základná podmienka bola splnená, poskytne dôkaz. Na žiadosť členského štátu môže EIB prispievať k posudzovaniu akcií potrebných na splnenie príslušných základných podmienok. [PN 110]

3.   Ak základná podmienka nie je splnená v čase schválenia programu alebo zmeny programu, členský štát Komisiu informuje hneď, ako usúdi, že základná podmienka je splnená, a jej splnenie podloží.

4.   Komisia do troch dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 vykoná posúdenie a informuje členský štát, keď súhlasí so splnením. [PN 111]

Ak Komisia nesúhlasí s posúdením členského štátu, informuje o tom členský štát a poskytne mu možnosť predložiť svoje pripomienky maximálne do jedného mesiaca dvoch mesiacov . [PN 112]

5.   Výdavky týkajúce sa operácií, ktoré sú spojené so špecifickým cieľom, sa nemôžu môžu tiež zahrnúť do žiadostí o platbu pred tým , kým než Komisia neinformuje informuje členský štát o splnení základnej podmienky podľa odseku 4 , čím nie je dotknuté pozastavenie preplácania do splnenia podmienky . [PN 113]

Prvý pododsek sa nevzťahuje na operácie, ktoré prispievajú k splneniu príslušnej základnej podmienky.

6.   Členský štát zabezpečí, aby boli základné podmienky splnené a aby sa uplatňovali počas celého programového obdobia. Informuje Komisiu o akejkoľvek úprave, ktorá má vplyv na splnenie základných podmienok.

Ak sa Komisia domnieva, že základná podmienka už nie je splnená, informuje členský štát a poskytne mu možnosť predložiť svoje pripomienky do jedného mesiaca. Ak Komisia dospeje k záveru, že nesplnenie základnej podmienky pretrváva, výdavky týkajúce sa príslušného špecifického cieľa nemôžu byť zahrnuté do žiadostí o platbu od dátumu, keď Komisia informuje v tomto zmysle členský štát.

7.   Príloha IV sa neuplatňuje na programy podporované z ENRF.

Článok 12

Výkonnostný rámec

1.   Členský štát v prípade potreby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi zriadi výkonnostný rámec, ktorý umožní monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ o výkonnosti programu počas jeho implementácie a prispeje k meraniu celkovej výkonnosti fondov. [PN 115]

Výkonnostný rámec pozostáva z:

a)

ukazovateľov výstupov a výsledkov spojených so špecifickými cieľmi stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy;

b)

čiastkových cieľov, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov majú dosiahnuť do konca roku 2024, a

c)

cieľových hodnôt, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov a výsledkov majú dosiahnuť do konca roku 2029.

2.   Čiastkové ciele a cieľové hodnoty sa zavedú pre každý špecifický cieľ v rámci programu s výnimkou technickej pomoci a špecifického cieľa, ktorým sa rieši materiálna deprivácia v súlade s článkom [4 písm. c) ods . 1 bodom vii xi )] nariadenia o ESF+. [PN 116]

3.   Čiastkové ciele a cieľové hodnoty umožňujú Komisii a členským štátom merať pokrok pri dosahovaní špecifických cieľov. Musia spĺňať požiadavky stanovené v článku [33 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 13

Metodiky na vytvorenie výkonnostného rámca

1.   Súčasťou metodík na vytvorenie výkonnostného rámca sú:

a)

kritériá, ktoré členské štáty uplatňujú na výber ukazovateľov;

b)

údaje alebo použité podkladové materiály, uistenie o kvalite údajov a metóda ich výpočtu;

c)

faktory, ktoré môžu ovplyvniť plnenie čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, a spôsob, akým sa zohľadnili.

2.   Členské štáty tieto metodiky na požiadanie Komisie sprístupnia.

Článok 14

Preskúmanie v polovici obdobia

1.   V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu preskúmajú členské štáty a príslušné riadiace orgány každý program, pričom zohľadnia tieto prvky: [PN 117]

a)

nové výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v roku 2024 a ciele určené pri vykonávaní integrovaných národných plánov v oblasti klímy a energetiky, ak je to relevantné ; [PN 118]

b)

sociálno-ekonomickú situáciu v príslušnom členskom štáte alebo regióne vrátane stavu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a územných potrieb s cieľom znížiť rozdiely, ako aj hospodárske a sociálne nerovnosti ; [PN 119]

c)

pokrok pri plnení čiastkových cieľov;

d)

v prípade potreby aj výsledok technickej úpravy stanovenej v článku 104 ods. 2;

da)

akýkoľvek významný negatívny finančný, hospodársky alebo sociálny vývoj, ktorý si vyžaduje úpravu programov, a to aj v dôsledku symetrických alebo asymetrických otrasov v členských štátoch a ich regiónoch. [PN 120]

2.   Žiadosť o zmenu každého programu V súlade s výsledkom preskúmania predloží členský štát žiadosť o zmenu každého programu Komisii v súlade s článkom 19 ods. 1. do 31. marca 2025 , alebo vyhlási, že nežiada o zmenu . Členský štát musí túto zmenu zdôvodniť na základe prvkov stanovených v odseku 1 , alebo prípadne uvedie dôvody, prečo nežiada o zmenu programu . [PN 121]

Revidovaný program zahŕňa:

a)

revidované počiatočné alokácie finančných zdrojov podľa priorít vrátane súm na roky 2026 a 2027; [PN 122]

b)

revidované alebo nové cieľové hodnoty;

ba)

prípadnú výšku príspevkov do nástroja InvestEU podľa fondu a prípadne a podľa kategórie regiónu; [PN 123]

c)

v prípade potreby aj revidované alokácie finančných zdrojov, ktoré vyplývajú z technických úprav stanovených v článku 104 ods. 2, vrátane súm na roky 2025, 2026 a 2027.

3.   Ak má posúdenie za následok predloženie nového programu, finančný plán sa podľa článku 17 ods. 3 písm. f) bodu ii) vzťahuje na celkové finančné prostriedky pre každý z fondov od roku schválenia programu.

3a.     Komisia prijme do 31. marca 2026 správu, v ktorej budú zhrnuté výsledky preskúmania uvedeného v odsekoch 1 a 2. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 124]

KAPITOLA III

Opatrenia spojené s riadnou správou hospodárskych záležitostí

Článok 15

Opatrenia spájajúce efektívnosť fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí

1.   Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal príslušné programy a navrhol ich zmeny, ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady.

Takáto žiadosť sa môže predložiť na tieto účely:

a)

podporiť vykonávanie príslušného odporúčania pre jednotlivú krajinu prijatého v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušného odporúčania Rady prijatého v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, adresovaného dotknutému členskému štátu ZFEÚ;

b)

podporiť vykonávanie príslušných odporúčaní Rady určených príslušnému členskému štátu a prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (36) za predpokladu, že tieto zmeny sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť napraviť makroekonomické nerovnováhy;

2.   Žiadosť Komisie adresovaná členskému štátu v súlade s odsekom 1 musí byť odôvodnená, s prihliadnutím na potrebu podporovať vykonávanie príslušných odporúčaní a musia sa v nej uviesť programy alebo priority, ktorých sa to podľa jej názoru týka, a povahu očakávaných zmien.

3.   Členský štát predloží svoju odpoveď na žiadosť uvedenú v odseku 1 do dvoch mesiacov od jej prijatia, pričom uvedie zmeny, ktoré považuje za potrebné v príslušných programoch, dôvody týchto zmien, určí dotknuté programy a načrtne charakter navrhovaných zmien a ich očakávaný vplyv na vykonávanie odporúčaní a fondov. Ak je to potrebné, Komisia predloží svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od prijatia tejto odpovede.

4.   Členský štát predloží návrh na zmenu príslušných programov do dvoch mesiacov odo dňa predloženia odpovede uvedenej v odseku 3.

5.   Ak Komisia nepredloží pripomienky, alebo ak sa domnieva, že všetky predložené pripomienky boli riadne zohľadnené, bezodkladne prijme rozhodnutie schvaľujúce zmeny príslušných programov v súlade s lehotou stanovenou v článku [19 ods. 4].

6.   Ak členský štát neprijme účinné opatrenie v reakcii na žiadosť podanú v súlade s odsekom 1 do termínov stanovených v odsekoch 3 a 4, Komisia môže v súlade s článkom 91 pozastaviť všetky platby alebo ich časť na príslušné programy alebo priority.

7.   Komisia predloží Rade návrh na pozastavenie všetkých záväzkov alebo platieb alebo ich časti na jeden alebo viaceré programy členského štátu v prípadoch, keď:

a)

Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo článkom 126 ods. 11 ZFEÚ rozhodne, že členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného deficitu;

b)

Rada prijme dve následné odporúčania v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (37) z dôvodu, že členský štát predložil nedostatočný plán nápravných opatrení;

c)

Rada prijme dve následné rozhodnutia v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 stanovujúce nedodržanie zo strany členského štátu na základe toho, že neprijal odporúčané nápravné opatrenie;

d)

Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 332/2002 (38) , a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej uvedenému členskému štátu;

e)

Rada rozhodne, že členský štát nedodržiava program makroekonomických úprav uvedený v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (39) alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Prioritné je pozastavenie záväzkov; platby sa pozastavia len vtedy, keď sú potrebné okamžité opatrenia a v prípade závažného nedodržiavania predpisov. Pozastavenie platieb sa uplatňuje na žiadosti o platbu predložené pre dotknuté programy po dátume rozhodnutia o pozastavení.

Komisia môže za výnimočných hospodárskych okolností alebo po odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu zaslanej Komisii do 10 dní od prijatia rozhodnutia alebo odporúčania uvedeného v predošlom pododseku odporučiť, aby Rada zrušila pozastavenie uvedené v tom istom pododseku.

8.   Návrh Komisie na pozastavenie záväzkov sa považuje za prijatý Radou, ak Rada nerozhodne vykonávacím aktom o zamietnutí takéhoto návrhu kvalifikovanou väčšinou v lehote jedného mesiaca od predloženia návrhu Komisie.

Pozastavenie záväzkov sa uplatňuje na záväzky z fondov pre dotknutý členský štát od 1. januára roku nasledujúceho po rozhodnutí o pozastavení.

Rada prijme rozhodnutie formou vykonávacieho aktu na návrh Komisie uvedený v odseku 7, pokiaľ ide o pozastavenie platieb.

9.   Rozsah a úroveň pozastavenia záväzkov alebo platieb, ktoré sa má uložiť, musia byť primerané, musia dodržiavať rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi a zohľadňovať hospodárske a sociálne okolnosti v dotknutom členskom štáte, najmä mieru nezamestnanosti, mieru chudoby a sociálneho vylúčenia v dotknutom členskom štáte vo vzťahu k priemeru Únie a vplyv pozastavenia na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Vplyv pozastavení na programy kritického významu na riešenie nepriaznivých ekonomických alebo sociálnych podmienok je osobitným faktorom, ktorý sa zohľadňuje.

10.   Pozastavenie záväzkov podlieha nižšiemu z týchto stropov: maximálne 25 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho kalendárneho roka pre fondy alebo 0,25 % nominálneho HDP v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom deficite, ako je uvedené v odseku 7 písm. a);

b)

v prvom prípade nedodržania týkajúceho sa plánu nápravných opatrení v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 7 písm. b);

c)

v prípade nedodržania odporúčaných nápravných opatrení v súlade s postupom pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 7 písm. c);

d)

v prvom prípade nedodržania, ako je uvedené v odseku 7 písm. d) a e).

V prípade pretrvávajúceho nedodržiavania môže pozastavenie záväzkov prekročiť maximálne percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku.

11.   Rada zruší pozastavenie záväzkov na návrh Komisie v súlade s postupom stanoveným v odseku 8 v prípadoch, keď:

a)

sa postup pri nadmernom deficite pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (40) , alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu;

b)

Rada schválila opravný akčný plán predložený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

c)

Komisia dospela k záveru, že členský štát prijal príslušné opatrenia uvedené v nariadení (ES) č. 332/2002;

d)

Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia na vykonanie programu úprav uvedeného v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 alebo opatrenia vyžiadané rozhodnutím Rady v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Po tom, ako Rada zruší pozastavenie záväzkov, Komisia tieto pozastavené záväzky znova zaradí do rozpočtu v súlade s článkom [8] nariadenia Rady (EÚ, Euratom) [[…] (nariadenie o viacročnom finančnom rámci)].

Pozastavené záväzky nemožno znova zaradiť do rozpočtu po roku 2027.

Lehota na zrušenie záväzku pre sumu znovu zaradenú do rozpočtu začína v súlade s článkom 99 plynúť od roku, v ktorom bol pozastavený záväzok znovu zaradený do rozpočtu.

Rozhodnutie o zrušení pozastavenia platieb prijme Rada na návrh Komisie, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku.

12.   Komisia informuje Európsky parlament o uplatňovaní tohto článku. Predovšetkým Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament v prípade, keď niektorý členský štát spĺňa niektorú z podmienok stanovených v odseku 7, a poskytne mu údaje o fondoch a programoch, ktoré by mohli byť predmetom pozastavenia záväzkov.

Európsky parlament môže pozvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní tohto článku, najmä s ohľadom na prenos informácií uvedených v prvom pododseku.

Komisia postúpi návrh na pozastavenie záväzkov alebo návrh na zrušenie takéhoto pozastavenia Európskemu parlamentu a Rade.

13.   Odseky 1 až 12 sa nevzťahujú na priority ani programy v súlade s článkom [4 písm. c) bodom v) zarážkou ii)] nariadenia o ESF+. [PN 425/rev, 444/rev, 448 a 469]

HLAVA III

Programovanie

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia o fondoch

Článok 16

Príprava a predkladanie programov

1.   Členské štáty pripravujú v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 6 programy na implementáciu fondov na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. [PN 140]

2.   Členské štáty predložia programy Komisii najneskôr 3 mesiace po predložení partnerskej dohody.

3.   Členské štáty pripravujú programy podľa vzoru uvedeného v prílohe V.

V prípade fondov AMIF, ISF a BMVI pripravujú členské štáty programy podľa vzoru uvedeného v prílohe VI.

Článok 17

Obsah programov

1.   Pre každý program sa stanoví stratégia jeho príspevku k stanoveným cieľom politiky a informovania o jeho výsledkoch.

2.   Program musí zahŕňať priority. Každá priorita zodpovedá jednému cieľu alebo viacerým cieľom politiky alebo technickej pomoci. Priorita zodpovedajúca cieľu politiky pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému cieľu politiky môže zodpovedať aj viac než jedna priorita. [PN 141]

V prípade programov podporovaných z ENRF môže každá priorita zodpovedať jednému alebo viacerým cieľom politiky. Špecifické ciele zodpovedajú oblastiam podpory uvedeným v prílohe [III] k nariadeniu o ENRF.

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI musí program zahŕňať špecifické ciele.

3.   Pre každý program sa stanoví:

a)

zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia:

i)

hospodárske, sociálne a územné rozdiely , ako aj nerovnosti s výnimkou programov podporovaných z ENRF; [PN 142]

ii)

zlyhania trhov, investičné potreby a komplementarita a synergie s ďalšími formami podpory; [PN 143]

iii)

výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a ďalších relevantných odporúčaniach Únie určených danému členskému štátu; [PN 144]

iv)

výzvy v oblasti administratívnej kapacity a spravovania a opatrenia na zjednodušenie ; [PN 145]

iva)

integrovaný prístup k riešeniu negatívnych demografických trendov, ak je to potrebné; [PN 146]

v)

poznatky získané z predošlých skúseností;

vi)

makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, ak sa na nich členské štáty a regióny podieľajú;

via)

výzvy a súvisiace ciele určené v rámci národných plánov v oblasti energetiky a klímy a Európskeho piliera sociálnych práv; [PN 147]

vii)

v prípade programov podporovaných z fondov AMIF, ISF a BMVI pokrok pri implementácii príslušného acquis Únie a akčných plánov , ako aj zistené nedostatky ; [PN 148]

b)

odôvodnenie výberu cieľov politiky, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory;

c)

špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

d)

pre každý špecifický cieľ:

i)

súvisiace typy akcií vrátane indikatívneho zoznamu a časového plánu plánovaných operácií strategického významu a ich očakávaného príspevku k splneniu týchto cieľov a v prípade potreby aj k realizácii makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti; [PN 149]

ii)

ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)

hlavné cieľové skupiny;

iiia)

akcie zabezpečujúce rovnosť, začlenenie a nediskrimináciu; [PN 150]

iv)

osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

v)

medziregionálne , cezhraničné a nadnárodné činnosti, ktorých prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte; [PN 151]

va)

udržateľnosť investícií; [PN 152]

vi)

plánované použitie finančných nástrojov;

vii)

typy intervencií a orientačné rozdelenie programových zdrojov podľa typu intervencie a oblasti podpory;

viia)

opis, ako sa má dosiahnuť komplementarita a súčinnosť s inými fondmi a nástrojmi; [PN 153]

e)

plánované použitie technickej pomoci v súlade s článkami 30 až 32 a relevantné typy intervencií;

f)

finančný plán obsahujúci:

i)

tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové finančné alokácie pre každý z fondov a pre každú kategóriu regiónu na celé programové obdobie a podľa jednotlivých rokov vrátane súm prevedených podľa článku 21;

ii)

tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové finančné alokácie pre každú prioritu podľa fondu a podľa kategórie regiónu a národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

iii)

v prípade programov podporovaných z ENRF tabuľku, v ktorej sa pre každý typ oblasti podpory uvádza výška celkových finančných alokácií podpory pridelenej z fondu a národného príspevku;

iv)

v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI tabuľku, v ktorej sa pre každý špecifický cieľ uvádza výška celkových finančných alokácií podľa typu akcie, národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

g)

akcie uskutočnené s cieľom zapojiť príslušných partnerov uvedených v článku 6 do prípravy programu a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení programu;

h)

pre každú základnú podmienku stanovenú v súlade s článkom 11, prílohou III a prílohou IV, posúdenie toho, či je táto základná podmienka k dňu predloženia programu splnená;

i)

navrhovaný prístup k informovaniu o programe a  k jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia vymedzením jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, prípadne dosahu v sociálnych médiách, ako aj plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie; [PN 154]

j)

riadiaci orgán, orgán auditu , orgán plniaci účtovnú funkciu podľa článku 70 a orgán, ktorý od Komisie dostáva platby. [PN 155]

Písmená c) a d) tohto odseku sa nevzťahujú na špecifický cieľ stanovený v článku [4 písm. c) bodom vii ods . 1 bode xi )] nariadenia o ESF+. [PN 156]

K programu sa pripojí environmentálna správa obsahujúca relevantné informácie o účinkoch na životné prostredie v súlade so smernicou 2001/42/ES a zohľadňujúca potreby zmierňovania zmeny klímy. [PN 157]

4.   Odchylne od odseku 3 písm. d) sa pre každý špecifický cieľ programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI musí uviesť:

a)

opis východiskovej situácie, výzvy a reakcie podporené fondom;

b)

uvedenie operačných cieľov;

c)

orientačný zoznam akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým a operačným cieľom;

d)

v prípade potreby zdôvodnenie operačnej podpory, osobitné činnosti, pomoc v núdzových situáciách a činnosti uvedené v článkoch [16 a 17] nariadenia o AMIF;

e)

ukazovatele výstupov a výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

f)

orientačné rozdelenie programovaných zdrojov podľa typu intervencie.

5.   Typy intervencie vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe I. V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI vychádzajú typy intervencie z nomenklatúry stanovenej v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

6.   V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu predložených v súlade s článkom 16 obsahuje tabuľka uvedená v odseku 3 písm. f) bode ii) len sumy na roky 2021 až 2025 2027 . [PN 158]

7.   Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 3 písm. j) bez toho, aby si to vyžadovalo zmenu programu.

Článok 18

Schvaľovanie programov

1.   Komisia posúdi programy a ich súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy, ako aj ich súlad s partnerskou dohodou. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny , ako aj príslušné výzvy identifikované pri vykonávaní integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a Európskeho piliera sociálnych práv a spôsob ich riešenia . [PN 160]

2.   Komisia môže vzniesť svoje pripomienky do troch dvoch mesiacov od dátumu predloženia programu členským štátom. [PN 161]

3.   Členský štát program preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie do dvoch mesiacov od ich predloženia . [PN 162]

4.   Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení programu najneskôr do šiestich piatich mesiacov odo dňa, keď bol tento program prvýkrát predložený členským štátom. [PN 163]

Článok 19

Zmena programov

1.   Členský štát môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu spolu so zmeneným programom, pričom stanoví očakávaný vplyv tejto zmeny na plnenie cieľov.

2.   Komisia posúdi zmenu a jej súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy vrátane požiadaviek na úrovni členských štátov a svoje pripomienky môže predložiť do troch dvoch mesiacov od predloženia zmeneného programu. [PN 164]

3.   Členský štát zmenený program preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie do dvoch mesiacov od ich predloženia . [PN 165]

4.   Komisia schváli zmenu programu najneskôr 6 mesiacov 3 mesiace po jeho predložení členským štátom. [PN 166]

5.   Členský štát môže počas programového obdobia previesť maximálne 5 % počiatočnej alokácie na prioritu a maximálne do výšky 3 5 % programového rozpočtu na inú prioritu v rámci rovnakého fondu rovnakého programu. Členský štát pritom rešpektuje kódex správania stanovený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/2014.  V prípade programov podporovaných z EFRR a ESF+ sa prevod týka len alokácií pre rovnakú kategóriu regiónov. [PN 167]

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky. Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu. Musia však spĺňať všetky regulatórne požiadavky. Členský štát v prípade potreby predloží Komisii revidovanú tabuľku uvedenú v článku 17 ods. 3 písm. f) bodoch ii), iii) alebo iv).

6.   V prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového , technického alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na implementáciu programu, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. Členské štáty informujú o takýchto úpravách Komisiu. [PN 168]

7.   V prípade programov podporovaných z ENRF si zmeny programov týkajúce sa zavedenia ukazovateľov nevyžadujú súhlas Komisie.

Článok 20

Spoločná podpora z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu

1.   Fondy EFRR, ESF+ a Kohézny fond môžu spoločne poskytovať podporu pre programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

2.   Fondy EFRR a ESF+ môžu komplementárnym spôsobom a najviac do výšky 10 15  % podpory z týchto fondov na každú prioritu programu financovať operáciu alebo jej časť, ktorej náklady sú oprávnené na podporu z iného fondu na základe pravidiel oprávnenosti platných pre daný fond za predpokladu, že tieto náklady sú potrebné na implementáciu. [PN 169]

Článok 21

Prevod zdrojov

1.   Členské štáty Ak to monitorovací výbor programu odsúhlasí, v záujme zabezpečenia pružnosti môžu členské štáty požiadať o prevod maximálne 5 % finančných alokácií programu z ktoréhokoľvek fondu do ktoréhokoľvek iného Európskeho fondu v rámci zdieľaného riadenia alebo do ktoréhokoľvek nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka . [PN 170]

2.   Prevedené zdroje sa implementujú v súlade s pravidlami fondu alebo nástroja, do ktorého sú zdroje prevedené, a v prípade prevodov do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v prospech dotknutého členského štátu. [PN 171 a 434]

3.   V žiadostiach podľa odseku 1 sa stanoví celková suma prevedená za každý rok podľa fondu a kategórie regiónov, ak je to relevantné, musí byť plne odôvodnená s ohľadom na komplementaritu a vplyv, ktorý sa má dosiahnuť, a musí k nej byť priložený revidovaný program alebo programy, z ktorých sa zdroje prevádzajú v súlade s článkom 19, s uvedením informácie o tom, do ktorého iného fondu alebo nástroja sa sumy prevádzajú. [PN 172, 433 a 434]

4.   Komisia môže vzniesť námietku voči žiadosti o prevod do príslušného zmeneného programu, ak by to ohrozilo plnenie cieľov programu, z ktorého sa majú zdroje previesť.

5.   Prevádzať sa môžu len zdroje z budúcich kalendárnych rokov.

KAPITOLA Ia

Veľké projekty [PN 173]

Článok 21a

Obsah

V rámci programu alebo programov sa z EFRR a Kohézneho fondu môže podporiť operácia zahŕňajúca série prác, činností alebo služieb určených svojím charakterom na uskutočnenie nedeliteľnej úlohy presnej ekonomickej alebo technickej povahy, ktorá má presne určené ciele a ktorej celkové oprávnené náklady presahujú 100 000 000 EUR („veľký projekt“). Finančné nástroje sa nepovažujú za veľké projekty. [PN 174]

Článok 21b

Informácie potrebné na schválenie veľkého projektu

Riadiaci orgán pred schválením veľkého projektu predloží Komisii tieto informácie:

a)

podrobné údaje týkajúce sa orgánu, ktorý má byť zodpovedný za realizáciu veľkého projektu a jeho kapacita;

b)

opis investície a jej umiestnenia;

c)

celkové náklady a celkové oprávnené náklady;

d)

zrealizované štúdie uskutočniteľnosti vrátane analýzy možností a výsledky;

e)

analýzu nákladov a prínosov vrátane hospodárskej a finančnej analýzy a posúdenie rizika;

f)

analýzu vplyvu na životné prostredie so zohľadnením prispôsobenia sa na zmenu klímy a potrieb jej zmierňovania a odolnosti voči katastrofám;

g)

vysvetlenie, ako je veľký projekt v súlade s príslušnými prioritami dotknutého programu alebo programov a jeho očakávaný príspevok k dosiahnutiu osobitných cieľov uvedených priorít a očakávaný príspevok k sociálno-ekonomickému rozvoju;

h)

finančný plán uvádzajúci celkové plánované finančné prostriedky a plánovanú podporu z fondov, EIB a všetkých ostatných zdrojov financovania spolu s fyzickými a finančnými ukazovateľmi monitorovania pokroku vzhľadom na identifikované riziká;

i)

harmonogram realizácie veľkého projektu, a ak sa očakáva, že obdobie realizácie bude dlhšie ako programové obdobie, etapy, na ktoré sa požaduje podpora z fondov počas programového obdobia. [PN 175]

Článok 21c

Rozhodnutie o veľkom projekte

1.     Komisia posúdi veľký projekt na základe informácií uvedených v článku 21b s cieľom zistiť, či je požadovaný finančný príspevok na veľký projekt vybraný riadiacim orgánom odôvodnený. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení finančného príspevku na vybraný veľký projekt najneskôr tri mesiace od dátumu poskytnutia informácií uvedených v článku 21b.

2.     Schválenie Komisie podľa odseku 1 je podmienené uzavretím prvej zmluvy o diele alebo, v prípade operácií realizovaných v rámci štruktúr verejno-súkromných partnerstiev, podpísaním zmluvy o verejno-súkromných partnerstvách medzi orgánom verejnej moci a subjektom súkromného sektora do troch rokov od dátumu schválenia.

3.     Ak Komisia neschváli finančný príspevok na vybraný veľký projekt, vo svojom rozhodnutí uvedie dôvody zamietnutia.

4.     Veľké projekty predložené Komisii na schválenie podľa odseku 1 sa uvedú na zozname veľkých projektov programu.

5.     Výdavky súvisiace s veľkým projektom sa môžu do žiadosti o platbu zahrnúť po predložení veľkého projektu na schválenie v zmysle v odseku 1. Ak Komisia veľký projekt vybraný riadiacim orgánom neschváli, vyhlásenie o výdavkoch sa musí po stiahnutí žiadosti členským štátom alebo po prijatí rozhodnutia Komisie zodpovedajúcim spôsobom opraviť. [PN 176]

KAPITOLA II

Územný rozvoj

Článok 22

Integrovaný územný rozvoj

Členské štáty podporujú integrovaný územný rozvoj stratégiami územného a miestneho rozvoja v ktorejkoľvek z týchto foriem:

a)

integrované územné investície;

b)

miestny rozvoj vedený komunitou;

c)

iný územný nástroj na podporu iniciatív, ktoré si daný členský štát vytvoril na investície plánované pre EFRR v rámci cieľa politiky uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. e). [PN 177]

Členské štáty zabezpečia súdržnosť a koordináciu, keď sú stratégie miestneho rozvoja financované z viac ako jedného fondu. [PN 178]

Článok 23

Územné stratégie

1.   Územné stratégie plnené podľa článku 22 písm. a) alebo c) musia obsahovať tieto prvky:

a)

geografickú oblasť, na ktorú sa stratégia vzťahuje , vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych prepojení ; [PN 179]

b)

analýzu potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

c)

opis integrovaného prístupu na riešenie identifikovaných potrieb rozvoja a potenciálu;

d)

opis zapojenia partnerov do prípravy a plnenia stratégie v súlade s článkom  podľa článku 6. [PN 180]

Môžu obsahovať aj zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť.

2.   Zodpovednosť sa za prípravu a schválenie územných stratégií nesú príslušné mestské regionálne , miestne alebo a iné územné verejné orgány alebo subjekty. Už existujúce strategické dokumenty týkajúce sa predmetných území sa môžu aktualizovať a použiť ako územné stratégie . [PN 181]

3.   Ak zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, nebol zaradený do územnej stratégie zahrnutý, výber operácií vykonajú alebo vyberú sa doň zapoja príslušné mestské regionálne , miestne alebo iné územné orgány alebo subjekty , alebo sa zapoja do výberu operácií . [PN 182]

Vybrané operácie musia byť v súlade s územnou stratégiou.

3a.     Pri príprave územných stratégií orgány, ktoré sú uvedené v odseku 2, spolupracujú s príslušnými riadiacimi orgánmi s cieľom určiť rozsah, v akom sa operácie majú podporovať v rámci príslušného programu. [PN 183]

4.   Ak mestské regionálne , miestne alebo iné územné verejné orgány alebo iný subjekt vykonávajú úlohy patriace do zodpovednosti riadiaceho orgánu, ktoré sú iné než výber operácií, riadiaci orgán určí daný mestský miestny alebo iný územný orgán za sprostredkovateľský orgán. [PN 184]

Vybrané operácie môžu byť podporované v rámci viac ako jednej priority toho istého programu. [PN 185]

5.   Na prípravu a vytvorenie územných stratégií sa môže poskytnúť podpora.

Článok 24

Integrovaná územná investícia

1.   Ak stratégia plnená podľa článku 23 zahŕňa investície, ktoré získajú podporu z jedného alebo viacerých fondov viac ako jedného fondu , jedného alebo viacerých programov alebo z viac ako jednej priority toho istého programu, akcie sa môžu realizovať ako integrovaná územná investícia (ďalej len „IÚI“). Ak je to vhodné, každá IÚI môže byť doplnená finančnou pomocou z EPFRV. [PN 186]

2.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby v rámci elektronického systému programu alebo programov bolo možné identifikovať operácie, výstupy a výsledky, ktoré prispievajú k IÚI.

2a.     Ak zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, nebol zaradený do územnej stratégie, príslušné regionálne, miestne, iné verejné orgány alebo subjekty sa zapoja do výberu operácií. [PN 187]

Článok 25

Miestny rozvoj vedený komunitou

1.   Miestny rozvoj vedený komunitou sa môže podporovať podporuje aj z fondov EFRR, ESF a, ENRF a EPFRV . V súvislosti s EPFRV sa takýto rozvoj označí ako miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER. [PN 188]

2.   Členský štát zabezpečí, aby bol miestny rozvoj vedený komunitou:

a)

zameraný na subregionálne oblasti;

b)

vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých nemá na úrovni rozhodovania väčšinu žiadna záujmová skupina vrátane verejného sektora ; [PN 189]

c)

realizovaný formou integrovaných stratégií v súlade s článkom 26

d)

a aby podporoval vytváranie sietí, prístupy zdola nahor, dostupnosť, inovatívne prvky viažuce sa na miestnu situáciu a prípadne aj spoluprácu s ďalšími územnými aktérmi. [PN 190]

3.   Ak je podpora stratégií uvedených v odseku 2 písm. c) dostupná z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány zorganizujú spoločnú výzvu na výber týchto stratégií a pre všetky dotknuté fondy zriadia spoločný výbor na monitorovanie plnenia týchto stratégií. Príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov na podporu všetkých nákladov na prípravu, riadenie a oživenie uvedených v článku 28 ods. 1 písm. a) a c) týkajúcich sa týchto stratégií.

4.   Ak plnenie takejto stratégie zahŕňa podporu z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov ako hlavný fond. Možno uviesť aj druh opatrení a operácií, ktoré sa majú financovať z každého dotknutého fondu. [PN 191]

5.   Na uvedenú stratégiu sa uplatňujú pravidlá hlavného fondu. Orgány iných fondov musia vychádzať z rozhodnutí a overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ktoré vykonal príslušný orgán hlavného fondu.

6.   Orgány hlavného fondu poskytnú orgánom iných fondov informácie potrebné na monitorovanie a poukazovanie platieb v súlade s pravidlami stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Článok 26

Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou

1.   Príslušné riadiace orgány zabezpečia, aby sa v každej stratégii uvedenej v článku 25 ods. 2 písm. c) uviedli tieto prvky:

a)

geografická oblasť a populácia, na ktoré sa stratégia vzťahuje;

b)

postup zapojenia komunity do vypracovania stratégie;

c)

analýza potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

d)

ciele uvedenej stratégie vrátane merateľných cieľových hodnôt výsledkov a súvisiace plánované akcie v nadväznosti na miestne potreby určené miestnou komunitou ; [PN 192]

e)

opatrenia týkajúce sa riadenia, monitorovania a hodnotenia, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny plniť uvedenú stratégiu;

f)

finančný plán vrátane plánovanej alokácie z každého dotknutého fondu , prípadne vrátane EPFRV, každého programu. [PN 193]

2.   Príslušné riadiace orgány určujú kritériá na výber uvedených stratégií, zriaďujú výbor na realizáciu tohto výberu a schvaľujú stratégie, ktoré tento výbor vyberie.

3.   Príslušné riadiace orgány dokončia prvé kolo výberu stratégií a zabezpečia, aby boli vybrané miestne akčné skupiny schopné plniť svoje úlohy stanovené v článku 27 ods. 3 v priebehu 12 mesiacov od dátumu schválenia príslušného programu, resp. v prípade stratégií podporovaných z viac ako jedného fondu v priebehu 12 mesiacov od dátumu schválenia posledného dotknutého programu.

4.   V rozhodnutí o schválení stratégie sa určí alokácia pre každý dotknutý fond a programu a určí sa aj zodpovednosť za riadiace a kontrolné úlohy v rámci programu alebo programov. Zodpovedajúce vnútroštátne verejné príspevky sú zaručené vopred počas celého obdobia. [PN 194]

Článok 27

Miestne akčné skupiny

1.   Miestne akčné skupiny navrhujú a plnia stratégie uvedené v článku 25 ods. 2 písm. c).

2.   Riadiace orgány zabezpečia, aby miestne akčné skupiny boli inkluzívne a buď vybrali jedného partnera zo skupiny ako hlavného partnera pre administratívne a finančné veci, alebo aby sa spojili do zákonne vytvorenej spoločnej štruktúry s cieľom vykonávať úlohy súvisiace so stratégiou miestneho rozvoja vedeného komunitou . [PN 195]

3.   Všetky ďalej uvedené úlohy vykonávajú výlučne miestne akčné skupiny:

a)

budovanie administratívnych kapacít miestnych aktérov na vytváranie a implementáciu operácií; [PN 196]

b)

vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania a podmienok účasti, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov a zabezpečí, aby na úrovni rozhodovania nemala väčšinu žiadna záujmová skupina;

c)

príprava a uverejnenie výziev na predkladanie návrhov;

d)

výber operácií, stanovenie výšky podpory a predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;

e)

monitorovanie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov stratégie;

f)

hodnotenie plnenia stratégie.

4.   Ak miestne akčné skupiny vykonávajú úlohy, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a za ktoré nesie zodpovednosť riadiaci orgán alebo platobná agentúra, uvedené miestne akčné skupiny určí riadiaci orgán za sprostredkovateľské orgány v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

5.   Miestna akčná skupina môže byť prijímateľom a môže vykonávať operácie v súlade so stratégiou , pričom podporuje oddelenie funkcií v rámci miestnej akčnej skupiny . [PN 197]

Článok 28

Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z fondov

1.    S cieľom zabezpečiť komplementaritu a synergie členský štát zabezpečí, aby podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z fondov pokrývala: [PN 198]

a)

budovanie administratívnych kapacít a prípravné akcie podporujúce tvorbu a budúce plnenie stratégií; [PN 199]

b)

implementáciu operácií vrátane činností spolupráce a ich prípravy, ktoré sa vyberú v rámci stratégie miestneho rozvoja;

ba)

oživenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou na uľahčenie výmeny medzi zainteresovanými stranami, čoho cieľom je poskytovať im informácie a podporovať potenciálnych prijímateľov pri príprave ich žiadostí; [PN 200]

c)

riadenie, monitorovanie a hodnotenie stratégie a jej oživenie.

2.   Podpora uvedená v odseku 1 písm. a) je oprávnená bez ohľadu na to, či sa stratégia následne vyberie na financovanie.

Podpora uvedená v odseku 1 písm. c) nesmie presiahnuť 25 % celkových verejných príspevkov na túto stratégiu.

KAPITOLA III

Technická pomoc

Článok 29

Technická pomoc na podnet Komisie

1.   Z fondov sa na podnet Komisie môžu podporiť akcie na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie, informovanie vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, zabezpečenie viditeľnosti a na všetku administratívnu a technickú pomoc, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, a v prípade potreby aj s tretími krajinami.

1a.     Akcie uvedené v prvom pododseku môžu zahrnovať najmä:

a)

pomoc v súvislosti s prípravou a posudzovaním projektu;

b)

podporu na inštitucionálne posilnenie a budovanie administratívnych kapacít s cieľom účinného riadenia fondov;

c)

štúdie súvisiace s podávaním správ Komisie o fondoch a so správou o súdržnosti;

d)

opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a vykonávania fondov, ako aj opatrenia týkajúce sa uplatňovania systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

e)

hodnotenia, odborné posudky, štatistiky a štúdie vrátane všeobecných, ktoré sa týkajú súčasného aj budúceho fungovania fondov;

f)

opatrenia na šírenie informácií, budovanie sietí v prípade potreby, uskutočňovanie komunikačných činností s osobitným dôrazom na výsledky a pridanú hodnotu podpory z fondov a na zvyšovanie informovanosti a podporu spolupráce a výmeny skúseností vrátane výmeny skúseností s tretími krajinami;

g)

zriadenie, prevádzku a vzájomné prepojenie počítačových systémov riadenia, monitorovania, auditu, kontroly a hodnotenia;

h)

opatrenia na zlepšenie metód hodnotenia a na výmenu informácií o postupoch hodnotenia;

i)

opatrenia súvisiace s auditom;

j)

posilnenie národnej a regionálnej kapacity, čo sa týka plánovania investícií, potrieb financovania, prípravy, návrhu a uplatňovania finančných nástrojov, spoločných akčných plánov a veľkých projektov;

k)

šírenie osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom posilniť kapacitu relevantných partnerov uvedených v článku 6 ods. 1 a ich zastrešujúcich organizácií. [PN 201]

1b.     Komisia vyčlení najmenej 15 % zdrojov na technickú pomoc z podnetu Komisie s cieľom zefektívniť komunikáciu s verejnosťou a dosiahnuť lepšiu súčinnosť komunikačných činností vykonávaných na podnet Komisie rozšírením vedomostnej základne s výsledkami, predovšetkým účinnejším zberom a zverejňovaním údajov a vyhodnocovaním a oznamovaním údajov, a najmä zdôrazňovaním príspevku fondov k zlepšovaniu života občanov a zvyšovaním viditeľnosti podpory z fondov, ako aj zvyšovaním informovanosti o výsledkoch a pridanej hodnote takejto podpory. V informovaní, komunikácii a opatreniach týkajúcich sa viditeľnosti v súvislosti s výsledkami a pridanou hodnotou podpory z fondov s osobitným dôrazom na operácie sa v relevantných prípadoch pokračuje aj po ukončení programov. Tieto opatrenia prispievajú aj k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia. [PN 202]

2.   Tieto akcie môžu slúžiť na pokrytie budúcich i predošlých i budúcich programových období. [PN 203]

2a.     S cieľom zabrániť situáciám, keď sú platby pozastavené, Komisia zabezpečí, aby členské štáty a regióny, ktoré čelia obavám o súlad pre nedostatok administratívnych kapacít, dostali primeranú technickú pomoc na zlepšenie uvedených administratívnych kapacít. [PN 204]

3.   Ak sa predpokladá príspevok z fondov v súlade s článkom [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia vypracuje svoje plány.

4.   V závislosti od účelu možno akcie uvedené v tomto článku financovať buď ako operačné, alebo administratívne výdavky.

Článok 30

Technická pomoc členských štátov

1.   Na podnet členského štátu sa môžu z fondov podporovať akcie, ktoré sa týkajú predošlých a nasledujúcich programových období a ktoré sú potrebné na efektívnu správu a využívanie týchto fondov , na budovanie kapacít partnerov uvedených v článku 6 a na zabezpečenie funkcií, ako je príprava, odborná príprava, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, viditeľnosť a komunikácia . [PN 205]

2.   Z každého fondu možno podporovať akcie technickej pomoci oprávnené na pomoc z ktoréhokoľvek iného fondu.

3.   V rámci každého programu má technická pomoc podobu priority týkajúcej sa buď jedného fondu , alebo viacerých fondov . [PN 206]

Článok 31

Paušálne financovanie technickej pomoci členských štátov

1.   Technická pomoc pre každý program sa refunduje na základe paušálnej sadzby uplatnením percentuálnych podielov stanovených v odseku 2 na oprávnené výdavky zahrnuté v každej žiadosti o platbu v súlade s článkom 85 ods. 3 písm. a) alebo c), podľa potreby.

2.    Na základe dohody medzi Komisiou a členskými štátmi a s prihliadnutím na finančný plán programu sa percentuálny podiel fondov refundovaných na technickú pomoc môže stanoviť až do výšky : [PN 207]

a)

podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a podpora z Kohézneho fondu: 2,5 3  %; [PN 208]

b)

podpora z fondu ESF+: 4 5 % a pre programy podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu vii xi ) nariadenia o ESF+: 5 6  %; [PN 209]

c)

podpora z fondu ENRF: 6 %;

d)

podpora z AMIF, ISF a BMVI: 6 7  %. [PN 210]

V prípade najvzdialenejších regiónov je pri písmenách a), b) a c) percentuálny podiel až o 1 % vyšší. [PN 211]

3.   Pre programy Interreg sa v nariadení o EÚS stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa technickej pomoci.

Článok 32

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na technickú pomoc členských štátov

Popri článku 31 môže členský štát navrhnúť vykonanie ďalších akcií technickej pomoci na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejných orgánov členského štátu a služieb , prijímateľov a príslušných partnerov potrebnej na efektívne spravovanie a využívanie fondov. [PN 212]

Takéto akcie sa podporia financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa článku 89. Technická pomoc vo forme nepovinného osobitného programu sa môže realizovať buď financovaním, ktoré nesúvisí s nákladmi na technickú pomoc, alebo úhradou priamych nákladov. [PN 213]

HLAVA IV

Monitorovanie, hodnotenie, informovanie a zabezpečenie viditeľnosti

KAPITOLA I

Monitorovanie

Článok 33

Monitorovací výbor

1.   Členský štát zriadi výbor na monitorovanie implementácie programu (ďalej len „monitorovací výbor“) po konzultácii s riadiacim orgánom a do troch mesiacov odo dňa, kedy mu bolo oznámené rozhodnutie o schválení programu. [PN 214]

Členský štát môže zriadiť jeden monitorovací výbor na pokrytie viacerých programov.

2.   Každý monitorovací výbor prijme svoj rokovací poriadok so zreteľom na potrebu úplnej transparentnosti . [PN 215]

3.   Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľov programu.

4.   Členský štát uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a informácie, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

5.   Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na priority ani programy podľa článku [4 písm. c) bodom vi ods . 1 písm. xi )] nariadenia o ESF+ ani na príslušnú technickú pomoc. [PN 216]

Článok 34

Zloženie monitorovacieho výboru

1.   Zloženie monitorovacieho výboru určuje členský štát, ktorý zabezpečí rovnomerné zastúpenie príslušných orgánov členských štátov, sprostredkovateľských orgánov a partnerov uvedených v článku 6 prostredníctvom transparentného procesu . [PN 217]

Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

Členský štát uverejní zoznam členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

2.   Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v  monitorovacej a poradnej funkcii. Zástupcovia EIB môžu byť v prípade potreby prizvaní k účasti na práci monitorovacieho výboru v poradnej funkcii. [PN 218]

2a.     V prípade fondov AMIF, ISF a BMVI sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v poradnej funkcii príslušné decentralizované agentúry. [PN 219]

Článok 35

Funkcie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor skúma:

a)

pokrok pri implementácii programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt;

aa)

návrhy prípadných zjednodušujúcich opatrení pre prijímateľov; [PN 220]

b)

všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok , prípadne vrátane akýchkoľvek nezrovnalostí ; [PN 221]

c)

to, ako program prispieva k riešeniu výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

d)

prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 2;

e)

pokrok dosiahnutý pri realizácii hodnotení, syntéza hodnotení a akékoľvek následné opatrenia prijaté na základe zistení týchto hodnotení;

f)

implementáciu informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

g)

pokrok v implementácii operácií strategického významu, ak je to relevantné;

h)

plnenie základných podmienok a ich uplatňovanie v rámci programového obdobia;

i)

pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií , partnerov a prijímateľov, tam, kde je to potrebné. [PN 222]

2.   Monitorovací výbor schvaľuje:

a)

metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to po konzultáciách s Komisiou v súlade s článkom 67 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d);

b)

výročné správy o výkonnosti pre programy podporované z ENRF, AMF AMIF , ISF a BMVI a záverečnú správu o výkonnosti pre programy podporované z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu; [PN 224]

c)

plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

d)

akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu vrátene prevodov v súlade s článkom 19 ods. 5 a článkom 21;

da)

zmeny v zozname plánovaných operácií strategického významu podľa článku 17 ods. 3 písm. d). [PN 225]

2a.     Monitorovací výbor môže riadiacemu orgánu navrhnúť ďalšie funkcie umožňujúce zasiahnuť. [PN 226]

Článok 36

Výročné preskúmanie výkonnosti

1.   Medzi Komisiou a každým členským štátom sa zorganizuje výročné hodnotiace zasadnutie na preskúmanie výkonnosti každého programu. Riadiace orgány sa riadne zapájajú do tohto procesu. [PN 227]

Výročnému hodnotiacemu zasadnutiu predsedá Komisia alebo v prípade, keď o to požiada členský štát, mu spolupredsedajú členský štát a Komisia.

2.   V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI sa hodnotiace zasadnutie musí zorganizovať najmenej dvakrát v priebehu programového obdobia.

3.   V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu musí členský štát najneskôr jeden mesiac pred výročným hodnotiacim zasadnutím poskytnúť Komisii informácie týkajúce sa prvkov uvedených v článku 35 ods. 1.

V prípade programov podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodom vii)] nariadenia o ESF+ sa poskytované informácie obmedzia na článok 35 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h).

4.   Výsledok výročného hodnotiaceho zasadnutia sa zaznamená v schválenej zápisnici.

5.   Členský štát musí v súvislosti s otázkami vznesenými Komisiou podniknúť následné opatrenia a do troch mesiacov o nich informovať Komisiu.

6.   V prípade programov podporovaných z ENRF, AMF AMIF , ISF a BMVI predkladá členský štát Komisii výročnú správu o výkonnosti v súlade so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy. [PN 228]

Článok 37

Prenos údajov

1.   Riadiaci orgán zasiela Komisii v elektronickej forme kumulatívne údaje za každý program, a to 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra každého roku podľa vzoru uvedeného v prílohe VII.

Prvý prenos sa uskutoční 31. januára do 28 . februára 2022 a posledný 31. januára do 28 . februára 2030. [PN 229]

V prípade programov podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodom vii xi )] nariadenia o ESF+ sa údaje zasielajú každoročne do 30. novembra. [PN 230]

2.   Údaje sa pri každej priorite rozčlenia podľa špecifického cieľa a podľa kategórie regiónov a musia odkazovať na:

a)

pri prenose údajov do 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra každého roku počet vybraných operácií, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z fondov a celkové oprávnené výdavky vykázané prijímateľmi riadiacemu orgánu, všetko rozčlenené podľa typu intervencie; [PN 231]

b)

iba pri prenose údajov do 31. mája a do 30. novembra každého roka hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií a hodnoty dosiahnuté operáciami. [PN 232]

3.   V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)

oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)

výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením vykázaných ako oprávnené výdavky;

c)

výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri fondoch;

d)

úrokoch a ďalších výnosoch získaných z podpory z fondov pre finančné nástroje uvedených v článku 54 a vrátených programových zdrojoch, ktoré možno pripísať podpore z fondov uvedených v článku 56.

4.   Údaje poskytnuté v súlade s týmto článkom musia byť spoľahlivé a aktuálne ku koncu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu ich poskytnutia.

5.   Riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

6.   S cieľom zaviesť jednotný vzor na implementáciu tohto článku prijme Komisia v prípade programov podporovaných z ENRF vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2.

Článok 38

Záverečná správa o výkonnosti

1.   V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu musí každý riadiaci orgán do 15. februára 2031 Komisii predložiť záverečnú správu o výkonnosti programu.

2.   V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 35 ods. 1, s výnimkou informácií uvedených v článku 35 ods. 1 písm. d).

3.   Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do piatich mesiacov od dátumu prijatia záverečnej správy o výkonnosti. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia informuje členský štát o prijatí správy.

4.   Riadiaci orgán uverejňuje záverečné správy o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku prijme Komisia vykonávací akt, ktorým zavedie vzor záverečnej správy o výkonnosti. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 108.

KAPITOLA II

Hodnotenie

Článok 39

Hodnotenia vykonané členským štátom

1.   Riadiaci orgán programy vyhodnocuje. V každom hodnotení sa posúdi inkluzívnosť, nediskriminačný charakter, efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť , viditeľnosť a pridaná hodnota daného programu vo vzťahu k EÚ s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie programov. [PN 233]

2.   Riadiaci orgán musí okrem toho vykonať hodnotenie každého programu s cieľom posúdiť jeho vplyv najneskôr do 30. júna 2029.

3.   Riadiaci orgán poverí hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

4.   Riadiaci orgán alebo členský štát zabezpečí nevyhnutné postupy na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenie.

5.   Riadiaci orgán alebo členský štát vypracuje plán hodnotenia. Takýto plán hodnotenia sa môže týkať viac ako jedného programu. V prípade AMIF, ISF a BMVI musí byť v tomto pláne zahrnuté aj hodnotenie v polovici obdobia, ktoré treba uskutočniť do 31. marca 2024.

6.   Riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po schválení programu.

7.   Riadiaci orgán uverejňuje všetky hodnotenia na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

Článok 40

Hodnotenie vykonané Komisiou

1.   Komisia vykoná do konca roku 2024 hodnotenie v polovici obdobia na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty každého fondu vo vzťahu k EÚ. Komisia môže využiť všetky relevantné informácie, ktoré sú už k dispozícii, v súlade s článkom [128] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia vykoná do 31. decembra 2031 ex post hodnotenie na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ každého fondu.

2a.     Hodnotenie uvedené v odseku 2 obsahuje posúdenie sociálno-ekonomických dôsledkov a potrieb financovania v rámci politických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 v rámci programov a medzi nimi s dôrazom na konkurencieschopnejšiu a inteligentnejšiu Európu vďaka podpore inovatívnej a inteligentnej hospodárskej transformácie a na prepojenejšiu Európu posilňovaním mobility vrátane inteligentnej a udržateľnej mobility a regionálneho prepojenia IKT. Komisia zverejní výsledky hodnotenia na svojom webovom sídle a oznámi ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 234]

KAPITOLA III

Viditeľnosť, transparentnosť a informovanie

ODDIEL I

Viditeľnosť podpory z fondov

Článok 41

Viditeľnosť

Každý členský štát zabezpečí:

a)

viditeľnosť podpory pri všetkých činnostiach týkajúcich sa operácií podporovaných z fondov s osobitným dôrazom na operácie strategického významu;

b)

informovanie občanov Únie o úlohe a úspešných výsledkoch fondov, a to prostredníctvom jednotného webového portálu, ktorý poskytuje prístup k všetkým programom týkajúcim sa daného členského štátu.

Článok 42

Znak Únie

Pri činnostiach na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovanosti musia členské štáty, riadiace orgány a prijímatelia používať znak Európskej únie v súlade s prílohou VIII.

Článok 43

Úradníci a siete pre informovanie a komunikáciu

1.   Každý členský štát si v súvislosti s podporou z fondov vrátane programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg), pri ktorých je daný členský štát sídlom riadiaceho orgánu, určí komunikačného koordinátora pre činnosti na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania. Komunikačný koordinátor koordinuje vo všetkých programoch opatrenia na informovanie a zabezpečenie viditeľnosti.

Do činností na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania zapojí komunikačný koordinátor tieto orgány:

a)

zastúpenia Európskej komisie a informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch; ako aj informačné strediská siete Europe Direct a ďalšie siete a vzdelávacie a výskumné inštitúcie;

b)

ďalších relevantných partnerov a orgány vrátane regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov a hospodárskych a sociálnych partnerov . [PN 235]

2.   Každý riadiaci orgán určí pre každý program úradníka pre informovanie a komunikáciu (ďalej len „programový komunikačný úradník“).

3.   Komisia sprevádzkuje sieť pozostávajúcu z komunikačných koordinátorov, programových komunikačných úradníkov a zástupcov Komisie, ktorí si budú vymieňať informácie o činnostiach na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania.

ODDIEL II

Transparentnosť implementácie fondov a informovanie o programoch

Článok 44

Povinnosti riadiaceho orgánu

1.   Riadiaci orgán najneskôr šesť mesiacov po prijatí daného programu zabezpečí fungovanie osobitného webového sídla, kde budú k dispozícii informácie o programoch, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti, pričom tieto informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, orientačný časový plán výziev na predkladanie návrhov, dostupné možnosti financovania a výsledky programu. [PN 236]

2.   Riadiaci orgán uverejní na webovom sídle uvedenom v odseku 1 stručné zhrnutie plánovaných a zverejnených výziev na predkladanie návrhov najneskôr jeden mesiac pred ich otvorením, pričom zverejní tieto údaje:

a)

geografická oblasť, na ktorú sa výzva na predkladanie návrhov vzťahuje;

b)

príslušný cieľ politiky alebo špecifický cieľ;

c)

typ oprávnených žiadateľov;

d)

celková výška podpory na túto výzvu;

e)

dátum začiatku a konca uvedenej výzvy.

3.   Riadiaci orgán sa postará o to, aby bol zoznam operácií vybraných na podporu z fondov verejne dostupný na webovom sídle aspoň v jednom z úradných jazykov Únie a aby sa tento zoznam najmenej raz za tri mesiace aktualizoval. Každá operácia musí mať jedinečný kód. Zoznam obsahuje tieto údaje:

a)

v prípade právnických subjektov názov prijímateľa a dodávateľa ; [PN 237]

b)

ak je prijímateľ fyzickou osobou, jeho meno a priezvisko;

c)

v prípade operácií z ENRF súvisiacich s rybárskym plavidlom identifikačné číslo v registri rybárskej flotily Únie, ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/218 (41);

d)

názov operácie;

e)

účel operácie a jej výsledky;

f)

dátum začiatku operácie;

g)

očakávaný alebo skutočný dátum ukončenia operácie;

h)

celkové náklady na operáciu;

i)

príslušný fond;

j)

príslušný špecifický cieľ;

k)

miera spolufinancovania Únie,

l)

ukazovateľ lokality alebo geografickej polohy operácie a dotknutej krajiny;

m)

v prípade mobilných operácií alebo operácií zahŕňajúcich viaceré lokality aj lokalitu prijímateľa, kde je vedený ako právnická osoba; alebo región na úrovni NUTS 2, ak je prijímateľom fyzická osoba;

n)

typ intervencie pre každú operáciu v súlade s článkom 67 ods. 3 písm. g);

Pokiaľ ide o údaje uvedené v prvom pododseku v písmenách b), c) a k), tieto údaje sa po uplynutí dvoch rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia na webovom sídle musia odstrániť.

V prípade programov podporovaných z ENRF sa údaje uvedené v prvom pododseku v písmenách b) a c) uverejnia len vtedy, ak je toto uverejnenie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane osobných údajov.

4.   Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 sa na webovom sídle uverejnia v otvorených, strojovo čitateľných formátoch v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (42), ktoré umožňujú triedenie, vyhľadávanie, extrakciu, porovnávanie a opätovné použitie údajov.

5.   Riadiaci orgán musí prijímateľov v súlade s týmto článkom informovať ešte pred uverejnením o tom, že údaje budú uverejnené.

6.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby boli všetky informačné a propagačné materiály, a to aj na úrovni prijímateľov, na požiadanie dostupné inštitúciám, orgánom a agentúram Únie a aby bola Únii bez licenčných poplatkov, nevýhradne a neodvolateľne udelená licencia na používanie týchto materiálov spolu so všetkými pridruženými právami v súlade s prílohou VIII.

Článok 45

Povinnosti prijímateľov

1.   Prijímatelia a orgány implementujúce finančné nástroje oznámia podporu z fondov, vrátane opätovne použitých prostriedkov v súlade s článkom 56, na operáciu tým, že:

a)

uverejnia na profesionálnej webovej stránke prijímateľa alebo a stránkach sociálnych médií, ak existujú, krátky opis operácie zodpovedajúci úrovni podpory vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôraznia finančnú podporu z Únie; [PN 240]

b)

poskytnú vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z fondov viditeľným spôsobom v dokumentoch a informačných materiáloch týkajúcich sa vykonávania operácie, ktoré sa používajú pre verejnosť alebo účastníkov;

c)

vystavia na verejnosti stále tabule alebo bilbordy dobre viditeľné pre verejnosť , hneď ako sa začne fyzické vykonávanie operácií zahŕňajúcich fyzické investície alebo nákup vybavenia, pokiaľ ide o: [PN 241]

i)

operácie podporované z EFRR a Kohézneho fondu, ktorých celkové náklady presahujú 500 000 EUR;

ii)

operácie podporované z ESF+, ENRF, ISF, AMIF a BMVI, ktorých celkové náklady presahujú 100 000 EUR;

d)

v prípade operácií, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystavia na verejnosti na mieste dobre viditeľnom pre verejnosť aspoň v jednom tlačenom alebo elektronickom formáte minimálnej veľkosti A3 informácie o operácii, pričom zdôraznia podporu z fondov; [PN 243]

e)

v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 EUR, zorganizujú informačné podujatie a včas zapoja Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán;

ea)

verejne a trvalo vystavia znak Únie tak, aby bol dobre viditeľný pre verejnosť a v súlade s technickými charakteristikami stanovenými v prílohe VIII, a to hneď ako sa začne fyzické vykonávanie operácií; [PN 244]

V prípade operácií podporovaných v rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. c) bode vii xi ) nariadenia o ESF+ sa táto požiadavka neuplatňuje. [PN 245]

2.   Pokiaľ ide o fondy malých projektov, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 1.

Pokiaľ ide o finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 1 písm. c).

3.   Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku 42 alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, členský štát uplatní finančnú opravu zrušením až 5 % podpory z fondov na príslušnú operáciu.

HLAVA V

FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV

KAPITOLA I

Formy príspevku Únie

Článok 46

Formy príspevku Únie na programy

Príspevok Únie môže mať niektorú z týchto foriem:

a)

financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi príslušných operácií v súlade s článkom 89 a ktoré sa zakladá na jednom z týchto bodov:

i)

splnenie podmienok;

ii)

dosiahnutie výsledkov;

b)

refundácia oprávnených nákladov skutočne vynaložených prijímateľmi alebo súkromným partnerom operácií verejno-súkromného partnerstva a zaplatených pri vykonávaní operácií;

c)

jednotkové náklady v súlade s článkom 88 pokrývajúce všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené stanovením sumy na jednotku;

d)

jednorazové platby v súlade s článkom 88 pokrývajúce vo všeobecnom vyjadrení všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené;

e)

paušálne financovanie v súlade s článkom 88 pokrývajúce osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené, uplatnením percentuálnej sadzby

f)

a kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až e).

KAPITOLA II

Formy podpory členských štátov

Článok 47

Formy podpory

Členské štáty využívajú príspevok z fondov na poskytovanie podpory prijímateľom vo forme grantov, obmedzeného používania finančných nástrojov alebo cien či ich kombinácie. [PN 246]

ODDIEL I

FORMY GRANTOV

Článok 48

Formy grantov

1.   Granty, ktoré členské štáty poskytujú prijímateľom, môžu mať niektorú z týchto foriem:

a)

refundácia oprávnených nákladov skutočne vynaložených prijímateľom alebo súkromným partnerom operácií verejno-súkromného partnerstva a zaplatených pri vykonávaní operácií vrátane nepeňažných príspevkov a odpisov;

b)

jednotkové náklady;

c)

jednorazové platby;

d)

paušálne financovanie;

e)

kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až d), ak sa každá forma vzťahuje na rôzne kategórie nákladov alebo ak sa použijú na rôzne projekty, ktoré tvoria súčasť operácie alebo za sebou nasledujúce fázy operácie.

Ak celkové náklady na operáciu nepresahujú 200 000 EUR, príspevok poskytnutý prijímateľovi z EFRR, ESF+, AMIF, ISF a BMVI je vo forme jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb s výnimkou operácií, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc. Ak sa použije paušálne financovanie, iba kategórie nákladov, na ktoré sa uplatňuje paušálna sadzba, môžu byť refundované v súlade s prvým pododsekom písm. a).

Okrem toho môžu byť refundované príspevky a platy vyplatené účastníkom v súlade s prvým pododsekom písm. a).

2.   Sumy pre formy grantov uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:

a)

spravodlivá, nestranná a overiteľná metóda výpočtu založená na:

i)

štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku;

ii)

overených údajoch z doterajšej činnosti jednotlivých prijímateľov;

iii)

uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva jednotlivých prijímateľov;

b)

návrh rozpočtu stanovený individuálne a schválený ex ante orgánom, ktorý vyberá operáciu, ak celkové náklady operácie nepresahujú 200 000 EUR;

c)

v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatniteľných v prípade politík Únie pri podobnom type operácie;

d)

v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie;

e)

paušálne sadzby a osobitné metódy stanovené v tomto nariadení alebo špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Článok 49

Paušálne financovanie nepriamych nákladov týkajúcich sa grantov

Ak sa na pokrytie nepriamych nákladov operácie použije paušálna sadzba, zakladá sa na jednej z týchto možností:

a)

paušálna sadzba až do výšky 7 % oprávnených priamych nákladov, v prípade ktorej sa od členského štátu nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

b)

paušálna sadzba až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov, v prípade ktorej sa od členského štátu nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

c)

paušálna sadzba až do výšky 25 % oprávnených priamych nákladov pod podmienkou, že táto sadzba sa vypočíta v súlade s článkom 48 ods. 2 písm. a)  alebo článkom 48 ods. 2 písm. c) . [PN 247]

Ak okrem toho členský štát vypočítal paušálnu sadzbu v súlade s článkom 67 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, uvedenú paušálnu sadzbu možno použiť na podobnú operáciu na účely písmena c).

Článok 50

Priame náklady na zamestnancov týkajúce sa grantov

1.   Priame náklady na zamestnancov určitej operácie možno vypočítať na základe paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov, okrem priamych nákladov na zamestnancov danej operácie, pričom neexistuje požiadavka, aby členský štát vykonal výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby, a to za predpokladu, že priame náklady operácie nezahŕňajú verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác alebo dodanie tovaru či poskytnutie služieb, ktorých hodnoty presahujú prahové hodnoty stanovené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (43) alebo v článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (44).

Pokiaľ ide o AMIF, ISF a BMVI, akékoľvek náklady súvisiace s verejným obstarávaním a priame náklady na zamestnancov danej operácie sú zo základu pre výpočet paušálnej sadzby vyňaté.

2.   Na účely určenia priamych nákladov na zamestnancov sa hodinová sadzba môže vypočítať jedným z týchto spôsobov:

a)

posledné zdokumentované hrubé ročné náklady na zamestnancov s očakávanými dodatočnými nákladmi s cieľom zohľadniť faktory, ako sú zvýšenie taríf alebo povýšenie zamestnancov, sa vydelia 1 720 hodinami v prípade osôb, ktoré pracujú na plný pracovný čas, alebo zodpovedajúcou pomernou časťou 1 720 hodín v prípade osôb, ktoré pracujú na kratší pracovný čas; [PN 248]

b)

posledné zdokumentované hrubé mesačné náklady na zamestnancov s očakávanými dodatočnými nákladmi na zohľadnenie faktorov, ako sú zvýšenie taríf alebo povýšenie zamestnancov, sa vydelia mesačným pracovným časom dotknutej osoby v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi uvedenými v pracovnej zmluve. [PN 249]

3.   Pri uplatňovaní hodinovej sadzby vypočítanej v súlade s odsekom 2 nesmie celkový počet hodín deklarovaných na osobu za daný rok alebo mesiac presiahnuť počet hodín použitý na výpočet tejto hodinovej sadzby.

4.   Ak nie sú hrubé ročné náklady na zamestnancov k dispozícii, môžu sa odvodiť z dostupných zdokumentovaných hrubých nákladov na zamestnancov alebo z pracovnej zmluvy náležite upravenej na obdobie 12 mesiacov.

5.   Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na kratší pracovný čas, sa môžu vypočítať ako pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s pevným percentuálnym podielom odpracovaného času na operácii za mesiac bez toho, aby bolo povinné zriadiť osobitný systém zaznamenávania pracovného času. Zamestnávateľ vystavuje doklad pre zamestnancov, v ktorom uvedie daný pevný percentuálny podiel.

Článok 51

Paušálne financovanie oprávnených nákladov okrem priamych nákladov na zamestnancov týkajúcich sa grantov

1.   Na pokrytie zostávajúcich oprávnených nákladov na operáciu sa môže použiť paušálna sadzba do výšky 40 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov. Od členského štátu sa nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby.

2.   Pri operáciách podporovaných z AMIF, ISF, BMVI, ESF+ a EFRR sa platy a príspevky vyplatené účastníkom považujú za dodatočné oprávnené náklady nezahrnuté do paušálnej sadzby.

3.   Paušálna sadzba uvedená v odseku 1 tohto článku sa neuplatní na náklady na zamestnancov vypočítané na základe paušálnej sadzby podľa článku 50 ods. 1.

ODDIEL II

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 52

Finančné nástroje

1.   Riadiace orgány môžu poskytnúť programový príspevok v rámci jedného alebo viacerých programov na finančné nástroje zriadené na národnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré riadi alebo za ktoré zodpovedá riadiaci orgán, ktorý prispieva k plneniu špecifických cieľov.

2.   Finančné nástroje poskytujú podporu konečným prijímateľom iba na nové investície, od ktorých sa očakáva, že budú finančne životaschopné, ako je vytváranie príjmov alebo úspor, a ktoré nemajú zabezpečené dostatočné financovanie z trhových zdrojov. Takáto podpora môže byť zameraná na investície do hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj na prevádzkový kapitál v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie o štátnej pomoci. [PN 250]

3.   Podpora z fondov prostredníctvom finančných nástrojov sa zakladá na ex ante posúdení, za ktorého vypracovanie zodpovedá riadiaci orgán. Ex ante posúdenie sa skončí skôr, ako riadiace orgány rozhodnú o vyčlenení programových príspevkov na finančné nástroje.

Ex ante posúdenie obsahuje minimálne tieto prvky:

a)

navrhovaná suma programového príspevku na finančný nástroj a očakávaný pákový efekt spolu s príslušnými hodnoteniami ; [PN 251]

b)

navrhované finančné produkty, ktoré sa budú ponúkať, vrátane prípadnej potreby diferencovaného zaobchádzania s investormi;

c)

navrhovaná cieľová skupina konečných prijímateľov;

d)

očakávaný príspevok finančného nástroja k plneniu špecifických cieľov.

Ex ante posúdenie sa môže preskúmať alebo aktualizovať, môže sa vzťahovať na časť alebo celé územie členského štátu a môže vychádzať z existujúcich alebo aktualizovaných ex ante posúdení.

4.   Podpora pre konečných prijímateľov sa môže kombinovať s niektorou formou príspevku Únie vrátane príspevku z rovnakého fondu a môže pokrývať rovnakú výdavkovú položku. V takom prípade sa podpora z fondov na finančný nástroj, ktorá je súčasťou operácie pomocou finančného nástroja, nedeklaruje Komisii ako podpora v rámci inej formy, iného fondu alebo iného nástroja Únie.

5.   Finančné nástroje sa môžu kombinovať s doplnkovou programovou podporou vo forme grantov ako operácia pomocou jedného finančného nástroja v rámci jednej dohody o financovaní, kde obe odlišné formy podpory poskytuje orgán implementujúci finančný nástroj. V takom prípade sa pravidlá vzťahujúce sa na finančné nástroje Ak je výška podpory programu vo forme grantu nižšia ako výška podpory programu vo forme finančného nástroja, uplatňujú na uvedenú operáciu pomocou jedného finančného nástroja sa pravidlá vzťahujúce sa na finančné nástroje . [PN 252]

6.   V prípade kombinovanej podpory podľa odsekov 4 a 5 sa pre každý zdroj podpory vedú osobitné záznamy.

7.   Súčet všetkých foriem kombinovanej podpory nesmie presiahnuť celkovú výšku príslušnej výdavkovej položky. Granty sa nevyužívajú na refundovanie podpory získanej z finančných nástrojov. Finančné nástroje sa nevyužívajú na zálohové platby grantov.

Článok 53

Implementácia finančných nástrojov

1.   Finančné nástroje, ktoré riadi riadiaci orgán, môžu poskytovať iba úvery alebo záruky. Riadiaci orgán stanoví v strategickom dokumente podmienky poskytovania programového príspevku na finančný nástroj vrátane všetkých prvkov uvedených v prílohe IX.

2.   Finančné nástroje, za ktorých riadenie zodpovedá riadiaci orgán, môžu byť stanovené ako jedna z týchto možností:

a)

investícia programových zdrojov do kapitálu právneho subjektu;

b)

samostatné bloky financovania alebo zverenecké účty v rámci inštitúcie.

Riadiaci orgán vyberie orgán implementujúci finančný nástroj buď priamym, alebo nepriamym udelením zákazky . [PN 253]

Riadiaci orgán môže poveriť úlohami vykonávania priamym udelením zákazky:

a)

EIB;

b)

medzinárodnú finančnú inštitúciu, v ktorej je členský štát akcionárom;

c)

banku vo verejnom vlastníctve alebo inštitúciu vo verejnom vlastníctve zriadenú ako právny subjekt vykonávajúci finančné činnosti na profesionálnom základe. [PN 254]

Ak orgán vybraný riadiacim orgánom implementuje holdingový fond, tento orgán môže ďalej vybrať iné orgány na implementáciu osobitného fondu.

3.   Podmienky poskytovania programových príspevkov na finančné nástroje implementované v súlade s odsekom 2 sa stanovia v dohodách o financovaní medzi:

a)

riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu a orgánom implementujúcim holdingový fond, ak je to vhodné;

b)

medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu alebo v prípade potreby orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond.

Tieto dohody o financovaní musia zahŕňať prvky uvedené v prílohe IX.

4.   Finančný záväzok riadiaceho orgánu nesmie prekročiť sumu viazanú riadiacim orgánom na finančný nástroj v rámci príslušných dohôd o financovaní.

5.   Orgány implementujúce dané finančné nástroje alebo v kontexte záruk orgán poskytujúci príslušné úvery vyberú konečných prijímateľov, pričom zohľadnia ciele programu a potenciál finančnej životaschopnosti investície odôvodnenej v podnikateľskom pláne alebo rovnocennom dokumente. Proces výberu konečných prijímateľov musí byť transparentný, odôvodnený povahou akcie a nesmie viesť ku konfliktu záujmov.

6.   Národné spolufinancovanie programu môže byť poskytované buď riadiacim orgánom, alebo na úrovni holdingových fondov, alebo na úrovni osobitných fondov, alebo na úrovni investícií pre konečných prijímateľov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Ak sa národné spolufinancovanie poskytuje na úrovni investícií do konečných prijímateľov, orgán implementujúci finančné nástroje uchováva listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť príslušných výdavkov.

7.   Riadiaci orgán pri riadení finančného nástroja podľa odseku 2 alebo orgán implementujúci finančný nástroj pri riadení finančného nástroja podľa odseku 3 vedie samostatné účty alebo používa účtovný kód pre každú prioritu a každú kategóriu regiónov alebo podľa typu intervencie v prípade EPFRV pre každý programový príspevok a osobitne pre prostriedky uvedené v článku 54, resp. 56. [PN 255]

7a.     Požiadavky na podávanie správ o použití finančného nástroja na zamýšľané účely musia byť obmedzené na riadiace orgány a finančných sprostredkovateľov. [PN 256]

Článok 54

Úroky a iné výnosy získané z podpory fondov na finančné nástroje

1.   Podpora z fondov vyplatená na finančné nástroje sa uloží na úročené účty finančných inštitúcií so sídlom v členských štátoch a dočasne sa investuje v súlade s aktívnou správou pokladnice a so správnym finančným riadením.

2.   Úroky a iné výnosy prináležiace podpore z fondov vyplatenej na finančné nástroje sa použijú v rámci toho istého cieľa alebo cieľov ako pôvodná podpora z fondov buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo v nadväznosti na ukončenie finančného nástroja na iné finančné nástroje alebo iné formy podpory na ďalšie investície do konečných prijímateľov; alebo prípadne na pokrytie strát nominálnej hodnoty príspevku z fondov na finančný nástroj, ktorý vyplýva zo záporného úroku, ak tieto straty vznikli napriek aktívnej správe pokladne zo strany orgánov implementujúcich finančné nástroje; do konca obdobia oprávnenosti. [PN 257]

3.   Úroky a iné výnosy uvedené v odseku 2, ktoré sa nepoužijú v súlade s uvedeným ustanovením, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov.

Článok 55

Diferencované zaobchádzanie s investormi

1.   Podpora z fondov na finančné nástroje investované do konečných prijímateľov, ako aj akýkoľvek druh príjmu získaný z tých investícií, ktoré možno pripísať podpore z fondov, sa môžu použiť na diferencované zaobchádzanie s investormi pôsobiacimi v súlade so zásadou trhového hospodárstva alebo na iné formy podpory Únie prostredníctvom primeraného zdieľania rizika a zisku , pričom sa zohľadní zásada správneho finančného riadenia . [PN 258]

2.   Úroveň takéhoto diferencovaného zaobchádzania nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na vytvorenie stimulov na prilákanie súkromných prostriedkov, buď na základe výberového konania alebo nezávislého ex ante posúdenia vykonaného v súlade s článkom 52 tohto nariadenia . [PN 259]

Článok 56

Opätovné použitie prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z fondov

1.   Prostriedky vyplatené späť pred uplynutím obdobia oprávnenosti do finančných nástrojov z investícií do konečných prijímateľov alebo z uvoľnenia prostriedkov vyčlenených, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, vrátane splácania istiny a akéhokoľvek typu získaného príjmu pripísateľného podpore z fondov, sa opätovne použijú v tom istom finančnom nástroji alebo iných finančných nástrojoch na ďalšie investície do konečných prijímateľov v rámci rovnakého špecifického cieľa alebo cieľov a na akékoľvek náklady a poplatky súvisiace s riadením týchto ďalších investícií , pričom sa zohľadní zásada správneho finančného riadenia . [PN 260]

Úspory prostredníctvom účinnejších operácií sa na účely prvého pododseku nepovažujú za získané príjmy. Najmä úspory nákladov vyplývajúce z opatrení na energetickú efektívnosť nemajú za následok zodpovedajúce zníženie prevádzkových dotácií. [PN 261]

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa prostriedky podľa odseku 1 vyplatené späť do finančných nástrojov počas obdobia aspoň ôsmich rokov po skončení obdobia oprávnenosti opätovne použili v súlade s cieľmi politiky programu alebo programov, na základe ktorých boli stanovené, buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo po vyčerpaní týchto prostriedkov z finančného nástroja v iných finančných nástrojoch, alebo v iných formách podpory.

KAPITOLA III

Pravidlá oprávnenosti

Článok 57

Oprávnenosť

1.   Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel okrem prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo špecifických nariadení pre jednotlivé fondy.

2.   Výdavky sú oprávnené na príspevok z fondov, ak vznikli prijímateľovi alebo súkromnému partnerovi operácie verejno-súkromného partnerstva a boli zaplatené pri vykonávaní operácií medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo od 1. januára 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029 2030 . [PN 262]

V prípade refundácie nákladov na základe článku 48 ods. 1 písm. b) a c) sa akcie predstavujúce základ na refundáciu vykonajú medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo od 1. januára 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029.

3.   V prípade EFRR sa výdavky spojené s operáciami, ktoré zahŕňajú viac než jednu kategóriu regiónov podľa článku 102 ods. 2 v rámci členského štátu, alokujú na príslušné kategórie regiónov na pomernom základe, a to podľa objektívnych kritérií.

V prípade ESF+ výdavky spojené s operáciami prispievajú k plneniu špecifických cieľov programu.

4.   Celá operácia alebo jej časť v rámci EFRR, ESF+ alebo Kohézneho fondu sa môže vykonávať mimo územia členského štátu, a to aj mimo územia Únie, za predpokladu, že operácia spadá do jednej z piatich zložiek cieľa Európskej územnej spolupráce (Interreg), ako sa vymedzuje v článku 3 nariadenia (EÚ) […] (ďalej len „nariadenie o EÚS“), a prispieva k cieľom programu. [PN 263]

5.   V prípade grantov v niektorej z foriem uvedených v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d) sa výdavky, ktoré sú oprávnené na príspevok z fondov, musia rovnať sumám vypočítaným v súlade s článkom 48 ods. 2.

6.   Podpora z fondov sa neudelí na operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali ešte pred predložením žiadosti o financovanie v rámci programu riadiacemu orgánu bez ohľadu na to, či boli uhradené všetky súvisiace platby. Tento odsek sa neuplatňuje na kompenzáciu z fondu ENRF v súvislosti s dodatočnými nákladmi v najvzdialenejších regiónoch alebo výdavkami financovanými z osobitných dodatočných alokácií z EFRR a ESF+ pre najvzdialenejšie regióny. [PN 264]

7.   Výdavky, ktoré sa stanú oprávnené v dôsledku zmeny programu, sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

V prípade EFRR a Kohézneho fondu je to vtedy, keď sa do programu pridá nový typ intervencie podľa tabuľky 1 prílohy I, alebo v prípade AMIF, ISF a BMVI podľa špecifických nariadení pre jednotlivé fondy.

Ak sa program zmení s cieľom reagovať na prírodné katastrofy, môže sa v ňom stanoviť, že oprávnenosť výdavkov súvisiacich s takouto zmenou začne plynúť odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

8.   Ak sa v kontexte preskúmania v polovici obdobia v súlade s článkom 14 schváli nový program, výdavky sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

9.   Na operáciu možno udeliť podporu z jedného alebo viacerých fondov alebo z jedného alebo viacerých programov a z iných nástrojov Únie. V takýchto prípadoch sa výdavky deklarované v žiadosti o platbu z jedného z fondov nedeklarujú na jednu z týchto možností:

a)

podpora z iného fondu alebo nástroja Únie;

b)

podpora z toho istého fondu v rámci iného programu.

Suma výdavkov, ktorá sa má zahrnúť do žiadosti o platbu z fondu, sa môže vypočítať pre každý fond a pre príslušný program alebo programy na pomernom základe v súlade s dokumentom, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory.

Článok 58

Neoprávnené náklady

1.   Na príspevok z fondov nie sú oprávnené tieto náklady:

a)

úroky z dlžných súm okrem grantov poskytnutých vo forme úrokových dotácií alebo dotácií záručných poplatkov alebo v súvislosti s príspevkom do finančných nástrojov, ktorý vyplýva zo záporných úrokov ; [PN 265]

b)

nákup pôdy v hodnote presahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu; v prípade zanedbaných plôch a plôch, ktoré sa v minulosti používali na priemyselné účely a ktorých súčasťou sú budovy, sa toto obmedzenie zvyšuje na 15 %; v prípade záruk sa uvedené percentuálne podiely uplatňujú na sumu príslušného úveru;

c)

daň z pridanej hodnoty (DPH) okrem operácií, ktorých celkové náklady nepresahujú 5 000 000 EUR. [PN 266]

V prípade písmena b) sa obmedzenia neuplatňujú na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia.

Oprávnenosť operácií spojených s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) sa určuje na základe individuálneho prístupu okrem operácií, ktorých celkové náklady nepresahujú 5 000 000 EUR, a investícií a výdavkov konečných prijímateľov. [PN 267]

2.   V špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu určiť dodatočné náklady, ktoré nie sú oprávnené na príspevok zo žiadneho fondu.

Článok 59

Dĺžka trvania operácií

1.   Členský štát musí vrátiť príspevok z fondov na operáciu zloženú z investície do infraštruktúry alebo produktívnych investícií, ak je operácia do piatich rokov od záverečnej platby prijímateľovi alebo prípadne v období stanovenom v pravidlách štátnej pomoci predmetom niektorej z týchto skutočností:

a)

skončenie alebo presun výrobnej činnosti;

b)

zmena vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá poskytuje firme alebo orgánu verejnej moci neoprávnené zvýhodnenie;

c)

podstatná zmena, ktorá ovplyvňuje jej povahu, ciele alebo podmienky vykonávania, čo by spôsobilo narušenie jej pôvodných cieľov.

Členský štát môže lehotu stanovenú v prvom pododseku skrátiť na tri roky v  riadne odôvodnených prípadoch uvedených v písmenách a), b) a c) súvisiacich so zachovaním investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP. [PN 268]

2.   V prípade operácií podporovaných z ESF+ sa podpora z ESF+ vráti späť iba vtedy, keď tieto operácie podliehajú povinnosti zachovať investíciu podľa pravidiel štátnej pomoci.

3.   Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na príspevky programu do alebo z finančných nástrojov a na žiadnu operáciu, v prípade ktorej sa skončila výrobná činnosť v dôsledku nepodvodného vyhlásenia konkurzu. [PN 269]

Článok 60

Premiestnenie

1.   Výdavky na podporu premiestnenia vymedzené v článku 2 ods. 26 nie sú oprávnené na príspevok z fondov.

2.   Keď príspevok z fondov predstavuje štátnu pomoc, riadiaci orgán sa uistí, že príspevok nepodporuje premiestnenie v súlade s článkom 14 ods. 16 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014.

Článok 61

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

1.   Nepeňažné príspevky vo forme poskytnutia prác, tovaru, služieb, pozemkov a nehnuteľností, za ktoré sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, môžu byť oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá zahŕňa nepeňažné príspevky, neprekročí na konci operácie s výnimkou nepeňažných príspevkov celkové oprávnené výdavky;

b)

hodnota pripísaná nepeňažným príspevkom neprekročí náklady, ktoré sú všeobecne prijateľné na príslušnom trhu;

c)

hodnotu a poskytnutie nepeňažného príspevku možno nezávisle posúdiť a overiť;

d)

v prípade poskytnutia pozemku alebo nehnuteľnosti možno na účely zmluvy o prenájme uskutočniť platbu v ročnej nominálnej výške, ktorá neprekročí základnú menovú jednotku členského štátu;

e)

v prípade nepeňažných príspevkov vo forme neplatenej práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy overená dĺžka vynaloženého času a výška odmeny za podobnú prácu.

Hodnotu pozemku alebo nehnuteľnosti uvedenej v prvom pododseku písm. d) tohto článku osvedčí nezávislý kvalifikovaný znalec alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom táto hodnota nesmie prekročiť obmedzenie uvedené v článku 58 ods. 1 písm. b).

2.   Náklady na odpisy, za ktoré sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami, sa môžu považovať za oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

pravidlá oprávnenosti programu to umožňujú;

b)

výška výdavkov je riadne doložená dokladmi, ktorých dôkazná hodnota je rovnocenná faktúram na oprávnené náklady, ak dané náklady boli refundované vo forme uvedenej v článku 48 ods. 1 písm. a);

c)

náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie podpory operácie;

d)

verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných aktív.

Článok 62

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre finančné nástroje

1.   Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú celkovú sumu programového príspevku, ktorá bola vyplatená alebo v prípade záruk vyčlenená, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti a ktorá zodpovedá:

a)

platbám konečným prijímateľom v prípade úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií;

b)

prostriedkom vyčleneným, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, či už neuhradeným alebo už splatným, s cieľom uhradiť možné výzvy na uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe multiplikačného pomeru, ktorý zahŕňa súhrnnú sumu príslušných poskytnutých nových úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií do konečných prijímateľov;

c)

platbám konečným prijímateľom alebo v ich prospech, keď sú finančné nástroje skombinované s iným príspevkom Únie v jednej operácii finančného nástroja v súlade s článkom 52 ods. 5;

d)

platbám poplatkov za riadenie a refundáciám nákladov na riadenie vynaložených orgánmi implementujúcimi finančný nástroj.

2.   V prípade odseku 1 písm. b) sa multiplikačný pomer stanoví na základe obozretného ex ante posúdenia rizika a v príslušnej dohode o financovaní. Multiplikačný pomer sa môže preskúmať, ak je to odôvodnené následnými zmenami trhových podmienok. Takéto preskúmanie nemá spätnú účinnosť.

3.   V prípade odseku 1 písm. d) sú poplatky súvisiace s riadením založené na výkonnosti. Počas prvých dvanástich mesiacov implementácie finančného nástroja je oprávnená základná odmena za náklady a poplatky súvisiace s riadením. Keď sa orgány implementujúce holdingový fond a/alebo osobitné fondy podľa článku 53 ods. 3 2 vyberú prostredníctvom priameho zadania zákazky, na výšku poplatkov a nákladov súvisiacich s riadením vyplatenú týmto orgánom, ktorú možno deklarovať ako oprávnené výdavky, sa uplatňuje prahová hodnota do 5 % celkovej sumy programových príspevkov poskytnutých konečným prijímateľom v úveroch, kapitálových a kvázi kapitálových investíciách alebo vyčlenených, ako sa dohodlo v záručných zmluvách. [PN 270]

Ak sa výber orgánov implementujúcich finančné nástroje uskutočňuje prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s uplatniteľným právom a ak verejná súťaž stanovuje potrebu vyšších nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením , ktoré sa stanovujú podľa výkonnosti . [PN 271]

4.   Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným prijímateľom, neuvádzajú sa ako oprávnené výdavky.

5.   Oprávnené výdavky deklarované v súlade s odsekom 1 nesmú prekročiť súčet celkovej sumy podpory z fondov vyplatenej na účely uvedeného odseku a príslušného národného spolufinancovania.

HLAVA VI

RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I

Všeobecné pravidlá riadenia a kontroly

Článok 63

Povinnosti členských štátov

1.   Členské štáty majú systémy riadenia a kontroly pre svoje programy v súlade s ustanoveniami tejto hlavy a zabezpečujú ich fungovanie v súlade so správnym finančným riadením a kľúčovými požiadavkami, ktoré sú uvedené v prílohe X.

2.   Členské štáty zabezpečujú zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii a prijímajú všetky potrebné opatrenia na prevenciu, odhalenie a nápravu nezrovnalostí a podávanie správ o nezrovnalostiach vrátane podvodu. Členské štáty plne spolupracujú s úradom OLAF. [PN 272]

3.   Členské štáty na žiadosť Komisie prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a na zabezpečenie zákonnosti a riadnosti výdavkov predložených Komisii. Ak uvedené opatrenie predstavuje audit, môžu sa na ňom zúčastniť úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia.

4.   Členské štáty zabezpečujú kvalitu , nezávislosť a spoľahlivosť systému monitorovania a údajov o ukazovateľoch. [PN 273]

5.   Členské štáty majú systémy a postupy na zabezpečenie uchovávania všetkých dokladov požadovaných na audítorský záznam podľa prílohy XI v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 76.

6.   Členské štáty majú mechanizmy na zabezpečenie účinného preskúmania sťažností týkajúcich sa fondov. Za rozsah, pravidlá a postupy týkajúce sa týchto mechanizmov zodpovedajú členské štáty v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom. Na žiadosť Komisie preskúmajú v súlade s článkom 64 ods. 4a sťažnosti predložené Komisii, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ich programov, a informujú Komisiu o výsledkoch tohto preskúmania. [PN 274]

Na účely tohto článku sa sťažnosti vzťahujú na akýkoľvek spor medzi potenciálnymi a vybranými prijímateľmi, pokiaľ ide o navrhovanú alebo vybranú operáciu, a na akékoľvek spory s tretími stranami o implementácii programu alebo operácií v rámci neho, a to bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva vymedzené ako prostriedky právnej nápravy.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa každá výmena informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za programy vykonala prostredníctvom používateľsky ústretových systémov elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XII. [PN 275]

V prípade programov podporovaných z ENRF, AMIF, ISF a BMVI sa prvý pododsek uplatňuje od 1. januára 2023 2022 . [PN 276]

Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodu vii xi )] nariadenia o ESF+. [PN 277]

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa každá oficiálna výmena informácií medzi členským štátom a Komisiou vykonala prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XIII.

9.   Každý členský štát po schválení programu a najneskôr v čase podania žiadosti o záverečnú platbu za prvý účtovný rok a najneskôr 30. júna 2023 zostaví opis systému riadenia a kontroly v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XIV. Tento opis priebežne aktualizuje, aby zohľadnil akékoľvek následné zmeny.

10.   Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie odseku 2 tohto článku stanovením kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré treba oznámiť, a údajov, ktoré treba poskytnúť.

11.   Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci formát, ktorý treba použiť na oznamovanie nezrovnalostí v súlade s konzultačným postupom podľa článku 109 ods. 2, aby zabezpečila jednotné podmienky a pravidlá vykonávania tohto článku. [PN 278]

Článok 64

Právomoci a povinnosti Komisie

1.   Komisia sa uistí, že členské štáty majú systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a že tieto systémy účinne a efektívne fungujú počas implementácie programov. Komisia vypracuje pre členské štáty stratégiu auditu a plán auditu, ktorý je založený na posúdení rizika. [PN 279]

Komisia a orgány auditu koordinujú svoje plány auditu.

2.   Audity Komisie sa vykonajú do troch dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po schválení účtov, v ktorých sú príslušné výdavky zahrnuté. Toto obdobie sa neuplatňuje na operácie, kde existuje podozrenie z podvodu. [PN 280]

3.   Úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia majú na účely auditov prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z fondov, alebo k systémom riadenia a kontroly bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené, a dostávajú kópie v požadovanom osobitnom formáte.

4.   Okrem toho sa v prípade auditov na mieste uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

Komisia oznámi príslušnému vnútroštátnemu orgánu audit minimálne 12 15 pracovných dní vopred s výnimkou naliehavých prípadov. Na týchto auditoch sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu. [PN 281]

b)

Ak uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení vyhradzuje určité úkony subjektom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi, úradníci Komisie a oprávnení zástupcovia majú prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva príslušných právnych subjektov.

c)

Komisia zašle predbežné zistenia auditu, a to aspoň v jednom z úradných jazykov Únie, najneskôr do 3 2 mesiacov po poslednom dni auditu príslušnému orgánu členského štátu. [PN 282]

d)

Komisia zašle audítorskú správu, a to aspoň v jednom z úradných jazykov Únie, najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia úplnej odpovede príslušného orgánu členského štátu na predbežné zistenia auditu. Odpoveď členského štátu sa považuje za úplnú, ak Komisia do 2 mesiacov neoznámi, že niektoré dokumenty chýbajú. [PN 283]

Komisia môže v riadne odôvodnených prípadoch predĺžiť lehoty uvedené v písmenách c) a d) o ďalšie tri dva mesiace. [PN 284]

4a.     Bez toho, aby bol dotknutý článok 63 ods. 6, Komisia zabezpečí systém vybavovania sťažností, ktorý bude prístupný občanom a zainteresovaným stranám. [PN 285]

Článok 65

Orgány zodpovedné za programy

1.   Členský štát určí na účely článku [63 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách pre každý program riadiaci orgán a orgán auditu. Ak členský štát využije možnosť podľa článku 66 ods. 2, príslušný orgán sa určí ako orgán zodpovedný za program. Tieto rovnaké orgány môžu byť zodpovedné za viac ako jeden program.

2.   Orgán auditu je orgán verejnej moci alebo súkromný orgán , ktorý je funkčne nezávislý od riadiaceho orgánu a orgánov alebo subjektov podrobených auditu , ktoré boli poverené funkciami alebo na ktoré boli tieto funkcie delegované . [PN 286]

3.   Riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov na vykonanie určitých úloh v rámci svojej zodpovednosti. Dohovory medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi sa zaznamenávajú v písomnej forme.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavala zásada oddelenia funkcií medzi orgánmi zodpovednými za programy a v rámci nich.

5.   Riadiaci orgán príslušného programu určí orgán implementujúci program spolufinancovania podľa článku [11] nariadenia (EÚ) (…) [Pravidlá účasti na programe Európsky horizont] ako sprostredkovateľský orgán v súlade s odsekom 3.

KAPITOLA II

Štandardné systémy riadenia a kontroly

Článok 66

Funkcie riadiaceho orgánu

1.   Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie programu v záujme plnenia cieľov programu. Zastáva najmä tieto funkcie:

a)

vyberá operácie v súlade s článkom 67;

b)

vykonáva úlohy súvisiace s riadením programu v súlade s článkom 68;

c)

podporuje prácu monitorovacieho výboru v súlade s článkom 69;

d)

vykonáva dohľad nad sprostredkovateľskými orgánmi;

e)

zaznamenáva a uchováva v elektronickom systéme elektronických systémoch údaje o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audit, a zabezpečuje bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overenie totožnosti používateľov. [PN 287]

2.   Členský štát môže poveriť účtovnou funkciou uvedenou v článku 70 riadiaci orgán alebo iný orgán.

3.   V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI účtovnícku funkciu vykonáva alebo za ňu zodpovedá riadiaci orgán.

4.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre zaznamenávanie a uchovávanie elektronických údajov podľa odseku 1 písm. e) prijme Komisia vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2.

Článok 67

Výber operácií riadiacim orgánom

1.   Riadiaci orgán stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné, transparentné, zabezpečujú prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie a zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ. [PN 288]

Týmito kritériami a postupmi sa zabezpečí prioritizácia operácií, ktoré sa majú vybrať s cieľom maximalizovať príspevok Únie k plneniu cieľov programu.

2.   Na žiadosť Komisie riadiaci orgán konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky pred prvým podaním podmienok účasti monitorovaciemu výboru a pred všetkými následnými zmenami týchto kritérií.

3.   Pri výbere operácií riadiaci orgán:

a)

zabezpečí, aby boli vybrané operácie udržateľné, v súlade s programom a  územnými stratégiami a účinne prispievali k plneniu jeho špecifických cieľov; [PN 289]

b)

zabezpečí, aby vybrané operácie boli v súlade s príslušnými stratégiami a plánovacími dokumentmi stanovenými na plnenie základných podmienok;

c)

zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší vhodný pomer medzi výškou podpory, podniknutými činnosťami a plnením cieľov; [PN 290]

d)

overí, či má prijímateľ potrebné finančné prostriedky a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

e)

zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (45), boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania a aby boli riadne zohľadnené posudzovanie alternatívnych riešení a rozsiahla verejná konzultácia na základe požiadaviek uvedenej smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ (46); [PN 291]

f)

keď sa operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, overí zabezpečí , či aby sa dodržalo uplatniteľné právo; [PN 292]

g)

zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu a dali sa priradiť k typu intervencie alebo oblasti podpory v prípade ENRF;

h)

zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 60 alebo ktoré predstavovali presun výrobnej činnosti v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a);

i)

zabezpečí, aby vybrané operácie neboli ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)

zabezpečí, pred prijatím investičných rozhodnutí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne päť rokov , ako aj uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti . [PN 293]

4.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa prijímateľovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre každú operáciu vrátane osobitných požiadaviek na produkty alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, finančného plánu a časového obmedzenia jej realizácie a prípadne metódy, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

5.   V prípade operácií, ktoré dostali certifikáciu známky excelentnosti alebo ktoré boli vybrané v rámci programov spolufinancovaných Európskym horizontom, sa riadiaci orgán môže rozhodnúť udeliť podporu priamo z EFRR alebo ESF+ za predpokladu, že tieto operácie sú v súlade s cieľmi programu.

Uplatňuje sa miera spolufinancovania nástroja poskytujúceho certifikáciu známky excelentnosti alebo programu spolufinancovania a stanoví sa v dokumente podľa odseku 4.

5a.     Riadiaci orgán môže v riadne odôvodnených prípadoch takisto rozhodnúť, že prispeje do výšky až 5 % finančnej alokácie na program v rámci EFRR a ESF+ na konkrétne projekty v členskom štáte oprávnené v rámci programu Horizont Európa vrátane tých, ktoré boli vybrané v druhej fáze, za predpokladu, že tieto konkrétne projekty prispejú k cieľom programu v danom členskom štáte. [PN 294]

6.   Keď riadiaci orgán vyberie operáciu strategického významu, okamžite do jedného mesiaca o tom informuje Komisiu a poskytne jej všetky relevantné informácie o tejto operácii vrátane analýzy nákladov a prínosov . [PN 295]

Článok 68

Riadenie programov riadiacim orgánom

1.   Riadiaci orgán:

a)

vykonáva overovanie (ďalej len „overovanie zo strany riadiaceho orgánu“), či sa spolufinancované výrobky dodali a spolufinancované služby poskytli a či je operácia v súlade s uplatniteľným právom, programom a podmienkami na získanie podpory na operáciu a:

i)

ak sa majú náklady refundovať podľa článku 48 ods. 1 písm. a), či sa zaplatili výdavky žiadané prijímateľmi v súvislosti s týmito nákladmi a či prijímatelia vedú samostatné účtovné záznamy pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;

ii)

ak sa majú náklady refundovať podľa článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), či sa splnili podmienky refundácie výdavkov prijímateľovi;

b)

v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov v prípade zálohových a priebežných platieb zabezpečuje, aby prijímateľ dostal sumu, ktorá je splatná v plnej výške za overené výdavky najneskôr do 90 60 dní odo dňa predloženia žiadosti o platbu zo strany prijímateľa; [PN 296]

c)

má účinné a primerané opatrenia a postupy na boj proti podvodom, pričom zohľadňuje zistené riziká;

d)

predchádza nezrovnalostiam, odhaľuje a napráva ich;

e)

potvrdzuje, že výdavky zaznamenané v účtoch sú zákonné a riadne;

f)

v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XV vypracuje vyhlásenie riadiaceho subjektu;

g)

poskytuje prognózy súm žiadostí o platbu, ktoré sa majú predložiť na súčasný a nasledujúci kalendárny rok do 31. januára a 31. júla v súlade s prílohou VII.

V prípade prvého pododseku písm. b) sa žiadna suma nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by sumy pre prijímateľov znižoval.

Pokiaľ ide o operácie verejno-súkromného partnerstva, riadiaci orgán vykoná platby na viazaný účet zriadený na tento účel v mene prijímateľa, ktorý sa používa v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve.

2.   Overovanie zo strany riadiaceho orgánu uvedené v odseku 1 písm. a) sa zakladá na riziku a je primerané zisteným rizikám, v zmysle vymedzenia v stratégii riadenia rizika.

Overovania zo strany riadiaceho orgánu zahŕňajú administratívne overovania žiadostí prijímateľov o platbu a overovania operácií na mieste. Vykonávajú sa najneskôr pred prípravou účtov v súlade s článkom 92.

3.   Ak je riadiaci orgán zároveň prijímateľom v rámci programu, opatreniami na overovanie zo strany riadiaceho orgánu sa zabezpečí oddelenie funkcií.

4.   Odchylne od odseku 2 môže nariadenie o EÚS stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa overovania zo strany riadiaceho orgánu uplatniteľné na programy Interreg.

Článok 69

Podpora práce monitorovacieho výboru riadiacim orgánom

Riadiaci orgán:

a)

poskytuje monitorovaciemu výboru včas všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh;

b)

zabezpečuje následné opatrenia týkajúce sa rozhodnutí a odporúčaní monitorovacieho výboru.

Článok 70

Účtovná funkcia

1.   Účtovná funkcia pozostáva z týchto úloh:

a)

vypracovania a predloženia vypracovanie predloženie žiadostí o platbu Komisii v súlade s článkami 85 a 86 a berúc do úvahy audity vykonané orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť ; [PN 297]

b)

zostavenie a predkladanie účtov , potvrdenie úplnosti, presnosti a správnosti v súlade s článkom 92 a vedenie záznamov o všetkých prvkoch účtov v elektronickom systéme; [PN 298]

c)

konverzie sumy výdavkov vynaložených v inej mene na euro použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom sú výdavky zapísané v účtovných systémoch orgánu zodpovedného za vykonávanie úloh stanovených v tomto článku.

2.   Účtovná funkcia nezahŕňa overovanie na úrovni prijímateľov.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. c) sa môže v nariadení o EÚS stanoviť iná metóda na konverziu sumy výdavkov vynaložených v inej mene na euro.

Článok 71

Funkcie orgánu auditu

1.   Orgán auditu je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov, auditov operácií a auditov účtov s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a riadnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

2.   Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

3.   Orgán auditu zostavuje a predkladá Komisii:

a)

ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom 63 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa vzoru uvedeného v prílohe XVI a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

i)

úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

ii)

zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii

iii)

efektívne fungovanie systému riadenia a kontroly.

b)

výročnú kontrolnú správu, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 63 ods. 5 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, je v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVII, podporuje audítorské stanovisko uvedené v písmene a) a uvádza zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

4.   Ak sú na účely auditov operácií vytvorené zoskupenia programov podľa článku 73 ods. 2, môžu sa informácie požadované v odseku 3 písm. b) zaradiť do jednej správy.

Ak orgán auditu využije túto možnosť v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI, informácie požadované podľa odseku 3 písm. b) podáva fond.

5.   Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení námietkového konania s príslušnými subjektmi podrobenými auditu.

6.   Komisia, orgány auditu sa pravidelne stretávajú najmenej raz ročne, ak sa nedohodnú inak, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

6a.     Audit sa vykoná s odkazom na normu platnú v čase dohovoru o auditovanej operácii okrem prípadov, keď sú pre prijímateľa výhodnejšie nové normy. [PN 299]

6b.     Zistenie nezrovnalosti v rámci auditu operácie vedúcej k peňažnej sankcii nemôže viesť k rozšíreniu rozsahu kontroly alebo k finančným opravám nad rámec výdavkov zahrnutých do účtovného roka kontrolovaných výdavkov. [PN 300]

Článok 72

Stratégia auditu

1.   Orgán auditu vypracuje po konzultácii s riadiacim orgánom stratégiu auditu na základe posúdenia rizika, pričom zohľadní opis systému riadenia a kontroly uvedený v článku 63 ods. 9, vzťahujúcu sa na systémové audity a audity operácií. Stratégia auditu musí zahŕňať systémové audity nových určených riadiacich orgánov a orgánov zodpovedných za vykonávanie účtovnej funkcie. Audit sa vykoná do deviatich mesiacov nasledujúcich po prvom roku ich činnosti. Stratégia auditu sa vypracuje v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVIII a aktualizuje sa každoročne po prvej výročnej kontrolnej správe a prvom audítorskom stanovisku poskytnutých Komisii. Môže sa vzťahovať na jeden alebo viacero programov. V rámci stratégie auditu môže orgán auditu určiť limit pre audity jednotlivých účtov. [PN 301]

2.   Stratégia auditu sa predloží Komisii na jej žiadosť.

Článok 73

Audity operácií

1.   Audity operácií sa týkajú výdavkov deklarovaných Komisii v účtovnom roku na základe vzorky. Táto vzorka musí byť reprezentatívna a založená na štatistických metódach výberu vzorky.

2.   Ak populácia pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, môže sa na základe odborného úsudku orgánu auditu použiť neštatistická metóda výberu vzorky. V takýchto prípadoch musí byť veľkosť vzorky dostatočná na to, aby orgánu auditu umožnila vypracovať platné audítorské stanovisko. Neštatistická metóda výberu vzorky pokrýva najmenej 10 % náhodne vybraných jednotiek vzorky z populácie účtovného roka.

Štatistická metóda výberu vzorky sa môže uplatniť na jeden alebo viac programov, ktoré dostávajú podporu z EFRR, Kohézneho fondu a ESF+, a v prípade potreby na základe stratifikácie pokrýva jedno alebo viaceré programové obdobia, a to podľa odborného posúdenia orgánu auditu.

Vzorka operácií podporovaných z AMIF, ISF, BMVI a ENRF sa vzťahuje na operácie podporované z každého fondu osobitne.

3.   Audity operácií zahŕňajú overenie na mieste týkajúce sa fyzického vykonania operácie, len ak si to typ dotknutej operácie vyžaduje.

V prípade nezhody medzi Komisiou a členským štátom, pokiaľ ide o zistenia auditu, sa zavedie konanie o urovnaní. [PN 302]

V nariadení o ESF+ sa môžu stanoviť osobitné ustanovenia pre programy podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu vii) nariadenia o ESF+.

4.   Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 107 s cieľom doplniť tento článok stanovením bežných štandardizovaných metód a modalít výberu vzorky na pokrytie jedného alebo viacerých programových období.

Článok 74

Vykonávanie jedného auditu

1.   Pri vykonávaní auditov Komisia a orgány auditu náležite zohľadnia zásady jedného auditu a proporcionality v súvislosti s úrovňou rizika pre rozpočet Únie. Predchádzajú duplicite auditov tých istých výdavkov deklarovaných Komisii s cieľom minimalizovať náklady na overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity a administratívnu záťaž prijímateľov.

Komisia a orgány auditu najskôr využijú všetky informácie a záznamy dostupné v elektronickom systéme uvedenom elektronických systémoch uvedených v článku 66 ods. 1 písm. e) vrátane výsledkov overovaní zo strany riadiaceho orgánu a od dotknutých prijímateľov žiadajú a získavajú dodatočné dokumenty a audítorské dôkazy, iba ak si to podľa ich odborného úsudku situácia vyžaduje na podporu spoľahlivých záverov auditu. [PN 303]

2.   V prípade programov, v rámci ktorých Komisia dospeje k záveru, že stanovisko orgánu auditu je spoľahlivé a dotknutý členský štát sa zúčastňuje na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, sa vlastné audity Komisie obmedzia na audit práce orgánu auditu.

3.   Operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 400 000 EUR v prípade EFRR a Kohézneho fondu, 300 000 EUR v prípade ESF+ alebo 200 000 EUR v prípade ENRF, AMIF, ISF a BMVI sa pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, nesmú podrobiť viac ako jednému auditu vykonanému buď orgánom auditu alebo Komisiou.

Ostatné operácie sa pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, nesmú podrobiť viac ako jednému auditu za účtovný rok vykonanému buď orgánom auditu alebo Komisiou. Operácie sa v žiadnom roku nepodrobia auditu vykonanému Komisiou alebo orgánom auditu, ak už v tom roku vykonal audit Európsky dvor audítorov, a to za predpokladu, že výsledky tohto auditu vykonaného Európskym dvorom audítorov v prípade takýchto operácií môže použiť orgán auditu alebo Komisia na účely splnenia svojich príslušných úloh.

4.   Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa môže akákoľvek operácia podrobiť viac ako jednému auditu, ak orgán auditu na základe svojho odborného úsudku dospeje k záveru, že nie je možné vypracovať spoľahlivé audítorské stanovisko.

5.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú v prípadoch, keď:

a)

existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo podozrenie z podvodu;

b)

treba zopakovať prácu orgánu auditu na získanie uistenia o jeho účinnom fungovaní;

c)

existuje dôkaz o závažnom nedostatku v práci orgánu auditu.

Článok 75

Overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity finančných nástrojov

1.   Riadiaci orgán vykonáva overovania na mieste (overovania na mieste zo strany riadiaceho orgánu) v súlade s článkom 68 ods. 1 len na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni orgánov poskytujúcich príslušné nové úvery. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak finančný nástroj poskytuje kontrolné správy podporujúce žiadosť o platbu, riadiaci orgán môže rozhodnúť nevykonať overovanie riadenia na mieste. [PN 304]

2.   Riadiaci orgán nevykonáva overovanie na mieste na úrovni Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, však poskytujú riadiacemu orgánu kontrolné správy, ktoré podporujú žiadosti o platbu. [PN 305 netýka sa slovenskej verzie]

3.   Orgán auditu vykonáva systémové audity a audity operácií v súlade s článkami 71, 73 alebo 77 na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni orgánov poskytujúcich príslušné nové úvery. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak finančný nástroj poskytuje orgánu auditu výročnú správu o audite vypracovanú ich externými audítormi do konca každého kalendárneho roka, ktorá sa vzťahuje na prvky uvedené v prílohe XVII, orgán auditu môže rozhodnúť nevykonať ďalšie audity. [PN 306]

3a.     V kontexte záručných fondov môžu orgány zodpovedné za audit programov vykonávať overenia alebo audity subjektov poskytujúcich nové príslušné úvery iba v prípade, keď nastane jedna alebo viac nasledujúcich situácií:

a)

podporné dokumenty poskytujúce dôkaz o podpore z finančného nástroja konečným prijímateľom nie sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu ani na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančné nástroje;

b)

existujú dôkazy o tom, že dokumenty, ktoré sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu alebo na úrovni orgánov implementujúcich finančné nástroje, nepredstavujú pravdivý a presný obraz o poskytovanej podpore. [PN 307]

4.   Orgán auditu nevykonáva audity finančných nástrojov implementovaných členským štátom na úrovni EIB alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, poskytujú Komisii a orgánu auditu výročnú audítorskú správu vypracovanú svojimi externými audítormi na konci každého kalendárneho roka. Táto správa obsahuje prvky uvedené v prílohe XVII.

5.   EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie poskytnú orgánom zodpovedným za programy všetky dokumenty potrebné na to, aby mohli plniť svoje povinnosti.

Článok 76

Dostupnosť dokumentov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktorými sa riadi štátna pomoc, riadiaci orgán zabezpečí, aby sa všetky doklady týkajúce sa operácie podporovanej z fondov uchovávali na primeranej úrovni počas obdobia piatich troch rokov od 31. decembra roka, v ktorom riadiaci orgán prijímateľovi vyplatil poslednú platbu. [PN 308]

2.   Toto časové obdobie sa preruší buď v prípade súdneho konania, alebo na základe žiadosti Komisie.

2a.     Obdobie uchovávania dokladov sa môže na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu znižovať proporcionálne podľa rizikového profilu a veľkosti prijímateľov. [PN 309]

KAPITOLA III

Využitie vnútroštátnych systémov riadenia

Článok 77

Posilnené proporčné opatrenia

Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 78, môže členský štát v súvislosti so systémom riadenia a kontroly programu uplatňovať tieto posilnené proporčné opatrenia:

a)

odchylne od článku 68 ods. 1 písm. a) a článku 68 ods. 2 môže riadiaci orgán na vykonávanie overovaní (overovania zo strany riadiaceho orgánu) uplatňovať iba vnútroštátne postupy;

b)

odchylne od článku 73 ods. 1 a 3 môže orgán auditu svoju audítorskú činnosť obmedziť na štatistickú metódu výberu 30 jednotiek vzorky dotknutého programu alebo dotknutej skupiny programov;

c)

Komisia svoje vlastné audity obmedzí na preskúmanie práce orgánu auditu tým, že ju zopakuje iba na svojej úrovni, pokiaľ dostupné informácie nenaznačujú závažný nedostatok v práci orgánu auditu.

Pokiaľ ide o písmeno b), ak populácia pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, orgán auditu môže uplatniť aj neštatistickú metódu výberu vzorky v súlade s článkom 73 ods. 2.

Článok 78

Podmienky uplatňovania posilnených primeraných opatrení

1.   Členský štát môže kedykoľvek počas programového obdobia uplatňovať posilnené primerané opatrenia stanovené v článku 77, ak Komisia vo svojich zverejnených výročných správach o činnosti za posledné dva roky predchádzajúce rozhodnutiu členského štátu uplatniť ustanovenia tohto článku potvrdila, že systém riadenia a kontroly programu účinne funguje a celková miera chybovosti za každý rok je nižšia ako 2 %. Pri posudzovaní účinného fungovania systému riadenia a kontroly programu Komisia zohľadní účasť dotknutého členského štátu na posilnenej spolupráci na zriadení Európskej prokuratúry.

Ak sa členský štát rozhodne využiť túto možnosť, oznámi Komisii uplatňovanie primeraných opatrení stanovených v článku 77, ktoré sa budú uplatňovať od začiatku nasledujúceho účtovného roka.

2.   Na začiatku programového obdobia môže členský štát na podobný program implementovaný v rokoch 2014 – 2020 uplatňovať opatrenia uvedené v článku 77, ak spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku a riadiace a kontrolné opatrenia stanovené pre program na obdobie 2021 – 2027 do veľkej miery vychádzajú z predchádzajúceho programu. V takých prípadoch sa rozšírené primerané opatrenia uplatňujú od začiatku programu.

3.   Členský štát náležite stanoví alebo aktualizuje opis systému riadenia a kontroly a stratégiu auditu uvedené v článku 63 ods. 9 a článku 72.

Článok 79

Úprava počas programového obdobia

1.   Ak Komisia alebo orgán auditu dospeje na základe vykonaných auditov a výročnej kontrolnej správy k záveru, že podmienky stanovené v článku 78 už nie sú splnené, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal dodatočné audítorské činnosti v súlade s článkom 63 ods. 3 a prijal nápravné opatrenia.

2.   Ak sa v následnej výročnej kontrolnej správe potvrdí, že podmienky stále nie sú splnené, čím sa obmedzuje uistenie poskytnuté Komisii o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a zákonnosti a riadnosti výdavkov, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal systémové audity.

3.   Komisia môže po tom, ako poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky, informovať členský štát, že posilnené primerané opatrenia stanovené v článku 77 sa už neuplatňujú.

HLAVA VII

finančné riadenie, predloženie a preskúmanie účtov a finančné opravy

KAPITOLA I

Finančné riadenie

Oddiel I

Všeobecné pravidlá účtovníctva

Článok 80

Rozpočtové záväzky

1.   Rozhodnutie o schválení programu v súlade s článkom 18 predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho oznámenie dotknutému členskému štátu predstavuje právny záväzok.

V tomto rozhodnutí sa uvádza príspevok Únie na každý fond a rok.

2.   Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každému programu realizuje Komisia každý rok v ročných splátkach pre každý fond v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

3.   Odchylne od článku 111 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na prvú splátku, realizujú po prijatí programu Komisiou.

Článok 81

Používanie eura

Všetky sumy stanovené v programoch, o ktorých členské štáty podávajú správu Komisii, alebo ich deklarujú, sa uvádzajú v eurách.

Článok 82

Vrátenie platby

1.   Vrátenie akejkoľvek platby do rozpočtu Únie, sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vymáhanie vypracovanom v súlade s [článkom 98 nariadenia o rozpočtových pravidlách]. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu.

2.   Akékoľvek omeškanie pri vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba, ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania uplatňuje Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti.

Oddiel II

Pravidlá týkajúce sa platieb členským štátom

Článok 83

Typy platieb

Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb a platieb zostatku účtov za účtovný rok.

Článok 84

Zálohové platby

1.   Komisia platí zálohovú platbu na základe celkovej podpory z fondov stanovenej v rozhodnutí o schválení programu podľa článku 17 ods. 3 písm. f) bod i).

2.   Zálohová platba pre každý fond sa uhradí v ročných splátkach pred 1. júlom každého roka v závislosti od dostupných finančných prostriedkov takto: [PN 310]

a)

2021: 0,5 %;

b)

2022: 0,5 0,7  %; [PN 311]

c)

2023: 0,5 1  %; [PN 312]

d)

2024: 0,5 1,5  %; [PN 313]

e)

2025: 0,5 2  %; [PN 314]

f)

2026: 0,5 2  % [PN 315]

Ak sa program prijme po 1. júli 2021, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.

3.   Odchylne od odseku 2 sa pre programy Interreg stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa zálohových platieb v nariadení o EÚS.

4.   Sumu vyplatenú ako zálohová platba Komisia zúčtuje najneskôr na konci záverečného účtovného roka.

5.   Všetky úroky, ktoré vznikli zo zálohových platieb, sa použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako v prípade fondov a zahrnú sa do účtov záverečného účtovného roka.

Článok 85

Žiadosti o platbu

1.   Členský štát predloží za každý program, fond a účtovný rok maximálne štyri žiadosti o platby. Každoročné lehoty na žiadosti o platbu: 30. apríl, 31. júl, 31. október a 26. december.

Posledná žiadosť o platbu predložená do 31. júla sa považuje za záverečnú žiadosť o platbu v účtovnom roku, ktorý sa skončil 30. júna.

2.   Žiadosti o platbu sú neprijateľné, pokiaľ nebol predložený najaktuálnejší balík uisťujúcich dokumentov, ktorý sa má poskytnúť.

3.   Žiadosti o platbu sa Komisii predkladajú v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XIX a pre každú prioritu a podľa kategórie regiónov zahŕňajú:

a)

celkovú výšku oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií, ako je zaznamenaná v systéme orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu;

b)

sumu za technickú pomoc vypočítanú v súlade s článkom 31 ods. 2; [PN 316]

c)

celkovú výšku verejných príspevkov, ktoré sa vyplatili alebo sa majú vyplatiť, ako je zaznamenaná v účtovných systémoch orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu.

4.   Odchylne od odseku 3 písm. a) platí nasledovné:

a)

ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 46 písm. a), predstavujú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu sumy odôvodnené pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 89 ods. 2;

b)

ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 46 písm. c), d) a e) predstavujú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu sumy určené v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 88 ods. 3;

c)

pokiaľ ide o formy grantov uvedené v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), sumy zahrnuté do žiadosti o platbu predstavujú náklady vypočítané na uplatniteľnom základe;

ca)

v prípade štátnej pomoci môže žiadosť o platbu zahŕňať preddavky, ktoré prijímateľovi vypláca orgán poskytujúci pomoc za týchto kumulatívnych podmienok: sú predmetom bankovej alebo rovnocennej záruky, nepresahujú 40 % celkovej výšky pomoci, ktorá sa má prijímateľovi poskytnúť na danú operáciu, a sú pokryté z výdavkov zaplatených prijímateľmi a doložené faktúrami s potvrdením o zaplatení za 3 roky. [PN 317]

5.   Odchylne od odseku 3 písm. c) v prípade schém pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ vyplatí verejný príspevok, ktorý zodpovedá výdavkom zahrnutým do žiadosti o platbu, prijímateľom orgán poskytujúci pomoc.

Článok 86

Osobitné prvky v prípade finančných nástrojov v žiadostiach o platbu

1.   Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 53 ods. 2 1 , tak žiadosti o platbu podané v súlade s prílohou XIX musia obsahovať celkové sumy vyplatené, alebo v prípade záruk sumy vyčlenené, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, riadiacim orgánom konečným prijímateľom v zmysle článku 62 ods. 1 písm. a), b) a c). [PN 318]

2.   Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 53 ods. 3 2 , tak sa žiadosti o platbu, ktoré zahŕňajú výdavky na finančné nástroje, musia podať v súlade s týmito podmienkami: [PN 319]

a)

suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu musí byť vyplatená do finančného nástroja a môže predstavovať až 25 % celkových programových príspevkov viazaných na finančné nástroje v zmysle príslušnej dohody o financovaní v súlade s príslušnou prioritou a kategóriou regiónov;

b)

suma zahrnutá v následných žiadostiach o platbu podaných počas obdobia oprávnenosti musí zahŕňať oprávnené výdavky, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1.

3.   Suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu uvedená v odseku 2 písm. a) sa odpíše z účtov Komisie najneskôr v záverečnom účtovnom roku.

V žiadostiach o platbu sa uvádza osobitne.

Článok 87

Spoločné pravidlá týkajúce sa platieb

1.   V závislosti od dostupných finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežné platby najneskôr do 60 dní odo dňa, keď Komisia prijala žiadosť o platbu. [PN 320]

2.   Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu a príslušnej kategórii regiónov. Komisia refunduje ako priebežné platby 90 % súm zahrnutých do žiadosti o platbu, ktorá je výsledkom uplatnenia miery spolufinancovania pre každú prioritu na celkové oprávnené náklady alebo prípadne na verejný príspevok. Komisia stanoví výšku zostávajúcich súm, ktoré sa majú refundovať alebo ktoré sa majú vymáhať pri výpočte zostatku na účtoch v súlade s článkom 94.

3.   Podpora z fondov na prioritu vo forme priebežných platieb nesmie byť vyššia ako suma podpory z fondov na túto prioritu stanovená v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program.

4.   Ak má príspevok Únie formu v zmysle článku 46 písm. a) alebo ak majú granty formu uvedenú v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), tak Komisia neplatí viac ako je suma požadovaná členským štátom.

5.   Okrem toho podpora z fondov na prioritu nesmie v rámci platby zostatku za záverečný účtovný rok prekročiť žiadnu z týchto súm:

a)

verejný príspevok deklarovaný v žiadostiach o platbu;

b)

podpora z fondov vyplatená prijímateľom;

c)

suma požadovaná členským štátom.

6.   Na požiadanie členského štátu možno priebežné platby zvýšiť o 10 % nad mieru spolufinancovania uplatniteľnú na každú prioritu pre fondy, ak členský štát po [dátum prijatia tohto nariadenia] spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)

členský štát získa úver od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010;

b)

členský štát dostáva strednodobú finančnú pomoc v rámci EMS, ako je stanovené v Zmluve o založení EMS z 2. februára 2012, alebo ako sa uvádza v nariadení Rady (ES) č. 332/2002 (47) pod podmienkou implementácie programu makroekonomických úprav;

c)

členskému štátu sa sprístupnila finančná pomoc pod podmienkou implementácie programu makroekonomických úprav, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (48).

Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu do konca kalendárneho roku, v ktorom sa končí príslušná finančná pomoc.

7.   Odsek 6 sa nevzťahuje na programy Interreg.

Článok 88

Refundácia oprávnených výdavkov na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

1.   Komisia môže refundovať príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb na refundáciu príspevku Únie na program.

2.   Aby sa dal použiť príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, ako sú uvedené v článku 46, predloží členský štát Komisii návrh v súlade so vzorom uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť programu alebo žiadosť o jeho zmenu.

Sumy a sadzby navrhnuté členským štátom sa stanovujú na základe delegovaného aktu uvedeného v odseku 4 alebo na základe:

a)

spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

i)

štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku

ii)

overených údajoch z minulosti

iii)

uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva;

b)

návrhov rozpočtu;

c)

pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov a jednorazových platieb uplatniteľných v rámci politík Únie pri podobnom type operácie;

d)

pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov a jednorazových platieb uplatňovaných v rámci grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie.

3.   Rozhodnutím Komisie, ktorým sa schvaľuje program alebo jeho zmena, sa stanovujú typy operácií, na ktoré sa vzťahuje refundácia na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, vymedzenie a sumy, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazové platby a paušálne sadzby, a metódy na úpravu týchto súm.

Na podporu operácií, ktorých výdavky Komisia refunduje na základe tohto článku, používajú členské štáty jednu z foriem grantov, ako je uvedené v článku 48 ods. 1.

Cieľom auditov Komisie alebo členských štátov je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na refundácie zo strany Komisie.

4.   Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom doplniť tento článok, a to vymedzením jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb, ich súm a metód úpravy spôsobom uvedeným v odseku 2 druhom pododseku.

Článok 89

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

1.   Aby sa dal použiť príspevok Únie na celú prioritu programov na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, alebo na jej časť, predloží členský štát Komisii návrh v súlade so vzormi uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť programu alebo žiadosti o jeho zmenu. Návrh musí obsahovať tieto informácie:

a)

určenie príslušnej priority a celkovú sumu krytú financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi; opis časti programu a typu operácií krytých financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi;

b)

opis podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, a časový plán;

c)

strednodobé ciele vedúce k refundácii zo strany Komisie;

d)

merné jednotky;

e)

harmonogram refundácií zo strany Komisie a príslušné sumy súvisiace s pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov;

f)

opatrenia na overenie strednodobých cieľov a splnenia podmienok alebo dosiahnutia výsledkov;

g)

metódy úpravy súm, ak je to vhodné;

h)

opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu v súlade s prílohou XI, v ktorom je preukázané splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov.

2.   V rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program alebo žiadosť o jeho zmenu, sa stanovujú všetky prvky uvedené v odseku 1.

3.   Na podporu operácií, ktorých výdavky Komisia refunduje na základe tohto článku, používajú členské štáty jednu z foriem grantov, ako je uvedené v článku 48 ods. 1.

Cieľom auditov Komisie alebo členských štátov je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na refundáciu zo strany Komisie alebo či sa dosiahli výsledky.

4.   Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom doplniť tento článok, a to stanovením súm na financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa typu operácie, metód úpravy súm a podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť.

Oddiel III

Prerušenia a pozastavenia

Článok 90

Prerušenie lehoty na platbu

1.   Komisia môže s výnimkou zálohových platieb prerušiť lehotu na platbu najviac na šesť mesiacov, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)

existujú dôkazy, ktoré naznačujú závažný nedostatok o závažnom nedostatku , na odstránenie ktorého neboli prijaté nápravné opatrenia; [PN 321]

b)

Po získaní informácie, že výdavky v žiadosti o platbu môžu byť spojené s nezrovnalosťou, musí Komisia vykonať dodatočné overenia.

2.   Členský štát môže súhlasiť s predĺžením obdobia prerušenia o ďalšie tri mesiace.

3.   Komisia obmedzí prerušenie na časť výdavkov dotknutých skutočnosťami uvedenými v odseku 1, s výnimkou prípadu, keď nemožno určiť časť dotknutých výdavkov. Komisia písomne ihneď informuje členský štát o dôvode prerušenia a požiada ho o nápravu situácie. Komisia ukončí prerušenie hneď po prijatí opatrení na odstránenie skutočností uvedených v odseku 1.

4.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na prerušenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Článok 91

Pozastavenie platieb

1.   Komisia môže pozastaviť všetky platby alebo ich časť po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť pripomienky, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 90;

b)

existuje závažný nedostatok;

c)

výdavky v žiadostiach o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená;

d)

existuje odôvodnené stanovisko Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov;

e)

členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie v súlade s článkom 15 ods. 6. [PN 322]

2.   Komisia ukončí pozastavenie všetkých platieb alebo ich časti, ak členský štát prijal opatrenia potrebné na nápravu skutočností uvedených v odseku 1.

3.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na pozastavenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA II

Predloženie a preskúmanie účtov

Článok 92

Obsah a predloženie účtov

1.   Za každý účtovný rok, za ktorý boli podané žiadosti o platbu, predloží členský štát Komisii do 15. februára tieto dokumenty (ďalej len „balík uisťujúcich dokumentov“), ktoré sa vzťahujú na predchádzajúci účtovný rok tak, ako je vymedzené v článku 2 ods. 28:

a)

účty v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XX;

b)

vyhlásenie riadiaceho subjektu uvedené v článku 68 ods. 1 písm. f) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XV;

c)

audítorské stanovisko uvedené v článku 71 ods. 3 písm. a) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XVI;

d)

výročnú kontrolnú správu uvedenú v článku 71 ods. 3 písm. b) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XVII.

2.   Na základe oznámenia dotknutého členského štátu môže Komisia termín uvedený v odseku 1 výnimočne predĺžiť do 1. marca.

3.   Účty obsahujú na úrovni každej priority a prípadne fondu a kategórie regiónov:

a)

celkovú oprávnenú výšku výdavkov zaznamenanú v účtovných systémoch orgánu vykonávajúceho účtovnícku funkciu, ktorá bola uvedená v záverečnej žiadosti o platbu v účtovnom roku a celkovú sumu zodpovedajúceho verejného príspevku, ktorý bol alebo má byť vyplatený;

b)

sumy vybrané počas účtovného roka;

c)

sumy verejného príspevku vyplatené na každý finančný nástroj;

d)

pri každej priorite vysvetlenie všetkých rozdielov medzi sumami deklarovanými podľa písmena a) a sumami deklarovanými v žiadostiach o platbu v tom istom účtovnom roku.

4.   Účty nie sú prijateľné, ak členský štát nepodnikol potrebné nápravy na zníženie zostatkového rizika týkajúceho sa zákonnosti a riadnosti výdavkov uvedených v účtoch na menej ako 2 %.

5.   Členský štát musí z účtov odpočítať predovšetkým:

a)

výdavky vykazujúce nezrovnalosti, ktoré boli predmetom finančných opráv v súlade s článkom 97;

b)

výdavky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho posúdenia zákonnosti a riadnosti;

c)

ďalšie sumy podľa potreby znížiť na 2 % zvyškovej chybovosti výdavkov deklarovaných v účtoch.

Členský štát môže zahrnúť výdavky podľa bodu (b) prvého pododseku v žiadosti o platbu v nasledujúcom účtovnom roku po potvrdení zákonnosti a riadnosti.

6.   Členský štát môže nahradiť nesprávne sumy, ktoré zistil po predložení účtov, vykonaním príslušných úprav účtov za účtovný rok, v ktorom sa táto nezrovnalosť zistila, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 98.

7.   Členský štát musí ako súčasť balíka uisťujúcich dokumentov za posledný účtovný rok predložiť záverečnú správu o výkonnosti uvedenú v článku 38 alebo poslednú výročnú správu o implementácii v prípade ENRF, AMIF, ISF a BMVI.

Článok 93

Preskúmanie účtov

Ak sa neuplatňuje článok 96, tak sa Komisia do 31. mája roka nasledujúceho po skončení účtovného roka presvedčí, či sú účty úplné, presné a pravdivé.

Článok 94

Výpočet zostatku

1.   Pri určovaní sumy hradenej z fondov za účtovný rok a následných úprav súvisiacich s platbami členskému štátu Komisia zohľadní:

a)

sumy v účtoch uvedené v článku 95 ods. 2 písm. a) a na ktoré sa má uplatniť miera spolufinancovania pre každú prioritu;

b)

celkovú sumu priebežných platieb uhradených Komisiou počas tohto účtovného roka.

2.   Ak v súvislosti s členským štátom existuje vymáhateľná suma, stáva sa predmetom príkazu na vymáhanie vydaného Komisiou, ktorý sa podľa možnosti vykoná započítaním proti sumám, ktoré sa majú vyplatiť členskému štátu v nasledujúcich platbách v rámci toho istého programu. Takéto vymáhanie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na program. Vymožená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom 177 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 95

Postup preskúmania účtov

1.   Postup stanovený v článku 96 sa uplatňuje v obidvoch z týchto prípadov:

a)

orgán auditu vydal audítorské stanovisko s výhradami alebo nepriaznivé stanovisko z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov;

b)

Komisia má dôkazy spochybňujúce spoľahlivosť audítorského stanoviska bez výhrad.

2.   Vo všetkých ostatných prípadoch Komisia vypočíta sumy hradené z fondov v súlade s článkom 94 a pred 1. júlom vykoná príslušné platby alebo pristúpi k vymáhaniu sumy. Táto platba alebo toto vymáhanie predstavujú schválenie účtov.

Článok 96

Námietkové konanie v prípade preskúmania účtov

1.   Ak orgán auditu poskytne audítorské stanovisko s výhradami z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, Komisia požiada členský štát o revíziu účtov a opätovné predloženie dokumentov uvedených v článku 92 ods. 1 do jedného mesiaca.

Ak v lehote stanovenej v prvom pododseku:

a)

je audítorské stanovisko bez výhrad, uplatňuje sa článok 94 a Komisia do dvoch mesiacov vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo pristúpi k vymáhaniu;

b)

je audítorské stanovisko stále s výhradami, alebo členský štát opätovne nepredložil dokumenty, uplatňujú sa odseky 2, 3 a 4.

2.   Ak audítorské stanovisko zostáva s výhradami z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, alebo ak audítorské stanovisko zostáva nespoľahlivým, Komisia informuje členský štát o sume hradenej z fondov za účtovný rok.

3.   Ak členský štát vyjadrí súhlas s touto sumou do jedného mesiaca, Komisia vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu, alebo do dvoch mesiacov pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 94.

4.   Ak členský štát nesúhlasí so sumou uvedenou v odseku 2, Komisia stanoví sumu hradenú z fondov za účtovný rok. Takýto akt nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na program. Komisia vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo do dvoch mesiacov pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 94.

5.   Pokiaľ ide o záverečný účtovný rok, Komisia vyplatí alebo vymôže ročný zostatok účtov pre programy podporované z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu najneskôr dva mesiace po dátume prijatia záverečnej správy o výkonnosti, ako sa uvádza v článku 38.

KAPITOLA III

Finančné opravy

Článok 97

Finančné opravy vykonané členskými štátmi

1.   Členské štáty chránia rozpočet Únie a uplatňujú finančné opravy prostredníctvom úplného alebo čiastočného zrušenia podpory z fondov na operáciu alebo program, ak sa zistí, že výdavky deklarované Komisii sú nesprávne.

2.   Finančné opravy sa zaznamenajú do účtov za účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.

3.   Zrušenú podporu z fondov môže členský štát opätovne použiť v rámci dotknutého programu okrem operácie, ktorá bola predmetom danej opravy, alebo v prípade, ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, okrem operácie, ktorá bola ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.

4.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany členských štátov, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

5.   Odchylne od odsekov 1 až 3 sa v prípade operácií, ktoré zahŕňajú finančné nástroje, príspevok zrušený v súlade s týmto článkom v dôsledku individuálnej nezrovnalosti, môže opätovne použiť v rámci rovnakej operácie za týchto podmienok:

a)

ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni konečného prijímateľa: len pre iných konečných prijímateľov v rámci toho istého finančného nástroja;

b)

ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v ktorom sa prostredníctvom štruktúry s holdingovým fondom implementuje finančný nástroj, len pre iné orgány implementujúce osobitné fondy.

Ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho holdingový fond, alebo na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v ktorom sa prostredníctvom štruktúry s holdingovým fondom implementuje finančný nástroj, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť v rámci tej istej operácie.

Ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť na žiadnu operáciu, na ktorú mala systémová nezrovnalosť vplyv.

6.   Orgány implementujúce finančný nástroj refundujú členským štátom programové príspevky, na ktoré majú nezrovnalosti vplyv, spolu s úrokmi a akýmikoľvek ďalšími výnosmi vytvorenými týmito príspevkami.

Orgány implementujúce finančné nástroje nerefundujú členským štátom sumy uvedené v prvom pododseku, ak tieto orgány v prípade danej nezrovnalosti nepreukážu splnenie týchto kumulatívnych podmienok:

a)

nezrovnalosť vznikla na úrovni konečných prijímateľov, alebo v prípade holdingového fondu na úrovni orgánov implementujúcich osobitné fondy alebo konečných prijímateľov;

b)

orgány implementujúce finančné nástroje vykonávali svoje povinnosti v súvislosti s programovými príspevkami, na ktoré mali nezrovnalosti vplyv, v súlade s uplatniteľným právom a konali s mierou profesionálnej starostlivosti, transparentnosti a pozornosti, ktorá sa očakáva od odborného orgánu so skúsenosťami pri implementovaní finančných nástrojov;

c)

sumy, na ktoré mala nezrovnalosť vplyv, nebolo možné vymôcť aj napriek tomu, že orgány implementujúce finančné nástroje využili všetky príslušné zmluvné a zákonné opatrenia s náležitou starostlivosťou.

Článok 98

Finančné opravy Komisie

1.   Komisia uskutoční finančné opravy znížením podpory programu z fondov, ak dospeje k záveru, že:

a)

existuje závažný nedostatok, ktorý ohrozuje už vyplatenú programovú podporu z fondov;

b)

výdavky obsiahnuté v schválených účtoch sú nesprávne a členské štáty to neodhalili ani nenahlásili;

c)

členský štát si pred začatím postupu finančnej opravy zo strany Komisie nedodržiaval svoje povinnosti podľa článku 91.

Ak Komisia uplatňuje paušálnu sadzbu alebo extrapolované finančné opravy, vykonajú sa v súlade s prílohou XXI.

2.   Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia informuje členský štát o svojich záveroch a poskytne členskému štátu príležitosť do dvoch mesiacov predložiť pripomienky.

3.   Ak členský štát neprijme závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie s cieľom získať všetky relevantné informácie a pripomienky na sformulovanie základu pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančnú opravu.

4.   Komisia rozhodne o finančnej oprave formou vykonávacieho aktu do 12 mesiacov od vypočutia alebo od predloženia dodatočných informácií požadovaných Komisiou.

Pri rozhodovaní o finančnej oprave Komisia zohľadní všetky predložené informácie a pripomienky.

Ak členský štát súhlasí s finančnou opravou v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a c) pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 1, môže členský štát dotknuté sumy opätovne použiť. Možnosť sa nevzťahuje na finančné opravy v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b).

5.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany Komisie, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA IV

Zrušenie viazanosti

Článok 99

Zásady a pravidlá zrušenia viazanosti

1.   Komisia zruší viazanosť akejkoľvek sumy programu, ktorá nebola použitá na zálohovú platbu v súlade s článkom 84, alebo v súvislosti s ktorou nebola predložená žiadosť o platbu v súlade s článkami 85 a 86 do 26 31 . decembra druhého tretieho kalendárneho roku nasledujúceho po roku rozpočtových záväzkov na roky 2021 až 2026. [PN 323]

2.   Suma týkajúca sa rozpočtového záväzku na rok 2021, ktorá majú byť pokrytá zálohovými platbami alebo žiadosťami o platbu v lehote stanovenej v odseku 1, predstavuje 60 % daného záväzku. 10 % rozpočtového záväzku na rok 2021 sa pridá ku každému rozpočtovému záväzku na roky 2022 až 2025 na účely výpočtu súm, ktoré sa majú pokryť. [PN 324]

3.   Časti viazaných výdavkov, ktoré budú k 31. decembru 2029 2030 stále otvorené, sa zruší viazanosť, ak do lehoty uvedenej v článku 38 ods. 1 Komisii nebude predložený balík uisťujúcich dokumentov a záverečná správa o výkonnosti programov podporovaných z ESF+, EFRR a Kohézneho fondu. [PN 325]

Článok 100

Výnimky z pravidiel zrušenia viazanosti

1.   Suma, ktorej sa zrušenie viazanosti týka, sa zníži o sumy rovnocenné tej časti rozpočtového záväzku, pre ktorú:

a)

sú operácie pozastavené súdnym konaním alebo odvolaním v správnom konaní s odkladným účinkom; alebo

b)

nebolo možné predložiť žiadosť o platbu z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje implementáciu celého programu alebo jeho časti;

ba)

nebolo možné podať žiadosť o platbu načas z dôvodu omeškania na úrovni Únie pri vytváraní právneho a administratívneho rámca pre finančné prostriedky na obdobie 2021 – 2027. [PN 326]

Vnútroštátne orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vyššej moci, musia dokázať priame následky vyššej moci na implementáciu celého programu alebo jeho časti.

2.   Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1 písm. a) a b) v prípade sumy, ktorá sa má deklarovať do 26. decembra predchádzajúceho roka.

Článok 101

Postup zrušenia viazanosti

1.   Na základe informácií získaných k 31. januáru Komisia informuje členský štát o sume, ktorej viazanosť sa ruší na základe uvedených informácií.

2.   Členský štát má jeden mesiac dva mesiace na to, aby buď súhlasil so sumou, ktorej viazanosť má byť zrušená, alebo aby predložil svoje pripomienky. [PN 327]

3.   Členský štát predloží Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán na príslušný kalendárny rok s uvedením zníženej sumy podpory na jednu alebo viaceré priority programu. V prípade programov podporovaných z viac ako jedného fondu sa suma podpory zníži v každom fonde úmerne k sumám dotknutých zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

Ak sa takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tak, že zníži príspevok z fondov na príslušný kalendárny rok. Toto zníženie sa alokuje na každú prioritu úmerne k sumám dotknutým zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

4.   Komisia zmení rozhodnutie o schválení programu najneskôr do 31. októbra.

HLAVA VIII

Finančný rámec

Článok 102

Geografické pokrytie podpory v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu

1.   EFRR, ESF+ a Kohézny fond podporujú cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu vo všetkých regiónoch zodpovedajúcich úrovni 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny úrovne NUTS 2“) stanovenej v nariadení (ES) č. 1059/2003 zmenenom nariadením Komisie (ES) č. 868/2014 2016 / 2066 . [PN 328]

2.   Zdroje z EFRR a ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokujú na tieto tri kategórie regiónov úrovne NUTS 2:

a)

menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa nepresahuje 75 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „menej rozvinuté regióny“);

b)

prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je v rozmedzí 75 % až 100 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „prechodné regióny“);

c)

rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa presahuje 100 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „rozvinutejšie regióny“).

Zaradenie regiónu do jednej z týchto troch kategórií regiónov sa vykoná na základe pomeru HDP na obyvateľa v každom regióne, meraného v štandarde kúpnej sily (ďalej len „PPS“) a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie 2014 – 2016, k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

3.   Z Kohézneho fondu sa podporujú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2014 – 2016, nepresahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

4.   Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce zoznam regiónov, ktoré spĺňajú kritériá jednej z troch kategórií regiónov, a členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 3. Tento zoznam platí od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Článok 103

Zdroje pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

1.   Zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktoré sú k dispozícii pre rozpočtový záväzok na obdobie 2021 – 2027 predstavujú sumu 330 624 388 630 EUR 378 097 000 000 v cenách roku 2018. [PN 329]

Na účely programovania a následného zahrnutia do rozpočtu Únie sa táto suma zaznamenáva s 2 % ročnou sadzbou.

2.   Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, podľa kategórie regiónov spolu so zoznamom oprávnených regiónov v súlade s metodikou stanovenou v prílohe XXII. Minimálna celková alokácia z fondov na vnútroštátnej úrovni by sa mala rovnať 76 % rozpočtu prideleného každému členskému štátu alebo regiónu na roky 2014 – 2020. [PN 330]

Rovnako sa v uvedenom rozhodnutí stanoví ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce (Interreg).

Bez toho, aby boli dotknuté národné alokácie pre členské štáty, sa financovanie pre regióny, ktoré sú na obdobie 2021 – 2027 preradené do nižšej kategórie, zachová na úrovni alokácií na roky 2014 – 2020. [PN 429]

Vzhľadom na osobitný význam financovania rámci politiky súdržnosti pre cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu a pre najvzdialenejšie regióny by kritériá oprávnenosti uplatňujúce sa na takéto financovanie nemali byť menej priaznivé ako v období 2014 – 2020 a mali by zabezpečiť maximálnu kontinuitu s existujúcimi programami. [PN 331]

3.   Na podnet Komisie sa na technickú pomoc alokuje 0,35 % celkových zdrojov po odpočítaní podpory pre Nástroj na prepájanie Európy uvedenej v článku 104 ods. 4.

Článok 104

Zdroje na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.   Prostriedky na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu predstavujú 97,5 % 97 % celkových zdrojov (, t. j. spolu 366 754 000 000  EUR 322 194 388 630 (v cenách roku 2018 ). a alokujú sa Z tejto sumy sa 5 900 000 000 EUR pridelí na záruku pre deti zo zdrojov v rámci ESF+. Zostávajúce finančné krytie vo výške 360 854 000 000 EUR (v cenách roku 2018) sa alokuje takto: [PN 332],

a)

61,6 % (t. j. spolu 198 621 593 157 222 453 894 000 EUR) pre menej rozvinuté regióny; [PN 333]

b)

14,3 % (t. j. spolu 45 934 516 595 51 446 129 000 EUR) pre prechodné regióny; [PN 334]

c)

10,8 % (t. j. spolu 34 842 68939 023 410 000 EUR) pre rozvinutejšie regióny; [PN 335]

d)

12,8 % (t. j. spolu 41 348 556 877 46 309 907 000 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu; [PN 336]

e)

0,4 % (t. j. spolu 1 447 034 001 1 620 660 000 EUR) ako dodatočné finančné krytie pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994. [PN 337]

2.   Komisia v roku 2024 v technickej úprave na rok 2025 v súlade s článkom 6 a nariadenia (EÚ, Euratom) […] (nariadenie o VRF) preskúma celkové alokácie v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu každého členského štátu na roky 2025 až 2027.

Komisia vo svojom preskúmaní uplatňuje alokačnú metódu stanovenú v prílohe XXII na základe najaktuálnejších štatistík, ktoré sú v tom čase k dispozícii.

Komisia na základe technickej úpravy zmení vykonávací akt, ktorým sa stanovuje revidované ročné rozdelenie, uvedené v článku 103 ods. 2.

3.   Suma zdrojov Zdroje , ktoré sú k dispozícii na ESF+ , predstavujú 28,8 % zdrojov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je 88 646 194 590 (t. j. 105 686 000 000 EUR v cenách roku 2018). To nezahŕňa finančné krytie pre zložku „zamestnanosť a sociálna inovácia“ alebo zložku „zdravie“ . [PN 338]

Suma dodatočného financovania pre najvzdialenejšie regióny uvedené v odseku 1 písm. e) alokovaná na ESF+ je 376 928 934 zodpovedá 0,4 % zdrojov uvedených v prvom pododseku (t. j. 424 296 054 EUR v cenách roku 2018) . [PN 339]

4.   Výška podpory z Kohézneho fondu, ktorá sa má previesť do Nástroja na prepájanie Európy, je 10 4 000 000 000 EUR v cenách roku 2018 . Vynaloží sa na projekty dopravnej infraštruktúry , a to pri zohľadnení potrieb investícií členských štátov a regiónov do infraštruktúry, prostredníctvom osobitných výziev v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE] výlučne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. [PN 340]

Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci sumu, ktorá sa má previesť z alokácie z Kohézneho fondu pre každý členský štát na Nástroj na prepájanie Európy, pričom táto suma sa určí na pomernom základe na celé obdobie.

Alokácia z Kohézneho fondu pre každý členský štát sa zodpovedajúco zníži.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov Nástroja na prepájanie Európy počnúc rozpočtovým postupom roku 2021.

Okamžite po prevode je 30 % zdrojov prevedených do NPE k dispozícii všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE]. [PN 341]

Pravidlá vzťahujúce sa na sektor dopravy podľa nariadenia (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE] sa uplatňujú na konkrétne výzvy uvedené v prvom pododseku. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 rešpektujú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu, pokiaľ ide o 70 % zdrojov prevedených do NPE. [PN 342]

Zdroje prevedené do NPE, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, sú členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, k dispozícii od 1. januára 2024 na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE].

5.   Zo zdrojov na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokuje 500 560 000 000 EUR v cenách roku 2018 na Európsku mestskú iniciatívu pod priamym alebo nepriamym riadením Komisie. [PN 343]

6.   Zo zdrojov ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokuje 175 196 000 000 EUR v cenách roku 2018 na nadnárodnú spoluprácu podporujúcu inovačné riešenia pod priamym alebo nepriamym riadením. [PN 344]

7.   Zdroje na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 2,5 3  % z celkových zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre rozpočtový záväzok z fondov na roky 2021 – 2027 (t. j. spolu 8 430 000 000 11 343 000 000 EUR v cenách roku 2018 ). [PN 345]

Článok 105

Prevoditeľnosť zdrojov

1.   Komisia môže pri predložení partnerskej dohody alebo v kontexte preskúmania v polovici obdobia prijať návrh členského štátu na prevod:

a)

najviac 15 5  % z celkových alokácií pre menej rozvinuté regióny na prechodné regióny alebo rozvinutejšie regióny a z prechodných regiónov na rozvinutejšie regióny; [PN 346]

b)

z alokácií pre rozvinutejšie regióny alebo prechodné regióny na menej rozvinuté regióny.

2.   Celkové alokácie pre každý členský štát v súvislosti s cieľom Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľom Európska územná spolupráca (Interreg), nemožno prevádzať medzi týmito cieľmi.

Článok 106

Určenie mier spolufinancovania

1.   V rozhodnutí Komisie o schválení programu sa stanoví miera spolufinancovania a maximálna výška podpory z fondov pre každú prioritu.

2.   V prípade každej priority sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa miera spolufinancovania priority uplatní na jednu z týchto možností:

a)

celkové príspevky vrátane verejného a súkromného príspevku

b)

verejný príspevok.

3.   Miera spolufinancovania pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako:

a)

70 85  % pre menej rozvinuté regióny; [PN 347]

b)

55 65 % pre prechodné regióny; [PN 348]

c)

40 50 % pre menej rozvinuté rozvinutejšie regióny; [PN 349]

Miery spolufinancovania stanovené v písmene a) sa uplatňujú aj na najvzdialenejšie regióny a na dodatočnú alokáciu pre najvzdialenejšie regióny . [PN 350]

Miera spolufinancovania Kohézneho fondu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako 70 85  %. [PN 351]

V nariadení o ESF+ sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch stanoviť vyššie miery spolufinancovania až do výšky 90 % pre priority, ktoré podporujú inovatívne činnosti, v súlade s článkom [14 13] a článkom [4 ods. 1 písm. x)] a [xi) ] uvedeného nariadenia , ako aj pre programy zamerané na materiálnu depriváciu v súlade s článkom [9], nezamestnanosť mladých ľudí v súlade s článkom [10], podporu európskej záruky pre deti v súlade s článkom [10a] a na nadnárodnú spoluprácu v súlade s článkom [11b] . [PN 352]

4.   Miera spolufinancovania pre programy Interreg nesmie byť vyššia ako 70 85  %. [PN 353]

V nariadení o EÚS sa môžu stanoviť vyššie miery spolufinancovania pre externé programy cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

4a.     Členské štáty môžu v riadne odôvodnenom prípade predložiť v rámci súčasného rámca Paktu stability a rastu žiadosť o ďalšiu flexibilitu pre verejné alebo ekvivalentné štrukturálne výdavky, ktoré sú podporované verejnou správou spolufinancovaním investícií ako súčasť európskych štrukturálnych a investičných fondov. Komisia starostlivo posúdi príslušnú žiadosť pri vymedzovaní fiškálnej úpravy v rámci buď preventívnej, alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu spôsobom, ktorý odráža strategický význam investícií. [PN 453]

5.   Opatrenia technickej pomoci implementované na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu financovať vo výške 100 %.

HLAVA IX

Delegovanie právomoci, vykonávacie, prechodné a záverečné ustanovenia

KAPITOLA I

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 107

Delegovanie právomocí

Komisia je v súlade s článkom 108 oprávnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tomuto nariadeniu, s cieľom prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým dochádza počas programového obdobia v prípade nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem príloh III, IV, X a XXII. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 108 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť a upraviť delegované nariadenie (EÚ) 204/2014, uvedené v článku 6 ods. 3, k tomuto nariadeniu. [PN 354]

Článok 108

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3, 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 4 a článku 107 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2027 . [PN 355]

3.   Delegovanie právomoci uvedené v  článku 6 ods. 3, článku 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 1 4 a článku 107 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 356]

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3, článku 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 4 a článku 107 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 357]

Článok 109

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 110

Prechodné ustanovenia

Nariadenie (ES) č. 1303/2013 alebo akýkoľvek iný akt uplatniteľný na programové obdobie 2014 – 2020 sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF v rámci daného obdobia.

Článok 111

Podmienky pre operácie, na ktoré sa vzťahuje fázovaná implementácia

1.   Riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu operácie pozostávajúcej z druhej fázy operácie vybranej na podporu a začatej podľa nariadenia (ES) č. 1303/2013, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a)

operácia vybraná na podporu podľa nariadenia (ES) č. 1303/2013 má z finančného hľadiska dve identifikovateľné fázy s oddelenými audítorskými záznamami;

b)

celkové náklady na operáciu presahujú [10 miliónov] EUR;

c)

výdavky zahrnuté v žiadosti o platbu v súvislosti s prvou fázou nie sú zahrnuté do žiadnej žiadosti o platbu v súvislosti s druhou fázou;

d)

druhá fáza operácie je v súlade s uplatniteľným právom a je oprávnená na podporu z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu podľa ustanovení tohto nariadenia alebo špecifických nariadení pre jednotlivé fondy;

e)

členský štát sa v záverečnej správe o vykonávaní predloženej v súlade s článkom 141 nariadenia (ES) č. 1303/2013 zaväzuje počas programového obdobia dokončiť a uviesť do prevádzky druhú a záverečnú fázu.

2.   Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na druhú fázu operácie.

Článok 112

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 83.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 41.

(3)  Ú. v. EÚ C 17, 14.1.2019, s. 1.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.

(5)  Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1).

(7)  [Nariadenie o riadení energetickej únie, ktorým sa mení smernica 94/22/ES, smernica 98/70/ES, smernica 2009/31/ES, nariadenie (ES) č. 663/2009/ES, nariadenie (ES) č. 715/2009/ES, smernica 2009/73/ES, smernica Rady 2009/119/ES, smernica 2010/31/EÚ, smernica 2012/27/EÚ, smernica 2013/30/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013 (COM(2016)0759/2 – 2016/0375(COD)].

(8)  Nariadenie (EÚ) č. […] o osobitných ustanoveniach pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), ktorý sa podporuje z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L […], […], s. […]).

(9)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 13.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(12)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(13)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(14)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(17)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 868/2014 2066 / 2016 8. augusta 2014 21 novembra 2016 , ktorým sa menia prílohy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre na štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 241, 13.8.2014 322 , 29 . 11 . 2016 , s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] z […] o [NPE] (Ú. v. EÚ L […], […], s. […]).

(19)   Siedma správa Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2017)0583, 9. októbra 2017).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(22)  Ú. v. EÚ L, , s.

(23)  Ú. v. EÚ L, , s.

(24)  Ú. v. EÚ L, , s.

(25)  Ú. v. EÚ L, , s.

(26)  Ú. v. EÚ L, , s.

(27)  Ú. v. EÚ L, , s.

(28)  Ú. v. EÚ L, , s.

(29)   Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1.

(30)   Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 9.

(31)   Ú. v. EÚ L 190, 28.6.2014, s. 45.

(32)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(34)  [nariadenie (EÚ) č. […] z […] (Ú. v. EÚ L […], […], s. […])].

(35)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(38)  Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002).

(39)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).

(40)  Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6).

(41)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/218 zo 6. februára 2017 o registri rybárskej flotily Únie (Ú. v. EÚ L 34, 9.2.2017, s. 9).

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90).

(43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(44)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(45)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(46)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1).

(47)  Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).

(48)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).

PRÍLOHA I

Dimenzie a kódy pre typy intervencie pre ERFF, ESF+ a Kohézny fond – článok 17 ods. 5

TABUĽKA 1: KÓDY PRE DIMENZIU „OBLASŤ INTERVENCIE“

 

OBLASŤ INTERVENCIE

Koeficient na výpočet podpory poskytovanej na ciele v oblasti zmeny klímy

Koeficient na výpočet podpory poskytovanej na ciele v oblasti životného prostredia

CIEĽ POLITIKY 1: INTELIGENTNEJŠIA EURÓPA VĎAKA PRESADZOVANIU INOVATÍVNEJ A INTELIGENTNEJ TRANSFORMÁCIE HOSPODÁRSTVA

001

Investovanie do dlhodobého majetku v mikropodnikoch priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami alebo s konkurencieschopnosťou [PN 359]

0 %

0 %

002

Investovanie do dlhodobého majetku v malých a stredných podnikoch (vrátane súkromných výskumných centier) priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami alebo s konkurencieschopnosťou [PN 360]

0 %

0 %

003

Investovanie do dlhodobého majetku vo verejných výskumných centrách a vysokoškolskom vzdelávaní priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

004

Investovanie do nehmotného majetku v mikropodnikoch priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami alebo s konkurencieschopnosťou [PN 361]

0 %

0 %

005

Investovanie do nehmotného majetku v malých a stredných podnikoch (vrátane súkromných výskumných centier) priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami alebo s konkurencieschopnosťou [PN 362]

0 %

0 %

006

Investovanie do nehmotného majetku vo verejných výskumných centrách a vysokoškolskom vzdelávaní priamo spojené s výskumno-inovačnými činnosťami

0 %

0 %

007

Výskumno-inovačné činnosti v mikropodnikoch vrátane nadväzovania kontaktov (priemyselný výskum, experimentálny vývoj, štúdie uskutočniteľnosti)

0 %

0 %

008

Výskumno-inovačné činnosti v malých a stredných podnikoch vrátane nadväzovania kontaktov

0 %

0 %

009

Výskumno-inovačné činnosti vo verejných výskumných centrách, vysokoškolskom vzdelávaní a kompetenčných centrách vrátane nadväzovania kontaktov (priemyselný výskum, experimentálny vývoj, štúdie uskutočniteľnosti)

0 %

0 %

010

Digitalizácia MSP (vrátane elektronického obchodu, elektronického podnikania a sieťových podnikateľských postupov, centier digitálnych inovácií, živých laboratórií, podnikateľov na internete a podnikov typu startup v oblasti IKT, B2B)

0 %

0 %

011

Riešenia IKT vo verejnej správe, elektronické služby, aplikácie

0 %

0 %

012

IT služby a aplikácie v oblasti digitálnych zručností a digitálnej integrácie

0 %

0 %

013

Služby a aplikácie elektronického zdravotníctva (vrátane elektronickej starostlivosti, internetu vecí v oblasti pohybovej aktivity a aktívneho a asistovaného života)

0 %

0 %

014

Podnikateľská infraštruktúra pre MSP (vrátane priemyselných parkov a lokalít)

0 %

0 %

015

Rozvoj podnikania a internacionalizácia MSP

0 %

0 %

016

Rozvoj zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie

0 %

0 %

017

Pokročilé podporné služby pre MSP a skupiny MSP (vrátane riadenia, marketingových a projektových služieb)

0 %

0 %

018

Vznik a podpora podnikov typu spin-off, spin-out a startup

0 %

0 %

019

Podpora inovačných klastrov a obchodné siete, najmä v prospech MSP

0 %

0 %

020

Inovačné procesy v MSP (procesné, organizačné, marketingové inovácie, inovácie týkajúce sa spoločnej tvorby, vychádzajúce z potrieb používateľov, riadené dopytom)

0 %

0 %

021

Prenos technológií a spolupráca medzi podnikmi, výskumnými strediskami a odvetvím vysokoškolského vzdelávania

0 %

0 %

022

Výskumno-inovačné procesy, prenos technológií a spolupráca medzi podnikmi so zameraním na nízkouhlíkové hospodárstvo, odolnosť a adaptáciu na zmenu klímy

100 %

40 %

023

Výskumno-inovačné procesy, prenos technológií a spolupráca medzi podnikmi so zameraním na obehové hospodárstvo

40 %

100 %

CIEĽ POLITIKY 2: EKOLOGICKEJŠIA, NÍZKOUHLÍKOVÁ EURÓPA VĎAKA PRESADZOVANIU ČISTEJ A SPRAVODLIVEJ ENERGETICKEJ TRANSFORMÁCIE, ZELENÝCH A MODRÝCH INVESTÍCIÍ, OBEHOVÉHO HOSPODÁRSTVA, ADAPTÁCIE NA ZMENU KLÍMY A PREVENCIE A RIADENIA RIZIKA

024

Energetická efektívnosť a demonštračné projekty v MSP a podporné opatrenia

100 %

40 %

025

Obnova existujúcich obytných budov s cieľom zabezpečiť energetickú efektívnosť, demonštračné projekty a podporné opatrenia

100 %

40 %

026

Obnova verejnej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť energetickú efektívnosť, demonštračné projekty a podporné opatrenia

100 %

40 %

027

Podpora podnikom, ktoré poskytujú služby prispievajúce k nízkouhlíkovému hospodárstvu a odolnosti proti zmene klímy

100 %

40 %

028

Energia z obnoviteľných zdrojov: veterná

100 %

40 %

029

Energia z obnoviteľných zdrojov: slnečná

100 %

40 %

030

Energia z obnoviteľných zdrojov: z biomasy

100 %

40 %

031

Energia z obnoviteľných zdrojov: morská

100 %

40 %

032

Iné zdroje obnoviteľnej energie (vrátane geotermálnej energie)

100 %

40 %

033

Inteligentné systémy distribúcie energie so strednými a nízkymi úrovňami napätia (vrátane inteligentných sietí a systémov IKT) a s tým súvisiace uskladnenie

100 %

40 %

034

Vysoko účinná kogenerácia, diaľkové vykurovanie a chladenie

100 %

40 %

035

Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: povodne a zosuvy pôdy (vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov a infraštruktúr na zvládanie katastrof) [PN 363]

100 %

100 %

036

Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: požiare (vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov a infraštruktúr na zvládanie katastrof)

100 %

100 %

037

Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou a ich riadenie: iné, napríklad búrky a sucho (vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov a infraštruktúr na zvládanie katastrof)

100 %

100 %

038

Prevencia a riadenie prírodných rizík nesúvisiacich s klímou (napr. zemetrasenia) a rizík súvisiacich s ľudskou činnosťou (napr. technologické havárie) vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov a infraštruktúr na zvládanie katastrof

0 %

100 %

039

Dodávky vody na ľudskú spotrebu (získavanie, čistenie, infraštruktúra na uskladňovanie a distribúciu, opatrenia na zlepšenie efektívnosti, zásobovanie pitnou vodou)

0 %

100 %

040

Vodné hospodárstvo a ochrana vodných zdrojov (vrátane manažmentu povodia, osobitných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy, opätovné použitie, znižovania únikov)

40 %

100 %

041

Zber a úprava odpadovej vody

0 %

100 %

042

Nakladanie s odpadom z domácností: opatrenia na prevenciu, minimalizáciu, triedenie, recykláciu

0 %

100 %

043

Nakladanie s odpadom z domácností: opatrenia na mechanické biologické spracovanie, tepelné spracovanie

0 %

100 % [PN 364]

044

Nakladanie s komerčným, priemyselným alebo nebezpečným odpadom

0 %

100 %

045

Podpora používania recyklovaných materiálov ako surovín

0 %

100 %

046

Ozdravovanie priemyselných lokalít a kontaminovanej pôdy

0 %

100 %

047

Podpora výrobných postupov šetrných k životnému prostrediu a efektívnosť využívania zdrojov v MSP

40 %

40 %

048

Opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia a zníženia hluku

40 %

100 %

049

Ochrana, obnova a udržateľné využívanie lokalít sústavy Natura 2000

40 %

100 %

050

Ochrana prírody a biodiverzity, zelená infraštruktúra

40 %

100 %

CIEĽ POLITIKY 3: PREPOJENEJŠIA EURÓPA VĎAKA POSILNENIU MOBILITY A REGIONÁLNEJ PREPOJENOSTI IKT

051

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (chrbticová sieť/medziuzlové spoje)

0 %

0 %

052

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na obslužnom mieste pre viacbytové priestory)

0 %

0 %

053

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na obslužnom mieste pre domácnosti a podnikové priestory)

0 %

0 %

054

IKT: širokopásmová sieť s veľmi vysokou kapacitou (prístupové/účastnícke vedenie, ktoré je výkonnosťou rovnocenné nainštalovaniu optických káblov do distribučného bodu na základňovej stanici pre rozšírenú bezdrôtovú komunikáciu)

0 %

0 %

055

IKT: iné typy infraštruktúry IKT (vrátane rozsiahlych počítačových zdrojov/zariadení, dátových stredísk, senzorov a iných bezdrôtových zariadení)

0 %

0 %

056

Novovybudované diaľnice , mosty a cesty základnej siete TEN-T [PN 365]

0 %

0 %

057

Novovybudované diaľnice , mosty a cesty súhrnnej siete TEN-T [PN 366]

0 %

0 %

058

Novovybudované sekundárne cestné prepojenia s cestnou sieťou a uzlami TEN-T

0 %

0 %

059

Iné novovybudované národné, regionálne a miestne prístupové cesty

0 %

0 %

060

Rekonštruované alebo skvalitnené diaľnice , mosty a cesty základnej siete TEN-T [PN 367]

0 %

0 %

061

Rekonštruované alebo skvalitnené diaľnice , mosty a cesty súhrnnej siete TEN-T [PN 368]

0 %

0 %

062

Iní rekonštruované alebo skvalitnené cesty (diaľnice, národné, regionálne alebo miestne cesty)

0 %

0 %

063

Digitalizácia dopravy: cestná

40 %

0 %

064

Novovybudované železnice základnej siete TEN-T

100 %

40 %

065

Novovybudované železnice súhrnnej siete TEN-T

100 %

40 %

066

Iné novovybudované železnice

100 %

40 %

067

Rekonštruované alebo skvalitnené železnice základnej siete TEN-T

0 %

40 %

068

Rekonštruované alebo skvalitnené železnice súhrnnej siete TEN-T

0 %

40 %

069

Iné rekonštruované alebo skvalitnené železnice

0 %

40 %

070

Digitalizácia dopravy: železničná

40 %

0 %

071

Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS)

0 %

40 %

072

Mobilné aktíva železníc

40 %

40 %

073

Infraštruktúra čistej mestskej dopravy

100 %

40 %

074

Koľajové vozidlá čistej mestskej dopravy

100 %

40 %

075

Cyklistická infraštruktúra

100 %

100 %

076

Digitalizácia mestskej dopravy

40 %

0 %

077

Infraštruktúra pre alternatívne palivá

100 %

40 %

078

Multimodálna doprava (TEN-T)

40 %

40 %

079

Multimodálna doprava (iná ako mestská)

40 %

40 %

080

Námorné prístavy (TEN-T)

40 %

0 %

081

Iné námorné prístavy

40 %

0 %

082

Vnútrozemské vodné cesty a prístavy (TEN-T)

40 %

0 %

083

Vnútrozemské vodné cesty a prístavy (regionálne a miestne)

40 %

0 %

084

Digitalizácia dopravy: iné druhy dopravy

40 %

0 %

CIEĽ POLITIKY 4: SOCIÁLNEJŠIA EURÓPA VĎAKA VYKONÁVANIU EURÓPSKEHO PILIERA SOCIÁLNYCH PRÁV

085

Infraštruktúra vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

0 %

0 %

086

Infraštruktúra primárneho a sekundárneho vzdelávania

0 %

0 %

087

Infraštruktúra terciárneho vzdelávania

0 %

0 %

088

Infraštruktúra odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých

0 %

0 %

089

Infraštruktúra v oblasti bývania pre migrantov, utečencov a osôb pod medzinárodnou ochranou alebo žiadateľov o ňu

0 %

0 %

090

Infraštruktúra v oblasti bývania (okrem migrantov, utečencov a osôb pod medzinárodnou ochranou alebo žiadateľov o ňu)

0 %

0 %

091

Iná sociálna infraštruktúra, ktorá prispieva k sociálnemu začleneniu do komunity

0 %

0 %

092

Zdravotnícka infraštruktúra

0 %

0 %

093

Zdravotnícke zariadenia

0 %

0 %

094

Zdravotnícke mobilné aktíva

0 %

0 %

095

Digitalizácia zdravotníckej starostlivosti

0 %

0 %

096

Infraštruktúra týkajúca sa dočasného prijímania migrantov, utečencov a osôb pod medzinárodnou ochranou alebo žiadateľov o ňu

0 %

0 %

097

Opatrenia na zlepšenie prístupu k zamestnaniu

0 %

0 %

098

Opatrenia na podporu prístupu k zamestnaniu pre dlhodobo nezamestnaných

0 %

0 %

099

Špecifická podpora zamestnanosti mladých ľudí a ich sociálno-ekonomickej integrácie

0 %

0 %

100

Podpora samostatnej zárobkovej činnosti a podnikov typu startup

0 %

0 %

101

Podpora sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov

0 %

0 %

102

Opatrenia na modernizáciu a posilnenie inštitúcií a služieb trhu práce s cieľom posúdiť a predvídať potreby zručností a zabezpečiť včasnú a cielenú pomoc

0 %

0 %

103

Podpora zosúladenia ponuky a dopytu na trhu práce

0 %

0 %

104

Podpora mobility pracovnej sily

0 %

0 %

105

Opatrenia na podporu účasti žien na trhu práce a znižovanie rodovej segregácie na trhu práce

0 %

0 %

106

Opatrenia podporujúce rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom vrátane prístupu k starostlivosti o dieťa a starostlivosti o závislé osoby

0 %

0 %

107

Opatrenia týkajúce sa zdravého a správne prispôsobeného pracovného prostredia, ktoré by riešilo zdravotné riziká vrátane podpory pohybovej aktivity

0 %

0 %

108

Podpora rozvoja digitálnych zručností

0 %

0 %

109

Podpora týkajúca sa prispôsobenia pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám

0 %

0 %

110

Opatrenia podporujúce aktívne a zdravé starnutie

0 %

0 %

111

Podpora vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

112

Podpora primárneho a sekundárneho vzdelávania (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

113

Podpora terciárneho vzdelávania (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

114

Podpora vzdelávania dospelých (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

115

Opatrenia na podporu rovnosti príležitostí a aktívnu účasť v spoločnosti

0 %

0 %

116

Cesty k integrácii a opätovnému vstupu do zamestnania pre znevýhodnené osoby

0 %

0 %

117

Opatrenia na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a zamestnaniu pre marginalizované skupiny, napríklad pre Rómov, a podpora ich sociálneho začlenenia

0 %

0 %

118

Podpora občianskej spoločnosti, ktorá pracuje s marginalizovanými komunitami, napríklad s Rómami

0 %

0 %

119

Osobitné činnosti na zvyšovanie účasti štátnych príslušníkov tretích krajín na zamestnanosti

0 %

0 %

120

Opatrenia na podporu sociálnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín

0 %

0 %

121

Opatrenia na zlepšovanie rovnakého a včasného prístupu ku kvalitným, udržateľným a cenovo dostupným službám

0 %

0 %

122

Opatrenia na zlepšovanie poskytovania služieb rodinnej a komunitnej starostlivosti

0 %

0 %

123

Opatrenia na zlepšovanie prístupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

124

Opatrenia na zlepšovanie prístupu k dlhodobej starostlivosti (okrem infraštruktúry)

0 %

0 %

125

Opatrenia na modernizáciu systémov sociálnej ochrany vrátane podpory prístupu k sociálnej ochrane

0 %

0 %

126

Podpora sociálnej integrácie osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších osôb a detí

0 %

0 %

127

Riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo materiálnej pomoci najodkázanejším osobám vrátane sprievodných opatrení

0 %

0 %

CIEĽ POLITIKY 5: EURÓPA BLIŽŠIE K OBČANOM VĎAKA PODPORE UDRŽATEĽNÉHO A INTEGROVANÉHO ROZVOJA MESTSKÝCH, VIDIECKYCH A POBREŽNÝCH OBLASTÍ A MIESTNYCH INICIATÍV  (1)

128

Ochrana, rozvoj a podpora aktív verejného cestovného ruchu a služieb cestovného ruchu [PN 369 netýka sa slovenskej verzie]

0 %

0 %

129

Ochrana, rozvoj a podpora kultúrneho dedičstva a kultúrnych služieb

0 %

0 %

130

Ochrana, rozvoj a podpora prírodného dedičstva a ekoturizmu okrem lokalít sústavy Natura 2000 [PN 370]

0 %

100 %

131

Fyzická regenerácia a bezpečnosť verejných priestorov

0 %

0 %

OSTATNÉ KÓDY VZŤAHUJÚCE SA NA CIELE POLITIKY 1 – 5

132

Zlepšenie kapacity orgánov zodpovedných za programy a subjektov spojených s implementáciou fondov

0 %

0 %

133

Posilňovanie spolupráce s partnermi v rámci členského štátu aj mimo neho

0 %

0 %

134

Krížové financovanie v rámci EFRR (podpora akcií typu ESF, ktoré sú potrebné na implementáciu časti danej operácie prislúchajúcej EFRR a ktoré s ňou priamo súvisia)

0 %

0 %

135

Podpora inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán s cieľom implementovať projekty a iniciatívy územnej spolupráce v cezhraničnom, nadnárodnom, námornom a medziregionálnom kontexte

0 %

0 %

136

Najvzdialenejšie regióny: kompenzácia všetkých dodatočných nákladov v dôsledku nedostatočného prístupu a územnej rozdrobenosti

0 %

0 %

137

Najvzdialenejšie regióny: osobitné činnosti určené na kompenzáciu dodatočných nákladov v dôsledku faktorov súvisiacich s veľkosťou trhu

0 %

0 %

138

Najvzdialenejšie regióny: podpora kompenzácie dodatočných nákladov v dôsledku klimatických podmienok a problematického reliéfu krajiny

40 %

40 %

139

Najvzdialenejšie regióny: letiská

0 %

0 %

TECHNICKÁ POMOC

140

Informovanie a komunikácia

0 %

0 %

141

Príprava, implementácia, monitorovanie a kontrola

0 %

0 %

142

Hodnotenie a štúdie, zber údajov

0 %

0 %

143

Posilnenie kapacity orgánov členského štátu, prijímateľov a príslušných partnerov

0 %

0 %


TABUĽKA 2: KÓDY PRE DIMENZIU „FORMA FINANCOVANIA“

FORMA FINANCOVANIA

01

Grant

02

Podpora finančnými nástrojmi: kapitálové alebo kvázi kapitálové investície

03

Podpora finančnými nástrojmi: úver

04

Podpora finančnými nástrojmi: záruka

05

Podpora finančnými nástrojmi: doplnková podpora

06

Cena


TABUĽKA 3: KÓDY PRE DIMENZIU „ÚZEMNÝ MECHANIZMUS REALIZÁCIE A ÚZEMNÉ ZAMERANIE“

ÚZEMNÝ MECHANIZMUS REALIZÁCIE A ÚZEMNÉ ZAMERANIE

INTEGROVANÉ ÚZEMNÉ INVESTÍCIE (IÚI)

IÚI zamerané na udržateľný rozvoj miest

11

Blízke okolie miest

x

12

Veľkomestá, mestá a predmestia a pripojené vidiecke oblasti [PN 371]

x

13

Funkčné mestské oblasti

x

14

Horské oblasti

 

15

Ostrovy a pobrežné oblasti

 

16

Vidiecke a riedko osídlené oblasti [PN 372]

 

17

Iné typy cieľových území

 

MIESTNY ROZVOJ VEDENÝ KOMUNITOU (MRVK)

MRVK zameraný na udržateľný rozvoj miest

21

Blízke okolie miest

x

22

Veľkomestá, mestá a predmestia a pripojené vidiecke oblasti [PN 373]

x

23

Funkčné mestské oblasti

x

24

Horské oblasti

 

25

Ostrovy a pobrežné oblasti

 

26

Vidiecke a riedko osídlené oblasti [PN 374]

 

27

Iné typy cieľových území

 

INÝ TYP ÚZEMNÉHO NÁSTROJA V RÁMCI CIEĽA POLITIKY 5

Iný typ územného nástroja zameraný na udržateľný rozvoj miest

31

Blízke okolie miest

x

32

Veľkomestá, mestá a predmestia a pripojené vidiecke oblasti [PN 375]

x

33

Funkčné mestské oblasti

x

34

Horské oblasti

 

35

Ostrovy a pobrežné oblasti

 

36

Vidiecke a riedko osídlené oblasti [PN 376]

 

37

Iné typy cieľových území

 

INÉ PRÍSTUPY  (2)

41

Blízke okolie miest

42

Veľkomestá, mestá a predmestia

43

Funkčné mestské oblasti

44

Horské oblasti

45

Ostrovy a pobrežné oblasti

46

Riedko osídlené oblasti

47

Iné typy cieľových území

48

Žiadne územné zameranie


TABUĽKA 4: KÓDY PRE DIMENZIU „HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ“

HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ

01

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

02

Rybolov

03

Akvakultúra

04

Iné odvetvia modrého hospodárstva

05

Výroba potravinových výrobkov a nápojov

06

Výroba textílií a odevov

07

Výroba dopravných prostriedkov

08

Výroba počítačov, elektronických a optických výrobkov

09

Iné nešpecifikované výrobné odvetvia

10

Stavebníctvo

11

Ťažba a dobývanie

12

Elektrina, plyn, para, teplá voda a klimatizácia

13

Zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadom a sanácia

14

Doprava a skladovanie

15

Informačné a komunikačné činnosti vrátane telekomunikácií

16

Veľkoobchod a maloobchod

17

Ubytovacie Činnosti cestovného ruchu, ubytovacích stravovacie služby stravovacích služieb [PN 377]

18

Finančné a poisťovacie činnosti

19

Nehnuteľnosti, prenájom a činnosti v oblasti služieb pre podniky

20

Verejná správa

21

Vzdelávanie

22

Zdravotnícke činnosti

23

Sociálna pomoc, komunitné, sociálne a osobné služby

24

Činnosti súvisiace so životným prostredím

25

Umenie, zábava, kreatívny priemysel a rekreácia

26

Iné nešpecifikované služby


TABUĽKA 5: KÓDY PRE DIMENZIU „UMIESTNENIE“

UMIESTNENIE

Kód

Umiestnenie

 

Kód regiónu alebo oblasti, v ktorom(-ej) je umiestnená/sa vykonáva operácia podľa nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) uvedenej v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (3) naposledy zmenenom nariadením Komisie (EÚ) č. 868/2014


TABUĽKA 6: KÓDY PRE SEKUNDÁRNY TEMATICKÝ OKRUH ESF

SEKUNDÁRNY TEMATICKÝ OKRUH ESF

Koeficient na výpočet podpory poskytovanej na ciele v oblasti zmeny klímy

01

Prispievanie k zeleným zručnostiam, zamestnanosti a zelenému hospodárstvu

100 %

02

Rozvoj digitálnych zručností a zamestnanosti

0 %

03

Investovanie do výskumu a inovácie a inteligentnej špecializácie

0 %

04

Investovanie do malých a stredných podnikov (MSP)

0 %

05

Nediskriminácia

0 %

06

Rodová rovnosť

0 %

07

Budovanie kapacít sociálnych partnerov

0 %

08

Budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti

0 %

09

Neuplatňuje sa

0 %


TABUĽKA 7: KÓDY PRE MAKROREGIONÁLNE STRATÉGIE A STRATÉGIE PRE MORSKÉ OBLASTI

MAKROREGIONÁLNE STRATÉGIE A STRATÉGIE PRE MORSKÉ OBLASTI

11

Stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora

12

Stratégia pre alpský región

13

Stratégia pre región Baltského mora

14

Stratégia pre región Dunaja

21

Severný ľadový oceán

22

Stratégia pre Atlantik

23

Čierne more

24

Stredozemné more

25

Severné more

26

Stratégia pre západné Stredozemie

30

Žiadny príspevok k makroregionálnym stratégiám alebo stratégiám pre morské oblasti


(1)  Okrem kódov dimenzií uvedených v rámci cieľa politiky 5 sa môžu pre tento cieľ vybrať aj všetky kódy dimenzií uvedené v rámci cieľov politiky 1 až 4.

(2)  Iné prístupy zvolené v rámci cieľov politiky, okrem cieľa politiky 5, ktoré nemajú formu integrovaných územných investícií ani miestneho rozvoja vedeného komunitou.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

PRÍLOHA II

Vzor partnerskej dohody – článok 7 ods. 4

CCI

[15 znakov]

Názov

[255]

Verzia

 

Prvý rok

[4]

Posledný rok

[4]

Číslo rozhodnutia Komisie

 

Dátum rozhodnutia Komisie

 

1.   Výber cieľov politiky

Ref.: článok 8 písm. a) VN, článok 3 nariadení o AMIF, ISF, BMVI

Tabuľka 1: Výber cieľa politiky s odôvodnením

Vybraný cieľ politiky

Program

Fond

Odôvodnenie výberu cieľa politiky

 

 

 

[3 500 na CP]

2.   Možnosti, koordinácia a komplementarita politiky

Ref.: článok 8 písm. b) body i) až iii) VN

Textové pole [60 000 ]

3.   Príspevok k rozpočtovej záruke v rámci fondu InvestEU s odôvodnením

Ref.: článok 8 písm. e) VN, článok 10 písm. a) VN

Tabuľka 2: Prevod do fondu InvestEU

 

Kategória regiónov*

Okno 1

Okno 2

Okno 3

Okno 4

Okno 5

Suma

 

 

(a)

(b)

(c)

(d)

(e)

(f)=(a)+(b)+(c)+(d)+(e)

EFRR

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

 

 

 

 

 

 

ESF+

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

 

 

 

KF

 

 

 

 

 

 

 

ENRF

 

 

 

 

 

 

 

AMIF

 

 

 

 

 

 

 

ISF

 

 

 

 

 

 

 

BMVI

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 


Textové pole [3 500 ] (odôvodnenie)

4.   Prevod medzi kategóriami regiónov s odôvodnením

Ref.: článok 8 písm. d), článok 105 VN

Tabuľka 3: Prevod medzi kategóriami regiónov

Kategória regiónov

Alokácia podľa kategórie regiónov  (*1)

Prevod do:

Suma prevodu

Podiel počiatočnej prevedenej alokácie

Alokácia podľa kategórie regiónov po prevode

(a)

(b)

(c)

(d)

(g)=(d)/(b)

(h)=(b)-(d)

Menej rozvinuté

 

Rozvinutejšie

 

 

 

Prechodné

 

 

 

Rozvinutejšie

 

Menej rozvinuté

 

 

 

Prechodné

 

Menej rozvinuté

 

 

 


Textové pole [3 500 ] (odôvodnenie)

5.   Predbežná finančná alokácia podľa cieľa politiky

Ref.: článok 8 písm. c) VN

Tabuľka 4: Predbežná finančná alokácia z EFRR, KF, ESF+, ENRF podľa cieľa politiky  (*2)

Ciele politiky

EFRR

Kohézny fond

ESF+

ENRF

Spolu

Cieľ politiky 1

 

 

 

 

 

Cieľ politiky 2

 

 

 

 

 

Cieľ politiky 3

 

 

 

 

 

Cieľ politiky 4

 

 

 

 

 

Cieľ politiky 5

 

 

 

 

 

Technická pomoc

 

 

 

 

 

Alokácia na obdobie 2026 – 2027

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 


Textové pole [3 500 ] (odôvodnenie)


Tabuľka 5: Predbežná finančná alokácia z AMIF, ISF a BMVI podľa cieľa politiky  (*3)

Cieľ politiky

Alokácia

Cieľ politiky uvedený v článku 3 [nariadenia o AMIF]

 

Cieľ politiky uvedený v článku 3 [nariadenia o ISF]

 

Cieľ politiky uvedený v článku 3 [nariadenia o BMVI]

 

Technická pomoc

 

Spolu

 

6.   Zoznam programov

Ref.: článok 8 písm. f) VN, článok 104

Tabuľka 6: Zoznam programov s predbežnými finančnými alokáciami  (*4)

Názov [255]:

Fond

Kategória regiónov*

Príspevok EÚ

Vnútroštátny príspevok (*5)

Spolu

Program 1

EFRR

Rozvinutejšie

 

 

 

Prechodné

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

 

 

 

Program 1

KF

 

 

 

 

Program 1

ESF+

Rozvinutejšie

 

 

 

Prechodné

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

Spolu

EFRR, KF, ESF+

 

 

 

 

Program 2

ENRF

 

 

 

 

Program 3

AMIF

 

 

 

 

Program 4

ISF

 

 

 

 

Program 5

BMVI

 

 

 

 

Spolu

Všetky fondy

 

 

 

 

Ref.: článok 8 VN

Tabuľka 7: Zoznam programov Interreg

Program 1

Názov 1 [255]

Program 2

Názov 1 [255]

7.   Zhrnutie akcií, ktoré sa majú vykonať na posilnenie administratívnej kapacity

Ref.: článok 8 písm. g) VN

Textové pole [4 500 ]


(*1)  Počiatočná alokácia podľa kategórie regiónov, ako to oznámila Komisia, po prevodoch uvedených v tabuľke 2 až 4, ktoré sa vzťahujú iba na EFRR a ESF+.

(*2)  Ciele politiky podľa článku 4 ods. 1 VN. Pre EFRR, KF a ESF+ obdobie 2021 – 2025, pre ENRF obdobie 2021 – 2027.

(*3)  Ciele politiky podľa špecifických nariadení pre jednotlivé fondy ENRF, AMIF, ISF a BMVI, alokácia na obdobie 2021 – 2027.

(*4)  Ciele politiky podľa článku 4 ods. 1 VN. Pre EFRR, KF a ESF+ obdobie 2021 – 2025, pre ENRF obdobie 2021 – 2027.

(*5)  V súlade s článkom 106 ods. 2 o stanovení miery spolufinancovania.

PRÍLOHA III

Horizontálne základné podmienky – článok 11 ods. 1

Uplatniteľné na všetky špecifické ciele

Názov základných podmienok

Kritériá splnenia

Účinné mechanizmy monitorovania trhu verejného obstarávania

Sú zavedené mechanizmy monitorovania pokrývajúce všetky postupy v rámci vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti obstarávania, ktoré zahŕňajú:

1.

opatrenia na zabezpečenie vypracovania účinných, spoľahlivých a úplných údajov a ukazovateľov v rámci jednotného informačného systému alebo siete interoperabilných systémov s cieľom implementovať zásadu „jedenkrát a dosť“ a uľahčiť ohlasovacie povinnosti podľa článku 83 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ, a to v súlade s požiadavkami elektronického obstarávania, ako aj podľa článku 84 smernice 2014/24/EÚ. Údaje a ukazovatele pokrývajú aspoň tieto prvky:

a)

kvalitu a intenzitu hospodárskej súťaže: mená víťazných, ako aj pôvodných uchádzačov, počet pôvodných uchádzačov, počet vybraných uchádzačov, zmluvnú cenu – v porovnaní s pôvodnou alokáciou rozpočtových prostriedkov, a podľa možnosti prostredníctvom registrov zmlúv, konečnú cenu po ukončení,

b)

účasť MSP ako priamych uchádzačov,

c)

odvolania proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov, minimálne vrátane ich počtu, časovej lehoty na vydanie rozhodnutia v prvom stupni a počet rozhodnutí uvedených v druhom stupni,

d)

zoznam všetkých zmlúv zadaných podľa pravidiel týkajúcich sa výnimiek z pravidiel verejného obstarávania, s uvedením uplatneného osobitného ustanovenia;

2.

opatrenia na zabezpečenie dostatočnej kapacity na monitorovanie a analýzu údajov vyhradenými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

3.

opatrenia na sprístupnenie údajov a ukazovateľov, ako aj výsledkov analýzy, verejnosti prostredníctvom ľahko použiteľných otvorených dát;

4.

opatrenia na zabezpečenie systematického oznamovania príslušným vnútroštátnym orgánom pre verejnú súťaž všetkých informácií poukazujúcich na podozrivé situácie kolúzie vo verejnom obstarávaní.

Nástroje a kapacita na účinné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci

Riadiace orgány majú nástroje a kapacitu na overovanie dodržiavania pravidiel štátnej pomoci pomocou:

1.

jednoduchého a komplexného prístupu k priebežne aktualizovaným informáciám o podnikoch v ťažkostiach a podnikoch, ktorých sa týka povinnosť vymáhania;

2.

prístupu k odbornému poradenstvu a usmerneniam v otázkach štátnej pomoci, ktoré poskytuje miestne alebo národné odborné centrum koordinované vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za oblasť štátnej pomoci, s pracovnými podmienkami na zabezpečenie toho, aby sa odborné znalosti konzultovali so zainteresovanými stranami.

Účinné uplatňovanie a implementácia Charty základných práv Európskej únie

Sú zavedené účinné mechanizmy na zabezpečenie súladu s Chartou základných práv Európskej únie, ktoré zahŕňajú:

1.

opatrenia na zabezpečenie overovania súladu operácií podporovaných z fondov s chartou základných práv;

2.

opatrenia na predkladanie správ monitorovaciemu výboru o súlade operácií podporovaných z fondov s chartou.

Implementácia a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES

Je zavedený národný rámec pre implementáciu UNCRPD, ktorý zahŕňa:

1.

merateľné ciele, zber údajov a mechanizmy monitorovania , ktoré sú uplatniteľné v rámci všetkých cieľov politiky ;

2.

opatrenia na zabezpečenie toho, aby bola politika v oblasti prístupnosti, právne predpisy a normy riadne zohľadnené v príprave a implementácii programov v súlade s ustanoveniami UNCRPD a zaradené do kritérií výberu projektov a povinností;

2a.

opatrenia na predkladanie správ monitorovaciemu výboru o súlade podporovaných operácií. [PN 378]

Implementácia zásad a práv Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré prispievajú k skutočnej konvergencii a súdržnosti v Európskej únii.

Opatrenia na vnútroštátnej úrovni na zabezpečenie správnej implementácie zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré prispievajú k vzostupnej sociálnej konvergencii a súdržnosti v EÚ, a to predovšetkým zásad, ktoré bránia nespravodlivej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu. [PN 379]

Účinné uplatňovanie zásady partnerstva

Je vytvorený rámec na zabezpečenie toho, aby mohli všetci partneri zohrávať plnohodnotnú úlohu pri príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení programov, ktorý zahŕňa:

1.

opatrenia na zabezpečenie transparentných postupov zapojenia partnerov;

2.

opatrenia na šírenie a zverejňovanie informácií relevantných pre partnerov s cieľom prípravy stretnutí a následných opatrení;

3.

podporu na posilnenie postavenia partnerov a budovania kapacít. [PN 380]

PRÍLOHA IV

Tematické základné podmienky uplatniteľné na EFRR, ESF+ a Kohézny fond – článok 11 ods. 1

Cieľ politiky

Špecifický cieľ

Názov základnej podmienky

Kritériá splnenia základnej podmienky

1.

Inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva

EFRR:

Všetky špecifické ciele v rámci tohto cieľa politiky

Dobrá správa stratégie pre inteligentnú špecializáciu na národnej alebo regionálnej úrovni

Na podloženie stratégie(-ií) pre inteligentnú špecializáciu sa použije:

1.

aktuálna analýza prekážok šírenia inovácií vrátane digitalizácie;

2.

existencia príslušnej regionálnej/vnútroštátnej inštitúcie alebo orgánu, ktoré sú zodpovedné za riadenie stratégie pre inteligentnú špecializáciu;

3.

nástroje monitorovania a hodnotenia s cieľom merať výkonnosť vzhľadom na ciele stratégie;

4.

účinné fungovanie procesu podnikateľského objavovania;

5.

akcie potrebné na zlepšenie regionálnych a vnútroštátnych systémov výskumu a inovácií;

6.

akcie na riadenie priemyselnej transformácie;

7.

opatrenia medzinárodnej spolupráce.

2.

Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika

EFRR a Kohézny fond:

2.1.

Podpora opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti

Strategický politický rámec na podporu obnovy budov na bývanie a nebytových budov s cieľom zabezpečiť energetickú efektívnosť

1.

V súlade s požiadavkami smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov je zavedená vnútroštátna dlhodobá stratégia na podporu obnovy vnútroštátneho fondu budov na bývanie a nebytových budov, ktorá:

a)

obsahuje orientačné čiastkové ciele na roky 2030, 2040 a cieľové hodnoty na rok 2050;

b)

poskytuje orientačný harmonogram rozpočtových zdrojov na podporu implementácie stratégie;

c)

vymedzuje účinné mechanizmy na podporu investícií do obnovy budov.

2.

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť požadované úspory energie.

EFRR a Kohézny fond:

2.1.

Podpora opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti

2.2.

Podpora energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom investícií do výrobnej kapacity

Správa odvetvia energetiky

Je zavedený národný plán v oblasti energetiky a klímy v súlade s cieľom Parížskej dohody znížiť globálne otepľovanie na 1,5  oC , ktorý zahŕňa:

1.

všetky prvky uvedené vo vzore v prílohe I k nariadeniu o riadení energetickej únie (1);

2.

orientačný harmonogram plánovaných rozpočtových zdrojov a mechanizmov na opatrenia podporujúce nízkouhlíkovú energiu. [PN 381]

EFRR a Kohézny fond:

2.2.

Podpora energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom investícií do výrobnej kapacity

Efektívne presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých odvetviach a v celej EÚ.

Sú zavedené opatrenia, ktoré zabezpečujú:

1.

súlad s národnými záväznými cieľovými hodnotami do roku 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a s týmito východiskovými hodnotami až do roku 2030, na základe prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES (2);

2.

zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia o 1 percentuálny bod za rok až do roku 2030.

EFRR a Kohézny fond:

2.4.

Podpora adaptácie na zmenu klímy a štrukturálnu zmenu , prevencie rizík a odolnosti proti katastrofám [PN 382]

Účinný rámec na riadenie rizika katastrof

Je zavedený plán riadenia rizika katastrof na národnej alebo regionálnej úrovni v súlade s existujúcimi stratégiami na adaptáciu sa na zmenu klímy, ktorý zahŕňa:

1.

opis kľúčových rizík, ktoré sú posúdené v súlade s ustanoveniami článku 6 písm. a) rozhodnutia 1313/2013/EÚ a ktoré odrážajú aktuálne a dlhodobé hrozby (25 – 35 rokov). Pokiaľ ide o riziká súvisiace s klímou, posúdenie sa bude zakladať na prognózach a scenároch týkajúcich sa zmeny klímy;

2.

opis opatrení na prevenciu katastrof, pripravenosti a reakcie na ne s cieľom riešiť identifikované kľúčové riziká. Tieto opatrenia sa uprednostňujú úmerne rizikám a ich hospodárskemu vplyvu, výpadkom kapacity (3), účinnosti a efektívnosti, s prihliadnutím na možné alternatívy;

3.

informácie o rozpočtových a finančných zdrojoch a mechanizmoch, ktoré sú k dispozícii na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu týkajúce sa prevencie, pripravenosti a reakcie.

EFRR a Kohézny fond:

2.5.

Podpora efektívneho hospodárenia s vodou

Aktualizované plánovanie potrebných investícií do odvetvia vodohospodárstva a odpadových vôd

Je zavedený národný investičný plán, ktorý zahŕňa:

1.

posúdenie súčasného stavu vykonávania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd 91/271/EHS a smernice o pitnej vode 98/83/ES;

2.

identifikáciu a plánovanie všetkých verejných investícií vrátane orientačného finančného odhadu

a)

potrebného na dosiahnutie súladu so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd vrátane stanovenia priorít, pokiaľ ide o veľkosť aglomerácií a vplyvu na životné prostredie, pričom sa investície rozčlenia na každú aglomeráciu odpadových vôd;

b)

potrebného na vykonávanie smernice o pitnej vode 98/83/ES;

c)

potrebného na pokrytie potrieb vyplývajúcich z navrhovaného prepracovaného znenia [COM(2017)0753], najmä v súvislosti s revidovanými parametrami kvality, ktoré sa uvádzajú v prílohe I;

3.

odhad investícií potrebných na obnovenie existujúcej infraštruktúry odpadových vôd a zásobovania vodou vrátane sietí, na základe dĺžky ich existencie a plánov odpisu;

4.

uvedenie potenciálnych zdrojov verejného financovania, ak je to potrebné ako doplnok k používateľským poplatkom.

EFRR a Kohézny fond:

2.6.

Rozvoj (Prechod na) obehové hospodárstvo prostredníctvom investícií do odvetvia odpadového hospodárstva a efektívneho využívania zdrojov

Aktualizované plánovanie odpadového hospodárstva

Je zavedený jeden program alebo viaceré programy odpadového hospodárstva v súlade s článkom 28 smernice 2008/98/ES zmenenej smernicou EÚ 2018/xxxx, ktoré sa vzťahujú na celé územie dotknutého členského štátu a ktoré zahŕňajú:

1.

analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva v dotknutej geografickej oblasti vrátane druhu, množstva a zdroja vyprodukovaného odpadu a hodnotenia ich budúceho vývoja, pričom sa zohľadnia očakávané vplyvy opatrení stanovených v programe(-och) predchádzania vzniku odpadu, ktoré sa vypracovali v súlade s článkom 29 smernice 2008/98/ES zmenenej smernicou 2018/xx/EÚ;

2.

posúdenie existujúcich systémov zberu odpadu vrátane materiálov a územného pokrytia triedeného zberu a opatrení na zlepšenie jeho fungovania, ako aj potreby nových systémov zberu;

3.

posúdenie nedostatku investícií, v ktorom sa odôvodňuje potreba dodatočnej alebo modernizovanej infraštruktúry na nakladanie s odpadom, s informáciami o zdrojoch príjmov, ktoré sú k dispozícii na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

4.

informácie o lokalizačných kritériách pre určenie miesta a o kapacite budúcich zariadení na zneškodňovanie odpadu.

EFRR a Kohézny fond:

2.6.

Podpora zelenej infraštruktúry v mestskom prostredí a znižovanie znečistenia

Prioritný akčný rámec potrebných ochranných opatrení, ktorého súčasťou je spolufinancovanie zo strany Únie

Je zavedený prioritný akčný rámec podľa článku 8 smernice 92/43/EHS, ktorý zahŕňa:

1.

všetky prvky uvedené vo vzore prioritného akčného rámca na obdobie 2021 – 2027, na ktorom sa dohodla Komisia a členské štáty , vrátane ;

2.

identifikáciu prioritných opatrení a odhad potrieb financovania. [PN 383]

3.

Prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility a regionálnej prepojenosti IKT

EFRR:

3.1.

Posilňovanie digitálnej prepojenosti

Národný alebo regionálny plán v oblasti širokopásmového pripojenia

Je zavedený národný alebo regionálny plán v oblasti širokopásmového pripojenia, ktorý zahŕňa:

1.

posúdenie nedostatku investícií, ktorý treba riešiť na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti gigabitového pripojenia (4) na základe

nedávneho mapovania (5) existujúcej súkromnej a verejnej infraštruktúry a kvality služby pomocou štandardných mapovacích ukazovateľov širokopásmového pripojenia;

konzultácie o plánovaných investíciách;

2.

odôvodnenie plánovanej verejnej intervencie na základe udržateľných investičných modelov, ktoré:

posilňujú cenovú dostupnosť a prístup k otvorenej, kvalitnej a nadčasovej infraštruktúre a službám;

upravujú formy finančnej pomoci podľa zistených zlyhaní trhu;

umožňujú komplementárne využívanie rôznych foriem financovania zo zdrojov EÚ, národných alebo regionálnych zdrojov;

3.

opatrenia na stimuláciu dopytu a používania sietí s veľmi vysokou kapacitou vrátane akcií na uľahčenie ich rozšírenia, najmä účinným vykonávaním smernice EÚ o znížení nákladov na širokopásmové pripojenie (6);

4.

mechanizmy technickej pomoci vrátane úradov pre širokopásmové pripojenie s cieľom posilniť kapacitu miestnych zainteresovaných strán a radiť realizátorom projektu;

5.

mechanizmus monitorovania založený na štandardných mapovacích ukazovateľoch širokopásmového pripojenia.

EFRR a Kohézny fond:

3.2.

Rozvoj udržateľnej, inteligentnej, bezpečnej a intermodálnej siete TEN-T odolnej proti zmene klímy [PN 384 netýka sa slovenskej verzie]

Komplexné plánovanie dopravy na primeranej úrovni

Je zavedené multimodálne mapovanie existujúcich a plánovaných infraštruktúr v perspektíve do roku 2030, ktoré:

-1a.

vyžaduje zabezpečenie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a vo väčšej miere odstránenie chýbajúcich prepojení a problematických miest v sieti TEN-T, čo tiež znamená investície do tvrdej infraštruktúry; [PN 385]

1.

zahŕňa ekonomické odôvodnenie plánovaných investícií, ktoré sa opiera o dôkladnú analýza analýzu dopytu a modelovanie dopravy a ktoré by malo zohľadniť očakávaný vplyv liberalizácie železničnej dopravy otvorenia trhov so železničnými dopravnými službami ; [PN 386]

2.

odráža plány kvality ovzdušia, pričom sa zohľadňujú najmä národné plány na dekarbonizáciu stratégie znižovania emisií z odvetvia dopravy ; [PN 387]

3.

zahŕňa investície do koridorov základnej siete TEN-T, ktoré sú vymedzené v nariadení (EÚ) 1316/2013 v súlade s príslušnými pracovnými plánmi siete TEN-T , a predbežne identifikované úseky na súhrnnej sieti ; [PN 388]

4.

pre investície nad rámec základnej siete TEN-T zabezpečuje komplementaritu tým, že poskytuje dostatočnú prepojenosť mestských sietí, regiónov a miestnych komunít so základnou sieťou TEN-T a jej uzlami; [PN 389]

5.

zabezpečuje interoperabilitu železničnej siete zavedením systému ERTMS spĺňajúcim základné špecifikácie 3, ktoré pokrývajú minimálne európsky plán rozvoja;

6.

podporuje multimodalitu, identifikáciu potrieb pre multimodálne alebo prekladacie nákladné terminály a terminály pre cestujúcich a aktívne spôsoby dopravy;

7.

zahŕňa opatrenia zamerané na podporu alternatívnych palív v súlade s príslušnými národnými politickými rámcami;

8.

zahŕňa posúdenie rizík pre bezpečnosť cestnej premávky v súlade s existujúcimi národnými stratégiami bezpečnosti cestnej premávky, spolu s mapovaním príslušných ciest a úsekov a stanovuje priority zodpovedajúcich investícií;

9.

poskytuje informácie o rozpočtových a finančných zdrojoch, ktoré zodpovedajú plánovaným investíciám a sú potrebné na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu existujúcej a plánovanej infraštruktúry;

9a.

podporuje iniciatívy v oblasti udržateľného regionálneho a cezhraničného cestovného ruchu, ktoré vedú k situáciám prospešným pre obe strany, turistov i obyvateľov, ako je prepojenie siete EuroVelo s európskou železničnou sieťou TRAN. [PN 390]

3.3.

Udržateľná, inteligentná a intermodálna vnútroštátna, regionálna a miestna mobilita odolná proti zmene klímy vrátane zlepšeného prístupu k sieti TEN-T a cezhraničnej mobility

4.

Sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv

EFRR:

4.1.

Zefektívnenie trhov práce a prístupu ku kvalitnému zamestnaniu pomocou rozvoja infraštruktúry

ESF:

4.1.1.

Zlepšenie prístupu k zamestnaniu pre všetkých uchádzačov o zamestnanie vrátane a to predovšetkým mladých ľudí , dlhodobo nezamestnaných a neaktívnych osôb a podpora samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva

4.1.2.

Modernizácia inštitúcií a služieb trhu práce s cieľom posúdiť a predvídať potreby zručností a zabezpečiť včasnú a cielenú pomoc a podporu pre zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce, prechody a mobilitu [PN 391]

Národný strategický politický rámec aktívnej politiky trhu práce

Je zavedený národný strategický politický rámec aktívnej politiky trhu práce so zreteľom na usmernenia politík zamestnanosti, ktorý zahŕňa:

1.

opatrenia na vykonávanie profilovania uchádzačov o zamestnanie a posúdenia ich potrieb vrátane podnikateľských prístupov;

2.

informácie o nových pracovných miestach a príležitostiach na zamestnanie, pričom sa zohľadnia potreby trhu práce;

3.

opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa navrhovanie, implementácia, monitorovanie a preskúmanie vykonávali v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami;

4.

opatrenia na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie aktívnych politík trhu práce;

5.

pokiaľ ide o intervencie v oblasti zamestnanosti mladých ľudí, cielené prístupy založené na dôkazoch zamerané na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vrátane osvetových opatrení a na základe požiadaviek na kvalitu, pri zohľadnení kritérií kvalitnej učňovskej prípravy a odbornej stáže, a to aj v kontexte implementácie systémov záruky pre mladých ľudí.

EFRR:

4.1.

Zefektívnenie trhov práce a prístupu ku kvalitnému zamestnaniu pomocou rozvoja infraštruktúry

ESF:

4.1.3.

Podpora účasti žien na trhu práce, lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vrátane prístupu k starostlivosti o deti, zdravého a primerane prispôsobeného pracovného prostredia, ktoré by riešilo zdravotné riziká, adaptáciu pracovníkov , podnikov a podnikateľov na zmeny a aktívne starnutie [PN 392]

Národný strategický rámec pre rodovú rovnosť

Je zavedený národný strategický politický rámec pre rodovú rovnosť, ktorý zahŕňa:

1.

identifikáciu výziev v oblasti rodovej rovnosti založenú na dôkazoch;

2.

opatrenia s cieľovými hodnotami na riešenie rodových rozdielov v oblasti zamestnanosti, platov , sociálneho zabezpečenia a dôchodkov a podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vrátane zlepšenia prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve; [PN 393]

3.

opatrenia na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie strategického politického rámca a metód zberu údajov;

4.

opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa navrhovanie, implementácia, monitorovanie a preskúmanie vykonávali v úzkej spolupráci s orgánmi pre otázky rovnosti, sociálnymi partnermi a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti.

EFRR:

4.2.

Zlepšovanie prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania pomocou rozvoja infraštruktúry

ESF:

4.2.1

Zvyšovanie kvality, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania odbornej prípravy a ich relevantnosti z hľadiska trhu práce systémov vzdelávania s cieľom podporiť nadobúdanie kľúčových kompetencií vrátane digitálnych zručností odbornej prípravy uľahčiť prechod medzi vzdelávaním a prácou

4.2.2

Podpora celoživotného vzdelávania, najmä príležitostí pre flexibilné zlepšovanie zručností a rekvalifikáciu pre všetkých , ako aj informálneho a neformálneho vzdelávania vrátane uľahčovania zmeny zamestnania a podpory pracovnej mobility

4.2.3.

Podpora rovnakého prístupu, najmä pre znevýhodnené skupiny, ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a ich absolvovaniu, najmä pre znevýhodnené skupiny , od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve cez ďalšie všeobecné a odborné vzdelávanie a prípravu, až po terciárny stupeň, ako aj vzdelávanie a učenie sa dospelých vrátane uľahčenia vzdelávacej mobility pre všetkých [PN 394]

Strategický politický rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch

Je zavedený národný a/alebo regionálny strategický politický rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý zahŕňa:

1.

systémy založené na dôkazoch na predvídanie zručností a prognózy v oblasti zručností , ako aj mechanizmy následného sledovania uplatnenia absolventov a služby kvalitného a účinného usmerňovania vzdelávajúcich sa osôb každého veku vrátane prístupov zameraných na učiacu sa osobu ; [PN 395]

2.

opatrenia na zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému, cenovo dostupnému relevantnému , nesegregovanému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a nadobudnutiu kľúčových kompetencií na všetkých stupňoch vrátane vysokoškolského terciárneho vzdelávania, ako aj účasti na ňom, a jeho ukončenia; [PN 396]

3.

koordinačný mechanizmus pre všetky stupne vzdelávania a odbornej prípravy vrátane poskytovateľov terciárneho vzdelávania , neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a jasné rozdelenie zodpovednosti medzi príslušnými národnými a/alebo regionálnymi orgánmi; [PN 397]

4.

opatrenia na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie strategického politického rámca;

5.

opatrenia zamerané na dospelých s nízkou úrovňou zručností alebo kvalifikácií, osoby zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia a na cesty zvyšovania úrovne zručností;

6.

opatrenia na podporu učiteľov, školiteľov a vysokoškolských pracovníkov, pokiaľ ide o primerané učebné metódy, posudzovanie a potvrdzovanie kľúčových kompetencií;

7.

opatrenia na podporu mobility vzdelávajúcich sa osôb a zamestnancov a nadnárodnej spolupráce medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom uznávania výsledkov vzdelávania a kvalifikácií;

EFRR:

4.3.

Zvyšovanie sociálno-ekonomickej integrácie marginalizovaných komunít, utečencov a migrantov pod medzinárodnou ochranou a znevýhodnených skupín pomocou integrovaných opatrení vrátane bývania a sociálnych služieb [PN 398]

ESF:

4.3.1

Podpora Presadzovanie aktívneho začlenenia, a to aj s cieľom podporovať rovnosť príležitostí, aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti [PN 399]

4.3.1a.

Podpora sociálnej integrácie osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších osôb a detí [PN 400]

Národný strategický politický rámec pre sociálne začlenenie a znižovanie chudoby

Je zavedený národný strategický politický rámec a akčný plán pre sociálne začlenenie a znižovanie chudoby, ktorý zahŕňa:

1.

analýzu založenú na dôkazoch o chudobe a sociálnom vylúčení vrátane chudoby detí, bezdomovectva, priestorovej segregácie a segregácie vo vzdelávaní, obmedzeného prístupu k základným službám a infraštruktúre a špecifických potrieb zraniteľných osôb;

2.

opatrenia na zabránenie a boj proti segregácii vo všetkých oblastiach vrátane zabezpečenia primeranej podpory príjmu, sociálnej ochrany, inkluzívnych trhov práce a prístupu ku kvalitným službám pre zraniteľných ľudí vrátane migrantov a utečencov ;

3.

opatrenia týkajúce sa prechodu od inštitucionálnej starostlivosti k  rodinnej a komunitnej starostlivosti na úrovni komunít základe národnej stratégie deinštitucionalizácie a akčného plánu ;

4.

opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa navrhovanie, implementácia, monitorovanie a preskúmanie vykonávali v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti. [PN 401]

ESF:

4.3.2

Podpora sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia [PN 402]

Národná stratégia pre integráciu Rómov

Je zavedená národná stratégia pre integráciu Rómov, ktorá zahŕňa:

1.

opatrenia na urýchlenie integrácie Rómov, zabránenie segregácii a jej odstránenie, pričom sa zohľadní rodová dimenzia a situácia mladých Rómov, a stanovia sa východiskové hodnoty, merateľné čiastkové ciele a cieľové hodnoty;

2.

opatrenia na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie opatrení na integráciu Rómov;

3.

opatrenia na uplatňovanie inklúzie Rómov na regionálnej a miestnej úrovni;

4.

opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa navrhovanie, implementácia, monitorovanie a preskúmanie vykonávali v úzkej spolupráci s rómskou občianskou spoločnosťou a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami, a to na regionálnej aj miestnej úrovni.

EFRR:

4.4.

Zabezpečenie rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti pomocou rozvoja infraštruktúry vrátane primárnej zdravotnej starostlivosti

ESF:

4.3.4

Zlepšovanie rovnakého a včasného prístupu ku kvalitným, udržateľným a cenovo dostupným službám; zlepšovanie prístupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti; modernizácia systémov sociálnej ochrany vrátane podpory prístupu k sociálnej ochrane; zlepšovanie prístupu k službám dlhodobej starostlivosti [PN 403]

Strategický politický rámec pre zdravie

Je zavedený národný alebo regionálny strategický politický rámec pre zdravie, ktorý zahŕňa:

1.

mapovanie potrieb zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vrátane zdravotníckeho personálu s cieľom zabezpečiť udržateľné a koordinované opatrenia;

2.

opatrenia na zabezpečenie efektívnosti, udržateľnosti, prístupnosti a cenovej dostupnosti služieb zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vrátane osobitnej pozornosti venovanej osobám vylúčeným zo systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a osobám, ktoré sú najťažšie dosiahnuteľné ;

3.

opatrenia na podporu komunitných služieb vrátane prevencie a primárnej zdravotnej starostlivosti a služieb domácej starostlivosti , ako aj opatrenia týkajúce sa prechodu od inštitucionálnej starostlivosti k starostlivosti na úrovni rodiny a komunít;

3a.

opatrenia na zabezpečenie účinnosti, udržateľnosti, prístupu a cenovej dostupnosti systémov sociálnej ochrany.[PN 404]


(1)  Ú. v. EÚ (zatiaľ neprijaté).

(2)  Ú. v. EÚ (zatiaľ neprijaté).

(3)  Podľa posúdenia spôsobilosti na riadenie rizík požadovaného v zmysle článku 6 písm. c) rozhodnutia 1313/2013.

(4)  Definované v oznámení Európskej komisie „Smerom k európskej gigabitovej spoločnosti“, COM(2016)0587: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/improving-connectivity-and-access.

(5)  V súlade s článkom 22 [návrhu] smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie.

(6)  Smernica 2014/61/EÚ.

PRÍLOHA V

Vzor pre programy podporované z EFRR (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu), ESF+, Kohézneho fondu a ENRF – článok 16 ods. 3

CCI

 

Názov v anglickom jazyku

[255 znakov (1)]

Názov v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu

[255]

Verzia

 

Prvý rok

[4]

Posledný rok

[4]

Oprávnenie od

 

Oprávnenie do

 

Číslo rozhodnutia Komisie

 

Dátum rozhodnutia Komisie

 

Číslo pozmeňujúceho rozhodnutia členského štátu

 

Dátum nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho rozhodnutia členského štátu

 

Prevod, ktorý sa nepovažuje za zásadný (čl. 19 ods. 5)

Áno/Nie

Regióny NUTS, na ktoré sa program vzťahuje (nevzťahuje sa na ENRF)

 

Príslušný fond

EFRR

Kohézny fond

ESF+

ENRF

1.   Stratégia programu: hlavné rozvojové výzvy a reakcie politiky

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. a) body i) až vii) a článok 17 ods. 3 písm. b)

Textové pole [30 000 ]

Pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu:

Tabuľka 1

Cieľ politiky

Špecifický cieľ alebo vyhradená priorita  (*1)

Odôvodnenie (zhrnutie)

 

 

[2 000 na špecifický cieľ alebo vyhradenú prioritu]

Pre ENRF:

Tabuľka 1A

Cieľ politiky

Priorita

Analýza SWOT (na každú prioritu)

Odôvodnenie (zhrnutie)

 

 

Silné stránky

[10 000 na prioritu]

[20 000 na prioritu]

Slabé stránky

[10 000 na prioritu]

Príležitosti

[10 000 na prioritu]

Hrozby

[10 000 na prioritu]

Identifikácia potrieb na základe analýzy SWOT pri zohľadnení prvkov uvedených v článku 6 ods. 6 nariadenia o ENRF

[10 000 na prioritu]

2.   Priority okrem technickej pomoci

Ref.: článok 17 ods. 2 a článok 17 ods. 3 písm. c)

Tabuľka 1 T: Štruktúra programu  (*2)

Identif. kód

Názov [300]

Technická pomoc

Základ pre výpočet

Fond

Kategória podporovaného regiónu

Vybraný špecifický cieľ

1

Priorita 1

Nie

 

EFRR

Rozvinutejšie

ŠC 1

Prechodné

Menej rozvinuté

ŠC 2

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

Rozvinutejšie

ŠC 3

2

Priorita 2

Nie

 

ESF+

Rozvinutejšie

ŠC 4

Prechodné

Menej rozvinuté

ŠC 5

Najvzdialenejšie

3

Priorita 3

Nie

 

KF

Nevzťahuje sa

 

3

Priorita „Technická pomoc“

Áno

 

 

 

Nevzťahuje sa

..

Vyhradená priorita „Zamestnanosť mladých ľudí“

Nie

 

ESF+

 

 

 

Vyhradená priorita „Záruka pre deti“

Nie

 

ESF+

 

 

..

Vyhradená priorita „Odporúčania pre jednotlivé krajiny“

Nie

 

ESF+

 

 

..

Vyhradená priorita „Inovatívne činnosti“

Nie

 

ESF+

 

ŠC 8

 

Vyhradená priorita „Materiálna deprivácia“

Nie

 

ESF+

 

ŠC 9

2.1.   Názov priority [300] (opakuje sa pri každej priorite)

Táto priorita je vyhradená na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny

Táto priorita je vyhradená na zamestnanosť mladých ľudí

Táto priorita je vyhradená na záruku pre deti

Táto priorita je vyhradená na inovatívne činnosti

Táto priorita je vyhradená na riešenie materiálnej deprivácie (**)

*

Tabuľka sa vzťahuje na priority v rámci ESF+.

2.1.1.   Špecifický cieľ (2) (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF) – opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ alebo oblasť podpory pre priority netýkajúce sa technickej pomoci [PN 407]

2.1.1.1.   Intervencie z fondov

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. d) body i), iii), iv), v) a vi);

súvisiace typy akcií – článok 17 ods. 3 písm. d) bod i):

Textové pole [8 000 ]

Zoznam plánovaných operácií strategického významu – článok 17 ods. 3 písm. d) bod i):

Textové pole [2 000 ]

Hlavné cieľové skupiny – článok 17 ods. 3 písm. d) bod iii):

Textové pole [1 000 ]

Osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania územných nástrojov – článok 17 ods. 3 písm. d) bod iv):

Textové pole [2 000 ]

Medziregionálne a nadnárodné činnosti – článok 17 ods. 3 písm. d) bod v):

Textové pole [2 000 ]

Plánované použitie finančných nástrojov – článok 17 ods. 3 písm. d) bod vi):

Textové pole [1 000 ]

2.1.1.2.   Ukazovatele (3) [PN 408]

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. d) bod ii)

Tabuľka 2: Ukazovatele výstupu

Priorita

Špecifický cieľ (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

Fond

Kategória regiónov

Identif. kód [5]

Ukazovateľ [255]

Merná jednotka

Čiastkový cieľ (2024)

Cieľová hodnota (2029)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 3: Ukazovatele výsledku

Priorita

Špecifický cieľ (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

Fond

Kategória regiónov

Identif. kód [5]

Ukazovateľ [255]

Merná jednotka

Východisková alebo referenčná hodnota

Referenčný rok

Cieľová hodnota (2029)

Zdroj údajov [200]

Poznámky [200]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.1.1.3.   Orientačné rozdelenie programovaných zdrojov EÚ podľa typu intervencie (4) (nevzťahuje sa na ENRF) [PN 409]

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. d) bod vii)

Tabuľka 4: Dimenzia 1 – oblasť intervencie

Číslo priority

Fond

Kategória regiónov

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 5: Dimenzia 2 – forma financovania

Číslo priority

Fond

Kategória regiónov

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 6: Dimenzia 3 – územný mechanizmus realizácie a územné zameranie

Číslo priority

Fond

Kategória regiónov

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 7: Dimenzia 6 – sekundárne tematické okruhy ESF+

Číslo priority

Fond

Kategória regiónov

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 

 

2.1.2.   Špecifický cieľ na riešenie materiálnej deprivácie

Ref.: článok 17 ods. 3 VN

Typy podpory

Textové pole [2 000 znakov]

Hlavné cieľové skupiny

Textové pole [2 000 znakov]

Opis národných alebo regionálnych systémov podpory

Textové pole [2 000 znakov]

Kritériá pri výbere operácií (5) [PN 410]

Textové pole [4 000 znakov]

2.T.   Priorita „Technická pomoc“

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. e), článok 29, článok 30, článok 31, článok 89 VN

Opis technickej pomoci v rámci platieb s paušálnou sadzbou – článok 30

Textové pole [5 000 ]

Opis technickej pomoci v rámci platieb, ktoré nie sú spojené s nákladmi – článok 31

Textové pole [3 000 ]


Tabuľka 8: Dimenzia 1 – oblasť intervencie

Číslo priority

Fond

Kategória regiónov

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 


Tabuľka 9: Dimenzia 5 – sekundárne tematické okruhy ESF+

Číslo priority

Fond

Kategória regiónov

Kód

Suma (v EUR)

 

 

 

 

 

3.   Finančný plán

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. f) body i) až iii), článok 106 ods. 1 až 3, článok 10, článok 21 VN

3.A.   Prevody a príspevky (6)

Ref.: článok 10, článok 21 VN

Zmena programu súvisiaca s článkom 10 VN (príspevok do fondu InvestEU)

Zmena programu súvisiaca s článkom 21 VN (prevody do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia medzi fondmi zdieľaného riadenia)


Tabuľka 15: Príspevky do fondu InvestEU  (*3)

 

Kategória regiónov*

Okno 1

Okno 2

Okno 3

Okno 4

Okno 5

Suma

 

 

(a)

(b)

(c)

(d)

(e)

(f)=(a)+(b)+(c)+(d)+(e)

EFRR

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

 

 

 

 

 

 

ESF+

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

 

 

 

KF

 

 

 

 

 

 

 

ENRF

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 16: Prevody do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia  (*4)

Fond

Kategória regiónov*

Nástroj 1

Nástroj 2

Nástroj 3

Nástroj 4

Nástroj 5

Suma prevodu

 

 

(a)

(b)

(c)

(d)

(e)

(f)=(a)+(b)+(c)+(d)+(e)

EFRR

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

 

 

 

 

 

 

ESF+

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

 

 

 

KF

 

 

 

 

 

 

 

ENRF

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

[PN 411]

Tabuľka 17: Prevody medzi fondmi zdieľaného riadenia  (*5)

 

EFRR

ESF+

KF

ENRF

AMF

ISF

BMVI

Spolu

Rozvinutejšie

Prechodné

Menej rozvinuté

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

Rozvinutejšie

Prechodné

Menej rozvinuté

Najvzdialenejšie

EFRR

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ESF+

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KF

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ENRF

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3.1.   Finančné prostriedky podľa roku

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. f) bod i)

Tabuľka 10: Finančné prostriedky podľa roku

Fond

Kategória regiónov

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

EFRR

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ESF+

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kohézny fond

Nevzťahuje sa

 

 

 

 

 

 

 

 

ENRF

Nevzťahuje sa

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3.2.   Celkové finančné prostriedky podľa fondu a národného spolufinancovania (7) z národných zdrojov [PN 412]

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. f) bod ii), článok 17 ods. 6

Pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu:

Tabuľka 11: Celkové finančné prostriedky podľa fondu a spolufinancovania z národných zdrojov

Cieľ politiky Číslo alebo technická pomoc

Priorita

Základ pre výpočet podpory EÚ (celkovej alebo verejnej)

Fond

Kategória regiónov  (*6)

Príspevok EÚ

Vnútroštátny príspevok

Orientačné rozdelenie vnútroštátnych príspevkov

Spolu

Miera spolufinancovania

verejné

súkromné

 

 

 

 

(a)

(b)=(c)+(d)

(c)

(d)

(e)=(a)+(b) (*7)

(f)=(a)/(e) (*7)

 

Priorita 1

C/V

EFRR

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Špeciálna alokácia pre najvzdialenejšie a severné riedko osídlené regióny

 

 

 

 

 

 

 

Priorita 2

 

ESF+

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

 

 

 

 

Priorita 3

 

KF

 

 

 

 

 

 

 

Technická pomoc

Technická pomoc, čl. 29 VN

 

EFRR alebo ESF+ alebo KF

 

 

 

 

 

 

 

 

Technická pomoc, čl. 30 VN

 

EFRR alebo ESF+ alebo KF

 

 

 

 

 

 

 

EFRR spolu

 

 

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

 

 

Špeciálna alokácia pre najvzdialenejšie a severné riedko osídlené regióny

 

 

 

 

 

 

ESF+ spolu

 

 

Rozvinutejšie

 

 

 

 

 

 

 

 

Prechodné

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté

 

 

 

 

 

 

 

 

Najvzdialenejšie

 

 

 

 

 

 

KF spolu

 

Nevzťahuje sa

 

 

 

 

 

 

 

Celkový súčet

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pre ENRF:

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. f) bod iii)

Tabuľka 11 A

Priorita

Typ oblasti podpory (nomenklatúra stanovená v nariadení o ENRF)

Základ pre výpočet podpory EÚ

Príspevok EÚ

Vnútroštátne verejné zdroje

Spolu

Miera spolufinancovania

Priorita 1

1.1.

Verejný

 

 

 

 

1.2.

Verejný

 

 

 

 

1.3.

Verejný

 

 

 

 

1.4.

Verejný

 

 

 

 

1.5.

Verejný

 

 

 

 

Priorita 2

2.1.

Verejný

 

 

 

 

Priorita 3

3.1.

Verejný

 

 

 

 

Priorita 4

4.1.

Verejný

 

 

 

 

Technická pomoc

5.1.

Verejný

 

 

 

 

4.   Základné podmienky

Ref.: článok 19 ods. 3 písm. h)

Tabuľka 12: Základné podmienky

Základné podmienky

Fond

Špecifický cieľ

(nevzťahuje sa na ENRF)

Splnenie základnej podmienky

Kritériá

Splnenie kritérií

Odkaz na príslušné dokumenty

Odôvodnenie

 

 

 

Áno/Nie

Kritérium 1

Á/N

[500]

[1 000 ]

 

 

 

 

Kritérium 2

Á/N

 

 

5.   Orgány zodpovedné za program

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. j); článok 65, článok 78 VN

Tabuľka 13: Orgány zodpovedné za program

Orgány zodpovedné za program

Názov inštitúcie[500]

Meno kontaktnej osoby[200]

E-mail [200]

Riadiaci orgán

 

 

 

Orgán auditu

 

 

 

Orgán, ktorý prijíma platby Komisie

 

 

 

6.   Partnerstvo

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. g)

Textové pole [10 000 ]

7.   Informovanie a zabezpečenie viditeľnosti

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. i) VN, článok 42 ods. 2 VN

Textové pole [4 500 ]

8.   Použitie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi

Ref.: články 88 a 89 VN

Tabuľka 14: Použitie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi

Uvedenie uplatňovania článkov 88 a 89  (*8) :

Číslo priority

Fond

Špecifický cieľ (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

Využívanie refundácie oprávnených výdavkov na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb v rámci priority podľa článku 88 VN

Priorita 1

EFRR

ŠC 1

ŠC 2

Priorita 2

ESF+

ŠC 3

ŠC 4

Priorita 3

KF

ŠC 5

ŠC 6

Využívanie financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa článku 89 VN

Priorita 1

EFRR

ŠC 7

ŠC 8

Priorita 2

ESF+

ŠC 9

ŠC 10

Priorita 3

KF

ŠC 11

ŠC 12

DODATKY

Refundácia oprávnených výdavkov na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb (článok 88 VN)

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi (článok 89 VN)

Akčný plán ENRF pre maloobjemový pobrežný rybolov

Akčný plán ENRF pre každý najvzdialenejší región


(1)  Čísla v hranatých zátvorkách označujú počet znakov.

(*1)  Vyhradené priority podľa nariadenia o ESF+.

(*2)  Informácie v tejto tabuľke budú slúžiť ako technické vstupy na predvyplnenie iných polí a tabuliek vo vzore v elektronickom formáte. Nevzťahuje sa na ENRF. [PN 405]

(**)  V prípade označenia prejdite na oddiel 2.1.2. [PN 406]

(2)  Okrem špecifického cieľa uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. c) bod vii xi ) nariadenia o ESF+.

(3)  Pred preskúmaním v polovici obdobia v roku 2025 pre EFRR, ESF+ a KF, rozdelenie iba na roky od 2021 do 2025.

(4)  Pred preskúmaním v polovici obdobia v roku 2025 pre EFRR, ESF+ a KF, rozdelenie iba na roky od 2021 do 2025.

(5)  Iba pre programy obmedzené špecifickým cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. c) bod vii xi ) nariadenia o ESF+.

(6)  Vzťahuje sa iba na zmeny programov podľa článkov 10 a 21 VN.

(*3)  Kumulatívne sumy všetkých príspevkov počas programového obdobia.

(*4)  Kumulatívne sumy všetkých prevodov počas programového obdobia.

(*5)  Kumulatívne sumy všetkých prevodov počas programového obdobia.

(7)  Pred preskúmaním v polovici obdobia v roku 2025 pre EFRR, ESF+ a KF, finančné prostriedky iba na roky od 2021 do 2025.

(*6)  Pre EFRR: menej rozvinuté, prechodné, rozvinutejšie, a prípadne špeciálna alokácia pre najvzdialenejšie a severné riedko osídlené regióny. Pre ESF+: menej rozvinuté, prechodné, rozvinutejšie, a prípadne dodatočná alokácia pre najvzdialenejšie regióny. Pre KF: nevzťahuje sa. Pokiaľ ide o technickú pomoc, uplatňovanie kategórií regiónov závisí od výberu fondu.

(*7)  V prípade potreby pre všetky kategórie regiónov.

(*8)  Úplné informácie sa poskytnú podľa vzorov v prílohe k VN.

Dodatok 1: Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(Článok 88)

Dátum predloženia návrhu

 

Aktuálna verzia

 

A.     Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Špecifický cieľ (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

Kategória regiónov

Odhadovaný podiel celkovej finančnej alokácie v rámci priority, na ktorú sa uplatňuje SCO v % (odhad)

Typ(-y) operácie

Názov(-zvy) zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

Typ SCO (štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby)

Zodpovedajúce štandardné stupnice jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby

(v národnej mene)

 

 

 

 

 

Kód

Opis

Kód

Opis

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B.     Údaje podľa typu operácie (vyplniť za každý typ operácie)

Bola riadiacemu orgánu poskytnutá podpora externej spoločnosti pri stanovovaní ďalej uvedených zjednodušených nákladov?

Ak áno, uveďte, o akú externú spoločnosť ide:
Áno/Nie – Názov externej spoločnosti

Typy operácie:

1.1.

Opis typu operácie

 

1.2.

Príslušná priorita/špecifický(-é) cieľ(-le) (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

 

1.3.

Názov ukazovateľa (1)

 

1.4.

Merná jednotka ukazovateľa

 

1.5.

Štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby

 

1.6.

Suma

 

1.7.

Kategórie nákladov, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazové platby alebo paušálne sadzby

 

1.8.

Pokrývajú tieto kategórie nákladov všetky oprávnené výdavky na operáciu? (Á/N)

 

1.9.

Metóda úpravy(úprav)

 

1.10.

Overovanie plnenia mernej jednotky

aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia mernej jednotky,

opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste) a kto ho bude vykonávať,

aké sú opatrenia na zber a ukladanie uvedených údajov/dokumentov.

 

1.11.

Možné nevhodné stimuly alebo problémy spôsobené týmto ukazovateľom, ako ich možno zmierniť a odhadovaná úroveň rizika

 

1.12.

Očakávaná celková suma na refundáciu (vnútroštátna a EÚ)

 

C.     Výpočet štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb

1.

Zdroj údajov použitých pri výpočte štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb (kto produkoval, zbieral a zaznamenával údaje; kde sú údaje uložené; koncové dátumy; validácia atď.).

 

2.

Uveďte, prečo sú navrhovaná metóda a výpočet relevantné pre daný typ operácie.

 

3.

Uveďte, ako sa vykonali výpočty, najmä pokiaľ ide o všetky predpoklady týkajúce sa kvality alebo kvantity. V prípade potreby by sa mali použiť a priložiť k tejto prílohe štatistické dôkazy a referenčné hodnoty, a to vo formáte priamo použiteľnom Komisiou.

 

4.

Vysvetlite, ako ste zabezpečili, aby do štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb boli zahrnuté iba oprávnené výdavky.

 

5.

Posúdenie zo strany orgánu(-ov) auditu týkajúce sa metodiky výpočtu, súm a opatrení na zabezpečenie overovania, kvality, zberu a ukladania údajov.

 


(1)  Pre jeden typ operácie prichádza do úvahy viacero doplnkových ukazovateľov (napríklad jeden ukazovateľ výstupu a jeden ukazovateľ výsledku). V týchto prípadoch sa polia 1.3 až 1.11 vyplnia za každý ukazovateľ.

Dodatok 2: Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(Článok 89)

Dátum predloženia návrhu

 

Aktuálna verzia

 

A.     Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Špecifický cieľ (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

Kategória regiónov

Suma, na ktorú sa vzťahuje financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Typ(-y) operácie

Podmienky, ktoré sa majú splniť/výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

Názov(-zvy) zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

 

 

 

 

 

 

 

Kód

Opis

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celková pokrytá suma

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B.     Údaje podľa typu operácie (vyplniť za každý typ operácie)

Typy operácie:

1.1.

Opis typu operácie

 

1.2.

Príslušná priorita/špecifický(-é) cieľ(-le) (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

 

1.3.

Podmienky, ktoré sa majú splniť, alebo výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

 

1.4.

Lehota na splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov

 

1.5.

Vymedzenie ukazovateľa cieľov

 

1.6.

Merná jednotka ukazovateľa cieľov

 

1.7.

Strednodobé ciele (ak je to relevantné), na základe ktorých Komisia spustí refundáciu, a harmonogram refundácie

Strednodobé ciele

Dátum

Sumy

 

 

 

 

 

 

1.8.

Celková suma (vrátane vnútroštátneho financovania a financovania z prostriedkov EÚ)

 

1.9.

Metóda úpravy(úprav)

 

1.10.

Overovanie plnenia výsledku alebo podmienky (ak je to relevantné, aj strednodobých cieľov)

opíšte, aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia výsledku alebo podmienky,

opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste) a kto ho bude vykonávať,

opíšte, aké sú opatrenia na zber a ukladanie údajov/dokumentov.

 

1.11.

Opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu

Uveďte orgán(-y) zodpovedný(-é) za tieto opatrenia.

 

Dodatok 3: Akčný plán ENRF pre maloobjemový pobrežný rybolov

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

Dátum predloženia návrhu

 

Aktuálna verzia

 

1.   Opis maloobjemovej pobrežnej flotily

Textové pole [5 000 ]

2.   Všeobecný opis stratégie pre rozvoj ziskového a udržateľného maloobjemového pobrežného rybolovu

Textové pole [5 000 ] a orientačná celková suma alokovaná z ENRF

3.   Opis osobitných činností v rámci stratégie pre rozvoj ziskového a udržateľného maloobjemového pobrežného rybolovu

Opis hlavných činností

Orientačná suma alokovaná z ENRF (v EUR)

Úprava a riadenie rybolovnej kapacity

Textové pole [10 000 ]

 

Podpora udržateľných a nízkouhlíkových rybolovných praktík odolných proti zmene klímy, ktoré minimalizujú škody na životnom prostredí

Textové pole [10 000 ]

 

Posilnenie hodnotového reťazca odvetvia a podpora marketingových stratégií

Textové pole [10 000 ]

 

Podpora zručností, vedomostí, inovácií a budovania kapacít

Textové pole [10 000 ]

 

Zlepšenie zdravia, bezpečnosti a pracovných podmienok na palube rybárskych plavidiel

Textové pole [10 000 ]

 

Zvýšenie súladu s požiadavkami na zber údajov, vysledovateľnosť, monitorovanie, kontrolu a dohľad

Textové pole [10 000 ]

 

Zahrnutie prevádzkovateľov malého rozsahu do participačného riadenia námorného priestoru vrátane chránených morských oblastí a oblastí sústavy Natura 2000

Textové pole [10 000 ]

 

Diverzifikácia činností širšieho udržateľného modrého hospodárstva

Textové pole [10 000 ]

 

Kolektívna organizácia a účasť prevádzkovateľov malého rozsahu v rozhodovacom a konzultačnom procese

Textové pole [10 000 ]

 

4.   Implementácia dobrovoľných usmernení Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s cieľom zabezpečiť udržateľný maloobjemový rybolov, ak je to relevantné

Textové pole [10 000 ]

5.   Implementácia regionálneho akčného plánu pre maloobjemový rybolov Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more, ak je to relevantné

Textové pole [10 000 ]

6.   Ukazovatele

Tabuľka 1: Ukazovatele výstupu

Názov ukazovateľov výstupu

Merná jednotka

Čiastkový cieľ (2024)

Cieľová hodnota (2029)

 

 

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 2: Ukazovatele výsledku

Názov ukazovateľov výsledku

Merná jednotka

Východisková hodnota

Referenčný rok

Cieľová hodnota (2029)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dodatok 4: Akčný plán ENRF pre každý najvzdialenejší región

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

Dátum predloženia návrhu

 

Aktuálna verzia

 

1.   Opis stratégie pre udržateľné využívanie rybolovných zdrojov a rozvoj udržateľného modrého hospodárstva

Textové pole [30 000 ]

2.   Opis hlavných plánovaných činností a zodpovedajúcich finančných prostriedkov

Opis hlavných činností

Suma alokovaná z ENRF (v EUR)

Štrukturálna podpora odvetviam rybolovu a akvakultúry v rámci ENRF

Textové pole [10 000 ]

 

Kompenzácia dodatočných nákladov podľa článku 21 nariadenia o ENRF

Textové pole [10 000 ]

 

Iné investície do udržateľného modrého hospodárstva potrebné na dosiahnutie udržateľného pobrežného rozvoja

Textové pole [10 000 ]

 

3.   Opis synergie s inými zdrojmi financovania z prostriedkov Únie

Textové pole [10 000 ]

4.   Opis synergie s akčným plánom pre maloobjemový pobrežný rybolov

Textové pole [10 000 ]

PRÍLOHA VI

Vzor programu pre AMIF, ISF a BMVI – článok 16 ods. 3

Číslo CCI

 

Názov v anglickom jazyku

[255 znakov (1)]

Názov v úradnom jazyku členského štátu

[255]

Verzia

 

Prvý rok

[4]

Posledný rok

[4]

Oprávnenie od

 

Oprávnenie do

 

Číslo rozhodnutia Komisie

 

Dátum rozhodnutia Komisie

 

Číslo pozmeňujúceho rozhodnutia členského štátu

 

Dátum nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho rozhodnutia členského štátu

 

1.   Stratégia programu: hlavné výzvy a reakcie politiky

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. a) body i) až v) a bod vii) a článok 17 ods. 3 písm. b)

V tomto oddiele sa vysvetľuje, ako bude program riešiť hlavné výzvy identifikované v partnerskej dohode, uvádza zhrnutie výziev identifikovaných na národnej úrovni na základe miestnych, regionálnych a národných posúdení potrieb a/alebo stratégií. Poskytuje prehľad o stave implementácie príslušného acquis EÚ a pokrok dosiahnutý v oblasti akčných plánov EÚ a opisuje, ako sa týmto fondom podporí ich rozvoj počas programového obdobia.


Textové pole [15 000 ]

2.   Špecifické ciele (opakuje sa pre každý špecifický cieľ, okrem technickej pomoci)

Ref.: článok 17 ods. 2 a článok 17 ods. 4

2.1.   Názov špecifického cieľa [300]

2.1.1.   Opis špecifického cieľa

V tomto oddiele sa pre každý špecifický cieľ opisujú východisková situácia, hlavné výzvy a navrhované reakcie podporované z fondu. Opisuje sa v nej, ktoré operačné ciele sa riešia s podporou fondu; poskytuje orientačný zoznam akcií v rámci rozsahu pôsobnosti článkov 3 a 4 nariadení o AMIF, ISF alebo BMVI.

Najmä: pokiaľ ide o prevádzkovú podporu, poskytuje odôvodnenie v súlade s článkom 17 nariadenia o ISF, článkami 17 a 18 nariadenia o BMVI alebo článkom 20 nariadenia o AMIF. Obsahuje orientačný zoznam prijímateľov a ich zákonné povinnosti, hlavné úlohy, ktoré sa majú podporovať a orientačný počet zamestnancov, ktorí sa majú podporovať pre každého prijímateľa a úlohy. Pre ISF sa má prevádzková podpora opísať v bode 4 vzoru.

V prípade osobitných činností opisuje, ako sa bude činnosť vykonávať a poskytuje odôvodnenie alokovanej sumy. Okrem toho v prípade spoločných osobitných činností hlavný členský štát uvedie zoznam zúčastnených členských štátov vrátane ich úlohy a prípadne ich finančného príspevku.

V prípade núdzovej pomoci opisuje, ako sa bude akcia vykonávať a poskytuje odôvodnenie alokovanej sumy.

Plánované využitie finančných nástrojov, ak je to relevantné.

Vzťahuje sa iba na AMIF: presídlenie a solidarita sa predkladajú samostatne.

Textové pole [16 000 znakov]

2.1.2.   Ukazovatele

Tabuľka 1: Ukazovatele výstupu

Špecifický cieľ

Identif. kód [5]

Ukazovateľ [255]

Merná jednotka

Čiastkový cieľ (2024)

Cieľová hodnota (2029)

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 2: Ukazovatele výsledku

Špecifický cieľ

Identif. kód [5]

Ukazovateľ [255]

Merná jednotka

Východisková alebo referenčná hodnota

Referenčný rok

Cieľová hodnota (2029)

Zdroj údajov [200]

Poznámky [200]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.1.3.   Orientačné rozdelenie programovaných zdrojov EÚ podľa typu intervencie

Ref.: článok 17 ods. 5 a článok 10 ods. 16 nariadenia o BMVI alebo článok 10 ods. 9 nariadenia o ISF alebo článok 10 ods. 8 nariadenia o AMIF

Tabuľka 3

Špecifický cieľ

Typ intervencie

Kód

Orientačná suma (v EUR)

 

 

 

 

1.1.   Prevádzková podpora (iba pre ISF)

Tento oddiel sa vzťahuje iba na programy, ktoré dostávajú podporu z ISF a poskytuje odôvodnenie na jeho využívanie v súlade s článkom 17 nariadenia o ISF. Obsahuje orientačný zoznam prijímateľov a ich zákonné povinnosti, hlavné úlohy, ktoré sa majú podporovať a orientačný počet zamestnancov, ktorí sa majú podporovať pre každého prijímateľa a úlohy. Pozri aj bod 2.1.1 vyššie.

Textové pole [5 000 ]


Tabuľka 4

Typ intervencie

Kód

Orientačná suma (v EUR)

 

 

 

1.2.   Technická pomoc

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. e), článok 30 VN, článok 31 VN, článok 89 VN

Textové pole [5 000 ] (Technická pomoc v rámci platieb s paušálnou sadzbou)

Textové pole [3 000 ] (Technická pomoc v rámci platieb, ktoré nie sú spojené s nákladmi)


Tabuľka 5

Typ intervencie

Kód

Orientačná suma (v EUR)

 

 

 

3.   Finančný plán

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. f)

3.1.   Finančné prostriedky podľa roku

Tabuľka 6

Fond

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3.2.   Celkové finančné prostriedky z fondu a spolufinancovanie z národných zdrojov

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. f) bod iv)

Tabuľka 7

Špecifický cieľ

Typ akcie

Základ pre výpočet podpory EÚ (celkovej alebo verejnej)

Príspevok EÚ (a)

Vnútroštátny príspevok (b)=(c)+(d)

Orientačné rozdelenie vnútroštátnych príspevkov

Spolu

e=(a)+(b)

Miera spolufinancovania (f)=(a)/(e)

verejné (c)

súkromné (d)

Špecifický cieľ 1

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a článok 8 ods. 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 4 [odkaz na články 14 a 15 nariadenia o AMIF]

 

 

 

 

 

 

 

Spolu za ŠC 1

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠC 2

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a článok 8 ods. 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

Spolu za ŠC 2

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠC 3

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a článok 8 ods. 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

 

 

 

 

 

 

 

Spolu za ŠC 3

 

 

 

 

 

 

 

 

Technická pomoc (čl. 30 VN)

 

 

 

 

 

 

 

 

Technická pomoc (čl. 31 VN)

 

 

 

 

 

 

 

 

Celkový súčet

 

 

 

 

 

 

 

 


Tabuľka 8 [vzťahuje sa iba na AMIF]

Počet osôb ročne

Kategória

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Presídlenie

 

 

 

 

 

 

 

Prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov

 

 

 

 

 

 

 

[iné kategórie]

 

 

 

 

 

 

 

4.   Základné podmienky

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. h)

Tabuľka 9

Základné podmienky

Splnenie základnej podmienky

Kritériá

Splnenie kritérií

Odkaz na príslušné dokumenty

Odôvodnenie

 

 

Kritérium 1

Á/N

[500]

[1 000 ]

 

 

Kritérium 2

 

 

 

5.   Orgány zodpovedné za program

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. j); články 65 a 78 VN

Tabuľka 10

Názov inštitúcie[500]

Meno a funkcia kontaktnej osoby[200]

E-mail [200]

Riadiaci orgán

 

 

 

Orgán auditu

 

 

 

Orgán, ktorý prijíma platby Komisie

 

 

 

6.   Partnerstvo

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. g)

Textové pole [10 000 ]

7.   Informovanie a zabezpečenie viditeľnosti

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. i) VN, článok 42 ods. 2

Textové pole [4 500 ]

8.   Použitie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi

Ref.: články 88 a 89 VN

Uvedenie využívania článkov 88 a 89  (*1) :

Špecifický cieľ

Využívanie refundácie oprávnených výdavkov na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb v rámci priority podľa článku 88 VN

 

Využívanie financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa článku 89 VN

 

DODATKY

Refundácia oprávnených výdavkov na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb (článok 88 VN)

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi (článok 89 VN)


(1)  Číslo v hranatých zátvorkách označuje počet znakov.

(*1)  Úplné informácie sa poskytnú podľa vzorov v dodatkoch.

Dodatok 1: Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(Článok 88)

Dátum predloženia návrhu

 

Aktuálna verzia

 

A.     Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Odhadovaný podiel celkovej finančnej alokácie v rámci priority, na ktorú sa uplatňuje SCO v % (odhad)

Typ(-y) operácie

Názov(-zvy) zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

Typ SCO (štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby)

Zodpovedajúce štandardné stupnice jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby

 

 

 

Kód

Opis

Kód

Opis

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B.     Údaje podľa typu operácie (vyplniť za každý typ operácie)

Bola riadiacemu orgánu poskytnutá podpora externej spoločnosti pri stanovovaní ďalej uvedených zjednodušených nákladov?

Ak áno, uveďte, o akú externú spoločnosť ide:
Áno/Nie – Názov externej spoločnosti

Typy operácie:

1.1.

Opis typu operácie

 

1.2.

Príslušná priorita/špecifický(-é) cieľ(-le) (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF)

 

1.3.

Názov ukazovateľa (1)

 

1.4.

Merná jednotka ukazovateľa

 

1.5.

Štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby

 

1.6.

Suma

 

1.7.

Kategórie nákladov, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazové platby alebo paušálne sadzby

 

1.8.

Pokrývajú tieto kategórie nákladov všetky oprávnené výdavky na operáciu? (Á/N)

 

1.9.

Metóda úpravy(úprav)

 

1.10.

Overovanie plnenia mernej jednotky

opíšte, aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia mernej jednotky,

opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste) a kto ho bude vykonávať,

opíšte, aké sú opatrenia na zber a ukladanie uvedených údajov/dokumentov.

 

1.11.

Možné nevhodné stimuly alebo problémy spôsobené týmto ukazovateľom, ako ich možno zmierniť a odhadovaná úroveň rizika

 

1.12.

Očakávaná celková suma na refundáciu (vnútroštátna a EÚ)

 

C.     Výpočet štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb

1.

Zdroj údajov použitých pri výpočte štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb (kto produkoval, zbieral a zaznamenával údaje; kde sú údaje uložené; koncové dátumy; validácia atď.).

 

2.

Uveďte, prečo sú navrhovaná metóda a výpočet relevantné pre daný typ operácie:

 

3.

Uveďte, ako sa vykonali výpočty, najmä pokiaľ ide o všetky predpoklady týkajúce sa kvality alebo kvantity. V prípade potreby by sa mali použiť a priložiť k tejto prílohe štatistické dôkazy a referenčné hodnoty, a to vo formáte priamo použiteľnom Komisiou.

 

4.

Vysvetlite, ako ste zabezpečili, aby do štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb boli zahrnuté iba oprávnené výdavky.

 

5.

Posúdenie zo strany orgánu(-ov) auditu týkajúce sa metodiky výpočtu, súm a opatrení na zabezpečenie overovania, kvality, zberu a ukladania údajov.

 


(1)  Pre jeden typ operácie prichádza do úvahy viacero doplnkových ukazovateľov (napríklad jeden ukazovateľ výstupu a jeden ukazovateľ výsledku). V týchto prípadoch sa polia 1.3 až 1.11 vyplnia za každý ukazovateľ.

Dodatok 2: Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(Článok 89)

Dátum predloženia návrhu

 

Aktuálna verzia

 

A.     Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Suma, na ktorú sa vzťahuje financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Typ(-y) operácie

Podmienky, ktoré sa majú splniť/výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

Názov(-zvy) zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

 

 

 

 

 

Kód

Opis

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celková pokrytá suma

 

 

 

 

 

 

 

B.     Údaje podľa typu operácie (vyplniť za každý typ operácie)

Typy operácie:

1.1.

Opis typu operácie

 

1.2.

Príslušná priorita/špecifický(-é) cieľ(-le)

 

1.3.

Podmienky, ktoré sa majú splniť, alebo výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

 

1.4.

Lehota na splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov

 

1.5.

Vymedzenie ukazovateľa cieľov

 

1.6.

Merná jednotka ukazovateľa cieľov

 

1.7.

Strednodobé ciele (ak je to relevantné), na základe ktorých Komisia spustí refundáciu, a harmonogram refundácie

Strednodobé ciele

Dátum

Sumy

 

 

 

 

 

 

1.8.

Celková suma (vrátane vnútroštátneho financovania a financovania z prostriedkov EÚ)

 

1.9.

Metóda úpravy(úprav)

 

1.10.

Overovanie plnenia výsledku alebo podmienky (ak je to relevantné, aj strednodobých cieľov)

aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia výsledku alebo podmienky,

opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste) a kto ho bude vykonávať,

aké sú opatrenia na zber a ukladanie uvedených údajov/dokumentov.

 

1.11.

Opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu

Uveďte orgán(-y) zodpovedný(-é) za tieto opatrenia.

 

PRÍLOHA VII

Vzor na prenos údajov – článok 37 a článok 68 ods. 1 písm. g) (1)

TABUĽKA 1: Finančné informácie na úrovni priority a programu [článok 37 ods. 2 písm. a)]

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

Rozpočtové prostriedky priority na základe programu

Kumulatívne údaje o finančnom pokroku programu

Priorita

Špecifický cieľ

Fond

Kategória regiónov

Základ pre výpočet príspevku Únie*

(Celkový príspevok alebo verejný príspevok)

Celkové finančné prostriedky

(v EUR)

Miera spolufinancovania

(%)

Celkové oprávnené náklady na operácie vybrané na podporu (v EUR)

Príspevky z fondov na operácie vybrané na podporu (v EUR)

Podiel celkovej alokácie na vybrané operácie (v %)

[stĺpec 7/stĺpec 5 x 100]

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií

Podiel celkovej alokácie na oprávnené výdavky, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií (v %)

[stĺpec 10/stĺpec 5 x 100]

Počet vybraných operácií

 

 

 

Výpočet

 

Výpočet

 

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="N" input="G">

<type="P" input="G">

<type="Cu"input="M">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="P" input="G">

<type="N" input="M">

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita 1

ŠC 1

EFRR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita 2

ŠC 2

ESF+

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita 3

ŠC 3

Kohézny fond

Nevzťahuje sa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

EFRR

Menej rozvinuté

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu"input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu" input='"G">

<type="P" input="G">

<type="N" input='"G">

Spolu

 

EFRR

Prechodné

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

 

<type="P"input="G">

<type="Cu"input="G">

<type="P" input="G">

<type="N" input="G">

Spolu

 

EFRR

Rozvinutejšie

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="P" input="G">

<type="N" input="G">

Spolu

 

EFRR

Osobitná alokácia pre najvzdialenejšie alebo severné riedko osídlené regióny

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu"input="G">

<type="P" input="G">

<type="N" input='"G">

Spolu

 

ESF

Menej rozvinuté

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu"input="G">

<type="P" input="G">

<type="N" input="G">

Spolu

 

ESF

Prechodné

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu"input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu"input="G">

<type="P" input="G">

<type="N" input="G">

Spolu

 

ESF

Rozvinutejšie

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu"input="G">

<type="P" input="G">

<type="N" input="G">

Spolu

 

ESF

Osobitná alokácia pre najvzdialenejšie regióny

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu"input='"G">

<type="P" input="G">

<type="N" input="G">

Spolu

 

Kohézny fond

Nevzťahuje sa

 

<type="N" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="Cu"input="G">

<type="P" input="G">

<type="N" input="G">

Celkový súčet

 

Všetky fondy

 

 

<type="N" input="G">

 

<type="N" input="G">

 

<type="P" input="G">

<type="N" input='"G">

<type="P"input="G">

<type="N" input="G">


TABUĽKA 2: Rozdelenie kumulatívnych finančných údajov podľa typu intervencie [článok 37 ods. 2 písm. a)]

Priorita

Špecifický cieľ

Charakteristika výdavku

Kategorizácia podľa dimenzií

Finančné údaje

 

 

Fond

Kategória regiónov

1

Oblasť intervencie

2

Forma financovania

3

Dimenzia „územná realizácia“

4

Dimenzia „hospodárska činnosť“

5

Dimenzia „umiestnenie“

6

Sekundárny tematický okruh ESF+

7

Dimenzia „makroregión a morská oblasť“

Celkové oprávnené náklady na operácie vybrané na podporu (v EUR)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií

Počet vybraných operácií

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="S" input="S">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu"input="M">

<type="N" input="M">


TABUĽKA 3: Spoločné ukazovatele výstupu a ukazovatele výstupu špecifické pre program na účely EFRR a Kohézneho fondu [článok 37 ods. 2 písm. b)]

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

Údaje o ukazovateľoch výstupu z operačného programu

[extrahované z tabuľky 2 operačného programu]

Doterajší pokrok ukazovateľov výstupu

Priorita

Špecifický cieľ

Fond

Kategória regiónov

Identif. kód

Názov ukazovateľa

Rozdelenie ukazovateľov (2)

(z toho:)

Merná jednotka

Čiastkový cieľ (2024)

Cieľová hodnota 2029

Prognóza k dátumu

[dd/mm/rr]

Výsledky k dátumu

[dd/mm/rr]

Základ v usmerneniach Komisie (Áno/Nie)

Poznámky

<type="S" input="G"> (3)

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="N" input="G">

<type="N" input="M">

<type="N" input="M">

<type="C" input="S">

<type="S" input="M">

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


TABUĽKA 4: Mzdy zamestnancov financované z EFRR a Kohézneho fondu na úrovni programu [článok 37 ods. 2 písm. b)]

Fond

Identif. kód

Názov ukazovateľa

Merná jednotka

Ročná dosiahnutá hodnota k dátumu [dd/mm/rr]

Základ v usmerneniach Komisie (Áno/Nie)

Poznámky

2021

2029

<type="S" input="M">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="N" input="M">

<type="N" input="M">

<type="N" input="M">

<type="C" input="S">

<type="S" input='M'>

 

RCO xx

Zamestnanci financovaní z fondu

Ekvivalent plného pracovného času

 

 

 

 

 


TABUĽKA 5: Viacnásobná podpora podnikom z EFRR a Kohézneho fondu na úrovni programu [článok 37 ods. 2 písm. b)]

Identif. kód

Názov ukazovateľa

Rozdelenie ukazovateľov

(z toho:)

Počet podnikov, ktorým sa dostáva viacnásobná podpora k dátumu

[dd/mm/rr]

Základ v usmerneniach Komisie (Áno/Nie)

Poznámky

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="N" input="M">

<type="C" input="S">

<type="S" input="M">

RCO 01

Podporované podniky

Mikro

 

 

 

RCO 01

Podporované podniky

Malé

 

 

 

RCO 01

Podporované podniky

Stredné

 

 

 

RCO 01

Podporované podniky

Veľké

 

 

 

RCO 01

Podporované podniky

Spolu

<type="N" input="G">

 

 


TABUĽKA 6: Spoločné ukazovatele výsledku a ukazovatele výsledku špecifické pre program na účely EFRR a Kohézneho fondu [článok 37 ods. 2 písm. b)]

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

Údaje o ukazovateľoch výsledku z operačného programu [extrahované z tabuľky 3 operačného programu]

Doterajší pokrok ukazovateľov výsledku

Priorita

Špecifický cieľ

Fond

Kategória regiónov

Identif. kód

Názov ukazovateľa

Rozdelenie ukazovateľov (4)

(z toho:)

Merná jednotka

Východisková hodnota programu

Cieľová hodnota 2029

Aktualizovaná východisková hodnota k dátumu [dd/mm/rr]

Hodnota k dátumu [dd/mm/rr]

Základ v usmerneniach Komisie (Áno/Nie)

Poznámky

Prognóza

Uzavretá

Prognóza

Dosiahnutá

<type="S" input="G"> (5)

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="S" input="G">

<type="N" input="G">

<type="N" input="G">

<type="N" input="M">

<type="N" input="M">

<type="N" input="M">

<type="N" input="M">

<type="C" input="S">

<type="S" input="M">

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


TABUĽKA 7: Prognóza sumy, v súvislosti s ktorou členský štát predpokladá predloženie žiadosti o platbu za bežný a nasledujúci kalendárny rok [článok 68 ods. 1 písm. g)]

V prípade potreby sa vyplní za každý program, podľa fondu a kategórie regiónov

Fond

Kategória regiónov

Príspevok Únie

[bežný kalendárny rok]

[nasledujúci kalendárny rok]

január – október

november – december

január – december

EFRR

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

Prechodné regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené regióny (6)

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

EÚS

 

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

ESF

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

Prechodné regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

Najvzdialenejšie regióny (7)

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Kohézny fond

 

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

ENRF

 

 

 

 

AMF

 

 

 

 

ISF

 

 

 

 

BMVI

 

 

 

 


TABUĽKA 8: Údaje o finančnom nástroji (FN) (článok 37 ods. 3)

Priorita

Charakteristika výdavku

Oprávnené výdavky podľa produktu

Výška súkromných a verejných zdrojov mobilizovaných popri fondoch

Výška nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením deklarovaných ako oprávnené výdavky

Úroky a iné výnosy získané z podpory fondov na finančné nástroje uvedené v článku 54

Vrátené programové zdroje, ktoré možno pripísať podpore z fondov uvedené v článku 56

 

Fond

Špecifický cieľ

Kategória regiónov

Úvery

(kód pre formu financovania FN)

Záruka

(kód pre formu financovania FN)

Kapitálové alebo kvázi kapitálové investície (kód pre formu financovania FN)

Doplnková podpora kombinovaná v rámci FN

(kód pre formu financovania FN)

Úvery

(kód pre formu financovania FN)

Záruka

(kód pre formu financovania FN)

Kapitálové alebo kvázi kapitálové investície

(kód pre formu financovania FN)

Doplnková podpora kombinovaná v rámci FN

(kód pre formu financovania FN)

input = výber

input = výber

input = výber

input = výber

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne

input = manuálne


(1)  Vysvetlivky ku charakteristikám polí:

type: N = číslo, D = dátum, S = reťazec, C = zaškrtávacie políčko, P = percentuálny podiel, B = booleovský, Cu = mena

input: M = manuálne, S = výber, G = vytvorené systémom

(2)  Vzťahuje sa iba na niektoré ukazovatele. Viac informácií nájdete v usmerneniach Komisie.

(3)  Vysvetlivky ku charakteristikám polí:

type: N = číslo, S = reťazec, C = zaškrtávacie políčko

input: M = manuálne, S = výber, G = vytvorené systémom

(4)  Vzťahuje sa iba na niektoré ukazovatele. Viac informácií nájdete v usmerneniach Komisie.

(5)  Vysvetlivky ku charakteristikám polí:

type: N = číslo, S = reťazec, C = zaškrtávacie políčko

input: M = manuálne, S = výber, G = vytvorené systémom

(6)  Mala by sa uvádzať len osobitná alokácia pre najvzdialenejšie regióny/severné riedko osídlené regióny.

(7)  Mala by sa uvádzať len osobitná alokácia pre najvzdialenejšie regióny.

PRÍLOHA VIII

Informovanie a zabezpečenie viditeľnosti – články 42 a 44

1.   Používanie a technická charakteristika znaku Únie

1.1.

Znak Európskej únie je jasne viditeľný na všetkých informačných materiáloch, ako napríklad na tlačených alebo digitálnych produktoch, webových sídlach alebo ich mobilných verziách, ktoré sa týkajú implementácie operácie a sú určené verejnosti alebo účastníkom.

1.2.

Názov „Financovaný EURÓPSKOU ÚNIOU“ alebo „Spolufinancovaný EURÓPSKOU ÚNIOU“ sa vždy vypisuje celý a je umiestnený vedľa znaku.

1.3.

Spolu so znakom Únie možno použiť jeden z týchto typov písma: Arial, Auto, Calibri, Garamond, Trebuchet, Tahoma, Verdana, Ubuntu. Nepoužíva sa kurzíva, podčiarkovanie ani efekty písma.

1.4.

Text a znak Únie sú spolu umiestnené tak, aby sa nijakým spôsobom neprekrývali.

1.5.

Použitá veľkosť písma musí byť úmerná veľkosti znaku.

1.6.

V závislosti od pozadia bude farba písma reflexná modrá (reflex blue), čierna alebo biela.

1.7.

Znak Európskej únie sa neupravuje ani nespája so žiadnymi inými grafickými prvkami alebo textami. Ak sú okrem znaku Únie zobrazené iné logá, znak Únie musí mať prinajmenšom rovnakú veľkosť ako najväčšie z nich. Na zvýraznenie podpory Únie nesmie byť okrem znaku Únie použitá žiadna iná vizuálna identita ani logo.

1.8.

Ak na rovnakom mieste prebieha niekoľko operácií, ktoré sa podporujú rovnakými alebo rôznymi nástrojmi financovania, alebo je ďalšie financovanie poskytnuté pre tú istú operáciu neskôr, uvádza sa iba jedna tabuľa alebo pútač.

1.9.

Grafické normy pre znak Únie a vymedzenie štandardných farieb:

A.   OPIS SYMBOLOV

Na pozadí modrej oblohy je dvanásť zlatých hviezd usporiadaných do kruhu, ktorý predstavuje úniu európskych národov. Počet hviezd je nemenný, pričom číslo dvanásť symbolizuje dokonalosť a jednotu.

B.   HERALDICKÝ OPIS

Na azúrovom poli je kruh z dvanástich zlatých päťcípych hviezd, pričom ich cípy sa nedotýkajú.

C.   GEOMETRICKÝ OPIS

Image 14

Znak má tvar modrej obdĺžnikovej vlajky, ktorej šírka je jedenapolkrát dlhšia ako výška. Dvanásť zlatých hviezd je rozmiestnených v rovnakých vzdialenostiach na neviditeľnom kruhu, ktorého stred je priesečníkom uhlopriečok obdĺžnika. Polomer kruhu sa rovná jednej tretine výšky vlajky. Každá z hviezd má päť cípov, ktoré sú umiestnené po obvode neviditeľného kruhu, ktorého polomer je jedna osemnástina z výšky vlajky. Všetky hviezdy sú vo zvislej polohe, t. j. jeden cíp smeruje zvisle nahor a dva cípy sú v pravom uhle so sťažňom vlajky. Kruh je usporiadaný tak, že poloha hviezd zodpovedá umiestneniu čísel na hodinovom ciferníku. Ich počet je nemenný.

D.   REGULAČNÉ FARBY

Znak má tieto farby: PANTONE REFLEX BLUE na ploche obdĺžnika, PANTONE YELLOW pre hviezdy.

E.   ŠTVORFAREBNÝ POSTUP

Ak sa používa postup štyroch farieb, znovu vytvorte tieto dve štandardné farby s použitím štyroch farieb z postupu štyroch farieb.

Farbu PANTONE YELLOW získame použitím 100 % „Process Yellow“.

Farbu PANTONE REFLEX BLUE získame zmiešaním 100 % „Process Cyan“ a 80 % „Process Magenta“.

INTERNET

PANTONE REFLEX BLUE zodpovedá na webovej palete farbe RGB:0/51/153 (hexadecimálne: 003399) a PANTONE YELLOW zodpovedá na webovej palete farbe RGB: 255/204/0 (hexadecimálne: FFCC00).

MONOCHROMATICKÝ REPRODUKČNÝ PROCES

Ak použijete len čiernu farbu, orámujte obdĺžnik čiernou a hviezdy vytlačte čiernou farbou na bielom pozadí.

Image 15

Ak používate modrú farbu (Reflex Blue), použite ju na 100 % s hviezdami zobrazenými v bielom negatíve.

Image 16

REPRODUKCIA NA FAREBNOM POZADÍ

Ak nemáte inú možnosť ako farebné pozadie, orámujte obdĺžnik bielym pruhom so šírkou, ktorá sa rovná 1/25 výšky obdĺžnika.

Image 17

Zásady používania znaku Únie tretími stranami sa vymedzujú v administratívnej dohode s Radou Európy (1).

2.

Licencia na práva duševného vlastníctva uvedená v článku 44 ods. 6 zabezpečuje EÚ tieto práva:

2.1.

interné použitie, t. j. právo reprodukovať, kopírovať a sprístupňovať informačné a zviditeľňujúce materiály pre inštitúcie, agentúry a zamestnancov EÚ a jej členských štátov;

2.2.

reprodukciu informačných a zviditeľňujúcich materiálov akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou ako celok alebo čiastočne;

2.3.

komunikáciu s verejnosťou o informačných a zviditeľňujúcich materiáloch akoukoľvek formou komunikácie;

2.4.

verejné šírenie informačných a zviditeľňujúcich materiálov (alebo ich kópií) akoukoľvek formou;

2.5.

ukladanie a archiváciu informačných a zviditeľňujúcich materiálov;

2.6.

udeľovanie sublicencií práv tretím stranám na informačné a zviditeľňujúce materiály;

2.7.

EÚ môžu byť pridelené ďalšie práva.


(1)  Ú. v. EÚ 2012/C 271/04 z 8.9.2012.

PRÍLOHA IX

Prvky dohôd o financovaní a strategických dokumentoch – článok 53

1.   Prvky dohôd o financovaní pre finančné nástroje implementované podľa článku 53 ods. 3

a)

investičná stratégia alebo politika vrátane vykonávacích opatrení, ponúkaných finančných produktov, konečných prijímateľov, na ktorých sa táto stratégia zameriava, a plánovanej kombinácie s podporou vo forme grantov (v prípade potreby);

b)

podnikateľský plán alebo rovnocenné dokumenty pre finančný nástroj, ktorý sa má vykonávať vrátane očakávaného pákového efektu uvedeného v článku 52 ods. 3 písm. a);

c)

očakávané výsledky cieľových hodnôt, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom finančného nástroja s cieľom prispieť k špecifickým cieľom a výsledkom príslušnej priority;

d)

ustanovenia o monitorovaní implementácie investícií a investičných príležitostí vrátane podávania správ zo strany finančného nástroja holdingovému fondu a riadiacemu orgánu na účely zabezpečenia súladu s článkom 37;

e)

audítorské požiadavky, ako sú minimálne požiadavky na vedenie dokumentácie na úrovni finančného nástroja (v prípade potreby na úrovni holdingového fondu) a požiadavky v súvislosti s vedením osobitných záznamov za rôzne formy podpory v súlade s článkom 52 (v prípade potreby) vrátane ustanovení a požiadaviek týkajúcich sa prístupu k dokumentom zo strany orgánov auditu členských štátov, audítorov Komisie a Európskeho dvora audítorov s cieľom zabezpečiť jednoznačný audítorský záznam v súlade s článkom 76;

f)

požiadavky a postupy týkajúce sa správy príspevkov poskytnutých z programu v súlade s článkom 86 a prognózy investičných príležitostí vrátane požiadaviek na zverenecké/osobitné účtovníctvo, ako sa uvádza v článku 53;

g)

požiadavky a postupy týkajúce sa správy úrokov a iných vytvorených výnosov, ako sa uvádza v článku 54 vrátane prijateľných pokladničných operácií/investícií, ako aj povinnosti a záväzky príslušných strán;

h)

ustanovenia týkajúce sa výpočtu a úhrady vzniknutých nákladov na riadenie alebo poplatkov za riadenie finančného nástroja v súlade s článkom 62;

i)

ustanovenia týkajúce sa opätovného použitia prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z fondov v súlade s článkom 56, a politiky pre prípad vystúpenia z finančného nástroja, pokiaľ ide o príspevok z fondov;

j)

podmienky prípadného celkového alebo čiastočného stiahnutia programových príspevkov z programov na finančné nástroje, v prípade potreby vrátane fondu fondov;

k)

ustanovenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že orgány implementujúce finančné nástroje riadia finančné nástroje nezávisle a v súlade s príslušnými odbornými normami a že konajú výlučne v záujme strán prispievajúcich na finančný nástroj;

l)

ustanovenia o ukončení finančného nástroja;

m)

iné podmienky poskytovania príspevkov z programu na finančný nástroj;

n)

ohodnotenie a výber orgánov implementujúcich finančné nástroje vrátane výziev na vyjadrenie záujmu alebo postupov verejného obstarávania (iba v prípade finančných nástrojov organizovaných holdingovým fondom).

2.   Prvky strategických dokumentov uvedených v článku 53 ods. 1

a)

investičná stratégia alebo politika finančného nástroja, všeobecné podmienky plánovaných dlhových produktov, prijímateľov, na ktorých sa táto stratégia zameriava, a podporované akcie;

b)

podnikateľský plán alebo rovnocenné dokumenty pre finančný nástroj, ktorý sa má implementovať, vrátane očakávaného pákového efektu uvedeného v článku 52;

c)

použitie alebo opätovné použitie prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z fondov v súlade s článkami 54 a 56;

d)

monitorovanie a podávanie správ o implementovaní finančného nástroja na účely zabezpečenia súladu s článkom 37.

PRÍLOHA X

Kľúčové požiadavky na systémy riadenia a kontroly a ich klasifikácia – článok 63 ods. 1

Tabuľka 1 – Kľúčové požiadavky na systém riadenia a kontroly

Príslušné subjekty/orgány

1.

Vhodné oddelenie funkcií a písomné opatrenia týkajúce sa podávania správ, dohľadu a kontroly úloh delegovaných na sprostredkovateľský orgán

Riadiaci orgán

2.

Vhodné kritériá a postupy pri výbere operácií

Riadiaci orgán

3.

Vhodné informácie poskytnuté prijímateľom týkajúce sa príslušných podmienok pre podporu vybraných operácií

Riadiaci orgán

4.

Vhodné overovanie zo strany riadiaceho orgánu vrátane vhodných postupov na kontrolu splnenia podmienok na financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, a na zjednodušené vykazovanie nákladov

Riadiaci orgán

5.

Efektívny systém na zabezpečenie toho, že sa uchovávajú všetky doklady požadované na audítorský záznam

Riadiaci orgán

6.

Spoľahlivý elektronický systém (vrátane prepojení so systémami elektronickej výmeny údajov s prijímateľmi) na zaznamenávanie a ukladanie údajov na účely monitorovania, vyhodnocovania, finančného riadenia, overovaní a auditov vrátane vhodných postupov s cieľom zaistiť bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overovanie používateľov

Riadiaci orgán

7.

Účinná implementácia primeraných opatrení na boj proti podvodom

Riadiaci orgán

8.

Vhodné postupy na vypracovanie vyhlásenia riadiaceho subjektu

Riadiaci orgán

9.

Vhodné postupy na potvrdenie toho, že výdavky zaznamenané v účtoch sú zákonné a riadne

Riadiaci orgán

10.

Vhodné postupy na vypracovanie a predloženie žiadostí o priebežnú platbu a zostavenie účtov

Riadiaci orgán/Orgán vykonávajúci účtovnú funkciu

11.

Vhodné oddelenie funkcií a funkčná nezávislosť medzi orgánom auditu (a prípadne inými orgánmi auditu alebo kontroly, na ktorý sa v relevantnom prípade orgán auditu spolieha a dohliada naň) a inými orgánmi zodpovednými za programy a audítorskej činnosti vykonávanej v súlade s medzinárodne prijatými audítorskými štandardami

Orgán auditu

12.

Vhodné systémové audity

Orgán auditu

13.

Vhodné audity operácií

Orgán auditu

14.

Vhodné audity účtov

Orgán auditu

15.

Vhodné postupy na poskytnutie spoľahlivého audítorského stanoviska a na prípravu výročnej kontrolnej správy

Orgán auditu


Tabuľka 2 – Klasifikácia systémov riadenia a kontroly, pokiaľ ide o ich účinné fungovanie

Kategória 1

Funguje dobre. Sú potrebné iba menšie zlepšenia alebo nie sú potrebné žiadne.

Kategória 2

Funguje. Sú však potrebné určité zlepšenia.

Kategória 3

Funguje čiastočne. Sú potrebné značné zlepšenia.

Kategória 4

V podstate nefunguje.

PRÍLOHA XI

Prvky audítorského záznamu – článok 63 ods. 5

I.   Záväzné prvky audítorského záznamu pre granty:

1.

dokumentácia, ktorá umožní riadiacemu orgánu overiť uplatnenie podmienok účasti tak, ako aj dokumentácia týkajúca sa celkového výberového konania a schválenia operácie;

2.

dokument (dohoda o grante alebo rovnocenný dokument) podpísaný medzi prijímateľom a riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom, v ktorom sú stanovené podmienky podpory;

3.

účtovné záznamy o žiadostiach o platbu predložené prijímateľom, ako sa uvádza v elektronickom systéme riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu;

4.

dokumentácia o overeniach týkajúcich sa požiadaviek nepremiestnenia a trvalosti, ako sa uvádza v článku 59, článku 60 ods. 2 a článku 67 ods. 3 písm. h);

5.

doklad o zaplatení verejného príspevku prijímateľovi a doklad o dátume uskutočnenej platby;

6.

dokumentácia preukazujúca administratívne kontroly, prípadne kontroly na mieste, vykonané riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom;

7.

informácie o vykonaných auditoch;

8.

dokumentácia týkajúca sa nadväzujúcich činností riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu na účely overovaní zo strany riadiaceho orgánu a zistení auditu;

9.

dokumentácia, ktorá umožní overenie súladu s uplatniteľným právom;

10.

údaje týkajúce sa ukazovateľov výsledku a výstupu, ktoré umožňujú porovnanie s príslušnými cieľovými hodnotami a uvedenými čiastkovými cieľmi;

11.

dokumentácia týkajúca sa finančných opráv a odpočtov z výdavkov deklarovaných Komisii, ktoré vykonal riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán podľa článku 92 ods. 5;

12.

pre granty vo forme uvedenej v článku 48 ods. 1 písm. a) faktúry (alebo doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty) a dôkaz o ich zaplatení zo strany prijímateľa, ako aj účtovné záznamy prijímateľa týkajúce sa výdavkov deklarovaných Komisii;

13.

pre granty vo formách uvedených v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d) dokumenty, ktorými sa odôvodňuje metóda stanovenia jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb podľa vhodnosti; kategórie nákladov, ktoré tvoria základ výpočtu; dokumenty poskytujúce dôkaz o nákladoch vykázaných v rámci iných kategórií, na ktoré sa vzťahuje paušálna sadzba; výslovný súhlas riadiaceho orgánu o návrhu rozpočtu v dokumente, v ktorom sú stanovené podmienky podpory; dokumentácia o hrubých nákladoch na zamestnancov a o výpočte hodinovej sadzby; v prípade použitia zjednodušeného vykazovania nákladov na základe existujúcich metód, dokumentácia potvrdzujúca súlad s podobným typom operácie a s dokumentáciou požadovanou existujúcou metódou, ak existuje.

II.   Záväzné prvky audítorského záznamu pre finančné nástroje:

1.

dokumenty o zriadení finančného nástroja, ako napríklad dohody o financovaní atď.;

2.

dokumenty identifikujúce sumy príspevkov z každého programu a v rámci každej priority na finančný nástroj, výdavky, ktoré sú oprávnené v rámci každého programu a úroky a iné výnosy generované podporou z fondov a opätovným použitím zdrojov, ktoré je možné pripísať fondom, v súlade s článkami 54 a 56;

3.

dokumenty o fungovaní finančného nástroja, vrátane dokumentov súvisiacich s monitorovaním, podávaním správ a overovaniami;

4.

dokumenty týkajúce sa výstupov z programových príspevkov a ukončenia finančného nástroja;

5.

dokumenty týkajúce sa nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením;

6.

formuláre žiadostí alebo ekvivalentné dokumenty predložené konečnými prijímateľmi spolu s dokladmi vrátane podnikateľských plánov a v prípade potreby aj predchádzajúcich ročných účtovných závierok;

7.

kontrolné zoznamy a správy zo strany orgánov implementujúcich finančný nástroj;

8.

vyhlásenia týkajúce sa pomoci de minimis;

9.

dohody uzavreté v súvislosti s pomocou poskytnutou finančným nástrojom vrátane vlastného kapitálu, úverov, záruk alebo iných foriem investícií poskytnutých konečným prijímateľom;

10.

dôkazy o tom, že pomoc poskytnutá prostredníctvom finančného nástroja bola/bude použitá na stanovený účel;

11.

záznamy o finančných tokoch medzi riadiacim orgánom a finančným nástrojom a v rámci finančného nástroja na všetkých úrovniach až po konečných prijímateľov, a v prípade záruky dôkaz, že príslušné úvery boli vyplatené;

12.

osobitné záznamy alebo účtovné kódy vyplateného programového príspevku alebo záruky vyčlenenej formou finančného nástroja v prospech konečného prijímateľa.

Ustanovenia audítorského záznamu pre refundáciu podpory z fondov Komisiou pre program na základe zjednodušeného vykazovania nákladov alebo financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi

III.   Záväzné prvky audítorského záznamu pre zjednodušené vykazovanie nákladov, ktoré sa má vykonávať na úrovni riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu:

1.

dokumenty poskytujúce dôkaz o nákladoch vykázaných v rámci iných kategórií, na ktoré sa vzťahuje paušálna sadzba;

2.

kategórie nákladov a náklady, ktoré tvoria základ výpočtu;

3.

dokumenty poskytujúce dôkaz o úprave súm, ak je to relevantné;

4.

dokumenty poskytujúce dôkaz o metóde výpočtu v prípade uplatňovania článku 48 ods. 2 písm. a).

IV.   Záväzné prvky audítorského záznamu pre financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ktoré sa má vykonávať na úrovni riadiaceho orgánu/sprostredkovateľského orgánu:

1.

dokument podpísaný prijímateľom a riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom, v ktorom sú stanovené podmienky podpory a uvádza sa forma grantu poskytnutá prijímateľom;

2.

dokumenty preukazujúce dohodu ex ante Komisie o podmienkach, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkoch, ktoré sa majú dosiahnuť a zodpovedajúcich sumách (schválenie programu alebo zmena);

3.

dokumenty preukazujúce splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov v každej etape, ak sa tak uskutočňuje v krokoch, ako aj pred tým, ako sa konečné výdavky deklarujú Komisii;

4.

dokumentácia týkajúca sa výberu a schválenia operácií, na ktoré sa vzťahuje financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi.

PRÍLOHA XII

E-súdržnosť: systémy elektronickej výmeny údajov medzi orgánmi zodpovednými za programy a prijímateľmi – článok 63 ods. 7

1.   Povinnosti orgánov zodpovedných za programy, pokiaľ ide o fungovanie systémov elektronickej výmeny údajov

1.1.

Zaručenie bezpečnosti, integrity a dôvernosti údajov a overenia odosielateľa v súlade s článkom 63 ods. 5 a 7, článkom 66 ods. 4 a článkom 76 tohto nariadenia.

1.2.

Zabezpečenie dostupnosti a fungovania v štandardnom pracovnom čase aj mimo neho (okrem vykonávania technickej údržby).

1.3.

Použitie funkcií systému na:

a)

interaktívne formuláre a/alebo formuláre vopred vyplnené systémom na základe údajov, ktoré sa priebežne ukladajú v jednotlivých fázach postupu;

b)

v príslušných prípadoch automatické výpočty;

c)

zabudované automatické kontroly, ktoré obmedzujú opakovanú výmenu dokumentov alebo informácií;

d)

upozornenia vytvárané systémom, ktoré informujú prijímateľov, že je možné vykonať určité akcie;

e)

sledovanie stavu on-line umožňujúce prijímateľom monitorovať aktuálny stav projektu;

f)

dostupnosť všetkých predchádzajúcich údajov a dokumentov spracovaných v systéme elektronickej výmeny údajov.

1.4.

Zabezpečenie uchovávania záznamov a ukladania údajov v systéme tak, aby sa umožnili audity a administratívne overenia žiadostí o platbu prijímateľov podľa článku 68 ods. 2 nariadenia.

2.   Povinnosti orgánov zodpovedných za programy, pokiaľ ide o spôsoby predkladania dokumentov a údajov pri každej výmene

2.1.

Zabezpečenie používania elektronického podpisu v súlade s jedným z troch typov elektronického podpisu, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (1).

2.2.

Zabezpečenie uloženia dátumu predloženia dokumentov a údajov zo strany prijímateľa orgánom zodpovedným za programy a naopak.

2.3.

Zabezpečenie prístupnosti buď priamo prostredníctvom interaktívneho používateľského rozhrania (webovej aplikácie), alebo prostredníctvom technického rozhrania, ktoré umožňuje automatickú synchronizáciu a prenos údajov medzi systémami prijímateľov a systémami členských štátov.

2.4.

Zabezpečenie ochrany osobných údajov fyzických osôb a obchodného tajomstva právnických osôb v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (2), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES (3) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Text s významom pre EHP) (4).

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

PRÍLOHA XIII

SFC2021: systém elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi a Komisiou – článok 63 ods. 8

1.   Povinnosti Komisie

1.1.

Zabezpečenie fungovania systému elektronickej výmeny údajov (ďalej len „SFC2021“) pre všetky úradné výmeny informácií medzi členským štátom a Komisiou. SFC2021 musí obsahovať minimálne informácie vymedzené vo vzoroch stanovených v súlade s týmto nariadením.

1.2.

Zabezpečenie týchto charakteristík SFC2021:

a)

interaktívne formuláre alebo formuláre predbežne vyplnené systémom na základe údajov, ktoré už boli predtým v systéme zaznamenané;

b)

automatické výpočty, ktoré znížia úsilie používateľov pri kódovaní;

c)

automatické zabudované kontroly na overovanie vnútorného súladu prenášaných údajov a súladu týchto údajov s uplatniteľnými pravidlami;

d)

výstrahy generované systémom, ktoré upozorňujú používateľov SFC2021, že niektoré činnosti sa môžu alebo nemôžu vykonávať;

e)

online sledovanie stavu spracúvania informácií vložených do systému;

f)

dostupnosť historických údajov týkajúcich sa všetkých informácií vložených do operačného programu;

g)

dostupnosť povinného elektronického podpisu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES, ktorý sa bude uznávať ako dôkaz v súdnych konaniach.

1.3.

Zabezpečenie politiky bezpečnosti informačných technológií pre SFC2021, ktorá sa bude uplatňovať na zamestnancov používajúcich tento systém v súlade s príslušnými pravidlami Únie, najmä s rozhodnutím Komisie K(2006) 3602 (1) a jeho vykonávacími pravidlami.

1.4.

Určenie osoby alebo osôb zodpovedných za vymedzenie, zachovanie a zabezpečenie správneho uplatňovania politiky bezpečnosti v rámci systému SFC2021.

2.   Zodpovednosti členských štátov

2.1.

Zabezpečenie toho, aby orgány členského štátu zodpovedné za program podľa článku 65 ods. 1, ako aj orgány určené na vykonávanie istých úloh, za ktoré zodpovedá riadiaci orgán podľa článku 65 ods. 3 tohto nariadenia, do SFC2021 vkladali informácie, za ktorých prenos a aktualizáciu budú zodpovedať.

2.2.

Zabezpečenie overenia informácií odoslaných inou osobou ako tou, ktorá vložila údaje v rámci daného prenosu.

2.3.

Poskytovanie opatrení na vyššie uvedené rozdelenie úloh pomocou informačných systémov riadenia a kontroly členského štátu, ktoré sú automaticky prepojené so SFC2021.

2.4.

Vymenovanie osoby alebo osôb zodpovedných za správu prístupových práv, ktoré budú plniť tieto úlohy:

a)

identifikovať používateľov požadujúcich prístup a uistiť sa, že títo používatelia sú zamestnanci organizácie;

b)

informovať používateľov o ich povinnostiach s cieľom chrániť bezpečnosť systému;

c)

overovať nárok používateľov na požadovanú úroveň oprávnenia vo vzťahu k ich úlohám a ich hierarchickému postaveniu;

d)

požadovať ukončenie prístupových práv, ak už tieto prístupové práva nie sú potrebné alebo odôvodnené;

e)

bezodkladne nahlasovať podozrivé udalosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť systému;

f)

zabezpečiť trvalú presnosť identifikačných údajov používateľov prostredníctvom hlásenia akýchkoľvek zmien;

g)

prijímať potrebné opatrenia zamerané na ochranu údajov a obchodného tajomstva v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami;

h)

informovať Komisiu o akýchkoľvek zmenách ovplyvňujúcich schopnosť orgánov členského štátu alebo používateľov SFC2021 vykonávať povinnosti uvedené v odseku 1 alebo ich osobnú schopnosť vykonávať povinnosti uvedené v písmenách a) až g).

2.5.

Poskytovanie opatrení na dodržiavanie ochrany súkromia a osobných údajov fyzických osôb a obchodného tajomstva právnických osôb v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (2), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES (3), s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679, so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (4) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001.

2.6.

Prijatie národných, regionálnych alebo miestnych politík informačnej bezpečnosti pokiaľ ide o prístup do SFC2021, na základe posúdenia rizika uplatňovaného v prípade všetkých orgánov používajúcich SFC2021 a riešenie týchto aspektov:

a)

aspekty informačnej bezpečnosti týkajúce sa práce vykonávanej osobou alebo osobami zodpovednými za správu prístupových práv uvedených v oddiele II bode 3 v prípade uplatnenia priameho použitia;

b)

v prípade národných, regionálnych alebo miestnych počítačových systémov prepojených so SFC2021 prostredníctvom technického rozhrania uvedeného v bode 1 musia bezpečnostné opatrenia pre tieto systémy umožňovať zosúladenie s bezpečnostnými požiadavkami SFC2021 a zahrňovať:

i)

fyzickú bezpečnosť;

ii)

kontrolu nosičov údajov a prístupu;

iii)

kontrolu uloženia;

iv)

kontrolu prístupu a hesiel;

v)

monitorovanie;

vi)

prepojenie so SFC2021;

vii)

komunikačnú infraštruktúru;

viii)

riadenie ľudských zdrojov pred začatím zamestnania, počas zamestnania a po ukončení zamestnania;

ix)

riadenie incidentov.

2.7.

Na žiadosť Komisie sprístupniť dokument uvedený v bode 2.6.

2.8.

Vymenovanie osoby alebo osôb zodpovedných za zachovanie a zabezpečenie uplatňovania národných, regionálnych alebo miestnych politík informačnej bezpečnosti, ktoré budú slúžiť ako kontaktný bod pre osobu alebo osoby určené Komisiou, ako sa uvádza v bode 1.4.

3.   Spoločné povinnosti Komisie a členských štátov

3.1.

Zabezpečenie dostupnosti buď priamo prostredníctvom interaktívneho používateľského rozhrania (t. j. webovej aplikácie), alebo prostredníctvom technického rozhrania s pomocou vopred stanovených protokolov (t. j. webových služieb), ktoré umožňujú automatickú synchronizáciu a prenos údajov medzi informačnými systémami členských štátov a SFC2021.

3.2.

Poskytnutie dátumu elektronického prenosu informácií zo strany členského štátu Komisii a naopak v rámci elektronickej výmeny údajov; tento dátum sa považuje za dátum predloženia príslušného dokumentu.

3.3.

Zabezpečenie toho, aby sa oficiálne údaje vymieňali výlučne prostredníctvom SFC2021 (s výnimkou vyššej moci) a aby sa informácie, ktoré sa vkladajú do integrovaných elektronických formulárov SFC2021 (ďalej len „štruktúrované údaje“) nenahrádzali neštruktúrovanými údajmi, a aby mali v prípade nezrovnalostí prednosť štruktúrované údaje pred neštruktúrovanými údajmi.

V prípade zásahu vyššej moci, nesprávneho fungovania SFC2021 alebo prerušenia spojenia so SFC2021 v trvaní viac ako jedného pracovného dňa v poslednom týždni pred zákonnou lehotou na predloženie informácií alebo v období od 18. do 26. decembra, alebo dlhšie ako päť pracovných dní v inom období sa môže výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou vykonávať v papierovej podobe s použitím vzorov uvedených v tomto nariadení; v tom prípade sa za dátum predloženia považuje dátum, keď bol predložený príslušný dokument. Keď pominie príčina vyššej moci, dotknutá strana bezodkladne vloží do SFC2021 informácie, ktoré už boli poskytnuté v papierovej forme.

3.4.

Dodržiavanie podmienok bezpečnosti IT uverejnených na portáli SFC2021 a opatrení, ktoré Komisia implementuje v rámci SFC2021 s cieľom zabezpečiť prenos údajov, najmä pokiaľ ide o používanie technického rozhrania uvedeného v bode 1.

3.5.

Implementácia bezpečnostných opatrení prijatých s cieľom chrániť údaje, ktoré zaznamenali a preniesli prostredníctvom SFC2021, a zaistenie ich účinnosti.

3.6.

Každoročná aktualizácia a preskúmanie politiky SFC týkajúcej sa bezpečnosti IT, ako aj príslušných celoštátnych, regionálnych a miestnych politík týkajúcich sa bezpečnosti IT v prípade technologických zmien, zistenia nových ohrození alebo v prípade iných relevantných zmien.

(1)  Rozhodnutie Európskej komisie K(2006) 3602 zo 16. augusta 2006 o bezpečnosti informačných systémov používaných Európskou komisiou.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1995/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

PRÍLOHA XIV

Vzor opisu systému riadenia a kontroly – článok 63 ods. 9

1.   VŠEOBECNÉ:

1.1.

Informácie poskytol:

členský štát:

názov programu(-ov) a číslo(-a) CCI: (v prípade spoločného systému riadenia a kontroly uviesť všetky programy, ktoré pokrýva riadiaci orgán):

názov a e-mailová adresa hlavného kontaktného bodu: (subjekt zodpovedný za opis):

1.2.

Poskytnuté informácie opisujú stav k: (dd/mm/rr)

1.3.

Štruktúra systému (všeobecné informácie a schéma znázorňujúca organizačný vzťah medzi orgánmi/subjektmi podieľajúcimi sa na systéme riadenia a kontroly)

1.3.1.

Riadiaci orgán (názov, adresa a kontaktný bod v riadiacom orgáne)

1.3.2.

Sprostredkovateľské orgány (názov, adresa a kontaktný bod v sprostredkovateľských orgánoch)

1.3.3.

Subjekt vykonávajúci účtovnú funkciu (názov, adresa a kontaktné body v riadiacom orgáne alebo orgáne zodpovednom za program, ktorý vykonáva účtovné funkcie)

1.3.4.

Uveďte, ako sa dodržiava zásada oddelenia funkcií medzi orgánmi zodpovednými za programy a v rámci nich.

2.   RIADIACI ORGÁN

2.1.     Riadiaci orgán a jeho hlavné funkcie

2.1.1.

Status riadiaceho orgánu (celoštátny, regionálny alebo miestny orgán verejnej moci alebo súkromnoprávny subjekt) a subjektu, ktorého je súčasťou.

2.1.2.

Špecifikácia funkcií a úloh, ktoré priamo vykonáva riadiaci orgán.

2.1.3.

V relevantnom prípade špecifikácia jednotlivých funkcií (1) a úloh delegovaných riadiacim orgánom za každý sprostredkovateľský orgán, identifikácia sprostredkovateľských orgánov a forma delegovania. Mal by sa uviesť odkaz na príslušné dokumenty (písomné dohody).

2.1.4.

Postupy dohľadu nad funkciami a úlohami delegovanými riadiacim orgánom.

2.1.5.

Rámec zabezpečujúci v prípade potreby, najmä ak ide o významné zmeny systému riadenia a kontroly, primerané vykonávanie riadenia rizika.

2.2.     Opis organizácie a postupov v súvislosti s funkciami a úlohami riadiaceho orgánu  (2)

2.2.1.

Opis funkcií vrátane účtovnej funkcie a úloh, ktoré vykonáva riadiaci orgán

2.2.2.

Opis spôsobu organizácie práce v rámci jednotlivých funkcií vrátane účtovnej funkcie, aké postupy sa uplatňujú, ktoré funkcie sú delegované (ak nejaké sú), ako sa nad nimi vykonáva dohľad atď.

2.2.3.

Organizačná schéma riadiaceho orgánu a informácie o jeho vzťahu k akýmkoľvek iným subjektom alebo divíziám (interne alebo externe), ktoré vykonávajú funkcie a úlohy podľa článkov 66 až 69.

2.2.4.

Uvedenie plánovaných zdrojov, ktoré sa majú alokovať na jednotlivé funkcie riadiaceho orgánu (vrátane informácií o akomkoľvek plánovanom externom zabezpečovaní činností a jeho rozsahu, ak je to relevantné).

3.   SUBJEKT VYKONÁVAJÚCI ÚČTOVNÚ FUNKCIU

3.1.    Status a opis organizácie a postupov týkajúcich sa funkcií subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu

3.1.1.

Status subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu (celoštátny, regionálny alebo miestny orgán verejnej moci alebo súkromnoprávny subjekt) a (ak je to relevantné) subjektu, ktorého je súčasťou.

3.1.2.

Opis funkcií a úloh, ktoré vykonáva orgán vykonávajúci účtovnú funkciu podľa článku 70.

3.1.2.

Opis spôsobu organizácie práce (workflow, postupy, interné divízie), aké postupy sa používajú, kedy a ako sa nad nimi vykonáva dohľad atď.

3.1.3.

Uvedenie plánovaných zdrojov, ktoré sa majú alokovať na jednotlivé účtovné úlohy.

4.   ELEKTRONICKÝ SYSTÉM

4.1.    Opis elektronického systému alebo systémov vrátane schémy (centrálny alebo spoločný sieťový systém alebo decentralizovaný systém s prepojeniami medzi systémami) na:

4.1.1.

Zaznamenávanie a ukladanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii, v relevantnom prípade aj údajov o jednotlivých účastníkoch a rozdelení údajov týkajúcich sa ukazovateľov, ak sa to uvádza v nariadení;

4.1.2.

Zabezpečenie toho, aby sa zaznamenávali a ukladali účtovné záznamy o každej operácii a aby uvedené záznamy podporovali údaje potrebné na vypracovanie žiadostí o platby a zostavenie účtov;

4.1.3.

Vedenie účtovných záznamov o výdavkoch deklarovaných Komisii a o príslušných verejných príspevkoch vyplatených prijímateľom;

4.1.4.

Zaznamenávanie všetkých súm odpočítaných od žiadostí o platbu a z účtov podľa článku 92 ods. 5 a dôvody pre tieto odpočty;

4.1.5.

Uvedenie toho, či systémy v deň, keď sa zostavuje tento opis podľa bodu 1.2, fungujú účinne a sú schopné spoľahlivo zaznamenávať uvedené údaje;

4.1.6.

Opis postupov na zaistenie bezpečnosti, integrity a dôvernosti elektronických systémov.

(1)  Vrátane účtovnej funkcie v prípade fondov AMIF, ISF a IMBF, keďže tá podľa článku 66 ods. 3 patrí do zodpovednosti riadiaceho orgánu.

(2)  Vrátane účtovnej funkcie v prípade fondov AMIF, ISF a IMBF, keďže tá podľa článku 66 ods. 3 patrí do zodpovednosti riadiaceho orgánu.

PRÍLOHA XV

Vzor vyhlásenia riadiaceho subjektu – článok 68 ods. 1 písm. f)

Ja/My, podpísaný(-á)/(-í)(-é) [(priezvisko(-á), meno(-á), titul(-y) alebo funkcia(-e)], vedúci(-a)/(-e) riadiaceho orgánu pre program (názov operačného programu, CCI)

na základe implementácie (názov programu) počas účtovného roka, ktorý sa skončil 30. júna (rok), na základe svojho vlastného úsudku a všetkých informácií, ktoré som mal(-a) (sme mali) k dispozícii v deň predloženia účtov Komisii, vrátane výsledkov overovaní zo strany riadiaceho orgánu vykonávaných v súlade s článkom 68 nariadenia (EÚ) č. xx/xx a z auditov v súvislosti s výdavkami zahrnutými do žiadostí o platbu predložených Komisii za účtovný rok, ktorý sa skočil 30. júna… (rok),

a so zreteľom na moje/naše povinnosti podľa nariadenia (EÚ) xx/xx

týmto vyhlasujem(-e), že:

a)

informácie v účtoch sú uvedené v riadnej podobe, úplné a presné v súlade s článkom 92 nariadenia (EÚ) č. XX;

b)

výdavky zaznamenané v účtoch sú v súlade s uplatniteľným právom a boli použité na ich plánovaný účel.

Potvrdzujem(-e), že nezrovnalosti uvedené v konečnej audítorskej správe a kontrolnej správe v súvislosti s účtovným rokom sa v účtoch náležite vyriešili, a teda sú v súlade najmä s článkom 92 týkajúcom sa prekladania účtov, čo poskytuje uistenie, že nezrovnalosti sú nižšie ako hladina významnosti, ktorá predstavuje 2 %.

Takisto potvrdzujem(-e), že výdavky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho posúdenia ich zákonnosti a riadnosti, boli až do ukončenia posúdenia vylúčené z účtov a budú možno zahrnuté do žiadosti o priebežnú platbu v nasledujúcom účtovnom roku.

Okrem toho potvrdzujem(-e) spoľahlivosť údajov týkajúcich sa ukazovateľov, čiastkových cieľov a pokroku programu.

Takisto potvrdzujem(-e), že sú zavedené účinné a proporcionálne opatrenia proti podvodom, ktoré zohľadňujú riziká identifikované v tejto súvislosti.

Okrem toho potvrdzujem(-e), že si nie som (sme) vedomý(-á, -í) žiadnych nezverejnených záležitostí spojených s implementáciou operačného programu, ktoré by mohli poškodiť dobré meno politiky súdržnosti.

PRÍLOHA XVI

Vzor audítorského stanoviska – článok 71 ods. 3 písm. a)

Pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo

1.   ÚVOD

Ja, podpísaný(-á), zastupujúci(-a) [názov orgánu auditu], funkčne nezávislý(-á) v zmysle článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. […], som vykonal (-a) audit

i)

účtov z … [dátum účtov predložených Komisii] (ďalej len „účty“) za účtovný rok (1), ktorý sa začal 1. júla … [rok] a skončil 30. júna … [rok];

ii)

zákonnosti a riadnosti výdavkov, ktorých refundácia sa požaduje od Komisie v súvislosti s účtovným rokom (a ktoré sú zahrnuté v účtoch) a

iii)

fungovania systémov riadenia a kontroly a overil som vyhlásenie riadiaceho subjektu, pokiaľ ide o program [názov programu, číslo CCI] (ďalej len „program“)

s cieľom vydať audítorské stanovisko v súlade s článkom 71 ods. 3.

2.   POVINNOSTI RIADIACEHO ORGÁNU

[Názov riadiaceho orgánu], určené(-ý, -á) ako riadiaci orgán programu, je zodpovedné(-ý, -á) za zabezpečenie riadneho fungovania systému riadenia a kontroly, pokiaľ ide o funkcie a úlohy stanovené v článkoch 66 až 70.

[Názov riadiaceho orgánu alebo v relevantnom prípade subjektu, ktorý vykonáva účtovnú funkciu] je okrem toho zodpovedné(-ý, -á) za zabezpečenie úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov a vyhlásenie o úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, ako sa vyžaduje v článku 70 nariadenia (EÚ) č. […].

Okrem toho v súlade s článkom 68 nariadenia (EÚ) č. […] je riadiaci orgán zodpovedný za potvrdenie toho, že výdavky zaznamenané v účtoch sú zákonné a riadne a sú v súlade s uplatniteľným právom.

3.   POVINNOSTI ORGÁNU AUDITU

Podľa článku 71 nariadenia (EÚ) č. […] je mojou povinnosťou nezávisle vyjadriť stanovisko k tomu, či sú účty úplné, pravdivé a presné, či sú výdavky, ktorých refundácia sa požaduje od Komisie a ktoré sú deklarované v účtoch, zákonné a riadne, a či existujúci systém riadenia a kontroly funguje správne.

Mojou povinnosťou je takisto začleniť do stanoviska vyhlásenie, či zistenia auditu spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení riadiaceho subjektu.

Audity týkajúce sa programu sa vykonali v súlade so stratégiou auditu a dodržali sa pri nich medzinárodne uznávané audítorské štandardy. Tieto štandardy si vyžadujú, aby orgán auditu dodržiaval etické požiadavky, naplánoval a vykonal audítorskú prácu tak, aby získal primerané uistenie na účely audítorského stanoviska.

Audit zahŕňa vykonávanie postupov na získanie dostatočných a náležitých dôkazov na podporu ďalej uvedeného stanoviska. Vykonané postupy závisia od odborného úsudku audítora vrátane posúdenia rizika závažného nedodržiavania predpisov, či už z dôvodu podvodu alebo chyby. Vykonané audítorské postupy považujem za vhodné vzhľadom na dané okolnosti a sú v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) č. […].

Domnievam sa, že získané audítorské dôkazy sú dostatočným a vhodným základom môjho stanoviska, [v prípade, že bol nejako obmedzený rozsah:] okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku „Obmedzenie rozsahu“.

Zhrnutie zistení vyplývajúcich z auditov týkajúcich sa programu je uvedené v pripojenej výročnej kontrolnej správe podľa článku 71 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. […].

4.   OBMEDZENIE ROZSAHU

buď

rozsah auditu nebol obmedzený.

alebo

rozsah auditu bol obmedzený týmito faktormi:

a)

b)

c)

….

[Uveďte akékoľvek obmedzenia rozsahu auditu (1), napríklad akúkoľvek absenciu dokladov alebo prípady, v ktorých prebieha súdne konanie, a odhadnite v rámci ďalej uvedeného „stanoviska s výhradami“ výšku dotknutých výdavkov a dotknutého príspevku z fondov a vplyv obmedzenia rozsahu na audítorské stanovisko. Ďalšie vysvetlenia v tejto súvislosti sa v relevantnom prípade poskytnú vo výročnej kontrolnej správe.]

5.   STANOVISKO

buď

(Stanovisko bez výhrad)

Podľa môjho názoru a na základe vykonanej audítorskej práce:

i)

účty poskytujú pravdivý a reálny obraz;

ii)

výdavky uvedené v účtoch sú zákonné a riadne (2);

iii)

systém riadenia a kontroly funguje správne.

Vykonaná audítorská práca nespochybňuje tvrdenia uvedené vo vyhlásení riadiaceho subjektu.

alebo

(Stanovisko s výhradami)

Podľa môjho názoru a na základe vykonanej audítorskej práce:

1.

Účty

účty poskytujú pravdivý a reálny obraz [ak pre účty platí obmedzenie, dopĺňa sa tento text:], s výnimkou týchto podstatných aspektov:…

2.

Zákonnosť a riadnosť výdavkov certifikovaných v účtoch

výdavky certifikované v účtoch sú zákonné a riadne [ak pre účty platí obmedzenie, dopĺňa sa tento text:], s výnimkou týchto aspektov:…

Vplyv obmedzenia je malý [alebo významný] a predstavuje …. (suma v EUR z celkovej sumy certifikovaných výdavkov).

3.

Systém riadenia a kontroly existujúci k dátumu tohto audítorského stanoviska

existujúci systém riadenia a kontroly funguje správne [ak pre systém riadenia a kontroly platí obmedzenie, dopĺňa sa tento text:], s výnimkou týchto aspektov:…

Vplyv obmedzenia je malý [alebo významný] a predstavuje …. (suma v EUR z celkovej sumy certifikovaných výdavkov).

Vykonaná audítorská práca nespochybňuje/spochybňuje [nehodiace sa odstráňte] tvrdenia uvedené vo vyhlásení riadiaceho subjektu.

[Ak sa na základe vykonanej audítorskej práce spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení riadiaceho subjektu, orgán auditu zverejní v tomto odseku aspekty, ktoré viedli k tomuto záveru.]

alebo

(Nepriaznivé stanovisko)

Podľa môjho názoru a na základe vykonanej audítorskej práce:

i)

účty poskytujú/  neposkytujú [nehodiace sa odstráňte] pravdivý a reálny obraz a/alebo

ii)

výdavky deklarované v účtoch, ktorých refundácia sa požaduje od Komisie, sú/  nie sú  [nehodiace sa odstráňte] zákonné a riadne a/alebo

iii)

existujúci systém riadenia a kontroly funguje/  nefunguje správne [nehodiace sa odstráňte].

Toto nepriaznivé stanovisko je založené na týchto aspektoch:

pokiaľ ide o významné skutočnosti týkajúce sa účtov:

a/alebo [nehodiace sa odstráňte]

pokiaľ ide o významné skutočnosti týkajúce sa zákonnosti a riadnosti výdavkov deklarovaných v účtoch, ktorých refundácia sa požaduje od Komisie:

a/alebo [nehodiace sa odstráňte]

pokiaľ ide o významné skutočnosti týkajúce sa fungovania systému riadenia a kontroly (6):

Vykonaná audítorská práca spochybňuje tvrdenia uvedené vo vyhlásení riadiaceho subjektu v týchto aspektoch:

[Orgán auditu môže uviesť aj zdôraznenie skutočnosti podľa medzinárodne uznávaných audítorských štandardov, ktoré nemení jeho stanovisko. Vo výnimočných prípadoch možno zvážiť odmietnutie vydania stanoviska (7).]

Dátum:

Podpis:

(2)

Zahrnie sa v prípade programov Interreg.

(5)

V prípade, že sa to týka systému riadenia a kontroly, treba v stanovisku identifikovať subjekt alebo subjekty a ten aspekt (tie aspekty) ich systémov, ktoré neboli v súlade s požiadavkami a/alebo nefungovali správne, okrem prípadov, keď je táto informácia už jasne zverejnená vo výročnej kontrolnej správe a v odseku týkajúcom sa stanoviska sa odkazuje na konkrétny(-e) oddiel(-y) tejto správy, v ktorej je taká informácia zverejnená.

(1)  Aj na účely programov Interreg, ktoré nie sú súčasťou ročnej vzorky na audit operácií, ktorú vyberá Komisia podľa článku 48 nariadenia o EÚS.

(2)  S výnimkou programov Interreg, ktoré nie sú súčasťou ročnej vzorky na audit operácií, ktorú vyberá Komisia podľa článku 48 nariadenia o EÚS, ak sa výdavky v účtoch, ktorých refundácia sa požaduje od Komisie, nemohli v danom účtovnom roku skontrolovať.

(6)  Rovnaká poznámka ako v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.

(7)  Tieto výnimočné prípady by mali súvisieť s nepredvídateľnými vonkajšími faktormi mimo pôsobnosti orgánu auditu.

PRÍLOHA XVII

Vzor výročnej kontrolnej správy – článok 71 ods. 3 písm. b)

1.   Úvod

1.1.

Identifikácia orgánu auditu a iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na príprave správy.

1.2.

Referenčné obdobie (t. j. účtovný rok).

1.3.

Obdobie auditu (počas ktorého prebehla audítorská práca).

1.4.

Identifikácia programu(-ov), ktorého(-ých) sa správa týka, a jeho/ich riadiaceho(-ich) orgánu(-ov). Keď sa správa vzťahuje na viac ako jeden program alebo fond, informácie sa musia rozčleniť podľa jednotlivých programov a fondov, pričom sa v každom oddiele vymedzia informácie, ktoré sú špecifické pre daný program a/alebo fond.

1.5.

Opis krokov, ktoré sa vykonali pri príprave správy a vypracovaní zodpovedajúceho audítorského stanoviska. Tento oddiel by mal obsahovať aj informácie o kontrolách konzistentnosti týkajúcich sa vyhlásenia riadiaceho subjektu, ktoré vykonal orgán auditu.

Oddiel 1.5 sa má prispôsobiť programom Interreg, aby sa opísali kroky, ktoré sa vykonali pri príprave správy na základe osobitných pravidiel pre audit operácií v súvislosti s programami Interreg, ako sa uvádza v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS].

2.   Významné zmeny v systéme(-och) riadenia a kontroly

2.1.

Podrobné informácie týkajúce sa všetkých väčších zmien v systémoch riadenia a kontroly, ktoré sa týkajú úloh riadiaceho orgánu, najmä pokiaľ ide o delegovanie funkcií na sprostredkovateľské orgány a potvrdenie súladu týchto systémov s článkami 66 až 70 a článkom 75 na základe audítorskej práce vykonanej orgánom auditu.

2.2.

Informácie o uplatňovaní rozšírených proporcionálnych opatrení podľa článkov 77 až 79.

3.   Zmeny stratégie auditu

3.1.

Podrobné informácie o všetkých zmenách vykonaných v stratégii auditu a súvisiace vysvetlenia. Uveďte najmä všetky zmeny týkajúce sa metódy výberu vzorky použitej pri audite operácií (pozri oddiel 5) a to, či sa táto stratégia zmenila z dôvodu uplatnenia rozšírených proporcionálnych opatrení podľa článkov 77 až 79 nariadenia.

3.2.

Oddiel 1 sa má prispôsobiť programom Interreg, aby sa opísali zmeny týkajúce sa stratégie auditu, ktoré sa vykonali na základe osobitných pravidiel pre audit operácií v súvislosti s programami Interreg, ako sa uvádza v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS].

4.   Systémové audity (ak je to relevantné)

Tento oddiel platí pre orgány auditu, ktoré v prípade daného účtovného roka neuplatňujú rozšírené proporcionálne opatrenia:

4.1.

Podrobné informácie o subjektoch (vrátane orgánu auditu), ktoré vykonali audity správneho fungovania systému riadenia a kontroly programu – ďalej len „systémové audity“.

4.2.

Opis základu pre vykonané audity vrátane odkazu na uplatniteľnú stratégiu auditu a konkrétne na metodiku posúdenia rizika a na výsledky, ktoré viedli k vytvoreniu plánu auditu pre systémové audity. Ak sa posúdenie rizika aktualizovalo, postup by mal byť opísaný v oddiele 3, ktorý sa vzťahuje na zmeny v stratégii auditu.

4.3.

Pokiaľ ide o tabuľku v oddiele 9.1, opis hlavných zistení a záverov zo systémových auditov vrátane auditov zameraných na osobitné tematické oblasti.

4.4.

Údaje o tom, či niektoré zistené nezrovnalosti možno považovať za nezrovnalosti systémového charakteru, podrobné informácie o prijatých opatreniach vrátane kvantifikácie výdavkov, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti, a akýchkoľvek súvisiacich finančných opráv v súlade s článkom 71 ods. 3 písm. b) a článkom 97 nariadenia.

4.5.

Informácie o opatreniach nadväzujúcich na odporúčania zo systémových auditov z predchádzajúcich účtovných rokov.

4.6.

Opis nezrovnalostí alebo nedostatkov špecifických pre finančné nástroje alebo iné typy výdavkov alebo nákladov, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá (napr. štátna pomoc, verejné obstarávanie, zjednodušené vykazovanie nákladov, financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi), zistených počas systémových auditov a opis nadväzujúcich opatrení riadiaceho orgánu na nápravu týchto nezrovnalostí alebo nedostatkov.

4.7.

Stupeň uistenia získaného na základe systémových auditov (nízky/priemerný/vysoký) a odôvodnenie.

5.   Audity operácií

Oddiely 5.1 až 5.10 sa majú prispôsobiť programom Interreg, aby sa opísali kroky, ktoré sa vykonali pri príprave správy na základe osobitných pravidiel pre audit operácií v súvislosti s programami Interreg, ako sa uvádza v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS].

5.1.

Identifikácia subjektov (vrátane orgánu auditu), ktoré vykonali audity operácií (podľa článku 73).

5.2.

Opis použitej metodiky výberu vzorky a informácia o tom, či je metodika v súlade so stratégiou auditu.

5.3.

Údaje o parametroch používaných na štatistický výber vzorky a vysvetlenie príslušných výpočtov a uplatneného odborného úsudku. Medzi parametre výberu vzorky patria: hladina významnosti, stupeň spoľahlivosti, jednotka vzorky, očakávaná miera chybovosti, výberový interval, štandardná odchýlka, hodnota populácie, veľkosť populácie, veľkosť vzorky, informácie o stratifikácii. Príslušné výpočty na výber vzorky, celková miera chybovosti a zostatková miera chybovosti v oddiele 9.3, a to vo formáte, ktorý umožňuje pochopiť základné kroky podniknuté v súlade s použitou špecifickou metódou výberu vzorky.

5.4.

Zosúladenie súm zaznamenaných v účtoch, ako aj súm deklarovaných v žiadostiach o priebežnú platbu počas účtovného roka, a populácie, z ktorej sa vybrala náhodná vzorka (stĺpec „A“ tabuľky uvedenej v oddiele 9.2). Zosúlaďujú sa aj záporné jednotky vzorky, ak sa vykonali finančné opravy.

5.5.

V prípade negatívnych položiek potvrdenie, že sa s nimi zaobchádzalo ako so samostatnou populáciou. Analýza hlavných výsledkov auditov týchto jednotiek, najmä s cieľom overiť, či boli rozhodnutia o uplatnení finančných opráv (prijaté členským štátom alebo Komisiou) zaznamenané v účtoch ako stiahnuté sumy.

5.6.

V prípade použitia neštatistickej metódy výberu vzorky špecifikujte dôvody na použitie metódy, percentuálny podiel jednotiek vzorky, ktoré audity pokrývajú, opatrenia prijaté na zabezpečenie náhodnosti vzorky s ohľadom na to, že vzorka musí byť reprezentatívna.

Okrem toho definujte kroky podniknuté na zabezpečenie dostatočnej veľkosti vzorky, ktorá umožní orgánu auditu vypracovať platné audítorské stanovisko. Celková (predpokladaná) miera chybovosti by sa mala vypočítavať aj v prípade neštatistickej metódy výberu vzorky.

5.7.

Analýza hlavných zistení auditov operácií s opisom:

1.

počtu položiek vzorky, ktoré boli predmetom auditu, príslušnej sumy;

2.

typu chyby podľa jednotiek vzorky (1);

3.

charakteru zistených chýb (2);

4.

miery chybovosti (3) za straty a zodpovedajúcich závažných nedostatkov alebo nezrovnalostí, hornej hranice miery chybovosti, základných príčin, navrhovaných nápravných opatrení (vrátane tých, ktorými sa majú zlepšiť systémy riadenia a kontroly) a vplyvu na audítorské stanovisko.

Treba poskytnúť bližšie vysvetlenie údajov uvedených v oddieloch 9.2 a 9.3, najmä pokiaľ ide o celkovú mieru chybovosti.

5.8.

Podrobné údaje o všetkých finančných opravách v súvislosti s účtovným rokom, ktoré vykonal riadiaci orgán pred predložením účtov Komisii a ktoré vyplývajú z auditov operácií, vrátane paušálnej sadzby alebo extrapolovaných opráv, čo vedie k zníženiu zostatkovej miery chybovosti v prípade výdavkov zaznamenaných v účtoch podľa článku 92 na 2 %.

5.9.

Porovnanie celkovej miery chybovosti a zostatkovej miery chybovosti (ako sa uvádza v oddiele 9.2) s hladinou významnosti 2 %, aby sa zistili významné chyby pri uvedení populácie, a vplyv na audítorské stanovisko.

5.10.

Podrobné informácie o tom, či sa niektoré zistené nezrovnalosti považovali za nezrovnalosti systémového charakteru, a prijaté opatrenia vrátane kvantifikácie výdavkov, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti, a akýchkoľvek súvisiacich finančných opráv.

5.11.

Informácie o opatreniach nadväzujúcich na audity operácií vykonané na spoločnej vzorke za programy Interreg na základe osobitných pravidiel pre audity operácií vzťahujúcich sa na programy Interreg, ako sa uvádza v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS].

5.12.

Informácie o opatreniach nadväzujúcich na audity operácií vykonané v predchádzajúcich rokoch, najmä pokiaľ ide o závažné nedostatky systémového charakteru.

5.13.

Tabuľka s typológiou chýb, ktorá sa prípadne dohodla s Komisiou.

5.14.

Závery z najdôležitejších zistení auditov operácií s ohľadom na správne fungovanie systému riadenia a kontroly.

Oddiel 5.14. sa má prispôsobiť programom Interreg, aby sa opísali kroky, ktoré sa vykonali s cieľom vyvodiť závery na základe osobitných pravidiel pre audit operácií v súvislosti s programami Interreg, ako sa uvádza v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS].

6.   Audity účtov

6.1.

Identifikácia orgánov/subjektov, ktoré vykonali audity účtov.

6.2.

Opis audítorského prístupu, ktorý by sa použil na overenie úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov. Musí obsahovať odkaz na audítorskú prácu vykonanú v rámci systémových auditov, na audity operácií s významom pre uistenie požadované v súvislosti s účtami a na dodatočné overovanie návrhu účtov pred tým, ako sa zašlú Komisii.

6.3.

Závery vyvodené z auditov s ohľadom na úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov vrátane údajov o vykonaných zodpovedajúcich finančných opravách, ktoré sa premietli do účtov v nadväznosti na takéto závery.

6.4.

Informácie o tom, či sa niektoré zistené nezrovnalosti považovali za nezrovnalosti systémového charakteru, a prijaté opatrenia.

7.   Ďalšie informácie

7.1.

Posúdenie prípadov podozrenia z podvodu, ktoré orgán auditu odhalil v rámci vykonaných auditov (vrátane prípadov, ktoré nahlásili iné subjekty jednotlivých členských štátov alebo subjekty EÚ a ktoré sa týkajú operácií, v súvislosti s ktorými orgán auditu vykonal audit) spolu s prijatými opatreniami. Informácie o počte prípadov, závažnosti a príslušných sumách, ak sú známe.

7.2.

Následné udalosti, ku ktorým došlo po konci rozpočtového roka a pred predložením výročnej kontrolnej správy Komisii a ktoré boli zohľadnené pri stanovení stupňa uistenia a formulovaní stanoviska orgánu auditu.

8.   Celkový stupeň uistenia

8.1.

Údaje o tom, ako sa zisťuje celkový stupeň uistenia, pokiaľ ide o riadne fungovanie systému riadenia a kontroly, a vysvetlenie, ako sa stupeň dosiahol na základe kombinácie výsledkov systémových auditov a auditov operácií. V relevantných prípadoch orgán auditu zohľadňuje aj výsledky inej audítorskej práce vykonanej na úrovni členských štátov alebo Únie.

8.2.

Posúdenie všetkých zmierňujúcich akcií, ktoré nie sú spojené s vykonanými finančnými opravami, vykonané finančné opravy a posúdenie potreby akýchkoľvek dodatočných nápravných opatrení z hľadiska zlepšenia systémov riadenia a kontroly a vplyvu na rozpočet EÚ.

9.   PRÍLOHY K VÝROČNEJ KONTROLNEJ SPRÁVE

9.1.   Výsledky systémových auditov

Subjekt podrobený auditu

Fond (viacfondový program)

Názov auditu

Dátum konečnej audítorskej správy

Program: [CCI a názov programu]

Celkové posúdenie (kategória 1, 2, 3, 4)

[vymedzené v tabuľke 2 – príloha X k nariadeniu]

Poznámky

Kľúčové požiadavky (podľa potreby)

[vymedzené v tabuľke 1 – príloha X k nariadeniu]

KP 1

KP 2

KP 3

KP 4

KP 5

KP 6

KP 7

KP 8

KP 9

KP 10

 

 

RO

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


SO

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Účtovná funkcia (ak ju nevykonáva RO)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky: Prázdne políčka uvedenej tabuľky sa týkajú kľúčových požiadaviek, ktoré sa nevzťahujú na subjekt podrobený auditu.

9.2.   Výsledky auditov operácií

Fond

Číslo CCI programu

Názov programu

A

B

C

D

E

F

G

H

Suma v EUR zodpovedajúca populácii, z ktorej bola vybraná vzorka  (7)

Výdavky za účtovný rok podrobené auditu s použitím náhodnej vzorky

Suma výdavkov v náhodnej vzorke, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti

Celková miera chybovosti  (8)

Opravy vykonané v dôsledku celkovej miery chybovosti

Celková zostatková miera chybovosti

(F = (D * A) – E)

Iné výdavky, ktoré boli podrobené auditu  (9)

Suma iných výdavkov, ktoré boli podrobené auditu a pri ktorých sa zistili nezrovnalosti

Suma  (10)

% (11)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(1)

Podľa vymedzenia v článku 2 ods. 29 nariadenia.

(2)

Náhodné, systémové, neobvyklé.

(3)

Napríklad: oprávnenosť, verejné obstarávanie, štátna pomoc.

(4)

Uvádza sa miera chybovosti za straty, ak sa použila stratifikácia pokrývajúca subpopulácie s podobnými charakteristikami, ako sú operácie pozostávajúce z finančných príspevkov programu na finančné nástroje, položky s vysokou hodnotou, fondy (v prípade viacfondových programov).

(5)

Celkové chyby mínus opravy podľa bodu 5.8 vydelené celkovou populáciou.

(6)

Celkový stupeň uistenia musí zodpovedať jednej zo štyroch kategórií vymedzených v tabuľke 2 prílohy X k nariadeniu.

9.3.

Výpočty, na ktorých je založený výber náhodnej vzorky, celková miera chybovosti a celková zostatková miera chybovosti.

(1)  Náhodná, systémová, neobvyklá.

(2)  Napríklad: oprávnenosť, verejné obstarávanie, štátna pomoc.

(3)  Uvádza sa miera chybovosti za straty, ak sa použila stratifikácia pokrývajúca subpopulácie s podobnými charakteristikami, ako sú operácie pozostávajúce z finančných príspevkov programu na finančné nástroje, položky s vysokou hodnotou, fondy (v prípade viacfondových programov).

(7)  V stĺpci „A“ sa uvádza populácia, z ktorej bola vybraná náhodná vzorka, t. j. celková oprávnená výška výdavkov zaznamenaná v účtovných systémoch riadiaceho orgánu/účtovnej funkcie, ktorá bola zahrnutá v žiadostiach o platbu predložených Komisii, po odpočítaní záporných jednotiek vzorky, ak existujú. V relevantných prípadoch treba v oddiele 5.4 poskytnúť vysvetlenie.

(8)  Celková miera chybovosti sa vypočíta pred uplatnením akýchkoľvek finančných opráv v súvislosti so vzorkou podrobenou auditu alebo s populáciou, z ktorej bola vybraná náhodná vzorka. Ak náhodná vzorka pokrýva viac ako jeden fond alebo program, (vypočítaná) celková miera chybovosti uvedená v stĺpci „D“ sa týka celej populácie. Ak sa použije stratifikácia, ďalšie informácie podľa jednotlivých strát sa uvedú v oddiele 5.7.

(9)  V stĺpci „G“ sa uvádzajú výdavky podrobené auditu v rámci doplnkovej vzorky.

(10)  Výška výdavkov, ktoré boli podrobené auditu (v prípade použitia podvzoriek sa v tomto stĺpci uvádza len výška výdavkových položiek, ktoré boli skutočne podrobené auditu).

(11)  Percentuálny podiel výdavkov podrobených auditu v pomere k populácii.

PRÍLOHA XVIII

Vzor stratégie auditu – článok 72

1.   ÚVOD

a)

identifikácia programu(-ov) [názov(-y) a číslo(-a) CCI] (1), fondov a obdobia, na ktoré sa vzťahuje stratégia auditu;

b)

identifikácia orgánu auditu, ktorý zodpovedá za vypracovanie, monitorovanie a aktualizáciu stratégie auditu a identifikácia všetkých ostatných subjektov, ktoré sa podieľali na tomto dokumente;

c)

odkaz na status orgánu auditu (celoštátny, regionálny alebo miestny subjekt verejnej správy) a subjekt, v ktorom sa nachádza;

d)

odkaz na mandát, chartu auditu alebo vnútroštátne právne predpisy (v relevantných prípadoch), ktorými sa stanovujú funkcie a povinnosti orgánu auditu a iných subjektov, ktoré vykonávajú audity v rámci jeho zodpovednosti;

e)

potvrdenie orgánu auditu o tom, že subjekty vykonávajúce audity majú potrebnú funkčnú a organizačnú nezávislosť.

2.   POSÚDENIE RIZIKA

a)

vysvetlenie použitej metódy posúdenia rizika a

b)

interné postupy na aktualizáciu posúdenia rizika.

3.   METODIKA

3.1.   Prehľad

a)

odkaz na medzinárodne uznávané audítorské štandardy, ktoré bude orgán auditu uplatňovať pri svojej audítorskej práci;

b)

informácie o tom, ako orgán auditu získa uistenie v súvislosti s programami v štandardnom systéme riadenia a kontroly a v prípade programov s rozšírenými proporcionálnymi opatreniami (opis hlavných prvkov – druhy auditov a ich rozsah);

c)

odkaz na existujúce postupy na vypracovanie výročnej kontrolnej správy a audítorského stanoviska, ktoré sa majú predložiť Komisii v súlade s článkom 71 ods. 3 nariadenia, s potrebnými výnimkami pre programy Interreg na základe osobitných pravidiel pre audity operácií vzťahujúcich sa na programy Interreg, ako sa uvádza v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS];

d)

odkaz na audítorské manuály alebo postupy, ktoré obsahujú opis hlavných krokov audítorskej práce, vrátane klasifikácie chýb zistených pri príprave výročnej kontrolnej správy, ktorá sa má predložiť Komisii v súlade s článkom 71 ods. 3 nariadenia;

e)

v prípade programov Interreg odkaz na osobitné opatrenia týkajúce sa auditu a vysvetlenie toho, ako orgán auditu zamýšľa zabezpečiť spoluprácu s Komisiou v súvislosti s auditmi operácií v rámci spoločnej vzorky Interreg, ktorú má vybrať Komisia, ako sa stanovuje v článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS];

f)

v prípade programov Interreg sa môže podľa článku 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o EÚS] vyžadovať dodatočná audítorská práca (odkaz na osobitné opatrenia týkajúce sa auditu a nadväzujúce opatrenia súvisiace s uvedenou dodatočnou audítorskou prácou).

3.2.   Audity týkajúce sa správneho fungovania systémov riadenia a kontroly (systémové audity)

Identifikácia subjektov/štruktúr, ktoré sa majú podrobiť auditu, ako aj príslušné kľúčové požiadavky v súvislosti so systémovými auditmi. Zoznam by mal zahŕňať všetky subjekty, ktoré boli vymenované počas posledných dvanásť mesiacov.

V relevantných prípadoch odkaz na audítorský subjekt, ktorý orgán auditu poveril vykonaním týchto auditov.

Údaje o akýchkoľvek systémových auditoch zameraných na špecifické tematické oblasti alebo subjekty, ako napríklad:

a)

kvalita a kvantita administratívnych overení a overovaní na mieste zo strany riadiaceho orgánu, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania, pravidiel štátnej pomoci, požiadaviek na ochranu životného prostredia a ďalších uplatniteľných právnych predpisov;

b)

kvalita výberu projektov a overovaní zo strany riadiaceho orgánu na úrovni riadiaceho orgánu alebo sprostredkovateľského orgánu;

c)

zriadenie a implementácia finančných nástrojov na úrovni orgánov implementujúcich finančné nástroje;

d)

fungovanie a bezpečnosť elektronických systémov a ich interoperabilita so systémom Komisie na elektronickú výmenu údajov;

e)

spoľahlivosť údajov týkajúcich sa cieľových hodnôt a čiastkových cieľov a údajov o pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov, ktoré poskytol riadiaci orgán;

f)

finančné opravy (položky odpočítané z účtov);

g)

implementácia účinných a proporcionálnych opatrení proti podvodom s ohľadom na posúdenie rizika podvodov.

3.3.   Audity operácií, ktoré sa netýkajú programov Interreg

a)

opis (alebo odkaz na interný dokument, ktoré ho obsahujú) metodiky výberu vzorky, ktorá sa má použiť v súlade s článkom 73 nariadenia (a iných existujúcich špecifických postupov pri auditoch operácií, najmä s ohľadom na klasifikáciu zistených chýb a zaobchádzanie s nimi, vrátane podozrenia z podvodu);

b)

za roky, v ktorých by členský štát chcel v prípade aspoň jedného programu radšej uplatňovať rozšírený proporcionálny systém podľa článku 77 nariadenia, by sa mal navrhnúť samostatný opis.

3.4.   Audity operácií pre programy Interreg

a)

opis (alebo odkaz na interný dokument, ktoré ho obsahujú) zaobchádzania so zisteniami a chybami, ktoré sa má použiť v súlade s článkom 48 nariadenia (EÚ) č. [nariadenia o EÚS], a iných existujúcich špecifických postupov pri auditoch operácií, najmä s ohľadom na spoločnú vzorku Interreg, ktorú má Komisia vybrať každý rok;

b)

za roky, v ktorých spoločná vzorka pre audity operácií v prípade programov Interreg nezahŕňa operácie ani jednotky vzorky predmetného programu, by sa mal navrhnúť samostatný opis;

V tomto prípade by sa mala opísať metodika výberu, ktorú má použiť orgán auditu, a iné existujúce špecifické postupy pri auditoch operácií, najmä s ohľadom na klasifikáciu zistených chýb a zaobchádzanie s nimi atď.

3.5.   Audity účtov

Opis audítorského prístupu v prípade auditov účtov.

3.6.   Overenie vyhlásenia riadiaceho subjektu

Odkaz na interné postupy stanovujúce činnosti, ktoré sú súčasťou overovania vyhlásenia riadiaceho orgánu na účely audítorského stanoviska.

4.   PLÁNOVANÁ AUDÍTORSKÁ PRÁCA

a)

opis a zdôvodnenie priorít a konkrétnych cieľov auditu v súvislosti s aktuálnym účtovným rokom a dvoma nasledujúcimi účtovnými rokmi, ako aj vysvetlenie súvislosti medzi výsledkami posúdenia rizika a plánovanou audítorskou prácou;

b)

orientačný harmonogram úloh auditu v súvislosti s aktuálnym účtovným rokom a dvoma nasledujúcimi účtovnými rokmi, pokiaľ ide o systémové audity (vrátane auditov zameraných na špecifické tematické oblasti):

Orgány/subjekty alebo špecifické tematické oblasti, v ktorých sa má vykonať audit

CCI

Názov programu

Subjekt zodpovedný za audit

Výsledok posúdenia rizika

20xx

Cieľ a rozsah auditu

20xx

Cieľ a rozsah auditu

20xx

Cieľ a rozsah auditu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

5.   ZDROJE

a)

organizačná schéma orgánu auditu;

b)

údaj o plánovaných zdrojoch, ktoré sa majú alokovať na aktuálny účtovný rok a dva nasledujúce účtovné roky (vrátane informácií o prípadnom plánovanom outsourcingu a jeho rozsahu, ak je to relevantné).


(1)  Uveďte programy so spoločným systémom riadenia a kontroly, v prípade, že pre viaceré programy je vypracovaná jedna stratégia auditu.

PRÍLOHA XIX

Vzor žiadostí o platbu – článok 85 ods. 3

ŽIADOSŤ O PLATBU

EURÓPSKA KOMISIA

Dotknutý fond  (1):

<type="S" input="S" >  (2)

Referenčné číslo Komisie (CCI):

<type="S" input="S">

Názov programu:

<type="S" input="G">

Rozhodnutie Komisie:

<type="S" input="G">

Dátum rozhodnutia Komisie:

<type="D" input="G">

Číslo žiadosti o platbu:

<type="N" input="G">

Dátum predloženia žiadosti o platbu:

<type="D" input="G">

Vnútroštátne referenčné číslo (nepovinné):

<type="S" maxlength="250" input="M">

Podľa článku 85 nariadenia (EÚ) č. 2018/rrrr [VN] sa táto žiadosť o platbu týka účtovného roka:

Od (3)

<type="D" input="G">

do:

<type="D" input="G">


Výdavky rozdelené podľa priorít a kategórií regiónov zaznamenané v účtoch subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu

(vrátane programových príspevkov vyplatených na finančné nástroje (článok 86 nariadenia)

Priorita

Základ pre výpočet (verejný alebo celkový) (4)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií, v zmysle článku 85 ods. 3 písm. a) a ods. 4

Suma na technickú pomoc v zmysle článku 85 ods. 3 písm. b)

Celková výška verejného príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť v zmysle článku 85 ods. 3 písm. c)

(A)

(B)

(C)

(D)

Priorita 1

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Prechodné regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Severné riedko

osídlené regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Priorita 2

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Prechodné regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Severné riedko

osídlené regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Priorita 3

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Prechodné regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Severné riedko

osídlené regióny

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Celkový súčet

 

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">


ALEBO

Výdavky rozdelené podľa špecifických cieľov zaznamenané v účtoch riadiaceho orgánu

Len pre AMIF/ISF a BMVI

Špecifický cieľ

Základ pre výpočet (verejný alebo celkový)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií

Celková výška verejných výdavkov vynaložených pri implementácii operácií

(A)

(B)

(C)

Špecifický cieľ 1

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Typ akcie č. 4 [odkaz na články 14 a 15 nariadenia o AMIF]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Špecifický cieľ 2

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Špecifický cieľ 3

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Celkový súčet

 

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

Vzor sa automaticky upravuje na základe čísla CCI. Napríklad v prípade programov, ktoré nezahŕňajú kategórie regiónov (Kohézny fond, EÚS, ENRF, ak je to relevantné), alebo v prípade programov, pri ktorých sa miery spolufinancovania v rámci jednej priority (špecifický cieľ) nemodulujú, tabuľka vyzerá takto:

Priorita

Základ pre výpočet (verejný

alebo celkový) (')

(A)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií, v zmysle článku 85 ods. 3 písm. a) a ods. 4

(B)

Suma na technickú pomoc v zmysle článku 85 ods. 3 písm. b)

(C)

Celková výška verejného príspevku, ktorý sa zaplatil alebo sa má zaplatiť v zmysle článku 85 ods. 3 písm. c)

(D)

Priorita 1

<type="S" input="C">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Priorita 2

<type="S" input="C">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Priorita 3

<type="S" input="C">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Celkový súčet

 

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

VYHLÁSENIE

Zvalidovaním tejto žiadosti o platbu subjekt vykonávajúci účtovnú funkciu/riadiaci orgán požaduje zaplatenie nasledujúcich súm.

Zastupujúca(-i) subjekt vykonávajúci účtovnú funkciu:

alebo

Zastupujúca(-i) riadiaci orgán vykonávajúci účtovnú funkciu:

<type="S" input="G">

ŽIADOSŤ O PLATBU

FOND

Menej rozvinuté regióny

Prechodné regióny

Rozvinutejšie regióny

Najvzdialenejšie a severné riedko osídlené regióny

(A)

(B)

(C)

(D)

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

Vzor sa automaticky upravuje na základe čísla CCI. Napríklad v prípade programov, ktoré nezahŕňajú kategórie regiónov (Kohézny fond, EÚS, ENRF, ak je to relevantné), alebo v prípade programov, pri ktorých sa miery spolufinancovania v rámci jednej priority (špecifický cieľ) nemodulujú, tabuľka vyzerá takto:

alebo

len pre AMIF/ISF a BMVI

Fond

 

Sumy

<type="S" input="G">

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

 

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

 

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

 

Typ akcie č. 4 [odkaz na články 14 a 15 nariadenia o AMIF]

<type="Cu" input="G">


FOND

SUMA

<type="S" input="G">

<type="Cu" input="G">

Platba sa uskutoční na tento bankový účet:

Určený subjekt

<type="S" maxlength="150" input="G">

Banka

<type="S" maxlength="150" input="G">

BIC

<type="S" maxlength="11" input="G">

Kód IBAN bankového účtu

<type="S" maxlength="34" input="G">

Majiteľ účtu (ak nie je totožný s určeným subjektom)

<type="S" maxlength="150" input="G">


(1)  Ak sa program týka viac ako jedného fondu, za každý fond by sa mala zasielať osobitná žiadosť o platbu.

(2)  Vysvetlivky:

type: N = číslo, D = dátum, S = reťazec, C = zaškrtávacie políčko, P = percentuálny podiel, B = booleovský, Cu = mena

input: M = manuálne, S = výber, G = vytvorené systémom

(3)  Prvý deň účtovného roka automaticky zakódovaný prostredníctvom elektronického systému.

(4)  V prípade ENRF sa spolufinancovanie vzťahuje len na „celkové oprávnené verejné výdavky“. Preto sa v prípade ENRF základ pre výpočet v tomto vzore automaticky upraví na „verejný“.

Dodatok: Informácie o programových príspevkoch vyplatených na finančné nástroje, ako sú uvedené v článku 86 nariadenia a zahrnuté do žiadostí o platbu (kumulatívne od začiatku programu)

 

Suma zahrnutá v prvej žiadosti o platbu a vyplatená na finančný nástroj v súlade s článkom 86 [maximálne [25 %] z celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný(-é) nástroj(-e) v rámci príslušnej dohody o financovaní]

Zodpovedajúca zúčtovaná suma podľa článku 86 ods. 3 (1)

(A)

(B)

(C)

(D)

Priorita

Celková suma programových príspevkov vyplatená na finančné nástroje

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Celková suma programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná ako oprávnené výdavky v zmysle článku 86

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Priorita 1

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Prechodné regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Severné riedko

osídlené regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Priorita 2

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Prechodné regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Severné riedko

osídlené regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Priorita 3

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Prechodné regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Severné riedko

osídlené regióny

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Celkový súčet

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

Vzor sa automaticky upravuje na základe čísla CCI. Napríklad v prípade programov, ktoré nezahŕňajú kategórie regiónov (Kohézny fond, EÚS, ENRF, ak je to relevantné), alebo v prípade programov, pri ktorých sa miery spolufinancovania v rámci jednej priority (špecifický cieľ) nemodulujú, tabuľka vyzerá takto:

 

Suma zahrnutá v prvej žiadosti o platbu a vyplatená na finančný nástroj v súlade s článkom 86 [maximálne [25 %] z celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný(-é) nástroj(-e) v rámci príslušnej dohody o financovaní]

Zodpovedajúca zúčtovaná suma podľa článku 86 ods. 3 (2)

(A)

(B)

(C)

(D)

Priorita

Celková suma programových príspevkov vyplatená na finančné nástroje

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Celková suma programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná ako oprávnené výdavky v zmysle článku 86

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Priorita 1

 

 

 

 

Priorita 2

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Priorita 3

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

 

 

 

 

Celkový súčet

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

alebo

len pre AMIF/ISF a BMVI

 

Suma zahrnutá v prvej žiadosti o platbu a vyplatená na finančný nástroj v súlade s článkom 86 [maximálne [25 %] z celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný(-é) nástroj(-e) v rámci príslušnej dohody o financovaní]

Zodpovedajúca zúčtovaná suma podľa článku 86 ods. 3 (3)

(A)

(B)

(C)

(D)

 

Celková suma programových príspevkov vyplatená na finančné nástroje

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Celková suma programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná ako oprávnené výdavky v zmysle článku 86

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Špecifický cieľ 1

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Špecifický cieľ 2

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Špecifický cieľ 3

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

Celkový súčet

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">


(1)  Táto suma sa v žiadosti o platbu neuvádza.

(2)  Táto suma sa v žiadosti o platbu neuvádza.

(3)  Táto suma sa v žiadosti o platbu neuvádza.

Príloha XX

Vzor účtov – článok 92 ods. 1 písm. a)

ÚČTY ZA ÚČTOVNÝ ROK

<type=„D“ – type=„D“ input=„S“>

EURÓPSKA KOMISIA

Dotknutý fond  (1):

<type=„S“ input=„S“ >  (2)

Referenčné číslo Komisie (CCI):

<type=„S“ input=„S“>

Názov programu:

<type=„S“ input=„G“>

Rozhodnutie Komisie:

<type=„S“ input=„G“>

Dátum rozhodnutia Komisie:

<type=„D“ input=„G“>

Verzia účtov:

<type=„S“ input=„G“>

Dátum predloženia účtov:

<type=„D“ input=„G“>

Vnútroštátne referenčné číslo (nepovinné):

<type=„S“ maxlength=„250“ input=„M“>

VYHLÁSENIE

Riadiaci orgán zodpovedný za program týmto potvrdzuje, že:

1.

účty sú úplné, presné a pravdivé a výdavky zaznamenané v účtoch sú v súlade s uplatniteľným právom a sú zákonné a riadne;

2.

boli dodržané ustanovenia špecifických nariadení pre jednotlivé fondy, ustanovenia článku 63 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách] a článku 68 písm. a) až e) nariadenia;

3.

boli dodržané ustanovenia článku 76 týkajúce sa disponibility dokumentov.

Za riadiaci orgán:

<type=„S“ input=„G“>


(1)  Ak sa program týka viac ako jedného fondu, za každý fond by sa mali zasielať osobitné účty.

(2)  Vysvetlivky:

type: N = číslo, D = dátum, S = reťazec, C = zaškrtávacie políčko, P = percentuálny podiel, B = booleovský, Cu = mena

input: M = manuálne, S = výber, G = vytvorené systémom

Dodatok 1: Sumy zaznamenané v účtovných systémoch subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu/riadiaceho orgánu

Priorita

Celková oprávnená výška výdavkov zaznamenaná v účtovných systémoch subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu, ktorá je zahrnutá v žiadostiach o platbu za účtovný rok v zmysle článku 92 ods. 3 písm. a)

(A)

Suma na technickú pomoc v zmysle článku 85 ods. 3 písm. b)

(B)

Celková výška zodpovedajúceho verejného príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť v zmysle článku 92 ods. 3 písm. a)

(C)

Priorita 1

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 2

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 3

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 4

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Celkový súčet

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

alebo

len pre AMIF/ISF a BMVI

Špecifický cieľ

Celková oprávnená výška výdavkov zaznamenaná v účtovných systémoch riadiaceho orgánu, ktorá je zahrnutá v žiadostiach o platbu predložených Komisii

(A)

Celková výška zodpovedajúcich verejných výdavkov vynaložených pri implementácii operácií

(B)

Špecifický cieľ 1

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 4 [odkaz na články 14 a 15 nariadenia o AMIF]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Špecifický cieľ 2

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Vzor sa automaticky upravuje na základe čísla CCI. Napríklad v prípade programov, ktoré nezahŕňajú kategórie regiónov (Kohézny fond, EÚS, ENRF, ak je to relevantné), alebo v prípade programov, pri ktorých sa miery spolufinancovania v rámci jednej priority (špecifický cieľ) nemodulujú, tabuľka vyzerá takto:

Priorita

Celková oprávnená výška výdavkov zaznamenaná v účtovných systémoch subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu, ktorá je zahrnutá v žiadostiach o platbu za účtovný rok v zmysle článku 92 ods. 3 písm. a)

(A)

Suma na technickú pomoc v zmysle článku 85 ods. 3 písm. b)

(B)

Celková výška zodpovedajúceho verejného príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť v zmysle článku 92 ods. 3 písm. a)

(C)

Priorita 1

<type=„Cu“ input=„M“>

 

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 2

<type=„Cu“ input=„M“>

 

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 3

<type=„Cu“ input=„M“>

 

<type=„Cu“ input=„M“>

Celkový súčet

<type=„Cu“ input=„G“>

 

<type=„Cu“ input=„G“>

Dodatok 2: Sumy stiahnuté počas účtovného roka

Priorita

STIAHNUTÉ SUMY

 

Celková oprávnená výška výdavkov zahrnutá do žiadostí o priebežnú platbu

Zodpovedajúci verejný príspevok

 

(A)

(B)

Priorita 1

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 2

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 3

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

 

 

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 4

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

CELKOVÝ SÚČET

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Rozdelenie súm stiahnutých počas účtovného roka podľa účtovných rokov deklarovania zodpovedajúcich výdavkov

V súvislosti s účtovným rokom, ktorý sa končí 30. júna XX…. (spolu)

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Z toho sumy opravené na základe auditov operácií

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

V súvislosti s účtovným rokom, ktorý sa končí 30. júna …. (spolu)

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Z toho sumy opravené na základe auditov operácií

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Vzor sa automaticky upravuje na základe čísla CCI. Napríklad v prípade programov, ktoré nezahŕňajú kategórie regiónov (Kohézny fond, EÚS, ENRF, ak je to relevantné), alebo v prípade programov, pri ktorých sa miery spolufinancovania v rámci jednej priority (špecifický cieľ) nemodulujú, tabuľka vyzerá takto:

Priorita

STIAHNUTÉ SUMY

 

Celková oprávnená výška výdavkov zahrnutá do žiadostí o platbu

Zodpovedajúci verejný príspevok

 

(A)

(B)

Priorita 1

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 2

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 3

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

CELKOVÝ SÚČET

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Rozdelenie súm stiahnutých počas účtovného roka podľa účtovných rokov deklarovania zodpovedajúcich výdavkov

V súvislosti s účtovným rokom, ktorý sa končí 30. júna XX…. (spolu)

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Z toho sumy opravené na základe auditov operácií

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

V súvislosti s účtovným rokom, ktorý sa končí 30. júna …. (spolu)

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Z toho sumy opravené na základe auditov operácií

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

alebo

len pre AMIF/ISF a BMVI

Špecifický cieľ

STIAHNUTÉ SUMY

 

Celková oprávnená výška výdavkov zahrnutá do žiadostí o platbu

Zodpovedajúce verejné výdavky

 

(A)

(B)

Špecifický cieľ 1

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 4 [odkaz na články 14 a 15 nariadenia o AMIF]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Špecifický cieľ 2

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Špecifický cieľ 3

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Spolu

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Typ akcie č. 4 [odkaz na články 14 a 15 nariadenia o AMIF]

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

CELKOVÝ SÚČET

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Rozdelenie súm stiahnutých počas účtovného roka podľa účtovných rokov deklarovania zodpovedajúcich výdavkov

V súvislosti s účtovným rokom, ktorý sa končí 30. júna …. (spolu)

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Z toho sumy opravené na základe auditov operácií

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

V súvislosti s účtovným rokom, ktorý sa končí 30. júna …. (spolu)

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Z toho sumy opravené na základe auditov operácií

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Dodatok 2: Sumy programových príspevkov vyplatené na finančné nástroje (kumulatívne od začiatku programu) – článok 86

 

Suma zahrnutá v prvej žiadosti o platbu a vyplatená na finančný nástroj v súlade s článkom 86 [maximálne [25 %] z celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný(-é) nástroj(-e) v rámci príslušnej dohody o financovaní]

Zodpovedajúca zúčtovaná suma podľa článku 86 ods. 3 (1)

(A)

(B)

(C)

(D)

Priorita

Celková suma programových príspevkov vyplatená na finančné nástroje

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Celková suma programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná ako oprávnené výdavky v zmysle článku 86

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Priorita 1

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 2

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 3

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Prechodné regióny

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Rozvinutejšie regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Najvzdialenejšie regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Severné riedko osídlené regióny

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Celkový súčet

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

Vzor sa automaticky upravuje na základe čísla CCI. Napríklad v prípade programov, ktoré nezahŕňajú kategórie regiónov (Kohézny fond, EÚS, ENRF, ak je to relevantné), alebo v prípade programov, pri ktorých sa miery spolufinancovania v rámci jednej priority (špecifický cieľ) nemodulujú, tabuľka vyzerá takto:

 

Suma zahrnutá v prvej žiadosti o platbu a vyplatená na finančný nástroj v súlade s článkom 86 [maximálne [25 %] z celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný(-é) nástroj(-e) v rámci príslušnej dohody o financovaní]

Zodpovedajúca zúčtovaná suma podľa článku 86 ods. 3 (2)

(A)

(B)

(C)

(D)

Priorita

Celková suma programových príspevkov vyplatená na finančné nástroje

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Celková suma programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná ako oprávnené výdavky v zmysle článku 86

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Priorita 1

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 2

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Priorita 3

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

 

 

 

 

 

Celkový súčet

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

alebo

len pre AMIF/ISF a BMVI

 

Suma zahrnutá v prvej žiadosti o platbu a vyplatená na finančný nástroj v súlade s článkom 86 [maximálne [25 %] z celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný(-é) nástroj(-e) v rámci príslušnej dohody o financovaní]

Zodpovedajúca zúčtovaná suma podľa článku 86 ods. 3 (3)

(A)

(B)

(C)

(D)

 

Celková suma programových príspevkov vyplatená na finančné nástroje

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Celková suma programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná ako oprávnené výdavky v zmysle článku 86

Suma zodpovedajúceho verejného príspevku

Špecifický cieľ 1

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Špecifický cieľ 2

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Špecifický cieľ 3

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

<type=„Cu“ input=„M“>

Celkový súčet

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>

<type=„Cu“ input=„G“>


(1)  Táto suma sa v žiadosti o platbu neuvádza.

(2)  Táto suma sa v žiadosti o platbu neuvádza.

(3)  Táto suma sa v žiadosti o platbu neuvádza.

Dodatok 4: Zosúladenie výdavkov – článok 92

Priorita

Celkové oprávnené výdavky zahrnuté do žiadostí o platbu predložených Komisii

Výdavky deklarované v súlade s článkom 92 nariadenia

Rozdiel

Pripomienky (povinné v prípade rozdielu)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií

Celková výška verejného príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť pri vykonávaní operácií

Celková oprávnená výška výdavkov zaznamenaná v účtovných systémoch subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu, ktorá je zahrnutá v žiadostiach o platbu predložených Komisii

Celková výška zodpovedajúceho príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť pri vykonávaní operácií

(E = A – C)

(F = B – D)

 

(A)

(B)

(C)

(D)

(E)

(F)

(G)

Priorita 1

 

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Prechodné regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Severné riedko osídlené regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Priorita 2

 

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Prechodné regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Najvzdialenejšie regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Severné riedko osídlené regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Priorita 3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

Menej rozvinuté regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

Prechodné regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

Rozvinutejšie regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

Najvzdialenejšie regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

Severné riedko osídlené regióny

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celkový súčet

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

Z toho sumy opravené v bežných účtoch na základe auditov

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

alebo

len pre AMIF/ISF a BMVI

Špecifický cieľ

Celkové oprávnené výdavky zahrnuté do žiadostí o platbu predložených Komisii

Výdavky deklarované v súlade s článkom 92 nariadenia

Rozdiel

Pripomienky (povinné v prípade rozdielu)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií

Celková výška verejného príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť pri vykonávaní operácií

Celková oprávnená výška výdavkov zaznamenaná v účtovných systémoch subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu, ktorá je zahrnutá v žiadostiach o platbu predložených Komisii

Celková výška zodpovedajúceho príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť pri vykonávaní operácií

(E = A – C)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií

Celková výška verejného príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť pri vykonávaní operácií

(A)

(B)

(C)

(D)

(E)

(A)

(B)

Špecifický cieľ 1

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Typ akcie č. 4 [odkaz na články 14 a 15 nariadenia o AMIF]

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Špecifický cieľ 2

 

 

 

 

 

 

 

Typ akcie č. 1 [odkaz na článok 8 ods. 1 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Typ akcie č. 2 [odkaz na článok 8 ods. 2 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Typ akcie č. 3 [odkaz na článok 8 ods. 3 a 4 nariadenia o AMIF/ISF/BMVI]

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

ect

 

 

 

 

 

 

 

Celkový súčet

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

Z toho sumy opravené v bežných účtoch na základe auditov

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

Vzor sa automaticky upravuje na základe čísla CCI. Napríklad v prípade programov, ktoré nezahŕňajú kategórie regiónov (Kohézny fond, EÚS, ENRF, ak je to relevantné), alebo v prípade programov, pri ktorých sa miery spolufinancovania v rámci jednej priority (špecifický cieľ) nemodulujú, tabuľka vyzerá takto:

Priorita

Celkové oprávnené výdavky zahrnuté do žiadostí o platbu predložených Komisii

Výdavky deklarované v súlade s článkom XX nariadenia

Rozdiel

Pripomienky (povinné v prípade rozdielu)

Celková oprávnená výška výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií

Celková výška verejného príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť pri vykonávaní operácií

Celková oprávnená výška výdavkov zaznamenaná v účtovných systémoch subjektu vykonávajúceho účtovnú funkciu, ktorá je zahrnutá v žiadostiach o priebežnú platbu predložených Komisii

Celková výška zodpovedajúceho príspevku, ktorý sa vyplatil alebo sa má vyplatiť pri vykonávaní operácií

(E = A – C)

(F = B – D)

 

(A)

(B)

(C)

(D)

(E)

(F)

(G)

Priorita 1

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

Priorita 2

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="S" maxlength="500" input="M">

 

 

 

 

 

 

 

 

Celkový súčet

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

<type="Cu" input="G">

 

Z toho sumy opravené v bežných účtoch na základe auditov

<type="Cu" input="M">

<type="Cu" input="M">

 

PRÍLOHA XXI

Stanovenie výšky finančných opráv: finančné opravy na základe paušálnej sadzby a extrapolácie – článok 98 ods. 1

Prvky pre uplatnenie opráv na základe extrapolácie

Ak sa majú uplatniť finančné opravy na základe extrapolácie, výsledky preskúmania reprezentatívnej vzorky sa extrapolujú na zvyšnú časť populácie, z ktorej bola vybraná vzorka na účely stanovenia finančnej opravy.

Prvky, ktoré treba zohľadniť pri uplatňovaní opravy na základe paušálnej sadzby

a)

závažnosť závažného(-ých) nedostatku(-ov) v kontexte systému riadenia a kontroly ako celku;

b)

frekvencia výskytu a rozsah závažného(-ých) nedostatku(-ov);

c)

rozsah finančných dôsledkov pre rozpočet Únie.

Výška finančnej opravy na základe paušálnej sadzby sa stanovuje takto:

a)

ak je (sú) závažný(-é) nedostatok(-ky) natoľko zásadný, častý alebo rozšírený, že predstavuje úplné zlyhanie systému ohrozujúce zákonnosť a riadnosť všetkých dotknutých výdavkov, uplatňuje sa paušálna sadzba 100 %;

b)

ak je (sú) závažný(-é) nedostatok(-ky) natoľko častý a rozšírený, že predstavuje mimoriadne závažné zlyhanie systému ohrozujúce zákonnosť a riadnosť veľmi veľkej časti dotknutých výdavkov, uplatňuje sa paušálna sadzba 25 %;

c)

ak je (sú) závažný(-é) nedostatok(-ky) zapríčinený(-é) tým, že systém nefunguje úplne alebo funguje tak zle alebo málokedy, že ohrozuje zákonnosť a riadnosť veľkej časti dotknutých výdavkov, uplatňuje sa paušálna sadzba 10 %;

d)

ak je (sú) závažný(-é) nedostatok(-ky) zapríčinený(-é) tým, že systém nefunguje priebežne, čím ohrozuje zákonnosť a riadnosť významnej časti dotknutých výdavkov, uplatňuje sa paušálna sadzba 5 %;

Ak sa v dôsledku neprijatia nápravných opatrení zodpovednými orgánmi v nadväznosti na uplatnenie finančnej opravy v príslušnom účtovnom roku identifikuje rovnaký(-é) závažný(-é) nedostatok(-ky) v nasledujúcom účtovnom roku, miera opravy sa môže vzhľadom na pretrvávajúci(-e) závažný(-é) nedostatok(-ky) zvýšiť, a to najviac do výšky najbližšej vyššej kategórie.

Príloha XXII

Metodika alokácie celkových zdrojov pre jednotlivé členské štáty – článok 103 ods. 2

Metóda alokácie prostriedkov pre menej rozvinuté regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu – článok 102 ods. 2 písm. a)

1.

Alokácia pre každý členský štát zodpovedá súčtu alokácií pre jeho jednotlivé oprávnené regióny podľa výpočtu v týchto krokoch:

a)

určí sa absolútna suma za rok (v EUR) vynásobením počtu obyvateľov daného regiónu rozdielom medzi HDP na obyvateľa v danom regióne meraným v štandarde kúpnej sily (PPS) a priemerným HDP na obyvateľa (v PPS) v EÚ27;

b)

na uvedenú absolútnu sumu sa uplatní percentuálna sadzba, aby sa stanovilo finančné krytie pre daný región; táto percentuálna sadzba je odstupňovaná tak, aby odzrkadľovala relatívnu prosperitu členského štátu, v ktorom sa nachádza oprávnený región, v porovnaní s priemerom EÚ27 vyjadrenú v štandarde kúpnej sily (PPS), a predstavuje:

i)

v prípade regiónov v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je nižšia ako 82 % priemeru EÚ27: 2,8 %;

ii)

v prípade regiónov v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je medzi 82 % a 99 % priemeru EÚ27: 1,3 %;

iii)

v prípade regiónov v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je vyššia ako 99 % priemeru EÚ27: 0,9 %;

c)

k sume získanej v súlade s písmenom b) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 500 EUR na rok na každú nezamestnanú osobu za počet osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti všetkých menej rozvinutých regiónov;

d)

k sume získanej v súlade s písmenom c) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 500 EUR na rok na každú mladú nezamestnanú osobu (veková skupina 15 – 24 rokov) za počet osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom mladých nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti mladých ľudí všetkých menej rozvinutých regiónov;

e)

k sume získanej v súlade s písmenom d) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 250 EUR na rok na každú osobu (veková skupina 25 – 64 rokov) za počet osôb v danom regióne, ktorý by sa musel odpočítať, aby sa dosiahla priemerná miera osôb, ktoré majú nízky stupeň vzdelania (nižšie ako primárne, primárne a nižšie sekundárne vzdelanie), všetkých menej rozvinutých regiónov;

f)

k sume získanej v súlade s písmenom e) sa prípadne pripočíta suma 1 EUR na každú tonu ekvivalentu CO2 na rok za podiel regiónu podľa počtu obyvateľov na počte ton ekvivalentu CO2, o ktorý členský štát prekračuje cieľovú hodnotu v oblasti emisií skleníkových plynov mimo systému obchodovania s emisiami stanovenú na rok 2030, ktorú navrhla Komisia v roku 2016;

g)

k sume získanej v súlade s písmenom f) sa pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 400 EUR na rok na každú osobu za podiel regiónu podľa počtu obyvateľov na čistej migrácii z krajín mimo EÚ do členského štátu od 1. januára 2013.

Metóda alokácie pre prechodné regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu – článok 102 ods. 2 písm. b)

2.

Alokácia pre každý členský štát zodpovedá súčtu alokácií pre jeho jednotlivé oprávnené regióny podľa výpočtu v týchto krokoch:

a)

stanovenie minimálnej a maximálnej intenzity teoretickej pomoci pre každý oprávnený prechodný región. Minimálna výška podpory sa stanovuje na základe pôvodnej priemernej intenzity pomoci na obyvateľa všetkých rozvinutejších regiónov, t. j. 18 EUR na osobu na rok. Pod maximálnou úrovňou podpory sa rozumie teoretický región s HDP na obyvateľa vo výške 75 % priemeru EÚ27 a vypočíta sa metódou vymedzenou v bode 1 písm. a) a b). Zo sumy získanej touto metódou sa berie do úvahy 60 %;

b)

výpočet počiatočných regionálnych alokácií, pri ktorom sa zohľadní regionálny HDP na obyvateľa (v PPS) prostredníctvom lineárnej interpolácie relatívneho HDP regiónu na obyvateľa v porovnaní s EÚ27;

c)

k sume získanej v súlade s písmenom b) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 500 EUR na rok na každú nezamestnanú osobu za počet osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti všetkých menej rozvinutých regiónov;

d)

k sume získanej v súlade s písmenom c) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 500 EUR na rok na každú mladú nezamestnanú osobu (veková skupina 15 – 24 rokov) za počet osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom mladých nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti mladých ľudí všetkých menej rozvinutých regiónov;

e)

k sume získanej v súlade s písmenom d) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 250 EUR na rok na každú osobu (veková skupina 25 – 64 rokov) za počet osôb v danom regióne, ktorý by sa musel odpočítať, aby sa dosiahla priemerná miera osôb, ktoré majú nízky stupeň vzdelania (nižšie ako primárne, primárne a nižšie sekundárne vzdelanie), všetkých menej rozvinutých regiónov;

f)

k sume získanej v súlade s písmenom e) sa prípadne pripočíta suma 1 EUR na každú tonu ekvivalentu CO2 na rok za podiel regiónu podľa počtu obyvateľov na počte ton ekvivalentu CO2, o ktorý členský štát prekračuje cieľovú hodnotu v oblasti emisií skleníkových plynov mimo systému obchodovania s emisiami stanovenú na rok 2030, ktorú navrhla Komisia v roku 2016;

g)

k sume získanej v súlade s písmenom f) sa pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 400 EUR na rok na každú osobu za podiel regiónu podľa počtu obyvateľov na čistej migrácii z krajín mimo EÚ do členského štátu od 1. januára 2013.

Metóda alokácie prostriedkov pre rozvinutejšie regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu – článok 102 ods. 2 písm. c)

3.

Celkové počiatočné teoretické finančné krytie sa získa vynásobením intenzity pomoci na obyvateľa na rok vo výške 18 EUR počtom oprávnených obyvateľov.

4.

Podiel každého dotknutého členského štátu je súčtom podielov jeho oprávnených regiónov, pričom tieto podiely sa určia na základe týchto kritérií s uvedenými váhami:

a)

celkový počet obyvateľov regiónu (váha 20 %);

b)

počet nezamestnaných osôb v regiónoch na úrovni NUTS 2 s mierou nezamestnanosti vyššou ako priemer všetkých rozvinutejších regiónov (váha 15 %);

c)

o koľko je potrebné zvýšiť zamestnanosť, aby sa dosiahla priemerná miera zamestnanosti (veková skupina 20 až 64 rokov) všetkých rozvinutejších regiónov (váha 20 %);

d)

o koľko je potrebné zvýšiť počet osôb vo vekovej skupine 30 až 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním, aby sa dosiahla priemerná miera dosiahnutého terciárneho vzdelania (veková skupina 30 až 34 rokov) všetkých rozvinutejších regiónov (váha 20 %);

e)

o koľko je potrebné znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku (veková skupina 18 až 24 rokov), aby sa dosiahla priemerná miera osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku (veková skupina 18 až 24 rokov) všetkých rozvinutejších regiónov (váha 15 %);

f)

rozdiel medzi nameraným HDP regiónu (meraný v PPS) a teoretickým regionálnym HDP, ktorý by sa dosiahol, ak by región mal rovnaký HDP na obyvateľa ako najprosperujúcejší región na úrovni NUTS 2 (váha 7,5 %);

g)

počet obyvateľov regiónov na úrovni NUTS 3 s hustotou obyvateľstva nižšou ako 12,5 obyvateľa/km2 (váha 2,5 %).

5.

K sume za regióny na úrovni NUTS 2 vypočítanej podľa bodu 4 sa prípadne pripočíta suma 1 EUR na každú tonu ekvivalentu CO2 na rok za podiel regiónu podľa počtu obyvateľov na počte ton ekvivalentu CO2, o ktorý členský štát prekračuje cieľovú hodnotu v oblasti emisií skleníkových plynov mimo systému obchodovania s emisiami stanovenú na rok 2030, ktorú navrhla Komisia v roku 2016.

6.

K sume za regióny na úrovni NUTS 2 vypočítanej podľa bodu 5 sa pripočíta suma vyplývajúca z alokácie príspevku 400 EUR na rok na každú osobu za podiel regiónu podľa počtu obyvateľov na čistej migrácii z krajín mimo EÚ do členského štátu od 1. januára 2013.

Metóda alokácie pre členské štáty oprávnené na podporu z Kohézneho fondu – článok 102 ods. 3

7.

Celkové finančné krytie sa vypočíta vynásobením priemernej intenzity pomoci na obyvateľa na rok vo výške 62,9 EUR počtom oprávnených obyvateľov. Podiel z tohto teoretického finančného krytia, ktorý je alokovaný každému oprávnenému členskému štátu, zodpovedá percentuálnej hodnote, ktorá vychádza z jeho počtu obyvateľov, rozlohy a prosperity štátu, a vypočíta sa v týchto krokoch:

a)

vypočíta sa aritmetický priemer z pomeru počtu obyvateľov a rozlohy daného členského štátu k celkovému počtu obyvateľov a rozlohe všetkých oprávnených členských štátov. Ak však podiel celkového obyvateľstva členského štátu prekračuje jeho podiel celkovej rozlohy päťnásobne alebo viac, čo predstavuje mimoriadne vysokú hustotu obyvateľstva, na výpočet tohto kroku sa použije len podiel celkového obyvateľstva;

b)

takto získané percentuálne hodnoty sa upravia o koeficient, ktorý predstavuje jednu tretinu percentuálneho rozdielu, o ktorý HND na obyvateľa tohto členského štátu (meraný v PPS) v rámci obdobia 2014 – 2016 prevyšuje alebo nedosahuje priemer HND na obyvateľa všetkých oprávnených členských štátov (priemer vyjadrený ako 100 %).

V prípade každého oprávneného členského štátu nesmie byť podiel Kohézneho fondu vyšší ako tretina celkových alokácií mínus alokácia pre cieľ Európsky územný rozvoj po uplatnení bodov 10 až 16. Touto úpravou sa proporcionálne zvýšia všetky ostatné prevody vyplývajúce z bodov 1 až 6.

Metóda alokácie pre cieľ Európska územná spolupráca – článok 9

8.

Alokácia zdrojov pre jednotlivé členské štáty na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu a spoluprácu s najvzdialenejšími regiónmi sa vypočíta ako vážený súčet podielov určených na základe týchto kritérií s uvedenými váhami:

a)

celkový počet obyvateľov všetkých pohraničných regiónov na úrovni NUTS 3 s pozemnou hranicou a iných regiónov na úrovni NUTS 3, v ktorých aspoň polovica regionálneho obyvateľstva žije vo vzdialenosti do 25 kilometrov od pozemnej hranice (váha 36 %);

b)

počet obyvateľov, ktorí žijú vo vzdialenosti do 25 km od pozemnej hranice (váha 24 %);

c)

celkový počet obyvateľov členských štátov (váha 20 %);

d)

celkový počet obyvateľov všetkých regiónov na úrovni NUTS 3 s pobrežnou hranicou a iných regiónov na úrovni NUTS 3, v ktorých aspoň polovica regionálneho obyvateľstva žije vo vzdialenosti do 25 kilometrov od pobrežnej hranice (váha 9,8 %);

e)

počet obyvateľov, ktorí žijú v prímorských pohraničných oblastiach vo vzdialenosti do 25 kilometrov od pobrežnej hranice (váha 6,5 %);

f)

celkový počet obyvateľov najvzdialenejších regiónov (váha 3,7 %).

Podiel cezhraničnej zložky zodpovedá súčtu váh kritérií a) a b). Podiel nadnárodnej zložky zodpovedá súčtu váh kritérií c), d) a e). Podiel spolupráce s najvzdialenejšími regiónmi zodpovedá váhe kritéria f).

Metóda alokácie na dodatočné financovanie pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 349 ZFEÚ a regióny na úrovni NUTS 2, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994 – článok 104 ods. 1 písm. e)

9.

Doplnková alokácia zodpovedajúca intenzite pomoci vo výške 30 EUR na obyvateľa na rok bude poskytnutá najvzdialenejším regiónom na úrovni NUTS 2 a severným riedko osídleným regiónom na úrovni NUTS 2. Táto alokácia bude regiónom a členským štátom rozdelená proporcionálne k celkovému počtu obyvateľov týchto regiónov.

Minimálna a maximálna úroveň prevodov z fondov na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

10.

Na to, aby sa prispelo k dosiahnutiu primeraného zamerania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu na najmenej rozvinuté regióny a členské štáty a zníženiu rozdielov v priemernej intenzite pomoci na obyvateľa, bude maximálna úroveň prevodov (stanovenie stropu) finančných prostriedkov z fondov do každého jedného členského štátu stanovená ako podiel HDP členského štátu, pričom podiely budú takéto:

a)

v prípade členských štátov, ktorých priemerný HND na obyvateľa (v PPS) je nižší ako 60 % priemeru EÚ27: 2,3 % ich HDP;

b)

v prípade členských štátov, ktorých priemerný HND na obyvateľa (v PPS) sa rovná alebo je vyšší ako 60 % a nižší ako 65 % priemeru EÚ27: 1,85 % ich HDP;

c)

v prípade členských štátov, ktorých priemerný HND na obyvateľa (v PPS) sa rovná alebo je vyšší ako 65 % priemeru EÚ27: 1,55 % ich HDP.

Strop sa stanoví raz ročne a prípadne sa v záujme získania maximálnej úrovne prevodov použije na proporcionálne zníženie všetkých prevodov (čo neplatí v prípade rozvinutejších regiónov a cieľa Európska územná spolupráca) na dotknutý členský štát.

11.

Pravidlá opísané v bode 10 nesmú viesť k tomu, aby výška alokácie pre jednotlivé členské štáty bola vyššia ako 108 % ich úrovne v reálnych hodnotách v programovom období 2014 -2020. Táto úprava sa uplatňuje proporcionálne na všetky prevody (čo neplatí v prípade cieľa Európska územná spolupráca) dotknutému členskému štátu s cieľom dosiahnuť maximálnu úroveň prevodu.

12.

Minimálna celková alokácia z fondov pre členský štát zodpovedá 76 % jeho celkovej alokácie v období rokov 2014 – 2020. Úpravy potrebné na splnenie tejto požiadavky sa uplatňujú proporcionálne k alokáciám z fondov s výnimkou alokácií v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

13.

Maximálna celková alokácia z fondov pre členský štát, ktorého HND na obyvateľa (v PPS) je najmenej 120 % priemeru EÚ27, zodpovedá jeho celkovej alokácii v období rokov 2014 – 2020. Úpravy potrebné na splnenie tejto požiadavky sa uplatňujú proporcionálne k alokáciám z fondov s výnimkou alokácií v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

Dodatočné ustanovenia

14.

V prípade všetkých regiónov, ktoré boli v programovom období 2014 – 2020 klasifikované ako menej rozvinuté regióny, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemeru EÚ27, bude minimálna ročná výška podpory v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu zodpovedať 60 % ich bývalých orientačných priemerných ročných alokácií v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, a to podľa výpočtu Komisie v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020.

15.

Žiadny prechodný región nedostane sumu nižšiu ako je suma, ktorú by dostal, ak by bol rozvinutejším regiónom.

16.

Na program PEACE PLUS sa alokuje spolu 60 000 000 EUR, ak slúži na podporu mieru a zmierenia. Okrem toho sa na program PEACE PLUS alokuje minimálne 60 000 000 EUR z alokácie pre Írsko v rámci cieľa Európska územná spolupráca (INTERREG) na pokračovanie cezhraničnej spolupráce medzi severom a juhom.

Výsledkom uplatňovania bodov 1 až 16 budú tieto alokácie pre členské štáty:

 

Ceny v roku 2018

Bežné ceny

BE

2 443 732 247

2 754 198 305

BG

8 929 511 492

10 081 635 710

CZ

17 848 116 938

20 115 646 252

DK

573 517 899

646 380 972

DE

15 688 212 843

17 681 335 291

EE

2 914 906 456

3 285 233 245

IE

1 087 980 532

1 226 203 951

EL

19 239 335 692

21 696 841 512

ES

34 004 950 482

38 325 138 562

FR

16 022 440 880

18 058 025 615

HR

8 767 737 011

9 888 093 817

IT

38 564 071 866

43 463 477 430

CY

877 368 784

988 834 854

LV

4 262 268 627

4 812 229 539

LT

5 642 442 504

6 359 291 448

LU

64 879 682

73 122 377

HU

17 933 628 471

20 247 570 927

MT

596 961 418

672 802 893

NL

1 441 843 260

1 625 023 473

AT

1 279 708 248

1 442 289 880

PL

64 396 905 118

72 724 130 923

PT

21 171 877 482

23 861 676 803

RO

27 203 590 880

30 765 592 532

SI

3 073 103 392

3 463 528 447

SK

11 779 580 537

13 304 565 383

FI

1 604 638 379

1 808 501 037

SE

2 141 077 508

2 413 092 535


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/875


P8_TA(2019)0311

Fond pre azyl, migráciu a integráciu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o delegovanom nariadení Komisie zo 14. decembra 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (C(2018)08466 – 2018/2996(DEA))

(2021/C 108/48)

Európsky parlament,

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2018)08466),

so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (1), a najmä jeho článok 16 ods. 2 a článok 26 ods. 5,

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v článku 1 delegovaného nariadenia Komisie sa navrhuje, aby sa zmenila príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 516/2014 s cieľom zahrnúť osobitné opatrenia na „zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie primeraných prijímacích a ubytovacích zariadení a zariadení určených na zaistenie a príslušné služby pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú v členskom štáte a ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky pre vstup a/alebo pobyt v členskom štáte“;

B.

keďže v delegovanom nariadení Komisie sa navrhuje zahrnúť do tohto nového osobitného opatrenia koncepciu „kontrolovaných centier“, a tak poskytnúť členským štátom finančné prostriedky na zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie takýchto „kontrolovaných centier“;

C.

keďže koncepcia „kontrolovaných centier“ je kontroverzná a jej zákonnosť je sporná, pretože neexistuje v práve Únie a spoluzákonodarcovia ju neschválili;

D.

keďže Európsky parlament zastáva názor, že takáto koncepcia by sa nemala financovať, pokiaľ nebude riadne vymedzená v príslušnom legislatívnom nástroji – prijatom spoluzákonodarcami – s presným uvedením právneho základu, povahy, účelu a cieľa tejto koncepcie;

1.

vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/876


P8_TA(2019)0312

Nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o delegovanom nariadení Komisie zo 14. decembra 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (C(2018)08465 – 2018/2994(DEA))

(2021/C 108/49)

Európsky parlament,

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2018)08465),

so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 2 a článok 17 ods. 5,

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v článku 1 delegovaného nariadenia Komisie sa navrhuje zmeniť prílohu II k nariadeniu (EÚ) č. 515/2014 pridaním osobitného opatrenia, pokiaľ ide o „zriaďovanie problémových oblastí, […] rozvoj a prevádzkovanie týchto oblastí vrátane poskytovania služieb, ako sú identifikácia, […] registrácia a prvé prijatie…“;

B.

keďže v delegovanom nariadení Komisie sa navrhuje zahrnúť do tejto novej osobitnej akcie koncepciu „kontrolovaných centier“, a tak poskytnúť členským štátom finančné prostriedky na poskytovanie služieb v takýchto „kontrolovaných centrách“;

C.

keďže pojem „kontrolované centrá“ je kontroverzný a jeho zákonnosť je sporná, pretože neexistuje v práve Únie a spoluzákonodarcovia ho neschválili;

D.

keďže Európsky parlament zastáva názor, že takáto koncepcia by sa nemala financovať, pokiaľ nebude riadne vymedzená v príslušnom legislatívnom nástroji – prijatom spoluzákonodarcami – s presným uvedením právneho základu, povahy, účelu a cieľa tejto koncepcie;

1.

vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143.


Štvrtok 28. marca 2019

26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/877


P8_TA(2019)0319

Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo (*1)) (COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/50)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0277),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0177/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0261/2016),

1.

prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/878


P8_TA(2019)0320

Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753 – C8-0019/2018 – 2017/0332(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

(2021/C 108/51)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0753),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0019/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, írskym Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou a Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. júla 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. mája 2018 (2),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (3),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 18. mája 2018 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0288/2018),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (4), pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107.

(2)  Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 46.

(3)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

(4)  Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 23. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0397).


P8_TC1-COD(2017)0332

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernica Rady 98/83/ES (4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (5). Vzhľadom na nové zmeny je v záujme prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)

Smernicou 98/83/ES sa stanovuje právny rámec na ochranu ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty. Táto smernica by mala sledovať ten istý cieľ a mala by zabezpečovať všeobecný prístup k takejto vode pre všetkých v Únii . V záujme jeho dosiahnutia treba na úrovni Únie určiť minimálne požiadavky, ktoré musí spĺňať voda určená na tento účel. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu neobsahovala žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v niektorých prípadoch predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby spĺňala uvedené minimálne požiadavky. [PN 161, 187, 206 a 213]

(2a)

V súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ by sa táto smernica mala snažiť povzbudzovať k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov a ich udržateľnosti, a tak splniť ciele obehového hospodárstva. [PN 2]

(2b)

Právo ľudí na vodu a sanitáciu (HRWS) bolo uznané 28. júla 2010 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (OSN) ako ľudské právo, a preto by prístup k čistej pitnej vode nemal byť obmedzený z dôvodu nedostupnosti pre konečného užívateľa. [PN 3]

(2c)

Je potrebná súdržnosť medzi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES  (6) a touto smernicou. [PN 4]

(2d)

Požiadavky uvedené v tejto smernici by mali odrážať vnútroštátnu situáciu a podmienky dodávateľov vody v členských štátoch. [PN 5]

(3)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice treba vylúčiť prírodné minerálne a liečivé vody, pretože na tieto vody sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (8). Smernica 2009/54/ES sa však zaoberá prírodnými minerálnymi vodami aj pramenitými vodami a z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať len prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali spĺňať ustanovenia tejto smernice. Táto povinnosť by sa však nemala rozšíriť na mikrobiologické parametre uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici.  V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu , z verejného zásobovania vodou alebo zo súkromných studní, plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj alebo používaných pri komerčnej výrobe, príprave alebo spracovaní potravín by voda mala v zásade naďalej spĺňať ustanovenia tejto smernice až po miesto zhody (t. j. vodovodný kohútik) a následne by sa mala považovať za potravinu v súlade s článkom 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (9). Ak sú splnené príslušné požiadavky na bezpečnosť potravín, príslušné orgány v členských štátoch by mali mať právomoc povoliť opätovné použitie vody v odvetviach spracovania potravín. [PN 6]

(4)

Na základe záverov európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (Right2Water) (10) , v rámci ktorej sa od Únie požadovalo, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie všeobecného prístupu k vode, sa začala celoúnijná verejná konzultácia a v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) (11) sa vykonalo hodnotenie smernice 98/83/ES. Z uvedených činností vyplynulo, že niektoré ustanovenia smernice 98/83/ES treba aktualizovať. Zistilo sa, že v štyroch oblastiach existuje priestor na zlepšenie, konkrétne ide o zoznam parametrických hodnôt na základe kvality, obmedzené používanie prístupu založeného na riziku, nepresné ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a rozdiely v systémoch schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu , a dôsledky tejto skutočnosti pre ľudské zdravie . Európska iniciatíva občanov o práve na vodu okrem toho zistila, že ďalším výrazným problémom je skutočnosť, že časť obyvateľstva, najmä marginalizované skupiny, nemá spomedzi zraniteľných a marginalizovaných skupín , má obmedzený alebo žiadny prístup k  cenovo dostupnej vode určenej na ľudskú spotrebu, čo sa je tiež rieši ako záväzok záväzkom v rámci cieľa č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja v programe OSN do roku 2030. V tejto súvislosti Európsky parlament uznal právo prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých v Únii. Posledným identifikovaným problémom je celkovo chýbajúce povedomie o únikoch vody spôsobených nedostatočnými investíciami do údržby a obnovy vodárenskej infraštruktúry, ako sa tiež uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov o vodárenskej infraštruktúre (12) , ako aj často nedostatočnými poznatkami o vodovodných systémoch . [PN 7]

(4a)

S cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v rámci cieľa Organizácie Spojených národov č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja by členské štáty mali byť povinné zaviesť akčné plány na zabezpečenie všeobecného a spravodlivého prístupu k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých do roku 2030. [PN 8]

(4b)

Európsky parlament prijal uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water. [PN 9]

(5)

Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu podrobne preskúmal zoznam parametrov a parametrických hodnôt stanovených v smernici 98/83/ES, aby zistil, či ho treba prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Z výsledkov tohto preskúmania (13) vyplýva, že by sa mali kontrolovať črevné patogény a Legionella, pridať by sa malo šesť chemických parametrov alebo skupín parametrov a preventívne by sa mali zvážiť referenčné hodnoty pre tri reprezentatívne zlúčeniny narúšajúce endokrinný systém. Na základe princípu predbežnej opatrnosti by sa v prípade troch z týchto nových parametrov mali stanoviť parametrické hodnoty, ktoré sú prísnejšie ako hodnoty, ktoré navrhuje WHO, avšak stále sú dosiahnuteľné. Pokiaľ ide o olovo, WHO uvádza, že koncentrácie by mali byť také nízke, ako sa len dá dosiahnuť, a hodnoty chrómu WHO ešte stále preveruje; preto by sa v prípade oboch parametrov malo uplatňovať desaťročné prechodné obdobie, kým sa hodnoty sprísnia.

(5a)

Voda určená na ľudskú spotrebu zohráva dôležitú úlohu v pokračujúcom úsilí Únie o posilnenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred endokrinnými disruptormi. Regulácia endokrinných disruptorov v tejto smernici predstavuje sľubný krok v súlade s aktualizovanou stratégiou Únie v oblasti endokrinných disruptorov, ktorú je Komisia povinná bezodkladne predložiť. [PN 11]

(6)

WHO tiež odporúča, aby sa prísnosť troch parametrických hodnôt znížila a aby sa päť parametrov zo zoznamu odstránilo. Tieto zmeny sa však nepovažujú za nevyhnutné, pretože prístup založený na riziku zavedený v smernici Komisie (EÚ) 2015/1787 (14) umožňuje dodávateľom vody, aby určitý parameter odstránili zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú za určitých podmienok monitorovať. Technické úpravy na splnenie týchto parametrických hodnôt už existujú.

(6a)

Ak vedecké poznatky nie sú dostatočné na určenie toho, či existuje alebo neexistuje riziko pre zdravie ľudí prostredníctvom určitej látky prítomnej vo vode určenej na ľudskú spotrebu, alebo na určenie prípustnej hodnoty prítomnosti takejto látky, mala by sa umiestniť do zoznamu sledovaných látok na základe zásady predbežnej opatrnosti, kým nebudú existovať presnejšie vedecké údaje. Členské štáty by preto mali tieto nové parametre monitorovať osobitne. [PN 13]

(6b)

Indikačné parametre nemajú priamy vplyv na verejné zdravie. Sú však dôležité ako prostriedok na určenie toho, ako fungujú zariadenia na výrobu a distribúciu vody, a na hodnotenie kvality vody. Môžu pomôcť odhaliť nedostatky pri úprave vody a tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní a udržiavaní dôvery odberateľov v kvalitu vody. Preto by ich mali členské štáty mali monitorovať. [PN 14]

(7)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby určili hodnoty doplňujúcich parametrov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I, ak je to potrebné na úplné vykonanie zásady predbežnej opatrnosti a ak je potrebné chrániť ľudské zdravie na ich územiach. [PN 15]

(8)

Preventívne plánovanie zdravotnej bezpečnosti a prvky založené na riziku sa v smernici 98/83/ES brali do úvahy len v obmedzenej miere. Prvé prvky prístupu založeného na riziku sa zaviedli už v roku 2015 v smernici (EÚ) 2015/1787, ktorou sa zmenila smernica 98/83/ES, s cieľom povoliť členským štátom výnimku z programov monitorovania, ktoré vypracovali, pokiaľ vykonajú dôveryhodné posúdenia rizika, ktoré môžu byť založené na usmerneniach WHO týkajúcich sa kvality pitnej vody (15). Tieto usmernenia, v ktorých sa stanovuje prístup nazývaný „plán bezpečnosti pitnej vody“, sú spolu s normou EN 15975-2 týkajúcou sa bezpečnosti zásobovania pitnou vodou medzinárodne uznávanými zásadami, na ktorých sa zakladá výroba, distribúcia, monitorovanie a analýza parametrov vody určenej na ľudskú spotrebu. Mali by sa prevziať aj do tejto smernice. Je vhodné zaviesť úplný prístup založený na riziku, a to naprieč celým zásobovacím reťazcom, od oblasti odberu po distribúciu až k vodovodnému kohútiku, aby sa zabezpečilo, že sa tieto zásady neobmedzia len na aspekty monitorovania, aby sa čas a zdroje sústredili na dôležité riziká a na nákladovo efektívne opatrenia prijaté na úrovni zdroja zásobovania a aby sa predišlo analýzam a úsiliu v irelevantných otázkach. Tento prístup by mal byť založený na získaných vedomostiach a činnostiach vykonávaných podľa smernice 2000/60/ES a mal by účinnejšie zohľadňovať vplyv zmeny klímy na vodné zdroje. Prístup založený na posúdení rizika by mal pozostávať z troch zložiek: po prvé, členský štát vyhodnotí riziká súvisiace nebezpečnosť súvisiacu s oblasťou odberu („posúdenie nebezpečnosti“) v súlade s usmerneniami WHO a príručkou k plánom bezpečnosti pitnej vody (Water Safety Plan Manual) (16); po druhé, dodávatelia vody majú možnosť prispôsobiť monitorovanie hlavným rizikám („posúdenie rizika pri zásobovaní vodou“) a po tretie, členský štát posúdi možné riziká súvisiace s domovými rozvodnými systémami (napr. Legionella alebo olovo) s osobitným zameraním na prioritné priestory („posúdenie rizika domových rozvodov“). Tieto posúdenia by sa mali pravidelne preskúmať, okrem iného v reakcii na ohrozenia vyplývajúce z extrémnych výkyvov počasia súvisiacich so zmenou klímy, na zmeny činnosti človeka v oblasti odberu alebo v reakcii na incidenty súvisiace so zdrojom. Prístupom založeným na riziku sa zabezpečuje nepretržitá výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a, dodávateľmi vody a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane tých, ktorí sú zodpovední za zdroje znečistenia alebo riziko znečistenia. Výnimkou je, že vykonávanie prístupu založeného na posúdení rizika by sa malo prispôsobiť osobitným obmedzeniam námorných plavidiel, ktoré odsoľujú vodu a prepravujú cestujúcich. Námorné plavidlá plávajúce pod európskou vlajkou pri plavbe v medzinárodných vodách dodržiavajú medzinárodný regulačný rámec. Okrem toho sa na dopravu a výrobu pitnej vody určenej na ľudskú spotrebu na palube vzťahujú osobitné obmedzenia, čo znamená, že ustanovenia tejto smernice by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť . [PN 16]

(8a)

Neúčinné využívanie vodných zdrojov, najmä úniky v rámci infraštruktúry na zásobovanie vodou, vedie k nadmernému využívaniu obmedzených zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu. To vážne bráni členským štátom dosiahnuť ciele stanovené v smernici 2000/60/ES. [PN 17]

(9)

Posúdenie Pri posúdení nebezpečnosti by sa malo zameriavať mal uplatňovať holistický prístup k posúdeniu rizík, ktorý je založený na zníženie požadovanej úrovne výslovnom cieli znížiť požadovanú úroveň úpravy pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie alebo riziko znečistenia vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu. Na tento účel by členské štáty mali identifikovať nebezpečenstvá nebezpečnosť a zdroje možného znečistenia spojené s týmito vodnými útvarmi a monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, napríklad na základe zistených nebezpečenstiev zistenej nebezpečnosti (napr. mikroplasty, dusičnany, pesticídy alebo lieky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (17)), z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody (napr. arzén) alebo na základe informácií od dodávateľov vody (napr. náhle zvýšenie určitého parametra v surovej vode). Tieto parametre V súlade so smernicou 2000/60/ES by sa tieto parametre mali použiť ako markery, vďaka ktorým príslušné orgány prijmú opatrenia na zníženie tlaku na vodné útvary, napríklad preventívne alebo zmierňujúce opatrenia (v prípade potreby vrátane výskumu na pochopenie vplyvov na zdravie), na ochranu týchto vodných útvarov a na riešenie zdrojov znečistenia alebo rizika znečistenia v spolupráci s dodávateľmi so všetkými zúčastnenými stranami vrátane tých, ktorí sú zodpovední za znečisťujúce látky alebo možné zdroje znečisťujúcich látok. Ak členský štát prostredníctvom posúdenia nebezpečnosti zistí, že parameter nie je prítomný v danej oblasti odberu vody, napríklad preto, že sa táto látka nikdy nevyskytuje v podzemných alebo povrchových vodách, mal by informovať príslušných dodávateľov vody a zúčastnenými stranami mal by mať možnosť povoliť zníženie frekvencie monitorovania tohto parametra alebo odstrániť tento parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, bez vykonania posúdenia rizika pri zásobovaní vodou . [PN 18]

(10)

Pokiaľ ide o posúdenie nebezpečnosti, v smernici 2000/60/ES sa vyžaduje, aby členské štáty určili vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, monitorovali ich a prijali potrebné opatrenia, aby nedošlo k zhoršeniu ich kvality s cieľom znížiť úroveň úpravy vody čistením, ktorá sa požaduje pri produkcii vody na ľudskú spotrebu. Aby nedošlo k zdvojeniu povinností, členské štáty by pri posúdení nebezpečnosti mali používať monitorovanie vykonávané podľa článkov 7 a 8 smernice 2000/60/ES a podľa prílohy V k uvedenej smernici, ako aj opatrenia, ktoré zahrnuli do svojich programov opatrení podľa článku 11 smernice 2000/60/ES.

(11)

Parametrické hodnoty použité na posúdenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané v mieste, kde je voda určená na ľudskú spotrebu sprístupnená príslušnému používateľovi. Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môže ovplyvniť domový rozvodný systém. Podľa poznatkov WHO spôsobuje Legionella v Únii najväčšie zdravotné zaťaženie spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou , najmä baktéria Legionella pneumophila, ktorá je zodpovedná za väčšinu prípadov legionelózy v Únii . Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domový rozvodný systém. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom a bolo by to v rozpore so zásadou subsidiarity , a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových vnútorných rozvodov s osobitným dôrazom na prioritné priestory . Okrem toho by sa pri posúdení rizika domových rozvodov mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodov by teda okrem iného malo byť monitorovanie prioritných priestorov, posúdenie rizika domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj overovanie parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu na základe ich vyhlásenia o parametroch v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (18). Spolu s vyhlásením o parametroch treba dodať aj informácie uvedené v článkoch 31 a 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (19). Členské štáty by na základe tohto posúdenia mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení (napr. v prípade výskytu ohnísk choroby) v súlade s usmerneniami WHO (20) a aby migrácia zo stavebných výrobkov neohrozovala ľudské zdravie. Avšak bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 305/2011, platí, že ak majú tieto opatrenia za následok obmedzenie voľného pohybu produktov a materiálov v Únii, musia byť tieto obmedzenia riadne odôvodnené a striktne proporcionálne a nesmú spôsobovať svojvoľnú diskrimináciu či skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi z látok a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, neohrozovala ľudské zdravie . [PN 19]

(12)

Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vyriešiť prekážky na vnútornom trhu, pokiaľ ide o voľný pohyb stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu , ani poskytnúť dostatočnú ochranu s ohľadom na ľudské zdravie . V platnosti sú stále vnútroštátne schválenia výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii. Odstránenie technických prekážok sa dá účinne dosiahnuť len stanovením harmonizovaných technických špecifikácií Táto situácia vznikla v dôsledku neexistencie európskych minimálnych noriem v oblasti hygieny pre stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu všetky produkty a materiály v kontakte s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Uvedené nariadenie umožňuje vypracovanie európskych noriem na harmonizáciu metód posúdenia stavebných výrobkov, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa v plnej miere dosiahlo vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi. Odstránenie technických prekážok a súlad všetkých produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ako aj prahových úrovní a tried, ktoré sa majú stanoviť pre úroveň parametra podstatnej vlastnosti sa dá teda na úrovni Únie účinne dosiahnuť len stanovením minimálnych požiadaviek na kvalitu na úrovni Únie . Na tento účel bola do normalizačného pracovného programu na rok 2017 zaradená osobitná požiadavka na normalizáciu v oblasti hygieny a bezpečnosti produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 (21) . Norma má byť vydaná do roku 2018. Uverejnenie tejto harmonizovanej normy v Úradnom vestníku Európskej únie zabezpečí racionálne prijímanie rozhodnutí, aby sa na trhu umiestnili alebo sprístupnili bezpečné stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V dôsledku toho by sa tieto ustanovenia o vybavení a materiáli, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, mali vypustiť, čiastočne nahradiť ustanoveniami týkajúcimi sa posúdenia rizika domových rozvodov a doplniť príslušnými harmonizovanými normami podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 mali posilniť prostredníctvom postupu harmonizácie takýchto produktov a materiálov . Tieto práce by mali čerpať zo skúseností a výsledkov viacerých členských štátov, ktoré už niekoľko rokov v rámci spoločného úsilia pracujú na zbližovaní v oblasti regulácie. [PN 20]

(13)

Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby boli vytvorené programy monitorovania s cieľom kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. Monitorovanie na účely tejto smernice väčšinou vykonávajú dodávatelia vody , ale v prípade potreby by členské štáty mali objasniť, ktoré príslušné orgány zodpovedajú za povinnosti vyplývajúce z transpozície tejto smernice . Dodávateľom vody by sa mala udeliť väčšia flexibilita, pokiaľ ide o parametre, ktoré monitorujú na účely posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Ak sa určitý parameter nezistí, dodávatelia vody by mali mať možnosť znížiť frekvenciu monitorovania alebo monitorovanie daného parametra úplne zastaviť. Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou by sa malo uplatňovať na väčšinu parametrov. Základný zoznam parametrov by sa však mal stále monitorovať s istou minimálnou frekvenciou. Táto smernica v zásade obsahuje ustanovenia o frekvencii monitorovania na účely kontrol súladu a iba obmedzené ustanovenia o monitorovaní na prevádzkové účely. Na zabezpečenie správneho fungovania úpravy vody môže byť nevyhnutné dodatočné monitorovanie na prevádzkové účely, ktoré sa ponecháva na voľné uváženie dodávateľov vody. Z tohto hľadiska sa dodávatelia vody môžu odvolať na usmernenia WHO a príručku k plánom bezpečnosti pitnej vody. [PN 21]

(14)

Prístup založený na riziku by postupne mali uplatňovať všetci dodávatelia vody vrátane veľmi malých , malých a stredných dodávateľov vody, keďže hodnotenie smernice 98/83/ES ukázalo, že v jej vykonávaní týmito dodávateľmi sú nedostatky, niekedy z dôvodu nákladov na uskutočňovanie nepotrebného monitorovania , pričom pre veľmi malých dodávateľov je možné uplatniť výnimku . Pri uplatňovaní prístupu založeného na riziku by sa mali zohľadniť bezpečnostné otázky a otázky týkajúce sa uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ . U menších dodávateľov vody by príslušné orgány mali monitorovanie podporovať poskytovaním odbornej podpory. [PN 188]

(14a)

S cieľom dosiahnuť najpevnejšiu ochranu verejného zdravia by členské štáty mali zabezpečiť jasné a vyvážené rozdelenie zodpovedností za uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika v súlade s ich vnútroštátnym inštitucionálnym a právnym rámcom. [PN 24]

(15)

V prípade nezhody s normami uloženými touto smernicou by príslušný členský štát musí mal okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenie nevyhnutné pre na obnovu kvality vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, mala by sa dodávka takejto vody zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie a mali by sa riadne informovať občania , ktorých by sa nebezpečenstvo mohlo týkať . Okrem toho je dôležité objasniť, že nesplnenie by pri nesplnení minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov by mali členské štáty automaticky považovať za potenciálnu hrozbu určiť, či prekročenie hodnôt predstavuje potenciálne riziko pre ľudské zdravie.  Na tento účel by členské štáty mali brať do úvahy najmä úroveň prekročenia minimálnych požiadaviek, ako aj druh príslušného parametra.  V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu je potrebné nápravné opatrenie, v súlade s článkom 191 ods. 2 zmluvy, malo by sa uprednostniť opatrenie, ktorým sa odstráni problém pri zdroji. [PN 25]

(15a)

Je dôležité zabrániť tomu, aby kontaminovaná voda predstavovala potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Dodávka takejto vody by sa preto mala zakázať alebo by sa jej používanie malo obmedziť. [PN 26]

(16)

Členské štáty by už nemali  mali byť oprávnené udeliť výnimky z tejto smernice. Pôvodne bolo úlohou výnimiek umožniť členským štátom až deväťročné obdobie na vyriešenie nesúladu s parametrickou hodnotou. Ukázalo sa, že tento postup je užitočný pre členské štáty i Komisiu tento postup zaťažuje vzhľadom na úroveň ambícií tejto smernice . Treba však konštatovať, že v niektorých prípadoch dokonca tento postup viedol k oneskoreniam pri prijímaní nápravných opatrení, pretože možnosť výnimky sa občas považovala za prechodné obdobie. Preto by sa ustanovenie o výnimkách malo vypustiť. Pri prekročení parametrických hodnôt by sa ustanovenia o nápravných opatreniach mali z dôvodu ochrany ľudského zdravia uplatňovať okamžite bez možnosti udelenia výnimky z parametrickej hodnoty. Vzhľadom na sprísňovanie parametrov kvality navrhovaných v tejto smernici na jednej strane a zrýchľujúce sa odhaľovanie nových znečisťujúcich látok, ktoré si vyžadujú náročnejšie opatrenia na hodnotenie, monitorovanie a riadenie na strane druhej, je však naďalej potrebné zachovať postup udeľovania výnimiek prispôsobený na tieto skutočnosti za predpokladu, že nepredstavujú možné riziko pre ľudské zdravie, a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami. Preto s cieľom zabezpečiť rýchlejšie a účinnejšie dodržiavanie požiadaviek tejto smernice členskými štátmi by sa malo zmeniť ustanovenie smernice 98/83/ES o výnimkách . Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice stále platné, by sa mali naďalej uplatňovať až do skončenia danej výnimky, no nemali by sa predlžovať podľa podmienok uvedených v ustanoveniach platných v čase udelenia výnimky . [PN 27]

(17)

Komisia v odpovedi na európsku iniciatívu občanov o práve na vodu „Right2Water“ v roku 2014 (22) vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom zabezpečili prístup k minimálnej dodávke vody v súlade s odporúčaniami WHO. Zaviazala sa tiež, že bude „prostredníctvom politík životného prostredia“ pokračovať v „zlepšovaní prístupu k bezpečnej pitnej vode […] pre všetkých obyvateľov“ (23). Je to v súlade s  článkami 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie. Je to aj v súlade s cieľom OSN č. 6 týkajúcim sa udržateľného rozvoja a s ním súvisiacim zámerom „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“. Pojem spravodlivého prístupu sa vzťahuje na širokú škálu aspektov, ako sú dostupnosť (napríklad z geografických dôvodov, z dôvodov chýbajúcej infraštruktúry alebo osobitnej situácie niektorých častí obyvateľstva), kvalita, prijateľnosť alebo cenová dostupnosť. Pokiaľ ide o cenovú dostupnosť vody, treba pripomenúť, že , bez toho, aby tým bol dotknutý článok 9 ods. 4 smernice 2000/60/ES, pri stanovovaní sadzieb za vodu v súlade so zásadou úhrady nákladov stanovenou v smernici 2000/60/ES uvedenej smernici môžu členské štáty prihliadať na rozdiely v ekonomických a sociálnych rozdieloch obyvateľstva, a teda schváliť sociálne sadzby alebo prijať opatrenia na ochranu obyvateľstva znevýhodneného zo sociálno-ekonomického hľadiska. Táto smernica sa zaoberá najmä aspektmi prístupu k vode súvisiacimi s kvalitou a dostupnosťou. S cieľom riešiť tieto aspekty v rámci reakcie na európsku iniciatívu občanov a prispieť k plneniu zásady 20 Európskeho piliera sociálnych práv (24), ktorou je, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody“, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby sa problematikou cenovo dostupného prístupu k vode zaoberali na vnútroštátnej úrovni a mali pritom istú mieru voľného uváženia, pokiaľ ide o presný druh opatrení, ktoré sa majú vykonať. Možno to uskutočniť pomocou akcií zameraných okrem iného na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, napríklad vyhýbaním sa neodôvodnenému sprísneniu požiadaviek na kvalitu vody z hľadiska verejného zdravia, ktoré by zvýšilo cenu vody pre občanov, prístupom zdarma k pitným fontánkam v mestách, ako aj propagovaním používania takejto vody určenej na ľudskú spotrebu tým, že sa bude podporovať jej dodávanie zdarma do verejných budov, a reštaurácií nákupných rekreačných centier, ako aj do tranzitných zón a na miesta s veľkou koncentráciou ľudí, ako sú železničné stanice alebo letiská . Členské štáty by mali mať možnosť určiť správnu kombináciu takýchto nástrojov vzhľadom na ich špecifickú vnútroštátnu situáciu. [PN 28]

(18)

Európsky parlament vo svojom uznesení k „ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water (25)“ konštatuje, „že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti“ (26). Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia, Sinti, a Travelleri , Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie, najmä fakt, že nemajú prístup k pitnej vode, sa uznáva aj v správe Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (27) a v odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (28). Vzhľadom na tento všeobecný kontext je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby tieto skupiny mali prístup k vode. So zreteľom na zásadu úhrady nákladov uvedenú v smernici 2000/60/ES by členské štáty mali zlepšiť prístup zraniteľných a marginalizovaných skupín k vode bez ohrozenia dodávok všeobecne cenovo dostupnej kvalitnej vody. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov definovať tieto skupiny, by medzi ne mali patriť aspoň utečenci, kočovné komunity, bezdomovci a menšinové kultúry, ako sú Rómovia, Sinti, a Travelleri , Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie. K takýmto opatreniam, ktoré sa ponechávajú na zhodnotenie členským štátom, môže patriť napríklad poskytovanie alternatívnych spôsobov dodávky (individuálne úpravovne vody), poskytovanie vody v cisternách (nákladné a cisternové vozidlá) a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry pre tábory. Ak sú miestne verejné orgány zodpovedné za plnenie týchto povinností, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali dostatočné finančné zdroje a technické a materiálne kapacity, a mali by ich zodpovedajúcim spôsobom podporiť, napríklad poskytovaním odbornej podpory. Pre miestne verejné orgány by nemala byť neprimerane nákladná najmä distribúcia vody pre zraniteľné a marginalizované skupiny. [PN 29]

(19)

V 7. environmentálnom akčnom programe do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (29) sa požaduje, aby verejnosť mala na vnútroštátnej úrovni prístup k jasným informáciám o životnom prostredí. V smernici 98/83/ES sa stanovuje len pasívny prístup k informáciám, čo znamená, že stačilo, aby členské štáty zabezpečili dostupnosť týchto informácií. Takéto Tieto ustanovenia by sa preto mali nahradiť, aby sa zabezpečilo cieľom zabezpečiť , že aby aktualizované informácie budú ľahko dostupné napríklad , ktoré sú zrozumiteľné a relevantné pre odberateľov, boli ľahko dostupné, napríklad v brožúre, na webovej stránke a odkaz na ňu by sa mal aktívne šíriť alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie . Aktualizované informácie by mali obsahovať nielen výsledky programov monitorovania, ale aj dodatočné informácie, ktoré môžu byť pre verejnosť užitočné, napríklad informácie o ukazovateľoch (železo, tvrdosť, minerály atď.), ktoré majú často vplyv na to, ako odberatelia vnímajú vodu z vodovodu. výsledok opatrení prijatých na tento účel by sa preto indikačné monitorovanie dodávateľov vody, pokiaľ ide o parametre zo smernice 98/83/ES, ktoré neposkytovali kvality vody a informácie týkajúce sa zdravia, mali nahradiť online informáciami o týchto parametroch o indikačných parametroch uvedených v časti Ba prílohy I . V prípade veľmi veľkých dodávateľov vody by mali byť dostupné online aj dodatočné informácie týkajúce sa okrem iného energetickej efektívnosti, riadenia, správy, štruktúry nákladov sadzieb a uplatnenej úpravy. Predpokladá sa, že lepšia informovanosť odberateľov Účelom lepšej informovanosti odberateľov o relevantných informáciách väčšia transparentnosť prispejú k zvýšeniu väčšej transparentnosti by malo byť zvýšenie dôvery občanov k vode, ktorá sa im dodáva. , ako aj k vodárenským službám, a To by malo zasa by to viesť k zvýšenému používaniu vody z vodovodu a tým aj ako pitnej vody, čo by mohlo prispieť k nižšiemu používaniu plastov a k menšej tvorbe plastového odpadu a emisií skleníkových plynov, a mať pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy a životné prostredie ako celok. [PN 30]

(20)

Z tých istých dôvodov a s cieľom zvýšiť povedomie o dôsledkoch spotreby vody by odberatelia mali dostať ľahko prístupnou formou (napríklad na faktúre alebo pomocou inteligentných aplikácií prostredníctvom inteligentnej aplikácie ) aj informácie o objeme spotrebovanej vody za rok , o štruktúre nákladov zmenách v spotrebe , o ktoré sa opierajú sadzby porovnanie s priemernou spotrebou domácností, ak má dodávateľ vody takéto informácie k dispozícii, o štruktúre sadzieb , ktoré účtuje dodávateľ vody, vrátane distribúcie ich variabilných a fixných nákladov častí , ako aj o cene za liter vody určenej na ľudskú spotrebu, čím sa umožní porovnanie s cenami vody vo fľašiach. [PN 31]

(21)

Základné zásady, ktoré sa majú brať do úvahy pri stanovovaní sadzieb za vodu, bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 4 smernice 2000/60/ES, najmä úhrada nákladov za vodárenské služby a zásada „znečisťovateľ platí“, sa stanovujú v  uvedenej smernici 2000/60/ES. Finančná udržateľnosť poskytovania vodárenských služieb však nie je vždy zaručená a niekedy sa prejaví nedostatočným investovaním do údržby vodárenskej infraštruktúry. Miera Miery únikov vody, najmä v dôsledku takýchto nedostatočných investícií, je vďaka zlepšeniu monitorovacích techník čoraz zjavnejšia zjavnejšie , preto by sa na úrovni Únie malo podporovať znižovanie strát vody na zlepšenie efektívnosti vodárenskej infraštruktúry. V súlade so zásadou subsidiarity by sa tento problém by sa mal riešiť väčšou transparentnosťou a lepšou informovanosťou odberateľov o miere únikov vody a energetickej efektívnosti a s cieľom zvýšiť povedomie o tomto probléme by sa mali informácie, ktoré sa ho týkajú, transparentnejšie zdieľať s odberateľmi . [PN 32]

(22)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (30) je zaručiť v členských štátoch právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhuským dohovorom. Zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (31) má široký rozsah pôsobnosti a pokrýva zdieľanie priestorových informácií vrátane súborov s údajmi o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby sa uvedené smernice dopĺňali ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa prístupu k informáciám a opatrení o zdieľaní údajov a nevytváral sa osobitný právny režim. Preto by smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice o informáciách pre verejnosť a o informáciách o monitorovaní vykonávania.

(23)

V smernici 98/83/ES sa pre malých dodávateľov vody neurčovali povinnosti týkajúce sa podávania správ. Na nápravu tohto stavu a s cieľom vyhovieť potrebe informácií o vykonávaní a dodržiavaní súladu by sa preto mal zaviesť nový systém, v ktorom by sa od členských štátov požadovalo zriadiť, aktualizovať a sprístupniť Komisii a Európskej environmentálnej agentúre súbory iba s relevantnými údajmi, ako napríklad o prekročení parametrických hodnôt a o incidentoch určitého významu. Zabezpečilo by sa tým čo najväčšie obmedzenie administratívneho zaťaženia všetkých subjektov. Na zabezpečenie riadnej infraštruktúry pre verejný prístup, nahlasovanie a zdieľanie údajov medzi verejnými orgánmi by členské štáty mali pri špecifikáciách údajov vychádzať zo smernice 2007/2/ES a jej vykonávacích aktov.

(24)

Údaje, ktoré nahlasujú členské štáty, sú dôležité nielen na účely kontroly súladu, ale Komisii umožňujú aj monitorovať a hodnotiť schopnosť právnych predpisov napĺňať svoje ciele, čo poslúži ako základ pre ďalšie hodnotenie právnych predpisov v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (32). V tomto kontexte sú potrebné relevantné údaje, ktoré umožnia lepšie posúdiť efektívnosť, účinnosť, relevantnosť a pridanú hodnotu smernice na úrovni EÚ, a teda aj potrebu zabezpečiť vhodné mechanizmy podávania správ, ktoré môžu slúžiť aj ako ukazovatele v budúcich hodnoteniach tejto smernice.

(25)

Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by Komisia mala smernicu vyhodnotiť v rámci určitého obdobia po dátume stanovenom na jej transpozíciu. Toto hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností a údajov získaných a zozbieraných počas vykonávania smernice, z relevantných vedeckých, analytických, epidemiologických údajov zo všetkých dostupných odporúčaní WHO , ako aj zo všetkých dostupných odporúčaní WHO z relevantných vedeckých, analytických a epidemiologických údajov . [PN 34]

(26)

Táto smernica dodržiava základné práva a zásady uznané Chartou základných práv a Európskej únie. Usiluje sa najmä podporovať zásady týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov.

(27)

Ako už Súdny dvor viackrát vyhlásil, zásadné vylúčenie možnosti, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, by nebolo v súlade so záväzným charakterom, ktorý článok 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie priznáva smernici. Tento aspekt platí predovšetkým pre smernicu, ktorej cieľom je chrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Preto v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (33) by mala mať zainteresovaná verejnosť prístup k spravodlivosti s cieľom prispievať k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané pre zdravie a blaho človeka. Okrem toho v prípade, keď rovnaké nezákonné praktiky týkajúce sa porušenia práv udelených touto smernicou poškodzujú veľký počet osôb, tieto osoby by mali mať možnosť využiť mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov, ak takéto mechanizmy členské štáty vytvorili v súlade s odporúčaním Komisie 2013/396/EÚ (34).

(28)

S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedeckému a technickému pokroku alebo špecifikovať požiadavky na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika domových rozvodov by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc zmeniť prijímať akty, pokiaľ ide o zmenu prílohy I až IV k tejto smernici a prijať opatrenia potrebné v rámci zmien stanovených v článku 10a . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Najmä s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom členských štátov, a ich odborníci majú systematický prístup na stretnutia odborných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Okrem toho splnomocnenie stanovené v časti C poznámke 10 prílohy I k smernici 98/83/ES na stanovenie frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok sa z dôvodu prijatia smernice Rady 2013/51/Euratom (35) stalo bezpredmetným, a preto by sa malo vypustiť. Splnomocnenie stanovené v druhom pododseku časti A prílohy III k smernici 98/83/ES týkajúce sa zmien smernice už nie je potrebné a malo by sa vypustiť. [PN 35]

(29)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na prijatie formátu a spôsobu prezentácie informácií o vode určenej na ľudskú spotrebu, ktoré sa majú poskytnúť všetkým odberateľom, ako aj na prijatie formátu a spôsobu prezentácie informácií o vykonávaní tejto smernice, ktoré majú poskytovať členské štáty a ktoré má zhromažďovať Európska environmentálna agentúra. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (36).

(30)

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (37), by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie ustanovení tejto smernice a zabezpečiť uplatňovanie týchto sankcií. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(31)

V smernici 2013/51/Euratom sa stanovujú osobitné pravidlá na monitorovanie rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Preto by sa v tejto smernici nemali stanovovať parametrické hodnoty týkajúce sa rádioaktivity.

(32)

Keďže cieľ tejto smernice, t. j. ochranu ľudského zdravia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť len na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(34)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt uvedených v časti B prílohy V na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

1.   Táto smernica sa vzťahuje na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých v Únii . [PN 36]

2.   Cieľom tejto smernice je ochrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty a zabezpečovať všeobecný prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu . [PN 163, 189, 207 a 215]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.

„voda určená na ľudskú spotrebu“ je všetka voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá je určená na pitie, varenie, prípravu či výrobu potravín alebo iné potravinárske účely alebo iné domáce účely vo verejných aj súkromných priestoroch vrátane potravinárskych podnikov , bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, dodaná z cisterny alebo, v prípade pramenitých vôd, vo fľašiach či nádobách . [PN 38]

2.

„domový rozvodný systém“ sú potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi vodovodnými kohútikmi bežne slúžiacimi na ľudskú spotrebu, vo verejných aj súkromných priestoroch, a rozvodná sieť, no iba v prípadoch, keď dodávateľ vody nie je za ne zodpovedný z titulu funkcie dodávateľa vody podľa platného vnútroštátneho práva. [PN 39 netýka sa slovenskej verzie]

3.

„dodávateľ vody“ je subjekt, ktorý právnická osoba, ktorá denne dodáva v priemere aspoň 10 m3 vody určenej na ľudskú spotrebu. [PN 40]

3a.

„veľmi malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 50 m3 alebo zásobuje vodou menej ako 250 osôb. [PN 41]

4.

„malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 500 m3 vody alebo zásobuje vodou menej ako 5 000 2 500 osôb. [PN 42]

4a.

„stredne veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 2 500 osôb. [PN 43]

5.

„veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 5 000  m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 525 000 osôb. [PN 44]

6.

„veľmi veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 5 20 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 50 100 000 osôb. [PN 45]

7.

„prioritné priestory“ sú veľké iné ako domáce priestory s veľkým množstvom používateľov ľudí, najmä zraniteľných osôb , ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ubytovacie domovy dôchodcov, školy, univerzity a iné vzdelávacie zariadenia, jasle a škôlky, športové, rekreačné, oddychové a výstavné zariadenia, budovy s ubytovacími zariadeniami, nápravné zariadenia a kempingy tak, ako ich vymedzujú členské štáty;. [PN 46]

8.

„zraniteľné a marginalizované skupiny“ sú osoby izolované od spoločnosti v dôsledku diskriminácie alebo chýbajúceho prístupu k právam, zdrojom či príležitostiam a ktoré sú v porovnaní so zvyškom spoločnosti vystavené rôznym možným rizikám súvisiacim so zdravím, bezpečnosťou, nedostatočným vzdelaním, účasťou na škodlivých praktikách alebo iným rizikám.

8a.

„potravinársky podnik“ je potravinársky podnik v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 nariadenia (ES) č. 178/2002. [PN 47]

Článok 3

Výnimky

1.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

prírodné minerálne vody uznané ako také zodpovedným orgánom v zmysle smernice 2009/54/ES;

b)

liečivé vody v zmysle smernice 2001/83/ES.

1a.     Pokiaľ ide o vodu používanú v potravinárskom podniku pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu, uplatňujú sa iba články 4, 5, 6 a 11 tejto smernice. Neuplatňuje sa však žiadny z článkov tejto smernice, ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže k spokojnosti príslušných vnútroštátnych orgánov preukázať, že kvalita vody, ktorú používa, neovplyvňuje nezávadnosť produktov alebo látok vyplývajúcich z jeho činností, a že takéto produkty alebo látky sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004  (38) . [PN 48]

1b.     Výrobca vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá sa plní do fliaš alebo nádob, sa nepovažuje za dodávateľa vody.

Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú na vodu určenú na ľudskú spotrebu plnenú do fliaš alebo nádob, pokiaľ sa na ňu nevzťahujú povinnosti podľa iných právnych predpisov Únie. [PN 49]

1c.     Na námorné plavidlá, ktoré odsoľujú vodu, prepravujú cestujúcich a pôsobia ako dodávatelia vody, sa vzťahujú len články 1 až 7 a 9 až 12 tejto smernice a jej prílohy. [PN 50]

2.   Členské štáty môžu oslobodiť od ustanovení tejto smernice:

a)

vodu určenú výlučne na tie účely, v prípade ktorých sa príslušné orgány presvedčili o tom, že kvalita vody nemá žiaden priamy ani nepriamy účinok na zdravie príslušných spotrebiteľov;

b)

vodu určenú na ľudskú spotrebu z individuálneho zdroja, poskytujúceho v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiaceho menej ako 50 osobám, pokiaľ voda nie je dodávaná v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti.

3.   Členské štáty, ktoré uplatnia výnimky uvedené v odseku 2 písm. b), zabezpečia, aby obyvateľstvo, ktorého sa to týka, bolo oboznámené jednak o tejto skutočnosti a jednak o všetkých opatreniach, ktoré možno prijať na ochranu zdravia ľudí pred škodlivými dôsledkami kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Okrem toho dostane obyvateľstvo, ktorého sa to týka, ihneď vhodné poučenie, pokiaľ je zjavné, že kvalita takejto vody môže predstavovať hrozbu pre ľudské zdravie.

Článok 4

Všeobecné povinnosti

1.   Bez toho, aby by boli dotknuté ich povinnosti vyplývajúce z iných ustanovení Únie, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie nezávadnosti a čistoty vody určenej na ľudskú spotrebu. Na účely minimálnych požiadaviek tejto smernice je voda určená na ľudskú spotrebu nezávadná a čistá, ak vyhovuje všetkým týmto požiadavkám:

a)

neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie,

b)

spĺňa minimálne požiadavky stanovené v častiach A a B prílohy I;

c)

členské štáty prijali všetky ďalšie nevyhnutné opatrenia s cieľom spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 tejto smernice.:

i)

v článkoch 4 až 12 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu dodávanú konečným odberateľom z rozvodnej siete alebo z cisterien;

ii)

v článkoch 4, 5 a 6 a v článku 11 ods. 4 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu plnenú do fliaš alebo nádob v potravinárskom podniku;

iii)

v článkoch 4, 5, 6 a 11 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu vyrobenú a používanú v potravinárskom podniku na výrobu, spracovanie a distribúciu potravín. [PN 51]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávania tejto smernice plne dodržiavali zásadu predbežnej opatrnosti a za žiadnych okolností neviedli, priamo alebo nepriamo, k zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu alebo k zvýšeniu kontaminácie vôd používaných na výrobu vody určenej na ľudskú spotrebu. [PN 52]

2a.     Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány vykonali posúdenie mier únikov vody na svojich územiach a potenciálu zlepšenia znižovania únikov vody v sektore pitnej vody. V tomto posúdení sa zohľadňujú relevantné aspekty týkajúce sa verejného zdravia, životného prostredia a hospodárstva. Členské štáty prijmú do 31. decembra 2022 vnútroštátne ciele na zníženie mier únikov u dodávateľov vody na ich území do 31. decembra 2030. Členské štáty môžu poskytnúť zmysluplné stimuly na zabezpečenie toho, aby dodávatelia vody na svojom území dodržali tieto vnútroštátne ciele. [PN 53]

2b.     Ak príslušný orgán zodpovedný za výrobu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu odovzdá správu všetkých činností výroby vody alebo dodávok vody alebo ich časť dodávateľovi vody, v zmluve medzi príslušným orgánom a dodávateľom vody sa stanovia zodpovednosti každej zo strán vyplývajúce z tejto smernice. [PN 54]

Článok 5

Normy kvality

1.   Členské štáty určia pre parametre v prílohe I platné pre hodnoty vzťahujúce sa na vodu určenú na ľudskú spotrebu hodnoty, ktoré nesmú byť menej prísne ako hodnoty uvedené pre parametre danej prílohe I . [PN 55]

1a.     Hodnoty stanovené podľa odseku 1 nesmú byť menej prísne ako tie, ktoré sú stanovené v častiach A, B a Ba prílohy I. Pokiaľ ide o parametre uvedené v časti Ba prílohy I, hodnoty sa stanovujú iba na monitorovacie účely a na zabezpečenie splnenia požiadaviek stanovených v článku 12. [PN 56]

2.   Členský štát určí hodnoty ďalších parametrov nezahrnutých v prílohe I, ak je to nutné z dôvodu ochrany zdravia ľudí na jeho území alebo časti jeho územia. Určené hodnoty musia spĺňať aspoň požiadavky článku 4 ods. 1 písm. a).

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby látky na zlepšenie vlastností, materiály a dezinfekčné postupy používané v systémoch zásobovania vodou na dezinfekčné účely neovplyvňovali nepriaznivo kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Akákoľvek kontaminácia vody určenej na ľudskú spotrebu spôsobená používaním takýchto látok, materiálov a postupov musí byť minimalizovaná, avšak bez toho, aby sa zhoršila účinnosť dezinfekcie. [PN 57]

Článok 6

Miesto zhody

1.   Hodnoty parametrov určené v súlade s článkom 5 pre parametre uvedené v častiach A , B B C prílohy I musia byť dodržané: [PN 58]

a)

v prípade vody dodávanej z rozvodnej siete v priestoroch alebo v objekte na mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich na ľudskú spotrebu;

b)

v prípade vody dodávanej z cisterny na mieste, kde vyteká z cisterny;

c)

v prípade pramenitých vôd vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo do nádob v mieste, kde sa voda plní do fliaš. alebo do nádob; [PN 59]

ca)

v prípade vody používanej v potravinárskom podniku, ak vodu dodáva dodávateľ vody, v mieste dodávky v potravinárskom podniku. [PN 60]

1a.     V prípade vody, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 písm. a), sa má za to, že členské štáty splnili svoje povinnosti podľa tohto článku, ak možno preukázať, že nedodržanie parametrov stanovených v súlade s článkom 5 je spôsobené súkromným rozvodným systémom alebo jeho údržbou s výnimkou, pokiaľ ide o prioritné priestory. [PN 61]

Článok 7

Prístup založený na riziku v oblasti zdravotnej bezpečnosti vody

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na dodávky, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu uplatňoval prístup založený na riziku, ktorý pozostáva z týchto krokov:

a)

v prípade vodných útvarov alebo častí vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa uskutoční posúdenie nebezpečnosti , ktoré vykonajú členské štáty v súlade s článkom 8; [PN 62]

b)

v prípade vody dodávanej dodávateľom uskutoční dodávateľ vody v každom systéme zásobovania vodou posúdenie rizika pri zásobovaní vodou na účely zabezpečenia a monitorovania kvality ním dodávanej vody v súlade s článkom 9 a časťou C prílohy II; [PN 63]

c)

v prípade domových rozvodov sa uskutoční posúdenie rizika v súlade s článkom 10.

1a.     Členské štáty môžu prispôsobiť uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika bez ohrozenia cieľa tejto smernice, pokiaľ ide o kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, a zdravie odberateľov, ak existujú určité obmedzenia spôsobené geografickými okolnosťami, ako je vzdialenosť alebo dostupnosť oblasti zásobovanej vodou. [PN 64]

1b.     Členské štáty zabezpečia jasné a primerané rozdelenie zodpovedností medzi zainteresované strany, podľa vymedzenia členských štátov, pre uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika, pokiaľ ide o vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu a domové rozvodné systémy. Takéto rozdelenie zodpovednosti je prispôsobené ich inštitucionálnemu a právnemu rámcu. [PN 65]

2.   Posúdenie nebezpečnosti sa uskutoční najneskôr vykoná do [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma každé 3 tri roky pri zohľadnení požiadavky stanovenej v článku 7 smernice 2000/60/ES pre členské štáty, aby určili vodné útvary a v prípade potreby sa aktualizuje ich aktualizovali . [PN 66]

3.   Veľmi veľkí dodávatelia vody a veľkí Dodávatelia vody vykonajú posúdenie posúdenia rizika pri zásobovaní vodou najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] a malí dodávatelia vody najneskôr do … [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie Posúdenia sa preskúma pravidelne aspoň raz za preskúmavajú v pravidelných intervaloch najviac 6 rokov a v prípade potreby sa aktualizujú aktualizuje. [PN 67]

3a.     Podľa článkov 8 a 9 tejto smernice prijmú členské štáty potrebné nápravné opatrenia v rámci programov opatrení a plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia stanovených v článku 11, resp. v článku 13 smernice 2000/60/ES. [PN 68]

4.   Posúdenie Posúdenia rizika domových vnútorných rozvodov v priestoroch uvedených v článku 10 ods. 1 sa uskutoční najneskôr vykonajú do [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie Posúdenia sa preskúma sa preskúmavajú každé 3 roky a v prípade potreby sa aktualizuje aktualizujú . [PN 69]

Článok 8

Posúdenie , monitorovanie a riadenie nebezpečnosti v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu [PN 70]

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 6 a 7 smernice bola dotknutá smernica 2000/60/ES, najmä jej články 4 až 8, členské štáty spolu s príslušnými vodohospodárskymi orgánmi zabezpečia, aby sa uskutočnilo posúdenie nebezpečnosti vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré poskytujú v priemere viac ako 10 m3 vody za deň. Posúdenie nebezpečnosti obsahuje: [PN 71]

a)

identifikáciu a georeferenčné údaje všetkých miest odberu z vodných útvarov alebo ich častí , na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti . Vzhľadom na to, že údaje uvedené v tomto písmene sú potenciálne citlivé, najmä pokiaľ ide o ochranu verejného zdravia, členské štáty zabezpečia, aby takéto údaje boli chránené a oznamované len príslušným orgánom ; [PN 72]

b)

zmapovanie ochranných pásiem v prípade, že dané pásma boli zriadené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES, a chránených oblastí uvedených v článku 6 danej smernice; [PN 73]

c)

identifikáciu nebezpečenstva a potenciálnych zdrojov kontaminácie v prípade vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. Takýto výskum a identifikácia zdrojov znečistenia sa pravidelne aktualizujú s cieľom odhaliť nové látky, ktoré ovplyvňujú mikroplasty, najmä PFAS. Na tento účel môžu členské štáty použiť posúdenie vplyvov ľudskej činnosti uskutočnené podľa článku 5 smernice 2000/60/ES a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici; [PN 216]

d)

pravidelné monitorovanie vodných útvarov alebo ich častí , na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, z hľadiska prítomnosti relevantných znečisťujúcich látok vybraných , ktoré sú relevantné pre zásobovanie vodou a ktoré sú vybrané z týchto zoznamov: [PN 75]

i)

parametre uvedené v častiach A a B prílohy I k tejto smernici;

ii)

látky znečisťujúce podzemné vody uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES (39) a znečisťujúce látky a ukazovatele znečistenia, v prípade ktorých členské štáty stanovili prahové hodnoty podľa prílohy II k danej smernici;

iii)

prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES (40);

iv)

parametre na účely monitorovania len v časti Ca prílohy I alebo iné relevantné znečisťujúce látky, napríklad mikroplasty , za predpokladu, že je zavedená metodika merania mikroplastov podľa článku 11 ods. 5b , alebo špecifické znečisťujúce látky povodia, ktoré členské štáty stanovili na základe posúdenia vplyvov ľudskej činnosti uskutočneného podľa článku 5 smernice 2000/60/ES, a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici. [PN 76]

Členské štáty si z bodov i) až iv) vyberú parametre, látky alebo znečisťujúce látky, ktoré na základe nebezpečenstva identifikovaného v písmene c) alebo na základe informácií poskytnutých dodávateľmi vody podľa odseku 2 považujú za relevantné na účely monitorovania.

Pravidelné monitorovanie Na účely pravidelného monitorovania, ako aj na účely odhalenia nových škodlivých látok pomocou nových vyšetrovacích postupov, môžu členské štáty uskutočňovať aj na základe iných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa monitorovania používať monitorovacie postupy a určenú vyšetrovaciu kapacitu v súlade s ostatnými právnymi predpismi Únie . [PN 217]

Veľmi malí dodávatelia vody môžu byť vyňatí z požiadaviek uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku za predpokladu, že príslušný orgán disponuje predchádzajúcimi a aktuálnymi zdokumentovanými vedomosťami o príslušných parametroch uvedených v uvedených písmenách. Príslušný orgán preskúma toto vyňatie aspoň každé tri roky a v prípade potreby ho aktualizuje. [PN 77]

2.   Dodávatelia vody, ktorí monitorujú surovú vodu na účely prevádzkového monitorovania, sú povinní informovať príslušné orgány o trendoch a neobvyklých koncentráciách monitorovaných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok.

3.   Členské štáty informujú dodávateľov vody používajúcich vodný útvar, na ktorý sa vzťahuje posúdenie, o výsledkoch monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) a na základe týchto výsledkov monitorovania môžu:

a)

požiadať dodávateľov vody o uskutočnenie ďalšieho monitorovania alebo o úpravu niektorých parametrov;

b)

povoliť dodávateľom vody znížiť frekvenciu monitorovania niektorých parametrov bez toho, aby boli povinní uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, pokiaľ nejde o hlavné parametre v zmysle časti B bodu 1 prílohy II a pokiaľ je nepravdepodobné, že by faktor, ktorý možno dôvodne očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody. [PN 78]

4.   V prípadoch, keď sa dodávateľovi vody povolí znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle odseku 2 písm. b), členské štáty dané parametre naďalej pravidelnej monitorujú vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. [PN 79]

5.   Na základe informácií zhromaždených podľa odsekov 1 a 2 a podľa smernice 2000/60/ES členské štáty prijmú v spolupráci s dodávateľmi vody a inými zainteresovanými subjektmi tieto opatrenia alebo zabezpečia, aby tieto opatrenia prijali dodávatelia vody: [PN 80]

a)

preventívne opatrenia na zníženie potrebnej miery úpravy a zabezpečenie kvality vody vrátane opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES; [PN 178]

aa)

zabezpečia, aby znečisťovatelia v spolupráci s dodávateľmi vody a inými príslušnými zainteresovanými stranami prijali preventívne opatrenia na zníženie potrebnej miery úpravy alebo na jej zamedzenie a na zabezpečenie kvality vody vrátane opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES, ako aj dodatočných opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) tohto článku; [PN 82]

b)

zmierňujúce opatrenia, ktoré sa na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) považujú za potrebné na identifikáciu a odstránenie zdroja kontaminácie a zamedzenie akejkoľvek dodatočnej úprave, keď sa preventívne opatrenia považujú za neuskutočniteľné alebo nedostatočne účinné na včasné odstránenie zdroja znečistenia ; [PN 83]

ba)

ak sa opatrenia stanovené v písmenách aa) a b) nepovažujú za dostatočné na poskytovanie primeranej ochrany pre ľudské zdravie, vyžadujú od dodávateľov vody, aby vykonali ďalšie monitorovanie určitých parametrov v mieste odberu alebo úpravy, ak je to nevyhnutne potrebné na predchádzanie zdravotným rizikám. [PN 84]

Členské štáty každé takéto opatrenie pravidelne preskúmavajú.

5a.     Členské štáty informujú dodávateľov vody používajúcich vodný útvar alebo jeho časti, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, o výsledkoch monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) a na základe týchto výsledkov monitorovania a informácií získaných podľa odsekov 1 a 2 a získaných podľa smernice 2000/60/ES môžu:

a)

umožniť dodávateľom vody znížiť frekvenciu monitorovania určitých parametrov alebo počet parametrov, ktoré sa monitorujú, bez toho, aby od nich vyžadovali uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, za predpokladu, že dotknuté parametre nie sú hlavnými parametrami v zmysle časti B bodu 1 prílohy II, a za predpokladu, že je nepravdepodobné, že by faktor, ktorý možno dôvodne očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody;

b)

ak sa dodávateľovi vody umožní znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle podľa písmena a), naďalej pravidelne monitorovať tieto parametre vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. [PN 85]

Článok 9

Posúdenie , monitorovanie a riadenie rizika pri zásobovaní vodou [PN 86]

1.   Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody uskutočnili posúdenie rizika pri zásobovaní vodou v súlade s časťou C prílohy II , pričom im dajú možnosť upraviť frekvenciu monitorovania parametrov uvedených v častiach A , B B Ba prílohy I, ktoré nie sú hlavnými parametrami podľa časti B prílohy II, na základe ich výskytu v surovej vode. [PN 87]

V prípade daných parametrov členské štáty zabezpečia, aby sa dodávatelia vody mohli odchýliť od frekvencií odberu vzoriek stanovených v časti B prílohy II v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti C prílohy II a v závislosti od ich výskytu v surovej vode a mechanizmu úpravy . [PN 88]

Na tento účel sú dodávatelia vody povinní zohľadniť zohľadňujú výsledky posúdenia nebezpečnosti uskutočneného podľa článku 8 tejto smernice a výsledky monitorovania uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 a článku 8 smernice 2000/60/ES. [PN 89]

1a.     Členské štáty môžu vyňať veľmi malých dodávateľov vody z odseku 1 za predpokladu, že príslušný orgán disponuje predchádzajúcimi a aktuálnymi zdokumentovanými vedomosťami o príslušných parametroch a usudzuje, že v dôsledku takéhoto vyňatia neexistuje žiadne riziko pre ľudské zdravie, a bez toho aby boli dotknuté povinnosti orgánu podľa článku 4.

Príslušný orgán preskúmava toto vyňatie každé tri roky, alebo ak sa v oblasti odberu zistí akékoľvek nové nebezpečenstvo znečistenia, a v prípade potreby ho aktualizuje. [PN 90]

2.   Posúdenia rizika pri zásobovaní vodou schvaľujú príslušné orgány patria do zodpovednosti dodávateľov vody, ktorí zabezpečia ich súlad s touto smernicou . Na tento účel môžu dodávatelia vody požiadať o podporu príslušných orgánov.

Členské štáty môžu od príslušných orgánov požadovať, aby schválili alebo monitorovali posúdenia dodávateľov vody týkajúce sa rizika pri zásobovaní vodou. [PN 91]

2a.     Na základe výsledkov posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného podľa odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody vypracovali plán bezpečnosti vody prispôsobený identifikovaným rizikám a úmerný veľkosti dodávateľa vody. Tento plán bezpečnosti vody sa môže týkať napríklad materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou, produktov na úpravu vody, možných rizík pochádzajúcich z presakujúcich potrubí alebo opatrení na prispôsobenie sa súčasným a budúcim výzvam, ako je zmena klímy, a bližšie ho určia členské štáty. [PN 92]

Článok 10

Posúdenie , monitorovanie a riadenie rizika domových rozvodov [PN 93]

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prioritných priestoroch uskutočnilo posúdenie rizika domových rozvodov, ktoré pozostáva z týchto krokov: [PN 94]

a)

posúdenie potenciálnych rizík domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj zisťovanie ich vplyvu na kvalitu vody v mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov a je bežne slúžiacich používaná na ľudskú spotrebu, najmä v prípadoch, keď ide o vodu dodávanú pre verejnosť v prioritných priestoroch; [PN 95]

b)

pravidelné monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I v  prioritných priestoroch, v ktorých sa možná hrozba pre ľudské zdravie považuje za najvyššiu. Relevantné parametre a priestory, ktoré sa majú monitorovať, sa vyberú na základe počas posúdenia uskutočneného podľa písmena a)  zistili osobitné riziká pre kvalitu vody . [PN 96]

Na účely pravidelného monitorovania uvedeného Pokiaľ ide o pravidelné monitorovanie, členské štáty zabezpečia prístup k zariadeniam prvom pododseku prioritných priestoroch na účely odberu vzorky a môžu členské štáty stanoviť stratégiu monitorovania zameranú na prioritné priestory , najmä pokiaľ ide o baktérie Legionella pneumophila ; [PN 97]

c)

overenie adekvátnosti parametrov stavebných výrobkov produktov a materiálov , ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, z hľadiska základných charakteristík spojených so základnými požiadavkami na stavby špecifikovanými v bode 3 písm. e) prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 ochrany ľudského zdravia ; [PN 98]

ca)

overenie toho, či sú použité materiály vhodné na kontakt s vodou určenou na ľudskú spotrebu a či sú splnené požiadavky stanovené v článku 11. [PN 99]

2.   V prípade, že členské štáty dôjdu na základe posúdenia uskutočneného podľa odseku 1 písm. a) k záveru, že v súvislosti s domovým rozvodným systémom prioritných priestorov alebo súvisiacimi výrobkami a produktmi materiálmi existuje riziko ohrozenia zdravia ľudí, alebo v prípade, že z monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. b) vyplýva nesúlad s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I, členské štáty: zabezpečia, aby boli prijaté primerané opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nedodržiavania parametrických hodnôt stanovených v časti C prílohy I.

a)

prijmú primerané opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I;

b)

prijmú všetky primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby migrácia látok alebo chemických látok zo stavebných výrobkov používaných pri príprave alebo distribúcii vody určenej na ľudskú potrebu nepredstavovala priamu ani nepriamu hrozbu pre ľudské zdravie;

c)

prijmú iné opatrenia v spolupráci s dodávateľmi vody, napríklad vhodné spracovateľské techniky, ktorými sa zabezpečí zmena typu alebo vlastností vody pred jej dodávkou, aby sa odstránilo alebo znížilo riziko, že voda nebude po dodávke spĺňať parametrické hodnoty;

d)

náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;

e)

organizujú odbornú prípravu inštalatérov a iných pracovníkov, ktorí majú na starosti domové rozvodné systémy a inštaláciu stavebných výrobkov;

f)

v prípade baktérie Legionella zabezpečia zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení na prevenciu a odstránenie možných ohnísk choroby. [PN 100]

2a.     S cieľom znížiť riziká spojené s domovým rozvodom vo všetkých domových rozvodných systémoch členské štáty:

a)

povzbudzujú vlastníkov verejných a súkromných priestorov k vykonaniu posúdenia rizika domových rozvodov;

b)

informujú spotrebiteľov a vlastníkov verejných a súkromných priestorov o opatreniach zameraných na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s normami kvality vody určenej na ľudskú spotrebu súvisiaceho s domovým rozvodným systémom;

c)

náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;

d)

podporujú odbornú prípravu inštalatérov a iných odborníkov, ktorí pracujú v oblasti domových rozvodných systémov a inštalácie produktov a materiálov, ktoré sú v kontakte s vodou; a

e)

v prípade baktérie Legionella, najmä baktérií Legionella pneumophila, zabezpečia zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení úmerných voči riziku na prevenciu a odstránenie možných ohnísk choroby. [PN 101]

Článok 10a

Minimálne požiadavky v oblasti hygieny na produkty, látky a materiály prichádzajúce do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu

1.     Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby látky a materiály používané na výrobu všetkých nových produktov prichádzajúcich do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ktoré sa umiestňujú na trh a používajú na odber, úpravu alebo distribúciu, alebo nečistoty spojené s takýmito látkami:

a)

priamo či nepriamo neznižovali ochranu ľudského zdravia v zmysle tejto smernice;

b)

nemali vplyv na vôňu alebo chuť vody určenej na ľudskú spotrebu;

c)

neboli prítomné vo vode určenej na ľudskú spotrebu pri koncentrácii vyššej, než je úroveň nevyhnutná na dosiahnutie účelu, na ktorý sa používajú; a

d)

nepodporovali mikrobiálny rast.

2.     Na účely zabezpečenia harmonizovaného uplatňovania odseku 1 Komisia do … [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych požiadaviek v oblasti hygieny a zoznamu látok používaných na výrobu materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a schválených v Únii, a v prípade potreby vrátane špecifických migračných limitov a osobitných podmienok používania. Komisia pravidelne preskúmava a aktualizuje tento zoznam v súlade s najnovším vedeckým a technologickým vývojom.

3.     S cieľom podporiť Komisiu pri prijímaní a zmene delegovaných aktov podľa odseku 2 sa zriadi stály výbor zložený zo zástupcov vymenovaných členskými štátmi, ktorí môžu požiadať o pomoc odborníkov alebo poradcov.

4.     Materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011  (41) , sú v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. [PN 102]

Článok 11

Monitorovanie

1.   Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie pravidelného monitorovania kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorých cieľom je zistiť, či voda dostupná spotrebiteľom spĺňa požiadavky tejto smernice, a najmä parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5. Vzorky sa musia odoberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody spotrebovanej počas celého roka. Okrem toho členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kontroly účinnosti použitého dezinfekčného spracovania v prípade, že dezinfekcia je súčasťou prípravy alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu, a zachovanie čo najnižšej úrovne kontaminácie spôsobenej vedľajšími produktmi dezinfekcie bez zhoršenia kvality dezinfekcie. [PN 103]

2.   Aby sa zabezpečilo splnenie povinností uložených v odseku 1, vypracujú sa súlade s časťou A prílohy II vhodné programy monitorovania všetkej vody určenej na ľudskú spotrebu. V rámci programov monitorovania sa vykoná:

a)

monitorovanie parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I a parametrov stanovených v súlade s článkom 5 ods. 2, v súlade s prílohou II, a v prípade, že sa uskutočňuje posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, aj v súlade s článkom 9;

b)

monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I na účely posúdenia rizika v prípade domových rozvodov, a to v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b);

c)

monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti v zmysle článku 8 ods. 1 písm. d).

3.   Miesta odberu vzoriek určia príslušné orgány a tieto miesta musia spĺňať relevantné požiadavky definované v časti D prílohy II.

4.   Členské štáty musia spĺňať špecifikácie pre analýzy parametrov uvedené v prílohe III na základe týchto zásad:

a)

môžu sa použiť iné metódy analýzy než tie, ktoré sú špecifikované v časti A prílohy III A, pokiaľ možno dokázať, že dosiahnuté výsledky sú aspoň také spoľahlivé ako tie, ktoré sa získali špecifikovanými metódami, pričom sa Komisii poskytnú všetky relevantné informácie o týchto metódach a ich rovnocennosti;

b)

pre parametre uvedené v časti B prílohy III sa môže použiť ľubovoľná metóda analýzy, ak spĺňa požiadavky definované v tejto prílohe.

5.   Členské štáty zabezpečia vykonávanie ďalšieho monitorovania látok a mikroorganizmov na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov, pre ktoré neboli určené parametrické hodnoty v súlade s článkom 5, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých množstvách alebo koncentráciách môžu predstavovať hrozbu pre ľudské zdravie.

5a.     Členské štáty oznámia Komisii výsledky monitorovania uskutočneného v súlade s monitorovaním parametrov uvedených v časti Ca prílohy I do … [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a následne raz do roka.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom zmeniť túto smernicu aktualizáciou látok, ktoré sú zahrnuté do zoznamu sledovaných látok, uvedených v časti Ca prílohy I. Komisia môže rozhodnúť o pridaní látok, ak existuje riziko prítomnosti takýchto látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu a ktoré predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie, ale pre ktoré sa prostredníctvom vedeckých poznatkov nepreukázalo riziko pre ľudské zdravie. Na tento účel sa Komisia opiera najmä o vedecký výskum WHO. Pridanie akejkoľvek novej látky sa musí riadne odôvodniť podľa článku 1 tejto smernice. [PN 104]

5b.     Do … [jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu prijatím metodiky merania mikroplastov uvedených na zozname sledovaných látok podľa časti Ca prílohy I. [PN 105]

Článok 12

Nápravné opatrenia a obmedzenie používania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt určených v súlade s článkom 5 v mieste zhody podľa článku 6 boli s cieľom zistiť príčinu okamžite preskúmané. [PN 106]

2.   Ak napriek opatreniam prijatým s cieľom splnenia povinností uložených v článku 4 ods. 1 voda určená na ľudskú spotrebu nespĺňa parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5, príslušný členský štát zabezpečí, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenia nevyhnutné pre obnovenie jej kvality a uprednostní ich presadzovanie, okrem iného s ohľadom na mieru prekročenia príslušnej parametrickej hodnoty, ako i na možnú hrozbu pre ľudské zdravie.

V prípade nedodržania parametrických hodnôt určených v časti C prílohy I sú súčasťou nápravných opatrení opatrenia stanovené v článku 10 ods. 2 písm. a) až f). [PN 107]

3.   Bez ohľadu na to, či sú dodržané parametrické hodnoty, členské štáty zabezpečia, aby sa zakázalo alebo obmedzilo používanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby sa prijalo akékoľvek iné nápravné opatrenie, ktoré je potrebné na ochranu ľudského zdravia.

Každý prípad nedodržiavania Členské štáty posúdia nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v častiach A a B prílohy I členské štáty automaticky ako možnú hrozbu pre ľudské zdravie s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány považujú za možnú hrozbu pre ľudské zdravie nesúlad s parametrickou hodnotou za bezvýznamný . [PN 108]

4.   V prípadoch opísaných v odsekoch 2 a 3 , ak sa nesúlad s parametrickými hodnotami považuje za možnú hrozbu pre ľudské zdravie, členské štáty urýchlene čo najskôr prijmú všetky tieto opatrenia: [PN 109]

a)

informujú všetkých relevantných spotrebiteľov o možnej hrozbe pre ľudské zdravie a jej príčinách, ako aj o prekročení parametrických hodnôt a prijatých nápravných opatreniach vrátane zákazu alebo obmedzenia používania vody či iných opatrení;

b)

spotrebiteľom poskytujú pravidelne aktualizované informácie o podmienkach spotreby a používania vody, pričom osobitnú pozornosť venujú potenciálne zraniteľným skupinám;

c)

keď sa ubezpečia, že možná hrozba pre ľudské zdravie nepretrváva, informujú spotrebiteľov o tejto skutočnosti, ako aj o tom, že dodávky vody sa obnovili.

Opatrenia uvedené v písmenách a), b) a c) sa prijímajú v spolupráci s dotknutým dodávateľom vody. [PN 110]

5.   Príslušné Ak v mieste zhody bol konštatovaný nesúlad, príslušné orgány alebo iné relevantné orgány rozhodnú, aké opatrenia v zmysle odseku 3 sa musia prijať, berúc do úvahy riziká pre ľudské zdravie, ktoré by mohlo spôsobiť prerušenie zásobovania alebo obmedzenie užívania vody určenej na ľudskú spotrebu. [PN 111]

Článok 12a

Výnimky

1.     Členské štáty môžu poskytnúť výnimky z parametrických hodnôt stanovených v časti B prílohy I alebo stanovených v súlade s článkom 5 ods. 2 až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak takéto výnimky nepredstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami. Takéto výnimky sa obmedzujú na tieto prípady:

a)

nová oblasť zásobovaná vodou;

b)

nový zdroj znečistenia zistený v oblasti zásobovanej vodou alebo novo nájdené alebo zistené parametre.

Platnosť výnimiek sa obmedzí na čo najkratšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť obdobie troch rokov, a ku koncu tohto obdobia členské štáty uskutočnia preskúmanie s cieľom zistiť, či sa dosiahol dostatočný pokrok.

Za výnimočných okolností môže členský štát poskytnúť druhú výnimku, pokiaľ ide o písmená a) a b) prvého pododseku. Ak má členský štát v úmysle udeliť takúto druhú výnimku, oznámi toto preskúmanie Komisii spolu s dôvodmi svojho rozhodnutia o druhej výnimke. Takáto druhá výnimka nesmie prekročiť obdobie troch rokov.

2.     Akákoľvek výnimka udelená v súlade s odsekom 1 obsahuje tieto informácie:

a)

dôvody výnimky;

b)

príslušný parameter, výsledky predchádzajúceho relevantného monitorovania a maximálnu povolenú hodnotu v rámci výnimky;

c)

geografickú oblasť, množstvo vody dodanej každý deň, počet príslušného obyvateľstva a informáciu, či sa výnimka dotkne nejakého dôležitého potravinárskeho podniku alebo nie;

d)

vhodný monitorovací program, v prípade potreby s vyššou frekvenciou monitorovacích činností;

e)

zhrnutie plánu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác a odhadu nákladov a ustanovení pre revíziu; a

f)

požadované trvanie výnimky.

3.     Ak príslušné orgány rozhodnú, že nesúlad s parametrickou hodnotou je bezvýznamný, a ak opatrenie prijaté v súlade s článkom 12 ods. 2 stačí na vyriešenie problému do 30 dní, informácie stanovené v odseku 2 tohto článku sa nemusia vo výnimke uvádzať.

V tom prípade príslušné orgány alebo iné relevantné orgány určia vo výnimke iba maximálnu povolenú hodnotu pre príslušný parameter a lehotu poskytnutú na vyriešenie problému.

4.     Odsek 3 už nemožno použiť, pokiaľ parametrická hodnota u jednej určitej dodávky vody nebola v priebehu uplynulých 12 mesiacov dodržaná celkovo viac ako 30 dní.

5.     Každý členský štát, ktorý použije výnimky uvedené v tomto článku, zabezpečí, aby obyvateľstvo dotknuté touto výnimkou bolo okamžite informované vhodným spôsobom o tejto výnimke, ako i o jej podmienkach. Okrem toho členský štát v prípade potreby zabezpečí vydanie pokynov pre osobitné skupiny obyvateľstva, pre ktoré by výnimka mohla predstavovať osobitné riziko.

Povinnosti uvedené v prvom pododseku neplatia za podmienok opísaných v odseku 3, ak príslušné orgány nerozhodnú inak.

6.     Okrem výnimiek udelených v súlade s odsekom 3 členský štát informuje do dvoch mesiacov Komisiu o každej výnimke týkajúcej sa individuálnej dodávky vody prevyšujúcej v priemere 1 000 m3 za deň alebo slúžiacej viac ako 5 000 osobám vrátane informácií uvedených v odseku 2.

7.     Tento článok sa nevzťahuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá sa ponúka na predaj vo fľašiach alebo v nádobách. [PN 112]

Článok 13

Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES a zásady subsidiarity a proporcionality , členské štáty so zreteľom na miestne a regionálne vyhliadky a okolnosti pre distribúciu vody prijmú všetky potrebné opatrenia, aby každému zabezpečili lepší prístupu zlepšili všeobecný prístup pre všetkých k vode určenej na ľudskú spotrebu a propagovali jej používanie na svojom území. Ide okrem iného o všetky tieto opatrenia:

a)

identifikácia osôb bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu) , vrátane zraniteľných a marginalizovaných skupín a príčin chýbajúceho prístupu (napríklad príslušnosť osôb k zraniteľnej a marginalizovanej skupine, posúdenie možností zlepšenia prístupu pre tieto osoby a ich uskutočnenie opatrení v tomto smere, ako aj informovanie týchto osôb o možnostiach pripojenia na rozvodnú sieť alebo alternatívnych prostriedkoch prístupu k takejto vode;

aa)

zabezpečenie verejných dodávok vody určenej na ľudskú spotrebu;

b)

inštalácia a údržba zariadení vo vonkajších a vnútorných priestoroch , vrátane doplňovacích miest, na účely voľného prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu na verejných priestranstvách , najmä na frekventovaných miestach; ak je to technicky možné, tieto zariadenia sa nainštalujú spôsobom, ktorý zodpovedá potrebnosti takýchto opatrení, pričom sa zohľadnia osobitné miestne podmienky, ako je podnebie a zemepisné charakteristiky ;

c)

propagácia vody určenej na ľudskú spotrebu týmito prostriedkami:

i)

kampane spustenie kampaní na informovanie občanov o  vysokej kvalite takejto vody z vodovodu a o najbližšom určenom doplňovacom mieste ;

ia)

kampane na povzbudenie širokej verejnosti k noseniu fliaš na vodu na opakované použitie a iniciatívy na zvýšenie informovanosti o umiestnení doplňovacích miest;

ii)

podpora zabezpečenie bezplatného zásobovania touto vodou v administratívnych a verejných budovách , ako aj odrádzanie od používania vody v jednorazových plastových fľašiach alebo nádobách v takýchto administratívnych a verejných budovách ;

iii)

podpora bezplatného poskytovania takejto vody zákazníkom v reštauráciách, jedálňach a stravovacích službách bezplatne alebo za nízky poplatok za službu . [PN 113, 165, 191, 208, 166, 192, 169, 195, 170, 196, 197 a 220]

2.   Na základe informácií zhromaždených na základe odseku 1 písm. a) členské štáty prijmú všetky opatrenia , ktoré považujú za potrebné a primerané na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny. [PN 114]

V prípade, že tieto skupiny nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, členské štáty ich okamžite informujú o kvalite vody, ktorú používajú, a o všetkých opatreniach, ktorými možno zamedziť nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie spôsobovaným akoukoľvek kontamináciou danej vody.

2a.     Ak podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z tohto článku pre miestne verejné orgány povinnosti, členské štáty zabezpečia, aby takéto orgány mali prostriedky a zdroje na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a aby všetky opatrenia v tomto ohľade boli primerané kapacitám a veľkosti príslušnej distribučnej siete. [PN 173, 199 a 209]

2b.     Komisia s ohľadom na údaje získané podľa ustanovení uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a) spolupracuje s členskými štátmi a Európskou investičnou bankou na podpore obcí v Únii, ktoré nemajú dostatočný kapitál, ktorý by im umožnil prístup k technickej pomoci, dostupnému financovaniu Únie a dlhodobým pôžičkám s preferenčnou úrokovou sadzbou najmä na účely zachovania a obnovy vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť poskytovanie vody vysokej kvality a rozšíriť služby v oblasti vody a sanitácie na zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva. [PN 174, 200 a 210]

Článok 14

Informovanie verejnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli všetkým spotrebiteľom online prístupné alebo inými používateľsky ústretovými spôsobmi dodané adekvátne, a aktuálne a prístupné informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou IV pri dodržiavaní príslušných predpisov o ochrane údajov . [PN 116]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci spotrebitelia dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou a ľahko prístupnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie) tieto informácie bez toho , ktorú určia príslušné orgány , aby museli o ne žiadať tieto informácie : [PN 117]

a)

informácie o nákladovej štruktúre ak sa náklady uhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb , informácie o sadzbách účtovaných za kubický meter vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane rozloženia fixných a variabilných nákladov, kde sa uvedú aspoň náklady na: ; [PN 118]

i)

opatrenia, ktoré prijali dodávatelia vody na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 5; [PN 119]

ii)

úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu; [PN 120]

iii)

zber a čistenie odpadovej vody; [PN 121]

iv)

opatrenia prijaté na základe článku 13 v prípadoch, že dodávatelia vody prijali takéto opatrenia; [PN 122]

aa)

informácie o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane indikačných parametrov; [PN 123]

b)

cena dodávanej ak sa náklady uhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, cena dodávky vody určenej na ľudskú spotrebu na za kubický meter a cena fakturovaná za liter a kubický meter ; ak sa náklady neuhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, celkové ročné náklady, ktoré znáša vodárenský systém na zabezpečenie súladu s touto smernicou, spolu s kontextovými a relevantnými informáciami o tom, ako sa dodáva voda určená na ľudskú spotrebu v danej oblasti ; [PN 124]

ba)

úprava a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu; [PN 125]

c)

objem spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby domácností, ak je to technicky uskutočniteľné a len ak sú tieto informácie dostupné dodávateľovi vody ; [PN 126]

d)

porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou na domácnosť , ak je to uplatniteľné rovnakej kategórii súlade s písmenom c) ; [PN 127]

e)

odkaz na webové stránky s informáciami uvedenými v prílohe IV.

Členské štáty v súvislosti s poskytovaním informácií podľa prvého pododseku stanovia jasné rozdelenie zodpovednosti medzi dodávateľov vody, zainteresované strany a príslušné miestne orgány. Komisia môže prijať vykonávacie je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 , ktorými sa špecifikuje formát dopĺňa táto smernica určením formátu informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe podľa prvého pododseku, a spôsob spôsobu , akým sa majú predkladať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú s súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2. [PN 128]

3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

Článok 15

Informácie o monitorovaní vykonávania

1.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES a smernica 2007/2/ES, členské štáty s pomocou Európskej environmentálnej agentúry:

a)

do [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] vytvoria a následne každých 6 rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o opatreniach prijatých na základe článku 13 a o podiele obyvateľov s prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu;

b)

do [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] vytvoria a následne každé 3 roky aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o posúdení nebezpečenstva vykonávaného na základe článku 8 a posúdení rizika v prípade domových rozvodov vykonávaného podľa článku 10, a okrem iného aj tieto údaje:

i)

miesta odberu identifikované podľa článku 8 ods. 1 písm. a);

ii)

výsledky monitorovania zozbierané podľa článku 8 ods. 1 písm. d) a článku 10 ods. 1 písm. b) a

iii)

stručné informácie o opatreniach prijatých podľa článku 8 ods. 5 a článku 10 ods. 2;

c)

vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci výsledky monitorovania uskutočneného v prípadoch, keď došlo k prekročeniu parametrických hodnôt stanovených v častiach A a B prílohy I, ktoré boli zozbierané podľa článku 9 a článku 11, ako aj informácie o nápravných opatreniach prijatých podľa článku 12;

d)

vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci informácie o každej udalosti týkajúcej sa pitnej vody bez ohľadu na to, či došlo k prekročeniu parametrických hodnôt, pokiaľ táto udalosť spôsobila možnú hrozbu možné riziko pre ľudské zdravie, trvala dlhšie ako 10 po sebe nasledujúcich dní a bolo postihnutých aspoň 1 000 osôb, s uvedením príčin tejto udalosti a nápravných opatreniach opatrení prijatých podľa článku 12. [PN 129]

V každom možnom prípade sa na prezentáciu týchto údajov použijú služby priestorových údajov v zmysle článku 3 bodu 4 smernice 2007/2/ES.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby Komisia, Európska environmentálna agentúra a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb mali prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

3.   Európska environmentálna agentúra pravidelne alebo na žiadosť Komisie uverejňuje a aktualizuje prehľad za celú Úniu, ktorý zostaví na základe údajov zozbieraných členskými štátmi.

V prehľade za celú EÚ sú podľa potreby uvedené ukazovatele pre výstupy, výsledky a vplyvy tejto smernice, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 , ktorými sa špecifikuje formát dopĺňa táto smernica určením formátu informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe podľa odsekov 1 a 3, a spôsob spôsobu , akým sa majú predkladať; okrem iného majú tieto akty obsahovať podrobné požiadavky na ukazovatele, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov podľa odseku 3. [PN 130]

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2. [PN 131]

Článok 16

Prístup k spravodlivosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby fyzické alebo právnické osoby alebo ich združenia, organizácie alebo skupiny mali v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo praxou prístup k opravnému prostriedku pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, konaní alebo opomenutí súvisiacich s vykonávaním článkov 4, 5,12, 13 a 14, pokiaľ je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

existuje dostatočný záujem;

b)

pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

2.   Členské štáty určia, v akom štádiu možno rozhodnutie, konanie alebo opomenutie napadnúť.

3.   O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, sa na účely odseku 1 písm. a) považuje za dostatočný.

Tieto organizácie sa tiež považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b).

4.   Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka, aby pred súdnym preskúmaním boli vyčerpané všetky opravné prostriedky v prípadoch, že takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

5.   Každé takéto preskúmanie uvedené v odsekoch 1 a 4 musí byť spravodlivé, nestranné, včasné a nie neprimerane nákladné.

Členské štáty zabezpečia, aby mala verejnosť k dispozícii k informáciám o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

Článok 17

Hodnotenie

1.   Do … [12 rokov od konečného termínu na transpozíciu tejto smernice] Komisia uskutoční hodnotenie tejto smernice. Ako podklad na toto hodnotenie budú okrem iného slúžiť:

a)

skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice;

b)

súbory údajov od členských štátov vypracované podľa článku 15 ods. 1 a prehľady za celú EÚ pripravené Európskou environmentálnou agentúrou podľa článku 15 ods. 3;

c)

relevantné vedecké, analytické a epidemiologické údaje;

d)

odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie v prípadoch, keď sú k dispozícii;

2.   V kontexte tohto hodnotenia Komisia venuje osobitnú pozornosť výsledkom vykonávania tejto smernice z hľadiska týchto aspektov:

a)

prístup založený na riziku podľa článku 7;

b)

ustanovenia týkajúce sa prístupu k vode podľa článku 13 a podiel obyvateľstva bez prístupu k vode ; [PN 132]

c)

ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, podľa článku 14 a prílohy IV vrátane používateľsky ústretového prehľadu informácií uvedených v bode 7 prílohy IV na úrovni Únie . [PN 133]

2a.     Komisia najneskôr do … [piatich rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] – a potom vždy, keď to je vhodné – predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnom ohrození zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu mikroplastmi, liekmi a prípadne ďalšími novo sa vyskytujúcimi znečisťujúcimi látkami a o súvisiacich potenciálnych zdravotných rizikách. Komisia je splnomocnená v prípade potreby prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením maximálnych hodnôt pre mikroplasty, lieky a ďalšie novo sa vyskytujúce znečisťujúce látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu. [PN 134]

Článok 18

Preskúmanie a zmena príloh

1.   Aspoň raz za päť rokov Komisia vykoná revíziu prílohy preskúma prílohu I na základe z hľadiska vedeckého a technického pokroku.

Komisia na základe posúdenia nebezpečenstva a posúdenia rizika v prípade domových rozvodov, ktoré uskutočnili členské štáty a ktorých výsledky sa nachádzajú v súboroch údajov vytvorených podľa článku 15, preskúma prílohu II a vyhodnotí, či je potrebné ju prispôsobiť alebo zaviesť nové špecifikácie monitorovania na účely daných posúdení rizika.

2.   Komisia je v súlade s článkom 19 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa zmenia prílohy I až IV v prípade, keď to bude potrebné na ich prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku, alebo na špecifikovanie požiadaviek na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 1 písm. d) a posúdenia rizika v prípade domových rozvodov podľa článku 10 ods. 1 písm. b).

2a.     Do … [piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] Komisia preskúma, či článok 10a viedol k dostatočnej úrovni harmonizácie hygienických požiadaviek na materiály a produkty, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a v prípade potreby prijme ďalšie vhodné opatrenia. [PN 135]

Článok 19

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 18 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 18 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 18 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 20

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 21

Sankcie

Členské štáty prijmú pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade porušení vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na uplatňovanie týchto sankcií. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do … [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] oznámia Komisii uvedené pravidlá a opatrenia a oznámia jej aj každú ich následnú zmenu.

Článok 22

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 a článkami 5 až 21 a prílohami I až IV do … [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 23

Zrušenie

1.   Smernica 98/83/ES, zmenená aktmi uvedenými v časti A prílohy V, sa zrušuje s účinnosťou od [deň nasledujúci po dni uvedenom v článku 22 ods. 1 prvom pododseku] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe V časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

2.   Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú naďalej platné do [konečný termín na transpozíciu tejto smerníc smernice ], ostávajú v platnosti do konca ich trvania. Ich platnosť nemožno predĺžiť. [PN 136]

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 25

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107.

(2)  Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 46.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.

(4)  Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(5)  Pozri prílohu V.

(6)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(10)  COM(2014)0177.

(11)  SWD(2016)0428.

(12)  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov SR 12/2017: „Vykonávanie smernice o pitnej vode: zlepšenie kvality vody a prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné“.

(13)  Projekt spolupráce s regionálny úradom WHO pre Európu zameraný na parametre pitnej vody „Odporúčanie na podporu preskúmania prílohy I k smernici Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (smernica o pitnej vode)“, 11. september 2017.

(14)  Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6).

(15)  Usmernenia pre kvalitu pitnej vody (Guidelines for drinking water quality), štvrté vydanie, Svetová zdravotnícka organizácia, 2011 http://www.who.int/water_sanitation_health/publications/2011/dwq_guidelines/en/index.html.

(16)  Príručka k plánom bezpečnosti pitnej vody: krok za krokom v riadení rizika pre dodávateľov pitnej vody (Water Safety Plan Manual: step-by-step risk management for drinking water suppliers), Svetová zdravotnícka organizácia, 2009, http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/75141/1/9789241562638_eng.pdf.

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(20)  „Legionella a prevencia legionelózy“ („Legionella and the prevention of Legionellosis“), Svetová zdravotnícka organizácia, 2007, http://www.who.int/water_sanitation_health/emerging/legionella.pdf.

(21)  SWD(2016)0185.

(22)  COM(2014)0177.

(23)  COM(2014)0177, s. 12.

(24)  Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (2017/C 428/09) zo 17. novembra 2017 (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).

(25)  P8_TA(2015)0294.

(26)  P8_TA(2015)0294, bod 62.

(27)  COM(2014)0209.

(28)  Odporúčanie Rady (2013/C 378/01) z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1).

(29)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(32)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(33)  Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(34)  Odporúčanie Komisie z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60).

(35)  Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).

(38)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(41)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

PRÍLOHA I

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA PARAMETRICKÉ HODNOTY POUŽÍVANÉ NA POSÚDENIE KVALITY VODY URČENEJ NA ĽUDSKÚ SPOTREBU

ČASŤ A

Mikrobiologické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Spóry Clostridium perfringens

0

počet/100 ml

Koliformné baktérie

0

počet/100 ml

Enterococci

0

počet/100 ml

Escherichia coli (E. coli)

0

počet/100 ml

Počet heterotrofných mikroorganizmov (HPC) 22o

Bez abnormálnych zmien

 

Somatické kolifágy

0

počet/100 ml

Zákal

<1

NTU

Poznámka

Parametre stanovené v tejto časti sa nevzťahujú na pramenité a minerálne vody v súlade so smernicou 2009/54/ES .

[PN 179]

ČASŤ B

Chemické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Akrylamid

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Antimón

5,0

μg/l

 

Arzén

10

μg/l

 

Benzén

1,0

μg/l

 

Benzo(a)pyrén

0,010

μg/l

 

Beta-estradiol (50-28-2)

0,001

μg/l

 

Bisfenol A

0,01 0,1

μg/l

 

Bór

1,0 1,5

mg/l

 

Bromičnany

10

μg/l

 

Kadmium

5,0

μg/l

 

Chlorát

0,25

mg/l

 

Chlorit

0,25

mg/l

 

Chróm

25

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre chróm 50 μg/l.

Meď

2,0

mg/l

 

Kyanid

50

μg/l

 

1,2-dichlóretán

3,0

μg/l

 

Epichlórhydrín

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Fluorid

1,5

mg/l

 

Halooctové kyseliny (HAA)

80

μg/l

Súčet týchto deviatich reprezentatívnych látok: kyselina chlóroctová, dichlóroctová a trichlóroctová, kyselina brómoctová a dibrómoctová, kyselina brómchlóroctová, kyselina brómdichlóroctová, kyselina dibrómchlóroctová a kyselina tribrómoctová.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

Ortuť

1,0

μg/l

 

Mikrocystín-LR

1,0

μg/l

 

Nikel

20

μg/l

 

Dusičnan

50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10  mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Dusitan

0,50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10  mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Nonylfenol

0,3

μg/l

 

Pesticídy

0,10

μg/l

„Pesticídy“ znamenajú:

organické insekticídy

organické herbicídy

organické fungicídy

organické nematocídy

organické akaricídy

organické algicídy

organické rodenticídy

organické slimicídy

súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu)

a ich relevantné metabolity, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 32 nariadenia (ES) č. 1107/2009 (1).

Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

V prípade aldrínu, dieldrínu, heptachlóru a heptachlóepoxidu je parametrická hodnota 0,030 μg/l.

Pesticídy – spolu

0,50

μg/l

„Pesticídy – spolu“ znamená súčet všetkých jednotlivých pesticídov vymedzených v predchádzajúcom riadku, zistených a kvantifikovaných monitorovaním.

PFAS

0,10

μg/l

„PFAS“ znamená každú jednotlivú perfluóralkylovanú a polyfluóralkylovanú látku (chemický vzorec: CnF2n+1–R).

Týmto vzorcom sa tiež zavádza rozlíšenie medzi PFAS s dlhým reťazcom a PFAS s krátkym reťazcom. Táto smernica sa vzťahuje iba na PFAS s „dlhým reťazcom“. Táto parametrická hodnota pre jednotlivé látky PFAS sa vzťahuje len na tie látky PFAS, ktoré sú pravdepodobne prítomné a ktoré sú podľa posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 tejto smernice nebezpečné pre ľudské zdravie.

PFAS – spolu

0,50

μg/l

„PFAS spolu“ znamená súčet perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (chemický vzorec: CnF2n+1–R).

Táto parametrická hodnota pre PFAS spolu sa vzťahuje len na tie látky PFAS, ktoré sú pravdepodobne prítomné a ktoré sú podľa posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 tejto smernice nebezpečné pre ľudské zdravie.

Polycyklické aromatické uhľovodíky

0,10

μg/l

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(ghi)perylén a indeno(1,2,3-cd)pyrén.

Selén

10

μg/l

 

Tetrachlóretén a trichlóretén

10

μg/l

Súčet koncentrácií špecifikovaných parametrov

Trihalometány – spolu

100

μg/l

Ak je to možné, členské štáty sa musia snažiť o dosiahnutie nižšej hodnoty, a to bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibromochlórmetán, bromodichlórometán.

Urán

30

μg/l

 

Vinylchlorid

0,50

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

[PN 138 a 180]

ČASŤ Ba

Indikačné parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Hliník

200

μg/l

 

Amoniak

0,50

mg/l

 

Chlorid

250

mg/l

Poznámka 1

Farba

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Vodivosť

2 500

μs cm-1 pri teplote 20 oC

Poznámka 1

Koncentrácia iónov vodíka

≥ 6,5 a ≤ 9,5

jednotky pH

Poznámky 1 a 3

Železo

200

μg/l

 

Mangán

50

μg/l

 

Zápach

Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Sírany

250

mg/l

Poznámka 1

Sodík

200

mg/l

 

Chuť

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Počet kolónií pri teplote 22 oC

Bez abnormálnych zmien

 

 

Koliformné baktérie

0

počet/100 ml

 

Celkový obsah organického uhlíka (TOC)

Bez abnormálnych zmien

 

 

Zákal

Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Poznámka 1:

Voda by nemala byť agresívna.

Poznámka 2:

Tento parameter netreba merať, ak voda nepochádza z povrchovej vody alebo ňou nie je ovplyvnená. V prípade nezhody s touto parametrickou hodnotou príslušný členský štát musí preskúmať dodávku s cieľom uistiť sa, či nepredstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie spôsobenú prítomnosťou patogénnych mikroorganizmov, napr. cryptosporidia.

Poznámka 3:

V prípade destilovanej vody plnenej do fliaš alebo nádob sa môže minimálna hodnota znížiť na 4,5 jednotky pH.

V prípade vody plnenej do fliaš alebo nádob, ktorá obsahuje prírodný oxid uhličitý alebo ku ktorej bol oxid uhličitý pridaný, môže byť minimálna hodnota nižšia. [PN 139]

ČASŤ C

Parametre posúdenia rizika domových rozvodov

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Legionella pneumophila

< 1 000

počet/l

Ak parametrická hodnota <1 000 /l pre Legionella nie je splnená, musí sa opätovne odobrať vzorka Legionella pneumophila . Ak Legionella pneumophila nie je prítomná, parametická hodnota pre Legionella je <10 000 /l

Legionella

< 10 000

počet/l

Ak Legionella pneumophila, ktorej parametrická hodnota je < 1 000 /l, nie je prítomná, parametrická hodnota pre Legionella je < 10 000 /l.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do … [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

[PN 140]

ČASŤ Ca

Nové parametre podliehajúce monitorovaniu

Mikroplasty

Monitorovanie sa vykonáva v súlade s metodikou merania mikroplastov stanovenou v delegovanom akte podľa článku 11 ods. 5b.

[PN 141]


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

PRÍLOHA II

MONITOROVANIE

ČASŤ A

Všeobecné ciele a programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu

1.

Programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu stanovené podľa článku 11 ods. 2 musia:

a)

overiť, či zavedené opatrenia na kontrolu rizík pre ľudské zdravie v celom dodávateľskom reťazci vody, počnúc oblasťou odberu vody, cez spracovanie a skladovanie až po distribúciu fungujú účinne a či voda v mieste zhody je nezávadná a čistá;

b)

poskytnúť informácie o kvalite vody dodávanej na ľudskú spotrebu, aby sa preukázalo, že povinnosti stanovené v článku 4 a parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5 sú splnené;

c)

určiť najvhodnejšie prostriedky na zmiernenie rizika pre ľudské zdravie.

2.

Programy monitorovania stanovené podľa článku 11 ods. 2 musia obsahovať jednu z týchto súčastí:

a)

odber a analýza samostatných vzoriek vody;

b)

merania zaznamenané priebežným procesom monitorovania.

Programy monitorovania musia obsahovať aj program prevádzkového monitorovania, ktoré je doplnkom k overovaciemu monitorovaniu a umožňuje rýchlo získať poznatky o prevádzkovej výkonnosti a kvalite vody a prijať rýchle, vopred naplánované nápravné opatrenie. Takéto programy prevádzkového monitorovania sa musia zameriavať na konkrétnu dodávku, pričom sa v nich zohľadňujú výsledky posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika pri zásobovaní vodou, a ich úlohou je potvrdiť efektívnosť všetkých kontrolných opatrení týkajúcich sa odberu, spracovania, distribúcie a skladovania. Na pravidelnú kontrolu účinnosti fyzického odstránenia filtráciou sa v rámci programu prevádzkového monitorovania musí monitorovať aj parameter zákalu, v prípade ktorého je nutné spĺňať parametrické hodnoty a frekvencie uvedené v tejto tabuľke:

Parameter

Parametrická hodnota

Zákal

0,3 NTU (95 %) a nie > 0,5  NTU v priebehu 15 za sebou idúcich minút


Objem (m3) vody distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci oblasti dodávky

Minimálna frekvencia

≤ 10 000

Denne

> 10 000

Online

Programy monitorovania môžu okrem toho pozostávať z týchto súčastí:

a)

kontroly záznamov o funkčnosti a stave údržby zariadenia;

b)

inšpekcie, oblasti odberu, a čistiacej, skladovacej a distribučnej infraštruktúry bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na monitorovanie podľa článku 8 ods. 1 písm. c) a článku 10 ods. 1 písm. b).

3.

Členské štáty zabezpečia, aby sa programy monitorovania priebežne prehodnocovali a aspoň raz za šesť rokov aktualizovali alebo opätovne potvrdili.

ČASŤ B

Hlavné parametre a frekvencie odberu vzoriek

1.   Hlavné parametre

Spóry Escherichia coli (E. coli), Clostridium perfringens somatické kolifágy enterococci sa považujú za „hlavné parametre“ a v súlade s časťou C tejto prílohy nesmú byť predmetom posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Vždy sa musia monitorovať na základe frekvencií stanovených v bode 2 tabuľky 1. [PN 142]

2.   Frekvencie odberu vzoriek

Všetky parametre stanovené v súlade s článkom 5 sa musia monitorovať aspoň podľa frekvencií stanovených v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ sa na základe posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného v súlade s článkom 9 a časťou C tejto prílohy neurčí iná frekvencia odberu vzoriek:

Tabuľka 1

Minimálna frekvencia odberu vzoriek a analýz na monitorovanie súladu

 

Minimálny počet vzoriek za rok

≤ 100

10a

> 100

≤ 1 000

10a

> 1 000

≤ 10 000

50b

>10 000

≤ 100 000

365

>100 000

365

Objem vody (m3) distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci zásobovanej oblasti (pozri poznámky 1 a 2) m3

Parameter skupiny A (mikrobiologický parameter) –

počet vzoriek za rok

(pozri poznámku 3)

Parameter skupiny B (chemický parameter) – počet vzoriek za rok

 

≤ 100

> 0

(pozri poznámku 4)

> 0

(pozri poznámku 4)

> 100

≤ 1 000

4

1

> 1 000

≤ 10 000

4

+3

na každých 1 000  m3/d a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

1

+1

na každých 1 000  m3/d a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

> 10 000

≤ 100 000

 

3

+ 1

na každých 10 000  m3/deň a

z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

> 100 000

 

 

12

+ 1

na každých 25 000  m3/deň a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

a: Všetky vzorky sa musia odobrať v čase, keď je vysoké riziko, že črevné patogény úpravu vody prežijú.

b: Najmenej desať vzoriek sa musí odobrať v čase, keď je riziko rozšírenia črevných patogénov po úprave vody vysoké.

Poznámka č. 1:Zásobovaná oblasť je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

Poznámka č. 2:Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie sa môže namiesto množstva vody použiť počet obyvateľov v zásobovanej oblasti, pričom sa vychádza zo spotreby vody 200 l/(deň/hlavu).

Poznámka 3: Uvedená frekvencia sa vypočíta takto: napr. 4 300 m3/deň = 16 vzoriek (štyri na prvých 1 000 m3/deň + 12 na ďalších 3 300 m3/deň).

Poznámka č. 3 4 :Členské štáty, ktoré sa rozhodli udeliť v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b)  tejto smernice výnimku pre individuálne zdroje, uplatnia tieto frekvencie len na oblasti zásobované vodou v objeme od 10 do 100 m3 za deň. [PN 186]

ČASŤ C

Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou

1.

Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou uvedené v článku 9 sa musí zakladať na všeobecných zásadách posúdenia rizika stanovených v medzinárodných normách, napr. norme EN 15975-2 týkajúcej sa „bezpečnosti zásobovania pitnou vodou, pokynov na riadenie rizika a krízového riadenia“.

2.

Po vykonaní posúdenia rizika pri zásobovaní vodou sa rozšíri zoznam parametrov zahrnutých do monitorovania a zvýši sa frekvencia odberu vzoriek stanovená v časti B, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)

zoznam parametrov alebo frekvencie uvedené v tejto prílohe nepostačujú na splnenie povinností uložených podľa článku 11 ods. 1;

b)

na účely článku 11 ods. 6 je potrebné dodatočné monitorovanie;

c)

je potrebné zabezpečiť záruky uvedené v časti A bode 1 písm. a);

d)

je potrebné zvýšenie frekvencie odberu vzoriek podľa článku 8 ods. 3 písm. a).

3.

Po vykonaní posúdenia rizika pri zásobovaní vodou sa zoznam parametrov zahrnutých do monitorovania a frekvencia odberu vzoriek stanovená v časti B môžu znížiť, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

miesto a frekvencia odberu vzoriek sa určujú vo vzťahu k pôvodu daného parametra, ako aj variabilite a dlhodobému trendu jeho koncentrácie, pričom sa zohľadní článok 6;

b)

na to, aby bolo možné znížiť minimálne frekvencie odberov vzoriek parametra, predstavujú všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť menej než 60 % parametrickej hodnoty;

c)

na to, aby bolo možné odstrániť parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, predstavujú všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť menej než 30 % parametrickej hodnoty;

d)

rozhodnutie o odstránení parametra zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, vychádza z výsledku posúdenia rizika, v ktorom sa zohľadnia výsledky monitorovania zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu a ktoré potvrdia, že ľudské zdravie je chránené pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu, ako sa stanovuje v článku 1;

e)

frekvencia odberu vzoriek parametra sa môže znížiť alebo sa parameter môže zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, odstrániť, ak sa pri posúdení rizika potvrdí, že nie je pravdepodobné, že by niektorý z faktorov, ktoré možno logicky očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

4.

Ak výsledky monitorovania preukazujúce, že podmienky stanovené v odseku 3 písm. b) až e) sú splnené, sú k dispozícii už ku dňu [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice], tieto výsledky monitorovania sa od uvedeného dátumu môžu použiť na prispôsobenie monitorovania podľa posúdenia rizika.

ČASŤ D

Metódy a miesta odberu vzoriek

1.

Miesta odberu vzoriek musia byť určené tak, aby sa zabezpečil súlad s miestami zhody definovanými v článku 6. V prípade distribučnej siete môže členský štát odoberať vzorky pre konkrétne parametre v zásobovanej oblasti alebo v úpravovni, ak sa dá dokázať, že nedôjde k negatívnej zmene meranej hodnoty príslušných parametrov. Pokiaľ je to možné, počet vzoriek treba rovnomerne rozložiť v čase a v priestore.

2.

Odber vzoriek v mieste zhody musí spĺňať tieto požiadavky:

a)

vzorky na testovanie súladu niektorých chemických parametrov (najmä meď, olovo, Legionella a nikel) sa odoberú z vodovodných kohútikov, ktoré používajú spotrebitelia, bez predchádzajúceho vyplachovania. Odoberie sa náhodná denná vzorka v objeme jeden liter. Ako alternatívu môžu členské štáty používať metódy pevne stanoveného času stagnácie, ktoré lepšie zohľadňujú ich vnútroštátnu situáciu, za predpokladu, že to na úrovni zásobovanej oblasti nepovedie k menšiemu výskytu prípadov nesúladu ako pri metóde náhodnej dennej vzorky;

b)

vzorky na testovanie súladu mikrobiologických parametrov v mieste zhody sa odoberajú a podliehajú manipulácii podľa normy EN ISO 19458, účel odberu vzoriek B.

2a.

Vzorky pre baktérie Legionella v domových rozvodných systémoch sa odoberajú v miestach rizika šírenia baktérie Legionella pneumophila a/alebo vystavenia sa týmto baktériám. Členské štáty vypracujú usmernenia pre metódy odberu vzoriek pre baktérie Legionella. [PN 144]

3.

Odber vzoriek v distribučnej sieti, s výnimkou odberu vzoriek z kohútikov spotrebiteľov, musí byť v súlade s normou ISO 5667-5. V prípade zisťovania mikrobiologických parametrov sa vzorky odoberajú z distribučnej siete a podliehajú manipulácii podľa normy EN ISO 19458, účel odberu vzoriek A.

PRÍLOHA IIa

Minimálne požiadavky v oblasti hygieny na látky a materiály používané na výrobu nových výrobkov prichádzajúcich do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu:

a)

zoznam látok schválených na používanie pri výrobe materiálov vrátane okrem iného organických materiálov, elastomérov, silikónov, kovov, cementu, ionomeničových živíc a kompozitných materiálov, ako aj z nich vyrobených výrobkov;

b)

osobitné požiadavky na používanie látok v materiáloch a z nich vyrobených výrobkov;

c)

osobitné obmedzenia pre migráciu určitých látok do vody určenej na ľudskú spotrebu;

d)

hygienické pravidlá týkajúce sa iných vlastností požadovaných na dosiahnutie súladu;

e)

základné pravidlá na overenie súladu s písmenami a) až d);

f)

pravidlá týkajúce sa odberu vzoriek a metód analýzy na overenie súladu s písmenami a) až d). [PN 145]

PRÍLOHA III

ŠPECIFIKÁCIE PRE ANALÝZU PARAMETROV

Členské štáty zabezpečia, aby boli analytické metódy používané na účely monitorovania a preukázania súladu s touto smernicou overené a dokumentované v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni. Členské štáty zabezpečia, aby laboratóriá alebo zmluvné strany, s ktorými laboratóriá na tento účel uzavreli zmluvu, uplatňovali systémy riadenia kvality v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni.

Ak analytická metóda spĺňajúca minimálne výkonnostné charakteristiky stanovené v časti B nie je k dispozícii, členské štáty zabezpečia, aby sa monitorovanie vykonalo pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady.

ČASŤ A

Mikrobiologické parametre so špecifikovanými analytickými metódami

Metódami pre mikrobiologické parametre sú:

a)

Escherichia coli (E. coli) a koliformné baktérie (EN ISO 9308-1 alebo EN ISO 9308-2)

b)

Enterococci (EN ISO 7899-2)

c)

Pseudomonas aeruginosa (EN ISO 16266)

d)

počet kolónií alebo počet heterotrofných mikroorganizmov pri 22 C (EN ISO 6222)

e)

Clostridium perfringens vrátane spór (EN ISO 14189)

f)

zákal (EN ISO 7027)

g)

Legionella (EN ISO 11731)

h)

somatické kolifágy (EN ISO 10705-2)

ČASŤ B

Chemické parametre, pre ktoré sú špecifikované výkonnostné charakteristiky

1.   Chemické parametre

Pre parametre uvedené v tabuľke 1 použitá metóda analýzy musí byť schopná zmerať aspoň koncentrácie zodpovedajúce parametrickej hodnote s určeným limitom kvantifikácie podľa definície v článku 2 ods. 2 smernice Komisie 2009/90/ES (1), ktorý predstavuje 30 % alebo menej z príslušnej parametrickej hodnoty a neistoty merania, ako sa uvádza v tabuľke 1. Výsledok sa vyjadrí použitím minimálne toho istého počtu desatinných miest ako pre parametrickú hodnotu opísanú v časti B prílohy I.

Neistota merania stanovená v tabuľke 1 sa nesmie používať ako dodatočná tolerancia voči parametrickým hodnotám stanoveným v prílohe I.

Tabuľka 1

Minimálna výkonnostná charakteristika „neistota merania“

Parametre

Neistota merania

(pozri poznámku č. 1)

% z parametrickej hodnoty

Poznámky

Akrylamid

30

 

Antimón

40

 

Arzén

30

 

Benzo(a)pyrén

50

pozri poznámku č. 2

Benzén

40

 

Beta-estradiol (50-28-2)

50

 

Bisfenol A

50

 

Bór

25

 

Bromičnany

40

 

Kadmium

25

 

Chlorát

30

 

Chlorit

30

 

Chróm

30

 

Meď

25

 

Kyanid

30

pozri poznámku č. 3

1,2-dichlóretán

40

 

Epichlórhydrín

30

 

Fluorid

20

 

Halooctové kyseliny (HAA)

50

 

Olovo

25

 

Ortuť

30

 

Mikrocystín-LR

30

 

Nikel

25

 

Dusičnan

15

 

Dusitan

20

 

Nonylfenol

50

 

Pesticídy

30

pozri poznámku č. 4

Polyfluórované a perfluórované alkylované látky (PFAS)

50 20

 

Polycyklické aromatické uhľovodíky

30

pozri poznámku č. 5

Selén

40

 

Tetrachlóretén

30

pozri poznámku č. 6

Trichlóretén

40

pozri poznámku č. 6

Trihalometány – spolu

40

pozri poznámku č. 5

Urán

30

 

Vinylchlorid

50

 

[PN 177 a 224]

2.   Poznámky k tabuľke 1

Poznámka č. 1

Neistota merania je nezáporný parameter, ktorý charakterizuje rozptyl kvantitatívnych hodnôt prisudzovaných meranej veličine založený na použitých informáciách. Kritérium výkonnosti pri meraní neistoty (k = 2) je percentuálny podiel parametrickej hodnoty uvedenej v tabuľke alebo každá presnejšia hodnota. Neistota merania sa odhaduje na úrovni parametrickej hodnoty, pokiaľ nie je uvedené inak.

Poznámka č. 2

Ak sa hodnota neistoty merania nedá splniť, mala by sa vybrať najlepšia dostupná technika (až do hodnoty 60 %).

Poznámka č. 3

Uvedenou metódou sa stanovuje celkové množstvo kyanidu vo všetkých formách.

Poznámka č. 4

Výkonnostné charakteristiky pre jednotlivé pesticídy sa uvádzajú orientačne. V prípade niektorých druhov pesticídov možno dosiahnuť hodnoty neistoty merania pohybujúce sa na úrovni len 30 %, pre viaceré iné pesticídy môžu byť povolené vyššie hodnoty až do úrovne 80 %.

Poznámka č. 5

Výkonnostná charakteristika sa vzťahuje na jednotlivé látky špecifikované pri 25 % z parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.

Poznámka č. 6

Výkonnostná charakteristika sa vzťahuje na jednotlivé látky špecifikované pri 50 % z parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.


(1)  Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36).

PRÍLOHA IV

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTOVAŤ ONLINE [PN 146]

Nasledujúce informácie sa musia spotrebiteľom sprístupniť prístupné online tak, aby boli ľahko použiteľné alebo rovnocenným používateľsky ústretovým zodpovedali ich potrebám prispôsobeným spôsobom : [PN 147]

(1)

identifikácia príslušného dodávateľa vody , oblasť a počet ľudí zásobovaných vodou a metóda výroby vody; [PN 148]

(2)

najaktuálnejšie výsledky preskúmanie najaktuálnejších výsledkov monitorovania na dodávateľa vody v prípade parametrov uvedených v častiach A a, B  a Ba prílohy I vrátane frekvencie a miesta odberu vzoriek podľa záujmovej oblasti odberateľa, ako aj parametrická hodnota stanovená spolu s parametrickou hodnotou stanovenou v súlade s článkom 5. Výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako: [PN 149]

a)

jeden mesiac v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody;

b)

šesť mesiacov v prípade stredných a  veľkých dodávateľov vody; [PN 202]

c)

jeden rok v prípade veľmi malých a malých dodávateľov vody; [PN 203]

(3)

pri v prípade možnej hrozby pre ľudské zdravie, ktorú určia príslušné orgány, po prekročení parametrickej hodnoty stanovenej parametrických hodnôt stanovených v súlade s článkom 5 informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie; [PN 150]

(4)

súhrn príslušného hodnotenia rizika pri zásobovaní vodou; [PN 151]

(5)

informácie o týchto indikačných parametroch uvedených v časti Ba prílohy I a súvisiacich parametrických hodnotách:;

a)

farba;

b)

pH (koncentrácia iónov vodíka);

c)

vodivosť;

d)

železo;

e)

mangán;

f)

pach;

g)

chuť;

h)

tvrdosť;

i)

minerály, anióny/katióny rozpustené vo vode:

boritan BO3-

uhličitan CO3 2-

chlorid Cl-

fluorid F-

hydrogénuhličitan HCO3-

dusičnan NO3-

dusitan NO2-

fosfát PO4 3-

kremičitan SiO2

síran SO4 2-

sulfid S2-

hliník Al

amoniak NH4+

vápnik Ca

horčík Mg

draslík K

sodík Na

Tieto parametrické hodnoty a iné neionizované zlúčeniny a stopové prvky sa môžu uvádzať s referenčnou hodnotou a/alebo vysvetlivkou; [PN 152]

(6)

odporúčania spotrebiteľom týkajúce sa okrem iného zníženia spotreby vody , ak je to vhodné, a zodpovedného používania vody podľa miestnych podmienok ; [PN 153]

(7)

v prípade veľkých a veľmi veľkých dodávateľov vody výročné informácie o: [PN 154]

a)

celkovej výkonnosti vodovodného systému z hľadiska účinnosti vrátane miery únikov a spotreby energie na kubický meter dodávanej vody mier únikov, ktoré určia členské štáty ; [PN 155]

b)

informácie o riadení a správe dodávateľa vody vrátane zloženia jeho vedúcich orgánov riadiacom modeli a vlastníckej štruktúre dodávok vody dodávateľom vody ; [PN 156]

c)

množstvo vody dodávané ročne a trendy;

d)

informácie o nákladovej štruktúre taríf účtovaných spotrebiteľom na ak sú náklady uhrádzané prostredníctvom systému sadzieb, informácie o štruktúre sadzieb za kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov predstavujúcich prinajmenšom náklady na spotrebu energie na kubický meter dodanej vody, opatrenia , ako aj nákladov týkajúcich sa opatrení dodávateľov vody na posúdenie nebezpečenstva účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 4, úprava na úpravu distribúcia distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu, zberčistenie odpadových vôd, ako aj náklady na opatrenia nákladov týkajúcich sa opatrení na účely článku 13, ak dodávatelia vody takéto opatrenia prijali; [PN 157]

e)

suma investícií, ktoré dodávateľ považuje za potrebné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti poskytovania vodárenských služieb (vrátane údržby infraštruktúry) realizovaných , prebiehajúcich suma skutočne získaných alebo navrátených investícií plánovaných investícií, ako aj plán financovania ; [PN 158]

f)

uplatňované typy úpravy a dezinfekcie vody;

g)

súhrn a štatistika sťažností spotrebiteľov, ako aj včasnosti a adekvátnosti odpovedí na problémy spôsob ich vyriešenia ; [PN 159]

(8)

na požiadanie prístup k historickým údajom pre informáciu podľa bodov 2 a 3, a to spätne desať rokov , nie však pred dátumom transpozície tejto smernice . [PN 160]

PRÍLOHA V

Časť A

Zrušená smernica so zoznamom jej neskorších zmien

(podľa článku 23)

smernica Rady 98/83/ES

(Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32)

 

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003

(Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1)

len bod 29 prílohy II

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009

(Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 14)

len bod 2.2 prílohy

smernica Komisie (EÚ) 2015/1787

(Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6)

 

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(podľa článku 23)

Smernica

Lehota na transpozíciu

 

98/83/ES

25. decembra 2000

 

(EÚ) 2015/1787

27. októbra 2017

 

PRÍLOHA VI

TABUĽKA ZHODY

Smernica 98/83/ES

Táto smernica

článok 1

článok 1

článok 2 úvodná časť

článok 2 úvodná časť

článok 2 ods. 1 a 2

článok 2 ods. 1 a 2

článok 2 ods. 3 až 8

článok 3 ods. 1 úvodná časť

článok 3 ods. 1 úvodná časť

článok 3 ods. 1 písm. a) a b)

článok 3 ods. 1 písm. a) a b)

článok 3 ods. 2 a 3

článok 3 ods. 2 a 3

článok 4 ods. 1 úvodná časť

článok 4 ods. 1 úvodná časť

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 4 ods. 1 druhý pododsek

článok 4 ods. 1 písm. c)

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 2

článok 5 ods. 1 a 2

článok 5 ods. 1

článok 5 ods. 3

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 1 písm. a) až c)

článok 6 písm. a) až c)

článok 6 ods. 1 písm. d)

článok 6 ods. 2

článok 6 ods. 3

článok 7

článok 8

 

článok 9

článok 10

článok 7 ods. 1

článok 11 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 11 ods. 2 úvodná časť

článok 11 ods. 2 písm. a) až c)

článok 7 ods. 3

článok 11 ods. 3

článok 7 ods. 4

článok 7 ods. 5 písm. a)

článok 11 ods. 4 úvodná časť

článok 7 ods. 5 písm. b)

článok 11 ods. 4 písm. a)

článok 7 ods. 5 písm. c)

článok 11 ods. 4 písm. b)

článok 7 ods. 6

článok 11 ods. 5

článok 8 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 8 ods. 2

článok 12 ods. 2 prvý pododsek

článok 12 ods. 2 druhý pododsek

článok 8 ods. 3

článok 12 ods. 3 prvý pododsek

článok 12 ods. 3 druhý pododsek

článok 12 ods. 4 písm. a) až c)

článok 8 ods. 4

článok 12 ods. 5

článok 8 ods. 5 až 7

článok 9

článok 10

článok 13

článok 14

článok 15

článok 16

článok 17

článok 11 ods. 1

článok 18 ods. 1 prvý pododsek

článok 18 ods. 1 druhý pododsek

článok 11 ods. 2

článok 18 ods. 2

článok 19

článok 12 ods. 1

článok 20 ods. 1

článok 12 ods. 2 prvý pododsek

článok 20 ods. 1

článok 12 ods. 2 druhý pododsek

článok 12 ods. 3

článok 13

článok 14

článok 15

článok 21

článok 17 ods. 1 a 2

článok 22 ods. 1 a 2

článok 16 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 16 ods. 2

 

článok 23 ods. 2

článok 18

článok 24

článok 19

článok 25

príloha I časť A

príloha I časť A

príloha I časť B

príloha I časť B

príloha I časť C

príloha I časť C

príloha II časť A ods. 1 písm. a) až c)

príloha II časť A ods. 1 písm. a) až c)

príloha II časť A ods. 2 prvý pododsek

príloha II časť A ods. 2 prvý pododsek

príloha II časť A ods. 2 druhý pododsek a tabuľka

príloha II časť A ods. 2 druhý pododsek

príloha II časť A ods. 2 tretí pododsek

príloha II časť A ods. 3

príloha II časť A ods. 4

príloha II časť A ods. 3

príloha II časť B ods. 1

príloha II časť B ods. 2

príloha II časť B ods. 1

príloha II časť B ods. 3

príloha II časť B ods. 2

príloha II časť C ods. 1

príloha II časť C ods. 2

príloha II časť C ods. 1

príloha II časť C ods. 3

príloha II časť C ods. 4

príloha II časť C ods. 2

príloha II časť C ods. 5

príloha II časť C ods. 3

príloha II časť C ods. 4

príloha II časť C ods. 6

príloha II časť D ods. 1 až 3

príloha II časť D ods. 1 až 3

príloha III prvý a druhý pododsek

príloha III prvý a druhý pododsek

príloha III časť A prvý a druhý pododsek

príloha III časť A tretí pododsek písm. a) až f)

príloha III časť A tretí pododsek písm. a) až h)

príloha III časť B ods. 1 prvý pododsek

príloha III časť B ods. 1 prvý pododsek

príloha III časť B ods. 1 druhý pododsek

príloha III časť B ods. 1 tretí pododsek a tabuľka 1

príloha III časť B ods. 1 druhý pododsek a tabuľka 1

príloha III časť B ods. 1 tabuľka 2

príloha III časť B ods. 2

príloha III časť B ods. 2

príloha IV

príloha V

príloha IV

príloha V

príloha VI


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/930


P8_TA(2019)0321

Zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatreniach na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia a o zmene smernice 2012/30/EÚ (COM(2016)0723 – C8-0475/2016 – 2016/0359(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/52)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0723),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0475/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili írska Poslanecká snemovňa a írsky Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017 (1),

so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov z 12. júla 2017 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0269/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 21.

(2)  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 43.


P8_TC1-COD(2016)0359

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1023.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/932


P8_TA(2019)0322

Výkon autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných na niektoré online vysielania a retransmisie televíznych a rozhlasových programov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov (COM(2016)0594 – C8-0384/2016 – 2016/0284(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/53)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0594),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0384/2016),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. januára 2017 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0378/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.


P8_TC1-COD(2016)0284

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/…, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/789.)


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/934


P8_TA(2019)0323

Program Kreatívna Európa na roky 2021 až 2027 ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (COM(2018)0366 – C8-0237/2018 – 2018/0190(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/54)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0366),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0237/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov zo 6. februára 2019 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0156/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 87.

(2)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


P8_TC1-COD(2018)0190

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Kultúra, umenie, kultúrne dedičstvo a kultúrna rozmanitosť majú pre európsku spoločnosť veľkú hodnotu, či už z kultúrneho, vzdelávacieho, demokratického, environmentálneho, sociálneho hľadiska, hľadiska ľudských práv alebo ekonomického hľadiska, a mali by sa šíriť a podporovať. Podľa Rímskej deklarácie z 25. marca 2017 a Európskej rady z decembra 2017 sú vzdelanie a kultúra základným stavebným kameňom inkluzívnej a súdržnej spoločnosti určenej pre všetkých a kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti Európy. [PN 1]

(2)

Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto hodnoty sa ďalej potvrdzujú a vyjadrujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) , ktorá má podľa článku 6 Zmluvy o EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Konkrétne v článku 11 charty sa zakotvuje sloboda prejavu a právo na informácie a v článku 13 charty sloboda umenia a vedeckého bádania. [PN 2]

(3)

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa ďalej ustanovuje, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a že Únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(4)

V oznámení Komisie o novej európskej stratégii pre kultúru (4) sa bližšie stanovujú ciele Únie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Jej cieľom je využívať silu kultúry a kultúrnej rozmanitosti na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a spoločenského blahobytu, v ktorom sa rozvíja cezhraničný rozmer kultúrnych a kreatívnych sektorov, podporuje sa ich rastový potenciál, podnecuje sa kultúrna tvorivosť vo vzdelávaní a v inováciách, ako aj na tvorbu pracovných miest a rastu a upevňovanie medzinárodných kultúrnych vzťahov. Kreatívna Európa by spolu s ďalšími programami Únie mala podporovať plnenie tejto novej stratégie pre kultúru. To so zreteľom na skutočnosť, že vnútorná hodnota kultúry a umeleckého prejavu by sa vždy mala chrániť a podporovať a že umelecká tvorba je jadrom projektov spolupráce. Podpora plnenia tejto Novej európskej stratégie pre kultúru je zároveň v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou. [PN 3]

(4a)

Politiky Únie budú predstavovať doplnok a pridanú hodnotu k intervenciám členských štátov v oblasti kultúry a kreativity. Vplyv politík Únie by sa mal pravidelne posudzovať so zreteľom na kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele ako prínosy pre občanov, aktívne zapojenie občanov, prínosy pre hospodárstvo Únie z hľadiska rastu a pracovných miest a presahov do iných odvetví hospodárstva a zručnosti a schopnosti ľudí, ktorí pracujú v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 4]

(4b)

Cieľmi tohto programu sú ochrana a rozvoj európskeho kultúrneho dedičstva. Tieto ciele boli uznané za neoddeliteľnú súčasť práva na vedomosti o kultúrnom dedičstve a účasť na kultúrnom živote, ktoré je zakotvené v Rámcovom dohovore Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (Dohovor z Fara), ktorý nadobudol platnosť 1. júna 2011. V tomto dohovore sa zdôrazňuje úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierovej a demokratickej spoločnosti a v procese trvalo udržateľného rozvoja a podporovania kultúrnej rozmanitosti. [PN 5]

(5)

Európska kultúrna rozmanitosť závisí od Propagovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a uvedomovania si spoločných koreňov je založené na slobode umeleckého prejavu, spôsobilosti a schopnostiach umelcov a kultúrnych subjektov, ako aj na existencii prekvitajúcich a odolných kultúrnych a kreatívnych sektorov, ktoré sú schopné vo verejnej aj súkromnej sfére a na ich schopnosti tvoriť , inovovať, produkovať svoje diela a šíriť svoje diela ich širokému a rôznorodému európskemu publiku. Tým sa zvyšuje ich hospodársky potenciál a prispievajú , zlepšuje sa prístup k tvorivému obsahu, umeleckému výskumu a kreativite a ich podpora prispieva sa k udržaniu rastu a zamestnanosti. Okrem toho šírenie tvorivosti a nových vedomostí prispieva k vyššej konkurencieschopnosti a povzbudzuje inovácie v priemyselných hodnotových reťazcoch. Mal by sa začať uplatňovať širší prístup k umeleckému a kultúrnemu vzdelávaniu a umeleckému výskumu, na základe ktorého by sa model STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) vyvinul na model STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie a matematika). Napriek pokroku v  oblasti pomoci pri preklade a titulkovaní v poslednom období je európsky kultúrny a kreatívny trh aj naďalej rozdrobený podľa národných a jazykových súradníc, čo . Mohlo by sa vynaložiť väčšie úsilie , aby sa kultúrnym a kreatívnym sektorom bráni umožnilo plnohodnotne využívať výhody jednotného európskeho trhu a jednotného digitálneho trhu zvlášť , a to so zreteľom na špecifiká jednotlivých trhov a ochranu práv duševného vlastníctva . [PN 6]

(5a)

Digitalizácia prestavuje zásadnú zmenu a je jednou z najväčších výziev pre kultúrne a kreatívne sektory. Digitálne inovácie zmenili zvyky, vzťahy a modely výroby a spotreby na úrovni jednotlivcov aj spoločnosti a mali by podnietiť rozvoj kultúrneho a tvorivého prejavu a povedomia a zároveň rešpektovať osobitnú hodnotu kultúrnych a kreatívnych sektorov v digitálnom prostredí. [PN 7]

(6)

V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov, pričom by sa mala uznať na jednej strane charakteristická umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho príspevku k rastu a konkurencieschopnosti, tvorivosti , inováciám, medzikultúrnemu dialógu, sociálnej súdržnosti inováciám vytváraniu znalostí . To si vyžaduje silné európske kultúrne a kreatívne sektory v ziskovej aj v neziskovej oblasti , predovšetkým životaschopný európsky audiovizuálny priemysel vzhľadom na jeho kapacitu osloviť široké publikum na miestnej, vnútroštátnej a únijnej úrovni a jeho hospodársky význam aj pre iné kreatívne sektory a cestovný ruch zameraný na kultúru a regionálny, miestny a mestský rozvoj . Konkurencia na globálnych audiovizuálnych trhoch sa ďalej zintenzívnila narušením obchodných modelov digitálnymi technológiami, napríklad zmenami mediálnej produkcie, spotreby a čoraz silnejším postavením globálnych platforiem pri šírení obsahu. Preto je potrebné zvýšiť podporu európskeho priemyslu. [PN 8]

(6a)

Aktívne európske občianstvo, spoločné hodnoty, tvorivosť a inovácie potrebujú pevný základ, od ktorého sa môžu odvíjať. Program by mal podporovať filmové a audiovizuálne vzdelávanie, najmä medzi maloletými a mladými ľuďmi. [PN 9]

(7)

Aby bol program účinný, mal by špecifickú povahu a výzvy jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby zohľadňovať individualizovaným prístupom, ktorý sa prejaví v podprograme zameranom na audiovizuálny sektor, podprograme zameranom na ostatné kultúrne a kreatívne sektory a medzisektorovom podprograme. Program by mal poskytovať rovnakú podporu všetkým kultúrnym a kreatívnym sektorom prostredníctvom horizontálnych systémov zameraných na spoločné potreby. V nadväznosti na pilotné projekty, prípravné akcie a štúdie by sa v jeho rámci mali vykonávať aj sektorové akcie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. [PN 10]

(7a)

Hudba vo všetkých svojich podobách a prejavoch, najmä súčasná a živá hudba, je dôležitou súčasťou kultúrneho, umeleckého a hospodárskeho dedičstva Únie. Predstavuje prvok sociálnej súdržnosti, multikultúrnej integrácie a socializácie mládeže a slúži ako kľúčový nástroj pozdvihovania kultúry, a to aj v oblasti cestovného ruchu. V rámci osobitných akcií realizovaných v podprograme KULTÚRA podľa tohto nariadenia by teda mal na hudobné odvetvie klásť osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje by mali pomôcť s výrazným zvýšením konkurencieschopnosti hudobného odvetvia a s riešením niektorých špecifických problémov, ktorým čelí. [PN 11]

(7b)

V oblasti medzinárodných vzťahov na poli kultúry by sa mala posilniť podpora zo strany Únie. Malo by sa vyvinúť úsilie, aby program prispieval k tretiemu strategickému cieľu Novej európskej stratégie pre kultúru využívaním kultúry a medzikultúrneho dialógu ako motorov udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja. V Únii a na celom svete mestá podnecujú rozvoj nových kultúrnych politík. Mnoho kreatívnych komunít sa zhromažďuje v kreatívnych centrách, inkubátoroch a vyčlenených priestoroch na celom svete. Únia by mala pomáhať so vzájomným prepájaním týchto komunít z Únie a tretích krajín a mala by podporovať multidisciplinárnu spoluprácu využívajúcu rôzne umelecké, kreatívne a digitálne zručnosti. [PN 12]

(8)

Cieľom medzisektorového podprogramu je využiť potenciál spolupráce medzi rôznymi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi a reagovať na spoločné výzvy, ktorým tieto sektory čelia . Spoločný prierezový prístup prináša výhody vo forme prenosu poznatkov a administratívneho zefektívnenia. [PN 13]

(9)

V audiovizuálnom sektore by mala Únia doplniť politiky jednotného digitálneho trhu intervenciou. Ide najmä o modernizáciu rámca autorského práva a navrhované nariadenie o online vysielaní vysielacích organizácií smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789  (5) , ako aj o návrh na zmenu smernice a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (6) (EÚ) 2018 / 1808  (7). Ich cieľom je posilniť kapacity európskych audiovizuálnych subjektov tvoriť, financovať, produkovať a distribuovať diela s dostatočnou vizibilitou rôznych formátov rôznych dostupných komunikačných médiách (ako je napr. televízia, kino alebo videá na požiadanie), ktoré budú atraktívne pre publikum na otvorenejšom a konkurencieschopnejšom trhu v Európe aj mimo nej. Zintenzívnenie podpory by sa malo zamerať na posledný vývoj na trhu, najmä silnejšie postavenie globálnych distribučných platforiem oproti národným vysielateľom, ktorí tradične investujú do produkcie európskych diel. [PN 14]

(10)

Osobitné akcie v rámci programu Kreatívna Európa ako značka Európske dedičstvo, Európske dni kultúrneho dedičstva, európske ocenenia v oblasti súčasnej, rockovej a populárnej hudby, literatúry, dedičstva a architektúry a Európske hlavné mestá kultúry už priamo oslovili milióny európskych občanov, preukázali spoločenský a hospodársky prínos európskych kultúrnych politík, a preto by mali pokračovať a ak je to možné, rozšíriť sa. Z programu by sa mali podporovať aktivity vytvárania sietí lokalít so značkou „Európske dedičstvo“. [PN 15]

(10a)

Program Kreatívna Európa v rámci nariadenia (EÚ) č. 1295/2013 inicioval tvorbu inovatívnych a úspešných projektov, ktorými sa vytvorili osvedčené postupy v oblasti nadnárodnej európskej spolupráce v kreatívnych a kultúrnych sektoroch. Tým sa zase zvýšila európsku kultúrnu rozmanitosť v prospech publika a zmaximalizovali sa sociálne a hospodárske prínosy európskych kultúrnych politík. V záujme zvýšenia efektívnosti by sa takéto prípady úspechov mali vyzdvihovať a podľa možnosti rozširovať. [PN 16]

(10b)

Do plnenia cieľov programu a jeho ďalšieho rozvoja by mali byť aktívne zapojené subjekty na všetkých úrovniach kultúrnych a kreatívnych sektorov. Keďže skúsenosti s formálnym zapojením zúčastnených strán do modelu participatívneho riadenia Európskeho roka kultúrneho dedičstva vyhláseného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864  (8) ukázali, že tento model je efektívny pri začleňovaní kultúry do ostatných politík, bolo by vhodné uplatniť takýto model aj na tento program. Tento model participatívneho riadenia by mal zahŕňať prierezový prístup s cieľom vytvoriť synergický účinok medzi rozličnými programami a iniciatívami Únie v oblasti kultúry a tvorivosti. [PN 17]

(10c)

Medzi osobitné akcie v rámci programu by sa mala zaradiť hlavná medzisektorová akcia zameraná na predstavenie európskej tvorivosti a kultúrnej rozmanitosti členským štátom a tretím krajinám. Akcia by mala zdôrazniť výnimočnosť európskej kultúrnej tvorivosti z hľadiska podnecovania prierezovej inovácie v širšej ekonomike, a to udeľovaním osobitnej ceny. [PN 18]

(11)

Kultúra je kľúčom k upevneniu inkluzívnych, a súdržných a premýšľavých spoločenstiev , k revitalizácii území a k podpore sociálneho začlenenia ľudí zo znevýhodneného prostredia . V kontexte migračných tlakov migračnej problematiky a výziev z hľadiska integrácie zohráva kultúra dôležitú základnú úlohu pri vytváraní inkluzívneho priestoru pre vzájomný dialóg kultúr a pri integrácii migrantov a utečencov a pomáha im , aby sa cítili byť súčasťou hostiteľskej spoločnosti, a aby sa medzi migrantmi a novými spoločenstvami vyvinuli dobré vzťahy pri vyvíjaní dobrých vzťahov medzi migrantmi a novými spoločenstvami . [PN 19]

(11a)

Kultúra umožňuje a podporuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť. Preto by mala byť stredobodom politických stratégií rozvoja. Mal by sa zdôrazniť prínos kultúry k blahu celej spoločnosti. V súlade s vyhlásením z Davosu z 22. januára 2018 o rozvíjaní kvalitnej kultúry výstavby pre Európu by sa preto mali podniknúť kroky na presadenie nového integrovaného prístupu k utváraniu kvalitného zastavaného prostredia, ktorý bude zakotvený v kultúre, posilní sociálnu súdržnosť, zaručí udržateľné životné prostredie a prispeje k zdraviu a blahu všetkého obyvateľstva. Tento prístup by nemal klásť dôraz len na mestské oblasti, ale mal by sa zameriavať predovšetkým na prepojenosť okrajových, vzdialených a vidieckych oblastí. Pojem kultúra výstavby zahŕňa všetky faktory, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu života občanov a komunít, a teda veľmi konkrétnym spôsobom podporujú inkluzívnosť, súdržnosť a udržateľnosť. [PN 20]

(11b)

Prioritou je dosiahnuť to, aby kultúra vrátane kultúrnych a audiovizuálnych statkov a služieb bola lepšie dostupná osobám so zdravotným postihnutím, a to ako nástroje na dosiahnutie ich úplného osobného naplnenia a aktívnej účasti, a tým prispievala ku skutočne inkluzívnej spoločnosti založenej na solidarite. Program by mal preto podporovať a zvyšovať kultúrnu účasť v celej Únii, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a osoby zo znevýhodneného prostredia, ako aj ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach. [PN 21]

(12)

Jadrom životaschopného kultúrneho a kreatívneho priemyslu sektora vrátane sektora spravodajských médií je umelecká sú sloboda umeleckého a kultúrneho prejavu, sloboda prejavu a pluralita médií . Program by mal podporovať výmeny a spoluprácu medzi audiovizuálnym a vydavateľským sektorom v prospech vytvorenia záujme podpory pluralistického a nezávislého mediálneho prostredia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ  (9) . Program by mal poskytovať podporu novým odborníkom v oblasti médií a napomáhať rozvoju kritického myslenia občanov prostredníctvom podpory mediálnej gramotnosti, najmä u mladých ľudí . [PN 22]

(12a)

Mobilita umelcov a kultúrnych pracovníkov z hľadiska rozvoja zručností, učenia, medzikultúrnej uvedomelosti, spoločnej tvorby, koprodukcie, obehu a šírenia umeleckých diel a účasti na medzinárodných podujatiach, ako napríklad na veľtrhoch a festivaloch, je kľúčovým predpokladom lepšie prepojených, silnejších a udržateľnejších kultúrnych a kreatívnych sektorov v Európe. Túto mobilitu často obmedzuje nevymedzené právne postavenie, ťažkosti pri získavaní víz a s dobou platnosti povolení, riziko dvojitého zdanenia a neisté a nestabilné podmienky sociálneho zabezpečenia. [PN 23]

(13)

V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by sa v programe a vo všetkých jeho činnostiach malo podporovať zohľadnenie rodovej rovnosti a cieľov nediskriminácie a prípadne by sa mali vymedziť vhodné kritériá rodovej rovnováhy a rozmanitosti . V rámci programu by sa mala vyvíjať snaha o to, aby účasť na programe a projekty vykonávané v jeho rámci oslovovali mnohotvárnu európsku spoločnosť a odrážali jej rozmanitosť. Činnosti programu by sa mali monitorovať a mali by sa o nich podávať správy, aby sa zabezpečila výkonnosť programu v tomto ohľade a tvorcom politík sa umožnilo prijímať kvalifikovanejšie rozhodnutia o budúcich programoch. [PN 24]

(13a)

Ženy sú na umeleckom a kultúrnom poli v Únii výrazne prítomné ako autorky, odborníčky, učiteľky a ako publikum s čoraz väčším podielom kultúrnej verejnosti. Ako však dokazuje výskum a štúdie, napríklad európska audiovizuálna sieť filmových režisérok a projekt We Must v hudobnej oblasti, existujú rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a je menej pravdepodobné, že by ženy mohli realizovať svoje diela a zaujať rozhodovacie pozície v kultúrnych, umeleckých a tvorivých inštitúciách. Preto je potrebné podporovať ženské talenty a šíriť ich diela s cieľom podporiť umeleckú kariéru žien. [PN 25]

(14)

V súlade so spoločným oznámením „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“, ktorú schválil Európsky parlament uznesením z 5. júla 2017 (10), by sa mal význam kultúry pre medzinárodné vzťahy a jej úloha pri šírení európskych hodnôt prejaviť v európskych nástrojoch financovania, a najmä v tomto programe, v podobe osobitných a cielených akcií, ktoré na globálnej scéne presadia jasný vplyv Únie.

(14a)

V súlade so závermi, ktoré priniesol Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018, by mal program zlepšovať schopnosť tohto sektora spolupracovať a presadzovať svoje záujmy, a to prostredníctvom podpory činností súvisiacich s odkazom Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a jeho hodnotenia. V tejto súvislosti by sa mala venovať pozornosť vyhláseniu, ktoré vydala Rada ministrov kultúry v novembri 2018, a vyhláseniam na záverečnom ceremoniáli Rady, ktorý sa konal 7. decembra 2018. Program by mal prispievať k dlhodobo udržateľnej ochrane európskeho kultúrneho dedičstva prostredníctvom podporných akcií pre remeselníkov a umelcov vykonávajúcich tradičné remeslá súvisiace s obnovou kultúrneho dedičstva. [PN 26]

(15)

V súlade s oznámením Komisie s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ z 22. júla 2014 (11) by príslušné politiky a nástroje mali prispievať k dlhodobej hodnote a udržateľnosti minulého, súčasného, hmotného, nehmotného a digitálneho kultúrneho dedičstva Európy a vytvoriť celistvejší prístup k jeho zachovaniu, ochrane, adaptívnemu opätovnému využívaniu, šíreniu, zhodnoteniu a podpore , a to podporovaním vysokokvalitného a koordinovaného spoločného využívania odborných znalostí a rozvíjaním spoločných noriem vysokej kvality pre tento sektor a mobility pre jeho pracovníkov . Kultúrne dedičstvo je integrálnou súčasťou európskej súdržnosti a podporuje väzbu medzi tradíciou a inováciou. Ochrana kultúrneho dedičstva a podpora umelcov, tvorcov a remeselníkov by mala byť prioritou programu . [PN 27]

(15a)

Program by mal prispievať k angažovanosti a zapojeniu občanov a organizácií občianskej spoločnosti do kultúry a spoločnosti, k podpore vzdelávania v oblasti kultúry a k sprístupneniu kultúrnych znalostí a kultúrneho dedičstva verejnosti. Program by mal takisto podporovať rozvoj kvality a inovácií v tvorbe a ochrane, okrem iného aj synergiami medzi kultúrou, umením, vedou, výskumom a technikou. [PN 28]

(16)

V súlade s oznámením Komisie „Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ“ z 13. septembra 2017 (12) by budúce akcie mali napomáhať integrácii tvorivosti, dizajnu a špičkových technológií, aby vznikli nové priemyselné hodnotové reťazce a oživila sa konkurencieschopnosť tradičných priemyselných odvetví.

(16a)

V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu by podpora kultúrnych a kreatívnych sektorov mala byť prierezovou otázkou. Projekty by sa mali integrovať v celom programe tak, aby podporovali nové obchodné modely a kompetencie, tradičné know-how a tiež aby kreatívne a interdisciplinárne riešenia prinášali hospodársku a sociálnu hodnotu. Okrem toho by sa mali naplno využívať potenciálne synergie medzi politikami Únie, aby bolo možné účinne využívať financovanie, ktoré je k dispozícii v rámci programov Únie ako Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, EaSI a InvestEU. [PN 29]

(17)

Na programe by sa za istých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí využívajú predvstupovú stratégiu, ako aj krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a strategickí partneri Únie.

(18)

Na programoch Únie sa môžu zúčastňovať tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v rámci spolupráce zriadenej v zmysle Dohody o EHP, ktorou sa ustanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia v zmysle tejto dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo obsahovať osobitné ustanovenie, ktorým by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a európskemu dvoru audítorov udeľovali potrebné práva a prístup, aby mohli všestranne vykonávať svoje právomoci. O príspevkoch tretích krajín do programu by sa mali každoročne podávať správy rozpočtovému orgánu. [PN 30]

(19)

Program by mal podporovať spoluprácu medzi Úniou a medzinárodnými organizáciami, ako sú Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Rada Európy vrátane fondu Eurimages a Európskeho audiovizuálneho observatória (ďalej len „observatórium“), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Svetová organizácia duševného vlastníctva. Tento program by mal zároveň podporovať plnenie záväzkov Únie, pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoja a najmä ich kultúrny rozmer (13). Z hľadiska audiovizuálneho sektora by sa mal z programu zabezpečiť príspevok Únie na činnosti Európskeho audiovizuálneho observatória.

(20)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami, ktoré Európskej únii plynú z Parížskej dohody, a s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja tento program prispeje k zohľadňovaniu ochrany klímy vo všetkých politikách a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vyčleniť 25 % rozpočtových výdavkov Únie na ochranu klímy. Počas prípravy a implementácie programu sa stanovia príslušné akcie, ktoré budú opätovne posudzované v kontexte príslušných hodnotení a preskúmaní.

(21)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (14) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Vymedzujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, zákaziek, cien a nepriameho plnenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa vzťahujú aj na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v dodržiavaní zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutným predpokladom riadneho finančného hospodárenia a efektívneho financovania z prostriedkov Únie.

(22)

Európska filmová akadémia si od svojho založenia vybudovala jedinečné renomé vďaka svojej osobitnej odbornej základni optimálnu pozíciu na vytvorenie optimálnej pozícii prispela k vytvoreniu celoeurópskej komunity filmových tvorcov a profesionálov, propagáciu propagácii šírenie šíreniu európskych filmov za hranicami jednotlivých štátov a formovanie skutočne európskeho napomohla vybudovaniu medzinárodného publika všetkých vekových kategórií . Preto by mala byť výnimočne oprávnená na priamu podporu Únie v kontexte svojej spolupráce s Európskym parlamentom na organizovaní Filmovej ceny LUX . Priama podpora však musí byť spojená s dojednaním dohody o spolupráci medzi oboma stranami, v ktorej sa vymedzia špecifické úlohy a ciele, pričom poskytnúť priamu podporu by malo byť možné až po uzavretí takejto dohody. To nebráni Európskej filmovej akadémii žiadať o financovanie iných iniciatív a projektov v rámci rôznych podprogramov tohto programu . [PN 31]

(23)

Mládežnícky orchester Európskej únie si od svojho vzniku vybudoval jedinečné renomé v oblasti šírenia medzikultúrneho bohatého európskeho hudobného dedičstva, prístupu k hudbe a medzikultúrnemu dialógu, a vzájomného rešpektu a porozumenia prostredníctvom kultúry , ako aj v oblasti posilňovania profesionality mladých hudobníkov, ktorým poskytuje zručnosti potrebné pre kariéru v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Prínos orchestra Európskej únie uznávajú členské štáty a inštitúcie Únie vrátane jednotlivých predsedov Komisie a Európskeho parlamentu . Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí v rámci prísnych a transparentných každoročných konkurzov vo všetkých členských štátoch musia splniť náročné kvalitatívne kritériá. Preto by mal byť výnimočne oprávnený na priamu podporu Únie na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré má stanoviť a pravidelne vyhodnocovať Komisia . Na zaistenie tejto podpory by mal Mládežnícky orchester Európskej únie zvýšiť svoju viditeľnosť, usilovať sa dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie hudobníkov zo všetkých členských štátov v orchestri a diverzifikovať svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z iných zdrojov než z finančných prostriedkov Únie . [PN 32]

(24)

Organizácie z kultúrnych a kreatívnych sektorov s rozsiahlym geografickým pokrytím, ktoré v rámci svojej činnosti poskytujú kultúrne služby priamo občanom Únie, takže majú potenciál priamo ovplyvniť európsku identitu, by mali byť oprávnené na podporu Únie.

(25)

Ak má byť alokácia prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie efektívna, všetky akcie a činnosti uskutočnené v rámci programu musia mať európsku pridanú hodnotu, musia dopĺňať činnosti členských štátov a by sa mali usilovať o súlad, komplementaritu a synergie vo vzťahu k programom financovania zameraným na podporu úzko prepojených oblastí politík, ako aj vo vzťahu k horizontálnym politikám Únie, napríklad politike hospodárskej súťaže.

(26)

Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať proporčným spôsobom a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by byť vhodné pre konkrétne projekty, ktoré podporujú. Program by mal zohľadňovať nielen hospodársku hodnotu projektov, ale aj ich kultúrny a kreatívny rozmer a osobitosť príslušných odvetví . [PN 33]

(26a)

Na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu by sa mali využiť aj finančné prostriedky z programov ustanovených nariadením …/… [Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce]  (15) a nariadením …/… [nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)]  (16) . Uvedené akcie by sa mali vykonávať v súlade s týmto nariadením. [PN 34]

(27)

Kultúrne a kreatívne sektory sú inovatívne, odolné a rozvíjajúce sa sektory hospodárstva Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Ich rozdrobenosť a nehmotná povaha ich aktív však obmedzujú ich prístup k súkromnému financovaniu. Medzi najväčšie výzvy kultúrnych pre kultúrne kreatívnych sektorov kreatívne sektory patrí zvýšenie ich prístup prístupu financovaniu finančným prostriedkom , ktoré im umožňuje rozvíjať činnosť, udržiavať sú nevyhnutné na rozvíjanie , udržanie alebo zvyšovať konkurencieschopnosť zvyšovanie ich konkurencieschopnosti a rozširovať sa do zahraničia na medzinárodnej úrovni . Ciele tohto programu z hľadiska politík by sa mali plniť aj pomocou finančných nástrojov a rozpočtovej záruky , najmä v prípade MSP, v rámci príslušnej zložky (zložiek) Fondu InvestEU v súlade s postupmi vytvorenými v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013 . [PN 35]

(28)

Základnými hodnotiacimi kritériami pre výber predmetného projektu by mali byť vplyv, kvalita a efektívnosť vykonávania projektu. Vzhľadom na to, že hodnotenie návrhov v rámci konkrétnych akcií programu si vyžaduje odborné znalosti, malo by sa stanoviť, že komisie pre vyhodnotenie môžu v prípade potreby pozostávať z externých odborníkov , ktorí by mali mať odborné a riadiace skúsenosti súvisiace s oblasťou, ktorej sa týka hodnotená žiadosť. V prípade potreby by sa malo prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť s cieľmi zapojenia a rozmanitosti publika . [PN 36]

(29)

Program by mal mať realistický a zvládnuteľný systém kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov výkonnosti, ktorý bude sprevádzať jeho akcie a nepretržite monitorovať jeho výkonnosť so zreteľom na vlastnú hodnotu umenia a kultúrnych a kreatívnych odvetví . Takéto ukazovatele výkonnosti by sa mali vypracovať spolu so zainteresovanými stranami . Toto monitorovanie, ako aj informačné a komunikačné činnosti súvisiace s programom a jeho akciami, by malo vychádzať z troch podprogramov. Tieto podprogramy by mali zohľadňovať jeden alebo viac kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Uvedené ukazovatele by sa mali posudzovať v súlade s týmto nariadením. [PN 37]

(29a)

Vzhľadom na zložitosť a ťažkosti pri vyhľadávaní, analyzovaní a prispôsobovaní údajov, meraní vplyvu kultúrnych politík a vymedzovaní ukazovateľov by Komisia mala posilniť spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje. Komisia by mala spolupracovať s centrami excelentnosti v Únii, národnými štatistickými úradmi a organizáciami relevantnými pre kultúrne a kreatívne sektory v Európe a s Radou Európy, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Unescom. [PN 38]

(30)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu Kreatívna Európa, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (17).

(31)

Na tento program sa uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. […] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, a to aj grantov určených pre tretie strany, cien, zákaziek, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(32)

Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti prevádzkovateľa projektu splniť konkrétne ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä veľkosť prevádzkovateľa a projektu, náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 39]

(33)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (18), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (19), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (20) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (21) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (22). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby im všetky tretie strany zúčastňujúce sa na finančnom plnení z prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(33a)

S cieľom optimalizovať synergický účinok medzi fondmi Únie a priamo riadenými nástrojmi by sa malo zjednodušiť poskytovanie podpory pre činnosti, ktoré už dostali certifikáciu známky excelentnosti. [PN 40]

(34)

Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (23) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Obmedzenia spôsobené odľahlosťou týchto krajín alebo území by sa mali zohľadňovať pri realizácii programu a ich skutočné zapojenie do programu by sa malo pravidelne monitorovať a hodnotiť. [PN 41]

(34a)

V súlade s článkom 349 ZFEÚ by sa mali prijať opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny umelcov z týchto regiónov a ich diel v rámci mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z daných regiónov a ich susedmi a tretími krajinami. Ľudia tak budú môcť využívať aj konkurenčné výhody, ktoré môže ponúkať kultúrny a kreatívny priemysel, najmä hospodársky rast a zamestnanosť. Takéto opatrenia by sa mali pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. [PN 42]

(35)

Pri zmene vedľajších prvkov tohto nariadenia by sa právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu pri dodržaní ukazovateľov uvedených v článku 15 a v prílohe II. Komisia by mala v prípravnej fáze absolvovať zodpovedajúce konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri týchto konzultáciách by sa mali dodržiavať zásady stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a títo experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)

Na účely hladkej implementácie zaistenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu možno a preklenutia čoraz väčších medzier vo financovaní, s ktorými sa prijímatelia stretávajú, by sa náklady prijímateľa, ktoré mu vzniknú pred podaním žiadosti o grant, najmä náklady súvisiace s právami duševného vlastníctva, považovať za oprávnené, pokiaľ sú priamo spojené s implementáciou podporovaných akcií. [PN 43]

(37)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné tento program vyhodnotiť vo svetle informácií získaných na základe požiadaviek osobitného monitorovania, a pritom sa vyhnúť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu najmä členských štátov. Medzi tieto požiadavky možno podľa potreby zahrnúť merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie účinkov programu v praxi.

(38)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci schvaľovať pracovné programy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (24). Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prijímanie pracovných programov. Je potrebné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä z hľadiska pokračovania viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od [1. januára 2021] by v prípade potreby mala riadenie akcií, ktoré neboli ukončené do [31. decembra 2020] v rámci predchádzajúceho programu, zabezpečovať technická a administratívna pomoc. [PN 44]

(38a)

V záujme účinnej a efektívnej implementácie programu by mala Komisia zaistiť, aby neexistovala žiadna zbytočná administratívna záťaž pre žiadateľov vo fáze podávania ani vo fáze spracúvania žiadostí. [PN 45]

(38b)

Vzhľadom na špecifiká kultúrnych a kreatívnych sektorov by sa osobitná pozornosť mala venovať malým projektom a ich pridanej hodnote. [PN 46]

(39)

Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými najmä v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť najmä úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a podporiť uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. Takisto je v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(40)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť samostatným postupom členských štátov, ale vzhľadom na ich nadnárodný charakter, veľký objem a rozsiahlu geografickú pôsobnosť financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, ich vplyv na vzdelávaciu mobilitu a v širšom meradle na integráciu Únie, ako aj ich posilnený medzinárodný rozmer, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušného cieľa.

(41)

Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od [1. januára 2021].

(42)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od [1. januára 2021],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje program Kreatívna Európa (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

2.

„kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách alebo umeleckých a iných individuálnych alebo kolektívnych tvorivých prejavoch a postupoch, či už sú tieto činnosti orientované na trh alebo nie . K týmto činnostiam môže patriť vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Budú mať Mnohé z nich majú potenciál priniesť inovácie a pracovné miesta, a to najmä v súvislosti s duševným vlastníctvom. Tieto sektory zahŕňajú architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho dizajnu), festivaly, hudbu, literatúru, múzické umenia, knihy a vydavateľskú činnosť, rozhlas, a výtvarné umenie , festivaly a dizajn vrátane módneho dizajnu ; [PN 47]

3.

„malé a stredné podniky (MSP)“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky v znení vymedzenia uvedeného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (25);

4.

„právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo je to subjekt bez právnej subjektivity v súlade s [článkom 197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

5.

„známka excelentnosti“ je označenie vysokej kvality určené projektom podaným v rámci programu Kreatívna Európa, ktoré sa považujú za hodné financovania, ale nezískajú ho v dôsledku rozpočtových obmedzení. Je uznaním hodnoty návrhu a podporuje hľadanie alternatívnych zdrojov financovania.

Článok 3

Ciele programu

1.

Program má tieto všeobecné ciele:

-a)

prispievať k uznávaniu a podpore vnútornej hodnoty kultúry, chrániť a podporovať kvalitu európskej kultúry a kreativity ako osobitného rozmeru osobného rozvoja, vzdelávania, sociálnej súdržnosti, slobody prejavu a presvedčenia a umeleckého vyjadrenia, posilňovať a prehlbovať demokraciu, kritické myslenie, pocit spolupatričnosti a občianstva ako pramene, z ktorých čerpajú pluralitné médiá a kultúrne prostredie; [PN 48]

a)

podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej , umeleckej a jazykovej rozmanitosti, a  to aj posilňovaním úlohy umelcov a kultúrnych subjektov, kvality európskej kultúrnej a umeleckej tvorby a spoločného hmotného a nehmotného európskeho kultúrneho dedičstva; [PN 49]

b)

zvyšovať podporovať konkurencieschopnosť všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov a umocňovať ich hospodársky význam , a to najmä audiovizuálneho sektora v audiovizuálnom sektore, vytváraním pracovných miest a posilňovaním inovácie a kreativity v týchto sektoroch . [PN 50]

2.

Špecifické ciele programu sú:

a)

posilniť hospodársky, umelecký, kultúrny, sociálny a vonkajší rozmer spolupráce na európskej úrovni s cieľom rozvíjať a šíriť európsku kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne hmotné a nehmotné dedičstvo, a zvýšiť konkurencieschopnosti konkurencieschopnosť a inováciu európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a upevniť medzinárodné kultúrne vzťahy; [PN 51]

aa)

podporovať kultúrne a kreatívne sektory vrátane audiovizuálneho sektora, podporovať umelcov, subjekty pôsobiace v tejto oblasti, remeselníkov a zapojenie publika s osobitným zameraním na rodovú rovnosť a nedostatočne zastúpené skupiny; [PN 52]

b)

podporiť inováciu, konkurencieschopnosť a schopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu sektora uspieť v konkurencii rozširovať sa , najmä pokiaľ ide o MSP, nezávislé produkčné spoločnosti a organizácie pôsobiace v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a podporiť kvalitu činností európskeho audiovizuálneho sektora udržateľným spôsobom s cieľom dosiahnuť vyvážený sektorový a geografický prístup ; [PN 53]

c)

rozšíriť podporovať spoluprácu na úrovni politík a inovatívne akcie vrátane nových obchodných modelov a modelov riadenia a kreatívnych riešení, na podporu všetkých podprogramov podporiť všetky podprogramy programu a všetky kultúrne a kreatívne sektory , a to aj ochranou slobody umeleckého prejavu a  podporou rôznorodého , nezávislého a pluralistického kultúrneho a  mediálneho prostredia, mediálnej gramotnosti , digitálnych zručností, kultúrneho a umeleckého vzdelávania, rodovej rovnosti, aktívneho občianstva, medzikultúrneho dialógu, odolnosti a sociálneho začlenenia , najmä osôb so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom väčšej dostupnosti tovaru a služieb kultúrneho charakteru ; [PN 54]

ca)

podporovať mobilitu umelcov a subjektov pôsobiacich v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a obeh ich diel; [PN 55]

cb)

poskytnúť kultúrnym a kreatívnym sektorom údaje, analýzy a primeraný súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov a vytvoriť koherentný systém hodnotení a posudzovaní vplyvu, a to aj s medzisektorovým rozmerom. [PN 56]

3.

Program sa delí na tieto podprogramy:

a)

podprogram „KULTÚRA“ sa vzťahuje na kultúrne a kreatívne sektory okrem audiovizuálneho sektora;

b)

podprogram „MÉDIÁ“ sa vzťahuje na audiovizuálny sektor;

c)

„MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram sa vzťahuje na činnosti uskutočňované naprieč všetkými kultúrnymi a kreatívnymi sektormi vrátane sektora spravodajských médií . [PN 57]

Článok 3a

Európska pridaná hodnota

Uznanie vnútornej a hospodárskej hodnoty kultúry a tvorivosti a rešpektovanie kvality a plurality hodnôt a politík Únie.

Z programu sa podporujú len tie akcie a činnosti, ktoré poskytujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 3.

Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená napríklad prostredníctvom:

a)

nadnárodného charakteru akcií a činností, ktoré dopĺňajú regionálne, národné, medzinárodné a iné programy a politiky Únie, a vplyvu týchto akcií a činností na prístup občanov ku kultúre, aktívne zapojenie občanov, vzdelávanie, sociálne začlenenie a medzikultúrny dialóg;

b)

rozvoja a podpory nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce medzi kultúrnymi a kreatívnymi aktérmi vrátane umelcov, profesionálov v audiovizuálnej oblasti, organizácií a MSP pôsobiacich na poli kultúry a kreativity a subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore so zameraním na podnecovanie komplexnejších, rýchlejších, účinnejších a dlhodobejších reakcií na globálne výzvy, najmä na digitalizáciu;

c)

úspor z rozsahu a rastu a pracovných miest, ku ktorým prispieva podpora Únie, čím sa vytvára pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky;

d)

zabezpečenia vyrovnanejších podmienok v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov prostredníctvom zohľadnenia osobitostí jednotlivých krajín vrátane krajín alebo regiónov so špecifickými geografickými alebo jazykovými pomermi, napríklad najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ a zámorských krajín alebo území pod správou členského štátu, ktoré sú uvedené v prílohe II k ZFEÚ;

e)

podpory povedomia o spoločných európskych koreňoch a rozmanitosti. [PN 58]

Článok 4

Podprogram KULTÚRA

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „KULTÚRA“ tieto priority:

-a)

podporovať umelecký prejav a umeleckú tvorbu; [PN 59]

-aa)

pestovať talenty, schopnosti a zručnosti a stimulovať spoluprácu a inovácie v celom reťazci kultúrnych a kreatívnych sektorov vrátane dedičstva; [PN 60]

a)

posilniť cezhraničný rozmer , obeh obeh viditeľnosť európskych kultúrnych a kreatívnych subjektov a ich diel, a subjektov to aj prostredníctvom programov rezidenčných pobytov, turné, podujatí, pracovných seminárov, výstav a festivalov, ako aj uľahčovaním výmeny najlepších postupov a zlepšovaním odborných spôsobilostí ; [PN 61]

b)

zvýšiť zlepšiť prístup ku kultúre, účasť na kultúre nej a kultúrne povedomie a tiež zapojenie publika v celej Európe , najmä so zreteľom na osoby so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia ; [PN 62]

c)

zvýšiť spoločenskú odolnosť a sociálne začlenenie , medzikultúrny a demokratický dialóg a kultúrnu výmenu prostredníctvom umenia, kultúry a kultúrneho dedičstva; [PN 63]

d)

zlepšiť kapacity schopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, aby prosperovali prosperovať , inovovať, tvoriť umelecké diela, budovať vytvárali rozvíjať kľúčové kompetencie, znalosti, zručnosti, nové umelecké postupy a udržateľné pracovné miesta a rast a prispievať k miestnemu a regionálnemu rozvoju ; [PN 64]

da)

rozvíjať odbornú spôsobilosť osôb v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a posilňovať ich postavenie primeranými opatreniami; [PN 65]

e)

posilniť európsku identitu , aktívne občianstvo, spolupatričnosť demokratické  hodnoty prostredníctvom kultúrneho povedomia, vzdelávania v umeniach kultúrneho dedičstva, prejavu, kritického myslenia, umeleckého prejavu, zviditeľnenia a docenenia tvorcov, umenia, vzdelávania a tvorivosti vo vzdelávaní vychádzajúcej z kultúry v rámci formálneho, neformálneho a informálneho celoživotného vzdelávania ; [PN 66]

f)

podporiť budovanie medzinárodných kapacít v európskych kultúrnych a kreatívnych sektoroch vrátane základných organizácií a mikroorganizácií , aby sa aktivizovali na medzinárodnej úrovni; [PN 67]

g)

prispieť k plneniu globálnej stratégie Únie pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry úsilím o zabezpečenie dlhodobého vplyvu tejto stratégie prostredníctvom kultúrnej diplomacie medziľudského prístupu zahŕňajúceho siete v oblasti kultúry, občiansku spoločnosť a základné organizácie . [PN 68]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

V rámci osobitných akcií v podprograme KULTÚRA sa musí osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií klásť na hudobný sektor. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje pomôžu so zvýšením konkurencieschopnosti hudobného sektora a s riešením niektorých osobitných problémov, ktorým čelí. [PN 69]

Článok 5

Podprogram MÉDIÁ

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „MÉDIÁ“ tieto priority:

a)

pestovať talenty a , schopnosti,  zručnosti , rozvíjať používanie digitálnych technológií a povzbudzovať spoluprácu , mobilitu a inovácie v oblasti tvorby a produkcie európskych audiovizuálnych diel , a to aj v cezhraničnom meradle ; [PN 70]

b)

zvýšiť distribúciu európskych audiovizuálnych diel v kinách v novom digitálnom prostredí nadnárodný a online a zlepšiť ich cezhraničnú prístupnosť, nadnárodný a medzinárodný obeh európskych audiovizuálnych diel to aj prostredníctvom inovatívnych obchodných modelov a nových technológií ich online a offline distribúciu, najmä v kinách ; [PN 71]

ba)

poskytovať medzinárodnému publiku širší prístup k audiovizuálnym dielam Únie predovšetkým ich propagáciou, podujatiami, činnosťami na podporu filmovej gramotnosti a festivalmi; [PN 72]

bb)

zveľaďovať audiovizuálne dedičstvo a uľahčovať prístup k audiovizuálnym archívom a knižniciam, podporovať ich a propagovať ich ako zdroje pamäte, vzdelávania, opakovaného použitia a nových obchodných možností, a to aj prostredníctvom najnovších digitálnych technológií; [PN 73]

c)

propagovať európske audiovizuálne diela a podporovať formovanie zapájanie publika všetkých vekových kategórií, najmä mladého publika a osôb so zdravotným postihnutím, z hľadiska proaktívneho a legálneho používania audiovizuálnych diel v Európe a za jej hranicami a z hľadiska spoločného využívania obsahu vytvoreného používateľmi, a to aj mimo nej prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti filmu a audiovizuálneho vzdelávania . [PN 74]

Tieto priority sa budú napĺňať cez podporu tvorby, propagácie, sprístupňovania a šírenia európskych diel šíriacich európske hodnoty a spoločnú identitu , ktoré majú potenciál osloviť veľké publikum všetkých vekových skupín v Európe i mimo nej, čím umožnia prispôsobiť sa novému vývoju na trhu a podporiť vykonávanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. [PN 75]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 6

MEDZISEKTOROVÝ podprogram

V súlade s cieľmi programu uvedenými v článku 3 sleduje „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram tieto priority:

a)

podporovať medzisektorovú nadnárodnú spoluprácu na úrovni politík, ako a to aj úlohu z hľadiska podpory úlohy , ktorú kultúra zohráva pri sociálnom začleňovaní, najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím a v záujme upevňovania demokracie, a šíriť znalosti získané v rámci programu a napomôcť podporovať prenosnosť jeho výsledkov s cieľom väčšmi zviditeľniť program ; [PN 76]

b)

so zreteľom na obsah chránený autorským právom podporovať inovatívny prístup k tvorbe umeleckého obsahu a umeleckému výskumu , sprístupňovaniu, šíreniu a propagácii obsahu vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch , a to v trhovom aj netrhovom meradle ; [PN 77]

c)

podporovať prierezové činnosti zahŕňajúce viacero sektorov s cieľom prispôsobiť sa štrukturálnym a technologickým zmenám prebehajúcim prebiehajúcim v mediálnom sektore, a zároveň posilňovať slobodné, rôznorodé a pluralistické mediálne médiá, umelecké a kultúrne prostredie, kvalitnú žurnalistiku profesijnú etiku v žurnalistike, kritické myslenie a mediálnu gramotnosť , najmä v radoch mládeže, prostredníctvom pomoci s prispôsobovaním sa novým mediálnym nástrojom a formátom a boja proti šíreniu dezinformácií ; [PN 78]

d)

zriadiť a podporovať programové kancelárie aktívne zapájanie programových kancelárií v zúčastnených krajinách s cieľom spravodlivo a vyvážene propagovať program v ich krajinách, a to aj sieťovými činnosťami na mieste, a podporovať žiadateľov v súvislosti s programom a poskytovať základné informácie o ďalších relevantných možnostiach podpory , ktoré budú program propagovať v danej krajine sú k dispozícii rámci programov financovaných z prostriedkov Únie, a podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 79]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 7

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie 2021 až 2027 sa stanovuje na 1 850 000 000 EUR v bežných 2 806 000 000 EUR v stálych cenách. [PN 80]

Program sa implementuje podľa tohto orientačného rozdelenia finančných prostriedkov:

do maximálnej výšky 609 000 000 EUR v minimálnej výške 33 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) (podprogram KULTÚRA); [PN 81]

do maximálnej výšky 1 081 000 000 EUR v minimálnej výške 58 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) (podprogram MÉDIÁ); [PN 82]

do maximálnej výšky 160 000 000 EUR 9 % na činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c) (MEDZISEKTOROVÝ podprogram) , čím sa zabezpečuje pridelenie finančných prostriedkov pre každú národnú kanceláriu programu Kreatívna Európa aspoň na tej istej úrovni ako v prípade rozpočtových prostriedkov pridelených podľa nariadenia (EÚ) č. 1295/2013 . [PN 83]

2.   Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc pri implementácii programu, napríklad na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

3.   Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 možno na podporu medzinárodného rozmeru programu sprístupniť dodatočné finančné príspevky z externých nástrojov financovania [Nástroj susedskej, susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)], z ktorých sa podporia akcie implementované a riadené v súlade s týmto nariadením. Takéto príspevky sa financujú v súlade s nariadeniami, ktorými sú ustanovené , a každoročne sa o nich – rovnako ako o príspevkoch do programu z tretích krajín – podávajú správy rozpočtovému orgánu . [PN 84]

4.   Na žiadosť členských štátov môžu byť zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom [62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. c)] uvedeného nariadenia. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 8

Tretie krajiny pridružené k programu

1.   Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)

členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)

iné krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode o účasti príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie za predpokladu, že takáto dohoda:

a)

zabezpečí spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny a prostriedkami, ktoré účasťou na programe získa;

b)

stanoví podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov do jednotlivých programov a príslušných administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

c)

neudelí tretej krajine právomoc rozhodovať o programe;

d)

zaručí práva Únie na riadne finančné hospodárenie a na ochranu jej finančných záujmov.

Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na riadiacich štruktúrach a fórach zainteresovaných strán programu s cieľom uľahčiť výmenu informácií. [PN 85]

2.   Predpokladom účasti krajín uvedených v odseku 1, písmenách a), b) a c) písm. a) až d) na podprograme MÉDIÁ a MEDZSEKTOROVOM podprograme je splnenie podmienok stanovených v smernici 2010/13/EÚ. [PN 151]

3.   Dohody uzavreté s krajinami uvedenými v odseku 1 písm. c) sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch odchyľovať od povinností uvedených v odseku 2.

3a.     Uzatváranie dohôd s tretími krajinami pridruženými k programu podľa tohto nariadenia sa uľahčí postupmi, ktoré sú rýchlejšie ako postupy podľa nariadenia (EÚ) č. 1295/2013. Dohody s novými krajinami sa aktívne podporujú. [PN 86]

Článok 8a

Iné tretie krajiny

Ak je to v záujme Únie, program môže podporovať spoluprácu s inými tretími krajinami, ako sú uvedené v článku 8, pokiaľ ide o akcie financované z dodatočných príspevkov z externých nástrojov financovania podľa článku 7 ods. 3.

Článok 9

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami a Európskym audiovizuálnym observatóriom

1.   K programu majú prístup medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, a to ako UNESCO alebo Rada Európy, prostredníctvom štruktúrovanejšej spolupráce s projektmi Kultúrne trasy Euroimages, monitorovacím strediskom EUIPO, Svetovou organizáciou duševného vlastníctva a OECD na základe spoločných príspevkov k plneniu cieľov programu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. [PN 87]

2.   Únia je počas trvania programu členom Európskeho audiovizuálneho observatória. Členstvo Únie v observatóriu prispieva k plneniu priorít podprogramu MÉDIÁ. Komisia zastupuje Úniu v jej vzťahoch s observatóriom. Z podprogramu MÉDIÁ sa poskytuje podpora na úhradu členského príspevku Únie v observatóriu, aby sa zlepšilo a na zhromažďovanie a analýza analýzu údajov v audiovizuálnom sektore. [PN 152]

Článok 9a

Získavanie údajov o kultúrnych a kreatívnych sektoroch

Komisia posilňuje spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje na meranie a analyzovanie vplyvu kultúrnych politík. V záujme splnenia tohto cieľa Komisia koná v spolupráci s centrami excelentnosti v Európe a národnými štatistickými úradmi a v spolupráci s Radou Európy, OECD a organizáciou UNESCO. Tým prispieva k plneniu cieľov podprogramu KULTÚRA a podrobne sleduje ďalší vývoj politiky v oblasti kultúry, a to aj tým, že v ranej etape začleňuje zainteresované strany do štúdia a prispôsobovania ukazovateľov spoločných pre rôzne sektory alebo špecifických pre danú oblasť činnosti. Komisia pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu o takýchto činnostiach. [PN 88]

Článok 10

Plnenie a formy financovania zo strany EÚ

1.   Program sa implementuje priamym riadením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo nepriamym riadením so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a zákaziek. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

3.   Operácie kombinovaného financovania v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a postupmi stanovenými v [nariadení o InvestEU] . Špecializovaný záručný mechanizmus vytvorený v rámci programu Kreatívna Európa bude pokračovať v rámci [nariadenia o InvestEU], pričom zohľadní implementačné postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013 . [PN 89]

4.   Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [ktoré nadväzuje na nariadenie o záručnom fonde] , a to na základe už vyvinutých implementačných postupov a pri ich zohľadnení . [PN 90]

4a.     V záujme podpory medzinárodného rozmeru programu sa z programov stanovených nariadením …/…[Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce] a nariadením …/… [IPA III] finančne prispieva k akciám vytvoreným v rámci tohto nariadenia. Toto nariadenie sa uplatňuje na využívanie uvedených programov, pričom zaisťuje súlad s príslušnými nariadeniami, ktoré ich upravujú. [PN 91]

Článok 11

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa z rozhodnutia v zmysle medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja na programe zúčastňuje tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF je súčasťou týchto práv právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

Článok 12

Pracovné programy

1.   Program sa implementuje prostredníctvom ročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Prijatiu pracovných programov predchádzajú konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom zaistiť, aby plánované akcie čo najlepšie podporovali rôzne zúčastnené sektory.  V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania , ktorou sa nesmie nahrádzať priame financovanie prostredníctvom grantov .

Všeobecné a konkrétne ciele a zodpovedajúce politické priority a akcie programu, ako aj pridelený rozpočet na jednotlivé akcie sa podrobne uvedú v ročných pracovných programoch. Ročný pracovný program obsahuje aj orientačný časový plán implementácie.[PN 92]

2.   Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením ročných pracovných programov . [PN 93]

Kapitola II

Granty a oprávnené subjekty

Článok 13

Granty

1.   Granty sa v rámci programu udeľujú a spravujú v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

1a.     Vo výzvach na predkladanie návrhov sa môže zohľadniť potreba zabezpečiť primeranú podporu malých projektov v rámci podprogramu KULTÚRA prostredníctvom opatrení, ktoré môžu zahŕňať vyššiu mieru spolufinancovania. [PN 94]

1b.     Pri prideľovaní grantov sa zohľadňujú tieto znaky príslušného projektu:

a)

kvalita projektu;

b)

vplyv;

c)

kvalita a efektívnosť jeho implementácie. [PN 95]

2.   Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých expertov. Schádza sa za fyzickej prítomnosti svojich členov alebo na diaľku.

Experti majú odborné skúsenosti súvisiace s posudzovanou oblasťou. Komisia pre vyhodnotenie môže požiadať o stanovisko expertov z krajiny, ktorá podala žiadosť. [PN 96]

3.   Odchylne od článku 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch možno považovať sa za oprávnené považujú tie náklady, ktoré vznikli prijímateľovi pred podaním žiadosti o grant, pokiaľ priamo súvisia s vykonávaním podporovaných akcií a činností. [PN 97]

4.   Tam, kde je to vhodné, sa v akciách stanovia primerané kritériá nediskriminácie vrátane rodovej vyváženosti.

Článok 14

Oprávnené subjekty

1.   Okrem kritérií stanovených v [článku 197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 až 4.

2.   Oprávnené sú tieto subjekty:

a)

právne subjekty založené v jednej z týchto krajín:

1.

členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

2.

tretie krajiny pridružené k programu;

3.

tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4;

b)

každý právny subjekt zriadený v zmysle práva Únie alebo každá medzinárodná organizácia.

3.   Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.   Právne subjekty založené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, by mali v zásade znášať náklady na svoju účasť. Pokiaľ je to v záujme Únie, náklady na ich účasť môžu pokryť dodatočné príspevky z externých nástrojov na financovanie podľa článku 7 ods. 3.

5.   Bez toho, aby sa zapojili do výzvy na predkladanie návrhov, môžu na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré stanoví Komisia a ktoré sa pravidelne hodnotia v súlade s cieľmi programu, výnimočne získať granty tieto subjekty: [PN 98]

a)

Európska filmová akadémia v kontexte spolupráce s Európskym parlamentom na Filmovej cene LUX na základe dohody o spolupráci dojednanej a podpísanej týmito stranami a v spolupráci so sieťou Europa Cinemas; do uzatvorenia dohody o spolupráci sú príslušné rozpočtové prostriedky v rozpočtovej rezerve ; [PN 99]

b)

Mládežnícky orchester Európskej únie na svoje činnosti vrátane pravidelného výberu a umeleckej prípravy mladých hudobníkov zo všetkých členských štátov prostredníctvom rezidenčných programov, ktoré ponúkajú mobilitu a príležitosť vystupovať na festivaloch a turné v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni a ktoré prispievajú k cezhraničnému šíreniu európskej kultúry a k internacionalizácii kariéry mladých hudobníkov, a to so zameraním na vyvážené geografické zastúpenie účastníkov; Mládežnícky orchester Európskej únie diverzifikuje svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z nových zdrojov, a tak znižuje svoju závislosť od finančných prostriedkov Únie; činnosti Mládežníckeho orchestra Európskej únie musia byť v súlade s cieľmi a prioritami programu a podprogramu KULTÚRA, najmä pokiaľ ide o zapojenie publika . [PN 100]

Kapitola III

Synergie a komplementarita

Článok 15

Komplementarita

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje, že program je celkovo konzistentný a komplementárny s príslušnými politikami a programami, a to najmä s tými, ktoré sa týkajú rodovej vyváženosti, vzdelávania, najmä digitálneho vzdelávania a mediálnej gramotnosti, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, najmä v prípade marginalizovaných skupín a menšín, výskumu a inovácií vrátane sociálnych inovácií , priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a ochrany klímy, súdržnosti, regionálnej a mestskej politiky, udržateľného cestovného ruchu, štátnej pomoci , mobility a medzinárodnej spolupráce a rozvoja , a to aj v záujme podpory účinného využívania verejných prostriedkov .

Komisia zabezpečí, aby sa pri uplatňovaní postupov stanovených v [Programe InvestEU] na účely tohto programu zohľadňovali postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013. [PN 101]

Článok 16

Kumulatívne a kombinované financovanie

1.   Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu vrátane fondov v zmysle nariadenia (EÚ) č. XX/XXXX [VN], pokiaľ tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe.

2.   Návrhu oprávnenému na podporu z programu možno udeliť známku excelentnosti, pokiaľ vyhovuje týmto kumulatívnym podmienkam:

a)

bol posúdený vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)

je v súlade s minimálnymi vysokými kvalitatívnymi požiadavkami príslušnej výzvy na predkladanie návrhov; [PN 102]

c)

nemožno ho financovať v rámci príslušnej výzvy v dôsledku rozpočtových obmedzení.

2a.     Návrhy, ktorým bola udelená známka excelentnosti, môžu byť financované priamo z iných programov a z finančných prostriedkov podľa nariadenia [všeobecné nariadenie COM(2018)0375] v súlade s jeho článkom 67 ods. 5 za predpokladu, že sú v súlade s cieľmi tohto programu. Komisia zaistí, aby kritériá výberu projektov pre známku excelentnosti a jej udeľovania boli jednotné, jednoznačné a transparentné pre potenciálnych prijímateľov. [PN 103]

Článok 16a

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory v rámci InvestEU

1.     Finančná podpora z nového programu InvestEU vychádza z cieľov a kritérií záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, pričom zohľadňuje špecifickosť daného sektora.

2.     Program InvestEU poskytuje:

a)

prístup k finančným prostriedkom pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

b)

záruky zúčastneným finančným sprostredkovateľom z ktorejkoľvek krajiny zúčastňujúcej sa na záručnom mechanizme;

c)

zúčastneným finančným sprostredkovateľom dodatočné odborné znalosti na hodnotenie rizík spojených s MSP, mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami a s kultúrnymi a kreatívnymi projektmi;

d)

objem dlhového financovania sprístupneného pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie;

e)

MSP, mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám zo všetkých regiónov a sektorov schopnosť vytvoriť diverzifikované úverové portfólio a navrhnúť marketingový a propagačný plán;

f)

tieto druhy úverov: investície do hmotného a nehmotného majetku s výnimkou osobnej zábezpeky; prevody podnikov; prevádzkový kapitál, napríklad dočasné financovanie, preklenutie nedostatku finančných prostriedkov, peňažný tok a úverové linky. [PN 104]

Kapitola IV

Monitorovanie, hodnotenie a kontrola

Článok 17

Monitorovanie a podávanie správ

1.   V prílohe II sú uvedené ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach o pokroku programu v dosahovaní cieľov uvedených v článku 3.

1a.     Podprogramy majú spoločný súbor kvalitatívnych ukazovateľov. Každý podprogram má špecializovaný súbor ukazovateľov. [PN 105]

2.   Aby bolo hodnotenie pokroku programu v dosahovaní jeho cieľov efektívne, Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom vytvoriť ustanovenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie a právomoc meniť prílohu II s cieľom revidovať alebo doplniť ukazovatele, ak je to pre monitorovanie a hodnotenie potrebné. Komisia prijme delegovaný akt o ukazovateľoch do 31. decembra 2022 . [PN 106]

3.   Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, že údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov sa zhromaždia efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie, prípadne členským štátom, ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 18

Hodnotenie

1.   Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

1a.     Dostupné údaje o výške viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré by boli potrebné na financovanie projektov so známkou excelentnosti, sa každý rok poskytnú obom zložkám rozpočtového orgánu, a to aspoň tri mesiace pred dátumom uverejnenia ich stanoviska k rozpočtu Únie na nasledujúci rok podľa spoločne dohodnutého harmonogramu ročného rozpočtového postupu. [PN 107]

2.   Priebežné hodnotenie Preskúmanie programu v polovici obdobia sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu do 30. júna 2024 .

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení v polovici obdobia do 31. decembra 2024.

Komisia v prípade potreby a na základe preskúmania v polovici obdobia predloží legislatívny návrh na revíziu tohto nariadenia.[PN 108]

3.   Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná predloží záverečné hodnotenie programu. [PN 109]

4.   Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.   Systém podávania správ o hodnotení zabezpečuje, že údaje na hodnotenie programu sa zhromaždia efektívne, účinne a včas a na primeranej úrovni podrobnosti. Tieto údaje a informácie sa oznamujú Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými právnymi ustanoveniami; napríklad v prípade potreby sa osobné údaje anonymizujú. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 19

Delegovanie právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 ods. 2 a článku 17 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 12 ods. 2 a článku 17 môže kedykoľvek odvolať Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých menuje každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznámi delegovaný akt ihneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 ods. 2 a článku 17 nadobúda účinnosť, ak voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Kapitola V

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 20

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú vizibilitu finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti , najmä názov programu a v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu MÉDIÁ aj logo MÉDIÁ. Komisia vytvorí logo KULTÚRA, ktoré sa bude používať v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu KULTÚRA . [PN 110]

2.   Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti zamerané na program, a na akcie a výsledky dosiahnuté prostredníctvom podprogramov. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 21

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 22

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá až do ukončenia príslušných akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.   Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013.

3.   V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 7 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 87.

(2)  Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.

(4)  COM(2018)0267.

(5)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 82).

(6)  COM(2016)0287.

(7)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69).

(8)   Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864 zo 17. mája 2017 o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 1).

(9)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(10)  JOIN/2016/029.

(11)  COM(2014)0477.

(12)  COM(2017)0479.

(13)  Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, prijatá Organizáciou Spojených národov v septembri 2015, A/RES/70/1.

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(15)   2018/0243(COD).

(16)   2018/0247(COD).

(17)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(19)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(21)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(23)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(25)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003.

PRÍLOHA I

Doplňujúce informácie o činnostiach, ktoré sa majú financovať

1.   PODPROGRAM KULTÚRA

Priority podprogramu KULTÚRA uvedené v článku 4 sa dosahujú prostredníctvom týchto akcií:

 

Horizontálne akcie:

a)

nadnárodné projekty spolupráce s jasným rozlíšením medzi malými a strednými projektmi a projektmi veľkého rozsahu a s osobitným zreteľom na mikroorganizácie a malé organizácie pôsobiace v oblasti kultúry ; [PN 111]

b)

európske siete kultúrnych a kreatívnych organizácií z rôznych krajín;

c)

kultúrne a kreatívne celoeurópske platformy;

d)

mobilita umelcov , remeselníkov a kultúrnych a kreatívnych subjektov v rámci ich nadnárodnej činnosti vrátane pokrytia nákladov súvisiacich s umeleckou činnosťou a obehom umeleckých diel a kultúrnych objektov ; [PN 112]

e)

podpora kultúrnych a kreatívnych organizácií pri pôsobení na medzinárodnej úrovni a budovaní ich kapacít ; [PN 113]

f)

tvorba politiky, spolupráca a vykonávanie v oblasti kultúry, a to aj prostredníctvom poskytovania údajov a výmeny osvedčených postupov či pilotných projektov.

 

Sektorové akcie:

a)

podpora hudobného sektora: podpora rozmanitosti, kreativity a inovácie v oblasti hudby, najmä živej hudby, predovšetkým to aj prostredníctvom vytvárania sietí, šírenie hudobného a podpora rozmanitých európskych hudobných diel a repertoáru v Európe a za jej hranicami, akcie odbornej prípravy odborná príprava, účasť na hudbe jej dostupnosť,  formovanie publika v súvislosti s európskym repertoárom , zviditeľnenie a docenenie tvorcov, usporiadateľov a umelcov, predovšetkým mladých a začínajúcich , ako aj podpora zhromažďovania a analýzy údajov; [PN 114]

b)

podpora knižného a vydavateľského sektora: zacielené akcie na podporu rozmanitosti, kreativity a inovácie, predovšetkým preklad , úprava do formátov dostupných pre ľudí so zdravotným postihnutím, a propagácia európskej literatúry v medzinárodnom kontexte v rámci Európy aj za jej hranicami, a to aj prostredníctvom knižníc, odborné vzdelávanie a výmeny pre odborníkov zo sektora, autorov a prekladateľov, ako aj nadnárodné projekty zamerané na spoluprácu, inováciu a rozvoj v tomto sektore; [PN 115]

c)

podpora sektora architektúry a kultúrneho dedičstva a architektúry : zacielené akcie na podporu mobility prevádzkovateľov, výskum, vytýčenie noriem vysokej kvality, budovanie kapacít, rozvoj publika odovzdávanie odborných znalostí internacionalizáciu sektora kultúrneho dedičstva zručností medzi remeselníkmi, zapojenie publika, podpora zachovania, ochrany architektúry, podpora obnovy životného priestoru, adaptívne opätovné využívanie , presadzovanie kultúry výstavby (tzv. Baukultur), podpora zachovania, ochrany a posilňovania udržateľnosť, šírenie posilňovanie internacionalizácia kultúrneho dedičstva a jeho hodnôt prostredníctvom zvyšovania povedomia, vytvárania sietí a partnerských vzdelávacích činností; [PN 116]

d)

podpora ostatných sektorov: zacielené propagačné akcie v prospech rozvoja kreatívneho aspektu v dizajne, móde ďalších sektoroch vrátane dizajnu módy cestovnom udržateľného cestovného ruchu zameranom zameraného na kultúru, ako aj ich propagácia a reprezentácia mimo Európskej únie. [PN 117]

Podpora všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov v oblastiach spoločných potrieb, pričom ak špecifiká subsektora odôvodňujú cielený prístup, možno prípadne vytvoriť sektorovú akciu. Horizontálny prístup sa prijíma v prípade nadnárodných projektov v oblasti spolupráce, mobility a internacionalizácie, a to aj prostredníctvom rezidenčných programov, turné, podujatí, živých vystúpení, výstav a festivalov, ako aj v prípade podpory rozmanitosti, tvorivosti a inovácie, odbornej prípravy a výmen profesionálov v danom sektore, budovania kapacít, sieťovej spolupráce, zručností, formovania publika a získavania a analýzy údajov. Na sektorové akcie sú vyčlenené rozpočty primerané sektorom identifikovaným ako prioritné. Sektorové akcie by mali pomáhať s riešením osobitných výziev, ktorým čelia rôzne prioritné sektory identifikované v tejto prílohe, a to na základe existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií. [PN 118]

Osobitné akcie zamerané na zviditeľnenie a zhmotnenie európskej identity a jej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a na rozvíjanie medzikultúrneho dialógu: [PN 119]

a)

Európske hlavné mestá kultúry so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ (1);

b)

značka „Európske dedičstvo“ so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ (2) a sieť lokalít Európskeho dedičstva ; [PN 120];

c)

ocenenia EÚ v oblasti kultúry vrátane Európskej divadelnej ceny ; [PN 121]

d)

Európske dni kultúrneho dedičstva;

da)

akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt; [PN 122]

e)

podpora európskych kultúrnych inštitúcií, ktoré sa venujú poskytovaniu priamych kultúrnych služieb európskym občanom so širokým zemepisným pokrytím.

2.   PODPROGRAM MÉDIÁ

V súvislosti s prioritami podprogramu MÉDIÁ uvedenými v článku 5 sa prihliada na požiadavky stanovené smernicou 2010/13/EÚ a rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o tvorbu, šírenie a sprístupnenie audiovizuálneho obsahu, ako aj na veľkosť a osobitosti príslušných trhov. Ciele sa okrem iného dosahujú prostredníctvom týchto činností: [PN 123]

a)

tvorba európskych audiovizuálnych diel , najmä filmov a televíznych diel, ako je fikcia, krátke filmy, dokumentárne filmy, filmy pre deti a animované filmy, a interaktívnych diel, ako sú kvalitné videohry s príbehom a multimédiá so zvýšeným potenciálom cezhraničného obehu, ktoré vytvorili nezávislé európske produkčné spoločnosti ; [PN 124]

b)

tvorba inovačného a kvalitného televízneho obsahu a seriálových naratívnych formátov pre všetky vekové skupiny prostredníctvom podpory nezávislých európskych produkčných spoločností ; [PN 125]

ba)

podpora iniciatív venovaných tvorbe a propagácii diel súvisiacich s históriou európskej integrácie a európskymi príbehmi; [PN 126]

c)

propagačné, reklamné a marketingové nástroje (vrátane online nástrojov a nástrojov s využitím analýzy údajov), ktorých cieľom je zvýšiť význam, viditeľnosť, cezhraničný prístup a záber publika v súvislosti s európskymi dielami; [PN 127]

d)

podpora medzinárodného predaja a šírenia inonárodných európskych diel na všetkých platformách so zameraním na malé aj veľké produkcie , a to aj prostredníctvom koordinovaných distribučných stratégií pre viacero krajín a titulkovania, dabingu a audiokomentára ; [PN 128]

da)

akcie zamerané na podporu krajín s nízkou kapacitou v záujme zlepšovania ich zistených nedostatkov; [PN 129]

e)

podpora výmen medzi podnikmi a činností sietí na uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií a obehu európskych diel ; [PN 130]

ea)

podpora európskych sietí audiovizuálnych tvorcov z rôznych krajín zameraná na rozvoj kreatívnych talentov v audiovizuálnom sektore; [PN 131]

eb)

osobitné opatrenia prispievajúce k spravodlivému zaobchádzaniu s kreatívnymi talentmi v audiovizuálnom sektore; [PN 132]

f)

podpora európskych diel na priemyselných podujatiach a veľtrhoch v Európe a za jej hranicami;

g)

iniciatívy na podporu rozvoja formovania a zapojenia publika , najmä v kinách, a filmového a audiovizuálneho vzdelávania zamerané najmä na mladé publikum; [PN 133]

h)

odborná príprava a mentorské činnosti na posilnenie kapacity audiovizuálnych prevádzkovateľov vrátane umeleckých a iných remeselníkov , aby sa vedeli prispôsobiť vývoju na trhu a digitálnym technológiám; [PN 134]

i)

sieť jedna alebo viaceré siete európskych prevádzkovateľov videa na požiadanie, ktorá ponúka ktoré ponúkajú významný podiel inonárodných európskych diel; [PN 135]

j)

sieť(-e) európskych európske festivaly a siete festivalov, ktoré premietajú významný podiel a propagujú rôzne európske audiovizuálne diela s významným podielom inonárodných európskych diel; [PN 136]

k)

sieť európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov , prispievajú k posilňovaniu úlohy kín v hodnotovom reťazci a zdôrazňujú verejné premietanie ako spoločenský zážitok ; [PN 137]

l)

osobitné opatrenia vrátane mentorstva a činností zameraných na vytváranie sietí , ktoré majú prispieť k vyváženejšej účasti žien a mužov v audiovizuálnom sektore; [PN 138]

m)

podpora politického dialógu, inovatívnych politických opatrení a výmeny najlepších postupov, a to aj prostredníctvom analytických činností a poskytovania spoľahlivých údajov;

n)

nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania a vytváranie sietí medzi audiovizuálnym sektorom a tvorcami politiky;

na)

podpora obehu kultúrneho televízneho obsahu a viacjazyčného prístupu k nemu online a offline, aj prostredníctvom titulkovania, s cieľom propagovať bohatstvo a rozmanitosť európskeho kultúrneho dedičstva, súčasnej tvorby a jazykov. [PN 139]

3.   MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM

Priority MEDZISEKTOROVÉHO podprogramu uvedené v článku 6 sa dosahujú najmä prostredníctvom týchto činností:

 

Spolupráca v oblasti politiky a osveta:

a)

tvorba politiky, nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania vrátane partnerského mentorstva pre nové subjekty programu, zvyšovanie informovanosti a vytváranie sietí medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politiky medzisektorovej povahy , a to aj prostredníctvom stáleho štrukturálneho dialógu so zainteresovanými stranami a s fórom kultúrneho a kreatívneho sektora na posilnenie dialógu a orientácie sektorových politík ; [PN 140]

b)

analytické medzisektorové činnosti;

c)

podporné akcie, ktorých cieľom je posilňovať cezhraničnú politickú spoluprácu a tvorbu politiky zamerané na úlohu sociálneho začleňovania pomocou kultúry;

d)

zlepšovanie znalostí o programe a témach, ktoré pokrýva, posilňovanie osvety medzi občanmi a pomoc pri prenosnosti výsledkov za hranice členského štátu.

 

Laboratórium kreatívnej inovácie:

a)

podporovať nové formy tvorby na pomedzí rôznych kultúrnych a kreatívnych sektorov a so subjektmi z iných sektorov , napr. pomocou využívania inovačných technológií a mentorstva pri ich používaní v rámci organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a spolupráce prostredníctvom digitálnych centier ; [PN 141]

b)

podporovať inovačné medzisektorové prístupy a nástroje na uľahčovanie sprístupnenia, šírenia, propagácie a speňažovania kultúry a kreativity vrátane kultúrneho dedičstva;

ba)

akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt. [PN 142]

 

Programové kancelárie:

a)

podporovať program na vnútroštátnej úrovni a poskytovať relevantné informácie o rôznych typoch finančnej podpory, ktorá je dostupná v rámci politiky Únie , a o kritériách, postupoch a výsledkoch hodnotenia ; [PN 143]

b)

podporovať potenciálnych prijímateľov v procese podávania žiadosti, podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi odborníkmi, inštitúciami, platformami a sieťami, a to v rámci jednotlivých oblastí politiky a sektorov pokrytých programom, ako aj medzi nimi; [PN 144]

c)

podporovať Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie zdola nahor a zhora nadol o výsledkoch programu a ich šírenia medzi občanmi a subjektmi . [PN 145]

 

Prierezové činnosti na podporu spravodajského mediálneho sektora:

a)

riešenie štrukturálnych a technologických zmien, ktorým čelí mediálny sektor spravodajských médií , prostredníctvom podpory presadzovania nezávislého pluralitného mediálneho prostredia a prostredníctvom podpory nezávislého monitorovania rozmanitého s cieľom posúdiť riziká pluralitného mediálneho prostredia výzvy, ktorým mediálna pluralita a sloboda čelia ; [PN 146]

b)

podpora prísnych noriem mediálnej tvorby prostredníctvom podnecovania spolupráce, digitálnych zručností, spoločnej cezhraničnej žurnalistiky a kvalitného obsahu a udržateľných hospodárskych modelov fungovania médií na zabezpečenie profesionálnej etiky v žurnalistike ; [PN 147]

c)

podpora mediálnej gramotnosti, ktorá umožní rozvoj kritického vnímania médií zo strany občanov , najmä mladých ľudí, podpora vytvorenia platformy Únie na výmenu postupov a politík v oblasti mediálnej gramotnosti medzi všetkými členskými štátmi, a to aj prostredníctvom univerzitných rozhlasových a mediálnych sietí, ktoré sa zaoberajú Európou, a zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov spravodajských médií, aby vedeli rozpoznať dezinformácie a bojovať proti nim; [PN 148]

ca)

rozvíjanie a ochrana politického dialógu a dialógu občianskej spoločnosti o hrozbách pre slobodu a pluralitu médií v Európe. [PN 149]


(1)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1622/2006/ES (Ú. v. EÚ L 132, 3.5.2014, s. 1).

(2)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovuje akcia Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo (Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1).

PRÍLOHA II

SPOLOČNÉ KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE UKAZOVATELE VPLYVU PROGRAMU

(1)

prínos pre občanov a komunity;

(2)

prínos pre posilňovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva;

(3)

prínos pre hospodárstvo Únie a pracovné miesta, najmä kultúrne a kreatívne sektory a MSP;

(4)

začleňovanie politík Únie vrátane medzinárodných vzťahov na poli kultúry;

(5)

európska pridaná hodnota projektov;

(6)

kvalita partnerstiev a projektov v oblasti kultúry;

(7)

počet ľudí, ktorí majú prístup k európskym dielam v oblasti kultúry a tvorivosti podporovaným z programu;

(8)

počet pracovných pozícií napojených na financované projekty;

(9)

rodová rovnováha a podľa potreby mobilita a posilnenie postavenia subjektov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 150]

Ukazovatele

PODPROGRAM KULTÚRA:

Počet a rozsah nadnárodných partnerstiev vytvorených s podporou programu

Počet umelcov a kultúrnych, prípadne kreatívnych hráčov, ktorí sú (zemepisne) mobilní za vnútroštátnymi hranicami vďaka podpore programu, podľa krajiny pôvodu

Počet osôb, ktoré majú prístup k európskym kultúrnym a kreatívnym dielam vytvoreným v rámci programu, a to aj k dielam z iných krajín, ako je ich vlastná krajina

Počet projektov podporených z programu, ktoré sú určené pre znevýhodnené skupiny, konkrétne nezamestnaných mladých ľudí a migrantov

Počet projektov podporených z programu, ktoré zahŕňajú organizácie tretích krajín


PODPROGRAM MÉDIÁ:

Počet osôb, ktoré majú prístup k európskym audiovizuálnym dielam podporeným z programu, pričom ide o diela z iných krajín, ako je ich vlastná krajina

Počet účastníkov na vzdelávacích činnostiach podporených z programu, ktorí uviedli, že sa zlepšili ich kompetencie a zvýšila ich zamestnateľnosť

Počet a rozpočet koprodukcií vyvinutých a vytvorených s podporou programu

Počet osôb, ktoré oslovili propagačné činnosti medzi podnikmi na veľkých trhoch


MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM:

Počet a rozsah vytvorených nadnárodných partnerstiev (zložený ukazovateľ pre laboratória kreatívnej inovácie a spravodajské mediálne akcie)

Počet podujatí zorganizovaných programovými kanceláriami na propagáciu programu


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/965


P8_TA(2019)0324

„Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (COM(2018)0367 – C8-0233/2018 – 2018/0191(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/55)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0367),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0233/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. februára 2019 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0111/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 194.

(2)  Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 49.


P8_TC1-COD(2018)0191

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“ „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 [PN 1 Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V kontexte rýchlych a hlbokých zmien spôsobených technologickou revolúciou a globalizáciou je investovanie do vzdelávacej mobility, spolupráce Investovanie do vzdelávacej mobility pre všetkých, bez ohľadu na sociálne alebo kultúrne pozadie nezávisle od prostriedkov, ako aj v spolupráci rozvoja rozvoji inovačných politík v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu je nesmierne dôležité z hľadiska budovania inkluzívnych , demokratických , súdržných a odolných spoločností, ako aj udržania konkurencieschopnosti Únie. Takéto investície zároveň prispievajú k posilňovaniu európskej identity , zásad a hodnôt a k demokratickejšej Únii. [PN 2]

(2)

Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zo 14. novembra 2017 predniesla svoju víziu práce na európskom vzdelávacom priestore do roku 2025, v ktorom by vzdelávaniu nebránili štátne hranice, na budovaní Únie, kde by sa pobyt v inom členskom štáte na účely štúdia alebo vzdelávania v akejkoľvek forme či prostredí stal normou a kde by bolo bežné, že ľudia okrem materinského jazyka hovoria dvomi ďalšími jazykmi; a tiež Únie, v ktorej by ľudia mali jasnú predstavu o svojej európskej identite, ako aj silné povedomie o kultúrnom dedičstve a rozmanitosti Európy. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila potrebu podporiť osvedčený program Erasmus+ vo všetkých kategóriách vzdelávajúcich sa, ktoré už pokrýva, a osloviť vzdelávajúcich sa s nedostatkom príležitostí.

(3)

Význam vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže pre budúcnosť Únie sa odráža v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ (4), v ktorom sa zdôrazňuje potreba splniť záväzky prijaté členskými štátmi na sociálnom samite v Göteborgu, a to aj prostredníctvom úplného vykonania Európskeho piliera sociálnych práv (5) a jeho prvej zásady týkajúcej sa vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. V oznámení sa kladie dôraz na potrebu zintenzívniť mobilitu a výmeny, a to aj prostredníctvom značne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu, ako o to požiadala Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017.

(4)

V Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 slávnostne vyhlásil a podpísal Európsky parlament, Rada a Komisia, sa stanovuje ako jeho prvá kľúčová zásada právo každého človeka na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si mohol udržať a aby mohol získať zručnosti, vďaka ktorým by sa mohol plne zapájať do spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. V Európskom pilieri sociálnych práv sa takisto objasňuje význam kvalitného vzdelávania v ranom detstve a zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých. [PN 3]

(5)

V Bratislave 16. septembra 2016 potvrdili vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov svoje odhodlanie poskytnúť mládeži lepšie príležitosti. V Rímskej deklarácii podpísanej 25. marca 2017 vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie prisľúbili pracovať na Únii, kde majú mladí ľudia možnosť získať to najlepšie vzdelanie a tú najlepšiu odbornú prípravu, a kde môžu študovať a nájsť si prácu v celej Únii na celom kontinente  – v Únii, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť ; v Únii, ktorá bojuje proti nezamestnanosti, diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe . [PN 4]

(6)

Správa o hodnotení programu Erasmus+ na roky 2014 – 2020 v polovici jeho trvania potvrdila, že vytvorenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport viedlo k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergiám v riadení programu, zatiaľ čo konsolidácia zvyšovania efektívnosti programu na roky 2014 – 2020 si v budúcnosti vyžaduje ďalšie zlepšenia. V rámci konzultácií k hodnoteniu programu v polovici jeho trvania a k budúcemu programu členské štáty a zainteresované strany dôrazne vyzvali ku kontinuite, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti programu, jeho štruktúru a mechanizmy jeho realizácie, pričom vyzvali k viacerým zlepšeniam ako napríklad urobiť program inkluzívnejším , jednoduchším a zvládnuteľnejším pre menších prijímateľov a menšie projekty . Vyjadrili tiež plnú podporu zachovaniu intergrácie programu do modelu celoživotného vzdelávania, ktorý by mal byť i naďalej jeho oporou. Európsky parlament vo svojom uznesení z 2. februára 2017 o vykonávaní programu Erasmus+ privítal integrovanú štruktúru programu a vyzval Komisiu, aby v rámci budúceho programu v plnej miere využila rozmer celoživotného vzdelávania v programe prostredníctvom podpory a stimulácie medzisektorovej spolupráce. Komisia vo svojom posúdení vplyvu, ako aj členské štáty a zainteresované strany takisto zdôraznili potrebu zachovať silný medzinárodný rozmer ďalšieho posilnenia medzinárodného rozmeru programu a rozšíriť ho jeho rozšírenia na ďalšie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy , ako aj na mládež a šport . [PN 5]

(7)

V rámci otvorenej verejnej konzultácie týkajúcej sa financovania z prostriedkov Únie v oblastiach hodnôt a mobility sa potvrdili tieto kľúčové zistenia, a zároveň sa v nej zdôraznila potreba urobiť budúci program inkluzívnejším a pokračovať v zameraní priorít na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na posilňovanie priorít týkajúcich sa podpory európskej identity, aktívneho občianstva a účasti na demokratickom živote.

(7a)

Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 22/2018 z 3. júla 2018 o programe Erasmus+  (6) zdôraznil, že program priniesol preukázateľnú európsku pridanú hodnotu, ale že nie všetky rozmery tejto pridanej hodnoty, ako napríklad väčší pocit európskej identity alebo posilnenie viacjazyčnosti, sa primerane zohľadňujú alebo merajú. Dvor audítorov usúdil, že nasledujúci program by mal zabezpečiť lepšie zosúladenie ukazovateľov s cieľmi programu, aby sa zabezpečilo riadne posúdenie výkonnosti. V správe Dvora audítorov sa tiež uvádza, že napriek úsiliu o zjednodušenie programu na roky 2014 – 2020 zostáva administratívna záťaž príliš vysoká, a preto odporučil Komisii, aby ďalej zjednodušovala postupy týkajúce sa programu, najmä postupy podávania žiadostí a požiadavky na podávanie správ, a aby zlepšila nástroje IT. [PN 6]

(8)

Komisia vo svojom oznámení s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ (7), ktoré prijala 2. mája 2018, vyzvala k tomu, aby sa zvýšili investície do ľudí a aby sa v ďalšom finančnom rámci kládol väčší dôraz na mládež, a to najmä tak uznala , že sa viac ako zdvojnásobí rozsah programu Erasmus+ program Erasmus+ je jedným z najmarkantnejších úspechov Únie. Napriek celkovému úspechu program na roky 2014 – 2020, ktorý je jedným z najmarkantnejších úspechov Únie. Nový program by mal byť zameraný na inkluzívnosť s cieľom osloviť viac mladých naďalej nebol schopný uspokojiť vysoký dopyt po financovaní a trpel nízkou mierou úspešnosti projektov . Na odstránenie týchto nedostatkov je potrebné zvýšiť viacročný rozpočet pre program nadväzujúci na program na roky 2014 – 2020. Nadväzujúci program má navyše za cieľ byť inkluzívnejší tým, že osloví viac ľudí s nedostatkom príležitostí. Takýto prístup by mal umožniť väčšiemu počtu mladých ľudí presťahovať sa do inej krajiny , a zahŕňa niekoľko nových a ambicióznych iniciatív . Preto ako zdôraznil Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom viacročnom finančnom rámci, je potrebné , aby sa v nej vzdelávali alebo pracovali rozpočet rámci nadväzujúceho programu v stálych cenách strojnásobil v porovnaní s viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 – 2020 . [PN 7]

(9)

V tejto súvislosti treba zriadiť program nadväzujúci na program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (ďalej len „program“) Erasmus+ na roky 2014 – 2020, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (8). Integrovaný charakter programu na roky 2014 – 2020, ktorý zahŕňa vzdelávanie vo všetkých kontextoch – formálnom, neformálnom aj informálnom – a vo všetkých etapách života, by sa mal zachovať posilniť , aby sa zabezpečil prístup založený na celoživotnom vzdelávaní a aby sa podporili flexibilné vzdelávacie dráhy umožňujúce jednotlivcom ľuďom získať a zlepšiť vedomosti a kompetencie, ktoré sú potrebné na osobný rozvoj a na riešenie výziev a čo najlepšie využitie príležitostí dvadsiateho prvého storočia. Takýto prístup by mal uznávať význam činností neformálneho a informálneho vzdelávania a prepojení medzi nimi. [PN 8]

(10)

Program by mal byť vybavený takými mechanizmami, vďaka ktorým by sa stal ešte užitočnejším pri plnení politických cieľov a priorít Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Systematický prístup založený na celoživotnom vzdelávaní je dôležitý na to, aby ľudia hladko zvládali prechod medzi rôznymi etapami, ktorým budú musieť čeliť vo svojom životnom cykle , a to najmä starší ľudia, ktorí sa potrebujú priučiť novým zručnostiam alebo zručnostiam zodpovedajúcim rozvíjajúcemu sa trhu práce. Takýto prístup by sa mal podporovať prostredníctvom účinnej medzisektorovej spolupráce a prostredníctvom väčšej interakcie medzi rôznymi formami vzdelávania . V záujme rozvíjania tohto prístupu by sa v nasledujúcom programe malo zachovať úzke prepojenie s celkovým strategickým rámcom pre politickú spoluprácu Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže vrátane politických programov pre školy, vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu, a vzdelávanie dospelých, a zároveň by sa mali posilňovať a rozvíjať nové synergie s inými súvisiacimi programami a oblasťami politiky Únie. [PN 9]

(10a)

Organizácie pôsobiace v cezhraničnom kontexte predstavujú významný príspevok k nadnárodnému a medzinárodnému rozmeru programu. Preto by mal program prípadne poskytovať podporu náležitým sieťam na úrovni Únie a európskym a medzinárodným organizáciám, ktorých činnosti sa týkajú cieľov programu a prispievajú k nim. [PN 10]

(11)

Program je kľúčovou zložkou budovania európskeho vzdelávacieho priestoru a rozvoja kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie do roku 2025, ako sa uvádza v odporúčaní Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie  (9). Mal by byť vybavený takými mechanizmami, aby mohol prispievať k rámcu nasledujúcemu po strategickom rámci pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave a k programu v oblasti zručností pre Európu (10) so spoločným záväzkom, pokiaľ ide o strategický význam zručností , kompetencií kompetencií znalostí na udržanie pracovných miest, rastu , konkurencieschopnosti, inovácií konkurencieschopnosti sociálnej súdržnosti . Mal by byť takisto oporou pre členské štáty pri dosahovaní cieľov Parížskej deklarácie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (11). [PN 11]

(12)

Program by mal byť v súlade s novou stratégiou Európskej únie pre mládež (12) a rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2019 – 2027, podľa oznámenia Komisie z 22. mája 2018„Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež“ (13) , a to vrátane cieľa stratégie, ktorým je podpora vysoko kvalitnej práce s mládežou a neformálneho vzdelávania . [PN 12]

(13)

V Programe by sa mal zohľadňovať pracovný plán Únie pre šport, ktorý je rámcom spolupráce na úrovni Únie v oblasti športu na roky […] (14). Mala by sa zabezpečiť súdržnosť a komplementarita pracovného plánu Únie a akcií v oblasti športu podporovaných v rámci programu. Existuje potreba zamerať sa najmä na masové športy s ohľadom na významnú rolu športu pri podpore fyzickej aktivity a zdravého životného štýlu, medziľudských vzťahov, sociálneho začlenenia a rovnosti. Program by mal podporovať mobilitné akcie len v kontexte masového športu, a to pre mladých ľudí, ktorí sa pravidelne venujú organizovanému športu, ako aj pre zamestnancov v oblasti športu. Je takisto dôležité uznať, že medzi zamestnancov v oblasti športu môžu patriť profesionálni športovci v tom zmysle, že si na živobytie zarábajú športom, a pritom sa stále môžu angažovať v masovom športe. Mobilitné akcie by mali byť preto otvorené aj tejto skupine. Program by mal prispieť k podpore európskych spoločných európskych hodnôt prostredníctvom športu, udržateľnosti a dobrých environmentálnych postupov v športe, dobrej správy a integrity v športe, ako aj k podpore vzdelávania, odbornej prípravy a zručností v športe a prostredníctvom športu. Všetky príslušné zainteresované strany vrátane inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy by mali mať možnosť zúčastňovať sa na partnerstvách, spolupráci a politickom dialógu v oblasti športu. [PN 13]

(14)

Program by mal prispieť k posilneniu inovačnej kapacity Únie, najmä podporou činností v oblasti mobility a spolupráce, ktoré sú prospešné pre rozvoj zručností a kompetencií vo výhľadovo orientovaných študijných odboroch alebo oblastiach, ako sú veda, technológie, umenie, inžinierstvo a matematika, zmena klímy, životné prostredie ochrana životného prostredia, udržateľný rozvoj , čistá energia, umelá inteligencia, robotika, analýza údajov , dizajn umenie/dizajn architektúra a digitálna a mediálna gramotnosť, s cieľom pomôcť ľuďom rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre budúcnosť. [PN 14]

(14a)

Program by mal v súlade so svojím poslaním, ktorým je stimulovať inovácie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, podporovať rozvoj vzdelávacích a vyučovacích stratégií zameraných na nadané a talentované deti bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, sociálno-ekonomické postavenie alebo pohlavie. [PN 15]

(14b)

Program by mal prispievať k činnostiam nadväzujúcim na Európsky rok kultúrneho dedičstva tým, že podporí činnosti zamerané na rozvoj zručností potrebných na ochranu a zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva a na plné využívanie vzdelávacích príležitostí, ktoré ponúka kultúrny a kreatívny sektor. [PN 16]

(15)

Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa využívali kombinované zdroje z programu Erasmus a programu Európsky horizont (15) na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Z programu Európsky Európa sa horizont sa v prípade potreby doplní podpora programu určená na iniciatívu „Európske univerzity“ pre akcie a iniciatívy , najmä jej ktoré preukazujú výskumný rozmer , ako je iniciatíva „Európske univerzity“, ako súčasť vývoja nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Synergie s programom Európsky horizont pomôžu podporiť integráciu vzdelávania a výskumu , najmä v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. [PN 17]

(16)

Program by mal byť inkluzívnejší zlepšením nadväzovania kontaktu miery účasti ľudí ľuďmi s nedostatkom príležitostí obmedzenými príležitosťami. , a to aj prostredníctvom flexibilnejších formátov vzdelávacej mobility a podporou účasti malých organizácií, najmä nových organizácií a miestnych komunitných organizácií, ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými vzdelávajúcimi sa všetkých vekových kategórií. Je dôležité uznať, že nízka úroveň účasti ľudí s obmedzenými príležitosťami by mohla prameniť z rôznych príčin a závisieť od rôznych národných kontextov. Preto by v celoúnijnom rámci mali národné agentúry vypracovať stratégie začleňovania, ako aj opatrenia na zlepšenie dosahu, zjednodušenie postupov, poskytovanie odbornej prípravy a podporu a monitorovanie účinnosti. Mali by sa podporovať virtuálne formáty, ako je virtuálna spolupráca, zmiešaná a virtuálna mobilita, aby sa oslovilo viac účastníkov, najmä tých využívať aj ďalšie mechanizmy na posilnenie začleňovania , a to aj prostredníctvom poskytovania flexibilnejších formátov vzdelávacej mobility v súlade nedostatkom príležitostí, potrebami ľudí s obmedzenými príležitosťami tých, pre ktorých by fyzický presun do krajiny podporou účasti malých organizácií , ktorá nie je ich krajinou pobytu najmä nových organizácií a miestnych komunitných organizácií , bol prekážkou ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými vzdelávajúcimi sa všetkých vekových kategórií . [PN 18]

(16a)

Keď sa ľudia s obmedzenými príležitosťami nemôžu z finančných dôvodov zúčastniť na programe, či už kvôli ich ekonomickej situácii alebo kvôli vyšším nákladom na účasť na programe, ako je to často v prípade osôb so zdravotným postihnutím, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení finančnej podpory. Takéto opatrenia môžu zahŕňať ďalšie nástroje Únie, ako je napríklad Európsky sociálny fond plus, vnútroštátne systémy alebo grantové úpravy či navýšenia v rámci programu. Pri posudzovaní toho, či ľudia s obmedzenými príležitosťami nie sú schopní zúčastniť sa na programe z finančných dôvodov a akú úroveň podpory potrebujú, by sa mali použiť objektívne kritériá. Dodatočné náklady na opatrenia na uľahčenie začleňovania by nikdy nemali byť samy osebe dôvodom na zamietnutie žiadosti. [PN 19]

(16b)

Program by mal naďalej zameriavať svoju podporu na fyzickú vzdelávaciu mobilitu a mal by vytvárať viac príležitostí pre ľudí s obmedzenými príležitosťami na to, aby mohli využívať akcie v oblasti fyzickej vzdelávacej mobility. Zároveň by sa malo uznať, že virtuálne formáty, ako je virtuálna spolupráca, zmiešané učenie a virtuálne učenie, môžu účinne dopĺňať fyzickú vzdelávaciu mobilitu a maximalizovať jej účinnosť. Vo výnimočných prípadoch, keď sa ľudia nemôžu zúčastniť na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility, im môžu virtuálne formáty umožniť využívať mnohé výhody programu nákladovo efektívnym a inovačným spôsobom. Preto by mal program poskytovať podporu aj na takéto virtuálne formáty a nástroje. Tieto formáty a nástroje, najmä tie, ktoré sa používajú na jazykové vzdelávanie, by sa mali v čo najširšej možnej miere sprístupňovať verejnosti. [PN 20]

(16c)

V súlade s povinnosťami Únie a členských štátov podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä s jeho článkom 9 o prístupnosti a jeho článkom 24 o vzdelávaní, by sa osobitná pozornosť mala venovať zabezpečeniu nediskriminačného a bezbariérového prístupu k programu pre osoby so zdravotným postihnutím. Na tento účel by sa mala v prípade potreby poskytnúť dodatočná podpora vrátane finančnej podpory. [PN 21]

(16d)

Právne a administratívne prekážky, napríklad ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt a pri prístupe k podporným službám, najmä zdravotníckym službám, môžu brániť v prístupe k programu. Členské štáty by preto mali prijať všetky potrebné opatrenia na odstránenie týchto prekážok, aby nastal plný súlad s právom Únie, a na uľahčenie cezhraničných výmen, napríklad vydaním európskeho preukazu zdravotného poistenia. [PN 22]

(17)

Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zdôraznila kľúčovú úlohu vzdelávania, kultúry a športu pri podpore aktívneho občianstva, a spoločných hodnôt a pocitu solidarity u najmladších generácií. Posilňovanie európskej identity a podpora aktívnej účasti jednotlivcov a občianskej spoločnosti na demokratických procesoch sú nesmierne dôležité pre budúcnosť Európy a našich demokratických spoločností. Ísť do zahraničia študovať, učiť sa, absolvovať odbornú prípravu a pracovať alebo zúčastniť sa na mládežníckych a športových aktivitách prispieva k posilneniu tejto európskej identity v celej jej rozmanitosti a k pocitu spolupatričnosti ku kultúrnej komunite, ako aj k podpore takéhoto aktívneho občianstva , sociálnej súdržnosti a kritického myslenia medzi ľuďmi všetkých vekových skupín. Účastníci činností v oblasti mobility by sa mali zapájať do života svojich miestnych komunít, ako aj miestnych komunít v hostiteľskej krajine, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Mali by sa podporovať činnosti spojené s posilňovaním všetkých aspektov tvorivosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, a zlepšovaním individuálnych kľúčových kompetencií. [PN 23]

(17a)

Je dôležité, aby program priniesol európsku pridanú hodnotu. Akcie a činnosti by preto mali byť oprávnené na financovanie v rámci programu iba vtedy, ak môžu preukázať možnú európsku pridanú hodnotu. Európsku pridanú hodnotu by malo byť možné dokázať viacerými spôsobmi, napríklad prostredníctvom nadnárodného charakteru akcií, ich komplementárnosti a synergií s ostatnými programami a politikami Únie, ich príspevku k účinnému využívaniu nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií, ich príspevku k rozvoju noriem zabezpečenia kvality v celej Únii, ich príspevku k rozvoju spoločných noriem v rámci celej Únie v programoch vzdelávania a odbornej prípravy a ich podpory viacjazyčnosti a dialógu medzi kultúrami a medzi náboženstvami, podpory európskeho pocitu spolupatričnosti a posilnenia európskeho občianstva. [PN 24]

(18)

Takisto by sa mal podporovať medzinárodný rozmer programu s cieľom ponúknuť tým, že sa ponúkne viac príležitostí pre jednotlivcov i organizácie na mobilitu, spoluprácu a dialóg o politike s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu , a to najmä s rozvojovými krajinami . Medzinárodný rozmer by mal podporovať rozvoj zručností a medziľudské kontakty, a najmä v prípade štátnych príslušníkov rozvojových krajín by mal na konci ich obdobia štúdia podporovať prenos poznatkov späť do ich krajín pôvodu. Mal by tiež posilniť budovanie kapacít vzdelávacích systémov v rozvojových krajinách . Vychádzajúc z úspešného vykonávania medzinárodných činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mládeže v rámci predchádzajúcich programov v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže by sa činnosti v oblasti medzinárodnej mobility mali rozšíriť do ďalších sektorov, napríklad do oblasti odborného vzdelávania a prípravy a športu . [PN 25]

(18a)

S cieľom zvýšiť vplyv činností v partnerských krajinách je dôležité posilniť synergie medzi programom Erasmus+ a nástrojmi vonkajšej činnosti Únie, ako sú Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a nástroj predvstupovej pomoci. [PN 26]

(19)

Základná štruktúra programu na roky 2014 – 2020 pozostávajúca z troch kapitol – vzdelávanie a odborná príprava, mládež a šport – členených podľa troch kľúčových akcií, sa ukázala ako úspešná a mala by sa zachovať. Mali by sa zaviesť zlepšenia na zefektívnenie a racionalizáciu akcií podporovaných v rámci programu.

(20)

Programom by sa mali posilniť existujúce príležitosti v oblasti vzdelávacej mobility, najmä v tých sektoroch, v ktorých by sa mohol program najviac zefektívniť s cieľom rozšíriť jeho dosah a uspokojiť vysoký dopyt. Malo by sa to dosiahnuť najmä zvýšením počtu a uľahčením činností v oblasti mobility vysokoškolských študentov a zamestnancov , žiakov a študentov zamestnancov vrátane učiteľov predškolského vzdelávania a žiakov a zamestnancov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a zamestnancov v sektore odborného vzdelávania a prípravy s cielenými a diverzifikovanými opatreniami, ktoré zohľadňujú osobitné vzdelávacie potreby prijímateľov, ktorým sú určené . Mobilita vzdelávajúcich Možnosti mobility pre študentov odborného vzdelávania a prípravy v pohraničných regiónoch by sa mali ďalej podporovať, aby sa mohli pripraviť na osobitný kontext cezhraničného trhu práce. Program by mal takisto ponúkať príležitosti na mobilitu pre študentov a zamestnancov v oblasti vzdelávania dospelých s nízkou úrovňou zručností by mala byť zahrnutá do partnerstiev pre spoluprácu. Hlavnými cieľmi vzdelávania dospelých sú prenos vedomostí a  zručností a podpora sociálneho začleňovania, aktívneho občianstva, osobného rozvoja a blaha. S cieľom osloviť viac mladých ľudí , a to najmä novoprichádzajúcich, tých, ktorí majú nedostatok príležitostí, a ťažko dostupné skupiny obyvateľstva, by sa mali rozšíriť aj možnosti mobility pre mládež, ktorá sa zúčastňuje na činnostiach v oblasti neformálneho vzdelávania učenia sa . Mobilita zamestnancov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu by sa mala tiež výrazne posilniť vzhľadom na jej pákový efekt , a to s osobitným zameraním na rekvalifikáciu a zlepšovanie zručností a presadzovanie rozvoja zručností pre trh prác . V súlade s víziou skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru by sa mala programom takisto zvýšiť miera mobility a výmen a podporovať účasť študentov na vzdelávacích , kultúrnych kultúrnych športových činnostiach prostredníctvom podpory digitalizácie procesov na uľahčenie postupov podávania žiadostí a účasti na programe, vytvorením užívateľsky ústretových online systémov založených na najlepších postupoch a vytvorením nových nástrojov , ako je zavedenie európskej študentskej karty. Táto iniciatíva môže byť významným krokom k tomu, aby sa z mobility pre všetkých stala skutočnosť, a to v prvom rade tým, že sa inštitúciám vysokoškolského vzdelávania umožní vysielať a prijímať viac študentov na výmenné pobyty pri súčasnom zvýšení kvality študentskej mobility a zároveň sa uľahčí študentom prístup k rôznym službám (knižnica, doprava, ubytovanie) pred príchodom na zahraničnú inštitúciu. [PN 27]

(20a)

Program by mal zabezpečiť kvalitné skúsenosti v rámci mobility na základe zásad stanovených v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o medzinárodnej mobilite v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európskej charte kvality mobility  (16) , v ktorej sa ozrejmuje, že kvalita praktických ustanovení, príprava, podpora a uznávanie skúseností a kvalifikácií, ako aj vopred vypracované jasné študijné plány a vzdelávacie výstupy, majú preukázateľný vplyv na výhody mobility. Činnosti v oblasti mobility by mali byť vopred riadne pripravené. Takáto príprava sa často môže uskutočňovať efektívne s využitím informačných a komunikačných technológií. V náležitých prípadoch by malo byť tiež možné, aby program poskytoval podporu pre prípravné návštevy týkajúce sa činností v oblasti mobility. [PN 28]

(20b)

Program by mal podporovať a podnecovať mobilitu učiteľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania na všetkých úrovniach s cieľom posilniť pracovné praktiky a prispieť k profesionálnemu rozvoju. Vzhľadom na kľúčovú úlohu predškolského vzdelávania a vzdelávania v ranom detstve pri predchádzaní sociálnym a ekonomickým nerovnostiam je dôležité, aby sa učitelia a zamestnanci na tejto úrovni mohli zúčastňovať na vzdelávacej mobilite v rámci programu. Pokiaľ ide o výučbu, program by mal tiež podporovať testovanie inovácií politík s cieľom riešiť niektoré spoločné výzvy, ktorým čelia vzdelávacie systémy v Únii, napríklad prilákanie nových talentov do výučby najviac marginalizovaných detí a rozvoj odbornej prípravy učiteľov s cieľom pomôcť im pri výučbe znevýhodnených študentov. S cieľom maximalizovať výhody účasti učiteľov a vzdelávacieho personálu na programe by sa malo vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby mali podporné prostredie pre mobilitu, keďže ide o súčasť ich pracovného programu a pravidelného pracovného zaťaženia, aby mali prístup k vhodným možnostiam odbornej prípravy a dostávali primeranú finančnú podporu na základe krajiny a prípadne regiónu, v ktorom sa má vzdelávacia mobilita uskutočniť. [PN 29]

(20c)

Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva odborné vzdelávanie a príprava pri zlepšovaní vyhliadok na zamestnanie a pri podpore sociálneho začlenenia, by mal program pomôcť posilniť inkluzívnosť, kvalitu a relevantnosť odborného vzdelávania a prípravy v súlade s oznámením Komisie z 10. júna 2016 o novom programe v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti  (17) . Program by mal podporovať silnejšie prepojenie medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a zamestnávateľmi, tak súkromnými, ako aj verejnými. Mal by tiež pomôcť pri riešení otázok odborného vzdelávania a odbornej prípravy špecifických pre jednotlivé odvetvia, ako je jazyková odborná príprava, podpora vysoko kvalitných partnerstiev v oblasti mobility a uznávania a certifikácie odbornej spôsobilosti, a mal by podnecovať poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, aby požiadali o chartu mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ako značku kvality. [PN 30]

(21)

Programom by sa mala podporovať účasť mládeže na demokratickom živote v Európe, a to aj podporou projektov zameraných na účasť mladých ľudí na živote občianskej spoločnosti, ktoré vedú mladých k angažovanosti, ďalej zvyšovaním povedomia o spoločných európskych hodnotách vrátane základných práv, európskej histórii, kultúre a občianstve, spájaním mladých ľudí a osôb s rozhodovacími právomocami na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, ako aj prispievaním k procesu európskej integrácie. Program by mal zvyšovať povedomie o nástrojoch elektronickej demokracie vrátane európskej iniciatívy občanov. Mal by tiež presadzovať medzigeneračnú výmenu medzi mladšími a staršími ľuďmi. Vzhľadom na kľúčovú úlohu mládežníckych organizácií a práce s mládežou pri dosahovaní týchto cieľov by mal program podporovať rozvoj v oblasti mládeže v Únii. [PN 31]

(22)

Program by mal mladým ľuďom ponúknuť viac príležitosti objavovať Európu prostredníctvom skúseností získaných počas vzdelávania v zahraničí v rámci novej iniciatívy nazvanej DiscoverEU . Osemnásťroční Mladí ľudia vo veku od 18 do 20 rokov , najmä tí s nedostatkom príležitostí, by mali dostať šancu na prvú, krátkodobú individuálnu alebo skupinovú skúsenosť s cestovaním po celej Európe v rámci neformálnej alebo informálnej vzdelávacej činnosti zameranej na posilnenie ich pocitu spolupatričnosti k Európskej únii a na objavovanie jej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Iniciatíva by mala obsahovať solídnu a overiteľnú zložku vzdelávania a mala by zabezpečiť riadne šírenie skúseností a výmenu skúseností s cieľom priebežne túto iniciatívu hodnotiť a zlepšovať. Prostredníctvom programu by sa mali určiť subjekty zodpovedné za oslovovanie a výber účastníkov s riadnym ohľadom na geografickú rovnováhu , ako aj za podporné činnosti na posilnenie vzdelávacieho rozmeru skúsenosti. V náležitých prípadoch by sa tieto orgány mali tiež zapojiť do poskytovania odbornej prípravy a podpory pred mobilitou a po nej, a to aj pokiaľ ide o jazykové a medzikultúrne zručnosti. Iniciatíva DiscoverEU by mala vybudovať prepojenia s Európskymi hlavnými mestami kultúry, Európskymi hlavnými mestami mládeže, Európskymi hlavnými mestami dobrovoľníctva a Európskymi hlavnými zelenými mestami. [PN 32]

(23)

Učenie sa jazykov prispieva k vzájomnému porozumeniu a mobilite v rámci Únie a mimo nej. Zároveň sú jazykové kompetencie nevyhnutnými životnými zručnosti a pracovnými zručnosťami. Programom by sa malo takisto podporovať učenie sa jazykov, najmä prostredníctvom rozšíreného využívania dostupných online nástrojov, keďže elektronické vzdelávanie môže ponúknuť ďalšie výhody v jazykovom vzdelávaní, pokiaľ ide o prístup a flexibilitu. V rámci podpory jazykového vzdelávania poskytovanej prostredníctvom programu by sa pozornosť mala venovať potrebám používateľov so zameraním na jazyky používané v prijímajúcej krajine a v prípade pohraničných regiónov na jazyky susedných krajín. Podpora jazykového vzdelávania by sa mala vzťahovať aj na vnútroštátne znakové jazyky. Nástroj online jazykovej podpory v rámci programu Erasmus+ by mal byť prispôsobený špecifickým potrebám účastníkov programu a mal by byť otvorený pre všetkých. [PN 33]

(23a)

Program by mal využívať jazykové technológie, ako sú automatické prekladateľské technológie, s cieľom uľahčiť výmeny medzi orgánmi a zlepšiť medzikultúrny dialóg. [PN 34]

(24)

Programom by sa mali podporovať opatrenia, ktoré zintenzívňujú spoluprácu medzi inštitúciami a organizáciami pôsobiacimi v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, čím sa uznáva ich zásadná úloha, pokiaľ ide o vybavovanie jednotlivcov znalosťami, zručnosťami a kompetenciami potrebnými v meniacom sa svete, ako aj primerané využitie potenciálu v oblasti inovácie, tvorivosti a podnikania, najmä v digitálnom hospodárstve. Na tento účel by sa mala zabezpečiť účinná spolupráca medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach implementácie programu. [PN 35]

(25)

Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby podnikli viaceré iniciatívy s cieľom pozdvihnúť európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave na novú úroveň, a to aj podporou zriaďovania „európskych univerzít“ pozostávajúcich zo sietí univerzít uplatňujúcich prístup zdola nahor v celej Únii, ktoré by mali vzniknúť do roku 2024. Tieto európske univerzity by mali mať oporu v programe a mali by byť zamerané na excelentnosť a ich cieľom by malo byť zvyšovanie príťažlivosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Únii a lepšia spolupráca medzi výskumom, inováciou a vzdelávaním. Pojem „excelentnosť“ sa má chápať vo všeobecnosti, napríklad aj v súvislosti so schopnosťou posilniť začleňovanie. Podpora programu by sa mala zamerať na široké geografické pokrytie „európskych univerzít“ . [PN 36]

(26)

Bruggské komuniké z roku 2010 obsahovalo výzvu na podporu excelentnosti v odbornom vzdelávaní v záujme inteligentného a udržateľného rastu. V oznámení o posilňovaní inovácie v regiónoch Európy z roku 2017 sa poukazuje na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s inovačnými systémami v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu na regionálnej úrovni. Program by mal poskytnúť prostriedky, ktoré umožňujú reagovať na tieto výzvy a podporujú rozvoj nadnárodných platforiem pre centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave s úzkym prepojením na miestne a regionálne stratégie pre rast, inovácie , konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný rozvoj konkurencieschopnosť sociálne začleňovanie . Tieto centrá excelentnosti by mali pôsobiť ako hnacia sila kvalitných odborných zručností v kontexte odvetvových výziev a zároveň by mali podporovať celkové štrukturálne zmeny a sociálno-hospodárske politiky v Únii. [PN 37]

(27)

V záujme zintenzívnenia virtuálnej spolupráce by sa malo programom podporovať systematickejšie využívanie online platforiem, ako je eTwinning, School Education Gateway, Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe, Európsky portál pre mládež a online platforma pre vysokoškolské vzdelávanie. Program by mal prípadne tiež podporovať rozvoj nových online platforiem na posilnenie a modernizáciu vykonávania politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, športu a mládeže na európskej úrovni. Tieto platformy by mali byť užívateľsky ústretové a prístupné v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102  (18) . [PN 38]

(28)

Program by mal prispieť k uľahčeniu transparentnosti a  automatického vzájomného uznávania zručností a , kompetencií, kvalifikácií a diplomov , ako aj k prenosu kreditov alebo jednotiek iných dôkazov vzdelávacích výstupov, s cieľom posilniť zabezpečovanie kvality a podporiť potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, riadenie a usmerňovanie zručností. V tejto súvislosti by mal program takisto poskytovať podporu kontaktným miestam a sieťam na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktoré poskytujú informácie a pomoc potenciálnym účastníkom, a tým uľahčujú výmeny v celej EÚ, ako aj rozvoj flexibilných vzdelávacích dráh medzi jednotlivými oblasťami vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj medzi formálnym a neformálnym prostredím. [PN 39]

(29)

Programom by sa mal mobilizovať potenciál bývalých účastníkov programu Erasmus+ a mali by sa ním podporovať činnosti najmä sietí absolventov, veľvyslancov a tzv. Europeers, a to tak, že ich bude povzbudzovať k tomu, aby konali ako multiplikátori programu.

(29a)

Program by mal klásť osobitný dôraz na potvrdzovanie a uznávanie období vzdelávania a odbornej prípravy v zahraničí vrátane stredoškolského vzdelávania. V tejto súvislosti by udeľovanie grantov malo byť prepojené s kvalitnými postupmi hodnotenia, opisom vzdelávacích výstupov a plným uplatňovaním odporúčania Rady z 15. marca 2018 týkajúcim sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu  (19) , odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa  (20) a európskych nástrojov, ktoré prispievajú k uznávaniu vzdelávania v zahraničí a zabezpečujú kvalitné vzdelávanie, ako je európsky kvalifikačný rámec (EKR), Európsky register zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR), Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET). [PN 40]

(30)

Ako spôsob zabezpečenia spolupráce s inými nástrojmi Únie a podpory iných politík Únie by sa mali ľuďom v rôznych oblastiach činnosti, ako je verejný a súkromný sektor, poľnohospodárstvo a podnikanie, ponúknuť príležitosti na mobilitu, aby mali skúsenosti so s odbornou prípravou, stážou alebo vzdelávaním v zahraničí, ktoré by im v ktorejkoľvek etape ich života umožnili rásť a odborne sa rozvíjať sa a to aj v osobnom rozmere, najmä rozvíjaním povedomia o európskej identite a pochopením európskej kultúrnej rozmanitosti , a v profesijnom rozmere najmä nadobudnutím zručností relevantných pre trh práce . Program by mal ponúkať vstupný bod pre nadnárodné programy mobility Únie so silným rozmerom vzdelávania, čím by sa zjednodušila ponuka takýchto programov pre prijímateľov a tých, ktorí sa zúčastňujú na týchto činnostiach. Malo by sa uľahčiť rozširovanie projektov Erasmus Erasmus+ ; mali by sa zaviesť osobitné opatrenia, ktoré pomôžu realizátorom projektov v rámci programu Erasmus Erasmus+ požiadať o granty alebo rozvíjať súčinnosť prostredníctvom podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov týkajúcich sa migrácie, bezpečnosti, spravodlivosti a občianstva, zdravia a , médií a kultúry , ako aj Európskeho zboru solidarity . [PN 41]

(31)

Je dôležité stimulovať výučbu, vzdelávanie a výskum v záležitostiach oblasti európskej integrácie a budúcich výziev a príležitostí Únie , ako aj podporovať diskusie diskusiu o týchto otázkach prostredníctvom podpory akcií Jean Monnet v oblastiach vysokoškolského vzdelávania, ale aj v iných vo všetkých oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy. Posilňovanie vnímania európskej identity európskeho vnímania spolupatričnosti a záväzku voči Európe je obzvlášť dôležité v časoch, keď vzhľadom na výzvy pre spoločné hodnoty, na ktorých je založená Únia a ktoré sú súčasťou našej spoločnej európskej identity, sú ťažko skúšané a keď a s prihliadnutím na to, že občania preukazujú nízku úroveň angažovanosti. Program by mal naďalej prispievať k rozvoju excelentnosti v štúdiách európskej integrácie a zároveň by mal posilňovať zapojenie širšej vzdelávacej komunity a širokej verejnosti do európskej integrácie. [PN 42]

(32)

Vzhľadom na dôležitosť boja proti zmene Program by mal byť v súlade s hlavným cieľom Parížskej dohody, ktorým je posilnenie celosvetovej reakcie na zmenu klímy. V súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o vykonávanie k vykonávaniu Parížskej dohody a dosahovanie cieľov k cieľom OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, tento program prispeje k začleneniu začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu klimatických cieľov v oblasti zmeny klímy v období, na ktoré sa vzťahuje viacročný finančný rámec 2021 – 2027, a ročného cieľa 30 %, ktorý sa zavedie čo najskôr, najneskôr však do roku 2027 . Príslušné akcie sa určia počas prípravy a implementácie programu a opätovne sa posúdia v súvislosti s príslušným postupom hodnotenia a preskúmania. [PN 43]

(32a)

Vzhľadom na úlohu Únie ako globálneho aktéra a v súlade s programom OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 a so záväzkami, ktoré členské štáty prijali na konferencii Rio + 20, by sa do programu malo začleniť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, a to aj pokiaľ ide o uznanie rozhodujúcej úlohy, ktorú vzdelávanie zohráva v boji proti chudobe. Program by mal tiež prispieť k programu trvalo udržateľného rozvoja tým, že bude podporovať úsilie o rozvoj potrebných zručností pre trvalo udržateľný rozvoj a prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania vzdelávať ľudí o udržateľnosti, ochrane životného prostredia a zmene klímy. [PN 44]

(33)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celú dĺžku programu, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [ reference to be updated as appropriate odkaz sa podľa potreby aktualizuje podľa bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení (21)]. Od roku 2021 by sa malo zabezpečiť výrazné zvýšenie ročného rozpočtu programu v porovnaní s konečným rokom viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, po ktorom by nasledovalo lineárne a postupné zvyšovanie ročných pridelených rozpočtových prostriedkov. Takýto rozpočtový profil by pomohol zabezpečiť širší prístup od samého začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a vyhnúť sa neprimeraným zvýšeniam v posledných rokoch, ktoré by mohlo byť ťažké absorbovať. [PN 45]

(34)

V rámci základného finančného krytia akcií, ktoré majú riadiť národné agentúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, by sa malo vymedziť rozdelenie minimálnej výšky finančných prostriedkov podľa sektora (vysokoškolské vzdelávanie, školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie dospelých), aby sa zaručilo kritické množstvo rozpočtových prostriedkov na dosiahnutie plánovaného výstupu a výsledkov v každom z týchto sektorov. V pracovnom programe by sa mala stanoviť presná alokácia rozpočtových prostriedkov na akciu a iniciatívu. [PN 46]

(35)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. [nové NRP] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (22). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a nepriameho riadenia.

(36)

Typy financovania a metódy implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich potenciálu dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pri tomto výbere by sa malo zobrať do úvahy aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku [125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, by sa mali pri implementácii programu dodržiavať. [PN 47]

(37)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastniť na programe v rámci spolupráce založenej podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), v ktorej sa stanovuje implementácia programov Únie rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa na ňom takisto môžu zúčastniť na základe iných právnych nástrojov. Týmto nariadením by sa mali udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. Plná účasť tretích krajín na programe by mala podliehať podmienkam stanoveným v osobitných dohodách, ktoré sa vzťahujú na účasť príslušnej tretej krajiny na programe. Z úplnej účasti okrem toho vyplýva povinnosť zriadiť národnú agentúru a riadiť niektoré akcie programu na decentralizovanej úrovni. Jednotlivci a subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na niektorých akciách programu vymedzených v pracovnom programe a výzvach na podávanie návrhov, ktoré uverejnila Komisia. Pri implementácii programu by sa mohli zohľadniť aj konkrétne dohody týkajúce sa jednotlivcov a subjektov z európskych mikroštátov. [PN 48]

(38)

V súlade s  článkom 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi Únie“ (23) (tzv. oznámenie o strategickom partnerstve) by sa mala v programe zohľadniť osobitná situácia týchto regiónov. Prijmú sa opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z týchto regiónov a tretích krajín, najmä krajín s nimi susediacich. Takéto opatrenia sa budú pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. [PN 49]

(38a)

Komisia v oznámení o strategickom partnerstve Únie uznáva, že zvýšená mobilita vzdelávajúcich sa osôb a zamestnancov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä v rámci programu Erasmus+, by bola vo vysokej miere prínosom pre najvzdialenejšie regióny, a zaväzuje sa naďalej prispôsobovať finančnú podporu účastníkom, ktorí cestujú z najvzdialenejších regiónov alebo do nich, zachovaním osobitných pravidiel financovania pre tieto regióny v rámci programu Erasmus+ a preskúmať možnosti rozšírenia regionálnej spolupráce v rámci programu Erasmus+ s cieľom ďalej stimulovať mobilitu medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami a využívať Európsky sociálny fond+ ako doplnok k programu Erasmus+. [PN 50]

(39)

Podľa [reference to be updated as appropriate according to a new Decision on OCTs článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/ES (24)] sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dohodami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri implementácii programu by sa mali zohľadňovať obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti týchto krajín alebo území a ich účasť na programe by sa mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(40)

V programe by sa mala zachovať kontinuita jeho cieľov a priorít. Avšak vzhľadom na to, že sa má vykonávať počas sedemročného obdobia, je potrebné zabezpečiť primeranú flexibilitu s cieľom umožniť mu prispôsobiť sa meniacim sa skutočnostiam a politickým prioritám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. V tomto nariadení sa preto podrobne nevymedzuje, ako sa majú navrhnúť osobitné iniciatívy a ani sa v ňom neprejudikujú všetky politické priority alebo príslušné rozpočtové priority na nasledujúcich sedem rokov. Namiesto toho by sa sekundárne politické rozhodnutia a priority vrátane podrobností o osobitných nových iniciatívach mali určiť prostredníctvom pracovných programov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách . Koncepcia nových iniciatív by Komisia mala prijať pracovné programy mala vyťažiť skúsenosť z minulých informovať o nich Európsky parlament prebiehajúcich pilotných iniciatív v tejto oblasti Radu mala by náležite zohľadňovať európsku pridanú hodnotu, pokiaľ ide o podstatu a štruktúru iniciatívy . V pracovnom programe by sa mali tiež stanoviť opatrenia potrebné na jeho implementáciu v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu, kritériá výberu a udeľovania grantov, ako aj iné požadované prvky. Pracovné programy a akékoľvek ich zmeny by sa mali prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov delegovaného aktu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, okrem iného na úrovni expertov a súlade konzultácii postupom preskúmania národnými agentúrami a zainteresovanými stranami, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov . [PN 51]

(40a)

Komisia by mala spolu s národnými agentúrami monitorovať vykonávanie programu a podávať o ňom správy, a to počas trvania programu aj po jeho ukončení. Konečné hodnotenie programu by sa malo vykonať včas tak, aby sa mohlo začleniť do strednodobého preskúmania nadväzujúceho programu. Komisia by mala predovšetkým vykonať preskúmanie v polovici trvania programu, ktoré by prípadne sprevádzal legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. [PN 52]

(41)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (25) je potrebné program hodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom treba zabrániť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, a to najmä v členských štátoch na prijímateľov . Takéto požiadavky by mali zahŕňať konkrétne, merateľné a realistické ukazovatele, ktoré možno merať v priebehu času ako základ na hodnotenie vplyvov programu v praxi. [PN 53]

(42)

Na európskej, vnútroštátnej i miestnej úrovni by sa mala zabezpečiť primeraná osveta, propagácia a informovanie o príležitostiach a výsledkoch akcií podporovaných programom. Na osvetových, propagačných a informačných činnostiach by sa mali podieľať všetky vykonávacie orgány programu, ktoré by v prípade potreby náležitých prípadoch mali mať podporu ďalších kľúčových relevantných zainteresovaných strán. [PN 54]

(43)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje alokované na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia. [PN 55]

(44)

S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie tohto nariadenia by mal program v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy realizácie. Implementácia programu by sa preto mala zveriť Komisii a národným agentúram , ktoré by mali zabezpečiť konzistentné a priamočiare uplatňovanie programových pravidiel priebežne a v celej Únii. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie programu by Komisia a národné agentúry mali spolupracovať a v konzultácii so zainteresovanými stranami rozvíjať konzistentné, jednoduché a vysokokvalitné postupy a uľahčovať výmenu osvedčených postupov, ktoré môžu zlepšiť kvalitu projektov v rámci programu . Ak je to možné a s cieľom maximalizovať efektívnosť, malo by ísť o tie isté národné agentúry, ktoré boli určené na riadenie predchádzajúceho programu. Rozsah ex-ante hodnotenia súladu by sa mal obmedziť na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program, pokiaľ to nie je odôvodnené, ako v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti príslušnej národnej agentúry. [PN 56]

(44a)

S cieľom povzbudiť organizátorov projektov, ktorí nemajú skúsenosti s programami financovania Únie, aby požiadali o financovanie, by Komisia a národné agentúry mali poskytovať poradenstvo a podporu a mali by zabezpečiť, aby postupy podávania žiadostí boli čo najjasnejšie a najjednoduchšie. Programová príručka by sa mala ďalej zlepšovať, aby bola jednoduchá a zrozumiteľná, a formuláre žiadostí by mali byť jednoduché a mali by byť včas sprístupnené. V záujme ďalšej modernizácie a harmonizácie postupu podávania žiadostí by sa mal pre prijímateľov programu a subjekty zapojené do riadenia programu vytvoriť spoločný, viacjazyčný nástroj jednotného kontaktného miesta. [PN 57]

(44b)

Platí všeobecné pravidlo, že žiadosti o granty a projekty sa prekladajú národnej agentúre krajiny, v ktorej organizácia žiadateľa sídli, a tá ich aj riadi. Odchylne od tohto pravidla by sa však žiadosti o granty a žiadosti o projekty týkajúce sa činností organizovaných sieťami v rámci celej Únie a európskych a medzinárodných organizáciách mali predkladať Komisii, ktorý by ich malo priamo spravovať. [PN 58]

(45)

S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie a právnu istotu v každej účastníckej krajine by každý národný orgán mal určiť nezávislý audítorský subjekt. Ak je to možné, a s cieľom maximalizovať efektívnosť, by mal byť nezávislý audítorský subjekt totožný s tým subjektom, ktorý bol určený v prípade akcií uvedených v predchádzajúcom programe.

(46)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok pre , ktoré by mohli zabrániť prístupu k programu alebo vylúčiť jeho správne fungovanie programu. Podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, sem patrí vyriešenie otázok, v dôsledku ktorých vznikajú ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 (26) sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli zrýchlené postupy prijímania. [PN 59]

(47)

Systémom podávania správ o výkonnosti by sa malo zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie a hodnotenie implementácie programu zbierali efektívne, účinne a včas, a zároveň aby boli primerane podrobné. Takéto údaje by sa mali oznamovať Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov.

(48)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (27). [PN 60]

(49)

S cieľom zjednodušiť požiadavky pre prijímateľov by sa v maximálnej možnej miere malo využívať financovanie v podobe zjednodušených grantov, jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s cieľom zjednodušiť správu programu by sa paušálne platby na základe príslušného projektu mali použiť na mobilitné akcie vo všetkých sektoroch.  V prípade zjednodušených grantov na podporu mobilitných akcií programu, ako ich vymedzila Komisia, by sa mali zohľadňovať životné náklady a náklady spojené pravidelne revidovať a prispôsobovať životným nákladom nákladom spojeným s pobytom v hostiteľskej krajine a regióne . Komisia a národné agentúry vysielajúcich krajín by mali mať možnosť upraviť tieto zjednodušené granty na základe objektívnych kritérií, najmä s cieľom zabezpečiť prístup ľuďom s nedostatkom príležitostí. Členské štáty by sa mali takisto nabádať k tomu, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom. [PN 61]

(50)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (28), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (29) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (30) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody v Únii a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (31). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(51)

Treba zabezpečiť komplementárnosť činností vykonávaných v rámci programu s činnosťami vykonávanými členskými štátmi a inými činnosťami Únie, najmä činnosťami v oblasti vzdelávania, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálnej inklúzie, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka so zameraním na mladých poľnohospodárov, súdržnosti, regionálnej politiky a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

(52)

Zatiaľ čo regulačný rámec už v predchádzajúcom programovom období poskytoval členským štátom a regiónom možnosť vytvoriť synergie medzi programom Erasmus+ a inými nástrojmi Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, z ktorých sa takisto podporuje kvalitatívny rozvoj systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže v Únii, tento potenciál sa doteraz nevyužíval v dostatočnej miere, čím sa obmedzili systémové účinky projektov a vplyv na politiku. Účinná komunikácia a spolupráca by sa mala uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie týchto rôznych nástrojov s cieľom maximalizovať ich príslušný vplyv. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s týmito nástrojmi. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s týmito nástrojmi, najmä zabezpečením toho, aby v prípade kvalitnej žiadosti, ktorú nemožno financovať v rámci programu pre nedostatok finančných prostriedkov, bolo možné zvážiť financovanie prostredníctvom zjednodušeného postupu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. S cieľom zjednodušiť postup pri takýchto opatreniach by malo byť možné udeliť im známku excelentnosti za uznanie ich vysokej kvality. Takáto komplementarita medzi programami by mala umožniť vyššiu mieru celkovej úspešnosti projektov. [PN 62]

(52a)

S cieľom maximalizovať efektívnosť únijného financovania a podpory politiky je dôležité, aby sa koherentným spôsobom posilňovali synergie a komplementarita vo všetkých príslušných programoch. Takéto synergie a komplementarita by nemali viesť k riadeniu finančných prostriedkov pridelených na program Erasmus + mimo štruktúry programu, ani by nemali viesť k tomu, že sa prostriedky použijú na plnenie iných cieľov, ako sú stanovené v tomto nariadení. Akékoľvek synergie a komplementarita by mali viesť k zjednodušeným postupom uplatňovania na úrovni implementácie. [PN 63]

(53)

S cieľom preskúmať a doplniť ukazovatele výkonnosti programu by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) delegovať na Komisiu s ohľadom na prílohu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(54)

Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2021 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré ešte neboli ukončené v rámci predchádzajúceho programu do 31. decembra 2020.

(55)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a práva na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a podporovať uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. Program by mal preto aktívne podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je zvyšovať informovanosť a podporovať pozitívne vnímanie ktorejkoľvek zo skupín, ktoré by mohli byť diskriminované, a podporovať rodovú rovnosť. Mala by tiež podporovať snahy o riešenie rozdielov vo vzdelávaní a konkrétnych ťažkostí Rómov tým, že im uľahčí plnú a aktívnu účasť na programe. Dodržiavanie práv a zásad uznaných najmä v Charte základných práv by sa malo začleniť do celého procesu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programu. [PN 64]

(56)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho riadenia, a zabezpečujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania zo strany Únie.

(57)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie pre jeho nadnárodný charakter, vysoký objem a široký geografický rozsah financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, jeho vplyv na prístup k vzdelávacej mobilite a všeobecnejšie na integráciu Únie, ako aj pre jeho posilnený medzinárodný rozmer, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(58)

Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 by sa malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.

(59)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2021,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Erasmus Erasmus+  – program pre činnosť Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takýchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„celoživotné vzdelávanie“ je vzdelávanie vo všetkých jeho formách (formálne a neformálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie sa), ktoré sa uskutočňuje vo všetkých etapách života vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, a ktorého výsledkom je zlepšenie alebo aktualizácia vedomostí, zručností , kompetencií a postojov alebo aktívnejšia účasť na živote spoločnosti z osobného, občianskeho, kultúrneho, sociálneho a/alebo pracovného hľadiska vrátane poskytovania konzultačných a poradenských služieb; [PN 65]

2.

„vzdelávacia mobilita“ je fyzický presun do inej krajiny, ako je krajina pobytu, s cieľom študovať, absolvovať odbornú prípravu vrátane rekvalifikácie alebo neformálne vzdelávanie zvyšovania kvalifikácie alebo neformálneho vzdelávania či informálne učenie informálneho učenia sa. Môže mať formu stáže, učňovského vzdelávania, výmeny mládeže, výučby alebo účasti na činnosti profesijného rozvoja. Môžu ju sprevádzať opatrenia ako jazyková podpora vrátane národných posunkových jazykov a odborná príprava a/alebo ju možno doplniť prístupným elektronickým učením sa a virtuálnou spoluprácou; V niektorých osobitných prípadoch môže mať formu vzdelávania prostredníctvom informačných technológií a komunikačných nástrojov; [PN 66]

2a.

„virtuálne vzdelávanie“ je získavanie zručností a znalostí pomocou prístupných informačných a komunikačných nástrojov; [PN 67]

2b.

„zmiešané vzdelávanie“ je získavanie zručností a znalostí kombináciou nástrojov virtuálneho vzdelávania a odbornej prípravy a tradičných metód vzdelávania a odbornej prípravy; [PN 68]

3.

„neformálne vzdelávanie“ je dobrovoľné vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom účelových činností (z hľadiska cieľov, metód a času) a s určitou formou podpory vzdelávania;

4.

„informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností a skúseností a ktoré nie je organizované ani štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania. Z pohľadu učiaceho sa môže byť neúmyselné;

5.

„mladí ľudia“ sú osoby vo veku od 13 do 30 rokov;

6.

„masový šport“je znamená organizovaný šport, ktorému sa na miestnej úrovni venujú amatérski športovci, a šport pre všetkých ktorý pravidelne vykonávajú amatérski športovci každého veku zo zdravotných dôvodov alebo na vzdelávacie alebo sociálne účely ; [PN 69]

7.

„vysokoškolský študent“ je každá osoba zapísaná v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania vrátane krátkeho cyklu, bakalárskeho, magisterského alebo doktorandského stupňa vzdelávania, resp. rovnocenného stupňa. Pojem zahŕňa aj čerstvých absolventov , alebo každá osoba, ktorá ukončila vzdelávanie na takejto inštitúcii v uplynulých 24 mesiacoch ; [PN 70]

8.

„zamestnanci“ sú všetky osoby, ktoré sa profesionálne alebo dobrovoľne podieľajú na vzdelávaní na všetkých úrovniach , odbornej príprave alebo neformálnom vzdelávaní. Môžu k nim patriť profesori, učitelia, školitelia, výskumníci, vedúci pracovníci škôl, pracovníci s mládežou, športoví tréneri, nepedagogickí zamestnanci a iní aplikujúci odborníci zapojení do podpory vzdelávania; [PN 71]

8a.

„zamestnanci v oblasti športu“ sú osoby, ktoré sa podieľajú na riadení, výcviku alebo tréningu športového tímu alebo viacerých jednotlivých športovcov, a to buď za mzdu, alebo na dobrovoľnom základe; [PN 72]

9.

„študent odborného vzdelávania a prípravy“ je každá osoba, ktorá je zapísaná do programu počiatočného alebo kontinuálneho odborného vzdelávania alebo prípravy na akomkoľvek stupni vzdelávania od sekundárneho až po postsekundárny stupeň. Pojem zahŕňa aj účasť jednotlivcov, ktorí nedávno absolvovali takéto programy , alebo každá osoba , ktorá absolvovala takýto program v predchádzajúcich 24 mesiacoch ; [PN 73]

10.

„žiak“ je každá osoba zapísaná medzi učiacich sa v inštitúcii poskytujúcej všeobecné vzdelávanie na ktoromkoľvek stupni od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve až po vyššie sekundárne vzdelávanie alebo každá osoba vyučovaná mimo inštitucionálneho prostredia , ktorú vnútroštátne príslušné orgány považujú za oprávnenú na účasť na programe na ich príslušných územiach. [PN 74]

11.

„vzdelávanie dospelých“ je akákoľvek forma vzdelávania pre dospelých s výnimkou odborného vzdelávania, ktorá nasleduje po počiatočnom vzdelávaní. Môže mať formálny, neformálny alebo informálny charakter;

12.

„tretia krajina, ktorá nie je pridružená k programu“ je tretia krajina, ktorá sa na programe plne nezúčastňuje, jej právne subjekty však môžu výnimočne využívať program v riadne odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme Únie; [PN 75]

13.

„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom;

14.

„partnerstvo“ je dohoda, ktorú uzavrela skupina inštitúcií a/alebo organizácií s cieľom vykonávať spoločné činnosti a projekty;

15.

„spoločný študijný program druhého stupňa vysokoškolského štúdia alebo doktorandského štúdia“ je integrovaný študijný program ponúkaný aspoň dvomi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktorého výsledkom je spoločný diplom vydaný a podpísaný spoločne všetkými účastníckymi inštitúciami a úradne uznávaný v krajinách, v ktorých sa účastnícke inštitúcie nachádzajú; [PN 76]

16.

„medzinárodný“ sa vzťahuje na každú akciu, do ktorej je zapojená aspoň jedna tretia krajina, ktorá nie je pridružená k programu;

17.

„virtuálna spolupráca“ je akákoľvek forma spolupráce s využitím informačných technológií a komunikačných nástrojov;

18.

„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je akýkoľvek druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania subjekt , ktorý v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka uznávané tituly alebo iné uznávané kvalifikácie terciárneho stupňa, bez ohľadu na to, ako sa dané zariadenie nazýva. Môže ísť aj o , alebo akýkoľvek iný druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania porovnateľný subjekt , ktorú ktorý vnútroštátne orgány považujú za oprávnenú oprávnený na účasť na programe na svojich príslušných územiach; [PN 77]

19.

„nadnárodný“ sa vzťahuje na každú akciu zahŕňajúcu aspoň dve krajiny, ktoré sú buď členskými štátmi, alebo tretími krajinami pridruženými k programu;

20.

„činnosť s účasťou mládeže“ je mimoškolská činnosť, ktorú vykonávajú neformálne skupiny mladých ľudí a/alebo mládežnícke organizácie a ktorú charakterizuje neformálny alebo informálny prístup k vzdelávaniu a podpora prístupnosti a začleňovaniu ; [PN 78]

21.

„pracovník s mládežou“ je odborný pracovník alebo dobrovoľník zapojený do neformálneho alebo informálneho vzdelávania, ktorý podporuje mladých ľudí v ich osobnom sociálno-vzdelávacom a profesijnom rozvoji vrátane ich sociálno-vzdelávacieho a profesijného rozvoja ; [PN 79]

22.

„dialóg EÚ o mládeži s mládežou “ je dialóg s medzi tvorcami politiky, rozhodujúcimi činiteľmi, odborníkmi, výskumnými pracovníkmi alebo zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti, ako aj mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami, ktorý; slúži ako fórum na stálu spoločnú úvahu o prioritách európskej spolupráce v oblasti mládeže vo všetkých oblastiach, ktoré majú pre mladých ľudí význam , o jej realizácii a hodnotení; [PN 80]

23.

„tretia krajina pridružená k programu“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou umožňujúcej jej účasť na programe a ktorá spĺňa všetky povinnosti stanovené v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom; [PN 81]

24.

„právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže, konajúc vo svojom mene, vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom [197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

25.

„osoby s nedostatkom príležitostí“ sú osoby, ktoré čelia prekážkam majú znevýhodnený prístup k programu vzhľadom na rôzne prekážky , ktoré im bránia v tom, aby mali účinný prístup k príležitostiam v rámci programu z ekonomických, zo sociálnych, z kultúrnych, geografických vyplývajú napríklad zo zdravotného postihnutia , zdravotných problémov, ťažkostí vo vzdelávaní, ich migrantského pôvodu, kultúrnych rozdielov, ich hospodárskej, sociálnej a geografickej situácie, čo sa týka aj ľudí z marginalizovaných komunít alebo zo zdravotných dôvodov, pre ich migranstký pôvod alebo ľudí ohrozených rizikom diskriminácie na základe ktoréhokoľvek z dôvodov, ako sú zdravotné postihnutie a ťažkosti vo vzdelávaní uvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie ; [PN 82]

26.

„vnútroštátny orgán“ je orgán, ktorý na vnútroštátnej úrovni zodpovedá za monitorovanie riadenia programu v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu, a za dohľad nad ním;

27.

„národná agentúra“ je jeden subjekt alebo viaceré subjekty v danom členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu, ktorý je zodpovedný za riadenie implementácie programu na vnútroštátnej úrovni. V danom členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu môže existovať viac ako jedna národná agentúra;

(27a)

„známka excelentnosti“ je označenie vysokej kvality udeľované projektom predloženým do programu, pri ktorých by financovanie bolo zaslúžené, nezískajú ho však vzhľadom na obmedzenia rozpočtu; je uznaním hodnoty návrhu a podporuje hľadanie alternatívnych zdrojov financovania. [PN 83]

Článok 3

Ciele programu

1.   Všeobecným cieľom programu je podporovať vzdelávanie, odborný a osobný rozvoj ľudí v oblasti činností vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu prostredníctvom celoživotného vzdelávania v Európe a mimo nej, a tým prispievať k udržateľnému rastu, kvalitnej zamestnanosti a, sociálnej súdržnosti, a začleňovaniu a zároveň k posilneniu európskej identity. Program ako taký je kľúčovým nástrojom budovania európskeho vzdelávacieho priestoru, poháňanie inovácií vo vzdelávaní a odbornej príprave, podpory pri realizácii európskej strategickej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy so základnými sektorovými programami, napredovania v spolupráci zameranej na politiku v oblasti mládeže v rámci stratégie Únie pre mládež na roky 2019 – 2027 a rozvoja európskeho rozmeru v športe. [PN 84]

2.   Program má tieto špecifické ciele:

a)

podporovať vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov, ako aj spoluprácu, začleňovanie, rovnosť, excelentnosť, tvorivosť a inováciu na úrovni organizácií a politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; [PN 85]

b)

podporovať neformálnu a informálnu vzdelávaciu mobilitu , medzikultúrne vzdelávanie, kritické myslenie a aktívnu účasť mladých ľudí, ako aj spoluprácu, začleňovanie, kvalitu, tvorivosť a inováciu na úrovni organizácií a politík v oblasti mládeže; [PN 86]

c)

podporovať vzdelávaciu mobilitu športových trénerov a v rámci masových športov, zamestnancov v oblasti športu a mladých ľudí, ktorí sa pravidelne venujú športu v organizovanom prostredí , ako aj spoluprácu, začleňovanie, tvorivosť a inovácie na úrovni športových organizácií a športových politík; [PN 87]

ca)

podporovať celoživotné vzdelávanie prostredníctvom medzisektorového prístupu medzi formálnym, neformálnym a informálnym prostredím a podporou flexibilných spôsobov vzdelávania. [PN 88]

2a.     Program zahŕňa posilnený medzinárodný rozmer zameraný na podporu vonkajšej činnosti Únie a ciele rozvoja prostredníctvom spolupráce medzi Úniou a tretími krajinami. [PN 89]

3.   Ciele programu sa plnia prostredníctvom týchto troch kľúčových akcií:

a)

vzdelávacia mobilita („kľúčová akcia 1“);

b)

spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami („kľúčová akcia 2“), a

c)

podpora rozvoja politiky a spolupráce („kľúčová akcia 3“).

Ciele sa plnia aj prostredníctvom akcií Jean Monnet uvedených v článku 7.

Všetky akcie programu obsahujú výraznú vzdelávaciu zložku, ktorá prispieva k napĺňaniu cieľov programu stanovených v tomto článku. Opis akcií podporovaných v rámci každej kľúčovej akcie je stanovený v kapitole II (vzdelávanie a odborná príprava), kapitole III (mládež) a kapitole IV (šport). V pracovnom programe uvedenom v článku 19 musia byť podrobne špecifikované operačné ciele pre každú akciu a zodpovedajúce priority politiky. [PN 90]

Článok 3a

Európska pridaná hodnota

1.     Z programu sa podporujú len tie akcie a činnosti, ktoré poskytujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 3.

2.     Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená napríklad ich:

a)

nadnárodným charakterom, najmä pokiaľ ide o mobilitu a spoluprácu zameranú na dosiahnutie udržateľného systémového vplyvu;

b)

komplementaritou a synergiami s ostatnými programami a politikami na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

c)

príspevkom k účinnému využívaniu nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií;

d)

príspevkom k rozvoju celoúnijných noriem pre zabezpečenie kvality vrátane stanov kvality;

e)

príspevkom k rozvoju celoúnijných spoločných noriem v programoch vzdelávania a odbornej prípravy;

f)

podporou dialógu medzi kultúrami a náboženstvami v Únii;

g)

podporou viacjazyčnosti v celej Únii; alebo

h)

podporou európskeho pocitu spolupatričnosti a posilnením spoločného európskeho občianstva. [PN 91]

KAPITOLA II

VZDELÁVANIE A ODBORNÁ PRÍPRAVA

Článok 4

Kľúčová akcia 1

Vzdelávacia mobilita

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa programom podporujú tieto činnosti v rámci kľúčovej akcie 1:

a)

mobilita vysokoškolských študentov a zamestnancov;

b)

mobilita študentov odborného vzdelávania a prípravy, a zamestnancov pôsobiacich v tejto oblasti;

c)

mobilita žiakov a  zamestnancov škôl vrátane učiteľov predškolského vzdelávania a  zamestnancov škôl v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve ; [PN 92]

d)

mobilita zamestnancov pôsobiacich v oblasti vzdelávania dospelých a účastníkov vzdelávania dospelých ; [PN 93]

e)

možnosti jazykového vzdelávania vrátane tých, ktorými sa podporujú činnosti v oblasti mobility.

V rámci programu sa podporujú virtuálne vzdelávacie a zmiešané vzdelávacie opatrenia, ktoré majú sprevádzať činnosti v oblasti mobility uvedené v odseku 1. Takisto podporuje takéto opatrenia v prípade osôb, ktoré sa nemôžu zúčastniť na týchto činnostiach mobility.

Komisia v prípade potreby zabezpečí, aby sa virtuálne a zmiešané vzdelávacie nástroje vyvinuté v rámci programu sprístupnili širšej verejnosti. [PN 94]

Podpora sa môže poskytnúť na prípravu činností v oblasti mobility stanovených v tomto článku, a to vrátane v prípade potreby na prípravné návštevy. [PN 95]

Článok 5

Kľúčová akcia 2

Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 2:

a)

strategické partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu; [PN 96]

b)

partnerstvá pre excelentnosť, najmä európske univerzity, centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave, a spoločný študijný program druhého stupňa vysokoškolského štúdia alebo doktorandského štúdia Erasmus Mundus; európske univerzity a centrá odbornej excelentnosti zapoja aspoň jeden subjekt so sídlom v niektorom členskom štáte ; [PN 97]

c)

partnerstvá pre inováciu inovácie, ako sú aliancie pre vzdelávanie dospelých, s cieľom posilniť inovačnú kapacitu Európy; [PN 98]

d)

online prístupné a užívateľsky ústretové online platformy a nástroje virtuálnej spolupráce vrátane podporných služieb pre eTwinning a elektronickú platformu pre vzdelávanie dospelých v Európe. , nástroje na podporu používania metód univerzálneho dizajnu pre vzdelávanie, ako aj nástroje na uľahčenie mobility, ako je európska študentská karta uvedená v článku 25 ods 7c; [PN 99]

da)

cielené budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu. [PN 100]

Článok 6

Kľúčová akcia 3

Podpora rozvoja politiky a spolupráce

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 3:

a)

príprava a implementácia všeobecných a sektorových politických programov Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj s podporou siete EURYDICE alebo činností iných príslušných organizácií;

b)

podpora nástrojov a opatrení Únie, ktorými sa podporuje kvalita, transparentnosť, a uznávanie a aktualizácia kompetencií, zručností a kvalifikácií (32); [PN 101]

c)

politický dialóg a spolupráca s kľúčovými príslušnými zainteresovanými stranami a ich podpora vrátane celoúnijných sietí, európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; [PN 102]

d)

opatrenia cielené opatrenia , ktoré prispievajú ku kvalitatívnej k vysoko kvalitnej a inkluzívnej implementácii programu; [PN 103]

e)

spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie;

f)

činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskych politík, ako aj o programe.

Článok 7

Akcie Jean Monnet

Programom sa podporuje výučba, vzdelávanie, výskum a diskusie o záležitostiach týkajúcich sa európskej integrácie a budúcich výziev a príležitostí Únie , a to prostredníctvom týchto opatrení: [PN 104]

a)

akciou Jean Monnet v oblasti vysokoškolského vzdelávania; [PN 105]

b)

akciou Jean Monnet v iných vo všetkých oblastiach odborného vzdelávania a prípravy; [PN 106]

c)

podporou týchto inštitúcií presadzujúcich cieľ európskeho záujmu: Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii vrátane jeho Školy nadnárodnej správy vecí verejných, College of Europe (univerzít v Bruggách a Natoline); Európskeho inštitútu verejnej správy v Maastrichte, Akadémie európskeho práva v Trieri, Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania v Odense a Medzinárodného strediska európskeho odborného vzdelávania v Nice.

KAPITOLA III

MLÁDEŽ

Článok 8

Kľúčová akcia 1

Vzdelávacia mobilita

V oblasti mládeže sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 1:

a)

mobilita mladých ľudí;

b)

činnosti s účasťou mládeže,

c)

činnosti v rámci iniciatívy DiscoverEU,

d)

mobilita pracovníkov s mládežou.

Článok 9

Kľúčová akcia 2

Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

V oblasti mládeže sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 2:

a)

strategické partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu; [PN 107]

b)

partnerstvá pre inováciu s cieľom posilniť inovačnú kapacitu Európy;

c)

online dostupné a používateľsky jednoduché online platformy a nástroje virtuálnej spolupráce. [PN 108]

Článok 10

Kľúčová akcia 3

Podpora rozvoja politiky a spolupráce

V oblasti mládeže sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 3:

a)

príprava a vykonávanie politického programu Únie v oblasti mládeže podľa potreby s podporou siete Youth Wiki; [PN 109]

b)

podpora nástrojov a opatrení Únie, ktorými sa podporuje kvalita, transparentnosť a uznávanie schopností a zručností, najmä prostredníctvom pasu mládeže (Youthpass);

c)

politický dialóg a spolupráca s príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami a ich podpora vrátane celoúnijných sietí, európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti mládeže, dialóg EÚ o mládeži s mládežou , ako aj podpora Európskeho fóra mládeže; [PN 110]

d)

opatrenia, ktoré prispievajú ku kvalitatívnej k vysoko kvalitnej a inkluzívnej implementácii programu; [PN 111]

e)

spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie;

f)

činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskej politiky, ako aj o programe.

KAPITOLA IV

ŠPORT

Článok 11

Kľúčová akcia 1

Vzdelávacia mobilita

V oblasti športu sa programom v rámci kľúčovej akcie 1 podporuje mobilita športových trénerov mladých ľudí venujúcich sa masovým športom zamestnancov zamestnancom pôsobiacich v tejto oblasti. [PN 112]

Článok 12

Kľúčová akcia 2

Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

V oblasti športu sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 2:

a)

partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu;

b)

neziskové masové športové podujatia vrátane malých podujatí zamerané na ďalší rozvoj európskeho rozmeru športu. [PN 113]

Článok 13

Kľúčová akcia 3

Podpora rozvoja politiky a spolupráce

V oblasti športu sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 3:

a)

príprava a implementácia politického programu Únie v oblasti športu a fyzickej aktivity;

b)

politický dialóg a spolupráca s príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti športu; [PN 114]

ba)

opatrenia, ktoré prispievajú k vysoko kvalitnej a inkluzívnej implementácii programu; [PN 115]

bb)

spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie; [PN 116]

c)

činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskej politiky, ako aj o programe vrátane cien a ocenení v oblasti športu.

Kapitola IVa

Začleňovanie [PN 117]

Článok

Stratégia začleňovania

1.     Komisia do 31. marca 2021 vypracuje rámec opatrení na začleňovanie, ako aj usmernenia k ich vykonávaniu. Na základe tohto rámca a s osobitným zreteľom na osobitné výzvy týkajúce sa prístupu k programu vo vnútroštátnom kontexte národné agentúry vypracujú viacročnú stratégiu národného začleňovania. Táto stratégia sa zverejní do 30. júna 2021 a jej vykonávanie sa bude pravidelne monitorovať.

2.     V rámci a stratégii uvedených v odseku 1 sa venuje osobitná pozornosť týmto prvkom:

a)

spolupráca so sociálnymi partnermi, vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

b)

podpora pre miestne, komunitné organizácie, ktoré pracujú priamo s cieľovými skupinami;

c)

osveta cieľových skupín a komunikácia s nimi, a to aj prostredníctvom šírenia užívateľsky jednoduchých informácií;

d)

zjednodušenie postupov podávania žiadostí;

e)

poskytovanie osobitného poradenstva, odbornej prípravy a podporných služieb cieľovým skupinám, a to tak pred podaním ich žiadostí, ako aj na ich prípravu na skutočnú účasť na programe;

f)

osvedčené postupy v oblasti prístupnosti a podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím;

g)

zber vhodných kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov na hodnotenie účinnosti stratégie;

h)

uplatňovanie opatrení finančnej podpory v súlade s článkom 13b. [PN 118]

Článok 13b

Opatrenia finančnej podpory na začleňovanie

1.     Komisia a členské štáty spolupracujú, aby zabezpečili, že na podporu osôb s obmedzenými príležitosťami, ktorým je z finančných dôvodov bránené zúčastňovať sa na programe buď preto, lebo sú ekonomicky znevýhodnené, alebo preto, že ďalšie náklady spojené s účasťou na programe sú vzhľadom na ich konkrétnu situáciu závažnou prekážkou, budú zavedené príslušné finančné podporné opatrenia a predbežné financovanie, ak je to relevantné. Posúdenie finančných dôvodov a výšky podpory sa zakladá na objektívnych kritériách.

2.     Medzi podporné opatrenia uvedené v ods. 1 môže patriť:

a)

podpora dostupná z iných nástrojov Únie, ako je napríklad Európsky sociálny fond+;

b)

podpora dostupná v rámci vnútroštátnych schém;

c)

prispôsobenie a navýšenie podpory pre mobilitné akcie, ktorá je k dispozícii v rámci programu.

3.     S cieľom dosiahnuť súlad s odsekom 2 písm. c) tohto článku Komisia v prípade potreby upraví alebo povolí národným agentúram upraviť granty na podporu mobilitných akcií v rámci programu. Komisia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 14 stanoví aj osobitný rozpočet na financovanie dodatočných opatrení finančnej podpory v rámci programu.

4.     Náklady na opatrenia na uľahčenie alebo podporu začleňovania nesmú byť za žiadnych okolností dôvodom na zamietnutie žiadosti v rámci programu. [PN 119]

KAPITOLA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Rozpočet

1.   Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie rokov 2021 až 2027 predstavuje sumu 30 000 000 000 41 097 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 (46 758 000 000 EUR) v bežných cenách. [PN 120]

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca. [PN 121]

2.   Program sa implementuje podľa tohto orientačného rozdelenia:

a)

24 940 000 000 EUR 83 % sumy uvedenej v odseku 1 na akcie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, z ktorých: [PN 122]

1.

najmenej 8 640 000 000 EUR by 34,66 % sa malo prideliť pridelí na akcie v oblasti vysokoškolského vzdelávania uvedené v článku 4 písm. a) a v článku 5 písm. a); [PN 123]

2.

najmenej 5 230 000 000 EUR 23 % sa pridelí na akcie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy uvedené v článku 4 písm. b) a v článku 5 písm. a); [PN 124]

3.

najmenej 3 790 000 000 EUR 15,63 % sa pridelí na akcie v oblasti školského vzdelávania uvedené v článku vrátane predškolského vzdelávania a vzdelávania ranom detstve, uvedené v článku  4 písm. c) a v článku 5 písm. a); [PN 125]

4.

najmenej 1 190 000 000 EUR 6 % sa pridelí na akcie v oblasti vzdelávania dospelých uvedené v článku 4 písm. d) a v článku 5 písm. a); [PN 126]

5.

450 000 000 EUR 1,8 % by sa malo prideliť na akcie Jean Monnet uvedené v článku 7; [PN 127]

5a.

13,91 % sumy uvedenej v písmene a) tohto odseku sa pridelí na akcie, ktoré sú primárne priamo riadené, vrátane akcií uvedených v článku 4 písm. e), článku 5 písm. b) až d) a článku 6 písm. a) až f); [PN 128]

5b.

zvyšných 5 % sa môže použiť na financovanie všetkých akcií v rámci kapitoly II; [PN 129]

b)

3 100 000 000 EUR 10,3 % sumy uvedenej v odseku 1 na akcie v oblasti mládeže uvedené v článkoch 8 až 10; [PN 130]

c)

550 000 000 EUR 2 % sumy uvedenej v odseku 1 na akcie v oblasti športu uvedené v článkoch 11 až 13 a [PN 131]

d)

najmenej 960 000 000 EUR 3,2 % sumy uvedenej v odseku 1 ako príspevok na prevádzkové náklady národných agentúr. [PN 132]

Zvyšných 1,5 %, ktoré nie sú pridelené na základe orientačného rozdelenia stanoveného v prvom pododseku, sa môžu použiť na podporu programu. [PN 133]

3.   Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 a s cieľom podporiť medzinárodný rozmer programu sa na podporu akcií implementovaných a riadených v súlade s týmto nariadením sprístupní dodatočný finančný príspevok na základe nariadenia nariadenie …/… [nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce] (33)na základe nariadenia nariadenie …/… [IPA III] (34). Tento príspevok poskytnú finančné príspevky na podporu akcií stanovených a vykonávaných podľa tohto nariadenia . Toto nariadenie sa financuje v súlade s nariadeniami vzťahuje na používanie týchto fondov pri súčasnom zaistení dodržiavania nariadení , ktorými sa zriaďujú uvedené nástroje príslušne upravujú NDICI a IPA III . [PN 134]

4.   Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a poradenstva v oblasti dostupnosti a odbornej prípravy . [PN 135]

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

6.   Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti prevedené na program. Komisia použije tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [písmenom c)] uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

6a.     Priority prideľovania rozpočtových prostriedkov podľa jednotlivých akcií uvedených v odseku 2 sa stanovia v pracovnom programe uvedenom v článku 19. [PN 136]

Článok 15

Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie

1.   Program sa musí implementovať konzistentne v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania.

3.   Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia uvedené v [článku X] nariadenia X [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].

KAPITOLA VI

ÚČASŤ NA PROGRAME

Článok 16

Tretie krajiny pridružené k programu

1.   Na programe sa môžu zúčastniť aj tieto tretie krajiny:

a)

členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)

iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, a to za predpokladu, že sa v tejto dohode:

zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a prínosy tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie,

stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu výšky finančných príspevkov na jednotlivé programy a administratívnych nákladov na ne. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

neudeľuje tretej krajine právomoc rozhodovať o programe,

zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu svojich finančných záujmov.

2.   Krajiny uvedené v odseku 1 sa v plnej miere zúčastňujú na programe, iba ak spĺňajú všetky povinnosti, ktoré sa týmto nariadením ukladajú členským štátom.

Článok 17

Tretie krajiny, ktoré nie sú pridružené k programu

Pokiaľ ide o akcie uvedené v článkoch 4 až 6, v článku 7 písm. a) a b) a v článkoch 8 až 10, 12 a 13, na programe sa môžu zúčastniť tieto tretie právne subjekty z ktorejkoľvek tretej krajiny: v riadne opodstatnených prípadoch v záujme Únie

a)

tretie krajiny uvedené v článku 16, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 uvedeného článku;

b)

ktorákoľvek iná tretia krajina. [PN 137]

Článok 18

Pravidlá vzťahujúce sa na priame a nepriame riadenie

1.   Program je prístupný verejným a súkromným právnym subjektom, ktoré pôsobia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečia pri implementácii programu, najmä pri výbere účastníkov a udeľovaní grantov, aby sa vyvinulo úsilie na podporu sociálneho začleňovania a zlepšenia nadväzovania kontaktu s osobami s nedostatkom príležitostí. [PN 138]

3.   V prípade výberu v rámci priameho a nepriameho riadenia môže komisia pre vyhodnotenie uvedená v článku [145 ods. 3 tretej zarážke] nariadenia o rozpočtových pravidlách pozostávať z externých odborníkov.

4.   Predpokladá sa, že verejné subjekty, ako aj inštitúcie a organizácie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, ktoré dostali viac ako päťdesiat percent svojich ročných príjmov z verejných zdrojov počas posledných dvoch rokov, majú potrebnú finančnú, odbornú a administratívnu spôsobilosť vykonávať činnosti v rámci programu. Na preukázanie tejto spôsobilosti nie sú povinné predložiť ďalšiu dokumentáciu.

4a.     Úrovne finančnej podpory, ako napríklad granty, paušálne sadzby a jednotkové náklady, sa pravidelne revidujú a prispôsobujú sa podľa životných nákladov a nákladov spojených s pobytom v hostiteľskej krajine alebo regiónu na základe údajov Eurostatu. V rámci úpravy životných nákladov a nákladov spojených s pobytom sa náležite zohľadnia cestovné náklady do hostiteľskej krajiny alebo regiónu a späť. [PN 139]

5.   S cieľom zlepšiť prístup k ľuďom s nedostatkom príležitostí a zabezpečiť bezproblémovú implementáciu programu môže Komisia upraviť granty alebo môže poveriť národné agentúry uvedené v článku 23, aby ich na základe objektívnych kritérií upravili, v záujme podpory akcií programu v oblasti mobility. [PN 140]

6.   Komisia môže spolu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo ich organizáciami a agentúrami vydať spoločné výzvy na financovanie projektov na základe zodpovedajúcich finančných prostriedkov. Projekty sa môžu hodnotiť a vyberať prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, na ktorých sa dohodnú zapojené financujúce organizácie alebo agentúry, v súlade so zásadami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách.

KAPITOLA VII

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Článok 19

Pracovný program

Program Sekundárne politiky a priority vrátane podrobností o osobitných iniciatívach stanovených v článkoch 4 až 13 sa implementuje určia prostredníctvom pracovných programov uvedených pracovného programu, ako sa uvádza v článku [108] 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovnom programe sa takisto stanoví, ako sa má program implementovať. Okrem toho sa v pracovnom programe musí uviesť suma pridelená na každú akciu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty a tretie krajiny pridružené k programu, pokiaľ ide o akcie, ktoré sa majú riadiť prostredníctvom národnej agentúry. Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31. Komisia je v súlade s článkom 30 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím pracovného programu . [PN 141]

Článok 20

Monitorovanie a podávanie správ

1.   Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.

2.   Na zabezpečenie účinného posúdenia programu z hľadiska dosahovania jeho cieľov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 30 prijímať delegované akty na zmenu prílohy s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele, ak sa to považuje za potrebné, a doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca monitorovania a hodnotenia.

3.   Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečuje, aby prijímatelia finančných prostriedkov Únie v zmysle článku [2 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách efektívne, účinne, včas a na primeranej úrovni podrobnosti zhromažďovali údaje na monitorovanie implementácie a hodnotenia programu. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 21

Hodnotenie Hodnotenia, preskúmanie v polovici trvania a revízia [PN 142]

1.    Všetky hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese. [PN 143]

2.   Priebežné hodnotenie programu Preskúmanie programu v polovici trvania sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu v každom prípade však najneskôr 31. decembra 2024 . Musí ho sprevádzať aj záverečné hodnotenie predchádzajúceho programu , ktoré bude podkladom pre preskúmanie v polovici trvania. V preskúmaní v polovici trvania je okrem hodnotenia celkovej účinnosti a výkonnosti programu potrebné zhodnotiť splnenie opatrení v oblasti začleňovania stanovených v kapitole IVa, úsilie vynaložené na zjednodušenie programu pre prijímateľov a vykonávanie nových iniciatív uvedených v článku 5 písm. b) a v článku 8 písm. c). Pritom sa preskúma rozčlenenie účasti na programe, najmä pokiaľ ide o ľudí s obmedzenými príležitosťami . [PN 144]

3.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v kapitole IX a povinnosti národných agentúr uvedené v článku 24, členské štáty predložia Komisii do 30. apríla 2024 správu o implementácii a vplyve programu na svojich príslušných územiach. ESVČ predloží podobnú správu o vykonávaní a vplyve programu v zúčastnených rozvojových krajinách. [PN 145]

3a.     Komisia v prípade potreby a na základe preskúmania v polovici trvania predloží príslušné legislatívne návrhy na zmenu tohto nariadenia. Komisia predstúpi pred príslušný výbor Európskeho parlamentu a príslušný orgán Rady, aby predložila správu o preskúmaní v polovici trvania, a to aj v súvislosti s jej rozhodnutím o tom, či sa vyžaduje zmena tohto nariadenia. [PN 146]

4.   Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, vykoná Komisia záverečné hodnotenie programu. [PN 147]

5.   Komisia oznámi závery týchto hodnotení postúpi všetky hodnotenia a preskúmanie v polovici trvania spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 148]

KAPITOLA VIII

INFORMOVANIE, KOMUNIKÁCIA A ŠÍRENIE

Článok 22

Informovanie, komunikácia a šírenie

1.   Národné agentúry uvedené v článku 24 v spolupráci s Komisiou a na základe celoúnijného rámca vypracujú jednotnú stratégiu, pokiaľ ide o účinné nadväzovanie kontaktu, ako aj šírenie a využívanie výsledkov činností podporovaných v kontexte akcií, ktoré riadia v rámci programu, a pomáhajú Komisii vo všeobecnej úlohe šírenia informácií o programe vrátane informácií o akciách a činnostiach riadených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj o jeho výsledkoch, a . Národné agentúry informujú príslušné cieľové skupiny o akciách a činnostiach uskutočňovaných vo svojej krajine s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi zainteresovanými stranami a podporiť medzisektorovú spoluprácu na vykonávaní programu. Pri vykonávaní komunikačných a osvetových činností a pri šírení informácií musia Komisia a národné agentúry v súlade s kapitolou IVa venovať osobitnú pozornosť osobám s obmedzenými príležitosťami s cieľom zvýšiť ich účasť v programe . [PN 149]

1a.     Všetky základné dokumenty programu pre prijímateľov vrátane formulárov žiadostí, pokyny a základné informácie musia byť dostupné aspoň vo všetkých úradných jazykoch Únie. [PN 150]

2.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

3.   Právne subjekty v rámci sektorov, na ktoré sa vzťahuje program, musia používať značku „Erasmus Erasmus+ “ na účely komunikácie a šírenia informácií týkajúcich sa programu.

4.   Komisia vykonáva prístupným spôsobom informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3. [PN 151]

4a.     Národné agentúry poskytujú informácie o programe aj útvarom pre profesijné poradenstvo v rámci vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy a službám zamestnanosti. [PN 152]

KAPITOLA IX

SYSTÉM RIADENIA A AUDITU

Článok 23

Vnútroštátny orgán

1.   Do […] členské štáty oznámia Komisii formou oficiálneho oznámenia, ktoré zašle ich stále zastúpenie, osobu(-y), ktorá(-é) je(sú) právne splnomocnená(-é) konať v ich mene ako vnútroštátny orgán na účely tohto nariadenia. V prípade výmeny vnútroštátneho orgánu počas trvania programu oznámi príslušný členský štát túto skutočnosť okamžite Komisii v súlade s rovnakým postupom.

2.   Členské štáty prijmú všetky potrebné a vhodné opatrenia na odstránenie akýchkoľvek právnych a administratívnych prekážok pre riadne fungovanie programu vrátane, ak je to možné, opatrení zameraných na zabránenie zdaňovaniu grantov, zaistenie prenosnosti práv medzi systémami sociálneho zabezpečenia Únie a riešenie problémov, ktoré vedú k ťažkostiam pri získavaní víz alebo povolení na pobyt . [PN 153]

3.   Vnútroštátny orgán určí do […] národnú agentúru alebo národné agentúry. Ak existuje viac než jedna národná agentúra, členské štáty stanovia vhodný mechanizmus na koordináciu riadenia implementácie programu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä s cieľom zabezpečiť jednotnú a nákladovo efektívnu implementáciu programu a v tejto súvislosti efektívny kontakt s Komisiou, ako aj uľahčiť prípadný presun finančných prostriedkov medzi agentúrami, čím sa umožní flexibilnejšie a lepšie využívanie finančných prostriedkov pridelených členským štátom. Každý členský štát si určí, ako usporiada vzťah medzi svojím vnútroštátnym orgánom a národnou agentúrou, a to vrátane takých úloh, akou je stanovenie pracovného programu národnej agentúry.

Vnútroštátny orgán predloží Komisii primerané ex-ante hodnotenie súladu potvrdzujúce, že národná agentúra spĺňa článok [58 ods. 1] písm. c) body v) a vi) a článok [60 ods. 1, 2 a 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj požiadavky Únie na normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov programu určených na grantovú podporu.

4.   Vnútroštátny orgán určí nezávislý audítorský subjekt uvedený v článku 26.

5.   Vnútroštátny orgán zakladá svoje ex-ante hodnotenie súladu na vlastných kontrolách a auditoch a/alebo na kontrolách a auditoch vykonaných nezávislým audítorským subjektom uvedeným v článku 26. Ak bola pre tento program určená tá istá národná agentúra ako pre predchádzajúci program, rozsah ex-ante hodnotenia súladu sa obmedzí na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre tento program.

6.   V prípade, že Komisia zamietne určenie národnej agentúry na základe svojho hodnotenia ex-ante hodnotenia súladu alebo ak národná agentúra nespĺňa minimálne požiadavky stanovené Komisiou, vnútroštátny orgán zabezpečí prijatie potrebných nápravných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby národná agentúra spĺňala tieto minimálne požiadavky, alebo určí iný subjekt za národnú agentúru.

7.   Vnútroštátny orgán monitoruje riadenie programu a vykonáva nad ním dohľad na vnútroštátnej úrovni. Informuje Komisiu a konzultuje s ňou s dostatočným predstihom pred tým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže mať značný vplyv na riadenie programu, najmä rozhodnutie týkajúce sa jeho národnej agentúry.

8.   Vnútroštátny orgán poskytne primerané spolufinancovanie na operácie svojej národnej agentúry s cieľom zabezpečiť, aby sa program riadil podľa platných pravidiel Únie.

9.   Na základe ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry, nezávislého audítorského stanoviska k nemu a analýzy súladu a výkonnosti národnej agentúry, ktorú uskutoční Komisia, vnútroštátny orgán každoročne informuje Komisiu o svojich činnostiach týkajúcich sa monitorovania programu a dohľadu nad ním. Tieto informácie sa v rámci možnosti sprístupnia verejnosti. [PN 154]

10.   Vnútroštátny orgán preberá zodpovednosť za správne riadenie finančných prostriedkov Únie, ktoré Komisia previedla na národnú agentúru v rámci programu.

11.   V prípade akejkoľvek nezrovnalosti, nedbanlivosti alebo podvodu, ktoré možno pripísať národnej agentúre, resp. v prípade akýchkoľvek závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti národnej agentúry, ktoré vedú k vzniku pohľadávok Komisie voči národnej agentúre, vnútroštátny orgán zodpovedá za refundovanie nevymožených finančných prostriedkov Komisii.

12.   Za okolností uvedených v odseku 11 môže vnútroštátny orgán z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie zrušiť mandát národnej agentúry. V prípade, že vnútroštátny orgán chce zrušiť mandát národnej agentúry z iného opodstatneného dôvodu, oznámi zrušenie mandátu Komisii najmenej šesť mesiacov pred predpokladaným dátumom ukončenia mandátu národnej agentúry. V takom prípade sa vnútroštátny orgán a Komisia oficiálne dohodnú na konkrétnych a včasných prechodných opatreniach.

13.   V prípade zrušenia mandátu vykoná vnútroštátny orgán potrebné kontroly týkajúce sa finančných prostriedkov Únie zverených národnej agentúre, ktorej mandát bol zrušený, a zabezpečí nerušený prevod týchto finančných prostriedkov a prenos všetkých dokumentov a nástrojov riadenia potrebných na riadenie programu na novú národnú agentúru. Vnútroštátny orgán poskytne národnej agentúre, ktorej mandát bol zrušený, potrebnú finančnú podporu na pokračovanie plnenia jej zmluvných záväzkov voči prijímateľom v rámci programu a voči Komisii, a to až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

14.   Ak o to Komisia požiada, vnútroštátny orgán určí inštitúcie alebo organizácie, alebo druhy takýchto inštitúcií a organizácií, ktoré sa majú považovať za oprávnené na účasť na konkrétnych akciách programu na ich príslušných územiach.

Článok 24

Národná agentúra

1.   Národná agentúra musí:

a)

mať právnu subjektivitu alebo byť súčasťou subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, a riadiť sa právom príslušného členského štátu; za národnú agentúru nie je možné určiť ministerstvo;

b)

mať náležitú kapacitu na riadenie, zamestnancov a infraštruktúru na uspokojivé plnenie svojich úloh, a zabezpečiť tak efektívne a účinné riadenie programu a správne finančné riadenie prostriedkov Únie;

ba)

mať potrebné odborné znalosti na pokrytie všetkých sektorov programu; [PN 155]

c)

mať prevádzkové a právne prostriedky na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;

d)

poskytovať primerané finančné záruky vydané pokiaľ možno orgánom verejnej moci, zodpovedajúce úrovni finančných prostriedkov Únie, na spravovanie ktorých bude vyzvaná;

e)

byť určená na obdobie trvania programu.

2.   Národná agentúra zodpovedá za riadenie všetkých fáz projektového cyklu akcií, ktoré sú opísané v pracovnom programe uvedenom v článku [19], v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c) bodom v) a vi)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Národná agentúra poskytne grantovú podporu prijímateľom v zmysle článku [2 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to formou dohody o grante, ktorú Komisia špecifikovala pre príslušnú akciu programu.

4.   Národná agentúra podáva každý rok správu Komisii a svojmu vnútroštátnemu orgánu v súlade s článkom [60 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Národná agentúra zodpovedá za implementáciu pripomienok, ktoré vydá Komisia v nadväznosti na svoju analýzu ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a nezávislého audítorského stanoviska k nemu.

5.   Národná agentúra nesmie bez predchádzajúceho písomného schválenia vnútroštátnym orgánom a Komisiou delegovať na tretiu stranu žiadnu úlohu programu ani plnenie rozpočtu, ktoré jej boli zverené. Národná agentúra si zachováva výhradnú zodpovednosť za všetky úlohy delegované na tretiu stranu.

6.   V prípade zrušenia mandátu národnej agentúry zostáva uvedená národná agentúra právne zodpovedná za plnenie svojich zmluvných záväzkov voči prijímateľom v rámci programu a voči Komisii až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

7.   Národná agentúra zodpovedá za riadenie a ukončovanie finančných dohôd týkajúcich sa predchádzajúceho programu, ktoré sú na začiatku programu ešte stále otvorené.

7a.     V spolupráci s Komisiou národné agentúry zabezpečia, aby postupy zavedené na vykonávanie nariadenia boli konzistentné a jednoduché a aby mali informácie vysokú kvalitu, a to aj vypracovaním spoločných noriem pre žiadosti o projekty a ich vyhodnocovanie. Národné agentúry vedú pravidelné konzultácie s prijímateľmi programu, aby zabezpečili súlad s touto požiadavkou. [PN 156]

Článok 25

Európska komisia

1.   Komisia preskúma vnútroštátne systémy riadenia a kontroly na základe požiadaviek na súlad pre národné agentúry podľa článku 23 ods. 3, najmä na základe ex-ante hodnotenia súladu, ktoré jej poskytol vnútroštátny orgán, ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu s náležitým zohľadnením ročných informácií od vnútroštátneho orgánu o jeho činnostiach týkajúcich sa monitorovania programu a dohľadu nad ním.

2.   Do dvoch mesiacov od doručenia ex-ante hodnotenia súladu od vnútroštátneho orgánu podľa článku 23 ods. 3 Komisia prijme, podmienečne prijme alebo zamietne určenie národnej agentúry. Komisia nesmie uzatvoriť zmluvný vzťah s národnou agentúrou, kým neprijme ex-ante hodnotenie súladu. V prípade podmienečného prijatia môže Komisia na svoj zmluvný vzťah s národnou agentúrou uplatniť primerané preventívne opatrenia.

3.   Komisia každý rok sprístupní národnej agentúre tieto finančné prostriedky programu:

a)

finančné prostriedky na grantovú podporu v dotknutom členskom štáte na akcie programu, ktorých riadenie je zverené národnej agentúre;

b)

finančný príspevok na podporu na podporu úloh národnej agentúry zameraných na riadenie programu, ktorý sa stanoví na základe výšky finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu zverených národnej agentúre;

c)

ak je to relevantné, dodatočné finančné prostriedky na opatrenia podľa článku 6 písm. d), článku 10 písm.  d) a článku 10 13 písm. d) ba) . [PN 157]

3a.     Komisia zodpovedá za vykonávanie akcií, ktoré priamo riadi. Riadi teda všetky etapy žiadostí o granty a projekty pre akcie v rámci programu uvedené v kapitolách II, III a IV, keď ich predložia celoúnijné siete, európske a medzinárodné organizácie. [PN 158]

4.   Komisia stanoví požiadavky na pracovný program národnej agentúry. Komisia nesprístupní národnej agentúre finančné prostriedky programu, kým formálne neschváli pracovný program národnej agentúry.

5.   Komisia po posúdení ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu zašle svoje stanovisko a pripomienky k nim národnej agentúre a vnútroštátnemu orgánu.

6.   V prípade, že Komisia nemôže prijať ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu alebo nezávislé audítorské stanovisko k nemu, alebo v prípade neuspokojivej implementácie pripomienok Komisie národnou agentúrou môže Komisia vykonať preventívne a nápravné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s článkom [60 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.   S cieľom zabezpečiť jednotné implementovanie programu vo všetkých členských štátoch a vo všetkých tretích krajinách uvedených v článku 17 a s cieľom zabezpečiť výmenu najlepších postupov sa zorganizujú pravidelné stretnutia so sieťou národných agentúr. Externí odborníci vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a tretích krajín pridružených k programu budú prizvaní k účasti na takýchto stretnutiach. Európsky parlament sa na takéto stretnutia prizýva ako pozorovateľ. [PN 159]

7a.     S cieľom zjednodušiť a zosúladiť postup predkladania žiadostí Komisia do 30. júna 2024 poskytne spoločný viacjazyčný nástroj jednotného kontaktného miesta pre tento program. Tento nástroj musí byť prístupný tak online, ako aj na mobilných zariadeniach pre všetky subjekty, ktoré program využívajú alebo ktoré sa podieľajú na jeho riadení. Tento nástroj poskytuje aj informácie o možných partneroch pre potenciálnych prijímateľov. [PN 160]

7b.     Komisia zabezpečí, aby sa výsledky projektov zverejňovali a informácie o nich dôrazne šírili tak, aby sa podporovala výmena najlepších postupov medzi národnými agentúrami, zainteresovanými stranami a prijímateľmi programu. [PN 161]

7c.     Komisia do 31. decembra 2021 vytvorí európsku študentskú kartu pre všetkých študentov zúčastňujúcich sa na programe. Komisia do 31. decembra 2025 sprístupní európsku študentskú kartu všetkým študentom v Únii. [PN 162]

Článok 26

Nezávislý audítorský subjekt

1.   Nezávislý audítorský subjekt vydá audítorské stanovisko k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu uvedenému v článku [60 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Stanovisko tvorí základ celkového uistenia podľa článku [123] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Nezávislý audítorský subjekt:

a)

musí mať potrebnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie auditov vo verejnom sektore;

b)

musí zabezpečiť, aby boli pri jeho auditoch zohľadňované medzinárodne prijaté audítorské štandardy;

c)

nesmie byť v konflikte záujmov vo vzťahu k právnemu subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra. Predovšetkým je funkčne nezávislý od právneho subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra.

3.   Nezávislý audítorský subjekt poskytne Komisii a jej zástupcom, ako aj Dvoru audítorov úplný prístup ku všetkým dokumentom a správam na podporu audítorského stanoviska, ktoré vydáva k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu národnej agentúry.

KAPITOLA X

SYSTÉM KONTROLY

Článok 27

Zásady systému kontroly

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri implementácii akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam účinnými kontrolami, a pri odhalení nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.   Komisia je zodpovedná za dozorné kontroly akcií a činností programu riadených národnými agentúrami. Stanoví minimálne požiadavky na kontroly vykonávané národnou agentúrou a nezávislým audítorským subjektom , pričom sa zohľadnia systémy vnútornej kontroly vnútroštátnych verejných financií . [PN 163]

3.   Národná agentúra zodpovedá za primárne kontroly prijímateľov grantov na akcie programu podľa článku 24 ods. 2. Tieto kontroly musia poskytnúť primerané uistenie, že udelené granty sa využívajú v súlade s ich určením a s platnými pravidlami Únie.

4.   Pokiaľ ide o finančné prostriedky programu prevedené na národné agentúry, Komisia zabezpečí riadnu koordináciu svojich kontrol s vnútroštátnymi orgánmi a národnými agentúrami na základe modelu jednotného auditu a v nadväznosti na analýzu založenú na hodnotení rizika. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 28

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udelí potrebné práva a prístup, ktoré sa požadujú pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade Európskeho úradu pre boj proti podvodom zahŕňajú tieto práva právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

KAPITOLA XI

KOMPLEMENTARITA

Článok 29

Komplementarita s inými politikami, programami a fondmi Únie

1.   Program sa implementuje tak, aby sa zabezpečila jeho celková zhoda a komplementarita s ostatnými príslušnými politikami, programami a fondmi Únie, najmä tými, ktoré sa týkajú vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začleňovania, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, digitálnej politiky, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a klímy, súdržnosti, regionálnej politiky, migrácie, bezpečnosti a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

2.   Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z prostriedkov programu, možno takisto poskytnúť príspevok z prostriedkov akéhokoľvek iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu. [PN 164]

3.   Ak sa z programu a z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) uvedených v článku 1 nariadenia (EÚ) XX [VN] poskytuje spoločná finančná podpora pre jednotnú akciu, táto akcia sa musí implementovať v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vrátane pravidiel o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm.

4.   Akciám oprávneným v rámci programu, ktoré spĺňajú tieto kumulatívne porovnateľné podmienky:

boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov podľa tohto programu;

spĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;

nemôžu byť financované v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;

môže byť udelená známka excelentnosti ako uznania ich vysokej kvality, a to môže uľahčiť ich žiadosť o financovanie z iných zdrojov alebo umožniť ich výber na financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) bez nového postupu podávania žiadosti . V tomto prípade sa uplatňujú miery spolufinancovania a pravidlá oprávnenosti na základe tohto nariadenia. Tieto akcie implementuje riadiaci orgán uvedený v článku [65] nariadenia (EÚ) XX [VN] v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení a v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy vrátane pravidiel týkajúcich sa finančných opráv. [PN 165]

KAPITOLA XII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku článkoch 19 a  20 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028. [PN 166]

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku článkoch 19 a  20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 167]

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli žiadnu námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 31

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Výbor sa môže schádzať v špecifickom zložení s cieľom riešiť sektorové otázky. Prípadne možno ad hoc a v súlade s rokovacím poriadkom výboru pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na jeho schôdzach ako pozorovatelia.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 168]

Článok 32

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 33

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých v rámci nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, ktoré sa naďalej vzťahuje na príslušné akcie až do ich ukončenia.

2.   Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (EÚ) č. 1288/2013.

3.   Odchylne od článku [130 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností, ktoré vznikli počas prvých šiestich mesiacov roku 2021, ako oprávnené na financovanie od 1. januára 2021, aj keď vznikli prijímateľovi pred predložením žiadosti o grant.

4.   V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 14 ods. 5, aby sa umožnilo riadenie akcií a činností, ktoré sa neskončia do [31. decembra 2027].

5.   Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi akciami implementovanými v súvislosti s programom Erasmus+ (2014 – 2020) a akciami, ktoré sa majú implementovať v rámci programu.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] [dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C, , s. .

(2)  Ú. v. EÚ C, , s. .

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.

(4)  COM(2018)0098.

(5)  Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.

(6)   Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 22/2018 z 3. júla 2018 s názvom „Mobilita v rámci programu Erasmus+: milióny účastníkov a mnohotvárna európska pridaná hodnota, no meranie výkonnosti treba ďalej zlepšovať“.

(7)  COM(2018)0321.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

(9)   Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.

(10)  COM(2016)0381.

(11)  [Odkaz].

(12)  [Odkaz –na prijatie v Rade do konca roka 2018].

(13)  COM(2018)0269.

(14)  [Odkaz].

(15)  COM(2018) [].

(16)   Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 5.

(17)   COM(2016)0381.

(18)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(19)   Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1.

(20)   Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(21)  Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

(22)  Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

(23)  COM(2017)0623.

(24)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(25)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Ú. v. EÚ L 248 (18.9.2013, s. 1).

(29)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(30)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(32)  Najmä Europassu – jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností, Európskeho kvalifikačného rámca, Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy, Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov, Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania, európskej siete informačných centier v európskom regióne a národného informačného centra pre akademické uznávanie v Európskej únii a sietí Euroguidance.

(33)  [Odkaz].

(34)  [Odkaz].

PRÍLOHA

Ukazovatele

1.

Kvalitná vzdelávacia mobilita pre ľudí z rôznych prostredí.

2.

Europeizácia a internacionalizácia organizácií a inštitúcií.

Čo merať?

3.

Počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na mobilitu v rámci programu.

4.

Počet osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na vzdelávaciu mobilitu v rámci programu.

5.

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že ich účasť na činnostiach zameraných na vzdelávaciu mobilitu v rámci programu bola pre nich prospešná.

6.

Počet inštitúcií a organizácií podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 (vzdelávacia mobilita) a kľúčovej akcie 2 (spolupráca).

7.

Počet inštitúcií a organizácií prvýkrát podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 (vzdelávacia mobilita) a kľúčovej akcie 2 (spolupráca).

8.

Podiel inštitúcií a organizácií podporovaných programom, ktoré si vďaka svojej účasti na programe vypracovali kvalitné postupy. [PN 169]

PRÍLOHA IA

Všetky kvantitatívne ukazovatele sa rozčlenia aspoň podľa členského štátu a podľa pohlavia.

Cieľ, ktorý sa má merať: Kľúčová akcia 1 – Vzdelávacia mobilita

Ukazovatele:

 

Počet ľudí, ktorí sa v rámci programu zúčastňujú na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility;

 

Počet jednotlivcov, ktorí využívajú virtuálne alebo zmiešané vzdelávacie nástroje na podporu mobility v rámci programu;

 

Počet jednotlivcov, ktorí používajú kombinované alebo virtuálne vzdelávacie nástroje, pretože sa nemôžu zúčastňovať na činnostiach v oblasti mobility,

 

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré sa v rámci programu zúčastňujú na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility;

 

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré využívajú virtuálne alebo zmiešané vzdelávacie nástroje na podporu mobility v rámci programu;

 

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré využívajú kombinované alebo virtuálne vzdelávacie nástroje, pretože sa nemôžu zúčastňovať na činnostiach v oblasti mobility;

 

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že ich účasť na činnostiach v rámci kľúčovej akcie 1 bola pre nich užitočná;

 

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že po účasti na programe sa posilnil ich pocit spolupatričnosti k Európe;

 

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že po účasti na programe sa zlepšila ich znalosť cudzieho jazyka;

Cieľ, ktorý sa má merať: Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

Ukazovatele:

 

Počet organizácií/inštitúcií podporovaných prostredníctvom programu v rámci kľúčovej akcie 2;

 

Podiel organizácií/inštitúcií, ktoré sa domnievajú, že ich účasť na činnostiach v rámci kľúčovej akcie 2 bola pre nich užitočná;

 

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré využívajú únijné nástroje a platformy spolupráce;

Cieľ, ktorý sa má merať: Kľúčová aktivita 3 – Podpora rozvoja politiky a spolupráce

Ukazovatele:

 

Počet jednotlivcov alebo organizácií/inštitúcií, ktoré mali prospech z akcií v rámci kľúčovej akcie 3;

Cieľ, ktorý sa má merať: Začleňovanie

Ukazovatele:

 

Počet osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré sa zúčastňujú na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility;

 

Počet osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré využívajú virtuálne alebo zmiešané vzdelávacie nástroje na podporu mobility v rámci programu;

 

Počet ľudí s obmedzenými príležitosťami, ktorí využívajú kombinované alebo virtuálne vzdelávacie nástroje, pretože sa nemôžu zúčastňovať na činnostiach v oblasti mobility;

 

Počet organizácií prvýkrát podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 a kľúčovej akcie 2;

 

Podiel osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré sa domnievajú, že účasť na programe pre nich bola užitočná;

Cieľ, ktorý sa má merať: Zjednodušenie

Ukazovatele:

 

Počet malých partnerstiev podporených v rámci kľúčovej akcie 2;

 

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že postupy súvisiace s predkladaním žiadostí, účasťou a hodnotením sú primerané a jednoduché;

 

Priemerný čas potrebný na dokončenie jednotlivých žiadostí podľa akcie v porovnaní s predchádzajúcim programom. [PN 170]


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní sa má chápať ako balík. V prípade, že finančné krytie na program na roky 2021 – 2027 bude nižšie ako suma stanovená v článku 14 ods. 1 pozície Európskeho parlamentu, si Európsky parlament vyhradzuje právo opätovne preskúmať svoju podporu pre ktorúkoľvek akciu programu s cieľom zabezpečiť účinnú realizáciu základných činností programu a jeho posilnenej podpory opatrení na začlenenie.

Okrem toho Európsky parlament jasne uvádza, že jeho podpora pre nové iniciatívy obsiahnuté v jeho pozícii – najmä pokiaľ ide o európske univerzity, strediská odbornej excelentnosti a iniciatívy DiscoverEU – závisí a) od hodnotenia v súčasnosti prebiehajúcich pilotných fáz a b) od ďalšej definície každej iniciatívy. Ak k tomu nedôjde, Európsky parlament využije svoje výhradné práva v rámci ročného rozpočtového postupu, aby zaradil príslušné finančné prostriedky do rezervy dovtedy, kým tieto podmienky nebudú splnené.


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/1005


P8_TA(2019)0325

Vytvorenie rámca na uľahčenie udržateľných investícií ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií (COM(2018)0353 – C8-0207/2018 – 2018/0178(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 108/56)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0353),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0207/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018 (2),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0175/2019),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.


P8_TC1-COD(2018)0178

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Cieľom článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je vytvorenie vnútorného trhu, ktorý je prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj Európy a zakladá sa, okrem iného, na vyváženom hospodárskom raste, vysokej úrovni ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia.

(2)

Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (4), ktorej základom sú ciele trvalo udržateľného rozvoja zahŕňajúce tri piliere trvalej udržateľnosti: environmentálne, sociálne a hospodárske riadenie. Oznámenie Komisie z roku 2016 s názvom „Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť“ (5) spája ciele trvalo udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie, aby sa od počiatku zohľadňovali všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie, a to tak v rámci Únie, ako aj v globálnom kontexte. V záveroch Európskej rady z 20. júna 2017 (6) sa potvrdil záväzok Únie a členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(3)

Rada uzavrela v roku 2016 v mene Európskej únie Parížsku dohodu o zmene klímy (7). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o zmene klímy sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.

(4)

Kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Európskej únie a v zmluvách sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery.

(5)

Komisia poverila v decembri 2016 expertnú skupinu na vysokej úrovni, aby vypracovali všeobecnú a komplexnú stratégiu Únie pre udržateľné financovanie. V správe expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá bola uverejnená 31. januára 2018 (8), sa vyzýva na vytvorenie technicky spoľahlivého systému klasifikácie na úrovni Únie s cieľom jasne stanoviť, ktoré činnosti sú „ekologické“ a „udržateľné“, počnúc zmiernením zmeny klímy.

(6)

Komisia uverejnila v marci 2018 oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (9), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v uvedenom akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v akčnom plán je vytvoriť zaviesť jednotný systém klasifikácie udržateľných a ukazovatele na určenie miery udržateľnosti činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností má byť založené na spoločnom celostnom chápaní pojmu „udržateľný“ dosahu hospodárskych činností a investícií na environmentálnu udržateľnosť a efektívnosť využívania zdrojov . Jasné usmernenia týkajúce sa činností považovaných za činnosti prispievajúce k environmentálnym cieľom by mali – ako prvý krok – pomôcť pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti , v závislosti od miery ich udržateľnosti. Uznávajúc ciele OSN v oblasti udržateľnosti a závery Európskej rady z 20. júna 2017 by sa mali zároveň vyvinúť ďalšie usmernenia týkajúce sa činností prispievajúcich k iným cieľom udržateľnosti – vrátane sociálnych cieľov – môžu byť vypracované neskôr a cieľov v oblasti riadenia, aby sa tak úplným, koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom mohla vykonávať Agenda 2030 . [PN 80]

(6a)

Kým na jednej strane je potrebné uznať naliehavosť riešenia zmeny klímy, úzke zameranie na expozíciu voči emisiám uhlíka by mohlo mať negatívne účinky presahovania presmerovaním tokov investícií do cieľov, ktoré so sebou prinášajú iné environmentálne riziká. Preto je potrebné zaviesť primerané záruky s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske činnosti nepoškodzovali iné environmentálne ciele, akými sú biodiverzita a energetická účinnosť. Investori potrebujú porovnateľné a komplexné informácie o environmentálnych rizikách a environmentálnom vplyve s cieľom posúdiť svoje portfóliá nad rámec expozície voči emisiám uhlíka. [PN 2]

(6b)

Vzhľadom na naliehavosť v niekoľkých vzájomne prepojených oblastiach degradácie životného prostredia a nadmernej spotreby zdrojov je potrebné zaujať systémový prístup k exponenciálne rastúcim negatívnym trendom, ako je strata biodiverzity, celosvetová nadmerná spotreba zdrojov, výskyt nových hrozieb vrátane nebezpečných chemických látok a ich koktailov, nedostatok výživy, zmena klímy, poškodzovanie ozónovej vrstvy, zvyšovanie ozónovej vrstvy oceánov a zmena využívania pôdy. Je preto nevyhnutné, aby sa opatrenia, ktoré sa majú prijať, zameriavali na budúcnosť a boli prispôsobené budúcim výzvam. Rozsah týchto výziev si vyžaduje celostný a ambiciózny prístup a prísne uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti. [PN 3]

(7)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ (10) sa požadovalo zvýšiť finančné prostriedky súkromného sektora určené na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, a to najmä zavedením stimulov a metodík, ktoré podnietia spoločnosti merať environmentálne náklady svojho podnikania a zisky vyplývajúce z využívania environmentálnych služieb.

(7a)

V iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o udržateľných financiách z 29. mája 2018 sa stanovujú základné prvky ukazovateľov udržateľnosti a taxonómie ako stimul pre udržateľné investície. Mala by sa zabezpečiť konzistentnosť medzi príslušnými právnymi predpismi. [PN 4]

(8)

Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie tokov kapitálu do udržateľných investícií. Na dosiahnutie uvedených cieľov je dôležité plne využiť potenciál vnútorného trhu. Je takisto dôležité zabezpečiť, aby toky kapitálu nasmerované do udržateľných investícií neboli na vnútornom trhu narúšané.

(8a)

Rozsah výzvy zahŕňa postupný presun celého finančného systému, aby sa podporilo fungovanie hospodárstva na udržateľnom základe. Na tento účel je potrebné uprednostňovať udržateľné financovanie a musí sa zvážiť vplyv udržateľnosti na všetky finančné produkty a služby. [PN 5]

(9)

Účinným Poskytovanie finančných produktov, ktoré sledujú environmentálne udržateľné ciele, je účinným spôsobom nasmerovania postupného presunu súkromných investícií do udržateľných z činností je ponúkanie finančných produktov sledujúcich environmentálne udržateľné ciele s negatívnym vplyvom na životné prostredie a smerom k udržateľnejším činnostiam . Cieľom vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie na trh finančných produktov , služieb a podnikových dlhopisov v zmysle tohto nariadenia ako udržateľné investície udržateľných investícií , najmä tých požiadaviek, ktoré sú stanovené s cieľom umožniť príslušným účastníkom trhu používať vnútroštátnu značku, je posilniť dôveru investorov a ich informovanosť o rizikách , zviditeľniť túto oblasť a vyriešiť obavy týkajúce sa „environmentálne klamlivej reklamy“ („greenwashing“). Pod environmentálne klamlivou reklamou sa rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody tým, že finančný produkt sa uvedie na trh ako šetrný k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. Len málo členských štátov má v súčasnosti zavedené systémy označovania. Vychádzajú z rôznych taxonómií, ktoré klasifikujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je však pravdepodobné, že čoraz viac členských štátov vytvorí systémy označovania alebo iné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné. Členské štáty by pritom mali využívať svoje vlastné vnútroštátne taxonómie na účely určenia, ktoré investície spĺňajú podmienky na vymedzenie ako udržateľné. Ak takéto vnútroštátne požiadavky vychádzajú z rozdielnych kritérií a ukazovateľov , na základe ktorých hospodárske činnosti spĺňajú podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné, investori budú vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z celej Únie, by okrem toho museli spĺňať rozdielne kritériá v rôznych členských štátoch, aby ich činnosti spĺňali na účely rozdielnych značiek podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Neexistenciou V prípade absencie jednotných kritérií sa a ukazovateľov budú investície nasmerované ekologicky neúčinným a v niektorých prípadoch kontraproduktívnym spôsobom, čo povedie k nesplneniu cieľov v oblasti životného prostredia a udržateľnosti. Táto absencia preto pre hospodárske subjekty zvýšia hospodárskym subjektom zvyšuje náklady a vytvoria vytvára závažné demotivačné faktory, ktoré predstavujú narušenie cezhraničného prístupu na kapitálové trhy pre udržateľné investície. Očakáva sa ďalší rast prekážok cezhraničného prístupu na kapitálové trhy na účely získavania finančných prostriedkov pre udržateľné projekty. Preto by sa mali kritériá a ukazovatele na určenie environmentálnej miery udržateľnosti hospodárskej činnosti postupne harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu a zabránilo ich výskytu v budúcnosti. Hospodárske subjekty budú môcť v dôsledku takejto harmonizácie môcť informácií, metrík a kritérií ľahšie získavať finančné prostriedky na svoje cezhraničné ekologické environmentálne udržateľné činnosti, keďže ich hospodárske činnosti bude možno porovnať s jednotnými kritériami a ukazovateľmi , aby mohli byť vybrané ako podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Tým sa uľahčí prilákanie cezhraničných investícií v rámci Únie. [PN 6]

(9a)

Aby Únia dosiahla svoje environmentálne a klimatické záväzky, je potrebné mobilizovať súkromné investície. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje dlhodobé plánovanie, ako aj regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov. V záujme zabezpečenia koherentného politického rámca pre udržateľné investície je preto dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia nadväzovali na existujúce právne predpisy Únie. [PN 7]

(10)

Ak účastníci trhu navyše neposkytujú investorom žiadne vysvetlenie nezverejňujú informácie príspevku ich činností tom, ako činnosti , do ktorých investujú, negatívne alebo pozitívne prispievajú naplneniu napĺňaniu environmentálnych cieľov alebo ak pri vysvetľovaní miery environmentálnej udržateľnosti svojej hospodárskej činnosti používajú rozdielne koncepcie pri vysvetľovaní pojmu „udržateľná“ hospodárska činnosť metriky a kritériá na určenie vplyvu , investori môžu budú považovať kontrolovanie a porovnávanie týchto rozdielnych finančných produktov za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že toto odrádza investorov od investovania do ekologických udržateľných finančných produktov. Nedostatok dôvery investorov má okrem toho zásadný nepriaznivý vplyv na trh pre udržateľné investície. Ďalej sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá alebo trhové iniciatívy na riešenie tejto otázky v rámci vnútroštátnych hraníc povedú k fragmentácii vnútorného trhu. Investorom pomôže porovnávať cezhraničné investičné príležitosti šetrné k životnému prostrediu environmentálny vplyv cezhraničných investičných príležitostí a stimuluje spoločnosti, do ktorých sa investuje, aby dosiahli udržateľnosť svojich obchodných modelov , ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako finančné produkty, o ktorých tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu, spĺňajú environmentálne ciele, a ako používajú pre takéto zverejnenia spoločné kritériá platné v celej Únii. Investori budú potom s vyššou dôverou investovať do ekologických finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu. [PN 8]

(10a)

S cieľom dosiahnuť zmysluplný environmentálny a širší vplyv na udržateľnosť, znížiť zbytočnú administratívnu záťaž pre účastníkov finančného trhu a iné zainteresované strany a uľahčiť rast európskych finančných trhov, ktoré financujú udržateľné hospodárske činnosti, by mala byť taxonómia založená na harmonizovaných, porovnateľných a jednotných ukazovateľoch vrátane aspoň ukazovateľov obehového hospodárstva. Tieto ukazovatele by mali byť v súlade s jednotnou metodikou posudzovania životného cyklu a mali by sa uplatňovať vo všetkých regulačných iniciatívach Únie. Mali by byť základom pre hodnotenie hospodárskych činností, investičného rizika a vplyvu na životné prostredie. Je potrebné vyhnúť sa akémukoľvek prekrývaniu právnych predpisov, ktoré by nebolo v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a nebolo by uplatňované primeraným spôsobom a cieľom vytvoriť jednotnú terminológiu a jednoznačný regulačný rámec. Malo by sa zamedziť aj akémukoľvek zbytočnému zaťaženiu orgánov, ako aj finančných inštitúcií. Rovnako by sa rozsah a používanie kritérií technického preskúmania, ako aj prepojenie s inými iniciatívami mali jasne vymedziť pred nadobudnutím účinnosti taxonómie a príslušných kritérií. Pri stanovení harmonizovaných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti by sa mali zohľadniť právomoci členských štátov v rôznych oblastiach politiky. Požiadavky tohto nariadenia by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom na malé a menej komplexné inštitúcie vymedzené podľa tohto nariadenia. [PN 9]

(10b)

Ukazovatele by sa mali harmonizovať na základe prebiehajúcich aktivít, napr. práce Komisie, Európskej environmentálnej agentúry a OECD, a mali by zahŕňať environmentálny vplyv na úroveň CO2 a ďalších emisií, biodiverzitu, tvorbu odpadu, využívanie energie a energie z obnoviteľných zdrojov, suroviny, vodu a priame a nepriame využívanie pôdy, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o rámci monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029), akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614) a v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo (2014/2208(INI)). Okrem toho by sa mali ukazovatele navrhnúť aj s prihliadnutím na odporúčania expertnej skupiny Európskej komisie na podporu financovania obehového hospodárstva. Komisia by mala posúdiť, ako integrovať prácu tejto expertnej skupiny do TEG. Ukazovatele by mali zohľadňovať medzinárodne uznávané udržateľné normy. [PN 10]

(11)

S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov a Únie požadovať, aby používali spoločnú koncepciu environmentálne udržateľných miery environmentálnej udržateľnosti investícií pri stanovovaní požiadaviek na účastníkov trhu na účely označovania finančných produktov , služieb alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa uvádzajú na trh, ako environmentálne udržateľné na vnútroštátnej úrovni. Z tých istých dôvodov by správcovia fondov a inštitucionálni investori, ktorí sa prezentujú ako sledujúci environmentálne ciele, mali používať rovnakú koncepciu environmentálne udržateľných investícií a rovnaké ukazovatele, metriky a kritériá na určenie environmentálneho vplyvu pri zverejňovaní, ako uvedené ciele sledujú plnia . [PN 11]

(12)

Stanovenie kritérií pre environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť môžu podnecovať podniky, aby na dobrovoľnom základe zverejňovali na svojich webových stránkach informácie Informácie environmentálne udržateľných hospodárskych činnostiach, ktoré vykonávajú. Tieto informácie environmentálnom vplyve činností pomôžu nielen príslušným relevantným aktérom na finančných trhoch ľahko zistiť, ktoré spoločnosti vykonávajú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ale takisto to identifikovať a určiť mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností spoločností a zároveň týmto spoločnostiam uľahčí získavať finančné prostriedky na ekologické činnosti uľahčia získavanie finančných prostriedkov . [PN 12]

(13)

Klasifikácia Únie environmentálne udržateľných Ukazovatele relevantné pre stanovenie environmentálneho vplyvu hospodárskych činností platné pre celú Úniu by mala mali umožniť vývoj budúcich politík a stratégií Únie vrátane noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty v Únii a v konečnom dôsledku zavedenie značiek formálne uznávajúcich dodržiavanie uvedených noriem v celej Únii. Pre budúce právne predpisy Únie, ktorých cieľom bude umožniť environmentálne udržateľné investície, sú potrebné , a zároveň by mohli tvoriť základ ďalších hospodárskych, regulačných a prudenciálnych opatrení. Jednotné právne požiadavky pre posudzovanie na posúdenie miery environmentálnej udržateľnosti investícií ako environmentálne udržateľných investícií na základe jednotných kritérií určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností a spoločných ukazovateľov na posudzovanie environmentálneho vplyvu investícií sú potrebné ako referenčný základ pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti budúce právne predpisy Únie s cieľom uľahčiť prechod od investícií s negatívnym environmentálnym vplyvom k investíciám s pozitívnym vplyvom . [PN 13]

(14)

V kontexte dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii sa by možnosti politiky, ako je napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, ukázali ako mohli byť účinné pri podpore nasmerúvania mobilizácie a nasmerovania súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (11) sa stanovuje horizontálny cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 40 % projektov Európskeho fondu pre strategické investície v oblasti infraštruktúry a inovácií. Spoločné kritériá pre udržateľnosť udržateľnosti hospodárskych činností a spoločné ukazovatele posudzovania environmentálneho vplyvu by mohli podchytiť byť základom pre budúce podobné iniciatívy Únie, ktoré budú podporovať investície sledujúce ciele súvisiace na mobilizáciu investícií súvisiacich s klímou a environmentálne ciele inými environmentálnymi cieľmi . [PN 14]

(15)

S cieľom predísť fragmentácii trhu, ako aj poškodeniu záujmov spotrebiteľov vzhľadom na rozdielne pojmy environmentálne udržateľných predstavy, pokiaľ ide o mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností, by vnútroštátne požiadavky, že trhové subjekty by ich mali dodržiavať, keď chcú uviesť na trh finančné produkty alebo podnikové dlhopisy v zmysle tohto nariadenia ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Medzi uvedené trhové subjekty patria účastníci finančného trhu ponúkajúci ekologické udržateľné finančné produkty alebo služby a nefinančné spoločnosti emitujúce ekologické udržateľné podnikové dlhopisy. [PN 15]

(16)

Aby sa predišlo poškodzovaniu záujmov spotrebiteľov, správcovia fondov a inštitucionálni investori ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné by mali zverejňovať, ako a do akej miery sa používajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Zverejňované informácie by mali umožniť investorom, aby pochopili podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností, a tým aj miera environmentálnej udržateľnosti investícií. Komisia by mala bližšie určiť informácie, ktoré treba zverejniť na tento účel. Tieto informácie by mali príslušným vnútroštátnym orgánom umožniť ľahko overiť súlad s povinnosťou zverejnenia, ako aj presadzovať uvedený záväzok v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(17)

Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejnenia, uvedená povinnosť by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sú na všetky finančné produkty ponúkané ako majúce podobné charakteristiky ako environmentálne udržateľné investície, a to vrátane tých, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle. Od účastníkov finančného trhu by sa nemalo požadovať, aby investovali len do environmentálne udržateľných hospodárskych činností určených v súlade s technickými kritériami preskúmania stanovenými v tomto nariadení. Mali Účastníci finančného trhu a iní aktéri by sa podporovať v tom mali nabádať k tomu , aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa ešte neboli stanovené technické kritériá preskúmania, alebo relevantné pre ktorú takéto kritériá ešte neboli stanovené, činnosti, ktoré financujú, a že by sa mala teda ich finančné produkty mali považovať za environmentálne udržateľnú udržateľné , a to s cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania. [PN 16]

(18)

Na určenie účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov na základe ukazovateľov, ktorými sa meria vplyv na životné prostredie, a to so zohľadnením jej vplyvu na celý hodnotový reťazec daného odvetvia a zabezpečí sa súlad s existujúcimi právnymi predpismi Únie, ako je balík o čistej energii . [PN 17]

(19)

Environmentálny cieľ ochrany zdravých ekosystémov by sa mal vykladať ako zohľadňujúci príslušné legislatívne a nelegislatívne nástroje Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (12), smernice Rady 92/43/EHS (13), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (14), stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (15), stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru, smernice Rady 91/676 (16), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 (17), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 (18), akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (19), ako aj akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín (20).

(20)

Pre každý environmentálny cieľ by sa na základe informácií poskytnutých prostredníctvom harmonizovaných ukazovateľov mali stanoviť jednotné kritériá na posudzovanie hospodárskych činností ako , po splnení ktorých je možné považovať hospodárske činnosti za podstatne prispievajúcich prispievajúce k tomuto cieľu. Jedným z prvkov jednotných kritérií by malo byť, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu dosiahnutia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície považovali za environmentálne udržateľné napriek tomu, že hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu, ktorý prevažuje ich prínos k environmentálnemu cieľu. Podmienkami pre podstatný prínos a neohrozenie environmentálnych cieľov by sa mali umožniť investície do environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom reálne prispievať k napĺňaniu environmentálnych cieľov. [PN 18]

(21)

Pripomínajúc spoločný záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sledovať zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast a uznávajúc význam medzinárodných minimálnych ľudských a pracovných práv a noriem by dodržiavanie minimálnych záruk malo byť podmienkou pre hospodárske činnosti, aby spĺňali podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Hospodárske činnosti by preto mali spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné iba vtedy, ak sa pri ich vykonávaní dodržiavajú vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci a osem základných dohovorov MOP. V základných dohovoroch MOP sa vymedzujú ľudské a pracovné práva, ktoré spoločnosti majú dodržiavať. Viaceré z týchto medzinárodných noriem sú takisto zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä zákaz otroctva a nútených prác, ako aj zásada nediskriminácie. Uvedenými minimálnymi zárukami nie je dotknuté prípadné uplatňovanie prísnejších požiadaviek v oblasti životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a sociálnej udržateľnosti, ktoré sú stanovené v práve Únie.

(22)

Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa mali kritériá environmentálne udržateľných relevantné pre určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností mali pravidelne prispôsobovať pravidelne upravovať tak, aby zodpovedali uvedeným zmenám. Aby boli kritériá a ukazovatele aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov odborníkov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v prípade rozdielnych hospodárskych činností bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financie stanoviť podrobné a vyladené technické kritériá a súbor harmonizovaných ukazovateľov preskúmania pre rozdielne rôzne hospodárske činnosti. [PN 19]

(23)

Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom podstatný prínos k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom možno dosiahnuť znížením uvedeného negatívneho vplyvu. Pre uvedené hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní, okrem iného, s priemerom v odvetví , aby sa zvážilo, či táto činnosť môže významne prispieť k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov . Uvedenými kritériami by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv (t. j. viac než tri roky) príslušnej hospodárskej činnosti , najmä environmentálny prínos výrobkov a služieb pri ich používaní a príspevok medziproduktov, a tak poskytnúť hodnotenie vplyvu všetkých fáz výroby a použitia v celom hodnotovom reťazci a životnom cykle . [PN 20]

(24)

Hospodárska činnosť by sa nemala považovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje viac škody na životnom prostredí, než sú neprináša čisté výhody, ktoré prináša pre životné prostredie . Technickými kritériami preskúmania by sa mali identifikovať minimálne požiadavky nevyhnutné na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu iných cieľov. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby uvedené kritériá boli rozumné, primerané a vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov a  aby zohľadňovali celý hodnotový reťazec a životný cyklus technológií. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby boli pravidelne aktualizované. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ. [PN 21]

(25)

Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a súboru harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie, ako aj už zavedené nelegislatívne nástroje Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 (21), schémy pre environmentálne manažérstvo a audit EÚ (22), kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ (23) , platformy Komisie pre obehové hospodárstvo, Európskej platformy pre posudzovanie životného cyklu a prebiehajúcej práce na pravidlách týkajúcich sa environmentálnej stopy výrobku a organizácie (24). S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, Komisia by mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností a výdavkov na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA) (25). [PN 22]

(26)

Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala takisto zohľadniť osobitosti sektora rôznych sektorov infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD, príslušné právne predpisy a normy Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (26), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (27), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (28), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (29), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (30) a súčasnej metodiky. V tomto kontexte by technické kritériá preskúmania a ukazovatele mali podporovať primerané rámce riadenia začleňujúce environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory riadenia, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie, ktoré podporila Organizácia Spojených národov (31), a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu. [PN 23]

(26a)

Pri vymedzení technických kritérií preskúmania by Komisia mala brať do úvahy aj prechodné opatrenia zamerané na činnosti, ktoré podporujú prechod na udržateľnejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre spoločnosti, ktoré sú v súčasnosti zapojené do hospodárskych činností, ktoré sú veľmi škodlivé pre životné prostredie, by mali existovať stimuly na rýchly prechod na environmentálne udržateľný stav alebo aspoň na stav, ktorý je z hľadiska životného prostredia bezproblémový. Technické kritériá preskúmania by mali podporovať takéto procesy prechodu tam, kde sa uskutočňujú. Ak je do takéhoto prechodu preukázateľne zapojená väčšina podnikov, ktoré vykonávajú konkrétnu škodlivú činnosť, môže sa to zohľadniť pri kritériách preskúmania. Existenciu vážneho úsilia o prechod možno preukázať okrem iného aj neustálym úsilím v oblasti výskumu a vývoja, rozsiahlymi investičnými projektmi v oblasti kapitálu pri nových a environmentálne udržateľnejších technológiách alebo konkrétnymi plánmi prechodu aspoň v počiatočných fázach vykonávania. [PN 24]

(27)

Aby sa podporili environmentálne udržateľné inovácie a predišlo narušeniam hospodárskej súťaže pri získavaní finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, technické kritériá preskúmania by mali zabezpečiť, že aby všetky príslušné hospodárske činnosti v konkrétnom odvetví môžu makroekonomických odvetviach (napr. odvetvia NACE ako poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a klimatizácie, stavebníctvo, doprava a skladovanie) mohli spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné a zaobchádza aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako, ak prispievajú rovnako k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v tomto nariadení , pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov podľa článkov 3 a 12 . Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa však môže líšiť v rôznych odvetviach, čo by sa malo odzrkadliť v týchto kritériách preskúmania . Avšak v každom makroekonomickom odvetví by uvedené kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske aktivity pred inými, ak prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu , pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov uvedených v článkoch 3 a 12 . [PN 25]

(27a)

Environmentálne udržateľné činnosti sú výsledkom technológií a produktov, ktoré sa vyvíjajú v celom hodnotovom reťazci. Z tohto dôvodu by sa pri technických kritériách preskúmania mala pri konečnom poskytovaní environmentálne udržateľných činností brať do úvahy úloha celého hodnotového reťazca, od spracovania surovín až po konečný výrobok a jeho fázu odpadu. [PN 26]

(27b)

Aby sa zabránilo narušeniu dobre fungujúcich hodnotových reťazcov, pri technických kritériách preskúmania by sa mala zohľadniť skutočnosť, že environmentálne udržateľné činnosti sú možné vďaka technológiám a produktom vyvinutým viacerými hospodárskymi subjektmi. [PN 27]

(28)

Pri stanovovaní technických kritérií preskúmania by Komisia mala posúdiť potenciálne riziká spojené s prechodom , či by prijatie tempo prijímania uvedených kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti viedlo k vzniku uviaznutých aktív alebo poskytlo nezlučiteľné stimuly, ako aj či by malo negatívny vplyv na likviditu na finančných trhoch. [PN 28]

(29)

S cieľom predísť nadmerne zaťažujúcim nákladom na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty by Komisia mala stanoviť technické kritériá preskúmania, ktorými sa stanovuje dostatočná právna zrozumiteľnosť, sú praktické, ľahko uplatniteľné a ktorých dodržiavanie možno overiť za primerané náklady.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na environmentálne ciele, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov. Pri kritériách preskúmania by sa mali zohľadňovať výsledky projektov s cieľom uľahčiť identifikáciu a vývoj nových technológií, ako aj náležite zohľadniť škálovateľnosť týchto technológií. [PN 29]

(31)

Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív, čím by sa zohľadnilo zohľadnil celý životný cyklus technológií a skutočnosť , že odvetvie dopravy vrátane medzinárodnej lodnej dopravy tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa dosvedčuje v akčnom pláne o financovaní udržateľného rastu (32), odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investičných potrieb potrebných pre dosiahnutie udržateľného rozvoja v EÚ, a to aj prostredníctvom zvyšovania elektrifikácie alebo prechodu na čistejšie spôsoby dopravy podporovaním prechodu na iný druh dopravy a riadenia dopravy. [PN 30]

(32)

Je osobitne dôležité, aby Komisia pri príprave technických kritérií preskúmania uskutočnila vhodné príslušné konzultácie, a to v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie. Na postupe vytvárania a aktualizácie technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by sa takisto mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a mali by vychádzať z  vedeckých dôkazov, sociálnoekonomického vplyvu, najlepších postupov a existujúcej práce a subjektov, konkrétne platformy Európskej komisie pre obehové hospodárstvo, a z poradenstva odborníkov, ktorí majú preukázateľné vedomosti a  globálne skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financie. Táto platforma by sa mala skladať z  pozostávať zo širokej škály odborníkov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor , aby sa zabezpečilo, že sa náležite zohľadnia špecifiká všetkých príslušných odvetví. Medzi zástupcov verejného sektora by mali patriť odborníci z Európskej environmentálnej agentúry a národných agentúr pre ochranu životného prostredia , európskych orgánov dohľadu , Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo a Európskej investičnej banky. Medzi odborníkov zo súkromného sektora by mali patriť zástupcovia príslušných zainteresovaných strán vrátane aktérov na finančných a nefinančných trhoch, zástupcov reálnej ekonomiky zastupujúcich širokú škálu priemyselných odvetví, zástupcov univerzít, výskumných ústavov, združení a organizácií. V prípade potreby by mala byť platforma oprávnená požiadať nečlenov rady o radu. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa rozvoja, analýzy a preskúmania technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov vrátane ich potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa až do prijatia technických kritérií preskúmania posudzovali ako ekologické aktíva udržateľné v súlade s existujúcimi trhovými postupmi. Platforma by takisto mala poskytovať Komisii poradenstvo o tom, či technické kritériá preskúmania a ukazovatele sú vhodné na ďalšie použitia pri budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo v oblasti vývoja účtovníckych štandardov udržateľnosti a integrovaných štandardov vykazovania pre podniky a účastníkov finančného trhu, a to aj prostredníctvom revízie smernice 2013/34/EÚ. [PN 31]

(33)

S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä s cieľom vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania a ukazovatele pre rozdielne rôzne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, by sa mala delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťou zverejnenia stanovenou v článku 4 ods. 3, ako aj technickými kritériami preskúmania uvedenými v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné verejné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby uvedené konzultácie boli vykonané v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 32]

(34)

S cieľom poskytnúť dostatočný čas príslušným aktérom, aby sa oboznámili s kritériami pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v tomto nariadení a pripravili sa na podanie svojej žiadosti, by povinnosti stanovené v tomto nariadení mali byť uplatniteľné na každý environmentálny cieľ šesť mesiacov po prijatí príslušných technických kritérií preskúmania.

(35)

Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne a najmenej každé dva roky preskúmavať, aby sa mohol posúdiť pokrok pri vývoji technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov pre environmentálne udržateľné a environmentálne škodlivé činnosti, používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície alebo investície s negatívnym environmentálnym vplyvom , ako aj to, či si dodržiavanie súladu s povinnosťami vyžaduje vytvorenie ďalšieho mechanizmu overovania. Toto preskúmanie by malo takisto zároveň malo zahŕňať posúdenie toho, či by sa mal rozsah ustanovení potrebných na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia rozšíriť aj na sociálne udržateľné ciele. Do 31. marca 2020 by Komisia mala v prípade potreby uverejniť legislatívne návrhy na vytvorenie mechanizmu overovania dodržiavania súladu. [PN 33]

(36)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá a ukazovatele pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov. [PN 34]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, s cieľom stanoviť mieru miery environmentálneho vplyvu a udržateľnosti hospodárskej činnosti na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Úniou, ktorými sa stanovujú prípadné požiadavky na účastníkov finančného trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh v rámci Únie ako environmentálne udržateľné;

b)

účastníkov finančného trhu ponúkajúcich v rámci Únie finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície majúce podobné vlastnosti , a

ba)

účastníkov finančného trhu ponúkajúcich finančné produkty, okrem prípadov, keď:

i)

poskytujú vysvetlenia podložené primeranými dôkazmi k spokojnosti relevantných príslušných orgánov, že hospodárske činnosti financované ich finančnými produktmi nemajú žiadny významný vplyv na udržateľnosť podľa technických kritérií preskúmania uvedených v článkoch 3 a 3a, pričom v takom prípade sa neuplatňujú ustanovenia kapitol II a III. Tieto informácie uvádzajú vo svojom prospekte, alebo

ii)

účastník finančného trhu vo svojom prospekte vyhlási, že daný finančný produkt nesleduje ciele udržateľnosti a že produkt predstavuje zvýšené riziko z hľadiska podpory hospodárskych činností, ktoré sa podľa tohto nariadenia nepovažujú za udržateľné.

2a.     Kritériá uvedené v článku 1 ods. 1 sa uplatňujú primeraným spôsobom tak, aby sa predišlo nadmernej administratívnej záťaži, pričom sa zohľadňuje povaha, veľkosť a komplexnosť účastníka finančného trhu a úverových inštitúcií prostredníctvom zjednodušených ustanovení pre malé a menej komplexné subjekty v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 2d.

2b.     Kritériá uvedené v odseku 1 tohto článku môžu používať na účely uvedené v uvedenom odseku podniky, na ktoré sa nevzťahuje ods. 2 tohto článku, alebo vo vzťahu k iným finančným nástrojom, než sú nástroje vymedzené v článku 2, a to na dobrovoľnom základe.

2c.     Komisia prijme delegovaný akt s cieľom určiť informácie, ktoré účastníci finančného trhu predložia relevantným príslušným orgánom na účely odseku 2 písm. a) tohto článku. [PN 35, 55, 59, 87 a 96]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„environmentálne udržateľná investícia“ je investícia, ktorou sa financuje jedna alebo viaceré hospodárske činnosti spĺňajúce podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné podľa tohto nariadenia;

b)

„účastníci finančného trhu“ sú účastníci finančného trhu hociktorí z nasledujúcich subjektov , ako je vymedzené v článku 2 písm. a) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341]:

i)

úverová inštitúcia vymedzená v zmysle článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vymedzená v [Úrad pre publikácie: vložiť odkaz na príslušný článok] nariadenia (EÚ) č. 575/2013];

ba)

„eminent“ je kótovaný eminent, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES  (33) a v článku 2 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129  (34);

c)

„finančné produkty“ sú finančné produkty riadenie portfólia, AIF, IBIP, dôchodkový produkt, dôchodkové zabezpečenie alebo PKIPC, podnikový dlhopis , ako je vymedzené v článku 2 písm. j) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341]] , ako aj emisie uvedené v smernici 2003/71/ES a nariadení (EÚ) č. 2017/1129) ;

ca)

„environmentálne ukazovatele“ sú prinajmenšom meranie spotreby zdrojov, ako sú suroviny, energia, energia z obnoviteľných zdrojov, voda, vplyv na ekosystémové služby, emisie vrátane CO2, vplyv na biodiverzitu a využívanie pôdy a tvorba odpadu, a to na základe vedeckých dôkazov, metodiky Komisie na posudzovanie životného cyklu a v súlade s rámcom Komisie na monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029);

cb)

„príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný orgán alebo orgány dohľadu v členských štátoch v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;

cc)

„príslušný orgán ESA“ je európsky orgán dohľadu alebo európske orgány dohľadu v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;

d)

zmiernenie zmierňovanie zmeny klímy“je proces udržania nárastu sú procesy vrátane prechodných opatrení, ktoré sú potrebné na udržanie zvýšenia priemernej globálnej teploty pod 2 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a obmedzenia zvyšovania teploty a snahy o obmedzenie tejto zmeny na o 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode ;

e)

prispôsobenie sa zmene adaptácia na zmenu klímy“ je proces prispôsobovania sa aktuálnej adaptácie na aktuálnu alebo očakávanej klíme očakávanú zmenu klímy a jej účinkom účinky ;

f)

„skleníkový plyn“ je skleníkový plyn uvedený v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (35);

g)

„obehové hospodárstvo“ je čo najdlhšie zachovanie hodnoty a používania výrobkov, materiálov a  všetkých ďalších zdrojov v hospodárstve, ako aj na ich najvyššej úrovni čo najdlhšie , a tým zníženie environmentálneho vplyvu a minimalizácia odpadu, a to aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (36) , a minimalizáciou využívania zdrojov na základe kľúčových ukazovateľov obehového hospodárstva stanovených v rámci monitorovania pokroku smerom k obehovému hospodárstvu, ktorá sa týka rôznych fáz výroby, spotreby, odpadového hospodárstva ;

h)

„znečisťovanie životného prostredia“ je:

i)

priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla, hluku , svetla alebo iných znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo môže znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;

ii)

v kontexte morského prostredia je znečisťovanie životného prostredia vymedzené v článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (37);

iia)

v kontexte vodného prostredia znečistenie podľa vymedzenia v článku 2 ods. 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES;

i)

„zdravý ekosystém“ je ekosystém, ktorý sa nachádza v dobrom fyzikálnom, chemickom a biologickom stave alebo má dobrú fyzikálnu, chemickú a biologickú kvalitu a ktorý sa dokáže sám reprodukovať alebo obnovovať do rovnovážneho stavu a ktorý zachováva biodiverzitu ;

j)

„energetická účinnosť“ je účinnejšie využívanie energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po konečnú spotrebu;

k)

„dobrý environmentálny stav“ je dobrý environmentálny stav, ako je vymedzené v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;

l)

„morské vody“ sú morské vody, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

m)

„povrchová voda“, „vnútrozemská voda“, „brakické vody“ a „pobrežná voda“ majú rovnaký význam ako v bodoch 1, 3, 6 a 7 článku 2 smernice 2000/60/ES (38);

n)

„udržateľné obhospodarovanie lesov“ je využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biologická diverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy súlade s platnými právnymi predpismi . [PN 36, 88 a 89]

Kapitola II

Environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Článok 3

Kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, ak uvedená činnosť spĺňa všetky tieto kritériá:

a)

hospodárska činnosť podstatne prispieva k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v článku 5 v súlade s článkami 6 až 11;

b)

hospodárska činnosť výrazne neohrozuje jeden alebo viaceré environmentálne ciele stanovené v článku 5 v súlade s článkom 12;

c)

hospodárska činnosť je vykonávaná v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 13;

d)

hospodárska činnosť spĺňa technické kritériá preskúmania v prípadoch , ak keď ich Komisia bližšie určila na základe harmonizovaného merania vplyvu na udržateľnosť na úrovni spoločnosti alebo plánu patriaceho do hospodárskej činnosti a v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2. [PN 37]

Článok 3a

Kritériá pre hospodárske činnosti s podstatným negatívnym environmentálnym vplyvom

Do 31. decembra 2021 Komisia vykoná posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov revízie tohto nariadenia na rozšírenie rámca pre udržateľné investície rámcom používaným na vymedzenie kritérií, kedy a akým spôsobom má hospodárska činnosť významný negatívny vplyv na udržateľnosť. [PN 38]

Článok 4

Používanie Uplatňovanie a dodržiavanie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností

1.   Členské štáty a Únia uplatňujú kritériá na určenie environmentálne udržateľných miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností stanovených v článku 3 na účely akýchkoľvek opatrení, ktorými sa stanovujú požiadavky udržateľnosti na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako „environmentálne udržateľné“.

2.   Účastníci finančného trhu ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície alebo podnikové dlhopisy zverejnia príslušné informácie , ktoré majú podobné vlastnosti, zverejňujú informácie o tom, ako a do akej miery sa kritériá pre im umožnia zistiť , či výrobky , ktoré ponúkajú, spĺňajú podmienky environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené udržateľných investícií súlade s kritériami článku 3 používajú na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Ak sa účastníci finančného trhu domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením alebo pre ktorú ešte neboli stanovené uvedené technické kritériá preskúmania, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, môžu informujú o tom informovať Komisiu. Komisia v prípade potreby oznámi takéto požiadavky účastníkov finančného trhu platforme pre udržateľné financie. Účastníci finančného trhu neponúkajú finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície s podobnými charakteristikami, ak sa tieto produkty nekvalifikujú ako environmentálne udržateľné.

2a.     Členské štáty v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi ESA monitorujú informácie uvedené v odseku 2. Účastníci finančného trhu informujú o tom príslušný vnútroštátny orgán, ktorý to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu ESA. Vždy, keď príslušný vnútroštátny orgán alebo príslušný orgán ESA nesúhlasí s ohlásenými informáciami uvedenými v odsekoch 2 a 2a, účastníci finančného trhu preskúmajú a opravia zverejnené informácie.

2b.     Zverejnenie informácií uvedených v článku 4 musí byť v súlade so zásadami jasných, prehľadných a nezavádzajúcich informácií, ktoré sú zahrnuté v smernici 2014/65/EÚ a v smernici (EÚ) 2016/97 a s právomocami v oblasti zasahovania uvedenými v článku 4 ods. 2c, ktoré sú v súlade so zásadami, ktoré sú zahrnuté v nariadení č. 600/2014.

2c.     V tomto nariadení sa nevyžadujú žiadne požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré sa vyžadujú podľa [vložiť odkaz na nariadenie o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];

2d.     Malé a menej komplexné podniky uvedené v článku 2 ods. 2b a ods. 2c podliehajú zjednodušeným ustanoveniam.

3.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16, aby doplnila odsek 2 , odsek 2a a odsek 2b s cieľom bližšie určiť informácie potrebné na dosiahnutie súladu s týmto odsekom, pričom zohľadní týmito odsekmi vrátane zoznamu investícií , ktoré majú podobné vlastnosti ako udržateľné investície, a príslušných kvalifikačných prahov na účely odseku 2 s prihliadnutím na dostupnosť relevantných informácií a technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením. Tieto informácie umožňujú investorom identifikovať:

a)

percentuálny podiel podielov týkajúcich sa spoločností v rôznych spoločnostiach vykonávajúcich environmentálne udržateľné hospodárske činnosti;

b)

podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností;

ba)

príslušné vymedzenia pojmu malých a menej komplexných podnikov uvedených v článku 2b, ako aj zjednodušené ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na tieto subjekty.

3a.     Účastníci finančných trhov uverejňujú informácie podľa odseku 3 písm. a) a b).

4.   Komisia prijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovania od 1. júla 2020. Komisia môže zmeniť uvedený delegovaný akt, a to najmä vzhľadom na zmeny v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2. [PN 39]

Článok 4a

Monitorovanie trhu

1.     V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, monitoruje príslušný orgán ESA trh s finančnými produktmi uvedenými v článku 1 tohto nariadenia, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.

2.     Príslušné orgány monitorujú trh s finančnými produktmi založenými na poistení, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v ich členskom štáte alebo z neho.

3.     V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže príslušný orgán ESA v prípade porušenia tohto nariadenia subjektmi uvedenými v článku 1 dočasne zakázať alebo obmedziť v Únii uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj finančných produktov uvedených v článku 1.

Zákaz alebo obmedzenie uvedené v článku 3 sa môžu uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí príslušný orgán ESA, alebo môžu podliehať ním vymedzeným výnimkám.

4.     Príslušný orgán ESA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:

a)

nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia, a

b)

nevytváralo riziko regulačnej arbitráže.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa tohto článku, príslušný orgán ESA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1.

5.     Predtým ako sa príslušný orgán ESA rozhodne prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

6.     Príslušný orgán ESA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, jeho účinnosť sa skončí.

7.     Opatrenie prijaté príslušným orgánom ESA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom. [PN 40]

Článok 5

Environmentálne ciele Ciele udržateľnosti

1.    Na účely tohto nariadenia sú environmentálnymi cieľmi tieto ciele:

1.

zmiernenie zmierňovanie zmeny klímy;

2.

prispôsobenie sa zmene adaptácia na zmenu klímy;

3.

udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

4.

prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácia zvýšenia miery využívania druhotných surovín ;

5.

prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia;

6.

ochrana biodiverzity a zdravých ekosystémov a obnova poškodených ekosystémov .

1a.     Ciele stanovené v prvom odseku sa merajú na základe harmonizovaných ukazovateľov, analýzy životného cyklu a vedeckých kritérií a musia byť splnené tak, aby sa zabezpečilo, že dokážu čeliť budúcim environmentálnym výzvam. [PN 41]

Článok 6

Podstatný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1.   Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému predchádzaním alebo znižovaním emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov prostredníctvom ktoréhokoľvek z nasledujúcich prostriedkov, ako aj prostredníctvom inovácie procesu alebo inovácie výrobku:

a)

výroba, uchovávanie , distribúcia alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo klimaticky neutrálnej energie (vrátane uhlíkovo neutrálnej energie) v súlade so smernicou o obnoviteľných zdrojoch vrátane využitia využívania inovačnej technológie s potenciálom výrazných úspor v budúcnosti alebo nevyhnutného posilnenia sústavy;

b)

zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých sektoroch okrem výroby energie pomocou pevných fosílnych palív a vo všetkých fázach energetického reťazca s cieľom znížiť primárnu a konečnú spotrebu energie ;

c)

zvýšenie ekologickej alebo klimaticky neutrálnej mobility;

d)

prechod na používanie environmentálne udržateľných obnoviteľných materiálov alebo zvýšenie miery tohto používania na základe posúdenia celého životného cyklu a nahradenia predovšetkým materiálov na báze fosílnych palív, ktorým sa v krátkodobom horizonte dosahujú úspory emisií skleníkových plynov ;

e)

zvýšenie miery využívania technológie environmentálne bezpečného zachytávania a  využívania oxidu uhličitého (CCU) a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), ktoré prinášajú čisté zníženie emisií ;

f)

postupné odstraňovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov, aj z fosílnych palív;

fa)

zvýšenie odstraňovania CO2 z atmosféry a jeho skladovanie v prírodných ekosystémoch, napríklad prostredníctvom zalesňovania, obnovy lesov a obnoviteľného poľnohospodárstva;

g)

vytvorenie energetickej infraštruktúry potrebnej na umožnenie dekarbonizácie energetických systémov;

h)

výroba čistých a efektívnych palív z obnoviteľných alebo uhlíkovo neutrálnych zdrojov.

2.   Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)

doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy. Tieto technické kritériá preskúmania zahŕňajú prahové hodnoty pre činnosti na zmierňovanie dôsledkov v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na úroveň výrazne pod 2 oC a snahy o jeho obmedzenie na 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode ;

b)

doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov , v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.   Komisia stanoví technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.   Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 1. júla 2020. [PN 42, 66 a 99]

Článok 7

Podstatný prínos k prispôsobeniu sa zmene klímy

1.   Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene adaptácii na zmenu klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k zníženiu negatívnych účinkov súčasnej a očakávanej budúcej klímy alebo zabráneniu nárastu či presunu negatívnych účinkov zmeny klímy, a to týmito spôsobmi:

a)

predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov zmeny klímy na hospodársku činnosť, ktoré závisia od lokality alebo kontextu a ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií;

b)

predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov, ktoré zmena klímy môže predstavovať pre prírodné a zastavané prostredie, v ktorom prebieha hospodárska činnosť, ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií klímy a štúdií o vplyve ľudí na zmenu klímy .

2.   Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)

doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene adaptácii na zmenu klímy;

b)

doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov , v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.   Komisia stanoví technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.   Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie uplatňovania od 1. júla 2020. [PN 43]

Článok 8

Podstatný prínos k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov

1.   Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných útvarov a morských zdrojov vôd , ak uvedená činnosť podstatne prispieva k dobrému stavu vôd vrátane sladkých, brakických vnútrozemských povrchových vôd , ústí riek a pobrežných vôd alebo dobrému environmentálneho stavu morských vôd a ak sa v rámci uvedenej činnosti prijímajú primerané opatrenia na obnovu, ochranu alebo zachovanie biologickej rozmanitosti, produktivity, odolnosti, hodnoty a celkového zdravia morského ekosystému, ako aj živobytia komunít, ktoré sú na ňom závislé, prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)

ochrana vodného prostredia , vrátane vody určenej na kúpanie (pobrežnej a morskej), pred nepriaznivými účinkami komunálnych a priemyselných odpadových vôd vrátane plastov prostredníctvom zabezpečenia primeraného zberu a spracovania komunálnych a priemyselných odpadových vôd v súlade s článkami 3, 4, 5 a 11 smernice Rady 91/271/EHS (39) alebo v súlade s najlepšími dostupnými technikami stanovenými v smernici 2010/75/EÚ ;

aa)

ochrana vodného prostredia pred nepriaznivými účinkami emisií a vypúšťaní na mori v súlade s dohovormi Medzinárodnej námornej organizácie, ako je dohovor MARPOL, ako aj dohovorov, ktoré nevychádzajú z dohovoru MARPOL, ako sú Dohovor o záťažovej vode či regionálne morské dohovory;

b)

ochrana ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie pitnej vody prostredníctvom zabezpečenia, že neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a látky, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie, a  overovanie, že spĺňa minimálne požiadavky stanovené v časti A a B prílohy I k smernici Rady 98/83/ES (40), ako aj zlepšenie prístupu občanov k čistej pitnej vode;

c)

odber vody v súlade s cieľom dobrého kvantitatívneho stavu, ako je vymedzené v tabuľke 2.1.2 v prílohe V k smernici 2000/60/ES;

d)

zlepšenie riadenia a účinného využívania vody, uľahčenie opätovného využívania vody , systémov na riadenie využívania dažďovej vody alebo akákoľvek iná činnosť, ktorá chráni alebo zlepšuje kvalitu a kvantitu vodných útvarov Únie v súlade so smernicou 2000/60/ES;

e)

zabezpečenie udržateľného využívania morských ekosystémových služieb alebo prispievanie k dobrému environmentálnemu stavu morských vôd, ako je určené na základe kvalitatívnych deskriptorov stanovených v prílohe I k smernici 2008/56/ES a ďalej špecifikované v rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/848 (41).

2.   Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)

doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov;

b)

doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov , v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.   Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.   Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022. [PN 44]

Článok 9

Podstatný prínos k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácii zvýšenia miery využívania druhotných surovín

1.   Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácii , opätovného použitia a recyklácie, ktoré pokrývajú celý životný cyklus výrobku alebo hospodárskej činnosti v rôznych štádiách výroby, spotreby a ukončenia používania , ak uvedená činnosť v súlade s acquis EÚ podstatne prispieva k uvedenému environmentálnemu cieľu prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)

zlepšenie efektívneho využívania surovín a zdrojov vo výrobe, a to aj prostredníctvom znižovania spotreby primárnych surovín a zvyšovania miery využívania vedľajších produktov a odpadu druhotných surovín, čím sa podporí ukončenie činností spojených s odpadom ;

b)

zvýšenie trvanlivosti, opraviteľnosti, modernizovateľnosti alebo opätovnej použiteľnosti výrobkov navrhovanie, výroba a zvyšovanie miery používania výrobkov, ktoré efektívne využívajú zdroje , sú trvanlivé (najmä z hľadiska životnosti a absencie plánovaného zastarávania) , opraviteľné, opätovne použiteľné a modernizovateľné ;

c)

zvýšenie navrhovanie výrobkov z odpadových produktov a zvyšovanie opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti výrobkov vrátane jednotlivých materiálov obsiahnutých vo výrobkoch, okrem iného prostredníctvom nahradenia alebo nižšieho obmedzeného používania nerecyklovateľných výrobkov a materiálov , ktoré nie sú recyklovateľné ;

d)

zníženie znižovanie obsahu nebezpečných látok a nahrádzanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy v materiáloch a výrobkoch v súlade s harmonizovanými právnymi požiadavkami stanovenými na úrovni Únie, najmä s ustanoveniami právnych predpisov EÚ, ktorými sa zabezpečuje bezpečné nakladanie s látkami, materiálmi a produktmi a odpadom ;

e)

predĺženie využívania výrobkov, a to aj prostredníctvom zvýšeného opätovného použitia, opätovného spracovania, modernizácie, opravy a spoločného využívania výrobkov spotrebiteľmi;

f)

zvýšenie využívania druhotných surovín a ich kvality, a to aj prostredníctvom kvalitnej recyklácie odpadu;

g)

zníženie tvorby odpadu vrátane tvorby odpadu v postupoch súvisiacich s priemyselnou výrobou, ťažbou nerastov, výrobnými, stavebnými a demolačnými činnosťami ;

h)

zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva ;

ha)

zvýšenie rozvoja infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ktorá je potrebná na prevenciu, opätovné používanie a recykláciu;

i)

predchádzanie spaľovaniu , likvidácii likvidácii skládkovaniu odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva ;

j)

predchádzanie vzniku odpadu a inému znečisteniu životného prostredia vrátane prevencie a znižovania morského odpadu spôsobeného nesprávnym nakladaním s odpadom , znižovanie ich čistenie množstva a ich čistenie ;

ja)

znižovanie miery vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach;

k)

účinné efektívne využívanie prírodných zdrojov energie , surovín, vody a pôdy;

ka)

podpora biohospodárstva prostredníctvom trvalo udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov na výrobu materiálov a komodít.

2.   Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)

doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov obehového hospodárstva vypracovaných Komisiou na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vzniku odpadu a recyklácii;

b)

doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov obehového hospodárstva vypracovaných Komisiou , v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.   Komisia na základe ňou vypracovaných ukazovateľov obehového hospodárstva stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.   Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021. [PN 45]

Článok 10

Podstatný prínos k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

1.   Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k vysokej úrovni ochrany ochrane životného prostredia pred znečistením životného prostredia prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)

znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy iných ako emisie skleníkových plynov;

b)

zlepšenie úrovne kvality ovzdušia, vody alebo pôdy v oblastiach, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, za súčasnej minimalizácie negatívnych vplyvov a rizík na ľudské zdravie a životné prostredie;

c)

minimalizácia značných nepriaznivých účinkov výroby a používania chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie.

2.   Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)

doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia;

b)

doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov , v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.   Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.   Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021. [PN 46]

Článok 11

Podstatný prínos k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov

1.   Na účely tohto nariadenia sa hospodárska činnosť považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k ochrane, zachovávaniu a zveľaďovaniu alebo obnove biodiverzity a ekosystémových služieb v súlade s príslušnými legislatívnymi a nelegislatívnymi nástrojmi Únie prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)

ochrana opatrenia na ochranu prírody (biotopy, druhy); ochrana, obnova zamerané na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov , druhov voľne žijúcich živočíchov zveľaďovanie rastlín do priaznivého stavu ochrany a dosiahnutie primeraných populácii prirodzene sa vyskytujúcich druhov, ktorými sa chráni, obnovuje a zlepšuje stav ekosystémov a ich schopnosť poskytovať služby;

b)

udržateľné obhospodarovanie pôdy vrátane primeranej ochrany biologickej diverzity pôdy; neutralita degradácie pôdy a rekultivácia znečistených plôch;

c)

udržateľné poľnohospodárske postupy vrátane tých, ktoré prispievajú k zastaveniu alebo zabráneniu odlesňovania a straty biotopu;

d)

udržateľné obhospodarovanie lesov so zreteľom na nariadenie EÚ o dreve, nariadenie EÚ o LULUCF, smernicu EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) a uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s týmito predpismi a závermi ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE) .

2.   Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)

doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov ;

b)

doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov , v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.   Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.   Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022. [PN 47]

Článok 12

Výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov

1.    Na účely článku 3 písm. b) sa hospodárska činnosť , s ohľadom na celý jej životný cyklus, považuje za výrazne ohrozujúcu:

a)

zmiernenie zmeny klímy, ak uvedená činnosť vedie k značným emisiám skleníkových plynov;

b)

prispôsobenie sa zmene klímy, ak uvedená činnosť vedie k zvýšenému negatívneho účinku na súčasnú a očakávanú klímu, a to výrazne nad rámec prírodného a zastavaného prostredia, v rámci ktorého uvedená činnosť prebieha;

c)

udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav vôd v Únii vrátane sladkých, brakických a pobrežných vôd alebo dobrý environmentálny stav morských vôd Únie v súlade so smernicami 2000/60/ES a 2008/56/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ;

d)

obehové hospodárstvo a predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu recyklácia , ak uvedená táto činnosť vedie k značnej neefektívnosti pri využívaní v používaní materiálov v jednej a zdrojov, ako je napríklad neobnoviteľná energia, suroviny, voda a pôda, priamo alebo vo viacerých nepriamo, v rôznych fázach životného cyklu výrobkov, a to vrátane neefektívnosti , ktorá sa týka prvkov určených na obmedzenie životnosti výrobkov, aj pokiaľ ide o trvácnosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť, opätovnú použiteľnosť z hľadiska trvácnosti , opraviteľnosti , možnosti modernizácie , opätovného použitia alebo recyklovateľnosť recyklovateľnosti výrobkov, alebo ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu tvorby, spaľovaniu alebo likvidácii odpadu;

e)

prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti;

f)

zdravých ekosystémov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov vrátane biodiverzity a využívania pôdy .

1a.     Pri posudzovaní hospodárskej činnosti podľa kritérií a) až f) sa zohľadňujú environmentálne vplyvy samotnej činnosti, ako aj vplyvy výrobkov a služieb poskytovaných touto činnosťou počas ich celého životného cyklu, a ak je to potrebné, v rámci celého hodnotového reťazca. [PN 48 a 101]

Článok 13

Minimálne záruky

Minimálne záruky uvedené v článku 3 písm. c) sú postupy implementované podnikom, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, aby zabezpečil, že sa dodržiavajú dodržiavanie zásad OECD pre nadnárodné podniky a hlavné zásady a práva stanovené OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane zásad práv stanovených v ôsmich základných dohovoroch uvedených vo vyhlásení Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci, konkrétne: právo nebyť vystavený nútenej práci, sloboda združovania, práva pracovníkov organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie, rovnaká odmena pre mužov a ženy za prácu rovnakej hodnoty, nediskriminácia v prípade rovnosti príležitosti, rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj právo nebyť vystavený detskej práci a v Medzinárodnej listine ľudských práv .

Do 31. decembra 2021 Komisia vykoná posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o dôsledky a vhodnosť revízie tohto nariadenia tak, aby zahŕňalo dodržiavanie iných minimálnych záruk, ktoré musí dodržať podnik vykonávajúci hospodársku činnosť, aby bolo možné danú hospodársku činnosť považovať za environmentálne udržateľnú.

Komisia je splnomocnená doplniť tento článok o delegovaný akt, v ktorom sa stanovia kritériá s cieľom určiť, či sa požiadavky tohto článku dodržiavajú. Pri vypracúvaní delegovaného aktu podľa tohto článku Komisia zohľadní zásady uvedené v odsekoch 1 a 2. Komisia prijme uvedený delegovaný akt do 31. decembra 2020. [PN 49, 70, 72 a 93]

Článok 14

Požiadavky na technické kritériá preskúmania

1.   Technické kritéria preskúmania prijaté v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2:

-a)

vychádzajú z harmonizovaných ukazovateľov, ktorými sa meria environmentálny vplyv pomocou harmonizovaného hodnotenia životného cyklu;

a)

identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k danému environmentálnemu cieľu so zohľadnením nielen krátkodobých, ale aj dlhodobejších vplyvov konkrétnej hospodárskej činnosti;

b)

bližšie určujú minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu príslušných environmentálnych cieľov;

c)

sú kvalitatívne alebo kvantitatívne alebo oboje, pričom prípadne obsahujú prahové hodnoty;

d)

prípadne vychádzajú zo systémov označovania štítkom a certifikácie Únie, metodík Únie pre posudzovanie environmentálnej stopy, ako aj štatistických systémov klasifikácie Únie, pričom zohľadňujú všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie a uznávajú právomoc členských štátov ;

e)

vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a prípadne zohľadňujú rešpektujú zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v článku 191 ZFEÚ;

f)

zohľadňujú environmentálne vplyvy samotnej hospodárskej činnosti, ako aj výrobkov a služieb poskytovaných uvedenou hospodárskou činnosťou, a to počas celého ich životného cyklu prípadne aj v celom hodnotovom reťazci, najmä vzhľadom s ohľadom na ich výrobu od spracovania surovín až po konečný produkt , používanie a, životnosť a recykláciu ;

fa)

zohľadňujú náklady na nečinnosť vychádzajúc zo sendaiského rámca OSN pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030;

g)

zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti a prihliadajú na možnosť, že činnosť prechádza na udržateľné nastavenie a/alebo udržateľnú prevádzku, a to prostredníctvom výskumných a inovačných projektov, konkrétnych harmonogramov a dráh súvisiacich s týmto prechodom ;

h)

zohľadňujú potenciálny vplyv na likviditu trhu, riziko určitých aktív riziko , že niektoré aktíva sa stanú uviaznutými v dôsledku straty hodnoty následkom prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo, ako aj riziko vzniku nezlučiteľných stimulov;

ha)

sú ľahko uplatniteľné a zabraňujú príliš veľké administratívnej záťaži z hľadiska ich dodržiavania;

i)

pokrývajú všetky hospodárske činnosti v rámci konkrétneho odvetvia na makroekonomickej úrovni a zabezpečujú, že s uvedenými činnosťami sa rovnako zaobchádza, pokiaľ ide o ich riziká v oblasti udržateľnosti, ak rovnako prispievajú k jednému alebo viacerým environmentálnych cieľom a výrazne neohrozujú žiaden z ďalších environmentálnych cieľov uvedených v článkoch 3 a 12 , aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže na trhu;

j)

sú stanovené s cieľom uľahčiť overenie dodržiavania súladu s uvedenými kritérií vždy, keď je to možné.

2.   Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá , ktoré vychádzajú z ukazovateľov v prípade činností týkajúcich sa prechodu na čistú energiu s nulovou čistou hodnotou emisií skleníkových plynov , najmä v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

2a.     Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, ktoré využívajú fosílne palivá, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

2b.     Technické kritériá preskúmania zabezpečia, aby sa hospodárske činnosti, ktoré prispievajú k efektom zablokovania s vysokými emisiami oxidu uhličitého, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

2c.     Technické kritériá preskúmania zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, ktoré produkujú neobnoviteľný odpad, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

3.   Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá v prípade činností týkajúcich sa prechodu na ekologickú alebo klimaticky neutrálnu mobilitu vrátane prechodu na iný druh dopravy, opatrení v oblasti energetickej účinnosti a alternatívnych palív, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

3a.     Ak sa preukáže, že väčšina podnikov, ktoré vykonávajú konkrétnu hospodársku činnosť, je na ceste k prechodu od tejto činnosti na udržateľnú činnosť, môže sa to zohľadniť pri kritériách preskúmania. A Toto smerovanie k prechodu možno preukázať okrem iného aj neustálym úsilím v oblasti výskumu a vývoja, rozsiahlymi investičnými projektmi pri nových a udržateľnejších technológiách alebo konkrétnymi plánmi prechodu aspoň v počiatočných fázach vykonávania.

4.   Komisia pravidelne preskúmava kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 a v prípade potreby zmení delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením, a to v súlade s vedeckým a technickým vývojom. [PN 50, 73, 74, 75 a 104]

Článok 15

Platforma pre udržateľné financie

1.   Komisia vytvorí platformu pre udržateľné financie, ktorá ktorej zloženie zabezpečí rovnováhu, široké spektrum názorov a rodovú rovnosť. Bude pozostávať , a to vyváženým spôsobom, z/zo zástupcov týchto skupín :

a)

zástupcov týchto subjektov :

i)

Európskej environmentálnej agentúry;

ii)

európskych orgánov dohľadu;

iii)

Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu;

iiia)

Agentúry Európskej únie pre základné práva;

iiib)

Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG);

b)

expertov odborníkov zastupujúcich príslušné súkromné zainteresované strany vrátane finančných a nefinančných účastníkov trhu a podnikateľských odvetví zastupujúcich príslušné odvetvia ;

ba)

odborníkov zastupujúcich občiansku spoločnosť, a to aj s odbornými znalosťami v oblasti environmentálnych, sociálnych, pracovných záležitostí a záležitostí v oblasti správy vecí verejných;

c)

odborníkov vymenovaných na základe ich osobných schopností, ktorí majú preukázateľné vedomosti zastupujúcich akademickú obec, vrátane univerzít , výskumných ústavov skúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie think-tankov vrátane globálnych odborných znalostí .

1a.     Odborníci uvedení v písmenách b) a c) sa vymenúvajú v súlade s článkom 237 nariadenia o rozpočtových pravidlách a majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť vo finančnom sektore.

1b.     Európsky parlament a Rada musia byť náležite a včas informovaní vo všetkých štádiách výberového konania na odborníkov pre platformu pre udržateľné financie.

2.   Platforma pre udržateľné financie:

-a)

poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa stanovenia harmonizovaných ukazovateľov, ktoré sú uvedené v článku 14 ods. 1 písm. -a), a prípadnej potreby aktualizovať ich; pritom vychádza z práce príslušných subjektov Únie a iniciatív, konkrétne rámca pre monitorovanie obehového hospodárstva;

a)

poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa technických kritérií preskúmania, ktoré sú uvedené v článku 14, a prípadnej potreby aktualizovať uvedené kritériá;

b)

analyzuje vplyv technických kritérií preskúmania na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii, z hľadiska potenciálnych nákladov a prínosov vyplývajúcich z ich uplatňovania;

c)

pomáha Komisii analyzovať žiadosti zainteresovaných strán s cieľom vypracovať alebo preskúmať technické kritériá preskúmania pre uvedenú hospodársku činnosť na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii; závery týchto analýz sa včas zverejnia na webovom sídle Komisie ;

d)

na žiadosť Komisie alebo Európskeho parlamentu poskytuje Komisii alebo Európskemu parlamentu poradenstvo týkajúce sa vhodnosti technických kritérií preskúmania pre možné ďalšie použitie použitia ;

da)

v spolupráci s EFRAG poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa vypracovania účtovných štandardov udržateľnosti a integrovaných štandardov vykazovania pre podniky a účastníkov finančného trhu, a to aj prostredníctvom revízie smernice 2013/34/EÚ;

e)

monitoruje trendy na úrovni EÚ pravidelne podáva správy Komisii členských štátov týkajúce sa kapitálových tokov z hospodárskych činností s negatívnym vplyvom na udržateľnosť životného prostredia smerom k udržateľným investíciám na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii, a pravidelne tokoch kapitálu do udržateľných investícií nich podáva správy Komisii ;

f)

poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa možnej potreby zmeniť toto nariadenie , najmä pokiaľ ide o relevantnosť a kvalitu údajov a spôsoby, ako znížiť administratívne zaťaženie ;

fa)

prispieva k hodnoteniu a vypracúvaniu nariadení a politík týkajúcich sa udržateľného financovania vrátane otázok súdržnosti politík;

fb)

pomáha Komisii pri určovaní možných sociálnych cieľov.

2a.     Platforma pri plnení týchto úloh náležite zohľadňuje príslušné údaje a relevantný vedecký výskum. Môže uskutočňovať verejné konzultácie s cieľom získať v rámci svojho mandátu názory zainteresovaných strán na konkrétne záležitosti.

3.   Platforme pre udržateľné financie predsedá Komisia , pričom sa na platformu vzťahujú horizontálne pravidlá Komisie pre skupiny odborníkov. Komisia zverejňuje analýzy, rokovania, správy a zápisnice platformy na svojom webovom sídle . [PN 51]

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v odseku 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Komisia v rámci prípravy delegovaných aktov vykoná vhodné konzultácie a posúdi navrhované možnosti politiky.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 , článku 12 ods. 2 a článku 13 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 52]

Kapitola III

Záverečné ustanovenia

Článok 17

Doložka o preskúmaní

1.   Komisia do 31. decembra 2021 a potom každé tri roky uverejňuje správu o uplatňovaní a vplyve tohto nariadenia. V uvedenej správe sa posudzuje:

a)

pokrok v implementácii tohto nariadenia, pokiaľ ide o vývoj technických kritérií preskúmania na základe ukazovateľov v prípade environmentálne udržateľných hospodárskych činností;

b)

možná potreba revízie kritérií a zoznamu ukazovateľov stanovených v tomto nariadení na posudzovanie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti s cieľom uľahčiť inováciu a trvalo udržateľný prechod ;

c)

vhodnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ciele udržateľnosti, najmä sociálne ciele;

d)

používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície a investície s negatívnym environmentálnym vplyvom v práve Únie, ako aj na úrovni členských štátov vrátane vhodnosti vytvorenia mechanizmu toho, či je vhodné preskúmať alebo zriadiť ďalší mechanizmus overovania súladu s kritériami stanovenými dodržiavania kritérií na základe ukazovateľov stanovených v tomto nariadení;

da)

účinnosť taxonómie pri nasmerovaní súkromných investícií do udržateľných činností.

1a.     Do 31. decembra 2021 a následne každé tri roky Komisia preskúma rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, ak vytvára nadmerné administratívne zaťaženie alebo ak potrebné údaje pre účastníkov finančného trhu nie sú dostatočne dostupné.

2.   Správa Správy sa zašle zašlú Európskemu parlamentu a Rade. Komisia prípadne predloží sprievodné legislatívne návrhy. [PN 53 a 105]

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Články 3 až 13 tohto nariadenia sa uplatňujú:

a)

od 1. júla 2020, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 1 a 2;

b)

od 31. decembra 2021, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 4 a 5;

c)

od 31. decembra 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 3 a 6;

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.

(4)  Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (OSN 2015), dostupné na: https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld.

(5)  COM(2016)0739.

(6)  CO EUR 17, CONCL 5.

(7)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(8)  Záverečná správa expertnej skupiny EÚ na vysokej úrovni o udržateľnom financovaní s názvom „Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva“, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/180131-sustainable-finance-final-report_en.pdf.

(9)  COM(2018)0097.

(10)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 020, 26.1.2010, s. 7).

(13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).

(15)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244).

(16)  Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 zo 16. apríla 2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využívania v Únii (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 59).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).

(19)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Presadzovanie práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT): návrh akčného plánu EÚ“ (COM(2003)0251).

(20)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín“ (COM(2016)0087).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).

(23)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie“, {SEK (SEC (2008)2124) {SEK (SEC (2008)2125) {SEK (SEC (2008)2126), COM(2008)0400.

(24)  2013/179/EÚ: Odporúčanie Komisie z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).

(25)  Príloha 4 a 5 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(31)  https://www.unpri.org/pri/what-are-the-principles-for-responsible-investment.

(32)  COM(2018)0097.

(33)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(34)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

(36)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(39)  Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(40)  Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(41)  Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 43).


26.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 108/1032


P8_TA(2019)0326

Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2020 – Oddiel I – Európsky parlament

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2020 (2019/2003(BUD))

(2021/C 108/57)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019 (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2018 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019 (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o pozícii Rady k druhému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019 (9),

zo zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente (10),

so zreteľom na správu generálneho tajomníka pre Predsedníctvo v súvislosti s vypracovaním predbežného návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2020,

so zreteľom na predbežný návrh odhadu rozpočtu, ktorý vypracovalo Predsedníctvo 25. marca 2019 v súlade s článkom 25 ods. 7 a článkom 96 ods. 1 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

so zreteľom na predbežný návrh rozpočtu, ktorý vypracoval Výbor pre rozpočet v súlade s článkom 96 ods. 2 rokovacieho poriadku,

zo zreteľom na článok 96 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0182/2019),

A.

keďže tento postup je piaty úplný rozpočtový postup prebiehajúci v novom volebnom období a v siedmom roku viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

B.

keďže rozpočet na rok 2020 v znení, ktoré je navrhnuté v správe generálneho tajomníka, bol zostavený so zreteľom na ročné zvýšenie stropu v okruhu V (o infláciu aj v reálnom vyjadrení), vďaka čomu je k dispozícii väčší priestor pre rast a investície, pokračuje sa vo vykonávaní politík na dosiahnutie úspor a vyvíjajú sa snahy o zvýšenie efektívnosti;

C.

keďže medzi prioritné ciele, ktoré generálny tajomník navrhol pre rozpočet na rok 2020, patria: poskytovanie potrebných zdrojov na prvý celý rok po zvolení nového Európskeho parlamentu a Komisie a poskytovanie zdrojov na prioritné projekty zamerané na zapojenie občanov, viacročné stavebné projekty, bezpečnosť a vývoj v IT oblasti;

D.

keďže generálny tajomník navrhol v predbežnom návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2020 rozpočet vo výške 2 068 530 000 EUR, čo predstavuje 3,58 % zvýšenie oproti rozpočtu na rok 2019 a 18,38 % okruhu V viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

E.

keďže takmer dve tretiny rozpočtu sú indexované výdavky, ktoré sa väčšinou týkajú odmien, dôchodkov, liečebných nákladov a príspevkov pre poslancov (21 %), ktorí sú stále vo funkcii a ktorí už odišli do dôchodku, a zamestnancov (35 %), ako aj budov (13 %) a ktoré sú upravené podľa služobného poriadku a štatútu poslancov, osobitnej odvetvovej indexácie alebo miery inflácie;

F.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016 (11) zdôraznil, že jeho rozpočet na rok 2016 by mal byť založený na realistickom základe a mal by byť v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny a riadneho finančného hospodárenia; konštatuje, že jednorazové platby sú užitočným a všeobecne uznávaným nástrojom na zvýšenie flexibility a transparentnosti;

G.

keďže rozpočet Európskeho parlamentu by mu mal zaručiť plnú legislatívnu právomoc a umožniť jeho riadne fungovanie;

H.

keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu v určitej miere závisí od jeho schopnosti riadiť svoje vlastné výdavky a rozvíjať demokraciu na úrovni Únie;

I.

keďže rok 2020 bude prvým celým rokom po voľbách, a teda sa obnoví bežné tempo hlavných politických a podporných činností;

J.

keďže dobrovoľný dôchodkový fond bol zriadený v roku 1990 predpismi Predsedníctva upravujúcimi systém doplnkového (dobrovoľného) dôchodkového zabezpečenia (12);

K.

keďže Dvor audítorov dňa 16. júna 1999 vydal stanovisko č. 5/99 s názvom „Dôchodkový fond a schéma pre poslancov Európskeho parlamentu“;

Všeobecný rámec

1.

zdôrazňuje, že podiel rozpočtu Európskeho parlamentu v roku 2020 by sa mal udržať pod úrovňou 20 % stropu v okruhu V; poznamenáva, že úroveň odhadu na rok 2020 zodpovedá 18,22 %, čo je menej ako hodnota dosiahnutá v roku 2019 (18,51 %), a predstavuje najnižší podiel okruhu V za viac ako 15 rokov;

2.

zdôrazňuje, že najväčšia časť rozpočtu Európskeho parlamentu sa stanovuje podľa záväzkov vyplývajúcich zo štatútu alebo zmluvných záväzkov a podlieha ročnej indexácii;

3.

požaduje, aby generálny tajomník a Predsedníctvo zásadne predkladali Výboru pre rozpočet budúce odhady Európskeho parlamentu bližšie k úrovni miery inflácie, ktorú predpovedá Komisia, ak už nie na jej úrovni;

4.

schvaľuje dohodu dosiahnutú v zmierovacom konaní medzi Predsedníctvom a Výborom pre rozpočet 19. marca 2019 týkajúcu sa navýšenia rozpočtu na rok 2019 o 2,68 %, čo zodpovedá celkovej úrovni jeho odhadu na rok 2020 vo výške 2 050 430 000 EUR, zníženia úrovne výdavkov predbežného návrhu odhadu, ktorý schválilo Predsedníctvo 11. marca 2019, o 18,1 milióna EUR a náležitého zníženia navrhovaných rozpočtových prostriedkov v týchto rozpočtových riadkoch: 1004 – Bežné cestovné výdavky; 1200 – Platy a príspevky; 1402 – Ostatní zamestnanci – Vodiči na generálnom sekretariáte; 2007 – Výstavba budov a úprava priestorov; 2022 – Údržba, prevádzka a upratovanie budov; 2024 – Spotreba energie; 2101 – Výpočtová technika a telekomunikácie – Opakujúce sa prevádzkové činnosti – Infraštruktúra; 212 – Nábytok; 214 – Technické zariadenie a vybavenie; 300 – Náklady na služobné cesty zamestnancov medzi tromi pracoviskami; 302 – Výdavky na pohostenie a reprezentáciu; 3040 – Rôzne výdavky na interné schôdze; 3042 – Schôdze, kongresy, konferencie a delegácie; 422 – Výdavky, ktoré sa vzťahujú na asistentskú výpomoc; rozhodne sa poskytnúť položke 1650 – Lekárska služba rozpočtové prostriedky vo výške 140 000 EUR, položke 320 – Získavanie odborného poradenstva rozpočtové prostriedky vo výške 160 000 EUR a položke 3211 – Vedecké mediálne centrum rozpočtové prostriedky vo výške 400 000 EUR; víta skutočnosť, že tieto zmeny prijalo Predsedníctvo 25. marca 2019;

5.

odporúča, aby útvary Európskeho parlamentu zaviedli úpravu poznámok v položke 1650 – Lekárska služba, keďže dodatočné rozpočtové prostriedky vo výške 140 000 EUR sú určené na pokrytie výdavkov súvisiacich s mediátorom a psychológom na predchádzanie psychickému a sexuálnemu obťažovaniu a boj proti nemu, a v položke 320 – Získavanie odborného poradenstva, keďže dodatočné rozpočtové prostriedky vo výške 160 000 EUR sú určené na pokrytie výdavkov súvisiacich s odbornými znalosťami a odborníkmi v oblasti predchádzania psychickému a sexuálnemu obťažovaniu, jeho vyšetrovania a boja proti nemu;

6.

konštatuje, že pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, vychádza sa z riadneho vystúpenia s dohodou, schválenia dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva a politického vyhlásenia Európskej rady z 25. novembra 2018, podľa ktorého by Spojené kráľovstvo prispievalo do rozpočtu Únie až do roku 2020; konštatuje, že väčšina úspor vyplývajúcich z vystúpenia už bola začlenená do rozpočtu na rok 2019 a že v roku 2020 by došlo len k miernemu poklesu niektorých výdavkov v dôsledku toho, že bude o 46 poslancov menej;

7.

konštatuje, že ak Spojené kráľovstvo z Únie nevystúpi alebo ak vystúpi bez dohody, Predsedníctvo, Výbor pre rozpočet alebo plénum bude môcť navrhované rozpočtové prostriedky upraviť kedykoľvek počas rozpočtového postupu;

8.

zdôrazňuje, že kľúčovými funkciami Európskeho parlamentu je úloha spoluzákonodarcu vykonávaná spoločne s Radou a rozhodovanie o rozpočte Únie, zastupovanie občanov a kontrolovanie činnosti ostatných inštitúcií Únie;

9.

vyzdvihuje úlohu Európskeho parlamentu pri budovaní politického povedomia v Európe a pri presadzovaní hodnôt Únie;

10.

zdôrazňuje, že v porovnaní s návrhom generálneho tajomníka sú na priblíženie tohto návrhu k očakávanej všeobecnej miere inflácie v roku 2020 potrebné úspory, a že sa dôrazne podporujú všetky snahy o efektívnejšie a transparentnejšie využívanie verejných financií;

Transparentnosť a presnosť

11.

berie na vedomie zvýšenú transparentnosť pri príprave správy generálneho tajomníka, ako napríklad poskytovanie dodatočných informácií o strednodobom a dlhodobom plánovaní, investíciách, povinnostiach vyplývajúcich zo štatútu, administratívnych výdavkoch a metodike, ako požaduje Európsky parlament a Rada;

12.

žiada, aby bol rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2020 realistický a presný, pokiaľ ide o zosúladenie potrieb a ich nákladov, aby sa podarilo predísť nadhodnoteniu rozpočtu;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa celkové rozpočtové prostriedky a ľudské zdroje, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, využívali čo najefektívnejším spôsobom, ktorý umožní inštitúcii a jej poslancom úspešne vykonávať ich hlavné legislatívne poslanie; opätovne pripomína, že to znamená dôkladné plánovanie a organizáciu jeho pracovných metód, a ak je to možné, združovanie funkcií a štruktúr s cieľom zabrániť zbytočnej byrokracii, prekrývaniu funkcií a duplicite činnosti a zdrojov;

Komunikácia a spolupráca s občanmi

14.

víta inauguráciu centier Europa Experience, teda výstavných priestorov, ktoré reprodukujú úspešnú koncepciu Parlamentária v Bruseli v menšom rozsahu; konštatuje, že do roku 2020 je naplánovaná inštalácia piatich nových centier Europa Experience v styčných kanceláriách;

15.

konštatuje, že suma vyčlenená v rozpočte na inštaláciu piatich nových centier Europa Experience v styčných kanceláriách sa týka samotnej infraštruktúry v súvislosti s výstavou, ktorú riadi GR COMM, ale nie výstavných priestorov; žiada, aby mu pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň 2019 bolo poskytnutých viac podrobných informácií o orientačnom objeme celkových očakávaných nákladov;

16.

berie na vedomie vytvorenie radu putovných mobilných inštalácií, ktoré by sa vystavovali v rôznych členských štátoch s cieľom priblížiť Úniu občanom;

17.

požaduje od generálneho tajomníka podrobnú, faktickú a hĺbkovú správu o pridanej hodnote 51 pracovných miest v GR COMM; žiada, aby táto správa bola zverejnená vo Výbore pre rozpočet do konca júla 2019;

Politika v oblasti nehnuteľností a dopravy

18.

opakuje svoju požiadavku, aby bol rozhodovací proces v rámci politiky v oblasti nehnuteľností transparentný a založený na včasnom poskytovaní informácií s náležitým zreteľom na článok 266 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

19.

vyjadruje nesúhlas s praxou „zberného presunu“ na konci roka s cieľom prispieť na prebiehajúce stavebné projekty; zdôrazňuje, že takýto „zberný presun“ sa systematicky objavuje v tých istých kapitolách, hlavách a často aj v tých istých rozpočtových riadkoch, a zaujíma sa o to, či sa jedná o ich plánované nadhodnocovanie s cieľom získať finančné prostriedky na financovanie politiky Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností; domnieva sa, že politika v oblasti nehnuteľností by sa mala financovať transparentným spôsobom z rozpočtových riadkov, ktoré sú pre ňu určené;

20.

odporúča, aby sa v rámci pravidelnej a predvídavej politiky v oblasti nehnuteľností pre všetky budovy v ročnom plánovaní rozpočtu vyčlenili prostriedky na financovanie nákladov na údržbu a renováciu, ktoré zodpovedajú 3 % celkových nákladov na nové budovy; zdôrazňuje potrebu vytvorenia stratégie v oblasti nehnuteľností, ktorou sa zabezpečí nákladová efektívnosť, a zároveň poukazuje na potenciálne výhody vyplývajúce zo stavby budov v tesnej blízkosti, ako sú napríklad synergie prostredníctvom spoločného používania funkcií back-office, kancelárskych priestorov a miestností;

21.

konštatuje, že prevzatie a obsadenie celého východného krídla novej budovy Konrad Adenauer je naplánované na rok 2020, a poukazuje na to, že práce na novom západnom krídle sa začnú hneď potom; konštatuje, že treba naplánovať výdavky na riadenie projektu v záverečných fázach výstavby, ako sú dôležité činnosti spojené so sťahovaním, prvé zariaďovanie a bezpečnosť a stráženie staveniska;

22.

berie na vedomie, že nájom a údržba všetkých existujúcich budov v Luxemburgu sú ešte stále zahrnuté v rozpočte na celý rok vzhľadom na to, že sťahovanie z existujúcich budov môže prebiehať len postupne; žiada generálneho tajomníka, aby poskytol podrobné údaje o postupnom sťahovaní a vysvetlil, prečo nie je možné dosiahnuť úspory už v roku 2020;

23.

žiada ďalšie podrobnosti o prípravných technických prácach vrátane premiestnenia technických prvkov napríklad z budovy PHS do ostatných budov; žiada o to, aby pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň 2019 boli Výboru pre rozpočet v tejto súvislosti poskytnuté podrobné odhady a rozpis nákladov;

24.

vyjadruje pochybnosti v súvislosti s príliš vysokými nákladmi na určité navrhované projekty, a to konkrétne: na inštaláciu seminárnych miestností pre návštevníkov v budove Atrium (8,720 milióna EUR), multifunkčného priestoru na esplanáde (2,610 milióna EUR) a na vytvorenie samoobslužnej jedálne v budove SDM v Štrasburgu (1,9 milióna EUR); vyzýva generálneho tajomníka, aby pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň 2019 poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o týchto rozhodnutiach;

25.

domnieva sa, že by sa mali dosiahnuť ďalšie úspory v prípade výdavkov na nábytok do kancelárií poslancov a ich asistentov vzhľadom na to, že tieto kancelárie sa budú nanovo zariaďovať na začiatku volebného obdobia v roku 2019;

26.

vyjadruje znepokojenie nad zámermi Európskeho parlamentu rozšíriť svoju činnosť a diplomatické zastúpenie v Indonézii (Jakarta), Etiópii (Addis Abeba) a v Spojených štátoch (New York); vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek absencii komplexnej analýzy nákladov a prínosov a ďalšiemu rozvoju základných argumentov pre výber týchto špecifických miest, Predsedníctvo súhlasilo s návrhom, ako aj s vymenovaním súčasného vedúceho kancelárie Európskeho parlamentu vo Washingtone D. C. ako nového vedúceho kancelárie v Jakarte; naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby určil dotknuté rozpočtové riadky a aby objasnil tento netransparentný stav prostredníctvom objasnenia rozhodovacieho procesu, ktorý sa týka týchto rôznych oblastí a vymenovania nového vedúceho kancelárie v Jakarte; domnieva sa, že toto rozhodnutie treba pozastaviť;

27.

domnieva sa, že možné úspory pre rozpočet Európskeho parlamentu sa dajú dosiahnuť zriadením jedného sídla; pripomína analýzu Dvora audítorov z roku 2014, v ktorej sa náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu odhadli na 114 miliónov EUR ročne; okrem toho pripomína, že vzhľadom na uvedenú geografickú rozptýlenosť vzniká 78 % všetkých služobných ciest zamestnancov Európskeho parlamentu a jej environmentálny vplyv sa odhaduje na úrovni od 11 000 do 19 000 ton emisií CO2; preto žiada, aby sa vypracoval plán na zriadenie jedného sídla;

Bezpečnosť

28.

konštatuje, že súčasťou rozpočtu na rok 2020 budú konečné splátky značných investícií začatých v roku 2016 s cieľom výrazne zlepšiť bezpečnosť Európskeho parlamentu; poukazuje na to, že tieto projekty sa týkali viacerých oblastí, hlavne v súvislosti s budovami, vybavením a zamestnancami, ale aj zlepšenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti komunikácie;

29.

zdôrazňuje, že projekt iPACS poskytne Európskemu parlamentu modernú a integrovanú bezpečnostnú technológiu s cieľom odstrániť zostávajúce nedostatky v bezpečnosti budov a že rok 2020 bude jeho piatym a posledným rokom vykonávania; vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval podrobný súhrn všetkých výdavkov spojených s bezpečnosťou budov od roku 2016;

30.

domnieva sa, že IT nástroje sú pre poslancov a zamestnancov dôležitými prostriedkami na vykonávanie ich práce, sú však citlivé voči kybernetickým útokom; víta preto modernizáciu tímu zodpovedného za činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v posledných dvoch rokoch, a najmä skutočnosť, že po tom, ako sa akčný plán v oblasti kybernetickej bezpečnosti začal naplno vykonávať a vykonával sa aj naďalej, sa príslušný rozpočet zvýši len na pokrytie inflácie;

31.

víta úsilie o zlepšenie služieb pre poslancov prostredníctvom nepretržitého investovania do vývoja IT aplikácií, pokračovania programu e-Parliament, výskumu a vývoja v oblasti strojového učenia s programom prekladových pamätí a viacročného projektu zameraného na technickú správu konferenčných miestností; požaduje viac informácií o celkovej sume vynaloženej na tieto programy v posledných rokoch; berie na vedomie dlhodobé postupné vykonávanie týchto projektov s cieľom rozdeliť náklady na viaceré rozpočtové roky;

Otázky týkajúce sa poslancov a akreditovaných asistentov poslancov

32.

žiada Predsedníctvo, aby pracovalo na technickom riešení, ktoré by umožnilo poslancom, aby si pri čerpaní materskej, otcovskej alebo nemocenskej dovolenky mohli uplatňovať hlasovacie právo;

33.

domnieva sa, že by sa mali rešpektovať sociálne a dôchodkové práva akreditovaných asistentov poslancov; v tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť, aby sa našlo realizovateľné riešenie pre tých akreditovaných asistentov, ktorí budú mať na konci súčasného obdobia odpracované dve volebné obdobia bez prerušenia, ale po dosiahnutí dôchodkového veku nebudú mať právo začleniť sa do európskeho systému dôchodkových práv, pretože im bude chýbať určitý časový úsek z požadovaných 10 rokov služby, ktoré sú stanovené v služobnom poriadku, z dôvodu predčasných volieb v roku 2014 a oneskorenia pri schvaľovaní nových zmlúv akreditovaných asistentov, ktoré bolo spôsobené veľkým pracovným zaťažením v období po voľbách v roku 2009; vyzýva preto generálneho tajomníka, aby predložil nové praktické a dôveryhodné návrhy zamerané na definitívne vyriešenie tohto problému;

34.

berie na vedomie revíziu výšky príspevkov pre akreditovaných asistentov poslancov na účely ich služobných ciest medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu; pripomína však svoju opakovane predkladanú žiadosť Predsedníctvu, aby prijalo opatrenia na úplné zosúladenie výšky príspevkov pre úradníkov, ostatných zamestnancov a akreditovaných asistentov poslancov na účely ich služobných ciest medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu, a to od nasledujúceho volebného obdobia;

35.

víta rozhodnutie Predsedníctva o stážistoch poslancov prijaté 10. decembra 2018, ktoré nadobudne účinnosť 2. júla 2019; zdôrazňuje, že minimálna záväzná odmena stážistov by im mala zaručiť dôstojný príjem, ako je to v prípade stážistov v administratíve inštitúcií Únie;

36.

očakáva, že prekladateľské služby Európskeho parlamentu budú plniť svoju základnú úlohu, ktorou je podpora právnych predpisov Únie a poslancov pri plnení ich povinností, a to poskytovaním prekladov dokumentov vysokej kvality v zmysle udržateľnej stratégie pre budúcnosť;

37.

opätovne vyjadruje znepokojenie nad dodatočnými výdavkami na tlmočenie ústnych vysvetlení hlasovania počas plenárnych schôdzí; naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil podrobný rozpis nákladov týkajúcich sa ústnych vysvetlení hlasovania; pripomína, že poslancom, ktorí chcú vysvetliť svoje hlasovanie alebo nastoliť otázky týkajúce sa obáv svojich voličov, sú k dispozícii alternatívne možnosti, ako napríklad písomné vysvetlenie hlasovania, ako aj rôzne verejné komunikačné prostriedky; v tejto súvislosti sa domnieva, že v záujme dosiahnutia výrazných úspor by sa ústne vysvetlenia hlasovania mohli zrušiť;

38.

pripomína článok 27 ods. 1 a 2 štatútu poslancov, v ktorom sa uvádza, že: „dobrovoľný dôchodkový fond, vytvorený Európskym parlamentom, bude zachovaný aj po nadobudnutí účinnosti štatútu pre poslancov alebo bývalých poslancov, ktorí už v tomto fonde nadobudli práva alebo budúce nároky“; a že „nadobudnuté práva alebo budúce nároky zostávajú zachované v plnom rozsahu“; vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby v plnej miere dodržiavali štatút poslancov a aby spolu s dôchodkovým fondom urýchlene vytvorili jasný plán, na základe ktorého by Európsky parlament prevzal záväzky a zodpovednosti za dobrovoľný dôchodkový systém poslancov; opakuje svoju žiadosť o preskúmanie dobrovoľného dôchodkového fondu poslancov Európskym dvorom audítorov a žiada, aby v súlade s ustanoveniami štatútu poslancov preskúmal spôsoby zabezpečenia udržateľného financovania dobrovoľného dôchodkového fondu pri zabezpečení úplnej transparentnosti;

39.

opakuje svoju výzvu na transparentnosť, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky (PVV) pre poslancov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Predsedníctvo v tejto súvislosti nezaviedlo väčšiu transparentnosť a nevyvodilo zodpovednosť; požaduje, aby v súvislosti s týmto príspevkom poslanci plne zodpovedali za svoje výdavky;

Otázky týkajúce sa zamestnancov

40.

je presvedčený, že v období, keď je pravdepodobné čoraz väčšie obmedzovanie finančných a ľudských zdrojov, ktoré sú inštitúciám Únie k dispozícii, je dôležité určiť oblasti, ako sú napríklad aj IT služby a služby v oblasti bezpečnosti, tlmočenia a prekladu alebo služieb vodičov, v ktorých by sa mohli zvýšiť synergie medzi funkciami back-office tým, že by sa využili skúsenosti Európskeho parlamentu a iných inštitúcií Únie a plne sa zohľadnili ťažkosti v oblasti správy a rozdiely v rozsahu služieb, s cieľom vytvárať spravodlivé dohody o spolupráci;

41.

žiada predložiť požiadavku, aby účty poslancov v súvislosti s PVV aspoň na konci funkčného obdobia poslanca skontroloval externý účtovník; vyzýva tiež na zverejňovanie výdavkov uvedením odkazu na tieto údaje na osobných stránkach poslancov na webovom sídle Európskeho parlamentu;

42.

víta existujúce dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom vzhľadom na to, že treba určiť ďalšie oblasti, v ktorých by bolo možné spoločné využívanie a poskytovanie funkcií back-office; vyzýva generálneho tajomníka, aby posúdil existujúcu spoluprácu medzi inštitúciami Únie s cieľom identifikovať ďalšie potenciálne synergie a úspory;

43.

presadzuje zásadu dostupnosti pre všetkých občanov; v súlade so žiadosťami, ktoré prijalo plénum v súvislosti s tlmočením z a do medzinárodnej posunkovej reči pre všetky plenárne rozpravy vyzýva generálneho tajomníka, aby vykonal analýzu uskutočniteľnosti;

44.

pripomína odporúčania uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017, 11. septembra 2018 a 15. januára 2019 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v Únii, ako aj opatrenia na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu a na boj proti nim; požaduje podporu na pokrytie nákladov na externé odborné znalosti potrebné na rozšírenie externého auditu poradného výboru pre zamestnancov Európskeho parlamentu v oblasti prevencie obťažovania; žiada rozpočtové prostriedky na pokrytie úplného vykonávania reformných krokov v rámci Európskeho parlamentu uvedených v uznesení o boji proti obťažovaniu vrátane častých a povinných odborných príprav zameraných na boj proti obťažovaniu pre všetkých zamestnancov, akreditovaných asistentov a poslancov; ďalej zastáva názor, že sú potrebné rozpočtové prostriedky na pokrytie nákladov na mediátorov a iných kompetentných odborníkov v oblasti predchádzania prípadom obťažovania v rámci Európskeho parlamentu a ich správy v spolupráci so sieťou dôverných poradcov a súčasnými štruktúrami;

45.

odporúča väčšie využívanie videokonferencií a iných technológií s cieľom chrániť životné prostredie a ušetriť zdroje, a to najmä znížením počtu služobných ciest zamestnancov medzi tromi pracoviskami;

Ďalšie otázky

46.

domnieva sa, že postup prijímania odhadu Európskeho parlamentu by sa mal zrevidovať, pričom by sa mal zohľadniť dokument, ktorý pripravila pracovná skupina pre vnútorný rozpočtový postup Európskeho parlamentu a ktorý ešte nie je dokončený, s ohľadom na želanie politických skupín, aby sa súčasný postup zjednodušil a zefektívnil znížením pracovného zaťaženia poslancov a zamestnancov a aby sa zvýšila transparentnosť a objasnila zodpovednosť zúčastnených aktérov; pripomína, že v rámci súčasného postupu Výbor pre rozpočet plní tie isté úlohy dvakrát, počas jarnej fázy (zmierovacie konanie s Predsedníctvom pri schvaľovaní odhadu Európskeho parlamentu) a počas jesennej fázy (predkladanie návrhov na zmenu rozpočtu), čo vedie k vyššiemu počtu schôdzí, vyššej tvorbe dokumentov a vyšším súvisiacim výdavkom (preklady, tlmočníci atď.);

47.

žiada o zachovanie primeraného financovania Európskeho vedeckého mediálneho centra (European Science Media-Hub) a o spoluprácu s televíznymi stanicami, sociálnymi médiami a ďalšími partnermi na účely vzdelávania mladých novinárov, a to najmä v súvislosti s novým vedecko-technickým rozvojom a s poskytovaním vzájomne zhodnotených správ založených na faktoch;

48.

vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby presadzovali kultúru zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti a environmentálnu udržateľnosť v rámci celej administratívy Európskeho parlamentu a prístup štíhleho manažmentu s cieľom zvýšiť efektívnosť, zredukovať administratívu a obmedziť byrokraciu v rámci vnútornej činnosti tejto inštitúcie; zdôrazňuje, že štíhly manažment znamená neustále zlepšovanie pracovných postupov vďaka zjednodušeniu a skúsenostiam administratívnych pracovníkov;

49.

požaduje úplnú transparentnosť používania a správy finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii európskym politickým stranám a európskym nadáciám; žiada o dôkladné vyhodnotenie a kontrolu rozpočtových výdavkov európskych politických strán a nadácií; upozorňuje na konflikt záujmov, ktorý pochádza zo sponzorovania činnosti európskych politických strán súkromnými spoločnosťami; požaduje zákaz dotácií a sponzorských darov akéhokoľvek druhu pre európske politické strany a európske nadácie od súkromných spoločností;

o

o o

50.

schvaľuje odhad rozpočtu na rozpočtový rok 2020;

51.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a odhad rozpočtu Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 15.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0182.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0331.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0404.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0503.

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0010.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0172.

(12)  Texty prijaté Predsedníctvom, PE 113.116/BUR./rev. XXVI/01-04-2009.