556. plenárne zasadnutie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Interactio, 2. 12. 2020 – 3. 12. 2020

16.2.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 56/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príprava stratégie EÚ na zlepšenie ekologických zručností a kompetencií pre všetkých

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2021/C 56/01)

Spravodajkyňa:

Tatjana BABRAUSKIENĖ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy

Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	11. 11. 2020
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	241/4/8

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV zdôrazňuje, že environmentálna zodpovednosť je povinnosťou každého jednotlivca. Udržateľný environmentálny rozvoj si vyžaduje radikálne sociálne zmeny, a to vrátane zmeny mentality, správania, životného štýlu jednotlivcov aj skupín, ako aj zmien týkajúcich sa organizácie našich krajín a spoločností zo sociálneho, politického a ekonomického hľadiska.

1.2.

EHSV naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali účinné národné stratégie so zapojením sociálnych partnerov a príslušných zainteresovaných strán a podnikli kroky na urýchlené plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, na základe ktorých sa od krajín požaduje, aby prijali opatrenia v oblasti inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania (cieľ č. 4) a zmeny klímy (cieľ č. 13). Konkrétne, čiastkový cieľ 13.3 znie: „zlepšiť vzdelávanie, zvyšovanie povedomia a ľudské a inštitucionálne kapacity v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na ňu, znižovania jej vplyvu a včasného varovania.“ Čiastkovým cieľom 4.7 je „zabezpečiť, aby všetci študenti získali znalosti a zručnosti potrebné na podporu udržateľného rozvoja,“ čo sa predpokladá nielen ako spôsob zlepšovania súborov zručností a oživenia hospodárstva, ale aj ako podpora cieľov globálneho občianstva a mieru. Vzdelávanie zohráva v tejto zmene kľúčovú úlohu, ktorá si vyžaduje viac, než len zaradenie environmentálnych otázok do učebných osnov.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli do praxe prvú zásadu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorou je zabezpečiť, aby všetci v Európe mali právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, a aby sa toto právo uplatňovalo na zlepšenie poskytovania ekologických zručností a kompetencií v záujme ochrany životného prostredia a odborných zručností pre všetkých s cieľom podporiť uplatňovanie tejto zásady udržateľným verejným financovaním dohodnutým so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

1.4.

EHSV sa domnieva, že ekologické zručnosti, environmentálna zodpovednosť a udržateľný rozvoj by sa mali integrovať prierezovo do všetkých výsledkov vzdelávania (vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty) vo formálnom vzdelávaní, informálnom učení sa a neformálnom vzdelávaní žiakov a študentov všetkých vekových kategórií v každom sektore vzdelávania, učňovskej príprave a systéme odbornej prípravy zamestnancov v ekologických odvetviach aj mimo nich.

1.5.

EHSV pripomína Európskej komisii a členským štátom, aby lepšie prepojili environmentálne politiky s politikami zamestnanosti a vzdelávania. To by zároveň pomohlo zamerať pozornosť na predvídanie a rozvoj zručností nezamestnaných alebo pracujúcich ľudí, ktorých odborná príprava by mala zahŕňať environmentálnu zodpovednosť s osobitným dôrazom na ekologické zručnosti. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa téma zmeny klímy vo vzdelávaní a výučbe zosúladila s demokratickou školskou kultúrou a so vzdelávacím prostredím „ekologickej kultúry“, v ktorých sa vytvárajú ekologické školy, ktoré sa vďaka primeranej infraštruktúre, pokiaľ ide o povedomie o klíme a ochranu životného prostredia, prevádzkujú udržateľným spôsobom v partnerstve so všetkými zainteresovanými stranami a v ktorých sa žiaci pripravujú na boj proti zmene klímy ako aktívni občania a takisto v rámci svojho budúceho povolania.

1.6.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uskutočnila výskum na úrovni EÚ zameraný na rozvoj ekologických zručností a kompetencií v členských štátoch a vychádzala z neho pri príprave svojej politickej stratégie. Školy sú pre žiakov a študentov jedným z hlavných zdrojov informácií o environmentálnych otázkach, najmä v dobe vševediaceho internetu, sociálnych médií a falošných správ. Treba však získať viac informácií o politikách členských štátov EÚ týkajúcich sa začleňovania povedomia o zmene klímy, environmentálnej zodpovednosti a udržateľného rozvoja, ako sú ekologické zručnosti a kompetencie, do vzdelávacích politík a učebných osnov v rámci vzdelávania v ranom detstve, všeobecného vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania. Takýto výskum by sa mal tiež zamerať na sociálne a profesionálne ekologické zručnosti a kompetencie v sektore odborného vzdelávania a prípravy (OVP), počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy (počiatočné OVP) a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy (ďalšie OVP) a odbornej prípravy na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu nezamestnaných a pracovníkov.

1.7.

EHSV pripomína, že environmentálne zručnosti a kompetencie sú potrebné pre všetkých občanov, mladších aj starších. Preto by sa mala venovať väčšia pozornosť ich uplatňovaniu v súlade s vykonávaním rámca kľúčových kompetencií (1) pre všetky typy vzdelávania v záujme zlepšenia občianskych kompetencií, ktoré sú potrebné na prevzatie zodpovednosti za životné prostredie, a „kompetencií v oblasti matematiky, vedy, technológie a inžinierstva“ potrebných na podporu environmentálnej udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o vedecký a technický pokrok. Okrem toho by sa problematika ekologických zručností a environmentálnej zodpovednosti mala začleniť do všetkých predmetov, najmä do zemepisu, etiky a filozofie.

1.8.

EHSV víta skutočnosť, že nový európsky program v oblasti zručností (2) (2020), ktorý vypracovala Európska komisia, sa zameriava na ekologické zručnosti, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v ňom nestanovuje cieľ pre krajiny, pokiaľ ide o podiel účasti dospelých na kvalitnej a inkluzívnej odbornej príprave v oblasti aspoň základných ekologických zručností a kompetencií, pričom sa v ňom navrhuje cieľ účasti dospelých na odbornej príprave v oblasti základných digitálnych zručností.

1.9.

EHSV víta skutočnosť, že Európska zelená dohoda (3) (2019) predstavuje komplexnú stratégiu EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu EÚ a že sa v nej oznámili rôzne stratégie, na ktoré budú nadväzovať ďalšie nariadenia, fondy a národné reformy. EHSV vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne politiky, ktoré by sa takisto zameriavali na vzdelávanie v oblasti environmentálnej zodpovednosti a ekologických zručností a na aktívne zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu s cieľom uľahčiť spravodlivý prechod na ekologické hospodárstvo pre všetkých, najmä pre pracovníkov v upadajúcich sektoroch. EHSV pripomína, že takéto reformy sa musia uskutočniť v rámci účinného sociálneho dialógu s odborovými zväzmi učiteľov a pracovníkov, zamestnávateľmi a po konzultácii s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti.

1.10.

EHSV víta návrh Európskej zelenej dohody na vytvorenie „európskeho rámca kompetencií“ a odporúča, aby ho Komisia vypracovala tak, aby sa dal uplatniť na formálne vzdelávanie, informálne učenie sa a neformálne vzdelávanie v rámci „otvorenej metódy spolupráce“, ktorá by zahŕňala zástupcov ministerstiev školstva, sociálnych partnerov zo sektorov vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšie relevantné zainteresované strany, ako sú mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti mládeže a vzdelávania.

1.11.

EHSV víta skutočnosť, že Európsky parlament prijal uznesenie o Európskej zelenej dohode (4) a zdôraznil, že priemyselná stratégia musí zohľadňovať vplyv na pracovnú silu, ako aj odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov (5). EHSV podporuje regionálny rozmer tejto stratégie a rozhodné riadenie spolu so sociálnym dialógom. EHSV zdôrazňuje, že podniky musia takisto vypracovať stratégie na ochranu životného prostredia, na čo je potrebný aj rozvoj zručností pre zamestnávateľov.

1.12.

EHSV vyzýva budúce predsedníctva Rady EÚ a Európsku komisiu, aby zintenzívnili spoluprácu medzi Radou pre vzdelávanie, Radou pre zamestnanosť a Radou pre životné prostredie tak, aby tvorcovia rozhodnutí na najvyššej úrovni spájali boj proti zmene klímy s významom zabezpečenia ekologických zručností a kompetencií pre všetky vekové kategórie, a to vo všetkých formách a typoch vzdelávania a odbornej prípravy.

1.13.

EHSV požaduje komplexnú stratégiu na úrovni EÚ, napríklad v podobe odporúčania Rady, ktorá by sa týkala zlepšenia vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti ekologických zručností a kompetencií, rozvoja stratégií pre ekologické školy a zabezpečenia zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pre dospelých na pracovisku aj mimo neho, pokiaľ ide o zručnosti potrebné na ochranu životného prostredia, v prospech spoločnosti a na ekologizáciu hospodárstva. Navrhujeme, aby takéto odporúčanie Rady nadväzovalo na návrhy nového európskeho programu v oblasti zručností a zameralo sa na to, ako rozvíjať u všetkých jednotlivcov ekologický postoj, aby sa environmentálna zodpovednosť stala v rámci vzdelávania a odbornej prípravy v európskom vzdelávacom priestore prierezovou kompetenciou. Takisto by sa malo zamerať na rovnosť, pokiaľ ide o získavanie ekologických zručností pre všetky vekové kategórie a sociálno-ekonomicky znevýhodnené skupiny. Vykonávanie stratégie uvedeným spôsobom by si malo takisto vyžadovať, aby sa na toto zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy vyčlenili udržateľné a primerané technické, finančné a personálne zdroje a aby sa financovalo z verejného rozpočtu.

1.14.

EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali zaviesť komplexné politiky a financovanie na podporu počiatočného a ďalšieho profesionálneho rozvoja učiteľov a školiteľov v oblasti ochrany životného prostredia ako prierezovej témy pre učiteľov všetkých predmetov, na všetkých stupňoch a vo všetkých druhoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v špecifickom vzdelávaní zameranom na ekologické zručnosti a kompetencie. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť učiteľom a školiteľom náležitú odbornú podporu a poskytnúť im relevantné a aktuálne didaktické materiály, pomôcky, metódy a vyučovacie postupy v tejto oblasti.

1.15.

EHSV pripomína, že získavaním ekologických zručností na pracovisku by sa zvýšila odolnosť a adaptabilita pracovníkov, manažérov a zainteresovaných strán a zároveň by sa prispelo k ekologickému rastu. EHSV žiada, aby sa podporovala spolupráca a združovanie zdrojov medzi spoločnosťami (najmä MSP) s cieľom uspokojiť potreby odbornej prípravy v oblasti mäkkých a tvrdých ekologických zručností a kompetencií.

1.16.

EHSV požaduje, aby sa zabezpečilo financovanie ekologických zručností a kompetencií v oblasti ochrany životného prostredia z prostriedkov EÚ, t. j., že napríklad Erasmus +, ESF+, balík na podporu obnovy a Fond na spravodlivú transformáciu by sa mali zameriavať na poskytovanie finančnej podpory na rozvoj ekologických zručností pre žiakov a študentov všetkých vekových kategórií.

1.17.

EHSV vyzýva na ekologizáciu európskeho semestra (6) a požaduje, aby Komisia spolupracovala s ministerstvami školstva, príslušnými sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti na vypracovaní odporúčaní pre jednotlivé členské štáty EÚ, pokiaľ ide o zlepšenie poskytovania ekologických zručností a kompetencií na všetkých stupňoch a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy od vzdelávania v ranom detstve až po vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, pričom by sa mala zohľadniť účinná podpora dospelých na pracovisku aj mimo neho.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

Boj proti zmene klímy má obrovský vplyv na sociálne podmienky, vzdelávanie, zamestnanosť a trh práce. Zvlášť významná mobilizácia občanov sa v Európe udiala v roku 2019, najmä zo strany študentov, ktorí žiadali verejné orgány, aby prijali naliehavé a ambiciózne opatrenia na boj proti zmene klímy. Environmentálnu zodpovednosť a ekologické zručnosti potrebujú všetci, spotrebitelia a občania vo všeobecnosti, ako aj tvorcovia politík, podniky a pracovníci. Sú nevyhnutné pre všetky sektory a činnosti, a to v pracovnej sfére (pokiaľ ide o úlohy od strategického plánovania a inovácie až po prácu na základnej úrovni v závodoch a službách), ako aj v každodennom živote (napr. pokiaľ ide o domácnosti, dopravu a spotrebu), najmä ako integrovaná súčasť každého povolania, hoci niektoré z nich možno považovať za odborné pracovné miesta spojené s problematikou životného prostredia.

2.2.

Narušenie hospodárstva spôsobené pandémiou COVID-19 by nemalo viesť k tomu, aby sa pre vlády a ľudí v celej Európe znížila priorita politiky v oblasti zmeny klímy. Európski politici, podniky, zákonodarcovia a aktivisti vyzvali svojich vedúcich predstaviteľov, aby zabezpečili ekologické investície s cieľom obnoviť rast po pandémii koronavírusu. Vychádzali pri tom z predpokladu, že boj proti zmene klímy a podpora biodiverzity prispejú k vybudovaniu silnejších hospodárstiev. Balíky fiškálnych stimulov po pandémii COVID-19 poskytnú príležitosť začať transformačnú a ekologickú obnovu vytvorením ekologických pracovných miest.

2.3.

Niekoľko krajín súčasne zažilo rozsiahle protesty, ktoré vyplynuli z fiškálnych a sociálnych reforiem, ktoré časť ich obyvateľov vníma ako nespravodlivé. Tento najnovší vývoj ukazuje naliehavosť a potrebu ambicióznych a významných politík v oblasti zmeny klímy, ktoré by mali byť inkluzívne a mali by podporovať najzraniteľnejšie regióny, sektory, pracovníkov a občanov všeobecne. Tieto politiky v oblasti zmeny klímy majú prirodzene dosah na formálne vzdelávanie, informálne učenie sa a neformálne vzdelávanie osôb všetkých vekových skupín, pričom ekologické zručnosti, environmentálna zodpovednosť a udržateľný rozvoj by sa mali prierezovo začleniť do výsledkov vzdelávania (vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty) v každom sektore vzdelávania, učňovskej príprave a poskytovaní odbornej prípravy zamestnancov v ekologických odvetviach aj mimo nich. Ekologické zručnosti a kompetencie by sa mali chápať ako tie, ktoré spoločnosť a hospodárstvo potrebujú v súvislosti s environmentálnymi požiadavkami. Problematika životného prostredia pokrýva celý rad otázok od zmeny klímy cez znečistenie až po prírodné zdroje a biodiverzitu.

2.4.

Vzdelávanie zohráva rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní informovanosti o environmentálnych výzvach a pri formovaní postojov a správania, ktoré môžu priniesť zmenu. Zatiaľ čo mnoho 15-ročných mladých ľudí vidí svoju budúcnosť z hľadiska životného prostredia pesimisticky (7), podľa OECD (8) už mnohé krajiny začlenili environmentálne témy do svojich učebných osnov a zaoberajú sa otázkami, ako je recyklácia, modely dennej spotreby a udržateľné správanie. Školy sú pre žiakov a študentov jedným z hlavných zdrojov informácií o environmentálnych otázkach a miestom na výchovu zodpovedných a kriticky mysliacich občanov, ktorí vedia o príčinách a dôsledkoch environmentálnych problémov a chápu ich a takisto disponujú poznatkami, zručnosťami a postojmi potrebnými na nájdenie udržateľnejších riešení. Treba však získať viac informácií o politikách členských štátov EÚ týkajúcich sa začleňovania povedomia o zmene klímy, environmentálnej zodpovednosti a udržateľného rozvoja, ako sú ekologické zručnosti a kompetencie, do učebných osnov v rámci vzdelávania v ranom detstve, všeobecného vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania.

2.5.

Ekologické zručnosti a kompetencie sú potrebné pre všetkých občanov, mladých i starších. Ide o prierezový pojem, ktorým sa chápe schopnosť začleniť environmentálne aspekty do ostatných zručností. To si vyžaduje dostatočnú úroveň poznatkov o problematike životného prostredia a ich pochopenie, ale zároveň aj solídny základ, pokiaľ ide o všeobecné a pracovné zručnosti. V rámci kľúčových kompetencií (9) sa uvádza, že na prevzatie zodpovednosti za životné prostredie je potrebná matematická kompetencia a kompetencia vo vede, v technológii a inžinierstve na podporu environmentálnej udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o vedecký a technický pokrok a občianske kompetencie. Kompetencie STEM sú dôležitým základom na pochopenie problematiky životného prostredia a takisto na vypracovanie riešení problémov. Dôležité sú aj kompetencie, ako je kritické myslenie, tvorivosť a spolupráca/tímová práca, pretože umožňujú environmentálne uvedomelé a aktívne občianstvo.

2.6.

Podľa OECD má kurzy zamerané na životné prostredie vo väčšine krajín len málo škôl, o tejto téme sa však často diskutuje v rámci iných základných učebných osnov a mnoho škôl ponúka mimoškolské aktivity zamerané na životné prostredie (10). Stále však neexistuje žiadny špecializovaný medzinárodný výskum národných stratégií a učebných osnov v oblasti environmentálnej vedy, environmentálnych postojov a špecifického rozvoja poskytovania ekologických zručností a ich hodnotenia. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby uskutočnila výskum zameraný na rozvoj ekologických zručností a kompetencií v členských štátoch a aby pri vypracovávaní svojej stratégie vychádzala z jeho výsledkov.

2.7.

Ekologizácia hospodárstva znamená produkciu výrobkov a služieb s menšou spotrebou energie, menším množstvom surovín a so zníženými emisiami uhlíka. Vzťahuje sa na všetky hospodárske činnosti vo všetkých sektoroch a do svojej pôsobnosti zahŕňa pracovníkov a spotrebiteľov (11). Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo zahŕňa štrukturálne zmeny vo všetkých sektoroch a povolaniach, keďže vznikajú nové ekologické povolania alebo po nich rastie dopyt. Väčšinou sa však vyžaduje ekologizácia existujúcich povolaní. To sa premieta do nových súborov zručností, ktoré si vyžadujú aktualizáciu učebných osnov, či dokonca nové kvalifikácie na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

2.8.

Každé povolanie má svoje osobitné environmentálne aspekty, ktoré treba zohľadniť. Kým ekologizácia hospodárstva vytvára potreby v oblasti zručností, najmä v konkrétnych sektoroch, ako je efektívnosť využívania energie a zdrojov, stavebníctvo alebo výroba, prechod na obehové hospodárstvo vytvára potreby v oblasti ekologických zručností v celom rade priemyselných odvetví. Takéto nové súbory zručností sa musia odrážať aj v rôznych sektoroch vzdelávania vrátane odborného vzdelávania a prípravy (OVP), ktoré siahajú od počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy (počiatočné OVP) po ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu (ďalšie OVP), ako aj učebné osnovy učňovskej prípravy. Tieto nové ekologické zručnosti môžu pokrývať veľmi technické a špecifické pracovné zručnosti aj tzv. mäkšie zručnosti, ako je zodpovedné využívanie zdrojov, čo môže byť dôležité pre rôzne povolania, úrovne hierarchie a odvetvia (12).

2.9.

Stále neexistuje komplexná stratégia na úrovni EÚ, napríklad odporúčanie Rady, týkajúca sa zlepšenia vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti ekologických zručností a kompetencií, rozvoja stratégií v oblasti ekologických škôl a zabezpečenia zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pre dospelých na pracovisku aj mimo neho, pokiaľ ide o zručnosti potrebné na ochranu životného prostredia, v prospech spoločnosti a na ekologizáciu hospodárstva. EHSV víta skutočnosť, že nový európsky program v oblasti zručností (13) (2020), ktorý vypracovala Európska komisia, sa zameriava na ekologické zručnosti, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v ňom nestanovuje cieľ pre krajiny, pokiaľ ide o podiel dospelých, ktorí majú mať aspoň základné ekologické zručnosti a kompetencie, pričom sa v ňom navrhuje cieľ účasti dospelých na odbornej príprave v oblasti základných digitálnych zručností. Navrhujeme, aby takéto odporúčanie Rady nadväzovalo na návrhy nového európskeho programu v oblasti zručností a zameralo sa na to, ako rozvíjať u všetkých jednotlivcov ekologický postoj, aby sa environmentálna zodpovednosť stala v rámci vzdelávania a odbornej prípravy v európskom vzdelávacom priestore prierezovou kompetenciou. Takisto by sa malo zamerať na rovnosť, pokiaľ ide o získavanie ekologických zručností pre všetky vekové kategórie a sociálno-ekonomicky znevýhodnené skupiny.

2.10.

Prechod na obehové a nízkouhlíkové hospodárstvo nevyhnutne zmení odvetvové a profesijné štruktúry a prinesie príležitosti, ale aj výzvy, a to vrátane upadajúcich odvetví a odvetví, ktoré čelia prekážkam v súvislosti s náborom pracovníkov. Z tohto hľadiska by prispôsobené prístupy k zraniteľnejším skupinám dospelých, ako sú osoby s nízkou kvalifikáciou (14), priniesli ďalšie sociálno-ekonomické výhody.

2.11.

Mali by sa zaviesť komplexné politiky a financovanie na podporu počiatočného a kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov a školiteľov v oblasti ochrany životného prostredia ako prierezovej témy pre učiteľov všetkých predmetov, na všetkých stupňoch a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v špecifickej odbornej príprave zameranej na ekologické zručnosti a kompetencie. Takisto by sa malo zabezpečiť poskytovanie náležitej odbornej podpory učiteľom a školiteľom spolu s relevantnými a aktuálnymi didaktickými materiálmi, pomôckami, metódami a vyučovacími postupmi v tejto oblasti.

2.12.

Podľa nedávneho výskumu (15) sa programy odbornej prípravy zamerané na rozvoj zručností nezamestnaných alebo pracujúcich ľudí vo všeobecnosti zriedka zameriavajú na ekologické zručnosti, hoci sektorové organizácie a charitatívne/neziskové organizácie sú niekedy pri rozvoji týchto zručností aktívne. Môže to odrážať slabé prepojenie medzi politikami súvisiacimi so životným prostredím a politikami zaoberajúcimi sa zamestnaním a zručnosťami vrátane predvídania zručností. V skúmaných krajinách sa nariadenia, politiky a stratégie zriedkavo zameriavajú len na ekologické zručnosti a pracovné miesta. Zároveň sú zriedkavé dotácie a stimuly pre podniky zamerané na rozvoj ekologických zručností.

3. Konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV pripomína, že podľa cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja sa od krajín vyžaduje, aby prijali opatrenia v oblasti inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania (cieľ č. 4) a zmeny klímy (cieľ č. 13). Konkrétne, čiastkový cieľ 13.3 znie: „zlepšiť vzdelávanie, zvyšovanie povedomia a ľudské a inštitucionálne kapacity v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na ňu, znižovania jej vplyvu a včasného varovania.“ Čiastkový cieľ 4.7 je „zabezpečiť, aby všetci študenti získali znalosti a zručnosti potrebné na podporu udržateľného rozvoja,“ čo sa predpokladá nielen ako spôsob zlepšovania zručností a oživenia hospodárstva, ale aj ako podpora cieľov globálneho a aktívneho demokratického občianstva a mieru.

3.2.

EHSV zdôrazňuje, že treba zaviesť do praxe prvú zásadu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorou je zabezpečiť, aby všetci v Európe mali právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie v súvislosti so zlepšením poskytovania ekologických zručností a kompetencií pre všetkých, a podporiť uplatňovanie tejto zásady udržateľným verejným financovaním dohodnutým so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

3.3.

EHSV víta skutočnosť, že Európska zelená dohoda (16) uverejnená 11. decembra 2019 predstavuje komplexnú stratégiu EÚ v oblasti boja proti zmene klímy a ochrany životného prostredia s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu EÚ a že sa v nej oznámili rôzne stratégie, na ktoré budú nadväzovať ďalšie nariadenia, fondy a národné reformy. EHSV osobitne víta, že v Európskej zelenej dohode sa kladie dôraz na skutočnosť, že: „školy, inštitúcie odbornej prípravy a univerzity majú všetky predpoklady na to, aby žiakov a študentov, rodičov a širšiu komunitu zapojili do zmien potrebných na úspešnú transformáciu.“ V Európskej zelenej dohode sa takisto zdôrazňuje význam aktívneho zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie s cieľom uľahčiť spravodlivú transformáciu na ekologické hospodárstvo pre všetkých, najmä pre pracovníkov v upadajúcich sektoroch.

3.4.

V Európskej zelenej dohode sa oznamuje plán Európskej komisie vypracovať „európsky rámec kompetencií s cieľom pomôcť rozvíjať a hodnotiť vedomosti, zručnosti a postoje v oblasti zmeny klímy a udržateľného rozvoja. Takisto poskytne podporné materiály a uľahčí výmenu osvedčených postupov v rámci únijných sietí programov odbornej prípravy učiteľov.“ EHSV víta tento návrh a odporúča Komisii, aby vypracovala rámec kompetencií tak, aby sa dal uplatniť na formálne vzdelávanie, informálne učenie sa a neformálne vzdelávanie v rámci „otvorenej metódy spolupráce“, ktorá by zahŕňala zástupcov ministerstiev školstva, sociálnych partnerov zo sektorov vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšie relevantné zainteresované strany, ako sú mimovládne organizácie zamerané na mládež a vzdelávanie.

3.5.

Z hľadiska formálneho vzdelávania sa ekologické zručnosti a zameranie na zmenu klímy vo vzdelávaní a výučbe spájajú s demokratickejšou školskou kultúrou a so vzdelávacím prostredím „ekologickej kultúry“. To vedie k vytváraniu ekologických škôl, ktoré sa prevádzkujú udržateľným spôsobom v partnerstve so všetkými zainteresovanými stranami a v ktorých sa žiaci pripravujú na boj proti zmene klímy ako aktívni občania a takisto v rámci svojho budúceho povolania.

3.6.

Ekologické zručnosti sa musia rozvíjať v rámci národných stratégií aktívneho vzdelávania/odbornej prípravy a zručností v spolupráci s príslušnými subjektmi a ako súčasť účinného sociálneho dialógu a po konzultácii s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti vrátane študentov, mládeže, učiteľov a organizácií rodičov v záujme podpory nízkouhlíkového a sociálne ikluzívnejšieho hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Tieto stratégie sa takisto musia formovať a aktualizovať využívaním efektívneho systému predvídania potrebných zručností a zosúlaďovania ponúkaných a požadovaných zručností (17), ktorý by zahŕňal všetky príslušné zainteresované strany, najmä sociálnych partnerov a mimovládne organizácie zamerané na mládež a vzdelávanie, a zohľadňoval ďalšie politické ciele, napríklad ciele týkajúce sa vzdelávania, zamestnanosti, ochrany životného prostredia, obehového hospodárstva a migrácie. Umožnilo by to včasné a cielené poskytovanie vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti ekologických zručností, ktoré by zodpovedalo potrebám spoločnosti a hospodárstva. Pokiaľ ide o prechod na obehové hospodárstvo ako strategický cieľ pre členské štáty, podpora poskytovania ekologických zručností by sa mala zosúladiť aj s národnými stratégiami rastu, aby sa zabezpečilo, že iniciatívy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy spĺňajú národné strategické ciele.

3.7.

Okrem formálneho vzdelávania prispieva k vzdelávaniu v oblasti environmentálneho občianstva aj neformálne prostredie tým, že poskytuje príležitosť a podmienky, ktoré mladým ľuďom umožňujú získať súbor vedomostí, ako aj zručnosti, hodnoty, postoje a environmentálne opatrenia potrebné na to, aby sa stali environmentálne uvedomelými občanmi. „Environmentálne uvedomelý občan je okrem toho oprávnený a motivovaný zapájať sa do spoločnosti ako sprostredkovateľ zmeny smerom k riešeniu súčasných problémov v oblasti životného prostredia, predchádzaniu vytváraniu nových problémov a dosahovaniu udržateľnosti a obnovovaniu našich (ľudských) vzťahov s prírodou. K rozvoju kompetencií mladých ľudí potrebných na aktívnu občiansku účasť, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie environmentálnych a sociálnych zmien, môžu prispieť pedagogické prístupy, ktorých súčasťou je miestne orientované vzdelávanie, občianska výchova v oblasti ekológie, pedagogika v oblasti ekologickej spravodlivosti, spôsobilosť aktívne konať a spoločenskovedné, bádateľsky zamerané učenie sa (18).“ Preto je nevyhnutné podporovať programy neformálneho vzdelávania a organizácie využívajúce tieto metódy zvyšovania kvalifikácie, pretože dopĺňajú formálne vzdelávanie v školách.

3.8.

Na základe historicky prvého spoločného zasadnutia Rady ministrov financií a ministrov školstva EÚ v roku 2019 (19) výbor vyzýva budúce predsedníctva Rady EÚ a Európsku komisiu, aby zintenzívnili spoluprácu medzi Radou pre vzdelávanie, Radou pre zamestnanosť a Radou pre životné prostredie tak, aby tvorcovia rozhodnutí na najvyššej úrovni prepojili boj proti zmene klímy s významom zabezpečenia ekologických zručností a kompetencií pre všetky vekové kategórie.

3.9.

EHSV takisto víta skutočnosť, že Európsky parlament prijal uznesenie o Európskej zelenej dohode (20), v ktorom „zdôrazňuje, že priemyselná stratégia musí náležite zohľadňovať vplyv na pracovnú silu, ako aj odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov (21); vyzýva Komisiu, aby pozorne preskúmala regionálny rozmer tejto stratégie a aby zabezpečila, že sa na nikoho a na žiadny región nezabudne; trvá na tom, že stratégia musí zahŕňať sociálny dialóg, do ktorého sú pracovníci plne zapojení.“ EHSV zdôrazňuje, že podniky musia takisto vypracovať stratégie na ochranu životného prostredia, pre ktoré je potrebný aj rozvoj zručností pre zamestnávateľov.

3.10.

Environmentálna zodpovednosť sa začína tým, že ľuďom sa poskytujú informácie o tom, aké technické riešenia treba začať využívať na ekologizáciu hospodárstva, súkromného života a domácností. Preto je nevyhnutné zaviesť opatrenia, aby mali podniky, verejné orgány a domácnosti k dispozícii viac technologických ekologických riešení, ako aj školenia zamerané na ich využívanie, a to pomocou učenia sa praxou. Stratégia spravodlivej transformácie (22) by preto mala podporovať rozvoj kompetencií a zručností dospelých všetkých vekových kategórií na pracoviskách aj mimo nich, a pomôcť im tak pri výbere a zmene povolania a pri osvojení si udržateľného životného prístupu.

3.11.

Je nevyhnutné pretaviť do reality prvú zásadu Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa zabezpečilo, že všetci dospelí budú mať rovnaký prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu odbornému vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu na pracoviskách aj mimo nich, pokiaľ ide o ekologické zručnosti, kompetencie, ekologické technológie a tvrdé a mäkké ekologické zručnosti pri konkrétnych povolaniach, čo povedie k uznávaniu odbornej prípravy s cieľom zvýšiť úroveň kvalifikácie. Pracovníkom s akoukoľvek úrovňou zručností a v podnikoch všetkých veľkostí, bez ohľadu na odvetvie a zemepisnú oblasť, v ktorých pracujú, by sa mala poskytovať účinná podpora na zlepšenie prístupu k odbornej príprave v oblasti ekologických zručností a zručností pre ekologické pracovné miesta. Túto podporu treba rozvíjať ako národnú a sektorovú stratégiu so zapojením rád pre sektorové zručnosti a sociálnych partnerov s osobitným dôrazom na kvalitu odbornej prípravy poskytovateľov.

3.12.

EÚ musí prostredníctvom svojich projektov, ktoré môžu takisto vytvárať kvalitné pracovné miesta, zvýšiť investície do znižovania svojich emisií uhlíka a uhlíkovej stopy. Financovanie ekologických zručností a kompetencií v oblasti ochrany životného prostredia je nevyhnutnou súčasťou programu Erasmus+ na podporu projektov spolupráce zameraných na mladých ľudí a vzdelávanie v boji proti zmene klímy, v oblasti mobility a výmen študentov, mládeže a zamestnancov, ktoré sa týkajú vzdelávania, rozvoja ekologických škôl a odbornej prípravy pedagógov. EHSV konštatuje, že Komisia sa usiluje poskytnúť členským štátom nové finančné zdroje na zvýšenie udržateľnosti školských budov a prevádzky škôl s cieľom využiť v roku 2020 investície do školskej infraštruktúry vo výške 3 miliárd EUR. Súhlasíme s tým, aby sa na poskytovanie finančnej podpory na rozvoj ekologických zručností žiakov a študentov všetkých vekových kategórií zameriavali aj ďalšie fondy EÚ, ako napríklad ESF+, balík na podporu obnovy a Fond na spravodlivú transformáciu. Zároveň je potrebné zabezpečiť udržateľné verejné investície do vzdelávania a odbornej prípravy (23).

3.13.

Podpora odbornej prípravy dospelých je dôležitým prínosom pre jednotlivcov, zamestnávateľov a celé hospodárstvo v rámci zásadnej transformácie sveta práce, najmä v dôsledku zmeny klímy. Financovanie zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovnej sily s pomocou ESF+, iných európskych fondov, vnútroštátnej podpory verejných služieb zamestnanosti a príspevku zamestnávateľov je nanajvýš dôležité a malo by sa opierať o účinné stratégie rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie. Podpora spolupráce a združovania zdrojov medzi podnikmi na uspokojenie potrieb odbornej prípravy môže byť zvlášť užitočná pre MSP, ktoré nemajú dostatok času a zdrojov na to, aby poskytovali odbornú prípravu samy (24). Získavaním ekologických zručností na pracovisku by sa zvýšila odolnosť a adaptabilita pracovníkov, manažérov a zainteresovaných strán a zároveň by sa prispelo k ekologickému rastu.

3.14.

EHSV víta skutočnosť, že 5. marca 2020 sa zišla Rada pre životné prostredie a diskutovala o zelenej dohode a ekologizácii európskeho semestra (25), a žiada Komisiu, aby spolupracovala s ministerstvami školstva, príslušnými sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti na vymedzení odporúčaní pre jednotlivé členské štáty EÚ, pokiaľ ide o zlepšenie poskytovania ekologických zručností a kompetencií na všetkých úrovniach a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy od vzdelávania v ranom detstve až po vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, a to pri zohľadnení účinnej podpory dospelých na pracoviskách aj mimo nich.

V Bruseli 2. decembra 2020.

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.

(2) COM(2020) 274 final.

(3) COM(2019) 640 final.

(4) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore.

(5) Zvýraznil EHSV.

(6) Zasadnutie Rady pre životné prostredie, 5. marca 2019.

(7) OECD (2019), Avvisati, F., Is there a generational divide in environmental optimism? (Existujú generačné rozdiely v otázke environmentálneho optimizmu?), PISA in Focus, č. 95.

(8) OECD (2014), Trends shaping education 2014 Spotlight 4 (Trendy formujúce vzdelávanie 2014, časť 4).

(9) Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.

(10) OECD (2012), How 'green' are today's 15-year-olds? (Nakoľko ekologickí sú dnešní 15-roční?), PISA in Focus, č. 15.

(11) Eurofound (2011), Industrial relations and sustainability: the role of social partners in the transition towards a green economy (Pracovnoprávne vzťahy a udržateľnosť: úloha sociálnych partnerov pri prechode na ekologické hospodárstvo).

(12) Cedefop (2019), Skills for green jobs: 2018 update (Zručnosti pre ekologické pracovné miesta, aktualizácia z roku 2018). Európska súhrnná správa. Výskum Cedefop sa zameriava na vývoj v Nemecku, Dánsku, Španielsku, Estónsku, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve.

(13) COM(2020) 274 final.

(14) Pozri štúdiu Cedefop (2020), Empowering adults through upskilling and reskilling pathways , Volume 1: adult population with potential for upskilling and reskilling (Posilnenie postavenia dospelých pomocou zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie, časť 1: dospelá populácia s potenciálom na zvýšenie kvalifikácie a rekvalifikáciu), ktorá prináša komplexný prehľad o dospelých osobách s nízkou úrovňou zručností v EÚ27 a v Spojenom kráľovstve.

(15) Cedefop (2019), Skills for green jobs: 2018 update (Zručnosti pre ekologické pracovné miesta, aktualizácia z roku 2018). Európska súhrnná správa. Tento výskum sa zameriava na vývoj v Nemecku, Dánsku, Španielsku, Estónsku, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve.

(16) COM(2019) 640 final.

(17) Viac informácií o predvídaní zručností a zosúlaďovaní ponúkaných a požadovaných zručností v rámci komplexného systému riadenia zručností je k dispozícii na webovej stránke Cedefop o predvídaní potrebných zručností a zosúlaďovaní ponúkaných a požadovaných zručností. Pokiaľ ide o dôležitosť predvídania potrebných zručností so zameraním na ekologické zručnosti, pozri Cedefop (2019), Skills for green jobs: 2018 update (Zručnosti pre ekologické pracovné miesta, aktualizácia z roku 2018).

(18) Paraskeva-Hadjichambi D. a kol. (2020): Educating for Environmental Citizenship in Non-formal Frameworks for Secondary Level Youth. In: Hadjichambis A. a kol. (vyd.) Conceptualizing Environmental Citizenship for 21st Century Education. Environmental Discourses in Science Education, vol. 4. Springer, Cham.

(19) Spoločné zasadnutie ministrov školstva a ministrov financií.

(20) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore.

(21) Zvýraznil EHSV.

(22) Mechanizmus spravodlivej transformácie je súčasťou investičného plánu Európskej zelenej dohody, v rámci ktorého sa zmobilizujú investície vo výške najmenej 100 miliárd EUR na poskytnutie dodatočnej cielenej podpory regiónom, ktoré najviac pociťujú dôsledky prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a majú slabšiu kapacitu vyrovnať sa s touto výzvou.

(23) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1.

(24) Cedefop (2019), Skills for green jobs: 2018 update (Zručnosti pre ekologické pracovné miesta, aktualizácia z roku 2018). Výskum sa zameriava na vývoj v Nemecku, Dánsku, Španielsku, Estónsku, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve.

(25) Zasadnutie Rady pre životné prostredie, 5. marca 2019.

16.2.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 56/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo: regulačné požiadavky a úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti

(prieskumné stanovisko)

(2021/C 56/02)

Spravodajkyňa:

Lucie STUDNIČNÁ

Konzultácia	Európsky parlament, 15. 9. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	148/89/19

1. Závery a odporúčania

1.1.

Existuje niekoľko predpokladov, aby priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo mala v Európe udržateľnú, spravodlivú a sociálne prijateľnú budúcnosť. V dôsledku pandémie COVID-19 sa potreba oveľa širšej a silnejšej účasti sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na tvorbe politík na všetkých úrovniach stala naliehavejšia a takisto je potrebný silný regulačný rámec a normy na európskej úrovni, najmä pokiaľ ide o sociálnu agendu. V tomto úsilí by mal zohrávať dôležitú úlohu avizovaný akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP).

1.2.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné uznať komplementárnosť medzi zmenou klímy, politikami obehového hospodárstva a sociálnou zodpovednosťou podnikov a zdôrazniť obehové vlastnosti energie z obnoviteľných zdrojov.

1.3.

Úloha zamestnávateľov a podnikateľov a zapájanie súkromného sektora do stimulovania štrukturálnych zmien sú pre priemyselnú transformáciu kľúčové. Keďže inovácie v Európe zvyčajne vychádzajú z malých subjektov, je potrebné zamerať sa na vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia a na podporu potenciálu MSP, ktoré poskytujú znalostné služby na vysokej úrovni. Často zohrávajú priekopnícku úlohu v postavení príbuzných odvetví na trhu a sú spoľahlivými a voči kríze odolnými zamestnávateľmi. Skúsenosti podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva by sa mali tiež zužitkovať, keďže pôsobia v oblastiach, ktoré sú ovplyvnené ekologickou a digitálnou transformáciou. Preto je potrebné podporovať ich podniky a procesy sociálnej inovácie.

1.4.

Koherentným spôsobom by sa mal zaviesť mechanizmus na nasmerovanie finančných zdrojov súkromného sektora do investícií, ktoré sú v súlade s kritériami ESG (environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu). Stratégie pre bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, udržateľné financovanie, digitálne financovanie a MSP sa preto navzájom posilňujú a sú zárukou nasmerovania finančných prostriedkov na produktívnejšie projekty v hospodárstve, ktoré je z hľadiska financovania svojich potrieb závislé od bankového sektora až do 80 %.

1.5.

Odolná, udržateľná, spravodlivá a prosperujúca Európa si vyžaduje regulačný rámec, ktorý môže posilniť proces spravodlivej transformácie, pričom sa zohľadnia jeho etické vplyvy a verejné záujmy, ako sú ochrana spotrebiteľa, zdravie, bezpečnosť a kvalita. EHSV odporúča, aby európske a vnútroštátne inštitúcie zaviedli nové štruktúry riadenia, ktoré môžu zabezpečiť aktívne zapojenie miestneho hospodárstva, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania spravodlivých opatrení s cieľom zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu. Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. EHSV odporúča začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých zásad Európskeho pilier sociálnych práv.

1.6.

V európskom programe v oblasti transformácie by sa mala posilniť úloha regiónov. Ústredným cieľom je dlhodobé plánovanie, výrazný miestne orientovaný prístup, inteligentná špecializácia a program v oblasti ľudského kapitálu, ako aj zosúladenie dlhodobých ambícií týkajúcich sa transformácie s krátkodobými prioritami.

1.7.

EHSV sa domnieva, že finančné a podporné nástroje pre činnosti súvisiace s transformáciou na úrovni EÚ by sa mali doplniť o vnútroštátne zdroje a mali by sa koordinovať medzi rôznymi úrovňami riadenia. Výbor v záujme zabezpečenia dostatočného financovania podporuje aj širšiu škálu vlastných zdrojov.

1.8.

Jedným z predpokladov úspešnej transformácie je program v oblasti ľudského kapitálu. Viaceré subjekty vrátane vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, odborových zväzov, verejných služieb zamestnanosti, mimovládnych organizácií a profesijných organizácií musia spolupracovať, pokiaľ ide o rozvoj a predvídanie celého súboru budúcich potrieb v oblasti nových a starých zručností.

1.9.

EHSV víta avizovaný akčný plán na vykonávanie EPSP. V záujme väčšej podpory spravodlivej transformácie by sa pre pracovníkov malo posilniť acquis v oblasti pracovného práva EÚ. V akčnom pláne by sa mala stanoviť minimálna hranica práv na úrovni EÚ, a to vrátane práva na zdravie a bezpečnosť vzťahujúceho sa na všetkých pracovníkov a nové druhy práce, práva na informácie, konzultácie, spolurozhodovanie a účasť, ktoré sa neobmedzujú len na prechodné situácie, práva na rozvíjanie zručností, minimálnych noriem poistenia v nezamestnanosti, minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania.

2. Všeobecné pripomienky a výhľadový prístup

2.1.

2.2.

Európske podniky a pracovníci čelia obrovským sociálnym a hospodárskym dôsledkom pandémie COVID-19. Mnohé spoločnosti kolabujú, strácame pracovné miesta a domácnosti prichádzajú o svoje živobytie. Napriek bezprecedentným hospodárskym záchranným opatreniam zameraným na zmiernenie účinkov obmedzenia pohybu na prácu a činnosť podnikov, hospodárske prognózy poskytujú veľmi znepokojujúci obraz. Predpokladá sa, že hospodárstvo EÚ sa v roku 2020 prepadne o 8,3 % a v roku 2021 narastie o 5,8 %. Avšak aj rast v roku 2021 bude o niečo menej výrazný, než sa predpokladalo na jar (1). Členské štáty sú rekordne zadlžené a EÚ po prvý raz vytvorila aj spoločný dlh. Taktiež ešte nepoznáme dôsledky brexitu.

2.3.

Je potrebné identifikovať a podporovať kľúčový priemysel a odvetvia, počnúc ľudskými zdrojmi až po výskum, čoho výsledkom bude európska priemyselná politika, ktorá bude tieto strategické odvetvia chrániť na trhu a zaistí bezpečnú dodávku kľúčových zdrojov. Priemyselná politika Európy by mala slúžiť ako zastrešujúca politika na koordináciu všetkých rôznorodých európskych politík koherentným a komplexným spôsobom s cieľom zabezpečiť synergie. Takáto transformácia si bude vyžadovať, aby Európska komisia stanovila smerovanie a zosúladila politiky členských štátov s politikami EÚ. To neznamená mikroriadenie, ale zosúladenie politík tak, aby boli koherentné a podporovali transformačné zmeny. Tento proces bude možný len s aktívnou účasťou organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Bez „sociálnej dohody“ založenej na demokratickej a účinnej účasti občanov EÚ zelená dohoda nebude prínosom pre všetkých.

2.4.

2.5.

„Spravodlivá transformácia“ je pojem, ktorý sa v tejto súvislosti objavil v spojitosti s environmentálnymi a technologickými zmenami. EHSV považuje spravodlivú transformáciu za základný prvok rozpočtu aj plánu obnovy, v ktorých sa presadzuje ekologickejšie európske hospodárstvo. Je preto potrebné rozvinúť širšie chápanie „spravodlivej transformácie“ (presahujúcej rámec uhlíkových hospodárstiev), ktorá bude v plnej miere realizovať EPSP (2), bude vychádzať z novej spoločenskej zmluvy a zároveň bude presadzovať reformu systémov prerozdeľovania, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rodovú rovnosť. Obzvlášť dôležité v súvislosti s vykonávaním EPSP sú vysokokvalitné pracovné miesta pre všetkých, prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane práva na celoživotné vzdelávanie, najmä pre zraniteľné skupiny, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám pre všetkých, sociálna ochrana a začlenenie zraniteľných skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní ľudia, ženy, mladí ľudia, migranti alebo osoby so zdravotným postihnutím. Všetky tieto dôležité ciele možno dosiahnuť na základe prosperujúceho hospodárstva, nových vysokokvalifikovaných pracovných miest ponúkaných zamestnávateľmi a potrebných investícií do nových technológií.

2.6.

Krajiny a regióny prechádzajúce priemyselnou transformáciou zvyčajne čelia výzvam pri modernizácii svojej priemyselnej základne, zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, kompenzácii straty pracovných miest v kľúčových odvetviach a zvyšovaní nízkej produktivity, ktorá obmedzuje rast príjmov. Celkovo by mohli ťažiť z ekologizácie, technologického pokroku a súvisiaceho vývoja, existuje však riziko, že sa zabudne na niektoré miesta a určité skupiny obyvateľstva, najmä zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, Rómovia a migranti. Riešenie výziev spojených s dlhodobou transformáciou si vyžaduje predvídanie zmien a aktívne riadenie zmien zo strany tvorcov politík, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a kľúčových zainteresovaných strán v týchto krajinách a regiónoch. Sociálny dialóg, informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov a ich zastupujúcich organizácií, a to aj v rozhodovacích orgánoch (radách a dozorných radách), zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení a ovplyvňovaní rozhodovania podniku s cieľom riadiť transformáciu progresívnym spôsobom. EHSV vyzýva Komisiu, aby v budúcej aktualizovanej priemyselnej stratégii posilnila a rozvinula sociálny rozmer.

2.7.

Riešenie krízy v dôsledku pandémie a umožnenie úspešnej priemyselnej transformácie je v záujme všetkých skupín zainteresovaných strán a vyžaduje si spoločné úsilie a spoločné ciele (ako napríklad dlhodobý rozvoj podnikania) a účinný sociálny dialóg v atmosfére dôvery, ako aj pozitívny postoj. EHSV sa domnieva, že dobré, a teda udržateľné riadenie podnikov spojené so spoločným predvídaním zmien musí vychádzať z osvedčených zákonných minimálnych noriem vnútorného trhu, pričom hlas pracovníkov sa musí prejaviť prostredníctvom informovania, konzultácií a ich účasti v správnych radách podniku.

2.8.

Digitalizácia i automatizácia môžu mať na hospodárstvo a spoločnosť pozitívny aj negatívny vplyv. Táto transformácia by si vyžadovala reguláciu, ktorá sa riadi technologickou transformáciou a predvída zmeny tým, že zapája sociálnych partnerov. Európske zamestnanecké rady a európske spoločnosti (Societas Europaea) môžu slúžiť ako pozitívny príklad povinného cezhraničného zapájania pracovníkov s cieľom vyvažovať záujmy a hľadať riešenia v duchu sociálneho partnerstva. To zahŕňa zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov a vyjednávanie kolektívnych zmlúv v snahe podporiť samostatnosť práce a zabezpečiť dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Digitalizácia a internetové hospodárstvo takisto viedli k vzniku nových foriem práce, ako je práca pre platformy, kde pracovníci nemajú žiadne sociálne a pracovné zabezpečenie a často pracujú za veľmi neistých podmienok a s nejasným postavením. Ich pracovné podmienky a postavenie sa musia zosúladiť na európskej úrovni, aby sa podporila spravodlivá mobilita a integrácia na vnútornom trhu (3). EHSV preto považuje za potrebné vytvoriť právnu istotu pre pracovníkov vymedzením právneho postavenia pracovnej sily v digitálnom platformovom hospodárstve. V dôsledku obmedzeného alebo žiadneho prístupu k sociálnej ochrane vznikajú náklady nielen pre samotných pracovníkov, ale aj systémy sociálneho zabezpečenia.

2.9.

Digitálna transformácia prináša aj potenciálne riziká v oblastiach, ako je finančná stabilita, finančná trestná činnosť a ochrana spotrebiteľa. Tieto riziká sa môžu ďalej zvyšovať v dôsledku roztriešteného regulačného prostredia v EÚ a nerovnomerného globálneho vývoja v oblasti regulácie tohto odvetvia. EHSV preto považuje za potrebné, aby EÚ vytvorila komplexný a stabilný regulačný rámec v tejto oblasti. Takisto odporúča, aby EÚ obnovila svoju iniciatívu týkajúcu sa zdaňovania veľkých digitálnych spoločností (4).

2.10.

Pracovníci musia mať možnosť primerane sa pripraviť na trh práce a hospodárske zmeny, ktoré už prebiehajú, čo bude mať zásadný význam pre priemyselný rast a v širšom zmysle pre hospodársky úspech Európy. Nové a vyššie zručnosti, a to aj v prípade robotníkov, predstavujú výzvu pre systémy učňovskej prípravy. Vyššie zručnosti si vyžadujú viac odbornej prípravy v inštitúciách terciárneho vzdelávania. Na rozdiel od najlepších navrhnutých systémov počiatočnej učňovskej prípravy je problémom nedostatok vnútroštátnych rámcov a kontrola kvality, ako aj prechod od počiatočnej učňovskej prípravy k terciárnemu vzdelávaniu. Budúcnosť si bude vyžadovať spoluprácu a inovácie zo strany občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky, ktoré požadujú organizácie zastúpené v EHSV (5).

2.11.

EHSV konštatuje, že aplikácie digitálnych technológií a umelej inteligencie by mali byť zamerané na človeka a mali by byť prínosom pre našu spoločnosť ako celok, a podporuje regulačný rámec pre umelú inteligenciu. Ekologickej a digitálnej transformácii by sa nemal klásť odpor a EÚ by mala podporovať rozvoj systémov umelej inteligencie určených pre konkrétne aplikácie s cieľom urýchliť ekologickú a klimatickú transformáciu (6).

3. Inovácia

3.1.

Potrebná bude zásadná inovácia: od vytvárania a urýchľovania nových nízkouhlíkových výrobných procesov (z ktorých mnohé si okrem nových surovín a/alebo základných priemyselných procesov vyžadujú aj značne odlišné spôsoby navrhovania a výroby) až po inovácie nielen v obehovejších hodnotových reťazcoch odvetví základných materiálov, ale aj v energetických systémoch, ktoré využívajú. Okrem toho najsľubnejšie nízkouhlíkové technológie budú musieť preukázať, že majú priemyselný rozsah. Bude si to vyžadovať urýchlenú politickú podporu s cieľom zaviesť nové nízkouhlíkové výrobné trasy a stimulovať ich rozšírenie a využívanie materiálov najneskôr do roku 2030.

3.2.

Transformácia potrebná na dosiahnutie spravodlivej transformácie v celej EÚ si bude vyžadovať spoločný rámec na mobilizáciu orgánov verejnej správy, podnikov a občianskej spoločnosti v súvislosti s cieleným riešením problémov. Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú sociálne inovácie. V tejto súvislosti by mohlo byť dôležitým krokom vytvorenie medziodvetvovej stratégie EÚ v oblasti sociálnej inovácie, väčšie uznanie subjektov sociálneho hospodárstva a testovanie a možno využitie ich obchodných modelov. Pomohlo by to vytvoriť ekosystém pre dotované experimentovanie na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

4. Podpora podnikania a zapojenia súkromného sektora

4.1.

Kľúčovú úlohu pri priemyselnej transformácii zohráva podpora podnikania a zapájania súkromného sektora, ktoré sú hnacou silou štrukturálnych zmien. Mnohé prekážky brániace inovatívnemu podnikaniu často pretrvávajú tam, kde existuje silné priemyselné dedičstvo, najmä kde je nízka úroveň činnosti startupov a rozširujúcich sa podnikov, slabá podnikateľská kultúra a nedostatok inovácií a účinne prepojených znalostných sietí.

4.2.

Keďže inovácie v Európe zvyčajne vychádzajú z malých subjektov, je potrebné zamerať sa na podporu potenciálu MSP, ktoré poskytujú znalostné služby na vysokej úrovni, ako sú služby slobodných povolaní, a to aj pokiaľ ide o financovanie. Často zohrávajú priekopnícku úlohu v postavení príbuzných odvetví na trhu a sú spoľahlivými a voči kríze odolnými zamestnávateľmi.

4.3.

Podniky a organizácie sociálneho hospodárstva, subjekty v odvetví, ktoré sa osvedčilo ako veľmi odolné a prispelo k zmierneniu účinkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, sú aktívne najmä v oblastiach, ktoré sú ovplyvnené digitálnou a ekologickou transformáciou. Preto je potrebné zabezpečiť propagáciu ich činnosti a procesov sociálnej inovácie.

5. Úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti

5.1.

EHSV zdôraznil, že „zmeny, ktoré nové technológie, umelá inteligencia a veľké dáta spôsobujú vo výrobných procesoch a v hospodárstve vo všeobecnosti, takisto radikálne zmenia trh práce“ a že je však dôležité, aby „tieto zmeny prebiehali v rámci plodného sociálneho dialógu a pri rešpektovaní práv a kvality života pracovníkov (7)“.

5.2.

Úzka spolupráca medzi kľúčovými miestnymi/regionálnymi zainteresovanými stranami je nevyhnutná na to, aby sa určili najudržateľnejšie aplikácie a maximalizoval sa sociálno-ekonomický rozvoj. Osvedčené postupy sociálnych partnerov na všetkých úrovniach založené na kolektívnych zmluvách, vytvárajúcich rovnaké podmienky pre hospodárskych konkurentov v odvetví alebo regióne, poskytujú referenčnú hodnotu na podporu stratégie spravodlivého prechodu v súvislosti s dekarbonizáciou a inými cieľmi politiky v oblasti klímy (8).

6. Zabezpečenie spravodlivej transformácie – požiadavky na riadenie/reguláciu

6.1.

Pre tvorcov politík predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo súbor komplexných výziev v oblasti riadenia. Jednou z nich je dosiahnuť rovnováhu medzi dlhodobým strategickým rozmerom transformácie a potrebnými krátkodobými opatreniami. Transformácia si vyžaduje nielen dlhodobé strategické myslenie a tvorbu politiky, ale aj schopnosť prispôsobiť sa volebným cyklom a s tým spojenému želaniu orgánov verejnej správy a iných zainteresovaných strán vidieť výsledky realizovaných projektov.

6.2.

Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť neustále hodnotenie európskych a vnútroštátnych politík na sociálnej, hospodárskej a environmentálnej úrovni. Európsky semester postupne rozvíjal sociálnejší rozmer, ale jeho makroekonomický a fiškálny rozmer stále prevláda. EHSV preto navrhuje začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých aspektov EPSP a jeho zásad, ako aj 17 cieľov udržateľného rozvoja (9), čím sa vytvoria synergie so sociálnym prehľadom prostredníctvom zavedenia koncepcie udržateľného hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky pre všetkých (10) spolu s cielenými sociálnymi a environmentálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (11). Semester bol teraz prepracovaný tak, aby poskytoval viac opatrení na podporu oživenia, vďaka čomu sa podľa EHSV azda tiež podarí obnoviť celý mechanizmus riadenia EÚ a zabezpečiť, aby fungoval ako usmerňujúca sila na prežitie demokracie, ako aj na vzostupnú konvergenciu v rámci EÚ.

6.3.

Komplexná analýza synergií a kompromisov medzi cieľmi, iniciatívami a odporúčaniami, ktoré navrhuje EÚ v rôznych politických oblastiach semestra, by si vyžadovala vysoký stupeň politickej integrácie, súdržnosti a koordinácie medzi rôznymi inštitucionálnymi aktérmi zodpovednými za hospodárske, sociálne a environmentálne politiky a zlepšenie ich analytických kapacít.

6.4.

Okrem toho v záujme vyváženia inštitucionálnej nerovnováhy v hospodárskom a sociálnom riadení EHSV odporúča, aby sa pri uplatňovaní fiškálnych pravidiel EÚ, ktorými sa verejné investície oslobodzujú od výpočtu deficitu, ako aj pri zohľadňovaní udržateľnosti existujúcej úrovne dlhu, používalo tzv. „zlaté pravidlo“ (12) s cieľom zaručiť modernú zdravotnú, ekologickú, vzdelávaciu a technologickú infraštruktúru a zabrániť bezprecedentnej recesii (13).

6.5.

EHSV rovnako víta, že Európska komisia pozastavila vykonávanie Paktu stability a rastu a v záujme zabezpečenia stability aj rastu žiada jeho revíziu (14) s cieľom podporiť oživenie priemyslu EÚ a prechod na klimaticky neutrálne obehové a digitálne hospodárstvo.

7. Regionálne predpoklady priemyselnej transformácie

7.1.

Priemyselná transformácia má mnoho podôb, čím sa komplikuje uplatňovanie univerzálneho politického prístupu k rozvoju nových priemyselných procesov. Zatiaľ čo niektoré hospodárske odvetvia budú upadať a bude v rámci nich dochádzať k „nezvratnému“ poklesu hospodárskej produkcie a zamestnanosti, iné budú musieť prejsť radikálnou reštrukturalizáciou. Bude si to vyžadovať komplexný politický prístup a rozsiahle investície, verejné i súkromné, čo musí sprevádzať dobre fungujúci miestny a regionálny trh práce.

7.2.

Zosúladenie dlhodobých ambícií týkajúcich sa transformácie s krátkodobými prioritami môže byť náročné, pretože nemusí byť jednoduché získať súhlas verejnosti s politickými opatreniami, ktoré majú obmedzený okamžitý účinok. To stavia regióny s transformujúcim sa priemyslom do ťažkej situácie. Na jednej strane musia reagovať na bezprostrednú potrebu podnikať kroky v dôsledku úpadku tradičných priemyselných odvetví a riešiť problémy, ako je väčšia nezamestnanosť, strata príjmov a zhoršujúce sa životné podmienky u niektorých častí obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo starší ľudia. Na druhej strane musia prijať opatrenia na využitie príležitostí spojených s modernizáciou priemyslu, ako je prilákanie priemyslu s vyššou pridanou hodnotou, vytváranie a/alebo prilákanie nových spoločností a obchodných modelov a lepšie využívanie podporných technológií. Ak sa im to nepodarí, bude to mať politické dôsledky, ktoré môžu ovplyvniť aj podporu opatrení v oblasti klímy. Vzostup krajne pravicových hnutí v Európe a inde možno čiastočne vysledovať podľa deindustralizácie a zaostávania mnohých regiónov (15).

8. Stretnutia so zástupcami regiónov s transformujúcim sa priemyslom: hlavné výstupy

8.1.

V európskom programe pre transformáciu by sa mala posilniť úloha regiónov nachádzajúcich sa v procese transformácie. Zapojenie regionálnych správnych orgánov by mohlo prispieť k vytvoreniu ekosystémov potrebných na úspešnú transformáciu. Za základné predpoklady tohto procesu sa považujú dlhodobé plánovanie, silný miestne podmienený prístup, inteligentná špecializácia a program v oblasti ľudského kapitálu.

8.2.

Viaceré regióny v Európe – najmä uhoľné a oceliarske regióny – už prešli transformáciou buď z hospodárskych alebo klimatických dôvodov. Hlavným predpokladom úspešnej transformácie je inkluzívny a predvídavý prístup s cieľom zaistiť dôstojnú budúcnosť ľudí. To zahŕňa vypracovanie realistického plánu, vytvorenie potrebnej výskumnej infraštruktúry a poskytnutie technologických, inovačných, akademických a vzdelávacích zariadení spolu s potrebnými finančnými prostriedkami. V záujme zabezpečenia primeraného financovania by európske nástroje plánované na podporu týchto regiónov (napr. Európsky fond na spravodlivú transformáciu) nemali nahrádzať úsilie jednotlivých štátov.

9. Financovanie a podpora činností a projektov súvisiacich s transformáciou na úrovni EÚ

9.1.

Proces priemyselnej transformácie môže poskytnúť obrovské príležitosti, ale ich využitie si vyžaduje značné investície do vyspelej výroby a dostupnej infraštruktúry, ako aj do výskumu a inovácie. Ide aj o počiatočné náklady, ktoré zahŕňajú dávky, ktoré nahrádzajú príjmy, a výdavky na (re-)kvalifikáciu pracovníkov.

9.2.

Na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ už existuje mnoho nástrojov na podporu činností a projektov súvisiacich s transformáciou. Cieľ dosiahnuť spravodlivú transformáciu sa opätovne zdôraznil aj v Pláne Európskej únie na obnovu. Opatrenia na podporu politiky sa však príliš často vypracúvajú a vykonávajú nezávisle na rôznych úrovniach verejnej správy, pričom dochádza len k malej alebo žiadnej koordinácii a monitorovanie a hodnotenie je nedostatočné.

9.3.

EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby vo VFR na roky 2021 – 2027 zvýšili a vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na investičné potreby s cieľom zabezpečiť skutočnú a radikálnu ekologickú a digitálnu transformáciu. V záujme získania dostatočných finančných prostriedkov EHSV tiež odporúča rozšíriť škálu vlastných zdrojov, prípadne zahrnúť daň z digitálnych služieb, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a daň z finančných transakcií (16).

9.4.

V súčasnom programovom období sa v pravidlách uplatniteľných na veľké podniky, ktoré dostali podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov, stanovuje, že musia tento príspevok vrátiť, ak sa výrobná činnosť do desiatich rokov od záverečnej platby presunie mimo Úniu [článok 71 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (17)]. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť ustanovenia pre budúce programové obdobie s cieľom podporiť relokalizáciu a zaručiť súdržnosť, zachovať výrobnú štruktúru/kapacitu, zvýšiť zamestnanosť a podporiť udržateľnejší „územný rozvoj“.

9.5.

Výbor takisto podporuje zlepšenie fiškálneho riadenia EÚ, pokiaľ ide o riziká udržateľnosti a skúsenosti získané z monitorovania najlepších postupov zeleného rozpočtovania a fiškálnych plánov. Okrem toho sú potrebné daňové stimuly s cieľom presvedčiť podniky a jednotlivcov, aby investovali do ekologických iniciatív so sociálnym vplyvom (18).

9.6.

Výzvy, ktorým Európa čelí v súvislosti s prechodom na ekologické a digitálne hospodárstvo, si vyžadujú rozsiahle investície, ktoré sa nedajú zabezpečiť len verejnými finančnými prostriedkami a tradičným financovaním prostredníctvom bankových úverov. Od súkromného sektora sa budú vyžadovať obrovské investície. Koherentným spôsobom by sa mal zaviesť mechanizmus na nasmerovanie finančných zdrojov súkromného sektora do investícií, ktoré sú v súlade s kritériami ESG (environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu). Stratégie pre bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, udržateľné financovanie, digitálne financovanie a MSP sa preto navzájom posilňujú a sú zárukou nasmerovania finančných prostriedkov na produktívnejšie projekty. EHSV víta vytvorenie platformy pre udržateľné financovanie a očakáva zrýchlenie rozvoja sociálnej taxonómie.

10. Vplyv na zamestnanosť

10.1.

Keďže priemyselná transformácia si často vyžaduje prechod od starých a tradičných výrobných odvetví k činnostiam orientovaným na budúcnosť (dokonca aj v tradičných odvetviach), môže viesť k vyššej než priemernej miere nezamestnanosti (aspoň dočasne) v dôsledku lokálne koncentrovanej deindustrializácie a kvalifikačnej základne v upadajúcich odvetviach. Zásadný význam má predvídanie a zapojenie zástupcov pracovníkov na úrovni odvetví a podnikov a pred prijatím rozhodnutí. Je veľmi dôležité, aby politiky na riešenie priemyselnej transformácie pomáhali pracovníkom a miestnym komunitám, najmä pracovníkom so zdravotným postihnutím a iným pracovníkom zo zraniteľných skupín, riadiť transformáciu s čo najmenším možným narušením a zároveň maximalizovať potenciálne prínosy.

10.2. Zručnosti

10.2.1.

Úspešná transformácia zameraná na vytvorenie pracovných miest budúcnosti si vyžaduje prispôsobenie politík zamestnanosti a v oblasti rozvoja zručností miestnym podmienkam na trhu práce. Zároveň je potrebné, aby ponuka zručností zodpovedala dopytu po zručnostiach. Lepšie predvídanie budúceho súboru potrieb zručností a ponuku primeranej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovníkov vrátane prístupu k celoživotnému vzdelávaniu je potrebné spojiť s politikami, ktoré stimulujú investície do nových zdrojov zamestnanosti a rastu produktivity. Priemyselný výskum a rozvoj musí hľadať konkrétne príležitosti na to, aby mohol zaujať vedúce postavenie v oblasti technológií, čo zase vytvorí príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností. Kľúčovú úlohu pri poskytovaní podpory vo forme rekvalifikačných programov budú zohrávať aj technické inštitúty, profesijné organizácie a mimovládne organizácie, ako aj verejné agentúry zamestnania.

10.2.2.

EHSV konštatuje, že podporovanie ľudí pomocou odbornej prípravy v procese spravodlivej digitálnej a zelenej transformácie sa musí začať potvrdzovaním neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a zabezpečením uznávania a certifikácie kurzov odbornej prípravy, aby neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa mohlo byť súčasťou celkovej kvalifikácie príslušnej osoby (19).

10.3.

Program v oblasti zručností by mal venovať väčšiu pozornosť rozvoju kľúčových kompetencií v rámci povinných cyklov vzdelávania/učebných osnov, ako aj vzdelávaniu mladých ľudí a dospelých.

10.4.

Komisia uverejnila akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 (20). Mala by to byť prierezová stratégia, ktorá by tiež mohla zvýšiť strategický význam vzdelávania a odbornej prípravy medzi politickými oblasťami na európskej úrovni.

10.5. Akčný plán na vykonávanie EPSP

Spravodlivá transformácia si vyžadujú primerané sociálne politiky na podporu dobrých pracovných podmienok, dobre fungujúcich systémov kolektívneho vyjednávania a pracovnoprávnych vzťahov a poskytovanie náležitej sociálnej ochrany s cieľom pomôcť pracovníkom počas transformácie. EHSV by chcel predložiť niekoľko návrhov týkajúcich sa pripravovaného akčného plánu Komisie na vykonávanie EPSP.

10.5.1.

Výbor navrhuje, aby Komisia prehodnotila primeranosť príslušného acquis EÚ v oblasti pracovného práva a posilnila ho v snahe lepšie podporiť spravodlivú transformáciu vo vzťahu k pracovníkom.

10.5.2.

Právo na bezpečnosť a ochranu zdravia je základným pracovným právom všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich pracovnoprávny vzťah alebo druh obchodného modelu, v rámci ktorého pracujú. EHSV je veľmi znepokojený tým, že niektoré nové druhy práce, ktoré vznikli v dôsledku zmeny klímy a prechodu na digitálne technológie, by mohli byť mimo rozsahu pôsobnosti ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Okrem toho sa na digitalizovaných pracoviskách už preukázali významné riziká, ako je intenzifikácia práce, stres a psychosociálne násilie (21), a v budúcnosti možno očakávať nehody spôsobené umelou inteligenciou (22), ktorým treba predchádzať. EHSV preto žiada, aby boli všetci pracovníci v EÚ chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP (23).

10.5.3.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby vzhľadom na technologický vývoj vykonávala pravidelné preskúmanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a súvisiacich nariadení (24).

10.5.4.

Sociálny dialóg na vnútroštátnej a európskej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní hospodárskych, pracovných a sociálnych politík. EHSV podporuje, aby sa v rámci sociálneho dialógu na príslušnej národnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ navrhovali primerané opatrenia týkajúce sa spravodlivej transformácie zamerané na riadenie, zmenu a poskytovanie minimálnej ochrany v prípadoch reorganizácie pracovísk alebo hromadného prepúšťania vyplývajúceho z transformácie (v oblasti technológií, demografie, globalizácie, zmeny klímy, obehového hospodárstva) vrátane práva zapojiť sa do kolektívneho vyjednávania s cieľom predvídať zmeny a poskytovať podporu dotknutým pracovníkom (adaptácia smernice o hromadnom prepúšťaní) (25).

10.5.5.

EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu konzultácií a informovania pracovníkov a ich zástupcov pri zavádzaní zmien, nových technológií a systémov umelej inteligencie, ktoré môžu viesť k zmenám v organizácii práce, dohľade nad prácou a ich kontrole, ako aj v systémoch hodnotenia a prijímania pracovníkov. Vo všetkých podnikoch sa musia zabezpečiť práva na informácie a konzultácie a riadne uplatňovanie smernice o EZR a na úrovni EÚ by sa mal zaviesť harmonizovaný rámec týkajúci sa účasti zamestnancov v podnikových orgánoch. Výbor preto žiada vytvoriť silný a stabilný európsky rámec pre informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov (26) ako dôležitý aspekt rozvoja spravodlivých a spravodlivých spôsobov obnovy a/alebo environmentálnej a digitálnej transformácie. Komisia by mala podporovať sociálny dialóg s cieľom zapojiť pracovníkov do klimatickej a digitálnej transformácie vo všetkých členských štátoch a monitorovať jeho výsledky prostredníctvom európskeho semestra.

10.5.6.

Je potrebný rámec pre sociálne zodpovednú reštrukturalizáciu a predvídanie podnikovej zmeny, ktorý bude dopĺňať existujúce práva pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť a bude v súlade s kľúčovými prvkami európskeho sociálneho modelu (27). EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zrevidovať Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie a navrhnúť právny základ pre konkrétne rámcové podmienky týkajúce sa účasti pracovníkov, aby sa zlepšilo ich zapojenie do riešenia problémov spojených so zelenou dohodou a s procesom digitálnej transformácie (28).

10.5.7.

Akčný plán by mal stanoviť minimálnu hranicu práv na úrovni EÚ: EHSV vyzval na prijatie opatrení na ochranu minimálneho príjmu (29) s cieľom zastaviť chudobu a podporiť inkluzívny trh práce, a preto víta plány Komisie a nemeckého predsedníctva Rady na vytvorenie európskeho rámca pre systémy minimálneho príjmu (30). Výbor odporučil preskúmať možnosti stanoviť spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ (31). Vyzval tiež na vytvorenie európskej iniciatívy v oblasti minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania (32), a preto víta (33) iniciatívu Komisie o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (34).

10.6. Nová sociálna zmluva

S cieľom vytvoriť spôsoby obnovy, ktoré investujú do pracovných miest, a chrániť práva a životné minimum, obnoviť silné inštitúcie trhu práce pre všetkých pracovníkov v súlade s minulými záväzkami a zabezpečiť sociálnu ochranu, EHSV žiada, aby sa spravodlivá transformácia stala stredobodom oživenia prostredníctvom sociálneho dialógu s aktívnym zapojením občianskej spoločnosti v snahe pomôcť navrhnúť sociálnu, spravodlivú a inkluzívnu priemyselnú transformáciu.

V Bruseli 2. decembra 2020.

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) EC Summer 2020 Economic Forecast: A deeper recession with wider divergences (Európska komisia: Hospodárska prognóza – leto 2020: hlbšia a nerovnomernejšia recesia).

(2) Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 173.

(4) Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 6.

(5) Štúdia EHSV na tému „Finding a new consensus on European civil society values and their evaluation“(Hľadanie nového konsenzu o hodnotách európskej občianskej spoločnosti a ich hodnotení).

(6) Ú. v. EÚ C 47, 11.2. 2020, s. 64.

(7) Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 6.

(8) Rámcová dohoda o spravodlivom prechode v oblasti ťažby uhlia a udržateľnom rozvoji banských komunít na obdobie 2019 – 2027 (Španielsko); Pracovné miesta pre klímu (Portugalsko); Dohoda sociálnych partnerov o spravodlivej transformácii a zmene klímy (Grécko); Thyssenkrupp Steel Europe: Budúci pakt pre oceľ 20 – 30 (Nemecko, marec 2020).

(9) Ú. v. EÚ C 120, 14.4.2020, s. 1.

(10) Charveriat, C. and Bodin, E. (2020), Delivering the Green Deal: the role of a reformed European Semester within a new sustainable economy strategy, (C. Charveriat a E. Bodin (2020), Vykonávanie zelenej dohody: úloha reformovaného európskeho semestra v rámci novej stratégie udržateľného hospodárstva).

(11) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.

(12) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.

(14) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.

(15) Rodríguez-Pose, A. (2017), The revenge of the places that don’t matter (and what to do about it), Cambridge Journal of Regions, Economy and Society, Vol. 11, No. 1, pp. 189–209, (A. Rodríguez-Pose (2017), Odveta miest, na ktorých nezáleží (a čo s tým), Cambridge Journal of Regions, Economy and Society, zv. 11, č. 1, s. 189 – 209).

(16) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106.

(17) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(18) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 63.

(19) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 40.

(20) https://ec.europa.eu/education/sites/default/files/document-library-docs/deap-factsheet-sept2020_en.pdf.

(21) MOP (2019) The Threat of Physical and Psychosocial Violence and Harassment in Digitalized Work (Hrozba fyzického a psychosociálneho násilia a obťažovania v digitalizovanej práci).

(22) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.

(23) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 52.

(24) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.

(25) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.

(26) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 14.

(27) Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 35.

(28) Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 1.

(29) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1.

(30) Závery Rady o posilnení ochrany minimálneho príjmu s cieľom bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu počas pandémie COVID-19 a po nej.

(31) Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32.

(32) Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 159.

(33) Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 1.

(34) COM(2020) 682 final.

PRÍLOHA

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté (článok 59 ods. 3 rokovacieho poriadku):

a) Bod 2.1 (pozmeňovací návrh 9)

Zmeniť

„2.1.

Toto prieskumné stanovisko si vyžiadal Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci ako príspevok k nadchádzajúcemu akčnému plánu na vykonávanie EPSP a budúcemu sociálnemu samitu EÚ, ktorý je naplánovaný na máj 2021 v Porte. Toto prieskumné stanovisko si vyžiadal Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci. Podľa listu Európskeho parlamentu by sa stanovisko malo venovať najmä týmto témam: spravodlivá transformácia, zelená dohoda, digitálna transformácia, priemyselná stratégia, politiky zamestnanosti a sociálneho začleňovania, ktoré sú jadrom série prerokovávaných a budúcich legislatívnych a nelegislatívnych spisov súvisiacich s ekologickou a digitálnou transformáciou.“

Výsledok hlasovania:

Za:	99
Proti:	129
Zdržalo sa:	20

b) Bod 2.2 (pozmeňovací návrh 10)

Zmeniť

„2.2.

Európske podniky a pracovníci čelia obrovským hospodárskym a sociálnym a hospodárskym dôsledkom pandémie COVID-19. Mnohé spoločnosti kolabujú, ľudia strácajú strácame pracovné miesta a domácnosti prichádzajú o svoje živobytie. Napriek bezprecedentným hospodárskym záchranným opatreniam zameraným na zmiernenie účinkov obmedzenia pohybu na prácu a činnosť podnikov, hospodárske prognózy poskytujú veľmi znepokojujúci obraz. Predpokladá sa, že hospodárstvo EÚ sa v roku 2020 prepadne o 8,3 % a v roku 2021 narastie o 5,8 %. Avšak aj rast v roku 2021 bude o niečo menej výrazný, než sa predpokladalo na jar (1) . Pandémia COVID-19 tvrdo zasiahla európske hospodárstvo: mnoho podnikov sa zatvára, ľudia prichádzajú o prácu, domácnosti prichádzajú o zdroj príjmov, efektivita zdravotníckych služieb klesá. Členské štáty sú rekordne zadlžené nad rámec stanovených pravidiel v oblasti výdavkov a EÚ po prvý raz vytvorila aj spoločný dlh. Taktiež ešte nepoznáme dôsledky brexitu a nevieme ani, kedy sa pandémia skončí.“

Výsledok hlasovania:

Za:	95
Proti:	140
Zdržalo sa:	22

c) Bod 2.3 (pozmeňovací návrh 11)

Zmeniť

„2.3.

Je potrebné identifikovať a podporovať kľúčový priemysel a odvetvia, počnúc ľudskými zdrojmi až po výskum, čoho výsledkom bude európska priemyselná politika, ktorá bude tieto strategické odvetvia chrániť na trhu a zaistí bezpečnú dodávku kľúčových zdrojov. Priemyselná politika Európy by mala slúžiť ako zastrešujúca politika na koordináciu všetkých rôznorodých európskych politík koherentným a komplexným spôsobom s cieľom zabezpečiť synergie. Takáto transformácia si bude vyžadovať, aby Európska komisia stanovila smerovanie a zosúladila politiky členských štátov s politikami EÚ. To neznamená mikroriadenie, ale zosúladenie politík tak, aby boli koherentné a podporovali transformačné zmeny. Tento proces bude možný len s aktívnou účasťou organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Bez ‚sociálnej dohody‘ založenej na demokratickej a účinnej účasti občanov EÚ zelená dohoda nebude prínosom pre všetkých.“

Výsledok hlasovania:

Za:	91
Proti:	137
Zdržalo sa:	18

d) Bod 2.5 NOVÝ (pozmeňovací návrh 13)

Vložiť nový bod

„2.5.

Najlepšou politickou reakciou je naplniť očakávania spojené s Európskym nástrojom obnovy, ktorý predstavuje jedinečnú príležitosť na rýchlu obnovu transformačného charakteru. Najvyššou prioritou by malo byť začatie tohto procesu a spolupráca so súkromným sektorom.“

Výsledok hlasovania:

Za:	97
Proti:	136
Zdržalo sa:	22

e) Bod 2.6 NOVÝ (pozmeňovací návrh 14)

Vložiť nový bod

„2.6.

Výzvy, ktoré priniesol brexit, by sa mali prekonať intenzívnym úsilím o posilnenie jednotného trhu, ktorý vytvára silnejšie, zdravé a konkurencieschopné prostredie pre podniky.“

Výsledok hlasovania:

Za:	93
Proti:	141
Zdržalo sa:	20

f) Bod 2.4 (pozmeňovací návrh 15)

Zmeniť

„2.4.

Spravodlivá transformácia“ je pojem, ktorý sa v tejto súvislosti objavil v spojitosti s environmentálnymi a technologickými zmenami. EHSV považuje spravodlivú transformáciu za základný prvok rozpočtu aj plánu obnovy, v ktorých sa presadzuje ekologickejšie európske hospodárstvo. Je preto potrebné rozvinúť širšie chápanie ‚spravodlivej transformácie‘ (presahujúcej rámec uhlíkových hospodárstiev), ktorej á bude v plnej miere realizovať EPSP (2) , bude základom budú vychádzať z novej spoločenskej zmluvy a zároveň bude presadzovať reformu systémov prerozdeľovania, rovnováha u medzi pracovným a súkromným životom a rodová ú rovnosť,. Obzvlášť dôležité v súvislosti s vykonávaním EPSP sú vysokokvalitné pracovné miesta pre všetkých, prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane práva na prístupu k celoživotnému vzdelávaniu e, najmä pre zraniteľné skupiny, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám pre všetkých, sociálna ochrana a začlenenie zraniteľných skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní ľudia, ženy, mladí ľudia, legálni migranti alebo osoby so zdravotným postihnutím. Všetky tieto dôležité ciele možno dosiahnuť na základe prosperujúceho hospodárstva, nových vysokokvalifikovaných pracovných miest ponúkaných zamestnávateľmi a potrebných investícií do nových technológií.“

Výsledok hlasovania:

Za:	82
Proti:	152
Zdržalo sa:	20

g) Bod 2.5 (pozmeňovací návrh 16)

Zmeniť

„2.5.

Krajiny a regióny prechádzajúce priemyselnou transformáciou zvyčajne čelia výzvam pri modernizácii svojej priemyselnej základne, zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, kompenzácii straty pracovných miest v kľúčových odvetviach a zvyšovaní nízkej produktivity, ktorá obmedzuje rast príjmov, vzostupnú konvergenciu a kompenzáciu nepriaznivých demografických trendov. Celkovo by mohli ťažiť z ekologizácie, technologického pokroku a súvisiaceho vývoja, existuje však riziko, že sa zabudne na niektoré miesta a určité skupiny obyvateľstva, najmä zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, Rómovia a legálni migranti. Riešenie výziev spojených s dlhodobou transformáciou si vyžaduje predvídanie zmien a aktívne riadenie zmien zo strany tvorcov politík, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a kľúčových zainteresovaných strán v týchto krajinách a regiónoch. Sociálny dialóg, informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov a ich zastupujúcich organizácií, a to aj v rozhodovacích orgánoch (radách a dozorných radách) na rozhodovacom procese, zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení a ovplyvňovaní rozhodovania podniku s cieľom riadiť transformáciu progresívnym spôsobom. EHSV vyzýva Komisiu, aby v budúcej aktualizovanej priemyselnej stratégii posilnila a rozvinula sociálny rozmer.“

Výsledok hlasovania:

Za:	92
Proti:	152
Zdržalo sa:	17

h) Bod 2.6 (pozmeňovací návrh 17)

Zmeniť

„2.6.

Riešenie krízy v dôsledku pandémie a umožnenie úspešnej priemyselnej transformácie je v záujme všetkých skupín zainteresovaných strán a vyžaduje si spoločné úsilie a spoločné ciele (ako napríklad dlhodobý rozvoj podnikania) a účinný sociálny dialóg v atmosfére dôvery, ako aj pozitívny postoj. EHSV sa domnieva, že dobré, a teda udržateľné riadenie podnikov spojené so spoločným predvídaním zmien je kľúčom k úspechu musí vychádzať z osvedčených zákonných minimálnych noriem vnútorného trhu, pričom hlas pracovníkov sa musí prejaviť prostredníctvom informovania, konzultácií a ich účasti v správnych radách podniku.“

Výsledok hlasovania:

Za:	90
Proti:	151
Zdržalo sa:	18

i) Bod 2.7 (pozmeňovací návrh 18)

Zmeniť

„2.7.

Digitalizácia i automatizácia môžu mať na hospodárstvo a spoločnosť pozitívny aj negatívny vplyv. Táto transformácia by si vyžadovala reguláciu, ktorá sa riadi prístupy, ktoré sa riadia technologickou transformáciou a predvída predvídajú zmeny tým, že zapája zapájajú sociálnych partnerov. Európske zamestnanecké rady a európske spoločnosti (Societas Europaea) môžu slúžiť ako pozitívny príklad povinného cezhraničného zapájania pracovníkov s cieľom vyvažovať záujmy a hľadať riešenia v duchu sociálneho partnerstva. To zahŕňa zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov a vyjednávanie kolektívnych zmlúv alebo iných sociálnych dohôd v snahe podporiť samostatnosť práce a zabezpečiť dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Digitalizácia a internetové hospodárstvo takisto viedli k vzniku nových foriem práce, ako je práca pre platformy, kde pracovníci nemajú žiadne sociálne a pracovné zabezpečenie a často pracujú za veľmi neistých podmienok a s nejasným postavením. Ich pracovné podmienky a postavenie sa musia zosúladiť na európskej úrovni, aby sa podporila spravodlivá mobilita a integrácia na vnútornom trhu (3) . EHSV preto považuje za potrebné vytvoriť právnu istotu pre pracovníkov vymedzením právneho postavenia pracovnej sily v digitálnom platformovom hospodárstve. V dôsledku obmedzeného alebo žiadneho prístupu k sociálnej ochrane vznikajú náklady nielen pre samotných pracovníkov, ale aj systémy sociálneho zabezpečenia.“

Výsledok hlasovania:

Za:	88
Proti:	149
Zdržalo sa:	24

j) Bod 2.8 (pozmeňovací návrh 19)

Zmeniť

„2.8.

Digitálna transformácia prináša aj potenciálne riziká v oblastiach, ako je finančná stabilita, finančná trestná činnosť a ochrana spotrebiteľa. Tieto riziká sa môžu ďalej zvyšovať v dôsledku roztriešteného regulačného prostredia v EÚ a nerovnomerného globálneho vývoja v oblasti regulácie tohto odvetvia. EHSV preto považuje za potrebné, aby EÚ vytvorila komplexný a stabilný regulačný rámec v tejto oblasti. Takisto odporúča, aby sa v roku 2021 dosiahlo komplexné riešenie v daňovej oblasti na úrovni OECD EÚ obnovila svoju iniciatívu týkajúcu sa zdaňovania veľkých digitálnych spoločností (4).“

Výsledok hlasovania:

Za:	89
Proti:	149
Zdržalo sa:	22

k) Bod 5.2 (pozmeňovací návrh 21)

Doplniť

„5.2.

Úzka spolupráca medzi kľúčovými miestnymi/regionálnymi zainteresovanými stranami je nevyhnutná na to, aby sa určili najudržateľnejšie aplikácie a maximalizoval sa sociálno-ekonomický rozvoj. Osvedčené postupy sociálnych partnerov na všetkých úrovniach založené na kolektívnych zmluvách alebo iných formách sociálneho dialógu, vytvárajúcich rovnaké podmienky pre hospodárskych konkurentov v odvetví alebo regióne, poskytujú referenčnú hodnotu na podporu stratégie spravodlivého prechodu v súvislosti s dekarbonizáciou a inými cieľmi politiky v oblasti klímy (5).“

Výsledok hlasovania:

Za:	93
Proti:	146
Zdržalo sa:	19

l) Bod 6.2 (pozmeňovací návrh 22)

Zmeniť

„6.2.

Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť neustále cyklické hodnotenie európskych a vnútroštátnych politík na sociálnej, hospodárskej a environmentálnej úrovni. Európsky semester postupne rozvíjal sociálnejší rozmer, ale jeho makroekonomický a fiškálny rozmer stále prevláda. EHSV preto navrhuje začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých aspektov EPSP a jeho zásad, ako aj 17 cieľov udržateľného rozvoja (6) , čím sa vytvoria synergie so sociálnym prehľadom prostredníctvom zavedenia koncepcie udržateľného hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky pre všetkých (7) spolu s cielenými sociálnymi a environmentálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (8) . Semester bol teraz prepracovaný tak, aby poskytoval viac opatrení na podporu oživenia, vďaka čomu sa podľa EHSV azda tiež podarí posilniť obnoviť celý mechanizmus riadenia EÚ a zabezpečiť, aby fungoval ako usmerňujúca sila na podporu prežitie demokracie, ako aj na vzostupnú konvergenciu v rámci EÚ.“

Výsledok hlasovania:

Za:	87
Proti:	148
Zdržalo sa:	21

m) Bod 6.4 (pozmeňovací návrh 23)

Doplniť

„6.4.

Okrem toho v záujme vyváženia inštitucionálnej nerovnováhy v hospodárskom a sociálnom riadení EHSV odporúča, aby sa pri uplatňovaní fiškálnych pravidiel EÚ, ktorými sa odôvodnené verejné investície oslobodzujú od výpočtu deficitu, ako aj pri zohľadňovaní udržateľnosti existujúcej a budúcej úrovne dlhu, používalo dobre vyvážené tzv. ‚zlaté pravidlo‘ (9) tak, aby sa tým neohrozila strednodobá finančná stabilita, s cieľom zaručiť modernú zdravotnú, ekologickú, vzdelávaciu a technologickú infraštruktúru a zabrániť bezprecedentnej recesii (10).“

Výsledok hlasovania:

Za:	87
Proti:	159
Zdržalo sa:	16

n) Bod 9.3 (pozmeňovací návrh 24)

Zmeniť

„9.3.

EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby vo VFR na roky 2021 – 2027 posilnili podnikateľskú klímu a zvýšili a vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na investičné potreby s cieľom zabezpečiť skutočnú a radikálnu ekologickú a digitálnu transformáciu. V záujme získania dostatočných finančných prostriedkov EHSV tiež odporúča analýzu účinkov rozšírenia škály rozšíriť škálu vlastných zdrojov, ktoré by prípadne pochádzali z príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ, mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a digitálnej dane prípadne zahrnúť daň z digitálnych služieb, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a daň z finančných transakcií (11).“

Výsledok hlasovania:

Za:	91
Proti:	157
Zdržalo sa:	13

o) Bod 9.4 (pozmeňovací návrh 25)

Doplniť

„9.4.

V súčasnom programovom období sa v pravidlách uplatniteľných na veľké podniky, ktoré dostali podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov, stanovuje, že musia tento príspevok vrátiť, ak sa výrobná činnosť do desiatich rokov od záverečnej platby presunie mimo Úniu [článok 71 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013]. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť ustanovenia pre budúce programové obdobie s cieľom podporiť relokalizáciu a zaručiť súdržnosť v duchu strategickej autonómie, zachovať výrobnú štruktúru/kapacitu, zvýšiť zamestnanosť a podporiť udržateľnejší „územný rozvoj.“

Výsledok hlasovania:

Za:	89
Proti:	149
Zdržalo sa:	19

p) Bod 9.5 (pozmeňovací návrh 26)

Zmeniť

„9.5.

Výbor takisto podporuje zlepšenie fiškálneho riadenia EÚ, pokiaľ ide o riziká udržateľnosti a skúsenosti získané z monitorovania najlepších postupov zeleného rozpočtovania a fiškálnych plánov. Okrem toho sú môžu byť potrebné daňové stimuly s cieľom presvedčiť motivovať podniky a jednotlivcov, aby investovali do ekologických iniciatív so sociálnym vplyvom (12) . Takéto stimuly by sa mali dôkladne posúdiť v analýze nákladov a prínosov.“

Výsledok hlasovania:

Za:	93
Proti:	154
Zdržalo sa:	16

q) Bod 9.6 (pozmeňovací návrh 27)

Zmeniť

„9.6.

Výzvy, ktorým Európa čelí v súvislosti s prechodom na ekologické a digitálne hospodárstvo, si vyžadujú rozsiahle investície, ktoré sa nedajú zabezpečiť len verejnými finančnými prostriedkami a tradičným financovaním prostredníctvom bankových úverov. Obrovské sumy sa budú vyžadovať od súkromného sektora z rôznych druhov súkromných finančných prostriedkov sa každoročne investujú do škodlivých hospodárskych činností v celom spektre priemyselných odvetví, pričom hrozí, že nakoniec skončia ako ‚uviaznuté aktíva‘. Koherentným spôsobom by sa mal zaviesť mechanizmus na nasmerovanie finančných zdrojov súkromného sektora do investícií, ktoré sú v súlade s kritériami ESG (environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu). Stratégie pre bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, udržateľné financovanie, digitálne financovanie a MSP sa preto navzájom posilňujú a sú zárukou nasmerovania finančných prostriedkov na produktívnejšie projekty. EHSV víta vytvorenie platformy pre udržateľné financovanie a očakáva zrýchlenie rozvoja sociálnej taxonómie.“

Výsledok hlasovania:

Za:	74
Proti:	154
Zdržalo sa:	31

r) Bod 10.1 (pozmeňovací návrh 28)

Zmeniť

„10.1.

Výsledok hlasovania:

Za:	88
Proti:	149
Zdržalo sa:	17

s) Body 10.5, 10.5.1, 10.5.2, 10.5.3, 10.5.4, 10.5.5, 10.5.6, 10.5.7 (pozmeňovací návrh 30)

Vypustiť

„10.5.

Akčný plán na vykonávanie EPSP

„10.5.1.

„10.5.2.

Právo na bezpečnosť a ochranu zdravia je základným pracovným právom všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich pracovnoprávny vzťah alebo druh obchodného modelu, v rámci ktorého pracujú. EHSV je veľmi znepokojený tým, že niektoré nové druhy práce, ktoré vznikli v dôsledku zmeny klímy a prechodu na digitálne technológie, by mohli byť mimo rozsahu pôsobnosti ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Okrem toho sa na digitalizovaných pracoviskách už preukázali významné riziká, ako je intenzifikácia práce, stres a psychosociálne násilie (13) , a v budúcnosti možno očakávať nehody spôsobené umelou inteligenciou (14) , ktorým treba predchádzať. EHSV preto žiada, aby boli všetci pracovníci v EÚ chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP (15).“

„10.5.3.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby vzhľadom na technologický vývoj vykonávala pravidelné preskúmanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a súvisiacich nariadení (16).“

„10.5.4.

„10.5.5.

EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu konzultácií a informovania pracovníkov a ich zástupcov pri zavádzaní zmien, nových technológií a systémov umelej inteligencie, ktoré môžu viesť k zmenám v organizácii práce, dohľade nad prácou a ich kontrole, ako aj v systémoch hodnotenia a prijímania pracovníkov. Vo všetkých podnikoch sa musia zabezpečiť práva na informácie a konzultácie a riadne uplatňovanie smernice o EZR a na úrovni EÚ by sa mal zaviesť harmonizovaný rámec týkajúci sa účasti zamestnancov v podnikových orgánoch. Výbor preto žiada vytvoriť silný a stabilný európsky rámec pre informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov (18) ako dôležitý aspekt rozvoja spravodlivých a spravodlivých spôsobov obnovy a/alebo environmentálnej a digitálnej transformácie. Komisia by mala podporovať sociálny dialóg s cieľom zapojiť pracovníkov do klimatickej a digitálnej transformácie vo všetkých členských štátoch a monitorovať jeho výsledky prostredníctvom európskeho semestra.“

„10.5.6.

Je potrebný rámec pre sociálne zodpovednú reštrukturalizáciu a predvídanie podnikovej zmeny, ktorý bude dopĺňať existujúce práva pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť a bude v súlade s kľúčovými prvkami európskeho sociálneho modelu (19) . EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zrevidovať Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie a navrhnúť právny základ pre konkrétne rámcové podmienky týkajúce sa účasti pracovníkov, aby sa zlepšilo ich zapojenie do riešenia problémov spojených so zelenou dohodou a s procesom digitálnej transformácie (20).“

„10.5.7.

Akčný plán by mal stanoviť minimálnu hranicu práv na úrovni EÚ: EHSV vyzval na prijatie opatrení na ochranu minimálneho príjmu (21) s cieľom zastaviť chudobu a podporiť inkluzívny trh práce, a preto víta plány Komisie a nemeckého predsedníctva Rady na vytvorenie európskeho rámca pre systémy minimálneho príjmu (22) . Výbor odporučil preskúmať možnosti stanoviť spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ (23) . Vyzval tiež na vytvorenie európskej iniciatívy v oblasti minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania (24) , a preto víta (25) iniciatívu Komisie o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (26).“

Výsledok hlasovania:

Za:	93
Proti:	149
Zdržalo sa:	17

t) Bod 10.6 (pozmeňovací návrh 31)

Vypustiť

„10.6.

Nová sociálna zmluva

Výsledok hlasovania:

Za:	85
Proti:	146
Zdržalo sa:	19

u) Bod 1.1 (pozmeňovací návrh 1)

Zmeniť

„1.1.

Existuje niekoľko predpokladov, aby priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo mala v Európe udržateľnú, spravodlivú a sociálne prijateľnú budúcnosť. Musí sa však zohľadniť nová situácia. Pandémia COVID-19 tvrdo zasiahla európske hospodárstvo: mnoho podnikov sa zatvára, ľudia prichádzajú o prácu, domácnosti prichádzajú o zdroj príjmov, efektivita zdravotníckych služieb klesá. V dôsledku pandémie COVID-19 nej sa potreba oveľa širšej a silnejšej účasti sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na tvorbe politík na všetkých úrovniach stala naliehavejšia a takisto je potrebný realistický silný regulačný rámec a normy na európskej úrovni, s prihliadnutím na osobitosti členských štátov, rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi a na zásadu subsidiarity, najmä pokiaľ ide o sociálnu agendu. V tomto úsilí by mal zohrávať dôležitú úlohu avizovaný akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP).“

Výsledok hlasovania:

Za:	90
Proti:	146
Zdržalo sa:	18

v) Bod 1.5 NOVÝ (pozmeňovací návrh 4)

Vložiť nový bod

„1.5.

Výsledok hlasovania:

Za:	97
Proti:	136
Zdržalo sa:	22

w) Bod 1.6 NOVÝ (pozmeňovací návrh 5)

Vložiť nový bod

„1.6.

Výzvy, ktoré priniesol brexit, by sa mali prekonať intenzívnym úsilím o posilnenie jednotného trhu, ktorý vytvára silnejšie, zdravé a konkurencieschopné prostredie pre podniky.“

Výsledok hlasovania:

Za:	93
Proti:	141
Zdržalo sa:	20

x) Bod 1.4 (pozmeňovací návrh 6)

Zmeniť

„1.4.

Odolná, udržateľná, spravodlivá a prosperujúca Európa si vyžaduje regulačný jasný rámec, ktorý môže posilniť proces spravodlivej transformácie, pričom sa zohľadnia jeho etické vplyvy a verejné záujmy, ako sú ochrana spotrebiteľa, zdravie, bezpečnosť a kvalita. EHSV odporúča, aby európske a vnútroštátne inštitúcie zaviedli nové štruktúry riadenia, ktoré môžu zabezpečiť aktívne zapojenie miestneho hospodárstva, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania spravodlivých opatrení s cieľom zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu. Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. EHSV odporúča začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých zásad Európskeho pilier sociálnych práv.“

Výsledok hlasovania:

Za:	80
Proti:	145
Zdržalo sa:	16

y) Bod 1.8 (pozmeňovací návrh 8)

Zmeniť

„1.8.

EHSV víta avizovaný akčný plán na vykonávanie EPSP. V záujme väčšej podpory spravodlivej transformácie by sa pre pracovníkov malo mali posilniť acquis politiky v oblasti pracovného práva EÚ:. V akčnom pláne by sa mala stanoviť minimálna hranica práv na úrovni EÚ, a to vrátane práva na zdravia e a bezpečnosti ť vzťahujúcich eho sa na všetkých pracovníkov a nové druhy práce, práva na informácie, konzultácie, spolurozhodovanie a účasť, ktoré sa neobmedzujú len na prechodné situácie, práva na rozvíjanie zručností, minimálnych noriem poistenia v nezamestnanosti, minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania alebo iných foriem dohody v súlade s právomocami členských štátov.“

Výsledok hlasovania:

Za:	98
Proti:	148
Zdržalo sa:	17

(1) EC Summer 2020 Economic Forecast: A deeper recession with wider divergences (Európska komisia: Hospodárska prognóza – leto 2020: hlbšia a nerovnomernejšia recesia).

(2) Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021.

(3) Stanovisko EHSV na tému Dôstojná práca v platformovom hospodárstve, SOC/645.

(4) Stanovisko EHSV na tému Boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí.

(5) Rámcová dohoda o spravodlivom prechode v oblasti ťažby uhlia a udržateľnom rozvoji banských komunít na obdobie 2019 – 2027 (Španielsko); Pracovné miesta pre klímu (Portugalsko); Dohoda sociálnych partnerov o spravodlivej transformácii a zmene klímy (Grécko); Thyssenkrupp Steel Europe: Budúci pakt pre oceľ 20 – 30 (Nemecko, marec 2020).

(6) Stanovisko EHSV na tému Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 , Ú. v. EÚ C 120, 14.4.2020, s. 1 .

(7) Charveriat, C. and Bodin, E. (2020), Delivering the Green Deal: the role of a reformed European Semester within a new sustainable economy strategy, (C. Charveriat a E. Bodin (2020), Vykonávanie zelenej dohody: úloha reformovaného európskeho semestra v rámci novej stratégie udržateľného hospodárstva ).

(8) Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv – hodnotenie úvodného vykonávania a odporúčania do budúcnosti , Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1 .

(9) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106.

(12) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 63.

(13) MOP (2019) The Threat of Physical and Psychosocial Violence and Harassment in Digitalized Work (Hrozba fyzického a psychosociálneho násilia a obťažovania v digitalizovanej práci).

(14) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.

(15) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 52 .

(16) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.

(17) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.

(18) Stanovisko EHSV na tému Sociálny dialóg v záujme hospodárskej udržateľnosti a odolnosti, SOC/644 (prijaté 29. októbra 2020, zatiaľ nezverejnené).

(19) Ú. v. EÚ C 161, 6.6. 2013, s. 35.

(20) Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021.

(21) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1.

(22) Závery Rady o posilnení ochrany minimálneho príjmu s cieľom bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu počas pandémie COVID-19 a po nej.

(23) Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32.

(24) Stanovisko EHSV na tému Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe.

(25) Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021.

(26) COM(2020) 682 final.

16.2.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 56/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zásady verejných služieb v záujme stability demokratického poriadku

(prieskumné stanovisko na žiadosť nemeckého predsedníctva Rady EÚ)

(2021/C 56/03)

Spravodajca:	Christian MOOS (DE – III)
Pomocný spravodajca:	Philip VON BROCKDORFF (MT – II)

Žiadosť nemeckého predsedníctva Rady EÚ	list z 18. 2. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	17. 3. 2020
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	11. 11. 2020
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	220/0/15

1. Zhrnutie

1.1.

Nemecké predsedníctvo Rady EÚ požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) o vypracovanie stanoviska na tému zásad, ktoré sa musia dodržiavať v oblasti verejných služieb členských štátov EÚ, aby sa zaručilo uplatňovanie kľúčových základných hodnôt demokracie a právneho štátu. Stanovisko by sa malo zaoberať aj podmienkami, v ktorých tieto zásady zohrávajú v čase krízy úlohu automatických stabilizátorov demokracie a právneho štátu.

1.2.

EÚ už vyše desaťročie čelí závažným krízam, ktoré zahŕňajú boj proti terorizmu, globálny finančný dlh a hospodársku krízu, krízu spoločného európskeho azylového systému, environmentálnu a klimatickú krízu či pandémiu COVID-19. Efektívne verejné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvládaní kríz, zaručovaní verejnej bezpečnosti a bezpečnosti zásobovania, a to tým, že poskytujú prístup k svojim službám na základe zásady rovnakého prístupu a zaručenia univerzálnosti.

1.3.

V niektorých z týchto mimoriadnych krízových situácií bolo vzhľadom na vyhlásenie výnimočného stavu dočasne nevyhnutné obmedziť základné práva. V snahe zaručiť odôvodnenosť a primeranosť takýchto opatrení verejné služby stoja pred výzvou dosiahnuť vyváženosť medzi zasahovaním do základných práv a presadzovaním zásad právneho štátu, pričom musia takisto zabezpečiť zákonnosť všetkých správnych opatrení.

1.4.

Pokiaľ ide o hrozby pre demokraciu a právny štát na celom svete aj v EÚ, verejné služby zabezpečujú funkciu ochrany, pretože môžu odmietnuť podrobiť sa protizákonným pokynom a presadzovať európske hodnoty a právny štát. Tým, že verejné služby dodržiavajú základné zásady, t. j. objektivitu, integritu, transparentnosť, rešpektovanie iných a záväzku voči Európskej únii a jej občanom, predstavujú piliere demokracie a boja proti populizmu.

1.5.

Na to, aby sa zaručilo, že verejné služby v Európe budú vo všetkých krízových situáciách fungovať ako automatický stabilizátor, európske hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ, Charte základných práv EÚ, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, zárukách členských štátov v oblasti základných a ľudských práv zakotvených v ich ústavách, ako aj spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa stanovuje v Zmluve o Európskej únii (ZEÚ), Protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu, musia predstavovať všeobecné usmernenia pre administratívne postupy na európskej úrovni a vo všetkých členských štátoch EÚ v súlade s ich ústavami.

1.6.

EHSV ďalej zdôrazňuje, že fungovanie verejných služieb na všetkých úrovniach v celej EÚ si vyžaduje potrebné zručnosti a ľudské, technické, materiálne a finančné zdroje, ako aj náležité pracovné podmienky, dostatočné odmeňovanie a sociálny dialóg pre štátnych zamestnancov, aby mohli vykonávať úlohy, ktoré im boli zverené, a plniť funkciu automatického stabilizátora.

1.7.

Členské štáty majú výlučnú zodpovednosť za svoje verejné služby, ktoré organizujú podľa svojich tradičných zásad a v súlade so svojím ústavným právom. Bez toho, aby bol dotknutý tento aspekt, sa EHSV zasadzuje za účinný európsky právny rámec (vrátane sankcií), ktorým by sa zaručilo, že všetky členské štáty budú v plnom rozsahu dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu v súlade s kodanskými kritériami, ktoré sú nevyhnutným základom dobrého správania správnych orgánov v EÚ a jej členských štátoch.

2. Vymedzenie problematiky, pojmov a cieľa stanoviska

2.1.

V EÚ neexistuje jednotné vymedzenie pojmu „verejná služba“. Na účely tohto stanoviska EHSV považuje za verejné služby rôzne verejné administratívne služby, služby patriace do výsadnej právomoci štátu, ako aj tie, ktoré majú priemyselný alebo obchodný charakter a ktoré sa na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni poskytujú vo všeobecnom záujme.

2.2.

Verejné služby zabezpečujú udržiavanie základných demokratických hodnôt, ako je dodržiavanie základných a ľudských práv, ústavodarná moc ľudu, deľba moci, nezávislosť súdnictva, zodpovednosť vlády, pluralitný systém, sloboda prejavu a právo namietať, sloboda médií, nediskriminácia, práva menšín a zákonnosť správneho konania. V prípade EÚ sú tieto základné hodnoty zakotvené ako európske hodnoty, a to najmä v článku 2 (ZEÚ a v Charte základných práv).

2.3.

Pojem „automatické stabilizátory“ je prevzatý z ekonomickej teórie. Analogicky s ekonomickým vymedzením tejto koncepcie sa zásady poskytovania verejných služieb považujú za automatické stabilizátory, ktoré zaručujú uplatňovanie základných hodnôt demokracie, a to predovšetkým v čase krízy.

2.4.

Cieľom tohto stanoviska je stanoviť kritériá a sformulovať európske odporúčania, aby verejné služby, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy, mohli fungovať ako stabilizačný prvok demokracie a právneho štátu. Ide o uznanie základnej hodnoty efektívnych verejných služieb v súvislosti s obranou základných kľúčových hodnôt demokracie a právneho štátu v Európe.

2.5.

Efektívne verejné služby, ktoré výrazne podporujú dynamickú spoločnosť, produktívne hospodárstvo, ako aj spoluprácu a dôveru medzi sociálnymi partnermi, sú nevyhnutné pre fyzické aj právnické osoby. V rámci verejných služieb by sa malo ľuďom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie bez diskriminácie a takisto by sa mal všetkým občanom zaručiť neobmedzený prístup napr. ku kvalitnému vzdelaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, dodávkam vody a energie a k poštovým doručovateľským službám, a to bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

2.6.

Verejné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní demokratického poriadku, čo však nie je možné bez politického pluralizmu, slobody prejavu, demokracie, práv občianskej spoločnosti a sprostredkovateľských orgánov, ako sú odborové zväzy. Sú neoddeliteľnou súčasťou demokratického zriadenia. Spolu s ostatnými demokratickými aktérmi zaručujú sociálny pokrok.

3. Obdobia krízy: výzva pre demokraciu a právny štát

3.1. Demokracia a politika v období krízy

3.1.1.

Práve v čase krízy je dôležité zabezpečiť napríklad pomoc fyzickým aj právnickým osobám, ktoré sa ocitli v zraniteľnej situácii, a to na základe jasných kritérií zaručujúcich rovnosť pred zákonom, a takisto umožniť znevýhodneným osobám alebo skupinám prístup k pomoci.

3.1.2.

Akékoľvek prípadné obmedzenie základných práv vyplývajúce z vyhlásenia výnimočného stavu z dôvodu mimoriadnej krízovej situácie musí byť odôvodnené, dočasné a primerané a musí ho v presne stanovenom rámci schváliť demokraticky zvolený parlament. Nezávislé súdnictvo síce poskytuje ochranu pred neodôvodnenými krokmi verejnej správy, avšak demokracia nemôže dlhodobo fungovať bez toho, aby občania nemohli v plnej miere požívať svoje práva. Zákonodarné orgány, vlády a verejné služby musia nielen konať v súlade so základnými právami, ale tieto práva aj zaručovať.

3.1.3.

Povinnosť neutrality verejných činiteľov je jednou z podmienok rovnakého zaobchádzania so všetkými používateľmi a predchádzania diskriminácii. Túto neutralitu je nevyhnutné zaručiť vo všetkých členských štátoch, aby boli štátni zamestnanci chránení pred populizmom.

3.2. Terorizmus a vládne protiteroristické opatrenia

3.2.1.

Minimálne od 11. septembra 2001 sme svedkami nastoľovania zložitej rovnováhy medzi ochranou slobôd a účinnou prevenciou rizika. Ide o mimoriadnu výzvu aj pre verejné služby, pretože je náročné zosúladiť ochranu základných slobôd a právneho štátu s novými výkonnými právomocami.

3.2.2.

Práve pri účinnom uplatňovaní monopolného postavenia štátu, pokiaľ ide o používanie sily, sa prejavuje dosahovanie rovnováhy medzi ohrozením základných práv a predchádzaním rizikám, a to nielen v abstraktnej rovine, ale aj priamo v každodennej praxi. To si vyžaduje verejné služby s náležite vyškolenými zamestnancami a prostriedkami potrebnými na výkon ich činnosti pri súčasnom rešpektovaní slobôd. Musia sa zaviesť záruky, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu verejnej moci a zaručilo právo odvolať sa proti krokom, ktoré presahujú rámec verejnej služby, či už prostredníctvom právneho aktu, alebo fyzických osôb.

3.2.3.

Verejné služby zaručujú dodržiavanie verejného poriadku. V tejto súvislosti musia hľadať rovnováhu medzi predchádzaním rizikám a ochranou základných práv, a to v rámci vymedzenom na základe uplatňovania zásady náležitého vykonávania diskrečnej právomoci.

3.2.4.

Verejné služby sú popri organizáciách občianskej spoločnosti a rôznych súkromných sociálnych službách jedným z hlavných pilierov pri predchádzaní extrémistickej radikalizácii, násiliu a netolerancii a pri podpore demokracie a sociálnej súdržnosti a obrane európskych hodnôt. Platí to najmä v prípade verejného vzdelávania.

3.3. Svetová finančná kríza a kríza štátneho dlhu

3.3.1.

Úsporné opatrenia, ktoré sa uplatňovali niekoľko rokov po celosvetovej finančnej kríze a kríze štátneho dlhu, mali dosah na verejné služby a negatívne ovplyvnili efektívnosť ich činnosti.

3.3.2.

Zo skúsenosti získaných z tohto obdobia vyplýva, že zníženie zadlženia v krátkodobom horizonte nemusí nevyhnutne znamenať privatizáciu služieb všeobecného záujmu.

3.3.3.

Na úrovni EÚ by sa mala zaručiť trvalá a dôsledná záruka voľného prístupu ku kvalitným službám všeobecného záujmu. Práve v čase krízy sa vďaka tejto kontinuite ukazuje ich úloha účinných sociálnych ochranných sietí.

3.3.4.

Efektívne a výkonné verejné služby významne prispievajú k udržaniu primeranej úrovne verejných výdavkov. Výkonnosť neznamená „zníženie úlohy štátu“, pretože zlé fungovanie vedie k celkovému zvýšeniu sociálnych a hospodárskych nákladov.

3.3.5.

Verejné služby s vyškolenými zamestnancami a potrebnými prostriedkami prispievajú – vďaka účinnému uplatňovaniu predpisov – k predchádzaniu budúcim krízam. Ako príklad môžeme uviesť verejnú správu, ktorá úspešne bojuje proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom, čím zabezpečuje výber štátnych príjmov, alebo zaistenie účinného dohľadu nad finančným sektorom.

3.4. Kríza spoločného európskeho azylového systému

3.4.1.

Od roku 2015 Európa čelí prudkému nárastu počtu utečencov. Výkonné verejné služby spolu s účasťou občianskej spoločnosti majú pri riešení tejto výzvy zásadný význam. EHSV trvá na tom, že vo všetkých členských štátoch EÚ musí byť zaručené právo na azyl a dodržiavanie súvisiaceho medzinárodného práva a že sa musí dobudovať spoločný európsky azylový systém.

3.4.2.

Keď kapacita verejných služieb jedného alebo viacerých členských štátov nestačí na zabezpečenie náležitej ochrany základných a ľudských práv utečencov, a to najmä na miestach vstupu do EÚ, je nevyhnutné zaviesť celoeurópske riešenie. Je potrebné zabezpečiť, aby verejné služby v celej Únii boli pri plnení svojich úloh schopné dodržiavať európske hodnoty.

3.4.3.

Ak verejné služby jedného členského štátu plnia zvrchované funkcie v mene všetkých členských štátov, je potrebné zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže, ktorá z toho vyplýva. Zároveň je v tejto súvislosti nevyhnutné zabezpečiť maximálnu ochranu základných a ľudských práv a rešpektovanie európskych hodnôt.

3.4.4.

Digitálna interoperabilita systémov hraničných kontrol musí byť v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov. EÚ musí zaručiť, aby všetky správne orgány vo všetkých členských štátoch rešpektovali ochranu osobných údajov.

3.5. Environmentálna a klimatická kríza

3.5.1.

Verejné služby sú dôležité z hľadiska dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja a realizácie Európskej zelenej dohody. Prostredníctvom iniciatív a politík šetrných k životnému prostrediu v oblasti verejného obstarávania a pracovných postupov môžu verejné služby pôsobiť ako katalyzátor zmeny.

3.5.2.

Zelená transformácia sa stáva aj otázkou sociálnej spravodlivosti. Na to, aby bolo rozdelenie nákladov akceptovateľné, musia sa rozdeľovať spravodlivo, pričom požiadavky sa musia uplatňovať nediskriminačným spôsobom.

3.5.3.

Verejné služby môžu uplatňovať systémy stimulov a ponúkať nové služby, najmä v oblasti mobility, dodávok energie a energetickej bezpečnosti. Udržateľnosť a uhlíková neutralita patria takisto medzi základné zásady, ktorých dodržiavanie by mala EÚ zaručovať v rámci všetkých verejných služieb v Európe.

3.6. Pandémia COVID-19

3.6.1.

Počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa opäť objavil konflikt medzi slobodou a bezpečnosťou, medzi právami a stavom núdze. Riziká a obmedzenia slobôd sa týkajú všetkých rovnako.

3.6.2.

Verejné služby a ich zamestnanci sa ocitli v prvej línii v boji proti vírusu. Musia za každých okolností zaistiť verejné zdravie, prevenciu rizík a bezpečnosť zásobovania.

3.6.3.

Kríza COVID-19 ukazuje, ako veľmi členské štáty a ich občania potrebujú vnímavé, výkonné, náležite financované a moderné verejné služby. Vážna kríza si môže vyžadovať rýchle rozhodovanie. Tieto rozhodnutia musia byť riadne odôvodnené a musia podliehať demokratickej kontrole. V opačnom prípade by tým mohla utrpieť demokracia. Ak je legitimita nedostatočná, oslabuje sa tým ochota dodržiavať pravidlá. Nato, aby mohli vlády v čase krízy rýchle reagovať, musia mať dôveru spoločnosti a opierať sa o efektívnosť verejných služieb. Verejné služby ako administratívna vetva výkonnej moci takisto potrebujú dôveru, aby mohli účinne uplatňovať rozhodnutia.

3.6.4.

Pandémia ukázala, že je zásadne dôležité, aby verejné služby mali k dispozícii vyškolených a kompetentných zamestnancov, prostriedky a dostatočné rezervy. Uznanie základnej povahy poslania verejných služieb odôvodňuje riadne vyplácanie štátnych zamestnancov a uplatňovanie minimálnych sociálnych noriem v celej Európe. V mnohých členských štátoch existuje demografický problém, ktorý treba zohľadniť, aby sa zabezpečilo, že verejné služby budú aj naďalej finančne atraktívne alebo sa finančne atraktívnymi stanú, aby dokázali čeliť konkurencii a prilákať najväčšie talenty.

3.6.5.

Kvalita zásad verejnej služby a riadne pracovné podmienky štátnych zamestnancov vrátane dobrého sociálneho dialógu a demokratického prostredia zvyšujú dôveru občanov k ich vláde.

3.6.6.

V nedávnom období všetky členské štáty v snahe udržať si schopnosť zaručiť právo na život a telesnú integritu obmedzili iné základné práva v takej miere, ktorá je v demokratických krajinách nevídaná. Tieto bezprecedentné opatrenia musia byť len dočasné a musia podliehať pravidelnej kontrole zo strany zvolených parlamentov.

3.6.7.

Verejné služby však potrebujú explicitné vládne rozhodnutia, ako aj právnu zrozumiteľnosť a istotu. Zásada transparentnosti a dobrej správy vecí verejných, ktorú EÚ uplatňuje sama na seba, vedie EÚ k tomu, aby zabezpečovala dodržiavanie týchto zásad v rámci všetkých verejných služieb v Európe.

3.6.8.

Mnohé verejné služby musia riešiť hospodárske a sociálne dôsledky krízy. Spoločne tak názorne ukazujú, akú zásadnú hodnotu má účinné riadenie v čase krízy.

4. Verejné služby ako automatické stabilizátory

4.1.

Nato, aby mohla správa plniť funkciu automatického stabilizátora, musí byť účinná, prítomná na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni v celej EÚ a musí disponovať zručnosťami a ľudskými, technickými, materiálnymi a finančnými zdrojmi potrebnými na plnenie úloh, ktoré jej boli zverené.

4.2.

Okrem európskej úrovne nie je nutné, aby sa na rozdelenie úloh medzi jednotlivé úrovne vzťahovali harmonizované právne predpisy platné pre celú EÚ, ale skôr by sa mali zohľadniť osobitné podmienky jednotlivých členských štátov, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie správnych orgánov.

4.3.

O tom, ktoré z ich služieb bude poskytovať verejný a ktoré súkromný sektor, rozhodujú samotné členské štáty. V tomto záujme musia zabezpečiť, aby nedostatok súkromných alebo verejných poskytovateľov služieb v čase krízy nepredstavoval hrozbu pre verejnú bezpečnosť alebo bezpečnosť zásobovania.

4.4.

Ak budú všetky verejné služby dôsledne dodržiavať zásadu zákonnosti správneho konania, zásadu proporcionality a rovnakého zaobchádzania a budú účinne uplatňovať právo na dobrú správu vecí verejných, posilnia tým dôveru v právny štát a demokraciu a zvýšia neochotu občanov uveriť populistickým sľubom.

4.5.

Transparentné verejné služby výrazne prispievajú k boju proti korupcii, a tým aj k spoľahlivosti a cenovej dostupnosti služieb. Dôveru posilňuje dodržiavanie základných zásad poskytovania verejných služieb v Európe, ich dostupnosť a kompetencie, ako aj jednoduchší prístup k nezávislým dozorným orgánom.

4.6.

Ak verejné služby tieto zásady náležite uplatňujú, zabezpečujú funkciu prerozdeľovania a ochrany, a to najmä pokiaľ ide o rešpektovanie základných a ľudských práv zo strany vlád a zákonodarných orgánov na všetkých úrovniach, pretože môžu odmietnuť podrobiť sa protizákonným pokynom, a chrániť tak demokraciu a právny štát.

4.7.

Verejné vzdelávanie sa musí výrazne podieľať na šírení európskych hodnôt a rozvíjaní kultúry občianskej demokracie. Formálne vzdelávanie je jednou zo samostatných kľúčových verejných služieb, najmä z hľadiska výchovy budúcich občanov.

4.8.

Súčasná pandémia ukazuje, ako môže preťaženie systému zdravotníctva ohroziť ľudskú dôstojnosť a ako veľmi je dôležité mať k dispozícii dostatočný personál a dostatok zdravotníckych potrieb.

4.9.

Účinná sociálna správa, ktorá poskytuje voľný a nediskriminačný prístup k službám sociálneho zabezpečenia, upevňuje dôveru v právny štát. Verejné služby sú v tejto súvislosti vyjadrením sociálnej solidarity.

5. Zásady verejných služieb v Európskej únii

5.1.

Členské štáty majú a budú aj naďalej mať výlučnú zodpovednosť za svoje verejné služby, ktoré organizujú podľa svojich tradičných zásad a v súlade so svojím ústavným právom. Bez toho, aby bol dotknutý tento aspekt, sú vzhľadom na hrozby pre demokraciu a právny štát na celom svete a žiaľ aj v Európe potrebné spoločné európske zásady a záruky, aby sa zabezpečilo, že štátna služba a verejné služby budú aj naďalej garantom demokracie a právneho štátu.

5.2.

EHSV sa zasadzuje za účinný európsky právny rámec, ktorý by zaručil plné dodržiavanie kodanských kritérií, ktoré sú od roku 1993 kritériami pristúpenia k EÚ pre všetky členské štáty. Tento rámec by mal umožňovať uvalenie sankcií.

5.3.

Európske hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ, Charta základných práv, Európsky dohovor o ľudských právach a záruky členských štátov v oblasti základných a ľudských práv zakotvené v ich ústavách predstavujú pre všetky verejné služby v EÚ a členských štátoch všeobecné usmernenia pre administratívne postupy.

5.4.

Spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 14 ZFEÚ, ako sa stanovuje v ZEÚ, protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu, poskytujú usmernenia pre aktiváciu zásad verejnej služby vo všetkých členských štátoch.

5.5.

Verejné služby v členských štátoch EÚ musia aj v rámci svojej rozmanitosti dodržiavať tri zásady, ktorými sú: neutralita, udržiavanie verejného poriadku a transparentnosť. Nedostatky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, ako aj ústavné zmeny, ktorými sa tieto zásady narúšajú, a tým oslabujú tradičné zásady verejných služieb, musia byť účinne sankcionované.

5.6.

V súlade so zásadou neutrality musia verejné služby zaručiť prístup k svojim službám na základe zásady rovnakého prístupu a zaručenia univerzálnosti. Je nevyhnutné, aby bola táto sloboda prístupu plne zaručená aj sociálnym skupinám, ktoré majú sťažený prístup, ako napr. osoby so zdravotným postihnutím, menšiny a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach.

5.7.

Zákonnosť všetkých administratívnych postupov má zásadný význam. Zákony a smernice nemôžu byť v rozpore s ústavným poriadkom alebo európskymi hodnotami. Musia takisto rešpektovať zásadu proporcionality, rovnakého zaobchádzania a náležitého vykonávania diskrečnej právomoci.

5.8.

Orgány verejnej moci uplatňujú právo na dobrú správu vecí verejných a konajú transparentne, aby umožnili verejnú kontrolu výkonnej moci. Zaručujú voľný prístup k administratívnym informáciám a bez výhrad reagujú na žiadosti o informácie. Výnimky sa vykladajú reštriktívne.

5.9.

Verejné služby sú viazané Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii a prijímajú všetky potrebné opatrenia na boj proti nej. Takisto uplatňujú odporúčania obsiahnuté v správach EÚ o boji proti korupcii.

5.10.

Verejné služby sa v plnej miere orientujú na demokratickú občiansku zásadu. Z hľadiska dodržiavania tejto zásady má rozhodujúcu úlohu efektívna a štruktúrovaná občianska spoločnosť a politická opozícia.

5.11.

Na zamestnancov verejných služieb sa musí vzťahovať zákonom stanovená ochrana a ich pracovné postavenie im musí zaručovať možnosť odmietnuť protizákonné pokyny a náležitým spôsobom podávať sťažnosti. Prispieva to k riadnemu fungovaniu verejných služieb a predstavuje záruku demokracie a ochrany všeobecného záujmu pred korupciou, podvodmi alebo zneužívaním.

5.12.

Na zamestnancov verejných služieb sa vzťahuje európska smernica o lepšej ochrane oznamovateľov. Ako sa zdôraznilo v stanovisku EHSV na tému Lepšia ochrana oznamovateľov na úrovni EÚ (SOC/593) (1), o možnosti upozorniť príslušné orgány (nie médiá ani verejnosť) prostredníctvom interného alebo externého oznamovania rozhoduje zamestnanec.

5.13.

Takisto by sa malo zabezpečiť, aby sa aj napriek digitalizácii služieb zachovali aj v budúcnosti možnosti priameho kontaktu. Týka sa to všetkých verejných služieb na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, aby sa zraniteľným osobám (starší ľudia, chudobní ľudia, migranti a pod.) poskytovala osobná pomoc a aby sa digitalizácia nestala pre tieto skupiny obyvateľstva ďalším faktorom sociálneho vylúčenia.

5.14.

Je nevyhnutné, aby verejné služby zodpovedali súčasnej úrovni digitalizácie, avšak bez toho, aby to ohrozovalo základné práva vrátane práv pracovníkov. Pokiaľ ide o informácie v rámci digitalizovanej správy, musia zaručiť predovšetkým ochranu údajov a právo na sebaurčenie.

5.15.

Verejné služby musia disponovať potrebnými zručnosťami a ľudskými, technickými, materiálnymi a finančnými zdrojmi potrebnými na plnenie úloh, ktoré im boli zverené. Na zabezpečenie ich riadneho fungovania aj v prípade núdzového stavu počas krízy je nevyhnutné, aby mali v každej z uvedených oblastí dostatočné rezervy.

5.16.

Za organizáciu vnútroštátnych verejných služieb zodpovedajú výlučne členské štáty, keďže tieto služby majú zásadný význam z hľadiska ich národnej identity. Je však nevyhnutné, aby boli interoperabilné v rámci viacúrovňového európskeho systému.

5.17.

Európska spolupráca a praktické uplatňovanie zásad poskytovania verejných služieb musí byť súčasťou odbornej prípravy všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú verejné funkcie.

5.18.

Zvýšenie počtu výmen zamestnancov medzi Úniou a členskými štátmi a takisto medzi členskými štátmi navzájom je nevyhnutné na to, aby sa upevnili väzby medzi úrovňami správy v rámci viacúrovňového systému EÚ. Zamestnanci verejných služieb by mali mať možnosť zmeniť pracovné miesto v rámci členských štátov bez toho, aby ich to znevýhodnilo.

5.19.

Európske inštitúcie, ktoré ponúkajú možnosti zvyšovania odbornej kvalifikácie a ďalšiu odbornú prípravu, by mali zamestnancom verejných služieb na všetkých úrovniach zabezpečiť prostriedky na uplatňovanie zásad poskytovania verejných služieb a zaistenie ich úlohy automatických stabilizátorov.

5.20.

Je nevyhnutné, aby všetky verejné služby, ktoré sa podieľajú na prideľovaní prostriedkov z európskych fondov, dodržiavali a uplatňovali zásady poskytovania verejných služieb.

V Bruseli 2. decembra 2020.

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 155.

16.2.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 56/36

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nevyhnutnosť zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP

(doplňujúce stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2021/C 56/04)

Spravodajca:

Krzysztof PATER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	doplňujúce stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	11. 11. 2020
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	246/0/0

1. Úvod

1.1.

Toto stanovisko je zhrnutím druhej fázy práce Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby všetci občania Európskej únie (EÚ) so zdravotným postihnutím mali skutočné právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP).

1.2.

V prvej fáze, ktorá sa skončila v marci 2019, EHSV vypracoval informačnú správu s názvom Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi (1). V správe sa komplexne opisujú právne a technické prekážky, ktoré bránia uplatňovaniu týchto práv vo všetkých členských štátoch EÚ. V tomto stanovisku sa uvádzajú len niektoré zistenia a závery tejto správy, na úplné pochopenie situácie je potrebné prečítať si celú správu.

2. Závery a odporúčania

2.1.

2.2.

Ak sa právne predpisy výrazne nezmenia, bude sa, aj vzhľadom na postupné starnutie obyvateľstva, neustále zvyšovať počet ľudí, ktorí nemajú skutočné volebné právo z dôvodu zdravotného postihnutia – to platí tak pre ľudí žijúcich doma, ako aj pre osoby v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. V takejto situácii, keď nemajú možnosť voliť, sa nachádzajú aj mnohí ďalší ľudia, ako sú krátkodobo hospitalizované osoby a osoby podstupujúce liečbu alebo rehabilitáciu doma a osoby, ktoré sú v dôsledku epidemiologických rizík izolované alebo v karanténe.

2.3.

EHSV to považuje za neprijateľné a v rozpore so základnými hodnotami EÚ a ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Je to tiež v rozpore s mnohými medzinárodnými právnymi a politickými aktmi vrátane Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy.

2.4.

EHSV vyzýva EP, Európsku radu a členské štáty, aby urýchlene zmenili akt o voľbách z roku 1976 (2) a objasnili zásady všeobecných a priamych volieb a tajného hlasovania, čo by umožnilo zaviesť v celej EÚ normy, ktoré osobám so zdravotným postihnutím zaručia skutočné volebné práva v súlade s článkom 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tieto normy by mali zahŕňať minimálne:

—	zákaz upierať občanom právo voliť vo voľbách do EP z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu,

—	povinnosť poskytovať informácie o pravidlách hlasovania vo forme, ktorá je vhodná vzhľadom na individuálne potreby vyplývajúce z príslušného druhu zdravotného postihnutia,

—	pre jednotlivcov, ktorí sa z dôvodu zdravotného postihnutia nemôžu dostať do volebnej miestnosti, možnosť voliť samostatne mimo volebnej miestnosti,

—	zavedenie riešení umožňujúcich osobám so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú značnú pomoc – napríklad osobám, ktoré sú hluchoslepé, nevidiace, so zrakovým postihnutím alebo majú obmedzenú manuálnu zručnosť – voliť samostatne bez toho, aby boli závislí od pomoci iných,

—	možnosť zmeniť pridelenú volebnú miestnosť a voliť v takej, ktorá lepšie vyhovuje potrebám voličov so zdravotným postihnutím,

—	právo slobodne si vybrať osobného asistenta, ktorý príslušnej osobe pomôže pri výkone práva voliť.

2.5.

Členské štáty budú mať pri vykonávaní týchto pravidiel naďalej rozsiahle diskrečné právomoci, napriek tomu sa však zaručí, že od roku 2024 bude mať každý občan EÚ bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo krajinu pobytu skutočné právo voliť svojho zástupcu v EP.

3. Súčasný stav

3.1. Prekážky, s ktorými sa stretávajú osoby so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní svojho práva voliť

3.1.1.

Politici v celej Európe si uvedomujú skutočnosť, že mnohé osoby so zdravotným postihnutím si nemôžu uplatňovať svoje právo voliť, keďže už dlhé roky zástupcovia organizácií pre práva osôb so zdravotným postihnutím a ľudské práva, ako aj jednotlivé osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny požadujú skutočné právo voliť bez akýchkoľvek obmedzení. Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani takisto poukázal na tento problém v liste, ktorý poslal v roku 2017 predsedom vlád všetkých členských štátov so žiadosťou, aby prijali všetky vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby si osoby so zdravotným postihnutím mohli počas volieb v roku 2019 uplatniť svoje právo voliť. Očakávaný výsledok sa však nedostavil.

3.1.2.

EHSV zaslal 20. marca 2019 inštitúciám EÚ a členským štátom svoju informačnú správu s názvom Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do EP v praxi.

3.1.2.1.

V správe sa komplexne opisujú právne a technické prekážky, s ktorými sa stretávajú osoby so zdravotným postihnutím vo všetkých členských štátoch EÚ pri uplatňovaní svojho práva voliť. Uvádza sa v nej aj viac ako 200 príkladov osvedčených postupov a konkrétnych riešení, ktoré im uľahčujú účasť na voľbách.

3.1.2.2.

V správe sa analyzuje právo osôb so zdravotným postihnutím plne sa zúčastňovať na politickom živote vrátane práva voliť, ktoré je zakotvené v najdôležitejších medzinárodných právnych a politických aktoch.

3.1.2.3.

Správa obsahuje aj podrobný opis platných pravidiel v EÚ, ktorými sa riadi priebeh volieb do EP, a tiež návrhy, ako sa tieto pravidlá môžu zmeniť.

3.1.3.

Obmedzenia opísané v tomto dokumente potvrdili aj ohlasy na posledné voľby do EP z 23. – 26. mája 2019, ktoré zverejnili európske médiá a organizácie občianskej spoločnosti.

3.1.4.

Počas dvoch mesiacov medzi uverejnením správy v marci a májovými voľbami do Európskeho parlamentu sa v Nemecku (3) a vo Francúzsku (4) rozhodlo o zmenách právnych predpisov, vďaka čomu mohli voliť aj osoby, ktorým bolo predtým toto právo upierané. Napriek tomu vnútroštátne právne predpisy 14 členských štátov stále vylučujú celkovo približne 400 000 občanov EÚ z volieb do EP z dôvodu mentálneho postihnutia alebo psychických problémov – zvyčajne preto, lebo majú prideleného poručníka alebo právneho opatrovníka.

3.1.5.

Organizačné opatrenia (technické obmedzenia) vyplývajúce z pravidiel alebo postupov v členských štátoch spôsobujú, že milióny občanov EÚ nemôžu voliť vo voľbách do EP. Napríklad:

—	v ôsmich členských štátoch ten, kto nemôže prísť do volebnej miestnosti pre zdravotné postihnutie alebo chorobu vrátane osôb v zariadeniach nepretržitej celodennej starostlivosti, nemá žiadnu inú možnosť voľby,

—	v 18 krajinách nevidiaci nemôžu voliť samostatne,

—	v 12 krajinách si voliči so zdravotným postihnutím nemôžu vybrať volebnú miestnosť, ktorá im najviac vyhovuje,

—	v deviatich krajinách musia voliči na hlasovací lístok uviesť identifikačné číslo kandidáta, jeho meno alebo názov strany, za ktorú hlasujú, čo predstavuje vážnu prekážku, a to nielen pre nevidiacich,

—	len jedna krajina EÚ má pravidlá vymedzujúce také vybavenie a prevádzku volebných miestností, aby vyhovovali potrebám osôb s rôznymi formami zdravotného postihnutia (uplatňujú sa na polovicu volebných miestností v krajine).

3.1.6.

V každom z 27 členských štátoch EÚ existujú pravidlá alebo organizačné opatrenia, ktoré oberajú niektorých voličov so zdravotným postihnutím o možnosť zúčastniť sa na voľbách do EP. Keby sa však zaviedli do praxe osvedčené postupy zo všetkých krajín, vytvoril by sa ideálny systém, v ktorom by každý občan EÚ so zdravotným postihnutím nielenže mal v plnej miere možnosť voliť, ale mohol by si tiež spomedzi viacerých spôsobov voľby vybrať ten, ktorý mu najviac vyhovuje.

3.1.7.

Pandémia COVID-19 podnietila krajiny, ktoré organizujú voľby v roku 2020, aby zaviedli nové, často inovatívne riešenia, čím sa vytvorila možnosť voliť bez toho, aby voliči museli prísť do volebnej miestnosti. Tým sa v členských štátoch rozšírila škála prínosných riešení, ktoré sú užitočné nielen pre osoby so zdravotným postihnutím.

3.1.8.

Európsky parlament prijal 26. novembra 2020 uznesenie o hodnotení európskych volieb (5), v ktorom s odvolaním na spomínanú správu EHSV poukázal na závažné obmedzenia, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní svojho práva voliť.

3.2. Demografické a zdravotné determinanty

3.2.1.

Podľa prognóz Eurostatu (6) sa podiel ľudí vo veku 65 rokov alebo viac na celkovom počte obyvateľov EÚ zvýši z 19,8 % v roku 2018 na 31,3 % v roku 2100.

3.2.2.

Podľa Eurostatu by dievča narodené v roku 2015 mohlo očakávať, že bude žiť v priemere 63,3 roka v dobrom zdraví bez akejkoľvek formy zdravotného postihnutia, zatiaľ čo novonarodený chlapec by mohol očakávať, že bude žiť 62,6 roka bez zdravotného postihnutia (7). Keďže priemerná stredná dĺžka života tohto dievčaťa bola 83,3 roka a u chlapca 77,9 roka, ženy narodené v roku 2015 budú žiť v priemere 20 rokov so zdravotným postihnutím, pričom muži narodení v tom istom roku približne 15 rokov.

3.2.3.

Podľa odhadov Eurostatu (8) je podiel osôb so zdravotným postihnutím vo vekovej skupine 15 až 64 rokov 11 – 14 % v závislosti od prijatej definície. Ak sa použije definícia uvedená v článku 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala EÚ a všetky členské štáty, tento podiel presahuje 15 %.

3.2.4.

Preto možno odhadnúť, že takmer 20 % dospelých občanov EÚ, t. j. približne 80 miliónov ľudí, má v súčasnosti určitú formu zdravotného postihnutia, ktorá im sťažuje každodenný život, a tento podiel sa každých šesť rokov zvýši v priemere o 1 %.

3.2.5.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa vzťahuje na „osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami“. EHSV však zdôrazňuje, že aj iné osoby, ktoré sa formálne nepovažujú za osoby so zdravotným postihnutím, pretože ich postihnutie je dočasné, majú rovnaké obmedzenia, pokiaľ ide o možnosť voliť.

3.2.5.1.

Patria sem napríklad krátkodobo hospitalizovaní pacienti a osoby podstupujúce liečbu alebo rehabilitáciu doma, ktoré vzhľadom na dočasné obmedzenia spôsobené ich momentálnym zdravotným stavom nemôžu voliť vo volebnej miestnosti. To by sa mohlo vzťahovať na niekoľko stotisíc pacientov v EÚ.

3.2.5.2.

Môže to byť dôležité aj pre ľudí, na ktorých sa z dôvodu epidemiologického rizika vzťahujú obmedzenia pohybu vrátane izolácie v uzavretom zariadení alebo ktorí nemôžu vychádzať z domu. Zo skúseností s pandémiou COVID-19 vyplýva, že by sa v takejto situácii mohlo ocitnúť súčasne mnoho miliónov občanov EÚ.

4. Najvýznamnejší medzinárodný a politický rámec, ktorý sa vzťahuje na právo osôb so zdravotným postihnutím voliť

4.1.

V článku 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá bola prijatá 10. decembra 1948, sa uvádza: „Každý má právo zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov“.

4.2.

V článku 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 16. decembra 1966, sa uvádza: „Každý občan má právo a možnosť bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení: […] voliť […].“

4.3.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť 3. mája 2008:

—

od zmluvných štátov požaduje zabezpečiť, „aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli účinne a plne podieľať na politickom a verejnom živote na rovnakom základe s ostatnými […] vrátane práva a možnosti […] voliť“ a stanovuje viaceré opatrenia, ktorými sa to má umožniť, vyžadujúc, aby „volebné postupy, zariadenia a materiály [boli] vhodné, prístupné a ľahko zrozumiteľné a použiteľné“ (článok 29),

—	zdôrazňuje, že „osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva“ a „majú právnu spôsobilosť vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými“ (článok 12),

—	požaduje, aby pre ľudí so zdravotným postihnutím boli sprístupnené bežne používané „budovy, cesty, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia“ (článok 9).

4.4.

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v roku 2015 konštatoval, že osoby so zdravotným postihnutím v celej Európskej únii, najmä osoby zbavené právnej spôsobilosti alebo osoby žijúce v zariadeniach, si nemôžu uplatňovať svoje právo voliť vo voľbách a že účasť na voľbách nie je úplne dostupná, a odporučil prijať potrebné opatrenia, aby mohli všetky osoby so všetkými druhmi zdravotného postihnutia využiť svoje právo voliť (9).

4.5.

V článku 20 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne uvádza: „Občania Únie […] Majú okrem iného: […] právo voliť […] vo voľbách do Európskeho parlamentu […] v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu“.

4.6.

V článku 39 Charty základných práv Európskej únie sa potvrdzuje, že každý občan Únie má právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Navyše v článku 21 ods. 1 charty sa zdôrazňuje, že sa zakazuje „akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu […] zdravotného postihnutia“. V článku 26 sa uvádza, že „Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich […] účasti na spoločenskom živote“.

4.7.

V odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy prijatom 16. novembra 2011 (10) sa opätovne potvrdzuje, že všetky osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na politickom a verejnom živote rovnako ako ostatní. Takisto sa v ňom zdôrazňuje, že v čase volieb by mali byť k dispozícii prístupné hlasovacie lístky a zariadenia.

5. Kroky, ktoré treba podniknúť

5.1.

EHSV zdôrazňuje, že v súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (v konsolidovanom znení) „občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente“. V článku 14 ods. 3 zmluvy sa uvádza, že „poslanci Európskeho parlamentu sú volení vo všeobecných, priamych a slobodných voľbách tajným hlasovaním“. Tieto ustanovenia neposkytujú základ pre akékoľvek rozdiely, pokiaľ ide o právo voliť vo voľbách do EP, medzi osobami so zdravotným postihnutím v závislosti od ich občianstva alebo krajiny pobytu.

5.2.

V súčasnosti existuje v EÚ mnoho príkladov neodôvodnených rozdielov v právach osôb so zdravotným postihnutím, a teda ich diskriminácie. Napríklad:

—	osoba so štátnou príslušnosťou dvoch členských štátov EÚ by v závislosti od dokladu totožnosti, ktorý si zvolí, mohla buď voliť úplne samostatne, alebo by mohla byť zbavená práva voliť z dôvodu svojho mentálneho postihnutia,

—

osoba, ktorá je pripútaná na lôžko a potrebuje nepretržitú celodennú starostlivosť, nemôže voliť, pretože sa nemôže dostať do volebnej miestnosti a v krajine bydliska nie je žiadna iná možnosť voliť. Ak by však tá istá osoba žila v inej krajine EÚ, mohla by slobodne voliť poštou, pomocou prenosnej volebnej schránky alebo cez internet,

—	nevidiaci v jednom členskom štáte môže hlasovať úplne samostatne, bez akejkoľvek pomoci, ale ak by žil v inej krajine, nebolo by to možné – voliť by mohol len vo volebnej miestnosti s pomocou inej osoby,

—

osoba s Parkinsonovou chorobou by mohla voliť samostatne v krajine, v ktorej sa hlasuje prostredníctvom jednoduchého grafického označenia (napr. „X“) alebo výberu príslušnej karty zo súboru kariet, ktoré dostala, ale v krajine, kde je potrebné na hlasovanie čitateľne napísať číslo, meno alebo priezvisko, bude čeliť neprekonateľnej bariére,

—	niekto, kto má vážne problémy s mobilitou (napr. potrebuje barly alebo invalidný vozík), by si v niektorých krajinách mohol vybrať vhodnú volebnú miestnosť, zatiaľ čo iné krajiny neumožňujú slobodný výber volebných miestností, čo týmto ľuďom často bráni v účasti na voľbách.

EHSV považuje takéto situácie za neprijateľné a v rozpore so základnými hodnotami EÚ a ustanoveniami ZEÚ.

5.3.

Členské štáty sú zodpovedné za organizovanie volieb do EP a stanovenie ich pravidiel. Ich diskrečná právomoc je však obmedzená právom EÚ. V akte o voľbách z roku 1976, ktorý je právnym základom pre voľby do EP, sa stanovujú požiadavky, ktoré sa niekedy líšia od pravidiel členských štátov týkajúcich sa komunálnych alebo celoštátnych volieb (11). EHSV sa domnieva, že keby sa tento akt zmenil tak, že by sa členským štátom nariadilo, aby zaviedli normy, ktoré zaručia osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť, bol by to vhodný a rýchly spôsob, ako odstrániť existujúce praktiky, ktoré týchto občanov EÚ diskriminujú.

5.3.1.

EHSV sa domnieva, že zásada všeobecných volieb stanovená v článku 1 ods. 3 tohto zákona sa musí objasniť tak, že sa uvedie, že žiadnemu občanovi EÚ nemôže byť na základe vnútroštátnych právnych predpisov upierané právo voliť vo voľbách do EP z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu.

5.3.2.

EHSV považuje za nevyhnutné objasniť zásady priamych volieb a tajného hlasovania uvedené v článku 1 ods. 3 tohto aktu a uviesť, že pri navrhovaní podrobných zásad hlasovania sú členské štáty povinné:

—	umožniť osobám, ktoré z dôvodu zdravotného postihnutia nemôžu voliť vo volebnej miestnosti, aby hlasovali priamo a samostatne,

—	poskytnúť informácie o pravidlách hlasovania vo forme, ktorá je prispôsobená individuálnym potrebám vyplývajúcim z akéhokoľvek druhu zdravotného postihnutia,

—	rozhodnúť o spôsobe hlasovania a zaviesť potrebné technické opatrenia umožňujúce osobám so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú značnú pomoc – napríklad osobám, ktoré sú hluchoslepé, nevidiace, so zrakovým postihnutím alebo majú obmedzenú manuálnu zručnosť – voliť samostatne bez pomoci iných,

—	zaručiť všetkým osobám so zdravotným postihnutím možnosť zmeniť svoju pridelenú volebnú miestnosť, ak sa domnievajú, že iná miestnosť je lepšie prispôsobená ich zdravotnému postihnutiu,

—	zabezpečiť všetkým voličom so zdravotným postihnutím právo slobodne si vybrať osobu, ktorá im pomôže voliť (osobný asistent).

5.4.

EHSV sa domnieva, že vďaka využitiu bohatých kladných skúseností mnohých krajín by sa navrhované riešenia mohli rýchlo zaviesť do praxe, pričom by sa mali zohľadniť osobitosti a volebné tradície každého členského štátu.

5.4.1.

V 17 krajinách EÚ už boli zavedené opatrenia na hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky pre určité skupiny voličov. V ôsmich krajinách môžu občania voliť poštou. V jednej krajine je možné voliť online. Niektoré krajiny EÚ organizujú uzavreté volebné miestnosti v zariadeniach nepretržitej celodennej starostlivosti. Tieto riešenia umožňujú voliť osobám, ktoré sa nedokážu dostať do určenej volebnej miestnosti.

5.4.2.

Deväť členských štátov zaviedlo riešenia pre nevidiacich, aby mohli voliť samostatne. Ide napríklad o špeciálne šablóny na hlasovacie lístky, ktoré treba pri hlasovaní označiť jednoduchým grafickým symbolom, alebo o prípravu obálok na hlasovacie lístky napísané Braillovým písmom, aby volič mohol ľahko nájsť správny lístok, ktorý vloží do volebnej schránky. Špeciálne šablóny sú veľmi užitočné tak pre osoby so zrakovým postihnutím, ako aj pre osoby so zníženou manuálnou zručnosťou. Tieto skúsenosti môžu využiť krajiny, ktoré v súčasnosti vyžadujú, aby voliči uviedli na hlasovací lístok poradové číslo kandidáta alebo priezvisko, ak sa rozhodnú zmeniť súčasný systém na vhodnejší.

5.4.3.

15 krajín poskytuje voličom možnosť zmeniť volebnú miestnosť, aspoň ak je to odôvodnené zdravotným postihnutím. V 10 krajinách majú aspoň určité skupiny ľudí možnosť voliť vopred, najčastejšie v zariadeniach, ktoré sú dobre prispôsobené potrebám osôb s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia. Keďže žiadna krajina EÚ nemá všetky volebné miestnosti prispôsobené pre osoby so všetkými druhmi zdravotného postihnutia, jediným vhodným riešením je poskytnúť voličom právo slobodne si vybrať vhodnú volebnú miestnosť.

5.4.4.

V mnohých krajinách môže funkciu asistenta počas volieb vykonávať ktorákoľvek osoba, ktorú si volič so zdravotným postihnutím vyberie. Veľká skupina krajín však právo slobodne si vybrať asistenta obmedzuje. To sa môže považovať za opodstatnené len v situácii, keď by to musela byť osoba, ktorá súčasne vykonáva iné úlohy (napríklad člen volebnej komisie alebo pozorovateľ). V iných prípadoch nie sú obmedzenia opodstatnené a postup výberu asistenta používaný v niektorých krajinách poškodzuje dôstojnosť voličov so zdravotným postihnutím.

5.5.

Uplatňovanie týchto zásad nijako neobmedzí diskrečné právomoci členských štátov a zaručilo by sa ním, že každý občan EÚ so zdravotným postihnutím bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo krajinu pobytu by mal skutočné právo voliť svojho zástupcu v EP. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné prijať tieto zásady, aby sa budúce voľby do Európskeho parlamentu mohli považovať za skutočne všeobecné.

5.5.1.

V článku 223 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že „Európsky parlament vypracuje návrh s cieľom prijať ustanovenia potrebné na umožnenie priamych a všeobecných volieb jeho poslancov konané jednotným postupom vo všetkých členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty. Rada po udelení súhlasu Európskeho parlamentu vyjadrenom väčšinou hlasov svojich členov v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom jednomyseľne prijme potrebné ustanovenia. Tieto ustanovenia nadobudnú platnosť po ich schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami.“

5.5.2.

Vzhľadom na túto skutočnosť a s cieľom zaručiť všetkým občanom EÚ so zdravotným postihnutím právo voliť vo voľbách do EP v roku 2024, EHSV vyzýva:

—	Európsky parlament, aby urýchlene vypracoval návrh na zmenu aktu o voľbách z roku 1976,

—	Európsku radu, aby stanovila revidované pravidlá v súlade s cieľmi uvedenými v tomto stanovisku,

—	členské štáty, aby bez zbytočného odkladu schválili pravidlá stanovené Radou.

5.5.2.1.

EHSV si uvedomuje, že v uplynulých rokoch sa diskutovalo o mnohých, často kontroverzných návrhoch na zmenu pravidiel upravujúcich voľby do EP. Domnieva sa však, že návrhy týkajúce sa práva osôb so zdravotným postihnutím voliť by sa mali z tejto všeobecnej diskusie vylúčiť a predložiť ako samostatný návrh, keďže len tento prístup ponúka vyhliadky na dosiahnutie širokého konsenzu a rýchle zavedenie navrhovaných zmien. Zavedenie noriem pre uplatňovanie práva voliť osobami so zdravotným postihnutím by tiež mohlo poskytnúť dobrý základ pre podobné iniciatívy v budúcnosti týkajúce sa iných otázok, ktoré Európsky parlament spomenul vo svojom uznesení z 26. novembra 2020 (12).

V Bruseli 2. decembra 2020.

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) https://www.eesc.europa.eu/en/node/68473.

(2) Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, Ú. v. ES C 340, 10.11.1997, Ú. v. ES L 283, 21.10.2002.

(3) https://www.bundesverfassungsgericht.de/SharedDocs/Entscheidungen/EN/2019/04/qs20190415_2bvq002219en.html.

(4) https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000038261631&categorieLien=id.

(5) P9_TA(2020)0327.

(6) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Population_structure_and_ageing/sk.

(7) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=People_in_the_EU_-_statistics_on_an_ageing_society&oldid=458862.

(8) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/34409.pdf.

(9) Concluding Observations on the initial Report to the European Union.

(10) Odporúčanie CM/Rec(2011)14.

(11) https://www.eesc.europa.eu/en/node/68473, časť 4.

(12) Bod 23 uznesenia Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o hodnotení európskych volieb (2020/2088(INI)), P9_TA(2020)0327.

556. plenárne zasadnutie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Interactio, 2. 12. 2020 – 3. 12. 2020

16.2.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 56/47

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Protidrogový program a akčný plán EÚ na boj proti drogám na roky 2021 – 2025

[COM(2020) 606 final]

(2021/C 56/06)

Hlavný spravodajca:

Ákos TOPOLÁNSZKY

Žiadosť	Európska komisia, 23. 9. 2020
Právny základ	Článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Rozhodnutie predsedníctva	15. 9. 2020
Dátum schválenia na plenárnom zasadnutí	3. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	246/1/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

Protidrogová stratégia EÚ, ktorej vykonávanie sa v súčasnosti končí, zdôraznila úlohu a poukázala na význam vyváženého plánovania, monitorovania a hodnotenia protidrogovej politiky založenej na dôkazoch.

1.2.

Podľa záverov správy o externom hodnotení protidrogovej stratégie EÚ sa však ciele stratégie dosiahli len čiastočne, pokiaľ ide o zníženie dopytu a ponuky, pričom sa dosiahli vynikajúce výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a monitorovania, hodnotenia a výskumu. V správe sa poukazuje na nerovnováhu vo využívaní finančných zdrojov, najmä na úkor zásahov zameraných na zníženie dopytu.

1.3.

Z výsledkov posúdenia Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám, ktorú založila Komisia, vyplýva, že existujú závažné nedostatky vo vykonávaní zdravotných a sociálnych zásahov na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Mnohé preventívne opatrenia založené na dôkazoch a opatrenia zamerané na znižovanie škôd vo väčšine členských štátov buď úplne chýbajú, alebo fungujú v malom rozsahu.

1.4.

Európska komisia 24. júla 2020 uverejnila svoju stratégiu pre bezpečnostnú úniu (2020 – 2025), ktorej súčasťou je aj protidrogový program. EHSV považuje program v jeho súčasnej podobe za výrazný krok späť a za upustenie od doteraz pozitívne hodnoteného a vyváženého konsenzuálneho prístupu k protidrogovej politike založeného na dôkazoch.

1.5.

EHSV víta rozhodnutie zo schôdze horizontálnej pracovnej skupiny Európskej rady pre drogy z 28. septembra, podľa ktorého nemecké predsedníctvo Rady zreviduje do decembra dokument, ktorý vypracovala Európska komisia. Výbor je pevne presvedčený, že desiata protidrogová stratégia EÚ by mala pokračovať a ďalej posilňovať verejnú politiku a technický prístup, ktorý predstavoval konsenzuálny základ pre predchádzajúcu protidrogovú stratégiu.

1.6.

EÚ by mala rešpektovať a dôrazne presadzovať základné hodnoty stanovené v súčasnej stratégii a v tomto zmysle sa k nim zaviazať vo svojom strategickom dokumente.

1.7.

EHSV navrhuje, aby nová európska protidrogová stratégia a akčný plán (akčné plány) výrazne zlepšili rovnováhu medzi zásahmi v oblasti znižovania dopytu a škôd, a to z hľadiska počtu strategických zásahov, ako aj objemu prideľovaných zdrojov.

1.8.

Je potrebné, aby program riešil drogovú problematiku na základe skutočne vyváženého, integrovaného a multidisciplinárneho prístupu v rámci ľudských práv, medzinárodnej spolupráce, aspektov verejného zdravia, vedeckých zistení a priebežného hodnotenia. V protidrogovej stratégii EÚ by sa mali uznať základné práva užívateľov drog, pokiaľ ide o ich liečbu a starostlivosť tak, ako je to v prípade všetkých ostatných skupín chorôb.

1.9.

EHSV sa domnieva, že z dlhodobého hľadiska je potrebné, aby sa aj v tejto oblasti zosúladili postupy členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie práva a požiadavky týkajúce sa harmonizácie právnych predpisov, keďže v súčasnosti existujú také výrazné rozdiely v praxi členských štátov, ktoré určite porušujú ľudské práva.

1.10.

Pandémia COVID-19 ukázala, že zraniteľné skupiny užívateľov drog sú obzvlášť vystavené negatívnym dôsledkom epidemiologickej situácie, čo môže viesť k mimoriadne zvýšeným rizikám v spojitosti s užívaním drog.

1.11.

Na základe modelu, ktorý sa už používa pri znižovaní dopytu, by sa mali čo najskôr stanoviť ukazovatele a normy kvality s cieľom posúdiť účinky zásahov zameraných na znižovanie ponuky.

2. Súvislosti

2.1.

Prvý spoločný akčný plán Európskej únie na boj proti drogám vypracoval v roku 1990 Európsky výbor pre boj proti drogám (CELAD), ktorý bol zriadený na podnet francúzskeho prezidenta Mitteranda. Od roku 1995 prevzala Európska komisia úlohu rozvíjať európske protidrogové stratégie. Najnovšiu protidrogovú stratégiu EÚ schválila Európska rada 7. decembra 2012 na obdobie siedmich rokov (2013 – 2020) na základe „vyváženého a integrovaného prístupu založeného na dôkazoch“. Počas tohto obdobia boli v dvoch akčných plánoch (2013 – 2016, 2017 – 2020) určené krátkodobé ciele a úlohy.

2.2.

Hoci protidrogová stratégia EÚ nie je právne záväzná, vyjadruje spoločný politický záväzok a ambície EÚ a jej členských štátov. Stratégia vymedzuje činnosti európskych inštitúcií a agentúr, má vplyv na politické prístupy členských štátov, stanovuje spoločné smerovanie a priority a zabezpečuje, aby sa pri medzinárodných rezolúciách postupovalo jednotne. EÚ túto stratégiu aj dôrazne reprezentovala, napr. na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (UNGASS) v roku 2016 alebo na výročnom zasadnutí Komisie OSN pre omamné látky v roku 2019 (1).

2.3.

Protidrogová stratégia EÚ zdôraznila úlohu a poukázala na význam vyváženého plánovania, monitorovania a hodnotenia protidrogovej politiky založenej na dôkazoch.

2.4.

Podľa záverov správy o externom hodnotení protidrogovej stratégie EÚ (2) sa však ciele stratégie dosiahli len čiastočne, pokiaľ ide o zníženie dopytu a ponuky, pričom sa dosiahli vynikajúce výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a monitorovania, hodnotenia a výskumu. V správe sa poukazuje na nerovnováhu vo využívaní finančných zdrojov, najmä na úkor zásahov zameraných na zníženie dopytu. Podľa návrhov správy je potrebné uprednostniť prioritné opatrenia s cieľom účinnejšie využívať obmedzené zdroje, ako aj skrátiť osemročné obdobie stratégie.

2.5.

Fórum občianskej spoločnosti pre boj proti drogám, ktoré založila Európska komisia, uskutočnilo prieskum plnenia cieľov akčného plánu (2017 – 2020) na vnútroštátnej a miestnej úrovni, do ktorého sa zapojilo 169 organizácií občianskej spoločnosti z 32 krajín (3). Zo správy vyplýva, že existujú závažné nedostatky vo vykonávaní zdravotných a sociálnych zásahov na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Mnohé preventívne opatrenia založené na dôkazoch a opatrenia zamerané na znižovanie škôd vo väčšine členských štátov buď úplne chýbajú, alebo fungujú v malom rozsahu. Hlavným dôvodom je najmä nedostatočné financovanie a nedostatočná politická akceptácia.

2.6.

Prostredníctvom stratégie sa po prvýkrát vytvoril spoločný rámec pre interpretáciu zásahov na zníženie dopytu zahŕňajúceho škálu rovnako dôležitých a navzájom sa posilňujúcich opatrení, medzi ktoré patria prevencia (environmentálna, univerzálna, selektívna a indikovaná), včasné odhaľovanie a intervencia, znižovanie rizík a škôd, liečba, rehabilitácia, opätovné sociálne začlenenie a vyliečenie.

2.7.

V akčnom pláne stratégie a jej záverečnom hodnotení sa zdôrazňuje potreba vedecky podloženého monitorovania zásahov na zníženie ponuky a využívanie alternatívnych sankcií pre užívateľov drog, ako aj úloha občianskej spoločnosti pri navrhovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení stratégií na európskej a vnútroštátnej úrovni.

3. Oznámenie Európskej komisie

3.1.

Európska komisia 24. júla 2020 uverejnila svoju stratégiu pre bezpečnostnú úniu (2020 – 2025), ktorá pozostáva z troch prvkov: stratégie proti sexuálnemu zneužívaniu detí, protidrogového programu (ďalej len ako program) a stratégie proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami. V úvode programu sa výslovne zdôrazňuje potreba zmeny paradigmy v európskej protidrogovej politike, a preto sa v ňom vyslovuje názor, že by mala byť rozhodnejšia a silnejšia, pokiaľ ide o zásahy znižujúce ponuku. Z jej troch pilierov (väčšia bezpečnosť/znižovanie ponuky, prevencia, znižovanie škôd) sa najväčší dôraz kladie na prvý pilier.

3.2.

Návrh akčného plánu v oblasti drog sa uvádza v prílohe k programu. Dvadsaťšesť opatrení patrí do piliera týkajúceho sa znižovania ponuky, zatiaľ čo len päť opatrení sa týka prevencie a trinásť opatrení sa týka znižovania škôd. Do tohto piliera však boli zaradené aj štyri problematické opatrenia (opatrenia č. 40 a 41: jazdenie pod vplyvom drog, 42: alternatívne opatrenia k donucovacím sankciám, 43: spoločné využívanie forenzných údajov týkajúcich sa trestnej činnosti). Celkovo je akčný plán rozdelený veľmi nerovnomerne v prospech piliera „znižovanie ponuky.“

3.3.

EHSV považuje program za výrazný krok späť a za upustenie od doteraz pozitívne hodnoteného a vyváženého konsenzuálneho prístupu k protidrogovej politike založeného na dôkazoch.

3.4.

Tento program na schôdzi horizontálnej pracovnej skupiny Európskej rady pre drogy 28. septembra ostro kritizovala aj väčšina členských štátov, ktorá spochybnila okolnosti, za akých bol vypracovaný, ako aj jeho zameranie a obsah, a preto rozhodla, že nemecké predsedníctvo Rady do decembra zreviduje dokument, ktorý pripravila Európska komisia.

3.5.

Poradný orgán Európskej komisie (Fórum občianskej spoločnosti pre boj proti drogám) kritizoval program v mnohých bodoch a považuje ho za neprijateľný:

a)	V priebehu prípravného procesu sa zástupcovia občianskej spoločnosti a členské štáty mohli oboznámiť s výsledkami externého hodnotenia programu až po jeho uverejnení a takisto nemali možnosť vopred pripomienkovať návrh programu.

b)	Program neodráža priority navrhnuté zástupcami občianskej spoločnosti, ale ďalej znižuje váhu zdravotných a sociálnych zásahov v rámci protidrogovej politiky, ktorá aj doteraz kládla neprimerane veľký dôraz na zníženie ponuky.

c)	Rámec a jazyk používaný v programe v súvislosti s bezpečnostnou politikou posilňujú zastaraný a stigmatizujúci prístup.

d)	Obavy vyvoláva nerovnováha odrážajúca sa v akčnom pláne a jeho očakávaný účinok na rozdelenie zdrojov, resp. nedostatok merateľných ukazovateľov a jeho dôsledky, pokiaľ ide o zodpovednosť.

3.6.

Mienkotvorné organizácie občianskej spoločnosti jednomyseľne kritizovali všeobecnú filozofiu a podrobnosti návrhu a vyzvali na jeho zásadnú revíziu.

4. Politické hľadiská

4.1.

Výbor je pevne presvedčený, že desiata protidrogová stratégia EÚ by mala pokračovať a ďalej posilňovať verejnú politiku a technický prístup, ktorý predstavoval konsenzuálny základ pre predchádzajúcu protidrogovú stratégiu. EHSV preto víta záväzok Európskej rady vytvoriť vyváženú a integrovanú európsku protidrogovú stratégiu založenú na dôkazoch. Vyzýva vládu Nemecka, ktorá v súčasnosti predsedá Rade EÚ, aby pri vypracúvaní novej protidrogovej stratégie zohľadnila uvedené aspekty.

4.2.

EHSV odporúča, aby sa zachovalo znenie použité v programe a aby sa používali profesionálne a vedecky podložené koncepcie, aby sa jeho obsah ďalej rozvíjal tak, aby bol zároveň vhodný na administratívne účely, a aby sa priebežne monitorovalo a kriticky hodnotilo jeho vykonávanie.

4.3.

EÚ by mala rešpektovať a dôrazne presadzovať základné hodnoty (4) stanovené v súčasnej stratégii (5) a v tomto zmysle sa k nim zaviazať vo svojom strategickom dokumente.

4.4.

Výbor navrhuje, aby dokument, ktorý sa má prijať, výslovne odkazoval na medzinárodné dohovory a politické odporúčania, ktoré sú základom jeho vecnej a právnej platnosti, a aby vychádzal z týchto textov (6). EHSV nabáda rozhodovacie orgány EÚ, aby si EÚ zachovala vedúce postavenie a svoje príkladné záväzky na medzinárodných fórach týkajúcich sa protidrogovej politiky.

4.5.

EHSV sa domnieva, že nový program by sa mal viac zamerať na hlavné prvky predchádzajúcej stratégie a so zreteľom na vývoj vedeckých poznatkov ďalej rozvíjať rámec prevencie, liečby, znižovania škôd, liečebných postupov a procesov zotavenia.

4.6.

Z hodnotenia predchádzajúcej protidrogovej stratégie a akčného plánu vyplýva, že v oblasti protidrogovej politiky existuje z hľadiska vymedzenia priorít a rozdelenia zdrojov veľká nerovnováha v prospech zásahov zo strany trestných súdov. Zdravotné a sociálne zásahy predstavujú len zlomok toho, čo členské štáty vynakladajú na zníženie ponuky. To viedlo k prerušeniu alebo extrémne nízkemu poskytovaniu služieb vo viacerých krajinách, čo malo v niektorých prípadoch vážne následky, pokiaľ ide o zvýšenú mieru úmrtnosti a chorobnosti. EHSV navrhuje, aby nová európska protidrogová stratégia a akčný plán (akčné plány) výrazne zlepšili rovnováhu medzi zásahmi v oblasti znižovania dopytu, a to z hľadiska počtu strategických zásahov, ako aj objemu prideľovaných zdrojov v rámci protidrogovej politiky. Očakáva tiež, že Komisia urobí všetko preto, aby členské štáty vo výraznej miere zlepšili ich rozsah a kvalitu.

4.7.

Taktiež treba posilniť aj mandát a nástroje Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a vedecké zistenia by sa mali priamo premietnuť do rozhodovacích procesov.

4.8.

4.9.

EHSV poukazuje na to, že užívanie drog je komplexným biopsychosociálnym javom a prípadné nevhodné opatrenia v oblasti protidrogovej politiky, ako je jednostranná kriminalizácia užívateľov drog, majú vážne zdravotné a sociálne následky, pričom neriešia, ale zhoršujú spoločenskú bezpečnosť. Z tohto dôvodu EHSV odporúča, aby:

a)	Európska rada zachovala svoj predchádzajúci prístup a odstránila program protidrogovej politiky zo strategického balíka pre bezpečnostnú úniu,

b)	dbala na diferencované zaobchádzanie s javmi, ktoré sú v spojitosti s rôznymi aspektmi tejto problematiky,

c)	v reakcii na tieto javy uplatňovala multidisciplinárny prístup,

d)	tresty a represie použila len ako poslednú možnosť, ak možno preukázať, že iné intervenčné nástroje sa nedajú účinne použiť.

4.10.

V posledných desaťročiach došlo k výraznému zlepšeniu kultúry monitorovania a hodnotenia zásahov na znižovanie dopytu a rizík. EHSV v duchu protidrogovej politiky založenej na dôkazoch odporúča, aby nová protidrogová stratégia a akčný plán:

a)	kládli veľký dôraz na výrazné zlepšenie poskytovania a kvality zdravotníckych a sociálnych služieb zameraných na užívateľov drog, a to prostredníctvom preskúmania ukazovateľov, ktoré sa už použili v predchádzajúcom akčnom pláne;

b)	so zapojením EMCDDA a Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám vytvorila súdržný systém umožňujúci nepretržité monitorovanie a hodnotenie zmien v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o poskytovanie a kvalitu zásahov stanovených v akčnom pláne EÚ na boj proti drogám;

sa na základe modelu, ktorý sa už používa pri znižovaní dopytu, čo najskôr stanovili vhodné ukazovatele na posúdenie účinkov zásahov znižujúcich ponuku, ako aj normy kvality, pričom by sa uznalo, že tieto zásahy, hoci majú priamy a vážny vplyv na životnú situáciu a slobody dotknutých osôb, sú len veľmi zriedkavo predmetom posúdenia vychádzajúceho z faktov;

d)	sa rozšíril mandát EMCDDA tak, aby zahŕňal posúdenie vplyvu protidrogovej politiky na ľudské práva, napríklad posúdenie negatívnych účinkov kriminalizácie a inštitucionálnej diskriminácie na komunity užívajúce drogy patriace k zraniteľným skupinám.

4.11.

4.12.

EHSV je preto presvedčený, že Európska únia musí hľadať a rozvíjať spôsoby, ako v budúcnosti výrazne priblížiť prístupy členských štátov k protidrogovej politike, a to nielen prostredníctvom politických odporúčaní.

4.13.

EHSV tiež považuje za dôležité, aby sa v politických programoch EÚ a jej členských štátov uznali, zabezpečili a podporili inovatívne zásahy založené na vedeckých poznatkoch.

4.14.

Vzhľadom na to, že na úrovni spoločenskej reality predstavujú legálne závislosti (alkohol, fajčenie, väčšina behaviorálnych návykov atď.) a nelegálne závislosti medziľudský systém v rámci rodiny a komunít, EHSV odporúča, aby Európska únia a členské štáty v budúcnosti posudzovali a neriadili tieto riziká samostatne, ale čoraz viac univerzálnym spôsobom, a aby sa čoraz častejšie navrhovali spoločné intervenčné politiky.

4.15.

Na základe zásady primum nil nocere (v prvom rade neškodiť) je potrebné úprimné a odhodlané posúdenie a konfrontácia s cieľom riešiť negatívne dôsledky politík a regulačného prostredia, účinky sociálnej stigmatizácie a neodôvodnenej kriminalizácie, sociálne vylúčenie a prekážky brániace prístupu k starostlivosti. EHSV odporúča, aby sa zohľadnilo aj politické hodnotenie spoločnej pozície, ktorú prijalo 32 agentúr OSN v roku 2019 (8).

4.16.

V protidrogovej stratégii EÚ by sa mali uznať základné práva užívateľov drog, pokiaľ ide o ich liečbu a starostlivosť tak, ako je to v prípade všetkých ostatných skupín chorôb.

4.17.

Rozpočtové náklady členských štátov treba hodnotiť z hľadiska dostupnosti a kapacity uznaných a navrhovaných služieb v tejto oblasti.

4.18.

Na uplatňovanie základných zásad je nevyhnutné posilniť profesionálnu účasť občianskej spoločnosti. Mal by sa preto posilniť mandát EÚ týkajúci sa Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám, a taktiež by sa mala posilniť účasť odborníkov z radov občianskej spoločnosti v členských štátoch. Na tento účel je potrebné pravidelne hodnotiť otvorenosť členských štátov a ich ochotu spolupracovať, ako aj dbať v tejto súvislosti na prax zapájať profesijné združenia do rozhodovacieho procesu.

4.19.

Výbor sa domnieva, že zásahy na zníženie ponuky sú dôležité, no vždy sa musia zosúladiť so zásahmi na zníženie dopytu. Zatiaľ čo na boj proti trhu s nelegálnymi drogami sú potrebné účinné represívne a súdne nástroje, v posledných desaťročiach sa jasne ukázalo, že politika zameraná na jednostrannú kriminalizáciu negatívne vplýva na zdravie jednotlivcov a komunít a na sociálnu integráciu užívateľov drog.

4.20.

Pandémia COVID-19 ukázala, že zraniteľné skupiny užívateľov drog sú obzvlášť vystavené negatívnym dôsledkom epidemiologickej situácie, čo môže viesť k osobitnému zvýšeniu rizík spojených s užívaním drog (znížený prístup k starostlivosti, ich rizikovejšie zaobstaranie, zvýšené nebezpečenstvo v súvislosti s nakupovanými drogami, zvýšená kriminalizácia a stigmatizácia účinkov, negatívne dôsledky na verejné zdravie, ďalšie obmedzenie prostriedkov potrebných na zaobstaranie základného živobytia atď.). V dôsledku epidémie sa v mnohých krajinách môžu dostať do zložitejšej situácie práve tie služby, ktoré predstavujú jediné spojenie medzi týmito skupinami a reťazcom starostlivosti, a ktoré musia následne obmedziť svoje kapacity.

V Bruseli 3. decembra 2020.

predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Vyhlásenie EÚ pri príležitosti 62. zasadnutia Komisie pre omamné látky, Viedeň 14. – 22. marca 2019. Európska únia a jej členské štáty dôrazne podporujú konkrétne vykonávanie záverečného dokumentu z mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov pre skutočne vyváženú protidrogovú politiku na medzinárodnej úrovni, čím sa posilní rozmer prevencie, verejného zdravia a ľudských práv s cieľom urýchliť náš spoločný záväzok účinne zlepšovať situáciu v oblasti drog vo svete a riešiť znižovanie dopytu po drogách v celom jeho spektre: prevencia, znižovanie rizík a škôd, liečba a sociálna integrácia a rehabilitácia.

(2) SWD(2020) 150.

(3) https://drogriporter.hu/wp-content/uploads/2018/12/2018_CSF-report_final.pdf.

(4) …je založená predovšetkým na základných zásadách práva EÚ a v každom ohľade podporuje základné hodnoty Únie: rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, solidaritu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv. Jej cieľom je ochraňovať a zvyšovať blaho spoločnosti a jednotlivcov, chrániť verejné zdravie, zabezpečovať vysokú úroveň bezpečnosti obyvateľstva a usilovať sa o riešenie drogovej problematiky na základe vyváženého a integrovaného prístupu založeného na dôkazoch.

(5) https://www.consilium.europa.eu/media/30727/drugs-strategy-2013_content.pdf.

(6) https://www.unodc.org/documents/postungass2016//outcome/V1603301-E.pdf.

https://www.unodc.org/documents/ungass2016/Contributions/IO/EU_COMMON_POSITION_ON_UNGASS.pdf.

(7) V niektorých krajinách by rovnaké správanie malo za následok trestné stíhanie a dôsledné uplatňovanie práva a v iných krajinách poskytnutie zdravotnej starostlivosti a služieb sociálnej podpory, a to len na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska užívateľa drog. Poskytnutie určitých služieb sa v niektorých štátoch považuje za relevantné z hľadiska základných práv, zatiaľ čo iné štáty tento postoj odmietajú.

(8) CEB/2018/2, pp 12-14.

16.2.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 56/53

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie)

[COM(2020) 579]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1139, pokiaľ ide o schopnosť Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva pôsobiť ako orgán na preskúmanie výkonnosti jednotného európskeho neba

[COM(2020) 577]

(2021/C 56/07)

Hlavný spravodajca:

Dumitru FORNEA

Konzultácia	Rada Európskej únie, 26. – 27. 10. 2020 Európsky parlament, 22. 10. 2020
Právny základ	článok 100 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Rozhodnutie predsedníctva	28. 10. 2020
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	198/21/34

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje úsilie Európskej komisie, Európskeho parlamentu a špecializovaných inštitúcií EÚ nájsť nové právne a administratívne riešenia, ktoré dokážu zabezpečiť udržateľný rozvoj systému leteckej dopravy v prospech všetkých občanov, používateľov vzdušného priestoru a životného prostredia. Všetci súhlasíme s tým, že je potrebné zaistiť bezpečnosť letovej prevádzky, zlepšiť celkovú výkonnosť, schopnosť rozširovať kapacity a odolnosť manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb (ATM/ANS), a podporujeme aj cieľ jednotného európskeho neba (SES), ktorým je súvislá celoeurópska sieť a postupne integrovanejšie a technologicky modernizované ATM/ANS.

1.2.

Mnohé zainteresované strany vo všeobecnosti uvítali zmenený návrh Európskej komisie na prepracované znenie nariadenia o jednotnom európskom nebi, ktorý sa považuje za potrebný na dosiahnutie cieľov stanovených Komisiou, a to: zníženie emisií CO2, menšie meškania na zemi (letiská) a vyššia nákladová efektívnosť pri poskytovaní služieb ATM. Tieto ciele sa podporujú aj v iných správach, ako napríklad v správe skupiny odborníkov o budúcnosti jednotného európskeho neba z roku 2019 (1).

1.3.

Zmenený návrh prepracovaného znenia nariadenia o jednotnom európskom nebi je aktualizovaným regulačným rámcom, ktorý sa snaží dosiahnuť pôvodné ciele SES týkajúce sa zníženia emisií CO2, zníženia meškaní a zlepšenia nákladovej efektívnosti poskytovania služieb ATM. Aj keď návrh Komisie predstavuje zlepšenie v porovnaní s existujúcim nariadením, stále nie je jasné, či bude postačujúci na dosiahnutie pôvodných cieľov jednotného európskeho neba. Preto navrhujeme začať diskusiu s cieľom objasniť ambície nového nariadenia o jednotnom európskom nebi.

1.4.

Je potrebné objasniť funkciu manažéra siete. Najmä celkový rozsah pôsobnosti a jeho vplyv na plánovanie leteckých spoločností, riadenie kapacity, koncepciu vzdušného priestoru, životné prostredie a prioritizáciu požiadaviek.

1.5.

Do prijímania dôležitých rozhodnutí by sa mali zapojiť všetky zainteresované strany v oblasti letectva. Zásada zmysluplnej konzultácie musí byť súčasťou rámcového návrhu.

1.6.

Existujú obavy, že ambície tohto návrhu sú príliš rozsiahle, a preto by sa environmentálne opatrenia mali ďalej premyslieť a rozvíjať mimo tohto návrhu. Takáto dodatočná politika by mala zohľadňovať všetky relevantné opatrenia v oblasti udržateľnosti v leteckej doprave vrátane zavedenia a integrácie udržateľných leteckých palív. V týchto diskusiách by sa mala posúdiť účinnosť úpravy poplatkov s cieľom stimulovať environmentálne správanie leteckých spoločností.

1.7.

Uznáva, že zatiaľ čo odvetvie ATM môže prispieť k celkovému zníženiu emisií CO2, emisie CO2 v leteckej doprave môže znížiť účinné využívanie technológií udržateľným spôsobom. Tento prístup by sa mal považovať za prostriedok na ďalšie zníženie environmentálnej stopy leteckého odvetvia. Uznáva sa, že prostredníctvom technológií ako udržateľné letecké palivá sa môžu výrazne znížiť emisie CO2, oveľa viac, ako sa dá dosiahnuť prostredníctvom tohto návrhu.

1.8.

V návrhu sa neprihliada na dramatický vplyv pandémie COVID-19 na toto odvetvie. Konkrétne podnecovanie štrukturálnych zmien v návrhu by mohlo viesť k ďalšej fragmentácii a väčšej komplexnosti v čase, keď priemysel potrebuje stabilitu na svoje oživenie. Preto je potrebná ďalšia štúdia a úvaha, aby sa primerane zohľadnil sociálny a hospodársky vplyv pandémie COVID-19 na pracovníkov aj používateľov služieb. Okrem toho sa cieľ návrhu na zlepšenie kapacity v sektore ATM stal menej relevantným, keďže od začiatku pandémie COVID-19 došlo k dramatickému zníženiu objemu dopravy. Súčasné odhady organizácie Eurocontrol ukazujú, že k návratu dopravy na úroveň z roku 2019 pravdepodobne dôjde v roku 2024 (2).

1.9.

Pokiaľ ide o systém výkonnosti, prístup zhora nadol k preskúmaniu výkonnosti pod vedením EASA by mal zmysluplne zohľadňovať miestne podmienky. Proces štruktúrovaného sociálneho dialógu týkajúceho sa výkonnosti musí zohľadňovať miestne podmienky a faktory.

1.10.

Musí sa zabezpečiť nezávislosť nového hospodárskeho regulátora a zachovať jasná jasná hranica medzi reguláciou služieb a ich uplatňovaním. Preto by sa mali v systéme výkonnosti zaviesť tieto zmeny:

—	Kľúčová oblasť výkonnosti bezpečnosť by sa mala rozvíjať na rovnakej úrovni ako ostatné kľúčové oblasti výkonnosti a mali by sa na ňu uplatňovať kvantifikované ciele a ukazovatele EÚ.

—	Na miestnej úrovni by sa mali zaviesť povinné konzultačné mechanizmy, aby sa zabezpečilo primerané zapojenie zástupcov zamestnancov do prijímania miestnych plánov výkonnosti.

—	Mala by sa uznať a primerane zmierniť vzájomná závislosť medzi rôznymi kľúčovými oblasťami výkonnosti.

1.11.

Malo by sa zabezpečiť, aby štrukturálne oddelenie národných dozorných orgánov od príslušných vnútroštátnych orgánov zabránilo významným konfliktom záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť efektívnosť a nákladovú efektívnosť odvetvia, životy pracovníkov a bezpečnosť priemyslu. Národné dozorné orgány a príslušné vnútroštátne orgány musia konať nezávisle od akéhokoľvek priemyselného, hospodárskeho, sociálneho alebo politického tlaku, a preto by v súlade s normami v členských štátoch mali zostať súčasťou verejného sektora. Pravidlá, ktorými sa stanovuje postup výberu zamestnancov národných dozorných orgánov a príslušných vnútroštátnych orgánov, by nemali byť v rozpore s bežnými výberovými postupmi pre zamestnancov verejnej správy členských štátov.

1.12.

Funkčné bloky vzdušného priestoru, ktoré sa tento návrh snaží zrušiť, pomohli vytvoriť spoločnú kultúru medzi všetkými sociálnymi partnermi a uľahčili zlepšenie výkonnosti.

1.13.

Pokiaľ ide o poskytovanie podporných služieb (komunikačných, navigačných a prehľadových služieb – CNS, leteckých informačných služieb – AIS, meteorologických služieb – MET), obávame sa, že zámer návrhu je v súlade s predchádzajúcimi návrhmi SES1 a SES2, ktoré mali za cieľ privatizovať a rozdrobiť sektor, pričom oba boli v štádiu medzi pôvodným návrhom Komisie a prijatím jednotlivých textov zamietnuté. Hoci sa v procese koncipovania SES2 dosiahol kompromis, tento súčasný prístup nie je vyvážený, keďže uprednostňuje oddelenie podporných služieb a uplatňovanie trhových zásad. V návrhu by sa mal zaujať vyvážený prístup, pričom by sa mali zohľadniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky takéhoto prístupu, cieľ vytvoriť efektívne a účinné služby a nedostatok politickej vôle, ktorý sa prejavil pri predchádzajúcich návrhoch o jednotnom európskom nebi.

1.14.

Odporúča sa počas legislatívneho procesu venovať náležitú pozornosť niektorým aspektom, najmä pokiaľ ide o akýkoľvek návrh na oddelenie alebo liberalizáciu poskytovania služieb. Uznáva sa, že tieto faktory môžu mať negatívny vplyv na pracovníkov, a preto by sa do tohto procesu mali zapojiť sociálni partneri.

2. Súvislosti a všeobecné pripomienky

2.1. Deklarovaný cieľ Európskej komisie pri prijímaní tohto legislatívneho balíka

Zámerom Komisie je zvýšiť celkovú efektívnosť spôsobu organizácie a riadenia európskeho vzdušného priestoru prostredníctvom reformy monopolu poskytovateľov letových prevádzkových služieb. Tento balík je predložený s veľkým oneskorením a právne predpisy týkajúce sa jednotného európskeho neba sa neaktualizovali už viac ako 10 rokov. Zohľadnili sa zmeny vo vývoji manažmentu letovej prevádzky a európska sieť manažmentu letovej prevádzky sa musí zreformovať tak, aby zvládla neustály nárast letovej prevádzky v uplynulom desaťročí, ako aj významné nepredvídané výkyvy v objeme dopravy ako v prípade súčasnej pandémie COVID-19. To si vyžaduje zmeny, ktoré umožnia, aby sa prevádzka uskutočňovala za najbezpečnejších, nákladovo a letovo čo najefektívnejších podmienok a čo najšetrnejšie k životnému prostrediu, ako aj zavedenie opatrení prispievajúcich k zníženiu emisií z leteckej dopravy v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. To znamená pokračovať v defragmentácii európskeho vzdušného priestoru, znížiť meškania, zvýšiť bezpečnostné normy a efektívnosť letov s cieľom znížiť environmentálnu stopu letectva a regulovať poplatky súvisiace s poskytovaním monopolných služieb.

Efektívnosť letových trás sa môže zvýšiť prijatím nových digitálnych technologických riešení. To možno realizovať prostredníctvom spolupráce a budovania dôvery medzi národmi Európskej únie a zainteresovanými stranami z tohto odvetvia.

2.2. Spoločenské odobrenie prevádzky a vzťah s organizovanou občianskou spoločnosťou

2.2.1.

Tento návrh SES2+ je čiastočne prepracovaným znením predchádzajúceho návrhu SES2+, o ktorom sa prerušili rokovania z dôvodu obojstrannej nezhody medzi dvoma členskými štátmi. Vzhľadom na podobnosť obsahu s predchádzajúcimi neúspešnými návrhmi SES stále existuje možnosť, že sa nedosiahne politický konsenzus. Obavy členských štátov tradične zahŕňali politické otázky, obavy o suverenitu, sociálno-ekonomické faktory, liberalizáciu vnútroštátneho vzdušného priestoru a nútenú privatizáciu. Odporúča sa venovať týmto obavám náležitú pozornosť počas legislatívneho procesu.

2.2.2.

Európska komisia tvrdí, že sociálne otázky boli zohľadnené v posúdení vplyvu pôvodného návrhu SES2+ z roku 2013. Prebieha štúdia o pracovných podmienkach riadiacich letovej prevádzky (ATCO) a technického personálu, ktorý plní úlohy súvisiace s prevádzkovou bezpečnosťou ATM (ATSEP). Jej výsledky sa zohľadnia pri vypracúvaní sekundárnych právnych predpisov po prijatí návrhu o jednotnom európskom nebi. Sociálne zázemie sa však odvtedy výrazne zmenilo. Štúdia o pracovných podmienkach ATCO a ATSEP sa zameriava najmä na aktuálnu situáciu a spätná väzba sociálnych partnerov nie je až taká pozitívna, pokiaľ ide o budúce scenáre.

2.2.3.

Nezohľadnili sa viaceré otázky vyplývajúce zo spätnej väzby, ktorú poskytli zainteresované strany v predchádzajúcich diskusiách. Medzi ne patrí séria rokovaní za okrúhlym stolom, ktoré viedli k vyhláseniu na vysokej úrovni o digitálnom európskom nebi, a existujúce konzultačné nástroje, ako je odvetvový sociálny dialóg ATM, skupina odborníkov a expertná skupina SES pre ľudský rozmer. V tejto súvislosti pretrváva niekoľko nevyriešených sociálno-ekonomických problémov vrátane zavádzania nových technológií a iniciatívy sociálnych partnerov ATM s cieľom vypracovať plán na zohľadnenie sociálneho a ľudského rozmeru v SES.

2.2.4.

Popredné zainteresované strany v oblasti letectva podporujú nepretržitú spoluprácu medzi členskými štátmi, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb a manažérom siete. V rámci iniciatívy SES sa podporuje takéto cezhraničné zapojenie a malo by sa pokračovať vo vývoji prostriedkov, ktorými možno zlepšiť prevádzkovú bezpečnosť, efektívnosť a nákladovú efektívnosť, a to aj prostredníctvom prístupu k programom odbornej prípravy zamestnancov, od ktorých závisí úspech jednotného európskeho neba.

2.2.5.

Častejšie pracovné stretnutia medzi vojenskými správami letovej prevádzky v členských štátoch a prebiehajúci dialóg medzi civilnými a vojenskými správami leteckej dopravy môžu viesť k efektívnejším letovým trasám, a to tak z hospodárskeho hľadiska, ako aj z ekologického hľadiska, i výhodám pre cestujúcich/spotrebiteľov.

2.2.6.

Environmentálne správanie bude musieť byť stanovené vo väčšej miere na základe konkrétnych parametrov než len samotných nákladov. Je potrebná reforma v záujme posilnenia významu ekologizácie letov, a tým služieb, ktoré majú poskytovať poskytovatelia leteckých navigačných služieb a manažér siete, ako aj optimálneho využívania siete používateľmi vzdušného priestoru.

2.3. Zohľadnenie pandémie COVID-19

2.3.1.

Hospodársky kolaps v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 výrazne zasiahol obzvlášť odvetvie letectva. Podľa medzinárodných odhadov by sa mal objem dopravy vrátiť na úroveň z roku 2019 najskôr v roku 2024, a to za predpokladu, že vakcína proti COVID-19 sa úspešne zavedie v prvej polovici roku 2021. Vzhľadom na rastúci tlak na odvetvie, aby sa obnovila určitá forma bežnej prevádzky, je potrebné plne pochopiť vplyv tohto návrhu s ohľadom na významné štrukturálne zmeny európskeho odvetvia ATM, ktoré sa v ňom navrhujú. Návrh by nemal obmedzovať schopnosť ATM alebo iných odvetví letectva obnoviť bežnú prevádzku.

2.3.2.

Možno konštatovať, že v návrhu chýbajú úpravy, ktorými by sa zohľadnila kríza spôsobená pandémiou COVID-19, čo podčiarkuje už vyjadrené obavy, že návrh prehliada faktory týkajúce sa letectva vo svete po pandémii COVID-19. Zjavne sa všetky posúdenia vplyvu návrhu vykonali pred pandémiou COVID-19, a preto už nebudú relevantné.

2.3.3.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 mala dramatický vplyv na pracovnú silu v letectve, kde desaťtisíce pracovníkov v Európe už prišli o prácu. „Podporné funkcie“ odvetvia ATM, ako sú CNS, AIS a MET, by mohli viesť k ďalším negatívnym sociálnym dôsledkom vzhľadom na zámer tohto návrhu oddeliť služby. To sa musí uznať a návrh by mal zohľadňovať sociálno-ekonomický vplyv pandémie na týchto pracovníkov a nestálosť odvetvia v súčasnej situácii.

2.3.4.

Vzhľadom na to, že budúcnosť odvetvia je naďalej nejasná, je ťažké pripraviť právne predpisy, ktoré poskytnú účinnú nápravu, pokiaľ ide o obavy, na ktoré sa zameriava cieľ návrhu. Okrem toho sociálne a hospodárske dôsledky krízy ešte nie sú úplne jasné a je predčasné robiť hodnotenia alebo závery na základe súčasných prognóz, ktoré sa v priebehu vývoja pandémie rýchlo menia.

2.4. Uplatňovanie trhových zásad

2.4.1.

Komisia požaduje finančnú odolnosť, ale poskytovatelia leteckých navigačných služieb by mohli vnímať novú navrhovanú inštitucionálnu štruktúru ako pomerne byrokratickú, pričom sa zavedú nové náklady, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s prevádzkovou činnosťou. Ďalším aspektom, ktorý môže vyvolávať otázky, je odvolací orgán, ktorý v navrhovanej podobe nemusí byť úplne nezávislý od orgánu na preskúmanie výkonnosti, aj keď je zámer Komisie v tejto súvislosti celkom jasný, a to vytvorenie orgánu, ktorý môže riešiť prípady mimosúdnym konaním, a nielen na Európskom súdnom dvore.

2.4.2.

Na rozdiel od iných odvetví leteckého priemyslu musí sektor ATM zostať na vysokej úrovni prevádzkovej kapacity bez ohľadu na dopyt po komerčnej leteckej doprave. Toto odvetvie a jeho pracovná sila pokračovali v práci bez ohľadu na pandémiu a poskytovali potrebné služby pre základnú dopravu, ako napríklad leteckú nákladnú dopravu, lekárske a vojenské lety.

2.4.3.

Zo sociálno-ekonomického hľadiska existuje obava, že uplatňovanie trhových zásad na letiskové letové prevádzkové služby by mohlo viesť k nestabilite práce a znížiť normy práce v tomto odvetví na úkor pracovnej sily a komunity ako celku. To by bránilo dosiahnutiu cieľa zvýšenia prevádzkovej efektívnosti, a preto je nepravdepodobné, že by sa tým znížili náklady na služby. Takisto by to mohlo znížiť počet letísk, na ktorých sa poskytujú letové prevádzkové služby, a mať priamy vplyv na bezpečnosť na takýchto letiskách.

2.4.4.

V sektore ATM tradične dochádzalo k rozsiahlym nepokojom v odvetví pri predchádzajúcich pokusoch liberalizovať tento sektor. Veľká časť týchto nepokojov sa skutočne osobitne zamerala na predchádzajúce návrhy týkajúce sa jednotného európskeho neba. Je možné, že tento návrh vo svojej súčasnej podobe povedie k ďalším sociálnym nepokojom a pracovným sporom vzhľadom na jeho cieľ dosiahnuť väčšiu liberalizáciu priemyslu a otvoriť ďalšiu privatizáciu a fragmentáciu odvetvia ATM, najmä pokiaľ ide o tzv. podporné funkcie.

2.5. Oddelenie dozorného orgánu od poskytovania služieb

Podľa nariadenia o SES1 existuje povinné oddelenie úloh v oblasti dohľadu a poskytovania služieb, a to aspoň na funkčnej úrovni. Táto zmena by sa mala zvážiť v SES2+, keďže skúsenosti získané prostredníctvom procesov funkčného oddelenia ukázali, že výkonnosť možno udržať na rovnakej úrovni ako v štrukturálne oddelenom sektore. Rovnako by bola vítaná väčšia zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o celkový rozsah pôsobnosti návrhu v tejto súvislosti.

V Bruseli 2. decembra 2020.

predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) https://www.sesarju.eu/node/3330.

(2) Eurocontrol, Market Update [10. novembra 2020]. Prezentácia Eamonna Brennana: https://www.youtube.com/watch?v=-VSQe97wDmc.

PRÍLOHA

Nasledujúce pasáže stanoviska sekcie boli zmenené podľa pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté zhromaždením, avšak získali minimálne štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a) Bod 1.14.

1.14.„

V súvislosti s niektorými aspektmi tohto návrhu by sa malo vykonať posúdenie sociálneho vplyvu Odporúča sa, aby sa počas legislatívneho procesu venovala náležitá pozornosť niektorým aspektom , najmä pokiaľ ide o akýkoľvek návrh na oddelenie alebo liberalizáciu poskytovania služieb. Uznáva sa, že tieto faktory môžu mať negatívny vplyv na pracovníkov, a preto by sa do tohto procesu mali zapojiť sociálni partneri.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za:	119
Proti:	104
Zdržalo sa:	26

b) Bod 2.2.1.

2.2.1.

Tento návrh SES2+ je čiastočne prepracovaným znením predchádzajúceho návrhu SES2+, o ktorom sa prerušili rokovania z dôvodu obojstrannej nezhody medzi dvoma členskými štátmi. Vzhľadom na podobnosť obsahu s predchádzajúcimi neúspešnými návrhmi SES stále existuje možnosť, že sa nedosiahne politický konsenzus. Obavy členských štátov tradične zahŕňali politické otázky, obavy o suverenitu, sociálno-ekonomické faktory, liberalizáciu vnútroštátneho vzdušného priestoru a nútenú privatizáciu. Dôkladná séria posúdení vplyvu by pomohla identifikovať a zmierniť tieto obavy. Odporúča sa venovať týmto obavám náležitú pozornosť počas legislatívneho procesu .

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za:	113
Proti:	113
Zdržalo sa:	23

Podľa článku 61 rokovacieho poriadku, keďže hlasovanie skončilo nerozhodne (rovnaký počet hlasov za a proti), predseda mal rozhodujúci hlas v prospech pozmeňovacieho návrhu.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 56

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 16. februára 2021

	III Prípravné akty
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	556. plenárne zasadnutie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Interactio, 2. 12. 2020 – 3. 12. 2020
2021/C 56/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Únii (kodifikované znenie) [COM(2020) 323 final – 2020/0145 (COD)]	43
2021/C 56/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Protidrogový program a akčný plán EÚ na boj proti drogám na roky 2021 – 2025 [COM(2020) 606 final]	47
2021/C 56/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie) [COM(2020) 579] a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1139, pokiaľ ide o schopnosť Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva pôsobiť ako orgán na preskúmanie výkonnosti jednotného európskeho neba [COM(2020) 577]	53
2021/C 56/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia platné v oblasti dohovoru Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady (EÚ) č. 520/2007 [COM(2020) 308 final – 2020/0139 (COD)]	59
2021/C 56/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o dočasné opatrenia týkajúce sa dane z pridanej hodnoty uplatniteľnej na vakcíny proti COVID-19 a na diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro pre COVID-19, prijaté v reakcii na pandémiu COVID-19 [COM(2020) 688 final – 2020/0311 (CNS)]	61
2021/C 56/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Komisia poveruje hlasovať za zvýšenie základného imania Európskeho investičného fondu [COM(2020) 774 final – 2020/0343 (COD)]	62
2021/C 56/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci [COM(2020) 0571 final – 2020/0262 COD]	63
2021/C 56/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch železničnej bezpečnosti a prepojenosti, pokiaľ ide o cezhraničnú infraštruktúru spájajúcu Úniu a Spojené kráľovstvo prostredníctvom pevného spojenia cez Lamanšský prieliv [COM (2020) 782 final – 2020/0347 (COD)]	64

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	556. plenárne zasadnutie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Interactio, 2. 12. 2020 – 3. 12. 2020
2021/C 56/01	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príprava stratégie EÚ na zlepšenie ekologických zručností a kompetencií pre všetkých (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	1
2021/C 56/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo: regulačné požiadavky a úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti (prieskumné stanovisko)	10
2021/C 56/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zásady verejných služieb v záujme stability demokratického poriadku (prieskumné stanovisko na žiadosť nemeckého predsedníctva Rady EÚ)	29
2021/C 56/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nevyhnutnosť zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP (doplňujúce stanovisko z vlastnej iniciatívy)	36

Konzultácia	Európsky parlament, 23. 7. 2020 Rada Európskej únie, 15. 10. 2020
Právny základ	článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	10. 11. 2020
Prijaté v pléne	3. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	242/2/5

Konzultácia	Európsky parlament, 23. 7. 2020 Rada, 20. 7. 2020
Právny základ	článok 43 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	12. 11. 2020
Prijaté v pléne	2 . 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	228/0/9

Konzultácia	Rada Európskej únie, 6. 11. 2020
Právny základ	článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	195/0/3

Konzultácia	Európsky parlament, 26. 11. 2020 Rada Európskej únie, 30. 11. 2020
Právny základ	články 173 ods. 3 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	207/1/8

Žiadosť	Rada Európskej únie, 21. 10. 2020 Európsky parlament, 5. 10. 2020
Právny základ	článok 153 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Dátum schválenia na plenárnom zasadnutí	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	224/0/6

Žiadosť	Rada Európskej únie, 2. 12. 2020
	Európsky parlament, 14. 12. 2020
Právny základ	článok 91 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v pléne	2. 12. 2020
Plenárne zasadnutie č.	556
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	210/1/4