Uznesenie Európskeho výboru regiónov k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021

(2021/C 37/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

so zreteľom na

—	pracovný program Európskej komisie na rok 2021 (1),

—	protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

—	uznesenie VR „Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025“ (2),

—	uznesenie VR „Návrhy Európskeho výboru regiónov v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2021“ (3),

1.

zdôrazňuje, že je absolútne naliehavé zmierniť účinky celosvetovej pandémie, pretože koronavírusová kríza prehĺbila existujúce sociálne, hospodárske a územné rozdiely, ako sa uvádza v prvom výročnom miestnom a regionálnom barometri VR;

2.

upozorňuje, že pri koncipovaní a realizácii programu sociálno-hospodárskej obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 musia byť miestne a regionálne samosprávy v jeho centre. Podporuje cieľ EÚ prevziať vedúce postavenie v oblasti ekologickej a digitálnej transformácie. VR je odhodlaný úzko spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami na vyhodnotení doterajších ponaučení z riadenia krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a preskúmať, ako sa môžeme pripraviť na budúce krízy;

3.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlene podnikla kroky na dosiahnutie uspokojivého a trvalého riešenia problému humanitárnej krízy v oblasti Stredozemného mora, pričom v prvom rade sa treba zamerať na ochranu života migrantov, ale takisto zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. VR a miestne a regionálne samosprávy sú pripravené spolupracovať v tejto veci v maximálnej možnej miere;

4.

podporuje preto prístup Komisie k zmapovaniu politických priorít EÚ pomocou výročnej správy o strategickom výhľade, ku ktorej VR prispeje údajmi od miestnych a regionálnych samospráv z celej EÚ;

5.

súhlasí s názorom, že Konferencia o budúcnosti Európy sa musí začať čo najskôr. Riadne zapojenie VR ako hlasu miestnych a regionálnych samospráv do všetkých orgánov konferencie by umožnilo tento projekt priblížiť európskym občanom a dôkladnejšie sa zamyslieť nad zmenami, ktoré je potrebné vykonať v politikách, procesoch a inštitucionálnom rámci EÚ. VR trvá na tom, že vo všetkých verejných konzultáciách týkajúcich sa konferencie sa musí zabezpečiť najvyššia možná miera pluralizmu;

6.

vyzýva ostatné európske inštitúcie, aby spolupracovali s VR na vytvorení pilotného modelu stáleho a štruktúrovaného dialógu s občanmi prostredníctvom miestnych a regionálnych samospráv, ktorý by mohol slúžiť aj na zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ;

7.

opakuje, že miestne a regionálne samosprávy je potrebné zapájať do navrhovania a vykonávania politík EÚ, v neposlednom rade v tých oblastiach, kde tieto orgány územnej samosprávy zohrávajú vedúcu úlohu, a to najmä prostredníctvom riadneho uplatňovania aktívnej subsidiarity a všeobecného uplatňovania zásad viacúrovňového riadenia. VR víta rozhodnutie Komisie posilniť účasť VR v platforme Fit for Future a zaväzuje sa prispieť k cieľom platformy v rámci vládnej skupiny a špecializovanej podskupiny RegHub. Zdôrazňuje, že pri revízii programu REFIT je nutné vo väčšej miere zohľadniť miestne a regionálne hľadisko;

8.

opätovne žiada Komisiu, aby pri príprave partnerských dohôd a programov na roky 2021 – 2027 dôsledne monitorovala uplatňovanie kódexu správania pre partnerstvo a zabezpečila, aby zapojenie miestnych a regionálnych samospráv zodpovedalo plnohodnotnému partnerstvu. Európsky semester by sa mal vo väčšej miere riadiť zásadami partnerstva a viacúrovňového riadenia, najmä preto, že semester poskytuje usmernenia pre programy politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti;

9.

dôkladne posúdi legislatívne návrhy týkajúce sa nových vlastných zdrojov, najmä pokiaľ ide o ich potenciálny vplyv na miestne a regionálne financie a občanov;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné objasniť, ako budú na miestnej a regionálnej úrovni vzájomne fungovať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a financovanie politiky súdržnosti, a najmä pokiaľ ide o tento nástroj a členské štáty žiada, aby sa pri vypracúvaní pripravovaných národných reformných a investičných plánov uplatňoval horizontálny prístup aj prístup zdola nahor a nabáda na to, aby sa na fóre venovanom Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti v októbri 2021 zúčastnilo široké spektrum zástupcov inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán EÚ;

11.

víta záväzok Komisie použiť Agendu OSN 2030 a jej ciele udržateľného rozvoja ako základ pre budovanie politického rámca pre udržateľnú obnovu v EÚ, ako aj Parížsku dohodu z roku 2015;

12.

víta „balík pripravenosti na 55 %“, ktorý predstavila Komisia, ale podobne ako Európsky parlament sa domnieva, že na obdobie do roku 2030 je potrebné stanoviť si ambicióznejší cieľ v oblasti emisií a že je možné ho aj dosiahnuť. Preto vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho „balíka pripravenosti na 55 %“ predstavila ambicióznu adaptačnú stratégiu EÚ s jasným zameraním na ústrednú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri adaptácii na zmenu klímy;

13.

so zreteľom na 26. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Glasgowe je pripravený zostaviť spoločný plán „COP26“, ktorého cieľom bude ukázať angažovanosť EÚ na všetkých úrovniach a podporiť úlohu a príspevky nižších úrovní verejnej správy v rámci Parížskej dohody a UNFCCC. VR v rámci prezentácie vyzdvihne úlohu, ktorú zohrávajú mestá a regióny pri zavádzaní a urýchľovaní vykonávania klimatických opatrení vďaka praktickej spolupráci s priemyslom, univerzitami, občanmi a rôznymi komunitami;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že avizovaný návrh mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach je úzko spojený s preskúmaním systému obchodovania s emisiami. V snahe zabrániť diskriminácii medzi podnikmi z tretích krajín a podnikmi z EÚ vyzýva na dôkladné posúdenie toho, aký vplyv bude mať postupné zrušenie bezodplatného prideľovania emisných kvót na energeticky náročné odvetvia EÚ;

15.

bude pozorne sledovať vykonávanie Mechanizmu spravodlivej transformácie a navrhuje, aby sa v druhej polovici roku 2021 uskutočnilo fórum pre spravodlivú transformáciu s cieľom vyvodiť prvé politické závery jeho vykonávania;

16.

domnieva sa, že viacúrovňové dialógy v oblasti klímy a energetiky by sa mali ďalej podporovať a rozšíriť na všetky oblasti zelenej dohody. Vyzýva, aby sa v plnej miere uznala úloha miest a regiónov pri vykonávaní politík v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na ne, a požaduje účinný rámec viacúrovňového riadenia prostredníctvom Európskeho klimatického paktu. V tejto súvislosti VR víta záväzok Komisie predložiť spoločný akčný plán na vykonávanie zelenej dohody, ktorý by mohol zahŕňať európsky regionálny prehľad výsledkov na sledovanie pokroku pri vykonávaní zelenej dohody na nižšej ako národnej úrovni;

17.

poukazuje na to, že je naliehavo potrebné realizovať stratégiu pre vlnu obnovy a zaviesť mechanizmy, ktorými sa táto časť transformácie prispôsobí lokálnym špecifikám a podmienkam a vyplnia sa existujúce medzery, pokiaľ ide o finančné zdroje a technické kapacity. Požaduje, aby sa v súvislosti s vlnou obnovy, ako aj ďalšími opatreniami poskytli regiónom, mestám a obciam väčšie možnosti priameho prístupu k európskym fondom;

18.

víta ambíciu Komisie zaviesť akčný plán nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy ako základnú súčasť plánu zelenej obnovy. K hlavným zásadám, z ktorých musí tento plán aj následné legislatívne akty vychádzať, patrí uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti, nevyhnutnosť riešiť znečistenie pri zdroji, ako aj uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí. Akčný plán by sa mal vypracovať a realizovať v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami prostredníctvom iniciatív, ako je dohoda „Green City Accord“. Mal by sa ním stanoviť ambiciózny rámec, no zároveň by sa v ňom mali zohľadňovať rozdiely a odlišnosť podmienok v jednotlivých členských štátoch EÚ a umožňovať úpravy na národnej a miestnej úrovni. Ústredným prvkom tohto plánu musí byť prístup založený na hodnotení rizík, aby sa zabezpečilo, že opatrenia sa budú prijímať tam, kde je to najviac opodstatnené;

19.

žiada, aby sa pri vykonávaní nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo stanovili konkrétne ciele zohľadňujúce regionálne rozdiely, najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu, verejné obstarávanie a verejno-súkromné partnerstvá, pretože by sa nimi stimulovali inovačné technológie a ich uvádzanie na trh, a aby sa uznala dôležitá úloha miestnych a regionálnych samospráv v obehovejšej spoločnosti;

20.

zaväzuje sa podporovať vykonávanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a zároveň preskúmať príspevok miestnych a regionálnych samospráv pri riešení problému úbytku opeľovačov a zmierňovaní nebezpečného tlaku na naše morské prostredie. VR zdôrazňuje úlohu pôdy a poľnohospodárskych postupov, ako aj udržateľného obhospodarovania lesov pri obnove biotopov a zvyšovaní odolnosti a sily všetkých európskych ekosystémov a prírodných oblastí. VR podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii, aby navrhla právny rámec pre povinnú náležitú starostlivosť v dodávateľských reťazcoch pre lesné a poľnohospodárske produkty a produkty, ktoré predstavujú riziko pre ekosystémy a sú uvádzané na trh EÚ. Zároveň treba zabezpečiť, aby to dodávateľom biovýrobkov nespôsobovalo neprimerané administratívne zaťaženie v porovnaní s dodávateľmi výrobkov zo syntetických materiálov a z fosílnych surovín;

21.

požaduje riadne zapojenie európskych regiónov do vykonávania a monitorovania stratégie EÚ „z farmy na stôl“. Žiada Komisiu, aby ciele zelenej dohody, a najmä stratégiu biodiverzity a stratégiu „z farmy na stôl“ účinne začlenila do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a jej vykonávania;

22.

naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby pretavili novú dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti do vidieckej agendy EÚ, ktorou by sa malo zabezpečiť zakotvenie zásady rovnováhy medzi vidiekom a mestami vo všetkých politikách EÚ v súlade s cieľmi územnej súdržnosti a ktorou by sa mala posilniť úloha miestnych a regionálnych úrovní pri riadení politických opatrení v oblasti vidieka;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v námornej oblasti je pracovný program nedostatočne ambiciózny a zdôrazňuje strategický geopolitický význam vyspelých námorných odvetví a silných pobrežných a námorných regiónov. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný program na podporu modrého priemyslu a námorných regiónov;

24.

zaväzuje sa poskytnúť podnety k legislatívnej iniciatíve týkajúcej sa normy EÚ pre zelené dlhopisy, pretože by to malo veľký význam pre nasmerovanie udržateľných súkromných a verejných investícií na miestnej a regionálnej úrovni;

25.

zdôrazňuje potrebu riešiť chýbajúce spojenia v cezhraničnej dopravnej infraštruktúre v rámci revízie nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a lepšie prepojenia s okrajovými a najvzdialenejšími regiónmi;

26.

víta záväzok Komisie predložiť legislatívny návrh na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem. Očakáva tiež, že akt o digitálnych službách sa bude zaoberať minimálnymi normami pre spravodlivú prácu na diaľku a digitálne práva na pracovisku;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2021 sa neplánuje žiadny návrh na reguláciu umelej inteligencie, ktorý by nadväzoval na nedávno prijatú bielu knihu na túto tému;

28.

vypracuje ukazovatele digitálnej transformácie na miestnej a regionálnej úrovni so zámerom stanoviť ciele, urýchliť vytváranie digitálnych platforiem a zaviesť monitorovací mechanizmus pre Digitálne desaťročie 2030, riešiť nerovnosti a predchádzať digitálnej priepasti;

29.

požaduje komplexný prístup EÚ k bezpečnosti a odolnosti sietí 5G, pretože zabezpečenie širokopásmového pripojenia a zavádzania 5G na miestnej a regionálnej úrovni v mestských aj vidieckych, ako aj horských a vzdialených oblastiach nadobúda zásadný význam;

30.

vyzýva Komisiu, aby posilnila miestne orientovaný rozmer priemyselnej stratégie EÚ, rozšírila škálu odvetví, na ktoré sa táto stratégia vzťahuje, a posilnila jej politickú koordináciu na úrovni EÚ, najmä zapojením VR a regionálnych vlád do priemyselného fóra a Európskej aliancie pre suroviny, aby regióny a mestá mohli prevziať zodpovednosť za súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu svojich priemyselných odvetví, a mohli tak zúročiť možnosti, ktoré táto stratégia prináša v oblasti hospodárskej diverzifikácie, a to aj so zapojením priemyslu do systémov odborného vzdelávania a prípravy, aby sa mohli rozvíjať vhodné súbory zručností potrebné pre nové povolania;

31.

spolu s dobrovoľne zapojenými mestami a regiónmi názorne ukáže, ako môžu centrá EVP prispieť k rozvoju miestne orientovaných regionálnych inovačných ekosystémov a v rámci svojej celoeurópskej spolupráce pomôcť pri rýchlejšom dosahovaní inteligentného udržateľného rastu a odstraňovaní rozdielov v Európe v oblasti inovácií;

32.

navrhuje, aby Komisia posilnila miestne a regionálne riadenie stratégie pre MSP, keďže ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 výrazne zasiahli malé a stredné podniky vo všetkých regiónoch EÚ a prehlbujú chronické problémy, ako je neuspokojivý prístup k finančným prostriedkom a oneskorené platby, a berúc do úvahy rôzne štruktúry a potreby MSP a rôzne hospodárske a inštitucionálne podmienky v celej Európe. VR sa zaväzuje spolupracovať s Komisiou a podnikateľskou komunitou pri ďalšom vývoji a vykonávaní testu vplyvu na MSP, ktorý je vhodný na daný účel, najmä prostredníctvom siete Podnikateľský región roka (EER);

33.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila ťažkosti, ktorým čelia miestne a regionálne zainteresované strany a ktoré im bránia plne využívať výhody jednotného trhu, a so záujmom očakáva aktualizovanú správu o bariérach na jednotnom trhu a opatrenia, ktoré má Komisia v úmysle prijať na zabezpečenie riadneho uplatňovania smernice o službách. VR tiež žiada Komisiu, aby predložila nový vylepšený návrh o pase služieb;

34.

víta skutočnosť, že Komisia kladie dôraz na balík opatrení v oblasti spravodlivého hospodárstva a so záujmom očakáva akčný plán pre Európsky pilier sociálnych práv, ktorý by mal vychádzať z väčšieho empirického a politického využívania nástroja sociálneho prehľadu. VR bude podporovať miestny a regionálny rozmer piliera tým, že bude zohrávať aktívnu úlohu na konferencii pred sociálnym samitom v Porte v roku 2021. Okrem toho bude VR spolupracovať s Komisiou na rozvoji iniciatívy týkajúcej sa búrz lokálnych pracovných miest;

35.

so záujmom očakáva nový rámec pre stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v roku 2021 urýchlila tempo práce a konečne splnila cieľ stanoviť 50 limitných hodnôt expozície pri práci, čo bolo pôvodne naplánované na rok 2020;

36.

zdôrazňuje nutnosť zapojiť miestne a regionálne samosprávy do prípravy akčného plánu pre sociálne hospodárstvo so silným regionálnym a miestnym rozmerom;

37.

víta skutočnosť, že Komisia reagovala na výzvu VR na zavedenie záruky pre deti, ktorá by posilnila sociálne začlenenie a dobré životné podmienky detí, ako aj presadzovanie práv detí;

38.

očakáva, že stratégia na podporu osôb so zdravotným postihnutím stanoví ambiciózne a merateľné ciele a zahrnie všetky oblasti politiky. Výbor je odhodlaný plniť ciele Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a želá si, aby Európska komisia podporila jeho vykonávanie na miestnej a regionálnej úrovni;

39.

konštatuje, že v pracovnom programe na rok 2021 sa stanovuje revízia ustanovení o štátnej pomoci v deviatich rôznych oblastiach, ktoré majú pre miestne a regionálne samosprávy mimoriadny význam. Zaväzuje sa preto aktívne sa podieľať na tejto revízii. Na tento účel bude VR vychádzať z konzultácií so sieťou regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ, ktorá už analyzuje rámec v oblastiach služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a regionálnej pomoci;

40.

víta flexibilitu, ktorú poskytuje aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu s cieľom umožniť rýchle a rázne vykonávanie opatrení na koordináciu politík. Zdôrazňuje, že toto pozastavenie uplatňovania Paktu stability a rastu je dôležité dovtedy, kým verejné orgány budú znášať mimoriadne náklady spojené so zvládaním pandémie a kým sa zo súčasnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 nebudú dať vyvodiť náležité ponaučenia, aby sme boli pripravení na budúce krízy;

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe absentujú opatrenia na podporu udržateľného oživenia sektora cestovného ruchu, ktorý je pre regióny a z hľadiska živobytia miestnych obyvateľov hlavným hospodárskym odvetvím ťažko zasiahnutým krízou. Opakuje význam prideľovania dostatočných finančných zdrojov a vymedzenia koordinovaného regionálneho prístupu na záchranu tohto odvetvia a vytvorenia dlhodobej európskej politiky cestovného ruchu;

42.

požaduje, aby sa v záujme dokončenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 stanovili jasné míľniky a pridelili primerané prostriedky. podporuje úsilie Komisie o zavedenie kultúry celoživotného vzdelávania a uľahčenie prechodu medzi zamestnaniami v EÚ a žiada, aby sa v rámci budúcich individuálnych vzdelávacích účtov a európskeho prístupu k mikroosvedčeniam (so zreteľom na to, že primárnou a základnou zásadou vysokoškolského vzdelávania sú a naďalej zostávajú vzdelávacie programy) dosiahla „záruka minimálnej úrovne kvalifikácie a zručností“ pre mladých ľudí, ktorú budú uznávať a osvedčovať všetky členské štáty;

43.

teší sa na plné využívanie príležitostí, ktoré ponúka platforma na výmenu poznatkov s Komisiou, s cieľom podporovať inteligentnú a udržateľnú špecializáciu, sociálnu inováciu a začlenenie a inovačné ekosystémy na miestnej a regionálnej úrovni. Odporúča, aby sa činnosti v rámci platformy na výmenu poznatkov a projektu Science meets Regions (Veda v regiónoch) v spolupráci s Komisiou pilotne realizovali aj na úrovni makroregiónov, čím by sa podporila inovačná politika a inteligentná špecializácia;

44.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať miestne a regionálne samosprávy v kandidátskych krajinách usilujúcich sa o vstup do EÚ a partnerských v krajinách v susedstve EÚ a pomáhať im pri plnení strategických priorít EÚ a zabrániť prehlbovaniu rozdielov. Konečným cieľom je pritom lepšia obnova po pandémii ochorenia COVID-19 a posilnenie odolnosti na úrovni komunít;

45.

víta zámer Komisie zverejniť oznámenie o obnovenom partnerstve s južným susedstvom a vzhľadom na 25. výročie začatia barcelonského procesu zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vzťahy medzi krajinami na severnom a južnom pobreží Stredozemného mora. V tejto súvislosti pripomína význam európskej susedskej politiky ako dôležitého nástroja na riešenie spoločných výziev a podotýka, že jej úspech bude závisieť od náležitého zapojenia regionálnych a miestnych samospráv;

46.

dôrazne podporuje záväzok Komisie zachovať si vedúcu úlohu pri posilňovaní multilateralizmu založeného na pravidlách a zamerať ciele udržateľného rozvoja na jadro reformy WTO. Je presvedčený, že táto iniciatíva v kombinácii s lepším uplatňovaním kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji by mala pomôcť zlepšiť sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ochrany klímy v tretích krajinách;

47.

chápe neistotu v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami so Spojeným kráľovstvom, vzhľadom na priamy a dramatický vplyv brexitu na mnohé miestne a regionálne samosprávy v EÚ je však hlboko sklamaný tým, že v pracovnom programe na rok 2021 sa vôbec nespomínajú budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Očakáva preto návrh Komisie týkajúci sa pobrexitovej adaptačnej rezervy a zdôrazňuje, že musí byť navrhnutá tak, aby riešila nielen hospodárske nedostatky na úrovni členských štátov, ale zohľadňovala aj územný rozmer brexitu;

48.

víta dôraz, ktorý Komisia kladie na potrebu chrániť spoločnosti EÚ a jednotný trh pred nekalými obchodnými a konkurenčnými praktikami, najmä prostredníctvom ohlásených legislatívnych iniciatív týkajúcich sa rovnakých podmienok, verejného obstarávania a udržateľného riadenia spoločností. VR vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pokročili v rokovaniach o nariadení o presadzovaní, návrhu o vývoze položiek s dvojakým použitím a nástroji medzinárodného verejného obstarávania v súvislosti s mnohostrannou Dohodou WTO o vládnom obstarávaní (GPA);

49.

navrhuje, aby Komisia z hľadiska právnych kritérií lepšie a pevnejšie prepojila segmenty politiky súdržnosti a štátnej pomoci v rámci politiky hospodárskej súťaže, a to s cieľom vyhnúť sa technickým prekážkam a problémom, ktoré by bránili náležitému uplatňovaniu ich konkrétnych prvkov, najmä opatrení spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, ktorých sa týkajú pravidlá štátnej pomoci;

50.

opakuje, že do formovania zdravotnej únie je nutné zapojiť miestne a regionálne samosprávy, keďže vo väčšine členských štátov majú významné kompetencie v oblasti verejného zdravia. V tejto súvislosti víta zámer Komisie posilniť rámec EÚ na odhaľovanie závažných cezhraničných zdravotných ohrození a reakciu na ne, vrátane posilnenia úlohy existujúcich agentúr a zriadenia európskej agentúry pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj. V tejto súvislosti víta balík opatrení týkajúci sa európskej zdravotnej únie, ktorého cieľom je zlepšiť koordináciu činnosti jednotlivých štátov v rámci EÚ a posilniť existujúce štruktúry a mechanizmy v záujme lepšej ochrany, prevencie, pripravenosti a reakcie na ohrozenie ľudského zdravia na úrovni EÚ. VR pripomína, že do týchto nových mechanizmov treba zapojiť aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na regionálnej a miestnej úrovni, čo by malo tiež podporiť dodávky liekov, zdravotníckych potrieb a nemocničného vybavenia. VR tiež dôrazne podporuje návrh, ktorý je v súlade s jeho vlastným návrhom na vytvorenie európskeho mechanizmu pre núdzové situácie v oblasti zdravia, aby sa Európskej únii umožnilo vyhlásiť núdzovú situáciu na úrovni EÚ, na základe čoho by sa zintenzívnila koordinácia a umožnil vývoj, vytváranie zásob a obstarávanie výrobkov relevantných v čase krízy;

51.

vyzýva Komisiu, aby kontrolovala uplatňovanie nekalých praktík štátnej pomoci zo strany niektorých subjektov, ktoré zneužívajú európsky dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci, a aby prijala nápravné opatrenia, lebo inak existuje skutočné riziko, že tieto praktiky nepriaznivo ovplyvnia riadne fungovanie jednotného trhu;

52.

víta návrh Komisie na vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, žiada však dôkladné posúdenie vplyvu tohto návrhu na miestnu a regionálnu úroveň, aby sa zabezpečila interoperabilita systémov a zároveň minimalizovala administratívna a finančná záťaž;

53.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala dialóg s VR a regiónmi, ktoré majú záujem o pripravované hodnotenie smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

54.

opakuje, že je potrebné zabezpečiť, aby budúce návrhy v rámci nového paktu o migrácii a azyle rešpektovali zásadu subsidiarity a boli založené na solidarite, najmä voči regiónom, ktoré sú v prvej línii migračného tlaku. V tomto pakte by sa mala takisto uznať zásadná úloha, ktorú zohrávajú miestne a regionálne samosprávy pri prijímaní a integrácii migrantov, a na túto činnosť by sa im mala poskytnúť priama európska podpora. Zastáva tiež názor, že je mimoriadne dôležité zaoberať sa základnými príčinami migrácie a bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu. Je pripravený spolupracovať tak, že bude poskytovať údaje pochádzajúce od miestnych a regionálnych samospráv a vytvárať stále kanále pre politickú výmenu medzi nimi a Komisiou;

55.

opätovne zdôrazňuje, že je pripravený spolupracovať s Komisiou na spoločnom projekte na podporu záväzku Európy chrániť hodnoty, identitu a občianstvo EÚ prostredníctvom vzdelávania a kultúry na regionálnej a miestnej úrovni. V súlade s prioritami VR na roky 2020 až 2025 opakuje výzvu, aby Európska komisia realizovala návrhy úspešnej európskej iniciatívy občanov na zlepšenie ochrany menšín v EÚ (Minority SafePack);

56.

žiada, aby sa zachoval voľný pohyb osôb v schengenskom priestore posilnením koordinácie medzi všetkými členskými štátmi a regiónmi zapojenými do riadenia hraníc. Občania EÚ si vysoko cenia slobodu pohybu, najmä vzhľadom na obmedzenia, s ktorými sa v poslednej dobe stretávajú počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a vzhľadom na to, že je neoddeliteľnou súčasťou európskeho občianstva a zároveň kľúčovým prvkom budovania európskej identity;

57.

dôrazne podporuje kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý vážne zasiahla kríza spôsobená ochorením COVID-19, a vyzýva na to, aby sa vo fáze obnovy uplatňovala kultúra solidarity. Zasadzuje sa za silný rozmer kultúrneho dedičstva v rámci nového európskeho Bauhausu kombinujúceho výkonnosť a vynaliezavosť, ktorý oznámila predsedníčka Ursula von der Leyen a ktorý je súčasťou iniciatívy „vlna obnovy“;

58.

stále očakáva, že Komisia predloží návrh smernice o posilnení zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti odmeňovania, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby v nadväznosti na stratégiu rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025 navrhla Rade prijať rozhodnutie, ktorým sa klasifikujú všetky formy rodovo motivovaného násilia ako obzvlášť závažná trestná činnosť v zmysle článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Okrem toho vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor z roku 2011) a víta vyhlásenia Komisie v tejto súvislosti v jej pracovnom programe na rok 2021;

59.

s potešením víta zámer Komisie predložiť iniciatívu s cieľom rozšíriť zoznam trestných činov EÚ tak, aby zahŕňal aj trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy voči zraniteľným skupinám ľudí, najmä s cieľom predchádzať rasizmu, antisemitizmu a diskriminácii LGTBI+ osôb a boja proti týmto javom;

60.

naliehavo vyzýva európske inštitúcie, aby ukončili rokovania a prijali navrhované nariadenie o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ECBM), ktoré bude mať dlhodobý, významný a pozitívny vplyv na budúcnosť cezhraničnej spolupráce. Okrem toho zdôrazňuje potrebu – na ktorú ešte viac poukázala pretrvávajúca kríza – primeraného právneho rámca EÚ, ktorý by umožnil efektívne zriaďovanie a riadenie cezhraničných verejných služieb. Súčasné rámce sú často spojené s nadmernou administratívnou záťažou a nákladmi, v dôsledku čoho mnohé miestne a regionálne samosprávy upustia od svojho zámeru poskytovať takéto služby. Európski občania žijúci v týchto regiónoch sú tak v znevýhodnenom postavení;

61.

keďže Európska únia už na politickej a právnej úrovni uznala špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov, vyzýva Európsku komisiu, aby do svojich budúcich ročných pracovných programov začala ako osvedčený postup zaraďovať prílohu s konkrétnymi návrhmi, ktoré má v úmysle predložiť v danom roku na pomoc najvzdialenejším regiónom so stanovením legislatívnych návrhov, ktoré by zahŕňali konkrétne opatrenia zamerané na najvzdialenejšie regióny. Nie je dôležité, či je právnym základom týchto legislatívnych návrhov článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, dvojitý právny základ na uplatnenie Zmluvy alebo len všeobecný odvetvový právny základ na uplatnenie Zmluvy. Dôležité je, aby sa príslušným legislatívnym návrhom de facto zabezpečilo, že vo vzťahu k najvzdialenejším regiónom sa bude uplatňovať odlišný prístup. V tejto prílohe by sa mohli uviesť aj ďalšie akty (oznámenia, správy), ktoré Európska komisia plánuje prijať v danom roku v súvislosti s najvzdialenejšími regiónmi;

62.

opätovne požaduje, aby Európska komisia vzhľadom na závažný dosah pandémie COVID-19 na najvzdialenejšie regióny Európskej únie začiatkom roka 2021 aktualizovala svoju stratégiu z roku 2017, uvedenú v oznámení s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ [COM(2017) 623 final] z 24. októbra 2017, a aby navrhla nové účinné podporné opatrenia zamerané na podporu najvzdialenejších regiónov zo sociálneho, hospodárskeho, územného a kultúrneho hľadiska;

63.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, nemeckému, portugalskému a slovinskému predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

---

(1)  COM(2020) 690 final.

(2)  COR-2020-01392-00-00-RES-TRA (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 8).

(3)  COR-2020-02622-00-00-RES-TRA (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 16).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rozvoj udržateľnejšieho cestovného ruchu pre mestá a regióny EÚ

(2021/C 37/02)

Spravodajca: Manuel Alejandro CARDENETE FLORES (ES/RE), tajomník ministerstva cestovného ruchu, obnovy, spravodlivosti a miestnej samosprávy vlády autonómnej oblasti Andalúzia

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

zdôrazňuje, že cestovný ruch je strategickým odvetvím, nástrojom integrácie a kľúčovou hnacou silou sociálno-ekonomického oživenia; že predstavuje viac ako 10 % hrubého domáceho produktu EÚ a vytvára pracovné miesta pre 26 miliónov ľudí, čo predstavuje 6 % celkového vývozu EÚ;

2.

zdôrazňuje význam dopravy a mobility ako kľúčov k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti EÚ a zdôrazňuje potrebu prijať inteligentné a udržateľné riešenia mobility, a to najmä v tých regiónoch, ktorých hospodársky rozvoj najviac ohrozuje výlučná závislosť od leteckej a námornej dopravy;

3.

poukazuje na to, že veľké sociálne, kultúrne, vekové a príjmové rozdiely medzi cestujúcimi ponúkajú širokú škálu možností pre mnohé podniky, od nadnárodných korporácií až po mikropodniky. Ekosystém v oblasti cestovného ruchu zahŕňa odvetvia ako ubytovanie, doprava, stravovacie služby, kultúra, šport a voľnočasové aktivity, ako aj služby cestovných operátorov. Celkovo ide o približne 2,4 milióna podnikov, z toho viac ako 90 % tvoria MSP;

4.

podporuje odporúčania a usmernenia Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch, ako aj víziu One Planet pre udržateľné oživenie cestovného ruchu a prognózu Agendy 2030 OSN v rámci cieľov udržateľného rozvoja v oblasti cestovného ruchu a dopravy;

5.

podporuje definíciu udržateľného cestovného ruchu stanovenú Svetovou organizáciou OSN pre cestovný ruch, ktorá ho opisuje ako „cestovný ruch, ktorý plne zohľadňuje súčasné a budúce hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy s cieľom uspokojiť potreby návštevníkov, priemyslu, životného prostredia a hostiteľskej komunity“;

6.

zdôrazňuje, že kríza spôsobená SARS-CoV-2 dramaticky zmenila tento scenár, a priniesla nemerateľné náklady z hľadiska životov a ničivé hospodárske dôsledky, ktoré vážne ovplyvnili Európu, spôsobujú osobné straty, vážne finančné ťažkosti a bankrot mnohých spoločností najmä v odvetviach cestovného ruchu a dopravy;

7.

uznáva, že tieto ťažkosti sú ešte väčšie v prípade najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré sú vo veľkej miere závislé od odvetvia cestovného ruchu a ktorých vyhliadky na oživenie hospodárstva sú vážne ohrozené ich takmer výlučnou závislosťou od leteckej dopravy a nemožnosťou využívať iné druhy dopravy;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať udržateľné služby cestovného ruchu, ktoré zohľadňujú bohaté európske historické a kultúrne dedičstvo, ako aj jedinečné prírodné dedičstvo;

9.

pripomína prierezový charakter cestovného ruchu, na ktorý poukázala táto kríza, keďže pokles aktivít v oblasti cestovného ruchu neovplyvňuje len oblasti, ako sú ubytovacie a stravovacie služby alebo doprava, ale aj mnohé odvetvia hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou;

10.

poukazuje na to, že Európa musí v tejto a nasledujúcich krízach, ktoré môžu nastať, zachovať proaktívny a vodcovský postoj a včas prijať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo kolapsu odvetvia cestovného ruchu;

11.

uznáva, že v súčasnej zdravotnej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 sa ukázala mimoriadna zraniteľnosť sektora cestovného ruchu ostrovných území, ktoré majú obmedzené zdroje;

12.

pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ význam prideľovania dostatočných finančných zdrojov na záchranu tohto odvetvia, ako aj vytvorenie dlhodobej európskej politiky cestovného ruchu na vybudovanie kvalitného a udržateľného odvetvia, ktoré by vychádzalo z ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy;

13.

sa domnieva, že by sa mali prijať a zintenzívniť opatrenia na zlepšenie súčasných modelov cestovného ruchu a dopravy s cieľom dosiahnuť ich úplnú udržateľnosť v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti a túto krízu považovať za podnet na úvahu, ktorá vytvorí základy budúcej odolnosti a udržateľnosti odvetví cestovného ruchu a dopravy;

Vplyv ochorenia COVID-19 na odvetvie cestovného ruchu a dopravy v Európe a reakcia EÚ z hľadiska oživenia a odolnosti v krátkodobom a strednodobom horizonte: balík týkajúci sa cestovného ruchu a dopravy

14.

zdôrazňuje, že Svetová organizácia OSN pre cestovný ruch odhaduje, že straty spôsobené pandémiou v cestovnom ruchu v prvých piatich mesiacoch roku 2020 boli celosvetovo už trikrát vyššie ako straty zaznamenané pri medzinárodnej finančnej kríze v roku 2009 (1);

15.

žiada väčšiu koordináciu medzi členskými štátmi pri zavádzaní zákazov a opatrení týkajúcich sa obmedzenia pohybu s cieľom uľahčiť oživenie odvetvia, znížiť neistotu turistov a stimulovať ľudí, aby cestovali. Víta snahy Európskej komisie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb poskytovať objektívne a presné informácie o vývoji pandémie;

16.

zdôrazňuje, že na oživenie cestovného ruchu je dôležité prijať spoločnú stratégiu týkajúcu sa mobility osôb v rámci EÚ, ktorá posilní dôveru v cestovanie, a to najmä vykonávaním testov na COVID-19 v krajine odchodu, t. j. pred začiatkom cesty, čo pomôže zvýšiť bezpečnosť cestovania a vyhnúť sa potrebe karantény;

17.

víta rýchlu reakciu EÚ na záchranu cestovného ruchu a dopravy, najmä oznámenie Európskej komisie „Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období“ a sprievodné odporúčania a usmernenia – balík v oblasti cestovného ruchu a dopravy – , ktoré pomáhajú členským štátom pri obnove bezpečného a neobmedzeného voľného pohybu a opätovnom otvorení vnútorných hraníc, riešení krízy likvidity a obnovení dôvery spotrebiteľov;

18.

víta tiež schválenie dočasného rámca pre štátnu pomoc (2), vďaka ktorému môžu členské štáty poskytovať väčšiu podporu podnikom; nový nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (3) (SURE) na udržanie príjmu rodín a zachovanie výrobnej kapacity a ľudského kapitálu podnikov a hospodárstva; iniciatívu REACT-EU (4), ktorá riadiacim orgánom umožní upraviť prideľovanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v záujme riešenia najnaliehavejších dôsledkov kríz;, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, z ktorého majú úžitok ľudia z odvetvia cestovného ruchu, ktorí boli prepustení v dôsledku krízy a projekty ako internetová platforma „Re-open EU“ (5), ktorá poskytuje aktuálne informácie o obmedzeniach platných v rámci cestovania po Európe, v oblasti verejného zdravia a o bezpečnostných opatreniach;

19.

oceňuje úsilie Európskej komisie zamerané na uľahčenie toku väčšieho objemu štátnej pomoci na záchranu európskych podnikov a navrhuje, aby niektoré pravidlá (vrátane upraveného pravidla de minimis) zostali v platnosti tak dlho, ako to bude potrebné v regiónoch zasiahnutých krízou;

20.

dôrazne vyzýva všetky členské štáty, aby využívali všetky druhy pomoci dočasne povolené podľa tohto rámca na riešenie naliehavých potrieb likvidity a na pokrytie bezprostredných potrieb prevádzkového kapitálu a investícií a ktoré umožňujú záchranu podnikov, ktoré sa v dôsledku pandémie COVID-19 (6) dostali do náhlych ťažkostí, a tým im umožnili prispôsobiť sa a ďalej rozvíjať svoje činnosti;

21.

víta opatrenia prijaté členskými štátmi EÚ, ktoré sú podľa slov predsedu Výboru regiónov „príkladom solidarity“ a uvádza, že je nevyhnutné rýchlo sprístupniť rozpočet EÚ a plán obnovy mestám a podnikom vo všetkých mestách, regiónoch a obciach Európy v boji proti tejto bezprecedentnej kríze;

22.

vyzýva na zosúladenú činnosť v záujme dosiahnuť skutočné partnerstvo medzi všetkými úrovňami riadenia, podporiť spoločnú zodpovednosť a zabrániť nadmernej centralizácii;

23.

vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi prijala súbor usmernení a kontrolných zoznamov špecifických pre EÚ pre miestne a regionálne samosprávy, ktoré im poskytnú pokyny v prvých dňoch katastrof, ešte pred vykonávaním vnútroštátnych opatrení a opatrení EÚ; poznamenáva, že usmernenia obsiahnuté v balíku v oblasti cestovného ruchu a dopravy už predstavujú výborný príklad;

24.

považuje opatrenia v rámci balíka v oblasti cestovného ruchu a dopravy za dôležitý prvý krok zameraný na zlepšenie schopnosti miestnych turistických destinácií reagovať na nové vlny pandémie a ďalšie možné katastrofy, ktoré môžu preveriť odolnosť odvetvia;

25.

sa domnieva, že v dôsledku pandémie sú naliehavo potrebné nové stratégie na podporu sektora HORECA a rozvoja turistických aktivít na miestnej úrovni, ako je vidiecky cestovný ruch, miestna gastronómia alebo miestne tradície. Trendy vo svete sa zmenili a atraktívnejšími sa stali menšie turistické lokality a izolované destinácie, kde rodiny a menšie skupiny môžu bezpečne cestovať. Ak má cestovný ruch v nasledujúcich 2 – 3 rokoch prežiť, našich turistov musíme nasmerovať do našich vlastných destinácií;

26.

zdôrazňuje, že náklady vyplývajúce z preventívnych opatrení týkajúcich sa COVID-19 vo verejnej doprave by sa mohli začleniť do zmlúv o službách vo verejnom záujme, čím by sa zabránilo presunu vysokej dodatočnej finančnej záťaže na dopravné orgány, ktorými sú často miestne a regionálne samosprávy;

27.

vyjadruje podporu postupnému zavedeniu bezvízového styku z dlhodobého hľadiska s cieľom zvýšiť počet návštevníkov z tretích krajín a povzbudiť turistov, aby sa vrátili do Európy;

28.

dúfa, že v budúcnosti budú akékoľvek rozhodnutia vnútroštátnych orgánov o zákaze cestovania a dočasnom uzavretí hraníc oznámené vopred európskym orgánom, ako aj pohraničným regiónom s cieľom zlepšiť koordináciu a včas zabezpečiť prístup k informáciám v členských štátoch;

29.

dôrazne podporuje plán obnovy Európy s cieľom prispieť k náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou COVID-19, naštartovať obnovu Európy, ako aj zachovať a vytvárať pracovné miesta;

Potreba prijať opatrenia na zvýšenie udržateľnosti cestovného ruchu

30.

konštatuje, že cestovný ruch bol v posledných rokoch jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví; tento rast poukázal na ťažkosti pri dosahovaní vyváženého rozvoja z hľadiska ekonomickej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti;

31.

oceňuje oznámenia Komisie „Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch“ (2010) a „Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu“ (2014);

32.

poukazuje na to, že cestovný ruch v súčasnosti musí reagovať na nové výzvy s veľkým dosahom, ako napríklad zmena klímy, rastúce preťaženie, nadmerný tlak na infraštruktúru a spotrebu vody a energie, zhoršovanie stavu životného prostredia, ktoré treba riešiť naliehavo a prioritne, strata identity a rešpektovanie autentickosti spoločenstiev;

33.

tvrdí, že cestovný ruch by mohol slúžiť ako modelový sektor v rámci udržateľnej ekologickej transformácie stanovenej v zelenej dohode s cieľom premeniť Európu na prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 v procese prispôsobovania hospodárstiev digitálnemu veku a pri presadzovaní rovnosti a sociálneho začlenenia a dôrazne nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby využili prostriedky potrebné na dosiahnutie týchto cieľov;

34.

uznáva však, že to bude možné len vtedy, ak bude mať pevný základ, v ktorom sa jasne vymedzí rozsah, povinnosti a dôsledky zavedenia skutočného udržateľného rozvoja v tomto sektore, s dôrazným záväzkom zabezpečiť jeho uplatňovanie;

Spôsoby dopravy na účely cestovania

35.

pripomína, že cestovný ruch pozostáva zo zložitého hodnotového reťazca mnohých zainteresovaných strán s priamym prepojením na činnosti v oblasti osobnej dopravy;

36.

pripomína, že je potrebné napredovať v odvetví cestovného ruchu smerom k tomu, aby sa obehové hospodárstvo v cestovnom ruchu stalo skutočnosťou;

37.

poznamenáva, že prognózy Svetovej organizácie pre cestovný ruch a Medzinárodného dopravného fóra poukazujú na zvýšenie emisií uhlíka z dopravy v súvislosti s cestovným ruchom približne o 25 % do roku 2030;

38.

uznáva preto potrebu preskúmať a zaviesť do praxe alebo uplatniť spôsoby na zlepšenie prepojenosti európskych miest a regiónov, uprednostňovať menej znečisťujúce možnosti a skúmať zlepšenia intermodality v súlade s konečným cieľom zelenej dohody, a víta skutočnosť, že Európska komisia v roku 2020 spustila stratégiu udržateľnej a inteligentnej mobility;

39.

dôrazne nabáda členské štáty EÚ, aby spojili úsilie s cieľom urýchlene riešiť nedostatok udržateľných spôsobov dopravy a investovať do rozvoja a zlepšovania diaľkových vlakových trás vrátane nočných vlakov, a tak zatraktívniť možnosť cestovania s nízkymi emisiami uhlíka;

40.

podporuje podmienenie verejnej pomoci leteckým spoločnostiam so záväzkami z ich strany plniť ciele v oblasti znižovania emisií znečisťujúcich látok;

41.

potvrdzuje, že tento záväzok by sa mal podporovať v rôznych druhoch dopravy, a to aj v cestnej aj námornej doprave, s osobitným dôrazom na výletné lode z dôvodu ich vysokého vplyvu na životné prostredie;

42.

vyjadruje poľutovanie nad nižšou podporou autobusovej a železničnej dopravy (kľúčové druhy miestnej a regionálnej dopravy) v porovnaní s leteckou dopravou, čo vytvára väčší tlak na financovanie udržateľnejších druhov dopravy, a žiada pevný záväzok rozšíriť možnosti udržateľnej mobility v celej Európe prostredníctvom železničnej dopravy pripomínajúc, že Európska komisia považuje za cieľ do roku 2021 zlepšenie prínosu odvetvia železničnej dopravy k udržateľnému cestovnému ruchu v EÚ;

43.

upozorňuje na to, že je dôležité, aby sa pri vykonávaní budúcich opatrení týkajúcich sa emisií CO2 v leteckej a námornej doprave plánovaných v Európskej zelenej dohode a v novej stratégii pre udržateľnú mobilitu uskutočnilo posúdenie ich vplyvu na najvzdialenejšie regióny EÚ, ktorých hospodárska a sociálna súdržnosť, pokiaľ ide o mobilitu ich občanov, ako aj rozvoj ich hospodárskej činnosti, závisí vo veľkej miere od leteckej a námornej dopravy;

44.

zdôrazňuje potrebu finančnej podpory, aby prevádzkovatelia verejnej dopravy, ktorí zaznamenali dramatický pokles príjmov, mohli vybudovať udržateľnejší dopravný park s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami;

45.

vyjadruje záujem pracovať na iniciatívach spájajúcich cestovanie vlakom s kultúrnym objavovaním a cestovným ruchom v pokrízovom kontexte, rozvíjať systém #DiscoverEU a úzko spolupracovať so zástupcami regiónov EÚ na propagácii príležitostí pre železničný cestovný ruch počas Európskeho roka železníc (EYR 2021) a po ňom;

46.

zdôrazňuje, že je dôležité uznať EuroVelo (7) ako ďalšiu TEN-T (transeurópsku dopravnú sieť) popri existujúcich sieťach ciest, železníc alebo vnútrozemských vodných ciest, čo povedie k bezpečnejšej, priamejšej, súdržnejšej a prepojenejšej cyklistickej infraštruktúre, z ktorej budú mať úžitok všetky kategórie cyklistov a ktorá výrazne podporí cyklistický cestovný ruch;

Vplyv na prírodné prostredie

47.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že globálne otepľovanie môže znížiť atraktívnosť alebo dokonca ohroziť živobytie určitých turistických destinácií a opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie bojovať proti zmene klímy, a to včas a v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami prostredníctvom celého radu iniciatív a politických opatrení uvedených v stanoviskách Európskeho výboru regiónov;

48.

pripomína, že tento boj bude mať zásadný význam pre osud mnohých pobrežných a ostrovných regiónov z dôvodu stúpajúcej hladiny morí, lyžiarskych stredísk postihnutých nedostatkom snehu a regiónov postihnutých lesnými požiarmi, záplavami alebo víchricami (8);

49.

sa domnieva, že cestovný ruch môže významne prispieť k európskym ambíciám v oblasti obehového hospodárstva a trvá na tom, že regióny a mestá by mali byť súčasťou diskusie o tom, ako propagovať program v praxi;

50.

odporúča, aby odvetvie cestovného ruchu a dopravy zlepšilo ponuku klimaticky neutrálnych produktov prostredníctvom využívania čistej energie, menej škodlivých chemických látok, menšieho množstva plastov, recyklácie dažďovej a odpadovej vody z domácností (9), ktorá výrazne znižuje dopyt po pitnej vode z dodávateľskej siete a recyklácie odpadu a aby sa tieto systémy využívali systematickejšie;

51.

poukazuje na potrebu väčšej podpory cyklistického cestovného ruchu, ktorý prináša výhody pre miestne hospodárstva tým, že stúpa návštevnosť oblastí, ktoré v rámci tradičného cestovného ruchu nie sú bežne navštevované a že sa využívajú miestne podniky a služby; okrem toho infraštruktúra potrebná na tento účel prináša úžitok aj miestnym obyvateľom v podobe väčšej prepojenosti, ktorá pomáha zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť miestnych komunít;

52.

podporuje pokračovanie v pracovnej skupine GR pre Mare – European boat industry (európsky lodný priemysel), ktorá sa zaoberá koncom životnosti lodí s cieľom vypracovať spoločný plán EÚ v oblasti výskumu a inovácií, aby sa zvýšila recyklácia materiálu na stavbu lodí;

53.

poukazuje na to, že je dôležité podporovať udržateľný pobrežný a námorný cestovný ruch, v rámci ktorého sa rozširujú činnosti zamerané na poznávanie a ochranu morského prostredia. Rovnako vidí veľký potenciál v oblasti lodnej dopravy, športov využívajúcich vietor a vlny, potápania a vodných športov vo všeobecnosti pre vedu, environmentálne povedomie, mapovanie oceánov a skúmanie environmentálnych otázok;

54.

zdôrazňuje význam cestovného ruchu pre rozvoj vidieka, ktorý by sa už nemal vykladať výlučne z hľadiska rozvoja poľnohospodárstva, ale ako hnacia sila rozvoja vidieckych, menej rozvinutých oblastí s poľnohospodárskou pôdou, ktorá je okrajová a má nízku produktivitu, ale primárne dôležitá, pokiaľ ide o environmentálnu hodnotu, krajinný ráz a ochranu biodiverzity. Európske inštitúcie by preto mali náležite integrovať cestovný ruch a jeho príležitosti do stratégie v oblasti biodiverzity, stratégie „z farmy na stôl“, novej spoločnej poľnohospodárskej politiky a siete Natura 2000 a dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti;

55.

považuje za dôležité zahrnúť výrobky od miestnych výrobcov do odvetvia cestovného ruchu s cieľom podporiť udržateľnejší cestovný ruch s väčšou pridanou hodnotou pre regióny. Takisto zdôrazňuje význam zhodnotenia prírodných a chránených oblastí a potenciálu oblohy ako turistického zdroja (astroturizmus);

56.

poukazuje na význam využívania digitálnych technológií založených na 5G, internete vecí, umelej inteligencii a veľkých dátach s cieľom poskytovať inovatívne, udržateľné a škálovateľné inteligentné služby cestovného ruchu s vysokou pridanou hodnotou schopné ponúknuť nové, efektívnejšie, prístupnejšie a inkluzívnejšie modely cestovného ruchu rozšírené na všetky regióny a s osobitným zameraním na vidiecke oblasti. Okrem toho poukazuje na význam telekomunikačných technológií, ktoré poskytujú primeranú pripojiteľnosť vo vidieckom prostredí;

Sociálne a hospodárske dôsledky a potreba zabrániť tomu, aby sa cestovný ruch vnímal ako problém

57.

pripomína, že cestovný ruch, a najmä nadmerný cestovný ruch (presahujúci prah fyzickej, ekologickej, sociálnej, ekonomickej, psychologickej alebo politickej kapacity destinácií (10)), ako aj všetky ľudské činnosti, má vplyv na sociálne prostredie, v ktorom sa činnosť vykonáva;

58.

zdôrazňuje potrebu zabrániť negatívnym účinkom nadmerného cestovného ruchu, ktoré vedú k zvýšenému preťaženiu, tlakom na infraštruktúru, zvyšujúcemu sa dopytu po energii a vode, zhoršovaniu životného prostredia, poškodeniu historických miest a pamiatok, strate identity a autentickosti a zvyšovaniu životných nákladov miestnych obyvateľov spolu s rastúcou nerovnosťou medzi nimi. Domnieva sa, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali naliehavo zvážiť opatrenia a iniciatívy zamerané na zabránenie negatívnemu vplyvu nadmerného cestovného ruchu;

59.

zdôrazňuje, že podpora a rozvoj cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach môžu byť zdrojom hospodárskeho rozvoja a zveľaďovania a môžu pomôcť prilákať obyvateľstvo alebo zastaviť úbytok obyvateľstva v oblastiach postihnutých vyľudňovaním;

60.

odporúča zaviesť politiky na podporu a posilnenie postavenia žien. Ženy zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní podnikov cestovného ruchu, keďže sú hlavnými aktérmi v boji proti vyľudňovaniu. Zabezpečenie ich zamestnateľnosti je zárukou udržania obyvateľov v danej oblasti. Preto treba posúdiť ich potreby, poskytnúť im nástroje na zvyšovanie úrovne ich zručností a konkurencieschopnosti prostredníctvom cielenej odbornej prípravy;

61.

poukazuje na to, že niektoré modely cestovného ruchu založené na intenzívnom využívaní lacných dopravných prostriedkov a rozsiahlom cestovaní cestujúcich podporujú nadmerný cestovný ruch, zatiaľ čo sociálne médiá a platformy na partnerské výmeny môžu tiež prehnane propagovať destinácie; vyzýva preto na diskusie o raste a kvalite cestovného ruchu;

62.

považuje Barcelonské vyhlásenie NECSTouR „Lepšie miesta pre život, lepšie miesta na návštevu“ za referenčnú hodnotu na preukázanie toho, že odvetvia cestovného ruchu a kultúrneho, hmotného aj nehmotného dedičstva môžu úzko spolupracovať v prospech európskych občanov a kultúrneho dedičstva;

63.

poukazuje na to, že cestovný ruch by sa mal považovať za súčasť riešenia, a nie za problém, a preto sa domnieva, že treba formulovať návrhy nových opatrení, odlišných od už zavedených a dôraznejšie podporiť opatrenia, ktoré v súčasnosti už fungujú; poukazuje preto na potrebu regulovať nové spôsoby ponuky cestovného ruchu a platformy kolaboratívneho hospodárstva podľa kritérií spravodlivej hospodárskej súťaže, posilniť kontrolné a inšpekčné systémy a zaručiť kvalitu a zákonnosť služieb poskytovaných v spoločnom rámci voľnej obchodnej súťaže pri súčasnom zachovaní kultúrneho dedičstva, kultúry, identity a kvality života obyvateľov;

64.

v tomto zmysle poukazuje na prínos šírenia osvedčených postupov, stratégií a metodík v oblasti udržateľného cestovného ruchu vypracovaných v rámci rôznych európskych programov, ako sú PANORAMED, horizontálne projekty MED, MITOMED+ alebo WINTERMED s cieľom propagovať ich využitie a opakovateľnosť;

65.

navrhuje preto, aby sa naďalej udeľovala cena Európske hlavné mesto inteligentného cestovného ruchu;

Digitalizácia a údaje a jej výhody vytvoriť systém monitorovania a sledovateľnosti opatrení

66.

upozorňuje na dôležité zmeny v distribučných kanáloch a spôsobe, akým sa využíva cestovný ruch, ktoré umožnili mnohým podnikom priamo osloviť svojich zákazníkov, čo malé podniky dostatočne nevyužívajú;

67.

poukazuje na informácie ako kľúčový materiál pre cestovný ruch, ktorý využívajú najinovatívnejšie iniciatívy v tomto odvetví;

68.

poukazuje na význam iniciatívy Svetovej organizácie pre cestovný ruch Na ceste k štatistickému rámcu na meranie udržateľného cestovného ruchu (11) vrátane hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru;

69.

zdôrazňuje, že úroveň podrobností, kvalita údajov, ich interpretácia a správne použitie budú mať priamy vplyv na účinnosť politických opatrení pri riešení krízy súvisiacej s ochorením COVID-19 a pri úsilí o klimaticky neutrálnu Európu;

70.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou harmonizáciou a roztrieštenosťou údajov, pokiaľ ide o hospodársky vplyv cestovného ruchu, situácie, ktoré narušujú prijímanie systémových rozhodnutí na podporu odvetvia cestovného ruchu a dopravy;

71.

zdôrazňuje, že oficiálne údaje nedokážu poskytnúť informácie dostatočne rýchlo na zvládnutie súčasnej situácie, takže regióny a mestá museli implementovať ďalšie mechanizmy merania, ktoré ešte nie sú začlenené do oficiálnych údajov;

72.

víta skutočnosť, že v marci 2020 Európska komisia dosiahla dohodu s platformami kolaboratívneho hospodárstva (12) o zverejňovaní kľúčových údajov o ubytovaní v cestovnom ruchu a nabáda Európsku komisiu, aby spoločne preskúmala ukazovatele na vymedzenie stratégií obnovy v prospech cestovného ruchu;

73.

pripomína, že platformy kolaboratívneho hospodárstva zvyšujú náklady na bývanie na miestnych trhoch, pretože ich ponuka ubytovania sa orientuje na cestovateľov, a nie na miestne obyvateľstvo. Napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ platformy kolaboratívneho hospodárstva nie sú len poskytovateľmi informácií. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby prijala právne predpisy umožňujúce regionálnym a miestnym samosprávam regulovať činnosť takýchto platforiem na svojom území s cieľom zabezpečiť, že budú dodržiavať rovnaké administratívne predpisy týkajúce sa letného prenájmu ako tradičnejšie zainteresované strany;

74.

upozorňuje na potrebu vytvoriť štandardizované nástroje, ktoré môžu mestám, regiónom a podnikateľskému sektoru pomôcť pri tvorbe udržateľnejších politík integrovaných do nového európskeho štatistického programu a ktoré posilnia hospodárske, sociálne a environmentálne monitorovanie cestovného ruchu; poukazuje na potrebu uľahčiť prístup k údajom, zlepšiť ich aktualizáciu a prepojenie a poskytnúť harmonizovaný systém mapovania;

75.

odporúča, aby sa v každom členskom štáte EÚ určil právny rámec na vytváranie a zverejňovanie satelitných účtov cestovného ruchu;

76.

sa zasadzuje za lepší zber údajov na úrovni NUTS 3 o počte turistov a návštevníkov, o ďalších nových formách ubytovania a o druhu dopravy s regionálnym rozdelením hlavných miestnych destinácií na základe štatistík o ubytovaní;

77.

odporúča zavedenie systému merania na monitorovanie spotreby vody a tvorby emisií v odvetví cestovného ruchu vrátane odvetvia cestovného ruchu a jeho charakteristických produktov v účtoch so štatistikou o vode, ovzduší a energii;

78.

nabáda Eurostat, aby pokračoval vo výskume veľkých dát ako zdroja údajov pre štatistiku týkajúcu sa cestovného ruchu, pričom treba zohľadniť výzvy súvisiace s ich zberom, nezávislosťou, dôvernosťou, prístupom, kvalitou a časovou dostupnosťou;

79.

žiada, aby sa problém nadmerného cestovného ruchu analyzoval zahrnutím kvalitatívnych údajov o postojoch obyvateľov k cestovnému ruchu do štúdií o príjmoch a životných podmienkach, do bleskových odhadov vplyvu cestovného ruchu a do správy „Kvalita života v európskych mestách“, ktorú vypracovala Európska komisia;

80.

odporúča, aby sa podnietili ďalšie kroky s cieľom využiť a optimalizovať rozsiahlu prácu, ktorú v posledných rokoch vykonala Európska komisia, napríklad systém ukazovateľov ETIS alebo platforma S3 (13) pre digitalizáciu a bezpečnosť cestovného ruchu a Tourism of Tomorrow Lab;

81.

vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby do budúceho európskeho štatistického programu začlenili monitorovacie systémy a nástroje, ktoré budú viac zamerané na plnenie osobitných potrieb regiónov a miest a umožnia primeranú sledovateľnosť vykonávaných politík v oblasti cestovného ruchu;

Potreba opätovne uznať cestovný ruch ako základnej politiky EÚ v súlade s jeho prínosom a potenciálom rastu a väčšej angažovanosti v oblasti udržateľného rozvoja

82.

dúfa, že súčasná kríza bude varovným signálom a nabáda Európsku komisiu, aby presadzovala ambicióznejšiu politiku v oblasti cestovného ruchu pre Európu na environmentálnej, hospodárskej a sociálnej úrovni;

83.

víta iniciatívu Európskej komisie zorganizovať Európsku konferenciu o cestovnom ruchu s cieľom vypracovať do roku 2050 plán smerom k udržateľnému, inovatívnemu a odolnému ekosystému európskeho cestovného ruchu („Európska agenda pre cestovný ruch do roku 2050“), do ktorého by sa aktívne zapojili regióny;

84.

je pripravený usporiadať konferenciu zainteresovaných strán za účasti verejných a súkromných subjektov, aby sa podelili o skúsenosti týkajúce sa ciest obnovy, ktoré si vybrali rôzne destinácie a formy, ktoré cestovný ruch EÚ nadobudne v budúcnosti;

85.

verí, že Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch sa spojí vo svojom úsilí s VR pri hľadaní stabilnej politiky cestovného ruchu v EÚ;

86.

navrhuje spoločné zasadnutie Výboru Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch a komisie NAT VR s cieľom diskutovať o budúcnosti politiky cestovného ruchu v EÚ po kríze súvisiacej s ochorením COVID-19 a v súvislosti s diskusiami o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027;

87.

teší sa na úzku spoluprácu so skupinou pre cestovný ruch v Európskom parlamente a žiada, aby bol v plnej miere zapojený do činnosti tejto skupiny s cieľom sprostredkovať hlasy miestnej a regionálnej úrovne na diskusiách skupiny;

88.

opakuje, že je dôležité, aby členské štáty a ich regionálne orgány začlenili priority cestovného ruchu do svojich operačných programov na obdobie po roku 2020 s cieľom uľahčiť prístup k európskym finančným prostriedkom na financovanie projektov v oblasti cestovného ruchu;

89.

poukazuje na to, že súčasný mechanizmus financovania je pre MSP a destinácie ťažko prístupný a navrhuje vytvorenie osobitných nástrojov (jednotné kontaktné miesto alebo online nástroj) prepojených s riadiacimi orgánmi európskych fondov s cieľom uľahčiť uplatňovanie a spracovanie;

90.

odporúča, aby Európsky výbor regiónov posilnil svoju spoluprácu so Svetovou organizáciou pre cestovný ruch prostredníctvom memoranda o porozumení a vypracovania spoločných akčných plánov;

91.

vyzýva Radu, aby do pracovných skupín a zasadnutí Rady týkajúcich sa cestovného ruchu zapojila Európsky výbor regiónov a jeho miestne a regionálne samosprávy;

92.

navrhuje vytvorenie nového európskeho rámca pre udržateľný cestovný ruch, ktorý je v súlade so zelenou dohodou a Agendou 2030 Organizácie Spojených národov, ako aj so stratégiami, ktoré sa v tejto súvislosti rozvíjajú v regiónoch, a to integrovaním rôznych politík, ktoré EÚ v tejto oblasti vyvíja a rozvíja, ako napríklad podpora digitalizácie tohto odvetvia, podpora inteligentných turistických destinácií, dekarbonizácia činnosti, podpora obehového hospodárstva, podpora inkluzívneho a dostupného cestovného ruchu, spomalenie vyľudňovania vidieka, zlepšenie participatívneho riadenia a spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom;

93.

žiada Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť generálne riaditeľstvo, ktoré by sa zaoberalo výlučne udržateľným cestovným ruchom a aby sprostredkovala rovnaký záujem Európskemu parlamentu, ktorý by mohol zvážiť zriadenie osobitného parlamentného výboru zameraného na udržateľnosť cestovného ruchu.

---

(1)  https://www.e-unwto.org/doi/epdf/10.18111/wtobarometereng.2020.18.1.4.

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020XC0320(03)&from=SK.

(3)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020PC0139.

(4)  https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/factsheet/2020_mff_reacteu_en.pdf.

(5)  https://reopen.europa.eu/sk.

(6)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1587137448000&uri=CELEX:52020DC0112.

(7)  Európska sieť 17 diaľkových cyklistických trás, ktoré prechádzajú celým kontinentom a prepájajú ho.

(8)  https://www.europarl.europa.eu/thinktank/es/document.html?reference=EPRS_BRI%282017 %29603932.

(9)  https://ec.europa.eu/environment/emas/takeagreenstep/pdf/BEMP-5.7-FINAL.pdf.

(10)  Z nedávnej štúdie Európskeho parlamentu vyplýva, že cestovný ruch ohrozuje 105 destinácií Európskej únie. Pozri https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/629184/IPOL_STU(2018)629184_EN.pdf.

(11)  https://www.unwto.org/Measuring-Sustainability-Tourism.

(12)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_194.

(13)  https://s3platform.jrc.ec.europa.eu/tourism.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ pre oživenie vidieka

(2021/C 37/03)

Spravodajca: Enda STENSON (IE/EA), zastupiteľstvo grófstva Leitrim

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

konštatuje, že vidiecke a prechodné regióny tvoria 88 % územia EÚ, sú domovom 55 % jej obyvateľstva, vytvárajú 43 % jej hrubej pridanej hodnoty a koncentruje sa v nich 56 % pracovných miest. Takisto konštatuje, že vidiecke oblasti nie sú homogénne, pričom niektoré z nich čelia závažným demografickými výzvam (vyľudňovanie, starnutie obyvateľstva a pod.), ktoré brzdia ich hospodársky a sociálny rozvoj. Rozvoj vidieka je preto pre Výbor regiónov mimoriadne dôležitý a je tiež jedným z rozhodujúcich nástrojov na dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti zakotveného v Lisabonskej zmluve;

2.

zdôrazňuje, že nová dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti by sa mala pretransformovať na konkrétny politický rámec – program rozvoja vidieka. V rámci programu rozvoja vidieka by sa mal navrhnúť súbor integrovaných politík, ktoré posilnia vidiecke spoločenstvá a umožnia im premeniť výzvy na výhody. Medzi tieto výzvy patrí dekarbonizácia, zmena klímy, digitalizácia, aktívne riadenie prírodných zdrojov, udržateľná mobilita a príležitosti na spravodlivé pracovné miesta a príjmy, generačná výmena, integrácia nových migrantov a sociálna inovácia;

3.

vyzdvihuje, že program pre rozvoj vidieka by mal: — zabezpečiť, aby vzájomne prospešné prepojenia medzi vidiekom a mestami boli začlenené do všetkých politík EÚ v súlade s cieľmi územnej súdržnosti a aby sa v čo najväčšej možnej miere využívala silná vzájomná závislosť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; — diverzifikovať vstupné body a začleniť otázky vidieka do všetkých politík EÚ. Potreby vidieckych oblastí presahujú rámec toho, čo môže politika rozvoja vidieka dosiahnuť, no finančné prostriedky EÚ, ktoré sú v súčasnosti dostupné, sú nepostačujúce z hľadiska kvantity aj kvality; — harmonizovať rôzne nariadenia a znovu začleniť Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka do nariadenia o spoločných ustanoveniach s cieľom podporiť a uľahčiť projekty financované z viacerých zdrojov vo vidieckych oblastiach, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s poľnohospodárstvom; — monitorovať výdavky EÚ prostredníctvom prístupu na základe posúdenia vplyvu na vidiecke oblasti; — prehodnotiť typológiu mesta a vidieka s cieľom zlepšiť zameranie podpory; — posilniť úlohu miestnej a regionálnej úrovne pri rozvoji a riadení politík rozvoja vidieka. Je dôležité podnietiť zapojenie miestnych akčných skupín do zavádzania tohto riadenia, pretože dokážu zastupovať dané územie a zavádzať politiky na podporu rozvoja, ktoré sú prispôsobené požiadavkám a potrebám vyľudnených oblastí a oblastí s demografickými problémami, a to zapojením zainteresovaných strán a občanov na vidieku prostredníctvom iniciatív orientovaných zdola nahor, ako sú napr. iniciatívy LEADER/miestny rozvoj vedený komunitou; — bojovať proti vyľudňovaniu a sociálnemu vylúčeniu okrem iného prostredníctvom podpory iniciatívy inteligentných obcí, biohospodárstva a sociálnych inovácií a odstránenia digitálnej priepasti;

4.

zdôrazňuje potrebu vypracovať skutočný program na oživenie vidieka, pričom treba mať na zreteli nasledujúce ciele: podporovať udržateľné a dynamické vidiecke spoločenstvá, podporovať podnikanie, vzdelávanie, odbornú prípravu, zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, rozvoj výstavby na základe miestnej demografickej situácie, zlepšovať digitálnu a infraštruktúrnu pripojiteľnosť, ako aj pripojiteľnosť verejných služieb (zdravotníctvo, školstvo, justícia atď.), zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov, maximalizovať potenciál vidieckeho cestovného ruchu v zdravom a rozmanitom prírodnom prostredí a zahrnúť kreativitu a kultúrny potenciál vidieckych oblastí;

5.

zdôrazňuje, že kultúrna a biologická rozmanitosť sú v celej Európe úzko prepojené a spolu vytvárajú jedinečnú identitu regiónov a ich silnejším prepojením by vznikol veľký potenciál na dosiahnutie cieľov Európskej únie v oblasti udržateľnosti. Je potrebné získať rozsiahlejšie poznatky, keďže tradičné ekologické poznatky nie sú zahrnuté do stratégií v oblasti rozvoja vidieka a do smerníc o prírode. Väzby medzi človekom a prírodou je potrebné rozvíjať prostredníctvom koncepcie biokultúrnej rozmanitosti ako základného prvku identity. Bohatý prírodný kapitál európskych regiónov má kľúčový význam pre hospodárstvo a významne prispieva k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti udržateľného rozvoja a biodiverzity. Existuje mnoho väzieb medzi miestnymi komunitami a ich krajinou, bohatými tradičnými ekologickými poznatkami a technológiami šetrnými k životnému prostrediu. Tieto prvky sú prítomné v celej Európe aj dnes, treba ich však lepšie prepojiť a uznať na všetkých úrovniach spoločnosti;

6.

zdôrazňuje, že súčasná kríza spôsobená pandémiou odhalila a prehĺbila dôsledky viacerých dlhodobých hrozieb, ktorým čelia vidiecke oblasti, a potvrdila naliehavú potrebu oživiť vidiek vo všetkých regiónoch Európskej únie. Vidiecke oblasti a vidiecke mestá a obce, okrem iného, dramaticky zasiahlo zníženie dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch v dôsledku zastavenia cestovného ruchu a ubytovacích a stravovacích služieb, neschopnosť zabezpečiť sezónnu pracovnú silu, výrazná sociálna izolácia a porovnateľne vyššia zraniteľnosť voči pandémii v dôsledku obmedzených služieb poskytovaných v malých regionálnych nemocniciach;

7.

konštatuje, že z dlhodobejšieho hľadiska sa v dôsledku pandémie môže zmeniť spôsob spotreby a výroby, návyky súvisiace s prácou na diaľku, význam kvality života a formy mobility, ktoré môžu predstavovať nové príležitosti pre udržateľný rast vo vidieckych regiónoch, predovšetkým v tých, ktoré sú úzko a dobre prepojené s metropolitnými centrami. Prehodnotenie premiestňovania výrobných reťazcov by mohlo takisto priniesť nové príležitosti v niektorých vidieckych oblastiach;

8.

konštatuje, že vidiecke regióny EÚ majú veľký potenciál prinášať riešenia súčasných a vznikajúcich výziev. Vidiecke regióny významne prispievajú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja a Európskej zelenej dohody tým, že reagujú na zmenu klímy, stratu biodiverzity a hospodársky pokles, poskytujú opatrenia týkajúce sa zmierňovania a zachytávania emisií skleníkových plynov, biotopov a ekonomických príležitostí prostredníctvom udržateľnej výroby potravín a energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň si uvedomuje, že väčší dôraz treba klásť na znižovanie znečistenia emisiami skleníkových plynov v mestských oblastiach;

9.

odporúča, aby v duchu územnej súdržnosti a rovnováhy medzi vidieckymi a mestskými oblasťami bolo dôležité dodržiavať tzv. zásadu troch „E“ vo všetkých európskych politikách a zdrojoch: — rovnocenné životné podmienky medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, čo by sa malo zahrnúť ako základná zásada do všetkých európskych politík; — rovnoprávnosť (equal rights) pre všetkých občanov bez ohľadu na to, či žijú v mestských alebo vidieckych oblastiach (odkaz na Chartu základných práv); — spravodlivosť (equity) v súvislosti s prostriedkami a postupmi medzi všetkými aktérmi a územiami, najmä pokiaľ ide o vzájomné výmeny a vzájomné kompetencie na kompenzáciu osobitných potrieb vidieckych území.

Financovanie politiky rozvoja vidieka

10.

žiada, aby sa v nasledujúcom programovom období lepšie zohľadňovali vidiecke oblasti zvýšením úrovne EPFRV a zabezpečením toho, aby všetky politiky EÚ venovali náležitú pozornosť rozvoju vidieka v širšom zmysle, a to nielen zameraním na problémy súvisiace s poľnohospodárstvom;

11.

vyzýva na navýšenie európskeho rozpočtu vyčleneného na rozvoj vidieka vzhľadom na význam vidieckych oblastí v Európe. Je znepokojujúce, že objem pridelených prostriedkov z nového VFR je výrazne nižší ako v súčasnom programovom období, a VR žiada, aby sa tento prístup zmenil a aby sa zvýšilo financovanie vidieka, a to najmä v rokoch 2023 – 2027. Zároveň vyzýva na využívanie nových fondov a programov na podporu obnovy a odolnosti vo veľkom rozsahu pre rozvoj vidieka, keďže vidiecke oblasti patria k najzraniteľnejším oblastiam;

12.

odmieta zvýšenie spolufinancovania druhého piliera SPP, keďže by to najviac znevýhodnilo najchudobnejších poľnohospodárov, menej rozvinuté regióny a vidiecke oblasti;

13.

navrhuje presunúť až 15 % finančných prostriedkov z prvého do druhého piliera SPP bez spolufinancovania spolu s ďalšími 15 % určenými na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy a 2 % určenými pre mladých poľnohospodárov;

14.

žiada diverzifikovať vstupné body a začleniť otázky vidieka do všetkých politík EÚ. Vo všetkých štrukturálnych politikách by sa mal rozvoj vidieka stať jedným z ich prioritných cieľov v súlade s cieľom územnej súdržnosti zakotveným v Lisabonskej zmluve;

15.

požaduje, aby sa v novom VFR vytvoril fond na rozvoj vidieka, ktorý by bol osobitne zameraný na vidiecke oblasti;

16.

žiada, aby sa ďalej rozvíjali nástroje financovania a aby sa prispôsobili malým projektom, napríklad prostredníctvom vytvorenia „bánk pre rozvoj vidieka“, ktoré by mohli pôsobiť ako sprostredkovatelia medzi úverovými inštitúciami a príjemcami úverov;

17.

vyzýva na väčšiu harmonizáciu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) s inými európskymi fondmi, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a rámcový program Horizont Európa, s cieľom riešiť problém udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach. Tieto synergie by umožnili vidieckym aktérom lepšie zvládať riešenie prierezových problémov, zlepšiť spoluprácu a kvalitu života na vidieku;

18.

podporuje zjednodušenie štrukturálnych a investičných fondov a požaduje tiež zjednodušenie podávania správ a monitorovania programov, najmä vďaka novým informačným a komunikačným technológiám;

Posilnenie úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri rozvoji a riadení politík rozvoja vidieka

19.

konštatuje, že legislatívny návrh týkajúci sa strategických plánov SPP má tendenciu marginalizovať alebo dokonca ohroziť úlohu a autonómiu európskych regiónov pri riadení SPP, ktorým sa povoľuje iba vykonávať opatrenia stanovené na vnútroštátnej úrovni;

20.

podporuje budúcu SPP, ktorá zachováva priamy vzťah s oblasťami vidieckeho územia prostredníctvom aktívnej úlohy regiónov EÚ, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri vymedzení a realizácii politík rozvoja vidieka na miestnej úrovni;

21.

sa zasadzuje za flexibilitu v pravidlách štátnej pomoci a pri zavádzaní programov na oživenie vidieka a obcí s cieľom umožniť rozvoj vidieckych oblastí. Okrem toho je potrebné do väčšej miery uznať miestne a regionálne stratégie rozvoja vidieka, ktoré musia byť začlenené do národných rámcov plánovania. Miestne a regionálne samosprávy môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia v oblasti inovácií v miestnych spoločenstvách;

Vyľudňovanie

22.

berie na vedomie znepokojujúci trend vyľudňovania vidieka, keďže s vývojom poľnohospodárstva sa tvorba pracovných miest sústreďuje najmä okolo mestských centier, v dôsledku čoho dochádza k poklesu poskytovania služieb na vidieku;

23.

podporuje stanovenie kritérií na identifikáciu vidieckych oblastí pod úrovňou NUTS 3, ktoré čelia problémom súvisiacim s vyľudňovaním, s cieľom riešiť problém úbytku obyvateľstva a znížiť existujúcu nerovnováhu;

24.

sa však domnieva, že vyľudňovanie si vyžaduje nový spôsob uvažovania o rozvoji vidieka, na základe ktorého sa pokles počtu obyvateľov nevníma ako bremeno, ale ako potenciálna pozitívna príležitosť;

25.

zastáva názor, že akceptovanie poklesu počtu obyvateľov môže pomôcť preorientovať vidiecke politiky a rozhodnutia o investíciách na oživenie rastu na ekologickejšom a menšom základe, poskytnúť nové príležitosti na inovácie a modernizáciu správy vecí verejných a verejných služieb prostredníctvom holistickejších, proaktívnejších a lokalizovanejších stratégií;

26.

podporuje prácu z domu a digitalizáciu, digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu. Nazdáva sa, že mobilná práca a práca na diaľku, ako aj mobilné vzdelávanie a odborná príprava a vzdelávanie a odborná príprava na diaľku počas súčasnej pandémie poukazuje na potenciál, pokiaľ ide o to, čo by sa mohlo dosiahnuť vo vidieckych oblastiach, ak by boli k dispozícii služby;

27.

sa domnieva, že akceptovanie trendu vyľudňovania vidieka a ukončenia činnosti poľnohospodárskych podnikov si vyžaduje navrhnutie vidieckych politík a stratégií zameraných na zvýšenie odolnosti opusteného územia voči účinkom zmeny klímy, ako sú erózia, záplavy alebo veľké požiare. Rovnako si to vyžaduje intenzívnejšie znižovanie uhlíkovej stopy a podporu ochranu prírody a krajiny. Nazdáva sa preto, že podpora odvetvia lesného hospodárstva a podpora lesohospodárskych spoločenstiev majú veľký potenciál;

28.

poukazuje na potrebu vyzdvihnúť vidiecky spôsob života a bojovať proti kultúrnej a sociálnej hegemónii mestského životného štýlu s cieľom odstrániť stereotypy, a tak prispieť k zlepšeniu imidžu a povesti území najviac postihnutých demografickými rizikami a vytvoriť pocit vzájomnosti. Povzbudzuje územný marketing: vidiecke oblasti musia zlepšiť svoj imidž a propagovať lepšiu kvalitu života občanov, ktorí sa rozhodnú žiť v týchto oblastiach. Možno to dosiahnuť prostredníctvom rozvoja regionálneho zastúpenia, podporných politík a lepšej komunikácie o ponukách práce vrátane pracovných možností a možností odbornej prípravy na diaľku dostupných v regióne;

29.

sa domnieva, že by sa mal klásť osobitný dôraz na potreby mladých ľudí s cieľom povzbudiť ich, aby zostali vo vidieckych oblastiach, a poskytnúť im vhodné možnosti vzdelávania, získavania zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy na miestnej úrovni a zabrániť tomu, aby museli odchádzať z dôvodu štúdia (a to prípadne aj prostredníctvom diaľkového vzdelávania), a tiež prijať opatrenia s cieľom umožniť im návrat do miesta pôvodu po skončení štúdia;

30.

žiada, aby sa zmodernizovala ponuka odborného vzdelávania, získavania zručností a rekvalifikácie na vidieku a prispôsobila celosvetovým podmienkam hospodárskej súťaže a potrebám miestnych podnikov a aby sa ďalej rozvíjalo financovanie z ESF vyčlenené na odbornú prípravu vo vidieckych oblastiach;

31.

opätovne vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby proaktívnejšie podporovali a pomáhali pri usídľovaní žien vo vidieckych oblastiach, prostredníctvom podpory činností, ktoré pomáhajú poľnohospodárom, aby mohli ľahšie zosúladiť pracovný a súkromný život (1), a rozšírením ponuky opatery a starostlivosti pre deti a rodinných príslušníkov;

Ekologický rast

32.

uznáva, že vidiecke oblasti musia využiť príležitosť rozvíjať miestne energetické a potravinové ekosystémy a silnejšiu integráciu vidieka a miest;

33.

považuje za nevyhnutné posilniť účasť a vedúce postavenie žien v miestnych akčných skupinách a sieťach rozvoja vidieka a zároveň uznať úlohu žien ako kľúčového faktora územnej, hospodárskej a sociálnej štruktúry vidieckych oblastí;

34.

víta európsku zelenú dohodu a stratégiu z farmy na stôl a zastáva názor, že môžu vytvárať pracovné miesta a zabrániť unikaniu hospodárstva z vidieckych oblastí. Investície by sa mali zameriavať na udržateľné projekty, ktoré sú vedené komunitou a zamerané na modely obehového hospodárstva, ktoré zlepšujú výrobné postupy, vytvárajú pracovné miesta a znižujú uhlíkovú stopu;

35.

podporuje SPP, ktorá by bola udržateľná z troch perspektív – hospodársky, sociálne a environmentálne – a ktorá by prostredníctvom svojich environmentálnych noriem predstavovala nástroj na uplatňovanie stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity a na dosahovanie cieľov Európskej zelenej dohody;

36.

odporúča, aby boli poľnohospodári, chovatelia a lesníci vyškolení a mali finančné prostriedky na to, aby v udržateľnom obhospodarovaní prírodného prostredia a možnostiach uvádzania svojich produktov na trh dokázali nájsť aj ďalšie príležitosti, pričom túto výrobu možno doplniť o činnosti v oblasti energetiky, cestovného ruchu, ukladania uhlíka a v miestnych ekosystémoch. Malo by sa viac podporiť vytváranie spoločných družstiev malých výrobcov vo všetkých odvetviach;

Digitálna pripojiteľnosť

37.

konštatuje, že veľká časť investícií sa zamerala na husto osídlené oblasti, ale investície do rozvoja vidieka musia mať prioritu s cieľom zabezpečiť, aby vidiecke oblasti mali primeranú infraštruktúru týkajúcu sa digitálnej pripojiteľnosti, napríklad digitálne a inovačné centrá, ktoré uľahčujú vzdelávanie a prácu na diaľku, podnikateľský priestor a poskytovanie odbornej prípravy zamerané na využívanie nových technológií na podporu a marketing produktov spojených s daným miestom;

38.

zdôrazňuje, že vysokorýchlostné telekomunikačné siete majú zásadný význam pre hospodársky rast a treba sa usilovať zaručiť rovnakú kapacitu pre všetky regióny v súlade s cieľmi stanovenými v Digitálnej agende pre Európu do roku 2020;

39.

žiada, aby sa z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s rozpočtom vo výške 560 miliárd EUR investovalo viac do lepšej pripojiteľnosti a aby sa venovala väčšia pozornosť znižovaniu digitálnych rozdielov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

40.

žiada o: — uznanie prístupu k internetu za verejné právo na úrovni EÚ a uznanie potreby urýchliť rozvoj vysokorýchlostného internetu vo vidieckych oblastiach; — podporu prístupu k financovaniu pre investície do širokopásmových sietí pre malé projekty; — uznanie potreby digitalizovať verejné služby, zaškoliť rôzne vekové skupiny obyvateľstva do používania digitálnych technológií a prispôsobiť výučbu cieľovým skupinám; — podniknutie krokov na posilnenie odbornej prípravy, informovanosti a rozvoja v oblasti informačných technológií pre malé a stredné podniky; — podniknutie krokov, ktoré by podnikom poskytujúcim internetové služby uľahčili zaistiť plné pokrytie územia;

Prístup k službám

41.

zdôrazňuje, že vidiecke spoločenstvá majú právo na základné štandardné služby, ako sú zdravotnícke služby (všeobecný lekár), poštové, bankové a poisťovacie služby vo vidieckych oblastiach, politická účasť a prístup k umeniu a kultúre;

42.

poukazuje na súvislosť medzi nedostatočnou dostupnosťou digitálnej infraštruktúry a nedostatočným prístupom k službám a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili harmonickú dostupnosť pre všetkých obyvateľov a podniky so sídlom vo vidieckych oblastiach. Centrá možno rozvíjať na viacúčelové použitie, ako je vzdelávanie a práca na diaľku, odborná príprava, zdravotné strediská a elektronické zdravotné strediská, kaviarne, pošta, tvorivý priestor, mobilné výrobné laboratóriá (FabLab) a komunitné centrá;

43.

konštatuje, že je potrebné, aby udržateľné/inovatívne dopravné systémy umožňovali prístup k základným službám, pričom dané dopravné prostriedky treba chápať ako rozšírenie základných verejných služieb z väčších obcí na menšie vidiecke obce;

Kvalita života

44.

konštatuje, že hospodársky rast a tvorba pracovných miest sú dôležité, ale okrem toho treba v dostatočnej miere zabezpečiť poskytovanie kvalitných služieb, bývanie, vzdelávanie a odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a zdravotníctvo, aby vidiecke oblasti boli nielen udržateľné, ale aj príťažlivé miesta na život;

45.

víta vybudovanie interoperabilnej dátovej infraštruktúry v súlade s dátovou stratégiou Európskej komisie z 19. februára 2020 so špecializovanými dátovými priestormi (napr. dátový priestor pre mobilitu, environmentálny dátový priestor, poľnohospodársky dátový priestor, dátový priestor pre verejnú správu, dátový priestor pre údaje týkajúce sa zdravia, energetický dátový priestor), ktorá je založená na infraštruktúre pre priestorové informácie v Európe podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (2) (INSPIRE) ako prierezovej zložke, čím sa udržateľným a efektívnym spôsobom zabezpečia verejné a súkromné služby vo vidieckych oblastiach;

46.

požaduje inovatívny akčný plán na riešenie nedostatočného dopravného prepojenia na vidiecke, horské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny a podporuje udržateľnú mobilitu pre všetkých prostredníctvom propagovania nových, čistých alternatívnych spôsobov dopravy osôb a tovaru (elektronické vozidlá, alebo vozidlá na vodíkový pohon, car-sharing, car-pooling a kombinácia rôznych druhov služieb na zníženie nákladov – doprava podľa dopytu);

47.

podporuje spoluprácu medzi obcami, tzv. „recipročné zmluvy medzi mestami a vidiekom“, v ktorých sa uznáva rozmanitosť vidieckych oblastí a vyvíja sa úsilie podporovať prepojenia medzi mestom a vidiekom;

48.

zdôrazňuje, že tento druh prístupu k územnému plánovaniu si vyžaduje širšie stratégie, ktoré uznávajú význam polycentrickej mestskej siete pre rozvoj oblastí spojených s týmito metropolitnými oblasťami vrátane malých a stredne veľkých miest, ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Cieľom je odstrániť rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami prostredníctvom podpory vzájomne prospešných partnerstiev v takých oblastiach, ako je životné prostredie a energetická transformácia, hospodársky rozvoj, kvalita služieb a administratívne usporiadanie, a taktiež odstrániť rozdiely medzi mestskými a vidieckymi spoločenstvami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

49.

víta výsledky projektu SIMRA (3) (Social innovations in marginalised rural areas – Sociálne inovácie v marginalizovaných vidieckych oblastiach), ktorý ukázal, že sociálna inovácia môže byť životne dôležitou zložkou pri riešení problémov vidieka, ako je vysťahovalectvo, diverzifikácia vidieckych podnikov, zmena klímy, meniace sa životné štýly a reštrukturalizácia vidieckych ekonomík;

50.

víta cielené výzvy v rámci programu Horizont 2020 v závislosti od rozvojovej fázy sociálnych inovácií a žiada, aby sa toto zlepšenie uplatňovalo na všetky európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF);

Inteligentné vidiecke oblasti a obce

51.

víta iniciatívu Európskej komisie Opatrenia EÚ pre inteligentné obce, ktorá je prvým krokom k tomu, aby sa uznalo, že je potrebné zaviesť cielené opatrenia na podporu oživenia vidieckych oblastí ako udržateľných miest na život, štúdium a prácu, hoci to nestačí;

52.

poukazuje na to, že v stanovisku VR o inteligentných obciach sa požaduje, aby sa tento program premietol do politík a možností financovania. Ide v ňom nielen o zabezpečenie širokopásmového pripojenia, ale aj o hľadanie inteligentných spôsobov, ako zaistiť dodávky energie a služby pre spoločenstvá, a o skutočnú novú revolúciu, pokiaľ ide o to, ako integrovať zariadenia vo vidieckych oblastiach;

53.

víta súbor opatrení Európskej siete pre rozvoj vidieka, ktoré môžu členské štáty prijať na podporu inteligentných obcí, a tým aj sociálnych inovácií, vrátane: spolupráce (najmä LEADER), výmeny poznatkov, sietí SPP, usadenia sa mladých podnikateľov a vidieckych a priemyselných startupov, investícií atď. Zdôrazňuje však, že sú potrebné aj pružnejšie podporné opatrenia, pokiaľ ide o inovácie v rámci nepoľnohospodárskych činností, ktoré sú integrované a späté s primárnou činnosťou a umožňujú rozvíjať biohospodárstvo a zveľaďovať územie. To zahŕňa nielen podporu startupov, ale aj možnosť podporovať rozvoj podnikania mimo odvetvia poľnohospodárstva, ktorá by sa mala zahrnúť do článku 69 nariadenia o strategických plánoch SPP;

54.

žiada, aby aj stredne veľké vidiecke mestá mali prístup k financovaniu miest a zdôrazňuje, že tieto mestá sú životne dôležité pre vidiecke oblasti a často sú vylúčené z programov z dôvodu ich veľkosti;

55.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu budúceho programu LEADER a iniciatív miestneho rozvoja vedeného komunitou financovaných z viacerých fondov a ostatných iniciatív realizovaných zdola nahor;

56.

poukazuje na to, že vidiecke oblasti formujú ich obyvatelia a ich spoločenstvá, ako aj životné prostredie, v ktorom žijú. VR sa domnieva, že prostredníctvom politík EÚ v oblasti aktívneho riadenia a zachovania vidieckeho prostredia a práce a využívaním väčšieho množstva programov a politických oblastí by sa mohlo lepšie zabezpečiť, aby vidiecke oblasti boli výborným miestom na život, výrobu, prácu a založenie rodiny.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 174 a Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 57.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007 , ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(3)  http://www.simra-h2020.eu/.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Od výrobcu k spotrebiteľovi (z farmy na stôl): miestny a regionálny rozmer

(2021/C 37/04)

Spravodajca: Guido MILANA (IT/SES), poslanec zastupiteľstva obce Olevano Romano

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

S veľkým potešením víta stratégiu „Od výrobcu k spotrebiteľovi“ (ďalej len „stratégia“), ktorá je spolu so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (1) v centre Európskej zelenej dohody (2) a je nevyhnutná na to, aby sa do roku 2050 stal z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Zdôrazňuje, že tieto dve stratégie musia byť dokonale zosúladené, aby sa obmedzil vplyv potravinových systémov na klímu, udržateľné životné prostredie a biodiverzitu tým, že sa podporí dobrý stav pôdy, ochrana opeľovačov, využívanie biologických zdrojov na integrovanú kontrolu, ochrana vodných zdrojov a ekosystémov, čím sa súčasne zabezpečia bezpečné a zdravé potraviny. Musia tiež pomôcť riešiť problém vyľudňovania vidieckych oblastí. Domnieva sa, že rovnako strategické postavenie má aj potravinová sebestačnosť, ktorá zahŕňa zachovanie výrobných kapacít. To si vyžaduje dostatočnú podporu z rozpočtu EÚ.

2.

Zdôrazňuje potrebu súladu medzi rôznymi odvetviami súvisiacimi s potravinami, ako je poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat, lesné hospodárstvo, rybárstvo a využívanie morského prostredia, a politikou v oblasti životného prostredia, energetiky a zdravia, spotrebiteľov, výroby, zamestnanosti, rozvoja vidieka a politiky v oblasti lesného hospodárstva, a to prostredníctvom prístupu viacúrovňového riadenia, aby opatrenia dohodnuté na európskej úrovni mohli pomáhať pri vykonávaní stratégie zameranej na ambiciózne a spoločné reformné ciele. Treba viac oceniť príspevok miestnych a vidieckych komunít a lepšie ho začleniť do politík. Je nevyhnutné, aby sa kultúrna identita regiónov znovu prepojila s ekosystémami.

3.

Zdôrazňuje, že pre pandémiu COVID-19 sme si veľmi dobre začali uvedomovať vzájomné vzťahy medzi naším zdravím, ekosystémami, dodávateľskými reťazcami, spotrebiteľskými modelmi a hranicami možností Zeme. Súčasná pandémia je iba príkladom. Čoraz častejšie suchá, povodne, lesné požiare a nové škodlivé organizmy nám neustále pripomínajú, že náš potravinový systém je ohrozený a musí sa stať udržateľnejším, odolnejším a schopným fungovať za akýchkoľvek okolností a poskytovať občanom dostatočné dodávky zdravých a primeraných potravín za prijateľné ceny.

4.

Poukazuje na to, že udržateľné poľnohospodárstvo sa nebude môcť rozvíjať, ak bude EÚ ďalej dovážať poľnohospodárske výrobky, ktoré nie sú v súlade s európskymi výrobnými normami, za nízke ceny, ktoré sú nekalou konkurenciou pre európske výrobné reťazce a ak bude vyvážať európske prebytky za nižšie ceny, než sú európske výrobné náklady. Požaduje urýchlene zaviesť nové multilaterálne pravidlá, ktoré budú spravodlivejšie a solidárnejšie, aby sa neohrozila hospodárska udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov z EÚ. Dúfa, že takýto nový prístup bude zameraný na posilnenie hospodárskych vyhliadok výrobcov a ich prepojenie so spotrebiteľmi a namiesto konvenčných výrobných systémov bude podporovať diverzifikované a alternatívne, resp. komplementárne potravinové systémy. Poukazuje na potrebu rovnomernejšieho prerozdeľovania hodnôt s lepším odmeňovaním výrobcov za poskytovanie kvalitných verejných statkov a ekosystémových služieb.

5.

Žiada Európsku komisiu, aby v rôznych odvetvových politikách dôsledne využívala existujúce ukazovatele (napr. súbor ukazovateľov týkajúcich sa cieľov udržateľného rozvoja) na sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľa zjednotiť udržateľnú výrobu potravín, ekosystémové služby a spravodlivé ekonomické perspektívy poľnohospodárov a zamestnancov. Zavedenie nových ukazovateľov by bolo vhodné len v oblastiach, ktoré dosiaľ neboli ukazovateľmi dostatočne pokryté. Dúfa, že všetci aktéri v potravinovom systéme sa budú aktívne zúčastňovať na monitorovaní a hodnotení vykonávania stratégie.

6.

Dúfa, že sa uzná a podporí úloha regiónov a miest ako hlavných aktérov potravinovej transformácie. Okrem iných funkcií je Európsky výbor regiónov zdrojom poznatkov o postupoch európskych miest a regiónov, a preto môže byť dôležitým sprostredkovateľom komunikácie a vzájomného učenia jednotlivých úrovní verejnej správy. V rámci vykonávania a vymedzenia budúcej SPP je nevyhnutné, aby európske regióny mohli naďalej plniť svoju úlohu riadiacich orgánov a podporovať tak transformácie stanovené v stratégii „z farmy na stôl“ čo najbližšie územným celkom a zabezpečiť, aby budúce strategické plány zodpovedali miestnym potrebám. V tejto súvislosti by bolo nevyhnutné regionalizovať prvý pilier strategických plánov, aby sa ekologické režimy mohli riadiť ako dôležité nástroje sprevádzajúce vykonávanie stratégie spôsobom, ktorý zodpovedá osobitným potrebám každého regiónu.

Podpora výrobcov a propagácia krátkych a transparentných dodávateľských reťazcov

7.

Odporúča, aby sa pozornejšie monitoroval trend koncentrácie pôdy v prospech agropodnikania, ako aj zvyšovanie cien pozemkov, opúšťanie pôdy v okrajových oblastiach a následná strata poľnohospodárskej pôdy malých až stredne veľkých výrobcov a nových poľnohospodárov. Odporúča preto zmeny existujúcich nástrojov, spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako napríklad prípadné obmedzenie výšky priamych platieb na poľnohospodársky podnik, s cieľom zjednodušiť dostupnosť poľnohospodárskej pôdy pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a nových agroekologických poľnohospodárov, ktorí fungujú samostatne alebo v skupinách, v snahe zabrániť úbytku aktívnych poľnohospodárov. Odporúča, aby sa v SPP zachovala rovnováha medzi ekonomickými a ekologickými aspektmi. Nabáda taktiež, aby sa v oblastiach s nedostatkom vody využívala na zavlažovanie regenerovaná voda a podporovalo agrolesníctvo.

8.

Víta plán Komisie rozšíriť ekologické poľnohospodárstvo a jej vôľu v nadväznosti na predbežné posúdenie vplyvu dosiahnuť, aby do roku 2030 v EÚ obhospodarovalo najmenej 25 % poľnohospodárskych plôch a výrazne zvýšiť produkciu ekologickej akvakultúry. Vyzýva tiež Komisiu, aby posúdila ďalšie systémy pestovania a výroby s environmentálnym prínosom. V tejto súvislosti odporúča zvážiť a podporiť úlohu miestnych a regionálnych územných politík ako prostriedku na zachovanie a zväčšenie plôch určených na presnú a integrovanú ekologickú výrobu zameranú na šetrenie environmentálnych zdrojov, s pomocou takých programov, ako sú miestne potravinové politiky (vrátane biooblastí, ekoregiónov, bioregiónov (3)) a procesy odbornej prípravy. Dúfa, že transformácia bude v rámci SPP prebiehať v súlade s vývojom spotreby ekologických produktov. Okrem toho požaduje opatrenia na podporu štrukturalizácie celého ekologického sektora a nielen rozvoja výroby, aby sa v rôznych regiónoch zachovali prínosy súvisiace s týmito výrobnými a spracovateľskými postupmi vrátane stimulov na zabezpečenie vodovodných sietí s cieľom zásobovať ekologických producentov vodou v súlade s legislatívou týkajúcou sa ekologického poľnohospodárstva.

9.

Požaduje väčšie zameranie na krátke dodávateľské reťazce a uznanie rozmanitosti európskych výrobných systémov vrátane tých alternatívnych s cieľom rozvíjať miestne/regionálne formy výroby, spracovania a uvádzania na trh založené na nutričnej akosti, dobrých životných podmienkach zvierat a dobrom stave životného prostredia. Navrhuje vytvoriť európsky rámec podpory a posilňovania krátkych dodávateľských reťazcov, počnúc inovatívnymi a úspešnými miestnymi postupmi. Žiada uľahčenie podpory regionálnych kolektívnych projektov, do ktorých budú zapojení spracovatelia, miestne samosprávy, poľnohospodárske a lesohospodárske podniky, miestni obchodníci a spotrebitelia, aby sa rozvíjala miestna potravinová ponuka. Okrem iného žiada podporu diverzifikácie miestnej a regionálnej výroby a spracovania a rozvoj nových odvetví (napr. rastlinných bielkovín, hlavne strukovín a sektorov kvality, ako sú bobuľoviny, orechy atď.), v ktorých sa počíta aj s podporou sekundárnych reťazcov súvisiacich so sekundárnymi tokmi a odpadmi, aby sa pridaná hodnota vytvárala v rôznych častiach potravinového dodávateľského reťazca, pričom treba posúdiť možnosť zaviesť označovanie v súvislosti s udržateľnou výrobou, ktoré by zohľadňovalo aj hospodárenie s vodou a pôdou. V tejto súvislosti konštatuje, že pojmy ako „miestny“ a „regionálny“ by sa mali vnímať z hľadiska príslušného výrobku. Východiskovým bodom musí byť nízka ekologická stopa výrobku, predchádzanie zbytočnej preprave a zlepšenie vzťahu medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

10.

Uznáva, že výroba, spracovanie, maloobchod, balenie a preprava potravinových výrobkov prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, pôdy a vody, emisiám skleníkových plynov a majú aj výrazný vplyv na biodiverzitu, a preto si želá, aby sa podporovali sekundárne toky s cieľom dospieť k modelu obehového hospodárstva. Rovnako ako Európska komisia zastáva názor, že sú nevyhnutné tieto opatrenia: a) do roku 2030 znížiť celkovú mieru používania chemických pesticídov i z nich vyplývajúceho rizika o 50 % a mieru používania rizikovejších pesticídov o 50 % (4), pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa poľnohospodárom ponúkli skutočné alternatívy, ktoré by neobmedzovali ich produktivitu, a to tak v prípade pesticídov, ako aj používaných agrotechnických postupov, a aby sa vyčlenili väčšie zdroje na výskum v tejto oblasti a urýchlil prístup na trh; b) zmenšiť úbytok živín aspoň o 50 % bez toho, aby to spôsobilo zhoršenie úrodnosti pôdy; c) do roku 2030 znížiť používanie hnojív najmenej o 20 %; d) do roku 2030 znížiť predaj antimikrobiálnych látok používaných v chovoch hospodárskych zvierat a akvakultúre o 50 %; e) pokračovať v znižovaní emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva a využívania pôdy, najmä oxidu dusného a metánu, ktorý pochádza aj zo živočíšnej výroby, ako aj z poľnohospodárskeho využívania rašelinísk, čím sa primerane prispeje k procesu stanovenému európskym klimatickým predpisom. Vyzýva Komisiu, aby na tento účel čo najskôr uverejnila klimatický plán do roku 2030, ktorým sa má zmeniť cieľ znižovania emisií skleníkových plynov tak, že sa stanoví na minimálne 55 % zníženie v porovnaní s úrovňami z roku 1990 (5) realizáciou koherentného plánu s primeranými finančnými záväzkami; f) zväčšiť rozlohu trávnych porastov a produkciu bielkovinových krmív v Európe znížením množstva dovážaných krmív a bielkovín, ktoré nespĺňajú európske klimatické a environmentálne normy.

11.

Vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúcej práce vypracovala posúdenia vplyvu týkajúce sa spôsobu stanovenia číselných cieľov. Krajiny, ktoré používajú veľké množstvá antibiotík, chemických prípravkov na ochranu rastlín a hnojív, by mali byť k obmedzovaniu ich používania nabádané vo väčšej miere ako krajiny s už nízkymi úrovňami používania.

12.

Navrhuje, aby sa vykonalo transparentné a zrozumiteľné posúdenie vplyvu s cieľom monitorovať strednodobé ciele a opätovne prerokovať potrebné úpravy po dohode s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi samosprávami a subjektmi agropriemyslu.

13.

Odporúča zaviesť prísnejšie opatrenia proti vplyvu postupov intenzívneho priemyselného chovateľstva na životné prostredie. Žiada, aby sa na úrovni EÚ povinne zaviedlo oficiálne certifikované označovanie dobrých životných podmienok zvierat, s ktorým sa uvažuje v stratégii. Odporúča zaviesť jasné a povinné označovanie spôsobu chovu zahŕňajúce celý životný cyklus zvieraťa, vďaka čomu by výrobcovia získali uznanie zlepšenia svojich postupov a spotrebitelia by si mohli vybrať výrobky, aké si želajú. Navrhuje postupné a plánované obmedzovanie klietkového chovu v celej Európskej únii, a to aj prostredníctvom obmedzenia maximálnej hustoty hospodárskych zvierat v príslušnom poľnohospodárskom podniku a prostredníctvom podpory extenzívneho chovu v akvakultúre. Žiada, aby bol prístup k platbám v rámci SPP podmienený maximálnou hustotou hospodárskych zvierat v poľnohospodárskom podniku a aby sa posilnila podmienenosť z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat.

14.

Žiada, aby nové ekologické režimy zabezpečovali vyvážený, povinný, účinný a stále výraznejší prílev financií na podporu udržateľných výrobných postupov používaných poľnohospodármi a lesníkmi, ktoré okrem iného podstatne zlepšujú ukladanie uhlíka, ako aj biodiverzitu. Pripomína však, že agroenvironmentálne a klimatické opatrenia druhého piliera SPP sa ukázali byť zďaleka najúčinnejším meradlom ekologizácie SPP a že to súvisí s prístupom zdola nahor, ktorý sa používa pri definovaní týchto opatrení v prípade regionalizovaného riadenia, a preto žiada, aby sa využila možnosť presunúť prostriedky z prvého do druhého piliera SPP a aby regionálne samosprávy boli na európskej aj národnej úrovni zapojené do vymedzenia ekologických systémov s cieľom zabezpečiť väčší súlad a komplementárnosť medzi ekologickými režimami a agroenvironmentálno-klimatickými opatreniami a aby sa viac zohľadňovali potreby regiónov. Okrem toho odporúča podporovať postupy extenzívneho chovu hospodárskych zvierat s menším ekologickým vplyvom. Je potrebné umožniť, aby poľnohospodári dostali kompenzáciu z európskych a štátnych prostriedkov za dodatočné náklady spojené s poľnohospodárskou výrobou v rovnováhe medzi environmentálnou, hospodárskou a sociálnou udržateľnosťou.

15.

Súčasne so zmenami v poľnohospodárstve považuje za nevyhnutné urýchliť prechod na udržateľnú produkciu rýb. Odporúča opatrenia na ochranu a podporu rybolovu v malom, aký sa udržateľnou formou vykonáva napríklad v najvzdialenejších regiónoch, a na boj proti intenzívnemu klietkovému chovu a takým rybolovným postupom, ktoré sú nezákonné a spôsobujú nadmerný výlov, vrátane zavedenia vhodnejších opatrení pri revízii spoločnej rybárskej politiky a obchodných dohôd.

16.

Očakáva, že sa vypracujú návrhy na plánovanie námorných priestorov a vytvorenie siete oblastí, v ktorých budú všetky formy rybolovu na dostatočne dlhé obdobie zakázané, aby sa účinnejšie dosiahli ciele rovnováhy medzi využívaním rybolovného zdroja a schopnosti mora reprodukovať ho. Žiada tiež, aby sa úsilie zameralo na dosiahnutie väčšej účinnosti pri vypracúvaní udržateľných plánov riadenia rybolovu v oblastiach, ktoré sú z environmentálneho hľadiska najzraniteľnejšie.

Potravinové prostredie, boj proti obezite, podpora zodpovednej a kritickej spotreby

17.

Opätovne zdôrazňuje význam voľby a stravovacích návykov spotrebiteľov ako kľúčového činiteľa zmeny potravinového systému. Podporuje Komisiu v jej zámere uľahčiť prechod na zdravé a udržateľné stravovanie v súlade s cieľom č. 12 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (6). Vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla ucelený a cielený súbor opatrení na podporu stredomorskej stravy, ktorá je preukázateľne zdravou stravou, ako aj zdravej výživy s väčším podielom zeleniny a primeranou a zodpovednou konzumáciou tukov a cukrov.

18.

Vyzýva Komisiu, aby stanovila vhodnejšie systémy označovania výživovej hodnoty na výrobkoch, ktoré budú zosúladené na európskej úrovni a vychádzať z najnovších poznatkov vedeckého výskumu. Zároveň ju vyzýva, aby zvážila vytvorenie európskej databázy výživových hodnôt a uskutočnila európsky program nutričného označovania. V snahe podnietiť uvedomelú spotrebu by cieľom malo byť poskytovanie transparentných, komplexných a jasných informácií o nutričnej akosti, s prihliadnutím na pôvod výrobkov, vplyv dopravy na životné prostredie a spôsoby výroby.

19.

Okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité ísť nad rámec opatrení informatívneho označovania, a to vzdelávaním, stimulmi a štrukturálnymi opatreniami zameranými na kritickú a zodpovednú spotrebu a podporu zodpovedného a zdravého potravinového prostredia pre všetkých. Odporúča preto informačné kampane a vzdelávacie programy o zdravom stravovaní a strave bohatej na rastlinné zložky a vlákninu. Podporuje prijatie daňových stimulov na podnecovanie spotrebiteľov, aby sa rozhodovali pre zdravé a udržateľné stravovanie. Okrem toho nabáda na opatrenia na zrušenie stimulov pre agropotravinársky priemysel, pokiaľ ide o uvádzanie na trh a reklamu príliš spracovaných a nezdravých potravín, ktoré sú bohaté na cukry, soľ a nasýtené tuky.

20.

Podporuje opatrenia na zabezpečenie toho, aby cena potravín odrážala skutočné environmentálne a sociálne náklady a aby prvovýrobcovia mali spravodlivé príjmy za svoju prácu. Vyzýva preto Komisiu, aby s členskými štátmi diskutovala o opatreniach na obmedzenie kúpnej sily spracovateľov a maloobchodníkov a o posilnení vyjednávacej pozície prvovýrobcov so zreteľom na vedecky preukázané environmentálne náklady a náklady na zdravie obyvateľstva. Ak si dosiahnutie spravodlivej ceny za výrobky vyžaduje vyššiu cenu pre spotrebiteľa, považuje to za prijateľné (7).

21.

Vyzýva Komisiu, aby začlenila právo na potraviny medzi piliere vykonávania stratégie. Preto navrhuje, aby sa spolu s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami pracovalo na krátkodobých a strednodobých opatreniach (napr. prostredníctvom ekonomickej podpory) a na dlhodobých opatreniach (štrukturálne sociálne politiky) na podporu prístupu najzraniteľnejších skupín do udržateľnejšieho a zdravšieho potravinovému systému, čo pomôže v boji proti obezite a podvýžive. Navrhuje, aby sa vypracoval európsky akčný plán proti detskej obezite a podvýžive na obdobie po roku 2020. Zdôrazňuje, že cenová dostupnosť zdravých potravín by sa mala podporovať skôr priamymi sociálnymi politikami a opatreniami, pričom by sa zároveň mali zabezpečiť spravodlivé ceny výrobkov pre poľnohospodárov a zamestnancov.

Udržateľné verejné obstarávanie, ekologické obstarávanie potravín, vzdelávacie programy

22.

Navrhuje, aby sa kládol väčší dôraz na úlohu ekologického verejného obstarávania a ekologického obstarávania potravín ako prostriedku na podporu zdravého a udržateľného stravovania a posilnenie a propagáciu miestneho poľnohospodárstva založeného na regionálnych osobitostiach, čím sa zabezpečia trhové podiely miestnych a regionálnych výrobcov (8).

23.

Žiada, aby sa stanovili pružnejšie kritériá pre zavádzanie miestnych a regionálnych výrobkov v oblasti verejného obstarávania, a to najmä uplatňovaním zásady lokálnej produkcie bez potreby dopravy (zásada „0 km“) v školských jedálňach. Okrem toho odporúča, aby sa zaviedol účinný poradný systém alebo zjednodušená európska príručka s cieľom poskytnúť verejným orgánom jasné usmernenia, ako stanovovať kritériá udržateľnosti.

24.

Podporuje Komisiu v tom, že členské štáty a miestne a regionálne samosprávy nabáda k realizácii programov školského vzdelávania o poľnohospodárstve, potravinách, životnom prostredí a klíme v školách. Považuje za nevyhnutné podporovať uvedomelú spotrebu a zaviesť pre mladú generáciu a najzraniteľnejšie skupiny vzdelávanie o poľnohospodárstve, potravinovej kultúre a environmentálnom povedomí.

Znižovanie a predchádzanie vzniku odpadu, podpora obehového hospodárstva

25.

Naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne právne predpisy a záväzné ciele v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu a jeho znižovania. Očakáva, že Komisia neoblomne zachová záväzný cieľ zmenšiť do roku 2030 objem potravinového odpadu na polovicu, a to na základe práce vykonanej spoločne s platformou EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami a vyzýva Komisiu, aby venovala zvýšenú pozornosť najvzdialenejším regiónom a výraznejšie ich podporila, keďže na posilnenie obehovosti ich hospodárstiev je veľmi dôležité zlepšiť riadenie, recykláciu a zhodnocovanie odpadu a vedľajších produktov z agropotravinárstva a rybolovu.

26.

Odporúča nadobudnúť celkový prehľad o potravinovom reťazci vrátane opatrení na obmedzenie odpadu od počiatočnej fázy (v prvovýrobe), cez spracovanie, prepravu potravinových výrobkov, až po ich uvádzanie na trh, ako aj ich spotrebu v domácnostiach aj mimo nich. Navrhuje motivovať supermarkety k efektívnejšiemu skladovaniu výrobkov a zaviesť ich zdaňovanie za neefektívne využívanie prebytkov. Víta iniciatívy niektorých členských štátov v súvislosti s povinným darovaním týchto prebytkov.

27.

Požaduje primeranejšie informácie o uplynutí doby spotreby na etiketách potravín prehodnotením, či sa má použiť označenie „Minimálna trvanlivosť do“, alebo „Spotrebujte do“, ako aj toho, za aké dôležité sa považujú komunikačné a osvetové kampane pre spotrebiteľov zamerané na podporu vhodného správania, pokiaľ ide o obmedzenie plytvania potravinami. Okrem iného sa odporúča prístup zdola nahor zameraný na znalosti a posilnenie inovácií a osvedčených postupov, ktoré sa objavujú v mnohých mestských a regionálnych podmienkach.

28.

Podporuje naplánovanie opatrení zameraných na podporu šírenia výrobných modelov a územného rozvoja založených na formách „nulového odpadu“, opätovného použitia a obehového hospodárstva v rámci celého reťazca vrátane oblasti plastov. Zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je silným nástrojom, prostredníctvom ktorého môžu miestne a regionálne samosprávy stanovovať normy a usmerňovať trh na udržateľnejšie a miestne produkty a služby. Navrhuje použiť prístup zdola nahor s programami na podporu úspešných činností, ktoré budú zahŕňať mestské, prímestské, vidiecke prostredie a najvzdialenejše regióny (9).

Medzinárodný obchod, solidarita a udržateľný rozvoj v krajinách mimo EÚ

29.

Považuje za potrebné prijať globálny prístup k prechodu na udržateľné agropotravinárske systémy spoluprácou s krajinami mimo EÚ a prostredníctvom medzinárodných obchodných politík. Zdôrazňuje, že EÚ, ktorá je najväčším dovozcom a vývozcom potravín na svete, zvýšila svoju závislosť od tretích krajín a doteraz uplatňuje obchodnú politiku, ktorá je v rozpore s jej sociálnymi a environmentálnymi cieľmi. Vyzýva Komisiu, aby aktívne hľadala riešenia pre túto problematiku, najmä pokiaľ ide o pravidlá medzinárodného obchodu v poľnohospodárstve, vývoj cien na trhu EÚ a medzinárodných trhoch a o udržateľnú rovnováhu medzi dopytom a výrobou v odvetví mäsa a mliečnych výrobkov.

30.

Trvá na tom, aby sa obchodné dohody posudzovali s ohľadom na cieľ zníženia emisií skleníkových plynov a vychádzali z koncepcie udržateľného rozvoja. Žiada, aby sa posilnili kapitoly o udržateľnom obhospodarovaní lesov a boji proti odlesňovaniu, o dobrých životných podmienkach zvierat a dodržiavaní ľudských práv (10).

31.

Domnieva sa, že obchodná politika, ktorá nezaručuje súlad vonkajších trhov s vysokými európskymi normami týkajúcimi sa udržateľnosti a bezpečnosti potravín, môže vážne narušiť vnútorný trh a ohroziť náš poľnohospodársky sektor. Myslí si, že európske obchodné dohody pomáhajú zaistiť rovnaké podmienky medzi vnútorným a vonkajším trhom, zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov a zaručiť spravodlivý zisk. Požaduje, aby sa rokovalo s krajinami mimo EÚ o dôslednej reciprocite výrobných noriem, pričom sa zosúladia predpisy o ochrane plodín a životného prostredia a v prípade potreby sa určia miestne špičkové výrobky, a aby sa zintenzívnila kontrola výrobkov pri ich uvádzaní na spoločný európsky trh. Podporuje hraničnú daň z uhlíka, ktorá zabráni spoločnostiam z EÚ presúvať výrobu do krajín s menej prísnymi environmentálnymi normami.

Správa vecí verejných, vykonávanie, monitorovanie

32.

Odporúča dôsledne prispôsobiť budúcu SPP, spoločnú rybársku politiku, operačné programy a národné strategické plány SPP cieľom Európskej zelenej dohody, najmä v rámci stratégie „Od výrobcu k spotrebiteľovi“ a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. V tejto súvislosti žiada, aby boli do nariadenia o SPP začlenené spoločné európske kvantifikované a merateľné ciele pre národné strategické plány. Navrhuje určiť jasné ukazovatele vplyvu na stanovenie cieľov a sledovanie výsledkov. Žiada, aby regióny zohrávali vedúcu úlohu pri riadení strategických plánov, najmä pokiaľ ide o druhý pilier. Dúfa, že z plánov reformy SPP sa nevytratí územná a regionálna perspektíva.

33.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že časť vo VFR na roky 2021 – 2027 vyčlenená na SPP podľa pozície dosiahnutej na júlovom zasadnutí Európskej rady sa znížila o 6,4 % v porovnaní so súčasným obdobím. Ambiciózne ciele realizácie ekologickej transformácie v európskej poľnohospodárskej výrobe musí sprevádzať ambiciózny rozpočet SPP, a najmä Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Ľutuje okrem toho, že úsilie o transformáciu SPP tak, aby bola viac zameraná na všeobecné blaho, udržateľnosť a ochranu zdrojov, sa v návrhoch nariadení neodzrkadlilo vo väčšej miere a že sa vplyv prijatých prístupov z dôvodu dlhých prechodných období prejaví až so značným oneskorením.

34.

Víta vôľu zapojiť všetkých aktérov potravinového systému do vykonávania a monitorovania stratégie bez toho, aby sa zabúdalo na občiansku spoločnosť a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv. Považuje za potrebné zaviesť v stratégii horizontálne a viacúrovňové systémy riadenia schopné priniesť prierezové fungovanie rôznych príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie. Dúfa, že sa využije príklad participatívnych modelov, ako sú rady pre potravinovú politiku, ktoré fungujú v mnohých miestnych a regionálnych samosprávach.

35.

Navrhuje, aby Komisia pri definovaní, vykonávaní a monitorovaní oboch stratégií nadviazala úzku spoluprácu nielen s Európskym parlamentom, ale aj s Európskym výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

---

(1)  COM(2020) 380 final.

(2)  COM(2019) 640 final.

(3)  Príkladom je program BioRegio Bayern 2012, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2030 30 % plôch ekologickej poľnohospodárskej výroby (zdroj: Štúdia The Role of Local and Regional Authorities in making food systems more sustainable, ktorú zadal VR).

(4)  Ide o prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinné látky, ktoré nespĺňajú kritériá schválenia stanovené v bodoch 3.6.2 až 3.6.5 a v bode 3.8.2 prílohy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1) alebo sa považujú za látky, ktoré sa majú nahradiť v súlade s kritériami stanovenými v bode 4 uvedenej prílohy.

(5)  Rovnaká požiadavka je uvedená v stanovisku na tému Európsky klimatický predpis: stanovenie rámca na dosiahnutie klimatickej neutrality, COR-2020-01361-00-01-AC, spravodajca Juan Moreno Bonilla (EĽS/ES) (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 58).

(6)  Cieľ udržateľného rozvoja č. 12 – Zodpovedná spotreba a výroba.

(7)  Pozri napríklad Willet, W. et al. (2019). Food in the Anthropocene: the EAT–Lancet Commission on healthy diets from sustainable food systems. The Lancet Commissions, 393 (1170), 447-492. Pozri aj Howard, P. et al. Global Meat: Social and Environmental Consequences of the Expanding Meat Industry. MIT Press, 2019.

(8)  V tejto súvislosti pripomína a zdôrazňuje bod 19 uznesenia o udržateľných potravinách (Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 5), schváleného na 113. plenárnom zasadnutí v júli 2015: „odporúča, aby rôzne subjekty zapojené do udržateľnej výroby a zodpovednej spotreby […] boli informované o možnostiach zahrnúť do svojich oznámení o verejnom obstarávaní kritériá udržateľnosti […]“.

(9)  Príkladom je mesto Maribor v Slovinsku, ktoré vďaka premene organického odpadu na hnojivá našlo synergie medzi mestom a okolitým vidiekom (zdroj: Štúdia The Role of Local and Regional Authorities in making food systems more sustainable, ktorú zadal VR).

(10)  Takáto požiadavka bola vyslovená aj v stanovisku na tému Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, COR-2019-04601-00-01-AC, spravodajca Roby Biwer (SES/LU) (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 48).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa hospodárskych záležitostí

(2021/C 37/05)

Spravodajca: Elio DI RUPO (BE/SES), predseda vlády Valónska Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí COM(2020) 55 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta, že Európska komisia predložila 5. februára 2020 svoje oznámenie s názvom Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí a že otvorila reformu hospodárskych a rozpočtových pravidiel, čoho je oznámenie dôkazom;

2.

podporuje tiež skutočnosť, že 20. marca Európska komisia predložila svoj návrh na použitie – po prvýkrát v histórii eurozóny – všeobecnej únikovej doložky, ktorá je už stanovená v súčasnom Pakte stability a rastu, s cieľom posilniť núdzové rozpočtové opatrenia v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19;

3.

sa domnieva, že táto úniková doložka by sa mala naďalej uplatňovať dovtedy, kým nebudú úplne známe finančné a rozpočtové dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, pokiaľ ide o deficity, ako aj dlhy členských štátov. Rovnaká logika by sa mala uplatňovať pri prípadnom postupnom rušení dočasného rámca štátnej pomoci na európskej úrovni, ktoré možno realizovať len po stabilizácii makroekonomického kontextu a po tom, ako Európska komisia, Rada ministrov a Európsky parlament prediskutujú svoje rozdielne pozície;

4.

okrem toho zdôrazňuje, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pandémia môže pretrvávať počas nasledujúcich dvoch rokov a že dokončenie vývoja účinných očkovacích látok alebo liekov bude pravdepodobne možný až v priebehu roka 2021;

5.

ďalej konštatuje, že okrem sociálno-hospodárskeho vplyvu pandémie COVID-19 sa hospodárska a finančná situácia od poslednej reformy Paktu stability a rastu v roku 2013 výrazne zmenila. Úrokové sadzby sú v skutočnosti na historicky nízkej úrovni a reálne náklady verejného dlhu sú v mnohých krajinách záporné, zatiaľ čo priemer eurozóny na začiatku desaťročia predstavoval približne 3 %;

6.

sa preto domnieva, že Komisia by mala vykonať nové komplexné a hĺbkové preskúmanie situácie v každom členskom štáte a prehodnotiť návrh „preskúmania správy hospodárskych záležitostí“;

7.

zdôrazňuje, že európsky rámec správy hospodárskych záležitostí má významný vplyv na všetky úrovne správy a konkrétnejšie na miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú zodpovedné za takmer tretinu verejných výdavkov a viac ako polovicu verejných investícií v Európskej únii ako celku, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely (1);

8.

sa domnieva, že Pakt stability a rastu a ďalšie prvky súčasného európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí majú v súčasnosti štyri hlavné nedostatky: (i) Procyklické účinky: členský štát v recesii môže byť nútený znížiť svoje výdavky pod hrozbou ďalšieho zhoršenia recesie, a to napriek flexibilite vychádzajúcej z aktuálnej situácie stanovenej vo výkladovom oznámení z roku 2015 (2), ktorá je nedostatočná. Táto procyklickosť obzvlášť postihla verejné investície, ktoré príliš často zohrávali úlohu prispôsobiteľnej premennej v politike úsporných opatrení; (ii) Zložitosť: viaceré ciele, flexibilita, výnimky, únikové doložky a rozdielne situácie, ktoré treba zohľadniť, viedli k príliš zložitému a technickému rámcu založenému viac na ukazovateľoch, ktoré nemožno pozorovať priamo, ako je štrukturálny deficit a produkčná medzera; (iii) Nedostatočná efektívnosť: hoci nadmerné deficity v roku 2018 prakticky zmizli, vývoj dlhu bol oveľa menej priaznivý, a to aj pred fiškálnym vplyvom koronavírusovej krízy v roku 2020. Počet členských štátov, ktoré prekročili 60 % limit, sa zvýšil z 9 v roku 2008 na 14 v roku 2018 (3). Uplatňovanie finančných sankcií nie je spoľahlivé, pretože by bolo kontraproduktívne; (iv) Nedostatočná transparentnosť a legitimita: z dôvodu zložitosti a technickej povahy rámca správy hospodárskych záležitostí je tento rámec neprehľadný. Ani Európsky parlament, ani miestne a regionálne samosprávy, ani občianska spoločnosť a iné zainteresované strany nie sú skutočne zapojené. Okrem toho súčasný rámec nevytvára vzájomný vzťah medzi príslušnými zodpovednosťami úrovní správy pri vykonávaní Paktu stability a rastu a uznáva len kolektívnu zodpovednosť na úrovni štátov nezávisle od účinného rozpočtového hospodárenia na rôznych úrovniach. Tieto štrukturálne nedostatky súčasného rámca súvisiace s jeho nepriaznivými účinkami a nedostatočnou efektívnosťou vážne poškodili jeho legitimitu, najmä v tých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté krízou eurozóny a ktoré podliehajú opatreniam podmienenosti, čo viedlo k odmietnutiu EÚ a prikloneniu sa k politickým extrémom;

9.

v súlade so závermi oznámenia Komisie zdôrazňuje, že reforma balíka šiestich legislatívnych aktov (balík šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí) a reforma balíka dvoch legislatívnych aktov (druhý balík legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí) viedli k užšej koordinácii rozpočtových politík v eurozóne. Posilnený rámec dohľadu slúžil ako základ pre ozdravenie ich rozpočtových štruktúr, hoci Únia aj pred vypuknutím pandémie COVID-19 vykazovala veľké územné a sociálne rozdiely;

10.

víta úspech sociálnych dlhopisov, ktoré Komisia vydala 17. októbra 2020 na financovanie dočasnej podpory vo výške 100 miliárd EUR na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE). Tá bude k dispozícii do 31. decembra 2022 vo forme úverov členským štátom, ktoré musia zmobilizovať značné finančné prostriedky na boj proti negatívnym hospodárskym a sociálnym dôsledkom pandémie COVID-19 na svojom území. VR sa domnieva, že ak bude mať program SURE trvalý pozitívny dosah, mohol by pripraviť podmienky na vytvorenie európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti;

Ukazovatele

11.

trvá na tom, že národné vlády, regionálne a miestne samosprávy, ako aj občania by mali byť schopní jasne pochopiť pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať. Na tento účel musia uplatniteľné pravidlá vychádzať z ukazovateľov, ktoré sú priamo overiteľné a zahŕňajú anticyklickú stabilizáciu, očistenú od cyklických vplyvov;

12.

okrem toho sa domnieva, že správa hospodárskych záležitostí sa musí opierať o rovnováhu medzi ukazovateľmi v spojitosti s rozpočtovou disciplínou a nerozpočtovými ukazovateľmi. Preto sa domnieva, že v nadväznosti na postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN), ktorý zahŕňa rozmanitejšie ukazovatele vrátane miery nezamestnanosti, reformovaná správa hospodárskych záležitostí musí zohľadňovať zvýšenú potrebu investícií a požadovaných verejných výdavkov (4) s cieľom podporiť transformáciu v kľúčových odvetviach zdravotníctva, potravín, dopravy, tepelnej renovácie budov, energetiky a digitalizácie, pričom časť sa bude musieť financovať z národných rozpočtov, ktoré doplnia súkromné a európske finančné prostriedky. K tomu sa ešte pridáva tlak na verejné výdavky, aby sa hospodárstvo prispôsobilo prebiehajúcej zmene klímy alebo sa vykompenzoval sociálny vplyv zvýšenia zdanenia uhlíka;

13.

okrem toho sa stotožňuje s kritikou použitia ukazovateľa „potenciálny HDP“, t. j. „výrobného“ potenciálu, ktorý možno dosiahnuť plným využitím zásob výrobného kapitálu a ponuky práce bez toho, aby sa vyvíjal inflačný tlak. Táto koncepcia nezohľadňuje ani energiu ako výrobný faktor – vrátane rizika urýchleného zastarávania výrobného kapitálu v dôsledku obmedzení využívania energie s emisiami oxidu uhličitého –, ani fyzické obmedzenia rozvoja ľudských činností;

14.

vyzýva tiež na opätovné vyváženie smerom k lepšiemu zohľadňovaniu príjmov. Obmedzenie výdavkov v odvetví sociálnych vecí, školstva a zdravotníctva sa skutočne často považuje za najjednoduchší spôsob, ako v krátkodobom horizonte znížiť dlh. Koordinované daňové politiky a opatrenia proti daňovým podvodom však môžu výrazne odľahčiť verejné rozpočty. Len v dôsledku podvodov v oblasti DPH dochádza k ročným stratám vo výške 147 miliárd EUR (5), pričom v roku 2018 bola celková výška deficitu všetkých členských štátov EÚ 109 miliárd EUR;

15.

zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie hospodárskych politík členských štátov s cieľom znížiť cyklické rozdiely a rozdiely v konvergencii. Preto tiež podporuje zámer Komisie znovu nastoliť rovnováhu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prebytky a deficity. Členské štáty s prebytkami bežného účtu by mali presadzovať expanzívnejšie politiky na stimuláciu domáceho dopytu, zatiaľ čo členské štáty so štrukturálnymi nerovnováhami spôsobenými nízkou úrovňou produktivity a konkurencieschopnosti by mali zvýšiť investície s cieľom modernizovať svoje výrobné činnosti. Všetky členské štáty musia tiež zvýšiť investície do odbornej prípravy, výskumu a vývoja, ktoré sú v tomto štádiu stále nedostatočné, na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

16.

opätovne navrhuje, aby sa PMN rozšíril o pomocné ukazovatele, ktoré sa týkajú regionálnych rozdielov, a domnieva sa, že by sa v tomto postupe mohol viac zohľadniť pokrok dosiahnutý pri plnení 17 cieľov udržateľného rozvoja OSN, ktoré zahŕňajú nielen ochranu životného prostredia, ale aj kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu;

Verejné investície a zlaté pravidlo

17.

sa domnieva, že európsky rámec správy hospodárskych záležitostí je čiastočne zodpovedný za prudký pokles verejných investícií, ku ktorému došlo v dôsledku krízy v eurozóne, pretože nezohľadňuje rozdiel medzi bežnými výdavkami a investičnými výdavkami. Od roku 2009 do roku 2018 sa verejné investície v EÚ celkovo znížili o 20 % ako podiel HDP. Investície miestnych a regionálnych samospráv klesli takmer o 25 % a v niekoľkých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté krízou, o 40 % alebo viac (6);

18.

pripomína, že Európska fiškálna rada zistila, že štáty s vysokou úrovňou verejných investícií mali tendenciu výrazne ju znižovať v rámci ich postupu pri nadmernom deficite (7), a že samotná Komisia konštatovala, že fiškálny rámec nezabránil poklesu investícií, ani nedosiahol, aby verejné financie viac podporovali rast, a že sa zdá, že ani „investičná výnimka“ Paktu stability a rastu, ani ustanovenie zmluvy, v ktorom sa stanovuje, že Komisia musí tiež zohľadniť, či štátny deficit prekračuje štátne výdavky na investície, aby zvážila, či sú splnené podmienky na začatie postupu pri nadmernom deficite (článok 126 ods. 3 ZFEÚ), nemali nejaký významný vplyv (8);

19.

zdôrazňuje, že VR už vo svojom stanovisku k vysvetľujúcemu oznámeniu z roku 2015 na túto tému vyjadril názor (9), že existujúca flexibilita v rámci Paktu stability a rastu je príliš reštriktívna a obmedzená na to, aby mala skutočný pozitívny vplyv na verejné investície;

20.

sa domnieva, že cielené a veľmi kvalitné verejné investície vychádzajúce z posúdenia územného vplyvu a dôkladnej hospodárskej analýzy z hľadiska nákladov a prínosov verejných výdavkov musia byť v záujme prospešnosti pre budúce generácie proticyklické. Pokiaľ ide o súčasnú situáciu, ktorá si vyžaduje mimoriadne verejné výdavky, odrádzanie od deficitného financovania verejných investícií môže vytvoriť stimul pre nedostatočné investície na úkor budúcich generácií;

21.

pripomína, že VR neustále požaduje, aby sa verejné výdavky členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv na spolufinancovanie programov podporovaných štrukturálnymi a investičnými fondmi neuvádzali medzi verejnými alebo podobnými štrukturálnymi výdavkami, ktoré sú definované v Pakte stability a rastu. Tieto výdavky sú v podstate investíciami všeobecného európskeho záujmu, ktoré majú preukázaný pákový efekt v oblasti udržateľného rastu;

22.

sa domnieva, že zavedenie tzv. zlatého pravidla pre verejné investície v európskom rámci správy hospodárskych záležitostí sa môže stať účinným nástrojom s cieľom ukončiť nepriaznivé účinky súčasných fiškálnych pravidiel a v konečnom dôsledku vylúčiť čisté verejné investície z výpočtov deficitu v Pakte stability a rastu, čo by ho nielen ochránilo v čase krízy, ale zároveň by penalizáciou odrádzalo od extrémnych nedostatočných investícií (negatívne čisté verejné investície), ktorými sú postihnuté niektoré členské štáty. Toto opatrenie by sa mohlo prednostne uplatniť na verejné investície do projektov zameraných na podporu transformácie na udržateľnú spoločnosť z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ako sa vymedzuje v cieľoch udržateľného rozvoja a v zelenej dohode, keďže tieto investície sa považujú za mimoriadne dôležité nielen v dôsledku oživenia po pandémii COVID-19, ale aj v súvislosti s prosperitou a kvalitou života budúcich generácií. Podporuje tiež investície do ľudského kapitálu a zručností s cieľom uľahčiť prechod na klimaticky neutrálne a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje vhodné pre digitálny vek;

23.

vyzýva Komisiu, aby po preformulovaní svojich návrhov v záujme zohľadnenia hospodárskych a rozpočtových škôd spôsobených pandémiou COVID-19 predložila bielu knihu o prepracovaní správy hospodárskych záležitostí na základe prípadného zavedenia takéhoto zlatého pravidla. Komisia by vo svojom posúdení mala zvážiť aj iné nástroje, ako napríklad výdavkové pravidlo (10), ktoré na základe trendu hospodárskeho rastu a úrovne dlhu stanovuje obmedzenie ročného rastu celkových verejných výdavkov a môže slúžiť na zabezpečenie dôvery verejnosti prostredníctvom zvýšenia transparentnosti, zníženia administratívnej záťaže a dosiahnutia rovnováhy medzi rozpočtovou disciplínou a zachovaním dostatočnej kapacity pre verejné investície;

Európsky semester

24.

pripomína, že správa hospodárskych záležitostí, ktorá sa v praxi vykonáva prostredníctvom koordinačného cyklu európskeho semestra, trpí nedostatkom efektívnosti pri vykonávaní reforiem. Zdôrazňuje tiež, že v európskych právnych textoch nebol nikdy vymedzený rozsah reforiem v rámci európskeho semestra, najmä pokiaľ ide o ich význam a pridanú hodnotu pre európsku úroveň. Domnieva sa, že táto chýbajúca definícia obmedzuje možnú interakciu medzi reformami uskutočnenými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ (právne predpisy a finančné programy) a je problematická z hľadiska zásady subsidiarity. Súhlasí s Európskou komisiou, že v súlade s Európskou zelenou dohodou treba v budúcnosti klásť dôraz na environmentálny rozmer sociálnej, hospodárskej, rozpočtovej a zamestnaneckej politiky členských štátov;

25.

opakuje, že jedným z hlavných dôvodov tejto nízkej efektívnosti je nedostatočné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv ako partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem, hoci 36 % všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny je určených priamo miestnym a regionálnym samosprávam a 83 % z nich má územný rozmer (11);

26.

je presvedčený, že jeho návrh kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra (12) by stále mohol byť riešením pre túto nedostatočnú efektívnosť tým, že lepšie zohľadní miestnu a regionálnu realitu, a že jeho vykonávanie je naďalej potrebné, a to najmä odvtedy, ako európsky semester od roku 2019 poskytuje usmernenia pre politiku súdržnosti, ktorej riadenie sa delí medzi všetky úrovne verejnej správy;

27.

nabáda Európsku komisiu, aby podporovala úvahy o administratívnej kapacite a fiškálnej decentralizácii v členských štátoch s cieľom overiť, či sú úlohy zverené miestnym a regionálnym samosprávam v súlade s ľudskými, technickými a finančnými zdrojmi, ktoré majú k dispozícii, pričom musí rešpektovať ústavy členských štátov a zásadu subsidiarity;

Transparentnosť a demokratická legitimita

28.

domnieva sa, že demokratická legitimita európskeho systému správy hospodárskych záležitostí je príliš slabá a že to ohrozuje nielen samotnú správu, ale aj európsky projekt ako celok;

29.

víta začlenenie ochrany klímy do európskeho semestra a očakáva, že poskytne jasné monitorovanie a posúdenie účinnosti opatrení na ochranu klímy, aby sa dosiahol hmatateľnejší pokrok na vnútroštátnej úrovni pri plnení cieľov semestra;

30.

upriamuje pozornosť Komisie a spoluzákonodarcov na skutočnosť, že lepšie zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra prostredníctvom kódexu správania by tiež viedlo k lepšej reprezentatívnosti rozhodnutí a k väčšej legitimite semestra, a tým aj správy hospodárskych záležitostí vo všeobecnosti;

31.

podporuje reformu Euroskupiny, ktorej štatút sa musí formalizovať a aktualizovať v súvislosti so všetkými aspektmi predsedníctva, väčšou zodpovednosťou voči Európskemu parlamentu a väčšou transparentnosťou jej činnosti, a to počnúc uverejňovaním všetkých podrobných zápisníc;

32.

v súvislosti s Konferenciou o budúcnosti Európy pripomína svoje presvedčenie, že problém nedostatočnej demokratickej legitimity, ktorým trpí EÚ a jej správa hospodárskych záležitostí, bude možné vyriešiť len vtedy, ak budú európski občania presvedčení, že sa zaoberá všetkými ich hlavnými obavami. Sociálne normy, zamestnanosť, ochrana životného prostredia a aspekty udržateľnosti podľa cieľov udržateľného rozvoja OSN alebo boj proti nerovnostiam sa nemôžu považovať za druhoradé vo vzťahu k makroekonomickým a rozpočtovým požiadavkám. VR preto trvá na tom, že na Konferencii o budúcnosti EÚ by malo byť možné diskutovať o zmenách správy hospodárskych záležitostí zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie;

33.

sa domnieva, že je potrebné pokračovať v práci na riešení problémov eurozóny obnovením zdravých verejných financií, vytvorením silného bankového systému, prechodom na fiškálnu úniu a stimulovaním udržateľného hospodárskeho rastu;

Správa hospodárskych záležitostí a kríza spôsobená pandémiou COVID-19

34.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú v popredí boja proti pandémii COVID-19, ktorá vážne postihuje Európu, vzhľadom na ich dôležitú zodpovednosť v oblasti zdravia, sociálnej ochrany a podpory hospodárstva. V Taliansku a Španielsku, v dvoch z najviac postihnutých členských štátov, sú miestne a regionálne samosprávy navyše zodpovedné za viac ako 90 % výdavkov na zdravotníctvo (13). Zatiaľ čo mnohé výdavkové položky zaznamenávajú výrazný nárast, príjmy miestnych a regionálnych samospráv klesajú a sú veľmi poznačené bezprecedentným spomalením hospodárskej činnosti. To má veľký vplyv na vyrovnanosť rozpočtov miest a regiónov, a tým aj na vyrovnanosť rozpočtov členských štátov;

35.

pripomína, že v mnohých členských štátoch sa na miestne a regionálne samosprávy vzťahujú prísne vnútroštátne fiškálne pravidlá, ktoré obmedzujú zvyšovanie ich výdavkov, nútia ich k vyrovnaniu alebo obmedzujú ich deficity a/alebo dlhy na úrovne, ktoré sú často veľmi nízke v porovnaní s centrálnou štátnou úrovňou;

36.

vyzýva Komisiu, Parlament a členské štáty, aby nepodceňovali riziko prehĺbenia regionálnych rozdielov, ktoré prináša kríza spôsobená pandémiou COVID-19, a to z troch hlavných dôvodov: (i) zdravotné dôsledky sú výrazne regionalizované, niektoré regióny alebo mestá majú disproporčné počty prípadov a sú niektoré viac, niektoré menej schopné sa s nimi vyrovnať; (ii) okrem priamych dôsledkov núdzovej situácie na najviac postihnuté oblasti dlhodobejšie alebo prísnejšie preventívne opatrenia zhoršia hospodársky pokles, a tým aj finančné problémy MSP a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú kľúčovými piliermi mnohých regionálnych ekonomík, ako aj miestnych a regionálnych samospráv; (iii) niektoré hospodárske odvetvia (napríklad cestovný ruch) sú neúmerne postihnuté a dosah na financie na nižšej ako celoštátnej úrovni bude teda závisieť od miestnej a regionálnej sektorovej špecializácie a od vystavenia sa globálnym hodnotovým reťazcom;

37.

vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby spolu s miestnymi a regionálnymi samosprávami vypracovali jasný plán s cieľom pomôcť im vrátiť sa k udržateľným vyrovnaným rozpočtom, pričom zohľadnia asymetrický vplyv súčasnej pandémie, ako aj to, že environmentálne a sociálne udržateľná obnova musí byť udržateľná aj z hospodárskeho hľadiska;

38.

sa domnieva, že súčasná situácia poukazuje na skutočné náklady úsporných opatrení zavedených po kríze v eurozóne, najmä pokiaľ ide o nedostatočné investície do kľúčových verejných služieb. Úsporné opatrenia nemôžu byť opäť odpoveďou na túto novú krízu. Stratégie obnovy by mali zahŕňať ambiciózne plány verejného investovania na podporu environmentálne a sociálno-ekonomicky udržateľnej obnovy v regiónoch a mestách EÚ;

39.

je presvedčený, že po kríze spôsobenej koronavírusom sa musí viac ako kedykoľvek predtým prehodnotiť európsky fiškálny rámec, aby sa v budúcich programoch fiškálnej konsolidácie predišlo tomu, že sa verejné investície a verejné služby opäť stanú prispôsobiteľnou premennou.

---

(1)  Údaje za rok 2018. Eurostat, kód údajov: TEC00023 a TEC00022.

(2)  Oznámenie Európskej komisie (2015) – Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu. Ref.: COM(2015) 12 final.

(3)  Eurostat, kód údajov: TEINA225.

(4)  260 miliárd EUR ročne (približne 1,7 % HDP EÚ) požadovaných podľa odhadov Európskej komisie.

(5)  COM(2019) 8 final – Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ, s. 5.

(6)  Eurostat, kód údajov: TEC00022.

(7)  Európska fiškálna rada (2019) – Assessment of EU fiscal rules with a focus on the six and two-pack legislation (Posúdenie fiškálnych pravidiel EÚ so zameraním na balík šiestich legislatívnych aktov a balík dvoch legislatívnych aktov), s. 76.

(8)  COM(2020) 55 final, s. 10.

(9)  Stanovisko VR na tému Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu – spravodajkyňa: Olga Zrihen (BE/SES), prijaté 9. júla 2015 (Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 22).

(10)  Výhody a nevýhody „výdavkového pravidla“, ako aj „zlatého pravidla“ vo fiškálnom rámci EÚ. Štúdia Európskeho parlamentu https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/645732/IPOL_STU(2020)645732_EN.pdf.

(11)  Stanovisko VR na tému Territorial analysis of the Country-specific Recommendations 2018 (Územná analýza odporúčaní pre jednotlivé krajiny, 2018).

(12)  Stanovisko VR na tému Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov – spravodajca Rob Jonkman (NL/EKR), prijaté 11. mája 2017 (Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 24).

(13)  OECD, 2020 – Covid-19 and Inter-governmental Fiscal Relations: Early responses and main lessons from the financial crisis, (COVID-19 a medzivládne fiškálne vzťahy: včasné reakcie a hlavné ponaučenia z finančnej krízy), Ref.: COM-CTPA-ECO-GOV-CFE(2020)2.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príležitosti a synergie vyplývajúce z preventívnej adaptácie na zmenu klímy v záujme podpory udržateľnosti a kvality života v regiónoch a obciach a rámcové podmienky na to potrebné

(2021/C 37/06)

Spravodajca: Markku MARKKULA (FI/EĽS), predseda rady mesta Espoo Referenčné dokumenty: Žiadosť predsedníctva Rady EÚ, článok 41 písm. b) bod i)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Celosvetový stav núdze si vyžaduje rýchlejšie kroky

1.

zdôrazňuje, že politickí činitelia by mali k zmene klímy pristupovať ako k stavu núdze a celosvetovej hrozbe, ktorá sa musí riešiť kolektívne spoločnými opatreniami a normami odstránením uzavretého spôsobu myslenia a odbúraním prekážok. EÚ by mala pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo a odolnejšiu spoločnosť zohrávať aktívnu vedúcu úlohu s cieľom zaistiť priaznivé životné podmienky a zabezpečiť, aby sa na celom svete uplatňovali vo vzťahu k európskym podnikom a verejným a súkromným inštitúciám jasné, dôveryhodné a rovnocenné postupy;

2.

považuje za dôležité, aby mestá a regióny zohrávali aktívnu rolu a spojili svoje sily s miestnym a medzinárodným priemyslom v snahe adaptovať sa na zmenu klímy a zmierňovať jej následky, a to prijatím čoraz ambicióznejších a realistickejších cieľov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné urýchliť kroky vo všetkých príslušných oblastiach politiky EÚ, zvýšiť financovanie adaptačných opatrení, spoločne vyvinúť vhodné adaptačné metódy a nástroje, zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu a výmenu skúseností a najlepších postupov a posilniť odolnosť a adaptačnú schopnosť, riešenia blízke prírode a príležitosti na inovácie;

3.

berie na vedomie, že približne 800 regionálnych samospráv v 17 členských štátoch vyhlásilo stav klimatickej núdze. To znamená, že približne 40 % občanov EÚ žije v miestnych a regionálnych samosprávach, ktorých politickí predstavitelia navyše zdôraznili, oficiálne prijali a vyhlásili vážny stav globálnej klimatickej núdze. Zdôrazňuje, že pre aktívne líderstvo zamerané na dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy to predstavuje veľkú podporu (1);

4.

zdôrazňuje, že v kontexte pandémie ochorenia COVID-19 sú včasné a koordinované opatrenia ešte naliehavejšie – súčasné skúsenosti s pandémiou poukázali na potrebu zlepšiť odolnosť sociálnych a hospodárskych systémov, aby dokázali zvládať rozsiahle narušenia, pretože neočakávané krízy vytvárajú komplexné riziká, a to najmä v ekonomikách s príliš úzkym zameraním;

5.

zdôrazňuje, že politiky EÚ v oblastiach adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej dôsledkov sa musia lepšie začleniť do verejného a súkromného sektora, ako aj do činností občanov v rámci príslušných sektorov politiky EÚ v oblasti klímy, ako je systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS), rozhodnutie o spoločnom úsilí a využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF). Ak má byť EÚ do roku 2050 klimaticky neutrálna, musí vo všetkých sektoroch intenzívnejšie pracovať na dekarbonizácii činností. Primárnu zodpovednosť za sektor rozhodnutie o spoločnom úsilí – najmä pokiaľ ide o vykurovanie, chladenie, využívanie pôdy a dopravu – majú mestá a regióny v partnerstve s priemyslom;

Prepojenia nižších orgánov verejnej správy s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a UNFCCC

6.

sa domnieva, že nižšie orgány verejnej správy musia zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní globálnych ambícií v oblasti klímy a že adaptačné politiky by mali zohrávať zásadnú úlohu pri lokalizácii cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. EÚ musí pre obce vytvoriť stimuly, aby tieto ciele dosiahli;

7.

vyzýva, aby sa v Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) formálne uznala úloha nižších úrovní verejnej správy a aktívne sa presadzovala ich účasť v adaptačných a mitigačných politických opatreniach a aby sa zmluvným stranám dohovoru navrhlo prijať ambiciózne ciele; poukazuje na príspevky z lokálnej úrovne, ktoré sa predkladajú v podobe dobrovoľných miestnych preskúmaní. Tieto preskúmania dokazujú, že mestá a obce sú úrovňou, kde sa uskutočňujú významné kroky a hľadajú synergie a prepojenia medzi jednotlivými cieľmi udržateľného rozvoja;

8.

považuje konferenciu COP26 UNFCCC za zásadný míľnik pri upevňovaní postavenia EÚ na čele globálnych opatrení v oblasti klímy a zdôrazňuje, že na COP26 by sa mali opatrenia a záväzky, ktoré realizujú mestá a regióny, dôrazne a viditeľne vyzdvihnúť; je pripravený podporovať inštitúcie EÚ v ich spolupráci s UNFCCC v snahe viac zviditeľniť a uznať nižšie orgány verejnej správy v globálnej diplomacii a opatreniach v oblasti klímy. V tejto súvislosti vyzdvihuje spoluprácu s medzinárodnými komunitami a sieťovými organizáciami, ako je ICLEI, Under2Coalition, Regions4, Climate Alliance a Únia miest a miestnych samospráv (UCLG);

Smerom k vplyvnejšej adaptačnej stratégii EÚ založenej na nových poznatkoch, učení a inováciách

9.

víta návrh novej a ambicióznejšej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, v ktorej sa adaptácii priznáva významnejšie postavenie v rámci ambícií EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, a to zlepšením poznatkov, posilnením plánovania a urýchlením opatrení a uznaním potreby regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné účinne začleniť otázky adaptácie na zmenu klímy do všetkých oblastí politiky; naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade so zásadami aktívnej subsidiarity a proporcionality vypracovala novú stratégiu EÚ pre adaptáciu s jasnými cieľmi a ukazovateľmi;

10.

sa domnieva, že pri podpore nižších úrovní verejnej správy v ich globálnych opatreniach na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja musí samotná EÚ ísť príkladom, čo zahŕňa spoluprácu s potenciálnymi partnermi mimo EÚ na základe jej hodnôt;

11.

zdôrazňuje potrebu celoeurópskeho systému adaptácie a dobre fungujúcej štruktúry viacúrovňového riadenia so stanovením jasných úloh, ktoré umožnia zavádzať opatrenia. Je dôležité vytvoriť účinné regionálne a lokálne adaptačné a mitigačné mechanizmy s použitím spoločných sietí verejného, súkromného a tretieho sektora a zlepšením poznatkov, schopností a finančných zdrojov;

12.

zdôrazňuje, že pri adaptácii na zmenu klímy sú dôležité riešenia blízke prírode, keďže ich uplatňovanie ponúka príležitosť na riešenie vzájomne prepojených kríz v oblasti klímy, prírody a zdravia, je prínosom v sociálnej aj ekologickej oblasti a zároveň podporuje udržateľnosť a odolnosť. Riešenia blízke prírode môžu byť takisto dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a naplnenie ambícií UNFCCC, najmä pokiaľ ide o využívanie synergií medzi rôznymi cieľmi udržateľného rozvoja a opatreniami v oblasti klímy;

13.

zdôrazňuje, že adaptácia na zmenu klímy si bude vyžadovať rozsiahlu transformáciu a pri územnom plánovaní a riadení sa bude musieť na ňu prihliadať ako na prierezovú prioritu; adaptačné politiky majú významný vplyv na zdravie a sociálnu spravodlivosť;

14.

poznamenáva, že pripravenosť miestnej úrovne na adaptáciu na zmenu klímy je vo svete, ako aj v Európe rôzna. Klimatické riziká nie sú v súčasnosti úplne zahrnuté do celkového riadenia rizík a plánovania pripravenosti obcí;

15.

zdôrazňuje, že aby boli všetky opatrenia v oblasti klímy vrátane adaptačných opatrení úspešné, musia vychádzať z najlepších dostupných poznatkov a inovácií a plne závisieť od podpory občanov; miestne a regionálne samosprávy sú najdôveryhodnejšou úrovňou verejnej správy, pretože vedia lepšie ako ktokoľvek iný, čo je potrebné a ako účinne reagovať na požiadavky a očakávania európskych občanov;

16.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj: a) udržateľnosti ako „novej bežnej vlastnosti“ pre všetky komunity, podniky a všetkých jednotlivcov; b) udržateľnosti, uhlíkovej neutrality, obehového hospodárstva a odolnosti ako hlavnej zásady vo všetkých verejných a súkromných rozhodovacích postupoch vrátane zostavovania rozpočtu; c) plánovania zameraného na udržateľnosť a činností založených na spolupráci, poznatkoch a osvedčených postupoch; d) výskumu udržateľnosti a spoločných činností – multidisciplinárnych aj interdisciplinárnych – s cieľom zlepšiť know-how a jeho diverzifikáciu; e) digitálna pripojiteľnosť pre všetkých občanov s primeranými zručnosťami ako prierezový prvok zabezpečujúci ekologickú a digitálnu transformáciu; f) spôsobov začlenenia všetkých týchto prvkov do všetkých koncepcií vzdelávania v Európskej únii, a g) financovania miest a regiónov v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily;

17.

zasadzuje sa za zníženie uhlíkovej stopy minimalizovaním negatívneho vplyvu produktov, služieb a organizácií; takisto požaduje, aby sa väčší dôraz kládol na príspevok k zmenšeniu uhlíkovej stopy a poukazovaním na pozitívny budúci vplyv produktov, služieb a organizácií na udržateľnosť;

18.

podporuje rozvoj miestnych vedeckých platforiem pre zmenu klímy (ktoré už existujú v rôznych regiónoch a zohrávajú úlohu „miestneho Medzivládneho panelu o zmene klímy“) s cieľom podnietiť spoluprácu s vedcami a podporiť rozhodovanie medzi miestnymi volenými zástupcami;

19.

zdôrazňuje, že budovanie odolnosti jednotlivcov, komunít a regiónov je pri adaptácii na zmenu klímy rozhodujúcim faktorom; poukazuje na význam zvyšovania povedomia, učenia sa, rozvoja schopností a koncepcií pre posilňovanie kultúry medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce tak, aby fungovala prakticky na celom svete;

20.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila a vo väčšej miere využívala nástroje celoeurópskej spolupráce s cieľom spoločne vyvíjať nové riešenia výziev v oblasti klímy a žiada vytvorenie digitálnych virtuálnych koučingových tímov a partnerského mentoringu v záujme podpory nového a inovatívneho regionálneho a miestneho udržateľného rozvoja; regióny a mestá sú pripravené pomôcť ako skúšobné laboratóriá na vývoj nových riešení, ktoré dokážu riešiť rôzne potreby území EÚ;

21.

zdôrazňuje užitočnosť siete živých laboratórií pri odstraňovaní rozdielov v adaptácii na zmenu klímy a jej zmierňovaní a pri posilňovaní inovácií pre udržateľný rozvoj;

22.

zdôrazňuje úlohu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (SPP) v globálnej politike v oblasti klímy, keďže zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní odolnosti a udržateľnosti a propagovaní inovačných riešení vo vidieckych oblastiach. V tomto zmysle sa musia ciele zelenej dohody, najmä stratégia biodiverzity a stratégia „z farmy na stôl“, začleniť do SPP, čím sa ukončí prepojenie medzi dotáciami a veľkosťou poľnohospodárskej pôdy, a teda namiesto toho sa poskytovanie dotácií prepojí s dodržiavaním prísnych a záväzných noriem v oblasti ochrany klímy, biodiverzity, používania pesticídov a dobrých životných podmienok zvierat, kratších dodávateľských reťazcov a podpory miestnej výroby;

23.

vyzdvihuje pozitívne synergie medzi politikami na ochranu biodiverzity a adaptačnými a mitigačnými politikami súvisiacimi so zmenou klímy, ktoré sú základnými piliermi globálneho boja proti zmene klímy;

24.

vyzdvihuje význam používania preventívnych informačných systémov, ako sú Galileo a Copernicus, pri posudzovaní nebezpečenstiev a rizík na úrovni komunít. To si vyžaduje systematickejšie a komplexnejšie riešenia na získavanie a spracovávanie regionálnych a lokálnych údajov, ako napríklad používanie satelitov a senzorov s nástrojmi podporovanými GIS na mapovanie zraniteľných miest spojených s rôznymi klimatickými rizikami. Nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby používali a využívali dostupné údaje a služby, najmä tie, ktoré ponúka služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S);

25.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej investovať do vesmírnych technológií, ktoré sú kľúčovým prvkom udržateľného a odolného rozvoja, pretože poskytujú relevantné informácie o klimatických rizikách a súvisiacich adaptačných opatreniach. V tejto súvislosti je pripravený spolupracovať s Komisiou, so Spoločným výskumným centrom a s Európskou environmentálnou agentúrou na preskúmaní opatrení, ktorými by sa tieto technológie viac priblížili miestnym a regionálnym samosprávam;

26.

poukazuje na to, že adaptácia by sa mala považovať za dôležitý pilier Európskej zelenej dohody, ktorá je novou stratégiou EÚ pre rast; víta navrhovaný európsky právny predpis v oblasti klímy ako spôsob, ktorý poskytne zastrešujúci rámec pre zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;

Mestá a regióny by mali v adaptačných politikách zohrávať významnejšiu úlohu

27.

zdôrazňuje, že mestá a regióny sú inovátormi a priekopníkmi v oblasti klímy a adaptácie na zmenu klímy a často sa zapájajú do výskumných a inovačných projektov, ako sú projekty v rámci programov Horizont 2020 a Horizont Európa, vďaka čomu môžu pôsobiť ako vyslanci v oblasti adaptácie na zmenu klímy v celej Európe a podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi nižšími úrovňami verejnej správy pri riešení výziev v oblasti klímy;

28.

konštatuje, že miestne samosprávy sú zodpovedné za viac ako 70 % mitigačných opatrení a až 90 % opatrení súvisiacich s adaptáciou na zmenu klímy a že žiadna adaptačná politika nebude fungovať, pokiaľ sa v nej nezohľadnia potreby, názory a odborné znalosti príslušných regiónov a miest; poukazuje na to, že podľa odhadov v celej EÚ približne 40 % miest s viac ako 150 000 obyvateľmi prijalo adaptačné plány (2);

29.

digitálne aplikácie môžu miestnym a regionálnym samosprávam významne pomôcť pri realizácii cieľov udržateľného rozvoja a klimatických cieľov alebo pri adaptácii na zmenu klímy. Pri adaptačných a mitigačných opatreniam súvisiacich so zmenou klímy je preto vždy potrebné zvážiť udržateľné digitálne riešenia. Musí prebiehať vzájomná výmena príkladov najlepších postupov, pričom zároveň sa musí sledovať, či sú digitálne riešenia skutočne účinné;

30.

poukazuje na to, že najviditeľnejšími dôsledkami zmeny klímy v Európe a na celom svete sú extrémne prejavy počasia, ako sú vlny horúčav, záplavy, nedostatok vody, prírodné požiare a choroby, čo spôsobuje značné straty na životoch, finančné škody, ako aj zhoršenie kvality života. Takisto poznamenáva, že vyľudňovanie vidieka, strata prístupu k úrodnej pôde a úbytok biodiverzity spôsobujú sociálne a hospodárske ťažkosti, ktoré sú čoraz väčším globálnym problémom, ktorý bude mať v Európe obrovské dôsledky (3);

31.

vyzdvihuje zásadný význam dvoch misií zameraných na klímu, a to „klimaticky odolná Európa“ a „100 klimaticky neutrálnych miest do roku 2030“; rád by spolupracoval s Komisiou, pokiaľ ide o podporovanie predkladania prihlášok a nominácií zo strany komunít, miest a regiónov, ktoré predstavujú celú škálu geograficky, sociálne a hospodársky rozmanitých európskych území. Je pripravený spolupracovať s uvedenými misiami, Dohovorom primátorov a starostov a ďalšími aktérmi na vývoji implementačného rámca s cieľom dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality;

32.

odporúča, aby Európska environmentálna agentúra (EEA) spolu s rôznymi expertnými organizáciami, ako je Spoločné výskumné centrum, partnerstvo pre adaptáciu na zmenu klímy v rámci Urbánnej agendy (4) a Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike (5), pravidelne poskytovala aktuálne informácie o vedeckých poznatkoch a predkladala konkrétne projekty týkajúce sa zmeny klímy, jej vplyvov a zraniteľnosti v hlavných biogeografických regiónoch Európy;

33.

zdôrazňuje, že vplyv zmeny klímy je nerovnomerný a že pri výbere správnej politiky zohrávajú rozhodujúcu úlohu územné faktory; najvhodnejšie adaptačné opatrenia závisia od konkrétnych zraniteľností, napríklad v prípade najvzdialenejších regiónov, ostrovov, horských oblastí, pobrežných oblastí a arktického regiónu EÚ;

34.

požaduje, aby sa naliehavo prijali opatrenia v Arktíde, kde sú zimné teploty v porovnaní s predindustriálnym obdobím už teraz o 2,5 oC vyššie, čo znamená, že morský ľad a sneh sa topia nevídanou rýchlosťou, ako to najnovšie ukázala napríklad expedícia MOSAiC. Potrebná je osobitná pozornosť vzhľadom na väčšiu citlivosť Arktídy, ktorá sa označuje ako „polárne zosilnenie“;

35.

upozorňuje na mimoriadne bohatstvo stredomorskej prírody a jej osobitnú zraniteľnosť voči prírodným katastrofám, zmene klímy a sociálno-ekonomickému rozvoju. Na zvýšenie udržateľnosti prírodných zdrojov sú potrebné konkrétne kroky, najmä ochrana biodiverzity;

36.

zdôrazňuje, že zmena klímy je úzko spojená so sociálno-ekonomickými zmenami, ako je napríklad urbanizácia; poukazuje na to, že mestské oblasti v Európe, v ktorých žijú tri štvrtiny obyvateľstva, čelia klimatickým výzvam, ktoré si vyžadujú individuálne riešenia a podporu zo strany EÚ a členských štátov (6). Poukazuje aj na význam vidieckych a prímestských oblastí, kde je znižovanie emisií niekedy ešte ťažšie, a žiada vhodné riešenia aj tam;

37.

zdôrazňuje, že viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky by sa mohol stať silným nástrojom na zabezpečenie účinného vertikálneho začlenenia adaptačných politík a ich širšieho zohľadnenia; tento dialóg by sa mal rozšíriť na celú zelenú dohodu;

38.

vyzdvihuje zásadnú úlohu Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike a podobných iniciatív pri približovaní adaptačných politík mestám a regiónom, ako aj úlohu signatárov dohovoru pri vykonávaní akčných plánov v oblasti udržateľnej energetiky a klímy;

39.

poukazuje na to, že je dôležité posilniť využívanie, rozširovanie a zavádzanie inovačných digitálnych technológií, ktoré sú prínosom pre integračné kapacity a súdržnosť smerom k stratégii pre inteligentné územie. 5G, internet vecí a dátová analýza ako príklady týchto technológií by sa mali považovať za faktory, ktoré umožňujú digitálnu a zelenú transformáciu regiónov a miest, a najmä za prvky s pákovým efektom pri poskytovaní digitálnych verejných služieb, pri energetickej účinnosti, podpore kultúry a cestovného ruchu a sociálnej a územnej súdržnosti.

40.

zdôrazňuje úlohu energetických systémov pri adaptácii a prepojenia medzi nimi, ako sa uvádza v oznámení o stratégii integrácie energetického systému EÚ (7), a vyzýva Európsku komisiu, aby uvedené prepojenia ďalej preskúmala v nadväznosti na toto oznámenie;

41.

zdôrazňuje význam posilňovania európskych partnerstiev medzi regiónmi a mestami pomocou koncepcií inteligentnej špecializácie; odporúča posilniť úlohu miest a regiónov v rámci Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy (8) a želá si prehĺbiť spoluprácu najmä s Európskou environmentálnou agentúrou, EIT Climate-KIC (znalostné a inovačné spoločenstvo Európskeho inovačného a technologického inštitútu pre otázku klímy) a Spoločným výskumným centrom;

42.

poukazuje na potrebu lepších vykonávacích kapacít regiónov a miest a dôležitosť disponovať dostatočným počtom zamestnancov, vrátane tých kvalifikovaných. Najmä na komunálnej úrovni musí byť systematicky zabezpečovaná potrebná pracovná sila, aby sa koordinovali mnohé oblasti činnosti a zodpovednosti spojené s realizáciou cieľov udržateľného rozvoja a klimatických cieľov;

Financovanie a globálne pravidlá

43.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť systému stanovovania cien emisií CO2. Na uskutočnenie klimatickej transformácie sú potrebné nové investície do adaptačných a mitigačných opatrení, a to najmä v súkromnom sektore. Cena emisií CO2 by sa mala stanoviť na predvídateľnej a primeranej úrovni, aby sa prilákali potrebné investície. Takýto systém by mal podnecovať energetické a iné spoločnosti k tomu, aby zohrávali významnú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a pri vytváraní nových uhlíkovo neutrálnych riešení;

44.

zdôrazňuje, že na to, aby sa emisie CO2 stali transparentnou súčasťou hospodárskeho systému a aby sa podporil prechod na uhlíkovú neutralitu, bude potrebný účinnejší systém stanovovania cien emisií CO2 vrátane úprav hraničnej dane. Takýto systém by vytvoril nové rovnaké podmienky pre udržateľné opatrenia a predstavuje kľúčový nástroj na zabezpečenie transparentnosti systému emisií CO2 na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach;

45.

podporuje požiadavku Európskeho parlamentu stanoviť čistý rozpočet EÚ27 pre emisie skleníkových plynov na základe najnovších vedeckých výpočtov, ktoré použil IPCC, a ktorý by predstavoval spravodlivý podiel Únie na zostávajúcich celosvetových emisiách v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Týmto rozpočtom by sa malo riadiť stanovenie trajektórie Únie smerom k nulovej bilancii emisií skleníkových plynov do roku 2050;

46.

vyzýva EÚ, aby sa vo svete profilovala ako vedúca sila v snahe vyvinúť do roku 2030 potrebný systém stanovovania cien emisií CO2 a systém zostavovania rozpočtu a vyrokovať podobné prvky so svojimi globálnymi obchodnými partnermi;

47.

navrhuje, aby sa podporovali dlhodobé investície do infraštruktúry súvisiacej s adaptáciou financované EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky úrovne verejnej správy mali primerané možnosti na financovanie adaptácie na zmenu klímy a aby sa preskúmali nové možnosti pre existujúce štruktúry a preskúmali nové a inovatívne riešenia;

48.

odporúča, aby EÚ a národné vlády zabezpečili stabilné a systematické verejné financovanie adaptácie, napríklad pre verejné služby, pohotovostné a záchranné služby a zdravotnú starostlivosť. Preventívna adaptácia si vyžaduje komplexné investície do infraštruktúry a záchranných nástrojov, ktoré integrujú adaptačné a mitigačné opatrenia do celkových opatrení v oblasti udržateľnosti;

49.

víta oznámenie zelených dlhopisov, ktorými sa majú financovať opatrenia v oblasti klímy; varuje, že verejné zdroje nemusia postačovať na riešenie všetkých potrieb v oblasti adaptácie a že by sa malo podporovať súkromné financovanie adaptačných snáh. Kritériá klasifikačného systému a praktická práca s tým, čo sa považuje za udržateľné a bezproblémové, musia byť navrhnuté tak, aby nespôsobovali administratívnu záťaž tým, ktorí chcú investovať udržateľným spôsobom. To platí najmä vtedy, keď tieto aspekty presahujú rámec platných právnych predpisov EÚ a členských štátov;

50.

uznáva, že nový rámec na roky 2021 – 2027 sa bude zameriavať hlavne na inteligentnejšiu Európu prostredníctvom inovácií a ekologickejšiu a bezuhlíkovú Európu; žiada, aby VR zohrával väčšiu úlohu pri usmerňovaní využívania súboru nástrojov pre regionálne verejno-súkromné investície do adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej dôsledkov; to zahŕňa podporu lokálne riadených stratégií a budovanie kapacít miestnych samospráv pri správe európskych, národných, regionálnych a miestnych finančných prostriedkov; poukazuje na to, že európske programy podpory musia podporovať vytváranie a výmenu účinných riešení v oblasti zmeny klímy tak, aby z nich mohli profitovať obce rôznych veľkostí;

51.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy najlepšie poznajú potreby a problémy občanov a sú zodpovedné za vykonávanie politík EÚ na miestnej a regionálnej úrovni. Preto je potrebné, aby členské štáty zapájali miestne a regionálne samosprávy do rozhodovacieho procesu súvisiaceho s právnymi predpismi EÚ a členských štátov. VR nabáda členské štáty, aby na miestne a regionálne samosprávy na základe zásady subsidiarity delegovali aj správu fondov a finančných nástrojov;

52.

poukazuje na novú úroveň záväzku Európskej investičnej banky (EIB) zvýšiť do roku 2025 podiel finančných prostriedkov určených na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnu udržateľnosť a na vypracovanie plánu pre klimatickú banku (9); víta tiež to, že EIB zaviedla systém hodnotenia klimatických rizík (CRA) na systematické hodnotenie fyzických klimatických rizík;

53.

zdôrazňuje, že základom rozvoja novej adaptačnej stratégie EÚ musia byť zásady stanovené v Európskej zelenej dohode; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti uznala mestá a regióny za plnohodnotných partnerov a aby lepšie riešila rozdiely medzi miestnymi adaptačnými stratégiami zdola nahor a národnými adaptačnými stratégiami;

Lepšia súdržnosť a vykonávanie opatrení v celej Európe

54.

poukazuje na to, že ciele klimatického paktu sa opierajú o aktívnu subsidiaritu a viacúrovňové riadenie: VR je pripravený politicky podporovať vykonávanie klimatického paktu (10) a poskytnúť ho všetkým mestám a regiónom v Európe. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby k intervenčným opatreniam v rámci tejto dôležitej iniciatívy zaradila aj adaptačné opatrenia;

55.

zdôrazňuje potenciál Európskeho klimatického paktu, ktorý je na jednej strane inovačným nástrojom riadenia posilňujúcim spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a európskymi inštitúciami a na druhej strane zastrešujúcou iniciatívou na stimuláciu vytvárania miestnych klimatických paktov v celej EÚ a uľahčenie využívania najlepších postupov, a to aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy;

56.

pripomína, že je dôležité, aby sa do plánovania a riadenia územnej infraštruktúry a krajinného plánovania a manažmentu (11) začlenili adaptačné politiky: mestá a regióny by mali v tejto súvislosti vyvinúť značné úsilie;

57.

víta návrh ambiciózneho plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a vyzýva Komisiu, aby do tohto rámca zahrnula aj adaptačné opatrenia a ciele;

58.

zdôrazňuje, že viaceré iniciatívy, ako sú dialógy s občanmi, posudzovanie územného vplyvu, viacúrovňové dialógy v oblasti klímy a energetiky a sieť RegHub, ako aj Európska mestská iniciatíva v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 môžu pomôcť pri posudzovaní adaptačných opatrení a príprave strategického programu tým, že zapoja tie subjekty, ktorých sa zmena klímy a adaptačné opatrenia priamo dotýkajú;

59.

víta oznámenie iniciatívy „vlna obnovy“ ako progresívnej iniciatívy, ktorou sa zintenzívňuje úsilie EÚ v jednej z kľúčových oblastí plnenia našich klimatických cieľov. V tejto súvislosti žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala úlohu obnovy budov z hľadiska posilnenia adaptačných cieľov a zvýšenia odolnosti zastavaného prostredia;

60.

upozorňuje na to, že vplyv zmeny klímy na občanov sa líši v závislosti od ich sociálnej a ekonomickej zraniteľnosti, veku a pohlavia; v novej stratégii EÚ by sa mal preto starostlivo zvážiť sociálny aspekt adaptačných politík, pričom by sa malo vychádzať z práce vykonanej v tejto oblasti Európskou agentúrou pre životné prostredie (12);

61.

zdôrazňuje, že členské štáty v súčasnosti vypracúvajú rôzne plány a stratégie, ako sú stratégie adaptácie na zmenu klímy, národné energetické a klimatické plány, dlhodobé národné stratégie a stratégie udržateľného rozvoja a ďalšie sektorové politiky, ako napr. v oblasti biodiverzity, lesného hospodárstva, poľnohospodárstva a územného plánovania; poukazuje na to, že to môže byť pre mestá a regióny mätúce, a vyzýva Európsku komisiu, aby tento všeobecný rámec prehodnotila v prospech integrovanejšieho prístupu;

62.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom dôrazne odporučila zapojiť nižšie orgány verejnej správy do vypracovania svojich adaptačných stratégií a podporovania rozvoja regionálnych a miestnych stratégií, ako aj regionálneho členenia národných stratégií; VR je v tomto ohľade pripravený zorganizovať viacúrovňové dialógy v oblasti klímy a energetiky.

---

(1)  https://climateemergencydeclaration.org/climate-emergency-declarations-cover-15-million-citizens/.

(2)  Správa o vykonávaní stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2018) 738 final].

(3)  https://www.eea.europa.eu/themes/climate-change-adaptation.

(4)  https://ec.europa.eu/futurium/en/climate-adaptation.

(5)  https://www.dohovorprimatorovastarostov.eu/.

(6)  https://www.dohovorprimatorovastarostov.eu/.

(7)  COM(2020) 299 final.

(8)  https://climate-adapt.eea.europa.eu/.

(9)  https://www.eib.org/en/about/partners/cso/consultations/item/cb-roadmap-stakeholder-engagement.htm.

(10)  Pozri stanovisko 1360/2020 na tému Európsky klimatický pakt (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 99), spravodajca: Rafał Trzaskowski (PL/EĽS), https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId=CDR-1360-2020.

(11)  https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/adaptation/what/docs/swd_2013_137_en.pdf.

(12)  https://www.eea.europa.eu/publications/unequal-exposure-and-unequal-impacts.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vplyv zmeny klímy na regióny: hodnotenie Európskej zelenej dohody

(2021/C 37/07)

Spravodajca: Andries GRYFFROY (BE/EA), poslanec Flámskeho parlamentu Referenčný dokument: žiadosť predsedníctva Rady EÚ, článok 41 písm. b) bod i)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

Príprava vykonávania zelenej dohody na všetkých úrovniach ako kľúčového nástroja na zelenú obnovu smerom ku klimaticky neutrálnej Európe

1.

poukazuje na to, že podľa odhadov UNDP viac ako 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a až 90 % opatrení na adaptáciu na zmenu klímy vykonávajú miestne a regionálne samosprávy, ktoré zároveň vykonávajú 70 % všetkých právnych predpisov EÚ, čo predstavuje jednu tretinu verejných výdavkov a dve tretiny verejných investícií. Cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako aj zvýšiť územnú odolnosť sa preto musí plniť v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami a s ich podporou;

2.

zdôrazňuje, že zelená dohoda je kľúčovým nástrojom EÚ na realizáciu cieľov Parížskej dohody, úplné vykonávanie Agendy 2030 OSN a cieľov udržateľného rozvoja a mala by byť ambicióznym príspevkom EÚ k politickému rámcu pre medzinárodnú ochranu biodiverzity na obdobie po roku 2020 (1); zdôrazňuje význam prijatia obnovených cieľov do roku 2030 zameraných na udržanie zvyšovania globálnej teploty výrazne pod úrovňou 2 oC v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaloženie úsilia na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 stupňa Celzia, ako sa uvádza v Parížskej dohode; zdôrazňuje, že ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, by mali zohľadňovať výsadu každého členského štátu určiť svoj energetický mix na základe svojich osobitostí a kontextu a v súlade so zásadou technologickej neutrality; pripomína, že zmena klímy vplýva na všetky európske regióny a že jej ďalekosiahle následky na zdravie, životné prostredie, ako aj hospodárstvo, ktoré sa medzi jednotlivými regiónmi môžu líšiť, si vyžadujú naliehavé opatrenia a transformatívne úsilie v snahe zmeniť výzvy na príležitosti;

3.

zdôrazňuje, že zelená dohoda ponúka príležitosti na podporu udržateľných, zdrojovo efektívnych a inovatívnych riešení pre udržateľný rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré nesmieme premeškať. Môže pomôcť zabezpečiť udržateľnejšie, konkurencieschopnejšie a odolnejšie hospodárstvo v Európe a poskytnúť inšpiráciu, vedúce postavenie a globálny model na dosiahnutie klimatickej neutrality a zelenej obnovy;

4.

sa domnieva, že v záujme zabezpečenia úspešného vykonávania zelenej dohody sa musí vyvíjať úsilie v súlade s prístupom zdola nahor, ktoré musí byť spravodlivo rozdelené medzi všetky územia EÚ podľa zásady subsidiarity a proporcionality, pričom sa musí umožniť potrebná flexibilita na zabezpečenie jeho nákladovej efektívnosti;

5.

poukazuje na to, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 preukázala zraniteľnosť našich spoločností a potrebu zvýšiť ich odolnosť voči hospodárskym, sociálnym a environmentálnym otrasom; opätovne potvrdzuje ústrednú úlohu nového nástroja obnovy Next Generation EU pri podpore obnovy EÚ a zároveň príprave na zelenšiu a spravodlivú transformáciu a udržateľnejšiu budúcnosť;

6.

vyzýva, aby sa uznala úloha viacúrovňového riadenia, pokiaľ ide o účinné prepojenie cieľov zelenej dohody so zelenou obnovou pre Európu; zdôrazňuje, že široké spektrum tém, ktoré zelená dohoda zahŕňa, poskytuje vhodný základ pre integráciu nových a existujúcich plánov do všetkých odvetví, na navrhovanie a presadzovanie opatrení, ktoré môžu zhodnotiť potreby a pridanú hodnotu miestneho kontextu a doplniť úsilie na vnútroštátnej úrovni v súlade so zásadou subsidiarity;

7.

zdôrazňuje, že národné plány podpory obnovy a odolnosti sú príležitosťou na využívanie viacúrovňového riadenia, ktorú nemožno premeškať. Tieto opatrenia sa musia opierať o vhodné regulačné rámce a zdroje, a to plným zapojením miestnych a regionálnych samospráv do vypracovania a vykonávania plánov, pričom im bude umožnený priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ;

8.

pripomína analýzu Európskej environmentálnej agentúry (EEA), podľa ktorej je nedostatočné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia najčastejšie dôsledkom neúčinnej koordinácie medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi, ktorú ešte zhoršujú chýbajúce administratívne kapacity a nedostatočné financovanie, chýbajúce znalosti a údaje, chýbajúce mechanizmy na zabezpečenie súladu a nedostatočná integrácia politiky; vyzýva preto na systematické posilňovanie vertikálnej integrácie s cieľom napraviť nedostatočné ambície, zosúladiť harmonogramy vykonávania a priority pre investície, obmedziť duplicitu opatrení, protichodné alebo nesúvislé procesy, ako aj odstrániť nedostatky v existujúcich politikách a právnych predpisoch (2);

9.

zdôrazňuje, že hoci sa v nariadení o riadení energetickej únie dôrazne podporuje nepretržitý dialóg medzi členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami, zo skúseností, napríklad s národnými energetickými a klimatickými plánmi (NEKP), vyplynulo, že môže byť náročné dosiahnuť štruktúrované zapojenie a konzultačný proces na všetkých úrovniach verejnej správy (3); nazdáva sa, že tento viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky by sa mal ďalej podporovať a mal by sa rozšíriť na všetky oblasti zelenej dohody, aby sa zaručila úroveň súdržnosti potrebná na primerané využitie zdrojov, záväzkov a plánov; v nadväznosti na príklad viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky opakovane zdôrazňuje svoju pripravenosť vytvoriť stálu platformu pre viacúrovňový dialóg o zelenej dohode; zdôrazňuje, že zavedenie prístupu zdola nahor a povinných konzultácií s miestnymi a regionálnymi samosprávami by sa malo zaručiť pri vypracúvaní národných plánov podpory obnovy a odolnosti s cieľom zabezpečiť koordinované a účinné uplatňovanie politík zelenej dohody (4); žiada Európsku komisiu, aby nadviazala na skúsenosti s vykonávaním získané aj prostredníctvom siete regionálnych centier VR;

10.

zdôrazňuje, že strategický príspevok miestnych a regionálnych samospráv je dôležitý na to, aby sa uplatňovala zásada „neškodiť“ a aby sa zelená dohoda stala hnacou silou pri tvorbe udržateľných a spravodlivých pracovných miest v súlade s miestnymi a regionálnymi potrebami; víta návrh novej Lipskej charty, v ktorom sa zdôrazňuje transformačná sila miestnych a regionálnych samospráv a zároveň sa naliehavo vyzýva na zavádzanie integrovaných procesov mestského plánovania koordinovaných prostredníctvom integrovaných, miestnych, viacúrovňových a participatívnych prístupov, ako sú integrované územné investície; vyzýva Európsku komisiu, aby prejavila väčšie odhodlanie, pokiaľ ide o Urbánnu agendu pre EÚ, a začlenila ju do zelenej dohody a iniciatív v digitálnej oblasti (5);

11.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy majú najlepšie predpoklady na zapojenie svojich komunít, prilákanie súkromných investorov a vykonávanie ambicióznych a včasných opatrení, pričom konajú nielen ako správcovia, ale aj ako poskytovatelia služieb. Môžu prijať holistické miestne zelené dohody a zohľadniť pritom rôzne miestne hospodárske, sociálne, zemepisné a environmentálne podmienky;

12.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby umožnili miestnym a regionálnym samosprávam stať sa kľúčovými partnermi na ceste EÚ ku klimatickej neutralite, a podporili miestny a regionálny záväzok vypracovať miestne zelené dohody, ako sa uvádza napríklad v Manheimskom vyhlásení, a vykonávať lokálne orientované zmluvy o klíme a klimatické pakty (6) navrhnuté v spolupráci s občanmi a kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane podnikov, priemyslu a výskumného a inovačného sektora;

13.

navrhuje spolupracovať s Európskou komisiou pri spustení európskeho regionálneho prehľadu s jasnými, cielenými a pre používateľa jednoduchými ukazovateľmi na meranie a monitorovanie vplyvu zelenej dohody na úrovni regiónov (NUTS 2) v koordinácii so systémom monitorovania stanoveným v 8. environmentálnom akčnom programe. Keďže regióny EÚ majú veľmi odlišné východiskové pozície a trajektórie ďalšieho vývoja, takýto prehľad by umožnil poskytnúť informácie o pokroku vo vykonávaní zelenej dohody, identifikovať možné prekážky, navrhnúť riešenia pre zaostávajúce územia a vymieňať si najlepšie postupy od regiónov, ktoré sú v tomto procese na čele. Spoločné výskumné centrum a relevantné agentúry a inštitúcie, ako je Európska environmentálna agentúra, by mohli poskytnúť Európskej komisii a Európskemu výboru regiónov metodickú podporu na vypracovanie takéhoto prehľadu;

14.

víta návrh Komisie na vytvorenie Európskeho klimatického paktu zameraného na zapojenie občanov a ich komunít do navrhovania konkrétnych miestnych opatrení v oblasti klímy a životného prostredia; zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú pripravené spolupracovať s inštitúciami EÚ, členskými štátmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v rámci klimatického paktu v snahe spoločne dosiahnuť ciele klimatickej neutrality a plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja (7); domnieva sa, že činnosti v oblasti budovania kapacít by mali byť prepojené s nástrojmi financovania, aby sa zabezpečilo, že plány a opatrenia navrhnuté mestami a regiónmi sa budú môcť realizovať;

Poskytovanie globálnych riešení vykonávaním zelenej dohody na miestnej a regionálnej úrovni

15.

zdôrazňuje, že vďaka Európskej zelenej dohode sa podarí vytvoriť silnejšiu, harmonizovanejšiu, udržateľnejšiu a inkluzívnejšiu Európu len vtedy, ak zabezpečí horizontálne a vertikálne začlenenie na všetkých úrovniach verejnej správy a ak občania preberú zodpovednosť za energetickú transformáciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali úlohu miestnych a regionálnych samospráv ako svojich najbližších spojencov v tomto procese, a to nielen ako partnerov v oblasti vykonávania, ale aj prostredníctvom formulácie našich regulačných, fiškálnych a finančných rámcov na všetkých úrovniach v súlade so (skutočným) systémom viacúrovňového riadenia;

16.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy majú privilegované postavenie, pretože priamo spolupracujú s ľuďmi, pričom vedú občanov k zmene správania smerom k udržateľnejším spôsobom spotreby, čo im umožňuje nájsť realizovateľné riešenia a fungovať ako živé laboratóriá pre nové myšlienky a poznatky (8) a podporiť prijímanie ambicióznych, ale realistických cieľov tým, že ich začlenia do opatrení, služieb a priorít komunity, ktorú zastupujú; zdôrazňuje zodpovednosť miestnych a regionálnych samospráv za vykonávanie opatrení v oblasti klímy a potrebu posilniť poskytovanie informácií a vzdelávanie o klíme ako nástroj, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa z občanov stali zodpovední a informovaní aktéri v rámci týchto snáh; vyzdvihuje skutočnosť, že zvýšenie cieľa na rok 2030 by nemalo mať odrádzajúci účinok, ale by skôr malo uľahčovať a umožňovať prijímanie účinných opatrení v oblasti klímy;

17.

v súvislosti s prípravami na konferenciu COP26 vyzýva Komisiu, aby zdôraznila jasnú úlohu a prínos regionálne a miestne stanovených príspevkov v rámci revidovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) EÚ podľa Parížskej dohody a všeobecnejšie, aby aktívne podporovala trvalé uznanie a priamu účasť nižších orgánov verejnej správy pri vykonávaní Parížskej dohody a v procesoch UNFCCC;

18.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o zlepšenie súladu s cieľmi udržateľného rozvoja, najmä s cieľmi 11 a 17; pripomína, že v správe o udržateľnom rozvoji v Európe za rok 2019 (9) sa za najväčšie výzvy pre EÚ pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja označili oblasti klímy, biodiverzity, obehového hospodárstva a zbližovanie životnej úrovne v jednotlivých krajinách a regiónoch; dôrazne odporúča zabezpečiť harmonizovaný rámec; vyzýva Európsku komisiu, aby urobila potrebné kroky na preukázanie líderstva na európskej a globálnej úrovni pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja;

19.

zdôrazňuje význam nepretržitého zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do všetkých krokov procesu plánovania podpory obnovy a odolnosti, ktorými sú: stanovenie priorít, navrhnutie plánov, pridelenie zdrojov a definovanie investícií; vyzýva európske inštitúcie, aby sa aj naďalej spoliehali na podporu a poznatky Výboru regiónov a pracovnej skupiny VR pre zelenú dohodu na miestnej úrovni s cieľom podporiť vykonávanie zelenej dohody a účinnej obnovy;

Spájanie a hľadanie synergií s cieľom urýchliť vykonávanie prostredníctvom systematických prístupov

20.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť systému stanovovania cien emisií CO2. Na uskutočnenie klimatickej transformácie sú potrebné nové investície do adaptačných a mitigačných opatrení, a to najmä v súkromnom sektore. Cena emisií CO2 by sa mala stanoviť na predvídateľnej a primeranej úrovni, aby sa prilákali potrebné investície. Takýto systém by mal podnecovať energetické a iné spoločnosti k tomu, aby zohrávali významnú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a pri vytváraní nových uhlíkovo neutrálnych riešení; zdôrazňuje, že na to, aby sa emisie CO2 stali transparentnou súčasťou hospodárskeho systému a aby sa podporil prechod na uhlíkovú neutralitu je potrebný účinnejší systém stanovovania cien CO2 vrátane mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach. Tento systém by prispel k vytvoreniu nových rovnakých podmienok pre udržateľné opatrenia a bol by kľúčovým nástrojom na to, aby sa CO2 stal transparentnou súčasťou transformácie na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach; vyzýva EÚ, aby prevzala silnú globálnu vedúcu úlohu pri vývoji potrebného systému do roku 2030 a rokovaniach so svojimi globálnymi obchodnými partnermi o podobných prvkoch;

21.

podporuje požiadavku EP stanoviť čistý rozpočet EÚ-27 pre emisie skleníkových plynov na základe najnovších vedeckých výpočtov, ktoré použil IPCC, a ktorý by predstavoval spravodlivý podiel Únie na zostávajúcich celosvetových emisiách v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Týmto rozpočtom by sa malo riadiť stanovenie trajektórie Únie smerom k nulovej bilancii emisií skleníkových plynov do roku 2050;

22.

nazdáva sa, že miestne a regionálne samosprávy sú v prvej línii regionálny zelenej obnovy; zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy už začleňujú ciele udržateľného rozvoja do svojich miestnych plánov a regionálnych stratégií (10), čo môže slúžiť ako základný východiskový bod pre nákladovo efektívne vykonávanie miestnych a regionálnych zelených dohôd spájajúcich viaceré odvetvové plány a stratégie a vypracovanie primeraných ukazovateľov na monitorovanie a hodnotenie vplyvu;

23.

poukazuje na potrebu zefektívniť a prepojiť mnohé existujúce iniciatívy financované zo strany EÚ zamerané na miestnu úroveň, ktoré prispievajú k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody, zameraním sa na jedno alebo viacero odvetví (ako sú Dohovor primátorov a starostov, dohoda Green City Accord, sieť európskych hlavných zelených miest, Európske inovačné partnerstvo zamerané na inteligentné mestá a obce, výzva 100 klimaticky neutrálnych miest a výzva Intelligent Cities Challenge, ako aj iné iniciatívy, ktoré EÚ nefinancuje priamo, ako je Under2 Coalition); vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila jasný prehľad oblastí pôsobnosti a charakteristík existujúcich iniciatív pre miestne a regionálne samosprávy financovaných zo strany EÚ a súvisiacich so zelenou dohodu, aby boli tieto samosprávy pri svojom rozhodovaní lepšie usmernené;

24.

sa domnieva, že vykonávanie zelenej dohody si bude vyžadovať flexibilné a inovatívne riešenia a nové obchodné modely s cieľom transformovať miestnu a regionálnu infraštruktúru a ekosystémy služieb pre postuhlíkovú spoločnosť vrátane inteligentnej digitálnej technológie a zelenej a modrej infraštruktúry v snahe zlepšiť kvalitu našich verejných priestorov, podporiť adaptáciu na zmenu klímy, zlepšiť biodiverzitu a podporiť verejné zdravie a kvalitu života; víta stanovené priority, ale zdôrazňuje potrebu posilniť ich vzájomné prepojenie, posilniť diverzifikáciu výroby, nákladovú efektívnosť a uprednostniť tie, ktoré majú vyšší potenciál vytvárať pracovné miesta, aby zelená dohoda podporila oživenie hospodárstva vrátane: — vlny obnovy súkromných a verejných budov, ako aj dekarbonizácie vykurovania a chladenia, — čistej mobility a dopravy, — obehového hospodárstva a potravinového a poľnohospodárskeho systému, — biodiverzity a riadenia ekosystémov, — riešení inšpirovaných prírodou a ekologizácie miest, — ambície EÚ dosiahnuť nulové znečistenie, — digitalizácie, — politiky v oblasti zdravia a životného prostredia, — politiky odolnosti, ktorá začleňuje politiky súdržnosti, rozvoja vidieka, zdravia a životného prostredia, — podpory rýchlej a koherentnej transpozície balíka opatrení v oblasti čistej energie, ako aj rýchleho schválenia klimatického predpisu EÚ, ktorým sa právne predpisy EÚ v oblasti energetiky a klímy prispôsobujú zvýšenému cieľu EÚ v oblasti ochrany klímy do roku 2030 v rámci snahy o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, — prechodu na udržateľné modré hospodárstvo, — udržateľnej a spravodlivej energetickej transformácie posilňujúcej priamu zodpovednosť občanov a prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej energii pre všetkých;

25.

zdôrazňuje, že zelená dohoda poskytuje príležitosť na systematickejší prístup k urýchleniu integrácie energetických systémov, prepojenia odvetví a realizácie inteligentnej integrácie a špecializácie odvetví, pričom sa zároveň posilní energetická bezpečnosť, bude sa chrániť zdravie a životné prostredie a podporí sa rast, inovácie a vedúce postavenie v celosvetovom priemysle; v tomto zmysle zdôrazňuje, že energetická transformácia sa bude musieť realizovať na základe komplexného prístupu, v rámci ktorého sa budú riešiť energetické aspekty spolu so sociálnymi, priemyselnými, územnými, environmentálnymi a kultúrnymi aspektmi a zohľadňovať osobitosti každého regiónu a najmä tých najzraniteľnejších, ako sú regióny s intenzívnym využívaním uhlia a vysokými emisiami oxidu uhličitého, ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

26.

pripomína, že osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom s izolovanými energetickými systémami s vysokým potenciálom pre obnoviteľné zdroje, pre ktoré ešte nie sú k dispozícii inovatívne technologické riešenia umožňujúce prepojenie;

27.

opakuje, že hoci inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji udržateľnejšej a odolnejšej EÚ, na trhu je už k dispozícii široká škála technických riešení pre nákladovo efektívnu klimaticky neutrálnu Európu, ktoré by sa mali využívať, – napríklad štúdie ukazujú, že so súčasnými technológiami možno v prepojenom energetickom systéme znížiť emisie CO2 o 86 % (11); požaduje ďalšie úsilie pri výskume a vývoji v tejto oblasti; zdôrazňuje, že tieto riešenia a najlepšie postupy by mali byť pre miestne a regionálne samosprávy ľahko dostupné prostredníctvom klimatického paktu, aby sa podporilo partnerské učenie a spolupráca v rámci celej EÚ;

28.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy čelia viacerým prekážkam súvisiacim s nedostatkom finančných a ľudských zdrojov, ako aj s existujúcimi politikami, nariadeniami a organizačnými štruktúrami. Súdržné, stabilné a predvídateľné regulačné rámce, zjednodušenie mechanizmov súvisiacich s prípravou projektov, budovanie kapacít a špecificky prispôsobená technická pomoc by pomohli miestnym a regionálnym samosprávam zabezpečiť investície do ambicióznych projektov a navrhovať financovateľné projekty;

Urýchlenie zelenej obnovy Európy poskytnutím vhodných mandátov a finančných prostriedkov na vykonávanie zelenej dohody v praxi

29.

sa domnieva, že obnova po pandémii COVID-19 je výzvou, ktorú treba riešiť prostredníctvom systematickej stratégie, poskytujúcej investície a podporu pre udržateľnejšiu cestu pre Európu, a jej presadzovanie, a najmä pre odvážne opatrenia miestnych a regionálnych samospráv na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov krízy; je presvedčený, že nástroj obnovy Next Generation EU (12), a najmä vyčlenenie 37 % jeho rozpočtu vo výške 750 miliárd EUR na splnenie cieľov zelenej dohody a vyšší cieľ VFR pre opatrenia súvisiace s klímou nasmerujú EÚ na správnu cestu k realizácii jej cieľov v oblasti klímy;

30.

víta, že z Fondu na spravodlivú transformáciu sa bude môcť podporovať rekvalifikácia pracovníkov zvýšením ponuky vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (OVP), čím sa pomôže vytvárať nové hospodárske príležitosti a podporí sa sociálna spravodlivosť a odolnosť, a to najmä v zraniteľných regiónoch vrátane regiónov s nedostatočnou diverzifikáciou výroby; zdôrazňuje význam podpory zručností zamestnancov, ktoré sú potrebné pre zelenú dohodu, v rámci európskeho programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť s využitím Paktu EÚ pre zručnosti a európskych partnerstiev v oblasti zručností a posilňovaním vzdelávania a zvyšovania informovanosti s cieľom podporiť zmenu správania smerom k udržateľnejším návykom, ktoré minimalizujú vplyv na životné prostredie;

31.

žiada, aby sa financovanie zosúladilo s politikou súdržnosti na roky 2021 – 2027 s cieľom posilniť operačné programy a ekologizáciu týchto hospodárstiev; zdôrazňuje význam EFRR a nového nástroja obnovy pre vykonávanie zelenej dohody;

32.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby uplatňovali zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia, zohľadnili silný miestny a regionálny rozmer a zaistili povinné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do vypracúvania plánov podpory obnovy (13) a odolnosti a zároveň umožnili inkluzívny, prístupný a transparentný proces na všetkých úrovniach;

33.

vyzýva inštitúcie a členské štáty, aby vytvorili lepšie fiškálne rámce a bezodkladne ukončili poskytovanie dotácií na fosílne palivá s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre energiu z obnoviteľných zdrojov, podnietiť zmenu správania a vytvoriť zdroje na podporu spravodlivej transformácie; zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť udržateľný prechod, ktorý dokáže podporiť sociálnu a hospodársku súdržnosť;

34.

sa domnieva, že hoci miestne a regionálne samosprávy majú obmedzenú schopnosť vytvárať príjmy do svojho rozpočtu prostredníctvom miestnych daní a poplatkov, zodpovedajú za 65 % verejných investícií v oblasti klímy a životného prostredia, pričom budú zároveň v nasledujúcich rokoch naďalej pociťovať výrazný vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na svoje financie a fungovanie; žiada preto, aby mali priamy prístup k financovaniu na európskej úrovni a vyzýva, aby sa prijali koordinované programy na všetkých úrovniach riadenia, a najmä investičné plány na podporu zelenej dohody a plánov podpory odolnosti a obnovy;

35.

opakovane vyzýva na zníženie byrokracie a zjednodušenie mechanizmov súvisiacich s prípravou projektov a zapojením do iniciatív zameraných na budovanie kapacít miestnych a regionálnych samospráv a víta záväzok Komisie zlepšiť usmernenia v oblasti regulácie s cieľom riešiť otázky udržateľnosti a inovácie;

36.

uznáva využívanie zeleného rozpočtovania (14) ako účinného nástroja tvorby rozpočtovej politiky s cieľom pomôcť posúdiť a stimulovať zlepšenia pri zosúlaďovaní vnútroštátnych výdavkov a výdavkov nižších úrovní verejnej správy (15), príjmových procesov a prideľovania zdrojov na ciele v oblasti životného prostredia a udržateľného rozvoja;

37.

zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do definovania taxonómie EÚ s cieľom lepšie identifikovať investície prispôsobené zmene klímy a udržateľnosti; kritériá a riadenie tejto taxonómie by mali zlepšiť udržateľnosť investícií bez zvýšenia administratívnej záťaže a bez toho, aby odrádzali od investícií; miestne a regionálne samosprávy stále čelia značným prekážkam pri získavaní odborných znalostí potrebných na rozvoj financovateľných projektov a prístup k investíciám stredného až veľkého rozsahu (16);

38.

víta postupné zvyšovanie financovania opatrení zameraných na klímu a environmentálnu udržateľnosť zo strany Európskej investičnej banky (EIB) a európskej klimatickej banky; zároveň opakovane žiada, aby sa ďalej poskytovala prispôsobená technická pomoc miestnym a regionálnym samosprávam; vyzýva EIB a Európsku komisiu, aby posilnili prístup miestnych a regionálnych samospráv k programom a podpore vypracúvania financovateľných projektov vrátane projektov menšieho rozsahu, a to spájaním projektov menšieho rozsahu s cieľom vytvoriť potrebné úspory z rozsahu;

39.

zdôrazňuje potrebu posilniť kapacitu miestnych a regionálnych samospráv prilákať a mobilizovať súkromné financovanie prostredníctvom nástrojov, ako sú zelené dlhopisy, kapitálové fondy a mechanizmy na združovanie financovania s cieľom podporiť zelenú obnovu; víta cieľ nástroja EÚ City Facility vybudovať významnú databázu investičných projektov v oblasti energie z udržateľných zdrojov a budovať kapacity miestnych a regionálnych samospráv, pokiaľ ide o prístup k nástrojom, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, a pomoc pri vypracúvaní projektov v rámci programu Horizont 2020; nabáda na rozšírenie a opakovanie iniciatív „jednotného kontaktného miesta“, ktoré môžu poskytnúť technické posúdenie, podporu pri postupoch verejného obstarávania a informácie pre miestne a regionálne samosprávy o možnostiach financovania; podporuje verejno-súkromné partnerstvá a ďalšie kombinované financovanie medzi EŠIF a inými programami, ako je Horizont Európa;

40.

zdôrazňuje potrebu nasmerovať finančnú podporu na výskum a inovácie, ktoré reagujú na zistené miestne potreby, a víta nedávnu výzvu v rámci zelenej dohody financovanú z programu Horizont 2020 zameranú na podporu miest a regiónov; zdôrazňuje potrebu inovácií a technológií, ktoré poskytujú potrebné a relevantné informácie pre lepšie plánovanie, rozhodovanie, riadenie a monitorovanie; zdôrazňuje význam postupov zeleného verejného obstarávania pri začleňovaní udržateľných inovácií, technológií a služieb;

Posúdenie vplyvu a monitorovanie výsledkov s cieľom posilniť budúce opatrenia na všetkých úrovniach

41.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť súbor ukazovateľov na posúdenie a monitorovanie pokroku v súvislosti so zelenou dohodou v oblasti právnych predpisov, politík a financovania na regionálnej, metropolitnej a miestnej úrovni; navrhuje vypracovať európsky regionálny prehľad s jasnými, cielenými a pre používateľa jednoduchými ukazovateľmi na meranie a monitorovanie vplyvu zelenej dohody ako nástroj na podporu obnovy a odolnosti, jasne vymedziť sociálno-ekonomické a environmentálne ukazovatele na meranie vplyvu mnohých vznikajúcich miestnych zelených dohôd, poskytnúť prehľad doplnkových politík a opatrení, sledovať prístup k financovaniu a finančným tokom na regionálnej a nižšej úrovni verejnej správy a pomôcť pri prehodnocovaní, prijímaní informovaných rozhodnutí a hodnotení vplyvu opatrení prijatých na dosiahnutie cieľov zelenej obnovy, klimatickej neutrality a sociálno-ekonomického rozvoja;

42.

zdôrazňuje, že efektívne a zmysluplné monitorovanie pokroku prostredníctvom európskeho regionálneho prehľadu závisí od vhodných mandátov a nepretržitého a koherentného príspevku miestnych a regionálnych samospráv k vypracovaniu, zavádzaniu a vykonávaniu týchto plánov, čo umožní skutočne nákladovo efektívny prístup k doplnkovým opatreniam na všetkých úrovniach; poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy stále čelia značným výzvam v oblasti zberu údajov vrátane nejednotných regulačných rámcov a chýbajúcich mandátov, kapacít a zdrojov; domnieva sa, že je nevyhnutné zosúladiť, prepojiť a zefektívniť monitorovacie rámce a ukazovatele existujúcich iniciatív, aby sa zabránilo zdvojovaniu úsilia a aby sa využili existujúce metodiky a prístupy;

43.

požaduje konzistentný základ pre monitorovanie vplyvov činností a opatrení založený na spoľahlivých vedeckých údajoch a zameraný na sledovanie pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody; zdôrazňuje, že medzinárodné normy, ako je TC 268 v rámci cieľa Udržateľné mestá a sídla a údaje zozbierané prostredníctvom vesmírnych technológií, môžu pomôcť monitorovať výkonnosť a byť príkladom pre takýto regionálny prehľad;

44.

poukazuje na to, že európsky regionálny prehľad bude slúžiť ako nástroj na získavanie poznatkov a pomôže zohľadniť rozmanitosť potrieb a kontextu miestnych a regionálnych samospráv v celej Európe, pričom bude podporovať identifikáciu a využívanie najlepších postupov podľa spoločných a transparentných kritérií vrátane finančne zabezpečených pilotných akcií na miestnej a nižšej ako celoštátnej úrovni;

45.

zdôrazňuje, že európsky regionálny prehľad by mal zároveň podporovať monitorovanie plánov obnovy v zraniteľných oblastiach, ako sú horské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny, a v menej rozvinutých regiónoch alebo v regiónoch s menej diverzifikovanou výrobou; opakuje výzvu na zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie klimatickej neutrality v snahe prispieť k plneniu vnútroštátnych ohlasovacích povinností v rámci riadenia energetickej únie a pomôcť pri mapovaní a monitorovaní týchto zraniteľných miest. Okrem toho je potrebné vykonať aj aktualizáciu zručností v rámci Panorámy zručností EÚ. Cieľom je zosúladiť zavádzanie udržateľných politík s rastom zručností na vytváranie nadčasových kvalitných pracovných miest v najzraniteľnejších a menej rozvinutých regiónoch alebo v regiónoch s menej diverzifikovanou výrobou a uľahčiť účinnú výmenu najlepších postupov aj na základe existujúcich kombinovaných ukazovateľoch a prípadne ďalších ukazovateľov, ktoré treba ešte určiť (17).

---

(1)  Biologicky rozmanité mestá a regióny po roku 2020 v kontexte 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite a budúcej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (COR-2020-00539) (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 20).

(2)  Príprava 8. environmentálneho akčného programu (EAP) (COR2018-01672) (Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 27).

(3)  Celoúnijné posúdenie národných energetických a klimatických plánov.

(4)  Vykonávanie balíka opatrení v oblasti čistej energie: NECP ako nástroj prístupu miestneho a územného riadenia k otázke klímy a aktívnej a pasívnej energie (COR-2019-00618) (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 33).

(5)  Obnovenie Charty z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest (COR-2019-04829) (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 119).

(6)  Európsky klimatický pakt (COR-2020-01360) (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 99).

(7)  Európsky klimatický pakt (COR-2020-01360) (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 99).

(8)  Príprava 8. environmentálneho akčného programu (EAP), COR2018-01672 (Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 27).

(9)  https://www.sustainabledevelopment.report/.

(10)  Medzi príklady týchto stratégií patria mestá Malmö a Manheim a región Valónsko.

(11)  Scenár podľa štúdie Heat Roadmap Europe 2050 v porovnaní s rokom 1990, Quantifying the Impact of Low-carbon Heating and Cooling Roadmaps (dostupné v angličtine).

(12)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_940.

(13)  Plán obnovy pre Európu v reakcii na pandémiu COVID-19: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj technickej pomoci (COR-2020-03381) (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s.160).

(14)  http://www.oecd.org/environment/green-budgeting/OECD-Green-Budgeting-Framework-Highlights.pdf.

(15)  EcoBudget.

(16)  Vykonávanie Parížskej dohody prostredníctvom inovatívnej a udržateľnej transformácie energetiky na regionálnej a miestnej úrovni (COR-2019-00617) (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 72).

(17)  Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá európska strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COR-2018-05736) (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 58).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilnenie miestnej správy vecí verejných a zastupiteľskej demokracie prostredníctvom nových nástrojov digitálnych technológií

(2021/C 37/08)

Spravodajca: Rait PIHELGAS (EE/Renew Europe), starosta obce Järva

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

poukazuje na to, že vlády a verejné orgány na všetkých úrovniach čelia čoraz zložitejším a bezprecedentným výzvam, počnúc globalizáciou, hospodárskym rozvojom a vplyvom technológií, cez zmenu klímy a demografické zmeny až po bezpečnosť, dezinformácie, otázky verejného zdravia a radikalizáciu;

2.

víta politickú prioritu Európskej komisie „Európa pripravená na digitálny vek“ a výzvu predsedníčky Komisie von der Leyen, aby sa podporil prechod na digitálny svet opierajúci sa o silné stránky a hodnoty Európy. Podporuje politickú prioritu „Nový impulz pre európsku demokraciu“ a víta záväzok predsedníčky Komisie, že sa bude zasadzovať o väčšiu demokratickú účasť a transparentnosť v rozhodovacom procese EÚ;

3.

víta záväzok Európskej komisie podporovať ekologickú a digitálnu transformáciu, čo sa odráža v jej novom návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a vo vyčlenení 8,2 mld. EUR na program Digitálna Európa (1);

4.

podporuje návrh, ktorý predložil Európsky parlament 15. januára 2020 v rámci svojej pozície ku Konferencii o budúcnosti Európy: zaradiť digitálnu transformáciu medzi politické priority v rámci konferencie. Súhlasí s pozíciou Parlamentu, že účasť občanov na konferencii a konzultáciách by sa mala organizovať „s využitím najúčinnejších, najinovačnejších a najvhodnejších platforiem vrátane online nástrojov […], aby všetci občania mali možnosť ovplyvniť prácu počas konferencie“. Zdôrazňuje, že konferencia by mala slúžiť ako testovacie prostredie na rozvoj určitej formy štruktúrovaného a trvalého dialógu s občanmi o otázkach EÚ, ktorý by sa opieral v značnej miere o digitálne prostriedky a inovatívne procesy, v neposlednom rade vzhľadom na obmedzenia v dôsledku pandémie COVID-19;

5.

pripomína svoje príslušné postoje v predchádzajúcich stanoviskách: — Stanovisko na tému Miestny a regionálny pohľad na podporu inovácií verejného sektora prostredníctvom digitálnych riešení prijaté na plenárnom zasadnutí VR 30. novembra 2017 (2). VR považuje digitalizáciu administratívy za spôsob ako prispieť k poskytovaniu lepších služieb občanom a zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia zohrávať dôležitú úlohu pri modernizácii verejného sektora. Vyzýva verejný sektor, aby zaviedol inovačnú politiku založenú na potrebách používateľov a umožňujúcu všetkým občanom a podnikom nediskriminačný prístup k digitálnym službám. Zdôrazňuje tiež potrebu spolupráce a výmeny najlepších postupov medzi orgánmi a cez hranice. — Stanovisko na tému Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 prijaté na plenárnom zasadnutí VR 11. októbra 2016 (3). VR víta zásadu „digitálne služby ako štandard“, podľa ktorej by orgány verejnej správy mali uprednostňovať digitálne poskytovanie služieb, a zdôrazňuje, že je potrebné dlhodobé úsilie na posilnenie digitálneho začlenenia, aby viacej ľudí malo prístup k infraštruktúre a nadobudlo príslušné znalosti, a teda mohlo využívať príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia. Poukazuje na to, že transparentná verejná správa, ktorá poskytuje údaje a služby otvoreným a bezpečným spôsobom, je dôležitá z hľadiska väčšej transparentnosti a účinnosti, ale zároveň poukazuje na potrebu vysokej úrovne ochrany určitých druhov informácií a osobných údajov. Podporuje tiež zásadu „cezhraničné služby ako štandard“ pri ponúkaní verejných digitálnych služieb zo strany orgánov verejnej správy a upozorňuje na to, že miestne a regionálne samosprávy, najmä v pohraničných regiónoch, môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zaisťovaní a rozvoji relevantných, účinných a bezproblémových cezhraničných služieb. — Stanovisko na tému Nový program v oblasti zručností pre Európu prijaté na plenárnom zasadnutí VR 7. decembra 2016 (4). VR požaduje investície do digitálnych zručností a ich sprostredkovanie a považuje digitalizáciu za príležitosť ako riešiť mnohé výzvy v oblasti vzdelávania.

6.

zdôrazňuje, že digitálna transformácia sa nemusí uskutočniť prostredníctvom technológie, ale že zmeny musia vychádzať z potrieb a očakávaní občanov, na ktoré treba reagovať čo možno najtransparentnejším, používateľsky najústretovejším, najbezpečnejším a nákladovo najúčinnejším spôsobom. To znamená, že nové výzvy si vyžadujú aj zmeny na miestnej a regionálnej úrovni, ktorých zdolanie závisí v neposlednom rade od schopností riadiacich pracovníkov rozpoznávať ich potreby a od ich ochoty realizovať tie najvhodnejšie zmeny. V modernej demokracii nestačí pravidelne uplatňovať zastupiteľskú demokraciu, ale treba neustále zapájať členov spoločenstva, ako aj záujmové skupiny a organizácie. Výsledkom začlenenia a účasti je lepšie rozhodovanie, posilnenie demokracie, zmyslu pre spoločenstvo a ochoty prispieť vlastnými silami k rozvoju regiónu;

7.

poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo tradičné vzťahy medzi občanmi a politikmi sa zásadne menia, rozvíja sa nová digitálna politická scéna, v rámci ktorej môžu nové digitálne technológie prispieť k nájdeniu nových riešení a spôsobov reakcií na výzvy, podpore inovácií a hospodárskeho rastu, zlepšeniu verejných služieb, väčšej účasti občanov novým spôsobom, lepšej miestnej verejnej správe a doplneniu a posilneniu demokracie;

8.

sa domnieva, že demokratické procesy by sa mali vyvíjať, prispôsobovať sa zmenám a chopiť sa príležitostí, ktoré ponúkajú nové digitálne technológie a nástroje IKT, pretože tieto majú potenciál zlepšiť kvalitu rozhodovania a podporiť účasť, komunikáciu a dialóg, ako aj aktívne občianstvo a politickú angažovanosť občanov, zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť a posilniť legitímnosť nášho demokratického systému;

9.

považuje zavádzanie elektronických riešení v miestnych a regionálnych samosprávach za výbornú príležitosť, ako občanom účinne poskytovať vysokokvalitné verejné služby. Už vyplnenie elektronických formulárov prináša časovú úsporu pre občanov a verejné orgány, čo zamestnancom umožní venovať viac času a pozornosti iným administratívnym úlohám. Rôzne elektronické aplikácie okrem toho umožňujú, aby sa členovia spoločenstva zúčastňovali na rozhodovacom procese a aby v reálnom čase sledovali rozhodovacie procesy vo svojich samosprávach;

10.

zastáva názor, že „digitálna transformácia“ sa najlepšie vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni verejnej správy. Pripomína, že využite nových digitálnych technológií otvára nové možnosti na konzultácie a účasť a umožňuje poskytovať kvalitné informácie, analyzovať reakciu verejnosti a dostať sa k odľahlým regiónom a najviac znevýhodneným občanom, osvojiť si schopnosti, vedomosti a poznatky od občanov a spolu s nimi vytvárať politiku, ktorá zodpovedá ich potrebám a očakávaniam;

11.

nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby uskutočnili digitálnu transformáciu a využili plný potenciál digitálnych technológií s cieľom ešte viac uľahčiť účasť občanov na tvorbe politík a rozhodovaní. Na tento účel by sa mali zaviesť nové digitálne technológie, ktoré zlepšia transparentnosť, inkluzívnosť a schopnosť reagovať na rozhodovací proces a mala by sa vybudovať dôvera a dialóg potrebný pre dobrú správu vecí verejných. V tejto súvislosti je nevyhnutné sprostredkúvať digitálne zručnosti;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať príspevky občanov do rozhodovacieho procesu a vhodne ich ďalej monitorovať. Poukazuje na to, že nedostatok otvorenosti zo strany rozhodovacích orgánov vedie k sklamaniu a nedôvere a upozorňuje, že dôvera občanov vo verejné orgány má zásadný význam pre fungujúcu miestnu demokraciu;

13.

zdôrazňuje, že účasť občanov by mala byť založená na účinnom a nediskriminačnom prístupe k informáciám a poznatkom. Domnieva sa, že je potrebné zmenšiť digitálnu priepasť a ponúkať ľuďom kvalifikáciu prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Patrí sem tiež umožnenie digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti, pričom prioritou sú programy digitálneho vzdelávania pre všetky vekové skupiny s osobitným zameraním na starších ľudí a iné zraniteľné alebo marginalizované skupiny a rozšírenie ďalšieho vzdelávania tak, aby bolo prístupné aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

14.

zdôrazňuje potrebu zapojiť mladých ľudí do verejného života. Poukazuje na to, že nová digitálna generácia má potrebné zručnosti v oblasti technológií aj médií. Domnieva sa, že využívanie nových digitálnych technológií v politických a rozhodovacích procesoch je účinným nástrojom na podporu ich zapojenia a účasti;

15.

upozorňuje na skutočnosť, že digitalizácia je náročná na zdroje. Vyzýva všetky úrovne verejnej správy, aby na tieto účely vyčlenili dostatok finančných a ľudských zdrojov a poskytli možnosti vzdelávania a najmä v odľahlých, vidieckych a zaostávajúcich oblastiach zaistili pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí prístupnú a cenovo dostupnú digitálnu vysokorýchlostnú infraštruktúru. Pripomína v tejto súvislosti, že pojem „digitálna súdržnosť“ je dôležitým doplňujúcim rozmerom tradičnej koncepcie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vymedzenej v Zmluve o EÚ (5);

16.

zdôrazňuje, že využívanie digitálnej technológie závisí od využívania údajov na základe ich zberu a generovania, a preto požaduje rešpektovanie práva na súkromie a ochranu údajov. Vyžadovať a spracúvať by sa malo len také množstvo osobných údajov, aké je relevantné a potrebné na daný účel. Musí sa podporovať ochrana a bezpečnosť internetového prostredia a digitálnych služieb a občania by mali byť primerane informovaní o tom, čo sa deje s ich údajmi, a o príslušných bezpečnostných opatreniach, ako aj o účinných prostriedkoch nápravy v prípade porušenia týchto práv vrátane silného európskeho právneho rámca s cieľom zabrániť nedôvere a nespokojnosti občanov. Na tento účel zdôrazňuje potrebu využívať umelú inteligenciu tak, aby bola naďalej zameraná na človeka a aby sa používala spôsobom, ktorý podporuje inteligentné občianstvo a otvorenú verejnú správu, čím sa posilní demokracia;

17.

varuje, že platformy sociálnych médií uľahčujú šírenie dezinformácií, falošných správ a nenávistných prejavov, čo môže oslabiť demokraciu a dôveru vo verejné inštitúcie. Žiada, aby sa posilnila angažovanosť, pokiaľ ide o sprostredkúvanie mediálnej gramotnosti v digitálnej oblasti, a vyzýva miestnych tvorcov politík, aby využívali existujúce digitálne nástroje, online platformy a médiá na komunikáciu a zapájanie sa do pozitívneho dialógu s občanmi a inými zainteresovanými stranami;

18.

považuje za dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy využívali vhodné vlastné digitálne kanály na komunikáciu s občanmi interaktívnejším a rýchlejším spôsobom a s cieľom zaistiť, že poskytované informácie sú spoľahlivé a relevantné pre miestne a regionálne potreby;

19.

sa domnieva, že okrem hlbokého vplyvu digitalizácie medzi iným na spoločenský život ľudí a svet práce, vzdelávanie alebo kultúru poukázala kríza spôsobená ochorením COVID-19 na význam aktuálnych informácií opierajúcich sa o fakty, ako aj na význam komunikačných kanálov, ktoré ich šíria. Takisto sa ukázalo, že miestne a regionálne samosprávy a občania musia mať možnosť byť spolu v kontakte a že musia byť k dispozícii vhodné digitálne nástroje na boj proti dezinformáciám a falošným správam. Tieto nástroje musia vždy rešpektovať plné uplatňovanie slobody prejavu;

20.

naliehavo žiada, aby sa pozornosť venovala rovnakému a nekomplikovanému prístupu k digitálnym službám;

21.

konštatuje, že mladá „digitálna generácia“ je jednou z cieľových skupín, pokiaľ ide o dezinformácie a nenávistné prejavy. Domnieva sa, že jej obzvlášť intenzívne využívanie sociálnych médií, predovšetkým medzi osobami s nižšou úrovňou vzdelania, spolu s vytváraním homogénnych názorových skupín (echo chamber) podporovaných sociálnymi médiami môže mladých ľudí urobiť ešte zraniteľnejšími voči politickej manipulácii. Zdôrazňuje, že je potrebné využívať digitálne technologické nástroje, ktoré sú nielen používateľsky ústretové, ale aj zrozumiteľné a atraktívne z hľadiska obsahu aj prezentácie, a sú prispôsobené sociálnym a digitálnym zručnostiam mladých ľudí s cieľom zvýšiť ich kritické povedomie o riziku a príležitostiach nových médií a digitálnych technológií;

22.

sa domnieva sa, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôraznila úlohu, ktorú môže zohrávať telepráca. Preto nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby zvážili možnosti rozšírenia svojich vlastných pravidiel týkajúcich sa telepráce pre svojich zamestnancov;

23.

opakuje svoju výzvu na úzku spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi všetkými úrovňami riadenia s cieľom lepšie využívať a ďalej rozvíjať digitálnu transformáciu miest a obcí. Vyzdvihuje početné národné, regionálne a miestne vzory, ktoré jasne ukazujú, ako by digitálne nástroje mohli slúžiť participatívnej demokracii;

24.

konštatuje, že nedostatok potrebných znalostí a zručností predstavuje ďalšiu prekážku zavádzania nových technologických riešení na úrovni verejných orgánov, ktoré by mohli mať úžitok z využívania digitálnych prostriedkov. Preto je užitočné najprv zhodnotiť existujúce digitálne zručnosti v rámci miestnych a regionálnych samospráv a následne zisťovať technické nedostatky v jednotlivých samosprávach, ako aj v porovnaní medzi nimi, a vymedziť príslušné potreby, pričom treba rozlišovať medzi procesom a technickým riešením. Takisto je potrebné zabezpečiť kompatibilitu (interoperabilitu) medzi rôznymi súbormi údajov a databázami;

25.

zdôrazňuje význam online nástrojov na uľahčenie rozvoja partnerstiev medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ, ako aj medzi nimi a ich partnerskými krajinami. Domnieva sa, že aktualizovaný európsky online portál pre decentralizovanú spoluprácu by predstavoval významnú pridanú hodnotu, pretože by podporoval sprostredkúvanie kontaktov a výmenu najlepších postupov. Vyjadruje pripravenosť spolupracovať s Európskou komisiou na rozvoji takéhoto digitálneho nástroja;

26.

očakáva, že zavádzanie rôznych digitálnych riešení zo strany miestnych a regionálnych samospráv, pri ktorom by mohli vzniknúť významné jednorazové investičné potreby, bude súčasťou všeobecných úvah týkajúcich sa nového rozpočtu EÚ v rámci digitálnej transformácie;

27.

súhlasí s pozičným dokumentom združenia Civic Tech Europe (ACTE) z marca 2020, podľa ktorého je rozmanitosť obchodných modelov v oblasti občianskych technológií kľúčová pre rýchle riešenia ústretové voči občanom, a takisto vyjadruje znepokojenie nad tým, že miestne a regionálne samosprávy v Európskej únii nemajú vždy jednoduchý prístup k týmto nástrojom, keďže sa často vyvíjajú ako platformy „Software as a Service“ (SaaS) (6), ktoré sú založené na predplatnom;

28.

navrhuje, aby Európsky výbor regiónov vypracoval opatrenia na motivovanie a oceňovanie miestnych a regionálnych samospráv s cieľom posilniť ich oddanosť zásadám otvoreného a inkluzívneho riadenia. Mohlo by to v budúcnosti vytvoriť nové kvalitatívne kritérium na meranie úrovne demokracie v miestnych komunitách a na výmenu najlepších postupov;

29.

požaduje, aby sa v celej Európe sprístupnili finančné prostriedky na zlepšenie digitálnej a mediálnej gramotnosti občanov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy pre rôzne stupne škôl, ako aj pre zamestnancov a úradníkov miestnych a regionálnych samospráv s cieľom zlepšiť ich zručnosti a poznatky o možnostiach využívania a uplatňovania moderných digitálnych riešení;

30.

odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy uprednostnili zavádzanie digitálnych nástrojov do všetkých fondov a programov;

31.

vyzýva na financovanie digitálnych vzdelávacích nástrojov a zariadení s cieľom zabezpečiť celoeurópsky rovnocenný prístup ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu a kvalitnej digitálnej výučbe;

32.

odporúča – v prípade potreby – revíziu kritérií oprávnenosti, aby miestne a regionálne samosprávy mohli jednoduchšie a hospodárnejšie zavádzať nové digitálne riešenia a platformy vrátane prístupu k finančným prostriedkom EÚ pre platformy SaaS.

---

(1)  Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy [COM (2020) 442 final)].

(2)  COR-2017-03529-00-00-AC-TRA (Ú. v. EÚ C 164, 8.5.2018, s. 34).

(3)  COR-2016-02882-00-01-AC-TRA (Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 54).

(4)  COR-2016-04094-00-01-AC-TRA (Ú. v. EÚ C 185, 9.6.2017, s. 29).

(5)  Stanovisko VR na tému Digitálna Európa pre všetkých: ponúkať inteligentné a inkluzívne riešenia v praxi VR (COR-2019-03332) (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 83).

(6)  Pozičný dokument, Association Civic Europe (ACTE), marec 2020.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Výzvy týkajúce sa verejnej dopravy v mestách a metropolitných oblastiach

(2021/C 37/09)

Spravodajca: Adam STRUZIK (PL/EĽS), maršálek Mazovského vojvodstva

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

upozorňuje, že je potrebné znížiť externé náklady na dopravu s cieľom podporiť dekarbonizáciu mobility. Doprava je zodpovedná približne za jednu štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európskej únii. Niektoré druhy dopravy majú zároveň negatívny vplyv na kvalitu života a zdravie obyvateľov, keďže spôsobujú znečistenie ovzdušia, preťaženie ciest, hluk, nehody a neprimerané využívanie priestoru;

2.

zdôrazňuje, že v snahe zabezpečiť vysokú kvalitu života v mestách a zlepšiť ich prístupnosť, čistotu a konkurencieschopnosť je nevyhnutné prejsť na také druhy dopravy, ktoré sú v súlade so zásadami udržateľného rozvoja;

3.

konštatuje, že kľúčovou hrozbou pre udržateľný rozvoj miest a regiónov je problém rozptyľovania mestských funkcií prostredníctvom suburbanizácie a rozrastania miest. Vedie to nielen k poškodzovaniu územia a ubúdaniu poľnohospodárskych a zelených plôch a otvorených priestranstiev, ale aj k nárastu externých nákladov na osídľovanie a s ním spojeného cestovania, pričom tieto náklady znášajú predovšetkým miestne samosprávy;

Výzvy v oblasti mestskej mobility, ktoré by sa mali zohľadniť v Stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu (1)

4.

pripomína, že v dôsledku rastúcej hustoty automobilovej dopravy v mestách a metropolitných oblastiach sa zvyšujú externé náklady spojené so znečistením ovzdušia a časovými stratami, čo má následne negatívny vplyv aj na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Verejná doprava by sa preto mala stať jednou z hlavných zložiek mestskej mobility. Súčasne by sa mali posilniť rôzne formy aktívnej mobility, ako je cyklistika a chôdza, aby sa zvýšila udržateľnosť mestskej mobility;

5.

upozorňuje na problémy metropolitných oblastí v širšom zmysle a poukazuje na to, že charakter metropolitných oblastí si vyžaduje dochádzanie veľkého počtu občanov do centier miest. Prístup k nákladovo efektívnej verejnej doprave, ktorá je šetrná k životnému prostrediu, je preto jedných z najväčších problémov metropolitných oblastí (2);

6.

upozorňuje, že dopravný systém treba chápať ako integrovaný systém. Rastúci význam mobility ako služby a potreba zaviesť inovačné riešenia v oblasti riadenia a organizácie dopravy by mali miestne a regionálne samosprávy nabádať, aby pri územnom plánovaní a v dopravných plánoch spájali verejnú a individuálnu dopravu (najmä chôdzu, jazdu na bicykli a presuny pomocou osobných dopravných prostriedkov);

7.

konštatuje, že ciele v oblasti dekarbonizácie stanovené v Európskej zelenej dohode a cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu sú ambiciózne, avšak nevyhnutné. Na to, aby ich mestá a metropolitné oblasti mohli splniť, bude treba prijať politické rozhodnutia založené na koncepčnej, organizačnej a vzdelávacej činnosti a zabezpečiť primerané finančné prostriedky na ich realizáciu;

8.

odporúča zhromažďovať údaje preukazujúce toky mobility v metropolitných oblastiach s cieľom získať komplexnú predstavu o dopravnej situácii, aby bolo možné navrhnúť cielenejšie opatrenia, vypracovať plány udržateľnej mestskej mobility založené na dôkazoch a cielenejšie nasmerovať investície z fondov politiky súdržnosti a iných fondov;

9.

zdôrazňuje, že jedným zo zdrojov problémov mestskej mobility sú obmedzenia vyplývajúce z nedostatočného financovania infraštruktúry určenej pre mestskú verejnú dopravu a nemotorizovanú mobilitu. Miestne a regionálne samosprávy a ich verejné dopravné podniky potrebujú dodatočné finančné prostriedky, ktoré by sa zameriavali výlučne na to, aby sa v rámci používaných spôsobov dopravy zvýšil podiel alternatívnych a udržateľných riešení k osobnej automobilovej doprave;

10.

zdôrazňuje, že politika verejnej dopravy musí byť súčasťou širšej sociálnej politiky. Malo by sa zabrániť tomu, aby externé náklady verejnej dopravy, ako sú hluk, znečistenie, vyvlastnenie, práce na infraštruktúre atď., boli nerovnomerne orientované na sociálne najzraniteľnejšie osoby. Okrem toho sa musí zaistiť spravodlivý prístup pre všetkých, pokiaľ ide o stanovovanie cien alebo prepojenosť, čím sa zabezpečí lepšia kvalita života pre všetkých;

Zabezpečiť možnosť skutočného výberu s preferenciou pre udržateľné dopravné prostriedky v záujme Európskej zelenej dohody

11.

upozorňuje, že súčasné plánovanie a financovanie zvýhodňuje osobnú automobilovú dopravu. v tejto súvislosti bude potrebné zmeniť podmienky tak, aby sa podporovali udržateľnejšie a efektívnejšie spôsoby dopravy. Súčasné návyky sú však dôsledkom dostupnosti a atraktívnosti rôznych spôsobov dopravy, pričom väčšina spoločnosti zostáva pri svojom rozhodovaní v tejto súvislosti flexibilná. Ak sa verejná doprava stane atraktívnejšou z hľadiska ceny, dostupnosti, frekvencie a nadväznosti dopravných spojení, vznikne skutočná alternatíva k individuálnej automobilovej doprave;

12.

zdôrazňuje význam vytvárania verejno-súkromných partnerstiev v mestách a regiónoch s cieľom zapojiť súkromné investície a vyvinúť inovatívne riešenia vo verejnej doprave. V tejto súvislosti požaduje regulačný rámec priaznivý pre podnikanie, ktorý bude stimulovať rast nových obchodných modelov a vytvorí konkurencieschopný trh;

13.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť efektívnu a udržateľnú verejnú dopravu presahujúcu administratívne hranice miest, a to najmä pre dochádzajúcich pracovníkov, staršie osoby a mladých ľudí. V tejto súvislosti má kľúčový význam dobrá spolupráca a správa medzi verejnými orgánmi na metropolitnej úrovni;

14.

podotýka, že zmena spoločenských návykov smerom k väčšiemu podielu spôsobov dopravy, ktoré menej zaťažujú životné prostredie, si vyžaduje uvedomelosť zo strany používateľov, a najmä skutočnú možnosť voľby v tejto oblasti;

15.

dodáva, že ďalším krokom je zámerné uprednostňovanie dopravných prostriedkov šetrných k životnému prostrediu. Je potrebné vytvárať vyhovujúce priestranstvá pre chodcov a cyklistov a uprednostňovať pri priestorovom riešení bezmotorovú mobilitu a verejnú dopravu, pokiaľ ide o dostupnosť a atraktívnosť trás, ako aj o organizáciu dopravy. Takáto zmena si vyžaduje koordináciu územného plánovania, urbanistiky a dopravnej politiky a viacúrovňovú spoluprácu presahujúcu administratívne hranice, aby sa otvoril priestor pre alternatívne spôsoby dopravy k automobilovej doprave;

16.

žiada Európsku komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi presnejšie sformulovala ciele týkajúce sa investícií, ktoré majú podporiť rozvoj verejnej dopravy. Prejavuje sa tu totiž nevhodný trend spájať investície do verejnej dopravy s rozširovaním a zvyšovaním kapacity cestnej infraštruktúry. Namiesto toho by sa mala jasne uprednostniť verejná a hromadná doprava vo všetkých jej formách. Tam, kde železničná doprava nie je uskutočniteľná, by sa mali uprednostniť systémy rýchleho autobusového tranzitu a jazdné pruhy pre vozidlá s vysokou obsadenosťou. Praktiky, ktoré sú v rozpore s cieľmi politiky udržateľnej dopravy, by sa mali obmedziť pomocou primeraných kontrolných a právnych opatrení;

17.

upozorňuje, že dopravné prostriedky šetrné k životnému prostrediu sú také, ktoré nielen znižujú objem emisií, ale tiež šetria územie, čas aj energiu. Okrem chôdze a jazdy na bicykli sem patria aj prostriedky železničnej dopravy alebo rýchly autobusový tranzit a jazdné pruhy pre vozidlá s vysokou obsadenosťou. Prímestské vlaky, metro, električky, nízkoemisné autobusy, najmä rýchly autobusový tranzit, by preto mali byť nosným pilierom verejnej dopravy v metropolitných oblastiach a vo väčších mestách;

Mobilita a verejná doprava ako kľúčové právomoci miestnych a regionálnych samospráv

18.

pripomína, že podstatná časť presunov je spôsobená tým, že nie je možné uspokojiť všetky potreby v mieste bydliska. Cieľom politiky by preto mala byť dostupnosť všetkých tovarov a služieb, najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, športu, kultúry a sociálnej podpory, a nie mobilita sama osebe. Zároveň upozorňuje na dlhodobý charakter priestorových zmien, pričom podporuje dobre fungujúce spojenia medzi mestom a vidiekom zabraňujúce vyľudňovaniu vidieckych oblastí a zdôrazňuje, že je potrebné prijať ad hoc nápravné opatrenia v oblasti dopravného systému;

19.

zastáva názor, že prvoradým cieľom územného plánovania a dopravnej politiky by malo byť zaistiť čo najlepšie možnosti uspokojenia potrieb a zároveň minimalizovať nevyhnutnosť cestovania. Na druhom mieste by mala byť racionalizácia cestovania, a to najmä prostredníctvom vhodného podielu jednotlivých druhov dopravy, aby sa čo najviac znížili externé náklady na dopravu, ktoré znášajú regionálne samosprávy. Zdôrazňuje tiež, že nárast práce na diaľku, ku ktorému došlo počas pandémie COVID-19, by mohol priniesť príležitosti pre vidiecke oblasti, keďže by sa pracovníkom poskytla väčšia flexibilita pri voľbe svojho bydliska;

20.

berie na vedomie nový trend smerom k nižšej potrebe každodennej mobility na dlhé vzdialenosti v dôsledku nárastu práce na diaľku v súvislosti s pandémiou COVID-19 a skutočnosť, že tento trend by v kombinácii s uplatňovaním koncepcií, ako je „15-minútové mesto“, mohol byť dlhodobý;

21.

pripomína, že siete verejnej dopravy by mali čo najskôr zohľadniť novú bytovú výstavbu alebo vznikajúce modely osídľovania a zabezpečiť prístupnosť od počiatočných fáz, pretože keď si už raz ľudia kúpia auto, majú tendenciu ho používať. V prípade nových bytových projektov by mali mať obyvatelia prístup k verejnej doprave od momentu, keď sa do nového domu nasťahuje prvá osoba;

22.

zdôrazňuje, že treba obmedziť živelné budovanie predmestí, ktoré siahajú do vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov od centier miest. Čím väčšie je príslušné centrum, tým väčší je aj problém. Preto je dôležité vrátiť sa k štruktúre osídlenia, ktorá spočíva v zhusťovaní a na sieti centier, kde sa ústredné funkcie nachádzajú v urbanisticky naplánovaných centrách primeranej veľkosti prepojených efektívnou verejnou dopravou. Je tiež dôležité plánovať novú bytovú výstavbu spolu s uzlami verejnej dopravy;

23.

vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila prostriedky nielen na nové investície do organizácie mestskej dopravy, ale aj na prepracovanie zastaraných a neúčinných riešení. Tieto investície by mali byť zamerané najmä na modernizáciu železničných systémov, bezpečnosť železníc a digitalizáciu, čím by sa vytvorili rýchlejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie dopravné systémy. Navrhované investície by zároveň mohli zahŕňať také prvky, ako sú bezpečné automobilové trasy v mestách, mestské ulice, ktoré skutočne umožňujú efektívnejšie využívanie priestoru, obmedzenie potreby cestovania, zvýšenie podielu účinných dopravných prostriedkov medzi jednotlivými druhmi dopravy a zníženie externých nákladov na dopravu. Takéto opatrenia podporujú voľbu hromadnej dopravy a iných alternatív, než je individuálna automobilová doprava, a zároveň vyvracajú ilúziu jednoduchého a lacného cestovania z predmestí autom, pri ktorom externé náklady v skutočnosti znášajú obyvatelia miest;

Primeraný podiel jednotlivých druhov dopravy a internalizácia externých nákladov ako záruka financovania z prostriedkov EÚ v regiónoch

24.

zastáva názor, že by sa mali preskúmať možnosti zvýšenia investícií do udržateľnej mobility, napríklad prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, modernizačného fondu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Takisto je dôležité zvýšiť mobilitu prostredníctvom investícií do infraštruktúry, ktorá zlepší prístupnosť mestských uzlov a uzlov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), pričom tieto uzly sa musia stať prioritnými;

25.

zdôrazňuje význam zásadnej výzvy, akou je zvýšenie podielu prepravy dopravnými prostriedkami, ktoré menej zaťažujú životné prostredie, t. j. sú menej energeticky a územne náročné. Udržateľné a inovačné spôsoby mobility by preto mohli byť neoddeliteľnou súčasťou predložených reforiem v rámci národných plánov podpory obnovy a odolnosti. Znamená to, že je potrebné primerane využívať rôzne druhy dopravy s cieľom maximalizovať výhody a minimalizovať náklady pre spoločnosť v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;

26.

vyzýva na dokončenie internalizácie externých nákladov na dopravu, aby používatelia vo svojich rozhodnutiach prihliadali aj na blaho spoločnosti. Ide najmä o to, aby sa náklady na cestnú dopravu vyrovnali reálnym nákladom, pretože v súčasnosti sú podhodnotené. Lepšia vyváženosť v tejto oblasti bude dôležitým faktorom v záujme väčšieho využívania druhov dopravy s najnižšími externými nákladmi, ako je železničná doprava a rýchly autobusový tranzit, ktoré by mali byť pilierom verejnej dopravy v metropolitných oblastiach;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nákladovú konkurencieschopnosť verejnej dopravy z pohľadu cestujúceho. Vzhľadom na to, že automobilová doprava je najväčším zdrojom externých nákladov, príťažlivosť verejnej dopravy by sa mala zabezpečiť prostredníctvom dostatočne vysokej úrovne verejných dotácií financovaných čiastočne z prostriedkov získaných vďaka internalizácii nákladov na dopravu osobnými motorovými vozidlami;

28.

zdôrazňuje, že železničná doprava ako základ regionálnej mobility prispieva vo veľkej miere k územnej súdržnosti. Vyzýva na zvýšenie investícií do mestských železničných uzlov, ich lepšiu integráciu do siete TEN-T, zlepšenie cezhraničných spojení a rozvoj infraštruktúry tzv. posledného úseku s cieľom lepšie integrovať železničnú dopravu do mestských a prímestských reťazcov mobility (3);

29.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať aj iné udržateľné spôsoby verejnej dopravy, ako sú nízkoemisné autobusy, ako prostriedok na odľahčenie preťaženosti miest, zníženie emisií a dosiahnutie klimatických cieľov Európskej zelenej dohody. Preto je nevyhnutné poskytnúť hospodárske stimuly na obnovu vozového parku, zavádzanie čistých technológií a investície do infraštruktúry (napríklad jazdné pruhy pre autobusy alebo vozidlá s vysokou obsadenosťou v metropolitných oblastiach, dopravné uzly, ktoré pomáhajú uľahčiť presuny, zastávky na nástup a výstup, záchytné parkoviská atď.);

30.

žiada, aby sa zaistil väčší podiel finančných prostriedkov na mestskú verejnú dopravu z Nástroja na prepájanie Európy, Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, aby sa tieto prostriedky rýchlejšie využívali a aby malo financovanie väčší vplyv na regionálnej a miestnej úrovni. Tieto prostriedky budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zavádzaní operačných a technologických riešení na úrovni mestských oblastí, ako aj pri zabezpečovaní udržateľných a ekologických riešení;

31.

žiada, aby sa v nasledujúcom výhľade na roky 2021 – 2027 mestská mobilita a jej lepšie prepojenie s prímestskými a vidieckymi časťami metropolitných oblastí v snahe vytvoriť dobre fungujúce integrované systémy verejnej dopravy podporovali predovšetkým prostredníctvom regionálnych samospráv a ich operačných programov. Je nevyhnutné využiť bohaté skúsenosti, poznatky a možnosti regionálnych samospráv, aby sa zaručili koordinované, účinné a efektívne opatrenia;

32.

v tejto súvislosti podporuje, aby udržateľná ekologická verejná doprava bola oprávnená na využitie prostriedkov v rámci osobitného cieľa „ekologickejšia, nízkouhlíková Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika“ (CP 2) podľa nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde [návrh Komisie COM(2018) 372 final, zmenený návrh COM(2020) 452 final]. Prispeje to k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu hluku a výrazne pomôže metropolitným regiónom dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody a prejsť na klimatickú neutralitu;

Kvalita služieb verejnej dopravy a predvídanie krízových situácií a zaistenie bezpečnosti v prípade hrozieb vrátane pandémie

33.

upozorňuje, že na to, aby verejná doprava mohla konkurovať osobným motorovým vozidlám, je potrebné zabezpečiť v hromadnej doprave vysoké normy kvality. Jej faktormi sú okrem iného: priestorová prístupnosť, časové pokrytie a prevádzkové intervaly, presnosť a spoľahlivosť, konkurencieschopnosť z hľadiska dĺžky trvania cesty, priame spojenia alebo účinné prípoje, pohodlie a bezpečnosť dopravných prostriedkov;

34.

poukazuje na to, že vzhľadom na kritickú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 by v metropolitných oblastiach mohlo dôjsť k zvráteniu trendu prechodu na využívanie verejnej dopravy. Občania sa opäť uchyľujú k používaniu áut, pričom častokrát je v prípade dochádzajúcich auto obsadené len jednou osobou. Metropolitné oblasti musia zároveň investovať značné finančné zdroje pri uplatňovaní preventívnych hygienických opatrení vo vozidlách verejnej dopravy. Vyššie náklady však neviedli k väčšiemu počtu cestujúcich vo verejnej doprave a metropolitné oblasti prišli o veľký podiel z ceny cestovných lístkov. Súčasne však metropolitné oblasti čelia značnému zníženiu svojich regionálnych rozpočtov vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov vo verejnom sektore v dôsledku pandémie COVID-19. Rozpočty metropolitných oblastí preto treba kompenzovať a zároveň sa treba poučiť a vytvoriť odolné systémy verejnej dopravy, ktoré budú môcť byť v čase ďalšej možnej krízy spravodlivou voľbou;

35.

požaduje, aby sa na podporu miest a metropolitných oblastí pri prechode na dekarbonizovanú verejnú dopravu využil Fond na spravodlivú transformáciu;

36.

navrhuje spoločné celoeurópske verejné obstarávanie aj pre čisté minibusy používané najmä na prepravu starších ľudí, zdravotne postihnutých osôb a školákov, ktorí potrebujú lepšie prispôsobené riešenia. Tieto minibusy sú drahšie na osobokilometer ako väčšie vozidlá a majú dlhšie obdobie amortizácie, sú však rovnako dôležité pre úplne čistú sieť verejnej dopravy;

37.

upozorňuje, že v záujme efektívnosti verejnej dopravy je potrebná jej integrácia z územného, organizačného aj cenového hľadiska. Je to dôležité najmä v metropolitných oblastiach, regiónoch s hlavnými mestami a vo väčších mestských aglomeráciách, kde sa dochádzanie spája s prepojením mestskej, prímestskej a miestnej dopravy s celoštátnou dopravou, ale tiež vo vidieckych oblastiach, kde môže byť problémom najmä frekvencia verejnej dopravy. Integrácia znamená spoločné systémy stanovovania cien a lepšiu interoperabilitu medzi rôznymi spoločnosťami verejnej dopravy pôsobiacimi v tej istej metropolitnej oblasti vrátane železničných spoločností a zahŕňa aj bezmotorovú mobilitu, ľahkú prístupnosť zastávok a staníc verejnej dopravy pre nemotorizovaných cestujúcich a v prípade železničných staníc v slabo zastavaných prímestských oblastiach aj pre osobné motorové vozidlá;

38.

zdôrazňuje, že je tiež potrebné zlepšiť vybavenie železničných staníc a vytvoriť centrá inteligentnej mobility pozostávajúce z logistických uzlov, ale aj z miest stretnutia, ktoré vytvárajú príjemné prostredie pri prestupe do iného dopravného prostriedku, ale aj pre medziľudské interakcie;

39.

upozorňuje Európsku komisiu, že by mala v spolupráci s prevádzkovateľmi verejnej dopravy urýchliť spoluprácu v záujme poskytovania európskych informácií o verejnej doprave. Mali by sa tak dať ľahšie naplánovať a uskutočniť cesty verejnou dopravou, pričom by sa využívali aj stránky regionálnych dopravcov;

40.

odporúča Európskej komisii, aby v spolupráci s prevádzkovateľmi verejnej dopravy stanovila a prijala celoeurópsky rámec, ktorý umožní efektívne využívať hromadnú dopravu v rôznych európskych mestách. Treba zohľadniť rôzne možnosti, ktoré sú z dlhodobého hľadiska udržateľné;

41.

upozorňuje Európsku komisiu, že by mohla v spolupráci s prevádzkovateľmi verejnej dopravy vytvoriť celoeurópsky rámec na prepojenie lístkov na vlak s lístkami na mestskú dopravu v meste odchodu a príchodu (napríklad za osobitný príplatok). Pre používateľov by bolo veľmi prospešné, keby existovala len jedna platforma alebo mobilná aplikácia a jeden platobný systém. V niektorých členských štátoch sa už takéto riešenia využívajú a zabezpečením takejto možnosti v celej Európskej únii by sa zjednodušilo plánovanie ciest;

42.

vyzýva na systémové riešenie problému neodôvodnene vysokých poplatkov, ktoré prevádzkovatelia železníc účtujú dopravcom, ale aj cestujúcim, za prekračovanie štátnych hraníc v rámci Únie. Tieto poplatky nesmú presiahnuť skutočné technické náklady na zmenu siete, ak takéto náklady vznikajú. V opačnom prípade by sa mali zrušiť. Je to jedna zo základných podmienok obnovy konkurencieschopnosti diaľkových železničných spojení. Vďaka nej sa potom zvýši aj využívanie verejnej dopravy v cieľových mestách ciest;

43.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť celoeurópske normy v oblasti prevencie a odhaľovania špecifických hrozieb vrátane pandemických, ako aj postupy, ktoré zaručia bezpečný pohyb osôb v prípade, že sa takéto hrozby vyskytnú. V prebiehajúcej práci na stratégii EÚ pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ktorá má nahradiť Bielu knihu – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (4), treba vychádzať zo skúseností a účinných osvedčených opatrení, ktoré mnohé regióny a mestá EÚ zaviedli v boji proti dôsledkom pandémie COVID-19.

---

(1)  Prebieha verejná konzultácia v súvislosti so Stratégiou pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu podľa stanoveného plánu (obdobie predkladania spätnej väzby: do 23. 9. 2020) (Ref. Ares(2020)3438177 – 01/07/2020): https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12438-Sustainable-and-Smart-Mobility-Strategy.

(2)  Stanovisko CdR 1896/2019 (Ú. v. EÚ C 79, 10.3.2020, s. 8).

(3)  Stanovisko CDR 2633/2020 (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 183).

(4)  Prebieha verejná konzultácia v súvislosti so Stratégiou pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu podľa stanoveného plánu (obdobie predkladania spätnej väzby: do 23. 9. 2020) (Ref. Ares(2020)3438177 – 01/07/2020): https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12438-Sustainable-and-Smart-Mobility-Strategy.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa Komisie o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ

(2021/C 37/10)

Spravodajca: Ángel Víctor TORRES PÉREZ (ES/PES), predseda regionálnej vlády autonómneho spoločenstva Kanárske ostrovy Referenčný dokument: Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ COM(2020) 104 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

pripomína, že najvzdialenejšie regióny tvorí skupina ôsmich ostrovov a súostroví rozmiestnených v Karibiku, Indickom oceáne, Atlantickom oceáne a izolovaná oblasť v Amazónii. Zahŕňajú šesť francúzskych zámorských území (Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Mayotte, Réunion a Svätý Martin), dva portugalské autonómne regióny (Azory a Madeira) a jedno španielske autonómne spoločenstvo (Kanárske ostrovy). Ich spoločnou črtou sú viaceré trvalé obmedzenia spôsobené ich odľahlosťou, izolovanosťou a malou rozlohou, ktoré spomaľujú ich rozvoj;

2.

víta záväzok Európskej únie (EÚ) voči najvzdialenejším regiónom uvedený v oznámení Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ z 24. októbra 2017 (ďalej len „oznámenie“) a potvrdený v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti z apríla 2018, ktoré obsahujú výzvu adresovanú Komisii, aby pokračovala v práci na prijatí špecifických opatrení pre najvzdialenejšie regióny v súlade s článkom 349 ZFEÚ;

3.

víta predbežnú správu (ďalej len „správa“) uverejnenú v marci 2020, v ktorej sa skúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní oznámenia;

4.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že správa neobsahuje hĺbkové posúdenie stratégie zameranej na tieto regióny a nevyužíva príležitosť napraviť opomenutie niektorých opatrení v politikách dôležitých pre ich rozvoj, ako je politika súdržnosti, a najmä sociálny pilier EÚ;

5.

uznáva, že je potrebné prispôsobiť túto stratégiu vzhľadom na vážne dôsledky pandémie COVID19, ktoré majú výraznejší dosah na týchto územiach vo veľkej miere závislých od cestovného ruchu a vonkajšej prepojenosti, pričom sa očakáva, že oživenie v nich bude trvať dlhšie;

6.

zdôrazňuje, že v záujme oživenia konkurencieschopnosti podnikov a podpory vytvárania pracovných miest v najvzdialenejších regiónoch je v aktuálnej situácii potrebné podporiť priemysel týchto regiónov a poukázať na zásadnú úlohu náležitého európskeho rámca pre štátnu pomoc a fiškálnych nástrojov;

7.

pripomína, že výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, sa vždy týkajú sociálnych otázok a ich rozsah ešte viac zhoršujú ničivé účinky súčasnej krízy na trhy práce týchto regiónov, čo posilňuje potrebu začleniť rast a zamestnanosť do jadra každej stratégie zameranej na tieto regióny. Najvzdialenejšie regióny potrebujú nový prístup vrátane posilneného sociálneho rozmeru a prijatia konkrétnych opatrení na riešenie súčasnej situácie;

8.

oceňuje záväzok Európskej komisie spolupracovať v partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi a zdôrazňuje význam tohto záväzku vzhľadom na ťažkosti týchto regiónov pri riešení dôsledkov pandémie COVID-19;

9.

poukazuje na ich zraniteľnosť, ktorá sa vzhľadom na pandémiu ešte prehĺbila, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť náležitý prístup k najvzdialenejším regiónom v rámci plánu obnovy EÚ, a to na základe konkrétnej situácie a potrieb v jednotlivých regiónoch;

10.

zdôrazňuje potrebu chrániť záujmy najvzdialenejších regiónov pri rozvoji zahraničnej politiky EÚ a vyzýva, aby sa zohľadnil negatívny vplyvu brexitu na najvzdialenejšie regióny v budúcej dohode EÚ so Spojeným kráľovstvom vzhľadom na dosah na tieto obzvlášť zraniteľné regióny;

11.

poukazuje na to, že projekty financované v najvzdialenejších regiónoch v rámci iniciatívy REACT-EÚ musia reagovať na výzvy, ktorým čelia odvetvia najviac zasiahnuté krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, ako je napríklad odvetvie cestovného ruchu, a takisto zvýšiť investície do odvetví súvisiacich s prepojenosťou (vrátane digitálnej prepojenosti), zeleným a modrým hospodárstvom, ako aj investície do zručností a spôsobilostí, ktoré umožnia vytváranie pracovných miest a prispôsobovanie sa zmenám spôsobeným pandémiou;

12.

víta výslovný záväzok Komisie venovať osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom v rámci Európskej zelenej dohody vzhľadom na ich zraniteľnosť v dôsledku zmeny klímy a prírodných katastrof, ako aj ich výnimočný prínos, pokiaľ ide o biodiverzitu a obnoviteľné zdroje energie, a očakáva, že sa v tomto záujme prijmú osobitné opatrenia;

13.

odporúča zachovať potrebnú rovnováhu medzi cieľmi v oblasti životného prostredia a vysokými sociálnymi nákladmi, ktorým môžu čeliť najvzdialenejšie regióny. Takisto odporúča, aby Európska komisia v rámci medzinárodných rokovaní uznala osobitosť najvzdialenejších regiónov a vylúčila lety medzi týmito regiónmi a inými členskými štátmi EÚ zo systému obchodovania s emisiami. Ak by sa v plánoch na zahrnutie námornej a leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami nezaviedli výnimky pre tieto regióny, malo by to výrazne negatívny vplyv na ich hospodársku a sociálnu situáciu;

14.

víta posilnené partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a konferenciou predsedov najvzdialenejších regiónov umožňujúce plodný a trvalý dialóg prostredníctvom osobitných platforiem a pracovných skupín, ktoré identifikujú problémy, poskytujú riešenia a plánujú stratégie na prispôsobenie európskych politík situácii v najvzdialenejších regiónoch;

15.

víta skutočnosť, že viacúrovňové riadenie umožnilo, aby veľká časť návrhov Komisie na obdobie 2021 – 2027 zahŕňala špecifiká pre najvzdialenejšie regióny;

16.

vzhľadom na priaznivé výsledky konštatuje, že je potrebný intenzívnejší a trvalý dialóg medzi Európskou komisiou a najvzdialenejšími regiónmi, aby sa v budúcnosti pokračovalo v práci na navrhovaní vhodných politík, ktoré zohľadňujú situáciu najvzdialenejších regiónov;

17.

poukazuje na to, že vzhľadom na zraniteľnosť týchto oblastí v rôznych odvetviach je dôležité, aby sa uplatňoval individuálny prístup, ktorý navrhla Európska komisia vo svojom oznámení z roku 2017;

18.

pripomína, že v rámci Konferencie o budúcnosti Európy je potrebné zachovať osobitné právne postavenie najvzdialenejších regiónov, aby sa tieto regióny mohli naďalej spravodlivým a vyváženým spôsobom zapájať do rozvoja EÚ;

Stavanie na potenciáli najvzdialenejších regiónov

Modré hospodárstvo

19.

pripomína, že námorný priestor najvzdialenejších regiónov je významným prínosom pre zamestnanosť, hospodársku činnosť a rozvoj, ktoré by sa mali chrániť a využívať;

20.

víta štúdiu Európskej komisie s názvom Preskúmanie potenciálu najvzdialenejších regiónov v záujme udržateľného modrého rastu a začlenenie záverov tejto štúdie do oznámenia;

21.

pripomína svoje stanovisko z februára 2018, v ktorom zdôraznil, že je potrebné, aby EÚ poskytla najvzdialenejším regiónom väčšiu finančnú podporu na opatrenia zamerané na rozvoj ich námorných a morských zdrojov, ako aj na realizáciu ambicióznych investícií, pričom by sa mal zohľadnil potenciál vytvárania pracovných miest a ochrany ekosystémov;

22.

nazdáva sa, že obnovu rybárskej flotily najvzdialenejších regiónov naďalej brzdí vykonávanie európskych právnych predpisov, a domnieva sa, že sa musí vyvinúť dodatočné úsilie na zabezpečenie väčšej konzistentnosti medzi revidovanými usmerneniami o štátnej pomoci pre rybolov a Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF), aby obnovenie rybárskej flotily najvzdialenejších regiónov mohlo byť oprávnené v rámci ENRF;

23.

pripomína, že v záveroch Rady z 19. novembra 2019 o oceánoch a moriach sa vyzýva na ochranu najvzdialenejších regiónov vzhľadom na ich zraniteľnosť voči zmene klímy, pričom sa zdôrazňuje význam námornej a rybárskej politiky pri presadzovaní udržateľnej hospodárskej činnosti;

24.

ľutuje, že sa nezohľadnili požiadavky najvzdialenejších regiónov týkajúce sa plánov kompenzácie zvýšených nákladov, a podporuje ich žiadosť o prispôsobené a flexibilné plnenie súm a podmienok príslušných vykonávacích ustanovení;

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

25.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovým sektorom pre hospodárstvo a zamestnanosť v najvzdialenejších regiónoch, ako to uznala EÚ zavedením špecifického zaobchádzania prostredníctvom programu POSEI, a zdôrazňuje prínos a pridanú hodnotu tohto odvetvia počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, a to pri zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti, podpore krátkych dodávateľských reťazcov a reagovaní na obrovský dopyt obyvateľstva;

26.

podporuje zachovanie osobitných výnimiek pre najvzdialenejšie regióny v prvom pilieri SPP, konkrétne oddelenie pomoci a systém jej znižovania;

27.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) sa v návrhu viacročného finančného rámca znížilo spolufinancovanie pre najvzdialenejšie regióny;

28.

konštatuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 priniesla v najvzdialenejších regiónoch vážny problém s distribúciou potravín, pričom zároveň odmieta, aby sa v budúcom finančnom období znížil objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tieto regióny v rámci SPP a vyzýva na opätovné zavedenie súčasných balíkov finančných prostriedkov POSEI;

29.

pripomína Európskej komisii, že obchodné dohody, o ktorých rokuje s tretími krajinami, by mali obsahovať osobitnú kapitolu týkajúcu sa všetkých oblastí s osobitným záujmom pre najvzdialenejšie regióny;

30.

podporuje žiadosť najvzdialenejších regiónov o rozšírenie stabilizačného mechanizmu, pokiaľ ide o dvojstranné dohody o dovoze banánov uzatvorené s andskými a stredoamerickými krajinami na obdobie po roku 2020, a o to, aby sa uplatňoval automaticky, keď niektorá z týchto krajín prekročí stanovený limit;

Biodiverzita

31.

víta skutočnosť, že Komisia v zelenej dohode uznáva veľký prínos jedinečnej biodiverzity najvzdialenejších regiónov a hrozby vyplývajúce zo zmeny klímy ako jednu z hlavných príčin straty biodiverzity;

32.

víta začlenenie špecifických výziev v rámci programu LIFE na roky 2014 – 2020 na ochranu, zachovanie a zlepšenie biodiverzity a adaptáciu na zmenu klímy v najvzdialenejších regiónoch;

Obehové hospodárstvo

33.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich opatreniach týkajúcich sa obehového hospodárstva zohľadnila osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, ktoré sa vyznačujú izolovanosťou a odľahlosťou a musia čeliť veľkým tlakom vyplývajúcim z ich hospodárskych modelov, ktoré sú prevažne založené na cestovnom ruchu;

34.

očakáva, že ad hoc platforma umožní vypracovať vhodné opatrenia na kontrolu vstupu a výstupu odpadu v najvzdialenejších regiónoch, čo prispeje k správnemu nakladaniu s odpadom a podporí cieľ týchto regiónov, aby sa stali regiónmi s nulovým odpadom;

35.

uznáva zložitosť problematiky nakladania s odpadom v najvzdialenejších regiónoch a vysoké náklady, ktoré s ním súvisia, a potrebu podporovať investície do infraštruktúry, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), čo by uľahčilo prechod na obehové hospodárstvo;

Zmena klímy

36.

podporuje záväzok najvzdialenejších regiónov plniť ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a pripomína zraniteľnosť týchto regiónov, pokiaľ ide o zmenu klímy;

37.

domnieva sa, že ambície Európskej zelenej dohody sú v súlade s ustanoveniami oznámenia, víta, že v oznámení sa na ne špecificky odkazuje, a dúfa, že tento odkaz bude impulzom pre prechod najvzdialenejších regiónov na neutrálne hospodárstvo;

38.

žiada, aby sa všetky opatrenia v oblasti znižovania emisií uhlíka posudzovali a realizovali globálne, pričom cieľom bude nájsť spravodlivú rovnováhu medzi potrebami v oblasti životného prostredia a nutnosťou zabezpečiť prístupnosť pre občanov a udržať hospodárstvo týchto regiónov;

39.

poukazuje na potrebu lepšieho prispôsobenia kritérií oprávnenosti Fondu na spravodlivú transformáciu a zohľadnenia situácie najvzdialenejších regiónov v rámci dlhodobej strategickej vízie EÚ týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy;

Energetická transformácia

40.

víta opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov uvedené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a iniciatívu čistá energia pre európske ostrovy, a vyzýva Komisiu, aby v tomto úsilí pokračovala;

41.

pripomína, že najvzdialenejšie regióny sú jediné regióny závislé od fosílnych palív, pretože majú izolované energetické systémy, ktoré sa nemôžu prepojiť s európskymi sieťami, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Nástroj na prepájanie Európy nie je prispôsobený špecifickej situácii týchto regiónov; nazdáva sa, že najvzdialenejšie regióny by mali byť začlenené do Mechanizmu spravodlivej transformácie a mali by sa prijať opatrenia na podporu ich energetickej transformácie na čisté palivá;

Výskum a inovácie

42.

oceňuje záväzok Komisie voči najvzdialenejším regiónom v oblasti inovácií s cieľom poukázať na ich potenciál laboratórií na testovanie inovačných riešení ako prostriedok na dosiahnutie excelentnosti a posilnenie hodnotových reťazcov;

43.

víta, že sa v rámci súčasného programu Horizont 2020 zaviedla koordinácia a cielená pomoc zameraná na najvzdialenejšie regióny, a zdôrazňuje, že pri príprave budúcich rámcových programov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sa musia zohľadniť závery prípravnej akcie programu FORWARD, ako sa uvádza v oznámení;

Sociálne záležitosti, zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava

44.

domnieva sa, že Komisia by mala zohľadniť najvzdialenejšie regióny v iniciatívach, ktoré predloží v rámci akčného plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, pričom by mala podporovať rovnaké príležitosti, prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu a začlenenie;

45.

zdôrazňuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 má výrazný dosah na zamestnanosť v najvzdialenejších regiónoch, ako aj na výrazné zvýšenie miery chudoby v dôsledku poklesu hospodárskej aktivity a zníženia obratu v kľúčových odvetviach, a poukazuje na potrebu pokračovať v posilňovaní osobitných nástrojov na podporu vytvárania nových segmentov činnosti a na udržanie pracovných miest v tradičných odvetviach;

46.

žiada, aby sa prijali opatrenia zamerané na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých činnostiach programu Erasmus + a aby sa podporila spolupráca a výmeny v oblasti mobility medzi ľuďmi a organizáciami v týchto regiónoch a tretích krajinách, a to najmä susedných krajinách;

47.

očakáva, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii umožní potrebnú flexibilitu pri poskytovaní pomoci v prípade, ak rozsiahla reštrukturalizácia výrazne ovplyvní hospodárstvo týchto regiónov;

Prístupnosť v záujme konkurencieschopnosti, podnikania a začlenenia do jednotného trhu

48.

upozorňuje, že súčasná kríza má obrovský vplyv na prístupnosť týchto vzdialených území leteckou dopravou, a poukazuje na potrebu zachovať prepojenosť na úrovniach z obdobia pred krízou, pretože tieto regióny sú úplne závislé od námornej a leteckej dopravy;

49.

žiada, aby sa zohľadnila odľahlosť, geografická izolácia a územná rozptýlenosť najvzdialenejších regiónov pri navrhovaní, prijímaní a vykonávaní politík zameraných na zníženie deficitu fyzického a digitálneho prístupu na trh EÚ, ako aj v rámci regiónov a medzi nimi;

50.

pripomína, že prístupnosť prostredníctvom leteckej dopravy je tiež základným prvkom konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu, ktorý je pre mnohé z týchto regiónov hlavnou hybnou silou a je obzvlášť zasiahnutý dôsledkami pandémie COVID-19. Preto vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri vymedzovaní politík zameraných na zlepšenie fyzickej prístupnosti najvzdialenejších regiónov;

51.

víta vypracovanie štúdie o potrebách v oblasti pripojiteľnosti najvzdialenejších regiónov a skutočnosť, že Komisia zohľadnila nedostatky v tejto oblasti a závislosť od prístavov a letísk, pričom navrhla opatrenia v rámci EFRR a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); domnieva sa však, že takéto opatrenia nie sú dostatočné a že dopravná politika sa musí prispôsobiť situácii najvzdialenejších regiónov;

52.

poukazuje na význam investícií s cieľom obmedziť preťaženie mestských uzlov a umožniť fungovanie udržateľných spôsobov pozemnej dopravy;

53.

považuje za užitočné, že sa zvažuje financovanie v rámci NPE pre zavádzanie nosných sietí vrátane podmorských káblov na prepojenie najvzdialenejších regiónov v rámci ich členských štátov, ako aj medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi Úniou a tretími krajinami;

Regionálna integrácia v rámci ich geografických oblastí

54.

pripomína Komisii, že regionálna integrácia najvzdialenejších regiónov do ich geografických oblastí je aj naďalej prioritným cieľom a že programy Európskej územnej spolupráce sú kľúčovým nástrojom na jeho dosiahnutie. Preto sa domnieva, že je nevyhnutné zachovať finančné úsilie zamerané na tieto programy, ako aj priebežný rozvoj novej zložky pre najvzdialenejšie regióny, avšak bez obmedzenia prístupu týchto regiónov k ostatným zložkám a ich finančným prostriedkom;

55.

vyjadruje poľutovanie nad znížením miery spolufinancovania v Európe pre najvzdialenejšie regióny v rámci nariadenia o ETC – Interreg na obdobie 2021 – 2027. Toto zníženie je v rozpore so strategickým významom, ktorý Európska komisia od roku 2004 pripisuje posilneniu regionálnej integrácie najvzdialenejších regiónov v ich zemepisnej oblasti;

56.

žiada Komisiu, aby podporovala spoločné strategické projekty v rámci programov Interreg pre morské oblasti so zapojením všetkých najvzdialenejších regiónov;

57.

pripomína Komisii jej záväzok zaviesť konkrétne, jednoduché a jasné riešenia umožňujúce spoločné plánovanie EFRR a finančných nástrojov susediacich tretích krajín. Ľutuje, že toto špecifické riešenie sa ešte nezrealizovalo, a vyzýva Komisiu, aby definitívne vyriešila túto otázku v programovom období 2021 – 2027;

Migrácia

58.

zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny sú okrem iných prvou líniou pre vstup neregulárnych migrantov zo susedných krajín, a upozorňuje na to, že riadenie migračných tokov výrazne vplýva na všetky ich verejné politiky, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení na prijímanie maloletých osôb bez sprievodu alebo na pomoc týmto osobám;

59.

pripomína, že Komisia sa zaviazala poskytnúť najvzdialenejším regiónom pomoc pri riešení otázok migrácie udržateľným spôsobom, a žiada, aby sa v rámci Fondu pre azyl a migráciu zaviedli špecifické opatrenia na finančné obdobie 2021 – 2027;

Záver

60.

žiada Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu, aby zohľadnili situáciu najvzdialenejších regiónov v rámci diskusií o budúcnosti Európy a pri tvorbe budúcich európskych politík, čím sa zabezpečí úplné a účinné vykonávanie článku 349 ZFEÚ.