1.

Článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je návrh na rozvod podaný žalobcom na súd členského štátu, ktorého sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi, hoci miesto ich obvyklého pobytu sa nachádza v inom členskom štáte, tento súd má právomoc rozhodovať o danom návrhu na základe písmena b) uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to, že súhlas žalovanej nie je nutný, nie je potrebné skúmať otázku, či nenamietanie voči nedostatku právomoci žalovanou znamená konkludentný súhlas s právomocou daného súdu.

2.

Článok 3 ods. 1 a článok 17 nariadenia č. 2201/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, okolnosť, že manželský pár, ktorého rozvod sa navrhuje, má maloleté dieťa, nie je relevantná na určenie súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť o návrhu na rozvod. Súd členského štátu, ktorého sú manželia štátnymi príslušníkmi a na ktorý žalobca podal návrh na rozvod, má podľa článku 3 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia právomoc rozhodnúť o návrhu, a nemôže teda vzniesť námietku voči nedostatku medzinárodnej právomoci, a to ani v prípade neexistencie dohody medzi účastníkmi konania v danej veci.

3.

Článok 12 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že ak má súd členského štátu, ktorého sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi a na ktorý žalobca podal návrh na rozvod, právomoc rozhodnúť vo veci rozvodu na základe článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003, nie je možné podmienku týkajúcu sa prijatia právomoci stanovenú v uvedenom článku 12 ods. 1 písm. b) považovať za splnenú, keďže predmetom konania nie sú rodičovské práva a povinnosti a žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. V takejto situácii súd, na ktorý bol podaný návrh a ktorý má právomoc rozhodnúť o rozvode manželstva, nemá podľa uvedeného článku 12 ods. 1 písm. b) a článku 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti právomoc rozhodnúť o otázkach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti voči dotknutému dieťaťu.

4.

Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v zmysle nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa rozhodnutia týkajúce sa najmä opatrovníckeho práva a bydliska dieťaťa, ale nezahrnuje príspevok rodičov na výživné a výchovu dieťaťa, ktorý spadá pod pojem „vyživovacia povinnosť“ a do oblasti pôsobnosti nariadenia č. 4/2009.

1.

Odvolanie sa zamieta ako zjavne neprípustné.

2.

Comprojecto-Projectos e Construções Lda, Paulo Eduardo Matos Gomes de Azevedo a Julião Maria Gomes de Azevedo, ako aj Isabel Maria Matos Gomes de Azevedo, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej centrálnej banke (ECB).

1.

Sú vnútroštátne ustanovenia v súlade s domnienkou nestrannosti vnútroštátneho súdu požadovanou článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ak tento súd podnecujú k tomu, aby si v priebehu konania o udelení koncesie, v ktorom sa vyžaduje vykonanie dôkazu formou znaleckého posudku, vyžiadal posudok profesijnej autonómnej organizácie, ktorej štatutárne orgány sú väčšinou zložené tak, že v nich dominuje profesijná skupina, ktorej záujmy sú tendenčne odlišné od záujmov profesijnej skupiny uchádzačov o koncesiu, resp. v prípade, že by také ustanovenia boli v rozpore s právom Únie, aby si uvedený súd vyžiadal posudok úradného znalca, ktorý je v služobnom pomere s orgánom štátnej správy?

2.

Zodpovedá vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje de facto súdom neoveriteľnú prognostickú záruku zákazníckeho potenciálu, konkrétne vo výške 5 500 osôb, požiadavkám článkov 15 až 17 Charty v rozsahu, v akom je neskorší zásah do týchto záruk prípustný iba za podmienok dodržania zásady proporcionality?

1.

Vyžaduje sa pre odmietnutie vykonávania právomoci predtým konajúceho súdu podľa článku 7 písm. a) nariadenia 650/2012 (1), aby tento súd výslovne vyhlásil, že odmieta vykonávať právomoc, alebo bude stačiť aj nie výslovné vyhlásenie, ak z neho prostredníctvom výkladu možno vyvodiť, že tento súd odmietol vykonávať právomoc?

2.

Je súd členského štátu, ktorého právomoc má byť daná na základe odmietnutia vykonávania právomoci predtým konajúceho súdu iného členského štátu, oprávnený skúmať, či boli splnené predpoklady pre rozhodnutie predtým konajúceho súdu podľa článku 6 písm. a) a článku 7 písm. a) nariadenia 650/2012? V akom rozsahu je rozhodnutie predtým konajúceho súdu záväzné? Predovšetkým:

3.

Sú článok 6 písm. a) a článok 7 písm. a) nariadenia 650/2012, ktoré predpokladajú voľbu rozhodného práva „podľa článku 22“, uplatniteľné aj v prípade, keď v závete zriadenom pred 17. augustom 2015 nebola vykonaná žiadna výslovná alebo konkludentná voľba rozhodného práva poručiteľa, ale rozhodné právo pre dedenie môže vyplynúť iba z ustanovenia článku 83 ods. 4 nariadenia 650/2012?

1-1:

Má sa článok 3 bod 10 nariadenia (ES) č. 715/2007 (1) vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že pojem „konštrukčný prvok“ zahŕňa výlučne mechanické časti fyzickej konštrukcie?

V prípade zápornej odpoveď na otázku 1-1:

1-2:

Má sa článok 3 bod 10 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že do systému regulácie emisií je zahrnuté len to zariadenie na čistenie výfukových plynov, ktoré je v motorovom reťazci zabudované na výstupe (napríklad vo forme dieselových oxidačných katalyzátorov, filtrov tuhých častíc vznetových motorov, redukčných katalyzátorov NOx)?

1-3:

Má sa článok 3 bod 10 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že do systému regulácie emisií sú zahrnuté opatrenia na znižovanie emisií tak v motore, ako aj mimo neho?

2-1:

Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že pojem „bežného používania“ opisuje iba podmienky jazdy v NEJC?

V prípade zápornej odpovede na otázku 2-1:

2-2:

Má sa článok 4 ods. 1 druhý pododsek v spojení s článkom 5 ods. 1 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že výrobcovia musia zaručiť, že limitné hodnoty stanovené v prílohe I nariadenia budú dodržané aj v každodennej prevádzke?

V prípade kladnej odpovede na otázku 2-2:

2-3:

Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že pojem „bežného používania“ opisuje skutočné podmienky jazdy v každodennej prevádzke?

V prípade zápornej odpovede na otázku 2-3:

2-4:

Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia [č. 715/2007] vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že pojem „bežného používania“ opisuje skutočné podmienky jazdy v každodennej prevádzke vychádzajúc z priemernej rýchlosti 33,6 km/h a maximálnej rýchlosti 120 km/h?

3-1:

Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že je neprípustné vybavenie vozidla, kde je komponent, ktorý by mohol mať vplyv na emisie, konštruovaný tak, aby bol pomer recirkulovaných výfukových plynov riadený tak, že režim nízkej produkcie emisií je zaručený iba pri teplote od 20 oC do 30 oC a mimo tohto teplotného okna postupne klesá?

V prípade zápornej odpovede na otázku 3-1:

3-2:

Má sa článok 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že rušiace zariadenie je zakázané aj vtedy, ak funguje nepretržite mimo teplotného okna od 20 oC do 30 oC na ochranu motora a tým sa recirkulácia výfukových plynov výrazne znižuje?

4-1:

Má sa článok 5 ods. 2 druhá veta písm. a) nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že potreba použitia rušiacich zariadení v zmysle tohto ustanovenia možno uznať len vtedy, ak ani pri použití špičkovej technológie, ktorá bola dostupná v okamihu získania typového schválenia pre daný model motorového vozidla, nebolo možné zabezpečiť ochranu motora proti poškodeniu alebo nehode a bezpečnú prevádzku vozidla?

V prípade zápornej odpovede na otázku 4-1:

4-2:

Má sa článok 5 ods. 2 druhá veta písm. a) nariadenia [č. 715/2007] vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že potreba použitia rušiacich zariadení v zmysle tohto ustanovenia nemožno uznať, keď sú parametre uložené v riadení motora zvolené tak, že vzhľadom na bežne očakávané teploty je čistenie výfukových plynov z dôvodu jeho naprogramovanej závislosti od teploty počas väčšiny roka deaktivované alebo je aktivované len obmedzene?

5-1:

Má sa článok 5 ods. 2 druhá veta písm. a) nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že pred poškodením má byť chránený len motor?

5-2:

Má sa článok 5 ods. 2 druhá veta písm. a) nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že nejde o poškodenie, ak sú dotknuté takzvané spotrebné diely (ako napríklad EGR ventil)?

5-3:

Má sa článok 5 ods. 2 druhá veta písm. a) nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že proti poškodeniu alebo nehode majú byť chránené aj iné komponenty vozidla, najmä tie, ktoré sú vo výfukovom reťazci umiestené na výstupe?

6-1:

Majú sa článok 4 ods. 1 druhý pododsek, článok 4 ods. 2 druhý pododsek, článok 5 ods. 1 a ods. 2, ako aj článok 13 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že chránia prinajmenšom aj právo nadobúdateľa vozidla, ktoré nezodpovedá požiadavkám nariadenia č. 715/2007, na hospodárske sebaurčenie?

V prípade zápornej odpovede na otázku 6-1:

6-2:

Majú sa článok 4 ods. 1 druhý pododsek, článok 4 ods. 2 druhý pododsek, článok 5 ods. 1 a ods. 2, ako aj článok 13 nariadenia č. 715/2007 vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že členské štáty musia zaviesť mechanizmus sankcií, ktorý z dôvodov effet utile poskytuje nadobúdateľom vozidiel oprávnenie podať žalobu, aby presadili ustanovenia práva Únie o regulácii trhu?

6-3:

6-4:

Majú sa článok 18 ods. 1 a článok 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES (2) vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že výrobca porušuje svoju povinnosť vydať platné osvedčenie o zhode podľa článku 18 ods. 1 smernice 2007/46, ak do vozidla zabudoval zakázané rušiace zariadenie v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 a uvedenie takého vozidla na trh porušuje zákaz predaja bez platného osvedčenia o zhode podľa článku 26 ods. 1 smernice 2007/46?

6-5:

Je účelom a úmyslom nariadenia (ES) č. 715/2007, ako aj smernice č. 2007/46/ES to, že hraničné hodnoty stanovené v prílohe I nariadenia (ES) č. 715/2007, resp. osvedčenie o zhode v zmysle článku 18 ods. 1 smernice č. 2007/46/ES v spojení s nariadením (ES) č. 385/2009 (3) zakladajú práva kupujúceho na ochranu v tej podobe, že porušenie limitných hodnôt kvality stanovených v nariadení, resp. právnej úpravy evidencie vozidiel, právo Únie výrobcovi zakazuje započítanie výhod vyplývajúcich z užívania v prípade odstúpenia od zmluvy o kúpe vozidla?

I.

Bráni článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 (1) vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá príjemcovi dotácie povinnosť podať správnu žalobu na príslušný súd proti aktu, ktorým sa nariaďuje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu existencie nezrovnalosti, pretože v opačnom prípade, ak sa proti tomuto aktu nepodá žaloba včas (to znamená, ak príjemca včas neuplatní opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje vnútroštátne právo), uvedený akt nadobudne právoplatnosť…, a v dôsledku toho sa môže požadovať vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy v súlade s pravidlami a lehotami stanovenými vnútroštátnym právom?

II.

Bráni článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa príjemca dotácie nemôže odvolávať na uplynutie štvorročnej alebo osemročnej lehoty v rámci súdneho exekučného konania začatého proti nemu, keďže uvedenú otázku možno posúdiť len v rámci správnej žaloby podanej proti aktu, ktorým sa nariaďuje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu zistenej nezrovnalosti?

V prípade zápornej odpovede na vyššie uvedené prejudiciálne otázky:

III.

Má sa premlčacia lehota troch rokov stanovená v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 považovať za premlčaciu dobu pohľadávky, ktorá vyplýva z aktu, ktorým sa požaduje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu existencie nezrovnalostí vo financovaní? Začína uvedená lehota plynúť odo dňa prijatia tohto aktu?

Napokon, treba odpovedať tiež na nasledujúcu otázku:

IV.

Bráni článok 3 nariadenia č. 2988/95 vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej lehota troch rokov stanovená pre premlčanie pohľadávky, ktorá vyplýva z aktu, ktorým sa požaduje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu existencie nezrovnalostí vo financovaní, začína plynúť odo dňa prijatia tohto aktu a prerušuje sa oznámením o začatí konania na vymáhanie uvedených súm, pričom plynutie lehoty sa prerušuje až do prijatia konečného alebo právoplatného rozhodnutia, ktorým sa ukončuje konanie v prípadoch podania sťažnosti, opravných prostriedkov, žaloby alebo námietky, kedy sa rozhodlo o pozastavení vymáhania pohľadávky?

I.

Bráni článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 (1) vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá príjemcovi dotácie povinnosť podať správnu žalobu na príslušný súd proti aktu, ktorým sa nariaďuje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu existencie nezrovnalosti, pretože v opačnom prípade, ak sa proti tomuto aktu nepodá žaloba včas (to znamená, ak príjemca včas neuplatní opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje vnútroštátne právo), uvedený akt nadobudne právoplatnosť, a v dôsledku toho sa môže požadovať vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy v súlade s pravidlami a lehotami stanovenými vnútroštátnym právom?

II.

Bráni článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa príjemca dotácie nemôže odvolávať na uplynutie štvorročnej alebo osemročnej lehoty v rámci súdneho exekučného konania začatého proti nemu, keďže uvedenú otázku možno posúdiť len v rámci správnej žaloby podanej proti aktu, ktorým sa nariaďuje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu zistenej nezrovnalosti?

V prípade zápornej odpovede na vyššie uvedené prejudiciálne otázky kladie vnútroštátny súd ďalšie dve otázky:

III.

Má sa premlčacia lehota troch rokov stanovená v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 považovať za premlčaciu dobu pohľadávky, ktorá vyplýva z aktu, ktorým sa požaduje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu existencie nezrovnalostí vo financovaní? Začína uvedená lehota plynúť odo dňa prijatia tohto aktu?

Napokon, treba odpovedať aj na nasledujúcu otázku:

IV.

Bráni článok 3 nariadenia č. 2988/95 vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej lehota troch rokov stanovená pre premlčanie pohľadávky, ktorá vyplýva z aktu, ktorým sa požaduje vrátenie neoprávnene prijatých súm z dôvodu existencie nezrovnalostí vo financovaní, začína plynúť odo dňa prijatia tohto aktu a prerušuje sa oznámením o začatí konania na vymáhanie uvedených súm, pričom plynutie lehoty sa prerušuje až do prijatia konečného alebo právoplatného rozhodnutia, ktorým sa ukončuje konanie v prípadoch podania sťažnosti, opravných prostriedkov, žaloby alebo námietky, kedy sa rozhodlo o pozastavení vymáhania pohľadávky?

1.

Má sa článok 20 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s nezaopatreným maloletým dieťaťom, ktoré je občanom Únie, a od tohto štátneho príslušníka tretej krajiny je skutočne závislé, právo na pobyt v členskom štáte, ktorého štátnym príslušníkom je maloletý občan Únie, zatiaľ čo maloletý občan Únie sa nachádza nielen mimo tohto členského štátu, ale aj mimo Únie a/alebo sa ešte nikdy nezdržiaval na území Únie, takže maloletému občanovi Únie sa fakticky bráni vo vstupe na územie Únie?

2.

3.

1.

Je v súlade s právom dotknutej osoby na rešpektovanie súkromného života (článok 7 Charty základných práv Európskej únie) a na ochranu jej osobných údajov (článok 8 Charty), aby sa v rámci posúdenia navzájom si odporujúcich práv a záujmov vyplývajúcich z článkov 7, 8, 11 a 16 Charty v rámci posudzovania žiadosti tejto osoby o odstránenie odkazov, ktorú adresovala prevádzkovateľovi internetovej vyhľadávacej služby podľa článku 17 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 (1), v prípade, ak odkaz, o ktorého odstránenie sa žiada, vedie k obsahu, ktorého súčasťou sú skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotiace úsudky, ktorých pravdivosť dotknutá osoba spochybňuje, a ktorého zákonnosť závisí od otázky týkajúcej sa pravdivosti v ňom uvádzaných skutkových tvrdení, prihliadalo predovšetkým na to, či sa dotknutá osoba môže primerane, napríklad prostredníctvom predbežného opatrenia, domôcť právnej ochrany proti poskytovateľovi obsahu a teda či môže aspoň predbežne objasniť otázku o pravdivosti obsahu označeného prevádzkovateľom vyhľadávača?

2.

Majú sa v prípade žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej prevádzkovateľovi internetovej vyhľadávacej služby, ktorý v rámci vyhľadávania na základe mena vyhľadá fotografie fyzických osôb umiestnené na internet tretími osoby v súvislosti s menom osoby, a ktorý nájdené fotografie zobrazí v zozname výsledkov vyhľadávania ako miniatúry („thumbnails“), v rámci zváženia podľa článku 12 písm. b) a článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 95/46/EHS (2) resp. článku 17 ods. 3 písm. a) nariadenia 2016/679, medzi spornými právami a záujmami vyplývajúcimi z článku 7, 8, 11 a 16 Charty, zohľadniť predovšetkým okolnosti pôvodného uverejnenia obsahu treťou osobou, a to aj vtedy, ak webová stránka tretej osoby odkazuje na uverejnenú miniatúru prostredníctvom vyhľadávača, avšak túto miniatúru konkrétne nepomenúva a v rámci internetovej vyhľadávacej služby sa neuvádzajú s ňou súvisiace okolnosti?

1.

Možno strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95/ES (1), ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 (2) vylúčiť nielen opravným prostriedkom podaným na orgáne alebo súde, ale aj postupom realizovaným bez zapojenia orgánu alebo súdu?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Predstavuje výzva, ktorou majiteľ skoršieho označenia pred začatím súdneho konania žiada od majiteľa neskoršieho označenia upustenie od používania označenia a uzavretie dohody o zaplatení zmluvnej pokuty pre prípad porušenia, postup, ktorý bráni strpeniu v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95/ES, ako aj článku 54 ods. 1 a 2, článku 111 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009?

3.

Je na účely výpočtu päťročného obdobia strpenia v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95/ES, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 v prípade súdneho opravného prostriedku podstatný okamih podania opravného prostriedku na súd alebo okamih jeho doručenia odporcovi? Má v tejto súvislosti význam, že k doručeniu opravného prostriedku odporcovi došlo zavinením majiteľa skoršej ochrannej známky až po uplynutí päťročnej lehoty?

4.

Vzťahuje sa obmedzenie práv podľa článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95/ES, ako aj článku 54 ods. 1 a 2, článku 111 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 okrem práva na upustenie od používania aj na nadväzujúce práva v oblasti ochranných známok, napríklad na náhradu škody, informácie a výmaz?

1.

2.

Treba na prvú otázku odpovedať inak, ak ide o žalobu podanú nadáciou, ktorej cieľom je zastupovať kolektívne záujmy veriteľov, ktorým vznikla škoda v zmysle prvej otázky? Taká kolektívna žaloba má za následok, že v dotknutom konaní sa nezisťuje, a) kde sa nachádza bydlisko týchto veriteľov, b) za akých osobitných okolností vznikli pohľadávky dotknutých veriteľov proti spoločnosti a c) či voči jednotlivým veriteľom existuje povinnosť starostlivosti vo vyššie uvedenom zmysle a či táto povinnosť bola porušená.

3.

Má sa článok 8 bod 2 nariadenia Brusel Ia vykladať v tom zmysle, že ak súd, na ktorom sa vedie hlavné konanie, zruší svoje rozhodnutie, ktorým založil svoju právomoc v tomto konaní, tým automaticky stratí právomoc na prejednanie žaloby podanej treťou osobou?

4.

1.

Článok 10 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (1) z 27. apríla 2011 v spojení s prílohou I tohto rozhodnutia vyžaduje bezodplatné pridelenie emisných kvót na obdobie rokov 2013 – 2020 zariadeniu, v ktorom prebieha proces zásaditá kyslíková pec, ktorého vstupom je tekuté železo nasýtené uhlíkom dovezené od odlišného prevádzkovateľa, ak je súčasne zaistené, že nedôjde k dvojitému započítaniu ani dvojitému prideleniu kvót určených pre produkt horúci kov?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je článok 10 ods. 8 rozhodnutia Európskej komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011 v spojení s prílohou I tohto rozhodnutia neplatný vo vzťahu k produktu horúci kov, a to pre rozpor s článkom 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES v spojení s prílohou I tejto smernice, prípadne pre nezrozumiteľnosť?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, je neplatný tiež článok 1 ods. 1 rozhodnutia Európskej komisie 2013/448/EÚ (2) z 5. septembra 2013 vo vzťahu k zariadeniu s identifikátorom CZ-existing-CZ-52-CZ-0102-05, a to z dôvodu zániku právneho základu?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa článok 1 ods. 1 a ods. 2 tretí pododsek rozhodnutia Európskej komisie 2013/448/EÚ z 5. septembra 2013 vo vzťahu k zariadeniu s identifikátorom CZ-existing-CZ-52-CZ-0102-05 vykladať v tom zmysle, že umožňuje pridelenie emisných kvót určených pre produkt horúci kov tomuto zariadeniu na základe novej žiadosti Českej republiky, ak bude vylúčené dvojité započítanie a dvojité pridelenie emisných kvót?

5.

V prípade zápornej odpovede na štvrtú otázku, je článok 1 ods. 1 rozhodnutia Európskej komisie 2013/448/EÚ z 5. septembra 2013 vo vzťahu k zariadeniu s identifikátorom CZ-existing-CZ-52-CZ-0102-05, neplatný pre rozpor s článkom 10 ods. 8 rozhodnutia Európskej komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011 v spojení s prílohou I tohto rozhodnutia?

6.

V prípade kladnej odpovede na tretiu, štvrtú alebo piatu otázku, ako má podľa práva Únie postupovať orgán členského státu, ktorý prevádzkovateľovi zariadenia, v ktorom prebieha proces zásaditá kyslíková pec, v rozpore s právom Únie nepridelil bezodplatné emisné kvóty, ak dané zariadenie už nie je v prevádzke a obdobie, pre ktoré boli kvóty prideľované, už skončilo?

1.

Mali by sa za reklamu liekov v zmysle hlavy VIII smernice 2001/83 (1) („Reklama“) považovať činnosti uvedené v spornom ustanovení?

2.

Má sa článok 90 smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátneho právnej úprave členského štátu, ktorá rozširuje zoznam zakázaných reklamných metód a ukladá prísnejšie obmedzenia ako sú obmedzenia, ktoré sú výslovne stanovené v článku 90 tejto smernice?

3.

Má sa právna úprava, o akú ide vo veci samej, považovať za právnu úpravu, ktorá obmedzuje reklamu liekov, aby podporila racionálne používanie týchto liekov v zmysle článku 87 ods. 3 smernice 2001/83?

1.

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 23. septembra 2020 vo veci T-411/17, Landesbank Baden-Württemberg/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB);

2.

zamietol žalobu o neplatnosť;

3.

uložil odporkyni v odvolacom konaní povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/141 z 29. januára 2018, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku a rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/135 z 28. januára 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú Slim Ben Tijani Ben Haj Hamda Ben Aliho.

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.

Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Slim Ben Tijani Ben Haj Hamda Ben Ali.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Zhejiang Jiuli Hi-Tech Metals Co. Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

1.

Žaloba vo veci T-453/19, Panusa/Parlament, sa zamieta ako neprípustná.

2.

Ostatné žaloby sa zamietajú.

3.

Pani Maria Teresa Coppo Gavazziová a ostatní žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.

—

zrušil rozhodnutie úradu EASO z 23. júla 2020 pod označením „Postup verejného obstarávania EASO/2020/789, poskytovanie dočasných agentúrnych pracovníkov pre EASO na Malte“ vyplývajúce z postupu verejného obstarávania upraveného nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046 (1), v rozsahu, v akom vylúčilo ponuku žalobkyne z verejného obstarávania s referenčným číslom EASO/2020/789, a/alebo

—

zrušil akt(-y), ktorým/i EASO povolil alebo povoľuje inej strane ako žalobkyni uzavrieť rámcovú zmluvu na základe verejného obstarávania s referenčným číslom EASO/2020/789,

—

nariadil EASO, aby žalobkyni nahradil škodu, ktorú EASO spôsobil tým, že jej bránil v plnení rámcovej zmluvy, a

—

uložil EASO povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že EASO porušil zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu transparentnosti, pretože súťažné podklady neboli dostatočne jasné, presné a jednoznačné a EASO mohol a mal objasniť súťažné podklady. Aj keď žiadateľ opakovane požiadal o objasnenie, EASO sa rozhodol neobjasniť svoje súťažné podklady. EASO preto prijal trvalé porušovanie zásady transparentnosti.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že EASO nezákonne sám prepočítal finančnú ponuku žalobkyne, pričom porušil svoje vlastné zadávacie podmienky a judikatúru Všeobecného súdu aj Súdneho dvora Európskej únie. EASO následne pri hodnotení ponuky žalobkyne vychádzal zo zmenenej sumy. EASO preto konal v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a transparentnosti. Výsledkom bolo, že EASO nemohol dospieť k rozhodnutiu o zadaní zákazky.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že EASO porušil článok 170 ods. 3 nariadenia 2018/1046 tým, že neuviedol relatívne výhody konzorcia oproti ponuke žalobkyne, a to ani potom, čo žalobkyňa konkrétne požiadala EASO, aby tak urobil. EASO neuverejnil, prečo bola ponuka konzorcia hodnotená vyššie ako ponuka žalobkyne, čo malo za následok skutočnosť, že žalobkyňa nebola schopná identifikovať príslušné silné a slabé stránky svojej vlastnej ponuky v porovnaní s ponukou konzorcia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na náhradu škody, podľa ktorého žalobkyni vznikla škoda v dôsledku ušlého zisku v dôsledku straty uzavretia rámcovej zmluvy.

—

zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 30. júna 2020, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkov Európskej únie podaná 27. januára 2020 a jeho návrh na náhradu ujmy vo výške 50 000 eur,

—

zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO)/výberovej komisie z 29. októbra 2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie nepripustiť ho do ďalšej fázy výberového konania,

—

zrušil rozhodnutie z 5. júna 2019 uverejnené na online účte EPSO o nezaradení žalobcu do návrhu zoznamu úradníkov vybratých na účely výberového konania EPSO/AD/364/19 – 3- Úradníci pre otázky bezpečnosti,

—

zrušil oznámenie o otvorenom výberovom konaní EPSO/AD/364/19 – 3- Úradníci pre otázky bezpečnosti, uverejnené 24. januára 2019 a celý návrh zoznamu úradníkov vybratých na účely účasti vo vyššie uvedenom výberovom konaní,

—

a okrem toho:

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení zo strany EPSO/výberovej komisie pri hodnotení odbornej praxe žalobcu – porušenie prílohy II dotknutého oznámenia o výberovom konaní, v ktorej sa spresňuje požadovaná odborná prax.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 1, 2, 3 a 4 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 (1), na porušení článkov 1d a 28 služobného poriadku a článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III tohto služobného poriadku a na porušení zásad rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie, a takisto vychádza z námietky nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní podľa článku 277 ZFEÚ.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti hodnotenia skúsenosti a bodu 2.4 Všeobecných pravidiel pre otvorené výberové konania, ako aj článku 5 prílohy III služobného poriadku v zmysle článku 277 ZFEÚ a na porušení článku 1 písm. d) a článkov 4, 7 a 29 služobného poriadku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti celej prílohy II dotknutého oznámenia o výberovom konaní v zmysle článku 277 ZFEÚ a na porušení článku 1 písm. d) služobného poriadku.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1137 z 30. júla 2020 ktorým sa vykonáva rozhodnutie (SZBP) 2015/1333 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (1) v rozsahu, v akom ponecháva meno žalobkyne na zozname subjektov uvedených v prílohe IV rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1333 z 31. júla 2015 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/137/SZBP (2),

—

zrušil nariadenie Rady (EÚ) 2020/1130 z 30. júla 2020, ktorým sa vykonáva článok 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/44 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (3) a ktorým sa mení príloha III nariadenia Rady (EÚ) 2016/44 z 18. januára 2016 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 204/2011 (4) v rozsahu, v akom ponecháva meno žalobkyne na zozname subjektov uvedených v prílohe III nariadenia (EÚ) 2016/44, a

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania a ďalšie trovy a náklady, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s touto žalobou.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Rady (EÚ) 2016/44 a rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1333 v rozsahu, v akom nie sú splnené kumulatívne podmienky na zaradenie subjektov podľa odôvodnenia 3 rozhodnutia 2015/1333.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti Rady preskúmavať všetky reštriktívne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že naďalej prispievajú k dosiahnutiu svojich deklarovaných cieľov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Žalobkyňa najmä tvrdí, že:

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ a práva na účinný prostriedok nápravy.

—

vyhlásil žalobu o neplatnosť za prípustnú,

—

zrušil článok 2 bod 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví cestnej dopravy,

—

rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 ods. 3 ZEÚ a zásady slobodného poskytovania služieb

V oblasti cestnej dopravy a konkrétnejšie kabotáže sa treba usilovať o postupnú liberalizáciu. Napadnutým ustanovením dochádza k regresii doposiaľ dosiahnutej liberalizácie, keďže sa ním stanovuje výrazné obmedzenie znevýhodňujúce osobitne dopravcov, ktorí sú členmi žalobkyne. Cieľ predchádzať zneužívaniu kabotáže, z ktorého vychádza napadnuté ustanovenie, je už predmetom iných legislatívnych opatrení Únie (balík opatrení v oblasti mobility).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality

Pred prijatím nariadenia obsahujúceho napadnuté ustanovenie nedošlo k aktualizácii posúdenia vplyvov, ktoré sa predtým uskutočnilo vo veci návrhu nariadenia Komisie. Keďže Európsky parlament a Rada prijali významné zmeny návrhu Komisie, aktualizácia tohto posúdenia vplyvov je vhodná a nevyhnutná.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

navrhol, aby EUIPO považoval odvolanie za podané,

—

rozhodol, že EUIPO a ďalší účastník konania znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania žalobkyne v konaní na Všeobecnom súde.

—

porušenie článku 101 ods. 4, článkov 104, 106 a 107 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

navrhol, aby EUIPO považoval odvolanie za podané,

—

rozhodol, že EUIPO a ďalší účastník konania znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania žalobkyne v konaní na Všeobecnom súde.

—

porušenie článku 101 ods. 4, článkov 104, 106 a 107 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

navrhol, aby EUIPO považoval odvolanie za podané,

—

rozhodol, že EUIPO a ďalší účastník konania znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania žalobkyne v konaní na Všeobecnom súde.

—

porušenie článku 101 ods. 4, článkov 104, 106 a 107 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil rozhodnutie o nepovýšení žalobkyne do platovej triedy AST10 s účinnosťou od 1. januára 2019,

—

v prípade potreby zrušil rozhodnutie o „novom zaradení“/povýšení pani [X] do platovej triedy AST10 s účinnosťou od 1. januára 2019,

—

subsidiárne zrušil všetky rozhodnutia o „novom zaradení“/povýšení kolegov žalobkyne do platovej triedy AST10 s účinnosťou od 1. januára 2019,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu napadnutého rozhodnutia.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti prístupu administratívy, pokiaľ ide o prechod z platovej triedy AST9 do platovej triedy AST10.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení rozsahu článku 31 ods. 3 prílohy XIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nedostatočnej informovanosti zamestnancov, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na prechod z platovej triedy AST9 do platovej triedy AST10.

—

vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—

v dôsledku toho zrušil rozhodnutie EIB z 28. februára 2020, podľa ktorého sú neprítomnosti žalobcu na lekárskych prehliadkach 23. decembra 2019, 3. februára a 28. februára 2020 neospravedlnenými absenciami podľa článku 3.6 prílohy X Administratívnych ustanovení uplatniteľných na zamestnancov,

—

v prípade potreby zrušil zamietavé rozhodnutie z 15. júla týkajúce sa odvolania žalobcu proti pôvodnému rozhodnutiu z 28. februára 2020,

—

uložil EIB povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu žalobcu,

—

uložil EIB povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 2.3 a 3.6 prílohy X administratívnych ustanovení. Žalobca v tomto ohľade tvrdí, že sa nemohol dostaviť na lekárske prehliadky z dôvodu situácie vyššej moci, a teda spadá pod výnimky stanovené v uvedených ustanoveniach.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti starostlivosti a zásady proporcionality. Žalobca najmä tvrdí, že systematickosť lekárskych prehliadok, o ktorých rozhoduje žalovaná v nadväznosti na každé lekárske potvrdenie o práceneschopnosti, je spôsobilá zhoršiť jeho zdravotný stav, keďže je nútený využívať čoraz viac opravných prostriedkov, a porušuje uvedené zásady.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti. Podľa žalobcu článok 3.4 prílohy X porušuje články 31 a 34 Charty základných práv Európskej únie z dôvodu, že uplatňovanie tohto článku v praxi vedie k tomu, že sa mu odníma jednak dovolenka za kalendárny rok a jednak akákoľvek odmena počnúc okamihom, keď vyčerpal svoju dovolenku za kalendárny rok.

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1216 z 24. augusta 2020, ktorým sa zrušuje platnosť faktúr, ktoré vystavila spoločnosť Zhejiang Trunsun Solar Co Ltd, čím porušila záväzok zrušený vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1570,

—

uložil Komisii, ako aj vedľajším účastníkov konania, ktorým by bolo umožnené počas tohto konania podporiť Komisiu, aby znášali trovy tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností prejednávanej veci a porušila článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a článok 13 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a najmä jeho odsek 9, keď sa domnievala, že žalobkyňa porušila podmienky záväzku dohodnutého medzi Komisiou a CCCME, okrem iného v mene žalobkyne. Žalobkyňa neporušila svoje záväzky vyplývajúce z tohto záväzku, keď vystavila obchodné faktúry s revidovanou cenou v súlade s variabilným clom na MDC pre dovozy prepustené do voľného obehu po nadobudnutí účinnosti nariadenia, ktorým sa ruší záväzok a ktorým sa zavádza variabilné clo na MDC, t. j. po 1. októbri 2017.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený subsidiárne na tom, že aj v prípade, že žalobkyňa porušila záväzok, quod non, Komisia konala protiprávne, keď vyhlásila príslušné faktúry za neplatné a uplatnila na ne clo, pretože platnosť ustanovení, z ktorých Komisia vyvodzuje svoju právomoci tak spraviť, buď uplynula a/alebo boli tieto ustanovenia zrušené. Dôvodom je skutočnosť, že platnosť vykonávacích nariadení (EÚ) č. 1238/2013 a 1239/2013 uplynula 7. decembra 2015 (podľa článkov 5 oboch nariadení). Podobne uplynula platnosť vykonávacích nariadení (EÚ) č. 2017/367 a 2017/366, a to 3. septembra 2018 (podľa článkov 6 oboch nariadení). V každom prípade články 2 a 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, ako aj články 2 a 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366 už boli zrušené článkom 1 ods. 4 a 5, článkom 3 ods. 3 a článkom 3 ods. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1570.

3.

Tretí žalobný dôvod, ktorý je tiež subsidiárny, je založený na tom, že aj v prípade, že žalobkyňa porušila záväzok a Všeobecný súd neuznal, že platnosť ustanovení, z ktorých Komisia vyvodzuje svoju právomoci tak spraviť, buď uplynula a/alebo boli tieto ustanovenia zrušené pri prijatí napadnutého nariadenia, Komisia porušila článok 8 ods. 1, 9 a 10 a článok 10 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a článok 13 ods. 1, 9 a 10 a článok 16 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, keď zrušila platnosť faktúr podľa záväzku a potom vyzvala colné orgány, aby clo vybrali spätne.

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie (EÚ) z 26. apríla 2020 o štátnej pomoci SA.56867 COVID 19 – Nemecko Compensation for the damage caused by the COVID-19 outbreak to Condor Flugdienst GmbH (1), a

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Európska komisia porušila osobitné ustanovenia ZFEÚ, ako aj všeobecné zásady európskeho práva v oblasti zákazu diskriminácie, slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, na ktorých je založená liberalizácia trhu leteckej dopravy v Európskej únii. Liberalizácia leteckej dopravy umožnila rast skutočne paneurópskych nizkonákladových leteckých spoločností. Európska komisia tým, že umožnila Nemecku vyhradiť pomoc pre spoločnosť Condor, ignorovala ujmu spôsobenú takýmto paneurópskym spoločnostiam prostredníctvom cestovných obmedzení spôsobených krízou COVID-19.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia pri preskúmaní primeranosti pomoci k ujme spôsobenej cestovnými obmedzeniami spôsobenými krízou COVID-19, najmä keď považovala predĺžené obdobie konkurzu spoločnosti Condor za priamu ujmu, na ktorú sa má vzťahovať pomoc, a tým, že sa domnievala, že Condor sa predá do júna 2022 a bude môcť použiť tento zisk na vrátenie časti pomoci.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Európska komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania napriek závažným ťažkostiam a porušila procesné práva žalobkyne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia.