1.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 415/1

Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o rámci na vytvorenie európskeho programu práce s mládežou

(2020/C 415/01)

RADA A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCICH V RADE,

UZNÁVAJÚC, ŽE:

Práca s mládežou je široký pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu činností sociálneho, kultúrneho, vzdelávacieho, environmentálneho a/alebo politického charakteru, ktoré vykonávajú mladí ľudia, do ktorých sú mladí ľudia zapojení alebo ktoré sú pre nich určené, a to v skupinách alebo jednotlivo. Prácu s mládežou vykonávajú platení a dobrovoľní pracovníci s mládežou, pričom táto práca je založená na neformálnych a informálnych vzdelávacích procesoch zameraných na mladých ľudí a na dobrovoľnú účasť. Práca s mládežou je vo svojej podstate sociálnou praxou, pri ktorej sa pracuje s mladými ľuďmi a spoločnosťami, v ktorých žijú, a ktorou sa uľahčuje aktívna účasť a začlenenie mladých ľudí do ich komunít a do rozhodovania (1).

Hoci existuje spoločné chápanie primárnej funkcie práce s mládežou, v jednotlivých členských štátoch EÚ má veľmi odlišné formy, je vymedzená alebo opísaná odlišne a spája sa s odlišným vnímaním, tradíciami, zainteresovanými stranami a postupmi. Uskutočňuje sa rôznymi formami a v rôznych prostrediach (2). Práca s mládežou zohráva dôležitú úlohu v osobnom a sociálnom rozvoji mladých ľudí, ich účasti na spoločenskom živote a na transformáciách, ktorými prechádzajú. Je zameraná na všetkých mladých ľudí vrátane tých, ktorí sú menej angažovaní v spoločnosti a/alebo ktorí majú menej príležitostí a/alebo ktorých plná účasť na politickom a spoločenskom živote je ohrozená v dôsledku individuálneho alebo štrukturálneho znevýhodnenia (3) alebo diskriminácie.

Mladí ľudia sa dobrovoľne zapájajú do mládežníckych organizácií, združení, iniciatív mladých ľudí alebo iných otvorených foriem, a to organizovaným alebo samoorganizovaným spôsobom, čím prispievajú k rozvoju spoločnosti na všetkých úrovniach. Práca s mládežou zohráva kľúčovú úlohu pri podpore tejto angažovanosti. Je to spôsob, ako osloviť malé a vzdialené komunity a podporiť dialóg s mladými ľuďmi formou, ktorá je otvorená a prístupná všetkým.

4.	Práca s mládežou umožňuje mladým ľuďom oboznámiť sa a získať skúsenosti s univerzálnymi hodnotami, ako sú ľudské práva, rodová rovnosť, demokracia, mier, pluralizmus, rozmanitosť, začlenenie, solidarita, tolerancia a spravodlivosť.

Práca s mládežou je samostatnou oblasťou a dôležitým prostredím neformálnej a informálnej socializácie. Vykonáva ju rozsiahle spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou (4). Práca s mládežou je zameraná na individuálne potreby a požiadavky mladých ľudí a priamo rieši výzvy, ktorým čelia v dnešnej spoločnosti. Základnou zložkou práce s mládežou je vytvorenie bezpečných, prístupných, otvorených a autonómnych priestorov v spoločnosti, ako aj priaznivého a empirického vzdelávacieho prostredia pre mladých ľudí. Je nevyhnutná účasť mladých ľudí na navrhovaní a vykonávaní práce s mládežou, aby sa zaručilo, že organizácie, programy a činnosti zodpovedajú potrebám a ambíciám mladých ľudí a sú z tohto hľadiska relevantné.

6.	Práca s mládežou uľahčuje vzdelávanie a angažovanosť mladých ľudí, a tým podporuje demokratické povedomie a aktívne európske občianstvo.

7.	Na druhej európskej konferencii o práci s mládežou, ktorá sa konala v roku 2015, sa zainteresované strany usilovali dosiahnuť spoločné európske chápanie práce s mládežou a opísať jej základné funkcie, pokiaľ ide o mladých ľudí: vytváranie priestorov pre mladých ľudí a budovanie mostov v ich živote.

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE:

V posledných desaťročiach sa práca s mládežou stala samostatnou oblasťou práce, ktorú vykonávajú mladí ľudia so zapojením mladých ľudí a pre mladých ľudí na európskej úrovni. V niektorých členských štátoch je práca s mládežou už dobre zavedenou oblasťou. Aby však bolo možné v plnej miere preskúmať jej potenciál, je potrebné ďalej rozvíjať kapacity.

Spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou stálo pri zrode mnohých nedávnych vývojových zmien v tejto oblasti. Tieto zmeny umožnilo široké spektrum zainteresovaných strán, ktoré sa podieľajú na riešení osobitných potrieb v oblasti práce s mládežou. Odrážajú veľkú rozmanitosť práce s mládežou a jej rôzne tradície v jednotlivých členských štátoch.

10.

Práca s mládežou v Európe naďalej čelí viacerým výzvam:

Koncepčný rámec: Práca s mládežou musí naďalej reagovať na zmeny v spoločnosti a v každodennom živote mladých ľudí, nnové poznatky politický kontext zároveň musí byť aktívne inkluzívnmusí ponúkať rovnaké príležitosti všetkým mladým ľuďom. Preto smusí rozvíjať spoločné základné porozumenie spoločné zásady. Je tiež potrebné, aby existovali bezpečné, prístupné, otvorené autonómne priestory pre prácu s mládežou, aby nepretržite prebiehalreflexio metódach inováciách v postupoch, aby sanalyzovali trendy nový vývoj aby sprispôsobili koncepčné rámce, stratégie postupy, v prípade potreby s partnermi z iných sektorov. Okrem toho je nevyhnutné riešiť globálne trendy, ako sú demografické výzvy, zmeny klímy a digitalizácia, podporovať vývoj inovatívnych riešení, inteligentnej digitálnej práce s mládežou.

b)	Kompetencia: Na nepretržitý rozvoj práce s mládežou je dôležité poskytnúť dostatočné zdroje. Kvalitné vzdelávanie a odborná príprava a praktická podpora pre pracovníkov s mládežou v celej EÚ sú predpokladom podpory uznávania a potvrdzovania kompetencií pracovníkov s mládežou v členských štátoch.

Kredibilita: V spoločnosti je potrebné podporovať postupy v oblasti práce s mládežou a kvalita práce s mládežou musí spĺňať očakávania a požiadavky oblasti a spoločnosti a musí byť v súlade s povahou, sebahodnotením a profesionálnymi postupmi v danej oblasti, aby sa zabezpečilo, že úloha a význam práce s mládežou, ako aj výsledky, ktoré prináša, sa uznávajú aj mimo samotnej oblasti. S cieľom splniť tieto požiadavky sa tiež musí zlepšiť, monitorovať a hodnotiť kvalita práce s mládežou. V oblasti práce s mládežou by sa mal uskutočniť výskum, nemala by sa tým však vytvárať zbytočná administratívna záťaž.

Kontakty: Aby mohlo spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou ďalej rozvíjať prácu s mládežou ako oblasť, ktorá je zameraná na potreby mladých ľudí, mala by sa rozvíjať vnútorná spolupráca vrátane kontaktov medzi poskytovateľmi práce s mládežou a tvorcami politík v oblasti mládeže, ako aj spolupráca s inými sektormi a oblasťami politiky. Okrem toho sú dôležitými faktormi uznanie v spoločnosti, zapojenie do politiky v oblasti mládeže, vhodné právne rámce, finančné zdroje, inštitucionálne rámce a vhodné a udržateľné štruktúry.

Krízy a príležitosti: Práca s mládežou neustále čelí zásadným výzvam a musí sa prispôsobovať meniacim sa potrebám, ktoré treba uspokojiť. Samotná existencia a udržateľnosť mnohých mládežníckych združení, organizácií práce s mládežou a služieb pre mládež je ohrozená v dôsledku kríz, ako je pandémia COVID-19. Obmedzenia sociálnych kontaktov majú vážny vplyv na spôsob fungovania práce s mládežou, a teda na mladých ľudí, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí. Práca s mládežou však preukázala svoju schopnosť rýchlo reagovať na takúto krízu a zabezpečiť, aby sa názory mladých ľudí zohľadnili v procese vypracúvania ich koncepcie pre budúcnosť Európy po kríze.

11.

Stratégia EÚ pre mládež (2019 – 2027), ako aj stratégia Rady Európy pre sektor mládeže do roku 2030 vyzývajú na vypracovanie európskeho programu práce s mládežou. V rámci tejto výzvy sa v stratégii EÚ pre mládež podporilo hľadanie ďalších synergií s prácou Rady Európy v tejto oblasti. To by umožnilo podporu vzájomnej spolupráce a vytvorenie synergií medzi EÚ a Radou Európy s cieľom ďalej rozvíjať postupy a politiky v oblasti práce s mládežou.

DOSIAHLI DOHODU O TOMTO STRATEGICKOM RÁMCI AKO O EURÓPSKOM PROGRAME PRÁCE S MLÁDEŽOU:

12.

Európsky program práce s mládežou (ďalej len „program“) je strategickým rámcom na posilnenie a rozvoj kvality a inovácií v práci s mládežou a na jej uznávanie. Zaujíma cielený prístup k ďalšiemu rozvoju práce s mládežou v Európe založenej na znalostiach a prepájaniu politických rozhodnutí s ich praktickým vykonávaním. Program sa vyznačuje koordinovanou spoluprácou medzi zainteresovanými stranami na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach práce s mládežou slúži aj nposilnenie práce s mládežou ako samostatnej oblasti práce, ktorá môže pôsobiť ako rovnocenný partner s inými oblasťami politiky.

13.

Program pozostáva z týchto prvkov:

Politický základ

V súlade so stratégiou EÚ pre mládež (2019 – 2027) by sa európsky program práce s mládežou mal usilovať o kvalitu, inováciu a uznávanie práce s mládežou. Pokiaľ ide o vykonávanie, činnosti EÚ v oblasti práce s mládežou by mali prispievať k celkovým cieľom stratégie a vychádzať z nástrojov a riadenia, ktoré sa schválili pre túto stratégiu.

Odporúčanie Rady Európy o práci s mládežou a stratégia Rady Európy pre sektor mládeže do roku 2030 poskytujú impulz pre posilnenie, uznávanie a ďalší rozvoj politík a postupov v oblasti práce s mládežou, čím sa prispieva k rozvoju programu.

V uvedených dokumentoch sa vyzýva na vytvorenie synergií alebo úzku spoluprácu medzi Radou Európy a inštitúciami Európskej únie a ich členskými štátmi.

b)	Spolupráca v rámci spoločenstva praxe pre prácu s mládežou Zásadný význam pre účinnosť programu má spolupráca v rámci spoločenstva praxe pre prácu s mládežou v členských štátoch a na európskej úrovni, prostredníctvom ktorej sa bude formovať tak obsah programu, ako aj jeho budúci rozvoj.

Uvedenie programu do praxe: „bonnský proces“

Proces vykonávania programu, ktorý sa nazýva „bonnský proces“ (5), by malo formovať spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou v rámci svojich oblastí pôsobnosti a svojich rôznych mandátov, úloh a kapacít. Pozostáva z vypracúvania a navrhovania vykonávacích stratégií, opatrení a priorít na všetkých úrovniach, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom činností na miestnej až európskej úrovni, naprieč celým spektrom prostredia práce s mládežou a v rámci príslušných oblastí pôsobnosti.

d)	Programy financovania v oblasti mládeže Uplatňované príslušné programy financovania EÚ v oblasti mládeže (najmä Erasmus+ Mládež a Európsky zbor solidarity) môžu ponúknuť podporu a financovanie na uľahčenie procesu vykonávania programu v súlade s cieľmi programov.

MAJÚ ZA CIEĽ:

14.

Podporovať ďalší rozvoj a posilňovanie kvality a inovácie v práci s mládežou a uznávanie práce s mládežou a v partnerstve so spoločenstvom praxe pre prácu s mládežou zlepšiť rámec, v ktorom sa práca vykonáva, na všetkých úrovniach, a to aj využitím medziodvetvovej spolupráce a prístupov založených na dôkazoch.

15.	Venovať osobitnú pozornosť vykonávaniu programu ako súčasti stratégie EÚ pre mládež a podľa možnosti plne integrovať politiky v oblasti práce s mládežou do všetkých úrovní politiky v oblasti mládeže a do súvisiacich stratégií (národných, regionálnych a miestnych) v členských štátoch.

16.

Zabezpečiť existenciu udržateľných štruktúr a dostupnosť primeraných zdrojov na kvalitnú prácu s mládežou, aby všetci mladí ľudia mohli získať pozitívne skúsenosti s opatreniami zavedenými v tejto oblasti alebo aby tieto opatrenia sami formovali, s osobitným zameraním na opatrenia na miestnej úrovni a vo vzdialených a vidieckych oblastiach, v ktorých existuje menej príležitostí na prácu s mládežou.

17.

Posilniť a rozšíriť spoločné zásady práce s mládežou v rámci spoločenstva praxe pre prácu s mládežou zvyšovaním znalostí a povedomia o vývoji v oblasti práce s mládežou v Európe, podporou pravidelnej spolupráce, výmeny a spoločných postupov, pričom sa zohľadnia rozdiely medzi rôznymi úrovňami a oblasťami práce s mládežou.

18.

Zlepšiť chápanie koncepcií, metód a nástrojov používaných na vzdelávanie a odbornú prípravu v práci s mládežou, prípadne ďalej rozvíjať rámce založené na kompetenciách pre formálne a neformálne vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti práce s mládežou, a poskytovať rôznym aktérom zapojeným do práce s mládežou dostatočné kvalitné vzdelávanie, odbornú prípravu, usmerňovanie a podporu.

19.

Pravidelne monitorovať a hodnotiť stav, vývoj a výzvy v oblasti práce s mládežou, analyzovať potreby mladých ľudí a trendy relevantné pre prácu s mládežou, zapájať mladých ľudí do vypracúvania stratégií a podporovať spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou v spolupráci s inými dotknutými sektormi s cieľom reagovať na tento vývoj a ďalej rozvíjať ich spôsoby práce zodpovedajúcim spôsobom.

20.	Vo vhodných prípadoch ďalej rozvíjať stratégie a činnosti, ktoré umožňujú uznávanie a validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v oblasti práce s mládežou, ako aj uznanie prínosu práce s mládežou k posilneniu postavenia mladých ľudí.

21.	Zvýšiť schopnosť práce s mládežou posilňovať postavenie mladých ľudí, aby mohli prispievať k rozvoju inkluzívnych, udržateľných, demokratických, pluralitných a mierových spoločností.

22.

Zvýšiť príležitosti na cezhraničnú interakciu a výmenu medzi mladými ľuďmi z rôznych kultúrnych a sociálno-ekonomických prostredí a na medzikultúrnu výmenu v rámci členských štátov a zaviesť to ako štandardný postup v oblasti práce s mládežou a uľahčiť vytváranie ďalších strategickejších projektov spolupráce v oblasti práce s mládežou v celej Európe.

23.

Na základe skúseností získaných v súvislosti s pandémiou COVID-19 a vzhľadom na možné budúce krízy zabezpečiť na všetkých úrovniach trvalú existenciu a prevádzku rôznych zariadení a štruktúr zapojených do práce s mládežou vytvorením mechanizmov a zdrojov odolných voči krízam vrátane digitálnych technológií a zabezpečiť, aby boli zariadenia a štruktúry schopné prispôsobiť sa súčasnej situácii a podobným situáciám, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti.

24.	Posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a Radou Európy a medzi príslušnými inštitúciami s cieľom podporiť rozvoj kvalitnej práce s mládežou v celej Európe.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY A NA PRIMERANÝCH ÚROVNIACH A S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA SVOJU KONKRÉTNU VNÚTROŠTÁTNU SITUÁCIU:

25.

Začlenili prácu s mládežou do existujúcich a budúcich stratégií politiky v oblasti mládeže a ich vykonávania na všetkých administratívnych úrovniach s cieľom uľahčiť inováciu vo väčšom rozsahu, zlepšiť kvalitu a zvýšiť uznávanie tejto oblasti, pričom by sa pri formovaní a rozvoji programu mal klásť osobitný dôraz na činnosť na miestnej úrovni.

26.

Určili témy a oblasti činnosti pre ďalší rozvoj práce s mládežou na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni v súlade so spoločnými cieľmi programu, ktoré by sa mali vypracovať a vykonávať v rámci stratégie EÚ pre mládež a v spolupráci so spoločenstvom praxe pre prácu s mládežou. Tento proces by mal byť čo najcielenejší a mal by sa prípadne začleniť do existujúcich stratégií.

27.	Všetkých príslušných aktérov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v rámci spoločenstva praxe pre prácu s mládežou informovali o programe a jeho vykonávaní a zabezpečili, aby s nimi a medzi nimi prebiehal náležitý dialóg.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVOMOCÍ A NA PRIMERANÝCH ÚROVNIACH S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

28.	Podporovali európsky rozmer práce s mládežou prostredníctvom cezhraničnej a nadnárodnej výmeny, spolupráce, medzikultúrneho vzdelávania a partnerského učenia.

29.	Uľahčovali vykonávanie a ďalší rozvoj programu využívaním existujúcich štruktúr a nástrojov alebo určením či prípadne vytvorením nových podporných štruktúr, nástrojov, partnerstiev alebo iných vhodných metód spolupráce na rôznych úrovniach.

30.	Usilovali sa zabezpečiť, aby program v čo najväčšej možnej miere formovalo spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou, a poskytovali im informácie, príležitosti a priestory na uľahčenie jeho zapojenia. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať mladým ľuďom a pracovníkom s mládežou.

31.

Plánovali v zásade každých päť rokov usporiadať európsku konferenciu o práci s mládežou, ktorá by slúžila ako fórum pre ďalší rozvoj programu, zvážili pozvanie členských štátov Rady Európy v rámci susedskej politiky EÚ a preskúmali možné spôsoby podpory prípravy a vykonávania programu prostredníctvom programov Erasmus+ Mládež a Európsky zbor solidarity.

32.

Vytvorili otvorenú a konzultačnú „sieť pre rozvoj práce s mládežou v Európe“ pozostávajúcu z príslušných štruktúr, ktoré účinne prispievajú k rozvoju práce s mládežou presadzovaním inovačných prístupov, podporovaním rozvoja a spolupráce s rôznymi aktérmi a medzi nimi v rámci spoločenstva praxe pre prácu s mládežou a mimo neho, poskytovaním podpory a šírením informácií o rôznych tematických prioritách, prístupoch, sieťach a cieľových skupinách. V tejto súvislosti by sa sieť mala podporovať aj poradenstvom a odbornými znalosťami z iných sektorov. Sieť by sa mala usilovať zapojiť do svojej rozvojovej práce nových aktérov.

33.	Preskúmali možnosti, v rámci ktorých by programy financovania EÚ, ako je Erasmus+ Mládež a Európsky zbor solidarity, mohli v prípade potreby aktívne prispievať k vykonávaniu programu prostredníctvom ich rôznych nástrojov financovania.

34.

Podporovali aktívne, kritické občianstvo a demokratické povedomie a schopnosť oceniť rozmanitosť medzi všetkými mladými ľuďmi ako stále a základné súčasti práce s mládežou, a to aj podporou budovania kompetencií prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov s mládežou. Dali všetkým mladým ľuďom bez diskriminácie príležitosť konať z vlastnej iniciatívy, rozvíjať sebauplatnenie a uplatňovať pozitívny vplyv.

35.	Monitorovali a hodnotili vykonávanie programu. Na tento účel by správa EÚ o mládeži mala obsahovať osobitnú kapitolu o rozvoji štruktúr práce s mládežou, podporných nástrojov, partnerstiev alebo iných vhodných metód spolupráce v členských štátoch a na európskej úrovni.

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

36.

Zabezpečila, aby bol program zakotvený vo vykonávaní stratégie EÚ pre mládež vrátane európskych cieľov v oblasti mládeže, a viac ho zviditeľnila využívaním nástrojov riadenia a nástrojov stanovených v stratégii EÚ pre mládež na vykonávanie programu a na monitorovanie, hodnotenie, šírenie a využívanie jeho výsledkov.

37.

Zabezpečila synergie s inými medzinárodnými organizáciami a posilnila existujúce partnerstvo s Radou Európy pri vykonávaní programu prostredníctvom doplnkových a koordinovaných opatrení. Partnerstvo EÚ a Rady Európy v oblasti mládeže by mohlo zohrávať ústrednú úlohu pri zabezpečovaní synergií a uľahčovaní dialógu pre pracovníkov s mládežou.

38.

Zvážila vytvorenie otvorenej a viacjazyčnej špeciálnej európskej digitálnej platformy pre prácu s mládežou v úzkej spolupráci so spoločenstvom praxe pre prácu s mládežou s cieľom vymieňať si informácie, poznatky a osvedčené postupy, zapájať sa do spolupráce a partnerského učenia. Tým by sa uľahčilo vypracovanie a vykonávanie programu, prípadne aj vrátane jeho vonkajšieho rozmeru. Pri procese vytvárania a zavádzania platformy by mohla pomáhať a poskytovať poradenstvo expertná skupina zastupujúca spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou.

39.

Posilnila prístupy k budovaniu poznatkov založené na dôkazoch v oblasti práce s mládežou v Európe uľahčovaním výmen odborníkov a výskumu založeného na vedeckých a praktických poznatkoch a zameraného na vplyv zásad, vývoja, koncepcií, činností a postupov uplatňovaných v tejto oblasti, a to najmä zapojením mladých výskumných pracovníkov a budovaním databázy odborných znalostí v rámci organizácií práce s mládežou.

(1) Opis z odporúčania CM/Rec (2017)4 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o práci s mládežou.

(2) Napríklad v mládežníckych centrách, v rámci projektov pre mládež, v rámci osvetovej práce s mládežou/práce s mládežou mimo centier, v neformálnych mládežníckych skupinách, mládežníckych táboroch, v rámci informovania mládeže, mládežníckych organizácií a mládežníckych hnutí, ako sa uvádza v záverečnej správe expertnej skupiny o „príspevku práce s mládežou k riešeniu výziev, ktorým čelia mladí ľudia, najmä prechodu zo vzdelávania do zamestnania“.

(3) Štrukturálne znevýhodnenia sú na rozdiel od individuálnych tie nevýhody, ktoré sa netýkajú samotných osôb, ale regulačných rámcov, ktorým podliehajú, a ich základných životných podmienok.

(4) Pozri vymedzenie pojmu v prílohe II.

(5) Tretia európska konferencia o práci s mládežou, digitálne podujatie vysielané z Bonnu, je začiatkom procesu vykonávania programu.

PRÍLOHA I

Referencie

Pri prijímaní tohto uznesenia Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúci v Rade odkazujú na tieto dokumenty:

Dokumenty Rady

—	Uznesenie Rady o rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže: stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 (Ú. v. EÚ C 456, 18.12.2018, s. 1)

—	Závery Rady o digitálnej práci s mládežou (Ú. v. EÚ C 414, 10.12.2019, s. 2)

—	Závery Rady o inteligentnej práci s mládežou (Ú. v. EÚ C 418, 7.12.2017, s. 2)

—	Závery Rady o vzdelávaní a odbornej príprave pracovníkov s mládežou (Ú. v. EÚ C 412, 9.12.2019, s. 12)

—	Závery Rady o rozširovaní príležitostí pre mladých ľudí vo vidieckych a vzdialených oblastiach (Ú. v. EÚ C 193, 9.6.2020, s. 3)

—	Uznesenie Rady o práci s mládežou (Ú. v. EÚ C 327, 4.12.2010, s. 1)

—	Odporúčanie Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1)

—	Odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o presadzovaní spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (Ú. v. EÚ C 195, 7.6.2018, s. 1)

Dokumenty Európskej komisie

—	Štúdia o práci s mládežou a vzdelávaní v oblasti podnikania (2017)

—	Štúdia o hodnote práce s mládežou v EÚ: všeobecná správa – prípadové štúdie – správy za jednotlivé krajiny (2014)

—	Štúdia vplyvu Youthpassu. Osobný rozvoj a zamestnateľnosť mladých ľudí a uznávanie práce s mládežou (2013)

Správy expertnej skupiny zo spolupráce Rady v oblasti mládeže

—	Správa expertnej skupiny: Rozvoj digitálnej práce s mládežou – politické odporúčania, potreby odbornej prípravy a príklady osvedčených postupov (2018)

—	Správa expertnej skupiny: Príspevok práce s mládežou k predchádzaniu marginalizácii a násilnej radikalizácii (2017)

—	Správa expertnej skupiny: Príspevok práce s mládežou k riešeniu výziev, ktorým čelia mladí ľudia, najmä prechodu zo vzdelávania do zamestnania (2015)

—	Správa expertnej skupiny: Kvalitná práca s mládežou – spoločný rámec pre ďalší rozvoj práce s mládežou (2015)

Dokumenty Rady Európy

—	Odporúčanie CM/Rec (2017)4 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o práci s mládežou

—	Uznesenie CM/Res (2020)2 Výboru ministrov Rady Európy o stratégii Rady Európy pre sektor mládeže do roku 2030

Iné

—	Vyhlásenie z 2. európskej konferencie o práci s mládežou (1)

—	Európska stratégia odbornej prípravy v oblasti mládeže. Podpora rozvoja kvalitnej práce s mládežou v Európe prostredníctvom budovania kapacít (2015) (2)

(1) https://pjp-eu.coe.int/documents/42128013/47262187/The+2nd+European+Youth+Work+Declaration_FINAL.pdf/cc602b1d-6efc-46d9-80ec-5ca57c35eb85

(2) https://ec.europa.eu/youth/sites/youth/files/eu-training-strategy-youth_en.pdf

PRÍLOHA II

Na účely tohto uznesenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou (1)

V oblasti práce s mládežou by sa spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou malo chápať ako skupina ľudí, odborníkov aj neodborníkov, ktorí majú rovnaké záujmy, pokiaľ ide o riešenie problému, zlepšovanie svojich zručností a poučenie sa zo vzájomných skúseností.

Spoločenstvo praxe pre prácu s mládežou tvoria zainteresované strany na všetkých úrovniach od miestnej až po európsku úroveň, ako napríklad:

—	pracovníci s mládežou a mládežnícki vedúci;

—	vedúci pracovníci v oblasti práce s mládežou;

—	nositelia projektov;

—	akreditované a nezávislé organizácie venujúce sa práci s mládežou;

—	školitelia;

—	výskumní pracovníci;

—	pedagógovia pracovníkov s mládežou;

—	miestne spoločenstvá a obce;

—	národné agentúry pre program Erasmus+ Mládež a Európsky zbor solidarity;

—	zastúpenia mládeže a mladých ľudí a

—	tvorcovia politík pre mládež.

Všetci účastníci v spoločenstve praxe pre prácu s mládežou majú v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti rôzne mandáty, úlohy a kapacity pre ďalší rozvoj práce s mládežou.

(1) Pojem „spoločenstvo praxe“ je teoretický pojem, ktorý vytvorili pedagogickí psychológovia Jean Lave a Étienne Wenger.

PRÍLOHA III

Infografika o európskom programe práce s mládežou

1.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 415/16

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o podpore demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí v Európe

(2020/C 415/09)

RADA A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCICH V RADE,

UZNÁVAJÚC, ŽE:

Európska únia je založená na hodnotách, ako sú demokracia, pluralizmus, rovnosť a právny štát. Dodržiavanie ľudských práv, sloboda, nediskriminácia, tolerancia a ochrana menšín sú nescudziteľnými základnými zásadami európskej myšlienky (1).

Demokracia a spoločnosť, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, zásady právneho štátu a solidarita, sa nikdy nesmú považovať za samozrejmosť; musia sa chrániť, posilňovať a podporovať spoločne zo strany politických aktérov, spoločnosti, podnikov, akademickej obce, médií, a to v rámci formálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj zo strany každého jedného z nás.

Mladí ľudia by mali mať možnosť zmysluplne sa zúčastňovať na rozhodovaní o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Majú právo na slobodu prejavu, prístup k informáciám a na ochranu pred diskrimináciou. Majú právo na vzdelávanie, odbornú prípravu a prácu s mládežou, ktoré im umožňujú dozvedieť sa okrem iného o ľudských právach a základných slobodách a pripravia ich na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti.

Tvorivosť mladých ľudí je nevyhnutná pre živú demokraciu v Európe. Mládežnícke kultúry, hnutia, skupiny, organizácie a iniciatívy môžu mať rozhodujúci vplyv na politický vývoj a spoločenské zmeny. Iniciatívy v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, boja proti rasizmu a v oblasti sociálnej rozmanitosti sú len niekoľkými príkladmi problémov, do riešenia ktorých sa mladí ľudia v Európe často zapájajú.

Mladosť je rozhodujúcou fázou života, ktorá si z politického hľadiska zasluhuje osobitnú pozornosť. Mladí ľudia v rámci Európy pochádzajú z rôznych prostredí, majú rôzne záujmy a schopnosti a čelia mnohým výzvam na individuálnej aj spoločenskej úrovni. Otvorenie životných príležitostí pre jednotlivcov, najmä pre mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí, a podpora demokratického povedomia mladých ľudí sú úlohy, ktoré si vyžadujú širokú podporu zo strany spoločnosti a primerané politické opatrenia.

Médiá a digitálne technológie ponúkajú veľký potenciál na posilnenie dôvery v demokraciu tým, že mladým ľuďom poskytujú významné príležitosti na prístup k informáciám potrebným na demokratickú angažovanosť, interakciu s druhými ľuďmi na veľké vzdialenosti, vyjadrenie ich názorov, uplatňovanie ich práv a aktívnu občiansku angažovanosť. Digitalizácia zároveň so sebou prináša niektoré negatívne prvky, ktoré môžu ohroziť demokraciu, ako sú dezinformácie, polarizácia, propaganda a nenávistné prejavy.

Cieľom Európskej únie je podporovať účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe (2).

Jednou z hlavných zásad stratégie EÚ pre mládež (2019 – 2027) je podpora inkluzívnej participatívnej demokracie. Cieľom stratégie EÚ pre mládež je podporovať zapojenie mladých ľudí v Európe do formovania spoločnosti a politiky. V tejto súvislosti sa názory mladých ľudí zohľadňujú napríklad prostredníctvom dialógu EÚ s mládežou a 11 európskych cieľov v oblasti mládeže (3). Európske ciele v oblasti mládeže č. 1 (spájanie EÚ s mládežou) a č. 9 (priestor a účasť pre všetkých) sú obzvlášť dôležité z hľadiska demokratickej účasti mladých ľudí.

BERÚ NA VEDOMIE:

Myšlienky a názory mladých ľudí, ktoré zazneli na Konferencii EÚ s mládežou v októbri 2020, boli zamerané na tému priestoru a účasti pre všetkých a poskytujú cennú inšpiráciu pre opatrenia na podporu demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí v Európe. Tieto myšlienky a názory mladých ľudí sa týkajú

—	zabezpečenia toho, aby sa kritické myslenie stalo povinnou súčasťou školských osnov;

—	procesov spolurozhodovania na všetkých úrovniach, do ktorých sú zapojení mladí ľudia a mládežnícke organizácie, vykonávaných prostredníctvom prístupu založeného na právach;

—	zníženia veku na hlasovanie a kandidovanie vo voľbách na 16 rokov vo všetkých voľbách a zároveň odstránenia všetkých prekážok brániacich hlasovaniu vo voľbách a zabezpečenia podpory účasti na voľbách;

—	špecifických procesov, ktoré zosilňujú hlas mladých ľudí z menšín a zabezpečujú ich priame zapojenie;

—	financovania stálych štruktúr účasti;

—	nových európskych možností financovania na zriaďovanie a udržiavanie priestorov pre mládež;

—	prioritného vytvárania bezpečných digitálnych priestorov pre mladých ľudí a podpory digitálnej gramotnosti na európskej úrovni prostredníctvom medziodvetvového prístupu.

SA DOMNIEVAJÚ, ŽE:

10.

Na to, aby sa u mladých ľudí rozvíjalo demokratické povedomie, musia mať možnosť zažiť sebauplatnenie, preberanie iniciatívy a spoločnú tvorbu. Získavajú pritom skúsenosti s demokratickými procesmi a kompetencie, ktoré sú základom živej demokracie. Základnou súčasťou tohto inkluzívneho procesu sú skúsenosti s kultúrou otvorenej diskusie, zvyšovanie tolerancie rôznych názorov a spôsobov života a rozvíjanie schopnosti dosiahnuť kompromis, akceptovať väčšinové rozhodnutia a chrániť menšiny.

11.

Podpora demokratickej angažovanosti znamená stimulovanie mladých ľudí, aby mysleli samostatne, kriticky a diferencovaným spôsobom a aby boli aktívnymi občanmi, a zároveň ich nabádanie k tomu, aby posúdili, či ich prostredie ochraňuje európske spoločné hodnoty a zaručuje ich práva. Môže sa tým posilniť samostatnosť mladých ľudí, ich schopnosť prijímať vlastné rozhodnutia a občianska odvaha a môže im to umožniť formovať nielen svoj vlastný život, ale aj politiku a spoločnosť v Európe, a to v súlade s demokratickými zásadami a v duchu solidarity.

12.

Európska spolupráca vychádza z rozmanitosti, porozumenia a otvoreného dialógu. Tento základný konsenzus prispieva k demokratickej kultúre aj súdržnosti v Európe a tvorí pevný základ pre demokratickú angažovanosť mladých ľudí. Pomáha bojovať proti nedemokratickým, neľudským, sexistickým, rasistickým, diskriminačným a vylučujúcim tendenciám v našej spoločnosti a môže tiež prispieť k predchádzaniu násilnému extrémizmu.

13.

Všetci mladí ľudia potrebujú prístupové body, podporu a príležitosti, ktoré im umožnia prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, vyjadrovať svoje názory, zažiť sebauplatnenie a slobodne prispievať k demokratickému životu v Európe. Digitálny a fyzický priestor pre mladých ľudí by mali spoločne navrhovať samotní mladí ľudia, mali by ich poskytovať vládne a mimovládne subjekty a mali by sa podporovať vo všetkých formách formálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy. To si tiež vyžaduje silnú a nezávislú občiansku spoločnosť. Obzvlášť dôležité sú formy sebaorganizácie a presadzovania svojich záujmov, ako sú mládežnícke organizácie a rady mládeže, v ktorých sa mladí ľudia učia prevziať zodpovednosť za seba a iných.

14.

Na to, aby mali všetci mladí ľudia možnosť zažiť demokraciu, sa vyžaduje inkluzívny prístup, ktorý zohľadňuje ich rozmanitosť v mnohých ohľadoch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať mladým ľuďom, ktorí v dôsledku individuálneho alebo štrukturálneho znevýhodnenia majú len obmedzený prístup k participatívnym procesom, príležitostiam na prácu s mládežou a interakciám s inými aktérmi občianskej spoločnosti, pričom treba mať na pamäti riziko prierezovej diskriminácie.

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE:

15.

Zásady neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a najmä hodnoty a postupy práce s mládežou, ponúkajú mnoho príležitostí na podporu demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí. To je možné predovšetkým preto, že činnosti v oblasti práce s mládežou sú svojou povahou orientované na proces a účasť, sú zamerané na organizovanú aj neorganizovanú mládež a sú úzko prepojené s potrebami a záujmami mladých ľudí. Odborné znalosti a metódy uplatňované v práci s mládežou môžu slúžiť ako inšpirácia pre iné odvetvia. Práca s mládežou má preto potenciál zohrávať zjednocujúcu a koordinačnú úlohu pri podpore demokracie a politickej účasti mladých ľudí, a to od miestnej až po európsku úroveň.

16.

Okrem toho by sa v rámci sektora práce s mládežou mali rozvíjať inovačné koncepcie a postupy s kritickým a emancipačným prístupom, ktoré by sa zameriavali na samostatnosť mladých ľudí, ich zmysel pre iniciatívu a príležitosti na spoločnú tvorbu. Za východiskový bod možno považovať existujúce koncepcie, ako je vzdelávanie v oblasti ľudských práv, medzikultúrne a globálne vzdelávanie, digitálna a mediálna gramotnosť a občianska výchova. Pri týchto skúsenostiach by mali mladých ľudí sprevádzať platení a dobrovoľní pracovníci s mládežou, ktorí by sa mali podporovať pri výmene osvedčených postupov a získavaní osobných zručností a schopností.

17.

Demokratické povedomie a angažovanosť podporujú rôzne európske programy. Program Erasmus+ a program Európskeho zboru solidarity sú obzvlášť vhodnými rámcami na cielenú podporu zapojenia mladých ľudí prostredníctvom medzikultúrneho dialógu a partnerského učenia, najmä pokiaľ ide o spoločné európske hodnoty a otázky.

18.

Demokratické povedomie a demokratická angažovanosť mladých ľudí pomáhajú zvyšovať odolnosť spoločnosti. Je to zjavné najmä v situáciách, keď sú základné demokratické zásady a práva obmedzené v dôsledku mimoriadnych okolností (napr. pandémia COVID-19). Mladí ľudia, ktorí dobre chápu, čo je demokracia, sú totiž schopní lepšie rozlišovať medzi stratégiami na riešenie takých výziev, ktoré sú s demokraciou zlučiteľné, a tými, ktoré nie sú. Okrem toho je nevyhnutné, aby boli práva a slobody mladých ľudí počas dočasných obmedzení chránené a aby sa po skončení obmedzení v plnej miere a okamžite obnovili. Platí to najmä preto, že mladí ľudia, najmä tí, ktorí majú menej príležitostí, často patria medzi skupiny najviac zasiahnuté krízou.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY A NA PRIMERANÝCH ÚROVNIACH:

19.

Vo vhodných prípadoch vytvárali alebo pokračovali na trvalom základe v sektorových a medziodvetvových programoch financovania a iniciatívach na všetkých úrovniach v rámci členských štátov s cieľom zvýšiť u mladých ľudí chápanie a oceňovanie demokracie a rozmanitosti. Tieto programy by mali poskytovať priestor a príležitosti dozvedať sa o demokratickej angažovanosti a zažiť ju, a to ako súčasť skupiny, ako aj individuálne, pričom by sa mal zabezpečiť prístup pre všetkých mladých ľudí, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí. Mali by sa posilniť najmä mládežnícke organizácie a mládežnícke iniciatívy, ktoré sú vyjadrením schopnosti mladých ľudí sami sa organizovať, v ich schopnosti podporovať toto úsilie.

20.

Presadzovali vzdelávanie v oblasti demokracie a ľudských práv vo všetkých sektoroch a na všetkých úrovniach vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania; a podporovali úzku a trvalú spoluprácu v týchto otázkach naprieč odvetviami. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výchove k aktívnemu občianstvu a výchove k demokracii, a to zvážením širokej škály postupov a vzdelávacích prostredí a podporou rozvoja kľúčových občianskych kompetencií, ako sa stanovuje v odporúčaní Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (4) a v odporúčaní Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (5).

21.

Umožnili mladým ľuďom reagovať na potenciál a výzvy digitalizácie a zúčastňovať sa na online komunikácii aktívnym a sebareflexívnym spôsobom (6). Na tento účel sa musí podporovať predovšetkým digitálna a mediálna gramotnosť mladých ľudí a osôb, ktoré ich podporujú (napr. pracovníci s mládežou, učitelia), najmä schopnosť vyrovnať sa s nadmerným množstvom informácií, dezinformáciami, nenávistnými prejavmi a inými formami škodlivého obsahu. Osobitný dôraz by sa mal klásť na poskytovanie vhodných podporných nástrojov, ako aj na zabezpečenie vysokej úrovne kvality inteligentných riešení v oblasti práce s mládežou a digitálnych participatívnych procesov. Pre všetkých mladých ľudí, najmä mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, sa musí zabezpečiť bezbariérový prístup k digitálnym médiám.

22.

Uznali osobitný záujem a aktívnu občiansku angažovanosť mladých ľudí v záležitostiach, ako je environmentálna, sociálna a hospodárska udržateľnosť, ľudské práva, medzigeneračná rovnosť, rodová rovnosť a vplyv digitalizácie, a aktívne ich podporovali v ich úsilí o formovanie príslušných politických a sociálnych procesov. Malo by sa podporovať najmä zapojenie mladých ľudí na miestnej úrovni, napríklad v študentských radách, miestnych mládežníckych organizáciách alebo mládežníckych iniciatívach.

23.

Primerane presadzovali a podporovali dostupné fyzické a digitálne štruktúry práce s mládežou a inteligentné riešenia v oblasti práce s mládežou, najmä v dôsledku opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, s cieľom poskytnúť mladým ľuďom slobodné, otvorené a bezpečné priestory a príležitosti na osobný rozvoj.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVOMOCÍ A NA PRIMERANÝCH ÚROVNIACH S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

24.

Ďalej rozvíjali účasť mladých ľudí na politických procesoch v súlade s uznesením Rady o podpore politickej účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe (7), a tým ďalej posilňovali zmysluplnú a udržateľnú účasť všetkých mladých ľudí na rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach.

25.

V relevantných prípadoch zabezpečili, aby boli politické procesy a rozhodnutia na všetkých úrovniach prístupné, transparentné a pochopiteľné, a to prostredníctvom využívania informácií a komunikácie spôsobom vhodným pre mládež. Súčasťou toho by malo byť najmä poskytovanie spätnej väzby mladým ľuďom o výsledkoch procesov účasti mládeže. Informácie sa musia šíriť cielene, aby sa dostali ku všetkým mladým ľuďom bez ohľadu na prostredie, v ktorom žijú. Mali by sa vypracovať vhodné komunikačné stratégie na európskej úrovni v spolupráci s mládežníckymi informačnými sieťami a inými zainteresovanými stranami v oblasti mládeže, ako je Európska agentúra pre informácie a poradenstvo pre mládež a sieť Eurodesk.

26.

Predstavili a presadzovali koncepcie demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti pre mladých ľudí ako pokračujúcu a kľúčovú súčasť práce s mládežou a uznali sektor práce s mládežou ako vhodný priestor na poskytovanie príležitostí pre mladých ľudí na ich rozvoj a prispievanie k demokratickej spoločnosti. To zahŕňa zabezpečenie vhodných rámcových podmienok a primeraných finančných zdrojov na všetkých úrovniach v rámci existujúcich štruktúr, ako aj zvýšenú tematickú odbornú prípravu, zručnosti a kvalifikácie pre pracovníkov s mládežou.

27.

Podporovali ďalší rozvoj a prepracovanie prístupov k zvyšovaniu demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí. Tieto môžu vychádzať z existujúcich koncepcií pedagogiky (8) a demokracie, aktívneho občianstva a vzdelávania/odbornej prípravy v oblasti ľudských práv, ako aj z práce Rady Európy a organizácií občianskej spoločnosti v tejto oblasti. Tieto prístupy by sa mali odovzdávať odborníkom z praxe prostredníctvom pravidelných programov odbornej prípravy a môžu slúžiť ako inšpirácia pre prax programov EÚ pre mládež alebo rozvoj rámca založeného na kompetenciách pre formálne a neformálne vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti práce s mládežou (9). Mali by sa vytvoriť aj príležitosti na vzájomné vzdelávanie v rámci sektora práce s mládežou, a to medzi odborníkmi z praxe, akademikmi, tvorcami politík a mladými ľuďmi, ako aj medzi sektormi.

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

28.

Zohľadnila záujmy mladých ľudí a ich demokratickú angažovanosť ako prierezovú otázku v európskych procesoch a programoch, ako je Konferencia o budúcnosti Európy, akčný plán digitálneho vzdelávania alebo európsky vzdelávací priestor, a pri vykonávaní príslušných platných programov EÚ, Európskej zelenej dohody, Európskeho piliera sociálnych práv a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, a to v posilnenej spolupráci s Radou Európy.

29.

Zdôrazňovala výskumné činnosti a nástroje na zhromažďovanie dôkazov, ktorými sa analyzuje vplyv programov financovaných EÚ na podporu demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí.

30.

Posilnila európske činnosti s partnerskými krajinami financované z programov EÚ s cieľom ďalej podporovať demokratické povedomie a demokratickú angažovanosť mladých ľudí a pokračovať v rozvíjaní práce s mládežou prostredníctvom spolupráce a výmeny.

VYZÝVAJÚ VŠETKÝCH AKTÉROV ZAPOJENÝCH DO ČINNOSTÍ EURÓPSKEJ SPOLUPRÁCE V OBLASTI MLÁDEŽE, ABY SA USILOVALI:

31.

Pri vykonávaní programov financovania v rámci programu Erasmus+ a iniciatívy Európskeho zboru solidarity klásť dôraz na otázky, ako sú európske hodnoty a identita, demokracia, akceptovanie rozmanitosti, ľudské práva, rodová rovnosť, ochrana menšín, kritické myslenie, nové formy účasti a občianska aktivita. Mal by sa zabezpečiť inkluzívny a otvorený prístup, jednoduché postupy a primerané zdroje pre projekty, ktoré môžu mladým ľuďom ponúknuť možnosť iniciovať, prispieť a vyjadriť svoj názor. Tieto skutočnosti by sa mali zohľadniť najmä v prípade špecializovaných opatrení týkajúcich sa účasti a solidarity.

32.

Zabezpečiť, aby programy EÚ pre mládež zohľadňovali potreby, záujmy a rozmanitosť mladých ľudí. Súčasťou toho sú ľahko dostupné informácie o financovaní komunikované formou vhodnou pre mládež, podpora vlastných projektových iniciatív mladých ľudí a zohľadnenie organizátorov programov a ich potrieb. Programy by prípadne mali byť schopné dosiahnuť zlepšenia, ktoré kladú ešte väčší dôraz na iniciatívu mladých ľudí, a tým aj na ich demokratickú angažovanosť a skúsenosti.

(1) Článok 2 Zmluvy o Európskej únii.

(2) Článok 165 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3) Príloha 3 k uzneseniu Rady o rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže: stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 (2018/C 456/01).

(4) Odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1).

(5) Odporúčanie Rady o presadzovaní spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (Ú. v. EÚ C 195, 7.6.2018, s. 1).

(6) Závery Rady o inteligentnej práci s mládežou (Ú. v. EÚ C 418, 7.12.2017, s. 2) a závery Rady o digitálnej práci s mládežou (Ú. v. EÚ C 414, 10.12.2019, s. 2).

(7) Uznesenie Rady o podpore politickej účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe (Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 10).

(8) Najmä pojmy kritická a emancipačná pedagogika.

(9) Závery Rady o vzdelávaní a odbornej príprave pracovníkov s mládežou (Ú. v. EÚ C 412, 9.12.2019, s. 12).

PRÍLOHA

Referenčné dokumenty

Pri prijímaní týchto záverov Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúci v Rade berú na vedomie tieto dokumenty:

—	Uznesenie Rady o rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže: stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 (Ú. v. EÚ C 456, 18.12.2018, s. 1)

—	Uznesenie Rady o podpore politickej účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe (Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 10)

—	Závery Rady o mládeži v rámci vonkajšej činnosti (8629/20)

—	Závery Rady o mediálnej gramotnosti v neustále sa meniacom svete (Ú. v. EÚ C 193, 9.6.2020, s. 23)

—	Závery Rady o vzdelávaní a odbornej príprave pracovníkov s mládežou (Ú. v. EÚ C 412, 9.12.2019, s. 12)

—	Závery Rady o digitálnej práci s mládežou (Ú. v. EÚ C 414, 10.12.2019, s. 2)

—	Odporúčanie Rady o presadzovaní spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (Ú. v. EÚ C 195, 7.6.2018, s. 1)

—	Odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1)

—	Závery Rady o inteligentnej práci s mládežou (Ú. v. EÚ C 418, 7.12.2017, s. 2)

—	Závery Rady o úlohe sektora mládeže v rámci integrovaného a medziodvetvového prístupu k prevencii násilnej radikalizácie mladých ľudí a k boju proti takejto radikalizácii (Ú. v. EÚ C 213, 14.6.2016, s. 1)

—	Parížska deklarácia ministrov školstva členských štátov Európskej únie zo 17. marca 2015 o podpore občianstva a spoločných hodnôt, akými sú sloboda, tolerancia a nediskriminácia prostredníctvom vzdelávania

—	Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989

—	Európska komisia: Rýchly prieskum Eurobarometra 478 – Ako vybudujeme silnejšiu a jednotnejšiu Európu? Názory mladých ľudí, marec 2019 (1)

—	Európsky parlament: Štúdia – Zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť: reakcia EÚ, 2017 (2)

—	Odporúčanie CM/Rec(2010)7 prijaté Výborom ministrov Rady Európy určené členským štátom týkajúce sa Charty Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach

—	Rada Európy: Referenčný rámec kompetencií pre demokratickú kultúru: Zväzok 1 – Kontext, koncepcie a model, 2018 (3)

(1) https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/86162

(2) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/578039/EXPO_STU(2017)578039_EN.pdf

(3) https://rm.coe.int/prems-008318-gbr-2508-reference-framework-of-competences-vol-1-8573-co/16807bc66c

1.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 415/22

Závery Rady o digitálnom vzdelávaní v európskych vedomostných spoločnostiach

(2020/C 415/10)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

BERÚC DO ÚVAHY:

politické súvislosti uvedené v prílohe,

ZDÔRAZŇUJÚC, ŽE:

Vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava sú európskou silnou stránkou založenou na demokratických hodnotách a myšlienke osvietenstva. Rozsiahle šírenie digitálnych technológií a prístupu k internetu prinášajú nové možnosti a výzvy.

Zrýchľuje sa digitálna transformácia našich vedomostných spoločností a zvyšuje dostupnosť digitálnych služieb a údajov. Prináša to so sebou zmeny na pracovnom trhu, ako aj nové profily pracovných miest a dopyt po digitálnych kompetenciách (1) v rámci zručností pre 21. storočie. Účinky digitálnej transformácie našich vedomostných spoločností z dlhodobého hľadiska ešte umocní rastúci vplyv umelej inteligencie, (2) ktorá môže ponúknuť sľubné nové možnosti učenia sa, výučby a školenia v budúcnosti. Kľúčový význam pre to, aby všetci jednotlivci a občania dokázali tomuto vývoju porozumieť, podieľať sa na ňom a formovať ho, má vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava.

Pandémia COVID-19 a jej pretrvávajúci dosah na systémy a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy v Európe vyzdvihujú naliehavú potrebu lepšieho pochopenia a priebežného hodnotenia využívania, prínosov a výziev technológií digitálneho vzdelávania (3) a úrovní digitálnych kompetencií, a to aj v kontexte celoživotného vzdelávania.

Pandémia COVID-19 ešte viac vyzdvihla naliehavú potrebu celostného prístupu k digitálnemu vzdelávaniu. Vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava v záujme uspokojenia súčasných požiadaviek nevyhnutne zahŕňajú aj digitálne a nedigitálne formy učenia sa a výučby vrátane prístupov ako zmiešané učenie (4) a dištančné vzdelávanie (5). Je to príležitosť na skvalitnenie vzdelávania a odbornej prípravy zameraných na učiacich sa v súlade so špecifickými potrebami jednotlivcov.

Digitálne vzdelávanie (6) je zásadným faktorom pri určovaní podoby digitálnej transformácie, sprístupňovaní ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania a umožňovaní vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých. Je preto dôležité, aby sa zohľadnil jeho spoločenský rozmer a aby sa považovalo za súčasť zásadnej kultúrnej transformácie. Táto kultúrna transformácia kladie základy pre to, aby všetci jednotlivci a občania mohli využívať údaje, digitálne technológie a infraštruktúry bez obáv a bezpečne, a pritom náležite dodržiavali pravidlá ochrany údajov, a aby sa mohli aktívne podieľať na politickom rozhodovaní, spoločenskom vývoji a pracovnom trhu.

Digitálne vzdelávanie by malo byť zamerané na učiacich sa a podporovať všetkých jednotlivcov a občanov v sebaistom, slobodnom a zodpovednom rozvíjaní ich osobnosti a zručností. Ako neoddeliteľná súčasť vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy by digitálne vzdelávanie malo podliehať zásade integrity a kvalitatívnej spoľahlivosti. Malo by tiež prispievať k lepšej dostupnosti vzdelávacieho obsahu a pedagogických postupov, k väčšej sociálnej inklúzii, ako aj k lepšiemu nadobúdaniu kompetencií v záujme úspešného vzdelávania pre všetkých. V digitálnom vzdelávaní by sa mali zohľadniť nové technológie, ako napríklad umelá inteligencia, a ich bezpečné, pedagogicky fundované a etické využívanie.

Digitálne vzdelávanie by malo brať do úvahy aj pohodlie učiacich sa, učiteľov, školiteľov a vychovávateľov, ako aj rodičov a opatrovateľov, napríklad pokiaľ ide o bezpečné vzdelávacie prostredia. Malo by tiež prispieť k tomu, aby sa uľahčil prístup všetkých občanov k informáciám a podporila aktívna kultúrna, ekonomická a sociálna účasť na európskych vedomostných spoločnostiach.

Digitálne vzdelávanie by malo podporovaním občianskych kompetencií prispievať k rozvíjaniu povedomia o občianstve vrátane digitálneho občianstva. (7) Medzi tieto kompetencie patrí aj kritické pristupovanie k informáciám, vďaka ktorému sa môžu občania orientovať v digitálnom svete a vytvoriť si predstavu o základných hodnotách, ako sú demokracia a sloboda prejavu.

10.

Každý Európan by mal mať možnosť aktívne sa podieľať na digitálnej transformácii spoločnosti a využívať vhodné, dostupné a bezpečné vzdelávacie prostredia. Ľudské právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, uvedené v Európskom pilieri sociálnych práv a chránené Chartou základných práv Európskej únie, musí byť zaručené za každých okolností.

11.

V záujme odstránenia digitálnej rodovej priepasti v oblastiach IKT a STEM je kľúčové, aby sa vo všetkých druhoch a na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy zohľadnil rodový aspekt.

12.

Prístup k možnostiam digitálne podporovaného vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy má zásadný význam. Napriek kľúčovej úlohe a pozitívam formátov prezenčného učenia sa a výučby podmieňuje prístup k vysokokvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave s pomocou a prostredníctvom technológií digitálneho vzdelávania budúcu životaschopnosť európskych vedomostných spoločností, ako aj európsky inovačný systém, ktorý umožňuje zelenú a digitálnu transformáciu, zabezpečuje udržateľný rast, pracovné miesta a príležitosti a podporuje osobný rozvoj.

13.

Silná Európa sa zakladá na kultúre spoločných hodnôt, zdieľania, obnovy a otvorenosti voči novým formám vzájomnej výmeny, ako aj na účasti a spolupráci medzi občanmi, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy, súkromným sektorom a rôznymi národnými systémami vzdelávania. Online komunity, (8) ktoré (na miestnej, regionálnej, národnej úrovni a na úrovni Únie) zdieľajú postupy, sú viditeľnejšie a v budúcnosti budú rásť.

S VEDOMÍM, ŽE:

14.

V súlade so zásadou subsidiarity nesú zodpovednosť za obsah výučby a organizáciu systémov vzdelávania členské štáty.

15.

V členských štátoch a v rámci Únie sa digitálne vzdelávanie v rôznych druhoch a na rôznych stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy realizuje v rôznej miere. Skúsenosti s technológiami digitálneho vzdelávania sa v jednotlivých častiach Únie líšia a do veľkej miery závisia od rámcov politiky a riadenia, od infraštruktúry a technického vybavenia, ako aj od finančných a ľudských zdrojov. K tým patria najmä dobre pripravení učitelia, školitelia, vychovávatelia a iní pedagogickí a administratívni pracovníci vrátane vedúcich pracovníkov inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy.

16.

Núdzová situácia, akou je pandémia COVID-19, vyvolala rýchlu reakciu. Členské štáty zatvorili väčšinu svojich vzdelávacích a školiacich pracovísk a požiadali inštitúcie, aby pokračovali vo výučbe, školení, učení sa a hodnotení prevažne na diaľku.

17.

Opatrenia, ktoré členské štáty a ich inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy prijali na základe svojej vnútroštátnej situácie, poukázali na to, aké je dôležité orientovať sa v digitálnom vzdelávaní, pomohli posilniť digitálne kapacity systémov vzdelávania a odbornej prípravy a poskytli učiteľom, školiteľom, vychovávateľom a iným pedagogickým pracovníkom možnosti profesijného rozvoja.

18.

Napriek veľkému úsiliu všetkých členských štátov kroky, ktoré sa v tejto núdzovej situácii podnikli, aby sa uľahčil prístup na diaľku, odhalili spoločné výzvy a slabé stránky systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Únii.

a)	Počas pandémie COVID-19 sa v členských štátoch v rôznej miere neraz ukázalo, že veľa učiacich sa nemôže v plnom rozsahu uplatniť svoje právo na vzdelávanie a odbornú prípravu pre nedostatočný vhodný fyzický a technologický prístup. (9)

Bezpríkladná výzva, akú so sebou priniesla pandémia COVID‐19, odhalila naliehavú potrebu lepšieho sprostredkovania digitálnych kompetencií pre každého, aby sa všetkým jednotlivcom a občanom zaručil rovnocenný prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, a to najmä v situáciách, keď sa vzdelávanie a odborná príprava poskytujú na diaľku. S osobitnými problémami sa stretli učiaci sa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

c)	Hoci sa prechod na digitálne vzdelávanie počas pandémie COVID‐19 urýchlil, vývoj a využívanie nových foriem šírenia vedomostí môžu, ak neprebiehajú uvedomele a cielene, kopírovať tradičnejšie formy výučby a učenia sa.

Pandémia COVID-19 narušila aj kontinuitu nadnárodných aktivít v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Týka sa to cezhraničného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj mobility v rámci programu Erasmus+, najmä mobility študentov a pracovníkov v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ako aj odborného vzdelávania a prípravy (OVP).

Zatvorenie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy spôsobené pandémiou COVID-19 pozmenilo rolu učiteľov, školiteľov, vychovávateľov a iných pedagogických pracovníkov, ktorí museli nájsť nové spôsoby, ako udržať kontakt s učiacimi sa a podporovať ich v samostatnej práci, či už v kolaboratívnych vzdelávacích prostrediach, alebo inak. Upozornilo tiež na potrebu spolupráce, budovania kapacít, špecifickej odbornej prípravy na digitálnu výučbu, ako aj na potrebu pomocných opatrení medzi učiteľmi, školiteľmi a sieťami pedagogického vzdelávania, ako aj medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy.

UZNÁVAJÚC, ŽE:

19.

Digitálna priepasť v členských štátoch a v rámci Únie ostáva naďalej výzvou, keďže môže ešte prehĺbiť aj iné existujúce štrukturálne nerovnosti vrátane sociálno-ekonomických a rodových nerovností.

20.

V súvislosti s technológiami digitálneho vzdelávania sa musí zaručiť ochrana údajov a technologická suverenita členských štátov a ich občanov bez ohľadu na naliehavosť situácie. V súvislosti s nárastom tvorby a šírenia vzdelávacieho digitálneho obsahu sa musia uznať právne a etické zásady, na ktorých spočíva duševné vlastníctvo.

21.

Nové formy prenosu vedomostí a nové vzdelávacie prostredia, a to aj v podobe spolutvorby, podporujú širšie prepojenie medzi formálnym vzdelávaním a odbornou prípravou a neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa. Výmena osvedčených postupov na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie umožňuje urýchliť začleňovanie technológií digitálneho vzdelávania do všetkých foriem učenia sa a podporovať vysokú kvalitu a inkluzívnosť vo výučbe a učení sa.

22.

Technológie digitálneho vzdelávania poskytujú nové možnosti učenia sa a výučby a hrajú dôležitú rolu pri zabezpečovaní vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy. Môžu dopĺňať priamu interakciu v podobe prezenčnej výučby a školenia, ako aj nedigitálne najlepšie postupy a prostriedky výučby a učenia sa, ktoré majú naďalej svoje opodstatnenie a nedajú sa úplne nahradiť virtuálnymi formátmi.

23.

Ak má technológia podporovať kvalitu a inkluzívnosť vzdelávania, musia ju sprevádzať bezpečné vzdelávacie prostredia a pedagogické prístupy. Zásadnú úlohu pri vývoji inovačných a dostupných technológií digitálneho vzdelávania zohrávajú spoločnosti zamerané na vzdelávacie technológie vrátane startupov a MSP, ktoré tak podporujú digitálne vzdelávanie, ako aj digitálnu transformáciu európskych ekonomík. Kľúčom k tomu, aby tieto spoločnosti mohli prosperovať, sú podmienky naklonené inovácii a primerané možnosti financovania.

24.

Digitálne vzdelávanie musí klásť dôraz na význam pedagogických koncepcií, nástrojov a metód učenia sa a výučby. Vzdelávací výskum môže prispieť k vývoju inovačných koncepcií vo vzdelávaní a odbornej príprave a môže umožniť lepšie pochopiť dosah digitálnej transformácie na učenie sa a výučbu, ako aj na systémy vzdelávania a odbornej prípravy.

25.

Sprostredkovanie digitálnych kompetencií vo všetkých druhoch a na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy by malo ísť vždy súbežne s príslušným súborom súvisiacich kľúčových kompetencií vrátane životných zručností a malo by sa opierať o modernú dostupnú infraštruktúru, vybavenie a technológiu. Vhodný súbor digitálnych, odborných a technických zručností a kompetencií, ktoré môžu prispieť k zamestnateľnosti, si vyžadujú predovšetkým programy odborného vzdelávania a prípravy vrátane programov na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu.

26.

Medzinárodne konkurencieschopný a udržateľný európsky inovačný systém závisí od vysokokvalitných a inkluzívnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Počíta tiež s excelentným výskumným systémom, v ideálnom prípade úzko prepojeným so vzdelávaním a odbornou prípravou. Pridanou hodnotou pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy, napr. pri tvorbe politík alebo pedagogickom uplatňovaní, bude preto rýchly presun zistení z výskumu a inovácie, napr. zo vzdelávacieho výskumu, ako aj spolutvorba a testovanie inovačných riešení v digitálnom vzdelávaní.

BERÚC NA VEDOMIE, ŽE:

27.

Európska komisia zverejnila obnovený akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 s názvom Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku, (10) na ktorý by mal nadviazať proces spolutvorby s členskými štátmi, ak to bude vhodné a relevantné.

28.

Jeho hlavné ciele, ktorými je podpora vývoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania a zlepšenie digitálnych zručností a kompetencií pre digitálnu transformáciu, môžu prispieť k strategickejšiemu prístupu k digitálnemu vzdelávaniu na úrovni Únie.

29.

Vysokovýkonný ekosystém digitálneho vzdelávania (11) by mal umožniť vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu pomocou relevantnej infraštruktúry, pripojiteľnosti, plánovania digitálnej kapacity a organizačnej spôsobilosti, ktoré môžu prispieť k flexibilnejšiemu prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave kdekoľvek a pre každého. Je základom úspešnej realizácie digitálneho vzdelávania a predpokladom štrukturálnej transformácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

30.

Učitelia, školitelia, vychovávatelia a iní pedagogickí pracovníci a učiaci sa všetkých vekových skupín vo všetkých druhoch a na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy potrebujú digitálne kompetencie a vhodné pedagogické prístupy, aby mohli vo vzdelávaní zmysluplne využívať digitálne technológie. Pri sprostredkovaní digitálnych kompetencií by sa mal zohľadniť vekový a rodový aspekt, ako aj mediálna, digitálna a dátová gramotnosť, kritické myslenie a boj proti nepravdivým informáciám a dezinformáciám, nenávistným a škodlivým slovným prejavom, kyberšikanovaniu a závislosti, a tiež bezpečnostné otázky, ako je ochrana súkromia, ochrana údajov a práva na ochranu duševného vlastníctva.

31.

Neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa by sa mali podporovať ako dôležitý spôsob sprostredkovania potrebnej úrovne digitálnej kompetencie ľuďom všetkých vekových skupín mimo formálneho systému vzdelávania v záujme ich profesijného a osobného rozvoja, a to aj so zreteľom na faktory, ako sú sociálne vzťahy a fyzické a duševné zdravie, ako aj digitálna pohoda. Z tohto hľadiska sú dôležité digitálne prostredia a kultúra zmysluplného a etického využívania digitálnych nástrojov. Digitálne možnosti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa majú svoj význam v prvom rade pre mladých, ale aj pre starších ľudí, ktorých obzvlášť postihujú dôsledky pandémie COVID-19.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY PODĽA VNÚTROŠTÁTNYCH PODMIENOK:

32.

Podporovali začleňovanie technológií digitálneho vzdelávania a nadobúdanie digitálnych kompetencií v záujme zlepšenia výučby, odbornej prípravy a učenia sa vo všetkých druhoch a na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj z hľadiska celoživotného vzdelávania.

33.

Presadzovali hodnotenie, zabezpečovanie kvality a potvrdzovanie vzdelávacích výstupov inovačných spôsobov štúdia vrátane digitálnych komponentov.

34.

Zvážili pedagogické modely a vzdelávanie a odbornú prípravu učiteľov, školiteľov a vychovávateľov a iných pedagogických pracovníkov pre lepšie využitie rozmanitých možností, aké ponúkajú technológie digitálneho vzdelávania.

35.

Umožnili učiteľom, školiteľom a vychovávateľom a iným pedagogickým pracovníkom, ako napr. školiteľom učiteľov, počiatočný a kontinuálny profesijný rozvoj a motivovali ich v ňom, aby rozvinuli a zlepšili svoje digitálne zručnosti a kompetencie a základné poznatky o IKT na úroveň, ktorá im umožní sebaisto pracovať s technológiami digitálneho vzdelávania a poskytovať vysokokvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu. Budú sa tak môcť podieľať na tvorbe inovačných vyučovacích a školiacich metód a aplikovanej didaktiky, ktoré sú zamerané na učiacich sa a podporujú kritické a tvorivé myslenie, a vytvárať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávacie prostredia a obsahy. Dobre vyškolení učitelia, ktorí dokážu využívať digitálne technológie zmysluplným vekovo a rodovo citlivým pedagogickým spôsobom, sú kľúčovým faktorom pri zavádzaní vysokokvalitného a inkluzívneho digitálneho vzdelávania pre všetkých.

36.

Podporovali inklúziu všetkých učiacich sa, prekonávanie sociálnych nerovností a digitálnej priepasti, ako aj poskytovanie rovnakého prístupu k vhodným možnostiam a prostrediam digitálneho vzdelávania pre všetkých.

37.

Zvážili investície do digitálneho vzdelávania využitím možností nového Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, najmä hlavných iniciatív Pripojme sa a Rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti, aby tak prispeli k uzdraveniu modernizáciou a posilnením vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy. Zvážili tiež využitie iných možností financovania, ktoré poskytuje Únia, ako Erasmus+, Horizont Európa, Digitálna Európa, Nástroj na prepájanie Európy II, InvestEU, EFRR a ESF+.

VYZÝVA KOMISIU, ABY V SÚLADE SO ZMLUVAMI A S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A VNÚTROŠTÁTNE PODMIENKY:

38.

Zaručila koordinovaný prístup k digitálnemu vzdelávaniu v rámci Komisie a spolu s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami spustila proces strategických úvah o faktoroch umožňujúcich úspešné digitálne vzdelávanie vrátane pripojiteľnosti a digitálnej pedagogiky, infraštruktúry, digitálneho vybavenia, digitálnych zručností učiteľov a študentov, interoperability a dátových štandardov so zreteľom na technologickú suverenitu, súkromie, ochranu údajov a etiku v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy. V tomto procese ďalej v úzkej spolupráci s členskými štátmi a na základe faktov nadviazala na závery Rady o reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa na úrovni EÚ dospelo k spoločnému chápaniu prístupov v záujme účinných, inkluzívnych a príťažlivých procesov učenia sa na diaľku.

39.

V rámci európskeho vzdelávacieho priestoru a v súčinnosti a komplementárnosti s inými relevantnými politikami preskúmala, ako by sa dal podporiť integrovanejší prístup k tvorbe politiky digitálneho vzdelávania prípadným zriadením európskeho centra digitálneho vzdelávania, stavajúc na existujúcich sieťach a iných relevantných opatreniach, aby bolo možné lepšie reagovať na rýchlosť digitálnej transformácie.

40.

Podporovala rozvoj digitálneho vzdelávania v Európe a vyzdvihovala jeho úlohu prostredníctvom európskeho programu v oblasti zručností, európskeho vzdelávacieho priestoru a nového strategického rámca európskej spolupráce, ktorý nahradí ET2020.

41.

Poskytovala informácie o vývoji metód digitálneho vzdelávania a podieľala sa na zdieľaní osvedčených postupov, a to najmä prostredníctvom partnerského učenia medzi členskými štátmi, ako aj informácií o medzinárodnej spolupráci a referenčnom porovnávaní, napr. s Radou Európy, UNESCO a OECD.

42.

Podporovala členské štáty v prebiehajúcej digitálnej transformácii v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy najmä prostredníctvom medzisektorovej spolupráce medzi rôznymi národnými iniciatívami a stratégiami v oblasti digitálneho vzdelávania a spájala orgány, expertov, predstaviteľov vzdelávacieho výskumu, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, občiansku spoločnosť (učiteľské odbory, združenia učiacich sa a rodičov) a súkromný sektor.

43.

Úzko spolupracovala s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami pri využívaní existujúcich národných a európskych ekosystémov digitálneho vzdelávania s vedomím, že vysokovýkonný ekosystém digitálneho vzdelávania si vyžaduje vzdelávací obsah, platformy, služby a nástroje, ktoré sú zamerané na učiacich sa, dôveryhodné, bezpečné, pedagogicky fundované, dostupné a v relevantných prípadoch viacjazyčné, ako aj vyvinuté otvoreným spôsobom a vysokokvalitné. Zahŕňa to tiež riešenie etických aspektov, a to aj v súvislosti s umelou inteligenciou, a podporu ochrany osobných údajov učiacich sa a používateľov a zaručovanie bezpečnej medzinárodnej výmeny prostredníctvom interoperability v súlade s európskymi právnymi predpismi na ochranu údajov.

VYZÝVA KOMISIU A ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V SÚLADE SO SVOJIMI PRÁVOMOCAMI A S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

44.

Na podporu plánov digitálnej transformácie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy účinne využívali digitálny rozmer programu Erasmus+, prípadne synergie s inými relevantnými programami Únie. Prostredníctvom projektov programu Erasmus+ ďalej podporovali profesijný rozvoj učiteľov, ako aj rozvíjanie digitálnych zručností, kompetencií a kapacít, účinné zavádzanie metód a nástrojov digitálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj tvorbu otvorených vzdelávacích zdrojov vo všetkých oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy so zreteľom na celoživotné vzdelávanie. Preskúmali, ako by mohol program Erasmus+ prispieť k lepšej dostupnosti obsahu digitálneho vzdelávania a k väčšej sociálnej inklúzii a podporiť úspešné vzdelávanie všetkých učiacich sa.

45.

Preskúmali možnosť posilnenia synergií medzi rôznymi európskymi, národnými a regionálnymi programami, iniciatívami a projektmi na podporu sociálnej inklúzie; rozvíjali digitálne zručnosti a kompetencie učiacich sa osôb a učiteľov, školiteľov a vychovávateľov, a to najmä osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane tých najodkázanejších; podporovali vývoj inovačných metód a nástrojov učenia sa a výučby a všetkým učiacim sa poskytli možnosť využívať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu.

46.

Prostredníctvom programov Erasmus+ a Horizont Európa, ako aj centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy pokračovali v podpore iniciatívy „Európske univerzity“ a využívali potenciál týchto programov pre rozvoj digitálneho vzdelávania; podporovali šírenie, využívanie a škálovateľnosť relevantných výsledkov projektu Erasmus+ s cieľom informovať tvorcov politík, ako aj pracovníkov v oblasti vzdelávania.

47.

Preskúmali využívanie digitálnych technológií s cieľom poskytnúť väčšiu škálu možností zmiešanej a virtuálnej mobility, ako aj ďalšie flexibilné študijné možnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; podporovali vzájomnú výmenu najlepších postupov v záujme zlepšenia učenia sa a výučby, presadzovali podporné služby a digitálne administratívne postupy, napr. postupy vyvinuté v rámci iniciatívy európska študentská karta alebo Europass.

48.

Ďalej posilňovali a maximalizovali synergie medzi nástrojmi sebahodnotenia (napr. SELFIE, HEInnovate), rámcami (európsky rámec digitálnych kompetencií), participatívnymi podujatiami a propagačnými činnosťami (napr. hackatón v oblasti digitálneho vzdelávania, Európsky týždeň programovania) a existujúcimi platformami (napr. eTwinning, School Education Gateway a EPALE); pokračovali v spolupráci prostredníctvom sietí, ako je koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, a v podpore Siete pre duševné vlastníctvo vo vzdelávaní, spravovanej Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo.

49.

Využívali výskum vrátane výsledkov európskych projektov financovaných v rámci programov Erasmus+ a Horizont Európa a programu Digitálna Európa v záujme posilnenia synergií medzi európskym vzdelávacím priestorom a európskym výskumným priestorom pri napĺňaní ambícií v oblasti digitálneho vzdelávania, akými je podpora a využívanie výskumu pri presadzovaní inovačných pedagogických riešení a pri tvorbe, vykonávaní a hodnotení politík.

50.

Zužitkovali výsledky relevantných publikácií a štúdií členských štátov a medzinárodných organizácií, najmä OECD, UNESCO a Rady Európy, venovaných digitálnemu vzdelávaniu.

(1) Ako sa uvádza v prílohe k odporúčaniu Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2018/C 189/01), digitálna kompetencia zahŕňa sebaisté, kritické a zodpovedné využívanie digitálnych technológií na vzdelávanie, prácu a účasť na dianí v spoločnosti, ako aj interakciu s digitálnymi technológiami. Zahŕňa informačnú a dátovú gramotnosť, komunikáciu a spoluprácu, mediálnu gramotnosť, tvorbu digitálneho obsahu (vrátane programovania), bezpečnosť (vrátane digitálnej pohody a kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti), otázky súvisiace s duševným vlastníctvom, riešenie problémov a kritické myslenie.

(2) Pojem umelá inteligencia sa vzťahuje na systémy IT, ktoré sa vyznačujú inteligentným správaním tým, že analyzujú svoje prostredie a na dosiahnutie daných cieľov vykonávajú kroky, ktoré sú do istej miery samostatné.

(3) Na účely týchto záverov sa technológie digitálneho vzdelávania definujú ako technológie, ktoré umožňujú uľahčovať, analyzovať a zlepšovať výsledky učiacich sa využívaním a riadením vhodných technologických procesov a zdrojov.

(4) V tejto súvislosti sa pod pojmom zmiešané učenie rozumie pedagogický prístup spájajúci prezenčné a online vzdelávanie, o ktorého čase, mieste, dráhe a tempe môže učiaci sa do istej miery rozhodovať.

(5) Na účely týchto záverov pojem dištančné vzdelávanie znamená spôsob vzdelávania, ktorý umožňuje organizovať a poskytovať aktivity súvisiace s výučbou a učením sa na diaľku (napr. pomocou rozhlasu, televízie, internetu alebo elektronických zdrojov).

(6) Digitálne vzdelávanie zahŕňa dve rozdielne, ale navzájom sa dopĺňajúce perspektívy: pedagogické využívanie digitálnych technológií na podporu a skvalitňovanie výučby, učenia sa a hodnotenia a rozvíjanie digitálnych kompetencií učiacich sa a pracovníkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

(7) Digitálne občianstvo je súborom hodnôt, zručností, postojov, vedomostí a kritického pohľadu, ktoré občania v digitálnom veku potrebujú. Digitálny občan vie, ako narábať s technológiami a dokáže ich kompetentne a pozitívne využívať.

(8) Učitelia, školitelia, vychovávatelia a iní pedagogickí pracovníci sú často aktívni na rôznych elektronických portáloch a v online komunitách, ako sú európske elektronické platformy typu EPALE, School Education Gateway, E-Twinning a pod. Prípadne sa zapájajú aj do širších medzinárodných elektronických komunít, napr. prostredníctvom medzinárodných organizácií a nadnárodných podnikov.

(9) EURYDICE (2020). Dosah pandémie Covid-19: zatváranie systémov vzdelávania v Európe.

(10) COM(2020) 624 final.

(11) Na účely týchto záverov sa dá pojem ekosystémy digitálneho vzdelávania chápať ako nevyhnutné prostredie a podmienky zaručujúce vysokokvalitné a inkluzívne digitálne vzdelávanie. Vzťahuje sa predovšetkým na vysokokvalitný obsah, užívateľsky ústretové nástroje, služby s pridanou hodnotou a bezpečné platformy.

PRÍLOHA

Politické súvislosti

Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

Závery Rady o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie Komisie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno- ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013 (1).

Závery Rady o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie (2).

Závery Rady o digitálnej práci s mládežou (3).

Spoločná správa Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (4).

Závery Rady o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy (5).

Uznesenie Rady o novom programe v oblasti zručností pre inkluzívnu a konkurencieschopnú Európu (6).

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o začleňovaní v rozmanitosti s cieľom dosiahnuť vysokú kvalitu vzdelávania pre všetkých (7).

Odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (8).

10.

Závery Rady o posilnených opatreniach na zníženie horizontálnej rodovej segregácie vo vzdelávaní a v zamestnaní (7. decembra 2017).

11.

Závery Rady o rozvoji škôl a excelentnej výučbe (9).

12.

Závery Rady o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie (10).

13.

Odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (11).

14.

Odporúčanie Rady z 22. mája 2019 o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov (12).

15.

Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (13) a závery Rady z 22. mája 2019 o plnení tohto odporúčania (14).

16.

Závery Rady o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru (15).

17.

Závery Rady z 9. apríla 2019„Smerom k čoraz udržateľnejšej Únii do roku 2030“ (16).

18.

Závery Rady zo 7. júna 2019 o budúcnosti vysoko digitalizovanej Európy po roku 2020: „Zvýšenie digitálnej a hospodárskej konkurencieschopnosti v celej Únii a digitálna súdržnosť“ (17).

19.

Uznesenie Rady o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru v záujme podpory systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť (18).

20.

Závery Rady o kľúčovej úlohe politík celoživotného vzdelávania pri posilňovaní schopnosti spoločností riešiť technologickú a ekologickú transformáciu v záujme podpory inkluzívneho a udržateľného rastu (19).

21.

Uznesenie Rady o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci európskeho semestra: zabezpečenie informovaných diskusií o reformách a investíciách (20).

22.

Závery Rady o európskych učiteľoch a školiteľoch pre budúcnosť (21).

23.

Závery Rady o reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (22).

24.

Závery Európskej rady z 1. – 2. októbra 2020 (23).

25.

Závery Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (24).

26.

Rekvalifikácia a zvyšovanie úrovne zručností ako základ pre zvyšovanie udržateľnosti a zamestnateľnosti v kontexte podpory oživenia hospodárstva a sociálnej súdržnosti – závery Rady (8. júna 2020).

(1) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5.

(2) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 17.

(3) Ú. v. EÚ C 414, 10.12.2019, s. 2.

(4) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.

(5) Ú. v. EÚ C 212, 14.6.2016, s. 5.

(6) Ú. v. EÚ C 467, 15.12.2016, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ C 62, 25.2.2017, s. 3.

(8) Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 15.

(9) Ú. v. EÚ C 421, 8.12.2017, s. 2.

(10) Ú. v. EÚ C 429, 14.12.2017, s. 3.

(11) Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.

(12) Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 15.

(13) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(14) Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 23.

(15) Ú. v. EÚ C 195, 7.6.2018, s. 7.

(16) 8286/19.

(17) 10102/19.

(18) Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 1.

(19) Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 12.

(20) Ú. v. EÚ C 64, 27.2.2020, s. 1.

(21) Ú. v. EÚ C 193, 9.6.2020, s. 11.

(22) Ú. v. EÚ C 212 I, 26.6.2020, s. 9.

(23) EUCO 13/20.

(24) Ú. v. EÚ C 202 I, 16.6.2020, s. 1.

1.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 415/32

Oznámenie Komisie o aktuálnych úrokových sadzbách pre vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách platných od 1. 12. 2020

[Uverejnené v súlade s článkom 10 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1)]

(2020/C 415/12)

Základné sadzby vypočítané podľa oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6). V závislosti od použitia referenčnej sadzby sa musia k tejto základnej sadzbe naďalej pripočítavať príslušné marže, ako je stanovené v uvedenom oznámení. V prípade diskontnej sadzby to znamená zvýšenie o maržu 100 bázických bodov. Nariadenie Komisie (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, stanovuje, že pokiaľ nie je osobitným rozhodnutím stanovené inak, úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci sa tiež vypočíta pripočítaním 100 bázických bodov k základnej sadzbe.

Upravené sadzby sú vyznačené tučným písmom.

Predchádzajúca tabuľka bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 347, 19. 10. 2020, s. 10.

Od	Do	AT	BE	BG	CY	CZ	DE	DK	EE	EL	ES	FI	FR	HR	HU	IE	IT	LT	LU	LV	MT	NL	PL	PT	RO	SE	SI	SK	UK
1. 12. 2020	31.12.2020	-0,43	-0,43	0,00	-0,43	0,46	-0,43	0,08	-0,43	-0,43	-0,43	-0,43	-0,43	0,22	0,72	-0,43	-0,43	-0,43	-0,43	-0,43	-0,43	-0,43	0,29	-0,43	2,12	0,00	-0,43	-0,43	0,16
1. 11. 2020	30.11.2020	-0,35	-0,35	0,00	-0,35	0,46	-0,35	0,13	-0,35	-0,35	-0,35	-0,35	-0,35	0,22	0,72	-0,35	-0,35	-0,35	-0,35	-0,35	-0,35	-0,35	0,29	-0,35	2,54	0,05	-0,35	-0,35	0,27
1. 10. 2020	31.10. 2020	-0,26	-0,26	0,00	-0,26	0,46	-0,26	0,18	-0,26	-0,26	-0,26	-0,26	-0,26	0,22	0,72	-0,26	-0,26	-0,26	-0,26	-0,26	-0,26	-0,26	0,29	-0,26	2,54	0,12	-0,26	-0,26	0,38
1. 9. 2020	30. 9. 2020	-0,17	-0,17	0,00	-0,17	0,46	-0,17	0,22	-0,17	-0,17	-0,17	-0,17	-0,17	0,22	0,93	-0,17	-0,17	-0,17	-0,17	-0,17	-0,17	-0,17	0,44	-0,17	2,54	0,20	-0,17	-0,17	0,51
1. 8. 2020	31. 8. 2020	-0,11	-0,11	0,00	-0,11	0,62	-0,11	0,22	-0,11	-0,11	-0,11	-0,11	-0,11	0,22	0,93	-0,11	-0,11	-0,11	-0,11	-0,11	-0,11	-0,11	0,61	-0,11	2,54	0,32	-0,11	-0,11	0,75
1. 7. 2020	31. 7. 2020	-0,15	-0,15	0,00	-0,15	1,13	-0,15	0,14	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	0,26	0,93	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	0,98	-0,15	3,21	0,32	-0,15	-0,15	0,75
1. 6. 2020	30. 6. 2020	-0,22	-0,22	0,00	-0,22	1,77	-0,22	0,05	-0,22	-0,22	-0,22	-0,22	-0,22	0,26	0,78	-0,22	-0,22	-0,22	-0,22	-0,22	-0,22	-0,22	1,35	-0,22	3,21	0,32	-0,22	-0,22	0,94
1. 5. 2020	31. 5. 2020	-0,31	-0,31	0,00	-0,31	2,25	-0,31	-0,05	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	0,26	0,52	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	1,84	-0,31	3,21	0,26	-0,31	-0,31	0,94
1. 4. 2020	30. 4. 2020	-0,31	-0,31	0,00	-0,31	2,25	-0,31	-0,05	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	0,26	0,40	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	1,84	-0,31	3,21	0,26	-0,31	-0,31	0,94
1. 3. 2020	31. 3. 2020	-0,31	-0,31	0,00	-0,31	2,25	-0,31	-0,05	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	0,26	0,30	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	1,84	-0,31	3,21	0,26	-0,31	-0,31	0,94
1. 2. 2020	29. 2. 2020	-0,31	-0,31	0,00	-0,31	2,25	-0,31	-0,07	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	0,26	0,30	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	1,84	-0,31	3,21	0,18	-0,31	-0,31	0,94
1. 1. 2020	31. 1. 2020	-0,31	-0,31	0,00	-0,31	2,25	-0,31	-0,12	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	0,26	0,30	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	-0,31	1,84	-0,31	3,21	0,11	-0,31	-0,31	0,94

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 415

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 63 1. decembra 2020

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Rada
2020/C 415/01	Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o rámci na vytvorenie európskeho programu práce s mládežou	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2020/C 415/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10023 — H&F/Carlyle/Vantage) ( 1 )	9
2020/C 415/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9369 — PAI Partners/Wessanen) ( 1 )	10
2020/C 415/04	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10012 — Hg/KKR/Citation) ( 1 )	11
2020/C 415/05	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9930 — LGP/TPG/WellSky) ( 1 )	12
2020/C 415/06	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9950 — Clearlake Capital Group/TA Associates Management/Ivanti Software) ( 1 )	13
2020/C 415/07	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9864 — CPPIB/KKR/Axel Springer) ( 1 )	14
2020/C 415/08	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9922 — GHO/MIC/Envision) ( 1 )	15

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2020/C 415/13	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10042 — Vista Equity Partners/Francisco Partners Management/SmartBear Software) Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	33
2020/C 415/14	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10062 — SDK/Freja Transport&Logistics) Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	35
2020/C 415/15	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10029 - ABN AMRO BANK/ODDO BHF/JV) Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	36

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1980
JPY	Japonský jen	124,79
DKK	Dánska koruna	7,4412
GBP	Britská libra	0,89845
SEK	Švédska koruna	10,1778
CHF	Švajčiarsky frank	1,0839
ISK	Islandská koruna	159,06
NOK	Nórska koruna	10,5610
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	26,192
HUF	Maďarský forint	359,59
PLN	Poľský zlotý	4,4710
RON	Rumunský lei	4,8732
TRY	Turecká líra	9,3155
AUD	Austrálsky dolár	1,6246
CAD	Kanadský dolár	1,5516
HKD	Hongkongský dolár	9,2862
NZD	Novozélandský dolár	1,7027
SGD	Singapurský dolár	1,6029
KRW	Juhokórejský won	1 326,08
ZAR	Juhoafrický rand	18,4251
CNY	Čínsky juan	7,8798
HRK	Chorvátska kuna	7,5538
IDR	Indonézska rupia	16 966,44
MYR	Malajzijský ringgit	4,8807
PHP	Filipínske peso	57,690
RUB	Ruský rubeľ	91,1439
THB	Thajský baht	36,257
BRL	Brazílsky real	6,3519
MXN	Mexické peso	24,0499
INR	Indická rupia	88,7322

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2020/C 415/09	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o podpore demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí v Európe	16
2020/C 415/10	Závery Rady o digitálnom vzdelávaní v európskych vedomostných spoločnostiach	22
	Európska komisia
2020/C 415/11	Výmenný kurz eura — 30. novembra 2020	31
2020/C 415/12	Oznámenie Komisie o aktuálnych úrokových sadzbách pre vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách platných od 1. 12. 2020 [Uverejnené v súlade s článkom 10 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 ( Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1 )]	32


	(1) Text s významom pre EHP