Uznesenie – Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021 na základe práce skupiny ad hoc Príspevok EHSV k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021

(2020/C 364/01)

Spravodajcovia:

Petr ZAHRADNÍK Stefano PALMIERI Jan DIRX

Európsky hospodársky a sociálny výbor na plenárnom zasadnutí 15. a 16. júla 2020 (schôdza zo 16. júla) prijal toto uznesenie 140 hlasmi za, pričom 15 členov hlasovalo proti a 17 členov sa zdržalo hlasovania.

1.   Úvod

1.1

Ako Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôraznil vo svojom uznesení s názvom „Návrhy EHSV na rekonštrukciu a obnovu hospodárstva po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19“ (1), ESHV s potešením víta a podporuje návrhy Európskej komisie: Európsky nástroj obnovy (Next Generation EU) a celkový rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027. Výbor dúfa a očakáva, že orientácie, ktoré Komisia stanovila v týchto plánoch, sa z dôvodu potreby obnovy a rekonštrukcie po koronavírusovej kríze plne a konkrétne pretavia do pracovného programu Komisie na rok 2021.

1.2

Podľa EHSV by sa mal pracovný program zamerať na reštrukturalizáciu a zlepšenie nášho hospodárstva a spoločnosti, pričom jeho základom by mali byť nasledujúce zásady: ochrana ľudských a sociálnych práv, demokratických hodnôt a zásad právneho štátu; využitie plného potenciálu jednotného trhu; dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; vytvorenie obehového hospodárstva a dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050 a zabezpečenie dobrej správy vecí verejných a demokratickej zodpovednosti.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že šesť hlavných ambícií, ktoré si vybrala Komisia (európska zelená dohoda, Európa pripravená na digitálny vek, hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, silnejšia Európa vo svete, podpora nášho európskeho spôsobu života a nový impulz pre európsku demokraciu) poskytujú silný rámec na vypracovanie pracovného programu na rok 2021. Výslovnejší dôraz by sa mohol klásť na investície a potrebu ich urýchlenia, aj vďaka v súčasnosti prijímaným opatreniam. Niektoré podrobnosti o budúcom pracovnom programe možno nájsť v oznámení Komisie o pláne obnovy pre Európu (2) a nové návrhy sa premietnu do správy predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen o stave Únie v septembri a vyhlásenia o zámere adresovaného Európskemu parlamentu a Rade. EHSV takisto oceňuje, že pracovný program na rok 2020 sa upravil v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a mohol by naznačovať vývoj v blízkej budúcnosti.

1.4

EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia upravila svoj pracovný program na rok 2020 ako súčasť obnovy Európy v snahe reagovať na pandémiu koronavírusu. Zmenila zameranie svojej práce a za prioritu určila opatrenia potrebné na podporu obnovy a odolnosti Európy, zatiaľ čo sa stále zaviazala plniť svoje hlavné iniciatívy, európsku zelenú dohodu a digitálnu stratégiu, pretože sú kľúčom k obnoveniu európskeho hospodárstva a vybudovaniu odolnejšej, udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej Európy. Berie na vedomie, že do roku 2021 bolo odložených deväť iniciatív.

1.5

Najmä teraz, keď vnímame význam spolupráce medzi krajinami v čase tejto krízy, EHSV dúfa, že nadchádzajúca Konferencia o budúcnosti Európy povedie k posilneniu a prehĺbeniu inštitucionálnej štruktúry EÚ a k skutočnej obnove európskeho projektu, ktorý bude schopný reagovať na výzvy nasledujúcich desaťročí. Komisia preto môže počítať s plnou podporou výboru.

1.6

EHSV je presvedčený, že proces obnovy a rekonštrukcie hospodárstva a spoločnosti bude možný iba za aktívnej účasti organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov.

1.7

Výbor v nasledujúcich kapitolách a odsekoch formuluje konkrétne návrhy k pracovnému programu na rok 2021 v súlade so šiestimi hlavnými ambíciami Komisie.

2.   Európska zelená dohoda

2.1   Zelená dohoda

2.1.1

Zelenú dohodu EÚ možno tiež považovať za účinný nástroj na udržateľné opätovné naštartovanie hospodárstva prostredníctvom rozsiahlych investícií podporujúcich potrebné štrukturálne zmeny, ktorým Európa čelí. Z tohto hľadiska by sa to mohlo považovať za príležitosť na podporu dlhodobejšej obnovy hospodárstva. Vyžaduje si to nový konsenzus v Európe, aby sa na tento účel sústredili dostatočné verejné a súkromné finančné zdroje a aby sa prijala nová správa vecí verejných na jeho úspešné uplatňovanie v praxi.

2.1.2

EHSV sa dôrazne zasadzuje za prechod na obehové hospodárstvo. EHSV sa doposiaľ intenzívne zasadzoval za ambiciózne politiky v tejto oblasti prostredníctvom svojho záväzku voči Európskej platforme pre obehové hospodárstvo. Medzi jeho dlhodobé požiadavky adresované Komisii v súvislosti s účinným využívaním zdrojov patrí výzva na preskúmanie právnych predpisov o ekodizajne a príslušných právnych predpisov týkajúcich sa výrobkov, na postupné začleňovanie povinných požiadaviek na efektívnosť využívania zdrojov pre dizajn výrobkov a nové postupy verejného obstarávania na podporu obehových výrobkov a nových obchodných modelov s prihliadnutím na ekonomické okolnosti po pandémii COVID-19 a reálnu uskutočniteľnosť priniesť zmenu.

2.1.3

EHSV berie na vedomie, že revízia smernice o zverejňovaní nefinančných informácií s cieľom zlepšiť kvalitu a rozsah zverejňovania nefinančných informácií vrátane informácií o environmentálnych aspektoch, ako je biodiverzita, bola odložená na rok 2021. EHSV sa domnieva, že daňové politiky by sa vo všeobecnosti mali reformovať v súlade s ambíciami v oblasti klímy a že daňové systémy a ceny by mali odrážať environmentálne náklady vrátane straty biodiverzity. Tým by sa mali podporiť zmeny vo vnútroštátnych fiškálnych systémoch, vďaka ktorým by sa daňové zaťaženie presunulo zo zdaňovania práce na zdaňovanie znečistenia, s prihliadnutím na cenovo podhodnotené zdroje a ďalšie environmentálne externality. Na prevenciu a nápravu zhoršovania životného prostredia sa musia uplatňovať zásady „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“.

2.1.4

EHSV víta skutočnosť, že biodiverzita sa bude presadzovať vo všetkých oblastiach politiky, ako sa uvádza v oznámení o stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 (3). EHSV víta skutočnosť, že Komisia zavedie nový európsky rámec riadenia v oblasti biodiverzity. Pomôže to zmapovať povinnosti a záväzky a stanoviť plán riadenia ich vykonávania. Bude to prospešné tak pre spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ako aj pre európsky potravinový systém, čím by sa mohla naďalej zvyšovať ich udržateľnosť. Komisia ako súčasť tohto vykonávania zavedie mechanizmus monitorovania a preskúmania s jasným súborom dohodnutých ukazovateľov, ktorý umožní pravidelné posudzovanie pokroku a v prípade potreby stanoví nápravné opatrenia. Tento mechanizmus musí byť podkladom na preskúmanie vykonávania environmentálnej politiky a bude tvoriť príspevok k európskemu semestru.

2.1.5

EHSV víta európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorým sa stanovuje právne záväzný spoločný cieľ EÚ pre nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 a stanovuje sa rámec na dosiahnutie tohto cieľa. EHSV preto považuje návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy za jeden z nástrojov, ktoré prispejú k tejto želanej a nevyhnutnej obnove európskeho hospodárstva (4). Do septembra 2020 chce Komisia prísť s preskúmaním cieľa Únie v oblasti klímy, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2030, a chce tiež preskúmať možnosti nového cieľa do roku 2030, ktorým je zníženie emisií o 50 – 55 % v porovnaní s rokom 1990, ako aj predložiť príslušné legislatívne návrhy do polovice roku 2021. EHSV vyzýva Komisiu, aby zvolila zníženie o minimálne 55 % do roku 2030 a pripravila príslušné legislatívne návrhy s cieľom reagovať na obrovskú globálnu potrebu znižovania emisií (5).

2.1.6

Proces reformy hospodárstva a spoločnosti bude skutočne možný len so zapojením všetkých občanov prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, združení a sietí. Členské štáty a EÚ preto musia zabezpečiť, aby sa v tomto zložitom procese na nikoho nezabudlo, najmä na tých najzraniteľnejších.

2.1.7

Záväzky v oblasti klímy a udržateľnosti musia byť určujúcimi faktormi politiky obnovy a rekonštrukcie, ktorá nesmie ďalej EÚ odsudzovať na budúcnosť s vysokými emisiami CO2.

2.1.8

V rámci VFR sa budú musieť zvýšiť a vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na investičné potreby, aby sa dosiahla skutočná a hlboká zelená transformácia. Je tiež dôležité, aby sa aj naďalej uprednostňovali ďalšie environmentálne otázky, ako je ochrana pôdy, krajiny a mora, ktoré v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a napriek nej nesmú stratiť na dôležitosti.

2.1.9

Je potrebné ďalšie zvýšenie energetickej bezpečnosti na všetkých úrovniach a odolnosti spoločnosti, napríklad prostredníctvom programov obnovy budov. Cezhraničná spolupráca v oblasti energetiky a vzájomné prepojenia v rámci EÚ sú naďalej dôležité, rovnako ako potreba podporovať väčšiu diverzifikáciu zdrojov dodávok, napríklad prostredníctvom širšieho výberu energií z obnoviteľných zdrojov a riešení uskladňovania energie.

2.1.1.0

Príležitosťou na urýchlenie pokroku smerom k cieľu klimatickej neutrality v EÚ je zvýšenie využívania obnoviteľnej a nízkouhlíkovej elektriny elektrifikáciou odvetví, ktoré sa v súčasnosti stále spoliehajú na fosílne zdroje energie. Národné energetické a klimatické plány predstavujú dôležitý krok pri zabezpečovaní energetickej únie a európskej zelenej dohody.

2.1.1.1

V súvislosti s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, ktorý sa stanovuje v európskom právnom predpise v oblasti klímy, je potrebné venovať osobitnú pozornosť odvetviu dopravy. Emisie CO2 z tohto odvetvia skutočne stále rastú, ale do roku 2050 bude potrebné zníženie emisií z dopravy o 90 %, aby sa dosiahol cieľ klimatickej neutrality.

2.1.1.2

EHSV požadoval aktualizovanú stratégiu lesného hospodárstva EÚ po roku 2020 ako súčasť európskej zelenej dohody. Nová stratégia by sa mohla týkať obdobia do roku 2050. Význam lesov, lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu pri dosahovaní týchto cieľov by sa mal uznať v rámci všetkých sektorov a viesť k optimalizácii medzisektorovej spolupráce.

2.1.1.3

EHSV sa domnieva, že adaptačné opatrenia by mohli výrazným spôsobom prispieť k zabezpečeniu spravodlivejšej realizácie udržateľnej transformácie a rekonštrukcie po skončení pandémie COVID-19. Komunitám a regiónom, ktoré sú nadpriemerne postihnuté nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, by sa pri riešení týchto dôsledkov a pozorovaných rizík malo pomôcť. Platí to najmä pre komunity a regióny, ktoré majú podpriemernú úroveň súčasných a minulých emisií skleníkových plynov.

2.1.1.4

EHSV oceňuje, že v upravenom pracovnom programe Komisie na rok 2020 je téma európskej zelenej dohody dostatočne a rovnomerne prítomná v jeho hlavných častiach. Zdôrazňuje najmä prioritnú pozornosť venovanú financovaniu udržateľnej transformácie, najmä investičnému plánu európskej zelenej dohody a Fondu na spravodlivú transformáciu. Veľmi dôležité sú aj ďalšie oblasti záujmu uvedené v upravenom pracovnom programe, napríklad udržateľná a inteligentná mobilita, udržateľná výroba a spotreba, udržateľnosť potravinových systémov alebo energetická dekarbonizácia, a preto by mali byť prioritami tohto cieľa. EHSV je presvedčený, že aj priority pracovného programu Komisie na rok 2021 sa budú zameriavať na tieto iniciatívy.

2.2   Investičné priority

2.2.1

Verejné finančné prostriedky investované do plánov obnovy by mali nielen pomôcť obnoviť európske hospodárstvo a spoločnosť, ale mali by tiež pomôcť výrazne znížiť vplyv ďalších otrasov, a to investovaním do odolného a inkluzívneho hospodárstva šetrného ku klíme (tzv. „hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky“).

2.2.2

Udržateľná finančná taxonómia EÚ by mala usmerňovať verejné a súkromné investície počas obnovy, aby sa urýchlil prechod zo znečisťujúcich sektorov na ekologické sektory.

2.2.3

Je potrebné zabezpečiť, aby sa v novom viacročnom finančnom rámci (VFR) vyčlenili značné zdroje na vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja a na riešenie zmeny klímy a zároveň na postupné ukončenie kontraproduktívneho financovania (napr. fosílnych palív).

2.2.4

Európske hospodárstvo zaznamenalo po väčšinu obdobia po kríze po roku 2009 nedostatok investícií. Aby sa dosiahli dostatočné výsledky, je potrebné dosiahnuť oživenie investícií. Z tohto dôvodu EHSV oceňuje návrh plánu obnovy, ktorý je prevažne predstavený v programe Európskeho nástroja obnovy (Next Generation EU), a jeho piliere, ako aj upravený VFR na obdobie 2021 – 2027. Nástroj Next Generation EU možno považovať za mimoriadny, ale aj za nevyhnutný a naliehavý krok na zlepšenie investičného prostredia v EÚ. Táto téma je ďalej rozpracovaná napríklad v stanovisku EHSV ECO/523 (6).

2.2.5

EHSV poznamenáva, že investície nie sú politickým cieľom Komisie na obdobie do roku 2024 a že v upravenom pracovnom programe na rok 2020 nie sú primerane zastúpené v konkrétnych iniciatívach. EHSV preto odporúča začleniť iniciatívy založené na investíciách do jej pracovného programu na rok 2021, a to vrátane úsilia o mobilizáciu súkromných investícií v prospech budúceho udržateľného hospodárskeho rozvoja EÚ.

3.   Európa pripravená na digitálny vek

3.1

Koronavírusová kríza ukazuje, že digitálna revolúcia je dôležitou súčasťou zvyšovania odolnosti našej spoločnosti voči kríze. Prvoradý význam majú investície do digitalizácie základných služieb a zvýšenie schopnosti vlád, zákonodarcov a verejných inštitúcií poskytovať svoje služby počas krízy. Zároveň si musíme uvedomiť, že digitálne technológie sú nástrojom, nie konečným cieľom. Musíme prevziať zodpovednosť za rámec, ktorý obklopuje digitálne technológie a nasmerovať ho na vysoké štandardy udržateľnosti vrátane silných demokratických a technologických záruk, ktoré budú sprevádzať opatrenia na podporu nákladov a vedomostí, pričom sa na nikoho nezabudne. V súlade s Európskym aktom o prístupnosti EÚ z toho vyplýva potreba zabezpečiť, aby digitálna revolúcia zaistila prístupnosť pre viac ako 100 miliónov osôb so zdravotným postihnutím v EÚ.

3.2

Digitalizácia predstavuje príležitosť a zároveň riziko pre obnovu. Práve oblasť inovácií môže EÚ dostať do popredia, napríklad v oblasti blockchainu, kde má EÚ vedúce postavenie. Blockchain ako technológia (nie bitcoin) nesie demokratické hodnoty, ponúka transparentnosť a zlepšené štruktúry riadenia. Musia sa však zvládnuť riziká spojené s digitalizáciou, ako napríklad ďalšia nezamestnanosť, digitálna marginalizácia a sociálne vylúčenie. Musíme nájsť spôsob, ako využiť príležitosti a zároveň vyvážiť riziká v situácii, v ktorej sa EÚ usiluje udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni.

3.3

Je dôležité zachovať európsky model práv, noriem a spotrebiteľských politík. Práve to totiž robí EÚ jedinečnou. Napríklad v oblasti digitalizácie sa v etickom kódexe EÚ v oblasti umelej inteligencie rozlišuje pohľad EÚ založený na aspekte „vo vedení človek“ od pohľadu ostatných regiónov. Tento prístup založený na základných právach a slobodách je súčasťou modelu EÚ a mal by sa zachovať napriek tvrdšej konkurenčnej klíme, ktorá práve vzniká.

3.4

EHSV zdôrazňuje význam digitalizácie vo všetkých sektoroch spoločnosti, najmä prostredníctvom práce na diaľku a digitálnych služieb vrátane elektronického obchodu a elektronického zdravotníctva.

3.5

Pandémia ukázala, že digitalizácia vo vzdelávaní nie je v spoločnosti rovnako prístupná, čo by mohlo viesť k ďalším problémom so študijnými výsledkami a vzdelávacími príležitosťami. Preto je potrebné zaviesť opatrenia, ktorými sa podporia znevýhodnené skupiny, a tým pomôcť predchádzať segregácii.

3.6

Je potrebné neustále aktualizovať právny rámec pre umelú inteligenciu a digitalizáciu: držať krok s technickým pokrokom, najmä v otázke bezpečnosti digitálnej komunikácie, pokiaľ ide o siete aj obsah.

3.7

EHSV berie na vedomie, že Komisia odkladá do roku 2021 legislatívny návrh o vplyve umelej inteligencie vrátane bezpečnosti, zodpovednosti, základných práv a údajov. EHSV vyzýva Komisiu, aby: i) podporovala multidisciplinárnosť vo výskume, so zapojením ďalších vedných disciplín, napríklad práva, etiky, filozofie, psychológie, pracovných vied, humanitných vied, ekonomiky a pod.; ii) zapojila príslušné zainteresované strany (odbory, profesijné organizácie, podnikateľské organizácie, spotrebiteľské organizácie, mimovládne organizácie) do diskusie o umelej inteligencii a súčasne ako rovnocenných partnerov v rámci výskumu financovaného z prostriedkov EÚ a ďalších projektov, ako je verejno-súkromné partnerstvo v oblasti umelej inteligencie, odvetvové dialógy a program Zavádzanie umelej inteligencie vo verejnom sektore a vo vlajkovom centre; a iii) naďalej vzdelávala a informovala širokú verejnosť, pokiaľ ide o možnosti a výzvy súvisiace s umelou inteligenciou. EHSV tiež odporúča, aby Komisia podrobnejšie zvážila vplyv umelej inteligencie na celé spektrum základných práv a slobôd vrátane, ale nie výlučne, na právo na spravodlivý proces, spravodlivé a otvorené voľby, na slobodu zhromažďovania a demonštrovania, ako aj na právo nebyť diskriminovaný. EHSV naďalej odmieta zavedenie akejkoľvek formy právnej subjektivity pre umelú inteligenciu. Preventívny nápravný účinok právnej zodpovednosti by sa tým oslabil a existovalo by nebezpečenstvo vzniku morálneho rizika pri vývoji, ako aj pri používaní umelej inteligencie, kde to vytvára príležitosť na jej zneužitie (7).

3.8

Z dôvodu rastúceho využívania smartfónov a zavádzania sietí 5G má veľký význam otázka interoperability medzi aplikáciami a sieťami v celej Európskej únii, najmä v núdzových situáciách.

3.9

Vzhľadom na ďalší vývoj v oblasti digitalizácie a jej rastúci vplyv na súkromný, spoločenský a pracovný život a na všetky odvetvia je nevyhnutné vyučovať digitálne zručnosti a prijať opatrenia na preklenutie digitálnej priepasti medzi občanmi.

3.1.0

Pripravenosť Európy na digitálny vek je celkom správne jednou z kľúčových priorít, ktorá je viditeľne zastúpená aj v upravenom pracovnom programe na rok 2020. EHSV oceňuje veľké úsilie Európskej komisie o napredovanie v oblastiach, ako je umelá inteligencia, digitálne služby, kybernetická bezpečnosť, digitálne zariadenia a riešenia pre spotrebiteľov, ale aj digitálne financovanie. EHSV osobitne víta silnú digitálnu linku v rámci navrhovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu. Digitalizácia je viditeľná aj v balíku v oblasti leteckých služieb. EHSV tiež vysoko oceňuje skutočnosť, že digitalizácia je zohľadnená v navrhovaných prioritných oblastiach Európskeho výskumného priestoru.

4.   Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí

4.1

Potrebujeme znovu vybudovať správu našich hospodárskych záležitostí na základe odolného, udržateľného a inkluzívneho európskeho hospodárskeho systému. Usilujeme sa dosiahnuť nielen mechanickú obnovu hospodárstva, ale skôr kvalitatívnu zmenu riadenia a správy hospodárskej politiky.

4.2

Celkový vplyv krízy sa ešte len musí určiť a rekonštrukcia a obnova si vyžiadajú značné úsilie. Preto je naliehavo potrebné urýchlene vykonať návrhy z mája 2020 týkajúce sa Nástroja obnovy a posilneného VFR. Musíme tiež byť pripravení prijať ďalšie opatrenia a zmeny už prijatých opatrení, ak to bude odôvodnené vývojom situácie.

4.3

Komisia sa vyzýva, aby naďalej využívala semester ako hnaciu silu obnovy na základe investičných a reformných priorít identifikovaných ako súčasť európskeho semestra. Výbor víta nedávny dôraz na lepšie začlenenie sociálnych záležitostí a európskej zelenej dohody, ako aj vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom semestra. V priebehu semestra by Komisia mala podporovať členské štáty eurozóny, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie väčšej konvergencie a integrácie v hospodárskej oblasti. Súčasťou musia byť celkové kladné zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok, aby sme sa mohli vymaniť zo súčasnej krízy.

4.4

Všetky priority a opatrenia načrtnuté v ostatných oblastiach politiky si vyžiadajú vytvorenie nového rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorý bude reagovať na výzvy súčasnej makroekonomickej situácie a umožní vykonávanie strategických priemyselných, konkurencieschopných, sociálnych, environmentálnych a obchodných politík Úniou a jej členskými štátmi. Komisia začala začiatkom roku 2020 rozsiahlu verejnú konzultáciu na túto tému, ktorá bola však pozastavená z dôvodu koronavírusovej krízy a uplatnenia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Je nemysliteľné, aby sme sa v roku 2021 mohli vrátiť k automatickému uplatňovaniu paktu. Komisia by preto mala prísť s novými iniciatívami na podporu reformy Paktu stability a rastu v záujme súčasného zabezpečenia stability a rastu.

4.5

EHSV v tejto súvislosti požaduje symetrickejšiu makroekonomickú úpravu. Tú by mali uskutočniť nielen členské štáty s deficitmi, ale aj členské štáty s prebytkami. Všetky členské štáty musia byť schopné viac investovať do verejných služieb, pretože kríza ukázala, že verejné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri záchrane životov ľudí a pri vyrovnávaní sa s pandémiou. Okrem toho by európski lídri mali pri opätovnom uplatňovaní fiškálnych pravidiel EÚ zvážiť tzv. „zlaté pravidlo“, pri ktorom sa niektoré verejné investície vynímajú z výpočtu deficitu a zohľadňuje sa udržateľnosť existujúcej úrovne dlhu.

4.6

Napokon sa požaduje dlhodobý mechanizmus fiškálnej stabilizácie eurozóny, pretože by v prípade budúcich šokov výrazne podporil proticyklické politiky Únie. Takýto mechanizmus by prispel k dlhodobej stabilite a udržateľnosti vnútroštátnych verejných financií a znamenal by ďalší potrebný krok k prehĺbeniu Európskej hospodárskej a menovej únie.

4.7

Obnova po skončení pandémie COVID-19 bude zásadne závisieť od schopnosti európskych finančných trhov zabezpečiť dostatočnú likviditu. Riadne fungovanie finančných trhov a väčšia schopnosť deliť sa o finančné riziká sú takisto potrebné na zvýšenie odolnosti európskeho hospodárstva. Ďalšia harmonizácia a integrácia európskych finančných trhov by preto mala bezodkladne pokračovať vrátane dokončenia bankovej únie a posilnenia únie kapitálových trhov. Pri revízii prudenciálnych pravidiel pre banky s cieľom vykonávať zostávajúce dohody z Bazilejského rámca sa musia zohľadniť osobitosti bankového prostredia EÚ. Okrem toho je nevyhnutné, aby finančné trhy dokázali podporovať zelenú a digitálnu transformáciu. EHSV sa nazdáva, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na začlenenie udržateľnosti do finančného sektora. Výbor preto víta zámer Komisie obnoviť svoju stratégiu udržateľného financovania.

4.8

EHSV sa pevne domnieva, že v kontexte digitalizácie hospodárstva musia byť akékoľvek zmeny pravidiel rozdeľovania práv na zdaňovanie ziskov medzi krajinami koordinované na celosvetovej úrovni, a preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD/G20 na podporu rozvoja medzinárodného riešenia. Ak sa nepodarí nájsť medzinárodné riešenie, musí EÚ zvážiť samostatný postup. Boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ako aj proti praniu špinavých peňazí musí zostať najvyššou prioritou programu.

4.9

Politika súdržnosti bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vyváženej transformácie, podporovaní konvergencie a zabezpečení toho, aby sa na nikoho nezabudlo. Finančná flexibilita je pre programy súdržnosti skutočne rozhodujúca a členským štátom poskytne možnosť previesť finančné prostriedky podľa svojich potrieb s cieľom vyrovnať sa s krízou. EHSV sa domnieva, že by sa mal stanoviť realistický harmonogram, aby sa finančné prostriedky čo najskôr pridelili členským štátom. Politika súdržnosti EÚ na obdobie 2021 – 2027 by sa mala naďalej zameriavať na hospodársku konkurencieschopnosť prostredníctvom výskumu a inovácií, digitálnej transformácie, ako aj programu európskej zelenej dohody a udržateľného rozvoja.

4.1.0

Zdravotná a hospodárska kríza spôsobená vypuknutím pandémie COVID-19 prehĺbila existujúce nerovnosti v oblasti bohatstva a príjmov a jasne ukázala potrebu nového spoločenského modelu, ktorý väčšmi prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, produktivite a spravodlivejšiemu rozdeleniu bohatstva. Komisia teraz musí bezodkladne nadviazať na predchádzajúce návrhy EHSV, ktoré by pomohli zvrátiť trend rastúcej nerovnosti, ktorý spôsobuje rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a sociálnymi skupinami a ktorý prispel k nárastu extrémistických hnutí a strán. Na tento účel sú potrebné rozhodné opatrenia EÚ, ktoré dopĺňajú úsilie členských štátov s cieľom zvýšiť investície do sociálnej infraštruktúry (vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie; zdravie, dlhodobá starostlivosť a sociálna starostlivosť; dostupné bývanie), rozvinúť verejné aktíva zamerané na odstraňovanie medzier v trhovom systéme, postupne presunúť daňové príjmy zo zdaňovania práce na väčšie zdaňovanie majetku; vyvinúť transparentný mechanizmus na monitorovanie a konsolidáciu údajov o všetkých príjmoch a bohatstve; zriadiť register akcionárov právnických osôb na európskej úrovni atď.

4.1.1

V súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 by Komisia mala nadviazať aj na predchádzajúce iniciatívy, aby sa posilnila a podporila úloha Európy ako globálneho ekonomického hráča. Mala by ďalej zanalyzovať a navrhnúť konkrétnejšie spôsoby a prostriedky na posilnenie medzinárodnej úlohy eura, diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a presadzovanie európskych pravidiel a noriem v určitých strategických odvetviach, aby sa zabezpečila odolnejšia európska reakcia na extrateritoriálne sankcie zo strany tretích krajín a aby postupne smerovala k jednotnému európskemu zastúpeniu na medzinárodných finančných fórach.

4.1.2

Hospodárska prosperita musí byť oddelená od zhoršovania životného prostredia a sociálneho vyčerpania. Modely, ako je obehové hospodárstvo, družstevné a kolaboratívne hospodárstvo, ponúkajú nové príležitosti pre zamestnanosť, spoluzodpovednosť a inováciu a pri riadnej regulácii transformujú vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi, vďaka čomu sú všetci aktéri odolnejší proti krízam. Okrem riadneho vykonávania nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo a pokračovania Európskej platformy pre obehové hospodárstvo EHSV/EK patria medzi kľúčové priority: podpora komplexnej stratégie pre udržateľnú spotrebu, vývoj nových ukazovateľov, ktoré nahradia nevhodné využívanie HDP a prispôsobenie Paktu stability a rastu EÚ s cieľom zohľadniť udržateľnosť a blahobyt.

4.1.3

Je potrebné znovu vybudovať spoločnosť so silnejšími službami všeobecného záujmu, ako sa stanovuje v článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa zaoberá službami všeobecného hospodárskeho záujmu, v protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu pripojenom k ZFEÚ, a najmä v Európskom pilieri sociálnych práv, ako aj zdravotnými a sociálnymi službami, elektronickou komunikáciou, verejnou dopravou, energiou, vodou a zberom odpadu a sprievodným investičnom programom.

4.1.4

Moderné koncepcie hospodárskeho rozvoja sú založené nielen na kritériách prosperity, ziskovosti a efektívnosti, ale aj na rešpektovaní sociálnych a environmentálnych požiadaviek a odstránení všetkých druhov negatívnych externalít a zlyhania trhu. Jedným z ponaučení z najnovšej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je to, že hospodárstvo musí byť tiež dostatočne odolné a silné, aby čelilo budúcim otrasom. Na tento účel sa dôrazne odporúča odstránenie štrukturálnych nerovnováh.

4.1.5

Moderné hospodárstvo si tiež vyžaduje plynulé fungovanie trhu vo všetkých jeho segmentoch vrátane tých, ktoré boli vytvorené pomerne nedávno (virtuálne hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, obehové hospodárstvo a digitálne hospodárstvo). Z tohto dôvodu je tiež vhodné lepšie fungovanie finančného sprostredkovania; v kontexte EÚ to znamená najmä prehĺbenie únie kapitálových trhov a dobudovanie bankovej únie. Aby sa väčšmi podporil prechod na udržateľnejšie hospodárstvo, je potrebné príslušným spôsobom upraviť aj systém zdaňovania.

4.1.6   Jednotný trh

4.1.6.1

Jednotný trh je v centre budovania Európy. Dobre fungujúci jednotný trh stimuluje hospodársku súťaž, zlepšuje efektívnosť, zvyšuje kvalitu a pomáha znižovať ceny. Jednotný európsky trh je nepochybne jedným z najdôležitejších úspechov EÚ. Preto je nevyhnutné zvážiť, ako po zdravotnej kríze môže fungovanie jednotného trhu stimulovať alebo brzdiť oživenie hospodárstva.

4.1.6.2

Súdržnosť a jednotnosť jednotného trhu bola počas pandémie COVID-19 vystavená ťažkej skúške. Ukázalo sa, že v niektorých oblastiach pandémia jednotný trh výrazne ovplyvnila a paralyzovala, a to najmä v oblasti voľného pohybu osôb. Negatívne bola ovplyvnená aj kontinuita cezhraničných dodávateľských reťazcov. Objem cezhraničného obchodu v EÚ sa medziročne zhoršil o dvojciferné čísla. Jeho jadro však pretrvalo a prežilo. Hlavnou výzvou v súčasnosti je obnoviť všetky prirodzené cezhraničné toky v rámci EÚ a odstrániť existujúce prekážky jednotného trhu, ktoré sa dokonca nedávno začali zrýchľovať v dôsledku niektorých národných stratégií a koncepcií zavedených po predchádzajúcej kríze.

4.1.6.3

Existuje príležitosť podporovať sociálnu inováciu ako model obnovy prostredníctvom spoluvytvárania, spoločného dizajnu a spoločnej produkcie. V zložitom sociálnom prostredí s rozsiahlymi spoločenskými výzvami je jediným spôsobom zmobilizovať všetky zdroje v spoločnosti a pracovať medzisektorovým a multidisciplinárnym spôsobom s cieľom nájsť riešenia. Organizovaná občianska spoločnosť je katalyzátorom sociálnej inovácie, hnutia, ktoré prispelo k navrhnutiu systémov sociálneho zabezpečenia vyúsťujúcich do nových politík, štruktúr, produktov, služieb a pracovných metód. Účasť občianskej spoločnosti je v súčasnosti potrebná viac ako kedykoľvek predtým, ale k skutočnej sociálnej inovácii dôjde až vtedy, keď sa zapojí organizovaná občianska spoločnosť.

4.1.6.4

Stratégia jednotného trhu je stredobodom európskeho projektu. Umožňuje voľnejší pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu a ponúka príležitosti pre európske podniky, spotrebiteľov a pracovníkov. Na to, aby sa v plnej miere uvoľnil jeho potenciál, treba prijať určité opatrenia na odstránenie prekážok. Okrem toho v dôsledku krízy a iných aspektov meniaceho sa prostredia, ako napríklad digitalizácie, je potrebné, aby sa jednotný trh plne prispôsobil novým myšlienkam a obchodným modelom. Cieľom je preto obnoviť, oživiť a rekonštruovať jednotný trh ako nástroj na obnovu hospodárstva. Medzi krátkodobé opatrenia patrí okamžité otvorenie hraníc. Okrem toho musíme prijať krátkodobé opatrenia so zreteľom na dva ciele: riešenie napätia a naštartovanie hospodárstva a produktivity.

4.1.6.5

Vážne obavy vzbudzujú v súčasnosti vznikajúce „nerovnaké“ podmienky. Balíky stimulov členských štátov sú veľmi rozmanité a viedli (napriek dobrým úmyslom absorbovať časť dopytových šokov) k nerovnakým podmienkam medzi členskými štátmi. Okrem toho, podpora vo forme štátnej pomoci sa musí riešiť a analyzovať z hľadiska odvetví a musí sa prihliadať na to, ako z krátkodobého a dlhodobého hľadiska tieto opatrenia narušia hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetkých.

4.1.6.6

Potrebujeme produktivitu v reálnej ekonomike (to znamená pracovné miesta, kúpnu silu a základné produkty a služby). Táto produktivita môže mať rozličnú podobu a môžu ju zabezpečiť rôzne obchodné modely. Ak sa však chceme vyhnúť ďalšiemu prehlbovaniu nerovnosti, musíme konať. Toto naštartovanie znamená podporné balíky a priaznivé prostredie pre MSP a priemysel. Ako vieme, malé a stredné podniky (MSP) sú základom európskeho hospodárstva a potrebujú osobitnú podporu, ale bez dodatočného zaťaženia alebo byrokracie. Obnova bude pre MSP bude možná len vtedy, ak bude k dispozícii finančná podpora zo zdrojov EÚ, ako aj z vnútroštátnych zdrojov. Tu budú rozhodujúce dotácie, pôžičky, zabezpečenie likvidity, daňové stimuly, priaznivé podmienky na udržanie a zamestnanie pracovníkov, revízia právnych predpisov o bankrote a ďalšia podpora. Pokiaľ ide o zákony o bankrote, EÚ by mala prijať legislatívne opatrenia umožňujúce, aby malé podniky, ktoré zbankrotovali v dôsledku COVID-19, mohli opäť začať fungovať. Tieto činnosti by mali byť časovo obmedzené.

4.1.7   Priemyselná stratégia

4.1.7.1

Mnohé z predchádzajúcich bodov sú vo všeobecnosti platné aj pre priemyselnú stratégiu. Európsky priemysel však čelí nielen výzve na zlepšenie jednotného trhu, ale namiesto zmeny služieb aj zásadným štrukturálnym zmenám, ktoré sú dôležité najmä pre odvetvie ťažby uhlia a ťažký priemysel s vysokými emisiami CO2.

4.1.7.2

Podstata novej priemyselnej stratégie pre Európu spočíva v koexistencii medzi moderným a silným európskym priemyslom a vo výzvach vyplývajúcich z klimaticko-environmentálnych požiadaviek. EHSV je presvedčený, že táto koexistencia je uskutočniteľná, a ak bude úspešná, môže pre Európu priniesť globálnu komparatívnu výhodu. Na druhej strane si EHSV plne uvedomuje a rešpektuje obrovské náklady spojené s touto transformáciou a podporuje ich zmiernenie a kompenzáciu primeraným spôsobom a pri rešpektovaní hospodárskych príležitostí.

4.1.8   Systémy zdravotnej starostlivosti

4.1.8.1

Jedným z hlavných ponaučení z koronavírusovej krízy je predovšetkým nutnosť posilniť systémy zdravotnej starostlivosti takmer v každej európskej krajine, a to predovšetkým zameraním sa na prevenciu. Vplyvom koronavírusu sú zdravotné systémy v celej Európe pod obrovským tlakom. Hoci zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť nesú jednotlivé štáty, šírenie vírusu nie je ohraničené hranicami. Ovplyvňuje celú Európu tak v rámci našich hraníc, ako aj mimo nich, s hygienickými, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami, ktoré si vyžadujú spoločné odpovede na európskej úrovni.

4.1.8.2

Koronavírusová kríza odhalila závislosť EÚ od dovozu zdravotníckych výrobkov z krajín mimo EÚ. Nevyhnutné sú investície do ochrany zdravia, starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti, do politík preventívnej zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci – s prístupom založeným na životnom cykle – a inštitúcie EÚ ich musia podporovať.

4.1.8.3

Koronavírusová kríza jasne ukazuje, že farmaceutické spoločnosti majú veľkú moc. V záujme zvýšiť nezávislosť farmaceutického priemyslu sa tiež musí zriadiť rozsiahly európsky výskumný fond na vývoj nových liekov a vakcín. Inštitúcie EÚ by mali mať potrebnú právomoc na koordináciu dodávok, distribúcie a cien základného lekárskeho a ochranného vybavenia v rámci jednotného trhu.

4.1.8.4

EHSV žiada stratégiu udržateľnosti pre chemikálie, ktorá zabezpečí ochranu ľudského zdravia a životného prostredia a zároveň minimalizuje vystavenie sa nebezpečným chemikáliám. Nová stratégia bude musieť byť v úplnom súlade s európskou zelenou dohodou.

4.1.8.5

Treba obnoviť dôveru cestujúcich v dopravu s osobitným zreteľom na verejnú dopravu. Okrem iného sa to vzťahuje aj na opatrenia zamerané na zvýšenie zdravotnej bezpečnosti cestujúcich (napr. klimatizačné systémy, zisťovanie chorých osôb, čistenie a dezinfekcia atď.). V tejto súvislosti je potrebné opätovne zvážiť a dokonca posilniť práva cestujúcich (napr. náhrada za zrušené cesty).

5.   Silnejšia Európa vo svete

5.1

EÚ musí posilniť a podporovať svoje globálne postavenie, pokiaľ ide o prevzatie dôležitejšej a strategickejšej úlohy v globálnom hospodárstve a politike. Toto postavenie sa za posledných desať rokov oslabilo. Hospodárstvo EÚ má potenciál lepšie využívať svoje komparatívne výhody na svetovom obchodnom a investičnom trhu, najmä v oblasti vyspelej výroby a inovatívnych služieb, a usilovať sa o to, aby bola svetovým lídrom. Toto úsilie by malo sprevádzať lepšie a účinnejšie zastúpenie EÚ v hlavných svetových organizáciách, kde musí vystupovať jednotne. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula náležité úsilie v snahe konkrétnejšie reflektovať túto potrebu posilnenia postavenia EÚ vo svete vo svojom pracovnom programe na rok 2021.

5.2

V obchode by mala EÚ ďalej podporovať multilaterálny prístup. Začlenenie sociálnych a pracovných noriem a noriem v oblasti udržateľného rozvoja (8) do pravidiel WTO a iných agentúr spojených s OSN by mohlo významne prispieť k vytvoreniu nového spravodlivého hospodárskeho poriadku a spravodlivej a inteligentnej globalizácii. Zároveň by sa mala postaviť proti snahám o vytváranie nových prekážok a obmedzení v svetovom hospodárstve.

5.3

Jedným z konkrétnych ponaučení z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je to, že EÚ by mala venovať väčšiu pozornosť ochrane svojich strategických aktív a investícií a posilniť kontrolu v oblastiach, v ktorých existuje riziko politického zneužívania investičnej transakcie do strategického priemyselného odvetvia.

5.4

Po brexite by sa EÚ nemala zameriavať iba na posilnenie svojej súdržnosti a jednoty, ale v relevantných prípadoch by nemala zabúdať ani na to, aby pokračovala v procese rozširovania, ktorý sa v poslednom čase mierne spomalil, a to napriek určitému pokroku, najmä pokiaľ ide o pristúpenie niektorých kandidátskych krajín západného Balkánu. Rozširovanie by mohlo významne prispieť k odstráneniu politických a hospodárskych neistôt a zvýšeniu stability v tejto časti Európy.

5.5

Geopolitická situácia sa za posledné desaťročie zhoršila, a to aj v oblastiach, ktoré sú bližšie k vonkajším hraniciam EÚ. V záujme podporovania stability a zlepšovania vzájomných vzťahov s EÚ sa musí pokračovať v iniciatíve v oblasti strategického partnerstva a inkluzívnej susedskej politiky. Táto politika musí pružne reagovať na nové okolnosti a musí byť založená na vzájomnom rešpekte a výhodách, ktoré prinesie obom stranám.

5.6

Meniaca sa geopolitická situácia, dôsledky nedávnej migračnej krízy, ako aj zhoršenie vonkajších vzťahov vo svete spolu s mnohými novými rizikovými javmi tiež narušili spektrum rozvojovej pomoci a podpory EÚ. V budúcom VFR sa predpokladá na tento účel výrazné zvýšenie finančných zdrojov a očakáva sa zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do tohto rámca. EHSV podporuje túto činnosť a zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť Afrike s cieľom pomôcť tomuto kontinentu prekonať zložitú politickú, hospodársku, sociálnu a environmentálnu situáciu.

5.7

Je potrebné znovu obnoviť geopolitickú strategickú úlohu EÚ pri podpore mierových procesov vo svete, aby sa obnovili príležitosti pre hospodársky rozvoj v susedstve EÚ: západný Balkán, Euromed a východní partneri, ako aj iné oblasti zasiahnuté konfliktmi.

6.   Podpora európskeho spôsobu života

6.1   Sociálne opatrenia

6.1.1

Okrem ekonomických a environmentálnych otázok musí byť pracovný program EÚ v roku 2021 motivovaný sociálnym rozmerom. To znamená, že jeho záväzok voči sociálnej a udržateľnej Európe bude prioritou. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu aj organizácie občianskej spoločnosti. Existuje príležitosť podporovať sociálnu inováciu ako model obnovy prostredníctvom spoluvytvárania, spoločného dizajnu a spoločnej produkcie. V zložitom sociálnom prostredí s rozsiahlymi spoločenskými výzvami je jediným spôsobom zmobilizovať všetky zdroje v spoločnosti a pracovať medzisektorovým a multidisciplinárnym spôsobom s cieľom nájsť riešenia. Organizovaná občianska spoločnosť je katalyzátorom sociálnej inovácie.

6.1.2

Je potrebné rozvinúť širšie chápanie „spravodlivej transformácie“ (nielen so zreteľom na uhlie) a v plnej miere realizovať Európsky pilier sociálnych práv a zároveň presadzovať reformy systémov prerozdeľovania, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rodovú rovnosť.

6.1.3

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv na európskej úrovni a vo všetkých členských štátoch je dôležitým krokom k aktívnemu spusteniu procesu vzostupnej sociálnej konvergencie. V politických usmerneniach Komisie sa prisľúbila spravodlivá transformácia pre všetkých smerom k sociálno-ekologickému trhovému hospodárstvu. V tejto súvislosti Komisia predložila plán s názvom „Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie“, ktorým sa začala diskusia s krajinami, regiónmi a partnermi EÚ o konkrétnych záväzkoch na vykonávanie piliera s cieľom dosiahnuť pokrok na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni do novembra 2020 (9). Na základe prijatých príspevkov predloží Komisia začiatkom roku 2021 akčný plán na vykonávanie sociálneho piliera. Ďalšie návrhy na rok 2021 sa nachádzajú v prílohe plánu. Medzi ne patrí záruka pre deti, akčný plán pre sociálne hospodárstvo, stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia a dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti (10).

6.1.4

V kontexte tohto plánu Komisia začala prvú fázu a následne druhú fázu konzultácie so sociálnymi partnermi o spravodlivých minimálnych mzdách (11). EHSV očakáva možnú pripravovanú legislatívnu iniciatívu Komisie týkajúcu sa dôstojných a spravodlivých minimálnych miezd. Cieľom by malo byť zabezpečiť, aby minimálne mzdy vo všetkých členských štátoch EÚ poskytovali všetkým pracovníkom dôstojnú životnú úroveň. EHSV víta skutočnosť, že Komisia uznala, že existuje priestor pre opatrenia EÚ na posilnenie úlohy kolektívneho vyjednávania pri podpore primeranosti a pokrytia minimálnej mzdy a že opatrenia na podporu kolektívneho vyjednávania, najmä na odvetvovej úrovni, by sa mali zahrnúť do činnosti EÚ v oblasti minimálnych miezd (12).

6.1.5

Zložitosť sociálneho rozmeru EÚ je taká, že jeho posilnenie si vyžaduje mechanizmy riadenia, ktoré umožnia kolektívne riešenie problémov rôznymi aktérmi v rôznych odvetviach. Úloha sociálneho dialógu má kľúčový význam. Dôrazná sociálna obnova tiež znamená lepší prístup k odborovým zväzom a lepšiu ochranu. Malo by sa podporovať kolektívne vyjednávanie a demokracia na pracovisku. EÚ a členské štáty musia podporovať sociálnych partnerov pri výraznom zvyšovaní rozsahu kolektívneho vyjednávania. Treba posilniť reprezentatívnosť a autonómiu a prepojenia medzi európskou a národnou úrovňou sociálneho dialógu. Okrem toho je potrebné ďalej zlepšovať kapacitu a zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politiky, ako aj zabezpečiť stabilný a vyvážený rámec priemyselných vzťahov. EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zrevidovať Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie a navrhnúť právny základ pre konkrétne rámcové podmienky týkajúce sa účasti pracovníkov bez zasahovania do vnútroštátnych právomocí (13), aby sa zlepšilo zapojenie pracovníkov do riešenia problémov spojených so zelenou dohodou a s procesom digitálnej transformácie.

6.1.6

EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby zreformovala správu hospodárskych záležitostí Európskej únie. EHSV je presvedčený, že sú potrebné isté zmeny v: a) riadení, t. j. sú potrebné cielené mechanizmy riadenia na rýchlejšie riešenie naliehavých problémov a na riešenie zložitých otázok. Úlohou takýchto mechanizmov by bolo spájať úrovne EÚ a členských štátov, a nie nahrádzať činnosť na každej z nich; b) začleňovaní cieľov udržateľného rozvoja do procesov hospodárskeho a sociálneho monitorovania a zostavovania rozpočtu EÚ. V tomto ohľade by mal byť európsky semester vybavený novými, vylepšenými, merateľnými a doplnkovými sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi ukazovateľmi na monitorovanie a sledovanie všetkých aspektov a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj 17 cieľov udržateľného rozvoja (14).

6.1.7

EHSV víta ohlásený návrh na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem v roku 2021. EHSV však ľutuje, že oveľa rozsiahlejšia výzva inkluzívnej a spravodlivej transformácie sa v oznámení Komisie priamo nerieši (15). Trvá na tom, že je potrebný ambiciózny akčný plán, ktorý by nabádal členské štáty k tomu, aby dodržali svoje sľuby, ktoré prijali v súvislosti s vyhlásením Európskeho piliera sociálnych práv (16).

6.1.8

Vo fáze obnovy po pandémii COVID-19 má zásadný význam prehodnotenie štruktúry práce. V súkromnom aj verejnom odvetví zdravotníctva a starostlivosti nastal rast produktivity na úkor kvality služieb, čo oslabilo nadobúdanie pracovných skúseností a malo dramatické následky počas zdravotnej krízy vo väčšine krajín EÚ. Prechod na činnosti založené na službách by viedol k hospodárstvu s väčším podielom ľudskej práce, čo by vyvážilo neistotu pracovných miest v týchto odvetviach, podporilo vyššiu úroveň zamestnanosti a návrat pracovných miest do reálnej ekonomiky. Preto sú nevyhnutné politiky na podporu kvalitných pracovných miest v odvetviach s vysokým podielom ľudskej práce, ktoré poskytujú služby vysokej kvality.

6.1.9

EHSV je naďalej znepokojený tým, že chudoba vo všeobecnosti a chudoba zamestnaných osôb je v mnohých členských štátoch stále hlavným problémom. Okrem zlepšenia úrovne miezd je potrebný komplexný prístup na úrovni EÚ a členských štátov vrátane opatrení na zabezpečenie primeraných systémov minimálneho príjmu, spoločných minimálnych noriem v poistení v nezamestnanosti a účinných systémov aktívneho začleňovania podporovaných základnými a podpornými sociálnymi službami. Potrebné sú aj dobre fungujúce trhy práce, verejné služby zamestnanosti a aktívne politiky trhu práce (17).

6.1.1.0

EHSV podporuje stratégiu Komisie pre rodovú rovnosť na obdobie 2020 – 2025 a odporúča, aby Komisia prijala stratégie uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých programovacích a riadiacich orgánoch, ako aj prierezový prístup k rodovej rovnosti. Stratégia by sa mala vykonávať súbežne s riešením problematiky vplyvu ochorenia COVID-19 prostredníctvom špeciálne prispôsobených a cielených politických opatrení. Výbor berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa záväzných opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania. Pri riešení rozdielov v odmeňovaní a iných rodových rozdieloch by sa malo dostať väčšieho spoločenského uznania a ekonomickej hodnoty pracovným miestam a odvetviam, ktoré tradične zamestnávajú mnoho žien a ktoré sú často nedostatočne platené a podhodnotené.

6.1.1.1

Je dôležité pokračovať v riešení a zmierňovaní sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie, ktoré sú mimoriadne výrazné v kľúčových oblastiach dopravy, cestovania a cestovného ruchu.

6.2   Migrácia a obdobie po pandémii COVID-19

6.2.1

S príchodom pandémie COVID-19, následnou obrovskou tragédiou pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti a kolapsom hospodárstva vo všetkých krajinách sa zdá, že otázka migrácie sa vytráca a ustupuje do pozadia, pričom verejná mienka k tomu pristupuje s určitou ľahostajnosťou. Žiadateľov o azyl nemožno v dôsledku súčasnej krízy ponechať ich osudu. Základné práva na ochranu sú jadrom európskych hodnôt a nemožno sa ich zbaviť, keď sú nepohodlné.

7.   Nový impulz pre európsku demokraciu

7.1

Európska únia je založená na spoločných európskych hodnotách, o ktorých nemožno za žiadnych okolností vyjednávať: úcta k ľudskej dôstojnosti, rešpektovanie ľudských práv, sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát. Na tieto hodnoty nemožno zabudnúť, keď EÚ a jej členské štáty musia riešiť núdzovú situáciu a jej dôsledky, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne problémy. Aj keď reakcia na súčasnú krízu musí byť rýchla a vyžaduje si určité mimoriadne a časovo obmedzené opatrenia, tieto nemôžu byť v rozpore s princípmi právneho štátu a nemôžu ohrozovať demokraciu, deľbu moci a základné práva európskych občanov. EHSV upozorňuje, že všetky politické opatrenia v tomto smere musia byť úplne v súlade s našimi spoločnými hodnotami uvedenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii.

7.2

EHSV dúfa, že v tomto novom procese obnovy a rekonštrukcie by Konferencia o budúcnosti Európy mohla byť príležitosťou na posilnenie a prehĺbenie inštitucionálnej štruktúry EÚ a na skutočnú obnovu európskeho projektu, ktorý bude schopný reagovať na výzvy nasledujúcich desaťročí.

7.3

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 odhalila inštitucionálne limity a nedostatky súčasnej Európskej únie a zároveň poukázala na naliehavú potrebu účinnej a efektívnej Únie. Je potrebné nové usporiadanie Európskej únie, ktoré presahuje rámec jednotného trhu EÚ a vedie k integrovanejšej Európe so skutočnou fiškálnou kapacitou, a ktorého hlavným cieľom je zlepšovanie životných a pracovných podmienok jej občanov. Z týchto dôvodov sa EHSV domnieva, že v rámci procesu konferencie by sa mali zohľadniť už existujúce nástroje EÚ na obnovu a solidarita, ktoré už boli zavedené, a zároveň by sa mala zabezpečiť ekologická udržateľnosť, hospodársky rozvoj, sociálny pokrok, bezpečnosť a demokracia. EHSV zdôrazňuje, že napriek pandémii musí byť priame zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a volených zástupcov naďalej prioritou konferencie, a teší sa na začatie konferencie, aby sa spoločne so všetkými občanmi EÚ vybudovala demokratickejšia, efektívnejšia a odolnejšia Únia. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala ponechať rozsah konferencie otvorený všetkým možným výsledkom vrátane legislatívnych návrhov, iniciovania zmeny zmluvy alebo iných.

7.4

EHSV zastáva názor, že dezinformácie predstavujú priamu hrozbu nielen pre schopnosť občanov prijímať informované politické rozhodnutia, ale aj pre európsky integračný projekt, a tým aj pre jednotu, prosperitu a globálny vplyv Európskej únie. Oslabenie demokratických rozhodovacích kapacít EÚ je v záujme celej škály zahraničných mocností, ako aj extrémistických skupín, ktoré sú proti európskej spolupráci a silnejšej súdržnosti. EHSV vyjadruje pevnú podporu súčasným snahám EÚ bojovať proti vonkajším i domácim dezinformáciám a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplný súlad a následné regulačné opatrenia, pokiaľ ide o Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ďalší rozvoj nedávno vytvoreného systému rýchleho varovania a spravodajských jednotiek StratCom a rozšírenie opatrení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť proti dezinformáciám, ktoré by sprevádzalo výrazné rozšírenie opatrení EÚ proti domácim dezinformáciám (18).

7.5

EHSV dôrazne podporuje návrh Európskej komisie vypracovať „akčný plán pre európsku demokraciu“, ktorý by mal byť komplexný a nepretržitý, schopný priniesť zmenu, a to prostredníctvom finančnej podpory a medziinštitucionálnej koordinácie. Európsky akčný plán pre demokraciu a súvisiace budúce iniciatívy by sa mali vo väčšej miere zameriavať na zabezpečenie slobodných a pluralitných médií a kvalitnej nezávislej žurnalistiky, účinnej regulácie sociálnych médií, najmä s cieľom bojovať proti dezinformáciám, vrátane regulácie politickej reklamy online a zodpovednosti za obsah, modernizácie volebného procesu, začlenenia skupín zbavených hlasovacieho práva, predovšetkým osôb so zdravotným postihnutím, a rozšírenia občianskeho vzdelávania o Európskej únii a jej demokratickom procese vo všetkých členských štátoch. EHSV pripomína svoj návrh, aby sa vypracovala ambiciózna stratégia EÚ v oblasti komunikácie, vzdelávania a osvety verejnosti o základných právach, právnom štáte a demokracii (19).

7.6

Je potrebné prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie slobodných a pluralistických médií a kvalitnej nezávislej žurnalistiky, ako aj účinnej regulácie sociálnych médií, najmä v boji proti dezinformáciám a vrátane regulácie online politickej reklamy a zodpovednosti za obsah.

7.7   Lepšia právna regulácia a výhľad

7.7.1

EHSV trvá na požiadavke revidovaného programu lepšej právnej regulácie, ktorý by zahŕňal „kontrolu udržateľnosti“ s cieľom zabezpečiť, aby všetky právne predpisy a politiky EÚ prispievali k vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja.

7.7.2

EHSV sa zaväzuje prispievať k úspechu novej platformy Fit For Future (F4F), ktorá nahrádza platformu REFIT, a víta posilnenie úlohy EHSV v tejto platforme, pokiaľ ide o jeho účasť, zastúpenie a príspevok. Táto nová platforma zapojí členské štáty a zástupcov občianskej spoločnosti do práce na zjednodušovaní a znižovaní zbytočnej regulačnej záťaže a pripraví Európu na nové výzvy v budúcnosti, ako je digitalizácia. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 preukázala dôležitosť navrhovania politík a posilňovania kapacít takým spôsobom, aby boli schopné riešiť neistoty budúcnosti.

7.7.3

EHSV pripomína, že lepšia tvorba práva nemôže nahrádzať politické rozhodnutia a v žiadnom prípade nemôže viesť k deregulácii ani k zníženiu úrovne sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia a spotrebiteľa a základných práv. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala usmernenia a kritériá súboru nástrojov lepšej tvorby práva v záujme začlenenia cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 do procesov hodnotenia. „Kontrola udržateľnosti“ by sa mala výslovne zahrnúť do súboru nástrojov pre lepšiu tvorbu práva. EHSV opakuje svoju výzvu, aby sa európsky ekosystém posúdenia vplyvu a hodnotenia naďalej vyvíjal s cieľom zlepšovať jeho kvalitu a podporovať aktívnu účasť organizovanej občianskej spoločnosti na tvorbe a vykonávaní právnych predpisov (20).

7.7.4

EHSV navrhuje, aby Komisia v záujme posilnenia participatívnej demokracie spojila verejné konzultácie (z dôvodu svojich obmedzení) s ad hoc okrúhlym stolom s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť.

7.7.5

Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do posudzovania vplyvu a strategického výhľadu by sa malo posilniť s cieľom zabezpečiť, aby sa ich odborné znalosti a poznatky z praxe zohľadňovali pri navrhovaní budúcich právnych predpisov a politík v novom kontexte po pandémii COVID-19.

7.7.6

Aj samotné organizácie občianskej spoločnosti patria medzi obete nerovností a nedostatkov systému. Ich aktuálna aj budúca schopnosť reagovať na potreby je ohrozená často nepostačujúcimi a kolísavými zdrojmi. Toto je potrebné riešiť zabezpečením mechanizmov ich financovania. Pracovný program Komisie na rok 2021 v dôsledku krízy je obrovskou príležitosťou na prehodnotenie angažovanosti EÚ voči organizáciám občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o udržateľnejšiu a štrukturálnejšiu finančnú podporu v porovnaní s financovaním založeným na projektoch.

---

(1)  Uznesenie o kríze po skončení pandémie COVID-19 (Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1).

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1590732521013&uri=COM:2020:456:FIN.

(3)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1590574123338&uri=CELEX%3A52020DC0380.

(4)  NAT/784 – Európsky právny predpis v oblasti klímy (pozri stranu 143 tohto úradného vestníka).

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(6)  Pozri stranu 124 tohto úradného vestníka.

(7)  INT/894 – Biela kniha o umelej inteligencii (pozri stranu 87 tohto úradného vestníka).

(8)  Pozri napríklad https://www.ilo.org/global/standards/lang--en/index.htm.

(9)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_20.

(10)  Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie.

(11)  https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=1226&furtherNews=yes&newsId=9696.

(12)  SOC/632 – Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe (prebieha).

(13)  CCMI/124 – Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie (Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 50).

(14)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/publications-other-work/publications/european-economic-and-social-committees-contribution-2020-european-commissions-work-programme-and-beyond

(15)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0102&from=EN.

(16)  INT/897 – Priemyselná stratégia (pozri stranu 108 tohto úradného vestníka)

(17)  Pripravované stanovisko EHSV na tému Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe (SOC/632), stanovisko EHSV SOC/583: https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/common-minimum-standards-field-unemployment-insurance-eu-member-states-concrete-step-towards-effective-implementation (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32) a stanovisko EHSV na tému Európska rámcová smernica o minimálnom príjme (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1).

(18)  SOC/630 – Účinky kampaní na podporu účasti na politickom rozhodovaní (Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 26).

(19)  Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 39 a Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade – Ďalšie posilnenie právneho štátu v Únii – Súčasný stav a možné nasledujúce kroky, 3. apríla 2019.

(20)  INT/886 – Lepšia tvorba práva: prehľad činností a udržanie záväzku (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 72).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Podpora inkluzívnejšej a udržateľnejšej bankovej únie zlepšením príspevku komunitných bánk k miestnemu rozvoju a k budovaniu sociálne zodpovedného medzinárodného a európskeho finančného systému

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/02)

Spravodajca:

Giuseppe GUERINI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	24. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/6/6

1.   Závery a odporúčania

1.1

Pravidlá prijaté v posledných rokoch na medzinárodnej a európskej úrovni nebrali vždy v plnej miere do úvahy rôzne modely, ktoré prispievajú k rozmanitosti bánk v Európe, čo má významný vplyv na menšie a regionálne banky, ktoré majú často formu družstiev, obzvlášť v členských štátoch, ako sú Taliansko a Španielsko.

1.2

Rôzne modely, ktoré vytvárajú pluralitu a rozmanitosť európskeho bankového systému, nepocítili reformy, ktoré boli zavedené v dôsledku finančnej krízy, rovnako. V niektorých prípadoch zasiahli pravidlá prijaté v reakcii na krízu z roku 2008 najtvrdšie tie banky, ktoré sa na vzniku tejto krízy podieľali najmenej.

1.3

Hoci EHSV uznáva pokrok, ktorý Komisia zaznamenala vo svojich nedávnych regulačných opatreniach pri zohľadňovaní menších a menej zložitých bankových inštitúcií, domnieva sa, že by bolo užitočné, aby sa ešte zvýšila proporcionalita bankových pravidiel so zreteľom na charakteristiky adresátov, a to bez zníženia účinnosti prudenciálnych pravidiel. Súčasne by nemali byť ohrozené ani oslabené všeobecné zásady a ciele, na ktorých sú založené opatrenia prijaté od finančnej krízy, keďže sa ukázali byť potrebné aj účinné. Bezpečnosť, stabilita a odolnosť finančného systému sú nanajvýš dôležité.

1.4

EHSV podporuje nedávane rozhodnutie posunúť dátum implementácie dohody Bazilej III a domnieva sa, že v správny čas by sa mali nové ustanovenia o kapitálových požiadavkách transponovať spôsobom, ktorý náležite zohľadňuje rôznorodosť bankových obchodných modelov v Európe a ich prínos k diverzifikácii a odolnosti bankovej únie.

1.5

EHSV vyzýva na väčšie uznanie jedinečnej úlohy regionálnych a komunitných bánk, ktoré sú často organizované ako družstvá v niektorých členských štátoch, ako je Taliansko a Španielsko, z hľadiska domácností a MSP na miestnej úrovni; v niektorých prípadoch sú hlavným, ak nie dokonca jediným, zdrojom prístupu k úverom pre tisíce európskych občanov a podnikov.

1.6

EHSV takisto vyzýva, aby sa riadne uznal prínos väčších družstevných bánk v krajinách, ako sú Nemecko, Rakúsko, Holandsko a Francúzsko, k európskemu bankovému systému. Tam, kde zvyšujú systémové riziko, sa to musí náležite zohľadniť pri regulácii a dohľade.

1.7

Je takisto dôležité zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú pri posilňovaní hospodárskej demokracie, keďže podporujú účasť zainteresovaných strán, ktoré nie sú len akcionármi alebo klientmi, ale partnermi, ktorí sa môžu podieľať na usmerňovaní riadenia na základe pravidla jeden hlas na jedného akcionára, takže sledujú záujmy zainteresovaných strán (stakeholders value) namiesto toho, aby chránili predovšetkým záujmy akcionárov (shareholders value).

1.8

EHSV zastáva názor, že európske banky, vrátane regionálnych a družstevných bánk, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva v nadväznosti na krízu súvisiacu s ochorením COVID-19, podpore hospodárstva a zamestnanosti.

1.9

Diverzifikovaný bankový systém, ktorý podporuje široká škála zainteresovaných strán a ktorý je zakorenený v regionálnych a miestnych komunitách, je takisto dôležitou zárukou zachovania spoločnej, participatívnej sociálnej zodpovednosti občanov, MSP a jednotlivých hospodárskych aktérov, ktorí sú výraznou súčasťou reálneho hospodárstva.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy vychádza z príspevku EHSV k návrhu na vytvorenie bankovej únie, ktorá slúži cieľom udržateľného rozvoja a sociálneho začlenenia potrebným na zabezpečenie budúcej konkurencieschopnosti Európskej únie v kontexte viacerých globálnych výziev. V tejto súvislosti by EHSV rád tlmočil záujem občianskej spoločnosti dosiahnuť inkluzívnu, diverzifikovanú a udržateľnú bankovú úniu.

2.2

Tento príspevok nadväzuje na niekoľko ďalších stanovísk EHSV o úlohe miestnych bánk a družstevných bánk (1) a vzhľadom na globálnu zdravotnú, humanitárnu ekonomickú krízu, krízu zamestnanosti a sociálnu krízu, ktorej čelíme v dôsledku pandémie COVID-19.

2.3

Pri neustálom zvyšovaní počtu bankových pravidiel na európskej úrovni a ich postupnom sprísňovaní v priebehu rokov sa nie vždy podarilo zohľadniť rôzne modely, ktoré prispievajú k rozmanitosti bankového sektora v Európe, a vypracovať primerané pravidlá vhodné aj pre menšie a regionálne banky.

2.4

Argumenty uvedené ďalej v texte sa týkajú predovšetkým komunitných bánk, ktoré sú často malé a majú zjednodušenú riadiacu štruktúru. Vzťahujú sa aj na družstevné banky vo všetkých ich modeloch a veľkostiach, ktoré sa dajú nájsť v Európe. Takéto banky sú v niektorých krajinách ako Taliansko alebo Španielsko malé, ich počet je vysoký a pôsobia len na miestnej úrovni. V iných členských štátoch ako napríklad v Nemecku, Rakúsku a Holandsku sú tieto banky dôležitými aktérmi, keďže však naďalej fungujú ako družstvo, zachovávajú si stále spoločnú rozlišujúcu črtu družstevných bánk: sledujú záujmy zainteresovaných strán (stakeholders value) namiesto toho, aby chránili (predovšetkým) záujmy akcionárov (shareholders value). Pri organizovaní sa v bankovej skupine obchodovanej na burze cenných papierov sa od družstevných bánk vyžaduje, aby mali viaceré charakteristiky spoločné s inými kótovanými spoločnosťami.

2.5

Riešenie otázky bankovej regulácie si vyžaduje dvojakú snahu: na jednej strane o spätný pohľad, a to aj kritický, na udalosti, ktoré postupne formovali európsky regulačný rámec, a na strane druhej o jasnú a pozitívnu predstavu o tom, kam má smerovať v budúcnosti.

2.6

Pri pohľade späť do minulosti treba pripomenúť, že v súčasnosti platný rámec vznikol do veľkej miery ako reakcia na krízu z roku 2008. Európsky zákonodarca chcel upraviť pravidlá, aby napravil nedostatky, ktoré odhalila kríza, a predovšetkým zabezpečiť, aby boli banky lepšie pripravené na prípadné budúce krízy a odolnejšie.

2.7

Hoci s reformami ako celkom sa dalo a naďalej dá súhlasiť, niet pochýb, že ich vplyvy a účinky na rôzne časti bankového sektora boli asymetrické v dôsledku doterajšieho prístupu bankového regulačného orgánu.

2.8

Rôzne modely, ktoré vytvárajú pluralitu a rozmanitosť európskeho bankového systému, nepocítili tieto uskutočnené reformy rovnako. V niektorých prípadoch dokonca obchodné modely, ktoré sa na vzniku krízy z roku 2008 podieľali najmenšou mierou, napríklad miestne banky, ktoré sú často malé a v niektorých štátoch družstevného charakteru, pocítili tlak pravidiel vo väčšej miere.

2.9

Aj v dôsledku noriem, ktoré sa v mnohých (bankových) profiloch čoraz ťažšie dodržiavajú, rástol postupne regulačný tlak na malé a stredné banky, aby sa zlúčili do väčších skupín a aby sa spojili, a to pod hrozbou vytlačenia z trhu, čo viedlo k strate rozmanitosti v rámci európskeho bankového systému.

3.   Regionálne banky a banková regulácia: všeobecné pripomienky

3.1

Rôzne právne predpisy zavedené v nedávnych rokoch pri vykonávaní medzinárodných dohôd a európske pravidlá znevýhodňujú malé a stredné banky, predovšetkým družstevné, regionálne a vzájomné, z troch dôvodov: a náklady na dosiahnutie súladu s rozsiahlymi, komplexnými, veľmi podrobnými a neustále sa meniacimi právnymi predpismi; b obmedzené uznanie osobitného systémového významu týchto bánk z hľadiska rizikovosti; c výhody z hľadiska nákladov na financovanie, ktoré majú veľké systémové banky.

3.2

EHSV sa preto domnieva, že by bolo vhodné, aby zákonodarca čo najrýchlejšie zvýšil štruktúrovanú proporcionalitu a primeranosť bankových pravidiel so zreteľom na charakteristiky adresátov týchto pravidiel, a to s trojakým cieľom: a obmedziť umelé narušenia hospodárskej súťaže vyvolané pravidlami, ktoré nie sú primerané, resp. vhodné pre rôzne charakteristiky cieľových skupín vrátane podnikateľského zámeru, ktorý ich navzájom odlišuje; b udržiavať diverzifikovaný európsky bankový sektor, ktorý je ako celok odolnejší voči budúcim finančným a hospodárskym krízam; c uprednostňovať (a nie znižovať) úverovú podporu pre malé a stredné podniky, ktoré sú kľúčovým sektorom európskeho hospodárstva.

3.3

EHSV podporuje nedávane rozhodnutie posunúť dátum implementácie dohody Bazilej III+, a je pevne presvedčený, že by sa vo vhodnom čase mala transponovať do práva EÚ tak, aby primerane zohľadnili rozmanitosť bankových obchodných modelov zastúpených v Európe.

3.4

Pokiaľ ide o proces transpozície nových usmernení Bazilejskej dohody, EHSV sa domnieva, že je vhodné pripomenúť a podporiť sedem zásad, ktoré v júni 2019 predložil Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) a ktoré boli vypracované pred začatím poradného hodnotenia ESRB (2). a Adaptabilita : finančná regulácia musí byť schopná držať krok s vývojom finančného systému a nesmie byť prekážkou inovácií. To znamená aj, že nesmie vytvárať vecné prekážky vstupu nových bánk do sektora a odrádzať od vytvárania nových obchodných modelov či zachovania alternatívnych bankových modelov, ktoré sa historicky osvedčili, ako sú napríklad družstevné banky. b Rozmanitosť : treba zachovať rozmanitosť finančných inštitúcií a obchodných postupov, keďže takáto rozmanitosť predstavuje účinnú ochranu proti nestabilite systému. Treba sa vyhnúť nadmernej „homogenizácii“ podnikov a regulovaných činností: kapacita na vytváranie „protilátok“ a rôznych spôsobov reakcie/odolnosti voči negatívnym hospodárskym cyklom napríklad zvyšuje komplexnú stabilitu finančného systému, a tým aj hospodárstva. c Proporcionalita : regulačná záťaž by mala byť priamo úmerná dôležitosti nedokonalosti trhu, ktorá sa má napraviť, a systémovému významu adresátov, na ktorých sa právne predpisy majú vzťahovať. d Možnosti riešenia : regulácia by mala inštitúciám bez potrebnej hospodárskej udržateľnosti umožniť opustiť systém bez toho, aby sa tým ohrozila systémová stabilita. Tvorba politiky by však mala zohľadňovať internú štruktúru a komplexnosť príslušných inštitúcií. e Systémové hľadisko : finančná regulácia by mala zabezpečiť, aby sa základné finančné služby poskytovali spoločnosti bez prerušenia. Regulačný systém, ktorý uprednostňuje koncentráciu činností vedúcu k obmedzenému počtu finančných inštitúcií, môže byť zraniteľnejší, pretože závisí od finančného prežitia týchto málo inštitúcií. f Dostupnosť informácií : informačné toky z bánk do regulačných orgánov, ako sa to vyžaduje v sektorovej regulácii, by mali umožniť rýchlu identifikáciu kanálov „nákazy“ a zraniteľných miest. g Mimoregulačná disciplína : existencia právnych predpisov by nemala automaticky vylučovať osvedčené riešenia mimo tohto úzkeho regulačného rámca.

4.   Návrhy na transpozíciu nových pravidiel v regulačnom rámci bankovej únie

4.1

Je ľahko predstaviteľné, že vzhľadom na núdzovú situáciu v dôsledku pandémie COVID-19 Európska komisia v európskom volebnom období 2019 – 2024 prehodnotí svoj program legislatívnych opatrení. Kým nebude známy nový plán, EHSV sa nazdáva, že je potrebné pristúpiť k prispôsobeniu regulácie európskeho bankového sektora v snahe dosiahnuť nasledujúce hlavné ciele.

4.2

Dohoda Bazilej (uzatvorená v decembri 2017) musí byť transponovaná s väčším využitím priestoru na výklad a prispôsobenie, než to bolo v prípade rámca Bazilej II a Bazilej III. Vo všeobecnosti je spravodlivé uznať, že Európska komisia podnikla niektoré kroky správnym smerom v oblasti zjednodušovania pravidiel vo viacerých oblastiach, ako sú napríklad vykazovacie povinnosti, dohľad a kapitálové požiadavky (koeficient na podporu malých a stredných podnikov), pokiaľ ide o malé a menej zložité bankové inštitúcie. Je však potrebné v tomto trende pokračovať a ísť čo najďalej, prispôsobiť pravidlá rôznym obchodným modelom, a to bez zníženia účinnosti prudenciálnych pravidiel.

4.3

EHSV osobitne poukazuje na jedinečnú úlohu, ktorú pre domácnosti a MSP zohrávajú regionálne a komunitné banky, často organizované ako družstvá v niektorých členských štátoch, ako je Taliansko a Španielsko. EHSV takisto uznáva prínos väčších družstevných bánk v krajinách, ako sú Nemecko, Rakúsko, Holandsko a Francúzsko, k európskemu bankovému systému. Tam, kde zvyšujú systémové riziko, sa to musí náležite zohľadniť pri regulácii a dohľade.

4.4

Pre európske hospodárstvo a bankový systém by mohlo byť prospešné, keby sme sa dokázali preniesť nad rovnicu [stanovenú v článku 40 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (3)], podľa ktorého sa banky, ktoré sú súčasťou „významnej“ bankovej skupiny, stávajú samy „významnými“, napriek tomu, že zostávajú relatívne malé, pokiaľ ide o ich veľkosť, úlohu, ako aj vystavenie tzv. systémovému riziku, aby sa uznala forma proporcionality, ktorá bola zavedená v máji 2019 na základe piatej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD V) a druhého nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR II) (známe ako balík opatrení v oblasti bankovníctva). V článku 84 ods. 4 CRD V a v článku 4 ods. 1 bod 145 CRR II sa zavádza pojem „malá a menej zložitá inštitúcia“, v prípade ktorej by sa malo upustiť od uplatňovania určitých požiadaviek, najmä pokiaľ ide o zverejňovanie informácií.

4.5

EHSV sa domnieva, že vymedzenie pojmu „malá a menej zložitá inštitúcia“ je základom pre systematický prístup k proporcionalite. Zjednodušenie požiadaviek pre malú a menej zložitú inštitúciu by sa nemalo obmedzovať len na požiadaviek na zverejňovanie informácií. Malo by byť možné rozšíriť toto zjednodušenie aj na iné prudenciálne požiadavky a požiadavky v oblasti dohľadu. Napríklad by malá a menej zložitá inštitúcia nemala byť pod dohľadom ako „významná“ inštitúcia len preto, že je súčasťou „významnej“ skupiny, pre ktorú sa takýto dohľad vyžaduje podľa vnútroštátneho práva. Takáto situácia by v praxi mohla vyvolať istý dvojitý dohľad nad menšími bankami, ktorý sa vykonáva na rôznych úrovniach, čo by mohlo mať výrazný negatívny vplyv z hľadiska nákladov na dodržiavanie predpisov pre banky a z hľadiska regulačných nákladov pre bankové orgány.

4.6

EHSV tiež vyzýva na revíziu pravidiel a mechanizmov na riešenie problémov bánk a likvidáciu bánk, metódy, ktorá sa používa na výpočet MREL (4), ako aj alternatívnych krokov, ktoré môžu prijať určité fondy na ochranu vkladov (5) zriadené niektorými regionálnymi bankami alebo družstevnými bankami na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora z 19. marca 2019 vo veci Tercas (6).

4.7

Nové základné nariadenie a pravidlá dohľadu v oblasti udržateľných financií nesmú mať za následok ďalšie náklady na dosiahnutie súladu s predpismi, ktoré by následne vyústili do modelov dohľadu, ktoré sú pre malé a družstevné banky neudržateľné.

4.8

EHSV podporuje návrh, ktorý v roku 2019 predložil Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, týkajúci sa možnosti zaviesť „faktor podporujúci ekologické investície a sociálny faktor“ na zníženie absorpcie kapitálu v prípade financovania, ktoré banky poskytujú podnikom sociálneho hospodárstva a podnikom, ktoré sa skutočne zapájajú do programov udržateľného a inkluzívneho rozvoja. Vzhľadom na potrebu odolnosti a stability finančného sektora by sa možnosť zaviesť takýto faktor podporujúci ekologické investície a sociálny faktor mala teda dôkladne preskúmať a posúdiť.

4.9

EHSV považuje za dôležité, aby nové nariadenie o bankovej únii poskytlo vhodné nástroje, ktoré umožnia podnecovať bankové investície do činností s pozitívnym sociálnym a environmentálnym vplyvom, a to aj prostredníctvom preferenčného zaobchádzania, pokiaľ ide o prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy, ktoré požaduje EBA.

4.1.0

Toto regulačné zohľadnenie by bolo odôvodnené aj údajmi, z ktorých vyplýva, že investície podnikov sociálneho hospodárstva sú vo svojej podstate nízkorizikové; tieto podniky mali prakticky zanedbateľný vplyv na európsky bankový systém z hľadiska nesplácaných úverov.

4.1.1

Spoluzákonodarcovia dosiahli kompromis na jar roku 2019, pričom po konzultácii s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) poverili EBA [článok 501 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7), CRR], aby na základe dostupných údajov a zistení expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie posúdila, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami týkajúcimi sa činností, ktoré v zásade súvisia s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi. EHSV verí, že toto posúdenie bude vykonané podrobne a jeho výsledok bude pozitívny.

5.   Bankové skupiny a dohľad

5.1

Pokiaľ ide o zriadenie bankových skupín družstevných bánk stanovených európskou reguláciou, prostredníctvom ktorej sa zoskupujú komunitné a regionálne banky, v niektorých členských štátoch ako Taliansko a Španielsko by regionálne banky, ak majú dosiahnuť väčšiu kritickú masu pre svoju činnosť, mali mať možnosť zabezpečiť vhodné riadenie kapitálovej absorpcie akcií v základnom imaní príslušných materských bánk, aby sa tak zabránilo nadmernému stláčaniu kapitálu používaného na úvery.

5.2

Právny rámec daný európskym nariadením o bankových skupinách sa v súčasnosti riadi tromi článkami CRR: a Článok 10: bankové skupiny zriadené bankami, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, s krížovými zárukami a právomocami na riadenie a koordináciu (Taliansko, Holandsko, Fínsko, Portugalsko a Luxembursko); b Článok 113 ods. 6: skupiny s právomocami na riadenie a koordináciu v rámci materských bánk alebo vysoko integrovaných systémov (Francúzsko); c Článok 113 ods. 7: schémy inštitucionálneho zabezpečenia: Nemecko, Rakúsko, Španielsko, provincia Bolzano v Taliansku.

5.3

V praxi tieto tri formy nie sú schopné rozpoznať určité aspekty, ktoré vymedzujú charakteristiky operácií tých družstevných bánk, ktoré boli v nadväznosti na vytvorenie bankovej únie povinné vstúpiť do spoločných skupín družstevných bánk alebo schém inštitucionálneho zabezpečenia.

5.4

Požiadavka, aby družstevné banky dodržiavali spoločné pravidlá, zaviedli prevádzkové opatrenia obmedzené len na regióny, v ktorých sú zriadené, ich demokratické riadenie, absencia individuálnych cieľov, pokiaľ ide o zisk, obmedzenia stanovené v oblasti delenia zisku a nedeliteľnosti základného imania sú nezlučiteľné so súčasným regulačným rámcom.

5.5

To by mohlo oslabiť ich dlhodobú a efektívnu úlohu regionálnych rozvojových bánk s preukázanou anticyklickou funkciou.

6.   Rámec po skončení krízy súvisiacej s ochorením COVID-19

6.1

Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 je teraz zjavný s celou svojou dramatickosťou. Budeme si musieť zvyknúť na život s oveľa vyššou úrovňou verejného dlhu, aby sa zdroje dostali včas tam, kde sú potrebné, bude sa musieť zmobilizovať celý finančný systém ako súčasť spoločného všeobecného úsilia zahŕňajúceho verejné orgány aj súkromných aktérov.

6.2

Vzhľadom na to, čo bude nasledovať po odznení pandémie COVID-19, bolo jasne stanovené, že európske banky sa budú musieť stať sprostredkovateľom verejnej politiky na podporu hospodárstva a zamestnanosti po tejto sanitárnej kríze. Preto by ani nariadenie, ani pravidlá týkajúce sa kolaterálu nemali brániť vytvoreniu priestoru potrebného v súvahách bánk na tento účel (8).

6.3

Je však priskoro na to, aby sme mohli povedať, ako kríza spojená s ochorením COVID-19 ovplyvní hospodárstvo a aký bude jej konečný vplyv na banky, musíme však musieť zvážiť záležitosti vo svetle súčasného a budúceho rámca. a Z regulačného hľadiska bolo hlavným cieľom po finančnej kríze v roku 2008 zníženie rizika v súvahách bánk. Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 a na bližšie neurčené obdobie však súvahy bánk zaplavia riziká zo strany štátov a reálnej ekonomiky. b Jednotný mechanizmus dohľadu, EBA a ESMA prijali celý rad opatrení a využili možnosti, ktoré mali v rámci regulačného rámca, s cieľom pozastaviť určité úlohy alebo znížiť určité prudenciálne požiadavky. c Ak budú hospodárske a finančné dôsledky krízy v budúcich súvahách bánk stále viditeľné v značnom rozsahu, bude sa tento vplyv musieť zohľadniť pri vykonávaní Bazilejskej dohody z decembra 2017 v EÚ. d Rozhodnutie Bazilejského výboru odložiť realizáciu dohody z decembra 2017 je nepochybne vhodné a nevyhnutné na to, aby sa bankám umožnilo čeliť dôsledkom pandémie, a to tak s cieľom zohľadniť vplyv krízy spojenej s ochorením COVID-19 na finančnú situáciu bánk, ako aj lepšie zohľadniť rôznorodosť bankového sektora v Európe.

---

(1)  EHSV už vydal niekoľko stanovísk na tému bankovej únie (Úloha družstevných bánk a sporiteľní v územnej súdržnosti), avšak odporúčania z nich zatiaľ neboli zohľadnené. V roku 2014 v reakcii na návrh nariadenia o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ (COM(2014) 43 final – 2014/0020 (COD)), EHSV predložil odporúčania na podporu miestnych hospodárstiev a poukázal na nutnosť bankových predpisov, ktoré by boli v súlade so zásadou proporcionality. V roku 2018 EHSV uverejnil štúdiu s názvom Europe's cooperative banking models (Európske družstevné bankové modely) (ISBN: 978-92-830-4024-8, katalógové číslo: QE-01-18-233-EN-N), v ktorej sa opisuje súčasný stav a vyhliadky družstevného bankového systému v Európe.

(2)  Správy poradného výboru pre vedecké otázky – Regulatory Complexity and the Quest for Robust Regulation, č. 8, jún 2019.

(3)  Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1.

(4)  MREL (minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky) je požiadavka, ktorá bola zavedená smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) a ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mechanizmus záchrany fungoval účinne prostredníctvom zvýšenia schopnosti banky absorbovať straty.

(5)  Jeden z takýchto fondov zameraných na ochranu vkladov prevádzkuje konzorcium bánk Banche Cooperative Italiane consorziate (BCC-CR). Je to dobrý príklad mechanizmu zriadeného na ochranu vkladov, ktorý je plne financovaný z vlastných zdrojov bánk, so vzájomným a družstevným mechanizmom. Fond zasiahne: v prípade nútenej likvidácie členských bánk a, v prípade dcérskych spoločností miestnych družstevných úverových bánk, ktoré sú pridružené a pôsobia v Taliansku, keď zasiahne záručný systém ich štátu; v prípade riešenia krízovej situácie členských bánk; v operáciách zameraných na likvidáciu aktív, záväzkov, podnikov, pobočiek, majetku a skupinových právnych záväzkov; ako aj riešenie situácie, keď niektorý z členov zlyháva alebo mu hrozí zlyhanie.

(6)  Tento rozsudok prakticky ruší rozhodnutie Komisie, podľa ktorého sa zásah súkromnoprávneho medzibankového konzorcia v prospech jedného zo svojich členov predstavuje štátnu pomoc.

(7)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(8)  Pozri napríklad argumenty bývalého predsedu ECB Maria Draghiho vo Financial Times26. marca 2020.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Mechanizmy zdaňovania zamerané na zníženie emisií CO2

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/03)

Spravodajca:

Krister ANDERSSON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	24. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	209/1/6

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV sa domnieva, že existujú opodstatnené dôvody na zavedenie jednotných pravidiel v rámci EÚ s cieľom bojovať proti globálnemu otepľovaniu a na ich základe začať medzinárodné rokovania s inými obchodnými blokmi.

1.2

Doterajšie diskusie sa zameriavali na právne predpisy a environmentálne dane, najmä dane na zníženie emisií. EHSV zastáva názor, že globálnym otepľovaním sa treba zaoberať globálne, komplexne a symetricky, pričom treba zohľadniť úroveň CO2 v atmosfére.

1.3

Komisia sa vo svojej práci zameranej na znižovanie emisií uhlíka zamerala na systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS). EHSV sa domnieva, že v budúcnosti by mohlo byť užitočné a potrebné vypracovať tiež nové daňové opatrenia, ktoré môžu doplniť súčasný ETS a vnútroštátne dane z emisií CO2 s cieľom dosiahnuť účinný a symetrický politický rámec na riešenie rastúceho množstva emisií CO2.

1.4

EHSV oceňuje prístup Komisie, pretože sa zdá byť vhodným krokom na zavedenie efektívnejšej tvorby cien uhlíka v celom hospodárstve. Takýto nástroj by sa mal koordinovať s inými dodatočnými nástrojmi vrátane nového prístupu k zdaňovaniu v kontexte vnútorného trhu EÚ v ucelenom politickom rámci, ako aj s inými podobnými nástrojmi zavedenými v iných jurisdikciách na celom svete.

1.5

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby podnikla konkrétne iniciatívy na zavedenie podobných daní z emisií CO2 v členských štátoch so zámerom harmonizovať úsilie o účinné zníženie úrovne CO2. Ideálnym výsledkom by bolo vytvorenie jednotných podmienok na celom jednotnom trhu EÚ, pokiaľ ide o emisie/zníženia, ktoré sa majú zdaniť, ako aj osobitných metód a sadzieb zdaňovania, ktoré majú rovnaký vplyv na úroveň CO2 v atmosfére.

1.6

EHSV sa nazdáva, že globálne otepľovanie bude pravdepodobne pokračovať aj po zavedení nových daní a dodatočných opatrení, pokiaľ nebude možné odstrániť z atmosféry už vylúčený CO2.

1.7

EHSV podporuje rozvoj technológií zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) a zachytávania a využívania uhlíka (CCU) – prostredníctvom špecializovaných investícií – na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, pretože prispievajú k cieľu zníženia vplyvu emisií CO2 a všeobecnejšie, k cieľom udržateľného rozvoja presadzovanými OSN, ako aj cieľom Parížskej dohody v oblasti zmeny klímy.

1.8

Členské štáty by mali prijať najmä komplexnú a symetrickú politiku v oblasti environmentálnej dane v súvislosti s vplyvom CO2 na globálne otepľovanie. Je potrebné zaviesť dane s kladnými aj zápornými sadzbami. Príjmy získané z daní z CO2 by sa mali prednostne použiť na financovanie stimulov na postupy znižovania emisií CO2 na miestnej, regionálne a národnej úrovni.

1.9

EHSV upozorňuje na ďalšie politické nástroje na zníženie emisií uhlíka. Siahajú od nových technológií po postupy obhospodarovania pôdy, ktoré by sa mali podnecovať a podporovať na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. V prvom rade lesy prirodzene odstraňujú oxid uhličitý a stromy sú obzvlášť schopné ukladať uhlík odstránený z atmosféry fotosyntézou. Rozšírenie, obnova a správne obhospodarovanie vanie lesov posilniť schopnosť fotosyntézy bojovať proti CO2.

1.10

Hoci predaj produktov lesného hospodárstva je zdanený ako príjem vlastníka, malo by sa uznať, že výsadba stromov a rast lesov znižujú CO2 v atmosfére, a preto by sa mali v symetrickom daňovom prístupe k globálnemu otepľovaniu podporovať negatívnou daňou z CO2. Išlo by o dôležité opatrenie na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy.

1.11

EHSV by chcel zdôrazniť potrebu zaviesť účinné opatrenia, ktoré by sa vykonávali sociálne prijateľným spôsobom pre všetkých.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Globálne otepľovanie je problémom nás všetkých a vlády hľadajú účinné metódy na obmedzenie globálneho zvyšovania teploty. Ku globálnemu otepľovaniu prispieva niekoľko faktorov, ale osobitný význam majú emisie oxidu uhličitého (CO2).

2.2

CO2 je skleníkový plyn, ktorý sa najčastejšie vytvára ľudskou činnosťou a ktorý prispieva k 64 % globálneho otepľovania spôsobeného človekom (1). Koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére zaznamenala v priebehu niekoľkých desaťročí výrazný nárast a v súčasnosti je o 40 % vyššia ako v čase, keď sa začala industrializácia.

2.3

Priemerná povrchová teplota planéty Zem sa od konca 19. storočia zvýšila o 0,9 stupňa Celzia (2). Táto zmena bola spôsobená zvyšujúcim sa objemom emisií oxidu uhličitého v atmosfére a iných emisií spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré podľa mnohých vedcov zodpovedajú za celkové zvýšenie globálnej teploty.

2.4

Ľudská činnosť mení uhlíkový cyklus tak, že do atmosféry pridáva viac CO2 – ovplyvňuje schopnosť prírodných záchytov, ako sú lesy, odstraňovať CO2 z atmosféry – a schopnosť pôdy ukladať uhlík. Hlavnou ľudskou činnosťou produkujúcou CO2 je spaľovanie fosílnych palív – uhlia, zemného plynu a ropy – v oblasti energetiky a dopravy, po ktorom nasledujú určité priemyselné procesy a postupy využívania pôdy.

2.5

Ázia je v súčasnosti najväčším regionálnym producentom emisií na svete, keď na ňu pripadá 53 % celosvetových emisií, pričom Čína je zodpovedná za 10 miliárd ton (teda viac ako štvrtinu celkového množstva na svete), zatiaľ čo Severná Amerika je druhým najväčším producentom emisií (18 % svetových emisií) tesne nasledovaná Európou so 17 % (3).

2.6

Vplyv emisií CO2 na teplotu Zeme a zmenu klímy sa postupne stáva relevantným pre verejnú mienku a občiansku spoločnosť, ako aj pre politické strany na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

2.7

Európska komisia zase stanovila rozvoj konkrétnych iniciatív proti zmene klímy za hlavnú prioritu svojho politického programu, napr. zelenú dohodu (4), pred tým, ako bola v prvých mesiacoch roku 2020 nútená zamerať sa na núdzovú situáciu COVID-19.

2.8

Zelená dohoda (5) je základom nového politického programu Európskej komisie. Usiluje sa o účinnú reakciu na súčasné environmentálne výzvy a je stratégiou rastu zameranou na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2050.

2.9

Zelená dohoda pokrýva hlavné odvetvia európskeho hospodárstva vrátane dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, budov a konkrétnych priemyselných odvetví, ako sú oceľ, cement, IKT, textil a chemické látky. Komisia pracuje na prvom „európskom právnom predpise v oblasti klímy“ a na ďalších konkrétnych stratégiách a investíciách na podporu ekologického hospodárskeho rastu. Fond na spravodlivú transformáciu je dôležitý, ale je možné, že bude potrebovať ďalšie zdroje (6).

3.   Možné politické nástroje, ktoré sa majú použiť na zníženie CO2  (7)

3.1

Mnohé činnosti môžu spôsobiť znečistenie, ktoré má vplyv na iné subjekty v hospodárstve. Je možné, že tieto vplyvy nie sú brané do úvahy pri rozhodovaní o ich vykonávaní. Činnosť sa teda vykonáva bez zohľadnenia externalít, ktoré prináša. Inými slovami, bez zohľadnenia skutočných sociálnych nákladov činnosti. Pri prijímaní rozhodnutí je dôležité zahrnúť sociálne náklady znečistenia. To možno dosiahnuť zavedením dane na danú činnosť. Externalita sa potom začlení do rozhodnutia a znečistenie sa zníži v súlade s nákladmi, ktoré vytvára.

3.2

Činnosť však môže tiež viesť k zníženiu celkových úrovní znečistenia, čím sa vytvorí pozitívna externalita. Takéto činnosti by sa mali stimulovať, aby sa tak vykonávali v miere, keď sa výhody úplne kompenzujú. To sa dá dosiahnuť zavedením dotácie alebo negatívnej dane.

3.3

Keďže vplyv emisií CO2 má celosvetový dosah, cena za znečisťovanie by mala byť rovnaká všade za rovnaké negatívne vplyvy. Až potom sa daň uloží nákladovo efektívnym spôsobom. Preto je potrebný globálny prístup (8).

3.4

Je však ťažké presne posúdiť, koľko CO2 vytvárajú jednotlivé činnosti a neexistuje žiaden svetový trh, na ktorom by bolo možné uvaliť jednotnú daň na činnosti, ktoré produkujú CO2. Krajiny sa preto museli uchýliť k čiastkovým opatreniam. Je dôležité rozšíriť prijaté opatrenia na širšie regióny a viac znečisťujúcich činností.

3.5

EHSV sa domnieva, že existujú opodstatnené dôvody na zavedenie jednotných pravidiel v rámci EÚ s cieľom bojovať proti globálnemu otepľovaniu a na ich základe začať medzinárodné rokovania s inými obchodnými blokmi.

3.6

Využívanie obchodných povolení v EÚ a inde predstavuje metódu riešenia potreby stanoviť jednotnú cenu za emitovanú tonu CO2.

3.7

Doterajšie diskusie sa však zameriavali na právne predpisy a environmentálne dane, najmä dane na zníženie emisií. EHSV zastáva názor, že globálnym otepľovaním sa treba zaoberať globálne, komplexne a symetricky, pričom treba zohľadniť súčasnú úroveň CO2 v atmosfére.

3.8

Keďže zníženie úrovne CO2 v atmosfére pomáha v boji proti globálnemu otepľovaniu, je rovnako výhodné znížiť emisie CO2 o určité množstvo alebo odstrániť rovnaké množstvo CO2 z atmosféry. Preto by sa so zvyšovaním alebo znižovaním úrovne malo zaobchádzať symetricky. To znamená, že vypúšťanie CO2 do atmosféry (znečisťovanie) by sa malo postihovať dodatočnými nákladmi (daň), zatiaľ čo na činnosti, ktoré znižujú hladinu CO2, by sa mala poskytovať dotácia (negatívna daň).

3.9

Doteraz sa však pozornosť zameriavala takmer výlučne na predchádzanie ďalším emisiám. EHSV sa nazdáva, že globálne otepľovanie bude pravdepodobne pokračovať aj po zavedení nových daní a dodatočných opatrení, pokiaľ nebude možné odstrániť z atmosféry už vylúčený CO2. EHSV sa preto domnieva, že členské štáty by mali zaviesť symetrické opatrenia.

3.10

Účelom dane z emisií uhlíka a negatívnej dane zo zníženia emisií CO2 v atmosfére je ovplyvniť správanie a internalizovať externality globálneho otepľovania. Daň/dotácia však ovplyvní výrobné a pracovné príležitosti vo všetkých odvetviach hospodárstva. A priori nie je zrejmé, že kladná a záporná sadzba dane by mala byť rovnako vysoká (9).

3.11

Je mimoriadne dôležité zosúladiť rôzne stimuly s cieľom podnietiť udržateľné investície za predpokladu, že sa preveria súvisiace pozitívne externality. Harmonizovaná metodika pre ukazovatele nízkych emisií uhlíka by mala slúžiť ako návod na výpočet iných vplyvov.

3.12

Aby sa prechod na hospodárstvo bez emisií CO2 stal spoľahlivejším z ekonomického hľadiska a dôveryhodnejším z politického hľadiska, mali by sa čo najskôr prijať opatrenia na zníženie priamych a nepriamych dotácií pre odvetvie fosílnych palív, ktoré je zodpovedné za veľké environmentálne náklady.

3.13

Keďže európska zelená dohoda si vyžaduje veľmi veľké finančné prostriedky a spoločné rozpočtové zdroje EÚ sú dosť obmedzené, súkromný sektor zohráva významnú úlohu. Dohoda o viacročnom finančnom rámci to musí zohľadniť. Dane z CO2 však predovšetkým vyplývajú z potreby zmeniť správanie domácností, firiem a verejných subjektov a nepredstavujú zdroj príjmu. EHSV by chcel zdôrazniť potrebu zaviesť účinné opatrenia, ktoré by sa vykonávali sociálne prijateľným spôsobom pre všetkých.

4.   Systémy obchodovania s emisnými kvótami

4.1

Možným politickým nástrojom na zníženie emisií CO2 je systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ETS) (10). Vychádza zo zásady stanovovania emisných stropov a obchodovania s emisiami. Podľa tejto zásady sa stanovuje strop pre celkové množstvo určitých skleníkových plynov, ktoré môžu emitovať zariadenia podliehajúce systému. Strop sa časom znižuje, čo vedie k zníženiu celkových emisií. Podniky podliehajúce systému v rámci stropu dostávajú alebo kupujú emisné kvóty, ktoré sú obchodovateľné podľa potreby (11).

4.2

V súlade s oznámením Európsky ekologický dohovor – COM(2019) 640 – Komisia, s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov preskúma do júna 2021 niekoľko relevantných politických nástrojov týkajúcich sa klímy (12). Bude to zahŕňať súčasný systém obchodovania s emisnými kvótami, s možným rozšírením zavedeného systému na nové odvetvia, ako aj ďalšie zásahy týkajúce sa: i) cieľov členských štátov znížiť emisie v odvetviach mimo ETS; ii) nariadenia o využívaní pôdy, zmene využívania pôdy a lesnom hospodárstve.

4.3

EHSV oceňuje prístup Komisie, pretože sa zdá byť vhodným krokom na zavedenie efektívnejšej tvorby cien uhlíka v celom hospodárstve. Takýto nástroj by sa mal koordinovať s inými dodatočnými nástrojmi vrátane nového prístupu k zdaňovaniu v kontexte vnútorného trhu EÚ v ucelenom politickom rámci, ako aj s inými podobnými nástrojmi zavedenými v iných jurisdikciách na celom svete.

4.4

Z medzinárodného hľadiska sa počet systémov obchodovania s emisiami na celom svete zvýšil. Okrem systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (EU ETS) už v Kanade, Číne, Japonsku, na Novom Zélande, v Južnej Kórei, vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch fungujú alebo sa vyvíjajú národné alebo subnárodné systémy.

4.5

EHSV víta regionálne iniciatívy zamerané na výrazné zníženie emisií CO2 ako nevyhnutné kroky na účinné zvládnutie zmeny klímy vyvolanej emisiami CO2. V tejto súvislosti EHSV nabáda Európsku komisiu, aby pokračovala v úsilí urobiť z Európy vedúci región v tejto oblasti.

5.   Dane z emisií uhlíka

5.1

Ďalším možným nástrojom politiky sú dane z CO2. Tieto znižujú emisie hlavne dvoma spôsobmi: i) zvyšujú náklady na palivá a elektrickú energiu na báze uhlíka; ii) v dôsledku toho motivujú podniky k tomu, aby prešli na čistú energiu, napríklad na vodnú, solárnu alebo veternú energiu.

5.2

Dane z uhlíka, ak sú správne navrhnuté, sú v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, podľa ktorej by mal znečisťovateľ znášať náklady na opatrenia na zníženie znečistenia v súlade s rozsahom škôd spôsobených spoločnosti, ako sa uvádza v Deklarácii OSN z Ria (13) (1992) a smernici 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (14).

5.3

Komisia sa vo svojej práci zameranej na znižovanie emisií uhlíka zamerala na systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS). EHSV sa domnieva, že v budúcnosti by mohlo byť užitočné a potrebné vypracovať nové daňové opatrenia, ktoré môžu doplniť súčasný ETS a vnútroštátne dane z emisií CO2 s cieľom dosiahnuť účinný a symetrický politický rámec na riešenie rastúceho množstva emisií CO2. Ako správne uviedol MMF, koordinácia úsilia na globálnej úrovni je mimoriadne dôležitá (15).

5.4

V Európe zaviedlo niekoľko krajín dane z energie alebo dane z energie založené čiastočne na obsahu uhlíka. Medzi ne patrí Švédsko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Slovinsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo (16).

5.5

Švédsko ukladá najvyššiu sadzbu dane z CO2 vo výške 112,08 EUR za tonu emisií uhlíka, čím znížilo svoje emisie o 23 % za posledných 25 rokov. Švédska daň z CO2 bola zavedená v roku 1991 sadzbou zodpovedajúcou 250 SEK (23 EUR) za tonu emitovaného fosílneho oxidu uhličitého, postupne sa zvýšila na 1 190 SEK (110 EUR) v roku 2020 a zostáva naďalej základom švédskej klimatickej politiky (17).

5.6

Švédska daň z CO2 poskytla stimuly na zníženie spotreby energie, zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšenie využívania alternatívnych zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov. Postupným zvyšovaním úrovne daňovej sadzby sa zainteresovaným stranám poskytol čas na prispôsobenie sa, čím sa zlepšilo politické prijímanie zvyšovania daní postupom času.

5.7

Vo všeobecnosti zo skúseností Švédska vyplýva, že je možné znížiť emisie, a to aj vtedy, ak si to vyžaduje podstatnú transformáciu hospodárstva. V období 1990 – 2017 sa HDP zvýšil o 78 %, zatiaľ čo domáce emisie skleníkových plynov sa v rovnakom období znížili o 26 %, čím sa Švédsko stalo 8. krajinou v rámci indexu globálnej konkurencieschopnosti.

5.8

V roku 1990 bolo Fínsko prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla uhlíkovú daň. Daň pôvodne vychádzala iba z obsahu uhlíka v súvislosti s výrobou tepla a elektrickej energie. Rozšírila sa aj o dane z CO2 a energie a zahrnula aj dopravné palivá.

5.9

Dánsko zaviedlo v roku 1992 daň z CO2, ktorá pokrývala všetku spotrebu fosílnych palív (zemný plyn, ropa a uhlie). V Nórsku je až 55 % všetkých emisií pokrytých daňou z CO2; zvyšné emisie sú pokryté domácim systémom obchodovania s emisiami (18).

5.10

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby podnikla konkrétne iniciatívy na zavedenie podobných daní z emisií CO2 v členských štátoch s cieľom harmonizovať úsilie o účinné zníženie úrovne CO2. Ideálnym výsledkom by bolo vytvorenie jednotných podmienok na celom jednotnom trhu EÚ, pokiaľ ide o emisie/zníženia, ktoré sa majú zdaniť, ako aj osobitných metód a sadzieb zdaňovania, ktoré majú rovnaký vplyv na úroveň CO2 v atmosfére. Dopracovať sa k takémuto výsledku však môže vzhľadom na potreby špecifické pre jednotlivé krajiny trvať určitý čas.

5.11

Prijatie podobných daní z CO2 medzi členskými štátmi by sa malo využiť na ovplyvnenie obchodných partnerov, aby podnikli podobné kroky, a tým na celosvetové rozšírenie úsilia a obmedzenie vplyvu na európsku konkurencieschopnosť. V záujme predísť zložitým kompenzačným pravidlám je potrebné globálne riešenie.

5.12

Navyše by dane, ak sú správne navrhnuté, mohli prispieť k hospodárskemu rastu tým, že by okrem iného vytvorili produktívne investície do nových technológií. To platí najmä pre vývoj technológií na zníženie existujúcich hladín CO2 v atmosfére.

6.   Technológia zachytávania a ukladania uhlíka a technológia zachytávania a využívania uhlíka (CCS a CCU)

6.1

Ďalším možným nástrojom politiky je využívanie techník na zníženie existujúcich hladín CO2 v atmosfére. Okrem ETS a daní z CO2 budú pravdepodobne potrebné takéto metódy. Potrebný je symetrický prístup. Činnosti znižujúce hladinu CO2, ktorý je už v atmosfére, sú pre obmedzenie globálneho otepľovania rovnako prospešné ako znižovanie emisií CO2.

6.2

Dve hlavné technológie zamerané na zníženie hladín CO2 sú technológia zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) a zachytávania a využívania uhlíka (CCU) (19). Obe technológie extrahujú CO2 z atmosféry, komprimujú CO2 a prepravujú ho na miesto úložiska. Tieto technológie majú významný potenciál na zmiernenie zmeny klímy (20). Existujú aj iné technológie a očakáva sa, že v blízkej budúcnosti sa vyvinie mnoho ďalších.

6.3

Rozdiel medzi CCS a CCU je v konečnom mieste zachyteného CO2. V prípade CCS sa zachytený CO2 presúva na vhodné miesto na dlhodobé skladovanie, zatiaľ čo v prípade CCU sa zachytený CO2 mení na komerčný produkt.

6.4

CCU sa týka zachytávania a využívania CO2 ako suroviny pri výrobe minerálov, chemických stavebných blokov, syntetických palív a stavebných materiálov. Môže sa použiť na zníženie emisií CO2 recykláciou CO2 na výrobky, trvalým ukladaním CO2 v stavebných materiáloch, ako je betón, a recirkuláciou CO2 s priamym zachytávaním vzduchu. Dokáže tiež ponúknuť možnosti ukladania elektrickej energie prostredníctvom výroby syntetického metánu.

6.5

EÚ vytvorila regulačný rámec na obchodné využitie a dotovanie tejto novej technológie, aj keď náklady na zachytávanie a skladovanie sú stále významným nepriaznivým faktorom. Momentálne je komponent na zachytávanie najdrahšou súčasťou procesu.

6.6

V súčasnosti sú najväčšie zariadenia CCS a CCU v Spojených štátoch.

6.7

V Európe je to Nórsko, ktoré používa techniky CCS a CCU od roku 1996 (21). V niekoľkých špecializovaných zariadeniach sú každoročne zachytávané a na vhodných miestach uskladňované milióny ton CO2 z ťažby zemného plynu, čo predstavuje dosiaľ najúspešnejšie európske skúsenosti s využívaním CCS. V posledných rokoch sa vo Švédsku, v Holandsku, Belgicku, Francúzsku a Írsku vyvinuli ďalšie formy technológií CCS a CCU (22).

6.8

EHSV podporuje rozvoj technológií CCS a CCU – prostredníctvom špecializovaných investícií –,na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, pretože prispievajú k cieľu zníženia vplyvu emisií CO2 a všeobecnejšie, k cieľom udržateľného rozvoja presadzovanými OSN, ako aj cieľom Parížskej dohody v oblasti zmene klímy.

6.9

Ak sa má globálne otepľovanie znížiť účinným a nákladovo efektívnym spôsobom, je potrebné podporovať technológie CCS a CCU (23). Najmä národné rozpočty by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri lepšom využívaní týchto technológií a podporovať verejné investície a daňové stimuly. V tejto súvislosti Európska komisia zvažuje revíziu príslušných usmernení o štátnej pomoci vrátane usmernení v oblasti životného prostredia a energetiky, ktoré sa do roku 2021 zmenia a doplnia s cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu.

6.10

Členské štáty by mali prijať najmä komplexnú a symetrickú politiku v oblasti environmentálnej dane v súvislosti s vplyvom CO2 na globálne otepľovanie. Je potrebné zaviesť dane s kladnými aj zápornými sadzbami. Príjmy získané z daní z CO2 by sa mohli prednostne použiť na financovanie stimulov na techniky znižovania emisií CO2.

6.11

Európske fondy určené na výskum v oblasti CCS a CCU by sa mohli finančne posilniť a strategicky zamerať na dosiahnutie lepších, konkrétnych výsledkov z hľadiska kapacity zachytávania a alternatív ukladania CO2.

6.12

Nemala by sa podceňovať úloha pravidiel verejného obstarávania (24). Národné vlády a miestne orgány verejnej správy by mali viac a lepšie využívať ekologické ciele a osobitné environmentálne nástroje stanovené v smernici 2014/24/EÚ (25), smernici 2014/25/EÚ (26) a smernici 2014/23/EÚ (27) o verejnom obstarávaní a koncesiách. Vnútroštátne investície a verejné výdavky na jednej strane by tak mohli fungovať v synergii s opatreniami plánovanými v európskej zelenej dohode na druhej strane.

7.   Ďalšie nástroje na zníženie emisií

7.1

Na záver EHSV upozorňuje na ďalšie politické nástroje na zníženie emisií uhlíka. Siahajú od nových technológií po postupy obhospodarovania pôdy, ktoré by sa mali podnecovať a podporovať na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. V prvom rade lesy prirodzene odstraňujú oxid uhličitý a stromy sú obzvlášť schopné ukladať uhlík odstránený z atmosféry fotosyntézou. Rozšírenie, obnova a správne obhospodarovanie vanie lesov posilniť schopnosť fotosyntézy bojovať proti CO2.

7.2

Hoci predaj produktov lesného hospodárstva je zdanený ako príjem vlastníka, malo by sa uznať, že výsadba stromov a rast lesov znižujú CO2 v atmosfére, a preto by sa mali v symetrickom daňovom prístupe k globálnemu otepľovaniu podporovať negatívnou daňou z CO2. Išlo by o dôležité opatrenie na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy.

7.3

Pôda navyše prirodzene ukladá uhlík. V rámci najnovšej SPP sa zaviedli niektoré ekologizačné opatrenia zamerané na zvýšenie prínosu európskeho poľnohospodárstva k ekologickému rastu v Európe. Takéto opatrenia by sa mali podporovať, pokiaľ sú zlučiteľné s rastúcou potrebou potravinárskej výroby a plnením environmentálnych cieľov. Obehové hospodárstvo môže tiež priniesť väčšie možnosti, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy.

---

(1)  Causes of climate change (Príčiny zmeny klímy), Európska komisia (Energetika, zmena klímy, životné prostredie) – https://ec.europa.eu/clima/change/causes_sk.

(2)  Global Climate Change (Globálna zmena klímy), NASA – https://climate.nasa.gov/evidence/.

(3)  Global Carbon Project, CO2 emissions, (Emisie CO2) – http://www.globalcarbonatlas.org/en/CO2-emissions.

(4)  Pozri oznámenie EK Európska zelená dohoda – Dosiahnutie toho, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.

(5)  Pozri stanovisko EHSV na tému Investičný plán európskej zelenej dohody (prebiehajúce práce) a stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 51).

(6)  Pozri stanovisko EHSV na tému Fond na spravodlivú transformáciu a zmeny všeobecného nariadenia (Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 55).

(7)  Informácie o globálnom úsilí nájdete v správe o medzerách v oblasti emisií z roku 2019 od UNEP – Emissions Gap Report.

(8)  Ak sa nenájde skutočne globálne riešenie, otázka ako zaobchádzať s výrobkami z tretích krajín sa stáva problémom a vzniká potreba riešiť mechanizmus úpravy hraničnej dane a súvisiace následky.

(9)  Možno tvrdiť, že dotácia na tonu zníženia CO2 by mala byť vyššia ako daňová sadzba na emisie CO2, pretože vplyv zníženej výroby činností na emisie CO2 na zamestnanosť pravdepodobne spôsobí určitú pretrvávajúcu nezamestnanosť. Okrem toho je pravdepodobne ľahšie získať podporu verejnosti pre štrukturálnu zmenu v hospodárstve, ktorá by viedla k vývoju nových technológií, než k obmedzeniu existujúcich výrobných metód.

(10)  Pozri stanovisko EHSV na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií (Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 57).

(11)  ETS a ceny povolení vyvolali mnoho diskusií. Počet povolení a hospodársky ekonomický cyklus majú tendenciu výrazne ovplyvňovať cenu povolení. Súčasná hospodárska situácia v dôsledku krízy súvisiacej s ochorením COVID-19 pravdepodobne povedie aj k obnoveniu diskusií o ETS.

(12)  Pozri stanovisko EHSV na tému Investičný plán európskej zelenej dohody (Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 63).

(13)  Správa Konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji.

(14)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(15)  Fiškálny monitor MMF, How to Mitigate Climate Change, 2019, podľa ktorého majú rôzne politické nástroje svoje výhody a nevýhody, ale klimatická kríza je naliehavá a existenčná, a vyzýva kľúčové zúčastnené strany, aby zaviedli všetky príslušné politické opatrenia. Ministri financií sa môžu vyrovnať s touto krízou zavedením zdanenia uhlíka alebo podobnými politikami, čím sa zmiernenie zmeny klímy stane prijateľnejším prostredníctvom doplnkových daňových alebo výdavkových opatrení, pričom sa zabezpečí primerané stanovenie rozpočtu na investície do čistých technológií, ako aj medzinárodnou koordináciou stratégií, s. IX.

(16)  Zavedenie alebo zvýšenie daní z emisií CO2 často zahŕňa zložité kompromisy. Dane vyvolávajú potrebu reformy výrobných postupov a druhov dopravy. V niektorých odvetviach to môže viesť k nezamestnanosti a potrebe prechodu na iné typy práce. Pre dotknuté osoby môžu byť sociálne náklady vysoké. Krajiny majú rôzne možnosti, pokiaľ ide o poskytovanie sociálnej ochrany, a to je potrebné zohľadniť, aby bolo akékoľvek vykonávanie sociálne prijateľné.

(17)  Švédska daň z CO2, švédske vládne úrady – https://www.government.se/government-policy/taxes-and-tariffs/swedens-carbon-tax/.

(18)  Putting a Price on Carbon with a Tax (Stanovenie ceny za uhlík daňou), skupina Svetovej banky – https://www.worldbank.org/content/dam/Worldbank/document/SDN/ background-note_carbon-tax.pdf.

(19)  The potential for CCS and CCU in Europe (Potenciál CCS a CCU v Európe, Európska komisia) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/iogp_-_report_-_ccs_ccu.pdf.

(20)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 82).

(21)  CCS, Norwegian Petroleum – https://www.norskpetroleum.no/en/environment-and-technology/carbon-capture-and-storage/.

(22)  How European CO2 Transport and Storage Infrastructure can enable an Innovative Industrial Transition (Ako môže európska infraštruktúra pre dopravu a skladovanie CO2 umožniť inovačnú priemyselnú transformáciu), Európsky parlament – https://zeroemissionsplatform.eu/wp-content/uploads/ZEP-Conference-Presentations.pdf.

(23)  Švédsky vládny výbor dospel v roku 2020 k záveru, že Švédsko by mohlo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2045, ak by sa príjmy z daní z CO2 použili na dotovanie odstránenia CO2 v atmosfére. Pozitívne a negatívne daňové sadzby by boli rovnako vysoké. Pozri SOU 2020: 4, verejné vyšetrovania švédskej vlády.

(24)  Toto bolo zdôraznené v publikácii Public procurement for a Circular Economy (Verejné obstarávanie pre obehové hospodárstvo), Európska komisia, október 2017, https://ec.europa.eu/environment/gpp/circular_procurement_en.htm. Svetová banka tiež zdôraznila úlohu pravidiel verejného obstarávania vo vlastnom obstarávaní; https://www.worldbank.org/en/about/corporate-procurement/vendors.

(25)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(26)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.

(27)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu v celej EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/04)

Spravodajca:

Philip VON BROCKDORFF

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	24. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	194/11/12

1.   Závery a odporúčania

1.1

Dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 zasiahli Európsku úniu, rovnako ako aj ďalšie krajiny vo svete. Európska komisia reagovala na túto krízu prijatím širokého balíka nástrojov zameraných na zmiernenie tohto vonkajšieho otrasu. Tento balík obsahoval okrem iného nástroj podpory v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou, ako aj dočasné úvery na financovanie vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení na ochranu pracovných miest v členských štátoch EÚ v rámci iniciatívy SURE. Európska investičná banka (EIB) poskytla podnikom pomoc v podobe likvidity. Európska komisia nedávno navrhla nový nástroj v hodnote 750 miliárd EUR s názvom Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie), ktorý má pomôcť členským štátom zotaviť sa z hospodárskej krízy.

1.2

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 by nemala odvádzať pozornosť EÚ od jej strednodobých a dlhodobých cieľov, ako sa uvádza v európskej zelenej dohode, stratégii udržateľného rastu 2020 a Európskom pilieri sociálnych práv. V týchto cieľoch sa v každom prípade uznáva potreba prebudovať európske hospodárstvo s cieľom zabezpečiť v ďalších rokoch udržateľný rast postavený na pilieroch environmentálnej udržateľnosti, zvyšovania produktivity, spravodlivosti a sociálneho pokroku a makroekonomickej stability.

1.3

Na zabezpečenie dodávateľských reťazcov, ktoré sa podľa EHSV ukázali počas krízy ako zraniteľné, je potrebné, aby prevádzkovatelia v EÚ prehodnotili stratégie týchto dodávateľských reťazcov vrátane ich diverzifikácie, ale aj ich preskupenia naprieč viacerými sektormi. Rovnako dôležité a potrebné je, aby EÚ zohrávala významnejšiu úlohu vo svetovom obchode, čo má zásadný význam pre podniky v EÚ a ich obchodné vyhliadky. EHSV sa tiež domnieva, že na svetové firmy pôsobiace na globálnom trhu by sa v širokom spektre aspektov (v neposlednom rade medzinárodné pracovné normy, spravodlivá hospodárska súťaž a dodržiavanie cieľov v oblasti zmeny klímy) mali uplatňovať rovnaké podmienky. Nie je možné vylúčiť podniky z EÚ, ktoré v rámci EÚ premiestňujú svoje výrobné zariadenia (minimálne v prípade základných výrobkov), aby sa vyhli problémom s dodávateľským reťazcom.

1.4

Globalizácia so všetkými svojimi vedľajšími účinkami viedla k investíciám naprieč krajinami, ktoré sa však nie vždy realizujú s cieľom budovať kapitálové investície, ale skôr s cieľom hľadať krajiny s najnižšími daňami. Podľa názoru EHSV hospodárske problémy a ďalšie dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 naznačujú, že je nevyhnutná zmena spôsobu fungovania podnikov v EÚ aj vo svete. Odporúčania EHSV, aby sa urýchlilo zavádzanie riešení v oblasti daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, sa teraz javia ešte relevantnejšie, a to isté platí aj o diskusii medzi členskými štátmi o postupnom prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadnom legislatívnom postupe v daňových záležitostiach.

1.5

Politika vlád a podpora z ich strany nadobudla počas krízy väčší význam. Predovšetkým fiškálna politika je rozhodujúca nielen pre hospodársku stabilitu, ale rovnako aj v súvislosti s podporou podnikov zo strany vlád formou stimulov povolených v rámci právnych predpisov EÚ. EHSV sa preto domnieva, že akékoľvek pokusy o dosahovanie a posilňovanie udržateľného rastu si vyžadujú usmerňovanie a reguláciu zo strany vlád vo všetkých oblastiach hospodárskej činnosti a ochrany životného prostredia s dôrazom na uplatňovanie hľadiska ochrany životného prostredia pri hospodárskej činnosti. Samozrejme, na stanovenie hospodárskeho smerovania je aj naďalej kľúčový otvorený dialóg so sociálnym partnermi a občianskou spoločnosťou.

1.6

Obrovský dopyt po úveroch na zabezpečenie podpory príjmov a úverových záruk pre podniky zmrazených obmedzeniami počas krízy bezpochyby povedie k obmedzeniu miery, do akej budú vlády schopné poskytovať stimuly na opätovné oživenie hospodárskej činnosti. Takisto sa tým obmedzí množstvo finančných prostriedkov potrebných na podporu ochrany životného prostredia aj produktívnych investícií. Vlády budú preto musieť nájsť tvorivé spôsoby podpory výdavkov zameraných na udržateľný hospodársky rast pri súčasnom zabezpečení dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

1.7

Prechod na udržateľnejšie hospodárstvo musí zahŕňať rozvoj ekologických odvetví, ako aj ekologizáciu existujúcich obchodných modelov a odvetví nad rámec tradičných ekologických odvetví v čo najvyššej miere. EHSV a preto domnieva, že pomoc poskytovaná podnikom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ musí byť podmienená dosahovaním cieľov stanovených v európskej zelenej dohode a v stratégii udržateľného rastu 2020, ako aj preukázateľného sociálneho pokroku.

1.8

Pri určovaní stratégií potrebných na hospodárske oživenie, investície a udržateľnosť je aktivovanie všeobecnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu zo strany Komisie, ktorým sa umožňuje krajinám eurozóny dočasne pozastaviť úpravy požadované na plnenie strednodobých fiškálnych cieľov, krokom správnym smerom. EHSV sa však nazdáva, že revízia existujúcich pravidiel bude možno potrebná vzhľadom na to, že vstupujeme do fázy obnovy po odznení pandémie ochorenia COVID-19.

1.9

Podľa názoru EHSV musí byť základným kameňom udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ vytvorenie a rozvoj skutočného obehového hospodárstva, v ktorom sa bude maximalizovať a udržiavať hodnota v rámci celých hodnotových reťazcov pri súčasnej minimalizácii odpadu a snahe o efektívne nakladanie so zdrojmi. Obchodné modely obehového hospodárstva ponúkajú významný potenciál na podporu európskej konkurencieschopnosti, a to nielen z hľadiska ochrany prírodného prostredia, ale aj pokiaľ ide o vytváranie vysokokvalitných pracovných miest a rozvoj pridružených odvetví.

1.1.0

Úlohu inovácií a digitalizácie, ako aj sústavných investícií do ľudského kapitálu v snahe uľahčiť prechod na udržateľný rast ani nie je možné dostatočne zdôrazniť. Súčasná pandémia však takisto ešte väčšmi vyzdvihla význam zamerania na individuálne zdravie a blahobyt, a nielen na produktivitu a hospodársky rast. Produktivita zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu. EHSV sa domnieva, že ak má hospodárstvo aj v budúcnosti naďalej udržateľne rásť, musí zvýšiť svoju rastovú kapacitu, ale len do tej miery, že tento rast prináša hospodárstvu pridanú hodnotu zvyšovaním miezd, ako aj prebytkov, čím zväčšuje dopyt na jednotnom trhu bez toho, aby sa porušovali nadobudnuté práva, ako sú sociálna ochrana a kolektívne vyjednávanie.

2.   Odolnosť voči hospodárskym šokom (skúsenosť z krízy spôsobenej ochorením COVID-19)

2.1

EHSV v záveroch svojho stanoviska k Európskemu nástroju stabilizácie investícií (1) konštatoval, že v prípade hospodárskej krízy, ktorá by zasiahla viaceré členské štáty, by Európsky nástroj stabilizácie investícií (EISF), ktorého cieľom je väčšia stabilizácia vnútroštátnych fiškálnych politík v prípade hospodárskych otrasov, nebol dostatočne účinný vzhľadom na veľkosť tohto fondu. Aj keď EHSV uznal EISF za krok smerom k užšej integrácii eurozóny, zároveň vyjadril názor, že efektívnejším ako navrhovaný EISF by bol dobre vypracovaný systém celoeurópskeho poistenia, ktorý by v čase makroekonomických otrasov plnil úlohu automatického stabilizátora.

2.2

V posledných mesiacoch Európsku úniu spolu s ďalšími krajinami vo svete negatívne zasiahlo šírenie nákazlivej choroby COVID-19. Táto kríza odhalila slabiny vo vnútri EÚ: jej vedenie, aspoň zo začiatku, sa javilo ako neschopné reagovať na závažné hospodárske a sociálne dôsledky krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 účinne a koordinovaným spôsobom. Systémy zdravotnej starostlivosti, najmä v Taliansku a Španielsku, zápasili s veľkým počtom infikovaných osôb a všeobecná reakcia mala ironicky skôr charakter „každý národ za seba“, ktorý zastáva aj krajná pravica a nacionalisti.

2.3

Dalo by sa povedať, že nedávna kríza je najväčšou skúškou projektu EÚ, jej inštitúcií a samotnej architektúry, o ktorú sa opiera euro. V roku 2008 bol stredobodom krízy bankový sektor. Európska centrálna banka (ECB) zabezpečila likviditu pre finančné trhy a poskytla pomoc bankám. Vtedy mali rozhodujúci význam menové nástroje, ale nedávna kríza bola výzvou úplne iného charakteru, keď sa fiškálnymi opatreniami mala zabezpečiť odolnosť systémov verejného zdravotníctva a zároveň poskytnúť pomoc zraniteľným podnikom a ich zamestnancom. ECB nepriamo poskytla pomoc, keď vládam umožnila vydávať dlhopisy a požičiavať si finančné prostriedky na svoje výdavky vrátane výdavkov určených na programy sociálneho rozvoja a sociálneho zabezpečenia.

2.4

Hospodárske dôsledky spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 zasiahli všetkých členov menového bloku. Neexistuje však žiadny mechanizmus, ktorý by vládam eurozóny umožnil spoločne reagovať na takýto otras. V dôsledku toho boli politické reakcie na pandémiu v drvivej väčšine prípadov vnútroštátneho charakteru – čím sa ešte väčšmi zvýraznili rozdiely namiesto toho, aby sa Európa v čase tejto krízy viac spojila. Eurozóna reagovala na symetrický otras asymetricky. Rozdiely vo fiškálnych podmienkach jednotlivých členských štátov spôsobili výrazné rozdiely v politických reakciách. EHSV vo viacerých svojich stanoviskách načrtol význam väčšej konvergencie v oblasti hospodárskej aj sociálnej politiky a koordinovaného prístupu k fiškálnej politike vrátane zdaňovania, ale súčasná kríza opäť preukázala, že existujú zásadné rozdiely v tom, ako fiškálne politiky jednotlivých krajín na ňu reagujú v závislosti od stavu verejných financií. Silnejšie ekonomiky eurozóny reagovali na situáciu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 ráznym zvýšením objemu úverov na financovanie záchranných balíkov. Zraniteľnejšie ekonomiky nemajú taký veľký finančný priestor a na krízu odpovedali skromnejšími záchrannými balíkmi. To ukazuje, aké veľké sú rozdiely medzi ekonomikami eurozóny. Čím dlhšie kríza trvala, tým viditeľnejšie sa tieto rozdiely prejavovali.

2.5

V reakcii na krízu ECB ohlásila výnimočný nový program nákupu aktív na stabilizáciu európskych trhov. Prvotná reakcia európskych hlavných miest bola predvídateľná: keď sa trhy upokojili a rizikové prirážky k dlhopisom sa medzi krajinami čiastočne vyrovnali, vnímanie potreby spoločných fiškálnych opatrení sa vytratilo. Každá krajina zamerala pozornosť na domáce záchranné balíky. Ďalšia práca Komisie, Euroskupiny a Európskej rady v oblasti plánu obnovy poskytla členským štátom veľmi potrebný impulz. Stále je však potrebné urobiť oveľa viac, aby bolo možné účinne reagovať na túto krízu, a to aj vypracovaním spoločného dlhového nástroja zameraného na spoločné využívanie investícií potrebných na oživenie hospodárstva a odvrátenie straty miliónov pracovných miest v celej EÚ.

2.6

To nás privádza k Európskemu mechanizmu pre stabilitu (EMS) a jeho úverovej kapacite 410 miliárd EUR. Členské štáty majú zvyčajne trochu rezervovaný postoj k využívaniu EMS, keďže všetky úvery majú svoje podmienky. Okrem toho, aj keď sa tieto podmienky odpustia alebo upravia, ako sa rozhodlo na zasadnutí Euroskupiny 9. apríla 2020, tzv. syntetické dlhopisy EMS len ďalej kopírujú fragmentovanú povahu eurozóny. Táto fragmentácia sa v súčasnom rámci pre hospodársky a fiškálny dohľad, najmä čo sa týka reforiem v podobe balíka šiestich legislatívnych aktov a balíka dvoch legislatívnych aktov, nerieši a je hlavným dôvodom nedávneho oznámenia Európskej komisie (2). Cieľom tohto preskúmania je v zásade zistiť, čo je potrebné na to, aby sa dosiahol hospodársky rast a súčasne zachovali udržateľné verejné financie a zabránilo sa makroekonomickým nerovnováham prostredníctvom užšej koordinácie hospodárskych politík a konvergencie v oblasti hospodárskej výkonnosti členských štátov. To by mohlo byť dôležitým krokom správnym smerom, pokiaľ sa buď v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe alebo európskeho semestra identifikujú základné príčiny nerovnováh s dôrazom na účinnejšie politiky vrátane politík zameraných na zlepšenie systémov sociálnej ochrany.

2.7

Európska komisia 9. apríla 2020 ohlásila rozsiahly balík nástrojov zameraných na zmiernenie šoku v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 vo výške 540 miliárd EUR. Jeho súčasťou je aj nový nástroj podpory vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou prostredníctvom EMS v objeme až do 240 miliárd EUR zameraný na podporu štátov eurozóny pri vnútroštátnom financovaní nákladov súvisiacich s priamou aj nepriamou zdravotnou starostlivosťou, liečbou a prevenciou ochorenia COVID-19 so stropom vo výške 2 % HDP každej krajiny za rok 2019. Balík takisto zahŕňa dočasné úvery v objeme 100 miliárd EUR na financovanie programov skráteného pracovného času a podobných opatrení na ochranu pracovných miest v členských štátoch EÚ v rámci iniciatívy SURE, pričom záruky poskytujú krajiny EÚ. Okrem toho Európska investičná banka (EIB) zabezpečí podporu likvidity až do výšky 200 miliárd EUR pre podniky v celej Európe so zameraním na MSP. Ďalej 27. apríla 2020 Európska rada v zásade odsúhlasila vytvorenie fondu na obnovu pre potreby EÚ v objeme spolu aspoň 1 bilión EUR a vyzvala Komisiu, aby vypracovala návrh, ako by sa takýto fond mohol vytvoriť a využívať.

2.8

O mesiac neskôr, 27. mája 2020, Komisia navrhla nový nástroj v hodnote 750 miliárd EUR s názvom Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie), ktorý má pomôcť členským štátom zotaviť sa z hospodárskej krízy vyvolanej krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Nový balík, ktorý je súčasťou budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, zahŕňa finančné prostriedky v objeme 500 miliárd EUR vo forme grantov a v objeme 250 miliárd EUR vo forme úverov a bude financovaný cez úvery na finančných trhoch, čo si vyžaduje dočasné zvýšenie stropu vlastných zdrojov Komisie na 2 % hrubého národného dôchodku EÚ. Program obnovy zahŕňa 560 miliárd EUR na podporu investícií a reforiem v členských štátoch v súvislosti so zeleným hospodárstvom, digitalizáciou a odolnosťou hospodárstva (310 miliárd EUR vo forme grantov a 250 miliárd EUR vo forme úverov), ďalších 55 miliárd EUR na posilnenie existujúcich programov politiky súdržnosti a navýšenie objemu prostriedkov fondu na spravodlivú transformáciu o 40 miliárd EUR, ako aj ďalšie investície vo výške 15 miliárd EUR pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Cieľom je aj mobilizácia súkromných investícií prostredníctvom nového Nástroja na podporu platobnej schopnosti pre európske podniky s rozpočtom vo výške 31 miliárd EUR, spolu s modernizáciou investičného programu EÚ InvestEU v objeme 15,3 miliardy EUR a s dodatočným Nástrojom pre strategické investície vo výške 15 miliárd EUR (súčasť fondu InvestEU), ktorým sa majú vytvárať investície v strategických sektoroch EÚ, najmä v súvislosti s budovaním odolnosti, ekologickou a digitálnou transformáciou a kľúčovými hodnotovými reťazcami.

2.9

Vzhľadom na tento vývoj by nedávna kríza nemala odvrátiť pozornosť EÚ od jej dlhodobých cieľov načrtnutých v európskej zelenej dohode a v stratégii udržateľného rastu na rok 2020. Tieto ciele sú nezvyčajne predvídavé v tom, že sa v nich uznáva potreba prebudovať európske hospodárstvo s cieľom zabezpečiť v ďalších rokoch udržateľný rast postavený na pilieroch environmentálnej udržateľnosti, zvyšovania produktivity, spravodlivosti a sociálneho pokroku a makroekonomickej stability.

3.   Globálna vzájomná závislosť, medzinárodný rozmer EÚ a budúcnosť globalizácie

3.1

Hoci globalizácia viedla k zvýšeniu priamych zahraničných investícií (PZI), ktoré sa od roku 1990 zvyšujú ročne priemerne o 10 % (3) oproti priemernému rastu 5 % v rámci svetového obchodu (4), je potrebné zohľadniť aj jej vedľajšie účinky, najmä vedľajšie účinky na pracovné a sociálne podmienky. Je pravdou, že globalizácia podporila prenos technológií, reštrukturalizáciu priemyslu a rast globálnych spoločností, avšak dialo sa to často na úkor sociálnych práv a kolektívneho vyjednávania. Globalizácia umožnila veľkým podnikom dosahovať úspory z rozsahu a znižovať tak náklady a ceny, to však v domácej konkurencii poškodilo mnohé malé podniky EÚ.

3.2

Pokiaľ ide o obchod medzi krajinami, ich čoraz väčšia vzájomná závislosť priniesla množstvo pozitívnych účinkov a v neposlednom rade aj uvedomenie si, že konflikty medzi národmi by pri vojenských kapacitách, akými disponujú napríklad Čína, USA alebo Rusko, znamenali koniec sveta v súčasnej podobe. To však nie je všetko. Často sa ignorujú negatívne dôsledky globalizácie, ako sú nadmerné znečisťovanie životného prostredia alebo neprimerané pracovné podmienky. Zároveň platí, že ak kríza zasiahne ekonomiky, ako sú Čína alebo USA, má to vplyv na veľký počet krajín a môže to priniesť regionálnu aj globálnu nestabilitu. Sú tu aj mnohé ďalšie nástrahy spôsobené globalizáciou, v neposlednom rade aj skutočnosť, že nadnárodné a globálne firmy sa vzhľadom na svoj domáci vplyv často považujú za ohrozenie štátnej suverenity.

3.3

Relevantnou otázkou v tejto fáze je, do akej miery pandémia ochorenia COVID-19 a súvisiaci nápor hospodárskej krízy zmenia spôsob fungovania spoločností pôsobiacich v cezhraničnom obchode a službách v určitých odvetviach – najmä v odvetví cestovného ruchu a leteckej dopravy. Finančné dôsledky tejto krízy sú obrovské a podniky – vrátane tých vo výrobnom sektore – čelia obmedzeniam v oblasti dodávateľských reťazcov a vývozu a zároveň aj poklesu dopytu a odlivu zákazníkov, čo možno opísať ako opak exponenciálneho rastu alebo šírenie (negatívnych) otrasov vo výrobných sieťach. Táto kríza nám pripomenula, že globalizované hospodárstvo sa opiera o rozsiahlu sieť dodávateľských zmlúv.

3.4

Expanzia svetového obchodu v poslednej štvrtine 20. storočia bola možná vďaka dvom vzájomne nesúvisiacim faktorom: rozšíreniu intermodálnej nákladnej dopravy (napr. vďaka preprave v kontajneroch) a rozsiahlemu upúšťaniu od kontroly kapitálu začiatkom 80. rokov. Keďže toky kapitálu sa v súčasnosti väčšmi regulujú, ostávajú miazgou pre investície a obchodné toky po celom svete. Tretím dôvodom expanzie svetového obchodu bola liberalizácia obchodu a s ňou súvisiace obchodné dohody, a asi najmä pristúpenie Číny k WTO. Obchod má pre EÚ nesmierny význam pri akýchkoľvek snahách zameraných na posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu a zvýšenie obchodných tokov medzi EÚ a jej obchodnými partnermi prináša očividné výhody, ale kríza spôsobená ochorením COVID-19 zvýraznila aj zraniteľné miesta globálnych dodávateľských reťazcov. Narušenie obchodu môže mať vplav na udržateľný hospodársky rast. Preto musí EÚ prostredníctvom svojich medzinárodných zmlúv vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie dodávateľských reťazcov s cieľom minimalizovať ich narušenie vplyvom hospodárskych otrasov. To zahŕňa aj prehodnotenie stratégií dodávateľských reťazcov vrátane ich diverzifikácie, ale aj ich preskupenia naprieč viacerými sektormi. Znamenalo by to aj určitú formu odvetvovej deglobalizácie, v rámci ktorej by podniky z EÚ premiestili svoje výrobné závody (minimálne v prípade základných výrobkov) do EÚ, aby sa predišlo problémom v dodávateľskom reťazci.

3.5

Pre túto tému je relevantný medzinárodný rozmer EÚ a jej vzťahy so svetovými aktérmi, najmä s Čínou, USA a Ruskom. Keďže pre budúce hospodárske vyhliadky EÚ a jej meny má rozhodujúci význam medzinárodná diplomacia, EÚ potrebuje zohrávať oveľa progresívnejšiu a významnejšiu úlohu v medzinárodných záležitostiach vrátane obchodných rokovaní s konkurenčnými krajinami. EHSV sa stále prihovára za mnohostranné obchodné rokovania a mal by v tom aj pokračovať, ale je jasné, že Čína, USA a Rusko pozíciu EÚ v oblasti mnohostranného obchodu ignorujú. Ak má EÚ zohrávať vo svetovom obchode významnejšiu úlohu, čo má pre podniky v EÚ a ich obchodné vyhliadky zásadný význam, potom je potrebné aby EÚ vyvinula oveľa väčšie úsilie a priviedla ostatné krajiny späť k okrúhlemu stolu na mnohostranné rokovania, v opačnom prípade totiž nevyhnutne nadobudne väčší význam dvojstranný obchod. V rámci globalizácie v budúcich podmienkach po kríze sa musí zabezpečiť, že na svetové firmy pôsobiace na globálnom trhu sa v širokom spektre aspektov (daňovej súťaže, dodržiavania pracovných noriem a cieľov v oblasti zmeny klímy) budú vzťahovať rovnaké podmienky. V opačnom prípade EÚ riskuje čoraz väčšiu zraniteľnosť a závislosť od vývoja obchodných sporov medzi USA a Čínou.

3.6

Pokiaľ ide o cezhraničné investície, je celkom zjavné, že tieto sa nie vždy realizujú s cieľom budovať kapitálové investície, ale skôr s cieľom hľadať krajiny s najnižšími daňami (5). Určitá forma globalizácie môže byť aj po skončení krízy nevyhnutná, hospodárske problémy a ďalšie dôsledky tejto krízy však naznačujú, že je nevyhnutná zmena spôsobu fungovania podnikov v EÚ aj po celom svete. Odporúčania EHSV určené členským štátom, aby zrýchlili postupy riešenia daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, sa teraz javia ako relevantnejšie, a to isté platí aj o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou. Výbor totiž už minulý rok plne podporil začatie diskusií o postupnom prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a o riadnom legislatívnom postupe v daňových otázkach, pričom uznal, že všetky členské štáty musia mať vždy dostatočné možnosti zapojiť sa do rozhodovacieho procesu.

4.   Prehodnotenie úlohy vlád

4.1

Niet pochýb, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 opäť priniesla na svetlo význam úlohy vlád pri riešení zdravotných a hospodárskych kríz. Aj tá má osobitný význam pre cieľ dosahovania udržateľného hospodárskeho rastu. Nikto v EÚ teraz nespochybňuje úlohu vlád pri zabezpečovaní účinných systémov a programov zdravotnej starostlivosti, ktoré nepriamo podporujú hospodársku činnosť. Rovnako sa nespochybňuje ani úloha vlád pri presadzovaní regulácie bánk a finančného sektora v dôsledku finančnej krízy v roku 2008. Je však čoraz jasnejšie, že vlády stále zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní hospodárskeho smerovania, a ešte väčšmi to platí počas kríz. To by malo platiť aj v prípade viacúrovňového riadenia, kde je rozhodujúce zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do hospodárskej politiky centrálnej vlády. Ako sme už vysvetlili, fiškálna politika je nevyhnutná nielen pre hospodársku stabilitu, ale rovnako aj v súvislosti s podporou podnikov zo strany vlád formou stimulov povolených v rámci právnych predpisov EÚ. Akékoľvek pokusy o dosahovanie a posilňovanie udržateľného rastu si vyžadujú usmerňovanie a reguláciu zo strany vlád vo všetkých oblastiach hospodárskej činnosti a ochrany životného prostredia s dôrazom na uplatňovanie hľadiska ochrany životného prostredia pri hospodárskej činnosti. Samozrejme, na stanovenie hospodárskeho smerovania je aj naďalej kľúčový otvorený dialóg so sociálnym partnermi a občianskou spoločnosťou.

4.2

V situácii po kríze nadobudne fiškálna politika väčší význam, v neposlednom rade aj vzhľadom na masívny objem úverov nad rámec prognóz z času pred krízou. Obrovský dopyt po úveroch na zabezpečenie podpory príjmov a úverových záruk pre podniky zmrazené obmedzeniami v súvislosti s ochorením COVID-19 bezpochyby povedie k obmedzeniu miery, do akej budú vlády schopné poskytovať stimuly na opätovné oživenie hospodárskej činnosti. Takisto sa tým obmedzí množstvo finančných prostriedkov potrebných na podporu ochrany životného prostredia aj produktívnych investícií. Vlády budú preto musieť nájsť tvorivé spôsoby podpory výdavkov zameraných na udržateľný hospodársky rast pri súčasnom zabezpečení dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Stanovisko Komisie, že oživenie by malo byť v súlade so zelenou dohodou, je krokom správnym smerom, keďže nasvedčuje tomu, že aj samotná reakcia na krízu musí mať udržateľný charakter.

4.3

Príkladom mimorozpočtového zdroja financovania infraštruktúry sú medzinárodné finančné inštitúcie a súkromné firmy najmä vo forme verejno-súkromných partnerstiev. Za predpokladu, že verejno-súkromné partnerstvá sú riadené transparentne a podliehajú demokratickej kontrole, mohli by sa považovať za jednu z možností v pokrízovom scenári s cieľom podporovať financovanie projektov v oblasti infraštruktúry a životného prostredia, pretože ponúkajú riešenia problémov súvisiacich s financovaním, vytváraním pracovných miest a investovaním do veľkých projektov bez toho, aby sa museli obetovať verejné financie určené na kľúčové politiky.

4.4

EÚ by sa mala tiež usilovať o rýchlejšie nasadenie nástrojov a iniciatív navrhnutých v rámci európskej zelenej dohody, v ktorej sa výslovne uznáva, že ústrednú úlohu v úsilí o transformáciu na skutočne udržateľnú Európu musí zohrávať EÚ spolu s národnými vládami a v súčinnosti so súkromným sektorom. Medzi tieto nástroje a iniciatívy patria rôzne nástroje financovania, ktoré tvoria súčasť Mechanizmu spravodlivej transformácie, so zameraním na MSP a zraniteľné odvetvia s cieľom pomôcť im v hospodárskom oživení a zároveň zlepšiť ich udržateľnosť a odolnosť voči budúcim šokom, pričom sa ponechá určitý priestor na individuálny prístup z hľadiska požiadaviek na kolaterál a spoločné financovanie podľa aktuálnych okolností. V kontexte súčasnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 táto idea ešte väčšmi rezonuje a treba ju vnímať ako príležitosť na opätovné rozprúdenie sociálneho a hospodárskeho rozvoja so zreteľom na princípy zelenej dohody. V súčasnom kontexte je koncepcia celoeurópskej solidarity relevantná tak, ako ešte nikdy predtým.

5.   Stratégie hospodárskeho oživenia, investícií a udržateľnosti

5.1

To nás privádza k určeniu stratégií potrebných na hospodárske oživenie, investície a udržateľnosť. Po poklese ekonomík v dôsledku obmedzení v súvislosti s ochorením COVID-19 je oživenie hospodárstva na predkrízovú úroveň nesmierne náročnou úlohou. Potrvá niekoľko mesiacov, kým sa podarí aspoň priblížiť k úrovni, na ktorej sa eurozóna a ekonomiky EÚ nachádzali pred krízou. Navyše, vlády si prostriedky na pokrytie neočakávaného a kolosálneho zvýšenia verejných výdavkov požičiavajú z rôznych zdrojov, a preto je pravdepodobné, že budú znižovať výdavky a prípadne znova zavádzať úsporné opatrenia, čo povedie k obmedzeniu spotreby, a teda aj výkonnosti. Napríklad uplatňovanie úsporných opatrení v Grécku dostalo túto krajinu na kolená, keď za osem rokov prišla až o štvrtinu hrubého domáceho produktu (HDP) a nezamestnanosť prudko stúpla na viac ako 27 % (6). Opakovanie úsporných opatrení by bolo kontraproduktívne. Aktivovanie všeobecnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu zo strany Komisie, ktorým sa umožňuje krajinám eurozóny dočasne pozastaviť úpravy požadované na plnenie strednodobých fiškálnych cieľov, je krokom správnym smerom. Revízia pravidiel týkajúcich sa Paktu stability a rastu bude možno potrebná vzhľadom na to, že vstupujeme do fázy obnovy po odznení pandémie ochorenia COVID-19.

5.2

Aj keď celkové ciele načrtnuté v oznámení Európskej komisie o jej ročnej stratégii udržateľného rastu (7) sa považujú za rozhodujúce pre dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu, nemožno ho dosiahnuť úspornými opatreniami, ktoré by uškodili najzraniteľnejším sociálno-ekonomickým skupinám v našich komunitách.

5.3

Namiesto toho musia vlády v EÚ navrhnúť stratégie hospodárskeho oživenia, ktorými podporia produktívnejšie a udržateľnejšie hospodárske činnosti. Situácia po skončení krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je príležitosťou na prehodnotenie kľúčových hospodárskych odvetví, ktoré sa ukázali ako osobitne neodolné. Hospodárstvo sa bude stále do veľkej miery opierať o malé a stredné podniky, môže to však byť príležitosť na ďalšiu podporu startupov a prehodnotenie úlohy podnikov sociálneho hospodárstva ako dôležitej súčasti sociálneho hospodárstva. Aj keď hlavnou motiváciou sociálnych podnikov nie je zisk, pri ich udržateľnosti príjmy stále zohrávajú zásadnú úlohu. Všetky podniky sociálneho hospodárstva môžu byť stále vysoko ziskové a jednou z ich priorít je reinvestícia ziskov do podniku namiesto ich vyplácania akcionárom. V neposlednom rade môžu podniky sociálneho hospodárstva vyvážiť napätie medzi plnením sociálneho poslania svojej organizácie a maximalizáciou produktivity podnikateľskej činnosti na zabezpečenie jej udržateľnosti. Preto sú takéto štruktúry ideálne do hospodárstva, ktoré sa usiluje dosiahnuť a posilniť udržateľný hospodársky rast.

5.4

Vlády sa budú usilovať o rýchle oživenie po kríze a v niektorých odvetviach, ktoré sa ukázali ako odolné, sa bude očakávať samovoľné oživenie, ale vlády budú čeliť pokušeniu stimulovať odvetvia, ktoré sa pred krízou javili ako neudržateľné alebo ktorých činnosť bola v rozpore s cieľmi v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia, ktoré sú stanovené v európskej zelenej dohode. Namiesto toho by vlády mali preskúmať možnosti investovať viac do projektov zameraných na efektívne využívanie energie a alternatívnej energie prostredníctvom už spomenutých modelov financovania, čím sa vytvoria obchodné príležitosti pre veľké spoločnosti, MSP aj podniky sociálneho hospodárstva. Ekologická transformácia musí zahŕňať nielen rozvoj ekologických odvetví, ale aj ekologizáciu existujúcich obchodných modelov a odvetví nad rámec tradičných ekologických odvetví v čo najväčšej miere. Pomoc poskytovaná podnikom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ musí byť preto podmienená dosahovaním cieľov stanovených v európskej zelenej dohode a v stratégii udržateľného rastu na rok 2020.

5.5

Základným kameňom udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ musí byť vytvorenie a rozvoj skutočného obehového hospodárstva, v rámci ktorého sa bude maximalizovať a udržiavať hodnota v rámci celých hodnotových reťazcov pri súčasnej minimalizácii odpadu a snahe o efektívne nakladanie so zdrojmi. Obchodné modely obehového hospodárstva ponúkajú významný potenciál na podporu európskej konkurencieschopnosti, a to nielen z hľadiska ochrany prírodného prostredia, ale aj pokiaľ ide o vytváranie vysokokvalitných pracovných miest a rozvoj pridružených odvetví. Okrem toho, obchodné modely obehového hospodárstva pomáhajú rozvíjať väčšiu odolnosť voči takým otrasom v dodávateľských reťazcov, aké nastali v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, a súčasne zmierňovať nestálosť cien surovín a ich dostupnosti v dôsledku environmentálneho a geopolitického vývoja vrátane vplyvu zmien klímy a obchodných sporov. Úlohu inovácií a digitalizácie, ako aj sústavných investícií do ľudského kapitálu v snahe uľahčiť túto transformáciu ani nie je možné dostatočne zdôrazniť a treba sa o ne usilovať s novou vervou prostredníctvom podpory výskumu a vývoja a s väčším dôrazom na komercializáciu. Vplyv digitalizácie na trh práce sa však musí komplexne vyhodnotiť, aby sa čo najviac minimalizovali straty pracovných miest a pomohlo sa tým, ktorých sa to týka, pokiaľ ide o rekvalifikáciu a inú odbornú orientáciu.

5.6

Súčasná pandémia ešte väčšmi vyzdvihla význam zamerania na individuálne zdravie a blahobyt, a nielen na produktivitu a hospodársky rast, ktoré, ako sa uvádza v stratégii udržateľného rastu na rok 2020, nie sú cieľom samy osebe. Hlavnou prioritou EÚ by malo byť zlepšenie kvality aj dostupnosti systémov verejného zdravotníctva vo všetkých krajinách pri súčasnom riešení nerovností v prístupe k zdravotnej starostlivosti a veľkého objemu neuhrádzaných výdavkov, ktoré tieto rozdiely ešte väčšmi prehlbujú. Rovnako ako v iných odvetviach je takisto potrebné usilovať sa o investície do digitalizácie a využívania umelej inteligencie v systémoch zdravotnej starostlivosti. Nástup veľkoplošných hospodárskych šokov takisto zvýrazňuje rozhodujúcu úlohu dobrej správy vecí verejných pri budovaní odolnosti a navrhovaní primeraných odpovedí na dôsledky krízy. Snaha o udržateľný a spravodlivý hospodársky rast preto stojí a padá na kvalite vnútroštátnych a miestnych inštitúcií v členských štátoch a závisí od toho, či EÚ dokáže aktívne zabezpečiť, že krajiny budú chrániť a podporovať zásady demokracie, tolerancie, a právneho štátu. Je pozitívne, že európsky semester sa teraz zaoberá kvalitou verejnej správy a riadenia oveľa systematickejším spôsobom.

5.7

Posledný bod sa týka úlohy produktivity pri dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu. Ak má hospodárstvo aj v budúcnosti naďalej udržateľne rásť, je potrebné posilniť jeho rastovú kapacitu, ale len do takej miery, aby tento rast prinášal hospodárstvu a jeho občanom pridanú hodnotu. Zahŕňa to lepšie mzdy a pracovné podmienky, najmä prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, ale rozhodne nie na úkor spravodlivejšieho rozdelenia príjmov. Preto sa stratégie zamerané na väčšiu hospodársku udržateľnosť musia rozvíjať na základe produktivity, ale nemôžu sa realizovať na úkor práv pracovníkov a sociálneho rozvoja. Vyššia produktivita preto nie je sama osebe cieľom, ale prostriedkom na zlepšenie miezd, zvýšenie celkového dopytu v hospodárstvach EÚ, a tým aj zlepšenie životnej úrovne. Vyššia produktivita zároveň povedie k vývoju nových a lepších produktov a služieb a umožní tak firmám preorientovať sa na kvalitnejšie hodnotové reťazce tovarov a služieb a pomôže EÚ získať konkurenčnú výhodu na globálnom trhu. Ako už bolo uvedené, vyššia produktivita by mala jednoznačne súvisieť s cieľom dosahovania udržateľného hospodárskeho rastu, a nemala by sa dosahovať na úkor pracovných podmienok, sociálneho rozvoja alebo environmentálnych politík. Naopak, je potrebné sa držať celkových cieľov stanovených v Európskom pilieri sociálnych práv, najmä sociálnej ochrany a posilňovania procesu kolektívneho vyjednávania. To isté platí aj v prípade cieľov stanovených v zelenej dohode a cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy. Skutočne európska odpoveď na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, ako aj akékoľvek zjednotené pokusy o podporu udržateľného rastu v celom bloku krajín si takisto vyžadujú odmietnutie mentality cezhraničnej súťaže o najnižšiu daň, ktorá v praxi len odrádza od spolupráce medzi členskými štátmi a podnecuje nacionalistické tendencie. Namiesto toho je potrebné sa zamerať na pomoc krajinám pri rozvoji ich ľudského kapitálu a zvyšovaní produktivity so súčasným riešením regionálnych rozdielov v oblasti rastu a pracovných príležitostí prostredníctvom cielených investícií a pri tom všetkom riešiť kľúčové štrukturálne nedostatky, ktoré prekážajú v podnikaní.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 126.

(2)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, (EÚ) č. 1174/2011, (EÚ) č. 1175/2011, (EÚ) č. 1176/2011, (EÚ) č. 1177/2011, (EÚ) č. 472/2013 a (EÚ) č. 473/2013 a o vhodnosti smernice Rady 2011/85/EÚ.

(3)  UNCTAD (2019). Správa o svetových investíciách, 2019.

(4)  Svetová banka (2020). Vývoz tovarov a služieb (ročný rast v %). Ukazovatele svetového rozvoja.

(5)  Bénassy-Quéré, A., Fontagné, L., a Lahrèche-Révil, A. (2005). Ako reagujú PZI na zdaňovanie právnických osôb? (How does FDI react to corporate taxation?) International Tax and Public Finance, 12(5), 583-603.

(6)  https://www.theguardian.com/world/2018/aug/20/greece-emerges-from-eurozone-bailout-after-years-of-austerity.

(7)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podporiť konkurencieschopnosť, inováciu, rast a tvorbu pracovných miest vďaka pokroku v celosvetovej regulačnej spolupráci, podpore obnoveného multilaterálneho systému obchodovania a obmedzeniu dotácií narúšajúcich trh

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/05)

Spravodajca:	Georgi STOEV
Pomocný spravodajca:	Thomas STUDENT

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	CCMI
Prijaté v sekcii	26. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	211/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1

Narušenia, akým je koronavírus (COVID-19), predstavujú hrozbu, ktorá môže zastaviť svetovú ekonomiku aj spoločenský život. Dôsledkom je okrem iného recesia v USA, EÚ, Japonsku a iných regiónoch sveta, extrémne pomalý rast v Číne a obrovské straty z hľadiska produkcie. Vlády musia ekonomické škody vykompenzovať fiškálnou a menovou politikou a vyrovnať sa s očakávanými zmenami hospodárskych modelov. EHSV zdôrazňuje potrebu účinných obchodných modelov a mechanizmov na ochranu obchodu, najmä pokiaľ ide o Áziu, a konštatuje, že 36 miliónov pracovných miest v EÚ závisí od vývozného potenciálu EÚ a že podiel zamestnanosti EÚ spojenej s predajom tovaru a poskytovaním služieb zvyšku sveta sa vo vzťahu k celkovej zamestnanosti zvýšil z 10,1 % v roku 2000 na 15,3 % v roku 2017 (1). Je nevyhnutná fiškálna, hospodárska a sociálna reakcia na krízu s cieľom zabrániť jej negatívnemu vplyvu na tieto a iné odvetvia.

1.2

V rámci všeobecného preformulovania priemyselnej politiky so zreteľom na environmentálnu udržateľnosť a digitalizáciu by koronavírusová kríza mala viesť EÚ k posilneniu sektora zdravotníckeho vybavenia a farmaceutického priemyslu s cieľom zabezpečiť spoločnú suverenitu a sebestačnosť EÚ v týchto odvetviach. Vypracovanie tohto stanoviska sa začalo pred vypuknutím nepredvídateľnej zdravotnej a hospodárskej krízy, ktorá v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte nevyhnutne zmení naše ekonomiky a modely globalizácie. Hoci táto kríza nie je hlavnou témou stanoviska, má a bude mať obrovský vplyv na odvetvia a témy, ktorým sa venuje pozornosť v nasledujúcich bodoch. Už teraz je zrejmé, že táto kríza doženie niektoré oblasti planéty k novej vlne protekcionizmu a hospodárskeho nacionalizmu, tak vo svete, ako aj v rámci EÚ. Všetky tieto faktory sa v tomto stanovisku horizontálne zohľadňujú v maximálnej doposiaľ možnej miere.

1.3

EHSV súhlasí s názorom, že medzinárodné podniky a obchod majú potenciál prispievať ku globálnemu rastu, ktorý je výsledkom vyššej špecializácie, úspor z rozsahu, vyspelých globálnych hodnotových reťazcov a šírenia výskumu a technológií. Mal by sa uviesť aj posun od hodnotových reťazcov k sieťam na tvorbu hodnôt, od lineárnych k obehovým a od hmatateľných k nehmotným, čo si bude vyžadovať rýchlu prispôsobivosť priemyslu.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že politika EÚ musí zabezpečiť, aby sa subjekty priemyselného rozvoja nestali obeťami nespravodlivého hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dumpingu. Pokiaľ ide o naliehavé politické opatrenia, ktoré treba schváliť, EÚ stojí pred týmito výzvami: americký trh pre európsky export, potenciálna spolupráca medzi EÚ a USA, budúca úloha Číny a potreba pretvoriť WTO. Priemyselné odvetvia by mali pomáhať riešiť spoločenské a environmentálne výzvy, pričom by sa zároveň mala vytvárať nová hodnota pre spoločnosť.

1.5

EHSV súhlasí s tým, že globalizácia bez regulácie vedie k zvýšeniu nerovnosti, tlaku na podniky, mzdy a pracovné podmienky a k oslabeniu sociálneho zabezpečenia. Mohlo by to predstavovať skutočnú hrozbu pre európske sociálne modely. Neregulovaná globalizácia má tiež negatívne účinky na environmentálne normy. EHSV sa obáva, že európske podniky a pracovné miesta sa dostávajú pod tlak nekalých netrhových obchodných praktík, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými sociálnymi a environmentálnymi dohodami. Priemysel EÚ by mal stavať na svojej jedinečnej výhode kombináciou európskych hodnôt, nových technológií a prístupu orientovaného na budúcnosť. Jednotný trh má zásadný význam pre európsky priemysel a pre šírenie inovácií – nielen pokiaľ ide o digitálne technológie, ale aj vzhľadom na ďalšie kľúčové podporné technológie, ako napríklad biotechnológia. Možno tiež zdôrazniť úlohu sociálnej a regionálnej súdržnosti a sociálneho dialógu v snahe zabezpečiť, aby priemyselnú transformáciu prijala spoločnosť.

1.6

Priemyselná stratégia a obchodná politika EÚ by nemali oslabovať jej úsilie poskytovať rozvojovú pomoc tretím krajinám a EHSV odporúča zaujať k nestabilnejším hospodárstvam vyvážený prístup a zaistiť lepšiu koordináciu a kombinovanie vnútroštátnej rozvojovej pomoci. EHSV sa obáva, že čoraz väčší počet opatrení, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO, a nové diskriminačné necolné opatrenia by mohli viesť k nadmernému recipročnému regulačnému zaťaženiu, ktoré sa vo svetovom obchode stáva novou normou. Existujúce podporné programy a monitorovanie EÚ by sa mali prehodnotiť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ s cieľom podporiť členské štáty EÚ, partnerov, spoločnosti a zamestnancov, ktorých nepriaznivo zasiahla hospodárska kríza a obchodné vojny, a znížiť ich záťaž.

1.7

EHSV sa domnieva, že v záujme riešenia vonkajších výziev by sa mal vnútorný trh EÚ stať „najlepším miestom na investovanie“, Nová priemyselná stratégia a všetky ostatné páky by sa mali posudzovať so zreteľom na ich schopnosť presadzovať a podporovať investície do priemyselnej, energetickej, dopravnej a digitálnej infraštruktúry prostredníctvom prístupu rozšíreného pripojenia. Preskúmanie pravidiel týkajúcich sa fúzií a akvizícií a pravidiel štátnej pomoci by mohlo EÚ pomôcť vyrovnať sa s celosvetovou konkurenciou. Všetky úrovne riadenia by mali zabezpečiť spravodlivé rozdelenie prínosov globalizácie a zmiernenie negatívnych vplyvov na globálnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Spoločný systém priamych zahraničných investícií by pomohol zabezpečiť, aby sa mohli zaistiť záujmy v strategických aktívach, ako sú kritická infraštruktúra, kritické technológie a bezpečnosť dodávok kritických vstupov. Využívanie smerníc o verejnom obstarávaní, účinné nástroje na ochranu obchodu a spoľahlivá sieť dohôd o voľnom obchode sú potrebné viac ako kedykoľvek predtým na boj proti nezákonným praktikám, prehĺbenie regulačnej konvergencie a podporu noriem udržateľnosti, čím sa obmedzí narušenie trhu.

1.8

EHSV má obavy z nedávnej negativity voči medzinárodnému obchodu a globalizácii, ako aj z nárastu populistických hnutí, ktoré vyzývajú na zvýšený nacionalizmus. Domnieva sa, že protekcionizmus a nacionalizmus nedokážu poskytnúť primerané odpovede na hospodárske a sociálne problémy. Strednodobé reformy a investičné priority sú potrebné na to, aby sa ekonomiky vrátili na cestu udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý integruje ekologickú a digitálnu transformáciu. EÚ by mala prijať všetky možné opatrenia na to, aby sa napriek okolnostiam pandémie plne zachovala demokracia.

1.9

EHSV sa domnieva, že zelená dohoda by mala integrovať novú priemyselnú stratégiu a obchodnú politiku spolu s hospodárskou a regulačnou politikou a politikou hospodárskej súťaže do komplexného úsilia s cieľom pomôcť životnému prostrediu tak, aby to neohrozilo jednotný trh, európske podniky a pracovné miesta, a mala by stanoviť vysoké environmentálne ambície pre priemysel ako celok.

1.1.0

EHSV súhlasí s názorom, že jedným z kľúčových posolstiev týkajúcich sa hospodárskej stability je, že členské štáty by mali venovať náležitú pozornosť kvalite verejných financií a podporovať potrebné investície zamerané na budúcnosť.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

V rámci multilaterálneho systému, ktorý je pod neustálym tlakom, čelia spoločnosti EÚ pôsobiace na celom svete väčšiemu napätiu a neistote spolu s rastúcim protekcionizmom a pokračujúcim napätím medzi obchodnými partnermi EÚ. Globálne hodnotové reťazce sa zmenšujú a na celom svete dochádza k všeobecnému trendu návratu k regionalizácii. EÚ je spolu s USA a Čínou v centre tejto dynamiky a niekoľko kľúčových priemyselných odvetví sa ocitá pod značným tlakom Musia sa prijať zásadné rozhodnutia s cieľom rozšíriť možnosti vyhnúť sa riziku marginalizácie a zachovať globálnu úlohu EÚ. Je naliehavo potrebné prehodnotiť investície na území EÚ a zamerať sa na podporu podnikov, najmä MSP, zabezpečenie poskytovania likvidity a stability vo finančnom sektore, zachovanie jednotného trhu a zabezpečenie toku kritických tovarov. Takýto cieľ sa dá dosiahnuť iba kombináciou opatrení, ako napríklad: nariadenia a politiky uplatniteľné aj na podniky z tretích krajín pri ich činnosti v EÚ, infraštruktúra, investície do verejných statkov (t. j. zdravie, vzdelávanie, digitálna infraštruktúra), reciprocita vo verejnom obstarávaní, efektívna obchodná politika a digitálna nezávislosť.

2.2

Globálnu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ brzdí návrat k unilaterálnosti a nedostatok efektívneho globálneho riadenia v hospodárskych a obchodných záležitostiach, ako aj trhové asymetrie a narušenia spôsobené subvencovanými konkurentmi, najmä štátnymi podnikmi a krízou. Investície podnikov EÚ do výskumu a inovácií sa zameriavajú na spojenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti, ale tieto investície a odvážne riskantné kroky by mohli byť neúčinné v dôsledku obmedzeného prístupu na medzinárodné trhy a nekalej hospodárskej súťaže. V tomto kontexte sú MSP zraniteľnejšie než kedykoľvek predtým.

2.3

Za týchto okolností by aliancie, ktoré EÚ podporuje, mohli pomôcť pri presadzovaní jej záujmov v multilaterálnych organizáciách, ako sú Svetová obchodná organizácia (WTO) a OSN. Nedávno prijatá priemyselná stratégia a výročná správa Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode preto predstavujú posun smerom k zvýšenej transparentnosti, ale ponúkajú tiež účinný nástroj na poskytovanie objektívnych informácií občianskej spoločnosti o obchodných dohodách, o ktorých rokovala EÚ. Napriek tomu, že celkový balík nedávno prijatej priemyselnej stratégie obsahoval niekoľko pozitívnych prvkov, ešte nepresvedčil všetkých o tom, že bude znamenať výraznú zmenu pre podniky, pracovnú silu a občiansku spoločnosť, ktoré sa usilujú zvýšiť konkurencieschopnosť a hospodársky rast Európy.

2.4

Prijatie silnej európskej priemyselnej politiky a ochrana obchodných záujmov EÚ sú zlučiteľné s prioritným cieľom jej zahraničnej politiky: posilniť multilateralizmus v rámci inštitúcií systému OSN. Ich potrebné reformy by mali umožniť priblížiť sa svetu, ktorý sa riadi spravodlivými pravidlami s demokratickými zásadami.

3.   Využitie potenciálu perspektívy podnikania

3.1

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že podniky v EÚ môžu ťažiť z priemyselnej stratégie a obchodných dohôd EÚ len vtedy, ak majú relevantné informácie o obsahu týchto stratégií a dohôd a chápu, ako fungujú v praxi.

3.2

EHSV so znepokojením konštatuje, že zložitosť pravidiel pôvodu a administratívnych formulárov požadovaných obchodnými partnermi EÚ na udelenie preferencií spoločnostiam EÚ, ako aj úsilie súvisiace s dokazovaním preferenčného pôvodu, sa pre MSP v EÚ zdajú byť neprimerané v pomere k veľkosti ich uzatvorených zmlúv.

3.3

EHSV navrhuje, aby sa v prípade krajín, ktoré sa dopúšťajú nekalej hospodárskej súťaže, sú v nich nevyhovujúce pracovné podmienky alebo uplatňujú nedostatočné normy udržateľnosti, prijali aj opatrenia na preskúmanie kľúčových otázok týkajúcich sa vytvorenia alternatívnych spôsobov riešenia sporov a vykonávanie online mechanizmov riešenia sporov OSN. EHSV víta dočasnú dohodu o viacstrannú dočasnú arbitrážnu dohodu, ktorú nedávno oznámila EK a ktorá by mala slúžiť ako dočasné opatrenie s cieľom zachovať nezávislé dvojstupňové riešenie sporov.

3.4

EHSV pripomína, že väčšina podnikateľskej aktivity MSP sa uskutočňuje predovšetkým v rámci jednotného trhu (2), pričom len približne polovica MSP predáva svoj tovar mimo EÚ28 (3), a tiež konštatuje, že vývozná činnosť MSP je vysoko koncentrovaná v niektorých členských štátoch a regiónoch, keďže viac ako dve tretiny celkového podnikania a obchodu MSP v EÚ pokrýva len šesť členských štátov (4).

3.5

EHSV víta ďalšiu prácu Komisie na online portáli, ktorý bude integrovať dve databázy, Databázu o prístupe na trh a poradenské pracovisko pre obchod (Trade Helpdesk), a ktorý sa zaoberá zložitosťou a nedostatkom koherentnosti pravidiel pôvodu a colných postupov a zavedením bezplatnej online kalkulačky na výpočet pravidiel pôvodu s cieľom poskytnúť MSP v EÚ dodatočnú pomoc.

3.6

EHSV sa domnieva, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ako aj diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri propagovaní stratégie, služieb a obchodu EÚ s tretími krajinami s cieľom uľahčiť prílev investícií a vývozné príležitosti pre európske podniky a pracovnú silu.

3.7

EHSV okrem toho víta iniciatívy Európskej komisie na propagáciu a podporu MSP z EÚ v ich úsilí o internacionalizáciu, aby sa stali konkurencieschopnejšími na celosvetovej úrovni, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní týchto iniciatív tiež zaujal prístup zdola nahor. Spolu s týmito iniciatívami môže nový model priniesť viac príležitostí pre MSP a ďalšie regionálne subjekty.

3.8

EHSV so znepokojením vníma otázky, ktoré podľa správy Komisie neboli s obchodnými partnermi EÚ zatiaľ vyriešené, najmä skutočnosť, že produkty EÚ naďalej čelia prekážkam v prístupe na trhy v partnerských krajinách. Vzájomné nebyrokratické uznávanie technických noriem by malo mať vysokú prioritu.

3.9

EHSV poukazuje na štúdiu EPRS (5) založenú na analýze obchodných tokov v niektorých členských štátoch, podľa ktorej existuje pozitívny a úzky vzťah medzi vývoznou bilanciou EÚ a HDP a obchod je vo veľkej miere sústredený len v zopár členských štátoch.

3.1.0

EHSV pripomína, že Komisia uznala územne nerovnomerný vplyv globalizácie v diskusných dokumentoch o využívaní globalizácie a o budúcnosti financií EÚ, pričom zdôraznila, že prínosy plynúce z globalizácie sú rozložené veľmi široko, súvisiace náklady sa však často znášajú na miestnej úrovni.

3.1.1

EHSV kladie osobitný dôraz na úlohu politiky súdržnosti pri zlepšovaní konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom cielených investícií do kľúčových odvetví, ako sú sieťové infraštruktúry, výskum a inovácie, IT služby, environmentálne a klimatické opatrenia, kvalitné pracovné miesta a sociálne začlenenie.

3.1.2

EHSV zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v úsilí pomôcť ľuďom, ktorí sú nezamestnaní v dôsledku štrukturálnych zmien vyplývajúcich z globalizácie, digitalizácie, migrácie a zmeny klímy. Vzhľadom na obrovský rozsah nastávajúcej hospodárskej krízy a krízy zamestnanosti by sa mal EGF finančne posilniť, jeho pravidlá by sa mali flexibilnejšie prispôsobiť charakteru a rozsahu krízy a mal by sa prepojiť s Fondom na spravodlivú transformáciu.

3.1.3

EHSV súhlasí s tým, že pružné pracovné podmienky a práca na diaľku zohrávajú dôležitú úlohu pre zachovanie pracovných miest a výroby, ale napriek úsiliu o zmiernenie sociálneho dopadu krízy sa očakáva, že sa výrazne zvýši nezamestnanosť a prehĺbia nerovnosti v príjmoch. Revidovaná politika EÚ obsiahnutá v zelenej dohode by mohla zohrávať dôležitú úlohu v úsilí zabezpečiť, aby mala globalizácia pozitívne hospodárske, sociálne, územné a environmentálne účinky pre podniky, zamestnancov a občiansku spoločnosť, a mohla by prispieť k obmedzeniu narušenia trhu.

3.1.4

EHSV sa domnieva, že mechanizmus na riešenie uhlíkovej stopy pri výrobe a úsilie o dekarbonizáciu priemyslu by sa mohli využiť na dosiahnutie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže. Konštatuje však, že takéto opatrenie musí vyvážiť obavy týkajúce sa životného prostredia, obchodu a spravodlivosti, aby sa zabránilo narušeniam trhu, uplatňovaniu odvetných opatrení voči krajinám EÚ, a tým poškodzovaniu priemyslu a pracovných miest v priemysle EÚ.

3.1.5

EHSV súhlasí s názorom, že rozhodujúcim je zníženie rozdielov v produktivite medzi vysoko produktívnymi ekonomikami, regiónmi a firmami a všetkými ostatnými a že efektívne inštitúcie a účinné daňové systémy by mohli podporiť produktivitu.

3.1.6

Nová priemyselná politika sa musí zamerať na podporu činností s vyšším obsahom inovácií a vytváranie väčšej pridanej hodnoty, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou podpory kvality a nových pracovných miest. Takáto politika, ak sa dobre navrhne a bude správne vykonávať, by pomohla predchádzať negatívneho vplyvu ďalších poklesov HDP, fragmentácii jednotného trhu a narušeniu hodnotových reťazcov.

4.   Zmiernenie negatívneho vplyvu jedinečného vývoja

4.1

EHSV vyzýva všetkých kľúčových inštitucionálnych aktérov, aby prehodnotili vzťahy medzi EÚ27 a Spojeným kráľovstvom, ktoré budú vo veľkej miere určujúce pre to, aký vplyv bude mať vystúpenie Spojeného kráľovstva na ich príslušné hospodárstva; musia sa navrhnúť vhodné opatrenia pre odvetvia, ktoré by mohli byť obzvlášť nepriaznivo ovplyvnené.

4.2

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozhodnutie USA zaviesť dodatočné clá na európske výrobky ako odvetné opatrenie za to, že EÚ poskytla pomoc výrobcovi Airbusu, bude mať vplyv najmä na poľnohospodárske a agropotravinárske produkty vyrobené v členských štátoch EÚ. Účinnosť ochranných opatrení EÚ pre oceľ, ktoré sú tradične v centre pozornosti CCMI, by sa mala prehodnotiť z hľadiska problematického hospodárskeho prostredia pre oceliarsky priemysel, aby sa predišlo ďalšiemu poškodzovaniu domácich oceliarskych spoločností a aby sa pre podniky a pracovnú silu v EÚ zabezpečili rovnaké podmienky. EHSV zdôrazňuje, že clá na oceľ, ktoré uvalili USA, viedli k závažnému odkloneniu obchodu s výrobkami z ocele z tretích krajín, ktoré čoraz viac prenikajú na európsky trh, najmä pokiaľ ide o zákazky na výstavbu verejnej infraštruktúry.

4.3

EHSV konštatuje, že hoci sa žiadna krajina nemôže izolovať od globalizácie bez vynaloženia obrovských nákladov, riziko kolapsu multilaterálneho obchodného systému je reálne, a preto sa EÚ musí nad tým zamyslieť. V tejto súvislosti víta pracovný program Komisie na rok 2020, ktorý obsahuje iniciatívu na reformu WTO do konca roku 2020, ako aj navrhnutý plán obnovy.

4.4

EHSV súhlasí s názorom, že EÚ musí zaujať rozhodnejší postoj s cieľom zabezpečiť skutočnú reciprocitu v praxi a bojovať proti protekcionizmu v prístupe na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách. Čínsky trh verejného obstarávania a ochrana práv duševného vlastníctva sa vyznačujú odchýlkami od medzinárodných noriem a napriek tomu, že Čína vstúpila do WTO, je naďalej značne chráneným trhom. Okrem toho Čína sa ešte nepripojila k Dohode WTO o vládnom obstarávaní (GPA), a to napriek jej sľubom pri prijatí do WTO. Diskusia o Číne sa v EÚ stala citlivejšou. Do pozornosti mnohých súkromných a verejných aktérov vrátane inštitúcií EÚ sa dostali ambiciózne programy, ako napríklad iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, iniciatíva Made in China 2025 a usmernenia 16+1 (2017 Budapešť, 2018 Sofia, 2019 Dubrovník (6). Otázka 5G priniesla do povedomia digitálnu bezpečnosť a poskytuje živnú pôdu pre pokrok smerom k digitálnej nezávislosti EÚ. V tomto ohľade sa zdá byť najracionálnejším a najvýhodnejším prístupom podpora programov EÚ pre investície do výskumu a inovácií.

4.5

V politických odporúčaniach a konkrétnych opatreniach by sa mali zohľadniť dva strategické prvky. Prvým je to, že skupina G20, ktorá sa mohla stať globálnym politickým fórom dopĺňajúcim systém OSN, aby riešila aj globálne nerovnováhy a nerovnosti, stratila veľkú časť svojej váhy. Druhým, ktorý s tým úzko súvisí, je skutočnosť, že EÚ chýba účinná „zahraničná hospodárska politika“. Priemyselná politika a ďalšie politiky EÚ, ktoré majú vplyv na faktory súvisiace s výrobou, energetikou, vnútorným trhom, výskumom a inováciami, dopravou atď., sú oddelené od vonkajších vyhliadok obchodu a vonkajších služieb EÚ alebo sa v nich zohľadňujú len čiastočne. Rovnaká situácia je pri vývozných úverových agentúrach členských štátov, ktoré by mali spojiť svoje sily. Táto absencia sťažuje konfrontáciu s hlavnými medzinárodnými aktérmi a znižuje úlohu EÚ na mnohostranných a medzinárodných fórach a pri predchádzaní narušeniam trhu.

5.   Vplyv krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu (COVID-19)

5.1

Vypuknutie pandémie COVID-19 malo mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý naďalej eskaluje. EHSV zastáva názor, že k nedávno oznámeným finančným a expanzívnym menovým politikám v EÚ a na celom svete neexistovala žiadna alternatíva. Medzi kľúčové výzvy patrí neúplná a nerovnomerná obnova a zvýšenie nezamestnanosti. Napriek tomu, že politické opatrenia by mali obmedziť jej nárast, potrebné politické opatrenia spôsobia deficit verejných financií a zvýšia verejný dlh.

5.2

EHSV zdôrazňuje, že táto kríza má pre EÚ vážne dlhodobé dôsledky. Vzhľadom na skutočnosť, že politika oneskorila koordinované zapojenie EÚ do boja proti pandémii oneskorila, môže dôjsť k strate dôvery v politiku všeobecne.

5.3

Medzi ďalšie riziká patrí dlhšie pretrvávanie pandémie, než sa predpokladalo, finančná nestabilita na celom svete aj v EÚ, nárast protekcionizmu, rozdrobenosť jednotného trhu a zakorenené štrukturálne rozdiely.

5.4

EHSV sa domnieva, že Európa naliehavo potrebuje nový projekt vnútornej integrácie, spoločnú hospodársku, sociálnu (vrátane koordinácie v oblasti verejného zdravia), fiškálnu, energetickú a environmentálnu stratégiu a koherentnú obchodnú politiku. Absencia účinnej európskej stratégie je alarmujúca a musí sa zvrátiť, aby sa mohol zaujať nový kolektívny európsky prístup.

5.5

Okrem toho, čo už Európsky mechanizmus pre stabilitu, Európska investičná banka a Európska centrálna banka vykonávajú, je v rámci nového viacročného finančného rámca potrebný rozsiahly balík na obnovu a rekonštrukciu, ktorý pomôže zaistiť investície na podporu hospodárstva EÚ po kríze. Potrebný plán obnovy investícií by sa ďalej financoval z existujúcich fondov EÚ, finančných nástrojov a dlhopisov na obnovu, ktoré sú jasne vymedzené z hľadiska problémov vyplývajúcich z koronavírusovej krízy a za ktoré ručí rozpočet EÚ. EHSV v tejto súvislosti považuje plán obnovy, ktorý nedávno predložila Európska komisia, za konkrétny prvý krok týmto smerom.

5.6

EHSV zdôrazňuje, že aj v čase krízy a ako súčasť stratégie EÚ na prekonanie krízy je nevyhnutný obchod založený na pravidlách. Členské štáty EÚ musia rešpektovať jednotný trh a zabezpečiť, aby neexistovali žiadne vnútorné prekážky obchodu EÚ, a to začatím komplexnejších rokovaní o mnohostrannej dohode, ktorá by viedla k rovnakým podmienkam vrátane možnej trvalej liberalizácie ciel na zdravotnícke vybavenie a pomohla by zabezpečiť, aby globálne dodávateľské reťazce mohli v tomto kritickom odvetví slobodne fungovať. Liberalizácia ciel a financovanie vývozu, dobre koordinované príslušnými orgánmi EÚ a členských štátov, by spolu s týmito opatreniami mohli zmierniť tlak na podniky a zabrániť narušeniu trhu.

---

(1)  http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/november/tradoc_157516.pdf.

(2)  EPRS, CETA implementation: SMEs and regions in focus, štúdia vypracovaná na žiadosť VR, 18. novembra 2019, dostupná na stránke http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_IDA(2019)644179.

(3)  Rýchly prieskum Eurobarometra č. 42, Internationalisation of Small and Medium-sized Enterprises, október 2015.

(4)  Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Holandsko a Spojené kráľovstvo.

(5)  EPRS, Interactions between trade, investment and trends in EU industry: EU regions and international trade, štúdia vypracovaná na žiadosť VR, 27. októbra 2017, dostupná na tomto odkaze http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_STU(2017)608695.

(6)  2017: https://www.fmprc.gov.cn/mfa_eng/wjdt_665385/2649_665393/t1514534.shtml;

2018: https://www.fmprc.gov.cn/mfa_eng/wjdt_665385/2649_665393/t1577455.shtml;

2019: https://www.fmprc.gov.cn/mfa_eng/wjdt_665385/2649_665393/t1655224.shtml.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Priemyselný rozmer bezpečnostnej únie

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/06)

Spravodajca:	José Custódio LEIRIÃO
Pomocný spravodajca:	Jan PIE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	26. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	209/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta odhodlanie novej Európskej komisie posilniť technologickú nezávislosť Únie a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam sektora bezpečnosti. Bezpečnosť neexistuje bez technológie a Európa musí ovládať technológie, ktoré sú kľúčové pre jej bezpečnosť.

1.2

V záujme dosiahnutia tohto cieľa výbor vyzýva Európsku komisiu, aby začala realizovať stratégiu, ktorá posilní priemyselnú a technickú spôsobilosť Európy v oblasti bezpečnosti. Je to veľmi potrebné najmä v citlivých oblastiach, v ktorých závislosť od mimoeurópskych dodávateľov môže byť sama osebe bezpečnostným rizikom. Stratégia musí podporovať ciele novej stratégie vnútornej bezpečnosti a doplniť ju o priemyselný rozmer. Mala by pomôcť uspokojiť súčasné a budúce potreby európskych konečných užívateľov v oblasti spôsobilosti a mala by sa zaoberať hlavnými výzvami, ktorým tento sektor v Európe čelí: fragmentovaný trh, chýbajúca dlhodobá spôsobilosť, nedostatočné plánovanie v oblasti technológií a nesúlad politík a finančných nástrojov EÚ.

1.3

Bezpečnostná priemyselná stratégia by mala byť založená na týchto zásadách: a) existencia inovatívneho bezpečnostného priemyslu je kľúčová pre technologickú nezávislosť a strategickú autonómiu Európy; b) bezpečnosť je otázkou suverenity, ktorú nemožno ponechať len na trhové sily. Na udržanie schopnosti rozvíjať komplexné bezpečnostné riešenia v oblasti najmodernejších technológií sú potrebné opatrenia a politická vôľa; c) so zreteľom na pandémiu ochorenia COVID-19 sa odolnosť voči rozsiahlym prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou musí stať najvyššou politickou prioritou Únie, ktorú možno dosiahnuť len s podporou európskeho bezpečnostného priemyslu. Stratégia by sa mala vypracovať ako súčasť bezpečnostnej únie a mala by zefektívniť politiky EÚ v oblasti bezpečnosti. Mala by sa riadiť holistickým prístupom a zahŕňať tieto ciele:

—	posúdenie zraniteľnosti Európy a kritickej závislosti v oblasti nevojenskej bezpečnosti;

—	preverovanie vznikajúcich technológií vzhľadom na možné bezpečnostné dôsledky;

—	vymedzenie kľúčových nevyhnutných technológií, pri ktorých by Európa z bezpečnostných dôvodov nemala závisieť od dodávateľov z tretích krajín;

—	určenie strategických hodnotových reťazcov v sektore bezpečnosti;

—	využívanie agentúr EÚ ako hnacích síl v oblasti plánovania spôsobilosti a harmonizácie vnútroštátnych požiadaviek;

—	využívanie nástrojov EÚ súvisiacich s bezpečnosťou [Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF), program Digitálna Európa, Horizont Európa, RescEU] na cielené investície do kľúčových bezpečnostných technológií a aplikácií;

—	využívanie iných nástrojov EÚ (štrukturálne fondy, InvestEU atď.) pre investície súvisiace s bezpečnosťou (infraštruktúra), v ideálnom prípade prostredníctvom vytvorenia nástroja na zabezpečenie Európy (analogicky s Nástrojom na prepájanie Európy);

—	využívanie európskeho obstarávania a koordinácia vnútroštátneho obstarávania s cieľom podporiť príslušnú priemyselnú základňu;

—	využívanie nástrojov financovania zameraných na spôsobilosť (ako je ISF a IBMF) s cieľom stimulovať využívanie výskumu EÚ v oblasti bezpečnosti na trhu nad rámec programu Horizont Európa;

—	určenie možných nových legislatívnych iniciatív, ako je revízia smernice na ochranu kritickej infraštruktúry, prípadne nástroj pre bezpečnosť v mestách;

—	koordinácia príslušných programov EÚ (obrana, bezpečnosť, kozmický priemysel, kybernetika).

Úvod

1.4

Bezpečnostná situácia v Európe je veľmi zložitá. Súčasné bezpečnostné hrozby sa často vyznačujú mnohotvárnym, nadnárodným, rýchlo sa vyvíjajúcim a nepredvídateľným charakterom. Môžu zasiahnuť širokú škálu cieľov v celej Únii (napr. hromadné podujatia, dopravu, kritickú infraštruktúru, inštitúcie) a pochádzať z rovnako širokého spektra aktérov hrozieb (napr. individuálni páchatelia, zločinecké organizácie, teroristické skupiny, národné štáty), ktorí môžu mať veľmi odlišnú motiváciu (napríklad geopolitickú, náboženský alebo politický extrémizmus, hospodárske alebo finančné záujmy alebo duševnú poruchu) a môžu využívať najrôznejšie prostriedky na realizáciu ich škodlivého zámeru (ako sú strelné zbrane, „po domácky vyrobené“ výbušniny, chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály, kybernetické útoky alebo dezinformácie).

1.5

Okrem bezpečnostných hrozieb spôsobených človekom sú to prírodné katastrofy, ako sú povodne, suchá, búrky alebo pandémie, ktoré predstavujú čoraz väčšie riziko v dôsledku zmeny klímy, znečistenia životného prostredia a nadmerného využívania prírodných zdrojov. Prírodné katastrofy sú zvyčajne ešte ničivejšie ako katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou a bezpečnosť ohrozujú priamo aj nepriamo.

1.6

Bezpečnostné hrozby sú rozmanité, rovnako ako bezpečnostné sily a ich potreby týkajúce sa spôsobilosti. Bezpečnostné sily zároveň často spolupracujú, napríklad ako špeciálne jednotky prvého zásahu počas katastrof, a potrebujú interoperabilné vybavenie s cieľom vysporiadať sa s hrozbou, ktorej čelia.

1.7

Dnešné bezpečnostné hrozby majú napriek svojej rozmanitosti jednu vec spoločnú – nemožno ich zvládať bez technologickej podpory. Technológia sama osebe nemôže poskytnúť bezpečnosť, no v našej zložitej a prepojenej spoločnosti je nevyhnutným prostriedkom na jej zaistenie vo všetkých bezpečnostných oblastiach a vo všetkých fázach bezpečnostného cyklu (prevencia, príprava, reakcia a obnova). V dôsledku rýchleho rozvoja a šírenia nových digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika a technológia blockchain, budú technológie dokonca ešte dôležitejšie pre bezpečnosť, pretože vytvárajú nielen nové príležitosti, no zároveň znásobujú slabé miesta a možné škodlivé vplyvy.

1.8

Bez odborných znalostí v špecializovanom bezpečnostnom priemysle nemožno vyvinúť najmodernejšie technológie potrebné na zvládnutie súčasných a budúcich bezpečnostných hrozieb. Bezpečnostný priemysel je nevyhnutným partnerom najmä pri vývoji komplexných bezpečnostných systémov a ochrane pred dômyselnými aktérmi hrozieb.

1.9

Európska bezpečnostná priemyselná a technologická základňa je rovnako rozmanitá, ako sú rozmanité bezpečnostné potreby modernej spoločnosti a ekonomík. Zahŕňa spoločnosti všetkých veľkostí z celej Únie s rôznymi portfóliami a špecializáciami. Mnohé z nich vyvíjajú aktivity aj v oblasti obrany, kozmickom priemysle alebo vykonávajú komerčné činnosti v oblasti informačných technológií alebo sú dcérskymi spoločnosťami väčších skupín pôsobiacich v týchto odvetviach. Všetky vyvíjajú a vyrábajú systémy špičkovej technológie a poskytujú služby potrebné na ochranu našej spoločnosti, podnikov, inštitúcií a občanov pred všetkými druhmi bezpečnostných hrozieb a katastrof. V najnovšej komplexnej štúdii sa odhaduje, že bezpečnostný priemysel v EÚ produkuje obrat vo výške takmer 200 miliárd EUR a vytvára pracovné miesta pre 4,7 milióna ľudí (1).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Únia má hospodársky, ale aj strategický záujem na podpore dynamickej európskej bezpečnostnej priemyselnej základne. Čím je bezpečnostná oblasť kritickejšia, o to viac sa závislosť od dodávateľov z tretích krajín môže stať bezpečnostným rizikom. Je nevyhnutné využívať technológie, služby a vybavenie získané z dôveryhodných zdrojov, najmä ak treba chrániť kritickú infraštruktúru a štátne inštitúcie pred hrozbami zo strany štátnych alebo štátom podporovaných aktérov.

2.2

Priebeh pandémie COVID-19 a jej priame a nepriame dôsledky poukázali tiež na potrebu silného európskeho bezpečnostného priemyslu. Napríklad rozsiahle využívanie digitálnych nástrojov viedlo k dramatickému nárastu kybernetických útokov zo strany neštátnych a štátnych aktérov na podniky a prevádzkovateľov základných služieb. Hlavným ponaučením z pandémie by preto malo byť zvyšovanie kybernetickej odolnosti a kybernetickej bezpečnosti všetkých digitálnych procesov spoločností a inštitúcií. Od vypuknutia pandémie spôsobenej týmto vírusom sme sa opäť stali svedkami dezinformačných kampaní, ktoré často podporujú zahraničné vlády. Proti týmto kampaniam nemožno účinne bojovať bez použitia sofistikovaných technologických nástrojov. Ochorenie COVID-19 odhalilo aj obrovské nedostatky, pokiaľ ide o spôsobilosť EÚ v oblasti krízového riadenia, ako je napríklad absencia spoločného fondu pre chemické, biologické, rádiologické a jadrové vybavenie. Stručne povedané, je potrebné prijať mnohé opatrenia na to, Európa aby bola odolnejšia voči katastrofám veľkého rozsahu. Vzhľadom na citlivú povahu väčšiny týchto opatrení je nevyhnutné, aby boli vykonané s podporou dodávateľov, ktorí sú dôveryhodní a zaisťujú bezpečnosť dodávok v čase krízy.

2.3

Únia má preto strategický záujem zachovať v Európe priemyselnú spôsobilosť potrebnú na zabezpečenie primeranej úrovne autonómie a technologickej nezávislosti v kritických bezpečnostných oblastiach. Zároveň súčasné trhové podmienky, žiaľ, sťažujú plnenie cieľov tohto strategického záujmu. Z dôvodu osobitných vlastností bezpečnostného trhu v Európe majú podniky často ťažkosti s rozvíjaním životaschopnej podnikateľskej činnosti.

2.4

Pokiaľ ide o obchodnú stránku, po nákladných najmodernejších bezpečnostných produktoch existuje len obmedzený dopyt. Keďže súkromní operátori na trhu sa neustále snažia znižovať náklady, investície do bezpečnosti zvyčajne obmedzujú iba na striktné minimum a uprednostňujú najlacnejší bežne dostupný produkt (často od dodávateľov z tretích krajín).

2.5

Pokiaľ ide o verejný dopyt na bezpečnostnom trhu, existuje široká škála kupujúcich a koncových používateľov, z ktorých väčšina má obmedzený rozpočet na obstarávanie, môže zadávať iba malé objednávky a má zákonnú povinnosť nakupovať za najnižšiu cenu. Okrem toho prevažná väčšina zákazníkov v oblasti verejnej bezpečnosti nemá plán rozvoja spôsobilosti. Táto skupina zákazníkov nakupuje bežne dostupné produkty s cieľom uspokojiť svoje bezprostredné potreby bez akéhokoľvek dlhodobého uvažovania o tom, ako sa hrozby a technológie môžu vyvíjať v budúcnosti, a už vôbec nie o investovaní do prípravy na tento vývoj.

2.6

Vzhľadom na osobitosti oboch strán v súvislosti s dopytom v oblasti bezpečnosti existuje len malý trh pre kritické technológie a aplikácie. Zložité bezpečnostné riešenia sú často individuálne prispôsobené pre jediného zákazníka, respektíve pre veľmi malý počet zákazníkov, v dôsledku čoho sú úspory z rozsahu a objem výroby obmedzené na minimum. V najlepšom prípade sa technológie používané pre takéto systémy môžu používať pre iné, menej citlivé aplikácie určené pre širší komerčný zákaznícky trh. Súčasné trhové podmienky tak znemožňujú zachovať v EÚ technologickú a priemyselnú základňu schopnú rozvíjať bezpečnostné spôsobilosti, ktoré Európa potrebuje na ochranu svojich vonkajších hraníc, územia a občanov. Tým sa oslabuje dôveryhodnosť bezpečnostnej únie a vzniká požiadavka na posilnenie opatrení EÚ.

Súčasný stav bezpečnostných politík EÚ

2.7

EÚ sa od zavedenia Európskeho programu v oblasti bezpečnosti v apríli 2015 usiluje vytvoriť skutočnú bezpečnostnú úniu, ktorá poskytuje nástroje, infraštruktúru a prostredie, v ktorom vnútroštátne orgány a orgány EÚ účinne spolupracujú pri riešení spoločných výziev, pričom zároveň chráni práva a slobody občanov (2). Celkový počet iniciatív v tejto súvislosti poukazuje na to, že bezpečnosť sa definitívne stala jednou z kľúčových politických priorít Únie: — smernica o boji proti terorizmu (3), — revidované pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí (4), — vytvorenie Schengenského informačného systému (SIS) (5), — interoperabilita informačných systémov EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie (6), — zriadenie Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) (7), — akt o kybernetickej bezpečnosti (8), — posilnená európska pohraničná a pobrežná stráž („Frontex“) (9), — európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (10). Tieto iniciatívy dopĺňajú už zavedené programy a nástroje financovania, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť.

2.8

Návrh budúceho viacročného finančného rámca vypracovaného Komisiou zahŕňal v porovnaní s predchádzajúcim VFR výrazné zvýšenie v hlavných relevantných rozpočtových riadkoch (napr. 35,3 mld. EUR na ochranu hraníc a riadenie migrácie, 4 mld. EUR na vnútornú bezpečnosť, 15,6 mld. EUR na odolnosť a reakciu na krízu) (11). Únia bude financovať aj ďalší program bezpečnostného výskumu v rámci programu Horizont Európa, ktorý už významne prispel k navrhovaniu a vývoju budúcich bezpečnostných spôsobilostí v rámci programu Horizont 2020.

2.9

Pokiaľ ide o digitálne technológie, Európska komisia tiež navrhuje výrazne zvýšiť výdavky (napr. programy Horizont Európa alebo Digitálna Európa) na posilnenie technologickej nezávislosti Európy v oblastiach strategického významu. V tejto súvislosti Komisia takisto oznámila svoj zámer podporovať synergie medzi vesmírnym a obranným sektorom a sektorom bezpečnosti.

2.1.0

Technologická nezávislosť je aj kľúčovým pojmom novej priemyselnej stratégie pre Európu, v ktorej Komisia zdôrazňuje, že „digitálna transformácia, bezpečnosť a budúca technologická nezávislosť Európy závisia od našich strategických digitálnych infraštruktúr“ a oznamuje, že bude podporovať „rozvoj kľúčových podporných technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre priemyselnú budúcnosť Európy (12).“

Konkrétne pripomienky

2.1.1

Právomoci EÚ v oblasti bezpečnosti zostávajú limitované a veľmi často sa obmedzujú iba na koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi. Bezpečnostné politiky sú preto aj naďalej roztrieštené a často neúčinné. Rovnako to platí aj v iných sektoroch súvisiacich s bezpečnosťou, ako je verejné zdravie.

2.1.2

Bezpečnosť v EÚ je politickou prioritou bez priemyselného rozmeru. Existuje veľký počet bezpečnostných politík a nástrojov financovania s významným rozpočtom. Neexistuje však koordinácia potrieb v oblasti spôsobilostí ani súdržná politika na podporu príslušnej priemyselnej a technologickej základne. V diskusii o bezpečnostnej únii chýbali koncepcie ako konkurencieschopnosť priemyslu, strategická autonómia, plánovanie spôsobilosti a kritické technológie, ktoré sa nikdy nepovažovali za ciele programov financovania súvisiacich s bezpečnosťou.

2.1.3

Akčný plán Komisie s názvom Akčný plán pre inovatívny a konkurencieschopný bezpečnostný priemysel z roku 2012 nebol ambiciózny, mal obmedzený rozsah, a preto nemal výrazný vplyv.

2.1.4

Program bezpečnostného výskumu EÚ sústreďuje značné zdroje, no má závažné nedostatky. Využívanie výsledkov výskumu na trhu je naďalej veľkou výzvou, pretože neexistuje spoločný proces plánovania spôsobilosti v oblasti bezpečnosti, ktorý by pomohol konsolidovať dopyt verejných konečných používateľov, ani systematické využívanie iných nástrojov financovania EÚ zameraných na spôsobilosť ako spôsobu na podporu zavádzania bezpečnostných riešení.

2.1.5

Nová stratégia vnútornej bezpečnosti usmerňuje bezpečnostné politiky EÚ, a preto by sa mala usilovať o odstránenie týchto nedostatkov. Mala by sa venovať rýchlemu vývoju technológií a jej účinkom na bezpečnosť, presadzovať spoločné vymedzenie potrieb v oblasti bezpečnostnej spôsobilosti a podporovať európsku spoluprácu s cieľom uspokojiť tieto potreby. Tým by sa posilnila bezpečnostná únia, výrazne prispelo k vytvoreniu skutočného vnútorného trhu v oblasti bezpečnosti a pomohlo udržať konkurencieschopný bezpečnostný priemysel v Európe.

2.1.6

Priemysel je nevyhnutný na to, aby sa technológie premietli do riešení. Politickou prioritou Únie by preto mala byť ambiciózna priemyselná politika pre hlavné oblasti suverenity. Rozvoj takejto politiky je mimoriadne naliehavý pre sektor bezpečnosti, ktorý je v súčasnosti v závažnej miere postihnutý zlyhaním trhu. V dôsledku toho je veľmi ťažké udržať kritickú priemyselnú a technologickú kapacitu.

2.1.7

Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala konkrétnu bezpečnostnú priemyselnú stratégiu na podporu novej stratégie vnútornej bezpečnosti a zvýšenie účinnosti bezpečnostnej únie. Táto priemyselná stratégia by mala byť ambiciózna a komplexná, pričom by mala zabezpečiť, aby všetky príslušné politiky a nástroje prispievali k technologickej nezávislosti Únie v kritických bezpečnostných oblastiach. Mala by tiež zabezpečiť, aby všetky nástroje EÚ súvisiace s bezpečnosťou (ISF, IBMF, RescEU) zahŕňali priemyselný rozmer a aby všetky programy v oblasti technológií (Digitálna Európa, Európsky horizont) zahŕňali bezpečnostný rozmer. To by pomohlo uspokojiť bezpečnostné potreby zákazníkov z verejného sektora, prinieslo nové príležitosti pre európsky priemysel a uľahčilo vyrovnať sa v primeranom čase s účinkami vznikajúcich technológií.

2.1.8

Na tento účel je potrebné ďalej vymedziť a sfunkčniť koncepciu technologickej nezávislosti. Súčasné zameranie Komisie na digitálne technológie je vítané, ale nemalo by byť výlučné. Uprednostniť by sa mali všetky kľúčové technológie v hlavných oblastiach suverenity, konkrétne v bezpečnostnej oblasti a v oblasti obrany a kozmického priemyslu. Táto koncepcia by sa mala prehodnotiť aj so zreteľom na pandémiu ochorenia COVID-19 a ako strategický cieľ by mala zahŕňať odolnosť.

2.1.9

Nová priemyselná stratégia pre Európu vypracovaná Komisiou obsahuje dôležité prvky na podporu technologickej nezávislosti v kritických bezpečnostných oblastiach. Koncepcia strategických hodnotových reťazcov by sa mala využívať najmä ako rámec pre komplexný prístup, ktorý pokrýva celý priemyselný cyklus, počnúc dodávkami kritických materiálov až po industrializáciu a údržbu, a prostredníctvom ktorého sa koordinuje využívanie všetkých vhodných politických nástrojov vrátane kontroly priamych zahraničných investícií.

2.2.0

Budúci viacročný finančný rámec sa bude musieť prispôsobiť potrebám, ktoré vznikli v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a sa objavia, keď táto pandémia skončí To platí aj pre politiky, ktoré VFR podporuje, a programy, ktoré sa prostredníctvom neho financujú. Už vymedzené priority a nástroje sa musia prehodnotiť a musia zohľadniť ponaučenia z ťažkostí Európy pri zvládaní pandémie. Vzťahuje sa to aj na bezpečnostnú úniu a novú stratégiu vnútornej bezpečnosti, ktorá by mala klásť dôraz na potrebu väčšej technologickej nezávislosti a odolnosti.

2.2.1

S cieľom prekonať recesiu, ktorú vyvolala pandémia, by EÚ mala počas budúceho rozpočtového cyklu nasmerovať investície do odvetví špičkových technológií, keďže majú najvyššiu pridanú hodnotu a multiplikačné účinky pre hospodárstvo ako celok (13). Bezpečnostná priemyselná stratégia EÚ, ktorá prispieva k tomu, aby sa Európa stala autonómnejšou a odolnejšou, by dokonale zodpovedala tomuto prístupu, a preto by sa mala naliehavo iniciovať v rámci plánu obnovy EÚ po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

---

(1)  Vzhľadom na rôznorodosť odvetvia v súčasnosti neexistuje žiadne jasné vymedzenie bezpečnostného priemyslu a známe sú len hrubé odhady týkajúce sa veľkosti trhu. Metodickej klasifikácii tohto priemyslu bráni množstvo faktorov: 1) bezpečnostný priemysel ako taký nie je zahrnutý do hlavných štatistických nomenklatúr (NACE, Prodcom atď.); 2) výroba tovaru súvisiaceho s bezpečnosťou sa skrýva v širokej škále položiek. V štatistike týkajúcej sa týchto položiek sa nerozlišuje, či daná činnosť súvisí alebo nesúvisí s bezpečnosťou; 3) na európskej úrovni neexistuje žiadny zdroj štatistických údajov, ktoré by poskytovalo samotné odvetvie. Pozri štúdiu o vývoji štatistických údajov o európskej bezpečnostnej technologickej a priemyselnej základni, záverečná správa spoločnosti Ecorys pre Európsku komisiu, GR pre migráciu a vnútorné záležitosti, jún 2015.

(2)  Oznámenie Komisie: Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu, 20. 4. 2016, Brusel, COM(2016) 230 final https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:9aeae420-0797-11e6-b713-01aa75ed71a1.0001.02/DOC_1&format=PDF.

(3)  Smernica o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(4)  Smernica o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(5)  Nariadenie o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 14) a nariadenie o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).

(6)  Nariadenie o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti hraníc a víz (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 27) a nariadenie o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 85).

(7)  Nariadenie o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).

(8)  Nariadenie o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15).

(9)  Nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(10)  Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018, s. 1).

(11)  V bežných cenách. Pozri Oznámenie Komisie – Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy, 27. 5. 2020, Brusel, COM (2020) 442, final: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1601035899164&uri=CELEX:52020DC0442.

(12)  Oznámenie Komisie – Nová priemyselná stratégie pre Európu, 10. 3. 2020, Brusel, COM(2020) 102 final https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0102&from=ES.

(13)  Pozri napríklad Il ruolo dell'innovazione et dell'alta technologia in Italia nel confronto con il contesta internazionale, Centro economia digitale, Rím, október 2019.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Zavedenie ochranných opatrení pre poľnohospodárske produkty v obchodných dohodách

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/07)

Spravodajca:

Arnold PUECH D'ALISSAC

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	29. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	204/2/3

1.   Závery a odporúčania

1.1

Posilnená medzinárodná spolupráca je predpokladom účinných ochranných doložiek.

1.1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) upozorňuje, že dodávky potravín pre ľudstvo sú a aj naďalej budú veľkou výzvou najmenej do roku 2050. Aby sme nasýtili 9 až 10 miliárd ľudí, budeme potrebovať všetky poľnohospodárske činnosti na svete. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa celosvetová produkcia bude musieť v rokoch 2007 až 2050 zvýšiť o 70 %. Výrobnú kapacitu každej krajiny je preto potrebné chrániť presadzovaním vhodných poľnohospodárskych a obchodných politík a zároveň zaručením organizovaného medzinárodného obchodu, ktorý dokáže čeliť náhlym výkyvom v produkcii, ako aj trvalým nedostatočným kapacitám určitých zemepisných oblastí.

1.1.2

Podľa EHSV je nevyhnutné harmonizovať výrobné normy, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a aby každá krajina mohla vyrábať základné potraviny.

1.2

Treba pokračovať v zlepšovaní transparentnosti trhu.

1.2.1

Iniciatíva AMIS (Agricultural market information system – informačný systém pre poľnohospodárske trhy), ktorá bola zriadená v roku 2011 na stretnutí ministrov poľnohospodárstva G20 a ktorá združuje hlavných svetových producentov a dovozcov obilnín a olejnín, umožňuje zistiť skutočnú situáciu na trhoch a je tiež fórom pre dialóg a koordináciu medzi zástupcami vlády v čase veľkej nestability na poľnohospodárskych trhoch. Táto iniciatíva sa ukázala ako užitočná, treba ju však ďalej rozvíjať z hľadiska počtu zúčastnených krajín a rozsahu, aby sa vzťahovala aj na iné produkty, s ktorými sa obchoduje na svetových trhoch.

1.3

Ochranné doložky (všeobecné aj dvojstranné) Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa poľnohospodárstva sa musia zlepšiť podľa rôznych kritérií, ktoré EHSV uvádza v tomto stanovisku. Musí sa zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž a udržateľnosť európskych sektorov a zaručiť potravinová suverenita v prospech všetkých občanov, producentov aj spotrebiteľov. Táto potreba potravinovej suverenity sa vo veľkej miere potvrdila počas pandémie ochorenia COVID-19.

1.3.1   Rýchla reakcia

Súčasné doložky sú neúčinné vzhľadom na príliš dlhý čas, ktorý je potrebný na ich zavedenie do praxe. Vďaka digitalizácii hospodárstva však môžu byť údaje k dispozícii do niekoľkých hodín. Sledovanie obchodných objemov a cien je v súčasnosti účinné a umožňuje rýchlu reakciu.

1.3.2   Automatická reakcia

Obchodné toky možno ľahko regulovať vďaka presným poznatkom obchodu. Koordinované vykonávanie vývozcami a dovozcami by sa mohlo realizovať automaticky, akonáhle sa počas vymedzeného obdobia (napríklad počas jedného roka) zaznamená zvýšenie objemu obchodu o 10 %. Ak je dôvodom zvýšenia nepredvídaná udalosť, v dôsledku ktorej sa produkcia znížila, doložka by sa neaktivovala. Naopak, ak zvýšenie nie je odôvodnené, uplatní sa dodatočné clo, aby sa toto zvýšenie obmedzilo.

1.3.3   Primeraná reakcia

V závislosti od povahy a pôvodu zvýšenia obchodných tokov musí byť reakcia primeraná, aby sa toto zvýšenie znížilo alebo aby sa zabezpečilo účinné pozastavenie destabilizujúcich tokov pre príslušné sektory.

1.3.4   Komplexná reakcia

Zohľadniť sa musia všetky dovozné toky, a to bez ohľadu na ich colný status a bez predchádzajúceho oznámenia. Kvóty so zníženým clom sa v dohodách o voľnom obchode udeľujú práve pri tzv. citlivých produktoch a práve v týchto sektoroch dochádza k rýchlej destabilizácii. Preto sa aj na ne musia vzťahovať ochranné doložky.

1.3.5   Zrkadlové opatrenia

Zavedenie zrkadlových opatrení v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa dovozu musí na jednej strane zabezpečiť rovnakú ochranu spotrebiteľov bez ohľadu na pôvod produktov a na druhej strane obmedziť hospodárske deformácie vo vzťahu k európskym hospodárskym subjektom.

1.3.6   Zohľadnenie rámca vykonávania Parížskej dohody

Záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov sú veľkou medzinárodnou výzvou. Ak ich niektoré krajiny nedodržiavajú, nemali by z nich mať prospech z hľadiska obchodu. V agropotravinárskom sektore sa musí zaviesť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach. Vzhľadom na zložitosť tohto mechanizmu a do doby jeho schválenia sa musia v rámci WTO prijať osobitné ochranné doložky pre Parížsku dohodu. Mali by sa začleniť do všetkých dohôd o voľnom obchode vyjednaných Európskou komisiou.

1.3.7   Zohľadnenie cieľov udržateľného rozvoja

Rovnako ako v prípade Parížskej dohody musia byť ochranné doložky schválené v rámci WTO a zahrnuté do všetkých dohôd podpísaných Európskou úniou.

2.   Koncepcia a história ochranných doložiek

2.1

WTO stanovuje osobitné doložky pre odvetvie poľnohospodárstva, ale obmedzuje ich používanie.

2.1.1

Ochranné opatrenia sú definované ako „núdzové opatrenia“ týkajúce sa zvýšenia dovozu určitých produktov, ak takýto dovoz spôsobuje alebo hrozí, že spôsobí vážnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu krajiny dovozu. Tieto opatrenia, ktoré majú vo všeobecnosti formu pozastavenia koncesií alebo záväzkov, môžu pozostávať z uplatňovania kvantitatívnych dovozných obmedzení alebo dovozných ciel.

2.1.2

V oblasti poľnohospodárstva sa uplatňovanie vyšších ochranných sadzieb môže automaticky aktivovať vtedy, keď objem dovozu prekročí určitú úroveň alebo keď ceny klesnú pod určitú úroveň bez toho, aby sa muselo preukázať, že domácemu výrobnému odvetviu bola spôsobená vážna ujma.

2.1.3

Osobitnú ochrannú doložku pre poľnohospodárstvo si však možno uplatniť len pri výrobkoch, pre ktoré bola prijatá tarifikácia, a za predpokladu, že vláda si toto právo vyhradila v zozname záväzkov týkajúcich sa poľnohospodárstva. Okrem toho si ju nemožno uplatniť pri dovoze v rámci colných kvót.

2.2

Dvojstranné dohody o voľnom obchode ponúkajú širšie možnosti.

2.2.1

Dohody o voľnom obchode sa musia vzťahovať na väčšinu obchodu a musia podporovať jeho liberalizáciu medzi signatárskymi krajinami bez toho, aby vytvárali prekážky obchodu so zvyškom sveta. Vzhľadom na zložitý proces mnohostranných rokovaní v rámci WTO sa v posledných rokoch vyjednalo množstvo dohôd o voľnom obchode.

2.2.2

Európska únia uprednostňuje túto možnosť v snahe stimulovať liberalizáciu obchodu a pokročiť v otázkach, v ktorých sa nedosiahol konsenzus, ako sú napríklad kapitoly o udržateľnom rozvoji. Pri posledných dohodách sa však ukázali hranice tohto systému a ťažkosti s nájdením spoločného prístupu alebo úplným zohľadnením iných medzinárodných dohôd, ako je napríklad Parížska dohoda.

2.3

Medzinárodný obchod s agropotravinárskymi produktami je naďalej nevyhnutný.

2.3.1

Snaha o potravinovú sebestačnosť naráža na množstvo prekážok, počnúc populačným rastom, z dôvodu ktorých je dovoz často nevyhnutný. Obchod preto významne prispieva k celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Výzvou pre členské štáty je nájsť správnu rovnováhu medzi rozvojom vlastnej poľnohospodárskej produkcie a otvorenosťou obchodu. Zároveň je však potrebné zabezpečiť, aby ich poľnohospodárstvo, pokiaľ je to možné, a za podmienok, ktoré neprimerane nenarúšajú hospodársku súťaž, dokázalo uspokojovať medzinárodný dopyt a vyvážať potraviny do krajín, ktoré nie sú schopné ich vyrobiť pre svoje potreby.

2.3.2

Z výhľadovej štúdie francúzskeho Národného výskumného ústavu pre poľnohospodárstvo, potraviny a životné prostredie (INRAE) totiž vyplýva, že do roku 2050 by sa koncentrácia celosvetového poľnohospodárskeho vývozu mohla ďalej zvyšovať. Prospelo by to najmä malému počtu krajín alebo regiónov, v ktorých by mala zmena klímy pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo a ktoré by tak mohli zvýšiť svoje osevné plochy, ako aj výnosy plodín.

2.4

Obchod s poľnohospodárskymi produktami sa v diplomacii zneužíva ako prostriedok pri vyjednávaní. Poľnohospodársky sektor je obeťou s ním nesúvisiacich politických rokovaní: či už ide o čínsko-americký konflikt, konflikt medzi Boeingom a Airbusom alebo o záverečnú fázu obchodných rokovaní, poľnohospodársky sektor sa pravidelne používa ako nástroj odvetných opatrení a protihodnoty pri vyjednávaniach.

3.   Nedostatky súčasných ochranných doložiek

3.1

Ochranné postupy sú príliš dlhé a časovo náročné.

3.1.1

Zavedenie ochranných doložiek bolo v minulosti dlhé a zložité, čím sa stali neúčinnými. Hoci je Európska únia jedným z členov WTO, ktorí si vyhradili právo uplatniť si túto doložku na mnohé výrobky, v praxi ich takmer nikdy neuplatňuje. Keď teda Brazília „nesprávne zaobchádzala“ s mrazeným hydinovým mäsom v soľnom roztoku (ak je hydinové mäso v soľnom roztoku, nemusí sa zmrazovať), uplatnenie nižších ciel umožnilo v rokoch 1996 až 2001 veľmi významné zvýšenie dovozu hydinového mäsa bez uplatnenia ochranných doložiek.

3.2

Súčasné postupy nezaručujú spravodlivú hospodársku súťaž.

3.2.1

Producenti z tretích krajín, ktorí nemusia spĺňať prísne európske normy, sú vo veľkej konkurenčnej výhode. Napríklad podľa poslednej dohody podpísanej s Kanadou majú kanadskí producenti možnosť používať asi štyridsať prípravkov na ochranu rastlín zakázaných v EÚ, ako napríklad atrazín, ktorý výrazne znižuje ich výrobné náklady. Krajiny Južnej a Severnej Ameriky používajú geneticky modifikované osivá, pri ktorých je povolené uvádzanie na trh v EÚ ale nie produkcia, najmä v prípade rastlinných bielkovín, ako je sója.

3.2.2

Dôsledkom týchto nedostatkov je zvýšenie dovozu poľnohospodárskych produktov, a to najmä nespracovaných poľnohospodárskych produktov. To môže spochybniť európsku potravinovú sebestačnosť. Podľa najnovšieho Štatistického prehľadu o agropotravinárskom obchode (1) Európskej komisie bol v roku 2019 deficit obchodnej bilancie EÚ pri nespracovaných poľnohospodárskych produktoch viac ako 20 miliárd EUR.

3.3

Tieto nedostatky majú negatívny vplyv aj na spotrebiteľov. Absencia regulácie vedie k nadmernej volatilite cien, ktorá sa v posledných rokoch zvýšila. Špekuláciami na poľnohospodárskych trhoch sa táto volatilita ďalej zvyšuje, čo sťažuje prístup mnohých spotrebiteľov s nízkym príjmom k potravinám. Okrem toho destabilizácia dodávateľského reťazca vedie k zníženiu výrobnej kapacity, čo zvyšuje neistotu dodávok pre spotrebiteľov.

3.4

Pandémia ochorenia COVID-19 smutne odhalila potrebu obchodu s poľnohospodárskymi produktami, ako aj nevyhnutnosť potravinovej suverenity. V oblasti medzinárodného obchodu musí preto Európska únia zabezpečiť, aby mala nástroje na zvýšenie svojej odolnosti voči hospodárskym otrasom tak, aby obnovila dôveru, stabilitu a spoločnú prosperitu všetkých európskych občanov.

---

(1)  Európska komisia: Štatistický prehľad o agropotravinárskom obchode.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Núdzová situácia po pandémii COVID-19: koncepcia nového modelu multilaterálnych vzťahov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/08)

Spravodajkyňa:

Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.2.2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	16.6.2020
Prijaté v pléne	16.7.2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	213/3/3

1.   Závery a odporúčania

COVID-19 a multilateralizmus

1.1

Závažný a bezprecedentný hospodársky, sociálny a finančný dosah zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 si vyžaduje rovnako bezprecedentnú, dlhodobú a jednoznačnú reakciu. EÚ musí podporiť hospodárstvo a medzinárodný obchod, aby zabránila situácii, keď by svetový obchod musel podobne ako v roku 1929 dobiehať zameškané; takisto musí financovať oživenie hospodárstva a chrániť podniky, všetky kategórie pracovníkov (vrátane osôb so zdravotným postihnutím), zraniteľné skupiny a občanov, a to v duchu solidarity, zodpovednosti a bez toho, aby sa na niekoho zabudlo. Všetky podniky vrátane podnikov sociálneho hospodárstva potrebujú mať plný prístup k opatreniam na oživenie ekonomiky, pretože ide o hlavné prvky potrebné na prekonanie krízy.

1.2

Obnova po rozsiahlom zákaze vychádzania musí byť založená na udržateľnosti a inkluzívnom a ekologickom raste. Opatrenia v rámci zelenej dohody sú preto dôležitejšie ako kedykoľvek predtým (priemyselná stratégia, kompenzácia uhlíka na hraniciach a uhlíková neutralita do roku 2050).

1.3

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 výrazne oslabila multilateralizmus, ktorý bol už predtým ochromený štrukturálnymi nedostatkami, ako sú organizácie s prekrývajúcou sa pôsobnosťou, zastarané fungovanie a jednomyseľné rozhodovanie spolu s veľkým počtom členov, čo vyústilo do patovej pozície odvolacieho orgánu mechanizmu WTO na urovnávanie sporov, zmrazenia finančného príspevku Spojených štátov amerických (USA) Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) a ich následného avizovaného prerušenia vzťahov s WHO. Navyše obmedzenie vývozu základných zdravotníckych potrieb a osobných ochranných prostriedkov zo strany viacerých krajín vrátane členských štátov EÚ, národný egoizmus a isté zlyhania v oblasti solidarity a medzinárodnej spolupráce majú negatívny dosah na najzraniteľnejšie krajiny a takisto odďaľujú oživenie svetového hospodárstva.

Potreba ucelenejšej vízie

1.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa chce podeliť o svoje úvahy týkajúce sa nového modelu multilaterálnych vzťahov, pri ktorých vychádzal z viacerých predchádzajúcich stanovísk [na tému reformy WTO, úlohy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a pod.], a predstaviť nové riešenia na obdobie po odznení pandémie COVID-19 (1).

1.5

Cieľom tejto reflexie, ktorá sa uskutočnila počas krízy, je podnietiť rozvoj novej spolupráce a väčšiu konzistentnosť pri rozhodovaní medzinárodných, nadnárodných a medzivládnych organizácií v oblasti obchodu a investícií, dôstojnej práce, sociálnych a ľudských práv a zmeny klímy. Nabáda krajiny, aby dodržiavali zásadu lojálnej spolupráce v rámci týchto organizácií a aby namiesto využívania právnych medzier radšej podporovali synergie.

1.6

Po každej svetovej vojne sa ľudia obracali na medzinárodné organizácie, aby udržali mier a prosperitu. Táto celosvetová sanitárna kríza je vhodnou chvíľou na to, aby sme sa opätovne zamysleli nad pravidlami svetového poriadku a prebudili ducha inovácie, ktorý sa prejavuje v mimoriadnych situáciách.

Konkrétne návrhy

1.7

Viaceré zainteresované strany z rôznych sektorov (pozri prílohu) pomohli spravodajkyni pri vypracúvaní návrhov zohľadňujúcich právne, politické a organizačné obmedzenia.

1.8

Cieľom týchto návrhov je zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi: — globálnymi sociálnymi normami a záväzkami v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia, — pravidlami týkajúcimi sa obchodu a zmluvami v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia, — pravidlami týkajúcimi sa obchodu a globálnymi sociálnymi normami.

1.9

Zahŕňajú lepší prístup k štatútu pozorovateľa, financovanie podpory štúdií, zriadenie nových pracovných skupín, lepšiu koordináciu v rámci sekretariátu, spoločné politiky v oblasti výskumu, výklad niektorých platných právnych ustanovení a politické záväzky.

1.1.0

EHSV si uvedomuje, že zmeny sa musia iniciovať na politickej úrovni, a je pevne presvedčený, že EÚ ako jeden z mála globálnych aktérov s ústavnou povinnosťou a mandátom na dobrú správu vecí verejných v celosvetovom meradle zohráva zásadnú úlohu pri formovaní efektívnejšieho modelu multilaterálnych vzťahov zvnútra.

2.   Chabé výsledky našich dlhoročných snáh o súdržnosť v multilaterálnych pravidlách

2.1    Žiadosť kľúčových aktérov občianskej spoločnosti

2.1.1

Mnohé zainteresované strany opakovane žiadali medzinárodné, nadnárodné a medzivládne organizácie o väčšie zosúladenie pri tvorbe politiky.

2.1.2

Pokiaľ ide o podnikateľskú obec, Medzinárodná obchodná komora (ICC) poukázala najmä na to, že „jedným zo skrytých faktorov vyvolávajúcich napätie v prebiehajúcej diskusii na tému globalizácie je pociťovaný nesúlad medzi obchodnými, pracovnými a environmentálnymi normami“ (2).

2.1.3

Na samite G7 – L7 v roku 2019 sa tiež prijalo vyhlásenie, že „globálne riadenie by malo lepšie zohľadňovať súčasné sociálne výzvy vrátane potreby nových zručností, aby sa zabezpečila dôstojná práca v súlade s medzinárodnými normami a podmienkami podnikania na podporu produktivity, vyšších miezd a vytvárania dobrých pracovných miest“ (bod 3).

2.2    Stručný prehľad krokov prijatých v minulosti

2.2.1   Chápanie zložitosti globalizácie

2.2.1.1

Organizácia Spojených národov (OSN) zohráva dôležitú úlohu ako zastrešujúca medzinárodná organizácia, ktorá dokáže stanovovať pravidlá a normy s najširším geografickým pokrytím. EHSV preto podporuje reformu OSN, ktorá musí priniesť odklon od prístupu založeného na postupoch k prístupu založenému na výsledkoch. V septembri 2015 prijala OSN 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sa týkajú najvšeobecnejších výziev ľudstva. Hoci ciele udržateľného rozvoja nie sú právne záväzné, od vlád (vrátane inštitúcií EÚ) sa očakáva, že prevezmú zodpovednosť a stanovia domáce rámce na ich dosiahnutie.

2.2.1.2

Ako v roku 2017 uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), „potrebovali sme dať do poriadku otázku globalizácie, ale nevedeli sme celkom presne, ako na to“ (3). Strategický dokument obsahuje sprievodné politiky (sociálne hospodárstvo a trh práce, vzdelávanie a zručnosti, sociálna a environmentálna zodpovednosť podnikov), pričom sa v ňom uvádza, že je „naliehavo potrebné rozšíriť verejné konzultácie a zvýšiť zapojenie zainteresovaných strán z radov občianskej spoločnosti“ do normotvornej činnosti medzinárodných organizácií.

2.2.2   Globálne sociálne normy a pravidlá multilaterálneho obchodu – premárnená príležitosť

2.2.2.1

Po neúspešnom pokuse o začlenenie sociálnej doložky do svojich pravidiel WTO v roku 1996 (4) uviedla, že „príslušným orgánom na stanovovanie a riešenie problematiky [základných pracovných] noriem“ je MOP. Odvtedy MOP prijala niekoľko kľúčových nástrojov. V bode 5 deklarácie OSN vyhlásenia MOP z roku 1998 sa uvádza, že „pracovné normy by sa nemali využívať na protekcionistické účely v oblasti obchodu a že na takéto účely sa neuplatnia ani inak nevyužijú žiadne ustanovenia tejto deklarácie ani jej následné opatrenia; okrem toho by sa touto deklaráciou a jej následnými opatreniami nemala v žiadnom prípade spochybniť komparatívna výhoda ktorejkoľvek krajiny.“

2.2.2.2

V deklarácii prijatej v roku 2019 pri príležitosti stého výročia svojho založenia sa MOP rozhodla vytýčiť nový smer, keďže sa zaviazala „posilniť svoju spoluprácu a vypracovať inštitucionálne dojednania s ďalšími organizáciami na podporu zosúladenia politík pri sledovaní prístupu k budúcnosti práce zameraného na človeka, pričom sa budú uznávať silné, zložité a zásadne dôležité prepojenia medzi sociálnou, obchodnou, finančnou, hospodárskou a environmentálnou politikou“ (časť IV, bod F).

2.2.2.3

Napriek tomu, že MOP a WTO sa venujú odlišným otázkam, spolupracujú vo viacerých oblastiach a predovšetkým vypracovávajú zaujímavé spoločné publikácie na tému obchodu a zamestnanosti, obchodu a neformálnej zamestnanosti, úsilia o dosiahnutie sociálnej udržateľnosti globalizácie či významu politík zameraných na rozvoj zručností s cieľom pomôcť pracovníkom a podnikom využívať prínosy obchodu.

2.2.2.4

Táto politika spolupráce nikdy neprekročila červenú čiaru stanovenú v ministerskej deklarácii WTO zo Singapuru z roku 1996, v ktorej sa uvádza: „Odmietame využívanie pracovných noriem na protekcionistické účely a súhlasíme s tým, že komparatívna výhoda krajín, najmä rozvojových krajín s nízkymi mzdami, nesmie byť v žiadnom prípade spochybnená. V tomto ohľade budú sekretariáty WTO a MOP pokračovať v doterajšej spolupráci.“

2.2.3   Postupné začlenenie záväzkov v oblasti klímy a životného prostredia do multilaterálneho rámca

2.2.3.1

Od roku 1994, keď nadobudol platnosť Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), sa pravidelne stretávajú zástupcovia vlád, aby pomocou spoľahlivého systému transparentnosti a zodpovednosti sledovali dosiahnutý pokrok. Avšak Parížska dohoda ako prvá celosvetová právne záväzná dohoda o zmene klímy bola prijatá až koncom roku 2015. Touto dohodou sa zaviedol systém vnútroštátne stanovených príspevkov, ktoré sa majú monitorovať.

2.2.3.2

MOP so štatútom pozorovateľa v rámci UNFCCC a s mandátom pokročiť v otázke dôstojnej práce a spravodlivého prechodu významne prispela k činnosti zlepšeného fóra zameraného na dosah vykonávania opatrení reakcie (2015 – 2018). Fórum skúmalo najmä „účinky vyplývajúce z vykonávania politík, programov a opatrení zameraných na zmierňovanie, právnych a neprávnych alebo cezhraničných vplyvov, pokiaľ ide o kroky, ktoré prijali zmluvné strany dohovoru, Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody v boji proti zmene klímy.“

2.2.3.3

V nadväznosti na memorandum o porozumení z roku 2016 MOP úzko spolupracovala s pracovníkmi a odborníkmi UNFCCC s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie. Táto spolupráca zahŕňala odbornú prípravu o úlohe sociálnych aktérov, budovanie kapacít na meranie vplyvu opatrení v oblasti zmeny klímy, regionálne semináre o spravodlivej transformácii a globálne fórum, ktoré sa konalo dvakrát ročne.

2.2.3.4

Činnosť MOP v oblasti životného prostredia sa realizuje najmä prostredníctvom konzorcia s UNEP, UNDP, UNIDO a UNITAR, tzv. partnerstva pre činnosť v oblasti ekologického hospodárstva (PAGE).

2.2.3.5

Celkový obraz dopĺňa množstvo mnohostranných environmentálnych dohôd. Využíva ich hlavne OSN a týkajú sa širokej škály environmentálnych tém v oblasti biodiverzity, súše, morí, chemických látok, nebezpečného odpadu alebo atmosféry. EÚ je zmluvnou stranou asi 30 takýchto dohôd.

2.2.3.6

Okrem siete OSN slúži výbor WTO pre obchod a životné prostredie ako fórum na výmenu informácií, organizovanie podujatí a výmenu názorov o obchode a udržateľnosti (obehové hospodárstvo, dobrovoľné iniciatívy v oblasti noriem, reforma dotácií na fosílne palivá, plasty atď.).

2.2.3.7

Podľa judikatúry WTO môžu členovia zaviesť opatrenia na zlepšenie zdravia občanov, ochranu životného prostredia alebo zachovanie biodiverzity, pokiaľ spĺňajú stanovené kritériá na zabezpečenie dodržiavania pravidiel a zásad WTO. Tieto výnimky na základe článku XX Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) sa považujú za zlučiteľné, ak sú primerané a nediskriminačné. Uplatňovanie takýchto opatrení nesmie predstavovať „prostriedok úmyselnej alebo neospravedlniteľnej diskriminácie“ alebo „skrytého obmedzovania medzinárodného obchodu“.

2.2.3.8

Generálny riaditeľ WTO Renato Ruggiero na konferencii v Bonne (9. decembra 1997) veľmi jasne stanovil hranice, čo vláda môže, resp. nesmie robiť: „Vlády môžu v záujme ochrany životného prostredia alebo zachovania zdrojov v rámci svojej jurisdikcie použiť akýkoľvek druh obchodného obmedzenia vrátane dovozných a vývozných kvót a zákazov alebo uloženia daní alebo iných poplatkov na hraniciach, pokiaľ sú splnené základné požiadavky týkajúce sa nediskriminácie a čo najmenšieho obmedzovania obchodu. […] Krajina však podľa pravidiel WTO nemôže uplatňovať obchodné obmedzenia s cieľom zmeniť metódy spracovania a výroby – alebo iné politiky – svojich obchodných partnerov. Prečo? V podstate preto, lebo otázka metód výroby a spracovania patrí do zvrchovanej právomoci každej krajiny“.

2.2.3.9

Toto obmedzenie, ktoré bráni zasahovaniu do metód výroby a spracovania, je jednoznačnou prekážkou pri zavádzaní stimulov na výrobu tovaru dlhodobej spotreby a obchodovania s ním.

2.2.4   Bilaterálne prostriedky nápravy v záujme väčšieho zosúladenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych pravidiel

2.2.5   Výhody a obmedzenia kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji

2.2.5.1

EÚ začlenila kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji do dohôd o voľnom obchode preto, aby zabezpečila, že liberalizácia obchodu a investícií nebude viesť k zhoršeniu environmentálnych a pracovných podmienok.

2.2.5.2

Súdny dvor EÚ v roku 2017 uznal, že ustanovenia o udržateľnom rozvoji majú v príslušnej dohode „významné miesto“ (5).

2.2.5.3

EHSV v roku 2018 (6) požadoval ambicióznejší prístup a dôraznejšie presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré by mali mať rovnakú dôležitosť ako kapitoly o obchodných, technických a colných záležitostiach.

2.2.5.4

MOP (7) v roku 2016 informovala, že po roku 2008 bolo prijatých 63 % dohôd s pracovnými ustanoveniami, čo naznačuje zrýchlenie, pričom 46,8 % dohôd o voľnom obchode s pracovnými ustanoveniami sa týkalo EÚ, USA alebo Kanady. Referenčné dokumenty sú v tejto súvislosti (v zostupnom poradí) Deklarácia MOP o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998, Dohovor č. 182 (detská práca), program dôstojnej práce a vyhlásenie o sociálnej spravodlivosti.

3.   Nový prístup ku koncepcii nového modelu multilaterálnych vzťahov

3.1    Všeobecné premisy

3.1.1

Všetky nové návrhy týkajúce sa väčšej súdržnosti by mali byť v súlade so štyrmi zásadami: — špecializácia: „Medzinárodné organizácie disponujú len právomocami, ktoré im udelili príslušné členské štáty“ (8), — rozhodovacia schopnosť: organizácie majú jasné vnútorné pravidlá a postupy, ktoré riadiacim orgánom (technické výbory alebo valné zhromaždenia) umožňujú konať, — transparentnosť: každá funkčná zmena, ako napríklad zriadenie spoločných skupín, zavedenie nových stanov alebo prijatie spoločného vyhlásenia, sa musí transparentne oznámiť interne aj externe; — hodnotenie: malo by sa podporovať zavedenie kultúry hodnotenia vnútorného fungovania.

3.1.2

EHSV vo svojej podstate podporuje otvorenejšiu komunikáciu a konzultácie s občianskou spoločnosťou v oblasti politík medzinárodných organizácií a vyzýva na postupné zavedenie stáleho dialógu. Vzhľadom na svoje skúsenosti je EHSV pripravený zohrávať pilotnú úlohu a pomôcť pri stanovovaní takýchto postupov. Podobne ako UNFCCC a OECD, ktoré udržiavajú intenzívny dialóg s mnohými partnermi, WTO nedávno rozšírila spoluprácu s občianskou spoločnosťou nad rámec svojho výročného verejného fóra. Tieto kontakty môžu výrazne prispieť k väčšej efektívnosti a demokracii v multilaterálnom obchodnom systéme. EHSV je vďačný za podporu Komisie pri zvyšovaní vplyvu občianskej spoločnosti na multilaterálnej úrovni a víta opatrenie č. 6 z nedávneho 6-bodového akčného plánu Ottawskej skupiny (9).

3.1.3

Rokovací potenciál sociálnych partnerov si takisto vyžaduje väčšie uznanie. Tripartitné vyhlásenie sociálnych partnerov na medzinárodnej úrovni a množstvo medzinárodných rámcových dohôd obsahuje užitočné praktické pravidlá a nástroje (sociálne normy, vzťahy s dodávateľmi, sociálny dialóg, boj proti detskej a nútenej práci).

3.2    Súbor multilaterálnych nástrojov

Integrovať WTO do systému OSN z funkčného hľadiska

3.2.1

Systém OSN je pilierom medzinárodného poriadku, v čom mu pomáha sieť špecializovaných agentúr, ako je MOP, UNESCO, WHO, MMF, Svetová banka a regionálne rozvojové banky. Hoci obchodné pravidlá musia prispievať k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja, WTO bola zriadená ako samostatná organizácia, ktorá zostáva mimo systému OSN. Generálny riaditeľ WTO sa však zapája do činnosti Výkonnej rady OSN so všetkými generálnymi riaditeľmi špecializovaných agentúr a ďalších hlavných orgánov OSN. EHSV navrhuje, aby WTO informovala túto radu o všetkých výsledkoch dosiahnutých v rámci systému obchodných pravidiel, ktoré by mohli prispieť k plneniu cieľov udržateľného rozvoja.

3.2.2

Výslovný odkaz na udržateľný rozvoj v preambule dohody WTO z roku 1994 treba chápať tak, že sa vzťahuje na ciele udržateľného rozvoja, ktoré predstavujú novú všeobecne dohodnutú koncepciu udržateľnosti v medzinárodnom práve. Zdá sa, že WTO to už akceptuje, keďže na svojej webovej stránke o sebe uvádza, že „z hľadiska dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja zohráva kľúčovú úlohu“.

Väčšie prepojenie jednotlivých súborov pravidiel

3.2.3   Prísnejšie sociálne a environmentálne pravidlá

3.2.3.1

MOP vypracovala v roku 2018 niekoľko štúdií o celkovom potenciálnom dosahu Parížskej dohody, otázke ekologickej transformácie a zručností (10) alebo zručnostiach pre ekologickejšiu budúcnosť a o vplyve otepľovania na pracovné podmienky (11).

3.2.3.2

EHSV žiada o rozsiahlejšie šírenie týchto správ a podporuje zorganizovanie regionálnych seminárov financovaných EK v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a ostrovných a zraniteľných ekonomikách, ktoré sú zo sociálneho hľadiska najviac postihnuté drastickými účinkami globálneho otepľovania.

3.2.3.3

MOP vydala v roku 2015 Usmernenia pre spravodlivú transformáciu na environmentálne udržateľné hospodárstvo a spoločnosť pre všetkých. EHSV navrhuje, aby útvary Komisie vo väčšej miere využívali tieto usmernenia pri svojej normotvornej činnosti. Navyše aktualizácia týchto usmernení by mala byť na programe zasadnutia správnej rady MOP.

3.2.4   Ďalšie prepojenia medzi obchodnými pravidlami a sociálnymi normami

3.2.4.1

EHSV by privítal, keby WTO – na základe zásady reciprocity – udelila MOP oficiálny štatút pozorovateľa na zasadnutiach svojich hlavných orgánov a výborov. Nad rámec oficiálnej účasti MOP na ministerských konferenciách WTO by sa posilnilo zapojenie MOP do činnosti vnútorných orgánov WTO, čo by mohlo prispieť k zohľadňovaniu dodržiavania medzinárodných pracovných noriem v rámci mechanizmu preskúmavania obchodnej politiky WTO. EHSV navrhuje, aby sa zriadila osobitná dočasná pracovná skupina tvorená zástupcami sekretariátov WTO a MOP, ktorá by do júna 2021 vypracovala a predložila usmernenia.

3.2.4.2

Okrem toho by sa vzhľadom na dosah pandémie COVID-19 na globálne hodnotové reťazce mala posilniť Svetová komisia MOP pre sociálny rozmer globalizácie. V nadväznosti na svoje stanovisko na tému záväznej dohody OSN (12) sa EHSV bude počas nemeckého predsedníctva Rady EÚ zasadzovať za účinný regulačný rámec na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a zaistenie dôstojnej práce v globálnych hodnotových reťazcoch, ktorý by zahŕňal európsky akčný plán s legislatívnymi nástrojmi a konkrétnymi výsledkami, ako aj ambiciózne a efektívne legislatívne opatrenia na celosvetovej úrovni. K tomu musia v rámci svojej pôsobnosti prispieť MOP aj WTO.

3.2.4.3

Pri analýze regionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd, ktorých počet a geografické pokrytie sa nepretržite zvyšuje, musí WTO zohrávať novú úlohu v súvislosti s pracovnoprávnymi ustanoveniami. Keďže väčšina nových dohôd o voľnom obchode obsahuje pracovnoprávne ustanovenia, sekretariát WTO by mal zhromažďovať, porovnávať a monitorovať tento nový korpus. Táto monitorovacia činnosť by sa mohla realizovať v spolupráci s MOP v rámci akčného plánu MOP týkajúceho sa dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch, čo by mohlo viesť k prehĺbeniu spolupráce medzi MOP a WTO.

3.2.5   Ďalšie prepojenia medzi pravidlami a politikami v oblasti obchodu a klímy

3.2.5.1

Na základe výnimky WTO v oblasti klímy (WTO climate waiver), ktorá je predmetom diskusií v akademických a podnikateľských kruhoch, by sa mohli vymedziť „klimatické opatrenia“: charakteristiky, ciele všeobecného záujmu a kritériá zlučiteľnosti s pravidlami WTO. Takáto výnimka by členom WTO umožnila zaviesť klimatické opatrenia na vnútroštátnej úrovni (systém obchodovania s emisiami) alebo na hraniciach, čím by sa zabezpečilo, že tieto opatrenia by nefungovali ako skryté protekcionistické opatrenia.

3.2.5.2

Na 12. ministerskú konferenciu v roku 2021 by mala neformálna pracovná skupina WTO vypracovať vyhlásenie ministrov WTO o obchode a životnom prostredí, v ktorom by sa uznala úloha obchodu, obchodnej politiky a multilaterálneho obchodného systému pri podpore úsilia medzinárodného spoločenstva o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a ďalších spoločných medzinárodných environmentálnych záväzkov, ako je napríklad Parížska dohoda. EHSV nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tejto veci.

3.2.5.3

EHSV žiada Európsku komisiu, aby objasnila svoj postoj k postupnému rušeniu dotácií na fosílne palivá v EÚ a plne podporovala všetky nové iniciatívy na viacstrannej úrovni v rámci WTO.

3.2.5.4

EHSV vyzýva na rýchle obnovenie viacstranných rokovaní WTO o dohode o environmentálnych tovaroch. To by malo byť priamejšie prepojené s Parížskou dohodou, napríklad s návrhom predloženým v roku 2019 v čínskom Tchaj-peji, ktorý sa týkal dohody o environmentálnom tovare a službách súvisiacej s Parížskou dohodou a zameranej na zrušenie ciel na tovar a služby v súvislosti so znížením emisií uhlíka. „Začatie úplne nových rokovaní, ako napríklad o dohode o environmentálnom tovare a službách súvisiacej s Parížskou dohodou, ktoré sú zamerané na riešenie takých závažných problémov, ako je zmena klímy a liberalizácia medzinárodného obchodu, bude kľúčovým úspechom multilaterálneho obchodného systému.“ (13)

3.2.5.5

V záujme väčšieho zosúladenia by sekretariáty zodpovedné za mnohostranné environmentálne dohody mali mať štatút pozorovateľa v rôznych výboroch WTO (napríklad vo výbore pre technické prekážky a výbore pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia), a nielen vo výbore pre obchod a životné prostredie .

3.2.5.6

EHSV odporúča, aby sa zriadila spoločná pracovná skupina pre Program OSN pre životné prostredie, UNFCCC a WTO, ktorá by sa zaoberala problematikou emisií skleníkových plynov a otázkami medzinárodného obchodu a vypracovávala by metódy merania alebo systémy kompenzácie v rámci dohôd o voľnom obchode (napríklad opätovným zalesňovaním). Takéto systémy kompenzácie dohodnuté s tretími krajinami by sa mali zohľadňovať vo vnútroštátne stanovených príspevkoch v rámci Parížskej dohody.

4.   Príspevok EÚ k novému modelu udržateľného multilateralizmu

4.1

Aby sa zabránilo úniku uhlíka, EHSV podporuje zavedenie mechanizmu kompenzácie emisií CO2 na hraniciach EÚ, ktorý by bol v súlade s pravidlami WTO, čím by sa zabezpečili rovnaké podmienky pre odvetvia s vysokými emisiami CO2 (14). EHSV žiada Európsku komisiu, aby dodržala svoj pôvodný harmonogram a na jar 2021 predložila legislatívny návrh. Nedávne úvodné posúdenie vplyvu (plán) svedčí o podpore, najmä v odvetviach, ako je oceliarstvo, cementárstvo, chemický priemysel a elektroenergetika.

4.2

EHSV zdôrazňuje, aká dôležitá je pre prijímajúce krajiny komplexná sociálna a environmentálna podmienenosť v budúcom všeobecnom systéme preferencií (VSP) [nariadenie (EÚ) č. 978/2012 (15)].

4.3    Dôraznejšie ustanovenia týkajúce sa udržateľného rozvoja v dohodách o voľnom obchode

4.3.1

Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných a investičných dohodách EÚ treba posilniť: — Ako odporúča Európsky parlament, v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji by sa malo od oboch partnerov vyžadovať, aby ratifikovali a uplatňovali hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv (t. j. Medzinárodnú listinu ľudských práv), základné dohovory MOP (vrátane Dohovoru o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), Parížsku dohodu a ďalšie medzinárodné dohody v oblasti životného prostredia. — Monitorovací výbor EHSV Medzinárodný obchod sa domnieva, že v rámci posúdenia vplyvu na udržateľnosť by sa mal preskúmať „model vypočítateľnej všeobecnej rovnováhy“ v porovnaní „s alternatívnymi modelmi, pričom by mal zahŕňať širší súbor ukazovateľov, ktoré merajú vplyv na ľudské a pracovné práva, zmenu klímy, biodiverzitu, spotrebiteľov a priame zahraničné investície. V tejto súvislosti je nevyhnutný širší súbor ukazovateľov a nezaujaté preskúmanie alternatívnych modelov“. — EHSV vyzýva na prepracovanie mechanizmov týkajúcich sa poroty, v rámci ktorých by mohli právnici špecializovaní na obchodné právo, ale aj odborníci v oblasti práce, klímy alebo ľudských práv preskúmavať sťažnosti na základe kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Ak porota uzná, že došlo k porušeniu práva, mal by sa aktivovať mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi, pričom by malo byť možné uvaliť finančné pokuty alebo sankcie a poškodenej strane poskytnúť prostriedok nápravy.

4.3.2

Budúce dohody EÚ o voľnom obchode by mali obsahovať odkaz na Parížsku dohodu a musia zahŕňať stimuly, ako je nulová sadzba cla na environmentálny tovar alebo služby. Vo vzťahoch s inými obchodnými partnermi (Nový Zéland, Austrália) by sa mal využívať článok 22 ods. 3 dohody CETA, v ktorom sa zmluvné strany zaväzujú podporovať hospodárske a obchodné toky, čo prispeje k presadzovaniu dôstojnej práce a ochrany životného prostredia. V budúcich dohodách EÚ o voľnom obchode by sa mala monitorovacia úloha domácich poradných skupín rozšíriť nad rámec oblastí životného prostredia a zamestnanosti a sociálnej oblasti.

4.3.3

Každá investičná zmluva, o ktorej bude EÚ rokovať, najmä s Čínou, musí obsahovať komplexné ustanovenia o: — udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, — prístupe predbežnej opatrnosti, pokiaľ ide o ľudské zdravie, prírodné zdroje a ekosystémy, — zásade účasti verejnosti a prístupe k informáciám a spravodlivosti, a — zásade integrácie a vzájomných vzťahov, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a sociálne, hospodárske a environmentálne ciele.

4.3.4

Nadchádzajúce vymenovanie hlavného úradníka EÚ pre presadzovanie práva v oblasti obchodu pomôže zabezpečiť účinné vykonávanie obchodných dohôd vrátane pracovnoprávnych práv, environmentálnych záväzkov a úlohy občianskej spoločnosti.

4.4    Vedúca úloha EÚ pri koncipovaní nového modelu multilaterálnych vzťahov

4.4.1

Únia je jedným z mála globálnych aktérov s ústavnou povinnosťou a mandátom „presadzovať medzinárodný systém založený na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle“ [článok 21 ods. 2 písm. h) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)]. EÚ ako organizácia regionálnej integrácie sa však nemôže plne zapájať do činnosti mnohých útvarov, orgánov a organizácií systému OSN a pri obhajovaní pozícií a záujmov Únie sa musí spoliehať na členské štáty. Po vyše desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sa EÚ zaväzuje „podporovať multilaterálne riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov“ (článok 21 ods. 1 ZEÚ), je načase, aby Únia spolu s členskými štátmi vypracovala integrovanú stratégiu na zlepšenie svojho postavenia v systéme OSN.

4.4.2

EÚ ako organizácia regionálnej integrácie sa však nemôže plne zapájať do činnosti mnohých útvarov, orgánov a organizácií systému OSN a pri obhajovaní pozícií a záujmov Únie sa musí spoliehať na členské štáty. Po vyše desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sa EÚ zaväzuje „podporovať multilaterálne riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov“ (článok 21 ods. 1 ZEÚ), je načase, aby Únia spolu s členskými štátmi vypracovala integrovanú stratégiu na zlepšenie svojho postavenia v systéme OSN.

---

(1)  Stanovisko REX/509 na tému Reforma WTO s cieľom prispôsobiť sa vývoju svetového obchodu (Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019), stanovisko REX/486 na tému Úloha obchodnej a investičnej politiky EÚ pri zvyšovaní hospodárskej výkonnosti EÚ (Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020), stanovisko REX/500 na tému Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018), stanovisko NAT/760 na tému Diskusný dokument „Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030“ (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020).

(2)  Odporúčania ICC k reforme WTO, október 2019.

(3)  http://www.oecd.org/about/sge/fixing-globalisation-time-to-make-it-work-for-all-9789264275096-en.htm, s. 9.

(4)  Ministerská deklarácia WTO zo Singapuru, 1996, časť IV, bod F.

(5)  Stanovisko 2/15 Súdneho dvora zo 16. mája 2017, EU:C:2017:376.

(6)  Stanovisko EHSV REX/500 na tému Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, bod 2.4).

(7)  MOP: Labour-related provisions in trade agreements: Recent trends and relevance to the ILO (Ustanovenia týkajúce sa práce v obchodných dohodách: najnovšie trendy a význam pre MOP), GB.328/POL/3, bod 9.

(8)  Jan Wouters, Cedric Ryngaert, Tom Ruys a Geert De Baere: International Law: A European Perspective (Medzinárodné právo: európska perspektíva), Hart Publishing, Oxford, 2018, s. 259.

(9)  Kanada je na čele skupiny členských štátov WTO, známej ako Ottawská skupina (Ottawa Group), ktorá sa zaoberá konkrétnymi výzvami multilaterálneho obchodného systému. Vyhlásenie Ottawskej skupiny: Zameranie opatrení na COVID-19, jún 2020.

(10)  World employment social outlook 2018 – Greening with jobs (Globálne perspektívy na rok 2018 v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázkach – ekologizácia a pracovné miesta), Ženeva, MOP, 2018.

(11)  Working on a warmer planet: The impact of heat stress on labour productivity and decent work (Práca na teplejšej planéte: vplyv teplotného stresu na produktivitu práce a dôstojnú prácu), Ženeva, MOP, 2019.

(12)  REX 518: Záväzná dohoda OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 9).

(13)  Neoficiálny dokument JOB/TE/19, 19. januára 2018.

(14)  Stanovisko EHSV CCMI/167 na tému Zosúladenie politík v oblasti klímy a energetiky z hľadiska priemyselných odvetví (Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 59).

(15)  Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva – vykazovacie povinnosti

(doplňujúce stanovisko)

(2020/C 364/09)

Spravodajkyňa:

Ester VITALE

Rozhodnutie predsedníctva	18.6.2019
Právny základ	článok 29 vykonávacích predpisov (2010)
	doplňujúce stanovisko
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	24.6.2020
Prijaté v pléne	16.7.2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	210/1/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Zdaňovanie a daňové politiky sa musia prispôsobovať neustálemu rozvoju kolaboratívneho hospodárstva. V tejto súvislosti by sa nemali vytvárať nové alebo osobitné režimy zdaňovania, pričom EHSV považuje za vhodnejšie prispôsobiť novému hospodárskemu kontextu súčasné daňové predpisy a modely a zachovať pri tom rovnaké podmienky pre všetkých zainteresovaných aktérov.

1.2.

EHSV žiada, aby sa vo vnútroštátnych daňových systémoch zohľadnila existencia kolaboratívneho hospodárstva a digitálnych platforiem a aby sa v tejto oblasti rešpektovali zásady, ktorými sa vyznačuje spravodlivý daňový systém, a to konzistentnosť, predvídateľnosť a neutralita, a zároveň sa zabezpečil verejný záujem, ktorým je plnenie daňových povinností všetkými zainteresovanými stranami.

1.3.

EHSV je presvedčený, že daňové politiky, ktoré sa majú uplatňovať na digitalizáciu hospodárstva, a vývoj nástrojov a operačných riešení sa musia koordinovať na medzinárodnej úrovni. EHSV preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD/G20 a uznáva, že zavedené formy spolupráce už viedli k niektorým hmatateľným výsledkom a v budúcnosti budú môcť priniesť ďalšie, relevantnejšie výsledky.

1.4.

Je dôležité, aby sa medzinárodné, európske a národné inštitúcie usilovali účinne a včas riešiť otázky, ktoré prináša digitálne a kolaboratívne hospodárstvo, a aby proaktívne pristupovali k vzniku konkrétnych problémov, a neobmedzovali sa len na reakciu na ne.

1.5.

Kľúčová téma v súvislosti so systémami zdaňovania, ktoré sa majú uplatňovať v rámci kolaboratívneho hospodárstva, sa týka povinností digitálnych platforiem zhromažďovať informácie o uskutočnených transakciách, oznamovať ich daňovým úradom a uchovávať ich (vykazovacie povinnosti). Tieto povinnosti by nemali predstavovať nadmernú administratívnu záťaž pre platformy.

1.6.

Náležitá výmena informácií v rámci funkčného a primeraného systému zberu a výmeny údajov by totiž mohla na jednej strane uľahčiť činnosť daňovým orgánom a na strane druhej zaručiť spoľahlivý a predvídateľný systém pre podniky, z ktorého by malo úžitok odvetvie kolaboratívneho hospodárstva ako celok.

1.7.

EHSV by uvítal vypracovanie európskej normy pre zber údajov a informácií o používateľoch platforiem, ktoré by platformy mali oznamovať daňovým orgánom a istý čas uchovávať. Vykazovacie povinnosti by mali byť jasné a v členských štátoch zosúladené. Európska norma by zabránila jednostranným krokom členských štátov, ktoré by mali za následok kontraproduktívnu regulačnú roztrieštenosť a neistotu pri uplatňovaní na vnútornom trhu.

1.8.

Pokiaľ ide o všeobecné zásady, ktoré by mali usmerňovať regulačné opatrenia v oblasti vykazovania, EHSV považuje za potrebné zaujať prístup, ktorý bude zohľadňovať zásadu proporcionality, ako je rozpracovaná v judikatúre Súdneho dvora EÚ, a teda umožní dosiahnutie sledovaného regulačného cieľa, t. j. zhromažďovanie jasných informácií, užitočných pre činnosť daňových orgánov, bez toho, aby sa museli nadmerne a neprimerane obetovať súkromné záujmy platforiem a koncových používateľov.

1.9.

EHSV sa domnieva, že daňové pravidlá pre kolaboratívne hospodárstvo vrátane pravidiel týkajúcich sa vykazovacích povinností by sa mali v každom prípade prispôsobiť rôznym odvetviam a rôznym činnostiam kolaboratívneho hospodárstva, ktoré sa často navzájom líšia.

1.1.0.

EHSV sa domnieva, že je dôležité preskúmať, či by sa budúce vykonávanie smernice o určitých požiadavkách na poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o žiadosti o informácie na účely odhaľovania podvodov v oblasti DPH, mohlo v súvislosti s vykazovacími povinnosťami využívať aj na účely priameho zdaňovania.

1.1.1.

Výmena informácií medzi súkromnými subjektmi a verejnými orgánmi sa musí samozrejme uskutočňovať v súlade s európskymi právnymi predpismi o ochrane súkromia a spracovaní osobných údajov jednotlivca a podľa zásad nevyhnutnosti, proporcionality a prísneho výkladu akýchkoľvek výnimiek zo všeobecných zásad v oblasti ochrany súkromia z dôvodu presadzovania daňových pravidiel.

2.   Úvod a všeobecné zásady

2.1.

Vytvoriť účinné daňové politiky, ktoré budú prihliadať na odvetvie kolaboratívneho hospodárstva, je výzvou pre európske, ako aj vnútroštátne inštitúcie a aktérov pôsobiacich v tomto odvetví. V tejto súvislosti je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky jednak pre rôznych aktérov kolaboratívneho hospodárstva, jednak vo vzťahoch medzi nimi a tradičnými aktérmi pôsobiacimi v rovnakých odvetviach.

2.2.

EHSV sa domnieva, že kolaboratívne hospodárstvo zaznamenalo v uplynulých rokoch nepretržitý a značný rast a pre krajiny Európskej únie je príležitosťou na ďalší rozvoj aj v budúcnosti, keďže umožňuje zmobilizovať nevyužité zdroje a podnecuje iniciatívnosť jednotlivcov. Zároveň uznáva potrebu regulácie na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov a práv pracovníkov, daňových povinností a spravodlivej hospodárskej súťaže.

2.3.

Vymedzenie pojmu „kolaboratívne hospodárstvo“ použité v tomto stanovisku, sa vzťahuje na podnikateľské modely, ktoré sú založené na tom, že príslušné činnosti sprostredkúvajú kolaboratívne platformy umožňujúce dočasné využívanie tovaru alebo služieb poskytovaných často súkromnými osobami. V tejto súvislosti je z metodického hľadiska dôležité dosiahnuť minimálny konsenzus medzi Európskou úniou a členskými štátmi, pokiaľ ide o tento pojem, aby sa zabránilo výrazným rozdielom medzi rôznymi definíciami uplatňovanými na vnútornom trhu.

2.4.

Kolaboratívne hospodárstvo je zložitý ekonomický jav, ktorý je potrebné komplexne zahrnúť do právnych predpisov, pretože sa týka rôznych oblastí hospodárstva a spoločnosti a množstva právnych inštitútov, ktoré sa tradične spájajú s rôznorodými a odlišnými témami. Neustály vývoj kolaboratívneho hospodárstva ovplyvňuje napríklad pravidlá v oblasti spotrebiteľského práva, pracovného práva, sociálneho zabezpečenia, zmluvného práva, práva na súkromie a práva verejných služieb.

2.5.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vo vnútroštátnych daňových systémoch účinnou koordináciou na európskej úrovni náležite zohľadňovali nové podnikateľské modely spojené s fenoménom kolaboratívneho hospodárstva. Rešpektovanie zásad spravodlivého daňového systému (t. j. konzistentnosť, predvídateľnosť a neutralita) v súvislosti s týmito novými modelmi je potrebné pre všetky zúčastnené strany: subjekty verejného sektora, podniky i spotrebiteľov.

2.6.

Tradičné daňové pravidlá sa však len ťažko prispôsobujú neustálemu vývoju technológie, čo často vedie k nesúladu medzi veľmi rýchlym tempom napredovania digitálneho hospodárstva a tempom zavádzania daňových pravidiel. Preto je vhodné, aby sa tradičné pravidlá a zásady okamžite a primerane prispôsobovali prebiehajúcim zmenám a aby sa koordinovali zásahy európskeho zákonodarcu a rôznych vnútroštátnych zákonodarcov.

2.7.

Je obzvlášť dôležité, aby sa medzinárodné, európske a národné inštitúcie usilovali urýchlene, účinne a koordinovane riešiť nové otázky, ktoré prináša digitálne a kolaboratívne hospodárstvo, a aby proaktívne pristupovali k vzniku konkrétnych problémov, a neobmedzovali sa len na reakciu na ne.

2.8.

EHSV je presvedčený, že v kontexte digitalizácie hospodárstva sa daňové politiky a vývoj nástrojov a konkrétnych riešení musia koordinovať na medzinárodnej, či dokonca celosvetovej úrovni. EHSV preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD/G20 a uznáva, že táto spolupráca už viedla k niektorým hmatateľným výsledkom a v budúcnosti bude môcť priniesť ďalšie, relevantnejšie výsledky.

3.   Vykazovacie povinnosti

3.1.

Kľúčová téma v súvislosti so systémami zdaňovania v rámci kolaboratívneho hospodárstva sa týka povinností digitálnych platforiem zhromažďovať informácie o uskutočnených transakciách, oznamovať ich daňovým úradom a uchovávať ich. Náležitá výmena informácií v rámci funkčného a primeraného systému zberu a výmeny údajov by totiž mohla na jednej strane uľahčiť činnosť daňovým orgánom, ktoré by vďaka nej rýchlo a jednoducho získavali údaje, a na strane druhej zaručiť predvídateľný systém pre platformy a ich používateľov. Vykazovacie povinnosti by nemali predstavovať nadmernú administratívnu záťaž pre platformy a aktérov pôsobiacich v tomto sektore.

3.2.

Existuje už niekoľko príkladov účinnej spolupráce medzi platformami a daňovými orgánmi v odvetví dopravy (napríklad v Estónsku) a metód, ktoré sa prijali na uľahčenie podávania daňového priznania vodičov zapojených do platforiem v oblasti car-poolingu. Ďalším príkladom inovačného riešenia, opäť z Estónska, je aj stanovenie minimálneho a primeraného množstva údajov, ktoré sa majú oznamovať orgánom a možnosť prevádzkovateľov platforiem používať v záujme dodržiavania daňových predpisov účelový bankový účet. Takýto bežný účet uľahčuje priamy a rýchly vzťah medzi danými prevádzkovateľmi, ich bankami a daňovými orgánmi. Na druhej strane v niektorých regiónoch preukazujú online platformy malú ochotu spolupracovať s finančnými orgánmi.

3.3.

EHSV by v tejto súvislosti uvítal vypracovanie európskej normy pre zber údajov a informácií, ktoré by platformy mali oznamovať daňovým orgánom a istý čas uchovávať. Množstvo jednostranných opatrení členských štátov a koexistencia rozdielnych systémov na vnútornom trhu – k čomu už čiastočne dochádza – bezpochyby povedie k prevádzkovým ťažkostiam a neefektívnosti v celom odvetví kolaboratívneho hospodárstva.

3.4.

Vývoj harmonizovaného európskeho modelu vykazovania by sa mal zakladať na doterajších skúsenostiach a prevádzkovej spätnej väzbe z praxe. V rôznych členských štátoch sa uplatňujú systémy vykazovania, ktoré sa navzájom líšia, pokiaľ ide o organizáciu a množstvo a typ údajov, ktoré sa majú zbierať a prenášať. V niektorých štátoch sú systémy vykazovania veľmi zaťažujúce a platformy musia vyvinúť značné úsilie, zatiaľ čo v iných členských štátoch sú systémy flexibilnejšie a majú menší vplyv na bežnú prevádzku. Skúsenosti niektorých členských štátov tiež ukazujú, že systémy nepovinného a dobrovoľného vykazovania bez špecifických právnych požiadaviek nefungujú účinne.

3.5.

EHSV sa domnieva, že dnešná fragmentácia nie je z dlhodobého hľadiska udržateľná a keďže by mohla mať za následok nadmerné náklady na dodržiavanie predpisov a neefektívnosť, ktorá priamo súvisí s nedostatočnou homogenitou medzi predpismi v rôznych oblastiach vnútorného trhu. Z tohto dôvodu sa k téme vykazovania musí nájsť vyvážený a primeraný prístup, ktorý zaručí zjednodušený a funkčný systém. Zjednodušenie vykazovacích povinností by mohlo predstavovať konkrétny stimul na dodržiavanie predpisov zo strany digitálnych platforiem.

3.6.

Pokiaľ ide o všeobecné zásady, ktoré by mali usmerňovať regulačné opatrenia v oblasti zdaňovania kolaboratívneho hospodárstva vo všeobecnosti, a konkrétnejšie v oblasti vykazovacích povinností, EHSV považuje za potrebné zaujať prístup, ktorý bude zohľadňovať zásadu proporcionality, ako je rozpracovaná v judikatúre Súdneho dvora EÚ. Bude teda potrebné umožniť dosiahnutie sledovaného regulačného cieľa, t. j. zhromažďovanie jasných informácií, užitočných pre činnosť daňových orgánov vo verejnom záujme, bez toho, aby sa museli nadmerne a neprimerane obetovať súkromné záujmy platforiem a koncových používateľov.

3.7.

Tento prístup by mal zaručiť jasné a predvídateľné pravidlá pre aktérov pôsobiacich v tomto odvetví, jednak aby nevznikali nadmerné náklady na dodržiavanie predpisov, (napr. prostredníctvom zbytočného a neprimeraného dopytu po údajoch), jednak aby sa zabezpečilo účinné zhromažďovanie informácií zo strany daňových orgánov.

3.8.

Okrem toho by sa prostredníctvom primeraného a rozumne nastaveného systému vykazovania malo dať z kvalitatívneho hľadiska určiť, ktoré údaje sú skutočne nevyhnutné a musia sa zhromažďovať na účely presadzovania daňových pravidiel, a to bez toho, aby sa ukladali nadmerné povinnosti platformám a ich profesionálnym používateľom alebo koncovým používateľom. Primeranosť by sa mala uplatňovať aj pri rozlišovaní medzi profesionálnymi subjektmi pôsobiacimi v kolaboratívnom hospodárstve a neprofesionálnymi subjektmi, pričom by sa mali primerane upravovať povinnosti podávania správ pre tieto dve rôzne kategórie.

3.9.

Ďalšie aspekty, ktoré by sa mali na európskej úrovni regulovať harmonizovaným spôsobom, sú: i) všeobecné podmienky upravujúce zákonnosť spracovania zo strany prevádzkovateľa zodpovedného za spracovanie údajov; ii) osoby, ktorých sa týka spracovanie údajov; iii) účely, na ktoré sa osobné údaje môžu zverejňovať, a príslušné subjekty; iv) identifikácia spôsobov spracovania údajov; v) obmedzenie účelov spracovania údajov; vi) lehoty uchovávania.

3.1.0.

Výmena informácií medzi súkromnými subjektmi a subjektmi verejného sektora sa samozrejme musí uskutočňovať v súlade s európskymi právnymi predpismi o ochrane súkromia a spracovaní osobných údajov jednotlivca a podľa zásad nevyhnutnosti, proporcionality a prísneho výkladu akýchkoľvek výnimiek zo všeobecných zásad v oblasti ochrany súkromia z dôvodu presadzovania daňových pravidiel.

3.1.1.

V tejto súvislosti by mohlo byť užitočné zlepšiť a povzbudiť aj výmenu informácií medzi rôznymi vnútroštátnymi daňovými orgánmi s cieľom vytvoriť účinné formy spolupráce zamerané na predchádzanie podvodom a formám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ako aj na harmonizáciu prevádzkových postupov prijatých rôznymi orgánmi.

3.1.2.

Daňové pravidlá v rámci kolaboratívneho hospodárstva vrátane pravidiel týkajúcich sa systémov vykazovania by sa mali v každom prípade prispôsobiť rôznym odvetviam kolaboratívneho hospodárstva, keďže rôzne činnosti, ktoré sa s ním spájajú, majú často rozdielne a osobité črty, čo si vyžaduje špecifické a prispôsobené pravidlá.

3.1.3.

EHSV odporúča, aby sa na základe zásady daňovej neutrality v každom prípade zaručili z daňového hľadiska rovnaké podmienky pre činnosti vykonávané v rámci kolaboratívneho hospodárstva a pre identické tradičné činnosti, aby sa zabránilo narušeniu fungovania tých trhov, na ktorých sa spolu s činnosťami realizovanými tradičnou formou realizujú aj činnosti kolaboratívneho hospodárstva.

3.1.4.

Napokon by pre stimulovanie rastu kolaboratívneho hospodárstva mohlo byť užitočné určiť minimálne prahové hodnoty, pod ktorými sa určité činnosti nepovažujú za profesionálne alebo hospodársky relevantné, a preto sa na ne môžu vzťahovať osobitné daňové oslobodenia. Je však dôležité, aby sa tieto prahové hodnoty stanovili primeraným spôsobom po presnej analýze regulačného vplyvu.

4.   DPH a kolaboratívne hospodárstvo

4.1.

Na účely DPH je nevyhnutné presne vymedziť pojem „zdaniteľná osoba“ a pochopiť, či táto osoba vykonáva hospodársku činnosť. Okrem toho sa ešte stále dá len ťažko určiť, aké daňové zaobchádzanie sa má uplatniť na transakcie uskutočňované v oblasti kolaboratívneho hospodárstva, ktoré nepredstavujú platby v hotovosti, ale pri ktorých sa predpokladá iná primeraná protihodnota alebo forma odmeny, napríklad prostredníctvom použitia osobných údajov používateľov a získania hodnoty z nich.

4.2.

Presnejšie, na účely DPH treba rozlišovať medzi rôznymi situáciami, pokiaľ ide o spôsob odmeny za služby: i) situácie, keď sa služby poskytujú za peňažnú úhradu; ii) situácie, v ktorých sa odmena za službu neposkytuje v peniazoch, ale vo forme inej služby alebo nepeňažnej odmeny; a iii) situácie, v ktorých sa služba poskytuje bezplatne bez protihodnoty (1).

4.3.

Vzhľadom na konkrétne prípady, na ktoré sa potenciálne vzťahuje predchádzajúci bod ii), EHSV vyzýva, aby sa dôkladne preskúmalo, či činnosti kolaboratívnych platforiem podliehajú povinnostiam súvisiacim s DPH.

4.4.

V tejto súvislosti EHSV považuje práce na prvej štúdii, ktorú vypracovala skupina odborníkov Európskej komisie v oblasti DPH, s názvom VAT treatment of the sharing economy (Zaobchádzanie s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov na účely DPH) za užitočné a teší sa na ďalšie prehlbovanie poznatkov v tomto ohľade.

4.5.

Bolo by tiež vhodné, aby Európska komisia a vnútroštátne daňové správy podporovali osobitné činnosti v oblasti spolupráce a vzájomnej koordinácie s ohľadom na uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa DPH v odvetví kolaboratívneho hospodárstva, a to tak s cieľom rozvíjať harmonizované operačné postupy, ako aj s cieľom vymieňať si informácie užitočné pri činnostiach v oblasti presadzovania predpisov a s cieľom predchádzať podvodom a zamedziť možnosti daňových únikov.

4.6.

EHSV sa domnieva, že je dôležité preskúmať, či by sa bezprostredné vykonávanie smernice o určitých požiadavkách na poskytovateľov platobných služieb na účely odhaľovania podvodov v oblasti DPH mohlo využívať, pokiaľ ide o vykazovacie povinnosti, aj na účely priameho zdaňovania tak s ohľadom na online platby kreditnými kartami, ako aj s ohľadom na platby vykonané priamymi bankovými prevodmi a inými formami rýchlej platby.

---

(1)  Schôdza skupiny odborníkov v oblasti DPH 1. apríla 2019, TAXUD.c.1(2019)2026442 – EN, VAT Treatment of the sharing economy, VEG 081.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Európsky klimatický pakt

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 364/10)

Spravodajca:	Dimitris DIMITRIADIS
Pomocný spravodajca:	Peter SCHMIDT

Konzultácia	Európska komisia, 11.3.2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	29.6.2020
Prijaté v pléne	16.7.2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	206/4/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Nachádzame sa v stave klimatickej núdze. V čase celosvetovej zdravotnej krízy a súvisiacej hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa musí opätovne potvrdiť záväzok EÚ k prechodu na udržateľné, odolné, klimaticky neutrálne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a zamerané na dobré životné podmienky. Teraz potrebujeme transformačné zmeny v kultúre, infraštruktúre, správaní, účasti a živobytí, ktoré budú mať vplyv na občanov, ale zároveň posilnia postavenie občanov viacerými spôsobmi.

1.2.

Zmena klímy ohrozuje nás všetkých, avšak rovnako ako pandémia najškodlivejší vplyv má na najzraniteľnejších a najmarginalizovanejších ľudí. Je nevyhnutné, aby sa pri tomto prechode na nikoho nezabudlo.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že aktívna účasť všetkých častí spoločnosti – podnikov, pracovníkov, výskumných pracovníkov, spotrebiteľov, komunít a občanov a ich organizácií – je rozhodujúca pre mobilizáciu prechodu na klimatickú neutralitu.

1.4.

EHSV preto súhlasí s výzvou Európskej únii, aby sa zaviazala dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a zodpovedajúco upravila svoj cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. V správe Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) o medzerách v oblasti emisií z roku 2019 (Emissions Gap Report) sa naznačuje, že globálne emisie sa musia odteraz znižovať o 7,6 % ročne, aby sa obmedzilo globálne otepľovanie na 1,5 oC. V prepočte to znamená cieľ zníženia emisií najmenej o 68 % do roku 2030.

1.5.

Prechod na participatívny model sa vyžaduje na všetkých úrovniach rozsahu a pri vykonávaní klimatického paktu má Komisia významnú príležitosť a povinnosť vytvoriť inovačný prístup, ktorý bude odrážať, podporovať a inšpirovať opatrenia, ktoré v rámci občianskej spoločnosti, komunít, miest a regiónov už prebiehajú.

1.6.

Participatívne modely, ktoré sú príliš úzko zamerané alebo koncipované spôsobmi obmedzujúcimi rozsah skúmaných zmien alebo ktoré inštitúcia, ktorá ich vytvorila, môže ignorovať, budú slúžiť len na rozptýlenie a rozčarovanie tých, ktorých sa týkajú.

1.7.

Európa musí urýchliť systémové zmeny v oblasti klímy prostredníctvom inovácie (technológie a spoločnosti), a to prepojením medzi ponukou inovácií a aktérmi na strane dopytu, vlastníkmi problémov a tými, ktorí majú veľký záujem o zmenu. Digitálna transformácia by sa mala riadiť cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa zabránilo rizikám vrátane rizík týkajúcich sa práv pracovníkov (1). Uplatňovanie európskeho piliera sociálnych práv spolu s európskou zelenou dohodou poskytuje príležitosť na zabezpečenie spravodlivej transformácie zameranej na cieľ kvalitných pracovných miest pre všetkých.

1.8.

Medzi celkové výzvy, ktoré subjekty občianskej spoločnosti zapojené do opatrení v oblasti zmeny klímy najčastejšie uvádzali, patrí nedostatočný prístup k financiám, nedostatok odborných znalostí, nedostatok personálu a nedostatok uznania, ako aj nedostatok konzistentnej rétoriky zo strany EÚ a národných vlád.

1.9.

Dosiahnutie cieľov EÚ a medzinárodných cieľov v oblasti klímy si bude vyžadovať značné finančné zdroje. Rozpočet európskej zelenej dohody (verejné a súkromné finančné prostriedky), 750 miliárd EUR z fondu obnovy, ako aj prideľovanie prostriedkov na proces európskeho semestra by sa mali zamerať na udržateľnú obnovu vrátane opatrení v oblasti klímy.

1.10.

Podmienenosť financovania udržateľných postupov vo všetkých odvetviach by mala byť normou na vypracovanie plánov obnovy po pandémii COVID-19 zameraných na program OSN s názvom Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížsku dohodu. Reakciou v súvislosti s obnovou po pandémii COVID-19 by nemalo byť „odraziť sa dozadu“ tam, kde sme boli predtým, ale skôr „odraziť sa vpred“ k niečomu novému a lepšiemu.

1.11.

Budovanie kapacít a technická podpora sú potrebné pre všetky zainteresované strany na zabezpečenie prechodu na odolnejšie a udržateľnejšie obchodné modely. Vytvorenie Európskeho fóra pre financovanie opatrení v oblasti klímy by stimulovalo prístup k financiám a odstránilo prekážky.

1.12.

EHSV navrhuje platformu zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu, založenú na zásadách inkluzívnosti, transparentnosti a skutočnej účasti a zodpovednosti aktérov v oblasti zmeny klímy na všetkých úrovniach.

1.13.

Klimatický pakt by sa mal zamerať na to, aby sa ľuďom umožnilo zmeniť systémy – prostredníctvom prieskumov, experimentov a názorných ukážok. Rozhodujúce budú viacúrovňové perspektívy, vizionárstvo, rozprávanie príbehov a spätné hodnotenie. Mala by sa podporovať a uľahčovať široká škála iniciatív v oblasti zmeny klímy.

2.   Úvod

2.1.

Riešenie problémov v oblasti klímy a životného prostredia sa stalo čoraz naliehavejšou úlohou a vyžaduje si drastickú revíziu súčasných neudržateľných sociálno-ekonomických prístupov. Celosvetová pandémia COVID-19 ukázala, že jednoduché úpravy nášho životného štýlu a systému nebudú stačiť. K zásadným zmenám vo výrobných metódach, ktoré mali vplyv na podniky, pracovníkov a organizáciu práce, dochádzalo už pred pandémiou, v dôsledku ktorej môže dôjsť k ich urýchleniu. Európska komisia schválila európsku zelenú dohodu ako novú stratégiu pre sociálno-ekonomické a finančné modely EÚ, ktoré sú udržateľné, čistejšie, bezpečnejšie a zdravšie.

2.2.

V nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 musia záväzky v oblasti klímy a udržateľnosti figurovať v popredí politiky obnovy a oživenia a príslušných rozpočtov, aby sa EÚ neuzavrela v budúcnosti s vysokým obsahom uhlíka. Pokrízové opatrenia musia byť navrhnuté tak, aby vytvárali odolnosť systému, chránili a obnovovali biodiverzitu, uprednostňovali verejné zdravie, pričom by na nikoho nezabudli a pripravili pôdu pre prosperujúce hospodárstvo. V tejto súvislosti by sa európska zelená dohoda nemala zastaviť ani oneskoriť, ale posilniť.

2.3.

Úspech európskej zelenej dohody bude do veľkej miery závisieť od schopnosti EÚ spolupracovať s občanmi. V tejto súvislosti Komisia pripravuje Európsky klimatický pakt, ktorý má spojiť rôznych aktérov vrátane regiónov, miestnych samospráv, miestnych komunít, občianskej spoločnosti, škôl, podnikov a jednotlivcov.

3.   Nevyhnutnosť spolupracovať s občianskou spoločnosťou a občanmi v oblasti klímy

3.1.

Nachádzame sa v stave globálnej klimatickej núdze. Reakcia vlád na klimatickú krízu doteraz nebola dostatočná a svet nie je na dobrej ceste k splneniu cieľa Parížskej dohody a cieľov udržateľného rozvoja. Štrajky mladých ľudí a iných zainteresovaných strán v rámci občianskej spoločnosti za ochranu klímy dôrazne požadujú, aby sa v oblasti klímy prijali oveľa ambicióznejšie a naliehavejšie opatrenia. Rozhodovacie orgány, ktoré podpísali Agendu 2030 a Parížsku dohodu, nesú zodpovednosť za naliehavé riešenie týchto požiadaviek, prijatie rozhodných a ambicióznych politických rozhodnutí a prechod na nový model inkluzívnych opatrení v oblasti klímy, do ktorého sa aktívne zapájajú všetky zainteresované strany.

3.2.

EHSV preto súhlasí s výzvou Európskej únii, aby sa zaviazala dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a zodpovedajúco upravila svoj cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 (2). EHSV očakáva, že nový cieľ zníženia emisií na rok 2030 bude založený na rozsiahlom prieskume a riadnom posúdení vplyvu. EHSV tiež tvrdí, že existujú rozhodujúce argumenty na podporu cieľa znížiť emisie o minimálne 55 % do roku 2030, aby tak EÚ mohla reagovať na masívnu globálnu potrebu znižovania emisií. Napríklad v správe Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií z roku 2019 (3) sa naznačuje, že celkovo je potrebný dokonca ambicióznejší cieľ zníženia emisií do roku 2030, aby sa dosiahol cieľ 1,5 oC stanovený v Parížskej dohode (4).

3.3.

V prieskume Eurobarometra v roku sa 2019 zistilo, že 93 % občanov EÚ považuje zmenu klímy za vážny problém, 79 % ju považuje za veľmi vážny problém. Drvivá väčšina respondentov si myslí, že je dôležité, aby ich národná vláda stanovila ambiciózne ciele na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov (92 %) a na zlepšenie energetickej účinnosti (89 %).

3.4.

Klimatický pakt musí využiť silu Európanov, aby sa dosiahla vízia európskej zelenej dohody, ktorou je prosperujúca, inkluzívna spoločnosť odolná voči zmene klímy s obehovým hospodárstvom s nulovými emisiami do roku 2050. V správe IPCC sa výslovne poukazuje na potrebu „rýchlych, ďalekosiahlych a bezprecedentných zmien vo všetkých aspektoch spoločnosti“. Prírastkové zmeny nebudú stačiť. Úzke zameranie na znižovanie emisií CO2 je kontraproduktívne na miestnej úrovni – obmedzuje angažovanosť a myslenie a výrazne obmedzuje množstvo zmien, ktoré si predstavujeme a ktoré realizujeme Teraz je potrebná zásadná transformácia hospodárskych, sociálnych a finančných systémov, ktorá povedie k exponenciálnej zmene miery dekarbonizácie a posilní odolnosť voči zmene klímy. Aby sa tak stalo, sú potrebné inšpiratívne, rozsiahle a rôznorodé príbehy, ktoré informujú o tom, prečo sa svet musí zmeniť.

3.5.

Súčasná celosvetová kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 preukázala, že vlády dokážu prijať rezolútne opatrenia na zmiernenie existenčnej hrozby a že ľudia sa dokážu, aspoň krátkodobo, prispôsobiť novému obmedzenému spôsobu života, ktorý tieto opatrenia nariaďujú. Dôležité je, že komunity, podniky, sociálni partneri a iné neštátne subjekty zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri reakcii na pandémiu, pričom často identifikujú potreby, navrhujú a vykonávajú intervencie vhodné pre daný kontext rýchlejšie, účinnejšie a tvorivejšie, než to funguje v smere zhora nadol.

3.6.

Pri prechode na ďalšiu fázu reakcie na ochorenie COVID-19 existuje obrovská príležitosť a veľké riziko. Hospodárske opatrenia a fiškálne balíky, ktoré sú určené na udržanie a obnovenie európskeho hospodárstva, musia zahŕňať taxonómiu EÚ pre udržateľné investície a priame financovanie pre tých, ktorí sú udržateľní alebo majú potenciál stať sa udržateľnými, a zaviažu sa – podliehajúc monitorovaniu – identifikovať a bezodkladne vykonať potrebné zmeny.

3.7.

Tragické prerušenie spôsobené ochorením COVID-19, ktoré viedlo k pozastaveniu fiškálnych pravidiel, ukázalo, že keď sú ohrozené životy ľudí, naše ekonomiky a zachovanie života na Zemi, ako ho poznáme, je možná iná vízia. Vízia sociálneho pokroku, ktorá sa spolieha iba na snahu o rast hrubého domáceho produktu (HDP), ignoruje základné prvky blahobytu jednotlivca a spoločnosti a náležite nezohľadňuje environmentálne a sociálne aspekty. Preto je potrebné prejsť z hospodárstva založeného na HDP na hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky (5), (6).

3.8.

Jedným zo spôsobov, ako zvýšiť ambície v oblasti klímy, je vytvoriť priaznivé prostredie pre ďalšiu činnosť neštátnych subjektov vrátane rôznych druhov podnikov, ako sú aj malé a stredné podniky a mikropodniky, investorov, sociálnych partnerov, družstiev, miest a regiónov, odborov, miestnych spoločenstiev a občianskych skupín, poľnohospodárov, škôl, náboženských organizácií, mládežníckych skupín a iných mimovládnych organizácií.

3.9.

Priaznivé prostredie si vyžaduje zásadný posun od konzultácií a zapojenia zhora nadol k spoločnému navrhovaniu, spoločnému vytváraniu a posilneniu postavenia. Štandardné konzultačné modely zriedkavo presahujú veľmi úzke, dobre zabezpečené zložky spoločnosti. Jednotlivcom, organizáciám a podnikom, ktoré majú najväčší úžitok z transformačných zmien a prispievajú k nim, je potrebné ponúknuť skutočné príležitosti na účasť na rozhodovacom procese, ak majú tomuto procesu venovať čas a energiu.

3.10.

V roku 2018 EHSV vyzval, aby sa zaviedol „európsky dialóg o neštátnych opatreniach v oblasti klímy“ (7). Účelom dialógu by malo byť nielen zvýrazňovať a prezentovať opatrenia, ale aj reagovať na potreby neštátnych subjektov podnecovaním nových partnerstiev medzi nimi a rôznymi úrovňami správy, uľahčovaním partnerského učenia, odbornej prípravy a výmeny poradenstva, ako aj uľahčovaním prístupu k financovaniu.

3.11.

EHSV navrhol (8), aby sa ako povinný prípravný prvok pri všetkých dôležitých politických rozhodnutiach a všetkých relevantných iniciatívach na všetkých úrovniach zaviedol stály dialóg s občanmi.

3.12.

Komisia sa doposiaľ týmito odporúčaniami neriadi (9). Klimatický pakt poskytuje inštitúciám príležitosť úzko spolupracovať na vytvorení rámca umožňujúceho zapojenie občianskej spoločnosti a občanov, ktorý bude vychádzať z existujúcich konzultačných procesov, ale zároveň ich bude presahovať.

4.   Poučenie z existujúcich postupov týkajúcich sa zapojenia občianskej spoločnosti a občanov

4.1.

Existujúce príklady celoštátnych, regionálnych a obecných zhromaždení občanov, dialógov s občanmi a podobných procesov poradného zapojenia (10) svedčia o schopnosti a túžbe občanov prevziať zodpovednosť za riešenie krízy v oblasti klímy. Často sa stáva, že širšie participatívne prístupy, ak sú dôkladne formulované, prinášajú významné prínosy z hľadiska udržateľnosti bez toho, aby boli výslovne zamerané na klimatickú krízu. Svedčia nielen o silnej potrebe participatívnej demokracie a záujme o ňu, ale aj o schopnosti vlád vytvárať takéto priestory a politicky nadväzovať na ich návrhy.

4.1.1

V roku 2019 sa začalo 150 náhodne vybraných francúzskych občanov zaoberať otázkou „Ako môžeme v duchu sociálnej spravodlivosti do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 40 %?“. Zasadnutia tohto občianskeho dohovoru sa konajú v rámci Hospodárskej a sociálnej rady Francúzska. Vláda plánuje návrhy verejne prerokovať a zverejniť predbežný harmonogram ich realizácie (11).

4.1.2

Zhromaždenie írskych občanov zriadené v roku 2016 tvorilo 100 občanov, ktorí boli náhodne vybraní ako zástupcovia írskych voličov. Ich úlohou bolo rokovať o rôznych témach, počnúc ústavným zákazom umelého prerušenia tehotenstva až po to, aby sa Írsko stalo lídrom v riešení zmeny klímy. Vytvoril sa parlamentný výbor, aby presadzoval odporúčania zhromaždenia týkajúce sa zmeny klímy, ktoré do značnej miery formovali írsky prelomový akčný plán v oblasti zmeny klímy uverejnený v júni 2019.

4.1.3

V dvoch veľkých španielskych mestách sa zaviedli dialógy s občanmi a miestne fóra na podporu širšej účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na rozhodovaní o častiach miestneho rozpočtu a brainstormingu o budúcnosti mesta.

4.1.4

Rada mládeže pre klímu na ministerstve energetiky, zásobovania a klímy v Dánsku sa zameriava na to, aby do politiky v oblasti klímy priniesla nové myslenie a poskytla ministrovi informácie o budúcich riešeniach v oblasti klímy.

4.1.5

Mesto Gdańsk v Poľsku usporiadalo tri zhromaždenia občanov zamerané na prispôsobenie sa extrémnym poveternostným javom, zníženie znečistenia ovzdušia a zlepšenie občianskej angažovanosti.

4.1.6

Vo Fínsku sa v prvej skupine občanov pre udržateľný rozvoj zišlo približne 500 Fínov, aby zhodnotili stav udržateľného rozvoja. Výsledky sa použijú na podporu práce fínskej vlády a parlamentu v oblasti udržateľného rozvoja.

4.1.7

V Taliansku po konferencii COP25 zástupcovia občianskej spoločnosti predložili legislatívny návrh na vytvorenie zhromaždenia občanov podľa vzoru francúzskeho zhromaždenia. Podobný proces sa začal v Spojenom kráľovstve pod názvom „Climate Assembly UK: the path to net zero“ (Klimatické zhromaždenie Spojeného kráľovstva: cesta k úplnej nule).

4.1.8

V Bologni v Taliansku mesto vytvorilo „Úrad pre predstavy občanov“ ako súčasť svojej širšej práce zameranej na opätovné zapojenie občanov. Vytvorilo šesť „laboratórií“, ktoré organizujú pravidelné vizionárske podujatia s využitím Open Space a ďalších nástrojov. Keď sa objavia silné nápady na projekty, mesto uzavrie s komunitou „pakt“, aby sa mohli stať skutočnosťou. Za posledných päť rokov bolo dohodnutých viac ako 500 paktov, od nových lavičiek na uliciach až po oveľa väčšie a ambicióznejšie projekty. Ide tiež o kanál, prostredníctvom ktorého sa organizuje participatívne plánovanie rozpočtu.

4.2.

Mnoho ďalších iniciatív vedených komunitou mobilizuje miestne opatrenia s cieľom vytvoriť udržateľnejšiu budúcnosť, pričom sa dosahujú pozoruhodné a inšpiratívne úspechy. Okrem iných ide o: „Udržateľné susedstvá“ v Bruseli, Scottish Communities Climate Action Network (sieť škótskych komunít zameraná na zmenu klímy na miestnej úrovni), ktorú tvorí približne 120 komunitných skupín, Coopérnico – družstvo pre obnoviteľné zdroje energie (RESCoop) v Portugalsku, hnutie Transition, ktoré sa aktívne zapája do úsilia o zvyšovanie odolnosti vo viac ako 50 krajinách, inšpiruje ľudí, aby zmenili spôsoby myslenia, konania a fungovania vo svete. Akčný program „Komunity pre budúcnosť“, ktorý sa začne tento rok v lete, môže pomôcť zabezpečiť inštitucionálny rámec pre účasť verejnosti.

4.3.

Na európskej úrovni je potrebné štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti, ktorej by sa mal poskytnúť jasný mandát na rozvoj, vykonávanie a monitorovanie politík a stratégií zameraných na dosiahnutie neutrality klímy.

4.3.1

Platforma viacerých zainteresovaných strán pre ciele udržateľného rozvoja zohrávala dôležitú úlohu, ale ponechala aj priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o financovanie, frekvenciu zasadnutí, zodpovednosť za stanovenie programu, príležitosti na rozšírenú diskusiu a zapojenie a podporu pravidelnejších, transparentnejších a prístupnejších verejných konzultácií.

4.3.2

Európska platforma pre obehové hospodárstvo, ktorú spoločne prevádzkujú EHSV a Komisia, poskytuje širokej skupine zainteresovaných strán priestor na výmenu osvedčených postupov a nápadov a vytváranie cenných sietí. Prenechanie zodpovednosti za platformu zainteresovaným stranám predstavuje hlavný rozdiel v porovnaní s platformou viacerých zainteresovaných strán pre ciele udržateľného rozvoja a je osvedčeným postupom, ktorým sa treba riadiť.

4.4.

Ciele Parížskej dohody sa nedosiahnu bez silného zapojenia sociálnych partnerov na všetkých úrovniach a najmä v priemyselných odvetviach a sektoroch, ktoré sú výrazne zasiahnuté dekarbonizáciou a digitalizáciou. Uplatňovanie európskeho piliera sociálnych práv spolu s európskou zelenou dohodou poskytuje príležitosť na zabezpečenie spravodlivej transformácie zameranej na cieľ kvalitných pracovných miest pre všetkých. Sociálny dialóg vedený odborovými zväzmi a zamestnávateľmi je jedným z najlepších spôsobov na zvyšovanie povedomia o klimatickej kríze. Majú kľúčovú úlohu, ak chceme dosiahnuť sociálne spravodlivú transformáciu výroby a obchodu, ktorú prináša európska zelená dohoda. Tieto scenáre siahajú od summitov sociálneho dialógu na európskej úrovni cez cezhraničný dialóg, ktorý je nevyhnutný na zviditeľnenie európskej sociálnej integrácie, až po kolektívne dohody odvetví a spoločností. Zapojenie pracovníkov je neoddeliteľnou súčasťou demokracie na pracovisku a poskytuje pracujúcim ľuďom príležitosť zohrávať aktívnu úlohu pri rozhodovaní na pracovisku, čo môže pozitívne prispieť k opatreniam v oblasti klímy.

4.5.

Znalostné a inovačné spoločenstvo pre oblasť klímy Európskeho inovačného a technologického inštitútu sa zameriava na navrhovanie, vykonávanie a spájanie podnikateľských experimentov a účinky projektov Deep Demonstrations na nástroje systémovej zmeny. Toto spoločenstvo pozostáva z experimentov zameraných na zavedenie nových spôsobov myslenia, využitie exponenciálnych účinkov nových technológií, sietí a komunitných síl a úsilie učiť sa rýchlejšie, než je tempo zmien (12).

5.   Poučenie z reakcií obchodu

5.1.

Inovácia znamená pridanie ďalších krokov pri vývoji nových služieb a produktov na trhu alebo na verejnosti, ktoré napĺňajú neriešené potreby alebo riešia problémy, ktoré sa v minulosti nevyskytli. Technologická inovácia sa zameriava na technologické aspekty produktu alebo služby. Sociálna inovácia sa vzťahuje na nové sociálne postupy, ktorých cieľom je lepšie uspokojovať sociálne potreby než existujúce riešenia, ktoré vyplývajú napríklad z pracovných podmienok, vzdelávania, rozvoja komunít alebo zdravia. Digitálna technológia zohráva dôležitú úlohu v sociálnej inovácii prostredníctvom využívania IKT, ako sú online siete a ďalšie digitálne nástroje.

5.2.

Proces systematickej inovácie by sa mal za prijateľnú cenu sprístupniť pre všetky zainteresované strany, ktoré sa musia zapojiť do spoločného navrhovania riešení, ktoré povedú k potrebnému prechodu na udržateľnosť. Finančná životaschopnosť je nevyhnutným predpokladom sociálnej súdržnosti a uplatňovania zásady „na nikoho nezabudnúť“ v procese vykonávania európskej zelenej dohody. Z tohto dôvodu by sa aspekty systematickej zmeny, ktoré majú charakteristiky verejného blaha, mali financovať alebo dotovať z verejných zdrojov, čo umožní ďalšie využívanie súkromných zdrojov na investície v oblasti zmeny klímy.

5.3.

Komunity, ktoré uspejú pri zavádzaní systémových inovácií, sú tie, ktoré vynikajú pri pochopení problému, zhromažďovaní riešení, určovaní riešení podľa konkrétnych potrieb a zdrojov na rôznych miestach a v rôznych kontextoch. Potrebujeme, aby si európske komunity lepšie osvojili tieto zručnosti, a zároveň vytvoriť príslušné podporné prostredie pre väčšie zapojenie neštátnych subjektov.

5.4.

Naliehavo potrebujeme inovačné mechanizmy financovania, ktoré budú uznávať potenciál a výzvy systémových inovácií vedených komunitami a reagovať na ne, čo si vyžaduje pružnú, zásadnú podporu, aby bolo možné vytvoriť a udržiavať tieto mechanizmy, a rizikový počiatočný kapitál pre väčšie projekty, ako aj odborné vedenie a podporu. Klimatický pakt by mohol vytvoriť veľmi cennú možnosť pre sociálnych inovátorov ako poskytovať spätnú väzbu o politických a hospodárskych prekážkach, ktoré ich blokujú a znevýhodňujú a často spôsobujú, že veľmi potrebné transformačné projekty nie sú životaschopné.

5.5.

Reakcie podnikov sú veľmi dôležité, o čom svedčia tieto príklady: — nadnárodné spoločnosti vyrábajúce jednorazové odevy, ktoré propagujú predaj použitého tovaru ako recyklačnú stratégiu, — poskytovanie poradenstva veľkým producentom ropy a poisťovacím spoločnostiam, ktoré budú musieť preorientovať svoje podnikanie.

5.6.

Medzi príklady významných reakcií finančného sektora patria: — rozhodnutie investičných fondov neinvestovať do projektov, ktoré sa nezohľadňujú faktor klímy, — sieť pre ekologizáciu finančného systému, ktorú založilo osem centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologické financovanie.

6.   Výmena informácií a verejné chápanie opatrení v oblasti klímy

6.1.

Potrebné sú priame dialógy s občanmi s cieľom zvýšiť informovanosť o význame prechodu na udržateľnejšie spoločnosti a zdravšie miestne spoločenstvá. Takéto dialógy majú najväčšiu pridanú hodnotu, ak sú organizované na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni. Napriek tomu by usmernenia, koordinácia a podpora zo strany EÚ mali zásadný význam.

6.2.

Malo by byť v prvom rade úlohou jednotlivých krajín vypracovať systém environmentálnej regulácie na základe ich miestneho prostredia a potrieb, pričom by bol prispôsobený udržateľnému rozvoju danej krajiny. Jeho dôležitým prvkom by bolo uznanie práv prírody (13).

6.3.

Akýkoľvek zásah na úrovni EÚ by mal byť navrhnutý spoločne s používateľmi, čerpať skúsenosti z participatívneho prístupu, ktorý sa vyžaduje na iných úrovniach rozsahu, modelovať ho a inšpirovať sa ním. Je potrebné vnášať odborné znalosti a zdroje na podporu navrhovania a uľahčovania inovačných priestorov spolupráce, presvedčivej osvety a využívania inovačných technológií. Základom úspechu klimatického paktu bude schopnosť zapojených komunít stať sa čo najlepšími šíriteľmi osvety, uskutočňovať transformovanú budúcnosť, o ktorú sa zasadzujú, skúmať existujúce potreby a túžby a zosúladiť sa s nimi a umožniť ľuďom konať.

6.4.

Sieťové prostredie, ktoré má za následok podnecovanie a podporu opatrení v oblasti zmeny klímy si vyžaduje online platformu na výmenu postupov a skúseností získaných z projektov a prístupov. Takáto participatívna platforma by mohla uľahčiť vzájomné učenie sa a výmenu rád medzi aktérmi tým, že im pomôže prekonať regulačné prekážky. Mohla by stimulovať vzdelávanie a inovácie poskytovaním online kurzov, webových seminárov a workshopov.

6.5.

Uznanie a vierohodná komunikácia existujúcich opatrení môžu byť silným podnetom na uskutočnenie opatrení v oblasti klímy. Financovanie a ďalšie zdroje, odborná podpora a právomoc pomáhať formovať rozhodnutia, ktoré vplývajú na ich prácu, umožnia širšie uplatňovanie overených prístupov.

6.6.

Vyslanci pre opatrenia v oblasti klímy by mohli byť poverení úlohou uľahčovať spoluprácu medzi viacerými aktérmi, stanoviť strategické/tematické priority, organizovať podujatia a stimulovať nové opatrenia v oblasti klímy.

6.7.

Títo vyslanci klimatického paktu by mohli slúžiť ako kontaktné miesta pre rôzne odvetvia hospodárstva. Mali by sa vymenovať aj osobitní vyslanci pre mládež, miestne spoločenstvá, mestá a regióny. Vyslanci na úrovni EÚ by mali inú úlohu ako vyslanci na národnej/regionálnej/miestnej úrovni. Treba zabezpečiť koordináciu medzi rozličnými úrovňami.

6.8.

Vymenovanie členov EHSV a VR za vyslancov na úrovni EÚ pre volebné obvody, ktoré zastupujú, by sa zakladalo na ich rozsiahlych kontaktoch s občianskou spoločnosťou a miestnymi a regionálnymi samosprávami a posilnilo by spoluprácu medzi poradnými orgánmi a Komisiou.

6.9.

Napríklad odbory a obchodné organizácie vnímajú situáciu priamo v praxi a demokraticky zastupujú pracovníkov v rôznych odvetviach. Majú kľúčový význam pri formovaní rôznych opatrení tak, aby vyhovovali potrebám pracovníkov a podnikov, a pri určovaní výziev. Vyslanci v oblasti klímy na rôznych úrovniach odborového a podnikateľského prostredia by mohli stavať na silných stránkach sociálneho dialógu, účinne podporovať výmenu informácií a stimulovať opatrenia v oblasti klímy. Táto práca si vyžaduje inštitucionálne prostredie priaznivé pre pracovné práva.

6.10.

Digitálna transformácia mení organizáciu a spôsob výroby spoločností a mnoho malých a stredných podnikov zápasí s veľmi vážnymi nedostatkami v digitalizácii. Obavy mnohých pracovníkov sa týkajú vplyvu digitalizácie na ich pracovné miesta, ktorá by mohla viesť k zvyšovaniu nezamestnanosti a nerovností.

6.11.

S cieľom „podporiť financovanie a ekologické investície a zabezpečiť spravodlivý prechod“ v európskej zelenej dohode Komisia vypracovala taxonómiu s cieľom stimulovať investície v 8 veľkých hospodárskych skupinách a 70 odvetviach činnosti, ktoré radikálne zmenia ich výrobu a množstvo a kvalitu ich pracovných miest. V tomto dokumente, ktorý je základom investičného plánu pre európsku zelenú dohodu, existuje iba jeden odkaz na pracovné práva základných noriem MOP.

7.   Vytvorenie reálneho a virtuálneho priestoru na výmenu informácií o klíme

7.1.

Klimatický pakt by sa mal zamerať na to, aby sa ľuďom umožnilo zmeniť systémy – prostredníctvom prieskumov, experimentov a názorných ukážok. Potrebné sú vzdelávacie a školiace programy pokrývajúce celé spektrum občianskej spoločnosti a ďalších neštátnych subjektov. Zásadný význam má rozširovanie poznatkov a zlepšovanie chápania klimatických výziev prehlbovaním a rozširovaním, ako aj zlepšovaním kvality diskusií a rozhovorov o tomto probléme medzi zainteresovanými stranami.

7.2.

Budú potrebné nástroje pripravené na vykonávanie, aby sa mohli štruktúrovať a riadiť výzvy a využiť príležitostí na inovácie a zmeny v oblasti udržateľnosti. V rámci programu EK Horizont 2020 sa vytvorili a viedli mnohé z týchto nástrojov. V multidisciplinárnom prostredí by sa mal dodržiavať prístup „učenie sa praxou prostredníctvom uplatňovania nástrojov na prípady používateľov“.

7.3.

Pri mobilizácii klimatického paktu bude mať rozhodujúci význam riadenie zainteresovaných strán, viacúrovňová perspektíva, vízia a spätná analýza a špecifické riadenie. Účelom tejto štruktúry je uľahčiť proces riešenia problémov, tým že sa stanoví cesta pre inováciu systému v oblasti zmeny klímy a vykonávanie európskej zelenej dohody.

7.4.

Úspech klimatického paktu bude čiastočne závisieť od schopnosti podnikateľov a podnikov prilákať grantové financovanie z verejných, dobročinných a súkromných zdrojov. Takéto financovanie by sa malo snažiť riešiť zlyhania trhu, ktoré spôsobili zmenu klímy, mať chuť na prevratné zmeny a môže dosiahnuť značný rozsah. Mnohostranný rámec financovania EÚ, európske a medzinárodné verejné a súkromné fondy zamerané na úlohy so záujmom podnietiť systémové zmeny v oblastiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu možno využiť na mobilizáciu množstva inovatívnych opatrení v oblasti zmeny klímy. Celkovým cieľom by malo byť vytváranie zdrojov, skúseností a spôsobilostí, pokiaľ ide o zmysluplné výsledky v oblasti znižovania emisií a zvyšovania odolnosti voči zmene klímy, ktoré možno znásobiť, aby urýchlili zmeny a priniesli nádej. Klimatický pakt by mal privítať zapojenie vnútroštátneho a medzinárodného finančného sektora vrátane príslušných multilaterálnych a súkromných fondov. Okrem toho by mal daňový systém odrážať zásadu maximalizácie a udržania hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky.

7.5.

Malo by sa zvážiť aj začlenenie fyzických a virtuálnych priestorov na výmenu informácií o klíme do existujúcich združení občianskej spoločnosti, ktoré by komunikovali prostredníctvom platformy zainteresovaných strán klimatického paktu.

7.5.1

V oblasti práce by bolo vhodné vytvoriť s materiálnou podporou Komisie monitorovacie strediská pre prognózu, analýzu a interpretáciu pracovných, organizačných a technologických zmien, ktoré budú zahŕňať osem skupín taxonómie a budú do nich zapojené odbory, zamestnávatelia a správne orgány na európskej úrovni a na úrovni členských štátov.

8.   Budovanie kapacít na podporu miestnych iniciatív

8.1.

Mal by sa jasne vymedziť všeobecný rámec, aby sa predišlo nezrovnalostiam s európskou zelenou dohodou.

8.2.

Medzi celkové výzvy, ktoré subjekty občianskej spoločnosti zapojené do opatrení v oblasti zmeny klímy najčastejšie uvádzali, patrí nedostatočný prístup k financiám, nedostatok odborných znalostí, nedostatok personálu a nedostatok uznania (14), ako aj nedostatok konzistentnej rétoriky zo strany EÚ a národných vlád.

8.3.

Viaceré zainteresované strany poukazujú na zložité regulačné a administratívne prostredie ako na prekážky opatrení v oblasti klímy. Organizácie občianskej spoločnosti a organizácie vedené komunitou by mohli ťažiť z úsilia o budovanie kapacít, ktoré im pomôžu orientovať sa v regulačnom a administratívnom prostredí.

8.4.

Poskytovanie materiálnej (technickej pomoci, budovania kapacít, financovania atď.) a nemateriálnej podpory (uznanie, väčšie zviditeľnenie atď.), ako aj podpora vytvárania sietí a prepojení na konkrétne oblasti politiky a procesy by mali byť základnými prvkami platformy zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu, ktorej cieľom je stimulovať opatrenia v oblasti klímy v teréne.

8.5.

Neštátne subjekty by mohli mať rozličné problémy pri prístupe k financovaniu svojich iniciatív v oblasti klímy vrátane: prohibitívnych požiadaviek na veľkosť projektu, neochoty súkromných investorov financovať projekty, zložitých procesov a požiadaviek na žiadosti o finančné prostriedky a prístup k nim (15). Medzi ďalšie prekážky patrí nedostatočná informovanosť o možnostiach financovania opatrení v oblasti klímy, nedostatočné administratívne kapacity a technické znalosti pri zabezpečovaní financovania, rozpočtové a regulačné obmedzenia, zabezpečenie financovateľnosti prípadných investícií, politické obmedzenia a ťažkosti so splnením príliš normatívnych kritérií oprávnenosti pre fondy EÚ a medzinárodné fondy (16).

8.6.

EHSV navrhol zriadiť fórum pre financovanie opatrení v oblasti klímy, ktoré by spájalo kľúčové zainteresované strany s cieľom riešiť hlavné problémy, identifikovať prekážky, navrhovať riešenia a identifikovať najúčinnejšie mechanizmy na lepšie rozdelenie finančných prostriedkov v súlade so zásadou subsidiarity. Vypracúva sa štúdia (17) s cieľom navrhnúť akčný plán a v konečnom dôsledku zlepšiť prístup neštátnych subjektov v oblasti klímy k finančným prostriedkom.

9.   Na ceste k platforme zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu

9.1.

Vzhľadom na pozitívne skúsenosti s Európskou platformou pre obehové hospodárstvo EHSV navrhuje zriadiť podobnú platformu zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu.

9.2.

Hlavnými zásadami platformy by mali byť začlenenie, transparentnosť a skutočná účasť a zodpovednosť miestnych aktérov v oblasti klímy.

9.3.

EHSV vyzval, aby bol prechod na udržateľné, uhlíkovo neutrálne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje spravodlivý a aby sa nezabudlo na žiadnu domácnosť, komunitu, región, odvetvie a menšinu (18). Platforma zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu by mala zahŕňať stredisko pre monitorovanie prechodu na klimatickú neutralitu s cieľom monitorovať vykonávanie politiky EÚ v oblasti klímy na národnej a regionálnej úrovni a zhromažďovať údaje na podporu tvorby politiky na všetkých úrovniach.

9.4.

EHSV podporuje organizovanie zhromaždení občanov v členských štátoch s cieľom informovať, inšpirovať a podporovať pochopenie a poskytovať rady všetkým úrovniam riadenia opatrení v oblasti klímy. Platforma zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu by mohla propagovať existujúce úspešné skúsenosti a šíriť usmernenia a najlepšie postupy pre krajiny, regióny a mestá, ktoré majú záujem organizovať podobné zhromaždenia.

9.5.

Úlohou platformy zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu by mohlo byť usporiadať zhromaždenie občanov na úrovni EÚ, ktoré by spoločne organizovali EHSV, VR a EP s podporou Komisie.

9.6.

Základným prvkom platformy by bolo budovanie kapacít a finančného centra, poskytovanie usmernení, informácií a vzdelávania v súvislosti s opatreniami a stratégiami v oblasti klímy, ako aj uľahčovanie prístupu k financovaniu pre malé projekty. Centrá EÚ, ako aj národné centrá by sa mohli zriadiť v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami.

9.7.

Online platforma zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu by slúžila na vytvorenie priestoru na výmenu informácií a poznatkov, uľahčovanie vytvárania sietí a budovanie záväzkov.

9.8.

Platforma zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu by si vyžadovala vytvorenie koordinačnej skupiny zloženej zo zástupcov rôznych aktérov. Výber členov koordinačnej skupiny si bude vyžadovať transparentné a jasné kritériá, aby sa zabezpečila inkluzívnosť a reprezentatívnosť a zároveň zachovalo efektívne riadenie tejto štruktúry. Mali by byť zastúpené tieto zainteresované strany: inštitúcie EÚ, občianska spoločnosť vrátane podnikateľov, odborové zväzy, miestne a regionálne samosprávy, vedecká obec, finančná komunita a mládež. Zainteresovaným stranám z inštitúcií a odvetví s obmedzenými zdrojmi by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje na účasť a mali by mať rozhodovaciu úlohu.

---

(1)  Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja pod záštitou OSN (SDSN) Six Transformations to achieve the Sustainable Development Goals (Šesť zmien na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja).

(2)  Spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre európsky klimatický predpis [COM(2020) 0080] Jytte Guteland navrhuje, „aby sa cieľ Únie v oblasti klímy na rok 2030 zvýšil tak, aby sa emisie v porovnaní s úrovňami z roku 1990 znížili o 65 %. Komisia by preto mala do 30. júna 2021 posúdiť, ako by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť právne predpisy Únie vykonávajúce uvedený vyšší cieľ“.

(3)  Emissions Gap Report 2019.

(4)  V správe Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií z roku 2019 sa naznačuje, že globálne emisie sa musia odteraz znižovať o 7,6 % ročne, aby sa obmedzilo globálne otepľovanie na 1,5 oC. V prepočte to znamená cieľ zníženia emisií najmenej o 68 % do roku 2030.

(5)  Stanovisko EHSV – Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme (Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1).

(6)  Ekonómia blahobytu – odbor hospodárstva, ktorý sa snaží hodnotiť ekonomické politiky z hľadiska ich vplyvu na dobré životné podmienky. V 20. storočí sa stalo jasne vymedzeným odborom hospodárskej teórie.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Podpora opatrení v oblasti klímy neštátnymi subjektmi (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 35).

(8)  Stanovisko EHSV na tému Stratégia EÚ v oblasti dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 51).

(9)  Boli predložené už v stanovisku EHSV na tému Vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode (Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20).

(10)  https://www.thersa.org/discover/publications-and-articles/rsa-blogs/2018/07/our-call-for-action-on-deliberative-democracy.

(11)  https://www.conventioncitoyennepourleclimat.fr/en/.

(12)  „Projekty Deep Demonstrations“ ZIS pre oblasť klímy EIT predstavujú potenciálny ekonomický „náskok v raste“, ktorý najambicióznejším európskym „vlastníkom výziev“ pomôže pochopiť ich „problémový priestor“ a „navrhovateľom“ pomôže zmapovať systém a vytvoriť portfólio intervenčných pozícií.

(13)  Stanovisko EHSV na tému Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030; stanovisko EHSV na tému Klimatická spravodlivosť (Ú. v. C 81, 2.3.2018, s. 22).

(14)  Štúdia EHSV.

(15)  Stanovisko EHSV na tému Zjednodušenie prístupu k financovaniu klímy pre neštátne subjekty (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 14).

(16)  L. Rossi, M. Gancheva a S. O'Brien, 2017.

(17)  Climate Finance Forum – modalities and first tasks (Fórum pre financovanie opatrení v oblasti klímy – spôsoby a prvé úlohy), štúdia spoločnosti Milieu Consulting SPRL pre EHSV.

(18)  Stanovisko EHSV na tému Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – na nikoho nezabudnúť (Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 30).