139. plenárne zasadnutie VR prostredníctvom Interactio (hybridná schôdza), 30. 6. 2020 – 2. 7. 2020

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/1

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Revidovaný viacročný finančný rámec a investičný plán pre udržateľnú Európu

(2020/C 324/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Revidovaný viacročný finančný rámec a Európsky nástroj obnovy

víta návrh Komisie na nasledujúci viacročný finančný rámec (VFR) vo výške 1 100 miliárd EUR a Európsky nástroj obnovy (ďalej len „Next Generation EU“) vo výške 750 miliárd EUR, ktoré môžu pripraviť podmienky pre silnejšiu, udržateľnejšiu, súdržnejšiu a odolnejšiu Úniu. Je to prvá reakcia v snahe riešiť bezprostredné dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a podporiť dlhodobé ciele Únie;

uznáva úsilie Komisie reagovať na obavy členských štátov, ktoré najviac zasiahla kríza, a tiež tých, ktorých regióny stále zaostávajú, a zároveň sa usilovať dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou grantov a pákovým efektom finančných nástrojov;

vyjadruje však znepokojenie nad tým, že revidovaný návrh VFR vo výške 1 100 miliárd EUR je o 34,6 miliardy EUR nižší než návrh Komisie z roku 2018 a omnoho nižší, než požiadavky, ktoré vyjadrili VR a Európsky parlament vo svojich pozíciách, čím sa obmedzuje schopnosť EÚ dosiahnuť dlhodobé ciele. VR a Európsky parlament musia byť práve v tejto oblasti serióznejšie zapojené;

podotýka, že ak sa zvýši strop pre rozpočet EÚ dočasným zvýšením stropu vlastných zdrojov o 0,6 % HND EÚ, bude mať EÚ primeranejší rozpočet na podporu oživenia európskeho hospodárstva a naplnenie ambícií stanovených v strategickom programe EÚ;

berie na vedomie, že Komisia avizuje návrhy v súvislosti s potenciálnymi novými vlastnými zdrojmi, ktoré sú spojené s cieľmi plánu obnovy. Zdôrazňuje však, že odkedy boli prvýkrát navrhnuté vo VFR po roku 2020, uplynuli dva roky a Komisia stále nepredložila legislatívne návrhy na skutočné nové vlastné zdroje. V tejto súvislosti opakuje svoju výzvu, aby Komisia urýchlene predostrela konkrétne legislatívne návrhy na túto tému, napríklad daň z plastov a obchodovania s emisiami;

opakuje, že VFR aj plán obnovy sa musia zameriavať na súdržnosť ako základnú hodnotu Európskej únie, aby sme mohli zvládnuť hlavné výzvy, ako sú oživenie hospodárstva po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19, európska zelená dohoda, ciele udržateľného rozvoja a Európsky pilier sociálnych práv, stimulovať konkurencieschopnosť a prekonať rozdiely, a tiež uskutočniť digitálnu transformáciu, aby sa zabezpečilo, že sa na žiadneho človeka ani na žiadne miesto nezabudne;

zdôrazňuje skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy zodpovedajú za jednu tretinu verejných výdavkov a dve tretiny verejných investícií a zavádzajú do praxe 70 % všetkých právnych predpisov EÚ, 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a 90 % politík na prispôsobenie sa zmene klímy. Preto treba prijať zásadné rozhodnutie, pokiaľ ide o nutnosť zapojiť – do vypracovania, konzultácie, implementácie a riadenia finančných prostriedkov – všetky miestne a regionálne orgány a zabezpečiť, aby sa pravidlo, že členské štáty musia umožniť miestnym a regionálnym samosprávam profitovať z prostriedkov na investície, ako napríklad integrovaná územná investícia, a využívať ich;

Súdržnosť v centre oživenia hospodárstva

zdôrazňuje skutočnosť, že asymetrický vplyv pandémie COVID-19 na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ a jej regiónov si vyžaduje primeranú politickú reakciu;

víta návrh Európskej komisie zabezpečiť, aby politika súdržnosti plnila úlohu silnej dlhodobej investičnej politiky EÚ, a zaistiť dodatočné investície prostredníctvom novej doplňujúcej podpornej iniciatívy REACT-EU. Oceňuje tento prístup, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby výška podpory bola primeraná dosahu krízy. V tomto zmysle je pre miestne a regionálne samosprávy nevyhnutná kontinuita, keďže prechádzajú do fázy obnovy a poskytujú pomoc osobám a miestam, ktoré to najviac potrebujú. Tieto návrhy spolu predstavujú okamžitú a účinnú reakciu na sociálne a hospodárske dôsledky pandémie COVID-19. Podčiarkuje však, že možnosti flexibility v tomto novom programe by sa nemali riadiť centrálne a mali by sa uplatňovať v súlade so zásadou zdieľaného riadenia, pričom by sa mali rešpektovať právomoci miestnych a regionálnych samospráv;

10.

požaduje lepšie objasniť vzájomnú interakciu medzi rôznymi novými mechanizmami, ako sú REACT-EU, Fond na spravodlivú transformáciu a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, aby sa predišlo tomu, že ich členské štáty ďalej skomplikujú a na vnútroštátnej úrovni prísnejšie obmedzia;

11.

konštatuje, že navrhované predĺženie súčasných operačných programov by malo umožniť rýchlu realizáciu kľúčových investícií. Žiada o rýchle schválenie návrhov zameraných na zvýšenie flexibility a rozšírenie rozsahu oblastí podpory, ktoré by mali zahŕňať okrem iného služby v oblasti zdravia, cestovný ruch, poľnohospodárstvo, vzdelávanie, kultúrne odvetvia a MSP, čo by mestám a regiónom pomohlo investovať peniaze tam, kde je to v súlade so zásadami politiky súdržnosti najviac potrebné;

12.

má obavy z dočasného charakteru zvýšenia prostriedkov v niektorých prípadoch, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a rozvoj vidieka, pretože to nezodpovedá potrebám dlhodobého rozvoja ani pôvodným škrtom v návrhoch Komisie z roku 2018. Oceňuje preto návrh Komisie preskúmať v roku 2024 prostriedky pridelené členským štátom v rámci politiky súdržnosti, aby sa do rozpočtu politiky súdržnosti mohlo prípadne doplniť ďalších 10 miliárd EUR, takže žiaden členský štát by neprišiel o časť svojich prostriedkov;

13.

ľutuje, že Komisia nezmenila svoje rozhodnutie vyňať Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) z nariadenia o spoločných ustanoveniach, čo by mohlo ohroziť (veľmi potrebný) integrovaný rozvoj mestských a vidieckych oblastí;

14.

ľutuje, že časť finančných prostriedkov je určená na opatrenia na úrovni členských štátov, a nie na opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni, pričom mnohé z právomocí v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnych opatrení a odolnosti prislúchajú miestnej a/alebo regionálnej úrovni. Zdôrazňuje preto, že je potrebné rešpektovať zásady partnerstva, decentralizácie a viacúrovňového riadenia;

15.

pripomína, že európska územná spolupráca môže významnou mierou pomôcť ľuďom, komunitám aj podnikom spolupracovať naprieč hranicami, prekonať negatívne dôsledky krízy a urýchliť hospodársku obnovu. Pre obnovu bude spolupráca nevyhnutná a v tejto súvislosti bude dôležitú úlohu zohrávať aj nový nástroj na medziregionálne investície do inovácie, ktorý umožní podporiť rozvoj európskych priemyselných a inovačných hodnotových reťazcov v súlade so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu;

16.

víta skutočnosť, že v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie bolo vypracované riadne posúdenie územného vplyvu asymetrických účinkov na regionálnej úrovni;

17.

oceňuje, že sa zachováva silná spätosť so strategickými politickými cieľmi EÚ (zelená dohoda, digitalizácia) a že Komisia ich prezentuje ako nástroje na obnovu európskeho hospodárstva. Ľutuje však, že v centre stratégie obnovy hospodárstva EÚ nie je Európsky pilier sociálnych práv;

18.

považuje za dôležité, aby sa pri obnove, v súlade so silnou politikou súdržnosti, prihliadalo na zásady aktívnej subsidiarity;

Plán obnovy a európsky semester

19.

víta ambiciózny návrh Komisie vytvoriť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý umožní zaistiť rozsiahlu finančnú podporu na potrebné investície a reformy. Pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za viac než polovicu verejných investícií, a preto musia dostať primeranú podporu z prostriedkov tejto iniciatívy. V tejto súvislosti poukazuje na riziko, že poskytovanie prostriedkov z nástroja na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom národných programov by mohlo mať za následok nedostatok vhodných informácií a slabú komunikáciu o zásahu EÚ smerom k občanom;

20.

žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila koherentnosť plánov obnovy a zamedzila duplicite investícií a nadmernej byrokracii alebo administratívnej záťaži v snahe zaistiť efektívnosť a umožniť čo najskôr dosiahnuť spoločný cieľ: prekonať klimatickú, hospodársku a sociálnu krízu;

21.

zdôrazňuje, že silná spätosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s európskym semestrom zvyšuje naliehavosť hĺbkovej reformy európskeho semestra a hospodárskeho riadenia EÚ s cieľom dospieť k transparentnému, inkluzívnemu a demokratickému procesu. Ak by sa európsky semester nezreformoval, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti by mohol viesť k ďalšej centralizácii a prístupu zhora nadol v plánoch obnovy a k návratu k politike, ktorá nezohľadňuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť medzi členskými štátmi a brzdí verejné investície, ktoré sú naliehavo potrebné pre udržateľné oživenie EÚ;

22.

zastáva preto názor, že európsky semester by mal zahŕňať zásady partnerstva, viacúrovňového riadenia a územný rozmer, ak sa má stať legitímnym a efektívnym mechanizmom realizácie. Preto je naliehavejšie než kedykoľvek predtým, aby sa zaviedol do praxe návrh VR na vytvorenie kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra na vnútroštátnej úrovni a pre zapojenie Európskeho výboru regiónov na európskej úrovni;

23.

podporuje ambíciu Komisie posilniť obnovu EÚ, ako aj jej odolnosť a strategickú autonómiu prostredníctvom posilnenia programu InvestEU a vytvorením nástroja strategických investícií;

24.

víta návrh nového Nástroja na podporu platobnej schopnosti, ktorý naštartuje hospodárstvo EÚ stimulovaním súkromných investícií a pripraví podniky zo všetkých odvetví hospodárstva na uhlíkovo neutrálnu a digitálnu budúcnosť. Treba ho rýchlo zaviesť do praxe a bolo by vhodné vypracovať usmernenia, ktoré jasne zosúladia investície s prioritami EÚ, aby naplnil svoj cieľ pomôcť inak životaschopným podnikom prežiť súčasnú krízu. Zdôrazňuje, že táto podpora sa musí udeľovať na základe transparentných kritérií a zohľadňovať nielen konkrétny dosah na daný sektor a región, ale aj verejnú finančnú podporu, ktorú by tieto podniky za normálnych okolností dostali;

Odolnejšia a ekologickejšia Únia

25.

oceňuje výrazné zvýšenie prostriedkov Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) určených pre regióny, ktoré čelia veľkým výzvam v oblasti energetickej transformácie, čím sa celkový rozpočet FST zvýši na 40 miliárd EUR. Žiada však, aby boli zohľadnené regióny, ktoré v očakávaní účinných regulačných opatrení na ochranu klímy investovali veľmi skoro a vo veľkom rozsahu do obnoviteľných zdrojov energie a do technológií obnoviteľných zdrojov energie, a budú to robiť aj naďalej. Upriamuje pozornosť na osobitný kontext regiónov závislých od fosílnych palív a s izolovanými energetickými systémami, ako je to v prípade ostrovov a najvzdialenejších regiónov. Je však hlboko znepokojený skutočnosťou, že finančné zdroje potrebné na dekarbonizáciu hospodárstva EÚ presahujú rámec toho, čo navrhla Európska komisia;

26.

víta samostatný program v oblasti zdravia EU4Health, na ktorý budú vyčlenené dodatočné zdroje vo výške 7,7 miliardy EUR, pričom jeho celkové krytie dosiahne 9,4 miliardy EUR ako súčasť tretieho piliera plánu obnovy Európy v súlade s nedávnymi politickými požiadavkami VR. Trvá na tom, že tento nástroj sa musí stať trvalým záväzkom v rozpočte EÚ v záujme zdravia, a nie len dočasným nástrojom VFR na roky 2021 – 2027;

27.

vyzýva, aby sa ešte viac posilnili regionálne a miestne aspekty v opatreniach týkajúcich sa zdravia, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnú starostlivosť v najvzdialenejších regiónoch, a konštatuje, že vzhľadom na decentralizovaný charakter niektorých systémov zdravotnej starostlivosti musia členské štáty a Európska komisia do núdzových zdravotných opatrení užšie zapájať regionálne vlády a prihliadať na ich odporúčania v súvislosti s prideľovaním finančných prostriedkov;

28.

víta zvýšenie prostriedkov programu rescEU o 2 miliardy EUR, aby sa vytvorila trvalá kapacita, ktorá umožní zvládnuť všetky typy kríz, najmä vďaka vytvoreniu infraštruktúry pre reakcie na núdzové situácie, dopravnej kapacity a tímov núdzovej podpory. Trvá na tom, že jednorazový nástroj nebude stačiť a že bude potrebný dlhodobý záväzok a posilnený rozpočet. Oceňuje záväzok Komisie vziať si v záujme lepšej pripravenosti ponaučenie zo súčasnej pandémie a posilniť programy ako rescEU a Horizont Európa a ďalšie;

29.

súhlasí s tým, že je potrebné ďalej rozvíjať kapacity EÚ v oblasti reakcie na núdzové situácie a katastrofy, a podporuje návrh Komisie posilniť núdzové nástroje, ako je Fond solidarity EÚ a rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc, a zvýšiť ich flexibilitu. Zdôrazňuje však, že navrhované nástroje a opatrenia musia zohľadňovať aj miestne a regionálne potreby a špecifiká, a to osobitne v obzvlášť zraniteľných oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny;

30.

pripomína prínos vidieckych oblastí pre úspech spoločného európskeho projektu a najmä pri riešení mimoriadnych situácií. Regionálne a miestne samosprávy vyvíjajú inovačné riešenia a uspokojujú základné európske potreby z hľadiska zabezpečenia potravín, a to aj pre zvyšok európskeho obyvateľstva. Súčasná núdzová situácia si vyžaduje zmenu sociálnej, hospodárskej a územnej paradigmy s cieľom vyrovnať rozdiely, lepšie prepojiť mestské a vidiecke oblasti a posilniť ich spoluprácu;

31.

vyjadruje poľutovanie nad návrhom Komisie znížiť rozpočet EPFRV v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím, čo je v rozpore s cieľom územnej súdržnosti EÚ. Oceňuje plánovanú dodatočnú podporu pre rozvoj vidieka vo výške 15 miliárd EUR. Zdôrazňuje však, že tento malý nárast nevykompenzuje zníženie rozpočtu EPFRV o 28 %, ktoré Komisia navrhla v roku 2018. Taktiež ľutuje, že Európska komisia v revidovanom návrhu VFR znížila financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky o 9 % v porovnaní s VFR na roky 2014 – 2020;

32.

žiada, aby sa posilnil rozpočet programu POSEI, v ktorom sa zavádzajú osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie, a aby sa upustilo od znižovania, ktoré navrhuje Komisia na obdobie 2021 – 2027;

33.

zdôrazňuje, že financovanie EPFRV musí odrážať potreby a ambície stratégie „Z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré boli zverejnené nedávno, a musí pomáhať poľnohospodárom a vidieckym oblastiam uskutočniť potrebné štrukturálne zmeny v záujme prechodu na udržateľnejšie potravinové systémy. Stratégia v oblasti biodiverzity si však vyžaduje konkrétne nástroje a rozsiahle financovanie a musí sa rozvíjať v spolupráci s regiónmi a mestami, ktoré ju budú musieť aj uplatňovať;

34.

opakuje, že rozhodne nesúhlasí s riešeniami, ktoré navrhla Európska komisia a ktorými sa ešte viac zhoršuje situácia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy v porovnaní s doterajšou situáciou, pokiaľ ide o lehotu na vyčerpanie prostriedkov pridelených na rok z programov EÚ, ako aj o úroveň predbežného financovania a najmä spolufinancovania projektov;

35.

oceňuje, že prostriedky Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) sa v porovnaní s predchádzajúcim návrhom VFR zvýšili o 10,5 miliardy EUR, to znamená, že tento nástroj má celkový rozpočet 86 miliárd EUR, z čoho 1 miliarda EUR bude k dispozícii už v roku 2020;

36.

schvaľuje zámer stimulovať rast po pandémii investíciami do kritickej dopravnej infraštruktúry a cezhraničných spojení s cieľom podporiť ekologický prechod na mobilitu s nulovými emisiami, najmä vybudovaním jedného milióna nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Konštatuje, že dostupnosť čistých palív je pre územnú a sociálnu súdržnosť dôležitá a že nižší dopyt vo vidieckych a ostrovných oblastiach by sa mal kompenzovať prostredníctvom osobitného systému, ktorý by bol obdobou programu WiFi4EU pre vidiecke oblasti;

37.

ľutuje, že sa nezvýšil všeobecný základ nového programu Práva a hodnoty, ktorý má financovať úsilie chrániť základné práva a hodnoty EÚ a podporovať aktívne európske občianstvo, aby sa mohli zvládnuť obrovské výzvy, ktorým v tejto súvislosti čelia niektoré členské štáty;

38.

pripomína, že zelená dohoda bola navrhnutá ako stratégia na podporu transformácie, ktorá má chrániť životné prostredie, a tým aj základné podmienky pre náš život. Zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie, čisté technológie, obehové hospodárstvo a digitálna transformácia sú pre hospodárstvo a priemysel veľkou príležitosťou na zabezpečenie rastu a pracovných miest a vytvorenie nového modelu prosperity;

39.

upozorňuje, že VR plne podporuje uplatňovanie zelenej dohody a vytvorenie klimatického paktu prostredníctvom koordinovaných a horizontálnych opatrení a iniciatív, v ktorých sa bude prihliadať na viacúrovňové riadenie a územnú rozmanitosť, ako aj na zásadu, že sa na žiadneho človeka ani na žiaden región nezabudne. Zastáva názor, že regióny a mestá majú dobré postavenie na to, aby mohli toto úsilie urýchliť prostredníctvom množstva aktivít, ako je verejné zaobstarávanie, renovácia budov, čistá doprava, lepšie odpadové hospodárstvo, digitálna modernizácia a prechod na udržateľný cestovný ruch;

40.

v tejto súvislosti vyzýva, aby sa vytvorili dodatočné nástroje, ktoré miestnym a regionálnym samosprávam zaručia priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ na udržateľné opatrenia v novom VFR, ako je napríklad súčasný nástroj European City Facility v rámci programu Horizont 2020;

41.

požaduje pružnejšie využívanie nových zdrojov VFR, aby sa skutočné náklady spojené s prechodom na trvalo udržateľný rozvoj a ekologickú obnovu mohli posúdiť a prispôsobiť. Podporuje spoločné iniciatívy verejného a súkromného sektora v oblasti inovácie, ktoré rozvíjajú mestá a regióny;

42.

žiada, aby financovanie z fondov EÚ vždy podliehalo preskúmaniu z hľadiska vplyvu na klímu a udržateľnosti. Dotácie, pomoc a programy podpory, ktoré sú priamo alebo nepriamo škodlivé pre životné prostredie, by sa mali preveriť z hľadiska ich súladu s cieľmi v oblasti klímy a udržateľnosti;

43.

je znepokojený nedostatkom investícií potrebných na ekologickú transformáciu, ktorý podľa nedávnych odhadov dosahuje 470 miliárd EUR ročne. Zdôrazňuje, že je naliehavé vypracovať podrobný plán, ako vyplniť túto obrovskú investičnú priepasť;

44.

víta navrhovanú „vlnu renovácie“ a žiada o primerané financovanie a zapojenie celého hodnotového reťazca s cieľom podporiť obnovu. Vzhľadom na extrémne rozdiely medzi územiami by sa mala regiónom a mestám ponechať nezávislosť z hľadiska plánovania, a najmä vo fáze realizácie plánov, a mali by mať priamy prístup k európskym štrukturálnym a investičným fondom. Súčasťou európskeho rámca by mala byť aj odborná príprava a výmena poznatkov s cieľom podporiť využívanie synergií a zvýšiť efektívnosť využitia finančných prostriedkov;

Únia zameraná na budúcnosť

45.

víta posilnenie programu Horizont Európa o 7,8 miliardy EUR, vyčlenenie dodatočných 1,5 miliardy EUR na program Digitálna Európa a zvýšenie rozpočtu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) — Doprava o 1,5 miliardy EUR. Dodatočné peniaze na výskum, najmä v oblasti zdravia a ekologického hospodárstva a tiež pre Európsku radu pre inováciu, majú jednoznačne miestny dosah. Upozorňuje že mnohé regionálne samosprávy nesú zodpovednosť za vysoké školy a výskumné ústavy, a môžu tak nepriamo z týchto programov profitovať. Zdôrazňuje, že prostriedky na výskum by sa mali prideľovať na základe verejnej súťaže, aby sme obstáli v globálnej konkurencii z hľadiska výskum a inovácie a posilnili sa európske výskumné združenia;

46.

je však znepokojený pokračujúcimi škrtmi v sektore energetiky a digitálnych technológií v rámci NPE;

47.

víta návrhy Európskej komisie týkajúce sa Európskeho sociálneho fondu plus, ktoré majú posilniť podporu opatrení zameraných na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí a chudoby detí, ako aj ďalšie zameranie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na pomoc pracovníkom pri ekologickej a digitálnej transformácii a zdvojnásobenie jeho prostriedkov;

48.

víta návrh Komisie aspoň v malom rozsahu zvýšiť investície do mladých ľudí a do kultúrnych a kreatívnych odvetví vďaka zvýšeniu prostriedkov na program ERASMUS o 3,4 miliardy EUR a prostriedkov programu Kreatívna Európa o 150 miliónov EUR. Je však znepokojený tým, že tieto zvýšenia ešte stále nedosahujú sumy, ktoré Komisia navrhla v máji 2018, a opakovane žiada, aby sa počet účastníkov programu Erasmus strojnásobil (1) a aby sa na program Kreatívna Európa vyčlenili 2 miliardy EUR (2);

49.

oceňuje, že sa venuje osobitná pozornosť kultúre, kultúrnemu dedičstvu, ako aj audiovizuálnym a kreatívnym odvetviam, ktoré spolu s cestovným ruchom výrazne zasiahla kríza, a súhlasí s tým, že by mohli mať prospech z iniciatívy REACT-EU;

50.

žiada, aby sa v rámci plánu hospodárskej obnovy EÚ v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vytvoril vhodný rámec pre regióny s nízkou diverzifikáciou hospodárstva, ktoré sa špecializujú na odvetvia najviac zasiahnuté krízou COVID-19;

51.

zdôrazňuje význam revízie vzdelávacej politiky Európskej únie, ako aj potrebu aktualizovať akčný plán digitálneho vzdelávania, ktorý je potrebný na obdobie po skončení krízy COVID-19, čo by regiónom a menej rozvinutým regiónom pomohlo pripraviť a vybaviť sa na digitálne vzdelávanie, čím by sa podporili oblasti, ktoré v tomto smere pociťujú digitálnu priepasť;

Investičný plán pre udržateľnú Európu (3)

52.

zastáva názor, že kríza COVID-19 nesmie narušiť ambície Európy dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Tieto ciele však budú realistické len vtedy, ak sa na ne vyčlenia dostatočné finančné prostriedky a ak sa vytvorí vhodný fiškálny a regulačný rámec;

53.

víta ambíciu Európskej komisie zmobilizovať v nadchádzajúcom desaťročí 1 bilión EUR súkromných a verejných udržateľných investícií, obáva sa však, že: a) je to len relatívne malá suma vzhľadom na celkový objem potrebných investícií, ktorý Európska komisia sama odhaduje do roku 2030 na 260 miliárd EUR ročne; b) tento odhad sa obmedzuje na investície spojené s klímou a energetikou a že dosiahnutie širších cieľov v oblasti udržateľnosti vrátane zabezpečenia investícií do sociálnej sféry a ľudského kapitálu si bude vyžadovať vyššie sumy; c) celková suma 1 bilión EUR sa nezakladá vo veľkom rozsahu na nových „doplnených“ fondoch a iniciatívach, ale počíta skôr s politikami a nástrojmi EÚ, ktoré už existujú alebo sú plánované;

54.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že celková suma plánu sa zdá nadhodnotená, zatiaľ čo samotný plán sa zdá podfinancovaný a jeho rozsah pôsobnosti obmedzený, pričom sa opomínajú kľúčové sociálno-ekonomické aspekty;

55.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú kľúčovými aktérmi úsilia zabezpečiť investície potrebné v záujme prechodu na udržateľnosť, a to od energetiky cez dopravu až po bývanie. Preto sa domnieva, že ciele plánu nie je možné dosiahnuť bez skutočného zapojenia miestnych a regionálnych samospráv, a ľutuje, že Komisia túto skutočnosť neuznáva;

56.

zastáva názor, že investície do prechodu na udržateľný model hospodárstva si vyžadujú finančný a fiškálny systém, ktorý bude podnecovať investorov, aby robili udržateľné investície. V tejto súvislosti oceňuje kontinuálnu prácu Komisie na udržateľnom financovaní, ale pripomína, že je potrebné rýchlo rozšíriť regulačný rámec, aby zahŕňal aj sociálnu udržateľnosť (4);

57.

je pevne presvedčený, že zdaňovanie môže prostredníctvom vhodných cenových signálov priviesť výrobcov, používateľov a spotrebiteľov k udržateľnému správaniu, a preto naliehavo žiada Radu o urýchlené prijatie navrhovaných právnych predpisov o dani z pridanej hodnoty (DPH), aby mohli členské štáty cielenejšie využívať sadzby DPH tak, aby odrážali zvýšené ambície v oblasti ochrany životného prostredia;

58.

nabáda na opatrnosť, pokiaľ ide o zámer Komisie zaviesť nové právne predpisy v oblasti zeleného verejného obstarávania. Aj keď to môže byť užitočný nástroj v tejto súvislosti. Mnohé verejné orgány sa ešte stále snažia prispôsobiť súčasnému rámcu zavedenému po reforme v roku 2014, takže ďalšie legislatívne požiadavky by mali zostať jednoduché a súčasne byť účinné (5). Oceňuje vyhlásenie Komisie, že budúce revidované usmernenia o štátnej pomoci umožnia orgánom verejnej správy väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o podporu prechodu na udržateľný hospodársky model a pomoc pri tomto prechode;

59.

je pevne presvedčený, že vzhľadom na ponaučenia vyplývajúce z pozastavenia fiškálnych pravidiel EÚ v reakcii na krízu COVID-19 by tieto pravidlá mali lepšie zohľadňovať dlhodobé ciele EÚ v oblasti udržateľnosti;

60.

zdôrazňuje, že všetky inštitúcie EÚ by mali spoločne vyvinúť osobitné komunikačné úsilie a zrozumiteľným spôsobom informovať občanov a tiež jeden milión miestnych a regionálnych volených politikov v EÚ o nových možnostiach VFR.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Erasmus – program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 49).

(2) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kreatívna Európa a Nová európska stratégia pre kultúru (Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 37).

(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Investičný plán pre udržateľnú Európu – Investičný plán európskej zelenej dohody (COM(2020) 21 final/2).

(4) Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24).

(5) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa o vykonávaní smerníc v oblasti verejného obstarávania (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 43).

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/8

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025 „Európa bližšie k svojim občanom“

(2020/C 324/02)

Európsky výbor regiónov (VR) je politickým zhromaždením zakotveným v zmluvách EÚ a zabezpečuje inštitucionálne zastúpenie všetkých územných oblastí, regiónov, miest a obcí.

Taká Európska únia, ktorá zohľadňuje miestne a regionálne potreby a záujmy, zároveň zvyšuje demokratickú legitímnosť, zlepšuje zodpovednosť a vytvára väčšiu pridanú hodnotu, pokiaľ ide o politiky EÚ a ich účinnosť v praxi, čím prináša výhody občanom. Na tento účel Európsky výbor regiónov úzko spolupracuje s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou Európskej únie, ako aj s rôznymi úrovňami verejnej správy v členských štátoch. Súčasný stav EÚ si vyžaduje, aby sa táto spolupráca neustále prehlbovala a aby hlas regiónov, miest a obcí bol čoraz viac súčasťou tvorby politiky a legislatívy EÚ.

Od krízy k obnove hospodárstva: smerom k odolnej, udržateľnej a súdržnej Európskej únii

Európska únia čelila v posledných rokoch bezprecedentným výzvam: vážnej finančnej kríze a závažnej hospodárskej recesii, sociálnym a územným výzvam, ekologickej a digitálnej transformácii, nestabilite v jej susedstve a v rámci celosvetového systému a migrácii. Pandémia ochorenia COVID-19 ešte viac testuje solidaritu EÚ a našu schopnosť poradiť si s núdzovými situáciami, ktoré v značnej miere zaťažujú naše zdravotnícke, sociálne a verejné služby. Táto najnovšia kríza ukázala nielen to, že je potrebné zabezpečiť koordinovanú reakciu, ktorá sa bude opierať o podstatne silnejší rozpočet, ale aj to, že jeden milión európskych miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa v prvej línii snažia chrániť občanov a miestne ekonomiky a zvládnuť túto núdzovú situáciu, potrebujú väčšiu podporu (1).

EÚ sa vo všetkých svojich regiónoch a mestách musí stať odolnejšou zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska. S podporou riadne financovaných európskych investícií musí zabezpečiť, aby jej politiky a programy spĺňali potreby miestnych spoločenstiev. Mestá a regióny sú hnacou silou európskeho hospodárstva. Úloha miestnych a regionálnych samospráv je dôležitá pri formulovaní a vykonávaní politík EÚ, a preto musí EÚ lepšie a dôslednejšie zapájať mestá a regióny do európskeho rozhodovania prostredníctvom praktického a dobre organizovaného viacúrovňového riadenia. Európa musí urýchliť digitalizáciu a inovačnú kapacitu v spolupráci s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami v celej EÚ. Rýchlejšia a spravodlivejšia obnova si vyžaduje väčšiu európsku solidaritu, zodpovednosť a partnerstvá, a to na základe záväzku EÚ dosiahnuť ekologický, udržateľný a územne vyvážený rast podporujúci všetky regióny a mestá.

Európsky výbor regiónov (VR) sa preto počas prebiehajúceho päťročného funkčného obdobia (2020 – 2025) zameria na tieto priority a kľúčové opatrenia:

Priblížiť Európu jej občanom: posilnenie demokracie EÚ a spolupráca na budúcnosti našej Únie

Poslaním VR je priblížiť Európu jej občanom a posilniť európsku demokraciu na všetkých úrovniach s cieľom efektívnejšie reagovať na potreby ľudí a opätovne získať ich dôveru v Európsku úniu a jej inštitúcie. VR sa bude usilovať zabezpečiť, aby EÚ podporovala všetky regióny, veľkomestá, mestá a obce pri riešení krátkodobých a dlhodobých dôsledkov pandémie COVID-19. VR sa bude naďalej snažiť zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ a lepšie predvídať ich územný vplyv a presadzovať zásadu aktívnej subsidiarity. Na splnenie tejto úlohy bude VR využívať legislatívu, strategickú a politickú činnosť svojich členov a zainteresovaných strán. VR bude okrem toho rozvíjať komunikačnú kampaň zameranú na zásadnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv v európskej demokracii, ktorá bude zahŕňať prípravu a účasť na Konferencii o budúcnosti Európy. Ročný miestny a regionálny barometer, ktorý bude založený na spoľahlivých štatistických údajoch a na inkluzívnom prístupe zahŕňajúcom členov VR a príslušné zainteresované strany, a bude súčasťou politickej diskusie na vysokej úrovni v pléne, bude predstavovať ročný referenčný bod, a tak prispievať k tomuto cieľu.

V rámci tohto okruhu bude VR považovať za prioritu nasledujúce kľúčové opatrenia:

podporovať informovanosť a činnosť na miestnej a regionálnej úrovni, pokiaľ ide o základné hodnoty EÚ týkajúce sa rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, ktoré sa musia chrániť a dodržiavať aj v núdzových situáciách. Zámerom VR je určiť vhodné miestne a regionálne riešenia na fungovanie EÚ a zapojiť občanov prostredníctvom svojich členov s cieľom preklenúť priepasť medzi inštitúciami EÚ a miestnymi spoločenstvami;

opakovane žiadať plnohodnotnú účasť a spravodlivé zastúpenie vo všetkých orgánoch Konferencie o budúcnosti Európy. Pandémia, tak ako aj hospodárska a klimatická kríza, ukázala, že je viac než kedykoľvek v minulosti potrebné dôkladne sa zamyslieť nad európskou demokraciou a európskymi politikami. Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje významnú príležitosť diskutovať o projekte EÚ s občanmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami a pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu navrhnúť nový spôsob fungovania EÚ vrátane revízie zmlúv s cieľom plne zapojiť mestá a regióny do tvorby politík;

vyzvať členské štáty EÚ a ich inštitúcie, aby dodržiavali, budovali a posilňovali záväzky dohodnuté v Berlínskom vyhlásení z roku 2007 a v Rímskej deklarácii z roku 2017, a najmä aby uznali, že úlohy a spolupráca by sa mali rozdeliť medzi všetky úrovne verejnej správy vrátane miestnych a regionálnych samospráv, aby sa Európska únia stala účinnejšou, jednotnejšou, demokratickejšou a odolnejšou. Konečné znenie spoločnej pozície o Konferencii o budúcnosti Európy by sa malo prijať v duchu inštitucionálnej spolupráce;

vytvoriť v rámci Konferencie o budúcnosti Európy a mimo nej model stáleho a štruktúrovaného dialógu s občanmi prostredníctvom miestnych a regionálnych samospráv, ktorý umožní obojsmerný proces komunikácie medzi občanmi a inštitúciami EÚ. V tejto súvislosti majú zásadný význam bohaté skúsenosti a existujúce najlepšie postupy poradnej demokracie na miestnej a regionálnej úrovni a početné siete volených miestnych a regionálnych zástupcov, vďaka ktorých VR prispeje do diskusie o budúcnosti Európy;

podporovať miestne a regionálne samosprávy pri vytváraní väčšiny nových nástrojov digitálnych technológií a nástrojov IKT. Digitálne technológie majú značný potenciál z hľadiska inovatívnych riešení hospodárskych, sociálnych a technologických výziev našej doby. Môžu skvalitniť poskytovanie verejných služieb, uľahčiť komunikáciu medzi ľuďmi, zlepšiť participáciu občanov novými a rôznymi spôsobmi, zvýšiť transparentnosť, inkluzívnosť, zodpovednosť rozhodovacieho procesu a jeho schopnosť reagovať, zlepšiť miestnu samosprávu a dopĺňať a posilňovať demokraciu. Preto sa musí výrazne zlepšiť odolnosť a nezávislosť digitálnych systémov a ich poskytovateľov;

podporovať rozmanitosť presadzovaním opatrení v oblasti inkluzívnosti a rovnosti a prevenciou a bojom proti diskriminácii na základe pohlavia (2), rasového a etnického pôvodu (3), náboženstva, zdravotného postihnutia, veku (4) a proti diskriminácii na akomkoľvek základe pri prijímaní rozhodnutí na miestnej a regionálnej úrovni v rámci VR aj mimo neho;

7.	aktívne sa zúčastňovať na informačnej a komunikačnej kampani zameranej na boj proti rodovým stereotypom, ktorú bude iniciovať Európska komisia a ktorá bude slúžiť ako platforma pre miestne a regionálne subjekty na výmenu najlepších postupov v tejto oblasti;

8.	podporovať a posilňovať menšiny v Európe, najmä prostredníctvom iniciatívy Minority SafePack;

stať sa referenčným bodom pre všetky regionálne a miestne samosprávy v Európe vrátane tých, ktoré nie sú zastúpené vo VR, posilnením politickej identity VR a vzťahov, ako aj užšou spoluprácou s hlavnými politickými skupinami, národnými vládami, volenými zástupcami na miestnej a regionálnej úrovni, európskymi a národnými združeniami miestnych a regionálnych samospráv a regionálnymi kanceláriami v Bruseli;

10.

podporovať zastupiteľskú demokraciu užšou spoluprácou s parlamentmi na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj výmenou najlepších postupov týkajúcich sa nástrojov na posilnenie reprezentatívnej a participatívnej demokracie vrátane participatívnych rozpočtov. Právny štát, demokracia a dobrá správa vecí verejných musia byť hlavnou podmienkou financovania zo strany EÚ;

11.	využívať analýzy založené na faktoch na účely monitorovania a presadzovania prenesenia právomocí na miestnu a regionálnu úroveň a fiškálnej decentralizácie nižšej ako centrálnej úrovne, ako aj fungovanie miestnej demokracie v EÚ;

12.	vytvoriť digitálne nástroje na zmapovanie politických a finančných právomocí využitím synergií s existujúcimi nástrojmi EÚ a vnútroštátnych a medzinárodných organizácií;

13.

podporovať a propagovať dôležitú prácu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú v prvej línii boja proti pandémii COVID-19 a v boji proti hospodárskej a sociálnej kríze. Pandémia poukazuje na dôležitosť riadneho uplatňovania aktívnej zásady subsidiarity, ako aj na zásadnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv na jednej strane a potrebu koordinácie a podpory na úrovni EÚ na strane druhej;

14.	preskúmať nové politické iniciatívy EÚ s cieľom zabezpečiť, aby zahŕňali územný rozmer a spĺňali požiadavku na pridanú hodnotu EÚ, a to v súlade s odporúčaniami osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ a s usmerneniami o lepšej právnej regulácii;

15.	znížiť administratívnu záťaž a obmedziť náklady na vykonávanie pre regióny a mestá s osobitným dôrazom na zjednodušenie právnych predpisov a vo všeobecnosti varovať pred praxou tzv. gold-platingu;

16.

zintenzívniť spoluprácu s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Európskou radou aj prostredníctvom siete regionálnych centier a platformy Fit for Future v snahe zlepšiť účinnosť tvorby politiky EÚ so spätnou väzbou založenou na faktoch od príslušných miestnych a regionálnych zainteresovaných strán;

17.	podporiť význam miestnej samosprávy v rámci Európskej únie a v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách, ako aj v susedných východoeurópskych a stredozemských partnerských krajinách;

18.	podporovať globálnu činnosť EÚ prostredníctvom propagovania hodnôt a zásad, ako sú, okrem iného, ľudské práva, demokracia, právny štát, udržateľný rozvoj a sociálne začlenenie, a to v úzkej spolupráci so stredomorskými a východnými partnermi;

19.	nabádať regionálne parlamenty, aby sa zapájali do pilotného projektu VR – CALRE s cieľom iniciovať politické diskusie o kľúčových témach EÚ, ako je príprava ročných pracovných programov Európskej komisie;

20.

zabezpečiť, aby EÚ podporovala skutočnú participáciu a angažovanosť mládeže aj prostredníctvom štruktúrovanej spolupráce s koordinátorom EÚ pre mládež, aby posilnila opatrenia, ako je napríklad záruka pre mladých ľudí v snahe zlepšiť vyhliadky na vysokokvalitné zamestnanie a vzdelávanie, a aby zaviedla európsku záruku pre deti;

21.	pokračovať v spolupráci s mladými volenými politikmi v rámci programu VR pre mladých volených politikov, aby boli budúce generácie volených miestnych a regionálnych politikov zapojené do európskych a vnútroštátnych procesov tvorby politík;

22.

podporovať kultúrnu rozmanitosť našich miestnych, regionálnych, národných a európskych identít a rôzne jazyky a tradície, ktoré sú súčasťou nášho európskeho kultúrneho dedičstva; upozorňovať na to, že kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý má miesto v miestnom hospodárstve ako zamestnávatelia, ale aj v sociálnom živote spoločenstiev, boli vážne zasiahnuté pandémiou a potrebujú podporu; prispievať k Novej európskej stratégii pre kultúru vrátane začlenenia investícií v oblasti kultúry do rôznych fondov EÚ, ako aj posilniť synergie medzi kultúrou a inými politikami, ako je cestovný ruch, regionálna politika, vzdelávanie, mládež, výskum a inovácie.

Pochopiť hlboké spoločenské zmeny, ktoré so sebou prinášajú digitálne, environmentálne a demografické výzvy pre vytváranie odolných regionálnych a miestnych spoločenstiev, a reagovať na ne

Súčasná klimatická a digitálna transformácia, demografické zmeny a dôsledky vnútorných a vonkajších migračných tokov výrazne ovplyvňujú každý európsky región, každé veľkomesto, mesto a každú vidiecku obec. V rámci tejto druhej priority bude úlohou VR zanalyzovať a určiť riešenia, ktoré by regionálnym a miestnym samosprávam umožnili vyrovnávať sa s týmito spoločenskými zmenami v miestach, kde žijú ľudia. Pokiaľ ide o pandémiu ochorenia COVID-19, treba sa zamyslieť nad tým, ako vhodne reagovať na tieto výzvy, keďže Európa a členské štáty preukazujú, čo všetko sú ochotné urobiť v záujme záchrany životov a hospodárstva. Vzhľadom na súčasnú krízu je ešte potrebnejšia dôkladná reflexia o politikách, právomociach a celkovom fungovaní Európskej únie. VR preto víta dôležitú diskusiu o všetkých politikách EÚ v rámci Konferencie o budúcnosti Európy a očakáva, že budú vo všeobecnosti prediskutované a posúdené z hľadiska zásady subsidiarity. Na splnenie tejto úlohy bude VR využívať legislatívnu, strategickú a politickú činnosť svojich členov a zainteresovaných strán a bude prispievať k realizácii európskej zelenej dohody a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Tieto iniciatívy bude dopĺňať komunikačná kampaň vedená VR. Ročný miestny a regionálny barometer taktiež prispeje k realizácii tejto priority.

Výbor regiónov bude považovať za prioritu nasledujúce kľúčové opatrenia:

23.	podporiť krízový plán v spojitosti s pandémiou ochorenia COVID-19 založený na vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj iniciatívy v rámci európskej zelenej dohody;

24.	prispieť k cieľom znižovania emisií uhlíka do roku 2030 v snahe dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050 a podporiť ambiciózne a rozhodné miestne a regionálne opatrenia prostredníctvom klimatického paktu a ďalších príslušných miestnych a regionálnych iniciatív v oblasti udržateľného rozvoja;

25.

podporovať využívanie stratégií pre inteligentnú špecializáciu a iných nástrojov na posilnenie európskych partnerstiev a miestnej verejno-súkromnej spolupráce s cieľom zlepšiť odborné spôsobilosti a príležitosti na získanie kvalifikácie v jednotlivých odboroch, na pracoviskách a v oblasti technológií, ktoré sú potrebné na vytváranie väčšej udržateľnosti, pridanej hodnoty a odolnosti na miestnej a regionálnej úrovni;

26.

prispievať k ambicióznej environmentálnej politike EÚ a zabezpečiť integráciu politík v rámci všetkých environmentálnych akčných programov; zabezpečiť, aby bol miestny a regionálny rozmer náležite zohľadnený pri príprave a realizácii troch hlavných environmentálnych politík európskej zelenej dohody, ktorými sú biodiverzita, obehové hospodárstvo a nulové znečistenie; plánovať politiky v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré sú vhodné na praktické vykonávanie vo všetkých typoch spoločenstiev;

27.

formovať a podporovať rozvoj klimatického paktu prostredníctvom koordinovaných a prierezových opatrení a iniciatív, ako aj prostredníctvom miestne stanovených príspevkov a politických záväzkov na úrovni regiónov a miest s cieľom zabezpečiť, aby sa tento pakt zakladal na viacúrovňovom riadení, účinnom šírení osvedčených postupov a aby sa nezabudlo na žiadnu osobu ani región;

28.	predvídať, ako energia, mobilita a digitálna transformácia ovplyvnia naše spoločenstvá; formulovať stratégie a podporovať ich rýchle vykonávanie, aby sa v maximálnej miere využili ich pozitívne účinky a znížili ich negatívne miestne vplyvy;

29.

podporovať odolnosť na miestnej úrovni adaptáciou na zmenu klímy a zvyšovať miestne kapacity s cieľom reagovať na extrémne prejavy počasia, ktoré sa vyskytujú stále častejšie a majú závažnejší priebeh, a to najmä poskytovaním potrebných zdrojov miestnym a regionálnym samosprávam na zvládanie katastrof pomocou mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany a posilneného Fondu solidarity Európskej únie;

30.

prispieť k príprave cieľa dosiahnuť nulové emisie v prostredí bez toxických látok a pripraviť a podporovať regionálne a miestne samosprávy pri plnení ambicióznych cieľov EÚ v súvislosti s akčným plánom nulového znečistenia pre vzduch, vodu a pôdu; prispieť k opätovnému preskúmaniu balíka opatrení v oblasti mestskej mobility a poznatkov získaných pri realizácii udržateľných plánov mestskej mobility a pripraviť poskytovateľov verejnej dopravy na to, aby reagovali na vonkajšie hrozby v súvislosti s poskytovaním bezpečných a chránených služieb v oblasti mobility;

31.

zabezpečiť, aby sa hlas a príspevky miestnych a regionálnych samospráv náležite zohľadňovali v rámci viacúrovňových dialógov o klíme a energetike v členských štátoch pri navrhovaní, hodnotení a vykonávaní národných energetických a klimatických plánov, národných dlhodobých stratégií a národných dlhodobých stratégií obnovy;

32.	pomôcť Európskej komisii úspešne skoncipovať a zrealizovať „vlnu obnovy“, a zabezpečiť, aby sa stala stredobodom stratégie obnovy po pandémii;

33.	podporiť ambíciu Európskej komisie zaviesť označovanie výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, a chrániť a obnovovať lesy na celom svete;

34.

odstraňovať digitálnu priepasť a podporiť rozsiahlejšie digitálne vzdelávanie a digitalizáciu miestnych a regionálnych verejných služieb vrátane podpory programu Digitálna Európa (2021 – 2027), aby sa znížila administratívna záťaž a stimuloval udržateľný rast miestnych podnikov a odolné hospodárstvo a taktiež aby sa prispelo k udržateľnejšej a ekologickejšej Európe;

35.	podporovať poskytovanie digitálnych zručností a zručností v oblasti mediálnej gramotnosti pre všetkých na regionálnej a miestnej úrovni a usilovať sa vytvoriť európsky rámec pre šírenie umelej inteligencie sústredenej na človeka, ktorá bude dôveryhodná;

36.

vyzvať Európsku komisiu, členské štáty EÚ a ich regióny a mestá, aby urýchlili modernizáciu a digitalizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane potrebných investícií do vzdelávacej infraštruktúry a podpory zamestnanosti v miestnom hospodárstve; prispieť k úsiliu o obnovenie činností v rámci programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity. Európsky vzdelávací priestor a aktualizovaný program v oblasti zručností pre Európu predstavujú dva dôležité spôsoby činnosti a podpory, ktoré sa budú opierať o budúci program Erasmus;

37.	zlepšiť širokopásmové pripojenie a zaviesť technológiu 5G na miestnej a regionálnej úrovni v mestských aj vidieckych oblastiach a zmapovať budúce investičné potreby;

38.

zabezpečiť, aby regionálne a miestne samosprávy mohli prispievať k budúcej stratégii „Z farmy na stôl“ a mať z nej prospech; iniciovať vytvorenie miestnych potravinových rád s cieľom prepájať miestnych výrobcov potravín a spotrebiteľov, podporovať zdravé diéty a zvyšovať povedomie o plytvaní potravinami; zaoberať sa finančnými potrebami poľnohospodárov s cieľom prijať nevyhnutné opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia a biodiverzity;

39.

riešiť narastajúci problém úniku mozgov a zlepšiť regionálne inovačné ekosystémy posilnením územnej súdržnosti, podporovaním hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky a stimulovaním výskumu a inovácie vrátane podpory programu Horizont Európa, EŠIF a vnútroštátnych nástrojov financovania; začať realizovať iniciatívy v oblasti územného prognózovania, ako aj činnosti zamerané na čo najskoršie posilnenie sociálnej, hospodárskej a zdravotnej odolnosti regiónov a miest;

40.	prispievať ku globálnej európskej stratégii pre demografické zmeny, ktorá sa bude zaoberať všetkými demografickými výzvami a bude vyjadrením rozsiahlej, koordinovanej a integrovanej reakcie EÚ na demografické výzvy, keďže ide o prierezovú tému s dosahom na všetky politiky EÚ;

41.

zabezpečiť, aby EÚ rozvíjala komplexnú humanitárnu a spravodlivú migračnú politiku a aby pri riešení migračnej krízy neopustila svoje členské štáty, pohraničné regióny, ostrovy a najvzdialenejšie regióny, keďže ide o európsku aj vnútroštátnu otázku; podporovať výmenu najlepších postupov v oblasti integrácie migrantov medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami;

42.

prispievať k reforme migračnej politiky EÚ z regionálneho a miestneho hľadiska vrátane integrácie, spravodlivého konania o návrate a azylových politík, ktoré by mali vedieť primerane reagovať na súčasné a budúce migračné trendy; zaoberať sa hlavnými príčinami migrácie v spolupráci s krajinami pôvodu a krajinami tranzitu v záujme osôb, ktoré potrebujú humanitárnu ochranu; chrániť vonkajšie hranice EÚ; predchádzať neregulárnej migrácii a bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi;

43.	presadzovať kultúru dodržiavania zásad právneho štátu na miestnej a regionálnej úrovni ako predpoklad európskeho integračného procesu a ako základnú hodnotu EÚ zakotvenú v zmluvách a spoločnú pre ústavné tradície členských štátov;

44.

vyzvať EÚ, aby so zreteľom na sociálnych partnerov a vnútroštátne systémy zachovala pracovné miesta a zabezpečila obnovu na základe vzostupnej sociálnej hospodárskej konvergencie a lepších sociálnych práv a pracovných podmienok pre všetkých vrátane tých, ktorí pracujú v nových formách zamestnania, ako je práca pre platformy a príležitostná ekonomika, ako aj pracovníkov v tradičnom hospodárstve, mikropodnikoch a v odvetví kultúry; uznať, že dve tretiny všetkých pracovných miest vytvárajú malé a stredné podniky, pričom väčšina z nich je pevnou súčasťou miestnych spoločenstiev, a preto sú kľúčovou súčasťou európskej sociálnej štruktúry. VR naďalej presadzuje EER a iné činnosti na celoeurópskej úrovni zamerané na rozvoj a šírenie podnikania, najmä medzi mladými ľuďmi;

45.

pôsobiť ako sprostredkovateľ rozvojovej spolupráce medzi mestami a regiónmi a ako podporovateľ cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja v snahe prevziať tak priekopnícku úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k riešeniu globálnych výziev, ako sú konflikty a politická nestabilita, hospodárska nestabilita, migrácia a zmena klímy;

46.	vymieňať si osvedčené postupy s miestnymi a regionálnymi samosprávami v pristupujúcich krajinách a partnerských krajinách susediacich s EÚ, ako aj na globálnom Juhu a uľahčiť im prístup k cielenej podpore EÚ;

Zaistiť, aby EÚ neprestajne slúžila svojim občanom na miestach, kde žijú, vychádzajúc pritom zo sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti ako základných hodnôt

Úlohou VR bude zabezpečiť rešpektovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom politík Európskej únie, ktoré ovplyvňujú ľudí a miesta, kde žijú (miestne orientované politiky). Na splnenie tejto úlohy bude VR využívať legislatívnu, strategickú a politickú činnosť svojich členov, partnerov a zainteresovaných strán. Naďalej sa bude opierať o mobilizáciu aliancie „Združenie pre súdržnosť“, pričom bude poukazovať na prínos súdržnosti ako politiky a ako základnej hodnoty, na ktorej sú založené všetky politiky EÚ. Zameria sa na úlohu regiónov a miest v pláne hospodárskej obnovy EÚ. K tejto úlohe bude prispievať aj Európsky týždeň regiónov a miest a ročný miestny a regionálny barometer.

VR bude považovať za prioritu nasledujúce kľúčové opatrenia:

47.

presadzovať viacročný finančný rámec (VFR) ako kľúčový nástroj európskej solidarity, ktorý zodpovedá ambícii EÚ riešiť všetky jej priority, predstavuje pridanú hodnotu, je transparentnejší a zrozumiteľnejší pre občanov a zahŕňa ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a nové priority stanovené v európskej zelenej dohode;

48.	prispieť k posilneniu politiky súdržnosti, ktorá je od vzniku EÚ zásadná, a to prostredníctvom inteligentného vykonávania Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, čím sa zabezpečí výrazný vplyv na všetky európske regióny;

49.

naďalej presadzovať silnú a účinnú politiku súdržnosti EÚ vo všetkých regiónoch EÚ, ktorá je potrebná nielen z toho dôvodu, aby pomohla mestám a regiónom zotaviť sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ale aj na riešenie ďalších dôležitých výziev, ktoré majú výrazný územný rozmer a ich účinky sú rozdelené nerovnomerne v rámci rôznych regiónov a miest v celej Európe, ako aj medzi nimi, najmä pokiaľ ide o zmenu klímy a prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, digitálnu transformáciu, demografické zmeny a migráciu;

50.	zdôrazňovať potrebu primeraného a stabilného financovania politiky súdržnosti EÚ a spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa dosiahli všetky ich ciele, a podporovať miestne a regionálne ekonomiky, aby účinne využívali zdroje, ktoré sú v súčasnosti vyčlenené na obnovu európskeho hospodárstva;

51.

so zreteľom na očakávaný asymetrický vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 žiadať, aby boli prostriedky v rámci nového Fondu obnovy pridelené podľa regionálnych a miestnych potrieb; zabezpečiť, aby nový nástroj nebol zriadený na úkor rozpočtu pre politiku súdržnosti a aby sa investície koordinovali s financovaním EÚ s cieľom v maximálnej miere využiť pákové efekty a zabrániť fragmentácii a centralizácii;

52.

zdôrazňovať, že EÚ musí vzhľadom na pandémiu COVID-19 zvýšiť zdravotnú bezpečnosť a posilniť svoje vlastné zdravotnícke zdroje a zdravotnícke potreby vrátane osobných ochranných prostriedkov. To zahŕňa vytvorenie právnych predpokladov, aby bolo v prípade potreby možné rýchlo a bezproblémovo začať realizovať obstarávanie, resp. začať realizovať výrobné procesy. Okrem toho treba podporiť miestne a regionálne samosprávy, pokiaľ ide o modernizáciu ich kapacít v oblasti reakcie na núdzové situácie a katastrofy. Keďže regionálne a miestne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní verejnej zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb pre občanov, VR sa bude zasadzovať za koordinované opatrenia EÚ a podporu národných, regionálnych a miestnych štruktúr pripravenosti na katastrofy s cieľom reagovať na ohrozenia zdravia a krízové situácie v súlade so zásadou subsidiarity;

53.	organizovať odolnosť hospodárskych cyklov posilnením priestorovej konvergencie výrobných reťazcov v Európe;

54.	presadzovať využívanie stratégií udržateľného rozvoja miest s cieľom podporiť hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a dôstojnú prácu a sociálne začlenenie v súlade s cieľmi obnovenej Lipskej charty a Urbánnej agendy EÚ;

55.

na základe ponaučení z tejto krízy sa usilovať vypracovať nový rámec správy hospodárskych záležitostí vrátane Paktu stability a rastu v snahe zlepšiť fiškálne pravidlá EÚ zavedením zlatého pravidla pre udržateľné investície vrátane spolufinancovania štrukturálnych a investičných fondov v rámci zastrešujúceho cieľa, ktorým je udržateľné finančné plánovanie;

56.

monitorovať vplyv pandémie a jej nepriaznivé účinky na dlhodobú zamestnanosť vo všetkých miestnych a regionálnych ekonomikách EÚ; zdôrazňovať, že je dôležité prehodnotiť priemyselné a podnikateľské stratégie EÚ a zamerať sa na aspekty udržateľnosti rastu s cieľom dosiahnuť rýchlu obnovu; propagovať inovačné ekosystémy, sociálne hospodárstvo a inteligentnú špecializáciu a podporovať miestne orientované priemyselné politiky;

57.	monitorovať uplatňovanie kódexu správania pre partnerstvo s cieľom zabezpečiť plné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy partnerských dohôd a programov na roky 2021 – 2027. Zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia by mali byť aj príkladom pre riadenie európskeho semestra;

58.	požadovať priamy prístup miest a regiónov k finančným prostriedkom EÚ na vykonávanie európskej zelenej dohody a zabezpečiť, aby miestne a regionálne samosprávy boli zapájané do prípravy plánov na spravodlivú transformáciu a do vykonávania Fondu na spravodlivú transformáciu;

59.	zabezpečiť, aby regióny, mestá a jednotlivci mohli využívať výhody vyplývajúce zo zjednodušeného fungovania európskych štrukturálnych a investičných fondov; podporovať boj proti zlému riadeniu fondov EÚ a podvodom a predchádzať im;

60.

prispieť k posilnenému a lepšiemu fungovaniu jednotného trhu nielen tým, že sa určia prekážky pri uplatňovaní štyroch slobôd na miestnej a regionálnej úrovni a podporia sa jednoduchšie administratívne postupy, ale aj zdôrazňovaním toho, že miestne a regionálne samosprávy sú nevyhnutnou súčasťou vykonávania a presadzovania pravidiel jednotného trhu; v tejto súvislosti upozorňovať na to, že sloboda pohybu má na jednotný trh obrovský vplyv, a varovať pred akoukoľvek ďalšou fragmentáciou tohto trhu;

61.

rozšíriť alianciu „Združenia za súdržnosť“ s cieľom mobilizovať zainteresované strany z verejného a súkromného sektora, pokiaľ ide o presadzovanie politiky súdržnosti, a poukazovať na pridanú hodnotu EÚ pre každého jej občana, ako aj pre demokratické zásady monitorovaním a informovaním o vplyve investícií financovaných EÚ;

62.

monitorovať dočasný rámec štátnej pomoci a následné opatrenia s podobným zámerom, čím sa umožní cielená podpora na záchranu pracovných miest v sektoroch a regiónoch, ktoré sú mimoriadne ťažko zasiahnuté pandémiou; zdôrazňovať v tejto súvislosti, že pružnejšími pravidlami štátnej pomoci by sa mohla docieliť „náprava vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“ a že tento dôvod zostane v platnosti aj po decembri 2020, čo je dátum ukončenia platnosti dočasného rámca; vyzvať preto Komisiu, aby bola pripravená predĺžiť dočasný rámec alebo umožniť podobnú flexibilitu s cieľom pomôcť odvetviam a regiónom zasiahnutým krízou pri obnove;

63.	podporovať zhromažďovanie a šírenie informácií súvisiacich s flexibilitou postupov verejného obstarávania, keďže za súčasných okolností tieto informácie umožňujú verejným obstarávateľom využiť rokovacie konanie s obmedzenými procesnými požiadavkami;

64.	podporovať agendu EÚ pre vidiecke oblasti v snahe zabrániť vyľudňovaniu a predchádzať riziku chudoby v týchto regiónoch a zabezpečiť vyvážený a komplexný prístup k európskemu územnému rozvoju;

65.

aktívne sledovať činnosti VR v oblasti „inteligentných vidieckych obcí“ a propagovať túto koncepciu medzi európskymi inštitúciami; šíriť inovačné a modernizačné iniciatívy určené pre vidiecke oblasti a prijať stratégiu pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu v rámci programu inteligentných turistických destinácií;

66.

zdôrazňovať, že v prípade krízovej situácie, keď treba dočasne uzatvoriť hranice alebo ich prísnejšie kontrolovať, EÚ a jej členské štáty by sa mali dohodnúť na spoločných záväzných pravidlách a postupoch s cieľom zaručiť voľný pohyb v EÚ; poukazovať na to, že cezhraničné hospodárske a sociálne oblasti majú pre EÚ veľkú hodnotu;

67.

zdôrazňovať, že počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 miestni a regionálni aktéri – napriek mnohým uzatvoreným hraniciam a bezprecedentným obmedzeniam – preukázali obdivuhodnú dômyselnosť, pokiaľ ide o hľadanie spôsobov, ako pokračovať v cezhraničnej a nadnárodnej spolupráci, čo je dôkazom skutočnej solidarity medzi európskymi občanmi. Táto kríza pripomína, že Európa bez hraníc je jedným z kľúčových prínosov európskej integrácie, ktorý treba chrániť. Trvalou prioritou Európskej únie a jej inštitúcií by naďalej malo byť angažovanie sa v cezhraničných projektoch „ľudia ľuďom“ a malých cezhraničných projektoch, ktoré vytvárajú základ pre cezhraničné siete a rozsiahle projekty a tým aj vzájomnú dôveru medzi účastníkmi;

68.

zachovať význam európskej územnej spolupráce a zabezpečiť pre ňu potrebné rozpočtové zdroje, keďže sa preukázalo, že pre mnohé regionálne samosprávy je nevyhnutná na výmenu odborných znalostí aj najlepších postupov týkajúcich sa kľúčových výziev, ale aj pokiaľ ide o budovanie osobných kontaktov medzi regionálnymi samosprávami v cezhraničnom kontexte;

69.	podporovať verejné investície na ostrovoch a v riedko osídlených a najvzdialenejších regiónoch tým, že sa budú ďalej prispôsobovať pravidlá štátnej pomoci, zvýši sa objem európskeho spolufinancovania v rámci politiky súdržnosti a bude sa rozvíjať územná spolupráca s tretími krajinami;

70.	podporiť aktualizáciu celkového systému riadenia politiky súdržnosti, a to najmä zjednodušením administratívnych postupov na všetkých úrovniach riadenia;

71.	vyzvať na úplné územné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a uplatňovanie koncepcie silnej sociálnej Európy pre spravodlivé transformácie;

72.	podporiť to, aby Európska komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vytvorila európsky sociálny prehľad s regionálnym rozmerom;

73.

posilniť odolnosť regionálnych inovačných ekosystémov proti škodlivým účinkom prípadných budúcich núdzových situácií, ktoré by dopĺňali Európsky výskumný priestor pre voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológie, podporovať synergie medzi programom Horizont Európa a ostatnými programami financovania EÚ a pokračovať v úspešnej práci, pokiaľ ide o platformu na výmenu poznatkov a medziinštitucionálnu iniciatívu Science meets Regions (Veda a regióny);

74.

prispieť k opätovnému preskúmaniu nariadenia o TEN-T a jeho príslušnému financovaniu a zdôrazňovať, že je potrebné vytvoriť chýbajúce spojenia v rámci cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s cieľom prepojiť všetky mestá a regióny Únie v centrálnych a okrajových oblastiach vrátane najvzdialenejších regiónov.

Európsky výbor regiónov využije všetky svoje zdroje a politický vplyv na posilnenie Európy. Prostredníctvom ochrany základných práv svojich občanov a efektívnosti a účinnosti politík a investícií EÚ sa výbor bude usilovať o to, aby sa EÚ transformovala tak, aby bola konkurencieschopnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia a aby naplnila očakávania svojich občanov.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Vyhlásenie Európskeho výboru regiónov „Miestne a regionálne samosprávy ako aktéri európskej reakcie na krízu súvisiacu s ochorením COVID-19“.

(2) Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).

(3) Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22).

(4) COM(2008) 426: Návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami.

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/16

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Návrhy Európskeho výboru regiónov v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2021

(2020/C 324/03)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

so zreteľom na:

—	Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (1),

—	protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

—	priority VR na jeho päťročné funkčné obdobie (2020 – 2025),

nabáda Európsku komisiu, aby prostredníctvom svojho pracovného programu na rok 2021 vykonala tieto opatrenia:

1.	reagovala na varovný signál, ktorý vyslala kríza spôsobená pandémiou COVID-19, tak, že sa v rámci modelu sociálneho trhového hospodárstva bude klásť väčší dôraz na sociálne blaho a environmentálnu udržateľnosť a zároveň sa zohľadnia ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

zabezpečila, aby sa stratégia obnovy po pandémii zameriavala na ochranu zdravia európskych občanov a obnovu hospodárskeho rastu v EÚ, a to v plnom súlade s cieľmi zelenej dohody a so záväzkami, ktoré prijala EÚ v rámci Parížskej dohody. Pri vykonávaní európskych právnych predpisov v oblasti klímy sa musí uznať geografická, hospodárska a sociálna rozmanitosť území Európy v plnom rozsahu a musí sa posilniť zásada viacúrovňového riadenia pri prechode na klimatickú neutralitu;

3.	spolupracovala s VR na zvyšovaní viditeľnosti a verejnej podpory takýchto opatrení prostredníctvom rámca jeho iniciatívy Green Deal Going Local (zelená dohoda na miestnej úrovni);

začlenila aspekt zdravia do rámca zelenej dohody tak, že bude podporovať zdravý životný štýl pre všetkých, ďalej skúmať existujúce prepojenia a synergie medzi zdravím, životným prostredím, energetikou, hospodárstvom, zamestnanosťou, konkurencieschopnosťou a ochranou klímy, a zároveň navrhne jasnú stratégiu na vybudovanie odolných území, hospodárstiev a spoločností v období po pandémii v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

podnikla ďalšie kroky na zníženie zaťaženia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov pri ich úsilí riešiť krízu súvisiacu s ochorením COVID-19 a využiť všetky dostupné finančné prostriedky na pomoc pri uspokojovaní potrieb európskych systémov zdravotnej starostlivosti. Rýchle šírenie vírusu vystavilo zdravotnú a sociálnu starostlivosť zvýšenému tlaku. Zároveň je však potrebné pripraviť sa aj na „druhú vlnu“ epidémie. Pokiaľ ide o cezhraničné plánovanie opatrení na zvládanie pandémie, mali by sa podporovať regionálne krízové štáby pozostávajúce zo všetkých úrovní riadenia, ktoré konajú podľa stavu nákazy, a nezastavujú sa na hraniciach jednotlivých štátov;

spolupracovala s VR pri zvyšovaní informovanosti a kapacít riadiacich orgánov s cieľom čo najlepšie využiť príležitosti súvisiace so zelenou dohodou a zároveň podporiť ľahší prístup miestnych a regionálnych samospráv k finančným prostriedkom EÚ na splnenie cieľov zelenej dohody a najmä podporiť pohraničné oblasti urýchlením zavedenia mechanizmu riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte;

propagovala klimatický pakt ako „spoločný podnik“ na posilnenie spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, európskymi inštitúciami a občanmi zameraný na boj proti zmene klímy a zároveň na riešenie hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a súčasne ako zastrešujúci projekt, ktorý spája všetky zainteresované strany v snahe vypracovať a realizovať miestne klimatické pakty a vymieňať si osvedčené postupy;

8.	zriadila fórum pre zelenú obnovu, v rámci ktorého by zvýšenému tlaku VR, Európska komisia, miestne a regionálne samosprávy a ďalšie zainteresované strany mohli spolupracovať na vykonávaní zelenej dohody v novom rámci obnovy po pandémii;

9.	zabezpečila, aby cieľ nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok, ktorý je stanovený v zelenej dohode, zostal podstatnou súčasťou zelenej obnovy. Ambiciózny akčný plán nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy je nevyhnutný predovšetkým ako príspevok k ochrane zdravia;

10.

bola ambicióznejšia, pokiaľ ide o budúcu stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity s cieľom zastaviť prebiehajúcu stratu biodiverzity a umožniť EÚ zaujať celosvetovo vedúce postavenie v oblasti ochrany a obnovy biodiverzity, ktorá má zásadný význam pri predchádzaní alebo znižovaní vplyvu budúcich pandémií. Zároveň by Komisia mala podporiť rýchle vykonávanie stratégie lesného hospodárstva EÚ a dohliadnuť pri tom na zavedenie správnych mechanizmov s cieľom zabezpečiť výmenu a znásobenie osvedčených postupov;

11.

podporovala udržateľnú a miestnu výrobu potravín pri vykonávaní iniciatív naplánovaných v rámci stratégie „z farmy na stôl“ v snahe zachovať tak biodiverzitu, pôdu, vodu a morské prostredie a zabezpečiť poľnohospodárom v EÚ dobrú úroveň príjmov a súčasne zabezpečiť spravodlivé trhové ceny a spravodlivé postavenie na trhu pre poľnohospodárskych výrobcov tým, že sa výroba všeobecne záväzným spôsobom prispôsobí požiadavkám trhu, a to najmä počas krízy trhu. Mala by takisto zabezpečiť, aby poľnohospodári a vidiecke oblasti mali podporu pri vykonávaní potrebných štrukturálnych zmien v záujme prechodu na udržateľnejšie potravinové systémy;

12.

vypracovala akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý pomôže posilniť sociálny rozmer EÚ a zmierniť vplyv prebiehajúcej ekologickej a digitálnej transformácie. VR zdôrazňuje, že vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv má silný územný prvok a že sociálny prehľad, ktorý v súčasnosti odráža iba národné priemery, by sa mal rozšíriť o dodatočné regionálne údaje;

13.	začlenila európsku záruku pre deti, ktorej cieľom je boj proti chudobe a vylúčeniu detí v EÚ, do plánu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv;

14.

preskúmala potenciál sociálneho hospodárstva a vypracovala „akčný plán v oblasti sociálneho hospodárstva“, ktorým by sa zásady sociálneho hospodárstva začleňovali do rôznych sociálno-ekonomických politík Európskej únie, čo by prispelo k ekologickej a spravodlivej transformácii a k plánu obnovy v období po skončení pandémie COVID-19, v ktorom sa odstráni nesúlad medzi vzdelaním, zručnosťami a pracovnými miestami, a v ktorom sa prioritne rieši nezamestnanosť mladých ľudí a podporuje sa rodová rovnováha;

15.	predložila ambicióznu reformu Paktu stability a rastu, ktorej súčasťou bude cieľ udržateľných verejných financií a ponaučenia z krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu;

16.	pomohla aktivovať verejné a súkromné investície, ktoré môžu mať konkrétny vplyv na reálnu ekonomiku na miestnej a regionálnej úrovni, pričom zohľadní špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov;

17.

urýchlene navrhla hĺbkovú reformu európskeho semestra a správy hospodárskych záležitostí EÚ smerom k transparentnému, inkluzívnemu a demokratickému procesu. Silné prepojenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s európskym semestrom zvyšuje naliehavosť reformy s cieľom zabrániť ďalšej centralizácii a prístupu zhora nadol v plánoch obnovy. Namiesto toho by sa mala uprednostniť hospodárska, sociálna a územná súdržnosť medzi členskými štátmi a v rámci nich, ako aj kvalitné verejné investície potrebné na udržateľnú obnovu EÚ. Zreformovaný európsky semester ako celková európska hospodárska stratégia, ktorou sa plnia ciele udržateľného rozvoja v celej EÚ, by mal zahŕňať zásady partnerstva, viacúrovňového riadenia a územného rozmeru, a to na základe návrhu kódexu správania, ktorý navrhol VR pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra na národnej úrovni a Európskeho výboru regiónov na európskej úrovni;

18.

riešila zraniteľnosť európskych hodnotových reťazcov, ktorú odhalila kríza v dôsledku pandémie COVID-19; identifikovala najslabšie články dodávateľských reťazcov EÚ a diverzifikovala ich zdroje s cieľom znížiť závislosť od jednotlivých krajín, udržateľným spôsobom posilniť európsku priemyselnú základňu a zabezpečiť strategickú priemyselnú autonómiu EÚ. Komisia by ďalej mala vytvoriť klastrovú politiku ako ústrednú súčasť akejkoľvek priemyselnej politiky EÚ, ktorá by dokázala posilniť rozvoj európskych klastrov svetovej úrovne spájajúcich regionálne klastre, siete a ekosystémy;

19.

trvala na lepšom vykonávaní kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ a zamerala sa na zlepšenie sociálno-ekonomického a územného vplyvu obchodných dohôd vrátane budúcej dohody so Spojeným kráľovstvom tým, že sa poskytnú podrobnejšie sektorové a geografické analýzy a zároveň sa posilnia kondicionality týkajúce sa obchodu a udržateľného rozvoja v rámci dohôd o voľnom obchode. VR súhlasí s Európskou komisiou, že slobodný, spravodlivý a otvorený obchod môže fungovať, len ak bude Svetová obchodná organizácia (WTO) silná a účinná, a podporuje jej zámer iniciovať komplexnú reformu WTO;

20.	zabezpečila plné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy a vykonávania partnerských dohôd a programov na roky 2021 – 2027;

21.

zabezpečila, že umožnenie väčšej flexibility pri využívaní kohéznych fondov a uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, ktorá je potrebná na podporu obnovy regiónov a miest a vidieckych oblastí po kríze súvisiacej s pandémiou COVID-19, nepovedie k centralizácii právomocí a nepripraví miestne a regionálne samosprávy o ich výsady;

22.	zúročila skúsenosti získané v rámci Urbánnej agendy pre EÚ a obnovenej Lipskej charty zorganizovaním mestského samitu o udržateľnom rozvoji miest;

23.	vychádzala z návrhu „vlny obnovy“, ako aj z akčného plánu mestského partnerstva pre bývanie prijatého v novembri 2018 s cieľom vypracovať európsku agendu pre bývanie v snahe zohľadniť problematiku bývania v rámci rôznych politík EÚ, ktoré ju ovplyvňujú;

24.

navrhla ucelený a ambiciózny program EÚ pre vidiecke oblasti zameraný najmä na odľahlé územia, ktoré sa často zanedbávali, aby sa tak vytvorilo väčšie prepojenie s občanmi, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach a ktorí sú automaticky izolovanejší od centralizovaných systémov riadenia. Oživenie vidieckych obcí a komunít by EÚ pomohlo preukázať konkrétnu podporu a posilniť jej legitímnosť priamo medzi ľuďmi;

25.

dôrazne reagovala na výzvy, ktorým čelí európsky cestovný ruch, a to prostredníctvom krátkodobého financovania a dlhodobej stratégie obnovy po kríze, vďaka čomu bude cestovný ruch v budúcnosti odolnejší a udržateľnejší. Politika súdržnosti v dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 musí teda zabezpečiť lepšie využívanie potenciálu kultúry a cestovného ruchu. Dôraz sa naďalej kladie na hospodársku konkurencieschopnosť prostredníctvom výskumu a inovácií, na digitálnu transformáciu, ako aj na európsku agendu pre európsky cestovný ruch;

26.

implementovala aktualizovaný akčný plán digitálneho vzdelávania, aby sa plne zohľadnil vplyv pandémie COVID-19 a nové podmienky pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Akčný plán by mal slúžiť aj ako katalyzátor rýchleho rozvoja nástrojov dištančného vzdelávania v regiónoch, mestách a vidieckych oblastiach, v menej rozvinutých regiónoch, najmä v školách, pričom digitálne a mediálne zručnosti by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou celoživotného vzdelávania a akčný plán by sa mal stať platformou na výmenu osvedčených postupov medzi európskymi mestami a regiónmi a na celom svete;

27.

aktívne zapojila miestne a regionálne samosprávy do dobudovania digitálneho jednotného trhu tým, že využije ich kľúčovú úlohu pri poskytovaní digitálnych služieb občanom a vytváraní a spravovaní digitálnej infraštruktúry, a zabezpečila dôkladné monitorovanie a meranie procesov udržateľnej digitálnej transformácie v európskych regiónoch a mestách s osobitným dôrazom na rozdiely medzi mestom a vidiekom;

28.

poskytla vo zvýšenej miere financovanie a vzdelávanie v súvislosti s rýchlym a komplexným zavádzaním digitálnej infraštruktúry a najmä technológie 5G v EÚ, a to aj prostredníctvom budúceho Európskeho fondu obnovy, pričom by sa malo zároveň zaručiť rýchlejšie širokopásmové pripojenie a potrebné vybavenie vo vidieckych, horských a ostrovných oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch, ako aj v oblastiach, ktoré čelia demografickým výzvam;

29.

podporovala sfunkčnenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 v úzkej súčinnosti s Európskym výskumným priestorom s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj rovnosť a spravodlivosť vo vzdelávaní v reakcii na demografickú zmenu a únik mozgov, a zapojila VR do navrhovania a vykonávania budúcich opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do vykonávania aktualizovaného programu v oblasti zručností pre Európu a akčného plánu digitálneho vzdelávania;

30.	predložila vedecky podložené hodnotenie vplyvu pandémie COVID-19 na demografické zmeny a zabezpečila, aby budúce rozhodnutia boli prispôsobené miestnym potrebám a špecifikám;

31.

prednostne sa zamerala na podporu pre organizácie – vrátane neziskových organizácií – ako aj pre malé a stredné podniky, jednotlivých umelcov a zamestnancov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach, ktorých obzvlášť tvrdo zasiahli dôsledky pandémie COVID-19. Pri zlepšovaní súčasného strategického rámca EÚ pre kultúru a v ďalšom programe Kreatívna Európa by sa mal osobitný dôraz klásť na posilnenie a ochranu bohatej európskej kultúrnej štruktúry, ako aj regionálnych a miestnych osobitostí a kultúrneho dedičstva;

32.

zabezpečila, aby sa pokrízová pomoc Únie kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám dostala do miestnych komunít a dostatočne zapájala miestne a regionálne samosprávy a posilňovala ich postavenie, keďže majú zásadný význam pre zavedenie demokratickej legitímnosti EÚ angažovať sa v týchto krajinách, a zároveň naďalej zdôrazňovala a riešila nebezpečenstvá ovládnutia štátu miestnymi záujmovými skupinami (local state capture), ktoré ohrozuje základy demokracie;

33.

zvýšila podporu EÚ zameranú na potreby miestnych a regionálnych samospráv a ich združení v partnerských krajinách, najmä v partnerských krajinách južného Stredozemia a v rámci Východného partnerstva, s cieľom vytvoriť novú dynamiku pre decentralizačné reformy a zlepšiť výsledky v oblasti riadenia, ako aj posilniť viditeľnosť prínosov politík EÚ na celom území a na všetkých úrovniach riadenia partnerských krajín. Malo by to zahŕňať vytvorenie školy verejnej správy Východného partnerstva, ako sa navrhlo v spoločnom oznámení o politike Východného partnerstva po roku 2020;

34.

prispievala k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja, a to aj prostredníctvom aktívneho zapojenia miestnych a regionálnych samospráv v partnerských krajinách a podpory partnerských činností spolupráce v duchu partnerstva a solidarity, najmä vzhľadom na vážne globálne vplyvy pandémie COVID-19 a opatrení na zamedzenie jej šírenia;

35.	zapojila miestne a regionálne samosprávy do vykonávania a monitorovania stratégie EÚ pre rodovú rovnosť a začlenila do nej opatrenia a nástroje na zvyšovanie odolnosti proti dôsledkom krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 v oblasti rodovej rovnosti;

36.

využila Konferenciu o budúcnosti Európy ako vhodnú príležitosť spolu s občanmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami sa zamyslieť nad EÚ ako nad projektom založenom na základných hodnotách, ako sú demokracia, základné práva a právny štát, ako aj uvažovať o nevyhnutných zmenách súčasného inštitucionálneho rámca EÚ s cieľom zlepšiť jej účinnosť a legitímnosť, ako aj pocit spoluzodpovednosti občanov za európsky projekt;

37.

v plnej miere zapojila VR a národné a regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami do všetkých orgánov Konferencie o budúcnosti Európy a tým tento proces čo najviac priblížila občanom; spolupracovala s VR pri vývoji pilotného modelu stáleho a štruktúrovaného dialógu s občanmi prostredníctvom miestnych a regionálnych samospráv, ktorý umožní obojsmerný proces komunikácie medzi občanmi a inštitúciami EÚ a ktorý by neskôr mohol z dlhodobého hľadiska slúžiť na zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ;

38.

zintenzívnila úsilie v boji proti dezinformáciám, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni, prostredníctvom podpory nezávislých overovateľov faktov, mediálnej gramotnosti a kvalitnej žurnalistiky, pričom by sa malo zdôrazniť, že boj proti dezinformáciám sa nesmie využívať ako výhovorka na zavedenie cenzúry alebo obmedzovanie slobody prejavu;

39.

prijala komplexný prístup k politikám v oblasti migrácie, integrácie a azylu na základe zásad dodržiavania základných ľudských práv, subsidiarity, solidarity a medzinárodných záväzkov EÚ a jej členských štátov; zabezpečila lepšie spoločné úsilie o ochranu vonkajších hraníc EÚ a posilnila boj proti neregulárnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi v spolupráci s partnermi EÚ a krajinami pôvodu a tranzitu; a výraznejšie podporovala miestne a regionálne samosprávy, pokiaľ ide o zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú v integračných politikách;

40.

pokračovala v úspešnej spolupráci s VR v oblasti lepšej právnej regulácie a pri propagácii koncepcie „aktívnej subsidiarity“, najmä prostredníctvom siete regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ (RegHub) a jej novej úlohy v platforme Fit for Future, ako aj podporou VR pri rozvoji siete RegHub 2.0, aby sa ešte zvýšila jej účinnosť ako poskytovateľa včasnej spätnej väzby vychádzajúcej zo skúseností používateľov s vykonávaním politiky EÚ na miestnej a regionálnej úrovni;

41.

zohľadnila diskusie o budúcom pracovnom programe Európskej komisie, ktoré sa uskutočnili v regionálnych parlamentoch, v nadväznosti na závery osobitnej skupiny Európskej komisie pre subsidiaritu a proporcionalitu a pilotného projektu Európskeho výboru regiónov a Konferencie európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení (CALRE).

VR poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil inštitúciám EÚ a predsedníctvam Rady EÚ.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) COM(2020) 440 final.

139. plenárne zasadnutie VR prostredníctvom Interactio (hybridná schôdza), 30. 6. 2020 – 2. 7. 2020

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/21

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie dohôd o voľnom obchode: regionálne a miestne hľadisko

(2020/C 324/04)

Spravodajca:

Michael MURPHY (IE/EĽS), poslanec zastupiteľstva grófstva Tipperary

Referenčný dokument:

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní dohôd o voľnom obchode: 1. január 2018 – 31. december 2018

COM(2019) 455 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné poznámky

víta výročnú správu Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode; považuje ju nielen za kľúčový krok smerom k väčšej transparentnosti, ale aj za účinný nástroj na poskytovanie podrobnejších vecných informácií verejnosti o obchodných dohodách, ktoré vyjednala EÚ;

zdôrazňuje významný potenciál, ktorý obchodná politika EÚ prináša, pokiaľ ide o presadzovanie cieľov EÚ, najmä z hľadiska udržateľného rastu, dosahovania cieľov udržateľného rozvoja, zamestnanosti, vytvárania pracovných miest a investícií v EÚ. Zároveň však chápe, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 výrazne otriasla európskym aj svetovým hospodárstvom a naruší príležitosti, ktoré pre európske MSP prináša celosvetový obchod. Podľa nedávneho prieskumu GR TRADE sa v roku 2020 očakáva zníženie objemu celosvetového obchodu o 10 – 16 %. V EÚ27 sa očakáva zníženie približne o 9 – 15 % v prípade vývozu z EÚ27, čo predstavuje zníženie objemu vývozu z EÚ27 o 282 až 470 miliárd EUR (1);

pripomína, že od vývozu mimo EÚ závisí 36 miliónov pracovných miest v EÚ, z ktorých 13,7 milióna je obsadených ženami; v rokoch 2000 až 2017 sa podiel pracovných miest v EÚ podporovaných vývozom do ostatných krajín sveta zvýšil o 66 %, čo predstavuje 14,3 milióna dodatočných pracovných miest; a podiel zamestnanosti v EÚ podporovanej predajom tovaru a služieb do zvyšku sveta na celkovej zamestnanosti sa zvýšil z 10,1 % v roku 2000 na 15,3 % v roku 2017 (2). So znepokojením poukazuje na skutočnosť, že MOP v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 odhaduje v roku 2020 stratu 12 miliónov pracovných miest len v Európe;

zdôrazňuje význam voľného medzinárodného obchodu založeného na pravidlách, ktorý je výhodný pre všetkých obchodných partnerov. Vyzýva Komisiu, aby naďalej obhajovala obchodné záujmy EÚ a bojovala proti rastúcemu trendu protekcionizmu;

konštatuje, že vplyv dohôd o voľnom obchode v EÚ je citeľný na regionálnej úrovni. VR preto požaduje, aby ho Komisia systematicky informovala a aby už v počiatočnej fáze rokovaní zohľadňovala možné miestne a regionálne dôsledky obchodu;

sa domnieva, že dohody o voľnom obchode by mali byť prispôsobené pre malé a stredné podniky (MSP), rovnako ako by sa aj MSP mali prispôsobiť týmto dohodám; zdôrazňuje v tejto súvislosti zásadnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri objasňovaní významu dohôd o voľnom obchode malým a stredným podnikom v praxi;

zdôrazňuje, že všetky úrovne verejnej správy nesú spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie spravodlivého rozloženia výhod globalizácie a zmiernenia jej negatívnych vplyvov;

vyjadruje znepokojenie nad tým, že narastajúci počet opatrení, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO, a hrozba nových necolných diskriminačných opatrení z dôvodu vzájomnej nadmernej regulácie sa stávajú bežnou súčasťou svetového obchodu; sa domnieva, že existujúce podporné programy EÚ a ich kontrola by sa mali prehodnotiť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ s tým cieľom, aby sa prostredníctvom zníženia zaťaženia podporili regióny, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené obchodnými vojnami;

víta skutočnosť, že Komisia zriadila 22. decembra 2017 expertnú skupinu pre obchodné dohody s cieľom zlepšiť transparentnosť a inkluzívnosť v obchodnej politike EÚ; konštatuje, že ani jeden z 28 expertov v tejto skupine (3) nezastupuje miestnu alebo regionálnu samosprávu alebo niektoré z ich združení; vyzýva Komisiu, aby zachovala expertnú skupinu v jej súčasnej podobe, ako aj pozíciu pozorovateľa pre VR. V prípade, že by sa zmenila všeobecná štruktúra expertnej skupiny, VR žiada, aby bol pozvaný ako člen;

10.

víta skutočnosť, že 29 – 31 % obchodu EÚ je pokrytých preferenčnými obchodnými dohodami;

Odporúčania súvisiace s ochorením COVID-19

11.

víta začatie procesu preskúmania obchodnej politiky, ktoré oznámila Komisia a ktorého výsledkom bude vypracovanie novej stratégie do konca tohto roka. VR však vyzýva Komisiu, aby pri tomto preskúmaní zabezpečila náležitú starostlivosť a venovala pozornosť otázke vykonávania dohôd o voľnom obchode v regiónoch a mestách členských štátov;

12.

počas pandémie ochorenia COVID-19 sa zvýraznilo, že svetové hospodárstva sú navzájom úzko prepojené a v čase krízy nemôže žiadna krajina samostatne výrobou napĺňať svoje potreby. VR preto vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v práci na reforme WTO s cieľom zabezpečiť spravodlivý, otvorený a na pravidlách založený svetový systém obchodu. Zároveň konštatuje, že v prípadoch narušenia globálnej hospodárskej súťaže musí EÚ v plnej miere využiť svoje nástroje na ochranu obchodu a vyvinúť nové nástroje na riešenie praktík tretích krajín, ktoré narúšajú trh;

13.

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojej práci s cieľom riešiť narušenie hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu spôsobené zahraničnými subvenciami. V tejto súvislosti VR očakáva uverejnenie bielej knihy Komisie o nástroji pre zahraničné subvencie. Pokrok v tejto oblasti je mimoriadne dôležitý na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre podniky EÚ v oblastiach, ako je verejné obstarávanie;

14.

konštatuje, že práve regióny a ich správne orgány čelia kríze v prvej línii a riešia jej dosah na zdravie a hospodárstvo. Domnieva sa preto, že EÚ musí pracovať na budovaní strategických zásob nevyhnutného vybavenia s cieľom pripraviť regióny na budúce pandémie. V tejto súvislosti víta koncepciu otvorenej strategickej autonómie, ktorú navrhla Komisia s cieľom diverzifikovať globálne dodávateľské reťazce, ako aj zabezpečiť návrat určitých oblastí výroby kritických materiálov;

15.

víta návrh nového VFR z 27. mája vrátane nového nariadenia REACT-EU a dočasné posilnenie nástroja Next Generation EU. V tejto súvislosti VR víta dodatočné finančné prostriedky pridelené na politiku súdržnosti, ktoré sa môžu použiť na boj proti hospodárskemu dosahu krízy, a to aj prostredníctvom miestneho čerpania investícií a likvidity do zasiahnutých MSP, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v najviac postihnutých odvetviach. Tým sa zabezpečí, že sa zachráni čo najviac podnikov a pracovných miest.

16.

víta zjednodušenie uplatňovania viacerých programov financovania z prostriedkov EÚ vrátane programu InvestEU vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19. Vyzýva však Európsku komisiu, aby pokračovala v systéme lepšieho prístupu k financovaniu v rámci celého radu programov aj po skončení pandémie s cieľom umožniť európskym MSP získať vďaka digitalizácii a technikám v oblasti dekarbonizácie príležitosti na zisk, a dosiahnuť tým udržateľný hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;

Využitie plného potenciálu obchodných dohôd – regionálne a podnikateľské hľadisko

17.

jednoznačne súhlasí s názorom Komisie, že obchodné dohody EÚ môžu byť pre podniky EÚ prospešné len vtedy, ak sú riadne informované o obsahu týchto dohôd a ak chápu, ako dané dohody fungujú v praxi; zdôrazňuje, že do úsilia o zlepšenie vykonávania dohôd o voľnom obchode je potrebné zapojiť regionálnych zástupcov; na tento účel zdôrazňuje význam vypracovania akčných plánov na vykonávanie dohôd o voľnom obchode, ktoré sú prispôsobené jednotlivým členským štátom, ich príslušným regiónom a regionálnym obchodným záujmom;

18.

so znepokojením konštatuje, že zložitosť pravidiel pôvodu a administratívnych foriem požadovaných obchodnými partnermi EÚ, pokiaľ ide o udeľovanie preferencií spoločnostiam EÚ, ako aj úsilie súvisiace s dokazovaním preferenčného pôvodu, sa zdá byť neprimerané pre MSP v EÚ, keďže nemajú rovnaké zdroje ako veľké spoločnosti;

19.

opakuje svoj dlhodobý postoj, že budúce obchodné dohody EÚ nesmú brániť žiadnej úrovni verejnej správy v poskytovaní, podporovaní alebo regulovaní verejných služieb, ani v rozširovaní škály služieb, ktoré ponúkajú občanom;

20.

pripomína, že veľká časť vývozu MSP sa uskutočňuje predovšetkým v rámci jednotného trhu (4), pričom len približne polovica MSP predáva svoj tovar mimo EÚ28 (5); okrem toho je vývozná činnosť MSP tiež vysoko koncentrovaná, keďže vývoz len šiestich členských štátov (6) tvorí viac ako dve tretiny celkového vývozu európskych MSP;

21.

zdôrazňuje, že podľa nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnili VR a Eurochambres, si účinné vykonávanie obchodu vyžaduje (7):

riešenie problému spočívajúceho v nedostatku znalostí týkajúcich sa dohôd o voľnom obchode EÚ poskytovaním praktických informácií o tom, ako môžu MSP využívať danú dohodu o voľnom obchode v praxi a prostredníctvom informačných aktivít s podnikateľskou komunitou na regionálnej a miestnej úrovni (odborná príprava, semináre, workshopy, putovné prezentácie atď.);

b)	zlepšenie používateľskej ústretovosti dostupných bezplatných nástrojov zameraných na podporu podnikov a MSP, ako aj informovanosti verejnosti o ich existencii;

c)	odstránenie zložitosti a nedostatočného súladu pravidiel pôvodu a colných režimov;

d)	urýchlené zavedenie bezplatnej online kalkulačky pravidiel pôvodu ako doplnkovej okamžitej podpory pre malé a stredné podniky EÚ pri zvládaní zložitého systému týchto pravidiel v obchodných dohodách EÚ;

22.

zastáva názor, že je potrebné urobiť viac pre šírenie informácií o fungovaní medzinárodného obchodu, najmä na úrovni členských štátov a ich miestnych a regionálnych samospráv, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože MSP poznajú a majú k nim blízko; uvedomuje si preto, že VR a Európskej komisii sa naskytuje možnosť systematickej spolupráce na šírení príslušných informácii a rozvoji relevantných interaktívnych nástrojov, ako je napríklad kalkulačka pravidiel pôvodu pre MSP;

23.

víta, že Komisia pokročila v práci na internetovom portáli, ktorý spojí dve databázy, a to databázu o prístupe na trh a poradenské centrum pre obchod (Trade Helpdesk);

24.

okrem toho víta existujúce nástroje, ktoré používa Európska komisia na podporu MSP v EÚ v ich úsilí o internacionalizáciu, aby boli konkurencieschopnejšie na celosvetovej úrovni, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa pri využívaní týchto nástrojov zaujal prístup zdola nahor;

25.

so znepokojením vníma otázky, ktoré podľa správy Komisie neboli s obchodnými partnermi zatiaľ vyriešené, najmä skutočnosť, že produkty EÚ naďalej čelia prekážkam v prístupe na mnoho trhov v partnerských krajinách; Vzájomné nebyrokratické uznávanie technických noriem by malo mať vysokú prioritu;

Zabezpečenie toho, aby hospodárska angažovanosť EÚ vo svete neviedla k nerovnosti medzi regiónmi EÚ

26.

zastáva názor, že napriek celkovému hospodárskemu rastu, ktorý stimulovali dohody o voľnom obchode, budú určité hospodárske odvetvia spolu s regiónmi, v ktorých sa tieto odvetvia nachádzajú, pravdepodobne znášať negatívne dôsledky;

27.

podporuje názor Komisie, že obchodné dohody EÚ ponúkajú veľký potenciál pre vývoz poľnohospodárskych výrobkov z EÚ, ale vyjadruje znepokojenie nad konštatovaním v návrhu predbežnej správy o posúdení vplyvu na udržateľnosť v súvislosti s obchodnou dohodou so združením Mercosur, podľa ktorého v prípade poľnohospodárstva a vidieckych oblastí v EÚ možno očakávať negatívne účinky. Z tohto dôvodu niektoré členské štáty odmietajú dohodu v súčasnej podobe. Zároveň výbor trvá na tom, aby sa dohoda so združením Mercosur posúdila z hľadiska cieľa znižovania emisií skleníkových plynov. V tejto súvislosti by ratifikácia dohody medzi EÚ a združením Mercosur mala byť podmienená prijatím opatrení, ktorými sa zvráti súčasná rekordná miera odlesňovania amazonského pralesa v Brazílii;

28.

zdôrazňuje, že podľa prieskumu, ktorý uskutočnil VR v spolupráci s Eurochambres o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, je význačným problémom regiónov pri nadobudnutí účinnosti obchodných dohôd EÚ zvýšený konkurenčný tlak zo strany zahraničných spoločností (8);

29.

poukazuje na štúdiu EPRS (9) založenú na analýze obchodných tokov v niektorých členských štátoch, podľa ktorej existuje kladný, úzky vzťah medzi vývoznou bilanciou regiónov a HDP a podľa ktorej je obchod vo veľkej miere sústredený len v zopár regiónoch jednotlivých členských štátov, ktoré boli predmetom analýzy;

30.

pripomína, že Komisia uznala územne nerovnomerný vplyv globalizácie vo svojom Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie a Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ, pričom zdôraznila, že prínosy plynúce z globalizácie sú rozložené veľmi široko, súvisiace náklady sa však často znášajú na miestnej úrovni;

31.

zdôrazňuje, že odstránenie uvedených nerovností si vyžaduje celoeurópsku reakciu, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho a na žiadny región nezabudne;

32.

je pevne presvedčený, že posúdenia územného vplyvu môžu byť účinným nástrojom na včasné zisťovanie a kvantifikáciu potenciálneho asymetrického dosahu obchodných dohôd na európske regióny, čo by dotknutým územiam umožnilo zaviesť správne verejné politiky na riešenie tohto vplyvu; považuje to za kľúčový prvok pri formulovaní spoľahlivých, transparentných a na dôkazoch založených obchodných politík;

33.

kladie osobitný dôraz na úlohu politiky súdržnosti pri zlepšovaní konkurencieschopnosti území EÚ prostredníctvom cielených investícií prispôsobených potrebám každého konkrétneho regiónu v kľúčových odvetviach, ako sú sieťové infraštruktúry, výskum a inovácie, MSP, opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, kvalitné pracovné miesta a sociálne začlenenie;

34.

pripomína v súvislosti s presvedčivými dôkazmi o regionálnych modeloch v medzinárodnom obchode, že ak EÚ chce zaviesť ďalšiu liberalizáciu obchodu, je nevyhnutné, aby každej dôležitej iniciatíve v tejto oblasti predchádzalo posúdenie vplyvu zamerané na možné účinky na celoštátnej a najmä nižšej ako celoštátnej úrovni;

35.

víta, že Komisia vo svojom Pláne obnovy pre Európu z mája 2020 navrhla posilniť svoje núdzové nástroje vrátane Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a zvýšiť ich flexibilitu, aby sa prostriedky mohli v prípade potreby poskytovať rýchlo a vo veľkom rozsahu. Očakáva, že Komisia rýchlo predloží svoj návrh a v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje (10), že predchádzajúci návrh o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na finančné obdobie 2021 – 2027 obsahoval pomerne vysoké prahové hodnoty oprávnenosti (najmenej 250 prepustených pracovníkov) (11) a nízky rozpočet v objeme približne 225 miliónov EUR ročne;

Obchodná politika ako kľúčový nástroj na posilnenie udržateľnosti

36.

je presvedčený, že obchodná politika zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby globalizácia mala pozitívne hospodárske, sociálne, územné a environmentálne účinky pre občanov a podniky v Európe a i mimo nej;

37.

pripomína, že podľa osobitného prieskumu Eurobarometra z roku 2019 (12) došlo k nárastu podielu respondentov, ktorí vyjadrili obavy týkajúce sa negatívneho vplyvu medzinárodného obchodu na životné prostredie, pričom rovnaký prieskum odhalil nárast počtu respondentov, ktorí sa domnievajú, že z medzinárodného obchodu nemajú prospech práve pre jeho vplyv na životné prostredie;

38.

pripomína, že zelená dohoda by mala spojiť obchodnú politiku s hospodárskou a regulačnou politikou a s politikou hospodárskej súťaže v komplexnom úsilí pomôcť životnému prostrediu a stanoviť ambiciózne environmentálne ciele pre priemysel ako celok;

39.

sa domnieva, že mechanizmus na riešenie úniku uhlíka by sa mohol použiť na dosiahnutie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže; konštatuje však, že toto opatrenie musí vyvážiť obavy týkajúce sa životného prostredia, obchodu a spravodlivosti, aby sa zabránilo uplatňovaniu protiopatrení na vývoz z krajín EÚ, čo by poškodzovalo priemysel EÚ;

40.

dôrazne podporuje 15-bodový akčný plán Komisie ako kľúčový nástroj na zvýšenie účinnosti kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré sú súčasťou všetkých moderných obchodných dohôd EÚ. Môže sa to však realizovať len pomocou vhodných doložiek, ktoré umožnia, aby požiadavky na udržateľnosť bolo možné presadiť, overiť a uplatniť ich sankčnú schopnosť;

41.

pokiaľ ide o otázku, či by porušenie ustanovení kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji malo mať určité obchodné (alebo s obchodom súvisiace) dôsledky, VR podporuje názor, že by sa tiež mali prijať sankčné mechanizmy pre prípad, že obchodní partneri budú zapojení do nekalej hospodárskej súťaže, napr. porušovaním základných noriem MOP alebo noriem v oblasti udržateľnosti;

42.

zdôrazňuje potrebu lepšieho vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ prostredníctvom mäkkých opatrení a lepším využívaním vlastných diplomatických zdrojov EÚ a členských štátov;

43.

okrem toho žiada, aby obchodné dohody EÚ obsahovali prísne pravidlá týkajúce sa nesprávnych alebo zneužívaných transferových cien a daňových únikov kótovaných spoločností;

44.

súhlasí s názorom, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji môžu prostredníctvom obchodu zlepšiť podmienky, pokiaľ ide o dôstojnú prácu, ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy, s cieľom dosiahnuť účinnú a udržateľnú politickú zmenu (13) v tretích krajinách; zároveň však konštatuje, že tieto otázky sú vo svojej podstate výsledkom demokratických procesov v rámci ústavného poriadku každej krajiny;

45.

v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie vymenovať hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorý bude podrobne monitorovať uplatňovanie opatrení na ochranu klímy, životného prostredia a práce zakotvených v obchodných dohodách EÚ, a je presvedčený, že tento úradník nadviaže spoľahlivé komunikačné vzťahy s občianskou spoločnosťou a miestnymi a regionálnymi samosprávami; vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že sa tomuto úradu vyčlenia dostatočné prostriedky, aby mohol plniť svoje ciele;

46.

v tejto súvislosti však odkazuje na štúdiu VR o demokratickom rozmere rokovaní EÚ o obchodných dohodách a úlohe a zodpovednosti občanov a miestnych a regionálnych samospráv. Zdôrazňuje sa v nej, že samotná dostupnosť informácií nepostačuje na zabezpečenie transparentného a participatívneho procesu a zvláštna pozornosť by sa tiež mala venovať mechanizmom na celoštátnej i miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť prístup k týmto informáciám. Miestne a regionálne samosprávy predovšetkým zdôrazňujú, že často chýbajú formálne mechanizmy na porovnanie s príslušnými vnútroštátnymi úrovňami v oblasti obchodnej politiky, čo sa ešte výraznejšie prejavuje na úrovni EÚ;

47.

zároveň sa domnieva, že obchodná politika EÚ by nemala ohroziť úsilie EÚ v oblasti rozvojovej pomoci v tretích krajinách, a žiada vyvážený prístup k voľnému obchodu, pokiaľ ide o zraniteľnejšie hospodárstva; pripomína význam voľného a spravodlivého obchodu, pričom zdôrazňuje potenciál znižovania chudoby prostredníctvom medziregionálnej a vnútroregionálnej hospodárskej integrácie. Požaduje väčšiu súdržnosť politík v medzinárodnom obchode a sektoroch rozvoja a berie na vedomie prechod EÚ od medzinárodnej rozvojovej pomoci na prístup založený na rovnocennejšom partnerstve;

Zmiernenie negatívneho vplyvu špecifického vývoja na konkrétne odvetvia a regióny

48.

vyzýva všetkých kľúčových inštitucionálnych aktérov, aby venovali osobitnú pozornosť existujúcim obchodným prepojeniam medzi regiónmi EÚ27 a Spojeným kráľovstvom, ktoré budú vo veľkej miere určujúce pre to, aký vplyv bude mať vystúpenie Spojeného kráľovstva na ich príslušné hospodárstva; musia sa navrhnúť vhodné opatrenia pre odvetvia a územia, ktoré by boli obzvlášť nepriaznivo ovplyvnené;

49.

víta odporúčania Európskej komisie Rade z 3. februára 2020 začať rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom; sa domnieva, že EK musí zabezpečiť, aby prerokovaná dohoda bránila záujmy EÚ;

50.

odvoláva sa na pozičný dokument delegácie Španielska predložený Výboru regiónov (14) a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozhodnutie Spojených štátov zaviesť dodatočné clá na európske výrobky vo výške 7,496 miliardy USD ako protiopatrenie na rozhodnutie EÚ a niektorých vlád členských štátov podporiť výrobcu lietadiel Airbus bude mať vplyv najmä na poľnohospodárske a agropotravinárske výrobky vyrábané v členských štátoch EÚ;

51.

zdôrazňuje, že clá na oceľ, ktoré uvalili USA, viedli k závažnému odkloneniu obchodu s výrobkami z ocele z tretích krajín, ktoré čoraz viac prenikajú na európsky trh. Účinnosť ochranných opatrení EÚ v oceliarskom odvetví by sa mala prehodnotiť vzhľadom na slabú konjunktúru oceliarskeho priemyslu, aby sa zabránilo ďalším škodám pre domáce oceliarske spoločnosti Predmetom tohto preskúmania by malo byť konkrétne zrušenie predchádzajúceho zvýšenia colných kvót;

Zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti EÚ v obchodnom systéme založenom na pravidlách

52.

pripomína, že sankcie EÚ uvalené na tretie krajiny z rôznych geopolitických dôvodov, ktoré nesúvisia s obchodom, viedli k protisankciám, ktoré neprimerane zasiahli niektoré regióny s obchodnými prepojeniami v uvedených tretích krajinách; zastáva názor, že treba zabezpečiť správnu rovnováhu medzi prijatím kompenzačných opatrení a zachovaním hospodárskej súťaže a že existujúce podporné programy EÚ by sa mali prehodnotiť s cieľom podporiť regióny, ktoré boli nepriaznivo zasiahnuté obchodnými vojnami;

53.

upozorňuje na nedávne výzvy na vytvorenie rozhodnejšej obchodnej politiky EÚ na ochranu technológií, spoločností a trhov pred nekalými obchodnými praktikami zvonku a zastáva názor, že EÚ potrebuje proaktívnejšiu obchodnú politiku, ktorá bude pripravená chrániť svoje spoločnosti prostredníctvom vhodných vyrovnávacích opatrení, ktoré by držali krok s najnovším vývojom v hodnotových reťazcoch a prostredníctvom záväzného právneho rámca pre obchodné konflikty; víta podporu multilateralizmu a viacerých návrhov na reformu WTO zo strany EÚ, ako aj proaktívny postoj Komisie k patovej situácii, pokiaľ ide o odvolací orgán WTO, t. j. dočasné opatrenia týkajúce sa odvolacieho konania s Kanadou a Nórskom;

54.

konštatuje, že podľa odôvodnených predpokladov sa síce žiadna krajina nebude môcť izolovať od globalizácie bez vzniku obrovských nákladov, no riziko kolapsu multilaterálneho systému obchodovania je skutočné, a preto musí EÚ uvažovať o pláne B;

55.

dôrazne podporuje návrh Komisie zmeniť nariadenie o presadzovaní s cieľom umožniť Komisii zaviesť protiopatrenia v situáciách, keď partner bráni tomu, aby spor dosiahol bod, v ktorom by mohlo byť takéto povolenie udelené;

56.

súhlasí s názorom, že EÚ musí prejsť do ofenzívy s cieľom zabezpečiť reciprocitu a bojovať proti protekcionizmu v prístupe na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách;

57.

vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v medziinštitucionálnych rokovaniach o revidovanom návrhu nástroja medzinárodného obstarávania (15), ktorý Komisia predložila v roku 2016.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2020/may/tradoc_158764.pdf

(2) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/november/tradoc_157516.pdf.

(3) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156487.pdf.

(4) EPRS, CETA implementation: SMEs and regions in focus, štúdia vypracovaná na žiadosť VR, 18. novembra 2019, dostupná na stránke http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_IDA(2019)644179.

(5) Rýchly prieskum Eurobarometra č. 421, Internationalisation of Small and Medium-sized Enterprises, október 2015.

(6) Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Holandsko a Spojené kráľovstvo.

(7) Prieskum VR a Eurochambres o vykonávaní dohôd o voľnom obchode – výzvy a príležitosti pre podniky a regióny, https://cor.europa.eu/en/events/Documents/ECON/Survey_Note_CoR-Eurochambres_Survey_15_November_2019.pdf.

(8) Prieskum Európskeho výboru regiónov a Eurochambres o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, august – október 2019.

(9) EPRS, Interactions between trade, investment and trends in EU industry: EU regions and international trade (Interakcie medzi obchodom, investíciami a trendmi v priemysle EÚ), štúdia vypracovaná na žiadosť VR, 27. októbra 2017, dostupná na tomto odkaze http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_STU(2017)608695.

(10) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilniť územnú odolnosť: pomôcť regiónom a mestám čeliť globalizácii (Ú. v. EÚ C 54, 13.2.2018, s. 32).

(11) Najmä s ohľadom na to, že v podobnom programe USA (Pomoc na prispôsobenie obchodu – Trade Adjustment Assistance/TAA) sa nestanovuje žiaden minimálny počet prepustených, ktorý treba dosiahnuť.

(12) https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/special/surveyky/2246.

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_19_6294.

(13) EP, Free trade or geo-economics? Trends in world trade (Voľný obchod alebo geo-ekonomika? Trendy vo svetovom obchode), Tematická sekcia pre vonkajšie vzťahy, Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky Únie, september 2019.

(14) Pozícia španielskej delegácie vo Výbore regiónov k vplyvu obchodných sporov a zavedeniu nových ciel na poľnohospodárske a agropotravinárske výrobky na regionálne a miestne hospodárstva v EÚ – https://cor.europa.eu/en/news/Pages/US-tariffs-on-EU-agri-food-products.aspx.

(15) https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2019/march/tradoc_157728.pdf.

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/28

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach

(2020/C 324/05)

Spravodajca:

Piotr CAŁBECKI (PL/EĽS), maršálek Kujavsko-pomoranského vojvodstva

Referenčné dokumenty:

SEC(2019) 438

SWD(2019) 439

SWD(2019) 440

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

A. Úvodné pripomienky

víta včasné uskutočnenie kontroly vhodnosti rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach v súlade s článkom 19 ods. 2 rámcovej smernice o vode, v ktorom sa stanovuje, že „Komisia prehodnotí túto smernicu najneskôr do 19 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti a navrhne všetky potrebné zmeny“.

Konštatuje, že voda je najdôležitejším spoločným statkom a obmedzeným zdrojom, ktorý je potrebné chrániť a využívať udržateľným spôsobom, tak z hľadiska kvality, ako aj kvantity. Jeho ochrana a hospodárenie s ním presahuje regionálne a štátne hranice, keďže 60 % povodí v EÚ presahuje územie jedného členského štátu.

Poukazuje na to, že odvetvia v EÚ závislé od vody vyprodukujú ročne 3,4 bilióna EUR, čo predstavuje 26 % ročnej hrubej pridanej hodnoty vyprodukovanej v EÚ a zamestnávajú približne 44 miliónov ľudí. Zároveň so znepokojením konštatuje, že len 40 % povrchových vôd v Európe je podľa odhadov v dobrom ekologickom stave a len 38 % v dobrom chemickom stave (1).

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 vyzýva na lepšiu sterilizáciu odpadovej vody, intenzívnejší výskum v oblasti lepšieho uchovávania odpadovej vody (splašky a odpadová voda z domácností) a väčšieho nasadenia riešení blízkych prírode s cieľom odstrániť akékoľvek epidemiologické ohrozenia kvality vody.

Zdôrazňuje, že voda je základným prvkom životného prostredia a ľudskej existencie. Miestne a regionálne samosprávy v členských štátoch zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní a preventívnych a nápravných opatreniach na dosiahnutie a zaručenie vysokej kvality vody. Mestá a regióny sú priekopníkmi v zabezpečovaní všeobecného prístupu k vode a hygienickým zariadeniam ako základného práva. Treba odstrániť nedostatok odborných znalostí, nadmernú byrokratizáciu a nedostatok viacúrovňového prístupu, ktoré majú negatívny vplyv na účinnosť a dokážu znemožniť využite osvedčených prístupov na miestnej a regionálnej úrovni.

Poukazuje na význam vody pre európskych občanov, ktorí sa rozhodli, že jednou z prvých európskych iniciatív občanov (ECI) upozornia na svoje obavy týkajúce sa vodohospodárskej politiky EÚ. Táto kontrola vhodnosti nadväzuje aj na záväzky Komisie v reakcii na európsku iniciatívu občanov Right2Water (2) na podporu prístupu k vode a hygienickým zariadeniam.

B. Závery z kontroly vhodnosti

Berie na vedomie záver z kontroly vhodnosti, že smernice sú vo veľkej miere vhodné na daný účel s určitým priestorom na zlepšenie. Smernice zabezpečili vyššiu úroveň ochrany vodných útvarov a riadenia povodňových rizík. Skutočnosť, že ciele rámcovej smernice o vode ešte neboli dosiahnuté v plnom rozsahu, je vo veľkej miere spôsobená nedostatočným financovaním, pomalým vykonávaním a nedostatočnou integráciou environmentálnych cieľov do odvetvových politík, a nie nejakým nedostatkom v právnom predpise.

Kontrolou vhodnosti boli chemické látky identifikované ako oblasť, v ktorej je priestor na zlepšenie a dosiahnutie lepších výsledkov. Hoci sú niektoré dôkazy, že vďaka rámcovej smernici o vode, smernici o environmentálnych normách kvality a smernici o podzemných vodách došlo k obmedzeniu chemického znečistenia vôd EÚ, v analýze sa poukazuje na tri oblasti, v ktorých súčasný legislatívny rámec nie je optimálny: národné rozdiely (variabilita v prehľadoch miestnych znečisťujúcich látok) a limitné hodnoty, ktoré sa nesmú prekročiť, prehľad prioritných látok (zdĺhavý proces); a skutočnosť, že podľa smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o podzemných vodách sa riziko pre ľudí a životné prostredie posudzuje najmä na základe jednoduchých látok bez zohľadnenia kombinovaných účinkov zmesí, takže sa nevyhnutne berie do úvahy len malá časť látok prítomných v životnom prostredí.

Poukazuje na to, že kvalita zdrojov pitnej vody je naďalej ohrozená, a preto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že kontrola vhodnosti nie je zameraná na fungovanie a vykonávanie článku 7 rámcovej smernice o vode, pokiaľ ide o nezhoršovanie kvality vodných útvarov využívaných na odber pitnej vody a znižovanie miery úpravy potrebnej na výrobu pitnej vody. Prevádzkovatelia pitnej vody by mali mať možnosť spoľahnúť sa na vysoko kvalitné vodné zdroje, aby sa znížili náklady na úpravy; vyzýva Komisiu a spoluzákonodarcov, aby zabezpečili vysokú úroveň kvality a bezpečnosti a súdržnosť politík, pokiaľ ide o prepracované znenie smernice o pitnej vode vrátane jej ustanovení o prístupe k vode (3).

10.

Vyjadruje sklamanie nad tým, že v kontrole vhodnosti chýba podrobnejšia analýza vplyvu rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci týkajúcej sa rieky Vezera (4). Uplatňovanie ustanovení o zhoršení a zlepšení podľa článku 4 ods. 1 a ustanovení o výnimkách podľa článku 4 ods. 4 až 7 rámcovej smernice o vode spôsobuje, že prevádzkovatelia a príslušné orgány nemajú právnu istotu. Predovšetkým sa musí podrobnejšie preskúmať, ako to bude vplývať na opatrenia na ochranu životného prostredia (napr. čistiarne odpadových vôd) alebo opatrenia proti zmene klímy a opatrenia prispievajúce k hospodáreniu s energiou a zdrojmi.

11.

Poukazuje na to, že vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti viac ako polovica všetkých európskych vodných útvarov podlieha výnimkám, sú výzvy týkajúce sa dosiahnutia úspešných výsledkov do roku 2027 mierne povedané podstatné a nie je pravdepodobné, že sa do roku 2027dosiahnu. Zdôrazňuje preto, že sa bude musieť výrazne zvýšiť úsilie a zdroje a zlepšiť vykonávanie a presadzovanie rámcovej smernice o vode a zdôrazňuje, že aj po roku 2027 musí pokračovať ochrana vôd podľa rámcovej smernice o vode.

12.

Vyzýva Komisiu, aby hodnotenie doplnila o skúsenosti členských štátov, ktoré rámcovú smernicu o vode uplatňujú v súlade so zásadami vyplývajúcimi z rozsudku vo veci týkajúcej sa rieky Vezera. Je poľutovaniahodné, že viaceré krajiny smernicu náležite netransponovali, ale nie je to dôvod ignorovať právne problémy, ktoré vznikajú tam, kde to tak je.

C. Súlad politík: rámcová smernica o vode a iné právne predpisy EÚ

13.

Naliehavo žiada o menej uzavreté zmýšľanie o vode, ako aj o väčší súlad a väčšiu koordináciu všetkých vzájomne súvisiacich právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o obavy týkajúce sa zmeny klímy, obehového hospodárstva a nových znečisťujúcich látok. Vodné hospodárstvo odolné voči zmene klímy by sa malo začleniť do všetkých politík EÚ a jasný a ambiciózny cieľ stanovený v rámcovej smernici o vode do opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

14.

Poukazuje na prepojenie medzi rámcovou smernicou o vode a smernicou o povodniach s ostatnými politikami, pri ktorých miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu, napríklad: územné plánovanie, poľnohospodárstvo, výroba energie, najmä vodnej energie (a dodávky energie), využívanie tepelnej výmeny vody na vykurovanie a chladenie, vodná doprava, zdravie obyvateľstva, cestovný ruch, vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice o dusičnanoch atď.

15.

V tejto súvislosti víta paralelné hodnotenie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, ktoré je ústredným pilierom služieb čistenia odpadových vôd v Európe, s podobnými výsledkami, aké priniesla kontrola vhodnosti, t. j. že je potrebné účinné a efektívne vykonávanie platných právnych nástrojov, ktoré by viedlo k významným spoločenským a environmentálnym prínosom. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v hodnotení sa neanalyzovala účinnosť tejto smernice, pokiaľ ide o vypúšťanie priemyselných odpadových vôd do kanalizácie a čistiarní komunálnych odpadových vôd. Rovnako vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba právna analýza otázky, ako na najúčinnejšie čistiarne odpadových vôd vplýva nedostatočný súlad medzi článkom 4 rámcovej smernice o vode a článkami 10, 7 a 2 ods. 9 smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

16.

Okrem toho zdôrazňuje rozdiely v prístupoch členských štátov týkajúcich sa fosforu a eutrofizácie a navrhuje zabezpečiť väčší súlad medzi smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd a rámcovou smernicou o vode.

17.

Domnieva sa, že je nevyhnutné, aby Európska komisia pokračovala v presadzovaní právnych záväzkov týkajúcich sa hlavných tlakov na vodné prostredie, napríklad tých, ktoré vyplývajú zo smernice o dusičnanoch a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať novým škodlivým stopovým prvkom vrátane mikroplastov a liečiv, keďže súčasné technológie používané v čistiarňach odpadových vôd nie sú schopné úplne odstrániť znečisťujúce mikrolátky.

18.

Zdôrazňuje, že intenzívne poľnohospodárstvo spôsobuje jeden z najvýraznejších tlakov na povrchové a podzemné vody vrátane odberu a znečistenia pesticídmi, hnojivami a farmaceutickými rezíduami z antibiotík hospodárskych zvierat. Budúca spoločná poľnohospodárska politika musí v plnej miere zohľadňovať vplyv poľnohospodárskej činnosti na vodu a podporovať prechod na postupy, ktoré sú šetrnejšie k vode. K riešeniam môžu patriť návrhy na rozšírenie environmentálnej podmienenosti pre prístup k platbám na všetky ustanovenia rámcovej smernice o vode, podpora ekologickejšieho poľnohospodárstva prostredníctvom ekologických režimov, ako aj podpora dialógu a výmeny osvedčených postupov, na ktorých sa aktívne podieľajú vodohospodárski prevádzkovatelia, príslušné mimovládne organizácie a poľnohospodári.

19.

Pripomína, že voda je hlavným faktorom dobrého fungovania biosféry, bioproduktivity a absorpčnej kapacity a že ovplyvňuje činnosti mnohých rôznych odvetví ekonomiky, najmä poľnohospodárstva, energetiky a priemyslu, a zároveň tieto činnosti ovplyvňujú vodu. Prebiehajúce alebo nadchádzajúce rokovania v rámci súčasného legislatívneho cyklu sú veľkou príležitosťou ako zabezpečiť, aby sa vodné zdroje a hlavné ciele rámcovej smernice o vode začlenili do politík, ktoré sa týkajú ostatných odvetví. Zdôrazňuje, že európska zelená dohoda stanovuje ambiciózne ciele na zníženie využívania zdrojov, znečistenia a toxicity. Stratégie, ako napríklad „nový akčný plán pre obehové hospodárstvo“, „akčný plán nulového znečistenia“, „nová stratégia v oblasti biodiverzity“ alebo stratégia „z farmy na stôl“ by preto mali jasne zahŕňať ciele rámcovej smernice o vode v záujme plnej súdržnosti politík.

20.

Zdôrazňuje potenciál využívania regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie s cieľom znížiť nedostatok vody, podporiť adaptáciu na zmenu klímy a podporiť obehové hospodárstvo. V tejto súvislosti víta prijatie nariadenia o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody Radou a Európskym parlamentom a opakuje svoj postoj k opätovnému využívaniu vody, ako sa uvádza v príslušnom stanovisku (5).

21.

Vyzýva Komisiu, aby zaviedla plne funkčný monitorovací systém na pravidelný zber aktualizovaných údajov o meraní zvyškov pesticídov v životnom prostredí (najmä v pôde a vode), ktorý by mohol byť založený na úspešných skúsenostiach s prieskumom využívania pôdy a krajinnej pokrývky (LUCAS – Land Use/Cover Area frame Survey).

22.

Víta rozhodnutie Komisie z 13. januára 2020 zakázať thiacloprid, neonikotinoidný pesticíd, ktorý vyvoláva obavy o životné prostredie, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na podzemnú vodu, a ktorý Európsky úrad pre bezpečnosť potravín považuje za nebezpečný pre ľudské zdravie. Rovnako požaduje zákaz glyfozátu a takú SPP, ktorá by viedla k ukončeniu používania pesticídov.

D. Ďalšie kroky na dosiahnutie dobrého stavu vodných útvarov v EÚ

23.

Dôrazne poukazuje na to, že rámcová smernica o vode sa stala míľnikom v úsilí o zlepšovanie vodných zdrojov v Európe a referenčným predpisom pre ostatné kontinenty. Vzhľadom na nové výzvy (napr. zmena klímy, mikroplasty, liečivá, chemické látky, antibiotiká atď.) a nové riešenia (nové technológie a metodiky) za posledných 20 rokov a so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja a európsku zelenú dohodu je však naliehavo potrebné rámcovú smernicu o vode zmodernizovať.

24.

V tejto súvislosti vyzýva na zmenu paradigmy tak, aby sa na biosféru nazeralo evolučným spôsobom (zvyšovanie informovanosti ľudí o tom, že biosféra sa neustále mení) a ekosystematickejšie (vrátane udržateľnosti záchytných plôch a dekarbonizácie), ako aj na podporu lepšieho pochopenia ekologických procesov vrátane kolobehov vody, uhlíka, dusíka a fosforu.

25.

Poukazuje na to, že v súvislosti s novou paradigmou by sa každé záchytné územie malo považovať za jedinečný „platónsky superorganizmus“, pri ktorom kombinácia geomorfológie, klímy, ekosystémov (zmenených ľudskou činnosťou a zvyšných prirodzených) a rôznych foriem ľudskej činnosti ovplyvňuje kolobeh vody a ekologický stav. Malo by sa to zvážiť nielen z hľadiska bezpečnosti a perspektívy zdrojov, ale predovšetkým ako spôsob zabezpečenia udržateľnej budúcnosti, zdravia a dobrej kvality života pre všetkých.

26.

Želá si, aby závery kontroly vhodnosti urýchlili vývoj transdisciplinárnej, integrujúcej paradigmy a súvisiacich inovačných riešení na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy v rámci európskej zelenej dohody. Považuje za nevyhnutné zachovať a obnoviť biodiverzitu v riekach a ich ústiach, v jazerách a mokradiach, ako aj predchádzať akýmkoľvek škodám spôsobeným povodňami a minimalizovať ich.

27.

Žiada, aby sa rozpracoval nový holistický rozmer rámcovej smernice o vode, ktorým sa predchádzanie povodniam spojí s riadením predchádzania suchám a opatreniami na zlepšenie potenciálu udržateľnosti záchytného územia (z ekologicko-hydrologického hľadiska pôjde o päť prvkov: voda, biodiverzita, odolnosť voči zmene klímy, ekosystémové služby pre spoločnosť a iné vplyvy, konkrétne kultúra a vzdelávanie).

28.

Zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať a zaviesť najlepšie postupy riadenia a inovačné technológie na zníženie znečistenia stopovými prvkami, vrátane chemických ochranných látok, antibiotík, mikroplastov, a inými nebezpečnými látkami. Zdôrazňuje, že znečistenie je potrebné riešiť pri zdroji komplexným prístupom založenom na informovaných a participatívnych procesoch so zapojením občanov, v ktorých zohrávajú úlohu všetci aktéri a uprednostňujú sa najspravodlivejšie a nákladovo najefektívnejšie riešenia. Riešenia sa musia prispôsobiť miestnym podmienkam, musia riešiť dôsledky neuplatňovania a musí sa nimi reagovať na presne zistené potreby a dlhodobé aspekty namiesto spoliehania na „jednoduché technologické riešenia“, ako sa zdôrazňuje v kontrole vhodnosti vykonanej Európskou komisiou.

29.

Vyzýva na ďalší výskum a inováciu v oblasti diverzifikácie zdrojov vody s cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok vody, najmä pre európske mestá, ktoré priťahujú čoraz väčší počet obyvateľov a regióny, ktoré sú čoraz viac postihnuté dlhými obdobiami sucha.

30.

Navrhuje urýchlené zavedenie inovačných nástrojov na dosiahnutie dobrého ekologického stavu európskych záchytných území, ako sú ekologicko-hydrologické riešenia blízke prírode; pozri správu UNESCO o vývoji svetových vodných zdrojov (UN World Water Development Report, Nature-based Solutions for Water). Poukazuje na to, že tieto riešenia zvyšujú účinnosť hydrotechnickej infraštruktúry, najmä v poľnohospodárskej a mestskej krajine, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a zvyšujú viacrozmerný potenciál udržateľnosti záchytných území (voda, biodiverzita, ekosystémové služby pre spoločnosť, odolnosť voči klimatickým zmenám, kultúra a vzdelávanie) (6). Zároveň podporujú holistický prístup presadzovaním medzidisciplinárnej vedy a vzdelávania v oblasti udržateľnosti.

31.

Upozorňuje na malé a stredné čistiarne odpadových vôd, ktoré majú trvalý problém s pravidelným poklesom účinnosti, a odporúča, aby sa na dosiahnutie dobrého ekologického stavu sladkovodných ekosystémov používali ekologicko-hydrologické riešenia blízke prírode – sekvenčné sedimentačno-biofiltračné systémy, a tak sa obmedzili zmeny objemu znečisťujúcich látok v odtoku.

32.

Zdôrazňuje, že podľa najnovšej správy UNESCO o vývoji svetových vodných zdrojov sa ekologicko-hydrologické riešenia blízke prírode používajú len pri 5 % investícií súvisiacich s vodohospodárstvom, hoci by to malo byť viac. Plošné znečistenie a zrážková voda odvádzaná z urbánnych oblastí predstavuje takmer 50 % celkového znečistenia (plošné znečistenie z poľnohospodárskej, krajinnej a urbánnej zrážkovej vody, ako aj zrážkovej vody z dopravnej infraštruktúry a zaťaženie fosforom a dusíkom z plošného znečistenia, napr. v Baltskom mori). Takéto znečistenie sa najúčinnejšie zmierňuje ekologicko-hydrologickými riešeniami blízkymi prírode. To znamená, že tieto riešenia sa musia uplatňovať 10-krát častejšie ako teraz, aby sa zmiernil vplyv znečistenia, a to najmä riešenia blízke prírode, ktoré sa uplatňujú v rámci ekologicko-hydrologických zásad.

33.

Zdôrazňuje, že so zvyšujúcim sa vplyvom zmeny klímy by sa smernica o povodniach mala spojiť s rámcovou smernicou o vode, aby sa zlepšilo dopĺňanie podzemných vôd, zlepšila zadržiavacia schopnosť riečnych údolí zadržiavaním vody na záplavových územiach a v polderoch a obnova hladiny vody v okolitých jazerách a mokradiach. Zdôrazňuje, že zlepšenie zadržiavacej schopnosti záchytného územia je kľúčové, keďže voda stimuláciou biologickej produktivity zvyšuje akumuláciu uhlíka a obeh živín, a tak zabraňuje úniku živín do vody a atmosféry a zabraňuje eutrofizácii a šíreniu toxických rias.

34.

Zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika, smernica o dusičnanoch a nariadenie o prípravkoch na ochranu rastlín by sa mali zosúladiť s rámcovou smernicou o vode, aby sa znížilo plošné znečistenie (dusíkom a fosforom), z ktorého v poslednom čase pochádza 20 až 50 % živín splavených do jazier, vodných nádrží a príbrežných zón. V regiónoch, kde sa sústredil priemyselný chov hospodárskych zvierat, sa tento cieľ zdá byť ťažko dosiahnuteľný, ak sa SPP a národné politiky nebudú snažiť– v súlade s cieľmi zelenej dohody, stratégie v oblasti biodiverzity a stratégie „z farmy na stôl“ – výrazne znížiť tento spôsob chovu. Prispelo by k tomu aj vybudovanie veľmi účinných ekotónov medzi pevninou a vodnou plochou pozostávajúcich z denitrifikačných a geochemických prekážok. Zdôrazňuje, že zväčšením komplexnosti poľnohospodárskej krajiny (ekotóny medzi pevninou a vodnou plochou, stromoradia a ochranné pásy) sa zmenšuje strata vody z pôdy v dôsledku silných vetrov, ale zároveň sa zabraňuje strate organickej hmoty a uhlíka z pôdy. Takéto metódy (ekotóny, stromoradia a ochranné pásy), ako aj iné opatrenia na zlepšenie zadržiavania vody v krajine, by sa preto mali začleniť do stratégie pre biohospodárstvo. Mohlo by sa tým výrazne zvýšiť zachytávanie a ukladanie uhlíka, čo je jednou z priorít zelenej dohody.

35.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že zrážková voda môže v mestských oblastiach spôsobiť 10 až 20 % znečistenia živinami v záchytnom území, účinné zmiernenie tohto vplyvu sa najmä v nových obytných zónach môže dosiahnuť nízkonákladovými zdokonalenými ekologicko-hydrologickými riešeniami blízkymi prírode, ako sú sekvenčné sedimentačno-biofiltračné systémy a hybridné systémy, ktoré spájajú tradičnú hydrotechnickú infraštruktúru s takýmito riešeniami. Tieto riešenia by sa mali uplatňovať súčasne s opatreniami na prispôsobenie zástavby zmenám klímy. Ak je to možné, mali by sa tieto riešenia použiť aj v jestvujúcej zástavbe.

36.

Pripomína, že VR vo svojom stanovisku k reforme SPP navrhuje zahrnúť do budúcej SPP päť kvantifikovateľných environmentálnych cieľov (do roku 2027) vrátane záruky, že 100 % povrchových a podzemných vôd bez akýchkoľvek výnimiek bude v súlade s ustanoveniami smernice o dusičnanoch.

37.

Poukazuje na to, že časový rámec vykonávania opatrení zahrnutých v príslušných plánoch správy povodí je príliš krátky, pretože environmentálna reakcia môže trvať oveľa dlhšie, ako je ich šesťročný cyklus. Navrhuje preto, aby sa do roku 2039 plánovacie obdobie predĺžilo najmenej o dve ďalšie obdobia a aby miestne a regionálne samosprávy pripravili inovatívne dlhodobé projekty (7).

38.

Domnieva sa, že plánom v oblasti povodí a národným plánom v niektorých členských štátoch často chýbajú riešenia pre sídla s nízkym rizikom povodní, pričom akákoľvek výstavba vrátane rekonštrukcií v prospech protipovodňovej ochrany nie je možná. Komisia a jej agentúry by v tejto súvislosti mali viac podporovať členské štáty pri hľadaní uskutočniteľných riešení.

39.

Zdôrazňuje potrebu väčšieho súladu medzi rámcovou smernicou o vode, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (8), ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov v súlade s environmentálnymi cieľmi EÚ a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (9) o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), aby sa zintenzívnilo monitorovacie úsilie a následne určili tie najlepšie opatrenia. Nebezpečné chemické látky sa musia zadržať pri zdroji a výrobcovia chemických látok uvádzaných na trh musia prevziať väčšiu zodpovednosť.

40.

Vyzýva, aby sa preskúmalo využívanie vodných útvarov pri vykonávaní zelenej dohody, najmä potenciál fariem na riasy ako prírodných prostriedkov na zachytávanie uhlíka a ako uhlíkovo neutrálneho zdroja energie a krmiva pre hospodárske zvieratá.

41.

Domnieva sa, že vykonávanie Agendy 2030 a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja by malo byť integrálnou súčasťou revidovanej rámcovej smernice o vode.

42.

Vyzýva Európsku komisiu, aby rámcovú smernicu o vode lepšie prepojila s miestnymi a regionálnymi územnými charakteristikami. Vzhľadom na relatívnu nestabilitu miestneho a regionálneho kopcovitého a horského územia v dôsledku klimatických podmienok a vzhľadom na častejšiu dočasnú povahu riek, najmä riek na Apeninskom polostrove, odkaz na podmienky určené pre tento druh vodného útvaru nezodpovedá primerane cieľom (nezodpovedajú im pravdepodobne ani stanovené metodiky monitorovania). Výsledkom je klasifikácia, v ktorej sa podceňuje ich kvalita aj v prípade, že nie sú pod antropickým tlakom, čo je kritický stav, ktorý zhoršuje zmena klímy.

43.

Vyzýva Komisiu, aby pomohla zvýšiť realizačný potenciál v mestách a regiónoch v celej EÚ rozšírením existujúcich platforiem na výmenu osvedčených postupov a know-how, a taktiež poskytla finančné nástroje na podporu transferu inovatívnych postupov a systémových riešení medzi regiónmi.

44.

Domnieva sa, že vzhľadom na kultúrny, historický a sociálny význam vodných útvarov by sa rámcová smernica o vode s jej komplexným rozsahom pôsobnosti mala použiť na podporu interdisciplinárnej spolupráce a transparentnosti a na posilnenie postavenia občanov ako „zainteresovaných strán“ tak, aby mohli vyjadrovať svoje názory a zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch vrátane hospodárskych aspektov zahŕňajúcich všetky environmentálne služby, nielen služby súvisiace s dodávkou vody a čistením odpadových vôd.

45.

V tejto súvislosti žiada, aby sa v súlade s dobrou správou vecí verejných vypracovala metodika pravidelného dialógu medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, subjektmi s rozhodovacou právomocou, spoločenskými organizáciami a vedcami („občianska veda“) s cieľom zväčšiť ich angažovanosť pri rozvoji a uplatňovaní inovačných riešení.

46.

Nabáda štátne, regionálne a miestne orgány, ktoré prevádzkujú vodohospodárske zariadenia vo verejnom vlastníctve, aby sa zapojili do iniciatívy Water Erasmus, a umožnili tak technickému personálu navštíviť partnerov v iných členských štátoch a poučiť sa z ich vodohospodárskych postupov. Takéto výmeny a ďalšie iniciatívy, ako sú technické pracovné stretnutia, by sa mali rozšíriť, pretože poskytujú príležitosť na zvyšovanie informovanosti, podporu dialógu, oboznamovanie s riešeniami a budovanie kapacít.

47.

Vyzýva Komisiu, aby použila všetky nástroje na zabránenie akémukoľvek plytvaniu vodnými zdrojmi a na riadne udržiavanie zariadení usmerňujúcich prúdenie vôd.

48.

Vyzýva Komisiu, aby lepšie vykonávala politiky stanovovania cien vody v súlade so zásadou úhrady nákladov zakotvenou v článku 9 rámcovej smernice o vode, aby domácnosti, poľnohospodárstvo a priemysel označovala za „užívateľov vody“ a aby odporučila používanie cenových opatrení na podporu zachovania zdrojov, ako sú napríklad letné sadzby alebo sadzby za bloky spotrebovaného objemu vody. Okrem toho by sa zásada „znečisťovateľ platí“ mala v plnej miere uplatňovať prostredníctvom udržateľných finančných nástrojov, ako je rozšírená zodpovednosť výrobcu. Okrem toho by sa zásada „znečisťovateľ platí“ mala v plnej miere uplatňovať prostredníctvom udržateľných finančných nástrojov, ako je rozšírená zodpovednosť výrobcu.

49.

Zdôrazňuje, že zmenšujúce sa globálne vodné zdroje vytvárajú rozdiely v celosvetovom meradle, čo môže spôsobiť regionálny a globálny konflikt. Aby sa tomu zabránilo, je veľmi dôležité podeliť sa o nové paradigmy, nové metodiky a nové systémové riešenia na celom svete, najmä v oblastiach, v ktorých sú vodné zdroje obmedzené, ako je Afrika a Blízky východ. Navrhuje, aby Komisia preskúmala potenciál spolupráce s predstaviteľmi medzivládneho hydrologického programu UNESCO s cieľom posilniť vedúcu úlohu Európy pri dosahovaní globálnej udržateľnosti vodného hospodárstva.

50.

Vyzýva na presadzovanie ochrany vodných zdrojov aj v kandidátskych a pristupujúcich krajinách EÚ.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Správa EEA č. 7/2018, s. 6.

(2) https://europa.eu/citizens-initiative/water-and-sanitation-are-human-right-water-public-good-not-commodity_en.

(3) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) [COM/2017/0753 final – 2017/0332(COD)].

(4) Tlačová správa ESD https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2015-07/cp150074sk.pdf.

Úplné znenie rozsudku ESD http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=165446&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part.

(5) Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody“ (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 353).

(6) Ecohydrology as an integrative science from molecular to basin scale: historical evolution, advancements and implementation activities.

Zalewski, M.: Ecohydrology and Hydrologic Engineering: Regulation of Hydrology-Biota Interactions for Sustainability.

(7) Jedným z príkladov je znovuzavedenie lososa do Rýna, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia z tejto rieky postupne vytratil. Komisia pre plavbu na Rýne začala vykonávať praktické opatrenia už v roku 1991, ale úspešné výsledky boli viditeľné až o 20 rokov neskôr.

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/35

Výhľadové stanovisko Výboru regiónov – Budúcnosť politiky EÚ pre čisté ovzdušie v rámci cieľa nulového znečistenia

(2020/C 324/06)

Spravodajca:	János Ádám KARÁCSONY (HU/EĽS) poslanec zastupiteľstva obce Tahitótfalu
Referenčný dokument:	výhľadové stanovisko

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

víta európsku zelenú dohodu (1), ktorú navrhla nová Európska komisia, cieľ nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok – jednu z troch priorít, ktoré spomenul nový komisár pre životné prostredie – a predovšetkým akčný plán na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, ktorý sa má prijať v roku 2021;

konštatuje, že sa v EÚ zvyšuje verejná podpora ambicióznych opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia, ako sa uvádza v osobitnom prieskume Eurobarometra z roku 2019 o postojoch ku kvalite ovzdušia. Rastúce obavy zo znečistenia ovzdušia v kontexte intenzívneho angažovania sa mladých ľudí v prospech životného prostredia je východiskovým bodom pre ambiciózne opatrenia v tejto oblasti;

konštatuje, že znečistenie ovzdušia je naďalej najväčším environmentálnym zdravotným rizikom v EÚ, ktoré je zodpovedné za takmer 500 000 predčasných úmrtí ročne (desaťnásobok počtu dopravných nehôd). Znečistenie ovzdušia sa spája s respiračnými a kardiovaskulárnymi ochoreniami, mŕtvicami a rakovinou. Má tiež značné nepriaznivé účinky na klímu, ekosystémy, zastavané prostredie – vrátane kultúrneho dedičstva – a hospodárstvo;

poukazuje na to, že je dôležité zahrnúť skúsenosti získané z pandémie ochorenia COVID-19 do budúcich politík. Na jednej strane existuje možné prepojenie medzi znečistením ovzdušia a závažnosťou následkov infekcie ochorením COVID-19 (2), a preto musí boj proti znečisteniu ovzdušia patriť medzi hlavné priority plánu obnovy EÚ. Na druhej strane, výrazné utlmenie premávky, priemyselnej výroby a iných činností počas zákazu vychádzania viedlo k výraznému zníženiu hluku a znečistenia ovzdušia. Občania si mohli jasnejšie uvedomiť, že zdravšie životné prostredie, menší objem dopravy, otvorenejšie verejné priestranstvá a riešenia blízke prírode sú pre ich dobré životné podmienky nevyhnutné. Táto historická príležitosť vybudovať niečo lepšie má výraznú podporu;

konštatuje, že kvalita ovzdušia v Európe sa v posledných rokoch postupne zlepšovala, ale mnohé členské štáty neplnia súčasné normy, pričom viac ako polovica z nich v súčasnosti podlieha postupom v prípade nesplnenia povinnosti. Zároveň konštatuje, že úrovne jemných tuhých častíc (PM2,5), ktoré sú pre ľudskú dýchaciu sústavu jednou z najnebezpečnejších foriem znečistenia, v Európe výraznejšie neklesli;

oceňuje úsilie, ktoré členské štáty, európske inštitúcie a medzinárodné organizácie vynaložili na posúdenie a riešenie znečistenia ovzdušia (3);

opätovne požaduje integrovaný prístup, ambicióznu európsku politiku obmedzovania emisií pri zdroji a prepojenie politiky obmedzovania emisií s politikou obmedzovania imisií, pokiaľ ide o ciele i harmonogramy (4). Žiada, by sa zohľadnili závery konzultácie regionálnych centier VR (5), ktorá sa zamerala na vykonávanie smernice EÚ o kvalite ovzdušia a smernice o národných emisných stropoch (smernica o NEC), ako aj závery stanoviska na tému Príprava 8. environmentálneho akčného programu (EAP) (6);

pripomína, že miestne a regionálne samosprávy majú v tejto oblasti osobitnú zodpovednosť za budúce generácie, ako aj súčasníkov, najmä zraniteľnejšie skupiny, a na základe skúseností získaných počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je presvedčený, že zmena je možná. Preto predkladá nasledujúce odporúčania;

Možné nové iniciatívy

Legislatívne opatrenia

berie na vedomie zistenie kontroly vhodnosti, že smernice o kvalite okolitého ovzdušia sú čiastočne účinné pri zlepšovaní kvality ovzdušia, ale že stále existuje priestor na zlepšenie. VR odporúča, aby sa počas takejto revízie brali do úvahy možné ultrajemné častice a sadze („čierny uhlík“), v oboch prípadoch látky so zvýšenými nepriaznivými účinkami na zdravie, a to na základe odporúčaní WHO. Aj pokiaľ ide o účinky na zdravie, dôraz by sa mal presunúť z posudzovania kvality ovzdušia na meranie vystavenia ľudí znečisteniu ovzdušia. Očakáva, že príslušné legislatívne návrhy budú predložené vo vhodnom čase a v prípade potreby k týmto postupom prispeje návrhmi z miestneho a regionálneho hľadiska;

10.

súhlasí s tým, že súčasné pravidlá monitorovania poskytujú dobrý základ pre získavanie porovnateľných, spoľahlivých údajov o meraní kvality ovzdušia. Systémy monitorovania, ktoré koncipovali jednotlivé členské štáty, by sa však mali ďalej harmonizovať. VR odporúča, aby sa miestne a regionálne samosprávy užšie zapojili do určovania polohy konkrétnych miest merania;

11.

berie na vedomie, ako uviedol Európsky dvor audítorov, že normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia boli stanovené pred takmer 20 rokmi a že niektoré z nich sú oveľa slabšie ako usmernenia WHO a úroveň odporúčaná na základe najnovších vedeckých dôkazov o vplyve na ľudské zdravie;

12.

podporuje avizovaný zámer Európskej komisie navrhnúť užšie zosúladenie noriem kvality ovzdušia s usmerneniami WHO, ktoré sa v súčasnosti revidujú, ale upozorňuje na nasledujúce skutočnosti. Vzhľadom na vysoký počet členských štátov, ktoré nespĺňajú súčasné normy, je vhodné poskytnúť v prípade potreby ďalšiu pomoc pri vykonávaní a stanoviť vhodné a dôsledne monitorované časové rámce na dosiahnutie súladu. VR považuje pravidlá o emisiách za obzvlášť účinný prístup, a preto odporúča, aby sa viac pozornosti venovalo ich sprísňovaniu. Zároveň víta, že niektoré členské štáty, regióny alebo mestá môžu uplatňovať a už aj uplatňujú prísnejšie limitné hodnoty z vlastnej iniciatívy, ak si to želajú;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné viac sa zamerať na reguláciu emisií ako na lepší spôsob dosiahnutia čistého ovzdušia znížením emisií pri zdroji (prevencia znečisťovania). V smernici o NEC sa stanovujú ambiciózne záväzky znižovania emisií pre členské štáty, ale potrebné sú aj odvetvové predpisy platné pre celú EÚ. Právne predpisy EÚ môžu zabezpečiť vyrovnanejšie podmienky, keďže prísnejšie miestne požiadavky na zníženie emisií môžu mať nepriaznivé hospodárske účinky. Právne predpisy EÚ by mali zabrániť tomu, aby sa znečistenie presunulo na iné miesto, napr. medzi susediacimi mestami, krajinami alebo kontinentmi, alebo vyvážaním áut s dieselovým motorom zo západoeurópskych miest, ktoré zakazujú ich používanie, do východnej Európy, Afriky alebo iných častí sveta. Niektorým oblastiam, v ktorých sa v uplynulom období nezaviedla žiadna právna regulácia, by sa mala venovať väčšia pozornosť: patria sem (vnútrozemská) lodná doprava, nevýfukové emisie z cestnej dopravy (opotrebovanie bŕzd a pneumatík), naftové (mestské) generátory, letectvo, resp. malé (< 1 MWth) spaľovacie zariadenia, ako sú pece a kotly na uhlie a drevo. Osobitnú pozornosť treba venovať stavu v skutočných podmienkach jazdy a používania;

Financovanie

14.

poukazuje na všeobecný nedostatok špecificky cieleného financovania opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia zo strany EÚ, na vypracovanie a vykonávanie plánov kvality ovzdušia, na monitorovanie kvality ovzdušia v reálnom čase a na zlepšenie vo všeobecnosti. Proces získavania finančných prostriedkov sa tiež považuje za náročný, takže sa musí podstatne zjednodušiť, aby sa zabezpečilo, že výzvy na financovanie budú úspešné. Získavanie finančných prostriedkov na financovanie týchto opatrení by malo byť založené na zásade „znečisťovateľ platí“;

15.

konštatuje, že závažné znečistenie tuhými časticami postihuje obzvlášť veľké mestské aglomerácie, vysoko industrializované regióny a najchudobnejšie oblasti v EÚ, ktoré často čelia aj energetickej chudobe. Preto by sa transformácia v jednotlivých odvetviach (poľnohospodárstvo, doprava, priemysel a energetika) a znečistenie ovzdušia mali riešiť integrovaným spôsobom, pričom by sa mal uplatňovať individuálny prístup. Financovanie je veľmi dôležité, keďže úspech realizácie programov kvality ovzdušia je výrazne ovplyvnený finančnými zdrojmi. Niektoré regióny navyše trpia nielen nepriaznivými sociálno-ekonomickými podmienkami, ale aj nepriaznivými geografickými alebo klimatickými situáciami, a preto potrebujú dodatočnú podporu na boj proti znečisteniu ovzdušia;

16.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne komunity čelia výzvam v dôsledku transformácie smerom k udržateľnosti vrátane zlepšovania kvality ovzdušia. VR víta oznámenie EK Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy a vyzýva Európsku komisiu, aby zjednodušila a rozšírila prístup k možnostiam financovania EÚ, konkrétne z EFRR, programu LIFE a EPFRV a Fondu na spravodlivú transformáciu, ako prostriedkom na dosiahnutie rozsiahlejších cieľov prospešných aj pre kvalitu ovzdušia, najmä tých, ktoré sú zahrnuté do plánov kvality ovzdušia podľa smerníc o kvalite ovzdušia. V tejto súvislosti je dôležité zabezpečiť koherentnosť medzi projektmi financovanými Úniou a politikami celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov s cieľom maximalizovať ich vplyv. Preto vyzýva členské štáty, ako aj Európsku komisiu, aby podporovali úzku spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami pri rozvoji vhodných stratégií, politík a programov;

17.

vyzýva na zavedenie stimulov alebo vyjadrenie uznania pre miestne a regionálne samosprávy s pozitívnymi výsledkami;

Zlepšenie vykonávania

Viacúrovňové riadenie, spolupráca, vykonávanie a presadzovanie práva

18.

konštatuje, že v kontrole vhodnosti sa uvádzajú problémy s vykonávaním, pričom sa poukazuje na to, že nedostatočné plány kvality ovzdušia a nedostatočné odhodlanie členských štátov prijať vhodné opatrenia viedli k podstatným oneskoreniam v spĺňaní noriem kvality ovzdušia. Poukazuje na to, že hlavnou príčinou obmedzenej účinnosti plánov kvality ovzdušia boli aj bývalé emisné limity EÚ pre vozidlá, ktoré sa nehodia na prevádzku vozidiel v reálnych podmienkach;

19.

pozoruje,. že znečistenie ovzdušia pochádza z rôznych zdrojov: prírodných, cezhraničných, celoštátnych, regionálnych a miestnych (aj úroveň jednotlivých ulíc). V boji proti znečisťovaniu ovzdušia by sa mali emisie na všetkých úrovniach znížiť tak, aby každá úroveň prevzala svoj podiel na zodpovednosti. Účinné zlepšenie si bude vyžadovať úzku a účinnejšiu spoluprácu a komunikáciu medzi rôznymi úrovňami riadenia. Regionálne samosprávy by mohli zohrávať koordinačnú úlohu medzi miestnou a národnou úrovňou a osvedčené postupy by sa mali zhromažďovať a šíriť. Spolupráca by sa mala rozšíriť tak, aby zahŕňala podniky, vedecké orgány a iné relevantné zainteresované strany, ako aj širokú verejnosť;

20.

konštatuje, že viaceré členské štáty a miestne a regionálne samosprávy už majú k dispozícii a úspešne využívajú osobitné nástroje ako partnerský nástroj TAIEX – EIR;

21.

víta úsilie o uzavretie medzinárodnej dohody proti cezhraničnému znečisťovaniu ovzdušia. Európska komisia aj členské štáty sú úzko zapojené do určitých pracovných skupín, osobitných skupín a programov spolupráce podľa Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) (alebo skrátene Dohovoru o ovzduší Európskej hospodárskej komisie OSN). VR tiež víta, že sa minulý rok začalo fórum pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti znečisťovania ovzdušia, ktoré by mohlo urýchliť zlepšenie kvality ovzdušia na celom svete prostredníctvom šírenia a výmeny doteraz získaných poznatkov. Zdôrazňuje tiež, že cezhraničná spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami (v rámci EÚ a aj cez vonkajšie hranice EÚ) môže byť dôležitá a že nástroj Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) môže poskytnúť užitočný rámec pre takéto iniciatívy;

22.

zdôrazňuje potrebu medzisektorovej spolupráce a súdržnosti príslušných oblastí politiky. Opatrenia by sa mali integrovaným spôsobom zamerať na všetky zdroje znečistenia ovzdušia: dopravu (cestnú aj inú než cestnú dopravu), energetiku (vrátane vykurovania v domácnosti), poľnohospodárske sektory a priemysel, pričom sa zohľadnia ďalšie relevantné oblasti, ako je zmena klímy alebo zdravie. Tieto politiky by mohli byť recipročne prospešné (napr. opatrenia na úsporu energie), v niektorých prípadoch však politiky (napr. podpora spaľovania biomasy alebo podpora automobilov s dieselovým motorom) by mohli mať negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia. Mali by sa využiť synergie a malo by sa zabrániť kontraproduktívnym ustanoveniam. Všetky príslušné opatrenia v rámci európskej zelenej dohody by sa mali využiť na pomoc pri dosahovaní súčasných cieľov v oblasti kvality ovzdušia: nielen akčný plán na dosiahnutie nulového znečistenia, ale aj stratégia biodiverzity do roku 2030, stratégia „Z farmy na stôl“, akčný plán pre obehové hospodárstvo, udržateľná a inteligentná mobilita a európsky právny predpis v oblasti klímy;

23.

konštatuje, že poľnohospodárstvo je zatiaľ najmenej účinným odvetvím, pokiaľ ide o znižovanie emisií (amoniak je prekurzor tuhých častíc). Hoci opatrenia na zníženie emisií v poľnohospodárstve sú už dostupné, a technicky a ekonomicky realizovateľné, ešte sa nevyužívajú vo veľkej miere. Po sérii reforiem zameraných na zlepšenie svojej environmentálnej udržateľnosti by SPP mala lepšie umožniť spĺňanie týchto cieľov. Počas rokovaní o budúcnosti SPP po roku 2020 by sa mali zvážiť nové alebo prísnejšie opatrenia vrátane napríklad ekologických režimov;

24.

víta zámer Európskej komisie prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie mobility s nulovými emisiami. Mala by sa zvážiť harmonizácia zón s nízkymi a dokonca nulovými emisiami v celej Európe. Mestá si uvedomujú, že zníženie znečistenia v oblastiach so zákazom vychádzania z dôvodu pandémie COVID-19 je dočasné, a už podnikli kroky na zníženie vplyvu dopravy – rozšírili chodníky, vyhradili jazdné pruhy pre mikromobilitu, znížili maximálnu povolenú rýchlosť atď. Zároveň sa ukázalo, že verejné dopravné spoločnosti by mali naliehavo dostať finančné prostriedky (EÚ), aby sa udržali v prevádzke, obnovili vozový park menej znečisťujúcimi vozidlami a aby sa zabránilo prechodu na súkromnú motorizovanú dopravu. Zdôrazňuje, že je potrebné brať ohľad na konkurencieschopnosť európskych výrobcov, keď sa budú zvažovať a navrhovať prísnejšie emisné normy pre vozidlá na benzínový a naftový pohon. Zároveň žiada, aby sa vypracoval plán stiahnutia motorov s vnútorným spaľovaním z cestnej premávky a oceňuje členské štáty, regióny a mestá, ktoré už stanovili termín pre ukončenie povolenia vjazdu áut s motorom s vnútorným spaľovaním. VR nesúhlasí s udeľovaním prémií pri nákupe vozidiel so spaľovacími motormi. Okrem iného navrhuje ďalej podporovať technológie vozidiel s nulovými emisiami a urýchliť investovanie do európskej železničnej siete aj ako jednej z možných reálnych alternatív pre ľudí dochádzajúcich do práce;

25.

upozorňuje na problém vykurovania domácností tuhým palivom. Zdá sa, že súčasná legislatíva o ekodizajne neposkytuje vhodné riešenie. Výbor preto očakáva, že Európska komisia bude túto otázku riešiť v kontexte udržateľných iniciatív týkajúcich sa produktov v rámci stratégie obehového hospodárstva. Okrem toho je potrebná značná podpora pre ľudí s nízkym príjmom (energetická chudoba), nielen na nahradenie starých zariadení, ale aj na zabezpečenie cenovo dostupnej prevádzky a údržby energeticky účinnejších zariadení, pričom treba zvážiť aj ad hoc stimuly na renováciu budov s cieľom zlepšiť ich energetickú hospodárnosť. Európska komisia by mala takisto zvážiť zavedenie pravidiel pre kvalitu palív používaných na vykurovanie domácností a vytvoriť na tieto účely vhodné stimuly (vrátane finančných stimulov);

26.

nabáda členské štáty, aby bezodkladne predložili a aktualizovali svoje národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia a aby pri vypracúvaní a revízii týchto programov zohľadňovali príspevky miestnych a regionálnych samospráv;

Zapojenie verejnosti

27.

konštatuje, že by sa mali vo väčšej miere využívať existujúce riešenia v oblasti IT, mobilné telefóny a ďalšie relevantné nástroje na informovanie verejnosti, a zviditeľňovať „neviditeľného zabijaka“ tak, aby sa zvýšilo verejné povedomie. Informácie by mali byť ľahko pochopiteľné a prístupné a mali by zahŕňať zdravotné aspekty. Súčasné webové sídlo indexu kvality ovzdušia v Európe (7) poskytuje komplexné informácie o kvalite ovzdušia v Európe, je však pomerne neznáme a musí sa širšie spropagovať. Malo by sa zlepšiť aj prostredníctvom modelovania s cieľom poskytnúť informácie o kvalite ovzdušia pre regióny, menšie vidiecke obce a vidiecke oblasti, kde kvalita ovzdušia nie je meraná monitorovacími stanicami;

28.

odporúča posilniť úsilie v oblasti občianskej vedy. Aplikácie občianskej vedy nemôžu nahradiť údaje z monitorovania, keďže poskytujú údaje omnoho nižšej kvality, čo treba objasniť verejnosti, ale môžu ich dopĺňať poskytovaním informácií s vyšším rozlíšením o vývojových tendenciách znečistenia ovzdušia a zároveň aktívne zapájať verejnosť a zvyšovať povedomie ľudí. Mali by sa podporovať a urýchľovať výskumné činnosti zamerané na zvýšenie spoľahlivosti (nízkonákladových) snímačov. Dôležitá a vítaná je aj súčasná práca Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), pokiaľ ide o normy pre kompaktné monitorovanie kvality ovzdušia, ako aj modelovanie kvality ovzdušia;

29.

odporúča informovať širokú verejnosť o problémoch a zlepšeniach, ktoré svedčia o potenciálne pozitívnych výsledkoch činnosti vrátane potenciálu foriem energie s nulovým znečistením, ako je energia z obnoviteľných zdrojov alebo jadrová energia, čo členským štátom a miestnym a regionálnym samosprávam umožní získať podporu pre opatrenia;

30.

poukazuje na to, že občania zohrávajú významnú úlohu pri obmedzovaní znečistenia ovzdušia, najmä zmenou správania v rôznych aspektoch svojho života vrátane mobility, kúrenia, stravy, ale aj všeobecnej spotreby, čo si mnohí z nich stále do značnej miery neuvedomujú (hoci sa úroveň povedomia verejnosti v rámci EÚ značne líši). Zníženie emisií závisí od tohto príspevku, takže občania by mali byť viac zapojení do rozhodovacieho procesu počas vypracúvania plánov a opatrení na zvýšenie kvality ovzdušia od najskoršieho štádia. Plány kvality ovzdušia by okrem regulačných opatrení mali zahŕňať aj také, ktoré propagujú a podporujú informovanosť občanov a zmeny správania v ich mobilite, napr. menej používať motorové vozidlá. Miestne a regionálne samosprávy môžu túto činnosť uľahčiť tým, že využijú systémy ako ClairCity. Žiada však aj uznanie a rozsiahle šírenie miestnych iniciatív so zapojením občanov, ako je výsadba stromov a vytváranie zelených stien v mestách, čistenie a chladenie mestského ovzdušia;

Harmonizácia, usmernenie a vykonávacie akty

31.

vyslovuje sa za ďalšie usmernenia, pokiaľ ide o podávanie správ o kvalite ovzdušia a modelovanie, ktoré by bolo osobitne koncipované pre miestne a regionálne samosprávy vzhľadom na ich významnú úlohu v tejto oblasti. Nástroje na podávanie správ (vrátane elektronického podávania správ) by mali zohľadňovať potreby miestnych samospráv. Miestne samosprávy nemusia mať vždy personál s potrebnými technickými zručnosťami alebo požadovanou znalosťou angličtiny. Zlepšenia v oblasti elektronického podávania správ by mali umožniť zohľadnenie špecifík miestnych a regionálnych používateľov a zároveň zabezpečiť súlad medzi úlohami pri podávaní správ, ktorými sú poverené miestne a regionálne samosprávy, a ich právomocami a zdrojmi v tejto oblasti;

Zapojenie do sietí a iniciatív

32.

berie na vedomie vysoký počet iniciatív a sietí, ktoré už sú k dispozícii a ktoré sa zaoberajú otázkami znečisťovania ovzdušia (partnerstvo pre kvalitu ovzdušia v rámci Urbánnej agendy, expertná skupina pre čisté ovzdušie v mestách v rámci Dohovoru EHK OSN o ovzduší (8), fórum EÚ pre čisté ovzdušie, Dohovor primátorov a starostov atď.). Mnohé z nich poskytujú významnú pridanú hodnotu v oblasti politiky pre čisté ovzdušie a VR by rád podnietil miestne a regionálne samosprávy, aby sa viac zapájali do týchto činností na úrovni EÚ;

33.

víta novú iniciatívu Európskej komisie Green City Accord (GCA) zameranú na zlepšenie vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. GCA alebo technická platforma pre spoluprácu v oblasti životného prostredia, ktorú zriadili VR a Európska komisia, by mohli byť užitočnými nástrojmi na usmerňovanie miestnych a regionálnych samospráv k najlepším iniciatívam na základe ich potrieb. Tieto platformy by tiež mali pomôcť zhromažďovať a triediť dostupné nástroje, usmerňovacie dokumenty alebo inú príslušnú podporu dostupnú v rámci dohovoru EHK OSN o ovzduší, od Európskej komisie a jej Spoločného výskumného centra, Európskej environmentálnej agentúry alebo akejkoľvek inej siete alebo organizácie, ktorá by mohla pomôcť miestnym a regionálnym samosprávam pri ich práci na zlepšovaní kvality ovzdušia. Mali by sa poskytnúť aj osobitné odborné znalosti a technická podpora (napr. vypracúvanie inventúr miestnych emisií, určenie oblastí s nízkymi emisiami, využívanie modelov SHERPA atď.), keďže miestne a regionálne samosprávy potrebujú odbornú prípravu na používanie týchto nástrojov;

Ďalšie kroky

34.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby v určitých aspektoch ďalej sprísňovala emisné pravidlá na úrovni EÚ a podnikla ďalšie kroky na zabezpečenie účinnej a posilnenej horizontálnej a vertikálnej spolupráce a zároveň naliehala na členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby našli lepšie metódy spolupráce a komunikácie;

35.

odporúča, aby prostriedky na financovanie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia boli ľahko dostupné pre miestne orgány a združenia akreditované v oblasti kvality ovzdušia zodpovedné za plány kvality ovzdušia v určených zónach kvality ovzdušia, pričom prioritou sú zóny s vyšším znečistením ovzdušia;

36.

upozorňuje na potrebu koordinovať a riadiť príslušné siete, iniciatívy, nástroje a usmernenia, ktoré sú už zdrojom rozsiahlych znalostí a skúseností a ktoré by miestnym a regionálnym samosprávam pomohli zlepšiť ich prácu pri dosahovaní čistejšieho ovzdušia na základe dodatočných technických odborných znalostí a usmernení.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk.

(2) Podľa nedávno uverejnenej štúdie hodnotiacej úrovne oxidu dusičitého (NO2) ako faktora, ktorý prispieva k smrtnosti ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom, bolo 78 % zo 4 443 úmrtí zaregistrovaných v štyroch regiónoch v severnom Taliansku a jednom regióne v okolí Madridu v Španielsku. Týchto päť regiónov malo najhoršiu kombináciu úrovní NO2 a podmienok prúdenia vzduchu, ktoré bránili rozptýleniu znečistenia ovzdušia.

(3) Európska komisia ďalej vypracovala a vykonala rámec politiky EÚ pre čisté ovzdušie: smernicou o národných záväzkoch znižovania emisií (smernica o NEC), ktorá nahradila smernicu o národných emisných stropoch, sa zaviedli požiadavky na zníženie emisií na roky 2020 – 2029 a od roku 2030, fórum pre čisté ovzdušie sa osvedčilo ako úspešná platforma na diskusiu o kvalite ovzdušia a boli uverejnené závery kontroly vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia. Rada EÚ nedávno prijala závery o zlepšovaní kvality ovzdušia. Európsky dvor audítorov uverejnil svoju osobitnú správu č. 23/2018 – Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu (Ú. v. EÚ C 324, 13.9.2018, s. 12) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súčasnosti reviduje svoje usmernenia pre kvalitu ovzdušia so zreteľom na možné vydanie nových usmernení v roku 2021.

(4) Balík politických opatrení pre čistejšie ovzdušie v Európe https://cor.europa.eu/SK/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId= CDR-1217-2014.

(5) https://cor.europa.eu/sk/news/Pages/consultation-air-quality.aspx.

(6) Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 27.

(7) http://airindex.eea.europa.eu .

(8) Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/41

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príprava plánu pre čistý vodík – príspevok miestnych a regionálnych samospráv ku klimaticky neutrálnej Európe

(2020/C 324/07)

Spravodajkyňa:	Birgit HONÉ (SES/DE), ministerka pre spolkové a európske záležitosti a regionálny rozvoj (Dolné Sasko)
Referenčný dokument:	stanovisko z vlastnej iniciatívy

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Význam pre klimaticky neutrálnu EÚ 2050

rozhodne víta skutočnosť, že Európska rada schválila cieľ klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050 a že zámerom návrhu Európskej komisie týkajúceho sa európskeho klimatického predpisu (1) je zakotviť tento cieľ do právnych predpisov EÚ;

zdôrazňuje, že práve v nadväznosti na krízu súvisiacu s ochorením COVID-19 je dôležité vytvárať environmentálne a sociálne udržateľný rast. Európska zelená dohoda (2) s technologickými a sociálnymi inováciami, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje a sú šetrné ku klíme, musí byť kľúčovým prvkom oživenia hospodárstva po skončení pandémie COVID-19. Čistý vodík, ktorý je jednou z takýchto technológií budúcnosti, treba teraz v EÚ intenzívne podporovať;

preto výslovne víta, že Komisia predložením vodíkovej stratégie EÚ vopred reagovala na odporúčania tohto stanoviska (3). Okrem toho víta, že revidovaný návrh viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027 s jeho plánom obnovy umožňuje zintenzívniť rozvoj čistého vodíkového hospodárstva, a vyzýva Radu a Európsky parlament, aby zachovali tieto príležitosti v legislatívnom procese;

pripomína, že cieľ klimatickej neutrality znamená úplnú transformáciu dodávok elektrickej energie a vykurovania a chladenia a bude si vyžadovať najmä zásadné zmeny v priemysle a doprave. Potrebné budú mnohé technologické riešenia založené na energii z obnoviteľných zdrojov. V záujme urýchlenia vývoja sľubných technológií je však tiež dôležité, aby sa im poskytla cielená podpora. Na dosiahnutie tohto cieľa budú v budúcnosti nevyhnutné čistý vodík a derivované syntetické suroviny a palivá (4), a preto ich treba osobitne podporiť. V tejto súvislosti treba klásť mimoriadny dôraz na ekologický vodík z obnoviteľných zdrojov energie;

sa domnieva, že v tomto ranom štádiu vývoja trhu je výhodou otvorený prístup, pokiaľ ide o možné druhy využívania čistého vodíka, pretože určité podiely čistého vodíka sú reálne v mnohých sektoroch. Okrem toho sa nazdáva, že v procese ďalšieho vývoja trhu je potrebné zamerať sa na také druhy využívania, od ktorých je možné očakávať úspech;

v tejto súvislosti poukazuje na to, že čistý vodík a e-palivá sú v dôsledku strát pri konverzii v porovnaní s priamym využívaním energie z obnoviteľných zdrojov menej účinné, čo by navyše mohlo z dlhodobého hľadiska viesť k vyšším nákladom pri mnohých druhoch využívania. Z tohto dôvodu sa v strednodobom až dlhodobom horizonte za prioritné považujú tie oblasti využívania čistého vodíka a e-palív, v ktorých sa vodík používa ako surovina alebo v ktorých opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti a priama elektrifikácia nie sú možné (napr. výroba amoniaku a ocele, diaľková a nákladná doprava, procesy výroby pri vysokých teplotách, sezónne skladovanie elektrickej energie, ako aj časti zastavaného prostredia/diaľkového vykurovania, kde tepelné čerpadlá alebo tepelné sústavy nie sú účinné;

navrhuje, aby Komisia preskúmala potenciál výroby ekologického vodíka v EÚ, a to aj v menej rozvinutých regiónoch NUTS 2, a v susedných regiónoch (napr. na Blízkom východe a v severnej Afrike), pričom by sa mala osobitne zohľadniť konkurencia na účely priameho využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, keďže komplexné a podrobné znalosti o realizovateľnom potenciáli jednotlivých scenárov sú dôležitým základom pre budovanie ekologického vodíkového hospodárstva v Európe. Okrem toho by sa mohlo analyzovať, do akej miery môže byť modrý vodík použitý ako prechodné riešenie;

odporúča členským štátom, aby do aktualizácií svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP) v roku 2023 zahrnuli podporu ekologického vodíkového hospodárstva a v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami vypracovali integrované národné stratégie pre vodík s vykonávacími opatreniami. Pri vypracúvaní a realizácii týchto projektov by členské štáty mali úzko spolupracovať s regionálnymi a miestnymi samosprávami alebo ich národnými a regionálnymi združeniami a vedeckou komunitou. Odporúča sa, aby každý členský štát preskúmal potenciál výroby ekologického vodíka;

Aspekty udržateľnosti

zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je udržateľnou metódou výroby vodíka len vodík, ktorý sa získava elektrolýzou vody za pomoci elektriny z obnoviteľných zdrojov (ekologický vodík). Ekologický vodík musí byť preto jednou z kľúčových priorít úsilia EÚ a členských štátov pri budovaní vodíkového hospodárstva. Kým nebude k dispozícii v dostatočnom množstve, môžu pri znižovaní emisií CO2 z existujúcej výroby vodíka pomôcť dočasné technologické riešenia, ako napr. „modrý vodík“. Treba pritom zabezpečiť, aby sa nebránilo prechodu na ekologický vodík pri budovaní vodíkového hospodárstva. Dočasné riešenia musia mať skutočne významné prínosy z hľadiska nákladov a rýchlosti vykonávania v porovnaní s ekologickým vodíkom a nesmú vytvárať dlhodobú závislosť od zvoleného smerovania;

10.

sa domnieva, že je potrebná komplexná a transparentná klasifikácia a certifikácia udržateľnosti vodíka/e-palív, ako aj komplexné a povinné uplatňovanie z toho vyplývajúcich certifikátov. Len prostredníctvom náročných, jasných a diferencovane navrhnutých certifikátov, ktoré umožňujú rozlišovať medzi modrým a ekologickým vodíkom, sa môže rozvíjať trh s ekologickým vodíkom. VR vyzýva Komisiu, aby aktívne pokročila v procese klasifikácie plynu v rámci Európskeho fóra pre reguláciu plynu (Madridské fórum) a aby urýchlene predložila návrh systému klasifikácie a certifikácie v súlade s platnými právnymi predpismi o preukazovaní pôvodu energie z obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti vyzýva, aby sa zvážilo zlúčenie existujúcich paralelných systémov potvrdení o pôvode (článok 19 smernice RED II) a certifikátov udržateľnosti (články 25 – 31 smernice RED II). Komisia by sa mala zasadzovať za to, aby sa európsky systém certifikátov/potvrdení o pôvode rozšíril po celom svete;

Osobitná úloha regiónov

11.

zdôrazňuje, že ekologický vodík ponúka možnosť decentralizovanej výroby a využívania, a preto môže byť súčasťou decentralizovanejších dodávok energie v budúcnosti, ako sa uvádza v dlhodobej stratégii Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých (5), ktorú podporuje aj VR (6). Ekologický vodík môže podporiť regionálny a miestny rozvoj, keďže dôležité časti hodnotového reťazca by sa mohli vybudovať v regiónoch a obciach, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a malé a stredné podniky. Nadbytočné teplo pochádzajúce z výroby ekologického vodíka by sa tiež mohlo využiť na miestne a regionálne dodávky tepla a vodík, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri niektorých procesoch, by sa mohol rekuperovať a použiť na miestnej a regionálnej úrovni;

12.

výslovne zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri zavádzaní vodíkového hospodárstva. Mnohé miestne a regionálne samosprávy vyvíjajú vodíkové stratégie, podporné programy a konkrétne projekty, ako je napríklad European Hydrogen Valleys Partnership (7). Podrobné znalosti miestneho kontextu, prepojenia s miestnymi aktérmi, dohľad nad plánovacími a povoľovacími procesmi a rôzne regionálne a miestne možnosti poskytovania stimulov a financovania, verejné obstarávanie, ako aj právomoci v oblasti odborného a akademického vzdelávania a ďalšieho vzdelávania vytvárajú z miestnych a regionálnych samospráv subjekty s kľúčovým významom pre rozvoj trhu;

13.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že regióny môžu zohrávať dôležitú spojovaciu úlohu pri rozvoji regionálnych stratégií a podporných programov v oblasti ekologického vodíka zameraných na integrovaný rozvoj regionálneho hodnotového reťazca ekologického vodíka. Priestorová blízkosť jeho výroby a využívania im umožňuje vybudovať najprv regionálne vodíkové siete, ktoré sa môžu postupom času rozširovať. Centralizované rozsiahle dodávky vodíka v priemyselných klastroch sa môžu zosúladiť s decentralizovaným dopytom zo strany priemyslu, mobility, budov a v záujme vyvažovania siete v okolí priemyselných klastrov na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni (prepájanie odvetví). Mimoriadne atraktívne by mohli byť pritom miesta v blízkosti prístavov, pretože z dlhodobého hľadiska majú vhodnú polohu aj pre dovoz vodíka/e-palív. VR vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala rozvoj a zavádzanie takýchto regionálnych stratégií a programov v oblasti hodnotového reťazca ekologického vodíka;

Koordinácia rozvoja trhu

14.

pripomína, že trh s ekologickým vodíkom sa nemôže rozvíjať bez významných investícií vrátane investícií zo súkromného sektora. Tie sa môžu mobilizovať len vtedy, ak existuje dôvera v dlhodobý rozvoj trhu. Ambiciózne a záväzné ciele, jasný právny rámec, explicitná stratégia a konkrétny plán pre ekologický vodík môžu pomôcť vybudovať túto dôveru;

15.

vyzýva Komisiu, aby v rámci avizovanej vodíkovej stratégie EÚ vypracovala víziu pre celú EÚ, najmä pre ekologický vodík na obdobie do roku 2030 a do roku 2050 a aby načrtla oblasti využívania ekologického vodíka, spôsob jeho uvádzania na trh a podporu ďalších inovácií zohľadňujúc pritom odporúčania uvedené v tomto stanovisku;

16.

apeluje na Komisiu, aby spolu s vodíkovou stratégiou EÚ predložila integrovaný plán s nelegislatívnymi a legislatívnymi opatreniami na budovanie európskeho čistého vodíkového hospodárstva a jednotného trhu s vodíkom so zameraním na ekologický vodík, pričom by tento plán vychádzal z odporúčaní tohto stanoviska a odporúčaní Strategického fóra pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Vodíková stratégia EÚ by mala obsahovať ambiciózne ciele týkajúce sa kapacity výroby ekologického vodíka vychádzajúc pritom z analýzy potenciálu výroby v regiónoch a podporovať systematické rozširovanie výroby vodíka a jeho využívanie prostredníctvom vytvárania príslušných hodnotových reťazcov. Mala by prispieť k celoeurópskej koordinácii dodávok, dopytu a rozvoja infraštruktúry, ako aj ku koordinácii regulačných činností a podpory na úrovni EÚ, členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv s osobitným dôrazom na opísanú dôležitú spojovaciu úlohu regiónov pri rozširovaní výroby a využívaní ekologického vodíka v rámci transformácie energetických a priemyselných surovín;

17.

domnieva sa, že rozvoj ekologického vodíkového hospodárstva má zásadný význam pre udržateľnú priemyselnú politiku, o ktorú sa snaží európska zelená dohoda. Pripomína, že na to, aby mohol byť ekologický vodík konkurencieschopný, je potrebné rozšíriť technológiu elektrolyzéra na rozsah gigawattu. Odvetvie výroby elektrolyzérov v členských štátoch EÚ ponúka nové príležitosti (pracovné miesta) s potenciálom vývozu do celého sveta. VR dôrazne vyzýva Komisiu, aby to podporovala. Zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť európske regióny – spoločne s priemyslom – do rozvoja medziodvetvových vodíkových reťazcov, ktoré budú spájať dodávky, infraštruktúru a dopyt. Vyzýva Komisiu, aby v rámci vykonávania novej priemyselnej stratégie pre Európu (8) podporovala vedúce trhy pre ekologické vodíkové technológie a systémy a ich využívanie v klimaticky neutrálnej výrobe, najmä v oceliarskom, cementárskom a chemickom priemysle. Požaduje, aby Komisia urýchlene prijala avizovanú stratégiu EÚ pre čistú výrobu ocele a aby sa zamerala na využívanie ekologického vodíka;

18.

s potešením víta avizované zriadenie Európskej aliancie pre čistý vodík, o ktorej sa hovorí v novej priemyselnej stratégii. Požaduje, aby bola vytvorená čo najskôr, aby sa zameriavala na ekologický vodík a aby prispela ku koordinácii a výmene poznatkov a skúseností, a tým pomohla EÚ stať sa priekopníkom, pokiaľ ide o túto kľúčovú technológiu. Vyzýva na dôsledné zapájanie regiónov a MSP do tejto aliancie v súlade s oznámením Komisie;

19.

poukazuje na to, že rastúca sektorová integrácia prostredníctvom využívania rovnakých zdrojov energie si čoraz viac vyžaduje systematický prístup k odvetviam. Zdôrazňuje, že v stratégii pre integrovaný energetický systém a vo vodíkovej stratégii EÚ (9), ktorú predložila Európska komisia, sa musí poukázať na systematický význam ekologického vodíka pre sektorovú integráciu vo vzťahu k iným formám energie, ako je elektrická energia, obnoviteľné plyny a e-palivá v budúcej energetickej a hospodárskej sústave. Treba nájsť taký systému prospešný spôsob vykonávania, ktorý ukáže, že prostredníctvom upravených a nových trhových pravidiel môže rýchlo vzniknúť fungujúci trh s vodíkom, ktorý na jednej strane umožní dynamický rozvoj výroby a využívania vodíka a na druhej strane bude dobre integrovaný s trhmi s elektrinou a plynom;

Podporné rámcové právne predpisy a rozvoj infraštruktúry v rámci európskej zelenej dohody

20.

zdôrazňuje, že dynamický rozvoj obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektrickej energie je základným prvkom rozvoja ekologického vodíka v Európe. VR požaduje revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II) v nadväznosti na zvýšenie cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030, pričom by sa v rámci nej najmä zodpovedajúcim spôsobom zvýšil cieľ EÚ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe. Povzbudzuje členské štáty a miestne a regionálne samosprávy k stanoveniu ambicióznych národných, regionálnych a miestnych cieľov pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, ako je veterná energia a slnečná energia. Očakáva, že stratégia v oblasti získavania energie z obnoviteľných zdrojov na mori, ktorú avizovala Komisia, bude impulzom pre tento sektor, okrem iného prostredníctvom financovania inovačných projektov zameraných na výrobu ekologického vodíka na mori;

21.

odporúča Komisii, aby preskúmala, či smernica RED II a delegované akty poskytujú dostatočné stimuly na využívanie e-palív na základe priemyselných emisií CO2, prípadne zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU) v prechodnej fáze. Musí sa však zabezpečiť, aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu zníženia emisií skleníkových plynov, ako aj úplnému započítavaniu e-palív ako „obnoviteľných“ palív;

22.

ďalej vyzýva na urýchlené vypracovanie delegovaných aktov v súlade so smernicou RED II s cieľom objasniť klasifikáciu elektrických sietí na výrobu vodíka (článok 27 RED II) a minimálne požiadavky na zníženie emisií skleníkových plynov z e-palív (článok 25 RED II);

23.

zdôrazňuje, že elektrické siete na výrobu vodíka by mali zabezpečiť prevádzku elektrolýzy, ktorá sa prispôsobí sieti a systému (riadenie strany spotreby) a žiada, aby sa v rámci vodíkovej stratégie EÚ a vodíkových stratégií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni plánovalo s vytvorením dodatočnej výrobnej kapacity na výrobu ekologickej elektrickej energie.

24.

poukazuje na to, že internalizácia externých nákladov vytvára rovnaké podmienky pre rôzne energetické nosiče a zvyšuje hospodársku príťažlivosť ekologického vodíka. Podporuje preto komplexnú revíziu smernice o zdaňovaní energie v snahe prispôsobiť zdaňovanie energie cieľom európskej zelenej dohody a zahrnúť vodíkové palivá a e-palivá do rozsahu pôsobnosti smernice; nabáda členské štáty, aby využili existujúce možnosti ekologického zdaňovania a dodatočné príjmy použili na zníženie daňového zaťaženia nízkouhlíkovej elektrickej energie;

25.

zdôrazňuje, že systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) poskytuje dôležité stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v energeticky náročných priemyselných odvetviach (napr. v chemickom a oceliarskom priemysle), pre ktoré je ekologický vodík hlavnou možnosťou eliminácie emisií uhlíka. Pri revízii smernice o obchodovaní s emisiami by sa mali zohľadniť nové klimatické ciele na rok 2030, napr. zvýšením koeficientu lineárneho zníženia. Bezpečnosť investícií by sa mohla zvýšiť stanovením minimálnej ceny v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ;

26.

podporuje rozvoj vhodného mechanizmu kompenzácie emisií CO2 na hraniciach (10), ktorý by bol v súlade s požiadavkami WTO, pre výrobky dovážané z tretích krajín, ktorých výroba je spojená s vysokým objemom emisií CO2 a ktoré čelia silnej medzinárodnej konkurencii. Takýto mechanizmus v kombinácii s upraveným systémom EU ETS by mohol poskytnúť značné stimuly na využívanie ekologického vodíka v energeticky náročných priemyselných odvetviach;

27.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala nariadenie o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E) (11) a pravidlá EÚ pre európsky trh so zemným plynom, najmä smernicu 2009/73/ES (12) o zemnom plyne, s cieľom umožniť dynamický rozvoj ekologického vodíkového hospodárstva a prepravu vodíka v rámci celej EÚ. Patrí sem napríklad vymedzenie jednotných a jasných noriem (napr. prípustný podiel vodíka v sieti zemného plynu), príslušné úpravy požiadaviek pre projekty spoločného záujmu podľa TEN-E, koordinované plánovanie elektrickej a plynárenskej infraštruktúry, úpravy existujúcej plynárenskej infraštruktúry, ako aj stanovenie jasných pravidiel pre dodávanie certifikovaného vodíka vyrobeného s využitím energie z obnoviteľných zdrojov do siete zemného plynu. Potrebné je tiež vytvorenie regulačného základu pre verejné vodíkové siete s nediskriminačným prístupom k sieti. VR poukazuje na to, že rozvoj a rozšírenie špecializovaných vodíkových sietí je dôležitým predpokladom zaistenia dostupnosti vodíka v čistej forme pre prioritné spôsoby využitia, pre ktoré neexistujú predvídateľné alternatívy vodíka;

28.

sa nazdáva, že v rámci revízie nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) by sa mal klásť oveľa väčší dôraz na nízkouhlíkové technológie pohonu nákladných vozidiel a autokarov, ako aj plavidiel vnútrozemskej plavby, ako sú elektrické motory, ktoré sú napájané prostredníctvom vodíkových palivových článkov alebo nadzemného trolejového vedenia, ako aj iné formy energie, ktoré zodpovedajú požiadavkám na udržateľnosť a znižovanie emisií skleníkových plynov. Rozvoj príslušnej infraštruktúry pozdĺž koridorov základnej siete je predpokladom pre zavádzanie týchto technológií. Na tento účel by sa mali poskytovať dostatočné finančné prostriedky v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Revízia smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá ponúka možnosť stanoviť osobitné požiadavky na hustotu siete vodíkových čerpacích staníc v členských štátoch;

29.

vyzýva Komisiu, aby umožnila budovanie infraštruktúry na prepravu vodíka (výstavbu nových vodíkových plynovodov prípadne transformáciu existujúcej plynárenskej infraštruktúry na vodíkové plynovody), ako aj infraštruktúry na skladovanie. Zdôrazňuje, že rozvoj a financovanie cezhraničnej infraštruktúry pre vodík medzi priemyselnými klastrami ponúka hospodárske príležitosti. Z dôvodu územného plánovania a nákladovej efektívnosti sa odporúča spolupracovať s inými sektormi, ktoré si vyžadujú novú energetickú infraštruktúru;

30.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej avizovanej stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu uprednostňovala používanie ekologického vodíka a e-palív ako doplnok k elektrickej mobilite v oblasti nákladnej dopravy, verejnej osobnej dopravy, vodnej dopravy a leteckej dopravy. To si vyžaduje jasný a spoľahlivý časový plán a európsky právny rámec, ktorý umožní podporu používania vozidiel s nízkymi emisiami v rámci existujúcich mýtnych systémov;

Podpora prostredníctvom finančných a regulačných opatrení a štátnej pomoci

31.

zdôrazňuje, že rozvoj ekologického vodíkového hospodárstva, najmä rozvoja výroby, musí byť podporovaný z verejných zdrojov, keďže ekologický vodík nie je v súčasnosti ekonomicky životaschopný. VR poukazuje na to, že v rámci revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky by sa mal zachovať resp. rozšíriť rozsah podporných nástrojov s cieľom umožniť stimuláciu včasného rozvoju trhu;

32.

pripomína, že pri výrobe ekologického vodíka predstavujú investičné výdavky, ako aj výdavky na elektrickú energiu významnú časť nákladov. V zásade sú k dispozícii nástroje tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu na podporu výroby ekologického vodíka, ktoré môžu mať podobné účinky – v závislosti od toho, ako sú koncipované. Možnými nástrojmi na strane ponuky sú investičné dotácie a výkupné prémie. VR upozorňuje na skúsenosti v odvetví elektrickej energie, ktoré ukázali, že výnosy, ktoré sú zaručené počas určitého obdobia, môžu umožniť zvýšenie výrobnej kapacity. V záujme vytvorenia konkurenčného tlaku môžu byť výkupné prémie za dodávanie a investičné dotácie od začiatku stanovované prostredníctvom verejnej súťaže;

33.

zdôrazňuje, že regulačné opatrenia môžu vytvárať dopyt po ekologickom vodíku v určitých odvetviach alebo v určitých oblastiach využívania, čo následne stimuluje rozvoj výroby. Ciele zníženia emisií skleníkových plynov v príslušných odvetviach môžu v kombinácii s nástrojmi, ako sú napríklad povinné kombinované kvóty (napr. letecká a námorná doprava), kvóty na zníženie emisií skleníkových plynov pre distribútorov palív alebo limity CO2 pre vozové parky (napr. pre nákladné vozidlá alebo autokary, ako aj pre plavidlá vnútrozemskej plavby) vytvoriť spoľahlivý dopyt po ekologických vodíkových alebo e-palivách. VR v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby pri implementácii RED II využívali existujúce zákonné možnosti na podporu ekologických vodíkových/e-palív. Alternatívou pre druhy využívania, ktoré už teraz vyžadujú veľké objemy vodíka, by mohli byť tzv. rozdielové zmluvy (Carbon Contracts for Difference), ktoré kompenzujú rozdiel medzi skutočnými nákladmi používateľov na zabránenie vzniku emisií CO2 a súčasnou cenou CO2;

34.

poukazuje na to, že verejné obstarávanie môže priniesť aj citeľný a predvídateľný dopyt. Miestne a regionálne samosprávy môžu zohrávať dôležitú úlohu v tomto smere, keďže vozové parky obcí a podnikov komunálnych služieb (napr. čistenie ulíc, likvidácia odpadu, miestna verejná doprava a taxíky) sa čoraz viac ukazujú ako zaujímavé subjekty z hľadiska využívania ekologického vodíka a iných klimaticky neutrálnych technológií pohonu;

35.

víta iniciatívy na vytvorenie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu (Important Projects of Common European Interest – IPCEI) pre ekologický vodík. Nabáda Komisiu, aby vytvorila právny rámec pre projekty spoločného európskeho záujmu týkajúce sa ekologického vodíka, a členské štáty, aby ho následne využívali, čím by sa pripravili podmienky pre demonštračné projekty veľkého rozsahu; Osobitná pozornosť by sa mala venovať zaisteniu synergie medzi rôznymi dôležitými projektmi spoločného záujmu zameranými na vodík, aby sa v rozvoji hodnotového reťazca ekologického vodíka predišlo dileme „čo bolo skôr, sliepka alebo vajce“;

36.

vyzýva na zvýšenie podpory pre demonštračné projekty týkajúce sa ekologického vodíka prostredníctvom fondu na inováciu a fondu na modernizáciu a cielenej podpory ekologického vodíka prostredníctvom programu InvestEU. Nabáda členské štáty a regióny, aby v ďalšom období financovania využívali EŠIF vrátane programu Interreg s cieľom budovať a posilňovať regionálne, miestne a medziregionálne vodíkové klastre. Zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť synergie na všetkých úrovniach medzi týmito fondmi, projektom spoločného európskeho záujmu, Nástrojom na prepájanie Európy a financovaním výskumu;

37.

víta novú politiku financovania odvetvia energetiky, ktorú prijala Európska investičná banka (EIB) vrátane návrhu nových prístupov k financovaniu v rámci poradenského programu InnovFin. V tejto súvislosti vyzýva EIB na výraznú podporu pre ekologický vodík s takými finančnými prístupmi, z ktorých budú mať prospech aj MSP a miestne a regionálne samosprávy prípadne ich podporné banky;

38.

sa domnieva, že jednotné kontaktné miesto na úrovni EÚ by mohlo výrazne uľahčiť prístup podnikov vrátane MSP a regiónov a miest k financovaniu projektov;

39.

odporúča, aby členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami alebo ich národnými a regionálnymi združeniami doplnili finančné prostriedky z EÚ o národné programy pre demonštračné projekty veľkého rozsahu a živé laboratóriá, ako aj na budovanie celoštátnych sietí a výmenu medzi regiónmi využívajúcimi vodík;

40.

zdôrazňuje, že sú potrebné dlhodobé signály na presmerovanie finančných a kapitálových tokov súkromného sektora k investíciám na ekologickú transformáciu s ekologickým vodíkovým hospodárstvom, a to aj v prospech inovatívnych MSP. Očakáva v tejto súvislosti podporu zo strany Komisie v ohlásenej stratégii udržateľného financovania;

Výskum a inovácie

41.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumu a inovácií aj počas rozsiahleho zavádzania výroby a používania ekologického vodíka. Musia sa zameriavať na zníženie nákladov vo všetkých častiach hodnotového reťazca a na zlepšenie predvídateľnosti, účinnosti a životnosti zariadení. Výbor regiónov preto odporúča, aby sa v programe Horizont Európa vrátane jeho misií zelenej dohody, pláne SET a v rámci Európskej rady pre inováciu kládol dôraz na ekologický vodík;

42.

víta návrh Komisie na vykonávanie Európskej aliancie pre čistý vodík v rámci programu Horizont Európa ako nástupcu spoločného podniku pre palivové články a vodík (13). Odporúča, aby sa zlepšilo financovanie, ako aj mechanizmus a štruktúra tejto aliancie v porovnaní so spoločným podnikom pre palivové články a vodík, pričom treba riadne prihliadať na osobitný význam miestnych a regionálnych samospráv, s cieľom poskytnúť podporu pre väčší počet demonštračných projektov pre ekologický vodík v EÚ, a to aj v rámci European Hydrogen Valleys Partnership. Zdôrazňuje, že dôležitým cieľom partnerstva musí byť zlepšenie výmeny poznatkov a skúseností medzi regiónmi, medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami, ale aj medzi podnikmi;

43.

nabáda členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby v rámci svojich právomocí v oblasti vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy podporovali vzdelávanie kvalifikovaných odborníkov a výskumných pracovníkov v rámci celého hodnotového reťazca ekologického vodíka. Mali by tiež zaviesť a zlepšiť vhodné poradenské služby, najmä pre MSP. VR vyzýva Komisiu, aby podporila takéto úsilie, a to najmä v kontexte nového európskeho paktu pre zručnosti a európskeho vzdelávacieho priestoru ohláseného v novej priemyselnej stratégii pre Európu (14);

Medzinárodný rozmer

44.

poukazuje na to, že v dlhodobom horizonte bude značná časť dopytu po vodíku/e-palivách pravdepodobne pokrývaná dovozom z regiónov s veľmi dobrými obnoviteľnými zdrojmi. V tejto súvislosti sa na dovážaný vodík/e-palivá musia uplatňovať rovnako prísne kritériá z hľadiska udržateľnosti. Odporúča, aby sa výroba ekologického vodíka/e-palív v tretích krajinách a doprava do EÚ zohľadnili v požadovanom pláne pre ekologický vodík. VR tiež nabáda Komisiu, aby včas nadviazala spoluprácu s potenciálnymi vyvážajúcimi krajinami, ale aj s inými dovážajúcimi krajinami (napr. s Japonskom) s cieľom podporiť koordinovaný rozvoj medzinárodného čistého vodíkového hospodárstva zameraného na ekologický vodík. Toto by malo byť doplnené posilnením príslušných medzinárodných iniciatív, ako je napríklad vodíková iniciatíva v rámci Clean Energy Ministerial Meeting a Mission Innovation. Podobne ako v prípade European Hydrogen Valleys Partnership by mali aj tu byť zapojené miestne a regionálne samosprávy.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis) [COM(2020) 80 final].

(2) Oznámenie Komisie s názvom Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(3) Pozri Plány – Ares(2020)2722353.

(4) Na účely zjednodušenia sa namiesto syntetických palív ďalej používa pojem „e-palivá“.

(5) COM(2018) 773 final.

(6) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie Parížskej dohody prostredníctvom inovačnej a udržateľnej transformácie energetiky na regionálnej a miestnej úrovni (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 72), Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Čistá planéta pre všetkých – európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 58).

(7) Pod záštitou platformy inteligentnej špecializácie (S3P).

(8) COM(2020) 102 final.

(9) Pozri Plány Európskej komisie – Ares(2020)2722353.

(10) Pozri Inception Impact Assessment Ares(2020)1350037.

(11) Pozri Inception Impact Assessment Ares(2020)2487772.

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

(13) Pozri Inception Impact Assessment Ares(2019)4972390.

(14) COM(2020) 102 final.

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/48

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov

(2020/C 324/08)

Spravodajca:

Roby BIWER (LU/SES), poslanec zastupiteľstva obce Bettembourg, Luxembursko

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov

COM(2019) 352 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta záväzok Európskej komisie zintenzívniť úsilie o ochranu a obnovu svetových lesov. S poľutovaním berie na vedomie obmedzený rozsah predložených návrhov;

uznáva úsilie, ktoré Európska únia vyvinula v posledných desaťročiach o vytváranie nového lesného porastu vrátane rozšírených programov v oblasti zalesňovania, ako aj vďaka prísnym právnym predpisom členských štátov v oblasti lesného hospodárstva, ktoré zabezpečujú opätovné zalesňovanie a prirodzený rast. Vyjadruje však znepokojenie nad alarmujúcou mierou degradácie lesov v celosvetovom meradle, a to najmä pralesov, ktorá sa týka aj nedotknutých a obhospodarovaných lesov (1);

vyzdvihuje význam pralesov ako dôležitých biodiverzitných lokalít, ktoré poskytujú ekosystémové služby prispievajúce k ľudskému zdraviu (využitie na farmaceutické účely, výživa, liečivé rastliny), sociálnemu začleneniu (duševné zdravie, podpora zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, ekoturizmus atď.), ako aj ich kľúčovú úlohu pri ochrane životného prostredia pred rozširovaním púští, záplavami, degradáciou hydrogeologickej štruktúry, eróziou pôdy, extrémnymi výkyvmi počasia, úbytkom zrážok, znečistením ovzdušia atď. Takisto uznáva, že vysadené, ako aj dospelé pôvodné lesy riadené udržateľným spôsobom prispievajú k ochrane a zachovaniu biodiverzity;

uznáva, že odlesňovanie je veľmi zložitý jav s početnými faktormi, pričom medzi hlavné z nich patrí rastúci dopyt po potravinách, krmivách, bioenergii, dreve a iných komoditách zo strany zväčšujúcej sa svetovej populácie. Zdôrazňuje, že odlesňovanie je druhým najväčším zdrojom antropogénnych emisií skleníkových plynov a významným činiteľom spôsobujúcim stratu biodiverzity (2);

zdôrazňuje, že predchádzanie strate lesov môže mať viacero výhod pre ľudí a ekosystémy vrátane zachovania biodiverzity, znižovania emisií skleníkových plynov absorpciou uhlíka, čo je jedno z najúčinnejších opatrení na zmiernenie zmeny klímy, poskytovania ekosystémových služieb, ktoré môžu stimulovať udržateľný rast a nového lesného biohospodárstva založeného na rozumnom a udržateľnom využívaní zdrojov;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili regulačné opatrenia a odporúčania prispôsobené vnútroštátnym, regionálnym a miestnym špecifickým rozdielom s cieľom účinne bojovať proti všetkým formám odlesňovania a degradácie pôvodných lesných ekosystémov, ktoré sú zásobárňou uhlíka a biodiverzity, a zároveň poskytli primerané finančné prostriedky;

zdôrazňuje, že obnova lesov, najmä v najviac odlesnených regiónoch Európy, je naďalej jednou z najúčinnejších stratégií na zmiernenie zmeny klímy. V tejto súvislosti by rozvoj agrolesníckych systémov prostredníctvom výsadby stromov na ornej pôde a pasienkov a v ich blízkosti mohol zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu;

požaduje súdržnosť politík s cieľom zosúladiť úsilie, ciele a výsledky jednotlivých politík vrátane novej SPP (spoločná poľnohospodárska politika), medzinárodných záväzkov EÚ, ako napríklad európskej stratégie pre biodiverzitu do roku 2030, Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížskej dohody o zmene klímy, obchodnej politiky a európskej zelenej dohody a vytvoriť komplexnú stratégiu udržateľnosti s jasnými cieľmi a vykonávacími opatreniami a s náležitým ohľadom na sociálnu, hospodársku a environmentálnu rovnováhu;

Priorita 1: Zmenšiť stopu spotreby suchozemských zdrojov v EÚ a zaručiť na jej území spotrebu výrobkov z dodávateľských reťazcov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu

zdôrazňuje, že EÚ by mala zaručiť, aby spotreba výrobkov z dodávateľských reťazcov mimo EÚ neprispievala k odlesňovaniu, pretože to je podstatou procesu ochrany a obnovy svetových lesov. Vyzýva EÚ, aby zahrnula spotrebiteľov do hlavných činností tohto procesu s cieľom ovplyvniť trhy závisiace od problematickej premeny pralesov na územia využívané na výrobu produktov používaných vo veľkom rozsahu, ako je káva, kakao, palmový olej a dobytok;

10.

upozorňuje na závažné porušovanie ľudských práv a poškodzovanie životného prostredia v dodávateľských reťazcoch rozličných výrobkov (napr. sója, palmový olej, cukor, kakao, hovädzie mäso, suroviny na výrobu biopalív) a zdôrazňuje, že dobrovoľné iniciatívy súkromného sektora a finančného odvetvia neboli doteraz postačujúce na to, aby zastavili a zvrátili celosvetové odlesňovanie. Vyzýva preto Komisiu, aby dodržiavala záväzné normy náležitej starostlivosti v oblasti ochrany životného prostredia a ľudských práv (3);

11.

poukazuje na to, že lesné požiare predstavujú hlavnú hrozbu pre zachovanie lesných ekosystémov v mnohých členských štátoch a regiónoch EÚ. Je mimoriadne dôležité umožňovať miestnym a regionálnym samosprávam ďalej posilňovať ich odolnosť voči katastrofám vzhľadom na to, že patria medzi prvé, ktoré musia zasahovať. Zabraňovanie katastrofám prostredníctvom opatrení miestneho spoločenstva je najrýchlejší a najefektívnejší spôsob, ak obmedziť škody spôsobené lesnými požiarmi;

12.

vyzýva Komisiu, aby prijala sériu opatrení s cieľom stimulovať aktívne zapojenie spotrebiteľov do výberu, propagácie a používania udržateľnejšieho tovaru. Súčasťou týchto opatrení, avšak nie jediným opatrením, by malo byť zriadenie osobitného systému certifikácie EÚ pre produkty neprispievajúce k odlesňovaniu, pričom už dostupné certifikáty udržateľného obhospodarovania lesov a certifikáty vysledovateľnosti (4) by sa mali začleniť do komplexnejšieho posúdenia, ktoré by sa vzťahovalo aj na iné produkty než len produkty lesného hospodárstva. Malo by sa to týkať: udržateľného obhospodarovania lesov, systémov obhospodarovania lesov a výroby založených na obmedzenom využívaní prírodných zdrojov (napr. vody), chemických látok (napr. pesticídov) a energie (vo všeobecnosti fosílnych palív a energie z neobnoviteľných zdrojov), aspektov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu pri výrobe iných výrobkov než výrobkov lesného hospodárstva, propagácie výrobkov s obmedzenou dopravnou stopou (napr. miestna značka, uhlíková stopa), posúdenia životného cyklu výrobkov s cieľom kvantifikovať ich vplyv na životné prostredie a umožniť porovnanie ich environmentálnej výkonnosti;

13.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v boji proti nezákonnej ťažbe dreva prostredníctvom úplného a účinného vykonávania pracovného plánu EÚ FLEGT (vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve) na obdobie 2018 – 2022, a to najmä posilnením vykonávania nariadenia EÚ o dreve;

14.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila informovanie o výrobkoch udržateľného lesného hospodárstva a ich propagáciu medzi zákazníkmi tým, že zavedie osobitnú značku s informáciou o miere odlesňovania pre daný výrobok a zlepší už dostupné európske databázy/informačné systémy (napr. databáza environmentálnej značky) a doplní ich o výrobky, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu a ktoré je ľahké rozpoznať;

15.

vyzýva Komisiu, aby stanovila postupy na kontrolu presnosti informácií/posúdení zahrnutých do európskeho informačného systému s cieľom zvýšiť dôveru v poskytované informácie. Ich súčasťou musia byť prísne požiadavky na vysledovateľnosť, aby sa zaručil pôvod výrobkov, ako aj prísnejšie mechanizmy monitorovania a presadzovania pravidiel, aby sa prispelo k predchádzaniu podvodom a nesprávnemu označovaniu výrobkov. Navrhuje, aby sa zvážili aj iné politiky týkajúce sa získavania zdrojov, najmä v krajinách s vysokou mierou odlesňovania a nízkym rozsahom certifikácie a/alebo vysokou mierou nelegálnej ťažby dreva, napríklad povinnosť poskytovať dôkazy o tom, že výrobky sa získali udržateľným spôsobom, vrátane dokumentácie o obchodovaní s materiálmi medzi prevádzkovateľmi a informácií o politikách verejného obstarávania, platnú pre všetky strany v dodávateľskom reťazci;

16.

vyzýva všetky inštitúcie a agentúry EÚ, aby išli príkladom tým, že zmenia svoje správanie, verejné obstarávania a rámcové zmluvy s cieľom používať produkty udržateľného lesného hospodárstva. Okrem toho vyzýva svojich zamestnancov a členov, aby kompenzovali emisie uhlíka súvisiace s ich letmi v rámci práce pre VR tým, že budú finančne podporovať projekty v oblasti udržateľného lesného hospodárstva;

17.

zdôrazňuje, že verejné obstarávanie, ktoré tvorí približne 14 % HDP EÚ, je možnou silnou pákou na zabezpečenie zmlúv na dodávky udržateľnejších výrobkov pri nákupe prác, tovaru a služieb od podnikov. Zavedenie zákazu verejného obstarávania týkajúceho sa výrobkov pochádzajúcich z odlesňovania – v rámci smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní – môže mať v tomto kontexte významný pozitívny vplyv na propagáciu výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu;

18.

poukazuje na to, že propagácia zmeny správania spotrebiteľov tak, aby uprednostňovali rastlinnú stravu s vysokým podielom ovocia a zeleniny (ktoré by mali mať certifikát potvrdzujúci, že neprispievajú k odlesňovaniu), v dôsledku čoho sa zníži celosvetová spotreba mäsa, môže podporiť a chrániť zdravie občanov a dobrý stav planéty v súlade s vyhlásením C40 Good Food Cities Declaration (5). Táto zmena by mala zohľadniť odporúčania vyplývajúce zo stratégie z farmy na stôl podporujúcej takú spotrebu, ktorá je čo možno najviac miestna a udržateľná z hľadiska životného prostredia a ľudského zdravia;

19.

nabáda Komisiu, aby hľadala synergie a prepojenia s prebiehajúcimi projektmi a iniciatívami súvisiacimi s tvorbou mestských a prímestských lesov a ekologických koridorov na úrovni členských štátov, ako aj na európskej úrovni a mimo Európy. Pripomína, že tieto iniciatívy majú mnoho environmentálnych a sociálnych výhod pre ľudí žijúcich v prepojených mestách, ktoré zahŕňajú čisté ovzdušie, reguláciu vodných tokov, ochranu pôdy pred vodnou a veternou eróziou, obnovu znehodnotenej pôdy, odolnosť voči katastrofám a zmene klímy, nižšie denné teploty, získavanie potravín, väčšiu biodiverzitu v mestách, lepšie telesné a duševné zdravie, vyššiu hodnotu majetku atď.;

20.

vyzýva na zapojenie európskych občanov a miestnych a regionálnych samospráv, komerčných aktérov a zainteresovaných strán predávajúcich svoje výrobky na európskom trhu (napr. nadnárodné spoločnosti) do týchto činností. Pripomína ich úlohu pri ochrane lesov a potrebu zvýšiť transparentnosť ich firiem, pokiaľ ide o informovanie o sociálnych a environmentálnych povinnostiach (v súlade so smernicou 2014/95/EÚ);

Priorita 2: Partnersky spolupracovať s producentskými krajinami s cieľom znížiť tlak na lesy a zabezpečiť, aby rozvojová spolupráca EÚ žiadnym spôsobom neprispievala k odlesňovaniu a Priorita 3: Posilniť medzinárodnú spoluprácu s cieľom zastaviť odlesňovanie a degradáciu lesov a podporovať udržateľnú obnovu lesov

21.

upozorňuje na skutočnosť, že k odlesňovaniu dochádza väčšinou v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ. Väčšina dreva vyťaženého v týchto krajinách sa spotrebúva na miestnej úrovni, pričom miera zavádzania certifikácie dreva je aj naďalej nízka, pretože náklady na získanie certifikácie sú príliš vysoké, a to najmä pre drobných poľnohospodárov, ktorí takisto čelia konkurencii v podobe lacnejšieho konvenčne alebo dokonca nelegálne vyťaženého dreva. Podobne je potrebné venovať osobitnú pozornosť certifikácii produktov lesného hospodárstva, ako je prírodný kaučuk, ktorý vyrába veľký počet drobných poľnohospodárov;

22.

vyzýva na zlepšenie vzdelávania v oblasti životného prostredia v rozvojových krajinách, v ktorých sa nachádzajú pralesy, pretože ide o kľúčový prvok pri zvyšovaní povedomia v týchto krajinách o význame ich vlastných environmentálnych zdrojov. Upozorňuje na skutočnosť, že priame zapojenie občanov do týchto iniciatív v oblasti environmentálneho vzdelávania by mohlo priniesť mnohé výhody, ako napríklad:

a)	lepšie poznatky o význame ekosystémových služieb, ktoré udržateľne obhospodarované lesy a pralesy poskytujú spoločnosti;

b)	uznanie priamych a nepriamych početných prínosov udržateľného obhospodarovania lesov (SFM);

c)	väčšiu šancu na získavanie užitočných výsledkov z miestnych opatrení na obmedzenie odlesňovania a degradácie lesov; viac príležitostí na využitie ochrany prírodných zdrojov na ich udržateľné obhospodarovanie a teda prispievajúcich k tvorbe zelených pracovných miest pre miestne obyvateľstvo atď.;

23.

pripomína, že Európska komisia by mala zvážiť možnosť navrhnúť zaradenie pralesov do zoznamu lokalít kultúrneho dedičstva UNESCO na účely ich ochrany pred odlesňovaním a v snahe zvýšiť šance ako upriamiť pozornosť verejnosti na ich ochranu;

24.

zdôrazňuje, že biodiverzita je spolu s multifunkčnosťou ďalšou kľúčovou témou, ktorú treba zohľadniť pri rokovaniach o rámci politiky lesného hospodárstva EÚ. Poukazuje na to, že pri každom odlesňovaní, pri ktorom sa odstraňuje prales alebo dospelý pôvodný les, dochádza k strate biodiverzity, ktorá je typická pre lesy a ktorú je ťažké obnoviť, pretože daná oblasť je veľmi zničená;

25.

víta novú stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorou sa zvyšujú ambície EÚ prijať opatrenia na zastavenie straty biodiverzity a zhoršovania ekosystémov v celej Európe a stať sa svetovým lídrom, pokiaľ ide o riešenia celosvetovej krízy v oblasti biodiverzity vrátane napr. zriaďovania chránených oblastí predstavujúcich najmenej 30 % jej územia, zavádzania právne záväzných cieľov v oblasti obnovy prírody, prísnejšej ochrany zvyšných európskych pralesov a starých vysadených lesov, uplatňovania udržateľného obhospodarovania sekundárnych lesov (6), obnovy narušených ekosystémov a území prostredníctvom obnovy lesov, pôdy a mokradí a vysádzania zelene v mestách;

26.

vyzýva na oveľa väčšie úsilie o splnenie cieľov týkajúcich sa lesného hospodárstva v rámci novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a na to, aby sa dohodol ambiciózny globálny politický rámec v oblasti biodiverzity po roku 2020, ktorý sa má prijať na nadchádzajúcej 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, a to tiež na základe hodnotenia vykonávania stratégie do roku 2020;

27.

trvá na tom, aby sa obchodné dohody posudzovali so zreteľom na cieľ znížiť emisie skleníkových plynov a aby boli založené na udržateľnom rozvoji. Vyzýva na posilnenie kapitol o udržateľnom obhospodarovaní lesov a boji proti odlesňovaniu a začleňovanie odlesňovania do posúdení vplyvu na životné prostredie. Keďže odlesňovanie Amazonského pralesa v Brazílii dosiahlo rekordnú úroveň a počet lesných požiarov sa zvýšil o 84 % (7), v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pozastavili ratifikáciu obchodnej dohody EÚ – Mercosur dovtedy, kým brazílska vláda nezvráti tento trend;

28.

žiada, aby sa v rámci stratégie lesného hospodárstva EÚ na obdobie po roku 2020 zvýšil príspevok aktívneho, prispôsobivého a participatívneho lesného hospodárstva k zachovaniu a posilneniu biodiverzity v snahe využiť v plnej miere výhody, ktoré môžu biodiverzita a ekosystémové služby priniesť. Všetky tieto činnosti a snahy by mali prispieť k ambicióznejšej celosvetovej politike v oblasti biodiverzity, v rámci ktorej Európa musí naliehavo prevziať zodpovedné vedenie;

Priorita 4: Presmerovať finančné prostriedky na podporu udržateľnejších postupov využívania pôdy a Priorita 5: Podporovať dostupnosť, kvalitu a prístup k informáciám o lesoch a komoditných dodávateľských reťazcoch. Podporovať výskum a inovácie

29.

zdôrazňuje, že o opatreniach, ktoré zaviedla Komisia na ochranu a obnovu lesov v EÚ a na celom svete, treba v rozsiahlej miere informovať európskych občanov s cieľom zvýšiť podporu a účinnosť týchto opatrení;

30.

vyzýva Komisiu, aby zriadila európsku databázu prebiehajúcich a uskutočnených projektov medzi EÚ a tretími krajinami, ako aj bilaterálnych projektov medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami v snahe posúdiť ich vplyv na svetové lesy. Vyzdvihuje význam zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do vykonávania týchto projektov;

31.

vyzýva EÚ, aby zaviedla stratégiu „industrializácie, digitalizácie a dekarbonizácie“ (I2D) s cieľom podporiť používanie náhradných ekologických materiálov z dreva, o ktorých pôvode a uhlíkovej stope sú informovaní spotrebitelia, a aby podporila certifikáciu „neprispieva k odlesňovaniu“ a posilnila využívanie týchto materiálov v odvetviach, ako je stavebníctvo, textilný priemysel, chemický priemysel alebo baliarenský priemysel;

32.

vyzýva EÚ, aby ďalej rozvíjala výskumné a monitorovacie programy, ako je Copernicus, európsky program pozorovania Zeme a iné monitorovacie programy zamerané na dohľad nad dodávateľským reťazcom komodít. Vďaka tomu by bolo možné identifikovať a vydávať včasné varovania o výrobkoch, ktoré počas svojej výrobnej fázy prispeli k odlesňovaniu alebo zhoršovaniu životného prostredia;

33.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zriadenia európskej agentúry lesného hospodárstva vzhľadom na dôležitosť ochrany a obnovy svetových lesov.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) https:/ /www.cbd.int/forest/definitions.shtml.

(2) https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0959378018314365#fig0005.

(3) Náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv sa vo všeobecnosti chápe ako spôsob, prostredníctvom ktorého môžu podniky identifikovať negatívne vplyvy svojich činností alebo činností súvisiacich s ich obchodnými vzťahmi na ľudské práva, predchádzať týmto činnostiam, zmierňovať ich a prevziať za ne zodpovednosť. https://corporatejustice.org/priorities/13-human-rights-due-diligence.

(4) Napríklad Forest Stewardship Council® (FSC®), Program na podporu certifikácie lesov (Programme for the Endorsement of Forest Certification – PEFC) atď.

(5) V rámci vyhlásenia C40 Good Food Cities Declaration sa mestá zaväzujú k zosúladeniu politík týkajúcich sa obstarávania potravín s pravidlami pre výživu udržateľnú pre planétu tzv. Planetary Health Diet, ktorá sa bude v ideálnom prípade opierať o ekologické poľnohospodárstvo a k podpore celkového zvýšenia spotreby potravín rastlinného pôvodu v našich mestách tým, že sa upustí od neudržateľného a nezdravého stravovania: https://www.c40.org/press_releases/good-food-cities.

(6) https:/ /www.cbd.int/forest/definitions.shtml.

(7) Brazílsky národný inštitút pre výskum vesmíru 2019.

139. plenárne zasadnutie VR prostredníctvom Interactio (hybridná schôdza), 30. 6. 2020 – 2. 7. 2020

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/53

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Balík predpisov o službách: aktualizovaný postoj európskych miestnych a regionálnych samospráv

(2020/C 324/09)

Spravodajca:

Jean-Luc VANRAES (BE/Renew E.), poslanec zastupiteľstva mestskej časti Uccle/Ukkel

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch

COM(2016) 824 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom a operačnom rámci pre európsky elektronický preukaz služieb zavedený nariadením… [ESC Regulation]

COM(2016) 823 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní

COM(2016) 822 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami a ktorou sa mení smernica 2006/123/ES a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu

COM(2016) 821 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie odborných služieb

COM(2016) 820 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Význam a naliehavosť dokončenia jednotného trhu so službami

uznáva, že jednotný trh je významným úspechom politiky EÚ, ktorý je základom európskej konkurencieschopnosti, prosperity a blahobytu spotrebiteľov; zdôrazňuje, že riadne fungujúci jednotný trh prispieva aj k podpore hospodárskeho rastu, inovácií a zamestnanosti na regionálnej a miestnej úrovni a že regionálne a miestne samosprávy ako významní verejní obstarávatelia využívajú výhody lepšieho fungovania jednotného trhu, a to aj v oblasti služieb;

uznáva, že jednotný trh nie je dokončený a že pretrvávajú závažné prekážky; zdôrazňuje, že jeho vykonávanie a prehlbovanie si vyžadujú väčšiu angažovanosť inštitucionálnych aktérov na všetkých úrovniach riadenia a že najmä členské štáty majú veľkú zodpovednosť za zabezpečenie účinného vykonávania;

zdôrazňuje, že politické návrhy týkajúce sa jednotného trhu môžu mať významný územný vplyv, ktorý by sa mal náležite posúdiť. Posudzovania územného vplyvu prispievajú k meraniu možného pozitívneho dosahu legislatívnych návrhov komplexným a vyváženým spôsobom, pričom sa pokrýva široká škála aspektov. Okrem toho majú kľúčový význam pre mnohé regióny, ktoré nie sú priamo zapojené do legislatívneho procesu, avšak uplatňujú danú legislatívu. VR opakovane zdôrazňuje, že je pripravený prispieť svojimi odbornými poznatkami do týchto posudzovaní;

požaduje, aby sa pri vykonávaní jednotného trhu čo možno najviac dodržiavali zásady miestnej samosprávy. Odkazuje na Európsku chartu miestnej samosprávy (1), v ktorej sa uznáva, že miestne orgány sú jedným z hlavných základov každého demokratického systému, že ochrana a posilňovanie miestnej samosprávy je dôležitým príspevkom k budovaniu Európy založenej na zásadách demokracie a decentralizácie moci a že to predpokladá existenciu miestnych orgánov, vybavených demokraticky konštituovanými rozhodovacími orgánmi s vysokým stupňom autonómie, pokiaľ ide o ich kompetencie, spôsoby a prostriedky uplatňovania týchto kompetencií a zdroje;

sa domnieva, že by sa mal preskúmať decentralizovanejší prístup k vykonávaniu jednotného trhu, ktorý by zahŕňal decentralizáciu zodpovednosti za monitorovanie a kontrolu správneho uplatňovania právnych predpisov EÚ na agentúry na úrovni členských štátov, a to podľa vzoru decentralizovaného prístupu k uplatňovaniu pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Nazdáva sa tiež, že takýto decentralizovaný prístup by pomohol znížiť administratívnu záťaž na všetkých úrovniach a podporiť pocit zodpovednosti členských štátov za jednotný trh, čo je nevyhnutné pre jeho riadne fungovanie;

poukazuje na to, že mnohé z najzávažnejších pretrvávajúcich hospodárskych prekážok sú v oblasti služieb;

zdôrazňuje, že služby sú hlavnou zložkou európskeho hospodárstva, keď na ne pripadá približne 70 % HDP aj pracovných miest (2). Poukazuje však na to, že sektor služieb EÚ charakterizuje pomalý rast produktivity a slabá hospodárska súťaž, ako aj obrovská rôznorodosť jednotlivých odvetví služieb s rozmanitými charakteristikami. Konštatuje, že obchod so službami v rámci EÚ predstavuje len jednu tretinu obchodu s tovarom v rámci EÚ, pričom nič nenaznačuje tomu, že by sa tento stav zlepšoval;

zdôrazňuje, že neopodstatnené prekážky cezhraničného poskytovania služieb vyplývajúce najmä z rozdielnych vnútroštátnych pravidiel a postupov sú jednou z hlavných príčin nízkej výkonnosti tohto sektora a že odstránenie týchto prekážok by poskytovateľom služieb a zákazníkom ponúklo väčšie príležitosti na plné využitie potenciálu jednotného trhu. Takisto zdôrazňuje, že akékoľvek ďalšie opatrenia by sa mali opierať o preukázateľné potreby poskytovateľov služieb a že obrovská rôznorodosť jednotlivých odvetví služieb si môže vyžadovať sektorovo špecifickejší prístup, pričom regionálne a miestne samosprávy by mohli zohrávať významnú úlohu pri riešení problémov, ktoré sa objavia;

zdôrazňuje, že služby sú v hospodárstve dôležitým medzivstupom v rámci globálnych hodnotových reťazcov a že konkurencieschopné služby, najmä služby pre podniky, majú kľúčový dosah na produktivitu a nákladovú konkurencieschopnosť v iných odvetviach mimoriadne dôležitých pre regionálne a miestne hospodárstva, ako je napríklad výroba;

10.

poznamenáva, že hoci uplynulo desať rokov od nadobudnutia účinnosti smernice o službách, jej potenciál podporiť voľný pohyb služieb sa ešte nevyužil naplno, a že poskytovatelia v mnohých odvetviach služieb sa naďalej potýkajú so širokou škálou prekážok, keď sa chcú usadiť v inom členskom štáte alebo dočasne poskytovať cezhraničné služby. Konštatuje, že podľa odhadov by HDP EÚ mohol vzrásť o 1,7 %, ak by sa odstránili prekážky brániace cezhraničnému obchodu a investíciám do služieb na základe rámca, ktorý už smernica o službách poskytuje;

11.

konštatuje, že z legislatívnych návrhov Komisie v balíku služieb bol prijatý len jeden, a to smernica o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní. Ďalej konštatuje, že legislatívne návrhy týkajúce sa európskeho elektronického preukazu služieb sú v legislatívnom procese zablokované a že navrhovaná smernica, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami, napreduje len veľmi pomaly;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala najbežnejšie podnikateľské a profesijné činnosti v každom členskom štáte, ktoré by už teraz mohli profitovať z platnej smernice o službách, aby sa mohol čo najskôr vypracovať komplexný zoznam zbytočných nákladov a prekážok, s ktorými sa stretávajú podnikatelia. Komisiu tiež naliehavo vyzýva, aby urýchlene vypracovala odporúčanie, ktoré by zahŕňalo štandardný model jednotného kontaktného miesta (stanovený v článku 6 platnej smernice), aby sa členské štáty mohli riadiť spoločným konceptom, ktorý by jednotlivcom čo najviac uľahčil konzultácie v ich príslušnom jazyku, rovnako ako sa to veľmi efektívne a s minimálnymi nákladmi na preklad uplatňuje v prípade technických predpisov;

13.

konštatuje, že rozsudok ESD vo veci Visser Vastgoed (3) by mohol mať veľmi závažné dôsledky pre miestne a regionálne samosprávy. Domnieva sa, že ich treba riešiť prostredníctvom právnych predpisov EÚ a že navrhovaná smernica o oznamovaní predstavuje vhodný rámec na tento účel;

14.

sa domnieva, že dôsledky veci Visser Vastgoed nesmú byť obmedzené na oznamovacie povinnosti, pokiaľ ide o územné plány týkajúce sa využívania pôdy v súvislosti s maloobchodnými službami, ale potenciálne môžu byť širšie;

15.

uznáva význam dobre fungujúceho jednotného trhu pre pohraničné regióny a je presvedčený, že nástroje cezhraničnej spolupráce EÚ, ako sú napríklad EZÚS (4), môžu zohrávať v tomto smere užitočnú úlohu;

Európsky elektronický preukaz služieb

16.

berie na vedomie skutočnosť, že Európsky parlament odmietol návrh Komisie o elektronickom preukaze služieb a požiadal ju, aby ho stiahla. Ďalej konštatuje, že Rada nedokázala dospieť k spoločnej pozícii k tomuto spisu a pripomína, že v záujme podpory podnikov poskytujúcich cezhraničné služby by sa mali správne vykonávať opatrenia súčasnej smernice o službách, ako sú jednotlivé kontaktné miesta;

17.

pripomína spoluzákonodarcom, že pôvodným zámerom návrhu na zavedenie elektronického preukazu služieb, ktorý sa však nezrealizoval, bolo zníženie administratívnej zložitosti a nákladov pre poskytovateľov cezhraničných služieb, najmä pre MSP, pri plnení administratívnych formalít;

18.

poukazuje na to, že bez uplatňovania elektronického preukazu služieb čelia poskytovatelia cezhraničných služieb stále rovnakým nákladom pri plnení administratívnych formalít a že elektronický preukaz služieb mal podľa očakávaní znížiť tieto náklady o polovicu, čo by bolo veľkým prínosom pre MSP;

19.

preto pripomína potrebu prijať dôležité opatrenia v oblasti administratívneho zjednodušenia z hľadiska poskytovateľov služieb a zbytočných nákladov, ktoré musia naďalej znášať. Poukazuje však na to, že legislatívna, technická a administratívna záťaž vyplývajúca pre miestne a regionálne samosprávy zo zavedenia elektronického preukazu služieb musí byť primeraná očakávaným prínosom;

20.

pripomína spoluzákonodarcom, že v smernici o službách sa stanovuje, že členské štáty nesmú duplikovať požiadavky, ktoré sa už na prevádzkovateľa vzťahujú v inom členskom štáte. Konštatuje však, že uplatňovanie tohto postupu v praxi je stále nedostatočné a že poskytovatelia služieb sa preto často stretávajú s rovnakými požiadavkami ako domáce spoločnosti napriek tomu, že už splnili rovnocenné alebo podobné požiadavky vo svojom domovskom členskom štáte;

21.

pripomína spoluzákonodarcom, že zložitosť spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a z toho vyplývajúca administratívna záťaž v súvislosti s návrhom na zavedenie elektronického preukazu služieb boli jedným z hlavných dôvodov, prečo sa pri rokovaniach o tejto otázke nedosiahol kompromis. V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby sa vo svojich budúcich návrhoch sústredila na jednoduché a jasné pravidlá spolupráce medzi orgánmi;

22.

poukazuje na skutočnosť, že značná rozmanitosť právnych foriem a požiadaviek na vlastníctvo podielov v členských štátoch je aj naďalej prekážkou slobody usadiť sa v sektore služieb pre podniky;

23.

rovnako poznamenáva, že poskytovatelia služieb čelia veľkým ťažkostiam pri zákonnom získavaní poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, keď sa snažia ponúkať svoje služby v inom členskom štáte;

24.

poukazuje tiež na to, že vo vnútroštátnych odvetvových právnych predpisoch sa nie vždy v potrebnej miere rozlišuje medzi požiadavkami uplatniteľnými na poskytovateľov služieb, ktorí sa chcú usadiť, a tými, ktorí chcú dočasne poskytovať cezhraničné služby, čo má za následok neistotu a neprimerané regulačné požiadavky na cezhraničných poskytovateľov služieb;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že uvedené prekážky neboli odstránené a naďalej prispievajú k nízkej integrácii služieb na jednotnom trhu podľa rámca, ktorý už poskytuje smernica o službách;

26.

preto naliehavo vyzýva ostatné inštitúcie, aby našli spoločný základ pre riešenie otázok, ktorými sa má zaoberať legislatívny návrh týkajúci sa elektronického preukazu, čím by sa umožnilo lepšie vykonávanie na základe smernice o službách;

27.

si uvedomuje, že členské štáty majú rozdielny prístup ku kritériám oprávnenosti pre poskytovateľov služieb, ktoré im umožňujú zúčastňovať sa na verejných súťažiach, čo môže byť prekážkou jednotného trhu. Potenciál nástrojov EÚ by sa preto mal využívať na zefektívnenie týchto prístupov všade tam, kde je to možné;

28.

upozorňuje na ustanovenia smernice o službách zamerané na zvýšenie cezhraničných činností a rozvoj skutočného jednotného trhu so službami prostredníctvom väčšieho zbližovania profesijných pravidiel na európskej úrovni a vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla iniciatívy s cieľom podnietiť profesijné združenia na európskej úrovni, aby využili tieto možnosti na uľahčenie voľného pohybu poskytovateľov služieb;

29.

vyzdvihuje význam smernice o službách a jej prínos k voľnému pohybu služieb na jednotnom trhu. Zároveň upozorňuje, že podniky, najmä MSP a verejné orgány, čelia pri uplatňovaní pravidiel, ktoré stanovuje táto smernica, mnohým problémom;

Postup oznamovania

30.

berie na vedomie rozsudok ESD vo veci Visser Vastgoed, ako aj právne neistoty pre miestne a regionálne samosprávy (5), ktoré by z toho mohli vyplývať, najmä pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rozsah pôsobnosti by sa nemusel obmedzovať len na územné plány týkajúce sa využívania pôdy v súvislosti s maloobchodnými službami, ale by mohol mať vplyv na iné regulačné činnosti miestnych a regionálnych samospráv;

31.

vidí príležitosť na zlepšenie postupu oznamovania v rámci balíka predpisov o službách s cieľom riešiť otázky nastolené v rozhodnutí ESD a vyzýva spoluzákonodarcov, aby svoje úsilie zamerali na nájdenie riešení počas súčasných rokovaní o postupe oznamovania, ktoré by zároveň zabezpečili, že tento postup poskytne potrebnú právnu istotu;

32.

zdôrazňuje, že mnohé miestne a regionálne samosprávy majú z hľadiska kapacity a zdrojov problém zvládať administratívnu záťaž vyplývajúcu z terajšej právnej oznamovacej povinnosti – vzhľadom na rozhodnutie ESD – a že každý nový postup oznamovania by to mal zohľadniť v snahe túto administratívnu záťaž čo najviac znížiť;

33.

poukazuje na potrebu nájsť správnu rovnováhu medzi úsilím, ktoré si vyžaduje oznamovacia povinnosť, a pridanou hodnotou na dosiahnutie cieľov smernice o službách, berúc do úvahy, že väčšina miestnych a regionálnych predpisov má zanedbateľný vplyv na jednotný trh a je pravdepodobné, že sú v súlade s požiadavkami smernice o službách;

34.

zdôrazňuje, že žiaden nový postup oznamovania by nemal viesť k zbytočným prieťahom pri prijímaní miestnych a regionálnych predpisov, keďže tieto oneskorenia majú nepriaznivý vplyv na všetky zainteresované strany a brzdia hospodársku činnosť, ako aj investície (napríklad v oblasti maloobchodných služieb a súvisiaceho rozvoja výstavby);

35.

požaduje od Európskej komisie dostatočnú transparentnosť a otvorenosť voči dialógu v súvislosti s akýmkoľvek novým postupom oznamovania, najmä počas fázy postupu, v rámci ktorého Komisia posudzuje, či je daný miestny alebo regionálny predpis v súlade so smernicou o službách;

36.

trvá na tom, že je potrebné účinne vykonávať smernicu o službách, a preto navrhuje, aby Európska komisia predložila súbor kvantitatívnych a/alebo kvalitatívnych kritérií na hodnotenie toho, ktoré druhy miestnych a regionálnych predpisov by mohli byť vyňaté z oznamovacej povinnosti podľa smernice o službách bez toho, aby táto výnimka bránila vykonávaniu smernice o službách;

37.

navrhuje, aby Európska komisia preskúmala uskutočniteľnosť decentralizovaných prvkov vykonávania – vrátane oznamovania – súvisiacich s kvantitatívnymi a/alebo kvalitatívnymi kritériami, pretože by to mohlo prispieť k zvýšeniu účinnosti vykonávania a viesť k presnejšiemu posudzovaniu regionálneho a miestneho verejného záujmu, čím by sa dodržala zásada miestnej samosprávy a subsidiarity;

38.

zdôrazňuje význam zásad nediskriminácie, proporcionality a verejného záujmu, ktoré sa uplatňujú v smernici o službách, a v miestnom a regionálnom regulačnom kontexte zdôrazňuje, že v odôvodnení 9 smernice o službách sa výslovne vylučujú z jej pôsobnosti pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo využívania pozemkov a územné plánovanie v mestách a na vidieku.

V Bruseli 1. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Rada Európy, 1985.

(2) Pracovný dokument útvarov Komisie, Single Market Performance Report 2019, SWD(2019) 444 final.

(3) Spojené veci C-360/15 a C-31/16 – rozsudok z 30. januára 2018.

(4) Európske zoskupenia územnej spolupráce.

(5) V EÚ je viac ako 95 000 obcí s veľkými rozdielmi z hľadiska veľkosti a kapacity. V Nemecku a Rakúsku by až 250 000 miestnych územných plánov mohlo v zásade patriť do pôsobnosti smernice o službách a jej oznamovacej povinnosti (predbežná správa z 15. januára 2020 o štúdii o vplyvoch smernice ES o oznamovaní na miestne a regionálne samosprávy v kontexte rozsudku ESD z januára 2018, ktorej vypracovanie zadal VR).

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/58

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky klimatický predpis: stanovenie rámca na dosiahnutie klimatickej neutrality

(2020/C 324/10)

Spravodajca:

Juan Manuel MORENO BONILLA (ES/EĽS), predseda vlády autonómneho spoločenstva Andalúzia

Referenčný dokument:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis)

COM(2020) 80 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(5)

Účelom opatrení Únie a členských štátov v oblasti klímy je chrániť ľudí a planétu, blahobyt, prosperitu, zdravie, potravinové systémy, integritu ekosystémov a biodiverzity pred hrozbou, ktorú predstavuje zmena klímy, v kontexte agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a pri napĺňaní cieľov Parížskej dohody, ako aj maximalizovať prosperitu v rámci hraníc planéty, zvýšiť odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti spoločnosti voči zmene klímy.

(5)

Účelom opatrení Únie, členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv v oblasti klímy je chrániť ľudí a planétu, blahobyt, prosperitu, zdravie, potravinové systémy, integritu ekosystémov a biodiverzity pred hrozbou, ktorú predstavuje zmena klímy, v kontexte agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a pri napĺňaní cieľov Parížskej dohody, ako aj maximalizovať prosperitu v rámci hraníc planéty, zvýšiť odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti spoločnosti voči zmene klímy.

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne opatrenia majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality uznaného v Parížskej dohode a sú plne v súlade s cieľmi stanovenými v odôvodnení. Z tohto dôvodu by bolo nedbanlivosťou opomenúť miestne a regionálne samosprávy.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(14)

Kľúčovým aspektom dlhodobej celosvetovej reakcie na zmenu klímy je adaptácia na ňu. Preto by členské štáty a Únia mali zvýšiť svoju schopnosť adaptácie, posilniť svoju odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti voči zmene klímy, ako sa stanovuje v článku 7 Parížskej dohody, a takisto maximalizovať súvisiace prínosy uplatnením ďalších environmentálnych politík a právnych predpisov. Členské štáty by mali prijať komplexné národné adaptačné stratégie a plány.

(14)

Zdôvodnenie

Pri určovaní správnej voľby politiky na posilnenie schopnosti obnovy a úsilia o adaptáciu zohrávajú zásadnú úlohu územné faktory. Geografické, klimatické, sociálne a hospodárske aspekty sú rozhodujúce pre vyhodnotenie a posúdenie zraniteľnosti, riadenie rizík a vymedzenie budúcich scenárov pre klimatické premenné. Vypracovanie prognostických nástrojov na adaptáciu a podporu schopnosti obnovy, ktoré možno prispôsobiť rôznym regionálnym a miestnym podmienkam, by predstavovalo významný krok vpred pri rozvoji týchto stratégií.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 17

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(17)

Komisia vo svojom oznámení s názvom „Európsky zelený dohovor“ oznámila svoj úmysel posúdiť sprísnenie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov Únie do roku 2030 a predložiť v súvislosti s ním príslušné návrhy, aby sa zaručil jeho súlad so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Ďalej v uvedenom oznámení zdôraznila, že všetky politiky Únie by mali prispievať k plneniu zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, kde by mali svoju úlohu zohrávať všetky sektory. Do septembra 2020 by Komisia na základe komplexného posúdenia vplyvu a pri zohľadnení analýzy integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ktoré jej členské štáty prekladajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (1), mala preskúmať cieľ Únie v oblasti klímy vytýčený na obdobie do roku 2030, ako aj možnosti vytýčiť nový cieľ na obdobie do roku 2030, konkrétne sprísniť ho z 50 % na 55 % zníženie emisií v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ak Komisia bude považovať za potrebné cieľ Únie do roku 2030 zmeniť, mala by Európskemu parlamentu a prípadne Rade predložiť zodpovedajúce návrhy na zmenu tohto nariadenia. Navyše by Komisia mala do 30. júna 2021 posúdiť, ako by sa v záujme dosiahnutia cieľa spočívajúceho v 50 až 55 % znížení emisií v porovnaní s rokom 1990 mali zmeniť právne predpisy Únie, ktorými sa vykonáva uvedený cieľ.

(17)

Komisia vo svojom oznámení s názvom „Európsky zelený dohovor“ oznámila svoj úmysel posúdiť sprísnenie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov Únie do roku 2030 a predložiť v súvislosti s ním príslušné návrhy, aby sa zaručil jeho súlad so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Ďalej v uvedenom oznámení zdôraznila, že všetky politiky Únie by mali prispievať k plneniu zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, kde by mali svoju úlohu zohrávať všetky sektory. Čím skôr, najneskôr však do začiatku septembra 2020 by Komisia na základe komplexného posúdenia vplyvu a pri zohľadnení analýzy integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ktoré jej členské štáty prekladajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (1), mala preskúmať cieľ Únie v oblasti klímy vytýčený na obdobie do roku 2030, ako aj možnosti vytýčiť nový cieľ na obdobie do roku 2030, konkrétne sprísniť ho na minimálne 55 % zníženie emisií v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ak Komisia bude považovať za potrebné cieľ Únie do roku 2030 zmeniť, mala by Európskemu parlamentu a prípadne Rade predložiť zodpovedajúce návrhy na zmenu tohto nariadenia. Navyše by Komisia mala do 30. júna 2021 posúdiť, ako by sa v záujme dosiahnutia cieľa spočívajúceho v minimálne 55 % znížení emisií v porovnaní s rokom 1990 mali zmeniť právne predpisy Únie, ktorými sa vykonáva uvedený cieľ.

Zdôvodnenie

Ak chceme zabezpečiť, aby bol európsky plán na oživenie hospodárstva ekologicky zameraný a aby súčasné investície viedli k dosiahnutiu cieľov vytýčených do roku 2030 a následne aj do roku 2050, posúdenie vplyvu legislatívneho rámca na obdobie do roku 2030 musí byť ambiciózne a treba ho uverejniť čo najskôr.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby Únia a členské štáty vytrvali na ceste k naplneniu vytýčeného zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj zaručiť pokrok pri adaptácii na zmenu klímy by Komisia mala dosiahnutý pokrok pravidelne posudzovať. Ak by kolektívny pokrok členských štátov pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo pri adaptácii nebol dostatočný alebo opatrenia Únie neboli v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo by neboli primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti, Komisia by mala vykonať potrebné opatrenia v súlade so zmluvami. Takisto by mala pravidelne posudzovať relevantné vnútroštátne opatrenia a vydať odporúčania, ak zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo nie sú primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti voči zmene klímy.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby Únia a členské štáty vytrvali na ceste k naplneniu vytýčeného zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj zaručiť pokrok pri adaptácii na zmenu klímy by Komisia mala dosiahnutý pokrok pravidelne merať a posudzovať a zároveň zverejňovať všetky relevantné údaje . Ak by kolektívny pokrok členských štátov pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo pri adaptácii nebol dostatočný ( nesplnenie cieľov z časového alebo kvantitatívneho hľadiska) alebo opatrenia Únie neboli v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 alebo by neboli primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti, Komisia by mala vykonať potrebné opatrenia v súlade so zmluvami. Takisto by mala pravidelne posudzovať relevantné vnútroštátne opatrenia a vydať odporúčania, ak zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo nie sú primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti voči zmene klímy.

Zdôvodnenie

Účinné monitorovanie pokroku môže zvýšiť viditeľnosť, transparentnosť a pocit zodpovednosti za úsilie o dosiahnutie klimatickej neutrality. Získané údaje by preto mali byť dostupné vždy, a nielen v pravidelných správach, pričom aj tu by sa mal konkrétne uviesť časový horizont plnenia cieľov.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(20)

Občania a komunity majú rozhodujúcu úlohu pri ďalšom uskutočňovaní prechodu na klimatickú neutralitu, a preto treba uľahčiť silné zapojenie verejnosti a sociálnu angažovanosť pri opatreniach v oblasti klímy. Úlohou Komisie je angažovať sa vo všetkých sférach spoločnosti, a tak posilniť obojsmernú spoluprácu, výmenu informácií a spoločné úsilie zamerané na zvyšovanie povedomia smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrálnej spoločnosti odolnej proti zmene klímy, a to aj prostredníctvom Európskeho klimatického paktu ako inovačného nástroja správy vecí verejných určeného na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, ako aj občianskej spoločnosti a občanov vo všeobecnosti .

Zdôvodnenie

Dosiahnutie klimaticky neutrálnej spoločnosti odolnej voči zmene klímy sa musí opierať o výmenu informácií a spoločenské povedomie. Posilnenie týchto nástrojov je úlohou, pri ktorej môže byť lídrom Komisia pri navrhovaní a vykonávaní svojich verejných politík, ak sú prierezového charakteru, zatiaľ čo plánované opatrenia patria k odvetvovým politikám, o vykonávanie ktorých môžu mať záujem vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 21

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(21)

Na zabezpečenie predvídateľnosti a dôvery pre všetky hospodárske subjekty vrátane podnikov, pracovníkov, investorov a spotrebiteľov v záujme nezvratného prechodu na klimatickú neutralitu, postupného znižovania emisií a pomoci pri posudzovaní súladu opatrení so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj pokroku pri nich by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých vytýči trajektóriu dosahovania nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni , a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva . Predovšetkým je potrebné, aby sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručovali Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a aby mali odborníci Európskeho parlamentu a Rady systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(21)

Zdôvodnenie

Odstrániť akýkoľvek odkaz na to, že trajektória sa stanoví prostredníctvom delegovaných aktov. Komisia by sa mala obmedziť na navrhnutie trajektórie a posúdenie pokroku.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 2 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty sú povinné prijať potrebné opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, vďaka ktorým bude možné kolektívne dosiahnuť zámer týkajúci sa klimatickej neutrality stanovený v odseku 1, a to s prihliadnutím na význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi.	Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty sú povinné prijať potrebné opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, vďaka ktorým bude možné kolektívne uplatňovať zámer týkajúci sa klimatickej neutrality v európskych mestách a regiónoch stanovený v odseku 1, a to s prihliadnutím na význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi.

Zdôvodnenie

Pri uplatňovaní právnych predpisov v oblasti klímy zohrávajú dôležitú úlohu najmä európske mestá a regióny. Z tohto dôvodu považujeme za potrebné zmeniť znenie.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 2 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Do septembra 2020 Komisia preskúma cieľ Únie týkajúci sa splnenia cieľov oblasti klímy do roku 2030, ktorý sa uvádza v článku 2 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999, a to v kontexte zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1, pričom preskúma alternatívy týkajúce sa plnenia nového cieľa na rok 2030, ktorý spočíva v 50 až 55 % znížení emisií v porovnaní s rokom 1990. Ak Komisia dospeje k názoru, že spomínaný cieľ treba zmeniť, predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade (podľa vhodnosti).

Čím skôr, najneskôr však do začiatku septembra 2020 Komisia preskúma cieľ Únie týkajúci sa splnenia cieľov oblasti klímy do roku 2030, ktorý sa uvádza v článku 2 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999, a to v kontexte zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1, pričom preskúma alternatívy týkajúce sa plnenia nového cieľa na rok 2030, ktorý spočíva v minimálne 55 % znížení emisií v porovnaní s rokom 1990. Ak Komisia dospeje k názoru, že spomínaný cieľ treba zmeniť, predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade (podľa vhodnosti).

Zdôvodnenie

Tento pozmeňovací návrh sa riadi rovnakou logikou ako pozmeňovací návrh k odôvodneniu 17.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Trajektória dosiahnutia klimatickej neutrality	Trajektória dosiahnutia klimatickej neutrality
1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9, a to s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením únijnej trajektórie dosahovania zámeru týkajúceho sa dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050, ktorý je stanovený v článku 2 ods. 1. Komisia trajektóriu preskúma najneskôr do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení uvedenom v článku 14 Parížskej dohody.	1. Komisia je splnomocnená navrhovať zmeny tohto nariadenia navrhnutím únijnej trajektórie dosahovania zámeru týkajúceho sa dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050, ktorý je stanovený v článku 2 ods. 1. Komisia posúdi pokrok dosiahnutý pri plnení cieľa klimatickej neutrálnosti najneskôr do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení uvedenom v článku 14 Parížskej dohody.
2. Východiskovým bodom danej trajektórie je cieľ Únie v oblasti klímy na rok 2030, ktorý je stanovený v článku 2 ods. 3.	2. Východiskovým bodom danej trajektórie je cieľ Únie v oblasti klímy na rok 2030, ktorý je stanovený v článku 2 ods. 3.
3. Pri stanovení trajektórie v súlade s odsekom 1 Komisia musí prihliadať na:	3. Pri navrhovaní trajektórie v súlade s odsekom 1 Komisia musí prihliadať na:

Zdôvodnenie

Odstrániť akýkoľvek odkaz na to, že trajektória sa stanoví prostredníctvom delegovaných aktov. Komisia by sa mala obmedziť na navrhnutie trajektórie a posúdenie pokroku.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 3 ods. 3 písm. e)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

e)	spravodlivosť a solidaritu medzi členskými štátmi a v rámci nich;

e)	spravodlivosť a solidaritu medzi členskými štátmi a v rámci nich pri plnom zohľadnení územnej súdržnosti EÚ ;

Zdôvodnenie

Kritériá na stanovenie trajektórie dosiahnutia klimatickej neutrality by mali jasne zohľadňovať regionálnu súdržnosť EÚ.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 3 ods. 3 písm. k) a l) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

k)	záväzok vedúceho postavenia v oblasti klimatickej neutrality vo svetovom meradle;

l)	posúdenie uhlíkovej a vodnej stopy a stopy v oblasti biodiverzity v obchodných vzťahoch s tretími krajinami, ako aj v rámci záväzkov EÚ vyplývajúcich z príslušných medzinárodných zmlúv.

Zdôvodnenie

Európska únia je odhodlaná prebrať poprednú a vplyvnú pozíciu na medzinárodnej úrovni a zohrávať vedúcu úlohu v rámci ekologického, spravodlivého a solidárneho prechodu, ktorý musia uskutočniť štáty a regióny v snahe dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, pričom sa na nikoho nesmie zabudnúť. Vzhľadom na povahu a celkový rozmer vplyvov zmeny klímy a jej sociálno-ekonomických dôsledkov, ktoré presahujú hranice, ide o príležitosť zahrnúť tento odhodlaný zámer Európskej únie tým, že sa do tohto právneho predpisu začlení pri stanovení trajektórie dosiahnutia klimatickej neutrality povinnosť zvážiť, že všetky jej politiky a opatrenia by obsahovali záväzky zakotviť vo všetkých ostatných krajinách a regiónoch „mimo EÚ“, s ktorými sa udržiavajú vzťahy akéhokoľvek druhu, rovnaké zásady ako sú tie, z ktorých vychádza toto nariadenie.

Na druhej strane by Európska únia mala zohľadňovať uhlíkovú a vodnú stopu výrobkov z tretích krajín, pretože sa tak nielen pomôže konkurencieschopnosti nášho hospodárstva, ale sa tiež posilní vedúca úloha v oblasti klimatickej neutrality tým, že budú vyžadovať globálne normy.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 4 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Členské štáty musia vypracovať a vykonávať adaptačné stratégie a plány zahŕňajúce komplexné rámce riadenia rizík, ktoré sú založené na solídnych východiskových ukazovateľoch v oblasti zraniteľnosti voči zmene klímy a na súvisiacich posúdeniach pokroku.

Členské štáty musia zabezpečiť začlenenie regionálnej a miestnej perspektívy a perspektívy najvzdialenejších regiónov do vypracúvania a vykonávania svojich stratégií a plánov adaptácie.

Zdôvodnenie

Vplyv dôsledkov zmeny klímy je na jednotlivých územiach odlišný, pričom to závisí od početných faktorov. Vplyv účinkov zmeny klímy je v dôsledku zemepisnej polohy a sociálno-ekonomickej situácie rôzny, a to pokiaľ ide o mieru ohrozenia, vystavenia a zraniteľnosti.

Táto situácia sa odráža v potrebe zohľadňovať pri posudzovaní rizík dôsledkov zmeny klímy rozdiely na regionálnej alebo dokonca miestnej úrovni na základe geografických a sociálno-ekonomických faktorov. Napriek celosvetovému charakteru problému zmeny klímy by adaptácia mala zohľadňovať charakteristiky každého územia v závislosti od druhu vplyvov a ich špecifického rozmeru. Nebráni to tomu, aby sa tieto politiky rozvíjali štruktúrovane v súlade so spoločnými stratégiami presahujúcimi rámec oblastí, ktoré treba zosúladiť.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 5 ods. 2a (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2a Posúdenie uvedené v odseku 1 a preskúmanie uvedené v odseku 2 sa vykonávajú na základe spoločného informačného systému EÚ prístupného verejnosti, ktorý spája informácie získané rôznymi aktérmi zapojenými do dosahovania cieľa klimatickej neutrality a postupnej adaptácie. Musia sa stanoviť požiadavky na zabezpečenie štandardizácie a homogenity podávania správ tým, že sa zaistí, aby ich tvorili používateľsky ústretové, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné údaje. Tento systém bude využívať možnosti, ktoré ponúka digitalizácia a nové technológie.

Zdôvodnenie

S cieľom podporiť účasť spoločnosti ako celku na plnení cieľov európskeho klimatického predpisu je nevyhnutné dať k dispozícii kvalitné a overené informácie, ktoré by slúžili ako základ pre prijímanie rozhodnutí a vymedzovanie vhodných politík a opatrení. Je preto potrebné definovať osvedčené postupy na zhromažďovanie a prenos informácií a na štandardizáciu a homogenizáciu ich spracovania. Takisto je nutné zaviesť systém na neustále zlepšovanie takýchto informácií a využívať potenciál nových technológií na uľahčenie výmeny údajov medzi zúčastnenými aktérmi s cieľom využiť prípadné synergie a optimalizovať zdroje.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 5 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3. Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odsekoch 1 a 2 zistí, že opatrenia Únie nie sú v súlade so zámerom týkajúcim sa klimatickej neutrality stanoveným v článku 2 ods. 1 alebo nie sú primerané na zabezpečenie pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4, alebo zistí, že pokrok pri dosahovaní zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality alebo pokrok pri adaptácii v zmysle článku 4 nie je dostatočný, prijme potrebné opatrenia v súlade so zmluvami, a to v čase realizácie preskúmania uvedeného v článku 3 ods. 1.

3. Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 a preskúmania uvedeného v odseku 2 zistí, že opatrenia Únie nie sú v súlade so zámerom týkajúcim sa klimatickej neutrality stanoveným v článku 2 ods. 1 alebo nie sú primerané na zabezpečenie pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4, alebo zistí, že pokrok pri dosahovaní zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality alebo pokrok pri adaptácii v zmysle článku 4 nie je dostatočný, prijme potrebné opatrenia v súlade so zmluvami, a to v čase realizácie preskúmania uvedeného v článku 3 ods. 1.

Zdôvodnenie

Väčšie zosúladenie textu s uvedením presných odkazov na znenie samotného článku, pokiaľ ide o spomenuté odseky.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 6 ods. 2a (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	2a Informačný systém uvedený v článku 5 ods. 2a bude obsahovať časť, v ktorej sa budú zhromažďovať stratégie, opatrenia a najlepšie postupy s cieľom uľahčiť zosúladenie opatrení členských štátov s odporúčaniami Komisie.

Zdôvodnenie

Na to, aby bolo prijatie odporúčaní Komisie zo strany členských štátov čo možno najľahšie, sa javí potrebné dať im k dispozícii kvalitné a overené informácie, ktoré by slúžili ako základ pre prijímanie rozhodnutí a vymedzovanie vhodných politík a opatrení. Treba posilňovať vedomostnú základňu, podporovať poskytovanie informácii o inovačných iniciatívach a stratégiách a stimulovať výmenu osvedčených postupov na úrovni EÚ s cieľom podporiť solidaritu medzi členskými štátmi, využívať synergie a optimalizovať zdroje.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 7 ods. 1 písm. f) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

f)	z dodatočných informácií od miestnych a regionálnych samospráv o pokroku a územných vplyvoch.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú budú zohrávať európske regióny a mestá pri vykonávaní rôznych politík, na ktoré sa vzťahuje rámec právnych predpisov v oblasti klímy, je potrebné zohľadniť ich názory pri zvažovaní revízie trajektórie dosiahnutia klimatickej neutrality.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 7 ods. 1 písm. e)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

e)	zo všetkých doplňujúcich informácií o environmentálne udržateľných investíciách zo strany Únie a členských štátov, a to vrátane prípadných informácií o investíciách v súlade s nariadením (EÚ) 2020/… [nariadenie o taxonómii].

e)	zo všetkých doplňujúcich informácií o environmentálne udržateľných investíciách zo strany Únie, členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv , a to vrátane prípadných informácií o investíciách v súlade s nariadením (EÚ) 2020/… [nariadenie o taxonómii].

Zdôvodnenie

Hoci sú investície miestnych a regionálnych samospráv menšieho objemu než investície Únie a členských štátov, ich zohľadnením by sa zabezpečilo úplné rešpektovanie územnej rozmanitosti Európskej únie pri každej revízii trajektórie dosiahnutia klimatickej neutrality. Okrem toho sú európske regióny a mestá často hlavnými centrami inovácie, pokiaľ ide o udržateľnosť, a mal by sa na ne brať náležitý ohľad pri stanovovaní ambicióznych cieľov v budúcnosti.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Úlohou Komisie je angažovať sa vo všetkých sférach spoločnosti , a tak posilniť postavenie občanov a umožniť im podnikať kroky smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrálnej spoločnosti odolnej proti zmene klímy. Komisia bude zodpovedná za uľahčenie inkluzívneho a dostupného procesu na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovne a s účasťou sociálnych partnerov, občanov a občianskej spoločnosti, s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a identifikovať opatrenia, ktoré prispejú k dosiahnutiu zámerov tohto nariadenia. Okrem toho môže Komisia vychádzať aj z viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky, ktoré zaviedli členské štáty v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Úlohou Komisie je angažovať sa vo všetkých sférach spoločnosti a umožniť im podnikať rozsiahle kroky k dosiahnutiu klimatickej neutrálnej spoločnosti odolnej proti zmene klímy. Komisia bude zodpovedná za uľahčenie inkluzívneho a dostupného procesu na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovne a s účasťou sociálnych partnerov, občanov a občianskej spoločnosti, s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a identifikovať opatrenia, ktoré prispejú k dosiahnutiu zámerov tohto nariadenia. Komisia by sa mala najmä v rámci obnovy po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 opierať o priame väzby medzi občanmi, miestnymi podnikmi a príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami a mala by tieto väzby podporovať, pretože budovanie spoločnosti odolnej proti zmene klímy a zabezpečenie podpory zo strany jednotlivých komunít bude závisieť práve od týchto väzieb. Okrem toho môže Komisia vychádzať aj z viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky, ktoré zaviedli členské štáty v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999 , ako aj z činnosti v rámci klimatického paktu .

Zdôvodnenie

Dosiahnutie klimaticky neutrálnej spoločnosti odolnej voči zmene klímy musí vychádzať z výmeny informácií a spoločenského povedomia. Posilnenie týchto nástrojov je úlohou, pri ktorej môže byť lídrom Komisia pri navrhovaní a vykonávaní svojich verejných politík, ak sú prierezového charakteru, zatiaľ čo plánované opatrenia patria k odvetvovým politikám, o vykonávanie ktorých môžu mať záujem vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy. Ekologická obnova je potrebná. Aby sa však tento projekt mohol uskutočniť, musí mať podporu európskych občanov a podnikov. Preto musia miestne a regionálne samosprávy zohrávať kľúčovú úlohu.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vykonávanie delegovanej právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od… [Úrad pre publikácie: dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Zdôvodnenie

Použitie delegovaných aktov Európskou komisiou na preskúmanie cieľov je nezlučiteľné s článkom 290 ZFEÚ.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

konštatuje, že európska zelená dohoda je jednou z hlavných iniciatív EÚ, avšak zdôrazňuje, že nová stratégia posilnenia európskeho projektu, ako aj nedávno zverejnené oznámenie Európskej komisie o rozpočte EÚ posilňujú plán obnovy s cieľom zabezpečiť rýchlu a úplnú obnovu po súčasnej zdravotnej a hospodárskej kríze. Zdôrazňuje, že hlavným cieľom zelenej dohody musí byť prechod smerom ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050, pričom sa zároveň musí podnecovať rýchle a udržateľné oživenie hospodárstva, pretože uznáva, že tento prechod so sebou prináša nové príležitosti pre Európu a jej občanov na ceste k odolnejšej spoločnosti a odolnejšiemu hospodárstvu;

podporuje stanovenie cieľa klimatickej neutrality EÚ z dlhodobého hľadiska prostredníctvom vhodného právne záväzného cieľa, pretože ide o nevyhnutný krok na nasmerovanie európskeho projektu k nezvratnej klimatickej neutralite do roku 2050. Tento záväzok je potrebný na konsolidáciu Európskej únie ako svetového lídra v oblasti klímy a ambasádora pri udržiavaní veľkých ambícií dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov, spolu s významom zvýšenia objemu plynov odstraňovaných záchytmi, ako aj na budovanie dôvery našich občanov, podnikov a občianskej spoločnosti, pričom sa zaručí inkluzívne a spoločné úsilie. V tejto súvislosti by bolo takisto vhodné už teraz zvážiť potrebné smerovanie politík po roku 2050, pretože je pravdepodobné, že udržateľný systém negatívnych emisií bude naďalej nevyhnutný. V tejto súvislosti je takisto dôležité vypracovať koncepciu medzigeneračnej klimatickej spravodlivosti a zohľadňovať ju pri prijímaní rozhodnutí v súčasnosti aj budúcnosti;

poukazuje na to, že súčasná zdravotná kríza len zdôrazňuje potrebu prechodu na takú spoločnosť a hospodárstvo, ktoré by boli udržateľnejšie a odolnejšie, keďže ďalšie ignorovanie zmeny klímy by mohlo mať hlbšie dôsledky na celosvetovej úrovni. Zdôrazňuje, že prechod musí byť spravodlivý, postupný a trvalý, keďže neudržateľné riešenia by v krátkodobom horizonte mohli mať negatívny vplyv na smerovanie ku klimatickej neutralite;

zdôrazňuje, že európsky klimatický predpis by mal takisto zabezpečiť, aby sa opatreniami zavedenými na dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov posilnili, a nie ohrozili ďalšie prioritné ciele v oblasti životného prostredia, ako je ochrana biodiverzity alebo správa chránených oblastí;

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality a všetkých priebežných cieľov. Pripomína, že Spojené kráľovstvo je v súčasnosti druhým najväčším producentom emisií CO2 v EÚ; jeho súčasné a plánované zníženie emisií výrazne prevyšuje priemer EÚ a jeho vnútroštátny právne záväzný cieľ v oblasti klímy do roku 2030 predstavuje zníženie približne o 57 % (1);

pripomína nedávno prijaté vyhlásenie „Miestne a regionálne samosprávy ako aktéri európskej reakcie na krízu súvisiacu s ochorením COVID-19“ a potrebu urobiť z európskej zelenej dohody kľúčový aspekt plánu obnovy EÚ, aby sa tak z krízy stala príležitosť na urýchlené riešenie zmeny klímy a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ;

považuje za nevyhnutné zapojiť všetky príslušné nižšie orgány verejnej správy do prípravy národných energetických a klimatických plánov a dlhodobých vnútroštátnych politík prostredníctvom skutočného participatívneho viacúrovňového dialógu založeného na regionálnych a miestnych skúsenostiach. Preto súhlasí so začlenením viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky do právnych predpisov EÚ v oblasti klímy, avšak zdôrazňuje, že je potrebné systematickejšie zameranie na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do týchto procesov prechodu ku klimatickej neutralite, a to nielen do procesu prijímania rozhodnutí na úrovni EÚ, ale aj do medzinárodných rokovaní. Opakovane vyzýva členské štáty a Európsku komisiu na vytvorenie stálej platformy pre viacúrovňový dialóg o energetike (2) s cieľom podporiť aktívne zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, organizácií občianskej spoločnosti, podnikateľskej sféry a ostatných príslušných zainteresovaných strán riadiacich energetickú transformáciu;

pripomína, že vzhľadom na kľúčový význam účasti občanov pre dosiahnutie zásadného pokroku smerom ku klimatickej neutralite, je potrebné považovať stimuly, ktoré podporujú spätnú väzbu zdola nahor a výmenu informácií a vzdelávanie na najnižšej úrovni, za dôležité pre úspech európskej zelenej dohody. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa do európskeho klimatického predpisu začlenil Európsky klimatický pakt. Domnieva sa, že tento pakt by sa mal rozvíjať ako inovatívny nástroj riadenia, ktorý by umožňoval obojsmernú komunikáciu, spoluprácu a výmenu informácií medzi jednotlivými úrovňami, odvetviami a územiami s cieľom zlepšiť účinnosť a legitímnosť politiky EÚ v oblasti klímy. Zdôrazňuje, že primeraná účasť občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán nielen zvýši pravdepodobnosť akceptácie opatrení, ale tiež podporí rozsiahle a transparentné meranie pokroku, a v dôsledku toho umožní ľuďom a organizáciám priamo na mieste zažiť konkrétnejšie ich vlastnú spoluúčasť v rámci procesu transformácie;

upozorňuje, že na boj proti zmene klímy nie je vhodný univerzálny prístup vzhľadom na rozmanitosť európskych regiónov, pokiaľ ide o klímu, životné prostredie, ráz krajiny, mobilitu a hospodársku a sociálnu štruktúru. Pripomína, že európsky klimatický predpis predstavuje rámcové nariadenie, ktoré začlení cieľ v oblasti klímy do jednotlivých politík, a že jeho úspech bude do veľkej miery závisieť od miestnych a regionálnych samospráv. Pripomína tiež, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú ako úroveň správy najbližšia k občanom významnú úlohu pri riadení decentralizovanej výroby energie prostredníctvom vlastnej spotreby, distribuovanej výroby a inteligentných sietí, podpore investícií, ako aj prepájaní politík v oblasti energetiky a klímy s politikami v oblasti bývania, energetickej chudoby a dopravy;

10.

zdôrazňuje, že európsky klimatický predpis ako ústredný pilier európskej zelenej dohody a rámcový právny predpis na dosiahnutie klimatickej neutrality má zabezpečiť, aby všetky opatrenia EÚ dodržiavali zásadu „neškodiť“ a v súlade so zásadou aktívnej subsidiarity plne rešpektovali všetky úrovne verejnej správy ako partnerov v európskom rozhodovacom procese, a nie ako zainteresované strany;

11.

žiada, aby sa zásadné rozhodnutia o vykonávaní cieľov v oblasti zmeny klímy neprijímali vo forme delegovaných aktov, pretože inak dôjde k obmedzeniu spolurozhodovacích právomocí regionálnych a miestnych samospráv. V tejto súvislosti sa VR domnieva, že trajektória dosiahnutia klimatickej neutrality, ktorá sa má stanoviť, patrí medzi takéto zásadné rozhodnutia;

12.

trvá na tom, že v záujme dosiahnutia cieľov európskeho klimatického predpisu je nevyhnutné, aby disponoval kvalitnými a overenými informáciami, ktoré by slúžili ako základ pre prijímanie rozhodnutí a vymedzovanie vhodných politík a opatrení. Vplyv zmeny klímy sa prejavuje na územnej úrovni a má priamy vplyv na regióny a obce. Za prípravu a prenos národných inventúr je zodpovedná verejná správa každého štátu. Na zlepšenie kvality meraní by bolo dôležité, aby metodológia bola výsledkom spolupráce EÚ, členských štátov a miestnej a regionálnej úrovne, aby tak mohli obce a regióny vypracovať svoje inventúry podľa rovnakých kritérií na základe územného prístupu. Tieto informácie by umožnili identifikovať konkrétne scenáre emisií skleníkových plynov, na základe ktorých by sa mohli vypracovať akčné plány prispôsobené sociálno-ekonomickej a environmentálnej realite každého regiónu, ako aj konkrétne sektorové ciele. Monitorovanie vykonávané z regionálneho a miestneho hľadiska okrem toho umožňuje lepšiu analýzu akýchkoľvek odchýlok od trajektórií vymedzených v plánoch, ako aj opatrení potrebných na ich nápravu;

13.

potvrdzuje, že účinné monitorovanie pokroku môže zvýšiť viditeľnosť, transparentnosť a pocit zodpovednosti za úsilie o dosiahnutie klimatickej neutrality a že na dosiahnutie tohto výsledku by sa údaje potrebné na monitorovanie pokroku v rámci európskeho práva v oblasti klímy mali zhromažďovať – tam, kde je to vhodné – na regionálnej, a nie na vnútroštátnej úrovni; navrhuje, aby sa zhromaždené údaje nepretržite a jednoduchým spôsobom sprístupňovali verejnosti, a to nielen prostredníctvom pravidelného podávania správ, pretože zapojenie zainteresovaných strán do procesu monitorovania sa môže ukázať ako zásadný prvok pri udržiavaní realistickej a verejne prijateľnej trajektórie dosiahnutia klimatickej neutrality v roku 2050;

14.

zastáva názor, že nariadenie o riadení by malo obsahovať ustanovenia, ktoré by zaručili, že vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) zahŕňajú rozčlenenie príspevkov stanovených na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom uznať úlohu orgánov na nižšej než celoštátnej úrovni pri dosahovaní medzinárodných záväzkov v oblasti klímy: Riadenie v oblasti klímy po roku 2020 z európskeho a celosvetového hľadiska – príspevok k 24. konferencii zmluvných strán UNFCCC, spravodajca Andrew Varah Cooper;

15.

zdôrazňuje, že zahrnutie miestnych a regionálnych cieľov by nielen zvýšilo transparentnosť a zlepšilo kvalitu a prehľadnosť snáh o celkové monitorovanie pokroku, ale by tiež zintenzívnilo spoluprácu a synergie medzi všetkými úrovňami verejnej správy, a to tak v rámci činnosti, ako aj pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov. Tým by sa výrazne znížilo riziko, že jednotlivé politiky, ktoré budú súčasťou rámca európskeho práva v oblasti klímy, by mali potenciálne škodlivý dosah na regionálnu súdržnosť Európy;

16.

zdôrazňuje, že priame individuálne prideľovanie finančných prostriedkov na regionálne a miestne prispôsobené opatrenia v súlade s cieľmi stanovenými na jednotlivých úrovniach by malo nielen výrazný konjunkturálny vplyv, ale aj mobilizačný účinok na zapojenie spoločnosti do zúčastnených štruktúr;

17.

navrhuje, aby závery hodnotenia vnútroštátnych opatrení spolu so správou o stave energetickej únie obsahovali kapitolu venovanú miestnej a regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť transparentnosť a prehľadnosť úsilia o monitorovanie pokroku v celej Európskej únii. VR ponúka pomoc pri vypracovaní tejto kapitoly;

18.

opakuje výzvu na zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie klimatickej neutrality s cieľom prispieť k plneniu vnútroštátnych povinností v oblasti podávania správ v rámci riadenia energetickej únie. Toto stredisko by malo rozhodujúcim činiteľom a širokej verejnosti nezávisle a verejne poskytovať aktuálne poznatky vedy o zmene klímy a rozličné scenáre, ako túto zmenu obmedziť. To by malo spolu s novým auditom zručností EÚ v rámci panorámy zručností EÚ pomôcť pri mapovaní a monitorovaní osobitných a zraniteľných miest európskych území s cieľom zabrániť odmietavému postoju voči procesu prechodu. Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu EÚ a ústredným pilierom stratégie udržateľnej obnovy EÚ po pandémii COVID-19, a preto má zosúladenie vykonávania politík spolu so zvyšovaním zručností zásadný význam pre tvorbu politík, ktoré by sa osvedčili aj v budúcnosti, pre spravodlivú spoločnosť, ako aj pre stabilné a rastúce hospodárstvo;

19.

zdôrazňuje, že účinnosť úsilia o účasť verejnosti závisí nielen od zhromažďovania informácií zo všetkých sektorov spoločnosti, ale aj od poskytovania primeraných informácií o vplyve ich príspevku. Udržateľné riešenia si vyžadujú spoluprácu zainteresovaných strán, nielen pokiaľ ide o prevádzku a údržbu systémov, ale aj v rozhodovacom procese. Úsilie o účasť verejnosti, ktoré sa zameriava len na jednosmernú komunikáciu, nie je preto postačuje na podporu zmeny správania;

20.

zasadzuje sa za to, aby sa na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy využívali obnoviteľné zdroje energie. VR nepovažuje jadrovú energiu za udržateľnú technológiu budúcnosti a odmieta jej rozsiahlejšie využívanie;

21.

pripomína, že európske miestne a regionálne samosprávy sú súčasťou bohatej a rozmanitej vládnej a demokratickej štruktúry EÚ a malo by sa k nim aj adekvátne pristupovať. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych samospráv by sa nemalo považovať za súčasť verejnej účasti a nemalo by sa obmedzovať na určité činnosti, ale mal by umožniť systematický príspevok miestnych a regionálnych samospráv počas celého cyklu tvorby politiky, ako aj hodnotenie a preskúmanie existujúcich legislatívnych orgánov. V tomto smere pripomína, že v Parížskej dohode sa uznáva dôležitá úloha, ktorú zohráva viacúrovňové riadenie politiky v oblasti klímy, ako aj potreba spolupracovať s regiónmi a mestami, a že v článku 2 Parížskej dohody sa zmluvné strany zaviazali, že zosúladia verejné a súkromné finančné toky s cieľmi dohody a rozvoja odolného proti zmene klímy. V rámci klimatického predpisu sa má prostredníctvom existujúcich a novostanovených postupov podávania správ a preskúmania stanoviť základ pre komplexné zosúladenie finančných tokov s cieľmi Parížskej dohody na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

22.

pripomína zásadné problémy jadrovej energie z hľadiska jej udržateľnosti (pokiaľ ide o suroviny aj nevyriešenú problematiku jadrového odpadu), a preto odporúča, aby cesta k dosiahnutiu klimatických cieľov viedla skôr cez energiu z obnoviteľných zdrojov, než cez zvýšené využívanie jadrovej energie a aby sa dodržiaval článok 194 ZFEÚ.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(1) Climate Neutrality as Long-term Strategy: The EU’s Net Zero Target and Its Consequences for Member States (Klimatická neutralita ako dlhodobá stratégia: nulové emisie ako cieľ EÚ a jeho dôsledky pre členské štáty), O. Geden, F. Schenuit, august 2019.

(2) VR presadzoval tento postoj vo viacerých stanoviskách: Riadenie energetickej únie a čistá energia, spravodajca: Bruno Hranić; Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, spravodajca Michele Emiliano; Riadenie v oblasti klímy po roku 2020: príspevok k 24. konferencii zmluvných strán UNFCCC, spravodajca: Andrew Varah Cooper a tiež v uznesení VR o ekologickom dohovore prijatom v decembri 2019.

1.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 324/74

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Fond na spravodlivú transformáciu

(2020/C 324/11)

Hlavný spravodajca:

Vojko OBERSNEL (HR/SES), člen miestneho výkonného orgánu: mesto Rijeka

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu

COM(2020) 22 final

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza

COM(2020) 23 final

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu

COM(2020) 460 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu

COM(2020) 22 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S cieľom poskytnúť flexibilitu pri programovaní zdrojov FST v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by malo byť možné pripraviť samostatný program FST alebo naprogramovať zdroje FST do jednej alebo viacerých osobitných priorít v rámci programu podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) alebo Kohézneho fondu. V súlade s článkom 21a nariadenia (EÚ) [nové VN] by sa zdroje FST mali posilniť doplnkovým financovaním z EFRR a ESF+. Príslušné sumy prevedené z EFRR a ESF+ by mali byť v súlade s typom operácií stanoveným v plánoch spravodlivej transformácie územia.

S cieľom poskytnúť flexibilitu pri programovaní zdrojov FST v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by malo byť možné pripraviť samostatný program FST alebo naprogramovať zdroje FST do jednej alebo viacerých osobitných priorít v rámci programu podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) alebo Kohézneho fondu. V súlade s článkom 21a nariadenia (EÚ) [nové VN] by sa zdroje FST mohli posilniť doplnkovým financovaním z EFRR a ESF+. Príslušné sumy prevedené z EFRR a ESF+ by mali byť v súlade s typom operácií stanoveným v plánoch spravodlivej transformácie územia.

Zdôvodnenie

Fond na spravodlivú transformáciu je politický návrh, ktorý by mal iba dopĺňať existujúci rozpočet na politiku súdržnosti. Väčšina činností, ktoré sa majú podporovať z FST (článok 4), by sa v praxi mohla financovať už v rámci politických cieľov 1 a 2 prostredníctvom EFRR a ESF+.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V súlade s článkom [4 ods. 1] druhým pododsekom nariadenia (EÚ) [nové VN] FST prispieva k jedinému špecifickému cieľu, a to „umožňovať regiónom a ľuďom riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo“ v súlade s cieľmi Parížskej dohody, cieľom EÚ, ktorým je klimatická neutralita do roku 2050 a cieľom zníženia emisií do roku 2030 .

Zdôvodnenie

Cieľ fondu by mal jasne odkazovať na ciele Parížskej dohody, cieľ EÚ týkajúci sa klimatickej neutrality do roku 2050 a cieľ zníženia emisií do roku 2030.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 3 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Z FST sa podporuje cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu vo všetkých členských štátoch.	1. Z FST sa financuje sociálny, sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv transformácie v postihnutých regiónoch alebo činnostiach.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 4 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. V súlade s odsekom 1 sa z FST podporujú výlučne tieto činnosti:

2. V súlade s odsekom 1 sa z FST podporujú tieto činnosti:

a)	produktívne investície v MSP vrátane startupov, ktoré vedú k hospodárskej diverzifikácii a rekonverzii;

a)	produktívne a udržateľné investície v MSP vrátane startupov, ktoré vedú k hospodárskej diverzifikácii a rekonverzii;

b)	investície do vytvárania nových firiem, a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov a konzultačných služieb;

b)	investície do vytvárania nových firiem relevantných pre transformáciu na udržateľný rozvoj , a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov a konzultačných služieb;

c)	investície do výskumných a inovačných činností a podpora transferu pokročilých technológií;

c)	investície do udržateľných výskumných a inovačných činností a podpora transferu pokročilých technológií;

d)	investície do zavádzania technológií a infraštruktúry na cenovo dostupnú čistú energiu, investície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

d)	investície do zavádzania technológií a sociálnej infraštruktúry na cenovo dostupnú čistú, bezpečnú a udržateľnú energiu, investície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

e)	investície do digitalizácie a digitálnej pripojiteľnosti;

e)	investície na podporu vykonávania smernice (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (článok 15 ods. 3), smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (články 9 a 11) a smernice EÚ 2012/27 o energetickej efektívnosti (článok 14 ods. 4);

f)	investície do regenerácie a dekontaminácie lokalít, do obnovy pôdy a projektov na zmenu účelu;

f)	investície do digitalizácie a digitálnej pripojiteľnosti;

g)	investície na podporu obehového hospodárstva vrátane podpory prostredníctvom predchádzania vzniku odpadu, znižovania objemu odpadu, efektívneho využívania zdrojov, opätovného použitia, opráv a recyklácie;

investície do regenerácie a dekontaminácie lokalít, do obnovy pôdy a projektov na zmenu účelu, v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 122 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy ;

h)	zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia pracovníkov ;

h)	investície na podporu obehového hospodárstva vrátane podpory prostredníctvom predchádzania vzniku odpadu, znižovania objemu odpadu, efektívneho využívania zdrojov, opätovného použitia, opráv a recyklácie;

i)	pomoc uchádzačom o zamestnanie pri hľadaní pracovného miesta;

i)	zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia pracovnej sily ;

j)	aktívne začleňovanie uchádzačov o zamestnanie;

j)	pomoc uchádzačom o zamestnanie pri hľadaní pracovného miesta;

k)	technická pomoc.

k)	aktívne začleňovanie uchádzačov o zamestnanie;

l)	akékoľvek iné osobitné činnosti podľa dohody medzi príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami pre dotknuté územie, členským štátom a Európskou komisiou, ktoré sú v súlade so stratégiami miestneho rozvoja a prispievajú k prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo EÚ do roku 2050 ;

m)	technická pomoc.

Zdôvodnenie

—	Akékoľvek investície do ochrany životného prostredia by mali rešpektovať pravidlo, že náklady na opatrenia na riešenie znečistenia by mala znášať strana, ktorá znečistenie spôsobila.

—	Zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia by sa nemali obmedzovať na pracovníkov, ale mali by zahŕňať aj odbornú prípravu nezamestnaných ľudí, uchádzačov o zamestnanie atď. v prípade pracovných miest v ekologickom hospodárstve.

—	Zabezpečenie väčšej flexibility pri výbere podporovaného projektu, ak sa miestne a regionálne samosprávy na dotknutom území, členský štát a Európska komisia dohodnú.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 5 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

a)	vyradenie jadrových elektrární z prevádzky alebo ich výstavba ;

a)	vyradenie jadrových elektrární z prevádzky alebo akékoľvek iná forma investície do jadrových elektrární ;

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 5 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

d)	investície súvisiace s výrobou, spracovaním, distribúciou, skladovaním alebo spaľovaním fosílnych palív;

d)	investície súvisiace s ťažbou, výrobou, spracovaním, distribúciou, skladovaním alebo spaľovaním fosílnych palív vrátane otvárania nových uhoľných baní ;

Zdôvodnenie

FST by nemal podporovať otváranie alebo opätovné otvorenie uhoľných baní, ale toto obmedzenie by sa nemalo rozšíriť na iné druhy ťažby (kov, priemyselné nerasty, ozdobné kamene atď.), čo je hospodárska činnosť, ktorá vytvára kvalitnú a dlhodobú zamestnanosť.

Pozmeňovací návrh 7

Vložiť nový odsek na konci článku 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Podpora sa neposkytuje na činnosti v regióne NUTS 3, kde je otvorenie novej uhoľnej bane, lignitovej bane, bane na ťažbu roponosnej bridlice alebo poľa na ťažbu rašeliny alebo opätovné otvorenie dočasne vyradených miest na ťažbu uhlia, lignitu, roponosnej bridlice alebo polí na ťažbu rašeliny naplánované počas trvania programu a na základe územného plánu spravodlivej transformácie.

Zdôvodnenie

Cieľom podpory je pomôcť pri transformácii na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, čo vylučuje otvorenie nových baní a/alebo polí na ťažbu rašeliny a opätovné otvorenie už existujúcich.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 6 ods. 1 druhý pododsek

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Komisia schváli program, ak je určenie území najviac postihnutých procesom transformácie, ktoré je súčasťou príslušného plánu spravodlivej transformácie územia, riadne odôvodnené a ak sa príslušný plán spravodlivej transformácie územia zaväzuje plniť ciele Parížskej dohody, cieľ EÚ týkajúci sa klimatickej neutrality do roku 2050 a ciele zníženia emisií do roku 2030 a je v súlade s územnými stratégiami uvedenými v článku [23] nariadenia (EÚ) [nové VN], národným energetickým a klimatickým plánom príslušného štátu a Európskym pilierom sociálnych práv .

Pozmeňovací návrh 9

Článok 6 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Prioritu alebo priority FST tvoria zdroje FST, ktoré sa skladajú z celkovej alebo čiastočnej alokácie z FST pre jednotlivé členské štáty a zo zdrojov prevedených v súlade s článkom [21a] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Celková výška zdrojov z EFRR a ESF+ prevedených na prioritu FST je minimálne jeden a pol násobok sumy podpory z FST na túto prioritu, nesmie však presiahnuť trojnásobok tejto sumy .

Prioritu alebo priority FST tvoria zdroje FST, ktoré sa skladajú z celkovej alebo čiastočnej alokácie z FST pre jednotlivé členské štáty a zo zdrojov , o ktorých prevode môžu rozhodnúť riadiace orgány v súlade s článkom [21a] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Výška zdrojov z EFRR a ESF+, ktoré majú byť prevedené na prioritu FST, nesmie presiahnuť jeden a pol násobok sumy podpory z FST na túto prioritu.

Zdôvodnenie

Členské štáty by mali mať väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o sumách, ktoré sa majú previesť z EFRR a ESF + do FST. Tým by sa tiež obmedzilo možné zrušenie viazanosti v prípade nízkej absorpčnej kapacity na najviac postihnutých územiach.

Pozmeňovací návrh 10

Vložiť nový pododsek na konci článku 6 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Komisia schváli prevody prostriedkov z EFRR a ESF + na prioritu FST, ak celková suma prevodu nepresiahne 20 % pôvodnej alokácie operačného programu EFRR a ESF + (vypočítané na každý fond).

Zdôvodnenie

Zosúladenie legislatívneho textu s dôvodovou správou.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 7 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Členské štáty pripravia spolu s príslušnými úradmi dotknutých území jeden alebo viacero plánov spravodlivej transformácie územia, ktoré pokrývajú jedno alebo viacero postihnutých území zodpovedajúcich úrovni 3 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny na úrovni NUTS 3 “) zostavenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 zmeneným nariadením Komisie (ES) č. 868/2014 alebo ich časti, a to na základe vzoru uvedeného v prílohe II. Uvedenými územiami musia byť územia, ktoré sú najviac postihnuté negatívnymi hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami prechodu, najmä pokiaľ ide o očakávaný zánik pracovných miest v oblasti ťažby a používania fosílnych palív a transformačné potreby výrobných postupov priemyselných zariadení spojených s najvyššími emisiami skleníkových plynov.

1. Členské štáty pripravia spolu s príslušnými úradmi dotknutých území jeden alebo viacero plánov spravodlivej transformácie územia, ktoré pokrývajú jedno alebo viacero postihnutých území zodpovedajúcich úrovni 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny na úrovni NUTS 2 “) zostavenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 zmeneným nariadením Komisie (ES) č. 868/2014 alebo ich časti, a to na základe vzoru uvedeného v prílohe II. Uvedenými územiami musia byť územia, ktoré sú najviac postihnuté negatívnymi hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami prechodu, najmä pokiaľ ide o očakávaný zánik pracovných miest v oblasti ťažby a používania fosílnych palív a transformačné potreby výrobných postupov priemyselných zariadení spojených s najvyššími emisiami skleníkových plynov.

Zdôvodnenie

Negatívne účinky presahovania vyplývajúce z prechodu sa nebudú obmedzovať na územia na úrovni NUTS 3, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnia aj okolité územia. Z tohto dôvodu a na zjednodušenie riadenia sa zdá vhodnejšie zamerať podporu na úroveň NUTS 2.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 7 ods. 2 písm. b) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

b)	(nový) jasný záväzok k sociálne spravodlivej a spravodlivej ekologickej transformácii pri vykonávaní Parížskej dohody;

Zdôvodnenie

Územné plány spravodlivej transformácie by sa mali schváliť iba vtedy, ak obsahujú jasný záväzok plniť ciele Parížskej dohody, ako zdôraznila Európska rada 18. októbra 2019.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 7 ods. 2 písm. c) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)	(nový) jasný záväzok k cieľu, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, a splnenie jej cieľov v oblasti zníženia emisií do roku 2030;

Zdôvodnenie

Územné plány spravodlivej transformácie by sa mali schváliť iba vtedy, ak obsahujú jasný záväzok dosiahnuť cieľ klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050 a cieľ zníženia emisií do roku 2030, ako zdôraznila Európska rada 12. decembra 2019.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 7 ods. 2 písmeno c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

posúdenie výziev vyplývajúcich z transformácie, ktorým čelia najviac postihnuté územia, vrátane sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, pričom sa určí potenciálny počet dotknutých pracovných miest a zaniknutých pracovných miest, potrieb a cieľov rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030 a súvisia s transformáciou alebo ukončením činností spojených s vysokými emisiami skleníkových plynov na týchto územiach;

Zdôvodnenie

Všetky prípadné negatívne účinky presahovania by sa mali riadne posúdiť v územných plánoch spravodlivej transformácie.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 7 ods. 2 písm. f)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

f)	opis mechanizmov riadenia pozostávajúcich z dohôd o spolupráci, plánovaných monitorovacích a hodnotiacich opatrení a zodpovedných orgánov;

f) opis mechanizmov riadenia pozostávajúcich z dohôd o spolupráci, plánovaných monitorovacích a hodnotiacich opatrení a zodpovedných orgánov , ak sú odlišné od prvkov, ktoré už boli opísané v programe, ako sa stanovuje v prílohe V k nariadeniu (EÚ) [nové VN]; miestne a regionálne samosprávy musia byť riadne zapojené do všetkých príslušných aspektov;

Zdôvodnenie

Ako opatrenie na zjednodušenie sa môžu použiť iba informácie, ktoré sa líšia od prvkov už opísaných v programe v súlade s „Vzor pre programy podporované z EFRR (cieľ ‚Investovanie do zamestnanosti a rastu‘), ESF+, FST, Kohézneho fondu a ENRF – článok 16 ods. 3“ (príloha V k VN). Okrem toho je potrebné, aby sa miestne a regionálne samosprávy považovali za neoddeliteľnú súčasť tohto procesu.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 7 ods. 2 písm. h)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

ak sa podpora poskytuje na produktívne investície podnikom, ktoré nie sú MSP, vyčerpávajúci zoznam takýchto operácií a podnikov a odôvodnenie potreby takejto podpory prostredníctvom analýzy nedostatkov, ktorá preukáže, že očakávaný počet zaniknutých pracovných miest by prevýšil očakávaný počet pracovných miest vytvorených v prípade neuskutočnenia investície;

ak sa podpora poskytuje na produktívne a udržateľné investície podnikom, ktoré nie sú MSP, odôvodnenie potreby takejto podpory prostredníctvom analýzy nedostatkov, ktorá preukáže, že očakávaný počet zaniknutých pracovných miest by prevýšil očakávaný počet pracovných miest vytvorených v prípade neuskutočnenia investície;

Zdôvodnenie

Poskytnutie vyčerpávajúceho zoznamu operácií a podnikov (veľkých spoločností) vo fáze programovania FST sa nejaví byť osobitne uskutočniteľné a môže viesť k oneskoreniam od samého začiatku programového obdobia. Takýto prístup je navyše priamo v rozpore so snahami o zjednodušenie, ktorých výsledkom bolo okrem iného upustiť od samostatných postupov uplatniteľných na veľké projekty podľa článkov 100 – 103 súčasného NSU.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 7 ods. 2 písm. i)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

ak sa podpora poskytuje na investície na zníženie emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, vyčerpávajúci zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, a odôvodnenie, že prispievajú k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a vedú k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov a cielia výrazne pod úroveň príslušných referenčných hodnôt stanovených na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa smernice 2003/87/ES, a to za predpokladu, že sú potrebné na ochranu značného počtu pracovných miest;

ak sa podpora poskytuje na investície na zníženie emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, odôvodnenie, že operácie, ktoré sa majú podporiť, prispievajú k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a vedú k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov a cielia výrazne pod úroveň príslušných referenčných hodnôt stanovených na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa smernice 2003/87/ES, a to za predpokladu, že sú potrebné na ochranu značného počtu pracovných miest;

Zdôvodnenie

Poskytnutie vyčerpávajúceho zoznamu operácií vo fáze programovania FST sa nejaví byť obzvlášť uskutočniteľné a môže viesť k oneskoreniam od samého začiatku programového obdobia.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 8a (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 8a

1. Zriaďuje sa platforma pre spravodlivú transformáciu (ďalej len „platforma“) pod dohľadom a priamym riadením Európskej komisie s cieľom umožniť dvojstrannú a mnohostrannú výmena skúseností a osvedčených postupov vo všetkých dotknutých odvetviach.

2. Platforma pozostáva z dvoch častí:

technické pracovné skupiny, ktoré riešia konkrétne problémy v príslušných regiónoch a uľahčujú výmeny skúseností a osvedčených postupov pri príprave územných plánov spravodlivej transformácie a jednotlivých činností. Technické pracovné skupiny, do ktorých by mali byť zahrnuté miestne a regionálne samosprávy, sa zriaďujú podľa operačných potrieb FST, pričom sa zohľadňuje odvetvové pokrytie podporovaných činností.

Technické pracovné skupiny úzko spolupracujú s Poradenským centrom InvestEU zriadeným v súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) [nový program InvestEU] a príslušnými útvarmi Európskej investičnej banky, aby sa zabezpečilo, že miestne a regionálne samosprávy majú potrebné technické a praktické znalosti, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom dostupným prostredníctvom programu InvestEU, ako aj prostredníctvom EIB.

b)	výročné fórum regiónov zapojených do spravodlivej transformácie (ďalej len „fórum“), ktorého spoluorganizátorom je Európsky výbor regiónov. Fórum umožní koordináciu politických usmernení a ich transpozíciu do prevádzkových činností technických pracovných skupín.

3. Komisia stanoví podrobné opatrenia týkajúce sa mechanizmov riadenia, členstva, prevádzky a rozpočtu platformy. Zabezpečí sa vyvážená účasť všetkých úrovní verejnej správy.

4. Prevádzkové náklady platformy sa hradia zo zdrojov technickej pomoci podľa článku 3 ods. 2 tretieho pododseku.

Zdôvodnenie

Mali by sa doplniť praktické ustanovenia o zriadení platformy pre spravodlivú transformáciu, aby sa zabezpečila väčšia jednoznačnosť jej cieľov a fungovania.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 10 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.	4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi a so zainteresovanými stranami v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

COM(2020) 23 final

Pozmeňovací návrh 20

Článok 21a ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Suma zdrojov dostupných pre FST v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti v súlade s článkom [3] nariadenia (EÚ) [nariadenie o FST] sa doplní o zdroje z EFRR, ESF+ alebo ich kombinácie z kategórie regiónov, v ktorých sa dané územie nachádza. Celková výška zdrojov z EFRR a ESF+ prevedených do FST je najmenej [jeden a pol násobok] výšky podpory pre FST, nesmie však presiahnuť [trojnásobok] výšky tejto podpory. V žiadnom prípade nesmú zdroje prevedené buď z EFRR alebo ESF+ presiahnuť úroveň 20 % príslušných alokácií z EFRR a ESF+ pre dotknutý členský štát. […]

Suma zdrojov dostupných pre FST v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti v súlade s článkom [3] nariadenia (EÚ) [nariadenie o FST] sa na základe dobrovoľného prevodu doplní o zdroje z EFRR, ESF+ alebo ich kombinácie z kategórie regiónov, v ktorých sa dané územie nachádza. Celková výška zdrojov z EFRR a ESF+ prevedených do FST je najmenej [pol násobok] výšky podpory pre FST, nesmie však presiahnuť [jeden a pol násobok] výšky tejto podpory. V žiadnom prípade nesmú zdroje prevedené buď z EFRR alebo ESF+ presiahnuť úroveň 20 % príslušných alokácií z EFRR a ESF+ pre dotknutý členský štát. […]

Zdôvodnenie

Členské štáty by mali mať väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o sumách, ktoré sa majú previesť z EFRR a ESF + do FST. Tým by sa obmedzilo možné zrušenie viazanosti v prípade nízkej absorpčnej kapacity na najviac postihnutých územiach.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 59 ods. 3a (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3a V prípade činností, ktoré podporuje FST v súlade s nariadením (EÚ) [nariadenie o FST], sa musí vrátiť podpora z FST, ak sa do desiatich rokov od konečnej platby členskému štátu, ktorý získal podporu, otvorí nová uhoľná baňa, lignitová baňa alebo baňa na ťažbu roponosnej bridlice alebo sa otvorí pole na ťažbu rašeliny alebo sa na území, kde sa využila podpora z FST, opäť otvorí dočasne vyradená uhoľná baňa, lignitová baňa alebo baňa na ťažbu roponosnej bridlice alebo sa opäť otvorí pole na ťažbu rašeliny.

Zdôvodnenie

Cieľom podpory je pomôcť regiónom pri transformácii na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, čo vylučuje otvorenie nových baní a/alebo polí na ťažbu rašeliny a opätovné otvorenie dočasne vyradených.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta zriadenie Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý bude kľúčovým nástrojom na podporu regiónov najviac postihnutých prechodom na klimatickú neutralitu;

víta skutočnosť, že v návrh Fondu na spravodlivú transformáciu sú zohľadnené kľúčové odporúčania VR uvedené v jeho stanovisku o sociálno-ekonomickej štrukturálnej transformácii európskych uhoľných regiónov (1);

víta skutočnosť, že fond síce poskytne podporu všetkým členským štátom, ale bude sa zameriavať len na najviac postihnuté regióny. Ak sa má zaistiť náležitá koncentrácia a účinnosť fondu a stanoviť minimálna úroveň intenzity pomoci, je navyše potrebné brať do úvahy výlučne počet obyvateľov postihnutých regiónov;

víta navrhované rozpočtové prostriedky vo výške 11 270 459 000 EUR (v bežných cenách) pre Fond na spravodlivú transformáciu z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a ďalších 32 803 000 000 EUR (v bežných cenách) z Európskeho nástroja obnovy ako masívnu podporu plnenia cieľov Fondu na spravodlivú transformáciu; so znepokojením konštatuje, že čísla vyjadrené v bežných cenách môžu viesť k menšej transparentnosti a porovnateľnosti rozdelenia prostriedkov medzi okruhy VFR; vyzýva Radu, aby ich zahrnula ako skutočné dodatočné rozpočtové prostriedky do rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027;

so znepokojením konštatuje, že dodatočné zdroje financované v rámci Európskeho nástroja obnovy hospodárstva, ktoré povedú k dodatočným záväzkom v rokoch 2021 – 2024, vyvinú mimoriadny tlak na riadiace orgány a konečných príjemcov, aby pripravili, realizovali a vynaložili takmer 75 % celkových prostriedkov v prvých štyroch rokoch nového programového obdobia;

víta iniciatívu Európskej komisie podporiť prechod na klimaticky neutrálne a ekologicky udržateľné hospodárstvo ohľaduplné ku klíme do roku 2050 prostredníctvom cielených opatrení a vyčleniť dodatočné zdroje na pomoc oblastiam najviac postihnutým prechodom na klimatickú neutralitu; zdôrazňuje, že tieto dodatočné prostriedky sa za žiadnych okolností nesmú čerpať z rozpočtu politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že silný rozpočet pre politiku súdržnosti musí zostať hlavnou prioritou na podporu opatrení v oblasti klímy na územnej úrovni;

žiada Európsku komisiu, aby zaradila nový Fond na spravodlivú transformáciu do okruhu 2 (súdržnosť a hodnoty) VFR na roky 2021 – 2027 namiesto okruhu 3 (prírodné zdroje a životné prostredie) a opätovne zdôrazňuje, že odmieta plánované škrty v politike súdržnosti; pripomína výzvu VR, aby bolo všetko národné spolufinancovanie v rámci EŠIF vyňaté z uplatňovania kritérií Paktu stability a rastu a nazdáva sa, že to isté by malo platiť pre Fond na spravodlivú transformáciu;

poukazuje na osobitné ťažkosti regiónov s vysokou závislosťou od fosílnych palív s izolovanými energetickými systémami, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny, a zdôrazňuje, že rozvoj energetického mixu s ohľadom na územie, vodu, odpad a energetiku je kľúčom k energetickej stratégii zameranej na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo;

berie na vedomie upravený odhad Európskej komisie, že tri piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie povedú do roku 2030 k investíciám vo výške 150 miliárd EUR. VR má však obavy, pokiaľ ide o očakávanú mieru pákového efektu a uskutočniteľnosť súkromných investícií pre niektoré z možných projektov;

10.

žiada, aby sa neposkytovala žiadna podpora z FST alebo MST na investície v regiónoch NUTS 3, kde bolo udelené verejné povolenie na otvorenie novej uhoľnej bane, lignitovej bane, bane na ťažbu roponosnej bridlice alebo poľa na ťažbu rašeliny alebo opätovné otvorenie dočasne vyradených miest na ťažbu uhlia, lignitu, roponosnej bridlice alebo polí na ťažbu rašeliny;

11.

víta skutočnosť, že vyplácanie úverov z verejného sektora by sa malo obmedziť na projekty, ktoré majú merateľný vplyv na riešenie sociálnych, ekonomických alebo environmentálnych problémov po prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo;

12.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy musia tiež financovať projekty v procese smerom ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu, ktoré negenerujú dostatočný tok vlastných príjmov a na ktoré nedostávajú podporu v rámci iných programov Únie; v tejto súvislosti víta návrh nariadenia o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý podporuje subjekty verejného sektora v ich investičných potrebách vyplývajúcich z problémov súvisiacich s transformáciou, ktoré sú opísané v plánoch spravodlivej transformácie;

13.

berie na vedomie rozdielne skúsenosti a chápanie miestnych a regionálnych samospráv v celej EÚ pri využívaní finančných mechanizmov EIB; s cieľom zabezpečiť úspech tretieho piliera Fondu na spravodlivú transformáciu preto vyzýva Európsku komisiu, aby sa postarala o to, že príslušné členské štáty poskytnú dostatočnú praktickú a technickú pomoc tým miestnym a regionálnym samosprávam, ktoré chcú využívať príslušné finančné mechanizmy EIB;

14.

berie na vedomie zosúladenie rozsahu podpory Fondu na spravodlivú transformáciu, EFRR a ESF+, keďže väčšina činností podporovaných prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu sa môže financovať aj v rámci cieľov EFRR a ESF+;

15.

je znepokojený oneskorením, ktoré môže FST spôsobiť pri implementácii hlavných programov politiky súdržnosti; je tiež znepokojený zložitosťou a byrokraciou, ktorú by riadenie tohto nového fondu mohlo priniesť pri riadení hlavných programov politiky súdržnosti;

16.

považuje za poľutovaniahodné, že cieľom návrhu Komisie je vytvoriť programy na úrovni NUTS 3 namiesto NUTS 2, čo je úroveň, na ktorej sa vykonávajú hlavné programy politiky súdržnosti. Tento návrh je v rozpore s pojmom funkčných oblastí, ktoré nie sú nevyhnutne totožné s administratívnymi oblasťami NUTS 3. VR zdôrazňuje, že by sa mal vyžadovať iba jeden zodpovedajúci územný plán na úrovni NUTS 2;

17.

žiada rozšíriť rozsah podpory Fondu na spravodlivú transformáciu tak, aby miestne a regionálne samosprávy mohli po dohode s Európskou komisiou a členskými štátmi zahrnúť do svojich územných plánov spravodlivej transformácie aj ďalšie oprávnené projekty; Okrem toho vyzýva na zohľadnenie nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí, ako významného ukazovateľa pri rozdeľovaní zdrojov vyčlenených na fond;

18.

žiada, aby boli miestne a regionálne zainteresované strany úzko zapojené do prípravy územných plánov spravodlivej transformácie vzhľadom na to, že riadenie FST bude spoločné a zdroje EFRR a ESF+ sú úzko spojené s podporou FST;

19.

žiada Komisiu, aby poskytla viac usmernení o tom, ako mieni pomôcť riadiacim orgánom a regiónom pri príprave ich plánov spravodlivej transformácie územia, keďže návrh nariadenia o FST vrátane jeho príloh sa môže ešte výrazne zmeniť. VR varuje pred ďalším oneskorením pri príprave programov, v ktorých je podpora FST podmienená podporou z EFRR a ESF+ vzhľadom na povinnosť schváliť plány spravodlivej transformácie územia;

20.

zdôrazňuje, že dotknuté územia by vo svojich plánoch spravodlivej transformácie územia nemuseli uvádzať vyčerpávajúce zoznamy potenciálnych podnikov a/alebo operácií, pre ktoré by mohli poskytovať podporu, pretože by to mohlo spôsobiť oneskorenie pri ich prijímaní a mohlo by to viesť k zbytočnej administratívnej záťaži pre riadiace orgány. VR v tejto súvislosti pripomína, že z návrhu nového VN, ktorý predložila Komisia, bol vynechaný osobitný postup schvaľovania veľkých projektov a že takýto zoznam príjemcov a/alebo operácií by to mohol opäť zvrátiť;

21.

žiada, aby sa prevody do FST obmedzili na 20 % pôvodných pridelených prostriedkov EFRR a ESF+ z operačného programu. VR navrhuje, aby sa riadiacim orgánom poskytla väčšia flexibilita prostredníctvom dobrovoľných prevodov podľa článku 6 ods. 2 návrhu nariadenia, a to v maximálnej výške do 1 a pol násobku výšky podpory z FST a len so súhlasom dotknutých miestnych a regionálnych samospráv;

22.

zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa zbytočnej administratívnej záťaži tak, že sa jasne naplánuje posúdenie vplyvu ex ante systému programovania a monitorovania FTS;

23.

konštatuje, že investičné priority FST budú uvedené v príslušných správach o jednotlivých krajinách, ktoré sú súčasťou procesu európskeho semestra; zdôrazňuje, že regióny do tohto procesu stále nie sú formálne zapojené, a domnieva sa, že miestne a regionálne samosprávy by mali zohrávať významnejšiu úlohu v záujme dosiahnutia cieľov FST;

24.

víta skutočnosť, že nariadenie definuje konkrétne prvky, ktoré treba zahrnúť do plánov spravodlivej transformácie územia. VR vyzýva zákonodarný orgán, aby k týmto prvkom pridal jasný záväzok k cieľom Parížskej dohody, k cieľu EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a k cieľom v oblasti zníženia emisií do roku 2030;

25.

poukazuje na to, že platforma pre transformujúce sa uhoľné regióny bola pôvodne vytvorená ako platforma zameraná na uhoľné regióny, v ktorých sa stále ťaží, a že v druhej fáze sa plánovalo rozšírenie rozsahu iniciatívy na všetky regióny s vysokými emisiami uhlíka. VR zdôrazňuje, že regióny, ktoré prechádzajú transformáciou, budú musieť riešiť podobné prekážky, a preto by nová platforma mala poskytovať poradenské služby, pomáhať riadiacim orgánom a príjemcom s ich nápadmi projektov a praktickým vykonávaním na mieste a slúžiť aj na výmenu osvedčených postupov;

26.

v tejto súvislosti víta vytvorenie platformy pre spravodlivú transformáciu, ktorá by mohla vychádzať z pozitívnych skúseností s regiónmi s vysokými emisiami uhlíka a inými regiónmi, ktorým sa podarilo úspešne prejsť z fosílnych palív na čisté zdroje energie. VR zdôrazňuje, že táto platforma by mala zabezpečiť, aby všetky príslušné útvary Komisie a EIB úzko spolupracovali pri riešení štrukturálnych zmien v postihnutých regiónoch. VR sa zaväzuje úzko spolupracovať na fungovaní platformy pre spravodlivú transformáciu, najmä prostredníctvom spoluorganizovania výročného fóra regiónov zapojených do spravodlivej transformácie s Európskou komisiou;

27.

zdôrazňuje, že ustanovenia EÚ o štátnej pomoci musia umožniť flexibilitu, ak chcú regióny v procese transformácie prilákať súkromné investície. VR opakuje svoju výzvu Komisii, aby pri vypracúvaní nových usmernení brala do úvahy aj problémy spojené so štrukturálnymi zmenami v postihnutých regiónoch a zabezpečila, aby tieto regióny mali dostatočnú pružnosť, ktorá im umožní realizovať ich projekty sociálne a ekonomicky realizovateľným spôsobom;

28.

zdôrazňuje, že podpora produktívnych investícií v iných podnikoch ako MSP prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu by sa nemala obmedzovať na oblasti, ktoré majú nárok na štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ podľa platných pravidiel štátnej pomoci. Právne predpisy o štátnej pomoci by mali namiesto toho umožniť všetkým oblastiam, ktoré využívajú Fond na spravodlivú transformáciu, účinne bojovať proti hrozbe straty pracovných miest v ranom štádiu. Malo by sa to zabezpečiť aj zodpovedajúcim prispôsobením všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách;

29.

zdôrazňuje, že oblasti, ktoré sú najviac postihnuté prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo, by mali mať možnosť čo najskôr aktívne bojovať proti súvisiacej štrukturálnej zmene. Európsky výbor regiónov sa preto zasadzuje za to, že budúce úpravy právnych predpisov o štátnej pomoci, napr. prostredníctvom nového usmernenia Európskej komisie na základe článku 107 ods. 3 písm. b) alebo c) ZFEÚ, by mali zabezpečiť, aby sa podľa existujúcich pravidiel povoľovala pomoc bez ohľadu na status podporovanej oblasti;

30.

uznáva úlohu stratégií inteligentnej špecializácie ako jedného z kľúčových nástrojov realizácie nového FST;

31.

zdôrazňuje, že Európsky výbor regiónov vypracoval dotazník s cieľom zanalyzovať potrebné zmeny pravidiel štátnej pomoci v súvislosti so štrukturálnou zmenou v európskych uhoľných regiónoch (2); poukazuje na to, že zo záverov vyplynulo, že proces transformácie by mala sprevádzať štátna pomoc s cieľom prilákať spoločnosti, ktoré by mohli kompenzovať straty pracovných miest a straty pri tvorbe hodnôt, a že pravidlá štátnej pomoci by mali umožniť väčšiu pružnosť, najmä pokiaľ ide o investície do energetickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti, investície súvisiace s energetikou a energiou z obnoviteľných zdrojov;

32.

víta skutočnosť, že legislatívny návrh je založený na článku 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je zameraný na súdržnosť, a domnieva sa, že z návrhu jasne vyplýva jeho európska pridaná hodnota a je že v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Sociálno-ekonomická štrukturálna transformácia uhoľných regiónov v Európe (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 58).

(2) https://cor.europa.eu/en/news/Pages/report-coal.aspx.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 324

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 63 1. októbra 2020

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	139. plenárne zasadnutie VR prostredníctvom Interactio (hybridná schôdza), 30. 6. 2020 – 2. 7. 2020
2020/C 324/01	Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Revidovaný viacročný finančný rámec a investičný plán pre udržateľnú Európu	1
2020/C 324/02	Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025 Európa bližšie k svojim občanom	8
2020/C 324/03	Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Návrhy Európskeho výboru regiónov v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2021	16
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	139. plenárne zasadnutie VR prostredníctvom Interactio (hybridná schôdza), 30. 6. 2020 – 2. 7. 2020
2020/C 324/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie dohôd o voľnom obchode: regionálne a miestne hľadisko	21
2020/C 324/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach	28
2020/C 324/06	Výhľadové stanovisko Výboru regiónov – Budúcnosť politiky EÚ pre čisté ovzdušie v rámci cieľa nulového znečistenia	35
2020/C 324/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príprava plánu pre čistý vodík – príspevok miestnych a regionálnych samospráv ku klimaticky neutrálnej Európe	41
2020/C 324/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov	48

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	139. plenárne zasadnutie VR prostredníctvom Interactio (hybridná schôdza), 30. 6. 2020 – 2. 7. 2020
2020/C 324/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Balík predpisov o službách: aktualizovaný postoj európskych miestnych a regionálnych samospráv	53
2020/C 324/10	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky klimatický predpis: stanovenie rámca na dosiahnutie klimatickej neutrality	58
2020/C 324/11	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Fond na spravodlivú transformáciu	74