25.9.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 317/5

OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2021

(2020/C 317/04)

Obsah

Úvod

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1.1.

Rozsah uplatňovania

1.2.

Opatrenia pomoci, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia

1.2.1.

Pomoc určená na kompenzáciu zvýšenia cien elektrickej energie v súvislosti so zahrnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien elektrickej energie v dôsledku zavedenia EU ETS (všeobecne uvádzané ako „náklady na nepriame emisie“)

1.2.2.

Pomoc v rámci voliteľného prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót, určená na modernizáciu odvetvia energetiky

1.3.

Vymedzenie pojmov

Spoločné zásady posudzovania

Posúdenie zlučiteľnosti na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy

3.1.

Pomoc podnikom v odvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá vystavenie skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie (pomoc určená na náklady na nepriame emisie)

3.2.

Pomoc v súvislosti s voliteľným prechodným bezodplatným prideľovaním emisných kvót určená na modernizáciu výroby elektrickej energie

Hodnotenie

Energetické audity a systémy energetického manažérstva

Transparentnosť

Podávanie správ a monitorovanie

Obdobie uplatňovania a revízia

Príloha I

Príloha II

Príloha III

ÚVOD

V článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) sa s cieľom zabrániť tomu, aby štátna pomoc narušila hospodársku súťaž na vnútornom trhu a ovplyvňovala obchod medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, stanovuje zásada, že štátna pomoc je zakázaná, pokiaľ nepatrí do kategórií výnimiek stanovených v článku 107 ods. 2 zmluvy alebo pokiaľ Komisia nevyhlásila, že je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 zmluvy. V článkoch 42 a 93, článku 106 ods. 2 a článku 108 ods. 2 a ods. 4 zmluvy sa stanovujú aj podmienky, za ktorých sa štátna pomoc považuje alebo môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

Na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy Komisia môže považovať štátnu pomoc, ktorá má uľahčiť rozvoj určitých hospodárskych činností, za zlučiteľnú s vnútorným trhom za predpokladu, že táto pomoc neovplyvní podmienky obchodu nepriaznivo do tej miery, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (1) sa zriadil systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“), aby sa podporilo znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym a hospodársky účinným spôsobom. Smernica 2003/87/ES bola v roku 2018 (2) zmenená s cieľom zlepšiť a rozšíriť EU ETS na obdobie 2021 – 2030.

Komisia 11. decembra 2019 uverejnila oznámenie o Európskej zelenej dohode (3), v ktorom načrtáva politiky na dosiahnutie klimatickej neutrality v Európe do roku 2050 a riešiť ďalšie problémy v oblasti životného prostredia. Na realizáciu Európskej zelenej dohody je potrebné nanovo premyslieť politiku v oblasti zabezpečenia dodávok čistej energie celému hospodárstvu, vrátane oblasti priemyselného sektora, výroby a spotreby, veľkej infraštruktúry, dopravy, potravín a poľnohospodárstva, stavebného odvetvia, ako aj zdaňovania a sociálnych dávok.

Kým mnohí medzinárodní partneri nesledujú rovnako ambiciózne ciele ako Únia, pretrváva riziko úniku uhlíka, a to buď preto, lebo výroba sa presúva z Únie do krajín s menej prísnymi požiadavkami na znižovanie emisií, alebo preto, že výrobky Únie sa nahrádzajú dovozom s vyššou uhlíkovou náročnosťou. Keď sa toto riziko stane skutočnosťou, nedosiahne sa žiadne zníženie celosvetových emisií, čo zmarí úsilie Únie a jej priemyselného sektora dosiahnuť globálne ciele v oblasti klímy ukotvené v Parížskej dohode (4) prijatej 12. decembra 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“).

Základný cieľ kontroly štátnej pomoci v súvislosti s uplatňovaním EU ETS je zabezpečiť, aby pozitívne účinky pomoci vyvážili jej negatívne vplyvy, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Štátna pomoc musí byť nevyhnutná na dosiahnutie environmentálneho cieľa EU ETS (nevyhnutnosť pomoci) a musí byť obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie plánovanej ochrany životného prostredia (proporcionalita pomoci) bez nežiaduceho narúšania hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu.

Komisia v týchto usmerneniach stanovuje podmienky, za ktorých sa opatrenia pomoci v súvislosti s EU ETS môžu považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Komisia po preskúmaní a prípadne revízii všetkých nástrojov politík zameraných na oblasť klímy (predovšetkým smernice 2003/87/ES) s cieľom dosiahnuť do roku 2030 dodatočné zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s plánom cieľov v oblasti klímy, ako aj iniciatívy vytvoriť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, preverí, či je potrebné tieto usmernenia prepracovať alebo upraviť, aby sa zabezpečil súlad s plnením cieľov klimatickej neutrálnosti a prispelo k nemu, pričom zároveň treba dbať na rovnaké podmienky pre všetkých (5).

V týchto usmerneniach sa zohľadňujú aj osobitné črty európskych malých a stredných podnikov (MSP) v súlade so stratégiou pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (6).

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

1.1. Rozsah uplatňovania

Zásady uvedené v týchto usmerneniach sa uplatňujú len na konkrétne opatrenia pomoci stanovené v článku 10a ods. 6 a článku 10b smernice 2003/87/ES.

10.

Pomoc sa nesmie poskytnúť podnikom, ktoré sú v ťažkostiach v zmysle usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (7).

11.

Pri posudzovaní pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť (8). V praxi bude posudzovať kumulatívny účinok oboch opatrení pomoci a môže pozastaviť platbu novej pomoci až do vykonania úhrady podľa príkazu na vymáhanie.

1.2. Opatrenia pomoci, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia

1.2.1. Pomoc určená na kompenzáciu zvýšenia cien elektrickej energie v súvislosti so zahrnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien elektrickej energie v dôsledku zavedenia EU ETS (všeobecne uvádzané ako „náklady na nepriame emisie“)

12.

Podľa článku 10a ods. 6 smernice 2003/87/ES by členské štáty mali prijať finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to za predpokladu, že takéto finančné opatrenia sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a najmä že nespôsobujú nenáležité narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

1.2.2. Pomoc v rámci voliteľného prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót, určená na modernizáciu odvetvia energetiky

13.

Podľa článku 10c smernice 2003/87/EC sa členské štáty, ktoré spĺňajú určité podmienky týkajúce sa úrovne HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom Únie, môžu odchýliť od zásady uvedenej v článku 10a ods. 1 druhom pododseku smernice 2003/87/ES, že v súvislosti s výrobou elektrickej energie sa neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty. Predmetné členské štáty môžu prechodne bezodplatne prideľovať kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie na účely modernizácie, diverzifikácie a udržateľnej transformácie odvetvia energetiky.

14.

Ako sa už stanovilo vo viacerých rozhodnutiach Komisie (9), prechodné bezodplatné prideľovanie kvót odvetviu energetiky predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, pretože členské štáty sa prideľovaním bezodplatných kvót vzdávajú príjmov a poskytujú selektívnu výhodu aktérom v oblasti energetiky. Títo aktéri môžu súťažiť s aktérmi z danej oblasti v iných členských štátoch, čiže to môže viesť k narušeniu alebo ohrozeniu hospodárskej súťaže a ovplyvneniu obchodu na vnútornom trhu.

1.3. Vymedzenie pojmov

15.

Na účely týchto usmernení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„pomoc“ je každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy;

2.	„obdobie poskytovania pomoci“ je niektorý alebo viaceré z rokov v období 2021 – 2030. Ak členský štát mieni poskytovať pomoc na kratšie obdobie, ako referenčný základ by mal zobrať účtovné obdobie príjemcov a pomoc poskytovať na ročnom základe;

3.	„únik uhlíka“ je predpoklad zvýšenia celkových emisií skleníkových plynov v prípade, že podniky presunú svoju výrobu mimo Únie, pretože nemôžu preniesť zvýšené náklady vyplývajúce z EU ETS na svojich zákazníkov bez značného zníženia trhového podielu;

4.	„maximálna intenzita pomoci“ je celková výška pomoci vyjadrená ako percentuálny podiel oprávnených nákladov;

5.	„vlastná výroba“ je výroba elektrickej energie pomocou zariadenia, ktoré sa nepovažuje za „výrobcu elektrickej energie“ v zmysle článku 3 písm. u) smernice 2003/87/ES;

6.	„príjemca“ je podnik, ktorý dostáva pomoc;

7.	„emisná kvóta Európskej únie“ (EUA) je prenosná kvóta oprávňujúca vypustiť jednu tonu ekvivalentu CO2 počas určitého obdobia;

8.	„hrubá pridaná hodnota“ (HPH) je hrubá pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov, čo je HPH pri trhových cenách mínus akékoľvek nepriame dane plus akékoľvek dotácie;

„forwardová cena EUA“ v eurách je jednoduchý priemer denných jednoročných forwardových cien EUA (záverečné ponukové ceny) s plnením v decembri roku, za ktorý sa pomoc poskytuje, určovaných na základe cien zaznamenaných na uhlíkovej burze EÚ od 1. januára do 31. decembra roku pred rokom, za ktorý sa pomoc poskytuje (10);

10.

„emisný faktor CO2“ v tCO2/MWh je vážený priemer intenzity CO2 elektrickej energie vyrobenej z fosílnych palív v rôznych geografických oblastiach. Táto váha vyjadruje výrobný mix fosílnych palív v danej geografickej oblasti. Faktor CO2 sa rovná podielu emisií ekvivalentu CO2 (na základe údajov energetického priemyslu) a hrubého množstva elektrickej energie vyrobenej z fosílnych palív v TWh. Na účely týchto usmernení (11) sa za geografické zóny považujú oblasti, ktoré a) pozostávajú z čiastkových trhov spojených burzami elektrickej energie, alebo b) v rámci ktorých nie je zaznamenané presýtenie trhu a v obidvoch prípadoch hodinové ceny energetickej burzy stanovované na deň vopred v rámci zóny vykazujú cenovú odchýlku v eurách (pri denných výmenných kurzoch ECB) najviac 1 % počas všetkých hodín v roku. Takáto regionálna diferenciácia odráža význam zariadení na fosílne palivá pri tvorbe konečnej ceny stanovenej pre veľkoobchodný trh a ich úlohu pri určovaní marginálnej ceny v hodnotovom poradí. Samotná skutočnosť, že elektrická energia je predmetom obchodu medzi dvoma členskými štátmi, neznamená automaticky, že predstavujú nadnárodný región. Vzhľadom na nedostatok relevantných údajov na nižšej vnútroštátnej úrovni geografické oblasti zahŕňajú celé územie členského štátu alebo viacerých členských štátov. Na tomto základe možno určiť tieto geografické oblasti: jadranskú (Chorvátsko a Slovinsko), severskú (Švédsko a Fínsko), baltskú (Litva, Lotyšsko a Estónsko), západnú časť strednej Európy (Rakúsko, Nemecko, Luxembursko), iberskú (Portugalsko a Španielsko), česko-slovenskú (Česko a Slovensko) a všetky ostatné členské štáty jednotlivo. Príslušné maximálne regionálne faktory CO2, ktoré platia ako maximálne hodnoty, keď oznamujúci členský štát nezaviedol posúdenie trhového faktoru CO2 podľa bodu 11, sú uvedené v prílohe III. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými zdrojmi elektrickej energie a predísť možnému zneužívaniu pomoci sa ten istý emisný faktor CO2 vzťahuje na všetky zdroje dodávok elektrickej energie (vlastná výroba, zmluvy na dodávku elektrickej energie alebo sieťové dodávky) a na všetkých príjemcov pomoci v dotknutom členskom štáte;

11.

„trhový emisný faktor CO2“ v tCO2/MWh. Členské štáty, ktoré plánujú udeliť kompenzáciu nepriamych nákladov, môžu pri oznamovaní príslušnej schémy požiadať o to, aby sa platný emisný faktor CO2 stanovil na základe štúdie obsahu CO2 v technológii, na základe ktorej určuje skutočná marginálna cena na trhu s elektrickou energiou. V oznámeniach trhového emisného faktora CO2 sa musí preukázať primeranosť použitého trhového emisného faktora CO2 na základe modelu elektrického systému simulujúceho cenotvorbu a zistených údajov o technológii, na základe ktorej sa stanovuje marginálna cena za celý rok t-1 (vrátane hodín, keď sa marginálna cena stanovovala na základe dovozu). Táto správa sa musí predložiť na schválenie národnému regulačnému orgánu a postúpiť Komisii v momente, keď sa Komisii oznamuje opatrenie štátnej pomoci podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Komisia posudzuje primeranosť štúdie a vyplývajúceho trhového emisného faktora CO2 ako súčasť svojej analýzy zlučiteľnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy a týchto usmernení;

12.	„skutočný výkon“ v tonách za rok je skutočná výroba zariadenia v roku t, určená ex post v roku t+1;

13.	„skutočná spotreba elektrickej energie“ v MWh je skutočná spotreba elektrickej energie v zariadení (vrátane spotreby elektrickej energie na výrobu produktov, ktoré sú predmetom outsourcingu a ktoré sú oprávnené na pomoc) v roku t, určená ex post v roku t+1;

14.

„referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie“ v MWh/t výkonu a určená na úrovni Prodcom 8 (12) je produktovo špecifická spotreba elektrickej energie na tonu výkonu dosiahnutého najefektívnejšími spôsobmi výroby daného výrobku z hľadiska spotreby elektrickej energie. Aktualizácia referenčných hodnôt efektívnosti spotreby elektrickej energie musí prebehnúť v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES. Pri výrobkoch v rámci oprávnených odvetví, v prípade ktorých bola v časti 2 prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/331 (13) stanovená zameniteľnosť paliva a elektrickej energie, sa referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie určujú v rámci rovnakých systémových hraníc, pričom na určenie výšky pomoci sa zohľadňuje len podiel elektrickej energie. Príslušné referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie pre výrobky patriace do oprávnených odvetví sú uvedené v prílohe II k týmto usmerneniam;

15.

„znížená referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie“ je [...] % zo skutočnej spotreby elektrickej energie, ktorú určuje Komisia spolu s referenčnými hodnotami efektívnosti spotreby elektrickej energie. Zodpovedá priemernému úsiliu o zníženie spotreby v dôsledku uplatňovania referenčných hodnôt efektívnosti spotreby elektrickej energie (referenčná hodnota spotreby elektrickej energie/spotreba elektrickej energie ex ante). Uplatňuje sa na všetky výrobky patriace do oprávnených odvetví, pre ktoré však nebola určená referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie.

2. SPOLOČNÉ ZÁSADY POSUDZOVANIA

16.

Komisia na posúdenie toho, či oznámené opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, vo všeobecnosti analyzuje, či sa návrhom opatrenia pomoci zabezpečuje pozitívny vplyv pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, ktorý prevažuje nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod a hospodársku súťaž.

17.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012 (14) sa vyzýva k určeniu a vymedzeniu spoločných zásad, na základe ktorých Komisia posudzuje zlučiteľnosť všetkých opatrení pomoci. Na tento účel preto bude Komisia považovať opatrenie pomoci za zlučiteľné so zmluvou iba vtedy, ak spĺňa všetky tieto kritériá: musí prispievať k cieľu spoločného záujmu v súlade s článkom 107 ods. 3 zmluvy; musí byť zamerané na situácie, v ktorých pomoc môže priniesť významné zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže, napríklad nápravou zlyhania trhu alebo riešením obavy o spravodlivý prístup a súdržnosť; musí byť vhodným nástrojom politiky na splnenie cieľa spoločného záujmu; musí zmeniť správanie dotknutých podnikov takým spôsobom, že sa zapoja do vykonávania doplnkovej činnosti, ktorú by bez pomoci nevykonávali alebo by ju vykonávali v obmedzenej miere či iným spôsobom alebo na inom mieste; suma a intenzita pomoci musia byť obmedzené na potrebné minimum; negatívne účinky pomoci musia byť dostatočne obmedzené; členské štáty, Komisia, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať jednoduchý prístup k všetkým relevantným právnym predpisom a príslušným informáciám o pomoci, ktorá sa na ich základe poskytuje.

18.

V oddieloch 3.1 a 3.2 sa objasňuje, ako sa uvedené všeobecné kritériá premietajú do konkrétnych požiadaviek zlučiteľnosti, ktoré majú byť splnené na účely opatrení pomoci podľa týchto usmernení.

3. POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI NA ZÁKLADE ČLÁNKU 107 ODS. 3 PÍSM. c) ZMLUVY

3.1. Pomoc podnikom v odvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá vystavenie skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie (pomoc určená na náklady na nepriame emisie)

19.

Pomoc určená na krytie nákladov na nepriame emisie sa bude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy za predpokladu, že sú splnené nasledujúce podmienky.

20.

Cieľom tohto druhu pomoci je zabrániť značnému riziku úniku uhlíka, predovšetkým v súvislosti s premietaním nákladov EUA do cien elektrickej energie, ktoré znáša príjemca, ak jeho konkurenti z tretích krajín nemusia zahrnúť podobné náklady do svojich cien elektrickej energie a príjemca nemá možnosť preniesť tieto náklady do cien výrobkov bez toho, aby stratil značný trhový podiel. Riešenie rizika úniku uhlíka, pri ktorom sa poskytuje podpora príjemcom pri znižovaní miery, v akej sú vystavení tomuto riziku, slúži environmentálnemu cieľu, pretože účelom pomoci je zabrániť zvýšeniu celkových emisií skleníkových plynov spôsobenému presunom výroby mimo Únie, pri absencii záväznej medzinárodnej dohody o znížení emisií skleníkových plynov.

21.

Na obmedzenie rizika narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu sa pomoc musí obmedziť na odvetvia, ktoré sú vystavené skutočnému riziku úniku uhlíka vzhľadom na výrazné nepriame náklady, ktoré skutočne vznikli v dôsledku nákladov na emisie skleníkových plynov premietnutých do cien elektrickej energie. Na účel týchto usmernení sa skutočné riziko úniku uhlíka považuje za existujúce len v tých prípadoch, keď príjemca pôsobí v odvetví uvedenom v prílohe I.

22.

Ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť pomoc len niektorým odvetviam uvedeným v prílohe I, výber odvetví sa musí vykonať na základe objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií.

23.

V rámci oprávneného odvetvia je potrebné, aby členské štáty zabezpečili výber príjemcov na základe objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií a aby poskytovali pomoc v zásade rovnako všetkým konkurentom v rovnakom odvetví, ak sa nachádzajú v podobnej skutkovej situácii.

24.

Na účel kompenzácie nepriamych nákladov EU ETS sa štátna pomoc považuje za vhodný nástroj bez ohľadu na formu, v akej sa poskytuje. V tejto súvislosti sa kompenzácia vo forme priamych grantov považuje za vhodný nástroj.

25.

Pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Na to, aby pomoc mala stimulačný účinok a skutočne zabránila úniku uhlíka, musí sa žiadať a príjemcovi vyplácať v roku, v ktorom sa náklady vynaložili, alebo v nasledujúcom roku.

26.

Ak sa pomoc vypláca v roku, v ktorom sa náklady vynaložili, musí byť zavedený mechanizmus následnej úpravy platieb, ktorým sa zabezpečí, aby akékoľvek platby pomoci navyše boli vrátené pred 1. júlom nasledujúceho roku.

27.

Pomoc je primeraná a má dostatočne obmedzený negatívny účinok na hospodársku súťaž a obchod, ak neprekročí 75 % vynaložených nákladov na nepriame emisie. Prostredníctvom referenčnej hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie sa zabezpečuje, aby podpora neefektívnych postupov výroby zostala obmedzená a zachovala sa stimulácia šírenia energeticky najefektívnejších technológií.

28.

Maximálna výška pomoci, ktorú možno vyplatiť na jedno zariadenie na výrobu výrobkov v odvetviach uvedených v prílohe I, sa musí vypočítať podľa nasledujúceho vzorca:

Ak sa na výrobky, ktoré vyrába príjemca, vzťahujú referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedené v prílohe II, maximálna suma pomoci, ktorú je možné vyplatiť na jedno zariadenie za náklady vynaložené v roku t, je:

Amaxt = Ai × Ct × Pt-1 × E × AOt

V tomto vzorci Ai je intenzita pomoci vyjadrená ako zlomok (napr. 0,75); Ct je platný emisný faktor CO2 alebo trhový emisný faktor CO2 (tCO2/MWh) v roku t; Pt-1 je forwardová cena EUA (EUR/tCO2) v roku t–1; E je uplatniteľná produktovo-špecifická referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedená v prílohe II a AOt je skutočný výkon v roku t. Tieto pojmy sú vymedzené v oddiele 1.3.

Ak sa na výrobky, ktoré vyrába príjemca, nevzťahujú referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedené v prílohe II, maximálna suma pomoci, ktorú je možné vyplatiť na jedno zariadenie za náklady vynaložené v roku t, je:

Amaxt = Ai × Ct × Pt-1 × EF × AECt

V tomto vzorci Ai je intenzita pomoci vyjadrená ako zlomok (napr. 0,75); Ct je platný emisný faktor CO2 (tCO2/MWh) v roku t; Pt-1 je forwardová cena EUA (EUR/tCO2) v roku t–1; EF je znížená produktovo-špecifická referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedená v prílohe II a AEC je skutočná spotreba elektrickej energie (MWh) v roku t. Tieto pojmy sú vymedzené v oddiele 1.3.

29.

Ak určité zariadenie vyrába výrobky, na ktoré sa vzťahuje referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedená v prílohe II, aj výrobky, na ktoré sa vzťahuje znížená referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie, potom sa spotreba elektrickej energie vzhľadom na každý z týchto výrobkov musí rozdeliť podľa príslušnej celkovej hmotnosti vyrobených výrobkov.

30.

Ak určité zariadenie vyrába výrobky, ktoré sú oprávnené na pomoc (to znamená, že patria do oprávnených odvetví uvedených v prílohe I), aj výrobky, ktoré na pomoc nie sú oprávnené, maximálna suma pomoci, ktorú možno vyplatiť, sa musí vypočítať len vzhľadom na tie výrobky, ktoré sú oprávnené na pomoc.

31.

Keďže v niektorých odvetviach intenzita pomoci vo výške 75 % nemusí postačovať na zabezpečenie primeranej ochrany pred rizikom úniku uhlíka, členské štáty môžu podľa potreby obmedziť sumu nepriamych nákladov vyplácanú na úrovni podniku na 1,5 % hrubej pridanej hodnoty dotknutého podniku v roku t. HPH podniku sa musí vypočítať ako tržby za vlastné výkony a tovar, plus aktivácia hmotného a nehmotného investičného majetku, plus ostatné prevádzkové výnosy, plus alebo mínus zmeny stavu zásob, mínus nákup tovaru a služieb (čo nezahŕňa osobné náklady), mínus iné dane z výrobkov, ktoré súvisia s tržbami, ale nie sú odpočítateľné, mínus clá a dane súvisiace s výrobou. Alternatívne ju možno vypočítať z hrubého prevádzkového prebytku tak, že sa k nemu pripočítajú personálne náklady. Výnosy a náklady klasifikované v účtovníctve podniku ako finančné alebo mimoriadne nie sú zahrnuté do pridanej hodnoty. Pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov sa počíta v hrubej výške, keďže sa neodpočítavajú opravné položky (napríklad odpisy) (15).

32.

Keď sa členské štáty rozhodnú obmedziť sumu nepriamych nákladov vyplácanú na úrovni podniku na 1,5 % HPH, toto obmedzenie sa musí uplatniť na všetky oprávnené podniky v príslušnom odvetví. Ak sa členské štáty rozhodnú uplatniť obmedzenie vo výške 1,5 % HPH len na niektoré odvetvia uvedené v prílohe I, výber odvetví sa musí vykonať na základe objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií.

33.

Pomoc možno kumulovať s:

a)	akoukoľvek inou štátnou pomocou týkajúcou sa odlišných zistiteľných oprávnených nákladov;

akoukoľvek inou štátnou pomocou týkajúcou sa tých istých, čiastočne alebo úplne prekrývajúcich sa oprávnených nákladov a s akoukoľvek inou štátnou pomocou bez zistiteľných oprávnených nákladov iba v prípade, ak takéto kumulovanie nemá za následok prekročenie maximálnej intenzity pomoci alebo sumy pomoci uplatniteľnej na pomoc podľa tohto oddielu.

34.

Financovanie zo zdrojov Únie, ktoré centrálne spravuje Komisia a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa takéto financovanie zo zdrojov Únie kombinuje so štátnou pomocou, na posúdenie dodržania stropov vymedzujúcich notifikačnú povinnosť a maximálnej intenzity pomoci sa berie do úvahy len štátna pomoc, pokiaľ celková suma verejných finančných prostriedkov poskytnutých v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi neprekročí maximálne miery financovania stanovené v príslušných pravidlách obsiahnutých v právnych predpisoch Únie.

35.

Pomoc sa nesmie kumulovať s pomocou de minimis, pokiaľ ide o tie isté oprávnené náklady, ak by takáto kumulácia mala za následok intenzitu pomoci, vyššiu než intenzita stanovená v tomto oddiele.

36.

Trvanie schém pomoci, v rámci ktorých sa pomoc poskytuje, nesmie byť dlhšie než trvanie platnosti týchto usmernení (2021 – 2030).

3.2. Pomoc v súvislosti s voliteľným prechodným bezodplatným prideľovaním emisných kvót určená na modernizáciu výroby elektrickej energie

37.

Štátna pomoc poskytovaná v rámci voliteľného prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót určená na modernizáciu výroby elektrickej energie v súlade s článkom 10c smernice 2003/87/ES je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

38.

Cieľom pomoci musí byť modernizácia, diverzifikácia a udržateľná transformácia odvetvia energetiky. Podporované investície musia byť v súlade s prechodom na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľmi rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, Európskou zelenou dohodou a s dlhodobými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode.

39.

Ak investícia vedie k dodatočnej kapacite výroby elektrickej energie, dotknutý prevádzkovateľ musí takisto preukázať, že do spustenia prevádzky tejto dodatočnej kapacity tento alebo iný pridružený prevádzkovateľ vyradil z prevádzky zodpovedajúci objem kapacity na výrobu elektrickej energie s vyššou intenzitou emisií.

40.

Pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok nastane vtedy, keď pomoc podnieti príjemcu zmeniť svoje správanie tak, ako by ho bez tejto pomoci nezmenil. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného obchodného rizika spojeného s hospodárskou činnosťou.

41.

Pri prijímaní žiadosti o pomoc musí poskytujúci orgán skontrolovať, či pomoc bude mať požadovaný stimulačný účinok.

42.

Pomoc možno prevádzkovateľom vyplatiť vo forme pridelenia, len ak sa preukázalo, že investícia vybraná v súlade s pravidlami súťažného ponukového konania bola zrealizovaná.

43.

Na projekty, ktorých celková výška investície prekračuje 12,5 milióna EUR, možno pomoc poskytnúť len na základe súťažného ponukového konania, ktoré sa musí uskutočniť v jednom alebo viacerých kolách v období rokov 2021 až 2030. Pri tomto súťažnom ponukovom konaní sa:

a)	musí dodržať zásada transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a správneho finančného riadenia;

musí zaručiť, že oprávnené na účasť v konaní sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zlepšenie životného prostredia a renováciu infraštruktúry, čisté technológie, ako sú technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, alebo pre modernizáciu odvetvia výroby energie, ako je efektívne a udržateľné diaľkové vykurovanie, a odvetvia prenosu a distribúcie energie;

musia vymedziť jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov, aby sa vybrali len projekty, ktoré:

i)	na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a dosiahnu určenú vysokú mieru zníženia CO2 s ohľadom na veľkosť projektu;

ii)	majú doplnkový charakter, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii;

iii)	vykazujú najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou;

iv)	nepodporujú alebo nezlepšujú finančnú životaschopnosť výroby elektrickej energie s veľmi vysokou intenzitou emisií ani nezvyšujú závislosť od fosílnych palív s vysokou intenzitou emisií.

44.

Na projekty s celkovou výškou investície do 12,5 milióna EUR možno poskytnúť pomoc bez súťažného ponukového konania. Výber projektov sa v tomto prípade musí zakladať na objektívnych a transparentných kritériách. Výsledky tohto výberového konania sa musia uverejniť na účely verejného pripomienkovania. Ak sa v rámci toho istého zariadenia uskutočňuje viac ako jedna investícia, predmetné investície sa musia posudzovať ako celok s cieľom zistiť, či sa neprekročila prahová hodnota 12,5 milióna EUR, pokiaľ tieto investície nie sú navzájom nezávisle technicky alebo finančne uskutočniteľné.

45.

Komisia bude považovať pomoc za primeranú, ak intenzita pomoci neprekročí 70 % príslušných nákladov investície. Všetky použité hodnoty musia byť hodnoty pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov. Ak sa pomoc poskytuje vo forme inej než grant, výška pomoci musí byť ekvivalentom grantu v hodnotovom vyjadrení. Pomoc splatná vo viacerých splátkach sa musí vypočítať ako jej celková čistá hodnota v čase poskytnutia prvej splátky s využitím príslušnej referenčnej sadzby Komisie na diskontovanie hodnôt postupom času. Intenzita pomoci sa vypočítava pre každého príjemcu osobitne.

46.

Pomoc nesmie nepriaznivo ovplyvniť podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, a to najmä v prípade, keď je pomoc zameraná na obmedzený počet príjemcov alebo keď pravdepodobne posilní postavenie príjemcov na trhu (na úrovni skupiny).

47.

Pomoc možno kumulovať s:

a)	akoukoľvek inou štátnou pomocou týkajúcou sa odlišných zistiteľných oprávnených nákladov;

48.

Pomoc sa môže poskytnúť súčasne podľa viacerých schém pomoci alebo kumulovať s pomocou ad hoc za predpokladu, že celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt neprekročí stropy pomoci stanovené v tomto oddiele. Financovanie zo zdrojov Únie, ktoré centrálne spravuje Komisia a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa takéto financovanie zo zdrojov Únie kombinuje so štátnou pomocou, na posúdenie dodržania stropov vymedzujúcich notifikačnú povinnosť a maximálnej intenzity pomoci sa berie do úvahy len štátna pomoc, pokiaľ celková suma verejných finančných prostriedkov poskytnutých v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi neprekročí maximálne miery financovania stanovené v príslušných pravidlách obsiahnutých v právnych predpisoch Únie.

49.

50.

Trvanie schém pomoci, v rámci ktorých sa pomoc poskytuje, nesmie byť dlhšie než trvanie platnosti týchto usmernení (2021 – 2030).

4. HODNOTENIE

51.

Komisia môže s cieľom ďalej zabezpečiť čo najmenšie narúšanie hospodárskej súťaže požadovať, aby určité schémy pomoci boli predmetom hodnotenia ex post. Hodnotenia sa budú musieť vykonávať v prípade schém, pri ktorých sú riziká potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže mimoriadne vysoké, t. j. pri ktorých môže hroziť výrazné obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, ak sa ich vykonávanie nepreskúma včas.

52.

Vzhľadom na ciele hodnotenia a so zámerom predísť neprimeranej záťaži pre členské štáty a menšie projekty pomoci sa hodnotenie vyžaduje len pri schémach pomoci, ktoré majú k dispozícii veľký objem rozpočtových prostriedkov a ktoré sa vyznačujú novými vlastnosťami, alebo ak sa predpokladajú významné zmeny trhu, technológií alebo právnych predpisov. Hodnotenie musí vykonať odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho pomoc na základe spoločnej metodiky poskytnutej Komisiou. Hodnotenie sa musí zverejniť. Členský štát musí spoločne so schémou pomoci notifikovať aj návrh plánu hodnotenia, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou posúdenia schémy, ktoré vykoná Komisia.

53.

Hodnotenie sa musí včas predložiť Komisii, aby mohla posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade pri uplynutí jej platnosti. Presný rozsah a pravidlá/požiadavky vzťahujúce sa na každé hodnotenie budú vymedzené v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. Pri akomkoľvek následnom opatrení pomoci s podobným cieľom sa musia zohľadniť výsledky tohto hodnotenia.

5. ENERGETICKÉ AUDITY A SYSTÉMY ENERGETICKÉHO MANAŽÉRSTVA

54.

Pri pomoci poskytovanej podľa oddielu 3.1 sú členské štáty povinné overovať, či príjemca plní povinnosť vykonávať energetický audit v zmysle článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (16) buď formou samostatných energetických auditov, alebo v rámci certifikovaného systému energetického manažérstva alebo systému environmentálneho manažérstva, ako je napríklad schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (17).

55.

Členské štáty sú takisto povinné monitorovať, či príjemcovia, na ktorých sa vzťahuje povinnosť vykonávať energetický audit podľa článku 8 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ:

a)	vykonávajú odporúčania správy o audite v takom rozsahu, aby návratnosť príslušných investícií nepresiahla 3 roky a aby náklady na ich investície boli primerané; alebo alternatívne;

b)	znižujú uhlíkovú stopu svojej spotreby elektrickej energie, aby minimálne 30 % svojej spotreby elektrickej energie pokryli z bezuhlíkových zdrojov; alebo alternatívne;

investujú výrazný podiel (minimálne 50 %) sumy pomoci do projektov, ktoré vedú k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov zo zariadenia, teda výrazne pod uplatniteľnou referenčnou hodnotou, ktorá sa používa na účely bezodplatného prideľovania kvót v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ.

6. TRANSPARENTNOSŤ

56.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby na platforme Komisie venovanej modulu transparentného prideľovania (18) alebo na všeobecnej webovej stránke o štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni boli uverejnené tieto informácie:

a)	úplné znenie schválenej schémy pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí individuálnej pomoci a jej vykonávacích ustanovení, alebo odkaz naň;

b)	totožnosť orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc;

c)	totožnosť a identifikátor každého príjemcu, s výnimkou obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií v riadne odôvodnených prípadoch a so súhlasom Komisie v súlade s Oznámením Komisie o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci (19);

d)	nástroj pomoci (20), prvok pomoci a, ak sa líši, nominálna výška pomoci vyjadrená ako plná suma v národnej mene (21) poskytnutá každému príjemcovi;

e)	dátum poskytnutia (22) a dátum uverejnenia;

f)	druh podniku (malý alebo stredný podnik/veľká spoločnosť);

g)	región, v ktorom má príjemca sídlo (na úrovni NUTS II alebo na nižšej úrovni);

h)	hlavné odvetvie hospodárstva, v ktorom príjemca vyvíja činnosť (na úrovni skupín podľa klasifikácie NACE);

i)	cieľ pomoci.

57.

Táto požiadavka platí v prípade poskytnutia individuálnej pomoci vo výške presahujúcej 500 000 EUR.

58.

Tieto informácie sa musia uverejniť po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať najmenej desať rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení (23).

7. PODÁVANIE SPRÁV A MONITOROVANIE

59.

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 (24) a nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 (25) členské štáty musia predkladať Komisii výročné správy.

60.

Nad rámec požiadavky stanovenej v týchto nariadeniach členské štáty musia vo svojich výročných správach prostredníctvom vzorových formulárov, ktoré poskytla Komisia, uviesť tieto informácie:

a)	meno/názov každého príjemcu a podporené zariadenia v jeho vlastníctve;

b)	odvetvie (odvetvia), v ktorých jednotliví príjemcovia pôsobia (podľa kódu NACE-4);

c)	rok, za ktorý sa pomoc poskytuje a rok, v ktorom sa vypláca;

d)	skutočný výkon každého podporeného zariadenia v príslušnom odvetví;

e)	skutočnú spotrebu elektrickej energie každého podporeného zariadenia (ak sa poskytuje akákoľvek pomoc s použitím zníženej referenčnej hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie);

f)	forwardovú cenu EUA použitú na výpočet výšky pomoci na každého príjemcu;

g)	intenzitu pomoci;

h)	národný emisný faktor CO2.

61.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa uchovávali podrobné záznamy o všetkých opatreniach týkajúcich sa poskytnutia pomoci. Takéto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na určenie, či boli v náležitých prípadoch dodržané podmienky týkajúce sa oprávnených nákladov a maximálnej prípustnej intenzity pomoci. Tieto záznamy sa musia uchovávať počas desiatich rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia poskytnúť Komisii.

62.

V súlade s článkom 10a ods. 6 smernice 2003/87/ES musí dotknutý členský štát v každom roku, v ktorom rozpočet schém pomoci uvedený v oddiele 3.1 prekročí 25 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcií, musí uverejniť správu, v ktorej uvedie dôvody prekročenia tohto množstva. Správa musí obsahovať relevantné informácie o cenách elektrickej energie pre veľkých priemyselných spotrebiteľov využívajúcich schému bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa ochrany dôverných informácií. Správa musí obsahovať aj informácie o tom, či sa náležite zohľadnili iné opatrenia zamerané na udržateľné zníženie nepriamych nákladov na uhlík v strednodobom až dlhodobom horizonte.

63.

Výrobcovia elektrickej energie a prevádzkovatelia sietí využívajúci pomoc, na ktorú sa vzťahuje oddiel 3.2, musia do 28. februára každého roku predložiť správu o realizácii svojich vybraných investícií, ktorej súčasťou je aj bilancia bezodplatne prideľovaných kvót a vynaložených investičných nákladov, a druhy podporovaných investícií.

8. OBDOBIE UPLATŇOVANIA A REVÍZIA

64.

Tieto usmernenia s účinnosťou od 1. januára 2021 nahrádzajú usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012 (26) uverejnené 5. júna 2012.

65.

Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030.

66.

Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach na všetky notifikované opatrenia pomoci, v prípade ktorých bude vyzvaná na prijatie rozhodnutia od 1. januára 2021, a to aj vtedy, keď projekty boli oznámené pred uverejnením usmernení. Neoprávnená pomoc sa bude posudzovať v súlade s pravidlami platnými v čase poskytnutia pomoci v súlade s oznámením Komisie o stanovení pravidiel uplatniteľných pri posudzovaní neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (27).

67.

Komisia v roku 2025 upraví tieto usmernenia, pričom aktualizuje referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie, geografické oblasti a emisné faktory CO2. Okrem toho v roku 2025 preskúma, či sú k dispozícii dodatočné údaje, pomocou ktorých by bolo možné zlepšiť metodiku výpočtu emisných faktorov CO2, ako sa opisuje v prílohe III, to znamená zohľadniť čoraz dôležitejšiu úlohu klimaticky neutrálnych technológií pri určovaní cien na trhoch EÚ s elektrinou a závery posúdení oznámené Komisii podľa bodu 15 podbodu 11. Členské štáty preto možno budú musieť prispôsobiť svoje príslušné schémy, a tak ich uviesť do súladu s upravenými usmerneniami.

68.

Komisia sa môže rozhodnúť kedykoľvek preskúmať alebo zmeniť tieto usmernenia, ak by to bolo nevyhnutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo s cieľom zohľadniť iné politiky Únie, medzinárodné záväzky alebo podstatný vývoj na trhu. Členské štáty možno budú musieť prispôsobiť svoje príslušné schémy, a tak ich uviesť do súladu s upravenými usmerneniami.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3).

(3) Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final.

(4) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(5) Pozri závery, ktoré Európska rada prijala na zasadnutí z 12. decembra 2019.

(6) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov – Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu COM(2020) 103 final.

(7) Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1).

(8) V tejto súvislosti pozri rozsudok v spojených veciach T-244/93 a T-486/93, TWD Textilwerke Deggendorf GmbH/Komisia, ECLI:EU:T:1995:160, a oznámenie Komisie – K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc (Ú. v. EÚ C 272, 15.11.2007, s. 4).

(9) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie SA.34385 – Bulharsko – Prideľovanie bezodplatných kvót emisií skleníkových plynov v súlade s článkom 10c smernice 2003/87/ES výmenou za investície do zariadení na výrobu elektrickej energie a do energetickej infraštruktúry (Ú. v. EÚ C 63, 20.2.2015, s. 1); rozhodnutie Komisie SA.34674 – Poľsko – Bezodplatné prideľovanie emisných kvót výrobcom elektrickej energie podľa článku 10c smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ C 24, 23.1.2015, s. 1).

(10) Napríklad pri pomoci poskytovanej na rok 2023 je to jednoduchý priemer záverečných cien EUA s plnením v decembri 2023 zaznamenaných na danej uhlíkovej burze EÚ od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022.

(11) Tieto usmernenia nefigurujú ako právny nástroj, a preto ich Spoločný výbor EHP nemusí zakomponovať do Dohody o EHP. Dozorný úrad EZVO je zodpovedný za stanovenie príslušných pravidiel uplatniteľných v štátoch EZVO, a to vrátane metodiky stanovania faktorov CO2.

(12) Zoznam Prodcom je európsky zoznam výrobkov ťažobného a výrobného priemyslu: https://ec.europa.eu/eurostat/ramon/nomenclatures/index.cfm?TargetUrl=LST_NOM&StrGroupCode=CLASSIFIC&StrLanguageCode=EN&IntFamilyCode=&TxtSearch=prodcom&IntCurrentPage=1.

(13) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2019, s. 8).

(14) COM(2012) 209 final.

(15) Kód 12 15 0 podľa právneho rámca stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 z 11. marca 2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 13).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(17) Nariadenie (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).

(18) https://webgate.ec.europa.eu/competition/transparency/public?lang=sk.

(19) K(2003) 4582 (Ú. v. EÚ C 297, 9.12.2003, s. 6).

(20) Grant/bonifikácia úrokovej sadzby, úver/vratný preddavok/návratný grant, záruka, daňové zvýhodnenie alebo oslobodenie od daní, rizikové financovanie, iné (spresnite). Ak sa pomoc poskytuje prostredníctvom viacerých nástrojov pomoci, výška pomoci sa musí uviesť za každý nástroj.

(21) Ekvivalent hrubého grantu. Pri prevádzkovej pomoci sa môže uviesť ročná výška pomoci na jednotlivých príjemcov.

(22) Dátum, keď sa vymáhateľné právo na prijímanie pomoci udelí príjemcovi podľa uplatniteľného vnútroštátneho právneho režimu.

(23) Tieto informácie sa musia uverejniť do šiestich mesiacov od dátumu poskytnutia. V prípade neoprávnenej pomoci sa od členských štátov bude požadovať, aby zabezpečili uverejnenie týchto informácií ex post, a to aspoň do šiestich mesiacov od dátumu rozhodnutia Komisie. Informácie musia byť k dispozícii vo formáte, ktorý umožní prehľadávanie, extrakciu a jednoduché uverejňovanie údajov na internete, napríklad vo formáte CSV alebo XML.

(24) Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9.

(25) Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1.

(26) Ú. v. EÚ C 158, 5.6.2012, s. 4.

(27) Ú. v. ES C 119, 22.5.2002, s. 22.

PRÍLOHA I

Odvetvia, v prípade ktorých sa predpokladá skutočné riziko úniku uhlíka v súvislosti s nákladmi na nepriame emisie

	Kód NACE	Opis
1.	14.11	Výroba kožených odevov
2.	24.42	Výroba hliníka
3.	20.13	Výroba ostatných základných anorganických chemikálií
4.	24.43	Výroba olova, zinku a cínu
5.	17.11	Výroba celulózy
6.	17.12	Výroba papiera a lepenky
7.	24.10	Výroba surového železa a ocele a ferozliatin
8.	19.20	Výroba rafinovaných ropných produktov
9.	24.44	Výroba medi
10.	24.45	Výroba ostatných neželezných kovov
11.		Tieto pododvetvia v rámci odvetvia plastov (20.16):
	20.16.40.15	Polyetylén v primárnych formách
12.		Všetky kategórie výrobkov v odvetví odlievania železa (24.51)
13.		Tieto pododvetvia v rámci odvetvia sklených vlákien (23.14):
	23.14.12.10 23.14.12.30	rohože zo sklených vlákien voály zo sklených vlákien
14.		Tieto pododvetvia v rámci odvetvia priemyselných plynov (20.11):
	20.11.11.50 20.11.12.90	vodík anorganické kyslíkaté zlúčeniny nekovov

PRÍLOHA II

Referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie pre produkty, na ktoré sa vzťahujú kódy NACE v prílohe I

PRÍLOHA III

Maximálne regionálne hodnoty emisných faktorov CO2 v rôznych geografických oblastiach (tCO2/MWh)

Zóny		Platný emisný faktor CO2
Jadranská oblasť	Chorvátsko, Slovinsko	[…]
Iberská oblasť	Španielsko, Portugalsko	[…]
Baltská oblasť	Litva, Lotyšsko, Estónsko	[…]
Západná časť strednej Európy	Rakúsko, Nemecko, Luxembursko	[…]
Severská oblasť	Švédsko, Fínsko	[…]
Česko-slovenská oblasť	Česko, Slovensko	[…]
Belgicko		[…]
Bulharsko		[…]
Dánsko		[…]
Írsko		[…]
Grécko		[…]
Francúzsko		[…]
Taliansko		[…]
Cyprus		[…]
Maďarsko		[…]
Malta		[…]
Holandsko		[…]
Poľsko		[…]
Rumunsko		[…]

25.9.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 317/25

Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2020/C 317/09)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„STELVIO“/„STILFSER“

EÚ č.: PDO-IT-0255-AM02 – 10. 1. 2020

CHOP (X) CHZO ( )

1. Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Consorzio del Formaggio Stelvio [Združenie pre syr Stelvio], Via Innsbruck 43, 39 100 Bolzano, Taliansko

Tel. 0474 570113; fax 0474 570177. Uvedené združenie spĺňa požiadavky podľa článku 13 ods. 1 vyhlášky ministerstva z 28. novembra 2017.

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

☐	Názov výrobku

☒	Opis výrobku

☐	Zemepisná oblasť

☐	Dôkaz o pôvode

☒	Spôsob výroby

☐

Súvislosť

☐	Označovanie

☐	Iné [uveďte]

4. Typ zmeny (zmien)

☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5. Zmeny

Opis výrobku

Táto zmena sa týka článku 5 špecifikácie výrobku a bodu 3.2 jednotného dokumentu a spočíva v zahrnutí špecifických spôsobov prípravy predmetného výrobku určeného na porciovanie.

Na koniec článku 5 špecifikácie výrobku (Vlastnosti hotového výrobku) a do bodu 3.2 jednotného dokumentu sa zodpovedajúcim spôsobom dopĺňa tento text:

„V snahe obmedziť odpad zo spracovania sa syr „Stelvio“/„Stilfser“ môže pod podmienkou dodržania uvedených požiadaviek na hmotnosť a výšku vyrábať v inom než valcovitom tvare, ale len v prípade, ak je výrobok určený na spotrebiteľské balenie (vo forme plátkov, kociek alebo ako strúhaný syr).“

Zmena sa teda týka tvaru výrobku. Len syr určený na porciovanie – ktorý sa tak označí na začiatku spracovania CHOP (keď sa syr vkladá do formy) – nemusí mať valcovitý tvar. Tento syr nemožno predávať ako taký (v celku) s CHOP, pričom na trh ho možno uvádzať len porciovaný a v spotrebiteľskom balení.

Možnosť používať účelnejší tvar umožňuje syr porciovať bez odpadu zo spracovania, ktorý nie je opodstatnený zo žiadneho technického ani kvalitatívneho hľadiska, čím sa po vyzretí v súlade so špecifikáciou výrobku optimalizuje výťažok a spracovateľnosť. Technické/kvalitatívne vlastnosti syra „Stelvio“/„Stilfser“ by sa napriek tomuto všetkému zachovali.

Spôsob výroby

—	Táto zmena sa týka článku 3 bodu 3.3.2 špecifikácie výrobku a bodu 3.3 jednotného dokumentu.

Podľa požiadavky uvedenej v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 664/2014 z 18. decembra 2013 sa na koniec časti o výžive dojníc dopĺňa táto veta:

„Krmivo, ktoré nepochádza z danej zemepisnej oblasti, nesmie prekročiť 50 % sušiny v ročnej kŕmnej dávke.“

Táto zmena slúži ako objasnenie.

Čerstvá tráva a miestne krmivo rastlinného pôvodu, ktoré tvoria časť kŕmnej dávky spojenej so stráviteľnou vlákninou, majú významný vplyv na chemické, zmyslové a organoleptické vlastnosti mlieka používaného pri výrobe, a preto predstavujú podstatný podiel sušiny v kŕmnej dávke.

Pri zostavovaní kŕmnej dávky pre dojnice tradične využívané pri výrobe mlieka treba v horskej oblasti, ktorá nie je vhodná na pestovanie obilnín ani olejnín, využiť jadrové krmivo a krmivo, ktoré nepochádza z vymedzenej oblasti. Obohacovanie kŕmnych dávok je nevyhnutné na zabezpečenie ich výživovej a fyziologickej hodnoty a zároveň na predchádzanie zdravotným komplikáciám.

Takéto krmivo umožňuje rýchly nutričný príjem, vďaka čomu sú pohotovo k dispozícii energia a bielkoviny na normálne fungovanie bachora dojnice. Keďže je jeho úloha obmedzená len na fyziologické funkcie, krmivo nemá prakticky žiadny vplyv na organoleptické vlastnosti mlieka.

Je preto povolené používať kukuričnú siláž, sušené krmivo, jačmeň, raž, tritikale, pšenicu, ovos a kukuricu vo forme samotných produktov, vedľajších produktov alebo (v prípade prvých piatich vymenovaných) aj vo forme slamy. Takisto možno používať tieto olejnaté semená a produkty alebo vedľajšie produkty z nich: sóju (geneticky nemodifikovanú), ľanové semená, semená repky a slnečnice (vrátane odkôrnených či čiastočne odkôrnených); sušené repné rezky, pivovarské mláto a sušené výlisky z jabĺk, repu kŕmnu, zemiaky, pivovarské kvasnice, melasu, svätojánsky chlieb, sušené mliečne výrobky, aminokyseliny a vzácne bielkoviny, ktoré nevznikli proteolýzou, a rastlinné tuky.

Navrhovaná zmena sa obmedzuje na spresnenie bodu o výžive, a preto nemá dosah na súvislosti ani na kvalitu výrobku.

—	Táto zmena sa týka článku 4 bodu 4.2.1 špecifikácie výrobku v súvislosti s obsahom tuku v surovine a bodu 3.3 jednotného dokumentu.

Súčasné znenie:

4.2.1. Zníženie obsahu tukov.

Mlieko, prípadne čistené prostredníctvom baktofugácie, možno mierne odtučniť, aby malo obsah tuku od 3,45 % do 3,60 %. Čiastočné odtučnenie mlieka sa vykonáva pomocou odstredivky.

sa nahrádza takto:

4.2.1. Zníženie obsahu tukov.

Mlieko, prípadne čistené prostredníctvom baktofugácie, možno mierne odtučniť, aby malo obsah tuku od 3,45 % do 3,80 %. Čiastočné odtučnenie mlieka sa vykonáva pomocou odstredivky.

Touto malou zmenou sa zavádza realistickejšie rozpätie obsahu tuku tak, aby odrážalo skutočný rozsah obsahu tukovej hmoty (v rozpätí od 3,45 % až po 3,80 % namiesto 3,60 %), čím sa dosiahne súlad s ostatnými požiadavkami stanovenými na vyzretý syr.

—	Táto zmena sa týka článku 4 bodu 4.2.5 špecifikácie výrobku a bodu 3.3 jednotného dokumentu a vzťahuje sa na druh použitého syridla.

Súčasné znenie:

„Do spracovávaného mlieka, ktoré sa prípadne inokuluje baktériami mliečneho kvasenia, sa do 85 minút, keď je teplota zmesi okolo 32 – 33 °C, pridáva teľacie syridlo. Použitý koagulačný enzým musí pozostávať výlučne zo syridla v tekutej alebo práškovej forme. Syridlo sa vyrába tradičným spôsobom so silou okolo 1:15 000 a jeho zloženie je približne 75 % chymozín a 25 % pepsín; neobsahuje žiadny druh koagulantov (napr. koagulanty mikrobiálneho pôvodu), nie je geneticky modifikované ani neobsahuje geneticky modifikované koagulačné enzýmy.“

sa nahrádza takto:

„Do spracovávaného mlieka, ktoré sa prípadne inokuluje baktériami mliečneho kvasenia, sa do 85 minút, keď teplota zmesi dosahuje približne 32 – 33 °C, pridáva teľacie syridlo alebo iné vrátane syridla rastlinného pôvodu.

Koagulačný enzým možno použiť v tekutej alebo práškovej forme. Teľacie syridlo sa vyrába tradičným spôsobom so silou približne 1:15 000 a jeho zloženie je približne 75 % chymozín a 25 % pepsín; syridlo nie je geneticky modifikované ani neobsahuje geneticky modifikované koagulačné enzýmy.“

Platná špecifikácia výrobku umožňuje použiť iba teľacie syridlo. V súčasnosti sa táto požiadavka javí ako mimoriadne obmedzujúca a zdá sa, že stojí v ceste technickému vývoju, ktorý je charakteristický pre niektoré výrobky vo vymedzenej oblasti, ktoré dosiaľ nemajú CHOP aj napriek tomu, že majú stanovené vlastnosti a spĺňajú všetky chemické a organoleptické požiadavky na vyzretý syr.

Vďaka týmto zmenám bude takisto možné plniť čoraz rozmanitejšie požiadavky spotrebiteľov.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„STELVIO“/„STILFSER“

EÚ č.: PDO-IT-0255-AM02 – 10. 1. 2020

CHOP (X) CHZO ( )

1. Názov:

„Stelvio“/„Stilfser“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.3. Syry

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Pri uvedení na trh vykazuje syr „Stelvio“/„Stilfser“, ktorý zrel minimálne 60 dní, valcovitý tvar s plochými stranami a rovným, resp. mierne vydutým povrchom, a tieto rozmery: hmotnosť 8 až 10 kg, priemer 34 až 38 cm a výšku 8 až 11 cm. Percentuálny obsah tuku v sušine predstavuje minimálne 50 % a obsah vlhkosti maximálne 44 %. Kôra musí mať charakteristické sfarbenie od žltej po oranžovohnedú. Syrová masa má kompaktnú štruktúru a poddajnú a pružnú konzistenciu. Vyznačuje sa bledožltým až slamovožltým sfarbením a nepravidelne rozmiestnenými malými a stredne veľkými dierami.

Syr „Stelvio“/„Stilfser“ sa na trh uvádza v celku alebo kusovo, označený znakom chráneného označenia pôvodu.

V snahe obmedziť odpad zo spracovania sa syr „Stelvio“/„Stilfser“ môže pod podmienkou dodržania uvedených požiadaviek na hmotnosť a výšku vyrábať v inom než valcovitom tvare, ale len v prípade, ak je výrobok určený na spotrebiteľské balenie (vo forme plátkov, kociek alebo ako strúhaný syr).

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Na pasienkoch sa dojnice kŕmia prevažne čerstvou trávou, kým v maštali sa voľne kŕmia senom a silážou z trávy z vymedzenej oblasti v objeme do 15 kg na zviera.

Čerstvá tráva a miestne krmivo rastlinného pôvodu, ktoré tvoria časť kŕmnej dávky súvisiacej so stráviteľnou vlákninou, majú významný vplyv na chemické, zmyslové a organoleptické vlastnosti mlieka používaného pri výrobe, a preto predstavujú podstatný podiel sušiny v kŕmnej dávke (minimálne 50 %).

Krmivo, ktoré nepochádza z danej zemepisnej oblasti, nesmie prekročiť 50 % sušiny v ročnej kŕmnej dávke.

Syr „Stelvio“/„Stilfser“ sa vyrába z kravského mlieka, ktoré sa získava vo vymedzenej zemepisnej oblasti od dojníc, ktorých krmivo pochádza prevažne z tejto oblasti. Toto mlieko má obsah bielkovín nad 3,10 %. Mlieko možno mierne odtučniť, aby malo obsah tuku od 3,45 % do 3,80 %.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky výrobné kroky opísané v špecifikácii výrobku a v tomto dokumente (od chovu dojníc, dojenia, zberu a spracovania mlieka až po výrobu a dozrievanie syra) sa musia uskutočniť v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Celý syr sa nakrája na kusy až po označení znakom chráneného označenia pôvodu. Balenie jednotlivých kusov syra „Stelvio“/„Stilfser“ sa môže vykonávať aj mimo vymedzenej zemepisnej oblasti. Kusovo predávaný „Stelvio“/„Stilfser“ sa na trh uvádza označený znakom chráneného označenia pôvodu alebo etiketou na balení a/alebo predtlačenou fóliou s chráneným označením pôvodu.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Celé bochníky syra „Stelvio“/„Stilfser“ sa na trh uvádzajú označené znakom chráneného označenia pôvodu, ktorý sa umiestňuje až po 60 dňoch zrenia, a označením, na ktorom je uvedená šarža, dátum výroby a kód výrobcu. Výrobok sa uvádza na trh označený znakom chráneného označenia pôvodu. Znak pozostáva z červeného nápisu „Stilfser“/„Stelvio“.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Vymedzená zemepisná oblasť, v ktorej musia prebiehať všetky kroky výroby syra „Stelvio“/„Stilfser“ od chovu, dojenia, zberu a spracovania mlieka až po výrobu a dozrievanie syra, pozostáva z týchto okresov (comunità comprensoriale) autonómnej provincie Bolzano: Val Venosta, Burgraviato, Salto Sciliar, Val Pusteria, Val d’Isarco a celé územie obce Bolzano. Do týchto okresov patrí samosprávne územie 84 obcí.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Syr „Stelvio“/„Stilfser“, ktorý sa tradične vyrába v oblasti vymedzenej v bode 4, si dodnes zachoval svoje jedinečné vlastnosti, za ktoré vďačí alpskému prostrediu horskej oblasti Stelvio (po nemecky Stilfser), ktorá je najvýznamnejšou oblasťou výroby a podľa ktorej je syr aj pomenovaný. Homogénne klimatické a pôdne podmienky v oblasti Tridentska-Južného Tirolska majú vplyv na kvalitu krmiva dojníc, a teda aj na kvalitu syra, ktorý sa v tejto oblasti vyrába z ich mlieka.

V niektorých historických textoch sa opisujú kŕmne trávy („marbl“ a „madaun“), ktoré sú najvhodnejšie na zvyšovanie kvality získaného mlieka. Špecifické environmentálne a klimatické podmienky vymedzenej zemepisnej oblasti súvisia s horským charakterom tohto územia, kde sa na hospodárstvach („masi“) odjakživa chovali hospodárske zvieratá v nadmorskej výške od 500 do 2 000 m. Tieto podmienky majú spolu s činnosťou miestnej mikroflóry vplyv na proces zrenia. Tieto jedinečné a neopakovateľné faktory prostredia spolu s historickým vývojom výrobnej tradície majú zásluhu na tom, že syr s chráneným označením pôvodu „Stelvio“/„Stilfser“ vykazuje jedinečné vlastnosti, vďaka ktorým je unikátnym a samostatným výrobkom, ktorý je nesporne spojený s daným územím.

Okrem vlastností uvedených v bode 3.2 sa výrobok vyznačuje týmito špecifickými a obzvlášť jedinečnými a typickými vlastnosťami:

—	farba kôry: od žltooranžovej po oranžovohnedú,

—	chuť: aromatická a výrazná, miestami prenikavá,

—	obsah tuku v sušine: minimálne 50 %.

K faktorom, ktoré majú podiel na tom, že syr počas procesu zrenia nadobúda niektoré jedinečné vlastnosti, ktoré prispievajú k jeho nezameniteľnému organoleptickému profilu, patria: kŕmenie dojníc čerstvou trávou pri chove na pasienkoch a krmivom a silážou z trávy z vymedzenej zemepisnej oblasti pri chove v maštali, výlučné používanie mlieka z danej horskej oblasti s jej špecifickými pôdnymi podmienkami, ako aj jedinečné vlastnosti alpských bylín a miestnej mikroflóry tvorenej rôznymi kmeňmi aeróbnych baktérií, ktorá sa používa pri spracovaní výrobku. Tieto faktory sa rozhodujúcou mierou podieľajú na sfarbení kôry, ako aj na nezameniteľnej chuti a vôni výrobku. Spôsob kŕmenia dojníc okrem iného prispieva k relatívne vysokému obsahu tuku v sušine.

Z uvedených dôvodov, ktoré sú z historického hľadiska podložené prameňmi od čias neskorého stredoveku až po opis výrobku a procesu jeho výroby v syrárni Stilf („Stelvio“) z roku 1914 a ktoré boli formované miestnymi zvyklosťami a charakteristikami (okrem iného typ hospodárstva „maso“), sa v celej zemepisnej oblasti vyvinula významná hospodárska činnosť, ktorá je regulovaná špecifikáciou, ktorou sa chovateľom dojníc aj výrobcom syra ukladajú povinnosti, ktorých dodržiavanie sa dokumentuje prostredníctvom príslušných dokumentov a zápisov, systémov identifikácie všetkých hospodárskych subjektov v oblasti a vedenia dokumentácie o spracovaní, výrobe a udelenia chráneného označenia.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

Úplné znenie špecifikácie výrobku je k dispozícii na tejto internetovej stránke: http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3335

alebo

priamo na domovskej stránke ministerstva poľnohospodárskej, potravinárskej a lesníckej politiky (www.politicheagricole.it) po kliknutí na položku „Prodotti DOP, IGP“ (vpravo hore na obrazovke), potom na „Prodotti DOP, IGP e STG“ (vľavo na obrazovke) a napokon na „Disciplinari di Produzione all’esame dell’UE“.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

25.9.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 317/31

Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2020/C 317/10)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Český modrý mák“

EÚ č.: PGI-CZ-02236 – 3.11.2016

CHOP ( ) CHZO (X)

1. Názov

„Český modrý mák“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Česko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.8. Iné výrobky z prílohy I k zmluve (korenie atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Chránené zemepisné označenie „Český modrý mák“ je určené pre semená jednoročnej formy maku siateho modrosemenného (Papaver somniferum L.), ktoré spĺňajú požiadavky na využitie v potravinárstve v súlade so špecifikáciou kvality uvedenou v tomto dokumente.

Výrobok s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ je určený na použitie v potravinárstve a pri uvedení na trh na konzumáciu konečnému spotrebiteľovi musí mať tieto vlastnosti:

Fyzikálne a organoleptické vlastnosti:

Vzhľad: semená obličkovitého tvaru, s dĺžkou približne 1,0 mm, na povrchu rozbrázdené na šesťúholníkové plôšky ohraničené mierne vyvýšenými rebrami, zdravé, nepoškodené, vyzreté, vhodné na skladovanie.

Farba: jasná, blankytne modrá a modrosivá.

Chuť: sladká, prechádzajúca do jemne horkého nádychu.

Vôňa: výrazná, typická pre Český modrý mák, jemná a príjemná.

Textúra: sypká, bez hrudiek.

Chemické a výživové údaje:

Priemerné výživové údaje na 100 g výrobku „Český modrý mák“ (vybrané):

vápnik 1 402 mg

meď 2,20 mg

tuky 45,80 g

zinok 10 mg

niacín 0,99 mg

horčík 333 mg

železo 9,50 mg

vitamín E 4 mg

sodík 21 mg

tiamín 0,86 mg

mangán 2 mg

fosfor 854 mg

vitamín B6 0,55 mg

draslík 705 mg

riboflavín 0,17 mg

Celkový obsah morfínu, tebaínu a kodeínu nesmie presiahnuť 25 mg/kg na povrchu semena a 0,8 % v sušine tobolky. Výrobok s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ sa v žiadnom prípade nemôže zamieňať s technickým makom produkovaným ako surovina na farmaceutické použitie.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

–

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Pestovanie, zber a sušenie

Výrobok sa pestuje na vhodných pôdach vo vymedzených oblastiach, pričom čas siatia musí prebehnúť najneskôr do 20. apríla.

Zber semien môže byť mechanizovaný (zvyčajne v konvenčnom poľnohospodárstve) alebo manuálny (hlavne v ekologickom poľnohospodárstve).

Zmes makoviny a maku sa musí dosušiť v halách s aktívnym vetraním.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Musí sa zabezpečiť, aby nedošlo k zmiešaniu s výrobkami, ktoré nespĺňajú požiadavky špecifikácie.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Hranice zemepisnej oblasti sú vymedzené takto:

—	na juhozápade: Chebská panva, Český les, Šumava, Blanský les a podhorie Novohradských hôr,

—	na juhu: Třeboňská panva, južný okraj Českomoravskej vrchoviny a rieky Dyje a Morava za Hodonínom,

—	na juhovýchode: západný a severný okraj chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty,

—	na východe: západný, severný a juhovýchodný okraj chránenej krajinnej oblasti Beskydy,

—	na západe je daná oblasť vymedzená povodím rieky Ohře,

—	severozápadnú hranicu vymedzuje Mostecká panva a rieka Labe po Děčín,

—	severnú hranicu tvoria rieky Ploučnice a Kamenice a Lužické hory a ďalej Liberecká panva, južné svahy pohoria Krkonoše, Broumovské hory a južné svahy Orlických hôr,

na severovýchode: podhorie Kralického Sněžníka, Rychlebské hory a Zlatohorská vrchovina, rieka Opavice k sútoku s Opavou, Opava k sútoku s Odrou, Odra k soutoku s riekou Olše, rieka Olše k sútoku s Lomnou a Lomná až po chránenú krajinnú oblasť Beskydy.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Žiadosť o zápis výrobku „Český modrý mák“ je založená na senzorických a výživových vlastnostiach tohto maku, ktorými sa odlišuje od ostatných makov, ktoré sa uvádzajú na trh a ktoré sa pestujú v danej zemepisnej oblasti.

Výrobok s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ zaručuje typickú makovú chuť a vôňu, keďže semená iných modrých makov, najmä vo všeobecnosti svetlé, majú nevýraznú chuť a vôňu alebo ju nemajú vôbec a vďaka veľmi tenkému osemeniu majú zároveň nízky obsah vlákniny a lignínu vrátane chuťovo významných sprievodných látok. Výrobok „Český modrý mák“ je tak predstaviteľom výrobku s typickými senzorickými vlastnosťami, ktorými sa odlišuje od ostatných makov. Semená maku obsahujú 40 až 60 % veľmi hodnotných olejov (prevláda kyselina linolová a ďalej sú obsiahnuté kyselina olejová, palmitová, stearová a takisto linolenová).

Výnimočné vlastnosti výrobku s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ súvisia s kombináciou špecifických pôdnych typov a daných klimatických regiónov v predmetnej zemepisnej oblasti, a to v nadväznosti na vyše 150-ročnú tradíciu pestovania maku za týchto podmienok. Do oblasti vymedzenej na pestovanie výrobku s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ sú zahrnuté všetky územia s danými pôdnymi typmi s nadmorskou výškou do 700 m. Do regiónov vymedzených na pestovanie výrobku s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ sú zahrnuté klimatické regióny s nadmorskou výškou do 700m, pričom najlepšie podmienky na produkciu sú v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou od 300 m do 700 m v repársko-jačmeňovom až zemiakovo-pšeničnom a jačmeňovom výrobnom type (Vrbenský, 1960). Klimatické regióny uvedené na mape klimatických regiónov Českej republiky výraznou mierou zodpovedajú daným pôdnym typom.

a) Dané pôdne typy:

pararendzina, rendzina, regozem arenická, fluvizem, smonica, černozem, černica, šedozem, hnedozem, luvizem, modálna kambizem, acidná kambizem, dystrická kambizem, autrofná kambizem, pelozem, pseudoglej, glej, organozem, antrozem.

b) Klimatické regióny:

teplý, suchý; teplý, mierne suchý; teplý, mierne vlhký; mierne teplý, suchý; mierne teplý, mierne vlhký; mierne teplý (až teplý), značne vlhký; mierne teplý, vlhký.

Kvalita výrobku „Český modrý mák“ je v podstatnej miere daná klimatickými podmienkami, najmä priebehom teplôt a zrážok počas roka, ktoré sa výrazne líšia od klimatických podmienok v iných oblastiach, čo je zásadné najmä v spojení s pôdnymi typmi, ktoré sa vyskytujú vo vymedzenej oblasti. Hlavný rozdiel medzi podnebím v daných klimatických regiónoch a prímorským podnebím spočíva v povahe zimného obdobia (úroveň zásob vlahy na začiatku jari je vyššia, a teda vhodnejšia na výsev), a ďalej v tom, že menej vlahy v letných mesiacoch už nemá negatívny vplyv na pestovanie maku, pretože mak neznáša vlhké počasie pri dozrievaní. Nedostatok vody je významným negatívnym faktorom obmedzujúcim pestovanie maku. Výrobok „Český modrý mák“ si vyžaduje štruktúrne pôdy s dobrým vodným režimom, pričom na daných pôdnych typoch sú na to ideálne podmienky, pretože umožňujú zasiatie do studenej pôdy, ktorá je zárukou aspoň zostávajúcej zimnej vlahy a kondenzácie pôdnej a vzdušnej vlhkosti. Slnečné a teplé počasie, ktoré je v klimatických regiónoch na pestovanie maku ako dlhodennej rastliny ideálne, je veľmi žiaduce v čase kvitnutia a zrenia toboliek, pretože tento proces zrýchľuje. Nároky na teplo sa počas vegetačného obdobia menia, čo možno optimálne dosiahnuť len v klimatických regiónoch Českej republiky, keďže príliš teplé podnebie má negatívny vplyv na tvorbu tukov a v dôsledku negatívnej korelácie medzi obsahom lipidov a bielkovín potom vedie k zvýšeniu bielkovín prekurzorov morfínu.

Výrobok s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ je mak olejný a vyznačuje sa nízkym obsahom alkaloidov s výrazne nižšími hladinami morfínu a tebaínu, čo je jeho typická vlastnosť, ktorá naznačuje aj jeho senzorické vlastnosti (vôňu a chuť). Z analýz dlhodobo vykonávaných v Českej republike aj v zahraničných laboratóriách vyplýva, že obsah morfínu vo výrobku s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“, je nižší ako limit stanovený miestnymi právnymi predpismi. Tento výrobok sa okrem toho vyznačuje aj veľmi nízkym obsahom ostatných alkaloidov. Iné maky sa musia na potravinárske účely upravovať, keďže napr. obsah morfínu je v nich až 10-krát vyšší. Počas týchto úprav (umývanie semien, tepelná stabilizácia atď.) sa však zhoršuje kvalita a typické senzorické vlastnosti (chuť, vôňa) týchto makov. Pozitívne senzorické vlastnosti výrobku s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ sú teda prirodzene dané pôvodom z predmetnej zemepisnej oblasti bez toho, aby boli potrebné akékoľvek úpravy.

Výrobok s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ má priaznivé výživové vlastnosti a významný obsah dietetických zložiek. Má mimoriadne vysoký obsah vápnika (600-krát vyšší ako pšeničná múka a 9-krát vyšší ako jadrá vlašských orechov), vysoký obsah vitamínu E, kyseliny pantoténovej, niacínu a tiamínu a vysoký obsah minerálov (meď, zinok, horčík, železo).

Vyššia zemepisná šírka a priaznivá nadmorská výška majú pozitívny vplyv aj na vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín s nižšou viskozitou a náchylnosťou na oxidáciu a zároveň na priaznivejšie výživové hodnoty. Ilustrujú to aj odborné štúdie a výsledky pokusov umožňujúce zisťovanie správania mastných kyselín a ich esterov (Steinbach M, Lazarovici M, Ille C, et al. Rev Tomaine Med Ing1, 451, 1964; Vereschagin AG, Biochimija 27, 1866, 1962). Výrobok pestovaný v danom klimatickom regióne obsahuje značné množstvo kyseliny linolovej a kyseliny linolénovej. Tým sa ďalej potvrdzuje osobitosť výrobku s chráneným zemepisným označením „Český modrý mák“ vyplývajúcu z jeho špecifických vlastností, ktoré možno pripísať zemepisnému pôvodu (P. Zehnálek P., Mák – stále nedoceněný, 4, Výživa a potraviny 5/2016).

Vzhľadom na svoje kvalitatívne vlastnosti je „Český modrý mák“ vysoko cenený v mnohých krajinách – ako to dokazuje skutočnosť, že viac ako 85 % semien výrobku „Český modrý mák“ sa vyváža. Je to obľúbená zložka jedál, najmä v krajinách, kde sa mak používa ako náplň pekárenských výrobkov.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://isdv.upv.cz/webapp/resdb.print_detail.det?pspis=OP/263

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 317

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 63 25. septembra 2020

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európska komisia
2020/C 317/01	Stanovisko Komisie z 23. septembra 2020 k plánu ukladania rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Ringhals vo Švédsku	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2020/C 317/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9942 — Partners Group/Bridgepoint/Rovensa) ( 1 )	3
2020/C 317/03	Začatie konania (Vec M.9820 – Danfoss/Eaton Hydraulics) ( 1 )	4
2020/C 317/04	Oznámenie Komisie Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2021	5

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2020/C 317/05	Výmenný kurz eura — 24. septembra 2020	20
	Dvor audítorov
2020/C 317/06	Osobitná správa č. 19/2020 Digitalizácia európskeho priemyslu: ambiciózna iniciatíva, ktorej úspech závisí od pokračujúceho záväzku EÚ, vlád a podnikov	21

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2020/C 317/07	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9928 – QuattroR/HGM/Burgo) Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	22
2020/C 317/08	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9962 – Mylan/Aspen’s EU Thrombosis Business) ( 1 )	24
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2020/C 317/09	Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	25
2020/C 317/10	Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	31

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1645
JPY	Japonský jen	122,73
DKK	Dánska koruna	7,4425
GBP	Britská libra	0,91228
SEK	Švédska koruna	10,5793
CHF	Švajčiarsky frank	1,0772
ISK	Islandská koruna	161,80
NOK	Nórska koruna	11,1023
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,015
HUF	Maďarský forint	364,45
PLN	Poľský zlotý	4,5293
RON	Rumunský lei	4,8755
TRY	Turecká líra	8,8851
AUD	Austrálsky dolár	1,6539
CAD	Kanadský dolár	1,5600
HKD	Hongkongský dolár	9,0250
NZD	Novozélandský dolár	1,7847
SGD	Singapurský dolár	1,6029
KRW	Juhokórejský won	1 367,55
ZAR	Juhoafrický rand	19,8675
CNY	Čínsky juan	7,9527
HRK	Chorvátska kuna	7,5530
IDR	Indonézska rupia	17 339,41
MYR	Malajzijský ringgit	4,8542
PHP	Filipínske peso	56,547
RUB	Ruský rubeľ	89,8713
THB	Thajský baht	36,821
BRL	Brazílsky real	6,4935
MXN	Mexické peso	26,1062
INR	Indická rupia	86,1145