22.7.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 242/1

OZNÁMENIE KOMISIE

Oznámenie o ochrane dôverných informácií zo strany vnútroštátnych súdov v konaniach o presadzovaní práva hospodárskej súťaže EÚ súkromnoprávnymi prostriedkami

(2020/C 242/01)

I. ROZSAH A ÚČEL TOHTO OZNÁMENIA

Toto oznámenie sa týka ochrany dôverných informácií v občianskych súdnych konaniach pred vnútroštátnymi súdmi týkajúcich sa uplatňovania článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

V závislosti od platných vnútroštátnych pravidiel sa konania o presadzovaní práva súkromnoprávnymi prostriedkami pred vnútroštátnymi súdmi v EÚ môžu uskutočňovať v rôznych formách, akými sú napríklad žaloby o náhradu škody, určovacie žaloby alebo žaloby na vydanie súdneho príkazu. Počas niekoľkých uplynulých rokov počet takzvaných nadväzných žalôb o náhradu škody, ktorými si obeť porušenia práva hospodárskej súťaže uplatňuje nárok na náhradu škody po rozhodnutí orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo konečnom rozhodnutí preskúmacieho súdu, prudko rastie (1).

Prístup k dôkazom je dôležitým prvkom pri presadzovaní práv, ktoré jednotlivcom vrátane spotrebiteľov a podnikov alebo subjektom verejného sektora vyplývajú z článkov 101 alebo 102 ZFEÚ v rámci konaní o presadzovaní práva súkromnoprávnymi prostriedkami pred vnútroštátnymi súdmi.

Vnútroštátne súdy môžu preto dostávať žiadosti o sprístupnenie dôkazov v konaniach o presadzovaní práva hospodárskej súťaže EÚ súkromnoprávnymi prostriedkami. Vnútroštátne súdy budú musieť zabezpečiť účinné konania o presadzovaní práva súkromnoprávnymi prostriedkami tým, že sprístupnia relevantné informácie na odôvodnenie príslušnej žaloby alebo obhajoby, ak sú splnené podmienky na ich sprístupnenie. Vnútroštátne súdy zároveň musia chrániť záujmy účastníkov alebo tretích osôb, ktorých dôverné informácie sú predmetom sprístupnenia.

Na tento účel by vnútroštátne súdy mali mať k dispozícii opatrenia na ochranu dôverných informácií spôsobom, ktorý nebráni účinnému prístupu účastníkov k spravodlivosti alebo výkonu práva na úplnú náhradu škody (2).

V smernici o náhrade škody (3) sa predovšetkým od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že v prípade žalôb o náhradu škody budú mať vnútroštátne súdy právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak sú splnené viaceré kritériá. Členské štáty musia tiež zabezpečiť, aby vnútroštátne súdy mali k dispozícii účinné nástroje na ochranu takýchto dôverných informácií a zároveň bol zabezpečený výkon práva na úplnú náhradu škody (4). Toto je dôležité, pretože vnútroštátne súdy môžu mať obmedzené zdroje na riešenie žiadostí o sprístupnenie.

V tomto oznámení sú v tejto súvislosti uvedené opatrenia, ktoré môžu vnútroštátne súdy zvažovať pri riešení otázky sprístupnenia dôverných informácií v rámci konaní o presadzovaní práva súkromnoprávnymi prostriedkami.

Toto oznámenie má slúžiť ako zdroj inšpirácie a usmernení pre vnútroštátne súdy a nie je pre ne záväzné. Neupravuje ani sa ním nemenia platné zákony EÚ (5) alebo členských štátov, ani vnútroštátne procesné pravidlá uplatniteľné v občianskych súdnych konaniach alebo pri povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť (6). Opatrenia na ochranu dôverných informácií uvedené v oddiele III tohto oznámenia sa môžu použiť, predovšetkým ak sú k dispozícii v rámci vnútroštátnych pravidiel a v súlade s nimi, ako aj v súlade s právami účastníkov súdnych konaní, ako sú stanovené v práve EÚ a vo vnútroštátnom práve.

II. ŽIADOSTI O SPRÍSTUPNENIE DÔKAZOV OBSAHUJÚCICH DÔVERNÉ INFORMÁCIE PRED VNÚTROŠTÁTNYMI SÚDMI

A. Relevantné skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri žiadostiach o sprístupnenie dôkazov

V kontexte presadzovania práva hospodárskej súťaže EÚ súkromnoprávnymi prostriedkami môže schopnosť účastníkov občianskeho súdneho konania (žalobca a žalovaný) účinne uplatňovať svoje práva závisieť od možnosti prístupu k relevantným dôkazom. Účastník, ktorý nesie dôkazné bremeno, však nemusí vždy disponovať takýmito dôkazmi alebo k nim nemusí mať ľahký prístup.

10.

Preto môžu vnútroštátne súdy na žiadosť účastníka rozhodnúť o nariadení sprístupnenia dôkazov. Sprístupnenie bude podliehať vnútroštátnym procesným pravidlám, ako aj administratívnej a procesnej hospodárnosti konania.

11.

Najmä v prípade žalôb o náhradu škody sa v smernici o náhrade škody vyžaduje od členských štátov, aby žalobcom a žalovaným zabezpečili právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich žalobou alebo obhajobou za týchto podmienok (7).

12.

Po prvé, vnútroštátne súdy určia, či je nárok na náhradu škody odôvodnený a či sa žiadosť o sprístupnenie týka relevantných dôkazov a či je primeraná (8). V smernici o náhrade škody sa stanovuje, že v posúdení primeranosti by sa mal zvážiť rozsah sprístupnenia a náklady naň, ako aj to, aby sa predišlo nešpecifickému hľadaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôležité pre účastníkov konania. Veľmi rozsiahle alebo zovšeobecnené žiadosti o sprístupnenie pravdepodobne nespĺňajú tieto požiadavky (9).

13.

Po druhé, v žiadostiach o sprístupnenie sa určia konkrétne dôkazy alebo ich príslušné kategórie „čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie“ na základe primerane dostupných skutočností (10). Kategórie dôkazov by sa mohli označiť odkazom na spoločné znaky prvkov, ktorými sa vyznačujú, ako je povaha, predmet alebo obsah dokumentov, ktorých sprístupnenie sa požaduje, čas, počas ktorého boli vyhotovené, alebo inými kritériami. Žiadosť o sprístupnenie kategórie dôkazov by sa napríklad mohla vzťahovať na údaje o predaji výrobku Y spoločnosťou A spoločnosti B v rokoch N až N + 5.

14.

Po tretie, pokiaľ ide o sprístupnenie informácií obsiahnutých v spise Komisie alebo vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, v smernici o náhrade škody sa uvádza, že vnútroštátny súd musí pri posudzovaní primeranosti príkazu na sprístupnenie zvážiť okrem iného aj to, či „bola žiadosť o sprístupnenie formulovaná konkrétne, pokiaľ ide o povahu, predmet alebo obsah dokumentov predložených orgánu hospodárskej súťaže alebo nachádzajúcich sa v spise takéhoto orgánu hospodárskej súťaže, a nie ako neurčitá žiadosť týkajúca sa dokumentov predložených orgánu hospodárskej súťaže“ (11).

15.

Je potrebné pripomenúť, že v smernici o náhrade škody sa stanovuje, že vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní sa nesmú nikdy sprístupniť (známe aj ako „dokumenty na čiernej listine“) (12). Okrem toho, ak Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže ešte neukončili svoje konanie, vnútroštátny súd nemôže nariadiť sprístupnenie informácií, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na účely konania, ktoré vedie orgán na ochranu hospodárskej súťaže; informácií, ktoré vypracoval orgán na ochranu hospodárskej súťaže a zaslal účastníkom v rámci jeho konania, a podaní v rámci konania o urovnaní, ktoré boli vzaté späť (známe aj ako „dokumenty na sivej listine“) (13).

16.

Vnútroštátne súdy môžu nariadiť ktorémukoľvek účastníkovi (žalovanému a/alebo žalobcovi) alebo ktorejkoľvek tretej osobe, aby sprístupnili informácie, ktoré majú pod kontrolou (14). Vo väčšine prípadov požadovanými dôkazmi disponuje jeden z účastníkov alebo tretia osoba konania. V niektorých prípadoch bude žalovaný disponovať dôkazmi relevantnými pre zistenie porušenia alebo vymedzenie časového rozsahu porušenia, ktoré získal prostredníctvom prístupu k spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže (napríklad už existujúce dokumenty, odpovede na žiadosti o informácie atď.). V iných prípadoch, napríklad v rámci žaloby o náhradu škody, môže žalovaný alebo žalobca disponovať ďalšími dôkazmi, ktoré neboli zahrnuté v spise orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ale ktoré sú relevantné v súvislosti so žalobou o náhradu škody alebo s obhajobou (napríklad pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením a škodou, vyčíslenie škody (15), odhad možného prenesenia zvýšenia ceny zo strany žalovaných (16) atď.). V takomto prípade môže ísť najmä o informácie týkajúce sa cien pre konkrétnych zákazníkov, výnosov alebo iných údajov, ako je cenové správanie kupujúcich atď.

17.

V prípade, že účastníci alebo akákoľvek iná tretia osoba nemôžu predložiť požadované dôkazy a žiadosť o sprístupnenie sa týka dokumentu v spise Komisie alebo vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, vnútroštátny súd môže Komisii alebo tomuto orgánu nariadiť sprístupnenie dokumentu (17).

B. Dôverné informácie

18.

Ochrana obchodného tajomstva a iných dôverných informácií je obsiahnutá v článku 339 ZFEÚ a je všeobecnou zásadou práva EÚ (18). Skutočnosť, že informácie majú dôverný charakter, však nie je absolútnou prekážkou ich sprístupnenia v rámci vnútroštátneho konania (19). Vnútroštátne súdy rozhodnú, čo môže predstavovať dôverné informácie v jednotlivých prípadoch presadzovania práva hospodárskej súťaže EÚ súkromnoprávnymi prostriedkami podľa vnútroštátnych pravidiel a pravidiel EÚ a príslušnej judikatúry.

19.

Z toho dôvodu nie je účelom tohto oznámenia poskytnúť vymedzenie pojmu „dôverné informácie“. Inšpiráciu je však možné čerpať z judikatúry súdov EÚ a z praxe Komisie (20).

20.

Súdy EÚ považujú za dôverné tie informácie, ktoré spĺňajú tieto kumulatívne podmienky (21):

i)	sú známe iba obmedzenému počtu osôb a

ii)	ich sprístupnenie môže spôsobiť osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím stranám vážnu ujmu a

iii)	záujmy, ktoré by mohli byť poškodené sprístupnením dôverných informácií, si objektívne zasluhujú ochranu.

21.

Pokiaľ ide o prvú podmienku, informácie môžu stratiť dôverný charakter, len čo sa stanú „dostupnými v odborných kruhoch alebo ich možno vyvodiť z verejne dostupných informácií“ (22).

22.

V súvislosti s druhou podmienkou je potrebné poznamenať, že na posúdenie potenciálu spôsobiť ujmu je dôležité, po prvé, zvážiť charakter informácií. Sprístupnenie informácií, ktoré majú obchodnú, finančnú alebo strategickú hodnotu, sa zvyčajne považuje za schopné spôsobiť značnú ujmu. (23) Po druhé je potrebné zvážiť, aké aktuálne sú dané informácie. Obchodne citlivé informácie o prebiehajúcom alebo budúcom obchodnom vzťahu, interné obchodné plány a iné perspektívne obchodné informácie by sa často mohli považovať (aspoň čiastočne) za dôverné informácie. Aj takéto informácie však môžu stratiť svoj dôverný charakter, keď „stratili svoj obchodný význam uplynutím času“ (24).

23.

V súvislosti s treťou podmienkou záujem účastníka chrániť seba alebo svoje dobré meno pred akýmkoľvek príkazom na náhradu škody vydaným vnútroštátnym súdom z dôvodu jeho účasti na porušení práva hospodárskej súťaže nie je záujmom, ktorý si zasluhuje ochranu. (25)

24.

Napokon, obchodné tajomstvá, ako sú vymedzené v smernici o obchodných tajomstvách, sa musia považovať za dôverné informácie (26).

C. Spolupráca medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi v kontexte sprístupňovania dôkazov

25.

V občianskom súdnom konaní týkajúcom sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ môže vnútroštátny súd požiadať Komisiu podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) Rady (ES) č. 1/2003 (27) o stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatňovania práva hospodárskej súťaže EÚ alebo o poskytnutie všetkých právnych, ekonomických alebo procesných informácií, ktoré má k dispozícii, v súlade so zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (28).

26.

Podľa smernice o náhrade škody môže vnútroštátny súd napríklad nariadiť sprístupnenie dokumentov zo spisu Komisie, ak ich nedokáže poskytnúť žiadna iná (tretia) strana (29). V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že ako už bolo uvedené, Komisia neposkytne dokumenty uvedené na čiernej listine, alebo ak konanie nie je ukončené, dokumenty uvedené na sivej listine (pozri bod 15) (30).

27.

Pomoc Komisie vnútroštátnym súdom navyše nesmie ohroziť záruky, ktoré majú fyzické a právnické osoby v súlade so zásadou služobného tajomstva podľa článku 339 ZFEÚ a článku 28 nariadenia (ES) č. 1/2003 (31).

28.

Ak sa Komisia domnieva, že informácie požadované vnútroštátnym súdom môžu byť dôverné v prípade veci prerokúvanej pred týmto súdom, pred poskytnutím daných informácií položí vnútroštátnemu súdu otázku, či súd môže zaručiť ochranu dôverných informácií a či ju skutočne zaručí (32). Vnútroštátny súd by mal potom účinne zaručiť primeranú ochranu dôverných informácií, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, od ktorých tieto informácie Komisia získala (33).

29.

Ak vnútroštátny súd poskytne záruku, že ochráni dôverné informácie, Komisia poskytne požadované informácie. Vnútroštátny súd potom môže tieto informácie sprístupniť v rámci vnútroštátneho konania tak, že uplatní opatrenia na ochranu dôvernosti informácií oznámených Komisii a zohľadní všetky pripomienky, ktoré v tejto veci poskytne Komisia.

III. OPATRENIA NA OCHRANU DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ

A. Úvod

30.

Keď sa sprístupnia dôkazy, ktoré obsahujú dôverné informácie, mali by sa použiť opatrenia na ochranu takých informácií. Ako príklad sa v smernici o náhrade škody uvádza niekoľko opatrení, ako je napríklad možnosť odstrániť citlivé časti z dokumentov, uskutočniť neverejné pojednávanie, obmedziť okruh osôb oprávnených oboznámiť sa s dôkazom a vydať pokyny znalcom na vypracovanie zhrnutia takýchto informácií v súhrnnej podobe alebo inej podobe nemajúcej dôverný charakter (34).

31.

Voľba opatrenia použitého na ochranu dôverných informácií pri nariadení sprístupnenia bude samozrejme závisieť od konkrétnych vnútroštátnych procesných pravidiel, ako aj od toho, do akej miery sú určité opatrenia vôbec dostupné. Vnútroštátne súdy môžu tiež požiadať účastníkov, aby uzavreli dohodu o opatreniach na ochranu dôverných informácií.

32.

Vnútroštátne súdy rozhodnú o najúčinnejšom opatrení alebo o kombinácii opatrení na ochranu dôvernosti v jednotlivých prípadoch. Výber môže závisieť od viacerých faktorov, ako sú okrem iného:

povaha a obchodná, finančná alebo strategická hodnota informácií, ktoré sú predmetom sprístupnenia (napríklad mená zákazníkov, ceny, štruktúra nákladov, ziskové rozpätia atď.), a či je na účely výkonu práv účastníka žiadajúceho o sprístupnenie možné poskytnúť prístup k takýmto informáciám v súhrnnej alebo anonymizovanej podobe alebo nie;

ii)	rozsah požadovaného sprístupnenia (t. j. objem alebo počet dokumentov, ktoré sa majú sprístupniť);

iii)	počet účastníkov, ktorých sa týka súdny spor a sprístupnenie. Určité opatrenia na ochranu dôvernosti môžu byť účinnejšie než iné v závislosti od toho, či existuje viac účastníkov žiadajúcich o sprístupnenie a/alebo viac sprístupňujúcich strán;

iv)	vzťah medzi účastníkmi (napríklad či je sprístupňujúca strana priamym konkurentom účastníka žiadajúceho o sprístupnenie (35), či medzi účastníkmi existuje priebežný dodávateľský vzťah atď.);

či informácie, ktoré sa majú sprístupniť, pochádzajú od tretích osôb. Musia sa zohľadniť aj práva tretích osôb v občianskych súdnych konaniach na ochranu ich dôverných informácií (36). Sprístupňujúca strana môže mať k dispozícii dokumenty tretej osoby, ktoré sú dôverné voči účastníkovi žiadajúcemu o sprístupnenie alebo voči ďalším účastníkom konania (37);

vi)	okruh osôb, ktorým bol umožnený prístup k informáciám [t. j. či by sa sprístupnenie malo umožniť len externým zástupcom alebo či by bol prístup k informáciám umožnený aj účastníkovi žiadajúcemu o sprístupnenie (t. j. zástupcom spoločnosti)];

vii)	riziko neúmyselného sprístupnenia;

viii)

schopnosť súdu chrániť dôverné informácie počas občianskeho súdneho konania, a dokonca aj po ukončení konania; vnútroštátne súdy môžu dospieť k záveru, že na účinnú ochranu dôverných informácií nebude postačovať jediné opatrenie a počas konania môže byť potrebné prijať ďalšie opatrenia; a

ix)	akékoľvek ďalšie obmedzenia alebo administratívne zaťaženia (38) súvisiace so sprístupnením, ako sú zvýšené náklady alebo dodatočné administratívne kroky pre vnútroštátny súdny systém (39), náklady pre sprístupňujúce strany, potenciálne nedodržanie lehôt v konaní atď.

33.

S cieľom zabrániť tomu, aby účastníci používali dôverné dokumenty mimo konania, v rámci ktorého im boli sprístupnené, vnútroštátne súdy by mali mať možnosť uložiť dostatočne odrádzajúce sankcie za nedodržiavanie povinností chrániť dôverné informácie (40). Výber najúčinnejších opatrení na ochranu dôverných informácií môže závisieť od existencie sankcií a schopnosti ukladať a presadzovať tieto sankcie za nevykonanie takých opatrení alebo odmietnutie vykonať také opatrenia. V prípade žalôb o náhradu škody musia podľa článku 8 smernice o náhrade škody mať vnútroštátne súdy možnosť účinne ukladať sankcie voči účastníkom, tretím osobám a ich právnym zástupcom v prípadoch, ak nesplnia povinnosti uložené príkazom vnútroštátneho súdu v záujme ochrany dôverných informácií alebo odmietnu splniť tieto povinnosti (41).

34.

Presná povaha a pôsobnosť sankcií budú závisieť od vnútroštátnych pravidiel. Podľa smernice o náhrade škody, sankcie za, okrem iného, nesplnenie príkazu na sprístupnenie alebo povinností uložených príkazom vnútroštátneho súdu v záujme ochrany dôverných informácií musia zahŕňať možnosť vyvodiť nepriaznivé dôsledky, ako aj možnosť nariadiť povinnosť náhrady trov (42). Externí právni poradcovia alebo znalci môžu takisto podliehať disciplinárnym sankciám zo strany ich profesijných združení (napríklad pozastavenie činnosti, pokuty atď.).

35.

Z týchto dôvodov si výber opatrenia (opatrení) na ochranu dôverných informácií môže vyžadovať komplexné vyhodnotenie viacerých faktorov. S cieľom pomôcť vnútroštátnym súdom pri danom posudzovaní sa v tomto oznámení poskytuje prehľad najbežnejších opatrení, ktoré – v závislosti od ich dostupnosti v rámci procesných pravidiel členských štátov – možno použiť na ochranu dôverných informácií, a relevantných skutočností, ktoré treba zohľadniť, pokiaľ ide o ich účinnosť.

B. Úprava dokumentov

36.

Vnútroštátne súdy môžu zvážiť možnosť, že sprístupňujúcej strane nariadia, aby upravila kópie dokumentov odstránením dôverných informácií. Tento postup sa nazýva úprava dokumentov.

37.

Úprava dokumentov môže zahŕňať nahradenie všetkých dôverných informácií anonymizovanými údajmi alebo súhrnnými údajmi, nahradenie vypustených odsekov informatívnymi alebo zmysluplnými zhrnutiami, ktoré nemajú dôverný charakter, alebo dokonca úplné vyčiernenie častí dokumentov obsahujúcich dôverné informácie.

38.

Od sprístupňujúcich strán sa vyžaduje, aby obmedzili úpravu dokumentov na to, čo je nevyhnutne potrebné pre ochranu záujmov subjektov, od ktorých informácie pochádzajú (napríklad tretích osôb). Obmedzené odstránenie určitých dôverných informácií môže postačovať na ochranu všetkých dôverných informácií v jednom alebo vo viacerých dokumentoch. Napríklad, v závislosti od okolností prípadu, odstránenie mien zákazníkov pri ponechaní neupravených príslušných množstiev dodaných produktov môže stačiť na ochranu dôvernosti (43).

39.

Úpravou dôverných informácií bez nahradenia informácií textom, ktorý nemá dôverný charakter, sa nemusí vytvoriť primeraná rovnováha medzi právom účastníka na ochranu svojich dôverných informácií a právom účastníka žiadajúceho o prístup k dôkazom na podporu jeho žaloby alebo obhajoby. Úpravy dokumentov uplatňované na celé strany alebo časti dokumentov, alebo celé prílohy sa môžu považovať za neprimerané a nemusia byť prijateľné na účely konania.

B.1. Úprava dokumentov ako účinný prostriedok na ochranu dôvernosti

40.

Úprava dokumentov môže byť účinným opatrením na ochranu dôverných informácií, keď napriek nahradeniu dôverných informácií textom, ktorý nemá dôverný charakter, sú sprístupnené dokumenty a informácie naďalej zmysluplné a vhodné na výkon práv účastníka žiadajúceho o sprístupnenie.

41.

Opatrenie úpravy dokumentov preto môže byť obzvlášť účinné, ak sa dôverné informácie týkajú trhových alebo číselných údajov (napríklad obrat, zisky, trhové podiely atď.), ktoré môžu byť nahradené reprezentatívnymi rozsahmi, alebo ak je možné zmysluplne zhrnúť kvalitatívne údaje.

42.

Úprava dokumentov môže byť účinným opatrením aj na ochranu dôverných informácií, ak je objem dôverných informácií, ktoré sa majú sprístupniť, obmedzený. Ak je potrebné upraviť veľmi veľký počet dokumentov, v závislosti od okolností prípadu sa môžu iné opatrenia na ochranu dôverných informácií (napríklad dôverný kruh atď.) považovať za vhodnejšie vzhľadom na čas, náklady a zdroje potrebné na vypracovanie verzií, ktoré nemajú dôverný charakter.

43.

Napokon, úprava dôverných informácií tretích osôb môže byť užitočným opatrením aj v prípadoch, keď sprístupňujúca strana má k dispozícii informácie od tretích osôb, ktoré pre tohto účastníka nemusia byť dôverné, ale môžu byť dôverné voči účastníkovi žiadajúcemu o sprístupnenie (44). To by mohlo platiť napríklad v prípade, že žiadateľ, ktorý získa prístup k informáciám, a tretia osoba sú konkurentmi. V takýchto prípadoch môže byť potrebné, aby si sprístupňujúca strana vyžiadala názor tretej osoby na to, ktoré informácie sú dôverné, alebo inak získala súhlas tretej osoby s návrhom na úpravu dokumentov.

44.

Vnútroštátne súdy však môžu úpravu dokumentov považovať za menej účinnú v tých prípadoch, keď sa žiadosť týka veľkého počtu dokumentov tretej osoby, pretože kontaktovanie sa s tretími osobami v tejto súvislosti môže prispieť k zložitosti celého procesu.

B.2. Odstránenie dôverných informácií

45.

V závislosti od rôznych procesných pravidiel môžu byť vnútroštátne súdy viac či menej aktívne zapojené do procesu úpravy dokumentov. Vnútroštátne súdy môžu dohliadať na proces úpravy dokumentov a kontrolovať ho a byť prostredníkmi medzi účastníkmi a tretími osobami. Prípadne účastníci môžu byť primárne zodpovední za zabezpečenie verzií, ktoré nemajú dôverný charakter, a/alebo za získanie súhlasu tretích osôb s návrhmi na úpravu dokumentov, ak je to možné.

46.

V každom prípade na usmernenie procesu prípravy verzií, ktoré nemajú dôverný charakter, môžu vnútroštátne súdy považovať za užitočné vydať všeobecné usmernenie účastníkom a/alebo usmernenie pre konkrétny prípad pre konania prebiehajúce na týchto súdoch, a ak je to možné, podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Takéto usmernenie môže byť užitočné na stanovenie postupu, ktorého dodržiavanie môžu súdy od účastníkov očakávať pri príprave verzií, ktoré nemajú dôverný charakter.

47.

Na účely účinného spracúvania žiadostí o úpravu dokumentov môžu vnútroštátne súdy požiadať účastníkov, aby (45):

i)	vyznačili všetky dôverné informácie v pôvodných dôverných dokumentoch v hranatých zátvorkách a zvýraznili ich tak, aby zostali čitateľné, kým sa prijme rozhodnutie o tom, čo by sa malo odstrániť (46);

ii)	vypracovali zoznam všetkých informácií navrhovaných na odstránenie (každé slovo, údaj, odsek a/alebo oddiel, ktorý sa má odstrániť);

iii)	pre každú navrhovanú úpravu dokumentov predložili konkrétne dôvody, prečo by sa s informáciami malo zaobchádzať ako s dôvernými;

iv)

nahradili odstránené informácie informatívnymi a zmysluplnými zhrnutiami odstránených informácií. (47) Jednoduché označenia ako „obchodné tajomstvo“, „dôverné“ alebo „dôverné informácie“ sú vo všeobecnosti nedostatočné. Pri odstraňovaní kvantitatívnych údajov (napríklad predaj, obrat, zisky, trhové podiely, ceny atď.) je možné použiť zmysluplné rozsahy alebo súhrnné údaje. Napríklad v prípade údajov o predaji a/alebo obrate nemusia byť rozsahy presahujúce 20 % presnej hodnoty zmysluplné; podobne v prípade trhových podielov rozpätie väčšie ako 5 % tiež nemusí byť zmysluplné v závislosti od okolností prerokúvanej veci (48);

predložili verzie príslušných dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter a odrážajú štruktúru a formát verzií, ktoré majú dôverný charakter. Najmä informácie v pôvodnom dokumente, ako sú názvy alebo záhlavia, čísla strán a zoznamy odsekov, by mali ostať neupravené tak, aby osoba, ktorá číta dokument, bola schopná pochopiť rozsah úprav a ich vplyv na schopnosť porozumieť sprístupneným informáciám;

vi)	zabezpečili, aby predložené verzie, ktoré nemajú dôverný charakter, boli technicky spoľahlivé a aby odstránené informácie nebolo možné získať žiadnymi prostriedkami, a to ani použitím forenzných nástrojov.

48.

Keď účastníci predložia svoje príslušné žiadosti o úpravu dokumentov alebo sa dohodnú na návrhu úpravy, bude úlohou vnútroštátneho súdu, aby rozhodol, či sú navrhované úpravy prijateľné.

49.

Po odstránení dôverných informácií sa verzie pôvodných dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter, môžu používať počas občianskych súdnych konaní bez potreby ďalšej ochrany.

C. Dôverné kruhy

50.

Dôverný kruh je opatrenie na sprístupnenie informácií, na základe ktorého sprístupňujúca strana sprístupňuje určené kategórie informácií vrátane dôverných informácií len vymedzeným kategóriám jednotlivcov (49).

C.1. Dôverné kruhy ako účinný prostriedok na ochranu dôvernosti

51.

Dôverné kruhy môžu byť účinným opatrením vnútroštátnych súdov na ochranu dôvernosti za rozličných okolností.

52.

Po prvé, dôverné kruhy môžu byť účinné na zabezpečenie sprístupnenia kvantitatívnych údajov (napríklad výnosov, cien, ziskových rozpätí atď.) (50) alebo veľmi strategických obchodných informácií, ktoré sú síce relevantné pre nárok účastníka, ale je veľmi ťažké ich zmysluplným spôsobom zhrnúť (51) alebo nie je možné ich sprístupniť bez rizika, že budú nadmerne upravené (52), a teda bez toho, aby stratili dôkaznú hodnotu.

53.

Po druhé, dôverné kruhy môžu umožniť procesné úspory a nákladovú efektívnosť, najmä ak je počet požadovaných dokumentov rozsiahly a všetky dokumenty sú celé zaradené do tohto kruhu (t. j. v ich pôvodnej verzii bez úprav). V praxi sa účastníci nemusia dohodnúť na sprístupnení neupravených verzií určitých dokumentov v dôvernom kruhu a môže sa od nich vyžadovať, aby v prípade niektorých dokumentov pripravili verzie, ktoré majú dôverný charakter, aj verzie, ktoré nemajú dôverný charakter. Aj v takých prípadoch však dôverné kruhy môžu znížiť potrebu diskusií o dôvernosti medzi účastníkmi, a teda aj potenciálne nedodržanie lehôt.

54.

Po tretie, dôverné kruhy môžu byť organizované elektronicky (napríklad e-sprístupnenie). Preto sa v rámci dôverných kruhov nevyhnutne nevyžaduje fyzické odovzdanie informácií alebo fyzická prítomnosť členov kruhu na konkrétnom mieste.

55.

Dôverné kruhy môžu pomôcť dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou sprístupniť informácie a povinnosťou chrániť dôverné informácie (53). Sprístupnením dokumentov v dôvernom kruhu sa relevantné dôverné informácie účinne sprístupnia, ale potenciálna ujma spôsobená sprístupnením sa reguluje alebo minimalizuje tým, že prístup k informáciám má iba obmedzený okruh jednotlivcov v závislosti od rôznych okolností prípadu (napríklad povaha dokumentov, vzťah účastníkov, zloženie kruhu, dokumenty tretích osôb atď.).

56.

Vnútroštátne súdy však môžu pri zvažovaní, či a v akom rozsahu by sa mali dôkazy zaradiť do dôverného kruhu, posúdiť aj význam skutočnosti, že zaradením informácií do dôverného kruhu sa môže obmedziť rozsah, v akom budú dostupné a/alebo použité v nasledujúcich fázach konania (napríklad pri pojednávaniach, zverejňovaní, atď.). Vnútroštátne súdy môžu tiež považovať za dôležité, či sa budú verzie dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter, naďalej požadovať, a ak áno, počet dokumentov, ktoré by bolo v každom prípade potrebné upravovať.

C.2. Vytvorenie dôverného kruhu

57.

Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že dôverný kruh je účinným opatrením na sprístupnenie informácií v danom prípade, môže súdnym príkazom rozhodnúť o viacerých príslušných aspektoch, ako napríklad: a) informácie, ktoré sa majú zaradiť do dôverného kruhu; b) zloženie dôverného kruhu; c) záväzky týkajúce sa dôvernosti, ktoré majú prijať účastníci; a d) logistická organizácia dôverného kruhu. Niektoré aspekty už môžu byť uvedené vo vnútroštátnych procesných pravidlách alebo vo všeobecných usmerneniach vydaných vnútroštátnym súdom (54).

a) Identifikácia informácií dostupných v rámci dôverného kruhu

58.

V rámci každého dôverného kruhu vytvoreného na základe príkazu vnútroštátneho súdu sa osobitne určia kategórie informácií alebo konkrétne dôkazy, ktoré by mali byť zahrnuté do dôverného kruhu. V praxi sa účastníci môžu dohodnúť, alebo ich súd môže vyzvať, aby sa dohodli na dokumentoch alebo informáciách, ktoré by mali byť zahrnuté do dôverného kruhu, prv než súd vydá svoj príkaz.

b) Zloženie dôverného kruhu

59.

Po posúdení vyjadrení účastníkov, či už v písomnej forme alebo v rámci ústneho vypočutia, prípadne na základe dohody účastníkov, súd môže nariadiť, kto bude členom dôverného kruhu, ako aj prístupové práva členov (55).

60.

Členmi dôverného kruhu môžu byť tí jednotlivci, ktorí budú mať právo preskúmať dokumenty v rámci dôverného kruhu. Rozhodnutie o zložení dôverného kruhu bude závisieť od okolností prípadu, predovšetkým od charakteru informácií, ktorých sa týka žiadosť o sprístupnenie.

61.

Členmi dôverného kruhu môžu byť externí poradcovia účastníkov (napríklad externý právny poradca alebo iní poradcovia), ako aj interní právni poradcovia a/alebo ďalší zástupcovia spoločnosti. V závislosti od vnútroštátnych pravidiel a konkrétnych okolností prípadu môžu byť dôverné kruhy zložené iba z externých poradcov alebo z kombinácie externých a interných poradcov.

Externí poradcovia

62.

Medzi externých poradcov môžu patriť právni poradcovia a iní poradcovia alebo znalci, ako sú účtovníci, ekonómovia, finanční poradcovia alebo audítori, a to v závislosti od potrieb daného prípadu.

63.

V závislosti od vzťahu medzi žiadateľom a sprístupňujúcou stranou a informácií, ktoré sa majú sprístupniť, súd môže považovať za potrebné obmedziť prístup do dôverného kruhu pre poradcov, ktorí sa nezúčastňujú na rozhodovacích procesoch spoločností, ktoré zastupujú (56). Je to často prípad externých poradcov.

64.

Na rozdiel od externých poradcov môžu interní právni poradcovia alebo zástupcovia spoločnosti pracovať v rôznych podnikových funkciách spoločnosti a často sa môžu priamo alebo nepriamo zúčastňovať na prijímaní strategických rozhodnutí spoločnosti. Preto za určitých okolností môže existovať riziko, že obchodné alebo strategické poradenstvo interného právneho poradcu vedeniu spoločnosti je ovplyvnené prístupom k určitým dôverným informáciám v dôvernom kruhu. Mohol by to byť napríklad prípad, ak sú účastníci občianskeho súdneho konania skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi a prístup k citlivým alebo strategickým obchodným informáciám im môže poskytnúť neoprávnenú konkurenčnú výhodu; ak sú účastníci v dodávateľskom vzťahu; alebo ak informácie, ktoré sa majú sprístupniť, zahŕňajú dohody, ktoré sú stále v platnosti.

65.

Pri rozhodovaní, či obmedziť prístup iba pre externých poradcov, môžu vnútroštátne súdy považovať za dôležitý charakter informácií, ako aj to, či takýto obmedzený prístup umožní účastníkom, aby účinne uplatňovali svoje práva v súdnych konaniach, ako sa stanovuje v práve EÚ (57) a vo vnútroštátnom práve.

Interní právni poradcovia a/alebo iní zástupcovia spoločnosti

66.

Môžu nastať okolnosti, za ktorých vnútroštátny súd môže považovať za vhodné, aby mali interní právni poradcovia a/alebo zástupcovia spoločnosti (napríklad manažéri alebo iní zamestnanci (58)) prístup do dôverných kruhov. Prístup interných právnych poradcov a/alebo zástupcov spoločnosti sa môže posudzovať v jednotlivých prípadoch a môže závisieť od blízkosti jednotlivcov navrhnutých účastníkmi k obchodu, oblasti činnosti alebo prevádzkovej činnosti, ktorých sa žiadosť týka, alebo od iných skutkových okolností.

67.

Taký prístup sa môže uplatniť v prípade, keď sa príslušné dôverné informácie (všetky alebo ich časť) považujú za menej citlivé obchodné informácie alebo keď sprístupnenie informácií zamestnancom spoločnosti nemôže spôsobiť ujmu, napríklad v dôsledku vzťahu medzi účastníkmi.

68.

Prístup k určitým informáciám môže byť interným právnym poradcom a/alebo iným zástupcom spoločnosti udelený aj na základe odôvodnenej žiadosti účastníkov (59), spravidla keď externý právny poradca, ktorý mal prístup k informáciám, usúdi, že nemôže primerane zastupovať záujmy svojho klienta bez sprístupnenia určitých informácií klientovi. Platí to napríklad v prípade, keď externý právny poradca nie je schopný posúdiť presnosť alebo relevantnosť informácií týkajúcich sa nároku účastníka, alebo keď sú informácie veľmi technické alebo sa týkajú konkrétneho produktu/služby a na posúdenie ich relevantnosti sa vyžadujú vedomosti o sektore alebo priemyselnom odvetví (60).

69.

Okrem toho v právnych poriadkoch niektorých členských štátov môže byť v špecifických situáciách možné požiadať o súhlas vnútroštátneho súdu s poskytnutím konkrétnych informácií interným právnym poradcom alebo zástupcom spoločnosti bez toho, aby sa jednotlivcom umožnilo stať sa členmi dôverného kruhu.

Prístupové práva

70.

Ak sa dôverný kruh skladá z kombinácie externých poradcov a interných právnych poradcov a/alebo zástupcov spoločnosti, je možné, aby všetci členovia kruhu mali prístup k všetkým informáciám sprístupňovaným v rámci kruhu alebo aby sa udeľovali rôzne prístupové práva.

71.

Je tiež možné, aby sa dôverné kruhy organizovali na dvoch úrovniach prístupu: úroveň vnútorného kruhu zložená z externých právnych poradcov a/alebo iných externých poradcov, ktorí majú právo na prístup k najcitlivejším informáciám, a úroveň vonkajšieho kruhu zložená z interných právnych poradcov a/alebo zástupcov spoločnosti, ktorí majú právo na prístup k ostatným dôverným informáciám.

72.

Na základe odôvodnenej žiadosti sprístupňujúcej strany môže súd v závislosti od vnútroštátnych postupov uložiť aj osobitné obmedzenia v súvislosti s prístupom určitých členov dôverného kruhu k určitým dokumentom.

73.

Prístup do dôverných kruhov môže byť udelený aj administratívnym a/alebo podporným pracovníkom (napríklad vrátane externých poskytovateľov služieb elektronického sprístupňovania informácií alebo služieb podpory v súdnych sporoch) pod dohľadom iných osôb určených v rámci kruhu a s rovnakými povinnosťami súvisiacimi so zachovávaním dôvernosti.

74.

Napokon, hneď ako súd rozhodne o zložení dôverného kruhu, môže byť vhodné, aby identifikoval každého jednotlivého člena podľa mena, roly alebo funkcie a vzťahu voči účastníkom (61). Súd môže takisto určiť zamestnancov súdu, ktorí budú prítomní alebo ktorí môžu mať prístup do kruhu spolu s účastníkmi alebo kedykoľvek v prípade dôverných kruhov na fyzickom mieste.

c) Písomné záväzky členov dôverného kruhu

75.

Súd môže požiadať členov dôverného kruhu, aby mu predložili písomné záväzky. Tieto záväzky by sa týkali ich povinností v súvislosti so vstupom do dôverného kruhu a predovšetkým dôverného zaobchádzania s určitými informáciami sprístupnenými v rámci dôverného kruhu (62).

76.

Takéto záväzky môžu okrem iného zahŕňať povinnosť nesprístupniť bez výslovného súhlasu súdu dôverné informácie žiadnym iným osobám, ako sú osoby, ktoré súd určil ako členov dôverného kruhu; povinnosť používať dôverné informácie len na účely občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého bol vydaný príkaz na sprístupnenie informácií; povinnosť zabezpečiť primeranú úschovu informácií; povinnosť prijať akékoľvek opatrenia potrebné za daných okolností na zabránenie neoprávnenému prístupu; povinnosť nekopírovať, netlačiť, nesťahovať, ani inak nereplikovať, neprenášať ani neoznamovať sprístupnené dokumenty; povinnosť vrátiť alebo zničiť všetky kópie dokumentov obsahujúce dôverné informácie; povinnosť znemožniť sprístupnenie dokumentov pre určené osoby z akéhokoľvek počítača alebo zariadenia po určitom termíne atď.

77.

V prípadoch, keď súd povolí prístup do dôverného kruhu iba externým poradcom, môže im uložiť povinnosť nesprístupniť dôverné informácie svojim klientom. To môže mať zásadný význam v tých jurisdikciách, kde sú externí právni poradcovia povinní podľa deontologických pravidiel advokátskej komory alebo iných pravidiel vymieňať si informácie so svojimi klientmi (63). Na tento účel, ak by sa účastníci dohodli na takých obmedzeniach pre dôverný kruh, môže byť potrebné, aby výslovne zbavili externých právnych poradcov, ktorí sú členmi dôverného kruhu, (a prípadne aj ich právnickú firmu) povinnosti sprístupniť im informácie zahrnuté v dôvernom kruhu (64).

78.

Okrem toho, ak sa interní právni poradcovia alebo zástupcovia spoločnosti zúčastňujú na dôvernom kruhu, môžu podliehať ďalším požiadavkám. Vnútroštátny súd môže napríklad považovať za vhodné stanoviť, aby dotknutý zamestnanec na obmedzené obdobie nepracoval v oblasti činnosti, ktorej sa nárok týka.

d) Logistické organizácia dôverného kruhu

79.

V súvislosti s dôvernými kruhmi môže byť potrebné, aby vnútroštátne súdy rozhodli o rôznych organizačných, infraštruktúrnych a logistických opatreniach.

80.

Po prvé, dôverné kruhy môžu zahŕňať fyzické alebo elektronické sprístupnenie dôverných informácií. Fyzické sprístupnenie môže byť zorganizované v súdnych priestoroch so zamestnancami súdu kontrolujúcimi sprístupnenie alebo s účastníkmi v ich priestoroch bez účasti súdu. Fyzické sprístupnenie môže zahŕňať odovzdanie papierových kópií dokumentov, ale aj sprístupnenie dôkazov prostredníctvom CD, DVD alebo USB kľúča na fyzickom mieste v priestoroch súdu alebo v priestoroch účastníkov.

81.

Ak sa sprístupnenie informácií v rámci dôverného kruhu vykoná v priestoroch súdu, môže byť potrebné, aby súd zabezpečil primerané zariadenia na prístup k informáciám, pokiaľ osoby s prístupom do dôverného kruhu nemajú povolenie priniesť si vlastné zariadenie.

82.

K sprístupneniu informácií v rámci dôverného kruhu môže dôjsť aj elektronickými prostriedkami. V takom prípade sa informácie nahrávajú a ukladajú na elektronickom mieste (napríklad v cloude) a prístup k informáciám je chránený náležitým šifrovaním.

83.

Po druhé, súd môže určiť trvanie prístupu do dôverného kruhu.

84.

Po tretie, súd môže navyše rozhodnúť o tom, v akých časoch budú k dispozícii priestory slúžiace na sprístupnenie informácií (napríklad len v pracovných hodinách), či musia byť v priestoroch slúžiacich na sprístupnenie informácií prítomní zamestnanci súdu, či je možné do priestorov priniesť poznámky alebo spisy atď.

85.

Napokon, aby sa zabezpečilo, že dôverné informácie sprístupnené v rámci dôverného kruhu sú chránené počas celého konania, vnútroštátne súdy môžu požiadať, aby účastníci predložili verziu vyjadrení, ktorá má dôverný charakter, ako aj verziu vyjadrení, ktorá nemá dôverný charakter (verzia, ktorá nemá dôverný charakter, zahŕňa napríklad len kvantitatívne údaje v súhrnnej alebo anonymizovanej podobe), aby sa dôverné informácie uvádzali iba v dôvernej prílohe alebo aby sa prijali ďalšie opatrenia na ochranu dôverného charakteru informácií. Ďalšie podrobnosti v tejto súvislosti sú uvedené v oddiele IV.

D. Poverenie znalcov

86.

V niektorých jurisdikciách sa vnútroštátne súdy môžu rozhodnúť poveriť posúdením určitých dôverných informácií, ktorých sa žiadosť o sprístupnenie týka, tretiu osobu s odbornými znalosťami v konkrétnej oblasti (napríklad účtovníctvo, financie, právo hospodárskej súťaže, audit atď.). Úloha takéhoto znalca povereného súdom sa môže líšiť od úlohy znalcov poverených účastníkom, ktorí sa v niektorých jurisdikciách často využívajú na podporu žaloby alebo obhajoby účastníka konania.

87.

Ak to vnútroštátne procesné pravidlá umožňujú, úlohou znalca môže byť napríklad vypracovanie zmysluplného zhrnutia informácií, ktoré nemá dôverný charakter a ktoré sa poskytne účastníkovi, ktorý žiada o sprístupnenie. Znalec môže byť prípadne v závislosti od uplatniteľných vnútroštátnych procesných pravidiel požiadaný, aby vypracoval dôverný posudok, ktorý môže byť poskytnutý len externému právnemu poradcovi a/alebo ďalším externým poradcom účastníka, ktorý žiada o sprístupnenie, zatiaľ čo verzia posudku, ktorá nemá dôverný charakter, môže byť sprístupnená samotnému žiadajúcemu účastníkovi.

D.1. Poverenie znalcov ako účinný prostriedok na ochranu dôvernosti

88.

Po prvé, poverenie znalcov sa môže ukázať ako účinné opatrenie vtedy, keď sú informácie, ktoré sa majú sprístupniť, veľmi citlivé obchodné informácie a majú kvantitatívny alebo technický charakter (napríklad informácie zahrnuté v obchodných alebo účtovných knihách, údaje o zákazníkoch, výrobné procesy atď.). V takýchto prípadoch môžu znalci zhrnúť dôverné informácie s cieľom sprístupniť ich účastníkovi, ktorý žiada o sprístupnenie.

89.

Po druhé, poverenie znalcov môže byť účinné aj v prípade, keď jeden z účastníkov požaduje ďalší prístup k dôverným dokumentom obsahujúcim základné údaje, napríklad na hodnotenie dôkladnosti metodík používaných na posudzovanie rozsahu škôd, prenesených zvýšení ceny atď.

90.

Po tretie, v prípadoch, keď sa veľký počet dokumentov, ktoré sa majú sprístupniť, týka dôverných informácií tretích osôb, súdy môžu považovať za účinnejšie poveriť znalca, ktorý bude mať prístup k informáciám a poskytne svoje stanovisko, pokiaľ ide o dôverný charakter informácií, než sa zapojiť do diskusií s účastníkmi o rozsahu úpravy alebo zriadiť dôverný kruh.

D.2. Vydanie pokynov znalcom

91.

Poveriť znalcov a vydať pokyny povereným znalcom môže vnútroštátny súd. V závislosti od jednotlivých procesných pravidiel môžu mať vnútroštátne súdy možnosť poveriť znalcov, ktorí sú nezávislými tretími osobami, vybrať ich zo zoznamu znalcov „schválených súdom“ alebo zo zoznamu znalcov navrhnutých účastníkmi a pod. Podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže vnútroštátny súd pri poverovaní znalca okrem toho rozhodnúť, kto bude znášať náklady na znalca.

92.

Po poverení znalca môžu vnútroštátne súdy žiadať, aby znalec predložil písomné záväzky týkajúce sa dôverného zaobchádzania so všetkými informáciami, ku ktorým bude mať prístup.

93.

Rovnako ako v prípade členov dôverného kruhu sa aj od znalcov môže požadovať, aby nesprístupňovali dôverné informácie žiadnym iným osobám, ako sú osoby uvedené súdom, alebo bez výslovného súhlasu súdu; aby používali dôverné informácie len na účely občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého bol vydaný príkaz na sprístupnenie informácií; aby zabezpečili primeranú úschovu informácií; aby prijali všetky opatrenia potrebné za daných okolností na zabránenie neoprávnenému prístupu a aby vrátili alebo zničili všetky kópie dokumentov obsahujúcich dôverné informácie atď. V súvislosti s týmito záväzkami môžu byť stanovené aj sankcie pre prípad porušenia povinnosti zachovať dôvernosť.

94.

Od znalcov sa môže požadovať, aby oznámili akýkoľvek konflikt záujmov, ktorý im môže brániť v plnení ich úloh.

95.

Súd okrem toho môže dať znalcovi pokyn, pokiaľ ide o typ správy, ktorú má vypracovať, a či môže byť potrebná verzia správy, ktorá má dôverný charakter, ako aj verzia správy, ktorá nemá dôverný charakter.

96.

Vždy, keď sa vypracuje verzia znaleckého posudku, ktorá má dôverný charakter, súd môže rozhodnúť, že posudok sa môže poskytnúť len externým poradcom účastníkov, pričom účastníci môžu získať prístup iba k verzii správy, ktorá nemá dôverný charakter. Ak vnútroštátny súd obmedzí prístup k verzii posudku, ktorá má dôverný charakter a ktorú vypracoval znalec len pre externého poradcu účastníka, tento externý poradca nebude mať povolené poskytnúť dôverné informácie obsiahnuté v tomto posudku svojmu klientovi (65). Ak súd rozhodne, že základné údaje, ktoré použil nezávislý znalec, sa môžu sprístupniť aj externému poradcovi, môžu byť potrebné osobitné opatrenia týkajúce sa dôvernosti.

97.

Ak majú interný právny poradca a/alebo zástupca spoločnosti povolený prístup k verzii znaleckého posudku, ktorá má dôverný charakter, môže ich súd požiadať, aby predložili aj písomné záväzky týkajúce sa dôverného zaobchádzania s informáciami, ku ktorým majú prístup.

IV. OCHRANA DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ V PRIEBEHU KONANIA A PO ŇOM

98.

Keď sa uskutoční sprístupnenie dôverných informácií, vnútroštátne súdy môžu zvážiť, ako sa informácie môžu používať v priebehu konania a po ňom (66). Ak napríklad externí a interní poradcovia účastníkov použijú vo svojich vyjadreniach informácie sprístupnené v rámci dôvernom kruhu alebo zahrnuté v dôvernom znaleckom posudku, vnútroštátne súdy ich môžu požiadať, aby uvádzali takéto informácie len v dôverných prílohách, ktoré sa majú predložiť spolu s hlavnými podaniami (67).

99.

Ak sa externí právni poradcovia alebo svedkovia chcú odvolať na takéto dôverné informácie počas súdneho pojednávania alebo pri vypočutí znalca v súvislosti s týmito dôkazmi, vnútroštátne súdy môžu zorganizovať neverejné (t. j. uzavreté) pojednávania, ak je to možné podľa platných pravidiel procesného práva. Alternatívne môžu poradcovia účastníkov poskytnúť sudcovi takéto informácie ústne, bez ich sprístupnenia na verejnom pojednávaní.

100.

Potreba chrániť dôverné informácie môže vzniknúť aj neskôr, napríklad v čase prijatia, oznámenia alebo uverejnenia rozsudku, počas odvolacieho konania alebo v prípade žiadostí o prístup k záznamom súdu.

A. Neverejné pojednávania

101.

Podľa zásady otvorenej spravodlivosti sú občianske súdne konania vo všeobecnosti verejné (68) a vnútroštátne súdy môžu zvážiť záujem na ochrane dôverných informácií v porovnaní s potrebou obmedziť zasahovanie do zásady otvorenej spravodlivosti.

102.

Podľa vnútroštátnych pravidiel môžu súdy rozhodnúť o vylúčení odkazov na dôverné informácie na verejných pojednávaniach alebo o uskutočnení neverejného pojednávania v prípade tých častí pojednávania, na ktorých by sa mohlo diskutovať o dôverných informáciách. V druhom prípade by vnútroštátne súdy museli rozhodnúť, kto by sa mohol zúčastniť na uzavretom zasadnutí. Toto rozhodnutie môže závisieť od toho, ako a komu boli dôverné informácie sprístupnené (napríklad externým poradcom účastníkov, znalcovi, zástupcom spoločností účastníkov atď.).

103.

Počas neverejných (častí) pojednávaní by mohli byť prítomní len tí externí poradcovia a/alebo interní právni poradcovia, prípadne iní zástupcovia spoločnosti, ktorým bol udelený prístup k dôverným dokumentom v rámci dôverného kruhu a (ak je to vhodné) znalec, ktorý mal prístup k týmto informáciám.

104.

Neverejné pojednávanie môže byť účinným prostriedkom na krížový výsluch účastníkov alebo svedkov, pokiaľ ide o dôverné dôkazy sprístupnené prostredníctvom dôverného kruhu, alebo na vypočutie znalca v súvislosti s dôvernými dôkazmi obsiahnutými v jeho posudku.

B. Oznámenie účastníkom a zverejnenie

105.

Súd bude možno musieť zvážiť, ako chrániť dôverné informácie vo verzii rozsudku, ktorá sa má oznámiť účastníkom, bez toho, aby bolo dotknuté právo účastníkov konania podať odvolanie.

106.

Okrem toho, ak sa rozhodnutia alebo rozsudky zverejnia, vnútroštátne súdy môžu mať povinnosť ochraňovať dôverné informácie. Na ochranu dôverných informácií účastníkov konania alebo tretích osôb môžu vnútroštátne súdy pri vynášaní rozsudku a nariaďovaní jeho zverejnenia zvážiť anonymizáciu akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli odhaliť zdroj informácií, alebo úpravu častí rozhodnutia, ktoré odkazujú na dôverné informácie, z verejne dostupnej verzie rozhodnutia (69). V rámci tohto postupu môže súd požiadať účastníkov o pomoc pri identifikácii informácií, ktoré by nemali byť sprístupnené širšej verejnosti (napríklad požiadaním o anotovanú verziu) (70).

C. Prístup k záznamom súdu

107.

Vnútroštátne súdy môžu mať potrebu chrániť dôverné informácie v súvislosti so žiadosťami o prístup k záznamom súdu (buď k verzii rozsudku, ktorá má dôverný charakter, alebo k celému spisu), ak je možné takú žiadosť podať podľa vnútroštátnych procesných pravidiel.

108.

V závislosti od vnútroštátnych pravidiel sa súdy môžu rozhodnúť obmedziť prístup k záznamom súdu, buď k časti spisu (napríklad odmietnuť prístup k dokumentom sprístupneným v rámci dôverného kruhu, k znaleckým posudkom, zápisniciam z neverejných vypočutí, verziám podaní, ktoré majú dôverný charakter, atď.), alebo k celému spisu.

109.

V tejto súvislosti môže vnútroštátny súd zvážiť, okrem iného, že požiada účastníkov, aby označili, ktoré dokumenty sú dôverné tak, že nie sú prístupné subjektom, ktoré nie sú účastníkmi konania, alebo požiada o verzie dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter, pre záznamy súdu. Napríklad ak v rámci konania bol sprístupnený značný počet dôverných dokumentov a na ochranu dôvernosti boli použité opatrenia, ako sú dôverné kruhy, súd tiež môže zvážiť, že do svojich záznamov zaregistruje iba verzie vyjadrení, ktoré nemajú dôverný charakter, zápisnice z neverejných vypočutí (71) alebo znalecké posudky. Súd môže tiež zvážiť čiastočné alebo úplné uzavretie prístupu k spisu súdu na určité obdobie.

110.

Pri rozhodovaní o čiastočnom alebo úplnom obmedzení prístupu môže byť potrebné, aby súdy okrem iného posúdili, kto žiada o prístup k spisu súdu. Súdy môžu napríklad zohľadniť, že osoby žiadajúce o prístup môžu pôsobiť na tom istom trhu alebo v tej istej obchodnej činnosti ako účastníci občianskeho súdneho konania (napríklad konkurenti účastníkov konania, obchodní partneri atď.), a po ukončení konania môžu mať osobitný záujem na získaní prístupu k spisu súdu.

(1) Jean-François Laborde, Cartel damages actions in Europe: How courts have assessed cartel overcharges (Žaloby o náhradu škody vo veciach týkajúcich sa kartelov v Európe: Ako súdy posudzovali kartelové zvyšovanie cien) (vyd. 2019), Concurrences Review č. 4-2019, čl. č.° 92227, november 2019, dostupné na www.concurrences.com.

(2) Pokiaľ ide o právo na náhradu škody, pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. júna 2014, Kone AG a ďalší/ÖBB-Infrastruktur AG, vec C-557/12, EU:C:2014:1317, body 21 a 22.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1) (ďalej len „smernica o náhrade škody“).

(4) Pozri článok 5 smernice o náhrade škody. Pozri aj odôvodnenie 18 smernice o náhrade škody.

(5) Oznámením nie sú dotknuté napríklad ustanovenia týchto dokumentov: nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

Týmto oznámením nie je dotknuté ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43), ktoré sa týka transparentnosti a je určené na účely sprístupňovania informácií širšej verejnosti; pozri rozsudok Všeobecného súdu z 12. mája 2015, Unión de Almacenistas de Hierros de España/Komisia, vec T-623/13, EU:T:2015:268, bod 86 a rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014, Komisia/EnBW Energie Baden-Württemberg AG, vec C-365/12 P, EU:C:2014:112, body 100 – 109. Po transpozícii smernice o náhrade škody sa žalobcovia môžu plne spoľahnúť na vnútroštátne pravidlá, ktorými sa transponujú články 5 a 6 tejto smernice, pokiaľ ide o sprístupnenie relevantných informácií.

(6) Čo sa týka žalôb o náhradu škody, pozri článok 5 ods. 6 smernice o náhrade škody.

(7) Pozri odôvodnenie 15 a článok 5 ods. 1 smernice o náhrade škody.

(8) Pozri článok 5 ods. 1 a 3 smernice o náhrade škody. Pozri aj pripomienky Komisie Vrchnému súdu Spojeného kráľovstva z 27. januára 2017 podľa článku 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 vo veci EURIBOR, bod 24, k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/competition/court/antitrust_amicus_curiae.html.

(9) Pozri odôvodnenie 23 smernice o náhrade škody o zásade primeranosti a predchádzaní tzv. fishing expeditions, t. j. nešpecifickému alebo príliš širokému hľadaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôležité pre účastníkov konania.

(10) Pozri odôvodnenie 16 a článok 5 ods. 2 smernice o náhrade škody.

(11) Článok 6 ods. 4 písm. a) smernice o náhrade škody.

(12) Článok 6 ods. 6 smernice o náhrade škody.

(13) Článok 6 ods. 5 smernice o náhrade škody.

(14) Článok 5 ods. 1 smernice o náhrade škody.

(15) Oznámenie Komisie o vyčíslení škody pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel (Ú. v. EÚ C 167, 13.6.2013, s. 19) a praktická príručka o vyčíslení škody pri žalobách o náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia článku 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (11. 6. 2013).

(16) Napríklad ak žalovaný tvrdí, že žalobca preniesol na svojich zákazníkov zvýšenie ceny v dôsledku porušenia (takzvaná obhajoba založená na prenesení), žalovaný by mohol požadovať prístup k dôkazom, ktoré majú k dispozícii žalobca alebo tretie osoby. Pozri usmernenie pre vnútroštátne súdy, ako odhadom stanoviť, aká časť zvýšenia ceny bola prenesená na nepriameho odberateľa (Ú. v. EÚ C 267, 9.8.2019, s. 4).

(17) Pozri článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii o zásade lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi a článok 15 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, pokiaľ ide o žiadosti o informácie predložené Komisii. V prípade žalôb o náhradu škody pozri článok 6 ods. 10 smernice o náhrade škody, v ktorom sa konkrétne stanovuje, že sprístupnenie dôkazov zo strany orgánu na ochranu hospodárskej súťaže je len opatrením poslednej možnosti („Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli požiadať orgán hospodárskej súťaže o sprístupnenie dôkazov z jeho spisu, iba ak účastník alebo tretia osoba nie je schopná za primeraných okolností požadované dôkazy poskytnúť.“).

(18) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 2008, Varec/Belgické kráľovstvo, vec C-450/06, EU:C:2008:91, bod 49. Pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, Akzo Chemie/Komisia, vec C-53/85, EU:C:1986:256, bod 28; rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1994, SEP/Komisia, vec C-36/92 P, EU:C:1994:205, bod 37 a rozsudok Súdneho dvora z 19. júna 2018, Baumeister, vec C-15/16, EU:C:2018:464, bod 53. Ochrana dôverných informácií je okrem toho nevyhnutným dôsledkom práva každého človeka na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života stanoveného v článku 7 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391) (pozri aj rozsudok vo veci Varec/Belgické kráľovstvo, už citovaný, bod 48).

(19) Rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 1996, Postbank, vec T-353/94, EU:T:1996:119, body 66 a 89; pre inšpiráciu pozri tiež oznámenie Komisie o spolupráci medzi Komisiou a súdmi členských štátov EÚ pri uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 54) (ďalej len „oznámenie o spolupráci s vnútroštátnymi súdmi“), bod 24, a oznámenie Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, článkov 53, 54 a 57 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, 22.12.2005, s. 7) (ďalej len „oznámenie o prístupe k dokumentácii“), bod 24. Pozri tiež články 3 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1) (ďalej len „smernica o obchodnom tajomstve“).

(20) Pozri napríklad oznámenie o prístupe k dokumentácii, body 17 – 19, kapitolu 11 príručky postupov Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ (k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/antitrust_manproc_11_2019_en.pdf) a usmernenie k požiadavkám na dôvernosť v rámci antitrustových postupov Komisie, body 8 – 17 (k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/business_secrets_en.pdf).

V závislosti od okolností však vnútroštátne súdy môžu potrebovať nanovo posúdiť dôvernosť informácií v kontexte konania o presadzovaní práva súkromnoprávnymi prostriedkami, aj keď táto dôvernosť už bola určená v kontexte verejnoprávneho presadzovania práva hospodárskej súťaže EÚ. Napríklad účastníci správneho konania mohli podať žiadosť o utajenie voči iným účastníkom správneho konania, ale môže vzniknúť situácia, že musia podať inú žiadosť voči účastníkom, ktorí žiadajú o sprístupnenie pred vnútroštátnym súdom v občianskom súdnom konaní. To by sa vzťahovalo aj na tretie osoby, od ktorých Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže mohli získať informácie počas správneho konania. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul medzi jednotlivými konaniami, môže byť tiež dôležité, aby sa dané informácie nanovo posúdili, či nestratili svoj dôverný charakter (pozri tiež bod 22).

(21) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. mája 2006, Bank Austria/Komisia, vec T-198/03, EU:T:2006:136, bod 71; rozsudok Všeobecného súdu z 8. novembra 2011, Idromacchine/Komisia, vec T-88/09, EU:T:2011:641, bod 45; rozsudok Všeobecného súdu z 28. januára 2015, Akzo Nobel a i./Komisia, vec T-345/12, EU:T:2015:50, bod 65 a rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2017, Evonik Degussa/Komisia, vec C-162/15 P, EU:C:2017:205, bod 107.

(22) Pozri napríklad uznesenie Všeobecného súdu z 19. júna 1996, NMH Stahlwerke/Komisia, spojené veci T-134/94 atď., EU:T:1996:85, bod 40; uznesenie Všeobecného súdu z 29. mája 1997, British Steel/Komisia, vec T-89/96, EU:T:1997:77, bod 29; uznesenie Všeobecného súdu z 15. júna 2006, Deutsche Telekom/Komisia, vec T-271/03, EU:T:2006:163, body 64 a 65; a uznesenie Všeobecného súdu z 2. marca 2010, Telefónica/Komisia, vec T-336/07, EU:T:2008:299, body 39, 63 a 64. Pozri aj oznámenie o prístupe k dokumentácii, bod 23.

(23) Je to dôležité aj z hľadiska ochrany tretích osôb pred rizikom odvetných opatrení zo strany konkurenta alebo obchodného partnera, ktorý na nich môže vyvíjať veľký obchodný alebo hospodársky tlak. Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, vec C-310/93, EU:C:1995:101, body 26 a 27.

(24) Informácie, ktoré boli dôverné, ale pochádzajú z obdobia pred piatimi alebo viacerými rokmi, sa musia považovať za zastarané, pokiaľ žiadateľ výnimočne nepreukáže, že stále predstavujú zásadný prvok jeho obchodnej pozície alebo obchodnej pozície tretej strany. Pozri v tejto súvislosti vec Evonik Degussa/Komisia, už citovanú, bod 64; vec Baumeister, už citovanú, bod 54 a rozsudok Všeobecného súdu z 15. júla 2015, Pilkington Group Ltd/Komisia, vec T-462/12, EU:T:2015:508, bod 58. Pozri aj oznámenie o prístupe k dokumentácii, bod 23.

(25) Rozsudok Všeobecného súdu z 15. decembra 2011, CDC Hydrogene Peroxide/Komisia, vec T-437/08, EU:T:2011:752, bod 49 [„[…] záujem spoločnosti, ktorá sa zúčastnila na karteli, vyhnúť sa takýmto žalobám […] nepredstavuje záujem hodný ochrany, a to najmä vzhľadom na právo každej osoby uplatniť si nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená správaním spôsobilým obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž (vec C-453/99, Courage a Crehan, Zb. 2001, s. I-6297, body 24 a 26 a spojené veci C-295/04 až C-298/04, Manfredi a i., Zb. 2006, s. I-6619, body 59 a 61)“]. Podobne v článku 5 ods. 5 smernice o náhrade škody sa uvádza, že záujem podnikov na tom, aby predišli žalobám o náhradu škody v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže, nepredstavuje záujem hodný ochrany.

(26) Pozri vymedzenie pojmu „obchodné tajomstvo“ v článku 2 ods. 1 smernice o obchodných tajomstvách, ktoré treba čítať v spojení s článkom 3 ods. 2 tej istej smernice.

(27) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.

(28) Článok 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003; oznámenie o spolupráci s vnútroštátnymi súdmi, body 21, 27 a 29; vec Postbank, už citovaná, bod 65. Pozri tiež uznesenie Súdneho dvora z 13. júla 1990, Imm Zwartveld, vec C-2/88, EU:C:1990:315, body 21 a 22. Je potrebné poznamenať, že ak sa vyžaduje koherentné uplatňovanie článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ, Komisia konajúc z vlastného podnetu môže predložiť písomné pripomienky súdom členských štátov a na tento účel môže príslušný súd členského štátu požiadať, aby jej poskytol alebo zabezpečil poskytnutie každého dokumentu potrebného na posúdenie prípadu, pozri článok 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(29) Pozri článok 6 ods. 10 smernice o náhrade škody.

(30) Pozri článok 16a ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES, v znení zmien, (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 18). Pozri aj bod 26 oznámenia o spolupráci s vnútroštátnymi súdmi, pokiaľ ide o odmietnutie poskytnúť informácie z naliehavých dôvodov týkajúcich sa potreby ochrany záujmov Únie alebo zabránenia zásahu do jej fungovania a nezávislosti.

(31) Vec Postbank, už citovaná, bod 90. Pozri tiež článok 7 Charty základných práv Európskej únie, už citovaný.

(32) Oznámenie o spolupráci s vnútroštátnymi súdmi, bod 25.

(33) Pozri aj bod 12 stanoviska Komisie z 22. decembra 2014 na základe žiadosti podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, The Secretary of State for Health a i./Servier Laboratories Limited a i., C(2014) 10264 final, k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/competition/court/confidentiality_rings_final_opinion_en.pdf.

(34) Pozri odôvodnenie 18 smernice o náhrade škody.

(35) Napríklad ak sú účastníci priamymi konkurentmi, vybraným opatrením sa musí zabezpečiť, aby spôsob, akým sa sprístupňujú informácie, neumožnil účastníkom uzavrieť tajnú dohodu alebo poskytnúť konkurenčnú výhodu účastníkovi žiadajúcemu o sprístupnenie.

(36) Pozri najmä článok 5 ods. 7 smernice o náhrade škody („Členské štáty zabezpečia, aby osoby, od ktorých sa sprístupnenie žiada, mali možnosť byť vypočuté pred tým, ako vnútroštátny súd nariadi sprístupnenie […]“).

(37) Sprístupňujúca strana nemusí byť nevyhnutne účastníkom, od ktorého informácie pochádzajú. Účastník konania mohol napríklad získať prístup k informáciám od tretích osôb počas správneho konania pred Komisiou alebo vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Prístup k informáciám neoprávňuje tohto účastníka na ďalšie sprístupnenie dôverných informácií tretích osôb. Napríklad v súvislosti s verziami dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré sa týkajú procesu zhromažďovania údajov vypracovaného konkrétne na účely prístupu k spisom, pozri stanovisko Komisie z 29. októbra 2015 k uplatňovaniu článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy vo veci Sainsbury’s Supermarkets Ltd/Mastercard Incorporated a i., [C(2015) 7682 final], bod 23, v ktorom Komisia uviedla, že na účely vyšetrovania zo strany Komisie nebolo potrebné zaujať stanovisko k tomu, či boli informácie dôverné vo vzťahu k iným osobám, ale že tretie osoby, ktoré poskytli tieto informácie, môžu namietať voči poskytnutiu týchto informácií žalobcovi. V stanovisku sa dospelo k záveru, že „[…], skutočnosť, že spoločnosť Mastercard by mohla byť spokojná s konkrétnymi opatreniami, ako je dôverný kruh, by nemusela uspokojiť tretie osoby, ktoré poskytli tieto informácie.“ Toto stanovisko je k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/competition/court/sainsbury_opinion_en.pdf.

(38) Pozri body 6 a 10.

(39) Ochrana dôverných informácií v súvislosti so žiadosťami o sprístupnenie si môže vyžadovať zmeny obvyklého fungovania logistických alebo dokonca telematických postupov súdu alebo zavedenie postupov ad hoc v jednotlivých prípadoch v rámci platného vnútroštátneho procesného práva.

(40) Pozri napríklad článok 16 smernice o obchodnom tajomstve, v ktorom sa stanovuje možnosť uloženia sankcií voči každej osobe, ktorá v priebehu súdneho konania nedodržiava alebo odmieta dodržiavať opatrenia nariadené na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva.

(41) Pozri aj odôvodnenie 33 smernice o náhrade škody. Uplatňovanie sankcií má zásadný význam vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov vnútroštátne súdy nemusia byť schopné vykonávať dohľad v reálnom čase, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel príkazu na sprístupnenie informácií zo strany účastníkov, a to najmä v prípade dôverného kruhu.

(42) Článok 8 ods. 2 smernice o náhrade škody.

(43) Prístup k informáciám o dodávaných množstvách môže byť nevyhnutný na vyčíslenie ujmy utrpenej na nižšej úrovni dodávateľského reťazca (t. j. nepriamymi zákazníkmi).

(44) Môže k tomu dôjsť, keď dokumenty tretích strán neobsahujú dôverné informácie voči sprístupňujúcej strane alebo keď sprístupňujúca strana už mala prístup k verzii dokumentov, ktorá nemá dôverný charakter, v ktorej boli informácie považované za dôverné voči sprístupňujúcej strane už predtým odstránené.

(45) Pre inšpiráciu pozri oznámenie o prístupe k dokumentácii, body 35 – 38; usmernenie k požiadavkám na dôvernosť v rámci antitrustových postupov Komisie, body 18 až 26, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/business_secrets_en.pdf; a neformálny usmerňujúci dokument Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž k požiadavkám na dôvernosť, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/guidance_en.pdf.

(46) Mohol by sa použiť napríklad farebný kódovací systém na označenie, ktorému účastníkovi dôverné informácie patria alebo či súvisia s informáciami tretích osôb.

(47) Pozri napríklad článok 103 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

(48) Pokiaľ ide o rozsahy údajov o predaji, obrate a trhových podieloch, pozri bod 22 usmernenia k požiadavkám na dôvernosť v rámci antitrustových postupov Komisie, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/business_secrets_en.pdf.

(49) Opatrenie na sprístupnenie informácií sa v niektorých jurisdikciách označuje aj ako dôverné kluby alebo dátové miestnosti. Tento druh opatrenia je možné použiť aj v správnom konaní. Pokiaľ ide o postupy Komisie, pozri oznámenie Komisie o osvedčených postupoch vedenia konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ (Ú. v. EÚ C 308, 20.10.2011, s. 6 – 32), body 96 a 97. Pokiaľ ide o dátové miestnosti, pozri bod 9 najlepších postupov týkajúcich sa informácií v dátových miestnostiach v konaniach podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ a podľa nariadenia EÚ o fúziách, ktoré sú k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/competition/mergers/legislation/disclosure_information_data_rooms_en.pdf. Pokiaľ ide o dôverné kruhy, pozri usmernenie o používaní dôverných kruhov v konaniach Komisie, ktoré je k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/competition/antitrust/conf_rings.pdf.

(50) Pozri usmernenia o prenesení, už citované, bod 43.

(51) Pozri napríklad správu OECD z 5. októbra 2011 o procedurálnej spravodlivosti: otázky transparentnosti v občianskoprávnych a správnych vykonávacích konaniach, s. 12, ktorá je k dispozícii na adrese www.oecd.org/competition/mergers/48825133.pdf. Pozri aj rámcové oznámenie o transparentnosti a procesnej spravodlivosti ako dlhodobej téme na roky 2019 – 2020, 6. – 8. júna 2018, Konferenčné centrum OECD, s. 4 a 5, ktoré je k dispozícii na adrese www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=DAF/COMP/WD(2018)6&docLanguage=En.

(52) Napríklad pokiaľ ide o údaje zhromažďované externými dodávateľmi od účastníkov prieskumu Komisie, Komisia vo svojom stanovisku k veci Sainsbury’s Supermarkets Ltd/MasterCard Incorporated a i., ktorá už bola citovaná, bod 21, dospela k záveru, že informácie nie je možné anonymizovať spôsobom, ktorým sa plne rešpektuje oprávnený záujem poskytovateľov údajov na ochrane ich dôverných informácií.

(53) V tejto súvislosti pozri sprístupnenie v rámci dôverného kruhu, ktoré nariadil Všeobecný súd vo svojom rozsudku zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas, SA/Komisia, vec T-296/11, EU:T:2014:121, bod 24: „[…] na účely zosúladenia jednak zásady kontradiktórnosti a jednak znakov fázy predbežného preskúmania, počas ktorej dotknutý podnik nemá právo byť informovaný o základných skutočnostiach, o ktoré sa Komisia opiera, ani právo na prístup k spisu, bolo uznesením zo 14. mája 2013 nariadené, aby sa advokátom žalobkyne umožnilo nahliadnuť do informácií poskytnutých Komisiou, pod podmienkou prijatia záväzku dôverného zaobchádzania zo strany týchto advokátov“.

(54) Pokiaľ ide o príklad opatrení na zabezpečenie priebehu konania, pozri Praktické vykonávacie ustanovenia Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, prijaté Všeobecným súdom, najmä oddiel VI, ktorý sa týka dôvernosti (Ú. v. EÚ L 152, 18.6.2015, s. 1). Pokiaľ ide napríklad o pravidlá dôverného kruhu a pravidlá dátových miestností uplatňované v rámci administratívnych postupov Komisie, pozri oddiel 4.3 najlepších postupov týkajúcich sa informácií v dátových miestnostiach v konaniach podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ a podľa nariadenia EÚ o fúziách, už citovaných; prílohu A k najlepším postupom, štandardné pravidlá dátových miestností (pre sprístupnenie dôverných informácií iba v súvislosti s externými poradcami), k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/data_room_rules_en.pdf; a usmernenie o používaní dôverných kruhov, predovšetkým oddiel 5 o uzavretej dohode o sprístupnení, ktoré už bolo citované.

(55) V rozhodnutí o zložení dôverného kruhu sa môže určiť aj maximálny počet členov na účastníka.

(56) Pozri odôvodnenie 18 smernice o náhrade škody („obmedziť okruh osôb oprávnených oboznámiť sa s dôkazom“).

(57) Pozri napríklad článok 9 ods. 2 smernice o obchodnom tajomstve.

(58) Napríklad jednotlivci, ktorí sú zamestnancami žiadateľa na základe pracovných zmlúv alebo iných druhov zmlúv o poskytovaní služieb, či zmluvných dohôd.

(59) Pre inšpiráciu pozri oznámenie o prístupe k dokumentácii, už citované, bod 47.

(60) V prípade súdneho sporu týkajúceho sa sprístupnenia obchodného tajomstva sa v článku 9 ods. 2 smernice o obchodných tajomstvách stanovuje, že obmedzený okruh osôb oprávnených na prístup k dôkazom musí pozostávať aspoň z jednej fyzickej osoby za každú stranu. Táto požiadavka je obmedzená na oblasť (údajného) obchodného tajomstva.

(61) Pozri stanovisko Komisie vo veci Servier, ktorá už bola citovaná, bod 22.

(62) Napríklad Komisia v rámci svojich administratívnych postupov používa štandardnú dohodu o nezverejňovaní informácií, ktorá je k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/nda_en.pdf.

(63) Toto je odchýlka od obvyklého postupu, v ktorom externý právny poradca účastníka sprístupní svojmu klientovi informácie a vyjadrenia prijaté od ostatných účastníkov konania a slobodne o nich diskutuje so svojím klientom.

(64) Komisia môže vo svojej administratívnej praxi tiež požiadať o výnimku z povinnosti sprístupňovania informácií medzi advokátom a klientom. Pozri napríklad usmernenie o používaní dôverných kruhov, už citované, bod 13 a najlepšie postupy týkajúce sa informácií v dátových miestnostiach, už citované, bod 23.

(65) Ako v prípade dôverných kruhov pre externých právnych poradcov, klienti možno budú musieť zbaviť externých poradcov akejkoľvek povinnosti sprístupniť im dôverné informácie uvedené v posudku. Pozri bod 77.

(66) Ochrana dôverných informácií je všeobecnou zásadou práva EÚ. Pozri poznámku pod čiarou č. 18.

(67) Verzie vyjadrení, ktoré nemajú dôverný charakter, musia ostatným účastníkom umožniť pochopiť uvádzané argumenty a dôkazy, aby mohli danú vec prerokovať so svojimi zákonnými zástupcami a dať im zodpovedajúce pokyny.

(68) Pozri článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, už citovaný. Výnimky z tejto zásady môžu v niektorých členských štátoch súvisieť so zachovaním verejného poriadku, s ochranou základných práv alebo s inými všeobecnými cieľmi.

(69) Pozri aj článok 9 ods. 2 písm. c) smernice o obchodnom tajomstve.

(70) Ako zdroj inšpirácie k spôsobu vykonávania tohto postupu pozri usmernenie o príprave verejných verzií rozhodnutí Komisie, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/antitrust/guidance_on_preparation_of_public_versions_antitrust_04062015.pdf.

(71) Toto opatrenie môže byť potrebné, ak sa dôverné informácie uvádzali počas neverejného pojednávania a boli zaznamenané. Súd však môže rozhodnúť, že niektoré informácie uvádzané počas neverejného pojednávania sa nezaznamenajú, ak to umožňujú platné vnútroštátne predpisy. V takej situácii nemusí byť potrebné pripraviť verzie zápisníc z neverejných vypočutí, ktoré nemajú dôverný charakter.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 242

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 63 22. júla 2020

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2020/C 242/01	Oznámenie Komisie — Oznámenie o ochrane dôverných informácií zo strany vnútroštátnych súdov v konaniach o presadzovaní práva hospodárskej súťaže EÚ súkromnoprávnymi prostriedkami	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2020/C 242/02	Výmenný kurz eura — 21. júla 2020	18

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2020/C 242/03	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9903 – Softbank Group/Mizuho Financial Group/One Tap Buy) Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	19
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2020/C 242/04	Oznámenie o žiadosti týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ – ukončenie pozastavenia a predĺženie lehoty na prijatie vykonávacích aktov	21
2020/C 242/05	Oznámenie o žiadosti týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ Žiadosť predložená obstarávateľom – Predĺženie lehoty na prijatie vykonávacích aktov	22
2020/C 242/06	Oznámenie o žiadosti týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ Žiadosť predložená obstarávateľom – predĺženie lehoty na prijatie vykonávacích aktov	23

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1443
JPY	Japonský jen	122,70
DKK	Dánska koruna	7,4449
GBP	Britská libra	0,90055
SEK	Švédska koruna	10,2390
CHF	Švajčiarsky frank	1,0740
ISK	Islandská koruna	159,30
NOK	Nórska koruna	10,4933
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	26,429
HUF	Maďarský forint	350,64
PLN	Poľský zlotý	4,4362
RON	Rumunský lei	4,8392
TRY	Turecká líra	7,8369
AUD	Austrálsky dolár	1,6154
CAD	Kanadský dolár	1,5399
HKD	Hongkongský dolár	8,8704
NZD	Novozélandský dolár	1,7305
SGD	Singapurský dolár	1,5891
KRW	Juhokórejský won	1 367,96
ZAR	Juhoafrický rand	18,8806
CNY	Čínsky juan	7,9982
HRK	Chorvátska kuna	7,5300
IDR	Indonézska rupia	16 830,00
MYR	Malajzijský ringgit	4,8764
PHP	Filipínske peso	56,455
RUB	Ruský rubeľ	81,0833
THB	Thajský baht	36,194
BRL	Brazílsky real	6,0416
MXN	Mexické peso	25,5910
INR	Indická rupia	85,3805


	(1) Text s významom pre EHP