Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2020/C 222/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 215, 29.6.2020

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 209, 22.6.2020

Ú. v. EÚ C 201, 15.6.2020

Ú. v. EÚ C 191, 8.6.2020

Ú. v. EÚ C 175, 25.5.2020

Ú. v. EÚ C 162, 11.5.2020

Ú. v. EÚ C 161, 11.5.2020

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Bobigny, Cour de cassation – Francúzsko) – Caisse de retraite du personnel navigant professionnel de l’aéronautique civile (CRPNPAC)/Vueling Airlines SA (C-370/17), Vueling Airlines SA/Jean-Luc Poignant (C-37/18)

(Spojené veci C-370/17 a C-37/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Migrujúci pracovníci - Sociálne zabezpečenie - Nariadenie (EHS) č. 1408/71 - Uplatniteľné právne predpisy - Článok 14 ods. 1 písm. a) - Vyslanie pracovníkov - Článok 14 ods. 2 písm. a) bod i) - Osoba, ktorá obvykle pracuje ako zamestnanec na území dvoch alebo viacerých členských štátov pre pobočku alebo stále zastúpenie podniku na území iného členského štátu, než je štát sídla podniku - Nariadenie (EHS) č. 574/72 - Článok 11 ods. 1 písm. a) - Článok 12a ods. 1a - Potvrdenie E 101 - Záväznosť - Potvrdenie získané alebo použité podvodom - Právomoc súdu hostiteľského členského štátu konštatovať podvod a nezohľadniť potvrdenie - Článok 84a ods. 3 nariadenia č. 1408/71 - Spolupráca medzi príslušnými inštitúciami - Právna sila rozhodnutej veci, ktorú má rozhodnutie vydané v trestnom konaní vo vzťahu k civilnému konaniu - Prednosť práva Únie)

(2020/C 222/02)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Bobigny, Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Caisse de retraite du personnel navigant professionnel de l'aéronautique civile (CRPNPAC) (C-370/17), Vueling Airlines SA (C-37/18)

Žalované: Vueling Airlines SA (C-370/17), Jean-Luc Poignant (C-37/18)

Výrok rozsudku

1.

Článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, ktoré vedú konanie voči zamestnávateľovi na základe skutočností, ktoré by mohli odhaliť podvodné získanie alebo použitie potvrdení E 101 vydaných podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 z 31. marca 2004, vo vzťahu k pracovníkom vykonávajúcim činnosť v tomto členskom štáte môžu konštatovať podvod a v dôsledku toho vylúčiť uplatnenie týchto potvrdení až vtedy, keď overia: — na jednej strane, že sa urýchlene začal postup upravený v článku 84a ods. 3 tohto nariadenia a príslušná inštitúcia členského štátu, kde boli potvrdenia vydané, mala možnosť preskúmať dôvodnosť vystavenia týchto potvrdení z hľadiska konkrétnych dôkazov predložených príslušnou inštitúciou hostiteľského členského štátu, na základe ktorých sa možno domnievať, že tieto potvrdenia boli získané alebo použité podvodným spôsobom, a — na druhej strane, že príslušná inštitúcia členského štátu, kde boli potvrdenia vydané, také preskúmanie neuskutočnila a v primeranej lehote nezaujala stanovisko k týmto dôkazom, pričom by prípadne predmetné potvrdenia vyhlásila za neplatné alebo zrušila.

2.

Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 574/72 v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneného nariadením č. 647/2005, a zásada prednosti práva Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je zamestnávateľ v hostiteľskom členskom štáte odsúdený v trestnom konaní na základe právoplatného konštatovania podvodu, ktorého sa dopustil v rozpore s týmto právom, bránia tomu, aby civilný súd tohto členského štátu viazaný vnútroštátnou právnou zásadou právnej sily rozhodnutej veci, ktorú má rozhodnutie vydané v trestnom konaní vo vzťahu k civilnému konaniu, uložil tomuto zamestnávateľovi len na základe toho, že bol odsúdený v trestnom konaní, povinnosť vyplatiť náhradu škody pracovníkom alebo dôchodkovej inštitúcii tohto členského štátu, ktorí sa stali obeťami tohto podvodu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 283, 28.8.2017.

Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2020 – Európska komisia/Poľská republika, Komisia/Maďarsko, Komisia/Česká republika

(Spojené veci C-715/17, C-718/17 a C-719/17) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Rozhodnutia (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 - Článok 5 ods. 2 a 4 až 11 každého z týchto rozhodnutí - Dočasné opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Helénskej republiky a Talianskej republiky - Núdzová situácia v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie niektorých členských štátov - Premiestnenie týchto štátnych príslušníkov na územie ostatných členských štátov - Postup premiestnenia - Povinnosť členských štátov v pravidelných intervaloch, a minimálne každé tri mesiace, uviesť počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na ich územie - Nadväzujúce povinnosti vedúce k skutočnému premiestneniu - Záujmy členských štátov súvisiace s národnou bezpečnosťou a verejným poriadkom - Možnosť členského štátu dovolávať sa článku 72 ZFEÚ na neuplatňovanie záväzných aktov práva Únie)

(2020/C 222/03)

Jazyk konania: čeština, maďarčina a poľština

Účastníci konania

Vec (C-715/17)

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: Z. Malůšková, A. Stobiecka-Kuik, G. Wils a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika (v zastúpení: E. Borawska-Kędzierska a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú Poľskú republiku: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, J. Pavliš a A. Brabcová, splnomocnení zástupcovia), Maďarsko (v zastúpení: Z. Fehér, splnomocnený zástupca)

(Vec C-718/17)

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: Z. Malůšková, A. Stobiecka-Kuik, G. Wils a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Maďarsko (v zastúpení: Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú Maďarsko: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, J. Pavliš a A. Brabcová, splnomocnení zástupcovia), Poľská republika (v zastúpení: E. Borawska-Kędzierska a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia)

Vec (C-719/17)

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: Z. Malůšková, A. Stobiecka-Kuik, G. Wils a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, J. Pavliš a A. Brabcová, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú Českú republiku: Maďarsko (v zastúpení: Z. Fehér, splnomocnený zástupca), Poľská republika (v zastúpení: E. Borawska-Kędzierska a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Veci C-715/17, C-718/17 a C-719/17 sú spojené na účely rozsudku.

2.

Poľská republika si od 16. marca 2016 tým, že v pravidelných intervaloch a minimálne každé tri mesiace neuviedla primeraný počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na jej územie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, a článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, ako aj v dôsledku toho ďalšie povinnosti premiestnenia, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 4 až 11 každého z týchto dvoch rozhodnutí.

3.

Maďarsko si od 25. decembra 2015 tým, že v pravidelných intervaloch a minimálne každé tri mesiace neuviedlo primeraný počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na jeho územie, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 2 rozhodnutia 2015/1601, ako aj v dôsledku toho ďalšie povinnosti premiestnenia, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 4 až 11 tohto rozhodnutia.

4.

Česká republika si od 13. augusta 2016 tým, že v pravidelných intervaloch a minimálne každé tri mesiace neuviedla primeraný počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na jej územie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 2 rozhodnutia 2015/1523 a článku 5 ods. 2 rozhodnutia 2015/1601, ako aj v dôsledku toho ďalšie povinnosti premiestnenia, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 4 až 11 každého z týchto dvoch rozhodnutí.

5.	Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania vo veciach C-715/17, C-718/17 a C-719/17 a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia vo veci C-715/17.

6.	Maďarsko znáša svoje vlastné trovy konania vo veciach C-715/17, C-718/17 a C-719/17 a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia vo veci C-718/17.

7.	Česká republika znáša svoje vlastné trovy konania vo veciach C-715/17, C-718/17 a C-719/17 a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia vo veci C-719/17.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 19. marca 2020 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Juzgado Contencioso-Administrativo no 8 de Madrid, Juzgado Contencioso-Administrativo no 14 de Madrid – Španielsko) – Domingo Sánchez Ruiz (C-103/18), Berta Fernández Álvarez a i. (C-429/18)/Comunidad de Madrid (Servicio Madrileño de Salud)

(Spojené veci C-103/18 a C-429/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP - Doložka 5 - Pojem „opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“ - Nedodržanie zákonnej lehoty zamestnávateľom stanovenej na definitívne obsadenie pracovného miesta dočasne obsadeného pracovníkom na dobu určitú - Implicitné predĺženie pracovnoprávneho vzťahu z roka na rok - Zamestnanie pracovníka na dobu určitú na to isté pracovné miesto v rámci dvoch po sebe nasledujúcich vymenovaní - Pojem „objektívne dôvody“ odôvodňujúce opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú - Rešpektovanie dôvodov prijímania do zamestnania stanovených vnútroštátnou právnou úpravou - Konkrétne preskúmanie, z ktorého vyplýva, že opakované obnovovanie pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú má za cieľ pokryť trvalé a dlhodobé potreby zamestnávateľa v personálnej oblasti - Opatrenia na zabránenie zneužívaniam vyplývajúcim z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a prípadne na ich sankcionovanie - Výberové konania, ktorých cieľom je definitívne obsadiť pracovné miesta dočasne obsadené pracovníkmi na dobu určitú - Zmena postavenia pracovníkov na dobu určitú na „dočasných zamestnancov na dobu neurčitú“ - Vyplatenie odstupného pracovníkovi, ktoré zodpovedá odstupnému vyplatenému v prípade neoprávneného prepustenia - Uplatniteľnosť rámcovej dohody o práci na dobu určitú bez ohľadu na skutočnosť, že pracovník súhlasil s opakovaným obnovovaním zmlúv na dobu určitú - Doložka 5 bod 1 - Neexistencia povinnosti vnútroštátnych súdov neuplatniť nezlučiteľnú vnútroštátnu právnu úpravu)

(2020/C 222/04)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátne súdy, ktoré podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado Contencioso-Administrativo no 8 de Madrid, Juzgado Contencioso-Administrativo no 14 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Domingo Sánchez Ruiz (C-103/18), Berta Fernández Álvarez a i. (C-429/18)

Žalovaný: Comunidad de Madrid (Servicio Madrileño de Salud)

Výrok rozsudku

1.

Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na situáciu, v ktorej pracovník zamestnaný na základe pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, a to dovtedy, kým sa voľné pracovné miesto, na ktoré bol prijatý do zamestnania, definitívne neobsadí, nepretržite zastával na základe viacerých vymenovaní to isté pracovné miesto a sústavne a nepretržite vykonával tie isté úlohy, pričom dlhodobé zamestnávanie toho pracovníka na tomto voľnom pracovnom mieste je dôsledkom toho, že si zamestnávateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť zorganizovať v stanovenej lehote výberové konanie na účely definitívneho obsadenia tohto voľného pracovného miesta a pracovnoprávny vzťah tohto pracovníka bol z tohto dôvodu z roka na rok implicitne predĺžený.

2.

Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a judikatúre, podľa ktorých sa opakované obnovovanie pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú považuje za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle bodu 1 písm. a) tejto doložky len z jedného dôvodu, a to že toto obnovenie zodpovedá dôvodom na prijatie do zamestnania, ktoré stanovuje táto právna úprava, t. j. dôvodom potreby, naliehavosti alebo na realizáciu programov dočasnej, prechodnej alebo mimoriadnej povahy, ak takáto vnútroštátna právna úprava a judikatúra nezabraňujú dotknutému zamestnávateľovi v skutočnosti takýmto obnovovaním uspokojovať trvalé a dlhodobé potreby v personálnej oblasti.

3.

Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v súlade so všetkými uplatniteľnými právnymi predpismi svojho vnútroštátneho práva posúdil, či organizovanie výberových konaní na účely definitívneho obsadenia pracovných miest, ktoré dočasne zastávajú pracovníci zamestnaní v rámci pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, zmena postavenia týchto zamestnancov na „dočasných zamestnancov na dobu neurčitú“ a vyplatenie odstupného uvedeným pracovníkom, ktoré zodpovedá odstupnému vyplatenému v prípade neoprávneného prepustenia, predstavujú primerané opatrenia na zabránenie zneužívaniu vyplývajúcemu z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú alebo prípadne na jeho sankcionovanie alebo ekvivalentné zákonné opatrenie v zmysle tohto ustanovenia.

4.

Doložka 2, doložka 3 bod 1 a doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade zneužívania opakovaného uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú zamestnávateľom vo verejnom sektore nemôže skutočnosť, že dotknutý pracovník súhlasil so založením a/alebo s obnovovaním týchto jednotlivých pracovnoprávnych vzťahov, z tohto hľadiska zbaviť tohto zamestnávateľa obvinenia z akéhokoľvek zneužívania, takže by sa táto rámcová dohoda neuplatnila na situáciu tohto pracovníka.

5.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o spore medzi pracovníkom a jeho zamestnávateľom vo verejnom sektore neukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nie je v súlade s doložkou 5 bodom 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 161, 7.5.2018.

Ú. v. EÚ C 373, 15.10.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria – Maďarsko) – Gazdasági Versenyhivatal/Budapest Bank Nyrt. a i.

(Vec C-228/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hospodárska súťaž - Kartely - Článok 101 ods. 1 ZFEÚ - Systémy platieb viazaných na kartu - Medzibanková dohoda určujúca výšku výmenných poplatkov - Dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž tak svojím cieľom, ako aj svojím následkom - Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „na základe cieľa“)

(2020/C 222/05)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kúria

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Gazdasági Versenyhivatal

Žalované: Budapest Bank Nyrt., ING Bank NV Magyarországi Fióktelepe, OTP Bank Nyrt., Kereskedelmi és Hitelbank Zrt., Magyar Külkereskedelmi Bank Zrt., ERSTE Bank Hungary Nyrt., Visa Europe Ltd, MasterCard Europe SA

Výrok rozsudku

1.	Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa to isté protisúťažné konanie považovalo za konanie, ktorého cieľom a zároveň následkom je obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle tohto ustanovenia.

2.

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že medzibankovú dohodu, ktorá určuje v rovnakej výške výmenný poplatok, ktorý sa má v prípade uskutočnenia platobnej transakcie kartou uhradiť bankám vydávajúcim takéto karty, ktoré ponúkajú spoločnosti poskytujúce služby platieb viazaných na kartu a ktoré pôsobia na dotknutom vnútroštátnom trhu, nemožno kvalifikovať ako dohodu, ktorej „cieľom“ je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle tohto ustanovenia, s výnimkou toho, že by túto dohodu vzhľadom na jej znenie, ciele a jej kontext bolo možné považovať za dohodu, ktorá má dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže na to, aby mohla byť takto kvalifikovaná, čo musí overiť vnútroštátny súd.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 231, 2.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. marca 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd – Bulharsko) – Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo/BP, AB, PB, „Тrăst B“ ООD, „Agro In 2001“ EOOD, „ACounT Sărvice 2009“ EOOD, „Invest Manidžmănt“ OOD, „Estejd“ OOD, „Bromak“ OOD, „Bromak Finance“ EAD, „Viva Telekom Bulgaria“ EOOD, „Bălgarska Telekomunikacionna Kompanija“ AD, „Chedž Investmănt Bălgarija“ AD, „Kemira“ OOD, „Dunarit“ AD, „Technologičen Centăr-Institut Po Mikroelektronika“ AD, „Еvrobild 2003“ EOOD, „Тechnotel Invest“ AD, „Ken Trejd“ EAD, „Konsult Av“ EOOD, Louvrier Investments Company 33 SA, EFV International Financial Ventures Ltd, Interv Investment SARL, LIC Telecommunications SARL, V Telecom Investment SCA, V2 Investment SARL, Empreno Ventures Ltd

(Vec C-234/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v trestných veciach - Konanie o konfiškácii nezákonne nadobudnutého majetku bez existencie odsúdenia v trestnom konaní - Smernica 2014/42/EÚ - Pôsobnosť - Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV)

(2020/C 222/06)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski gradski săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo

Žalovaní: BP, AB, PB, „Тrăst B“ ООD, „Agro In 2001“ EOOD, „ACounT Sărvice 2009“ EOOD, „Invest Manidžmănt“ OOD, „Estejd“ OOD, „Bromak“ OOD, „Bromak Finance“ EAD, „Viva Telekom Bulgaria“ EOOD, „Bălgarska Telekomunikacionna Kompanija“ AD, „Chedž Investmănt Bălgarija“ AD, „Kemira“ OOD, „Dunarit“ AD, „Technologičen Centăr-Institut Po Mikroelektronika“ AD, „Еvrobild 2003“ EOOD, „Тechnotel Invest“ AD, „Ken Trejd“ EAD, „Konsult Av“ EOOD, Louvrier Investments Company 33 SA, EFV International Financial Ventures Ltd, Interv Investment SARL, LIC Telecommunications SARL, V Telecom Investment SCA, V2 Investment SARL, Empreno Ventures Ltd

za účasti: Korporativna tărgovska banka, v konkurze

Výrok rozsudku

Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že konfiškácia nezákonne nadobudnutého majetku je nariadená vnútroštátnym súdom na záver konania, ktoré nepodlieha konštatovaniu, že bol spáchaný trestný čin, ani a fortiori odsúdeniu údajných páchateľov takéhoto trestného činu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 240, 9.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. marca 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság – Maďarsko) – PG/Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal

(Vec C-406/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná politika v oblasti azylu a doplnkovej ochrany - Spoločné konania o poskytovaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 46 ods. 3 - Posúdenie v plnom rozsahu a ex nunc - Článok 47 Charty základných práv Európskej únie - Právo na účinný prostriedok nápravy - Právomoci a povinnosti súdu prvého stupňa - Neexistencia právomoci zmeniť rozhodnutia orgánov príslušných v oblasti medzinárodnej ochrany - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinnosť rozhodnúť v lehote 60 dní)

(2020/C 222/07)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: PG

Žalovaný: Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal

Výrok rozsudku

1.

Článok 46 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá súdom priznáva len právomoc zrušiť rozhodnutia orgánov príslušných v oblasti medzinárodnej ochrany s vylúčením právomoci ich zmeniť. V prípade vrátenia spisu príslušnému správnemu orgánu je však potrebné, aby sa v krátkom čase prijalo nové rozhodnutie a aby bolo v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku o zrušení. Ak navyše vnútroštátny súd po posúdení všetkých relevantných skutkových a právnych okolností predložených žiadateľom o medzinárodnú ochranu v plnom rozsahu a ex nunc zistí, že podľa kritérií stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany musí byť dotknutému žiadateľovi poskytnutá takáto ochrana z dôvodu, ktorý uviedol na podporu svojej žiadosti, ale správny orgán následne prijal opačné rozhodnutie bez toho, aby v tejto súvislosti preukázal, že sa objavili nové skutočnosti, ktoré opodstatňujú nové posúdenie potreby medzinárodnej ochrany dotknutého žiadateľa, tento súd musí v prípade, že mu vnútroštátne právo neposkytuje žiadny prostriedok, ktorý by mu umožnil vynútiť si rešpektovanie svojho rozsudku, zmeniť toto rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s jeho predchádzajúcim rozsudkom, a nahradiť ho svojím vlastným rozhodnutím, pokiaľ ide o žiadosť o medzinárodnú ochranu, pričom podľa potreby neuplatní vnútroštátne právo, ktoré by mu zakazovalo postupovať týmto spôsobom.

2.

Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa súdu rozhodujúcemu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu stanovuje lehota 60 dní na rozhodnutie, pod podmienkou, že tento súd môže v takejto lehote zabezpečiť účinné uplatňovanie hmotnoprávnych predpisov a procesných záruk, ktoré žiadateľovi priznáva právo Únie. V opačnom prípade je uvedený súd povinný neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu lehotu na rozhodnutie a po uplynutí tejto lehoty vydať svoj rozsudok čo najskôr.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 311, 3.9.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad – Bulharsko) – „GVC Services (Bulgaria)“ EOOD/Direktor na Direkcia „Obžalvane i danačno-osiguritelna praktika“ – Sofia

(Vec C-458/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch - Smernica 2011/96/EÚ - Článok 2 písm. a) body i) a iii) a príloha I časť A písm. ab) a časť B posledná zarážka - Pojmy „spoločnosti zriadené podľa práva Spojeného kráľovstva“ a „corporation tax v Spojenom kráľovstve“ - Spoločnosti zriadené v Gibraltári, ktoré tam podliehajú dani z príjmov právnických osôb)

(2020/C 222/08)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa:„GVC Services (Bulgaria)“ EOOD

Žalovaný: Direktor na Direkcia „Obžalvane i danačno-osiguritelna praktika“ – Sofia

Výrok rozsudku

Článok 2 písm. a) body i) a iii) smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v spojení s prílohou I časťou A písm. ab) a prílohou I časťou B poslednou zarážkou tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pojmy „spoločnosti zriadené podľa práva Spojeného kráľovstva“ a „corporation tax v Spojenom kráľovstve“ uvedené v týchto ustanoveniach sa nevzťahujú na spoločnosti zriadené v Gibraltári, ktoré tam podliehajú dani z príjmov právnických osôb.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 341, 24.9.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Specializat Cluj – Rumunsko) – AU/Reliantco Investments LTD, Reliantco Investments LTD Limassol Sucursala Bucureşti

(Vec C-500/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sloboda usadiť sa - Slobodné poskytovanie služieb - Trhy s finančnými nástrojmi - Smernica 2004/39/ES - Pojmy „drobný klient“ a „spotrebiteľ“ - Podmienky dovolávania sa postavenia spotrebiteľa - Určenie právomoci rozhodnúť o návrhu)

(2020/C 222/09)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Specializat Cluj

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: AU

Žalované: Reliantco Investments LTD, Reliantco Investments LTD Limassol Sucursala Bucureşti

Výrok rozsudku

1.

Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu, ktorá v zmysle zmluvy, akou je finančná diferenčná zmluva uzavretá s finančnou inštitúciou, vykonáva finančné operácie prostredníctvom tejto inštitúcie, možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ uzavretie tejto zmluvy nepatrí do výkonu podnikania alebo povolania tejto osoby, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. V súvislosti s touto kvalifikáciou sú na jednej strane okolnosti, ako je to, že uvedená osoba vykonala vysoký počet transakcií v relatívne krátkej dobe, alebo že investovala do týchto transakcií veľké sumy peňazí, ako také v zásade irelevantné a na druhej strane skutočnosť, že táto osoba je „drobným klientom“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, je ako taká v zásade bezvýznamná.

2.

Nariadenie č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť súd, ktorý má právomoc rozhodnúť o žalobe z titulu mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti, podanej spotrebiteľom, sa na túto žalobu vzťahuje oddiel 4 kapitoly II tohto nariadenia, ak je neoddeliteľne spojená so zmluvou, ktorá bola skutočne uzavretá medzi týmto spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 381, 22.10.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. marca 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság – Maďarsko) – LH/Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal

(Vec C-564/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Azylová politika - Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Žiadosť o medzinárodnú ochranu - Článok 33 ods. 2 - Dôvody neprípustnosti - Vnútroštátne právne predpisy stanovujúce neprípustnosť žiadosti, ak žiadateľ prišiel do dotknutého členského štátu cez krajinu, v ktorej nie je vystavený prenasledovaniu alebo riziku vážneho bezprávia, alebo ak táto krajina poskytuje dostatočnú ochranu - Článok 46 - Právo na účinný prostriedok nápravy - Súdne preskúmanie správnych rozhodnutí týkajúcich sa neprípustnosti žiadostí o medzinárodnú ochranu - Lehota 8 dní na rozhodnutie - Článok 47 Charty základných práv Európskej únie)

(2020/C 222/10)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: LH

Žalovaný: Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal

Výrok rozsudku

1.

Článok 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú z dôvodu, že žiadateľ prišiel na územie dotknutého členského štátu cez štát, v ktorom nie je vystavený prenasledovaniu alebo riziku vážneho bezprávia, alebo v ktorom je zaručený primeraný stupeň ochrany.

2.

Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa súdu rozhodujúcemu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neprípustnej stanovuje lehota ôsmich dní na rozhodnutie, pokiaľ tento súd nemôže v takejto lehote zabezpečiť účinné uplatňovanie hmotnoprávnych predpisov a procesných záruk, ktoré žiadateľovi priznáva právo Únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 436, 3.12.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – Coty Germany GmbH/Amazon Services Europe Sàrl, Amazon FC Graben GmbH, Amazon Europe Core Sàrl, Amazon EU Sàrl

(Vec C-567/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochranná známka Európskej únie - Nariadenie (ES) č. 207/2009 - Článok 9 - Nariadenie (EÚ) 2017/1001 - Článok 9 - Práva z ochrannej známky - Používanie - Skladovanie tovarov na účely ich ponúkania alebo uvádzania na trh - Skladovanie na účely zasielania tovarov, ktoré porušujú práva z ochrannej známky a ktoré sa predávajú cez internetový obchod)

(2020/C 222/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Coty Germany GmbH

Žalované: Amazon Services Europe Sàrl, Amazon FC Graben GmbH, Amazon Europe Core Sàrl, Amazon EU Sàrl

Výrok rozsudku

Článok 9 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] a článok 9 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že osobu, ktorá skladuje pre tretiu osobu tovary porušujúce práva z ochrannej známky bez toho, aby vedela o tomto porušení, treba považovať za osobu, ktorá neskladuje tieto tovary na účely ich ponúkania alebo uvádzania na trh v zmysle týchto ustanovení, pokiaľ táto osoba sama tieto ciele nesleduje.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 427, 26.11.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 19. marca 2020 – ClientEarth/Európska komisia

(Vec C-612/18 P) (1)

(Odvolanie - Prístup k dokumentom inštitúcií - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Článok 4 ods. 1 písm. a) tretia zarážka a článok 4 ods. 6 - Výnimky z práva na prístup - Ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy - Dokumenty vyhotovené právnym servisom Európskej komisie v súvislosti s mechanizmom urovnávania sporov medzi investormi a štátmi, ako aj s verejným systémom investičných súdov v obchodných dohodách Európskej únie - Čiastočné zamietnutie prístupu)

(2020/C 222/12)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: ClientEarth (v zastúpení: O. W. Brouwer a E. M. Raedts, advocaten, a N. Frey, solicitor)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: J. Baquero Cruz, F. Clotuche-Duvieusart a C. Ehrbar, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	ClientEarth znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 93, 11.3.2019.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta domstolen – Švédsko) – Föreningen Svenska Tonsättares Internationella Musikbyrå u.p.a. (Stim), Svenska artisters och musikers intresseorganisation ek. för. (SAMI)/Fleetmanager Sweden AB, Nordisk Biluthyrning AB

(Vec C-753/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Duševné vlastníctvo - Autorské právo a s ním súvisiace práva - Smernica 2001/29/ES - Článok 3 ods. 1 - Smernica 2006/115/ES - Článok 8 ods. 2 - Pojem „verejný prenos“ - Podnik poskytujúci prenájom motorových vozidiel s rádioprijímačom v základnej výbave)

(2020/C 222/13)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Högsta domstolen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Föreningen Svenska Tonsättares Internationella Musikbyrå u.p.a. (Stim), Svenska artisters och musikers intresseorganisation ek. för. (SAMI)

Žalované: Fleetmanager Sweden AB, Nordisk Biluthyrning AB

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a článok 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva sa majú vykladať v tom zmysle, že prenájom motorových vozidiel vybavených rádioprijímačmi nepredstavuje verejný prenos, resp. verejné šírenie v zmysle týchto ustanovení.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 65, 18.2.2019.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Koblenz – Nemecko) – Stadtwerke Neuwied GmbH/RI

(Vec C-765/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2003/55/ES - Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom - Ochrana spotrebiteľov - Článok 3 ods. 3 a príloha A písm. b) - Transparentnosť zmluvných podmienok - Povinnosť včas a priamo informovať spotrebiteľa o zvýšení tarify)

(2020/C 222/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Koblenz

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Stadtwerke Neuwied GmbH

Žalovaný: RI

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES, v spojení s prílohou A písm. b) a c) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ak sú tarifné zmeny, ktoré neboli individuálne oznámené odberateľom, vykonané dodávateľom plynu poslednej inštancie s jediným cieľom preniesť zvýšenie obstarávacích nákladov na zemný plyn bez snahy o dosiahnutie zisku, splnenie požiadaviek transparentnosti a informovania uvedených v týchto ustanoveniach týmto dodávateľom nie je podmienkou platnosti predmetných tarifných zmien, pokiaľ odberatelia môžu kedykoľvek vypovedať zmluvu a majú k dispozícii vhodné opravné prostriedky, aby mohli získať náhradu škody, ktorá im bola prípadne spôsobená v dôsledku absencie individuálneho oznámenia zmien.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 25.3.2019.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil supérieur de la Sécurité sociale – Luxembursko) – Caisse pour l'avenir des enfants/FV, GW

(Vec C-802/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 45 ZFEÚ - Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Článok 1 písm. i) - Voľný pohyb pracovníkov - Rovnosť zaobchádzania - Sociálne výhody - Smernica 2004/38/ES - Článok 2 bod 2 - Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 - Článok 7 ods. 2 - Rodinné prídavky - Pojem „rodinní príslušníci“ - Vylúčenie dieťaťa manželského partnera pracovníka, ktorý nemá bydlisko v danom členskom štáte - Rozdielne zaobchádzanie v porovnaní s dieťaťom manželského partnera pracovníka, ktorý má bydlisko v tomto členskom štáte - Odôvodnenie)

(2020/C 222/15)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil supérieur de la Sécurité sociale

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Caisse pour l'avenir des enfants

Žalovaní: FV, GW

Výrok rozsudku

1.

Článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že rodinné prídavky spojené s výkonom zamestnania cezhraničným pracovníkom v členskom štáte predstavujú sociálnu výhodu v zmysle týchto ustanovení.

2.

Článok 1 písm. i) a článok 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v spojení s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 a článkom 2 bodom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej cezhraniční pracovníci môžu poberať rodinné prídavky spojené s výkonom svojho zamestnania v tomto členskom štáte len na svoje vlastné deti, s vylúčením detí ich manželského partnera, s ktorými nie sú v príbuzenskom vzťahu, ale ktorých výživu zabezpečujú, zatiaľ čo všetky deti s bydliskom v uvedenom členskom štáte majú nárok poberať takúto dávku.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 82, 4.3.2019.

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 19. marca 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso Administrativo no 2 de A Coruña – Španielsko) – Compañía de Tranvías de La Coruña, SA/Ayuntamiento de A Coruña

(Vec C-45/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenie (ES) č. 1370/2007 - Služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave - Článok 8 - Prechodný režim - Článok 8 ods. 3 - Uplynutie platnosti zmlúv o službách vo verejnom záujme - Výpočet maximálnej dĺžky trvania zmlúv stanovenej na 30 rokov - Určenie dátumu, od ktorého začína plynúť maximálna dĺžka trvania 30 rokov)

(2020/C 222/16)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Contencioso Administrativo no 2 de A Coruña

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Compañía de Tranvías de La Coruña, SA

Žalovaný: Ayuntamiento de A Coruña

Výrok rozsudku

Článok 8 ods. 3 druhý pododsek druhá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, sa má vykladať v tom zmysle, že maximálna 30 ročná doba platnosti stanovená v tomto ustanovení pre zmluvy uvedené v článku 8 ods. 3 prvom pododseku písm. b) tohto nariadenia začne plynúť od dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 155, 6.5.2019.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Milano – Taliansko) – Condominio di Milano, via Meda/Eurothermo SpA

(Vec C-329/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 93/13/EHS - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Článok 1 ods. 1 - Článok 2 písm. b) - Pojem „spotrebiteľ“ - Spoluvlastníctvo vlastníkov nehnuteľnosti)

(2020/C 222/17)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Milano

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Condominio di Milano, via Meda

Žalovaná: Eurothermo SpA

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej judikatúre, ktorá vykladá právnu úpravu preberajúcu do vnútroštátneho práva túto smernicu v tom zmysle, že pravidlá na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v tejto právnej úprave sa uplatnia aj na zmluvu uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a takým právnym subjektom, akým je v talianskom práve condominio, hoci takýto subjekt nepatrí do pôsobnosti uvedenej smernice.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 288, 26.8.2019.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovni sud – Chorvátsko) – trestné konanie proti I.N.

(Vec C-897/19 PPU) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Naliehavé prejudiciálne konanie - Dohoda o EHP - Zákaz diskriminácie - Článok 36 - Slobodné poskytovanie služieb - Pôsobnosť - Dohoda medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis - Dohoda o vydávacom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie na jednej strane a Islandom a Nórskom na druhej strane - Vydanie islandského občana do tretieho štátu - Ochrana štátnych príslušníkov členského štátu pred vydaním - Neexistencia rovnocennej ochrany štátnych príslušníkov iného štátu - Islandský štátny príslušník, ktorému bol udelený azyl podľa vnútroštátneho práva pred získaním islandského občianstva - Obmedzenie voľného pohybu - Odôvodnenie založené na zabránení beztrestnosti - Proporcionalita - Overenie záruk stanovených v článku 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie)

(2020/C 222/18)

Jazyk konania: chorvátčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vrhovni sud

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

I.N.

za účasti: Ruska Federacija

Výrok rozsudku

Právo Únie, predovšetkým článok 36 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 a článok 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ bola členskému štátu, do ktorého sa premiestnil štátny príslušník členského štátu Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a s ktorým Európska únia uzatvorila dohodu o vydávaní, doručená žiadosť o vydanie zo strany tretieho štátu podľa Európskeho dohovoru o vydávaní podpísaného v Paríži 13. decembra 1957, a pokiaľ bol tomuto štátnemu príslušníkovi udelený azyl týmto štátom EZVO pred nadobudnutím štátneho občianstva daného štátu práve z dôvodu stíhaní vedených proti nemu v štáte, ktorý požiadal o jeho vydanie, príslušný orgán dožiadaného členského štátu musí overiť, že vydanie neporuší práva stanovené v článku 19 ods. 2 Charty základných práv, pričom udelenie azylu predstavuje osobitne závažnú skutočnosť v rámci tohto overenia. Pred zvážením vykonania žiadosti o vydanie je dožiadaný členský štát v každom prípade povinný informovať daný štát EZVO a prípadne mu odovzdať, pokiaľ o to požiada, tohto štátneho príslušníka, v súlade s ustanoveniami dohody o vydávaní, pokiaľ má daný štát EZVO podľa svojho vnútroštátneho práva právomoc stíhať tohto štátneho príslušníka za skutky spáchané mimo jeho štátneho územia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 45, 10.2.2020.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 23. marca 2020 – Finanzamt Kiel/Norddeutsche Gesellschaft für Diakonie mbH

(Vec C-141/20)

(2020/C 222/19)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Finanzamt Kiel

Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Norddeutsche Gesellschaft für Diakonie mbH

Prejudiciálne otázky

1.	Majú sa článok 4 ods. 4 druhý pododsek v spojení s článkom 21 ods. 1 písm. a) a článkom 21 ods. 3 smernice 77/388/EHS (1) vykladať v tom zmysle, že dovoľujú členskému štátu určiť za zdaniteľnú osobu namiesto skupiny na účely DPH (skupiny subjektov) člena skupiny na účely DPH (ovládajúci subjekt)?

2.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, možno sa v tejto súvislosti odvolávať na článok 4 ods. 4 druhý pododsek v spojení s článkom 21 ods. 1 písm. a) a článkom 21 ods. 3 smernice 77/388/EHS?

3.

Má sa pri skúmaní, ktoré sa má vykonať podľa bodu 46 rozsudku Larentia + Minerva (2), či požiadavka týkajúca sa finančného začlenenia obsiahnutá v § 2 ods. 2 bode 2 prvej vete Umsatzsteuergesetz (zákon o dani z obratu) predstavuje prípustné opatrenie, ktoré je nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľov, ktorými je predchádzať zneužívajúcemu konaniu alebo správaniu a bojovať proti daňovým podvodom a únikom, použiť prísne alebo miernejšie kritérium?

4.

Majú sa článok 4 ods. 1 a článok 4 ods. 4 prvý pododsek smernice 77/388/EHS vykladať v tom zmysle, že dovoľujú členskému štátu, aby všeobecne stanovil, že osoba nie je nezávislá v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 77/388/EHS, ak je finančne, hospodársky a organizačne začlenená do podniku iného subjektu (ovládajúceho subjektu) takým spôsobom, že ovládajúci subjekt môže presadiť svoju vôľu v rámci tejto osoby, a tým zabrániť tomu, aby sa v rámci nej dospelo k odlišným rozhodnutiam?

---

(1)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

(2)  Rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2015 (C-108/14 a C-109/14, EU:C:2015:496).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Rotterdam (Holandsko) 24. marca 2020 – Stichting Rookpreventie Jeugd a i./Staatssecretaris van Volksgezondheid, Welzijn en Sport

(Vec C-160/20)

(2020/C 222/20)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Rotterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Stichting Rookpreventie Jeugd a i.

Žalovaný: Staatssecretaris van Volksgezondheid, Welzijn en Sport

Ďalší účastník konania: Vereniging Nederlandse Sigaretten- en Kerftakfabrikanten (VSK)

Prejudiciálne otázky

1.	Je právna úprava metód merania v článku 4 ods. 1 smernice 2014/40 (1) podľa noriem ISO, ktoré nie sú voľne prístupné, zlučiteľná s článkom 297 ods. 1 ZFEÚ (a nariadenia [EÚ] č. 216/2013 (2)) a zásadou transparentnosti, na ktorej sa tieto ustanovenia zakladajú?

2.

Majú sa normy ISO 4387, 10315, 8454 a 8243, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 1 smernice 2014/40, vykladať v tom zmysle a uplatňovať tak, že v rámci výkladu a uplatňovania článku 4 ods. 1 tejto smernice sa emisie dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého musia merať (a overovať) nielen podľa predpísanej metódy, ale sa môžu, resp. musia merať (a overovať) aj iným spôsobom a s inou intenzitou?

3.

a) Je článok 4 ods. 1 smernice 2014/40 v rozpore s normatívmi tejto smernice a jej článkom 4 ods. 2, ako aj článkom 5 ods. 3 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, pretože tabakový priemysel spolupôsobil pri vytváraní noriem ISO uvedených v článku 4 ods. 1 smernice 2014/40? b) Je článok 4 ods. 1 smernice 2014/40 v rozpore s normatívmi tejto smernice, článkom 114 ods. 3 ZFEÚ, účelom Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, ako aj článkami 24 a 35 Charty, pretože metódou merania stanovenou v tomto článku nie je možné zmerať emisie cigariet s filtrom vznikajúce pri ich použití v súlade s určeným účelom, pretože pri tejto metóde nie sú zohľadnené účinky malých vetracích otvorov vo filtri, ktoré sú však pri ich použití cigariet v súlade s určeným účelom z väčšej časti zakryté perami a prstami fajčiara?

4.

a) Aká alternatívna metóda merania (a metóda overovania) sa môže, resp. musí uplatniť, ak Súdny dvor: — na otázku 1 odpovie záporne? — na otázku 2 odpovie kladne? — na otázku 3a a/alebo otázku 3b odpovie kladne? b) Ak Súdny dvor nemôže odpovedať na otázku 4a: Nastáva situácia v zmysle článku 24 ods. 3 smernice 2014/40, ak by dočasne nemala byť k dispozícii žiadna metóda merania?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 1).

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ L 69, 2013, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā apgabaltiesa (Lotyšsko) 14. apríla 2020 – SIA „SS“/Valsts ieņēmumu dienests

(Vec C-175/20)

(2020/C 222/21)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administratīvā apgabaltiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa a odvolateľka: SIA „SS“

Žalovaná a odporkyňa v odvolacom konaní: Valsts ieņēmumu dienests

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa požiadavky stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (1) vykladať v tom zmysle, že žiadosť o informácie vydaná daňovou správou, o akú ide v prejednávanej veci, ktorou sa žiada o poskytnutie informácií, ktoré obsahujú značné množstvo osobných údajov, musí spĺňať požiadavky stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (najmä v jeho článku 5 ods. 1)?

2.	Majú sa požiadavky stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov vykladať v tom zmysle, že daňová správa sa môže odchýliť od článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia, aj keď právna úprava platná v Lotyšskej republike nepriznáva daňovej správe takú právomoc?

3.

Možno sa pri výklade požiadaviek stanovených vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov domnievať, že existuje legitímny cieľ, ktorý odôvodňuje povinnosť uloženú prostredníctvom žiadosti o informácie, o akú ide v prejednávanej veci, poskytovať všetky vyžiadané údaje v neobmedzenom množstve a na neobmedzenú dobu, pričom nie je stanovený termín, do ktorého sa má uvedená žiadosť o informácie plniť?

4.

Možno sa pri výklade požiadaviek stanovených vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov domnievať, že existuje legitímny cieľ, ktorý odôvodňuje povinnosť uloženú prostredníctvom žiadosti o informácie, o akú ide v prejednávanej veci, poskytovať všetky vyžiadané údaje, aj keď v žiadosti o informácie nie je uvedený (alebo je neúplne uvedený) účel poskytovania týchto informácií?

5.

Možno sa pri výklade požiadaviek stanovených vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov domnievať, že existuje legitímny cieľ, ktorý odôvodňuje povinnosť uloženú prostredníctvom žiadosti o informácie, o akú ide v prejednávanej veci, poskytovať všetky vyžiadané údaje, aj keď v praxi sa to týka úplne všetkých dotknutých osôb, ktoré uverejnili inzeráty v časti portálu nazvanej „Osobné autá“?

6.	Aké kritériá sa majú uplatniť pri overovaní, či daňová správa, ktorá vystupuje ako prevádzkovateľ, náležite zaručuje, aby spracúvanie údajov (a to aj vrátane získavania informácií) bolo v súlade s požiadavkami stanovenými vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov?

7.	Aké kritériá sa majú uplatniť pri overovaní, či žiadosť o informácie, o akú ide v prejednávanej veci, je náležite odôvodnená a má príležitostný charakter?

8.	Aké kritériá sa majú uplatniť pri overovaní, či sa spracúvanie osobných údajov vykonáva v nevyhnutnom rozsahu a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s požiadavkami stanovenými vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov?

9.	Aké kritériá sa majú uplatniť pri overovaní, či daňová správa, ktorá vystupuje ako prevádzkovateľ, zaručuje súlad spracúvania údajov s požiadavkami stanovenými v článku 5 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (proaktívna zodpovednosť)?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud České republiky (Česká republika) 24. apríla 2020 – VYSOČINA WIND a.s./Česká republika – Ministerstvo životního prostředí

(Vec C-181/20)

(2020/C 222/22)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší soud České republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: VYSOČINA WIND a.s.

Žalovaná: Česká republika – Ministerstvo životního prostředí

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ (1) zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) vykladať tak, že bráni členskému štátu uložiť povinnosť financovať náklady na zber, spracovanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ pochádzajúcich z fotovoltických panelov uvedených na trh pred 1. 1. 2013 ich užívateľom, a nie výrobcom?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú predloženú otázku, má na účely posudzovania podmienok zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením práva Únie vplyv skutočnosť, o akú ide v konaní vo veci samej, že členský štát sám upravil spôsob financovania odpadu z fotovoltických panelov ešte pred prijatím smernice, ktorá fotovoltické panely novo zahrnula do rozsahu úpravy Únie a povinnosť financovať náklady uložila výrobcom, a to aj vo vzťahu k tým panelom, ktoré boli uvedené na trh pred uplynutím jej implementačnej lehoty (a samotným prijatím úpravy na úrovni Únie)?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 197, 2012, s. 38.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky (Slovensko) 29. apríla 2020 – HYDINA SK s.r.o. v. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

(Vec C-186/20)

(2020/C 222/23)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľ: HYDINA SK s.r.o.

Žalovaný: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

Prejudiciálne otázky

1.

Ustanovenie bodu 25 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (1) zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty „lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?

2.	Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

3.	Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?

---

(1)  Ú. v. EÚ 2010, L 268, s. 1.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 14. mája 2020 – Bernis a i./SRB

(Vec T-282/18) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Hospodárska a menová únia - Banková únia - Jednotný mechanizmus pre riešenie problémov úverových inštitúcií a niektorých investičných podnikov (SRM) - Článok 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 - Režim riešenia krízy v prípade zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania subjektu - Materská a dcérska spoločnosť - Konštatovanie ECB o zlyhaní či pravdepodobnom zlyhaní - Rozhodnutie SRB o neprijatí opatrení na riešenie krízy - Absencia verejného záujmu - Likvidácia v súlade s vnútroštátnym právom - Akcionári - Absencia priameho dotknutia - Neprípustnosť“)

(2020/C 222/24)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Ernests Bernis (Jurmala, Lotyšsko), Oļegs Fiļs (Jurmala), OF Holding SIA (Riga, Lotyšsko), Cassandra Holding Company SIA (Jurmala) (v zastúpení: O. Behrends, avocat)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) (v zastúpení: J. De Carpentier, M. Meijer Timmerman Thijssen, A. Valavanidou, H. Ehlers a E. Muratori, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomici A. Rivas, avocat, a B. Heenan, solicitor)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska centrálna banka (v zastúpení: G. Marafioti, E. Koupepidou a J. Rodríguez Cárcamo, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutí SRB z 23. februára 2018, ktorými SRB rozhodla o neprijatí opatrení na riešenie krízy vo vzťahu k ABLV Bank AS a jej dcérskej spoločnosti ABLV Bank Luxembourg SA podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1)

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Ernests Bernis, Oļegs Fiļs, OF Holding SIA a Cassandra Holding Company SIA znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB) a Európskou centrálnou bankou (ECB)

---

(1)  Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018

Uznesenie Všeobecného súdu zo 6. mája 2020 – Sabo a i./Parlament a Rada

(Vec T-141/19) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Životné prostredie - Energetika - Smernica (EÚ) 2018/200 - Zahrnutie lesnej biomasy medzi obnoviteľné zdroje energie - Neexistencia osobnej dotknutosti - Neprípustnosť“)

(2020/C 222/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Peter Sabo (Tulčik, Slovensko) a ďalších 9 žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe uznesenia (v zastúpení: R. Smith, A. Dews, C. Day, solicitors, D. Wolfe, QC, P. Lockley a B. Mitchell, barristers)

Žalovaní: Európsky parlament (v zastúpení: I. McDowell, C. Ionescu Dima a A. Tamás, splnomocnení zástupcovia), Rada Európskej únie (v zastúpení: A. Lo Monaco a R. Meyer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82) v rozsahu, v akom zahŕňa lesnú biomasu medzi obnoviteľné zdroje energie

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Konanie o návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré podali Komisia, U. S. Industrial Pellet Association, Stichting Dutch Biomass Certification a Stichting RBCN (Rotterdam Biomass Commodities Network), sa zastavuje.

3.	Pán Peter Sabo a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Európskym parlamentom a Radou Európskej únie.

4.	Komisia, U. S. Industrial Pellet Association, Stichting Dutch Biomass Certification a Stichting RBCN (Rotterdam Biomass Commodities Network) znášajú svoje vlastné trovy konania spojené s návrhmi na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 148, 29.4.2019.

Uznesenie Všeobecného súdu z 13. marca 2020 – Aurora/CPVO – SESVanderhave (M 02205)

(Vec T-278/19) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Odrody rastlín - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Odroda cukrovej repy M 02205 - Rozhodnutie o postúpení veci príslušnému útvaru CPVO na ďalšie konanie - Článok 72 nariadenia (ES) č. 2100/94 - Neexistencia záujmu na konaní - Právomoc zmeniť rozhodnutie - Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu“)

(2020/C 222/26)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aurora Srl (Padov, Taliansko) (v zastúpení: L.-B. Buchman, advokát)

Žalovaný: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (v zastúpení: M. Ekvad, F. Mattina, M. Garcia Monco-Fuente a A. Weitz, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom CPVO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: SESVanderhave NV (Tienen, Belgicko) (v zastúpení: P. de Jong, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu odvolacieho senátu CPVO z 27. februára 2019 (vec A 10/2013-RENV) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Aurora a SESVanderhave

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Aurora Srl, Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) a SESVanderhave NV znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 213, 24.6.2019.

Uznesenie Všeobecného súdu z 13. mája 2020 – Lucaccioni/Komisia

(Vec T-308/19) (1)

(„Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody - Verejná služba - Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou - Prípravný akt - Nepodanie sťažnosti - Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne neprípustná“)

(2020/C 222/27)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Arnaldo Lucaccioni (San Benedetto del Tronto, Taliansko) (v zastúpení: E. Bonanni, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Bohr a L. Vernier, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Návrh podľa článku 270 ZFEÚ jednak na zrušenie aktu Komisie z 11 januára 2019 týkajúceho sa mandátu novej lekárskej komisie v rámci žiadosti o uznanie zhoršenia stavu pri chorobe z povolania, ktorú podal žalobca, a jednak na náhradu ujmy, ktorú údajne utrpel žalobca

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne neprípustná.

2.	Pán Arnaldo Lucaccioni je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 230, 8.7.2019.

Žaloba podaná 6. mája 2020 – HB/EIB

(Vec T-757/19)

(2020/C 222/28)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: HB (v zastúpení: C. Bernard-Glanz, advokát)

Žalovaná: Európska investičná banka (EIB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie z 20. júna 2019, ktorým sa odmieta sťažnosť žalobkyne na psychické obťažovanie;

—	uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 10 000 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy, vrátane úrokov v zákonnej sadzbe odo dňa vyhlásenia rozsudku;

—	uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 50 000 eur ako náhradu za stratu príležitosti vrátane úrokov v zákonnej sadzbe odo dňa vyhlásenia rozsudku až do úplného zaplatenia;

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia práva na to, aby bola vec žalobkyne vyriešená nestranne, spravodlivo a opatrne, a z nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v ktorom i) komisia, ktorá vyšetrovala jej tvrdenia o obťažovaní a šikane a) nevyriešila vec nestranne, spravodlivo a opatrne, a to tým, že prejavila alebo vyvolala dojem zaujatosti voči údajným obťažujúcim a skreslením alebo nezohľadnením skutočností a dôkazov a b) neuviedla dôvody, a ii) prezident EIB tým, že potvrdil správu komisie, spôsobil, že napadnuté rozhodnutie má tie isté vady.

2.

Druhý žalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho posúdenia a porušenia Kódexu správania sa EIB a dôstojnosti na pracovisku v rozsahu, v akom i) konanie údajných obťažujúcich voči žalobkyni malo formu hovorených alebo písomných aktov, bolo nevhodné, trvalo, opakovalo sa a bolo ponižujúce, (ii) komisia tým, že nekvalifikovala sporné činy ako psychologické obťažovanie, jednotlivo i spoločne, sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu a porušila Kódex správania sa a dôstojnosti na pracovisku a (iii) prezident EIB tým, že potvrdil správu komisie, nesprávne rozhodol, že žalobkyňa nebola obťažovaná.

3.

Tretí žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia práva byť vypočutá a z porušenia dôvernosti v rozsahu, v akom i) žalobkyni nebola daná príležitosť predložiť svoje vyjadrenia k a) obsahu vyhlásení údajných obťažujúcich a svedkov, vy konaných pred komisiou alebo b) iným dokumentom, ktoré komisia použila vo svojej správe k odporúčaniu prezidentovi EIB, a ii) komisia prijala svoje závery a odovzdala ich tretím stranám predtým, ako poskytla žalobkyni príležitosť predložiť k nim svoje pripomienky, t.j. predtým, ako údajne dokončila svoju správu, a iii) prezident EIB tým, že potvrdil správu komisie, spôsobil, že napadnuté rozhodnutie má tie isté vady. Na podporu svojej žaloby na náhradu škody žalobkyňa tvrdí, že: — utrpela nemajetkovú ujmu, ktorú nie je možné napraviť zrušením napadnutého rozhodnutia; — tým, že žalovaná protiprávne zamietla jej žiadosť o zmierovacie konanie, ju zbavila možnosti zmieru vo veci a vyhnutia sa konaniu na Všeobecnom súde.

Žaloba podaná 16. apríla 2020 – Helénska republika/Európska komisia

(Vec T-217/20)

(2020/C 222/29)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Helénska republika (v zastúpení: E. Tsaousi, A. Vasilopoulou a E. Krompa)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie (1) v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Európskej únie určité výdavky Helénskej republiky v celkovej hrubej sume 9 657 608,85 eura, t. j. celkovú čistú sumu 9 590 402,53 eura, ktoré boli vykonané a vyhlásené v rámci EPFRV v súvislosti s opatreniami 123A, 125A, 321 a 322 programu rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007-2013 a opatreniami 4.2, 4.3, 7.2 a 7.4 programu rozvoja vidieka na obdobie rokov 2014-2020, na finančné roky 2011 až 2018, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania Helénskej republiky.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe nesprávneho výkladu a uplatňovania článku 34 ods. 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 908/2014 (2) z dôvodu, že finančné opravy sú nezákonné, pretože Komisia prekročila hranice svojej voľnej úvahy a vychádza z nedostatku odôvodnenia.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu na uloženie opravy výdavkov, ktoré vznikli viac ako 24 mesiacov pred oznámením/zaslaním prvých zistení, na porušení článku 52 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (3) a na skutočnosti, že Komisia prekročila svoju právomoc ratione temporis, keď uložila sporné finančné opravy.

3.	Tretí žalobný dôvod, ktorý sa osobitne týka opravy uloženej v súvislosti s opatreniami 125A a 123A, založený na porušení zásad ne bis in idem, právnej istoty, riadnej správy vecí verejných, legitímnej dôvery členských štátov a proporcionality.

4.

Štvrtý žalobný dôvod, ktorý sa osobitne týka opravy opatrenia 125A a ktorý je založený na porušení článku 43 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 65/2011 (4), článku 43 nariadenia (ES) č. 1974/2006 a ustanovení národného programu rozvoja vidieka, ktorý Komisia schválila na obdobie rokov 2007-2013, na nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa právneho základu opravy, ako aj neexistencii právneho základu a odôvodnenia a vecnej chyby v súvislosti s uloženou fixnou finančnou opravou a jej sadzbou (10 %).

5.

Piaty žalobný dôvod týkajúci sa osobitne opravy opatrenia 125A, založený na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s článkom 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 908/2014 a usmerneniami C(2015)3675 z 8. júna 2015, právom byť vypočutý vopred a právom na obhajobu, ako aj zásadami legitímnej dôvery a proporcionality. Tvrdí sa tiež, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a že je založené na vecnej chybe.

6.	Šiesty žalobný dôvod, ktorý sa osobitne týka opravy uloženej v súvislosti s opatreniami 321 a 322, založený na porušení článku 24 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 65/2011 a usmernení C(2015)3675 z 8. júna 2015, na vecnej chybe, nesprávnom odôvodnení a porušení zásady proporcionality.

7.

Siedmy žalobný dôvod týkajúci sa osobitne opravy opatrenia 123A, ktorý je založený na tom, že predmetná oprava bola uložená v rozpore s článkom 24 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 65/2011 a článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 908/2014 v dôsledku vecnej chyby a na základe nedostatku odôvodnenia. Rovnako sa uvádza údajné porušenie práva byť vypočutý a práva na obhajobu Helénskej republiky a zásady proporcionality.

---

(1)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/201 z 12. februára 2020, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2020) 541] (Ú. v. EÚ L 42, 2020, s. 17).

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549).

(4)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (Ú. v. EÚ L 25, 2011, s. 8).

Žaloba podaná 4. mája 2020 – JP/Komisia

(Vec T-247/20)

(2020/C 222/30)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: JP (v zastúpení: S. Rodrigues a A. Champetier, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2020) 1195 final z 24 februára 2020, ktorým sa zamieta opakovaná žiadosť o prístup k dokumentu podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 – GESTDEM 2019/5394 až 5399; a

—	zaviazal žalovanú na zaplatenie symbolickej sumy jedno euro na účely náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel žalobca a zaviazal ju na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001 v súvislosti so súkromím a osobnosťou jednotlivca.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 v súvislosti s rozhodovacím procesom.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1049/2001 v súvislosti s čiastočným prístupom a zásadou proporcionality.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy.

Žaloba podaná 4. mája 2020 – Klymenko/Rada

(Vec T-258/20)

(2020/C 222/31)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Oleksandr Viktorovyč Klymenko (Moskva, Rusko) (v zastúpení: M. Phelippeau, avocate)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu pána Oleksandra Viktorovyča Klymenka za prípustnú,

pokiaľ ide o žalobcu,

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 z 5. marca 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 z 5. marca 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine,

—	uložil Rade Európskej únie povinnosť znášať a nahradiť trovy konania podľa článkov 87 a 91 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutých aktov. Žalobca tvrdí, že Rada si nesplnila povinnosť odôvodnenia napadnutých aktov, pokiaľ ide o dôvodnosť opatrenia, ako aj o rešpektovanie práva na obhajobu a účinnej súdnej ochrany, a s tým súvisiacich vykonaných overení.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na existencii nesprávneho posúdenia prípadu a na zneužití právomoci. Žalobca tvrdí, že Rada vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré jej boli predložené, mohla konštatovať len nedostatočný skutkový základ na účely trestného konania. Žalobca tiež poukazuje na viaceré porušenia svojich základných práv, z ktorých Rada nevyvodila žiadne dôsledky.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základných práv v rozsahu, v akom tieto akty neboli prijaté v súlade s právom na obhajobu, právom na účinnú súdnu ochranu, ako aj právom na rovnosť zbraní.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na absencii právneho základu, keďže článok 29 Zmluvy o Európskej únii nemohol slúžiť ako prípustný právny základ pre reštriktívne opatrenie, ktoré bolo prijaté voči žalobcovi.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na porušení základného práva na rešpektovanie vlastníctva.

Žaloba podaná 6. mája 2020 – Rochem Group/EUIPO – Rochem Marine (ROCHEM)

(Vec T-261/20)

(2020/C 222/32)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rochem Group AG (Zug, Švajčiarsko) (v zastúpení: K. Guridi Sedlak, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Rochem Marine Srl (Janov, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa na Všeobecnom súde

Dotknutá sporná ochranná známka: medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu týkajúci sa obrazovej ochrannej známky ROCHEM – medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu č. 1 151 485

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 2. marca 2020 vo veci R 1547/2019-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO, aby vydal nové rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na vyhlásenie neplatnosti podaný proti medzinárodnému zápisu ochrannej známky č. 1 151 485, a to aj pre triedy 11 a 40,

—	rozhodol, že EUIPO a vedľajší účastník konania, pokiaľ ďalší účastník konania pred odvolacím senátom vstúpi do konania na Všeobecnom súde, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňou.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 64 ods. 2 a 3 v spojení s článkom 198 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 6. mája 2020 – Rochem Group/EUIPO – Rochem Marine (ROCHEM)

(Vec T-262/20)

(2020/C 222/33)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rochem Group AG (Zug, Švajčiarsko) (v zastúpení: K. Guridi Sedlak, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Rochem Marine Srl (Janov, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa na Všeobecnom súde

Dotknutá sporná ochranná známka: medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu týkajúci sa obrazovej ochrannej známky ROCHEM – medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu č. 1 151 545

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 2. marca 2020 vo veci R 1546/2019-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO, aby vydal nové rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na vyhlásenie neplatnosti podaný proti medzinárodnému zápisu ochrannej známky č. 1 151 545, a to aj pre triedy 11 a 40,

—	rozhodol, že EUIPO a vedľajší účastník konania, pokiaľ ďalší účastník konania pred odvolacím senátom vstúpi do konania na Všeobecnom súde, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňou.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 64 ods. 2 a 3 v spojení s článkom 198 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 5. mája 2020 – Arbuzov/Rada

(Vec T-267/20)

(2020/C 222/34)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobca: Sergej Arbuzov (Kyjev, Ukrajina) (v zastúpení: M. Mleziva, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 z 5. marca 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (1), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 z 5. marca 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (2), a to v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu,

—	rozhodol, že Rada Európskej únie bude znášať svoje vlastné trovy konania a nahradí trovy konania vynaložené žalobcom.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu veci verejných — žalobca odôvodňuje svoju žalobu okrem iného tým, že Rada Európskej únie nepostupovala pri prijímaní rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/354 zo 4. marca 2019 (3) s náležitou starostlivosťou, keďže sa pred prijatím napadnutého rozhodnutia nezaoberala tvrdeniami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca a ktoré svedčia v jeho prospech, pričom vychádzala v zásade zo stručného zhrnutia Generálnej prokuratúry Ukrajiny a nepožadovala žiadne doplňujúce informácie o priebehu vyšetrovania na Ukrajine.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení vlastníckeho práva žalobcu — žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že obmedzenia, ktoré sú voči nemu prijaté, sú neprimerané, nadbytočné a sú v rozpore so zárukami medzinárodnoprávnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základných práv žalobcu zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd — žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že tým, že boli voči nemu prijaté reštriktívne opatrenia, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, ako aj ochrany súkromného vlastníctva.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 10.

(2)  Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 1.

(3)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/354 zo 4. marca 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 64, 2019, s. 7).

Žaloba podaná 5. mája 2020 – Pšonka/Rada

(Vec T-268/20)

(2020/C 222/35)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobca: Artem Viktorovyč Pšonka (Kramatorsk, Ukrajina) (v zastúpení: M. Mleziva, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 z 5. marca 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (1), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 z 5. marca 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (2), a to v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu,

—	rozhodol, že Rada Európskej únie bude znášať svoje vlastné trovy konania a nahradí trovy konania vynaložené žalobcom.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu veci verejných — žalobca odôvodňuje svoju žalobu okrem iného tým, že Rada Európskej únie nepostupovala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia s náležitou starostlivosťou, keďže sa pred jeho prijatím nezaoberala tvrdeniami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca a ktoré svedčia v jeho prospech, pričom vychádzala v zásade zo stručného zhrnutia Generálnej prokuratúry Ukrajiny a nepožadovala žiadne doplňujúce informácie o priebehu vyšetrovania na Ukrajine.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení vlastníckeho práva žalobcu — žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že obmedzenia, ktoré sú voči nemu prijaté, sú neprimerané, nadbytočné a sú v rozpore so zárukami medzinárodnoprávnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základných práv žalobcu zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd — žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že tým, že boli voči nemu prijaté reštriktívne opatrenia, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, ako aj ochrany súkromného vlastníctva.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 10.

(2)  Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 1.

Žaloba podaná 5. mája 2020 – Pšonka/Rada

(Vec T-269/20)

(2020/C 222/36)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobca: Viktor Pavlovyč Pšonka (Kyjev, Ukrajina) (v zastúpení: M. Mleziva, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 z 5. marca 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (1), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 z 5. marca 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (2), a to v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu,

—	rozhodol, že Rada Európskej únie bude znášať svoje vlastné trovy konania a nahradí trovy konania vynaložené žalobcom.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu veci verejných — žalobca odôvodňuje svoju žalobu okrem iného tým, že Rada Európskej únie nepostupovala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia s náležitou starostlivosťou, keďže sa pred jeho prijatím nezaoberala tvrdeniami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca a ktoré svedčia v jeho prospech, pričom vychádzala v zásade zo stručného zhrnutia Generálnej prokuratúry Ukrajiny a nepožadovala žiadne doplňujúce informácie o priebehu vyšetrovania na Ukrajine.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení vlastníckeho práva žalobcu — žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že obmedzenia, ktoré sú voči nemu prijaté, sú neprimerané, nadbytočné a sú v rozpore so zárukami medzinárodnoprávnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základných práv žalobcu zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd — žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že tým, že boli voči nemu prijaté reštriktívne opatrenia, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, ako aj ochrany súkromného vlastníctva.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 10.

(2)  Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 1.

Žaloba podaná 11. mája 2020 – Zhejiang Hangtong Machinery Manufacture and Ningbo Hi-Tech Zone Tongcheng Auto Parts/Komisia

(Vec T-278/20)

(2020/C 222/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Zhejiang Hangtong Machinery Manufacture Co. Ltd (Taizhou, Čína), Ningbo Hi-Tech Zone Tongcheng Auto Parts Co. Ltd (Ningbo, Čína) (v zastúpení: K. Adamantopoulos a P. Billiet, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň; a

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa domáhajú zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/353 z 3. marca 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz oceľových cestných kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (1).

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkových okolností a uviedla cyklické odôvodnenie, keď 1) dospela k záveru, že žalobkyne opakovane nesplnili povinnosť materiálnej spolupráce s Komisiou, a preto uplatnila článok 17 ods. 4 základného nariadenia (2); 2) dospela k záveru, že žalobkyne požiadali o individuálne dumpingové rozpätie, ale namiesto toho mali byť vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky podľa článku 17 ods. 1 a 2 základného nariadenia, čím takisto porušila článok 6 základného nariadenia; a 3) uložila žalobkyniam maximálnu zostávajúcu antidumpingovú colnú prirážku, ktorá prináleží nespolupracujúcim stranám, alebo stranám, ktoré sa neprihlásili, čím došlo takisto k porušeniu článkov 2 a 3 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia a zásady legitímneho očakávania, zásady riadnej správy, zásady zákazu diskriminácie a zásady proporcionality.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkových okolností, porušila zásadu riadnej správy veci verejných, neuviedla dostatočné odôvodnenie a uviedla nesprávne a protichodné odôvodnenie, keď 1) uplatnila na žalobkyne koncept „dostupných skutočností“; a 2) nezohľadnila a) bežnú hodnotu žalobkýň a b) vývoznú cenu či alternatívne spôsoby pre stanovenie vývoznej ceny žalobkýň pri výpočte ich dumpingových rozpätí, a to v rozpore s článkom 2 ods. 6a, 8, 10 a 11, článkami 3 a 6, článkom 9 ods. 4 a článkom 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia, a článkami 2, 3, článkom 6 ods. 6 a 8, ako aj prílohou II ods. 3 antidumpingovej dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila právo žalobkýň na obhajobu tým, že 1) odmietla vyčísliť a zverejniť ich bežnú hodnotu v rozpore s článkom 20 ods. 2 a 4 základného nariadenia a článkom 12 ods. 2 antidumpingovej dohody Svetovej obchodnej organizácie; a 2) nezverejnila informácie, ktoré použila pre výpočet dumpingových rozpätí a rozpätí ujmy žalobkýň.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 65, 2020, s. 9.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

Žaloba podaná 12. mája 2020 – CWS Powder Coatings/Komisia

(Vec T-279/20)

(2020/C 222/38)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: CWS Powder Coatings GmbH (Düren, Nemecko) (v zastúpení: R. van der Hout, C. Wagner a V. Lemonnier, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/217 (1) v rozsahu, v akom sa týka klasifikácie a označovania oxidu titaničitého, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza nasledujúce žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod: Komisia porušila článok 53c nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (2) tým, že prijala právny akt pre rôzne predmety úpravy.

2.	Druhý žalobný dôvod: Klasifikácia o oxidu titaničitého vykonaná v napadnutom nariadení porušuje požiadavky klasifikácie podľa článku 53a, článku 37 ods. 5 a článku 3 ods. 1 v spojení s bodom 3.6.2.2 prílohy I nariadenia č. 1272/2008.

3.	Tretí žalobný dôvod: Zmena prílohy II nariadenia č. 1272/2008 týkajúca sa kvapalných zmesí s prvkom oxidu titaničitého sa nemôže zakladať na článku 53 ods. 1 v spojení s článkom 53a tohto nariadenia.

4.	Štvrtý žalobný dôvod: Zmena prílohy II nariadenia č. 1272/2008 týkajúca sa tuhých zmesí s prvkom oxidu titaničitého sa nemôže zakladať na článku 53 ods. 1 v spojení s článkom 53a tohto nariadenia.

5.	Piaty žalobný dôvod: Komisia porušila svoju povinnosť vykonať pred prijatím napadnutého nariadenia hodnotenie vplyvu.

6.	Šiesty žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie porušuje zásadu proporcionality, keďže klasifikácia určitých častíc oxidu titaničitého a zavedenie povinného označovania nie je vhodná na dosiahnutie cieľa (ochrany zdravia) a k dispozícii boli miernejšie prostriedky.

7.	Siedmy žalobný dôvod: Komisia sa pri prijatí napadnutého nariadenia dopustila viacerých závažných nesprávnych posúdení.

8.	Ôsmy žalobný dôvod: Komisia pri prijatí napadnutého nariadenia prekročila právomoci, ktoré jej boli prenesené.

9.

Deviaty žalobný dôvod: V prípade, že Všeobecný súd dospeje k záveru, že Komisia pri prijatí napadnutého nariadenia môže sama určiť požiadavky klasifikácie alebo predmet klasifikácie, alebo že nemala priestor na hodnotenie vplyvu alebo primeraného uplatnenia, článok 37 ods. 5, článok 53 ods. 1 a článok 53a nariadenia č. 272/2008 porušujú článok 290 ods. 1 a 2 ZFEÚ. V takom prípade by bolo totiž v rozpore s článkom 290 ZFEÚ, aby sa pre napadnuté nariadenie bral ako základný právny akt (nariadenie č. 1272/2008).

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/217 zo 4. októbra 2019, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a opravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 44, 2020, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1), naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1243 z 20. júna 2019, ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 198, 2019, s. 241).

Žaloba podaná 13. mája 2020 – Klaus Berthold/EUIPO – Thomann (HB Harley Benton)

(Vec T-284/20)

(2020/C 222/39)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Klaus Berthold Besitzgesellschaft GmbH & Co. KG (Thalhausen, Nemecko) (v zastúpení: E. Strauß, Rechtsanwältin)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Thomann GmbH (Burgebrach, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Sporná ochranná známka: medzinárodný zápis obrazovej ochrannej známky HB Harley Benton, v ktorej je vyznačená Európska únia – medzinárodná prihláška č. 1 380 75 s vyznačením Európskej únie

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 11. marca 2020 vo veci R 1359/2019-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a vyhovel námietke proti medzinárodnému zápisu č. 1 380 752 v Európskej únii pre výrobky patriace do triedy 25,

—	nariadil EUIPO, aby odmietol medzinárodný zápis č. 1 380 752 v Európskej únii pre výrobky patriace do triedy 25,

—	uložil ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom povinnosť nahradiť trovy súvisiace s konaniami pred EUIPO a prípadne uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy súvisiace s týmto súdnym konaním.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 15. mája 2020 – MCM Products/EUIPO – The Nomad Company (NOMAD)

(Vec T-285/20)

(2020/C 222/40)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MCM Products AG (Zürich, Švajčiarsko) (v zastúpení: S. Eichhammer, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: The Nomad Company BV (Zevenaar, Holandsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie NOMAD – ochranná známka Európskej únie č. 1 742 089

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásenie neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 13. marca 2020 vo veci R 854/2019-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 15. mája 2020 – Capella/EUIPO – Cobi.bike (GOBI)

(Vec T-286/20)

(2020/C 222/41)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Capella EOOD (Sofia, Bulharsko) (v zastúpení: R. Klenke, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Cobi.bike GmbH (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Sporná ochranná známka: prihláška ochrannej známky Európskej únie GOBI – prihláška č. 17 168 089

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. februára 2020 vo veci R 1685/2019-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 15. mája 2020 – Eggy Food/EUIPO (EGGY FOOD)

(Vec T-287/20)

(2020/C 222/42)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Eggy Food GmbH & Co. KG (Osnabrück, Nemecko) (v zastúpení: J. Eberhardt a R. Böhm, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie EGGY FOOD – prihláška č. 1 795 2953

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 9. marca 2020 vo veci R 1316/2019-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	nariadil uverejnenie prihlášky ochrannej známky Európskej únie č. 1 795 2953,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 13. mája 2020 – Brillux a Daw /Komisia

(Vec T-288/20)

(2020/C 222/43)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Brillux GmbH & Co. KG (Münster, Nemecko) a Daw SE (Ober-Ramstadt, Nemecko) (v zastúpení: R. van der Hout, C. Wagner a V. Lemonnier, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/217 (1) v rozsahu, v akom sa týka klasifikácie a označovania oxidu titaničitého,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne na podporu svojej žaloby uvádzajú deväť žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate rovnaké alebo podobné ako žalobné dôvody predložené vo veci T-279/20, CWS Powder Coatings/Komisia.

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/217 zo 4. októbra 2019, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a opravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 44, 2020, s. 1).

Žaloba podaná 14. mája 2020 – Ceramica Flaminia/EUIPO – Ceramica Cielo (goclean)

(Vec T-290/20)

(2020/C 222/44)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ceramica Flaminia SpA (Civita Castellana, Taliansko) (v zastúpení: A. Improda a R. Arista, avvocati)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Ceramica Cielo SpA (Fabrica di Roma, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa na Všeobecnom súde.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie goclean – ochranná známka Európskej únie č. 13 270 046.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. marca 2020 vo veci R 991/2018-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil a zmenil napadnuté rozhodnutie,

a v dôsledku toho

—	uznal platnosť ochrannej známky Európskej únie č. 13 270 046 pre všetky alebo pre časť tovarov v triede 11,

—	uložil EUIPO a Ceramica Cielo SpA povinnosť spoločne alebo oddelene nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňou v rámci tohto konania, ako aj v skorších konaniach pred zrušovacím oddelením a odvolacím senátom.

Uvádzané žalobné dôvody

—	Porušenie a nesprávne uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	Výklad rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	neopodstatnená kvalifikácia ochrannej známky ako sloganu,

—	porušenie a nesprávne uplatnenie článku 95 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, pokiaľ ide o jeho článok 59,

—	Porušenie a nesprávne uplatnenie článku 7 ods. 3 a článku 59 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 14. mája 2020 – Janukovyč/Rada

(Vec T-291/20)

(2020/C 222/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Viktor Fedorovyč Janukovyč (Rostov nad Donom, Rusko) (v zastúpení: M. Anderson, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalobca nespĺňal kritériá požadované na to, aby bol v danom čase zaradený na zoznam.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení, keď žalobcu uviedla v napadnutých opatreniach. Rada sa neuistila, že existoval dostatočne silný skutkový základ na zaradenie žalobcu na zoznam, a neoverila, či rozhodnutia ukrajinských orgánov, o ktoré sa opierala, boli prijaté v súlade s právami žalobcu na obhajobu a účinnú súdnu ochranu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Rada neuviedla špecifické a presné dôvody na zaradenie žalobcu na zoznam. Rada tiež neuviedla dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutia ukrajinských orgánov, o ktoré sa opiera, za rozhodnutia, ktoré boli prijaté v súlade s právami žalobcu na obhajobu a účinnú súdnu ochranu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že bolo porušené právo žalobcu na obhajobu a/alebo že žalobcovi nebola poskytnutá účinná súdna ochrana. Rada neuskutočnila so žalobcom konzultácie pred jeho opätovným zaradením na zoznam, nepredložila žalobcovi všetky dokumenty, o ktoré sa opierala, a neposkytla žalobcovi náležitú a primeranú možnosť opraviť chyby alebo predložiť informácie. V žiadnej fáze neboli žalobcovi poskytnuté vážne, spoľahlivé alebo konkrétne dôkazy a odôvodnenia na účely uloženia reštriktívnych opatrení, pričom neexistuje dôkaz o tom, že by Rada pred prijatím svojho rozhodnutia náležitým spôsobom zohľadnila pripomienky žalobcu.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom Rada nemala k dispozícii dostatočný právny základ na odôvodnenie ôsmich meniacich rozhodnutí.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Rada zneužila svoje právomoci.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že práva žalobcu vlastniť majetok podľa článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie boli porušené tým, že reštriktívne opatrenia sú neodôvodneným a neprimeraným obmedzením týchto práv okrem iného z dôvodu, že: i) nič nenasvedčuje tomu, že by akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré žalobca údajne spreneveril, boli prevedené mimo Ukrajinu; a ii) nie je potrebné ani primerané, aby bol zmrazený všetok majetok žalobcu, keďže ukrajinské orgány v súčasnosti vypočítali hodnotu údajných strát, kvôli ktorým sa vedie trestné vyšetrovanie proti žalobcovi.

---

(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 z 5. marca 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 10).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 z 5. marca 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 1).

Žaloba podaná 14. mája 2020 – Janukovyč/Rada

(Vec T-292/20)

(2020/C 222/46)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Oleksandr Viktorovyč Janukovyč (Petrohrad, Rusko) (v zastúpení: M. Anderson, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalobca nespĺňal kritériá požadované na to, aby bol v danom čase zaradený na zoznam.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení, keď žalobcu uviedla v napadnutých opatreniach. Rada sa neuistila, že existoval dostatočne silný skutkový základ na zaradenie žalobcu na zoznam, a neoverila, či rozhodnutia ukrajinských orgánov, o ktoré sa opierala, boli prijaté v súlade s právami žalobcu na obhajobu a účinnú súdnu ochranu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Rada neuviedla špecifické a presné dôvody na zaradenie žalobcu na zoznam. Rada tiež neuviedla dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutia ukrajinských orgánov, o ktoré sa opiera, za rozhodnutia, ktoré boli prijaté v súlade s právami žalobcu na obhajobu a účinnú súdnu ochranu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že bolo porušené právo žalobcu na obhajobu a/alebo že žalobcovi nebola poskytnutá účinná súdna ochrana. Rada neuskutočnila so žalobcom konzultácie pred jeho opätovným zaradením na zoznam, nepredložila žalobcovi všetky dokumenty, o ktoré sa opierala, a neposkytla žalobcovi náležitú a primeranú možnosť opraviť chyby alebo predložiť informácie. V žiadnej fáze neboli žalobcovi poskytnuté vážne, spoľahlivé alebo konkrétne dôkazy a odôvodnenia na účely uloženia reštriktívnych opatrení, pričom neexistuje dôkaz o tom, že by Rada pred prijatím svojho rozhodnutia náležitým spôsobom zohľadnila pripomienky žalobcu.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom Rada nemala k dispozícii dostatočný právny základ na odôvodnenie ôsmich meniacich rozhodnutí.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Rada zneužila svoje právomoci.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že práva žalobcu vlastniť majetok podľa článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie boli porušené tým, že reštriktívne opatrenia sú neodôvodneným a neprimeraným obmedzením týchto práv okrem iného z dôvodu, že: i) nič nenasvedčuje tomu, že by akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré žalobca údajne spreneveril, boli prevedené mimo Ukrajinu; a ii) nie je potrebné ani primerané, aby bol zmrazený všetok majetok žalobcu, keďže ukrajinské orgány v súčasnosti vypočítali hodnotu údajných strát, kvôli ktorým sa vedie trestné vyšetrovanie proti žalobcovi.

---

(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/373 z 5. marca 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 10).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/370 z 5. marca 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 71, 2020, s. 1).

Žaloba podaná 18. mája 2020 – Ruiz-Ruiz/Komisia

(Vec T-293/20)

(2020/C 222/47)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vanesa Ruiz-Ruiz (Alkmaar, Holandsko) (v zastúpení: M. Velardo, avvocato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil:

—	rozhodnutie z 23. mája 2019 o jej vylúčení z výberového konania EPSO/AD/371/19 z dôvodu nedostatku odbornej praxe,

—	rozhodnutie z 20. septembra 2019, ktorým sa zamieta žiadosť o opätovné preskúmanie vylúčenia z výberového konania EPSO/AD/371/19,

—	rozhodnutie zo 7. februára 2020, ktorým sa zamieta sťažnosť podaná podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení oznámenia o výberovom konaní. — V tejto súvislosti sa tvrdí, že napriek dvom vnútorným opravným prostriedkom (žiadosť o preskúmanie výberovou komisiou a administratívna sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku), osobitné kritérium, ktoré by nebolo splnené na úrovni odbornej praxe, je stále nejasné.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti — V tejto súvislosti sa tvrdí, že výberová komisia je povinná zaručiť, aby sa jej hodnotenia všetkých kandidátov uskutočňovali za rovnakých a objektívnych podmienok a aby kritériá posudzovania boli jednotné. Odchylne od oznámenia porota nezabezpečila objektívnosť a nestrannosť posúdenia osobitných podmienok, ku ktorému došlo mimo lex specialis výberového konania.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia a súvisiacej zásady rovnosti účastníkov konania (článok 47 Charty základných práv) — V tejto súvislosti sa tvrdí, že výberová komisia uviedla veľmi stručné dôvody napadnutého rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o preskúmanie. Okrem všeobecných tvrdení a údajov, ktoré stanovili výberové kritériá bez toho, aby sa upresnil ich obsah, sa žalobkyni neposkytlo presné vysvetlenie, ktoré by jej umožnilo pochopiť dôvody, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia voči nej. Z toho možno podľa žalobkyne vyvodiť, že preskúmanie sa v skutočnosti neuskutočnilo, čo je v rozpore s jej právami na obhajobu a samotným oznámením, ktoré toto preskúmanie stanovovalo ako mechanizmus ochrana kandidáta. — Rozhodnutie menovacieho orgánu z 20. septembra 2019 je tiež neodôvodnené v tom, že ďalšie kritériá stanovené výberovou komisiou okrem oznámenia nie sú výslovne vyjadrené, ďalej neobsahuje žiadny odkaz na konkrétnu odbornú prax žalobkyne, a to napriek presnému opisu v prihláške do výberového konania. Menovací orgán sa navyše neopieral o úplný právny a skutkový rámec, pretože zohľadnil iba pôvodné rozhodnutie z 23. mája 2019, pričom vynechal akúkoľvek analýzu a posúdenie týkajúce sa preskúmania.