Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

[Vec M.9797 – AUNDE Group/Toyota Boshoku/TB Kawashima Automotive Textile (India) JV]

(Text s významom pre EHP)

(2020/C 182/01)

Dňa 25. mája 2020 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

—	v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—	v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32020M9797. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

OZNÁMENIE KOMISIE

o uplatňovaní požiadaviek na energetické označovanie elektronických displejov, práčok a práčok so sušičkou pre domácnosť, chladiacich spotrebičov a umývačiek riadu pre domácnosť a požiadaviek na ekodizajn týkajúcich sa poskytovania informácií o externých zdrojoch napájania

(Text s významom pre EHP)

(2020/C 182/02)

Delegované nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2013 (1), (EÚ) 2019/2014 (2), (EÚ) 2019/2016 (3) a (EÚ) 2019/2017 (4) (ďalej len „nariadenia o energetickom označovaní“) prijaté v roku 2019 ukladajú nové povinnosti týkajúce sa označovania elektronických displejov, práčok pre domácnosť, práčok so sušičkou pre domácnosť, chladiacich spotrebičov a umývačiek riadu pre domácnosť. Tieto nariadenia sa budú uplatňovať od 1. marca 2021, ale od 1. novembra 2020 musia dodávatelia na štítkoch výrobkov, ktoré uvádzajú na trh, uvádzať zmenenú stupnicu, a sú aj povinní vkladať parametre nového informačného listu výrobku do databázy výrobkov.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1782 (5) o požiadavkách na ekodizajn externých zdrojov napájania sa uplatňuje od 1. apríla 2020 a stanovujú sa ním nové požiadavky na informácie, ktoré sa majú poskytovať koncovým používateľom, orgánom dohľadu nad trhom a iným zainteresovaným stranám. Medzi tieto požiadavky patrí aj prepracovanie označení, ktoré sú pripevnené na zariadenie uvádzané na trh.

V mnohých členských štátoch boli továrne a laboratóriá v dôsledku pandémie COVID-19 zatvorené alebo mali obmedzený počet pracovníkov a zníženú kapacitu. To môže výrobcom sťažiť, či dokonca znemožniť skúšať svoje výrobky, a získať tak informácie potrebné pre technickú dokumentáciu alebo informačný list výrobku, prípadne štítok. Nedostatok dopytu z dôvodu zatvorenia predajní znamená, že sa výrobky s terajšími štítkami alebo označeniami v prípade externých zdrojov napájania hromadia v skladoch výrobcov. Tieto aspekty môžu výrobcom znemožniť vyrábať a poskytovať štítok so zmenenou stupnicou alebo nové označenia ku všetkým výrobkom uvedeným na trh od 1. novembra 2020 alebo v prípade vonkajších zdrojov napájania od 1. apríla 2020, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch. Očakáva sa, že táto situácia bude mať krátkodobú povahu a v prípade energetických štítkov by sa mala z veľkej časti vyriešiť do 1. marca 2021 (keď sa začnú uplatňovať zostávajúce povinnosti vyplývajúce z príslušných nariadení) alebo v prípade externých zdrojov napájania do 1. októbra 2020.

Viaceré členské štáty informovali Komisiu, že sú si vedomé ťažkostí, ktorým priemysel čelí a chápu problémy, ktorým bude priemysel čeliť pri plnení svojich povinností. Na Komisiu sa s ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú, obrátili aj rôzne priemyselné združenia.

Súlad s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ako sú nariadenia o ekodizajne a energetickom označovaní, sa monitoruje a presadzuje prostredníctvom dohľadu nad trhom, ktorý vykonávajú orgány dohľadu nad trhom jednotlivých členských štátov v súlade s článkom 7 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (6) o rámci pre energetické označovanie a s článkom 11 a článkami 14 až 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (7) o dohľade nad trhom a súlade výrobkov.

Vzhľadom na problémy, ktoré pravdepodobne nastanú pri plnení povinností týkajúcich sa energetického označovania a ekodizajnu, pokiaľ ide o poskytovanie informácií týkajúcich sa externých zdrojov napájania, Komisia uvádza niekoľko úvah, ktoré by sa mali v súvislosti s presadzovaním týchto povinností zohľadniť.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že povinnosť orgánov dohľadu nad trhom členských štátov monitorovať dodržiavanie predpisov sa uplatňuje priebežne a nie je spojené so žiadnym konkrétnym dátumom po tom, ako sa dané povinnosti začnú uplatňovať 1. apríla 2020 (v prípade ustanovení o ekodizajne) a 1. novembra 2020 (v prípade povinností týkajúcich sa energetického označovania).

Po druhé, pokiaľ ide o zabezpečenie účinného dohľadu nad trhom, Komisia pripomína požiadavku stanovenú v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020, podľa ktorej musia orgány dohľadu nad trhom vykonávať svoje právomoci efektívne a účinne v súlade so zásadou proporcionality.

Po tretie, všetky terajšie štítky v obchodoch sa budú musieť v súlade s článkom 11 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2017/1369 v každom prípade vymeniť za štítky so zmenenou stupnicou od 1. do 15. marca 2021.

Komisia pripomína, že Komisia ani žiadny jednotlivý členský štát nemá právomoc vyňať z uplatňovania akékoľvek záväzné lehoty alebo iné povinnosti stanovené v právnych predpisoch Únie, pokiaľ by sa tieto lehoty alebo povinnosti nezmenili prostredníctvom vhodných postupov.

Pri presadzovaní práva Únie sú však členské štáty povinné náležite zohľadniť zásadu proporcionality. V tejto súvislosti sú členské štáty vyzvané, aby pri uplatňovaní práva EÚ a presadzovaní povinností stanovených v príslušných nariadeniach zohľadnili všetky tieto podmienky:

—	výnimočné a nepredvídané okolnosti spôsobené krízou súvisiacou s ochorením COVID-19, ktoré preukázali výrobcovia a ktoré im bránia v plnení povinností podľa nariadení o energetickom označovaní,

—	relatívne časovo obmedzená povaha tohto problému, a to vzhľadom na pomerne krátke obdobie, počas ktorého by výrobcovia boli schopní naďalej uvádzať výrobky na trh len so súčasnými štítkami,

—	potrebu, aby výrobcovia mohli naďalej uvádzať svoje výrobky na trh, najmä tie, ktoré majú uskladnené vo svojich skladoch.

Ak vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom – v súlade s týmito podmienkami – nebudú presadzovať povinnosť dodávať výrobok so štítkom so zmenenou stupnicou v čase jeho uvedenia na trh a povinnosť od 1. novembra 2020 vkladať parametre informačného listu výrobku do databázy výrobkov, Komisia nezačne postup v prípade porušenia povinnosti, pokiaľ toto nepresadzovanie neprekračuje rámec toho, čo je potrebné, bude časovo obmedzené od 1. novembra 2020 do 1. marca 2021 a dodávatelia dodajú chýbajúce štítky predávajúcim do 1. marca 2021.

Podobný prístup by sa mal uplatňovať pri presadzovaní požiadaviek na ekodizajn týkajúcich sa poskytovania informácií o externých zdrojoch napájania podľa nariadenia (EÚ) 2019/1782 do 1. októbra 2020.

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2013 z 11. marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o energetické označovanie elektronických displejov, a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1062/2010 (Ú. v. EÚ L 315, 5.12.2019, s. 1).

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2014 z 11. marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o energetické označovanie práčok a práčok so sušičkou pre domácnosť, a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1061/2010 a smernica Komisie 96/60/ES (Ú. v. EÚ L 315, 5.12.2019, s. 29).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2016 z 11. marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o energetické označovanie chladiacich spotrebičov, a ktorým sa ruší delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1060/2010 (Ú. v. EÚ L 315, 5.12.2019, s. 102).

(4)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2017 z 11. marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o energetické označovanie umývačiek riadu pre domácnosť, a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1059/2010 (Ú. v. EÚ L 315, 5.12.2019, s. 134).

(5)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1782 z 1. októbra 2019, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn externých zdrojov napájania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 278/2009 (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019, s. 95).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

Výmenný kurz eura (1)

29. mája 2020

(2020/C 182/03)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1136
JPY	Japonský jen	119,29
DKK	Dánska koruna	7,4542
GBP	Britská libra	0,90088
SEK	Švédska koruna	10,4870
CHF	Švajčiarsky frank	1,0720
ISK	Islandská koruna	150,80
NOK	Nórska koruna	10,7880
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	26,921
HUF	Maďarský forint	348,73
PLN	Poľský zlotý	4,4495
RON	Rumunský lei	4,8493
TRY	Turecká líra	7,6101
AUD	Austrálsky dolár	1,6681
CAD	Kanadský dolár	1,5280
HKD	Hongkongský dolár	8,6347
NZD	Novozélandský dolár	1,7863
SGD	Singapurský dolár	1,5712
KRW	Juhokórejský won	1 376,21
ZAR	Juhoafrický rand	19,4239
CNY	Čínsky juan	7,9456
HRK	Chorvátska kuna	7,5870
IDR	Indonézska rupia	16 269,70
MYR	Malajzijský ringgit	4,8414
PHP	Filipínske peso	56,231
RUB	Ruský rubeľ	78,4416
THB	Thajský baht	35,424
BRL	Brazílsky real	5,9654
MXN	Mexické peso	24,5700
INR	Indická rupia	84,1025

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Výmenný kurz eura (1)

1. júna 2020

(2020/C 182/04)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1116
JPY	Japonský jen	119,75
DKK	Dánska koruna	7,4549
GBP	Britská libra	0,89673
SEK	Švédska koruna	10,4635
CHF	Švajčiarsky frank	1,0686
ISK	Islandská koruna	151,00
NOK	Nórska koruna	10,7890
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	26,859
HUF	Maďarský forint	345,45
PLN	Poľský zlotý	4,4278
RON	Rumunský lei	4,8437
TRY	Turecká líra	7,5743
AUD	Austrálsky dolár	1,6488
CAD	Kanadský dolár	1,5228
HKD	Hongkongský dolár	8,6165
NZD	Novozélandský dolár	1,7824
SGD	Singapurský dolár	1,5669
KRW	Juhokórejský won	1 364,44
ZAR	Juhoafrický rand	19,3993
CNY	Čínsky juan	7,9327
HRK	Chorvátska kuna	7,5895
IDR	Indonézska rupia	16 240,48
MYR	Malajzijský ringgit	4,8004
PHP	Filipínske peso	55,947
RUB	Ruský rubeľ	77,4378
THB	Thajský baht	35,204
BRL	Brazílsky real	5,9276
MXN	Mexické peso	24,4520
INR	Indická rupia	83,9380

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Stanovisko Poradného výboru pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie prijaté na zasadnutí 10. februára 2020 k návrhu rozhodnutia vo veci AT.40528 – Meliá (Holiday Pricing)

Spravodajca: Francúzsko

(2020/C 182/05)

Záverečná správa úradníka pre vypočutie (1)

Vec AT.40528 – Meliá (Holiday Pricing)

(2020/C 182/06)

---

(1)  V súlade s článkami 16 a 17 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2011, s. 29) (ďalej len „rozhodnutie 2011/695/EÚ“).

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 18).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1) [ďalej len „nariadenie (ES) č. 1/2003“].

Zhrnutie rozhodnutia Komisie

z 21. februára 2020

týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP

Vec AT.40528 – Meliá (Holiday Pricing)

[oznámené pod číslom C(2020) 893]

(Iba anglické znenie je autentické)

(2020/C 182/07)

Komisia 21. februára 2020 prijala rozhodnutie týkajúce sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP. V súlade s ustanoveniami článku 30 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1) Komisia týmto uverejňuje mená dotknutých strán a hlavný obsah rozhodnutia vrátane všetkých uložených pokút, pričom zohľadňuje oprávnený záujem podnikov chrániť svoje obchodné tajomstvá.

1.   ÚVOD

1.

Rozhodnutie je určené spoločnosti Meliá Hotels International, S.A (ďalej len „Meliá“) za porušenie článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“).

2.

V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015 sa spoločnosť Meliá podieľala na jedinom a pokračujúcom porušení týkajúcom sa vertikálnych zmlúv, ktoré uzavrela s cestovnými kanceláriami a ktoré obmedzovali aktívny a pasívny predaj hotelového ubytovania.

2.   POSTUP

3.

Rozhodnutím z 2. februára 2017 Komisia začala konanie podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 proti spoločnosti Meliá.

4.

Spoločnosť Meliá predložila 5. augusta 2019 formálnu ponuku spolupráce s cieľom prijať rozhodnutie podľa článkov 7 a 23 nariadenia (ES) č. 1/2003.

5.

Komisia prijala oznámenie námietok adresované spoločnosti Meliá 4. novembra 2019. Meliá zaslala svoju odpoveď na oznámenie námietok 20. novembra 2019.

6.

Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie vydal 10. februára 2020 súhlasné stanovisko.

3.   SKUTKOVÉ OKOLNOSTI

7.

Obchodné vzťahy spoločnosti Meliá s cestovnými kanceláriami v súvislosti s distribúciou hotelového ubytovania v jej rekreačných strediskách sú založené na písomných zmluvách. Niektoré z týchto zmlúv vychádzajú zo štandardných zmluvných podmienok spoločnosti Meliá.

8.

Jedno z ustanovení týchto štandardných zmluvných podmienok (ďalej len „doložka“) znie takto: „TRH UPLATNENIA: zmluva je platná len a výlučne pre trhy, ktoré sú podrobne uvedené v poznámke 16. Hotel bude môcť požiadať agentúru/cestovnú kanceláriu, aby overila trh, z ktorého rezervácia pochádza, ak existujú akékoľvek odôvodnené pochybnosti; v každom prípade ak by sa pri príchode klientov do hotela overilo, že krajina ich pobytu je odlišná od tej, na ktorú bola uzavretá zmluva, bol by hotel oprávnený rezerváciu zamietnuť“.

9.

V jednotlivých zmluvách s cestovnými kanceláriami bola poznámka 16 buď nevyplnená, alebo v nej bola uvedená krajina alebo krajiny, pre ktoré bola zmluva platná.

10.

Podľa informácií predložených spoločnosťou Meliá v celkovo 2 212 zmluvách spoločnosti Meliá s cestovnými kanceláriami, ktoré boli v platnosti v roku 2014 a obsahovali danú doložku, bola v poznámke 16 uvedená aspoň jedna krajina EHP. V roku 2015 to bolo 2 004 zmlúv. Zmluvy obsahujúce danú doložku a uvádzajúce v poznámke 16 aspoň jednu krajinu EHP, ktoré boli v platnosti v rokoch 2014 a 2015, sa spoločne označujú ako „príslušné zmluvy“.

4.   PRÁVNE POSÚDENIE

11.

Príslušné zmluvy predstavujú dohody v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP.

12.

V príslušných zmluvách spoločnosť Meliá a cestovné kancelárie uvádzali územia, pre ktoré platili jednotlivé zmluvy, čím sa odlišne správali k európskym spotrebiteľom na základe ich krajiny pobytu.

13.

Obsahom a cieľom doložky štandardných zmluvných podmienok spoločnosti Meliá v spojení s poznámkou 16 príslušných zmlúv bolo obmedziť schopnosť cestovných kancelárií predávať hotelové ubytovanie spoločnosti Meliá spotrebiteľom s bydliskom mimo krajiny alebo krajín uvedených v poznámke 16 a/alebo reagovať na nevyžiadané žiadosti od týchto spotrebiteľov.

14.

Tieto dohody teda obmedzovali možnosť cestovných kancelárií voľne predávať hotelové ubytovanie vo všetkých krajinách EHP, a teda mohli viesť k rozdeleniu vnútorného trhu podľa vnútroštátnych hraníc. Toto správanie predstavuje vo svojej podstate obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy.

15.

V rozhodnutí sa takisto konštatuje, že správanie spoločnosti Meliá nespĺňa podmienky na udelenie výnimky podľa nariadenia (EÚ) č. 330/2010 ani podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy.

5.   TRVANIE

16.

Príslušné zmluvy boli v platnosti v rokoch 2014 a 2015. Porušenie trvalo od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015.

6.   OPRAVNÉ PROSTRIEDKY A POKUTY

17.

Spoločnosť Meliá potvrdila, že boli prijaté potrebné opatrenia na ukončenie porušovania. Je však potrebné, aby Komisia formálne požiadala spoločnosť Meliá, aby toto porušenie účinne ukončila, ak tak ešte neurobila, a aby sa zdržala akýchkoľvek dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré by mohli mať rovnaký alebo podobný cieľ alebo účinok. V rozhodnutí sa takisto konštatuje, že k porušeniu došlo úmyselne, a ak nie, tak aspoň z nedbanlivosti, a že treba uložiť pokutu.

Základná suma pokuty

18.

Pri stanovovaní pokút Komisia v zásade zohľadňuje hodnotu predaja počas posledného úplného účtovného obdobia, počas ktorého sa spoločnosť podieľala na porušení. V tejto veci Komisia zohľadňuje príjmy vzniknuté spoločnosti Meliá v roku 2015 za hotelové ubytovacie služby, ktoré sa predávali v súlade so štandardnými zmluvnými podmienkami spoločnosti Meliá, kde v zmluve medzi spoločnosťou Meliá a cestovnou kanceláriou bola v poznámke 16 uvedená aspoň jedna krajina EHP.

Priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti

19.

V tejto veci neexistujú žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.

Osobitné zvýšenie na odradzujúce účely

20.

V tejto veci netreba uplatniť žiadne takéto zvýšenie.

Uplatnenie hornej hranice 10 % z obratu

21.

Vypočítaná pokuta neprekračuje 10 % celkového obratu spoločnosti Meliá.

Zníženie pokuty vzhľadom na spoluprácu

22.

S cieľom zohľadniť spoluprácu spoločnosti Meliá s Komisiou nad rámec jej právnej povinnosti sa základná suma pokuty zníži o 30 % podľa bodu 37 usmernení o pokutách.

Konečná suma pokuty

23.

Spoločnosti Meliá sa podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 ukladá konečná suma pokuty vo výške 6 678 000 EUR.

---

(1)  Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1..

Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k mandátu na rokovanie o uzavretí medzinárodnej dohody o výmene osobných údajov medzi Europolom a orgánmi presadzovania práva Nového Zélandu

(Úplné znenie tohto stanoviska je k dispozícii v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku na webovom sídle európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov www.edps.europa.eu)

(2020/C 182/08)

Európska komisia prijala 30. októbra 2019 odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Novým Zélandom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a orgánmi Nového Zélandu príslušnými pre boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Cieľom plánovanej dohody je poskytnúť právny základ pre prenos osobných údajov medzi Europolom a príslušnými orgánmi Nového Zélandu s cieľom podporovať a posilňovať ich činnosť a vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a terorizmu a boji proti nim, a zároveň poskytnúť primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia, osobných údajov a iných základných práv a slobôd fyzických osôb.

Prenosy osobných údajov zhromaždených v rámci vyšetrovaní trestných činov a ich ďalšie spracovanie Europolom na účely získavania spravodajských informácií o trestnej činnosti môžu mať významný vplyv na životy dotknutých osôb. Z tohto dôvodu sa musí v medzinárodnej dohode zabezpečiť, aby sa obmedzenia práv na súkromie a ochranu osobných údajov v súvislosti s bojom proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu uplatňovali len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) konštatuje, že Nový Zéland má zavedené vnútroštátne právne predpisy o ochrane osobných údajov a nezávislý orgán na ochranu osobných údajov, ktorý je príslušný vykonávať dohľad aj nad orgánmi presadzovania práva. Okrem toho oceňuje skutočnosť, že Komisia začlenila do navrhovaného mandátu na rokovanie s Novým Zélandom viaceré konkrétne odporúčania, ktoré už EDPS uviedol vo svojom stanovisku č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzavretí medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami.

Cieľom odporúčaní uvedených v tomto stanovisku je preto objasniť a v prípade potreby ďalej rozvinúť záruky a kontroly v súvislosti s ochranou osobných údajov pri zohľadnení osobitného kontextu Nového Zélandu. EDPS preto odporúča:

—	rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania podľa článku 218 ZFEÚ by malo obsahovať odkaz nielen na procesnoprávny základ, ale aj na príslušný hmotnoprávny základ vrátane článku 16 ZFEÚ,

—	v súlade so zásadou obmedzenia účelu by sa v plánovanej dohode mal výslovne stanoviť zoznam trestných činov, v súvislosti s ktorými by sa mohli vymieňať osobné údaje,

—	vzhľadom na praktické uplatňovanie zásady minimalizácie uchovávania by sa v budúcej dohode malo konkrétne stanoviť pravidelné preskúmanie potreby uchovávania prenášaných osobných údajov,

—	vzhľadom na význam práva na informácie na účely uplatňovania ďalších práv na ochranu údajov by dohoda mala obsahovať jasné a podrobné pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré by sa mali poskytnúť dotknutým osobám.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov takisto očakáva, že v neskorších fázach finalizácie návrhu dohody budú s ním vedené konzultácie v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Počas rokovaní je naďalej k dispozícii na ďalšie poradenstvo.

1.   Úvod a súvislosti

1.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (1) (ďalej len „nariadenie o Europole“) sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa prenosu údajov Europolom mimo EÚ. V jeho článku 25 ods. 1 je uvedený zoznam niekoľkých právnych základov, podľa ktorých by Europol mohol zákonne prenášať údaje orgánom tretích krajín. Jednou možnosťou by bolo rozhodnutie Komisie o primeranosti v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680, v ktorom dospeje k záveru, že tretia krajina, do ktorej Europol prenáša údaje, zaisťuje primeranú úroveň ochrany. Keďže v súčasnosti neexistuje žiadne takéto rozhodnutie o primeranosti, ďalšou alternatívou pre Europol, pokiaľ ide o pravidelný prenos údajov do tretej krajiny, by bolo uzavretie záväznej medzinárodnej dohody medzi EÚ a prijímajúcou treťou krajinou poskytujúcou primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a ďalšie základné práva a slobody fyzických osôb.

2.

V súčasnosti neexistuje právny základ pre pravidelnú a štruktúrovanú výmenu osobných údajov medzi Europolom a orgánmi presadzovania práva Nového Zélandu. Europol a polícia Nového Zélandu podpísali v apríli 2019 pracovnú dohodu. V tejto dohode sa stanovuje rámec pre štruktúrovanú spoluprácu na strategickej úrovni čo zahŕňa aj bezpečnú linku umožňujúcu priamu zabezpečenú komunikáciu. Nový Zéland zároveň vyslal do Europolu svojho styčného dôstojníka Neposkytuje však právny základ pre výmenu osobných údajov.

3.

Komisia považuje za potrebné zaradiť Nový Zéland medzi prioritné krajiny, s ktorými by sa mali v krátkodobom horizonte začať rokovania vzhľadom na politickú stratégiu stanovenú v Európskom programe v oblasti bezpečnosti (2), ako aj na závery Rady o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti boja proti terorizmu (3), globálnu stratégiu (4) a operačné potreby orgánov presadzovania práva v celej EÚ. Zdôrazňuje, že možné prínosy užšej spolupráce sa ukázali okrem iného aj v reakcii na útok v meste Christchurch v marci 2019. Nový Zéland formálne požiadal o túto iniciatívu 23. augusta 2019.

4.

Európska komisia prijala 30. októbra 2019 odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Novým Zélandom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a orgánmi Nového Zélandu príslušnými pre boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (5) (ďalej len „odporúčanie“). V prílohe k odporúčaniu (ďalej len „príloha“) sa stanovujú smernice Rady na rokovania pre Komisiu, t. j. ciele, na dosiahnutie ktorých by sa Komisia v mene EÚ mala v priebehu rokovaní zamerať.

5.

Cieľom plánovanej dohody je poskytnúť právny základ pre prenos osobných údajov medzi Europolom a príslušnými orgánmi Nového Zélandu s cieľom podporovať a posilňovať činnosť príslušných orgánov tejto krajiny a členských štátov, ako aj ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a terorizmu a boji proti nim, a zároveň poskytnúť primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia, osobných údajov a základných práv a slobôd fyzických osôb (6).

6.

Podľa článku 42 ods. 1 nariadenia 2018/1725 musí Komisia v nadväznosti na prijatie návrhu odporúčania Rade podľa článku 218 ZFEÚ viesť konzultácie s EDPS, ak má dosah na ochranu práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov.

7.

Okrem toho sa v odôvodnení 35 nariadenia o Europole stanovuje, že „v relevantných prípadoch by Komisia mala mať možnosť pred rokovaniami o medzinárodnej dohode a počas nich v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov s cieľom umožniť výmenu údajov medzi Europolom a orgánmi tejto tretej krajiny.“

8.

EDPS víta skutočnosť, že s ním o odporúčaní Európskej komisie boli vedené konzultácie a očakáva, že v preambule rozhodnutia Rady bude zahrnutý odkaz na toto stanovisko. Týmto stanoviskom nie sú dotknuté žiadne ďalšie pripomienky, ktoré by EDPS mohol v neskoršej fáze predložiť na základe ďalších dostupných informácií.

4.   Závery

27.

Prenosy osobných údajov zhromaždených v rámci vyšetrovaní trestných činov a ich ďalšie spracovanie Europolom na účely získavania spravodajských informácií o trestnej činnosti môžu mať významný vplyv na životy dotknutých osôb, pretože môžu byť využité v prípadoch trestného stíhania v prijímajúcej krajine podľa jej vnútroštátneho práva. V medzinárodnej dohode sa preto musí zabezpečiť, aby sa obmedzenia práv na súkromie a ochranu osobných údajov v súvislosti s bojom proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu uplatňovali len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné.

28.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta cieľ mandátu na rokovanie, ktorým je zabezpečiť dodržiavanie základných práv a dodržiavať zásady uznané chartou, najmä právo na súkromný a rodinný život uznané v článku 7 charty, právo na ochranu osobných údajov uvedené v článku 8 charty a právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa článku 47 charty. Okrem toho EDPS oceňuje skutočnosť, že Komisia začlenila do navrhovaného mandátu na rokovanie s Novým Zélandom viaceré konkrétne odporúčania, ktoré už EDPS uviedol vo svojom stanovisku č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzavretí medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami.

29.

Odporúčania EDPS v tomto stanovisku sú zamerané na objasnenie a v prípade potreby ďalšie rozvinutie záruk a kontrol v budúcej dohode, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov v špecifickom kontexte Nového Zélandu. Nie sú nimi dotknuté žiadne ďalšie odporúčania, ktoré by EDPS mohol vydať na základe ďalších dostupných informácií počas rokovaní.

30.

Na tento účel EDPS opakovane uvádza pozíciu zo svojich predchádzajúcich stanovísk (7), že rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania podľa článku 218 ZFEÚ, by malo obsahovať odkaz nielen na procesnoprávny základ, ale aj na príslušný hmotnoprávny základ, ktorý by mal zahŕňať článok 16 ZFEÚ. Ďalej by sa v súlade so zásadou obmedzenia účelu v plánovanej dohode mal výslovne stanoviť zoznam trestných činov, v súvislosti s ktorými by sa mohli vymieňať osobné údaje. Na zabezpečenie praktického uplatňovania zásady minimalizácie uchovávania by sa v budúcej dohode okrem toho malo konkrétne stanoviť pravidelné preskúmanie potreby uchovávania prenášaných osobných údajov. Napokon, vzhľadom na osobitný význam práva na informácie na účely uplatňovania ďalších práv na ochranu údajov EDPS zdôrazňuje, potrebu jasných a podrobných pravidiel týkajúcich sa informácií, ktoré by sa mali poskytnúť dotknutým osobám.

31.

EDPS zostáva aj naďalej k dispozícii Komisii, Rade a Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o poskytovanie poradenstva v ďalších fázach tohto procesu. Pripomienky uvedené v tomto stanovisku nemajú vplyv na žiadne ďalšie pripomienky, ktoré by EDPS mohol predložiť v prípade ďalších otázok, ktoré sa budú riešiť po získaní ďalších informácií. V tomto zmysle EDPS očakáva, že pred finalizáciou návrhu dohody budú s ním vedené konzultácie o jeho ustanoveniach.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.

(2)  COM(2015) 185 final.

(3)  Dokument Rady 10384/17, 19. jún 2017.

(4)  Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie http://europa.eu/globalstrategy/en

(5)  COM(2019) 551 final.

(6)  Pozri smernicu 1 v prílohe.

(7)  Pozri stanovisko EDPS č. 6/2019 k mandátu na rokovanie o dohode medzi EÚ a Japonskom o prenose a využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich, stanovisko EDPS č. 2/2019 o mandáte na rokovanie o dohode medzi EÚ a USA o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom a stanovisko EDPS č. 3/2019 týkajúce sa účasti na rokovaniach o druhom dodatkovom protokole k Budapeštianskemu dohovoru o počítačovej kriminalite, dostupné na adrese https://edps.europa.eu/data-protection/our-work/our-work-by-type/opinions_en