—

so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 24. novembra 2017 v Bruseli, a na svoje predchádzajúce vyhlásenia,

—

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ z júna 2016 s názvom „Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa“ a správy o jej vykonávaní z roku 1 (2016) a z roku 2 (2017),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 9. júna 2017 s názvom „Východné partnerstvo – 20 cieľov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky“,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky,

—

so zreteľom na správu Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie z 18. mája 2017 o preskúmaní vykonávania Európskej susedskej politiky,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. apríla 2012 o posilnení občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva vrátane otázky spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou a otázky reforiem zameraných na posilnenie postavenia občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej,

—

so zreteľom na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Arménskom;

A.

keďže účinný parlamentný dohľad, ktorý je v súlade so zásadami právneho štátu, predstavuje pilier dobre fungujúcej demokracie a zohráva významnú úlohu pri demokratickej správe tým, že pomáha zvyšovať kvalitu politík, programov a postupov výkonných orgánov, pričom zvyšuje legitimitu týchto politík;

B.

keďže posilňovanie kapacity parlamentov krajín Východného partnerstva na vykonávanie účinného dohľadu má zásadný význam a Európska komisia by ho mala podporovať;

C.

keďže v rámci každého politického systému, v ktorom sa skutočne uplatňuje zásada deľby moci, parlament, okrem legislatívnych a rozpočtových právomocí, vykonáva aj celkový dohľad a kontrolu výkonných orgánov;

D.

keďže právomoci v rámci parlamentného dohľadu sa vzťahujú na všetky politiky a politické kroky vlády a jej agentúr a neobmedzujú sa len na vykonávanie právnych predpisov a rozpočtu výkonnými orgánmi (kontrola rozpočtu);

E.

keďže nezávislosť súdnictva je ďalším dôležitým pilierom fungujúcej demokracie;

F.

keďže sa vo všeobecnosti rozlišujú tri politické systémy, a to prezidentský typ politického systému, parlamentný typ politického systému a poloprezidentský alebo poloparlamentný typ politického systému;

G.

keďže okrem plenárnych zasadnutí sa zavádzajú parlamentné výbory, ktoré pripravujú celkový plán práce inštitúcií a zaručujú účinný každodenný dohľad nad vládou a jej politikami a činnosťami;

H.

keďže sa nezávislý, neobmedzený a dobre fungujúci parlament, ktorý disponuje všetkými ústavnými právomocami vrátane slobody vykonávať skutočnú kontrolu nad vládou a jej agentúrami, stáva kľúčovou inštitúciou na upevnenie zásady právneho štátu vrátane účinného boja proti korupcii v záujme ukončenia beztrestnosti;

I.

keďže organizácie občianskej spoločnosti, médiá a inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv poskytujú vstupy pre parlamentný dohľad prostredníctvom hodnotení, skúmaní a pozorovaní štátnych inštitúcií a ich činností;

J.

keďže slobodné nezávislé médiá a slobodná, dostatočne financovaná a efektívne štruktúrovaná občianska spoločnosť v krajine sú preto zásadné aj pre účinné a zdravé fungovanie demokracie a pomáhajú parlamentom pri vykonávaní ich úloh spojených s dohľadom;

K.

keďže procesy demokratickej konsolidácie vyžadujú, aby boli vnútroštátne politické inštitúcie pripravené prijať najlepšie postupy a uplatniť poznatky získané z vlastných skúseností a zo skúseností ostatných;

L.

keďže základné hranice pre demokratické štáty sú stanovené neodvolateľným uplatňovaním zásady deľby moci, prísnym dodržiavaním ľudských práv a základných slobôd a dôslednou ochranou právneho štátu;

M.

keďže pravidelné voľby v súlade s medzinárodne uznávanými normami, najmä v súvislosti s konkurencieschopnosťou a transparentnosťou, sú nepochybne zásadné, no samy osebe nie sú konečným dôkazom demokratického politického systému;

N.

keďže parlamenty s viacerými politickými stranami sa často považujú za oveľa reprezentatívnejšie orgány, pričom vysoký počet ideologicky orientovaných strán umožňuje priblíženie sa zastúpeniu rôznych záujmov spoločnosti;

O.

keďže skupina Európskeho parlamentu na podporu demokracie a koordináciu volieb poskytuje osobitnú podporu demokracie v prioritných krajinách, medzi ktoré patria tri krajiny Východného partnerstva, ktoré s EÚ podpísali Dohodu o pridružení – Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina;

P.

keďže Európska únia podporuje krajiny Východného partnerstva prostredníctvom konkrétnych projektov na pomoc ich parlamentom pri posilňovaní ich vládneho dohľadu, ako je napríklad „Posilnenie parlamentnej demokracie v Gruzínsku“ (2009 – 2019) alebo ukrajinská „Rada pre Európu“ (2016 – 2018) v rámci Programu OSN pre rozvoj, či misia Európskeho parlamentu zameraná na posúdenie potrieb ukrajinskej Verchovnej rady (2015 – 2016),

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

—

so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011 a na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva z 24. novembra 2017,

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej, a najmä na prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA),

—

so zreteľom na správy o svetových investíciách uverejnené Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 9. júna 2017 s názvom „Východné partnerstvo – 20 cieľov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky“,

—

so zreteľom na európsku susedskú politiku, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2014 ako súčasť nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá na samite OSN o udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny o Východnom partnerstve, a to na základe výsledkov ich stretnutia, ktoré sa konalo 12. apríla 2017 vo Varšave, čím sa krajinám Východného partnerstva, ktoré sa zaujímajú o členstvo v EÚ, poskytli príslušné vyhliadky,

—

so zreteľom na druhé stretnutie ministrov krajín Východného partnerstva o digitálnom hospodárstve, ktoré sa konalo 5. októbra 2017 v Talline, v Estónsku,

—

so zreteľom na iniciatívu ENI – EU4Digital: podporovanie digitálneho hospodárstva a spoločnosti v krajinách Východného partnerstva,

—

so zreteľom na programovanie nástroja európskeho susedstva (ENI) – regionálny strategický dokument pre Východ (2014 – 2020) a viacročný orientačný program (2017 – 2020),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor“ zo 7. februára 2013,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ“ z 13. septembra 2017.

A.

keďže spolupráca v rámci Parlamentného zhromaždenia Euronest sa zameriava na dosiahnutie pozitívnych účinkov vytváraním vnútroštátnych systémov elektronického obchodu a elektronickej logistiky vrátane koridorov digitálnej dopravy v partnerských krajinách prostredníctvom ich harmonizácie s najlepšími postupmi jednotného digitálneho trhu EÚ;

B.

keďže posilnená spolupráca medzi EÚ a partnermi z východnej Európy v oblasti digitálneho hospodárstva by podnikom a občanom priniesla nové príležitosti a zabezpečila hospodársky rast a prosperitu;

C.

keďže účastníci Východného partnerstva a EÚ podporili harmonizáciu digitálnych trhov v rámci iniciatívy EU4Digital s cieľom odstrániť existujúce problémy a prekážky v súvislosti s poskytovaním celoeurópskych online služieb pre občanov, správne orgány štátov a podniky;

D.

keďže rozvoj digitálneho hospodárstva by prispel k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu efektívnosti podnikania, prilákaniu investícií, stimulácii obchodu, modernizácii rozvoja inovácií v oblasti hospodárstva a zvýšeniu transparentnosti;

E.

keďže sa všeobecne uznáva, že uľahčenie digitalizácie môže byť nevyhnutné pre krátkodobý a dlhodobý hospodársky rast krajín Východného partnerstva a členských štátov EÚ, keďže tento prístup prináša prostredníctvom transferu technológií a prenosu zručností vedľajšie výhody;

F.

keďže emisie skleníkových plynov spojené s digitalizáciou výrazne narastajú v dôsledku skutočnosti, že na spracovanie a ukladanie veľkých dát, ako aj na výrobu počítačov, obrazoviek a smartfónov, je potrebné veľké množstvo elektrickej energie;

G.

keďže digitálne technológie majú výrazný negatívny vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie, pokiaľ ide o produkciu odpadu a jeho vývoz do chudobných krajín, nadmernú spotrebu vody a znečisťovanie spôsobené ťažbou surovín, najčastejšie v oblastiach konfliktu;

H.

keďže sa v rámci dokumentu s názvom „20 cieľov do roku 2020“ poukázalo na význam digitalizácie a stanovili sa ním mnohé ambiciózne ciele zamerané na harmonizáciu digitálnych trhov v rámci piliera „Hospodársky rozvoj a trhové príležitosti“;

I.

keďže digitálne hospodárstvo zohráva v dvojstranných dialógoch dôležitú úlohu ako jedna z prioritných oblastí spolupráce krajín EÚ a Východného partnerstva spolu s rámcom interoperability, elektronickým obchodom, elektronickým zdravotníctvom a rušením roamingových poplatkov pre partnerské krajiny;

J.

keďže cieľom programu Východné partnerstvo je zmenšiť digitálnu priepasť medzi krajinami Východného partnerstva a podporiť potreby výskumných a vzdelávacích spoločenstiev v rámci vnútroštátnych výskumných a vzdelávacích sietí;

K.

keďže kybernetická bezpečnosť sa v súčasnosti považuje za neoddeliteľnú súčasť účinného procesu digitalizácie a verejno-súkromných partnerstiev;

L.

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, Dohodu o pridružení medzi EÚ a Moldavskom, Dohodu o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi EÚ a Arménskom a Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom;

—

so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorú ratifikovala Európska únia a ktorej zmluvnými stranami sú aj krajiny Východného partnerstva,

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej, najmä na ustanovenia o spolupráci v oblasti energetiky,

—

so zreteľom na memorandum o porozumení o strategickom partnerstve medzi Azerbajdžanskou republikou a Európskou úniou v oblasti energetiky podpísané v roku 2006 a na spoločné vyhlásenie Európskej únie a Azerbajdžanu o južnom koridore zemného plynu podpísané v roku 2011,

—

so zreteľom na dohodu (komplexnú a posilnenú dohoda o partnerstve – CEPA medzi EÚ na jednej strane a Arménskom na strane druhej) podpísanú 24. novembra 2017 a ratifikovanú Arménskom, najmä na ustanovenia o spolupráci v oblasti energetiky,

—

so zreteľom na pracovný program platformy Východného partnerstva č. 3 – pripojiteľnosť, energetická efektívnosť, životné prostredie a zmena klímy (2018 – 2019),

—

so zreteľom na nedávno prijatú smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 (1), ktorá obsahuje zásady ochrany energetickej bezpečnosti v Európe,

A.

keďže celosvetové zmeny v oblasti výroby energie a dopytu po nej majú významný vplyv na geopolitickú situáciu a priemyselnú konkurencieschopnosť a predstavujú vážne výzvy pre bezpečnosť dodávok v Európe;

B.

keďže sa objavili obavy v súvislosti so zmenou klímy, s potrebou znížiť emisie CO2, rastúcim dopytom po energii a neistotou týkajúcou sa svetových trhov s ropou a plynom, čo viedlo k úvahám na strane producentských a spotrebiteľských krajín, pokiaľ ide o navrhovanie vzájomne prospešných stratégií na pretváranie energetických sektorov na sektory s nízkymi emisiami, na nachádzanie novej rovnováhy medzi rôznymi zdrojmi energie, zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok a energeticky efektívnu spotrebu;

C.

keďže regionálny dialóg o energetickej politike v rámci Východného partnerstva sa v posledných rokoch zintenzívnil a zahŕňa zbližovanie trhov s energiou, diverzifikáciu dodávok a prenosu energie, rozvoj udržateľných zdrojov energie, opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a infraštruktúry v spoločnom a regionálnom záujme;

D.

keďže krajiny Východného partnerstva a Európska únia sú odhodlané dosahovať výsledky v otázkach, ako sú obnoviteľné zdroje energie, energetická efektívnosť, opatrenia v oblasti klímy a inovácie v oblasti čistej energie;

E.

keďže opatrenia v oblasti úspory energie a energetickej efektívnosti spolu so zvýšeným využívaním obnoviteľných zdrojov energie prispievajú k zníženiu mnohých foriem energetickej závislosti vrátane finančnej, technologickej alebo palivovej závislosti v jadrovom sektore a sektore fosílnych palív, nadobúdania a vlastníctva strategickej energetickej infraštruktúry a investícií do projektov v oblasti energetiky zo strany nespoľahlivých tretích strán v EÚ a partnerských krajinách z východnej Európy;

F.

keďže východoeurópske partnerské krajiny sa zapojili do prijímania a vykonávania politík a predpisov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti vrátane krajín s povinnosťami podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve; keďže ich úsilie brzdí nedostatočná monitorovacia a technická kapacita a nedostatok investícií a nástrojov na ich vykonávanie;

G.

keďže Moldavsko, Ukrajina a Gruzínsko pristúpili k Energetickému spoločenstvu v rokoch 2010, 2011 a 2017, a preto boli povinné postupne harmonizovať svoje právne predpisy s právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými nástrojmi s cieľom prilákať investície, vytvoriť integrovaný a konkurencieschopný trh s energiou, zvýšiť bezpečnosť dodávok a zlepšiť environmentálne normy;

H.

keďže dôležitou súčasťou dohôd o pridružení je spolupráca v oblasti energetiky vrátane posilnenia energetickej bezpečnosti, konvergencie s acquis EÚ v oblasti energetiky, rozvoja spolupráce v oblastiach ako elektrina, zemný plyn a ropa, infraštruktúra, energia z obnoviteľných zdrojov a energetická efektívnosť;

I.

keďže zahrnutie povinných záväzkov vyplývajúcich z členstva v Energetickom spoločenstve do regulačného rámca krajín Východného partnerstva a postupné reformné programy zosúladené s členskými štátmi EÚ ďalej podporujú a urýchľujú proces ich európskej integrácie;

J.

keďže na samite Východného partnerstva v Bruseli v roku 2017 sa prijala revidovaná mnohostranná štruktúra Východného partnerstva, ktorá má prispieť k dosiahnutiu cieľov Východného partnerstva, a to najmä prostredníctvom podpory vykonávania 20 cieľov do roku 2020. V revidovanej štruktúre sa zohľadnia ustanovenia globálnej stratégie EÚ, ako aj kľúčové globálne politické ciele stanovené v rámci cieľov udržateľného rozvoja programu Agendy OSN 2030, Parížskej dohody o zmene klímy a Európskeho konsenzu o rozvoji;

K.

keďže sa dosiahol pokrok pri dosahovaní čiastkových cieľov týkajúcich sa 20 cieľov do roku 2020 prostredníctvom ratifikácie Parížskej dohody o zmene klímy zo strany všetkých krajín Východného partnerstva, pristúpenia mnohých nových miest k Dohovoru primátorov a starostov, zavedenia politík a inštitucionálnych štruktúr na podporu ekologického hospodárstva a spustenia politického dialógu na vysokej úrovni o energetickej efektívnosti v niekoľkých krajinách Východného partnerstva. Výzvy však pretrvávajú pri stanovení komplexného regulačného rámca, ktorý umožní a uľahčí prístup k finančným prostriedkom a iným stimulačným mechanizmom a podporí účinnejšie vykonávanie energetickej politiky;

L.

keďže pozitívne skúsenosti s multilaterálnou spoluprácou slúžia ako platforma pre väčší rozvoj regionálneho trhu a vymedzujú príslušné nástroje zabezpečujúce, že sa táto spolupráca musí zachovávať a/alebo vykonávať; intenzívnejšia spolupráca na regionálnej úrovni je nevyhnutná, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu integráciu trhu na európskej úrovni;

M.

keďže Ruská federácia využíva energiu ako svoj nástroj v oblasti zahraničných vecí; keďže presadzovanie tretieho energetického balíka je účinným nástrojom na zníženie vplyvu Gazpromu;

N.

keďže EÚ prostredníctvom vykonávania projektov spoločného záujmu môže priniesť nový plyn regiónom, ktoré sú závislé od jediného zdroja, ako aj plynovody s cieľom priniesť nový plyn na európsky trh a znížiť ich zraniteľnosť voči narušeniu dodávok plynu z Ruska;

O.

keďže plynovody so spätným tokom sú kľúčovým faktorom na zvýšenie odolnosti EÚ a susedných krajín EÚ v reakcii na možné prerušenia dodávok plynu;

P.

keďže pozorujeme podporu rozvoja dostatočnej infraštruktúry LNG v celej EÚ vrátane zariadení na skladovanie plynu;

—

so zreteľom na článok 2, článok 6 písm. e) a článok 165, najmä na § 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

—

so zreteľom na právo na vzdelávanie, ako je stanovené v článku 14 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 2 protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie (ETS č. 009),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. marca 2016 o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií, pracovných skúseností a univerzitných diplomov v rámci bolonského procesu (2),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. júna 2016 s názvom „Analytický základ pre nový program v oblasti zručností pre Európu“ [SWD(2016)0195],

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom „Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie“ [COM(2016) 941],

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom „Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry [COM(2018) 268],

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby [COM(2018) 23],

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie [COM(2018) 24],

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania [COM(2018) 22],

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“ [JOIN(2016)0029] a na uznesenie Európskeho parlamentu o tomto oznámení z 5. júla 2017 (3),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja 4 o zabezpečení inkluzívneho a rovnako kvalitného vzdelávania a podpore možností celoživotného vzdelávania pre všetkých (A/RES/70/1),

—

so zreteľom na parížske komuniké z 25. mája 2018 v nadväznosti na stretnutie ministrov európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017 (4),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (5),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ (6),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. júna 2017 s názvom „Východné partnerstvo – 20 cieľov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky [SWD(2017)0300],

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 24. novembra 2017 v Bruseli,

A.

keďže právo na vzdelanie je základným ľudským právom;

B.

keďže v súlade s článkom 6 písm. e) ZFEÚ „právomoc v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prináleží členským štátom, Európska únia však zohráva kľúčovú podpornú úlohu, pokiaľ ide o stanovenie úloh a cieľov, ako aj presadzovanie a výmenu najlepších postupov (7)“

C.

keďže otvorená metóda koordinácie uplatňovaná v oblasti vzdelávania umožňuje členským štátom vytvárať a realizovať spoločnú stratégiu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj vrátane online platformy ET 2020 (vzdelávanie a odborná príprava do roku 2020); keďže podobná štruktúra spolupráce by sa mohla vytvoriť aj medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva, počnúc pravidelnou výmenou najlepších postupov;

D.

keďže schopnosť vzdelávacích systémov uspokojovať spoločenské, hospodárske a osobné potreby závisí od ich opatrení v oblasti kvality, prístupnosti, efektívnosti, rozmanitosti a rovnosti, ako aj od dostupnosti primeraných ľudských, finančných a materiálnych zdrojov;

E.

keďže dosiahnutie rovnosti príležitostí je dôležitou úlohou vzdelávania a prístup k vzdelávaniu musí mať teda nediskriminačný charakter; keďže na tento účel je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zabezpečilo, že každý, najmä znevýhodnené skupiny, bude mať rovnaké šance na prístup k vzdelávaniu a jeho dokončenie, k odbornej príprave a k získaniu zručností na všetkých úrovniach;

F.

keďže zabezpečenie prístupu ku kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre všetky deti je kľúčovým faktorom na dosiahnutie ich pozitívneho vstupu do života a sveta vzdelávania;

G.

keďže vzdelávanie bolo negatívne ovplyvnené procesmi transformácie a hospodárskou a finančnou krízou; keďže verejné financovanie vzdelávania sa v mnohých krajinách pasívne znížilo; keďže prevláda trend privatizácie vzdelávania, ktorou sa porušuje zásada rovnosti prístupu k vzdelaniu; keďže rozhodujúci význam pri zabezpečení bezplatného, inkluzívneho a prístupného verejného vzdelávania má zvýšená verejná finančná podpora vzdelávania vrátane podpory učiteľov a ich pracovných podmienok, ako aj výskumu;

H.

keďže modernizácia všetkých etáp vzdelávacieho systému zahŕňa veľké množstvo odvetví a vyžaduje si veľa krokov vrátane navrhovania a realizácie učebných osnov, prijímania alebo prispôsobovania legislatívnych a regulačných rámcov na zabezpečenie kvality s cieľom zaviesť nové metódy výučby a učenia sa, uprednostňovania inovácií v rámci mechanizmov financovania a posilňovania riadenia vzdelávania;

I.

keďže digitálne zručnosti sú nevyhnutné pre účasť na spoločenskom dianí a pre úspešné profesijné uplatnenie, pretože digitálna transformácia mení verejný a politický dialóg a trh práce a vytvára tak potrebu nových súborov zručností; keďže je preto dôležité zabezpečiť, aby boli všetky školy vybavené počítačmi a aby mali prístup k pripojeniu na internet;

J.

keďže základné vzdelávanie v oblasti kybernetickej hygieny, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov, autorského práva a mediálnej a internetovej gramotnosti musí byť prispôsobené veku a vývoju s cieľom pomôcť deťom stať sa kriticky zmýšľajúcimi študentmi, aktívnymi občanmi, zodpovednými používateľmi internetu a tvorcami demokratickej digitálnej spoločnosti, prijímať informované rozhodnutia, uvedomovať si riziká spojené s internetom a byť schopný im čeliť, napríklad dezinformácii online, obťažovaniu a porušovaniu ochrany osobných údajov; keďže programy výučby v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali byť zaradené do učebných osnov akademického vzdelávania a odbornej prípravy;

K.

keďže nedostatočné vzdelávanie je problémom, ktorému čelí EÚ a krajiny Východného partnerstva;

L.

keďže v záujme lepšieho porozumenia ekologickým, sociálnym a hospodárskym problémom našej planéty a ich riešenia je nevyhnutné, aby si ľudia rozvíjali zručnosti v oblasti globálneho povedomia, najmä v súvislosti s globálnym občianstvom, medzikultúrnym dialógom a udržateľným rozvojom;

M.

keďže digitalizácia a vytváranie spoločných vzdelávacích platforiem prispievajú k modernizácii vzdelávacích systémov, najmä uľahčením poskytovania diaľkového a kombinovaného štúdia; keďže z tohto vývoja vyplývajú aj otázky spojené s ochranou údajov;

N.

keďže celoživotné vzdelávanie by sa malo podporovať napríklad prostredníctvom synergií medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním a kvalitných systémov odborného vzdelávania a prípravy;

O.

keďže všetky krajiny EÚ a krajiny Východného partnerstva sú členmi európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania;

P.

keďže vzdelávacie systémy v krajinách Východného partnerstva sú stále poznačené ich sovietskym dedičstvom, v dôsledku čoho musia čeliť osobitným výzvam v oblasti vzdelávania, ktoré v EÚ neexistujú;

Q.

keďže všetky dvojstranné dohody medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva obsahujú kapitolu venovanú vzdelávaniu, odbornej príprave a mládeži; keďže jedným z cieľov platformy 4 politiky Východného partnerstva je zvýšiť účasť krajín Východného partnerstva na programoch EÚ, okrem iného v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, posilniť spoluprácu medzi EÚ a orgánmi vzdelávania a odbornej prípravy, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, školami a výskumnými inštitúciami krajín Východného partnerstva, rozšíriť vedomosti a posilniť výmenu osvedčených postupov v týchto oblastiach; keďže podpora modernizácie, internacionalizácie, digitalizácie (elektronického vzdelávania) a zlepšenia kvality systémov vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (OVP) je jednou z priorít programu pracovnej skupiny v rámci platformy 4 pre vzdelávanie, kultúru a mládež na obdobie rokov 2018 – 2019;

R.

keďže sa pre krajiny Východného partnerstva zaviedlo alebo osobitne navrhlo niekoľko programov EÚ v oblasti vzdelávania a inovácií, ako napr. Erasmus+, eTwinning Plus, EaP connect, EU4Innovations, Kreatívna Európa, COSME a Horizont 2020 a ich nástupcovia na obdobie rokov 2021 – 2027; keďže takéto programy môžu významne pomôcť pri riešení sociálnych a hospodárskych zmien alebo hlavných výziev, ktorým Európa čelila do konca tohto desaťročia, okrem iného v súvislosti s bojom proti nezamestnanosti mladých ľudí, väčšou integráciou európskych spoločností, rozvojom sociálneho kapitálu mladých ľudí, so zavedením a rozvojom účinne fungujúcich systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj so sociálnym začleňovaním osôb pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia;

S.

keďže na fóre mládeže Východného partnerstva v Kaunase bola vyjadrená potreba hlbšej a účinnejšej spolupráce medzi inštitúciami neformálneho a formálneho vzdelávania, zamestnávania mladých ľudí a ich zapájania do aktivít občianskej spoločnosti;

T.

keďže rodové rozdiely v oblasti vzdelávania bránia osobnému rozvoju a zamestnanosti a postihujú množstvo sociálno-kultúrnych oblastí; keďže rodová rovnosť je základnou zásadou Európskej únie a politiky Východného partnerstva zakotvenou v zmluvách a mala by sa premietať do všetkých politík EÚ, najmä v oblasti vzdelávania a kultúry; keďže vzdelávanie je silným nástrojom na prekonávanie rodovej nerovnosti;

U.

keďže práca s mládežou a neformálne vzdelávanie by zlepšili začleňovanie a aktiváciu mladých ľudí postihnutých sociálnym a hospodárskym vylúčením;

V.

keďže stále existujú obmedzenia týkajúce sa vzdelávania v menšinových jazykoch a v niektorých krajinách Východného partnerstva je prístup k vzdelávaniu v chudobných oblastiach obmedzený;

W.

keďže v krajinách Východného partnerstva došlo v priebehu posledného desaťročia k rapídnemu vyľudneniu a mladí ľudia majú tendenciu opúšťať svoje domovské krajiny a regióny, aby našli lepšie vzdelanie a dôstojné zamestnanie,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

—

so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011 a na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva z 24. novembra 2017,

—

so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej, a najmä na prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode (DCFTA),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo – 20 cieľov do roku 2020 so zameraním na kľúčové priority a konkrétne výsledky,

—

so zreteľom na článok 9 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ preukázala svoju obrovskú transformačnú silu prostredníctvom politiky rozširovania, čo potvrdzuje úspech krajín strednej a východnej Európy v ich vývoji z posttotalitných regulovaných ekonomík na európske demokracie prostredníctvom procesu integrácie do EÚ;

B.

keďže na Ukrajine, v Gruzínsku a Moldavsku sa už dosiahol výrazný pokrok v reformách a harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov s normami EÚ;

C.

keďže táto transformačná sila sa v dôsledku rozšírenia využije v krajinách západného Balkánu a v krajinách Východného partnerstva, ktoré sú ochotné pripojiť sa k EÚ;

D.

keďže proces rozširovania EÚ má potenciálne výhody pre krajiny Východného partnerstva a bol by prospešný pre EÚ, pretože, ako povedal komisár EÚ J. Hahn: „Pri vývoze stability musíme byť rozumnejší. Ak nie, Európa bude naďalej dovážať nestabilitu“;

E.

keďže tento rok si pripomíname 10. výročie Východného partnerstva, ktoré sa ukázalo ako účinný nástroj poskytovania prispôsobenej podpory založenej na zásade „viac za viac, menej za menej“ spojenej s vykonávaním reforiem;

F.

keďže politika Východného partnerstva je prispôsobenou koncepciou spolupráce pre všetkých šesť krajín, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, a ich ďalší pokrok na európskej ceste závisí od súladu s európskymi hodnotami a normami, ku ktorým sa tieto krajiny zaviazali;

G.

keďže podpísanie komplexnej a posilnenej dohody o partnerstve a jej ratifikácia arménskym parlamentom v apríli 2018 sa považujú za dôkaz alternatívy na dosiahnutie posilneného a strategicky posilneného partnerstva medzi Arménskom a EÚ;

H.

keďže podľa správy medzinárodnej agentúry IDEA s názvom The Global State of Democracy 2019: „Arménsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá prešla z hybridného režimu v roku 2017 na demokraciu v roku 2018“,

I.

keďže krajiny Východného partnerstva, najmä tie, ktoré preukazujú ochotu vstúpiť do EÚ, naďalej čelia agresívnym hybridným hrozbám Kremľa, aby ich udržal v oblasti svojho vplyvu a bránil procesu integrácie do EÚ tým, že im nedovolí stať sa úspešnými európskymi krajinami;

J.

keďže v súvislosti s dynamickým meniacim sa medzinárodným systémom existujú obrovské výzvy pre medzinárodné bezpečnostné prostredie a rozmer ľudských práv;