—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

umožnil prihlasovateľovi ochrannej známky Európskej únie č. 16 729 154 vrátiť konanie pred odvolací senát v celom rozsahu alebo alternatívne;

—

uložil ďalšiemu účastníkovi konania pred EUIPO, ak vstúpi do konania, povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne;

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne, ak táto povinnosť nebude uložená ďalšiemu účastníkovi konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

umožnil prihlasovateľovi ochrannej známky Európskej únie č. 16 761 769 vrátiť vec na rozhodnutie odvolaciemu senátu v celom rozsahu alebo čiastočne;

—

uložil povinnosť ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom v prípade, že vstúpi do konania, nahradiť trovy konania žalobkyne;

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, v prípade, že ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom sa neuloží povinnosť nahradiť trovy konania

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil rozhodnutie ECB z 26. novembra 2019, ktorým bol zamietnutý prístup k jej spisu;

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že ECB nezohľadnila prvoradé základné právo žalobkyne na prístup k jej spisu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie ECB sa opiera o neprimerane reštriktívny výklad článku 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (1).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie ECB je v rozpore s právom žalobkyne na riadne odôvodnené rozhodnutie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne byť vypočutý.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že ECB porušila zásadu nemo auditur.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinnú právnu ochranu podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

—

vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—

zrušil napadnutý akt, (1) a

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení podstatnej náležitosti, keďže žalovaná nesplnila všetky povinné požiadavky stanovené vykonávacím nariadením Komisie č. 844/2012 (2) (články 12 a 13) a prijala napadnutý akt na základe neúplného posúdenia rizík. To znamená, že napadnutý akt nie je podložený úplným, zákonom vyžadovaným vedeckým základom.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady transparentnosti voči prvej žalobkyni, pretože táto prvá žalobkyňa nezískala v priebehu procesu obnovy nijaké údaje o tom, že existujú iné obavy než tie, ktoré boli vznesené v priebehu verejnej konzultácie alebo ktoré vzniesla EFSA v článku 13 ods. 3 žiadosti o ďalšie informácie.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení podstatnej náležitosti, keďže základom napadnutého aktu sú dve vyhlásenia EFSA, na rozdiel od štandardnej správy EFSA o vzájomnom hodnotení, a na tom, že prvá žalobkyňa nebola schopná poskytnúť vedecké pripomienky, ktoré by mohli rozptýliť obavy žalovanej.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady obozretnosti: napadnutý akt je založený na zásade obozretnosti, ktorá bola v prípade látky chlórpyrifos-methyl použitá protiprávne, pretože prvá žalobkyňa predložila relevantný súbor údajov, ktorý po posúdení vykázal negatívne výsledky, čím vyčerpala požiadavky zásady obozretnosti. Okrem toho možno zásadu obozretnosti uplatniť iba vtedy, ak sa vykoná a uzavrie posúdenie rizík. V prejednávanom prípade však posúdenie rizík nebolo dokončené a samotná zásada obozretnosti bola základom pre záver posúdenia rizika.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, keďže žalovaná pri prijatí napadnutého aktu zohľadnila irelevantnú okolnosť. Napadnutý akt bol prijatý v rámci regulatívneho postupu prejednávania a vyžaduje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v rámci SCoPAFF. Vzhľadom na blížiace sa vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ („Brexit“) sa zástupca Spojeného kráľovstva nezúčastnil na schôdzi SCoPAFF konanej 6. decembra 2019 a na miesto toho udelil plnomocenstvo Fínsku. Zástupca Spojeného kráľovstva sa nezúčastnil na stretnutí, pretože vláda Spojeného kráľovstva na konci augusta 2019 oznámila novú politiku týkajúcu sa účasti krajiny na schôdzach vedeckých výborov EÚ. Skutočnosť, že Fínsko – a v širšom rozsahu žalovaná – zohľadnili politiku odôvodnenú Brexitom, znamená, že pri prijatí napadnutého aktu bola zohľadnená irelevantná okolnosť.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných: žalovaná a EFSA sa domnievajú, že chlórpyrifos-methyl môže spôsobovať zdravotné problémy, a na tento účel usporiadali stretnutie odborníkov, po ktorom sa od spravodajského členského štátu žiadalo, aby pokračoval vo vyhľadávaní vedeckej literatúry na potvrdenie týchto obáv. Toto štúdium literatúry viedlo k rozhodnutiu, ktoré sa prijalo na základe nepotvrdených štúdií, a bez toho, aby sa prvej žalobkyni dala príležitosť vyjadriť svoj názor.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že záver o genotoxicite je právne neistý: žalovaná dospela k záveru, že chlórpyrifos-methyl vykazuje potenciál pre genotoxicitu na základe protiprávneho nesprávneho uplatnenia analogického prístupu a prístupu preukaznosti dôkazov.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že záver týkajúci sa vývojovej neurotoxicity je právne neudržateľný: žalovaná zistila obavy súvisiace s vývojovou neurotoxicitou látky chlórpyrifos-methyl na základe analogického prenosu z látok chlórpyrifos-ethyl a organofosfátov na chlórpyrifos-methyl, bez toho, aby uviedla, ako a prečo bolo toto analogické prevzatie údajov vedecky a právne vhodné.

9.

Deviaty žalobný dôvod založený na porušení pravidiel klasifikácie látky ako toxickej pre reprodukciu kategórie 1B: žalovaná porušila pravidlá stanovené v nariadení (ES) 1272/2008 (3), keď uviedla, že je vhodná klasifikácia látky chlórpyrifos-methyl ako toxickej pre reprodukciu kategórie 1B. Toto stanovisko bolo totiž založené na protiprávnom a neodôvodnenom uplatnení analogického prístupu.

—

zrušil rozhodnutie z 5. apríla 2019, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o pomoc z 10. apríla 2018,

—

zrušil, ak je to potrebné, rozhodnutie zo 4. novembra, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť z 5. júla 2019,

—

uložil povinnosť finančnej náhrady, ktorá môže byť ex aequo et bono stanovená na sumu 75 000 eur,

—

uložil povinnosť náhradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia a práva byť vypočutý.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 24 služobného poriadku.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti starostlivosti.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v ktorom ponecháva meno žalobcu v bode 9 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v ktorom ponecháva meno žalobcu v bode 9 prílohy 1a nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

rozhodol, že ustanovenia článku 3 a článku 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES,

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu, vrátane porušenia povinnosti odôvodnenia, ktoré opodstatňuje opatrenia a zabezpečuje účinnú súdnu ochranu, ako aj porušenia práva byť vypočutý.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o zapojenie žalobcu do činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na súkromný život, prezumpcie neviny a zásady proporcionality.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia Rady 2010/788/SZBP z 20. decembra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike a o zrušení spoločnej pozície 2008/369/SZBP (Ú. v. EÚ L 336, 2010, s. 30) a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1183/2005 z 18. júla 2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ L 193, 2005, s. 1), nie sú uplatniteľné. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že právne kritérium, na ktorom sa zakladá zapísanie jeho mena do predmetného zoznamu, ako je definované v týchto článkoch, porušuje zásadu predvídateľnosti aktov Únie a zásadu proporcionality tým, že dáva Rade svojvoľnú a diškrečnú právomoc posúdenia.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 8 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 10 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

povolil zápis ochrannej známky „MaxWear“ pre tovary, ktorých sa prihláška týka,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

Porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 3 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 3 prílohy Ia nariadenia Rady (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom je žalobca ponechaný v bode 1 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP;

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom je žalobca ponechaný v bode 1 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005/ES;

—

určil, že článok 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článok 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1183/2005/ES, sú nezákonné;

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 12 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 12 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 11 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 11 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 10 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 10 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 2 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 2 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 7 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 7 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 6 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 6 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 5 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 5 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2109 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 4 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/2101 z 9. decembra 2019 v rozsahu, v akom žalobcu ponecháva v bode 4 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

—

určil, že ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 1183/2005/ES sú nezákonné,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2092 z 28. novembra 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii (1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň;

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v súvislosti týmito konaniami.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Európska komisia konala v rozpore s článkami 3 ods. 1 písm. a), 3 ods. 1 písm. a bod i), 3 ods. 2) a 7 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie („základné nariadenie“) a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že platby pochádzajúce z Fondu pre pestovanie palmy olejovej predstavovali kompenzačnú podporu a neupravila výhody, ktoré sa údajne poskytli žalobkyniam pri zľavách, ako aj náklady na prepravu a úvery, ktoré vznikli pri získaní týchto údajných podpôr.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila články 3 ods. 1 písm. a bod iv), 3 ods. 1 písm. b), 3 ods. 2), 6 písm. d) a 28 ods. 5) základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o existencii vládnej podpory na získanie surového palmového oleja za menej ako primeranú odmenu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a konala v rozpore s článkom 8 ods. 8) základného nariadenia, keď dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie hrozila hmotná ujma.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila články 8 ods. 5) a 8 ods. 6) základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávnych posúdení, keď dospela k záveru, že dovoz z Indonézie ohrozoval výrobné odvetvie Únie a nevzala do úvahy dovoz z Argentíny.

—

zrušil nariadenie komisie (EÚ) 2019/2021 z 1. októbra 2019, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn elektronických displejov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 642/2009 v rozsahu, v ktorom zakazuje halogénové spomaľovače horenia,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia prijatím napadnutého nariadenia porušila článok 1 ods. 4 a článok 15 ods. 2 písm. c) bod i) smernice o ekodizajne (1), konala nad rámec svojich právomocí a prekročila medze svojich právomocí, ako aj zabránila potrebnému účinku iných opatrení práva EÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila právo žalobcu na obranu, keď napadnutým nariadením zakázala používanie halogénových spomaľovačov horenia v elektronických displejoch.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa zákazom halogénových spomaľovačov horenia napadnutým nariadením dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nezohľadnila všetky informácie, porušila článok 15 ods. 1 smernice o ekodizajne a porušila svoju povinnosť vykonať primerané posúdenie účinkov.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu právnej istoty tým, že žalobcu stavia do pozície neprípustnej právnej neistoty.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu proporcionality tým, že zákaz halogénových spomaľovačov horenia prekračuje medze toho, čo je primerané, nie je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa a nie je najmenej obmedzujúcim opatrením spomedzi tých, ku ktorým sa Komisia mohla uchýliť.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania v tom zmysle, že zákaz halogénových spomaľovačov je s ohľadom na iné kategórie výrobkov a iné látky diskriminačný.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia prijatím napadnutého nariadenia porušila článok 15 ods. 1 smernice o ekodizajne a článok 5a ods. 1 až 4 a články 7 a 8 rozhodnutia 1999/468/EC (2) a konala nad rámec svojich právomocí.

—

vydal rozsudok, ktorým zmení napadnuté rozhodnutie a zamietne návrh na vyhlásenie neplatnosti (obrazovej) ochrannej známky Európskej únie č. 5 641 303 URSUS Kapital kvôli jej nepoužívaniu vo vzťahu k „finančným službám“ triedy 36, pričom určí, že ochranná známka č. 5 641 303 bola skutočne používaná pre „finančné služby“,

—

subsidiárne vydal rozsudok, ktorým zmení napadnuté rozhodnutie a zamietne návrh na vyhlásenie neplatnosti (obrazovej) ochrannej známky Európskej únie č. 5 641 303 URSUS Kapital kvôli jej nepoužívaniu vo vzťahu k „finančným službám“ triedy 36, pričom určí, že ochranná známka č. 5 641 303 bola skutočne používaná prinajmenšom pre „finančné služby, a to investičné služby, investovanie do fondov, investičné analýzy, správa investícií, investičné poradenstvo a služby investovania do nehnuteľností“,

—

subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

—

zrušil rozhodnutie predsedu Európskeho parlamentu, ktoré vyplýva z jeho listu z 10. decembra 2019, že žiadosť právnych zástupcov o uznanie imunity žalobcov, ktorú v ich mene predložila pani Diana Riba i Giner podľa článku 7 ods. 1 a 2 a článku 9 ods. 1 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, nebude oznámená Parlamentu, ale bude predložená príslušnému výboru,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2072 z 28. novembra 2019 v nasledujúcej časti: príloha IV – časti: A (osivo krmovín), B (osivo obilnín), C (vinič), F (osivo zelenín), I (sadivový materiál zelenín) a J (ovocné dreviny).

—

rozhodol o neplatnosti nariadenia EÚ 2016/2031 v rozsahu, v akom sa týka článku 36, prílohy I oddielu 4 bodu 3 a článku 37 ods. 2.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 36 písm. e) a f) nariadenia (EÚ) 2016/2031, zásady proporcionality a na nedostatku odôvodnenia.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení Medzinárodnej zmluvy FAO o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 2018, s. 1)

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nezlučiteľnosti s poľnohospodárskou politikou Európskej únie

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil žalovanému alebo žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, ako aj trovy, ktoré vznikli žalobkyni.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

rozhodol, že táto žaloba je prípustná a dôvodná,

—

zrušil napadnuté rozhodnutia,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania v celom rozsahu.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti odôvodnenia. Žalobca v tejto súvislosti predovšetkým tvrdí, že s ním Komisia, ktorá nedodržala povinnosť náležitej starostlivosti a povinnosť starostlivosti, ktoré jej prináležia, nezaobchádzala spravodlivo. Podľa žalobcu sa Komisia mala informovať o výsledkoch trestného konania, ktoré bolo ukončené zastavením konania, a upovedomiť o nich disciplinárnu komisiu, aby ich disciplinárna komisia mohla zohľadniť vo svojom rozhodnutí.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na pochybeniach v prípravnych aktoch vedúcich k napadnutému rozhodnutiu a zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorých sa Komisia dopustila. Žalobca sa predovšetkým domnieva, že pochybenia v dvoch prípravných aktoch vedúcich k napadnutému rozhodnutiu zakladajú pochybenie v tomto rozhodnutí.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 10 prílohy X Služobného poriadku úradníkov Európskej únie z toho dôvodu, že jednak neboli preskúmané všetky okolnosti vyplývajúce zo spisu žalobcu, a jednak boli kritériá využité na určenie postihu predmetom chybného posúdenia alebo im bola prisúdená neprimeraná závažnosť.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1960 z 26. novembra 2019, ktorým sa neschvaľuje zeolit strieborný ako existujúca účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typov 2 a 7 (1),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania Zmlúv a článkov 4 a 19 nariadenia (EÚ) č. 528/2012. (2)

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci – porušení článku 290 ZFEÚ a článkov 4 a 19 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania Zmlúv – zásady zákazu diskriminácie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania Zmlúv – zásady právnej istoty.

—

primárne zrušil napadnuté rozhodnutie;

—

v každom prípade zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže daňové oslobodenie nepredstavuje zvýhodnenie.

Na podporu prvého dôvodu žalobkyňa uvádza, že oslobodenie od dane, ktoré je predmetom napadnutých rozhodnutí, nepredstavuje ekonomické zvýhodnenie, zatiaľ čo zrušenie tohto oslobodenia by predstavovalo ekonomickú záťaž pre prístavný orgán, keďže tento orgán je povinný financovať vlastnými prostriedkami investície všeobecného záujmu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 296 ZFEÚ a článkom 41 Charty základných práv Európskej únie, keďže Komisia pri posudzovaní existencie zvýhodnenia neuskutočnila úplnú analýzu všetkých dostupných údajov.

Na podporu prvého dôvodu žalobkyňa uvádza, že Európska komisia pri hodnotení, či oslobodenie od dane, ktoré je predmetom napadnutých rozhodnutí, predstavuje zvýhodnenie, neuskutočnila úplnú analýzu všetkých údajov, ktoré prístavný orgán v priebehu konania predložil.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže daňové zvýhodnenie nenarúša ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže, ani neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

Na podporu tretieho dôvodu žalobkyňa uvádza, že oslobodenie od dane, ktoré je predmetom napadnutých rozhodnutí, nezlepšuje konkurenčné postavenie prístavných orgánov, a preto nie je možné, aby hospodárska súťaž ovplyvnila obchod medzi členskými štátmi. Preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže daňové zvýhodnenie nie je selektívne.

Na podporu štvrtého dôvodu žalobkyňa uvádza, že oslobodenie od dane, ktoré je predmetom napadnutých rozhodnutí, nie je selektívne, keďže nepredstavuje výnimku z príslušného systému, a preto nie je štátnou pomocou v zmysle článku 107 ZFEÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod uvádzaný subsidiárne je založený na tom, že predmetné oslobodenie, aj keby bolo štátnou pomocou, je zlučiteľné s vnútorným trhom.

Na podporu piateho žalobného dôvodu uvádzaného subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že aj keby bolo daňové oslobodenie, ktoré je predmetom napadnutých rozhodnutí, považované za štátnu pomoc, išlo by o štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom, ak vstúpi do konania o tejto žalobe ako vedľajší účastník, povinnosť nahradiť trovy konania.

—

Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001,

—

porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom, ak vstúpi do konania o tejto žalobe ako vedľajší účastník, povinnosť nahradiť trovy konania.

—

Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001,

—

porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2092 z 28. novembra 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 1 a článok 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“) pri určovaní cenového podhodnotenia, pretože 1. nepreskúmala všetky relevantné dôkazy a 2. nepreukázala cenové podhodnotenie vo vzťahu k výrobku ako celku.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 5 základného nariadenia, pretože svoju príčinnú analýzu založila na nesprávne zistenom cenovom podhodnotení.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 3 základného nariadenia, keď dospela k záveru, že na jednej strane platby z fondu pre palmové plantáže (ďalej len „OPPF“) možno kvalifikovať ako granty namiesto platieb za nákup bionafty a na druhej strane že platbami z OPPF sa poskytujú výhody výrobcom bionafty, keďže Komisia i) sa spoliehala na zjavne nesprávne zistený skutkový stav a ii) nezistila, že prípadná výhoda sa preniesla osoby vyrábajúce zmesi bionafty.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a pri vyčíslení výhody v rámci systému OPPF porušila článok 7 základného nariadenia.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 1 a 8 základného nariadenia tým, že pri svojom určení hroziacej ujmy nevychádzala z pozitívnych dôkazov a objektívneho preskúmania všetkých relevantných okolností.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu tým, že do napadnutého nariadenia zahrnula iba niektoré podstatné úvahy týkajúce sa analýzy podhodnotenia, čím žalobkyni zabránila predložiť svoje pripomienky k tejto otázke.

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2092 z 28. novembra 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii, v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 1 a článok 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“) pri určovaní cenového podhodnotenia, pretože 1. nepreskúmala všetky relevantné dôkazy a 2. nepreukázala cenové podhodnotenie vo vzťahu k výrobku ako celku.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 5 základného nariadenia, pretože svoju príčinnú analýzu založila na nesprávne zistenom cenovom podhodnotení.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 3 základného nariadenia, keď dospela k záveru, že indonézska vláda umožnila alebo nariadila dodávateľom surového palmového oleja (ďalej len „SPO“), aby dodávali svoje výrobky za nižšiu než primeranú odmenu, že poskytla dodávateľom SPO odmenu alebo cenovú podporu a tým im bola poskytnutá výhoda.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 3 základného nariadenia, keď dospela k záveru, že na jednej strane platby z fondu pre palmové plantáže (ďalej len „OPPF“) možno kvalifikovať ako granty namiesto platieb za nákup bionafty a na druhej strane že platbami z OPPF sa poskytujú výhody výrobcom bionafty, keďže Komisia sa spoliehala na zjavne nesprávne zistený skutkový stav a nezistila, že prípadná výhoda sa preniesla osoby vyrábajúce zmesi bionafty.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a pri vyčíslení výhody v rámci systému OPPF porušila článok 7 základného nariadenia.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 1 a 8 základného nariadenia tým, že pri svojom určení hroziacej ujmy nevychádzala z pozitívnych dôkazov a objektívneho preskúmania všetkých relevantných okolností.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila právo žalobkýň na obhajobu tým, že do napadnutého nariadenia zahrnula iba niektoré podstatné úvahy týkajúce sa analýzy podhodnotenia, čím žalobkyniam zabránila predložiť svoje pripomienky k tejto otázke.