—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä jej článok 5 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (2), najmä na jej článok 41,

—

so zreteľom na Amsterdamský pakt stanovujúci mestskú agendu pre EÚ, ktorý ministri EÚ zodpovední za mestské záležitosti schválili 30. mája 2016,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ (3),

—

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

—

so zreteľom na vyhlásenie k mestskej agende EÚ, dohodnuté na úrovni ministrov zodpovedných za územnú súdržnosť a mestské záležitosti 10. júna 2015,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (6),

—

so zreteľom na závery Rady z 24. júna 2016 týkajúce sa mestskej agendy pre EÚ,

—

so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest schválenú na neformálnom stretnutí ministrov o rozvoji miest a územnej súdržnosti konanom 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

—

so zreteľom na novú mestskú agendu prijatú na konferencii OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), ktorá sa konala 20. októbra 2016 v meste Quito v Ekvádore,

—

so zreteľom na správu Komisie o stave európskych miest z roku 2016,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o Správe o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny (7),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0203/2018),

A.

keďže Maastrichtskou zmluvou bol zriadený Európsky výbor regiónov, čím sa mestám prostredníctvom ich zastúpenia vo výbore umožnilo podieľať sa na jeho poradnej úlohe v rozhodovacom procese EÚ;

B.

keďže Výbor regiónov túto úlohu plní tým, že vykonáva celý rad činností zameraných na podporu dialógu a aktívnej účasti na rozhodovacom procese EÚ;

C.

keďže Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dáva Európskemu výboru regiónov právomoc podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s legislatívnymi aktmi, ak v prípade aktov, na prijatie ktorých zmluva stanovuje povinnú konzultáciu s výborom, nie je dodržaná zásada subsidiarity alebo zásada proporcionality; keďže mestá majú vďaka tomu nástroj, ktorý môžu využiť na ochranu svojich záujmov v Európskej únii;

D.

keďže by sa malo jasne rozlišovať medzi zástupcami miest stanovenými v zmluvách, ako sú členovia Výboru regiónov, a združeniami zastupujúcimi záujmy miest;

E.

keďže väčšina obyvateľstva EÚ (viac ako 70 %) žije v mestských oblastiach;

F.

keďže proces deteritorializácie moci, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou globalizácie, nezmenšuje potrebu existencie sietí európskych miest, v ktorých sa vytvárajú a presadzujú záujmy občanov EÚ;

G.

keďže väčšina politík a právnych predpisov EÚ sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni miest a v súčasnosti sa dotýka takmer všetkých politických, ekonomických a spoločenských oblastí;

H.

keďže inštitucionálna štruktúra EÚ je založená na zásade viacúrovňového riadenia a subsidiarity;

I.

keďže Charta viacúrovňového riadenia v Európe, ktorú prijal Výbor regiónov, poukazuje na úzku súvislosť medzi lojálnou partnerskou spoluprácou medzi Európskou úniou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi a na rovnocennú legitímnosť a zodpovednosť každej úrovne v rámci ich príslušných právomocí;

J.

keďže Výbor regiónov vytvoril sieť na monitorovanie subsidiarity s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európskej únii a inštitúciami EÚ o dokumentoch a legislatívnych návrhoch Komisie, ktoré majú priamy vplyv na regionálne a miestne orgány;

K.

keďže v uvedenom uznesení z 12. decembra 2017 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby s cieľom posilniť občianstvo Únie a uplatňovanie tohto občianstva podnecovala miestne orgány k tomu, aby vymenovali poradcov zodpovedných za európske záležitosti, pretože tu ide o úroveň, ktorá je najbližšie k občanom;

L.

keďže Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest používa pojem „európske mestá“;

M.

keďže Dohovor primátorov a starostov prispel k rozvoju integrovaných stratégií na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, zlepšeniu energetickej účinnosti a širšiemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov; keďže takéto iniciatívy svedčia o tom, ako môže spolupráca medzi mestami a výmena najlepších postupov prispieť k dosahovaniu cieľov politiky EÚ;

N.

keďže podľa Lipskej charty sa európske mestá považujú za „cenný a nenahraditeľný hospodársky, sociálny a kultúrny prínos“ a mali by prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť, pričom jedným z hlavných záverov správy Komisie o mestách z roku 2016 je, že mestá majú rozhodujúcu úlohu pri plnení kľúčových hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ; keďže mestám by sa preto mala v politike súdržnosti priznať kľúčová úloha;

O.

keďže v Lipskej charte sa uznáva povinnosť zodpovedných ministrov členských štátov podporovať vyváženú územnú organizáciu založenú na európskej polycentrickej mestskej štruktúre a uvádza sa v nej, že mestá by mali byť hlavnými centrami rozvoja mestských regiónov a prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť;

P.

keďže mestská agenda EÚ (Amsterdamský pakt) potvrdzuje v plnej miere rešpektovanie zásady subsidiarity a právomocí podľa zmlúv EÚ a zároveň vytvára platformu spolupráce medzi členskými štátmi, regiónmi, mestami, Komisiou, Európskym parlamentom, poradnými orgánmi Únie a inými zainteresovanými stranami v rámci partnerstiev s cieľom priniesť neformálny príspevok k navrhovaniu a revízii budúcich aj existujúcich právnych predpisov EÚ;

Q.

keďže rozsah mestskej agendy zahŕňa najmä pilier týkajúci sa lepšej právnej regulácie, ktorého cieľom je zameranie sa na účinnejšie a ucelenejšie vykonávanie politík, právnych predpisov a právnych nástrojov EÚ, pričom sa však nesústreďuje na iniciovanie nových právnych predpisov;

R.

keďže Komisia vyzýva miestne orgány, aby sa v rámci balíka opatrení na lepšiu právnu reguláciu podieľali ad hoc na posudzovaní územného vplyvu budúcich legislatívnych návrhov;

S.

keďže Rada vo svojich záveroch z 24. júna 2016 uvítala Amsterdamský pakt a vyzvala okrem iných Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány a Európsky parlament, aby prijali ďalšie opatrenia v tejto súvislosti, pričom vyzvala Európsky parlament, aby zvážil začlenenie výsledkov a odporúčaní partnerstiev na základe usmernení generálnych riaditeľov zodpovedných za záležitosti týkajúce sa miest do programov zasadnutí jednotlivých výborov, na ktorých sa bude rokovať o príslušných nových a existujúcich právnych predpisoch EÚ;

T.

keďže Komisia sa v tejto mestskej agende vyzýva, aby okrem iného zvážila výsledky a odporúčania týchto partnerstiev pri vypracúvaní príslušných návrhov právnych predpisov, nástrojov a iniciatív EÚ, ako aj pri ich revízii a aby pri vypracúvaní nových politických a legislatívnych iniciatív a hodnotení existujúcich stratégií, politík a právnych predpisov EÚ pokračovala v práci s mestskými orgánmi a ich zastupujúcimi organizáciami prostredníctvom rôznych existujúcich príležitostí na konzultáciu a spätnú väzbu, ktoré majú k dispozícii;

U.

keďže nové globálne výzvy, ktoré prináša bezpečnosť a prisťahovalectvo, demografický posun, nezamestnanosť mladých ľudí, výzvy súvisiace s kvalitou verejných služieb, prístupom k čistej a cenovo dostupnej energii, s prírodnými katastrofami a ochranou životného prostredia, si vyžadujú riešenia na miestnej úrovni a teda aj väčšie angažovanie miest pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ;

V.

keďže hodnota európskych miest pramení aj z toho, že sa v nich nachádza významná časť spoločného kultúrneho dedičstva Európy;

W.

keďže mestá reprezentujú úroveň politiky, ktorá je pre verejnosť najzrozumiteľnejšia, a preto majú obrovský potenciál ako miesta, kde sa občania môžu zapájať do konštruktívnych diskusií, pričom skúsenosti Výboru regiónov s organizáciou občianskych dialógov v spolupráci s miestnymi a regionálnymi partnermi predstavujú v tomto ohľade sľubné vyhliadky;

X.

keďže so zreteľom na politické požiadavky vyplývajúce z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a z Parížskej dohody o zmene klímy mestá zlepšili svoju schopnosť rozvíjať inovatívne politické riešenia a nástroje v záujme sociálnej, ekologickej a hospodárskej udržateľnosti a spravodlivých obchodných systémov, ako aj schopnosť vytvárať v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni prepojenia, ktoré presahujú existujúce formáty, v záujme ich zavedenia do praxe;

Y.

keďže vyhlásenie s názvom Smerom k mestskej agende EÚ, na ktorom sa dohodli ministri EÚ zodpovední za územnú súdržnosť a mestské záležitosti v júni 2015, uznáva dôležitú úlohu Výboru regiónov, Eurocities a Rady európskych obcí a regiónov (CEMR) pri vyjadrovaní záujmov mestských oblastí;

Z.

keďže mestá môžu ponúknuť príležitosť na využitie potenciálu európskeho občianstva a jeho posilnenie prostredníctvom podpory aktívneho občianstva, a to na základe uznania skutočnosti, že mestá môžu sprostredkovateľské štruktúry medzi EÚ a jej občanmi realizovať s väčšou účinnosťou;

AA.

keďže účasť miest na politikách EÚ prispieva k zvýšeniu miestnej zodpovednosti za procesy EÚ, lepšej správe vecí verejných prostredníctvom participatívnejšej európskej demokracie, k zlepšeniu administratívnych kapacít a kvality verejných služieb na úrovni celej EÚ, čo prispieva k uplatňovaniu práva na dobrú správu vecí verejných, ako je zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie;

AB.

keďže je dôležité, aby sa miestne a regionálne orgány v čo najskoršom štádiu zapojili do tvorby politík a zohrávali kľúčovú úlohu pri hodnoteniach územného vplyvu;

AC.

keďže súčasné formy účasti miest sú stále neuspokojivé z hľadiska želaného vplyvu na navrhovanie a vykonávanie politík a právnych predpisov EÚ; keďže tento vplyv by sa okrem toho zväčšil, ak by sa mestá spojili do sietí založených na spoločných historických, geografických, demografických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych prepojeniach;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (2),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Život zajtrajška. Tlač 3D – nástroj na posilnenie európskeho hospodárstva (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Vyvážený systém presadzovania práv duševného vlastníctva, ktorý reaguje na problémy súčasnej spoločnosti (COM(2017)0707),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Usmernenie k niektorým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (COM(2017)0708),

—

so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie (COM(2017)0240),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0223/2018),

A.

keďže trojrozmerná (ďalej len „3D“) tlač sa sprístupnila širokej verejnosti, keď sa na trh zaviedli 3D tlačiarne pre súkromné osoby a keď na trh vstúpili podniky, ktoré ponúkajú digitálne modely aj služby 3D tlače;

B.

keďže 3D tlač sa považuje za jednu z najvýznamnejších technológií, v ktorých môže Európa zohrávať vedúcu úlohu; keďže Komisia uznala výhody 3D tlače tým, že v období rokov 2014 – 2016 v rámci programu Horizont 2020 sponzorovala 21 projektov, ktoré sú založené na tejto technológii;

C.

keďže 3D tlač vznikla ako súčasť experimentov v 60. rokoch 20. storočia a keďže táto technológia bola pôvodne vyvinutá v USA a v priemysle sa začala používať začiatkom 80. rokov 20. storočia;

D.

keďže trh s 3D tlačiarňami je sektorom, ktorý sa vyznačuje rýchlym rastom, a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v ďalších rokoch;

E.

keďže však rozvoj spoločných priestorov pre 3D tlač (známych pod názvom fablabs) a služieb tlače na diaľku, ktoré sú niekedy spojené s online výmenou trojrozmerných súborov, umožňuje, aby si ktokoľvek mohol vytlačiť trojrozmerné predmety, čo je úžasným prínosom pre vynálezcov a organizátorov projektov;

F.

keďže 3D tlač má obrovský potenciál zmeniť dodávateľské reťazce vo výrobe, čo by Európe mohlo pomôcť zvýšiť úroveň produkcie; keďže uplatňovanie tejto technológie ponúka nové príležitosti pre rozvoj podnikania a inovácie;

G.

keďže EÚ zaradila 3D tlač medzi prioritné technologické oblasti; keďže Komisia ju vo svojom diskusnom dokumente o využití globalizácie uvádza ako jeden z hlavných faktorov, ktoré budú viesť k transformácii priemyslu;

H.

keďže Komisia označila 3D tlač za prioritnú oblasť činnosti, ktorá ponúka značný hospodársky potenciál najmä pre malé inovačné podniky; keďže mnohé krajiny už uznali transformačný potenciál 3D tlače a začali prijímať – hoci nejednotne – rôzne stratégie na vytvorenie ekonomického a technologického ekosystému, ktorý by podporoval jej rozvoj;

I.

keďže väčšinu produkcie 3D tlače v súčasnosti tvoria prototypy; keďže v niektorých odvetviach sa už niekoľko rokov využívajú konečné výrobky a trh s nimi naďalej relatívne rýchlo rastie; keďže čoraz viac výrobkov, ktoré sú vytvorené na 3D tlačiarňach, v súčasnosti už nie sú len prototypy, ale dajú sa priamo použiť alebo predať;

J.

keďže 3D tlač prináša inovatívnym podnikom mnoho potenciálnych výhod; keďže 3D tlač umožňuje predovšetkým znížiť celkové náklady pri vývoji, navrhovaní a testovaní nových výrobkov alebo pri zlepšovaní existujúcich výrobkov;

K.

keďže používanie 3D tlače je v spoločnosti čoraz viac rozšírené, a to najmä v oblasti vzdelávania, v občianskych fórach a fórach začínajúcich podnikov (napríklad v tvorivých priestoroch tzv. maker spaces), ako aj v súkromnej sfére;

L.

keďže 3D tlač je čoraz jednoduchšia a prístupnejšia pre všetkých; keďže sa očakáva, že obmedzenia týkajúce sa použiteľných materiálov, rýchlosti a spotreby surovín a energie sa v krátkom čase výrazne znížia;

M.

keďže väčšina špičkových priemyselných odvetví v súčasnosti využíva túto technológiu, keďže príležitosti na používanie 3D tlače sa v mnohých oblastiach výrazne zvýšili a keďže mnohé oblasti, napríklad zdravotníctvo (od regeneratívnej medicíny po výrobu protéz), letecký a kozmický priemysel, automobilová výroba, odvetvie elektrospotrebičov pre domácnosť, stavebníctvo, archeologický výskum, architektúra, strojárstvo, dizajn a voľnočasový a rekreačný priemysel majú v súvislosti s touto technológiou veľké očakávania;

N.

keďže nedostatočná regulácia obmedzuje používanie 3D tlače v kľúčových priemyselných odvetviach, akými sú napríklad letectvo a zdravotníctvo/zubárstvo, a keďže regulovanie používania 3D tlačiarní pomôže zvýšiť využívanie technológií a vytvorí príležitosti na výskum a vývoj;

O.

keďže v citovanom stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa uvádza, že kombináciou digitálnej revolúcie a „využitia tej správnej modernej výrobnej technológie by Európa mohla vrátiť späť výrobu z oblastí s nižšou úrovňou miezd s cieľom povzbudiť inováciu a vytvoriť udržateľný rast doma“;

P.

keďže vďaka 3D tlači by sa znížili dopravné náklady a emisie CO2;

Q.

keďže sa očakáva, že technológia 3D tlače vytvorí viac nových pracovných miest pre kvalifikovanú pracovnú silu, pričom tieto pracovné miesta budú v niektorých prípadoch menej fyzicky náročné a menej nebezpečné (technici údržby, inžinieri, dizajnéri atď.), a keďže vytvorenie nových technických pozícií (napríklad operátorov 3D tlačiarní) prinesie novú zodpovednosť a odvetvie 3D tlače bude musieť zabezpečiť vhodné kurzy odbornej prípravy, aby technický personál dosiahol rovnakú úroveň ako zamestnanci na ich úrovni v tradičnej výrobe; keďže technológia 3D tlače takisto zníži výrobné náklady a náklady na skladovanie (maloobjemová výroba, zákazková výroba atď.); keďže však pokles počtu pracovných miest vo výrobných odvetviach výrazne poznamená hospodárstvo krajín, ktoré sa opierajú o veľký počet nízko kvalifikovaných pracovných miest;

R.

keďže sa zatiaľ nedá presne odhadnúť, aký hospodársky vplyv bude mať rozvoj odvetvia 3D tlače v členských štátoch;

S.

keďže 3D tlač by mohla spotrebiteľom umožniť brániť sa proti zámernému skracovaniu životnosti výrobkov, lebo budú schopní sami si vyrobiť náhradné diely do domácich spotrebičov, ktorých životnosť je čoraz kratšia;

T.

keďže 3D tlač môže vyvolávať určité osobitné právne a etické otázky súvisiace s občianskoprávnou zodpovednosťou a so všetkými oblasťami práva duševného vlastníctva, ako sú autorské práva, patenty, vzory, trojrozmerné obchodné značky a dokonca aj zemepisné označenia, a keďže tieto otázky patria do právomoci Výboru pre právne veci;

U.

keďže nové technológie umožňujú skenovať predmety alebo osoby a zo získaných údajov vytvoriť digitálne súbory, ktoré sa potom môžu trojrozmerne vytlačiť, a keďže to môže mať vplyv na obrazové práva a právo na súkromie;

V.

keďže technológia 3D tlače môže vyvolávať obavy aj z hľadiska bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o výrobu zbraní, výbušnín, drog a iných nebezpečných predmetov, a keďže týmto druhom výroby by sa mala venovať osobitná pozornosť;

W.

keďže z pohľadu autorských práv je potrebné rozlišovať medzi domácou tlačou na súkromné účely a tlačou na komerčné využitie, ale takisto medzi službami medzi podnikmi (B2B) a službami medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C);

X.

keďže francúzska Najvyššia rada pre literárne a umelecké vlastníctvo sa v správe o 3D tlači a autorskom práve vyjadrila, že „v súčasnosti sa nezdá, že by demokratizácia 3D tlače spôsobovala početné problémy s porušovaním autorského práva“, pričom však pripúšťa, že „falšovaním sú ohrozené najmä výtvarné diela“;

Y.

keďže tých pár príkladov, ktoré si v súčasnosti vieme predstaviť, pravdepodobne postupne s vývojom tejto technológie nadobudne komplexnejší charakter; keďže tieto príklady nastoľujú otázku, čo treba urobiť, aby sme zabránili možnému falšovaniu s využitím technológií 3D tlače;

Z.

keďže trojrozmerná tlač v dôsledku postupov, ktoré využíva, spôsobuje to, čo sa v tomto odvetví opisuje ako určitá „fragmentácia tvorivého aktu“, keďže dielo môže cirkulovať v digitálnej forme predtým, ako nadobudne fyzickú podobu, čo uľahčuje jeho kopírovanie a komplikuje boj proti falšovaniu;

AA.

keďže podľa názoru právnych expertov 3D tlač nepriniesla zásadné zmeny práv duševného vlastníctva, ale vytvorené súbory možno považovať za dielo a v takom prípade musia byť predmetom ochrany; keďže z krátkodobého a strednodobého hľadiska a s cieľom bojovať proti falšovaniu bude hlavnou výzvou väčšie zapojenie odborníkov z oblasti autorského práva ako sprostredkovateľov;

AB.

keďže rozvoj 3D tlače síce umožňuje priemyselnú výrobu, ale malo by sa uvažovať o potrebe zaviesť prostriedky kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by umožňovali odškodnenie spotrebiteľov v prípade škody;

AC.

keďže vplyv 3D tlače na práva spotrebiteľov a na spotrebiteľské právo vo všeobecnosti by sa mal dôkladne preskúmať vo vzťahu k smernici o určitých aspektoch zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

AD.

keďže smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za chybné výrobky sa vzťahuje na všetky zmluvy; keďže treba poznamenať, že pokrok v oblasti 3D tlače je jedným z faktorov, ktoré viedli Komisiu k uskutočneniu verejnej konzultácie s cieľom posúdiť, či je táto smernica vhodná na daný účel vo vzťahu k novému technologickému vývoju;

AE.

keďže všeobecné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti sa vzťahujú aj na zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vymedzených v článkoch 12 až 14 smernice o elektronickom obchode; keďže v prípade škôd spôsobených predmetom vytvoreným pomocou technológie 3D tlače by sa mal stanoviť osobitný režim zodpovednosti, lebo poškodený subjekt má pre veľký počet zapojených aktérov a pre komplexnosť procesov použitých na vytvorenie konečného produktu často problém identifikovať zodpovednú osobu; keďže za zodpovedný subjekt by sa mohol v závislosti od pôvodu zistenej chyby považovať autor alebo predajca 3D súboru, výrobca 3D tlačiarne, výrobca softvéru pre 3D tlačiareň, dodávateľ použitého materiálu alebo samotná osoba, ktorá predmet vytvorila;

AF.

keďže pokiaľ ide o osobitné využitie 3D tlače v obchodnom kontexte, pravidlá zodpovednosti sú všeobecne stanovené zmluvnými vzťahmi medzi zainteresovanými stranami;

AG.

keďže všetky prvky technológie aditívnej výroby musia spĺňať určité kritériá a musia byť certifikované s cieľom zaručiť možnosť vyrábať kvalitné reprodukovateľné diely; keďže certifikácia je zložitá vzhľadom na početné transformácie strojov, materiálov a procesov a na absenciu databázy; keďže bude preto potrebné vytvoriť pravidlá, ktoré umožnia rýchlejšiu a nákladovo efektívnejšiu certifikáciu všetkých materiálov, procesov a výrobkov;

AH.

keďže 3D tlač zohráva úlohu pri znižovaní spotreby energie a prírodných zdrojov na účely boja proti zmene klímy; keďže používaním 3D tlače by sa minimalizoval odpad vo výrobnom procese a umožnením výroby náhradných dielov na spotrebiteľskej úrovni by sa predĺžila životnosť spotrebných výrobkov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) a iné zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) týkajúce sa ľudských práv, najmä Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 13. decembra 2007,

—

so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (dohovor 169), prijatý 27. júna 1989;

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na články 21, 22 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012, a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie, najmä na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a na európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o situácii príslušníkov kmeňa Guaraní-Kaiowa v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o Hondurase: situácia obhajcov ľudských práv (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o Tanzánii, najmä o otázke zaberania pôdy (3),

—

so zreteľom na výročnú správu o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti (4),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 69/2 z 22. septembra 2014, ktorou sa schvaľuje záverečný dokument Svetovej konferencie o pôvodnom obyvateľstve z roku 2014 (5),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/178 z 19. decembra 2016 o právach pôvodných obyvateľov, najmä jej odsek 13, v ktorom sa vyhlasuje rok 2019 za medzinárodný rok pôvodných jazykov (6),

—

so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva pre Radu OSN pre ľudské práva z 8. augusta 2017 (7),

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, ktorou sa zriadila otvorená medzivládna pracovná skupina, ktorej úlohou bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných korporácií a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami (8),

—

so zreteľom na proces otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorá vypracovala Deklaráciu práv roľníkov a ostatných osôb pracujúcich vo vidieckych oblastiach a ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva 13. októbra 2015 (9),

—

so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite prijatý 22. mája 1992,

—

so zreteľom na dohodu z Durbanu a akčný plán, ktorý prijala V. Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) na kongrese o svetových parkoch v roku 2003 (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 19. októbra 2004 o usmerneniach EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách (COM(2004)0686),

—

so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov, ktoré schválil Výbor OSN pre svetovú potravinovú bezpečnosť 11. mája 2012 (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Akčnom pláne EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), ktorý bol schválený v roku 2003 (COM(2003)0251), a na dvojstranné dobrovoľné dohody o partnerstve (DDP) uzatvorené medzi EÚ a partnerskými krajinami,

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a globálny pakt OSN,

—

so zreteľom na Maastrichtské zásady z 28. septembra 2011, ktorými sa objasnili extrateritoriálne záväzky štátov na základe ustáleného medzinárodného práva (12),

—

so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2017 o pôvodnom obyvateľstve (13),

—

so zreteľom na ustanovenia o ľudských právach zahrnuté do Dohody z Cotonou,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 9. augusta 2017 pri príležitosti Medzinárodného dňa pôvodného obyvateľstva sveta (14),

—

so zreteľom na rozhodnutie nominovať Auru Lolitu Chavez Ixcaquicovú na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2017 ako vôbec prvú domorodú obhajkyňu ľudských práv, ktorá bola na túto cenu nominovaná,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy z 12. decembra 2015,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

—

so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia OSN 64/292 z 3. augusta 2010 o práve človeka na vodu a hygienu (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť (18),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0194/2018),

A.

keďže celková populácia pôvodných obyvateľov sa odhaduje na viac ako 370 miliónov ľudí vo viac ako 70 krajinách sveta, čo predstavuje približne 5 % celkovej svetovej populácie, a keďže existuje najmenej 5 000 rôznych typov pôvodných obyvateľov; keďže napriek geografickej rozptýlenosti čelia títo ľudia podobným hrozbám a problémom;

B.

keďže pôvodní obyvatelia majú jedinečný vzťah s pôdou a prostredím, v ktorom žijú, a využívajú dostupné prírodné zdroje na vytvorenie jedinečných systémov poznatkov, inovácií a praktík, ktoré zase tvarujú podstatnú časť ich identity a majú veľký význam pre zachovanie a udržateľné využívanie biodiverzity; keďže tradičné poznatky pôvodných obyvateľov sú faktorom, ktorý významne prispieva k vývoju ľudstva; keďže komercializácia a/alebo marginalizácia poznatkov pôvodných obyvateľov ohrozuje ich úlohu ako tradičných držiteľov a strážcov týchto poznatkov;

C.

keďže komunitné práva pôvodného obyvateľstva vznikajú na základe tradičného osídlenia ich území a keďže pocit spolupatričnosti, ktorý ich spája s týmito územiami, nie je totožný s pojmom vlastníctvo, ako sa zvyčajne chápe v západných spoločnostiach;

D.

keďže územia, ktoré sú tradične obývané pôvodným obyvateľstvom, zahŕňajú asi 22 % celosvetového zemského povrchu a odhaduje sa, že na nich žije 80 % biodiverzity planéty; keďže pôvodné rezervácie tvoria dôležitú bariéru odlesňovania; keďže tropické lesy obývané pôvodným obyvateľstvom a miestnymi komunitami prispievajú k ukladaniu uhlíka v biómoch tropických lesov, čo ešte viac vyzdvihuje ich hodnotu vo všetkých stratégiách boja proti zmene klímy; keďže pôvodné obyvateľstvo je vzhľadom na svoj životný štýl a úzky vzťah s pôdou, ktorý priamo závisí od nepretržitej dostupnosti prírodných zdrojov, najviac citlivé na negatívny vplyv zmeny klímy;

E.

keďže pôda je základným, obmedzeným a neobnoviteľným prírodným zdrojom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prírodného bohatstva každej krajiny;

F.

keďže v zmluvách o ľudských právach sa uznáva právo pôvodného obyvateľstva na pôdu a zdroje ich predkov a stanovuje sa, že štáty musia s pôvodným obyvateľstvom konzultovať v dobrej viere s cieľom získať ich slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas týkajúci sa projektov, ktoré môžu mať vplyv na ich tradičný spôsob života, môžu ohrozovať prírodné zdroje, ktoré tradične kultivujú a od ktorých sú stále závislí, alebo viesť k vysídleniu obyvateľstva a k následnej strate jedinečného hmotného aj nehmotného kultúrneho dedičstva; keďže takéto konzultácie by sa mali uskutočniť pred tým, než sa príjmu alebo začnú uplatňovať legislatívne a administratívne opatrenia, v súlade s právom na sebaurčenie pôvodného obyvateľstva, čo zahŕňa právo vlastniť, používať, vyvíjať a riadiť svoju pôdu, územia, vodu, pobrežné vody a iné zdroje; keďže pôvodné obyvateľstvo má právo slobodne si určiť politický štatút, slobodne sa venovať hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju a slobodne využívať svoje prírodné bohatstvo a zdroje, pričom v žiadnom prípade nemá byť zbavené svojich prostriedkov na živobytie;

G.

keďže v UNDRIP sa uznávajú kolektívne a individuálne práva pôvodného obyvateľstva, najmä práva na svoju pôdu, majetok, prírodné zdroje, územia, kultúru, identitu a jazyk, na zamestnanie, zdravie a vzdelanie a právo slobodne si určiť svoj politický štatút a hospodársky rozvoj;

H.

keďže kolektívne a individuálne práva pôvodného obyvateľstva naďalej v rôznych regiónoch sveta porušujú štátne aj neštátne subjekty a v dôsledku toho toto obyvateľstvo naďalej čelí fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu, ako aj rasizmu, vylúčeniu, diskriminácii, násilnému vysťahovaniu, deštruktívnemu osídľovaniu, nezákonnému vyvlastňovaniu tradičných oblastí či odnímaniu prístupu k zdrojom, živobytiu a tradičným poznatkom; keďže podľa OSN pôvodné obyvateľstvo čelí väčšiemu porušovaniu svojich práv než pred 10 rokmi;

I.

keďže domorodé ženy sa stretávajú s prekážkami, pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, vrátane nedostatočného poradenstva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, nedostatočného prístupu k zariadeniam a materiálu a právnych predpisov zakazujúcich interrupciu aj v prípadoch znásilnenia, čo vedie k vysokej miere úmrtnosti matiek, tehotenstvám maloletých a sexuálne prenosným chorobám;

J.

keďže domorodé ženy čelia veľmi rozšírenej beztrestnosti, pokiaľ ide o porušovanie ich práv, najmä v dôsledku toho, že im je odopreté ich právo na prostriedok nápravy a neexistujú dostatočné mechanizmy monitorovania a údaje rozdelené podľa rodu;

K.

keďže štáty nesú konečnú zodpovednosť za zaručenie ochrany, bezpečnosti a práv pôvodného obyvateľstva vrátane domorodých obhajcov environmentálnych ľudských práv;

L.

keďže pôvodné jazyky po celom svete naďalej miznú alarmujúcou rýchlosťou, hoci jazyky sú základnou zložkou ľudských práv a základných slobôd a sú nevyhnutné na realizáciu trvalo udržateľného rozvoja; keďže medzigeneračný prenos poznatkov pôvodného obyvateľstva je nevyhnutný na riešenie globálnych environmentálnych výziev; keďže podľa odhadov zo správy OSN uverejnenej v roku 2016 (19) až 95 % z takmer 6 700 jazykov, ktorými sa dnes vo svete hovorí, hrozí do konca storočia zánik, pričom veľkú väčšinu z týchto ohrozených jazykov predstavujú pôvodné jazyky; keďže štáty sú povinné chrániť a podporovať jazyky pôvodného obyvateľstva a zaistiť, aby títo obyvatelia v plnej miere využívali svoje kultúrne práva; keďže členské štáty by mali investovať do opatrení na zmenu spoločensky zakorenených stereotypov;

M.

keďže v niektorých krajinách sa veľké počty pôvodných obyvateľov presunuli do väčších mestských centier, kde dochádza k pocitom odlúčenia a straty kultúrnych hodnôt; keďže ich tradičné poznatky a postupy nie sú prispôsobené mestskému prostrediu a súčasnej dynamike trhu práce, čo ich vystavuje chudobe a novým formám vylúčenia a diskriminácie;

N.

keďže pôvodné obyvateľstvo trpí alarmujúcou chudobou, chorobami a negramotnosťou, nedostatočným prístupom k bezpečnej, čistej vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu, občianskym právam vrátane práv politickej účasti a zastúpenia, ako aj vysokou mierou závislosti od návykových látok a samovrážd medzi mladými ľuďmi;

O.

keďže ženy v komunitách pôvodného obyvateľstva sú osobitne marginalizované najmä nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a hospodárskym príležitostiam, sú diskriminovaní v dôsledku pohlavia, etnického pôvodu a sociálno-ekonomického zázemia, čo vedie k vyššej miere úmrtnosti, a sú obeťami rodovo motivovaného násilia a vraždenia žien; keďže podľa OSN najmenej jedna z troch pôvodných žien je v určitej fáze svojho života znásilnená a miera úmrtnosti matiek a tehotenstva vo veku dospievania, miera pohlavne prenosných chorôb vrátane HIV/AIDS sú vyššie ako priemer; keďže ženy často čelia osobitným hrozbám a prekážkam založeným na rodovej príslušnosti, ktoré treba chápať z prierezového hľadiska;

P.

keďže nedovolené obchodovanie s drogami neprimerane ovplyvňuje pôvodné komunity, pretože dopyt po drogách stále rastie a výrobcovia nelegálnych drog čoraz viac vytláčajú pôvodné komunity z ich tradičnej pôdy; keďže pôvodní obyvatelia sú často fyzicky alebo ekonomicky nútení zapájať sa do obchodu s drogami, najmä do dopravných operácií; keďže ozbrojené konflikty zvyšujú militarizáciu pôvodnej pôdy a vedú k porušovaniu ľudských práv a používaniu nadmernej sily na pôvodné komunity;

Q.

keďže rastúci dopyt a rastúca konkurencia v oblasti prírodných zdrojov sú hnacími silami globálnej honby za pôdou, ktorá vo viacerých krajinách spôsobuje neudržateľný tlak na územia tradične obývané a využívané pôvodným obyvateľstvom a na miestne komunity; keďže využívanie týchto prírodných zdrojov poľnohospodárskymi podnikmi, medzi inými odvetviami ťažobného priemyslu aj energetickým, drevospracujúcim a ťažobnými sektorom, nezákonná ťažba, veľké projekty infraštruktúry a rozvoja, vlády a miestne obyvateľstvo sú jednou z hlavných príčin pretrvávajúcich konfliktov držby pôdy a hlavnou príčinou kontaminácie vody a pôdy;

R.

keďže rozvoj sa nedá merať na základe ukazovateľov rastu, ale treba zohľadňovať predovšetkým znižovanie chudoby a nerovnosti;

S.

keďže nedostatočne regulovaný cestovný ruch môže mať na tieto komunity negatívny kultúrny a ekologický vplyv a v niektorých prípadoch je podnecujúcim faktorom zaberania pôdy;

T.

keďže nútené zaberanie pôdy súkromnými podnikmi je zvyčajne sprevádzané prítomnosťou vojenských jednotiek alebo súkromných bezpečnostných zložiek a keďže to vedie napríklad aj k nárastu priameho a nepriameho násilia na území domorodého obyvateľstva, čo má priamy vplyv na komunity, a najmä na sociálnych vodcov a ženy;

U.

keďže v súčasnosti existuje trend smerom k militarizácii niektorých rezervácií a chránených oblastí, ktoré sa niekedy prekrývajú s pôdou pôvodných a miestnych komunít, čo spôsobuje vážne porušovanie ľudských práv;

V.

keďže občianske konflikty v niektorých krajinách súvisia s právami na pôdu a sú príčinou núteného vysídľovania pôvodných a miestnych komunít, čím otvárajú dvere zaberaniu pôdy a koncentrácii vlastníctva pôdy;

W.

keďže zaberanie pôdy je zložitým problémom, ktorý si vyžaduje komplexné medzinárodné riešenie; keďže zdôrazňovať treba predovšetkým ochranu domorodých žien a dievčat;

X.

keďže zaberanie pôdy nie je nevyhnutne následkom zahraničných investícií a môžu ho vykonávať aj vlády a miestne spoločenstvá;

Y.

keďže bol zaznamenaný nárast súkromných foriem odškodnenia, pomocou ktorých súkromné podniky ponúkajú ženám, ktoré sa stali obeťou násilia, finančné odškodnenie výmenou za to, že podpíšu dohodu o tom, že na podnik nepodajú žalobu; keďže hlavnú zodpovednosť za zaručenie dodržiavania medzinárodných záväzkov týkajúcich sa dodržiavania práv domorodého obyvateľstva nesú štáty, a preto musia niesť hlavnú zodpovednosť za zabránenie porušeniam a za presadzovanie pravdy, spravodlivosti a odškodnenia pre obete;

Z.

keďže niektorí pôvodní obyvatelia na svete sa rozhodli, že odmietnu kontakt s vonkajším svetom, žijú v dobrovoľnej izolácii, nemajú kapacitu na obranu svojich práv, a sú preto veľmi zraniteľní v prípade porušenia ich práv; keďže tieto komunity sú najzraniteľnejšie na planéte a ich existenciu ohrozuje najmä prieskum výskytu ropy, odlesňovanie, obchodovanie s drogami a infraštruktúra súvisiaca s týmito činnosťami;

AA.

keďže mnohí pôvodní obyvatelia sú aj naďalej obeťami vrážd, mimosúdnych popráv, mrzačenia, mučenia, znásilňovania, svojvoľného zadržiavania, fyzických útokov, obťažovania a zastrašovania za to, že obhajujú svoje právo na územie vlastných predkov a prírodné zdroje vrátane prístupu k vode a potravinám a k svojim duchovným miestam a posvätným cintorínom;

AB.

keďže obhajcovia ľudských práv sú medzi ústrednými a kľúčovými činiteľmi trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o budovanie spoločenskej odolnosti, a sú medzi kľúčovými aktérmi v rámci inkluzívneho demokratického riadenia; keďže títo obhajcovia sa snažia zabezpečiť nielen práva svojho obyvateľstva, ale aj environmentálnu udržateľnosť a prírodné dedičstvo celého ľudstva; keďže domorodí obhajcovia ľudských práv a aktivisti pracujú na tom, aby sa ich komunitám umožnilo zapájať sa do politických procesov, sociálneho začleňovania a posilnenia hospodárskeho postavenia, ako aj aby mohli demokraticky a mierumilovne vyjadrovať svoje názory vo svojich príslušných krajinách a v medzinárodnom spoločenstve;

AC.

keďže v posledných rokoch znepokojujúco vzrástol počet prípadov vrážd, útokov a iných foriem násilia voči obhajcom ľudských práv a aktivistom, ktorí sú kľúčovými faktormi v trvalo udržateľnom rozvoji, v súvislosti s ochranou práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, environmentálnych práv a práv na pôdu; keďže podľa organizácie Front Line Defenders 67 % z 312 obhajcov ľudských práv, ktorí boli údajne zavraždení po celom svete v roku 2017, bojovalo za práva na pôdu, práva pôvodného obyvateľstva a environmentálne práva; keďže domorodí obhajcovia ľudských práv často čelia systémovej beztrestnosti páchateľov útokov proti nim;

AD.

keďže hoci sú obhajkyne ľudských práv z prostredia domorodého obyvateľstva rozhodujúce pre ochranu žien v komunitách domorodého obyvateľstva, ich činnosť je kriminalizovaná a stávajú sa obeťami rôznych foriem násilia vrátane obťažovania, znásilňovania a vrážd;

AE.

keďže vykonávanie nezáväzných systémov sociálnej zodpovednosti podnikov a dobrovoľných regulačných systémov si vyžaduje zlepšenie s cieľom chrániť pôvodné a miestne komunity pred porušovaním ľudských práv, predchádzať zaberaniu pôdy a zabezpečiť účinnú zodpovednosť podnikov; keďže nedostatok mechanizmov v oblasti kontroly a zodpovednosti predstavuje hlavnú prekážku účinného a primeraného prostriedku nápravy;

AF.

keďže do stoviek prípadov zaberania pôdy v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike je, okrem mnohých iných, zapojených niekoľko investorov a spoločností so sídlom v EÚ, čo v niektorých prípadoch viedlo k porušovaniu práv pôvodných a miestnych komunít; keďže európske subjekty sa podieľajú na porušovaní ľudských práv týkajúcom sa zaberania pôdy rôznymi spôsobmi, napríklad prostredníctvom súkromných a finančných spoločností so sídlom v EÚ, ktoré financujú zaberanie pôdy priamo alebo nepriamo či prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev; keďže z dôvodu viacerých zahraničných dôsledkov môže byť v mnohých prípadoch zložité vysledovať ich pôvod priamo v krajinách pôvodu; keďže dokonca aj tam, kde tento pôvod možno vysledovať, stále existujú významné právne a praktické prekážky v prístupe k spravodlivosti a zodpovednosti prostredníctvom súdov EÚ a jej členských štátov, a to aj v dôsledku obmedzení jurisdikcie, pokiaľ ide o prípady týkajúce sa nehnuteľného majetku (vrátane pôdy a prírodných zdrojov), vážne obmedzenia týkajúce sa hodnoty dostupného prostriedku nápravy a dostupnosti právnej pomoci a ťažkosti s preukazovaním zodpovednosti materskej spoločnosti;

AG.

keďže väčšina pôdy v rozvojových krajinách je obývaná, čo vystavuje investície a povesť spoločností rizikám súvisiacim s držbou a výrazne zvyšuje ich prevádzkové náklady, keď dochádza k prevodom pôdy v rámci konfliktu bez predchádzajúceho súhlasu pôvodných a miestnych komunít a zároveň dochádza k pohŕdaniu ich právami;

AH.

keďže osobitný spravodajca OSN pre postavenie obhajcov ľudských práv Michael Frost označil Latinskú Ameriku za znepokojivý región, v ktorom sú „vládne a podnikové subjekty zapojené do vrážd obhajcov environmentálnych ľudských práv“;

AI.

keďže povinnosť chrániť a zabezpečovať prístup k opravným prostriedkom podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach sa vzťahuje tak na extrateritoriálne činnosti, ako aj na činnosti na domácej pôde s extrateritoriálnym účinkom; keďže stupeň odhodlania EÚ a jej členských štátov dodržiavať svoje extrateritoriálne záväzky by sa mal značne zvýšiť;

AJ.

keďže EÚ poskytuje pomoc na podporu a ochranu demokracie a ľudských práv na celom svete prostredníctvom EIDHR, ktorý dopĺňa jej ostatné nástroje vonkajšej pomoci a uplatňuje sa najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti; keďže prostredníctvom svojho mechanizmu protectdefenders.eu poskytuje EÚ rýchlu pomoc obhajcom ľudských práv v ohrození, pomáha im pri plnení ich najnaliehavejších potrieb a posilňuje ich spôsobilosť na vykonávanie práce v strednodobom a dlhodobom horizonte;

AK.

keďže medzinárodné finančné inštitúcie zohrávajú ústrednú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby projekty, ktoré financujú, nemali za následok porušovanie ľudských a environmentálnych práv pôvodného obyvateľstva alebo neprispievali k takémuto porušovaniu; keďže nadnárodné spoločnosti nesú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby ich operácie a/alebo dodávateľské reťazce neboli zapojené do porušovania ľudských a environmentálnych práv, najmä práv pôvodného obyvateľstva;

AL.

keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, z ktorej veľká časť putuje do Afriky; keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisia musia dôkladne kontrolovať, ako príjemcovia z tretích krajín využívajú finančné prostriedky, a to zaradením dodržiavania ľudských práv na popredné miesto v rámci svojej politiky poskytovania pomoci;

AM.

keďže pôvodné obyvateľstvo v Európe stále trpí marginalizáciou, diskrimináciou a sociálnym vylúčením, proti ktorým treba bojovať a ktoré treba odstrániť prostredníctvom prístupu založeného na právach;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 21, 191, 192, 220 a 221,

—

so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP),

—

so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

—

so zreteľom na 22. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP22) a 1. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala 15. až 18. novembra 2016 v marockom Marrákeši a slúžila ako zasadnutie strán Parížskej dohody (CMA1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP22) (1),

—

so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) a na jeho súhrnnú správu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23) (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2016 s názvom Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo (COM(2016)0500),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

—

so zreteľom na akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy na rok 2015, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 6. marca 2017 a 19. júna 2017,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. júna 2017,

—

so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 o diplomacii v oblasti klímy,

—

so zreteľom na oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z júna 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ zo 7. júna 2017 o strategickom prístupe k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 9. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy – integrovaný prístup (3),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2016 s názvom Po parížskej konferencii (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti (6),

—

so zreteľom na rozhodnutie UNFCCC č. 36/CP.7 z 9. novembra 2001 o zlepšovaní účasti žien na zastupovaní zmluvných strán v orgánoch zriadených v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a s Kjótskym protokolom,

—

so zreteľom na štúdiu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2009 o migrácii, životnom prostredí a klimatických zmenách: Hodnotenie dôkazov,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ (7),

—

so zreteľom na encykliku Laudato Si pápeža Františka o starostlivosti o náš spoločný dom,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0221/2018),

A.

keďže zmena klímy stále závažnejšie vplýva na rôzne stránky ľudského života, ako aj na rozvojové príležitosti, celosvetový geopolitický poriadok a stabilitu; keďže krajiny s menším počtom zdrojov na prispôsobenie sa zmene klímy budú najviac zasiahnuté dôsledkami zmeny klímy; keďže diplomaciu v oblasti klímy je možné považovať za určitú formu presne zameranej zahraničnej politiky, ktorej cieľom je podporovať opatrenia v oblasti klímy nadväzovaním kontaktov s inými subjektmi, spoluprácou na konkrétnych otázkach v oblasti zmeny klímy, budovaním strategických partnerstiev a upevňovaním vzťahov medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane významných prispievateľov ku globálnemu znečisteniu, a tým prispievať k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy, ako aj k zlepšeniu opatrení v oblasti klímy a posilneniu diplomatických vzťahov Únie;

B.

keďže účinky zmeny klímy zahŕňajú stúpanie hladiny oceánov, ich otepľovanie a okysľovanie, stratu biodiverzity či zvýšenie výskytu extrémnych klimatických javov; keďže prvotnými obeťami tohto narušenia sú najzraniteľnejšie krajiny a ich obyvatelia, najmä ľudia žijúci na ostrovoch; keďže zmena klímy má obzvlášť závažný sociálny a kultúrny vplyv na miestne komunity, ktoré nielenže prispievajú k emisiám CO2 len v nepatrnej miere, ale zohrávajú tiež aktívnu a rozhodujúcu úlohu pri ochrane ekosystémov, v ktorých žijú, a tým zmierňujú účinky zmeny klímy;

C.

keďže EÚ, ktorá patrí k popredným subjektom v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy, preukázala svoje vedúce postavenie počas medzinárodných rokovaní o klíme; keďže EÚ využíva diplomaciu v oblasti klímy na vytváranie strategických spojenectiev s príslušnými zainteresovanými stranami v záujme spoločného boja proti zmene klímy a tieto partnerstvá sú kľúčovým prvkom trvalo udržateľného rozvoja a preventívnych opatrení v súvislosti s hrozbami súvisiacimi s klímou;

D.

keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy prispela k uzavretiu Parížskej dohody a odvtedy sa prístup EÚ k diplomacii v oblasti klímy rozšíril; keďže politika v oblasti klímy bola ako súčasť globálnej stratégie EÚ začlenená do zahraničnej a bezpečnostnej politiky a posilnilo sa prepojenie medzi energetikou a klímou, bezpečnosťou a adaptáciou na zmenu klímy a migráciou;

E.

keďže zodpovednosť za dlhodobé udržateľné opatrenia v oblasti klímy sa nemôže klásť na jednotlivcov a ich individuálne rozhodnutia ako spotrebiteľov; keďže politika v oblasti klímy založená na ľudských právach by mala objasniť, že zodpovednosť za vytváranie udržateľných spoločností nesú predovšetkým politici, ktorí majú prostriedky na vytvorenie udržateľných politík v oblasti klímy;

F.

keďže zmena klímy a otázky bezpečnosti sú vzájomne prepojené a majú cezhraničný presah a vyžadujú si diplomaciu v oblasti klímy zameranú okrem iného na úplné vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody; keďže v niekoľkých štúdiách sa potvrdili nepriame prepojenia medzi zmenou klímy, prírodnými katastrofami a vznikom ozbrojených konfliktov a keďže zmena klímy sa môže považovať za „multiplikátor hrozby“, ktorý môže znásobiť existujúce sociálne napätie; keďže negatívne dlhodobé dôsledky zmeny klímy môžu viesť k zvýšeniu politického napätia, tak vnútri, ako aj mimo národných hraníc, predstavujú teda riziko vzniku krízy a vytvárajú tlak na medzinárodné vzťahy ako také;

G.

keďže zmena klímy má priamy a nepriamy dosah na migráciu, vyháňa stále viac ľudí zo zraniteľných do životaschopnejších oblastí cudzích alebo vlastných krajín, aby mohli začať nový život;

H.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy v Bonne, Nemecko (COP23) uznal povahu a rozsah vysídľovania a migrácie spôsobených zmenou klímy v dôsledku katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; keďže podľa rôznych dôležitých a dobre odôvodnených štúdií a správ, napríklad vypracovaných Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a Svetovou bankou, ak sa nevyvinie výrazné úsilie, počet migrantov, ako aj osôb vysídlených v rámci krajiny, spôsobený zmenami životného prostredia, by mohol podľa najhoršieho scenára do roku 2050 dosiahnuť až 200 miliónov, z ktorých mnohí v súčasnosti žijú v pobrežných oblastiach alebo by mohli byť vnútornými migrantmi zo subsaharskej Afriky, južnej Ázie a Latinskej Ameriky;

I.

keďže ľudia, ktorí migrujú z environmentálnych dôvodov, nemajú postavenie utečenca ani ochranu, ktorá sa poskytuje utečencom na medzinárodnej úrovni, pretože nie sú uznaní v Ženevskom dohovore z roku 1951;

J.

keďže Komisia ako príspevok k dosiahnutiu hospodárstva s nulovými emisiami CO2 stanovila podporu energetickej efektívnosti a to, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, za ciele energetickej politiky Únie;

K.

keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy musí podporovať projekty riadenia rizík, formovať verejnú mienku, podporovať politickú a hospodársku spoluprácu v boji proti zmene klímy a podporovať nízkouhlíkové hospodárstvo;

L.

keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy by mala vytvoriť model proaktívneho prispôsobovania, ktorý by podporoval interakciu medzi politikami v oblasti boja proti zmene klímy; keďže inštitucionalizácia politík v oblasti zmeny klímy by podnietila väčšiu informovanosť verejnosti a mala by sa prejaviť na jasnejšej politickej vôli;

M.

keďže problém nedostatku vodných zdrojov je príčinou rastúceho počtu konfliktov medzi komunitami; keďže tieto zdroje sa často využívajú neudržateľným spôsobom na intenzívnu a priemyselnú poľnohospodársku výrobu v už nestabilnom kontexte;

N.

keďže v záujme splnenia stanovených cieľov by sa boj proti zmene klímy mal stať strategickou prioritou všetkých diplomatických dialógov a iniciatív s prístupom založeným na ľudských právach; keďže Európsky parlament aktívne prispieva k tomuto procesu a využíva svoju legislatívnu právomoc a politický vplyv na širšie začleňovanie zmeny klímy do rozvojovej činnosti a portfólia pomoci, ako aj do niekoľkých ďalších politík EÚ, ako je investovanie, poľnohospodárstvo, rybárstvo, energetika, doprava, výskum a obchod;

O.

keďže zdroje diskriminácie a zraniteľnosti na základe pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti, triedy, chudoby, schopností, pôvodnosti, veku, geografie, tradičnej a inštitucionálnej diskriminácie sa všetky navzájom spájajú a bránia prístupu k zdrojom a prostriedkom na vyrovnanie sa s dramatickými zmenami, ako je zmena klímy;

P.

keďže medzi zmenou klímy a odlesňovaním spôsobeným zaberaním pôdy, ťažbou fosílnych palív a intenzívnym poľnohospodárstvom existuje skutočná súvislosť;

Q.

keďže podiel žien na politickom rozhodovaní a v diplomacii, a to najmä na rokovaniach o zmene klímy, je stále nedostatočný a nedosiahol sa takmer žiaden pokrok; keďže ženy predstavujú iba 12 až 15 % vedúcich delegácií a približne 30 % delegátov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12543/2017),

—

so zreteľom na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej (12548/2017),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), článkom 218 ods. 7 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0422/2017),

—

so zreteľom na svoje príslušné uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Arménskom,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (1),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, najmä na vyhlásenie prijaté v roku 2017 v Bruseli,

—

so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o európskej susedskej politike (ESP), najmä na správu z 18. mája 2017 o vykonávaní preskúmania európskej susedskej politiky (JOIN(2017)0018) a na spoločný pracovný dokument z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo – 20 výstupov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky (SWD(2017)0300), ako aj na oznámenie z roku 2016 s názvom Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v krajinách Východného partnerstva, a najmä na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 Rade, Komisii a ESVČ o Východnom partnerstve pred samitom v novembri 2017 (2) a na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov (3),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. júla 2018 (4) 2018 o návrhu rozhodnutia,

—

so zreteľom na priority partnerstva medzi Európskou úniou a Arménskom podpísané 21. februára 2018,

—

so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0179/2018),

A.

keďže súčasný rámec pre vzťahy medzi Arménskom a Európskou úniou tvorí dohoda o partnerstve a spolupráci z roku 1996, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999 a ktorú má nahradiť navrhovaná dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve;

B.

keďže EÚ a Arménsko založili svoje vzťahy prostredníctvom Východného partnerstva na spoločnom záväzku voči medzinárodnému právu a základným hodnotám vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dobrej správy a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

C.

keďže pretrvávajú obavy týkajúce sa plného dodržiavania uvedených hlavných hodnôt Arménskom, najmä pokiaľ ide o demokraciu a zásady právneho štátu, ktoré ohrozuje korupcia, kupovanie hlasov, organizovaná trestná činnosť a nezákonná oligarchická kontrola;

D.

keďže geografická poloha Arménska medzi Európou, Strednou Áziou a Blízkym východom a susednými regionálnymi mocnosťami, najmä Ruskom, Iránom a Tureckom, je strategická aj problematická; keďže neuznanie minulých tragédií niektorými krajinami – najmä arménskej genocídy, prítomnosť zahraničných vojsk v Arménsku, ako aj dlhodobé konflikty v Zakaukazsku, ktoré sa týkajú aj Azerbajdžanu a Gruzínska, predstavujú hlavnú hrozbu pre bezpečnosť a regionálnu stabilitu všetkých partnerov; keďže konflikt v Náhornom Karabachu možno vyriešiť len mierovou cestou v súlade so základnými zásadami OBSE z roku 2009, najmä prostredníctvom úsilia a návrhov spolupredsedov Minskej skupiny OBSE;

E.

keďže je EÚ je hlavným obchodným partnerom Arménska a najdôležitejším darcom; keďže Arménsko je takisto členom Eurázijskej hospodárskej únie, čím sa preukazuje, že Európska únia nevyžaduje od partnerov, aby sa rozhodli pre prehlbovanie vzťahov s EÚ na úkor svojich vzťahov s tretími stranami, aj keď niektoré príležitosti – ako napríklad prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA) s EÚ – by v tejto súvislosti nebolo možné dosiahnuť;

F.

keďže v novej dohode sa stanovuje nový právny základ s cieľom oživiť politický dialóg a rozšíriť rozsah hospodárskej spolupráce, ako aj spolupráce v odvetviach, akými sú energetika, doprava, infraštruktúra a životné prostredie; keďže sa očakáva, že tieto ustanovenia budú mať pozitívny vplyv na Arménsko z hľadiska podpory demokratických noriem, hospodárskeho rastu a trvalo udržateľného rozvoja; keďže takéto vyhliadky sú obzvlášť dôležité pre mládež Arménska, a to aj prostredníctvom zlepšenia vzdelávania a väčšieho množstva pracovných príležitostí; keďže občania EÚ aj Arménska budú mať úžitok zo zvýšenia spolupráce;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10209/1/2012),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej (1),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100, článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0038/2018),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a Komisie z. 8. januára 2018, v ktorom boli predstavené prvky týkajúce sa stratégie Únie pre Irak,

—

so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o zriadení novej stratégii pre Irak,

—

so zreteľom na viacročný orientačný program Komisie pre Irak (2014 – 2017),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (4),

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2367 (2017) zo 14. júla 2017 a 2379 (2017) z 21. septembra 2017,

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. júla 2018 (5). o návrhu rozhodnutia,

—

so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0224/2018),

A.

keďže Európa a Irak sú spojené tisíckami rokov vzájomných kultúrnych vplyvov a spoločnej histórie;

B.

keďže Irak je pustošený desaťročiami diktatúry pod vedením Saddáma Husajna ktorý začal útočné vojny proti Iránu v roku 1980 a proti Kuvajtu v roku 1990, ochromujúcimi sankciami a vnútorným konfliktom po invázii pod vedením USA v roku 2003 vrátane sektárskeho násilia a kurdského separatizmu, a džihádistického terorizmu skupiny Dá’iš; keďže všetky tieto faktory vysvetľujú rozsah výziev, ktorým Irak čelí pri úsilí dosiahnuť pokrok smerom k lepšej vláde, hospodárskemu pokroku a národnému zmiereniu;

C.

keďže Únia opätovne potvrdila svoje odhodlanie nadviazať pevné partnerstvo medzi EÚ a Irakom na základe dohody o partnerstve a spolupráci, podporovať iracké orgány pri prechode na demokraciu a postupe obnovy, a zároveň riešiť základné príčiny nestability v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti; keďže náklady na úsilie o obnovu boli odhadnuté na 88 miliárd USD;

D.

keďže členské štáty EÚ zapojené do vojny v roku 2003, a EÚ ako celok, nesú osobitnú zodpovednosť za pomoc irackému obyvateľstvu a podporu úsilia dosiahnuť mier a stabilitu v krajine;

E.

keďže parlamentné voľby sa uskutočnili 12. mája 2018; keďže v regióne, ktorí sužujú obmedzenia autoritatívnych režimov a postupov, poskytuje Irak jeden z mála príkladov konkurencieschopného politického prostredia vrátane pluralitného systému a relatívne slobodných médií; keďže politické sily v krajine si zdanlivo uvedomujú, že treba vytvoriť aliancie medzi náboženskými skupinami s cieľom zvýšiť legitímnosť a stabilitu systému; keďže skutočné a pluralitné voľby sú zásadne dôležité pre demokratickú konsolidáciu v Iraku; keďže plná účasť všetkých zložiek irackej spoločnosti bude dôležitým krokom k inkluzívnej demokracii a spoločnému zmyslu štátnosti;

F.

keďže na podporu stabilizácie, zmierenia, inkluzívnej vlády a hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny na vnútroštátnej aj miestnej úrovni treba výrazne zlepšiť bezpečnostnú situáciu; keďže zodpovednosť za zločiny spáchané všetkými stranami je nevyhnutná na dosiahnutie zmierenia; keďže EÚ poskytuje pomoc reforme bezpečnostného sektora v Iraku prostredníctvom poradnej misie EÚ; keďže misia OSN pre pomoc Iraku (UNAMI) je prítomná v krajine od roku 2003 a vykonala podstatnú prácu pri zlepšovaní inkluzívneho politického dialógu a národnom uzmierení; keďže NATO naďalej vykonáva jeho iniciatívu zameranú na budovanie kapacít v Iraku, ktorá sa zameriava na boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam, likvidáciu výbušných zariadení, odmínovanie, civilné a vojenské plánovanie, údržbu zariadení Sovietskej éry, vojenskú medicínu a reformu irackých bezpečnostných inštitúcií;

G.

keďže Irak čelí problémom v oblasti riadenia, ktorým čelí Irak, t. j. vytváranie inštitucionálnej a administratívnej kapacity, upevňovanie zásad právneho štátu, presadzovanie práva a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien a práv všetkých etnických a náboženských menšín;

H.

keďže je dôležité bojovať proti nezamestnanosti a sociálnemu vyčleneniu, najmä medzi mladými ľuďmi, s cieľom zabrániť tomu, aby sa zradikalizovali, a teda aby ich teroristické organizácie alebo iné organizované zločinecké skupiny mohli ľahko naverbovať;

I.

keďže iracké protiteroristické útvary, ktoré boli hlavným aktérom pri oslobodení Mosulu, utrpeli vážne straty a musia získať náležité uznanie a podporu v záujme posilnenia ich náborových kapacít, aby sa sily mohli vrátiť do primeranej a udržateľnej veľkosti;

J.

keďže iracké orgány by mali využívať príjmy z ropy, ktoré krajina dostáva, ako nástroj a príležitosť na udržateľnú sociálnu a hospodársku rekonštrukciu, ktorá irackej spoločnosti prinesie ako celku veľké výhody namiesto toho, aby tieto zisky rozdeľovali na základe klientelizmu; keďže v autonómnom irackom Kurdistane sa nachádzajú významné zásoby ropy; keďže treba normalizovať vzťahy medzi ústrednou vládou v Bagdade a regionálnou vládou Kurdistanu autonómnej oblasti irackého Kurdistanu v súlade s ustanoveniami ústavy;

K.

keďže Irak je mozaikou spoločenstiev, ktoré často zápasia o moc a kontrolu nad vnútroštátnymi zdrojmi; keďže Islamský štát neľudsky vyhubil alebo si podrobil tisíce irackých občanov, a to aj z menšinových spoločenstiev, najmä ženy a dievčatá, vo vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti; keďže teroristické a extrémistické skupiny stále môžu ľahko využívať medzisektárske a miestne tlaky; keďže v roku 2003 žilo v Iraku 1,5 milióna občanov kresťanského vyznania (Chaldejcov, Sýrčanov, Asýrčanov a príslušníkov iných kresťanských menšín) a keďže títo predstavujú pôvodné domorodé obyvateľstvo, ktorému vážne hrozí prenasledovanie a vyhnanstvo; keďže milióny irackých občanov vrátane kresťanov bolo nútených utiecť pred násilnosťami, pričom buď úplne opustili svoju krajinu, alebo boli vysídlení v rámci vlastnej krajiny; keďže Kurdi predstavujú podstatnú menšinu obyvateľstva Iraku, a väčšina z nich žije v autonómnej oblasti irackého Kurdistanu;

L.

keďže Dá’iš, al-Káida a podobne zmýšľajúce teroristické organizácie inšpiruje extrémna verzia salafizmu/wahhábizmu; keďže napriek vojenskej a územnej porážke Dá’iš je stále potrebné riešiť hrozbu tejto ideológie lepšou správou, vzdelávaním, poskytovaním služieb, úsilím o deradikalizáciu a plným zapojením sunnitského spoločenstva do irackého politického procesu;

M.

keďže v súčasnosti žije v krajine s 26 miliónmi obyvateľov 11 miliónov ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, viac ako 3 milióny Iračanov bolo presídlených v rámci Iraku, pričom veľa z nich žije v irackom regióne Kurdistan, a žije tam 246 000 utečencov zo Sýrie; keďže poskytovanie hospodárskej podpory vnútorne vysídleným osobám na obnovu ich živobytia je nevyhnutné pre ich návrat;

N.

Keďže územná porážka organizácie Dá’iš je výsledkom úsilia irackých ozbrojených síl, podporovaného medzinárodnou koalíciou proti Dá’iš, ako aj rôznych ľudových mobilizačných jednotiek, Pešmerga a ďalších spojeneckých síl; keďže napriek porážke teroristickej organizácie Dá’iš v Iraku pretrváva hrozba džihádizmu a ohrozuje konsolidáciu stability a bezpečnosti v krajine, najmä pozdĺž sýrskej hranice; keďže na obnovu krajiny a začlenenie irackej spoločnosti treba prekonať rozdiely založené na náboženských kritériách, rozpustiť ľudové mobilizačné jednotky a začleniť ich členov podľa potrieb štátu, bez čoho nebude možné dosiahnuť funkčný štát založený na demokracii a pluralite; keďže iracký parlament prijal v roku 2016 zákon, ktorý skutočne vytvoril z milícií stály prvok bezpečnostných síl Iraku; Keďže zjednotený, pluralitný a demokratický iracký štát je podmienkou stability a rozvoja krajiny a jej občanov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o ukončení manželstiev maloletých (1),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 16, a na všetky ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

—

so zreteľom na článok 23 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na článok 10(1) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 20. novembra 1989, a na jeho štyri hlavné zásady: nediskriminácia (článok 2), záujem dieťaťa (článok 3), zachovanie života a rozvoj a ochrana dieťaťa (článok 6) a jeho zapojenie (článok 12) a so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (2),

—

so zreteľom na článok 16 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o súhlase pre manželstvo, najnižšom veku pre uzavretie manželstva a registrácii manželstiev,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2014 a 19. decembra 2016 o manželstvách detí, manželstvách maloletých a nútených manželstvách,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 29/8 z 2. júla 2015 o posilnení snáh o predchádzanie manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám a o ich ukončení, jej rezolúciu č. 24/23 z 9. októbra 2013 o posilnení snáh o predchádzanie manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám a o ich ukončení: problémy, dosiahnuté výsledky, najlepšie postupy a nedostatky vo vykonávaní a jej rezolúciu č. 35/16 z 22. júna 2017 o manželstvách detí, manželstvách maloletých a nútených manželstvách v humanitárnom kontexte,

—

so zreteľom na pozíciu, ktorú prijala Konferencia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie v júni 2015 v Johannesburgu (Juhoafrická republika) v súvislosti s manželstvami detí,

—

so zreteľom na spoločnú všeobecnú pripomienku Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) a Afrického výboru expertov na práva a záujem dieťaťa (ACERWC) k ukončeniu manželstiev detí,

—

so zreteľom na článok 32, článok 37 a článok 59 ods. 4 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

—

so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) z roku 2012 s názvom „Marrying Too Young – End Child Marriage“ (Uzatváranie manželstva v príliš mladom veku – Ukončime manželstvá detí),

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 9,

—

so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—

so zreteľom na závery Rady z 3. apríla 2017 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa,

—

so zreteľom na základné zásady vymedzené v oznámení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z roku 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

—

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012 (3), so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015 (4), so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. júna 2017 s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (na roky 2015 – 2019): preskúmanie v polovici trvania, jún 2017 (SWD(2017)0254),

—

so zreteľom na revidované usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu práv dieťaťa zo 6. marca 2017 s názvom Nezabudnúť na žiadne dieťa,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji zo 7. júna 2017, v ktorom sa kladie dôraz na záväzok EÚ zohľadňovať ľudské práva a rodovú rovnosť v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0187/2018),

A.

keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú vážnym porušením ľudských práv, a najmä práv žien, vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie, samostatnosť a telesnú integritu, prístup k vzdelávaniu a ochranu pred vykorisťovaním a diskrimináciou, a predstavujú problém, ktorý existuje nielen v tretích krajinách, ale môže sa vyskytnúť aj v niektorých členských štátoch; keďže odstránenie týchto praktík je jednou priorít vonkajšej činnosti EÚ v oblasti presadzovania práv žien a ľudských práv; keďže rôzne medzinárodné charty a zákony zakazujú manželstvá maloletých osôb, ako napríklad Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho opčné protokoly; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá majú veľmi negatívne účinky na fyzické a duševné zdravie a na osobnostný rozvoj dotknutých osôb a na deti, ktoré sa zrodia z takýchto manželstiev, a v dôsledku toho aj na spoločnosť ako celok; keďže manželstvo detí je formou núteného manželstva, pretože deti prirodzene nemajú schopnosť dať svoj úplný, slobodný a informovaný súhlas s manželstvom alebo jeho časom; keďže deti tvoria súčasť veľmi zraniteľnej skupiny;

B.

keďže EÚ sa zaviazala, že bude presadzovať práva dieťaťa, a keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú porušením týchto práv; keďže EÚ sa zaviazala, že bude komplexne chrániť a presadzovať práva dieťaťa vo svojej vonkajšej politike;

C.

keďže žiadne manželstvo by sa nemalo zákonne uzatvárať bez úplného a slobodného súhlasu obidvoch strán a nemala by ho uzatvárať osoba, ktorá ešte nedosiahla minimálny vek na uzavretie manželstva;

D.

keďže manželstvá detí sú globálnym problémom, ktorý je prítomný v rôznych krajinách, kultúrach a náboženstvách; keďže neplnoleté nevesty možno nájsť vo všetkých regiónoch sveta, od Blízkeho východu až po Latinskú Ameriku, od Ázie až po Európu a od Afriky až po Severnú Ameriku; keďže manželstvá detí sa týkajú aj chlapcov, ale v oveľa menšom rozsahu ako dievčat;

E.

keďže do dnešného dňa bolo viac ako 750 miliónov žien vydatých pred dovŕšením 18. roku života, z toho 250 miliónov pred dovŕšením 15. roku života; keďže v súčasnosti je na svete približne 40 miliónov dievčat vo veku od 15 do 19 rokov, ktoré sú vydaté alebo žijú v konkubináte; keďže každý rok sa vydá ďalších približne 15 miliónov dievčat vo veku do 18 rokov, z ktorých sa 4 milióny vydajú pred dovŕšením 15. roku života; keďže 156 miliónov chlapcov sa takisto zosobášilo pred dovŕšením 18. roku života, z ktorých bolo 25 miliónov vo veku do 15 rokov; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sa vyskytujú častejšie v chudobných, slabo rozvinutých regiónoch; keďže počet manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev sa s nárastom celosvetovej populácie zvyšuje; keďže v nedávnej správe UNICEF sa odhaduje, že v roku 2050 bude približne 1,2 miliardy dievčat, ktoré sa vydali pred dovŕšením 18. roku života; keďže deväť z desiatich krajín s najvyššími mierami manželstiev detí sa považuje za nestabilné štáty;

F.

keďže základnými príčinami manželstiev detí sú vo všeobecnosti chudoba, nedostatočné vzdelanie, hlboko zakorenené rodové nerovnosti a stereotypy, dojem, že manželstvo bude poskytovať „ochranu“, rodinná česť a nedostatok účinnej ochrany práv chlapcov a dievčat, ako aj škodlivé praktiky, názory, zvyky a diskriminačné normy; keďže tieto faktory sú často zhoršené obmedzeným prístupom ku kvalitnému vzdelaniu a pracovným príležitostiam a ešte ich umocňujú určité zakorenené spoločenské normy manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev;

G.

keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú spojené s vysokým rizikom predčasných alebo neželaných tehotenstiev, vysokou mierou úmrtnosti matiek a detí, menej využívaným plánovaním rodiny a neželanými tehotenstvami s väčšími zdravotnými rizikami, ako aj s neprimeraným alebo neexistujúcim prístupom k informáciám o službách týkajúcich sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, pričom zvyčajne znamenajú ukončenie vzdelávania dievčat; keďže niektoré krajiny dokonca zakazujú tehotným dievčatám a mladým matkám vrátiť sa do školskej triedy; keďže manželstvá detí môžu viesť aj k nútenej práci, otroctvu a prostitúcii;

H.

keďže napriek tomu, že Dohovor OSN o právach dieťaťa kladie dôraz na význam opatrení na podporu pravidelnej školskej dochádzky, mnohé dievčatá sa nevzdelávajú, a to v dôsledku niekoľkých faktorov, napríklad preto, že školy sú nedostupné alebo nákladné; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá majú neúmerne zničujúci vplyv a celoživotné dôsledky na ich obete a často znamenajú, že dotknuté osoby prídu o možnosť pokračovať vo vzdelávaní, pretože dievčatá počas obdobia príprav pred sobášom alebo krátko potom zvyčajne predčasne ukončia štúdium; keďže vzdelanie vrátane sexuálnej výchovy je účinným prostriedkom, ktorý zabraňuje manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám, pretože prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave prispieva k posilneniu postavenia a k pracovným príležitostiam a podporuje slobodu výberu, právo na sebaurčenie a aktívnu účasť v spoločnosti tým, že jednotlivcom umožňuje oslobodiť sa od akejkoľvek formy kontroly, ktorá má nepriaznivý dosah na ich práva, bez ktorých sú hospodárska, právna, zdravotná a sociálna situácia žien a dievčat a rozvoj spoločnosti ako celku aj naďalej obmedzované;

I.

keďže každý rok sa 17 miliónom detí narodí dieťa, čo ich núti prevziať zodpovednosti dospelých a ohrozuje ich zdravie, vzdelanie a hospodárske vyhliadky; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá vystavujú dievčatá predčasným tehotenstvám, čo so sebou prináša aj značné riziká a ťažkosti počas tehotenstva a pri pôrode, a to najmä preto, že majú len veľmi nedostatočný prístup k lekárskej podpore vrátane kvalitných zdravotníckych stredísk alebo ho vôbec nemajú, čo často vedie k úmrtiu alebo chorobnosti matky; keďže v takýchto prípadoch hrozí vyššie riziko nákazy prenosnými ochoreniami vrátane HIV; keďže komplikácie počas tehotenstva a pôrodu sú v krajinách s nízkym a stredným príjmom hlavnou príčinou úmrtí dievčat vo veku od 15 do 19 rokov; keďže úmrtnosť detí, ktoré sa narodili mladistvým matkám, je približne o 50 % vyššia a tieto deti čelia vyššiemu riziku problémov v oblasti fyzického a kognitívneho vývoja; keďže časté a predčasné tehotenstvá môžu spôsobiť aj rôzne dlhodobé zdravotné komplikácie, a dokonca aj úmrtie;

J.

keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú porušením práv dieťaťa a určitou formou násilia páchaného na dievčatách a chlapcoch, a keďže štáty preto majú povinnosť vyšetriť obvinenia, stíhať páchateľov a poskytovať nápravu obetiam, ktorými sú predovšetkým ženy a dievčatá; keďže tieto manželstvá treba odsúdiť a nemožno ich ospravedlniť žiadnymi kultúrnymi ani náboženskými dôvodmi; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá zvyšujú riziko rodovo motivovaného násilia a sú často príčinou domáceho násilia a násilia zo strany intímneho partnera, ako aj sexuálneho, fyzického, psychologického, citového a finančného zneužívania a iných praktík škodlivých pre dievčatá a ženy, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny v mene cti, a takisto zvyšujú riziko, že dievčatá a ženy sú počas svojho života vystavené diskriminácii a rodovo motivovanému násiliu;

K.

keďže počet manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev výrazne narastá v situáciách nestability, ozbrojených konfliktov a prírodných a humanitárnych katastrof, počas ktorých často chýba lekárska a psychologická starostlivosť alebo prístup k vzdelávaniu aj k príležitostiam na zabezpečenie živobytia a sú narušené sociálne siete a obvyklé procesy; keďže počas nedávnych migračných kríz niektorí rodičia v snahe ochrániť svoje deti, najmä dcéry, pred sexuálnymi útokmi alebo preto, že sú vnímané ako finančná záťaž pre svoje rodiny, mali pocit, že nemajú inú možnosť ako ich vydať skôr, ako dosiahnu 18 rokov, v domnienke, že by to mohlo byť východiskom z chudoby;

L.

keďže v Istanbulskom dohovore je nútené manželstvo klasifikované ako druh násilia páchaného na ženách a žiada sa v ňom kriminalizácia skutkov nútenia dieťaťa uzavrieť manželstvo a lákania dieťaťa do zahraničia s cieľom prinútiť ho uzavrieť manželstvo; keďže tento problém môže zhoršiť aj nedostatočný prístup obetí k právnej, lekárskej a sociálnej podpore; keďže 11 členských štátov EÚ tento dohovor ešte neratifikovalo;

M.

keďže charakter manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev znamená, že mnohé prípady sa často nenahlasujú, pričom prípady takéhoto zneužívania prekračujú medzinárodné a kultúrne hranice a môžu prispievať k rôznym formám obchodovania s ľuďmi a viesť k otroctvu, vykorisťovaniu a/alebo kontrole;

N.

keďže v júli 2014 sa v Londýne konal prvý samit venovaný otázkam dievčat, zameraný na mobilizáciu domácich a medzinárodných snáh o zastavenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev v rámci jednej generácie;

O.

keďže prevencia všetkých foriem násilia páchaného na dievčatách a ženách vrátane manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev a reakcia na tieto javy je jedným z cieľov akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

P.

keďže manželstvá detí budú stáť rozvojové krajiny do roku 2030 bilióny dolárov (5);

Q.

keďže manželstvá maloletých a manželstvá detí sú naďalej tabuizovanou témou, ktorá sa musí riešiť verejne, aby sa zastavilo toto každodenné utrpenie dotknutých mladých a dospievajúcich dievčat a sústavné porušovanie ich ľudských práv; keďže jedným zo spôsobov riešenia je podpora a šírenie práce novinárov, umelcov, fotografov a aktivistov, ktorí sa zaoberajú problematikou manželstiev maloletých;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o rodinných podnikoch v Európe (4),

—

so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Súdneho dvora Európskej únie z 15. septembra 2016,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

—

so zreteľom na otázku Komisii o definícii MSP (O-000050/2018 – B8-0031/2018),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

—

so zreteľom na článok 128 a článok 123 ods. 2 až 8 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 23 miliónov MSP v Európskej únii, ktoré predstavujú približne 99 % všetkých podnikov, zamestnáva takmer dve tretiny európskeho obyvateľstva v produktívnom veku a vytvára viac ako 90 miliónov pracovných miest a zároveň pridanú hodnotu vo výške 3,9 bilióna EUR; keďže rozhodujúcim spôsobom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu a udržiavaniu udržateľných kvalitných pracovných miest a sú kľúčovou hnacou silou v súvislosti s energetickou transformáciou, bojom proti zmene klímy a konkurencieschopnosťou EÚ v oblasti ekologických technológií a významne sa podieľajú na inováciách v EÚ;

B.

keďže 90 % MSP v EÚ a 93 % všetkých spoločností v nefinančnom podnikateľskom sektore v EÚ sú mikropodniky, ktoré spomedzi MSP najviac prispievajú k pridanej hodnote a zamestnanosti, keďže zamestnávajú približne 30 % pracovnej sily EÚ, a preto je potrebné venovať im osobitnú pozornosť;

C.

keďže MSP čelia v porovnaní s väčšími podnikmi a bez ohľadu na ich organizačnú štruktúru nepomerne väčšej administratívnej záťaži a finančným prekážkam, čo bráni ich konkurencieschopnosti, vývozu a vytváraniu pracovných miest; keďže hoci na úrovni EÚ, členského štátu a regionálnej a miestnej úrovni využívajú osobitnú podporu vrátane možností financovania a zjednodušených postupov, mohlo by sa nad rámec politických prísľubov, ktoré už boli poskytnuté, vynaložiť ďalšie úsilie o vytvorenie jednoduchšieho prostredia, ktoré bude priaznivé pre MSP;