—

so zreteľom na článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorými sa ustanovuje spoločná organizácia trhu s produktmi rybolovu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, a najmä na jeho článok 35 o cieľoch spoločnej organizácie trhov,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, najmä na jeho články 11, 13, 41 až 44, 48, 63, 66, 68 a 70 až 73,

—

so zreteľom na strednodobú stratégiu Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) (2017 – 2020), ktorá sa zameriava na udržateľnosť rybárstva v Stredozemnom a Čiernom mori,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o stave populácií rýb a sociálno-ekonomickej situácii v odvetví rybolovu v Stredozemí (2),

—

so zreteľom na novú stratégiu Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi Európskej Únie uverejnenú 24. októbra 2017 (COM(2017)0623),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch (4),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0163/2018),

A.

keďže odvetvie rybolovu EÚ čelí čoraz zložitejším a problematickejším výzvam; keďže stav zdrojov a nárast výdavkov, najmä kolísanie cien pohonných hmôt, môžu podmieniť príjmy rybárov; keďže v tejto súvislosti zníženie kvót rybolovu spôsobuje, že miestne komunity čelia zložitej situácii v dôsledku zníženia rybolovnej činnosti; keďže k zvýšeniu nákladov na dopravu, ktoré je dôsledkom dvojitého vplyvu nárastu cien palív, sa pripája konkurencia vyplývajúca z dovozu výrobkov z tretích krajín a keďže aj napriek tomu, že boli uznané tieto a ďalšie problémy, príčiny zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácie v tomto odvetví sa v mnohých prípadoch ešte stále musia vyriešiť, pričom jedným z príkladov je neadekvátna tvorba cien rýb pri prvom predaji;

B.

keďže odvetvie rybárstva zohráva strategickú úlohu pri zásobovaní verejnosti rybami a udržiavaní vyváženej potravinovej rovnováhy jednotlivých členských štátov a Únie a tiež významne prispieva k sociálno-ekonomickému blahobytu pobrežných komunít, miestnemu rozvoju, zamestnanosti, udržiavaniu a vytváraniu predchádzajúcich a následných hospodárskych činností v dodávateľskom reťazci a zachovaniu miestnych kultúrnych tradícií;

C.

keďže drobný rybolov, maloobjemový tradičný rybolov a pobrežný rybolov predstavuje 83 % aktívnych rybárskych plavidiel v EÚ a 47 % celkovej zamestnanosti v odvetví rybolovu EÚ; keďže v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa uvádza, že „členské štáty by sa mali usilovať poskytovať prednostný prístup malým, tradičným alebo pobrežným rybárom“ a keďže sa toto ustanovenie nedodržiava;

D.

keďže väčšina distribútorov produktov rybolovu a akvakultúry, ako sú supermarkety, má povinnosť dodržiavať predpisy Únie; keďže však vplyv takéhoto dodržiavania na pracovné podmienky a príjmy rybárov sa líši, čo môže byť nespravodlivé pre menšie rybárske plavidlá;

E.

keďže okrem osobitných charakteristík činnosti rybárstva vyplývajúcich z jeho sociálnej štruktúry, foriem predaja a štrukturálnych a prirodzených nerovností medzi rôznymi rybolovnými regiónmi je potrebné zohľadniť zreteľné rozdiely v rámci flotíl, segmentov flotíl, cieľových druhov, rybárskeho výstroja, produktivity, preferencií spotrebiteľov a spotreby rýb na obyvateľa v členských štátoch EÚ;

F.

keďže tradiční rybári potrebujú na etablovanie sa v nových segmentoch trhu finančnú pomoc a podporu;

G.

keďže dosiahnuté výnosy a mzdy, ktoré zarábajú profesionálni rybári, sú neisté vzhľadom na spôsob, akým odvetvie podniká, spôsob tvorby ceny rýb pri prvom predaji a nepravidelný charakter rybolovu, z čoho okrem iného vyplýva, že toto odvetvie musí byť naďalej podporované zodpovedajúcim verejným financovaním na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

H.

keďže analýza kľúčových bodov hodnotového reťazca produktov rybolovu môže viesť k tomu, že rybári a miestni výrobcovia by si ponechávali väčší podiel tejto hodnoty vytvorenej otváraním nových miestnych trhov a zapojením miestnych zainteresovaných strán, čo by sa mohlo pozitívne premietnuť do miestnych spoločenstiev vďaka vytváraniu dynamickej, nákladovo účinnej a udržateľnej hospodárskej činnosti v danej oblasti;

I.

keďže v článku 349 ZFEÚ sa uznáva osobitná hospodárska a sociálna situácia najvzdialenejších regiónov, ktorá sa vyznačuje štrukturálnymi faktormi (odľahlosť, izolovanosť, malá veľkosť, zložitá topografia a podnebie, závislosť od niekoľkých produktov atď.), ktorých trvalosť a kombinácia vážne brzdia ich rozvoj a hodnotový reťazec v odvetví rybárstva;

J.

keďže aj keď prvovýrobcovia zohrávajú v hodnotovom reťazci dôležitú úlohu, nie vždy profitujú z pridanej hodnoty vytvorenej v jeho neskorších fázach;

K.

keďže spoločná rybárska politika bola navrhnutá s cieľom posilniť udržateľnosť a konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ;

L.

keďže jedným zo spôsobov, ako zaručiť, aby boli produkty rybolovu z najvzdialenejších regiónov konkurencieschopné, je zabezpečiť, aby sa cena rýb z týchto regiónov po príchode na hlavné cieľové trhy nezvyšovala v dôsledku prepravných nákladov;

M.

keďže EÚ je svetovým lídrom v predaji produktov rybolovu a akvakultúry;

N.

keďže obchodné toky s produktmi rybolovu a akvakultúry ovplyvňujú mnohé faktory; napríklad preferencie spotrebiteľov v rôznych zemepisných oblastiach;

O.

keďže cieľom spoločnej organizácie trhov (ďalej len „SOT“) s produktmi rybolovu a akvakultúry je zvýšiť transparentnosť a stabilitu trhov, najmä pokiaľ ide o ekonomické poznatky a pochopenie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry Únie v rámci celého dodávateľského reťazca;

P.

keďže v článku 38 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry sa stanovuje povinnosť uvádzania oblasti výlovu alebo produkcie a, v prípade produktu rybolovu uloveného na mori, písomný názov podoblasti alebo divízie uvedený medzi rybolovnými oblasťami FAO;

Q.

keďže transparentnosť je prostriedkom na zabezpečenie práva spotrebiteľov poznať s maximálnou presnosťou vlastnosti výrobkov, ktoré nakupujú; keďže si to vyžaduje zlepšenie označovania spolu s povinnosťou zobraziť rovnaké presné informácie o pôvode rýb pri predaji čerstvých rýb, ako aj v prípade spracovaných výrobkov;

R.

keďže súčasná dynamika predaja neumožňuje, aby sa výkyvy v nákladoch na výrobné faktory vrátane nákladov na pohonné hmoty premietli do cien rýb, a keďže priemerné ceny pri prvom predaji nedržali krok s vývojom cien pre koncových spotrebiteľov;

S.

keďže v štúdii, ktorú uverejnila tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti v roku 2016 s názvom „Trhy maloobjemového rybolovu: hodnotový reťazec, propagácia a označovanie“, sa jasne uvádza, že označovanie produktov rybolovu EÚ môže spotrebiteľov zmiasť;

T.

keďže organizácie výrobcov v odvetví rybolovu a organizácie výrobcov v odvetví akvakultúry (ďalej len „organizácie výrobcov“) sú kľúčové pri dosahovaní cieľov a pri správnom riadení spoločnej rybárskej politiky a SOT;

U.

keďže Európska Únia sa zaviazala zachovávať normy vysokej kvality pre produkty rybolovu, najmä vzhľadom na obchodné vzťahy s tretími krajinami;

V.

so zreteľom na význam spracovateľského a konzervárenského priemyslu;

W.

keďže miestne rybárske akčné skupiny (ďalej len „GALP“) sú v rámci spoločnej rybárskej politiky nevyhnutné na vypracovanie a uplatňovanie viacodvetvových a integrovaných stratégií participatívneho miestneho rozvoja, ktoré zodpovedajú potrebám ich miestnych rybolovných oblastí; keďže sa uznáva, že sú užitočným nástrojom, ktorý prispieva k diverzifikácii rybolovných činností;

X.

keďže dodávateľský reťazec v oblasti rybolovu neexistuje izolovane a keďže vytváranie medziodvetvových väzieb má rozhodujúci význam pre vývoj inovačných produktov, ktoré umožňujú získať prístup k novým trhom a posilniť ich propagáciu;

Y.

keďže v niektorých členských štátoch Únie nie je v odvetví rybárstva dostatočná miera súdržnosti a združovania;

Z.

keďže rybolov v najvzdialenejších regiónoch čelí vlastným obmedzeniam, uznaným v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré majú vplyv aj na ich členenie;

AA.

keďže medziodvetvové organizácie (ako sa na ne odkazuje v SOT) môžu prispieť k zlepšeniu koordinácie obchodných činností v celom dodávateľskom reťazci a k vytvoreniu opatrení, ktoré sú v záujme celého odvetvia;

AB.

keďže populácie rýb sú spoločné zdroje, ich udržateľné a efektívne využívanie môžu v určitých prípadoch lepšie dosiahnuť organizácie tvorené členmi z rôznych štátov a rôznych regiónov EÚ, a preto by sa k nim malo pristupovať a mali by sa posudzovať podľa jednotlivých regiónov;

AC.

keďže odvetvie rybolovu je kľúčové pre sociálno-ekonomickú situáciu, zamestnanosť a podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch, ktorých ekonomiky sú ovplyvnené trvalými štrukturálnymi obmedzeniami a ktoré majú iba málo možností na hospodársku diverzifikáciu;

AD.

keďže nedostatok mladých profesionálov brzdí modernizáciu a zlepšovanie sektora a predstavuje veľkú hrozbu pre prežitie mnohých pobrežných komunít;

AE.

keďže viditeľnosť úlohy žien v odvetví rybolovu nie je dostatočná, hoci ženy často vykonávajú prácu v pozadí, napríklad logistickú podporu alebo administratívu spojenú s touto činnosťou, a pracujú aj ako rybárky a kapitánky na niektorých rybárskych plavidlách;

AF.

keďže povinnosť vykládky predstavuje skutočné hospodárske a sociálne obmedzenie, ktoré znižuje finančnú nákladovú účinnosť a má dosah na hodnotový reťazec, a preto by sa mala minimalizovať;

AG.

keďže je potrebné podporovať väčšiu informovanosť spotrebiteľov o význame zdravého stravovania a udržateľnej produkcie;

AH.

keďže zníženie cien rýb pri prvom predaji a zvýšenie nákladov na pohonné hmoty sa tiež musia považovať za príčiny, ktoré prispievajú k zhoršovaniu sociálnej a hospodárskej situácie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (3),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Mladí poľnohospodári: vykonávanie politiky po reforme SPP z roku 2013 zadanú jeho tematickou sekciou B – štrukturálne politiky a politika súdržnosti – a prezentovanú na schôdzi výboru AGRI 23. novembra 2017,

—

so zreteľom na svoje vypočutie na tému Vykonávanie politík týkajúcich sa mladých poľnohospodárov v nadväznosti na reformu SPP z roku 2013, ktoré sa konalo 23. novembra 2017,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 10/2017 s názvom Podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov by mala byť lepšie zacielená na posilnenie účinnej generačnej výmeny,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde (4),

—

so zreteľom na štúdiu Európskej rady mladých poľnohospodárov (CEJA) s názvom Mladí poľnohospodári majú kľúčový význam v rámci budúcej SPP, ktorá bola zverejnená 17. mája 2017,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Podpora mladých európskych poľnohospodárov (5),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0157/2018),

A.

keďže v EÚ je iba približne 6 % všetkých osôb prevádzkujúcich poľnohospodársky podnik mladších ako 35 rokov a viac ako polovica má viac ako 55 rokov a keďže rozdiely medzi štátmi sú veľké;

B.

keďže tieto údaje sa za uplynulé desaťročie výrazne nezmenili, pričom percentuálny podiel mladých poľnohospodárov klesá a starnutie poľnohospodárskeho obyvateľstva je vážny problém; keďže stav generačnej výmeny v poľnohospodárstve sa značne líši od jedného členského štátu k druhému, a preto sa vyžaduje pružný a diverzifikovaný prístup;

C.

keďže všade, už viac ako 50 rokov, rozvoj poľnohospodárstva podporovaný vďaka spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) prispel k rozšíreniu, koncentrácii podnikov a silnej kapitalizácii výrobných aktív, v dôsledku čoho je v prípade niektorých podnikov zložité odovzdať a/alebo sprístupniť ich mladým ľudom vzhľadom na výšku kapitálu potrebnú na ich prevzatie;

D.

keďže starnutie pracovnej sily v poľnohospodárstve je obzvlášť akútne v odvetviach chovu hospodárskych zvierat, najmä v odvetví chovu oviec a kôz, vzhľadom na existujúce obmedzenia jeho ziskovosti;

E.

keďže v rokoch 2007 – 2013 sa počet mladých poľnohospodárov v celej EÚ znížil z 3,3 na 2,3 milióna a plocha poľnohospodárskych podnikov obrábaná mladými poľnohospodármi sa počas tohto obdobia znížila z 57 na 53 miliónov hektárov;

F.

keďže v kontexte demografických zmien, akými sú vyľudňovanie a starnutie obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, je dôležité vytvoriť príležitosti na to, aby sa poľnohospodárstvo stalo moderným a príťažlivý odvetvím s cieľom podnietiť mladých ľudí, aby hľadali profesionálne uplatnenie v poľnohospodárstve;

G.

keďže vládne silné súperenie o prístup k pôde medzi mladými ľuďmi, ktorí sa chcú venovať poľnohospodárstvu, a poľnohospodármi, ktorí sú už dobre etablovaní, a v niektorých prípadoch dokonca medzi mladými ľuďmi a investičnými spoločnosťami, ktoré sa začali zaujímať o poľnohospodárstvo;

H.

keďže v budúcnosti dôjde k ohrozeniu celého modelu rozvoja poľnohospodárstva založeného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch;

I.

keďže SPP zohráva v tomto smere kľúčovú úlohu;

J.

keďže generačná výmena v poľnohospodárstve je problém spájajúci dva aspekty, konkrétne ťažkosti mladých ľudí pri začatí poľnohospodárskej činnosti a problémy súčasnej generácie poľnohospodárov pri zanechaní tejto činnosti, a keďže nedostatok mladých ľudí, ktorí našli profesionálne uplatnenie v poľnohospodárstve, ohrozuje ekonomickú a sociálnu udržateľnosť a rast vidieckych oblastí, ako aj potravinovú sebestačnosť a potravinovú bezpečnosť v EÚ; keďže uspokojivá hospodárska situácia je prvou podmienkou toho, aby sa poľnohospodárstvo stalo príťažlivým;

K.

keďže najnovšia reforma SPP potvrdila a zaviedla celý rad nástrojov, ktoré možno nakombinovať a prispôsobiť vzhľadom na vnútroštátne okolnosti v členských štátoch, najmä povinné platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera (6,9 miliardy EUR pre 180 000 mladých poľnohospodárov) a v rámci druhého piliera opatrenia ako pomoc na začatie podnikateľskej činnosti, prístup k financovaniu a úverom alebo možnosť zriadiť tematický podprogram pre mladých poľnohospodárov (2,6 miliardy EUR);

L.

keďže nie všetky členské štáty EÚ skutočne uplatňujú politiku súvisiacu so začatím činnosti v poľnohospodárstve a nie všetky z nich využívajú všetky nástroje, ktoré ponúka SPP na podporu mladých poľnohospodárov, predovšetkým opatrenie v rámci druhého piliera týkajúce sa pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov;

M.

keďže mladé ženy, ktoré prevzali zodpovednosť za riadenie poľnohospodárskeho podniku, predstavujú len malý podiel spomedzi mladých poľnohospodárov, avšak nie sú homogénnou skupinou, a preto majú rôzne potreby pri začatí vykonávania tohto povolania;

N.

keďže generačná obnova by malo byť jednou z kľúčových priorít pre budúcu SPP, ktorá stanovuje spoločný politický rámec na vnútroštátne prispôsobené stratégie, a keďže podpora generačnej obnovy je nevyhnutnou podmienkou na udržanie poľnohospodárstva v celej EÚ a na zachovanie príťažlivosti vidieckych komunít a života v nich, najmä tým, že sa posilní rozmanitosť poľnohospodárskych podnikov a podporí sa udržateľné rodinné farmárčenie;

O.

keďže prístup k pôde bolo označený za jednu z hlavných prekážok pre mladých poľnohospodárov a nových účastníkov, ktorá pretrváva niekoľko rokov a vyžaduje si skutočné riešenia; keďže prístup k pôde zvykne byť obmedzený, najmä na jednej strane úbytkom poľnohospodárskej pôdy v dôsledku zástavby, urbanizácie, cestovného ruchu, projektov infraštruktúry, zmeny použitia a rozširovania púští spôsobeného zmenou klímy a na druhej strane koncentráciou pôdy; keďže špekulatívne ceny predstavujú vážny a čoraz viac znepokojujúci problém pre nových účastníkov a mladých poľnohospodárov v mnohých členských štátoch; keďže súčasná podpora, hoci uľahčuje prístup k finančným prostriedkom alebo kapitálu, nerieši podstatnú otázku získania prístupu k pôde s cieľom vytvoriť nový poľnohospodársky podnik;

P.

keďže noví účastníci, ako sú mladí poľnohospodári, sú obzvlášť citliví na nestálosť cien a keďže čelia dodatočným ťažkostiam v prístupe k financovaniu z bánk alebo iných úverových programov, a to pre nedostatok finančných aktív, ktoré sa majú použiť ako zábezpeka;

Q.

keďže podpora z EÚ pre mladých poľnohospodárov by mali byť lepšie zameraná s cieľom zabezpečiť generačnú obnovu a boj proti poklesu počtu podnikov a ich koncentrácii;

R.

keďže napriek podporným opatreniam EÚ stále pretrvávajú problémy, ktorými sa treba zaoberať, pri usídľovaní mladých poľnohospodárov a generačnej obnove v odvetví poľnohospodárstva v EÚ;

S.

keďže medzi novými účastníkmi sú ženy označené za primárnych poľnohospodárov vo väčšej miere ako v poľnohospodárstve vo všeobecnosti;

T.

keďže demografická situácia v niektorých regiónoch EÚ je veľmi nevyvážená, lebo v nich žije len málo mladých ľudí alebo žiadni mladí ľudia;

U.

keďže mladí poľnohospodári a noví účastníci predstavujú dôležité zdroje inovácií a podnikania v poľnohospodárstve, čo prináša výhody ako zavádzanie nových poznatkov alebo techník, rozvoj nových obchodných modelov založených na konečných používateľoch, rozvoj udržateľnejších poľnohospodárskych systémov, rozvoj nových organizačných modelov (napr. podielové hospodárenie, predbežné financovanie, crowdsourcing), nárast spojení medzi poľnohospodárstvom a miestnym spoločenstvom a prispôsobenie tradičných znalostí rozvoju obchodných inovácií (napr. remeselnej výroby potravín);

V.

keďže veľké časti horských regiónov čelia osobitným ťažkostiam v dôsledku nižších investícií, osobitných podmienok a zložitého reliéfu krajiny, čo odrádza mladých ľudí od prevádzkovanie fungujúcich podnikov alebo zakladania nových podnikov v týchto regiónoch;

W.

keďže z toho vyplýva potreba, aby štátne a regionálne orgány zvážili pružnejší prístup pri uplatňovaní mechanizmu „mladého poľnohospodára“ v krajinách s takýmito regiónmi;

X.

keďže noví účastníci zvyčajne prevádzkujú menšie poľnohospodárske podniky, a teda majú sťažený prístup k vstupom za konkurencieschopné ceny a len ťažko dokážu vyprodukovať množstvá potrebné na dosiahnutie úspor z rozsahu;

Y.

keďže 80 % dotácií v rámci SPP je rozdelených iba 20 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ a skutočné rozdelenie dotácií by mohlo byť ešte nerovnejšie, lebo dostupné štatistické údaje neumožňujú stanoviť, kto vlastní a kontroluje poľnohospodárske podniky;

Z.

keďže v manifeste mladých poľnohospodárov, ktorý v roku 2015 vydala Európska rada mladých poľnohospodárov, sa požaduje: prístup k pôde a úverom prostredníctvom verejných podporných opatrení; regulácia s cieľom obmedziť nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci; zavedenie opatrení na obmedzenie nestálosti príjmov mladých poľnohospodárov a podpora investícií a prístupu k pôde s cieľom zabezpečiť a chrániť pôdu a optimalizovať využívanie pôdy mladými poľnohospodármi na účely produkcie potravín;

AA.

keďže mladí poľnohospodári majú kľúčový význam pre udržateľné, diverzifikované a inkluzívne odvetvie poľnohospodárstva a podpora ich prístupu k poľnohospodárskej činnosti prispeje k zabezpečeniu budúcnosti výroby potravín a ochrany životného prostredia a vidieckych oblastí;

AB.

keďže extrémna nestálosť cien poľnohospodárskych produktov je hlavnou prekážkou pre tých, ktorí by si chceli založiť poľnohospodársky podnik, čo ich často vedie k zameraniu sa na výrobky pre špecifickú skupinu zákazníkov s bezpečnejšími ziskovými maržami;

AC.

keďže v práve EÚ sa uznávajú pojmy „mladí poľnohospodári“ a „poľnohospodári, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť“;

AD.

keďže koncentrácia pôdy je proces, ktorý sa výrazne zintenzívňuje; keďže medzi rokmi 2005 a 2015 sa počet poľnohospodárskych podnikov znížil približne o 3,8 milióna, zatiaľ čo ich priemerná veľkosť vzrástla o 36 %;

AE.

keďže vo vyhlásení 2.0 z Corku zo 6. septembra 2016 boli vyjadrené obavy týkajúce sa vyľudňovania vidieka a odchodu mladých ľudí z vidieckych oblastí a potreba zabezpečiť, aby vidiecke oblasti a komunity (vidiek, poľnohospodárske podniky, dediny a malé mestá) zostali príťažlivé pre život a prácu tým, že sa zlepší prístup k službám, ako sú školy, nemocnice vrátane materských služieb, širokopásmové pripojenie a rekreačné zariadenia spolu s príležitosťami pre obyvateľov vidieka podporovať podnikanie v tradičných vidieckych odvetviach a aj v nových odvetviach hospodárstva;

AF.

keďže generačná obnova závisí predovšetkým od skutočnej vôle zvolených politikov (EÚ a členských štátov) a príslušných odborníkov a najmä starších ľudí; keďže táto vôľa predpokladá ambicióznu a koherentnú komplexnú politiku – čo v skutočnosti nie je aktuálne – zahŕňajúcu nástroje SPP a aj rôzne vnútroštátne politické nástroje v tak rozličných oblastiach, ako napr. pôda, financovanie, režimy držby pôdy a stratégie štruktúry poľnohospodárskych podnikov, zdaňovanie, dedičské právo, systémy dôchodkového zabezpečenia, odborná príprava atď.;

AG.

keďže v súčasnosti mladí poľnohospodári v EÚ súťažia v rýchlo sa rozvíjajúcom odvetví poľnohospodárstva; keďže inovácie, výskum a presné poľnohospodárstvo majú potenciál zlepšiť poľnohospodárske výnosy a zároveň umožniť lepšie riadenie zdrojov;

AH.

keďže počet predložených žiadostí o opatrenie týkajúce sa začatia činnosti mladých ľudí v poľnohospodárstve v rámci druhého piliera SPP v niektorých členských štátoch presiahol hodnotu celkových nových poľnohospodárskych podnikov stanovenú v programovom období 2014 – 2020;

AI.

keďže mladí poľnohospodári, ktorí rovnako ako všetci ostatní poľnohospodári v EÚ produkujú svoje výrobky na jednotnom európskom trhu a uvádzajú ich na tento trh, nemajú rovnaké podnikateľské alebo úverové podmienky vo všetkých členských štátoch;

AJ.

keďže boli vytvorené iniciatívy ako Opatrenia EÚ pre inteligentné obce;

AK.

keďže vidiecke oblasti musia zostať obývané, a to mladšími ľuďmi v produktívnom veku aj staršími osobami;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

—

so zreteľom na záväzok G20 k udržateľnému rastu prijatý počas nemeckého predsedníctva od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017 s osobitným odkazom na toto vyhlásenie: „aj naďalej budeme individuálne i kolektívne využívať všetky menové, fiškálne a štrukturálne nástroje politiky, aby sme dosiahli náš cieľ silného, udržateľného, vyváženého a inkluzívneho rastu za súčasného zvyšovania hospodárskej a finančnej odolnosti“,

—

so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja stanovené OSN, najmä záväzok prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom a zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu,

—

so zreteľom na záväzok Komisie v tejto súvislosti podporiť udržateľné investovanie v pláne únie kapitálových trhov, a najmä na zistenia expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) pre udržateľné financovanie,

—

so zreteľom na predbežnú správu HLEG z júla 2017 s názvom „Sustainable European Economy“ (Udržateľné európske hospodárstvo), ktorá poskytuje stručný náhľad na rozpor medzi správaním zameraným na dosiahnutie krátkodobého zisku a potrebou dlhodobého investovania na plnenie cieľov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG), a najmä na bod 5 na strane 16 o rizikách v oblasti finančného systému a rámca politiky, ktoré podliehajú tzv. tragédii týkajúcej sa horizontu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2017 o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania (COM(2017)0292),

—

so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) z januára 2018 s názvom Financovanie udržateľnej európskej ekonomiky,

—

so zreteľom na stranu 14 predbežnej správy HLEG, na ktorej sa uvádza, že európski investori sú vystavení kombinovanému pôsobeniu odvetví spojených s vysokými emisiami uhlíka (približne 45 %) a že menej ako 1 % globálnych inštitucionálnych investorov vytvára ekologickú infraštruktúru,

—

so zreteľom na skutočnosť, že prudenciálne rámce, konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a účtovné pravidlá pre investorov odrádzajú od dlhodobého prístupu a že prudenciálne pravidlá si vyžadujú úroveň kapitálu úmernú úrovni rizika v časovom horizonte jedného roka a na finančné riziko sa prihliada len pri výpočte kapitálových požiadaviek,

—

so zreteľom na článok 173 francúzskeho zákona č. 2015-992 zo 17. augusta 2015 o transformácii energetiky na dosiahnutie ekologického rastu,

—

so zreteľom na prejav Marka Carneyho, guvernéra Bank of England a predsedu Rady pre finančnú stabilitu, z 22. septembra 2016 a na správu organizácie Carbon Trackers Initiative z roku 2015 s osobitným odkazom na skutočnosť, že sa od konca 2010 kombinovaná trhová kapitalizácia štyroch najväčších výrobcov uhlia v Spojených štátoch klesla o 99 %,

—

so zreteľom na platformu Luxemburska a EIB zameranú na financovanie boja proti zmene klímy zriadenú v septembri 2016,

—

so zreteľom na stranu 9 diskusného dokumentu think-tanku E3G z mája 2016 s názvom „Clean Energy Lift Off – Capitalising Europe’s Energy Union“ (Štart čistej energie – kapitalizácia energetickej únie Európy) s osobitným odkazom na skutočnosť, že od roku 2008 do roku 2013 zaznamenalo 20 najväčších energetických zariadení v Európe pokles svojej trhovej hodnoty vo výške 1 bilión EUR o viac ako polovicu,

—

so zreteľom na správy organizácie Carbon Trackers Initiative z rokov 2015 a 2016, v ktorých sa uvádza, že hrozí, že uviaznu ďalšie kapitálové výdavky na fosílne palivá vo výške 1,1 až 2 biliónov USD, z toho 500 miliárd USD len v rámci čínskeho energetického sektora,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady OECD o spoločných prístupoch k štátom podporovaným vývozným úverom a environmentálnej a sociálnej hĺbkovej analýze („spoločné prístupy“), v ktorom sa uznáva zodpovednosť zúčastnených strán plniť záväzky, ktoré prijali zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a zodpovednosť zúčastnených strán posudzovať pri svojich rozhodnutiach o udeľovaní štátnej podpory vývozných úverov pozitívne a negatívne environmentálne a sociálne vplyvy projektov, a to najmä v citlivých odvetviach alebo v prípadoch, keď sa nachádzajú v blízkosti citlivých oblastí, a environmentálne a sociálne riziká spojené s už prebiehajúcimi operáciami,

—

so zreteľom na usmernenia OECD o zodpovednom obchodnom správaní pre inštitucionálnych investorov z roku 2017, najmä na ich stranu 13, na ktorej sa uvádza, že „investorov vrátane investorov s menšinovými podielmi možno priamo spájať s nepriaznivými vplyvmi, ktoré spoločnosti, do ktorých sa investuje, spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú, a to v dôsledku ich vlastníctva, riadenia alebo podielov spoločnosti, ktorá spôsobuje určité sociálne alebo environmentálne vplyvy alebo k nim prispieva“,

—

so zreteľom na prístup Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) zameraný na prechod na ekologické hospodárstvo (GET), ktorého cieľom je zmierniť vplyvy zmeny klímy a iných foriem poškodzovania životného prostredia a/alebo vybudovať odolnosť voči týmto javom, s osobitným dôrazom na dokumenty EBOR prepájajúce vplyv takéhoto prechodu s životným prostredím vrátane, ak je to vhodné, zmien v metodike hodnotenia projektu,

—

so zreteľom na dokument OECD z roku 2017 s názvom „Responsible Business Conduct for Institutional Investors: Key Considerations for Due Diligence under the OECD Guidelines for Multinational Enterprises“ (Zodpovedné obchodné správanie pre inštitucionálnych investorov: kľúčové aspekty náležitej starostlivosti podľa usmernení OECD pre nadnárodné podniky),

—

so zreteľom na správu z roku 2018, ktorú vypracovala pracovná skupina na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe s názvom Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe,

—

so zreteľom na francúzsky zákon o povinnej obozretnosti právnických osôb z 27. marca 2017, a najmä na jeho články 1 a 2,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (2) (smernica o podávaní nefinančných správ – NFRD), a najmä na články 19 a 19a smernice 2013/34/EÚ a odôvodnenia 3, 6, 7 a 8 smernice 2014/95/EÚ,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov (3) (smernica o právach akcionárov),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (4) (smernica o IZDZ),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (5),

—

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (6) (nariadenie o STS),

—

so zreteľom na článok 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (7) (nariadenie o PRIIP), v ktorom sa uvádza, že keď štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení majú konkrétne environmentálne alebo sociálne ciele, výrobca musí potenciálnemu retailovému investorovi a ďalším zainteresovaným stranám dokázať, že tieto ciele sú počas investičného procesu splnené,

—

so zreteľom na návrh banky Triodos Bank na vytvorenie „modelových mandátov“, ktoré zahŕňajú požiadavku na úplne začlenenie environmentálnych, sociálnych a správnych faktorov do investičných rozhodnutí, aktívne zapojenie a hlasovanie o týchto záležitostiach, výber udržateľných referenčných hodnôt, zriedkavejšie, no zrozumiteľnejšie podávanie správ správcov aktív a dlhodobo orientovanú štruktúru poplatkov a platieb,

—

so zreteľom na nový výklad fiduciárnej povinnosti zo strany britskej vlády, ktorý oslabuje spojitosť s maximálnymi výnosmi a umožňuje posúdenie etických a environmentálnych otázok,

—

so zreteľom na priekopnícku úlohu, ktorú Európska investičná banka (EIB) zohrala vydaním prvého zeleného dlhopisu na svete a tým, že je od januára 2018 najväčším svetovým emitentom zelených dlhopisov,

—

so zreteľom na zásady pre financie s pozitívnym vplyvom, ktoré vypracovala finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2017 s názvom Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: dôležitý nástroj na vykonávanie Parížskej dohody, v ktorom sa zdôrazňuje úloha miestnych a regionálnych orgánov pri podpore investícií pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody,

—

so zreteľom na preskúmanie návrhu udržateľného finančného systému v rámci programu UNEP,

—

so zreteľom na správu organizácie Climate bonds initiative z roku 2017, v ktorej sa uvádza, ako sa dlhopisy využívajú na prechod na nízkouhlíkové globálne hospodárstvo,

—

so zreteľom na správu programu UNEP o preskúmaní z 2016, z ktorej vyplýva, že niekoľko vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu už vykonáva alebo pripravuje posúdenia udržateľnosti a že takéto iniciatívy by sa na úrovni EÚ mali rýchlo rozšíriť, a s odkazom na skutočnosť, že takéto analýzy by mali byť založené na štandardizovaných klimatických scenároch vrátane takých, v ktorých nárast globálnych teplôt nepresahuje 2 °C,

—

so zreteľom na odporúčanie v záverečnej správe HLEG z januára 2018, podľa ktorého by mala Komisia uskutočniť test udržateľnosti všetkých finančných legislatívnych návrhov,

—

so zreteľom na preskúmanie akčného plánu pre úniu kapitálových trhov (COM(2017)0292) v polovici trvania a jasné vyhlásenie Komisie, že „podporuje zosúladenie súkromných investícií s cieľmi v oblasti klímy, efektívneho využívania zdrojov a ďalšími environmentálnymi cieľmi prostredníctvom politických opatrení aj verejných investícií“ (COM(2016)0601),

—

so zreteľom na správu banky Bundesbank z apríla 2017 a štvrťročný bulletin Bank of England zo štvrtého štvrťroka 2014, v ktorých sa uvádza, že najviac peňazí v obehu vytvára súkromný bankový sektor, keď banky poskytujú úvery,

—

so zreteľom na článok 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o nevyhnutnosti „zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy“,

—

so zreteľom na správu UNISDR a CRED s názvom Ľudské obete katastrof súvisiacich s počasím v rokoch 1995 – 2015 (The Human Cost of Weather-Related Disasters 1995-2015), v ktorej sa konštatuje, že 90 % veľkých katastrof zaznamenaných v tomto období a spôsobených prírodnými živlami bolo spojených s klímou a počasím a že v celosvetovom meradle katastrofy spôsobujú hospodárske škody vo výške 300 miliárd USD ročne (8),

—

so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a jeho prioritu č. 3 týkajúcu sa investovania do znižovania rizika katastrof pre plány zvyšovania odolnosti vrátane bodu 30, v ktorom sa uvádza potreba podporovať, ak je to vhodné, integráciu posudzovania a opatrení na znižovania rizika katastrof do finančných a fiškálnych nástrojov,

—

so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z júna 2017 s názvom „Recommendations of the Task Force on Climate-related Financial Disclosure“ (Odporúčania osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou),

—

so zreteľom na prácu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) týkajúcu sa rizík uviaznutých aktív a potrebu európskych uhlíkových záťažových testov,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31/2016, v ktorej sa zistilo, že napriek tomu, že EÚ prijala politický záväzok, že v aktuálnom rozpočtovom období 2014 – 2020 minie jedno euro z piatich (čo predstavuje 20 %) na klimatické účely, nebola na ceste k splneniu tohto záväzku, keďže prebiehajúce programy predstavujú približne len 18 %,

—

so zreteľom na štatistickú správu EIB za rok 2016 z 27. apríla 2017, z ktorej vyplýva, že podpora EIB pre opatrenia v oblasti klímy naďalej odráža odlišné kontexty v rámci celej EÚ a v 16 členských štátoch EÚ v roku 2016 nedosiahla úroveň 20 % a že kým investície do opatrení v oblasti klímy v roku 2016 smerovali prevažne do silnejších ekonomík EÚ, EIB v roku 2016 financovala projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v 11 členských štátoch a projekty energetickej efektívnosti v 18 členských štátoch,

—

so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni o investíciách do sociálnej infraštruktúry v Európe, v ktorej sa odhaduje, že pokiaľ ide o investície do sociálnej infraštruktúry v EÚ, ročne chýba 100 – 150 miliárd EUR a celkovo bude v období rokov 2018 – 2030 chýbať viac ako 1,5 bilióna EUR,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2018 o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky (9),

—

so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2018 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb (11),

—

so zreteľom na investičnú správu EIB č. 2017/2018,

—

so zreteľom na uznesenie z 2. júla 2013 o inováciách pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (12),

—

so zreteľom na balík opatrení Európskej komisie o obehovom hospodárstve z roku 2015 a uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (13),

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a zodpovednosť za presadzovanie zásady „chrániť, rešpektovať a naprávať“,

—

so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0164/2018),

A.

keďže finančné trhy môžu a mali by zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní prechodu na udržateľné hospodárstvo v EÚ, ktorá presahuje rámec zmeny klímy a ekologických otázok a týka sa aj sociálnej oblasti a správy vecí verejných; keďže existuje naliehavá potreba riešenia súvisiacich zlyhaní trhu; keďže environmentálne, ekonomické a sociálne výzvy sú navzájom úzko prepojené; keďže podľa správy HLEG z júla 2017 chýba na dosiahnutie úsilia Európy v oblasti dekarbonizácie takmer 180 miliárd EUR, do čoho nie sú zarátané ostatné ciele trvalo udržateľného rozvoja;

B.

keďže ekologická transformácia musí pôsobiť ako stimul na zvýšenie solidarity a súdržnosti; keďže udržateľné financovanie môže byť prostriedkom na riešenie spoločenských výziev s cieľom zabezpečiť dlhodobý inkluzívny rast a podporiť blahobyt občanov; keďže kritériá investícií do zmiernenia zmeny klímy sa zdajú byť najsľubnejšie a môže byť dobrým východiskovým bodom; keďže udržateľné financovanie ide nad rámec klimatických a ekologických investícií a malo by naliehavo zohľadňovať aj sociálne kritériá a kritériá správy vecí verejných;

C.

keďže podpora predvídateľného a stabilného regulačného rámca pre investície do boja proti zmene klímy má z hľadiska zapojenia súkromného sektora do financovania klimatických opatrení prioritu; keďže Európska únia môže stanoviť normy pre udržateľný finančný systém zavedením dôveryhodného a komplexného rámca, ktorého podrobnosti by sa mali postupne zavádzať prostredníctvom konkrétnych legislatívnych iniciatív;

D.

keďže si to vyžaduje zmenu postoja všetkých zainteresovaných strán a prierezové právne predpisy zo strany Komisie; keďže inštitucionálni a retailoví investori prejavujú zvýšený záujem investovať do produktov, ktoré spĺňajú kritériá ESG;

E.

keďže v záujme predchádzania environmentálnej klamlivej reklame je potrebná zvýšená transparentnosť údajov ESG o spoločnostiach;

F.

keďže posúdenie vplyvu by malo byť súčasťou taxonómie udržateľných finančných produktov; keďže odborné znalosti týkajúca sa spôsobu výpočtu vplyvu investícií na ciele ESG sa rozširujú;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 6 a 7,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 70, 85, 86, 258, 259 a 260,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje príslušné uznesenia z oblasti právneho štátu a spravodlivosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. apríla 2017 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2017 (COM(2017)0167),

—

so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Európskej komisie z roku 2017 s názvom „súdny systém a hospodársky vývoj v členských štátoch EÚ“ (1),

—

so zreteľom na prieskum Inštitútu komory USA pre právnu reformu z roku 2017 s názvom Nárast kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v EÚ (2),

—

so zreteľom na databázu rodových štatistík Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) (3),

—

so zreteľom správy Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), najmä na jej zoznam kritérií právneho štátu (4),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hodnotení spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom (5),

—

so zreteľom na Porovnávaciu štúdia o prístupe k spravodlivosti v právnych predpisoch v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie vydanú spoločnosťou Milieu z roku 2011 (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady Európy o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť (CM/Rec(2010)12) (7),

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci z roku 2017 s názvom Mapovanie zastúpenia žien a mužov v právnej profesii v rámci celej EÚ (8),

—

so zreteľom na výročné hodnotiace správy o európskych súdnych systémoch, ktoré vypracovala Európska komisia Rady Európy pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) (9),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0161/2018),

A.

keďže nezávislé, efektívne a kvalitné justičné systémy majú zásadný význam z hľadiska uplatňovania zásady právneho štátu, spravodlivosti súdnych konaní a dôvery občanov a podnikov v právny systém, pričom zabezpečujú, aby jednotlivci a podniky mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva; keďže účinné justičné systémy sú neoddeliteľne spojené s nezávislosťou súdov a podporujú hospodársky rast, chránia základné práva a posilňujú riadne uplatňovanie práva Únie; keďže spravodlivosť je hodnota sama osebe, najmä pokiaľ ide o prístup občanov k spravodlivosti a dodržiavanie práva na spravodlivý súdny proces;

B.

keďže Komisia vydala porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2017, teda informatívny, porovnávací, nezáväzný nástroj zameraný v podstate na posúdenie účinnosti, nezávislosti a kvality vnútroštátnych súdnych systémov s cieľom identifikovať nedostatky, osvedčené postupy a pokrok a lepšie vymedziť justičné politiky členských štátov, ktorý sa na tento účel zameriava na parametre súdnych systémov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu podnikateľského, investičného a spotrebiteľského prostredia v Únii;

C.

keďže v piatom porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sa analyzujú najmä otázky prístupu verejnosti k súdnym konaniam, nezávislosti súdnictva, ako ju vnímajú jednotlivci a podnikateľský sektor, súčasné využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v oblasti justície a fungovanie vnútroštátnych súdnych systémov v konkrétnych oblastiach týkajúcich sa jednotného trhu a podnikateľského sektora, a zároveň sa v ňom uvádza prvý prehľad fungovania vnútroštátnych systémov trestného súdnictva pri presadzovaní antikorupčných právnych predpisov EÚ;

D.

keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2017 neuvádza celkové hodnotenie vnútroštátnych súdnych systémov a jeho cieľom nie je uprednostňovať niektorý z nich;

E.

keďže na druhej strane by porovnávací prehľad v oblasti justície mal byť užitočnou príručkou, ktorá by predstavovala prehľad o osvedčených postupoch, ktoré majú členské štáty používať v oblasti občianskeho, obchodného a správneho súdnictva;

F.

keďže veľké množstvo údajov od členských štátov stále chýba; keďže pokiaľ ide o údaje, ktoré poskytli niektoré členské štáty, existujú rozdiely v množstve a konkrétnom obsahu takýchto údajov;

G.

keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2017 sa zameriava hlavne na občianske, obchodné a správne súdnictvo, no predstavuje aj počiatočný prehľad fungovania vnútroštátnych systémov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ pri boji proti praniu špinavých peňazí v oblasti trestného súdnictva;

H.

keďže toto nezáväzné porovnanie je dôležité preto, že pomáha určovať pozitívne aj negatívne trendy a poskytuje fórum na vzájomné učenie a výmenu osvedčených postupov v celej Únii zameraných na podporu a zabezpečenie súladu so zásadou právneho štátu;

I.

keďže poskytovanie informácií o justičnom systéme zrozumiteľným spôsobom je podmienkou prístupu k spravodlivosti;

J.

keďže justičné systémy musia byť prispôsobené novým výzvam, ktorým čelí EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (D056125-02),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 23. apríla 2018 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA ) 21. septembra 2017 a uverejnené 24. októbra 2017 (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.

keďže rozhodnutím Komisie 2008/280/ES (5) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (ďalej len „kukurica GA21“), sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže tohto povolenie sa vzťahovalo aj na iné produkty ako potraviny a krmivo, ktoré obsahujú kukuricu GA21 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého použitia ako akákoľvek iná kukurica, s výnimkou kultivácie;

B.

keďže pred rozhodnutím Komisie 2008/280/ES Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 13. septembra 2007 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 2. októbra 2007 (6) („EFSA 2007“);

C.

keďže 6. októbra 2016 spoločnosť Syngenta France SAS predložila Komisii v mene spoločnosti Syngenta Crop Protection AG, Švajčiarsko, žiadosť v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 o obnovenie vyššie uvedeného povolenia;

D.

keďže úrad EFSA 21. septembra 2017 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 24. októbra 2017 (7) („EFSA 2017“);

E.

keďže kukurica GA21 bola vyvinutá ako odolná voči glyfozátu tak, že exprimuje modifikovanú verziu proteínu EPSPS;

F.

keďže používanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glyfozát, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných voči herbicídom, a možno preto očakávať, že rezíduá z postrekov budú v zbere vždy prítomné a sú jeho nevyhnutnými zložkami; keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu doplnkových herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantmi;

G.

keďže v dôsledku toho treba očakávať, že kukurica GA21 bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie geneticky modifikovanej kukurice a jej agronomické charakteristiky;

H.

keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok týkajúcich sa EFSA 2007 (8) i EFSA 2017 (9); keďže členské štáty kritizovali napríklad skutočnosť, že sú potrebné ďalšie informácie pred vyvodením záverov týkajúcich sa posúdenia rizika kukurice GA21, neboli predložené údaje podporujúce dlhodobé bezpečné použitie, monitorovacie správy v súvislosti s kukuricou GA21 v povoľovacom období mali zásadné nedostatky a implementovaný monitorovací prístup nebol úplne v súlade so smernicou 2001/18/ES;

I.

keďže panel odborníkov pre geneticky modifikované organizmy EFSA (panel EFSA pre GMO) sa domnieva, že je potrebná ďalšia diskusia so žiadateľmi a manažérmi rizík o praktickom vykonávaní plánov monitorovania životného prostredia po zavedení geneticky modifikovaných (GM) rastlín na dovoz a spracovanie;

J.

keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná jeho klasifikácia; keďže naopak Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

K.

keďže Európsky parlament zriadil osobitný výbor pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov, ktorým sa umožní zistiť, či v postupe posudzovania rizika boli dodržané príslušné medzinárodné vedecké normy a či nedošlo k neprimeranému vplyvu odvetvia na závery agentúr Únie, čo sa týka karcinogenity glyfozátu;

L.

keďže vo všeobecnosti podľa vedeckej skupiny EFSA pre pesticídy nemožno vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí pri postrekoch geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu (10); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná (11);

M.

keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku glyfozátu známu ako polyetoxylovaný amín na báze loja vzhľadom na riziko jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje kukurica GA21 (Argentína, Brazília, Kanada, Japonsko, Paraguaj, Filipíny, Južná Afrika, USA, Uruguaj a Vietnam);

N.

keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a metabolitov sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže zvyšky postreku herbicídmi nepatria do pôsobnosti panelu GMO EFSA; keďže neboli hodnotené vplyvy postrekovania kukurice GA21 glyfozátom;

O.

keďže Komisia od členských štátov nepožaduje, aby analyzovali rezíduá glyfozátu v dovážanej kukurici s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu na roky 2018, 2019 a 2020, a to v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/660 (12), a nebude to vyžadovať ani v rokoch 2019, 2020 a 2021 (13); keďže z tohto dôvodu nie je známe, či rezíduá glyfozátu v dovážanej kukurici GA21 sú v súlade s maximálnymi hladinami rezíduí podľa právnych predpisov EÚ;

P.

keďže kukurica GA21 sa pestuje okrem iného aj v Argentíne; keďže ničivé následky používania glyfozátu na zdravie sú vo veľkej miere zdokumentované; keďže Únia sa zaviazala plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, medzi ktoré patrí aj záväzok do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 3, čiastkový cieľ 3.9) (14);

Q.

keďže Únia sa zaviazala k súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a budovať synergie medzi rôznymi politikami Únie vrátane oblastí obchodu, životného prostredia a poľnohospodárstva, s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce;

R.

keďže úrad EFSA dospel k záveru, že s výnimkou jedného každé bežné použitie glyfozátu na konvenčné plodiny (t. j. geneticky nemodifikované plodiny) predstavuje „riziko pre voľne žijúce necieľové suchozemské stavovce“, a zároveň zistil vysoké dlhodobé riziko pre cicavce v prípade niektorých hlavných typov použitia glyfozátu na konvenčné plodiny (15); keďže ECHA klasifikovala glyfozát ako látku toxickú pre vodné organizmy, ktorá má dlhodobé účinky; keďže negatívny vplyv použitia glyfozátu na biodiverzitu a životné prostredie sú podrobne zdokumentované; keďže napríklad štúdia vypracovaná v USA v roku 2017 zistila negatívnu koreláciu medzi používaním glyfozátu a veľkým výskytom dospelých motýľov Danaus plexippus, predovšetkým v oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva (16);

S.

keďže povolenie na uvedenie kukurice GA21 na trh bude vytvárať dopyt po jej pestovaní v tretích krajinách; keďže, ako bolo uvedené vyššie, sa dá očakávať, že na geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom sa používajú väčšie a opakované dávky herbicídov (v porovnaní s geneticky nemodifikovanými rastlinami), keďže boli zámerne vyvinuté na tento účel;

T.

keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov (17); keďže rozhodnutie o tom, či povoliť kukuricu GA21 patrí do jurisdikcie EÚ;

U.

keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je vyvolaný najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže v roku 2015 existovalo na celom svete prinajmenšom 29 druhov burín odolných voči glyfozátu (18);

V.

keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 23. apríla 2018 neviedlo k žiadnemu stanovisku;

W.

keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 musela prijať rozhodnutia o povolení bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax odsúdil ako nedemokratickú aj predseda Juncker (19);

X.

keďže Európsky parlament zamietol 28. októbra 2015 v prvom čítaní (20) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

Y.

keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä keď sa akt týka citlivých otázok, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

Z.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia pri obnove povolenia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1 507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto udalostí, sú z nich zložené alebo vyrobené, (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1 507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1 507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformačných udalostí Bt11, 59122, MIR604, 1 507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0123).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1 507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305 423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).

—

Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (KM-ØØØH71-4), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1 507 × 59 122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií 1 507, 59 122, MON 810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/815/ES, 2010/428/EÚ a 2010/432/EÚ (D056123-02),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 23. apríla 2018 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA ) 14. novembra 2017 a uverejnené 28. novembra 2017 (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia namietajúce proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Pioneer Overseas Corporation predložila 3. februára 2011 v mene spoločnosti Pioneer Hi-Bred International Inc., Spojené štáty americké, žiadosť o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1 507 × 59 122 × MON 810 × NK603, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“), príslušnému vnútroštátnemu orgánu Holandska v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia na trh produktov, ktoré sú zložené z geneticky modifikovanej kukurice MON 59 122 × MON 810 × NK603 (ďalej len „geneticky modifikovaná kukurica“) alebo ju obsahujú, na iné použitie než potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.

keďže žiadosť sa týkala desiatich kombinácií jednotlivých transformačných udalostí vedúcich ku geneticky modifikovanej kukurici, z ktorých päť bolo už povolených; keďže osem z týchto čiastkových kombinácií upravuje návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie; keďže čiastkové kombinácie 1 507 × NK603 a NK603 × MON 810 už boli povolené na základe rôznych rozhodnutí Komisie;

C.

keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 14. novembra 2017 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 28. novembra 2017 (5),

D.

keďže geneticky modifikovaná kukurica vzniká prostredníctvom štyroch genetických transformácií kukurice: 1 507 produkuje insekticídny proteín Cr1F a je odolný voči herbicídu glufozinát; 59 122 produkuje insekticídne proteíny Cry34Ab1 a Cry35Ab1 a je takisto odolný voči herbicídu glufozinát; MON810 produkuje insekticídny proteín Cr1Ab; NK603 produkuje dva enzýmy, ktoré poskytujú rezistenciu voči herbicídu glyfozát;

E.

keďže používanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glyfozát a glufozinát, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných voči herbicídom, a možno preto očakávať, že rezíduá z postrekov budú v zbere vždy prítomné a sú jeho nevyhnutnými zložkami; keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu doplnkových herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantmi;

F.

keďže v dôsledku toho treba očakávať, že geneticky modifikovaná kukurica bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu a glufozinátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie geneticky modifikovanej kukurice a jej agronomické charakteristiky;

G.

keďže nezávislá štúdia dospela k záveru, že posudzovanie rizika úradom EFSA by nemalo byť akceptované, pretože, okrem iného, EFSA nepožiadal o empirické údaje o toxicite a vplyve na imunitný systém, kombinované účinky a dôsledky postreku vyššími dávkami doplnkových herbicídov boli ignorované, posudzovanie rizík pre životné prostredie bolo neprijateľné a založené na nesprávnych predpokladoch a nebol zabezpečený systém individuálneho monitorovania úniku a možných účinkoch na zdravie (6);

H.

keďže žiadateľ neposkytol žiadne experimentálne údaje pre jednu čiastkovú kombináciu transformačnej udalosti, ktorá v súčasnosti nie je povolená (59 122 × MON810 × NK603); keďže by sa nemalo uvažovať o povolení transformačnej udalosti bez dôkladného posúdenia experimentálnych údajov pre čiastkové kombinácie;

I.

keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (7); keďže platnosť povolenia glufozinátu na používanie v Únii sa skončí 31. júla 2018 (8);

J.

keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná jeho klasifikácia; keďže naopak Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

K.

keďže vo všeobecnosti podľa vedeckej skupiny EFSA pre pesticídy nemožno vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí pri postrekoch geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu (9); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná (10);

L.

keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku glyfozátu známu ako polyetoxylovaný amín na báze loja vzhľadom na riziko jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje geneticky modifikovaná kukurica (Kanada a Japonsko);

M.

keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a metabolitov sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže zvyšky postreku herbicídmi nepatria do pôsobnosti panelu GMO EFSA; keďže neboli hodnotené vplyvy postrekovania geneticky modifikovanej kukurice herbicídmi ani kumulatívny účinok postreku glyfozátom a glufozinátom;

N.

keďže Komisia od členských štátov nepožaduje, aby analyzovali rezíduá glyfozátu a glufozinátu v dovážanej kukurici s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu na roky 2018, 2019 a 2020, a to v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/660 (11), a nebude to vyžadovať ani v rokoch 2019, 2020 a 2021 (12); keďže z tohto dôvodu nie je známe, či rezíduá glyfozátu alebo glufozinátu v dovážanej geneticky modifikovanej kukurici sú v súlade s maximálnymi hladinami rezíduí podľa právnych predpisov EÚ;

O.

keďže uvedená transformačná udalosť produkuje štyri insekticídne toxíny (Cry1F a Cry1Ab voči hmyzu Lepidoptera a Cry34Ab1 a Cry35Ab1 voči Coleptera); keďže vedecká štúdia z roku 2017 o možných zdravotných následkoch toxínov Bt a rezíduí z postreku doplnkovými herbicídmi dospela k záveru, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rezíduám herbicídu a ich interakciám s toxínmi Bt (13); keďže toto nebolo predmetom prešetrovania zo strany EFSA;

P.

keďže úrad EFSA dospel k záveru, že s výnimkou jedného každé bežné použitie glyfozátu na konvenčné plodiny (t. j. geneticky nemodifikované plodiny) predstavuje „riziko pre voľne žijúce necieľové suchozemské stavovce“, a zároveň zistil vysoké dlhodobé riziko pre cicavce v prípade niektorých hlavných typov použitia glyfozátu na konvenčné plodiny (14); keďže ECHA klasifikovala glyfozát ako látku toxickú pre vodné organizmy, ktorá má dlhodobé účinky; keďže negatívny vplyv použitia glyfozátu na biodiverzitu a životné prostredie sú podrobne zdokumentované; keďže napríklad štúdia vypracovaná v USA v roku 2017 zistila negatívnu koreláciu medzi používaním glyfozátu a veľkým výskytom dospelých motýľov Danaus plexippus, predovšetkým v oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva (15);

Q.

keďže povolenie na uvedenie geneticky modifikovanej kukurice na trh zvýši dopyt po jej pestovaní v tretích krajinách; keďže, ako bolo uvedené vyššie, na geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom sa používajú väčšie a opakované dávky herbicídov (v porovnaní s geneticky nemodifikovanými rastlinami), keďže boli zámerne vyvinuté na tento účel;

R.

keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov (16); keďže rozhodnutie o tom, či povoliť geneticky modifikovanú kukuricu patrí do jurisdikcie EÚ;

S.

keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je vyvolaný najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže v roku 2015 existovalo na celom svete prinajmenšom 29 druhov buriny odolných voči glyfozátu (17);

T.

keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 23. apríla 2018 neviedlo k žiadnemu stanovisku;

U.

keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 musela prijať rozhodnutia o povolení bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax odsúdil ako nedemokratickú aj predseda Juncker (18);

V.

keďže Európsky parlament zamietol 28. októbra 2015 v prvom čítaní (19) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

W.

keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä keď sa akt týka citlivých otázok, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

X.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia pri obnove povolenia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

—

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1 507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto udalostí, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1 507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59 122 × MIR604 × 1 507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformačných udalostí Bt11, 59 122, MIR604, 1 507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0123).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1 507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305 423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 x Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59 122 (DAS-59 122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).

—

Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59 122 (KM-ØØØH71-4), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (1),

—

so zreteľom na režim kontroly spoločnej rybárskej politiky (SRP) zahŕňajúci nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (2) a (ES) č. 1005/2008 (3) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1026/2012 z 25. októbra 2012 o určitých opatreniach na účely ochrany populácie rýb v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov (7),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 z decembra 2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch (8),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0156/2018),

A.

keďže EÚ je najväčším trhom s produktmi rybolovu a akvakultúry na svete, ktorý v roku 2016 absorboval 24 % celkového svetového dovozu, a v spotrebe takýchto produktov je od dovozu závislý viac ako na 60 %;

B.

keďže vo svojom uznesení z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ (9) Európsky parlament zdôraznil, že jedným zo základných cieľov politiky EÚ v oblasti dovozu produktov rybolovu a akvakultúry musí byť zabezpečenie toho, aby dovážané produkty spĺňali rovnaké požiadavky, ktoré sa vzťahujú na produkciu v EÚ v každej oblasti, a že úsilie EÚ o zaistenie udržateľnosti rybolovu je nezlučiteľné s dovozom produktov z krajín, ktoré vykonávajú rybolov bez ohľadu na trvalú udržateľnosť;

C.

keďže oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497) zaväzuje EÚ k zodpovednejšej obchodnej politike ako nástroju na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

D.

keďže overovanie, či ryby od výrobcov z EÚ spĺňajú hygienické normy EÚ, je zodpovednosťou členských štátov, zatiaľ čo pokiaľ ide o dovážané ryby, Komisia oprávňuje tretie štáty, aby určili zariadenia, ktoré smú vyvážať rybie produkty do EÚ, pokiaľ dokážu zaručiť rovnocenné normy;

E.

keďže najvzdialenejšie regióny EÚ v Karibiku, Indickom oceáne a Atlantickom oceáne susedia s tretími krajinami, ktorých rybolovné, výrobné a predajné podmienky vždy nespĺňajú európske normy, čo vedie k nespravodlivému obchodu voči miestnej výrobe;

F.

keďže je mnoho medzinárodných nástrojov týkajúcich sa rybárov, ktoré by sa mali ratifikovať a vykonávať, napríklad Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 188 o práci v odvetví rybárstva (MOP C188), Dohovor z Kapského mesta Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) z roku 2012 a Medzinárodný dohovor IMO o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW-F);

G.

keďže podľa záverov vedeckého stanoviska č. 3/2017 z 29. novembra 2017 s názvom „Food from the Oceans“ sa odporúča začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík Únie a uplatňovanie toho istého prístupu na ďalších medzinárodných fórach a v iných regiónoch sveta tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi hospodárskymi a environmentálnymi cieľmi, ktoré zahŕňajú výrobu potravín a morské prostredie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.