1.

Článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že za okolností, ako sú tie vo veci samej, samotný podpis zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a obchodníkom, ktorá stanovuje, že týmto podpisom spotrebiteľ súhlasí so všetkými zmluvnými ustanoveniami vopred vypracovanými obchodníkom, nevedie k vyvráteniu domnienky, podľa ktorej takéto ustanovenia neboli predmetom individuálneho dojednania.

2.

Článok 3 ods. 3 smernice Rady 93/13 v spojení s jej prílohou sa má vykladať v tom zmysle, že výslovná rozväzovacia doložka a sankčné ustanovenie, aké sú dotknuté vo veci samej, uvedené v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a obchodníkom a stanovené výlučne v prospech obchodníka, ktorý zmluvu vopred vypracoval, môžu predstavovať nekalú podmienku podľa bodu 1 písm. d) až f) tejto prílohy, čo musí overiť vnútroštátny súd.

3.

Článok 6 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa rozhodne, že výslovná rozväzovacia doložka a sankčné ustanovenie uvedené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a obchodníkom, sú nekalé, nemôže vnútroštátny súd napraviť neplatnosť takýchto nekalých podmienok tým, že ich nahradí vlastným rozhodnutím, s výnimkou prípadu, že táto zmluva nemôže existovať, pokiaľ sa zrušia tieto nekalé podmienky a že zrušenie tejto zmluvy v jej celku by vystavilo spotrebiteľa obzvlášť negatívnym dôsledkom.

1.

Má sa § 6 ods. 1 a § 27 ods. 1 EG-FGV (1), respektíve článok 18 ods. 1 a článok 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES (2) vykladať v tom zmysle, že výrobca poruší svoju povinnosť vydať platné osvedčenie podľa § 6 ods. 1 EG-FGV (respektíve svoju povinnosť priložiť osvedčenie o zhode podľa článku 18 ods. 1 smernice 2007/46/ES), ak do vozidla zabudoval zakázané rušiace zariadenie v zmysle článku 5 ods. 2 a článku 3 bodu 10 nariadenia (ES) č. 715/2007 (3), a uvedenie takéhoto vozidla na trh porušuje zákaz uvedenia vozidla na trh bez platného osvedčenia o zhode podľa § 27 ods. 1 EG-FGV (respektíve zákaz predaja bez platného osvedčenia o zhode podľa článku 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES)?

V prípade kladnej odpovede:

2.

Je cieľom článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 aj ochrana koncového zákazníka a síce aj v súvislosti so slobodou konania a jeho majetkom? Patrí nadobudnutie vozidla koncovým zákazníkom, ktoré bolo do obehu uvedené bez platného osvedčenia o zhode, do oblasti rizika, na ktorého odvrátenie boli vydané tieto predpisy?

—

si táto povinnosť nevyžaduje osobitný dôvod čo sa týka miestneho, časového alebo územného hľadiska,

—

sa povinnosť uchovávania v rámci poskytovania verejne dostupných telefonických služieb, vrátane prenosu krátkych správ (SMS), multimediálnych správ (MMS) alebo iných podobných správ, ako aj neprijatých alebo neúspešných hovorov, vzťahuje na tieto dáta:

—

sa povinnosť uchovávania v prípade poskytovania verejne dostupných služieb internetového pripojenia vzťahuje na tieto dáta:

—

nemožno uchovávať nižšie uvedené dáta:

—

je doba preventívneho uchovávania v prípade lokalizačných dát, t. j. pokiaľ ide o označenie použitej rádiovej bunky, štyri týždne a v prípade ostatných dát, desať týždňov,

—

je zaručená účinná ochrana preventívne uchovávaných dát pred nebezpečenstvom ich zneužitia a pred akýmkoľvek nedovoleným prístupom,

—

preventívne uchovávané dáta možno použiť len na účely stíhania závažných trestných činov a odvrátenia konkrétnej hrozby pre zdravie, život alebo slobodu osoby alebo pre existenciu Spolku resp. Spolkovej krajiny, okrem IP-adresy pridelenej účastníkovi internetového spojenia, ktorú možno použiť v rámci informácií o referenčných dátach, ak ide o stíhanie akýchkoľvek trestných činov, odvracanie nebezpečenstva pre verejnú bezpečnosť a zdravie, ako aj v súvislosti s plnením úloh spravodajských služieb?

—

si táto povinnosť nevyžaduje osobitný dôvod čo sa týka miestneho, časového alebo územného hľadiska,

—

sa povinnosť uchovávania v rámci poskytovania verejne dostupných telefonických služieb, vrátane prenosu krátkych správ (SMS), multimediálnych správ (MMS) alebo iných podobných správ, ako aj neprijatých alebo neúspešných hovorov, vzťahuje na tieto dáta:

—

sa povinnosť uchovávania v prípade poskytovania verejne dostupných služieb internetového pripojenia vzťahuje na tieto dáta:

—

nemožno uchovávať nižšie uvedené dáta:

—

je doba preventívneho uchovávania v prípade lokalizačných dát, t. j. pokiaľ ide o označenie použitej rádiovej bunky, štyri týždne a v prípade ostatných dát, desať týždňov,

—

je zaručená účinná ochrana preventívne uchovávaných dát pred nebezpečenstvom ich zneužitia a pred akýmkoľvek nedovoleným prístupom,

—

preventívne uchovávané dáta možno použiť len na účely stíhania závažných trestných činov a odvrátenia konkrétnej hrozby pre zdravie, život alebo slobodu osoby alebo pre existenciu Spolku resp. Spolkovej krajiny, okrem IP-adresy pridelenej účastníkovi internetového spojenia, ktorú možno použiť v rámci informácií o referenčných dátach, ak ide o stíhanie akýchkoľvek trestných činov, odvracanie nebezpečenstva pre verejnú bezpečnosť a zdravie, ako aj v súvislosti s plnením úloh spravodajských služieb?

1.

Má lekáreň, ktorá dodá lieky zákonnej zdravotnej poisťovni, v dôsledku poskytnutia zliav zdravotne poisteným osobám nárok na zníženie základu dane na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 24. októbra 1996, Elida Gibbs Ltd. (C-317/94, EU:C:1996:400)?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, odporuje zásadám neutrality a rovnosti zaobchádzania na vnútornom trhu, ak si lekáreň so sídlom v tuzemsku môže znížiť základ dane, ale lekáreň, ktorá z iného členského štátu dodá tovar zákonnej zdravotnej poisťovni v rámci Spoločenstva, pričom dodanie tohto tovaru je oslobodené od dane, si ho nemôže znížiť?

1.

Má sa článok 21 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (1) uplatniť na pracovnoprávny vzťah, v prípade ktorého pracovná zmluva síce bola uzatvorená v Rakúsku pre výkon práce v Nemecku, ale zamestnankyňa, ktorá niekoľko mesiacov bola v Rakúsku pripravená na výkon práce, žiadnu prácu nevykonala?

2.

Má sa článok 21 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť taký vnútroštátny predpis, akým je § 4 ods. 1 písm. a) Arbeits- und Sozialgerichtsgesetz (zákon o pracovných a sociálnych súdoch, ďalej len „ACGG“), ktorý zamestnankyni [umožňuje] (zjednodušené) podanie žaloby v mieste jej bydliska, ktoré má počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo mala pri ukončení pracovnoprávneho vzťahu?

3.

Má sa článok 21 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť taký vnútroštátny predpis, akým je § 4 ods. 1 písm. d) ASGG, ktorý zamestnankyni umožňuje (zjednodušené) podanie žaloby v mieste, kde sa má vyplatiť odmena alebo sa mala zaplatiť pri ukončení jej pracovnoprávneho vzťahu?

4.

V prípade zápornej odpovede na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku

5.

Má sa článok 7 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 uplatniť na pracovnoprávny vzťah, v prípade ktorého pracovná zmluva síce bola uzatvorená v Rakúsku pre výkon práce v Nemecku, ale zamestnankyňa, ktorá sa niekoľko mesiacov zdržiavala v Rakúsku pripravená na výkon práce, nevykonala žiadnu prácu, ak sa môže uplatniť vnútroštátny predpis ako § 4 ods. 1 písm. a) ACGG, ktorý zamestnankyni [umožňuje] (zjednodušené) podanie žaloby v mieste jej bydliska, ktoré má počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo mala pri ukončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo ak sa môže uplatniť vnútroštátny predpis ako § 4 ods. 1 písm. d) ASGG, ktorý zamestnankyni umožňuje (zjednodušené) podanie žaloby v mieste, kde sa má vyplatiť odmena alebo pri ukončení jej pracovnoprávneho vzťahu sa mala zaplatiť?

1.

Má sa § 6 ods. 1 a § 27 ods. 1 EG-FGV (1), respektíve článok 18 ods. 1 a článok 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES (2) vykladať v tom zmysle, že výrobca poruší svoju povinnosť vydať platné osvedčenie podľa § 6 ods. 1 EG-FGV (respektíve svoju povinnosť priložiť osvedčenie o zhode podľa článku 18 ods. 1 smernice 2007/46/ES), ak do vozidla zabudoval zakázané rušiace zariadenie v zmysle článku 5 ods. 2 a článku 3 bodu 10 nariadenia (ES) č. 715/2007 (3), a uvedenie takéhoto vozidla na trh porušuje zákaz uvedenia vozidla na trh bez platného osvedčenia o zhode podľa § 27 ods. 1 EG-FGV (respektíve zákaz predaja bez platného osvedčenia o zhode podľa článku 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES)?

V prípade kladnej odpovede:

2.

Je cieľom článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 aj ochrana koncového zákazníka a – v prípade ďalšieho predaja na trhu jazdených vozidiel – najmä ďalšieho kupujúceho, a to aj v súvislosti s jeho slobodou konania a jeho majetkom? Patrí nadobudnutie jazdeného vozidla kupujúcim, v ktorom je zabudované zakázané rušiace zariadenie, do oblasti rizík, na odvrátenie ktorých bol vydaný tento predpis?

3.

Má sa § 6 a § 27 EG-FGV, respektíve článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 a článok 46 smernice 2007/46/ES a článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že v prípade ich porušenia má započítanie náhrady za skutočné používanie vozidla celkom alebo čiastočne pripadnúť na škodu koncového zákazníka (prípadne akým spôsobom, respektíve v akom rozsahu), ak koncový zákazník z dôvodu tohto porušenia môže požadovať a požaduje zrušenie zmluvy o kúpe motorového vozidla? Zmení sa výklad, ak porušenie sprevádza klamanie schvaľovacích orgánov a koncových zákazníkov o tom, že sú splnené všetky podmienky pre schválenie, a porušenie a klamanie sa uskutočňuje na účely zníženia nákladov a zvyšovania zisku prostredníctvom vysokého objemu predaja pri súčasnom zabezpečení konkurenčnej výhody na úkor nič netušiacich zákazníkov?

1.

Má sa § 6 ods. 1 a § 27 ods. 1 EG-FGV (1), respektíve článok 18 ods. 1 a článok 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES (2) vykladať v tom zmysle, že výrobca poruší svoju povinnosť vydať platné osvedčenie podľa § 6 ods. 1 EG-FGV (respektíve svoju povinnosť priložiť osvedčenie o zhode podľa článku 18 ods. 1 smernice 2007/46/ES), ak do vozidla zabudoval zakázané rušiace zariadenie v zmysle článku 5 ods. 2 a článku 3 bodu 10 nariadenia (ES) č. 715/2007 (3), a uvedenie takéhoto vozidla na trh porušuje zákaz uvedenia vozidla na trh bez platného osvedčenia o zhode podľa § 27 ods. 1 EG-FGV (respektíve zákaz predaja bez platného osvedčenia o zhode podľa článku 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES)?

V prípade kladnej odpovede:

2.

Je cieľom článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 aj ochrana koncového zákazníka, a to aj v súvislosti s jeho slobodou konania a jeho majetkom? Patrí nadobudnutie vozidla koncovým zákazníkom, v ktorom je zabudované zakázané rušiace zariadenie, do oblasti rizík, na odvrátenie ktorých bol vydaný tento predpis?

3.

Má sa § 6 a § 27 EG-FGV, respektíve článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 a článok 46 smernice 2007/46/ES a článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že v prípade ich porušenia má započítanie náhrady za skutočné používanie vozidla celkom alebo čiastočne pripadnúť na škodu koncového zákazníka (prípadne akým spôsobom, respektíve v akom rozsahu), ak koncový zákazník z dôvodu tohto porušenia môže požadovať a požaduje zrušenie zmluvy o kúpe motorového vozidla? Zmení sa výklad, ak porušenie sprevádza klamanie schvaľovacích orgánov a koncových zákazníkov o tom, že sú splnené všetky podmienky pre schválenie, a porušenie a klamanie sa uskutočňuje na účely zníženia nákladov a zvyšovania zisku prostredníctvom vysokého objemu predaja pri súčasnom zabezpečení konkurenčnej výhody na úkor nič netušiacich zákazníkov?

1.

Možno považovať výkon práva na štrajk zamestnancov leteckého dopravcu, zvolaný odbormi s cieľom zlepšenia pracovných podmienok – ak sa uskutočnil nie v dôsledku predchádzajúceho rozhodnutia zamestnávateľa, ale v dôsledku požiadaviek pracovníkov – za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/20[0]4 (1), alebo naopak, ide o okolnosť, ktorá je súčasťou výkonu činnosti leteckého dopravcu?

2.

Je dopravca za okolností, akými sú okolnosti uvedeného sporu, povinný prijať určité zákonné opatrenie, vrátane prípadu, keď mu bolo uplatnenie práva na štrajk v súlade so zákonom vopred oznámené, ako napríklad zabezpečiť lety prostredníctvom iných spoločností, ktoré nie sú štrajkom dotknuté?

3.

Je na účely považovania štrajku palubnej posádky leteckej spoločnosti za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/20[0]4, relevantný spôsob, akým sa štrajk odvolá, najmä v prípade, ak je to z dôvodu vzájomných ústupkov strán konfliktu?

—

určil, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z 12. apríla 2018 vydaného vo veci C-110/17, Komisia/Belgicko, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ,

—

uložil Belgickému kráľovstvu povinnosť zaplatiť penále vo výške 22 076,55 eura za každý deň omeškania s vykonaním už citovaného rozsudku vydaného vo veci C-110/17, a to odo dňa, kedy bude vydaný rozsudok v tejto veci, do dňa vykonania už citovaného rozsudku vydaného vo veci C-110/17, na účet uvedený Komisiou,

—

uložil Belgickému kráľovstvu povinnosť zaplatiť buď minimálnu paušálnu sumu vo výške 2 029 000 eur, alebo v prípade, že vyššie uvedená minimálna paušálna suma bude prekročená, paušálnu dennú sumu vo výške 4 905,90 eura, odo dňa, kedy bol vydaný už citovaný rozsudok vo veci C-110/17, do dňa vydania rozsudku v tejto veci, alebo do vykonania už citovaného rozsudku vo veci C-110/17, ak k tomu dôjde skôr, na účet uvedený Komisiou,

—

uložil Belgickému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

—

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola žaloba zamietnutá ako neprípustná,

—

určil, že žaloba, ktorú podala odvolateľka, je prípustná, a vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej a

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania, ako aj konania na Všeobecnom súde.

1.

Všeobecný súd uplatnil nesprávne kritérium na účely posúdenia toho, či je Venezuelská bolívarovská republika priamo dotknutá spornými opatreniami. (1)

2.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil niektoré podstatné okolnosti tejto veci, keďže uplatnil kritérium priamej dotknutosti tak, ako bolo stanovené vo veci Almaz-Antey.

3.

Všeobecný súd nezohľadnil skutočné účinky sporných ustanovení na Venezuelskú bolívarovskú republiku.

—

zrušil uznesenie Všeobecného súdu z 10. októbra 2019, Aeris Invest/SRB, T-599/18, EU:T:2019:740, ktorým bolo rozhodnuté, že žaloba je neprípustná,

—

vrátil vec Všeobecnému súdu na nové rozhodovanie o návrhoch odvolateľky na prvom stupni, pričom Všeobecný súd bude pri tomto rozhodovaní viazaný právnym názorom Súdneho dvora a

—

konštatovať, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

—

zrušil bod 2 výroku rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 24. septembra 2019 vo veci T-105/17, HSBC Holdings plc a i./Európska komisia,

—

zrušil článok 1 písm. b) rozhodnutia Komisie C(2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP [Vec AT.39914 – Úrokové deriváty denominované v eurách (EIRD)] (1), subsidiárne zrušil článok 1 písm. b) v rozsahu, v akom sa v ňom odkazuje na účasť spoločnosti HSBC na jedinom a pokračujúcom porušení po 19. marci 2007, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť spoločnosti HSBC trovy týkajúce sa konania vo veci T-105/17 a tohto odvolacieho konania.

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 24. septembra 2019 v spojených veciach T-755/15 a T-759/15,

—

zrušiť napadnuté rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2015 (1) v súlade s článkom 263 ods. 4 ZFEÚ, alebo alternatívne v prípade, že Súdny dvor nebude môcť rozhodnúť vo veci s konečnou platnosťou, vrátiť vec na nové konanie pred Všeobecným súdom,

—

uložiť Komisii povinnosť zaplatiť v prospech Fiat Chrysler Finance Europe jej trovy konania v súlade s článkom 138 ods. 1 a článkom 184 ods. 1 a 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a zaplatiť trovy prvostupňového konania, ktoré vznikli Fiat Chrysler Finance Europe.

—

zrušil napadnutý rozsudok,

—

zamietol ako nedôvodnú druhú časť prvého žalobného dôvodu na prvom stupni, ako bola znovu uvedená v napadnutom rozsudku,

—

sám meritórne rozhodol o druhej časti prvého žalobného dôvodu na prvom stupni, ako bola znovu uvedená v napadnutom rozsudku,

—

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby mohol rozhodnúť o zvyšných žalobných dôvodoch žalobkyne na prvom stupni týkajúcich sa porušení práva a

—

uložil žalobkyni na prvom stupni povinnosť nahradiť trovy konania odvolateľky v tomto konaní, ako aj na prvom stupni a v konaní o odvolaní.

—

zrušil napadnutý rozsudok,

—

zamietol prvý a druhý žalobný dôvod žaloby podanej na prvom stupni ako právne nepodložený,

—

v súvislosti s tretím a štvrtým žalobným dôvodom žaloby podanej na prvom stupni vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,

—

rozhodol, že o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania sa rozhodne v konečnom rozsudku Všeobecného súdu.

1.

Má sa článok 18 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že členský štát Európskej únie, ktorý rozhoduje o vydaní, do tretieho štátu, občana štátu, ktorý nie je členom Európskej únie, ale je členom schengenského priestoru, je povinný informovať o žiadosti o vydanie členský štát schengenského priestoru, ktorého štátnu príslušnosť má táto osoba?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku a v prípade, že členský štát schengenského priestoru požiadal o odovzdanie tejto osoby na účely začatia konania, ktoré je dôvodom žiadosti o vydanie, treba tomuto štátu odovzdať danú osobu v súlade s dohodou medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o vydávacom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie a Islandom a Nórskom?

—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci, zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie C(2019) 2526 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rozsahu, v akom konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva vymáhať od žalobkýň údajnú protiprávnu štátnu pomoc získanú v tejto súvislosti (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť vymáhať od žalobkýň údajnú štátnu pomoc, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nepochopila kontext, cieľ a fungovanie britských pravidiel kontrolovaných zahraničných spoločností, pokiaľ ide o zaobchádzanie s neobchodným finančným ziskom. Závery Komisie v napadnutom rozhodnutí sú založené na kumulatívnych zjavných chybách. Komisia sa konkrétne dopustila zjavných pochybení v chápaní celkového daňového systému Spojeného kráľovstva, v chápaní cieľov systému kontrolovaných zahraničných spoločností, v špecifickom rozsahu oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností a v definícii oprávnených úverových vzťahov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne považuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností za daňové oslobodenie, a teda za výhodu. Pokiaľ ide o neobchodný finančný zisk, oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje ustanovenie o uložení dane a tvorí súčasť definície limitov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a nie selektívnu výhodu. Komisia neposkytla žiadnu kvantitatívnu analýzu, ktorá by preukázala, že ide o výhodu, a keďže neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že predmetné opatrenie zakladá výhodu, napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne identifikovala referenčný systém na posúdenie účinkov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nesprávne identifikovala tieto pravidlá ako samostatný súbor pravidiel, odlišný od celkového britského systému dane z príjmu právnických osôb. Komisia správne nepochopila cieľ pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nezohľadnila priestor Spojeného kráľovstva pre voľnú úvahu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že sa Komisia pri analýze štátnej pomoci dopustila zjavných chýb a pri posudzovaní otázky porovnateľnosti uplatnila nesprávne testy. Komisia neuznala rozdielnu úroveň rizika pre britský daňový základ, pokiaľ ide o poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá nie je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a iracionálne dospela k záveru, že poskytovanie úverov v rámci skupiny je porovnateľné s poskytovaním úverov tretím stranám.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností predstavujú prima facie štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napadnuté rozhodnutie dospelo k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] je odôvodnená, na rozdiel od uvedenej kapitoly 5, pokiaľ jediným dôvodom uplatnenia sadzby pre kontrolované zahraničné spoločnosti je kritérium „kapitálu spojeného so Spojeným kráľovstvom“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi nadmieru ťažko použiteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia Komisia uviedla, že uvedená kapitola 9 nemôže byť nikdy odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných personálnych funkcií vyvolá uplatnenie sadzby dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti podľa uvedenej kapitoly 5. V skutočnosti je kritérium významných personálnych funkcií v praxi nadmieru ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom vymáhania údajnej štátnej pomoci od žalobkýň, ak bude toto rozhodnutie potvrdené, poruší základné zásady práva Únie, vrátane slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, keďže v prípade žalobkýň sú dotknuté kontrolované zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že inkasný príkaz založený na napadnutom rozhodnutí nie je opodstatnený a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia niektorých základných prvkov napadnutého rozhodnutia, napríklad záveru, podľa ktorého sadzba dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti stanovená v uvedenej kapitole 5 by mohla byť bez problémov alebo bez nadmernej záťaže použitá na základe kritéria významných personálnych funkcií.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutia v primeranej lehote. Zo strany Komisie je neprimerané, aby svoje rozhodnutie o začatí vyšetrovania v prejednávanom prípade prijala po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až viac ako šesť rokov po nadobudnutí účinnosti sporného opatrenia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1), v rozsahu, v akom konštatuje, že údajné opatrenie pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nariaďuje sa jej vymáhanie spolu s úrokmi, a to aj od žalobkýň,

—

subsidiárne zrušil články 2, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaďuje vymáhanie nezlučiteľnej pomoci spolu s úrokmi, a to aj od žalobkýň,

—

rozhodol, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň vynaložené v rámci tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila porušenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď rozhodla, že údajné opatrenie pomoci predstavuje selektívnu výhodu:

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že nepreukázala, že údajné opatrenie pomoci mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hrozilo narušením hospodárskej súťaže.

3.

Tretí žalobný dôvod predložený subsidiárne založený na tom, že Komisia porušila článok 49 ZFEÚ tým, že kvalifikovala údajné opatrenie štátnej pomoci ako nezlučiteľnú štátnu pomoc, ktorá neporušuje slobodu usadiť sa zaručenú článkom 49 ZFEÚ.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila základnú zásadu rovnosti zaobchádzania/zákazu diskriminácie tým, že:

5.

Piaty žalobný dôvod predložený subsidiárne založený na tom, že aj keby údajné opatrenie pomoci patrilo do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia porušila článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (2) tým, že nariadila vymáhanie údajne nezlučiteľnej pomoci od príjemcov údajného opatrenia pomoci, pretože toto vymáhanie porušuje všeobecné zásady práva Únie, konkrétne zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ alebo voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyne uvádzajú tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („Činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ alebo voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a/alebo voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyne uvádzajú tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ alebo voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyne uvádzajú tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že sporné opatrenie viedlo k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci, zrušil článok 1 rozhodnutia C(2019) 2526 Final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rozsahu, v akom konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva vymáhať od žalobkýň údajnú protiprávnu štátnu pomoc získanú v tejto súvislosti (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť vymáhať údajnú protiprávnu štátnu pomoc, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nepochopila kontext, cieľ a fungovanie britských pravidiel kontrolovaných zahraničných spoločností, pokiaľ ide o zaobchádzanie s neobchodným finančným ziskom. Závery Komisie v napadnutom rozhodnutí sú založené na kumulatívnych zjavných chybách. Komisia sa konkrétne dopustila zjavných pochybení v chápaní celkového daňového systému Spojeného kráľovstva, v chápaní cieľov systému kontrolovaných zahraničných spoločností, v špecifickom rozsahu oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností a v definícii oprávnených úverových vzťahov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne považuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností za daňové oslobodenie, a teda za výhodu. Pokiaľ ide o neobchodný finančný zisk, oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje ustanovenie o uložení dane a tvorí súčasť definície limitov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a nie selektívnu výhodu. Komisia neposkytla žiadnu kvantitatívnu analýzu, ktorá by preukázala, že ide o výhodu, a keďže neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že predmetné opatrenie zakladá výhodu, napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne identifikovala referenčný systém na posúdenie účinkov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nesprávne identifikovala tieto pravidlá ako samostatný súbor pravidiel, odlišný od celkového britského systému dane z príjmu právnických osôb. Komisia správne nepochopila cieľ pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nezohľadnila priestor Spojeného kráľovstva pre voľnú úvahu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že sa Komisia pri analýze štátnej pomoci dopustila zjavných chýb a pri posudzovaní otázky porovnateľnosti uplatnila nesprávne testy. Komisia neuznala rozdielnu úroveň rizika pre britský daňový základ, pokiaľ ide o poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá nie je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a iracionálne dospela k záveru, že poskytovanie úverov v rámci skupiny je porovnateľné s poskytovaním úverov tretím stranám.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností predstavujú prima facie štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napadnuté rozhodnutie dospelo k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] je odôvodnená, na rozdiel od kapitoly 5 uvedenej časti 9A, pokiaľ jediným dôvodom uplatnenia sadzby pre kontrolované zahraničné spoločnosti je kritérium „kapitálu spojeného so Spojeným kráľovstvom“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi nadmieru ťažko použiteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia Komisia uviedla, že uvedená kapitola 9 nemôže byť nikdy odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných personálnych funkcií vyvolá uplatnenie sadzby dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti podľa uvedenej kapitoly 5. V skutočnosti je kritérium významných personálnych funkcií v praxi nadmieru ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom vymáhania údajnej štátnej pomoci od žalobkýň, ak bude toto rozhodnutie potvrdené, poruší základné zásady práva Únie, vrátane slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, keďže v prípade žalobkýň sú dotknuté kontrolované zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že inkasný príkaz založený na napadnutom rozhodnutí nie je opodstatnený a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia niektorých základných prvkov napadnutého rozhodnutia, napríklad záveru, podľa ktorého sadzba dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti stanovená v uvedenej kapitole 5 by mohla byť bez problémov alebo bez nadmernej záťaže použitá na základe kritéria významných personálnych funkcií.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutia v primeranej lehote. Zo strany Komisie je neprimerané, aby svoje rozhodnutie o začatí vyšetrovania v prejednávanom prípade prijala po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až viac ako šesť rokov po nadobudnutí účinnosti sporného opatrenia.

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že relevantným referenčným systémom sú pravidlá kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ – Controlled Foreign Company), a nie britský systém dane z príjmu právnických osôb. Konkrétne, záver Komisie, že referenčným systémom sú britské pravidlá CFC, nesprávne uplatňuje judikatúru súdov EÚ. Komisia mala namiesto toho dospieť k záveru, že vhodným referenčným systémom je britský systém dane z príjmu právnických osôb, ktorého integrálnou a neoddeliteľnou súčasťou sú pravidlá CFC.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o ciele referenčného systému.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia a neuviedla odôvodnenie vo vzťahu k záverom, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje selektívnu výnimku z referenčného systému, a osobitne, že podniky, ktoré prijímajú iný druh neobchodného finančného zisku, sú v porovnateľnej právnej a faktickej situácii ako podniky, ktoré prijímajú neobchodný finančný zisk na základe oprávnených úverových vzťahov. Komisia sa nepochybne dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že neobchodný finančný zisk z úverov poskytovaných materskej spoločnosti a z poskytovania pôžičiek tretím stranám označovaným ako schránky, nespôsobujú významné a podstatne väčšie riziko umelého odklonenia ako oprávnené úverové vzťahy. Komisia ďalej pochybila, keď sa zamerala skôr na legislatívnu techniku než na účinky oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia a neuviedla dostatočné odôvodnenie, keď dospela k záveru, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nie je odôvodnené charakterom a celkovou štruktúrou daňových pravidiel vo vzťahu k testu významných personálnych funkcií. Komisia konkrétne pochybila, keď dospela k záveru, že administratívna záťaž spojená s uplatňovaním testu významných personálnych funkcií neodôvodňuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, pričom ho rovnako neodôvodňuje ani nevyhnutnosť dodržiavať slobody podľa Zmluvy o fungovaní EÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o existenciu výhody, ako ju vyžaduje článok 107 ZFEÚ. Posúdenie Komisie je založené na nepodložených tvrdeniach a nedokázalo v skutočnosti preukázať existenciu výhody, a nie len to, že za určitých okolností by takáto výhoda mohla existovať.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ alebo voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že sporné opatrenie viedlo k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci smernica Rady (EÚ) 2016/1164 nadobudla účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

i.

v celom rozsahu zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

ii.

subsidiárne zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 v rozsahu, v akom v ňom bol prijatý záver, že oddiel 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavuje na účely článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie protiprávnu štátnu pomoc,

iii.

ďalej subsidiárne zrušil články 2, 3 a 4 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1352,

iv.

v každom prípade uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s touto žalobou.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia zvolila neplatný referenčný systém na účely svojej analýzy selektívnosti. Režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“), posudzovaný z hľadiska náležitého referenčného systému, nepredstavuje odchýlku a nie je selektívny.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia zásadne nepochopila povahu hlavného cieľa zvoleného referenčného systému a nezohľadnila všetky ciele tohto systému, v dôsledku čoho uplatnila neúplný a hypotetický referenčný systém.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia zásadne nesprávne kvalifikovala účel sporného opatrenia zdanlivo na základe nevhodnej regulačnej techniky. Zo správneho výkladu vyplýva, že sporné opatrenie nepredstavuje odchýlku od referenčného systému zvoleného Komisiou.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že sporné opatrenie rozlišovalo medzi podnikmi, ktoré boli na základe cieľov referenčného systému, ktorý zvolila, porovnateľné.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia neuznala, že sporné opatrenie nepredstavuje selektívnu výhodu z dôvodu, že sa opiera o hlavné zásady a vyplýva z povahy referenčného systému zvoleného Komisiou, pričom je základným inherentným mechanizmom potrebným na účinné fungovanie tohto systému.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie prekračuje právomoci Komisie v oblasti štátnej pomoci, a to v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že to, ako viedla Komisia prešetrovanie sporného opatrenia, bolo v rozpore s článkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (1), ako aj s jej povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia neuznala, že oddiel 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010 bol v celom rozsahu dôvodný a nepredstavoval selektívnu výhodu.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že vymáhanie by nemalo byť nariadené, keďže podľa veci Cadbury Schweppes (C-196/04) (2) by porušilo všeobecné zásady práva Únie týkajúce sa základnej slobody usadiť sa.

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že vymáhanie by nemalo byť nariadené, pretože usmernenia Komisie týkajúce sa vymáhania sú ultra vires a v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie v oblasti vymáhania protiprávnej štátnej pomoci.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, takže sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci, zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia C(2019) 2526 Final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rozsahu, v akom konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva vymáhať od žalobkyne údajnú protiprávnu štátnu pomoc získanú v tejto súvislosti (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť vymáhať od žalobkyne údajnú štátnu pomoc, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nepochopila kontext, cieľ a fungovanie britských pravidiel kontrolovaných zahraničných spoločností, pokiaľ ide o zaobchádzanie s neobchodným finančným ziskom. Závery Komisie v napadnutom rozhodnutí sú založené na kumulatívnych zjavných chybách. Komisia sa konkrétne dopustila zjavných pochybení v chápaní celkového daňového systému Spojeného kráľovstva, v chápaní cieľov systému kontrolovaných zahraničných spoločností, v špecifickom rozsahu oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností a v definícii oprávnených úverových vzťahov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne považuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností za daňové oslobodenie, a teda za výhodu. Pokiaľ ide o neobchodný finančný zisk, oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje ustanovenie o uložení dane a tvorí súčasť definície limitov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a nie selektívnu výhodu. Komisia neposkytla žiadnu kvantitatívnu analýzu, ktorá by preukázala, že ide o výhodu, a keďže neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že predmetné opatrenie zakladá výhodu, napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne identifikovala referenčný systém na posúdenie účinkov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nesprávne identifikovala tieto pravidlá ako samostatný súbor pravidiel, odlišný od celkového britského systému dane z príjmu právnických osôb. Komisia správne nepochopila cieľ pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nezohľadnila priestor Spojeného kráľovstva pre voľnú úvahu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že sa Komisia pri analýze štátnej pomoci dopustila zjavných chýb a pri posudzovaní otázky porovnateľnosti uplatnila nesprávne testy. Komisia neuznala rozdielnu úroveň rizika pre britský daňový základ, pokiaľ ide o poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá nie je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a iracionálne dospela k záveru, že poskytovanie úverov v rámci skupiny je porovnateľné s poskytovaním úverov tretím stranám.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností predstavujú prima facie štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napadnuté rozhodnutie dospelo k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] je odôvodnená, na rozdiel od uvedenej kapitoly 5, pokiaľ jediným dôvodom uplatnenia sadzby pre kontrolované zahraničné spoločnosti je kritérium „kapitálu spojeného so Spojeným kráľovstvom“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi nadmieru ťažko použiteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia Komisia uviedla, že kapitola 5 uvedenej časti 9A nemôže byť nikdy odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných personálnych funkcií vyvolá uplatnenie sadzby dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti podľa uvedenej kapitoly 5. V skutočnosti je kritérium významných personálnych funkcií v praxi nadmieru ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom vymáhania údajnej štátnej pomoci od žalobkyne, ak bude toto rozhodnutie potvrdené, by porušilo základné zásady práva Únie, vrátane slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, keďže v prípade žalobkyne sú dotknuté kontrolované zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že inkasný príkaz založený na napadnutom rozhodnutí nie je opodstatnený a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia niektorých základných prvkov napadnutého rozhodnutia, napríklad záveru, podľa ktorého sadzba dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti stanovená v uvedenej kapitole 5 by mohla byť bez problémov alebo bez nadmernej záťaže použitá na základe kritéria významných personálnych funkcií.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutia v primeranej lehote. Zo strany Komisie je neprimerané, aby svoje rozhodnutie o začatí vyšetrovania v prejednávanom prípade prijala po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až viac ako šesť rokov po nadobudnutí účinnosti sporného opatrenia.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie C(2019) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ alebo voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyne uvádzajú tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyne uvádzajú tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkýň usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedol k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely „selektívnosti“ analýzy.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie prima facie ako selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla k smernici Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („Činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 8 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že mala pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou poskytnutie zainteresovaným stranám náležitej možnosti predložiť pripomienky. V rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok. V napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že sporné opatrenie viedlo k ekonomickej výhode z hľadiska a zmyslu a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely analýzy „selektívnosti“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne a neúplne identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý zvolila, pričom im ani správne neporozumela.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii sporného opatrenia ako odchýlky od referenčného systému, ktorý zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, keďže nesprávne rozhodla, že toto opatrenie sa vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rámci posudzovania selektívnosti sporného opatrenia prihliadla na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 (1), hoci uvedený nástroj nadobudol účinnosť až po tom, čo Komisia rozhodla, že napadnuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je zneužitím právomoci Komisiou, ktoré je v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená vo vzťahu k zdaneniu neobchodných finančných ziskov vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria prima facie pod oddiel 371EB („činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010]. Pokiaľ ide o oslobodenia od dane v prípade „oprávnených zdrojov“ a „spárovaných úrokov“, rozhodnutie Komisie sa tiež vyznačuje nedostatočným odôvodnením v súvislosti s ich opodstatnením alebo neopodstatnením.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia postupovala v rozpore s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (2) a v rozpore s povinnosťou riadnej správy veci verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Konkrétne vo svojom rozhodnutí o začatí konania neuviedla, že má pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie „75 % oslobodenia od dane“ podľa oddielu 371ID daňového zákona (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010, s cieľom vyhnúť sa takej praktickej ťažkosti pri vyhotovovaní analýz významných personálnych funkcií vo vzťahu k vnútroskupinovým pôžičkám, akou je poskytnutie náležitej možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky, takže v rámci vyšetrovania vôbec nevyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok, pričom v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla, že bude ignorovať také pripomienky, ktoré zainteresované strany v tejto súvislosti skutočne predložili. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že to, že sa spoločnosti usadenej v Spojenom kráľovstve uloží povinnosť zaplatiť daň zo ziskov zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nie je potrebné na dosiahnutie súladu so slobodami podľa Zmluvy.

Na podporu svojho (subsidiárneho) návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby (čo sa odmieta) sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhaním pomoci by nedošlo k porušeniu základných zásad práva Únie, a nariadila vymáhanie bez ohľadu na to, či založenie kontrolovaných zahraničných spoločností a poskytovanie úverov zahraničným spoločnostiam skupiny zo strany kontrolovaných zahraničných spoločností zahŕňali výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu. Konkrétne v tomto prípade by vymáhanie porušovalo slobodu žalobkyne usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V rozsahu, v akom ide o takéto porušenie, vymáhanie nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia by malo byť zrušené.

—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci, zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia C(2019) 2526 Final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rozsahu, v akom konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva vymáhať od žalobkýň údajnú protiprávnu štátnu pomoc získanú v tejto súvislosti (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť vymáhať od žalobkýň údajnú štátnu pomoc, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nepochopila kontext, cieľ a fungovanie britských pravidiel kontrolovaných zahraničných spoločností, pokiaľ ide o zaobchádzanie s neobchodným finančným ziskom. Závery Komisie v napadnutom rozhodnutí sú založené na kumulatívnych zjavných chybách. Komisia sa konkrétne dopustila zjavných pochybení v chápaní celkového daňového systému Spojeného kráľovstva, v chápaní cieľov systému kontrolovaných zahraničných spoločností, v špecifickom rozsahu oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností a v definícii oprávnených úverových vzťahov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne považuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností za daňové oslobodenie, a teda za výhodu. Pokiaľ ide o neobchodný finančný zisk, oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje ustanovenie o uložení dane a tvorí súčasť definície limitov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a nie selektívnu výhodu. Komisia neposkytla žiadnu kvantitatívnu analýzu, ktorá by preukázala, že ide o výhodu, a keďže neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že predmetné opatrenie zakladá výhodu, napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne identifikovala referenčný systém na posúdenie účinkov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nesprávne identifikovala tieto pravidlá ako samostatný súbor pravidiel, odlišný od celkového britského systému dane z príjmu právnických osôb. Komisia správne nepochopila cieľ pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nezohľadnila priestor Spojeného kráľovstva pre voľnú úvahu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že sa Komisia pri analýze štátnej pomoci dopustila zjavných chýb a pri posudzovaní otázky porovnateľnosti uplatnila nesprávne testy. Komisia neuznala rozdielnu úroveň rizika pre britský daňový základ, pokiaľ ide o poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá nie je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a iracionálne dospela k záveru, že poskytovanie úverov v rámci skupiny je porovnateľné s poskytovaním úverov tretím stranám.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností predstavujú prima facie štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napadnuté rozhodnutie dospelo k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] je odôvodnená, na rozdiel od uvedenej kapitoly 5, pokiaľ jediným dôvodom uplatnenia sadzby pre kontrolované zahraničné spoločnosti je kritérium „kapitálu spojeného so Spojeným kráľovstvom“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi nadmieru ťažko použiteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia Komisia uviedla, že kapitola 5 uvedenej časti 9A nemôže byť nikdy odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných personálnych funkcií vyvolá uplatnenie sadzby dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti podľa uvedenej kapitoly 5. V skutočnosti je kritérium významných personálnych funkcií v praxi nadmieru ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom vymáhania údajnej štátnej pomoci od žalobkýň, ak bude toto rozhodnutie potvrdené, by porušilo základné zásady práva Únie, vrátane slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, keďže v prípade žalobkýň sú dotknuté kontrolované zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že inkasný príkaz založený na napadnutom rozhodnutí nie je opodstatnený a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia niektorých základných prvkov napadnutého rozhodnutia, napríklad záveru, podľa ktorého sadzba dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti stanovená v uvedenej kapitole 5 by mohla byť bez problémov alebo bez nadmernej záťaže použitá na základe kritéria významných personálnych funkcií.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutia v primeranej lehote. Zo strany Komisie je neprimerané, aby svoje rozhodnutie o začatí vyšetrovania v prejednávanom prípade prijala po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až viac ako šesť rokov po nadobudnutí účinnosti sporného opatrenia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 2. apríla 2019 v celom rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

subsidiárne rozhodol, že pri stanovení výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa má prihliadať na straty, úľavy alebo oslobodenia, ktoré žalobkyňa mohla uplatniť v čase podania žiadosti o oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, alebo ktoré by žalobkyňa v tom čase mohla uplatniť, ak by nepožiadala o oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, a to aj pre prípad, že uplatnenie týchto strát, úľav alebo oslobodení je podľa práva Spojeného kráľovstva už premlčané, a bez ohľadu na ich prípadnú automatickú povahu,

—

v každom prípade uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná nepreukázala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje výhodu. Podľa žalobkyne žalovaná nepreukázala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje výhodu v každom prípade, v ktorom bolo o toto oslobodenie požiadané.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že nedošlo k žiadnemu štátnemu zásahu alebo zásahu financovanému zo štátnych prostriedkov. Komisia nepreukázala, že požiadanie o oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností s istotou viedlo k zníženiu daňovej povinnosti právnických osôb v Spojenom kráľovstve.