Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Vývoji medziinštitucionálnych rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027

(2020/C 39/01)

I.   NÁVRHY ZMIEN

COM(2018) 375 final

Pozmeňovací návrh 1

Článok 32

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Popri článku 31 môže členský štát navrhnúť vykonanie ďalších akcií technickej pomoci na posilnenie kapacity orgánov členského štátu, prijímateľov a príslušných partnerov potrebnej na efektívne spravovanie a využívanie fondov. […]	Popri článku 31 môže členský štát navrhnúť vykonanie ďalších akcií technickej pomoci na posilnenie kapacity orgánov členského štátu, prijímateľov a príslušných partnerov potrebnej na efektívne spravovanie a využívanie fondov, ako aj na zlepšenie inštitucionálnej a administratívnej kapacity miestnych a regionálnych samospráv, vrátane doplnkových investícií do vybavenia . […]

Zdôvodnenie

Vzhľadom na ukončenie tematického cieľa 11 sa VR domnieva, že je dôležité zabezpečiť vo všetkých programoch podporu budovania kapacít miestnych a regionálnych samospráv prostredníctvom akcií zodpovedajúcich tomuto tematickému cieľu.

COM(2018) 383 final/2

Pozmeňovací návrh 2

Článok 2 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1.   Všeobecným cieľom tohto programu je chrániť a podporovať práva a hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ vrátane podpory organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zachovať otvorené, demokratické a inkluzívne spoločnosti.	1.   Všeobecným cieľom tohto programu je chrániť a podporovať práva a hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ vrátane podpory organizácií občianskej spoločnosti, miestnych a regionálnych samospráv a ich zástupcov s cieľom zachovať otvorené, demokratické a inkluzívne spoločnosti založené na rodovej rovnosti .

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne samosprávy dostávajú finančné prostriedky z tohto programu a zohrávajú dôležitú úlohu, najmä pokiaľ ide o podporu občianskej účasti a obranu európskych občianskych práv.

COM(2018) 383 final/2

Pozmeňovací návrh 3

Článok 18 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2.   Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 2.

2.   Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti, a to najmä prostredníctvom siete informačných centier Europe Direct . Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 2. 3.     EÚ sa bude čo najviac snažiť, aby všetci potenciálni príjemcovia platieb boli informovaní o možnostiach financovania s cieľom zabezpečiť zapojenie rôznych organizácií pôsobiacich v jednotlivých členských štátoch a partnerských štátoch. Uchádzači musia mať prístup ku kontaktnému miestu, ktoré im poskytne podporu a dokáže odpovedať na ich otázky o postupe podávania prihlášky a pred zaslaním prihlášky bude môcť overiť, či je ich spis úplný.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby všetky miestne a regionálne samosprávy a všetky ostatné zúčastnené strany, ktoré by mohli prejaviť záujem, boli čo najlepšie informované o možnostiach s cieľom zabezpečiť, aby prijímateľmi pomoci neboli iba privilegovaní partneri EÚ alebo najlepšie informované organizácie.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

1.

opätovne vyjadruje poľutovanie nad navrhovaným rozsahom budúceho VFR, ktorý by mohol ohroziť konečný žiaduci vplyv v jednotlivých oblastiach politiky EÚ. Rozhodne odmieta navrhované rozpočtové škrty v politike súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politike, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na rozvoj regiónov a miest EÚ. Preto opakuje svoju dôraznú výzvu, aby sa budúci VFR stanovil aspoň na 1,3 % HND EÚ27 s cieľom zabezpečiť rozpočet zodpovedajúci potrebám, očakávaniam a záujmom občanov EÚ.

2.

Je mimoriadne znepokojený malým pokrokom v rokovaniach o VFR na roky 2021 – 2027 v Rade a spochybňuje, či je ešte možné dodržať harmonogram, ktorý vedúci predstavitelia stanovili v júni, a ukončiť tieto rokovania do konca roku 2019. Vyzýva Európsku komisiu, aby bezodkladne predložila krízový plán, ktorý zabráni možnému prerušeniu programov v prípade neskorého prijatia VFR.

3.

Zdôrazňuje, že silný VFR potrebuje spoľahlivé a stabilné vlastné zdroje. Je za zjednodušenie príjmovej strany rozpočtu EÚ, a najmä za návrh postupného zrušenia všetkých zliav poskytovaných členským štátom, ako aj zjednodušenia výpočtu príjmov založených na DPH. Pripomína, že na strane výdavkov VFR nie je možné dosiahnuť dohodu, pokiaľ sa na strane príjmov nedosiahne zodpovedajúci pokrok.

4.

Víta úsilie Komisie zaviesť účinné mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu vrátane najnovšieho akčného plánu založeného na troch pilieroch (1. vytváranie znalostí a spoločnej kultúry právneho štátu, 2. prevencia: spolupráca a podpora na posilnenie právneho štátu na štátnej úrovni, 3. reakcia: presadzovanie na úrovni EÚ, ak štátne mechanizmy zlyhávajú). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy ako miestne volené orgány môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore právneho štátu a zisťovaní rizík, ktorým je vystavený, a to zapojením občanov do participatívnej demokracie, vytvorením kultúry právneho štátu a podporou organizácií, ktoré sú na tento účel nevyhnutné, vrátane slobodných a nezávislých médií. Preto by sa v štruktúre týchto troch pilierov mala posilniť úloha miestnych a regionálnych samospráv. Hoci VR víta záruky Komisie, že chce zabezpečiť bezproblémové financovanie pre konečných príjemcov EÚ v prípade, ak sa začne konanie proti členskému štátu, je stále proti podmienke, ktorá by obmedzila prístup regionálnych a miestnych samospráv k financovaniu v rámci politiky súdržnosti pre nedodržiavanie zásad právneho štátu alebo demokratických zásad na štátnej úrovni. Preto očakáva, že Komisia vypracuje ďalšie opatrenia na ochranu záujmov konečných príjemcov, a opakuje svoju predchádzajúcu výzvu, aby sa stanovili jasné kritériá na určenie toho, čo predstavuje všeobecný nedostatok, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady právneho štátu.

5.

Víta návrhy Komisie na zväčšenie flexibility VFR na zabezpečenie včasného zvládania nových a nepredvídaných výziev, nesúhlasí však s myšlienkou zlúčeného jediného rezervného nástroja, ktorý v rokovacom rámci navrhla Rada. Zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi väčšou flexibilitou a dlhodobou istotou plánovania programov, najmä programov v rámci zdieľaného riadenia.

6.

Súhlasí s požiadavkou Európskeho parlamentu na plnohodnotnú revíziu VFR v polovici uplatňovania, ktorá umožní dôkladnú analýzu dosahovania hlavných cieľov, najmä pokiaľ ide o zmenu klímy a dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja, využívanie všetkých nástrojov flexibility a ich prípadné preskupenie a prípadne aj zmysluplné prispôsobenie okruhov VFR vrátane možného vytvorenia nových okruhov alebo stropov.

7.

Víta skutočnosť, že rokovací rámec teraz obsahuje také formulácie, podľa ktorých všetky opatrenia financované v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ musia byť v súlade so zásadou rodovej rovnosti. Okrem toho sa musí prehĺbiť, rozšíriť a systematizovať zohľadňovanie aspektu rovnosti v rodovom rozpočtovaní a čo najskôr by sa mala prijať nová dlhodobá stratégia rodovej rovnosti.

8.

Konštatuje, že niektoré regióny budú vzhľadom na svoju zemepisnú polohu, prírodné danosti a/alebo rozsah svojich obchodných prepojení viac vystavené dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ ako iné. Považuje preto za dôležité určiť praktické riešenia, pokiaľ ide o podporu, s cieľom riešiť problémy príslušných regiónov po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu, aby zabezpečili, že reštrukturalizačné udalosti spôsobené neriadeným vystúpením Spojeného kráľovstva tiež opodstatnia účelovú mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), Európskeho fondu solidarity a Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), a opakuje svoju požiadavku, aby Európska komisia posúdila prípadnú potrebu štruktúrovanejších strednodobých a dlhodobých opatrení prostredníctvom stabilizačného fondu pre regióny, ktoré budú najviac postihnuté vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, pričom tieto opatrenia by mali byť založené na dodatočných zdrojoch a nemali by sa vykonávať na úkor politiky súdržnosti.

9.

Opakuje svoje obavy v súvislosti s vyčlenením Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zo všeobecného nariadenia (VN), čo môže ohroziť integrovaný prístup štrukturálnych a investičných fondov vo vidieckych oblastiach. Preto žiada, aby sa EPFRV opätovne začlenil do VN.

10.

Pripomína, že ESF+ ako kľúčový nástroj na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv musí zostať základným pilierom politiky súdržnosti. V tejto súvislosti víta návrh Rady vyjadrený v súčasnom návrhu rokovacieho rámca, ktorým je vytvorenie samostatného podokruhu pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

11.

Zdôrazňuje význam zásad partnerstva a viacúrovňového riadenia a vyjadruje svoj rozhodný nesúhlas s akýmkoľvek pokusom o obmedzenie ustanovení článku 6 navrhovaného VN. Rovnako žiada úplné dodržiavanie etického kódexu pri príprave a vykonávaní partnerských dohôd a plánuje zabezpečiť, aby zapojenie miestnych a regionálnych samospráv zodpovedalo plnohodnotnému partnerstvu.

12.

Zdôrazňuje význam partnerských dohôd pre strategickú koordináciu medzi fondmi a zapojenie miestnych a regionálnych samospráv a ďalších partnerov v počiatočnej fáze procesu. Žiada preto, aby partnerské dohody zostali povinné bez ohľadu na výšku prostriedkov z fondov alebo počet programov.

13.

Opakuje svoj rozhodný nesúhlas s negatívnou koncepciou makroekonomickej podmienenosti, pri ktorej sú v dôsledku prepojenia EŠIF a správy hospodárskych záležitostí regionálne a miestne samosprávy „trestané“ za to, čo nesplnili národné vlády. V tejto súvislosti plne podporuje návrh Európskeho parlamentu vypustiť článok 15 VN.

14.

V súvislosti s článkom 21 VN trvá na tom, že akékoľvek prevody medzi fondmi alebo z fondov na iné nástroje EÚ v rámci priameho alebo nepriameho riadenia by mali byť obmedzené na maximálne 5 % finančných alokácií programu a musia sa uskutočniť po dohode s príslušnými riadiacimi orgánmi, mať význam pre ciele politiky súdržnosti, plne spĺňať zásadu subsidiarity a zásadu viacúrovňového riadenia a nesmú oslabiť miestne orientovaný prístup fondov.

15.

V súlade s pozíciou Európskeho parlamentu sa finančné prostriedky pre regióny zaradené na roky 2021 – 2027 do nižšej kategórie majú zachovať aspoň na úrovni prostriedkov pridelených na roky 2014 – 2020.

16.

Odmieta návrh Rady týkajúci sa článku 22 VN, ktorým by sa členským štátom prenechala diskrečná právomoc používať alebo nepoužívať integrované územné nástroje. Namiesto toho žiada intenzívnejšie zavádzanie územných nástrojov v členských štátoch a povinné vyčlenenie prostriedkov v rámci všetkých fondov s cieľom splniť obnovenú územnú agendu a ciele súdržnosti.

17.

Zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť v dohodách o partnerstve aj v programoch osobitnú situáciu a osobitné potreby oblastí s prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami vrátane ostrovných regiónov, a to v súlade s článkom 174 ZFEÚ.

18.

Opätovne potvrdzuje svoje stanovisko k ustanoveniam VN, ktoré Rada začlenila do rokovacieho rámca, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť regiónov, regionálnu záchrannú sieť, miery spolufinancovania, výšku predbežného financovania, pravidlá zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov a rozpočet na tradičnú územnú spoluprácu.

19.

Zdôrazňuje potrebu zlepšiť administratívnu a inštitucionálnu kapacitu miestnych a regionálnych samospráv, ako to zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2019 dostalo 17 členských štátov odporúčania pre jednotlivé krajiny k problematike administratívnej kapacity na regionálnej a miestnej úrovni. Vzhľadom na riziko zmenšenia objemu zdrojov na opatrenia zamerané na budovanie kapacít, ktoré sú priamo dostupné miestnym a regionálnym samosprávam na základe zdieľaného riadenia, navrhuje revíziu článku 32 navrhovaného VN alebo článku 2 navrhovaného nariadenia o EFRR/Kohéznom fonde s cieľom umožniť opatrenia podobné tým, ktoré sa v súčasnom VFR vo všetkých operačných programoch financujú v rámci tematického cieľa 11 politiky súdržnosti.

20.

V súvislosti s programami vykonávanými v rámci EFRR trvá na tom, aby sa zdroje v každom členskom štáte sústredili na kategórie regiónov klasifikované podľa parametrov, ktoré navrhla Komisia, a súhlasí s Európskym parlamentom, že v riadne odôvodnených prípadoch, napríklad pri najvzdialenejších regiónoch, môžu členské štáty po porade s dotknutými regiónmi požiadať o zníženie tematickej koncentrácie na úrovni kategórie regiónov. Podiel pri koncentrácii na cieľ politiky č. 2 „ekologickejšia, nízkouhlíková Európa“ by mal dosiahnuť aspoň 30 % pre všetky kategórie regiónov, aby sa úplne splnili záväzky EÚ podľa Parížskej dohody.

21.

Súhlasí s tým, aby Európsky parlament aspoň 5 % zdrojov EFRR dostupných na štátnej úrovni vyčlenil na integrovaný územný rozvoj v mimomestských oblastiach s prírodnými, zemepisnými alebo demografickými znevýhodneniami alebo na výzvy v súlade s vymedzeniami navrhnutými v novom článku 10a. Tieto stratégie môžu využívať aj prístup založený na využívaní viacerých fondov, najmä v prípade integrovaných projektov v rámci „paktu inteligentných obcí“.

22.

Opakovane vyjadruje svoje poľutovanie nad návrhom Komisie znížiť podiel rozpočtu politiky súdržnosti určený na Európsku územnú spoluprácu z 2,75 % na 2,50 % a dôrazne odmieta rozhodnutie presunúť cezhraničnú námornú spoluprácu zo zložky 1 „cezhraničná“ do zložky 2 „nadnárodná“. Preto dôrazne podporuje návrh Európskeho parlamentu zmeniť záväzky stanovené v článku 104 ods. 7 VN s cieľom zvýšiť rozpočet na tradičnú územnú spoluprácu (zložky 1 a 4) na približne 3 % rozpočtu politiky súdržnosti.

23.

Zdôrazňuje význam programu Interreg, ktorý je pre mnohé regionálne samosprávy nevyhnutný na výmenu odborných znalostí aj najlepších postupov týkajúcich sa kľúčových výziev, ale aj na budovanie medziľudských vzťahov a podporu európskej identity.

24.

Súhlasí s dodatočným rozpočtom 970 miliónov EUR na medziregionálne inovačné investície, ktoré uprednostňujú excelentnosť, ale tiež zlepšujú územnú súdržnosť tým, že pomáhajú menej inovatívnym regiónom zapojiť sa do úsilia o dosiahnutie európskej medziregionálnej inovácie. Za žiadnych okolností by sa nemali ďalej krátiť už aj tak obmedzené prostriedky Interreg.

25.

Domnieva sa, že pre potrebu financovania vznikajúceho modrého hospodárstva, námorného dozoru a ochrany morského prostredia popri rybárstve by sa celkový rozpočet ENRF mal zvýšiť na minimálne 1 % VFR na roky 2021 – 2027.

26.

Pripomína svoj postoj, že EFNR by mal podporovať integrovanú námornú politiku a rast modrej ekonomiky prostredníctvom regionálnych platforiem na financovanie inovačných projektov a že národné operačné programy v rámci ENRF by mali zahŕňať regionálny operačný program pre vnútroštátne orgány s právomocami v oblasti rybárstva a námorných záležitostí.

27.

Navrhuje posilniť celkovú finančnú podporu EÚ určenú na rozvoj vidieka, ktorá sa výrazne znížila v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím, a preto odmieta navrhované zníženie rozpočtu na rozvoj vidieka o 28 % v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj možnosť prevodu z jej druhého do jej prvého piliera.

28.

Domnieva sa, že len výrazné zvýšenie rozpočtu EÚ by mohlo odôvodniť prehodnotenie finančných prostriedkov programu Horizont Európa, ktoré by sa potom mali sústrediť na pilier III a na oddiel Posilnenie Európskeho výskumného priestoru, a to podporou širšej účasti.

29.

Domnieva sa, že rozšírenie programu ERASMUS+ je nevyhnutné na posilnenie súdržnosti v EÚ a zvýšenie akceptácie európskej integrácie, ako aj na podporu stretnutí s mladými európskymi občanmi.

30.

Považuje za nevyhnutné poskytnúť presný rámec pre synergie medzi rôznymi fondmi a rámcovým programom. Zdôrazňuje kľúčový význam účinného prístupu založeného na spoločnom budovaní, najmä s cieľom vytvoriť známku excelentnosti.

31.

Dôrazne odmieta skutočnosť, že o možnosti prevodu časti prostriedkov politiky súdržnosti do programu Horizont Európa by mali rozhodovať členské štáty namiesto príslušného riadiaceho orgánu. O postupoch využívania týchto finančných prostriedkov by sa malo rozhodnúť dohodou medzi týmto orgánom a Komisiou, pričom sa musí zabezpečiť, aby sa tieto finančné prostriedky vrátili do príslušnej zemepisnej oblasti.

32.

Vyzdvihuje úlohu, ktorú môže dobré vykonávanie opatrení EGF zohrávať pri zmierňovaní účinkov neočakávaných udalostí v dôsledku veľkej reštrukturalizácie. Dôrazne podporuje pozíciu Európskeho parlamentu, že plánované hodnotenie finančných príspevkov z EGF by malo zahŕňať následné posúdenie vplyvu jeho uplatňovania na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

33.

Víta navrhovanú rozšírenú úlohu EGF a jeho širší rozsah pôsobnosti, ktorým sa bude riešiť akákoľvek neočakávaná veľká reštrukturalizácia, ale vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa dohodli na nižších prahových hodnotách pre rušenie pracovných miest a dlhšie referenčné obdobia, než sa uvádzajú v návrhu Komisie.

34.

Víta „súbor hlavných prvkov budúceho rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť“ schválený Euroskupinou 14. júna 2019, ako aj zámer novozvolenej predsedníčky Komisie vytvoriť tento nástroj pre eurozónu, aby sa „podporili reformy členských štátov týkajúce sa rastu a investícií“ v eurozóne a pre krajiny EÚ, ktoré sú ochotné vstúpiť do eurozóny. Avšak pokiaľ ide o súlad so zásadou subsidiarity, očakáva, že Komisia najprv navrhne vymedzenie „štrukturálnych reforiem“, ktoré by boli oprávnené na príjem finančnej podpory EÚ. Tieto reformy by mali mať európsku pridanú hodnotu, súvisieť s právomocami EÚ, prispievať k vykonávaniu cieľa súdržnosti podľa zmlúv a byť zamerané na podporu dlhodobých investícií vrátane zlepšenia kvality verejnej správy. Miestne a regionálne samosprávy by mali mať priamy prístup k tomuto nástroju na podporu svojich investičných a reformných projektov a byť zapájané ako partneri do navrhovania a vykonávania intervencií tohto nástroja.

35.

Víta zámer novozvolenej predsedníčky Komisie transformovať európsky semester tak, aby sa z neho stal nástroj zahŕňajúci ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Na základe svojho diskusného dokumentu by Komisia mala počas prvých 100 dní svojho funkčného obdobia predložiť dlhodobú stratégiu rastu a zamestnanosti zahŕňajúcu ciele udržateľného rozvoja, do prípravy a vykonávania ktorej by mali byť ako partneri zapojené aj miestne a regionálne samosprávy.

36.

Opakuje svoje presvedčenie, že záväzok použiť 25 % rozpočtu EÚ na riešenie zmeny klímy sa javí ako nedostatočný na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. V ďalšom finančnom rámci by sa malo vynaložiť úsilie zvýšiť na viac ako 30 % podiel výdavkov, ktoré budú smerovať k dekarbonizácii energetiky, priemyslu a dopravy a k obehovému hospodárstvu. Zároveň by sa uhlíková stopa rozpočtu EÚ mala zmenšiť okrem iného ukončením poskytovania štátnej pomoci na fosílne palivá.

37.

Súhlasí s dôrazom, ktorý novozvolená predsedníčka Komisie kladie na presadzovanie dosiahnutia klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 pomocou náležitých priemyselných stratégií, ako aj na využívanie nového fondu pre spravodlivú transformáciu disponujúceho sumou 4,8 miliardy EUR na pomoc ľuďom a regiónom najviac postihnutým spoločenskými, sociálno-ekonomickými a ekologickými dôsledkami štrukturálnych zmien v európskych uhoľných regiónoch. Zastáva názor, že takýto fond by mal byť úzko prepojený s programami politiky súdržnosti, ale musí sa financovať z dodatočných zdrojov, a nie na úkor politiky súdržnosti a mal by ponechať dostatočný manévrovací priestor pre regióny, pokiaľ ide o pravidlá politiky hospodárskej súťaže.

38.

Berie na vedomie, že Európsky parlament v rozpočtovom postupe na rok 2020 navrhuje dve prípravné akcie pre uhoľné regióny prechádzajúce transformáciou. V tejto súvislosti sa domnieva, že je naliehavo potrebné vytvoriť podmienky na zriadenie fondu pre spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšiu decentralizovanú finančnú a politickú podporu po roku 2020.

39.

Pokiaľ ide o ďalší program Kreatívna Európa, zdôrazňuje, že je potrebné nájsť vhodnú rovnováhu medzi zdrojmi vyčlenenými na veľké komplexné projekty a financovaním opatrení a činností, ktoré sú zamerané na miestnu a regionálnu úroveň vrátane MSP. Zároveň zdôrazňuje potrebu lepšie začleniť kultúru a kultúrne dedičstvo do priorít nasledujúceho VFR ich systematickým zohľadňovaním, ako aj vytváraním synergií s inými programami a politikami.

40.

Vyzdvihuje skutočnosť, že v súčasnom programovom období bolo na budovanie širokopásmových sietí vyčlenených 14 miliárd EUR z fondov EŠIF. To však nevylučuje navýšenie prostriedkov v rámci finančných nástrojov (akým je úverové financovanie) v spolupráci s Európskou investičnou bankou a inými rozvojovými bankami.

41.

Komisiou navrhovanú sumu 9,2 miliardy EUR na program Digitálna Európa na roky 2021 – 2027 považuje za úplný základ, keďže digitálna súdržnosť je neoddeliteľnou súčasťou územnej súdržnosti vymedzenej v Zmluve o EÚ a vyžaduje si odstránenie nedostatkov v digitálnych zručnostiach a digitálnej infraštruktúre v EÚ, pričom poukazuje na to, že značné finančné zdroje sa musia vyčleniť na rozvoj umelej inteligencie.

42.

Pokiaľ ide o program Práva a hodnoty, žiada, aby inštitúcie EÚ v spolupráci s členskými štátmi podporili sieť „Európskych korešpondentov“ s cieľom informovať miestnych politikov o aktuálnom európskom dianí a umožniť im čo najvhodnejšie reagovať na očakávania občanov. Týmto spôsobom by sa mohlo prispieť k tomu, aby ľudia nestrácali záujem o európske témy.

43.

V súlade s postojom Európskeho parlamentu k návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu, opätovne žiada pre miestne a regionálne samosprávy a ich zastupujúce orgány priamy prístup k financovaniu, ktoré poskytuje nástupnícky fond súčasného Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), a opätovne zdôrazňuje význam jednotného uplatňovania zásady partnerstva. Zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zvýšiť celkový objem prostriedkov pre tento fond, aby sa zabezpečilo primerané financovanie na dosiahnutie jeho cieľov a vyvážený prístup ku všetkým činnostiam a politikám súvisiacim s migráciou.

44.

V súlade s postojom Európskeho parlamentu k návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, žiada začlenenie miestnych a regionálnych samospráv tak, že sa im v rámci tematického piliera poskytne osobitné miesto na rovnakej úrovni s občianskou spoločnosťou a účelovo vyčlenený rozpočet 500 miliónov EUR.

45.

Poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, fínskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Európsky semester 2019 a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2020

(2020/C 39/02)

Predkladajú politické skupiny EĽS, SES, Renew Europe, EA a EKR

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

—	so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2019 (1) a na európsky semester 2019;

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2018 o hospodárskych politikách pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu 2019 (2), ako aj na svoje stanovisko z 10. apríla 2019 na tému Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými investíciami;

—	so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019 (3);

1.

víta skutočnosť, že ročný prieskum rastu na rok 2019 sa zameriava na investície a reformy, ktoré majú podporiť udržateľný a inkluzívny rast v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti a súdržnosti v rámci členských štátov a regiónov a medzi nimi, ako aj koordinácie všetkých investičných politík EÚ vrátane politiky súdržnosti.

2.

Zdôrazňuje, že na zabezpečenie zodpovednosti za štrukturálne reformy v rámci európskeho semestra a takisto účinnosti týchto reforiem by mali byť do tohto procesu formálne zapojené miestne a regionálne samosprávy, a to na základe zásad partnerstva a viacúrovňového riadenia (4), pričom by sa mal zohľadniť návrh Kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra (5), ktorý predložil VR.

3.

Poznamenáva, že rast sa spomaľuje a napätie vo sfére obchodu, ako aj riziko brexitu bez dohody vyvolávajú neistotu, ktorá odrádza od investovania. Vzhľadom na túto situáciu vyzýva EÚ, aby zvážila predsunutie finančných prostriedkov na podporu investičných programov EÚ a oblastí, ktoré by mohol brexit bez dohody postihnúť najviac.

4.

Zdôrazňuje, že verejné investície na úrovni jednotlivých krajín výrazne poklesli a sú aj naďalej príliš nízke, najmä v krajinách, ktoré boli najviac postihnuté krízou. Konštatuje, že v čase prísnych rozpočtových obmedzení sa bežné výdavky ani zďaleka neznížili v takom rozsahu ako investície. Poukazuje na to, že nižšie úrovne štátnej správy, ktoré zodpovedajú za viac než polovicu verejných investícií v EÚ, boli nútené neprimerane znížiť svoje investície (6).

5.

Žiada Komisiu, aby pred reformou Paktu stability a rastu, ktorá je naplánovaná na rok 2020, predložila posúdenie týkajúce sa využívania doložiek flexibility v rámci tohto paktu od roku 2015. Domnieva sa, že reforma Paktu stability a rastu by mala viesť k stanoveniu jasnejších pravidiel, ktoré pomôžu zabrániť uplatňovaniu procyklickej fiškálnej politiky a umožnia primeraným a udržateľným spôsobom znížiť zadlženie najzraniteľnejších ekonomík vzhľadom na nízku infláciu, vyňať vnútroštátne spolufinancovanie programov politiky súdržnosti z výpočtu stropov v rámci tohto paktu a zaviesť pre účtovníctvo verejného sektora tzv. zlaté pravidlo, ktoré by verejným orgánom na všetkých úrovniach poskytlo fiškálny priestor nevyhnutný na dlhodobé investície, ktoré sú potrebné na zabezpečenie udržateľného rozvoja.

6.

Zdôrazňuje, že členské štáty, ktoré disponujú fiškálnym priestorom, by mali realizovať verejné investície potrebné na podporu dlhodobého rastu, čím by sa znížila makroekonomická nerovnováha v EÚ a eurozóne.

7.

Dôrazne podporuje zámer novozvolenej predsedníčky Komisie transformovať európsky semester tak, aby sa z neho stal nástroj zahŕňajúci ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

8.

V zásade víta, že novozvolená predsedníčka Komisie plánuje predložiť investičný plán pre udržateľnú Európu, aby sa v nasledujúcom desaťročí podporili investície vo výške 1 bilióna EUR v celej EÚ. Výbor však očakáva bližšie objasnenie, pokiaľ ide o to, ako bude tento plán súvisieť najmä s Programom InvestEU a ako by mal ovplyvniť investície v regiónoch a mestách EÚ. Takisto podporuje predsavzatie novozvolenej predsedníčky Komisie predložiť stratégiu pre ekologické financovanie.

9.

Súhlasí s dôrazom, ktorý novozvolená predsedníčka Komisie kladie na presadzovanie prechodu EÚ na klimatickú neutralitu do roku 2050 pomocou náležitých priemyselných stratégií, ako aj na využívanie nového fondu pre spravodlivú transformáciu na pomoc najviac postihnutým ľuďom a regiónom. Zastáva názor, že takýto fond by mal prispievať k zmierňovaniu spoločenských, sociálno-ekonomických a ekologických dôsledkov štrukturálnych zmien v európskych uhoľných regiónoch.

10.

Zdôrazňuje, že obchodné dohody, ktoré Európska únia vyrokovala a uzavrela, by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja.

11.

Konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sa naďalej plnia pomalým tempom a nerovnomerne, a domnieva sa, že je to aj dôsledok nedostatočného prevzatia zodpovednosti a nedostatočnej administratívnej a inštitucionálnej kapacity. Upozorňuje, že v roku 2019 bolo 137 jednotlivých odporúčaní obsiahnutých v širších odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (čiastkové odporúčania) priamo alebo nepriamo adresovaných miestnym a regionálnym samosprávam, resp. mali územný dosah (pričom v roku 2018 bolo takýchto odporúčaní 120), čo v súčasnosti predstavuje 62 % všetkých čiastkových odporúčaní na rok 2019 (7). Keďže európsky semester sa v tomto roku vo väčšej miere zameral na investície, prekážok v oblasti investícií sa týkalo 112 z týchto čiastkových odporúčaní (oproti 79 v roku 2018). Ďalších 26 z týchto odporúčaní sa vzťahovalo na zlepšenie administratívnej kapacity miestnych a regionálnych samospráv a boli adresované 17 členským štátom. Zdôrazňuje, že tieto zistenia upriamujú pozornosť na úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri plnení cieľov európskeho semestra, ktorej sa v procese riadenia semestra neprikladá dostatočný význam.

12.

Zdôrazňuje, že 55 čiastkových odporúčaní uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2019 sa týkalo úlohy miestnych a regionálnych samospráv pri realizácii Európskeho piliera sociálnych práv. Keďže sociálne rozdiely často pramenia z regionálnych rozdielov, mali by sa dôkladne zanalyzovať v správach o jednotlivých krajinách a v národných programoch reforiem. Pripomína, že VR sa v spolupráci s Eurostatom zapojil do metodickej štúdie zameranej na vypracovanie európskeho regionálneho sociálneho prehľadu, ktorý by sa mohol v kontexte európskeho semestra využiť na monitorovanie pokroku dosiahnutého v rámci Európskeho piliera sociálnych práv, a žiada budúcu Komisiu, aby tento proces ďalej podporovala.

13.

Víta viacročné hodnotenie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré vypracovala Európska komisia a z ktorého vyplýva, že pri uplatňovaní vyše dvoch tretín odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných od roku 2018 sa dosiahol aspoň „určitý pokrok“ (8). S poľutovaním však opäť konštatuje, že kritériá, na ktorých sa takéto hodnotenie zakladá, sú aj naďalej málo transparentné.

14.

Víta usmernenia pre programovanie EŠIF na roky 2021 – 2027 uvedené v správach o jednotlivých krajinách (príloha D). Konštatuje však, že podkladová analýza regionálnych rozdielov je stále nedostatočná, a to aj preto, lebo – ako vyplynulo z prieskumu, ktorý vykonal VR bezprostredne po uverejnení správ o jednotlivých krajinách, – do jej vypracovávania neboli zapojené miestne a regionálne samosprávy.

15.

Zdôrazňuje, že v rámci európskeho semestra by sa mal každoročne hodnotiť stav vykonávania investičných politík. Prízvukuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali byť prostredníctvom svojich zastupiteľských organizácií zapojené do tohto hodnotenia už od zverejnenia správ o jednotlivých krajinách, a to aj v rámci dialógu medzi príslušným podpredsedom Komisie a členskými štátmi.

16.

Podotýka, že nedostatočné štruktúrované a trvalé zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do priebehu celého európskeho semestra, najmä pri koncipovaní a uskutočňovaní národných programov reforiem, vytvára asymetriu medzi semestrom, ktorý je centralizovaný a orientovaný zhora nadol, a politikou súdržnosti, ktorá podlieha zdieľanému riadeniu a je decentralizovaná. Navrhuje urýchlene vyriešiť tento problém rozšírením súčasného kódexu správania v oblasti partnerstva tak, aby zahŕňal politický proces európskeho semestra.

17.

Zdôrazňuje, že národný program reforiem (NPR) je takisto jediným dokumentom, na základe ktorého každý členský štát Európskej únie každoročne predkladá Európskej komisii osobitné politiky, ktoré má v úmysle vykonávať v snahe dosiahnuť spoločné ciele, zaistiť udržateľnosť verejných financií a uskutočniť štrukturálne reformy, ako aj návrhy na splnenie cieľov rastu a zamestnanosti v súlade s odporúčaniami európskeho semestra a desaťročnými cieľmi stratégie Európa 2020. Regióny by sa preto mali prostredníctvom úplného vykonávania zásady viacúrovňového riadenia zúčastňovať na zostavovaní národného programu reforiem, ako sa to už deje v niektorých členských štátoch, a využiť samotný NPR ako nástroj na integrované plánovanie intervencií v teréne, a to aj vzhľadom na novinky zavedené nariadeniami EÚ na programové obdobie 2021 – 2027 s cieľom dosiahnuť súlad s európskym semestrom. V tejto súvislosti pripomína, že VR vypracoval európsky regionálny sociálny prehľad (9). Víta návrh Európskej komisie doplniť do sociálneho prehľadu v procese európskeho semestra aj regionálny rozmer a so záujmom očakáva jeho rýchle zavedenie.

18.

Opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia doteraz neposkytla definíciu „štrukturálnych reforiem“ v súvislosti so správou hospodárskych záležitostí EÚ a možnou podporou prostredníctvom programov EÚ, ako je napríklad navrhovaný Program na podporu reforiem. V súlade so zásadou subsidiarity by sa mala pomoc EÚ využívať iba pri štrukturálnych reformách v strategických oblastiach, ktoré sú dôležité pre realizáciu cieľov zmluvy a priamo súvisia s právomocami EÚ.

19.

Očakáva, že európsky semester poskytne rozsiahlu, koordinovanú a integrovanú reakciu EÚ na rušivé účinky demografických zmien, a to najmä posilnením účinnosti politiky súdržnosti a podporou regionálnych stratégií, hlavne tých, ktoré sa zameriavajú na rozvoj inteligentných a konkurencieschopných vidieckych oblastí.

20.

Poznamenáva, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny bol za rozhodujúci faktor z hľadiska finančnej stability označený trh s bývaním a že vo viacerých členských štátoch je čoraz väčším problémom nedostatok primeraného a cenovo dostupného bývania. To je ďalším dôvodom na to, aby sa posúdila potreba vypracovať európsky program pre bývanie, pričom členským štátom by sa ponechal široký priestor na voľné uváženie v tejto oblasti, ktorá spadá do ich pôsobnosti (10).

21.

Zdôrazňuje, že multilateralizmus a svetový poriadok založený na pravidlách sú v záujme EÚ a musia sa chrániť. Preto víta iniciatívy zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok a rázne zakročenie voči štátom, ktoré sa snažia konkurovať pomocou dumpingu, deregulácie alebo dotácií. Upozorňuje však, že vnútorné pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sú oveľa prísnejšie než medzinárodné pravidlá, čo môže znevýhodňovať európske podniky na celosvetovej úrovni.

22.

Domnieva sa, že pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode by sa mali okrem iného zohľadňovať regionálne posúdenia vplyvu, pretože by umožnili včas zistiť a kvantifikovať prípadný asymetrický vplyv na európske regióny, vďaka čomu by sa mohli urýchlene prijať opatrenia v oblasti verejnej politiky.

23.

Podporuje výzvu Európskej rady (11) uplatňovať integrovaný politický prístup pri prehlbovaní a posilňovaní jednotného trhu, koncipovaní priemyselnej politiky pripravenej na budúcnosť, riešení výziev súvisiacich s digitálnou revolúciou a zabezpečení spravodlivého a účinného zdaňovania.

24.

Víta správu skupiny Európskej komisie na vysokej úrovni pre budúcnosť európskeho priemyslu (12), v ktorej je načrtnutá dlhodobá vízia európskej priemyselnej stratégie a zdôrazňuje sa regionálny rozmer tejto stratégie.

25.

Opakovane požaduje, aby EÚ vo väčšej miere podporovala spoluprácu na celoeurópskej a medziregionálnej úrovni, ktorá sa zameriava na rozvoj synergií a zaistenie kritického množstva spoločných investícií do inovácií v priemyselných hodnotových reťazcoch v celej Európe, ako aj na využitie potenciálu obehového a uhlíkovo neutrálneho hospodárstva.

26.

Uvedomuje si, že základom konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a priemyslu je podnikateľský a inovačný potenciál MSP. Vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby zohľadňovali osobitné potreby MSP pri vypracovávaní dlhodobých hospodárskych stratégií EÚ vrátane opatrení na odstránenie existujúcich prekážok voľného pohybu tovaru a služieb na jednotnom trhu EÚ, ktoré obzvlášť brzdia rast európskych MSP.

27.

Zdôrazňuje, že zlepšením verejného obstarávania na miestnej a regionálnej úrovni by sa značne zvýšila konkurencieschopnosť a efektívnosť. Potvrdzuje to aj analýza VR, z ktorej vyplýva, že zložitosť súčasných pravidiel verejného obstarávania, ako aj tendencie mnohých členských štátov pridávať ďalšie požiadavky (tzv. goldplating) zvyšujú pravdepodobnosť chýb a následné riziko súdnych krokov, čo vedie k tomu, že mnohé miestne a regionálne samosprávy sa vo svojich stratégiách v oblasti verejného obstarávania príliš snažia predísť akémukoľvek riziku.

28.

Poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, fínskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

---

(1)  Oznámenie Komisie z 21. novembra 2018Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote [COM(2018) 770 final].

(2)  https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2018-03900-00-00-res-tra-sk.docx/content.

(3)  http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2019-0201_SK.html.

(4)  Stanovisko na tému Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými investíciami, prijaté jednomyseľne v pléne VR 10. apríla 2019 https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2018-05504-00-00-ac-tra-sk.docx/content.

(5)  https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2016-05386-00-00-ac-tra-sk.docx/content.

(6)  https://www.eib.org/attachments/efs/economic_investment_report_2018_key_findings_en.pdf.

(7)  VR, Európsky semester 2019. Územná analýza odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2019.

(https://portal.cor.europa.eu/europe2020/Pages/welcome.aspx#).

(8)  Oznámenie Komisie: Európsky semester 2019: odporúčania pre jednotlivé krajiny, s. 3.

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1560257977630&uri=CELEX%3A52019DC0500.

(9)  https://cor.europa.eu/en/engage/studies/Documents/European%20Regional%20Social%20Scoreboard/European-Regional-Social-Scoreboard.pdf?_cldee=bWF0dGhpZXUuaG9ybnVuZ0Bjb3IuZXVyb3BhLmV1&recipientid=contact-09d0f0455cf2e4118a29005056a05119-28d790990cbf4dcc890968d369dec000&esid=8685471a-6dd4-e911-8116-005056a043ea.

(10)  Uznesenie VR – Návrhy na nové legislatívne obdobie Európskej únie, bod 20, 27. júna 2019: https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2019-02550-00-01-res-tra-sk.docx/content.

(11)  Ako sa uvádza v jej záveroch z 20. júna 2019 https://www.consilium.europa.eu/media/39959/20-21-euco-final-conclusions-sk.pdf.

(12)  Zverejnené 26. júna 2019 https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/industry-2030_en#vision2030

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Odporúčania pre úspešné vypracovanie stratégií regionálneho rozvoja po roku 2020

(2020/C 39/03)

Spravodajca

:

Adam Struzik (PL/EĽS), maršálek Mazovského vojvodstva

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

predkladá odporúčania týkajúce sa účinného vypracúvania stratégií regionálneho rozvoja na obdobie po roku 2020, a to na základe analýzy špecifickej strategickej situácie regiónov, s prihliadnutím na výzvy, ktorým regióny čelia, a so zreteľom na doterajšie skúsenosti s politikou súdržnosti.

2.

Zdôrazňuje, že predložené odporúčania obsahujú len prioritné oblasti investícií a rámcové podmienky pre účinné stratégie regionálneho rozvoja.

3.

Upozorňuje, že vzhľadom na skutočné potreby musia mať miestne a regionálne samosprávy jasne stanovené strednodobé a dlhodobé stratégie rozvoja, ktoré sa budú opierať o očakávané trendy a výzvy, ako aj o špecifické črty ich územia.

4.

Pripomína, že podstatou strategického plánovania určitej oblasti (regiónu, vojvodstva, okresu a obce) je optimalizácia postupov jej fungovania a rozvoja, ktorá spočíva v udržateľnej transformácii regionálnych faktorov a zdrojov na tovar a služby.

5.

Upozorňuje, že stratégie rozvoja sú jedným zo základných nástrojov regionálnej a miestnej verejnej správy, keďže sa v nich stanovuje smerovanie rozhodnutí a opatrení v snahe určiť ciele a priority úzko späté s európskou víziou rozvoja.

6.

Domnieva sa, že stratégie regionálneho rozvoja a stratégie pre inteligentnú špecializáciu predstavujú z tohto hľadiska dôležitý nástroj na zabezpečenie súčinnosti a vzájomnej komplementárnosti jednotlivých odvetvových nástrojov, ktorý umožňuje náležite zapojiť zainteresované strany, v súlade so špecifickým miestne orientovaným prístupom k hospodárskemu, sociálnemu a územnému rozvoju.

7.

Upozorňuje na nesúlad medzi európskym semestrom a cieľmi politiky súdržnosti. Politika súdržnosti je samostatnou politikou a ciele stanovené v zmluve (hospodárska, sociálna a územná súdržnosť) sa musia v každom prípade zachovať. Treba preto venovať pozornosť vzťahu medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a programami politiky súdržnosti, ako aj významu spolupráce medzi samosprávami na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o národné programy reforiem a programy politiky súdržnosti.

Odporúčanie 1: Strategické regionálne plánovanie ako východiskový bod pre úspešný rozvoj

8.

Pripomína, že posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie je jedným z hlavných cieľov EÚ na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

9.

Zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala spájať strategické ciele týkajúce sa riešenia európskych a celosvetových výziev s dlhodobými stratégiami regionálneho a miestneho rozvoja v členských štátoch a s ich realizáciou v praxi.

10.

Zdôrazňuje, že mnohé výzvy, ktorým čelia mestá a regióny, majú výrazný územný rozmer, pretože ich vplyv presahuje príslušné oblasti a administratívne hranice. Podčiarkuje preto, že administratíva, ktorá je zodpovedná len za jednotlivé územia, nemôže zvládnuť výzvy v oblasti rozvoja. Každé územie však môže úplne samostatne vyjadriť politické smerovanie a predstavy pre svoju komunitu v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

11.

Zdôrazňuje význam územných stratégií pri integrovanom a koordinovanom usmerňovaní investícií. „Integrované“ znamená, že všetky úrovne správy – od miestnej až po európsku – spolupracujú pri dosahovaní cieľov daného územia. „Koordinované“ znamená, že rôzne zdroje financovania pomáhajú dosiahnuť tie isté dohodnuté územné ciele, pričom sa vzájomne dopĺňajú.

12.

Podčiarkuje, že je veľmi dôležité, aby finančné a strategické rozhodnutia vychádzali z aktuálnych ukazovateľov sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Návrhy týkajúce sa finančného výhľadu na roky 2021 – 2027 vychádzajú z údajov za obdobie rokov 2014 – 2016, čo dosť skresľuje predstavu o súčasnej sociálno-ekonomickej situácii v regiónoch. Pri analýzach by sa mali brať do úvahy ukazovatele maximálne za posledné tri roky pred príslušným finančným obdobím, t. j. v tomto prípade z rokov 2017 – 2019.

13.

Zdôrazňuje, že pri navrhovaní budúcej rozvojovej politiky je potrebné zohľadniť súčasnú štatistickú klasifikáciu, najmä pokiaľ ide o viacročný finančný rámec Európskej únie (VFR) pre finančný výhľad na roky 2021 – 2027 a nasledujúce. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby pri zostavovaní VFR od základu prehodnotila svoj prístup k tejto otázke.

14.

Upozorňuje, že do prehodnotenia prístupu a realizácie odporúčaní by sa mal zapojiť aj Eurostat, ktorý by mal zintenzívniť úsilie o zlepšenie zhromažďovania a spracovania údajov, ktoré pomôžu prispôsobiť sa novým potrebám a umožnia zlepšiť spoluprácu, ako aj zabezpečiť efektívnejší zber údajov.

15.

Pripomína, že HDP slúži na meranie produkcie, a nie na meranie environmentálnej udržateľnosti, efektívnosti využívania zdrojov, sociálneho začlenenia a sociálneho pokroku vo všeobecnosti. Konštatuje preto, že je potrebné doplniť ďalšie ukazovatele, ktoré budú spravodlivejšie a jasnejšie merať kvalitu životnej úrovne a doplnia HDP.

16.

Požaduje, aby sa vytvorili jasné a merateľné ukazovatele, ktoré by zohľadňovali zmenu klímy, biodiverzitu, efektívnosť využívania zdrojov a sociálne začlenenie. Okrem toho požaduje vytvoriť ukazovatele, ktoré by sa viac zameriavali na situáciu domácností a odrážali by ich príjmy, spotrebu a blahobyt.

Odporúčanie 2: Ciele udržateľného rozvoja ako základ dlhodobých stratégií miest a regiónov

17.

Pripomína, že stratégia Európa 2020 a spoločný strategický rámec zabezpečili základný rámec a hlavné zásady pre prípravu partnerských dohôd a programov v oblasti politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, a najmä koordináciu medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a inými nástrojmi.

18.

Zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať rámec dlhodobej politiky na úrovni Európskej únie, ktorá nahradí stratégiu Európa 2020 a umožní navrhnúť národné a regionálne, resp. miestne stratégie, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja zohľadňujúc výhody vytvorenia aj cezhraničného partnerstva pri riešení spoločných výziev.

19.

Oceňuje diskusný dokument EÚ Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 a vyzýva Komisiu a Európsku radu, aby program udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho 17 cieľov udržateľného rozvoja stanovili za prioritu politickej agendy a za hlavný cieľ budúceho strategického plánu Európskej únie na roky 2019 – 2024 a ďalej.

20.

Pripomína, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja a súvisiace politické stratégie by sa mali stanovovať v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia, do ktorého by boli zapojené všetky úrovne verejnej správy a podľa potreby zainteresované strany a pomocou ktorého by sa vytvoril súbor diferencovaných cieľov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

21.

Poukazuje na to, že medzi 17 cieľmi udržateľného rozvoja nie je osobitný regionálny cieľ, ktorý by súvisel s cieľmi ZFEÚ v záujme zabezpečenia udržateľného regionálneho rozvoja v Európskej únii a zníženia rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov, aby žiadne územie nezaostávalo.

22.

Odporúča, aby mestá a regióny zohľadňovali ciele udržateľného rozvoja ako hlavnú zásadu pri vypracúvaní stratégií regionálneho alebo miestneho rozvoja, najmä vzhľadom na to, že stratégiu na dosiahnutie udržateľnej Európy do roku 2030 treba ďalej rozvíjať. Takisto je potrebné, aby mestské a regionálne samosprávy ako rozhodovacie orgány, ktoré majú najbližšie k svojim občanom, podnikateľom a miestnym komunitám, zosúladili ciele udržateľného rozvoja so špecifikami danej oblasti.

Odporúčanie 3: Mestá a regióny by mali pri vypracúvaní svojich stratégií regionálneho rozvoja vychádzať z dôkladného posúdenia vyhliadok

23.

Zdôrazňuje, že na vypracovanie účinných stratégií regionálneho rozvoja je potrebné zohľadniť budúce trendy. Dlhodobé plánovanie, prognózy a iné strategické metódy predpovedí sú preto dôležitými nástrojmi formovania regionálnej politiky v budúcnosti.

24.

Zdôrazňuje, že na to, aby sa zaručil úspech v celej EÚ, je nevyhnutné prepojiť regionálne stratégie rozvoja po roku 2020 s novou územnou agendou.

25.

Konštatuje, že kľúčové budúce výzvy v oblasti rozvoja, ktorými sa treba zaoberať prostredníctvom regionálnych stratégií, sú spojené s veľkými trendmi a environmentálnymi zmenami, ktoré budú mať významný vplyv na hospodárstvo a spoločnosť vo všetkých regiónoch Európskej únie.

26.

Zdôrazňuje, že technologické zmeny budú mať veľký vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj, keďže technológie týkajúce sa automatizácie a strojového učenia môžu výrazne ovplyvniť trhy práce. Okrem toho mnohé nové technológie môžu byť prospešné pre vidiecke oblasti a pomôcť im zmenšiť problémy spojené s nízkou hustotou obyvateľstva a veľkými vzdialenosťami.

27.

Upozorňuje, že na využívanie nových technológií, je nevyhnutné vytvoriť základnú technickú infraštruktúru. Mnohé výhody nových technológií sa však neprejavia automaticky, ale vyžaduje si to komplementárne politiky, ktoré napríklad ľuďom zabezpečia správne zručnosti na používanie týchto technológií.

28.

Zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere zaviesť do praxe Európsky pilier sociálnych práv. Hoci je sociálny pokrok v Európskej únii viditeľný, zásady sociálneho piliera sa musia lepšie uplatňovať na všetkých úrovniach riadenia. Sociálny fond plní v tejto súvislosti dôležitú úlohu spojovacieho článku medzi cieľmi sociálneho piliera a regionálnymi potrebami opatrení a investícií na rozvoj regiónu, napr. s cieľom zabezpečiť dostupnosť potrebných zručností.

29.

Berie na vedomie nový vývoj na trhu práce spojený s digitalizáciou. V tejto súvislosti požaduje, aby sa vytvorili nové obchodné modely, v rámci ktorých sa budú rešpektovať práva pracovníkov, a nové formy zamestnania, ktoré zaručia dôstojné mzdy, sociálne zabezpečenie a ochranu pred diskrimináciou.

30.

Domnieva sa, že je potrebné posilniť súdržnosť územného plánovania, pričom treba zohľadniť aspekty adaptácie na zmenu klímy. Takisto pripomína, že územné plánovanie je kľúčom k zníženiu rizík, ktoré prináša nárast extrémnych výkyvov počasia a prírodných katastrof.

31.

Zdôrazňuje dôležitú úlohu ekologickej a modrej infraštruktúry v úsilí zmierniť klimatické zmeny a prispôsobiť sa im a tiež zastaviť stratu biodiverzity. Okrem toho vyzýva členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby zohľadnili biodiverzitu v rozhodovacom procese a v strategických dokumentoch.

32.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) bol vyňatý zo všeobecného nariadenia. Spolu s rozdielnymi ustanoveniami v odvetvových nariadeniach to sťaží koordináciu opatrení týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy a biodiverzity, ako aj celkové stratégie týkajúce sa viacerých fondov a štruktúr spolupráce na regionálnej úrovni.

33.

Zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť vplyv na životné prostredie už od začiatku strategického plánovania infraštruktúry a tiež riadne uplatňovať príslušné strategické environmentálne hodnotenia a posúdenia vplyvu na životné prostredie, vďaka čomu sa zredukujú problémy v neskoršej fáze schvaľovania a realizácie projektu.

34.

Zdôrazňuje, že v územnom prístupe musí byť zohľadnená regionálna a miestna identita, a pripomína, že jednotlivé komunity majú priamu zodpovednosť a právomoci pri navrhovaní politík, a to v súlade so svojimi územnými, sociálnymi a kultúrnymi špecifikami. Treba podčiarknuť, že každý región má svoje vlastné jedinečné črty, ktoré sú dôležitým faktorom z hľadiska rozvoja a zvládania kríz.

35.

Kritizuje skutočnosť, že stratégia Európa 2020 pre ďalší rozvoj Európskej únie nezohľadňuje kultúru. Vyzýva preto, aby sa kultúra spolu s kultúrnymi inštitúciami a miestami uznala za strategickú oblasť budúcej stratégie a plánovania politiky. V tejto súvislosti vyzýva regióny, ktoré považujú svoje kultúrne dedičstvo za mimoriadne silný tromf, aby to zohľadnili v stratégii inteligentnej špecializácie.

Odporúčanie 4: Investovanie do budovania inštitucionálnych a administratívnych kapacít ako podmienka účinného vynakladania verejných prostriedkov

36.

Zdôrazňuje, že úspešná integrovaná tvorba politiky v rozhodujúcej miere závisí od kvality celoštátnej a regionálnej verejnej správy a že inštitucionálna a administratívna kapacita je kľúčovým faktorom pre správne riadenie programov EŠIF, ale aj dôležitým faktorom pre zabezpečenie hospodárskej prosperity ako celku.

37.

Zdôrazňuje, že podľa mnohých štúdií je účinnosť verejných výdavkov viac prepojená s dobrou správou vecí verejných a efektívnosťou inštitúcií než s makroekonomickými činiteľmi. Návratnosť investícií preto priamo súvisí s úrovňou investícií, ale aj s kvalitou riadenia.

38.

Uznáva, že vedenie (a riadenie vo všeobecnosti) je kľúčovým prvkom účinného vykonávania stratégií regionálneho a miestneho rozvoja. Domnieva sa preto, že Európska únia, ako aj mestá a regióny potrebujú vedúcich predstaviteľov, ktorí sa neboja navrhnúť víziu rozvoja svojich oblastí a predstaviť ju v stratégiách rozvoja. Aktivita regionálnych nositeľov moci je pre rozvoj regiónu conditio sine qua non.

39.

Vyzýva na primeranú podporu rozvoja digitálnych zručností a kompetencií občanov na všetkých úrovniach vzdelávania. Uznáva, že rozvoj digitálnych zručností pracovníkov v Európskej únii je nevyhnutný na to, aby bolo možné reagovať na transformáciu trhu práce a predchádzať nedostatkom alebo rozdielom z hľadiska zručností.

Odporúčanie 5: Podpora súčinnosti medzi fondmi a inými subjektmi

40.

Pripomína, že politika súdržnosti musí tak ako všetky ostatné politiky Európskej únie prispievať k plneniu kľúčových cieľov stanovených v zmluvách. A naopak, iné politiky Európskej únie musia pomáhať dosiahnuť ciele zmluvy v oblasti politiky súdržnosti.

41.

Konštatuje, že napriek tomu, že jednotlivé EŠIF majú svoje osobitné poslanie, ktoré je zakotvené v zmluve a je stále aktuálne, môžu tieto fondy spoločne dosahovať ciele politiky súdržnosti a každý z nich pomáha plniť poslanie iných fondov.

42.

Zdôrazňuje, že v snahe zabezpečiť súčinnosť a zvýšiť vplyv a efektívnosť rôznych nástrojov je nevyhnutné prispôsobiť stratégie a spôsoby intervencie, ako aj spoluprácu rôznych subjektov od najskorších fáz programového procesu.

43.

Podčiarkuje význam transparentnosti a strategického využívania verejného obstarávania na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä pokiaľ ide o jasné a jednoznačné pravidlá. Pri tom by sa malo predchádzať nesúladu medzi členskými štátmi, rôznymi úrovňami verejnej správy alebo členskými štátmi a Európskou komisiou a minimalizovať administratívne zaťaženie.

44.

Domnieva sa, že iniciatívy, stratégie, akčné plány a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti vedy, technológie, inžinierstva, umenia a matematiky (STEAM) na miestnej a regionálnej úrovni môžu zohrávať dôležitú úlohu v úsilí znížiť rozvojové rozdiely v celej Európe. Keby sa vzdelávanie v oblasti STEAM stalo miestnou a regionálnou prioritou a za prioritné by sa považovali aj iniciatívy zamerané na spoluprácu a investovanie v záujme ich rozvoja, mohlo by to pomôcť značne obmedziť škodlivé účinky úniku mozgov.

Odporúčanie 6: Územná spolupráca vo funkčných oblastiach

45.

Konštatuje, že administratívne hranice často nezodpovedajú hospodárskym vzťahom na celom území. Môžu napríklad existovať dôležité väzby medzi mestami a okolitými spádovými oblasťami dochádzania, medzi vidieckymi a mestskými oblasťami alebo medzi susednými regiónmi v rôznych krajinách.

46.

Zdôrazňuje, že takmer v každej rozvojovej otázke územný vplyv presahuje miestne oblasti a administratívne hranice a že rozhodnutia na rôznych úrovniach sa musia prijímať spoločne. Týmto rozhodnutiam musí predchádzať spoločný dialóg od samého počiatku hľadania odpovedí na dané otázky.

47.

Zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať aj situácii vzdialených, okrajových izolovaných, riedko osídlených a pohraničných regiónov, regiónov, ktoré čelia osobitným výzvam (najmä horské a ostrovné) alebo tých, ktorých rozvoj nejako zaostáva, najmä pokiaľ ide o zlepšenie ich prepojenosti a rozvoj prepojení medzi nimi.

48.

Odporúča vypracovať spoločné stratégie pre funkčné oblasti a podľa možnosti prispôsobiť príslušné stratégie a programy.

Odporúčanie 7: Programy spolupráce so susednými národnými alebo regionálnymi programami EŠIF

49.

Odporúča riadiacim orgánom, aby plne využili príležitosti, ktoré ponúka všeobecné nariadenie pre politiku súdržnosti (článok 57 ods. 4 návrhu Európskej komisie), a naplánovali projekty medziregionálnej alebo cezhraničnej spolupráce s regionálnymi programami EŠIF s cieľom zaoberať sa cezhraničnými funkčnými oblasťami. Pri vypracúvaní takýchto projektov je potrebná aj úzka koordinácia s príslušnými programami Interreg v snahe zabezpečiť komplementárnosť a vyhnúť sa duplicite.

50.

Opätovne zdôrazňuje, že podporuje navrhovaný európsky cezhraničný mechanizmus, ktorý by mohol významnou mierou pomôcť odstrániť prekážky a ťažkosti v cezhraničnej spolupráci.

51.

Podčiarkuje, že je dôležité, aby Európska únia prišla so skutočnou stratégiou v oblasti kultúrnej diplomacie. Preto je potrebné podporovať komunikáciu a umelecké a kultúrne výmeny medzi regiónmi Európskej únie, najmä najvzdialenejšími, a tretími krajinami, a to aj prostredníctvom opatrení, ktoré umelcom uľahčia cestovanie do tretích krajín a prezentáciu ich tvorby v týchto krajinách a naopak.

Odporúčanie 8: Podpora územného prístupu využívaním plného potenciálu integrovaných nástrojov, ako sú miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície (IÚI)

52.

Zdôrazňuje, že posilnenie súdržnosti na regionálnej a miestnej úrovni – a to aj cezhranične – si vyžaduje miestne orientovaný prístup zdola nahor, ktorý umožní vytvoriť vhodné riešenia v teréne.

53.

Odporúča vypracovať územné stratégie v rámci všetkých programov. V tejto súvislosti zdôrazňuje prínos programov financovaných z viacerých fondov a podporuje širšie využívanie územných nástrojov vo funkčných oblastiach.

54.

Zdôrazňuje úlohu miestneho rozvoja vedeného komunitou ako osobitného nástroja pre nižšiu než regionálnu úroveň, ktorý dopĺňa iné typy podpory na miestnej úrovni.

55.

Domnieva sa, že osobitným prínosom miestneho rozvoja vedeného komunitou je zapojenie miestnych komunít a všetkých miestnych verejných a súkromných aktérov, ako aj konzultácie a spolupráca s nimi, vďaka čomu sa zabezpečí využívanie miestnych a odborných poznatkov a zohľadnia špecifické potreby jednotlivých oblastí.

56.

Upozorňuje na dôležitú úlohu inteligentných špecializácií pri posilňovaní regionálnych inovačných systémov, pri výmene poznatkov medzi regiónmi a pri zvyšovaní súčinnosti, najmä s európskym financovaním výskumu.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia komunikácia v oblasti politiky súdržnosti

(2020/C 39/04)

Spravodajca

:

Adrian Ovidiu TEBAN (RO/EĽS), primátor mesta Cugir

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

poukazuje na to, že politika súdržnosti EÚ tvorí približne tretinu rozpočtu EÚ – v programovom období na roky 2014 – 2020 je na ňu vyčlenených 351 miliárd EUR. Pre regióny a členské štáty predstavuje dlhodobý investičný rámec a v porovnaní s polročnými alebo ročnými rozpočtami jednotlivých krajín umožňuje spoľahlivejšie plánovanie.

2.

Konštatuje, že väčšie zviditeľnenie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) môže prispieť k lepšiemu vnímaniu účinnosti politiky súdržnosti, ako aj posilneniu dôvery a záujmu občanov o európsky projekt. Zásadnou podmienkou je však súdržný komunikačný kanál, a to nielen smerom zhora nadol, pokiaľ ide o konkrétne výsledky EŠIF, ale aj zdola nahor, aby sa miestne samosprávy a zainteresované strany dozvedeli o možnostiach financovania, pričom by sa zároveň zvýšila účasť verejnosti na postupoch vykonávania.

3.

Komunikácia by mala byť v zásade neoddeliteľnou súčasťou tvorby a vykonávania politík. Informovanosť príjemcov a občianskej spoločnosti o miestnych projektoch financovaných z prostriedkov EÚ má zásadný význam, hoci objem poskytnutých prostriedkov je v jednotlivých regiónoch rôzny, a možno ju dosiahnuť iba spoločným úsilím na všetkých príslušných úrovniach verejnej správy. Model viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva, oba založené na posilnenej koordinácii medzi orgánmi verejnej moci, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, môžu prispieť k účinnejšiemu informovaniu o cieľoch a výsledkoch politík EÚ.

4.

Zdôrazňuje, že riadiace orgány operačných programov financovaných z EŠIF musia informovať o cieľoch, možnostiach financovania a výsledkoch programov a projektov politiky súdržnosti. Ide teda o kľúčovú úlohu pre riadiace orgány a príjemcov v členských štátoch – musia sa zaoberať otázkami, ako napríklad: aké sú v súčasnosti investičné príležitosti, ako môže príjemca riešiť záležitosti týkajúce sa publicity alebo kto je v súčasnosti príjemcom financovania a na aký účel.

5.

Konštatuje, že súčasťou politiky súdržnosti EÚ a využívania jej fondov sú požiadavky týkajúce sa informovania a zverejňovania, čo znamená, že národné a regionálne orgány poverené vykonávaním, ako aj koneční príjemcovia sú zo zákona povinní vykonávať komunikačnú činnosť. Tieto požiadavky sa za uplynulé tri desaťročia vyvinuli z jednoduchých informačných opatrení, ako sú pamätné tabule, na sofistikovanejšie komunikačné stratégie, ktoré zahŕňajú viacročné stratégie, ročné plány, minimálne požiadavky a hodnotenia, ktoré sa majú vykonávať pre každý operačný program.

6.

Zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom riadenia programu je informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania. Na to, aby sa zabezpečilo, že v rámci politiky súdržnosti sa bude investovať do najvýznamnejších a najinovatívnejších projektov, je potrebné informovať čo najširšie spektrum potenciálnych príjemcov. To sa nedá dosiahnuť len vyzdvihovaním investičných príležitostí, ale aj poukazovaním na dosiahnuté výsledky a osvedčené postupy.

7.

Upozorňuje, že politika súdržnosti má dokázateľne pozitívny dosah na hospodárstvo aj život občanov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že o výsledkoch sa nie vždy náležite informuje a povedomie o jej pozitívnych účinkoch bolo aj v uplynulom desaťročí sústavne nízke. Podľa rýchleho prieskumu Eurobarometra z roku 2017 počulo o projektoch spolufinancovaných z prostriedkov EÚ v mieste svojho bydliska iba 35 % občanov EÚ. Avšak podľa respondentov, ktorí o týchto projektoch vedeli, bol ich vplyv na rozvoj príslušného regiónu pozitívny (78 %).

8.

Konštatuje, že podľa toho istého prieskumu Eurobarometra sa o európskych politikách súdržnosti stále slabo informuje a informačné zdroje zvyčajne nie sú veľmi rozmanité. Vo všeobecnosti by sa v budúcom programovom období po roku 2020 mal klásť oveľa väčší dôraz na digitálnu komunikáciu.

9.

Upozorňuje na nerovnomerný pokrok, ktorý bol zaznamenaný v jednotlivých členských štátoch z hľadiska zjednodušovania administratívnych postupov, pokiaľ ide o širšiu mobilizáciu a zapojenie partnerov na regionálnej a miestnej úrovni vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti, a poukazuje na význam účasti verejnosti a sociálneho dialógu. Treba poznamenať, že investovanie do regiónov s vysokou nezamestnanosťou sa vníma ako najvyššia priorita. Investície v rámci regionálnej politiky EÚ by mali byť nasmerované do vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej infraštruktúry, ktoré sú považované za najdôležitejšie investičné oblasti. Navyše „politika súdržnosti je hlavným investičným nástrojom EÚ na podporu regiónov a miest pri realizácii cieľov udržateľného rozvoja“. Tento prístup je nevyhnutnou podmienkou na rozšírenie „lokalizácie“ cieľov udržateľného rozvoja a podporu ich uplatňovania prostredníctvom politiky súdržnosti (1), ktorá vytvára podmienky na prechod od lineárneho k obehovému hospodárstvu (2).

10.

Poukazuje na to, že vnímanie politiky súdržnosti a podpora EÚ sa môžu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva a regiónmi líšiť. Avšak na to, aby sme v tomto smere dospeli k jednoznačným záverom, je potrebných viac dôkazov. Na tento účel sa budú vyžadovať informácie o reprezentatívnych vzorkách osôb zo všetkých regiónov EÚ. Z tohto dôvodu – ak sa plánuje, aby bol istý prieskum Eurobarometra reprezentatívny vo všetkých regiónoch EÚ (NUTS 2 alebo rovnocenných) – navrhuje, aby sa doň zahrnuli aj otázky týkajúce sa vnímania politiky súdržnosti a podpory európskeho projektu zo strany občanov.

11.

Zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť poznatky o tom, aký dosah má vnímanie politiky súdržnosti EÚ zo strany občanov na ich podporu procesu budovania Európy. Toto má zásadný význam z hľadiska hodnotenia ex ante účinnosti konkrétnych komunikačných politík zameraných na podporu pozitívneho postoja k politike súdržnosti a celkovo EÚ. Preto navrhuje, aby sa do rovnakých štandardných prieskumov Eurobarometra zahrnuli konkrétne otázky týkajúce sa podpory EÚ a vnímania politiky súdržnosti EÚ.

12.

Zdôrazňuje, že k zlepšeniu informovanosti nemusia prispievať len hospodárske faktory. V jednotlivých zložkách analýzy boli zistené skupiny občanov, ktorých informovanosť o politikách (súdržnosti) EÚ zjavne súvisí priamo s ich identifikáciou s Európskou úniou ako politickým subjektom. Zdá sa, že existuje aj pozitívna korelácia medzi úrovňou informovanosti o určitých politikách EÚ vrátane politiky súdržnosti a mierou účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Obdobne sa takisto zdá, že občania sú viac informovaní o európskych politikách (súdržnosti) vtedy, ak sa výrazne stotožňujú s Európskou úniou a spoločnou európskou históriou a kultúrou. Z tohto dôvodu je dôležité zlepšiť a zintenzívniť komunikáciu o výsledkoch politiky súdržnosti EÚ, aby sa posilnila politická legitimita Európskej únie a pocit spolupatričnosti európskych občanov v súvislosti so spoločným projektom.

13.

Takisto zdôrazňuje, že za komunikáciu o politike súdržnosti nenesie zodpovednosť len Európska komisia, ale ide skôr o zodpovednosť všetkých aktérov, ktorí majú prospech z politiky súdržnosti vrátane členských štátov a miestnych samospráv.

14.

zastáva názor, že o politike súdržnosti treba informovať inak, to znamená, že je potrebné zamerať sa na širšie publikum, a nielen na zainteresované strany. Cielená komunikácia by sa mala zameriavať na širokú verejnosť a musí medzi ľuďmi rezonovať: musí na základe konkrétnych príkladov ukázať vplyv tejto politiky na miestnych občanov, a nie len šíriť čísla a grafy o odľahlých trhoch práce alebo problémoch so vzdialenou infraštruktúrou a vzdialeného obyvateľstva. Mala by sa zameriavať na úlohu, ktorú zohráva EÚ ako úroveň verejnej správy v živote obyvateľov, a nie na informovanie verejnosti o množstve rôznych fondov a projektov. Treba podotknúť, že dôvera k poskytovateľovi informácií je prinajmenšom taká dôležitá ako samotné informácie. Dôvera verejnosti k miestnym a regionálnym samosprávam je vyššia ako dôvera k vládam jednotlivých krajín alebo EÚ. Regionálni a miestni politici preto môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu a predovšetkým členovia VR ako „veľvyslanci Európy v regiónoch, mestách a obciach“ by mali ísť príkladom.

15.

Zdôrazňuje, že je potrebná cielená komunikácia. Štýl tejto cielenej komunikácie sa musí sústrediť na situáciu v danej lokalite. Musí byť emotívny, pretože štatistické údaje ľudí veľmi nevyburcujú. V záujme lepšej komunikácie by sa mal uplatňovať prístup založený na viacúrovňovom riadení. Podľa posledného prieskumu Eurobarometra sa 55 % respondentov domnieva, že rozhodnutia by sa mali prijímať na nižšej ako celoštátnej úrovni, pričom takmer tretina opýtaných (30 %) sa vyslovila za regionálnu úroveň, štvrtina (25 %) uprednostnila miestnu úroveň a takmer každý piaty respondent vyjadril názor, že tieto rozhodnutia by sa mali prijímať na európskej úrovni.

16.

Zdôrazňuje, že je potrebné viesť trvalejší dialóg s občanmi a častejšie ich zapájať do rozhodovania, čo môže zabezpečiť zodpovednosť a legitimitu realizácii politiky súdržnosti. V tomto zmysle je vhodné v rámci zastrešujúceho cieľa č. 5 na roky 2021 – 2027 „Európa bližšie k občanom“ čo najlepšie využiť doterajšie skúsenosti s miestnym rozvojom vedeným komunitou a participatívnym zostavovaním rozpočtu na miestnej úrovni, ako aj ďalšie metódy zamerané na zvýšenie účasti občanov. Zapojenie členov VR, primátorov, starostov a iných zástupcov volených na miestnej úrovni do komunikačných kampaní Európskej komisie o politike súdržnosti by mohlo byť jednou z možností ako zvyšovať priaznivé povedomie o výhodách Európskej únie v každodennom živote občanov;

Zviditeľnenie ako výzva

17.

Konštatuje, že väčšie zviditeľnenie EŠIF môže prispieť k lepšiemu vnímaniu Európskej únie a obnoveniu dôvery verejnosti k európskym politikám.

18.

V tomto kontexte poukazuje na to, že nárast euroskepticizmu a vzostup politických strán, ktoré sú proti ďalšej integrácii EÚ, súvisí aj s vnímaním hospodárskych, sociálnych a územných nerovností. Politika súdržnosti je účinným nástrojom propagácie tzv. územnej odolnosti ako súčasti riešenia, pokiaľ ide o politickú reakciu, a opatrenia na informovanie o pozitívnom dosahu na regióny a život obyvateľov nadobudli zásadný význam.

19.

Navrhuje, aby sa operačné programy zameriavali na to, čo ľudia potrebujú, a aby komunikácia nebola len „adresovaná ľuďom“, ale prebiehala hlavne „s ľuďmi“. V tejto súvislosti výbor poukazuje na význam partnerských dohôd, v rámci ktorých sa stanovujú mechanizmy dialógu s občanmi pri navrhovaní intervencií spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti EÚ vo všetkých etapách prípravy, realizácie a hodnotenia operačných programov vrátane odporúčaní, aby členské štáty zapojili do všetkých fáz aj miestne samosprávy.

20.

Podporuje zavádzanie demokratických inovácií, ako je participatívne zostavovanie rozpočtu a rokovania prístupné verejnosti (poroty, komisie a prieskumy verejnej mienky) umožňujúce miestnym obyvateľom vyjadriť sa, čím by sa radikálne zmenil spôsob zapájania občanov do mechanizmu komunikácie.

21.

Poukazuje na to, že za viditeľnosť investícií v rámci politiky súdržnosti nesie spoločnú zodpovednosť Európska komisia a členské štáty a že do koncipovania účinných komunikačných stratégií by mali byť zapojené príslušné miestne a regionálne samosprávy.

22.

Vyzýva Európsku komisiu, aby sa inšpirovala úspešnou komunikáciou v prípade malých projektov a projektov „ľudia ľuďom“, ktoré boli financované z prostriedkov EÚ v pohraničných regiónoch. Konštatuje, že ľudia, ktorí sa do týchto projektov zapájajú, sú veľmi angažovaní a prispievajú k účinnému informovaniu o výsledkoch týchto projektov.

23.

Víta návrh na vymenovanie osôb zodpovedných za vnútroštátnu komunikáciu, ktorý bol predložený v rámci nového legislatívneho balíka týkajúceho sa politiky súdržnosti. Ich úlohou by bolo integrovaným spôsobom riadiť problematiku zviditeľňovania činností súvisiacich s regionálnym EFRR, Európskym sociálnym fondom a Kohéznym fondom, Fondom pre azyl a migráciu, Fondom pre integrované riadenie hraníc a Fondom pre vnútornú bezpečnosť. V tom istom smere treba čo najlepšie využívať ďalšie budúce programy EÚ, ktoré sú viditeľné na miestnej úrovni, napr. Horizont Európa, InvestEU a pod., ako aj informačné centrá Europe Direct.

24.

Domnieva sa, že využívanie platforiem podľa vzoru programu REFIT na kontakt s občanmi EÚ pomocou jednoduchých riešení IKT umožní efektívnejšie uplatňovanie tejto politiky v súlade so spoločenskými očakávaniami. V tejto oblasti majú bohaté skúsenosti miestne samosprávy, ktoré už využívajú aplikácie na promptné riešenie miestnych problémov. Mala by sa však ešte zdokonaliť obojsmerná komunikácia.

25.

Žiada Európsku komisiu, aby rozšírila činnosť vykonávanú s riadiacimi orgánmi aj na politických zástupcov z regiónov a miest s cieľom vyskúšať nové spôsoby komunikácie. Miestne a regionálne samosprávy a príjemcovia financovania predstavujú najúčinnejšie a bližšie subjekty na komunikáciu s občanmi.

26.

Odporúča, aby sa komunikácia o politike súdržnosti zameriavala nielen na výsledky projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ale predovšetkým na ich prínos z hľadiska každodenného života občanov. V tomto zmysle sa miestna a regionálna úroveň javí pre takúto komunikáciu ako najvhodnejšia (ako EÚ pomohla mojej obci, mestu alebo regiónu) a mala by sa podporovať aktívna úloha informačných centier Europe Direct.

27.

Preto požaduje, aby sa v súlade s cieľom územnej súdržnosti, vnútroštátne iniciatívy v oblasti komunikácie vypracované v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti koordinovali a zameriavali na konkrétne oblasti (vrátane vidieckych), ktoré zaostávajú v rozvoji a kde dojem, že sa na ne zabudlo, mal v posledných rokoch za následok posilnenie euroskepticizmu.

28.

Preto žiada Radu a Európsky parlament, aby v rámci technickej pomoci začlenili osobitné finančné prostriedky na komunikáciu a podľa potreby zvýšili počet záväzných požiadaviek na propagáciu projektov v rámci politiky súdržnosti a na informovanie o nich v rámci budúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach po roku 2020.

29.

Navrhuje zaviesť „inteligentné plánovanie komunikácie“, ktoré by zahŕňalo vypracovanie integrovaných komunikačných stratégií vrátane výstupných ukazovateľov spolu so základnými scenármi, vyčlenenými finančnými prostriedkami a konkrétne stanovenými nákladmi.

30.

Vyzýva na širšie a intenzívnejšie využívanie digitálnych médií, obmedzenie technického žargónu a na lepšie cielené opatrenia a odporúča, aby sa monitoroval počet osôb, ktoré boli vďaka komunikačnej činnosti oslovené (napr. počet pozretí internetovej stránky po podujatí).

31.

Navrhuje, aby sa „efektívnosť projektov pri využívaní výsledkov“ stala výberovým kritériom na financovanie projektov prostredníctvom politiky súdržnosti (ako v programoch EÚ Horizont 2020 alebo COSME). Povinné zverejňovanie by však malo byť priamo úmerné veľkosti projektov, a to najmä na úrovni malých projektov, ktoré môžu pre konečných príjemcov predstavovať veľkú administratívnu záťaž.

32.

Domnieva sa, že kritériá výberu projektov v rámci operačných programov by mali aspoň načrtnúť zásady komunikácie, aby sa uľahčilo preskúmanie a porovnávanie na úrovni EÚ.

33.

Navrhuje, aby Európska komisia vypracovala „hodnotenie výsledkov komunikácie“, ktoré by obsahovalo plány a opatrenia v oblasti komunikácie, lepšie metódy (prieskumy, cieľové skupiny, monitorovanie médií), usmernenia EÚ týkajúce sa hodnotenia, vzdelávaciu platformu, ktorá poskytne priestor na zhromažďovanie hodnotení komunikačnej činnosti, a takisto databázu osvedčených postupov v oblasti komunikácie.

34.

Víta návrh Európskej komisie vytvoriť jednotný portál týkajúci sa financovania na úrovni EÚ, v rámci ktorého by boli uvedené všetky výzvy na predkladanie návrhov, a ktorý by obsahoval spoločný zoznam operácií aj jednotlivé národné internetové stránky umožňujúce prístup k informáciám o všetkých programoch a fondoch EÚ. Miestne internetové portály EÚ rôznych inštitúcií a generálnych riaditeľstiev Komisie by mali byť zlúčené pod jednu značku „EÚ“.

Mediálna stratégia

35.

Navrhuje, aby koncepcia stratégií pre (sociálne) médiá zahŕňala odkazy na miestne podmienky, napríklad posilnenie ukotvenia do pozitívneho rámca, vytváranie dlhodobejších naratívov spojených s príbehmi jednotlivcov a aktívne spochybňovanie – nie však ignorovanie – zasadzovania do negatívneho rámca.

36.

Zastáva názor, že jedným z kľúčových aspektov zvýšenia vplyvu komunikácie o politike súdržnosti je ďalšia diverzifikácia komunikačnej činnosti a častejšie informovanie o všetkých aktivitách EÚ v médiách.

37.

V tejto súvislosti poukazuje na to, že v záujme posilnenia prítomnosti EÚ v regiónoch a mestách by mali byť činnosti v oblasti komunikácie zlučiteľné so zviditeľňovaním európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov, ako je napríklad Interreg, Urbact a ESPON.

38.

Súhlasí so zintenzívnením činnosti v sociálnych médiách s cieľom zvýšiť podporu politiky súdržnosti podľa vzoru kampane #CohesionAlliance, ktorá spojila politické subjekty so silným politickým odkazom týkajúcim sa politiky EÚ prínosnej pre všetky jej územné celky.

39.

Konštatuje, že Európsky týždeň regiónov a miest je kľúčovým politickým podujatím týkajúcim sa vykonávania politiky súdržnosti, ktoré umožňuje politickým zástupcom, odborníkom z praxe, výskumným pracovníkom a všetkým ostatným občanom dozvedieť sa niečo nové, vymieňať si nápady, ovplyvňovať EÚ a vyjadriť svoje názory na regionálne a mestské politiky.

40.

Navrhuje, aby Európska komisia zahrnula časť venovanú tejto téme do nového znenia delegovaného nariadenia Komisie o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ide o jeden zo spôsobov, ako zlepšiť dodržiavanie a zohľadňovanie zásad partnerstva a viacúrovňového partnerstva pri koncipovaní komunikačnej činnosti.

Lepšie informovanie o politike súdržnosti po roku 2020

41.

Navrhuje, aby sa v rámci budúcej politiky súdržnosti po roku 2020 investície do projektov v oblasti komunikácie financovali z jedinej jasne vymedzenej kategórie nákladov, keďže z porovnania komunikačných stratégií vyplýva, že rozpočty na tieto činnosti sa ťažko agregujú a porovnávajú, pretože tieto stratégie sú v prípade jednotlivých fondov vymedzené na rôznych úrovniach, a takisto preto, lebo tieto kategórie nákladov a metódy nie sú vždy jasne vymedzené.

42.

Požaduje lepšie vymedzenie ukazovateľov výkonnosti, pretože v súčasnosti existuje široká škála ukazovateľov, ktoré nie sú prispôsobené komunikačnej činnosti.

43.

Odporúča, aby sa pri koncipovaní stratégií na roky 2021 – 2027 zohľadnili dôkazy z výskumu zameraného na zistenie efektívnosti komunikácie o politike súdržnosti prostredníctvom projektov financovaných EÚ, ako sú napríklad projekty Cohesify a Perceive, a aby sa uviedol odkaz na tzv. geografiu nespokojnosti, ktorá sa objavila v súvislosti s populistickými diskusiami o európskom projekte.

44.

Zdôrazňuje, že sú potrebné flexibilné stratégie v oblasti označovania a zviditeľňovania: vlajka EÚ by mala byť na všetkých povinných aj neformálnych materiáloch.

45.

Víta nedávne oznámenie Európskej komisie (3), v ktorom sa zdôrazňuje potreba riešiť v čase roztrieštenosti a dezinformácií jedinečnú výzvu Európy týkajúcu sa komunikácie, a navrhuje, aby politika súdržnosti zohrávala kľúčovú úlohu v snahe dosiahnuť, aby sa komunikácia EÚ stala spoločným úsilím na všetkých úrovniach verejnej správy a inštitúcií EÚ.

46.

Podporuje prístup zjednodušenia komunikácie pre projekty financované z prostriedkov EÚ: zavedenie jednotnej značky (bez odkazu na EŠIF alebo úroveň programu); jednotné národné webové sídlo poskytujúce prístup k informáciám o všetkých programoch a fondoch EÚ; osobitné zviditeľnenie operácií strategického významu a operácií s rozpočtom nad 10 miliónov EUR; národní koordinátori pre komunikáciu, ktorí by dohliadali na všetky fondy EÚ, pričom by sa mala priznať významná úloha osôb zodpovedných za komunikáciu v rámci príslušného programu; začlenenie komunikačnej stratégie (v zjednodušenej verzii) do obsahu programu; umožnenie riadiacim orgánom uplatňovať finančné opravy (až do výšky 5 %) pre príjemcov, ktorí nedodržiavajú pravidlá komunikácie; a umožnenie opätovného používania komunikačných materiálov – riadiace orgány si ponechajú právo na opakované použitie vypracovaných komunikačných materiálov, ktoré boli poskytnuté k dispozícií inštitúciám EÚ (na požiadanie).

---

(1)  https://cor.europa.eu/sk/events/Pages/ECON-sc-follow-up-UN-SDGs.aspx.

(2)  Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, Európska komisia, COM(2019) 22 z 30. januára 2019, http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2019/SK/COM-2019-22-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.

(3)  Európska komisia (2019): Európa v máji 2019: príprava na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie v čoraz neistejšom svete, Brusel, 30. apríla 2019.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príspevok VR k obnovenej územnej agende s osobitným dôrazom na miestny rozvoj vedený komunitou

(2020/C 39/05)

Spravodajca

:

Radim SRŠEŇ (CZ/EĽS), poslanec zastupiteľstva Olomouckého kraja

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

žiada o intenzívnejšie zavádzanie územných nástrojov (miestny rozvoj vedený komunitou, integrované územné investície atď.) v členských štátoch a o povinné vyčlenenie prostriedkov v rámci všetkých fondov s cieľom splniť obnovenú územnú agendu a ciele v oblasti súdržnosti;

2.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti a územná súdržnosť sú vzájomné prepojené a že bez náležitého zohľadnenia územnej súdržnosti nemôže existovať skutočná politika súdržnosti;

3.

pripomína, že VR bol prvou inštitúciou EÚ, ktorá vypracovala konkrétny návrh o zabezpečení miestneho rozvoja vedeného komunitou (1). VR vtedy zastával názor, na ktorom aj naďalej zotrváva, že integrovaný rozvoj financovaný z viacerých zdrojov sa dá najlepšie definovať ako ucelená koncepcia, ktorá sa zameriava na problémy a potenciál všetkých typov regiónov bez ohľadu na to, či ide o mestské, vidiecke, vidiecko-mestské alebo funkčné oblasti;

4.

žiada, aby územná agenda po roku 2020 posilnila územný rozmer vo viacerých oblastiach politiky a aktívne podporovala viaceré územné vízie a stratégie „zdola nahor“, ktoré by mali byť v súlade so širším rámcom;

5.

zdôrazňuje, že územné nástroje, ako napríklad miestny rozvoj vedený komunitou alebo integrované územné investície, predstavujú osvedčené opatrenia „ako priblížiť Európu k občanom“. Výsledky dosiahnuté vďaka miestnemu rozvoju vedenému komunitou a programu LEADER ukazujú, že miestne akčné skupiny (MAS) dokážu brániť európske hodnoty, pokiaľ sú uznané za miestne hnacie sily zmeny a rozvoja na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Vďaka aktívnemu zapájaniu všetkých miestnych zainteresovaných subjektov a občanov sa týmto spôsobom môže na európske potreby reagovať miestnymi prostriedkami, čo pomáha zvýšiť legitímnosť EÚ. Miestny rozvoj vedený komunitou a program LEADER sú tiež účinnými nástrojmi na vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni. Výbor regiónov preto požaduje vyššiu ambicióznosť a rozvoj územných nástrojov na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni v období po roku 2020;

6.

zdôrazňuje, že integrované územné nástroje by mali svoje intervencie prispôsobiť osobitným charakteristikám a potrebám regiónov, ktoré sú vymedzené v ich integrovaných stratégiách „zdola nahor“, a nemali by len duplikovať opatrenia a tematickú a územnú koncentráciu operačných programov, ktoré tieto nástroje financujú;

7.

žiada, aby sa v rámci územnej agendy po roku 2020 posilnili jednak väzby medzi mestom a vidiekom, jednak rôzne druhy území vo všeobecnosti, pretože regionálny a miestny rozvoj je len jedným z aspektov a vyžaduje si holistický a integrovaný prístup;

8.

zdôrazňuje, že sa v rámci územnej agendy 2020 skutočne dosiahli výsledky, najmä vďaka politike súdržnosti a jej prostriedkom a financovaniu, prostredníctvom ktorej sa na všetkých úrovniach verejnej správy zaviedol miestny prístup a účasť miestnych spoločenstiev na vytváraní a vykonávaní udržateľných miestnych stratégií. Stále je tu však priestor na zlepšenie: v prvom rade je potrebné lepšie zviditeľniť územnú agendu na nižšej ako celoštátnej úrovni (prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou, integrovaných územných investícií, európskeho zoskupenia územnej spolupráce, Európskej územnej spolupráce atď.), posilniť vplyv územného prístupu na celkovú tvorbu politiky EÚ a zlepšiť vykonávanie samotnej územnej agendy vnútroštátnymi politikami;

9.

považuje obnovenú územnú agendu za príležitosť predstaviť novú a pozitívnu víziu budúcnosti EÚ a vyváženého rozvoja všetkých území. Občanom a širokej verejnosti by sa mal predostrieť komplexný a zrozumiteľný dokument, v ktorom by boli načrtnuté predstavy o ich budúcnosti a zohľadnené ich skutočné potreby a problémy, ktoré treba riešiť. Zároveň treba zaručiť, že sa na nikoho nezabudne a že každý dostane rovnakú príležitosť na dôstojný život bez ohľadu na to, kde žije;

10.

žiada, aby sa vo všetkých fázach plánovania, vykonávania a monitorovania programov posilnila väzba medzi politikou súdržnosti a územnou agendou, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prekonať súčasné geografické a odvetvové oddelenie fondov EÚ. Členské štáty by však mali zabezpečiť, aby sa v rámci procesu európskeho semestra zohľadňoval územný rozmer a miestne špecifiká, pričom by sa malo určovanie vnútroštátnych priorít náležite konzultovať s miestnymi aktérmi;

11.

zdôrazňuje, že miestny rozvoj vedený komunitou dokáže zmobilizovať a zapájať miestne komunity vrátane miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora. Pomocou participatívneho prístupu udržiava stratégie miestneho rozvoja v súlade so zmenami v miestnych podmienkach (sociálna súdržnosť, migrácia, regionálne zoskupenia, ekologické hospodárstvo, zmena klímy, inteligentné riešenia, technológie atď.) a zároveň ich týmto zmenám prispôsobuje;

12.

zdôrazňuje úlohu miestneho rozvoja vedeného komunitou pri posilňovaní dôveryhodnosti politiky súdržnosti, pretože dokazuje, že jednotlivé fondy EÚ možno naozaj spoločne využívať integrovaným a účinným spôsobom;

13.

pripomína, že Výbor regiónov stále podporuje myšlienku, že územná agenda na obdobie po roku 2020 by nemala byť úplne novým dokumentom, pretože súčasná územná agenda do roku 2020 zostáva v hlavných aspektoch aj naďalej v platnosti;

14.

domnieva sa, že územná agenda na obdobie po roku 2020 môže zásadným spôsobom pomôcť odstrániť nerovnosti medzi miestami a ľuďmi, ktorí tam žijú, a to prostredníctvom špecifických opatrení, akým je napr. integrovaný územný rozvoj;

15.

zdôrazňuje význam lepšej koordinácie a vytvárania kontaktov medzi všetkými orgánmi a zainteresovanými subjektmi, ktoré vykonávajú a financujú územnú agendu na európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Lepšia koordinácia a silná zásada partnerstva sú nevyhnutnými prvkami pre účinný prínos územnej agendy. Príkladom osvedčeného postupu v tejto oblasti je koordinácia územnej agendy v Českej republike, Švédsku, Rakúsku a iných členských štátoch;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné vo väčšej miere zohľadňovať integrované stratégie územného rozvoja, aby sa investície v regióne viac zameriavali na jeho priority. Pri navrhovaní integrovaných stratégií územného rozvoja, ktorými sa realizuje široká škála operačných programov v členských štátoch, by sa mala pozornosť zameriavať na potreby občanov, ktorí by o týchto stratégiách mali byť nielen informovaní, ale s ktorými by sa malo aj konzultovať;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné využívať pružné a jednoduché zavádzanie integrovaných územných nástrojov, ktoré sa môžu prispôsobiť územiu a ktoré môžu využívať metodiku podporujúcu prístup zdola nahor sústreďujúci sa najmä na partnerstvo a poskytujúci impulzy, ako aj na úlohu stratégií miestneho územného rozvoja. Možnými riešeniami sú využívanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov, jednoduchý model zavádzania územných nástrojov (jeden vnútroštátny operačný program a jeden riadiaci orgán), riešenia formou jednotných kontaktných miest a spoločný súbor jednoduchých pravidiel vymedzených na úrovni EÚ s cieľom zabrániť tzv. gold-platingu (súbor nástrojov v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou, jasné usmernenia pri vymedzení štruktúr stratégií, schvaľovacích procesov, využívania hlavného fondu, hodnotenia atď.);

18.

poukazuje na potenciál riešení v oblasti informačných technológií zameraných na zjednodušenie a automatizáciu zhromažďovania údajov na celoštátnej a miestnej úrovni. Systémy v oblasti informačných technológií treba vyvíjať so skutočným zapojením všetkých zainteresovaných strán a zamerať tak, aby pomáhali pri celkovej stratégii zjednodušenia EŠIF na všetkých úrovniach;

19.

žiada o hladký prechod realizačných štruktúr územnej agendy z jedného programového obdobia EÚ do druhého s cieľom zamedziť riziku straty poznatkov, ľudských zdrojov a partnerstiev;

20.

zdôrazňuje úlohu integrovaných územných nástrojov ako správnych nástrojov na lokalizáciu, realizáciu, monitorovanie a prehodnotenie cieľov udržateľného rozvoja;

21.

uvedomuje si významný potenciál miestneho rozvoja vedeného komunitou ako účinného nástroja prístupových, susedských a rozvojových politík EÚ, Program ENPARD v Gruzínsku možno považovať za príklad osvedčeného postupu;

Nová územná agenda

22.

poznamenáva, že existujúce výzvy v oblasti územného rozvoja zakotvené v územnej agende do roku 2020, zostávajú vo všeobecnosti rovnaké, s dvomi pripomienkami: 1. zmeny sú spojené s ich zintenzívnením v dôsledku nových výziev, čo si vyžaduje viac solidarity medzi členskými štátmi EÚ; 2. súčasné migračné toky budú s najväčšou pravdepodobnosťou menšou krízou v porovnaní s možnými dôsledkami zmeny klímy;

23.

navrhuje zaviesť mechanizmus na rýchlu aktualizáciu územnej agendy na obdobie po roku 2020, ktorý by pohotovo reagoval na nové a vznikajúce výzvy, ktoré môžu formovať územnú agendu na obdobie po roku 2020, bez toho, aby sa musel úplne prepracovať celý dokument;

24.

navrhuje budúcim predsedníctvam alebo dodávateľom, ktorí budú vypracúvať územnú agendu na obdobie po roku 2020, aby do výskumu týkajúceho sa priorít a obsahu obnovenej územnej agendy na obdobie po roku 2020 zapojili viac zainteresovaných strán, najmä miestne a regionálne orgány a občiansku spoločnosť;

25.

opakuje výzvu VR na zavedenie novej stratégie, ktorá nadviaže na stratégiu Európa 2020;

26.

poukazuje na ustanovenia primárneho práva zakotvené v treťom odseku článku 174 ZFEÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Toto prioritné zameranie by sa malo vo väčšej miere zohľadňovať v územnej agende po roku 2020, ako aj v rámci EŠIF s cieľom dosiahnuť rovnaké životné podmienky na všetkých územiach;

27.

potvrdzuje, že územná agenda 2020 by mala naďalej podporovať úlohu regionálnych hlavných miest v úsilí vyrovnať rozvojové šance ich funkčných oblastí, a takisto musí pomáhať riešiť metropolitné problémy v celej EÚ;

28.

zdôrazňuje, že územná agenda na obdobie po roku 2020 by mala podporovať úlohu malých a stredne veľkých miest v úsilí dosiahnuť vyvážený polycentrický rozvoj v celej EÚ;

29.

v tejto súvislosti opätovne vyzýva na vytvorenie agendy pre vidiecke oblasti, v ktorej sa vidiecke oblasti považujú za životný priestor a hospodárske oblasti, a nielen za poľnohospodárske plochy;

30.

zdôrazňuje, že územná agenda by nemala podporovať iba cieľ udržateľného rozvoja, ktorý sa zameriava na mestá (cieľ 11), ale zároveň obhajovať širšiu perspektívu územného rozvoja vrátane rozvoja vidieka;

31.

navrhuje, aby sa v snahe oboznámiť širokú verejnosť s hlavnými posolstvami územnej agendy na obdobie po roku 2020, vypracoval zoznam 10 – 12 kľúčových posolstiev, a to v jazyku, ktorý je zrozumiteľný pre všetkých používateľov a v presne vymedzenom formáte, a aby o týchto posolstvách boli informované všetky členské štáty a inštitúcie EÚ;

32.

žiada Európsku komisiu, aby poskytla jednoduché modely a usmernenia a stanovila vhodné postupy na zavedenie integrovaných územných nástrojov, a to uplatnením prístupu založeného na využívaní prostriedkov z viacerých fondov v členských štátoch;

33.

sa domnieva, že územná agenda môže účinne prispieť k zmierneniu urbanizačných trendov a súvisiacich výziev pre veľkomestá vo všetkých členských štátoch;

34.

zdôrazňuje úspechy Európskej územnej spolupráce, v rámci ktorých možno za výborný príklad pridanej hodnoty európskej integrácie označiť územnú spoluprácu v pohraničných regiónoch alebo na nadnárodnej úrovni;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť úlohu sekretariátu alebo podporného oddelenia pre územnú agendu, ktoré by sa mohli vytvoriť. Prostredníctvom prílohy k územnej agende na obdobie po roku 2020 by sa mali vymedziť ciele, merateľné ukazovatele na monitorovanie plnenia cieľov, úlohy a rozpočet potrebný pre takéto oddelenie, resp. orgán;

36.

poukazuje na Bukureštskú deklaráciu, ktorú 14. júna 2019 prijali ministri zodpovední za mestské záležitosti a v ktorej sa uznalo, že je potrebné rozvinúť funkčný vzťah medzi novou Lipskou chartou, mestskou agendou EÚ a Územnou agendou 2020+;

37.

sa domnieva, že medzivládna a nelegislatívna povaha Európskej územnej agendy je ideálna pre spoluprácu so súčasnými a budúcimi nečlenskými štátmi EÚ, pretože by sa tým pomohol rozvinúť celoeurópsky prístup k územnému rozvoju, ktorý by sa mohol podporiť množstvom programov, ako je LEADER, Interreg alebo ESPON, pričom súčasné návrhy na obdobie rokov 2021 – 2027 umožňujú práve dobrovoľnú účasť a spolufinancovanie zo strany štátov, ktoré nie sú členmi EÚ. Ukázalo sa tiež, že tieto programy sú úspešné nástroje stabilizácie a uzmierenia (napr. LEADER, ktorý zohráva úlohu v spojitosti s Veľkopiatkovou dohodou alebo pri zapájaní občianskej spoločnosti a budovaní miestnej demokracie v Turecku);

Miestny rozvoj vedený komunitou

38.

podporuje možnosť, aby sa vo všetkých regiónoch EÚ stalo povinným využívanie miestneho rozvoja vedeného komunitou financovaného z viacerých fondov, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa tento prístup uplatňoval na všetkých typoch území: vo vidieckych oblastiach (vrátane vzdialených, horských a ostrovných oblastí), v mestských aj v pobrežných oblastiach. Všetky regióny EÚ musia mať možnosť využívať všetky dostupné fondy s cieľom uspokojiť potreby uvedené v ich stratégiách miestneho rozvoja;

39.

žiada, aby sa na financovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou zo všetkých fondov EŠIF a EPFRV povinne vyčlenilo 8 % prostriedkov, aby sa potenciál tohto nástroja a synergie rôznych fondov mohli plne využiť na integrovaný miestny rozvoj;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné vrátiť sa k pôvodnej metodike programu LEADER/miestneho rozvoja vedeného komunitou a posilniť najmä k zásady prístupu „zdola nahor“, partnerstvo, jeho oživenie a úlohu integrovaných stratégií miestneho rozvoja;

41.

navrhuje, aby sa v každom členskom štáte riadenie miestneho rozvoja vedeného komunitou prispôsobilo jednotlivým územiam a rešpektovalo miestnu dynamiku, štruktúry a postupy;

42.

oceňuje prácu, ktorú vykonal VR (2) a Európsky parlament (3) s cieľom zabezpečiť, aby miestny rozvoj vedený komunitou financovaný z viacerých zdrojov aj naďalej zahŕňal aj EPFRV na obdobie 2021 – 2027, a naliehavo žiada, aby sa tieto ustanovenia, ktoré podporujú obe inštitúcie, zachovali aj v konečnej dohode s Radou, keďže výhody miestneho rozvoja vedeného komunitou nie je možné v plnej miere využiť, pokiaľ nebude existovať možnosť integrovať intervencie financované z EŠIF a EPFRV;

43.

žiada o reguláciu miestneho rozvoja vedeného komunitou na úrovni EÚ založenú na dôkladnom posúdení vplyvu, ktorou by sa stanovil jednotný súbor pravidiel pre všetky fondy EŠIF s cieľom znížiť obrovské byrokratické zaťaženie a tzv. gold-plating zo strany členských štátov a zároveň zabrániť zneužívaniu právomocí riadiacimi orgánmi alebo platobnými agentúrami;

44.

opakuje výzvu VR, aby sa nariadenie o spoločných ustanoveniach v plnej miere vzťahovalo na EPFRV. Úplná kompatibilnosť medzi všetkými fondmi má zásadný význam pre financovanie územných nástrojov, najmä miestneho rozvoja vedeného komunitou a programu LEADER a ich stratégií miestneho rozvoja;

45.

vyzýva na lepší dialóg a koordináciu medzi všetkými aktérmi miestneho rozvoja vedeného komunitou (miestnymi akčnými skupinami, riadiacimi orgánmi, generálnymi riaditeľstvami Európskej komisie, platobnými agentúrami, sieťami programu LEADER ako ELARD a národnými sieťami LEADER, ako aj vidieckymi sieťami), aby sa predišlo rastúcej byrokracii a rozsiahlym oneskoreniam začiatku programového obdobia a pri poskytovaní finančných prostriedkov žiadateľom o financovanie projektov. Výbor regiónov preto navrhuje, aby Komisia zriadila podpornú jednotku pre miestny rozvoj vedený komunitou na úrovni EÚ na podporu komunikácie, budovania kapacít, nadväzovania kontaktov a nadnárodnej spolupráce všetkých miestnych akčných skupín v rámci všetkých fondov;

46.

navrhuje, aby sa intenzívnejšie podporovalo financovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou z viacerých fondov, napríklad prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania. Výbor regiónov vyjadruje poľutovanie nad tým, že článok 120 ods. 5 súčasného nariadenia o spoločných ustanoveniach o vyšších mierach spolufinancovania operácií podporovaných nástrojmi integrovaného územného rozvoja bol z nového návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach vynechaný;

47.

žiada, aby sa v súlade s článkami 48 až 51 nového nariadenia o spoločných ustanoveniach zvýšilo uplatňovanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov, čím by sa mohla znížiť audítorskú záťaž pre riadiace orgány a konečných príjemcov. Navyše by sa mal rozsah uplatňovania možností zjednodušeného vykazovania nákladov rozšíriť aj na EPFRV, aby sa zosúladili postupy v prípade financovania operácií z viacerých fondov;

48.

konštatuje, že miestny rozvoj vedený komunitou by sa mal stať významným východiskovým bodom pre široko využívanú metódu realizácie miestnych projektov: miestne akčné skupiny by nemali byť plne závislé od financovania EÚ, no mali by sa používať aj ako nástroj na čerpanie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych prostriedkov, keďže miestny rozvoj ďaleko presahuje európske štrukturálne a investičné fondy;

49.

vyzýva Radu a Európsky parlament, aby sa vrátili k návrhu Komisie, aby riadiace orgány mali 12 mesiacov odo dňa schválenia posledného príslušného programu na to, aby uzavreli prvé kolo výberu stratégií a aby zabezpečili, že vybrané miestne akčné skupiny budú môcť plniť svoje úlohy;

50.

žiada o objasnenie úlohy miestnych akčných skupín pri výbere projektov s cieľom zabrániť duplikovaniu ich úloh zo strany riadiacich orgánov. Úloha miestnych akčných skupín pri výbere projektov by nemala byť iba formálna, ale mala by byť dominantná, pretože predstavuje jednu z hlavných zásad projektu LEADER a miestneho rozvoja vedeného komunitou;

51.

žiada jasné a jednoduché modely hodnotenia a monitorovania stratégií miestneho rozvoja v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou. Hodnotenie musí byť súčasťou vzdelávacieho procesu komunity, a preto je veľmi dôležité priebežne zbierať informácie a vyhodnocovať vykonávanie stratégií miestnych akčných skupín. Mali by sa zaviesť pokročilé riešenia v oblasti informačných technológií pre zber a analýzu údajov, a to aj vrátane participatívnych procesov a kvalitatívnej analýzy;

52.

zdôrazňuje, že stotožnenie sa s výsledkami s vysokou pravdepodobnosťou pozitívne prispeje k stabilite dlhodobých stratégií rozvoja a k ich dlhotrvajúcim účinkom, keďže tieto stratégie vyvinuli tí istí ľudia, ktorí ich uplatňujú a profitujú z ich výsledkov;

53.

konštatuje, že základom pre ďalšie financovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou z EPFRV a ESF by mali byť úspešné príklady existujúcich miestnych partnerstiev financovaných z EPFRV a/alebo ENRF. Vytváranie siete kontaktov a spolupráca prostredníctvom existujúcich sietí, resp. vytváranie nových sietí na regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej/medziregionálnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu, rovnako ako odborné vedenie či mentorstvo;

54.

zdôrazňuje potrebu lepšieho informovania o miestnom rozvoji vedenom komunitou a o príležitostiach, ktoré tento nástroj prináša: hoci na rozvoj vidieka sa tento nástroj používa už dlhší čas, rozvoj miest potrebuje na jeho používanie väčšiu podporu. Je potrebné vypracovať podrobné hodnotenie a analýzu, ako k tomuto nástroju pristupujú konkrétne členské štáty, vrátane odporúčaní na jeho účinné uplatňovanie;

55.

poznamenáva, že miestny rozvoj vedený komunitou/LEADER ako nástroj používa 3 000 podobných orgánov (miestne akčné skupiny a miestne rybárske akčné skupiny) v celej Európskej únii. Túto skutočnosť treba zohľadniť v snahe väčšmi posilniť územnú spoluprácu a obsiahnuť európsku rozmanitosť prostredníctvom nadnárodnej spolupráce medzi občanmi pomocou prístupu „zdola nahor“. V záujme ďalšieho posilnenia územnej spolupráce prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré miestnym akčným skupinám umožnia zamerať sa na svoju úlohu oživiť dané oblasti a pomáhať podnecovať a realizovať najlepšie nápady. Na financovanie nákladov na prevádzku a oživenie, ako aj na nadnárodnú spoluprácu, je potrebné vyčleniť primeraný podiel rozpočtu. Výbor regiónov zároveň dôrazne odporúča, aby sa na európskej úrovni stanovil spoločný súbor zásad a pravidiel pre projekty medzinárodnej spolupráce v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou s cieľom zabezpečiť ich účinnú a hladkú realizáciu;

56.

pripomína vzťah miestneho rozvoja vedeného komunitou k iným integrovaným nástrojom rozvoja: ako voliteľný nástroj spolu s integrovanými územnými investíciami prispieva k realizácii širšej stratégie rozvoja, ktorá umožňuje vykonávať politiky na miestnej úrovni. V tejto súvislosti VR žiada o intenzívnejšie synergie medzi miestnym rozvojom vedeným komunitou a integrovanými územnými investíciami: miestny rozvoj vedený komunitou možno uplatniť v programovom období 2021 – 2027 ako doplnkový nástroj v rámci mestskej alebo územnej stratégie, takže by mohol byť súčasťou prístupu integrovaných územných investícií, v ktorom môže participatívny prístup miestneho rozvoja vedeného komunitou pomôcť pri riešení niektorých špecifických miestnych problémov;

57.

sa domnieva, že miestny rozvoj vedený komunitou je kľúčovým nástrojom na presadzovanie návrhov VR (4), ktoré následne schválil Európsky parlament (5), pričom v programoch spolufinancovaných z EFRR pokrývajúcich oblasti so závažne a trvalo znevýhodnenými prírodnými a demografickými podmienkami podľa článku 174 ZFEÚ sa musí venovať osobitná pozornosť riešeniu konkrétnych problémov v týchto oblastiach;

58.

považuje miestne akčné skupiny za ideálnych partnerov, ktorí môžu zohrávať úlohu sprostredkovateľov inovácií z hľadiska prístupu inteligentných obcí a stimulovať potenciál vidieckych oblastí, ako to už v mnohých prípadoch aj robia. Miestne akčné skupiny sú silným nástrojom pre vnútorný rozvoj svojich oblastí, majú priame väzby s miestnymi podnikmi, obcami a občianskou spoločnosťou, v dôsledku čoho vytvárajú v tejto oblasti silné kapacity, ktoré zahŕňajú miestne a regionálne zdroje, ako aj zručnosti ľudí;

59.

podporuje návrh Európskeho parlamentu, aby sa na plány financované z EFRR pre oblasti, ktoré bojujú so štrukturálnym demografickým poklesom, mohlo prípadne vyčleniť 5 % zdrojov EFRR určených na integrovaný územný rozvoj v mimomestských oblastiach s prírodnými, geografickými alebo demografickými znevýhodneniami alebo nevýhodami alebo v oblastiach, ktoré majú ťažkosti s prístupom k základným službám, pričom by sa najmenej 17,5 % tejto sumy malo prideliť vidieckym oblastiam a spoločenstvám na rozvoj projektov, ako sú inteligentné obce. VR sa domnieva, že miestny rozvoj vedený komunitou je na mnohých miestach ideálnym prístupom k plneniu takého ambiciózneho návrhu;

60.

považuje účasť a budovanie kapacít miestnych aktérov za jednu z najväčších výhod metodiky miestneho rozvoja vedeného komunitou. Integrovaný miestny rozvoj predstavuje veľmi účinný nástroj na vytváranie prepojení a synergií medzi rôznymi zainteresovanými stranami a oblasťami miestneho rozvoja. Miestne akčné skupiny sú veľmi úspešným nástrojom strategického plánovania, oživenia, vytvárania sietí kontaktov a koordinácie činností, napr. v súvislosti s tvorbou miestnych akčných plánov pre vzdelávanie alebo sociálne služby v niektorých členských štátoch.

---

(1)  Stanovisko Výboru regiónov na tému Miestny rozvoj riadený spoločenstvom, 29. novembra 2012, Brusel, spravodajca: Graham Garvie, CdR CDR1684-2012, COTER-V-031 (Ú. v. EÚ C 17, 19.1.2013, s. 18).

(2)  Stanovisko Výboru regiónov na tému Všeobecné nariadenie, spravodajcovia: Michael Schneider a Catiuscia Marini, 5. decembra 2018, Brusel, CdR 3593/2018 (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 41).

(3)  Európsky parlament, Spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy (správa Krehl/Novakov), streda 27. marca 2019 – Štrasburg. P8_TA-PROV(2019)0310 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond, spravodajca: Michiel Rijsberman, CdR 3594/2018 (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 115).

(5)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde [COM(2018)0372 – C8-0227/2018 – 2018/0197(COD)] (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Udržateľná Európa do roku 2030 – opatrenia v nadväznosti na ciele udržateľného rozvoja OSN, ekologickú transformáciu a Parížsku dohodu o zmene klímy

(2020/C 39/06)

Spravodajkyňa	:	Sirpa Hertell (FI/EĽS), poslankyňa mestského zastupiteľstva, Espoo
Referenčný dokument	:	Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 [COM(2019) 22 final]

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 – Planéta B neexistuje

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

vyzdvihuje závery Rady (1) o význame udržateľného rozvoja a svoj úprimný záujem naďalej zohrávať vedúcu úlohu v plnení Agendy 2030 ako ústrednej priority v prospech občanov EÚ a ich blahobytu a ako základného prvku obnovenia a posilnenia dôveryhodnosti Únie v Európe aj celosvetovo.

2.

Víta oživenie diskusie o ambicióznej politike EÚ v oblasti klímy a návrh Európskeho ekologického dohovoru s vyššími cieľmi do roku 2030, ktorý ohlásila zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen, a vyzýva novú Európsku komisiu, aby pri vypracúvaní ekologického dohovoru zameraného na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 zapojila miestne a regionálne samosprávy ako skutočných partnerov v otázke udržateľnosti a opatrení v oblasti klímy.

3.

Zdôrazňuje význam vymedzenia novej európskej stratégie Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 ako základu pre dlhodobú budúcnosť Európy. Európa je už teraz priekopníkom v oblasti udržateľnosti, ale čelí zložitým globálnym výzvam, ktoré musí riešiť. VR je presvedčený, že dosiahnutie udržateľnej Európskej únie vrátane cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 si vyžaduje základné zmeny, ktoré sa musia dosiahnuť spoločným úsilím vyvíjaným na všetkých úrovniach verejnej správy a všetkými segmentmi našej spoločnosti.

4.

Zdôrazňuje, že medzi hlavné základy politiky pre udržateľnú a odolnú budúcnosť patrí rozhodný prechod na obehové hospodárstvo, ktorý zahŕňa cykly netoxického materiálu, pevný záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu a boj proti zmene klímy, ochranu nášho prírodného dedičstva, biodiverzity a ekosystémov, udržateľnosť poľnohospodárstva a potravinových systémov, súdržnosť a ucelenosť politík v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy, ako aj bezpečnú a udržateľnú nízkouhlíkovú energetiku, odvetvie stavebníctva a mobility, pričom sa odhaduje, že v rámci tohto prechodu sa do roku 2030 vytvorí na celom svete vyše 200 miliónov nových pracovných miest v hodnote vyše 4 biliónov EUR.

5.

Poukazuje na význam ľudí, nových technológií, výrobkov, služieb, obchodných modelov a podpory podnikov a verejného a súkromného financovania – a všetkých tzv. horizontálnych faktorov, ktoré podľa Komisie umožnia dosiahnuť udržateľnú a odolnú Európu do roku 2030.

6.

Pripomína význam svojich odporúčaní k dlhodobej stratégii EÚ pre udržateľnú Európu do roku 2030 (2) a návrhov Európskej komisie týkajúcich sa posilnenia právneho štátu, zlepšenia riadenia EÚ, zabezpečenia lepšej súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja (PCSD) a prepojenia prístupu lepšej právnej regulácie s udržateľnosťou.

7.

Objasňuje, že Agendu 2030 tvorí päť pilierov: mier, planéta, ľudia, prosperita a partnerstvo, no toto stanovisko sa zameria na pilier planéta a vytýči sa v ňom strategická vízia umožňujúca vytvorenie podmienok na dosiahnutie udržateľnosti európskych miest a regiónov do roku 2030.

Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 – cesta pre mestá a regióny

8.

Víta prechod na nízkouhlíkové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a rešpektuje biodiverzitu, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať príslušné opatrenia a zapojiť všetky úrovne verejnej správy, hospodárske subjekty, univerzity, výskumné strediská, občiansku spoločnosť a občanov.

9.

Vyzýva všetkých rozhodujúcich činiteľov na všetkých úrovniach správy, aby uznali aktívnu a v mnohých prípadoch inovatívnu úlohu miestnych a regionálnych samospráv s ich príslušnými právomocami pri dosahovaní týchto cieľov, pretože danú problematiku riešia ako prvé a na plnení cieľov udržateľného rozvoja v Európe sa podieľajú 65 percentami.

10.

Súhlasí s existujúcimi dôkazmi o tom, že ciele udržateľného rozvoja a ich plnenie nemožno dosiahnuť len prístupom zhora nadol a že zásadne potrebné sú predovšetkým činnosti iniciované zdola nahor – za aktívnych aktérov zmien treba uznať všetky regióny, mestá a všetkých občanov.

11.

Pripomína, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja v celej Európe si vyžaduje komplexný a systémový prístup na zabezpečenie súdržnosti politík v súvislosti s jednotlivými rozmermi cieľov udržateľného rozvoja. Zdôrazňuje, že všetky ciele udržateľného rozvoja sú vzájomne prepojené a majú prierezový charakter, pričom štyri rozmery udržateľného rozvoja, t. j. hospodársky, ekologický, sociálny a kultúrny, sú úzko prepojené a budú si vyžadovať starostlivé vyváženie.

12.

Zdôrazňuje, že sedem zo 17 cieľov udržateľného rozvoja (3) sa môže týkať ekologickej a klimatickej transformácie. V tejto súvislosti konštatuje, že cieľ udržateľného rozvoja č. 11 – Udržateľné mestá a obce – sa priamo týka miestnych a regionálnych samospráv a zahŕňa množstvo dôležitých cieľov, ktoré si vyžadujú politické opatrenia a viacúrovňové riadenie.

13.

Poukazuje na skutočnosť, že mestá produkujú 70 % emisií skleníkových plynov na svete, pričom miestne samosprávy sú zodpovedné za vyše 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a až 90 % adaptačných opatrení v súvislosti so zmenou klímy.

14.

Podotýka, že regióny a mestá sú lídrami v otázke klímy. Zdôrazňuje, že je potrebná viacúrovňová spolupráca a väčšia decentralizácia, a vyzýva EÚ, aby oficiálne uznala aktívnu úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri koncipovaní politík a právnych predpisov v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na ne. Preto opätovne vyzýva členské štáty, aby do vypracúvania integrovaných národných energetických a klimatických plánov v plnej miere zapojili miestne a regionálne samosprávy.

15.

Zdôrazňuje, že z hľadiska realizácie Agendy 2030 je zásadné, aby sa opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj v rámci politík v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia lokalizovali na miestnej úrovni. Preto vyzýva na ďalšie posilnenie európskych partnerstiev (4), sietí miest a regiónov (5), ako je napríklad koalícia Under2, a cezhraničnej spolupráce (6) a platforiem, aby sa vypracovali spoločné stratégie, koordinovali opatrenia, vykonávali efektívnejšie stratégie a spájali zdroje, najmä pokiaľ ide o adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a jej zmierňovanie, environmentálne opatrenia a zachovanie biodiverzity.

Udržateľná Európa 2030 – obehové, nízkouhlíkové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré rešpektuje biodiverzitu

16.

Požaduje, aby bola politika EÚ v oblasti zmeny klímy holistická a aby vychádzala zo systémového prístupu. Poznamenáva, že politiky sú doteraz často roztrieštené medzi rôzne sektory a medzi mestské a vidiecke oblasti a takisto do rôznych kategórií, ako je sektor obchodovania s emisiami (ETS), sektor mimo ETS a sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Nabáda regióny a mestá, aby do roku 2030 podnietili postupný prechod na nový systémový model a nové pilotné a komplexnejšie riešenia.

17.

Podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby členské štáty zaviedli vhodné politiky a finančné prostriedky na efektívne znižovanie emisií. Zdôrazňuje, že výdavky EÚ z príslušných fondov by mohli v prípade potreby poskytnúť dodatočnú podporu (7).

18.

Požaduje kombináciu vhodných trhových mechanizmov, zmeny v oblasti zdaňovania, finančné opatrenia, právne predpisy a dobrovoľné záväzky verejného sektora na úrovni členských štátov, ako aj miestnych a regionálnych samospráv, na prilákanie investícií do oblasti boja proti zmene klímy pre sektor mimo ETS, aby sa nákladovo efektívnym spôsobom dosiahlo zníženie emisií. V tejto súvislosti so záujmom očakáva návrhy, ktoré ohlásila zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen, pokiaľ ide o Európsky ekologický dohovor a Európsku klimatickú banku.

19.

Je však presvedčený o tom, že na vytvorenie rovnakých podmienok pre energiu z obnoviteľných zdrojov, podnietenie zmeny správania a vytvorenie potrebných zdrojov na podporu spravodlivej transformácie sú okrem systému obchodovania s emisiami (ETS) potrebné účinné opatrenia na postupné ukončenie priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá (napríklad existujúce daňové výnimky pre letecké palivo). V tejto súvislosti víta diskusiu o stanovovaní cien uhlíka a cezhraničné tarify uhlíka, ktorú otvorila zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen.

20.

Navrhuje, aby sa zabezpečili silné trhové stimuly, ktoré by podnietili vývoj nových možností zachytávania uhlíka a udržateľné nahrádzanie materiálov s vysokou uhlíkovou stopou materiálmi s nízkou uhlíkovou stopou, ako aj dodatočné úsilie v podpore výskumu a vývoja, aby sa vypracovali nové technológie na znižovanie emisií CO2 a metódy merania.

21.

Žiada sprísnenie cieľov EÚ v oblasti klímy podľa cieľa Medzivládneho panelu o zmene klímy obmedziť zvýšenie teploty na maximálne 1,5 °C na dosiahnuteľnú úroveň, navrhuje vytvoriť uhlíkový rozpočet a zaviesť mechanizmy na zníženie zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ako aj zrevidovať ciele na roky 2030 a 2040 a zosúladiť ich s cieľom uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a konkurencieschopnosť členských štátov, ako aj medzinárodnú spoluprácu.

22.

Vyzýva Európsku komisiu, aby počas fínskeho predsedníctva Rady EÚ iniciovala štúdiu v súvislosti s možnosťami, ako na obdobie po roku 2030 naplánovať systémovejšie riešenia a ako ich v danom období vykonávať.

23.

Nabáda regióny a mestá, aby sa usilovali o postupný prechod na nový systémový model a testovali nové riešenia ešte pred rokom 2030.

24.

Konštatuje, že účinnosť a nákladová efektívnosť opatrení v oblasti klímy musia byť kľúčovými zásadami pri rozvíjaní systémovejšieho riešenia pre EÚ, a to vrátane prostredníctvom opatrení, ako je napríklad rozširovanie a posilňovanie systému obchodovania s emisiami a súbežné zvyšovanie jeho dlhovekosti a predvídateľnosti.

25.

Upozorňuje, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti klímy si bude vyžadovať zásadné zvýšenie investícií do čistých riešení. Ak by sa napríklad emisie skleníkových plynov museli do roku 2050 znížiť o vyše 90 %, ročné čisté investície by sa museli oproti súčasnej úrovni viac než strojnásobiť.

26.

Navrhuje, aby sa v záujme zmierňovania zmeny klímy rozšíril a posilnil systém obchodovania s emisiami. Konštatuje však, že hlavnou zásadou by malo byť vyváženie efektívnosti nákladov a výnosov.

27.

Zdôrazňuje význam a vplyv európskych miestnych a regionálnych samospráv a významnú úlohu občanov na celosvetovej úrovni (vďaka iniciatívam, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a platforma OSN združujúca 25 + 5 miest, ktoré sú priekopníkmi v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja) pri podnecovaní výmeny najlepších postupov s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni.

28.

Zdôrazňuje, že miestni aktéri a občania majú najlepšie predpoklady na zvyšovanie informovanosti a boj proti zmene klímy a že miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za prijímanie takých opatrení, aby občania mohli žiť v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, ale aj za podporovanie mobilizácie občanov v úsilí o naplnenie týchto cieľov.

29.

Zaväzuje sa, že bude tlmočiť názory miestnych a regionálnych samospráv na nadchádzajúcich medzinárodných fórach, ako sú UNFCCC COP25 o zmene klímy a UN CBD COP15 o biodiverzite, a zasadzovať sa za ambiciózny, časovo ohraničený a vedecky podložený globálny rámec pre biodiverzitu na obdobie po roku 2020, ktorý by vychádzal z cieľov udržateľného rozvoja. Vyzýva zainteresované strany, aby uplatňovali viacúrovňové riadenie, v rámci ktorého by boli miestne a regionálne samosprávy formálne zapojené do plánovania, vykonávania a merania, vykazovania a overovania. Opakuje svoju výzvu na prijatie komplexných stratégií na koordinované zvyšovanie informovanosti a angažovanosť na všetkých úrovniach.

Podrobnejšie poznámky k obehovému, nízkouhlíkovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu, ktoré rešpektuje biodiverzitu, a k sociálne spravodlivému prechodu

30.

Zasadzuje sa za to, aby sa na medzinárodnej úrovni vypracoval ambiciózny, časovo vymedzený a vedecky podložený rámec pre celosvetové obehové hospodárstvo a biodiverzitu po roku 2020, ktorý by bol v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a zohľadňoval by ich.

31.

Víta nedávny pokrok, ktorý sa dosiahol v EÚ v súvislosti s prechodom smerom k obehovému hospodárstvu vrátane zlepšenia v odpadovom hospodárstve, ale konštatuje, že finančné a regulačné rámce na európskej úrovni sa musia zefektívniť, aby sa realizovala stratégia obehového hospodárstva. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby v rámci svojho nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo predložila konkrétne návrhy týkajúce sa chýbajúcich prvkov, ako je ucelený rámec s náležitým ohľadom na ústrednú úlohu miestnych a regionálnych samospráv, a to najmä pokiaľ ide o odvetvia náročné na zdroje, ako je stavebníctvo, ako aj zmeny v dizajne výrobkov. Domnieva sa, že by sa mal klásť väčší dôraz na sociálny prínos prechodu na obehové hospodárstvo.

32.

Víta nadchádzajúci strategický program EÚ na roky 2019 – 2024 (8), ktorý zahŕňa udržateľnú spotrebu a výrobu, boj proti zmene klímy a zvrátenie zhoršovania stavu životného prostredia a prechod na obehové hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje, a to podporou ekologického rastu, biohospodárstva a udržateľných inovácií a riešením otázky energetickej bezpečnosti a nákladov domácností a podnikov na energiu.

33.

Požaduje, aby sa v environmentálnej politike uplatňoval holistický miestne orientovaný prístup, a to pomocou viacúrovňového riadenia, posilnenia úlohy miest a regiónov, posudzovania vplyvu a strategického environmentálneho hodnotenia, podávania environmentálnych správ, prístupu k informáciám o životnom prostredí a presadzovania práva v oblasti životného prostredia.

34.

Vyzdvihuje zásadnú úlohu regiónov a miest pri prechode na obehové hospodárstvo. Ako vyplýva zo stanoviska VR na tému Návrh smernice o jednorazových plastoch (9), regióny s obehovým hospodárstvom potrebujú integrovaný a holistický prístup.

35.

Zdôrazňuje, že v záujme výrazného zníženia emisií skleníkových plynov je naliehavo potrebné prispôsobiť v jednotlivých členských krajinách národný energetický mix požiadavkám dlhodobej stratégie v oblasti dekarbonizácie, čo bude tiež znamenať potrebu zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov nad rámec v súčasnosti dohodnutého cieľa EÚ na úrovni 32 % do roku 2030, najmä pri základnom zaťažení.

36.

Vyzýva subjekty s rozhodovacími právomocami vo verejnom sektore a v priemysle, aby urýchlili využívanie nových strategických energetických technológií (Európsky strategický plán pre energetické technológie) v boji proti zmene klímy, a to posilnením úlohy spotrebiteľov vďaka lepšej informovanosti a využívaniu inteligentných energetických sietí.

37.

Zdôrazňuje, že transformácie spojené s problematikou klímy si vyžadujú značné zelené a modré investície a inovácie. Zasadzuje sa za väčšiu súčinnosť medzi zdrojmi financovania a za silnejšie väzby medzi financovaním opatrení v oblasti životného prostredia z verejných a súkromných zdrojov. V tejto súvislosti tiež víta svoje stanovisko, ktoré sa zaoberá konkrétnymi problematickými otázkami regiónov výrazne závislých od fosílnych palív (10).

38.

Požaduje, aby sa v hodnotení alebo kontrolách vhodnosti existujúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia týkajúcich sa vody, pôdy, hluku a kvality ovzdušia venovala pozornosť aj zásadnej potrebe zlepšenia politickej súdržnosti v zmysle cieľov udržateľného rozvoja presadzovaním obehového hospodárstva, podporou udržateľnej výroby a spotreby a riešením problematiky nových znečisťujúcich látok, ako sú mikroplasty, lieky a výrobky osobnej hygieny, pesticídy, vedľajšie produkty dezinfekcie a priemyselné chemikálie.

39.

Je hlboko znepokojený ekologickou krízou, pred ktorou svet v súčasnosti stojí, ako sa uvádza v nedávnom globálnom posúdení biodiverzity a ekosystémových služieb. Zdôrazňuje, že strata biodiverzity narúša možnosť mnohých krajín dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, a preto nabáda mestá a regióny, aby prijali okamžité a naliehavé opatrenia na začlenenie aspektu biodiverzity (11) do rôznych oblastí odvetvových politík vrátane poľnohospodárstva a rozvoja miest a regiónov a aby význam cieľov v oblasti ochrany biodiverzity jasne vyjadrili aj prostredníctvom miery právnej záväznosti. Vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne riešenia blízke prírode a ekologické infraštruktúry vytvorené a zavedené na nižšej ako celoštátnej úrovni na riešenie straty biodiverzity a zmeny klímy.

40.

Opätovne požaduje zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie klimatickej neutrality (12) a vyzdvihuje aktívnu úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri zriaďovaní stredísk na monitorovanie zmeny klímy.

41.

Požaduje, aby sa prijalo prepracované znenie smernice o pitnej vode s cieľom zabezpečiť prístup k vode pre všetkých, čo si bude vyžadovať ochranu dobrého ekologického stavu vodných útvarov, znížiť riziko ohrozenia zdravia pod 1 %, obmedziť spotrebu balenej vody, ušetriť peniaze a znížiť objem plastového odpadu a emisií CO2 v príslušnom procese.

42.

Požaduje, aby bolo prepracované znenie rámcovej smernice o vode rovnako ambiciózne alebo dokonca aj ambicióznejšie, čím by sa zabezpečila ochrana a obnova vodných útvarov a zaručil náležitý stav vodných ekosystémov v EÚ.

43.

Opakovane vyzýva na zlepšenie efektívnosti vodného hospodárstva v EÚ tým, že sa rozšíri rozsah pôsobnosti nariadenia EÚ o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody, aby sa tak uplatňovalo nielen na poľnohospodárske zavlažovanie, ale aj na zavlažovanie zelene v mestských oblastiach, ako sú parky a plochy na verejné využívanie (13).

44.

Poznamenáva, že posudzovania územného vplyvu tak, ako ich on podporuje, môžu byť užitočným nástrojom na odhad potenciálu a prípadne veľmi diferencovaného dosahu právnych predpisov týkajúcich sa klimatickej, energetickej a ekologickej transformácie v jednotlivých regiónoch EÚ. V tejto súvislosti by mohol posilniť svoju spoluprácu s nástrojmi Spoločného výskumného centra na posudzovanie vplyvu, aby tak zintenzívnil svoju činnosť v tejto oblasti.

45.

Domnieva sa, že zásada spravodlivej transformácie – „na nikoho sa nezabudne“ – je jednou z hlavných zásad klimatickej a ekologickej transformácie zo sociálneho, územného a politického hľadiska. V tejto súvislosti sa pri navrhovaní politík a programov v oblasti energetiky musí boj proti energetickej chudobe považovať za jednu z priorít, pričom sa musia stanoviť konkrétne ciele na zníženie energetickej chudoby do roku 2030 a jej odstránenie do roku 2050 (14).

46.

Zdôrazňuje, že kľúčový význam má záväzok mladých ľudí. Regionálne a miestne rady mládeže a mládežnícke hnutia by mali byť zapojené do koncipovania a uplatňovania politík v oblasti klímy a cieľov udržateľného rozvoja.

47.

Zdôrazňuje, že v rámci ekologickej transformácie sa vytvárajú kvalitné podniky a pracovné miesta v obehovom hospodárstve, čistej energetike, potravinárstve a poľnohospodárstve, a vyzýva EÚ, aby prostredníctvom politiky súdržnosti, Európskeho sociálneho fondu (ESF+) a Programu InvestEU zvýšila vzájomnú prepojenosť cieľov v oblasti klímy, a zároveň zabezpečila, že vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja bude lokalizované a regionalizované.

Ciele, ukazovatele a údaje

48.

Pripomína, že v rámci komplexnej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj, ako aj stratégií členských štátov pre udržateľný rozvoj pri realizácii Agendy 2030 a v záujme dosahovania hospodárskych, environmentálnych, sociálnych a kultúrnych cieľov udržateľnosti je zásadne dôležité spoločne sa dohodnúť na konkrétnych míľnikoch, ukazovateľoch a meraní údajov týkajúcich sa zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja v reálnom čase na úrovni miestnych samospráv, miest a regiónov.

49.

Upozorňuje na to, že je potrebný prehľad hlavných miestnych a regionálnych ukazovateľov v súvislosti s Agendou 2030 a spoľahlivé údaje o klíme na nižšej ako celoštátnej úrovni, ako aj na význam využívania nových technológií, ako napríklad umelej inteligencie, na objasnenie opatrení miestnych komunít v oblasti klímy. V tejto súvislosti pripomína význam čo najväčšieho využitia databázy Dohovoru primátorov a starostov a možnosti vytvorenia prepojenia medzi miestnymi údajmi a vnútroštátne stanovenými príspevkami prostredníctvom zavedenia miestne a regionálne stanoveného príspevku.

50.

Poukazuje na predchádzajúce skúsenosti miest a regiónov s vypracovávaním osobitných ukazovateľov týkajúcich sa životného prostredia, kvality života a blahobytu občanov; je dôležité upraviť ich tak, aby vyhovovali miestnym potrebám.

51.

Zdôrazňuje, že EÚ by mala identifikovať, podporovať a náležite financovať prenos a spoluvytváranie poznatkov, ako aj činnosť v oblasti partnerstva, spolupráce a mentorstva.

Budúce opatrenia

52.

Zaväzuje sa obnoviť svoje vlastné procesy a postupy s cieľom lepšie podporovať miestne a regionálne samosprávy v lokalizácii a realizácii cieľov udržateľného rozvoja v rámci celoeurópskej stratégie udržateľného rozvoja, a reagovať tak na žiadosti občanov, aby sa prijalo viac opatrení a dosiahli konkrétne výsledky v boji proti zmene klímy.

53.

Požaduje, aby sa rozšírilo využívanie verejno-súkromných partnerstiev a ekologického verejného obstarávania, ako aj realizácia pilotných projektov týkajúcich sa ekologickej transformácie a boja proti zmene klímy.

54.

So znepokojením berie na vedomie dohody EÚ o voľnom obchode s inými krajinami a požaduje, aby boli tieto dohody v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a environmentálnymi normami EÚ.

55.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu vďaka svojej kúpnej sile pri výbere tovaru a služieb a vykonávaní prác významne prispieť k udržateľnej spotrebe a výrobe, hospodárstvu, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, a tým aj k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja.

56.

Súhlasí s cieľom Agendy 2030 dosiahnuť environmentálne udržateľné podmienky a postupy zlepšením stavu prírodných zdrojov a väčšou ochranou najzraniteľnejších ekosystémov, pričom pripomína význam opatrení na nižšej ako celoštátnej a miestnej úrovni, ktoré sa týkajú životného prostredia a zmeny klímy, v súlade so súdržnosťou politík v záujme udržateľného rozvoja. Zdôrazňuje význam decentralizovanej spolupráce, viacstranných partnerstiev, učenia sa a výmeny skúseností v procese zmenšovania stopy územných celkov a nápravy jej dôsledkov, pokiaľ ide o spotrebu zdrojov a emisie CO2.

57.

Víta záväzok Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoja, a najmä Manifest medziskupiny pre zmenu klímy, biodiverzitu a udržateľný rozvoj, a vyzýva na konštruktívnu spoluprácu s príslušnými výbormi a medziskupinou počas funkčného obdobia 2019 – 2024.

58.

Požaduje začlenenie týchto odporúčaní do budúcej činnosti inštitúcií EÚ v nasledujúcom funkčnom období, a to v spolupráci s VR.

---

(1)  Závery Rady pre všeobecné záležitosti Smerom k čoraz udržateľnejšej Únii do roku 2030, 9. apríla 2019.

(2)  COR-2019-00239, Ciele udržateľného rozvoja: základ dlhodobej stratégie EÚ pre udržateľnú Európu do roku 2030, ECON-VI/044, spravodajca: Arnoldas Abramavičius (LT/EĽS) (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 16).

(3)  Zabezpečiť do roku 2030 prístup k bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých; bezpečnú, cenovo dostupnú, prístupnú a udržateľnú dopravu; výrazné zníženie úmrtí v dôsledku vystavenia riziku katastrof, znečistenia ovzdušia a vody; ako aj horizontálne ciele zlepšenia zapojenia občanov do rozhodovania, vypracovania stratégií integrovaného plánovania miest a vidieka a sociálnej integrácie, ochrany kultúrneho dedičstva a zníženia environmentálneho vplyvu miest na obyvateľa.

(4)  Napríklad znalostné a inovačné spoločenstvo (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) pre otázku klímy, európske partnerstvá v oblasti inovácií, energetická platforma, partnerstvá v rámci Urbánnej agendy pre EÚ a Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike.

(5)  Napríklad ERRIN, Eurocities, Climate Alliance a Dohovor primátorov a starostov.

(6)  Napríklad cezhraničné observatóriá zmeny klímy v Alpách a Pyrenejach a najmä Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS).

(7)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy – Európska strategická dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou [2019/2582 (RSP)] (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(8)  Európa v máji 2019: príprava na jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Úniu v stále neistejšom svete, COM(2019) 218 final.

(9)  COR-2018-03652 (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 210).

(10)  COR-2019-00617. Stanovisko na tému Vykonávanie Parížskej dohody prostredníctvom inovatívnej a udržateľnej transformácie energetiky na regionálnej a miestnej úrovni, ENVE-VI/040, spravodajca: Witold Stępień (PL/EĽS) (pozri stranu 72 tohto úradného vestníka).

(11)  Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) v nedávnej správe o globálnom posúdení biodiverzity a ekosystémových služieb (Global Assessment on Biodiversity and Ecosystem Services), Program OSN pre životné prostredie.

(12)  Ako sa uvádza v stanovisku na tému Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COR-2018-05736, ENVE-VI/037, spravodajca: Michele Emiliano (IT/SES) (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 58).

(13)  COR-2019-03645. Stanovisko na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody, ENVE-VI/034, spravodajca: Oldřich Vlasák (CZ/EKR) (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 353).

(14)  Ako sa uvádza v stanovisku na tému Viacúrovňové riadenie a medzisektorová spolupráca zameraná na boj proti energetickej chudobe, COR-2018-05877, ENVE-VI/038, spravodajkyňa: Kata Tüttő (HU/SES) (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 53).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie balíka opatrení v oblasti čistej energie: NECP ako nástroj prístupu miestneho a územného riadenia k otázke klímy a aktívnej a pasívnej energie

(2020/C 39/07)

Spravodajca	:	József Ribányi (HU/EĽS), podpredseda zastupiteľstva Tolnianskej župy
Referenčný dokument	:	Stanovisko z vlastnej iniciatívy

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

1.

víta iniciatívy zvolenej predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenej v rámci Európskeho ekologického dohovoru a jej vôľu zapojiť miestne a regionálne samosprávy, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom;

2.

víta nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (1) z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatreniach v oblasti klímy, v ktorom sa od členských štátov EÚ vyžaduje, aby vypracovali národný energetický a klimatický plán (NECP), v ktorom sa stanoví základ pre komplexnejší a transverzálnejší prístup k politike v oblasti klímy a energetiky;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že desaťročné plány NECP sa vzťahujú na obdobie rokov 2021 – 2030 a mali by prispieť k tomu, aby sa na národnej úrovni splnili nové ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, poskytnúť základ pre úspešné vykonávanie dlhodobej stratégie pre klimatickú neutralitu do roku 2050, spomaliť globálne otepľovanie spôsobené človekom, resp. by mali byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Vyzýva členské štáty, aby do konca roku 2019 zosúladili svoje konečné plány NECP s ambicióznymi cieľmi EÚ do roku 2030, najmä pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť. Z predbežného posúdenia plánov NECP zo strany Komisie vyplýva, že bol dosiahnutý značný pokrok, no aj to, že mnohé návrhy plánov nespĺňajú požiadavky a že všetky členské štáty musia prijať ambicióznejšie opatrenia, pokiaľ ide o celkové ciele EÚ, a svoje návrhy doplniť, spresniť a dodatočne vylepšiť. Členské štáty by mali v nadväznosti na odporúčanie Komisie pripraviť konečné znenie svojich plánov NECP a zabezpečiť, že ich plány budú v súlade s uvedenými cieľmi a zámermi;

4.

víta, že v nariadení o riadení sa uznáva úloha miestnych a regionálnych samospráv v rámci plánu NECP počnúc jeho vypracúvaním, pričom sa zdôrazňuje potreba účinnej verejnej konzultácie a navrhuje vytvorenie viacúrovňového dialógu o klíme a energetike v súlade so zásadou zdola nahor. Samosprávy treba zapojiť do všetkých fáz počnúc vypracúvaním, cez reakciu na predbežné posúdenie zo strany Komisie, až po vykonávanie a revíziu. Konštatuje však, že mnohým členským štátom sa doteraz nepodarilo zapojiť miestne a regionálne samosprávy do tohto procesu. Upozorňuje na to, že zapojením miestnych a regionálnych samospráv do procesu vypracúvania plánov bude možné dosiahnuť ciele účinnejším a inkluzívnejším spôsobom;

5.

poukazuje na to, že mnohé členské štáty považujú štruktúry, ktoré majú zavedené, za dostatočné na dosiahnutie cieľov verejnej konzultácie a viacúrovňového dialógu o klíme a energetike. Skutočnosť, že sa štáty domnievajú, že to dokážu samy, patrila v minulosti medzi najväčšie problémy. VR odporúča členským štátom, aby tieto štruktúry kriticky zhodnotili, najmä s ohľadom na obsah, ktorý môžu vytvárať, pokrytie a reprezentatívnosť miestnych samospráv, organizácií občianskej spoločnosti, podnikateľskej komunity, investorov, iných príslušných zainteresovaných strán a širokej verejnosti a aby sprístupnili prínos, ktorý tieto štruktúry vytvárajú, aby sa zabezpečilo, že ciele stanovené v nariadení o riadení v oblasti verejných konzultácií a viacúrovňového dialógu o klíme a energetike budú v plnej miere splnené, pokiaľ ide o hlavný cieľ prispieť k zdraviu a blahu všetkých občanov a budúcich generácií;

6.

sa domnieva, že je potrebné využiť odborné znalosti miestnych a regionálnych samospráv, ich právomoci v oblasti vykonávania a finančné zdroje na to, aby bolo možné dokončiť energetickú úniu. Preto odporúča v plnej miere zapojiť miestne a regionálne samosprávy vo fáze vykonávania balíka opatrení v oblasti čistej energie a pri budúcich revíziách náležite zohľadniť ich prípadné otázky v tomto procese. Poukazuje na to, že Dohovor primátorov o klíme a energetike a ďalšie podobné iniciatívy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri usmerňovaní miestnych a regionálnych samospráv pri vykonávaní nového energetického rámca EÚ;

7.

vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s VR a jeho členmi v súvislosti s ich plánmi NECP. To by mohlo predstavovať dôležitý prvok ich príslušných verejných konzultácií a viacúrovňového dialógu o klíme a energetike a mohlo by poskytnúť hodnotnú spätnú väzbu z miestnej a regionálnej úrovne;

8.

uznáva, že členské štáty mali obmedzený čas na prípravu svojich návrhov NECP a s tým súvisiace ťažkosti, a podporuje vyššiu úroveň ambícií a vertikálnejšiu integráciu konečných NECP do konca roku 2019, aby sa zabezpečila jednoznačná klimaticky neutrálna cesta pre Európu, ktorá bude v súlade s Parížskou dohodou a v súlade s najambicióznejším scenárom navrhovaným v rámci dlhodobej stratégie do roku 2050. V tejto súvislosti tiež nabáda na vytvorenie systému miestne stanovených príspevkov, ktorý by dopĺňal vnútroštátne stanovené príspevky v rámci Parížskej dohody, čím by sa ešte viac zdôraznila úloha miestnych a regionálnych samospráv pri príprave komplexných plánov NECP. V záujme účinnejšieho dosahovania cieľov môžu samosprávy organizovať osvetové a informačné kampane, pre ktoré musia mať vyškolených odborníkov. Práve preto sa navrhuje využiť zdroje EÚ na informovanie o energetickej a klimatickej politike a tvorbu pracovných miest v tomto sektore, pričom hlavným cieľom je ochrana zdravia a blaho všetkých občanov a budúcich generácií;

Miestna aktívna a pasívna energia v službách NECP

9.

konštatuje, že pojem aktívna energia, ako napríklad energia používaná v sektore stavebníctva, ktorá je vo všeobecnejšom meradle známa aj ako energia z obnoviteľných zdrojov, je v tomto kontexte taká energia, ktorú produkujú, skladujú a spotrebúvajú rôzni miestni aktéri (verejné, obecné a súkromné subjekty, domácnosti). Ako príklad možno uviesť obnoviteľné a čisté zdroje energie, ako je geotermálna, slnečná, veterná, termálna, vodná a prílivová energia, alebo biomasu. Takéto zdroje energie zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov NECP na rok 2030;

10.

konštatuje, že pojem pasívna energia, aká sa používa v sektore stavebníctva, ktorá je vo všeobecnejšom ponímaní známa aj ako energetická efektívnosť, predstavuje všetky energetické zisky z účinného využívania akejkoľvek vyrobenej energie, ktoré znižujú spotrebu energie, a vďaka tomu aj výdavky konečných spotrebiteľov na energiu, ako aj úroveň znečistenia. Vzhľadom na to by miestne a regionálne samosprávy mali zaistiť fungovanie verejných služieb na miestnej a regionálnej úrovni energeticky účinným spôsobom, napr. prostredníctvom udržateľnej politiky v oblasti obstarávania;

11.

dodáva, že pojem pasívna energia úzko súvisí s klimatickými aspektmi, je relevantný aj pri určovaní širšej uhlíkovej stopy budov a je užitočnou a neoddeliteľnou súčasťou obehového hospodárstva. Miestne a regionálne samosprávy by pri vydávaní stavebných povolení mali zohľadňovať konkrétne miestne podmienky a osobitosti budov a podporovať využívanie stavebných materiálov vyrobených z miestnych surovín šetrných k životnému prostrediu (trstina, pelety, slama, kôra, konope, drevo, lepené drevo podľa možnosti s nulovou bilanciou emisií uhlíka) namiesto betónu a ďalších tradičných stavebných materiálov, ktorých výrobu, inštaláciu, demoláciu a recykláciu sprevádzajú značné emisie CO2. Mali by tiež podporovať ďalšie opatrenia zamerané na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov. Tieto koncepcie by mali byť začlenené do národných dlhodobých stratégií obnovy, ktoré majú členské štáty realizovať do marca 2020;

12.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú dôležitými aktérmi v oblasti aktívnej a pasívnej energie. Mali by byť zapojené do plánov NECP na národnej úrovni ako dôležití investori, subjekty zodpovedné za údržbu budov, prevádzkovatelia sietí verejnej dopravy, subjekty zodpovedné za zvyšovanie povedomia, subjekty boja proti energetickej chudobe, regulačné orgány v oblasti mestského plánovania, územného plánovania a využívania pôdy, prevádzkovatelia decentralizovanej výroby energie a verejní obstarávatelia pre zelené verejné obstarávanie. Na to, aby mohli riadne plniť svoje úlohy, je potrebné správne plánovať výrobu a využívať miestne zdroje. V tejto súvislosti by sa mala pozornosť venovať rôznym druhom obnoviteľných zdrojov energie, energetickej hospodárnosti budov, energetickej efektívnosti a využívaniu miestnych, prírodných a ekologických stavebných materiálov;

13.

vyzdvihuje početné pozitívne účinky miestnych a regionálnych samospráv na podporu zvyšovania výroby, skladovania a využívania aktívnej energie, najmä z obnoviteľných zdrojov. VR napríklad konštatuje, že v rámci dopravy, a to najmä mestskej a medzimestskej dopravy, je ako prechodné riešenie mimoriadne dôležité zvýšiť využívanie udržateľných biopalív a v strednodobom horizonte elektromobility a vodíkovej elektromobility a integrovaným spôsobom podniknúť kroky na riešenie problému emisií CO2 z dopravy vrátane podpory verejnej dopravy, spoločného využívania automobilov a iných inovatívnych riešení, keďže sa očakáva ďalší nárast objemu dopravy a spaľovacie motory budú naďalej zohrávať dôležitú úlohu. Príkladom udržateľného biopaliva ako prechodného riešenia by mohol byť bioetanol ako aktívna energia, ktorá sa vyrába, používa a ľahko uskladňuje na miestnej úrovni, čo produkuje využiteľné vedľajšie produkty (ako napríklad krmivo pre zvieratá), znižuje závislosť od dovozu a môže vytvoriť značný počet pracovných miest. Je veľmi dôležité, aby prieskum pravidiel štátnej pomoci a smernice o zdaňovaní energie neznemožnil podporu udržateľnej bioenergie;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv pri vypracúvaní NECP

14.

zdôrazňuje, že je potrebné umožniť miestnym a regionálnym samosprávam predkladať návrhy a úpravy pre ich národný NECP, a upozorňuje, že ich úloha sa musí odlišovať od ostatných zainteresovaných strán, ktoré nepatria do verejnej správy. Miestne a regionálne samosprávy majú právo byť priamo zapojené, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti, energetickej transformácie, zmeny klímy a prechodu z fosílnych palív na iné zdroje, a majú tiež dôležitú úlohu pri riešení problému energetickej chudoby, pričom využívajú všetky zastupiteľské organizácie miestnych samospráv EÚ (VR, Dohovor primátorov a starostov);

15.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, že členské štáty budú informované o rozhodujúcej úlohe miestnych a regionálnych samospráv z hľadiska viacerých kľúčových priorít nariadenia o energetickej únii. Ich priama účasť je odôvodnená, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa energetickej efektívnosti, dekarbonizácie a zmeny klímy, ako aj rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a potrebnej energetickej infraštruktúry vrátane technológií skladovania a prepájania odvetví, a dôležitú úlohu zohrávajú takisto pri riešení problému energetickej chudoby;

16.

poukazuje na to, že široká verejnosť nie je informovaná o vypracovaní NECP a že z dôvodu časových obmedzení konzultačné procesy, ktoré sprevádzajú vývoj NECP, neboli doteraz také rozsiahle a hlboké, ako by bolo žiaduce. Ide o poľutovaniahodný vývoj, keďže tieto plány sa vykonávajú na miestnej úrovni – v obciach a mestách. Preto vyzýva členské štáty, Komisiu a miestne a regionálne samosprávy, aby zintenzívnili svoje úsilie a informovali širšiu verejnosť o príprave plánov NECP a aby potom, ako budú predložené konečné verzie plánov NECP, navrhli vhodné štruktúry na zapojenie všetkých zainteresovaných strán do ich vykonávania;

17.

konštatuje, že požiadavky na miestny a regionálny rozvoj týkajúce sa plánov NECP (napr. návrhy projektov v oblasti energetickej efektívnosti, dekarbonizácie a zmeny klímy alebo energetickej chudoby) boli vymedzené na základe približných odhadov. Čiastočne je to spôsobené nedostatočným zastúpením miestneho a územného rozmeru v NECP. Pripomína tiež, že členské štáty s veľkým počtom signatárov môžu získať užitočné údaje a informácie aj z databázy Dohovoru primátorov a starostov;

Dobrá správa vecí verejných: vykonávanie NECP v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami

18.

zdôrazňuje, že členské štáty EÚ musia vypracovať plány NECP zahŕňajúce vykonávacie iniciatívy, ktoré sú v záujme koncových spotrebiteľov energie a výrobcov-spotrebiteľov na jednej strane a ostatných dodávateľov na maloobchodnom trhu s energiou na strane druhej. Takéto iniciatívy majú veľa výhod pre energetickú sústavu (menšia potreba dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti údržby, posilnenie odolnosti a flexibility) vrátane spravodlivých cien alebo zavedenia inovatívnych sadzieb za akýkoľvek prebytok energie pochádzajúci z týchto sústav dodávajúcich energiu do siete;

19.

zdôrazňuje, že skúsenosti a znalosti miestnych a regionálnych samospráv ako vykonávajúcich subjektov sú potrebné v snahe identifikovať možné nezrovnalosti a synergie medzi NECP a viacročným finančným rámcom, európskym semestrom a dlhodobou stratégiou EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050;

20.

konštatuje, že by sa mali koordinovať aj prebiehajúce iniciatívy a osvedčené postupy. V tejto súvislosti VR upozorňuje na participatívne iniciatívy v rámci Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike;

21.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy môžu prostredníctvom iniciatív a programov na zvyšovanie informovanosti urobiť zo spotrebiteľov energie výrobcov-spotrebiteľov tým, že budú podporovať využívanie zdrojov energie vyrobených, uložených a spotrebovaných na miestnej úrovni, o. i. v podobe miestnych energetických spoločenstiev, ktorých potenciál sa ešte musí zvyšovať. Výrobcovia-spotrebitelia sa tak môžu stať aktívnymi členmi inteligentných a decentralizovaných energetických sietí zriadených miestnymi a regionálnymi samosprávami;

22.

podporuje viacúrovňový dialóg o klíme a energetike, pretože sa tým posilní zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do politických diskusií v rámci NECP. Tento dialóg je nevyhnutný aj na zabezpečenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality. V rámci tohto procesu je vhodné uznať úzke prepojenie medzi opatreniami v oblasti energetiky a klímy a ich vysokú mieru integrácie. V tejto súvislosti je potrebné, aby mali miestne a regionálne samosprávy odborných „energetických manažérov“. Výbor preto opakovane zdôrazňuje, že zdroje EÚ by sa mali využiť na tvorbu pracovných miest v oblasti i energetickej a klimatickej politiky, pričom hlavným cieľom je ochrana zdravia a blaho všetkých občanov a budúcich generácií;

23.

poukazuje napríklad na národný dialóg o zmene klímy prebiehajúci v Írsku, ktorý podporuje iniciatívy v oblasti ochrany klímy zvyšovaním informovanosti, angažovanosťou a presadzovaním opatrení v oblasti boja proti zmene klímy na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Prostredníctvom týchto osvedčených postupov možno dosiahnuť konsenzus, pokiaľ ide o riešenia problémov a prijatie potrebných opatrení. Zainteresované strany môžu zaviesť stále mechanizmy a platformy na pravidelné konzultácie o hospodárskych, sociálnych, environmentálnych otázkach a otázkach verejného záujmu súvisiacich s energetickou politikou a bojom proti zmene klímy. Národný dialóg zohráva dôležitú úlohu aj pri stanovovaní priorít v oblasti energetickej politiky a zmeny klímy. Takéto postupy treba viac povzbudzovať a šíriť vo všetkých členských štátoch, pričom treba podporovať cielené informačné a osvetové kampane;

24.

odporúča, aby členské štáty uznali miestne a regionálne samosprávy za oprávnených partnerov pri vytváraní nového scenára v oblasti energetiky a klímy. Treba pochopiť a riešiť výzvy a prekážky na miestnej úrovni a definovať vhodné opatrenia a účinné stratégie vykonávania s cieľom dať dôveryhodnosť národným a európskym záväzkom a dosiahnuť, aby občania akceptovali potrebné zmeny. Miestne a regionálne samosprávy zostávajú úrovňou riadenia, ktorá je najbližšie k spotrebiteľom, a riadia decentralizovanú výrobu energie (napr. zavádzanie inteligentných meračov a inteligentných sietí), ale aj mnoho aspektov potrebných zmien existujúcej energetickej infraštruktúry. Okrem toho zavádzajú informačné a osvetové programy týkajúce sa oblasti energetiky a klímy, ktoré prispievajú k znižovaniu výdavkov a uhlíkovej stopy domácností a podnikov a vytvárajú vhodné investičné podmienky;

25.

zdôrazňuje, že problémy súvisiace s prechodom na čistú energiu, ako aj s klímou si vyžadujú spoločné opatrenia vykonané všetkými úrovňami verejnej správy (európska, celoštátna, regionálna a miestna), ako aj verejným a súkromným sektorom, výskumnými a inovačnými centrami a zainteresovanými stranami z akademickej obce a zariadení vysokoškolského vzdelávania. Využívanie aktívnej a pasívnej energie takisto podporuje tento proces, keďže možnosť minimalizovať využívanie energie počas celého životného cyklu, a teda aj problematika týkajúca sa uhlíkovej stopy, má zmysel tak z hľadiska prechodu na čistú energiu, ako aj klímy;

26.

konštatuje, že energetická chudoba je zložitý problém a v plánoch NECP sa musí riešiť z hľadiska energetiky a klímy využívajúc pritom databázy a publikácie Strediska pre monitorovanie energetickej chudoby. Je tiež dôležité, aby hodnotenie počtu domácností postihnutých energetickou chudobou podľa článku 3 nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy vychádzalo z presných a overiteľných údajov;

27.

navrhuje, aby miestne a regionálne samosprávy pomáhali vnútroštátnym orgánom vykonávať projekty zamerané na budúcnosť v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj iniciatívy JASPERS a ELENA, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky. V tomto kontexte by Európske centrum investičného poradenstva malo zabezpečiť urýchlený postup poskytovania podpory mestám, ktoré sa zaviazali rozvíjať projekty s nízkymi emisiami oxidu uhličitého;

28.

zdôrazňuje kľúčový význam lepšej súčinnosti medzi EŠIF a Európskym fondom pre strategické investície pre vykonávanie cezhraničných projektov v oblasti udržateľnej energie;

29.

pripomína, že NECP musia podporovať inováciu v oblasti energetiky v záujme prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a klimatickej neutrality do roku 2050 a neskôr aj odolnej energetickej únie orientovanej na budúcnosť s takou politikou v oblasti zmeny klímy, ktorá môže podporiť zamestnanosť, rast a investície. miestne a regionálne samosprávy by mali byť zapojené najmä do iniciatív inteligentných miest súvisiacich so zeleným verejným obstarávaním v oblasti čistej energie v oblastiach, ako sú úspory energie v mestskej doprave, medziregionálne stratégie v oblasti dopravy, spolupráca v oblasti nových technológií uskladňovania energie a inteligentných verejných budov;

30.

odporúča, aby VR prostredníctvom pilotného projektu regionálnych centier zohrával podpornú úlohu pri vykonávaní NECP a v rámci viacúrovňového dialógu o klíme a energetike, a aby tak poskytol ďalšiu možnosť nadviazať kontakt s miestnou a regionálnou úrovňou mimo rámca vnútroštátnej spolupráce v členských štátoch;

31.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby zvážila možnosť podieľať sa na organizovaní pravidelného fóra, na ktorom by sa diskutovalo o otázkach klímy a energetiky vrátane plánov NECP. Uľahčila by sa tým spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, GR pre oblasť klímy, GR pre energetiku, komisiou ENVE vo VR a členskými štátmi. Toto fórum by mohlo mať podobnú formu ako v súčasnosti Technická platforma pre spoluprácu v oblasti životného prostredia (spoločný projekt GR pre životné prostredie a Európskeho výboru regiónov), ktorá sa zameriava na podporu dialógu o miestnych a regionálnych problémoch a riešeniach pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ako sa uvádza vo všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (7. environmentálny akčný program). Toto nové fórum by mohlo významne prispieť k viacúrovňovým dialógom o klíme a energetike v členských štátoch, keďže by okrem iného umožnilo výmenu informácií, zhodnotenie pokroku, výmenu najlepších postupov a získaných poznatkov a prispelo by k zlepšeniu výsledkov v oblasti klímy a energetiky a posilnilo spoluprácu a komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými aktérmi;

32.

poukazuje na to, že úspešné vykonávanie plánov NECP posilní konkurencieschopnosť EÚ, prispeje k jej hospodárskej stabilite a poskytne jasný rámec pre investorov;

33.

poukazuje na to, že plány NECP vytvárajú prepojenie medzi mestskými a vidieckymi oblasťami vďaka miestnym a miestnym zdrojom. Tým sa zaručí bezpečná budúcnosť pre ľudí, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach, a splnia energetické potreby mestských oblastí, a zároveň sa zabráni činnostiam, ktoré poškodzujú klímu;

34.

zdôrazňuje, že plány NECP nie sú jednorazovou iniciatívou. Ich dokončenie ku koncu roka 2019 je prvým veľkým krokom, no plány NECP si budú vyžadovať neustále zlepšovanie a napredovanie. Preto je dôležité mať k dispozícii príslušné štruktúry a fóra, ktoré budú podporovať ďalšie zlepšovanie plánov NECP a ktoré zabezpečia, aby dialógy o viacúrovňovom riadení v oblasti klímy a energetiky k tomu v plnej miere prispievali.

---

(1)  Ú. v. EÚL 328, 21.12.2018, s. 1.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príspevok regiónov a miest k novému politickému rámcu EÚ pre MSP

(2020/C 39/08)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1.

poznamenáva, že niektoré členské štáty EÚ prechádzajú obdobím hospodárskeho poklesu. Tento problém je najmarkantnejší na regionálnej úrovni a prejavuje sa spomalením rastu produktivity práce a efektívnosti výroby, klesajúcou dynamikou obchodu, stabilne nízkou úrovňou verejných a súkromných investícií do dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry s pretrvávajúcimi, relatívne vysokými, hospodárskymi a sociálnymi rozdielmi, ktoré si v súvislosti s celosvetovými trendmi, ako sú ďalšia priemyselná revolúcia, demografia a meniaca sa povaha práce, vyžadujú inovatívne politické riešenia.

2.

Uznáva, že konkurencieschopnosť európskych hospodárstiev sa zakladá na podnikateľskom a inovačnom potenciáli MSP, a preto víta výzvu Európskej komisie a Rady na ďalší rozvoj komplexnej hospodárskej stratégie EÚ, pričom sa zohľadňuje osobitná úloha tohto sektora.

3.

Zdôrazňuje vplyv iniciatívy „Small Business Act“ na rozvoj MSP po desiatich rokoch od jej začiatku a zároveň upriamuje pozornosť na potrebu horizontálneho prístupu k podpore MSP a lepšieho monitorovania účinkov vykonávania iniciatívy.

4.

Všíma si potrebu vytvoriť špecializované piliere na podporu MSP v rámci programov Európskej komisie, pričom sa zohľadňuje rôznorodosť sektora MSP a zároveň poukazuje na potrebu flexibilnejšieho prístupu zameraného na účinnosť a na potrebu umožniť podnikom prekonávať ďalšie fázy rozvoja. Očakáva, že Európska komisia podnikne opatrenia v súlade s odporúčaniami štúdie VR o politickom rámci EÚ pre malé a stredné podniky: súčasný stav a výzvy (1). Nové nástroje by mali byť usmernené tak, aby sa v prvom rade zameriavali na malé podniky realizujúce rizikové projekty.

5.

Zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť členských štátov a regiónov v oblasti vytvárania a uplatňovania nástrojov na realizáciu politiky EÚ týkajúcu sa MSP, ktoré by mali podporovať najmä vytváranie kompetencií, ako aj ľudských zdrojov pre MSP, a aj samotné MSP vrátane digitalizácie, ktorá bude dlhodobo prispievať k rozvoju týchto podnikov.

6.

Poukazuje na naliehavú potrebu venovať pozornosť podpore rozvoja MSP aj mimo metropolitných oblastí, najmä v rámci operačných programov členských štátov EÚ.

7.

Uznáva význam startupov v rámci MSP (2), pretože práve startupy sú zodpovedné za realizáciu mnohých prevratných inovácií, súčasne však poukazuje potrebu podporovať už existujúce podniky v procese scaling-up a prírastkových inovácií – európsku politiku by mal charakterizovať širší prístup k otázke podpory podnikov – od momentu vstupu na miestny trh po vstup na celosvetový trh.

8.

Domnieva sa, že v rámci politiky EÚ by sa malo podporovať zapojenie MSP do medzinárodných hodnotových reťazcov na všetkých európskych územiach; poznamenáva, že internacionalizácia hospodárskej činnosti určitých MSP za hranice EÚ môže zabezpečiť šírenie najlepších riešení, z čoho budú mať osoh európske MSP a bude to viesť k zlepšeniu ich produktivity, najmä prostredníctvom prenosu poznatkov a know-how.

9.

Uznáva význam siete národných vyslancov pre MSP (SME Envoys Network), ktorá by mala zohrávať veľmi dôležitú úlohu v procese odhaľovania problémov a vymedzenia možností, ktoré majú európski podnikatelia.

10.

Zdôrazňuje potrebu podporovať a zavádzať časovo menej náročné administratívne postupy a znížiť počet záťaží na všetkých úrovniach európskej a vnútroštátnej správy, čo má významný vplyv na fungovanie MSP, ako aj na finančné aspekty ich činností.

11.

Upriamuje pozornosť na potrebu podporiť proces vytvárania nových finančných zdrojov MSP a uľahčiť prístup k tradičným spôsobom financovania pre čo najširšiu skupinu MSP pôsobiacich na rôznych územiach EÚ.

12.

Podporuje výzvu na revíziu vymedzenia pojmu „MSP“, ktorý sa v súčasnosti používa na úrovni EÚ, s cieľom zohľadniť skutočnosť, že stredné podniky („spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“, s maximálne 500 zamestnancami) sú štrukturálne úplne porovnateľné s MSP (< 250 zamestnancov ročne a obrat ≤ 50 mil. EUR alebo bilančná suma ≤ 43 mil. EUR), ale nemajú žiadne výhody v porovnaní s veľkými podnikmi.

13.

Poukazuje na dôležitosť myšlienky jedného kontaktného miesta v súvislosti s podporou MSP a zdôrazňuje potrebu konsolidovať na tento účel siete na podporu MSP v európskom meradle. Navrhuje, aby sa využila existujúca sieť Enterprise Europe Network. Vďaka kombinácii rôznych foriem podpory MSP v rámci jednej siete a jej spolupráci so sieťou vyslancov pre MSP (SME Envoys Network) by sa mal dosiahnuť synergický účinok, ktorý očakávajú MSP a Európska komisia.

Hrozby a výzvy týkajúce sa ďalšieho rozvoja MSP

14.

Konštatuje, že MSP čelia v Európskej únii výzvam, ktoré okrem iného vyplývajú z rastúcej celosvetovej hospodárskej súťaže, vzniku nových obchodných modelov, prechodu na digitálnu technológiu a zavádzania nových technológií v priemysle, ako aj službách, rozvoja obehového hospodárstva a hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj zachovania udržateľného rozvoja.

15.

Zdôrazňuje význam podpory spolupráce skupín špecializovaných malých a stredných podnikov (klastre). Požaduje nepretržitý rozvoj existujúcich nástrojov EÚ v tejto oblasti, ako napríklad klastrový portál EÚ, európske stredisko pre klastre a európska iniciatíva excelentnosti klastrov.

16.

Potvrdzuje rastúcu úlohu spoločenskej zodpovednosti podnikov voči spoločnosti a životnému prostrediu.

17.

Všíma si rozdiel v tempe a sile hospodárskeho rozmachu medzi MSP a väčšími podnikmi, čo vzhľadom na charakteristiku menej rozvinutých regiónov spôsobuje hospodársku polarizáciu regiónov EÚ.

18.

Zdôrazňuje, že narastajúci počet administratívnych predpisov a ich zložitosť obmedzuje rastový potenciál MSP, konkrétne mikropodnikov, ktoré nemajú zodpovedajúcu administratívnu a finančnú podporu, ktorá by im umožnila vyrovnať sa s týmito prekážkami, a preto vyzýva na zníženie administratívnej zložitosti pre podniky v EÚ, najmä pre cezhraničné operácie.

19.

Konštatuje, že čoraz väčší počet inovatívnych riešení, ktoré sa objavujú na trhu, spolu s ich obmedzenou finančnou dostupnosťou pre MSP, vytvára potrebu zaviesť nový prístup založený na podpore vytvárania tzv. otvorených inovácií a ich rozvíjaní.

20.

Víta – pričom zdôrazňuje, že programy Horizont a COSME sa pre MSP stanú dôležitejšími –, že EFRR zostane najdôležitejším zdrojom financovania miestnych a regionálnych politík podporujúcich MSP v novom programovom období 2021 – 2027, najmä pokiaľ ide o prístup k financiám, podporu výskumu, vývoja a inovácií, rozvoj zručností, ako aj prístup na trhy a internacionalizáciu. Opakuje však svoju námietku proti návrhu, aby sa tematická koncentrácia EFRR zamerala na vnútroštátnu úroveň, keďže centralizovaný alokačný mechanizmus by bol v rozpore s miestne orientovaným prístupom a zásadou viacúrovňového riadenia, ktoré sú kľúčom k účinnej a účinnej podpore MSP.

21.

Upozorňuje na rozdiely medzi sektorovými politikami EÚ vrátane oblasti verejných zákaziek, konkurzného práva, ochrany životného prostredia, rozdielov v podpore klastrov a prístupe k pravidlám hospodárskej súťaže, čo má výrazný vplyv na MSP a ich ďalší rozvoj.

22.

Uznáva, že jednotný trh je úspechom EÚ, ale treba tiež vyvinúť ďalšie úsilie na jeho zdokonalenie, a to vrátane napr. odstránenia existujúcich prekážok brániacich voľnému pohybu tovaru a služieb. To je jeden z dôvodov spôsobujúcich ťažkosti, ktoré majú MSP pri zvyšovaní rozsahu hospodárskej činnosti a využívaní výhod vyplývajúcich z internacionalizácie.

23.

Upozorňuje na to, že transformácia hospodárstva založená na jeho prechode na digitálnu technológiu sa viaže s potrebou zvyšovania finančných nákladov MSP v súvislosti so zakúpením technológií a know-how a/alebo ich rozvojom.

24.

Vyzýva Európsku komisiu, aby vyčlenila prostriedky na podporu prechodu MSP na digitálnu technológiu v regiónoch EÚ, pričom by vychádzala z úspechov existujúcich iniciatív, ako napríklad Digital Cities Challenge.

25.

Domnieva sa, že prechod na digitálnu technológiu je príležitosťou pre MSP preniesť výrobky a služby na širší celoeurópsky a mimoeurópsky trh, čím sa umožní rozvoj cezhraničného obchodu.

26.

Zdôrazňuje, že výzvou pre EÚ je ďalší rast produktivity a konkurencieschopnosti (vrátane nákladovej) v priemyselných hodnotových reťazcoch, pričom sa zachovajú ambiciózne ciele environmentálnej politiky.

Očakávania MSP vzhľadom na ďalšiu politiku zameranú na rast a rozvoj

27.

Zdôrazňuje potenciálne výhody pre MSP a podnikateľov vyplývajúce z investovania do integrácie regionálnych podnikateľských ekosystémov na úrovni EÚ a zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby ďalej rozvíjala projekt, ktorý sa v súčasnosti realizuje spoločne s podnikateľskými regiónmi roka (EER) a v rámci ktorého sa spájajú európske „silikónové údolia“.

28.

Upozorňuje na ťažkosti, ktoré majú mnohé MSP pri získavaní a udržaní kvalifikovaných zamestnancov. Pokiaľ ide o talentovaných pracovníkov, MSP čelia silnej konkurencii veľkých spoločností, ktoré majú k dispozícii väčšie zdroje a sú schopné ponúknuť vyššie mzdy. Je to tak napriek skutočnosti, že MSP sú hlavnou osou európskeho hospodárstva a predstavujú 99 % všetkých podnikov EÚ.

29.

Konštatuje, že zástupcovia MSP vrátane subjektov, ktoré podporujú a spájajú MSP, by mali byť schopní sa aktívnejšie zapájať do tvorby a koordinácie vykonávania politík EÚ priamo súvisiacich s touto kategóriou podnikateľov.

30.

Očakáva, že regionálni zástupcovia budú zapojení do riadenia politiky EÚ týkajúcej sa MSP a do užšej spolupráce s vyslancami pre MSP.

31.

Tvrdí, že priemyselná politika EÚ by sa mala zamerať na široko chápané inovácie, kľúčové podporné technológie, ako aj dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI), prechod na digitálnu technológiu a MSP.

32.

Podporuje myšlienku Európskej komisie zjednodušiť administratívne postupy v procese získavania finančných prostriedkov a podávania správ, ktoré sú náročné najmä v prípade mikropodnikov a malých podnikov s obmedzenými ľudskými zdrojmi. Návrhy, ako sú zjednodušené možnosti nákladov (paušálne poplatky, jednorazová platba a jednotkové náklady), uľahčia tvorbu rozpočtov projektov a ich zúčtovanie, čím sa ovplyvní percentuálny nárast MSP využívajúcich podporu.

33.

Prikláňa sa k prístupu, v rámci ktorého dominuje miestne a regionálne myslenie a následne vnútroštátne a medzinárodné. Testovanie nápadov v menšom rozsahu, ako aj podpora prírastkových inovácií, umožňuje rýchlejšie rozvíjať nové technologické riešenia a zaviesť ich na úrovni príslušných finančných prostriedkov dostupných pre MSP.

34.

Poznamenáva, že navrhované rámce spoločných právnych predpisov pre európske štrukturálne a investičné fondy musia byť pružné, aby sa umožnilo regiónom, ktoré to potrebujú, zamerať operačné programy na MSP a na mikropodniky.

35.

Podporuje vytváranie programov na podporu budovania potenciálu MSP, napríklad v oblasti využívania súčasných finančných nástrojov, zvyšovania povedomia o význame výmeny informácií a spolupráci, či o možnosti a potrebe budovania dlhodobých stratégií a plánovania rastu.

36.

Upozorňuje na rastúci význam integrácie klastrov, ako sú predovšetkým platformy inteligentnej špecializácie, kde miestne samosprávy zohrávajú ústrednú úlohu pri vytváraní integrovaných hodnotových reťazcov na európskej úrovni podporovaním MSP v ich medzinárodnom raste.

37.

Očakáva zachovanie silného regionálneho a miestneho rozmeru kontaktných miest siete EEN, ktoré by v budúcnosti mohli prevziať nové úlohy.

38.

Upozorňuje na potrebu rozširovania služieb, ktoré ponúka sieť EEN, vrátane rozširovania rozsahu pôsobnosti MSP, informácií o vnútroštátnych a európskych právnych predpisoch, možnostiach financovania v jednotlivých členských štátoch EÚ, vytvárania partnerstva s inými subjektmi z odvetvia/subjektmi zapojenými do výrobného procesu atď.

39.

Všíma si potrebu podporovať regionálnych predstaviteľov MSP, ktorí by sa mohli napríklad cez platformu typu REFIT pravidelne zapájať do diskusií o navrhovaných zmenách v právnych predpisoch a takisto sa zapájať do procesu monitorovania, kontroly a hodnotenia vplyvu zmien na MSP.

40.

Zdôrazňuje význam rozmanitosti finančných zdrojov MSP, vyriešenie problému s finančnými medzerami v prípade konkrétnych odvetví alebo činností by malo byť jednou z priorít.

41.

Víta dohody dosiahnuté pre úniu kapitálových trhov týkajúce sa uľahčenia prístupu MSP na verejné trhy, zavedenia opatrení uľahčujúcich a znižujúcich náklady a regulačného zaťaženia.

42.

Víta skutočnosť, že niektoré členské štáty začali iniciatívy, ktorých cieľom je zvýšenie účasti MSP na postupoch týkajúcich sa verejných zákaziek.

43.

Upozorňuje na otázku prístupu MSP k verejným zákazkám, pričom oceňuje začlenenie tejto kategórie podnikov do reformy smernice o verejnom obstarávaní a podporuje ďalšiu prácu na náležitých zlepšeniach.

44.

Zdôrazňuje, že oneskorené platby, nedostatočné povedomie MSP o kľúčových aspektoch verených zákaziek a vysoké potenciálne náklady právnych úkonov sú aj naďalej hlavnými prekážkami zvyšovania ich účasti v tejto oblasti a využívania príležitostí na zvyšovanie rozsahu ich činností.

Záverečné pripomienky

45.

Konštatuje, že MSP sú vzhľadom na svoju štrukturálnu pružnosť a výrobný profil schopné rýchlo reagovať na dynamické sociálno-ekonomické zmeny. Prekážkou sú finančné prostriedky potrebné na toto prispôsobenie sa, čo si vyžaduje, aby ďalšie návrhy podpory v tejto oblasti boli prispôsobené potrebám MSP.

46.

Zdôrazňuje, že MSP sú z hľadiska vplyvu na trh práce, ale aj na spotrebiteľov, dôležitou zúčastnenou stranou zodpovednou za realizáciu obehového hospodárstva, čo by sa malo premietnuť v daňových úľavách alebo v prístupe k európskym finančným prostriedkom.

47.

Uznáva, že Európska komisia by mala využiť skúsenosti iniciatívy SBA a akčného plánu pre podnikanie 2020. Cieľom je zdokonaliť a zjednodušiť, a nie uskutočniť zásadné zmeny alebo narušiť doterajšie úspechy, či hľadať úplne nové riešenia.

48.

Upozorňuje, že počet iniciatív umožňujúcich prehĺbenie medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce je aj naďalej nepostačujúci.

49.

Znovu požaduje novú horizontálnu stratégiu, ktorej obsahom by malo byť zdôraznenie osobitného významu zásadných, ako aj prírastkových inovácií, podpora kľúčových podporných technológií, a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, vrátane prechodu na digitálnu technológiu a MSP.

50.

Vyzýva Európsku komisiu, aby začala hľadať riešenia, ktoré by MSP uľahčili účasť na verejných obstarávaniach, napríklad prostredníctvom podpory ich miestneho/regionálneho pôvodu, pretože súčasné zmeny nie sú dostatočné.

51.

Upozorňuje na skutočnosť, že napriek rozsiahlym a mnohostranným činnostiam Európskej komisie, ktoré by sa mali hodnotiť pozitívne, podpora MSP nebude účinne fungovať v celej EÚ, ak niektoré členské štáty majú tendenciu zavádzať zložité vnútroštátne predpisy.

52.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali zohrávať dôležitú úlohu v procesoch vytvárania prostredia vhodného pre podnikanie a tiež by sa mali využívať nástroje, ktoré umožňujú prispôsobenie opatrení meniacim sa potrebám MSP. Bolo by vhodné vo väčšej miere zapojiť miestne a regionálne samosprávy do koncipovania budúcej priemyselnej politiky EÚ vrátane podpory MSP.

53.

Súhlasí so stanoviskom Európskeho parlamentu, v rámci ktorého sa vyzýva na zvýšenie všeobecného rozpočtu Programu pre jednotný trh 2021 – 2027 s cieľom podporiť medzinárodnú konkurencieschopnosť MSP, ich rozšírenie na trhy mimo EÚ a prenikanie inovácií.

54.

Je presvedčený, že ohláseným zapojením všetkých finančných nástrojov dostupných pre MSP v nových viacročných finančných rámcoch do jedného programu InvestEU sa dosiahne očakávané zjednodušenie postupov.

55.

Vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie fungovania jednotného trhu s cieľom využiť jeho plný potenciál.

56.

Vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby vypracovali nástroje a mechanizmy, ktoré zabezpečia európskym MSP rovnaké podmienky v európskej i celosvetovej hospodárskej súťaži, a to aj v prípade technológií, ktoré majú pre Európu strategický význam.

---

(1)  https://cor.europa.eu/en/engage/studies/Documents/EU-SMEs/EU-policy-SMEs.pdf.

(2)  Európsky výbor regiónov, Podporiť začínajúce a rozširujúce sa podniky (startupy a scaleupy) v Európe: miestne a regionálne hľadisko, ECON-VI/021, spravodajca: Tadeusz Truskolaski, COR-2017-00032-00-01, júl 2017.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa o vykonávaní smerníc v oblasti verejného obstarávania

(2020/C 39/09)

Spravodajca

:

Thomas Habermann (DE/EĽS), predseda okresu Rhön-Grabfeld

I.   VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

zdôrazňuje, že toto stanovisko nadväzuje na záväzok VR v súvislosti s osobitnou skupinou pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ a programom lepšej právnej regulácie poskytovať spätnú väzbu k vykonávaniu právnych predpisov EÚ na miestnej a regionálnej úrovni. VR preto spolu s Radou európskych obcí a regiónov (CEMR) uskutočnil celoeurópsky prieskum na posúdenie vykonávania právneho rámca pre verejné obstarávanie miestnymi a regionálnymi samosprávami a nechal vypracovať štúdiu venovanú tejto otázke; zdôrazňuje, že výsledky prieskumu nemôžu mať vzhľadom na veľmi rozdielnu úroveň účasti členských štátov reprezentatívnu výpovednú hodnotu na úrovni EÚ, ale iba naznačujú trendy; poukazuje okrem toho na správu zverejnenú v júli 2019 o prvej konzultácii so sieťou regionálnych centier (RegHub) VR (1), ktorá v podstate potvrdzuje výsledky prieskumu CEMR a VR;

2.

konštatuje, že členské štáty transponovali do vnútroštátneho práva komplexnú reformu smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2014 čiastočne v roku 2016 a čiastočne oveľa neskôr; vzhľadom na časový úsek maximálne troch rokov od priameho nadobudnutia účinnosti vnútroštátneho práva v oblasti verejného obstarávania vzťahujúceho sa na tretie strany je prehľad o uplatňovaní nových právnych predpisov len obmedzený;

3.

zdôrazňuje, že úradné postupy, ako aj hospodárske subjekty sa práve začali prispôsobovať zmenenému režimu obstarávania a že v niektorých v súčasnosti prebieha proces adaptácie; takisto zdôrazňuje, že tieto procesy adaptácie sú na mnohých miestach spojené s nezanedbateľnými výdavkami na odbornú prípravu, ako aj na konzultácie, čiastočne s externými právnymi poradcami; preto zastáva názor, že v najbližších rokoch nie je vhodné zaviesť nové legislatívne ustanovenia;

4.

poukazuje na to, že dané stanovisko sa preto nezameriava na novú legislatívnu reformu, ale zaoberá sa súčasnými ťažkosťami verejných obstarávateľov na miestnej a regionálnej úrovni v súvislosti s regulačným rámcom; okrem toho poukazuje na jednotlivé aspekty, ktoré Komisia nedávno predložila vo svojom nelegislatívnom oznámení o efektívnejšom, udržateľnejšom a profesionálnejšom obstarávaní z októbra 2017 (2);

5.

podporuje cieľ a kľúčové body smerníc, najmä elektronické obstarávanie a podporu účasti MSP, nové koncepcie zadávania „in house“ a spolupráce medzi obcami, možnosť prijatia strategických kritérií verejného obstarávania v kontexte vlastných postupov tvorby politík, ako aj podporu transparentnosti a integrity;

6.

zdôrazňuje, že cezhraničné obstarávanie – ako preukázali výsledky prieskumu (3) – neprinieslo miestnym a regionálnym samosprávam žiadnu pridanú hodnotu. Napriek pravidelným postupom verejného obstarávania pre celú EÚ, ktoré sú nákladné a náročné na čas, sa nepredkladajú žiadne cezhraničné ponuky alebo sa ich predkladá len veľmi málo. Dôvodom je pravdepodobne skutočnosť, že elektronické platformy jednotlivých členských štátov sa navzájom odlišujú, a teda predstavujú prekážku pre účasť podnikov a subjektov zo susedných krajín: platformy navrhnuté a vykonávané v rámci národných štátov často neposkytujú možnosť používať iné jazyky alebo zahrnúť administratívne požiadavky iných štátov, ako sú tie, v ktorých sa nachádza samotný verejný obstarávateľ;

7.

poukazuje na skutočnosť (4), že právne bezchybné uplatňovanie právneho rámca pre verejné obstarávanie sa teraz ako také stalo cieľom namiesto toho, aby sa k nemu pristupovalo ako k nástroju na objednávanie prác, dodávok alebo služieb;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné objasniť, za akých okolností môžu miestne a regionálne samosprávy zvážiť aj miestny hospodársky rast a miestne štruktúry vzhľadom na koncepciu udržateľnosti a pozitívnu environmentálnu výkonnosť na krátke vzdialenosti (napr. „drevo z miestnych zdrojov“) v zmysle tzv. zásady „buy local“ (uprednostňovania miestneho tovaru);

9.

zdôrazňuje, že zohľadnenie ekologických, sociálnych alebo inovačných kritérií pri poskytovaní verejných služieb, ktoré umožnila reforma z roku 2014, musí byť úplne ponechané na uváženie miestneho orgánu v súlade so zásadou miestnej samosprávy; domnieva sa, že akýkoľvek budúci záväzok týkajúci sa uplatňovania strategických cieľov verejného obstarávania by sa mal v každom procese verejného obstarávania jasne zamietnuť, aby sa zabránilo zbytočnému preťaženiu postupov verejného obstarávania; poukazuje na to, že zohľadnenie cieľov strategického zadávania v mnohých procesoch verejného obstarávania nemusí byť vôbec účinné, napríklad pri štandardnom obstarávaní výrobkov;

10.

zdôrazňuje, že dodatočné ciele politiky zvyšujú náchylnosť na chyby, ako aj riziko konfliktu medzi týmito cieľmi; zdôrazňuje, že ciele vo verejnom obstarávaní sa dajú dosiahnuť len v takej miere, aby sa neohrozil hlavný cieľ, ktorým je poskytovať občanom dobré výrobky a služby za primeranú cenu, čo je hlavná podmienka;

11.

takisto poukazuje na to, že v reforme z roku 2014 bolo jasne uznané právo miestnych a regionálnych samospráv poskytovať a organizovať vlastné služby prostredníctvom vlastných inštitúcií, podnikov vo verejnej správe alebo verejných podnikov, rovnako ako prístup „in house“ a spolupráca medzi obcami. Uzatváranie zmlúv s tretími stranami je len jednou z mnohých alternatív poskytovania verejných služieb (5). VR nakoniec zdôrazňuje právo verejných obstarávateľov opätovne presunúť do pôsobnosti obcí zmluvy uzatvorené s tretími stranami;

12.

považuje zvýšenie prahovej hodnoty, nad ktorou sa už verejné obstarávania musia uverejňovať na celoeurópskej úrovni, za správny cieľ, ak sa má zachovať pomer transparentnosti na strane jednej a administratívnej záťaže na strane druhej. Vyzýva preto Komisiu, aby sa na úrovni WTO v dlhodobom horizonte usilovala dosiahnuť výrazné zvýšenie prahových hodnôt v Dohode o vládnom obstarávaní (GPA);

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Strategické obstarávanie

13.

sa domnieva, že možnosť verejných obstarávateľov zavedená v smerniciach o verejnom obstarávaní z roku 2014 zohľadňovať strategické ciele verejného obstarávania vo verejnom obstarávaní môže v jednotlivých prípadoch viesť k „lepšiemu obstarávaniu“ z hľadiska dodávateľa;

14.

poukazuje však na to, že z toho vyplývajúce administratívne zaťaženie miestnych a regionálnych samospráv musí zodpovedať prínosu verejného obstarávania pre občanov. Verejné obstarávanie nie je primárne vhodné na dosahovanie politických cieľov napr. v oblasti udržateľnosti životného prostredia, sociálneho začlenenia a inovácií alebo na podporu určitého sociálno-politického vývoja. Stále viac sa však využíva ako nástroj na riadenie a dosiahnutie iných politických cieľov. Nemožno však strácať zo zreteľa cieľ a účel verejného obstarávania: najlepší pomer medzi kvalitou a cenou treba určiť v súlade so zásadami riadneho finančného riadenia a efektívnosti verejnej správy;

15.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy – ako ukázali výsledky prieskumu VR/CEMR – majú povedomie o možnosti využívať na zadanie zákazky ekologické, sociálne a inovačné kritériá. Tie sa údajne využívajú s istou neochotou na jednej strane preto, lebo nie sú potrebné, na druhej strane preto, lebo väčšia náchylnosť na chyby zvyšuje pravdepodobnosť odvolacích konaní. Miestne a regionálne samosprávy sa obzvlášť sťažujú na nedostatok odborných zručností, ktoré sú potrebné na využívanie tohto typu verejného obstarávania vo väčšej miere;

16.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy napriek svojej schopnosti zadávať zákazky na základe rôznych kvalitatívnych kritérií, často uprednostňujú najvýhodnejšiu cenu, pretože to považujú za najvhodnejší spôsob využívania verejných prostriedkov a zároveň za kritérium, ktoré sa najľahšie uplatňuje;

17.

poukazuje na kritiku Komisie v jej oznámení (6), že pri 55 % postupov verejného obstarávania sa zákazky zadávajú len na základe najnižšej ceny; pripomína, že v príslušných postupoch verejného obstarávania sa mohli náležite zohľadniť strategické ciele, keďže napr. environmentálne, resp. energeticky efektívne kritériá sa dajú rovnako efektívne uplatňovať na úrovni špecifikácie služieb, a preto je zadávanie zákazky následne založené na najnižšej cene;

18.

poukazuje na to, že podľa výsledkov prieskumu sa potreba strategických kritérií zadávania značne líši. V dôsledku toho sa potreba verejného obstarávania podporujúceho inovácie vo veľkej miere ignoruje, v prípade sociálneho obstarávania je vyvážená a vo väčšine prípadov týkajúcich sa environmentálneho obstarávania je potvrdená; konštatuje, že uplatňovanie všetkých kritérií predstavuje ťažkosti v dôsledku zložitosti právneho rámca, pri stanovení podmienok pre plnenie zákazky a najmä pri posudzovaní rovnocennosti vnútroštátnych osvedčení a označení, ktoré majú odôvodniť plnenie kritérií (7);

19.

zdôrazňuje, že využívanie inovačného obstarávania vrátane partnerstva v oblasti inovácií alebo obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sa v niektorých členských štátoch doteraz obmedzovalo na niekoľko miestnych a regionálnych samospráv. Hlavné dôvody sú tie, že podpora výskumu a vývoja je zriedkavo v popredí, obstarávajú sa štandardné výrobky alebo existujú rozpočtové obmedzenia. Jedným z nástrojov na podporu inovačného obstarávania by mohla byť iniciatíva Komisie „Big Buyers“. VR zdôrazňuje, že združené formy obstarávania a nákupných komunít však pravidelne uľahčujú práve menšie samosprávy a pomáhajú im dosiahnuť efektívnosť;

Prístup MSP na trhy s verejným obstarávaním

20.

pripomína, že podpora MSP bola jednou z piatich priorít reformy verejného obstarávania v roku 2014; poukazuje na to, že MSP a začínajúce podniky majú stále ťažkosti pri plnení hospodárskych alebo odborných kritérií oprávnenosti. Významnými prekážkami sú okrem toho oneskorené platby, nedostatočné vedomosti MSP o kľúčových aspektoch obstarávania a vysoké potenciálne náklady na odvolacie konania;

21.

poukazuje na to, že doterajšie opatrenia na zvýšenie účasti MSP – ako to vyplýva aj z prieskumu VR/CEMR – neviedli k očakávanému zlepšeniu;

22.

zdôrazňuje, že strategické ciele v oblasti verejného obstarávania, najmä pre MSP, pravidelne predstavujú významnú prekážku účasti na procese verejného obstarávania v porovnaní s profesionálne založenými veľkými podnikmi, keďže MSP často nedisponujú potrebnými zdrojmi na splnenie strategických kritérií pre zadanie zákaziek; zdôrazňuje, že hrozí, že posilnenie strategického zadávania zákaziek bude v rozpore so správnym cieľom hodným podpory, ktorým je podpora a uľahčenie prístupu MSP k verejnému obstarávaniu;

23.

v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu revízie súčasnej definície MSP na európskej úrovni (8); vysvetľuje, že v súčasnej definícii sú stredné podniky (tzv. stredne veľké spoločnosti do 500 zamestnancov) úplne porovnateľné vo svojich štruktúrach s MSP (< 250 zamestnancov ročne a obrat ≤ 50 mil. EUR alebo bilančná suma ≤ 43 mil. EUR), ale nemajú žiadne výhody v porovnaní s veľkými spoločnosťami; zdôrazňuje, že v súvislosti s rastúcimi protekcionistickými tendenciami na kľúčových trhoch je dôležité, aby EÚ zaujala konštruktívny a otvorený postoj voči globálnej hospodárskej súťaži v prospech domáceho európskeho hospodárstva, pričom zohľadní MSP ako hlavný hospodársky faktor, najmä vo vidieckych oblastiach;

24.

poukazuje na to, že nový režim sociálnych a iných osobitných služieb predstavuje pre miestne a regionálne samosprávy ťažkosti; problémy, ktoré sa vyskytujú, sú spojené okrem iného s osobitnou povahou týchto služieb a osobitným kontextom, v ktorom sa poskytujú; kritizuje skutočnosť, že požiadavky na verejné obstarávanie sa teraz uplatňujú od určitej prahovej hodnoty (750 000 EUR), hoci pretrvávajú dôvody pre nedostatok relevantnosti vnútorného trhu v oblasti tohto typu služieb; poukazuje na to, že tieto predpisy čiastočne nie sú v súlade s vnútroštátnymi systémami členských štátov. V prípadoch, ak verejný sektor neprijíma selektívne rozhodnutia, keď poskytovatelia služieb pracujú čisto na základe povoľovacích postupov alebo tzv. modelov open house, Súdny dvor rozhodol, že smernica o verejnom obstarávaní sa neuplatňuje (9). Pravidlá smernice o verejnom obstarávaní však nie sú vždy zosúladené s vnútroštátnymi systémami členských štátov a v praxi môžu viesť k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu miestnych a regionálnych samospráv (10). Okrem toho nie je z odkazov na neurčené kódy CPV v prílohe XIV jasný rozsah uplatňovania režimu;

25.

sa domnieva, že ponuka na výberové konanie podporuje najmä MSP a stredné hospodárstvo a preto predstavuje dobrý prístup; poukazuje na to, že neefektívne spoločnosti alebo malé podniky však môžu zvýšiť administratívne a koordinačné zaťaženie obstarávateľov;

Cezhraničný nákup tovarov a služieb

26.

konštatuje, že celkový podiel cezhraničných zmlúv klesol z 5,95 % v roku 2013 na 3,4 % v roku 2017 (11);

27.

zdôrazňuje, že pojem verejnej zákazky treba vnímať z funkčného hľadiska, avšak aj pri takomto prístupe by sa nemali pripočítavať plánovacie služby rôznej povahy, ale mali by sa skôr vnímať ako samostatné zákazky. Poukazuje na to, že je to dôležité najmä z hľadiska ochrany a zvýšenia účasti MSP na verejnom obstarávaní;

28.

žiada Komisiu, aby prijala komplexnejšie usmernenia pre elektronické verejné obstarávanie s cieľom zvýšiť právnu istotu a zlepšiť účasť MSP na elektronickom verejnom obstarávaní;

29.

poukazuje na to, že výnimka z rozsahu uplatňovania, ustanovená v článku 10 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (12) o verejnom obstarávaní odráža veľký význam neziskových charitatívnych organizácií, ktoré môžu najmä v prípade civilnej ochrany zvýšiť svoje kapacity zapojením dobrovoľníkov. Domnieva sa, že členské štáty môžu vo vnútroštátnych právnych predpisoch výslovne stanoviť, ktoré organizácie sa považujú za neziskové, pokiaľ je vo vnútroštátnom práve zabezpečené, že tieto organizácie spĺňajú kritériá neziskovosti, ktoré stanovil SDEÚ (13);

30.

poukazuje na výsledky prieskumu VR/CEMR, podľa ktorého 70 % uvádza, že cezhraničný nákup neprináša pridanú hodnotu z dôvodu nedostatku ponúk z iných členských štátov, a iba 24 % si myslí, že cezhraničný nákup podporuje hospodársku súťaž a vedie k lepším alternatívam. Upozorňuje na konštatovania v správe RegHub, podľa ktorých v niektorých oblastiach, najmä v sociálnej oblasti, z dôvodu ich povahy absentuje cezhraničný rozmer a teda nemajú požadovaný význam pre vnútorný trh;

31.

v zásade súhlasí s cieľom Komisie, aby sa zvýšil počet postupov cezhraničného obstarávania; poukazuje na to, že dôvodom nízkej miery cezhraničného obstarávania je o. i. viacjazyčnosť dokumentov potrebných na verejné obstarávanie, čo je náročné na čas a zdroje a nevyhnutne to vedie k zvýšeniu nákladov, ako aj odlišný výklad smerníc o verejnom obstarávaní členskými štátmi;

32.

poukazuje na to, že ďalšou hlavnou príčinou môžu byť rôzne normy a právne predpisy, ktoré členské štáty uplatňujú napríklad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo stavebníctva; tie odrádzajú od predkladania ponúk potenciálnych zahraničných záujemcov, a najmä MSP, ktorým často chýbajú potrebné vecné a právne zdroje na splnenie požiadaviek ostatných členských štátov;

33.

poukazuje okrem toho na veľmi častý jav, že podniky zakladajú dcérske spoločnosti v iných členských štátoch, aby boli bližšie miestnym trhom. V prípade miestnych a regionálnych verejných obstarávaní tak často ponuky nepredkladá materský podnik, ale dcérske spoločnosti. Tieto transakcie sa v štatistikách o cezhraničnom obstarávaní nezohľadňujú;

34.

nakoniec zdôrazňuje najmä ťažkosti uchádzačov pri riešení rôznych požiadaviek jednotlivých členských štátov na cezhraničné osvedčenia a elektronické podpisy. Preto je potrebné stanoviť spoločné usmernenia na prípravu spoločných regulačných a informatických systémov a vytvorenie elektronických platforiem, ktoré umožnia účasť subjektov a podnikov so sídlom v rôznych hraničných krajinách;

Opatrenia na zlepšenie presadzovania

35.

poukazuje na to, že tzv. profesionalizácia, ktorú požaduje Komisia, t. j. odborná príprava administratívnych pracovníkov, patrí medzi výlučné organizačné právomoci členských štátov a najmä miestnych a regionálnych samospráv; okrem toho sa obáva, že ďalšie usmernenia a príručky Komisie o profesionalizácii verejných obstarávateľov (ako napr. v súčasnosti plánovaný rozsiahly európsky rámec profesionalizácie – EPF) by znamenali väčšiu administratívnu záťaž pre obstarávateľov s už aj tak rozsiahlym regulačným rámcom;

36.

víta konečný akčný plán, ktorý 26. októbra 2018 predložilo partnerstvo pre inovačné a zodpovedné verejné obstarávanie v rámci Urbánnej agendy pre EÚ (14), a podporuje najmä odporúčania adresované úrovni EÚ, aby EÚ zvážila financovanie spoločného cezhraničného obstarávania, verejného obstarávania inovácií, strategického verejného obstarávania najmä v oblasti sociálneho obstarávania (t. j. využívanie sociálnych doložiek a kritérií na vyhodnocovanie ponúk v rámci verejných súťaží a zmlúv) a obehového verejného obstarávania. Zároveň podporuje odporúčania adresované členským štátom, aby investovali do budovania kapacít v oblasti inovačného a zodpovedného verejného obstarávania, a odporúčania adresované mestám, aby vo väčšej miere poskytovali odbornú prípravu v oblasti obehového verejného obstarávania, ako aj v oblasti inovačného a zodpovedného verejného obstarávania;

37.

domnieva sa, že EÚ musí zabezpečiť súlad medzi rôznymi oblasťami európskej politiky, ktorými sa riadi verejné obstarávanie, hospodárska súťaž a politika štátnej pomoci, aby sa zabezpečilo, že sa EÚ celkovo posilní ako priemyselná lokalita a že európske spoločnosti budú v globalizovanom svete konkurencieschopné;

38.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala proces vytvorenia spoľahlivých a jednoznačných uznávaných označení a osvedčení v celej EÚ, najmä v oblasti udržateľnosti životného prostredia s cieľom poskytnúť právnu istotu a zbaviť obstarávateľov záťaže;

39.

poukazuje na to, že rozvoj vlastných systémov elektronického verejného obstarávania a vnútroštátnych portálov verejného obstarávania čiastočne spôsobil problémy s kompatibilitou medzi členskými štátmi a v rámci nich; rozvoj plne kompatibilných systémov by mohol výrazne zjednodušiť a urýchliť postupy verejného obstarávania;

40.

na záver konštatuje, že smernice nesplnili hlavný cieľ komplexného zjednodušenia pre miestne a regionálne samosprávy; z dôvodu kontinuity a uvedených dôvodov však zastáva názor, že v najbližších rokoch sa dôrazne neodporúča nová legislatívna reforma.

---

(1)  Výbor regiónov, riadiaca skupina pre subsidiaritu, Sieť regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ, preskúmanie vykonávania právnych predpisov, správa o vykonávaní, prvá konzultácia o verejnom obstarávaní, júl 2019.

(2)  Oznámenie Komisie z 3. októbra 2017 s názvom Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe [COM(2017) 572 final].

(3)  Pozri prieskum z roku 2014, ktorý VR uskutočnil spolu s Radou európskych obcí a regiónov (CEMR) na posúdenie vykonávania smerníc o verejnom obstarávaní: výzvy a príležitosti na miestnej a regionálnej úrovni.

(4)  Pozri spoločný prieskum VR/CEMR.

(5)  Pozri stanovisko Európskeho výboru regiónov z 5. júla 2018 na tému Balík predpisov o verejnom obstarávaní, spravodajca: Adrian Ovidiu Teban (RO/EĽS).

(6)  Oznámenie Komisie z 3. októbra 2017 s názvom Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe [COM(2017) 572 final].

(7)  Prieskum VR/CEMR.

(8)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(9)  Vec C-410/14 Dr. Falk Pharma GmbH a vec C-9/17 Tirkkonen.

(10)  Stanovisko platformy REFIT k efektívnosti a účinnosti verejného obstarávania (starostlivosť o mládež a sociálna pomoc) na žiadosť holandského ministerstva zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a športu, 14. marca 2019.

(11)  Európsky parlament, tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, Contribution to Growth. European Public Procurement. Delivering Economic Benefits for Citizens and Businesses, január 2019.

(12)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(13)  SDEÚ, rozsudok vo veci C-465/17 z 21. marca 2019.

(14)  https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/final_action_plan_public_procurement_2018.pdf.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia tvorba práva: prehľad činností a udržanie záväzku

(2020/C 39/10)

Spravodajca	:	Olgierd Geblewicz (PL/EĽS), maršálek Západného Pomoranska
Referenčné dokumenty	:	COM(2019) 178 final SWD(2019) 156

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Pripomienky

1.

víta hodnotenie činnosti v oblasti lepšej tvorby práva, ktoré vypracovala Európska komisia, a zdôrazňuje, že lepšia tvorba práva by skutočne nemala byť skrytým deregulačným programom a že lepšia tvorba práva a transparentnej a inkluzívnej politiky založenej na dôkazoch je kľúčovou požiadavkou v prostredí, kde dochádza k útokom na demokraciu a rozhodovanie na základe kompromisov, ale aj to, že nástroje na zlepšovanie tvorby práva by nikdy nemali nahradiť demokratické politické rozhodovanie. Zdôrazňuje, že nástroje na zlepšovanie tvorby práva predstavujú samy osebe „náklady“ (pokiaľ ide o čas, ľudské zdroje a pod.), a preto ich treba navrhovať tak, aby boli efektívne. Domnieva sa, že lepšia tvorba práva musí byť spoločným úsilím všetkých úrovní riadenia. Preto víta skutočnosť, že sa uznala potreba bezprostrednejšie zapojiť miestne a regionálne samosprávy a Výbor regiónov do politického procesu EÚ.

2.

Konštatuje, že občania Európskej únie si zaslúžia kvalitné a jasné právne predpisy, ktoré by vytvárali európsku pridanú hodnotu, pričom adresáti by boli náležité informovaní o ich cieľoch a ich účinky by sa monitorovali. Keďže miestne a regionálne samosprávy zavádzajú a uplatňujú približne 70 % právnych predpisov EÚ a sú k občanom najbližšie, musia byť priamo zapojené do tvorby kvalitného práva EÚ, ako aj do posudzovania jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že z hľadiska zavádzania právnych predpisov a vnímania EÚ je kľúčové, aby občania chápali ciele a výhody, ktoré im prinášajú, musia byť miestne a regionálne samosprávy ako subjekty dôveryhodné pre občanov plne zapojené do tohto procesu komunikácie, t. j. do zrozumiteľného informovania a vysvetľovania zmyslu právnej regulácie na miestnej úrovni. V tejto súvislosti zohráva zásadnú úlohu Výbor regiónov ako formálny most medzi inštitúciami EÚ a miestnymi a regionálnymi samosprávami.

3.

Podotýka, že kvalita práva je jedným z hlavných kľúčov k úspechu procesu európskej integrácie a že Európa bude silná, jej inštitúcie legitímne, politika účinná a občania angažovaní a zapojení do rozhodovacieho procesu len vtedy, ak sa správou vecí verejných zaručí spolupráca medzi jednotlivými úrovňami riadenia s cieľom vykonávať politiky EÚ, účinne uplatňovať právne predpisy a takisto nájsť spoločensky prijateľné riešenia celosvetových výziev. V tomto zmysle podporuje aj vyhlásenie Európskej komisie, že kvantitatívne prístupy (zamerané na zníženie tzv. administratívnej záťaže o určité percento) nepostačujú na vyriešenie zložitosti a rôznorodosti právnych predpisov EÚ a ich vplyvu na rôznych úrovniach. V tejto súvislosti súhlasí aj s odporúčaním osobitnej skupiny pre subsidiaritu, že otázka množstva právnych predpisov vo vzťahu k ich pridanej hodnote by mala byť ústredným prvkom programu REFIT. V tejto súvislosti takisto víta záväzok budúcej predsedníčky Komisie zorganizovať v roku 2020 konferenciu o budúcnosti Európy a pripomína želanie VR plnohodnotne sa zapojiť do všetkých diskusií o zlepšení riadenia EÚ, ako aj svoj návrh vytvoriť stály štruktúrovaný systém dialógov s občanmi v záujme posilnenia demokratického fungovania EÚ.

4.

Súhlasí s tým, že program lepšej tvorby práva je nástrojom, ktorý má pomôcť zlepšiť politiku EÚ a poskytnúť základ včasnému prijímaniu racionálnych politických rozhodnutí, pričom treba zabezpečiť, aby právne predpisy, ktoré prijímajú inštitúcie EÚ, „prinášali viac osohu než škody“, t. j. aby sa legislatívne opatrenia opierali o dôkazy, boli dobre koncipované a prinášali merateľné a trvalé výhody pre občanov, podniky a celú spoločnosť. To sa týka nových právnych predpisov, ako aj rozsiahleho súboru už existujúcich právnych predpisov EÚ. Uvedomuje si, že tento nástroj je de facto začiatkom procesu, ktorého cieľom je vypracovať čo najlepšie mechanizmy tvorby práva.

5.

Je si vedomý, že kľúčovú úlohu v politike lepšej tvorby práva zohrávajú štruktúry Európskej komisie, a to vzhľadom na právomoci, ktoré im vyplývajú zo zmlúv, ako aj personálne zdroje, ktoré majú k dispozícii. Pripomína však, že lepšiu tvorbu práva nemožno dosiahnuť len opatreniami na úrovni EÚ. Dôrazne poukazuje na podstatný, avšak doteraz v plnej miere nevyužitý potenciál spolupráce s miestnymi a regionálnymi samosprávami, ktorej prirodzeným prostredníkom je VR.

6.

Pripomína záväzok Únie prijímať právne predpisy v oblastiach spoločnej právomoci len v tých prípadoch a v takom rozsahu, v akom ciele príslušnej politiky nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť členské štáty, ich regióny alebo miestne samosprávy, v súlade s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, t. j. so zásadami subsidiarity a proporcionality. Podporuje závery osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a návrh na otvorenie politiky lepším zapojením všetkých úrovní verejnej správy vďaka novému prístupu k zásade subsidiarity, ktorá sa v rámci neho chápe ako aktívna subsidiarita.

7.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy v súčasnosti nie sú priamo zapojené do rokovaní medzi EP a Radou v rámci legislatívnych postupov ani do formálneho mechanizmu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity. Pripomína však, že VR má právo podať na Európskom súdnom dvore žalobu v prípadoch, keď sa nerešpektuje subsidiarita, a že túto možnosť využíva na umocnenie svojich politických posolstiev v danej veci, a preto zohráva dôležitú úlohu pri vyjadrovaní názorov miestnych a regionálnych samospráv. Vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti užšieho zapojenia regionálnych parlamentov do týchto postupov, napríklad ich formálnym zahrnutím do systému včasného varovania pri porušovaní zásady subsidiarity alebo rozšírením systému žltých a červených kariet na regionálne parlamenty, aby sa zabezpečilo, že budú môcť pozitívne prispieť k rozvoju aktívnej subsidiarity.

8.

Pripomína, že kľúčovú úlohu v procese zlepšovania právnej regulácie zohráva jeho monitorovanie a hodnotenie. Upozorňuje na skutočnosť, že nové právne predpisy sa často zavádzajú skôr, ako sa dokončí úplné a riadne hodnotenie vplyvu platných právnych predpisov. Väčšinu právnych predpisov EÚ uplatňujú miestne a regionálne samosprávy, a preto majú aj najväčšie poznatky o ich vplyve na občanov v praxi.

9.

Víta výzvu Komisie na posilnenie opatrení v rámci programu REFIT prostredníctvom väčšieho zapojenia Výboru regiónov.

10.

Zdôrazňuje, že VR má možnosť konzultovať a komunikovať s miestnymi komunitami prostredníctvom kontaktov s existujúcimi sieťami, ktoré združujú zástupcov miestnych a regionálnych samospráv v členských štátoch.

Nástroje na zlepšenie tvorby práva a úloha miestnych a regionálnych samospráv pri ich lepšom využívaní

11.

Pripomína, že konzultácie so zainteresovanými stranami môžu byť výrazným prínosom k obsahu právnych predpisov a môžu mať legitimizujúci charakter, pretože zlepšujú akceptáciu právnych predpisov, vďaka čomu môžu zásadne zvýšiť efektívnosť implementácie. Výbor preto víta iniciatívu v oblasti komunikácie a konzultácií s občanmi spočívajúcu vo vytvorení portálu „Vyjadrite svoj názor“. Konštatuje však, že odpovede od jednotlivcov predstavujú zatiaľ iba menšinu predložených návrhov, čo je zrejme spôsobené tým, že portál ani konzultačné procesy zatiaľ nie sú všeobecne známe. Preto požaduje, aby sa posilnili opatrenia na informovanie o týchto konzultáciách a na ich propagáciu, a to najmä prostredníctvom spolupráce s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Okrem toho navrhuje, aby sa naplánovali konkrétne a cielené konzultácie pre miestne a regionálne samosprávy, najmä v tematických oblastiach, ktoré sú pre ne veľmi dôležité. Zapojenie VR prostredníctvom využívania kontaktov v rámci siete zhromažďujúcej zástupcov regionálnych a miestnych samospráv by v tejto súvislosti mohlo umožniť osloviť širšiu skupinu jednotlivcov a inštitucionálnych subjektov, vďaka čomu by sa zlepšil výsledok konzultácií.

12.

Podotýka, že dôležitým nástrojom na zvýšenie legitímnosti a transparentnosti právnych predpisov je posúdenie ich vplyvu, a preto podporuje úmysel Komisie venovať pri vykonávaní tohto posúdenia osobitnú pozornosť subsidiarite a proporcionalite. Upozorňuje na skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy môžu v tomto smere poskytnúť mimoriadne cenné informácie.

13.

Upozorňuje, že je potrebné ďalej pracovať na vývoji ukazovateľov na posudzovanie vplyvu a zohľadniť pritom nástroje zahŕňajúce nižšiu ako celoštátnu úroveň, najmä ukazovatele, ktoré sa využívajú na vypracovávanie politík, ako sú ciele udržateľného rozvoja alebo sociálny prehľad. To umožní európskym, národným, miestnym a regionálnym orgánom oboznámiť sa s posúdením vplyvu v rôznych regiónoch a budú mať takisto možnosť identifikovať prvky, ktoré si vyžadujú zlepšenie v oblasti legislatívy a tvorby politiky na miestnej úrovni.

14.

Poukazuje na rozmanitosť európskych regiónov, ktorá sa môže premietnuť do asymetrického územného dosahu príslušnej právnej regulácie. Prvé posúdenia vplyvu by mali ukázať, či existujú územné dôsledky vykonávania politiky, ktoré by sa mali zohľadniť v ranej fáze legislatívneho procesu, a preto by sa analýza tohto aspektu mala stať pri príprave právnych predpisov bežnou praxou všetkých riaditeľstiev a útvarov Komisie. Umožnilo by im to lepšie posúdiť najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie ich politických cieľov a uskutočniť podrobnejšie posúdenie územného vplyvu v prípade právnych predpisov, pri ktorých je to relevantné. Takisto by to pomohlo zvýšiť vnímavosť všetkých riaditeľstiev Komisie voči možnému územnému a zemepisnému dosahu ich politických rozhodnutí.

15.

Pripomína, že v roku 2018 sa začal pilotný projekt siete regionálnych centier, v rámci ktorého sa pomocou osobitných dotazníkov zhromažďujú miestne a regionálne údaje o vykonávaní politiky EÚ (RegHub). Víta, že v oznámení Komisie o lepšej tvorbe práva sa potvrdzuje podpora tohto projektu. Vyzýva, aby sa urobili ďalšie kroky zamerané na jeho zdokonaľovanie a po pozitívnom hodnotení pilotnej fázy aj na jeho trvalé začlenenie do tvorby politiky a právnych predpisov EÚ;

16.

VR dôrazne podporuje ciele platformy REFIT; je členom skupiny zainteresovaných strán platformy od jej vzniku v roku 2015. Vyzýva, aby sa mandát platformy rozšíril v súlade s návrhmi pracovnej skupiny pre subsidiaritu, ktorá zistila množstvo problémov brániacich VR v možnosti ešte účinnejšie prispievať k fungovaniu platformy. Zdôrazňuje, že VR má ako poradný orgán najlepšie predpoklady na to, aby mohol vecne prispieť, avšak v súčasnosti veľmi špecifický a technický charakter podnetov do platformy, ako aj krátka lehota na predkladanie príspevkov neumožňuje Výboru regiónov využiť svoj potenciál a poskytnúť náležite významný príspevok. Zdôrazňuje tiež významný prínos, ktorým môže sieť regionálnych centier RegHub prostredníctvom VR prispieť k dosiahnutiu cieľov platformy REFIT.

Odporúčania VR

17.

Oceňuje doterajšie úsilie EK, pokiaľ ide o preskúmanie existujúcich právnych predpisov, a odporúča, aby sa vypracovali sektorové plány preskúmania právnej regulácie s cieľom zabezpečiť jednotnú a systematickú realizáciu cieľov stanovených Európskou komisiou. Zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ ide o hodnotenie súčasných predpisov a vytváranie nových, je nevyhnutné posilniť viacúrovňovú spoluprácu založenú na vzájomnej dôvere. Konštatuje, že táto spolupráca by sa mala uskutočňovať za aktívnej účasti regiónov a miestnych samospráv už od stanovenia ročného pracovného programu Európskej komisie a ročného plánu hodnotenia a monitorovania právnych predpisov s osobitným dôrazom na aspekty územného vplyvu.

18.

Súhlasí s potrebou posilniť uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality v rozhodovacom procese EÚ ako súčasť širšej agendy lepšej právnej regulácie. Vyzýva, aby sa zásade subsidiarity a proporcionality priznala najvyššia priorita a aby sa zásada subsidiarity chápala ako aktívna subsidiarita, t. j. spôsob, ako zaručiť, že podnety prichádzajúce zdola nahor budú v plnom rozsahu zohľadnené v rámci súčasných právomocí na úrovni EÚ. Tieto zásady sa musia považovať za základné prvky rozhodovacieho procesu EÚ, a to aj v úzkej spolupráci s Výborom regiónov ako inštitucionálnym zástupcom miestnych a regionálnych samospráv zodpovedných za priame uplatňovanie značnej časti európskeho práva.

19.

Podotýka, že v oblasti pracovnej metodiky sa platforma REFIT snaží začleniť do rovnakého rámca technickú aj politickú úroveň. Zároveň konštatuje, že Výbor regiónov, ktorý zastupuje miestne a regionálne politické orgány, je považovaný za záujmovú skupinu, čo nezodpovedá povahe jeho zloženia. Požaduje preto prepracovanie metodiky v tom smere, aby boli zástupcovia VR priamejšie zapojení do politického procesu stanovovania politických cieľov platformy a výberu predpisov, ktoré sa majú analyzovať. Členovia VR, ktorí sa podieľajú na činnosti platformy, budú môcť vďaka tomu plne využiť svoje skúsenosti a odborné poznatky v oblasti uplatňovania európskeho práva a jeho dosahu na občanova zároveň vytvárať prepojenia so sieťami VR.

20.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia mať možnosť prispôsobiť právne predpisy EÚ miestnym a regionálnym danostiam, aby sa predišlo zbytočnej byrokracii, obmedzeniam alebo finančnej záťaži. Osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu poukazuje na to, že počet právnych predpisov sa zvýšil, takže priestor na výklad, ktorý má byť pri vykonávaní smerníc ponechaný, sa zmenšil. Tento vývoj sťažuje dosiahnutie lepšej a účinnejšej tvorby práva, o ktorú sa usiluje Komisia. Problematika by sa teda mala riešiť v rámci budúcej práce na lepšej tvorbe práva.

21.

Odporúča aj zmenu štruktúry platformy REFIT v tom zmysle, aby sa do činnosti skupiny národných expertov a skupiny zástupcov záujmových skupín zapojili odborníci z miestnej alebo regionálnej úrovne. To by predstavovalo dodatočný spôsob uplatnenia odporúčaní pracovnej skupiny týkajúcich sa posilnenia úlohy miestnych a regionálnych samospráv pri tvorbe práva, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie.

22.

Pripomína, že Európska komisia sa zaviazala zintenzívniť spoluprácu s Výborom regiónov, ako aj s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a zastupujúcimi združeniami. Po úspešnom ukončení pilotnej fázy sa môžu regionálne siete (RegHub) stať kľúčovým prostriedkom na zintenzívnenie tejto spolupráce. Poznamenáva, že to by vyžadovalo, aby Komisia, VR a všetky ostatné subjekty vymedzili spolu so sieťami harmonogram, obsah oblastí politiky a význam pre regióny a mestá. V tejto súvislosti vyzýva na väčšie zapojenie Európskej komisie už počas pilotnej fázy projektu.

23.

Vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila možnosť rozšíriť regionálne siete (RegHub) po ukončení pilotnej fázy. Pridaná hodnota, ktorú by projekt mohol pri zapojení približne 280 regiónov priniesť vďaka rozvoju siete, sa výrazne zvyšuje. Celoeurópske regionálne siete (RegHub) by sa mohli stať dôležitým nástrojom na vyriešenie niektorých výziev, ktorým v súčasnosti čelí projekt lepšej tvorby práva, a veľa regiónov prejavilo veľký záujem zapojiť sa do pilotnej fázy projektu. Rozvoj a údržba týchto sietí by však znamenali investície v oblasti finančných a ľudských zdrojov, ako aj podporu pre regióny, ktoré sa chcú zorganizovať s cieľom dlhodobo prispievať k činnosti siete po úspešnom ukončení pilotnej fázy.

24.

Víta skutočnosť, že Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali v roku 2016 novú medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva a že táto dohoda zvýšila kontrolu nad postupom prijímania delegovaných a vykonávacích aktov. Upozorňuje však, že inštitúcie, ktoré túto dohodu podpísali, ju nevykonávajú v plnom rozsahu a že v procese jej prípravy žiaľ nebol zohľadnený Výbor regiónov. Zdôrazňuje, že vzhľadom na uvedené otázky by bolo skutočne vo všeobecnom inštitucionálnom záujme EÚ zapojiť Európsky výbor regiónov do každej budúcej revízie medziinštitucionálnej dohody.

25.

Požaduje, aby sa zloženie výboru pre kontrolu regulácie rozšírilo o stáleho člena, ktorého by vymenúval Výbor regiónov. Dôvodom tohto rozšírenia je skutočnosť, že je naliehavo potrebné zvýšiť informovanosť výboru pre kontrolu regulácie o vnímaní právnych predpisov EÚ z hľadiska miestnej a regionálnej úrovne. Je presvedčený o tom, že iba dôraznejšia formálna úloha miestnych a regionálnych samospráv a VR pri vypracovávaní politík a právnych predpisov EÚ môže pomôcť zabezpečiť väčšiu účinnosť predpisov a súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality, a tým aj ich väčšiu legitimitu.

26.

Vyzýva Európsky parlament a Radu, aby vykonávali posúdenie vplyvu všetkých zásadných pozmeňovacích návrhov, ktoré tieto orgány predkladajú počas legislatívneho procesu. Okrem toho požaduje, aby sa v prípadoch, keď sa dosiahnutá dohoda výrazne líši od pôvodného posúdenia vplyvu Komisie, ešte pred prijatím konečného rozhodnutia opätovne a v spolupráci medzi zúčastnenými inštitúciami posúdili hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy a regulačné zaťaženie. VR požaduje, aby bol v takomto prípade pravidelne informovaný o pokroku v rokovaniach medzi EP a Radou a o vplyve na pôvodné ustanovenia daného právneho predpisu a aby sa s ním v prípade významných zmien podľa možnosti opäť konzultovalo.

27.

Žiada Komisiu, aby pri budúcich posúdeniach vplyvu okrem analýzy finančnej záťaže, ktorá vznikne pre verejný sektor v dôsledku nového právneho predpisu, vykonala aj územnú analýzu. Takto by sa dali úvahy o tom, či sú právne predpisy EÚ vhodným účinným nástrojom, rozvíjať na podloženom základe.

28.

Podporuje požiadavku Európskej komisie, aby členské štáty pri transponovaní právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva zdôvodňovali každý úmysel pridať na vnútroštátnej úrovni osobitné požiadavky (tzv. gold-plating). V takýchto prípadoch, a najmä ak tieto požiadavky predstavujú dodatočnú záťaž pre nižšiu než celoštátnu úroveň vykonávania práva EÚ, by mali členské štáty čo najskôr informovať Európsku komisiu a Výbor regiónov, aby sa umožnil náležitý dialóg o danej otázke.

29.

Požaduje, aby bol VR zapojený do budúcej medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorú v budúcnosti uzavrú Európsky parlament, Rada a Európska komisia, a to v podobe osobitného protokolu k dohode s Výborom regiónov, ktorý by sa vzťahoval najmä na zavedenie niektorých mechanizmov hodnotenia a konzultácie.

30.

Vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s VR vykonávala informačné a vzdelávacie činnosti zamerané na regióny a miestne orgány, a to v oblasti postupov a nástrojov lepšej tvorby práva, pričom by zohľadnila už existujúce informačné a vzdelávacie iniciatívy regiónov a ich združení v členských štátoch, s cieľom podporovať vytváranie prepojení, súčinnosť, výmenu informácií a osvedčených postupov medzi subjektmi zodpovednými za organizovanie obidvoch typov iniciatív, ako aj medzi týmito subjektmi a Európskou komisiou prostredníctvom VR.

31.

Odporúča, aby Komisia v rámci prístupu lepšej právnej regulácie vypracovala komunikačné koncepcie, ktorých cieľom bude zrozumiteľným a zmysluplným spôsobom včas informovať občanov o potrebe a význame zložitých alebo kontroverzných budúcich legislatívnych zámerov.

32.

Požaduje, aby sa zohľadnili ústavné regióny s legislatívnymi právomocami a aby sa vytvorili možnosti na ich plnohodnotné a priame zapojenie do koncipovania legislatívnych aktov súvisiacich s oblasťami ich pôsobnosti.

33.

Súhlasí s názorom Európskej komisie, že lepšia tvorba práva si vyžaduje spoločné úsilie, a zároveň zdôrazňuje viacúrovňový rozmer tejto iniciatívy, v rámci ktorého je potrebné rozdeliť túto zodpovednosť medzi všetky úrovne verejnej správy. Preto odporúča, aby Európska komisia zmenila usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu s cieľom začleniť regionálny rozmer do postupov a nástrojov stanovených v programe s odkazom na celý politický cyklus, a to čiastočne na základe primeranej konzultácie sietí regiónov a miestnych orgánov, ktoré koordinuje VR.

34.

Zdôrazňuje, že súčasťou kvalitnej tvorby práva je aj zrozumiteľné informovanie občanov o príslušných dôvodoch, zmysle a výhodách, čo sa vzhľadom na komunikačné, jazykové a kultúrne bariéry a vzdialenosť nedá efektívne dosiahnuť na úrovni EÚ ani na úrovni jednotlivých členských štátov. Odporúča preto, aby Európska komisia pri informovaní o legislatívnom procese od úplného začiatku úzko spolupracovala s Výborom regiónov ako zástupcom miestnych komunít, spoluutváraným združeniami miestnych a regionálnych samospráv z celej EÚ. Vďaka tomu bude komunikácia prebiehať spôsobom, ktorý je zrozumiteľný pre subjekty uplatňujúce právne predpisy EÚ, čo prispeje k pozitívnemu obrazu inštitúcií EÚ, ako aj právnych predpisov, ktoré vytvárajú.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Aktívne a zdravé starnutie

(2020/C 39/11)

Spravodajkyňa

:

Birgitta SACRÉDEUS (SE/EĽS), poslankyňa regionálneho snemu, provinčný parlament Dalarna

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Politické priority

1.

požaduje presvedčivý program v oblasti zdravia a v rámci rozpočtu sa zasadzuje za prioritný prístup k opatreniam týkajúcim sa podpory zdravia, prevencie chorôb a znižovania nerovností v oblasti zdravia v rámci výskumných programov EÚ po roku 2020;

2.

vyjadruje podporu európskemu partnerstvu v oblasti inovácií zameranému na aktívne a zdravé starnutie a očakáva, že Komisia bude aj naďalej podporovať túto iniciatívu. Inovácie týkajúce sa prostriedkov uľahčujúcich pomoc a asistenciu sú dôležitým stimulom na to, aby sa starším ľuďom umožnil viesť aktívny a zdravý život. Európsky výbor regiónov preto podporuje výskum a vývoj v tejto oblasti;

3.

vyzýva všetky miestne a regionálne samosprávy, aby využili príležitosti, ktoré ponúka elektronické zdravotníctvo a digitalizácia, a aby intenzívnejšie modernizovali sektor zdravotnej starostlivosti a opatrovateľstva pre všetky vekové skupiny tým, že využijú digitálne inovácie s cieľom znížiť nerovnosti v oblasti zdravotníctva a zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti, najmä v riedko osídlených oblastiach;

4.

navrhuje, aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do rozvoja prostredia prispôsobeného starším osobám, nezávislého spôsobu života, starostlivosti v miestnych spoločenstvách a územného plánovania;

5.

je presvedčený, že starnutie ponúka nevídané príležitosti a podporuje opatrenia európskej stratégie striebornej ekonomiky, keďže zvýšená stredná dĺžka života vytvára trh pre nové výrobky a služby za dostupné ceny, ktoré podporujú aktívne a zdravé starnutie;

6.

poukazuje na to, že pre úspešný rozvoj a zavádzanie nových, inovatívnych a udržateľných riešení je nevyhnutné, aby európsky priemysel ako partner úzko spolupracoval s regionálnymi a miestnymi zástupcami;

7.

sa domnieva, že výzvy spojené s demografickými zmenami si vyžadujú výskum a aktívnu európsku podnikateľskú sféru, aby bolo možné navrhovať, rozvíjať a produkovať nové inovatívne riešenia pre starnúce obyvateľstvo, napríklad pokiaľ ide o výrobky každodennej spotreby, infraštruktúru, technológiu a softvér. Podľa neho to pre EÚ predstavuje príležitosť, ako sa etablovať ako líder na trhu striebornej ekonomiky, vytvárať prosperitu a pracovné príležitosti na miestnej úrovni a vyvážať nové tvorivé inovácie do zahraničia;

8.

upriamuje pozornosť na svoju inštitucionálnu spoluprácu s Regionálnym úradom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu a vyzýva miestnych a regionálnych politikov, aby sa oboznámili s možnosťami, ktoré ponúka dohoda o spolupráci medzi VR a WHO a sieťami WHO Healthy Cities (Zdravé mestá) a Regions for Health (Regióny za zdravie);

9.

zdôrazňuje, že zvyšovanie počtu rokov života prežitého v zdraví je jedným z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti zdravia, pretože sa tým nielen zlepší situácia každého jednotlivca, ale znížia sa aj výdavky na verejné zdravie a zvýši pravdepodobnosť, že ľudia v starobe budú môcť pracovať dlhšie;

10.

súhlasí s názorom WHO (1), že na aktívne a zdravé starnutie majú vplyv tieto faktory: 1) systémy zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia, 2) determinanty správania, 3) osobné faktory, 4) fyzické prostredie, 5) sociálne prostredie a 6) hospodárske faktory. Zdôrazňuje, že príslušné politické opatrenia môžu účinne prispieť k rozvoju európskeho trhu pre striebornú ekonomiku;

11.

zdôrazňuje okrem toho významnú úlohu sociálnych partnerov, pokiaľ ide o to, ako umožniť ľuďom byť aktívni a zdraví aj vo vyššom veku, a poukazuje v tejto súvislosti na rámcovú dohodu európskych sociálnych partnerov o aktívnom starnutí a medzigeneračnom prístupe z roku 2017. V rámcovej dohode sa stanovuje vykonávanie opatrení, ktoré majú starším zamestnancom uľahčiť zotrvať aktívni na trhu práce až do dosiahnutia veku odchodu do dôchodku, čo prispieva k zdravému a aktívnemu starnutiu;

Štatistické súvislosti

12.

konštatuje, že podľa odhadov žilo 1. januára 2017 v EÚ28 približne 511,5 milióna ľudí. Podiel mladých ľudí (vo veku 0 – 14 rokov) v EÚ28 predstavoval 15,6 %, zatiaľ čo podiel ľudí v produktívnom veku (15 – 64 rokov) predstavoval 64,9 % obyvateľstva. Podiel starších ľudí (vo veku od 65 rokov) bol 19,4 % (nárast o 2,4 percentuálne body za posledných desať rokov);

Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie a oznámením o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti

13.

berie na vedomie, že Komisia vykonala v máji 2017 preskúmanie stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania a v apríli 2018 predložila oznámenie (2) o digitálnej transformácii zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu (3). V tomto oznámení sa zdôraznili tri prioritné oblasti digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti: — chránený cezhraničný prístup k údajom týkajúcim sa zdravia a ich sprístupňovanie iným osobám, — lepšie údaje s cieľom pokročiť vo výskume, prevencii chorôb a personalizovanej zdravotnej a inej starostlivosti, — digitálne nástroje v záujme posilnenia postavenia občanov a starostlivosti orientovanej na jednotlivca;

14.

poukazuje na to, že toto partnerstvo prispelo k rozsiahlemu zavádzaniu cezhraničných digitálnych zdravotníckych a opatrovateľských služieb;

Miestny a regionálny význam/význam pre VR

15.

konštatuje, že v 20 z 28 členských štátov sú regionálne samosprávy – aspoň čiastočne – zodpovedné za systémy zdravotnej starostlivosti (a často aj systémy sociálneho zabezpečenia). Zodpovednosť za chronické ochorenia a narastajúce náklady na dlhodobú starostlivosť sa prejavujú na ich rozpočtoch;

16.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy zároveň definujú, poskytujú a spravujú celú škálu služieb, ktoré majú pozitívne účinky a ovplyvňujú okolnosti starnutia ľudí v ich spoločenstvách. Prostredníctvom inteligentných preventívnych opatrení v oblasti zdravotníckych a opatrovateľských služieb, podpory zdravého životného štýlu, opatrení na zvyšovania povedomia a cielených informačných kampaní môžu miestne a regionálne samosprávy osloviť všetkých občanov a pomôcť im udržať si zdravý život, resp. predĺžiť život prežitý v zdraví. Okrem toho môžu tieto samosprávy rozvíjať inovatívnu spoluprácu presahujúcu hranice ich kompetencií na podporu rozvoja riešení zameraných na individuálne potreby prostredníctvom integrovaných foriem zdravotnej starostlivosti;

17.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní a podpore inovácií, ktoré uľahčujú život starším ľuďom. Investovaním do striebornej ekonomiky, podporou inovatívnych riešení v oblasti domácej starostlivosti a podporou rozširovania starostlivosti o seba a digitálnej zdravotnej starostlivosti môžu miestne a regionálne samosprávy v Únii zmeniť „demografické cunami“ na reálnu príležitosť na zlepšenie svojich verejných služieb a zároveň aj na podporu nových pracovných príležitostí;

Fiškálna stabilita a výdavky súvisiace s vekom

18.

pripomína závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) (4), v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby vykonávali odporúčania vydané v rámci európskeho semestra týkajúce sa udržateľnosti verejných financií a uplatňovali aj stratégiu troch pilierov na riešenie hospodárskych a rozpočtových dôsledkov starnutia obyvateľstva znižovaním verejného dlhu, zvyšovaním miery zamestnanosti a produktivity práce a reformovaním dôchodkových systémov, systémov zdravotnej starostlivosti a systémov dlhodobej starostlivosti;

Dlhodobá starostlivosť a kvalifikovaný personál v oblasti sociálnej medicíny

19.

upozorňuje na znepokojujúcu správu (5) o dlhodobej starostlivosti, ktorej vypracovanie v roku 2018 zadalo GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a jej zistenia: 1) komunitná starostlivosť a opatera sú aj naďalej nedostatočne rozvinuté a ťažko prístupné; 2) dochádza k nárastu neformálnej starostlivosti, pretože chýbajú dostupné alternatívy, čo má negatívne dôsledky pre ženy a ich postavenie na pracovnom trhu; 3) v sektore dlhodobej starostlivosti chýba personál; 4) sociálne služby a zdravotná starostlivosť sú roztrieštené, čo má vplyv na ich udržateľnosť z dlhodobého hľadiska;

20.

si uvedomuje, že nedostatky v oblasti sociálnych služieb a pri spolupráci so službami základnej zdravotnej starostlivosti môžu viesť k nevhodnému využívaniu lekárskych služieb, ako sú napríklad služby sanitných vozidiel, pohotovostné služby v nemocnici, ako aj neprimerane dlhá hospitalizácia starších osôb. Tieto nedostatky môžu vyplývať z nedostatočnej koordinácie a súladu medzi nemocničným sektorom a sektorom starostlivosti;

21.

vyzýva na novú diskusiu o integrácii sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť včasné prepúšťanie pacientov, zabrániť tomu, aby tok informácií nebol obmedzovaný právomocami, a umožniť integrované riešenia v oblasti starostlivosti. V tejto súvislosti vyzýva aj na lepšie prepojenie medzi nemocnicou a sektorom starostlivosti v snahe zaistiť, že liečba a starostlivosť budú navzájom zosúladené. Tým sa zaručí, že tok informácií nebude obmedzovaný hranicami zodpovednosti, čo následne umožní integrované riešenia v oblasti starostlivosti v prospech pacientov;

22.

upozorňuje na nedostatok primerane kvalifikovaných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb, ako aj v oblasti zdravotníctva a starostlivosti v dôsledku narastajúceho počtu starších ľudí odkázaných na pomoc v celej Európe. Preto treba zamestnávať v zdravotníckych službách viac pracovníkov, aby nedochádzalo o. i. k tomu, že opatrovateľské povinnosti musia preberať rodinní príslušníci. Okrem toho poukazuje na nepomerne vysokú záťaž v podobe neformálnej starostlivosti, ktorú často vykonávajú ženy, a preto žiada o väčšiu podporu neformálnych opatrovateľov;

Úplne nové príležitosti pre zdravotníctvo, starostlivosť a sociálne služby prostredníctvom digitalizácie

23.

upozorňuje na výsledky konzultácie Európskej komisie (6), z ktorých vyplýva, že väčšina Európanov nemá v súčasnosti prístup k digitálnej zdravotnej starostlivosti, a opakuje odporúčanie zo stanoviska VR o digitalizácii zdravotnej starostlivosti, podľa ktorých by Komisia mala podporovať konvergenciu európskych, národných a regionálnych digitálnych plánov a súvisiacich politík a financovania s cieľom dokončiť zavádzanie integrovaných digitálnych služieb a služieb osobnej starostlivosti vo veľkom rozsahu;

24.

zdôrazňuje, že služby elektronického zdravotníctva, digitalizácia a elektronická výmena údajov medzi pacientmi a ich opatrovateľmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uľahčujú starostlivosť zameranú na pacienta a prechod z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť, pričom poskytnú jednotlivcom lepšie možnosti na informované rozhodnutie o svojej starostlivosti a opatere;

25.

sa domnieva, že rýchly rozvoj digitalizácie vrátane umelej inteligencie sa musí obozretnejšie monitorovať, aby sa v budúcnosti umožnili inovatívne riešenia pre lepšie informované osoby a pacientov, možnosti prijať preventívne opatrenia, ako aj pre rozvoj a efektívnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;

26.

berie na vedomie veľkosť európskeho trhu pre domáce roboty a iné nástroje pre starších ľudí a pripomína odporúčania zo správy o striebornej ekonomike (7) z roku 2018, že by sa mal rozvíjať trh v robotike s cieľom odbremeniť opatrovateľov a podporiť staršie a senilnejšie obyvateľstvo;

Prístupnosť

27.

víta skutočnosť, že spoluzákonodarcovia prijali Európsky akt o prístupnosti (8);

28.

berie na vedomie zlepšenia, ktoré tento právny akt prináša so zreteľom na prístup k IKT, bankomatom, elektronickým knihám a elektronickým čítačkám, webovým stránkam a mobilným aplikáciám pre elektronické služby, ako aj automatom na predaj cestovných lístkov;

Starostlivosť o staršie osoby

29.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom lekárov a zdravotných sestier v sektore geriatrie v Európe a vyzýva členské štáty a ich regióny, ako aj lekárov a organizácie zdravotných sestier, aby predložili návrhy na zvýšenie atraktívnosti tohto povolania, ako aj návrhy modulov odbornej prípravy a rekvalifikácie a systémov odmeňovania odborníkov s cieľom zvýšiť počet lekárov, ktorí si volia geriatriu za svoju špecializáciu, a znížiť počet lekárov, ktorí sa jej prestávajú venovať, a tiež zvážiť možnosť povolať pracovníkov na dôchodku späť do práce;

30.

je presvedčený o význame vzájomného učenia a zasadzuje sa za podporu mobility pre zdravotníckych pracovníkov vrátane geriatrických odborníkov v duchu programu Erasmus Plus;

31.

sa pripája k obavám vyjadreným európskou spoločnosťou pre geriatrickú medicínu (European Geriatric Medicine Society), pokiaľ ide o požiadavky na odborné znalosti lekárov pracujúcich v opatrovateľských ústavoch, a domnieva sa, že odborná príprava by bola prínosom pre opatrovateľov aj pre obyvateľov, pretože by viedla k najlepšej možnej starostlivosti. Je samozrejmé, že každý členský štát prijme v tejto súvislosti svoje vlastné politické rozhodnutia;

Prepájanie informácií

32.

uznáva, že politiky v oblasti aktívneho starnutia sú sociálnou výzvou, ktorá si vyžaduje široké spektrum odborných znalostí a postupov od medicíny a psychológie, sociológie a spoločenských vied až po technológiu, územné plánovanie a hospodárstvo;

33.

konštatuje, že mnohé mestá a regióny vypracúvajú politiky aktívneho starnutia, ktoré ponúkajú dobré príležitosti na výmenu nápadov; vyzýva spoločenstvá a regióny, ktoré sa zatiaľ nezapojili do cezhraničnej spolupráce a miestnych partnerstiev, aby si uvedomili výhody vzájomného učenia a oboznámili sa s možnosťami, ktoré ponúkajú početné iniciatívy EÚ vrátane európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie, Interreg, URBACT (9) atď.;

34.

rovnako ako verejnosť vyjadruje obavy, že niektoré lieky nebudú na trhu dostupné, a žiada Komisiu, aby prešetrila dôvody rastúcich problémov s dostupnosťou vakcín a liekov v celej Únii. Poukazuje na skutočnosť, že starší pacienti užívajú zväčša viac liekov a ich zdravotný stav môže byť vážne ohrozený, ak nedostanú včas lieky, ktoré im boli predpísané;

35.

pripomína, že prístup k bezpečným, účinným, kvalitným a cenovo dostupným základným liekom je pre Európanov prioritou a pre EÚ kľúčovým záväzkom v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Európskeho piliera sociálnych práv. Je aj naďalej presvedčený, že európsky farmaceutický priemysel dokáže tieto výrobky dodať a ďalej posilňovať svoju úlohu inovátora a priemyselného lídra vo svetovom meradle;

36.

odporúča, aby sa preskúmali medzinárodné usmernenia WHO pre mestá priaznivé pre starších ľudí (10), najmä pokiaľ ide o jeho nástroj pre miestnych politických činiteľov a plánovacie subjekty s názvom Creating age-friendly environments in Europe. A tool for local policy-makers and planners (11). Je pevne presvedčený, že bezbariérové a bezpečné fyzické prostredie môže byť prospešné pre všetkých obyvateľov, a vyzýva miestne a regionálne orgány, aby podporovali výstavbu bezbariérových bytov pre osoby so zdravotným postihnutím, modernizovali existujúcu infraštruktúru a odstránili prekážky mobility a prístupu k verejnej doprave alebo zariadeniam;

37.

pripomína odporúčania zo svojho stanoviska na tému Zdravie v mestách a vyzýva miestne orgány, aby rozvíjali „politické opatrenia na zabezpečenie kvalitného aktívneho a zdravého starnutia s odkazom na dobré životné podmienky, a to tak telesné ako aj duševné i sociálne/vzťahové vrátane podpory voľnočasových aktivít, ktoré mesto ponúka, a medzigeneračných programov, a to aj s cieľom bojovať proti samote a izolácii“;

38.

poukazuje na svoje stanovisko o zdravotnej starostlivosti a jeho odporúčania, v ktorých sa uvádza, že „členské štáty EÚ musia rozvíjať primárnu zdravotnú starostlivosť s cieľom uspokojovať potreby starnúceho obyvateľstva, vytvárať lepšie reťazce poskytovania starostlivosti a lepšie racionalizovať využívanie nemocničnej liečby“;

39.

je presvedčený, že základy aktívneho a zdravého starnutia sú stanovené už v prvých rokoch života, a preto v súlade so svojím stanoviskom na tému Miestne a regionálne stimuly na podporu zdravého a udržateľného stravovania odporúča „podporiť zdravé stravovacie návyky a zároveň usmerniť mladú generáciu, aby sa stravovala udržateľnejším spôsobom“;

40.

nabáda, aby sa lepšie zužitkovali a šírili výsledky európskych projektov zameraných na zdravé a aktívne starnutie a podporu integrovanej starostlivosti, financované v rámci rôznych programov EÚ;

41.

konštatuje, že fyzická aktivita sa naďalej považuje za niečo pre deti a mladých ľudí, nie však pre dospelých (28 % dospelých vôbec nešportuje (12)); poukazuje na to, že fyzická aktivita je dôležitým prvkom zdravého starnutia, a vyzýva miestne a regionálne orgány, aby spolupracovali s miestnymi aktérmi (športové organizácie, mimovládne organizácie, združenia seniorov atď.) s cieľom lepšie sprístupniť športové zariadenia, fitnescentrá a pohybové aktivity a vybudovať siete chodníkov pre chodcov a cyklistických trás;

42.

považuje za povzbudzujúce výsledky výskumu (13), ktoré potvrdzujú, že chorobám alebo rizikovým faktorom vedúcim potenciálne k postihnutiu, treba predchádzať v každom veku. Vyzýva preto subjekty prijímajúce rozhodnutia, aby v rozpočtoch na zdravotníctvo zvýšili podiel prostriedkov vyčlenených na prevenciu (v súčasnosti ide v priemere o 3 %);

Budúcnosť Európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie

43.

sa domnieva, že partnerstvo na obdobie po roku 2020 musí byť pevne zakotvené v politických prioritách Únie a úzko prepojené s digitálnym jednotným trhom, Európskym pilierom sociálnych práv a cieľmi udržateľného rozvoja v oblasti zdravia. Žiada, aby sa vyvinulo úsilie o nadviazanie kontaktov a spolupráce s novým komisárom, ktorý bude po voľbách v roku 2019 najviac zodpovedný za oblasť politiky týkajúcej sa aktívneho a zdravého starnutia s cieľom vybudovať nové inovatívne partnerstvo;

44.

sa domnieva, že budúce partnerstvo si bude vyžadovať aj pevnejšie prepojenie so smernicou o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a súvisiacimi opatreniami, ako aj jej uplatnením v praxi, ako sú napríklad elektronické predpisy a interoperabilita elektronických zdravotných záznamov;

45.

očakáva, že budúce partnerstvo sa bude venovať možnostiam nadregionálnych výziev na predkladanie ponúk, umožní identifikovať prekážky a rýchlejšie zavádzanie a šírenie inovačných riešení pre elektronické zdravotníctvo;

46.

poukazuje na to, že jednou z najväčších výziev v oblasti aktívneho a zdravého starnutia v Európe je zavádzanie a rozširovanie cezhraničných inovatívnych riešení, a preto podporuje iniciatívu I2M (Inovácie na trh) v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácie, pokiaľ ide o aktívne a zdravé starnutie. Cieľom tejto iniciatívy je dosiahnuť vyváženejší pomer medzi ponukou (podniky, začínajúce podniky a výskumní pracovníci) a dopytom (opatrovatelia, tvorcovia politík a poisťovne). Je presvedčený, že dialóg medzi obidvomi stranami môže zvýšiť úžitok digitálnych inovácií a posilniť ekonomiku a vedeckú oblasť, z čoho budú mať prospech koncoví užívatelia.

---

(1)  https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/67215/WHO_NMH_NPH_02.8.pdf;jsessionid=F15F61D4E71955EDF2E37D4E8CFE8698?sequence=1.

(2)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/communication-enabling-digital-transformation-health-and-care-digital-single-market-empowering.

(3)  VR reagoval na toto oznámenie stanoviskom o digitalizácii zdravotníctva.

(4)  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/05/25/public-finances-conclusions-on-age-related-spending/

(5)  https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8128&furtherPubs=yes

(6)  https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/ehealth/docs/2018_consultation_dsm_en.pdf

(7)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/silver-economy-study-how-stimulate-economy-hundreds-millions-euros-year

(8)  http://www.europarl.europa.eu/legislative-train/theme-deeper-and-fairer-internal-market-with-a-strengthened-industrial-base-labour/file-jd-european-accessibility-act

(9)  https://urbact.eu/.

(10)  https://www.who.int/ageing/publications/Global_age_friendly_cities_Guide_English.pdf.

(11)  http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0018/333702/AFEE-tool.pdf?ua=1.

(12)  https://www.euronews.com/2019/03/28/over-a-quarter-of-europeans-do-not-exercise-at-all-eurostat.

(13)  https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1878764916300699.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Sociálno-ekonomická štrukturálna transformácia uhoľných regiónov v Európe

(2020/C 39/12)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

Podpora cieľov v oblasti klímy

1.

víta ciele v oblasti klímy, ktoré si stanovili členské štáty EÚ. Na konferencii OSN o zmene klímy v decembri 2015 v Paríži dospelo 197 štátov ku globálnej dohode o zmene klímy, ktorú ratifikovali aj členské štáty EÚ. Štáty sa v nej zaväzujú obmedziť globálne otepľovanie výrazne od hranicu nárastu o 2 °C a vyvinúť úsilie obmedziť nárast priemernej teploty na 1,5 °C;

2.

poukazuje na postoj Európskej komisie, ktorá vo svojom oznámení v rámci príprav na samit OSN o zmene klímy v Katoviciach uvádza, že ak chce ísť EÚ svetu príkladom, musí do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutrálnosť. Na dosiahnutie tohto cieľa musí však EÚ napokon do veľkej miery upustiť od využívania fosílnych zdrojov energie. Predovšetkým sa musí výrazne znížiť spaľovanie uhlia na výrobu elektrickej energie;

3.

zdôrazňuje, že v súčasnosti sa uhlie ešte stále ťaží v 41 regiónoch na úrovni NUTS-2 v 12 členských štátoch (vrátane Spojeného kráľovstva). Všetky tieto regióny majú spoločné to, že odvetvie uhlia a pridružené odvetvia majú pre ne obrovský význam z hľadiska tvorby hodnôt a zamestnanosti. Odhliadnuc od toho sa však tieto regióny výrazne líšia, napríklad pokiaľ ide o ich zemepisnú polohu, úroveň hospodárskeho rozvoja či demografické perspektívy;

4.

poukazuje na to, že na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy budú tieto regióny musieť upustiť od svojej doterajšej tvorby hodnôt (založenej na ťažbe uhlia) alebo ju budú musieť postaviť na inom základe. Okrem toho musia v krátkom, strednom alebo dlhodobom horizonte zatvoriť aj uhoľné bane a povrchové bane na uhlie;

5.

zdôrazňuje, že sociálno-ekonomická štrukturálna transformácia uhoľných regiónov v Európe zapadá do kontextu celosvetového zvýšeného úsilia postupne ukončiť využívanie uhlia. Pripomína najmä novú realitu v Číne, ktorá spotrebúva polovicu celosvetovej ťažby uhlia a má podobný podiel aj na celosvetovom dovoze, a kde momentálne domáci dopyt po uhlí dosahuje svoj vrchol, a to aj napriek obrovskej nadprodukcii na domácom trhu. Poukazuje tiež na rozhodnutie súdu v štáte Nový Južný Wales v Austrálii – ako krajine, ktorá je najväčším vývozcom uhlia na svete –, ktorý po prvý raz v histórii zabránil jednej spoločnosti otvárať nové uhoľné bane s odôvodnením, že to nie je v súlade s Parížskou dohodou. Podporuje preto medzinárodnú spoluprácu zameranú na sprevádzanie postupného ukončenia využívania a ťažby uhlia, napríklad v rámci združenia Powering Past Coal, ktoré zahŕňa okrem iných aj 30 národných vlád a 22 územných samospráv na nižšej ako celoštátnej úrovni;

Zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov transformácie

6.

zdôrazňuje, že ďalšie plánované zníženie ťažby uhlia a jeho využívania na výrobu elektrickej energie bude sprevádzať zásadná transformácia hospodárskej štruktúry týchto regiónov, ktorá bude spojená s masívnym poklesom, pokiaľ ide o zamestnanosť, tvorbu hodnôt a kúpnu silu. V prípade väčšiny uhoľných regiónov ide o tradičné priemyselné oblasti, v ktorých bola industrializácia spojená s využívaním miestnych nerastných surovín. Tieto regióny sa preto spájajú najmä so železiarstvom, oceliarstvom a metalurgiou, chemickým priemyslom či ďalšími energeticky náročnými priemyselnými odvetviami. Cieľom preto musí byť, aby štrukturálne zmeny smerom k rôznorodejšiemu hospodárstvu s nižšími emisiami CO2 prebehli v príslušných uhoľných regiónoch z hospodárskeho hľadiska úspešne, boli environmentálne udržateľné a predovšetkým sociálne prijateľné;

7.

pripomína, že v sektore ťažby uhlia je v Európe momentálne ešte stále zamestnaných 185 000 ľudí, pričom ďalších 52 000 osôb pracuje vo výrobe energie spaľovaním uhlia. Uhoľný priemysel je tiež nepriamo spojený s rôznymi priemyselnými odvetviami, ako je poskytovanie medzivstupov, vybavenia, služieb a spotrebného tovaru. V štúdii, ktorú vypracovala Európska komisia, sa odhaduje, že od týchto prepojení je závislých ďalších 215 000 pracovných miest. Podľa tejto štúdie by v dôsledku terajších plánov na ukončenie ťažby uhlia a výroby elektrickej energie spaľovaním uhlia mohlo do roku 2030 zaniknúť približne 160 000 pracovných miest;

8.

poukazuje na dohodu členských štátov EÚ, že budú v prvej línii globálneho prechodu na uhlíkovo neutrálne a obehové hospodárstvo. Transformácia celého energetického systému od základu, ktorá s tým súvisí, so sebou prináša okrem záťaže aj príležitosti. Rozbehnutá energetická transformácia už v Európe vytvorila množstvo nových pracovných miest. Vzhľadom na budúce potreby sa očakáva, že tento proces bude pokračovať. Zároveň by sa malo dbať na to, aby z tohto vývoja vyťažili aj uhoľné regióny. Európska stratégia na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy by mala zohľadňovať dôsledky pre regióny;

9.

pripomína, že podľa doterajších skúseností uhoľných regiónov si takéto procesy transformácie vyžadujú dlhý čas. Preto by sa už teraz malo začať s prípravou nových perspektív pre uhoľné regióny a s postupným zavádzaním opatrení. Na to je potrebné značné úsilie na všetkých úrovniach;

10.

zdôrazňuje, že k úspešnej transformácii hospodárskej štruktúry patrí aj ponúknutie nových perspektív postihnutým pracovníkom v uhoľnom sektore. To zahŕňa aj ich preškolenie na nové činnosti. Okrem toho by mal byť uľahčený prístup k pracovným miestam v danom regióne alebo v susedných regiónoch;

Podpora sociálno-ekonomickej transformácie uhoľných regiónov

11.

je presvedčený, že energetická transformácia, a teda aj štrukturálne zmeny v uhoľných regiónoch, sú európskou úlohou. Na jej zvládnutie je potrebný holistický prístup, ktorého súčasťou sú predovšetkým opatrenia zamerané na rozvoj infraštruktúry, inovácie, výskum a vedu, podporu podnikania a jeho rozvoj, rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily, marketing, kultúru a cestovný ruch;

12.

poukazuje na to, že na udržateľnú štrukturálnu zmenu v regiónoch by sa mali využiť existujúce silné stránky. Dostupné priemyselné a energetické štruktúry by mali tvoriť základ budúceho rozvoja a zohľadňovať inovačné a investičné cykly tamojších priemyselných subjektov. Je preto potrebné nadviazať na regionálne priemyselné klastre a operačné zručnosti, schopnosti pracovných síl a existujúce silné stránky v oblasti výskumu a vývoja;

13.

poukazuje na to, že v dôsledku tejto východiskovej situácie existuje riziko, že sa vo všetkých týchto regiónoch budú rozvíjať veľmi podobné stratégie transformácie. Aby sa predišlo neefektívnosti, napr. vplyvom paralelného vývoja, mala by prebiehať výmena informácií na európskej úrovni;

14.

víta preto platformu pre transformáciu uhoľných regiónov, ktorú zriadila Európska komisia a ktorej prvé stretnutie sa uskutočnilo 11. decembra 2017. Cieľom platformy je podporovať 41 uhoľných regiónov v 12 členských štátoch EÚ v ich úsilí o modernizáciu hospodárskej štruktúry a pripraviť ich na štrukturálnu a technologickú transformáciu. Táto činnosť by sa mala posilniť;

15.

sa domnieva, že táto platforma by sa dala využiť ako regionálny nástroj na poskytovanie technickej pomoci na úrovni EÚ prostredníctvom výmeny skúseností a koordinovaného prístupu k útvarom Komisie všade tam, kde je to potrebné;

16.

zdôrazňuje, že regionálna cezhraničná spolupráca, napríklad v rámci existujúcich iniciatív ako je iniciatíva Vanguard alebo v súvislosti s využívaním štrukturálnych a investičných fondov orientovaným na miestne danosti, by mala zohrávať dôležitú úlohu v koncepcii štrukturálnych zmien. Aj v tejto oblasti by EÚ mohla zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o iniciovanie a podporu takejto spolupráce;

17.

upozorňuje na skutočnosť, že na dlhodobé investície a vytváranie nových pracovných miest sú potrebné bezpečné rámcové podmienky. Zároveň by sa mali v čo najväčšej miere rozvíjať existujúce reťazce tvorby hodnôt v regiónoch. VR pripomína, že by sa mali podporovať verejné a súkromné investície, najmä so zreteľom na aktuálny hospodársky rast, aby sa zvýšili investície do modernizácie a dekarbonizácie európskych priemyselných, dopravných a energetických systémov;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť inovačné schopnosti regiónov. VR dôrazne vyzýva uhoľné regióny, aby vypracovali stratégiu na podporu existujúcich podnikov pri ich úsilí dosiahnuť väčšiu inovatívnosť, ako aj pri zakladaní nových podnikov predovšetkým v oblastiach orientovaných na budúcnosť, ako sú napríklad digitalizácia a umelá inteligencia. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby sa zlepšili rámcové podmienky pre zakladanie podnikov. VR poukazuje na to, že v mnohých uhoľných regiónoch sú zamestnávateľmi skôr malé priemyselné, obchodné a remeselnícke podniky;

19.

zastáva názor, že sektor vedy má kľúčovú úlohu v hospodárskom rozvoji regiónov. Uhoľné regióny by preto mali podporovať zriaďovanie univerzít so zameraním na technológie budúcnosti, ktoré by mohli slúžiť ako klastre pre ďalšie zakladanie podnikov. V tejto oblasti však má mimoriadny význam európska koordinácia, aby sa predišlo vytváraniu neefektívnych štruktúr. Okrem toho by sa tu mala podporovať nadregionálna spolupráca v oblasti výskumu;

20.

domnieva sa, že moderná a výkonná dopravná a energetická infraštruktúra, ako aj digitálna infraštruktúra, sú základným predpokladom pre úspešnú transformáciu, aby sa posilnila atraktívnosť revírov ako hospodárskych miest a sídiel podnikov. Aj v tejto oblasti má európska koordinácia a lepšie prepojenie v sieťach význam;

Finančná podpora pre uhoľné regióny

21.

zdôrazňuje, že rozvoj nových hospodárskych odvetví v regiónoch je zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje značné finančné zdroje. VR konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy uhoľných regiónov na to potrebujú podporu, keďže v dôsledku ukončenia ťažby uhlia a jeho spaľovania na výrobu elektrickej energie najprv stratia príjmy. Veľká časť investícií do hospodárskeho rozvoja musí pochádzať z verejných prostriedkov príslušných členských štátov alebo z prípadných novozískaných súkromných investícií. VR v tejto súvislosti vyzýva najskôr príslušné členské štáty, aby poskytli dostatočné finančné a iné prostriedky na tento účel;

22.

zastáva názor, že kultúrne a priemyselné dedičstvo vyplývajúce z bohatej minulosti, ako aj športová infraštruktúra a tradície by mali v tejto transformácii zohrávať pozitívnu úlohu a nemali by sa vnímať len ako zaťažujúca spomienka na lepšiu minulosť;

23.

žiada, aby sa štrukturálne zmeny podporovali aj na európskej úrovni. Predovšetkým Európsky fond regionálneho rozvoja už teraz prestavuje dôležitý nástroj na podporu regiónov. Aj Európsky sociálny fond, program Horizont 2020 a prostriedky Európskej investičnej banky významne prispievajú k regionálnemu rozvoju. VR však poukazuje na to, že prostriedky, ktoré sú v rámci nich k dispozícii, nie sú určené priamo na uhoľné regióny a vzhľadom na výzvy, ktorým uhoľné regióny čelia a ktoré sú prospešné aj pre iné regióny, nie sú dostatočné. VR preto žiada, aby sa vyčlenili dodatočné prostriedky, ktoré by boli prispôsobené potrebám uhoľných regiónov;

24.

zdôrazňuje, že finančná podpora zo strany EÚ má najväčší zmysel tam, kde sa projekty realizujú cezhranične. Keďže v súčasnosti prebiehajú štrukturálne zmeny vo všetkých uhoľných regiónoch, je spolupráca regiónov pri rozvoji projektov zameraných do budúcnosti mimoriadne sľubná. Takisto môže byť užitočné zapojiť do stratégií susediace regióny, aby sa vytvorili funkčné jednotky;

25.

podporuje v tejto súvislosti výzvu Európskeho parlamentu v kontexte prebiehajúcich rokovaní o VFR, aby sa poskytli dodatočné prostriedky na zmierňovanie sociálnych, sociálno-ekonomických a environmentálnych dôsledkov štrukturálnych zmien v uhoľných regiónoch Európy, a to prostredníctvom 4,8 miliardy EUR v novom fonde pre spravodlivú energetickú transformáciu. Zdôrazňuje však, že tento fond sa musí financovať z dodatočných zdrojov a nie z prostriedkov vyčlenených pre európske štrukturálne a investičné fondy. Víta skutočnosť, že aj zvolená predsedníčka Komisia vo svojich politických usmerneniach predstavených v júli 2019 vyjadrila v zásade podporu vytvoreniu takéhoto fondu pre spravodlivú energetickú transformáciu;

26.

je presvedčený, že tieto prostriedky by mali byť úzko prepojené s politikou súdržnosti. VR v tejto súvislosti žiada, aby sa zabezpečilo, že tieto prostriedky nebudú započítané do navrhovaných stropov uvedených v prílohe XXII, ale že budú vyčlenené osobitne. Tieto dodatočné prostriedky by sa mohli použiť na posilnenie programov EFRR a ESF pre tieto regióny NUTS-2 v nasledujúcich 7 rokoch. Toto prepojenie by umožnilo aj individualizovanú podporu všetkých uhoľných regiónov. Tieto prostriedky majú aktívne podporovať európsky prínos a majú k nim mať prístup všetky uhoľné regióny postihnuté štrukturálnymi zmenami. Kritériami pre prideľovanie prostriedkov by mohla byť celková zamestnanosť v sektore ťažby uhlia a objem produkcie uhlia v referenčnom roku 2019. Regióny, ktoré už začali upúšťať od ťažby uhlia a čiastočne už prešli touto transformáciou, by nemali byť vylúčené, keďže čelia rovnakým dôsledkom;

27.

žiada, aby sa tieto prostriedky rovnako ako prostriedky z EFRR pridelili priamo regiónom, na ktorých území sa tieto uhoľné bane nachádzajú. Pridelenie podpory príslušným regiónom by bolo podmienené konkrétnou stratégiou na ukončenie ťažby uhlia posudzovanej na základe overiteľných cieľov;

28.

navrhuje, že by sa tieto prostriedky mohli prideľovať zo zdrojov vyčlenených v nasledujúcom viacročnom rámci na nástroj na realizáciu reforiem;

29.

vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tento návrh na mimoriadne prechodné pridelenie prostriedkov zahrnuli do prebiehajúcich rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci;

Prepracovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci

30.

poukazuje na to, že je potrebné zohľadniť európske právne predpisy v oblasti štátnej pomoci, pričom súčasný rámec štátnej pomoci sa skončí v roku 2020, pokiaľ sa platnosť pravidiel štátnej pomoci nepredĺži o ďalšie dva roky (do konca roku 2022). VR vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní nových usmernení zohľadnila aj problémy štrukturálnej zmeny uhoľných regiónov a tým zabezpečila, že uhoľné regióny budú môcť využiť dostatočnú pružnosť, aby tak mohli zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska zmierniť vplyv ukončenia ťažby uhlia;

31.

zdôrazňuje, že už teraz je z hľadiska pravidiel štátnej pomoci možné podporovať projekty cezhraničnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o projekty spoločného európskeho záujmu. Príslušné inštitúcie EÚ by mali poskytovať regiónom pri plánovaní a realizácii takýchto projektov ešte intenzívnejšie poradenstvo;

32.

žiada, aby sa v tejto súvislosti pre uhoľné regióny vyčlenili osobitné oblasti podpory podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a aby sa upravili pravidlá pomoci EÚ pre tieto osobitné regióny s cieľom umožniť opatrenia na riešenie štrukturálnych zmien, ktoré by mali nahradiť upustenie od doterajšej tvorby hodnôt z dôvodu politicky nadradených cieľov. Okrem toho by sa malo preskúmať, či by vzhľadom na mimoriadny a príkladný význam, ktorý má klimaticky vhodná transformácia uhoľných regiónov pre energetickú a klimatickú politiku Európskej únie, nebolo možné použiť ako základ pre takéto podporné opatrenia článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. S cieľom čo najskôr túto otázku vyriešiť sa preto navrhuje okamžite zriadiť spoločnú pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov príslušných uhoľných regiónov a členských štátov, generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž a generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku, ako aj VR.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Africký mor ošípaných a európsky trh s bravčovým mäsom

(2020/C 39/13)

Spravodajca

:

Sławomir SOSNOWSKI (PL/EĽS), poslanec zastupiteľstva Lubelského vojvodstva

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Politický kontext

1.

Zastáva názor, že africký mor ošípaných (AMO) predstavuje hrozbu a výzvu na miestnej, regionálnej, národnej i na európskej úrovni, a preto je nevyhnutné, aby Európsky výbor regiónov ako inštitúcia zastupujúca regionálne a miestne spoločenstvá v Európskej únii zaujal postoj k tejto problematike a aby sa zapojil do mobilizácie všetkých zainteresovaných strán v snahe zlikvidovať tento nebezpečný vírus.

2.

Zdôrazňuje, že epidémia AMO predstavuje hrozbu pre životné prostredie, hospodárstvo a, čo je najdôležitejšie, pre ľudí, ktorí vo vidieckych oblastiach žijú a zaoberajú sa chovom ošípaných, najmä v strednej a východnej Európe.

3.

Zastáva názor, že boj s AMO spája politické ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky a ochrany životného prostredia, ako aj iných oblastí politiky a programov financovania, ktoré sa okrem iného týkajú sociálnych výziev a regionálneho rozvoja, čo je zárukou jednotného prístupu vo všetkých odvetviach. Podporuje návrh, aby sa z prostriedkov rozpočtu na rok 2020, ktoré sa majú vyčleniť na podporné poľnohospodárske opatrenia na boj proti africkému moru ošípaných, pridelilo 50 miliónov EUR na núdzové opatrenia a 28 miliónov EUR na vývoj očkovacej látky/lieku proti AMO.

4.

Uznáva, že africký mor ošípaných je medzinárodná výzva. Pokiaľ ide o hrozbu AMO pre vidiecke oblasti, poľnohospodárstvo a poľnohospodársky spracovateľský priemysel, európske regióny by mali prejaviť solidaritu. Ak sa bude vírus i naďalej šíriť tak rýchlo ako doteraz, môže dôjsť ku kolapsu európskeho trhu s bravčovým mäsom a státisíce poľnohospodárov prídu o živobytie. Tento problém už nemá len miestny alebo regionálny charakter, ale stal sa celoeurópskou hrozbou. V súčasnosti sa choroba vyskytuje v niekoľkých európskych krajinách: — Poľsko (1 492 prípadov a 1 ohnisko nákazy), — Litva (728 prípadov ochorenia diviakov), — Lotyšsko (286 prípadov), — Estónsko (150 prípadov), — Ukrajina (26 prípadov, 22 ohnísk nákazy ošípaných), — Česko (25 prípadov), — Taliansko (24 prípadov, 2 ohniská nákazy), — Rumunsko (3 ohniská nákazy),

* údaje za obdobie od 1. 1. do 15. 4. 2018;

5.

domnieva sa, že grant, o ktorom sa píše v článku 5 ods. 3 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 (1), by mal v prípade potvrdenia výskytu AMO predstavovať 100 %, pretože AMO je hrozba, ktorá má vážny dosah na verejné zdravie a rušivý vplyv na hospodárstvo.

6.

Osobitne upozorňuje na to, že je potrebná cezhraničná spolupráca, a to v takom rozsahu, aký sa uplatňuje v prípade prírodných katastrof. Poukazuje na to, že problém sa týka aj oblasti vonkajších hraníc EÚ, ale domnieva sa, že posilnenie cezhraničnej spolupráce je nevyhnutné a potrebné. Zdôrazňuje, že i naďalej a neustále je potrebná cezhraničná spolupráca s cieľom stabilizovať situáciu v krajinách v susedstve EÚ (Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko).

7.

Konštatuje, že kríza spôsobená AMO by mohla mať za následok celý rad hospodárskych a sociálnych rizík. Okrem obáv o verejné zdravie, dôsledkov pre trh s bravčovinou v EÚ a súvisiacich výrazných štrukturálnych zmien v produkcii bravčového mäsa by mohla mať negatívny dosah aj na iné odvetvia hospodárstva, ako je cestovný ruch, lesné hospodárstvo, mäsospracovateľský priemysel a obchod. Výskyt AMO poškodzuje aj povesť jednotlivých krajín, ale aj celej EÚ.

Navrhované opatrenia

8.

Schvaľuje opatrenia na boj proti AMO, ktoré Európsky parlament a Európska komisia zavádzajú v súčasnom finančnom rámci, nazdáva sa však, že je nevyhnutné vyčleniť v nasledujúcom finančnom rámci nové prostriedky vrátane značných nákladov na vedecký výskum s cieľom nájsť proti tomuto vírusu účinnú očkovaciu látku.

9.

žiada vyčleniť osobitný špecializovaný cezhraničný grant na boj proti AMO v rámci projektov realizovaných spoločne dvoma alebo viacerými krajinami;

10.

Domnieva sa, že na úrovni orgánov členských štátov a Európskej komisie by sa mali s týmito tretími krajinami viesť intenzívne diskusie o spoločnej a jednotnej činnosti na boj proti AMO a že by sa mala zvážiť možnosť podporiť tieto opatrenia prostredníctvom cezhraničných programov v oblasti bezpečnosti potravín. Vhodným fórom na diskusie o takýchto cezhraničných činnostiach by mohla byť CORLEAP.

11.

Vyzýva a nabáda všetky zainteresované strany: a) miestne a regionálne orgány; b) poľovníkov a poľnohospodárov; c) veterinárne služby; d) orgány jednotlivých členských štátov; e) a médiá, aby sa činorodo a aktívne zapojili do boja proti AMO pod vedením Európskej komisie a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).

12.

Požaduje, aby sa zvýšili finančné prostriedky na vzdelávacie a informačné činností určené zainteresovaným stranám s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o tejto chorobe, o jej predchádzaní a o boji proti nej, pretože africký mor ošípaných predstavuje obrovskú hrozbu pre rozvoj vidieka, miestne a regionálne hospodárstvo, životné prostredie, chov hospodárskych zvierat, a v dôsledku toho najmä pre ľudí a verejné zdravie.

13.

Nabáda miestne a regionálne orgány, aby šírili informácie o uplatňovaní prostriedkov náležitej starostlivosti v snahe zabrániť šíreniu choroby a aby neustále spolupracovali pri zaisťovaní biologickej bezpečnosti, najmä v malých poľnohospodárskych podnikoch, a tiež ďalej spolupracovali v prípade výskytu ohniska nákazy v pohraničných oblastiach. Tieto informácie by mali byť poskytnuté každému vlastníkovi ošípanej a všetkým osobám, ktoré prichádzajú do kontaktu s diviakmi.

14.

Vyzýva poľovníkov, aby posilnili epidemiologický dohľad nad voľne žijúcimi zvieratami v infikovanej oblasti a aby zintenzívnili lov tam, kde sa diviaky vyskytujú v nadmernom počte. Upozorňuje, že ľudia, a najmä poľovníci, napriek tomu, že sa chorobou nemôžu nekaziť, môžu spôsobiť jej rozširovanie prostredníctvom: — akéhokoľvek kontaktu s nakazenými živými a mŕtvymi zvieratami (kadávermi), — kontaktu s predmetmi kontaminovanými vírusom (napríklad s oblečením, vozidlami a s iným vybavením), — kŕmenia zvierat mäsom alebo mäsovými výrobkami z nakazených zvierat (napr. salámou alebo mäsom, ktoré nebolo tepelne upravené) alebo odpadom obsahujúcim nakazené mäso (napr. kuchynský odpad, pomyje, ako aj vnútornosti).

15.

Domnieva sa, že úspech v boji proti tejto chorobe závisí predovšetkým od veľkosti populácie diviakov. Mali by sa preto prijať opatrenia na obmedzenie populácie diviakov v príslušných oblastiach na počet primeraný pre danú oblasť. Treba podporovať programy spolupráce medzi poľnohospodárskym odvetvím a sektorom ochrany životného prostredia prispôsobené konkrétnej situácii členských štátov [riadenie lovu, zákaz ďalšieho kŕmenia, ak to nie je potrebné na lov (návnady), poľnohospodárske postupy].

16.

Oceňuje doterajšie opatrenia Európskej komisie zamerané na boj proti AMO a zároveň odporúča, aby EK aj v novom programe Horizont Európa naplánovala ďalšie granty na opatrenia v tejto oblasti, keďže všetky výberové konania týkajúce sa AMO v rámci programu Horizont 2020 sú v súčasnosti uzatvorené.

17.

Domnieva sa, že poľnohospodárskym podnikom, ktoré boli v dôsledku AMO poškodené, by EÚ mala poskytnúť osobitnú podporu, ktorá by mala mať podobu: a) náhrady hodnoty zlikvidovaných stád bez uloženia dodatočných podmienok; b) uplatňovania mechanizmu spätnej pomoci počas 5 rokov od ukončenia výroby v dôsledku likvidácie stáda; c) finančnej pomoci pri presmerovaní poľnohospodárskeho podniku na iný druh výroby; d) pomoci pri zaistení úplnej biologickej bezpečnosti poskytovanej tým poľnohospodárskym podnikom, ktoré sa naďalej venujú chovu a výkrmu ošípaných, ako aj v prípade finančnej záťaže spojenej s opatreniami prijatými v krízových situáciách (vyšetrovanie, predpisy v oblasti dopravy atď.); e) pomoci kompenzujúcej chovateľom a majiteľom ošípaných stratu príjmov spôsobenú destabilizáciou trhu s bravčovinou; f) pomoci tým poľnohospodárskym podnikom, ktoré chcú zvýšiť chov ošípaných a zaisťujú vo svojich podnikoch biologickú bezpečnosť; g) podpory pre poľnohospodárske podniky, ktoré v dôsledku AMO zasiahli reštriktívne opatrenia v oblasti rastlinnej výroby. h) pomoci pre poľnohospodárske podniky, ktoré aj usmrcovali vlastné zvieratá a produkovali v malom; i) likvidácie všetkých mŕtvych diviakov na náklady štátu.

18.

Je znepokojený ďalším šírením vírusu AMO a vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí monitorovať a hodnotiť opatrenia na boj proti AMO na úrovni EÚ za účasti regionálnych a miestnych orgánov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 1.