OZNÁMENIE KOMISIE

o uplatňovaní ustanovení článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011

(2020/C 32/01)

1.   ÚVOD

Podľa článku 26 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (1) (ďalej len „nariadenie“), ak sa krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny uvádza a nie je to tá istá krajina ako krajina pôvodu alebo to isté miesto ako miesto pôvodu základnej zložky, musí sa uviesť aj krajina pôvodu alebo miesto pôvodu príslušnej základnej zložky, alebo sa musí aspoň uviesť, že je iná než krajina pôvodu alebo iné než miesto pôvodu danej potraviny.

Komisia prijala 28. mája 2018 vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/775 (2) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), v ktorom sa stanovujú spôsoby uplatňovania článku 26 ods. 3 nariadenia. Vo vykonávacom nariadení sa konkrétne objasňuje a harmonizuje spôsob označovania pôvodu základných zložiek.

Účelom tohto oznámenia Komisie je poskytnúť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a vnútroštátnym orgánom usmernenia o uplatňovaní ustanovení článku 26 ods. 3 nariadenia. Toto oznámenie by sa malo vykladať v spojení s ďalšími príslušnými ustanoveniami nariadenia a vykonávacieho nariadenia. Týmto usmernením nie je dotknutý zákaz uvádzania zavádzajúcich informácií pre spotrebiteľov stanovený v článku 7 nariadenia. V tomto oznámení sa objasňujú ustanovenia, ktoré sú už obsiahnuté v uplatniteľných právnych predpisoch. Žiadnym spôsobom nerozširuje povinnosti vyplývajúce z takýchto právnych predpisov, ani sa ním nezavádzajú žiadne dodatočné požiadavky pre dotknutých prevádzkovateľov a príslušné orgány.

Účelom tohto oznámenia je len poskytnúť pomoc občanom, podnikateľským subjektom a príslušným vnútroštátnym orgánom pri uplatňovaní článku 26 ods. 3 nariadenia a vykonávacieho nariadenia. Len Súdny dvor Európskej únie je oprávnený poskytovať autoritatívny výklad práva Únie. Názory vyjadrené v tomto oznámení nemôžu ovplyvniť pozíciu, ktorú by Európska komisia mohla zaujať pred súdmi Únie a vnútroštátnymi súdmi.

2.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA ROZSAHU PÔSOBNOSTI ČLÁNKU 26 ODS. 3 NARIADENIA

V článku 26 ods. 3 prvom pododseku nariadenia sa stanovujú dve podmienky uplatňovania osobitných požiadaviek na označovanie základných zložiek: 1) existencia označenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu konečnej potraviny a 2) že takéto označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny nie je rovnaké ako označenie jeho základnej zložky.

Podľa článku 26 ods. 3 druhého pododseku sa osobitné povinnosti označovania obsiahnuté v článku 26 ods. 3 prvom pododseku uplatňujú len na prípady patriace do rozsahu pôsobnosti vykonávacieho nariadenia vymedzeného v článku 1 vykonávacieho nariadenia.

Rozsah pôsobnosti vykonávacieho nariadenia má dve obmedzenia:

Po prvé, v článku 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa stanovuje, že krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny sa môže uviesť „istým spôsobom, ako napr. vyhláseniami, vyobrazeniami, symbolmi alebo výrazmi vzťahujúcimi sa na miesta alebo geografické oblasti, s výnimkou geografických podmienok zahrnutých v zaužívaných a druhových názvoch, ak sa v týchto pojmoch doslova uvádza pôvod, ale všeobecne sa nechápu ako označenie krajiny pôvodu ani miesta pôvodu“.

Po druhé, v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa uvádza, že „zemepisné označenia chránené podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 (3), nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (4), nariadenia (ES) č. 110/2008 (5) alebo nariadenia (EÚ) č. 251/2014 (6) alebo chránené podľa medzinárodných dohôd“, ako aj zapísané ochranné známky, keď sú označením pôvodu, nepatria do rozsahu pôsobnosti vykonávacieho nariadenia. V odôvodnení 6 vykonávacieho nariadenia sa v súvislosti s touto druhou výnimkou objasňuje, že hoci sa článok 26 ods. 3 nariadenia v zásade musí uplatňovať aj na prípady opísané v tejto druhej výnimke, príslušné vykonávacie predpisy si vyžadujú ďalšie preskúmanie a prijmú sa neskôr.

2.1.   Odkaz na prevádzkovateľa potravinárskeho podniku

2.1.1.   Mohol by názov/obchodné meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý sa uvádza na etikete, viesť k uplatneniu článku 26 ods. 3 nariadenia?

Podľa odôvodnenia 29 a článku 2 ods. 2 písm. g) nariadenia údaje týkajúce sa názvu, obchodného mena alebo adresy prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvedené na etikete nepredstavujú údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny v zmysle nariadenia. Preto akékoľvek odkazy na právnickú osobu prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v zásade nevedú k uplatneniu článku 26 ods. 3 nariadenia.

Napriek tomu by sa takéto označenia mohli na základe článku 7 nariadenia považovať za zavádzajúce, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo skutočné miesto pôvodu potraviny, ak sú jasne zdôraznené na obale a ak bol viditeľne zdôraznený konkrétny pôvod alebo miesto pôvodu a tento pôvod nie je rovnaký ako pôvod základnej zložky potraviny. Príslušné vnútroštátne orgány by mali posúdiť takéto prípady tak, že zohľadnia všetky informácie uvedené na etikete a celú prezentáciu výrobku.

2.2.   Obchodné značky

2.2.1.   Môže sa v prípade obchodných značiek, ktoré nie sú chránené zaregistrovanými ochrannými známkami, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, uplatniť článok 26 ods. 3 nariadenia?

V článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa objasňuje, že aj keď údaje o pôvode, ktoré sú súčasťou zaregistrovaných ochranných známok, patria do rozsahu pôsobnosti článku 26 ods. 3 nariadenia, vykonávacie nariadenie sa na takéto označenia nevzťahuje, kým sa neprijmú osobitné pravidlá týkajúce sa uplatňovania článku 26 ods. 3 na takéto označenia. Zákonodarca EÚ uznal špecifický charakter a ciele zaregistrovaných ochranných známok, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy Únie, a preto Komisia ďalej preskúma, ako sa musí uviesť pôvod základnej zložky podľa v článku 26 ods. 3 nariadenia, ak sa to v prípade týchto údajov vyžaduje. Naopak, obchodné značky obsahujúce zemepisné označenia, ktoré nie sú zaregistrovanými ochrannými známkami, nie sú súčasťou tejto dočasnej výnimky, a preto sa na ne okrem povinností vyplývajúcich z článku 26 ods. 3 nariadenia vzťahuje aj vykonávacie nariadenie.

2.3.   Názov potraviny

2.3.1.   Majú sa zaužívané názvy obsahujúce zemepisné označenia považovať za označenia uvádzajúce krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny?

V článku 2 ods. 2 písm. o) nariadenia sa vymedzuje „zaužívaný názov“ ako názov, ktorý používajú ako názov potraviny spotrebitelia v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva, bez toho, aby ho bolo treba vysvetľovať.

Podľa odôvodnenia 8 a článku 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia zaužívané a druhové názvy vrátane zemepisných označení, ktoré doslova označujú pôvod, ale ktorých spoločný výklad nie je označením pôvodu alebo miesta pôvodu potravín, nepatria do rozsahu pôsobnosti vykonávacieho nariadenia. Takéto názvy často poukazujú na zemepisné označenie, región alebo krajinu, kde sa príslušná potravina pôvodne vyrábala alebo uvádzala na trh, a časom sa stali druhovými/zaužívanými názvami určitej kategórie potravín. Pokiaľ takéto druhové označenia a zaužívané názvy nemajú vplyv na to, ako spotrebiteľ vníma určitý zemepisný pôvod príslušnej potraviny, ich použitie nevedie k uplatneniu článku 26 ods. 3 nariadenia.

Príklad: frankfurtské párky.

Keďže otázka sa týka toho, ako takýto názov vnímajú spotrebitelia v každom jednom členskom štáte, a existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o vnímanie týchto aspektov u spotrebiteľov v rôznych členských štátoch EÚ, v jednotlivých prípadoch treba zvážiť, či je špecifický názov pre spotrebiteľa jasne zrozumiteľný ako druhový/zaužívaný názov.

2.3.2.   Majú sa názvy podľa právnych predpisov obsahujúce zemepisné označenie považovať za názvy uvádzajúce krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny?

Podľa článku 2 ods. 2 písm. n) nariadenia „názov podľa právnych predpisov“ je názov potraviny stanovený v príslušných predpisoch Únie alebo ak takéto predpisy Únie neexistujú, je to názov stanovený v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach platných v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania.

Inými slovami, takéto názvy sú kodifikované zaužívané názvy, kde zákonodarca považoval za dôležité harmonizovať ich používanie a často aj zloženie výrobkov, ktoré definujú, s cieľom zabezpečiť, aby boli splnené očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o vlastnosti potravín predávaných pod osobitnými názvami.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa názvy podľa právnych predpisov, ktoré obsahujú zemepisné označenia, nepovažujú za označenia pôvodu v zmysle článku 26 ods. 3 nariadenia, keď zákonodarca už článok 26 ods. 3 zohľadnil.

2.4.   Rôzne vyhlásenia na etikete

2.4.1.   Majú sa výrazy ako „vyrobené v“ a „výrobok (určitej krajiny)“, po ktorých nasleduje zemepisné označenie, považovať za údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny?

Vyhlásenia ako „vyrobené v (krajina)“ si spotrebitelia spájajú s označením pôvodu v zmysle článku 26 ods. 3, a preto by sa v zásade mali považovať za označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny. Okrem toho sa tieto pojmy týkajú výrobného procesu, ktorý by v prípade spracovaných potravín mohol zodpovedať významu krajiny pôvodu na účely nariadenia, ako sa vymedzuje v článku 60 ods. 2 Colného kódexu Únie (7), t. j. posledné podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie potraviny, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.

Podobne vyhlásenie „výrobok z (krajiny)“ vo všeobecnosti znamená pre spotrebiteľa označenie pôvodu v zmysle článku 26 ods. 3 nariadenia. Okrem toho výraz „výrobok z“ pravdepodobne takisto spotrebiteľovi naznačuje, že celá potravina vrátane jej zložiek pochádza z krajiny uvedenej na etikete.

2.4.2.   Majú sa vyhlásenia ako „balené v“ alebo „vyrobil(a) X pre Y“, za ktorými nasleduje názov prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a jeho adresa, považovať za údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny?

Vyhlásenie „balené v“ jasne označuje miesto, kde bola potravina zabalená, a vo všeobecnosti nie je pravdepodobné, že by ho spotrebiteľ vnímal ako označenie pôvodu v zmysle článku 26 ods. 3 nariadenia. Preto sa napriek tomu, že daný pojem odkazuje na geografické miesto, nemožno domnievať, že uvádza krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny.

Pojmy ako „vyrobil(a)/baliareň:“ (názov prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, po ktorom nasleduje jeho adresa) alebo „vyrobil(a) X pre Y“ sú doslovné odkazy na príslušného prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a vo všeobecnosti nie je pravdepodobné, že by spotrebiteľovi naznačovali pôvod potraviny. Ako sa rozvádza v bode 2.1.1 tohto oznámenia, údaje týkajúce sa názvu, obchodného mena alebo adresy prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvedené na etikete nepredstavujú údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny v zmysle nariadenia.

Vnímanie spotrebiteľov však vychádza zo všetkých súčastí etikety vrátane celej prezentácie výrobku. Preto sa pri posudzovaní charakteru potraviny, ktorý môže spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o jej pôvod, musí brať do úvahy celé balenie.

2.4.3.   Majú sa akronymy, vyobrazenia alebo akékoľvek iné vyhlásenia doplnené nepovinne s jediným účelom, a to pomôcť spotrebiteľom nájsť viacjazyčných etiketách údaj vo svojom jazyku, považovať za údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny?

Takéto údaje by sa nemali považovať za údaje o pôvode, ak sa jasne odvolávajú na rôzne jazykové verzie informácií o potravine uvedených na etikete.

2.4.4.   Majú sa vyhlásenia ako „druh“, „typ“, „štýl“, „receptúra“, „inšpirované (čím, kým)“ alebo „à la“ obsahujúce zemepisné označenie považovať za údaje o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny?

Vyhlásenia ako „druh“, „typ“, „štýl“, „receptúra“, „inšpirované (čím, kým)“ alebo „à la“ zvyčajne odkazujú na receptúru alebo osobitné vlastnosti potraviny alebo procesu jej výroby a ako také by sa v zásade nemali považovať za označenie pôvodu.

Pri posudzovaní charakteru potraviny, ktorý môže spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o jej pôvod, sa však musí brať do úvahy celé balenie. Takisto treba uviesť, že v zmysle článku 7 nariadenia sú uvedené vyhlásenia odôvodnené iba vtedy, ak má daná potravina osobitné vlastnosti alebo povahu alebo sa podrobila určitému výrobnému procesu, ktorý určuje údajný vzťah k zemepisnému miestu uvedenému na etikete.

2.4.5.   Mohol by sa národný symbol alebo farby vlajky považovať za údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny?

Z pohľadu spotrebiteľov sú vlajky a/alebo mapy najrelevantnejšími odkazmi na označenie pôvodu. Preto by sa v zásade jasné a viditeľné vlajky a/alebo mapy odkazujúce na konkrétne zemepisné územie mali považovať za označenie pôvodu a v dôsledku toho by mali viesť k uplatneniu článku 26 ods. 3 nariadenia. Spotrebiteľ môže vnímať ako označenie pôvodu potraviny aj ďalšie národné symboly, ako napr. rozpoznateľnú národnú pamiatku, krajinu alebo osobu. Tieto symboly však treba posudzovať v každom prípade jednotlivo, keďže ich chápanie zvykne závisieť od výrobku a krajiny. V tejto súvislosti by členské štáty mali zohľadniť najmä umiestnenie symbolov/obrázkov, ich veľkosť, farbu, veľkosť písma a celkový kontext označenia potraviny, t. j. že etiketa ako celok nespôsobuje u spotrebiteľov zmätok v súvislosti s pôvodom potraviny.

Pokiaľ ide o obchodné značky, uplatňovanie článku 26 ods. 3 nariadenia sa uvádza v bode 2.2.1 tohto oznámenia.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať používaniu obrázkov a iných vyhlásení, ktoré sa týkajú národného/miestneho podujatia alebo národného/miestneho športového tímu pri príležitosti osláv daného podujatia. Vzhľadom na ich príležitostný charakter sa tieto údaje musia posudzovať podľa konkrétneho prípadu, aby sa zistilo, či sa uplatňuje článok 26 ods. 3.

2.4.6.   Mohli by dodatočné vyhlásenia uvedené na etiketách potravín označených zemepisnými označeniami chránenými podľa právnych predpisov EÚ alebo ochranných známok viesť k uplatneniu článku 26 ods. 3 nariadenia?

Až do prijatia osobitných pravidiel sa vykonávacie nariadenie neuplatňuje na zemepisné označenia chránené podľa práva EÚ ani na zaregistrované ochranné známky uvedené v jeho článku 1 ods. 2. Avšak v prípade, že potravina obsahuje aj iné vizuálne vyhlásenia vrátane tých, ktoré odkazujú na rovnaké alebo rôzne geografické miesta, takéto vyhlásenia by patrili do rozsahu pôsobnosti vykonávacieho nariadenia, ak sú splnené podmienky článku 26 ods. 3 nariadenia.

2.5.   Aké je vzájomné prepojenie medzi ustanoveniami vykonávacieho aktu a právnymi predpismi EÚ o ekologických potravinách?

V nariadení Rady (ES) č. 834/2007 (8) („nariadenie o ekologických potravinách“) sa stanovuje všeobecný rámec pravidiel ekologickej výroby vrátane ustanovení o používaní pojmov odkazujúcich na ekologickú výrobu. Okrem toho sa v uvedenom nariadení stanovujú podmienky označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a používania loga EÚ a vyžaduje sa v ňom, že ak sa použije takéto logo, uvedie sa miesto pôvodu, kde sa vyrobili poľnohospodárske suroviny, z ktorých je produkt zložený. Takéto pravidlá poskytnú spotrebiteľovi informácie rovnocenné s informáciami, ktoré sa uvádzajú v článku 26 ods. 3.

Podľa článku 1 ods. 4 nariadenia sa dané nariadenie uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie stanovené v osobitných ustanoveniach Únie uplatniteľných na konkrétne potraviny. V tejto súvislosti sa ustanovenia nariadenia o ekologických potravinách majú považovať za lex specialis a majú prednosť pred článkom 26 ods. 3 nariadenia. V dôsledku toho, vždy keď sa použije logo ekologickej výroby EÚ, článok 26 ods. 3 nariadenia sa neuplatňuje.

3.   IDENTIFIKÁCIA ZÁKLADNEJ ZLOŽKY

Podľa článku 2 ods. 2 písm. q) nariadenia „základná zložka“ je zložka alebo zložky potraviny, ktorá predstavuje viac ako 50 % tejto potraviny alebo ktorú spotrebiteľ zvyčajne spája s názvom potraviny a v prípade ktorej sa vo väčšine prípadov vyžaduje kvantitatívne označenie.

3.1.   Ako treba identifikovať základnú zložku?

Na účely článku 26 ods. 3 nariadenia sú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov povinní poskytovať informácie o základných zložkách príslušnej potraviny na základe vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 2 písm. q) nariadenia.

V právnom vymedzení základnej zložky sa uvádzajú dva druhy kritérií na určenie základnej zložky potravín: a) kvantitatívne, podľa ktorého zložka predstavuje viac ako 50 % potravín a b) kvalitatívne, podľa ktorého je zložka pre spotrebiteľov zvyčajne spojená s názvom potraviny.

Pri poskytovaní informácií o základných zložkách potraviny by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mali zohľadniť rôzne prvky. Okrem kvantitatívneho zloženia potravín musia starostlivo zvážiť ich špecifické vlastnosti, povahu a celú prezentáciu etikety. Takisto musia zvážiť vnímanie a očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o informácie o predmetných potravinách. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by mali vziať do úvahy, či označenie pôvodu konkrétnej zložky pravdepodobne podstatne ovplyvní rozhodnutia spotrebiteľov týkajúce sa nákupu a či by neexistencia takéhoto označenia pôvodu uviedla spotrebiteľov do omylu.

Takisto treba uviesť, že v zmysle článku 7 nariadenia poskytnuté informácie týkajúce sa pôvodu základnej zložky nesmú uvádzať spotrebiteľa do omylu a v žiadnom prípade by nemali obchádzať ustanovenia a ciele stanovené v článku 26 ods. 3 nariadenia.

Príslušné orgány členských štátov presadzujú riadne vykonávanie uvedených ustanovení nariadenia.

3.2.   Môže mať potravina viac ako jednu základnú zložku? Ak áno, mal by sa v prípade potravín, ktoré obsahujú viac ako jednu základnú zložku, uviesť pôvod všetkých základných zložiek?

V článku 2 ods. 2 písm. q) nariadenia sa vo vymedzení pojmu „základná zložka“ uvádza, že táto zložka by mohla byť zložkou (dané slovo použité v jednotnom čísle) alebo zložkami (dané slovo použité v množnom čísle). Podľa tohto znenia by sa malo dospieť k záveru, že vymedzenie pojmu „základná zložka“ umožňuje, aby potravina mala viac ako jednu základnú zložku.

Okrem toho z ustanovení článku 26 ods. 3 nariadenia vyplýva, že ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku na základe predmetného vymedzenia identifikuje viac ako jednu základnú zložku, musí sa uviesť krajina pôvodu alebo miesto pôvodu všetkých týchto základných zložiek.

3.3.   Je možné, že z uplatnenia definície základnej zložky nevyplynie žiadna primárna zložka potraviny?

Na účely článku 26 ods. 3 nariadenia treba v prvom rade posúdiť, či sa má niektorá zložka potraviny považovať za jej základnú položku na základe vymedzenia stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. q) nariadenia. Znamená to, že potravina nebude mať žiadnu základnú zložku v zmysle nariadenia, ak žiadna z jej zložiek nepredstavuje viac ako 50 % tejto potraviny, spotrebiteľ si žiadnu z jej zložiek zvyčajne nespája s názvom potraviny a vo väčšine prípadov sa nevyžaduje kvantitatívne označenie.

3.4.   Vzťahuje sa článok 26 ods. 3 nariadenia a následne vykonávacie nariadenie na jednozložkové výrobky?

Článok 26 ods. 3 nariadenia by sa mohol vzťahovať na spracovaný jednozložkový výrobok, ak sa jeho posledné podstatné spracovanie uskutočnilo na inom mieste, ako je miesto pôvodu surovinovej zložky, alebo ak bola zložka získaná z rôznych miest. Táto situácia by viedla k uplatneniu článku 26 ods. 3 nariadenia v prípade, že sa uvádza krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny a krajina pôvodu alebo miesto pôvodu základnej zložky (jediná zložka) nie je rovnaké ako krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny.

3.5.   Ak je spotrebiteľom dobre známe, že primárna zložka potraviny sa môže získavať len mimo EÚ, mal by sa uvádzať jej pôvod?

V nariadení sa nestanovuje žiadna výnimka, na základe ktorej by sa nemusela uvádzať krajina pôvodu alebo miesto pôvodu základných zložiek, ak nie je rovnaké ako v prípade potraviny. Preto sa aj v prípade, že sa základná zložka potraviny môže získavať len mimo EÚ a údaj o pôvode, ktorý sa vzťahuje na konečnú potravinu, odkazuje na EÚ (alebo členský štát, resp. členské štáty), podľa ustanovení článku 26 ods. 3 nariadenia musí uviesť pôvod príslušnej základnej zložky.

3.6.   Je možné aby bola primárna zložka zloženou zložkou?

Podľa článku 2 ods. 2 písm. h) nariadenia je „zložená zložka“ zložka, ktorá je zložená z viac ako jednej zložky.

Zložená zložka patrí do rozsahu pôsobnosti článku 26 ods. 3 nariadenia, ak spĺňa podmienky vymedzenia pojmu základná zložka stanovené v článku 2 ods. 2 písm. q) nariadenia.

Ak sa informácie o pôvode základnej zložky musia poskytnúť v súlade s článkom 26 ods. 3 nariadenia a základná zložka je zložená zložka, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia poskytnúť primeranú úroveň informácií, ktorá najviac zodpovedá konkrétnej potravine. V tejto súvislosti by mali zohľadniť špecifický charakter príslušnej potraviny, jej zloženie a výrobný proces, spôsob, akým spotrebitelia vnímajú pôvod základnej zložky zloženej zložky (miesto pôvodu základnej zložky zloženej zložky, napríklad miesto zberu alebo miesto pestovania), aké sú ich očakávania a záujem v súvislosti s pôvodom základnej zložky zloženej zložky, ako sa zložky zloženej zložky uvádzajú v zozname zložiek potraviny.

Takisto treba uviesť, že v zmysle článku 7 nariadenia poskytnuté informácie týkajúce sa pôvodu zloženej zložky nesmú uvádzať spotrebiteľa do omylu a v žiadnom prípade by nemali obchádzať ustanovenia a ciele stanovené v článku 26 ods. 3 nariadenia.

Príslušné orgány členských štátov presadzujú riadne vykonávanie uvedených ustanovení nariadenia.

4.   ZEMEPISNÉ ÚROVNE

S cieľom umožniť spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia sa vo vykonávacom nariadení stanovujú osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú v prípade, že sa krajina pôvodu alebo miesto pôvodu základnej zložky poskytuje na základe článku 26 ods. 3 nariadenia. Uvedenými pravidlami sa má zabezpečiť, aby takéto informácie boli dostatočne presné a zmysluplné.

Na tento účel sa v článku 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia zosúlaďujú zemepisné oblasti, na ktoré musí odkazovať označenie pôvodu základnej zložky.

4.1.   Bolo by možné označiť krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu tej istej základnej zložky odkazom na rôzne zemepisné úrovne (napr. „EÚ a Švajčiarsko“)?

V článku 2 vykonávacieho nariadenia sa uvádza zoznam zemepisných oblastí, na ktoré by malo odkazovať označenie pôvodu základnej zložky. S cieľom splniť požiadavky článku 26 ods. 3 nariadenia musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vybrať jednu zo zemepisných oblastí uvedených v článku 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že vykonávacie nariadenie neposkytuje možnosť pri jednej základnej zložke kombinovať rôzne zemepisné úrovne, ktoré sa v ňom uvádzajú.

Príklady:

—	„Švajčiarsko“ zodpovedá zemepisnej oblasti stanovenej v článku 2 písm. a) bode iv). Naopak, „EÚ“ zodpovedá zemepisnej oblasti stanovenej v článku 2 písm. a) bode i). V článku 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia sa nestanovuje možnosť spojenia týchto dvoch zemepisných oblastí.

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov však môžu doplniť údaje „EÚ“ aj „mimo EÚ“ o ďalšie informácie, ak spĺňajú všeobecné požiadavky stanovené v nariadení, pokiaľ ide o dobrovoľné informácie o potravinách (článok 36 nariadenia). Takéto informácie by nemali byť zavádzajúce ani mätúce. V tejto súvislosti môžu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uviesť „Švajčiarsko“ ako dodatočnú dobrovoľnú informáciu ako doplnenie k označeniu „mimo EÚ“.

Príklad:

—	„EÚ a mimo EÚ (Švajčiarsko)“

—	„EÚ (Španielsko) a mimo EÚ (Švajčiarsko)“

4.2.   Bolo by možné kombinovať členské štáty a tretie krajiny s cieľom uviesť krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu základnej zložky?

Článok 2 písm. a) bod iv) vykonávacieho nariadenia umožňuje vyhlásiť členský(-é) štát(-y) alebo tretiu(-ie) krajinu(-y) za označenie pôvodu základnej zložky. Znamená to, že prevádzkovatelia si môžu vybrať jedno z týchto označení alebo môžu použiť obe označenia.

5.   UMIESTNENIE A PREZENTÁCIA

Informácie poskytnuté v súvislosti so základnou zložkou v súlade s nariadením by mali dopĺňať informácie o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny poskytnuté spotrebiteľom. Mali by byť ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v prípade potreby nezmazateľné. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v článku 3 vykonávacieho nariadenia stanovujú pravidlá umiestňovania a prezentácie predmetných informácií.

5.1.   Bolo by možné uviesť krajinu pôvodu základnej zložky pomocou kódu krajiny?

Podľa článku 9 ods. 1 písm. i) nariadenia je povinné uvádzať krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu v prípadoch stanovených v článku 26 nariadenia. Okrem toho sa v článku 9 ods. 2 nariadenia vyžaduje, aby sa údaje uvedené na povinnom základe v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia uvádzali slovami a číslami, a môžu byť dodatočne vyjadrené prostredníctvom piktogramov alebo symbolov.

Z ustanovení nariadenia vyplýva, že krajina pôvodu základnej zložky musí byť vždy vyjadrená slovne. V tejto súvislosti musia členské štáty posúdiť, či by sa určité kódy krajín mohli považovať za slová. Konkrétne, kód krajiny by mohol byť prijateľný, pokiaľ existuje odôvodnené očakávanie, že spotrebitelia v krajine, v ktorej sa potravina predáva, tento kód správne pochopia a nebudú uvedení do omylu. Mohlo by sa to týkať skratiek ako „UK“, „USA“ alebo „EÚ“.

5.2.   Ak názov výrobku obsahuje údaj o pôvode a nachádza sa na viacerých miestach balenia, mal by sa aj údaj o pôvode základnej zložky uvádzať na všetkých miestach, kde je názov výrobku označený na potravine? Rovnaká otázka sa týka grafických označení, ako sú napr. vlajky.

V článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa uvádza, že ak sa uvádza pôvod potraviny slovami, informácie o pôvode základnej zložky musia byť uvedené v rovnakom zornom poli ako označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny. Vo vykonávacom nariadení sa nestanovuje pružnosť, ktorá by umožnila uviesť pôvod základnej zložky len raz, ak sa na označení viackrát poskytne údaj o konečnej potravine.

Z nariadenia vyplýva, že označenie pôvodu základnej zložky musí byť pre spotrebiteľov prezentované jasným a viditeľným spôsobom, vždy v rovnakom zornom poli ako označenie pôvodu výrobku vrátane vlajok. Preto v prípade, že sa predajný názov obsahujúci označenie pôvodu alebo obrázky vlajok na obale opakuje, informácie o pôvode základnej(-ých) zložky(-iek) sa musia zodpovedajúcim spôsobom opakovať tiež.

5.3.   Uplatňuje sa článok 13 ods. 3 nariadenia aj na označenie pôvodu základnej zložky poskytnuté v súlade s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia?

V článku 13 nariadenia sa stanovujú všeobecné zásady prezentácie povinných informácií o potravinách, ktoré sú uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia, a teda aj informácie o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu, ak je to stanovené v článku 26 (článok 9 ods. 1 písm. i) nariadenia). Ustanovenia článku 13 nariadenia by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia Únie uplatniteľné na určité kategórie potravín.

Vo vykonávacom nariadení sa stanovujú osobitné požiadavky na prezentáciu označenia pôvodu základnej zložky. Konkrétne sa v jeho článku 3 stanovuje, že takéto informácie sa musia uvádzať v rovnakom zornom poli ako označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny a s použitím veľkosti písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky označenia pôvodu potraviny. Okrem toho sa stanovuje, že v každom prípade musia byť informácie o pôvode základnej zložky poskytnuté v takej veľkosti písma, ktorá nie je menšia ako 1,2 mm.

Uvedené osobitné požiadavky vykonávacieho nariadenia sa majú doplniť horizontálnymi ustanoveniami článku 13 nariadenia, ktoré by sa mali uplatňovať kumulatívne.

V článku 13 ods. 3 nariadenia sa stanovuje výnimka, pokiaľ ide o požadovanú veľkosť písma povinných údajov v prípade malých balení (ktorých plocha je menšia ako 80 cm2). Keďže ustanovenia článku 13 nariadenia sa vzťahujú na povinné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia, uplatňujú sa aj na označenie pôvodu základnej zložky poskytnuté v súlade s článkom 26 ods. 3 nariadenia. Preto v prípade obalov alebo nádob, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 80 cm2, je stredná výška písma uvedená v článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia rovná alebo väčšia ako 0,9 mm.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s.18.

(2)  Ú. v. EÚ L 131, 29.5.2018, s. 8.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

Výmenný kurz eura (1)

30. januára 2020

(2020/C 32/02)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1029
JPY	Japonský jen	120,03
DKK	Dánska koruna	7,4729
GBP	Britská libra	0,84183
SEK	Švédska koruna	10,6398
CHF	Švajčiarsky frank	1,0690
ISK	Islandská koruna	135,90
NOK	Nórska koruna	10,1738
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,250
HUF	Maďarský forint	338,36
PLN	Poľský zlotý	4,2873
RON	Rumunský lei	4,7770
TRY	Turecká líra	6,5970
AUD	Austrálsky dolár	1,6412
CAD	Kanadský dolár	1,4577
HKD	Hongkongský dolár	8,5678
NZD	Novozélandský dolár	1,6973
SGD	Singapurský dolár	1,5030
KRW	Juhokórejský won	1 315,00
ZAR	Juhoafrický rand	16,2673
CNY	Čínsky juan	7,6504
HRK	Chorvátska kuna	7,4423
IDR	Indonézska rupia	15 094,84
MYR	Malajzijský ringgit	4,5087
PHP	Filipínske peso	56,246
RUB	Ruský rubeľ	69,6719
THB	Thajský baht	34,405
BRL	Brazílsky real	4,6836
MXN	Mexické peso	20,6985
INR	Indická rupia	79,0110

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Osobitná správa č. 4/2020

„Používanie nových technológií zobrazovania na účely monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky: celkovo stabilný pokrok, ale pomalší pri monitorovaní klímy a životného prostredia“

(2020/C 32/03)

Európsky dvor audítorov týmto informuje, že bola uverejnená osobitná správa č. 4/2020 „Používanie nových technológií zobrazovania na účely monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky: celkovo stabilný pokrok, ale pomalší pri monitorovaní klímy a životného prostredia.“

Táto správa je k dispozícii na nahliadnutie alebo stiahnutie na webovom sídle Európskeho dvora audítorov: http://eca.europa.eu.

Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhom týkajúcim sa európskych príkazov na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach

(Úplné znenie tohto stanoviska je k dispozícii v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku na webovom sídle európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov www.edps.europa.eu)

(2020/C 32/04)

V apríli 2018 Komisia predložila dva návrhy – jedného nariadenia a jednej smernice – na vytvorenie právneho rámca, ktorý by policajným a justičným orgánom uľahčil a urýchlil zabezpečenie a získanie prístupu k elektronickým dôkazom v cezhraničných prípadoch. Rada odvtedy prijala všeobecné smerovania k týmto návrhom a Európsky parlament vydal niekoľko pracovných dokumentov. Európsky výbor pre ochranu údajov vydal svoje stanovisko. Na medzinárodnej úrovni došlo k súvisiacemu vývoju, najmä pokiaľ ide o začatie rokovaní o medzinárodnej dohode so Spojenými štátmi o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom, ako aj o prácu na druhom dodatkovom protokole k Dohovoru o počítačovej kriminalite. V tomto stanovisku chce európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) vzhľadom na uvedený vývoj poskytnúť zákonodarcovi Únie nové informácie k nadchádzajúcej práci na týchto návrhoch.

V dnešnom svete, zmenenom vďaka novým technológiám, podstatnú úlohu pri získavaní údajov, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie úloh týchto orgánov, často zohráva čas. Zároveň sa však aj pri vyšetrovaní vnútroštátnych prípadov orgány presadzovania práva čoraz častejšie stretávajú s „cezhraničnými situáciami“ jednoducho preto, že bol použitý zahraničný poskytovateľ služieb a informácie sú elektronicky uchovávané v inom členskom štáte. EDPS podporuje cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva mali k dispozícii účinné nástroje na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, a najmä víta cieľ týchto návrhov, ktorým je urýchlenie a uľahčenie prístupu k údajom v cezhraničných prípadoch na základe zjednodušenia postupov v rámci EÚ.

EDPS by zároveň chcel zdôrazniť, že akákoľvek iniciatíva v tejto oblasti musí plne rešpektovať Chartu základných práv EÚ a rámec EÚ na ochranu údajov a že je nevyhnutné zabezpečiť, aby existovali všetky potrebné záruky. Účinná ochrana základných práv v procese cezhraničného zhromažďovania elektronických dôkazov si vyžaduje predovšetkým výraznejšie zapojenie justičných orgánov v členskom štáte presadzovania. Systematicky by sa do tohto procesu mali zapájať čo najskôr, mali by mať možnosť preskúmať súlad príkazov s chartou a mali by mať povinnosť uvádzať dôvody odmietnutia na tomto základe.

Okrem toho by sa mali objasniť vymedzenia kategórií údajov v navrhovanom nariadení a mala by sa zabezpečiť ich konzistentnosť s inými vymedzeniami kategórií údajov v právnych predpisoch EÚ. EDPS takisto odporúča prehodnotiť rovnováhu medzi druhmi trestných činov, ku ktorým by sa mohli vydávať európske príkazy na predloženie dôkazov, a kategóriami dotknutých údajov vzhľadom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ.

EDPS ďalej vydáva konkrétne odporúčania k viacerým aspektom návrhov týkajúcich sa elektronických dôkazov, pri ktorých sú potrebné zlepšenia: overovanie pravosti a dôvernosť odosielaných príkazov a údajov, obmedzené uchovávanie podľa európskych príkazov na uchovanie údajov, uplatniteľný rámec na ochranu údajov, práva dotknutých osôb, dotknuté osoby požívajúce imunity a výsady, zákonní zástupcovia, lehoty na vykonanie európskych príkazov na predloženie dôkazov a možnosť poskytovateľov služieb namietať proti príkazom.

EDPS napokon vyžaduje väčšiu jednoznačnosť, pokiaľ ide o vzájomné pôsobenie navrhovaného nariadenia a budúcich medzinárodných dohôd. Navrhované nariadenie by malo zachovať vysokú úroveň ochrany údajov v EÚ a malo by predstavovať referenciu pre rokovania o medzinárodných dohodách o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom.

1.   ÚVOD A OKOLNOSTI

1.

Komisia 17. apríla 2018 uverejnila dva legislatívne návrhy (ďalej len „návrhy“) spolu s posúdením vplyvu (1), ktoré zahŕňali: — návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach (2) (ďalej len „navrhované nariadenie“), — návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní (3) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

2.

Navrhované nariadenie by malo existovať súbežne so smernicou 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (ďalej len „smernica o EVP“) (4), ktorej cieľom je uľahčiť proces zhromažďovania dôkazov na území iného členského štátu a vzťahuje sa na všetky druhy zhromažďovania dôkazov vrátane elektronických údajov (5). Všetky členské štáty, ktoré sa zúčastnili na prijatí smernice o EVP (6), mali do mája 2017 zabezpečiť jej vykonávanie vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch (7).

3.

Európsky výbor pre ochranu údajov (8) (ďalej len „EDPB“) prijal 26. septembra 2018 stanovisko (9) k návrhom.

4.

Rada 7. decembra 2018 a 8. marca 2019 prijala všeobecné smerovanie k navrhovanému nariadeniu (10) a k navrhovanej smernici (11). Európsky parlament uverejnil sériu pracovných dokumentov.

5.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) víta skutočnosť, že s ním pred prijatím návrhov útvary Komisie viedli neformálne konzultácie. EDPS ďalej víta odkazy na toto stanovisko v odôvodnení 66 navrhovaného nariadenia a v odôvodnení 24 navrhovanej smernice.

6.

Komisia 5. februára 2019 prijala dve odporúčania týkajúce sa rozhodnutí Rady: odporúčanie o poverení začať rokovania so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (12) a odporúčanie, ktorým sa Komisii v mene Únie povoľuje účasť na rokovaniach o druhom dodatkovom protokole k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite (CETS č. 185) (ďalej len „Dohovor o počítačovej kriminalite“) (13). Tieto dve odporúčania boli predmetom dvoch stanovísk EDPS (14). Obe rokovania, ako s USA tak aj v rámci Rady Európy sú úzko prepojené.

7.

Vo februári 2019 Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zaslal podobné listy EDPS a EDPB, v ktorých žiadal o právne posúdenie vplyvu amerického zákona o CLOUD (15), ktorý Kongres USA schválil v marci 2018, na európsky právny rámec pre ochranu údajov. EDPS a EDPB prijali 12. júla 2019 spoločnú odpoveď na túto žiadosť, ktorá obsahovala ich prvotné hodnotenie (16).

8.

Spojené kráľovstvo a Spojené štáty podpísali 3. októbra 2019 dvojstrannú dohodu o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti (17). Ide o prvú vládnu dohodu, ktorá poskytovateľom služieb z USA umožňuje vyhovieť zahraničným žiadostiam o obsahové údaje podľa amerického zákona o CLOUD.

Toto stanovisko sa vzťahuje na obidva návrhy, hlavná pozornosť je však venovaná navrhovanému nariadeniu. V súlade s poslaním EDPS sa primárne zameriava na právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov a jeho cieľom je byť v súlade so stanoviskom EDPS 23/2018 a dopĺňať ho, a to aj vzhľadom na všeobecné smerovania Rady a pracovné dokumenty Európskeho parlamentu.

5.   ZÁVERY

70.

EDPS podporuje cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva a justičné orgány mali k dispozícii účinné nástroje na vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov vo svete zmenenom novými technológiami. EDPS by zároveň chcel zabezpečiť, aby sa pri tejto činnosti plne rešpektovala charta a acquis EÚ v oblasti ochrany údajov. Navrhované nariadenie by si vyžadovalo uchovávanie a oznamovanie osobných údajov v rámci EÚ a mimo nej medzi príslušnými orgánmi členských štátov, súkromnými subjektmi a v niektorých prípadoch orgánmi tretích krajín. Znamenalo by to obmedzenie dvoch základných práv, práva na rešpektovanie súkromného života a práva na ochranu osobných údajov, ktoré sú zaručené v článkoch 7 a 8 charty. Na to, aby boli takéto obmedzenia prípustné, musia byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 52 ods. 1 charty a najmä spĺňať podmienku nevyhnutnosti.

71.

EDPS sa po prvé domnieva, že by sa mali ďalej posúdiť iné alternatívy, ktoré by pri dosahovaní rovnakých cieľov poskytovali väčšie záruky.

72.

Po druhé, EDPS berie na vedomie, že navrhované nariadenie už obsahuje viacero procesných záruk. EDPS je však znepokojený tým, že dôležitou zodpovednosťou za preskúmanie súladu osvedčenia o európskom príkaze na predloženie dôkazov (ďalej len „OEPPD“) a osvedčenia o európskom príkaze na uchovanie dôkazov (ďalej len „OEPUD“) s chartou sú poverení poskytovatelia služieb, a odporúča, aby sa do procesu zhromažďovania elektronických dôkazov v čo najskoršom štádiu zapojili justičné orgány určené členským štátom presadzovania.

73.

EDPS odporúča zabezpečiť väčší súlad vymedzení kategórií údajov o elektronických dôkazoch a existujúcich vymedzení osobitných kategórií údajov podľa právnych predpisov EÚ a opätovne zvážiť kategóriu údajov o prístupe alebo podmieniť prístup k týmto údajom podobnými podmienkami ako sú tie, ktoré sa vzťahujú na prístup ku kategórii údajov o transakciách a kategórii obsahových údajov. V navrhovanom nariadení by sa mali stanoviť jasné a jednoznačné vymedzenia každej kategórie údajov s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre všetky zainteresované strany. Odporúča takisto zmeniť navrhované vymedzenie kategórie údajov o predplatiteľoch s cieľom bližšie ju špecifikovať.

74.

EDPS ďalej odporúča prehodnotiť rovnováhu medzi druhom trestných činov, ku ktorým by sa mohli vydávať európske príkazy na predloženie dôkazov, a kategóriami dotknutých údajov vzhľadom na nedávnu príslušnú judikatúru SDEÚ. Najmä možnosť vydať európsky príkaz na predloženie údajov o transakciách a obsahových údajov by sa mala obmedziť na závažné trestné činy. V ideálnom prípade by EDPS uprednostnil vymedzenie uzavretého zoznamu konkrétnych závažných trestných činov, pri ktorých by sa na základe európskych príkazov na predloženie dôkazov predkladali údaje o transakciách a obsahové údaje, čo tiež zvýši právnu istotu pre všetky zainteresované strany.

75.

EDPS okrem toho vydáva odporúčania zamerané na zabezpečenie rešpektovanie práva na ochranu údajov a práva na súkromie pri zabezpečovaní urýchleného zhromažďovania dôkazov na účely konkrétneho trestného konania. Zameriavajú sa na bezpečnosť prenosu údajov medzi všetkými zúčastnenými stranami, overovanie pravosti príkazov a certifikátov a obmedzené uchovávanie údajov na základe OEPUD.

76.

Okrem všeobecných pripomienok a vyššie uvedených hlavných odporúčaní uvádza EDPS v tomto stanovisku dodatočné odporúčania týkajúce sa týchto aspektov návrhov: — odkaz na uplatniteľný rámec na ochranu údajov, — práva dotknutých osôb (zvýšená transparentnosť a právo na opravný prostriedok), — dotknuté osoby, ktoré požívajú imunity a výsady, — určenie právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestných veciach, — lehoty na vykonanie OEPPD a predloženie údajov, — možnosť poskytovateľov služieb namietať proti príkazom na základe obmedzených dôvodov.

77.

EDPS si napokon uvedomuje širší kontext, v rámci ktorého bola iniciatíva predložená, a dve prijaté rozhodnutia Rady, jedno týkajúce sa druhého dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite a druhé týkajúce sa začatia rokovaní so Spojenými štátmi. Vyžaduje väčšiu jednoznačnosť, pokiaľ ide o vzájomné pôsobenie navrhovaného nariadenia a medzinárodných dohôd. EDPS má záujem konštruktívne prispievať s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a kompatibilitu konečných znení a rámca EÚ na ochranu údajov.

---

(1)  Pracovný dokument útvarov Komisie: Posúdenie vplyvu, SWD(2018) 118 final (ďalej len „posúdenie vplyvu“), dostupný na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=SWD%3A2018%3A118%3AFIN.

(2)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach, COM(2018) 225 final.

(3)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní, COM(2018) 226 final.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1, pozri článok 23 navrhovaného nariadenia.

(5)  V smernici o EVP sa stanovuje priama spolupráca medzi vydávajúcim orgánom v členskom štáte a vykonávajúcim orgánom iného členského štátu, prípadne ústredným orgánom určeným (orgánmi určenými) dotknutým členským štátom (dotknutými členským štátmi). Jej cieľom je uľahčiť a urýchliť túto spoluprácu stanovením štandardizovaných formulárov a prísnych lehôt a odstránením a viacerých prekážok cezhraničnej spolupráce, napríklad;„[v]ydávajúci orgán môže vydať EVP s cieľom prijať akékoľvek opatrenie na účely toho, aby sa predbežne zabránilo ničeniu, pozmeňovaniu, odstráneniu, odovzdaniu veci, ktorá sa môže použiť ako dôkaz, alebo zaobchádzaniu s ňou“ a „vykonávajúci orgán rozhodne o predbežnom opatrení a informuje o ňom čo najskôr, a ak je to možné, do 24 hodín po doručení EVP“ (článok 32), okrem toho vykonanie EVP na účely zistenia totožnosti používateľa určitého telefónneho čísla alebo IP adresy nepodlieha požiadavke obojstrannej trestnosti [článok 10 ods. 2 písm. e) spolu s článkom 11 ods. 2].

(6)  Všetky členské štáty EÚ okrem Dánska a Írska.

(7)  Všetky zúčastnené členské štáty vykonali smernicu o EVP vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch v roku 2017 alebo 2018. Pozri stav vykonávania podľa Európskej justičnej siete: https://www.ejn-crimjust.europa.eu/ejn/EJN_Library_StatusOfImpByCat.aspx?CategoryId=120.

(8)  Európsky výbor pre ochranu údajov zriadený na základe článku 68 všeobecného nariadenia o ochrane údajov nahradil pracovnú skupinu zriadenú podľa článku 29 smernice 95/46/ES, ktorá bola zrušená. Podobne ako v prípade pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 sa Európsky výbor pre ochranu údajov skladá zo zástupcov vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

(9)  Stanovisko 23/2018 z 26. septembra 2018 k návrhom Komisie o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach [článok 70 ods. 1 písm. b)] (ďalej len „stanovisko 23/2018“), dostupné na: https://edpb.europa.eu/sites/edpb/files/files/file1/edpb-2018-09-26-eevidence_sk_0.pdf.

(10)  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/12/07/regulation-on-cross-border-access-to-e-evidence-council-agrees-its-position/

(11)  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2019/03/08/e-evidence-package-council-agrees-its-position-on-rules-to-appoint-legal-representatives-for-the-gathering-of-evidence/.

(12)  Odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, COM(2019) 70 final.

(13)  Odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje účasť na rokovaniach o druhom dodatkovom protokole k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite (CETS č. 185), COM(2019) 71 final. Všetky členské štáty EÚ doteraz podpísali Dohovor Rady Európy o posilnenej medzinárodnej spolupráci v oblasti počítačovej kriminality a elektronických dôkazov a takmer všetky z nich ho ratifikovali. V Írsku a Švédsku stále prebieha proces ratifikácie Dohovoru o počítačovej kriminalite. Dohovor o počítačovej kriminalite je záväzný medzinárodný akt, na základe ktorého musia zmluvné strany vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť osobitné trestné činy páchané na elektronických sieťach alebo prostredníctvom elektronických sietí a zaviesť osobitné právomoci a postupy umožňujúce ich vnútroštátnym orgánom vykonávať vyšetrovania trestných činov vrátane získavania dôkazov o trestných činoch v elektronickej forme. Podporuje sa ním aj medzinárodná spolupráca medzi zmluvnými stranami. Obsahuje osobitné opatrenia na riešenie výziev vyplývajúcich z nestálej povahy údajov. V tejto súvislosti sa v dohovore stanovuje urýchlené uchovávanie uložených počítačových údajov. Keďže prenos zabezpečených dôkazov do žiadajúceho štátu podlieha konečnému rozhodnutiu o oficiálnej žiadosti o vzájomnú právnu pomoc, na uchovávanie sa nebude vzťahovať úplný súbor dôvodov na zamietnutie, pričom najmä obojstranná trestnosť sa bude požadovať len vo výnimočných prípadoch (článok 29).

(14)  Stanovisko EDPS 2/2019 k mandátu na rokovanie o dohode medzi EÚ a USA o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom a stanovisko EDPS 3/2019 týkajúce sa účasti na rokovaniach o druhom dodatkovom protokole k Budapeštianskemu dohovoru o počítačovej kriminalite.

(15)  K dispozícii na stránke: https://www.congress.gov/bill/115th-congress/house-bill/1625/text.

(16)  https://edpb.europa.eu/our-work-tools/our-documents/letters/epdb-edps-joint-response-libe-committee-impact-us-cloud-act_sk.

(17)  https://www.gov.uk/government/publications/ukusa-agreement-on-access-to-electronic-data-for-the-purpose-of-countering-serious-crime-cs-usa-no62019.

Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

Uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme v súvislosti s pravidelnými leteckými dopravnými službami

(Text s významom pre EHP)

(2020/C 32/05)

Členský štát	Francúzsko
Príslušná trať	Cayenne – Camopi Saint Georges – Camopi
Dátum nadobudnutia účinnosti záväzkov služby vo verejnom záujme	1. júl 2020
Adresa, na ktorej možno získať znenie a všetky relevantné informácie a/alebo dokumentáciu v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme	Rozhodnutie č. AP-2019-94 z 18. decembra 2019 – Nové záväzky služby vo verejnom záujme týkajúce sa vnútrozemskej leteckej dopravy https://www.ctguyane.fr/deliberations/

Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

Zmeny záväzkov služby vo verejnom záujme v súvislosti s pravidelnými leteckými dopravnými službami

(Text s významom pre EHP)

(2020/C 32/06)

Členský štát	Francúzsko
Príslušná trať	Cayenne – Maripasoula; Cayenne – Saül; Cayenne – Grand Santi; St. Laurent du Maroni – Grand Santi; St. Laurent du Maroni – Maripasoula
Pôvodný dátum nadobudnutia účinnosti záväzkov služby vo verejnom záujme	30. júl 1996 (Cayenne – Maripasoula a Cayenne – Saül) 25. apríl 2005 (Saint Laurent du Maroni – Grand Santi) 1. jún 2005 (Cayenne – Grand Santi a St. Laurent du Maroni – Maripasoula)
Dátum nadobudnutia účinnosti zmien	1. júl 2020
Adresa, na ktorej možno získať znenie a všetky relevantné informácie a/alebo dokumentáciu v súvislosti so záväzkom služby vo verejnom záujme	Rozhodnutie č. AP-2019-94 z 18. decembra 2019 – Nové záväzky služby vo verejnom záujme týkajúce sa vnútrozemskej leteckej dopravy https://www.ctguyane.fr/deliberations/

Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou pravidelných leteckých dopravných služieb v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme

(Text s významom pre EHP)

(2020/C 32/07)

Členský štát	Francúzsko
Príslušné trate	Časť 1 (východ): Cayenne – Camopi Saint Georges – Camopi Časť 2 (západ): Cayenne – Maripasoula Cayenne – Saül Cayenne – Grand Santi St. Laurent du Maroni – Grand Santi St. Laurent du Maroni – Maripasoula
Obdobie platnosti zmluvy	5 rokov
Termín na predkladanie žiadostí a ponúk	31. marec 2020
Adresa, na ktorej možno získať znenie výzvy na predkladanie ponúk a všetky relevantné informácie a/alebo dokumentáciu v súvislosti s verejnou súťažou a so záväzkom služby vo verejnom záujme	Hôtel de la Collectivité Territoriale de Guyane Carrefour de Suzini – 4179, route de Montabo BP 47025 – 97307 Cayenne Cedex https://www.ctguyane.fr/marches-publics/

TSI 2020 – Výzva na predkladanie návrhov

Nápady, ktoré menia svet: Turnaj sociálnych inovácií EIBI v roku 2020

(2020/C 32/08)

Inštitút EIB organizuje deviaty ročník Turnaja sociálnych inovácií

TSI podporuje inovačné nápady a odmeňuje iniciatívy so sociálnym a environmentálnym vplyvom na spoločnosť, pričom zahŕňa projekty v širokej škále oblastí – od školstva, zdravotníctva a tvorby pracovných miest až po nové technológie, systémy a procesy. Všetky projekty súťažia o dve ceny vo všeobecnej kategórii a v tomto roku sa súťaží o dve ceny aj v špeciálnej kategórii venovanej téme životného prostredia (s osobitným dôrazom na biodiverzitu a zachovanie ekosystému). Víťazné projekty v oboch kategóriách získajú 1. cenu v hodnote 50 000 EUR alebo 2. cenu v hodnote 20 000 EUR.

Sledujte nás na Facebooku: www.facebook.com/EibInstitute

Ďalšie informácie o tomto turnaji a o tom, ako predložiť inovačný návrh, nájdete na adrese: http://institute.eib.org/programmes/social/social-innovation-tournament/

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.9434 — UTC/Raytheon)

(Text s významom pre EHP)

(2020/C 32/09)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2020/C 32/10)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (1) (EÚ) 2019/33.

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Brachetto d’Acqui/Acqui“

Referenčné číslo: PDO-IT-A1382-AM04

Dátum oznámenia: 25. 9. 2019

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1.   Opis vín

Opis a dôvody

V prípade šumivých a nešumivých vín „Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ sa minimálna celková kyslosť znížila z 5 g/l na 4,5 g/l.

V prípade šumivého vína (Spumante) sa minimálny bezcukorný extrakt znížil z 18 g/l na 17 g/l.

Dôvody:

Zmeny klimatických podmienok ovplyvnili fenologické fázy a dozrievanie hrozna, ktoré často nastáva skoro, okrem toho sa znižuje kyslosť muštu a následne aj vín získaných z neho. Preto bolo považované za vhodné znížiť minimálnu celkovú kyslosť o 0,5 g/l.

Zníženie minimálneho bezcukorného extraktu o jeden gram na liter predstavuje vo vzťahu k úradnej metóde formálnu zmenu a doplnenie predchádzajúcej hodnoty minimálneho čistého suchého extraktu.

Táto zmena sa týka bodu 1.4 jednotného dokumentu a článku 6 špecifikácie výrobku.

2.   Oblasť výroby vína a fľašovania

Opis a dôvody

a)	ustanovenia týkajúce sa oblasti výroby vína a fľašovania a súvisiace výnimky boli preformulované tak, že všetky operácie už zahrnuté v článku 5 ods. 1 a ods. 11 špecifikácie výrobku boli zoskupené do článku 5 ods. 1 a ods. 2;

b)	v súlade s výnimkou stanovenou v súčasných právnych predpisoch EÚ sú všetky operácie výroby vína a pestovania viniča povolené v celom regióne Piedmont a neobmedzujú sa len na provincie Asti, Cuneo a Alessandra;

c)

v prípade „Brachetto d’Acqui“ a „Acqui“ Spumante s obsahom cukru výlučne zodpovedajúcom označení extra brut až demi-sec môže druhý proces kvasenia prebiehať v administratívnej oblasti susedných regiónov Ligúria, Lombardsko, Emilia Romagna a Valle d’Aosta v súlade s výnimkou stanovenou v súčasných právnych predpisoch EÚ.

Dôvody:

Pre písmená a) a b): ide o formálne zmeny, ktoré opisujú ustanovenia týkajúce sa výroby vína, pestovania viniča a fľašovania, ako aj príslušné výnimky pre rôzne druhy vína vyrábané ekologickým spôsobom a v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ.

Pre písmeno c): účelom rozširovania oblasti, kde je vinárska činnosť povolená výnimkou len pre špecifické druhy šumivého vína, je vytvoriť nové príležitosti pre výrobcov v súvislosti s novými potrebami týkajúcimi sa uvádzania na trh.

Tieto zmeny sa týkajú bodu 1.9 (Ďalšie podmienky) jednotného dokumentu a článku 5 špecifikácie výrobku.

3.   Označovanie

Opis a dôvody

V názve a prezentácii „Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ a „Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ Spumante s označením „Denominazione di Origine Controllata e Garantita“ alebo DOCG (špecifikácia), resp. „chránené označenie pôvodu“ (jednotný dokument) sa obsah cukru nemusí uvádzať iným písmom, aké je použité v názve.

Dôvody: odstráni sa obmedzenie a výrobcom sa poskytuje väčšia voľnosť pri výbere dizajnu etikety.

Tieto zmeny sa týkajú bodu 1.9 (Ďalšie podmienky) jednotného dokumentu a článku 5 špecifikácie výrobku.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1.   Názov výrobku

Brachetto d’Acqui

Acqui

2.   Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3.   Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

1.

Víno

6.

Akostné aromatické šumivé víno

4.   Opis vína (vín)

„Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“

Víno je vyrobené z hrozna Brachetto s charakteristickou a výraznou vôňou, ktorej intenzita je slabšia alebo silnejšia v závislosti od použitej metódy výroby vína. Hrozno sa pestuje na presne vymedzenom území v Piedmonte v 26 obciach provincií Asti a Alessandria.

Charakteristické vlastnosti pri spotrebe:

Farba: rubínovo červená strednej intenzity s odtieňom jasnej granátovej alebo ružovej farby (rosé).

Vôňa: výrazná, veľmi jemná, niekedy ovocná, v prípade vín s nižším obsahom cukru prechádzajúca do korenistej.

Chuť: jemná, charakteristická, od suchej až po sladkú.

Minimálny celkový obsah alkoholu v objem. %: 11,5 % so skutočným obsahom alkoholu najmenej 5 %.

Minimálny bezcukorný extrakt: 18 g/l.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	5
Minimálna celková kyslosť	4,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

„Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ Spumante

Víno vyrobené z hrozna Brachetto s charakteristickou a výraznou vôňou, ktorej intenzita je slabšia alebo silnejšia v závislosti od použitej metódy výroby vína. Hrozno sa pestuje na presne vymedzenom území v Piedmonte v 26 obciach provincií Asti a Alessandria.

Charakteristické vlastnosti pri spotrebe:

Pena: jemná, dlhotrvajúca.

Farba: rubínovo červená strednej intenzity s odtieňom jasnej granátovej alebo ružovej farby (rosé).

Vôňa: výrazná, jemná, niekedy ovocná, v prípade vín s nižším obsahom cukru prechádzajúca do korenistej.

Chuť: lahodná, charakteristická, od extra brut až po sladkú.

Minimálny celkový obsah alkoholu v objem. %: 12 % so skutočným obsahom alkoholu najmenej 6 %.

Minimálny bezcukorný extrakt: 17 g/l.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	6
Minimálna celková kyslosť	4,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

„Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ Passito

Toto sladké aromatické víno sa vyrába z hrozna pestovaného na presne vymedzenom území v Piedmonte iba v 26 obciach provincií Asti a Alessandria.

Charakteristické vlastnosti pri spotrebe

Farba: rubínovo červená so strednou intenzitou občas prechádzajúca do odtieňa granátovej.

Vôňa: veľmi lahodná pižmová vôňa typická pre odrodu Brachetto, niekedy cítiť náznaky dreva.

Chuť: sladká, pižmová, harmonická, jemná, niekedy cítiť náznaky dreva.

Minimálny celkový obsah alkoholu v objem. %: 16 %.

Minimálny bezcukorný extrakt: 20 g/l.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	11
Minimálna celková kyslosť	4,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5.   Vinárske výrobné postupy

a)   Základné enologické postupy

ŽIADNE

b)   Maximálne výnosy

„Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ vrátane vín Spumante a Passito

8 000 kg hrozna na hektár

6.   Vymedzená zemepisná oblasť

Hrozno použité pri výrobe vín „Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ s označením DOCG sa musí pestovať v regióne Piedmont v 26 obciach nachádzajúcich sa v provinciách Asti a Alessandria, ktoré sú uvedené ďalej:

Provincia Asti:

celé administratívne územie týchto obcí: Vesime, Cessole, Loazzolo, Bubbio, Monastero Bormida, Rocchetta Palafea, Montabone, Fontanile, Mombaruzzo, Maranzana, Quaranti, Castel Boglione, Castel Rocchero, Sessame, Castelletto Molina, Calamandrana, Cassinasco a Nizza Monferrato (iba územie nachádzajúce sa napravo od rieky Belbo).

Provincia Alessandria:

celé administratívne územie týchto obcí: Acqui Terme, Terzo, Bistagno, Alice Bel Colle, Strevi, Ricaldone, Cassina, Visone.

7.   Hlavné muštové odrody

Brachetto N.

8.   Opis súvislostí:

„Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ s označením DOCG

Víno „Brachetto d’Acqui“ s označením DOCG vďačí za svoju kvalitu predovšetkým výrobnej oblasti Alto Monferrato. Táto oblasť sa rozprestiera na území 26 obcí v provinciách Asti a Alessandria. V oblasti Nizza Monferrato sa vyznačuje ílovitými pôdami a v oblasti Acqui Terme a navôkol piesočnatými a vápenatými pôdami. Vôňové vlastnosti hrozna a vín vyrobených z neho sú do veľkej miery určené týmito podmienkami pestovania.

Vhodnosť tejto oblasti na pestovanie viniča, jej osobitná morfológia, klimatické podmienky, ako aj vinárske zručnosti a tradície rozšírené v nej umožnili, aby sa odroda Brachetto v priebehu rokov „presadila“ ako odroda, ktorá je najlepšie prispôsobená podmienkam okolia.

V roku 1817 ho prírodovedec Gallesio označil za „VINO CELEBRE“ („slávne víno“) a klasifikoval ho ako alkoholické, jemne zafarbené dezertné víno, ktoré pri dozrievaní získalo chuť portského alebo sherry. Gallesio uviedol, že sladké a šumivé vína „Brachetto“ boli dobre známe na juhoamerických trhoch a dobre sa tam predávali, čo naznačuje, že v tom čase musela byť výroba významná. Prvá oficiálna definícia pochádza z roku 1922 a napísal ju Attilio Garino Canina, ktorý túto odrodu hrozna ako prvý vedecky klasifikoval: „‚Brachetto‘ patrí do luxusnej kategórie sladkých, aromatických červených vín. Je to víno so špecifickou vôňou, s miernym obsahom alkoholu a cukru, nie je intenzívne zafarbené a často sa konzumuje ako perlivé alebo šumivé víno ...“

Z rôznych historicky významných záznamov Caninu je jednou z najzaujímavejších skutočnosť, že hoci bolo „Brachetto“ obzvlášť populárne v okresoch Acqui a Nizza Monferrato, trhová produkcia bola iba 500 hl.

Čo spôsobilo „zmiznutie“ vína, ktoré sa pred 50 rokmi vyvážalo vo veľkých množstvách?

Výskyt fyloxéry viničovej koncom prvej svetovej vojny spôsobil obrovské škody vo vinohradoch. Vinári si pri opätovnej výsadbe viniča vybrali iné odrody hrozna ako Brachetto, pretože boli lepšie prispôsobené trhovým trendom ako uvedená odroda, ktorá si vyžadovala osobitnú starostlivosť a pozornosť. Z tohto dôvodu Brachetto zaniklo. Jeho obnova a nedávna história: Okolo 50. rokov 20. storočia žila v kopcoch južného Piedmontu malá skupina verných nadšencov, ktorá odrodu Brachetto stále pestovala. Jedným z nich bol pokrokový výrobca vín Arturo Bersano, ktorý pri rešpektovaní tradície vyvinul šumivé víno „Brachetto“ spracované v autokláve pomocou Charmatovej metódy. Odvtedy sa „Brachetto“ úspešne umiestňuje na popredných miestach medzi aromatickými vínami ako víno, ktoré sa vyznačuje osobitnými vlastnosťami a skutočnosťou, že ho ocenia aj najvyberanejší znalci. „Brachetto“ má však aj tradíciu ako suché víno, o čom svedčí aj výroba suchých druhov nešumivého vína „Brachetto“ od začiatku 20. storočia v oblastiach Strevi, Alto Monferrato a Acqui Terme a výroba polosuchého (demi-sec) vína „Brachetto“ spoločnosťou Cantine Spinola, ktoré získalo ocenenia vo vinárskych súťažiach [„Brachetto d’Acqui“ ružové polosuché (demi-sec rosé) víno v roku 1987 a „Brachetto“ suché víno v roku 1964]. O víne písala v roku 1985 spoločnosť Barolo & Co., ktorá opísala „Brachetto“ ako „typickú miestnu odrodu, ktorá sa môže predávať aj ako suché víno“. „Brachetto“ sa spomína aj v historickom zázname o suchom type vína „Brachetto“ Carla Lazzeriho, majiteľa vinárne „Enoteca Regionale di Acqui ‚Terme e Vino‘“, ktorý uvádza, že „približne okolo osemdesiatych rokov podávali na tomto mieste ako aperitív suché víno ‚Brachetto‘ vyrobené spoločnosťou Cantine Spinola, ktoré bolo veľmi obľúbené pre svoju ľahkú a nie príliš sladkú chuť. Počas týchto rokov bolo suché víno ‚Brachetto‘ aj oceňované na vinárskych súťažiach v Acqui Terme.“ Od roku 2008 sa po experimentovaní začalo vyrábať suché šumivé aromatické víno zo 100% hrozna odrody Brachetto. Toto víno bolo vyhlásené za „výrobok, ktorý sa oceňuje a konzumuje na miestnej úrovni a vyváža sa ako výrobok pre špecifickú skupinu zákazníkov do Japonska, Južnej Kórey a USA“.

9.   Ďaľšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Výnimka z výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

Výnimka z výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Sušenie hrozna, lisovanie, výroba vína a druhé kvasenie sú povolené nielen vo vymedzenej výrobnej oblasti, ale aj na celom území regiónu Piedmont.

Okrem toho v prípade vín „Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ Spumante, ktorých obsah cukru sa pohybuje v rozmedzí od extra brut po demi-sec, sa proces druhého kvasenia môže uskutočniť na administratívnom území regiónov Ligúria, Lombardia, Emilia Romagna a Valle d’Aosta v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ.

Fľašovanie vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

Fľašovanie vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Fľašovanie sa musí uskutočňovať vo výrobnej oblasti, a to aj v takých oblastiach, v ktorých je výroba/produkcia vína povolená výnimočne.

Dôvodom tohto ustanovenia, ktoré je v súlade s právnymi predpismi Európskej únie, je ochrana kvality a povesti vín „Brachetto d’Acqui“ a „Acqui“ s chráneným označením pôvodu, zaručenie ich pôvodu a zabezpečenie účinnosti a včasnosti príslušných kontrol. Tieto podmienky možno lepšie zabezpečiť, ak sa fľašovanie uskutočňuje v tejto oblasti, pretože uplatňovanie a dodržiavanie všetkých technických pravidiel týkajúcich sa prepravy a fľašovania sú zverené podnikom vo výrobnej oblasti.

Okrem toho je kontrolný systém prevádzkovaný príslušným orgánom, ktorý musia prevádzkovatelia dodržiavať vo všetkých fázach výroby, efektívnejší vo vymedzenej oblasti.

Označenia

Právny rámec:

Vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

Dodatočné požiadavky na označovanie

Opis podmienky:

V názve a prezentácii „Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ a „Brachetto d’Acqui“ alebo „Acqui“ Spumante označených ako „Denominazione di Origine Controllata e Garantita“ alebo DOCG (špecifikácia), resp. „chránené označenie pôvodu“ (jednotný dokument) sa obsah cukru nesmie uvádzať v rovnakom riadku ako názov vína. Okrem toho musí byť obsah cukru uvedený menšou veľkosťou písma, ako je veľkosť použitá pre názov.

ODKAZ NA ŠPECIFIKÁCIU VÝROBKU

https://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/14376

---

(1)  Ú. v. ES L 9, 11.1.2019, s. 2.