15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Európsky pilier sociálnych práv – hodnotenie úvodného vykonávania a odporúčania do budúcnosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 14/01)

Spravodajca: Bernd SCHLÜTER

Pomocná spravodajkyňa: Cinzia DEL RIO

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24. 1. 2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10. 9. 2019
Prijaté v pléne	25. 9. 2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	117/44/3

1. Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je presvedčený o tom, že realistická budúcnosť pre Európsku úniu sa dá dosiahnuť len spojením stabilného hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom (1), a preto dôsledne obhajuje vzostupnú konvergenciu a efektívnejšiu sociálnu politiku na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov (2). Európsky sociálny model by sa mal takisto posilniť a aktualizovať ako referencia na medzinárodnej úrovni. Efektívne vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 opätovne potvrdzuje spoločný záväzok týkajúci sa európskeho sociálneho modelu v rámci novej sociálne inkluzívnej stratégie.

1.2

Pri prijímaní opatrení na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv prostredníctvom politických programov aj legislatívnych iniciatív na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni je potrebné dodržiavať vyvážené rozdelenie právomocí a, podľa potreby, doložku o zákaze zníženia úrovne ochrany.

1.3

Európske právne predpisy v príslušných oblastiach by mali stanoviť rámec so všeobecnými spoločnými normami, v rámci ktorého sa budú rešpektovať osobitné vnútroštátne situácie a sociálne systémy a ktorý uzná účinné a vymožiteľné sociálne práva pre občanov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Ciele piliera by sa mali dodržiavať vo všetkých oblastiach politiky EÚ s použitím horizontálnej doložky (3).

1.4

Európsky pilier sociálnych práv sa v súčasnosti vykonáva prostredníctvom legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, prostredníctvom osobitného financovania a prostredníctvom zmien v európskom semestri a mal by sa zamerať na riešenie vzostupnej konvergencie a stanovenie minimálnych noriem na vytvorenie spoločných rovnakých podmienok.

1.5

Je dôležité vytvoriť a prijať minimálne základné normy pre spoľahlivé a účinné systémy sociálnej ochrany (4) a základné služby všeobecného záujmu, ktoré by mali pravidelne hodnotiť nezávislí hodnotitelia.

1.6

Komisia a Európsky parlament by mali navrhnúť mechanizmy na riadne zapojenie všetkých relevantných sociálnych zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na všetkých príslušných úrovniach do vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv (5). Osobitná pozornosť by sa mala venovať rôznym úlohám a posilňovaniu kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej úrovni, ktoré môže predchádzať legislatívnej činnosti alebo slúžiť ako jej alternatíva v konkrétnych oblastiach trhu práce.

1.7

1.8

Európsky semester a národné programy reforiem, ktoré takisto platia pre krajiny mimo eurozóny, a sociálny prehľad predstavujú kľúčový nástroj na vykonávanie a monitorovanie piliera (7).

1.9

V procese nového európskeho semestra by sa mali dosiahnuť sociálne ciele v rámci monitorovania sociálnej nerovnováhy a mali by sa zaviesť nové merateľné ukazovatele, spolu s cielenými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v sociálnej oblasti.

1.10

Malo by sa podporovať pravidelné monitorovanie vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv so záväznými konzultáciami so sociálnymi zainteresovanými stranami. EHSV navrhuje vytvoriť fórum pre sociálnu politiku EÚ prepojené s európskym semestrom.

1.11

EHSV už žiadal vypracovať jasný a koordinovaný plán, v ktorom sa stanovia priority pre vykonávanie piliera a presadzovanie existujúcich sociálnych práv a noriem. Je potrebné prioritne riešiť základné potreby a práva najmä zraniteľných skupín, rozdiely, pokiaľ ide o príležitosti, príjem a bohatstvo v rámci členských štátov a medzi nimi, inkluzívne politiky a vhodné podmienky pre verejné a neziskové služby a sociálne podniky.

1.12

V tomto stanovisku sa vymedzujú všeobecné usmernenia, všeobecne hodnotia prvé kroky a predkladajú odporúčania v súvislosti s hlavnými nástrojmi. Dokument prináša aktuálne informácie o pokroku dosiahnutom na úrovni EÚ, pokiaľ ide o prijaté opatrenia a dostupné nástroje, ktoré sú rozdelené do troch hlavných oblastí Európskeho piliera sociálnych práv – rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie – a predkladajú sa v ňom návrhy na ďalšie kroky.

2. Súvislosti a usmernenia pre vykonávanie

2.1

Európsky pilier sociálnych práv bol slávnostne vyhlásený na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu v novembri 2017. Vychádza zo všeobecných zásad európskych zmlúv, v ktorých sú zakotvené základné práva občanov, za ktorých presadzovanie naďalej nesú zodpovednosť všetky príslušné strany. V článkoch 9 a 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú stanovené ciele európskeho sociálneho modelu, ktoré je v rámci novej sociálne inkluzívnej stratégie potrebné prispôsobiť zmenám, ktoré sa udiali vo svete práce a v našich spoločnostiach.

2.2

EÚ a členské štáty postupne zaviedli a zlepšili politiky zamerané na dosiahnutie lepších pracovných a životných podmienok pre svojich občanov v rámci európskeho sociálneho modelu, ktorý je nástrojom konkurencieschopnosti pre hospodárstvo EÚ, a uznávajú, že jeho vykonávanie a aktualizácia je aj naďalej cieľom EÚ. Medzi členskými štátmi EÚ a v rámci nich, ako aj medzi sociálnymi skupinami a systémami sociálneho zabezpečenia existujú veľké rozdiely. Mnohé krajiny čelia výzvam, niektoré členské krajiny EÚ majú inkluzívnejšie sociálne systémy, ale ostatné nenapĺňajú ani základné potreby. Európsky systém sociálnych práv by mal na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ poskytnúť moderné riešenia na súčasné problémy, ktorým čelia európski občania a zaručiť rovnaké podmienky pre udržateľné podniky v kontexte globálnej hospodárskej súťaže. Európsky pilier sociálnych práv je politickým záväzkom, a teda mal by byť záväzkom pre inštitúcie EÚ, členské štáty, sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti a všetky príslušné zainteresované strany v rámci ich príslušných kompetencií v duchu vzájomného rešpektu a v priamy prospech pre všetkých občanov.

2.3

V deklarácii o budúcnosti práce, ktorá bola nedávno prijatá pri príležitosti 100. výročia vzniku Medzinárodnej organizácie práce na Medzinárodnej konferencii práce, sú určené niektoré dôležité oblasti činnosti a sú v nej stanovené ďalšie opatrenia, ktorými by sa modernizovalo pracovné právo a predchádzalo vylúčeniu, ale takisto sa v nej navrhuje a podporuje séria investícií do kapacít ľudí, inštitúcií práce a dôstojnej a udržateľnej práce, ktorá by vytvárala optimálne prostredie, v ktorom by podniky prosperovali a ľudia napredovali smerom k spravodlivejším pracovným a životným podmienkam, pričom by sa rešpektovali vnútroštátne kontexty a konkrétna úloha sociálnych partnerov.

2.4

V Agende OSN 2030 sa predkladá 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala dosiahnuť do roku 2030, a vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv k tomu prispeje.

2.4.1

EHSV sa domnieva, že realistická budúcnosť pre Európu sa dá dosiahnuť len spojením zdravého hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom. Je presvedčený, že Európska únia potrebuje obnovený konsenzus v otázke udržateľnej hospodárskej a sociálnej stratégie, ak má splniť svoj sľub, že sa bude usilovať o vyvážený hospodársky rast a sociálny pokrok, ktorý povedie k väčšiemu blahobytu občanov (8).

2.4.2

V deklarácii zo Sibiu z 9. mája 2019 (9) sa členské štáty EÚ zaviazali prinášať výsledky v najdôležitejších oblastiach a naďalej klásť veľký dôraz na dôležité otázky, a vždy dodržiavať zásadu spravodlivosti.

2.5

Na úrovni EÚ sa Európsky pilier sociálnych práv doteraz vykonával prostredníctvom:

a)	legislatívnych a nelegislatívnych opatrení s dôrazom na presadzovanie a preskúmanie existujúceho sociálneho acquis, ktoré sa majú aktualizovať podľa potreby,

b)	konkrétneho financovania a

c)	niekoľkých úvodných zmien v európskom semestri.

2.6 Legislatívne a nelegislatívne opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov

2.6.1

Potrebné sú otvorené, dynamické a mobilné trhy práce, ktoré podporia nové a rozmanitejšie kariérne možnosti a hladké preorientovanie pracovných miest, sektorov a foriem zamestnania. Musia sa prijať opatrenia na riešenie nesúladu medzi ponukou práce a dopytom. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť lepšie prispôsobené potrebám trhu práce. Reformy by sa mali zamerať na pozitívne opatrenia s cieľom podporiť aktívnu starnúcu pracovnú silu, zabezpečiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov a začleniť migrantov do pracovnej sily.

2.6.2

Pri prijímaní opatrení na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv bude EÚ a jej členské štáty využívať všetky politické nástroje, ktoré budú považovať za potrebné na dosiahnutie svojich spoločných cieľov vrátane politických programov a legislatívnych opatrení. Určujúcim meradlom toho, na akej úrovni by sa takéto opatrenia mali prijať, budú zásady subsidiarity a proporcionality a záväzné hodnoty, ciele a zásady stanovené v zmluvách, pričom sa uprednostní úroveň, ktorá zainteresovaným stranám ponúka najlepšiu pridanú hodnotu a prispieva k účinnému vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv. Rešpektovať by sa malo rozdelenie právomocí a podľa potreby aj doložka o zákaze zníženia úrovne ochrany.

2.6.3

V rámci participatívnej demokracie a lepšej regulácie bude EÚ a jej členské štáty vopred konzultovať so sociálnymi partnermi podľa článkov 153 až 155. Nezávisle od toho, či počas týchto konzultácií sociálni partneri prejavia úmysel konať nezávisle v systéme sociálneho dialógu, EÚ a členské štáty sa zdržia zasahovania do príslušnej oblasti politiky, pokiaľ sú sociálni partneri schopní dosiahnuť a plniť ciele príslušného opatrenia.

2.6.4

Pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv je potrebné zohľadniť kompetencie a účasť ďalších sociálnych zainteresovaných strán, ako sú verejné sociálne služby, združenia neziskových sociálnych služieb a poskytovateľov ubytovania, verejné poisťovacie inštitúcie, podniky sociálneho hospodárstva, sociálne a mládežnícke organizácie, príjemcovia sociálnych služieb a zástupcovia zraniteľných skupín.

2.6.5

Členské štáty, inštitúcie EÚ, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by mali monitorovať vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a účinnosť existujúcich opatrení. Inštitúcie EÚ by mali pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv podporovať členské štáty a sociálne zainteresované strany na vnútroštátnej úrovni.

2.6.6

Európske právne predpisy v príslušných oblastiach by mali stanoviť rámec so všeobecnými a jasnými spoločnými normami, ktorý bude rešpektovať osobitné vnútroštátne situácie a ktorý bude schopný prispôsobiť sa rozmanitosti sociálnych systémov a úlohe zainteresovaných strán, bude uznávať účinné a vymožiteľné sociálne práva pre občanov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a zahŕňať európsku pridanú hodnotu (10). Ciele piliera by sa mali dodržiavať vo všetkých oblastiach politiky EÚ vrátane použitia horizontálnej doložky (článok 9 ZFEÚ).

2.6.7

Vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv sa má dosiahnuť vzostupná konvergencia, zlepšenie sociálnych podmienok a podmienok na trhu práce pre európskych pracovníkov a občanov, zlepšenie a vytvorenie účinných a spoľahlivých systémov sociálneho zabezpečenia (11) a moderných sociálnych a zdravotníckych služieb založených na vedeckom výskume a posudzovaných podľa kvality a najmä verejných a neziskových služieb, stanovenie minimálnych noriem v rámci boja proti sociálnemu dumpingu a zároveň vytvorenie rovnakých podmienok pre výkonné hospodárstva, zamestnanosť a udržateľné podniky, a zároveň zvýšiť dôvera občanov v EÚ. Stratégie sociálnej politiky by mali zahŕňať záujmy malých a stredných podnikov (MSP) a ich spravodlivé trhové podmienky. Je dôležité vytvoriť a schváliť minimálne základné normy pre služby všeobecného záujmu, ako je bývanie, voda a sociálne služby, ktoré by sa mali pravidelne hodnotiť, a to aj nezávislými hodnotiteľmi (výskumné inštitúcie, akadémie atď.), ktoré je možné finančne podporovať a zverejňovať ich správy. Je potrebné prioritne riešiť základné potreby občanov a zraniteľných skupín a nebezpečné rozdiely v rámci príležitostí, príjmu a bohatstva v rámci členských štátov a medzi nimi.

2.6.8

Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozmanitej úlohe kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej úrovni a kolektívnym dohodám, ktoré môžu predvídať právne predpisy alebo byť ich alternatívou, a to prostredníctvom regulácie konkrétnych oblastí trhu práce a zamestnaneckých vzťahov. Sociálni partneri tak môžu zohrávať úlohu vo vykonávacom procese a dokázať, že môžu získať rovnaký právny účinok. V niektorých členských štátoch nie sú postupy kolektívneho vyjednávania štruktúrované a pokrytie kolektívneho vyjednávania je veľmi slabé, a preto pretrvávajú rozdiely pri priznávaní sociálnych práv zakotvených v Európskom pilieri sociálnych práv. V takýchto prípadoch by mal zasiahnuť zákon.

2.6.9

V štvorstrannom vyhlásení s názvom Nový začiatok pre sociálny dialóg sa podnecuje rozvoj účinného kolektívneho vyjednávania. Spoločný záväzok sociálnych partnerov pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv sa odráža v spoločnom pracovnom programe európskych sociálnych partnerov na roky 2019 – 2021, ktorý sa bude vykonávať aj na vnútroštátnej úrovni a bude prispievať k národnému reformnému procesu. Pracovný program na roky 2019 – 2021 prinesie konkrétne návrhy týkajúce sa tém, ktoré súvisia s vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv, ako sú rokovania o nezávislej rámcovej dohode o digitalizácii vrátane možností a spôsobov pripojenia a odpojenia, ako aj zlepšenie výkonu trhov práce a sociálnych systémov, a rozvoj zručností (12).

2.6.10

Je potrebné väčšmi uznať a posilniť úlohu občianskej spoločnosti. Treba posilniť občiansky dialóg s cieľom zabezpečiť, aby ľudia, vrátane mladých ľudí (13) a osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii alebo ktoré čelia diskriminácii, mali pocit, že sa môžu podieľať na navrhovaní, vykonávaní a revízii postupov tvorby politiky (14). EHSV práve otvára celoštátne diskusie vo vybraných členských štátoch EÚ o tom, ako dosiahnuť lepšie zapojenie občianskej spoločnosti do cyklu európskeho semestra (15).

2.6.11

Komisia prijala praktické opatrenia na zavedenie piliera do praxe na európskej úrovni a nedávno uverejnila aktualizovaný prehľad obsahujúci legislatívne a nelegislatívne iniciatívy, ktoré sa doteraz prijali (16). EHSV už žiadal vypracovať jasný a koordinovaný plán (17), v ktorom sa stanovia priority pre vykonávanie piliera.

2.6.12

Opatrenia na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv by sa mali zakladať na vedeckej analýze súčasnej právnej a praktickej situácie v oblasti sociálnych a zdravotných politík v členských štátoch a na úrovni EÚ a mali by zahŕňať zainteresované strany. EHSV navrhuje vytvoriť fórum pre sociálnu politiku EÚ: EÚ potrebuje stále fórum pre komunikáciu, osvedčené postupy, hodnotenie, odborné semináre, sociálne programy, súlad s pravidlami EÚ a členských štátov a reformné projekty pre členské štáty a politiky EÚ. Keďže lepšie presadzovanie existujúcich sociálnych práv je naďalej problematické, Komisia a členské štáty musia zlepšiť dodržiavanie súladu s právnymi predpismi EÚ. Nové fórum by malo byť úzko prepojené s EHSV a procesom európskeho semestra.

2.6.13

Nelegislatívne opatrenia, ktoré môžu byť doplnkovými nástrojmi na účinné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, zahŕňajú právne nezáväzné nástroje, ako sú vzájomné uznávanie fungujúcich systémov, spoločné stimuly, otvorená metóda koordinácie, vzájomné učenie sa, partnerské hodnotenia, angažovanie sa členských štátov v médiách, ako aj odrádzajúce programy (18). EHSV víta iniciatívy, ktorých cieľom je zmobilizovať občiansku spoločnosť a zainteresované strany, ktoré by sa mohli finančne podporovať, ako napríklad Stand Up for the Social Pillar (19).

2.7 Finančné politiky a súdržné a cielené využívanie finančných prostriedkov EÚ

2.7.1

V záujme riadneho vykonávania potrebuje Európsky pilier sociálnych práv rozpočtový priestor a investície na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Mal by sa začleniť do hospodárskych, finančných a rozpočtových politík a do budúcej stratégie EÚ ako súčasť holistického a súdržného prístupu. Cieľ vyššej produktivity a menších rozdielov v príjmoch prostredníctvom vzdelávania, posilnenia postavenia a sociálneho začlenenia tu zohráva kľúčovú úlohu (20). Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv by malo predstavovať jednu z hlavných zásad pre vymedzenie budúceho viacročného finančného rámca EÚ (VFR). Vyžaduje si to súdržné využívanie finančných prostriedkov, aby sa z piliera stal kompas pre operačné programy a nástroj na určenie vplyvu štrukturálnych a investičných fondov, ESF+ a Fondu InvestEU a všetkých ďalších príslušných okruhov rozpočtu EÚ. Kritériá na prístup k finančným prostriedkom EÚ by mali konštruktívne a primerane odkazovať na práva a zásady v rámci piliera, pričom by mali zohľadňovať vnútroštátne situácie a príspevky všetkých sociálnych zainteresovaných strán. Finančné prostriedky EÚ by nemali nahrádzať verejné financovanie moderných, kvalitných a prístupných systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch a v rámci členských štátov.

2.7.2

Cieľom rokovaní o nasledujúcom VFR by malo byť zabezpečenie riadneho financovania politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Rozpočtové pravidlá a dlhové pravidlá EÚ (21) by sa mali revidovať s cieľom rešpektovať základné práva, ako aj ciele zmlúv a Európskeho piliera sociálnych práv. Výkonné hospodárstva, kontrola dlhu a sociálne ciele by mali byť v primeranej rovnováhe. Ako EHSV opakovane uviedol (22), k zvýšeniu objemu verejných investícií v členských štátoch môže prispieť aj tzv. zlaté pravidlo verejných investícií so sociálnym zameraním, ktoré by umožnilo väčšiu flexibilitu v rámci rozpočtových pravidiel. Zvyšovanie úrovne príjmov, udržateľný rast, silnejšia sociálna súdržnosť a predchádzanie vylúčeniu sú spoločné ciele, ktoré treba zvážiť. Viac verejných investícií možno podporiť najmä prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré sa môžu jasnejšie zameriavať na ciele zdôraznené v Európskom pilieri sociálnych práv (23). Vhodné daňové politiky zamerané okrem iného na účinný boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu by mali umožniť získať dodatočné finančné prostriedky na to, aby prispeli k financovaniu Európskeho piliera sociálnych práv (24).

2.8 Európsky semester

2.8.1

Európsky pilier sociálnych práv má vplyv na európsku správu hospodárskych záležitostí. Už je zahrnutý do dokumentov o čiastkových cieľoch európskeho semestra a bol predmetom odporúčaní pre jednotlivé krajiny v roku 2018. Spoločná správa o zamestnanosti (SSZ) za rok 2019 (25) získala poprednú úlohu v rámci semestra EÚ spolu s ročným prieskumom rastu (RPR).

2.8.2

EHSV sa domnieva, že Európsky semester a národné programy reforiem, ktoré takisto platia pre krajiny mimo eurozóny, sú kľúčovým nástrojom na vykonávanie a monitorovanie piliera (26). Na dosiahnutie pokroku môže byť potrebný referenčný rámec, referenčné hodnoty a koordinované politické výmeny s cieľom podporiť úsilie členských štátov, inštitúcií EÚ a sociálnych partnerov zlepšiť výkonnosť politiky zamestnanosti a sociálnej politiky.

Sociálny prehľad by mal pravidelne monitorovať pokrok vo vykonávaní piliera v SSZ aj správach o jednotlivých krajinách. Mal by integrovaným spôsobom fungovať s už existujúcim monitorom výsledkov v oblasti zamestnanosti (EPM) a monitorom výsledkov v oblasti sociálnej ochrany (SPPM), ktorý vypracovali členské štáty. Možno ho zlepšiť, keďže jeho metóda referenčného porovnávania (založená na vzdialenosti od priemerov EÚ) môže poskytovať nadmerne optimistické vyjadrenie sociálnej výkonnosti členských štátov. 14 indikátorov a subindikátorov prehľadu (z celkového počtu 35) by malo podliehať nepretržitej revízii so zapojením sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, s cieľom prispôsobiť ich politickým cieľom a meniacej sa sociálno-hospodárskej situácii v Európe.

2.8.3

Nový európsky semester by mal dosiahnuť sociálne ciele v rámci monitorovania sociálnej nerovnováhy s cieľom vyrovnať prevahu fiškálnych a makroekonomických požiadaviek. Sociálny prehľad by mal monitorovať všetky práva a zásady piliera a mal by sa na ne zameriavať, a zahŕňať lepšie a nové merateľné indikátory. Takéto indikátory by mohli okrem štatistík zahŕňať reálny prístup ku kvalitným sociálnym službám, vymožiteľným sociálnym právam, sociálnu a pracovnú integráciu migrantov, pokrytie kolektívneho vyjednávania, účasť sociálnych zainteresovaných strán v rámci postupu semestra a prístup k učňovskej príprave a kvalitnému vyššiemu vzdelávaniu. Komisia by mala v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti monitorovať vykonávanie národných plánov reforiem, a tým podporiť odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa sociálnej oblasti. Počet a štruktúra odporúčaní by mali byť primerané a mali by monitorovať pokrok dosiahnutý v rámci priorít uvedených v pláne.

2.8.4

Malo by sa posilniť zapojenie sociálnych partnerov v súlade s ustanoveniami ZFEÚ, a tým im umožniť uskutočnenie konzultácií o návrhu a vykonávaní hospodárskych, zamestnaneckých a sociálnych politík podľa vnútroštátnych postupov. Včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov je nevyhnutné pre zlepšenie angažovanosti v politike, čím sa uľahčí jej úspešné vykonávanie spôsobom, ktorý vyvažuje záujmy pracovníkov a zamestnávateľov. Spolupráca medzi sociálnymi partnermi môže byť hnacou silou pre úspešné, udržateľné a inkluzívne hospodárske, zamestnanecké a sociálne inkluzívne politiky (27). Konzultácia sociálnych partnerov by mala byť povinná (28).

2.8.5

Účasť organizácií občianskej spoločnosti, združení poskytovateľov služieb a verejného poistenia sa takisto ukázala ako efektívna pri návrhu politík, ktoré vykonávajú Európsky pilier sociálnych práv prostredníctvom európskeho semestra.

2.8.6

Vzhľadom na rastúcu úlohu, ktorú európsky semester zohráva pri riadení výdavkov z rozpočtu EÚ, by sa to nemalo diať v neprospech súčasných alebo budúcich doložiek, ktoré zabezpečujú transparentnosť, otvorenosť a spoľahlivosť v rámci plánovania rozpočtu EÚ a jeho výdavkov.

2.8.7

Správne navrhnuté referenčné hodnoty môžu slúžiť ako orientácia pre potrebné národné reformy zamerané na zvýšenie výkonnosti trhov práce a sociálnych systémov. Mali by sa stanoviť jasné priority riešených problémov so zameraním na tie, ktoré budú mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ako aj na udržateľnosť, účinnosť, inkluzívnosť a efektívnosť sociálnych systémov. Tento postup by mal byť spoločným úsilím Rady, Komisie, členských štátov a sociálnych partnerov. Podobne by národné vlády mali vnútroštátnych sociálnych partnerov plne zapájať do uplatňovania zásad a práv piliera.

3. Stav vykonávania a návrhy ďalších krokov

3.1

Na základe kontextu a usmernení pre vykonávanie a s odkazom na body 2.6.1, 2.6.2 a 2.6.3, ktoré sa týkajú rozdelenia právomocí medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi a zapojenia všetkých zainteresovaných strán, sa v tejto kapitole určujú niektoré priority, ktoré by sa mali riešiť v nasledujúcich mesiacoch. Nejde však o úplný súbor opatrení, ktoré by boli potrebné na vykonávanie piliera.

3.2 Rovnaké príležitosti a prístup na trh práce

3.2.1

Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom bola prijatá v roku 2019 a mala by priniesť hmatateľné výhody rodinám, najmä ženám a deťom, a zaviesť minimálnu normu pre rodičov a opatrovateľov. Vnútroštátni sociálni partneri v súlade s článkom 153 ZFEÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení rýchlej transpozície smernice, ktorou sa právo EÚ prispôsobí aktuálnym potrebám krajiny, pričom sa rešpektujú dohody alebo právne predpisy, ktoré už spĺňajú normy smernice.

3.2.2

Pri vykonávaní smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom by sa mala venovať osobitná pozornosť realizovateľným a spravodlivým riešeniam na primerané kompenzovanie zamestnancov, ktorí využívajú rodičovskú dovolenku, ako aj pokiaľ ide o pružné pracovné podmienky, vrátane možnej revízie barcelonských cieľov. Mali by sa zvážiť aj cenovo dostupné služby starostlivosti o deti a iné služby v oblasti starostlivosti s cieľom podporiť rodiny.

3.2.3

EHSV požadoval integrovanú stratégiu rodovej rovnosti (29). So zreteľom na spoločné vyhlásenie európskych ministrov o rodovej rovnosti (30) EHSV vyzýva na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (31). Predovšetkým je potrebné riešiť potreby MSP s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k nadmernému administratívnemu zaťaženiu.

3.2.4

Naďalej je veľmi dôležité uznať potrebu skúmať a riešiť dôsledky rozdielov v odmeňovaní pre budúce dôchodky žien, rozdielov v dôchodkoch mužov a žien a väčšie riziko ich chudoby.

3.2.5

EHSV opätovne zdôrazňuje, že účasť na pracovnom trhu a kvalita práce sa môže zlepšiť vďaka zvýšeným investíciám do aktívnych politík trhu práce a stanovenia spoločných noriem na účinné fungovanie verejných služieb zamestnanosti (VSZ) (32). Platí to pre neziskové služby zamestnanosti s cieľom znížiť časový horizont prechodu, zabezpečiť využívanie nadobudnutých zručností, podporiť viaceré a rozmanitejšie kariérne smery a smerovanie k stabilnému zamestnaniu (33). Boj proti dlhodobej nezamestnanosti, integrovanie migrantov na trhu práce a opätovná integrácia ľudí, ktorí sú odrádzaní v inej kľúčovej politickej oblasti, potrebujú naliehavé cielené opatrenia, ktoré môžu zahŕňať právo pracovníkov na získanie podpory pri hľadaní pracovného miesta, odbornej príprave a rekvalifikácii.

3.2.6

Zabezpečenie práva na celoživotné vzdelávanie pre každého by malo byť súčasťou programu EÚ (34). Vnútroštátne systémy vzdelávania, odbornej prípravy a učňovského vzdelávania by sa mali ďalej rozvíjať so zameraním na oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a rozvoj duálnych systémov, čo povedie k lepšiemu zosúladeniu s potrebami trhu práce.

3.3 Spravodlivé pracovné podmienky

3.3.1

Z krátkodobého hľadiska by sa mala venovať pozornosť monitorovaniu vykonávania revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov a potvrdiť tak zásadu rovnakého zaobchádzania, a smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, ktorá stanovuje minimálne práva pre všetky zamestnanecké vzťahy, spolu s vytvorením európskeho orgánu práce, ktorého cieľom je zlepšiť presadzovanie acquis EÚ a účinnosť pracovných inšpekcií.

3.3.2

EHSV odporúča, aby sa posilnilo zapojenie zamestnancov v podnikoch najmä s cieľom zvýšiť produktivitu a riadiť zavádzanie nových technológií a využiť vplyv na organizáciu práce a zručnosti pracovnej sily. V tejto súvislosti sa EHSV teší na výsledok rokovaní medzi európskymi sociálnymi partnermi o rámcovej dohode o digitalizácii.

3.3.3

EHSV podporuje, aby sa v rámci sociálneho dialógu na príslušnej vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ navrhovali primerané opatrenia týkajúce sa tzv. „spravodlivých prechodov“, ktorými sa zavedú opatrenia a kroky zamerané na riadenie, zmenu a poskytovanie minimálnej ochrany v prípadoch reorganizácie pracovísk alebo hromadného prepúšťania vyplývajúceho z prechodov (v oblasti technológií, demografie, globalizácie, zmeny klímy, obehového hospodárstva) vrátane práva zapojiť sa do kolektívneho vyjednávania s cieľom predvídať zmeny a poskytovať podporu dotknutým pracovníkom (rozvinutie smernice o hromadnom prepúšťaní (35)). EHSV sa takisto teší na prijatie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii spoluzákonodarcami.

3.3.4

Zapojenie zamestnancov do správy a riadenia podniku ako súčasť ich práv na informovanie a konzultácie by sa malo prispôsobiť novému právnemu rámcu o nefinančných informáciách (36) a s cieľom riešiť nevyhnutnú náležitú starostlivosť v požiadavkách týkajúcich sa zodpovednosti podnikov.

3.3.5

EHSV považuje za užitočné stanoviť referenčné kritériá, ktoré pomáhajú hodnotiť primeranosť nízkych miezd na predchádzanie chudobe zamestnancov, vrátane podpory analýzy a výmeny osvedčených postupov prostredníctvom dostupných postupov vzájomného učenia a zavedením spoločných noriem na stanovenie transparentných a predvídateľných minimálnych miezd, ak existujú a ak ich sociálni partneri chcú.

3.3.6

EHSV aj so zreteľom na význam otázky zdravia a bezpečnosti, ktoré sa uvádzajú v deklarácii pri príležitosti 100. výročia vzniku Medzinárodnej organizácie práce, odporúča prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mali pracovníci prospech z najlepších technológií na zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku a predchádzanie úrazom, pri riadnom zohľadnení vplyvu, ktorý to môže mať na súkromie a kontrolu výkonnosti.

3.3.7

Všetky členské štáty by mali mať rovnakú možnosť spoľahnúť sa na účinné systémy kolektívneho vyjednávania. Pokiaľ je to potrebné, právne a operačné rámce by mali byť vybudované alebo zlepšené na vykonávanie voľného, autonómneho a účinného kolektívneho vyjednávania. Právne a operačné rámce by sa mali podporiť prostredníctvom vhodných zdrojov na budovanie kapacity pre sociálnych partnerov v ESF+ a podporu sociálneho dialógu a zapojenia sociálnych partnerov, najmä v rámci semestra EÚ.

3.4 Sociálna ochrana a začleňovanie

3.4.1

V rámci Európskeho piliera sociálnych práv sa stanovujú opatrenia na zaručenie sociálnej ochrany pre každého obyvateľa v EÚ. Sociálne politiky na úrovni EÚ a členských štátov prispeli k zlepšeniu európskeho sociálneho modelu, ktorý sa musí aktualizovať na základe cieľov Európskeho piliera sociálnych práv. Musí sa zabezpečiť rovnováha medzi individuálnou zodpovednosťou – pracovníkov a podnikov so sociálnymi príspevkami – a solidarita v snahe reagovať na nové výzvy vyplývajúce z vplyvu globalizácie, digitalizácie, zmeny klímy a pracovnej mobility.

3.4.2

Obzvlášť dôležité sú zásady a práva spojené so základnými potrebami a rovnakými príležitosťami zraniteľných skupín uvedené v kapitole 3 piliera, ako sú znevýhodnené deti a mladí ľudia a ľudia bez dostatočných zdrojov. Účinný program pre osoby so zdravotným postihnutím je základným cieľom EHSV (37). Základné práva a zásady sa nevykonávajú vo všetkých členských štátoch. Primeraný minimálny príjem (14) v spojení s aktívnou podporou zamestnanosti (4), primeraný príjem v starobe (15), prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave (1), bývanie a pomoc pre bezdomovcov (19) nie sú všade v EÚ zaručené, ani dávky a služby nie sú spoľahlivé a účinné.

3.4.3

Potenciál inovácie prostredníctvom nových technológií a digitalizácie by sa mal využívať pre verejné služby a sociálne hospodárstvo a zároveň by sa mali rešpektovať práva občanov (38). Zároveň by bolo potrebné zamerať sa na sociálne a kultúrne výzvy, ktoré môžu byť vytvárané komerčnými digitálnymi platformami (39), a nerovnováhy v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom znovu získať spravodlivý základ pre MSP, dosiahnuť blahobyt na miestnej úrovni a tiež sociálne začlenenie v znevýhodnených regiónoch.

3.4.4

V niektorých členských štátoch sa dávky a služby založené na solidarite neposkytujú každému a nie sú predmetom súdneho konania. Popri osvedčených postupoch a pokroku sa v správach o jednotlivých krajinách takisto poukazuje na slabo koordinované a integrované sociálne politiky, neadekvátne systémy, vysoké riziko chudoby, chýbajúce aktívne začleňovanie, nezanedbateľné regionálne rozdiely a nedostatok investícií do zdravotnej starostlivosti a iných služieb všeobecného záujmu a prístupu k nim. S cieľom riešiť tento problém by sa verejným orgánom a uznaným neziskovým službám mali poskytovať primerané podmienky, aby sa zaručilo poskytovanie kvalitných verejných služieb.

3.4.5

EHSV víta odporúčanie Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa zameriava na rozdiely v prístupe k sociálnej ochrane, ktorým čelia ľudia zamestnaní na základe neštandardných zmlúv a v rôznych formách samostatnej zárobkovej činnosti. Malo by sa kombinovať s ďalšími opatreniami na vykonanie odporúčania, ako je posúdenie podľa monitorovacieho rámca dohodnutého v odporúčaní, a na základe akčných plánov predložených členskými štátmi a príspevkov sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

3.4.6

Je takisto naliehavo potrebné posilniť kapacitu členských štátov aktivovať sociálne transfery na splnenie základných potrieb ľudí od narodenia po starobu. Zahŕňa to:

—	prijatie európskej rámcovej smernice o minimálnom príjme na zastavenie chudoby a podporu začleňujúceho trhu práce (40),

—	preskúmanie možnosti stanoviť spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ (41),

—	zabezpečenie prístupu k sociálnym a politickým funkciám pre osoby so zdravotným postihnutím,

—

prehodnotenie formulácie „náklady súvisiace so starnutím“ a jej premena na koncepciu „dôstojného starnutia“, v rámci ktorej sú primeranosť dôchodkov, zdravotníckych služieb a dlhodobej starostlivosti stredobodom správy hospodárskych záležitostí bez toho, aby sa zanedbalo zameranie na udržateľnosť dôchodkových systémov,

—	vytvorenie osobitných programov pre nájomné bývanie a dostupnosť bývania v prospech domácností s nízkymi príjmami,

—	investovanie do zariadení starostlivosti o deti v priamom záujme detí a znevýhodnených mladých ľudí, pričom EHSV víta návrh Komisie a Európskeho parlamentu zaviesť záruku pre deti, a

—	zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých a rozšírenie záruky pre mladých ľudí.

3.4.7

EHSV žiada spoluzákonodarcov EÚ, aby obnovili rokovania o revízii nariadenia 883 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, a žiada členské štáty, aby urýchlili vykonávanie Európskeho aktu o prístupnosti.

3.4.8

Úloha sociálnych služieb, podnikov sociálneho hospodárstva a neziskových organizácií by sa mala podporiť cielenými opatreniami a osobitným financovaním.

3.5 Prierezové opatrenia

3.5.1

Európsky pilier sociálnych práv by mal pretvoriť charakteristické črty a požiadavky programu lepšej právnej regulácie na úrovni EÚ a členských štátov, aby všetky kritériá vrátane analýzy nákladov a prínosov plne odrážali hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv v regulovaných oblastiach a aby tiež riešili otázky týkajúce sa vplyvu na MSP.

3.5.2

Osobitné zdroje vrátane osobitných rozpočtových riadkov by sa mali sprístupniť miestnym samosprávam, sociálnym partnerom a ďalším organizáciám občianskej spoločnosti s cieľom povzbudiť a podporiť opatrenia, ktoré potrebujú prijať na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (konferencie, štúdie, odborná príprava, informácie, výmena odborníkov atď.).

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145, body 1.2 a 2.2.

(2) Napr. vo svojich stanoviskách Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 40; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145 a Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 135.

(3) Článok 9 ZFEÚ.

(4) Ú. v. EÚ C 13, 15.1. 2016, s. 40.

(5) Ako je uvedené v bode 2.6.3.

(6) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, body 1.5 a 1.6.

(7) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10, bod 6.3.1.

(8) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145, bod 2.2.

(9) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2019/05/09/the-sibiu-declaration/.

(10) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 28, bod 3.3.

(11) Ú. v. EÚ C 13, 15.1. 2016, s. 40.

(12) Európsky sociálny dialóg, pracovný program na roky 2019 – 2021.

(13) Význam zapojenia mladých ľudí do dialógu bol zdôraznený v niekoľkých celoštátnych diskusiách, napr. v Slovinsku.

(14) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10.

(15) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10.

(16) https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/european_pillar_one_year_on.pdf.

(17) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145, bod 1.3.

(18) Toto sa vzťahuje na súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu obsahujúci doplnkové alebo alternatívne opatrenia k záväzným právnym predpisom.

(19) https://www.etuc.org/en/pressrelease/stand-social-pillar-alliance-social-economy-enterprises-trade-unions-and-civil-society.

(20) Ú. v. EÚ C 271, 19.9. 2013, s. 91, bod 2.3.

(21) Ú. v. EÚ C 177, 18.5. 2016, s. 35.

(22) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 1, body 1.8 a 3.6; Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 11; Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 95, bod 1.4, Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21; Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 3.14 a Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24, bod 1.8.

(23) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 1.5.

(24) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 1.6.

(25) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6167-2019-INIT/sk/pdf.

(26) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10, bod 6.3.1.

(27) Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 32, bod 3.3.2.

(28) Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 32, bod 3.3.5.

(29) Ú. v. EÚ C 240, 16.7. 2019, s. 3, bod 1.3.

(30) Spoločné vyhlásenie „Rodová rovnosť ako priorita Európskej únie dnes a v budúcnosti“ podpísané pri príležitosti neformálneho zasadnutia ministrov pre rodovú rovnosť 12. októbra 2018 vo Viedni.

(31) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 26, body 3.1.1 a 3.1.3.

(32) EHSV prijal konkrétne stanovisko na tému verejných služieb zamestnanosti (Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 46).

(33) Ú. v. EÚ C 353, 18.10. 2019, s. 46.

(34) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8, bod 4.10.

(35) Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16).

(36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).

(37) SOC/616 – Príprava programu EÚ pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030 (príprava prebieha).

(38) Ú. v. EÚ C 353, 18.10. 2019, s. 1.

(39) Ú. v. EÚ C 353, 18.10. 2019, s. 17.

(40) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1.

(41) EHSV pripravuje stanovisko SOC/583 na tému Spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ (príprava prebieha).

PRÍLOHA

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy získali aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, no v priebehu diskusie boli zamietnuté (článok 59 ods. 3 rokovacieho poriadku):

Bod 2.3

Zmeniť

„2.3

V deklarácii o budúcnosti práce, ktorá bola nedávno prijatá pri príležitosti 100. výročia vzniku Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na Medzinárodnej konferencii práce (MKP), sú určené niektoré dôležité oblasti činnosti pre MOP. V tomto vyhlásení MKP tiež vyzýva všetkých členov, aby pri zohľadnení vnútroštátnej situácie pracovali individuálne aj kolektívne na základe tripartity a sociálneho dialógu a s podporou MOP s cieľom ďalej rozvíjať na človeka zameraný prístup k budúcnosti práce. Vyhlásenie sa týka otázok, ako je napríklad a sú v nej stanovené ďalšie opatrenia, ktorými by sa modernizovalo pracovné právo a predchádzalo vylúčeniu, ale takisto sa v nej navrhuje a podporuje séria investícií do posilnenie kapacít zručností ľudí, a inštitúcií práce a podpora trvalého, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej a udržateľnej práce, pre všetkých ktorá by vytvárala optimálne prostredie, v ktorom by podniky prosperovali a ľudia napredovali smerom k spravodlivejším pracovným a životným podmienkam, pričom by sa rešpektovali vnútroštátne kontexty a konkrétna úloha sociálnych partnerov.“

Zdôvodnenie

Cieľom navrhovaných zmien je zosúladiť znenie bodu s deklaráciou MOP prijatou pri príležitosti 100. výročia vzniku organizácie. Okrem toho na účely tohto stanoviska pozri všeobecné vyhlásenie o tom, ako by mali členovia MOP pracovať – individuálne aj kolektívne – s cieľom podporiť svoj prístup k budúcnosti práce.

Výsledok hlasovania

Za:	56
Proti:	121
Zdržalo sa:	3

Bod 2.5

Zmeniť

„2.5

Na úrovni EÚ sa Európsky pilier sociálnych práv doteraz vykonával prostredníctvom:

a)	legislatívnych a nelegislatívnych opatrení s dôrazom na presadzovanie a preskúmanie existujúceho sociálneho acquis, ktoré sa majú aktualizovať podľa potreby,

b)	konkrétneho financovania a

c)	niekoľkých úvodných zmien v európskom semestri.“

Zdôvodnenie

V tomto bode sa uvádza, aké druhy opatrení sa na uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv doteraz prijali na úrovni EÚ, preto nie je logické spomínať aktualizáciu existujúceho acquis.

Výsledok hlasovania

Za:	56
Proti:	124
Zdržalo sa:	2

Bod 2.6

Zmeniť

„2.6

Všeobecné pripomienky k Legislatívne a nelegislatívne opatreniam na úrovni EÚ a členských štátov“

Zdôvodnenie

Navrhuje sa, aby sa hlavný nadpis a podnadpis tejto časti upravili tak, aby odrážali text, ktorý sa navrhuje doplniť v nasledujúcich bodoch.

Výsledok hlasovania

Za:	49
Proti:	126
Zdržalo sa:	8

Prvý nový bod pred súčasným bodom 2.6.1

Vložiť prvý nový bod pred súčasný bod 2.6.1:

„Základný predpoklad vykonávania – všeobecný prístup“

Zdôvodnenie

Navrhuje sa, aby sa hlavný nadpis a podnadpis tejto časti upravili tak, aby odrážali text, ktorý sa navrhuje doplniť v nasledujúcich bodoch.

Výsledok hlasovania

Za:	55
Proti:	119
Zdržalo sa:	5

Nový bod za bodom 2.6.1

Vložiť nový bod za bod 2.6.1

„Základným predpokladom musí byť to, že otázky, ktoré v oblasti pracovného práva nemajú jasný nadnárodný rozmer, sa lepšie riešia na vnútroštátnej úrovni. Musíme sa vyhýbať takým právnym predpisom EÚ, ktoré sú založené na univerzálnom modeli, pretože takýto model nezohľadňuje rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi z hľadiska povahy a veľkosti podnikov, odvetví alebo tradícií a systémov. Oslabuje sa ním aj schopnosť odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov vyjednať dohody prispôsobené potrebám jednotlivých odvetví, čo je obzvlášť dôležité v krajinách, kde majú sociálni partneri vysokú mieru slobody pri regulácií pracovných podmienok a podmienok zamestnania, a to buď nezávisle, alebo doplnkovo k vnútroštátnej legislatíve.“

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania

Za:	51
Proti:	116
Zdržalo sa:	6

Bod 2.6.4

Zmeniť

„2.6.4

Členské štáty, a inštitúcie EÚ, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by mali v rámci európskeho semestra monitorovať vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a účinnosť existujúcich opatrení, a zároveň zabezpečiť zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Inštitúcie EÚ by mali pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv podporovať členské štáty a sociálne zainteresované strany na vnútroštátnej úrovni.“

Zdôvodnenie

Táto úprava sa zavádza s cieľom zohľadniť skutočnosť, že pri monitorovaní vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv sa úloha EÚ a členských štátov na jednej strane a úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na druhej strane líši.

Výsledok hlasovania

Za:	54
Proti:	120
Zdržalo sa:	1

Bod 2.6.5

Vypustiť súčasný bod:

„2.6.5

Európske právne predpisy v príslušných oblastiach by mali stanoviť rámec so všeobecnými a jasnými spoločnými normami, ktorý bude rešpektovať osobitné vnútroštátne situácie a ktorý bude schopný prispôsobiť sa rozmanitosti sociálnych systémov a úlohe zainteresovaných strán, bude uznávať účinné a vymožiteľné sociálne práva pre občanov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a zahŕňať európsku pridanú hodnotu (1). Ciele piliera by sa mali dodržiavať vo všetkých oblastiach politiky EÚ vrátane použitia horizontálnej doložky (článok 9 ZFEÚ).

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania

Za:	48
Proti:	123
Zdržalo sa:	5

Bod 2.6.5

Zmeniť

„2.6.5

Európske právne predpisy v príslušných oblastiach by mali stanoviť rámec so všeobecnými a jasnými spoločnými zameraný na uskutočniteľné normami y, ktorý bude rešpektovať osobitné vnútroštátne situácie a ktorý bude schopný prispôsobiť sa rozmanitosti sociálnych systémov a úlohe zainteresovaných strán, bude uznávať účinné a vymožiteľné sociálne práva pre občanov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a zahŕňať európsku pridanú hodnotu (2). Ciele piliera by sa mali dodržiavať vo všetkých oblastiach politiky EÚ vrátane použitia horizontálnej doložky (článok 9 ZFEÚ).

Zdôvodnenie

Ak je cieľom rešpektovanie rozmanitosti medzi členskými štátmi v oblasti sociálneho systému, tak nemožno požadovať všeobecné alebo spoločné normy.

Výsledok hlasovania

Za:	48
Proti:	120
Zdržalo sa:	4

Bod 2.6.6

Zmeniť

„2.6.6

Vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv sa má dosiahnuť vzostupná konvergencia z hľadiska zamestnanosti a sociálnych výsledkov, zlepšenie a prispôsobenie sociálnych podmienok a podmienok na trhu práce pre európskych pracovníkov a občanov, zlepšenie a vytvorenie účinných, udržateľných a spoľahlivých systémov sociálneho zabezpečenia (3) a moderných sociálnych a zdravotníckych služieb založených na vedeckom výskume a posudzovaných podľa kvality a najmä verejných a neziskových služieb, zameranie na spravodlivé pracovné podmienky stanovenie minimálnych noriem v rámci boja proti sociálnemu dumpingu a zároveň vytvorenie rovnakých podmienok pre výkonné hospodárstva, zamestnanosť a udržateľné podniky, a zároveň zvýšiť a zvýšenie dôvera y občanov v EÚ. Stratégie sociálnej politiky by mali zahŕňať záujmy malých a stredných podnikov (MSP) a ich spravodlivé trhové podmienky. Je dôležité vytvoriť a schváliť minimálne základné normy pre služby všeobecného záujmu, ako je bývanie, voda a sociálne služby, ktoré by sa mali pravidelne hodnotiť, a to aj nezávislými hodnotiteľmi (výskumné inštitúcie, akadémie atď.), ktoré je možné finančne podporovať a zverejňovať ich správy. Je potrebné prioritne riešiť základné potreby občanov a zraniteľných skupín a nebezpečné rozdiely v rámci príležitostí, príjmu a bohatstva v rámci členských štátov a medzi nimi. Všetky členské štáty by mali podporovať sociálne začlenenie založené na rovnakých príležitostiach a spravodlivých životných podmienkach.

Zdôvodnenie

Uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv by malo viesť k vzostupnej konvergencii v oblasti zamestnanosti a sociálnych výsledkov, keďže práve výsledky určujú, či politické rozhodnutia boli úspešné. Ako sa uvádza v preambule Európskeho piliera sociálnych práv (bod 12): „Cieľom európskeho piliera sociálnych práv je slúžiť ako kompas na ceste k dosahovaniu efektívnejších výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí pri riešení súčasných a budúcich výziev (...).“ V texte by sa malo uviesť aj prispôsobenie sociálnych a pracovných podmienok (nielen zlepšenie), keďže takéto prispôsobenia môžu byť potrebné ako výsledok zmien v našej spoločnosti a pracovnom živote. Systémy sociálneho zabezpečenia musia byť spoľahlivé a účinné, ale aj udržateľné.

Európskym pilierom sociálnych práv sa nestanovujú minimálne normy na boj proti sociálnemu dumpingu, preto by sa táto časť mala vypustiť.

Zoznam otázok, ktoré by sa mali prioritne riešiť, by nemal obsahovať otázky, na ktoré sa nevzťahujú zásady Európskeho piliera sociálnych práv (napr. rozdiely v príjmoch a bohatstve v rámci členských štátov a medzi nimi).

Výsledok hlasovania

Za:	53
Proti:	115
Zdržalo sa:	3

Bod 2.6.7

Zmeniť

„2.6.7

Zdôvodnenie

Navrhujeme vypustiť koniec druhej vety, keďže vôbec nie je jasné, čo sa myslí pod pojmom „získanie rovnakého právneho účinku“. Vnútroštátne systémy sa líšia z hľadiska príslušných úloh kolektívneho vyjednávania a právnych predpisov pri regulácii trhu práce, úrovní, na ktorých sa vyjednávanie vykonáva (medzi sektormi, v rámci sektoru, v podniku a na pracovisku, na regionálnej úrovni, v rámci povolania), a v spôsobe, akým sa rokovania na rôznych úrovniach môžu vzájomne prepojiť (skĺbenie) [zdroj Eurofound].

Výsledok hlasovania

Za:	59
Proti:	114
Zdržalo sa:	2

Bod 2.6.8

Zmeniť

„2.6.8

V štvorstrannom vyhlásení s názvom Nový začiatok pre sociálny dialóg sa podnecuje rozvoj účinného kolektívneho vyjednávania. Spoločný záväzok sociálnych partnerov pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv sa odráža v spoločnom pracovnom programe európskych sociálnych partnerov na roky 2019 – 2021, ktorý sa bude vykonávať aj na vnútroštátnej úrovni a bude prispievať k národnému reformnému procesu. Pracovný program na obdobie rokov 2019 – 2021 obsahuje nasledujúcich šesť priorít: digitalizácia; zlepšovanie výkonnosti trhov práce a sociálnych systémov; zručnosti; riešenie psychosociálnych aspektov a riziká v práci; budovanie kapacít pre silnejší sociálny dialóg a obehové hospodárstvo prinesie konkrétne návrhy týkajúce sa tém, ktoré súvisia s vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv, ako sú rokovania o nezávislej rámcovej dohode o digitalizácii vrátane možností a spôsobov pripojenia a odpojenia, ako aj zlepšenie výkonu trhov práce a sociálnych systémov, a rozvoj zručností (4) .

Zdôvodnenie

Je dôležité zabezpečiť, aby sa text stanoviska držal formulácií použitých v pracovnom programe európskych sociálnych partnerov. (Napríklad pripojenie a odpojenie sa uvádza v pracovnom programe v kontexte vyhlásenia o usporiadaní spoločného prieskumného seminára, na ktorom sa budú zaoberať rôznymi skúsenosťami.)

Výsledok hlasovania

Za:	53
Proti:	115
Zdržalo sa:	6

Bod 2.6.10

Zmeniť

„2.6.10

Komisia prijala praktické opatrenia na zavedenie piliera do praxe na európskej úrovni a nedávno uverejnila aktualizovaný prehľad obsahujúci legislatívne a nelegislatívne iniciatívy, ktoré sa doteraz prijali (5). EHSV už uviedol, že podľa jeho názoru by jasný plán vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv pomohol podporiť konvergenciu a dosiahnuť jeho ciele. žiadal vypracovať jasný a koordinovaný plán (6) v ktorom sa stanovia priority pre vykonávanie piliera. “

Zdôvodnenie

Navrhujeme použiť presné znenie zo stanoviska SOC/564.

Výsledok hlasovania

Za:	50
Proti:	113
Zdržalo sa:	4

Bod 2. 6.11

Zmeniť

„2.6.11

Opatrenia na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv by sa mali zakladať na vedeckej analýze súčasnej právnej a praktickej situácie v oblasti sociálnych a zdravotných politík v členských štátoch a na úrovni EÚ a mali by zahŕňať zainteresované strany. EHSV by tu mohol zohrávať úlohu sprostredkovateľa. EHSV navrhuje vytvoriť fórum pre sociálnu politiku EÚ: EÚ potrebuje musí podporovať stále fórum pre komunikáciu, výmenu osvedčené ých postupy ov, hodnotenie, odborné semináre, sociálne programy, súlad s pravidlami EÚ a členských štátov a reformné projekty pre členské štáty a politiky EÚ. Keďže lepšie presadzovanie existujúcich sociálnych práv je naďalej problematické, Komisia a členské štáty musia zlepšiť dodržiavanie súladu s právnymi predpismi EÚ. Nové fórum by malo byť úzko prepojené s EHSV a procesom európskeho semestra.“

Zdôvodnenie

Nie je jasné, čo má znamenať odkaz na vytvorenie „fóra pre sociálnu politiku EÚ“. Nie je potrebné vytvárať nové nástroje/platformy a odkaz na toto fórum by sa mal vypustiť. Dôležité sú konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a ich zapojenie do vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv.

Výsledok hlasovania

Za:	52
Proti:	114
Zdržalo sa:	3

Bod 2.7.2

Zmeniť

„2.7.2

Cieľom rokovaní o nasledujúcom VFR by malo byť zabezpečenie riadneho financovania politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Rozpočtové pravidlá a dlhové pravidlá EÚ (7) by sa mali revidovať s cieľom rešpektovať základné práva, ako aj ciele zmlúv a Európskeho piliera sociálnych práv. Výkonné hospodárstva, kontrola dlhu a sociálne ciele by mali byť v primeranej rovnováhe. Ako už (8) EHSV opakovane uviedol, financovanie vykonávania sociálneho piliera bude do veľkej miery závisieť aj od zdrojov dostupných na úrovni členského štátu. Bude si vyžadovať finančné prostriedky zo štátnych rozpočtov na investície a tiež na prevádzkové náklady na činnosti v najbližších rokoch. To môže byť obmedzené rozpočtovými a dlhovými pravidlami EÚ (9). Ako už opakovane zdôraznil EHSV (10), malo by sa uvažovať o spôsoboch zvýšenia pružnosti, ktorú umožňujú tieto prostriedky, napríklad „zlaté pravidlo“, ktoré by umožnilo verejné investície so sociálnym zameraním, ktoré zároveň povedú k udržateľnému hospodárskemu rastu, s cieľom dosiahnuť ciele sociálneho piliera najmä prostredníctvom zvýšenia úrovne príjmov, silnejšej sociálnej súdržnosti a zabránením vylúčeniu inak znevýhodnených skupín, ktoré sa inak nemôžu plnohodnotne zapájať do spoločnosti. k zvýšeniu objemu verejných investícií v členských štátoch môže prispieť aj tzv. zlaté pravidlo verejných investícií so sociálnym zameraním, ktoré by umožnilo väčšiu flexibilitu v rámci rozpočtových pravidiel. Zvyšovanie úrovne príjmov, udržateľný rast, silnejšia sociálna súdržnosť a predchádzanie vylúčeniu sú spoločné ciele, ktoré treba zvážiť. Viac verejných investícií možno podporiť najmä prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré sa môžu jasnejšie zameriavať na ciele zdôraznené v Európskom pilieri sociálnych práv (11). Vhodné daňové politiky zamerané okrem iného na účinný boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu by mali umožniť získať dodatočné finančné prostriedky na to, aby prispeli k financovaniu Európskeho piliera sociálnych práv. Zabezpečenie efektívneho využívania dodatočných finančných prostriedkov si vyžaduje vykonávanie akčných programov a plánov vykonávania sociálneho piliera ako neoddeliteľnej súčasti európskeho semestra, a najmä pri príprave národných programov reforiem a konvergenčných programov (12) .

Zdôvodnenie

Je dôležité použiť presné znenie stanoviska, na ktoré sa odkazuje, aby sa zabezpečila lepšia rovnováha v texte, ale aj s cieľom odkazovať na vyhlásenia z predchádzajúcich stanovísk o vykonávaní piliera v rámci európskeho semestra.

Výsledok hlasovania

Za:	55
Proti:	112
Zdržalo sa:	4

Bod 2.8.4

Zmeniť

„2.8.4

Nový cyklus európskeho semestra európsky semester by mal dosiahnuť sociálne ciele v rámci komplexného monitorovania sociálnej nerovnováhy s cieľom vyrovnať prevahu fiškálnych a makroekonomických požiadaviek. Sociálny prehľad by mal monitorovať všetky práva a zásady piliera a mal by sa na ne zameriavať, a zahŕňať lepšie a nové merateľné indikátory. Takéto indikátory by mohli okrem štatistík zahŕňať reálny prístup ku kvalitným sociálnym službám, vymožiteľným sociálnym právam, sociálnu a pracovnú integráciu migrantov, pokrytie kolektívneho vyjednávania, účasť sociálnych zainteresovaných strán v rámci postupu semestra a prístup k učňovskej príprave a kvalitnému vyššiemu vzdelávaniu. Komisia by mala v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti monitorovať vykonávanie národných plánov reforiem, a tým podporiť odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa sociálnej oblasti. Počet a štruktúra odporúčaní by mali byť primerané a mali by monitorovať pokrok dosiahnutý v rámci priorít uvedených v pláne.“

Zdôvodnenie

Nie je potrebné hovoriť o „novom“ európskom semestri, keďže európsky semester bol zavedený už v roku 2010. Okrem toho netreba vymýšľať „nový“ európsky semester, skôr by sa všetko úsilie malo zameriavať na zabezpečenie toho, aby súčasný európsky semester fungoval efektívne a bol orientovaný na výsledky. Treba skôr odkazovať na nový „cyklus“ európskeho semestra. EPSP sprevádza sociálny prehľad, ktorý sleduje trendy a dosiahnuté výsledky vo všetkých krajinách EÚ v troch oblastiach súvisiacich so zásadami v rámci piliera. Tento prehľad je základom pre koordináciu hospodárskej politiky v rámci európskeho semestra a slúži na posúdenie pokroku pri dosahovaní hodnotenia najvyššej kvality (AAA) v sociálnej oblasti pre EÚ ako celok. To znamená, že prebieha komplexné monitorovanie.

Výsledok hlasovania

Za:	49
Proti:	117
Zdržalo sa:	4

Nový bod pred súčasným bodom 3.1:

Vložiť nový bod pred súčasný bod 3.1:

„EHSV už vo svojom stanovisku v tejto súvislosti zdôraznil (13), že pilier by mohol poskytnúť dobrú príležitosť na to, aby sa preukázalo, že úroveň EÚ je v prípade potreby naďalej schopná náležite reagovať na výzvy, ktorým čelia bežní občania, pri plnom rešpektovaní rozdelenia právomocí a zásady subsidiarity.

Zdôvodnenie

V tejto vete sa uvádza, čo všetko je potrebné zohľadniť pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a ďalších krokov: Európsky pilier sociálnych práv by mohol byť dobrou príležitosťou ukázať, že EÚ je schopná zabezpečiť náležitú reakciu tam, kde je to vhodné. Súčasne sa tu zdôrazňuje význam plného rešpektovania rozdelenia právomocí a zásady subsidiarity.

Výsledok hlasovania

Za:	50
Proti:	114
Zdržalo sa:	4

Prvý nový bod za súčasným bodom 3.1

Vložiť prvý nový bod za súčasný bod 3.1

„Nevyhnutná je synergia v sociálnej politike a opatreniach na úrovni EÚ a na národnej úrovni. Keďže sociálny model EÚ je založený na rôznych národných modeloch, ktoré sa musia zachovať, EÚ musí rešpektovať národné právomoci a rozmanitosť sociálnych systémov členských štátov, ktoré sú založené na hlboko zakorenených politických rozhodnutiach a spoločenských modeloch. Hlavnou úlohou EÚ by preto malo byť zabezpečiť pre svoje členské štáty a sociálnych partnerov čo najlepšie podmienky a podporovať ich v ich úsilí o zavedenie určených reforiem.“

Zdôvodnenie

Význam synergie medzi sociálnou politikou EÚ a vnútroštátnou sociálnou politikou a opatreniami je potrebné zdôrazniť aj v znení záverov a odporúčaní. V preambule Európskeho piliera sociálnych práv sa jasne uvádza, že „dodržiavanie Európskeho piliera sociálnych práv je spoločným záväzkom a zodpovednosťou. […].“ V preambule sa okrem toho výslovne odkazuje na rešpektovanie rozdelenia právomocí a zohľadnenie rôznych sociálno-ekonomických prostredí a rozmanitosti vnútroštátnych systémov vrátane úlohy sociálnych partnerov a zásad subsidiarity a proporcionality.

Výsledok hlasovania

Za:	45
Proti:	116
Zdržalo sa:	4

Bod 3.2.2

Zmeniť

„3.2.2

Pri vykonávaní smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom by sa mala venovať osobitná pozornosť realizovateľným, nákladovo dostupným a spravodlivým riešeniam na primerané kompenzovanie zamestnancov, ktorí využívajú rodičovskú dovolenku, ako aj pokiaľ ide o pružné pracovné podmienky prispôsobené potrebám pracoviska , vrátane možnej revízie barcelonských cieľov. Mali by sa zvážiť aj cenovo dostupné služby starostlivosti o deti a iné služby v oblasti starostlivosti s cieľom podporiť rodiny.“

Zdôvodnenie

Riešenia prijaté v členských štátoch týkajúce sa vykonávania smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, pokiaľ ide o primerané kompenzovanie zamestnancov, ktorí využívajú rodičovskú dovolenku, musia byť tiež nákladovo dostupné. Akékoľvek riešenia, pokiaľ ide o pružné pracovné podmienky, musia zohľadňovať aj potreby pracoviska.

Keďže barcelonské ciele stanovila Európska rada (v roku 2002), ich prípadná revízia nesúvisí s vykonávaním smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a preto by sa táto časť mala vypustiť.

Výsledok hlasovania

Za:	49
Proti:	109
Zdržalo sa:	5

Bod 3.2.3

Zmeniť

„3.2.3

EHSV požadoval integrovanú stratégiu rodovej rovnosti (14) So zreteľom na spoločné vyhlásenie európskych ministrov o rodovej rovnosti (15) EHSV vyzýva na odstránenie neodôvodnených rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (16). Predovšetkým je potrebné riešiť potreby MSP s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k nadmernému administratívnemu zaťaženiu.

Zdôvodnenie

Cieľom doplnenia je presnejšie znenie. Opatrenia na boj proti rozdielom v odmeňovaní musia byť zamerané na boj proti neodôvodneným rozdielom v odmeňovaní.

Výsledok hlasovania

Za:	45
Proti:	114
Zdržalo sa:	5

Bod 3.2.5

Zmeniť

„3.2.5

EHSV opätovne zdôrazňuje, že účasť na pracovnom trhu a kvalita práce sa môže zlepšiť vďaka zvýšeným investíciám do aktívnych politík trhu práce a stanovenia spoločných noriem na účinné fungovanie verejných služieb zamestnanosti (VSZ) (17) Platí to pre neziskové služby zamestnanosti s cieľom znížiť časový horizont prechodu, zabezpečiť využívanie nadobudnutých zručností, podporiť viaceré a rozmanitejšie kariérne smery a smerovanie k udržateľným pracovným miestam stabilnému zamestnaniu (18) . Boj proti dlhodobej nezamestnanosti, integrovanie migrantov na trhu práce a opätovná integrácia ľudí, ktorí sú odrádzaní v inej kľúčovej politickej oblasti, potrebujú naliehavé cielené opatrenia, ktoré môžu zahŕňať právo pracovníkov na získanie podpory podporu pre pracovníkov pri hľadaní pracovného miesta, odbornej príprave a rekvalifikácii.“

Zdôvodnenie

Prvá úprava nadväzuje na znenie citovaného stanoviska. Pokiaľ ide o naliehavé cielené opatrenia, bola by lepšia „aktívna“ formulácia. Ide o poskytovanie podpory pracovníkom pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave a rekvalifikácii, a nie o formuláciu z hľadiska „práva“.

Výsledok hlasovania

Za:	47
Proti:	110
Zdržalo sa:	2

Bod 3.2.6

Zmeniť

„3.2.6

Zabezpečenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu práva na celoživotné vzdelávanie pre každého by malo byť súčasťou programu EÚ (19). Vnútroštátne systémy vzdelávania, odbornej prípravy a učňovského vzdelávania by sa mali ďalej rozvíjať so zameraním na oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a rozvoj duálnych systémov, čo povedie k lepšiemu zosúladeniu s potrebami trhu práce.“

Zdôvodnenie

Mali by sme sa zamerať na podporu politík, ktoré pre všetkých zabezpečia prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Okrem toho, hoci citované stanovisko odkazuje na význam celoživotného vzdelávania a na podporu účasti na celoživotnom vzdelávaní, nezdá sa, že by právo na celoživotné vzdelávanie malo byť v programe EÚ.

Výsledok hlasovania

Za:	48
Proti:	116
Zdržalo sa:	2

Bod 3.3.1

Zmeniť

„3.3.1

Z krátkodobého hľadiska by sa mala venovať pozornosť monitorovaniu vykonávania revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov, ktorá zabezpečuje ochranu vyslaných pracovníkov počas vyslania v súvislosti s poskytovaním určitej služby a potvrdiť tak zásadu rovnakého zaobchádzania, a smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, ktorá stanovuje minimálne práva pre všetky zamestnanecké vzťahy, spolu s vytvorením európskeho orgánu práce, ktorého cieľom je zlepšiť presadzovanie acquis EÚ a účinnosť pracovných inšpekcií.“

Zdôvodnenie

Pozmenené znenie opisuje účel smernice o vysielaní pracovníkov.

Výsledok hlasovania

Za:	43
Proti:	118
Zdržalo sa:	2

Bod 3.3.2

Zmeniť

„3.3.2

EHSV nabáda k zapájaniu odporúča, aby sa posilnilo zapojenie zamestnancov v podnikoch najmä vzhľadom na celkový cieľ s cieľom zvýšiť produktivitu, podporiť riadiť zavádzanie nových technológií a využiť vplyv na organizáciu práce a zručnosti pracovnej sily. V tejto súvislosti sa EHSV teší na výsledok rokovaní medzi európskymi sociálnymi partnermi o rámcovej dohode o digitalizácii.“

Zdôvodnenie

Cieľom navrhovaných úprav je zdôrazniť význam zapojenia zamestnancov v súvislosti s podporou zavádzania nových technológií.

Výsledok hlasovania

Za:	46
Proti:	118
Zdržalo sa:	4

Bod 3.3.3

Zmeniť

„3.3.3

EHSV podporuje, aby sa v rámci sociálneho dialógu na príslušnej vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ navrhovali primerané opatrenia týkajúce sa tzv. „spravodlivých prechodov“, ktorými sa na jednej strane zavedú opatrenia a kroky na uľahčenie zmeny, a na druhej strane sa poskytne primeraná ochrana zamerané na riadenie, zmenu poskytovanie minimálnej ochrany v prípadoch reorganizácie pracovísk alebo hromadného prepúšťania vyplývajúceho z prechodov (v oblasti technológií, demografie, globalizácie, zmeny klímy, obehového hospodárstva) vrátane práva zapojiť sa do kolektívneho vyjednávania s cieľom predvídať, očakávania zmeny a poskytovať podporu poskytovania podpory dotknutým pracovníkom (rozvinutie smernice o hromadnom prepúšťaní) (20) . EHSV sa takisto teší na prijatie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii spoluzákonodarcami.“

Zdôvodnenie

Mal by sa vypustiť odkaz na „právo zapojiť sa do kolektívneho vyjednávania“ a „rozvinutie smernice o hromadnom prepúšťaní“, keďže každý text s postojmi EHSV k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv by mal byť spojený s poukazovaním na problémy, ktoré by členské štáty mali zohľadňovať v ich úsilí o rozvoj svojich trhov práce a/alebo systémov sociálnej ochrany.

Výsledok hlasovania

Za:	49
Proti:	109
Zdržalo sa:	1

Bod 3.3.4

Zmeniť

„3.3.4

Zapojenie zamestnancov do správy a riadenia podniku ako súčasť ich práv na informovanie a konzultácie by sa malo hodnotiť s ohľadom na nový právny rámec prispôsobiť novému právnemu rámcu o nefinančných informáciách (21) a s cieľom riešiť nevyhnutnú náležitú starostlivosť v požiadavkách týkajúcich sa zodpovednosti podnikov .

Zdôvodnenie

Navrhuje sa ponechať všeobecnejšie znenie. Je príliš skoro hovoriť o prispôsobení nového právneho rámca o nefinančných informáciách.

Výsledok hlasovania

Za:	49
Proti:	114
Zdržalo sa:	1

Bod 3.3.5

Zmeniť

„3.3.5

Zdôvodnenie

Zavedenie spoločných noriem na stanovenie minimálnych miezd nie je žiaduce ani prijateľné, pretože mzdy sú záležitosťou, ktorá musí byť predmetom diskusií na vnútroštátnej úrovni.

Výsledok hlasovania

Za:	51
Proti:	114
Zdržalo sa:	2

Bod 3.4.6

Zmeniť

„3.4.6

Je takisto naliehavo potrebné posilniť kapacitu členských štátov aktivovať sociálne transfery alebo urobiť iné opatrenia na splnenie základných potrieb ľudí od narodenia po starobu. Zahŕňa to:

—	podporu a zintenzívnenie úsilia členských štátov aj na úrovni EÚ o prípravu a aktualizáciu systémov minimálneho príjmu prijatie európskej rámcovej smernice o minimálnom príjme na zastavenie chudoby a podporu začleňujúceho trhu práce (22) ;

—	preskúmanie možnosti vypracovať spoločné zásady stanoviť spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ (23) ,

—	zabezpečenie prístupu k sociálnym a politickým funkciám pre osoby so zdravotným postihnutím,

—

—	vytvorenie osobitných programov pre nájomné bývanie a dostupnosť bývania v prospech domácností s nízkymi príjmami,

—	investovanie do zariadení starostlivosti o deti v priamom záujme detí a znevýhodnených mladých ľudí, pričom EHSV víta návrh Komisie a Európskeho parlamentu zaviesť záruku pre deti, a

—	zabezpečenie vytvorenie skutočného európskeho priestoru učenia, uľahčenie prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých a rozšírenie záruky pre mladých ľudí.

Zdôvodnenie

Keďže Európsky pilier sociálnych práv je o usmerňovaní členských štátov pri rozvoji ich sociálnych systémov, mala by sa to zamerať časť o minimálnom príjme. Okrem toho sa v stanovisku uvádza príloha s protistanoviskom vyjadrujúcim odlišný názor.

Keďže neexistuje žiadny konkrétny návrh Komisie o záruke pre deti, je predčasné vyjadriť mu podporu.

Mal by sa tiež uviesť odkaz na potrebu vytvoriť skutočný európsky priestor učenia.

Výsledok hlasovania

Za:	51
Proti:	112
Zdržalo sa:	2

Bod 1.1

Zmeniť

„1.1“

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je presvedčený o tom, že realistická budúcnosť pre Európsku úniu sa dá dosiahnuť len spojením stabilného hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom (24), a preto dôsledne obhajuje vzostupnú konvergenciu, pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálne výsledky, a efektívnejšiu sociálnu politiku na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov (25). Európsky sociálny model by sa mal takisto posilniť a aktualizovať ako referencia na medzinárodnej úrovni. Efektívne vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 opätovne potvrdzuje spoločný záväzok týkajúci sa európskeho sociálneho modelu v rámci novej sociálne inkluzívnej stratégie.

Zdôvodnenie

Dôležitým faktorom silného sociálneho rozmeru je vzostupná konvergencia v oblasti zamestnanosti a sociálnych výsledkov, keďže práve výsledky určujú, či boli politické rozhodnutia úspešné. To sa jasne uvádza v preambule Európskeho piliera sociálnych práv (bod 12): „Cieľom európskeho piliera sociálnych práv je slúžiť ako kompas na ceste k dosahovaniu efektívnejších výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí pri riešení súčasných a budúcich výziev (...).“

Výsledok hlasovania

Za:	47
Proti:	116
Zdržalo sa:	1

Bod 1.3

Vypustiť bod

„1.3

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania

Za:	48
Proti:	123
Zdržalo sa:	5

Bod 1.3

Zmeniť

„1.3

Európske právne predpisy v príslušných oblastiach by mali stanoviť rámec, ktorý sa usiluje o realizovateľné normy so všeobecnými spoločnými normami, a v rámci ktorého sa budú rešpektovať osobitné vnútroštátne situácie a sociálne systémy a ktorý uzná účinné a vymožiteľné sociálne práva pre občanov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Ciele piliera by sa mali dodržiavať vo všetkých oblastiach politiky EÚ s použitím horizontálnej doložky (27).

Zdôvodnenie

Ak je cieľom rešpektovanie rozmanitosti medzi členskými štátmi v oblasti sociálneho systému, tak nemožno požadovať všeobecné alebo spoločné normy.

Výsledok hlasovania

Za:	48
Proti:	120
Zdržalo sa:	4

Bod 1.4

Zmeniť

„1.4

Európsky pilier sociálnych práv sa v súčasnosti vykonáva prostredníctvom legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, prostredníctvom osobitného financovania a prostredníctvom zmien v európskom semestri a mal by sa zamerať na riešenie vzostupnej konvergencie, pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálne výsledky, a zároveň by sa mal usilovať o realizovateľné normy vytvárajúce stanovenie minimálnych noriem na vytvoreniespoločnýché rovnakýché podmienok podmienky.“

Zdôvodnenie

Výsledok hlasovania

Za:	47
Proti:	116
Zdržalo sa:	1

Nový bod za súčasným bodom 1.4:

Vložiť nový bod za bod 1.4

„Základným predpokladom musí byť, že problémy, ktoré nemajú jasný nadnárodný rozmer, sa musia riešiť na národnej úrovni. Prvoradou úlohou EÚ by malo byť poskytovanie stimulov, informácií a know-how, ktoré by členským štátom a sociálnym partnerom umožnili navrhovať, uplatňovať a hodnotiť politiky zamerané na riešenie štrukturálnych problémov trhu práce, ktorým čelia.“

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania

Za:	49
Proti:	113
Zdržalo sa:	3

Nový bod za súčasným bodom 1.4:

Vložiť nový bod za bod 1.4

Zdôvodnenie

Výsledok hlasovania

Za:	45
Proti:	116
Zdržalo sa:	4

Bod 1.7

Zmeniť

„1.7

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv si vyžaduje značnú rozpočtovú základňu a investície na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov prostredníctvom riadneho financovania vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na základe „zlatého pravidla“ pre verejné investície so sociálnym cieľom a európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF), ktoré sa môžu jasnejšie zamerať na Európsky pilier sociálnych práv a vhodné daňové politiky (28). Ako už EHSV uviedol, financovanie vykonávania sociálneho piliera bude tiež vo veľkej miere závisieť od zdrojov dostupných na úrovni členských štátov. Bude si vyžadovať finančné prostriedky zo štátnych rozpočtov na investície a tiež na prevádzkové náklady na činnosti v najbližších rokoch. To môže byť obmedzené rozpočtovými a dlhovými pravidlami EÚ. Ako už EHSV opakovane zdôraznil, mali by sa zvážiť spôsoby zlepšenia flexibility, ktorá je v nich povolená, napríklad prostredníctvom „zlatého pravidla“, ktoré by umožnilo verejné investície so sociálnym účelom na dosiahnutie cieľov sociálneho piliera (29).

Zdôvodnenie

Na zabezpečenie lepšej vyváženosti textu je dôležité použiť presné znenie uvedeného stanoviska.

Výsledok hlasovania

Za:	55
Proti:	112
Zdržalo sa:	4

Bod 1.9

Zmeniť

„1.9

V procese nového novom cykle európskeho semestra by sa mali dosiahnuť sociálne ciele v rámci komplexného monitorovania sociálnej nerovnováhy, ktoré sa bude vykonávať ako súčasť tohto procesu, a mali by sa zaviesť nové merateľné ukazovatele, spolu s cielenými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v sociálnej oblasti.“

Zdôvodnenie

Nie je potrebné hovoriť o „novom“ európskom semestri, keďže európsky semester bol zavedený už v roku 2010. Treba skôr odkazovať na nový „cyklus“ európskeho semestra. Okrem toho netreba vymýšľať „nový“ európsky semester, skôr by sa všetko úsilie malo zameriavať na zabezpečenie toho, aby súčasný európsky semester fungoval efektívne a bol orientovaný na výsledky. EPSP sprevádza sociálny prehľad, ktorý sleduje trendy a dosiahnuté výsledky vo všetkých krajinách EÚ v troch oblastiach súvisiacich so zásadami v rámci piliera. Tento prehľad je základom pre koordináciu hospodárskej politiky v rámci európskeho semestra a slúži na posúdenie pokroku pri dosahovaní hodnotenia najvyššej kvality (AAA) v sociálnej oblasti pre EÚ ako celok. To znamená, že prebieha komplexné monitorovanie.

Výsledok hlasovania

Za:	49
Proti:	117
Zdržalo sa:	4

Bod 1.10

Zmeniť

„1.10

Malo by sa podporovať pravidelné monitorovanie vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv so záväznými s pravidelnými konzultáciami so sociálnymi zainteresovanými stranami, ktoré by EHSV mohol povzbudzovať . EHSV navrhuje vytvoriť fórum pre sociálnu politiku EÚ prepojené s európskym semestrom.“

Zdôvodnenie

Význam slova „záväznými“ je v tejto súvislosti nejasný a mal by sa nahradiť slovom „pravidelnými“. Nie je jasné, čo má znamenať odkaz na vytvorenie „fóra pre sociálnu politiku EÚ“. Nie je potrebné vytvárať nové nástroje/platformy a odkaz na toto fórum by sa mal vypustiť. Dôležité sú konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a ich zapojenie do vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv.

Výsledok hlasovania

Za:	52
Proti:	114
Zdržalo sa:	3

Bod 1.11

Zmeniť

„1.11

EHSV už uviedol, že podľa jeho názoru by jasný plán vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv pomohol podporiť konvergenciu a dosiahnuť jeho ciele. (30) EHSV už okrem toho žiadal vypracovať jasný a koordinovaný plán, v ktorom sa stanovia priority pre vykonávanie piliera a presadzovanie existujúcich sociálnych práv a zásad noriem. Je potrebné prioritne riešiť základné potreby a práva najmä zraniteľných skupín, rozdiely, pokiaľ ide o príležitosti, príjem a bohatstvo v rámci členských štátov a medzi nimi, inkluzívne politiky a vhodné podmienky pre verejné a neziskové služby a sociálne podniky.

Zdôvodnenie

Navrhujeme použiť presné znenie zo stanoviska SOC/564. Zoznam otázok, ktoré by sa mali prioritne riešiť, by nemal obsahovať otázky, na ktoré sa nevzťahujú zásady Európskeho piliera sociálnych práv (napr. rozdiely v príjmoch a bohatstve v rámci členských štátov a medzi nimi).

Výsledok hlasovania

Za:	50
Proti:	113
Zdržalo sa:	4

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 28 , bod 3.3.“

(2) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 28, bod 3.3.“

(3) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 40.“

(4) Európsky sociálny dialóg, pracovný program na roky 2019 – 2021.“

(5) https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/european_pillar_one_year_on.pdf

(6) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145, body 8.3 a1.3.

(7) Ú. v. EÚ C 177, 18.5. 2016, s. 35 .

(8) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 1 body 1.8 a 3.6; Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 11; Ročný prieskum rastu na rok 2018, bod 1.4, zatiaľ nezverejnené; Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21; Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 3.14 a Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24, bod 1.8.

(9) Ú. v. EÚ C 177, 18.5. 2016, s. 35.

(10) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 1, bod 1.6; Hospodárska politika eurozóny na rok 2018, body 1.8 a 3.6; Ú. v. EÚ. C 327, 12.11.2013, s. 11, bod 1.4 a Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21.

(11) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1 , bod 1.5.

(12) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 1.6.“

(13) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10 – 26.“

(14) Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 3, bod 1.3.

(15) Spoločné vyhlásenie „Rodová rovnosť ako priorita Európskej únie dnes a v budúcnosti“ podpísané pri príležitosti neformálneho zasadnutia ministrov pre rodovú rovnosť 12. októbra 2018 vo Viedni..

(16) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 26, body 3.1.1 a 3.1.3.“

(17) EHSV prijal konkrétne stanovisko na tému verejných služieb zamestnanosti, Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2018, s. 46 .

(18) Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 46.

(19) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8, bod 4.10.

(20) Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania.

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami.“

(22) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1 .

(23) EHSV pripravuje stanovisko SOC/583 na tému Spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ.“

(24) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145, body 1.2 a 2.2.

(25) Napr. vo svojich stanoviskách Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 40; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145 a Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 135 .

(26) Článok 9 ZFEÚ.“

(27) Článok 9 ZFEÚ.“

(28) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, (body 1.5 a 1.6).

(29) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, body 1.5 a 1.6 (a odkazy v ňom uvedené).“

(30) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145 , bod 8.3.“

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vykonávanie Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii na základe hodnôt EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 14/02)

Spravodajca: José Antonio MORENO DÍAZ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24.1.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	8.7.2019
Prijatie v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	138/3/8

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV konštatuje, že nedošlo k pokroku pri uplatňovaní spoločnej migračnej politiky zo strany EÚ: to oslabuje solidaritu medzi členskými štátmi a zároveň ovplyvňuje riadne plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva.

1.2.

Podľa Organizácie Spojených národov sa riadenie migrácie musí riešiť multilaterálne: Globálny pakt OSN (1) o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii je dohoda obsahujúca niekoľko prioritných cieľov pre dialóg a globálne riadenie v oblasti migrácie.

1.3.

Obsah paktu je plne v súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý zahŕňa ako hlavné hodnoty úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovaniu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

1.4.

Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru kladie pakt otázku o migrácii a azyle na medzinárodnej úrovni a s multilaterálnym charakterom s cieľom podporiť väčšiu spoluprácu a dialóg medzi krajinami pôvodu, cieľovými krajinami a tranzitnými krajinami migračných tokov, aby sa podporila riadená, bezpečná a legálna migrácia.

1.5.

EHSV pripomína, že globálny pakt je nezáväzným nástrojom, ktorý nevytvára žiadne nové povinnosti pre členské štáty EÚ a ktorého obsah v plnej miere rozvíja princípy a hodnoty Európskej únie.

1.6.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že pakt neschválili všetky členské štáty a domnieva sa, že by to bola vynikajúca príležitosť posunúť sa ďalej v budovaní jednotného postoja EÚ v oblasti migrácie na svetovej scéne. EHSV preto považuje za potrebné, aby všetky členské štáty EÚ ratifikovali pakt, pričom odporúča, aby EÚ prostredníctvom vhodných mechanizmov konkretizovala a rozvinula ciele paktu. EHSV sa domnieva, že by sa mali preskúmať možnosti účasti na konzultáciách a medzivládnych rokovaniach, ktoré povedú k rozvoju Medzinárodného fóra na posudzovanie migrácie (International Migration Review Forum, IMRF), ako aj účasti na samotnom fóre, ktoré bude zároveň nástrojom OSN na monitorovanie globálneho paktu.

1.7.

EHSV uznáva úsilie občanov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti v EÚ, ktoré prostredníctvom svojho záväzku a činnosti preukázali skutočný súlad s hodnotami EÚ, a teda s cieľmi paktu.

1.8.

EHSV opäť vyjadruje znepokojenie nad tým, že extrémne pravicové politické sily sa snažia zmeniť migračný fenomén na problém, ktorý vyvoláva napätie a podporuje nenávistné prejavy, čím vytvára rozdelenejšiu a konfrontovanejšiu EÚ, ktorá nie je schopná ponúknuť primerané návrhy.

2. Kontext

2.1.

V decembri 2018 bol v Marrákeši (Maroko) prijatý Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii (ďalej len „globálny pakt“).

2.2.

Globálny pakt je nezáväznou dohodou, ktorá slúži na určenie hlavných otázok v riadení fenoménu migrácie, rovnako v krajinách pôvodu, ako aj v tranzitných a cieľových krajinách, a pokúša sa vytvoriť scenár konštruktívnej a realistickej globálnej diskusie o mnohostrannom riadení migrácie.

2.3.

Globálny pakt vychádza z dvoch predošlých iniciatív. Na jednej strane je Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú schválili členské štáty a má spoločný strategický prístup (2). Na druhej strane je newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté všetkými členskými štátmi, ktoré odráža vôľu svetových lídrov zachraňovať životy, chrániť ľudské práva a spoločne niesť zodpovednosť za riadenie migrácie na globálnej úrovni.

2.4.

Pakt prijalo 10. decembra 2018 v Marrákeši 164 krajín a 19. decembra toho istého roku ho schválili na Valnom zhromaždení OSN. Za hlasovalo 152 štátov, 12 sa ich zdržalo a 5 bolo proti (Česká republika, Maďarsko, Izrael, Poľsko a Spojené štáty americké).

2.5.

Činnosť OSN v rámci rozvoja paktu pokračuje vytváraním globálnej migračnej siete a organizovaním Medzinárodného fóra pre migráciu (IMRF) každé štyri roky, pričom prvé zasadnutie sa uskutoční v roku 2022.

3. Právny rámec EÚ a činnosť EHSV v oblasti migrácie

3.1.

Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je „Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v európskej spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

3.2.

Európska komisia predstavila v marci 2018 Rade návrh rozhodnutia na schválenie paktu (3), ktorý je v súlade s pokrokom Európskej únie v oblasti migrácie a azylu.

3.3.

V návrhu rozhodnutia Komisia pripomína, že v pakte je stanovený zoznam spoločných cieľov pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu a podľa národného alebo medzinárodného práva z neho nevyplýva žiadna zákonná povinnosť a nie je to ani jeho zámer.

3.4.

EHSV vždy vyjadroval „silné posolstvo“ týkajúce sa migrácie, pričom ju považuje za bežný jav v dejinách a vývoji ľudstva, ako aj potrebu legálne, účinne, riadne a bezpečne riadiť migračné toky s cieľmi v EÚ, či už z ekonomických dôvodov alebo z dôvodov medzinárodnej ochrany.

3.5.

Od roku 2015 rozvíja EHSV v súlade s podporou otvorenej, konštruktívnej a multidisciplinárnej diskusie Európske fórum pre migráciu (EFM), kde organizácie občianskej spoločnosti, ako aj inštitúcie EÚ a politickí aktéri členských štátov Únie diskutujú na rôznych úrovniach o migrácii (4).

3.6.

Zároveň bol EHSV priekopníkom pri vypracovávaní stanovísk k problematike migrácie, pričom v uplynulých rokoch bol obzvlášť aktívny (5).

3.7.

Európska komisia sa od Európskej migračnej agendy 2015 pokúša zlepšiť regulačný rámec hospodárskej migrácie a medzinárodnej ochrany, pričom sa stretla s vážnou opozíciou zo strany Rady, ktorá zabránila rozvoju nových nástrojov, najmä pre prekážky zo strany niektorých členských štátov v tejto súvislosti.

3.8.

V každom prípade je bilancia toho, čo sa dosiahlo od roku 2015, frustrujúca a vyžadovala by konštruktívnu reflexiu, pretože sa ako obvykle pokročilo len v oblasti potláčania nelegálneho prisťahovalectva, stíhania prevádzačov a zatvárania hraníc.

4. Postoj EHSV k obsahu globálneho paktu

4.1.

V preambule paktu sa potvrdzuje, že „utečenci a migranti majú nárok na rovnaké všeobecné ľudské práva a základné slobody, ktoré musia byť vždy rešpektované, chránené a dodržiavané“.

4.2.

V pakte sa uznáva, že „dodržiavanie zásad právneho štátu, procesné záruky a prístup k spravodlivosti sú základom všetkých aspektov riadenia migrácie. Znamená to, že štát, verejné a súkromné inštitúcie a subjekty, ako aj samotní ľudia podliehajú zákonom, ktoré sú verejne vyhlásené, presadzované na báze rovnosti a nezávisle uplatňované, a ktoré sú v súlade s medzinárodným právom“.

4.3.

Globálny pakt zahŕňa 23 cieľov pre riadenú, bezpečnú a legálnu migráciu. Pri mnohých príležitostiach uvádza, že sa musia všetky rozvíjať v súlade s právomocami a zámermi štátov.

4.4.

Cieľom č. 1 je „zhromažďovať a využívať presné a rozčlenené údaje ako základ pre politiky založené na faktoch“. EHSV poznamenal, že Eurostat má presne za cieľ zhromažďovať údaje pre porovnávanie medzi členskými štátmi, aby sa tak zlepšila kvalita verejných opatrení (6).

4.5.

Cieľom č. 2 je „minimalizovať nepriaznivé podnety a štrukturálne faktory, ktoré nútia ľudí, aby opustili krajinu svojho pôvodu“, čo súvisí s cieľmi od Haagskeho programu z roku 2004 po Trustový fond EÚ pre infraštruktúru v Afrike z roku 2015, v ktorých Európska únia zdôraznila potrebu formulovať spoločnú prisťahovaleckú politiku, ktorá by zahŕňala všetky etapy a okrem iného by „zohľadnila základné príčiny migrácie (7)“.

4.6.

Cieľom č. 3 je „poskytovať presné a včasné informácie vo všetkých fázach migrácie“. EHSV pripomína prácu Európskej komisie na rozvoji legálnych migračných trás prostredníctvom pilotných projektov (8) a informovaní a zvyšovaní povedomia o rizikách nelegálnych trás (9), najmä pre skupiny najzraniteľnejších migrantov.

4.7.

Cieľom č. 4 je „zabezpečiť, aby všetci migranti mali doklad o právnej totožnosti a vyhovujúcu dokumentáciu“. EHSV konštatuje, že v článku 79 ods. 2 písm. a) ZFEÚ sa počíta s prijatím nástrojov na vytvorenie noriem týkajúcich sa „udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi“, a vstup do schengenského priestoru znamená mať požadovanú dokumentáciu.

4.8.

Cieľom č. 5 je „zvýšiť dostupnosť a flexibilitu ciest pre legálnu migráciu“. V tomto zmysle EHSV nabáda Komisiu, aby naďalej intenzívne pokračovala v rozvoji legálnych trás, z ktorých boli niektoré zdôraznené v poslednej diskusii o stave Európskej únie (10).

4.9.

Cieľom č. 6 je „uľahčiť spravodlivý a etický nábor a zabezpečiť podmienky pre dôstojnú prácu“. EHSV pri mnohých príležitostiach trval v súlade so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a cieľmi udržateľného rozvoja na dôležitosti dôstojnej práce a prístupe zahraničných pracovníkov k nej (11).

4.10.

Cieľom č. 7 je „riešiť a znižovať zraniteľnosť pri migrácii“. EHSV opäť berie na vedomie hlavné zásady, ktoré sú uvedené v článku 2 ZEÚ a cieľ spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky, ktorým je znížiť zraniteľnosť migrantov, neplnoletých osôb alebo osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu (12).

4.11.

Cieľom č. 8 je „zachraňovať životy a zaviesť koordinované medzinárodné úsilie zamerané na nezvestných migrantov“. EHSV vyjadruje poľutovanie nad postojom niektorých členských štátov v súvislosti so záchranou stroskotancov a pripomína záväzok členských štátov dodržiavať medzinárodné morské právo týkajúce sa záchrany na mori a starostlivosti o stroskotancov a operácie, ktoré na tento účel vykonáva EÚ. EHSV chce tiež vyzdvihnúť prácu jednotlivcov a organizácií, ktoré pomáhajú a zachraňujú životy, niekedy aj napriek hrozbám a postihom, ktoré využívajú niektoré vlády EÚ (13).

4.12.

Cieľom č. 9 je „posilniť nadnárodnú reakciu na prevádzanie migrantov“. EHSV pripomína, že je to cieľom „smernice o napomáhaní“ (14) (hoci vyjadruje poľutovanie nad tým, že výnimka týkajúca sa humanitárnej pomoci nebola dostatočne transponovaná) a akčného plánu EÚ proti prevádzaniu migrantov.

4.13.

Cieľom č. 10 je „predchádzať, bojovať proti a odstrániť obchod s ľuďmi v kontexte medzinárodnej migrácie“. EHSV konštatuje, že ide o prioritu (15), do ktorej je zapojený aj EUROPOL a z ktorej sa rozvinuli (modernizovateľné) operácie, ako je operácia EUNAVFOR MED SOPHIA.

4.14.

Cieľom č. 11 je „spravovať hranice integrovaným, bezpečným a koordinovaným spôsobom“. EHSV zdôrazňuje, že je to jedným z hlavných cieľov Európskej únie, ako sa uvádza v článku 67 ZFEÚ.

4.15.

Cieľom č. 12 je „posilniť istotu a predvídateľnosť migračných postupov pre vhodný skríning, posúdenie a postúpenie“. EHSV pripomína, že ide o jednu z úloh agentúry Frontex, hoci poukazuje na to, že opatrenie neznamená vždy najlepšiu politickú reakciu.

4.16.

Cieľom č. 13 je „využiť zadržanie migrantov len ako poslednú možnosť a pracovať na alternatívach“. EHSV zdôrazňuje, že v smernici o návrate (16) sa stanovuje, že zadržiavanie musí byť spojené s procesom návratu, ktorý je obmedzený na určité okolnosti a zohľadňuje záruky, ako je súdne preskúmanie tak, aby lehota zadržania neprekročila šesť mesiacov (17).

4.17.

Cieľom č. 14 je „zvýšiť konzulárnu ochranu, pomoc a spoluprácu počas migračného cyklu“. EHSV považuje za nevyhnutné preskúmať otvorené možnosti legislatívnej iniciatívy Európskeho parlamentu o humanitárnych vízach (18), čo by umožnilo osobám žiadajúcim o medzinárodnú ochranu požiadať o víza na veľvyslanectve alebo konzuláte EÚ v zahraničí.

4.18.

Cieľom č. 15 je „poskytnúť prístup k základným službám pre migrantov“. EHSV pripomína, že Európska únia pracuje od roku 1999 na zabezpečení spravodlivého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa na území členských štátov zdržiavajú oprávnene. Pripomína tiež, že zo správy WHO pre Európu (19) vyplýva, že v prípade, že neexistuje zdravotná starostlivosť pre utečencov a migrantov, neexistuje žiadne verejné zdravie.

4.19.

Cieľom č. 16 je „posilniť postavenie migrantov a spoločností, aby dosiahli plné začlenenie a sociálnu kohéziu“. EHSV zdôrazňuje dôležitosť sociálneho začlenenia migrantov do európskych spoločností, ktoré je pre Európsku úniu prioritou od Tampere, a na ktorej boli vypracované mnohé kľúčové iniciatívy vrátane akčného plánu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016 (20).

4.20.

Cieľom č. 17 je „odstrániť všetky formy diskriminácie a podporiť verejný diskurz založený na faktoch, aby ste mohli formovať vnímanie migrácie“. EHSV pri mnohých príležitostiach zopakoval význam boja proti diskriminácii vo všetkých oblastiach a podpory činností proti xenofóbii a rasizmu. V tomto zmysle je práca Agentúry pre základné práva kľúčová. EHSV (21) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné komunikovať o migrácii novým štýlom, ktorý by uľahčil jej primeranú identifikáciu zo strany európskej spoločnosti s využitím pedagogických a didaktických diskusií, čím sa odstránia klamstvá a nenávistné prejavy o migrácii a uľahčia sa nové rozhovory o nej.

4.21.

Cieľom č. 18 je „investovať do rozvoja zručností a uľahčiť vzájomné uznávanie zručností, kvalifikácií a kompetencií“. Význam zamestnanosti a vzdelávania sa zdôrazňoval už v prijatí spoločných základných zásad o integrácii migrantov z roku 2004, aby sa podporila integrácia cudzincov v Európskej únii. Uznanie skúseností, kvalifikácií a zručností je v tomto ohľade kľúčové a EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa dosiahol pokrok v začleňovaní cudzincov do postupov uznávania a schvaľovania Európskej únie v súlade s návrhmi, ktoré predložila Európska rada pre utečencov a exulantov (ECRE) vo svojej správe z roku 2007 (22).

4.22.

Cieľom č. 19 je „vytvoriť podmienky pre to, aby migranti a diaspóry plne prispievali k udržateľnému rozvoju vo všetkých krajinách“. V posledných rokoch Európska komisia uznala úlohu diaspór pri spájaní európskej reality s ich krajinami pôvodu. Boli zahrnuté do poslednej výzvy AMIF, najmä ako dôveryhodný partner, ktorý hovorí o migračných trasách v krajine pôvodu. EHSV uvažuje, že viac preskúma potenciál diaspór využitím spoločných možností, ktoré vytvárajú (23).

4.23.

Cieľom č. 20 je „podporovať rýchlejší, bezpečnejší a lacnejší prevod remitencií a podporiť finančné začlenenie migrantov“. Z hľadiska finančnej integrácie zahraničných osôb žijúcich v krajinách EÚ, ako aj finančného posilnenia susedných krajín (24), sa EÚ usiluje o finančné začlenenie. EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa v tejto oblasti ďalej zabezpečovala rovnosť pre cudzincov, a aby sa uľahčili prevody finančných prostriedkov s cieľom zaručiť pozitívny vplyv v cieľových krajinách, ako aj krajinách pôvodu, ako to zdôraznila aj Európska investičná banka (25).

4.24.

Cieľom č. 21 je „spolupracovať na uľahčení bezpečného a dôstojného návratu a readmisie, ako aj na udržateľnej reintegrácii“. Politiky návratu a readmisie sú pre rozvoj spoločnej prisťahovaleckej politiky kľúčové. EHSV by chcel pripomenúť potrebu vždy zabezpečiť, aby sa tieto nástroje rozvíjali v súlade s európskymi právnymi predpismi s maximálnym rešpektovaním individuálnych a procesných záruk. EHSV opäť zdôrazňuje, že je potrebné bezpečne a dôstojne uľahčiť reintegráciu, ako sa uvádza v spoločnej iniciatíve EÚ – IOM o ochrane a reintegrácii migrantov (26).

4.25.

Cieľom č. 22 je „zaviesť mechanizmy prenositeľnosti nárokov na sociálne zabezpečenie a získané výhody“. Je to oblasť, v ktorej sa intenzívne pracuje z vnútroúnijnej perspektívy. EHSV považuje za nevyhnutné pokračovať v týchto oblastiach prenosnosti práv, ktoré zaručujú bezpečnejšiu mobilitu, a preskúmať iniciatívy, ako je multilaterálna dohoda s krajinami Latinskej Ameriky o sociálnom zabezpečení (27), do ktorej sa zapojili členské štáty ako Španielsko a Portugalsko.

4.26.

Cieľom č. 23 je „posilniť medzinárodnú spoluprácu a globálne partnerstvá pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu“, ktorá je od svojho vzniku podstatným pilierom európskej prisťahovaleckej a azylovej politiky.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Uznesenie OSN 73/195.

(2) COM(2016) 739 final.

(3) COM(2018) 167 final.

(4) V roku 2015 sa EFM zaoberal riadením zmiešaných tokov smerujúcich do Stredomoria, v roku 2016 pracovnou migráciou a integráciou, v roku 2017 prístupom migrantov v EÚ k právam a službám a v roku 2018 integráciou migrantov na trhu práce. V apríli 2019 sa riešila otázka, ako zabezpečiť legálne a bezpečné cesty do EÚ.

(5) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 184; Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 40; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 97; Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s 144; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 75; Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 19; Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 46.

(6) Eurostat – Štatistika migrácie a migrujúceho obyvateľstva.

(7) Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

(8) COM(2017) 558 final.

(9) COM(2017) 558 final.

(10) EK – Stav Únie 2018 – Rozšírenie možností bezpečnej a legálnej migrácie do Európy.

(11) Napríklad stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ciele na obdobie po roku 2015 v európsko-stredomorskom regióne (Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 44).

(12) COM(2015) 240 final.

(13) Pozri http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/536490/IPOL_STU(2016)536490_EN.pdf a http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/536490/IPOL_STU(2016)536490_EN.pdf.

(14) Smernica Rady 2002/90/ES z 28.11.2002.

(15) „The EU’s global engagement to counter human smuggling and trafficking networks“, marec 2019.

(16) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

(17) Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 53.

(18) 2018/2271 (INL) „Humanitarian visas“.

(19) Svetová zdravotnícka organizácia – Report on the health of refugees and migrants in the WHO European Region.

(20) COM(2016) 377 final.

(21) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 1.

(22) Pozri https://www.ecre.org/wp-content/uploads/2016/07/ECRE-Submission-in-response-to-the-European-Commission-s-Green-Paper-on-the-Future-of-the-CEAS_September-2007.pdf, COM(2007) 301 final. Na túto tému už bolo poukázané v dokumente COM(2016) 377 final

(23) Publikácie EÚ „How West African migrants engage with migration information en-route to Europe“.

(24) EU initiative on financial inclusion.

(25) Study on improving the efficiency of workers' remittances in Mediterranean countries.

(26) Spoločná iniciatíva EÚ - IOM o ochrane migrantov a reintegráciu.

(27) OISS – Multilateral Ibero-American Social Security Agreement (link len v španielskom a portugalskom jazyku).

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/34

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Desať rokov Východného partnerstva: úvahy o úspechoch a formovaní budúcej politiky Východného partnerstva

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 14/04)

Spravodajkyňa: Indrė VAREIKYTĖ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.2.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku Stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	5.9.2019
Prijaté v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	155/3/6

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že Východné partnerstvo je veľmi potrebná a potenciálne úspešná iniciatíva EÚ a vyzýva novozvolený Európsky parlament a Európsku komisiu, aby sa k nej plne zaviazali. Aj EHSV sa zaväzuje, že sa bude vo vysokej miere zapájať do budovania silnejších a demokratickejších spoločností v susedných krajinách (1).

1.2.

Hoci hlavnými úspechmi Východného partnerstva sú dohody o pridružení, vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) a dohôd o bezvízovom styku s Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou (pridružené TRIO), očakáva sa, že partnerstvo v ďalšom desaťročí dosiahne ďalší a cielenejší pokrok.

1.3.

Výbor zdôrazňuje, že zatiaľ čo pridružené TRIO dosiahlo výraznejší pokrok a vyjadrilo väčšiu ochotu uskutočniť reformy, spolu s Arménskom, ktoré nasledovalo ich dobrý príklad, Bielorusko a Azerbajdžan prevažne stagnujú a v niektorých prípadoch sa vzďaľujú od toho, čo sa nazýva demokraciou.

1.4.

EHSV sa domnieva, že EÚ je predovšetkým úniou hodnôt, a preto vzťahy so susedmi by mali byť tiež založené na rovnakých hodnotách a mali by byť podmienené ich dodržiavaním.

1.5.

Výbor identifikuje tieto hlavné výzvy, ktorým je v rámci Východného partnerstva potrebné venovať pozornosť: účinné vykonávanie dohôd o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode a ďalších súvisiacich záväzkov, posilnenie zásady právneho štátu, zavádzanie reforiem súdnictva a boj proti korupcii; ďalšia ochrana životného prostredia a aktívny boj proti zmene klímy; zvýšenie sociálnej odolnosti prostredníctvom boja proti hybridným hrozbám a dezinformáciám; posilnenie prostredia priaznivého pre občiansku spoločnosť a činnosť slobodných a nezávislých médií; silnejší záväzok EÚ pomáhať zlepšovať život občanov postihnutých konfliktami v regióne.

1.6.

EHSV odporúča, aby Komisia v ďalšom období Východného partnerstva stanovila individuálne ciele a výsledky pre každú partnerskú krajinu. Účasť občianskej spoločnosti na tomto procese bude kľúčová, aby sa vytvoril ďalší nástroj na aktívne monitorovanie pokroku.

1.7.

EHSV navrhuje stanoviť harmonogram pre povinné pravidelné hodnotenia pokroku s cieľom povzbudiť vlády krajín Východného partnerstva, aby si okrem bilaterálnych plánov realizácie vytvárali vlastné plány a vykonávali a monitorovali plnenie stanovených cieľov.

1.8.

Výbor tiež odporúča postupne zvyšovať počet ukazovateľov a údajov, ktoré sú krajiny Východného partnerstva povinné predkladať Eurostatu.

1.9.

Vzhľadom na dezinformácie propagované ruskou vládou a agresívne čínske a ruské investičné projektové kampane a iné hrozby v tomto regióne musia inštitúcie EÚ prehodnotiť komunikačnú stratégiu pre región Východného partnerstva v snahe osloviť občanov.

1.10.

EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie a viac nástrojov na zlepšenie zručností organizácií občianskej spoločnosti, zamestnancov verejnej správy a politických lídrov krajín Východného partnerstva, ako aj na budovanie kapacít odborových zväzov a podnikateľských združení.

1.11.

Výbor sa domnieva, že väčšia pozornosť by sa mala venovať odstráneniu nedostatkov a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v krajinách Východného partnerstva, zlepšeniu všeobecnej účinnosti vzdelávania a posilneniu prepojenia medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou s cieľom posilniť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom.

1.12.

Hoci obchodná výmena medzi krajinami Východného partnerstva a EÚ rastie, posilniť by sa mal vnútroregionálny obchod, aby sa zabezpečila diverzifikácia príjmov z obchodnej činnosti a udržateľnosť.

1.13.

EHSV je pevne presvedčený, že v každej krajine Východného partnerstva musí existovať povinný právny rámec, ktorý by občianskej spoločnosti umožňoval prístup k informáciám, brať na zodpovednosť vládu a zúčastňovať sa na tvorbe politík.

1.14.

Výbor dôrazne podporuje návrh na zavedenie rozšíreného dialógu o reformách týkajúcich sa dohôd o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a pridruženým TRIO, zahrnutie porovnávacích prvkov do odporúčaní dohôd o pridružení pre jednotlivé krajiny a časové zladenie ich uverejnenia, aby sa podporila pozitívna hospodárska súťaž.

2. Všeobecné informácie

2.1.

Východné partnerstvo, ktoré bolo vytvorené ako spoločná politická iniciatíva v roku 2009, má za cieľ prehlbovať a posilňovať vzťahy medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a jej šiestimi východnými susedmi: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou.

2.2.

V tomto rámci sa všetci partneri dohodli, že budú prinášať hmatateľné výhody pre každodenný život svojich občanov posilnením inštitúcií a dobrej správy vecí verejných, zabezpečením právneho štátu a jeho vymožiteľnosti, zavádzaním hlavných reforiem súdnictva, bojom proti korupcii, zintenzívnením spolupráce s občianskou spoločnosťou, posilnením postavenia žien a zabezpečením rodovej rovnosti, posilnením strategickej komunikácie a podporovaním plurality a nezávislosti médií, podporovaním rastu malých a stredných podnikov (MSP), prilákaním investícií, vytváraním kvalitných pracovných miest v nových odvetviach, zvyšovaním obchodných príležitostí pomocou podporovania prístupu na nové trhy, zlepšovaním dopravných spojení a infraštruktúry, zvyšovaním energetickej odolnosti a účinnosti, ako aj využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a investovaním do zručností mladých ľudí, podnikania a zamestnateľnosti.

2.3.

Hoci tri dohody o pridružení a prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode a dohody o bezvízovom styku so signatárskymi štátmi sú veľmi chvályhodnými výsledkami, celkový pokrok zaznamenaný vo väčšine uvedených oblastí je však mierny a nedosiahol sa žiaden z predtým stanovených konkrétnych výsledkov.

2.4.

EHSV sa domnieva, že EÚ je predovšetkým úniou hodnôt (2), a preto aj jej vzťahy so susednými krajinami by mali byť založené na rovnakých hodnotách. V rámci Východného partnerstva by mala existovať väčšia podmienenosť a jasné, vzájomne dohodnuté spôsoby spolupráce s krajinami Východného partnerstva, aby sa zabezpečili ľudské práva, občianske, mediálne a tlačové slobody, právny štát, transparentná správa vecí verejných, rodová rovnosť, sociálny dialóg, ochrana životného prostredia a ďalšie základné hodnoty, bez ktorých by dnešná Európa bola nemysliteľná. Pre celý región bude najviac prospešné, ak krajiny v susedstve s EÚ budú mať rovnakú úroveň demokracie ako EÚ. Partnerské krajiny by tiež mali predložiť časový plán ratifikácie všetkých 18 medzinárodných zmlúv o ľudských právach (3) a získania (alebo udržania) akreditačného štatútu „A“ od Globálnej aliancie národných inštitúcií pre ľudské práva (4).

2.5.

Výbor uznáva potrebu jasných a merateľných výsledkov a odporúča, aby Komisia v ďalšom období Východného partnerstva stanovila individuálne ciele a výsledky pre každú partnerskú krajinu. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa budúce ciele a výsledky zameriavali nielen na hospodárske ukazovatele, ale aj na sociálnu prosperitu a blahobyt. Zameranie sa len na hospodársky rozvoj preukázateľne neprináša očakávané výsledky. Napríklad celková suma grantov EÚ pre Ukrajinu do roku 2020 dosiahne 4,8 miliárd EUR (5), no napriek tomu zostáva najchudobnejšou krajinou v regióne.

2.6.

Rozhodujúca v tomto procese bude účasť občianskej spoločnosti v záujme toho, aby plánované reformy menej podliehali volebným cyklom a politickým zmenám. Proces transformácie a zavádzania potrebných reforiem možno uskutočniť len zapojením sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do legislatívneho procesu, reforiem a ich zavádzania do praxe. Na tento účel by sa do procesov navrhovania a vykonávania stratégií hospodárskeho rozvoja a regionálnej spolupráce mali zapojiť podnikateľské združenia a podporné organizácie.

2.7.

Aby sa ciele mohli realizovať v plnom rozsahu a aby boli udržateľné, musia sa spájať so silnou zodpovednosťou na miestnej úrovni. Ak nebudú určené, prediskutované a realizované v spolupráci s miestnou občianskou spoločnosťou, dosiahnuté výsledky by sa mohli ľahko zvrátiť. Okrem toho, doteraz boli hlavnými subjektmi zodpovednými za vykonávanie Európska komisia a príslušné ministerstvá krajín Východného partnerstva, zatiaľ čo vlády, ktoré musia zabezpečovať nepretržitú politickú vôľu uskutočňovať reformy, ešte nie sú na zozname hlavných aktérov spojených s dosahovaním cieľov (6).

2.8.

Pri plánovaní ďalšieho súboru dlhodobých cieľov by sa mala venovať väčšia pozornosť monitorovaniu pokroku pri ich vykonávaní. Posúdenie doteraz vykonávala najmä Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a občianska spoločnosť v krajinách Východného partnerstva. EHSV navrhuje stanoviť harmonogram pre povinné pravidelné hodnotenie pokroku s cieľom povzbudiť vlády krajín Východného partnerstva, aby si okrem bilaterálnych plánov realizácie vytvárali vlastné plány a vykonávali a monitorovali stanovené výsledky a ciele.

2.9.

EHSV odporúča zvážiť postupné zvyšovanie počtu ukazovateľov a údajov, ktoré musia krajiny Východného partnerstva predkladať Eurostatu, aby sa zabezpečilo dôkladnejšie monitorovanie pokroku hlavných reforiem a transparentnejšie a objektívnejšie hodnotenie. Krajiny, ktoré podpísali dohody o pridružení a prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode by mali mať jasný časový plán, aby nakoniec dosiahli rovnakú úroveň poskytovania údajov Eurostatu ako členské štáty EÚ.

2.10.

Výbor navrhuje pripraviť porovnávaciu analýzu, ktorá by merala rozdiely vo výsledkoch a vplyv občianskej spoločnosti v krajinách s domácimi poradnými skupinami a ostatnými partnermi Východného partnerstva, v snahe zmerať vplyv zapojenia občianskej spoločnosti do reforiem v krajinách Východného partnerstva.

2.11.

Výbor je pevne presvedčený, že súčasnou prioritou novozvoleného Európskeho parlamentu a Európskej komisie je dosiahnuť konsenzus o pridružení a prípadne vyhliadky na členstvo, pokiaľ ide o krajiny Východného partnerstva, ktoré sú ochotné a schopné vstúpiť do EÚ v blízkej budúcnosti. Pokroku a plánovaniu v tejto oblasti však vážne bráni nedostatok jasnej vízie o tom, čo je konečným cieľom a cenou za všetko úsilie vynaložené všetkými partnerskými krajinami, ak v plnej miere dosiahnu stanovené ciele a výsledky.

2.12.

Z dlhodobejšieho hľadiska by stratégia Východného partnerstva po roku 2020 mohla zahŕňať liberalizáciu niektorých služieb vrátane finančných služieb, pristúpenie pridružených krajín k jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) a prostredníctvom dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode k Európskemu hospodárskemu priestoru (EHP), prehĺbenie integrácie v oblasti digitálneho trhu, napr. v oblasti prenosu údajov, a rozšírenie slobody pohybu odborníkov uzavretím dohôd s EÚ o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií.

2.13.

Presadzovanie hodnôt EÚ bolo a naďalej je hlavnou myšlienkou politiky Východného partnerstva. Podpora užších vzťahov a prípadne členstva v EÚ je medzi občanmi krajín Východného partnerstva naďalej vysoká, no zmena myslenia ľudí si vyžaduje dlhodobé úsilie. Zatiaľ čo väčšina občanov EÚ uznáva význam rešpektovania právneho štátu, platenia daní a vyhýbaniu sa tieňovému hospodárstvu, v krajinách Východného partnerstva zápasia ľudia každý deň o holé prežitie vzhľadom na hospodársku situáciu, a preto pre nich nie je prioritou akceptovať niektoré hodnoty EÚ.

2.14.

Aby sa zlepšilo riadenie a účinnosť podporných systémov a nástrojov zameraných na zabezpečenie inkluzívnej účasti občianskej spoločnosti na všeobecných procesoch Východného partnerstva, mala by sa zvážiť možnosť sústrediť uvedené nástroje v rámci EHSV z dôvodu jeho neporovnateľných kapacít, skúseností v tejto oblasti, inštitucionálnej histórie a sociálneho prieniku.

2.15.

Vzhľadom na skutočnosť, že dezinformácie propagované ruskou vládou, ako aj agresívne informačné kampane čínskych a ruských investičných projektov a iné hrozby v tejto oblasti majú obrovský vplyv na spoločnosť, inštitúcie EÚ musia prehodnotiť svoju komunikačnú stratégiu pre región Východného partnerstva. Jedným z osvedčených spôsobov šírenia informácií o hodnotách, cieľoch, vplyve a dobrých príkladoch spolupráce s EÚ je posilniť postavenie miestnych organizácií občianskej spoločnosti. To možno dosiahnuť jednoducho tak, že im pomôžeme vykonávať ich každodennú prácu efektívnejšie.

2.16.

EÚ by mala naďalej prispievať k mierovému urovnaniu konfliktov v regióne Východného partnerstva. Malo by existovať viac iniciatív podobných Európskemu partnerstvu pre mierové urovnanie konfliktu v Náhornom Karabachu, v rámci ktorého sa organizácie občianskej spoločnosti z členských štátov EÚ a krajín Východného partnerstva spoločne usilujú o budovanie vzájomného porozumenia a dôvery v proces urovnania konfliktu.

3. Spoločnosť

3.1.

Najnovšie systémy financovania organizácií občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva obsahujú jednu podmienku: aby sa občianska spoločnosť mohla zapojiť do vykonávania dohôd o pridružení a reforiem, musia sa organizácie občianskej spoločnosti stať aktérmi EÚ, a teda niekedy pracovať na témach, ktoré pre ne nie sú obvyklé. So zreteľom na túto podmienku organizácie občianskej spoločnosti jednoducho žiadajú o financovanie, ktoré je k dispozícii, namiesto toho, aby sa sústredili na svoje ciele a potreby spoločnosti, a stávajú sa teda len ďalším poskytovateľom služieb.

3.2.

V správe organizácií občianskej spoločnosti a v porovnávacích údajoch (7) sa potvrdzuje, že väčšina ich partnerov v rámci Východného partnerstva nemá ani základné zručnosti v oblasti riadenia projektov vrátane toho, ako pripraviť návrh projektu a jeho rozpočet. Pri dosahovaní výsledkov súvisiacich s monitorovaním reforiem, prípravou tieňových správ, analýzami rôznych otázok a odporúčaniami zostáva úloha organizácií občianskej spoločnosti z EÚ veľmi dôležitá. EHSV sa domnieva, že menej kvalifikované organizácie občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva by sa nemali prehliadať alebo podceňovať, no jednoducho očakávania v ich smere by mali byť realistické: sú dôležitými aktérmi vo svojich spoločenstvách, avšak nemalo by sa od nich očakávať, že budú robiť to, čo sú schopné poskytnúť skúsené európske organizácie.

3.3.

EHSV preto odporúča, aby Komisia v spolupráci s členskými štátmi EÚ vytvorila dostupný vzdelávací program zameraný na zlepšovanie zručností zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, zamestnancov verejnej správy a vedúcich predstaviteľov krajín Východného partnerstva. Takýto program by tiež mohol riešiť nedostatok zručností, ktorému čelia zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti pri vstupe do verejnej správy tak, ako to bolo po revolúcii dôstojnosti na Ukrajine a zamatovej revolúcii v Arménsku.

3.4.

Výbor je okrem toho presvedčený, že prioritou by mali byť jednoznačne systémy podpory a partnerské začlenenie, pokiaľ ide o mládežnícke organizácie v štátoch Východného partnerstva, a ďalšie podporovanie ich účasti na programoch medzinárodnej spolupráce a mobility (napr. program Mládež v akcii a Erasmus +). Dobrým začiatkom by mohlo byť zriadenie európskych škôl, akou je napr. európska škola v Tbilisi (Gruzínsko), v ostatných krajinách Východného partnerstva, aby sa zvýšila úroveň vzdelanosti v podobe najlepších príkladov z členských štátov EÚ.

3.5.

EHSV sa domnieva, že „program sociálnej súdržnosti“ musí odstrániť nedostatky a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v krajinách Východného partnerstva s cieľom zlepšiť celkovú účinnosť vzdelávania prispôsobením najlepších príkladov a systémov ich náprotivkom z EÚ. Kvalita vzdelávania umožňujúceho inováciu je v rámci regiónu stále nízka, a preto je potrebné reformovať vzdelávacie systémy a do navrhovania učebných osnov zapojiť príslušné organizácie občianskej spoločnosti a odborníkov z praxe. Je potrebné zlepšiť prepojenie medzi vzdelávaním, výskumom a inováciami s cieľom posilniť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom (8).

3.6.

Výbor víta zapojenie Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov (ITUC) a jej paneurópskej regionálnej rady (PERC) a Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) do budovania kapacít nezávislých odborov v krajinách Východného partnerstva. Takéto projekty a iniciatívy sú dôležité pre presadzovanie európskeho sociálneho modelu vrátane sociálneho dialógu a sociálneho zabezpečenia, ako aj kolektívneho vyjednávania. Existencia silných nezávislých odborových organizácií je kľúčová pre úspešný udržateľný rast a sociálny pokrok, ktorý je výsledkom transformačných procesov spojených s vykonávaním dohôd o pridružení alebo partnerských dohôd. Silné odbory sú aj predpokladom úspešnej a dynamickej občianskej spoločnosti.

4. Hospodárstvo

4.1.

Budovanie hospodárskej odolnosti a zlepšovanie konkurencieschopnosti sú stredobodom spolupráce EÚ s krajinami Východného partnerstva so zameraním na spoluprácu pri tvorbe pracovných miest a rozvíjaní silnejšieho, diverzifikovanejšieho, pulzujúceho a udržateľného hospodárstva. V tejto oblasti sa dosiahol významný pokrok vrátane nárastu objemu obchodu medzi všetkými šiestimi partnerskými krajinami a EÚ.

4.2.

EHSV sa domnieva, že záväzky týkajúce sa harmonizácie digitálnych trhov v regióne Východného partnerstva ešte nie sú účinne realizované, čo bráni pokroku a rozvoju digitálnych služieb. EHSV zároveň víta konsenzus, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s plánmi o dohode o roamingu pre tento región do roku 2020, vďaka ktorej by sa nielen zlepšil prístup ľudí ku komunikáciám, ale mohol by sa ňou aj podporiť cestovný ruch a zabezpečiť väčšie ekonomické výhody.

4.3.

Hoci obchodná výmena medzi krajinami Východného partnerstva a EÚ rastie, mal by sa posilniť vnútroregionálny obchod, aby sa zabezpečila diverzifikácia príjmov z obchodnej činnosti a udržateľnosť.

4.4.

EHSV sa nazdáva, že integrácia regionálneho obchodu vedúca k vytvoreniu spoločného hospodárskeho priestoru, bezplatného roamingu, spoločnej oblasti migrácie, synchronizácii elektrických sietí, rozvoju nezávislých čistých zdrojov energie a premene poľnohospodárskych noriem by sa mala zohľadňovať a rozvíjať ako najdôležitejšie hospodárske projekty spoločné pre partnerské krajiny Východného partnerstva a pre celú EÚ.

4.5.

Výbor zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v regióne rozvíjali nezávislé podnikateľské združenia a podporné organizácie. Takéto organizácie sa musia viac zapájať do rozvoja podnikateľského prostredia a vykonávania prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu. Zároveň je potrebné, aby malé a stredné podniky (MSP) v krajinách Východného partnerstva vytvárali združenia a/alebo zastrešujúce organizácie, ktoré by zastupovali ich záujmy a posilňovali by ich, pokiaľ ide o presadzovanie ich záujmov v legislatívnom procese a o zabezpečovanie obchodnej výmeny na miestnych trhoch a trhoch v EÚ.

5. Správa

5.1.

Zvyšovanie úsilia v oblasti posilňovania inštitúcií a dobrej správy vecí verejných je pre EÚ hlavnou prioritou v krajinách Východného partnerstva, v ktorých pretrvávajú problémy. Predovšetkým je potrebné vyvinúť väčšie úsilie v oblasti právneho štátu, zavádzaní hlavných reforiem súdnictva a v boji proti korupcii. Toto sú základné predpoklady, pokiaľ ide o dôveru občanov v štát, dlhodobú stabilitu a bezpečnú investičnú klímu.

5.2.

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že právne predpisy týkajúce sa povinných vládnych konzultácií s verejnosťou existujú iba v Moldavsku a na Ukrajine. Musí existovať povinný právny rámec, ktorý by občianskej spoločnosti umožňoval prístup k informáciám, brať na zodpovednosť vládu a zúčastňovať sa na tvorbe politík. Vlády krajín Východného partnerstva sa musia okrem toho zaviazať ku koherentnejšej a priamejšej podpore organizácií občianskej spoločnosti, aby sa posilnili organizácie občianskej spoločnosti.

5.3.

Pokiaľ ide o budovanie kapacít, oveľa dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým, sú inštitúcie v krajinách Východného partnerstva, ktoré fungujú dobre a sú schopné vykonávať potrebné reformy, a preto by partnerské dohody medzi nimi (napr. sieť agentúr pre bezpečnosť potravín, normalizačné orgány, protikorupčné agentúry atď.) mali byť formalizované a prípadne podporované EÚ.

5.4.

Spoločné budovanie kapacít, dohody o partnerstve a vytváraní sietí, výmena postupov a rozvíjanie spoločných prístupov a nástrojov by sa mohli podporiť prostredníctvom spoločného nástroja pridruženia. Mohlo by sa tiež zvážiť financovanie reformných tímov v súlade s usmerneniami vypracovanými pre Ukrajinu.

5.5.

EHSV tiež zdôrazňuje, že je potrebné pomáhať vládam a občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva pri rozvoji nástrojov, ktoré sú potrebné na hodnotenie a riešenie problémov spojených s rodovými rozdielmi. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby podpora poskytovaná štátnym štatistickým úradom zahŕňala vytváranie obchodných štatistík a štatistík rozčlenených na základe rodového hľadiska, a to aj prostredníctvom konkrétnych otázok v prieskumoch domácností a podnikov, a konkrétnych ukazovateľov pre sledovanie účinkov súvisiacich s obchodom v priebehu času.

6. Prepojenosť

6.1.

Významný pokrok dosiahla spolupráca EÚ s partnerskými krajinami v oblasti zlepšovania dopravných spojení a infraštruktúry, zvyšovania energetickej odolnosti a účinnosti, ako aj využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v záujme znižovania úrovne emisií skleníkových plynov. Pokračujúce investície v týchto oblastiach prinesú väčší udržateľný hospodársky rozvoj a konkrétne výhody pre život občanov tým, že sa vytvoria alternatívne zdroje energie a zníži sa energetická závislosť od prevažne jedného dodávateľa a spotreba.

6.2.

Výbor preto zdôrazňuje, že je dôležité ďalej diverzifikovať energetiku, znižovať úroveň emisií CO2 a zaviesť účinné vnútroštátne mechanizmy monitorovania, ako aj zintenzívniť opatrenia v oblasti ochrany biodiverzity a udržateľného obhospodarovania lesov.

7. Dohody o pridružení/prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu

7.1.

Výbor dôrazne podporuje návrh na zavedenie rozšíreného dialógu o reformách týkajúcich sa dohôd o pridružení a prehĺbených komplexných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a pridruženým TRIO, zahrnutie porovnávacích prvkov do odporúčaní dohôd o pridružení pre jednotlivé krajiny a časové zladenie ich uverejnenia, aby sa podporila pozitívna hospodárska súťaž, pretože to už fungovalo pri urýchlení pokroku v strednej a východnej Európe.

7.2.

Odporúča sa ďalej inštitucionalizovať spoluprácu medzi pridruženým TRIO a EÚ, najmä na úrovni výkonnej moci. Dobrým začiatkom by mohlo byť vytvorenie spoločnej výkonnej skupiny a niekoľkých podskupín odrážajúcich proces inštitucionalizácie na úrovni parlamentov. Potom by mohli nasledovať ďalšie zoskupenia organizovanej občianskej spoločnosti v rámci platforiem občianskej spoločnosti Východného partnerstva, podnikateľských združení a podporných organizácií, odborových zväzov a iných subjektov. Ako príklad možno použiť skúsenosti a siete vytvorené prostredníctvom Organizácie pre demokraciu a hospodársky rozvoj GUAM. Takejto inštitucionalizácii by výrazne napomohla podpora zo strany EÚ a jej jednotlivých členských štátov.

7.3.

Vykonávanie dohôd o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode je vzhľadom na ich zložitosť ťažké, keďže si vyžaduje značné politické, finančné a ľudské zdroje a prináša so sebou rad výziev najmä preto, že dohody smerujú k reformám trhov, pričom hlavné skutočné očakávania reforiem EÚ sa týkajú oblasti právneho štátu a dobrej správy vecí verejných. Výbor sa domnieva, že je nevyhnutné zohľadniť tieto očakávania a podporiť vykonávanie dohôd o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode spolu so súbežnými iniciatívami s cieľom posilňovať pridružené demokracie. Mohli by sa zvážiť dodatočné mechanizmy podpory, ktoré by sa poskytovali iba na základe úplnej realizácie vzájomne dohodnutých cieľov v rámci takýchto súbežných iniciatív a ktoré by slúžili aj ako dodatočný stimul.

7.4.

EHSV tiež dôrazne odporúča pravidelne sa zaoberať otázkami týkajúcimi sa pracovných práv žien a mzdovými otázkami, najmä v priemyselných odvetviach a odvetviach služieb, v ktorých sa vyskytujú najväčšie a najrozmanitejšie rozdiely. Program aproximácie dohôd o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode ponúka komplexný prístup, pokiaľ ide o legislatívne opatrenia a presadzovanie medzinárodných dohovorov vrátane rodovej rovnosti a boja proti diskriminácii. Je nevyhnutné monitorovať tento proces, zlepšiť zber štatistických údajov o zamestnanosti a mzdách rozlíšených podľa pohlavia a podporovať skupiny žien pri obhajovaní ich záujmov.

V Bruseli 26. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Za posledných desať rokov prijal EHSV viac ako desiatku stanovísk k rôznym aspektom Východného partnerstva. Zriadil tiež trvalý monitorovací výbor Východoeurópske susedné štáty, vytvoril dvojstranné platformy občianskej spoločnosti krajín Východného partnerstva, ako aj domáce poradné skupiny a zorganizoval fóra Východného partnerstva pre podnikanie súbežne so samitmi Východného partnerstva.

(2) Charta základných práv Európskej únie, 2016/C 202/02.

(3) https://indicators.ohchr.org.

(4) https://nhri.ohchr.org/.

(5) Rebuilding Ukraine: An assessment of EU assistance, Chatham House, the Royal Institute of International Affairs, 2018.

(6) Politická správa Fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva – spoločný pracovný dokument útvarov Komisie EaP – Focusing on key priorities and deliverables – Assessment and recommendations by the civil society (Zameranie na kľúčové priority a výsledky – Hodnotenie a odporúčania občianskej spoločnosti), 2017.

(7) Ukrajinské analytické periodikum Ukraine Analytica, vydanie 3 (13), 2018.

(8) http://eu4business.eu/files/medias/regional-position-paper_final_kyiv-21-june-2017-2_0.pdf.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/40

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Medzinárodný obchod a cestovný ruch – globálny program udržateľného rozvoja

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 14/05)

Spravodajca: Alfred GAJDOSIK

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24.1.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	5.9.2019
Prijatie v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	134/0/4

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dôrazne upozorňuje na komplikované prepojenia medzi cestovným ruchom a medzinárodným obchodom vo všeobecnosti. Keďže rýchlosť rastu cestovného ruchu je vyššia ako rýchlosť rastu hospodárstva vo všeobecnosti, cestovný ruch možno nepochybne označiť za hlavnú hnaciu silu zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Cestovný ruch a medzinárodný obchod sú teda rozhodujúcimi faktormi, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (CUR) (1). Nabáda preto, aby boli zodpovední aktéri v príslušných hospodárskych odvetviach prostredníctvom zodpovedajúcich záväzkov, napríklad vytvárania dôstojných a udržateľných pracovných miest v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 8, výslovne zapojení do dosahovania CUR.

1.2.

EHSV upozorňuje na význam finančného plánovania pre vykonávanie politických priorít a zdôrazňuje význam rozpočtu ako pravdepodobne najefektívnejšieho spôsobu realizácie politických cieľov. Žiada preto, aby sa zohľadnil význam cestovného ruchu v neposlednom rade aj tým, že sa posledný návrh viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 zreviduje tak, aby sa vytvoril samostatný rozpočtový riadok pre cestovný ruch.

1.3.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nebol cestovný ruch zahrnutý do nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch ako samostatný cieľ, ale zohľadňoval sa len ako prostriedok alebo odvetvie. Hoci treba uvítať, že nariadenia poskytujú príležitosti na investície do inteligentného cestovného ruchu, podľa názoru EHSV to nestačí na to, aby odrážali celkový hospodársky, sociálny a kultúrny význam cestovného ruchu z hľadiska jeho pôsobenia navonok. EHSV preto žiada, aby sa cestovný ruch stanovil ako tematický cieľ v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov.

1.4.

Relatívne nízke prekážky vstupu na trh v odvetví cestovného ruchu nesmú byť z hospodárskeho a sociálneho hľadiska v neprospech pracovníkov v tomto odvetví.

1.5.

EHSV nabáda k tomu, aby sa vynaložilo úsilie na prijatie opatrení v oblasti harmonizácie, resp. uznávania vzdelania, profesijných noriem a dokladov o odbornej spôsobilosti v oblasti cestovného ruchu, zvýšilo úsilie o vytvorenie európskeho osvedčenia o odbornej spôsobilosti a podporovalo celoživotné vzdelávanie v cestovnom ruchu.

1.6.

Keďže je nesporné, že okrem svojho hospodárskeho významu medzinárodný cestovný ruch významne prispieva aj k porozumeniu medzi národmi a odbúravaniu predsudkov, a tým intenzívne podporuje pôsobenie EÚ navonok, mali by sa prostredníctvom osobitných opatrení podporovať osobitné formy cestovného ruchu, napríklad kultúrny cestovný ruch a sociálny cestovný ruch. Výbor okrem toho poukazuje na potrebu podporovať zdravotný, športový, agrárny a ekologický cestovný ruch atď.

1.7.

Je mimoriadne dôležité a naliehavé zabezpečiť v tomto odvetví dôstojné a udržateľné pracovné miesta, a to prostredníctvom kolektívnych zmlúv a v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 8. EHSV žiada, aby sa v odvetví cestovného ruchu odstránili všetky formy nelegálnej a/alebo neistej práce.

1.8.

Udržateľnosť cestovného ruchu závisí do veľkej miery aj od výberu foriem dopravy, ktoré sú čo najšetrnejšie k životnému prostrediu. Osobitnú pozornosť treba preto venovať uváženej a zodpovednej voľbe pri používaní dopravných prostriedkov.

2. Úvod

2.1.

Výbor chce týmto stanoviskom poukázať na úzke prepojenie medzi cestovným ruchom a medzinárodným obchodom a zároveň zdôrazniť ich spoločný význam pre dosahovanie cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (CUR).

2.2.

Medzinárodný obchod má dlhú tradíciu, ale jeho osobitný sociálny a politický význam sa v priebehu histórie výrazne zvýšil. Medzinárodný obchod má dlhú tradíciu, ale jeho osobitný sociálny a politický význam sa v priebehu histórie výrazne zvýšil. Hoci sa medzinárodný obchod tradične riadil dvojstrannými zmluvami, od druhej svetovej vojny sa čoraz viac rozširovali viacstranné zmluvy. Od založenia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) existuje obchodná štruktúra riadiaca medzinárodný obchod, v rámci ktorej Európska komisia od roku 2011 podporuje spoločný zahraničný obchod prostredníctvom novej generácie obchodných dohôd, ktoré majú posilniť hospodárske a obchodné vzťahy medzi určitými obchodnými partnermi.

2.3.

Protiklad voľný obchod versus protekcionizmus zároveň znázorňuje, že voľný obchod sa dá využiť aj ako prvok politického vplyvu. Cestovný ruch je tretím najväčším odvetvím v bilancii medzinárodného obchodu.

2.4.

Jeho podiel na celosvetovom HDP je 10,4 % (10,3 % v EÚ) a celosvetovo vytvára 313 miliónov pracovných miest. Celosvetovo je každé jedenáste pracovné miesto spojené s cestovným ruchom. Pre tretinu rozvojových krajín je cestovný ruch hlavným vývozným faktorom, a teda má významný vplyv na ich hospodársku situáciu.

2.5.

Cestovný ruch preto zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, hoci treba prihliadať na to, že globálnemu cestovnému ruchu možno pripísať 8 % emisií skleníkových plynov.

2.6.

Cestovný ruch celosvetovo prispieva k hospodárskej a sociálnej integrácii na vidieku a v okrajových regiónoch. Pritom je však potrebné brať do úvahy nežiaduce dôsledky, ako je strata poľnohospodárskej pôdy, ohrozenie ochrany prírody, znečistenie ovzdušia atď., a v čo najväčšej možnej miere im zabrániť.

2.7.

V roku 2017 bolo v medzinárodnom cestovnom ruchu zaznamenaných 1,32 miliardy návštev (nárast o 7 %). V Európe to bolo 671 miliónov návštev. Európa tak tvorí 51 % podiel na trhu (nárast o 8 %). Z dlhodobej výhľadovej štúdie Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) však vyplýva, že do roku 2030 bude cestovný ruch v Európe rásť miernejším tempom, pričom sa odhaduje 744 miliónov turistov (nárast o 1,8 %) a celkový podiel na trhu 41,1 %.

2.8.

Lisabonskou zmluvou (z 1. decembra 2009) sa vytvoril samostatný právny základ Únie cestovného ruchu (2). Komisia preto v roku 2010 uverejnila oznámenie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (3). Ani v súčasnom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 až 2020, ani v najnovšom návrhu na roky 2021 až 2027 sa však nepredpokladá samostatný rozpočtový riadok pre cestovný ruch.

2.9.

Ak sa však prihliadne na to, že rast zamestnanosti, a teda aj hospodársky rast v oblasti cestovného ruchu v EÚ bol v posledných rokoch neustále výraznejší než v iných hospodárskych odvetviach, možno na základe dostupných údajov usúdiť, že nielen ďalšie prehlbovanie politiky vonkajšieho cestovného ruchu, ale aj primerané rozpočtové opatrenia na úrovni Spoločenstva sú nielen opodstatnené, ale aj naliehavo potrebné.

2.10.

Výbor výslovne víta závery Rady z 27. mája 2019 (4), v ktorých sa vzhľadom na výzvy, ktorým čelí odvetvie cestovného ruchu (digitalizácia, udržateľnosť a znalosti a zručnosti špecifické pre toto odvetvie), uvádzajú konkrétne návrhy v súvislosti s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a žiadajú vhodné opatrenia na podporu cestovného ruchu, aby sa zachovala pozícia EÚ ako svetového lídra v oblasti cestovného ruchu.

2.11.

Potenciál cestovného ruchu vytvárať pracovné miesta je vysoký. Skutočnosť, že v cestovnom ruchu je v priemere zamestnaných viac žien a mladých ľudí ako v iných odvetviach, je tiež dôležitá z hľadiska dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľov č. 5 a 10.

2.12.

Mzdy a platy v odvetví cestovného ruchu a pohostinských služieb sú vo väčšine krajín pod mediánom mzdy, preto je potrebné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie primeranej odmeny vo všetkých kategóriách zamestnanosti v odvetví. Je to o to dôležitejšie, že pracovné podmienky v odvetví cestovného ruchu sú často veľmi náročné a dohody sociálnych partnerov o minimálnych mzdách a maximálnej dĺžke pracovného času či pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v praxi často nedodržiavajú. Preto je naliehavo potrebné vytvoriť v tomto odvetví dôstojnejšie a udržateľnejšie pracovné miesta v zmysle cieľa udržateľného rozvoja č. 8. Okrem toho je podľa názoru výboru potrebné posilniť rámcové podmienky, dohodnúť sa na jasných kolektívnych zmluvách a podporiť odvetvie v oblasti digitalizácie.

3. Cestovný ruch a hospodárstvo

3.1.

Význam cestovného ruchu ako dôležitej hybnej sily hospodárskeho rastu preto ďaleko presahuje samotné odvetvie cestovného ruchu a ovplyvňuje medzinárodný obchod a distribúciu, ale aj všetky sektory verejnej a súkromnej sféry, ako aj poľnohospodárstvo a dopravu.

3.2.

Okrem toho je cestovný ruch v mnohých regiónoch, ako sú malé ostrovy alebo izolované horské oblasti, jednou z mála a v niektorých prípadoch jedinou hospodárskou činnosťou v súčasnej medzinárodnej deľbe práce.

3.3.

Cestovný ruch navyše v mnohých regiónoch pomohol oživiť upadajúce oblasti.

4. Cestovný ruch a udržateľnosť

4.1.

Konkurencieschopnosť cestovného ruchu úzko súvisí s jeho udržateľnosťou, pretože atraktívnosť a kvalita turistických destinácií výrazne závisí od ich prirodzeného a kultúrneho prostredia, ako aj od ich integrácie do miestnej infraštruktúry.

4.2.

Udržateľnosť cestovného ruchu je založená na rôznych prvkoch, ako je:

—	zodpovedné hospodárenie s prírodnými zdrojmi (predovšetkým s vodou),

—	využívanie čistejších zdrojov energie,

—	zohľadnenie environmentálnych vplyvov činností v cestovnom ruchu (napr. nakladanie s odpadom, zvýšená záťaž pôdy a vody),

—	zachovanie biodiverzity,

—	ochrana kultúrneho dedičstva,

—	zachovanie kvality a udržateľnosti pracovných miest vytvorených v cestovnom ruchu,

—	zohľadnenie vplyvov na miestne obyvateľstvo,

—	personálny rozvoj,

—

doprava.

4.3.

Udržateľný cestovný ruch bol identifikovaný ako kľúčové odvetvie 10-ročného rámca programov udržateľnej spotreby a výroby (10YFP). Udržateľný cestovný ruch má preto ako odvetvie budúcnosti potenciál stať sa nielen štandardom celého odvetvia, ale pojať aj národné hospodárstva na celom svete (5).

Výbor sa domnieva, že tento potenciál by mali zodpovedné osoby využiť tak, aby našli spôsoby a prostriedky ako účinne prispieť k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja (v tomto kontexte najmä cieľov č. 3, 6, 7, 12, 14 a 15) a súčasne sa usilovať o vytvorenie príslušných partnerstiev v zmysle cieľa č. 17.

4.4.

Hospodársky význam cestovného ruchu so 17 % celosvetovým podielom na zamestnanosti (z toho 44 % tvoria ženy) má významný vplyv na mnohé oblasti politiky udržateľného rozvoja.

4.5.

Cestovný ruch ako prierezová hospodárska činnosť má okrem hospodárskeho aj ekologický, sociálny a kultúrny rozmer, a preto je kľúčovým faktorom pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti môžu príjmy, ktoré tento sektor generuje, zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore udržateľného riadenia oblastí cestovného ruchu.

4.6.

Prístup, ktorý bude treba zaujať, nepozostáva len z analýzy negatívnych vplyvov cestovného ruchu, ale aj zo zohľadňovania jeho pozitívneho vplyvu na rôzne faktory (životné prostredie, sociálna oblasť atď.). V rámci tejto formy „dosahového cestovného ruchu“, ktorá vznikla v Slovinsku a je založená na „ukazovateľoch vplyvu“(10 + 1), sa zohľadňuje aj pozitívny vplyv cestovného ruchu na všetky základné oblasti života (6).

4.7.

Nové technológie viedli aj k štrukturálnym zmenám v hospodárstve, ktoré sa prejavili najmä v menších štruktúrach. V cestovnom ruchu sa to netýka len ponuky služieb, ale aj marketingu a rezervačných trendov.

4.8.

Osobitným problémom pre celé odvetvie cestovného ruchu je celosvetový nárast rezervácií cez rôzne súkromné platformy. Je nepopierateľné, že táto nová forma marketingu prináša výhody neprofesionálnym poskytovateľom služieb a oblastiam s menej rozvinutým alebo nerozvinutým cestovným ruchom. Z makroekonomického hľadiska je však neprijateľné, aby súkromným poskytovateľom služieb vyplývali konkurenčné výhody z toho, že možno neodvádzajú žiadne alebo len minimálne dane a nie sú viazaní bežne platnými prísnymi hygienickými a bezpečnostnými predpismi v cestovnom ruchu. To by si napríklad vyžadovalo, aby registračné povinnosti a kritériá hodnotenia, ktoré platia pre komerčných poskytovateľov ubytovania, platili aj pre týchto poskytovateľov.

5. Cestovný ruch a životné prostredie

5.1.

Trvalo úspešná politika v oblasti cestovného ruchu a účinná ochrana životného prostredia nie sú v zásade v rozpore, ale mali by sa chápať a používať ako vzájomne sa doplňujúce a podporné opatrenia.

5.2.

Jedným z problémov spojených s expanziou medzinárodného cestovného ruchu je nepochybne využívanie jednotlivých dopravných prostriedkov (lodí, lietadiel, autobusov a automobilov) a ich vplyv na životné prostredie.

5.3.

Veľkým cestovným kanceláriám by sa mala pripomínať ich úloha v rámci zodpovednej politiky udržateľného rozvoja a treba ich nabádať, aby sa jej ujali a aby zamestnávali pracovníkov zodpovedných za environmentálne otázky, ktorí pri poradenstve a plánovaní budú zohľadňovať ciele udržateľného rozvoja.

5.4.

„Neúnosný cestovný ruch“sa už v niektorých regiónoch prejavil ako problém, ktorý ohrozuje kvalitu života miestneho obyvateľstva, ale aj životné prostredie. Vzhľadom na to, že preň neexistuje jednotná definícia, zostáva tento pojem nejasný a nie je jednoznačne uplatniteľný. Samotný problém však nie je novinkou. Už v rokoch 1980 až 1990 sa pod pojmom „efekt Malorka“pracovalo na koncepciách s cieľom zistiť, ako na pláž umiestniť čo najväčší počet turistov tak, aby to malo čo najmenšie vedľajšie účinky. Medzinárodné organizácie cestovného ruchu pracujú predovšetkým na predkladaní príkladov osvedčených postupov s cieľom poskytnúť dotknutým regiónom oporné body a usmernenia.

5.5.

Výbor takisto nabáda, aby sa hlavné medzinárodné združenia cestovného ruchu okrem toho v rámci marketingu turistických destinácií dohodli na etickom kódexe s prihliadnutím na životné prostredie a udržateľnosť, ale aj na boj proti neúnosnému cestovnému ruchu, ktorá má okrem iných dôsledkov dosah aj na životné prostredie a udržateľnosť.

6. Cestovný ruch a etika

6.1.

Cestovným ruchom sa označuje okrem vnútroštátneho pohybu osôb a poskytovania služieb aj nadnárodný a medzinárodný pohyb osôb a poskytovanie služieb a okrem hospodárskeho významu má vplyv aj na sociálne a kultúrne životné prostredie nielen tých, ktorí sa na cestovnom ruchu podieľajú v krajinách pôvodu a cieľových krajinách.

6.2.

Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) ako medzinárodné fórum pre politiku cestovného ruchu a platforma medzinárodnej komunikácie zodpovedných verejných orgánov túto skutočnosť zohľadnila a v roku 1999 vydala Globálny etický kódex cestovného ruchu (7), v ktorom sa desiatimi zásadami v 49 ustanoveniach podrobne upravujú veľmi rozdielne aspekty celosvetového cestovného ruchu (8). Tento etický kódex sa preto označuje aj ako „Pravidlá etického správania v cestovnom ruchu“.

6.3.

V predpisoch tohto etického kódexu sa zohľadňuje zložitosť odvetvia tým, že sa v nich spomínajú nielen hospodárske, sociálne a kultúrne aspekty, ale aj dodržiavanie základných a ľudských práv (pozri opatrenia proti zneužívaniu detí, detskej práci, sexuálnemu vykorisťovaniu detí v cestovnom ruchu).

6.4.

Keďže tento etický kódex je len odporúčaním a jeho dodržiavanie nie je záväzné ani pre jeho signatárov, v septembri 2017 UNWTO predložila rámcovú dohodu o etike v cestovnom ruchu („Medzinárodný rámcový dohovor o etike v cestovnom ruchu“) (9), ktorú podpísala viac ako polovica jej členov. Obsah tejto dohody je založený na etickom kódexe a neobsahuje žiadne podstatné zmeny, ale má tú výhodu, že signatári dohody sú povinní ju dodržiavať.

7. Cestovný ruch a kultúra

7.1.

Jedným z najdôležitejších hnacích motorov cestovného ruchu je kultúrne dedičstvo cieľovej krajiny.

7.2.

Kultúrnym cestovným ruchom sa zvyšuje záujem o cudzie kultúry a podporuje porozumenie medzi národmi a je tiež nástrojom na odstraňovanie predsudkov.

8. Cestovný ruch a demografia

8.1.

Demografický vývoj má vplyv aj na cestovný ruch: veková pyramída so značným podielom čoraz väčšej skupiny starších, ešte mobilných ľudí z veľkej časti zo zabezpečených príjmových pomerov viedla k rozmachu cestovania seniorov. Toto cestovanie seniorov medzičasom predstavuje nezanedbateľný podiel najmä v skupinovom cestovnom ruchu a v niektorých oblastiach už spôsobilo zmenu v štruktúre ponuky podnikov cestovného ruchu, čo je spôsobené aj tým, že seniori si často rezervujú dlhodobejšie pobyty a sú len čiastočne ovplyvnení sezónnosťou. Táto skutočnosť bola zohľadnená aj na samite Svetovej organizácie cestovného ruchu, na ktorom sa cestovnému ruchu pre seniorov venovala osobitná pozornosť.

8.2.

Európska komisia prostredníctvom iniciatívy „Calypso – cestovný ruch pre všetkých“udržateľným spôsobom prispela k rastu sociálneho cestovného ruchu prostredníctvom podpory opatrení na rozvoj cestovného ruchu pre seniorov, ako aj pre znevýhodnené skupiny. To viedlo k novým ponukám v cestovnom ruchu, ale aj k zvýšenej miere mimosezónneho turizmu. V tejto súvislosti by bolo užitočné podeliť sa o tieto skúsenosti s partnermi mimo Európskej únie a podporovať vzájomný cestovný ruch.

8.3.

Okrem populárnych demografických parametrov sa vyvinuli aj ďalšie špeciálne formy cestovného ruchu, napríklad pútnické zájazdy.

9. Cestovný ruch a vzdelávanie

9.1.

Cestovný ruch má vo svojej rozmanitosti, pokiaľ ide o vývoj trhu a rastúce očakávania spotrebiteľov, aj osobitné vzdelávacie požiadavky, počnúc príslušnými jazykovými a počítačovými zručnosťami cez ekonomické zručnosti až po poznatky z gastronomickej oblasti.

9.2.

V mnohých štátoch EÚ existujú rôzne formy a druhy vzdelávania a odbornej prípravy s rozličnou dĺžkou, čo sťažuje vzájomné uznávanie. S cieľom zlepšiť profesionálne príležitosti rôznych odborníkov by zavedenie určitých vzdelávacích štandardov mohlo zlepšiť tieto príležitosti rôznych odborníkov v komunite aj v zahraničí. Len prostredníctvom všeobecne záväzných vzdelávacích predpokladov v kontexte uvedeného posilnenia rámcových podmienok v odvetví bude možné z dlhodobého hľadiska znížiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorým odvetvie trpí.

9.3.

Zlepšenie postavenia povolaní v odvetví cestovného ruchu z hľadiska dlhodobých kariérnych možností by pomohlo aj v súvislosti s tým, že pracovné podmienky v cestovnom ruchu sú často náročnejšie než v iných odvetviach.

10. Cestovný ruch a digitalizácia

10.1.

Digitalizácia má ďalekosiahly vplyv na cestovný ruch nielen z hľadiska správania spotrebiteľov, ale aj na strane poskytovateľov služieb cestovného ruchu.

10.2.

Online cestovný ruch je čoraz populárnejší, rovnako ako hodnotenia online. Len v Nemecku bolo v roku 201740 % všetkých ciest rezervovaných online. To otvára nové trhy pre MSP, ktoré však na tieto inovácie potrebujú aj finančnú podporu.

10.3.

Elektronické siete a digitalizácia však významne ovplyvnili aj vnútorné postupy v podnikoch cestovného ruchu. V súčasnosti sa aj malým podnikom zvyčajne odporúča, aby svojim návštevníkom ponúkli aspoň prístup na internet.

10.4.

Digitalizácia bude zohrávať dôležitú úlohu aj pri inovatívnych formách spolupráce v odvetví cestovného ruchu, čo môže mať opäť významný vplyv na rozvoj destinácií. Mnohé moderné technológie (napr. umelá inteligencia, virtuálna realita, rozšírená reality, blockchain a pod.) môžu väčšine odľahlých miest pomôcť stať sa zaujímavými destináciami. Odvetvie cestovného ruchu sa musí viac zamerať na výskum a vývoj, ak chce tieto nové možnosti využívať.

10.5.

Aj kultúrny cestovný ruch by mohol mať prínos z digitalizácie, keďže aj virtuálna realita môže byť stimulom na cestovanie.

V Bruseli 26. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ciele udržateľného rozvoja:

Cieľ č. 1: Žiadna chudoba

Cieľ č. 2: Žiadny hlad

Cieľ č. 3: Kvalita zdravia a života

Cieľ č. 4: Kvalitné vzdelávanie

Cieľ č. 5: Rodová rovnosť

Cieľ č. 6: Čistá voda a hygiena

Cieľ č. 7: Dostupná a čistá energia

Cieľ č. 8: Dôstojná práca a hospodársky rast

Cieľ č. 9: Priemysel, inovácie a infraštruktúra

Cieľ č. 10: Zníženie nerovností

Cieľ č. 11: Udržateľné mestá a obce

Cieľ č. 12: Zodpovedná spotreba a výroba

Cieľ č. 13: Opatrenia v oblasti klímy

Cieľ č. 14: Život pod vodou

Cieľ č. 15: Život na pevnine

Cieľ č. 16: Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie

Cieľ č. 17: Partnerstvá za ciele

(2) Článok 195 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3) COM(2010) 352 final.

(4) Dokument Rady 9707/19 z 27. mája 2019 s názvom Konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu ako hnacej sily pre udržateľný rast, pracovné miesta a sociálnu súdržnosť v EÚ na ďalšie desaťročie.

(5) Pozri správu Tourism for transformative and inclusive growth (Cestovný ruch ako zdroj transformatívneho a inkluzívneho rastu) z Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj Unctad z roku 2017.

(6) https://www.impact-tourism.net/.

(7) https://www.tourism-watch.de/en/node/4597.

(8) Zásady podľa globálneho etického kódexu:

článok 1: Prínos cestovného ruchu k vzájomnému porozumeniu a rešpektu medzi ľuďmi a spoločnosťami

článok 2: Cestovný ruch ako prostriedok individuálneho a kolektívneho naplnenia

článok 3: Cestovný ruch, činiteľ udržateľného rozvoja

článok 4: Cestovný ruch, užívateľ kultúrneho dedičstva ľudstva a prispievateľ k jeho obohateniu

článok 5: Cestovný ruch, prospešná činnosť pre hostiteľské krajiny a komunity

článok 6: Povinnosti aktérov zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu

článok 7: Právo na cestovný ruch

článok 8: Sloboda pohybu turistov

článok 9: Práva zamestnancov a podnikateľov v odvetví cestovného ruchu

článok 10: Realizácia princípov Globálneho etického kódexu cestovného ruchu

(9) UNWTO Framework Convention on Tourism Ethics.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/46

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitalizácia, umelá inteligencia a rovnosť – ako posilniť EÚ v celosvetovej súťaži v oblasti zručností a vzdelávania budúcnosti a zároveň zabezpečiť sociálne začlenenie

(prieskumné stanovisko na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2020/C 14/06)

Spravodajkyňa: Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

Pomocná spravodajkyňa: Giulia BARBUCCI

Žiadosť fínskeho predsedníctva Rady	list, 7.2.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	118/0/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

Zručnosti a kompetencie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní úspechu EÚ v celosvetovej hospodárskej súťaži, pokiaľ ide o digitalizáciu a umelú inteligenciu. Okrem zabezpečenia talentov na vysokej úrovni je potrebné, aby bola spoločnosť ako celok vybavená na „éru umelej inteligencie“ potrebným chápaním, znalosťami a zručnosťami, aby sa v plnej miere využil celkový potenciál a aby každý bol jej súčasťou.

1.2.

EHSV vyzýva EÚ, aby zaujala komplexný prístup k politike v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zvážila jej obojsmerné prepojenie s ostatnými oblasťami, ako sú politika v oblasti údajov, výskumu, inovácie a priemyslu a tiež hospodárska a sociálna politika. Keďže si to vyžaduje aj nevyhnutné verejné a súkromné investície, EHSV opakuje svoje odporúčanie, aby sa zaviedli reformy umožňujúce vytvoriť priaznivé prostredie pre investície súkromného sektora a aby sa uplatňovalo „zlaté pravidlo“, ktoré by umožňovalo poskytovať finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov na sociálne a ekonomicky produktívne investície neohrozujúce rozpočtovú udržateľnosť v budúcnosti (1).

1.3.

EHSV považuje intenzívnu spoluprácu medzi členskými štátmi za kľúčovú pre úspech v celosvetovej súťaži. V záujme posilnenia kompetencií v oblasti umelej inteligencie by sa malo podporovať vytváranie sietí európskych univerzít. Treba posilniť aj spoluprácu v oblasti odbornej prípravy. EHSV žiada zvýšiť pridelené prostriedky EÚ s cieľom podporovať potrebné reformy, cezhraničnú výmenu a spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane rekvalifikácie pracovníkov, ktorá im umožní zvládnuť digitálnu transformáciu.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, ako sa uvádza v Európskou pilieri sociálnych práv, že prístup ku kontinuálnemu a k celoživotnému vzdelávaniu musí byť pre každého individuálnym právom, aby dokázal reagovať na vývoj v oblasti digitálnych technológií a umelej inteligencie, formovať pokrok a zabezpečiť, že kontrola nad strojmi zostane človeku (2).

1.5.

Výbor navrhuje, aby sa vypracovala stratégia EÚ na podporu kontinuálneho a na študenta zameraného vzdelávania, ktorej jadrom by bola digitalizácia a zavedenie dôveryhodnej umelej inteligencie. V stratégii by sa mali načrtnúť opatrenia potrebné na splnenie cieľa stanoveného v bode 1.4, pričom by sa malo prihliadať na odlišnosti vo vnútroštátnych systémoch.

1.6.

EHSV usudzuje, že éra umelej inteligencie si vyžaduje silné základy, pokiaľ ide o prierezové zručnosti, ako je logické uvažovanie, kritické myslenie, kreativita a interakčné zručnosti. Takisto potrebuje solídne kompetencie v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ako aj v oblasti umenia a spoločenských vied. Etické myslenie a podnikateľský prístup sú tiež ústrednou časťou zručností a kompetencií v ére umelej inteligencie.

1.7.

Inkluzívnosť si vyžaduje, aby mali všetci prístup k digitálnym technológiám a technológiám umelej inteligencie a k potrebným zručnostiam bez ohľadu na pohlavie, vek alebo sociálno-ekonomické zázemie. Rozhodujúci význam v tejto súvislosti má verejné vzdelávanie. Pri zvyšovaní inkluzívnosti a podpore aktívneho občianstva zohráva dôležitú úlohu aj neformálne vzdelávanie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu zručností žien a dievčat, ako aj starších ľudí.

1.8.

Konkurencieschopnosť si vyžaduje talent na najvyššej úrovni a široký okruh vzdelaných a kvalifikovaných ľudí. Odborná kvalifikácia sa musí neustále prispôsobovať, aby zodpovedala novému vývoju a potrebným kompetenciám. EHSV sa domnieva, že nové talenty na svetovej úrovni možno najlepšie podporiť výskumnými projektmi. Projekty spolupráce s priemyslom sú jedným zo spôsobov, ako udržať talenty v EÚ a prilákať talenty zo zahraničia.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutná úzka spolupráca medzi tvorcami politiky, poskytovateľmi vzdelávania, sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o digitalizáciu a umelú inteligenciu a súvisiace vzdelávanie a rozvoj zručností. Keďže na základe ustanovení zmluvy zohrávajú sociálni partneri osobitnú úlohu, pokiaľ ide o otázky súvisiace s prácou, mali by byť v súlade s príslušnými predpismi jednotlivých štátov zapájaní do rozhodovania o investíciách, technológiách a organizácii práce.

2. Úvod

2.1.

Rýchly pokrok v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie núti EÚ, aby bola dobre vybavená s cieľom uspieť v celosvetovej konkurencii. Zlepšovanie zručností a kompetencií zohráva kľúčovú úlohu v tejto súvislosti a vyžaduje si aktívny rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by mali ľuďom pomôcť uspokojiť vyvíjajúci sa dopyt a formovať pokrok, a to na základe jeho rôznych foriem a dôsledkov.

2.2.

Toto prieskumné stanovisko je reakciou na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ v súvislosti s tým, „ako posilniť EÚ v celosvetovej súťaži v oblasti zručností a vzdelávania budúcnosti a zároveň zabezpečiť sociálne začlenenie“ v kontexte digitalizácie a umelej inteligencie. Koncepcia éry umelej inteligencie je tu použitá na ilustráciu prístupu zameraného na budúcnosť.

2.3.

EHSV v minulosti vypracoval niekoľko stanovísk, ktoré sa zaoberali dôsledkami digitalizácie a umelej inteligencie na prácu v budúcnosti, dopyt po zručnostiach a investičné potreby, ako aj etickými aspektmi umelej inteligencie (3). Toto stanovisko sa zameriava na prepojenie digitálnych zručností a zručností súvisiacich s umelou inteligenciou, konkurencieschopnosti a inkluzívnosti (pričom nezohľadňuje ďalšie budúce zručnosti, ktoré budú potrebné napr. v reakcii na zmenu klímy).

2.4.

Digitalizácia a umelá inteligencia sú prepojené viacerými spôsobmi s rozvojom vzdelávania a zručností. Vytvárajú nový dopyt po zručnostiach a kompetenciách a umožňujú nové spôsoby učenia sa a vyučovania. Digitálne techniky a techniky súvisiace s umelou inteligenciou sa tiež môžu použiť na predvídanie zmien v pracovnom a každodennom živote, a teda aj zmien v potrebách z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy. Vzdelávanie a odborná príprava navyše umožňujú ľuďom formovať vývoj v digitálnej oblasti.

2.5.

Digitalizácia a umelá inteligencia sú takisto viacerými spôsobmi spojené s inkluzívnosťou. Pomáhajú napríklad osobám so zdravotným postihnutím pracovať a lepšie riadiť svoj život. Môžu tiež pomôcť zmierniť izolovanosť ľudí. Na druhej strane inkluzívnosť si vyžaduje, aby každý mal prístup k týmto technológiám a potrebným zručnostiam bez ohľadu na pohlavie, vek alebo sociálno-ekonomické zázemie.

2.6.

Vzdelávanie vo všeobecnosti patrí do právomoci členských štátov. Existujú však rôzne druhy spolupráce, ako je výmena osvedčených postupov. Pracuje sa tiež na európskom vzdelávacom priestore, ktorý by vychádzal z programu Erasmus+ a iných finančných nástrojov EÚ. Uznávanie odborných kvalifikácií je ďalšou významnou formou spolupráce.

2.7.

S cieľom odpovedať na otázku o digitálnych zručnostiach a zručnostiach súvisiacich s umelou inteligenciou a vzdelávaní z hľadiska úspechu v oblasti globálnej hospodárskej súťaže a sociálnej inkluzívnosti sa EHSV zamýšľa nad týmito troma otázkami:

—	Aký druh zručností a kompetencií je najvhodnejší v ére umelej inteligencie?

—	Ako by sa mohli tieto zručnosti a kompetencie najlepšie osvojiť a posilňovať?

—	Aké politiky sú potrebné na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ na podporu tohto pokroku?

3. Aký druh zručností a kompetencií je najvhodnejší v ére umelej inteligencie?

3.1.

Rozvoj a pokrok je potrebný na viacerých kognitívnych úrovniach vzhľadom na to, že digitalizácia a najmä umelá inteligencia majú značný vplyv na každodenný život ľudí a na rozvoj podnikov, pracovných miest a práce v budúcnosti. Na jednej strane ide o informovanosť, znalosti a pochopenie, a na druhej strane o kompetencie a zručnosti. Kompetencie na vysokej úrovni a talenty sú nevyhnutné pre úspech v celosvetovej hospodárskej súťaži, ale úspech si tiež vyžaduje komplexnú základňu vzdelaných a zručných ľudí.

3.2.

Je zjavné, že väčšina ľudí si neuvedomuje možnosti, ktoré digitalizácia, umelá inteligencia a robotika ponúkajú, pokiaľ ide o pomoc ľuďom, zatiaľ čo obavy týkajúce sa pracovných miest, bezpečnosti a súkromia sú veľmi zjavné. Práve preto je potrebné zlepšiť informovanosť o možnostiach, ktoré ponúka digitalizácia a umelá inteligencia pre spoločnosť ako celok.

3.3.

Takisto je potrebné lepšie poznať povahu a fungovanie umelej inteligencie, aby ju ľudia mohli pochopiť, a človek musí mať kritické myslenie, aby vedel, kde a ako ju možno využiť. Potreba lepšieho porozumenia sa vzťahuje rovnako na zamestnávateľov a podniky, zamestnancov, spotrebiteľov a tvorcov politík.

3.4.

Navyše éra umelej inteligencie si vyžaduje schopnosť etického myslenia v snahe usmerňovať rozvoj a využívanie digitálnych riešení a umelej inteligencie v súlade s ľudskými právami. Okrem ľudského hľadiska by sme mali pochopiť environmentálne a klimatické aspekty súvisiace s digitalizáciou a umelou inteligenciou, teda príležitostí, ktoré tieto technológie ponúkajú, ako aj riziká, ktoré z nich vyplývajú. Tieto etické a iné aspekty sa musia zvážiť v rámci participatívneho riadenia, t. j. so zapojením občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do jednotlivých oblastí a postupov.

3.5.

Naliehavé krátkodobé potreby rozvoja kompetencií a zručností súvisia so zmenšovaním rozdielov v zručnostiach a odstraňovaním nesúladu v oblasti zručností na trhu práce.

3.6.

Keďže z dlhodobého hľadiska je oveľa ťažšie pripraviť sa na určité povolania, odborné kvalifikácie sa musia neustále prispôsobovať, aby boli v súlade s novým vývojom a založené na súbore zručností a kompetencií, ktoré sú potrebné bez ohľadu na presný vývoj.

3.7.

Treba sa zamyslieť nad tým, ktoré zručnosti prinášajú pridanú hodnotu v porovnaní so strojmi a robotmi a ktoré zručnosti si v každom prípade chceme ponechať. Preto sú potrebné silné základy, pokiaľ ide o prierezové zručnosti, ako je logické uvažovanie, kritické myslenie, kreativita a medziľudské a interakčné zručnosti.

3.8.

Z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska je tiež potrebné, aby celá spoločnosť mala aspoň základné digitálne zručnosti. Okrem digitálnej gramotnosti a gramotnosti v oblasti umelej inteligencie by všeobecné zručnosti mali zahŕňať schopnosť uplatňovať umelú inteligenciu pri vytváraní a realizácii inovatívnych riešení v každodennom živote a práci. Platí to pre ľudí všetkých vekových kategórií a zo všetkých prostredí, ako aj pre ľudí so zdravotným postihnutím vzhľadom na príležitosti, ktoré im umelá inteligencia ponúka.

3.9.

Éra umelej inteligencie zdôrazňuje úlohu vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ale aj umenia a spoločenských vied. Zvýrazňuje tiež potrebu viacodborových a medziodborových kompetencií, aby bolo možné pochopiť systémové javy a viacrozmerné problémy, pri riešení ktorých je možné použiť digitalizáciu a umelú inteligenciu.

3.10.

Zmeny v pracovnej oblasti tiež vyzdvihujú význam podnikateľských zručností. Sú potrebné nielen pre skutočných podnikateľov, ale pre všetkých, aby boli schopní riadiť svoju vlastnú prácu a svoj vlastný život. Tieto rýchle zmeny si takisto vyžadujú prispôsobivosť a odolnosť pri práci a v spoločnosti ako celku. Podniky musia hľadať spôsoby, ako zabezpečiť odbornú prípravu pracovníkom v snahe uľahčiť tieto zmeny v pracovnej sfére.

3.11.

V ére umelej inteligencie sú tiež potrebné rôzne zručnosti v oblasti spolupráce, komunikácie a výučby: spolupráca a komunikácia medzi ľudskými a inteligentnými systémami, ako je umelá inteligencia a robotika, je čoraz bežnejšia v práci aj v každodennom živote. Umelá inteligencia a robotika sa navyše čoraz viac vyučujú, a nie iba programujú.

3.12.

Okrem lepších vedomostí, kompetencií a zručností v celej spoločnosti je potrebný talent na vysokej úrovni, aby EÚ mohla uspieť v celosvetovej konkurencii a byť na čele inovácií a investícií v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie. Okrem vývojárov umelej inteligencie sú na uplatňovanie umelej inteligencie v konkrétnych odvetviach od výroby po služby potrební talentovanejší jednotlivci a odborníci. To všetko si vyžaduje vyspelé vedecké, matematické a technické kompetencie.

3.13.

Solídne podnikateľské zručnosti sú tiež nevyhnutné na využitie podnikateľských príležitostí, ktoré ponúka digitalizácia a umelá inteligencia, napríklad pri rozširovaní podnikov. Vzhľadom na to, že dôveryhodná umelá inteligencia by mohla byť jednou z konkurenčných výhod EÚ, mala by byť etika základnou súčasťou kompetencií všetkých vývojárov a používateľov umelej inteligencie.

3.14.

Aby sme dosiahli konkurencieschopné zručnosti, je potrebné plne využívať celý potenciál spoločnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať digitálnym zručnostiam a záujmu žien a dievčat o odbory STEM s cieľom viac ich zapojiť do pokroku v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie. To by zlepšilo podmienky vo viacerých odvetviach a v hospodárstve a spoločnosti ako celku a pomohlo pri prekonávaní rodových predsudkov týkajúcich sa údajov a technológií.

4. Ako by sa mohli zručnosti a kompetencie éry umelej inteligencie najlepšie osvojiť a posilňovať?

4.1.

Je zrejmé, že posilnenie zručností a schopností v ére umelej inteligencie si vyžaduje reformy súčasných systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj finančné prostriedky potrebné na tento účel. Na druhej strane digitalizácia a umelá inteligencia prinášajú také veľké zmeny, že k celej otázke učenia sa a výučby treba pristupovať z úplne nového hľadiska. Je preto nevyhnutné pripraviť na toto nové myslenie a novú kultúru učiteľov a všetkých vzdelávacích pracovníkov.

4.2.

Každý musí mať právo na kontinuálne vzdelávanie, aby sa dokázal vyrovnať so súčasným a budúcim vývojom hospodárstva a spoločnosti a mohol formovať pokrok. Treba sa pri tom riadiť zásadou rovnosti príležitostí a zásadou „nezabudnúť na nikoho“. Kontinuálne vzdelávanie sa týka učenia pre prácu, prispieva však aj k osobnému a profesionálnemu naplneniu, sociálnemu začleneniu a aktívnemu občianstvu.

4.3.

Primárne vzdelávanie by malo žiakom poskytnúť základné digitálne zručnosti, ale predovšetkým musí položiť základy kontinuálneho vzdelávania. Malo by preto vybaviť každého kompetenciami a zručnosťami naučiť sa učiť a rozvíjať hlbšie zručnosti pre éru umelej inteligencie vrátane pochopenia sociálnych a etických aspektov a toho, ako zabezpečiť, aby kontrola nad strojmi zostala človeku.

4.4.

Namiesto toho, aby sa učenie považovalo za „prostriedok sprostredkovania“ rôzneho vzdelávacieho úsilia, mali by sme sa snažiť o „koncepciu učenia“ zameranú na jednotlivcov. Koncepcia učenia pre éru umelej inteligencie si vyžaduje náležité metódy na posúdenie individuálnych vzdelávacích potrieb a prispôsobenú ponuku vzdelávacích príležitostí, pričom sa zachová osobitná úloha verejného vzdelávania. Okrem toho si to vyžaduje nové druhy činností zo strany ľudí, aby si stanovovali ciele.

4.5.

Umelá inteligencia sama osebe poskytuje príležitosti na vzdelávanie viac zamerané na študenta. Koncepcia učenia s asistenciou umelej inteligencie umožňuje analyzovať dopyt po zručnostiach a kompetenciách, realizovať sebahodnotenie, pomôcť vytvárať individuálne vzdelávacie dráhy a kombinovať formálne, neformálne a informálne možnosti vzdelávania. Umelá inteligencia sa môže využívať aj na poskytovanie obsahu pre vzdelávanie a odbornú prípravu so zameraním na študenta.

4.6.

Vzdelávacie inštitúcie by mali poskytovať modulárne vzdelávacie prvky, ktoré sa môžu flexibilne kombinovať, s cieľom umožniť personalizovanejšie vzdelávacie dráhy a rozšíriť príležitosti pre interdisciplinárne a medziinštitucionálne štúdium.

4.7.

Okrem základného vzdelávania a odbornej prípravy je jednoznačne potrebné zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia. Tento druh učenia čoraz viac prebieha v kontexte práce. Spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a sociálnymi partnermi založená na vytváraní sietí združujúcich veľké spoločnosti aj malé a stredné podniky je nevyhnutná na zlepšenie odbornej prípravy, ktorá je nevyhnutná na pracoviskách.

4.8.

Sú potrebné ľahko rozšíriteľné metódy, keďže počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú na kontinuálnom vzdelávaní, neustále rastie. Hromadné otvorené online kurzy (MOOC) poskytujú v tejto súvislosti sľubnú príležitosť. Môžu sa použiť napríklad na zvyšovanie všeobecných vedomostí o umelej inteligencii (ako napríklad kurz vytvorený vo Fínsku „Elements of AI“ – Prvky umelej inteligencie) alebo na zlepšovanie zručností a kompetencií potrebných pri uplatňovaní umelej inteligencie a napríklad pri využívaní techniky virtuálnej alebo rozšírenej reality.

4.9.

Neformálne vzdelávanie je kľúčom k posilneniu inkluzívnych vzdelávacích systémov a najlepšou cestou pre celoživotné a prierezové vzdelávanie. Väčší dôraz by sa mal klásť na hodnotenie a validáciu výsledkov neformálneho a informálneho vzdelávania čo možno najporovnateľnejším spôsobom, pričom treba podporovať všetky zúčastnené strany, ako to navrhol EHSV vo svojom predchádzajúcom stanovisku (4).

4.10.

Mládežnícke organizácie zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia mladých ľudí ako pracovníkov a občanov. Poskytujú vzdelávanie zamerané na potreby jednotlivcov, a preto dokážu osloviť mladých ľudí, ktorých poskytovatelia formálneho vzdelávania osloviť nedokážu, a zároveň dopĺňajú formálne vzdelávanie tým, že ponúkajú odlišný súbor zručností a kompetencií.

4.11.

Mäkké zručnosti, ktoré umožňujú rozvíjať mládežnícke organizácie, sa zhodujú so zručnosťami, ktoré požadujú zamestnávatelia. Neformálne vzdelávanie zohráva takisto dôležitú úlohu pri rekvalifikácii a zvyšovaní kvalifikácie, ako aj pri rozvoji digitálnych zručností medzi staršími ľuďmi.

4.12.

Úspech v celosvetovom boji o talenty si bude vyžadovať spoluprácu v oblasti výskumu aj vzdelávania. Výskumné projekty sú účinnou formou vysokoškolského vzdelávania a dobrým spôsobom, ako podporovať nové talenty svetovej úrovne. Siete prepojených výskumných centier excelentnosti a inovačných centier sú dôležitými prostriedkami spoločného využívania kompetencií. Ak výskumné projekty závisia od spolupráce medzi univerzitami a priemyselnými odvetviami, talenty sa často presúvajú pracovať do podnikov. Výskumné projekty na vysokej úrovni tak môžu zároveň pomôcť udržať talenty v EÚ a prilákať talenty zo zahraničia.

5. Aké politiky sú potrebné na posilnenie zručností a kompetencií éry umelej inteligencie?

5.1.

EHSV sa domnieva, že investície do vzdelávania a odbornej prípravy musia byť ústrednou časťou stratégií pre digitalizáciu a umelú inteligenciu a že digitalizácia a umelá inteligencia musia byť základným rozmerom politiky a systémov vzdelávania zameraných na budúcnosť. EÚ by sa mala usilovať o celosvetové prvenstvo v tejto oblasti.

5.2.

Digitalizácia a umelá inteligencia posunuli význam kontinuálneho vzdelávania na novú úroveň. Ide o jeden zo základných nástrojov na posilnenie postavenia EÚ v celosvetovej súťaži v oblasti zručností a vzdelávania, a to inkluzívnym spôsobom. EHSV navrhuje vypracovať stratégiu EÚ načrtávajúcu opatrenia potrebné na podporu kontinuálneho a na študenta zameraného vzdelávania, ktorej jadrom by bola digitalizácia a zavedenie dôveryhodnej umelej inteligencie a ktorá by zohľadňovala odlišnosti vo vnútroštátnych systémoch. Ambície vzdelávacieho priestoru EÚ by sa mali primerane zvýšiť: nestačí, aby do kontinuálneho vzdelávania bola zapojená jedna štvrtina osôb. Musí mať na to právo každý.

5.3.

EHSV požaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Spoločné programy vzdelávania a odbornej prípravy vrátane programov magisterského a doktorandského štúdia v oblasti umelej inteligencie sa musia plne využívať. EHSV považuje iniciatívu siete európskych univerzít za vhodný prostriedok na zvýšenie špičkových kompetencií týkajúcich sa umelej inteligencie. Takisto je potrebná medzinárodná spolupráca v oblasti umelej inteligencie s hlavnými výskumnými a vzdelávacími organizáciami a podnecovať treba aj spoluprácu v oblasti odbornej prípravy. Okrem toho by sa malo ďalej podporovať uznávanie kvalifikácií s cieľom umožniť pružnú mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi.

5.4.

EHSV žiada zvýšiť pridelené prostriedky EÚ pre iniciatívy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy súvisiace s umelou inteligenciou. Mali by sa ďalej preskúmať možnosti programu Erasmus+ a ďalších nástrojov financovania s cieľom posilniť cezhraničnú výmenu a spoluprácu. V záujme formovania a prilákania špičkových talentov je takisto nevyhnutné zvýšiť financovanie výskumných programov, ako je iniciatíva na vytvorenie európskej siete centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie financovaná v rámci programu Horizont 2020.

5.5.

Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali využívať aj na podporu inkluzívneho rozvoja zručností v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie vrátane programu na pomoc pracovníkom pri získavaní nových zručností na zvládnutie digitálnej transformácie, o ktorom by sa malo riadne informovať.

5.6.

Dátová a digitálna infraštruktúra zohrávajú kľúčovú úlohu pri umožňovaní využívania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie vo vzdelávaní a učení. Dostupnosť, kvalita, spoľahlivosť, prístupnosť, interoperabilita a voľný tok údajov sú preto pre vzdelávanie a učenie v ére umelej inteligencie zásadné. Tieto potreby, ako aj aspekty ochrany údajov a súkromia sa musia zohľadniť v politike v oblasti údajov. Investície do digitálnej infraštruktúry vo všetkých oblastiach sú tiež mimoriadne dôležité s cieľom posilniť digitálne príležitosti pre vzdelávanie a učenie a zabrániť digitálnej priepasti.

5.7.

Investície do inovácií súvisiacich s umelou inteligenciou sú ďalšou oblasťou úzko spojenou so vzdelávaním. Viac finančných prostriedkov sa musí vyčleniť na inovácie vo verejnom aj v súkromnom sektore. EÚ musí tiež venovať náležitú pozornosť priemyselnej stratégii, zabezpečiť priaznivé prostredie pre európske priemyselné odvetvia a podporovať inovácie a investície zamerané na úlohy s cieľom reagovať na hlavné hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy.

5.8.

Celkovo potrebuje EÚ zaujať komplexný prístup k politike v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vzhľadom na jej strategickú úlohu a obojsmerné prepojenie napríklad s inými politikami vrátane hospodárskej a sociálnej politiky. Na to sú potrebné verejné a súkromné investície, ktoré by sa mali podporiť reformami na vytvorenie priaznivého prostredia pre investície súkromného sektora, ako aj prostredníctvom primeraného rozpočtu EÚ a záväzku k „zlatému pravidlu“, ktoré by umožňovalo poskytovať finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov na sociálne a ekonomicky produktívne investície neohrozujúce rozpočtovú udržateľnosť v budúcnosti (5). Vzdelávanie a zručnosti by preto mali mať významnú úlohu v rámci európskeho semestra. Prvá spoločná schôdza ministrov školstva a financií počas fínskeho predsedníctva Rady EÚ by mala byť vhodným impulzom v tejto súvislosti.

5.9.

A napokon výbor zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s občianskou spoločnosťou pri vypracúvaní politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a súvisiacich politík, ako aj pri vytváraní a zavádzaní nových programov v tejto oblasti s prihliadnutím na etické aspekty. Je potrebná spolupráca medzi vládami, vzdelávacími inštitúciami, sociálnymi partnermi, organizáciami spotrebiteľov a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti, ktorých sa to týka.

5.10.

Osobitnú úlohu v súlade s ustanoveniami zmluvy zohrávajú sociálni partneri. Keďže majú špecifickú úlohu, pokiaľ ide o otázky súvisiace s prácou, mali by byť v súlade s príslušnými predpismi jednotlivých štátov zapájaní do rozhodovania o investíciách, technológiách a organizácii práce. EHSV konštatuje, že digitalizácia je jednou zo šiestich priorít pracovného programu európskeho sociálneho dialógu na roky 2019 – 2021.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24.

(2) Európsky pilier sociálnych práv, zásada 1. Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie: Každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce.

(3) Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 51, Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 16, Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 292, Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s.1, Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 41, Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 36, Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 43.

(4) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 49.

(5) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/52

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zhrnutie nákladov a prínosov investícií do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP)

(prieskumné stanovisko na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2020/C 14/07)

Spravodajca: Adam ROGALEWSKI

Pomocná spravodajkyňa: Ana BONTEA

Konzultácia	fínske predsedníctvo Rady EÚ, 7.2.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10.9.2019
Prijaté v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	149/14/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

V tomto stanovisku sa identifikujú nové výzvy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako sú kvalita pracovných miest, rovnosť, digitalizácia a zmena klímy, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu nielen pri diskusiách o prínosoch investícií do BOZP, ale všeobecnejšie aj v budúcej politike EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

1.2.

EHSV zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti pri tvorbe a vykonávaní trvalo udržateľných politík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Investície do BOZP budú prínosom len vtedy, ak sa rozšíri spoľahlivý sociálny dialóg a rozsiahle kolektívne vyjednávanie. Je dôležité podporovať úlohu výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a zástupcov pracovníkov.

1.3.

Mnohé štúdie, ako aj skúsenosti sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti ukázali, že investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prispievajú nielen k zlepšovaniu kvality života pracovníkov a podnikateľov, ale aj k vysokej návratnosti, a to najmä z hľadiska znižovania nákladov, väčšej produktivity a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia.

1.4.

Pre investície spoločností do BOZP existuje jasné hospodárske opodstatnenie vzhľadom na to, že 3,3 % európskeho HDP sa každý rok vynakladá na riešenie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Okrem toho značnú časť nákladov spôsobených pracovnými úrazmi a chorobami z povolania znášajú nielen systémy verejného zdravotníctva, ale aj pracovníci a ich rodiny (1).

1.5.

EHSV požaduje viac verejných a súkromných investícií do BOZP a viac finančných stimulov pre podniky, ktoré investujú do BOZP. Verejné investície by mali byť prispôsobené potrebám špecifických typov účastníkov trhu práce s osobitným zameraním na malé a stredné podniky (MSP). Väčšie spoločnosti s vyššou finančnou kapacitou by mali podporovať a investovať do BOZP vrátane svojej dodávateľskej siete.

1.6.

EHSV požaduje holistický prístup k investíciám do BOZP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať témam, ako sú psychosociálne riziká, muskuloskeletálne poruchy, ochorenia obehového systému a rakovina, vzhľadom na ich prepojenia so svetom práce, spoločnosťou a životným prostredím.

1.7.

EÚ musí investovať do duševného zdravia európskych obyvateľov. Stúpa emocionálna náročnosť viacerých zamestnaní, najmä v rastúcom sektore služieb, a všetci aktéri na trhu práce – vrátane MSP – čelia stresu.

1.8.

EHSV požaduje komplexnejšie štúdie s cieľom lepšie pochopiť prínos investícií do BOZP. Na tento účel musia členské štáty preukázať väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o výmenu štatistických informácií o chorobách a infekciách súvisiacich s prácou, ako aj o zosúladenie uznávania a registrácie chorôb z povolania.

1.9.

EHSV vyzýva EÚ, členské štáty a všetkých ostatných príslušných aktérov, aby podporovali výmenu osvedčených postupov v oblasti BOZP, a to najmä finančné stimuly pre spoločnosti investujúce do BOZP.

1.10.

EHSV zdôrazňuje vplyv pracovných podmienok vrátane rodovej rovnosti na zdravie a blaho pracovníkov. K investíciám do BOZP by sa malo pristupovať z perspektívy kvality pracovných miest. Štandardné pracovné podmienky a rodová rovnosť poskytujú najlepšiu prevenciu pred psychosociálnymi rizikami, čo vedie k zlepšovaniu kvality života a vyššej produktivite.

1.11.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že prístup k BOZP, a teda ani výhody investovania do BOZP, nie sú rovnomerne rozložené v rámci členských štátov EÚ. Iniciatívy by mali brať do úvahy aspekty, ako sú pohlavie, etnický pôvod, vek alebo zdravotné postihnutie, a prepojiť stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s diskusiou o rovnosti.

1.12.

Proces digitalizácie by mohol v oblasti BOZP priniesť množstvo pozitívnych zmien. EHSV je však veľmi znepokojený tým, že niektoré nové druhy práce vytvorené digitalizáciou by mohli byť mimo rozsahu pôsobnosti predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Všetci pracujúci ľudia v EÚ by mali byť chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP.

1.13.

EHSV zdôrazňuje, že BOZP je prínosom nielen pre hospodárstvo EÚ, ale predstavuje aj základné pracovné právo. Podpora noriem v oblasti BOZP by sa nemala obmedziť len na členské štáty, ale mala by sa vzťahovať na krajiny po celom svete, a to najmä na tie, s ktorými EÚ ratifikovala obchodné dohody alebo realizuje iné formy spolupráce, ako napr. s krajinami Východného partnerstva alebo južného susedstva. Európske investície by mali uprednostňovať spoločnosti, ktoré majú stabilné politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podporujú BOZP v rámci svojich dodávateľských reťazcov.

2. Kontext

2.1.

Každý rok dochádza v Európskej únii k viac ako 3,2 miliónu úrazov bez smrteľných následkov a takmer 6 000 ľudí umiera pri nehodách. Pri konzervatívnom odhade umrie v dôsledku rakoviny spôsobenej zamestnaním 100 000 ľudí. Mnohé nehody sú neohlásené a reálne čísla sú pravdepodobne oveľa vyššie. Napríklad údaje o pracovníkoch, ktorí prišli o život cestou do práce, ani počet samovrážd súvisiacich so zamestnaním, sa do tohto počtu nezapočítavajú. Niektorí pracovníci neoznamujú pracovné úrazy, ktoré nemajú smrteľné následky (2).

2.2.

24,2 % pracovníkov sa domnieva, že je ich zdravie pri práci ohrozené, zatiaľ čo 25 % uvádza, že ich práca má v prvom rade negatívny vplyv na kvalitu ich života (3). 7,9 % pracovnej sily trpelo zdravotnými problémami zo zamestnania, z ktorých 36 % malo za následok neprítomnosť v práci aspoň štyri dni za rok (4).

2.3.

Európska únia už 30 rokov disponuje systémom právnych predpisov zameraných na ochranu pracovníkov pred úrazmi a inými formami chorôb z povolania. Základom acquis EÚ v oblasti BOZP je článok 153 ZFEÚ a európska rámcová smernica (89/391/EHS). Smernicou sa zaviedli všeobecné zásady riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia, a je uplatniteľná na všetkých zamestnancov a na všetky odvetvia činnosti v celej EÚ. Európska únia zároveň prijala 23 samostatných smerníc v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Európsky pilier sociálnych práv sa nedávno vo svojej desiatej zásade odvolal na BOZP.

2.4.

Viaceré európske prieskumy preukazujú, že v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci došlo k zlepšeniu, no celkové náklady spojené s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania sú stále vysoké. Podľa odhadov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) sa na pracovné úrazy a choroby z povolania vynakladá 3,9 % globálneho HDP a 3,3 % európskeho HDP. Toto percento sa v jednotlivých krajinách líši v závislosti od ich hospodárstva, legislatívneho rámca a stimulov na predchádzanie. Hlavným nákladovým faktorom je rakovina spôsobená zamestnaním, po ktorej nasledujú muskuloskeletálne poruchy (5).

2.5.

Štúdie ukazujú, že zabezpečenie vhodného riadenia BOZP v malých a stredných podnikoch a rodinných farmách aj naďalej predstavuje veľkú výzvu. Napríklad rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 označuje posilňovanie kapacít malých a stredných podnikov pri zavádzaní efektívnych a účinných opatrení na predchádzanie rizikám ako jeden z hlavných strategických cieľov pre oblasť BOZP.

2.6.

Výskum súvislostí a opatrení týkajúcich sa BOZP v malých a stredných podnikoch v EÚ poukazuje na „všeobecný a mnohostranný nedostatok zdrojov“ (6), čo núti značnú časť týchto malých a stredných podnikov uplatňovať „nenáročné stratégie“(„low road“). Kľúčovými charakteristikami takýchto spoločností sú slabé hospodárske postavenie, obavy o hospodárske prežitie, nedostatok investícií do BOZP, obmedzené poznatky, povedomie a kompetencie v oblasti BOZP.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Mnohé štúdie, ako aj skúsenosti sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti ukazujú, že investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prispievajú nielen k zlepšovaniu kvality života pracovníkov, ale aj k vysokej návratnosti, a to najmä z hľadiska znižovania nákladov, väčšej produktivity a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia. (7) Fínske štúdie preukázali, že takéto investície môžu mať pozitívne účinky na ziskovosť aj bez okamžitých merateľných účinkov na produktivitu, čo naznačuje, že mechanizmy hospodárskych úžitkov v oblasti BOZP sú subtílnejšie, než sa často predpokladá (8).

3.2.

Keďže pracovníci a ich rodiny pokrývajú väčší podiel nákladov súvisiacich s chorobami z povolania alebo úrazmi, existuje jasné hospodárske opodstatnenie pre investície spoločností do BOZP (9).

3.3.

EHSV víta skutočnosť, že sa v niektorých členských štátoch zaviedli systémy na finančné odmeňovanie organizácií za zabezpečenie bezpečných a zdravých pracovísk a vyzýva, aby viaceré členské štáty zaviedli podobné systémy. Medzi tieto stimuly patria nižšie náklady na poistné, daňové úľavy alebo štátne dotácie, pričom zabezpečujú, aby boli tieto systémy hospodársky výhodné pre poisťovateľov prostredníctvom znižovania počtu poistných udalostí, ich závažnosti a nákladov, ktoré sa na ne vynakladajú.

3.4.

EHSV zastáva názor, že stimulačné systémy by nemali odmeňovať len predchádzajúce výsledky dosiahnuté v dôsledku správneho riadenia BOZP (napr. malý výskyt nehôd), ale mali by tiež odmeňovať osobitné úsilie v oblasti prevencie zamerané na znižovanie nehôd a ochorení v budúcnosti. Okrem finančných systémov by sa osobitná pozornosť mala venovať existujúcim dobrovoľným sektorovým iniciatívam zameraným na riadenie priemyselných výrobkov a excelentnosť výkonu (10).

3.5.

Vzhľadom na celkový trend zameraný na znižovanie počtu úrazov a úmrtí spôsobených nehodami pri práci EHSV navrhuje zamerať sa viac na choroby z povolania ako rakovinu, ochorenia obehového systému, muskuloskeletálne poruchy a ochorenia spojené s psychosociálnymi rizikami, ktoré sú najzávažnejšími a najčastejšími príčinami pracovnej neschopnosti v EÚ.

3.6.

EHSV požaduje holistickejší prístup k investíciám do BOZP. Tento prístup by sa mal vyhnúť prílišnému zovšeobecňovaniu a vzhľadom na obmedzené zdroje by sa mal spočiatku zamerať na najúčinnejšie spôsoby zlepšenia politík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.7.

Investície do BOZP je potrebné analyzovať v rámci diskusie o kvalite pracovných miest. Údaje nadácie Eurofound ukazujú, že príležitostní pracovníci majú najnižší prístup k informáciám o rizikách BOZP (11). Okrem toho neistota pracovného miesta, ako aj nezamestnanosť prispievajú k narušeniu duševného zdravia. Štandardné pracovné podmienky a rodová rovnosť poskytujú najlepšiu prevenciu pred psychosociálnymi rizikami, čo vedie k zlepšovaniu kvality života a vyššej produktivite. EHSV preto súhlasí s nedávnou štúdiou Eurofoundu, v ktorej sa uvádza, že: ak sa v analýze zvážia faktory týkajúce sa jednotlivých krajín, ktoré majú potenciálny význam, pokiaľ ide o vzájomný účinok medzi pracovnými podmienkami a zdravím a blahom pracovníkov, ukazuje sa, že hustota odborov, lepšia ochrana zamestnanosti a väčšia rodová rovnosť sa spájajú s lepším odmeňovaním, väčším objemom pracovných zdrojov a menším počtom odpracovaných hodín. Členské štáty by sa preto mali povzbudzovať, aby investovali do iniciatív s cieľom posilniť hustotu odborov, ochranu zamestnanosti a rodovú rovnosť, a zo strednodobého a dlhodobého hľadiska tak prispieť k zdravšej pracovnej sile (12).

3.8.

Na lepšie zviditeľnenie prínosu investícií do BOZP je potrebné vypracovať rozsiahlejšie štúdie. Výbor víta nedávne štúdie a vyzýva na vypracovanie podrobnejších štúdií, ktoré pomôžu zvýšiť informovanosť o význame investícií do BOZP a prispejú k efektívnejšiemu prideľovaniu zdrojov zameraním sa na oblasti, v ktorých by investície mohli priniesť najväčšiu a najrýchlejšiu návratnosť.

3.9.

Treba zosúladiť uznávanie a registráciu chorôb z povolania v rámci EÚ a zaviesť zber súvisiacich údajov v záujme sledovania trendov na úrovni EÚ. EHSV sa domnieva, že nedostatočné zosúladenie uznávania chorôb z povolania môže viesť k diskriminácii niektorých spoločností a pracovníkov v EÚ, ktorých krajiny majú vyššiu alebo nižšiu úroveň uznávania chorôb z povolania.

3.10.

Okrem toho je potrebné zabezpečiť väčšiu transparentnosť medzi členskými štátmi pri výmene štatistických informácií o chorobách a infekciách súvisiacich so zamestnaním.

3.11.

EHSV navrhuje, aby príslušné orgány EÚ spolupracovali s Eurostatom a členskými štátmi na vytvorení spoľahlivého systému informovania a zhromažďovania údajov na základe pilotného projektu týkajúceho sa európskej štatistiky chorôb z povolania.

3.12.

Keďže vzdelávanie a prevencia sú hlavnou súčasťou investícií do BOZP, EHSV upriamuje osobitnú pozornosť na zástupcov odborových organizácií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a iných dobrovoľníkov. Je dôležité podporovať úlohu výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a zástupcov pracovníkov a v prípade potreby zlepšiť právnu ochranu zástupcov pracovníkov.

3.13.

EHSV už v minulosti odporučil, aby príslušné orgány v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prevencie, presadzovania a výskumu mali dostatok finančných a ľudských zdrojov na plnenie svojich úloh (13).

3.14.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že prístup k BOZP nie je v rámci členských štátov EÚ rovnomerne rozložený, a teda nie sú rovnomerne rozložené ani výhody investovania do BOZP. Rôzne iniciatívy by mali brať do úvahy aspekty, ako sú pohlavie, etnický pôvod, vek alebo zdravotné postihnutie, a prepojiť stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s diskusiou o rovnosti.

3.15.

4. Dôležitosť investícií do BOZP pre MSP

4.1.

MSP čelia rôznym nákladom na intervencie v oblasti BOZP: počiatočné investície (nákup nového zariadenia, inštalácia, adaptácia, odborná príprava), opakujúce sa náklady (údržba, obnova vybavenia, náklady na odbornú prípravu z hľadiska peňazí a času) a náklady na služby BOZP. Väčšina malých a stredných podnikov má obmedzené hospodárske a riadiace zdroje, a preto je na dosiahnutie ich väčšieho podielu potrebné poskytovať programy a nástroje BOZP s nízkymi alebo nulovými nákladmi.

4.2.

Politiky je potrebné prispôsobiť potrebám, podnikateľskému prostrediu a kontextu MSP vrátane rodinných fariem na úrovni odvetvia, pododvetvia a na úrovni pracovných postupov. Príslušné podnikateľské organizácie a sociálni partneri môžu pomôcť prispôsobiť ich potrebám a požiadavkám MSP.

4.3.

Malé a stredné podniky potrebujú viac podpory na zabezpečenie spoľahlivej BOZP. Patrí sem:

4.3.1.

Finančná podpora (finančné stimuly), individuálne prispôsobené usmerňovanie a poradenstvo;

4.3.2.

Podpora inšpektorov práce, ktorí by mali zohrávať dôležitejšiu úlohu pri zvyšovaní informovanosti o právnych predpisoch v oblasti BOZP a poskytovaní podpory a poradenstva;

4.3.3.

Prispôsobené, praktické a nákladovo efektívne nástroje;

4.3.4.

Zvyšovanie informovanosti zamestnávateľov a pracovníkov, výmena osvedčených postupov;

4.3.5.

Zásada „najskôr myslieť na malých“, ustanovenia iniciatívy „Small Business Act“a funkcie vyslancov MSP by sa mali uplatňovať konzistentne, pričom by sa malo zabrániť zbytočnej/neprimeranej záťaži s cieľom zlepšiť dodržiavanie predpisov;

4.3.6.

Lepšia spolupráca a partnerstvá na podporu MSP, najmä na regionálnej/miestnej úrovni so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri, poisťovne a verejné orgány.

4.4.

Malé a stredné podniky často uprednostňujú rôznych sprostredkovateľov. Osobné stretnutia sú však finančne nákladné, a preto je nevyhnutné nájsť nákladovo efektívne riešenia.

4.5.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a sieť Enterprise Europe Network môžu ponúknuť praktickú podporu – napr. bezplatné a ľahko použiteľné nástroje, informácie a poradenstvo – a mali by pokračovať v rozširovaní osobitných programov v tejto oblasti.

5. Konkrétne pripomienky

5.1.

Psychosociálne riziká patria k najnáročnejším a rastúcim obavám v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a dokonca aj podnikatelia z MSP čelia vysokej miere stresu (14). Napriek tomu, že boj proti stresu a psychosociálnym rizikám je nákladný, výskum ukazuje, že ich ignorovanie je ešte nákladnejšie pre podniky a hospodárstvo.

5.2.

EHSV zdôrazňuje potrebu ďalšej diskusie a výskumu o syndróme vyhorenia s cieľom zaviesť príslušné stratégie na jeho prevenciu.

5.3.

Podobne sa EÚ musí zamerať na znižovanie prítomnosti na pracovisku za každú cenu. Dôraz na fyzickú prítomnosť v práci nielenže môže zvýšiť pravdepodobnosť poškodenia zdravia, ale aj znížiť produktivitu pracovníkov (15).

5.4.

Hoci muži a ženy pracujú na rovnakých pracoviskách, v dôsledku odlišnej biológie, požiadaviek alebo vystavovaniu sa môžu čeliť rôznym rizikám. EHSV preto požaduje „rodovo citlivejší“prístup k investíciám do BOZP. Osobitnú pozornosť treba venovať najmä prevencii muskuloskeletálnych porúch a rakoviny u žien.

5.5.

EHSV žiada v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami, aby sa venovala väčšia pozornosť osobám so zdravotným postihnutím vo všetkých jeho formách. EHSV zdôrazňuje, že prepojenie medzi zdravotným postihnutím a trhom práce sa netýka len opatrení na zabezpečenie práva na prístup, ako sú kvóty, stimuly alebo daňové úľavy, ale aj väčšieho záväzku predchádzať zdravotným rizikám pre osoby so zdravotným postihnutím vo všetkých druhoch pracovného prostredia. Investície do BOZP by mali byť prispôsobené potrebám osôb so zdravotným postihnutím.

5.6.

Zvláštna pozornosť by sa mala venovať aj mobilným, migrujúcim a sezónnym pracovníkom, keďže je v ich prípade vzhľadom na jazykové a iné bariéry pravdepodobnejší výskyt pracovného úrazu. Mnohí z nich, najmä neregulárni migranti, nie sú dostatočne krytí systémami sociálneho zabezpečenia a nahlasovaním údajov.

5.7.

EHSV konštatuje, že v súvislosti s rýchlym starnutím európskeho obyvateľstva je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zásadnou problematikou, v ktorej musí EÚ zohrávať dôležitú úlohu. Pri starších pracovníkoch je napríklad oveľa vyššie riziko smrteľných pracovných úrazov ako pri mladších pracovníkoch, hoci sa v ich prípade pracovné úrazy bez smrteľných následkov vyskytujú zriedkavejšie. Okrem toho pociťujú oveľa vyššiu záťaž pri chorobách s dlhou latentnou fázou, ako je rakovina spôsobená zamestnaním alebo ochorenia obehového systému.

5.8.

Spoločnosti so sieťami dodávateľov majú vyššiu schopnosť investovať do BOZP a nesú zodpovednosť za podporu a investovanie do BOZP s cieľom poskytnúť bezpečné a zdravé prostredie pre všetkých pracovníkov v rámci ich dodávateľských reťazcov. (16)

5.9.

Verejné orgány sú povinné ponúknuť podnikom bezplatné vysokokvalitné IT nástroje na pomoc pri hodnotení pracovných rizík. Tieto nástroje musia byť zároveň jednoduché a praktické a musia presne spĺňať očakávania podnikov. Navyše by sa mali začleniť do širších iniciatív na mobilizáciu príslušných odvetví a mali by ich sprevádzať kampane na podporu úsilia o predchádzanie rizikám. Zároveň je nevyhnutné zapojiť sociálnych partnerov a pracovníkov. Podniky by mali mať možnosť obrátiť sa na zainteresované strany ako na odborníkov v oblasti BOZP.

5.10.

EHSV konštatuje, že inovácie v oblasti boja proti rakovine by mohli priniesť pacientom veľké výhody, no zároveň predstavujú výzvy pre súčasné normy v oblasti BOZP. Kontrola dodržiavania vysokých úrovní BOZP v oblasti nukleárnej medicíny a cytotoxických farmaceutických výrobkov v rámci nemocničných zariadení je nevyhnutným krokom na využitie potenciálu liečby rakoviny bez ohrozenia zdravotníckych pracovníkov.

5.11.

Poznatky o určitých genetických podmienkach, ktoré sú predispozíciou zhubných nádorov, sa prehlbujú, avšak nie je známy druh ani čas vzniku rakoviny, ktorá môže byť alebo skutočne bude ich následkom. Na druhej strane je známe, že rastúci počet environmentálnych aspektov súvisiacich s prácou je karcinogénnych. Kombinácia týchto dvoch faktorov s najväčšou pravdepodobnosťou zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Pre pracovníkov je užitočné poznať typ zhubnej štruktúry DNA, ktorý by mohli mať, pričom zodpovední zamestnávatelia by ich mali informovať o možných rizikových faktoroch na pracovisku.

5.12.

Je potrebné podporovať spoľahlivé politiky a postupy návratu do práce, aby boli pracoviská aj naďalej udržateľné. Pre pracovníkov, ktorí majú záujem vrátiť sa do práce, by sa mal zabezpečiť vhodný rehabilitačný proces vrátane napr. prispôsobenia ich pracoviska.

5.13.

EHSV je pevne presvedčený, že zmena klímy bude viesť k potrebe úpravy stratégií v oblasti BOZP. Rastúce teploty a neobvyklé prírodné katastrofy sa stanú skutočnou hrozbou pre pracovné podmienky obyvateľstva EÚ.

6. BOZP a digitalizácia

6.1.

Proces digitalizácie by mohol v oblasti BOZP priniesť množstvo pozitívnych zmien. Roboty napríklad možno používať na vysokorizikovú prácu v baníctve alebo stavebníctve, resp. IT technológie zas môžu zlepšiť spôsob, akým sa organizuje dohľad nad BOZP. Digitalizácia môže takisto zmierniť psychosociálne riziká spôsobené monotónnou prácou, pričom starší ľudia alebo ľudia so zdravotným postihnutím by mohli využívať výhody systému digitálnej pomoci.

6.2.

EHSV je na druhej strane znepokojený negatívnymi dôsledkami digitalizácie na BOZP a pracovníkov. Významné riziká sa na digitalizovaných pracoviskách už preukázali vo forme intenzifikácie práce, stresu a psychosociálneho násilia (17). V budúcnosti môžeme navyše očakávať nehody spôsobené umelou inteligenciou, ktorým treba zabrániť.

6.3.

Digitalizácia tiež zvýšila schopnosť byť trvalo spojený s prácou prostredníctvom e-mailových správ a iných foriem komunikácie, ktoré môžu zmazať hranicu medzi súkromným a pracovným životom a spôsobiť, že ľudia budú viac závislí od IT technológií. Najmä u mladých ľudí je vyššia pravdepodobnosť, že sa stanú závislí od IT technológií a sociálnych platforiem, čo môže mať nepriaznivé účinky na ich zdravie a bezpečnosť. EHSV vyzýva sociálnych partnerov, aby prijali primerané opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov pred týmito rizikami a zohľadnili potrebu zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Sociálny dialóg musí v tejto súvislosti tiež zohrávať dôležitú úlohu. Jedným z príkladov týchto opatrení je právo na odpojenie, ktoré bolo nedávno zavedené vo Francúzsku a v niektorých krajinách EÚ sa uplatňuje v určitých odvetviach a v dohodách na úrovni podnikov.

6.4.

EHSV je veľmi znepokojený tým, že niektoré nové formy práce, ktoré vznikli digitalizáciou (napr. pracovné platformy alebo hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu, tzv. gig economy), by mohli nespadať do pôsobnosti nariadení v oblasti BOZP, ktorých cieľom je chrániť pracovníkov v štandardných formách zamestnania. Tento vývoj by mohol viesť k neprijateľnej situácii, v ktorej by niektorý nový typ pracovníkov, ako sú pracovníci platforiem v Európe, nebol primerane chránený. Všetci pracovníci v EÚ by mali byť chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP. EHSV sa v tejto súvislosti súhlasí so závermi Rady (18), podľa ktorých by „nové formy práce nemali znižovať alebo narúšať zodpovednosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci po všetkých stránkach súvisiacich s ich prácou“.

V Bruseli 26. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/value-occupational-safety-and-health-and-societal-costs-work/view.

(2) Oznámenie o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020, COM(2014) 332 final

(3) Eurostat (2015), Accidents at work statistics (ESAW) (Štatistika pracovných úrazov): http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=hsw_mi07&lang=en.

(4) Výberové zisťovanie pracovných síl v EÚ v roku 2013.

(5) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/international-comparison-cost-work-related-accidents-and.

(6) https://osha.europa.eu/en/tools-and-publications/publications/contexts-and-arrangements-occupational-safety-and-health-micro.

(7) https://osha.europa.eu/en/tools-and-publications/publications/reports/the-business-case-for-safety-and-health-cost-benefit-analyses-of-interventions-in-small-and-medium-sized-enterprises, správa EU-OSHA z júla 2019

(8) Murphy, R. and Cooper, C. (2000), Healthy and productive work.

(9) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/value-occupational-safety-and-health-and-societal-costs-work/view.

(10) Takýmto príkladom je Responsible Care®, ktorý je etickým rámcom európskeho a globálneho chemického priemyslu na zlepšenie bezpečnej výroby, manipulácie a používania chemických látok v dodávateľských reťazcoch.

(11) Pozri prílohu.

(12) Eurofound (2019), Working conditions and workers' health (Pracovné podmienky a zdravie pracovníkov) Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, s. 51.

(13) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 56.

(14) Prieskumy pracovných podmienok v Európe, 2015.

(15) Eurofound (2019), Working conditions and workers‘ health (Pracovné podmienky a zdravie pracovníkov), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(16) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/literature_reviews/promoting-occupational-safety-and-health-through-the-supply-chain/view.

(17) MOP (2019) The Threat of Physical and Psychosocial Violence and Harassment in Digitalized Work (Hrozba fyzického a psychosociálneho násilia a obťažovania v digitalizovanej práci).

(18) Rada EPSCO 9686/19 13. júna 2019.

PRÍLOHA

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy získali aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, no v priebehu diskusie boli zamietnuté (článok 59 ods. 3 rokovacieho poriadku):

Bod 3.12

Zmeniť

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania

Za	:	50
Proti	:	86
Zdržalo sa	:	10

Bod 5.12

Zmeniť

Optimalizácia rehabilitácie a návratu pracovníkov postihnutých rakovinou do práce je preto dôležitá tak pre zlepšenie životných podmienok tejto zraniteľnej skupiny, ako aj pre zníženie spoločenských a finančných dopadov rakoviny na európske podniky a spoločnosť ako celok. Je potrebné podporovať spoľahlivé politiky, nástroje, intervencie a postupy návratu do práce, aby boli pracoviská aj naďalej udržateľné. Pre pracovníkov, ktorí majú záujem vrátiť sa do práce, by sa mal zabezpečiť vhodný rehabilitačný proces vrátane napr. prispôsobenia ich pracoviska. „Prostriedkami na vykonávanie úspešných programov sú zákonné možnosti ponúkajúce prácu na čiastočný úväzok a stimuly pre zamestnávateľa na podporu (1) rehabilitácie a návratu do práce po diagnostikovaní rakoviny. MSP by mali dostávať pomoc pri zvyšovaní flexibility pracovných požiadaviek, spolu podporou a informáciami v tejto oblasti.

Zdôvodnenie

Vplyv rakoviny na každodenný život jednotlivca je bezprostredný a zásadný. Výsledkom tejto diagnózy býva spravidla dlhodobá práceneschopnosť z dôvodu liečby a funkčných obmedzení. Aj keď vo všeobecnosti v posledných troch desaťročiach došlo k zlepšeniu manažmentu rakoviny a celkový počet prežívajúcich pacientov sa zvyšuje, mnohí vyliečení onkologickí pacienti stále čelia po skončení liečby dlhodobým symptómom a ťažkostiam, napr. únave. Tieto symptómy a ťažkosti môžu ovplyvniť pracovné schopnosti vyliečených onkologických pacientov, čo ešte viac sťažuje možnosť udržania sa na trhu práce alebo opätovného návratu na tento trh. Z výskumu vyplýva, že väčšina vyliečených onkologických pacientov sa dokáže udržať v práci alebo sa vrátiť do práce, avšak vyplýva z neho aj to, že celkové riziko nezamestnanosti u takýchto vyliečených onkologických pacientov je 1,4-krát vyššie ako u osôb, ktorým nikdy nebola diagnostikovaná rakovina. Nástroje, postupy, politiky a intervencie zamerané na podporu rehabilitácie a návratu do práce sú jednoznačne dôležité.

Podniky s menej ako 250 pracovníkmi (MSP) nemajú dostatok informácií a zdrojov na rehabilitáciu a návratu pracovníkov, ktorí sú ovplyvnení stratégiami alebo programami na boj proti rakovine. Tieto podniky potrebujú podporu a vzdelávanie. Okrem toho užitočné je aj zoskupovanie MSP na účely získavania informácií/pomoci v oblasti BOZP, pretože MSP by sa mohli učiť jeden od druhého a spoločnými silami ľahšie získajú prístup k tomuto typu pomoci zo strany zdravotných služieb v zamestnaní. Zúčastnené strany pokladajú však malú veľkosť MSP tiež za výhodu, keďže v týchto podnikoch vládne takmer rodinná atmosféra, vďaka ktorej sa môže vytvoriť priaznivejšie prostredie pre pracovníkov postihnutých rakovinou, ktorí sa vracajú do práce.

Výsledok hlasovania

Za	:	49
Proti	:	106
Zdržalo sa	:	10

(1) https://osha.europa.eu/en/tools-and-publications/publications/executive-summary-rehabilitation-and-return-work-after-cancer-0

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/60

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Meniaci sa svet práce a dlhovekosť/starnutie obyvateľstva – predpoklady na to, aby starší pracovníci zostávali aktívni v novom svete práce

(prieskumné stanovisko na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2020/C 14/08)

Spravodajca: Irinel Eduard FLORIA

Pomocný spravodajca: Vladimír BÁLEŠ

Žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ	list, 7.2.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prieskumné stanovisko
Rozhodnutie predsedníctva	19.2.2019
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	131/0/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

Výbor víta, že sa fínske predsedníctvo zameriava na ekonomiku blahobytu ľudí vrátane starších ľudí a domnieva sa, že ide o pozitívny krok k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi demografickými trendmi, trhom práce a spoločnosťou.

1.2.

Členské štáty uznali problém starnutia obyvateľstva a v posledných rokoch prijali určité opatrenia. Zdá sa však, že tieto opatrenia sú izolované a ich vplyv sa nemeral. Okrem toho vplyv technologického pokroku a meniaci sa charakter práce ešte viac tento problém komplikuje.

1.3.

Sociálni partneri v spolupráci s vládami sú kľúčom k uľahčeniu vykonávania opatrení na rôznych úrovniach. Občianska spoločnosť a európski sociálni partneri by mali zohrávať dôležitú úlohu pri podpore dlhšieho aktívneho pracovného života.

1.4.

Politické opatrenia a financovanie na úrovni EÚ by mohli pomôcť prekonať tieto prekážky, ale budú musieť zohľadniť rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pokiaľ ide o demografiu, hospodárstvo, zamestnanosť a pracovné podmienky. Členské štáty by mali na financovanie opatrení využívať európske fondy, pričom zodpovednosť za podporu dlhšieho pracovného života by mali spoločne znášať vlády, podniky a jednotlivci.

1.5.

Komisia podporuje opatrenia členských štátov zamerané na účinné riešenie problému starnutia prostredníctvom rôznych iniciatív a programov (1).

1.6.

Sú potrebné komplexné stratégie zamerané na rozvoj vnútroštátnych politík v oblasti aktívneho starnutia, pretože demografické výzvy a výzvy v oblasti zamestnanosti sa dajú riešiť iba holisticky. Konkrétne odporúčania navrhnuté na riešenie problémov aktívneho starnutia sú:

1.6.1.

posilniť sociálny dialóg a zapojenie všetkých zainteresovaných strán do rozvoja integrovaných stratégií a vnútroštátnych politík pre aktívne starnutie,

1.6.2.

rozvíjať zamestnanosť a zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania;

1.6.3.

podporovať dynamickú kariéru a dynamickú prácu;

1.6.4.

stimulovať podnikanie starších ľudí;

1.6.5.

bojovať proti všetkým druhom diskriminácie, najmä z dôvodu veku a rodu;

1.6.6.

vykonávať iniciatívy na prenos/spoločné využitie vedomostí;

1.6.7.

implementovať pružné formy organizácie práce a lepšie pracovné podmienky;

1.6.8.

podporovať solidaritu medzi generáciami a meniť postoje k starnutiu.

1.7.

Všetky opatrenia by sa mali neustále monitorovať a mal by sa náležite vyhodnotiť vplyv na účasť starších pracovníkov na trhu práce. Jasný obraz o vplyve takýchto opatrení by ďalej povzbudil členské štáty, aby šírili a vymieňali si osvedčené postupy týkajúce sa aktívneho starnutia.

2. Kontext

2.1.

Najdôležitejším príspevkom EÚ v oblasti zamestnanosti starších pracovníkov je smernica o rovnakom zaobchádzaní (2), ktorá zakazuje diskrimináciu na základe veku vo väčšine oblastí zamestnania. Smernica však nie je účinná pri odstraňovaní skrytej diskriminácie na základe veku na trhu práce, čo je jav, ktorý odrádza mnohých starších ľudí od hľadania práce.

2.2.

Na európskej úrovni stratégia Európa 2020 zahŕňa silný dôraz na tvorbu pracovných miest a stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2020 úplnú zamestnanosť. Hoci sa stratégia Európa 2020 blíži ku koncu, nezameriavala sa výrazne na starších pracovníkov ako na osobitnú kategóriu. Európsky pilier sociálnych práv zmenil prístup k aktívnemu starnutiu, pretože sa v ňom uvádza mnoho aspektov dôležitých pre umožnenie zamestnávania starších pracovníkov. Pilieru sociálnych práv však chýba vykonávací mechanizmus.

2.3.

Ako súčasť budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ Komisia navrhla program Digitálna Európa, program EÚ zameraný na budovanie strategických digitálnych kapacít EÚ a na uľahčenie rozsiahleho zavádzania digitálnych technológií. Tento program bude formovať a podporovať digitálnu transformáciu európskej spoločnosti a hospodárstva a zabezpečí, aby európski občania mali potrebné zručnosti na zvládnutie digitálnej transformácie.

2.4.

Štruktúra obyvateľstva EÚ sa mení a bude v nadchádzajúcich desaťročiach „čoraz väčšmi striebrovlasá“. Celková populácia EÚ sa zvýši z 511 miliónov v roku 2016 na 520 miliónov v roku 2070, ale počet obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64 rokov) (3) sa výrazne zníži z 333 miliónov v roku 2016 na 292 miliónov v roku 2070 v dôsledku zmien týkajúcich sa plodnosti, strednej dĺžky života a dynamiky migračných tokov (4). Predpokladá sa, že celková ponuka pracovnej sily pre ľudí vo veku od 20 do 64 rokov po roku 2070 výrazne klesne, a to o 9,6 % v EÚ. Nárast podielu starších ľudí v populácii EÚ by sa nemal bez uváženia klásť na jednu rovinu so zodpovedajúcim nárastom zaťaženia sociálnych systémov, napríklad robením záverov, že súčasné dôchodkové systémy nebudú v budúcnosti udržateľné.

2.5.

Kľúčovým faktorom pri financovaní systémov sociálneho zabezpečenia nie je miera demografickej závislosti, ale skôr miera hospodárskej závislosti. Okrem toho má rozhodujúci význam aj zvyšovanie produktivity práce v celom hospodárstve, keďže umožňuje zväčšiť „koláč“, ktorý je možné rozdeliť nielen medzi pracujúcich, ale tiež medzi pracujúcich a nepracujúcich (5).

2.6.

Demografickú výzvu možno vnímať aj ako príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Keďže sa v dôsledku starnutia populácie objavia nové trhy s tovarom a službami, spoločnosti by mali tento jav začleniť do svojich inovačných stratégií s cieľom poskytovať inovatívne služby a produkty (strieborná ekonomika).

2.7.

Očakáva sa, že v EÚ ako celku sa do roku 2070 zvýši stredná dĺžka života pri narodení u mužov o 7,8 roka a u žien o 6,6 roka (6). Pozitívny vývoj ľudí, ktorí žijú dlhšie a zdravšie, však nie je v súlade s dĺžkou ich pracovného života. Dôležitými dôvodmi predčasného odchodu z trhu práce sú nedostatok pracovných miest a chýbajúce primerané aktívne politiky a opatrenia trhu práce, zdravotný stav, nedostatok príslušných zručností, ako aj neuspokojivá rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Vystavenie diskriminácii na základe veku alebo negatívnym stereotypom zároveň ovplyvňuje rozhodnutia o skorom odchode z trhu práce.

2.8.

Malo by sa zvážiť rodové hľadisko pri pracovných miestach a pracovných podmienkach starších pracovníkov. V poslednom desaťročí sa trend „polodôchodku“ stal u žien rozšírenejším než u mužov (7).

2.9.

Pre silné zaťaženie aktívnych jednotlivcov by sa mohla vytvoriť stigma voči starším ľuďom, ktorí môžu byť vnímaní ako záťaž. Táto stigma sa však neobmedzuje len na sociálne skupiny, ale rozširuje sa aj medzi niektorými zamestnávateľmi, ktorí by mohli vnímať staršiu pracovnú silu a obyvateľstvo na dôchodku ako ľudí, ktorí nemajú dostatok energie, ťažko sa školia a sú „nezamestnateľní“.

2.10.

Proti diskriminácii a negatívnemu klišé voči starším pracovníkom sa musí bojovať. Starší pracovníci nie sú nevyhnutne menej produktívni ako mladší, ale majú iné schopnosti a zručnosti, pričom ich hlavnými silnými stránkami sú odborné znalosti a skúsenosti.

3. Všeobecné pripomienky týkajúce sa používania technológie staršími ľuďmi

3.1.

Štvrtá priemyselná revolúcia a rýchly rozvoj a integrácia nových technológií v spoločnosti a priemysle majú v súčasnosti nebývalý vplyv na svet práce. Rôzne manuálne a kognitívne úlohy sa čoraz častejšie vykonávajú prostredníctvom strojov a algoritmov alebo v niektorých prípadoch sa dokonca úplne automatizujú. Začlenenie týchto nových technológií do podnikateľských modelov v rôznych priemyselných odvetviach zároveň vedie k vzniku mnohých nových pracovných miest a nanovo vymedzuje úlohy mnohých ďalších. Tento vývoj poukazuje na skutočnosť, že svetové a regionálne trhy práce budú v nasledujúcich rokoch nevyhnutne prechádzať veľkou transformáciou.

3.2.

Technologický pokrok má výrazný vplyv na hospodárstvo vo všeobecnosti a vytvára značný tlak na trh práce, pretože zamestnávatelia budú môcť nahradiť časť svojej súčasnej pracovnej sily technológiami (v relevantných prípadoch), rekvalifikovaním niektorých ľudí na nové pracovné miesta a hľadaním vysoko kvalifikovanej pracovnej sily schopnej implementovať, používať a prispôsobiť technológie. V tomto kontexte sa starší pracovníci stanú ešte zraniteľnejšími.

3.3.

Osvojenie si technológií umožňuje seniorom stať sa súčasťou online sveta a využívať všetko, čo ponúka. V EÚ 87 % ľudí vo veku nad 75 rokov nikdy nebolo online (8). Seniori nemusia byť oboznámení s pojmami a konceptmi týkajúcimi sa digitálnych médií a niektorí majú často fyzické problémy, ako sú napríklad zrakové alebo sluchové poruchy, alebo nedostatočne chápu či poznajú technológie. Elektronické vylúčenie môže byť jednou z hlavných prekážok zvyšovania miery zamestnanosti starších ľudí a mali by sa podniknúť osobitné iniciatívy na rozvoj zručností starších ľudí v oblasti IKT (9).

4. Opatrenia na podporu aktívneho starnutia, ktoré prijali členské štáty

4.1.

Niektoré európske krajiny vypracovali stratégie obsahujúce politické opatrenia zamerané na podporu dlhšieho pracovného života (10). Keďže tieto vnútroštátne iniciatívy sa zvyčajne pripravujú po porade so sociálnymi partnermi a poskytujú viacročné rámce na predvídanie a riadenie demografického starnutia, mohli by byť nápomocné pri rozvoji a uplatňovaní integrovaného prístupu k aktívnemu starnutiu.

4.2.

Z výskumu, ktorý uskutočnila nadácia Eurofound (11), vyplýva, že národné stratégie v oblasti aktívneho starnutia existujú vo viacerých krajinách a prispievajú k zvýšeniu povedomia o demografických výzvach. Z preskúmania národných správ vyplýva, že aktívne politiky trhu práce v jednotlivých krajinách prispeli k podpore rozvoja zručností a zamestnanosti starších pracovníkov, hoci o kvalite a udržateľnosti týchto pracovných miest nie je k dispozícii dostatok informácií alebo informácie chýbajú. Väčšina iniciatív sa doteraz zamerala na nápravné opatrenia, ako je poskytovanie dotácií na mzdy pri zamestnávaní starších pracovníkov, zvýšenie priemerného veku odchodu do dôchodku a obmedzenie predčasného odchodu do dôchodku. Takéto opatrenia si vyžadujú starostlivé zváženie a analýzu hospodárskeho a sociálneho vplyvu a môžu byť nedostatočné na to, aby umožnili starším pracovníkom úspešne rozšíriť pracovnú kariéru.

4.3.

Pokiaľ ide o efektívnosť, hoci sa tieto opatrenia a programy vo všeobecnosti považujú za úspešné, väčšina z nich nebola formálne vyhodnotená. V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje, že je dôležité analyzovať a vyhodnotiť vplyv opatrení na účasť starších pracovníkov na trhu práce.

5. Konkrétne odporúčania na riešenie problémov aktívneho starnutia

5.1.

Niekoľko identifikovaných opatrení, ktoré by podporili agendu aktívneho starnutia v Európskej únii:

5.2.

posilniť sociálny dialóg a zapojenie všetkých zainteresovaných strán do rozvoja integrovaných stratégií a vnútroštátnych politík pre aktívne starnutie. S cieľom podnietiť dlhší aktívny pracovný život musia vlády, zamestnávatelia, mimovládne organizácie, odborové zväzy a samotní pracovníci spojiť zodpovednosť a úsilie. Zainteresované strany na všetkých úrovniach musia zohrávať kľúčovú úlohu pri vypracovaní, prerokúvaní, vykonávaní a hodnotení opatrení na prispôsobenie sveta práce s cieľom umožniť starším ľuďom zostať dlhšie aktívnymi na trhu práce. Je však jasné, že to nesmie viesť k zvýšenému tlaku na starších ľudí alebo spôsobovať ťaživú situáciu ľudí, ktorí nebudú môcť ďalej pracovať.

5.3.

Zlepšenie zamestnateľnosti a rozvoj zručností prostredníctvom celoživotného vzdelávania je kľúčovým politickým nástrojom na udržanie starších pracovníkov na trhu práce, keďže účasť starších ľudí na odbornej príprave klesá s pribúdajúcim vekom a pre starších pracovníkov, ktorí sú nezamestnaní, je ťažšie nájsť si novú prácu. Preukázalo sa, že celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých zlepšuje nielen hospodársku účasť, ale aj kvalitu života, zdravie a prispôsobivosť. Celoživotné vzdelávanie a aktívne starnutie by sa nemali zameriavať len na súčasných starších pracovníkov, ale cielené iniciatívy by sa mali venovať aj mladým ľuďom/študentom a dokonca aj deťom, aby sa vytvorilo povedomie o budúcnosti pracoviska a význame celoživotného vzdelávania.

5.3.1.

Zlepšenie zamestnateľnosti a rozvoj zručností prostredníctvom celoživotného vzdelávania by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom:

5.3.1.1.

zabezpečenia verejného financovania a pridelenia potrebných zdrojov na proaktívnu politiku trhu práce s cieľom opätovne začleniť starších nezamestnaných ľudí do trhu práce vrátane poradenstva a podpory pre uchádzačov o zamestnanie a zníženia rizika dlhodobej nezamestnanosti;

5.3.1.2.

posilnenia úlohy verejných služieb zamestnanosti s cieľom poskytovať celý súbor poradenských a podporných služieb pre uchádzačov o zamestnanie, ako aj individualizovanú podporu pri začleňovaní (napr. štátom dotované zamestnanie, prechodná podpora a poradenstvo a neziskové sociálne projekty) a preventívnych a nápravných opatrení na podporu dlhodobej reintegrácie;

5.3.1.3.

podpory zavedenia opatrení zo strany podnikov prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo zo zákona na zabezpečenie väčšej účasti starších ľudí na celoživotnom vzdelávaní (podnety na zvýšenie účasti na ďalšom vzdelávaní v podniku, predovšetkým u tých menej kvalifikovaných, zabezpečenie zodpovedajúcich finančných prostriedkov na zlepšenie zručností u osôb, ktoré majú viac ako 45 rokov a zlepšenie právneho rámca upravujúceho poskytovanie študijného voľna);

5.3.1.4.

posilnenia úlohy mimovládnych organizácií pri podpore programov vzdelávania dospelých a možnosti, aby sa stali partnermi pre vlády pri realizácii rozsiahlych vzdelávacích iniciatív pre starších ľudí;

5.3.1.5.

zvýšenia prístupu starších ľudí k digitálnym technológiám, a to aj prispôsobením vybavenia a softvéru ich osobitným potrebám (napr. viacjazyčný softvér), ako aj poskytnutím prístupu k internetu ako práva na univerzálnu službu na základe kritéria cenovej dostupnosti;

5.3.1.6.

ponúknutia viac príležitostí na odbornú prípravu, využívania Európskeho sociálneho fondu a zamerania sa na rozvoj prierezových zručností, schopností „učiť sa učiť“ a zručností v oblasti IKT pre vekovú skupinu nad 45 rokov;

5.3.1.7.

uznávania nových zručností získaných formálne alebo neformálne prostredníctvom osvedčení a kvalifikácií;

5.3.1.8.

kampaní na zvyšovanie povedomia zameraných na mladých ľudí, študentov a deti o dôležitosti celoživotného vzdelávania v kontexte budúcnosti práce a aktívneho starnutia;

5.3.1.9.

rozvoja schopnosti členských štátov EÚ zhromažďovať, analyzovať a interpretovať štatistické údaje týkajúce sa trendov na trhu práce, miery zamestnanosti starších pracovníkov, nedostatku zručností ľudí, ako aj iných zmien v spoločnosti;

5.4.

ďalšou oblasťou záujmu by mala byť podpora dynamickej kariéry a dynamickej práce. Celoživotné vzdelávanie a nárast strednej dĺžky života budú znamenať, že ľudia budú mať počas života viac ako jednu kariéru. Očakáva sa, že ľudia budú počas svojho života pracovať, pričom si vyberú viackrát niekoľko rokov voľna na učenie, rekvalifikáciu a cestovanie.

5.4.1.

V tejto súvislosti by hlavné iniciatívy na podporu dynamickej kariéry a dynamickej práce mali zahŕňať:

5.4.1.1.

predvídanie nových pracovných miest a kariér, na ktoré by sa pracovníci mohli počas svojho života presunúť;

5.4.1.2.

zlepšenie kariérneho poradenstva poskytovaného verejnými službami zamestnanosti s cieľom usmerniť pracovníkov v náročnom procese neustáleho zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie;

5.4.1.3.

poskytovanie daňových stimulov pre podniky, aby investovali do celoživotných vzdelávacích a rozvojových programov pre zamestnancov, ako aj do prilákania a náboru starších zamestnancov;

5.4.1.4.

organizovanie veľtrhov práce a kariéry a „diskusných skupín pre osoby nad 50 rokov“ a vytváranie pracovných centier zameraných na starších ľudí;

5.4.1.5.

vytvorenie pracovných skupín starších pracovníkov s cieľom rozvíjať stratégie na prilákanie a udržanie skúsených starších ľudí na trhu práce.

5.5.

Podporovať podnikanie medzi staršími ľuďmi, čo predstavuje účinný spôsob ako predĺžiť pracovný život, znížiť nezamestnanosť starších ľudí a posilniť sociálne začlenenie starších ľudí. Mnohí starší ľudia možno chcú zostať ekonomicky aktívni a zvoliť si samostatnú zárobkovú činnosť ako alternatívu k organizovanému zamestnávaniu. Podnikanie starších osôb je v skutočnosti predmetom neustáleho záujmu Európskej komisie, ktorá v tejto oblasti vykonáva niekoľko iniciatív (12).

5.5.1.

Takéto podnikanie by sa mohlo stimulovať prostredníctvom politík zameraných na tieto aspekty:

5.5.1.1.

poskytovanie odbornej prípravy, mentorstva a poradenstva s cieľom rozvíjať podnikateľské zručnosti a povzbudiť seniorov, ktorí chcú začať podnikať, a podporovať tých, ktorí už pôsobia v tejto oblasti;

5.5.1.2.

podpora vytvárania podnikateľských sietí tak, že sa vytvoria fyzické aj virtuálne miesta, kde sa starší podnikatelia, inštitúcie a mladí podnikatelia stretnú a preskúmajú možné spôsoby spolupráce a podpory medzigeneračných výmen;.

5.5.1.3.

zabezpečenie prístupu k systémom financovania pre začatie podnikania a zaručenie úverov s nižšími úrokovými mierami pre začínajúce podniky;

5.5.1.4.

vytvorenie európskych programov podpory na stimulovanie podnikania starších ľudí;

5.5.1.5.

vykonávanie osvetových kampaní o výhodách, ktoré prináša podnikanie starších ľudí pre spoločnosť a hospodárstvo všeobecne, ale aj pre samotných starších ľudí.

5.6.

Zamestnávatelia čoraz viac vnímajú starších pracovníkov ako lojálnych, skúsených, spoľahlivých a oddaných svojej práci. Stále však pretrváva predsudok, že starší pracovníci nemajú záujem rozvíjať svoje zručnosti a nie sú otvorení zmenám. Predpojatosť, že starší pracovníci majú horšiu výkonnosť ako mladí pracovníci, sa ukázala ako nesprávna, a keď sú menej produktívni, vo všeobecnosti za to môže neposkytnutie odbornej prípravy. Aj keď starší pracovníci môžu mať menej fyzických alebo kognitívnych schopností, vyrovnajú ich využívaním svojich dlhoročných skúseností. Podobný výskum ukázal, že obeťami diskriminácie sa o niečo pravdepodobnejšie stanú ženy ako muži.

5.6.1.

Riešenia týkajúce sa boja proti diskriminácii z dôvodu veku a rodu by mali zahŕňať tieto aspekty:

5.6.1.1.

prijatie prísnejších právnych predpisov na boj proti všetkým formám diskriminácie;

5.6.1.2.

vykonávanie prieskumov s cieľom zistiť, či je nízka miera zamestnanosti starších ľudí dôsledkom diskriminácie na trhu práce;

5.6.1.3.

plánovanie iniciatív a kampaní zameraných na zvyšovanie kvalifikácie žien s cieľom uľahčiť ich návrat do práce po prestávke;

5.6.1.4.

podpora prijímania zamestnancov na základe potrebných zručností a výberu podľa kvality;

5.6.1.5.

rozhodnutia o prepúšťaní vychádzajúce z objektívnych kritérií týkajúcich sa zamestnania, aby sa zabezpečilo zachovanie potrebných zručností a aby sa zabezpečilo spravodlivé uplatňovanie systémov odchodu do dôchodku.

5.7.

Ďalšou oblasťou zamerania by mala byť realizácia iniciatív v oblasti výmeny/prenosu poznatkov. V kontexte demografických zmien je ďalšou výzvou identifikácia účinných spôsobov prenosu know-how a skúseností medzi generáciami. Na jednej strane zohráva kľúčovú úlohu prenos poznatkov z mladých na staršie generácie pri podpore porozumenia medzi generáciami a rekvalifikácii starších pracovníkov. Na druhej strane prenos zo staršej na mladšiu generáciu dokáže zachovať zručnosti starších pracovníkov a pomôcť starším pracovníkom a dôchodcom, aby sa poukázalo na ich význam a prínos, čím sa zabráni ich sociálnemu vylúčeniu.

5.7.1.

Iniciatívy týkajúce sa výmeny/prenosu poznatkov by mali zahŕňať tieto aspekty:

5.7.1.1.

podpora priebežného mentorstva a reverzných mentorských vzťahov medzi staršími a mladšími pracovníkmi so zameraním na zručnosti v oblasti IT a digitálnych zručností, prierezové zručnosti a zručnosti v oblasti vzťahov so zákazníkmi, podľa potreby;

5.7.1.2.

zavedenie vzdelávacích programov so staršími pracovníkmi ako inštruktormi odbornej prípravy, ako napríklad odborná príprava na pracovisku, výučba v triede, simulátory, elektronické vzdelávanie, podporované odbornou praxou mladších pracovníkov a spätná väzba;

5.7.1.3.

vytváranie znalostných sietí a komunít praxe;

5.7.1.4.

využívanie systémov riadenia poznatkov na dokumentovanie a zachovanie vedomostí starších pracovníkov;

5.7.1.5.

vykonávanie opatrení na zvyšovanie povedomia s cieľom oceniť skúsenosti starších pracovníkov a podpora odovzdávania schopností získaných počas pracovného života mladším zamestnancom vrátane rôznych možností rovnováhy medzi vekovými skupinami v rámci tímov;

5.7.1.6.

spolupráca so vzdelávacími inštitúciami alebo verejnými službami zamestnanosti s cieľom uľahčiť prechod na trh práce a v rámci neho.

5.8.

Povzbudzovanie starších pracovníkov, aby zostali aktívnymi na trhu práce, sa dá dosiahnuť aj poskytnutím pružných a lepších pracovných podmienok na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. S cieľom predísť možnému zneužitiu by sa však mali pružné pracovné podmienky mali uplatňovať opatrne.

5.8.1.

Tieto otázky by sa mali riešiť prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na úrovni čo najbližšie ku konkrétnemu prípadu. Malo by sa zaručiť právo na návrat k pôvodnému rozvrhu pracovného času a tieto typy opatrení by mali zohľadňovať potreby zamestnávateľov aj zamestnancov (13).

5.8.2.

Ak sa má zvýšiť miera účasti starších ľudí, je potrebné zabezpečiť, aby ľudia mohli dlhšie pracovať. Na zvýšenie úrovne zamestnanosti starších ľudí však nestačí len dbať na zachovanie ich zdravia a práceschopnosti a ich zatraktívnenie pre zamestnávateľov. Je potrebné zatraktívniť aj samotné voľné pracovné miesta v očiach starších ľudí. Kvalita zamestnania tak značne prispieva k tomu, či sa starší zamestnanci vrátia k svojmu zamestnaniu na trhu práce, resp. či tam zostanú.

5.8.3.

Implementáciu pružných foriem organizácie práce a lepších pracovných podmienok možno dosiahnuť:

5.8.3.1.

podporou rozvoja modelov pracovného času podporujúcich zdravie, o ktorých sa rokuje medzi sociálnymi partnermi na odvetvovej a podnikovej úrovni, a ich uplatňovaním počas celej kariéry (napr. voľno, voľno na odbornú prípravu) na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

5.8.3.2.

zavedením flexibilných opatrení pre starších pracovníkov, ako je pružný pracovný čas, kratšie pracovné týždne, práca z domu, práca na čiastočný úväzok a program postupného ukončenia práce;

5.8.3.3.

vytvorením európskeho podporného programu na využívanie pružných foriem pre starších pracovníkov zo strany zamestnávateľov;

5.8.3.4.

zabezpečením, aby zamestnávatelia, ktorí využívajú pružné pracovné podmienky pre starších pracovníkov na určitých pracovných pozíciách, mali možnosť vyjadriť sa pri tvorbe politík;

5.8.3.5.

prispôsobením súčasných systémov zdravotníctva a starostlivosti tak, aby zodpovedali budúcim požiadavkám. Národnými politikami a iniciatívami sociálnych partnerov zameranými na podporu koncepcie „pracovných schopností“;

5.8.3.6.

prispôsobovaním pracovných miest, pracovných podmienok a pracovného prostredia tak, aby vyhovovalo pracovníkom rôzneho veku (najmä v prípade nebezpečných pracovných miest), pričom treba mať na pamäti, že náročná povaha práce môže prinášať obmedzenia a zabezpečiť, aby sa tieto obmedzenia náležite monitorovali a riadili;

5.8.3.7.

zavedením účinných stratégií prevencie a hodnotenia rizika, pričom sa zohľadnia existujúce legislatívne povinnosti.

5.9.

Podpora solidarity medzi generáciami a zmena postoja k starnutiu sa dá dosiahnuť týmito spôsobmi:

5.9.1.

vypracovanie a vykonávanie informačných a osvetových kampaní o demografických zmenách a antidiskriminačných postupoch s cieľom podporovať zmenu v prístupe k starším pracovníkom a dôležitosť dlhšieho zotrvania v práci. Tieto kampane by mali podporovať všetky zainteresované strany vrátane podnikov, vládnych úradov, mimovládnych organizácií a ďalších príslušných zainteresovaných strán;

5.9.2.

podpora koncepcie „striebornej ekonomiky“ a súvisiacich príležitostí a výhod.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami v roku 2012 (hodnotiaca správa), Európska komisia, 2014.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).

(3) https://data.oecd.org/pop/working-age-population.htm.

(4) Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2018 – Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2016 – 2070), Európska komisia, 2018.

(5) Future of work: a lifecycle approach, Európska komisia, 2018.

(6) Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2018 – Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2016 – 2070), Európska komisia, 2018.

(7) A gender perspective on older workers‘ employment and working conditions, Patricia Vendramin a Gerard Valenduc, 2014.

(8) Štatistika digitálneho hospodárstva a spoločnosti – domácnosti a jednotlivci, Eurostat, 2018.

(9) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 24.

(10) https://www.oecd.org/els/emp/ageingandemploymentpolicies.htm.

(11) Role of governments and social partners in keeping older workers in the labour market, Eurofound, 2013.

(12) https://ec.europa.eu/growth/smes/promoting-entrepreneurship/we-work-for/seniors_sk.

(13) Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/67

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 14/09)

Spravodajca: Gabriel SARRÓ IPARRAGUIRRE

Konzultácie	Európska komisia, 27.3.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	14.5.2019
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	4.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	137/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Udržateľná konkurencieschopnosť musí brať do úvahy dva nové rozmery: environmentálny a sociálny (1). EHSV sa domnieva, že opatrenia v odvetví rybárstva je potrebné navrhnúť nielen s ohľadom na environmentálne hľadisko, ale berúc do úvahy celkový význam tohto sektora, jeho vplyv na ostatné hospodárstvo a úlohu v oblasti námornej bezpečnosti, pri zaisťovaní zdravých a zdravie podporujúcich potravín a pri udržiavaní populácie v zraniteľných oblastiach (2). EHSV zdôrazňuje význam drobného rybolovu a potrebu zabezpečiť priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré umožní tomuto odvetviu fungovať udržateľným spôsobom a ponúkať pracovné miesta, ktoré sú mimoriadne dôležité v mnohých pobrežných komunitách. V snahe zabezpečiť rodovú rovnosť je nevyhnutné lepšie uznať úlohu žien a ich dôležitý prínos.

1.2.

EHSV odporúča zabezpečiť regulačný súlad medzi opatreniami na zachovanie morských biologických zdrojov a normami v oblasti bezpečnosti a pracovných podmienok na mori prostredníctvom posúdení vplyvu týkajúcich sa: i) zamestnania, ii) miezd, iii) stavby rybárskych plavidiel a ich plavebnej spôsobilosti, iv) dôstojných životných a pracovných podmienok a v) spôsobilosti a osvedčovania rybárov. Takisto požaduje lepšiu koordináciu medzi jednotlivými oddeleniami a službami verejnej správy na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť integrované riadenie tohto sektora.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci svojho pracovného programu vypracovala návrh smernice s cieľom začleniť do acquis Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov na rybárskych plavidlách, aby sa tak mohli zabezpečiť harmonizované normy výcviku a certifikácie a zlepšila námorná bezpečnosť v odvetví rybárstva.

1.4.

EHSV vyzýva všetky inštitúcie a sociálnych partnerov, aby podporovali zlepšenie imidžu odvetvia rybárstva z hľadiska budovania kariéry a pracovného uplatnenia, a to tak pre absolventov vysokoškolského štúdia, ako aj pre členov posádky, a aby vyriešili problém sociálnej deprivácie a zlých životných a pracovných podmienok, ktoré prevládajú v mnohých rybárskych spoločenstvách a prístavných mestách.

1.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla presné zmeny základného nariadenia o spoločnej rybárskej politike (SRP), aby sa v súvislosti so zlepšením životných podmienok a bezpečnosti rybárskych plavidiel do výpočtu rybolovnej kapacity nezahŕňala hrubá priestornosť a výkon (3).

1.6.

EHSV vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor MOP č. 188, prijali opatrenia nevyhnutné na jeho riadnu transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov a uplatňovanie a v prípade potreby poverili klasifikačné spoločnosti vykonávaním inšpekcií a vydávaním osvedčení vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri koordinácii týchto funkcií v niektorých krajinách.

1.7.

EHSV pripomína členským štátom, že je dôležité, aby do 15. novembra 2019 transponovali do svojich právnych predpisov smernicu Rady (EÚ) 2017/159 (4), ktorou sa do acquis Únie začleňuje dohovor MOP č. 188. Rovnako vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh doplňujúcej smernice obsahujúcej ustanovenia o kontrole a dodržiavaní súladu, ako to bolo v prípade námornej dopravy, s cieľom zaviesť harmonizovaný systém inšpekcií.

1.8.

EHSV odporúča väčšiu súdržnosť medzi rybárskou a obchodnou politikou. V dôsledku toho by krajiny spájané s nezákonným rybolovom a vážnym vykorisťovaním pracovníkov nemali využívať preferenčný prístup na trh Únie. V tejto súvislosti by sa ani produktom pochádzajúcim z týchto krajín nemali priznávať nástroje colných preferencií, ako sú napríklad autonómne kvóty.

2. Úvod a súvislosti

2.1.

Rybolov je tradičným povolaním s veľkým kultúrnym významom a v mnohých pobrežných komunitách Európskej únie má kľúčový význam ako dôležitý zdroj potravy a výživy, zamestnania, obchodu, hospodárskeho blahobytu a rekreácie. Hoci je nesporne naliehavé obnovovať populácie rýb a environmentálne zdroje, ako už EHSV uviedol v predchádzajúcich stanoviskách, celé medzinárodné úsilie sa už dlhé roky zameriava na environmentálnu udržateľnosť, pričom sa venuje len malá pozornosť ekonomickej udržateľnosti a ešte menšia sociálnej udržateľnosti a námornej bezpečnosti.

2.2.

Napriek pokračujúcemu technologickému pokroku sa však rybolov stále považuje za vysokorizikovú činnosť v dôsledku faktorov, ako sú klimatické podmienky, fyzická náročnosť a neustále sa meniace pracovné prostredie. Potvrdzujú to aj štatistické údaje, z ktorých vyplýva, že rybolov je v porovnaní s ostatnými odvetviami nebezpečné povolanie. Podľa štatistických údajov o pracovných úrazoch v námornom sektore, ktoré uverejnila Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) (5), sa v rokoch 2011 – 2017 stratilo na mori takmer 120 rybárskych plavidiel. Rok 2016 bol obzvlášť nešťastný, pretože sa stalo 525 námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, počas ktorých prišlo na mori o život 55 rybárov, 184 bolo zranených, z toho 30 vážne, a stratilo sa 14 plavidiel. To znamená, že mnoho rybárov sa ešte stále zraní alebo dokonca prichádza o život počas práce na mori, ktorou si zarábajú na živobytie a poskytujú službu spoločnosti prostredníctvom dodávok potravín.

2.3.

V správe agentúry EMSA sa však zdôrazňuje, že 63 % z celkového počtu nehôd, ku ktorým došlo na palube rybárskych plavidiel, bolo vo väčšine prípadov (65 %) spôsobených zlyhaním ľudského faktora počas rybárskych činností. Tento údaj poukazuje na význam vzdelávania a odbornej prípravy členov posádky v celom odvetví rybárstva, nielen pre plavidlá s dĺžkou 24 metrov alebo viac. Samostatne zárobkovo činní rybári a vlastníci malých plavidiel, ktorí pracujú spolu s posádkou, by mali mať prístup k odbornej príprave, a to nielen ako rybári, ale aj ako manažéri podnikov.

2.4.

Celková zamestnanosť vo flotile EÚ v ekvivalente plného pracovného času sa od roku 2008 (6) každoročne znižuje o 1,3 %, a to čiastočne v dôsledku klesajúcej kapacity flotily. Napriek rozšíreniam EÚ bol počet plavidiel EÚ v roku 2018 na úrovni 81 644, t. j. o 22 203 menej ako v roku 1996, z ktorých iba 65 400 zostalo aktívnych.

2.5.

Napriek tomu sa však priemerná mzda v ekvivalente plného pracovného úväzku každoročne zvyšuje o 2,7 %. Ekonomická výkonnosť flotily EÚ naďalej zaznamenáva rekordný čistý zisk, ktorý v roku 2016 dosiahol 1,3 miliardy EUR (7). Tieto dobré výsledky sú najmä dôsledkom konkurenčných cien prvého predaja, nízkej ceny palív, zlepšenia prevádzkovej efektívnosti lode a rastu niektorých významných populácií rýb. Treba však upresniť, že údaje potvrdzujú, že flotily až piatich členských štátov zaznamenali čisté straty (Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Litva a Malta). Z údajov takisto vyplýva, že v roku 2016 dosiahla pobrežná flotila čistý zisk 132 miliónov EUR, pričom v porovnaní s rokom 2015 došlo k výraznému zlepšeniu (+ 36 %). Tento segment flotily však v roku 2016 priniesol čisté straty v siedmich členských štátoch.

2.6.

Napriek tomuto pozitívnemu vývoju, priaznivým sociálnym dohodám a úsiliu v oblasti zlepšenia miezd, pobytu na palube, pohodlia a telekomunikácií, rybolov ešte stále nie je pre najmladších atraktívny. Dôvodom je niekedy skutočnosť, že táto činnosť sa vykonáva v nepriaznivom prírodnom prostredí, inokedy ide o neschopnosť dostatočne zosúladiť pracovný a rodinný život členov posádky alebo o nedostatočnú informovanosť o spomenutých zlepšeniach. Je však isté, že ani počas hospodárskej krízy v posledných rokoch nebolo možné prilákať mladšiu generáciu do tohto odvetvia. Len málo potenciálnych podnikateľov si na založenie podniku vyberie rybárske povolanie; v niektorých krajinách vlastník malého plavidla nemá možnosť predčasného odchodu do dôchodku, aj keď pracuje za rovnako tvrdých podmienok ako jeho zamestnanci. Sociálne problémy sa neobmedzujú len na podmienky rybolovu na palube. Zlepšiť sa musia aj životné podmienky na pobreží. Niektoré štúdie ukazujú, že pre rybárske spoločenstvá a prístavné mestá je často príznačná vysoká miera chudoby, slabé verejné služby a zlé životné podmienky. Prínos žien pre prosperitu sektora, najmä manželiek rybárov, ktoré pracujú v tomto odvetví, je takisto nedocenený. Tieto sociálne aspekty by sa mali podrobnejšie preskúmať.

2.7.

Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby podporila, oznámila a navrhla potrebné opatrenia nielen na zabezpečenie námornej bezpečnosti a dôstojných pracovných podmienok, ale aj na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá má kľúčový význam pre prežitie a rozvoj tohto odvetvia so strategickým významom pre Európu.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV sa zasadzuje za zodpovednú a komplexnú spoločnú rybársku politiku. Opatrenia na ochranu morských biologických zdrojov by preto mali byť konzistentné a nikdy by nemali byť na úkor dôstojných pracovných a životných podmienok na palube rybárskych plavidiel, bezpečnosti na mori, odbornej prípravy a spôsobilosti rybárov. Hoci nie je možné odstrániť riziká špecifické pre more, je možné znížiť riziko nehôd a zlepšiť podmienky na palube prostredníctvom záväzku príslušných orgánov regulovať odvetvie rybolovu a zvýšiť jeho bezpečnosť.

3.2.

EHSV pripomína všetkým členským štátom a Európskej únii ich štatút signatárov Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorým sa vlajkovým štátom ukladá povinnosť zaistiť námornú bezpečnosť prostredníctvom svojich vnútorných právnych predpisov vychádzajúcich z medzinárodne dohodnutých noriem, hoci vlajkové štáty môžu samozrejme zaviesť aj vlastné opatrenia na zaistenie bezpečnosti na mori. Zatiaľ čo členské štáty zobrali vážne svoju povinnosť regulovať sociálny rozmer odvetvia námornej dopravy (čiastočne vďaka legislatívnemu úsiliu Únie), miera ratifikácie medzinárodných dohovorov o bezpečnosti a pracovných podmienkach pri námornom rybolove je naďalej veľmi nízka.

3.3.

Z tohto dôvodu výbor zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať vykonávanie existujúcich medzinárodných legislatívnych nástrojov, ako je Dohovor MOP č. 188 o sociálnych podmienkach na palube rybárskych plavidiel, Dohoda Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie, Dohoda z Kapského mesta o bezpečnosti rybárskych plavidiel a Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby posádky rybárskych plavidiel z roku 1995 (STCW-F).

3.4.

EHSV pripomína, že je dôležité zabezpečiť sociálnu zodpovednosť v celom hodnotovom reťazci odvetvia rybárstva a poukazuje na európsky model sociálneho dialógu ako referenčnú hodnotu na zaistenie dôstojných pracovných podmienok v tomto sektore. V tejto súvislosti blahoželá európskym sociálnym partnerom k tomu, že podľa článku 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyrokovali a navrhli smernicu (EÚ) 2017/159, ktorou sa do právnych predpisov EÚ transponoval dohovor MOP č. 188.

3.4.1.

Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že samostatne zárobkovo činní rybári nemohli byť zahrnutí do rozsahu pôsobnosti tohto predpisu z dôvodu nedostatku právomocí sociálnych partnerov rokovať o tomto bode. Vzhľadom na túto skutočnosť a na veľký počet samostatne zárobkovo činných rybárov v EÚ je potrebné, aby členské štáty ratifikovali dohovor č. 188.

3.4.2.

Výbor okrem toho nalieha na Komisiu, aby dokončila proces sociálnej regulácie rybárstva prostredníctvom návrhu doplňujúcej smernice obsahujúcej ustanovenia o kontrole a dodržiavaní súladu s cieľom zaviesť nediskriminačný systém inšpekcií medzi jednotlivými európskymi vodami a flotilami, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie tohto predpisu.

3.5.

V nedávnej štúdii Európskeho parlamentu o odbornej príprave rybárov (8) sa dospelo k záveru, že absencia spoločných predpisov pre odbornú prípravu a osvedčovanie rybárov v EÚ (9) predstavuje bezpečnostné riziko nielen pre samotných rybárov, ale aj pre ostatných používateľov vôd EÚ. Tento legislatívny nedostatok možno napraviť uplatňovaním dohovoru STCW-F. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby zaviedla postupy na transpozíciu dohovoru STCW-F do právnych predpisov EÚ so zámerom zlepšiť bezpečnosť na mori pre rybolov, ktorý sa vo všeobecnosti považuje za jedno z najnebezpečnejších povolaní.

3.6.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala odbornú prípravu v oblasti námorného rybolovu ako metódu na profesionalizáciu odvetvia a zlepšenie jeho schopnosti podporovať kvalitné zamestnanie. V tomto zmysle by sa mal v rámci odbornej prípravy podporovať empirizmus a praktické experimenty bez toho, aby sa oslabila vysoká spôsobilosť a zručnosti, ktoré odborníci v morskom svete potrebujú, pričom by sa kládol dôraz na modely, akým je duálne vzdelávanie. Výbor preto žiada, aby sa ENRF využíval vo väčšej miere, aby sa rozšírili možné ciele a povolilo začlenenie ESF ako doplnkového fondu pre odbornú prípravu s osobitným dôrazom na drobný rybolov.

3.7.

EHSV pripomína, že začlenenie dohovoru do acquis Únie by pre tento sektor prinieslo viacero výhod, pretože by umožnilo zaručiť voľný pohyb pracovníkov vydaním platného osvedčenia o spôsobilosti v celej EÚ (na rozdiel od aktuálneho stavu), uľahčiť prechod rybárov medzi rybolovom a inými námornými profesiami a vypracovať harmonizované programy odbornej prípravy v EÚ. Náležité uplatňovanie dohovoru si však vyžaduje vypracovanie európskych noriem pre lekárske prehliadky rybárov na účely osvedčenia ich spôsobilosti. Tieto normy sú tiež potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 10 Dohovoru MOP č. 188 o práci v odvetví rybárstva, podľa ktorého žiadny rybár nesmie pracovať na palube rybárskeho plavidla bez platného osvedčenia zdravotnej spôsobilosti. Vzhľadom na to vypracuje Výbor pre sociálny dialóg v odvetví námorného rybolovu usmernenia pre lekárske vyšetrenie rybárov v rokoch 2019 – 2020.

3.8.

V súlade s uvedenými skutočnosťami považuje EHSV za prioritu zvýšiť atraktívnosť rybárskej profesie, prilákať talenty a uľahčiť začleňovanie mladých ľudí do tejto činnosti, ktorá poskytuje zamestnanie viac ako 150 000 členov posádky, a to prostredníctvom spolupráce orgánov verejnej správy a kľúčových subjektov v tomto odvetví na jednej strane s oblasťou vzdelávania a zamestnanosti na strane druhej. Je to potrebné v reakcii na nedostatok členov posádok, čo je záležitosť, ktorá ohrozuje životaschopnosť tohto odvetvia a ktorá bol identifikovaná ako najzávažnejší súčasný problém európskej rybárskej flotily. Tento sektor poukazuje na to, že ak sa nenájdu krátkodobé a strednodobé riešenia, mnohé lode budú musieť zakotviť. Preto treba zaviesť do praxe strategické plány v sociálnej oblasti s cieľom na jednej strane prilákať do odvetvia rybárstva európskych pracovníkov a na strane druhej uľahčiť zamestnávanie cudzincov. EHSV odporúča posilniť vzdelávanie v námornom a rybárskom sektore a propagovať rybárstvo ako dôstojné povolanie plné príležitostí pre mladých ľudí.

3.9.

Zanedbávanie propagácie odvetvia rybárstva v spoločnosti viedlo k nižšiemu záujmu občanov EÚ o toto povolanie. To zasa vo vodách EÚ prispelo k rastu zamestnávania rybárov z radov migrantov (z krajín mimo EHP), ktorí sú v niektorých prípadoch a krajinách ľahkou obeťou vykorisťovania v práci (10). Vzhľadom na špecifiká odvetvia rybolovu, v rámci ktorého sa práca vykonáva na mori počas dlhého obdobia, sú rybári z radov migrantov obzvlášť zraniteľní.

3.10.

V snahe vyriešiť tento problém a v súlade s uznesením MOP prijatým v roku 2017 na tripartitnej schôdzi o otázkach súvisiacich s rybármi z radov migrantov (11) považuje EHSV za nevyhnutné vypracovať všeobecné zásady a praktické usmernenia pre spravodlivé služby na trhu práce v odvetví rybárstva vrátane: a) dostatočných a primeraných usmernení pre majiteľov rybárskych plavidiel a (cezhraničné) služby trhu práce; b) vzorových zmlúv pre (cezhraničné) služby týkajúce sa trhu práce v odvetví rybolovu; c) dostatočných a primeraných usmernení pre rybárov, ktorí hľadajú zamestnanie na palube (zahraničných) rybárskych plavidiel a d) mechanizmov podávania sťažností. Vzhľadom na to vypracuje Výbor pre sociálny dialóg v odvetví námorného rybolovu usmernenia pre dôstojný nábor rybárov z radov migrantov v rokoch 2019 – 2020.

3.11.

Výbor takisto vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali, implementovali a presadzovali dohovor MOP č. 188. Zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby zhromažďovala údaje a štatistické údaje o situácii rybárov z radov migrantov v Európe.

3.12.

Podľa článku 22 základného nariadenia o SRP sa členské štáty usilujú o dosiahnutie stabilnej a trvácnej rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a svojimi rybolovnými možnosťami. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby rybolovná kapacita ich flotíl nikdy nepresiahla stropy kapacity z hľadiska hrubej priestornosti (objemu) a kW (výkonu). Európski sociálni partneri prostredníctvom nedávnej štúdie o sociálnom vplyve týchto stropov, ktorej vypracovanie spolufinancovala EÚ (12), poukázali na to, že obmedzenie hrubej priestornosti má negatívny vplyv na bezpečnosť, pohodlie rybárov a kvalitu rýb, keďže sankcionuje iniciatívy, ktoré zaisťujú plavidlám dodatočné opatrenia v oblasti bezpečnosti, pohodlia a kvality, pretože to znamená, že dodatočné kubické metre musia konkurovať napríklad objemu skladových priestorov, v ktorých sa ryby nachádzajú, objemu strojovne alebo objemu palivových nádrží.

3.13.

Na základe predchádzajúceho bodu EHSV poveruje Európsku komisiu, aby našla alternatívne riešenia pre meranie rybolovnej kapacity – podobne ako Nórsko alebo Island – ktoré z výpočtu vylúčia priestory určené na oddych, pohodlie a rekreáciu na základe rôznych faktorov, ako je pridelená kvóta alebo veľkosť plavidla. V tejto súvislosti by sa navyše malo povoliť zvýšenie priestornosti plavidiel, ak dodatočné objemy zodpovedajú potrebe zlepšiť bezpečnosť a pohodlie posádky.

3.14.

EHSV tiež upozorňuje, že tak v dohovore MOP č. 188, ako aj v smernici Rady (EÚ) 2017/159 sa vyžaduje viac obytného priestoru pre členov posádky na nových rybárskych plavidlách (postavených po 15. novembri 2019). Podobne aj nedávna štúdia uskutočnená vo Francúzsku priniesla informácie o predĺžení pracovného času a skrátení času odpočinku, čo vedie k zvýšeniu zdravotného a pracovného rizika pre rybárov. Podobné zistenia, ktoré potvrdili zhoršovanie pracovných podmienok, uverejnila aj univerzita v holandskom Wageningene a španielske technologické centrum AZTI.

3.15.

EHSV zdôrazňuje, že povinnosť vylodiť úlovky si vyžaduje zvýšenie priestoru pre skladovanie vedľajších úlovkov, ktoré už nemožno odhodiť na mori, a vedie k zvýšenej spotrebe paliva v dôsledku obmedzeného priestoru pre cieľové druhy, ako aj k dodatočným nákladom na vylodenie, ručné triedenie, váženie a spracovanie (13). Poukazuje na to, že sa tým ohrozuje bezpečnosť na palube a stabilita plavidla v dôsledku rozsiahlejšieho ukladania debien v skladových priestoroch tak do počtu, ako aj do výšky, čo predstavuje nebezpečenstvo pádu zaveseného nákladu.

3.16.

Okrem toho nemožno umiestňovať na trh ryby, ktoré nemajú požadovanú veľkosť. Vedie to k plytvaniu s rybami, a to najmä v južných členských štátoch EÚ, ktoré nemajú továrne na výrobu rybej múčky, a znižuje to príjmy rybárov, ktorí za tieto úlovky dostanú smiešnu cenu.

3.17.

Poukazuje na právny konflikt medzi článkom 15 nariadenia o spoločnej rybárskej politike týkajúcim sa povinnosti vylodiť úlovky a dohovorom MOP č. 188, najmä pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa doby odpočinku (článok 14). EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu a navrhla vhodné opatrenia na riešenie právnych nezrovnalostí medzi rôznymi právnymi nástrojmi, ktoré prijala EÚ a ktorými sú zasiahnutí rybári.

3.18.

Priemerný vek európskej flotily je 23 rokov, pričom v extrémnych prípadoch, ako napr. v Španielsku je viac ako 2 500 lodí starších než 40 rokov. Veľká väčšina týchto plavidiel je malá a využíva výstroj malého rozsahu. S cieľom zaistiť bezpečnosť na palubách lodí považuje EHSV za nevyhnutné zaviesť plán obnovy a modernizácie flotily, aby sa tak zaistila bezpečnosť na palubách plavidiel a najlepšie pracovné podmienky. Tento plán by sa mohol realizovať prostredníctvom vypracovania finančných nástrojov a s prispením Európskej investičnej banky (EIB), čím by sa rybárskym podnikom uľahčil prístup k financovaniu. Okrem toho by bolo vhodné, aby budúci Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) poskytoval podporu na obnovu a modernizáciu flotily bez zvýšenia rybolovnej kapacity.

3.19.

EHSV by sa napokon chcel zmieniť o obchodnej politike EÚ. Viac ako 60 % rýb spotrebovaných na trhu Únie pochádza v súčasnosti z tretích krajín. Mnohé z týchto dovážaných produktov rybolovu podliehajú obchodným dohodám, ktoré udeľujú colné preferencie, a to najmä rozvojovým krajinám (všeobecný systém preferencií, dohody o hospodárskom partnerstve atď.). Existujú prípady, keď sa o týchto preferenciách rokuje s tretími krajinami nedodržiavajúcimi rovnaké sociálne a environmentálne normy udržateľnosti, aké musia spĺňať európski producenti podľa právnych predpisov EÚ (14). To vedie k nekalej hospodárskej súťaži a strate konkurencieschopnosti európskych podnikov. Úsilie EÚ o zabezpečenie udržateľného a sociálne zodpovedného rybárstva a produkcie morských produkcie je preto nezlučiteľné s dovozom produktov v z určitých krajín, ktoré dostatočne alebo vôbec nerešpektujú udržateľnosť a sociálnu zodpovednosť.

3.20.

EÚ musí využiť svoju obchodnú politiku na to, aby sa na európskych aj zahraničných prevádzkovateľov vzťahovali podobné environmentálne a sociálne normy udržateľnosti a aby sa umožnil vstup na vnútorný trh len produktom, ktoré spĺňajú dané požiadavky. V opačnom prípade by EÚ vyslala zlý signál medzinárodnému spoločenstvu, pretože by odmeňovala tých, ktorí urobili menej pre udržateľnosť populácií rýb a spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi.

3.21.

EHSV odporúča väčšiu súdržnosť medzi rybárskou a obchodnou politikou. V dôsledku toho by krajiny spájané s nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom a vážnym zneužívaním nemali využívať preferenčný prístup na trh Spoločenstva, ale práve naopak. Podobne by sa autonómne colné kvóty nemali uplatňovať ani na produkty z krajín, pri ktorých sa zistilo, že sa podieľajú na nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove (prípad Thajska, ktorý predbežne identifikovala Európska komisia, a ktoré dostalo žltú kartu). EHSV navrhuje použiť tieto nástroje len v prípade, že naše trhy nie sú dostatočne zásobované európskymi produktmi, a nevyužívať ich na dovoz neudržateľných výrobkov za ešte nižšie ceny. Tento colný nástroj okrem to vedie k zvýšenému tlaku na ceny producentov z EÚ.

3.22.

Snaha uľahčiť ľuďom s nedostatočným príjmom omega-3 a iných výživných látok prístup k rybám za spravodlivé ceny by sa mala považovať za sociálnu politiku s bezprostredným vplyvom na náklady systému zdravotnej starostlivosti. V mnohých krajinách EÚ sa musí zvýšiť konzumácia morských živočíchov, aby sa podporilo rozmanité a zdravé stravovanie.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(2) Stanovisko EHSV týkajúce sa kontroly rybolovu (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 118).

(3) Stanovisko EHSV o Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 104).

(4) Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12.

(5) http://www.emsa.europa.eu/emsa-documents/latest/item/3156-annual-overview-of-marine-casualties-and-incidents-2017.html.

(6) https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/2018-annual-economic-report-eu-fishing-fleet-stecf-18-07.

(7) https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/2018-.

(8) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/617484/IPOL_STU(2018)617484_EN.pdf.

(9) Smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií stanovuje záväzné požiadavky pre rybolov vo vnútrozemských vodách, požiadavky pre rybolov na mori však ešte neboli stanovené.

(10) Stanovisko EHSV o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori (Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 109).

(11) https://www.ilo.org/sector/activities/sectoral-meetings/WCMS_552794/lang–es/index.htm.

(12) http://europeche.chil.me/attachment/34a79089-a07a-40b8-bd55-3683052e3ef7.

(13) Stanovisko EHSV na tému Povinná vykládka (Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 68).

(14) Stanovisko EHSV týkajúce sa kontroly rybolovu (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 118).

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/72

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia tvorba práva: prehľad činností a udržanie záväzku

[COM(2019) 178 final]

(2020/C 14/10)

Spravodajca: Denis MEYNENT

Konzultácia	Európska komisia, 3.6.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušný podvýbor	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	99/0/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európske právne predpisy sú základným faktorom integrácie. Pokiaľ sú právne predpisy primerané, sú pre všetkých aktérov a európskych občanov dôležitou zárukou právnej ochrany a istoty (1).

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) žiada, aby bol program lepšej tvorby práva podmienený určitými podstatnými zlepšeniami (pozri odporúčania uvedené ďalej). Navrhuje, aby zodpovednosť za tento program bola zverená podpredsedovi nového kolégia.

1.3.

EHSV pripomína, že lepšia tvorba práva nemôže nahrádzať politické rozhodnutia a v žiadnom prípade nemôže viesť k deregulácii ani k zníženiu úrovne sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia a spotrebiteľa a základných práv (2).

1.4.

Používanie nástrojov lepšej tvorby práva musí byť prostriedkom na zabezpečenie toho, aby sa udržateľnosť opatrení realizovaných v rámci politík EÚ účinne zohľadňovala.

1.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala usmernenia a kritériá súboru nástrojov lepšej tvorby práva v záujme začlenenia cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 do procesov hodnotenia. „Kontrola udržateľnosti“ by sa mala výslovne zahrnúť do súboru nástrojov pre lepšiu tvorbu práva.

1.6.

EHSV opakuje svoju výzvu, aby sa európsky ekosystém posúdenia vplyvu a hodnotenia naďalej vyvíjal s cieľom zlepšovať jeho kvalitu a podporovať aktívnu účasť organizovanej občianskej spoločnosti na tvorbe a vykonávaní právnych predpisov (3).

1.7.

V posúdeniach vplyvu by sa mal v záujme zainteresovaných strán vždy uprednostňovať prístup vychádzajúci z analýzy nákladov a prínosov, ktorý je založený na spoľahlivých a overiteľných údajoch, ako aj kvantitatívny prístup.

1.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zaviedla inteligentnú hodnotiacu maticu, ktorá umožní dynamické modelovanie vplyvu zásadných pozmeňujúcich návrhov spoluzákonodarcov a zainteresovaných strán a poskytne objektívny dôkaz o vplyve určitých parametrov, ako sú úrovne emisií, percentuálne podiely, prahové hodnoty alebo kvantitatívne stropy, ale aj kvalitatívne údaje. EHSV v tejto súvislosti vyzýva na zavedenie pilotného projektu inteligentného modelovania.

1.9.

Posúdenia vplyvu musia byť integrované s prihliadnutím na všetky kritériá, z ktorých najdôležitejšia je sociálna ochrana, ochrana spotrebiteľa a zamestnanosť, ale aj zdravie, životné prostredie, klíma, územné vplyvy, MSP a mikropodniky.

1.10.

EHSV žiada, aby sa v tomto duchu podnikli kroky v prospech malých a stredných podnikov (Act small First) a žiada, aby sa vyhodnotila zásada „najskôr myslieť na malých“ (Think small first) a „test MSP“, aby sa zvýšila účinnosť právnych predpisov a navrhovali sa právne predpisy „zlučiteľné s MSP“ v snahe podporiť ich rozvoj na vnútornom trhu, kde vládne právna istota.

1.11.

Metodika vykonávania posúdení vplyvu musí byť transparentná a mali by byť s ňou oboznámené aj ďalšie inštitúcie a poradné orgány, aby mohli formulovať pozmeňujúce návrhy a stanoviská, ktoré by sa vopred preskúmali.

1.12.

V posúdeniach vplyvu, ktoré sa budú vykonávať za nezávislých a objektívnych podmienok, sa musia zanalyzovať a v prípade potreby navrhnúť alternatívne možnosti, ktoré by jasne poukázali na výhody a nevýhody jednotlivých scenárov.

1.13.

Výbor pre kontrolu regulácie zodpovedá za kontrolu kvality. Je užitočným orgánom, ktorý v systéme posúdenia vplyvu preukázal svoju účinnosť. Tento výbor by mal pri rozvoji integrovaného prístupu zohrávať významnejšiu úlohu.

1.14.

Doložky o preskúmaní by sa mali vypracovať tak, aby Komisia a členské štáty mohli monitorovať vykonávanie príslušných právnych predpisov a realizovať integrovanú analýzu vplyvu príslušných právnych predpisov na zainteresované strany.

1.15.

EHSV, ktorý nadviazal priame kontakty so subjektmi pôsobiacimi v teréne a disponuje širokou sieťou partnerov a odbornosťou svojich členov, má v úmysle uprednostňovať hodnotenia ex post a kvalitatívne hodnotenia, ktoré umožňujú zistiť vplyv určitej legislatívnej iniciatívy alebo európskej politiky a poukázať na praktické skúsenosti európskych hospodárskych a sociálnych partnerov (4).

1.16.

EHSV zastáva názor, že do konzultácií by mali byť lepšie zapájané organizácie občianskej spoločnosti, a to prostredníctvom zavedenia určitej formy partnerstva na základe spolupráce.

1.17.

Dotazníky by mali byť otvorené a mali by umožniť respondentom vyjadriť sa podrobnejšie. Výbor vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala kvalitatívnym hľadiskom odpovedí, ktoré ponecháva väčší priestor na podrobnejšie vyhodnotenie výsledkov.

1.18.

Výbor sa domnieva, že „zásada inovácie“ sa neopiera o žiadny právny základ a že je obzvlášť nejednoznačná, a preto by sa jej používanie malo zvážiť iba vo veľmi špecifických situáciách, ktoré môžu priniesť pridanú hodnotu, s výnimkou riadneho fungovania vnútorného trhu, sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa a ochrany zdravia. Výbor opätovne potvrdzuje svoj záväzok vo vzťahu k uplatňovaniu zásady predbežnej opatrnosti (článok 191 ZFEÚ) a považuje za vhodné vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy o obsahu a používaní „zásady inovácie“, ako aj o zlučiteľnosti týchto dvoch zásad.

1.19.

Metóda znižovania zbytočných nákladov by mala vychádzať z individuálneho hodnotenia existujúcich právnych predpisov, ktorého cieľom je konkrétne identifikovať to, čo možno zjednodušiť, zefektívniť alebo zrušiť, a nie z ex ante kvantifikovaných cieľov „na politickej úrovni“.

1.20.

V tejto súvislosti výbor vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou proporcionality spresnila kritériá, ktoré sa používajú na určenie toho, či je regulačné alebo administratívne zaťaženie užitočné alebo nepotrebné.

1.21.

EHSV požaduje vyvážené a jasné vyhodnotenie platformy REFIT. Domnieva sa, že platforma by mala disponovať pravidlami a prostriedkami, ktoré jej umožnia rýchlejšie reagovať na žiadosti, a zároveň objasniť metodiku práce.

1.22.

Mandát platformy sa musí prehodnotiť tak, aby program REFIT fungoval v obidvoch smeroch, t. j. aby vopred neprejudikoval smerovanie právneho predpisu: vloženie nových častí, dodatok, zmena alebo zrušenie legislatívneho aktu (5).

2. Zhrnutie oznámenia

2.1.

Komisia sa domnieva, že lepšia tvorba práva umožnila zlepšiť spôsob tvorby politík a mala by naďalej tvoriť základ jej pracovných metód. Pripomína, že nejde o skrytý program deregulácie. Napriek povzbudivým výsledkom Komisia kriticky vyhodnotila svoju prácu.

2.2.

Ako jeden z pozitívnych aspektov sa uvádza najmä čo najväčšia účasť občanov, zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti na konzultáciách organizovaných Komisiou.

2.3.

Pokiaľ ide o posúdenie vplyvu, Komisia sa domnieva, že hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy jej iniciatív sa v nich systematicky skúmajú.

2.4.

Pokiaľ ide o hodnotenia právnych predpisov uplatňovaných na úrovni EÚ, Komisia víta skutočnosť, že tri štvrtiny vykonaných posúdení vplyvu teraz sprevádza hodnotenie príslušnej politiky alebo odvetvia.

2.5.

Program REFIT Komisia hodnotí pozitívne. Komisia v rokoch 2015 až 2018 predložila 150 opatrení na zjednodušenie právnych predpisov Únie.

2.6.

Napriek tejto pozitívnej bilancii Komisia poukazuje na niekoľko možných zlepšení a predkladá viacero konkrétnych záväzkov, najmä zintenzívnenie spolupráce s EHSV a VR, posilnenie a kontrolu kvality verejných konzultácií, podrobnejšie hodnotenie zásad subsidiarity a proporcionality napríklad pomocou spoločnej tabuľky, ktorú navrhla rovnomenná pracovná skupina.

3. Hodnotenie výboru

3.1.

Pod vedením Komisie alebo iných orgánov (Coreper, ERC, OECD) sa realizovalo viacero dôležitých projektov na posúdenie pokroku EÚ v troch oblastiach:

—	posúdenie vplyvu,

—	konzultácie so zainteresovanými stranami, občianskou spoločnosťou a občanmi,

—	zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže.

Napriek neustálym snahám Komisie určité ťažkosti stále pretrvávajú.

3.2.

Posúdenie vplyvu

3.2.1.

Zvýšenie počtu ekonomických kritérií: v priebehu rokov boli pridané rôzne ekonomické kritériá (test konkurencieschopnosti, digitálny test, test MSP, nadčasová legislatíva, zásada inovácie). Toto nadmerné zvýšenie kritérií je problematické v troch ohľadoch: poradie ekonomických kritérií, ich postavenie vo vzťahu k sociálnym a environmentálnym kritériám (ktoré kritérium je v konečnom dôsledku rozhodujúce?) a určitá forma byrokratizácie postupu.

3.2.2.

Metodika v zásadnej miere orientovaná na náklady: jednotlivé nástroje Súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu (6), ktoré má Komisia k dispozícii na posúdenie vplyvu určitej iniciatívy, sú statické, nákladovo orientované, obmedzené na kladenie série všeobecných otázok bez toho, aby sa zdôrazňoval kvalitatívny aspekt alebo zvažovali alternatívne scenáre. Nástroje existujú vedľa seba a neumožňujú integrovaný prístup, ktorý kombinuje náklady a prínosy a ktorý sa zameriava na územnú súdržnosť, udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť. A napokon, žiaden nástroj nie je osobitne určený pre životné prostredie a klímu.

3.2.3.

Absencia posúdenia vplyvu v prípade delegovaných aktov a vykonávacích aktov: tieto akty majú výrazný rozsah pôsobnosti a v legislatíve EÚ zastávajú veľmi dôležité miesto. V roku 2018 bolo prijatých 861 vykonávacích aktov, 96 delegovaných aktov a 72 legislatívnych aktov (7). Komisia uznáva, že pri delegovaných aktov sa z dôvodu nedostatku času alebo finančných prostriedkov posúdenie vplyvu realizuje málokedy. EHSV sa tiež domnieva, že by sa s ním malo konzultovať aj v rámci delegovacieho postupu z rovnakého dôvodu ako v prípade legislatívnych aktov, ako aj pri prípadnej zmene týchto aktov vzhľadom na ich ekonomické a sociálne vplyvy (8).

3.2.4.

Absencia posúdenia vplyvu pri zásadných pozmeňujúcich návrhoch spoluzákonodarcov: hoci sa v bode 15 medziinštitucionálnej dohody (9) stanovuje povinnosť členských štátov vykonávať posúdenia vplyvu v prípade zásadných pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladajú k návrhom Komisie, Rada doteraz nikdy nevykonala posúdenie vplyvu zásadného pozmeňujúceho návrhu jedného alebo viacerých členských štátov. V skutočnosti nemá na tento účel ani rozpočet, ani prevádzkovú kapacitu.

3.2.5.

Externalizácia posúdení vplyvu Komisie: systematizácia posúdení vplyvu vedie k nákladom a k ich úplnej alebo čiastočnej privatizácii. Akú máme záruku, že posúdenia vplyvu sa vykonávajú nezávisle a objektívne, keď posúdenie vplyvu vykonáva útvar Komisie, ktorý zároveň pripravuje legislatívny návrh?

3.2.6.

Úloha výboru pre kontrolu regulácie: výbor pre kontrolu regulácie skúma kvalitu posúdení vplyvu. Na schválenie návrhu je potrebné, aby kolégium komisárov vydalo kladné stanovisko. V roku 2018 vydal výbor pre kontrolu regulácie k 28 % posúdení vplyvu záporné stanovisko z dôvodu ich neuspokojivej kvality. Treba oceniť profesionalizáciu členov výboru, ktorí dokázali konať nezávisle. Užitočnosť výboru pre kontrolu regulácie a cieľ, ktorý sleduje, však nie sú širokej verejnosti známe. Výbor by mohol zohrávať významnejšiu úlohu pri rozvoji integrovaného prístupu k hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom posúdení vplyvu.

3.2.7.

Ex post hodnotenie vplyvu právnych predpisov EÚ na fungovanie vnútorného trhu je zárukou dobrej správy vecí verejných. Doložka o preskúmaní umožňuje overiť správne vykonávanie predmetných právnych predpisov a obohatiť, zmeniť a doplniť alebo prispôsobiť právne predpisy vzhľadom na vedecké poznatky, zistenia z praxe alebo konzultácie so sociálnymi partnermi. Z viacerých príkladov nedávno vyplynulo, že tieto doložky o preskúmaní nie sú vždy navrhnuté tak, aby Komisia a členské štáty vykonali integrované posúdenie vplyvu príslušných právnych predpisov. Okrem toho Európsky dvor audítorov zdôrazňuje, že obsah doložiek o preskúmaní nie je vždy jasný, najmä pokiaľ ide o určenie toho, čo bolo požadované, a kedy by sa malo vykonať preskúmanie ex post (10).

3.3.

Zavedenie „zásady inovácie“

3.3.1.

Táto zásada sa objavila v novembri 2014 z iniciatívy Európskeho fóra pre riziká a Rada ju schválila Rada v roku 2016 počas holandského predsedníctva Rady EÚ. Predpokladá, že každý nový legislatívny návrh sa musí hodnotiť v porovnaní s jeho (pozitívnym) vplyvom na inovácie s cieľom vytvoriť právne predpisy, ktoré budú nadčasové (future proof legislation).

3.3.2.

Odvtedy sa zástancovia tejto zásady usilovali o jej začlenenie do legislatívneho acquis EÚ. V roku 2019 sa v programe Horizont Európa (2021 – 2027) objavila zásada inovácie vo forme jedného z odôvodnení.

3.3.3.

Treba však povedať, že vymedzenie „zásady inovácie“ je mimoriadne neisté:

—	na rozdiel od zásady predbežnej opatrnosti (článok 191 ZFEÚ) nemá „zásada inovácie“ žiadny právny základ a so zásadou predbežnej opatrnosti je niekedy v rozpore,

—	táto zásada je mimoriadne vágna: Akých inovácií sa týka? Vedeckých, technických, organizačných alebo sociálnych?

Akademický výskum ukazuje, že z empirického hľadiska nie sú právne predpisy škodlivé pre inovácie. Práve naopak sa zdá, že regulácia je pre inovácie skôr výhodná a že tento vplyv je o to zjavnejší, o čo bližšie je toto odvetvie k technologickej hranici (11). Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci T-521/14 (Švédsko proti Európskej komisii) potvrdil nadradenosť vedeckých kritérií pred akýmkoľvek subjektívnym hodnotením povinností uložených európskemu zákonodarcovi v mene inovácií alebo iných požiadaviek.

3.3.4.

Výbor žiada, aby sa v oznámení o „zásade inovácie“, ktoré Komisia avizovala vo svojom dokumente „Priemysel 2030“, (12) predchádzajúce pripomienky náležite zohľadnili.

3.3.5.

EHSV považuje za vhodné vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy týkajúce sa „zásady inovácie“, a najmä jej zlučiteľnosti so zásadou predbežnej opatrnosti.

3.4.

Verejné konzultácie

3.4.1.

Napriek týmto skutočným snahám má konzultačný proces niekoľko zásadných nedostatkov:

—	najviac odpovedí pochádzajú z podnikateľských združení (42,9 %) (13). Miera odpovedí od veľkých spoločností alebo združení podnikov bola v prípade platformy REFIT dokonca na úrovni 60 %,

—

sociálni partneri vo všeobecnosti a najmä zástupcovia zamestnancov a spotrebiteľov sú z dôvodov nedostatočných zdrojov jasne znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami a veľkými združeniami zamestnávateľov, a to napriek ich uznanej a legitímnej úlohe v rozhodovacom procese (pozri článok 154 ZFEÚ),

—	dotazníky sú navádzajúce a často umožňujú len dve možné odpovede, takže respondenti nemajú dostatok priestoru na podrobné hodnotenie,

—	do konzultácií sa často zapájajú iba respondenti z určitých členských štátov. Výsledkom je čiastočne skreslený obraz reality,

—	hodnotenie odpovedí je štandardizované. To znamená, že výsledky sú hodnotené staticky, čo znemožňuje inteligentnú a diferencovanú analýzu odpovedí a váženie výsledkov konzultácií.

3.5.

Zníženie zbytočnej regulačnej záťaže

3.5.1.

V novembri 2018 Komisia uverejnila svoju výročnú správu o zaťažení za rok 2018 (14), ktorá poskytuje prehľad úsilia EÚ o zjednodušenie jej právnych predpisov.

Napriek očakávaniam sa v správe spoločne uvádzajú opatrenia, ktoré sa majú ešte len realizovať, a výsledky, ktoré vyplývajú skôr z pokroku v digitálnom hospodárstve, než zo zníženia administratívnej záťaže (napríklad: nariadenie o kontrole rybolovu a legislatívny balík o práve spoločností).

3.5.2.

Aj organizácia OECD vo svojej správe o zlepšení právnych predpisov z roku 2019 (15) venovala jednu časť úvahám o tejto otázke. Zdá sa, že OECD požaduje čiastočné odstránenie acquis EÚ a legislatívnych nástrojov členských štátov s cieľom znížiť zaťaženie a regulačné náklady bez toho, aby odpovedala na predbežnú otázku o tom, do akej miery je potrebné znížiť náklady a od akého momentu môžu byť systémy ochrany (sociálnej, environmentálnej a územnej) ohrozené.

3.5.3.

Platforma REFIT bola zriadená v máji 2015 s cieľom umožniť verejným orgánom, občanom a zainteresovaným stranám prispievať k zlepšovaniu európskej legislatívy. Výbor sa domnieva, že niektoré otázky narúšajú celkový kladný obraz:

—	redundantnosť procesu: činnosť skupiny členských štátov platformy sa čiastočne prekrýva s činnosťou približne 200 pracovných skupín Rady,

—	pomalosť procesu: prijímanie stanovísk často trvá niekoľko mesiacov vzhľadom na nízky počet spoločných pozícií oboch skupín, ktoré sa stretávajú len raz a medzi ktorými neprebieha skutočný dialóg,

—

asymetrickosť procesu: žiadosti prichádzajú najmä zo strany zamestnávateľov, t. j. združení podnikov alebo obchodných komôr (pozri štatistiku uverejnenú Komisiou), zriedkavo od občianskej spoločnosti alebo sociálnych partnerov. Komisia a členské štáty sú zastúpené, zatiaľ čo Európsky parlament chýba,

—	orgán bez skutočných odborných znalostí: na akom vedeckom základe sa členovia platformy opierajú o analýzu veľmi odlišných návrhov, ktoré dostávajú? Skutočné odborné znalosti má len Komisia, ktorá ich niekedy použila na presadenie svojich vlastných návrhov,

—	slabá úloha EHSV a VR v porovnaní s ostatnými zainteresovanými stranami, v dôsledku čoho sú ich stanoviská menej účinné,

—	výrazný nepomer medzi nákladmi a prínosmi: náklady na platformu sa zdajú byť vzhľadom na doteraz dosiahnuté výsledky neprimerane vysoké,

—	absencia objektivity platformy: výbor žiada postup, ktorý funguje v oboch smeroch, t. j. postup, ktorým sa vopred neprejudikuje smerovanie právneho predpisu: vloženie nových častí, dodatok, zmena alebo zrušenie legislatívneho aktu.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Pozri bod 1.1., Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 11.

(2) Pozri bod 1.4., Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 81.

(3) Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 11.

(4) Ú. v. EÚ C 303, 19.8. 2016, s. 45, bod 1.9.

(5) Ú. v. EÚ C 303, 19.8. 2016, s. 45, bod 1.11.

(6) Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, Európska komisia, SWD(2017) 350 final, 7. júla 2017.

(7) Zdroj: Štatistiky o právnych aktoch – EUR-Lex (https://eur-lex.europa.eu/statistics/legislative-acts-statistics.html?locale=sk?).

(8) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 145.

(9) Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.5016, s. 1).

(10) Preskúmanie ex post týkajúce sa právnych predpisov EÚ: dobre zriadený, no neúplný systém, Európsky dvor audítorov, 2018.

(11) Amable, B., Demmou, L. a Ledezma, I.: L’impact de la réglementation sur l’innovation: une analyse des performances selon la proximité à la frontière technologique, Economie et prévision, 2013, s. 11. K dispozícii na https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-01614139.

(12) Strana 21.

(13) Zdroj: SWD(2019) 156 final, pracovný dokument útvarov Komisie Taking stock of the Commission’s Better regulation Agenda (Zhodnotenie programu Komisie lepšia tvorba práva) k oznámeniu Komisie, 15. apríla 2019.

(14) The European Union’s efforts to simplify legislation (Úsilie Európskej únie o zjednodušenie právnych predpisov), november 2018.

(15) Správa OECD s názvom Better regulation Practices across the European Union (Postupy v oblasti lepšej regulácie v rámci Európskej únie), 2019.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/78

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel

[COM(2019) 208 final – 2019/0101 (COD)]

(2020/C 14/11)

Samostatný spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Konzultácia	Európsky parlament 15.7.2019 Rada 24.6.2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	107/1/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) berie na vedomie žaloby, ktoré mestá Paríž, Brusel a Madrid podali proti nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/646 (1) na Všeobecnom súde, čo viedlo k rozsudku z 13. decembra 2018, ktorým sa toto nariadenie čiastočne zrušuje.

1.2.

EHSV konštatuje, že Všeobecný súd poskytol Komisii dostatok času (do februára 2020 bez ohľadu na podané odvolanie) na nápravu údajných nedostatkov zistených v uvedenom nariadení, aby nedošlo k narušeniu bežného fungovania trhu.

1.3.

EHSV pripomína rozsah škandálu „dieselgate“, ktorým sa už zaoberal vo viacerých stanoviskách, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nebola schopná predvídať sled udalostí prijatím účinných opatrení od začiatku.

1.4.

Rovnako mu neuniklo ani to, že napriek naliehavým výzvam, ktoré výbor adresuje už viac ako 20 rokov, nebola EÚ schopná ani ochotná vytvoriť účinný nástroj kolektívnej žaloby na riešenie situácií, ktorým čelíme v súčasnosti.

1.5.

EHSV sa okrem toho domnieva, že riešenie navrhované v predmetnom návrhu sa nemôže obmedziť len na riešenie formálnej stránky problému bez toho, aby sa skutočne zohľadnili záujmy žalobcov.

1.6.

EHSV si tiež kladie otázku, či sa udelením právomocí Komisii prijímať delegované akty v podobe uvedenej v predmetnom návrhu v konečnom dôsledku nenaruší nielenže účinnosť právnych predpisov, ale aj úmysel, ktorý zákonodarca sleduje prostredníctvom takýchto delegovaných aktov. Preto považuje za vhodné opätovne preskúmať otázku delegovaných aktov na základe nedávnej medziinštitucionálnej dohody a na základe svojich predchádzajúcich stanovísk vypracovaním nového stanoviska z vlastnej iniciatívy.

1.7.

EHSV tiež dúfa, že Komisia zaručí, že na nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1154 (2) (tretí balík opatrení) a nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1832 (3) (štvrtý balík opatrení) sa nepoužije rovnaký postup, aký sa uplatňuje v súčasnosti.

1.8.

EHSV vzhľadom na množstvo legislatívnych opatrení prijatých v tejto oblasti (asi sto) vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či v súlade so zásadami programu lepšej právnej regulácie je v tejto oblasti možná alebo nevyhnutná kompilácia alebo kodifikácia.

1.9.

EHSV napokon vyzýva Komisiu, aby najmä v snahe urýchliť tento proces alebo zvýšiť právnu istotu zvážila jeho návrhy.

2. Škandál „dieselgate“a kolektívne uplatňovanie nárokov spotrebiteľov na nápravu

2.1.

V septembri 2015 vyšlo najavo, že skupina Volkswagen vyrábala a predávala vozidlá, v ktorých nainštalovala softvér, ktorým dochádzalo k manipulácii laboratórnych skúšok na účely kontroly emisií z motorových vozidiel (4).

2.2.

V celosvetovom meradle firma poškodila milióny spotrebiteľov, ktorí si kúpili tieto vozidlá vo viere, že dodržiavajú emisné limity znečisťujúcich látok stanovené zákonom a že budú mať priaznivejšie účinky na životné prostredie a spotrebu paliva. Skupina Volkswagen svojím správaním vážne poškodila zdravie občanov a životné prostredie vo všeobecnosti.

2.3.

Zistilo sa, že v dôsledku konania skupiny a vzhľadom na požiadavky súvisiace s laboratórnymi skúškami bola hodnota emisií oxidov dusíka nameraná pri jazde v reálnych podmienkach 10 až 40-násobne vyššia ako hodnota nameraná pri laboratórnych skúškach.

2.4.

Spoločnosť tiež uznala, že toto zariadenie nainštalovala približne v 11 miliónoch vozidiel s naftovým motorom na celom svete. V reakcii na tento škandál Európska komisia a niektoré členské štáty začali správne konania pre porušenie zákona a trestné stíhanie s cieľom potrestať nekalé správanie skupiny.

2.5.

EHSV poukazuje na to, že miliónom spotrebiteľov nebola poskytnutá skutočná náhrada za vzniknutú ujmu a že stále nie sú známe informácie o výsledkoch kontrol vykonaných orgánmi členských štátov, ani o postupoch stiahnutia vozidiel z trhu, ktoré iniciovala skupina, najmä pokiaľ ide o účinky opätovného uvedenia dotknutých vozidiel do súladu na ich výkonnosť v budúcnosti.

2.6.

Rôzne európske spotrebiteľské organizácie a organizácie na ochranu životného prostredia využili mechanizmus kolektívnej žaloby a proti spoločnostiam Volkswagen a SEAT podali žaloby, ale len na vnútroštátnej úrovni a podľa odlišných procesných pravidiel.

2.7.

Bez toho, aby bol dotknutý výsledok týchto žalôb, sa možno domnievať, že vzhľadom na absenciu európskeho mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu mnohí z týchto spotrebiteľov nebudú za spôsobenú ujmu možno nikdy odškodnení. Okrem toho návrh smernice, ktorý nedávno predložila Komisia o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov (5), neposkytuje úplnú odpoveď na potrebu účinného odškodnenia poškodených. V tomto prípade by takáto odpoveď mala rozhodujúci význam, pretože by umožnila odškodnenie poškodených, ktorí sú v súčasnosti úplne závislí od opatrení a rozhodnutí prijatých v členských štátoch, takže je potrebné dúfať, že prebiehajúce rokovania s Európskym parlamentom a Radou prinesú v blízkej budúcnosti pozitívny výsledok, čo by viedlo k primeranejšej verzii návrhu.

3. Opatrenia Európskej komisie a stanoviská EHSV

3.1.

Inštitúcie EÚ sa v súvislosti s takýmto škandálom snažili túto situáciu napraviť a definitívne ju vyriešiť (6).

3.2.

Z činnosti vyšetrovacieho výboru Parlamentu vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (EMIS), ktorá sa začala 17. decembra 2015 a skončila sa 2. marca 2017 (7), vyplýva, že jedným z najmarkantnejších opatrení prijatých Komisiou je skúšobný postup na stanovenie emisií pri skutočnej jazde (RDE) (8), ktorý bol vytvorený a navrhnutý nariadením Komisie (EÚ) 2016/427 (prvý balík opatrení) (9), nariadením Komisie (EÚ) 2016/646 (druhý balík opatrení) (10), nariadením Komisie (EÚ) 2017/1154 (tretí balík) (11) a nariadením Komisie (EÚ) 2018/1832 (štvrtý balík) (12).

3.3.

EHSV sa už od roku 2006 niekoľkokrát zaoberal otázkou emisií plynov, najmä pokiaľ ide o tuhé častice (PM), oxidy dusíka (NOx), oxid uhoľnatý (CO) a uhľovodíky (HC), pričom poukázal na určité nedostatky navrhovaných systémov a odporučil spoľahlivejšie metódy ich merania (13).

3.4.

Pokiaľ však ide o nariadenia uvedené v bode 3.2, EHSV nebol požiadaný o vydanie stanoviska, keďže neexistuje povinnosť konzultovať s ním akty, ktoré Komisia prijíma podľa článkov 296 a 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozdiel od aktov, ktorých právnym základom sú články 38, 46, 95, 113, 115, 164, 166, 169, 177, 182, 188, 192, 194, 203, 336 a najmä článok 304 tejto zmluvy.

3.5.

Mesto Paríž 26. júna 2016 (vec T-339/16), mesto Brusel (vec T-352/16) 29. júna 2016 a mesto Madrid 19. júla 2016 (vec T-391/16) podali na základe článku 263 ZFEÚ žaloby proti Komisii, ktorými žiadali zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) 2016/646, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6), a to podľa nich z nasledujúcich dôvodov: z dôvodu nedostatku právomoci, keďže Európska komisia nevhodne použila regulačný postup s kontrolou namiesto riadneho legislatívneho postupu; z dôvodu porušenia podstatných formálnych náležitostí, pretože podstatný prvok základného aktu bol zmenený a doplnený v rozpore s formálnymi požiadavkami na jeho prijatie; z dôvodu porušenia ustanovení primárneho práva, sekundárneho práva a všeobecných zásad práva Únie, napríklad článku 3, článku 11, článku 114 ods. 3 a článku 191 ZFEÚ a článkov 35 a 37 Charty základných práv Európskej únie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES (14), článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 (15) a nariadenia Komisie (ES) č. 692/2008 (16), a v neposlednom rade z dôvodu zneužitia právomocí, pretože účel, ktorý sleduje Komisia zvýšením emisných limitov oxidu dusíka, nie je v súlade s ustanoveniami práva Únie, ani v súlade s cieľmi, ktoré si stanovila sama Komisia, ani v súlade s komunitárnym právom.

3.6.

Všeobecný súd sa vo svojom rozsudku z 13. decembra 2018 rozhodol spojiť uvedené tri konania a v krátkosti vyhovieť žalobe v nasledujúcich bodoch:

—

„bod 2 prílohy II nariadenia Komisie (EÚ) 2016/646 […] sa vyhlasuje za neplatný v rozsahu, v akom v bodoch 2.1.1 a 2.1.2 prílohy IIIA nariadenia Komisie č. 692/2008 z 18. júla 2008, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) č. 715/2007, stanovuje hodnotu konečného faktora zhody CFpollutant a dočasného faktora zhody CFpollutant pre hmotnosť oxidov dusíka“;

—	„účinky ustanovenia, ktoré sa na základe bodu 1 tohto výroku vyhlasuje za neplatné, sa zachovajú, až kým sa v primeranej lehote neprijme nový právny predpis nahrádzajúci tieto ustanovenia s tým, že uvedená lehota nesmie prekročiť dvanásť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“

4. Návrh Komisie

4.1. Odôvodnenie a základ návrhu

4.1.1.

V máji 2017 Európska komisia predstavila balík opatrení zameraných na modernizáciu európskej mobility a dopravy vrátane zníženia emisií CO2, znečistenia ovzdušia a preťaženia pri súčasnom odstránení byrokratických postupov pre podniky.

4.1.2.

Už v roku 2007 prijala EÚ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č.(ES) č. 715/2007, ktorým sa stanovujú pravidlá typového schvaľovania motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6), ktoré vyžadujú, aby tieto nové motorové vozidlá dodržiavali určité limity emisií.

4.1.3.

V nadväznosti na škandál „dieselgate“vykonala Komisia podrobnú analýzu skúšobných postupov a požiadaviek na typové schvaľovanie a zistila, že emisie z vozidiel podľa noriem Euro 5 alebo Euro 6 vzniknuté pri skutočnej jazde na ceste výrazne prekračujú emisie namerané v rámci nového európskeho regulačného jazdného cyklu, (NEDC), najmä pokiaľ ide o emisie oxidu dusíka (NOx) z naftových vozidiel.

4.1.4.

Komisia považovala za potrebné stanoviť kvantitatívne požiadavky pri skutočnej jazde s cieľom obmedziť vypúšťanie výfukových plynov za bežných podmienok používania v súlade s emisnými limitmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007. To viedlo k prijatiu nariadenia Komisie (EÚ) 2016/646, ktorým sa zmenilo a doplnilo nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 tak, že sa v rámci komitologického postupu preskúmali hodnoty týkajúce sa faktorov zhody vyplývajúce z priemerných emisií zaznamenaných počas skúšok.

4.1.5.

Touto zmenou, ktorá zodpovedá druhej fáze postupu merania emisií pri skutočnej jazde, sa zaviedla povinnosť emisných skúšok NOx pre nové typy vozidiel od septembra 2017 a pre všetky vozidlá od septembra 2019 a Európsky parlament a Rada ju schválili (17).

4.1.6.

V decembri 2018 Všeobecný súd na základe žalôb, ktoré podali mestá Paríž, Madrid a Brusel, zrušil niektoré ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/646 okrem iného z dôvodov, že tzv. faktory „zhody“nemali byť prijaté komitologickým postupom, ale riadnym legislatívnym postupom. Toto zrušenie bolo čiastočné a nemalo vplyv na postup skúšok pri skutočnej jazde, ktorý zostáva v platnosti.

4.1.7.

Všeobecný súd však odložil účinnosť tohto čiastočného zrušenia na február 2020, aby poskytol Komisii čas na vykonanie jeho rozsudku.

4.2. Obsah a účel návrhu

4.2.1.

S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu výrobcov, ktorí už pri navrhovaní svojich vozidiel zohľadnili skôr prijatý postup skúšok pri skutočnej jazde, Komisia predložila predmetný legislatívny návrh, ktorého cieľom je:

—	opätovne zaviesť skôr stanovené faktory zhody,

—	oprávniť Komisiu na každoročné zníženie faktorov zhody stanovených zákonodarcom tak, aby odzrkadľovali pokrok v presnosti prenosného systému na meranie emisií.

4.2.2.

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku o zrušení nespochybnil technické odôvodnenie faktorov zhody. V dôsledku toho a vzhľadom na to, že stále existujú rozdiely medzi emisiami nameranými pri skutočnej jazde a emisiami nameranými v laboratóriu, sa navrhujú také faktory zhody, ktorými sa zodpovedajúcim spôsobom mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007.

4.2.3.

Faktory zhody sa zavádzajú v dvoch fázach: v prvej fáze sa bude uplatňovať dočasný faktor zhody, zatiaľ čo v druhej fáze sa použije iba konečný faktor zhody, pričom Komisia bude pravidelne preskúmavať konečné faktory zhody vzhľadom na technický pokrok.

4.2.4.

Okrem toho je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o postupy vzťahujúce sa na osobitné postupy, skúšky a požiadavky na typové schválenie. Toto delegovanie právomocí má zahŕňať aj doplnenie nariadenia (ES) č. 715/2007 o zodpovedajúce revidované pravidlá a skúšobných cyklov používaných na meranie emisií. V návrhu sa stanovuje aj možnosť zmeny uvedeného nariadenia na účely revízie konečných faktorov zhody nadol a opätovnej kalibrácie limitných hodnôt pre hmotnosť tuhých častíc a zavedenia limitných hodnôt pre množstvo tuhých častíc.

4.2.5.

Podľa návrhu budú musieť výrobcovia preukázať, že všetky nové vozidlá, ktoré sa predávajú, registrujú alebo uvádzajú do prevádzky na území v Európskej únii, spĺňajú stanovené limity.

4.2.6.

Komisia sa ešte pred predložením svojho návrhu odvolala proti rozhodnutiu Všeobecného súdu na Súdnom dvore Európskej únie, pretože sa domnieva, že jej predchádzajúce nariadenie nemalo vplyv na podstatné prvky, konkrétne na stanovené faktory zhody, ale len na kritérium použité na ich meranie.

5. Všeobecné pripomienky

5.1.

Nie je v právomoci EHSV zasahovať do právneho konfliktu medzi inštitúciami Európskej únie, najmä ak je táto otázka predmetom prebiehajúcej žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Je však povinný vyjadriť sa k rámcu zvolenému pre návrh Komisie a posúdiť rozsah, v akom spĺňa stanovené ciele.

5.2.

Je zrejmé, že predmetným návrhom sa naprávajú formálne nedostatky nedostatku právomoci a porušenia rôznych ustanovení primárneho práva vyplývajúce z nezákonného použitia nesprávneho postupu.

5.3.

Z vecného hľadiska má však EHSV v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami k delegovaným aktom pochybnosti o tom, či zvolené riešenie – udeliť Komisii právomoc prijímať delegované akty v oblastiach, kde Všeobecný súd usúdil, že iba zákonodarca môže zmeniť podstatné prvky (právomoc, ktorú si však chce Komisia podľa všetkého uplatniť) – je v súlade s právnym účelom delegovaných aktov (18).

5.4.

EHSV víta zachovanie dočasných požiadaviek týkajúcich sa uplatňovania návrhu v tom zmysle, že sa naďalej vzťahuje na nové typy vozidiel od 1. septembra 2017 a na nové vozidlá od 1. septembra 2019.

5.5.

Naďalej však pochybuje o právnej účinnosti týchto opatrení, pretože v súvislosti s týmto legislatívnym postupom neexistuje žiadna istota, takže nadobudnutie účinnosti súvisiaceho opatrenia v septembri by mohlo byť skutočne ohrozené. Zabúdať netreba ani na otázky, ktoré vznikajú v súvislosti s retroaktívnym účinkom tohto opatrenia.

5.6.

Túto situáciu ešte komplikuje skutočnosť, že bolo podané odvolanie, konečné rozhodnutie v otázke, na ktorú poukázal Všeobecný súd, sa odkladá na bližšie určený dátum a je dokonca možné si položiť otázku, či je potrebné prijať súčasný návrh bez ohľadu na to, či rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie bude alebo nebude v prospech Komisie.

5.7.

Jediným odôvodnením návrhu by bolo, že jeho cieľom je poskytnúť výrobcom určitú právnu istotu, aby mohli prípadne pokračovať vo výrobe svojich vozidiel; tým sa však nemení skutočnosť, že rozhodnutie Súdneho dvora môže mať dôsledky na platnosť návrhu so všetkými súvisiacimi rizikami pre objednávky a dodanie komponentov.

5.8.

EHSV zdôrazňuje, že v každom prípade je potrebné, aby spotrebitelia mali prístup ku skúškam v podmienkach skutočnej jazdy, ktoré už boli uverejnené na oficiálnych webových sídlach (19), aby mohli tieto informácie kombinovať s informáciami týkajúcimi sa environmentálnych vlastností vozidiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES (20). Dostupnosť takýchto údajov môže pomôcť spotrebiteľom pri ich rozhodovaní o kúpe podľa vplyvu vozidla na životné prostredie.

5.9.

EHSV tiež očakáva, že Komisia bude schopná zabezpečiť súlad svojho návrhu s rôznymi právnymi aktmi týkajúcimi sa skúšok v skutočných jazdných podmienkach, keďže sa odvoláva na druhý súbor opatrení v tejto oblasti, a že preto ním nespochybní dva neskoršie právne akty, ktoré sa vzťahujú na zohľadnenie objemu častíc pri skúškach, zlepšovanie metód používaných na ich vykonanie (právny akt o emisiách pri skutočnej jazde 3) a možnosti nezávislých tretích strán vykonávajúcich kontroly vozidiel, ktoré sú už v prevádzke (právny akt o emisiách pri skutočnej jazde 4).

5.10.

Bez toho, aby bola dotknutá osobitná povaha tohto návrhu, EHSV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila prax v krajinách mimo európskeho priestoru, v tomto prípade skúsenosti získané v Spojených štátoch, najmä pokiaľ ide o kritériá zhody a uplatňované sankcie v prípade nedodržiavania pravidiel výrobcami (21).

5.11.

EHSV uznáva, že škandál „dieselgate“neodhalil len súbor nedostatkov pri emisiách oxidov dusíka, ale tiež preukázal, že milióny spotrebiteľov nakupovali vozidlá, ktoré neboli v súlade s poskytnutými informáciami bez toho, aby veľká väčšina z nich dostala individuálnu náhradu za spôsobenú ujmu.

5.12.

Je dôležité, aby Komisia zabezpečila úplné odškodnenie poškodených strán alebo aspoň európsky mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a zabezpečila, aby bol tento mechanizmus účinný, funkčný a rýchly a aby odškodňoval spotrebiteľov za škody na životnom prostredí, čo sa nedá povedať o systéme stanovenom v návrhu smernice o žalobách v zastúpení.

6. Osobitné pripomienky

6.1. Článok 1 ods. 3

6.1.1.

EHSV sa domnieva, že na základe vedeckých dôkazov nemusia byť faktory zhody uvedené v prílohe I v tabuľke 2 dostatočne ambiciózne na to, aby sa zabezpečilo zníženie emisií oxidu dusíka, pretože faktory navrhované v roku 2018 sa dnes javia dosť konzervatívne.

6.1.2.

EHSV tiež zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto faktory pravidelne vyhodnocovali v intervaloch najmenej jedného roka, čím sa zabezpečí zohľadnenie technologického vývoja.

6.2. Článok 1 ods. 4

6.2.1.

EHSV považuje za dôležité, aby mal výrobca povinnosť vybaviť vozidlá tak, aby komponenty, ktoré by mohli mať vplyv na emisie, boli navrhnuté, konštruované a namontované tak, aby bolo vozidlo pri bežnom používaní v súlade s príslušným nariadením. Zdôrazňuje však, že tieto informácie sa musia spotrebiteľom sprístupniť nielen pri nákupe, ale správne orgány ich musia povinne kontrolovať.

6.2.2.

EHSV odporúča, aby sa pojem „bežné používanie“vymedzil v právnom akte a aby sa nezakladal iba na subjektívnych výkladoch Komisie, pretože ide o podmienku zhody a je potrebné vyhnúť sa neistote v súvislosti s jeho výkladom (22).

6.3. Článok 1 ods. 5

6.3.1.

EHSV sa domnieva, že v záujme ochrany životného prostredia je šesťmesačná lehota, v ktorej má výrobca poskytnúť informácie o súlade s príslušným právnym predpisom, neprimeraná, a preto navrhuje, aby táto lehota nepresiahla tri mesiace.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2016, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 708.

(3) Ú. v. EÚ L 301, 27.11.2018, s. 1.

(4) Tieto testy vykonal americký Federálny úrad pre ochranu životného prostredia (United States Environmental Protection Agency) a na základe nich skupina Volkswagen uznala, že do svojich vozidiel nainštalovala manipulačný nástroj (defeat device), ktorý vďaka algoritmu mohol zistiť, kedy malo byť vozidlo testované na emisie znečisťujúcich látok.

(5) COM(2018) 184 final – 2018/0089 (COD); stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.

(6) Pozri zoznam prijatých právnych predpisov: https://ec.europa.eu/growth/sectors/automotive/legislation/motor-vehicles-trailers_sk.

(7) Pozri správu Európskeho parlamentu A8 – 0049/2017, ktorý vo svojich záveroch uvádza, že „Komisii chýbala politická vôľa a rozhodnosť konať v závažnom prípade vysokých emisií oxidov dusíka a uprednostniť ochranu verejného zdravia občanov, ktorá bola ohrozená“, a najmä, že „nevyužila prostriedky, ktoré mala k dispozícii v rámci výboru TCMV a pracovnej skupiny RDE-LDV, aby docielila napredovanie rozhodovacieho procesu a zabezpečila včasné prispôsobenie typových skúšok skutočným podmienkam v zmysle požiadaviek uvedených v článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 715/2007.“

(8) Tento skúšobný postup, ktorým sa má lepšie prihliadať na skutočné emisie na cestách a znížiť nesúlad medzi emisiami nameranými pri skutočnej jazde a emisiami nameranými v laboratóriu, zahŕňa prenosné palubné analyzátory na meranie emisií počas cestnej skúšky.

(9) Ú. v. EÚ L 82, 31.3.2016, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2016, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 708.

(12) Ú. v. EÚ L 301, 27.11.2018, s. 1.

(13) Pozri okrem iného Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 55, Ú. v. EÚ C 251, 31.7.2015, s. 31, Ú. v. EÚC 227, 28.6.2018, s. 52, Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 32 a Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 95.

(14) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.

(15) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.

(16) Ú. v. EÚ L 199, 28.7.2008, s. 1.

(17) Pozri informačný dokument, ktorý Európsky dvor audítorov uverejnil vo februári 2019 pod názvom „Reakcia EÚ na škandál Dieselgate“, https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/BRP_Vehicle_emissions/BRP_Vehicle_emissions_SK.pdf.

(18) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 104, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 145, Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 29, Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 67.

(19) Pozri https://www.acea.be/publications/article/access-to-euro-6-rde-monitoring-data.

(20) Ú. v. EÚ L 12, 18.1.2000, s. 16.

(21) Článok 85 nového nariadenia (EÚ) 2018/858 teraz oprávňuje Komisiu uložiť výrobcom pokuty do výšky 30 000 EUR za vozidlo.

(22) Pozri napríklad odpoveď komisárky Bieńkowskej na parlamentnú otázku (otázka P-006693-16): http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P-8-2016-006693-ASW_EN.html.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/87

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Efektívnejšie rozhodovanie v sociálnej politike: Identifikácia oblastí, kde by sa mal posilniť prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou

[COM(2019) 186 final]

(2020/C 14/13)

Spravodajca: Christian BÄUMLER

Konzultácia	Európska komisia, 3.6.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10.9.2019
Prijatie v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	83/32/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že v čase rýchlych zmien je rozhodujúce, aby EÚ spolu so svojimi členskými štátmi dokázala v súlade s príslušnými priznanými právomocami prijímať efektívne a účinné politické opatrenia vo všetkých príslušných politických oblastiach. Súčasťou tohto prístupu by malo byť aj zamyslenie sa nad tým, či je potrebné konať na úrovni EÚ, pričom treba náležite zohľadniť zásadu subsidiarity.

1.2.

EHSV sa domnieva, že v súlade s ustanoveniami zmluvy je dôležité zapojiť na vysokej úrovni do legislatívneho procesu Európsky parlament, a to práve aj v sociálnej oblasti, keďže sociálne otázky majú vplyv na sociálnu súdržnosť a sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou, v súlade s cieľmi stanovenými v zmluve (článok 3 ZEÚ).

1.3.

So zreteľom na to, že EHSV sa už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1) vyslovil za preskúmanie požiadavky jednomyseľnosti v EÚ a zopakoval to nedávno najmä pre oblasť daňovej politiky (2), víta, že Komisia zintenzívňuje diskusiu o pretrvávajúcich prekážkach v oblasti tvorby právnych predpisov a že prostredníctvom tohto oznámenia otvorila debatu o možnosti rozšírenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj v sociálnej oblasti. EHSV zároveň zdôrazňuje, že úlohou EÚ v oblasti sociálnej politiky na základe zmluvy je podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblastiach vymedzených v článku 153 ods. 1 ZFEÚ. Odráža to rozmanitosť vnútroštátnych sociálnych systémov a tradícií a znamená to, že členské štáty zohrávajú vedúcu úlohu pri navrhovaní a vykonávaní svojich opatrení v oblasti sociálnej politiky a trhov práce. Prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou je založené na kultúre kompromisu.

1.4.

Pokiaľ ide o EHSV, je jasné, že EÚ je aj pri uplatňovaní nástroja rozhodovania kvalifikovanou väčšinou naďalej odhodlaná uplatňovať zásadu subsidiarity a že v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, sa zameria na oblasti, v ktorých nie je možné dosiahnuť spoločné ciele efektívnejšie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. To isté platí pre zásadu proporcionality, podľa ktorej obsah a forma opatrení EÚ nesmie ísť nad rámec cieľov zmlúv.

1.5.

Článok 151 ZFEÚ stanovuje pre sociálnu politiku cieľ „podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať [a zosúlaďovať] životné a pracovné podmienky […] pri zachovaní dosiahnutej úrovne“. EHSV zdôrazňuje, že to sa má podľa článku 153 ods. 2 ZFEÚ dosiahnuť smernicami o minimálnych pravidlách s ohľadom na vnútroštátne podmienky, a tie nesmú brániť zakladaniu ani rozvoju malých a stredných podnikov. Ďalej zdôrazňuje, že podľa článku 153 ods. 4 ZFEÚ nesmie byť dotknuté právo členských štátov pri vykonávaní zaviesť vyššiu vnútroštátnu úroveň ochrany, ani ich právomoc stanoviť základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na to, aký režim prijímania rozhodnutí sa uplatňuje.

1.6.

EHSV poukazuje na to, že vo vývoji acquis sociálnej politiky EÚ zohrávajú významnú úlohu aj dohody sociálnych partnerov presadené na úrovni EÚ. V súvislosti s diskusiou o prípadnom prechode od jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou požaduje záruky ďalšieho rozsiahleho zapojenia sociálnych partnerov do tvorby právnych predpisov v oblasti sociálnej politiky a do koncipovania tejto politiky, ako aj rešpektovanie ich autonómie pri vykonávaní a prípadnej revízii ich samostatných dohôd.

1.7.

1.8.

EHSV poukazuje na to, že EÚ vypracovala opatrenia na ochranu zraniteľných pracovníkov, ako sú tehotné ženy a zamestnanci na kratší pracovný čas, pri skončení pracovného pomeru. To je dôvod na zaručenie minimálnej celoeurópskej úrovne jednotných procesných práv a práv na ochranu a na prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že zastúpenie a kolektívna ochrana záujmov pracovníkov a zamestnancov majú zásadný význam pre súdržnosť spoločnosti, zachovanie a vytváranie kvalitných pracovných miest a pre konkurencieschopnosť podnikov v EÚ. Pokiaľ je to objektívne nevyhnutné, EÚ musí aj v tomto prípade preskúmať, nakoľko môže hlasovanie kvalifikovanou väčšinou otvoriť nové možnosti rozvoja sociálneho partnerstva v budúcnosti.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa v prípade podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt v EÚ, prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou s cieľom zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu a posilniť sociálnu súdržnosť.

1.11.

V súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou EHSV súhlasí s úvahami Komisie, aby sa v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, použila všeobecná premosťovacia doložka podľa článku 48 ods. 7 ZEÚ, keďže si to vyžaduje jednak jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady, jednak podporu všetkých národných parlamentov a súhlas Európskeho parlamentu, čím by sa zaručila rozsiahla demokratická legitímnosť.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EÚ a všetky jej členské štáty čelia spoločným výzvam, pokiaľ ide o vplyv nových technológií, rastúce konkurenčné tlaky v globalizovanej ekonomike, nové formy práce a demografické trendy. V snahe zachovať a ďalej rozvíjať európsky sociálny model pre budúce generácie sú nevyhnutné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni v širokom spektre oblastí politiky v súlade s uznanými kompetenciami. V tejto súvislosti je dôležité prijať opatrenia na posilnenie sociálnej súdržnosti a sociálneho začlenenia a na boj proti diskriminácii.

2.2.

EHSV zdôrazňuje, že v čase rýchlych zmien je rozhodujúce, aby EÚ spolu so svojimi členskými štátmi dokázala prijímať efektívne a účinné politické opatrenia. Malo by to zahŕňať primerané zohľadnenie potrieb a úrovní činnosti s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity, výber vhodných nástrojov a efektívnych rozhodovacích procesov, prostredníctvom ktorých môže EÚ podporovať a dopĺňať vnútroštátne politiky. Pri tom by sa mal podrobne analyzovať vplyv na hospodárstvo, verejné financie a úlohu sociálnych partnerov v každom členskom štáte. Všetky členské štáty musia mať vždy dostatok príležitostí na zapojenie do rozhodovacieho procesu. Spoločným cieľom by malo byť dosiahnutie dobrých výsledkov tak na úrovni EÚ, ako aj v jednotlivých členských štátoch.

2.3.

EHSV zdôrazňuje, že EÚ potrebuje efektívny a pružný rozhodovací proces, aby sa zaručilo, že právne predpisy a nezáväzné nástroje, ako sú koordinačné rámce a odporúčania, dokážu udržiavať krok s hospodárskym a sociálnym vývojom. Keďže sa EHSV už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vyslovil za preskúmanie požiadavky jednomyseľnosti pri tvorbe právnych predpisov EÚ (3), víta, že Komisia zintenzívňuje diskusiu o pretrvávajúcich politických legislatívnych prekážkach a že prostredníctvom tohto oznámenia otvorila debatu o možnosti rozšírenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj v sociálnej oblasti. EHSV zároveň zdôrazňuje, že úlohou EÚ v oblasti sociálnej politiky na základe zmluvy je podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblastiach vymedzených v článku 153 ods. 1 ZFEÚ. Odráža to rozmanitosť vnútroštátnych sociálnych systémov a tradícií a znamená to, že členské štáty zohrávajú vedúcu úlohu pri navrhovaní a vykonávaní svojich opatrení v oblasti sociálnej politiky a trhov práce.

2.4.

EHSV sa domnieva, že úlohou EÚ podľa zmluvy je podporovať činnosti členských štátov v EÚ a dopĺňať ich v oblastiach vymedzených v zmluve (článok 153 ods. 1 ZFEÚ). To odráža rôznorodosť vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia a tradícií a implikuje vedúcu úlohu členských štátov, ako aj vysoký stupeň zvrchovanosti v rámci európskej spolupráce pri navrhovaní a vykonávaní ich politík v oblasti sociálnej politiky a trhov práce.

2.5.

EHSV poukazuje na to, že na druhej strane určitý počet oblastí sociálnej politiky naďalej zostáva podľa Zmluvy o EÚ predmetom jednomyseľného rozhodnutia Rady.

2.6.

Ide o tieto oblasti: nediskriminácia (článok 19 ods. 1 ZFEÚ), sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov (okrem prípadov, keď je účelom voľný pohyb pracovníkov) [článok 153 ods. 1 písm. c) ZFEÚ], ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy [článok 153 ods. 1 písm. d) ZFEÚ], zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov [článok 153 ods. 1 písm. f) ZFEÚ] a podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom na území Únie [článok 153 ods. 1 písm. g) ZFEÚ]. Zatiaľ čo v článku 19 ZFEÚ je potrebný súhlas Európskeho parlamentu, neplatí to pre článok 153 ods. 1 písm. c), d), f) a g).

2.7.

EHSV sa domnieva, že v súlade s ustanoveniami zmluvy je dôležité práve v oblasti sociálnej politiky zapojiť na vysokej úrovni Európsky parlament do legislatívneho procesu, keďže otázky sociálnej politiky vždy implikujú aj prijímanie rozhodnutí, ktoré sa bezprostredne dotýkajú obyčajných ľudí a majú vplyv na sociálnu súdržnosť a sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou, v súlade s cieľmi stanovenými v zmluve (článok 3 ZEÚ).

2.8.

Rovnako ako aj v prípade daňovej politiky EHSV víta, že Komisia prostredníctvom tohto oznámenia otvorila debatu o možnosti rozšírenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj v sociálnej oblasti (4). Prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou je založené na kultúre kompromisu. Vyžaduje si diskusiu a umožňuje pragmatické výsledky, ktoré plne zohľadňujú záujmy Únie ako celku. Perspektíva hlasovania kvalifikovanou väčšinou môže byť katalyzátorom, ktorým umožní prostredníctvom zapojenia všetkých aktérov do hľadania kompromisu nájsť výsledok prijateľný pre všetkých.

2.9.

EHSV poukazuje na to, že EÚ sa vo svojom novom strategickom programe na roky 2019 až 2024 zaviazala k uplatňovať pilier sociálnych práv na úrovni EÚ a členských štátov. Pri tom by sa mali náležite zohľadniť príslušné právomoci.

2.10.

Pokiaľ ide o EHSV, je zásadné, aby bola EÚ pri uplatňovaní nástroja rozhodovania kvalifikovanou väčšinou naďalej odhodlaná uplatňovať zásadu subsidiarity a aby sa v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, zamerala na oblasti, v ktorých nie je možné dosiahnuť spoločné ciele efektívnejšie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. To isté platí pre zásadu proporcionality, podľa ktorej obsah a forma opatrení EÚ nesmie ísť nad rámec cieľov zmlúv. Tieto zásady by sa mali jasne stanoviť v diskusii o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou.

2.11.

Článok 151 ZFEÚ stanovuje pre sociálnu politiku cieľ „podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať [a zosúlaďovať] životné a pracovné podmienky […] pri zachovaní dosiahnutej úrovne“. EHSV zdôrazňuje, že v článku 153 ods. 2 ZFEÚ sa stanovujú kritériá, ktoré musia príslušné opatrenia EÚ v oblasti sociálnej politiky spĺňať. Smernice tak obsahujú najmä minimálne pravidlá so zreteľom na vnútroštátne podmienky a nesmú brániť zakladaniu ani rozvoju malých a stredných podnikov. EHSV zdôrazňuje, že nesmie byť dotknuté právo členských štátov pri vykonávaní zaviesť vyššiu vnútroštátnu úroveň ochrany, ani ich právomoc stanoviť základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na to, aký režim prijímania rozhodnutí sa uplatňuje.

2.12.

EHSV ďalej konštatuje, že v bode 17 preambuly Európskeho piliera sociálnych práv Komisia, EP a Rada potvrdili rešpektovanie rozmanitosti vnútroštátnych systémov vrátane úlohy sociálnych partnerov a v bode 19 rešpektovanie národnej identity členských štátov, ako aj ich zvrchovanosti právne definovať základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia.

2.13.

EHSV poukazuje na to, že vo vývoji acquis v oblasti sociálnej politiky EÚ zohrávajú významnú úlohu aj dohody sociálnych partnerov presadené na úrovni EÚ v rámci článku 155 ZFEÚ. Víta skutočnosť, že podľa oznámenia Komisie sa s výsledkami sociálneho dialógu a smernicami bude pri prijatí zaobchádzať rovnako. Pre prípadný prechod od jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou EHSV požaduje záruky ďalšieho rozsiahleho zapojenia sociálnych partnerov do tvorby právnych predpisov v oblasti sociálnej politiky a koncipovania tejto politiky a rešpektovanie ich autonómie pri vykonávaní a prípadnej revízii ich samostatných dohôd. Sociálny dialóg zohráva dôležitú úlohu v sociálnej ochrane. Zabezpečuje tiež sociálny pokrok v EÚ prostredníctvom autonómnej tvorby právnych predpisov.

2.14.

EHSV súhlasí s názorom Komisie a nepovažuje nástroj posilnenej spolupráce za alternatívu hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Nástroj posilnenej spolupráce môže práve v otázkach sociálnej politiky viesť k roztrieštenosti jednotného trhu a nerovnakému zaobchádzaniu s občanmi EÚ v závislosti od členského štátu, v ktorom žijú.

2.15.

Na druhej strane sa EHSV domnieva, že európsky semester je ďalším účinným a užitočným nástrojom na dosiahnutie väčšej a lepšej konvergencie a pokroku v národných reformách za podpory a pod vedením členských štátov a sociálnych partnerov, v neposlednom rade aj „vzájomným učením (sa)“. Zodpovedá to aj obsahu a duchu článku 156 ZFEÚ. EHSV vyzdvihuje úsilie rozvíjať lepšie metódy koordinácie vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej ochrany a ich reforiem v rámci európskeho semestra a zároveň zmysluplne začleniť vnútroštátnych sociálnych partnerov do európskej činnosti. Európsky pilier sociálnych práv, ktorým sa riadia reformy, by preto prispel k vypracovaniu plánu pre lepšiu konvergenciu a väčšiu súdržnosť medzi členskými štátmi.

3. Konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV konštatuje, že v rámci tých istých oblastí politiky sa v súčasnosti rozhodnutia prijímajú jednomyseľne alebo hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Vedie to k nerovnomernému rozvoju sociálnych noriem a k rozdielom v sociálnej ochrane.

3.2.

EHSV poukazuje na to, že existujú rozsiahle právne ustanovenia EÚ na uplatňovanie zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a o rovnakom zaobchádzaní na základe rasového alebo etnického pôvodu a z mnohých ďalších dôvodov. Toto je veľký úspech pre EÚ, ktorá je v tejto oblasti príkladom pre zvyšok sveta. Pritom je podľa práva EÚ rovnaké zaobchádzanie na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie predmetom ochrany len v súvislosti so zamestnaním a s povolaním. Smernica, ktorá by komplexne zakázala diskrimináciu v Únii, by bola mimoriadne zložitá, a preto sa sotva dá dosiahnuť v rozhodovacom procese, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť. EÚ sa však k tomu v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj zaviazala. Tento cieľ bol potvrdený v novom strategickom programe na roky 2019 – 2024. EHSV podporuje úplný prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pre právne predpisy o nediskriminácii.

3.3.

EHSV poukazuje na to, že v súlade s článkom 48 ZFEÚ môže EÚ kvalifikovanou väčšinou prijímať opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov. Na druhej strane musia byť odporúčania týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a ochrany pracovníkov jednomyseľné. Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by bol koherentný a vhodný. Vyvstáva tiež otázka, prečo sa tu Komisia zamerala len na odporúčania a nezohľadnila ďalšie právne nástroje.

3.4.

EHSV uznáva, že ochrana pracovníkov v prípade prepustenia je odjakživa centrom záujmu každého vnútroštátneho pracovného práva. EHSV však konštatuje, že EÚ medzičasom vypracovala opatrenia na ochranu zraniteľných pracovníkov, ako sú tehotné ženy a zamestnanci na kratší pracovný čas. To je dôvod na zaručenie aspoň minimálnej celoeurópskej úrovne jednotných procesných práv a práv na ochranu, aby tieto ochranné mechanizmy nestratili účinnosť. V Európskom pilieri sociálnych práv sa ustanovujú práva prepustených pracovníkov na informácie, ako aj prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov, prostriedky nápravy a prípadne aj právo na odškodnenie. To je argument v prospech prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, aby bola možné prijať príslušnú smernicu na transpozíciu týchto ustanovení.

3.5.

EHSV zdôrazňuje, že fundovaný právny rámec týkajúci sa zastúpenia a kolektívnej ochrany záujmov pracovníkov a zamestnancov má zásadný význam pre súdržnosť spoločnosti, vytváranie kvalitných pracovných miest a konkurencieschopnosť podnikov v EÚ. Podniky na jednotnom trhu čoraz užšie spolupracujú cezhranične. Podniky a skupiny podnikov v EÚ podliehajú smernici o európskych zamestnaneckých radách, ktorá bola prijatá v rámci riadneho legislatívneho postupu. V iných oblastiach právnych predpisov EÚ týkajúcich sa zapojenia zamestnancov sa stále vyžaduje jednomyseľnosť. Pokiaľ je to objektívne nevyhnutné, EÚ musí aj v tomto prípade preskúmať, nakoľko môže hlasovanie kvalifikovanou väčšinou otvoriť nové možnosti rozvoja sociálneho partnerstva v budúcnosti.

3.6.

EHSV odporúča, aby sa v prípade podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v EÚ prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov EÚ a tretích krajín musia byť zhodné, aby sa neohrozila sociálna súdržnosť.

3.7.

V súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou EHSV súhlasí s úvahami Komisie, aby sa v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, použila všeobecná premosťovacia doložka podľa článku 48 ods. 7 ZEÚ, keďže si to vyžaduje jednak jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady, jednak podporu všetkých národných parlamentov a súhlas Európskeho parlamentu. Tým by sa zabezpečila značná demokratická legitímnosť a súlad s ústavnými požiadavkami na vnútroštátnej úrovni. Neplatilo by to v prípade použitia článku 153 ZFEÚ.

3.8.

EHSV konštatuje, že v oznámení Komisie zostáva nezodpovedaná otázka. Nie je jasné, či sa rozhodnutie o zmene určitého právneho základu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou prijíma raz a pre všetky prípady, alebo od prípadu k prípadu. EHSV žiada Komisiu, aby objasnila, či by bolo uplatnenie všeobecnej premosťovacej doložky podľa článku 48 ods. 7 ZEÚ všeobecným prechodom na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou alebo by šlo zakaždým o jednotlivé rozhodnutia. Podľa názoru EHSV sa musí byť v každom prípade zaručiť, aby uplatnenie premosťovacej doložky prinieslo efektívnejšie hľadanie riešení a prijímanie rozhodnutí a nevytváralo ďalšie prekážky.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Pozri tieto stanoviská EHSV: Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 24; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 18; Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 23; Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 8.

(2) Stanovisko EHSV na tému Zdaňovanie – hlasovanie kvalifikovanou väčšinou (Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 90).

(3) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

PRÍLOHA

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy získali aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, no v priebehu diskusie boli zamietnuté (článok 59 ods. 3 rokovacieho poriadku):

1. Bod 2.8

Zmeniť:

Rovnako ako aj v prípade daňovej politiky EHSV víta, že sa Komisia prostredníctvom tohto oznámenia podujala otvoriť otvorila debatu a vysvetliť, ako by prechod na o možnosti rozšírenia hlasovania e kvalifikovanou väčšinou aj v sociálnej oblasti mohol vyzerať bez unáhlených návrhov (1). Prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou je založené na kultúre kompromisu. Vyžaduje si diskusiu a umožňuje pragmatické výsledky, ktoré plne zohľadňujú záujmy Únie ako celku. Perspektíva hlasovania kvalifikovanou väčšinou môže byť katalyzátorom, ktorým umožní prostredníctvom zapojenia všetkých aktérov do hľadania kompromisu nájsť výsledok prijateľný pre všetkých.

Výsledok hlasovania

Za	:	36
Proti	:	74
Zdržalo sa	:	2

2. Nový bod po bode 2.8.

Vložiť nový bod za bod 2.8

Na druhej strane, odôvodnenie jednomyseľnosti v rozhodovaní vychádza z potreby zachovať vnútroštátnu kontrolu nad príslušnými ustanoveniami sociálnej politiky v Zmluve o EÚ a zabrániť narušeniu základných prvkov vnútroštátnych sociálnych systémov, za ktoré sú členské štáty spolu so sociálnymi partnermi v prvom rade zodpovedné.

Výsledok hlasovania

Za	:	31
Proti	:	82
Zdržalo sa	:	3

3. Bod 3.1

Zmeniť

EHSV konštatuje, že v rámci tých istých oblastí politiky sa v súčasnosti rozhodnutia prijímajú jednomyseľne alebo hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. EHSV sa domnieva, že rozdelenie medzi hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a jednomyseľnosťou stanovené v sociálnej kapitole Zmluvy o EÚ je stále relevantné, pretože odráža rozmanitosť a rôznorodosť vnútroštátnych sociálnych systémov členských štátov, napr. v oblasti sociálnej ochrany, pokiaľ ide o úlohu sociálnych partnerov a o úlohu pracovného práva a kolektívnych zmlúv. Vedie to k nerovnomernému rozvoju sociálnych noriem a k rozdielom v sociálnej ochrane.

Výsledok hlasovania:

Za	:	32
Proti	:	74
Zdržalo sa	:	3

4. Bod 3.2

Zmeniť

EHSV poukazuje na to, že existujú rozsiahle právne ustanovenia EÚ na uplatňovanie zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a o rovnakom zaobchádzaní na základe rasového alebo etnického pôvodu a z mnohých ďalších dôvodov. Toto je veľký úspech pre EÚ, ktorá je v tejto oblasti príkladom pre zvyšok sveta. Pritom je podľa práva EÚ rovnaké zaobchádzanie na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie predmetom ochrany len v súvislosti so zamestnaním a s povolaním. Tieto smernice boli prijaté jednomyseľne. Smernica, ktorá by komplexne zakázala diskrimináciu v Únii, by bola mimoriadne zložitá, čo vysvetľuje dlhý postup a pomalý pokrok a preto sa sotva dá dosiahnuť v rozhodovacom procese, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť. EÚ sa však k tomu v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj zaviazala. Tento cieľ bol potvrdený v novom strategickom programe na roky 2019 – 2024. EHSV podporuje úplný prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pre právne predpisy o nediskriminácii.

Výsledok hlasovania:

Za	:	31
Proti	:	78
Zdržalo sa	:	2

5. Bod 3.4

Vypustiť:

Výsledok hlasovania:

Za	:	35
Proti	:	77
Zdržalo sa	:	2

6. Bod 3.5

Zmeniť

Výsledok hlasovania:

Za	:	34
Proti	:	84
Zdržalo sa	:	2

7. Bod 3.6

Vypustiť

Výsledok hlasovania:

Za	:	30
Proti	:	85
Zdržalo sa	:	1

8. Bod 1.7

Zmeniť

EHSV konštatuje, že v rámci tých istých oblastí politiky sa v súčasnosti rozhodnutia prijímajú buď jednomyseľne alebo hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Vedie to k nerovnomernému rozvoju sociálnych noriem a k rozdielom v sociálnej ochrane. EHSV preto podporuje úplný prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou aspoň pre právne predpisy v oblasti nediskriminácie, ako aj pre odporúčania týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a ochrany pracovníkov. EHSV sa domnieva, že rozdelenie medzi hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a jednomyseľnosťou stanovené v sociálnej kapitole Zmluvy o EÚ je stále relevantné, pretože odráža rozmanitosť a rôznorodosť vnútroštátnych sociálnych systémov členských štátov, napr. v oblasti sociálnej ochrany, pokiaľ ide o úlohu sociálnych partnerov a o úlohu pracovného práva a kolektívnych zmlúv.

Výsledok hlasovania:

Za	:	32
Proti	:	74
Zdržalo sa	:	3

9. Bod 1.8

Vypustiť

Výsledok hlasovania:

Za	:	36
Proti	:	81
Zdržalo sa	:	1

10. Bod 1.10

Vypustiť

Výsledok hlasovania:

Za	:	30
Proti	:	85
Zdržalo sa	:	1

(1) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/95

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Diskusný dokument „Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030“

[COM(2019) 22 final]

(2020/C 14/14)

Spravodajca: Cillian LOHAN (IE – III)

Pomocný spravodajca: Peter SCHMIDT (DE – II)

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európska komisia, 3.6.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	11.12.2018 – predĺženie 22.1.2019
Príslušná sekcia	pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	28.6.2019
Prijatie v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	168/3/5

1. Závery a odporúčania

1.1.

Udržateľný rozvoj musí byť jadrom budúcnosti Európy. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje komplexnú analýzu v diskusnom dokumente, opísané výzvy, odporúčaný postup a potenciál Európy, na ktorý sa v ňom poukazuje, avšak vyjadruje znepokojenie nad tým, že tempo prechodu na udržateľnosť, globálne a v rámci Európy, nezodpovedá tomu, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, na ktorých sme sa dohodli. Politické opatrenia nezodpovedajú naliehavej potrebe riešiť súčasné environmentálne, sociálne a hospodárske výzvy.

1.2.

Udržateľný rozvoj je spoločným cieľom v celosvetovom meradle: dosiahnutie udržateľného využívania prírodných zdrojov a prosperity pre všetkých ľudí si vyžaduje spoločné úsilie všetkých národov. Európa sa k tomu nemôže dopracovať sama, ale EÚ môže a mala by používať svoju váhu ako najväčší obchodný blok a ako veľký dovozca biologických zdrojov s cieľom presadiť na celosvetovej úrovni udržateľné získavanie zdrojov, čím sa podporí zachovanie globálnej biodiverzity a ekosystémov, ktoré sú životne dôležité pre našu spoločnú budúcnosť.

1.3.

Udržateľný rozvoj je o budúcnosti ľudí. Hospodárstvo by malo v rámci hraníc možností planéty pracovať pre spoločnosť v záujme dosiahnutia prosperity a rovnosti v súčasnosti a pre budúce generácie. Program Agenda 2030 je projekt zameraný na ľudí, ktorého cieľom je nezabudnúť na nikoho. Dôležitú úlohu pri radikálnej premene európskych hospodárstiev udržateľnejším smerom bude zohrávať avizovaný Európsky ekologický a sociálny dohovor.

1.4.

Čas na úvahy už uplynul, teraz je najvyšší čas konať. EHSV požaduje urýchlené kroky smerom k rozvoju a vykonávaniu celoeurópskej zastrešujúcej a dlhodobej stratégie udržateľného rozvoja, ktorú treba doplniť o komplexný plán vykonávania zameraný na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

1.5.

Stratégia udržateľného rozvoja by mala zahŕňať vnútornú aj vonkajšiu činnosť EÚ a podporovať maximálny súlad medzi nimi. V pláne vykonávania by mala byť zahrnutá udržateľnosť vo všetkých oblastiach politiky, by sa mali navrhnúť kľúčové opatrenia, ktoré EÚ prijme s cieľom dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, jasný harmonogram a plán postupu, konkrétne ciele a ukazovatele, a hlavné úlohy a zodpovednosti všetkých inštitúcií, agentúr a aktérov EÚ. Základom vykonávania by mali byť inovácie, medzinárodná spolupráca orientovaná na udržateľnosť a obchodné dohody a mobilizácia podnikateľskej a občianskej spoločnosti.

1.6.

Vytvorenie rámca pre riadenie a koordináciu spolu so stratégiou vykonávania Agendy 2030 je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že ciele udržateľného rozvoja budú stredobodom všetkých politík. Najmä strategický program EÚ na roky 2019 – 2024 sa mal zakladať na cieľoch udržateľného rozvoja, pričom významnú úlohu by mal zohrávať Európsky parlament. Hlavným kritériom pre organizáciu novovymenovanej Komisie by malo byť vykonávanie a začlenenie cieľov udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v poverovacích listoch komisárov.

1.7.

EHSV vyzýva Komisiu, aby išla nad rámec politiky rastu HDP. Používanie HDP ako miery prosperity ignoruje dôležité prvky sociálnych a environmentálnych nákladov a prínosov.

1.8.

EHSV uznáva, že v podnikateľskej komunite sú subjekty, ktoré sú lídrami v oblasti začleňovania udržateľnosti. Mnohé podniky sú naozaj priekopníkmi tejto politiky. Politika musí vytvárať stabilné prostredie a istotu, aby sa zabezpečilo, že osvedčené postupy sa stanú bežnou praxou. Vďaka tomu budú podniky schopné prinášať udržateľné riešenia.

1.9.

EHSV požaduje, aby sa všetky súčasné politiky EÚ a rozpočtové/finančné rámce a nástroje (ako je európsky semester, lepšia právna regulácia, VFR atď.) bezodkladne zosúladili s dosahovaním cieľov udržateľného rozvoja. Na úrovni EÚ by sa mali určiť alebo vytvoriť dôveryhodné metodiky na overovanie udržateľnosti, aby sa zabezpečilo, že rozpočtové/finančné nástroje, politické rámce a metódy vykonávania posúdení vplyvu budú v rámci vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ podporovať vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja. Mali by sa tiež navrhnúť nové nástroje, ako napríklad opatrenia na posudzovanie „zostávajúcich rozdielov k dosiahnutiu cieľov“, a nové ukazovatele.

1.10.

EHSV bol prvou inštitúciou EÚ s orgánom zaoberajúcim sa udržateľným rozvojom – Strediskom pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja – a prostredníctvom svojich stanovísk, ako aj v rámci svojho interného fungovania a štruktúry je odhodlaný podporovať a presadzovať ciele udržateľného rozvoja komplexnejším spôsobom. Preto iniciuje interné úvahy o zosúladení vnútorného riadenia s cieľmi udržateľného rozvoja.

1.11.

Je potrebná štruktúrovaná účasť občianskej spoločnosti, ktorej by sa mal poskytnúť jasný mandát na rozvoj, vykonávanie a monitorovanie stratégie. Mala by sa preskúmať dôležitá úloha, ktorú doteraz zohrávala platforma viacerých zainteresovaných strán, pričom by sa mali zapojiť všetky zainteresované strany a využiť pozitívne skúsenosti získané na iných relevantných fórach viacerých zainteresovaných strán (napr. Európska platforma pre obehové hospodárstvo). Platforma viacerých zainteresovaných strán by sa mala zmodernizovať a mala by získať formálny a medziinštitucionálny konzultačný rámec, ako odporúča Európsky parlament (1).

1.12.

Udržateľný rozvoj môže byť nástrojom na podporu sociálnej solidarity a tiež nástrojom boja proti nárastu populistických protisystémových nálad občanov, ktorí sa nepodieľajú na rozhodovaní a moci. Nesmie ísť o elitársku agendu, ale o projekt zameraný na ľudí, ktorého cieľom je zabezpečiť prístupné a cenovo dostupné udržateľné rozhodovanie spotrebiteľa.

2. Úvod

2.1.

Dlho očakávaný diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 bol uverejnený 30. januára ako súčasť diskusie o budúcnosti Európy a tiež ako súčasť záväzku EÚ dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja OSN, ako aj ciele Parížskej dohody o zmene klímy.

2.2.

EHSV je už niekoľko rokov jedným z tých, ktorí volajú po prijatí ambicióznej, zastrešujúcej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj a v mnohých svojich stanoviskách z rôznych oblastí predložil návrhy týkajúce sa potrebných politických opatrení a opatrení v oblasti riadenia v snahe dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja. Súčasné stanovisko prispieva k diskusii o diskusnom dokumente, ale zároveň nadväzuje na doterajšiu prácu EHSV. Jeho cieľom je sformulovať víziu a predložiť konkrétne návrhy potrebných reforiem riadenia, nástrojov a mechanizmov, ktoré by boli podstatou zastrešujúcej stratégie dlhodobého charakteru.

2.3.

Čoraz viac sociálnych a ekologických ukazovateľov poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ a iní svetoví aktéri prijali naliehavé opatrenia a urýchlene prešli na udržateľnosť. Najnovšia hodnotiaca správa Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy varuje, že ľudstvo má približne 11 rokov na obmedzenie emisií skleníkových plynov a zabránenie nárastu globálnych teplôt. V opačnom prípade spôsobí nebezpečné a potenciálne nenapraviteľné škody, pokiaľ ide o klímu (2). Našich občanov čoraz väčšmi okrem naliehavej situácie v oblasti klímy znepokojujú aj iné environmentálne problémy, ako napríklad strata biodiverzity a znečistenie ovzdušia, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia. V Európe narastajú aj sociálne nerovnosti. Takmer jedna štvrtina našich detí a mladých ľudí je ohrozená chudobou alebo žije v chudobe (3), a milióny mladých ľudí si nedokážu nájsť dôstojnú prácu, aby si začali budovať dospelý život. Niektoré menšinové skupiny, ako napríklad osoby so zdravotným postihnutím, sú vystavené ďalšiemu vylúčeniu. V Európe prosperujú nacionalistické a populistické hnutia a vo viacerých členských štátoch sú spochybňované základné hodnoty a práva. Samotné základy EÚ sú ohrozené.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Čas na úvahy už uplynul, teraz nastal čas konať. Uverejnenie diskusného dokumentu o udržateľnosti sa malo časovo zhodovať so spustením cieľov udržateľného rozvoja v roku 2015. EHSV očakáva, že sa bezodkladne prijmú kroky na vypracovanie a vykonávanie zastrešujúcej celoeurópskej stratégie udržateľného rozvoja a zodpovedajúceho plánu jej vykonávania v súlade s jeho odporúčaniami v predchádzajúcich stanoviskách (4) a mandátom vyjadreným v záveroch Rady EÚ z rokov 2017, 2018 a z apríla 2019 (5).

3.2.

V diskusnom dokumente sa uvádzajú rôzne možné scenáre dosiahnutia udržateľnosti. Skutočnosť je taká, že jasná voľba medzi scenármi nie je realistická. Len v scenári 1 sa stanovuje zastrešujúca stratégia, avšak aby bol tento scenár účinný, musel by zahŕňať aj prvky z ďalších dvoch scenárov. Zastrešujúca stratégia má zásadný význam, pričom nevyhnutným predpokladom dosiahnutia udržateľnosti je koordinovaný politický prístup. V tomto stanovisku sa ďalej rozvíjajú niektoré myšlienky, ktoré sú načrtnuté v scenári 1.

3.3.

Naliehavá požiadavka väčších ambícií a urýchleného vykonávania vyjadrená v tomto stanovisku by sa nemala vnímať ako nedostatočné uznanie akéhokoľvek pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol. EHSV víta analýzu uvedenú v diskusnom dokumente a uznanie základov politiky pre udržateľnú budúcnosť, ako aj horizontálne faktory umožňujúce prechod na udržateľnosť. Politické opatrenia sa však nezhodujú s naliehavosťou, ktorú vyjadrujú príslušní občania a odborníci.

3.4.

EÚ prevzala vedúcu úlohu, pokiaľ ide o politické iniciatívy v oblasti udržateľnosti. Z rôznych zložitých dôvodov však vykonávanie týchto iniciatív zaostáva. EÚ má jednu z najväčších ekologických stôp na svete a najvyššie emisie CO2 na obyvateľa. EÚ zaostáva aj v rámci svojich hraníc, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť.

3.5.

Nestačí vytvoriť nízkouhlíkovú, zdrojovo efektívnu a sociálnejšiu Európu. Udržateľná Európa potrebuje zohľadniť environmentálny a sociálny dosah mimo svojich hraníc spôsobený jej dovozom. Ak chce byť EÚ globálnym lídrom, ako sa opisuje v diskusnom dokumente, potom musí pochopiť a brať vážne svoju zodpovednosť a dosah na globálnej úrovni. Výbor v tejto súvislosti považuje prebiehajúce rokovania EÚ s krajinami Mercosuru za zaťažkávajúcu skúšku pre novú obchodnú politiku orientovanú na udržateľný rozvoj. Preto podporuje výzvu tých skupín, ktoré jasne požadujú, aby sa takáto zmluva neuzatvorila napríklad bez dôslednej účasti všetkých strán na vykonávaní dohody o zmene klímy, na ochrane tropických dažďových pralesov a/alebo na zohľadňovaní záujmov pôvodného obyvateľstva, resp. aby sa povinne zahrnula aspoň doložka o vypovedaní uplatniteľná v prípade porušenia tohto uznaného a zásadného úsilia v oblasti udržateľnosti.

3.6.

Európa ako kontinent, ktorý mal vždy vedúce postavenie pri ťažbe a využívaní prírodných zdrojov a ktorý sa vyznačuje vysokou mierou spotreby, môže poskytnúť cenné poznatky s prijatými opatreniami na zlepšenie účinnosti zdrojov a na zníženie svojho vplyvu na životné prostredie a s ostatným úsilím zameraným na dosiahnutie zmien vrátane sociálnej ochrany.

3.7.

EÚ musí navrhnúť a zaviesť do praxe model udržateľného rozvoja, ktorý zvyšku sveta ukáže, ako sa trvalým úsilím o dosahovanie skutočnej udržateľnosti podporuje sociálna súdržnosť, napreduje v hospodárskom rozvoji, zabezpečuje ekologický blahobyt a uľahčuje inkluzívna správa vecí verejných bez toho, aby sa na nikoho nezabudlo.

4. Podpora systematického prístupu k udržateľnému rozvoju

4.1.

V diskusnom dokumente sa nedostatočne zdôrazňuje skutočnosť, že na riešenie súčasných bezprecedentných výziev je potrebná paradigmálna zmena a systémový prístup. Na vymedzení pojmu udržateľný rozvoj sa už dosiahla dohoda. Je však potrebné zabezpečiť, aby bol tento rozvoj plne a dôsledne vykonávaný prostredníctvom politiky a právnych predpisov a aby sa presadzovali jeho zásady.

4.2.

OSN a EÚ vychádzajú z vymedzenia, ktoré prijala Brundtlandovej komisia a podľa ktorej je udržateľný rozvoj taký rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnosti bez toho, aby ohrozoval schopnosť uspokojiť potreby budúcich generácií (6).

4.3.

Od samitu Zeme v Riu v roku 1992 sa v súvislosti s udržateľným rozvojom hovorí o rozvoji, ktorý je založený na troch pilieroch – environmentálnom, sociálnom a hospodárskom – pričom všetky tri by sa mali v rozhodovacom procese rešpektovať a zohľadňovať. Udržateľný rozvoj je zakotvený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii ako jeden z dlhodobých cieľov EÚ.

4.4.

Uvedený diagram označovaný ako „svadobná torta“ ilustruje, že udržateľný rozvoj je o ľuďoch a že hospodárstvo by malo slúžiť spoločnosti v záujme dosiahnutia prosperity, rovnosti a prostredia, ktoré poskytuje kvalitný život. Tento diagram spája jednotlivé vrstvy s medzinárodne dohodnutými cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja (7).

4.5.

Hlavnou zásadou udržateľného rozvoja je začlenenie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych otázok do všetkých aspektov rozhodovania. V tejto súvislosti sa uplatňujú dve zásady stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie — zásada predbežnej opatrnosti (8) a zásada „znečisťovateľ platí“ (9), ktoré sa musia použiť na zabezpečenie toho, aby najzraniteľnejšie osoby neznášali náklady za škody na životnom prostredí. Neodmysliteľnou súčasťou udržateľnosti je aj koncepcia medzigeneračnej rovnosti.

4.6.

Rovnako je potrebné uznať aj štvrtý rozmer udržateľného rozvoja, čo znamená, že riadenie zahŕňa všetky tri úrovne – hospodársku, sociálnu a environmentálnu úroveň. EÚ by mala posilniť dôležitú paradigmálnu zmenu Agendy 2030 smerom k participatívnejšiemu modelu riadenia viacerých zainteresovaných strán v oblasti udržateľného rozvoja (pozri bod 9) a podporiť prístup „spoločnosti ako celku“ pri uskutočňovaní dôležitého prechodu na udržateľnejšiu budúcnosť planéty.

4.7.

V diskusnom dokumente sa navrhuje, aby sa ako nástroj na zabezpečenie a zjednodušenie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja uprednostnilo používanie práva. Komisia uvádza, že dodržiavanie práva by malo byť nevyhnutným predpokladom na získanie finančných prostriedkov EÚ, a malo by sa preto využívať ako stimul pre vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja. To si bude vyžadovať právnu rovnocennosť troch aspektov udržateľného rozvoja: životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo. EHSV opakuje svoju požiadavku, aby sa uznali práva prírody a postavili sa na rovnakú úroveň s právami jednotlivcov a korporácií (10).

5. Prekročiť rámec politiky rastu HDP

5.1.

Európa potrebuje paradigmálnu zmenu (11) a nový model rastu kvalitatívne sa líšiaci od doterajšieho modelu, t. j. taký, ktorý je sociálne inkluzívny a hospodársky udržateľný a schopný podporovať a napomáhať konvergenciu digitálnych a ekologických prechodov v našich krajinách a spoločnostiach.

5.2.

EHSV tak ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách žiada, aby sa na meranie prosperity na národnej úrovni používali okrem HDP aj iné ukazovatele (12) (13). HDP je ukazovateľom hospodárskeho rozvoja z finančného hľadiska, ale nezohľadňuje dôležité prvky individuálneho a sociálneho blahobytu a náležite nezohľadňuje náklady prírodného kapitálu (klíma, vyčerpávanie prírodných zdrojov, negatívny vplyv na ekosystémové služby, ako sú čisté ovzdušie, sladká voda, úrodná pôda a zdravé mestá a krajina). Nezohľadňuje kvalitu a spravodlivosť pracovných vzťahov a neplatenú prácu ľudí, čím sa ignoruje najväčšia pridaná hodnota osôb, ktoré sa starajú o deti alebo starších ľudí, a dobrovoľníkov pôsobiacich v oblasti kultúrnych a športových aktivít. Udržateľný rozvoj znamená hospodársky rast (14), ktorý zohľadňuje všetky aspekty súčasného a budúceho blahobytu ľudí. Zahŕňa spoločenské a environmentálne náklady a prínosy činností a rešpektuje hranice možností planéty. Zvyšuje bohatstvo, ktoré ľudstvo vlastní spoločne. Nestačí dať spoločenským a environmentálnym prvkom hospodársku hodnotu. Musíme zabezpečiť, aby ich hospodárske subjekty zohľadňovali pri prijímaní rozhodnutí. To si vyžaduje zásah v záujme ochrany verejných záujmov a internalizácie vonkajších vplyvov.

5.3.

Konkurencieschopnosť je predpokladom neustáleho zlepšovania efektívneho využívania zdrojov. Hospodárska súťaž na voľnom trhu však sama osebe nezabezpečuje optimálne výsledky pre spoločnosť. Spoločnosť musí stanoviť pravidlá a podmienky pre výrobcov tovaru a služieb a organizovať vyrovnávaciu silu v záujme ochrany verejných statkov a záujmov, ako je spravodlivosť a udržateľnosť. Treba ovládať trhovú silu subjektov, aby sa zabránilo ich zneužívaniu na úkor práce, spotrebiteľov, iných podnikov a širokej verejnosti. Do indexu globálnej konkurencieschopnosti preto treba zahrnúť environmentálny a sociálny rozmer (15).

5.4.

EHSV oceňuje komplexnú analýzu v diskusnom dokumente, opísané výzvy, odporúčaný postup a potenciál Európy, na ktorý sa v ňom poukazuje, avšak vyjadruje znepokojenie nad tým, že tempo prechodu na udržateľnosť, globálne a v rámci Európy, nezodpovedá tomu, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, na ktorých sme sa dohodli. Viac ako 200 akademických pracovníkov nedávno uverejnilo list, v ktorom Európu vyzývajú, aby upustila od politík orientovaných na rast (16).

5.5.

EHSV podporuje líniu v diskusnom dokumente, že prechod na udržateľnosť by sa mal vnímať ako príležitosť na zvýšenie zamestnanosti a prosperity. Európske podniky majú šancu stať sa lídrom, byť zdrojom kolaboratívnej inovácie a riadiť vlnu digitálnej revolúcie s cieľom vytvoriť udržateľné obchodné postupy a nové normy. Ciele udržateľného rozvoja majú potenciál vymedziť rastúce trhy pre podniky, ktoré môžu priniesť inovačné riešenia a transformatívnu zmenu.

5.6.

EHSV uznáva, že v podnikateľskej komunite sú subjekty, ktoré sú lídrami v oblasti začleňovania udržateľnosti. Podnikanie je predpokladom spoločenského a environmentálneho rozvoja (17). Mnohé podniky sú naozaj priekopníkmi tejto politiky.

5.7.

Horizontálna stratégia udržateľného rozvoja a vhodný regulačný rámec vytvoria priaznivé prostredie, ktoré bude podnecovať viac investícií a maximalizovať príležitosti pre podniky. Vďaka tomu budú podniky schopné prinášať udržateľné riešenia.

6. Financovanie zmeny

6.1.

Diskusný dokument zahŕňa financovanie, stanovovanie cien, zdaňovanie a hospodársku súťaž medzi horizontálnymi faktormi umožňujúcimi prechod.

6.2.

EHSV konštatuje, že napriek širokej výraznej podpore udržateľnosti súčasné politické prostredie neposkytuje účinný mechanizmus na začlenenie sociálnych a environmentálnych nákladov do investičných rozhodnutí. Hodnotenie činností a investícií sa zväčša zakladá len na finančnej/hospodárskej návratnosti. To neprináša skutočné uplatňovanie zásad transformatívnym spôsobom.

6.3.

V niektorých prípadoch musí byť financovanie založené na environmentálnej a sociálnej návratnosti. Financovanie sa musí využiť na stimuláciu zmeny, ktorá je prínosom z hľadiska udržateľnosti. Súčasné opatrenie efektívnosti alebo hodnoty činností sa však zakladá len na finančnej/hospodárskej návratnosti. Táto úzka koncepcia nebude nikdy financovať prechod smerom k udržateľnosti. Podľa EHSV musí preorientovanie kapitálových tokov smerom k udržateľnejšiemu hospodárstvu nevyhnutne sprevádzať finančná inklúzia a sociálna súdržnosť v Európe, kde nikto nezostáva bokom (18).

6.4.

Poskytovanie finančných prostriedkov a financovanie výskumu a inovácií je kritickým aspektom udržateľného rozvoja, ale aj samotné financovanie a nástroje financovania sa musia pretvoriť inovačným spôsobom (19) napríklad vytváraním rozpočtu pre systematické začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím. Financovanie musí ísť nad rámec nízkouhlíkových projektov a musí mať vyššiu efektívnosť využívania zdrojov s cieľom zahrnúť hodnotnú prácu a iniciatívy, ktoré prinášajú výsledky environmentálneho alebo sociálneho charakteru.

6.5.

Sociálne investície sú obzvlášť užitočné v boji proti vysokému riziku chudoby v EÚ a pre zvýšenie potenciálu Európy v oblasti zamestnávania (20). EHSV uznáva, že ďalšie investície do iniciatív v oblasti obehového hospodárstva sú nástrojom na dosiahnutie väčšej udržateľnosti.

6.6.

Pri radikálnej premene európskych hospodárstiev udržateľnejším smerom bude dôležitú úlohu zohrávať Európsky ekologický a sociálny dohovor. Malo by ísť o hlavný európsky program verejných investícií na podporu veľkých kapitálových projektov s jasnými a ďalekosiahlymi verejnými prínosmi, ako sú obnova verejných budov, nová koncepcia verejnej dopravy a vybudovanie systémov čistej energie. Vytvoril by veľmi potrebné pracovné miesta v Európe, najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti (predovšetkým medzi mladými ľuďmi a osobami so zdravotným postihnutím) a podporil by rýchly vývoj a inováciu v európskych systémoch odborného vzdelávania a prípravy.

6.7.

Viacročný finančný rámec (VFR) má zásadný význam pre zabezpečenie presadzovania cieľov udržateľného rozvoja, a konečné rozhodnutie týkajúce sa VFR na obdobie rokov 2021 – 2027 bude signálom, či bude EÚ schopná dosiahnuť jej záväzky v rámci Agendy 2030. Komisia vo svojom návrhu nevyužila príležitosť na to, aby z Agendy 2030 urobila prioritu európskej agendy. V novom VFR sa síce v obmedzenej miere navrhuje začleniť cieľ zohľadňovania problematiky klímy, avšak na udržateľný rozvoj by sa v ňom mali vyčleniť aj príslušné finančné zdroje a malo by sa zaistiť, aby žiadna forma financovania neohrozovala plnenie cieľov udržateľného rozvoja. Subjekty zodpovedné za vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja vrátane členských štátov, miestnych samospráv, odborových organizácií a mimovládnych organizácií musia mať prístup k financovaniu inovačných, merateľných a inkluzívnych projektov (21). Budúci konečný VFR by mal najmä umožniť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. EÚ musí preukázať takú úroveň ambícií, ktorá bude zodpovedať výzve bojovať proti zmene klímy; na tento cieľ sa musí vyčleniť v priemere 40 % jej globálneho rozpočtu (22). EHSV takisto poukazuje na potrebu riešiť problémy, ktorým čelia malí aktéri občianskej spoločnosti pri prístupe k financovaniu na zabezpečenie potenciálne transformačných iniciatív, ktoré je potrebné podporovať a uskutočňovať (23).

6.8.

EHSV opätovne požaduje ukončenie dotácií na fosílne palivá a to, aby základom našej produkcie potravín a spracovateľských odvetví boli udržateľné potravinové systémy ako praktické prostriedky začlenenia aspektu udržateľnosti do politiky (24). Opakovane poukázal na to, že EÚ dodnes nesplnila svoje mnohoraké sľuby týkajúce sa internalizácie externých nákladov, dôsledného uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a postupného ukončovania dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu, a znovu vyzýva inštitúcie EÚ, aby navrhli komplexnú celkovú koncepciu systému environmentálneho zdaňovania a poplatkov (25).

6.9.

Udržateľný rozvoj znamená aj pokrok a prosperitu. Výskum a inovácie budú v tom zohrávať kľúčovú úlohu. Na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov sa musí zvýšiť verejné financovanie vedy a výskumu so zameraním na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. To by sa mohlo použiť aj na mobilizáciu financovania zo súkromného sektora.

6.10.

Pri prechode na udržateľné hospodárstvo zohrávajú dôležitú úlohu súkromné investície. Verejno-súkromné partnerstvá môžu pomôcť optimalizovať návratnosť investícií z hľadiska udržateľnosti v európskom aj v medzinárodnom kontexte.

7. Udržateľný rozvoj ako nástroj sociálnej solidarity

7.1.

Udržateľný rozvoj by mohol byť nástrojom boja proti nárastu populistických protisystémových nálad občanov, ktorí sú znevýhodnení a ktorí sa nepodieľajú na rozhodovaní a moci. Nesmie ísť o elitársku agendu, ale o projekt zameraný na ľudí, ktorého cieľom je zabezpečiť prístupné a cenovo dostupné udržateľné rozhodovanie spotrebiteľa. Pokusy o riešenie problémov tak, že sa náklady prenesú na tých, ktorí už bojujú s ťažkosťami a cítia sa byť znevýhodnení a vylúčení, vedú k jasnému odmietaniu politických riešení (napr. politík v oblasti klímy a mnohých environmentálnych politík) a prejavujú sa prostredníctvom extrémizmu a izolacionistickej rétoriky proti migrácii. Dôstojná práca je nevyhnutnou podmienkou udržateľného prechodu.

7.2.

Prechod si vyžaduje investície do účinných, inkluzívnych a integrovaných sociálnych systémov vrátane kvalitných a dostupných služieb, ako sú zdravotná a dlhodobá starostlivosť, a to uskutočňovaním sociálneho dialógu. Z výskumu vyplýva, že investície do vzdelávania a zdravotnej starostlivosti majú dlhodobý pozitívny vplyv na sociálnu mobilitu, avšak členské štáty mali v poslednom desaťročí tendenciu znižovať investície do týchto dvoch oblastí. V takom prípade sa musí tento trend zvrátiť. Náklady na prechod na nízkouhlíkové udržateľné hospodárstvo musia primerane znášať tí, ktorí si to najviac môžu dovoliť (napríklad podľa zásady „znečisťovateľ platí“), a mali by sa na ne venovať dotácie z verejných finančných prostriedkov. Riešenia nášho súčasného neudržateľného modelu, ktoré ešte zhoršujú problém, nie sú únosné, a musia sa v rámci politických možností zamietnuť – v skutočnosti sú odmietané v uliciach Európy, napr. prostredníctvom štrajku študentov za budúcnosť klímy

7.3.

Diskusný dokument nemlčí o štatistikách, ktoré poukazujú na problematiku obrovskej nerovnosti v EÚ. Viac ako 22 % občanov EÚ je ohrozených chudobou. Vo väčšine členských štátov klesá počet osôb so stredne vysokými príjmami, a narastá počet osôb s nízkymi príjmami. Približne 7 % osôb žije v materiálnej deprivácii. Ide o šokujúce čísla, ktoré kvantifikujú katastrofálne zlyhanie súčasných politík. Ďalších 43 miliónov osôb si nemôže dovoliť dôstojné jedlo každý druhý deň. To je takmer 10 % nášho obyvateľstva.

7.4.

V diskusnom dokumente sa uvádza, že environmentálne otázky nie je možné vyriešiť len prostredníctvom environmentálnych politík, ak budú hospodárske politiky aj naďalej podporovať fosílne palivá, neefektívne využívanie zdrojov alebo neudržateľnú výrobu a spotrebu. EHSV zdôrazňuje, že vo všetkých politikách na európskej, celoštátnej a miestnej úrovni by sa mal zohľadňovať faktor sociálnej udržateľnosti rovnako ako v prípade hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti (26).

7.5.

Hoci sa potreba prepojenia medzi hospodárskou a environmentálnou sférou a hospodárskymi a sociálnymi oblasťami plne uznáva, často sa ešte nezohľadňuje v plnom rozsahu. Navyše je potrebné ďalej rozvíjať prepojenie medzi environmentálnymi a sociálnymi otázkami. Napríklad Európsky pilier sociálnych práv by mal slúžiť na podporu blahobytu ľudí a mal by významne prispieť k Agende 2030. Aj keď 17 cieľov udržateľného rozvoja má spoločný základ s 20 zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, Komisia by mala predložiť návrh lepšej kombinácie týchto dvoch v praxi v záujme dosiahnutia užitočných synergií pri vykonávaní.

8. Nový európsky politický naratív o udržateľnom rozvoji

8.1.

Je nevyhnutné, aby EÚ a jej členské štáty vypracovali inšpiratívny verejný naratív o dôležitosti udržateľného rozvoja pre Európu a svet. Tento nový verejný naratív by nemal byť príliš technický alebo žargónový a mal by sa zameriavať na to, čo udržateľnosť znamená v každodennom živote ľudí v Európe a na celom svete. Začať by sa malo so vzdelávaním na všetkých úrovniach, od škôl až po organizácie.

8.2.

Mala by sa spustiť celoeurópska kampaň na zvýšenie informovanosti, do ktorej budú zapojené rôzne odvetvia, ktoré majú dosah na vlastných stúpencov. Mali by sa podporiť najmä masové médiá, konkrétne verejné médiá, kreatívne osoby zo sveta kultúry, umenia, hudby, atď., aby sa zapojili do vytvárania kultúrnych programov na celoštátnej úrovni, ktoré pretavia politický naratív o udržateľnom rozvoji do kultúrne rezonančnej komunikácie v jednotlivých členských štátoch.

9. Nové riadenie viacerých zainteresovaných strán a na viacerých úrovniach

9.1.

Agenda 2030 podporuje dôležitú paradigmálnu zmenu smerom k participatívnejšiemu modelu riadenia so zapojením viacerých zainteresovaných strán v záujme udržateľného rozvoja. V cieli 17 agendy sa posilňuje úloha viacerých zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora, odborových organizácií, občianskej spoločnosti, akademickej obce, miestnych spoločenstiev a iných pri monitorovaní, vykonávaní, preskúmavaní a nadväzujúcich činnostiach.

9.2.

Keď bude zapojenie rôznych zainteresovaných strán do vykonávania Agendy 2030 plne fungovať v praxi na viacerých úrovniach (t. j. regionálnej, subregionálnej, celoštátnej a miestnej), je pravdepodobné, že tento nový model riadenia osloví širokú verejnosť. Možnosti, ktoré ponúka Agenda 2030 pre inkluzívne zapojenie verejnosti do monitorovania a vykonávania činností, poskytuje jasný mandát, aby sa podnikli rozhodné kroky vedúce k potlačeniu súčasnej miery cynizmu u verejnosti a straty dôvery vo formálne politické systémy.

9.3.

Platforma viacerých zainteresovaných strán, ktorú Komisia zriadila v roku 2017, a do ktorej sa EHSV aktívne zapojil, by teraz mala prevziať vedúcu úlohu pri rozvoji a podpore vykonávania ambicióznej stratégie a plánu vykonávania pre udržateľnú Európu. Malo by sa urobiť oficiálne preskúmanie fungovania platformy viacerých zainteresovaných strán s účasťou všetkých zainteresovaných strán a mal by sa stanoviť jej jasný mandát. V rámci tohto procesu by sa mali preskúmať najlepšie postupy z iných príslušných multilaterálnych fór (napr. Európskej platformy pre obehové hospodárstvo) a získané poznatky by sa v záujme maximalizácie efektívnosti a celkového fungovania tejto platformy mali využiť pri jej ďalšej organizácii spôsobu činnosti. To by mohlo zahŕňať potrebu primeranejších zdrojov na činnosť platformy, častejšie stretnutia jej politického výboru na vysokej úrovni, viac príležitostí na rozšírené diskusie a spoluprácu jej členov, väčší dôraz na pravidelný kontakt s národnými platformami v oblasti udržateľného rozvoja a uľahčenie pravidelnejších, transparentných a dostupných verejných konzultácií o záležitostiach spojených s udržateľným rozvojom.

9.4.

Viaceré členské štáty už prijali alebo vypracúvajú národné stratégie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja (27). Celoeurópska stratégia by poskytla rámec, ktorý by umožnil postupnú väčšiu konvergenciu národných stratégií. V tejto súvislosti by sa mohla uplatniť otvorená metóda koordinácie, ktorá zjednoduší výmenu osvedčených postupov a vzájomné učenie sa v rámci členských štátov.

10. Zosúladenie súčasných nástrojov s vykonávaním cieľov udržateľného rozvoja

10.1.

Úplne nový európsky semester

10.1.1.

Európsky semester je v súčasnosti hlavným nástrojom ročnej koordinácie makroekonomických cieľov EÚ, do ktorého sú zapojené EÚ a jej členské štáty. Musí sa od základov zmeniť a spraviť transparentnejším tak, aby prispieval k zabezpečeniu politického súladu a ku koordinovanému vykonávaniu a monitorovaniu cieľov udržateľného rozvoja v súlade s predchádzajúcimi výzvami EHSV (28) a platformy viacerých zainteresovaných strán (29). Všetky fázy semestra sa musia prispôsobiť tak, aby zabezpečovali efektívnu koordináciu vykonávania cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a na celoštátnej úrovni v súlade s budúcou zastrešujúcou stratégiou (30).

10.1.2.

Ročný prieskum rastu by sa mal nahradiť „ročným prieskumom udržateľného rastu“ (31) s ohľadom na rovnováhu medzi sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi prioritami v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Organizovaná občianska spoločnosť by mala byť viac zapojená do všetkých fáz reformovaného semestra, a to na európskej a národnej úrovni, aby sa v rámci tohto procesu využili dodatočné odborné poznatky z oblasti politiky, zabezpečilo sa nezávislejšie monitorovanie politického vývoja, podporila sa akceptácia týchto reforiem spoločnosťou a celkove sa posilnila participatívna demokracia.

10.2.

Lepšia právna regulácia

10.2.1.

Používanie nástrojov Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie je tiež spôsobom, ako zabezpečiť ďalšie začlenenie aspektu udržateľného rozvoja do európskych politík. Vo všetkých posúdeniach vplyvu Komisie, kontrolách vhodnosti a odporúčaniach platformy REFIT sa musia posudzovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy, aby bolo možné riadne zohľadniť udržateľnosť a prijať ju ako faktor. V hodnoteniach ex post sa musia zanalyzovať aj všetky tri rozmery ako súčasť silného integrovaného prístupu. Do programu REFIT by sa mala tiež explicitnejšie zahrnúť kontrola udržateľnosti (32) a mala by sa zabezpečiť súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja.

10.2.2.

EHSV vyzýva Komisiu, aby začlenila udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja do procesov hodnotenia.

10.2.3.

Nevyhnutné sú aj konzultácie so sociálnymi partnermi v súlade s ustanoveniami zmluvy o osobitných konzultáciách so zamestnancami a vedením, pokiaľ ide o právne predpisy, ktoré sa týkajú sociálnych otázok (článok 154 ods. 2). Konzultácie s EHSV, Výborom regiónov a národnými parlamentmi tvoria ďalšiu zložku nástrojov lepšej právnej regulácie, ktorá spĺňa požiadavku komplexnosti tvoriacu jadro Agendy 2030.

11. Ciele EÚ a lepšie ukazovatele

11.1.

V rámci zastrešujúcej stratégie by sa mali stanoviť ciele EÚ na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Tieto ciele sa musia monitorovať pomocou súboru ukazovateľov, ktoré: 1) sú dostatočne komplexné na to, aby merali zostávajúci rozdiel a poskytovali primeraný prehľad o pokroku; a ktoré 2) poskytujú základ pre plánovanie a formovanie politiky. Súčasný súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja (33) tomu nezodpovedá.

11.2.

EHSV opakuje svoju výzvu na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do vymedzenia ukazovateľov a posudzovania pokroku EÚ pri plnení cieľov (34).

11.3.

Do súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja by sa mali v plnej miere začleniť ďalšie existujúce súbory ukazovateľov, napr. európsky sociálny prehľad (35) podľa toho, ako bol tento prehľad začlenený do semestra.

12. Monitorovanie a zodpovednosť

12.1.

Na monitorovanie pokroku pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja v EÚ je potrebné zaviesť systémy pravidelného inkluzívneho a transparentného monitorovania a zodpovednosti. EÚ sa musí každý rok aktívne zúčastňovať na fóre regionálneho udržateľného rozvoja Európskej hospodárskej komisie OSN a musí sa ujať vedenia pri urýchľovaní regionálneho pokroku smerom k plneniu cieľov a úloh v oblasti udržateľného rozvoja. EÚ by sa mala takisto zaviazať, že bude pravidelne predkladať všeobecnú spoločnú správu EÚ o vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja na politickom fóre OSN na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj, ktorá bude dopĺňať „spoločnú súhrnnú správu“ o rozvojovej politike EÚ. Takáto všeobecná správa EÚ musí zahŕňať všetky vonkajšie a vnútorné politiky EÚ a aspekty riadenia, ako aj analýzu súčasnej pozície EÚ a spôsob plnenia cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

13. Vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja v rámci vonkajšej činnosti EÚ

13.1.

Mnohé vnútorné politiky EÚ môžu mať vedľajší vplyv mimo EÚ s pozitívnymi a negatívnymi účinkami na snahy iných krajín dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja. Politiky EÚ v oblasti vonkajšej činnosti vrátane investícií, obchodu, rozvoja, mieru a bezpečnosti a politík v oblasti ľudských práv sa musia preskúmať, aby sa zabezpečilo, že podporujú plnenie novej celosvetovej agendy v oblasti udržateľného rozvoja. Napríklad kapitoly o udržateľnosti v súčasných obchodných dohodách EÚ nie sú účinné a ťažko sa presadzujú. Udržateľný rozvoj sa musí stať kľúčovým prvkom obchodnej politiky EÚ, napríklad zavedením formálnych postupov podávania sťažností v prípade porušenia záväzkov v oblasti udržateľnosti stanovených v obchodných dohodách. Obchod by mal byť nástrojom udržateľnosti a vykonávania cieľov udržateľného rozvoja v kontexte medzinárodnej spolupráce. To by sa mohlo regulovať prostredníctvom multilaterálnych dohôd. Sila obchodu EÚ môže stimulovať udržateľnosť v celom globálnom hodnotovom reťazci, napríklad zameraním sa na udržateľné získavanie zdrojov.

13.2.

V rámci svojej vonkajšej činnosti musí EÚ zabezpečiť väčšie prepojenie medzi vykonávaním cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy. Súčasný rámec neberie do úvahy vedľajší vplyv EÚ a/ani jej stopu. Navyše sa súčasný rámec EÚ a ukazovatele v oblasti cieľov udržateľného rozvoja zameriavajú predovšetkým na pokrok pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja v rámci EÚ a nemerajú príspevok EÚ smerom k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja na celosvetovej úrovni. Mali by sa zabezpečiť aj udržateľné investície do hodnotového reťazca.

V Bruseli 26. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Výročná strategická správa o cieľoch udržateľného rozvoja, Európsky parlament, marec 2019.

(2) https://www.ipcc.ch/.

(3) Eurostat.

(4) Stanoviská EHSV na témy Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Ú. v. C 440, 6.12.2018, s. 14), Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (Ú. v. C 345, 13.10.2017, s. 91), Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti (Ú. v. C 81, 2.3.2018, s. 44).

(5) Smerom k čoraz udržateľnejšej Únii do roku 2030 – závery Rady.

(6) http://www.un-documents.net/our-common-future.pdf.

(7) Stockholm Resilience Centre, 2016. Ilustrácia: Azote pre Centrum odolnosti v Štokholme.

(8) Článok 191 ZFEÚ.

(9) Článok 191 ods. 2 ZFEÚ.

(10) Stanovisko EHSV na tému Klimatická spravodlivosť (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 22).

(11) EPSC, júl 2016.

(12) Stanovisko EHSV na tému Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 91).

(13) Stanovisko EHSV na tému Prekročiť rámec HDP (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53).

(14) Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(15) Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(16) https://degrowth.org/2018/09/06/post-growth-open-letter/.

(17) Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(18) Stanovisko EHSV na tému Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 73).

(19) Stanovisko EHSV na tému Uľahčenie prístupu k financovaniu opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 14).

(20) Stanovisko EHSV na tému Vplyv sociálnych investícií na zamestnanosť a verejné rozpočty (Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21).

(21) Stanovisko EHSV na tému Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 14).

(22) Stanovisko EHSV na tému Európsky pakt financie – klíma (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 8).

(23) Stanovisko EHSV na tému Uľahčenie prístupu k financovaniu opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 14).

(24) Stanovisko EHSV na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

(25) Stanovisko EHSV na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1).

(26) Stanovisko EHSV na tému Sociálne udržateľná koncepcia na zlepšenie životnej úrovne, obnovenie rastu a zamestnanosti, ako aj zvýšenie bezpečnosti občanov v digitálnej ére (Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 1).

(27) Pozri odporúčania EHSV pre krajiny týkajúce sa činností členských štátov v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

(28) Stanoviská EHSV na témy Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44), Ročný prieskum rastu na rok 2018 (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 95).

(29) Správa platformy viacerých zainteresovaných strán.

(30) Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(31) Stanovisko EHSV na tému Ročný prieskum rastu na rok 2019 (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24).

(32) Správa platformy viacerých zainteresovaných strán.

(33) Eurostat o ukazovateľoch EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja.

(34) Stanovisko EHSV na tému Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 14).

(35) Eurostat o sociálnom prehľade.

PRÍLOHA

Tento pozmeňovací návrh, ktorý získal viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý:

Nový bod 13.3

Vložiť nový bod

„EHSV tiež poukazuje na to, že všetky snahy EÚ by sa mohli ukázať ako zbytočné a nemuseli by priniesť želané výsledky, ak sa zároveň nepodarí adekvátne riešiť nekontrolovaný rast svetovej populácie.“

Výsledok hlasovania

Za	47
Proti	108
Zdržalo sa	5

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/105

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade – Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v rámci politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy

[COM(2019) 177 final]

(2020/C 14/15)

Spravodajkyňa: Baiba MILTOVIČA

Pomocný spravodajca: Dumitru FORNEA

Konzultácia	Európska komisia, 3.6.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	11.9.2019
Prijaté v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	136/39/11

1. Závery a odporúčania

1.1. Závery

1.1.1.

Uvedeným oznámením sa dopĺňa štvrtá správa o stave energetickej únie. Zameriava sa na legislatívny rámec demokratickejšieho rozhodovania v rámci politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy a navrhuje sa v ňom, aby sa pri daňových otázkach súvisiacich s energiou prešlo od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou (so sprievodným riadnym legislatívnym postupom).

1.1.2.

EHSV víta návrh použiť premosťovacie doložky s cieľom zaviesť v Rade rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou a systém spolurozhodovania s Európskym parlamentom. V tomto novom usporiadaní by EHSV mohol zohrávať dôležitú úlohu pri podpore trialógu a mal by byť doň zahrnutý.

EHSV podporuje toto oznámenie, pričom sa však domnieva, že účinné riadenie stratégie v oblasti klímy a energetiky a väčšia súdržnosť právnych predpisov EÚ v oblasti zdaňovania energie by mali zohľadňovať záujmy európskych podnikov, pracovníkov a ostatných zainteresovaných strán vrátane spotrebiteľov. Dôležitým predpokladom úspechu tohto procesu je zapojenie a angažovanosť občianskej spoločnosti, podpora zo strany členských štátov a súhlas a záväzok sociálnych partnerov.

1.1.3.

EHSV vyzýva EÚ, aby bola pri využívaní nástroja rozhodovania kvalifikovanou väčšinou naďalej odhodlaná uplatňovať zásadu subsidiarity a aby sa v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, zamerala na oblasti, v ktorých nie je možné dosiahnuť spoločné ciele efektívnejšie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

1.1.4.

EHSV si uvedomuje potenciálne kontroverznú povahu určitých posudzovaných druhov zdaňovania energie. Preto dôrazne odporúča, aby Komisia objasnila, že sa v tomto prípade uplatní prístup podobný tomu, ktorý je vyjadrený v oznámení COM(2019) 8 s názvom „Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ“, ako aj prístup, v rámci ktorého sa najprv určia kontroverzné oblasti zdaňovania.

1.1.5.

1.1.6.

Je potrebný citlivý prístup, ktorý zodpovedá miestnym podmienkam, a budú sa musieť prijať opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prechodu tak, aby sa nezabudlo na pracovníkov, spotrebiteľov a spoločenstvá. V takýchto prípadoch si nové opatrenia v oblasti zdaňovania energie môžu vyžadovať dodatočné financovanie zo strany EÚ s cieľom kompenzovať spôsobené sociálne a hospodárske škody.

1.2. Odporúčania

1.2.1.

Oznámenie o daňových postupoch spojených s energiou by malo:

—	podliehať hĺbkovej analýze cieľov, základu a súvisiacej štruktúry zdaňovania energie a dôkladnému posúdeniu sociálneho a hospodárskeho vplyvu dôsledkov v ňom stanovených;

—	byť zahrnuté do širšieho a jasnejšieho plánu, ktorý je v súlade s vývojom v iných oblastiach energetickej únie a zahŕňa cielené konzistentné opatrenia vrátane stimulov a kompenzácií v snahe podporiť prechod na udržateľnejšiu výrobu energie a stratégiu.

1.2.2.

Komisia má priestor na konanie s využitím svojich súčasných právomocí pred každou žiadosťou, aby sa členské štáty zriekli suverenity (prostredníctvom osobitných alebo všeobecných premosťovacích doložiek), a to konkrétne:

—	vypracovať špecifickejšie nástroje podľa článku 194 ods. 1 ZFEÚ s cieľom zvýšiť cezhraničnú kapacitu prepojenia EÚ, čo je pre Európsku úniu „prioritou“;

—	prepracovať súčasný mechanizmus stimulov na rozvoj kapacity výroby/prepojenia; skôr povzbudiť „národné rozmanitosti“ a pákový efekt, ako im podliehať; účinnejšie zakotviť energetickú úniu do priemyselnej základne EÚ; posilniť využívanie voľného pohybu a štátnej pomoci;

—	zvýšiť transparentnosť vnútroštátneho zdaňovania energie a neutralizovať účinky vnútroštátnych rozhodnutí podľa článku 194 ods. 2 ZFEÚ, ktoré môžu mať vplyv na celkové záujmy Únie, pričom sa zároveň zohľadní skutočnosť, že verejná intervencia môže mať aj pozitívne účinky;

—

zmeniť podobu trhov s energiou v EÚ s cieľom lepšie riešiť hospodárske, medzinárodné obchodné a sociálne otázky, ktorým v súvislosti s transformáciou čelia spotrebitelia, pracovníci a podniky. Spolupráca s tretími krajinami musí byť založená na jednotnej politike v oblasti obchodovania s energiou s cieľom chrániť členské štáty pred nerovnováhou na hospodárskom trhu a zabrániť zvýšeniu energetickej závislosti EÚ od tretích krajín.

1.2.3.

Priemyselným politikám EÚ by sa mal dať nový impulz využitím investícií do čistej energie uskutočnených v posledných rokoch. Podporovanie podnikov z EÚ by v tomto ohľade pomohlo ďalej zvýšiť hrubý domáci produkt, vytvoriť pracovné miesta a príjmy, a teda efektívnejšie riadiť očakávané zvýšenie nákladov na energie.

1.2.4.

Komisia by mala zlepšiť opatrenia týkajúce sa koncepcie trhu, ako je zahrnutie ďalšej podpory dopytov energetických družstiev alebo prípadná reorganizácia miestnych distribučných sietí a preskúmanie spôsobu organizácie ich práce, napr. prehodnotenie štruktúry a počtu agentúr EÚ zapojených do budovania energetickej politiky.

V tejto súvislosti by EHSV mohol poskytnúť ďalší stimul s cieľom určiť, či európski spotrebitelia a spoločenstvá, podniky a pracovníci už majú nástroje na prevzatie zodpovednosti za energetickú transformáciu so zámerom posilniť ciele energetickej únie. Mohlo by sa to uskutočniť prostredníctvom stanoviska EHSV z vlastnej iniciatívy venovaného novej koncepcii trhu s energiou.

1.2.5.

Náklady na energiu majú priamy a okamžitý vplyv na všetky spoločnosti, pracovníkov, spotrebiteľov a na životy všetkých ľudí, a preto treba dôsledne zvážiť dôsledky nevyváženej iniciatívy na zdaňovanie energie. EHSV v tejto súvislosti víta oznámenie novej predsedníčky Komisie o zavedení novej hraničnej dane z uhlíka, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť európskych podnikov na svetovom trhu a zabránilo sa úniku uhlíka. Treba prijať opatrenia na podporu prechodu na udržateľnejšiu výrobu energie a pomôcť mnohým sociálnym skupinám zvládnuť energetickú transformáciu. V prípade, že dôjde k rušeniu pracovných miest treba príslušným pracovníkom ponúknuť nové vyhliadky vrátane profesionálnej rekvalifikácie a iných dohodnutých riešení.

2. Úvod

2.1.

Oznámenie sa zaoberá zdanením energie a reformou Zmluvy o Euratome, pričom obidve otázky úzko súvisia so suverenitou. ide o kontroverznú otázku a žiadosti o presun suverenity v takej citlivej oblasti, akou je zdaňovanie, si v tomto čase vyžadujú uvážlivý prístup. Ako Komisia zdôraznila vo svojom dokumente s názvom Reforma dane z energií by mala odzrkadľovať úvahy o sociálnej rovnosti (bod 2.3), akékoľvek zdaňovanie viac „znečisťujúcej“ energie by mohlo priamo poškodiť slabšie skupiny spoločnosti. Toto opatrenie by preto mohli mnohí európski občania vnímať ako ďalšiu záťaž a EHSV teda víta, že Komisia uznáva citlivosť tejto otázky. EHSV poukazuje na svoje početné stanoviská, v ktorých Komisii predložil návrhy na riešenie tohto problému.

Potreba účinnejšieho riadenia klimatickej a energetickej stratégie a väčšej súdržnosti právnych predpisov EÚ so sebou preto prináša potrebu diskusie, ktorá by bola oveľa intenzívnejšia než doteraz, na všetkých úrovniach spoločnosti o spôsobe, akým sa prijímajú rozhodnutia o zdaňovaní energie, pričom je nutné zohľadniť obavy podnikov v EÚ, pracovníkov a ostatných zainteresovaných strán vrátane spotrebiteľov. Správnym nástrojom je účinný dialóg o energetike s organizovanou občianskou spoločnosťou na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

2.2.

Je potrebné mať na pamäti, že zatiaľ čo v uplynulých 20 rokoch bola energetická politika EÚ úzko prepojená s jej politikou v oblasti životného prostredia, do roku 2020 vstúpi do ďalšej fázy so širšími cieľmi, ktoré sa musia vnímať z pohľadu cieľov udržateľného rozvoja. Energia je takisto stredobodom priemyselnej politiky a investície, ktoré EÚ realizovala v niekoľkých posledných rokoch v rámci hospodárstva založeného na čistej energii, môžu teraz priniesť svoje výsledky vďaka presadzovaniu podnikov EÚ v rade inovatívnych sektorov na celom svete.

3. Oznámenie Komisie

3.1.

Komisia pripravila toto oznámenie s cieľom požiadať, aby daňové otázky súvisiace s energiou prešli od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou (so sprievodným riadnym legislatívnym postupom).

3.2.

Oznámenie sa zameriava aj na vytvorenie silnejšej demokratickej zodpovednosti v rámci Zmluvy o Euratome, ktorá nedáva Európskemu parlamentu rovnaké postavenie ako Lisabonská zmluva.

3.3.

V oznámení sa načrtáva súčasný príslušný rámec: okrem obvyklého hlasovania kvalifikovanou väčšinou (ZFEÚ článok 194 ods. 1 a 2, prvý pododsek) a výslovného práva členských štátov určiť určité energetické politiky (článok 194 ods. 2 ZFEÚ, druhý pododsek) sa v oblasti energetiky na prijatie ustanovení, ktoré majú primárne fiškálnu povahu, vyžaduje jednomyseľný súhlas Rady (článok 194 ods. 3 ZFEÚ), podobne ako sa vyžaduje v prípade environmentálnych opatrení súvisiacich s daňami (článok 192 ods. 2 ZFEÚ).

3.4.

Komisia sa domnieva, že prechod na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou je kľúčový pre dokončenie prechodu na čistú energiu a dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, ako aj s ohľadom na relevantný a rastúci vplyv daní a poplatkov na ceny energie. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že požiadavka jednomyseľnosti doteraz neumožňovala preskúmanie rámcovej smernice o zdaňovaní energie z roku 2003 (1), ktorá je do veľkej miery založená na zastaraných predpokladoch a nevychádza z cieľov v oblasti čistej energie:

—	dane na základe objemu/hmotnosti spotrebovaných energetických produktov, a nie ich energetického obsahu,

—	nezmenené minimálne sadzby poskytujúce neefektívne signály a vytváranie nekalej hospodárskej súťaže.

Komisia sa okrem toho domnieva, že oslobodenia od daní/zníženie daní v jednotlivých odvetviach (v odvetví leteckej, námornej a cestnej nákladnej dopravy, v odvetví poľnohospodárstva/rybolovu a v energeticky náročných priemyselných odvetviach) oslabujú stimuly na zvýšenie energetickej účinnosti.

3.5.

Podľa Komisie má oznámenie pripraviť pôdu na preskúmanie smernice z roku 2003, ktorej cieľom je:

—	poskytnutie silnejšej podpory prechodu na čistú energiu vo forme environmentálne konzistentných daňových sadzieb a nahradenia dotácií na fosílne palivá daňou z uhlíka;

—	zabezpečenie udržateľného a sociálne spravodlivého rastu prostredníctvom prechodu na spotrebné a environmentálne dane, ktoré sú priaznivejšie pre rast, a harmonizácie úrovní daní v členských štátoch, čo bude mať pozitívny vplyv na maloobchodné ceny, a

—

presadzovanie úvah o sociálnej spravodlivosti prostredníctvom navrhovania vhodných sprievodných opatrení v rámci sociálnej politiky a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré zmierňujú a vytvárajú sociálne prijateľný vplyv presunu daní s cieľom dosiahnutia čistej energie (podpora zraniteľných spotrebiteľov, podpora transformácie hospodárskych odvetví a/alebo regiónov, zníženie zdanenia práce).

3.6.

V záujme dosiahnutia cieľa hlasovania kvalifikovanou väčšinou sa v oznámení uvádzajú dve možnosti, pričom sa obe vyhýbajú potrebe zmeniť ZFEÚ, a to bez toho, aby to malo vplyv na súčasné rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi: konkrétne sú to použitie buď osobitnej premosťovacej doložky stanovenej v hlave venovanej životnému prostrediu (článok 192 ods. 2 ZFEÚ), ktorá by umožnila dosiahnuť procesný cieľ opatrení v oblasti zdaňovania energie, ktoré majú v prvom rade environmentálnu povahu alebo všeobecnej premosťovacej doložky podľa článku 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ na daňové opatrenia všeobecnejšie zamerané na energetické ciele. V oboch prípadoch by o prechode od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine rozhodovala Rada.

3.7.

Cieľom oznámenia je tiež pokračovať v rozvoji demokratickej zodpovednosti v rámci Zmluvy o Euratome, ktorá sa vzťahuje na citlivé otázky všeobecného záujmu, najmä prostredníctvom navrhovaného zapojenia Európskeho parlamentu (ktorý má v súčasnosti iba poradnú funkciu, ale nie v otázkach uzatvárania medzinárodných zmlúv) a národných parlamentov.

3.8.

Podstata Zmluvy o Euratome by sa nemala meniť – okrem rozšírenia práv občianskej spoločnosti na informácie –, pričom by sa zabezpečila cezhraničná konzultácia medzi členskými štátmi v prípade možného cezhraničného vplyvu. Tým by sa v takýchto prípadoch zaistilo väčšie zapojenie Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a zvýšila by sa kapacita reakcie na jadrovú haváriu. Bude preto potrebné ju preskúmať v rámci bežného postupu revízie zmluvy podľa článku 48 Zmluvy o EÚ.

4. Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV víta toto oznámenie Európskej komisie, ktorého cieľom je zaviesť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti zdaňovania energie v snahe riešiť výzvy súvisiace so zmenou klímy. Podporuje tiež silnejšiu úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov (ktoré v súčasnosti nie sú zapojené), pokiaľ ide o rozhodovací proces v rámci Euratomu, ako aj návrh Komisie na zvýšenie zapojenia občianskej spoločnosti do tvorby politík v oblasti jadrovej energie, aj keď samotné oznámenie k tomuto vývoju nevyhnutne zaujíma dlhodobý prístup. EHSV požaduje vytvorenie užšieho prepojenia medzi budúcimi správami o stave energetickej únie a strednodobou stratégiou do roku 2030 a dlhodobou stratégiou navrhnutou do roku 2050.

4.2.

Hoci EHSV uznáva, že je potrebné prijať okamžité opatrenia (keďže vyše 80 % emisií CO2 vzniká v dôsledku výroby a využívania energie), vyzýva EÚ, aby bola pri využívaní nástroja rozhodovania kvalifikovanou väčšinou naďalej odhodlaná uplatňovať zásadu subsidiarity a aby sa v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, zamerala na oblasti, v ktorých nie je možné dosiahnuť spoločné ciele efektívnejšie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. To isté platí pre zásadu proporcionality, podľa ktorej obsah a forma opatrení EÚ nesmie ísť nad rámec cieľov zmlúv (2).

4.3.

EHSV so znepokojením konštatuje, že v oznámení COM (2019) 177 sa nespomína postupný prístup zmieňovaný v oznámení COM (2019) 8 s názvom „Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ“, v ktorom sa zasadzuje za postupný prechod – v štyroch krokoch – na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v rámci riadneho legislatívneho postupu v určitých oblastiach spoločnej daňovej politiky EÚ (3). EHSV si uvedomuje potenciálne kontroverznú povahu určitých posudzovaných druhov zdaňovania energie. Preto dôrazne odporúča, aby Komisia objasnila, že aj v tomto prípade sa uplatní podobný prístup, v rámci ktorého sa najprv určia najmenej kontroverzné oblasti zdaňovania.

4.4.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie COM(2019) 177 sa podrobne nezaoberá potenciálnymi typmi konkrétnych daňových rozhodnutí, o ktorých by sa mohlo diskutovať v rámci hlasovania kvalifikovanou väčšinou, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby to napravila. EHSV by bol znepokojený, ak by sa na úrovni EÚ prijímali rozhodnutia o zdaňovaní energie, ktoré vyvolávajú nepriaznivé distribučné účinky, ako napríklad zvýšenie energetickej chudoby, napríklad z dôvodu zrušenia príspevkov na faktúry za energiu pre najchudobnejších spotrebiteľov. Existujú určité citlivé otázky, ktoré majú rozdielny vplyv na členské štáty, najmä pokiaľ ide o ich závislosť od fosílnych palív a dostupnosť alternatív. Je potrebný citlivý prístup, ktorý zodpovedá miestnym podmienkam, a budú sa musieť prijať opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prechodu tak, aby sa nezabudlo na pracovníkov, spotrebiteľov a spoločenstvá. V takýchto prípadoch si nové opatrenia v oblasti zdaňovania energie môžu vyžadovať dodatočné financovanie zo strany EÚ s cieľom kompenzovať spôsobené sociálne a hospodárske škody.

4.5.

Ceny energie, ktoré rastú rýchlejšie ako rozpočty domácností, príjmová nerovnosť v Európe a náklady spojené s energetickou transformáciou (decentralizácia a digitalizácia trhov s elektrinou a plynom) určujú mieru, do akej je v spoločnosti prítomná energetická chudoba (4). Európsky index energetickej chudoby (EEPI) hodnotí pokrok členských štátov pri zmierňovaní energetickej chudoby domácností a dopravy (5) a oznámenie, vychádzajúc zo zistení Európskeho strediska pre monitorovanie energetickej chudoby, by malo byť prepojené s európskym akčným plánom zacieleným na odstránenie energetickej chudoby zameraním sa na jej hlavné príčiny (6). Ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách EHSV (7), energetická účinnosť a absencia spotreby energie nepredstavujú zdroj energie, a preto energetická účinnosť nemôže sama osebe vyriešiť problémy spojené so zmenou klímy, bezpečnosťou dodávok alebo energetickou chudobou.

4.6.

Spotrebitelia nezískavajú z úsilia EÚ v oblasti energetiky svoj spravodlivý podiel, čo je zapríčinené oddelením veľkoobchodných a maloobchodných trhov (8): vzhľadom na mnohé faktory (ako napríklad neskoré oddelenie distribúcie, zaťaženie dotácií a vysoká miera zlyhania nových maloobchodníkov) historicky klesajúce ceny po liberalizácii veľkoobchodných trhov nie sú prenesené na maloobchodné trhy.

Poplatky za užívanie energie v EÚ sú už teraz veľmi vysoké (9). Vzhľadom na to, že približne 40 % konečnej ceny elektrickej energie, ktorú platia európski spotrebitelia, tvoria dane a poplatky, je povinnosťou Komisie vykonať posúdenie vplyvu možných účinkov cien energie, a to aj s ohľadom na účinky harmonizácie daní na najchudobnejšie domácnosti.

4.7.

Bez toho, aby sa upustilo od prepojenia s environmentálnou politikou, by užšia koordinácia so širšou priemyselnou politikou a následný hospodársky rozvoj mohli umožniť:

—	na jednej strane lepšie riadenie potenciálneho sociálneho napätia (vyššie príjmy pre pracovníkov ako kompenzácia rastúcich nákladov na energiu) (10) a

—

na druhej strane lepšie riadenie súčasnej európskej energetickej rozmanitosti: rôzne vnútroštátne energetické politiky, ktoré sa doteraz realizovali, sa môžu stať výhodou, ak budú dobre riadené na úrovni EÚ, a to tak, že sa budú využívať takéto rozličné a doplnkové alternatívy v rámci politík energetickej únie.

4.8.

Podľa článku 192 ods. 2 ZFEÚ o osobitnej premosťovacej doložke a podľa článku 48 ods. 7 ZEÚ o všeobecnej premosťovacej doložke musí byť rozvoj skutočnej energetickej únie spojený s prenosom zvrchovanosti.

4.9.

Napriek pokroku dosiahnutému v uplynulých rokoch v oblasti energetiky, čiastočne v dôsledku politík EÚ (ako napríklad zvýšenie kapacity REN) a čiastočne v dôsledku medzinárodných faktorov (ako napríklad flexibilnejšie podmienky dodávok LNG, indexácia uhlia a nižšie ceny), niektoré problémy (vrátane tých hlavných, ktoré sú uvedené v bode 4.11) stále blokujú ďalší rozvoj skutočného jednotného trhu s energiou a upierajú spotrebiteľom spravodlivý podiel na výhodách.

4.10.

Medzi hlavné prekážky patrí obmedzený rozvoj cezhraničnej kapacity prepojenia, najmä v odvetví elektrickej energie, v dôsledku vnútroštátnych rozhodnutí a oneskorení v činnosti Európskej únie zameranej na dosiahnutie cieľa elektrického prepojenia na úrovni 10 % do roku 2010 a 15 % do roku 2030 (ciele, ktoré sú už aj tak veľmi obmedzené, nedostatočné a nezáväzné) (11).

4.11.

Mal by sa dosiahnuť sociálny konsenzus v súvislosti s hlavnými prioritami, pretože najnovšie údaje ukazujú, že v severnej a západnej časti EÚ sa na energiu vynakladá 4 – 8 % spotrebného rozpočtu domácností v porovnaní s 10 – 15 % v prípade rodín z krajín strednej a východnej Európy (12). Obrovská daň sa platí aj za „energetickú chudobu“ označovanú za novú sociálnu prioritu, proti ktorej sa má bojovať na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ale ktorá stále existuje.

5. Konkrétne pripomienky

5.1.

Energetika je rigidný systém, v ktorom úplná realizácia zmien v oblasti infraštruktúry a regulačných zmien trvá desiatky rokov, pričom hospodárska súťaž nepoľavuje (ako to jasne ukazujú čínske solárne panely a vzostup odvetvia výroby elektrických vozidiel). Je potrebné vytvoriť úplne nový, širší model energetickej politiky, ktorého súčasťou bude napr. to, aby spoločnosti z EÚ získavali pridanú hodnotu z výskumu v oblasti energetickej kontinuity súvisiacej s energiou z obnoviteľných zdrojov, alebo aby boli uprednostňované v sektoroch, ako sú elektrické vozidlá, s nimi súvisiace batérie najnovšej generácie, vodík alebo veterné turbíny, u ktorých existuje konkurenčná výhoda.

5.2.

Komplementárne formovanie a vykonávanie energetickej politiky zo strany Komisie vo forme plánu sú potrebné, pretože energetická politika neznamená len dane a v každom prípade zahŕňa dane z energetických činností, ako aj z energetických výrobkov. Predchádzajúce skúsenosti z iných oblastí ukazujú, že presun suverenity bez skutočnej a úplnej únie môže viesť k závažným nezhodám (ako sa stalo v prípade hospodárskej a menovej únie).

5.3.

Náklady na energiu majú priamy a okamžitý vplyv na všetky spoločnosti a životy všetkých ľudí, a preto treba dôsledne zvážiť dôsledky nevyváženej iniciatívy na zdaňovanie energie. EHSV v tejto súvislosti a na základe potrebného hodnotenia sociálneho a hospodárskeho vplyvu víta oznámenie novej predsedníčky Komisie o zavedení novej hraničnej dane z uhlíka, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť európskych podnikov na svetovom trhu a zabránilo sa úniku uhlíka. V prípade, že dôjde k rušeniu pracovných miest treba príslušným pracovníkom ponúknuť nové vyhliadky vrátane profesionálnej rekvalifikácie a iných dohodnutých riešení.

5.4.

Pri zvažovaní možného narušenia vnútorného trhu v dôsledku rôznych úrovní zdaňovania energie z fosílnych palív by Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že dohody o voľnom obchode môžu mať podobný vplyv prostredníctvom dumpingových účinkov rôznych právnych rámcov tretích krajín v oblasti energetiky a hospodárskej súťaže. Týkať sa to môže odvetvia činnosti EÚ, ako je letecká, vodná a cestná doprava, poľnohospodárstvo/rybolov a energeticky náročné priemyselné odvetvia, na ktoré sa zameriavajú navrhované daňové opatrenia. EÚ by preto mala v rámci dvojstranných a mnohostranných obchodných rokovaní pre dovážané výrobky systematicky vyžadovať ekvivalent svojich sociálnych a environmentálnych právnych predpisov (13).

V Bruseli 26. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. ES L 283, 31.10.2003, s. 51.

(2) SOC/626 Premosťovacie doložky, bod 1.4 (pozri stranu ... tohto úradného vestníka).

(3) Ú. v. EÚ C 353, 18.10. 2019, s. 90.

(4) Ú. v. EÚ C 198, 10.7. 2013, s. 1..

(5) Európsky index energetickej chudoby (EEPI) https://www.openexp.eu/sites/default/files/publication/files/european_energy_poverty_index-eepi_en.pdf.

(6) Ú. v. EÚ C 341, 21.11. 2013, s. 21..

(7) Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 120.

(8) Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 84.

(9) COM(2019) 1 final.

(10) Európsky parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach varoval, že stratégia dekarbonizácie by mohla viesť aj k „hromadnému nárastu energetickej chudoby v týchto krajinách“ (14. marca 2013, uznesenie o Pláne postupu v energetike do roku 2050), a preto vyzval Komisiu, aby prepojila „v európskej diskusii sociálnu politiku a energetickú politiku“ (14. apríla 2016, uznesenie o plnení cieľa boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností).

(11) Podľa expertnej skupiny Komisie sa táto úroveň postupne znižuje a niektoré členské štáty nedosiahnu cieľ 10 % v roku 2020, Správa expertnej skupiny Komisie pre ciele v oblasti prepojenia elektrických sietí na tému – Na ceste k udržateľnej a integrovanej Európe, november 2017, s. 25. Pozri tiež Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 84.

(12) COM(2019) 1 final.

(13) Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 83.

PRÍLOHA

Tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté:

Bod 4.5

Vypustiť

„Podľa článku 192 ods. 2 ZFEÚ o osobitnej premosťovacej doložke a podľa článku 48 ods. 7 ZEÚ o všeobecnej premosťovacej doložke musí byť rozvoj skutočnej energetickej únie spojený s prenosom zvrchovanosti.“

Za	:	73
Proti	:	91
Zdržalo sa	:	11

Bod 1.1.2

Zmeniť

„EHSV víta diskusiu o používaní návrh použiť premosťovacie ích doložky iek s cieľom zaviesť v Rade rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou a systém spolurozhodovania s Európskym parlamentom. V tomto novom usporiadaní by EHSV mohol zohrávať dôležitú úlohu pri podpore trialógu a mal by byť doň zahrnutý.

EHSV podporuje niektoré názory uvedené v tomto toto oznámenie í, pričom sa však domnieva, že účinné riadenie stratégie v oblasti klímy a energetiky a väčšia súdržnosť právnych predpisov EÚ v oblasti zdaňovania energie by mali zohľadňovať záujmy európskych podnikov, pracovníkov a ostatných zainteresovaných strán vrátane spotrebiteľov. Dôležitým predpokladom úspechu tohto procesu je zapojenie a angažovanosť občianskej spoločnosti, podpora zo strany členských štátov a súhlas a záväzok sociálnych partnerov.“

Za	:	65
Proti	:	105
Zdržalo sa	:	9

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/112

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia v oblasti letectva pre Európu: Zachovanie a podporovanie vysokých sociálnych noriem

[COM(2019) 120 final]

(2020/C 14/16)

Spravodajca: Raymond HENCKS

Konzultácia	Európska komisia 11.4.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	3.7.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	174/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta správu Komisie o podmienkach zamestnávania veľmi mobilných posádok lietadiel (pilotov a palubných sprievodcov), ktorých situácia môže byť obzvlášť komplikovaná v dôsledku cezhraničnej povahy ich zamestnania a ktorí majú odlišné práva a rôzne úrovne ochrany v závislosti od vnútroštátneho práva, ktoré sa na nich vzťahuje.

1.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto správa prichádza až na konci mandátu súčasnej Komisie a sprevádzajú ju neistoty, pokiaľ ide o následné opatrenia. EHSV dúfa, že nová Komisia sa prednostne zameria na riešenie problémov uvedených v správe podľa závažnosti situácie a navrhne konkrétne opatrenia.

1.3.

EHSV potvrdzuje, že v uvedenej správe sa zdôrazňuje, že viaceré problémy a právne neistoty pretrvávajú a že je nevyhnutné lepšie uplatňovanie pravidiel Únie a vnútroštátnych predpisov vo všetkých formách zamestnávania posádok lietadiel s cieľom zabrániť praktikám, ktoré predstavujú zneužívanie alebo obchádzanie uplatniteľných právnych predpisov, ako je to v prípade nedeklarovanej práce alebo nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, a s cieľom zabezpečiť zákonom stanovené a rovnaké podmienky pre posádky lietadiel, pričom hlavnou prioritou má byť bezpečnosť personálu a cestujúcich. EHSV schvaľuje plánované opatrenia Komisie a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili výklad a jednotné uplatňovanie sociálnych a pracovných predpisov týkajúcich sa posádok lietadiel.

1.4.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú spoľahlivé štatistické údaje o počte pracovných miest pre posádky lietadiel, ako aj o počte prípadov externých a dočasných agentúrnych zamestnancov. EHSV požaduje, aby sa čo najskôr napravil tento nedostatok štatistických údajov, ktorý zvýrazňuje právnu neistotu týkajúcu sa podmienok zamestnávania a rôznych úrovní ochrany posádok lietadiel, podporuje nerovnaké alebo nespravodlivé podmienky hospodárskej súťaže leteckých dopravcov v EÚ, ktorí sú vystavení veľmi silnému konkurenčnému tlaku, a škodí členským štátom, ktoré sú prichádzajú o určité daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie.

1.5.

So zreteľom na množstvo foriem pracovných zmlúv a neistoty, ktoré z nich niekedy vyplývajú, EHSV opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku (1) na podporu priamych pracovných miest, ktoré by mali zostať štandardnou formou zamestnávania v letectve, a domnieva sa, že je nevyhnutné postaviť sa proti všetkým atypickým pracovným zmluvám, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť bezpečnosť posádok lietadiel a cestujúcich, pričom sa pripúšťa, že dočasná pracovná zmluva a zmluva pre dočasných agentúrnych zamestnancov nie je automaticky nezákonná a nevytvára automaticky sociálny dumping.

1.6.

Keďže posádky lietadiel nie sú vyňaté z protiprávnych foriem zamestnávania, ako je nedeklarovaná práca a nepravá samostatná zárobková činnosť, ani z neuplatňovania smernice o vysielaní pracovníkov, EHSV podporuje Komisiu, ktorá naliehavo vyzýva členské štáty, aby:

—	vhodnými prostriedkami zabezpečili presadzovanie platných predpisov vyplývajúcich z pracovného práva na vnútroštátnej úrovni a aby tiež zabezpečili nepretržité dodržiavanie práva EÚ podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie,

—	zabezpečili, aby pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti letectva platili pre pracovníkov v letectve korektne a rovnako bez ohľadu na ich zmluvný vzťah s leteckou dopravnou spoločnosťou,

—	správne transponovali smernicu o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ktorá sa bude uplatňovať bez ohľadu na formu existujúcej alebo budúcej pracovnej zmluvy vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti.

1.7.

EHSV dúfa, že budúci Európsky orgán práce zabezpečí, aby boli nedávne zmeny smernice o vysielaní pracovníkov, v ktorej sa stanovuje zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu vykonanú na tom istom mieste, správne transponované a uplatnené členskými štátmi do 30. júla 2020. EHSV sa takisto domnieva, že uvedený orgán by mal rovnako zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv personálu civilného letectva.

1.8.

EHSV pripomína, že právo na vytvorenie odborovej organizácie alebo na vstup do nej, právo na vyjednávanie kolektívnych zmlúv, právo na štrajk atď. sú ľudské práva zaručené na medzinárodnej, európskej a štátnej úrovni a musia sa prísne dodržiavať. Žiaľ, v praxi existujú prípady, keď je právo organizovať odbory a kolektívne vyjednávať obmedzené a pracovníci musia obhajovať svoje práva pred súdom. Taktiež by sa malo zaručiť právo na informácie a konzultácie.

1.9.

Nedostatok globálnych noriem v oblasti práce v civilnom letectve narúša účinnosť právnych predpisov Únie a členských štátov týkajúcich sa práce na leteckých trasách v rámci EÚ a mimo nej. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zjavne neexistuje konsenzus na vypracovanie dohovoru o právach pracovníkov v civilnom letectve, hoci takýto dohovor existuje pre námorných pracovníkov. EHSV dôrazne vyzýva Európsku úniu, aby do všetkých dohôd s tretími krajinami v oblasti letectva začlenila ambiciózne záväzné sociálne a pracovné doložky a normy, a víta, že Komisia má v úmysle tak urobiť.

1.10.

Pokiaľ ide o kvalitu odbornej prípravy, je veľmi znepokojujúce čítať v správe Komisie, že:

—	zručnosti, ktoré získajú kadeti, nemusia vždy zodpovedať zručnostiam, ktoré vyžadujú letecké dopravné spoločnosti,

—	veľký podiel pilotov s preukazom spôsobilosti dopravného pilota nespĺňa minimálne vstupné požiadavky leteckých dopravných spoločností.

1.11.

EHSV pripomína, že podľa novej smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii „členské štáty zabezpečia, že ak je zamestnávateľ podľa práva Únie, vnútroštátneho práva alebo príslušných kolektívnych zmlúv povinný poskytovať pracovníkovi odbornú prípravu na vykonávanie pracovných úloh, na ktoré bol prijatý, takáto príprava sa poskytuje bezplatne, mala by sa započítať ako odpracovaný čas a vykonať v pracovnom čase, ak je to možné“.

1.12.

EHSV žiada Komisiu, aby bola proaktívna a vyzvala všetky organizácie, ktoré spĺňajú kritériá na členstvo v európskom výbore pre odvetvový sociálny dialóg v civilnom letectve, aby sa aktívne zúčastňovali na práci tohto výboru a aby čo najlepšie využili tento nástroj a prostredníctvom rokovaní našli vzájomne uspokojivé riešenia ťažkostí, ktorým čelia.

1.13.

EHSV sa napokon domnieva, že na pracovnú klímu posádok lietadiel nevplývajú len pracovné podmienky, ale závisí aj od vonkajších faktorov, ako je stupeň spokojnosti cestujúcich s kvalitou letiskových služieb a služieb na palube lietadla. Je preto dôležité, aby sa náležite rešpektovali práva cestujúcich vrátane cestujúcich s osobitnými potrebami (osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, deti, tehotné ženy).

2. Úvod

2.1.

Okrem minimálnych noriem stanovených právom Únie patrí sociálna ochrana a pracovné právo v oblasti leteckej dopravy primárne do právomoci a zodpovednosti členských štátov, v ktorých sa príslušné pravidlá v rôznej miere uplatňujú rozličným spôsobom.

2.2.

V civilnom letectve už neexistuje jednotný model zamestnávania: niektoré spoločnosti ponúkajú kvalitné pracovné miesta a pracovné zmluvy na neurčitý čas, zatiaľ čo podľa nedávneho prieskumu ( Study on employment and working conditions of aircrews in the EU internal aviation market – „štúdia Ricardo“ o podmienkach zamestnávania a pracovných podmienkach posádok lietadiel na vnútornom trhu leteckej dopravy EÚ) od 9 % do 19 % palubných sprievodcov a približne 8 % pilotov uviedlo, že sú zamestnaní cez určitú formu sprostredkovateľskej organizácie.

2.3.

Správa Komisie, ktorá je predmetom skúmania, sa týka len posádok lietadiel (pilotov a palubných sprievodcov), ktorých situácia môže byť obzvlášť komplikovaná v dôsledku cezhraničnej povahy ich zamestnania a ktorí majú odlišné práva a rôzne úrovne ochrany v závislosti od vnútroštátneho práva, ktoré sa na nich vzťahuje.

2.4.

Okrem toho tlak na prevádzkové náklady na vysoko konkurenčnom trhu vedie niektoré letecké spoločnosti k využívaniu rôznych foriem nepriameho zamestnávania ako alternatívy k tradičnej pracovnej zmluve na neurčitý čas, ktorá podľa štúdie Ricardo zostáva prevažujúcou formou zamestnania. V snahe znížiť prevádzkové náklady však mnohí leteckí dopravcovia:

—	časť svojich činností vykonávajú prostredníctvom outsourcingu,

—	zamestnávajú posádky lietadiel prostredníctvom sprostredkovateľských agentúr vrátane agentúr dočasného zamestnávania, niekedy prostredníctvom rôznych systémov v rámci komplexného reťazca pracovnoprávnych vzťahov, ktorý sťažuje identifikáciu skutočného zamestnávateľa,

—	zamestnávajú samostatne zárobkovo činné osoby,

—	prideľujú personál na operačnú základňu, ktorá sa nachádza mimo územia, kde bola vydaná licencia,

—	využívajú systém „pay to fly“ (platiť za letové hodiny),

—	čo vytvára určitú právnu neistotu a niekedy sťažuje rozlišovanie nezákonných situácií od veľmi zložitých, ale zákonných situácií.

2.5.

Komisia v roku 2015 oznámila, že v rámci svojej stratégie v oblasti letectva pre Európu sa sociálna agenda v letectve stane prioritnou otázkou. Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov však boli v roku 2017 naďalej znepokojení situáciou, ktorá sa vôbec nezmenila, a vyzvali členské štáty a Komisiu, aby reagovali na pretrvávajúce sociálne problémy v letectve, najmä v prípade veľmi mobilných posádok lietadiel.

2.6.

Vzhľadom na nedostatok konkrétnych opatrení týkajúcich sa sociálneho rozmeru leteckej dopravy a vzhľadom na opakované štrajky časti pracovníkov v letectve vyzvali v októbri 2018 európski ministri dopravy zo šiestich členských štátov v spoločnom vyhlásení Komisiu, aby do konca roku 2018 vypracovala konkrétne opatrenia vrátane ambiciózneho sociálneho programu, ktorý zabezpečí primerané pracovné podmienky a ktorý vytvorí pre všetky subjekty tohto odvetvia v EÚ a tretích krajinách rovnaké podmienky v rámci spravodlivej hospodárskej súťaže.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EÚ sa vo svojej stratégii v oblasti letectva pre Európu z roku 2015 zaviazala okrem iného posilniť sociálnu agendu a vytvoriť vysokokvalitné pracovné miesta v letectve a zvážiť potrebu ďalšieho objasnenia uplatniteľného práva a príslušného súdu, pokiaľ ide o pracovné zmluvy mobilných pracovníkov v odvetví letectva.

3.2.

S cieľom získať lepšiu predstavu o súčasnej situácii na trhu leteckej dopravy dala Komisia vypracovať štúdiu (tzv. „štúdia Ricardo“) o podmienkach zamestnávania a pracovných podmienkach posádok lietadiel, ktorá bola uverejnená v januári 2019.

3.3.

EHSV víta, že Komisia vypracovala správu o súčasnom stave a o podmienkach zamestnávania posádok lietadiel, ktorá však prichádza až na konci mandátu súčasnej Komisie a sprevádzajú ju neistoty, pokiaľ ide o následné opatrenia. EHSV dúfa, že nová Komisia sa prednostne zameria na riešenie problémov uvedených v správe podľa závažnosti situácie a v blízkej budúcnosti navrhne vhodné opatrenia.

3.4.

Uvedená správa skutočne potvrdzuje, že viaceré problémy a právne neistoty pretrvávajú a že je nevyhnutné lepšie uplatňovanie pravidiel Únie a vnútroštátnych predpisov vo všetkých formách zamestnávania posádok lietadiel s cieľom zabrániť praktikám, ktoré predstavujú zneužívanie alebo obchádzanie uplatniteľných právnych predpisov, ako je to v prípade nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, a s cieľom zabezpečiť zákonom stanovené a rovnaké podmienky pre všetkých.

3.5.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že odvtedy, čo sa v rámci stratégie pre oblasť letectva z roku 2015 vymedzila európska sociálna agenda, jediným konkrétnym opatrením, ktoré Komisia zaviedla, bolo uverejnenie praktickej príručky o uplatniteľnom pracovnom práve a príslušných súdoch. Správa Komisie neposkytuje žiadnu odpoveď na to, či Komisia zvažuje prijať výkladové usmernenia alebo uskutočniť zmeny právnych predpisov v oblasti civilného letectva. Komisia poverí skupinu ad hoc zloženú z odborníkov z členských štátov v oblasti letectva a pracovného práva, aby zhodnotila činnosti uvedené v správe, ktorá je predmetom skúmania, a informovala Komisiu a členské štáty o spôsobe, akým možno v letectve správne uplatňovať pracovné právo. EHSV žiada, aby boli spolu s odborníkmi z inštitúcií zapojení do práce tejto skupiny aj sociálni partneri.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

V správe Komisie, ktorá je predmetom skúmania, sa uvádza, že nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa počtu pracovných miest pre posádky lietadiel. EHSV sa preto zamýšľa nad tým, ako by sa dali vypracovať spoľahlivé odhady o počte pilotov a palubných sprievodcov, ktorí sa majú v strednodobom a dlhodobom horizonte vyškoliť a prijať. Toto je dôležité najmä pre výcvik pilotov, ktorý je zdĺhavý a nákladný.

4.2.

Dôsledkom nedostatku štatistických údajov je aj to, že nie je známy počet externých pracovníkov v posádkach lietadiel. Je možné sa teda odvolať len na prieskum európskych sociálnych partnerov v civilnom letectve z roku 2015, podľa ktorého len 52,6 % respondentov pracujúcich pre nízkonákladové letecké spoločnosti potvrdilo, že má pracovnú zmluvu uzatvorenú priamo s príslušnou spoločnosťou. EHSV považuje za nevyhnutné zdokonaliť štatistický nástroj. Tento nedostatok štatistík zvýrazňuje právnu neistotu týkajúcu sa podmienok zamestnávania a rôznych úrovní ochrany posádok lietadiel a sťažuje rozlišovanie medzi legálnymi a nelegálnymi praktikami, zneužívaním a medzerami v predpisoch. Podporuje nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže leteckých dopravcov v EÚ, ktorí sú vystavení veľmi silnému konkurenčnému tlaku, a škodí členským štátom, ktoré prichádzajú o určité daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie.

4.3.

Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) vo svojej praktickej príručke z augusta 2017 uviedla, že roztrieštenosť a outsourcing pracovných miest súvisiacich s bezpečnosťou vrátane pracovných miest posádok lietadiel by mohli mať nepriaznivé účinky na bezpečnosť, a predložila konkrétne opatrenia, pokiaľ ide o outsourcing kritických bezpečnostných služieb a zmluvy o prenájme lietadiel s posádkou.

4.4.

Pokiaľ ide o dočasnú agentúrnu prácu, Únia ani v tomto prípade nemá k dispozícii spoľahlivé údaje. V štúdii Ricardo sa však uvádza, že 9 až 19 % palubných sprievodcov a približne 8 % pilotov uviedlo, že sú zamestnaní cez určitú formu sprostredkovateľskej organizácie, a že drvivá väčšina pracovníkov prijatých prostredníctvom tohto sprostredkovateľa pracuje pre nízkonákladových dopravcov.

4.5.

EHSV opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku (2) na podporu priamych pracovných miest, ktoré by mali zostať štandardnou formou zamestnávania v letectve, a domnieva sa, že je nevyhnutné postaviť sa proti všetkým atypickým pracovným zmluvám, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť posádok lietadiel a cestujúcich.

4.6.

Uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES (3) o dočasnej agentúrnej práci môže byť iba dočasné a nemôže sa stať trvalým opatrením, pričom sa pripúšťa, že dočasná pracovná zmluva a zmluva pre dočasných agentúrnych zamestnancov môže byť nevyhnutná a nie je automaticky nezákonná, či nevytvára automaticky sociálny dumping.

4.7.

Pokiaľ ide o nedeklarovanú prácu, ktorá je okrem iného dôsledkom nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, seminár, ktorý na konci roka zorganizuje európska platforma pre nedeklarovanú prácu s osobitným dôrazom na nepravú samostatnú zárobkovú činnosť posádok lietadiel, je dôležitým krokom k zviditeľneniu problému a diskusii o ňom medzi inšpektormi práce a sociálnymi partnermi. Je dôležité, aby členské štáty posilnili svoje inšpektoráty práce, aby mohli účinne kontrolovať dodržiavanie ustanovení Únie a vnútroštátnych ustanovení v oblasti pracovných podmienok v civilnom letectve.

4.8.

Pravidlá Únie týkajúce sa bezpečnosti letectva obsahujú pojem domovská základňa. Vzhľadom na veľkú mobilitu posádok lietadiel môže byť ťažké určiť právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa na ne vzťahujú, pracovné právo, ktorého sa môžu dovolávať, ako aj súd, na ktorom si môžu uplatniť svoje práva. Domovská základňa sa tiež používa ako referencia pre výpočet obmedzenia času letu a času v službe. EHSV naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súlade s nariadením o leteckých službách zabezpečili riadne uplatňovanie právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov v sociálnej oblasti, pokiaľ ide o zamestnancov leteckého dopravcu Únie, ktorý vykonáva leteckú dopravnú službu z prevádzkovej základne, ktorá sa nachádza mimo územia členského štátu, v ktorom má tento letecký dopravca Únie hlavné miesto podnikania.

4.9.

V správe Komisie sa uvádza, že počet prevádzkových základní sa neustále zvyšuje a že lietadlá a posádky lietadiel tej istej leteckej spoločnosti sa čoraz častejšie nachádzajú mimo hlavného miesta podnikateľskej činnosti leteckej spoločnosti na území iných členských štátov, niekedy dokonca v tretích krajinách. V tom prípade sa uplatňuje právo krajiny domovskej základne, hoci niektoré spoločnosti namiesto neho uplatňujú právo krajiny, v ktorej sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti. EHSV vyzýva Komisiu, aby uverejnila usmernenia týkajúce sa domovských a prevádzkových základní a uplatniteľného práva.

4.10.

Existuje niekoľko foriem samostatnej zárobkovej činnosti: nezávislý pilot zamestnaný priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľskej organizácie alebo súkromná akciová spoločnosť nezávislých pilotov. EHSV podporuje Komisiu, ktorá naliehavo vyzýva členské štáty, aby:

—	zabezpečili, aby pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti letectva platili pre pracovníkov v letectve korektne a rovnako bez ohľadu na ich zmluvný vzťah s leteckou dopravnou spoločnosťou,

—	vhodnými prostriedkami zabezpečili presadzovanie platných predpisov vyplývajúcich z pracovného práva na vnútroštátnej úrovni a aby tiež zabezpečili nepretržité dodržiavanie práva EÚ podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie,

—	správne transponovali smernicu o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ktorá sa má uplatňovať na všetkých pracovníkov vrátane tých, ktorí majú nové a atypické formy zamestnania.

4.11.

Pokiaľ ide o dočasné vysielanie pracovníkov mimo ich domovskej základne, podľa štúdie Ricardo sa príslušná smernica vo všeobecnosti neuplatňuje v prípade posádok lietadiel, zatiaľ čo sa v zásade uplatňuje v prípade nadnárodného poskytovania služieb agentúrami dočasného zamestnávania alebo sprostredkovateľskými agentúrami.

4.12.

Smernica o vysielaní pracovníkov sa uplatňuje aj v súvislosti so zmluvami o prenájme lietadiel s posádkou v prípade, že existuje pracovnoprávny vzťah medzi posádkou a prenajímateľom počas celého trvania prenájmu. Členovia posádky lietadla, ktorí sú preradení na novú domovskú základňu, sa nepovažujú za vyslaných.

4.13.

EHSV podporuje Komisiu, ktorá má v úmysle pomáhať členským štátom pri uplatňovaní revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov, a to najmä s cieľom zlepšiť rovnaké zaobchádzanie a zabrániť cezhraničným podvodom.

4.14.

EHSV okrem toho dúfa, že budúci Európsky orgán práce zabezpečí, aby boli nedávne zmeny smernice o vysielaní pracovníkov, v ktorej sa stanovuje zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu vykonanú na tom istom mieste, správne transponované a uplatnené členskými štátmi do 30. júla 2020, rovnako ako by mal zabezpečiť správne uplatňovanie právnych predpisov v sociálnej oblasti, a to tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni s cieľom dodržiavať všetky práva personálu civilného letectva vrátane slobody združovania.

4.15.

EHSV sa dozvedel, že niektoré letecké spoločnosti zakazujú členstvo v odborových zväzoch, ktoré im nevyhovujú, a niekedy dokonca zamestnancov prepúšťajú za to, že vstúpili do odborovej organizácie, takže pracovníci musia obhajovať svoje práva pred súdom. EHSV pripomína dotknutým členským štátom, že právo na vytvorenie odborovej organizácie alebo na vstup do nej, právo na vyjednávanie kolektívnych zmlúv, právo na štrajk atď. sú ľudské práva zaručené na medzinárodnej, európskej a štátnej úrovni a musia sa prísne dodržiavať. Malo by sa zaručiť právo na informácie a konzultácie.

Na riešenie otázok súvisiacich s uplatňovaním sociálnych noriem na národnej úrovni by sa mohol zriadiť mediačný orgán na úrovni EÚ, aby pomohol vyriešiť spory, ktoré sa týkajú uplatňovania nariadenia.

4.16.

Pokiaľ ide o posádky z tretích krajín, EHSV opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku (4) rozšíriť jednotné povolenie na posádky lietadiel, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými pracovníkmi v odvetví v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ (5). V štúdii Ricardo sa potvrdzuje, že na základe zozbieraných údajov nie je možné určiť, či je táto praktika bežná alebo nie, ani či sa domovská základňa príslušnej posádky nachádza v tretej krajine alebo v Únii.

4.17.

Nedostatok globálnych noriem v oblasti práce v civilnom letectve narúša účinnosť právnych predpisov Únie a členských štátov týkajúcich sa práce na leteckých trasách v rámci EÚ a mimo nej. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci Medzinárodnej organizácie práce neexistuje konsenzus na vypracovanie dohovoru o právach pracovníkov v civilnom letectve, hoci takýto dohovor existuje pre námorných pracovníkov. Vzhľadom na to, že na úrovni MOP neexistuje žiadny dohovor, EHSV dôrazne vyzýva Európsku úniu, aby do všetkých dohôd v oblasti letectva, ktoré uzavrie s tretími krajinami (počnúc dohodou medzi EÚ a Katarom, o ktorej sa práve rokuje), začlenila ambiciózne sociálne doložky týkajúce sa práce, ktoré budú záväzné a v prípade ich nedodržania bude možné udeliť sankcie.

4.18.

Výcvik pilotov je zdĺhavý a nákladný a pozostáva z troch etáp (základný výcvik, typová kvalifikácia na lietanie s určitým typom lietadla a letecký výcvik orientovaný na prevádzku na získanie letovej praxe). Podľa informácií zo štúdie Ricardo muselo 2,2 až 6 % opýtaných pilotov zaplatiť, aby získalo letovú prax v rámci programu „pay-to-fly“ (platiť za letové hodiny). V smernici o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii [COM(2017) 797 – 2017/0355 (COD)] sa stanovuje, že „členské štáty zabezpečia, že ak je zamestnávateľ podľa práva Únie, vnútroštátneho práva alebo príslušných kolektívnych zmlúv povinný poskytovať pracovníkovi odbornú prípravu na vykonávanie pracovných úloh, na ktoré bol prijatý, takáto príprava sa poskytuje bezplatne, mala by sa započítať ako odpracovaný čas a vykonať v pracovnom čase, ak je to možné“. EHSV dúfa, že jej správne uplatňovanie sa bude pravidelne kontrolovať, a to tak, aby sa pritom predišlo vytváraniu nových byrokratických prekážok.

4.19.

Pokiaľ ide o kvalitu odbornej prípravy, je veľmi znepokojujúce čítať v správe Komisie, že:

—	zručnosti, ktoré získajú kadeti, nemusia vždy zodpovedať zručnostiam, ktoré vyžadujú letecké dopravné spoločnosti;

—	veľký podiel pilotov s preukazom spôsobilosti dopravného pilota nespĺňa minimálne vstupné požiadavky leteckých dopravných spoločností.

4.20.

EHSV vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že európsky sociálny dialóg, a najmä európsky výbor pre odvetvový sociálny dialóg v civilnom letectve, od roku 2017 nie je schopný viesť konštruktívny dialóg z dôvodu nedostatočného zastúpenia leteckých spoločností. Tento stav je o to viac znepokojujúci, že konštruktívnym sociálnym dialógom a kolektívnymi zmluvami by bolo možné nájsť riešenia určitých problémov uvedených v správe Komisie.

4.21.

EHSV vyzýva Komisiu, aby bola proaktívnejšia a presvedčila sociálnych partnerov, aby zabezpečili primerané zastúpenie leteckých spoločností a posádok lietadiel a aby čo najlepšie využili tento nástroj a prostredníctvom rokovaní našli vzájomne uspokojivé riešenia ťažkostí, ktorým čelia.

4.22.

Pokiaľ ide o pracovnú atmosféru posádok lietadiel, nevplývajú na ňu len pracovné podmienky, ale závisí aj od vonkajších faktorov, ako je stupeň spokojnosti cestujúcich s kvalitou letiskových služieb a služieb na palube lietadla. EHSV sa tiež domnieva, že palubným sprievodcom by sa mala poskytnúť odborná príprava, ako aj čas potrebný na splnenie osobitných potrieb zraniteľných cestujúcich (osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, deti, tehotné ženy atď.). Bude potrebné zabezpečiť dodržiavanie práv cestujúcich a ich prístup ku všetkým relevantným informáciám v jasnom a zrozumiteľnom jazyku. EHSV podporuje Komisiu, ktorá naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene prijala revízie navrhované v návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (6) o právach cestujúcich v leteckej doprave pri odmietnutí nástupu do lietadla v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 110.

(2) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 110.

(3) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.

(4) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 110.

(5) Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1.

15.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 14/122

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Usmernenie k nariadeniu o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii

[COM(2019) 250 final]

(2020/C 14/18)

Spravodajkyňa: Laure BATUT

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európska komisia 22.7.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	11.9.2019
Prijatie v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	162/2/6

1. Odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča Komisii:

—	jednoduchým a jasným spôsobom komunikovať o kritériách vymedzenia iných ako osobných údajov a o rozsahu pôsobnosti nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre voľný tok iných ako osobných údajov, v snahe odstrániť neistotu a zvýšiť dôveru,

—	informovať zainteresované strany o oblastiach, v ktorých sa európske právne akty týkajúce sa údajov vzájomne prekrývajú,

—

podporovať voľný pohyb, a zároveň zabezpečiť, aby sa osobné údaje postupne nepovažovali za iné ako osobné údaje a aby sa zabezpečilo, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov si zachová celý rozsah svojej pôsobnosti, aj keby to znamenalo, že sa v strednodobom horizonte obe nariadenia zlúčia, aby sa zabezpečila lepšia ochrana údajov a zabránilo ich väčšej komercializácii,

—	podporovať zakladanie a rozvoj celoeurópskych federácií poskytovateľov cloudových služieb,

—

pomôcť európskym zainteresovaným stranám vo veľmi krátkodobom horizonte používať algoritmy schopné spracúvať veľké množstvá iných ako osobných údajov na jednotnom trhu s údajmi; nabádať členské štáty, aby posilnili vzdelávanie v oblasti informačných technológií a umelej inteligencie na všetkých úrovniach (v školách, na univerzitách, v profesijnom živote),

—	nabádať zainteresované strany, aby konali zodpovedne, eticky a solidárne a aby zabezpečili, že samoregulácia a „mimosúdne urovnávanie“sporov nepovedie k odlišným výkladom právnych aktov,

—	neváhať použiť regulačné nástroje,

—	presadzovať sankcie za porušenie samoregulácie,

—	pripraviť podrobný plán na overenie toho, či vo vzťahu k podnikom existuje právna istota v rámci voľného využívania ich údajov, ako sa ustanovuje vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov,

—	vyhodnotiť aktuálnu situáciu v 27 členských štátoch a zhodnotiť činnosť národných kontaktných miest 12 mesiacom po začatí ich fungovania,

—	riadne si plniť svoju úlohu v oblasti poskytovania informácií, komunikácie a včasného varovania,

—	vyzvať členské štáty, aby zainteresovaným stranám oznámili svoje kritériá „verejnej bezpečnosti“,

—	požiadať členské štáty, aby zverejnili miesta uchovávania neprenosných údajov,

—	včas prehodnotiť politiku hospodárskej súťaže s cieľom overiť, či je v súčasných podmienkach prispôsobená voľnému pohybu údajov.

2. Úvod

2.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) berie na vedomie zámer Komisie usmerňovať podniky, ktoré sa podieľajú na prenose iných ako osobných údajov predtým, ako sa zúčastnené strany dohodnú v priebehu roku 2020 na kódexoch správania. Častý výskyt údajov zmiešaného charakteru (t. j. údaje, ktoré zahŕňajú iné ako osobné údaje a osobné údaje) môže podnikom spôsobovať neistotu, pokiaľ ide o kroky, ktoré sa majú prijať na ich ochranu. Predtým, ako sa preskúmajú body, na ktoré EHSV poukazuje, treba pripomenúť hlavné zásady platných predpisov.

2.2.

Komisia zistila, že nedostatočná konkurencieschopnosť medzi cloudovými službami v EÚ, a teda nedostatočná mobilita údajov v oligopolistickom prostredí, mala negatívny vplyv na trh s údajmi. V nariadení o voľnom toku iných ako osobných údajoch sa členské štáty vyzývajú, aby minimalizovali svoje požiadavky na lokalizáciu údajov, ako aj fragmentáciu príslušných právnych predpisov s cieľom stimulovať rast a uvoľniť inovačnú kapacitu podnikov.

2.3.

Prijatím nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov, ktoré dopĺňa všeobecné nariadenie o osobných údajoch, sa v európskych právnych aktoch 21. storočia zavádza „piata sloboda pohybu“uplatňujúca sa na všetky údaje (citát: poslankyňa Európskeho parlamentu a spravodajkyňa Anna-Maria Corazza Bildt). Tento nehmotný tovar, ak ho môžeme takto nazvať, musí byť možné preniesť a spravovať všade tam, kde to jeho držitelia požadujú, a to aj pokiaľ ide o poskytovateľov hostiteľských služieb v iných krajinách, ako sú krajiny, v ktorých boli vytvorené a/alebo použité v rámci EÚ (článok 1 nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov). Uľahčí sa tým situácia pre držiteľov údajov a posilní sa ich konkurenčné postavenie.

Nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov

2.4.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 (1) sa podporuje voľný pohyb iných ako osobných údajov v Únii s cieľom rozvíjať umelú inteligenciu, cloud computing a analýzu veľkých dát. Stanovuje sa v ňom (článok 6), že Komisia usmerňuje, podporuje a uľahčuje tvorbu samoregulačných kódexov správania na úrovni Únie hospodárskymi subjektmi, ktoré pracujú s inými ako osobnými údajmi.

2.5.

Cieľom predmetného dokumentu, ktorý je určený odborníkom v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch, je pomôcť porozumieť vzájomnému pôsobeniu nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov a všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Komisia si pritom pomáha množstvom názorných príkladov.

2.6.

Pripravované kódexy správania by mali byť hotové v období od novembra 2019 do mája 2020 (odôvodnenia 30 a 31, článok 6 ods. 1) a pri ich príprave sa zohľadnia názory všetkých strán. Prebiehajú dve verejné konzultácie a Komisii pomáhajú dve pracovné skupiny zložené z odborníkov: jedna pracuje na certifikácii kybernetickej bezpečnosti v cloude (CSPCERT) a druhá na prenose údajov a zmene poskytovateľov cloudových služieb (SWIPO). Ich príspevky sa týkajú infraštruktúry ako služby a softvéru ako služby. V máji 2020 Komisia navrhne podnecovať odvetvie k tomu, aby vypracovalo model zmluvných podmienok a v roku 2022 predloží Európskemu parlamentu, Rade a EHSV správu o uplatňovaní nariadenia, najmä o používaní „zložených“alebo zmiešaných údajov.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Úloha Komisie: zosúladiť nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov so všeobecným nariadením o ochrane údajov.

3.1.1.

S cieľom zosúladiť uvedené dve nariadenia, ktoré sa dopĺňajú, Komisia vysvetľuje, že 1) požiadavky na lokalizáciu údajov sa odteraz zakazujú; 2) príslušné orgány majú naďalej prístup k údajom; 3) údaje sa stávajú mobilnými a môžu sa preto „prenášať“. Vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa používa pojem „prenosnosť“, zatiaľ čo v nariadení o voľnom toku iných ako osobných údajov sa odkazuje na „prenos“údajov. Používatelia môžu prenášať svoje údaje z krajiny, kde boli vytvorené, a potom po zmene poskytovateľa služieb ich môžu bez (príliš veľa) obmedzení získať späť na účely ich uchovávania, spracovania alebo analýzy. Na rozdiel od „prenosnosti“, ktorá je právom dotknutých osôb, sa „prenos“uskutočňuje podľa kódexov správania, a teda v rámci samoregulačného prístupu.

3.1.2.

Tento aspekt predstavuje zásadný rozdiel medzi týmito dvoma nariadeniami, pretože jedno nariadenie je založené na záväznom práve, druhé na právne nezáväzných nástrojoch (tzv. soft law), o ktorých je známe, že ponúkajú oveľa menej záruk. Podľa samotnej Komisie väčšina súborov údajov pozostáva z osobných a zároveň iných ako osobných údajov, ktoré sú neoddeliteľne prepojené, takže ich možno považovať za „zmiešané“súbory údajov.

3.1.3.

EHSV víta toto úsilie o objasnenie, pričom nespochybňuje vybrané príklady a nemá v úmysle uvádzať iné príklady. Konštatuje však, že usmernenia Komisie určené hospodárskym subjektom sa obmedzujú na ilustráciu kontextu prostredníctvom prípadových štúdií. EHSV by chcel upozorniť Komisiu na kritické oblasti, ktoré by podľa jeho názoru mohli používateľom spôsobiť ťažkosti aj napriek usmerneniam a budúcim kódexom správania.

3.2. Pripomenutie zásad

3.2.1. Zásada: voľný pohyb údajov

Prekážky voľného pohybu iných ako osobných údajov nie sú ani tak zemepisné, ako skôr funkčné a/alebo súvisia s prostriedkami, ktorými disponujú podniky na používanie informačných technológií.

V nariadení o voľnom toku iných ako osobných údajov sa zakazujú požiadavky na lokalizáciu iných ako osobných údajov na danom území (článok 4). Členské štáty musia do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (máj 2021) zrušiť všetky ustanovenia, ktoré s uvedeným nie sú v súlade.

Nariadenie umožňuje výnimky z dôvodov verejnej bezpečnosti. Členské štáty musia zverejňovať podrobné informácie o svojich požiadavkách na lokalizáciu na vnútroštátnej úrovni online. Európska komisia má možnosť predložiť pripomienky a uverejniť odkazy na webové sídla členských štátov.

3.2.2. Výnimky z voľného pohybu údajov

—

Orgány členských štátov môžu mať prístup k prenášaným údajom: podľa nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov sa zavádza postup, ktorý dozornému orgánu štátu X umožňuje získať údaje spracúvané v štáte Y. V nariadení sa stanovuje postup spolupráce medzi členskými štátmi (články 5 a 7). EHSV je však vážne znepokojený tým, že v prípade neexistencie lokalizácie by určité údaje (účtovné, finančné, zmluvné údaje atď.) mohli uniknúť dozoru orgánov členských štátov. Pripomína Komisii, aby v prípade potreby nezabudla na použitie regulačného nástroja.

—

Jednotné kontaktné miesto každého členského štátu spracuje žiadosť po porade s vnútroštátnym dozorným orgánom, ktorý rozhodne o prípustnosti žiadosti a sprístupní údaje alebo zamietne prístup. V súlade s duchom nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov by mali kontaktné miesta pomáhať zainteresovaným stranám pri informovanom výbere svojich prenosov a poskytovateľov služieb v celej Únii, a to v rámci úplnej hospodárskej súťaže.

EHSV sa domnieva, že samotné usmernenia nepostačujú na odstránenie mnohých neistôt spojených s uplatňovaním tejto zásady. Odôvodnenia členských štátov, dobrá viera hospodárskych subjektov a hladké fungovanie kontaktných miest je ťažké posúdiť. Akékoľvek posúdenie v tejto oblasti bude zložité.

—

Zákaz priamych alebo nepriamych požiadaviek na lokalizáciu údajov s výnimkou prípadov, keď to odôvodňuje „verejná bezpečnosť“. EHSV sa domnieva, že pojem „verejná bezpečnosť“uvedený v nariadení je nepresný a jeho rozsah nejasný, pokiaľ ide o toky údajov a ich komercializáciu. V nariadení o voľnom toku iných ako osobných údajov sa požiadavky na lokalizáciu údajov vymedzujú ako „akákoľvek povinnosť, zákaz, podmienka, obmedzenie alebo iná požiadavka stanovená v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach členského štátu“alebo vyplývajúce z administratívnych postupov (2), ktoré by hospodárskym subjektom ukladali povinnosť uchovávať ich na danom území v rámci Únie. Podľa Súdneho dvora Európskej únie (3) (a odôvodnenia 19 nariadenia (EÚ) 2018/1807) verejná bezpečnosť zahŕňa „tak vnútornú, ako aj vonkajšiu bezpečnosť členského štátu“a predpokladá existenciu „skutočnej a dostatočne vážnej hrozby ovplyvňujúcej jeden zo základných záujmov spoločnosti“. Táto definícia sa vzťahuje aj na genetické, biometrické a zdravotné údaje. Odpoveď členského štátu musí byť primeraná.

3.2.3.

Výbor sa domnieva, že v prípade voľného pohybu, ako aj v prípade lokalizácie údajov:

—	sa použité kritériá môžu vykladať rôznymi spôsobmi,

—	iba súd bude môcť rozhodnúť podľa individuálnych prípadov, čím sa môže narušiť nevyhnutná dôvera v obchod, najmä pokiaľ ide o citlivé údaje; spory vyplývajúce z kódexov správania by mohli viesť k ešte väčšej fragmentácii,

—	plynutie času na súdoch je úplne odlišné od plynutia času v digitálnom sektore a pri prenose údajov.

EHSV sa domnieva, že táto neistota a zložitosť môžu odrádzať mikropodniky a MSP.

3.2.4.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v usmerneniach sa nehovorí nič o sporoch, ani o spôsoboch overovania toho, či členské štáty dodržiavajú kritériá verejnej bezpečnosti a ani o tom, ako by mohli byť v prípade potreby sankcionované. EHSV sa obáva, že vysvetľujúci text oznámenia nestačí na to, aby mohli mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP) prekonať všetky úskalia právnych predpisov a že vzhľadom na neistotu nebude možné nastoliť pocit dôvery a právnej istoty, ktoré sú potrebné pre rozvoj odvetvia.

3.2.5.

EHSV uznáva, že v oznámení sa Komisii podarilo komplexne a prístupom „zhora nadol“informovať o dôsledkoch vzájomného pôsobenia uvedených dvoch nariadení. Toto oznámenie je pre mikropodniky a MSP viac než potrebné. EHSV by uvítal, keby sa činnosť národných kontaktných miest a používanie webového sídla Komisie týmito zainteresovanými stranami vyhodnotili šesť mesiacov po začatí ich fungovania, aby sa v prípade nedostatočných informácií a komunikácie mohli rýchlo prijať nápravné opatrenia.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Údaje

4.1.1.

Iné ako osobné údaje štandardne zahŕňajú všetky digitálne údaje mimo rozsahu pôsobnosti osobných údajov podľa vymedzenia vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Môže ísť o obchodné údaje, údaje o presnom poľnohospodárstve, údaje o potrebách údržby priemyselných strojov, údaje o poveternostných podmienkach atď.

4.1.2.

Údaje získané subjektmi poskytujúcimi verejné služby, ako sú nemocnice, zariadenia sociálnej pomoci alebo daňové orgány, sa niekedy spracúvajú spolu s osobnými údajmi pacientov alebo daňových poplatníkov. Podniky, ktoré ich používajú, musia zabezpečiť, aby nimi nebolo možné identifikovať osoby alebo aby po svojej anonymizácii nemohli byť deanonymizované. Postupy potrebné na tento účel môžu byť pre mikropodniky alebo MSP príliš náročné na čas a náklady. Keďže obe nariadenia (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov a nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov) spoločne zabezpečujú voľný tok všetkých údajov v EÚ, záruky stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa vzťahujú na všetky zmiešané údaje [odôvodnenie (8) a článok 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1807], ak sú „neoddeliteľne prepojené“. K prvému obmedzeniu voľného toku iných ako osobných údajov súvisiacich s verejnou bezpečnosťou sa teda pridáva ďalšie obmedzenie súvisiace so samotnou povahou údajov. To je podstatou oznámenia Komisie, v ktorom sa opakovane uvádza, že osobné a iné ako osobné údaje spolu úzko súvisia: „zmiešané súbory údajov predstavujú väčšinu súborov údajov“(oznámenie, bod 2.2), môžu byť „neoddeliteľne prepojené“(bod 2.2), pričom „ani podľa jedného z týchto dvoch nariadení nie sú podniky povinné oddeľovať súbory údajov“bod 2.2).

4.1.3.

Je na podniku, aby posúdil, či iné ako osobné údaje, ktoré spracúva, sú „neoddeliteľné prepojené“s osobnými údajmi, a ak áno, aby ich chránil. Príprava „out management“nie je pre podnik ľahkou úlohou. Zdá sa nemožné vypracovať všeobecnú definíciu zmiešaných údajov a skutočnosť, že sa uvedené dve nariadenia prekrývajú, pravdepodobne vedie k prekrývaniu s inými právnymi aktmi týkajúcimi sa práva na údaje, ako sú právne akty týkajúce sa duševného vlastníctva: iné ako osobné údaje sa môžu voľne šíriť, ale ak sa opätovne použijú v diele, nebudú sa už na ne vzťahovať rovnaké pravidlá. EHSV sa domnieva, že spôsob, akým rôzne právne akty navzájom spolu súvisia, bude veľmi citlivou záležitosťou. Z judikatúry už bolo zrejmé, že otázka, či existuje neoddeliteľnosť, sa musí skúmať na základe „primeraného“kritéria. EHSV poznamenáva, že nie je možné, aby Komisia vo svojom oznámení poskytla komplexný prehľad všetkých prípadov s cieľom pomôcť zainteresovaným stranám a že za súčasných okolností sú zvýhodňované veľké podniky. EHSV odporúča, aby Komisia zabezpečila, že v praxi sa osobné údaje nebudú postupne považovať za iné ako osobné údaje a aby sa zabezpečilo, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov si zachová celý rozsah svojej pôsobnosti, aj keby to znamenalo, že sa v strednodobom horizonte obe nariadenia zlúčia, aby sa zabezpečila lepšia ochrana údajov a zabránilo ich väčšej komercializácii.

4.2. Prenosnosť, prenos, spracúvanie a uchovávanie údajov

Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa prenosnosť reguluje prostredníctvom nariadenia (článok 20), zatiaľ čo nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov sa opiera o samoreguláciu. EHSV ľutuje, že sa tým môže vytvoriť veľká právna neistota, ktorá z dôvodu viacnásobného rizika môže penalizovať mikropodniky a MSP. EHSV sa domnieva, že ak sú iné ako osobné údaje tovarom, i keď nehmotným, môžu sa vzhľadom na ich voľný pohyb dovážať a vyvážať. V súčasnom kontexte by bolo zaujímavé viesť debatu o ich vlastníctve. V skutočnosti nie je cenný samotný údaj, ale ich množstvo. Na základe uvedeného si výbor myslí, že politika hospodárskej súťaže nemusí byť pre tento typ trhu vhodná. EHSV si kladie otázku, ako vzniknutá situácia zvýši produktivitu mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Oznámenie Komisie im však na túto otázku nedáva odpovede.

4.3. Poskytovatelia služieb

4.3.1.

EÚ nemá veľkých prevádzkovateľov ani „európsky“cloud, nad čím EHSV už dávno vyjadril poľutovanie. Úspory z rozsahu, o ktoré sa usiluje, sú uskutočniteľné pre veľmi veľké americké spoločnosti pôsobiace v oblasti IT a niektoré čínske spoločnosti. Dokonca aj ministerstvá členských štátov sú v pokušení dôverovať im a zveriť im správu svojich údajov (prípad Francúzska).

4.3.2.

EHSV sa domnieva, že Európania by mali vytvoriť partnerské ekosystémy a zabezpečiť prenos údajov medzi rôznymi platformami. Okrem tohto oznámenia by Komisia mohla pomôcť mikropodnikom a MSP pri rozvoji takýchto zdrojov, ako to urobila v prípade služieb všeobecného záujmu (SVZ) v rámci projektu celoeurópskej federácie cloudových služieb v roku 2018 na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho a nehospodárskeho záujmu [služba na požiadanie – function as a service (FaaS)] a ako to plánuje so sieťou centier digitálnych inovácií (A network of Digital Innovation Hub, web/Komisia/DIH/január 2019).

4.4. Bezpečnosť údajov (4)

4.4.1.

Pokiaľ ide o vnútornú úroveň, vnútroštátne hospodárske subjekty (5) overujú povahu prenášaných údajov a zabezpečujú ich. Požiadavka na lokalizáciu zodpovedala bezpečnostným pravidlám, ktoré boli overiteľné podľa vnútroštátneho práva. Napriek všeobecnému nariadeniu o ochrane údajov a nariadeniu o voľnom toku iných ako osobných údajov nie sú normy informačnej bezpečnosti v jednotlivých krajinách EÚ na rovnakej úrovni. Výbor sa domnieva, že veľmi závažné informácie k tomuto bodu by sa mali mikropodnikom a MSP, ako aj súkromným a verejným službám poskytovať prostredníctvom národných kontaktných miest a v rôznych jazykoch.

Pokiaľ ide o vonkajšiu úroveň, EHSV sa domnieva, že nie je isté, či podniky z krajín mimo EÚ budú schopné dodržiavať kódexy správania a vracať údaje na základe nových prenosov na žiadosť ich držiteľov. Obáva sa tiež, že časom bude ťažké určiť, kto je za čo zodpovedný.

Výbor odporúča, aby Komisia pomohla európskym zainteresovaným stranám vo veľmi krátkom čase používať algoritmy, ktoré dokážu spracúvať veľké množstvo iných ako osobných údajov na vnútornom trhu s údajmi.

4.4.2.

Otázka fyzickej lokalizácie a bezpečnosti serverov zostane záležitosťou obchodných a diplomatických rokovaní medzi krajinami. Ide o zásadnú otázku. Vzhľadom na silu veľkých počítačových spoločností a ich domovské krajiny by bolo riskantné, aby jednotlivé členské štáty rokovali samostatne, i keď je správa údajov spoločnou právomocou členských štátov a EÚ.

4.4.3.

EHSV navrhuje, aby Komisia vo svojom oznámení rozpracovala povinnosti poskytovateľov služieb týkajúce sa uchovávania iných ako osobných údajov, použitých metód, fyzických miest, plánovaného alebo povoleného času uchovávania a používania po spracovaní, keďže tieto prvky sú podmienkou ich bezpečnosti a v kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže môžu byť pre európske podniky dôležité.

4.5. Kódexy správania

4.5.1.

V nariadení o voľnom toku iných ako osobných údajov sa uvádza, že Komisia podporuje zainteresované strany (hlavne používateľov cloudu a poskytovateľov cloudových služieb), aby do 12 mesiacov (od mája 2019) vypracovali svoje kódexy správania. Podľa Komisie by sa pri tom mali zohľadniť osvedčené postupy, prístupy k certifikačným systémom a komunikačné plány. Pracovné skupiny útvarov SWIPO a CSPCERT poskytnú odborné poznatky.

4.5.2.

Komisia sa odvoláva na opatrenia prijaté v súvislosti so všeobecným nariadením o ochrane údajov (oznámenie, strana 23). Toto nariadenie je v súlade s odporúčaniami európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) (6), a preto môže slúžiť aj ako východiskový bod pre reguláciu voľného toku iných ako osobných údajov. Združenia, ktoré zastupujú konkrétne odvetvie, môžu vypracovať svoj vlastný kódex správania. Autori kódexu správania musia príslušným orgánom (dozornému orgánu) preukázať, že ich návrh kódexu, či už vnútroštátneho alebo nadnárodného, zodpovedá konkrétnej potrebe v danom odvetví, uľahčuje uplatňovanie nariadenia a stanovuje účinné mechanizmy na monitorovanie súladu s kódexom.

4.5.3.

Ešte pred nadobudnutím účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov hlavní poskytovatelia infraštruktúry ako služby (IaaS) a softvéru ako služby (SaaS) vypracovali svoj vlastný kódex správania, aby definovali svoje spôsoby vykonávania, a teda odstránili problematické miesta, na ktoré poukazovali odborníci (7); do toho procesu zapojili MPS, pretože usúdili, že mnohé z nich uprednostnia samocertifikáciu pred vysokými nákladmi na certifikáciu.

4.5.4.

EHSV podporuje odvetvový prístup pri nariadení o voľnom toku iných ako osobných údajov, ak sa všeobecný prístup nezdá byť vhodný pre všetkých. V rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa stanovil neúplný zoznam položiek, na ktoré sa majú kódexy vzťahovať (článok 40 ods. 2), najmä pokiaľ ide o spravodlivé a transparentné postupy, bezpečnosť prenosu údajov a urovnávanie sporov. Zainteresované strany sa vo vlastnom záujme a v záujme posilnenia dôvery spotrebiteľov v európsky prístup musia nabádať k tomu, aby sa inšpirovali týmto zoznamom a rozvíjali ducha zodpovednosti, etiky a solidarity, a to najmä prostredníctvom usmernení zohľadňujúcich umelú inteligenciu. Ide o jeden z bodov, na ktorý by chcel výbor upozorniť: odporúča Komisii, aby zabezpečila, že samoregulácia a „mimosúdne urovnávanie“sporov nepovedú k odlišným výkladom právnych aktov. Naopak, treba vynaložiť všetko úsilie na ich zosúladenie, aby sa neskôr mohli zmeniť na pravidlá, ktoré sa budú vzťahovať na každého. To by sa malo oznámiť v informačných a komunikačných plánoch Komisie.

5. Hodnotenie

Komisia pravidelne posúdi vplyv voľného toku, uplatňovanie nariadenia, zrušenie reštriktívnych opatrení zo strany členských štátov a účinnosť kódexov správania. EHSV sa domnieva, že zástupcovia občianskej spoločnosti by mali byť v tejto súvislosti vyzvaní, aby sa vyjadrili (8). V snahe zabezpečiť, aby sa spoločnosť ako celok cítila bezpečne, a tak získala dôveru v tieto nové digitálne praktiky, Únia a členské štáty musia odstrániť nejasnosti týkajúce sa rozhodného práva, dôvernosti, uchovávania a obnovy údajov bez straty, záruky uskutočniteľnosti a dobrej viery zainteresovaných strán, ako aj finančných záruk. Neoddeliteľné prepojenie medzi osobnými a inými ako osobnými údajmi vyvoláva obavy a podiel takýchto zmiešaných súborov údajov na celkovom množstve údajov otvára podľa EHSV otázku, či je samoregulácia jediným možným riešením. Odporúča, aby sa v strednodobom horizonte pravidlá všeobecného nariadenia o ochrane údajov uplatňovali na všetky údaje a všetky pohyby údajov, s výnimkou prípadov „skutočných“iných ako osobných údajov.

V Bruseli 25. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59.

(2) Nariadenie (EÚ) 1807/2018, článok 3 ods. 5.

(3) Pozri oznámenie COM(2019) 250, poznámky pod čiarou s. 13 a rozsudok v spojených veciach (C-331/16) a (C-366/16) K. proti Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie a H. F. Belgische Staat: „42. Pokiaľ ide o pojem „verejná bezpečnosť“, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento pojem zahŕňa súčasne vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť členského štátu (rozsudok z 23. novembra 2010, Tsakouridis, C-145/09, EU:C:2010:708, bod 43). Vnútorná bezpečnosť môže byť dotknutá najmä priamou hrozbou pre pokoj a fyzickú bezpečnosť obyvateľstva dotknutého členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2012, I, C-348/09, EU:C:2012:300, bod 28). Vonkajšia bezpečnosť môže byť ohrozená predovšetkým rizikom vážneho narušenia vonkajších vzťahov alebo mierového spolužitia národov príslušného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2010, Tsakouridis, C-145/09, EU:C:2010:708, bod 44).“

(4) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 86.

(5) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130.

(6) Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, Európsky výbor pre ochranu údajov, Usmernenia tykajúce sa kódexov správania, 12. februára 2019, https://edpb.europa.eu/our-work-tools/our-documents/nasoki/guidelines-12019-codes-conduct-and-monitoring-bodies-under_sk.

(7) Poskytovatelia služieb v oblasti cloudových infraštruktúr v Európe (Cloud Infrastructure Services Providers in Europe – CISPE).

(8) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 92, Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 292.

PRÍLOHA

Nasledujúce predložené pozmeňovacie návrhy boli zamietnuté, ale získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 59 ods. 3 rokovacieho poriadku):

Bod 4.1.3

Zmeniť

Je na podniku, aby posúdil, či iné ako osobné údaje, ktoré spracúva, sú „neoddeliteľné prepojené“ s osobnými údajmi, a ak áno, aby ich chránil. Príprava „out management“ nie je pre podnik ľahkou úlohou. Zdá sa nemožné vypracovať všeobecnú definíciu zmiešaných údajov a skutočnosť, že sa uvedené dve nariadenia prekrývajú, pravdepodobne vedie k prekrývaniu s inými právnymi aktmi týkajúcimi sa práva na údaje, ako sú právne akty týkajúce sa duševného vlastníctva: iné ako osobné údaje sa môžu voľne šíriť, ale ak sa opätovne použijú v diele, nebudú sa už na ne vzťahovať rovnaké pravidlá. EHSV sa domnieva, že spôsob, akým rôzne právne akty navzájom spolu súvisia, bude veľmi citlivou záležitosťou. Z judikatúry už bolo zrejmé, že otázka, či existuje neoddeliteľnosť, sa musí skúmať na základe „primeraného“ kritéria. EHSV poznamenáva, že nie je možné, aby Komisia vo svojom oznámení poskytla komplexný prehľad všetkých prípadov s cieľom pomôcť zainteresovaným stranám a že za súčasných okolností sú zvýhodňované veľké podniky. EHSV odporúča, aby Komisia zabezpečila, že v praxi sa osobné údaje nebudú postupne považovať za iné ako osobné údaje a aby sa zabezpečilo, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov si zachová celý rozsah svojej pôsobnosti, aj keby to znamenalo, že sa v strednodobom horizonte obe nariadenia zlúčia, aby sa zabezpečila lepšia ochrana údajov a zabránilo ich väčšej komercializácii.

Bod 5

Zmeniť

Komisia pravidelne posúdi vplyv voľného toku, uplatňovanie nariadenia, zrušenie reštriktívnych opatrení zo strany členských štátov a účinnosť kódexov správania. EHSV sa domnieva, že zástupcovia občianskej spoločnosti by mali byť v tejto súvislosti vyzvaní, aby sa vyjadrili. V snahe zabezpečiť, aby sa spoločnosť ako celok cítila bezpečne, a tak získala dôveru v tieto nové digitálne praktiky, Únia a členské štáty musia odstrániť nejasnosti týkajúce sa rozhodného práva, dôvernosti, uchovávania a obnovy údajov bez straty, záruky uskutočniteľnosti a dobrej viery zainteresovaných strán, ako aj finančných záruk. Neoddeliteľné prepojenie medzi osobnými a inými ako osobnými údajmi vyvoláva obavy a podiel takýchto zmiešaných súborov údajov na celkovom množstve údajov otvára podľa EHSV otázku, či je samoregulácia jediným možným riešením. Odporúča, aby sa v strednodobom horizonte pravidlá všeobecného nariadenia o ochrane údajov uplatňovali na všetky údaje a všetky pohyby údajov, s výnimkou prípadov „skutočných“ iných ako osobných údajov.

Bod 1.1, tretia zarážka

Zmeniť

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča Komisii:

…

—

…

Zdôvodnenie

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov a nariadenie (EÚ) 2018/1807 majú odlišný právny základ. Pri všeobecnom nariadení ide o článok 16 ZFEÚ týkajúci sa základného práva jednotlivcov na ochranu osobných údajov a pri nariadení (EÚ) 2018/1807 ide o článok 114 ZFEÚ týkajúci sa aproximácie právnych predpisov, pričom obe uvedené ustanovenia umožňujú EÚ uplatniť v prípade súkromného podnikania rôzny rozsah intervencie (čo je aj dôvodom, prečo v prvom prípade EÚ zasiahla veľmi prísnym a podrobným nariadením, zatiaľ čo v druhom prípade si zvolila samoreguláciu ako najvhodnejší a najprimeranejší prostriedok intervencie). Tieto dva nástroje preto nemožno z právneho hľadiska zlúčiť.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacích návrhoch:

Za	:	54
Proti	:	84
Zdržali sa	:	18

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 14

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 63 15. januára 2020

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
2020/C 14/01	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Európsky pilier sociálnych práv – hodnotenie úvodného vykonávania a odporúčania do budúcnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	1
2020/C 14/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vykonávanie Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii na základe hodnôt EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	24
2020/C 14/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vytváranie synergie medzi rôznymi plánmi obehového hospodárstva (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	29
2020/C 14/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Desať rokov Východného partnerstva: úvahy o úspechoch a formovaní budúcej politiky Východného partnerstva (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	34
2020/C 14/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Medzinárodný obchod a cestovný ruch – globálny program udržateľného rozvoja (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	40
2020/C 14/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitalizácia, umelá inteligencia a rovnosť – ako posilniť EÚ v celosvetovej súťaži v oblasti zručností a vzdelávania budúcnosti a zároveň zabezpečiť sociálne začlenenie (prieskumné stanovisko na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ)	46
2020/C 14/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zhrnutie nákladov a prínosov investícií do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) (prieskumné stanovisko na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ)	52
2020/C 14/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Meniaci sa svet práce a dlhovekosť/starnutie obyvateľstva – predpoklady na to, aby starší pracovníci zostávali aktívni v novom svete práce (prieskumné stanovisko na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ)	60
2020/C 14/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva (prieskumné stanovisko)	67

	III Prípravné akty
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
2020/C 14/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia tvorba práva: prehľad činností a udržanie záväzku [COM(2019) 178 final]	72
2020/C 14/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel [COM(2019) 208 final – 2019/0101 (COD)]	78
2020/C 14/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 s cieľom poskytnúť finančnú pomoc členským štátom na pokrytie vážnej finančnej záťaže, ktorá im vznikla v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie bez dohody [COM(2019) 399 final – 2019/0183 (COD)]	84
2020/C 14/13	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Efektívnejšie rozhodovanie v sociálnej politike: Identifikácia oblastí, kde by sa mal posilniť prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou [COM(2019) 186 final]	87
2020/C 14/14	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 [COM(2019) 22 final]	95
2020/C 14/15	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade – Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v rámci politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy [COM(2019) 177 final]	105
2020/C 14/16	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia v oblasti letectva pre Európu: Zachovanie a podporovanie vysokých sociálnych noriem [COM(2019) 120 final]	112
2020/C 14/17	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Nemecko splnomocňuje na zmenu jeho dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami [COM(2019) 221 final] Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Taliansko splnomocňuje, aby so Švajčiarskom vyrokovalo a uzavrelo dohodu, ktorou by sa povolila kabotážna preprava počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami [COM(2019) 223 final]	118
2020/C 14/18	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Usmernenie k nariadeniu o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii [COM(2019) 250 final]	122
2020/C 14/19	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru –Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) [COM(2019) 397 final – 2019/0180 (COD)]	129
2020/C 14/20	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2403, pokiaľ ide o oprávnenia na rybolov pre rybárske plavidlá Únie vo vodách Spojeného kráľovstva a rybolovné operácie rybárskych plavidiel Spojeného kráľovstva vo vodách Únie [COM(2019) 398 final – 2019/0187(COD)]	130
2020/C 14/21	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/501 a nariadenie (EÚ) 2019/502, pokiaľ ide o ich obdobia uplatňovania [COM(2019) 396 final – 2019/0179 (COD)]	131

Konzultácia	Rada Európskej únie, 13.9.2019 Európsky parlament, 16.9.2019
Právny základ	článok 175 ods. 3 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Rozhodnutie predsedníctva	24.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	144/0/6

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európska rada, 23.5.2019 Európsky parlament, 17.7.2019
Právny základ	článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	11.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	110/0/1

Konzultácia	Európsky parlament 16.9.2019 Rada 13.9.2019
Právny základ	článok 175 ods. 3 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté na plenárnom zasadnutí	25. a 26. septembra 2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	112/0/3

Konzultácia	Európsky parlament 16.9.2019 Rada Európskej únie 16.9.2019
Právny základ	článok 43 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté na plárnom zasadnutí	25. a 26.septembra 2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	123/0/4

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európska rada 13.9.2019 Európsky parlament 16.9.2019
Právny základ	článok 91 ods. 1 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Dátum schválenia v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	115/0/3