(1)   

POTVRDZUJE nový strategický program Európskej únie, podľa ktorého je ochrana občanov a slobôd kľúčovou prioritou činnosti Únie na roky 2019 – 2024. Európska rada potvrdila, že Európa musí byť miestom, kde sa ľudia cítia slobodní a v bezpečí.

(2)   

S uspokojením BERIE NA VEDOMIE činnosť Komisie zameranú na ďalšie zlepšenie práv obetí a určenie vhodných zlepšení v oblasti prístupu obetí k odškodneniu. Okrem toho sa Rada domnieva, že správa „Posilnenie práv obetí: od odškodnenia k náprave – za novú stratégiu práv obetí EÚ na roky 2020 – 2025“ (1) je dobrým základom pre budúcu prácu.

(3)   

UZNÁVA významnú činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), najmä pokiaľ ide o výskum a prieskumy týkajúce sa identifikácie a odstraňovania nedostatkov súvisiacich s právami obetí, napr. súbor štyroch správ o spravodlivosti pre obete násilných trestných činov uverejnený v apríli 2019. Rada sa na základe názorov z uvedených správ nazdáva, že je očividne potrebné prijať opatrenia na zlepšenie prístupu obetí k spravodlivosti a k odškodneniu.

(4)   

POTVRDZUJE predchádzajúce závery Rady o obetiach terorizmu (2) a o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách, vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim, prijaté v máji 2014 (3).

(5)   

UZNÁVA konkrétne výsledky dosiahnuté v rámci horizontálneho mandátu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi v súlade s článkom 20 smernice EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, okrem iného aj v súvislosti s prístupom k právam obetí obchodovania s ľuďmi a ich uplatňovaním, a vo vzťahu k oznámeniu z roku 2017 s názvom „Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a stanovenie ďalších konkrétnych opatrení“.

(6)   

POVAŽUJE za obzvlášť dôležité ešte intenzívnejšie sa ďalej venovať posilňovaniu práv obetí v Európskej únii. Na tento účel by sa malo čoskoro ukončiť prebiehajúce posúdenie najnovších právnych nástrojov, napr. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu (4), ako aj smernice 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (5). Rada zastáva názor, že je odôvodnené ďalej rozvíjať politiku Európskej únie v oblasti obetí v súlade s najnovšími príslušnými stanovami EÚ a vo vzťahu k potrebám a právam obetí.

(7)   

POVAŽUJE vrátenie zaisteného majetku obeti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (6) za dôležitý prostriedok na uznanie obete.

(8)   

ZDÔRAZŇUJE, že v členských štátoch je dôležité posilniť transformáciu predpisov v oblasti práv obetí na osvedčené postupy. Je kľúčové, aby obete cítili, že ich práva sa v praxi uplatňujú bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte bol trestný čin spáchaný. Prostredníctvom všetkých vhodných opatrení je potrebné zefektívniť komunikáciu s obeťami, a zabezpečiť tak prístup obetí k právam. Okrem toho treba komplexne a neustále podporovať odbornú prípravu a odborné znalosti ľudí, ktorí sa zaoberajú obeťami.

(9)   

ZDÔRAZŇUJE význam financovania EÚ na podporu práv obetí trestných činov v členských štátoch. Rada sa domnieva, že možnosť financovať činnosti a iniciatívy zamerané na zlepšovanie práv obetí treba zahrnúť do programu Spravodlivosť, do programu Práva a hodnoty a do Fondu pre vnútornú bezpečnosť v rámci viacročného finančného rámca Únie na roky 2021 – 2027.

(10)   

UZNÁVA, že otázky práv obetí majú medziinštitucionálnu a viacrozmernú povahu, týkajú sa rôznych orgánov verejnej správy a vyžadujú si koordináciu. Pri rozpracúvaní koordinácie na úrovni EÚ treba skôr, než sa začne uvažovať o vytvorení nových koordinačných štruktúr alebo úprave existujúcich úloh, vyhodnotiť skúsenosti s úlohami súvisiacimi s koordináciou. Predovšetkým sa treba vyhnúť akémukoľvek prekrývaniu s existujúcimi mandátmi a koordinačnými rámcami na úrovni EÚ zriadenými podľa práva EÚ. Je dôležité, aby EÚ aktívne podporovala cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Vnútroštátne koordinačné štruktúry by však mali zostať výlučne v právomoci členských štátov.

(11)   

POZNAMENÁVA, že napriek značnej snahe zabezpečiť, aby sa v kybernetickom priestore uplatňovali pravidlá a dodržiavali práva, sa všetky formy počítačovej kriminality a škodlivého online správania naďalej rozrastajú, čo prináša potrebu chrániť obete cezhraničného porušovania ich základných práv, hospodárskych strát, krádeže totožnosti a poškodenia dobrého mena.

(12)   

NAZDÁVA SA, že treba posilniť spoluprácu na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Spoluprácu medzi členskými štátmi a jej účinnosť treba zintenzívniť pomocou existujúcich sietí EÚ. Mohlo by sa uvažovať o spolupráci medzi Európskou sieťou na ochranu práv obetí (7) a inými príslušnými sieťami EÚ, ako je napr. Európska justičná sieť (8) a Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti (EUPCN) (9). Okrem toho sa Rada domnieva, že by sa mohli pravidelnejšie organizovať zasadnutia ústredných kontaktných bodov vymedzených v smernici o odškodňovaní, napr. v súvislosti so zasadnutiami/činnosťami Európskej siete na ochranu práv obetí. Tiež treba aktívne podporovať partnerstvá s organizáciami a prípadne inými aktérmi, ktorí poskytujú podporné služby obetiam, aby sa jednoznačne uznali názory obetí a posilnila sa podpora poskytovaná obetiam.

(13)   

ZASTÁVA NÁZOR, že náhrada škôd spôsobených obetiam trestných činov je jedným z ústredných práv obetí. Hoci primárnu povinnosť účinne odškodniť obete má páchateľ, v najbližšej budúcnosti by sa malo vyvinúť osobitné úsilie na zlepšenie účinného prístupu obetí k odškodneniu od štátu, v súlade s ustanoveniami smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (ďalej len „smernica o odškodňovaní“) (10) v oblasti vnútroštátnych systémov odškodňovania. Tým sa najmä zlepší situácia obetí násilných úmyselných trestných činov.

(14)   

NAZDÁVA SA, že v záujme zlepšenia prístupu obetí k odškodneniu by sa mali zvážiť vhodné opatrenia. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať posilnenie spolupráce na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. V závislosti od výsledku prebiehajúceho hodnotenia by sa mohlo uvažovať aj o prípadnej revízii smernice o odškodňovaní. Pri prípadnej revízii by sa mali ďalej vymedziť úlohy vnútroštátnych kontaktných bodov. Okrem toho by sa v rámci úvah o budúcich opatreniach v oblasti prístupu obetí k odškodneniu malo poskytovať viac informácií o problémoch s vykonávaním smernice o odškodňovaní. Taktiež je potrebných viac informácií o vnútroštátnych kritériách odškodnenia a vymedzeniach úmyselných násilných trestných činov v členských štátoch.

(15)   

ZDÔRAZŇUJE, že v záujme zjednodušenia štátnych systémov odškodňovania, ako aj v snahe vhodne zohľadniť rozdiely medzi členskými štátmi, treba zachovať peňažnú formu odškodnenia. Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť, aby obete pri uplatňovaní nároku na odškodnenie neboli vystavené sekundárnej viktimizácii, a treba im na to poskytnúť vhodnú podporu a ochranu. Rada sa nenazdáva, že by bolo možné harmonizovať systémy odškodňovania a štátne systémy odškodňovania; malo by sa však preskúmať, či by bolo do určitej miery možné harmonizovať vymedzenie pojmu obetí, ktoré majú nárok na náhradu škody od štátu,

1.   

VYPRACOVALA stratégiu EÚ o právach obetí na roky 2020 – 2024. Stratégia by mala byť komplexná a vzťahovať sa na všetky obete trestných činov, s osobitným dôrazom na obete násilných trestných činov. Tiež by mala obsahovať systematický prístup, ktorým sa zabezpečí skutočný prístup obetí k spravodlivosti a k odškodneniu.

2.   

ZAHRNULA do stratégie tieto opatrenia: podporu najlepších postupov medzi členskými štátmi na zlepšovanie prístupu obetí k informáciám, podpore a ochrane; nové praktické iniciatívy odbornej prípravy; a koordináciu a posilňovanie činností existujúcich sietí EÚ, ako je Európska sieť na ochranu práv obetí a sieť vnútroštátnych kontaktných bodov vytvorená podľa článku 16 smernice o odškodňovaní. V tejto súvislosti sa Komisia vyzýva, aby vyhodnotila činnosť a prínos Európskej siete na ochranu práv obetí a siete vnútroštátnych kontaktných bodov a posúdila, či by bolo vhodné uvedené dve siete zlúčiť.

3.   

VYHODNOTILA v rámci uvedenej stratégie existujúci legislatívny rámec v oblasti práv obetí. Osobitná pozornosť by sa mala venovať preskúmaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa odškodňovania, napr. smernice o odškodňovaní. Vyhodnotiť by sa mali aj účinky rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (11) o prístupe obetí k odškodneniu.

4.   

VYZVALA Eurojust, agentúru FRA, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť a Európsku sieť na ochranu práv obetí, aby sa zamysleli nad tým, ako zlepšiť spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s obeťami násilných trestných činov v cezhraničných veciach. V oblasti odbornej prípravy príslušných orgánov by okrem toho mohla pomôcť aj Európska sieť odbornej justičnej prípravy a Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva.

5.   

pri podpore práv obetí trestných činov V PLNEJ MIERE VYUŽÍVALA nástroje financovania EÚ a aktívne šírila informácie o možnostiach financovania EÚ zameraného na zlepšenie práv obetí v členských štátoch.

1.   

ZABEZPEČILI úplnú a správnu transpozíciu a účinné vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ o právach obetí v praxi.

2.   

SPLNILI záväzok vykonať opatrenia dohodnuté v nedávnych záveroch Rady o právach obetí.

3.   

ZABEZPEČILI, že sa vnútroštátne orgány pre oblasť odškodnenia budú v prípade potreby zúčastňovať na vnútroštátnych a dvojstranných činnostiach a zasadnutiach vnútroštátnych kontaktných bodov na posilnenie spolupráce.

4.   

ZABEZPEČILI komplexný a holistický prístup k právam obetí, do ktorého sa zapoja všetci aktéri, ktorí pravdepodobne prídu do kontaktu s obeťami, a ktorý bude zahŕňať prístup obetí k informáciám o ich právach aj podporu a ochranu v súlade s ich individuálnymi potrebami.

5.   

ZABEZPEČILI existenciu vnútroštátnych politík v oblasti odškodňovania týkajúcich sa prístupu k odškodneniu a v prípade potreby vypracovali opatrenia na ich lepšie fungovanie. V tomto kroku sa možno zamerať aj na zlepšovanie možností využívania nových technológií v záujme lepšieho informovania obetí o odškodnení. Informácie by mali byť interaktívne, ústretové voči používateľom a prístupné pre všetkých používateľov. Členské štáty by mali zvážiť, či uvedené informácie okrem národných jazykov nesprístupnia aspoň v angličtine. Členské štáty sa tiež nabádajú, aby vyvinuli elektronické služby a používateľsky ústretové tlačivá žiadostí o náhradu.

6.   

POSILNILI povedomie úradníkov, ktorí pravdepodobne prídu do kontaktu s obeťami, o systémoch odškodnenia od štátu, napríklad formou odbornej prípravy. Okrem toho sa členské štáty vyzývajú, aby zvážili, či by sa odborná príprava podľa článku 25 smernice o právach obetí mala poskytovať aj orgánom zodpovedným za odškodnenie.

7.   

V PLNEJ MIERE využívali pri podpore práv obetí trestných činov finančné nástroje EÚ, napr. vytváraním a zriaďovaním interaktívnych a používateľsky ústretových národných webových sídiel, telefonických liniek pomoci a mobilných aplikácií pre orgány zodpovedné za odškodňovanie.