ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 390

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 62
18. novembra 2019


Obsah

Strana

 

 

EURÓPSKY PARLAMENT ZASADANIE 2018 ‒ 2019 Schôdza 16 až 19. apríla 2018Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v  Ú. v. EÚ C 450, 13.12.2018 . Prijaté texty z 18. apríla 2018 o absolutóriu za rozpočtový rok 2016 boli uverejnené v  Ú. v. EÚ L 248, 3.10.2018 . PRIJATÉ TEXTY

1


 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament

2019/C 390/01

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví (2017/2116(INI))

2

 

UZNESENIA

2019/C 390/02

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu (2017/2030(INI))

10

2019/C 390/03

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ (2017/2210(INI))

19

2019/C 390/04

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (2017/3016(RSP))

28

2019/C 390/05

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu (2017/2258(INI))

33

2019/C 390/06

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o zlepšení udržateľnosti dlhu rozvojových krajín (2016/2241(INI))

46

2019/C 390/07

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: 7. správa Európskej komisie (2017/2279(INI))

53

2019/C 390/08

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o politike Komisie v oblasti integrity, najmä o vymenovaní generálneho tajomníka Európskej komisie (2018/2624(RSP))

63

2019/C 390/09

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o pokroku dosiahnutom v plnení globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch (2018/2642(RSP))

69

2019/C 390/10

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o vykonávaní nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020 (2017/2280(INI))

76

2019/C 390/11

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o výročných správach za roky 2015 – 2016 o subsidiarite a proporcionalite (2017/2010(INI))

94

2019/C 390/12

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o Bielorusku (2018/2661(RSP))

100

2019/C 390/13

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o Filipínach (2018/2662(RSP))

104

2019/C 390/14

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o situácii v Pásme Gazy (2018/2663(RSP))

108

2019/C 390/15

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (2018/2628(RSP))

111

2019/C 390/16

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty (2018/2619(RSP))

117

2019/C 390/17

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o porušovaní ľudských práv a zásad právneho štátu v prípade dvoch gréckych vojakov zatknutých a zadržiavaných v Turecku (2018/2670(RSP))

120

2019/C 390/18

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov (2016/2149(INI))

121

2019/C 390/19

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže (2017/2191(INI))

128

2019/C 390/20

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (2017/2951(RSP))

141

2019/C 390/21

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze (2016/2329(INI))

146

2019/C 390/22

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia (2018/2571(RSP))

155


 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY PARLAMENT

2019/C 390/23

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Libanonskej republiky na partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (11967/2017 – C8-0344/2017 – 2017/0199(NLE))

158

2019/C 390/24

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok stanovený v Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou (12476/2017– C8-0445/2017 – 2017/0223(NLE))

159

2019/C 390/25

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (13357/2017 – C8-0434/2017 – 2017/0259(NLE))

160

2019/C 390/26

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD))

161

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ

162

2019/C 390/27

P8_TA(2018)0097
Záväzné ročné znižovanie emisií skleníkových plynov v záujme splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0482 – C8-0331/2016 – 2016/0231(COD))

163

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013

164

2019/C 390/28

P8_TA(2018)0098
Štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (COM(2017)0481 – C8-0307/2017 – 2017/0219(COD))

165

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií

165

2019/C 390/29

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (COM(2016)0765 – C8-0499/2016 – 2016/0381(COD))

166

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

167

2019/C 390/30

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (C(2018)01231 – 2018/2618(DEA))

168

2019/C 390/31

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje termín pre deviate priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu (07162/2018 – C8-0128/2018 – 2018/0805(CNS))

170

2019/C 390/32

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (15467/2016 – C8-0327/2017 – 2016/0367(NLE))

171

2019/C 390/33

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (15467/2016 – C8-0327/2017 – 2016/0367(NLE) – 2017/2227(INI))

172

2019/C 390/34

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14494/2017 – C8-0450/2017 – 2017/0265(NLE))

178

2019/C 390/35

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14498/2017 – C8-0451/2017 – 2017/0266(NLE))

179

2019/C 390/36

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596 – C8-0385/2015 – 2015/0276(COD))

180

P8_TC1-COD(2015)0276 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov

180

2019/C 390/37

P8_TA(2018)0113
Vozidlá po dobe životnosti, použité batérie a akumulátory a odpad z elektrických a elektronických zariadení ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (COM(2015)0593 – C8-0383/2015 – 2015/0272(COD))

181

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení

182

2019/C 390/38

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2008/98/ES o odpade (COM(2015)0595 – C8-0382/2015 – 2015/0275(COD))

183

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

184

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

185

2019/C 390/39

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (COM(2015)0594 – C8-0384/2015 – 2015/0274(COD))

186

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/…, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov

187

2019/C 390/40

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 87/217/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernica Rady 86/278/EHS a smernica Rady 94/63/ES, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS (COM(2016)0789 – C8-0526/2016 – 2016/0394(COD))

188

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/…, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES a 2009/31/ES a smernice Rady 86/278/EHS a 87/217/EHS, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS

188

2019/C 390/41

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (COM(2017)0783 – C8-0007/2018 – 2017/0349(CNS))

189

2019/C 390/42

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES (COM(2016)0450 – C8-0265/2016 – 2016/0208(COD))

190

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/…, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

191

2019/C 390/43

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi (COM(2016)0031 – C8-0015/2016 – 2016/0014(COD))

192

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES

192

2019/C 390/44

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (COM(2014)0180 – C7-0109/2014 – 2014/0100(COD))

193

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

194

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

195

2019/C 390/45

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677 – C8-0424/2017 – 2017/0305(NLE))

196

2019/C 390/46

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019 (2018/2001(BUD))

215


SK

 


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/1


EURÓPSKY PARLAMENT

ZASADANIE 2018 ‒ 2019

Schôdza 16 až 19. apríla 2018

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 450, 13.12.2018.

Prijaté texty z 18. apríla 2018 o absolutóriu za rozpočtový rok 2016 boli uverejnené v Ú. v. EÚ L 248, 3.10.2018.

PRIJATÉ TEXTY

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/2


P8_TA(2018)0095

Európska stratégia podpory bielkovinových plodín

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví (2017/2116(INI))

(2019/C 390/01)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 s názvom Deficit bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (1),

so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (súhrnné nariadenie) (COM(2016)0605), a jeho zmenu, ktorej cieľom bolo zahrnúť doň požiadavku, aby Komisia do konca roka 2018 uverejnila plán v oblasti bielkovín (2),

so zreteľom na Európske vyhlásenie o sóji, ktoré Nemecko a Maďarsko predložili 12. júna 2017 Rade pre poľnohospodárstvo a ktoré následne podpísalo 14 členských štátov (3),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 93/355/EHS z 8. júna 1993 o uzatvorení Memoranda o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o olejninách v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) (4),

so zreteľom na dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na jeho ciele udržateľného rozvoja č. 2, 12 a 15,

so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov na svojom 68. zasadnutí, oficiálne vyhlásiť rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) (5),

so zreteľom na štúdiu, ktorú dala vypracovať tematická sekcia B Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Environmentálna úloha bielkovinových plodín v novej spoločnej poľnohospodárskej politike (6),

so zreteľom na vypočutie v Európskom parlamente týkajúce sa zlepšenia zásobovania Európy bielkovinovými plodinami,

berúc do úvahy vyhlásenie o dunajskej sóji z 19. januára 2013,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0121/2018),

A.

keďže Európska únia trpí veľkým deficitom rastlinných proteínov z dôvodu dopytu odvetvia chovu hospodárskych zvierat, ktoré je závislé od dovozu krmív z tretích krajín, čo je situácia, v ktorej sa, žiaľ, dosiahol len malý pokrok, a to napriek mnohým vyhláseniam zámerov a iniciatívam v tejto oblasti počas viac ako 15 rokov a napriek využívaniu vedľajších produktov z výroby biopalív v krmive; keďže súčasná situácia, pre ktorú je príznačný dovoz rastlinných proteínov (najmä sóje) z Južnej Ameriky, je neudržateľná a dokazuje, že by sme mali podniknúť energickejšie kroky, a to najmä s cieľom zlepšiť udržateľnosť tohto dovozu;

B.

keďže je dôležité obmedziť rozsiahlu závislosť Únie od dovozu bielkovinových plodín, ktoré sa používajú prevažne na krmivo; keďže okrem vplyvu na životné prostredie v regiónoch produkujúcich sóju súčasná situácia nesie so sebou značné riziká predovšetkým pre odvetvie živočíšnej výroby, pretože nestálosť cien na medzinárodných trhoch sa výrazne zvýšila;

C.

keďže sa Európsky parlament pri mnohých príležitostiach vyjadroval k bielkovinám a potrebe európskeho bielkovinového plánu, ale keďže jeho iniciatívy nemali skutočný účinok, ktorý by mohol zmeniť závislosť Európy od iných, pokiaľ ide o dodávky rastlinných bielkovín;

D.

keďže po vypuknutí krízy tzv. choroby šialených kráv sa oprávnene uložiť zákaz používania živočíšnej múčky v krmive (7), ale toto malo za následok prudké zvýšenie dovozu sóje z Latinskej Ameriky;

E.

keďže následne Únia vyčleňuje na bielkovinové plodiny len 3 % svojej ornej pôdy a dováža viac ako 75 % dodávok rastlinných bielkovín, najmä z Brazílie, Argentíny a zo Spojených štátov;

F.

keďže odvetvia chovu hospodárskych zvierat v Únii sú mimoriadne citlivé na nestálosť cien a narúšanie hospodárskej súťaže a závisia od dovozu dostupných a vysoko kvalitných rastlinných bielkovín, čo predstavuje skutočnú výzvu pre európske poľnohospodárske podniky;

G.

keďže európske bielkovinové plodiny prinášajú vedľajšie olejnaté produkty, ktoré môžu prispieť k obehovému hospodárstvu a byť cenné pre ľudskú spotrebu, energiu z obnoviteľných zdrojov alebo výrobu ekologickej chémie; keďže zmiešaná produkcia bielkovín a vedľajších produktov v Európe umožňuje znížiť dovoz geneticky modifikovaných bielkovín a biopalív, ktoré prispievajú k odlesňovaniu;

H.

keďže problematika rastlinných bielkovín používaných v krmivách sa príliš často analyzovala z hľadiska látok bohatých na bielkoviny v kombinácii s naším deficitom rastlinných bielkovín a s výskumom surovín určených na dopĺňanie kŕmnych dávok hospodárskych zvierat;

I.

keďže pri otázke rastlinných bielkovín v Európe treba použiť ucelenejšiu analýzu s cieľom vypracovať si dlhodobú stratégiu a maximálne využiť radu nástrojov, ktoré máme k dispozícii, na zvýšenie účinnosti opatrení na zníženie našej závislosti od dovážaných rastlinných bielkovín; keďže táto stratégia je nástroj pri prechode na udržateľnejšie agropotravinárske a poľnohospodárske systémy;

J.

keďže proteíny, podobne ako energia, sú základnou súčasťou našich potravín a môžu byť poskytnuté v rastlinnej alebo živočíšnej podobe;

K.

keďže rastlinné bielkoviny sú ústredným prvkom pri riešení problémov v oblasti potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti (pre potraviny a krmivá), ochrany životného prostredia, globálneho otepľovania a energie z obnoviteľných zdrojov; keďže sú nevyhnutné pre život a nachádzajú sa vo všetkých potravinách, ktoré konzumujú či už ľudia, alebo zvieratá;

L.

keďže celková európska produkcia surovín bohatých na bielkoviny stúpla od roku 1994 do roku 2014 z 24,2 na 36,3 milióna ton (+50 %), no súčasne došlo k zvýšeniu spotreby z 39,7 milióna ton na 57,1 milióna ton (+44 %); keďže celkový bielkovinový deficit Únie (20,8 ton v roku 2014) preto rastie; keďže svetový trh s rastlinnými bielkovinami napojený na trh so sójou a sójovou múčkou sa za posledných 50 rokov výrazne rozšíril a keďže spotreba týchto surovín vzrástla vo všetkých členských štátoch, pričom spotreba sóje stúpla z 2,42 milióna ton v roku 1960 na približne 36 miliónov ton v súčasnosti; keďže odvetvie chovu hospodárskych zvierat v EÚ je vo veľkej miere závislé od dovozu sójových bôbov a múčky z tretích krajín, hlavne z Južnej Ameriky; keďže na uspokojenie dopytu po sóji v EÚ sa využíva takmer 15 miliónov ha, z ktorých 13 miliónov ha sa nachádza v Južnej Amerike;

M.

keďže pestovanie bielkovinových plodín prináša výraznú pridanú hodnotu pre životné prostredie, ktoré nie je ohrozené súvisiacim používaním prípravkov na ochranu rastlín;

N.

keďže v posledných rokoch sa Čína stala najväčším svetovým dovozcom sóje a uplatnila svoju vlastnú originálnu a netransparentnú stratégiu bezpečnosti dodávok, ktorá sa vykonáva mimo tradičných trhových mechanizmov a zakladá sa na pestovateľských zmluvách s najväčším svetovým dodávateľom sóje, Brazíliou, a na obrovských investíciách v tejto krajine do výroby, spracovania (drvenia) a dopravnej infraštruktúry prístavov, a to na úkor životného prostredia; keďže táto stratégia internacionalizácie zo strany čínskeho agropotravinárskeho odvetvia by mohla mať vplyv na súčasné zásobovanie trhu EÚ sójou a repkou olejnou a ohroziť stabilitu trhov Únie, ktorá je takisto veľkým zákazníkom Brazílie;

O.

keďže väčšina sóje dovezenej najmä zo Severnej a Južnej Ameriky je z geneticky modifikovaných plodín a keďže európski spotrebitelia nedôverujú tejto technológii; keďže rastie záujem o miestne geneticky nemodifikované produkty a rastú obavy z uhlíkovej stopy dovozu; keďže v rámci EÚ mnoho producentov sójových bôbov a spracovateľov, výrobcov krmív, zástupcov potravinárskeho priemyslu (výrobcov mäsa, mlieka a vajec a iných používateľov sójových bôbov), obchodných reťazcov a iných relevantných inštitúcií podporuje udržateľné certifikované systémy produkcie sójových bôbov bez geneticky modifikovaných organizmov;

P.

keďže na uspokojovanie potravinových potrieb EÚ prešlo európske poľnohospodárstvo transformáciou v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP); keďže sa zintenzívnili a otvorili trhy s poľnohospodárskymi produktmi a surovinami, čo viedlo k zvýšeniu závislosti EÚ od dovozu rastlinných bielkovín zo Severnej a Južnej Ameriky; keďže globalizácia priniesla zbližovanie stravovacích návykov a špecializáciu poľnohospodárskych podnikov, čo viedlo k vzniku veľkého počtu vstupov na dlhé vzdialenosti na výrobu bielkovín či syntetických dusíkatých hnojív alebo surovín bohatých na bielkoviny na kŕmenie hospodárskych zvierat, s vplyvom na životné prostredie a klímu;

Q.

keďže produkcia bielkovinových plodín, najmä sóje, dovážanej na výrobu krmív, je jednou z hlavných hnacích síl zmeny využívania pôdy a je hlavnou hnacou silou globálneho odlesňovania v mnohých regiónoch mimo Európy; keďže zvýšené pestovanie európskych bielkovinových plodín by mohlo predstavovať dôležitý doplnok k opatreniam na podporu dodávateľských reťazcov poľnohospodárskych komodít bez odlesňovania; keďže riešenie globálneho problému odlesňovania a degradácie lesov a stalo sa ešte dôležitejším v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížskej dohody o zmene klímy;

R.

keďže potreba dusíka nevyhnutného na výživu rastlín a produkciu rastlinných bielkovín s výnimkou strukovín sa v súčasnosti zabezpečuje najmä prostredníctvom syntetických dusíkatých hnojív, ktorých výroba je drahá a energeticky náročná, ktorá spôsobuje znečistenie zdrojov vody a ovzdušia a ktorá zanecháva výraznú ekologickú stopu vzhľadom na veľké množstvo fosílneho paliva, ktoré sa spotrebúva počas výrobného procesu; keďže to neprispieva k cieľu, ktorým je obehové hospodárstvo a efektívnejšie využívanie našich zdrojov a tokov odpadu; keďže za týchto okolností je potrebné sa opätovne zamyslieť nad otázkou bielkovín, a to od výroby až po spotrebu, pokiaľ ide o produktívny výkon a environmentálne správanie založené na uspokojivejšom riadení cyklu dusíka vrátane využívania a vývoja organických dusíkatých hnojív, ako sú napr. recyklované živiny z tokov organických odpadov, napríklad živočíšneho hnoja;

S.

keďže na zníženie závislosti EÚ od dovozu rastlinných bielkovín je potrebné sa zamerať nielen na plodiny bohaté na bielkoviny, ktoré uspokojujú potreby prežúvavcov a ostatných zvierat, ale aj na všetky ostatné plodiny (vrátane plôch vysiatych krmovinami a trávnatých plôch), ktoré sa napriek svojmu nižšiemu obsahu bielkovín pestujú na rozsiahlych plochách v celej Únii; keďže existujú mnohé prínosy pasenia prežúvavcov na pastvinách vrátane zníženia nákladov na poľnohospodárske vstupy;

T.

keďže bez zlepšenia ziskovosti týchto plodín nedôjde k žiadnemu zvýšeniu výroby rastlinných bielkovín a je potrebné v súčasnosti uplatňovať strategický, účinný a ambiciózny plán zásobovania rastlinnými bielkovinami s cieľom podporiť udržateľný rozvoj európskeho poľnohospodárstva; keďže takýto plán si vyžaduje mobilizáciu viacerých politík Únie a predovšetkým SPP;

U.

keďže v posledných desaťročiach Únia využíva tri hlavné páky na podporu cieľa európskej bielkovinovej nezávislosti, a to dobrovoľnú viazanú pomoc pre bielkovinové plodiny a olejniny, politiku EÚ v oblasti biopalív a podmienenosť 30 % priamej podpory zavedenej na základe poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v súvislosti s vykonávaním ekologizačných opatrení vrátane povinnosti vyčleniť 5 % ornej pôdy na oblasti ekologického záujmu a rozhodnutia povoliť plodiny viažuce dusík a medziplodiny;

V.

keďže záujem poľnohospodárov o plodiny, ktoré viažu dusík, a plodiny bohaté na bielkoviny výrazne vzrástol, pretože pomáhajú poľnohospodárom plniť požiadavky v rámci ekologickej politiky, a keďže tento záujem bude motivovať šľachtiteľov rastlín k obnove alebo zvýšeniu ich činností súvisiacich s týmito plodinami;

W.

keďže opatrenia zavedené v rámci SPP počas rokov 2000 – 2013 samy osebe nedokázali zvrátiť klesajúci trend ani stagnáciu produkcie bielkovín v Európe, ale keďže od roku 2013 kombinácia tejto podpory s ekologizačným opatrením, na základe ktorého sa povoľuje pestovanie bielkovinových plodín v oblastiach ekologického záujmu, viedla s výraznému zvýšeniu produkcie bielkovinových plodín v EÚ;

X.

keďže politická dohoda o spoločnej poľnohospodárskej politike, ku ktorej dospel Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2013, počíta s možnosťou pestovania plodín viažucich dusík v oblastiach ekologického záujmu;

Y.

keďže výskum ukázal, že výrobcovia krmív často pridávajú viac bielkovín do potravín, ako sa to považuje za potrebné, a keďže zvýšenie efektivity sa môže dosiahnuť prostredníctvom presnejšieho stanovenia obsahu bielkovín podľa cieľových druhov;

Z.

keďže z dôvodu nízkeho podielu pestovania bielkovinových plodín v EÚ klesá počet výskumných programov zameraných na rastlinné bielkoviny, s čím súvisí pokles odbornej prípravy, inovácií a získavania praktických skúseností v EÚ; keďže účinnosť inovácií by sa mala zlepšiť a mala by sa zintenzívniť politika v oblasti výskumu bielkovín, čo však prinesie úspech len na základe podpory strednodobými až dlhodobými politickými záväzkami; keďže politika v oblasti výskumu bielkovín by mala zahŕňať aj pestovanie domácich strukovín prispôsobených na miestne podmienky;

AA.

keďže podpora činností v oblasti šľachtenia rastlín bude dôležitá pre rozvoj nových odrôd bielkovinových plodín, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu produkcie bielkovín v EÚ; keďže efektívne činnosti v oblasti šľachtenia rastlín si vyžadujú dostatočne financovanú dlhodobú politiku v oblasti výskumu a vhodné regulačné prostredie, ktoré podporuje inovácie;

AB.

keďže Komisia už financovala a je v procese financovania niekoľkých významných projektov vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v kapitole „SFS-44 – 2016 – Spoločný program šľachtenia rastlín na zníženie závislosti EÚ a Číny od dovozu bielkovín“; keďže by sa mala zabezpečiť primeraná komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov týchto projektov, aby budúce politické rozhodnutia v tejto oblasti boli založené na dôkazoch;

AC.

keďže náklady na sóju sa od roku 2007 v reálnom vyjadrení zhruba zdvojnásobili;

1.

domnieva sa, že je načase zaviesť komplexný európsky strategický plán v oblasti produkcie a zásobovania rastlinnými bielkovinami, ktorý by sa zakladal na trvalo udržateľnom rozvoji všetkých plodín pestovaných v celej Únii; okrem toho sa domnieva, že táto zmena si vyžaduje podstatnú zmenu našich výrobných systémov s cieľom splniť požiadavky na živobytie poľnohospodárov a požiadavky obehového hospodárstva a trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výroby na základe zásad, ako je agroekológia a iné postupy šetrné k životnému prostrediu vrátane stratégie kŕmenia prežúvavcov s nízkymi vstupmi založenej na trvalých pasienkoch alebo dočasných trávnatých porastoch na ornej pôde;

2.

vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité opatrenia zamerané na odstránenie akéhokoľvek zníženia súčasnej úrovne produkcie bielkovinových plodín, pričom sa náležite zohľadnia environmentálne prínosy odvodené z konvenčného pestovanie plodín viažucich dusík v oblastiach ekologického záujmu;

3.

konštatuje, že bielkovinové plodiny môžu byť prospešné pre životné prostredie vzhľadom na ich potenciál zadržiavania dusíka zo vzduchu; dodáva, že tieto výhody zahŕňajú zníženie využívania hnojív na báze fosílnych palív, zlepšenie kvality a úrodnosti pôdy a pri striedaní plodín zníženie rozsahu chorôb z nepretržitého pestovania jedného druhu plodín a ochranu a posilnenie biodiverzity; okrem toho zdôrazňuje, že biologické viazanie dusíka týmito plodinami môže prispieť k zníženiu nákladov na vstupy a možných negatívnych environmentálnych účinkov súvisiacich s nadmerným používaním hnojív;

4.

vyzýva na vytvorenie európskej platformy s podporou Strediska EÚ pre monitorovanie trhu s plodinami s cieľom umožniť: identifikáciu európskych oblastí pestovania bielkovinových plodín podľa kategórie plodín a umiestnenia, vytvorenie technických referencií, ktoré sú prístupné všetkým poľnohospodárom, stanovenie európskej kapacity na produkciu bielkovín s cieľom uľahčiť uvedenie na trh a katalogizáciu všetkých verejných aj súkromných výskumných činností vykonávaných v oblasti bielkovín;

5.

odporúča zamerať sa na všetky zdroje rastlinných bielkovín, a teda na plodiny používané v potravinách a krmivách, a na regulačnú podporu pre rozvoj a marketing nových rastlinných bielkovín; okrem toho sa domnieva, že by sa mal uskutočniť ďalší výskum alternatívnych zdrojov bielkovín;

6.

uznáva, že produkcia sóje v Južnej Amerike je hlavným faktorom zmeny vo využívaní pôdy a spôsobuje viacnásobné ekologické problémy, ako je napríklad kontaminácia podzemnej vody pesticídmi, erózia pôdy, úbytok vody a odlesňovanie vedúce k ničivej strate biodiverzity; uznáva, že produkcia sóje má negatívne sociálne a zdravotné dôsledky v producentských krajinách, ktoré ešte zhoršujú slabé práva v oblasti držby pôdy, zaberanie pôdy, násilné vyháňanie z pôdy a iné porušovanie ľudských práv;

7.

pripomína, že kríza tzv. choroby šialených kráv v 90. rokoch 20. storočia a zákaz používania spracovaných živočíšnych bielkovín v krmive pre zvieratá, ako sa stanovilo v nariadení (ES) č. 999/2001, zvýšili dopyt po rastlinných bielkovinách v Európe; poznamenáva, že v európskom sektore chovu rýb sa používajú alternatívne zdroje európskeho bielkovinového krmiva, ako je rybia múčka;

Viacnásobné ciele plánu

8.

domnieva sa, že tento plán by mal maximalizovať udržateľnú produkciu biomasy vo všetkých relevantných poľnohospodárskych oblastiach rozšírením trvalých rastlinných porastov, z ktorých časť sa môže vyčleniť na dodávky bielkovín;

9.

domnieva sa, že je potrebné sústrediť sa najmä na potenciál strukovín, či už ide o zrná alebo kŕmne strukoviny, keďže táto skupina rastlín vykazuje viaceré poľnohospodárske, hospodárske a environmentálne prínosy, pričom ich hlavnou výhodou je, že viažu dusík zo vzduchu pomocou symbiotického systému, ktorý znižuje potrebu používania syntetických dusíkatých hnojív, a vyžadujú si len nepatrné používanie pesticídov; zdôrazňuje, že strukoviny pripravia dobrú štruktúru pôdy pre nasledujúce plodiny vďaka zanechaniu dusíka, čo môže zvýšiť výnosy o 10 až 20 %; poukazuje na to, že striedanie plodín zvyšuje kvalitu pôdy, znižuje rozšírenie chorôb a podporuje biodiverzitu;

10.

okrem toho zdôrazňuje, že v systémoch striedania plodín vrátane strukovín sa prerušujú reprodukčné cykly škodcov a patogénov, čím sa znižuje rozšírenie chorôb rastlín a potreba používať pesticídy; poukazuje na to, že ďalším prínosom je, že prerušením každoročných monokultúr sa zvýši aj biodiverzita;

11.

odporúča podporovať, najmä v rámci SPP, pestovanie sóje v EÚ tým, že sa stane rentabilné a konkurencieschopné, keďže nové odrody v súčasnosti otvárajú nové možnosti pre niektoré regióny, kde sa plodina môže adaptovať, ale poznamenáva, že by to nemalo zatieniť pestovanie iných bielkovinových plodín (lupina, bôb, hrach, cícer, arašidy, bôb obyčajný atď.); domnieva sa, že táto široká škála by umožnila maximalizáciu produkcie bielkovín vo všetkých regiónoch Európy v závislosti od miestnych klimatických podmienok;

12.

žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť obhospodarovaniu trávnatých plôch a ďateliny, ktoré vzhľadom na to, že pokrývajú rozsiahle plochy, výrazne prispievajú k uspokojovaniu potrieb bielkovín v krmivách (len pre prežúvavcov); konštatuje, že strukoviny, ako sú ďatelina, sa môžu dobre presadzovať v oblastiach s trávnatým porastom;

13.

odporúča, aby rastlinné bielkovinové plodiny ako sója, lucerna, bôb, hrach a plodiny, ako sú ďatelina, vičenec vikolistý a mnohé iné strukoviny boli opätovne začlenené do rozsiahleho pestovania a do systému krmovín;

14.

považuje za potrebné vypracovať miestne a regionálne reťazce na produkciu a spracovanie bielkovín vytvorením skupín poľnohospodárov a vytvorením užších prepojení medzi poľnohospodármi pre plodiny pestované na ornej pôde a pre chovateľov dobytka (dodávateľské zmluvy a zmluvy o výmene, vybudovanie decentralizovaných malých a stredne veľkých zariadení na biorafináciu ekologických bielkovín), na výmenu poznatkov o vhodných odrodách strukovín, striedaní plodín a o pôde; považuje za vhodné, aby sa na tento účel prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky pomáhalo prevádzkovateľom, ktorí riskujú tým, že vstupujú do krátkych dodávateľských reťazcov pre potraviny a krmivá na báze bielkovín; zdôrazňuje význam priamych zmlúv medzi pestovateľmi a výrobcami krmív;

15.

nabáda ku podpore výroby vysoko kvalitných odrôd rastlinných bielkovín bez GMO s jasnou vysledovateľnosťou a označovaním (s ohľadom na ich miesta produkcie a použité metódy) v reakcii na zvyšujúci sa záujem európskych spotrebiteľov o produkty bez GMO;

16.

považuje za potrebné podporovať väčšiu sebestačnosť poľnohospodárskych podnikov v oblasti krmiva pre dobytok na úrovni poľnohospodárskeho podniku a na regionálnej úrovni v prípade prežúvavcov, ako aj v prípade monogastrických zvierat, a to aj prostredníctvom produkcie krmiva v poľnohospodárskom podniku;

17.

považuje za žiaduce minimalizovať straty na úrode a organické zvyšky a zvýšiť výživovú hodnotu zlepšením podmienok zberu, skladovania a spracovania (sušenie, balenie atď.);

18.

zastáva názor, že v záujme zvýšenia produkcie rastlinných bielkovín je potrebné zvýšiť ziskovosť týchto plodín a zaviesť postupy, ako napr. striedanie plodín (minimálne tri roky) a podsev pre strukoviny, a zvýšiť miešanie odrôd a plodín v rámci strukovín (ďatelina/repka, tritikale/hrach atď.) a krmovín (tráva, ďatelina, súraž atď.) s cieľom posúvať sa smerom k udržateľnejšiemu agropotravinárskemu systému a podporovať prechod z monokultúrnych plodín náročných na vstupy na diverzifikovaný agroekologický systém v rámci a mimo EÚ;

19.

požaduje, aby sa začala výskumná práca v oblasti: vhodnosti používania striedania plodín a pestovania zmiešaných plodín; výberu nových odrôd a druhov, ktoré poskytujú poľnohospodárom flexibilitu na prispôsobenie sa zmene klímy; odolnosti voči stresu, miešania plodín; zlepšovania výnosov; obsahu bielkovín a stráviteľnosti krmív pre zvieratá (naklíčené semená, semená repky olejnej atď.); zvyšujúcej sa odolnosti rastlín voči chorobám; biológie klíčivosti burín ako funkcie kontroly buriny; konverzie krmiva; a biostimulátorov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poľnohospodári mali koherentný súbor nástrojov vrátane riadiacich postupov, techník a výrobkov na ochranu rastlín na boj proti škodcom a ďalším faktorom, ktoré môžu negatívne vplývať na výnos a rast plodín;

20.

požaduje vysoké investície do výskumu vrátane výskumu odrôd na zlepšenie agronomických vlastností týchto plodín, na zvýšenie ekonomickej atraktívnosti bielkovinových plodín, pretože môžu trpieť v porovnaní s maržami, ktoré možno získať z iných plodín, na získanie viacerých odrôd plodín s cieľom zabezpečiť výnosy, vyriešiť agronomické problémy, ktoré obmedzujú pestovanie bielkovinových plodín, a zabezpečiť, aby objem bol dostatočný, čo je nevyhnutné na štrukturalizáciu produkcie a distribučných reťazcov; zdôrazňuje, že je takisto potrebné vyvíjať bielkovinové plodiny, ktoré sú prispôsobené európskej klíme, zvýšiť ich bielkovinovú hodnotu a zaistiť bezpečnosť pre investície na podporu výskumu;

21.

odporúča rozsiahlejšie využívanie presného poľnohospodárstva najmä prostredníctvom digitalizácie s cieľom čo najpresnejšie stanoviť vstupy pre rastliny, ako aj kŕmne dávky zvierat s cieľom obmedziť plytvanie a určité druhy znečistenia, a zároveň odporúča väčšie využitie mechanického odstraňovania buriny;

22.

plánuje podporovať: nadobúdanie nových poznatkov; prenos poznatkov; základnú odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie; a podporovať všetky ostatné druhy aplikovaných inovácií a výskum v oblasti ľudských potravín a krmív;

23.

požaduje, aby sa podporovali všetky formy inovácií a aplikovaného výskumu prostredníctvom výmeny skúseností a poznatkov a zapájaním miestnych zainteresovaných strán, ktoré ponúkajú inovačné riešenia;

24.

požaduje kritériá udržateľnosti pre dovoz krmív s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnú produkciu bielkovinových plodín v tretích krajinách, ktorá nemá negatívny environmentálny alebo sociálny vplyv;

25.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať vzdelávanie v oblasti stravovania pri formovaní požiadaviek na potraviny; zdôrazňuje, že treba prijať usmernenia týkajúce sa stravovania na úrovni EÚ alebo na úrovni členských štátov so zameraním na podporu zdravého stravovania a zároveň riešiť environmentálne problémy spojené s produkciou potravín;

26.

považuje za dôležité zintenzívniť technickú podporu pre poľnohospodárov a poradenské služby s cieľom podporovať udržateľnú výrobu bielkovinových obilnín a krmovín;

Nástroje plánu

27.

domnieva sa, že tento plán si vyžaduje mobilizáciu a zosúladenie viacerých politík EÚ: SPP; politika v oblasti výskumu. politiky v oblasti opatrení týkajúcich sa životného prostredia a klímy; energetická politika; susedská politika a obchodná politika;

28.

domnieva sa, že je dôležité, aby SPP podporovala pestovanie bielkovinových plodín pomocou rôznych opatrení, ako sú napr. dobrovoľné viazané platby, ktoré by sa nemali obmedzovať na plodiny a regióny, ktoré majú ťažkosti, s cieľom poskytnúť priestor pre viac opatrení, a ekologizačné platby, ale aj prostredníctvom druhého piliera, a to najmä agroenvironmentálnymi opatreniami v oblasti ekologického poľnohospodárstva a iných druhov poľnohospodárstva, kvalitou investícií, poľnohospodárskym poradenským systémom, odbornou prípravou, a samozrejme inováciami prostredníctvom vonkajšieho investičného plánu; zdôrazňuje skutočnosť, že zavedenie viazaných platieb viedlo k nárastu produkcie bielkovinových plodín v niektorých členských štátoch;

29.

domnieva sa, že by sa mali vyvodiť užitočné závery z nedávneho zákazu používania pesticídov v oblastiach ekologického záujmu, hoci v roku 2016 predstavovali 15 % ornej pôdy v Európe (8 miliónov hektárov), pričom takmer 40 % týchto oblastí sa využíva na pestovanie plodín viažucich dusík alebo medziplodín; zastáva názor, že ako súčasť procesu využívania všetkých využiteľných poľnohospodárskych plôch, ako sa stanovilo v rámci autonómneho plánu pre rastlinné bielkoviny, oblasti ekologického záujmu môžu byť použité na účely produkcie bielkovín v rámci konvenčného poľnohospodárstva– s integrovanou ochranou proti škodcom, s prihliadnutím na skutočnosť, že poľnohospodári, ktorí pestujú tieto plodiny v oblastiach ekologického záujmu v rámci konvenčného poľnohospodárstva, nemajú vždy istotu, že budú schopní reagovať na invázie škodcov – a v rámci organického poľnohospodárstva, vzhľadom na to, že na nahradenie dovozu sóje do EÚ by sa sója musela v EÚ pestovať na takmer 17 miliónoch hektárov; domnieva sa, že oblasti ekologického záujmu sú navyše kľúčové pre podporu biodiverzity, ktorá je ohrozená, a pre našu potravinovú bezpečnosť, pretože najmä zlepšením opeľovania biodiverzita môže zvýšiť výnosy susedných plodín, ktorými môžu byť bielkovinové plodiny, približne o 20 %;

30.

odporúča úpravu ekologizačných opatrení v súvislosti s udržiavaním trvalých trávnych porastov, aby najmä regióny lepšie zohľadnili špecifické charakteristiky lucerny, či už samostatne alebo v trávnatej zmesi, na dočasné trávne porasty, ktoré sú staršie ako päť rokov, pričom časové obmedzenie znamená, že porast sa bude klasifikovať ako trvalý, podľa zákona, čím sa obmedzí preoranie po uplynutí päťročného obdobia, hoci opätovná výsadba by umožnila produkciu veľkého objemu krmivových bielkovín s väčšou bielkovinovou sebestačnosťou pre poľnohospodárske podniky;

31.

víta skutočnosť, že Európsky parlament v súvislosti s celkovou revíziou spoločnej poľnohospodárskej politiky dosiahol prehodnotenie prepočítavacieho koeficientu pre plodiny viažuce dusík z 0,7 na 1 pri kompenzácii zákazu používania pesticídov v oblastiach ekologického záujmu;

32.

domnieva sa, že v európskej stratégii v oblasti bielkovín by sa malo zohľadniť prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, dvojité používanie bielkovín a úloha ich vedľajších produktov, odpadu a zvyškov v obehovom hospodárstve, a podporuje striedanie a diverzifikáciu plodín a využitie pôdy ležiacej úhorom v súlade s ekologizačnými opatreniami v rámci SPP;

33.

považuje za dôležité, aby budúca SPP zohľadnila ďalšie návrhy na podporu pestovania rastlinných bielkovín, ako napríklad návrhy na systémy striedania plodín minimálne každé tri roky na ornej pôde s cieľom zahrnúť strukoviny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty, v ktorých sú časté choroby v dôsledku vlhkého počasia, môžu potrebovať dlhšie obdobie striedania; takisto sa domnieva, že je mimoriadne dôležité vytvoriť ekosystémové platby, ktoré sú flexibilnejšie ako ekologizačné platby, s cieľom uznať prínos strukovín a olejnatých plodín pre biodiverzitu vrátane kŕmenia opeľovačov, poskytovať mechanizmy na prijímanie rizík pre inovátorov a poskytnúť čiastočnú prioritu pre proteíny v rámci politiky rozvoja vidieka;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nové nástroje, ktoré pomôžu zvýšiť dodávky bielkovín rastlinného pôvodu, najmä sóje, a zabezpečiť vyrovnané využívanie vo všetkých členských štátoch;

35.

je presvedčený, že súčasný výskum v oblasti stratégie pre bielkovinové plodiny je roztrieštený a chýba mu zameranie; požaduje, aby sa zintenzívnilo úsilie v oblasti výskumu a vývoja, najmä verejného výskumu, nedostatočne rozšírených bielkovinových plodín vhodných pre potraviny pre ľudí a krmivo pre zvieratá, o ktoré majú malý alebo nemajú záujem súkromní investori, a alternatívnych bielkovín, ako sú bielkoviny z hmyzu a rias; vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi verejnými a súkromnými výskumnými ústavmi; zdôrazňuje, že je potrebný regulačný rámec, ktorý podporí výskumné a inovačné programy s cieľom dosiahnuť zvýšenú a konkurencieschopnú produkciu bielkovín;

36.

odporúča, aby sa zvýšili investície do priemyselných a poľnohospodárskych výskumných projektov, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie kvality a rozmanitosti funkčných bielkovín určených na ľudskú spotrebu;

37.

považuje za nevyhnutné zabezpečiť našu sebestačnosť dodávok sóje prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce s našimi susedmi a diverzifikovať udržateľnosť pôvodu bielkovín produkovaných mimo EÚ, najmä od susedov EÚ, ktorí sa priklonili k Európe a pestujú sóju, ktorú možno prepravovať v rámci EÚ po Dunaji; požaduje, aby tento dovoz spĺňal rovnaké sociálne a environmentálne normy, aké platia pre produkciu v rámci EÚ, a pripúšťa, že pestovanie sóje bez GMO je vítané s cieľom uspokojiť požiadavky spotrebiteľov;

38.

uznáva, že súčasné poľnohospodárske postupy sú nemysliteľné bez sóje, že táto veľmi dôležitá strukovina v nedávnej minulosti takmer vymizla z európskych pestovateľských plôch a že pestovanie sóje vzrástlo zo 17 miliónov ton v roku 1960 na 319 miliónov ton v roku 2015;

39.

požaduje úpravy druhého piliera SPP s cieľom zabezpečiť lepšie uznanie a odmeňovanie za prínos plodín, ktoré živia opeľovačov v kritických chvíľach sezóny (skoro kvitnúce rastliny na jar) a ich úlohy v boji proti úbytku opeľovačov;

40.

podporuje vytvorenie transparentných systémov označovania výrobkov na základe certifikovaných výrobných noriem, ako sú normy Danube Soja a Europe Soya;

41.

domnieva sa, že hoci dohoda z Blair House z roku 1992 je stále platná, je už zastaraná a nemala by brzdiť udržateľný rozvoj bielkovinových plodín v Európe;

o

o o

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 58.

(2)  Pozri správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ (A8-0211/2017).

(3)  Generálny sekretariát Rady, 10055/17, Brusel, 7. júna 2017.

(4)  Ú. v. ES L 147, 18.6.1993, s. 25.

(5)  Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný rok strukovín: výživné osivá pre udržateľnú budúcnosť.

(6)  IP/B/AGRI/IC/2012-067 (PE 495.856).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorou sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1).


UZNESENIA

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/10


P8_TA(2018)0100

Vykonávanie 7. environmentálneho akčného programu

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu (2017/2030(INI))

(2019/C 390/02)

Európsky parlament,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (1) (7. EAP),

so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality ľudského zdravia a životného prostredia,

so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, ktorá sa konala v Paríži od 30. novembra do 11. decembra 2015,

so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a ich prepojený a integrovaný charakter,

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z decembra 2016 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2016 – Na podporu monitorovania 7. akčného environmentálneho programu,

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z novembra 2017 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2017 – Na podporu monitorovania 7. environmentálneho akčného programu,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063) a na 28 priložených správ o jednotlivých krajinách,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 s názvom Dosahovanie prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (EIR) (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (5),

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (6),

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom SOER 2015 – Životné prostredie v Európe – stav a výhľad na rok 2015,

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 19. mája 2015 s názvom Stav prírody v EÚ,

so zreteľom na štúdiu o európskom posúdení vykonávania z novembra 2017 s názvom Strednodobé preskúmanie vykonávania 7. environmentálneho akčného programu (2014 – 2020), ktorú uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu, vrátane štúdie v jej prílohe,

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o hodnotení 6. environmentálneho akčného programu a stanovení priorít 7. environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (COM(2016)0739),

so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0059/2018),

A.

keďže v 7. EAP sa stanovujú záväzné ciele v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020; keďže sa v ňom stanovuje aj dlhodobá vízia do roku 2050;

B.

keďže 7. EAP neobsahuje doložku o preskúmaní v polovici trvania; keďže správa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o vykonávaní 7. EAP je príležitosťou na zhodnotenie jeho pokroku a prijatie odporúčaní založených na dôkazoch pre ďalšie vykonávanie súčasného EAP a všetky budúce akčné programy; keďže táto správa by mala presahovať rámec opätovného konštatovania známych problémov a mala by sa zamerať na navrhovanie riešení na dosiahnutie cieľov stanovených v 7. EAP;

C.

keďže Komisia pracuje na hodnotiacej správe, v ktorej sa dôraz bude klásť na štruktúru a strategickú úlohu, ktorú zohráva 7. EAP; keďže cieľom tejto správy je predovšetkým skontrolovať, či nám dohodnutý rámec pomáha dosahovať deväť prioritných cieľov inteligentným spôsobom;

D.

keďže EÚ má silné právne predpisy v oblasti životného prostredia, ale dlhodobým problémom je ich slabé a neefektívne vykonávanie; keďže tieto nedostatky vo vykonávaní ohrozujú trvalo udržateľný rozvoj, majú nepriaznivé cezhraničné vplyvy na životné prostredie a ľudské zdravie a sú s nimi spojené významné sociálno-ekonomické náklady; keďže okrem toho nedostatky vo vykonávaní znižujú dôveryhodnosť EÚ;

E.

keďže pokrok v dosahovaní cieľov do roku 2020 je zatiaľ nejednoznačný: je nepravdepodobné, že cieľ č. 1 (ochrana prírodného kapitálu) bude splnený, ale je pravdepodobné, že niektoré z čiastkových cieľov v rámci cieľa č. 2 (nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov) splnené budú; nie je isté, či bude splnený cieľ č. 3 (zníženie environmentálnych tlakov a rizík pre ľudské zdravie);

F.

keďže pretrvávajúce neúspechy pri vykonávaní právnych predpisov a začleňovaní odborných poznatkov do tvorby politík v oblastiach, ako je kvalita ovzdušia, environmentálny hluk a vystavenie účinkom chemických látok, predstavujú vážne ohrozenie zdravia a znižujú kvalitu a dĺžku života a občanov EÚ;

G.

keďže najnovšie údaje zverejnené Európskou environmentálnou agentúrou potvrdzujú vyššie uvedené všeobecné trendy pre jednotlivé tematické ciele, ale tiež naznačujú spomalenie pokroku v niektorých oblastiach; keďže v niektorých prípadoch, ako sú emisie skleníkových plynov a energetická efektívnosť, tieto nové trendy nezmenili perspektívu dosiahnutia čiastkových cieľov;

H.

keďže momentálne nie je isté, či sa splní cieľ pre emisie amoniaku, a je nepravdepodobné, že sa splní cieľ v oblasti zaberania pôdy;

I.

keďže v dôsledku chýbajúcich ukazovateľov a obmedzení existujúcich ukazovateľov existuje veľká neistota, pokiaľ ide o vykonávanie; keďže nedostatok poznatkov aj naďalej brzdí pokrok na troch úrovniach: pochopenie rizika; príprava vhodných politík na riadenie a zníženie rizika; a monitorovanie účinnosti politík;

J.

keďže poznatky sú často k dispozícii, ale pri tvorbe politík sa neuplatňujú alebo neposúvajú zúčastneným subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; keďže uvedený problém je často dôsledkom nedostatočnej politickej vôle a protichodných záujmov, ktoré nie sú vo všeobecnosti považované za konzistentné s cieľmi EAP a environmentálnymi cieľmi; keďže pokračujúci hospodársky rast závisí aj od čistého životného prostredia;

K.

keďže je nutné zlepšiť synergiu medzi nástrojmi politiky Únie na vysokej úrovni a EAP, aby sa dosiahli ciele programu;

L.

keďže na niektorých úrovniach existuje nedostatočné financovanie riadneho vykonávania 7. EAP; keďže financovaním na úrovni EÚ sa niekedy nepodarilo dosiahnuť očakávané výsledky, čo bolo v mnohých prípadoch skôr výsledkom zlého nakladania s finančnými prostriedkami, než ich nedostatku;

M.

keďže rozsah pôsobnosti 7. EAP je relevantný z hľadiska súčasných potrieb environmentálnej politiky, hoci mnohé zúčastnené subjekty odporučili pridať nové čiastkové ciele s cieľom zvýšiť jeho význam v budúcnosti;

N.

keďže zainteresované strany sa zároveň vyjadrili, že by uprednostnili jednoduchší a cielenejší EAP;

O.

keďže existuje všeobecná podpora pre ciele 8. EAP;

Hlavné závery

1.

domnieva sa, že 7. EAP má pridanú hodnotu a pozitívny vplyv na environmentálne politiky na úrovni EÚ a členských štátov a je v prospech občanov a hospodárskych zainteresovaných strán;

2.

opätovne pripomína, že 7. EAP má jasnú dlhodobú víziu do roku 2050 s cieľom zabezpečiť stabilné prostredie pre udržateľné investície a rast v ekologických medziach planéty;

3.

víta predchádzajúce pozitívne trendy z minulosti, pokiaľ ide o viaceré čiastkové ciele 7. EAP a povzbudivé vyhliadky pre niektoré z cieľov do roku 2020;

4.

zdôrazňuje však, že stále existuje veľký potenciál na zlepšenie, a vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby pri vykonávaní 7. EAP posilnili politickú vôľu na najvyššej úrovni;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnutie prioritného cieľa chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie je nepravdepodobné; okrem toho so znepokojením konštatuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a Dohovoru o biologickej diverzite sa nedosiahnu bez okamžitého, podstatného a dodatočného úsilia;

6.

konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v niektorých oblastiach prioritného cieľa 2, najmä pokiaľ ide o ciele týkajúce sa klímy a energetiky; konštatuje však, že je nutné urobiť viac v oblasti efektívneho využívania zdrojov; opätovne poukazuje na potenciál smernice o ekodizajne (8) a nariadenia o environmentálnej značke (9) zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov a efektívne využívanie zdrojov počas ich životného cyklu okrem iného riešením trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti, recyklovaného obsahu a životnosti výrobkov;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že čiastkový cieľ dosiahnutia dobrého stavu útvarov povrchových vôd do roku 2020 sa nedosiahne pre tlak v dôsledku znečistenia, zásahov do morfológie vodných tokov a nadmerného odčerpávania veľkými derivačnými kanálmi vodnými elektrárňami;

8.

zdôrazňuje, že ciele 7. EAP sú minimálne ciele a že na splnenie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja je potrebné značné dodatočné úsilie;

9.

pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody, a preto sa zaviazali plniť svoje ciele, a že predložili vnútroštátne stanovený príspevok k plneniu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v rámci celého hospodárstva v Únii do roku 2030 o 40 %; zdôrazňuje, že je nutné plne začleniť cieľ do roku 2030 a dlhodobý cieľ dosiahnutia nulových čistých emisií do všetkých politík a programov financovania Únie; vyzýva Komisiu, aby preskúmavala rámcové ciele v oblasti klímy a energetiky v kontexte facilitačného dialógu v roku 2018 a päťročných globálnych hodnotení, pripravila pre EÚ stratégiu pre nulové emisie do polovice storočia a poskytla nákladovo efektívnu cestu k dosiahnutiu cieľa nulových čistých emisií prijatého v Parížskej dohode;

10.

konštatuje, že existuje značná neistota, pokiaľ ide o pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov v oblasti ľudského zdravia a blahobytu; zdôrazňuje, že nedostatky v poznatkoch a obmedzené ukazovatele brzdia rozvoj a monitorovanie politiky;

11.

víta existujúce iniciatívy, ktoré prispievajú k znižovaniu nedostatkov v oblasti poznatkov vrátane: modelu Hnacia sila – Tlak – Stav – Vystavenie – Účinky – Akcia (DPSEEA) na pochopenie síl, ktoré narúšajú ekosystémové služby; modelu biomonitoring človeka na odhad vystavenia ľudských populácií voči kontaminantom a ich možných účinkov na zdravie; ako aj Informačnej platformy pre monitorovanie chemikálií;

12.

vyjadruje obavy, že špecifické poznatky a vedecké dôkazy sa vždy vhodne nezohľadňujú pri tvorbe politík alebo sa často neposúvajú subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; zdôrazňuje príklady bioenergie, palmového oleja, prípravkov na ochranu rastlín, endokrinných disruptorov, výroby a spotreby potravín, geneticky modifikovaných organizmov, mestského územného plánovania a projektovania, znečistenia ovzdušia, znečistenia hlukom a mestského potravinového odpadu ako oblasti, v ktorých sa v rámci verejných a politických diskusií vedecké dôkazy o riziku pre ľudské zdravie a životného prostredia odsúvajú na vedľajšiu koľaj; domnieva sa, že ak nie sú k dispozícii dostatočné vedecké údaje, zodpovedné politické rozhodovanie by sa malo riadiť rozsiahlymi vedeckými poznatkami, ako aj dodržiavaním zásady predbežnej opatrnosti; v tejto súvislosti pripomína význam vedeckého poradenstva agentúr EÚ; zdôrazňuje, že ďalšie hlavné zásady environmentálneho práva a politiky EÚ zahŕňajú zásadu „znečisťovateľ platí“, zásadu preventívnych opatrení a riešenie environmentálnych škôd pri zdroji;

13.

odsudzuje skutočnosť, že Komisia nedodržala lehoty stanovené zákonom na vypracovanie harmonizovaných kritérií založených na riziku týkajúcich sa identifikovania endokrinných disruptorov a na preskúmanie nariadenia (ES) č. 1223/2009 (10) (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“), pokiaľ ide o endokrinné disruptory; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala nariadenie o kozmetických výrobkoch v súvislosti s endokrinnými disruptormi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o endokrinné disruptory, čo predstavuje zdravotné riziká pre občanov a bráni dosiahnutiu prioritného cieľa č. 3 7. EAP;

14.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri vypracúvaní stratégie Únie pre netoxické životné prostredie, pri podpore cyklov netoxických materiálov a znižovaní expozície škodlivým látkam vrátane chemických látok vo výrobkoch; zdôrazňuje, že je nutné vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 všetky relevantné látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy vrátane látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém zaradili do zoznamu kandidátskych látok podľa nariadenia REACH, ako je stanovené v 7. EAP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že problém kombinovaných účinkov chemických látok sa bude čo najskôr účinne riešiť vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie, a to s osobitným dôrazom na riziká, ktoré pre deti znamená expozícia účinkom nebezpečných látok; víta stratégiu Komisie pre plasty a požaduje jej urýchlené vykonávanie; v tejto súvislosti znovu opakuje, že podporovanie cyklov netoxických materiálov je nevyhnutné pre riadny rozvoj fungujúceho trhu s druhotnými surovinami;

15.

zdôrazňuje, že nedostatočná integrácia environmentálnych záujmov do iných oblastí politiky je jednou z hlavných príčin nedostatkov vo vykonávaní environmentálnych právnych predpisov a politík; domnieva sa, že pre dosiahnutie cieľov 7. EAP je naďalej zásadná súčinnosť medzi nástrojmi politiky EÚ na vysokej úrovni, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), spoločná rybárska politika (SRP), štrukturálne fondy a politika súdržnosti, i lepšia súdržnosť medzi politickými prioritami na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu a Radu vo všetkých ich zloženiach, aby zlepšili koordináciu politík a začlenenie cieľov 7. EAP; okrem toho zdôrazňuje, že všetky nedoriešené prvky 7. EAP je nutné začleniť do nástrojov na vysokej úrovni, ako aj do európskeho semestra;

16.

zdôrazňuje, že eventuálne zriadenie nových finančných mechanizmov na ochranu biodiverzity v záujme dosiahnutia cieľov stanovených do roku 2020 je obmedzené časovým rámcom súčasného viacročného finančného rámca (VFR); v tejto súvislosti vyzýva na maximálne využitie zdrojov v rámci súčasného VFR vrátane programu LIFE, SPP a štrukturálnych fondov a vyzýva na začlenenie nových finančných mechanizmov na zachovanie biodiverzity do budúceho VFR;

17.

víta zlepšenia v oblasti SRP a politiky súdržnosti, ktoré vykazujú väčší súlad so 7. EAP; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek zlepšeniam regulačného rámca SRP aj naďalej trpí nedostatočným vykonávaním; pripomína význam zdravých populácií rýb;

18.

uznáva, že SPP postupne začleňuje environmentálne aspekty, ale predstavuje výzvy z hľadiska dosahovania cieľov EAP, a to najmä pokiaľ ide o produkciu náročnú na zdroje a o biodiverzitu; pripomína, že SPP má náročnú úlohu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia spôsobovanému nevhodnými poľnohospodárskymi postupmi (napr. neudržateľnými biopalivami), neudržateľnou poľnohospodárskou intenzifikáciou a opúšťaním pôdy, a zároveň má zabezpečovať vyššiu kvalitu a väčšie množstvo potravín a poľnohospodárskych surovín pre stále rastúci počet obyvateľov sveta; zdôrazňuje, že ďalšie iniciatívy a podpora environmentálne udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane striedania plodín a rastlín, ktoré viažu dusík, majú zásadný význam a musia brať do úvahy poľnohospodárstvo a poľnohospodárov ako súčasť riešenia;

19.

zdôrazňuje ochrana a zlepšenie potravinovej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska predchádzaním škodám na životnom prostredí a prechodom na udržateľný potravinový systém, ktorý zabezpečuje potraviny za rozumné ceny pre spotrebiteľov, by mali byť kľúčové priority reformy SPP; zdôrazňuje, že tieto ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a zásahu na politickej úrovni, ktorý zabezpečuje ochranu ekosystémov;

20.

v súvislosti so zmenou klímy a rastúcu svetovou populáciou pripomína, že zvyšujúci sa dopyt po strave bohatej na živočíšne bielkoviny vytvára výrazný environmentálny tlak na poľnohospodársku pôdu a čoraz zraniteľnejšie ekosystémy; zdôrazňuje tiež, že strava s nadmerným obsahom živočíšneho tuku sa čoraz častejšie spája s neprenosnými ochoreniami;

21.

pripomína záväzok Komisie z roku 2016 začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do politík a iniciatív EÚ; berie na vedomie, že tomuto záväzku chýba jasná stratégia a konkrétne návrhy pre inštitucionálne štruktúry a rámec riadenia, ktoré by zabezpečili začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do úniových politík legislatívnych návrhov, vykonávania a presadzovania; považuje za dôležité, aby sa EÚ ako priekopník plne zaviazala k dosiahnutiu cieľov Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; okrem toho zdôrazňuje, že 7. EAP je kľúčový nástroj na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

22.

poukazuje na vysokú kvalitu pitnej vody v EÚ; očakáva revíziu smernice 98/83/ES (11) (ďalej len „smernica o pitnej vode“), ktorá zabezpečí potrebnú aktualizáciu tohto právneho rámca; nabáda Komisiu a členské štáty, aby naďalej začleňovali ciele EÚ v oblasti vody do iných sektorových politík v rámci EAP a predovšetkým do SPP;

23.

víta zlepšenia, ktoré prinášajú niektoré projekty financované z prostriedkov EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa premeškali príležitosti na dosiahnutie lepších výsledkov, ako to zdôraznil Európsky dvor audítorov; zdôrazňuje, že VFR po roku 2020 sa musí orientovať na trvalo udržateľný rozvoj a začlenenie environmentálnej politiky do všetkých mechanizmov financovania a rozpočtových položiek; zdôrazňuje, že je nutné zvýšiť ekologické investície, inovácie a udržateľný rast pomocou nových nástrojov financovania, a to verejných aj súkromných, a že sú nutné odlišné prístupy k súčasnej investičnej politike, napríklad postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií v záujme dosiahnutia dlhodobej vízie 7. EAP; domnieva sa, že jasne vymedzené kritériá udržateľnosti a výkonnostné ciele by sa mali uplatňovať na všetky európske štrukturálne a investičné fondy; požaduje efektívnejšie a cielenejšie využívanie súčasného VRF a finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti a politík v oblasti regionálneho rozvoja a požaduje, aby sa naliehavo riešili uvedené problémy, na ktoré odkazuje Dvor audítorov; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali pokračovanie a prípadné zvýšenie vyčlenenia rozpočtových zdrojov EÚ na opatrenia v oblasti životného prostredia a v oblasti zmeny klímy;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajú nedostatky v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd v rôznych regiónoch Európy; vyzdvihuje potenciál čistenia a opätovného využitia odpadových vôd, pokiaľ ide o zmiernenie nedostatku vody, zníženie priameho čerpania vody, výrobu bioplynu a zabezpečenie lepšieho hospodárenia s vodnými zdrojmi, najmä prostredníctvom zavlažovania na poľnohospodárske účely; s potešením očakáva legislatívny návrh o opätovnom využívaní odpadových vôd, ktorý Komisia predloží začiatkom roka 2018;

25.

poznamenáva, že najväčšie environmentálne ohrozenie zdravia je najzreteľnejšie v mestských oblastiach, ale aj v okrajových oblastiach a prímestských aglomeráciách, a že sa očakáva, že do roku 2020 bude 80 % obyvateľstva žiť v mestských a prímestských oblastiach; poukazuje na to, že emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj nedostatočné plánovanie a infraštruktúra majú závažné hospodárske, sociálne vplyvy na verejné zdravie a životné prostredie; konštatuje, že znečistenie ovzdušia už spôsobilo viac ako 400 000 predčasných úmrtí v EÚ (12) a že externé náklady súvisiace so zdravím sú v rozmedzí od 330 miliárd EUR do 940 miliárd EUR;

26.

zdôrazňuje, že v Únii najmenej 10 000 predčasných úmrtí je spôsobených chorobami vyvolanými hlukom a že asi štvrtina populácie EÚ v roku 2012 bola vystavená hladinám hluku nad prípustnou hranicou; vyzýva členské štáty, aby v súlade so smernicou 2002/49/ES (13) uprednostňovali monitorovanie hladín hluku a aby zabezpečili dodržiavanie limitných hodnôt pre vonkajšie a vnútorné prostredie;

27.

berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri znižovaní určitých látok znečisťujúcich ovzdušie najmä v mestských oblastiach, ale vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi problémami s kvalitou ovzdušia, ku ktorým vo výraznej miere prispievajú emisie z cestnej dopravy a poľnohospodárstva; berie na vedomie balík mobility, ktorý Komisia predložila v novembri 2017, a európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu predloženú v roku 2016, ktoré by mohli pripraviť pôdu pre nízkoemisnú mobilitu v rámci Únie;

28.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s balíkom právnych predpisov o obehovom hospodárstve; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa usilovali dosiahnuť dohodu s ambicióznymi cieľmi;

Odporúčania

29.

vyzýva členské štáty, aby zhodnotili svoj pokrok pri plnení cieľov 7. EAP a aby v prípade potreby presmerovali svoje opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby výsledky sprístupnili verejnosti;

30.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa všetkými novými legislatívnymi návrhmi plne vykonávali ciele a opatrenia 7. EAP;

31.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do hodnotenia vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ;

32.

žiada, aby príslušné inštitúcie a agentúry EÚ uprednostňovali výskum a odstraňovali nedostatky v poznatkoch v týchto oblastiach: environmentálne prahové hodnoty (body zlomu), model obehového hospodárstva, kombinované účinky chemických látok, nanomateriály, metódy identifikácie nebezpečných látok, vplyv mikroplastov, interakcia medzi systémovými rizikami a inými zdravotnými faktormi, využívanie pôdy a invázne nepôvodné druhy;

33.

víta preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov ako pozitívny mechanizmus na zlepšenie vykonávania environmentálnych právnych predpisov a politiky EÚ, ktorý môže prispievať k monitorovaniu vykonávania 7. EAP, ako už bolo zdôraznené v uznesení zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ; domnieva sa, že preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov by malo v plnej miere zapojiť všetky príslušné zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, a malo by sa vzťahovať na celý rozsah tematických prioritných cieľov EAP;

34.

žiada Úniu a členské štáty, aby rýchlo a s konečnou platnosťou ukončili dotácie škodlivé pre životné prostredie;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili a koordinovali úsilie na podporu vývoja a validácie alternatívnych metód testovania na zvieratách s cieľom prispieť k dosiahnutiu piateho prioritného cieľa 7. EAP;

36.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili viac pre zlepšenie kognitívnych a vedeckých základní environmentálnych politík EÚ prostredníctvom zvýšenia dostupnosti údajov pre občanov a podpory zapojenia verejnosti do vedeckého výskumu;

37.

žiada inštitúcie EÚ, ako aj vlády krajín a regionálne vlády, aby tam, kde je to vhodné, v plnej miere pri uskutočňovaní a monitorovaní politík využívali dostupné odborné znalosti o rizikách pre životné prostredie a ľudské zdravie;

38.

požaduje zlepšenie systému povoľovania pesticídov v EÚ, a to na základe odborne recenzovaných vedeckých štúdií a úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o stupeň expozície človeka a životného prostredia a pokiaľ ide o zdravotné riziká; požaduje zlepšenie noriem pre monitorovanie pesticídov a cieľov týkajúcich sa zníženia ich používania; berie na vedomie oznámenie Komisie z 12. decembra 2017 o európskej iniciatíve občanov Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi (C(2017)8414);

39.

požaduje poskytnutie dostatočných materiálnych a ľudských zdrojov, aby agentúry EÚ mohli vykonávať svoje poslanie a poskytovať čo najlepšie vedecké údaje, analýzy a dôkazy;

40.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila určenie dlhodobých opatrení do roku 2020 s cieľom dosiahnuť cieľ netoxického prostredia;

41.

žiada príslušné agentúry EÚ a Komisiu, aby zvýšili množstvo a kvalitu ukazovateľov, ktoré sa používajú na monitorovanie pokroku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri tvorbe a získavaní nových údajov s cieľom vytvoriť nové ukazovatele a zlepšiť existujúce ukazovatele;

42.

požaduje, aby sa problematika vykonávania uvádzala ako opakujúci sa bod v prioritách a programoch predsedníckeho tria, aby sa o nej diskutovalo najmenej raz ročne na zasadnutí Rady pre životné prostredie, a to možno aj prostredníctvom osobitnej rady pre vykonávanie, a aby to bolo doplnené ďalším fórom, do ktorého by sa zapájal aj Európsky parlament a Výbor regiónov; žiada, aby sa na spoločných zasadnutiach Rady riešilo vykonávanie medzisektorových, horizontálnych otázok a spoločných výziev, ako aj nové otázky s možnými cezhraničnými vplyvmi;

43.

požaduje, aby sa bezodkladne urýchlilo úplné vykonanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

44.

požaduje, aby sa pri navrhovaní projektov v oblasti infraštruktúry, najmä v súvislosti s TEN-T, na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni projektov, v plnej miere zohľadňovali environmentálne vplyvy; konštatuje, že súdržnosť medzi rôznymi politikami v oblasti životného prostredia je takisto relevantná; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať životné prostredie a biodiverzitu v projektoch infraštruktúry na výrobu obnoviteľnej vodnej a morskej energie;

45.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie na zachovanie využívania a integrity zásob sladkej vody, a to vzhľadom na to, že nie je isté, že sa dosiahne čiastkový cieľ stanovený v tejto súvislosti v 7. EAP; vyzýva členské štáty, aby prioritne napravili zhoršený stav povrchových vôd, pretože ciele v tejto oblasti nie je možné splniť do roku 2020; vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby riešili tlaky na vodné plochy odstránením zdrojov znečistenia vôd, vytvorením oblastí, v ktorých je zakázaná prevádzka vodných elektrární, a zabezpečením udržiavania ekologických tokov pozdĺž riek; vyzýva Komisiu, aby neodkladala posudzovanie zhody druhého cyklu plánov manažmentu povodia, ktoré prijali členské štáty podľa rámcovej smernice o vode;

46.

naliehavo vyzýva na ďalšie reformy SPP s cieľom zladiť udržateľnú výrobu potravín a ciele politiky v oblasti životného prostredia vrátane cieľov v oblasti biodiverzity, a to v záujme zachovania potravinovej bezpečnosti v súčasnosti a v budúcnosti; zdôrazňuje potrebu inteligentnej poľnohospodárskej politiky so silným záväzkom na poskytovanie verejných statkov a ekosystémových služieb v oblasti pôdy, vody, biodiverzity, kvality ovzdušia, opatrení v oblasti klímy a zveľaďovania krajiny; požaduje integrovanú politiku s cielenejším, ambicióznejším, no zároveň pružným prístupom, v rámci ktorého je poskytovanie podpory poľnohospodárskemu sektoru spojené s dosahovaním potravinovej bezpečnosti a environmentálnych výsledkov; vyzýva členské štáty, aby uznali agrolesnícky systém ako oblasť ekologického záujmu v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (14); vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek budúcej revízii SPP zabezpečila primeranú podporu poľnohospodárskych postupov priaznivých pre životné prostredie;

47.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili mieru využívania riešení environmentálnych problémov, najmä v prípadoch, keď existujú technické riešenia, ktoré ešte nie sú úplne rozvinuté, ako je zníženie miery používania amoniaku v poľnohospodárstve;

48.

vyzýva Komisiu, aby zásadne zvýšila objem finančných prostriedkov EÚ určených na plnenie cieľov EAP a zlepšila ich využívanie a riadenie; žiada lepšie monitorovanie, transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva na začlenenie otázky klímy a iných environmentálnych otázok do rozpočtu EÚ;

49.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú a všeobecnú rámcovú stratégiu na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ, ktorá by sa zaoberala všetkými oblasťami politiky a zahŕňala mechanizmus preskúmania na posúdenie pokroku v ich realizácii; žiada Komisiu, aby zaviedla kontrolu plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o všetky nové politiky a právne predpisy, a aby zabezpečila úplnú súdržnosť politík pri realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

50.

vyzýva Komisiu, aby zaručila presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ a zabezpečila plné dodržiavanie cieľov 7. EAP členskými štátmi, a to využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii, napr. prostredníctvom postupu v prípade nesplnenia povinnosti;

51.

víta existujúce osobitné správy a audity výkonnosti Dvora audítorov a vyzýva Dvor audítorov, aby ďalej analyzoval ďalšie oblasti týkajúce sa EAP, ktoré zatiaľ neboli zahrnuté do pracovného programu;

52.

vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby vypracovali vhodné usmernenia, aby boli finančné prostriedky EÚ dostupnejšie, a to aj pre miestne projekty, najmä v prípade zelených infraštruktúr, biodiverzity a smerníc o vtákoch a o biotopoch;

53.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie právnych predpisov upravujúcich kvalitu ovzdušia; vyzýva regionálne orgány, aby poskytli podporný rámec, najmä pokiaľ ide o územné plánovanie a tvorby miestnych politík, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia vo všetkých oblastiach, ale najmä v najviac postihnutých oblastiach;

54.

naliehavo žiada príslušné celoštátne a regionálne orgány, aby prijali komplexné plány dôveryhodných opatrení na ukončenie problému prekračovania denných a ročných limitných hodnôt stanovených právnymi predpismi EÚ o jemných a veľmi jemných časticiach v aglomeráciách, kde je kvalita ovzdušia nedostatočná; zdôrazňuje, že je to nevyhnutné na dosiahnutie prioritných cieľov č. 2, č. 3 a č. 8 zo 7. EAP;

55.

navrhuje tieto opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestských oblastiach: zriadenie nízkoemisných zón; podpora zariadení a služieb na spoločné využívanie vozidiel a spoločné jazdy; upustenie od preferenčného daňového zaobchádzania pre veľmi znečisťujúce vozidlá; zavedenie „rozpočtov na mobilitu“pre zamestnancov ako alternatívy k služobným automobilom; uplatňovanie parkovacích politík, ktoré znižujú objem dopravy v preťažených oblastiach; zlepšenie infraštruktúry s cieľom podporiť cyklistiku a zvýšiť multimodálne spojenia a zlepšiť bezpečnosť jazdy na bicykli; zriaďovanie peších zón;

56.

požaduje posilnenie mestského územného plánovania a rozvoja na príslušných úrovniach riadenia, s cieľom čo najskôr prispôsobiť infraštruktúru pre elektrické a čisté vozidlá, napr. inštalovaním infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel, a s cieľom dosiahnuť environmentálne a zdravotné prínosy, ako napríklad zníženie efektu tepelného ostrova a zvýšenie fyzickej aktivity, napr. zvýšením zelenej infraštruktúry a obnovou opustených alebo znehodnotených priemyselných oblastí; uznáva, že tieto opatrenia by mohli zlepšiť kvalitu ovzdušia, bojovať proti chorobám a predčasným úmrtiam spôsobeným znečistením, a umožniť pokrok na ceste k mobilite s nulovými emisiami;

57.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú intermodálnu hospodársku súťaž a prechod na udržateľné druhy dopravy;

58.

vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2019 predložila všeobecný environmentálny akčný program Únie na obdobie po roku 2020, ako sa vyžaduje v článku 192 ods. 3 ZFEÚ; zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní politiky EÚ; zdôrazňuje preto, že budúci environmentálny akčný program by mal obsahovať medzníky merateľné v polovici obdobia založené na výsledkoch;

59.

vyzýva ďalšiu Komisiu, aby v nasledujúcom legislatívnom období venovala prioritnú pozornosť oblastiam trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a klímy vo všeobecnosti, a najmä cieľom 7. EAP a nadchádzajúceho 8. EAP;

o

o o

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov, Európskej environmentálnej agentúre a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0450.

(3)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

(4)  Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 2.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0441.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0100.

(7)  Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 115.

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).

(11)  Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(12)  Správa EEA č. 13/2017 z 11. októbra 2017 o kvalite ovzdušia v Európe v roku 2017.

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/19


P8_TA(2018)0101

Rodová rovnosť v mediálnom sektore v EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ (2017/2210(INI))

(2019/C 390/03)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 11 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (1),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (2),

so zreteľom na návrh Komisie z 26. apríla 2017 smernice Európskeho parlamentu a Rady o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (COM(2017)0253),

so zreteľom na návrh Komisie o treťom strednodobom akčnom programe Spoločenstva o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov na roky 1991 – 1995 (COM(90)0449),

so zreteľom na rezolúciu Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady 5. októbra 1995, o zobrazovaní mužov a žien v reklame a médiách (3),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 s názvom Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (COM(2000)0335),

so zreteľom na závery Rady z 9. júna 2008 o odstraňovaní rodových stereotypov v spoločnosti,

so zreteľom na závery Rady z 24. júna 2013 o podpore žien na rozhodovacích pozíciách v médiách,

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada v marci 2011,

so zreteľom na Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 z 1. marca 2006 (COM(2006)0092),

so zreteľom na Stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 z 21. septembra 2010 (COM(2010)0491),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016-2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. júla 1997 o diskriminácii žien v reklame (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu (10),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ (13),

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 10. júla 2013 o rodovej rovnosti a médiách,

so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1555 z 24. apríla 2002 o obraze žien v médiách,

so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1799 z 26. júna 2007 o obraze žien v reklame,

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 27. septembra 2017 o rodovej rovnosti v audiovizuálnom sektore,

so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) z roku 2013 s názvom Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: ženy a médiá – posilňovanie rodovej rovnosti v procese rozhodovania v mediálnych organizáciách,

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu a jej prílohy, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách v septembri 1995,

so zreteľom na správu Rady Európy z roku 2013 s názvom Médiá a obraz žien,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0031/2018),

A.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie, ktorá je zakotvená v zmluvách, pričom v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami; keďže politiky EÚ na podporu rodovej rovnosti pomohli zlepšiť život mnohých európskych občanov;

B.

keďže médiá sú štvrtou mocou a majú schopnosť ovplyvňovať a v konečnom dôsledku formovať verejnú mienku; keďže médiá sú jedným z pilierov demokratických spoločností a ako také majú povinnosť zabezpečovať slobodu informácií, rozmanitosť názorov a pluralitu médií, presadzovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a bojovať proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti, a to okrem iného tým, že budú zobrazovať rozličné spoločenské vzory; keďže mediálne organizácie musia byť preto ostražité;

C.

keďže Štvrtá svetová konferencia o ženách, ktorá sa konala v Pekingu v roku 1995, uznala dôležitosť vzťahu medzi ženami a médiami pre dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi a začlenila dva strategické ciele do Pekinskej akčnej platformy:

a)

zvýšiť účasť a prístup žien k prejavu a rozhodovaniu v médiách a prostredníctvom nich a k novým technológiám komunikácie;

b)

podporovať vyvážené a nestereotypné vykresľovanie žien médiami;

D.

keďže spôsob, akým sú ženy a muži zobrazovaní v médiách, môže byť odrazom ich nerovného zastúpenia v rôznych kontextoch vrátane politického, hospodárskeho, sociálneho, vedeckého, náboženského, kultúrneho a športového, pričom muži sa vyskytujú väčšinou v aktívnych sociálnych úlohách a ženám sú vymedzené pasívnejšie úlohy; keďže zo všetkých stereotypov, ktoré ovplyvňujú obraz žien a mužov, je hlavným príkladom sexualizácia ženského tela, čo je možno najzjavnejšie v bulvárnej tlači a v reklame; keďže erotizovanie násilia a objektivizácia žien v médiách majú negatívny vplyv na boj za odstránenie násilia voči ženám; keďže rodové stereotypy sú často spojené s inými stereotypmi, s ktorými súvisí diskriminácia na akomkoľvek základe;

E.

keďže médiá majú významný vplyv na kultúrne rodové normy a to, ako sa formuje a vyvíja sociálne zobrazenie späté s ženami a mužmi a ako ovplyvňuje publikum stereotypným vyobrazením tela a predstavami mužskosti a ženskosti, napríklad pokiaľ ide o prezentáciu žien v reklame a spôsoby, akými sú výrobky cielené na potenciálnych spotrebiteľov, obvykle zachováva tradičné rodové štandardy; keďže v prípadoch, keď médiá aj naďalej prezentujú stereotypné zobrazenie mužov a žien vrátane LGBTI osôb, ľudia veľmi často vnímajú tieto zobrazenia ako oprávnené, takže je ťažké alebo nemožné ich spochybňovať;

F.

keďže reklamný priemysel zohráva v moderných spoločnostiach významnú úlohu v rámci mediálneho prostredia, keďže komunikuje použitím obrazov a názorov, ktoré pôsobia na naše city, a môžu tak utvárať naše hodnoty, postoje a vnímanie sveta; keďže vyobrazením jedného pohlavia skresleným spôsobom sa môže reklama uchýliť k sexizmu a opakovať diskriminačné praktiky; keďže reklama môže byť považovaná za diskriminačnú alebo sexistickú, ak je niektoré pohlavie zobrazované ponižujúcim a urážlivým spôsobom alebo ako menej schopné, menej inteligentné alebo menejcennejšie;

G.

keďže nové technológie pretvárajú tradičné mediálne obchodné modely; keďže audiovizuálny sektor je veľmi dôležité odvetvie s ekonomickou hodnotou, ktoré zamestnáva viac ako milión ľudí v EÚ; keďže v záujme vyrovnania sa s novými online komunikačnými a multimediálnymi systémami sa musia vykonať potrebné úpravy opatrení na vnútroštátnej úrovni, ako aj úpravy systémov samoregulácie, bez toho, aby bol dotknutý výsledok rokovaní o smernici o audiovizuálnych mediálnych službách;

H.

keďže hľadisko žien i hľadisko mužov treba zohľadňovať rovnocenným spôsobom, aby sme získali ucelenú a diverzifikovanú predstavu o všetkých stránkach spoločenskej reality; keďže je dôležité, aby sa v oznamovaní informácii, faktov a názorov na problémy, ktorým čelia ženy v médiách, nestratil potenciál a zručnosti žien, pričom uznáva, že ženy nemožno považovať za jednu homogénnu skupinu;

I.

keďže ďalšie zobrazovanie negatívnych a ponižujúcich obrazov žien v elektronickej, tlačovej, vizuálnej a zvukovej mediálnej komunikácii sa musí zmeniť; keďže rodové rozdiely sa vytvárajú a reprodukujú aj prostredníctvom jazyka a obrazov rozširovaných médiami; keďže deti sú vystavené rodovým rozdielom vo veľmi mladom veku prostredníctvom vzorov propagovaných televíznymi seriálmi a programami, diskusiami, hrami, videohrami a reklamami; keďže rodové úlohy sa utvárajú prevažne v detstve a počas dospievania a majú vplyv v priebehu celého života; keďže vzdelávanie a odborná príprava odborníkov v oblasti médií sú účinnými nástrojmi v boji proti rodovým stereotypom a pri ich odstraňovaní a pri zvyšovaní informovanosti o potrebe podporovať rovnosť;

J.

keďže v roku 2015 ženy v EÚ-28 tvorili 68 % absolventov štúdia odboru žurnalistika a informácie, zatiaľ čo z údajov o zamestnanosti v EÚ-28 v období 2008 – 2015 (14) vyplýva, že priemerný podiel žien zamestnaných v mediálnom sektore sa neustále pohybuje na úrovni približne 40 %;

K.

keďže podiel žien v procese rozhodovania v médiách v EÚ-28 bola v roku 2015 stále pod zónu vyváženého zastúpenia mužov a žien (40 – 60 %) vo výške iba 32 %, zatiaľ čo podiel žien sú predsedníčkami predstavenstiev bola iba 22 % (15);

L.

keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sú v EÚ pretrvávajúcim problémom a sú zjavné v rôznych odvetviach ekonomiky vrátane médií, kde je rozdiel v odmeňovaní mužov a žien 17 %;

M.

keďže ženy v médiách naďalej narážajú na tzv. sklený strop a nemusia mať rovnaké príležitosti profesionálneho postupu alebo kariérneho rastu v dôsledku rôznych faktorov vrátane postupov organizačnej kultúry, ktorá je často nezlučiteľná s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom z dôvodu konkurenčného prostredia, pre ktoré je príznačný stres, neflexibilné časové lehoty a dlhý pracovný čas; keďže ženy majú z dôvodu ich nedostatočného zastúpenia vo vedúcich pozíciách menšiu rozhodovaciu právomoc pri určovaní obsahu spravodajstva;

N.

keďže mediálne organizácie v členských štátoch môžu zavádzať vlastné politiky v oblasti rovnosti, čo v EÚ vedie k širokému spektru postupov: od veľmi komplexných politických rámcov, ktoré zahŕňajú mediálny obsah a zaručujú vyvážené zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích orgánoch, až po prípady, keď žiadna podobná politika neexistuje;

O.

keďže podľa výskumu len 4 % spravodajstva nezobrazujú stereotypy; keďže ženy tvoria iba 24 % osôb, o ktorých počúvame alebo čítame v správach (16); keďže ženy informujú asi len o 37 % udalostí, čo platí tak pre online, ako aj pre offline spravodajské zdroje, pričom za posledných 10 rokov sa neobjavili žiadne náznaky zlepšenia tejto situácie (17); keďže ženy sú väčšinou vyzývané, aby vyjadrili rozšírený názor (41 %) alebo sa podelili o osobné skúsenosti (38 %), málokedy sú však citované ako odborníčky (len v 17 % prípadov); keďže výskum takisto ukázal, že ženy sa objavujú ako odborníčky alebo komentátorky v menej než jednom z piatich prípadov (18 %) (18);

P.

keďže napriek veľkej rozmanitosti médií v členských štátoch sú ženy neprimerane nedostatočne zastúpené v spravodajských a informačných médiách a ešte zriedkavejšie ich vidieť v oblasti športu, politiky, hospodárstva a financií; keďže historicky známe ženské postavy sa takmer neobjavujú v súvisiacom mediálnom obsahu, ako napríklad v životopisných dokumentárnych programoch;

Q.

keďže rovnaká miera zastúpenia žien a mužov v oznamovaní o obsahu a v úlohe informačného zdroja je kľúčové nielen z dôvodu zastúpenia, ale aj z dôvodu rovnosti príležitostí a plného uznania ich odborných znalostí a schopností; keďže v rámci európskeho mediálneho priestoru však existujú prekážky, ktoré bránia zodpovednému prístupu k rodovej rovnosti, vzhľadom na finančné obmedzenia a pracovné podmienky vrátane neistých pracovných podmienok a úrovní odbornej praxe v kombinácii s rastúcou rýchlosťou prenosu informácií a obchodnými aspektami;

R.

keďže v médiách pracuje množstvo žien na vrcholovej profesionálnej úrovni vrátane renomovaných režisérok, novinárok a reportérok, ktoré síce odvádzajú rovnako dobrý pracovný výkon ako muži, ale sú viac vystavené rodovo motivovanému násiliu a diskriminácii na pracovisku a nemusia sa dočkať rovnakej úrovne uznania ako ich mužské náprotivky;

S.

keďže ženy, ktoré sú aktívne v sociálnych médiách, sa stretávajú so zvýšenou úrovňou obťažovania; keďže toto obťažovanie má potenciál umlčať hlas žien a oslabuje ich účasť v spoločnosti; keďže celosvetovo zozbierané údaje preukazujú, že polovica žien zamestnaných v médiách zažila sexuálne zneužívanie, jedna štvrtina z nich zažila prejavy fyzického násilia a tri štvrtiny zažili zastrašovanie, hrozby a zneužívanie (19); keďže narastajú obavy v súvislosti s kybernetickým násilím na ženách a dievčatách a odhaduje sa, že jedna z desiatich žien v EÚ zažila nejakú formu kybernetického násilia od dosiahnutia veku 15 rokov; keďže neexistuje dostatok údajov a výskumov o kybernetickom násilí páchanom na ženách na úrovni EÚ; keďže psychické a sexuálne obťažovanie predstavujú porušenie ľudských práv; keďže médiá a vnútroštátne a medzinárodné regulačné orgány by mali stanoviť pravidlá vrátane sankcií, ktoré majú uplatňovať mediálne organizácie v záujme riešenia týchto otázok;

T.

keďže predovšetkým investigatívne novinárky sú často vystavené násiliu a stávajú sa terčom smrteľných útokov, čoho dôkazom sú prípady Veronicy Guerinovej alebo Daphne Caruanovej Galiziovej;

U.

keďže podľa štúdie, ktorú uskutočnila európska sieť žien v audiovizuálnej oblasti (European Women’s Audiovisual Network(20) len jeden z piatich filmov v siedmich skúmaných európskych krajinách režírovala žena a väčšina zdrojov financovania je určená pre filmy, ktoré nerežírujú ženy, aj keď ženy tvoria približne polovicu všetkých absolventov filmových škôl;

V.

keďže mediálne spoločnosti by mali prijať systémy samoregulácie a kódexy správania stanovujúce procesné pravidlá a kariérne kritériá a kritériá mediálneho pokrytia na ochranu a podporu rodovej rovnosti; keďže na európskej úrovni je potrebné normalizovať v spolupráci s odborovými organizáciami Únie systémy samoregulácie a etické kódexy tohto typu, ktorými by sa sledovala jasná politika v oblasti rodovej rovnosti;

Prítomnosť žien v médiách

1.

zdôrazňuje skutočnosť, že hoci ženy medzi absolventmi vysokoškolského štúdia mediálnych odborov predstavujú značnú časť pracovnej sily v médiách, na riadiacich pozíciách a na vrcholových pozíciách nie sú zastúpené dostatočne; domnieva sa, že verejné aj súkromné mediálne služby majú zodpovednosť zabezpečiť rovnosť medzi ženami a mužmi a zabrániť akejkoľvek diskriminácii; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali politické stimuly na zníženie prekážok, ktoré ženám bránia v prístupe k riadiacim pozíciám a vedúcemu postaveniu v mediálnych organizáciách;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že zastúpenie žien vo verejnoprávnych médiách v EÚ je v priemere nízke, a to tak na strategických, ako aj na prevádzkových vedúcich pozíciách, ako aj v správnych radách (v roku 2017: 35,8 % vo výkonných pozíciách 37,7 % v nevýkonných pozíciách a 33,3 % ako členky správnych rád) (21);

3.

pripomína, že vzhľadom na monitorovanie kritických oblastí Pekinskej akčnej platformy, ktorá sa týka žien v médiách, EIGE vypracoval tieto ukazovatele:

podiel žien a mužov na rozhodovacích pozíciách v mediálnych organizáciách a v správnych radách mediálnych organizácií v EÚ,

podiel žien a mužov v správnych radách mediálnych organizácií v EÚ,

politiky na podporu rodovej rovnosti v mediálnych organizáciách;

4.

pripomína, že v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa stanovuje, že ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie naplniť na úrovni Únie, no neuvádza sa žiadny odkaz na rovnaké zastúpenie v mediálnych organizáciách;

5.

konštatuje, že napriek tomu, že ženy v súčasnosti vo verejnoprávnych médiách nie sú zastúpené dostatočne, je naďalej pravdepodobnejšie, že do nich budú prijaté alebo v rámci nich povýšené na vedúce pozície ako v súkromných médiách (22);

6.

vyzýva členské štáty a mediálne organizácie na podporu a rozvíjanie stimulačných opatrení vrátane kvót pre rovnaké zastúpenie žien a mužov na rozhodovacích pozíciách, ako aj na to, aby sa kládol väčší dôraz na účinné monitorovanie tohto úsilia v týchto organizáciách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila jej úsilie uvoľniť smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch, ktorá je pozastavená v Rade od roku 2013;

7.

berie na vedomie dlhú tradíciu využívania oboch zmluvných i kmeňových zamestnancov, ktorá existuje v odvetví médií a jeho ďalšej digitalizácie, ktorá viedla k zníženiu tradičného obehu a príjmom z reklamy, čo má vplyv na druh pracovnej zmluvy v odvetví; okrem toho poukazuje na skutočnosť, že ženy sú nadmerne zastúpené v atypických formách práce na celom trhu práce; konštatuje, že narastajúci tlak na mediálny sektor z hľadiska udržania hospodárskej životaschopnosti v dôsledku digitalizácie pravdepodobne povedie k nárastu počtu týchto foriem pracovných zmlúv;

8.

domnieva sa, že stereotypy môžu viesť k negatívnemu sociálnemu prostrediu pre ženy a môžu prispieť k rodovej diskriminácii na pracovisku; poukazuje na dôležitosť pozitívneho sociálneho prostredia, ktoré pomáha pracovníkom vyrovnať sa s vysokou mierou intenzity práce;

9.

pripomína, že mediálne organizácie môžu voľne stanovovať úlohy pre svojich zamestnancov, a to tak mužov, ako aj ženy, naliehavo ich však vyzýva, aby pri tom v plnej miere rešpektovali ľudskú dôstojnosť a profesijné kvality; v tejto súvislosti si všíma znepokojujúce prípady reportérok, ktoré sú považované za vhodnejšie pre televíznu žurnalistiku, pretože sú vnímané ako atraktívnejšie pre divákov, a ktoré sú následne v staršom veku nahradené mladšími kolegyňami;

10.

okrem toho odsudzuje rozšírený výskyt sexuálneho obťažovania a iných typov zneužívania, predovšetkým pri online hrách a v sociálnych médiách a nabáda mediálne spoločnosti, aby vytvorili bezpečné prostredie, ktoré reaguje na každý prípad obťažovania; žiada preto rôzne opatrenia vrátane zvyšovanie povedomia, vnútorných predpisov o disciplinárnych sankciách pre páchateľov, a/alebo psychologickú a právnu podporu obetiam týchto praktík zameraných na predchádzanie a boj proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, ako aj v online prostredí;

11.

dôrazne odsudzuje útoky na novinárky, ktoré nebojácne podávajú správy o závažných politických a kriminálnych otázkach a požaduje vyvinúť čo možno najväčšie úsilie s cieľom zabezpečiť ochranu a bezpečnosť všetkých novinárov;

12.

naliehavo žiada verejné a súkromné mediálne organizácie, aby prijali vnútorné politiky, napríklad politiky rovnakých príležitostí a rozmanitosti, ktoré zahŕňajú opatrenia proti obťažovaniu, materskú alebo rodičovskú dovolenku, pružné pracovné podmienky, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre ženy a povzbudzujú mužov k tomu, aby rovnako využívali rodičovskú dovolenku, čím sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie starostlivosti o deti, ako aj mentorstvo a program odbornej prípravy v oblasti riadenia programov, využívanie telepráce a pružnej organizácie práce pre ženy aj mužov na dobrovoľnom základe a bez toho, aby bol dotknutý služobný postup;

13.

vyzýva médiá, aby rešpektovali právo žien a mužov využívať materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku; poukazuje na to, že žiadna tehotná žena by nemala byť diskriminovaná z dôvodu jej stavu a žiadnej žene by nemalo byť odmietnuté zamestnanie z dôvodu, že by sa mohla rozhodnúť otehotnieť; nabáda mediálne organizácie a regulačné orgány, aby odhalili rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, aby zaviedli povinnosti týkajúce sa transparentnosti odmien a aby uplatňovali zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu prostredníctvom záväzných opatrení;

14.

navrhuje, aby mediálne organizácie vytvorili vo viacerých oblastiach, najmä v tých, v ktorých sú ženy nedostatočne zastúpené, databázy expertiek, ktoré budú môcť byť v prípade potreby použité; nabáda okrem toho k zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia týkajúcich sa všetkého možného mediálneho obsahu;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty na zvýšenie účasti a prístupu žien k prejavom a rozhodovaniu prostredníctvom médií a k novým komunikačným technológiám;

16.

domnieva sa, že všetci pracovníci v mediálnom sektore by mohli ťažiť zo všeobecného zlepšenia podmienok žien na pracovisku; domnieva sa však, že takéto zlepšenie nie je dostatočné a že nerovnosti stále pretrvávajú; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a Komisia podporovali a zabezpečili uplatňovanie zásady rovnakej odmeny v súlade s článkom 157 ZFEÚ, a to aj prostredníctvom boja proti rozdielom v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov, znižovaním podielu neistej práce (23), zabezpečovaním prístupu k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti o deti a lepšími politikami v oblasti rovnováhy pracovného a súkromného života a zabezpečením práv kolektívneho vyjednávania;

17.

pripomína, že médiá musia bezodkladne vykonávať politiku rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, a to vrátane povinnosti transparentnosti odmeňovania, a zároveň umožniť ženám využívať rovnaké príležitosti na postup a školenie a všetky ďalšie dodatočné výhody za rovnakých podmienok ako mužom;

18.

berie na vedomie pozitívnu úlohu výborov žien a pracovníkov pre záležitosti týkajúce rovnosti žien na pracoviskách; žiada, aby sa rodová rovnosť presadzovala v médiách ako prierezová politika ľudských zdrojov; domnieva sa, že dosiahnutie rovnosti žien v médiách na všetkých úrovniach, a najmä na úrovniach rozhodovania, si vyžaduje organizačná kultúra zameraná na zamestnancov a vrcholový manažment vnímavý k otázkam rodovej rovnosti; odporúča, aby vnútroštátne regulačné orgány a mediálne organizácie dodržiavali odporúčanie Komisie 2014/124/EÚ týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy prostredníctvom transparentnosti (24), vytvorili usmernenia týkajúce sa spravodlivých výberových konaní, zaviedli komplexné politiky rovnosti vzťahujúce sa na mediálny obsah a podporujúce zlepšenie postavenia žien v rozhodovacích orgánoch a takisto aby vytvorili interné postupy riešenia prípadov obťažovania na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala riadne uplatňovanie a presadzovanie smernice 2006/54/ES, ktorou sa prenáša dôkazné bremeno v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia;

Mediálny obsah a ženy

19.

zdôrazňuje úlohu médií ako činiteľa sociálnej zmeny a ich vplyv na nastavenie verejnej mienky a vyzýva členské štáty, aby vo verejných médiách podporovali obsah týkajúci sa rodovej rovnosti; poukazuje na to, že všetky opatrenia regulujúce sexizmus a rodové stereotypy v mediálnom obsahu doteraz patria do právomoci členských štátov; pripomína zákaz diskriminácie na základe pohlavia v médiách podľa smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; okrem toho zdôrazňuje, že zatiaľ čo regulačné opatrenia podliehajú zváženiu zásady slobody prejavu, redakčná sloboda by nemala v žiadnom prípade slúžiť na podporu alebo legitimizáciu ponižujúceho zobrazovania žien a LGBTI osôb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci ochrany uvedených slobôd regulovali prístup k videohrám s škodlivým online obsahom a k pornografii na internete;

20.

zdôrazňuje, že ekonomické argumenty nemôžu byť výhovorkou pre zachovávanie rodových stereotypov v mediálnom obsahu;

21.

zdôrazňuje, že násilný a sexistický mediálny obsah má negatívny vplyv na ženy a ich účasť v spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad istou komerčnou audiovizuálnou komunikáciou, ktorá spôsobuje psychologickú alebo fyzickú ujmu deťom a mladým ľuďom; naliehavo vyzýva príslušné zainteresované strany a orgány, aby riešili otázku reklamy, ktorá nepriamo podporuje poruchy príjmu potravy, ako napríklad anorexiu, a prijali ďalšie opatrenia na ochranu obzvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane dievčat a mladých žien pred takýmto obsahom;

22.

naliehavo žiada, aby sa mediálny obsah vrátane reklamy, ktorý sa týka rodinného plánovania, sexuálnych a reprodukčných práv, zdravia matiek a detí a vzdelávania zameriaval na mužov aj ženy;

23.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mediálnu gramotnosť a poskytovať všetkým príslušným zainteresovaných stranám iniciatívy zamerané na mediálne vzdelávanie zohľadňujúce rodové hľadisko s cieľom podporiť mladých ľudí pri rozvíjaní kritického myslenia a pomôcť im rozpoznať sexistické zobrazovanie a diskrimináciu, rodovo motivované násilie, kybernetickú šikanu, nenávistný verbálny prejav a násilie motivované pohlavím osoby, rodovou identitou, rodovým vyjadrením, sexuálnou orientáciou alebo pohlavnými znakmi; zdôrazňuje potrebu preventívnych opatrení vrátane šifrovania a rodičovskej kontroly s cieľom zabezpečiť bezpečnejšie používanie internetu a digitálnu a mediálnu gramotnosť; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že stereotypy objavujúce sa v reklame a ďalších mediálnych produktoch môžu mať vplyv na socializáciu detí a následne na názory detí na seba samé, na svojich rodinných príslušníkov a okolitý svet; poukazuje na to, že reklama môže byť účinným nástrojom na spochybňovanie stereotypov, ako sú rodové stereotypy a predsudky voči LGBTI osobám; žiada preto, aby sa väčší dôraz kládol na aktivity v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy ako spôsob boja proti diskriminácii a podpory rodovej rovnosti a rovnosti LGBTI osôb;

24.

odporúča, aby sa v mediálnych organizáciách kládol dôraz na mierne opatrenia, ako napríklad plány pre rodovú rovnosť alebo usmernenia, a odporúča, aby tieto protokoly ustanovili normy pozitívneho zobrazovania žien v reklame, spravodajstve, pri podávaní správ, produkcii alebo vysielaní a aby sa vzťahovali na všetky oblasti citlivého obsahu, medzi ktoré patrí znázorňovanie moci a nadradenosti, odborné znalosti, rozhodovanie, sexualita, násilie, rôznorodosť úloh a používanie nesexistického jazyka; ďalej nabáda verejné a súkromné médiá, aby presadzovali hľadisko rodovej rovnosti v celom svojom obsahu a aby používali plány rovnosti s cieľom zobraziť sociálnu rozmanitosť;

25.

odporúča, aby predpisy vydávané orgánmi pre médiá a komunikáciu stanovovali kritériá na zabezpečenie nestereotypného zobrazovania žien a dievčat a aby umožňovali prípadné odstránenie urážlivého obsahu; okrem toho odporúča, aby sa špecializované organizácie, ako sú vnútroštátne orgány pre otázky rovnosti a ženské mimovládne organizácie, zapájali do monitorovania vykonávania týchto predpisov;

26.

poukazuje na to, že členské štáty musia zabezpečiť všetkými primeranými prostriedkami, že médiá vrátane internetových a sociálnych médií, ako aj reklamy, nebudú obsahovať žiadne podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči osobe alebo skupine osôb; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať údaje rozdelené podľa pohlavia a viesť v spolupráci s inštitútom EIGE výskum s cieľom lepšie reagovať na kybernetické násilie, online sexuálne obťažovanie, hrozby, sexistické poznámky a nenávistný prejav proti ženám a dievčatám vrátane tých, ktoré patria k LGBTI osobám; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť odbornej príprave o tom, ako médiá podávajú správy o prípadoch rodovo motivovaného násilia vrátane násilia páchaného na LGBTI osobách; navrhuje, aby bolo pre odborníkov v oblasti médií vrátane osôb vo vedúcich pozíciách dostupné priebežné odborné vzdelávanie v oblasti zobrazovania mužov a žien v mediálnom obsahu; odporúča, aby sa rodová rovnosť zohľadňovala vo vyučovacích moduloch v rámci pregraduálneho a postgraduálneho štúdia v odbore žurnalistiky a komunikácie;

27.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali samoreguláciu a spoločnú reguláciu v médiách prostredníctvom kódexov správania;

Príklady osvedčených postupov

28.

s nadšením berie na vedomie rôzne príklady osvedčených postupov, ktoré možno pozorovať vo všetkých členských štátoch, vrátane: mediálnych kampaní, osobitných právnych predpisov, cien za reklamy vyhýbajúce sa stereotypom a sexizmu alebo anticien za stereotypné a sexistické reklamy, databáz odborníčok, kurzov na školenie odborníkov v danom odvetví, plánov mediálnych organizácií na zabezpečenie rodovej rovnosti, kódexov správania a politík v oblasti rovnakých príležitostí a rozmanitosti a minimálnych limitov stanovených pre zobrazovanie pohlavia v riadiacich orgánoch regulátorov médií;

29.

nabáda členské štáty, aby podporovali kampane, ako je o. i. belgický nástroj Expertalia, česká anketa „Sexistické prasiatko“ alebo švédska iniciatíva #TackaNej („Nie, ďakujem“); vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali pravidelné informačné a osvetové kampane zamerané na identifikáciu rodovo motivovaného diskriminačného obsahu prinášaného reklamou a médiami a pravidelne podávali správy o mediálnych trendoch v oblasti rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili osobitné financovanie podprogramov zameraných na kariérny postup žien v odvetví médií a podporovali mediálne združenia a siete pri zavádzaní verejných a odvetvových osvetových kampaní; ďalej vyzýva Komisiu, aby zaviedla cenu EÚ pre študentov v oblasti médií za prácu súvisiacu s rodovou rovnosťou;

30.

vyzýva organizácie občianskej spoločnosti na vypracovanie komunikačných stratégií, a to nielen pre tradičné médiá, ale aj pre on-line médiá, s cieľom rozšíriť rozsah ovplyvňovania a monitorovania mediálneho programu;

Ďalšie odporúčania

31.

vyzýva členské štáty, aby spoločne s orgánmi pre otázky rovnosti v plnej miere vykonávali existujúce právne predpisy týkajúce sa rodovej rovnosti a aby nabádali regulačné orgány k tomu, aby venovali pozornosť zastúpeniu a kariérnemu postupu žien a nestereotypnému mediálnemu obsahu; vyzýva členské štáty, aby vykonávali pravidelné hodnotenia uvedených oblastí a vypracovali, ak tak ešte neurobili, právne predpisy, ktoré sa zameriavajú na nestereotypný mediálny obsah; zdôrazňuje úlohu členských štátov pri lepšom využití existujúcich zdrojov v médiách v rámci ich poslania plniť svoje úlohy služby vo verejnom záujme pri zohľadnení rodovo vyváženejšej a demokratickej spoločnosti;

32.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila ďalší výskum zameraný na účasť žien na vyšších pozíciách v médiách; vyjadruje pochvalu EIGE za jeho prácu v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vypracúvaní a monitorovaní príslušného súboru ukazovateľov okrem iného vrátane prítomnosti žien v procese rozhodovania, ich pracovných podmienok a rovnosti mužov a žien v mediálnom obsahu, pričom rozšíri svoju pozornosť na nové spoločenské mediálne technológie s cieľom vytvoriť metódy na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a obťažovaniu v sociálnych médiách;

33.

žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali ženské organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti presadzovania rodovej rovnosti v médiách vrátane organizácií, ktoré podporujú ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti, viacnásobnej diskriminácie alebo sexuálneho obťažovania;

34.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli akčné programy, ktoré zabezpečia zapojenie žien do tvorby a vykonávania účinných a efektívnych rodovo citlivých politík a programov v rámci mediálnych organizácií;

35.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy na zlepšenie zručnosti žien v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), ktoré sú dôležité pre kariéru v mediálnom sektore s technickejším zameraním, ako sú zvukoví a audiovizuálni technici; zdôrazňuje význam odborného vzdelávania a prípravy pri diverzifikácii výberu povolania a obsadzovania žien a mužov do netradičných pracovných príležitostí s cieľom prekonať horizontálne a vertikálne vylúčenie;

o

o o

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(2)  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(3)  Ú. v. ES C 296, 10.11.1995, s. 15.

(4)  Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 60.

(5)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 43.

(6)  Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18.

(7)  Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0260.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0290.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0364.

(13)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.

(14)  Spoločný zber údajov, ktorý uskutočnili UNESCO, OECD a Eurostat (UOE), k dispozícii na adrese: http://eige.europa.eu/gender-statistics/dgs/indicator/ta_educ_part_grad__educ_uoe_grad02

(15)  EIGE, Index rodovej rovnosti 2017.

(16)  https://www.womenlobby.org/IMG/pdf/factsheet_women_and_media.pdf

(17)  Lenka Vochocová, verejné vypočutie výboru FEMM na tému „Rodová rovnosť v mediálnom sektore v EÚ“, 26. jún 2017, záznam k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/ep-live/en/committees/video?event=20170626-1500-COMMITTEE-FEMM

(18)  Projekt Global Media Monitoring, regionálna správa pre Európu (2015), k dispozícii na adrese: http://cdn.agilitycms.com/who-makes-the-news/Imported/reports_2015/regional/Europe.pdf

(19)  Kampaň Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ) týkajúca sa rodovo podmieneného násilia v práci https://www.ifj-stop-gender-based-violence.org/

(20)  „Where are the women directors in European films? Gender equality report on female directors (2006-2013) with best practice and policy recommendations“ (Kde sú ženy-režisérky v európskych filmoch? Správa o rodovej rovnosti v oblasti žien-režisérok (2006 – 2013) s najlepšími postupmi a politickými odporúčaniami), http://www.ewawomen.com/en/research-.html.

(21)  Rodová rovnosť na vedúcich a rozhodovacích pozíciách. Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ, 2017 (zdroj: Inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) – štatistická databáza žien a mužov v rozhodovacom procese).

(22)  Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE): Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: ženy a médiá – posilňovanie rodovej rovnosti v procese rozhodovania v mediálnych organizáciách (2013).

(23)  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach.

(24)  Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 112.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/28


P8_TA(2018)0102

Posilňovanie postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (2017/3016(RSP))

(2019/C 390/04)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na 4. svetovej konferencii o ženách v roku 1995, najmä pokiaľ ide o záujmovú oblasť Ženy a médiá,

so zreteľom na výsledný dokument zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni zo 16. decembra 2015 o celkovom preskúmaní vykonávania výsledkov svetového samitu o informačnej spoločnosti,

so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na preskúmanie v polovici trvania týkajúce sa jej uplatňovania s názvom Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých (COM(2017)0228),

so zreteľom na druhý pilier stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh v Európe, ktorý je zameraný na vytváranie priaznivých a rovnakých podmienok a prostredia pre prosperovanie digitálnych sietí a inovačných služieb, a so zreteľom na tretí pilier, ktorý podporuje inkluzívnu digitálnu spoločnosť, kde občania majú správne zručnosti na využitie príležitostí, ktoré prináša internet, a na zvýšenie svojich šancí získať zamestnanie,

so zreteľom na rámec Vzdelávanie a odborná príprava 2020,

so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom IKT pre prácu: digitálne zručnosti na pracovisku, ako aj na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Posilnenie postavenia žien na internete, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v októbri 2015 (1),

so zreteľom na správu Komisie z 1. októbra 2013 s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT,

so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 26. januára 2017 s názvom „Gender and Digital Agenda“ (Rodová a digitálna agenda),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Digitálna agenda pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť (4), a najmä na Veľkú koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta,

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku (6),

so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa posilnenia postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (O-000004/2018 – B8-0010/2018),

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže digitalizácia spôsobila zásadný prevrat a od základov zmenila spôsob, akým ľudia získavajú a poskytujú informácie, komunikujú, stýkajú sa, študujú a pracujú, pričom vytvára nové príležitosti na účasť vo verejných a politických diskusiách, vzdelávaní a na trhu práce, otvára nové možnosti pre rozhodovanie o vlastnom živote a má obrovský hospodársky potenciál pre Európsku úniu i oblasti mimo nej; keďže digitalizácia vplýva nielen na trhy, ale aj na spoločnosť ako celok;

B.

keďže informačná spoločnosť poháňaná informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) prináša obrovské príležitosti na vytváranie a distribúciu bohatstva a znalostí;

C.

keďže celosvetovo je u žien ako demografickej skupiny menšia pravdepodobnosť, že budú online, než u mužov; keďže 68 % mužov a 62 % žien pravidelne používa počítače a internet; keďže 54 % mužov a 48 % žien používa internet na mobilných zariadeniach; keďže 33 % mužov a len 18 % žien si softvér do zariadení nainštaluje samých; keďže 41 % mužov a 35 % žien využíva internetové rádio a televíziu; keďže 47 % mužov a 35 % žien využíva elektronické bankovníctvo; keďže 22 % mužov a len 17 % žien predáva tovar na internete; keďže 20 % mužov a 13 % žien nakupuje cez internet;

D.

keďže digitálne spôsoby komunikácie prispievajú k vytváraniu podmienok, ktoré napomáhajú intenzívnejšie šírenie nenávistných prejavov a hrozieb voči ženám, pričom 18 % žien v Európe sa od obdobia dospievania už stalo obeťou nejakej formy kyberšikanovania; keďže narástol počet hrozieb voči ženám vrátane vyhrážania sa smrťou; keďže spoločenské povedomie o digitálnych formách násilia je stále nedostatočné; keďže rôzne formy násilia na internete ešte neboli plne zohľadnené v právnom rámci;

E.

keďže len 2 % všetkých žien (v porovnaní s 5 % mužov) na pracovnom trhu je zamestnaných v technických, odborných a vedeckých oblastiach; keďže iba 9 % vývojárov v Európe tvoria ženy, iba 19 % vrcholových manažérov v odvetví IKT a komunikácií tvoria ženy (v porovnaní so 45 % v iných odvetviach služieb) a iba 19 % podnikateľov v týchto odvetviach tvoria ženy (v porovnaní s 54 % v iných odvetviach služieb);

F.

keďže existuje výrazný rodový rozdiel v prístupe k profesijným a vzdelávacím možnostiam, čo sa týka informačných a komunikačných technológií a počítačových zručností;

G.

keďže sexizmus a rodové stereotypy sú závažnou prekážkou rovnosti žien a mužov a ďalej prehlbujú rodové rozdiely v digitálnej oblasti, čo ženám bráni naplno rozvíjať svoje používateľské, inovátorské a tvorcovské schopnosti;

H.

keďže pracovné miesta, a to nielen v odvetví IKT, si v stále väčšej miere vyžadujú určitý stupeň digitálnych kompetencií a digitálnej gramotnosti a tento trend sa pravdepodobne v budúcnosti ešte umocní, pričom sa v prípade väčšiny profesií a voľných pracovných miest bude vyžadovať širšie spektrum digitálnych zručností;

I.

keďže zlepšovanie digitálnych zručností a gramotnosti v oblasti IT predstavuje jedinečnú príležitosť na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a to uľahčením prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave a umožnením začlenenia do trhu práce nielen ženám a dievčatám, ale aj ľuďom s osobitnými potrebami, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, a obyvateľom vidieckych a vzdialených oblastí ďaleko od centier miest; keďže digitalizácia pracoviska so sebou môže priniesť určité výzvy, ktoré treba riešiť; keďže zvyšovanie počtu žien v odvetví IKT, jednom z odvetví s najvyššími platmi, by mohlo prispieť k posilneniu ich finančného postavenia a nezávislosti, čo by viedlo k zníženiu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a zvýšeniu finančnej nezávislosti žien; keďže iba približne 16 % z takmer osem miliónov osôb, ktoré pracujú v odvetví IKT v Európe, tvoria ženy;

J.

keďže digitalizácia ponúka nové príležitosti pre podnikanie žien vrátane digitálneho podnikania v malom rozsahu, ktoré si v mnohých prípadoch nevyžaduje významný počiatočný kapitál, rovnako ako podnikov prevádzkovaných v rámci sociálneho hospodárstva, ktoré posilňujú sociálne začlenenie; keďže je potrebné podporovať digitálne podnikanie žien, nakoľko je jedným z najrýchlejšie rastúcich a prosperujúcich odvetví v hospodárstve, pričom ponúka mnoho príležitostí na inováciu a rast, a ženy tvoria iba 19 % podnikateľov v tejto oblasti;

K.

keďže vstúpenie väčšieho počtu žien do odvetvia IKT by oživilo trh, na ktorom sa predpokladá nedostatok pracovnej sily a na ktorom by rovnocenná účasť žien každoročne viedla k prírastku HDP EÚ vo výške 9 miliárd EUR; keďže ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v rámci vysokoškolských programov v oblasti IKT, kde tvoria len približne 20 % absolventov, pričom iba 3 % všetkých absolventiek získajú titul v oblasti IKT; keďže ženy sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri začleňovaní do odvetvia IKT a ďalšom pôsobení v ňom; keďže pracovné prostredie, v ktorom dominujú muži a ženy tvoria iba 30 % pracovnej sily, prispieva k tendencii mnohých žien opustiť odvetvie IKT len pár rokov po ukončení vysokoškolského vzdelávania; keďže účasť žien na digitálnom trhu práce sa znižuje s narastajúcim vekom; keďže ženy vo veku do 30 rokov s titulom v oblasti IKT tvoria 20 % pracovnej sily v odvetví IKT, ženy vo veku 31 až 45 rokov 15,4 % a ženy nad 45 rokov 9 %;

L.

keďže v štúdii s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT sa odhaduje, že do roku 2020 bude v odvetví IKT v Európe 900 000 neobsadených pracovných miest; keďže odvetvie IKT rýchlo rastie, pričom každoročne vzniká približne 120 000 nových pracovných miest;

M.

keďže odvetvie IKT sa vyznačuje obzvlášť vysokým stupňom vertikálnej a horizontálnej segregácie, ako aj nesúladom medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením v tomto odvetví; keďže medzi podnikateľmi v oblasti IKT je menej ako 20 % žien; keďže väčšina (54 %) žien pracujúcich v oblasti IKT zastáva menej platené pozície s nižšou úrovňou kvalifikácie a iba malý podiel z nich (8 %) zastáva vysokokvalifikované pozície softvérových inžinierok; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené aj pri rozhodovaní v tomto odvetví, pričom iba 19,2 % zamestnancov v odvetví IKT má ako nadriadeného ženu v porovnaní so 45,2 % zamestnancov pracujúcich v iných odvetviach;

N.

keďže ženám vo veku 55 a viac rokov hrozí obzvlášť vysoké riziko nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce, pričom priemerná miera zamestnanosti žien vo veku 55 až 64 rokov v EÚ v roku 2016 bola iba 49 % v porovnaní so 62 % mužov; keďže nízka úroveň gramotnosti v oblasti IT a digitálnych kompetencií toto riziko ešte umocňuje; keďže zlepšenie digitálnych zručností žien vo veku 55 a viac rokov a investovanie do nich by zvýšilo ich pracovné príležitosti a poskytlo im určitý stupeň ochrany pred vylúčením z trhu práce;

O.

keďže podľa údajov Eurostatu za rok 2014 viac žien (42,3 %) ako mužov (33,6 %) pokračuje aj vysokoškolským vzdelávaním, ženy sú však vo väčšom počte zastúpené v oblasti humanitných vied ako vo vedeckých oblastiach; keďže pomer účastníkov terciárneho vzdelávania, ktorí študujú programy v oblasti IKT, je len 9,6 % žien k 30,6 % mužov; keďže ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v iniciatívach, ako je Európsky týždeň programovania, IKT pre lepšie vzdelávanie, Startup Europe Leaders Club a veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií, ktorých cieľom je ďalšia podpora elektronického vzdelávania a elektronických zručností;

P.

keďže nízka účasť žien a dievčat na vzdelávaní v oblasti IKT a neskôr v zamestnaní je výsledkom zložitej súhry rodových stereotypov, ktoré začínajú v raných fázach života a vzdelávania a pokračujú v profesionálnej kariére;

1.

vyzýva Komisiu, aby využívala a lepšie zamerala digitálnu agendu a stratégiu digitálneho jednotného trhu s cieľom riešiť závažné rodové rozdiely v rámci odvetvia IKT a podporovať plné začlenenie žien do tohto odvetvia, najmä v súvislosti s technickými a telekomunikačnými profesiami, a podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu žien a dievčat v IKT a iných predmetoch z oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM);

2.

víta opatrenia na podporu integrácie žien do informačnej spoločnosti a ich účasti na nej, ktoré sú zahrnuté do Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019; vyzýva Komisiu, aby vykonala opatrenia zamerané na zníženie rodových rozdielov v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch, a tak bojovala proti chudobe žien, a aby sa zamerala najmä na podporu zamestnanosti žien v odvetví IKT, boj proti rodovým stereotypom a podporu rodovej rovnosti na všetkých úrovniach a vo všetkých typoch vzdelávania, a to aj v súvislosti s rodovo ovplyvnenou voľbou predmetov a kariéry, v súlade s prioritami stanovenými v rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020;

3.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa v duchu otvorenej spolupráce v strategickom rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu do roku 2020 usilovali o nájdenie riešení a výmenu najlepších postupov v oblasti digitálneho vzdelávania v ranom detstve, vrátane digitálnych kompetencií a kódovania, aj pre dievčatá a aby pracovali na programoch v neskorších fázach vzdelávania, ktorými sa má zvýšiť podiel žien, ktoré sa rozhodnú pre odbory vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a ukončia vysokoškolské vzdelanie s titulom z tejto oblasti, keďže to by ženám umožnilo, aby rovnako ako muži získali úplný prístup k elektronickým službám a profitovali z očakávaných pracovných príležitostí pre technikov a odborníkov v oblasti informačných technológií;

4.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracúvali, podporovali a vykonávali opatrenia, ktoré presadzuje OSN a jej orgány, najmä v rámci Pekinskej deklarácie a akčnej platformy a svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS), a to aj v kontexte školských osnov, s cieľom vyvíjať úsilie o posilnenie postavenia žien v digitálnom veku na európskej i celosvetovej úrovni;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili problém rodových rozdielov v odvetví IKT tak, že budú zdôrazňovať ekonomické opodstatnenie rozmanitosti a vytvárať ďalšie a silnejšie stimuly pre podniky i ženy, napríklad poskytovaním vzorov, mentorských programov a profesijných dráh, s cieľom zvýšiť viditeľnosť žien; nabáda členské štáty, aby podporovali a prijímali opatrenia, okrem iného na rozvoj online obsahu, ktoré presadzujú rodovú rovnosť, podporu prístupu k IKT a využívania IKT ako nástrojov na boj proti rodovej diskriminácii, napríklad v oblasti rodovo motivovaného násilia, a dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

6.

víta akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019 na riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678), zdôrazňuje, že je potrebné posilniť súlad so zásadou rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre mužov a ženy zakotvenou v Zmluve o EÚ, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívy zahrnuté v opatrení č. 2 tohto plánu, ktoré sú zamerané na prilákanie väčšieho počtu žien do odvetví vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), čo by podľa EIGE mohlo viesť k vyrovnaniu rozdielu v odmeňovaní mužov a žien do roku 2050 v dôsledku vyššej produktivity pracovných miest v oblastiach STEM;

7.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili finančné prostriedky a zlepšili prístup k súčasným fondom s cieľom presadzovať a podporovať podnikateľky, najmä v rámci digitálnej transformácie priemyslu, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek spoločnosť, bez ohľadu na jej veľkosť, odvetvie, v ktorom je činná, alebo lokalitu v Európe, mohla využívať digitálne inovácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že centrá digitálnych inovácií, ktoré sú kľúčom k uľahčeniu digitálnej transformácie, by mali klásť osobitný dôraz na podnikateľky a začínajúce podniky, ktoré vlastnia ženy; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere a komplexne riešila rodové rozdiely v rámci procesu digitalizácie;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu a programy, ktoré pomôžu účastníkom lepšie sa prispôsobiť možnej zmene kariérnej dráhy alebo sa na ňu pripraviť, a to v súlade s rastúcim dopytom po digitálnych kompetenciách v rôznych odvetviach, s osobitným zreteľom na ženy vo veku 55 a viac rokov, najmä tie, ktoré majú opatrovateľské povinnosti, a ženy, ktoré prerušili svoju kariéru alebo ktoré sa vrátili na pracovisko, s cieľom zabezpečiť, že sa na ne nezabudne v čoraz rýchlejšom prechode na digitalizáciu, a s cieľom ochrániť ich pred vylúčením z trhu práce;

9.

zdôrazňuje efektívnosť využívania internetu na kampane, fóra a na lepšiu viditeľnosť ženských vzorov, ktorými sa urýchľuje dosahovanie rodovej rovnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali siete žien na internete, pretože uplatňujú prístup zdola nahor na posilnenie postavenia žien;

10.

vyzýva Komisiu, aby podporila vytváranie sietí medzi organizáciami občianskej spoločnosti a profesionálnymi mediálnymi organizáciami s cieľom posilniť postavenie žien tak, aby zohrávali aktívnu úlohu, a uznať osobitnú potrebu žien v mediálnom sektore;

11.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v oblasti správy internetu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konštruktívne spolupracovali s organizáciami digitálnej občianskej spoločnosti a podporovali ich;

12.

vyzýva všetky orgány a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali zavádzanie a vykonávanie elektronických služieb, digitálnych kompetencií a digitálnych foriem práce, ktoré môžu podporovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v našich spoločnostiach, a zároveň zabezpečiť, aby sa zabránilo dvojitému zaťaženiu žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili príležitosti a výzvy týkajúce sa digitalizácie, a to aj v súvislosti s pracovnými podmienkami, ako napríklad nestabilné formy zamestnania a problémy v oblasti duševného zdravia súvisiace s prácou;

13.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania prostredníctvom podpory digitálnej gramotnosti a účasti žien a dievčat na vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti IKT, a to začlenením programovania, nových médií a technológií do učebných osnov na všetkých úrovniach, ako aj v rámci mimoškolského vzdelávania, informálneho učenia a neformálneho vzdelávania, a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to vrátane vyučujúcich, s cieľom znížiť a odstrániť nedostatky v oblasti digitálnych zručností a povzbudiť dievčatá a mladé ženy, aby si budovali kariéru v oblasti vied a IKT; upozorňuje na význam nepretržitého dialógu so sociálnymi partnermi s cieľom prekonať rodové rozdiely v tejto oblasti;

14.

nabáda členské štáty, aby zaviedli vzdelávanie v oblasti IKT primerané veku už v počiatočnom štádiu školskej dochádzky, a to s osobitným zameraním na inšpirovanie dievčat, aby rozvíjali svoje záujmy a talenty v digitálnej oblasti, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali vzdelávanie dievčat v oblasti STEM od raného veku vzhľadom na to, že dievčatá sa prestávajú venovať predmetom v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky v skoršej fáze svojho vzdelávania z dôvodu rodových stereotypov spojených s týmito predmetmi, nedostatku vzorov a rozdeľovania aktivít a hračiek, čoho výsledkom je nedostatočné zastúpenie žien v rámci týchto predmetov na univerzitách a táto situácia následne pokračuje aj na pracoviskách;

15.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby najmä prostredníctvom informačných a osvetových kampaní podporovali účasť žien v podnikateľských odvetviach, ktoré sú stereotypne považované za „mužské“, ako je to v prípade digitalizácie; zdôrazňuje, že je potrebné zorganizovať kampane zamerané na osvetu, odbornú prípravu a uplatňovanie rodového hľadiska pre všetkých aktérov pôsobiacich v oblasti politiky digitalizácie; zdôrazňuje potrebu podporovať získavanie digitálnych kompetencií žien v odvetviach, ktoré si nevyžadujú intenzívne používanie IKT, ale budú si vyžadovať digitálne kompetencie a zručnosti v blízkej budúcnosti;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj podniky, aby presadzovali rodovú rovnosť v oblasti IKT tým, že budú zhromažďovať údaje o používaní IKT rozdelené podľa rodu a stanovia ciele, ukazovatele a kritériá s cieľom monitorovať pokrok v prístupe žien k IKT a propagovať príklady najlepších postupov medzi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti IKT; vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby zhromažďoval údaje o tom, ako možno lepšie využiť digitálne služby v prospech žien a rodovej rovnosti;

17.

zdôrazňuje význam identifikácie výziev, ktoré vznikajú pri používaní IKT a internetu v súvislosti s páchaním trestných činov, vyjadrovaním hrozieb alebo obťažovaním žien či násilím páchaným na ženách; vyzýva politických činiteľov, aby tieto problémy náležite riešili a aby sa postarali o zavedenie rámca, ktorý zabezpečí, že orgány presadzovania práva budú schopné účinne riešiť digitálne trestné činy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili ochranu dievčat pred reklamami v digitálnom prostredí, ktoré by ich mohli podnecovať k správaniu škodlivému pre ich zdravie;

18.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby spustili kampane s cieľom zvýšiť povedomie žien nielen o výhodách IKT, ale aj o súvisiacich rizikách, a poskytnúť im potrebné vzdelanie a vedomosti o tom, ako sa chrániť online;

19.

vyzýva inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, ako aj členské štáty a ich orgány presadzovania práva, aby spolupracovali a prijali konkrétne opatrenia na koordináciu svojich opatrení na boj proti využívaniu IKT na páchanie trestných činov spojených s obchodovaním s ľuďmi, kybernetickým obťažovaním a kybernetickým prenasledovaním, pretože majú často cezhraničný charakter a na stíhanie týchto trestných činov je nevyhnutná koordinácia na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje trestné právo s cieľom zabezpečiť definovanie a uznanie nových foriem digitálneho násilia;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Hĺbková analýza s názvom Posilnenie postavenia žien na internete, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, október 2015.

(2)  Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.

(3)  Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18.

(4)  Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 120.

(5)  Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 56.

(6)  Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/33


P8_TA(2018)0103

Vykonávanie nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu (2017/2258(INI))

(2019/C 390/05)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 3 ods. 5 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na články 208 až 211 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu prijaté na Fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v roku 2011 a obnovené na stretnutí na vysokej úrovni v Nairobi v roku 2016,

so zreteľom na tretiu svetovú konferenciu OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala v japonskom Sendai od 14. do 18. marca 2015,

so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bola prijatá na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v New Yorku 25. septembra 2015, a na 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG), ktoré rezolúcia obsahuje,

so zreteľom na Svetový humanitárny samit, ktorý sa konal v Istanbule v dňoch 23. a 24. mája 2016, a na tzv. veľkú dohodu (Grand Bargain), ktorú dosiahli niektorí z najväčších darcov a poskytovateľov pomoci,

so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (1) podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a revidovanú 25. júna 2005 a 22. júna 2010,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (3),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (4),

so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ako „vnútorná dohoda“),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu (5),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond (6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (7),

so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z roku 2007 (8),

so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji zo 7. júna 2017 (9),

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc (11),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015 (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja (13),

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 18/2014 o systémoch hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky generálneho riaditeľstva EuropeAid,

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rady z 15. decembra 2017 s názvom Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (COM(2017)0720) a na súvisiace pracovné dokumenty útvarov Komisie s názvami Hodnotenie nástroja rozvojovej spolupráce (SWD(2017)0600) a Hodnotenie 11. Európskeho rozvojového fondu (SWD(2017)0601),

so zreteľom na externé hodnotenie 11. Európskeho rozvojového fondu (záverečná správa z júna 2017), ktoré Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov,

so zreteľom na externé hodnotenie nástroja rozvojovej spolupráce (záverečná správa z júna 2017), ktoré Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov, so zreteľom na Správu o súdržnosti,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

so zreteľom na správu o koherentnosti – prehľad externých hodnotení vonkajších finančných nástrojov (záverečná správa z júla 2017), ktorú Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0118/2018),

A.

keďže od prijatia nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci sa medzinárodný a európsky politický rámec výrazne zmenil, a to v dôsledku prijatia takých rozhodujúcich nástrojov, akými sú program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížska dohoda o zmene klímy, akčný program z Addis Abeby, sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a Program pre ľudstvo; keďže pri rokovaniach o týchto nástrojoch zohráva EÚ vedúcu úlohu;

B.

keďže Lisabonská zmluva, Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele trvalo udržateľného rozvoja spolu s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci, novým Európskym konsenzom o rozvoji a Pusanským partnerstvom pre účinnú rozvojovú spoluprácu vymedzujú stratégiu EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; keďže Rada okrem toho prijala Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorá sa okrem iného zaoberá rozvojovou spoluprácou;

C.

keďže v zmysle článku 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci sa humanitárna pomoc musí poskytovať v súlade s humanitárnymi zásadami humanity, neutrality, nezávislosti a nestrannosti, a musí byť vedená prístupom založeným na potrebách; keďže humanitárna pomoc nesmie byť nástrojom krízového riadenia;

D.

keďže rozvojová politika by mala dopĺňať zahraničnú politiku EÚ a riadenie migrácie, pričom je nutné zabezpečiť, aby sa rozvojové financovanie používalo iba na rozvojové ciele a účely a nie na pokrytie výdavkov na dosiahnutie iných cieľov, ako je kontrola hraníc alebo protimigračné politiky;

E.

keďže hlavným cieľom nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v rozvojových krajinách, ktoré nevyužívajú financovanie z Európskeho rozvojového fondu (ERF), nástroja európskeho susedstva (ENI) ani nástroja predvstupovej pomoci (IPA), poskytovať tematickú podporu v oblasti rozvojových globálnych verejných statkov a výziev pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány v partnerských krajinách, a podporovať strategické partnerstvá medzi Afrikou a EÚ; keďže DCI je hlavný geografický nástroj v oblasti rozvojovej spolupráce v rámci rozpočtu EÚ s 19,6 miliardami EUR alokovanými na obdobie 2014 – 2020;

F.

keďže hlavným cieľom ERF je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v afrických, karibských a tichomorských štátoch (AKT) a dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj zámorských krajín a území (ZKÚ); keďže ERF je hlavný nástroj rozvojovej spolupráce EÚ, pričom na obdobie 2014 – 2020 je na 11. ERF alokovaných 30,5 miliardy EUR;

G.

keďže hlavným cieľom nástroja humanitárnej pomoci (HAI) je poskytovať pomoc, úľavu a ochranu ľuďom, ktorých postihli prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy a podobné núdzové situácie, s dôrazom na najzraniteľnejšie obete bez ohľadu na štátnu príslušnosť, náboženstvo, rod, vek, etnický pôvod či politické zmýšľanie, a to na základe skutočných potrieb a medzinárodných humanitárnych zásad a podľa Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci;

H.

keďže nástroj humanitárnej pomoci (HAI) presahuje základnú úlohu v oblasti operácií na záchranu života a zahŕňa úľavu pre ľudí postihnutých dlhšie trvajúcimi krízami, krátkodobé práce v oblasti obnovy a rekonštrukcie, pripravenosť na katastrofy a riešenie dôsledkov populačných pohybov;

I.

keďže účinná rozvojová spolupráca si vyžaduje inovatívne prístupy dávajúce darcom možnosť rýchlo reagovať na miestne situácie a spolupracovať s miestnymi organizáciami a podporovať miestne podniky a podnikateľov, a to najmä v najchudobnejších a najkrehkejších krajinách; keďže audítorský systém EÚ musí dať darcom možnosť v takýchto projektoch pružne prijímať primerané množstvo rizika, čím sa zlepší schopnosť EÚ rýchlo reagovať a poskytovať účinnú pomoc;

J.

keďže EÚ je vedúcim darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete; keďže prostredníctvom tejto pomoci EÚ presadzuje snahy o odstraňovanie chudoby a podporu celosvetových a európskych záujmov a základných hodnôt;

K.

keďže na samite EÚ-Afrika konanom 29. a 30. novembra 2017 v Abidjane sa potvrdila vôľa vytvoriť autentické, zmodernizované, globalizované a ambiciózne partnerstvo vytvárajúce politické a hospodárske podmienky skutočnej rovnosti;

L.

so zreteľom na exponenciálny rast počtu dohôd o rozvojovej spolupráci uzavretých s tretími krajinami, predovšetkým s Čínou, Ruskom, Tureckom, Brazíliou a Indiou;

M.

keďže opätovné zavedenie a rozšírenie takzvaného pravidla globálneho náhubku, obmedzujúceho množstvo prostriedkov poskytovaných organizáciám, ktoré ženám a dievčatám poskytujú služby v oblasti plánovania rodiny a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, vyvoláva veľké obavy;

N.

keďže pokiaľ ide o rýchle opatrenia, vlády tretích krajín naozaj očakávajú účinnosť a riešenie naliehavej potreby zachovať silné partnerstvá rozvojovej spolupráce; so zreteľom na to, že v partnerských krajinách je potrebné rozvíjať otvorené a produktívne ekonomiky, zohľadňujúc pritom nové skutočnosti a nových hospodárskych aktérov na medzinárodnej scéne;

O.

keďže vzhľadom na neúčasť Spojeného kráľovstva po roku 2020 bude brexit znamenať zníženie rozpočtu EÚ o 12 až 15 %;

P.

keďže hodnotenia ERF a DCI potvrdzujú, že koherentné používanie rôznych geografických a tematických nástrojov je skutočne možné;

Q.

keďže v hodnotení 11. EDF sa uvádza, že „existuje reálna hrozba, že EDF bude nútený reagovať na agendy, ktoré ho budú vzďaľovať od jeho primárneho cieľa zmierňovať chudobu a ktoré budú ťažko zlučiteľné so základnými hodnotami EDF, a to na úkor toho, čo robí dobre,“že „napriek konzultáciám sa názory vlád a organizácií občianskej spoločnosti (s niekoľkými významnými výnimkami, napríklad v tichomorskom regióne) pri rozhodovaní o programoch len zriedka zohľadňujú“a že „pri tvorbe programu 11. ERF sa tak na uplatnenie zásady koncentrácie využíval prístup zhora, avšak na úkor ústrednej zásady Dohody z Cotonou, ktorou je partnerstvo“;

R.

keďže podľa hodnotenia 11. ERF sa do apríla 2017 rozdelilo takmer 500 miliónov EUR z rezervy ERF na podporu operácií GR pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci(ECHO), takmer 500 miliónov EUR sa vyčlenilo na núdzovú pomoc individuálnym krajinám a 1,5 miliardy EUR sa pridelilo do Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku; keďže ERF prispieva aj na nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj;

S.

keďže v hodnotení nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) sa uvádza, že „DCI je naďalej celkovo relevantný a účelný, a to v okamihu prijatia aj v polovici jeho vykonávania. Je zhruba v súlade s novými politickými dokumentmi (napr. nový Európsky konsenzus o rozvoji a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj), hoci plnenie niektorých priorít by v jeho súčasnom formáte mohlo byť zložité.“;

T.

keďže pri prijatí nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci na roky 2014 – 2020 Európsky parlament vyjadril, že uprednostňuje samostatný nástroj na financovanie vonkajšej pomoci vyčlenený na rozvojovú spoluprácu, a požadoval, aby sa v prípade zahrnutia ERF do rozpočtu obmedzili finančné prostriedky určené na rozvoj;

U.

keďže pokiaľ ide o Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku, v hodnotení ERF sa uvádza, že „v porovnaní so štandardnými projektmi ERF skrátená lehota na prípravu a schválenie, nepriame zapojenie EÚ do vykonávania projektu a to, že tieto projekty pochádzajú z prioritných obáv EÚ a nie z reakcie na dlhodobé ciele [partnerských krajín], vyvolávajú obavy z hľadiska pravdepodobnej účinnosti a udržateľnosti projektov [trustového fondu EÚ pre Afriku] a z hľadiska schopnosti EÚ dôsledne monitorovať ich vykonávanie“;

V.

keďže peňažné toky z Únie pre krajiny, ktoré sú príjemcami finančných nástrojov na rozvoj sú nižšie ako prevody vytvárané súkromne z diaspóry týchto krajín sídliacich v Európe;

W.

keďže napriek tomu, že z ERF dostáva už roky miliardy EUR, a napriek vážnym obavám Komisie o jeho finančné riadenie nebol mierový nástroj pre Afriku súčasťou hodnotenia ERF; keďže mierový nástroj pre Afriku sa nehodnotí od roku 2011;

X.

keďže podľa príslušných hodnotení a hodnotiacej správy Komisie o EFI v polovici trvania sa celková účinnosť a dlhodobý účinok DCI a ERF v oblasti plnenia ich cieľov ťažko meria kvôli vážnym obmedzeniam pri vymedzovaní primeraných systémov hodnotenia a monitorovania, s posudzovaním úlohy vonkajších faktorov a kvôli rozmanitosti krajín a tém, ktorých sa to týka; keďže podľa hodnotiteľov kombinované financovanie prináša mobilizáciu ďalších zdrojov len v 50 % prípadov;

Y.

keďže Európsky parlament má veľmi krátke lehoty na kontrolu návrhov vykonávacích opatrení; keďže tieto lehoty náležite nezohľadňujú charakteristiky parlamentnej činnosti; keďže situáciu niekedy zhoršuje to, že sa Európskemu parlamentu návrh vykonávacích opatrení poslal až po termíne alebo pred parlamentnými prestávkami, čo ešte viac obmedzilo jeho schopnosť primerane vykonávať svoje kontrolné právomoci;

Z.

keďže EÚ uznala dôležitosť partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) v oblasti vonkajších vzťahov; keďže to zahŕňa zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do prípravy programov a vykonávania EFI;

Skutočnosti a zistenia z preskúmania vykonávania DCI, ERF a HAI v polovici trvania

Všeobecné úvahy

1.

víta skutočnosť, že z hodnotení DCI, ERF a HAI vyplýva, že ciele týchto nástrojov do veľkej miery súviseli s politickými prioritami v čase ich návrhu, že boli všeobecne vhodné na daný účel a boli zosúladené s hodnotami a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; konštatuje, že ročný deficit financovania na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja dosahuje 200 miliárd USD;

2.

konštatuje, že v niekoľkých krajinách, v ktorých sa využívajú ERF a DCI, sa za posledných desať rokov dosiahol pokrok pri znižovaní chudoby a v ľudskom a hospodárskom rozvoji, zatiaľ čo v ostatných zostáva situácia kritická;

3.

berie s upokojením na vedomie, že priority DCI a ERF sú v súlade s hodnotami a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, a to vďaka tomu, že sa EÚ účinne podieľala na ich prijímaní, a berie na vedomie, že táto skutočnosť výrazne uľahčila a zjednodušila posúdenie týchto nástrojov v polovici trvania;

4.

konštatuje, že počas prvých rokov vykonávania nástroje DCI a ERF umožnili EÚ reagovať na nové krízy a potreby vďaka rozsiahlemu charakteru cieľov týchto nástrojov; konštatuje však aj to, že v dôsledku čoraz väčšieho počtu kríz a vzniku nových politických priorít sa vytvoril finančný tlak na DCI, ERF a HAI a tieto nástroje narazili na svoje obmedzenia, čo viedlo k rozhodnutiu vytvoriť nové ad hoc mechanizmy, ako napríklad trustové fondy, v súvislosti s ktorými vznikajú vážne obavy týkajúce sa najmä transparentnosti, demokratickej zodpovednosti a izolovanosti od rozvojových cieľov; pripomína nedávno prijatý Európsky fond pre udržateľný rozvoj, ktorý bol vytvorený na to, aby poskytoval ďalšiu pákovú kapacitu;

5.

vyjadruje spokojnosť s väčšou vnútornou súdržnosťou v rámci DCI a ERF, a to najmä v dôsledku kvalitných posúdení, harmonizovaných procesov prijímania rozhodnutí a odvetvovej koncentrácie;

6.

poznamenáva, že v niektorých prípadoch je rozpočtová podpora naďalej predmetom kritiky kvôli neužitočnosti a neefektívnosti, hoci tento spôsob podpory zodpovedá modernému prístupu k spolupráci a je v plnej miere v súlade s logikou skutočných rozvojových partnerstiev, umožňuje prevzatie zodpovednosti partnerskými krajinami a jej výhodou je flexibilita a efektívnosť; domnieva sa preto, že by sa malo posilniť politické a inštitucionálne partnerstvo podporujúce prideľovanie rozpočtovej podpory, a súčasne by sa malo trvať na kvalitnej správe hospodárskych záležitostí a dodržiavaní demokratických hodnôt; upozorňuje, že politika rozvojovej spolupráce sa musí uskutočňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje vôľu krajín a národov, ktoré ju potrebujú, pričom treba zabezpečiť ich účasť na rozhodovacom procese a zaistiť, aby prevzali zodpovednosť za transparentné a efektívne vykonávanie tejto politiky;

7.

konštatuje skutočnosť, že sa veľký počet krajín presunul do kategórie krajín s vyšším stredným príjmom, dôsledkom čoho je, že buď ukončili bilaterálnu spoluprácu v rámci DCI, alebo získali nižšie granty bilaterálnej spolupráce v rámci ERF, keďže rozvojová pomoc doplnená o úspešné národné politiky môže viesť k pozitívnym výsledkom; pripomína, že chudoba a rozvoj sú mnohorozmerné javy a že zachovanie HDP ako jediného ukazovateľa rozvoja nepostačuje; konštatuje zároveň, že keďže väčšina najchudobnejších ľudí na svete žije v krajinách so strednými príjmami, v ktorých pretrvávajú nerovnosti, náhle zastavenie pomoci krajinám so strednými príjmami by mohlo ohroziť dosiahnutie SDG; zdôrazňuje preto potrebu pokračovať v podpore týchto krajín na ceste k ďalšiemu rozvoju;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť to, aby sa rozvojová pomoc používala v súlade s jej pôvodným účelom, a to s náležitým zreteľom na zásady účinnosti pomoci a rozvoja; opakuje, že rozvojová spolupráca EÚ by mala byť v súlade s plánmi a potrebami partnerských krajín;

9.

zdôrazňuje, že krátkodobé vlastné záujmy EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti by za žiadnych okolností nemali vplývať na rozvojové programy a že zásady účinnosti pomoci a rozvoja by sa mali plne dodržiavať a uplatňovať na všetky formy rozvojovej spolupráce;

10.

berie na vedomie závery Komisie o tom, že súdržnosť medzi nástrojmi by bolo možné zvýšiť ich zefektívnením; zdôrazňuje, že zmienka o takomto zistení sa neobjavila v žiadnom z rôznych hodnotení;

11.

je znepokojený zisteniami hodnotiteľov o neexistencii systémov monitorovania a hodnotenia, kvôli čomu je ťažké merať výsledky; na druhej strane zdôrazňuje viaceré pozitívne zistenia v auditoch Európskeho dvora audítorov (EDA) týkajúce sa rozvojových politík EÚ; pripomína zistenia EDA v jeho osobitnej správe č. 18/2014 o hodnotení EuropeAid a monitorovacích systémoch zameraných na výsledky; vyzýva Komisiu, aby využila túto príležitosť na ďalšie zlepšenie svojho rámcového systému zameraného na výsledky v súlade s odporúčaniami EDA;

12.

je prekvapený rozporom medzi výsledkami hodnotenia a závermi Komisie z jej preskúmania v polovici trvania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že závery Komisie sa vôbec nevenujú závažným problémom absencie partnerstva v rámci nástrojov a riziku odklonu od zamerania sa na zmierňovanie chudoby, a to napriek tomu, že ide o kľúčový prvok hodnotenia;

13.

je znepokojený tým, že nie sú k dispozícii údaje alebo majú iba obmedzený charakter; konštatuje, že absencia systému monitorovania a hodnotenia nad rámec miléniových rozvojových cieľov (MDG) a SDG neumožňuje presné meranie zmien napr. flexibility nástroja alebo miery konzistentnosti medzi inými nástrojmi;

14.

ďalej konštatuje, že chýbajúca kapitola financovania explicitne vyhradeného na stimulovanie politickej diskusie, najmä na podporu politických strán, je nepriaznivá pre dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

15.

požaduje zlepšenie podávania správ automatickým uvádzaním štatistík a ukazovateľov;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyužila príležitosť uvedenú v preskúmaní v polovici trvania na to, aby prispôsobila svoje politiky požiadavkám stanoveným v Európskom konsenze o rozvoji, ktoré sa týkajú podpory malého a udržateľného agroekologického poľnohospodárstva; konštatuje, že navrhované opatrenia práve naopak zahŕňajú ešte väčšiu podporu rozsiahleho poľnohospodárstva a poľnohospodárskych podnikov;

DCI

17.

zdôrazňuje, že význam DCI spočíva predovšetkým v jeho pružnosti pri reagovaní na nepredvídané okolnosti, pokiaľ ide o výber spôsobov tvorby a vykonávania programov, prerozdeľovanie medzi nástrojmi a v rámci nich a používanie rezervných fondov; zdôrazňuje, že flexibilita vo viacročnej tvorbe programov taktiež umožnila prispôsobenie trvania programového obdobia situácii v teréne, rýchle prerozdeľovanie finančných prostriedkov v prípade významných zmien, a využívanie osobitných opatrení;

18.

víta skutočnosť, že pri hodnoteniach sa zdôraznil strategický význam tematického programu DCI a najmä jeho možnosti presadzovať záujmy EÚ a celosvetové opatrenia týkajúce sa verejných statkov;

19.

berie na vedomie harmonizáciu a širšie možnosti vykonávania, ktoré sa zaviedli nariadením (EÚ) č. 236/2014 o spoločných pravidlách vykonávania nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, vďaka čomu sa zvýšila efektívnosť v rámci DCI; zdôrazňuje, že nariadenie (EÚ) č. 233/2014 o DCI neobsahuje podrobnosti týkajúce sa monitorovacieho a hodnotiaceho systému na meranie výkonnosti tohto nástroja; je hlboko znepokojený tým, že vykonávacie postupy, z ktorých niektoré pochádzajú z nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa stále vnímajú ako zdĺhavé a ťažkopádne, čo diskredituje EÚ a posilňuje príťažlivosť prístupov niektorých krajín, ktoré sú vnímané ako celkovo menej formalistické a menej podmienené; pripomína v tejto súvislosti, že niektoré z týchto postupov vyplývajú z nariadenia o rozpočtových pravidlách, nie z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, a iné požiadavky sú založené na uplatňovaní základných zásad rozvojovej spolupráce ako partnerstvo a zodpovednosť;

20.

poznamenáva, že v pracovných dokumentoch služieb Európskej komisie sa uvádza relatívne nízka úroveň vyplatených súm v porovnaní so sumami záväzkov; zdôrazňuje, že v kontexte „konkurencie“rozvojovej pomoci ide o významný problém; požaduje preto, aby sa zlepšila komunikácia o možnostiach financovania, aby partneri EÚ boli informovaní; aby sa uskutočňovala odborná príprava miestnych aktérov, najmä úradníkov, v oblasti prípravy európskych dokumentov, aby dokázali lepšie reagovať na kritériá a teda zvýšiť šance na úspech svojich projektov; konštatuje, že cieľom tejto odbornej prípravy by mohlo byť aj zlepšiť reakcie na výzvy na predkladanie projektov vyhlasované inými medzinárodnými organizáciami;

21.

je znepokojený tým, že hodnotenie v polovici trvania DCI poukazuje na riziko vnímaného nedostatočného súladu s požiadavkou, aby sa vyčlenilo minimálne 20 % pomoci v rámci DCI na základné sociálne služby, ako je zdravotníctvo, a na stredoškolské vzdelávanie a ďalšie sociálne služby, ak sú tieto potreby nevyhnutné pre rozvoj týchto krajín; je taktiež znepokojený neprimeranou podporou poskytovanou vnútroštátnym zdravotníckym systémom a tým, že neexistuje dostatok údajov o výsledkoch dosiahnutých vo vzťahu k financovaniu vzdelávania; pripomína záväzok z Európskeho konsenzu o rozvoji, vyčleniť aspoň 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ (ODA) na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj;

22.

vyjadruje spokojnosť s cieľmi a výsledkami tematického programu venovaného organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom a požaduje jeho ponechanie v budúcich nástrojoch; vyjadruje však vážne obavy z toho, že vo fázach tvorby a vykonávania programov sa organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom venuje stále menej priestoru, a požaduje posilnenie úlohy týchto orgánov, aj ako poskytovateľov služieb, ako aj cielenejšie spôsoby spolupráce a strategickejší prístup; zdôrazňuje, že rozvoj v týchto krajinách možno v plnej miere dosiahnuť iba prostredníctvom spolupráce s miestnymi orgánmi;

23.

nabáda Komisiu, aby zaviedla politiky, ktoré podporujú zapojenie africkej diaspóry ako kľúčového aktéra rozvoja;

ERF

24.

konštatuje, že ERF zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní chudoby a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; poznamenáva však, že dôkazy o pokroku sú slabšie na regionálnej úrovni a že v rámci ERF sa nepodarilo súvisle dosiahnuť pevné synergie a koherentnosť v rámci jeho vnútroštátnych a regionálnych programov a programov spolupráce v rámci krajín AKT;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že preskúmanie v polovici trvania nepokrývalo mierový nástroj pre Afriku, ktorý sa už roky riadne nehodnotí; domnieva sa, že v čase, keď sa kladie čoraz väčší politický dôraz na prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, je kľúčová tvorba politiky na základe dôkazov;

26.

víta skutočnosť, že v rýchlo sa meniacom prostredí sa preukázala účelnosť ERF vďaka skrátenému cyklu plánovania, efektívnejším postupom a lepšiemu riadeniu rozpočtu; konštatuje však, že stále nie je úplne prispôsobený novému kontextu a že postupy sú aj naďalej do istej miery nepružné a ťažkopádne;

27.

poznamenáva, že vzhľadom na veľmi odlišné potreby a charakter skupín krajín AKT a ZKÚ, na ktoré sa ERF vzťahuje, vznikajú otázky o vhodnosti univerzálneho prístupu, ktorý je typický pre výber postupov a spôsobov, a o celkovom územnom rozsahu pôsobnosti ERF; pripomína, že je potrebné nové a skutočné partnerstvo rovnocenných, s hlavným dôrazom na ľudské práva;

28.

konštatuje, že ERF bol vystavený tlaku pri riešení čoraz väčšieho počtu politických požiadaviek, ako napríklad bezpečnosť a migrácia, ktoré je náročné zosúladiť so základnými hodnotami ERF a zásadami politiky EÚ v oblasti rozvoja a spolupráce, konkrétne so zásadou znižovania chudoby;

HAI

29.

vyjadruje spokojnosť s dosiahnutím cieľa HAI, ktorým je poskytovať pomoc v krízových situáciách na základe úplného dodržiavania medzinárodného práva, a že sa súčasne podarilo zaistiť, aby sa humanitárna pomoc nezmanipulovala a aby sa dodržali zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti;

30.

poznamenáva, že za posledné roky sa výrazne zvýšil počet humanitárnych kríz a pohrôm, ktoré sa riešili z HAI, čo viedlo k úplnému využitiu rezervy na núdzovú pomoc a k potrebe využívania ďalších finančných prostriedkov, a že táto situácia sa v krátkodobom ani strednodobom horizonte pravdepodobne nezlepší, keďže sa zvyšuje počet krízových situácií, ktoré sa dotýkajú mnohých subjektov na planéte; konštatuje, že táto skutočnosť poukazuje na potrebu výrazného zvýšenia rezervy na núdzovú pomoc a rýchlejšieho a pružnejšieho využívania všetkých dostupných prostriedkov;

31.

domnieva sa, že ľudia a komunity by mali zostať hlavnou cieľovou skupinou a hlavnými aktérmi HAI a že za každých okolností by sa mal prijať flexibilný, koordinovaný prístup pre konkrétne okolnosti, v ktorom sa zohľadnia názory miestnych samospráv a orgánov, ako aj miestnych komunít, progresívnych náboženských organizácií a aktérov občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že mnohé z týchto organizácií vrátane európskych organizácií pôsobiacich v diaspórach vykonávajú užitočnú činnosť v niekoľkých dôležitých oblastiach a pre humanitárnu pomoc môžu znamenať pridanú hodnotu;

32.

pripomína, že interrupcia, ktorá nie je zdravotne bezpečná, patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi päť hlavných príčin úmrtí matiek; pripomína medzinárodne deklarovaný právny základ pre právo na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva obetí sexuálneho násilia a ľudí v konfliktoch;

Odporúčania pre zostávajúce obdobie vykonávania

33.

zdôrazňuje, že DCI, ERF a HAI by sa mali vykonávať vzhľadom na nový medzinárodný a európsky politický rámec vrátane programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížskej dohody o zmene klímy, akčného programu z Addis Abeby, Programu pre ľudstvo;

34.

pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja je nutné na celom svete dosahovať spoločným úsilím a partnerstvom všetkých medzinárodných aktérov vrátane rozvojových aj rozvinutých krajín a medzinárodných organizácií; zdôrazňuje, že na úrovni EÚ si to vyžaduje vnútorné a vonkajšie politiky pripravené a realizované spoločným, jednotným a koordinovaným spôsobom, v súlade so zásadami súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja musí byť vzhľadom na vzájomné prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ hlavným faktorom pri vymedzovaní a vykonávaní nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci a pri prijímaní ďalších politík a nástrojov EÚ; zastáva však názor, že celková súdržnosť medzi nástrojmi by sa mala naďalej zlepšovať, a to najmä posilňovaním súdržnosti a koordinácie medzi geografickými a tematickými programami a lepšou koordináciou s inými politikami EÚ a vzájomným dopĺňaním sa s týmito politikami;

35.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že krajiny s vyšším stredným príjmom, ktoré prestali využívať podporu v rámci ERF a DCI, môžu naraziť na nedostatok financií, v dôsledku čoho sa tieto krajiny môžu ocitnúť v zraniteľnej situácii; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dôsledky, zvážila opatrenia na zabránenie negatívnym následkom a uľahčila prístup krajín s vyšším stredným príjmom k EFI prispôsobených ich potrebám, najmä so zreteľom na zintenzívnenie úsilia zameraného na posilnenie dobrej správy vecí verejných prostredníctvom boja proti korupcii, daňovým podvodom a beztrestnosti a zabezpečila dodržiavanie zásad právneho štátu a slobodné a spravodlivé voľby, rovnaký prístup k spravodlivosti a riešila inštitucionálne nedostatky; uznáva prácu, ktorú v tejto oblasti vykonal program EUROsociAL; zdôrazňuje však, že je potrebné prioritne riešiť prideľovanie grantov najmenej rozvinutým krajinám, ktoré sú náchylné k nestabilite, čelia výrazným štrukturálnym prekážkam brániacim v trvalo udržateľnom rozvoji a teda sú veľmi závislé od medzinárodných verejných financií;

36.

zastáva názor, že z nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci by sa naďalej mali podporovať európske aj miestne organizácie občianskej spoločnosti, miestne komunity, miestna a regionálna samospráva a miestne orgány v partnerských krajinách a ich partnerstvo s európskou miestnou a regionálnou samosprávou, a že by sa mala systematicky umožňovať ich aktívna účasť na dialógu viacerých zainteresovaných strán o politikách EÚ a o všetkých procesoch tvorby programov v rámci všetkých nástrojov; okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala podporovať úlohu organizácií občianskej spoločnosti ako subjektov dozerajúcich na opatrenia v EÚ aj mimo nej, ako aj decentralizačné reformy v partnerských krajinách; víta v tomto kontexte zámer Komisie prehĺbiť a upevniť prebiehajúcu prácu na budovaní partnerstiev a dialógu s občianskou spoločnosťou pracujúcou na rozvoji a zlepšiť dialóg a zapojenie sietí organizácií občianskej spoločnosti do tvorby politiky a procesov EÚ; pripomína, že EÚ by mala podporovať upevňovanie demokracie prostredníctvom identifikovania mechanizmov na podporu činností organizácií v tretích krajinách, aby sa tak prispelo k stabilizácii a zlepšeniu inštitucionálnych noriem riadenia verejných statkov;

37.

potvrdzuje svoje odhodlanie monitorovať plnenie záväzkov EÚ týkajúcich sa poskytovania stálej podpory pre ľudský rozvoj s cieľom zlepšiť životy ľudí v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že v prípade DCI to vedie k potrebe vyčleniť aspoň 20 % pomoci na základné sociálne služby, s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie, a na sekundárne vzdelávanie; je preto znepokojený tým, že v čase pretrvávajúcich pochybností o dosiahnutí cieľa ľudského rozvoja na úrovni 20 % Komisia presúva finančné prostriedky z ľudského rozvoja na investície;

38.

požaduje prísne uplatňovanie podmienok umožňujúcich účinné používanie rozpočtovej podpory a systematickejšie monitorovanie spôsobov poskytovania pomoci v partnerských krajinách, aby sa zvýšila zodpovednosť, transparentnosť, účinnosť pomoci a zosúladenie rozpočtovej pomoci s jej cieľmi;

39.

varuje pred zneužívaním trustových fondov, ktoré ohrozuje jedinečnosť európskej politiky rozvojovej spolupráce EÚ; trvá na tom, že by sa mali použiť len vtedy, ak je zaručená ich pridaná hodnota v porovnaní s inými spôsobmi poskytovania pomoci, najmä v krízových situáciách, a že ich použitie by malo byť vždy v plnom súlade so zásadami účinnosti pomoci a hlavným cieľom rozvojovej politiky: odstránením chudoby; vyjadruje obavy z toho, že príspevky od členských štátov a iných darcov do trustových fondov nedosiahli očakávania, čo má negatívny vplyv na ich efektívnosť; pripomína potrebu parlamentnej kontroly týchto finančných prostriedkov; je vážne znepokojený zisteniami hodnotenia ERF, ktoré sa týkajú účinnosti núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku;

40.

pripomína, že Komisia by v prípade používania trustových fondov mala zabezpečiť transparentnosť, a to okrem iného pravidelným poskytovaním informácií Európskemu parlamentu a jeho riadnym zapojením do príslušných riadiacich štruktúr v súlade s relevantnými právnymi predpismi EÚ; okrem toho pripomína, že v rámci trustových fondov sa musí uplatňovať celý rozsah zásad účinného rozvoja, trustové fondy mali byť v súlade s prioritami, zásadami a hodnotami dlhodobého rozvoja, vnútroštátnymi a európskymi stratégiami pre jednotlivé krajiny a s inými relevantnými nástrojmi a programami a že každé dva roky by sa mala zverejniť monitorovacia správa o dosahovaní tohto súladu; opakuje preto, že cieľom núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku je riešiť základné príčiny migrácie podporou odolnosti, hospodárskych príležitostí, rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja;

41.

pripomína, že rozpočet na vonkajšiu činnosť EÚ sa neustále mobilizuje a posilňuje, čím sa vyčerpávajú všetky dostupné rezervy na riešenie rastúceho počtu krízových situácií; zastáva názor, že vzhľadom na viaceré krízy a neistotu musí v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci existovať dostatočná pružnosť, aby sa mohli pružne prispôsobiť meniacim sa prioritám a nepredvídaným okolnostiam a aby sa v praxi dali rýchlo využívať; v tejto súvislosti odporúča rozumné využívanie rezervných alebo nevyužívaných fondov nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, väčšiu pružnosť pri viacročnom programovaní, vhodnú kombináciu možností financovania a väčšie zjednodušenie na úrovni vykonávania; zdôrazňuje však, že väčšia pružnosť by sa nemala dosiahnuť na úkor účinnosti a predvídateľnosti pomoci, dlhodobých geografických a tematických priorít alebo záväzkov na podporu reforiem v partnerských krajinách;

42.

žiada Komisiu, aby HAI vykonávala v súlade s humanitárnymi zásadami a so záväzkami prijatými v tzv. veľkej dohode (Grand Bargain) na Svetovom humanitárnom samite a so závermi Európskeho dvora audítorov zverejnenými v jeho osobitnej správe č. 15/2016 (14); vyzýva Komisiu, aby predovšetkým zvýšila transparentnosť v rámci strategického postupu tvorby programov a financovania, aby venovala náležitú pozornosť nákladovej efektívnosti prijatých opatrení bez spochybnenia cieľov humanitárnej pomoci, a ochotu pomáhať najzraniteľnejším pri súčasnom zachovaní schopnosti udržať humanitárny imperatív dosiahnutím tých najzraniteľnejších a pôsobením tam, kde je sú najnaliehavejšie potreby, aby zlepšila monitorovanie počas vykonávania, vyčlenila väčšie finančné prostriedky pre vnútroštátnych a miestnych aktérov, aby prostredníctvom harmonizovaných požiadaviek na prekladanie správ zmiernila byrokraciu a aby na viacročnom základe prispievala z hľadiska stratégie, tvorby programov a financovania, aby sa zabezpečila väčšia predvídateľnosť, pružnosť, rýchlosť a kontinuita reakcií na humanitárne problémy;

43.

trvá na tom, aby humanitárna pomoc bola naďalej vyčlenená pre obyvateľstvo v krízových oblastiach a aby humanitárni aktéri mali na vykonávanie svojich činností voľný prístup k obetiam v oblastiach konfliktov a v krehkých krajinách;

44.

vyzýva Komisiu, aby zaistila, že v rámci HAI, spolu a komplementárne s DCI a ERF a vzhľadom na prepojenie medzi humanitárnou pomocou a rozvojom, sa okrem okamžitej reakcie na humanitárne krízy bude budovať odolnosť voči budúcim otrasom presadzovaním stratégií a štruktúr včasného varovania a prevencie, zabezpečia sa dlhodobé udržateľné prínosy pre rozvoj v súlade s potrebou prepojenia úľavy, obnovy a rozvoja, a pozornosť sa bude venovať zabudnutým krízam, pri plnom rešpektovaní zásady, aby sa nikto neostal opomenutý;

45.

konštatuje, že je nutné zlepšiť vzájomné dopĺňanie sa medzi rozvojovými nástrojmi a HAI, najmä v kontexte prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom, nového strategického prístupu k odolnosti a odhodlania EÚ venovať sa znižovaniu rizika katastrof a pripravenosti na katastrofy, a to bez oslabenia ich cieľov a mandátov;

46.

pripomína, že rozvoj dopĺňa humanitárnu pomoc s cieľom predchádzať otrasom a krízam;

47.

požaduje uznanie špecifického charakteru humanitárnej pomoci v rozpočte EÚ, s čím sa spája aj potreba zaistiť rezervu na núdzovú pomoc ako pružný nástroj na reagovanie na nové krízy s dostatočnými finančnými prostriedkami;

48.

domnieva sa, že delegácie EÚ mali byť viac zapojené do rozhodnutí o tvorbe programov rozvojovej spolupráce rámci rôznych nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, ktoré spravujú; domnieva sa, že by to taktiež umožnilo zlepšiť komplementaritu a synergie, zvýšiť mieru súladu s potrebami, ako aj zodpovednosť partnerských krajín;

49.

trvá na primeranom personálnom vybavení ústredí Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegácií EÚ, pokiaľ ide o počet zamestnancov, ako aj ich odborné znalosti v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci;

50.

nie je spokojný s veľmi krátkou lehotou poskytovanou Európskemu parlamentu na kontrolu návrhov vykonávacích opatrení v rámci DCI; naliehavo žiada Komisiu, aby do decembra 2018 zmenila rokovací poriadok výborov pre DCI a humanitárnu pomoc tak, aby Európsky parlament a Rada získali viac času na primerané vykonávanie svojich kontrolných právomocí;

51.

naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby zvýšili a zlepšili koordináciu darcov spoločnou tvorbou programov a ich spoločným vykonávaním s inými členskými štátmi a darcami, a to v súlade s národnými rozvojovými programami partnerských krajín a pod vedením a koordináciou delegácií EÚ;

52.

požaduje väčšiu politickú kontrolu Európskeho parlamentu nad programovými dokumentmi 11. ERF ako spôsob zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti;

Odporúčania týkajúce sa štruktúry DCI a ERF po roku 2020 a budúceho vykonávania HAI

53.

opakuje autonómnosť rozvojových a humanitárnych politík EÚ, ktoré sú založené na konkrétnych právnych základoch uznávaných v zmluvách a ktorými sa stanovujú hodnoty a ciele, ktoré sú špecifické a nemali by byť podriadené geopolitickej stratégii EÚ a mali by byť vždy v súlade so zásadami účinnosti rozvoja a v prípade humanitárnej pomoci so zásadami humanity, nestrannosti, neutrality a nezávislosti;

54.

zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť zachovania samostatných nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci pri zachovaní kľúčových zásad rozvoja vzhľadom na zistenia vyplývajúce z hodnotenia ERF a DCI týkajúce sa chýbajúcich partnerských vzťahov a ohrozenie ústredného cieľa zmiernenia chudoby v novom rámci zmeny politických priorít;

55.

pripomína, že ERF, DCI a HAI sa vyznačujú kladným plnením rozpočtu a majú kľúčový význam pre preukázanie medzinárodnej solidarity, pričom prispievajú k dôveryhodnosti EÚ vo svete; domnieva sa, že bez ohľadu na možné štrukturálne zmeny alebo zlúčenia týchto nástrojov aj na prípadné začlenenie ERF do rozpočtu by sa celkové rozpočtové prostriedky v budúcom VFR mali zvýšiť, pričom by sa nemali oslabiť kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), a že súčasťou budúceho usporiadania EFI by malo byť transparentnejšie začleňovanie trustových fondov a nástrojov, ktoré sa riadia kľúčovými zásadami demokratickej zodpovednosti a účinnosti rozvoja, ako aj možné pokračovanie vonkajšieho investičného plánu, ak sa pri jeho hodnotení preukáže jeho rozvojová doplnkovosť a jeho vplyv na ľudské práva, ako aj sociálny a environmentálny vplyv;

56.

vyzýva Radu, Komisiu a Európsku investičnú banku, aby uzavreli medziinštitucionálnu dohodu s Európskym parlamentom o transparentnosti, zodpovednosti a parlamentnej kontrole na základe všeobecných zásad vymedzených v novom Európskom konsenze o rozvoji vzhľadom na zmeny v spôsoboch pomoci z priamych príspevkov na trustové fondy a kombinované financovanie, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj;

57.

zdôrazňuje pozitívne vnímanie EÚ ako kooperatívneho globálneho aktéra zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré však môžu poškodiť administratívne ťažkosti a zdržania; zastáva názor, že to prispieva k mäkkej moci EÚ v oblasti medzinárodných vzťahov, čo si vyžaduje silnejšiu a autonómnejšiu rozvojovú politiku po roku 2020 s diferencovanými rozvojovými nástrojmi;

58.

zdôrazňuje, že znižovanie a z dlhodobého hľadiska aj odstraňovanie chudoby by spoločne s plnením SDG, Parížskej dohody a ochrany globálnych verejných statkov mali byť prvoradé ciele rozvojovej politiky EÚ a jej rozvojových nástrojov s osobitným dôrazom venovaným najrizikovejším oblastiam;

59.

zdôrazňuje, že je nutné, aby štruktúra DCI a ERF na obdobie po roku 2020 a vykonávanie HAI boli v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ vrátane Agendy 2030 s jej SDG a Parížskej dohody o klíme, ako aj s politickým rámcom EÚ vrátane Európskeho konsenzu o rozvoji, novou Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci;

60.

domnieva sa, že štruktúra nových nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci by mala zohľadňovať preukázané dobré fungovanie súčasných nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, prípustnosť oficiálnej rozvojovej pomoci a potreby plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

61.

domnieva sa, že Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a globálny rozmer mnohých cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžadujú nový politický prístup, v ktorom sa všetci politickí aktéri, z rozvojových aj rozvinutých krajín, musia snažiť prispieť k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja konzistentnými a koordinovanými vnútornými a vonkajšími politikami, a domnieva sa, že nové nástroje na financovanie vonkajšej pomoci na obdobie po roku 2020 a nový Európsky konsenzus o rozvoji účelne povedú k tomuto cieľu;

62.

je presvedčený o tom, že je dôležité presadzovať prístup k rozvoju založený na ľudských právach a zásadách, a teda presadzovať demokratické zásady, základné hodnoty a ľudské práva na celom svete; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby primerane kombinovali pomoc v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci a politický dialóg, bilaterálne aj v rámci regionálnych a celosvetových organizácií, v záujme presadzovania týchto zásad, hodnôt a práv;

63.

považuje za dôležité, aby horizontálna a medziodvetvová ochrana životného prostredia a príležitosti, ktoré ponúkajú politiky v oblasti životného prostredia, boli začlenené do všetkých rozvojových politík; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom z hľadiska presadzovania demokracie, ľudských práv a rodovej rovnosti; nalieha tiež, aby sa záväzky plynúce z Parížskej dohody v plnej miere odrážali v budúcich nástrojoch a programoch a aby sa zároveň aj primerane monitorovali; preto sa domnieva, že boj proti zmene klímy by mal v oblasti rozvojovej spolupráce zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu;

64.

považuje za potrebné, aby sa uskutočnilo zhodnotenie poučení s cieľom identifikovať nedostatky v oblasti koordinácie EFI s finančnými nástrojmi iných medzinárodných inštitúcií a zlepšiť túto koordináciu, a to s cieľom vytvoriť synergie a maximalizovať vplyv finančných nástrojov v rozvojových krajinách;

65.

považuje za potrebné zvýšiť súčasnú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ (ODA EÚ) v budúcej štruktúre EFI po roku 2020 a vytvoriť jasný časový plán, aby mohla EÚ dodržať svoj kolektívny záväzok a poskytnúť oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) a vyčleniť 0,2 % ODA/HND v prospech najmenej rozvinutých krajín; víta v tomto kontexte nedávne oznámenie Komisie o novom VFR; pripomína členským štátom, že je potrebné dodržiavať ich záväzok prispieť 0,7 % zo svojich HND na ODA; pripomína, že je potrebné vykonávať odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc, ktorý patrí pod Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, dosiahnuť priemerný grantový prvok v celkovej ODA na úrovni 86 %;

66.

zastáva názor, že v rámci štruktúry nástrojov na financovanie rozvojovej pomoci po roku 2020 by sa bez toho, aby to malo vplyv na vyššiu flexibilitu a/alebo rezervy, mala naďalej vytvárať zmes geografických aj tematických viacročných programov, čo by umožnilo rozvíjať opatrenia rôzneho rozsahu; považuje podporu regionálnej spolupráce a integrácie partnerských krajín za dôležitý faktor potrebný na odstránenie chudoby a podporu dlhodobého trvalo udržateľného rozvoja;

67.

zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti vonkajšej činnosti EÚ musia vychádzať z vhodne vyváženej kombinácie pružnosti a predvídateľnosti rozvojovej pomoci na základe dostatočného financovania; uznáva zároveň, že predvídateľnosť rozvojovej pomoci možno okrem iných spôsobov dosiahnuť aj dobre fungujúcimi zavedenými systémami včasného varovania, primárne v najzraniteľnejších a menej odolných krajinách;

68.

zastáva názor, že k presunu finančných prostriedkov medzi cieľmi a meniacimi sa prioritami v rámci nástroja by malo dochádzať len na základe skutočných potrieb partnerských krajín a bez ohrozenia zásad a cieľov nástroja a pri primeranom zapojení monitorovacieho orgánu; konkrétne požaduje, aby ja jasne rozlíšilo financovanie s oprávnenosťou na ODA a iné financovanie, ktoré sa nemôže poskytnúť z ODA; dôrazne odmieta akýkoľvek prevod finančných prostriedkov vyčlenených na činnosti spĺňajúce kritériá ODA stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc na programy, ktoré nemožno považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc; zdôrazňuje potrebu cieľov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci v nariadeniach o nástrojoch na financovanie vonkajšej pomoci na zaistenie tejto skutočnosti;

69.

zastáva názor, že štruktúra nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci po roku 2020 by mala obsahovať skupinu referenčných hodnôt a prísne vymedzenie použitia a mali by sa v nej zohľadňovať záväzky tak, aby sa zistili dostatočné finančné prostriedky pre kľúčové priority;

70.

domnieva sa, že nepredvídané potreby by sa mali zastrešiť zo značných rezerv na nepredvídané výdavky v rôznych nástrojoch na financovanie vonkajšej pomoci a že neviazané finančné prostriedky alebo finančné prostriedky súvisiace s daným rokom, ktorých viazanosť bola zrušená, by sa mali presunúť do rezerv na nepredvídané výdavky nasledujúceho roka;

71.

pripomína, že je potrebné zachovať silný a nezávislý nástroj humanitárnej pomoci, ako sa to požaduje v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci; domnieva sa, že pre humanitárnu pomoc by sa mala osobitne udržiavať samostatná rezerva zohľadňujúca skutočnosť, že kvôli čoraz väčším potrebám na celom svete bola počas aktuálneho obdobia VFR rezerva na humanitárnu pomoc sústavne aktivovaná; pripomína, že Európsky parlament opakovane uznal snahu Komisie reagovať na čoraz väčšie výzvy, a pritom pravidelne zdôrazňoval potrebu zvýšiť financovanie humanitárnej pomoci a trval na tom, že sa má zmenšiť čoraz väčšia medzera medzi záväzkami a platbami a že sa má zvýšiť účinnosť a reaktívnosť humanitárnej a rozvojovej pomoci, ktorá je k dispozícii v rámci rozpočtu EÚ;

72.

zdôrazňuje, že žiaden prínos z hľadiska finančnej pružnosti a zjednodušenia by sa nemal dosahovať na úkor slabšieho monitorovania a možností kontroly z hľadiska spoluzákonodarcu, čo by ohrozilo zásady zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje potrebu transparentnosti kritérií prideľovania finančných prostriedkov vo všetkých fázach tvorby programov; domnieva sa, že nová štruktúra EFI by mala byť pružná a moderná a umožňovať partnerským krajinám optimalizáciu zdrojov a dosahovanie výsledkov v oblasti rozvoja;

73.

zdôrazňuje, že finančná flexibilita v nových EFI by sa mala rozšíriť aj na pružnú možnosť udeľovať v rámci krajiny malé granty miestnym organizáciám občianskej spoločnosti, podnikom a podnikateľom na základe voľného uváženia; domnieva sa, že by Komisia mala prehodnotiť svoje súčasné požiadavky na audit týkajúce sa rozvojovej pomoci, aby umožnili zvýšený rizikový profil pre malé granty v rámci krajiny;

74.

zdôrazňuje, že rozvojová politika a humanitárne ciele by nemali byť potláčané v dôsledku bezpečnostných cieľov darcovských krajín a EÚ, ani kontroly hraníc či riadenia migračných tokov; v tejto súvislosti sa domnieva, že ODA by sa mala používať predovšetkým na zmierňovanie chudoby a že akcie a programy, ktoré sú zosúladené iba s národnými bezpečnostnými záujmami darcov, by sa preto nemali financovať z finančných prostriedkov určených na rozvoj; súčasne považuje za nevyhnutné podporovať odolnosť partnerských krajín s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj;

75.

domnieva sa, že v budúcom VFR je nutné oddelene viesť výdavky na sledovanie vnútorných cieľov EÚ v rámci okruhov migrácia, azyl a vnútorná bezpečnosť na jednej strane a výdavkov zameraných na podporu vykonávania Európskeho konsenzu o rozvoji na strane druhej; domnieva sa, že zlúčenie týchto dvoch oddelených okruhov by vytvorilo riziko prehĺbenia účelovosti pomoci EÚ, a to aj jej podmienením spoluprácou v oblasti migrácie;

76.

v tomto kontexte navrhuje, aby sa odolnosť spoločnosti a štátu ešte viac posilnila prostredníctvom rozvojovej pomoci a aby sa viac finančných a politických prostriedkov venovalo na predchádzanie konfliktom a pripravenosť na katastrofy, ako aj na prijímanie včasných opatrení v prípade konfliktov aj prírodných katastrof;

77.

vyzýva Komisiu, aby pri určovaní množstva finančných prostriedkov prideľovaných partnerským krajinám a spôsobov koordinácie nevychádzala len a HDP, ale zo širokého spektra kritérií zohľadňujúcich inkluzívny ľudský rozvoj, ľudské práva a úrovne nerovnosti;

78.

opakuje svoju výzvu na zahrnutie ERF do rozpočtu ako hlavného nástroja na zabezpečenie súdržnosti medzi rozvojovou politikou a ostatnými politikami EÚ a na posilnenie rozpočtovej kontroly Európskym parlamentom; opakuje, že začlenenie EFR do rozpočtu by prinieslo výhody, ako napríklad silnejšiu demokratickú legitímnosť a kontrolu nástroja, lepšiu absorpčnú kapacitu a väčšiu viditeľnosť a transparentnosť vedúcu k lepšej prehľadnosti výdavkov EÚ v tejto oblasti, ako aj vyššiu efektívnosť a účinnosť rozvojovej pomoci EÚ; pripomína, že parlamentné diskusie o rozvojovej politike pomáhajú občanom pri implementácií výdavkov EÚ na rozvojovú pomoc;

79.

zdôrazňuje, že začlenenie ERF do rozpočtu by mali sprevádzať záruky na zabránenie akémukoľvek prevodu finančných prostriedkov z predchádzajúcich ERF do iných rozpočtových riadkov a že by sa mal zohľadňovať každý darca z tretej krajiny; okrem toho zdôrazňuje, že mierový nástroj pre Afriku by mal zostať mimo rozpočtu EÚ a v rámci samostatného nástroja;

80.

zdôrazňuje, že začlenenie EFR do rozpočtu by malo sprevádzať primerané zvýšenie dohodnutej hornej hranice rozpočtu EÚ, aby neviedla k obmedzeniu finančných prísľubov EÚ pre krajiny AKT, ani k celkovému poklesu objemu rozvojovej pomoci EÚ vo VFR po roku 2020;

81.

domnieva sa, že časovo neobmedzený charakter HAI viedol k pozitívnym výsledkom; preto odporúča viesť samostatné nástroje a rozpočty pre humanitárne a rozvojové opatrenia a súčasne zachovať silné strategické prepojenia medzi týmito dvomi oblasťami;

82.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť demokratickú legitimitu v rámci štruktúry po roku 2020 a že je potrebné prehodnotiť rozhodovací postup; zdôrazňuje, že v novej štruktúre po roku 2020 by sa spoluzákonodarcom mala udeliť právomoc naplno vykonávať svoje kontrolné právomoci na právnej aj politickej úrovni, v celých fázach prípravy, prijímania a vykonávania nástrojov a ich vykonávacích programov; zdôrazňuje, že na tento účel je nutné zabezpečiť dostatok času;

83.

domnieva sa, že potenciál spolupráce s členskými štátmi na príprave a vykonávaní rozvojových programov, a to najmä prostredníctvom spoločnej tvorby programov a na základe vnútroštátnych rozvojových programov a synchronizovane s nimi, by sa mal naplno využívať;

84.

požaduje posúdenie a preskúmanie štruktúry nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci na obdobie po roku 2020 v polovici trvania s cieľom ešte zlepšiť ich obhospodarovanie a preskúmať spôsoby, ako dosiahnuť väčšiu koherentnosť a zjednodušenie, ako aj zaistiť pretrvávajúcu relevantnosť a zosúladenie s rozvojovými zásadami; vyzýva na plnohodnotné zapojenie zainteresovaných subjektov do tejto činnosti;

o

o o

85.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisii.

(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(5)  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.

(7)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.

(8)  Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.

(12)  Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 2.

(13)  Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.

(14)  Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 15/2016: Riadila Komisia účinne humanitárnu pomoc poskytnutú obyvateľstvu postihnutému konfliktom v oblasti Veľkých jazier v Afrike?, 4. júl 2016.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/46


P8_TA(2018)0104

Zlepšenie udržateľnosti dlhu rozvojových krajín

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o zlepšení udržateľnosti dlhu rozvojových krajín (2016/2241(INI))

(2019/C 390/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na časť akčného programu z Addis Abeby o dlhu a udržateľnosti dlhu (1),

so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 22. júla 2014, z 2. augusta 2016 a z 31. júla 2017 o udržateľnosti zahraničného dlhu a rozvoji,

so zreteľom na zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (ďalej len „UNCTAD“) týkajúce sa zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov,

so zreteľom na plán UNCTAD z apríla 2015 týkajúci sa riešení štátneho dlhu (Sovereign Debt Workouts),

so zreteľom na operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/304 z 9. septembra 2014 s názvom Smerovanie k vytvoreniu mnohostranného právneho rámca pre reštrukturalizáciu štátneho dlhu,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/319 z 10. septembra 2015 o základných zásadách procesov reštrukturalizácie štátneho dlhu,

so zreteľom na hlavné zásady Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúce sa zahraničného dlhu a ľudských práv,

so zreteľom na svoje uznesenie o financovaní rozvoja z 19. mája 2015 (2), najmä jeho body 10, 26, 40, 46 a 47,

so zreteľom na správy skupiny pre reflexiu „Global Financial Integrity“o odhadovanom rozsahu a zložení nezákonných finančných tokov,

so zreteľom na belgický zákon z 12. júla 2015 o boji proti činnostiam supích fondov (Moniteur belge z 11. septembra 2015),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0129/2018),

A.

keďže vyriešenie problémov štátneho dlhu rozvojových krajín je významný prvok medzinárodnej spolupráce, ktorý môže prispieť k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

B.

keďže realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách si vyžaduje rozsiahle investície a keďže medzera v súčasných tokoch financovania v tejto oblasti sa odhaduje na približne 2,5 miliardy USD ročne (3);

C.

keďže pôžičky predstavujú jeden z možných zdrojov financovania rozvoja; keďže pôžičky musia byť zodpovedné a predvídateľné; keďže náklady na pôžičky musí v plnej miere kompenzovať návratnosť príslušných investícií a riziká súvisiace so zadlženosťou sa musia starostlivo posudzovať a riešiť;

D.

keďže kríza štátneho dlhu rozvojových krajín v 80. a 90. rokoch a rozsiahla kampaň na odpustenie dlhu viedli k zavedeniu iniciatívy MMF a Svetovej banky pre veľmi zadlžené chudobné krajiny (HIPC) a multilaterálnej iniciatívy na odpustenie dlhov (MDRI), aby mohli dosiahnuť pokrok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov;

E.

keďže iniciatívy HIPC a MDRI nestačia na ukončenie dlhovej krízy;

F.

keďže tieto iniciatívy a rozmach cien surovín posilnili finančnú situáciu v mnohých rozvojových krajinách a keďže mimoriadne nízke úrokové sadzby od finančnej krízy v roku 2008 takisto podporili udržateľnosť dlhu; keďže však od roku 2008 ceny komodít poklesli; keďže v chudobných krajinách sa začala nová dlhová kríza, pričom Mozambik, Čad, Kongo a Gambia nie sú schopné platiť;

G.

keďže dlhová kríza spustená poklesom cien komodít a nestálymi tokmi kapitálu predstavuje pretrvávajúcu hrozbu neudržateľnosti dlhu, najmä v rozvojových krajinách, ktoré sú naďalej závislé od vývozu komodít;

H.

keďže počet rozvojových krajín, ktoré MMF a Svetová banka klasifikovali ako krajiny, ktoré čelia neudržateľnému dlhovému zaťaženiu alebo sú vysoko alebo stredne rizikové, sa zvýšil a keďže väčšina krajín s nízkymi príjmami patrí v súčasnosti do jednej z týchto kategórií;

I.

keďže podľa MMF sa medián úrovne dlhu v subsaharskej Afrike výrazne zvýšil, z 34 % HDP v roku 2013 na 48 % v roku 2017;

J.

keďže niekoľko krajín vrátane Etiópie, Ghany a Zambie má dlh na úrovni 50 % HDP alebo nad ňou, čo predstavuje výrazné dlhové bremeno, keď sa vezme do úvahy nízky daňový základ vo väčšine afrických krajín;

K.

keďže dlhová služba ako percento vládnych výdavkov sa od roku 2013 výrazne zvýšila a keďže to podstatne znižuje možnosti verejných investícií;

L.

keďže v posledných desaťročiach boli zaznamenané zásadné zmeny svetovej štruktúry verejného dlhu s príchodom súkromných investorov a Číny ako ústredných aktérov;

M.

keďže zloženie dlhu rozvojových krajín sa vyvíjalo, pričom súkromní veritelia a obchodné podmienky zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu, pričom sa však vystavenie volatilite finančných trhov zvyšuje, čo má vplyv na udržateľnosť dlhu; keďže pôžičkami v národnej mene sa odstraňuje riziko súvisiace s výmenným kurzom, ale keďže nedostatok domáceho kapitálu môže spôsobiť, že táto situácia bude nepriaznivá či nerealizovateľná;

N.

keďže ohrozenie udržateľnosti dlhu zahŕňa nielen zhoršenie obchodných podmienok, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, nepriaznivé trendy a výkyvy na medzinárodných finančných trhoch, ale aj nezodpovedné poskytovanie a získavanie úverov, zlé hospodárenie s verejnými financiami, zneužívanie finančných prostriedkov a korupciu; keďže lepšie fungovanie mobilizácie domácich zdrojov ponúka veľké možnosti na zlepšenie udržateľnosti dlhu;

O.

keďže je potrebné podieľať sa na posilňovaní kapacít daňových správ a na prenose znalostí do partnerských krajín;

P.

keďže zásady UNCTAD týkajúce sa zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov a operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní sú užitočnými príspevkami na prijatie regulačného rámca, ale keďže prioritne sa musia zakázať nezodpovedné praktiky prostredníctvom transparentných zásad, záväzných a vynútiteľných odrádzajúcich opatrení a tam, kde je to odôvodnené, aj sankcií;

Q.

keďže udržateľnosť štátneho dlhu závisí nielen od objemu dlhu, ale aj od iných faktorov, ako sú explicitné a implicitné finančné záruky (podmienené záväzky) vydané týmito krajinami; keďže verejno-súkromné partnerstvá často obsahujú viazané záruky a keďže aj riziká záchrany bánk v budúcnosti môžu byť významné;

R.

keďže analýza udržateľnosti dlhu sa nesmie zameriavať len na hospodárske úvahy ako perspektívy hospodárskeho rastu dlžníckeho štátu a jeho schopnosť zabezpečiť obsluhu svojho dlhu, ale musí zohľadňovať vplyv dlhového bremena na schopnosť štátu realizovať všetky ľudské práva;

S.

keďže čoraz väčšie využívanie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v rozvojových krajinách v rámci vonkajšieho investičného plánu EÚ a dohody skupiny G20 s Afrikou (Compact with Africa) by mohlo zvýšiť zadlženosť štátu; keďže investori vo verejno-súkromných partnerstvách sú chránení bilaterálnymi zmluvami o ochrane investícií, najmä ich mechanizmami riešenia sporov medzi investorom a štátom, ktoré investorom umožňujú súdiť sa s hostiteľskými štátmi;

T.

keďže režimy niektorých krajín dohodli nelegitímne dlhy, aby umožnili korupčné transakcie či iné nezákonné operácie, a keďže tieto dlhy, ktorých charakter veritelia poznajú, predstavujú pre obyvateľstvo, najmä pre najzraniteľnejšie obyvateľstvo, značné bremeno;

U.

keďže transparentnosť pôžičiek poskytnutých vládam rozvojových krajín je zásadne dôležitá na zabezpečenie zodpovednosti za pôžičky; keďže netransparentnosť bola kľúčovým faktorom napomáhajúcim nezodpovedné poskytovanie pôžičiek Mozambiku, ktoré boli dohodnuté bez riadneho overenia schopnosti tejto krajiny splatiť ich a následne boli skryté pred finančnými trhmi a pred mozambickým ľudom;

V.

keďže nemorálny dlh je vymedzený ako dlh, ktorý získal režim na financovanie opatrení proti záujmom občanov štátu, o čom veritelia vedeli, pričom ide o osobný dlh subjektu, ktorý ho získal u veriteľov konajúcich s plným vedomím, pokiaľ ide o zámer dlžníka; keďže koncepcii však chýba konsenzus z dôvodu nesúhlasu niektorých veriteľov;

W.

keďže mobilizáciu domácich zdrojov obmedzuje vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a škodlivá daňová konkurencia, a najmä presun ziskov nadnárodných podnikov; keďže iniciatíva OECD o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) je vítanou, no nedostatočnou reakciou na tento jav; keďže je potrebné zriadiť medzivládny orgán pre daňovú spoluprácu pod záštitou OSN, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo rovnocenné zapojenie do celosvetovej reformy existujúcich medzinárodných daňových pravidiel, ako požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (4);

X.

keďže nezákonné finančné toky z rozvojových krajín a krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom sa odhadujú na 1 mld. USD ročne a neustále odvádzajú vnútroštátne zdroje týchto krajín potrebné najmä na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže tieto toky pôsobia ako katalyzátor zahraničných úverov a oslabujú schopnosť splácať dlhy;

Y.

keďže plnenie programu 2030 a akčného programu z Addis Abeby zahŕňa zvažovanie nových možností financovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad zavedenia daní z finančných transakcií a dane z transakcií v cudzej mene; keďže podľa odhadov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) by sa z dane z transakcií v cudzej mene vo výške 0,1 % poľahky financovali ciele trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách s nižšími strednými príjmami (5);

Z.

keďže je potrebné zamerať sa proti nelegálnym finančným tokom s cieľom do roku 2030 ich definitívne odstrániť, a to najmä bojom proti daňovým podvodom a zintenzívnením medzinárodnej spolupráce prostredníctvom opatrení na uľahčenie poskytovania daňových údajov príslušným orgánom a daňovej transparentnosti v krajinách pôvodu aj v krajinách určenia;

AA.

keďže súčasné opatrenia na riešenie platobnej neschopnosti dlhovej služby jednotlivých štátov sa výrazne líšia od postupov platobnej neschopnosti pre spoločnosti zriadené vo vnútroštátnej jurisdikcii, a to v tom zmysle, že neexistuje nestranné arbitrážne konanie na súde; keďže krátkodobé úvery, pre ktoré platia určité podmienky a ktoré sa vyplácajú v splátkach, poskytuje MMF, ktorého úlohou je zabezpečiť stabilitu medzinárodného finančného systému; keďže Parížsky klub veriteľských štátov prijíma rozhodnutia týkajúce sa odpustenia dlhu, len pokiaľ ide o oficiálne bilaterálne pôžičky poskytnuté jeho členmi; keďže Londýnsky klub súkromných veriteľov prijíma len rozhodnutia týkajúce sa komerčných bankových pôžičiek poskytnutých jeho členmi; keďže neexistuje trvalé fórum pre koordinované rozhodovanie o reštrukturalizácii dlhu vysoko zadlženej krajiny zo strany všetkých veriteľov;

AB.

keďže MMF je naďalej hlavným fórom diskusií o otázkach týkajúcich sa reštrukturalizácie štátneho dlhu, s výrazným vplyvom na Európsku úniu a jej členské štáty;

AC.

keďže supie fondy zamerané na dlžníkov vo finančnej núdzi a zasahujúce do procesov reštrukturalizácie ich dlhov nesmú využívať právnu a justičnú podporu ich deštrukčných činností a keďže je potrebné prijať ďalšie kroky v tomto smere;

AD.

keďže odpustenie dlhov poskytlo krajinám s nízkymi príjmami nové možnosti, je však nutné poznamenať, že ide o jednorazový zásah na obnovenie udržateľnosti dlhu, ktorý nerieši základné príčiny akumulácie neudržateľného dlhu, a keďže je v prvom rade nutné riešiť výzvy ako korupcia, slabé inštitúcie, zraniteľnosť voči vonkajším otrasom;

1.

zdôrazňuje, že zodpovedné a predvídateľné využívanie úverov je nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie dôstojnej budúcnosti rozvojových krajín; zdôrazňuje však aj to, že udržateľný dlh je nutnou podmienkou splnenia programu 2030; konštatuje však, že dlhové financovanie by malo byť doplnkom a druhoradou možnosťou, pričom by prednosť mali mať nástroje nevytvárajúce dlh ako príjmy z daní a ciel a oficiálna rozvojová pomoc, a keďže dlhové financovanie má inherentné a podstatné riziká týkajúce sa krízy, ktoré si vyžadujú zavedenie primeraných inštitúcií na predchádzanie dlhovým krízam a ich riešenie;

2.

zdôrazňuje, že prístup na medzinárodné finančné trhy rozvojovým krajinám umožňuje získať finančné prostriedky na dosiahnutie rozvojových cieľov;

3.

berie so znepokojením na vedomie, že poskytovanie pôžičiek chudobným krajinám sa od roku 2008 dramaticky zvýšilo; obáva sa nového cyklu dlhovej krízy; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti, lepšej regulácie poskytovateľov pôžičiek, daňovej spravodlivosti a toho, aby sa krajinám umožnilo znížiť závislosť od vývozu komodít;

4.

pripomína, že pôžičky sú významným prostriedkom podpory investícií, ktoré sú zásade dôležité na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

5.

domnieva, že úver je neoddeliteľne spojený s inými prostriedkami financovania rozvoja, najmä komerčnými výnosmi, daňovými príjmami, prevodmi finančných prostriedkov migrantov do rozvojových krajín, ako aj s oficiálnou rozvojovou pomocou; predovšetkým pripomína, že mobilizácia domácich zdrojov prostredníctvom daní je najvýznamnejší zdroj príjmov na financovanie trvalo udržateľného rozvoja; na tieto účely naliehavo žiada EÚ, aby zintenzívnila svoju pomoc s budovaním kapacít v rozvojových krajinách s cieľom obmedziť nelegálne finančné toky, podporiť efektívny, progresívny a transparentný daňový systém v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, ako aj aby zvýšila svoju pomoc na boj proti korupcii a spätné vymáhanie ukradnutého majetku;

6.

vyjadruje znepokojenie nad značným nárastom dlhu v mnohých rozvojových krajinách, a to súkromného aj verejného, a nad jeho negatívnym vplyvom na ich schopnosť financovať investičné výdavky v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, hospodárstva, infraštruktúry a boja proti zmene klímy;

7.

pripomína, že plány štrukturálnych úprav z 90. rokov, ktoré sa uplatňovali na nadmerne zadlžené štáty, vážne ohrozili rozvoj základných sociálnych sektorov a znížili schopnosť týchto štátov plniť základné funkcie, ktoré majú ako zvrchované štáty, v oblasti zachovávania bezpečnosti;

8.

zdôrazňuje, že v prípade opatrení v oblasti odpúšťania dlhu nesmie hroziť to, že budú brániť v poskytovaní základných služieb a že budú mať negatívny vplyv na uplatňovanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, a na rozvoj v štáte, ktorý je príjemcom pomoci;

9.

zastáva názor, že primárnu zodpovednosť za nadmerný rast (vonkajšieho) dlhu štátu majú politické orgány, ktoré ho riadia, ale že dlžníci a veritelia musia spoločne zodpovedať za predchádzanie vzniku neudržateľného dlhu a za jeho riešenie; zo širšieho hľadiska zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť dlžníkov a veriteľov za predchádzanie dlhovým krízam a ich riešenie zodpovednejším poskytovaním a využívaním pôžičiek;

10.

poukazuje na to, že kombinovanie rizík môže viesť k dlhovej bubline, najmä v krajinách subsaharskej Afriky a Karibiku, pričom by tieto krajiny zostali s obmedzenými príjmami na obsluhu svojho dlhu; vyzýva preto všetkých darcov, aby väčšinu svojej pomoci poskytovali najmenej rozvinutým krajinám vo forme grantov; opakuje, že akékoľvek rozhodnutie o podpore využívania verejno-súkromných partnerstiev v rozvojových krajinách prostredníctvom kombinovaného financovania by malo vychádzať z dôkladného posúdenia týchto mechanizmov, najmä z hľadiska rozvoja a finančnej doplnkovosti, transparentnosti a zodpovednosti, a z poučení z minulosti; žiada, aby revízia Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD) obsahovala jednoznačné kritériá udržateľnosti dlhu;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť ochranné mechanizmy brániace podmieneným vládnym záväzkom v ohrozovaní udržateľnosti dlhu rozvojových krajín; osobitne naliehavo žiada nadnárodné rozvojové banky, aby uskutočňovali ex ante posúdenia fiškálnych rizík projektov verejno-súkromných partnerstiev (so zreteľom na všetky fiškálne riziká za trvanie projektov verejno-súkromných partnerstiev), a to s cieľom neohroziť udržateľnosť dlhu rozvojových krajín; domnieva sa, že MMF a Svetová banka by mali všetky náklady verejno-súkromných partnerstiev zahrnúť do svojej analýzy udržateľnosti dlhovej služby;

12.

domnieva sa, že v súčasnosti platné pravidlá alebo nástroje sú buď nedostatočné, alebo málo záväzné;

13.

žiada EÚ a jej členské štáty, aby aktívne bojovali proti daňovým rajom, daňovým únikom a nelegálnym finančným tokom, ktoré len zvyšujú dlh rozvojových krajín, aby s rozvojovými krajinami spolupracovali s cieľom bojovať proti agresívnym daňovým únikom a aby hľadali spôsoby, ako rozvojovým krajinám pomôcť odolať nátlaku smerujúcemu k tomu, aby sa zapojili do daňovej konkurencie, ktorá by poškodila mobilizáciu domácich príjmov na rozvojové účely;

14.

domnieva sa, že ak príslušné orgány zistia zneužitie verejných prostriedkov, mali by veritelia spustiť varovné opatrenia, a v prípade ich neúčinnosti uložiť sankcie spočívajúce v pozastavení pôžičiek či dokonca požadovať splatenie pôžičiek pred uplynutím platnosti podmienok, za ktorých boli poskytnuté;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny pri presadzovaní verejnej dostupnosti údajov o svojom štátnom dlhu a podporovali sociálne vzdelávanie v tejto oblasti, lebo podrobné informácie o stave verejných financií má občianska spoločnosť v rozvojových krajinách k dispozícii len zriedka;

16.

požaduje vypracovanie právnych predpisov, ktorými sa zabráni poskytovaniu pôžičiek zjavne skorumpovaným vládam a ktorými sa budú sankcionovať veritelia, ktorí im vedome poskytli pôžičky;

17.

vyzýva Komisiu, aby formou bielej knihy a v koordinácii so všetkými významnými medzinárodnými aktérmi a dotknutými krajinami vypracovala skutočnú stratégiu boja proti nadmernému zadlženiu rozvojových krajín prostredníctvom multilaterálneho prístupu, pričom sa určia práva, povinnosti a zodpovednosti všetkých zúčastnených aktérov, ako aj aby preskúmala najlepšie inštitucionálne ustanovenia s cieľom spravodlivo a udržateľne riešiť problém dlhu; presadzuje vypracovanie kódexu správania v oblasti správy úverov pre inštitucionálne, politické aj súkromné zainteresované subjekty;

18.

zdôrazňuje, že väčšina cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisí s ľudskými právami, a predstavuje preto samotný cieľ boja proti chudobe, na rozdiel od splácania dlhu, ktorý je iba prostriedkom;

19.

víta „hlavné zásady týkajúce sa zahraničného dlhu a ľudských práv“Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, podľa ktorých by malo mať právo na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja prednosť pred povinnosťou splatenia dlhu; vyzýva členské štáty Európskej únie, aby presadzovali systematické využívanie posudzovania vplyvu na ľudské práva v rámci posudzovaní udržateľnosti dlhu Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou;

20.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tieto zásady dodržiavali vo svojom bilaterálnom poskytovaní pôžičiek a pri vystupovaní v rámci medzinárodných finančných inštitúcií;

21.

konštatuje, že posudzovania udržateľnosti dlhu, ktoré uskutočňujú MMF a Svetová banka, zvyčajne používajú poskytovatelia pôžičiek na usmerňovanie svojho poskytovania pôžičiek; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť ich nástrahy, najmä monitorovanie vonkajšieho súkromného dlhu a chýbajúce začlenenie ľudských práv;

22.

vyzýva rozvojových aktérov, aby posúdili vplyv dlhovej služby na schopnosť financovania veľmi zadlžených krajín na základe cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú pre nich záväzné v zmysle dosiahnutia výsledku do roku 2030 a ktoré musia mať prednosť pred právami tých veriteľov, ktorí vedome poskytujú pôžičky skorumpovaným vládam;

23.

podporuje odporúčanie UNCTAD, aby sa zriadil fond na stabilizáciu cien afrických komodít, s cieľom znížiť potrebu požičiavania, keď sa významne zmenia ceny komodít;

24.

vyzýva veriteľské štáty, aby poskytovali viac grantového financovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dodržali svoj dlhodobý sľub poskytovať 0,7 % HND ako oficiálnu rozvojovú pomoc; vyzýva ich, aby toto financovanie poskytovali radšej formou grantov, ako formou pôžičiek, ak vyjde v hodnotiacich správach najavo, že zhoršenie verejných financií trvalým spôsobom ohrozuje dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; okrem toho naliehavo žiada veriteľské krajiny, aby zaviedli inovatívne a diferencované nové zdroje financovania na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad daň z transakcií v cudzej mene a daň z finančných transakcií, ktoré môžu prispieť k udržateľnosti dlhu každej krajiny, a to najmä v čase finančnej krízy;

25.

je znepokojený revíziou kritérií vykazovania oficiálnej rozvojovej pomoci uskutočňovanou Výborom pre rozvojovú pomoc OECD, najmä v prípade nástrojov súkromného sektora, keďže rozšírené kritériá vykazovania vytvárajú stimuly na využívanie niektorých spôsobov pomoci, najmä pôžičiek a záruk; konštatuje, že hoci tieto diskusie prebiehajú, darcovia v súčasnosti môžu niektoré pôžičky a záruky vykazovať ako oficiálnu rozvojovú pomoc bez existencie dohodnutého súboru pravidiel; zdôrazňuje, že je potrebné zabudovať ochranné prvky týkajúce sa transparentnosti a zadlženosti;

26.

zdôrazňuje, že by sa mala presadzovať transparentnosť, aby sa zvýšila zodpovednosť dotknutých subjektov; zdôrazňuje význam spoločného využívania údajov aj procesov súvisiacich s riešením štátnych dlhov;

27.

súhlasí so zásadami Konferencie OSN pre obchod a rozvoj týkajúcimi sa zodpovednej politiky poskytovania úverov, ktoré zdôrazňujú najmä spoločnú zodpovednosť veriteľov a dlžníkov (zásady konferencie UNCTAD pre zodpovedné poskytovanie a získavanie štátnych úverov), ako aj s nevyhnutnou parlamentnou kontrolou finančných operácií, a žiada, aby Európska únia podporila ich zavedenie do praxe; domnieva sa, že zásady konferencie UNCTAD pre zodpovedné poskytovanie a získavanie úverov by sa mali zmeniť na právne záväzné a vykonateľné nástroje;

28.

domnieva sa, že transparentnosť a zodpovednosť sú zásadné prvky podpory zodpovedného poskytovania pôžičiek štátom a prijímania pôžičiek štátmi; preto vyzýva členské štáty, aby rozvíjali záväzky prijaté v rámci akčného programu z Addis Abeby a operačných usmernení skupiny G20 pre udržateľné financovanie s cieľom zvýšiť zodpovednosť poskytovateľov pôžičiek za ich pôžičky na základe existujúcich zásad transparentnosti a zodpovednosti platných v ťažobnom priemysle (iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle – EITI), ako aj aby podporovali dostupnosť údajov týkajúcich sa štátneho dlhu vrátane podmienených záväzkov zhromažďovaním týchto údajov v centralizovanom verejnom registri; vyzýva členské štáty, aby systematicky zverejňovali informácie o svojich aktivitách v oblasti poskytovania pôžičiek rozvojovým krajinám;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné dohodnúť medzinárodné záväzné pravidlá na riešenie nemorálnych a nelegitímnych dlhov; domnieva sa preto, že reštrukturalizáciu dlhu mal sprevádzať nezávislý audit dlhu ako spôsob odlišovania nelegitímnych a nemorálnych pôžičiek od iných pôžičiek; zdôrazňuje, že nelegitímne a nemorálne pôžičky by mali byť zrušené;

30.

vyjadruje sklamanie nad tým, že v roku 2015 členské štáty EÚ na základe spoločnej pozície Rady zo 7. septembra 2015 (6) odmietli schváliť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/319 o základných zásadách procesov reštrukturalizácie štátneho dlhu, ktorá však bola 10. septembra 2015 prijatá väčšinou hlasov v rámci Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov;

31.

zdôrazňuje význam konzistentnosti krokov podnikaných na úrovni MMF a v kontexte EÚ a význam čo najlepšej koordinácie postojov medzi členskými štátmi;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné riešiť dlhovú krízu spravodlivým, rýchlym a udržateľným spôsobom prostredníctvom zriadenia medzinárodného mechanizmu riešenia dlhov vychádzajúceho z plánu UNCTAD na riešenie štátnych dlhov a z myšlienky takzvanej Stiglitzovej komisie vytvoriť medzinárodný súd pre reštrukturalizáciu dlhov (International Debt Restructuring Court, IDRC);

33.

vyzýva členské štáty, aby aktivovali mandát prijatý v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 69/319 z 10. septembra 2015 s cieľom:

a)

vytvoriť mechanizmus včasného varovania založený na podávaní správ o rozsiahlejšom zhoršení situácie v oblasti udržateľnosti dlhu, ktorý by pomohol odhaliť riziká a zraniteľné miesta veľmi zadlžených krajín už v ranej fáze;

b)

v koordinácii s MMF umožniť zriadenie viacstranného právneho rámca pre riadny a predvídateľný proces reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom predísť tomu, aby sa stal neudržateľným, a v záujme zvýšenia predvídateľnosti pre investorov; vyzýva na spravodlivé zastúpenie rozvojových krajín v rozhodovacích orgánoch medzinárodných finančných inštitúcií;

c)

zaistiť, aby EÚ podporovala rozvojové krajiny v boji proti korupcii, trestnej činnosti, daňovým únikom a praniu špinavých peňazí;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby na medzinárodných fórach a spolu so súkromným sektorom pracovali na vytvorení rámca pravidiel zabezpečujúceho úplnú transparentnosť podmienok poskytovania pôžičiek rozvojovým krajinám a zodpovednosti za ne, akým je napríklad dohovor o transparentnom poskytovaní pôžičiek (Transparent Lending Covenant), o ktorom niektoré finančné inštitúcie diskutujú;

35.

vyjadruje poľutovanie nad tým, aký tlak sa vyvíja na štáty ako Tunisko s cieľom motivovať ich k tomu, aby neuskutočňovali verejné audity pôvodu a podmienok svojich dlhov; naliehavo žiada EÚ, aby spolu s inými darcami a medzinárodnými inštitúciami ako MMF pracovali na ochrane a podpore práva štátov uskutočňovať audity verejného dlhu;

36.

naliehavo žiada prijatie pravidla uplatniteľného v prípade hrozby platobnej neschopnosti, podľa ktorého by súdy mohli zbavovať veriteľov práva vymáhať dlhy, ak príslušný úver zobral štát v rozpore s právnym predpisom prijatým jeho národným parlamentom;

37.

vyzýva členské štáty, aby na podnet Európskej komisie prijali nariadenie podľa belgického zákona o boji proti dlhovým špekuláciám supích fondov;

38.

vyzýva inštitucionálnych a súkromných veriteľov, aby prijali moratórium na dlh v dôsledku prírodnej katastrofy alebo vážnej humanitárnej krízy vrátane občasného príchodu veľkého počtu prisťahovalcov, s cieľom umožniť dlžnému štátu použiť všetky svoje prostriedky na návrat do normálneho stavu;

39.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Pozri s. 27-29.

(2)  Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2.

(3)  World Investment Report 2014. Investing in the SDGs: An Action Plan, UNCTAD 2014, s. 140 – 145.

(4)  Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.

(5)  Revisiting Debt Sustainability in Africa. Podkladový dokument pre správu UNCTAD o hospodárskom rozvoji v Afrike za rok 2016: Debt Dynamics and Development Finance in Africa.

(6)  Dokument 11705/15.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/53


P8_TA(2018)0105

Posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: 7. správa Európskej komisie (2017/2279(INI))

(2019/C 390/07)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a články 4, 162, 174 až 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (5),

so zreteľom na správu Komisie z 9. októbra 2017 s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2017)0583),

so zreteľom na Amsterdamský pakt, ktorým sa ustanovuje mestská agenda EÚ, dohodnutý na neformálnom stretnutí ministrov EÚ zodpovedných za mestské záležitosti 30. mája 2016 v Amsterdame,

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015 (6),

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 v Göteborgu,

so zreteľom na závery Rady z 25. apríla 2017 o účinnejšej a relevantnejšej politike súdržnosti, ktorá bude pre našich občanov viditeľnejšia (7),

so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2017 o synergiách a zjednodušení v oblasti politiky súdržnosti po roku 2020 (8),

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 (COM(2017)2025),

so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 26. apríla 2017 o sociálnom rozmere Európy (COM(2017)0206),

so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie (COM(2017)0240),

so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0291),

so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: Správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

so zreteľom na pracovný papier Komisie s názvom Why Regional Development matters for Europe’s Economic Future (Prečo je regionálny rozvoj dôležitý pre hospodársku budúcnosť Európy) (9),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. mája 2017 s názvom Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020: Pre silnú a účinnú európsku politiku súdržnosti po roku 2020 (10),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 na tému Oznámenie Komisie – Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ (15),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (16),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia (17),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU (18),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 (19),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov (20),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (21),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ (22),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ (23),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 (24),

so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako aj Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0138/2018),

A.

keďže politika súdržnosti má za cieľ podporiť harmonický a vyvážený rozvoj celej Únie a jej regiónov zameraný na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v duchu solidarity a so zámerom podporiť udržateľný rast, zamestnanosť a sociálne začleňovanie a znížiť rozdiely medzi regiónmi a v rámci nich, ako aj zaostávanie najväčšmi znevýhodnených regiónov v súlade so zmluvami;

B.

keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na to, že regionálne rozdiely sa znova zmenšujú, ale situácia sa veľmi líši, či už sa posudzuje podľa HDP na obyvateľa, zamestnanosti alebo iných ukazovateľov, a že určité rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi a v rámci nich pretrvávajú, premiestňujú sa alebo sa zväčšujú, a to aj v eurozóne;

C.

keďže siedma správa o súdržnosti obsahuje znepokojujúce informácie o miere nezamestnanosti vrátane miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa v mnohých regiónoch nevrátila na úroveň spred krízy, ako aj o konkurencieschopnosti, chudobe a sociálnom začleňovaní;

D.

keďže 24 % Európanov, teda takmer 120 miliónov ľudí, je chudobných, ohrozených chudobou či trpiacich závažnou materiálnou depriváciou a/alebo žije v domácnostiach s nízkou intenzitou práce; keďže počet chudobných pracujúcich narastá a počet nezamestnaných mladých ľudí je naďalej vysoký;

E.

keďže miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Únii postupne klesajú od roku 2013, ale stále sú nad úrovňami 7,3 %, resp. 16,1 % z roku 2008 (december 2017) (25), pričom medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú výrazné rozdiely, a to najmä v niektorých členských štátoch, ktoré finančná kríza postihla najviac; keďže regionálne rozdiely sa začali zmenšovať; keďže rozdiely v miere nezamestnanosti medzi členskými štátmi sú naďalej výrazné, pričom podľa najnovších údajov sa pohybujú v rozpätí od 2,4 % v Českej republike a 3,6 % v Nemecku do 16,3 % v Španielsku a 20,9 % v Grécku (26); keďže skrytá nezamestnanosť – fenomén nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale zamestnanie si aktívne nehľadajú – bola v roku 2016 na úrovni 18 %;

F.

keďže siedma správa o súdržnosti poukazuje na veľkú rozmanitosť regiónov a území, a to aj v rámci súčasných kategórií regiónov, vzhľadom na ich špecifické podmienky (okrajová poloha, riedke osídlenie, nízke príjmy, nízky rast atď.), čo si vyžaduje individuálny územný prístup;

G.

keďže jeden z hlavných prínosov siedmej správy o súdržnosti súvisí s identifikáciou určitých regiónov označených ako oblasti, ktoré uviazli v „pasci stredných príjmov“a hrozí im zaostávanie alebo stagnácia;

H.

keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na existenciu chudobných oblastí, riziko územnej fragmentácie a prehlbovanie subregionálnych rozdielov, a to aj v regiónoch, ktoré relatívne prosperujú;

I.

keďže v siedmej správe o súdržnosti sa uvádza, že „vplyv globalizácie, migrácie, chudoby a nedostatku inovácie, zmeny klímy, transformácie energetiky a znečistenia sa neobmedzuje na menej rozvinuté regióny“;

J.

keďže hoci politika súdržnosti zohrávala zásadnú úlohu pri oživení hospodárstva EÚ prostredníctvom podpory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, verejné investície v EÚ sú stále pod úrovňou spred krízy, pričom v niektorých krajinách najviac postihnutých krízou existujú veľké nedostatky, pretože verejné investície klesli z 3,4 % HDP v roku 2008 na 2,7 % v roku 2016;

K.

keďže v siedmej správe o súdržnosti sa jasne prezentujú výsledky politiky súdržnosti z hľadiska rastu, zamestnanosti, dopravy, energetiky, životného prostredia a vzdelávania a odbornej prípravy, o čom svedčí programové obdobie 2014 – 2020, keď bola poskytnutá podpora 1,1 miliónu MSP, čo viedlo priamo k vytvoreniu ďalších 420 000 nových pracovných miest, pomohlo viac ako 7,4 milióna nezamestnaných nájsť si prácu a pomohlo tiež vyše 8,9 milióna ľudí získať novú kvalifikáciu, čím sa táto politika stala faktorom, ktorý spája Európu;

Pridaná hodnota politiky súdržnosti

1.

považuje za nevyhnutné, aby politika súdržnosti v novom programovom období aj naďalej primerane pokrývala všetky európske regióny a ostala hlavným verejným investičným nástrojom Európskej únie, ktorý je založený na dlhodobej stratégii a perspektívach, má k dispozícii rozpočet zodpovedajúci existujúcim a novým výzvam a zabezpečí plnenie základných cieľov tejto politiky; zdôrazňuje, že sústredenie politiky súdržnosti výhradne na najmenej rozvinuté regióny by brzdilo pokrok, čo sa týka politických priorít Únie ako celku;

2.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti vytvára európsku pridanú hodnotu tým, že prispieva k európskym verejným statkom a prioritám (ako je rast, sociálne začlenenie, inovácie a ochrana životného prostredia), ako aj k verejným a súkromným investíciám, a že je základným nástrojom na dosiahnutie cieľa zmluvy, ktorý spočíva v boji proti nerovnosti s cieľom upraviť životnú úroveň smerom nahor a v znižovaní zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov;

3.

opakuje svoj pevný záväzok, pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie a zásadu partnerstva, ktoré by sa mali zachovať a posilňovať v období po roku 2020, ako aj k viacúrovňovému riadeniu a subsidiarite, ktoré prispievajú k pridanej hodnote politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že pridaná hodnota tejto politiky pramení predovšetkým z jej schopnosti zohľadniť potreby vnútroštátneho rozvoja spolu s potrebami a špecifikami jednotlivých regiónov a území a priblížiť Úniu jej občanom;

4.

zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota sa výrazne odráža v európskej územnej spolupráci, a to vo všetkých jej rozmeroch (cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca, tak vnútorná, ako aj vonkajšia), pretože prispieva k celkovým cieľom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k solidarite; opäť vyzýva na zvýšenie jej podielu v rozpočte vyčlenenom na politiku súdržnosti a zároveň na zlepšenie koordinácie medzi rôznymi programami, aby sa zabránilo ich prekrývaniu; pripomína význam vykonávania makroregionálnych stratégií pri dosahovaní cieľov politiky súdržnosti;

5.

konštatuje, že vykonávanie politiky súdržnosti v regióne môže vytvárať externality a prinášať výhody priameho i nepriameho presahovania v celej EÚ, a to okrem iného vďaka zvýšenému obchodu, ktorý posilňuje jednotný trh; poukazuje však na to, že tieto výhody sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, a to najmä v závislosti od zemepisnej blízkosti a štruktúry hospodárstiev členských štátov;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať metodiku „nákladov vyplývajúcich z nerealizovania politiky súdržnosti“s cieľom poskytnúť dodatočné kvantifikovateľné dôkazy o európskej pridanej hodnote politiky súdržnosti podľa vzoru práce Európskeho parlamentu, čo sa týka „nákladov v prípade nekonania na úrovni Európy“;

Územný rozmer

7.

konštatuje, že v mestských oblastiach sa spájajú na jednej strane značné možnosti rastu, investícií a inovácií a na druhej strane rôzne environmentálne, hospodárske a sociálne výzvy, okrem iného z dôvodu koncentrácie obyvateľstva a existencie chudobných oblastí, a to aj v relatívne prosperujúcich mestách; zdôrazňuje preto, že riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia zostáva hlavnou výzvou;

8.

kladie dôraz na to, že snahy upevniť územný rozmer politiky súdržnosti vyžadujú, aby sa väčšia pozornosť venovala problémom prímestských a vidieckych oblastí, pričom sa treba opierať o znalosti miestnych orgánov a osobitne sa zamerať na stredne veľké mestá v každom členskom štáte;

9.

zdôrazňuje význam podpory vidieckych oblastí v celej ich rozmanitosti zhodnocovaním ich potenciálu, podnecovaním investícií do projektov, ktoré podporujú miestne hospodárstva, ako aj lepšiu prepojenosť v oblasti dopravy, dostupnosť a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, a napomáhaním týchto oblastí pri riešení výziev, s ktorými sa stretávajú, konkrétne výziev v podobe vyľudňovania vidieka, sociálneho začleňovania, nedostatku pracovných príležitostí, podnikateľských stimulov a cenovo dostupného bývania, úbytku obyvateľstva, devitalizácie mestských centier, oblastí bez poskytovania zdravotnej starostlivosti atď.; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam druhého piliera SPP pri podpore udržateľného rozvoja vidieka;

10.

vyzýva na väčšie zohľadnenie určitých územných špecifík, napríklad špecifík regiónov uvedených v článku 174 ods. 3 ZFEÚ, ako sú ostrovné, horské, vidiecke, hraničné, najsevernejšie, pobrežné alebo okrajové regióny, pri stanovovaní investičných priorít; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť individuálne prispôsobené stratégie, programy a činnosti pre tieto odlišné regióny alebo dokonca preskúmať možné spustenie nových osobitných programov, a to podľa vzoru mestskej agendy EÚ a Amsterdamského paktu;

11.

pripomína, že konkrétna štrukturálna sociálna a hospodárska situácia najvzdialenejších regiónov odôvodňuje osobitné opatrenia, aj pokiaľ ide o podmienky prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom, v súlade s článkom 349 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať všetky výnimky určené na kompenzovanie ich štrukturálnych znevýhodnení a zlepšiť osobitné opatrenia pre tieto regióny tým, že sa v prípade potreby upravia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa opierali o rozsudok Súdneho dvora EÚ z 15. decembra 2015 s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie článku 349 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky upravujúce prístup k štrukturálnym fondom; navrhuje v prvom rade rozšíriť osobitný príspevok pre najvzdialenejšie regióny o sociálnu zložku, zachovať súčasnú úroveň spolufinancovania Únie v týchto regiónoch a lepšie prispôsobiť tematické zameranie; zdôrazňuje potenciál najvzdialenejších regiónov, napríklad ako oblastí, ktorú sú obzvlášť vhodné na vykonávanie experimentálnych projektov;

12.

domnieva sa, že zavedenie integrovaných stratégií trvalo udržateľného rozvoja miest je úspechom, a preto by sa malo posilniť a zrealizovať aj v ďalších subregionálnych oblastiach, napríklad stanovením integrovaného územného prístupu spolu s tematickými cieľmi, ale bez toho, aby tým bolo narušené tematické zameranie; zdôrazňuje význam miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý posilní schopnosť politiky súdržnosti zapájať miestnych aktérov; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možnosť zavedenia prípravy národných a regionálnych operačných programov, ktoré budú založené na integrovaných územných stratégiách a stratégiách inteligentnej špecializácie;

Regióny so strednými príjmami: podpora odolnosti a predchádzanie zaostávaniu zraniteľných regiónov

13.

zdôrazňuje, že regióny so strednými príjmami nezaznamenali rovnaký rast ani ako regióny s nízkymi príjmami (ktoré ešte musia dostihnúť zvyšok EÚ), ani ako regióny s veľmi vysokými príjmami, pretože sa vyrovnávajú s problémom tzv. pasce stredných príjmov, a to v dôsledku ich príliš vysokých nákladov v porovnaní s prvou skupinou regiónov a príliš slabých systémov inovácií v porovnaní s druhou skupinou; navyše poukazuje na to, že tieto územia sa vyznačujú oslabeným výrobným sektorom a zraniteľnosťou voči otrasom spôsobeným globalizáciou a výslednými sociálno-ekonomickými zmenami;;

14.

je presvedčený, že hlavnou výzvou pre budúcu politiku súdržnosti bude poskytovanie primeranej podpory regiónom so strednými príjmami, okrem iného s cieľom vytvoriť prostredie priaznivé pre investície, a že politika súdržnosti musí znižovať rozdiely a nerovnosti a zároveň brániť zaostávaniu zraniteľných území zohľadňovaním rôznych trendov, dynamiky a okolností;

15.

vyzýva Komisiu, aby riešila problémy regiónov so strednými príjmami, ktoré sa vyznačujú nízkou mierou rastu v porovnaní s priemerom EÚ, tak, aby podporila celkový harmonický rozvoj Únie; pripomína, že s cieľom podporiť tieto regióny a ponúknuť riešenia ich problémov by sa v rámci budúcej politiky súdržnosti mali primerane pokryť, podporovať a zahrnúť do ďalšieho programového obdobia, a to aj prostredníctvom vytvorenia a vykonávania individuálne prispôsobených stratégií, programov a opatrení; v tejto súvislosti pripomína význam doplnkových ukazovateľov k HDP s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach týchto špecifických regiónov; domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť včasnej identifikácii zraniteľných miest, aby politika súdržnosti mohla podporiť odolnosť regiónov a zabrániť vzniku nových nerovností vo všetkých typoch regiónov;

16.

víta skutočnosť, že Komisia začala pilotný projekt, ktorého cieľom je poskytovať individuálne prispôsobenú podporu zameranú na konkrétne problémy regiónov, v ktorých prebieha priemyselná transformácia; vyzýva Komisiu, aby z pilotného projektu vyvodila ponaučenia, a očakáva, že sa čo najskôr dosiahnu predpokladané výsledky; domnieva sa, že stratégie inteligentnej špecializácie majú potenciál ponúknuť prostredníctvom celostného prístupu týmto regiónom lepšiu podporu v súvislosti s ich stratégiami rozvoja a zo všeobecnejšieho hľadiska presadzovať diferencované vykonávanie na regionálnej úrovni, ale mohla by ich posilniť aj dodatočná spolupráca a výmena znalostí a skúseností medzi regiónmi; víta opatrenia, ako je iniciatíva Vanguard zameraná na využívanie stratégie inteligentnej špecializácie v záujme posilnenia rastu a priemyselnej obnovy v prioritných oblastiach EÚ;

17.

zdôrazňuje, že sociálna a fiškálna konvergencia prispieva k podpore súdržnosti, pričom zlepšuje fungovanie jednotného trhu; domnieva sa, že rozdielne praktiky v tejto oblasti môžu byť v rozpore s cieľom súdržnosti a spôsobiť ďalšie problémy územiam, ktoré zaostávajú alebo sú najviac ohrozené globalizáciou, a upozorňuje na to, že je trvalo potrebné, aby menej rozvinuté regióny dostihli zvyšok Únie; domnieva sa, že politika súdržnosti by mohla prispieť k podpore sociálnej a fiškálnej konvergencie (spolu s hospodárskou a územnou konvergenciou) prostredníctvom poskytovania pozitívnych stimulov; v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosť opierať sa napríklad o Európsky pilier sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby viac zohľadnila tento rozmer v rámci európskeho semestra s cieľom lepšie začleniť sociálny rozmer politiky súdržnosti do hospodárskej politiky a aby tiež vhodne zapojila miestne a regionálne orgány s cieľom zvýšiť efektívnosť tohto procesu a jeho prijatie;

Oblasti činnosti

18.

podporuje silné tematické zameranie na obmedzený počet priorít súvisiacich s veľkými európskymi politickými cieľmi, pričom by sa riadiacim orgánom mala umožniť väčšia flexibilita pri vytváraní ich územných stratégií na základe potrieb a potenciálu, a to po inkluzívnych konzultáciách na miestnej a regionálnej úrovni v rámci prípravy dohôd o partnerstve; zdôrazňuje, že zamestnanosť (vrátane nezamestnanosti mladých ľudí), sociálne začlenenie, boj proti chudobe, stimulovanie inovácií, digitalizácia, podpora MSP a začínajúcich podnikov, zmena klímy, obehové hospodárstvo a infraštruktúra by mali byť prioritnými oblasťami politiky súdržnosti v budúcnosti;

19.

víta prijatie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý predstavuje pokrok v oblasti budovania sociálnej Európy; pripomína svoj záväzok voči ESF ako silnej integrovanej súčasti EŠIF a voči záruke pre mladých ľudí, iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európskemu zboru solidarity s ohľadom na ich úlohu pri riešení problémov v oblasti zamestnanosti, hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia, učenia a odbornej prípravy;

20.

zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti by sa mala viac zamerať na ochranu a podporu obyvateľstva a území, ktoré negatívne zasiahla globalizácia (premiestnenie podnikov, strata pracovných miest), ako aj podobné trendy v rámci EÚ; požaduje, aby sa v relevantných prípadoch preskúmala možnosť koordinácie štrukturálnych fondov a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom pokrývať okrem iného premiestnenie podnikov v rámci EÚ;

21.

upozorňuje, že zraniteľnosť voči zmene klímy sa v jednotlivých regiónoch značne líši; domnieva sa, že EŠIF by sa mali využívať čo najefektívnejšie s cieľom napomôcť EÚ plniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy (COP 21), napr. v súvislosti s energiami z obnoviteľných zdrojov, energetickou účinnosťou alebo výmenou osvedčených postupov, najmä v sektore bývania, a zohľadňovať ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; trvá na tom, aby sa finančné prostriedky v rámci nástrojov solidarity určené na využitie v prípade prírodných katastrof sprístupnili čo najrýchlejšie za daných okolností a vždy koordinovane;

22.

požaduje, aby sa EŠIF využívali na udržateľné riešenie demografických výziev (starnutie, úbytok obyvateľstva, demografický tlak, neschopnosť prilákať alebo udržať primeraný ľudský kapitál), ktoré majú na európske regióny rôznorodý vplyv; zdôrazňuje najmä potrebu poskytnúť primeranú podporu územiam, ako sú niektoré najvzdialenejšie regióny;

23.

zdôrazňuje, že treba na základe článku 349 ZFEÚ vytvoriť osobitný mechanizmus financovania po roku 2020 na začlenenie migrantov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sa musia vyrovnať s väčším migračným tlakom vzhľadom na ich osobitné charakteristiky, a prispieť tak k ich trvalo udržateľnému rozvoju;

24.

zastáva názor, že fondy EÚ musia dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a mali by naďalej podporovať deinštitucionalizáciu;

25.

zdôrazňuje potenciál ďalších investícií do kultúry, vzdelávania, dedičstva, mládeže, športu a udržateľného cestovného ruchu, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a to najmä kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí, a rastu, ako aj zlepšenie sociálnej súdržnosti a zároveň bojovanie proti chudobe a diskriminácii, čo je osobitne dôležité napríklad s ohľadom na najvzdialenejšie, vidiecke a odľahlé regióny; podporuje rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý úzko súvisí s inováciou a tvorivosťou;

Programový rámec na obdobie po roku 2020

26.

poukazuje na to, že v siedmej správe o súdržnosti sa zdôrazňuje potreba zohľadňovať na účely prideľovania finančných prostriedkov a poskytovania presnejšieho obrazu o sociálno-ekonomických podmienkach aj ďalšie ukazovatele dopĺňajúce HDP na obyvateľa, ktorý by mal zostať hlavným ukazovateľom, v súlade s identifikovanými výzvami a potrebami, a to aj na subregionálnej úrovni; upozorňuje na to, že je dôležité vychádzať z kvalitných, spoľahlivých, aktuálnych, štruktúrovaných a dostupných údajov; žiada preto Komisiu a Eurostat o poskytnutie čo najpodrobnejších a geograficky rozčlenených štatistických údajov relevantných pre politiku súdržnosti, aby v procese programovania primerane odrážali potreby regiónov; podporuje používanie sociálnych, environmentálnych a demografických kritérií, najmä miery nezamestnanosti a miery nezamestnanosti mladých ľudí;

27.

obhajuje zintenzívnenie integrovaných prístupov a kladie veľký dôraz na to, že ESF musí byť aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou európskej regionálnej politiky vzhľadom na jeho zásadný rozmer súdržnosti;

28.

zdôrazňuje, že granty by mali zostať hlavným nástrojom financovania politiky súdržnosti, ale uznáva, že finančné nástroje môžu byť účinnou pákou a mali by sa na základe primeraného posúdenia ex ante presadzovať, ak vytvárajú pridanú hodnotu; zdôrazňuje však, že ich využívanie nesmie byť samoúčelné, že ich účinnosť závisí od mnohých faktorov (charakter projektu, územia či rizika) a že všetky regióny bez ohľadu na úroveň ich rozvoja musia mať možnosť slobodne určiť najvhodnejší spôsob financovania; namieta proti akýmkoľvek záväzným cieľom, pokiaľ ide o využívanie finančných nástrojov;

29.

vyzýva na zjednodušenie podmienok upravujúcich využívanie finančných nástrojov a na uľahčenie koordinácie týchto nástrojov s grantmi v záujme komplementárnosti a účinnosti a s ohľadom na situáciu daných území; zdôrazňuje význam administratívnej kapacity a kvality riadenia, ako aj doplnkovej úlohy národných rozvojových bánk a inštitúcií pri zavádzaní finančných nástrojov prispôsobených miestnym potrebám; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité čo najviac zharmonizovať pravidlá v oblasti finančných nástrojov bez ohľadu na spôsob ich riadenia; navrhuje, aby sa popri už existujúcich finančných nástrojoch pre politiku súdržnosti presadzovali aj participatívne finančné nástroje;

30.

domnieva sa, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a zárukou priaznivého prostredia pre investície, účinnosť a riadne využívanie finančných prostriedkov je užitočné aj na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti, pričom zdôrazňuje, že politika súdržnosti nemá byť len nástrojom, ktorý slúži prioritám bez prepojenia s jej cieľmi; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať dohodnutú pozíciu k Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o flexibilitu v súvislosti s cyklickými podmienkami, štrukturálnymi reformami a vládnymi investíciami; je presvedčený, že opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, by sa mali dôkladne analyzovať, a to aj so zapojením všetkých zainteresovaných strán; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť úpravy prepojenia politiky súdržnosti s európskym semestrom, aby sa posilnil jeho územný a sociálny rozmer, a mala by zohľadniť aj ďalšie faktory, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov súdržnosti, ako je reálna konvergencia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti a v rámci európskeho semestra preskúmala regionálne a národné spolufinancovanie v rámci fondov EŠIF a jeho vplyv na deficit členských štátov;

31.

požaduje zintenzívnenie stratégií inteligentnej špecializácie ako nového spôsobu investovania do dlhodobého rastového potenciálu v kontexte rýchlych technologických zmien a globalizácie; uznáva užitočnosť ex ante kondicionalít, ale zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch situáciu komplikovali a viedli k oneskoreniam pri vypracúvaní a začínaní programovania; berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe 15/2017, ktoré sa týkali ex ante kondicionalít; vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadné zníženie počtu ex ante kondicionalít a posilnila v tejto oblasti dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity, pričom bude v maximálnej možnej miere využívať existujúce strategické dokumenty, ktoré by mohli splniť budúce ex ante kondicionality; zdôrazňuje, že ex ante kondicionality by mali úzko súvisieť s účinnosťou investícií a zároveň zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty;

32.

konštatuje, že kvalita a stabilita verejnej správy, ktorej predpokladom je dobré vzdelanie, odborná príprava a poradenská pomoc dostupná na miestnej úrovni, zostáva rozhodujúcim faktorom regionálneho rastu a účinnosti fondov EŠIF; zdôrazňuje, že treba zvýšiť kvalitu správy a zabezpečiť dostupnosť dostatočnej technickej pomoci, pretože tieto faktory majú vážny vplyv na riadne vykonávanie politiky súdržnosti a môžu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšiť, čo je obzvlášť zreteľné najmä v zaostávajúcich regiónoch; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým vyhodnotila budúci program JASPERS s ohľadom na odporúčania Európskeho dvora audítorov;

33.

podporuje vývoj politiky súdržnosti, ktorá bude viac zameraná na výsledky a obsah, pričom z účtovnej logiky prejde na logiku výkonu a riadiacim orgánom ponechá viac flexibility, pokiaľ ide o spôsob dosahovania cieľov, pri súčasnom dodržiavaní zásad partnerstva, transparentnosti, zodpovednosti atď.;

34.

považuje za nevyhnutné pokračovať v boji proti podvodom a naliehavo žiada, aby sa uplatňovala nulová tolerancia voči korupcii;

Zjednodušená politika súdržnosti

35.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich legislatívnych návrhoch zohľadnila odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť rámec, ktorým sa zabezpečí právna stabilita vďaka jednoduchým, jasným a predvídateľným pravidlám, a to najmä v oblasti riadenia a kontrol, aby sa zaistila náležitá rovnováha medzi cieľmi výkonnosti a zjednodušenia; požaduje, aby sa v budúcom programovom období znížil objem právnych predpisov a usmernení (obozretne s cieľom zabezpečiť v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami potrebnú kontinuitu pravidiel a postupov, s ktorými sú už zainteresované subjekty a riadiace orgány oboznámené); požaduje, aby sa príslušné dokumenty preložili do všetkých jazykov EÚ a aby sa v čo najväčšej miere zabránilo retroaktívnemu uplatňovaniu a výkladu pravidiel; požaduje zavedenie jednotného právneho rámca a usmernení pre cezhraničné projekty;

37.

zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii a aby sa z operačných programov stali skutočné strategické dokumenty, ktoré budú stručnejšie a flexibilnejšie, pričom sa zavedie zjednodušený postup na ich cielenú úpravu počas programovania (napríklad v prípade prírodných katastrof), aby primerane reagovali na meniacu sa globálnu situáciu a regionálny dopyt;

38.

vyzýva na zavedenie skutočne jednotného súboru pravidiel pre fondy EŠIF vrátane ďalšej harmonizácie spoločných pravidiel pre nástroje, ktoré prispievajú k rovnakému tematickému cieľu; považuje za nevyhnutné zefektívniť postupy verejného obstarávania v rámci fondov a urýchliť postupy týkajúce sa štátnej pomoci v prípadoch, keď sa vyžaduje súlad; podporuje jednotné a súdržnejšie zaobchádzanie s priamo riadenými európskymi fondmi a s kohéznymi fondmi, pokiaľ ide o štátnu pomoc, a všeobecnejšie podporuje harmonizované pravidlá pre európske nástroje, ktoré sú zamerané na rovnakých príjemcov; zdôrazňuje význam lepšej komplementárnosti medzi politikou súdržnosti a budúcim výskumným programom EÚ, aby pokrývali celý cyklus od základného výskumu po komerčné využitie; domnieva sa, že by sa malo zachovať tematické zameranie s cieľom umožniť súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni projektov;

39.

berie na vedomie vytvorenie pracovnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a očakáva od nej konkrétne návrhy na posilnenie dodržiavania týchto zásad v rámci politiky súdržnosti; podporuje zabezpečenie uplatňovania týchto zásad s cieľom dosiahnuť skutočné viacúrovňové riadenie, ktoré vyžaduje primerané posilnenie postavenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán;

40.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila integrovanejšie hodnotenie prierezových politík a že sa neuvádza súčinnosť medzi rôznymi európskymi politikami; požaduje ambiciózne stratégie, financovanie a opatrenia, ktoré zvýšia súčinnosť s inými fondmi EÚ a prilákajú doplnkovú finančnú podporu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej optimalizovať súčinnosť medzi fondmi EŠIF a inými nástrojmi vrátane Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj synergiu s ďalšími centrálne riadenými programami, napríklad s programom Horizont 2020, ktorý dopĺňa politiku súdržnosti pri podpore výskumu a inovácií;

41.

vyzýva, aby sa požiadavky v oblasti programovania, vykonávania a monitorovania fondov EŠIF v budúcnosti opierali o zásady rozlišovania a proporcionality, boli založené na transparentných a spravodlivých kritériách a boli v súlade s finančnými prostriedkami vyčlenenými na programy, rizikovým profilom, kvalitou správy a mierou financovania zo strany príjemcov;

42.

považuje za nevyhnutné, aby vzťah medzi Komisiou a riadiacimi orgánmi smeroval k „zmluve o dôvere“; v tejto súvislosti pripomína význam existencie primeraného a fungujúceho rámca viacúrovňového riadenia; vyzýva Komisiu, aby budovala na doterajšej práci v oblasti riadneho hospodárenia s verejnými prostriedkami, pričom zavedie zásadu nového označovania riadiacich orgánov, ktoré preukázali svoju schopnosť dodržiavať právne predpisy; požaduje, aby sa v súvislosti s monitorovaním vychádzalo vo väčšej miere z vnútroštátnych a regionálnych pravidiel, ak sa overila a potvrdila ich účinnosť;

43.

vyzýva na posilnenie zásady jednotného auditu, zrýchlenie zavádzania elektronickej súdržnosti a všeobecné používanie zjednodušených a štandardizovaných nákladov, pretože sa okrem iného ukázalo, že je to z hľadiska vykonávania jednoduchšie a neviedlo to k žiadnym chybám; poukazuje na potenciál digitalizácie, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ; zastáva názor, že výmena odborných znalostí by sa mala uľahčiť vytvorením portálu na vzájomné poskytovanie poznatkov s cieľom vymieňať si osvedčené postupy;

44.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie reakcie politiky súdržnosti na nepredvídané udalosti, a opakuje v tejto súvislosti svoju požiadavku, aby sa vytvorila rezerva, ktorá by regiónom poskytla dodatočnú flexibilitu bez ohrozenia dlhodobých cieľov operačných programov;

Výzvy a perspektívy

45.

vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad scenármi, ktoré nedávno prezentovala Komisia, v súvislosti so škrtmi v rozpočte politiky súdržnosti, ktoré by sa mohli uskutočniť v rámci budúceho viacročného finančného rámca a viedli by k vylúčeniu mnohých regiónov z rozsahu pôsobnosti tejto politiky; privítal by ambiciózny rozpočet primeraný výzvam, s ktorými sa regióny stretávajú, a žiada, aby sa z politiky súdržnosti nerobila premenná; pripomína, že pokrytie všetkých regiónov EÚ je pre Európsky parlament niečím, o čom nemožno diskutovať; zdôrazňuje, že teória „skupín hospodárskeho rozvoja“potvrdzuje dôležitosť diferencovanej podpory všetkých európskych regiónov vrátane regiónov s veľmi vysokými príjmami, ktoré musia zostať konkurencieschopné voči svojim globálnym konkurentom;

46.

domnieva sa, že politika súdržnosti môže prispieť k riešeniu nových výziev, ako je bezpečnosť či integrácia utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti nemôže byť riešením všetkých kríz, a nesúhlasí s tým, aby sa prostriedky na politiku súdržnosti používali na napĺňanie potrieb krátkodobého financovania, ktoré nepatria do jej rámca, pričom pripomína, že táto politika je zameraná na strednodobý a dlhodobý sociálno-ekonomický rozvoj EÚ;

47.

berie na vedomie pozitívne výsledky fondu EFSI, ktorý však musí investovať ešte transparentnejšie a účelnejšie; zdôrazňuje, že politika súdržnosti a fond EFSI vychádzajú z rôznych koncepcií a cieľov, ktoré sa môžu v niektorých prípadoch navzájom dopĺňať, ale nemožno ich zamieňať, a to bez ohľadu na úroveň rozvoja regiónov, predovšetkým preto, že fond EFSI je na rozdiel od štrukturálnych fondov založený prevažne na úveroch; pripomína, že je dôležité primerane rozlišovať medzi fondom EFSI a politikou súdržnosti a identifikovať jednoznačné príležitosti na ich kombinovanie;

48.

opakuje svoju angažovanosť, pokiaľ ide o dlhodobé programovanie; domnieva sa, že jedinou realizovateľnou alternatívou súčasného sedemročného obdobia je viacročný finančný rámec v trvaní 5 + 5 rokov s preskúmaním v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v trvaní 5+5 rokov;

49.

požaduje, aby sa vynaložilo maximálne úsilie o predídenie omeškaniam v programovaní nového obdobia s cieľom zabrániť oneskoreným platbám a zrušeniu viazanosti, ktoré bránia pozitívnym výsledkom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité včas predložiť všetky dokumenty týkajúce sa budúceho právneho rámca vo všetkých úradných jazykoch, aby sa zabezpečili primerané a včasné informácie pre všetkých príjemcov;

50.

požaduje opatrenia na zlepšenie komunikácie s európskymi občanmi, čím by sa zvýšila informovanosť verejnosti o konkrétnych úspechoch politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu riadiacich orgánov a predkladateľov projektov, ktorí využívajú inovatívne metódy komunikácie na miestnej úrovni s cieľom informovať občanov o výsledkoch využívania fondov na príslušných územiach; zdôrazňuje, že treba zlepšiť informovanie a komunikáciu nielen v záverečných etapách (výsledky fondov EŠIF), ale aj v skorších štádiách (možnosti financovania), a to najmä v súvislosti s malými organizátormi projektov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy a rozsiahle inštitucionalizované platformy spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a zvyšovanie povedomia;

51.

upozorňuje, že určité európske regióny sú obzvlášť vystavené účinkom brexitu; zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí minimalizovať negatívny vplyv brexitu na ostatné európske regióny, a požaduje, aby sa dôkladne preskúmala možnosť pokračovať v partnerstvách v rámci územnej spolupráce;

o

o o

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.

(5)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(6)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C-132/14 až C-136/14, ECLI:EU:C:2015:813.

(7)  Dokument 8463/17.

(8)  Dokument 14263/17.

(9)  Iammarino, S., Rodriguez-Pose, A., Storper, M. (2017), Why Regional Development Matters for Europe’s Economic Future, pracovné dokumenty 07/2017, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Európska komisia.

(10)  Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 8.

(11)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 94.

(12)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 132.

(13)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124.

(14)  Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 2.

(15)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.

(16)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.

(17)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.

(18)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.

(19)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.

(20)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0245.

(21)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.

(22)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.

(23)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.

(24)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.

(25)  http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8631691/3-31012018-BP-EN.pdf/bdc1dbf2-6511-4dc5-ac90-dbadee96f5fb

(26)  http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8701418/3-01032018-AP-EN/37be1dc2-3905-4b39-9ef6-adcea3cc347a


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/63


P8_TA(2018)0117

Politika integrity Komisie, najmä vymenovanie generálneho tajomníka Európskej komisie

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o politike Komisie v oblasti integrity, najmä o vymenovaní generálneho tajomníka Európskej komisie (2018/2624(RSP))

(2019/C 390/08)

Európsky parlament,

so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 12. marca 2018 o politike Komisie v oblasti integrity, najmä o vymenovaní generálneho tajomníka Európskej komisie,

so zreteľom na odpovede Komisie z 25. marca 2018 na písomné otázky položené členmi Výboru pre kontrolu rozpočtu a počas vypočutia, ktoré usporiadal tento výbor 27. marca 2018,

so zreteľom na článok 14 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na služobný poriadok úradníkov Európskej únie, a najmä na jeho články 4, 7 a 29,

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kontrolu rozpočtu,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže je nevyhnutné, aby Komisia ako strážkyňa zmlúv konala v súlade so znením a náplňou pravidiel;

B.

keďže dôvera v európsky projekt a v Európsku úniu sa zachová iba v prípade, že inštitúcie Európskej únie budú konať ako vzory v oblasti zásad právneho štátu, transparentnosti a dobrej správy vecí verejných a preukážu dostatočnú vnútornú kontrolu a rovnováhu, aby mohli primerane reagovať v situácii, keď sú tieto základné zásady ohrozené;

C.

keďže všetky inštitúcie Európskej únie majú na základe zmlúv autonómiu v záležitostiach týkajúcich sa ich usporiadania a personálnej politiky, a to aj pri výbere svojich vrcholových zamestnancov verejnej správy na základe zásluh, skúseností a dôvery, v súlade so služobným poriadkom a svojimi príslušnými rokovacími poriadkami;

D.

keďže externe uverejnené pracovné miesta majú často za následok výber interných uchádzačov, ktorí nespĺňajú požiadavky, ktoré sa uplatňujú na základe vnútorných pravidiel, čím sa obchádza riadny kariérny postup;

E.

keďže vymenovania na vrcholové posty, ako je generálny tajomník, by sa mali vykonávať nezávisle od ostatných vymenovaní, aby sa tým zabránilo akémukoľvek podozreniu z netransparentných výhodných dohôd alebo výmenných obchodov založených na dôverných informáciách;

F.

keďže európska ombudsmanka v súčasnosti vedie vyšetrovanie predmetného postupu vymenovania a Európsky parlament je pevne presvedčený o tom, že ombudsmanka bude informovať Komisiu a Európsky parlament o svojich názoroch a o všetkých možných prípadoch nesprávneho úradného postupu, ktoré odhalila a ktoré by sa mali ďalej sledovať;

G.

keďže Komisia uznala nedostatky vo svojich oznámeniach týkajúcich sa vymenovania a uznala, že je potrebné, aby posilnila svoje úsilie v tejto oblasti;

H.

keďže výbory zamestnancov ako zvolení zástupcovia zamestnancov inštitúcií Európskej únie požiadali o transparentné postupy týkajúce sa menovaní na všetky riadiace pozície;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že postup vymenovania nového generálneho tajomníka Komisie z 21. februára 2018 sa vykonal spôsobom, ktorý vyvolal rozsiahle pobúrenie a nesúhlas verejnosti, v radoch poslancov Európskeho parlamentu a v rámci európskej verejnej služby; konštatuje, že v dôsledku tohto postupu hrozí riziko poškodenia dobrej povesti nielen Komisie, ale aj všetkých inštitúcií Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby uznala, že tento postup a komunikácia o ňom vo vzťahu k médiám, Európskemu parlamentu a širokej verejnosti negatívne ovplyvnili jej vlastnú povesť;

Faktické informácie

2.

konštatuje, že:

voľná pozícia zástupcu generálneho riaditeľa bola uverejnená 31. januára 2018 so štandardnou lehotou na predloženie kandidatúr desať pracovných dní (t. j. 13. februára 2018);

o miesto sa uchádzali iba dvaja kandidáti – jeden muž a jedna žena, obaja z kabinetu predsedu Komisie; nový generálny tajomník bol jedným z uchádzačov o toto pracovné miesto; druhá uchádzačka zaslala kandidatúru na voľné miesto 8. februára 2018, 12. februára 2018 strávila celý deň v hodnotiacom centre a pred pohovorom s poradným výborom pre menovania, ktoré bolo naplánované na 20. februára 2018, stiahla žiadosť a potom bola vymenovaná za novú vedúcu kabinetu predsedu Komisie;

nový generálny tajomník absolvoval postup ustanovený v článku 29 služobného poriadku, ktorého súčasťou bolo absolvovať:

a)

celý deň v hodnotiacom centre (15. februára 2018);

b)

pohovor (16. februára 2018), hodnotenie a stanovisko (20. februára 2018) poradného výboru pre menovania;

c)

pohovor s členom Komisie zodpovedným za rozpočet a ľudské zdroje a predsedom Komisie (20. februára 2018);

z týchto pohovorov neboli vypracované žiadne zápisnice ani nebola zaznamenaná ich dĺžka;

kolégium vymenovalo – jednomyseľným rozhodnutím – vedúceho kabinetu predsedu Komisie za zástupcu generálneho tajomníka 21. februára 2018;

následne počas tej istej schôdze vtedajší generálny tajomník oznámil svoj odchod do dôchodku, pričom v ten istý deň ráno zaslal formálny list predsedovi, v ktorom uviedol svoj zámer odísť 31. marca 2018 do dôchodku;

predseda Komisie a vedúci jeho kabinetu od roku 2015 vedeli, že vtedajší generálny tajomník mal v úmysle odísť do dôchodku krátko po marci 2018, pričom svoj úmysel začiatkom roka 2018 opätovne potvrdil; predseda však nezverejnil túto informáciu, aby neoslabil autoritu vtedajšieho generálneho tajomníka, ale oznámil to svojmu vedúcemu kabinetu;

po opakovanej neúspešnej snahe presvedčiť vtedajšieho generálneho tajomníka, aby svoje pôsobenie vo funkcii predĺžil, predseda Komisie mal prinajmenšom upozorniť člena Komisie zodpovedného za rozpočet a ľudské zdroje o blížiacom sa uvoľnení pracovného miesta, aby sa mohli začať opatrenia na jeho obsadenie normálnym spôsobom, včas a na základe osvedčených postupov;

konajúc na návrh predsedu, po dohode s členom Komisie zodpovedným za rozpočet a ľudské zdroje a bez toho, aby bolo vymenovanie nového generálneho tajomníka uvedené v programe zasadnutia kolégia, sa kolégium rozhodlo preložiť novo vymenovaného zástupcu generálneho tajomníka s jeho pracovným miestom, podľa článku 7 služobného poriadku, na pozíciu generálneho tajomníka Komisie (preradenie bez uverejnenia voľnej pozície);

Kariérna dráha nového generálneho tajomníka

3.

konštatuje, že:

nový generálny tajomník nastúpil do Komisie v novembri 2004 ako úradník v platovej triede AD6 po tom, ako úspešne absolvoval otvorené výberové konanie COM/A/10/01; v roku 2007 bol povýšený do platovej triedy AD7, do platovej triedy AD8 v roku 2009, do platovej triedy AD9 v roku 2011 a do platovej triedy AD10 v roku 2013;

kým vo svojom základnom služobnom postupe bol stále v platovej triede AD8, od 10. februára 2010 bol dočasne preložený na miesto vedúceho kabinetu podpredsedníčky Redingovej, kde v súlade s pravidlami o zložení kabinetov, ktoré platili v tom čase (SEC(2010)0104), zastával funkciu vedúceho kabinetu v platovej triede AD14 na úrovni riaditeľa;

nový generálny tajomník si vzal pracovné voľno z osobných dôvodov od 1. apríla 2014 do 31. mája 2014, aby pôsobil ako vedúci volebnej kampane vedúceho kandidáta PPE na funkciu predsedu Komisie;

po svojom návrate do práce 1. júna 2014 bol pridelený ako úradník AD14 na pozíciu hlavného poradcu Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti;

po tom, ako úspešne absolvoval výberové konanie, bol nový generálny tajomník vymenovaný za hlavného poradcu Európskej banky pre obnovu a rozvoj s účinnosťou od 1. júla 2014; týmto vymenovaním sa vo svojom základnom služobnom postupe stal úradníkom platovej triedy AD14;

od 1. júla 2014 do 31. októbra 2014 bol nový generálny tajomník preradený v platovej triede AD14 na pozíciu vedúceho prechodného tímu novozvoleného predsedu Komisie;

1. novembra 2014 bol dočasne preradený na pozíciu vedúceho kabinetu predsedu v platovej triede AD15 v súlade s pravidlami o zložení kabinetov, platnými od roku 2004 (pozri rozhodnutia SEC(2004)0185, SEC(2010)0104 a C(2014)9002);

1. januára 2017 bol vo svojom základnom služobnom postupe (mimo dočasných preradení) v rámci 10. povyšovania vysokých úradníkov povýšený do platovej triedy AD 15, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté kolégiom členov Komisie [PV(2017)2221]; takže pred zasadnutím, ktoré sa konalo 21. februára 2018, bol vo svojom základnom služobnom postupe úradníkom Komisie v platovej triede AD15, hlavným poradcom Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti;

4.

zdôrazňuje mimoriadne rýchly služobný postup nového generálneho tajomníka, ktorý v období o niečo dlhšom ako 13 rokov postúpil z triedy AD6 na AD15, pričom osem rokov strávil v rôznych kabinetoch (po prvom pôsobení v kabinete bol povýšený z AD10 na AD14, po druhom pôsobení v kabinete z AD14 na AD15);

Kariérna dráha predchádzajúcich generálnych tajomníkov

5.

zdôrazňuje, že podľa Komisie traja predchádzajúci generálni tajomníci pred svojím preložením na pozíciu generálneho tajomníka pôsobili ako riaditeľ, generálny riaditeľ a vedúci kabinetu, pričom nový generálny tajomník nevykonával v rámci útvarov Komisie žiadne riadiace úlohy; poukazuje najmä na to, že ku dňu 21. februára 2018 nebol úradujúcim zástupcom generálneho tajomníka a že v základnej platovej triede AD15 odslúžil menej ako 14 mesiacov;

Postup vymenovania

6.

konštatuje, že podľa Komisie bol nový generálny tajomník preradený v služobnom záujme v zmysle článku 7 služobného poriadku a že pozícia nebola uverejnená, pretože sa toto pracovné miesto nepovažovalo za voľné; takže poznamenáva, že sa oňho nemohol uchádzať žiaden úradník, pretože postup prebehol prostredníctvom preradenia s pracovným miestom, a nie preložením vo vlastnom zmysle slova, pričom by bolo voľné pracovné miesto riadne uverejnené;

7.

berie na vedomie, že Komisia použila rovnaký postup preloženia podľa článku 7 služobného poriadku v prípade predchádzajúcich troch generálnych tajomníkov (preloženie s pracovným miestom, a nie preloženie v presnom zmysle slova); zdôrazňuje však, že žiaden z predchádzajúcich generálnych tajomníkov nebol vymenovaný postupne za zástupcu generálneho tajomníka a generálneho tajomníka počas toho istého zasadnutia kolégia; zdôrazňuje tiež, že všetci traja predchádzajúci generálni tajomníci boli navrhnutí kolégiu na tom istom zasadnutí kolégia, na ktorom bol ich príslušný predchodca preložený na iné pracovné miesto alebo oznámil svoj odchod do dôchodku;

8.

zdôrazňuje, že vymenovanie na základe preloženia inicioval predseda Komisie po dohode s členom Komisie zodpovedným za rozpočet a ľudské zdroje, a po porade s prvým podpredsedom (ktorý bol konzultovaný v súvislosti s menom kandidáta, ale určite nie s postupom);

9.

berie na vedomie, že nie je praxou Komisie prekladať riaditeľov v platovej triede AD15 na pozície generálnych riaditeľov, ale berie na vedomie, že sa Komisia domnieva, že z právneho hľadiska sa kolégium mohlo rozhodnúť preložiť na post generálneho tajomníka hlavného poradcu;

10.

pýta sa, prečo Komisia použila rôzne postupy na vymenovanie zástupcu generálneho tajomníka a generálneho tajomníka pre toho istého uchádzača a počas toho istého zasadnutia kolégia;

Zistenia

11.

zdôrazňuje, že z odpovedí, ktoré Komisia poskytla, vyplýva, že predseda a vedúci jeho kabinetu vedeli od roku 2015 o zámere bývalého generálneho tajomníka odísť do dôchodku krátko po 1. marci 2018, čo bývalý generálny tajomník opätovne potvrdil začiatkom roka 2018; zdôrazňuje, že táto vedomosť mohla umožniť riadny postup vymenovania jeho nástupcu podľa jedného z dvoch verejných postupov stanovených v služobnom poriadku: 1) vymenovaním kolégiom po uverejnení oznámenia o voľnej pracovnej pozícii a po výberovom konaní podľa článku 29 služobného poriadku, alebo 2) preložením v služobnom záujme podľa článku 7 služobného poriadku, tiež po uverejnení oznámenia o voľnej pracovnej pozícii s cieľom umožniť všetkým zainteresovaným úradníkom uchádzať sa o takého preloženie;

12.

berie na vedomie názor Komisie, že uverejnenie pracovného miesta sa nemusí považovať za pravidlo vyplývajúce zo služobného poriadku, najmä pokiaľ ide o pozíciu generálneho tajomníka, ktorá si vyžaduje nielen osobitné skúsenosti, ale tiež konkrétnu úroveň dôvery predsedu a kolégia členov Komisie;

13.

zdôrazňuje, že zvolením postupu preloženia podľa článku 7 služobného poriadku vo forme preradenia novo vymenovaného zástupcu generálneho tajomníka s jeho pracovným miestom na pozíciu generálneho tajomníka nebolo potrebné vyhlásiť výberové konanie na miesto bývalého generálneho tajomníka odchádzajúceho do dôchodku; berie na vedomie, že sa ten istý postup síce použil aj pri predchádzajúcich vymenovaniach generálnych tajomníkov, avšak tieto osoby predtým zastávali funkciu generálneho riaditeľa a niesli vysokú riadiacu a rozpočtovú zodpovednosť; zdôrazňuje však, že táto tradícia neuverejňovania dosiahla svoje hranice, keďže nezodpovedá moderným normám transparentnosti, ktoré by Komisia, Európsky parlament a ostatné inštitúcie Európskej únie mali dodržiavať;

14.

berie na vedomie rozšírenú prax Komisie, ktorá spočíva v obsadzovaní pozícií prostredníctvom vnútorných pridelení s pracovným miestom, a to aj na vedúcich pozíciách; hoci uznáva široký priestor na vlastné uváženie, ktorým disponujú inštitúcie v tejto súvislosti, vyjadruje znepokojenie nad tým, že to môže mať negatívny vplyv na zásadu rovnosti príležitostí a výber najkvalifikovanejších kandidátov; vyzýva všetky inštitúcie Európskej únie, aby obsadzovali pozície prostredníctvom takýchto preložení len na základe riadneho oznámenia zamestnancom, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, a aby uprednostňovali otvorené a transparentné postupy zamerané na výber najkvalifikovanejších uchádzačov;

15.

zdôrazňuje, že len predseda, člen Komisie zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, prvý podpredseda a bývalý a nový generálny tajomník vedeli pred zasadnutím kolégia členov Komisie 21. februára 2018, že sa uskutoční návrh na bezodkladné vymenovanie nového generálneho tajomníka;

16.

konštatuje, že tento postup zjavne zaskočil všetkých ostatných členov kolégia a zabránil tomu, aby medzi členmi Komisie prebehla diskusia, keďže vymenovanie nového generálneho tajomníka nefigurovalo na programe zasadnutia kolégia členov Komisie 21. februára 2018;

17.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tento postup vymenovania nového generálneho tajomníka by mohol spochybniť predchádzajúci postup vymenovania zástupcu generálneho tajomníka, keďže v prvom rade nemusel slúžiť na obsadenie tohto voľného pracovného miesta, ale skôr na to, aby umožnil preloženie tohto pracovného miesta na pozíciu generálneho tajomníka podľa článku 7 služobného poriadku bez zverejnenia voľného pracovného miesta; domnieva sa, že aj keď by takýto spôsob konania mohol spĺňať čisto formálne požiadavky, je v rozpore s náplňou služobného poriadku a bráni akýmkoľvek ďalším oprávneným zamestnancom, aby sa o pracovné miesto uchádzali;

Závery

18.

vyjadruje sklamanie, že ani jeden člen Komisie zrejme nespochybnil toto prekvapujúce vymenovanie, nepožiadal o odloženie rozhodnutia o tomto vymenovaní ani nepožadoval principiálnu diskusiu o úlohe budúceho generálneho tajomníka Komisie a o tom, čo sa pod touto úlohou chápe, hoci berie na vedomie, že tento bod nebol na programe;

19.

pripomína, že generálni riaditelia v európskych inštitúciách sú ako povoľujúci úradníci zodpovední za stovky zamestnancov a za plnenie nemalých rozpočtov a tiež majú povinnosť podpisovať vyhlásenie o vierohodnosti vo výročnej správe o činnosti na konci každého finančného roka; spochybňuje preto tvrdenie Komisie, že pokiaľ ide o zodpovednosť za riadenie a rozpočet, vedúci kabinetu predsedu by sa mohol považovať za rovnocenného s generálnym riaditeľom aj bez toho, že by takúto pozíciu zastával, ako tomu bolo v prípade predchádzajúcich generálnych tajomníkov Komisie; poukazuje na to, že interné oznámenie predsedu Komisie týkajúce sa zloženia súkromných kancelárií členov Komisie a kancelárie hovorcu z 1. novembra 2014 nenahrádza ani nemení služobný poriadok;

20.

konštatuje, že dvojstupňové vymenovanie generálneho tajomníka by sa mohlo vnímať ako opatrenie podobné prevratu, ktoré leží na hranici zákona a prípadne ju aj prekročilo;

21.

zdôrazňuje, že Európsky parlament nemôže nájsť žiadnu „vážnu a naliehavú situáciu“, ako uviedol právny servis Európskeho parlamentu, ktorá by opodstatnila využitie postupu preradenia podľa článku 7 služobného poriadku bez zverejnenia pracovného miesta;

Požadované opatrenia

22.

je si vedomý toho, že zrušenie priaznivého správneho aktu všeobecne nie je možné kvôli právnym obmedzeniam, napriek tomu však žiada Komisiu, aby prehodnotila postup vymenovania nového generálneho tajomníka s cieľom poskytnúť ďalším možným uchádzačov z európskej verejnej správy možnosť kandidovať, a tým umožnila širší výber spomedzi potenciálnych uchádzačov z tej istej funkčnej skupiny a platovej triedy; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti uskutočnila otvorené a transparentné postupy podávania kandidatúr;

23.

poukazuje na to, že v záujme zachovania excelentnej a nezávislej, lojálnej a motivovanej európskej verejnej služby sa služobný poriadok musí uplatňovať v súlade s jeho znením a podstatou; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje najmä plné dodržiavanie článkov 4, 7 a 29 služobného poriadku tak, že „voľné miesta v orgáne sa oznámia úradníkom tohto orgánu, len čo menovací orgán rozhodne, že sa toto voľné miesto má obsadiť“, a že táto povinnosť transparentnosti sa musí tiež dodržiavať pri preloženiach podľa článku 7 služobného poriadku, okrem veľmi výnimočných a riadne odôvodnených prípadov, ako to uznal Súdny dvor;

24.

pripomína, že len prostredníctvom riadneho uverejnenia voľných pracovných miest je možné zabezpečiť široký a rodovo vyvážený výber najkvalifikovanejších kandidátov, ktorý umožní prijať informované a optimálne rozhodnutia o vymenovaní; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa všetky európske inštitúcie a orgány vyhli postupom zverejňovania, ktorých jediným účelom je splniť formálne požiadavky na oznámenie;

25.

odporúča, aby sa posilnili rozhodovacie procesy a postupy kolégia členov Komisie, aby sa predišlo akémukoľvek nepremyslenému potvrdzovaniu menovaní alebo iných dôležitých rozhodnutí, a že je preto potrebné zahrnúť všetky tieto body do návrhu programu;

26.

vyzýva v tejto súvislosti všetky inštitúcie a orgány Európskej únie, aby tiež skoncovali s praxou „umiestňovania“ľudí na isté pozície, z ktorej plynie riziko poškodenia postupov, a teda aj dôveryhodnosti Európskej únie; zdôrazňuje, že politický vplyv nesmie poškodzovať uplatňovanie služobného poriadku; zastáva názor, že všetky voľné pracovné miesta by mali byť v záujme transparentnosti, integrity a rovnakých príležitostí zverejnené; zdôrazňuje, že ak sa inštitúcie napriek tomu rozhodnú odchýliť od tejto zásady, mali by tak urobiť len v úzkych medziach stanovených judikatúrou Súdneho dvora Európskeho únie;

27.

navrhuje, aby vo výberových komisiách vyššieho manažmentu Európskeho parlamentu pôsobili úradníci z orgánov zastupujúcich zamestnancov;

28.

žiada Komisiu a všetky ostatné príslušné inštitúcie Európskej únie, aby zrušili akékoľvek rozhodnutia, ktorými uznávajú funkciu vedúceho kabinetu predsedu za rovnocennú s funkciou generálneho riaditeľa a funkciu vedúceho kabinetu člena Komisie za rovnocennú s funkciou riaditeľa; žiada tiež Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcej revízii služobného poriadku podľa riadneho legislatívneho postupu sa poskytnú hodnotné kariérne možnosti, jednak pre úradníkov, ktorí absolvovali tradičnú kariérnu dráhu, jednak pre členov kabinetu:

so zreteľom na článok 7 objasnením postupu preloženia s preradením pracovného miesta úradníka, ktorý bol rozvinutý iba judikatúrou;

zahrnutím príslušných interných pravidiel pre členov súkromných kancelárií/kabinetov a

stanovením plne transparentných postupov menovania generálnych tajomníkov;

29.

vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2018 prehodnotila svoj administratívny postup menovania vyšších úradníkov s cieľom plne zabezpečiť, že v rámci maximálnej transparentnosti a rovnosti príležitostí budú vybratí tí najlepší uchádzači, a tým šla príkladom ostatným európskym inštitúciám;

30.

potvrdzuje, že článok 17 rokovacieho poriadku Komisie určuje zvláštnu riadiacu zodpovednosť generálnemu tajomníkovi, ktorý by mal mať rozsiahle riadiace skúsenosti a dostatočnú dôveru predsedu; vidí, že je potrebné aktualizovať a objasniť tieto pravidlá s cieľom zaručiť neutralitu generálneho tajomníka v (stranícko-) politickom prostredí; očakáva, že bude o aktualizácii informovaný do septembra 2018;

o

o o

31.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie všetkým európskym inštitúciám.

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/69


P8_TA(2018)0118

Pokrok v súvislosti s globálnym paktom OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnym paktom o utečencoch

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o pokroku dosiahnutom v plnení globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch (2018/2642(RSP))

(2019/C 390/09)

Európsky parlament,

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokol z roku 1967 týkajúci sa právneho postavenia utečencov,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

so zreteľom na program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP), a najmä Dohovor MOP č. 189 (2011) o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/71/1 z 19. septembra 2016 – newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov (1),

so zreteľom na prílohu I k newyorskému vyhláseniu s názvom Komplexný rámec reakcie na utečencov,

so zreteľom na prílohu II k newyorskému vyhláseniu s názvom Smerom ku globálnemu paktu pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu,

so zreteľom na usmernenia EÚ zo 6. marca 2017 pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 o ochrane migrujúcich detí (COM(2017)0211),

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/71/280 zo 6. apríla 2017 s názvom Modality medzivládnych rokovaní o globálnom pakte pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu (2),

so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva z 28. apríla 2017 s názvom Správa osobitného spravodajcu pre ľudské práva migrantov o programe do roku 2035 na uľahčenie mobility osôb (3),

so zreteľom na dokument UNHCR zo 17. mája 2017 s názvom Smerom ku globálnemu paktu o utečencoch: plán realizácie (4),

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 11. januára 2018 s názvom Aby migrácia bola prínosom pre všetkých (5),

so zreteľom na úvodný návrh globálneho paktu UNHCR o utečencoch z 31. januára 2018 (6),

so zreteľom na úvodný návrh a doplnený úvodný návrh globálneho paktu OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii z 5. februára 2018 (7), resp. 5. marca 2018 (8),

so zreteľom na abidžanské vyhlásenie 5. samitu EÚ – AÚ z novembra 2017,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a na jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté 25. septembra 2015 na samite OSN v New Yorku (9),

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou A/RES/45/158 z 18. decembra 1990 (10),

so zreteľom na spoločnú všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (CMW) a Výboru pre práva dieťaťa (CRC) o ľudských právach detí v kontexte medzinárodnej migrácie,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o odolnosti ako strategickej priorite vonkajšej činnosti EÚ (13),

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ (14) a z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (15),

so zreteľom na správu prijatú 12. októbra 2017 Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídľovanie a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (A8-0316/2017), a na potrebu, aby EÚ presídlila taký počet osôb, ktorý zodpovedá aspoň 20 % ročných odhadovaných globálnych potrieb v oblasti presídľovania,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa článku 13 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv má každý právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej a vrátiť sa do svojej krajiny; keďže v roku 1999 Výbor OSN pre ľudské práva vo svojej všeobecnej pripomienke č. 273 (odsek 8) objasnil, že toto právo „nesmie byť viazané na žiadny konkrétny účel alebo na čas, po ktorý sa osoba rozhodne zostať mimo územia krajiny“;

B.

keďže na samite OSN pre utečencov a migrantov, ktorý Valné zhromaždenie OSN usporiadalo v New Yorku 19. septembra 2016, členské štáty OSN jednomyseľne prijali newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov, na základe ktorého sa začali dva samostatné, odlišné a nezávislé, aj keď v podstate vzájomne prepojené procesy s cieľom prijať globálny pakt o utečencoch v roku 2018 a globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý bude podpísaný na konferencii v Maroku v decembri 2018;

C.

keďže príloha I k newyorskému vyhláseniu stanovuje komplexný rámec reakcie na utečencov (CRRF), ktorý je založený na zásade medzinárodnej deľby zodpovednosti a na odhodlaní členských štátov OSN riešiť základné príčiny núteného vysídľovania; keďže CRRF obsahuje konkrétne opatrenia zamerané na zmiernenie tlaku na hosťujúce krajiny, zlepšenie sebestačnosti utečencov, rozšírenie prístupu k riešeniam zahŕňajúcim tretie krajiny a podporu podmienok v krajinách pôvodu na bezpečný a dôstojný návrat;

D.

keďže vysoký komisár OSN pre utečencov bol požiadaný, aby vykonal konzultácie o akčnom programe na doplnenie CRRF a navrhol globálny pakt o utečencoch vo svojej výročnej správe pre Valné zhromaždenie v roku 2018;

E.

keďže EÚ a jej členské štáty boli zapojené do prípravného procesu a diskusií, ktoré viedli k predloženiu úvodných návrhov; keďže so začatím rozhodujúcejšej fázy procesu a v dôsledku rozhodnutia USA odstúpiť od rokovaní je ešte dôležitejšie, aby EÚ a jej členské štáty prevzali vedúcu úlohu s cieľom zabezpečiť znenie so silným zameraním na ľudí a ľudské práva;

F.

keďže migrácia je komplexný ľudský jav; keďže aj keď sú utečenci osobitne vymedzení a chránení v medzinárodnom práve ako ľudia, ktorí žijú mimo svojej krajiny pôvodu, pretože sa obávajú prenasledovania, konfliktu, násilia alebo iných okolností, a ktorí preto potrebujú medzinárodnú ochranu, utečenci aj migranti sú rovnako nositeľmi ľudských práv a často čelia zvýšenej zraniteľnosti, násiliu a zneužívaniu v celom procese migrácie; keďže globálny pakt o utečencoch a globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sú komplementárne procesy, ktoré si budú vyžadovať spoločné opatrenia na ich vykonávanie;

G.

keďže ľudská mobilita a migrácia je rastúcou realitou s približne 258 miliónmi medzinárodných migrantov na celom svete; keďže počet migrantov ako podiel na celkovej svetovej populácii sa zvýšil z 2,8 % v roku 2000 na 3,4 % v roku 2017; keďže 48 % migrantov tvoria ženy; keďže väčšina migrantov cestuje bezpečným a riadnym spôsobom; keďže 85 % migrácie prebieha medzi krajinami s rovnakou úrovňou rozvoja; keďže v roku 2017 bola Európa zdrojom druhého najvyššieho počtu medzinárodných migrantov (61 miliónov) (16);

H.

keďže podľa údajov UNHCR žilo koncom roka 2015 približne 65 miliónov ľudí v nútenom vysídlení, z čoho bolo 12 miliónov Sýrčanov; keďže podľa Svetovej banky bolo v rokoch 2012 až 2015 vysídlených približne 9 miliónov ľudí, čo predstavuje vážny problém pre globálny systém humanitárnej pomoci; keďže 84 % svetových utečencov a 99 % vnútorne vysídlených osôb sa nachádza v rozvojových krajinách alebo regiónoch, pričom africký kontinent hostí väčšinu z nich, zatiaľ čo iba 10 % všetkých utečencov sa nachádza v európskych krajinách s výnimkou Turecka; keďže UNHCR predpokladá globálne potreby v oblasti presídľovania na rok 2018 vo výške takmer 1,2 milióna osôb; keďže od roku 2000 zomrelo na celom svete viac ako 46 000 migrantov a utečencov, ktorí hľadali bezpečnosť a dôstojnosť v zahraničí, vrátane odhadovaných najmenej 14 500 úmrtí v centrálnom Stredozemí od roku 2014 (17);

I.

keďže Európa je historicky cieľovým aj zdrojovým regiónom migrácie; keďže aj Európania migrovali do zahraničia z dôvodov hospodárskej tiesne, konfliktov či politického prenasledovania; keďže prebiehajúca hospodárska a finančná kríza viedla mnoho Európanov k emigrácii, a to aj do rozvíjajúcich sa ekonomík svetového Juhu;

J.

keďže mnoho migrujúcich detí zažíva násilie, zneužívanie a vykorisťovanie; keďže je známych viac ako 100 krajín, ktoré zadržiavajú deti z dôvodov súvisiacich s migráciou (18); keďže u detí utečencov je päťkrát väčšia pravdepodobnosť, že nebudú navštevovať školu, než u iných detí a menej ako štvrtina mladistvých utečencov navštevuje strednú školu;

K.

keďže migrujúci pracovníci sú často vystavení diskriminácii, vykorisťovaniu a porušovaniu práv; keďže 23 % z 24,9 milióna ľudí vo svete nachádzajúcich sa v podmienkach nútenej práce sú medzinárodní migranti;

L.

keďže skúsenosti ukázali, že migranti majú prínos pre krajiny, v ktorých žijú, ako aj pre svoje domovské krajiny; keďže migranti prispievajú v krajinách, v ktorých žijú, prostredníctvom platenia daní a vynakladania približne 85 % svojich príjmov v hospodárstve týchto krajín; keďže v roku 2017 sa podľa odhadov v rámci remitencií celosvetovo previedlo 596 miliárd USD, z toho 450 miliárd USD do rozvojových krajín, čo je až trojnásobok celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci;

1.

dôrazne podporuje ciele newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a príslušný proces na vypracovanie globálneho režimu riadenia, na zlepšenie koordinácie v oblasti medzinárodnej migrácie, mobility ľudí, rozsiahlych presunov utečencov a dlhotrvajúcich utečeneckých situácií a na zavedenie trvalých riešení a prístupov, ktoré by jasne poukazovali na význam ochrany práv utečencov a migrantov;

2.

vyzýva členské štáty EÚ, aby sa dohodli na jednotnej pozícii EÚ a aby aktívne chránili a podporovali rokovania o dôležitej otázke globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch;

3.

je presvedčený, že vo svete, ktorý je do značnej miery vzájomne prepojený, možno problémy súvisiace s mobilitou ľudí najlepšie účinne riešiť prostredníctvom medzinárodného spoločenstva ako celku; víta preto začatie medzivládnych rokovaní o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a začiatok formálnych konzultácií o globálnom pakte o utečencoch na základe úvodných návrhov, ktoré majú byť dokončené do júla 2018;

4.

vyzýva Európsku úniu, konkrétne jej vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby využili celú svoju diplomatickú silu a zmobilizovali delegácie EÚ nielen v New Yorku a Ženeve, ale aj v iných kľúčových krajinách, najmä v rozvojových krajinách, ktorých účinné zapojenie do tohto procesu ako krajín pôvodu a tranzitu, ale aj ako cieľových krajín má rozhodujúci význam a malo by byť podporované zo strany EÚ, aby sa zaistil úspech procesu;

5.

zdôrazňuje, že v hlavných medzinárodných zmluvách v oblasti ľudských práv sa uznávajú práva všetkých ľudí vrátane migrantov a utečencov, bez ohľadu na ich právne postavenie, a povinnosť štátov dodržiavať ich, a to vrátane základnej zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ľuďom v zraniteľných situáciách a tým, ktorí potrebujú osobitnú zdravotnú alebo psychologickú podporu, a to aj v dôsledku fyzického, zaujatosťou motivovaného, sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia alebo mučenia; v tejto súvislosti presadzuje začlenenie konkrétnych opatrení do globálnych paktov; okrem toho pripomína, že zraniteľnosť vzniká v dôsledku situácie v krajinách pôvodu a tranzitu a v prijímajúcich alebo cieľových krajinách, a to nielen z dôvodu totožnosti osoby, ale aj v dôsledku politických rozhodnutí, nerovnosti a štrukturálnej a spoločenskej dynamiky;

6.

pripomína, že v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú uvedené v Agende 2030, sa uznáva, že plánované a dobre riadené migračné politiky môžu pomôcť pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu, ako aj pri znižovaní nerovnosti v rámci štátov a medzi jednotlivými štátmi; naliehavo žiada, aby sa primeraná pozornosť venovala aspektom cieľov trvalo udržateľného rozvoja a globálnych paktov súvisiacim s migráciou; vyzýva EÚ a členské štáty, aby splnili svoj záväzok dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja týkajúce sa detí, a to prostredníctvom vykonávania usmernení EÚ zo 6. marca 2017 pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa;

7.

vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali presadzovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat ako ústredný prvok globálneho paktu, a to v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5; okrem toho pripomína, že migrácia môže byť urýchľovačom pre posilnenie postavenia žien a rovnosť, keďže 48 % migrantov predstavujú ženy a dve tretiny z nich pracuje;

8.

vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali zaistiť ochranu migrujúcich detí; zdôrazňuje, že všetky deti bez ohľadu na svoje postavenie migranta alebo utečenca sú predovšetkým deťmi, ktoré majú nárok na všetky práva zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa, a že ich najlepšie záujmy musia byť prvoradým hľadiskom v rámci všetkých rozhodnutí a opatrení, ktoré sa ich týkajú; považuje globálne pakty za príležitosť na posilnenie kritérií na ochranu detí postihnutých migráciou a núteným vysídľovaním; víta, že do úvodného návrhu boli zahrnuté jasné záväzky týkajúce sa konkrétnych naliehavých otázok, ako je napríklad výzva skoncovať so zadržiavaním detí, zlepšenie opatrení týkajúcich sa nezvestných migrantov, jednoznačná podpora zlúčenia rodiny a iných legálnych ciest, predchádzanie prípadov detí bez štátnej príslušnosti a začlenenie detských utečencov a žiadateľov o azyl do vnútroštátnych systémov ochrany, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti zameraných na deti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôrazne presadzovali tieto návrhy s cieľom zabezpečiť, aby zostali v konečnom znení, ktoré má byť prijaté v decembri;

9.

zdôrazňuje, že by sa malo ponechať zameranie na riešenie rôznych príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva (konflikty, prenasledovanie, etnické čistky, všeobecné násilie alebo iné faktory ako extrémna chudoba, zmena klímy či prírodné katastrofy);

10.

vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim a rozšíreným javom stavu bez štátnej príslušnosti, ktorý spôsobuje naliehavé problémy v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby sa táto otázka v rámci súčasných rokovaní o globálnych paktoch náležite riešila;

11.

zdôrazňuje, že konzultácie a rokovania musia byť transparentné a inkluzívne a musia v čo najväčšej možnej miere zahŕňať všetky zainteresované strany, miestne a regionálne orgány a inštitúcie a občiansku spoločnosť vrátane organizácií migrantov, a to aj napriek medzivládnej povahe rokovaní; zdôrazňuje potrebu využiť úlohu parlamentov v záverečnej fáze procesu vedúceho k prijatiu týchto paktov a poukazuje najmä na nutnosť posilniť parlamentný rozmer pozície EÚ;

12.

domnieva sa, že by sa mal vypracovať mechanizmus koordinácie, aby sa zabezpečila komplementárnosť medzi týmito dvoma paktami a súdržnosť v súvislosti s prierezovými otázkami;

13.

zdôrazňuje význam zberu a monitorovania rozčlenených údajov o migrácii a utečencoch, ktoré majú byť sprevádzané ukazovateľmi osobitne zameranými na migrantov – nevyhnutnými pre tvorbu politiky –, a to na základe realistických údajov, a nie na základe mýtov alebo nesprávneho vnímania, pričom budú zaistené normy základných práv vrátane práva na súkromie a normy ochrany údajov a zabráni sa, aby dotknuté osoby boli vystavené vážnemu porušovaniu ľudských práv;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť rozmer opatrení nadväzujúcich na vykonávanie globálnych paktov v blízkej budúcnosti, najmä vzhľadom na ich nezáväzný charakter, aby sa zabránilo, že rôzne zapojené štáty budú uplatňovať prístupy podľa vlastného výberu; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladné monitorovanie prostredníctvom vytvorenia referenčných hodnôt a ukazovateľov, ak je to vhodné; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby štruktúra OSN a jej príslušných agentúr bola vybavená zdrojmi potrebnými na plnenie všetkých úloh, ktoré sa im štáty rozhodnú zveriť v rámci vykonávania paktov a opatrení, ktoré na ne nadväzujú;

15.

uznáva, že riadenie migrácie si vyžaduje veľké investície, primerané zdroje a flexibilné a transparentné nástroje a že v nadchádzajúcich rokoch budú potrebné dobre navrhnuté, flexibilné a efektívne nástroje na riešenie výziev týkajúcich sa migrácie; žiada, aby nástroje financovania EÚ zohrávali väčšiu úlohu pri vykonávaní globálnych paktov; žiada, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) bola zahrnutá finančná konzistentnosť a aby sa prehodnotila dlhodobá rozpočtová podpora pre migračné a azylové politiky a opatrenia vyplývajúce z globálnych paktov; domnieva sa, že rozpočty na rozvoj musia byť aj naďalej zamerané na udržateľné odstránenie chudoby;

Globálny pakt o utečencoch

16.

víta návrh paktu o utečencoch a jeho prístup zameraný na ľudí a na ľudské práva; blahoželá UNHCR k jeho práci a záväzku v súvislosti s čo najkomplexnejším vykonávaním svojho mandátu; vyzýva všetky krajiny, aby prijali záväzky s cieľom spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti za prijatie a podporu utečencov na celom svete, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali a niesli svoj vlastný diel zodpovednosti; požaduje prijatie globálneho mechanizmu delenia zodpovednosti, ktorý pre navrhovaný pakt podporuje prístup založený na ľudských právach;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť stabilnú a trvalú pomoc rozvojovým krajinám, ktoré prijímajú veľký počet utečencov, a zabezpečiť, aby utečencom boli ponúkané trvalé riešenia, a to aj tým, že sa stanú sebestačnými a budú začlenení do spoločenstiev, v ktorých žijú; pripomína, že pakt poskytuje jedinečnú príležitosť na posilnenie prepojenia medzi humanitárnou pomocou a rozvojovými politikami a na zlepšenie účinnosti, efektívnosti a udržateľnosti ochrany a hľadania riešení pre utečencov, vytváranie komplexnej reakcie a spájanie všetkých zainteresovaných strán;

18.

zdôrazňuje potrebu zapojiť utečencov ako aktívne zainteresované strany do formovania paktu a ostatných medzinárodných reakcií na utečenecké situácie;

19.

žiada, aby humanitárna pomoc nebola kriminalizovaná; požaduje väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;

20.

požaduje rozsiahly rozvoj a posilnenie riešení týkajúcich sa presídlenia v prerokúvanom pakte ako kľúčového prvku spravodlivého delenia zodpovednosti, a to prostredníctvom konkrétnych a koordinovaných záväzkov, ktorými sa stanoví alebo rozšíri rozsah, veľkosť a kvalita programov presídlenia, aby sa tak pokryli ročné globálne potreby v oblasti presídľovania, ktoré zistil UNHCR; vyzýva najmä členské štáty EÚ, aby prispeli svojím dielom a zintenzívnili svoje záväzky v tejto oblasti;

21.

naliehavo žiada, aby sa právo na zlúčenie rodiny plne rešpektovalo, a trvá na vytvorení bezpečných a legálnych ciest pre utečencov ako doplnok k presídleniu, a to aj humanitárnych koridorov, humanitárnych medzinárodných víz, regionálnych systémov presídľovania a iných doplnkových legálnych ciest (napríklad súkromné sponzorstvo, víza na účely vzdelávania, systémy štipendií pre utečencov a pružné vízové režimy), tak aby sa utečenci mohli dostať do miest určenia, v ktorých sú náležité a dôstojné hostiteľské podmienky;

22.

vyzýva všetky krajiny, aby podpísali, ratifikovali a dodržiavali Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 (Ženevský dohovor);

23.

zdôrazňuje, že je potrebné využiť túto príležitosť na úplné rozvinutie obnovenej a horizontálnej rodovej perspektívy pre spoločnú medzinárodnú reakciu na utečencov, ktorá rieši osobitné potreby ochrany žien vrátane boja proti násiliu páchanému na ženách a ktorá posilňuje schopnosti a zručnosti žien v rámci obnovy a odolnosti všetkých spoločností, čím sa prekonáva obraz, že ženy sú iba obeťami; v tejto súvislosti žiada plné zapojenie žien, a to už od detstva, prostredníctvom prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá, a to aj v núdzových situáciách a v oblastiach konfliktu, tým, že sa vypočujú ich názory a zohľadnia ich potreby a skutočná situácia vďaka ich zapojeniu do tvorby politík a riešení týkajúcich sa utečeneckej krízy, aby tak sa dosiahla ich väčšia udržateľnosť, schopnosť reagovať a účinnosť;

Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii

24.

trvá na tom, že globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii by mal byť zameraný na ľudí a založený na ľudských právach a mal by poskytovať dlhodobé, udržateľné a komplexné opatrenia v prospech všetkých zúčastnených strán, a to na základe zásady partnerstva a posilnenej spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitu a cieľovými krajinami;

25.

domnieva sa, že pakt je jedinečnou príležitosťou zaradiť spojitosť medzi rozvojom a migráciou do programu globálnej politiky; je pevne presvedčený, že ciele trvalo udržateľného rozvoja poskytujú ucelený a komplexný rámec na etablovanie spojitosti medzi migráciou a rozvojom;

26.

pripomína, že v správe generálneho tajomníka OSN s názvom „Aby migrácia bola prínosom pre všetkých“sa zdôrazňuje, že existuje jasný súbor dôkazov, ktoré preukazujú, že napriek skutočným problémom je migrácia prínosom pre migrantov aj pre hostiteľské spoločenstvá v hospodárskej a sociálnej oblasti a môže byť motorom hospodárskeho rastu a inovácie; dôrazne podporuje, aby sa zachovalo pozitívne vnímanie migrácie, a vyzýva na informačné kampane na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ktoré by upriamili pozornosť na dôkazy a potláčali rasistické a xenofóbne tendencie v našich spoločnostiach;

27.

vyzýva členské štáty OSN, aby minimalizovali náklady na prevod remitencií a riešili tento problém v rámci súčasných rokovaní o pakte;

28.

zdôrazňuje, že migrácia bola uznaná ako proaktívna stratégia adaptácie, systém zabezpečenia živobytia proti chudobe a faktor, ktorý prispieva k inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju;

29.

je pevne presvedčený, že teraz je správny čas spojiť všetky prvky štruktúry OSN vrátane Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) s cieľom podporovať medzinárodné úsilie o riadenie migrácie a skonsolidovať spoluprácu; preto vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA ukončiť svoju účasť na rokovaniach o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii; vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy v tomto procese a aby odsúdila iné krajiny, ktoré vystupujú z rokovaní alebo ktoré boli úspešné pri oslabovaní obsahu konečného znenia paktu; vyzýva EÚ, aby si plnila svoju zodpovednosť ako globálny aktér a aby sa usilovala zabezpečiť úspešné dokončenie rokovaní; trvá na tom, že je potrebné, aby členské štáty EÚ prejavili jednotu a vystupovali jednotne pri podpore medzinárodného systému na riadenie migrácie založeného na ľudských právach;

30.

domnieva sa, že otvorenie väčšieho počtu legálnych ciest pre migráciu, a to aj na základe realistických analýz potrieb trhu práce, by odrádzalo od neregulárnej migrácie a viedlo k menšiemu počtu úmrtí, menšiemu počtu prípadov zneužívania neregulárnych migrantov zo strany prevádzačov a menšiemu počtu prípadov vykorisťovania neregulárnych migrantov zo strany bezohľadných zamestnávateľov;

31.

vyzýva všetky krajiny, aby prijali primerané opatrenia na zabránenie porušovaniu ľudských práv migrantov a ich vykorisťovaniu na svojom vlastnom území, a to aj zo strany zamestnávateľov; vyzýva členské štáty OSN, aby na tento účel podpísali, ratifikovali a dodržiavali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia č. 45/158 z 18. decembra 1990; zdôrazňuje, že pakt by sa mal riadiť medzinárodnými pracovnými normami, najmä základnými zásadami a právami pri práci a príslušnými dohovormi MOP a OSN o ochrane migrujúcich pracovníkov a ich rodín, a byť s nimi v súlade;

32.

zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej podpory pre dobrovoľný návrat a opätovné začlenenie ľudí, ktorí sa vracajú do svojej vlasti; zdôrazňuje, že deti by mali byť vrátené len vtedy, keď je to v ich najlepšom záujme, a to bezpečným, podporovaným a dobrovoľným spôsobom, pričom sa využijú informačné správy o krajine pôvodu, ktoré sú osobitne zamerané na deti, a poskytne dlhodobá podpora pri ich reintegrácii;

33.

vyzýva členské štáty OSN, aby zvážili prijatie podrobných celoštátnych alebo regionálnych akčných plánov, ktoré presadzujú celovládny prístup pri vykonávaní odporúčaní paktu s cieľom riešiť rôzne aspekty migrácie vrátane rozvoja, ľudských práv, bezpečnosti, sociálnych aspektov, veku a pohlavia a ktoré zohľadňujú politické dôsledky v oblasti zdravia, vzdelávania, ochrany dieťaťa, bývania, sociálneho začlenenia, spravodlivosti, zamestnanosti a sociálnej ochrany;

34.

podporuje výzvu newyorskej deklarácie na systematické sledovanie a skúmanie záväzkov členských štátov v oblasti migrácie; vyjadruje svoju pripravenosť zapojiť sa do tohto procesu na úrovni EÚ a podporuje začleňovanie migrantov a ostatných zainteresovaných strán;

35.

vyzýva Radu, Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v plnej miere informovali Európsky parlament vo všetkých fázach procesu vedúceho k prijatiu globálnych paktov;

o

o o

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodnej organizácii pre migráciu a Organizácii Spojených národov.

(1)  http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/generalassembly/docs/A_RES_71_1_E.pdf

(2)  https://www.un.org/en/development/desa/population/migration/generalassembly/docs/A_RES_71_280.pdf

(3)  A/HRC/35/25 https://daccess-ods.un.org/TMP/8451200.72364807.html

(4)  http://www.unhcr.org/58e625aa7.pdf

(5)  https://refugeesmigrants.un.org/SGReport

(6)  http://www.unhcr.org/Zero-Draft.pdf

(7)  https://refugeesmigrants.un.org/sites/default/files/180205_gcm_zero_draft_final.pdf

(8)  https://refugeesmigrants.un.org/sites/default/files/2018mar05_zerodraft.pdf

(9)  Rezolúcia OSN 70/1 http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E

(10)  http://www.un.org/documents/ga/res/45/a45r158.htm

(11)  Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0404.

(13)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0242.

(14)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0124.

(15)  Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9.

(16)  Organizácia Spojených národov, oddelenie hospodárskych a sociálnych vecí, odbor obyvateľstva (2017). Trendy v počte medzinárodných migrantov: Revízia z roku 2017 (databáza Organizácie Spojených národov, POP/DB/MIG/Stock/Rev.2017).

(17)  https://missingmigrants.iom.int/latest-global-figures

(18)  Správa UNICEF, Bez domova: rastúca kríza pre deti utečencov a migrantov, september 2016, s. 39, https://www.unicef.org/videoaudio/PDFs/Uprooted.pdf


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/76


P8_TA(2018)0119

Vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o vykonávaní nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020 (2017/2280(INI))

(2019/C 390/10)

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (ENI) (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (5),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete (6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (7) (nariadenie o DCI),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (8),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (9),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD (10),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (11) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci z 18. apríla 2017 pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre kontrolu rozpočtu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ (COM(2016)0605 – C8-0372/2016 – 2016/0282(COD)) (12),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (13) (ďalej len „nariadenie o komitológii“),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2014)9615 z 10. decembra 2014 o zriadení Regionálneho trustového fondu Európskej únie, ktorý vznikol v reakcii na sýrsku krízu (tzv. fond „Madad“), a rozhodnutie Komisie C(2015)9691 z 21. decembra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie C(2014)9615,

so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015)7293 z 20. októbra 2015 o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, a rozhodnutie Komisie C(2017)0772 z 8. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015)7293,

so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015)9500 z 24. novembra 2015 o koordinácii činností Únie a členských štátov prostredníctvom koordinačného mechanizmu – utečeneckého nástroja pre Turecko (14), na rozhodnutia Komisie C(2016)0855 z 10. februára 2016 (15) a C(2017)2293 z 18. apríla 2017 (16) o nástroji pre utečencov v Turecku, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015)9500,

so zreteľom na rôzne správy Európskeho dvora audítorov o vonkajšom financovaní EÚ, najmä na osobitnú správu č. 18/2014 o systémoch hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky generálneho riaditeľstva EuropeAid,

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 15. decembra 2017 s názvom Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (COM(2017)0720) a pracovné dokumenty útvarov Komisie o hodnotení spoločného vykonávacieho nariadenia (SWD(2017)0606), nástroja európskeho susedstva (SWD(2017)0602), nástroja predvstupovej pomoci (SWD(2017)0463), nástroja na podporu stability a mieru (SWD(2017)0607), nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (SWD(2017)0608 a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) (SWD(2017)0604),

so zreteľom na externé hodnotenia nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (17),

so zreteľom na prebiehajúce postupy Európskeho parlamentu týkajúce sa budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

so zreteľom na európske posúdenie vykonávania, ktoré uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), s názvom Nástroje financovania vonkajšej činnosti EÚ a architektúra po roku 2020,

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. novembra 2015 s názvom Výročná správa za rok 2015 o politikách rozvojovej a vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich plnení v roku 2014 (COM(2015)0578),

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2016 s názvom Výročná správa za rok 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajších činností v roku 2015 (COM(2016)0810),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (18),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji (19),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 s názvom EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (20),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ (21),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky (22),

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017 (23),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016 (24),

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. februára 2017 o správe Komisie o Albánsku za rok 2016 (25) a o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2016 (26),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2016 (27),

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. júna 2017 o správe Komisie o Kosove za rok 2016 (28), o správe Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko za rok 2016 (29) a o správe Komisie o Srbsku za rok 2016 (30),

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja (31),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018 (32),

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie predloženú v júni 2016 (33),

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

so zreteľom na stratégiu EÚ nazvanú Obchod pre všetkých,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 9. novembra 2017 o vykonávaní dohôd EÚ o voľnom obchode (SWD(2017)0364),

so zreteľom na pôsobnosť Výboru pre zahraničné veci, ktorý je zodpovedný za všetky právne predpisy, plánovanie a kontrolu opatrení vykonávaných v rámci nástrojov ENI, IPA II, EIDHR, PI a nástroja na podporu stability a mieru, ako aj politík, z ktorých tieto nástroje vychádzajú (príloha V časť I k rokovaciemu poriadku),

so zreteľom na vyhlásenie Európskej komisie pripojené k nariadeniam o zriadení nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, v ktorom sa Komisia zaviazala k vedeniu strategických dialógov s Európskym parlamentom o zostavovaní programu Komisie,

so zreteľom na rokovací poriadok výborov pre nástroje ENI, IPA II, EIDHR, nástroj na podporu stability a mieru, PI a DCI,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0112/2018),

A.

keďže Európska únia je naďalej najväčším poskytovateľom vonkajšej pomoci na svete;

B.

keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sú hlavné mechanizmy na podporu činnosti EÚ na svetovej scéne a keďže vonkajšia činnosť EÚ má pre európskych občanov čoraz väčší význam;

C.

keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti často dosahujú hranice svojich možností v dôsledku obmedzeného množstva zdrojov;

D.

keďže Komisia vo svojej správe o preskúmaní v polovici trvania vyjadrila presvedčenie, že súčasná architektúra nástroja na financovanie vonkajšej činnosti je vo všeobecnosti na daný účel vhodná;

E.

keďže zlúčenie nástrojov nemôže byť samé osebe cieľom;

F.

keďže EÚ čelí mnohým výzvam nielen v blízkom susedstve, ale aj na medzinárodnej scéne;

G.

keďže vonkajšia činnosť EÚ sa musí prednostne venovať zásadným celosvetovým výzvam ako mier a trvalo udržateľný rozvoj a musí uznať to, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov je veľmi dôležité presadzovať ľudské práva pre všetkých, právny štát a demokraciu, s osobitným dôrazom na rodovú rovnosť a sociálnu spravodlivosť, ako aj podporovať obhajcov ľudských práv;

H.

keďže vonkajšia finančná pomoc EÚ je kľúčový nástroj na podporu hospodárskych reforiem, ako aj na podporu konsolidácie demokracie, politiky a inštitúcií v partnerských krajinách;

I.

keďže neexistuje žiadna rovnocenná a podrobná parlamentná kontrola všetkých nástrojov;

J.

keďže je naliehavo potrebné zvýšiť viditeľnosť pomoci EÚ so zameraním na občanov partnerských krajín, ako aj na občanov Európskej únie s cieľom lepšie informovať o prínosoch podpory zo strany EÚ; keďže v tomto smere môžu mať významnú hodnotu investície do konkrétnych a hmatateľných projektov, ktorých viditeľnosť môže byť ľahšie prístupná pre širokú verejnosť, a zároveň vytváranie komplexnej, účinnej a systematickej komunikačnej stratégie v rámci každého nástroja;

K.

keďže strategická komunikácia často čelí vonkajším výzvam vrátane dezinformačných kampaní proti EÚ a jej členským štátom, čo si vyžaduje ďalšie úsilie; keďže podpora objektívnych, nezávislých a nestranných informácií, pričom sa súčasne riešia právne aspekty mediálneho prostredia, v ktorom fungujú nástroje a opatrenia EÚ, je preto zásadne dôležitá;

L.

keďže medzinárodný obchod je kľúčovým nástrojom EÚ na pomoc krajinám v sociálnom a hospodárskom rozvoji, ako aj na ochranu a podporu ľudských práv, základných hodnôt a zásad právneho štátu;

M.

keďže podľa zmlúv by obchodná politika mala prispievať k plneniu vonkajších cieľov Únie vrátane trvalo udržateľného rozvoja;

N.

keďže kombinovaná pomoc naplánovaná v rámci nástrojov ENI (15,4 mld. EUR), IPA II (11,7 mld. EUR), nástroja na podporu stability a mieru (2,5 mld. EUR), EIDHR (1,3 mld. EUR) a nástroja partnerstva (1 mld. EUR) predstavuje na obdobie 2014 – 2020 celkom 32 miliárd EUR;

O.

keďže IPA II sa používa pri riadení migrácie;

P.

keďže právny základ nástroja EIDHR a najmä nástroja na podporu stability a mieru tvoria články 209 a 212 ZFEÚ, ktoré odkazujú na článok 208 ZFEÚ, kde je stanovené, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie“;

Q.

keďže Komisia je zodpovedná za určenie, vypracovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie pomoci EÚ v rámci týchto nástrojov; keďže ESVČ zodpovedá za zaistenie kontinuity a súdržnosti vonkajších politík EÚ, okrem iného prostredníctvom týchto nástrojov; keďže Európsky parlament zodpovedá za demokratický dohľad a kontrolu a v rámci spolurozhodovacieho postupu je spoluzákonodarcom;

R.

keďže z duálnej povahy funkcie podpredsedu Komisie / vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyplýva, že jej držiteľ zohráva kľúčovú úlohu pri politickej koordinácii pomoci Únie poskytovanej v rámci nástrojov;

S.

keďže nie je možné úplne vyhodnotiť rôzne projekty a granty v rámci súčasných nástrojov, pretože sú ešte stále v počiatočnom štádiu vykonávania; keďže niektoré ciele majú kvalitatívnu povahu a súvisia s právnymi predpismi, postupmi a postojmi, ktoré sa z kvalitatívneho hľadiska nemerajú ľahko;

T.

keďže Komisia vo svojom preskúmaní v polovici trvania uvádza, že je náročné merať celkovú účinnosť nástrojov pri plnení ich cieľov, a to čiastočne z dôvodu náročnosti definovania vhodných systémov monitorovania a hodnotenia na úrovni nástrojov (s. 10); pripomína, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 18/2014 poukázal na závažné nedostatky v systéme hodnotenia EuropeAid;

U.

keďže spoločné vykonávacie nariadenie obsahuje kľúčové ustanovenia týkajúce sa rozvoja a zásad účinnosti pomoci, ako je napríklad uvoľňovanie podmienok poskytovania pomoci a použitie vlastných inštitúcií, systémov a postupov partnerských krajín;

V.

keďže súčasné administratívne postupy často znamenajú pre potenciálnych kandidátov na príjemcov pomoci nadmernú administratívnu záťaž, v dôsledku čoho je pre menšie organizácie občianskej spoločnosti a organizácie sociálnych partnerov ťažké zapojiť sa do prípravy a realizácie projektov, keďže im často chýbajú praktické alebo odborné znalosti a administratívne kapacity na predloženie oprávnených a úspešných návrhov;

W.

keďže v nariadeniach, ktorými sa stanovujú nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sa stanovuje, že Komisii sa majú udeliť vykonávacie právomoci v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011, a keďže v týchto nariadeniach je tiež stanovené, že Komisii budú v tomto pomáhať výbory ENI, IPA II, EIDHR, výbor pre nástroj na podporu stability a mieru, výbor PI a výbor DCI;

X.

keďže návrhy vykonávacích aktov sa musia zaslať Rade a Európskemu parlamentu v tom istom čase, ako sa zasielajú členom výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výboru pre nástroj partnerstva a výboru DCI, a keďže v rokovacích poriadkoch týchto výborov je stanovené, že návrhy vykonávacích aktov sa musia členom výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, a výborov PI a DCI poslať najmenej 20 kalendárnych dní pred schôdzou príslušného výboru; keďže návrhy vykonávacích aktov by sa preto mali Európskemu parlamentu zaslať najmenej 20 kalendárnych dní pred týmito schôdzami a keďže písomné postupy na prijímanie návrhov vykonávacích aktov predstavujú v riadne odôvodnených prípadoch výnimku z tohto pravidla;

Y.

keďže navrhovanie vykonávacích aktov zahŕňa prípravnú etapu v Komisii vrátane dlhého obdobia interných konzultácií medzi útvarmi, ktoré obvykle trvá niekoľko mesiacov;

Preskúmanie v polovici obdobia

1.

konštatuje, že pri preskúmaní v polovici trvania, ktoré uskutočnila Komisia, sa zistilo, že súčasné nástroje vo všeobecnosti spĺňajú svoj účel;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že množstvo a nedostatočná pružnosť a súdržnosť financovania EÚ v rámci okruhu 4 súčasného VFR svedčia o obmedzenom odhodlaní EÚ pôsobiť ako skutočný globálny aktér; konštatuje však, že v prípade mnohých partnerských krajín a tém, ktorými sa zaoberajú nástroje EÚ na financovanie vonkajšej činnosti (EFI), bol zaznamenaný pozitívny pokrok, čo je dôkazom relevantnosti a dôležitosti EFI;

3.

vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s niektorými zisteniami, ako je napríklad nedostatok politických usmernení a všeobecnej vízie, nejednotné uplatňovanie hodnôt EÚ a zásad partnerstva, pomalý alebo neexistujúci pokrok v oblasti plnenia cieľov súvisiacich so sociálnou a s právnou reformou v širšom susedstve, neexistujúce mechanizmy dôsledného monitorovania a hodnotenia a obmedzená flexibilita;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje jediný dokument s jednoznačnou víziou, v ktorom by boli objasnené synergie medzi nástrojmi a to, ako prispievajú k celosvetovej zastrešujúcej stratégii zahraničnej politiky EÚ;

5.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že EÚ a jej nástroje čelia významným výzvam, ako sú napríklad politické kompromisy medzi podporovaním hodnôt a práv a krátkodobými bezpečnostnými záujmami, noví aktéri v oblasti globálnej správy a medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj množstvo násilných konfliktov na svete vrátane nestálej situácie v bezprostrednom – východnom aj južnom – susedstve EÚ, a čoraz agresívnejšia a asertívnejšia politika Ruska;

6.

konštatuje, že trustové fondy EÚ boli vytvorené na riešenie základných príčin migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príspevky z rozpočtu EÚ na trustové fondy EÚ a nástroj pre utečencov v Turecku znížili celkovú súdržnosť, dlhodobú víziu a vplyv činnosti Únie; opäť zdôrazňuje, že nové priority musia byť financované z nových prostriedkov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v žiadnej etape procesu rozhodovania o vyhlásení „týkajúcom sa Turecka“ nebol Európsky parlament formálne konzultovaný ani nebol požiadaný o súhlas;

7.

znovu pripomína, že nástroje sa musia navzájom dopĺňať a musia byť prispôsobiteľné miestnemu kontextu, a byť schopné rýchlo a účinne reagovať na nové a nepredvídané výzvy a nezabúdať pritom na svoje pôvodné ciele;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje neobsahujú žiaden výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípade, že krajina, ktorá je príjemcom pomoci (najmä ak sa využíva nepriame hospodárenie s krajinami, ktoré sú príjemcami pomoci), nedodržiava také základné zásady, ako sú demokracia, právny štát a rešpektovanie ľudských práv;

9.

konštatuje, že rozvojová pomoc EÚ (oficiálna rozvojová pomoc, ODA) nedosiahla cieľ OSN na úrovni 0,7 %; žiada preto, aby boli zvýšené zdroje, ktoré sú k dispozícii na rozvojovú pomoc, s cieľom plniť záväzky v rámci programu 2030;

IPA II

10.

podporuje úsilie o to, aby bol IPA II z dlhodobého hľadiska strategicky dôležitejší a prinášal konkrétne výsledky prostredníctvom plánovania pre jednotlivých príjemcov a sektorového prístupu; domnieva sa, že takýto prístup by mohol pomôcť pri znižovaní obrovského zostatku nevyužitých finančných prostriedkov z nástrojov IPA I a II v Turecku, ktorý je výsledkom nedostatkov nepriameho hospodárenia s krajinou, ktorá je príjemcom pomoci, ako aj slabých absorpčných kapacít;

11.

je hlboko znepokojený úpadkom Turecka v oblasti právneho štátu a demokracie, a to napriek sume 4,5 miliardy EUR naplánovanej v rámci IPA II na obdobie súčasného VFR; uznáva, že súčasné vyhliadky Turecka na vstup do EÚ sa premietajú do všeobecnej neistoty, pokiaľ ide o hodnotu IPA II v tejto krajine; konštatuje, že prostriedky v rámci IPA II sa používajú na financovanie záväzkov v rámci vyhlásenia týkajúceho sa Turecka;

12.

berie na vedomie odlišné stupne pokroku niektorých krajín na západnom Balkáne v rámci dlhodobej pomoci z nástroja IPA II; konštatuje, že pomoc z nástroja IPA II viedla v niektorých prípadoch k obmedzeným výsledkom pri podnecovaní reforiem, najmä v oblastiach právneho štátu, verejnej správy a boja proti korupcii;

13.

berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky v oblasti kvality ukazovateľov v programoch a akčných dokumentoch jednotlivých krajín;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné mať možnosť pozastaviť alebo presmerovať financovanie IPA II v prípadoch, keď sa dôkladnou analýzou Komisie zistí, že partnerské krajiny systematicky neplnia svoje záväzky alebo že ich politická situácia sa vážne zhoršuje; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto opatrenia v minulosti brzdila systémová a politická neschopnosť konať;

15.

berie na vedomie existenciu výkonnostného rámca; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že odmeny za výkon sa ešte len majú posúdiť a udeliť; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o ďalšie zlepšenie tohto rámca a aby sa zároveň zohľadnili prípady negatívneho výkonu a z neho vyplývajúceho zníženia financovania;

16.

znovu pripomína význam IPA II ako hlavného finančného nástroja EÚ na predvstupové financovanie hlavných sociálnych, hospodárskych, politických a inštitucionálnych reforiem v prioritných oblastiach v záujme zosúladenia krajín s acquis EÚ; konštatuje, že takéto reformy môžu prispieť aj k regionálnej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska; oceňuje väčšie strategické zameranie IPA II, zdôrazňuje však, že celkové financovanie v rámci IPA II musí byť ambiciózne a progresívne a musí zodpovedať skutočným potrebám, záväzkom a snahám spojeným s prístupovým procesom a členstvom v EÚ; pripomína v tejto súvislosti, že financovanie by sa malo používať v súlade s osobitnými cieľmi daného nástroja;

17.

uznáva, že nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve v rámci IPA II poskytuje dôležitú podporu miestnym organizáciám občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že záväzky nezodpovedajú skutočným potrebám na mieste; požaduje v tejto súvislosti väčšiu doplnkovosť medzi nástrojom IPA II a činnosťami v rámci iných nástrojov, najmä EIDHR a nástroja na podporu stability a mieru; konštatuje, že to si vyžaduje väčšiu koordináciu tak vo fáze plánovania, ako aj vo fáze tvorby programov;

18.

považuje odvetvový prístup za odôvodnený, vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom jednoznačnej zodpovednosti za projekty spôsobeným rozdrobenosťou zodpovedností; konštatuje, že nepriame hospodárenie zlepšilo celkovú zodpovednosť za programy, viedlo však aj k nižšej účinnosti v dôsledku dlhších oneskorení vo vykonávaní;

19.

víta iniciatívy zamerané na vytvorenie systémov na lepšie monitorovanie a meranie výkonnosti opatrení, a to aj prostredníctvom odvetvových monitorovacích výborov, vnútorných usmernení, a vytvorenia nového systému správy informácií (OPSYS);

ENI

20.

víta podporu poskytovanú na štrukturálne reformy formou pomoci pri plánovaní a zdôrazňuje osobitnú povahu nástroja ENI, ktorá EÚ umožňuje navrhovať politiky prispôsobené na mieru konkrétnym potrebám partnerských krajín;

21.

súhlasí s posúdením Komisie, že existencia osobitného nástroja na financovanie určeného pre susedstvo poskytla konkrétny dôkaz politického významu, ktorý EÚ prikladá vzťahom so svojimi susedmi a prehlbovaniu politickej spolupráce a hospodárskej integrácie s regiónom a v rámci neho;

22.

berie na vedomie, že súčasné výzvy a potreby v susedstve, ako aj nesúlad medzi cieľmi, záujmami a finančnými zdrojmi vážne zaťažujú rozpočet a ľudské zdroje ENI, a zdôrazňuje, že je potrebná väčšia flexibilita;

23.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie ENI je menej účinné v partnerských krajinách, ktoré sú menej odhodlané zaviesť reformy, a je naďalej náročné v politicky citlivých a konfliktných situáciách, najmä pokiaľ ide o presadzovanie spoločných hodnôt demokracie a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup založený na zásade „viac za viac“ a prístup založený na podnetoch sa neuplatňujú účinne a že krajiny, ktoré sa zjavne odchyľujú od svojich deklarovaných záväzkov v oblasti ľudských práv a demokratických reforiem, v poslednom programovom období dostávajú čoraz väčšiu finančnú pomoc;

24.

opätovne zdôrazňuje, že susedstvo čelilo od roku 2014 nebývalým výzvam kvôli čoraz väčšiemu počtu dlhodobých a nových problémov, ako protiprávna anexia Krymského polostrova Ruskom a konflikt na východnej Ukrajine, sýrska kríza, stabilizácia v Líbyi, radikalizácia a terorizmus, nezamestnanosť mladých ľudí a problém migrácie;

25.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku tohto vývoja, ako aj nesúladu medzi cieľmi, záujmami EÚ aj partnerských krajín a dostupnými finančnými zdrojmi sa finančné kapacity tohto nástroja využívajú v maximálnej možnej miere, pričom zdôrazňuje, že je potrebná väčšia flexibilita;

26.

zdôrazňuje, že hodnoty a zásady EÚ vrátane demokracie, právneho štátu, ľudských práv a efektívnych, zodpovedných a transparentných verejných inštitúcií sú v záujme susedných spoločností, ako aj v našom záujme z hľadiska stability, bezpečnosti a prosperity; víta podporu štrukturálnych reforiem poskytovanú v rámci plánovanej pomoci; domnieva sa, že uplatňovanie zásady diferencovaného prístupu umožnilo EÚ prispôsobiť jej podporu potrebám a ambíciám partnerských krajín;

27.

berie na vedomie finančné príspevky v rámci nástroja ENI do fondu „Madad“ a núdzového trustového fondu pre Afriku;

28.

zdôrazňuje potrebu väčšej koordinácie medzi regionálnymi a bilaterálnymi programami a investičnými nástrojmi s cieľom zlepšiť podporu rozvoja súkromného sektora; konštatuje, že nedostatky súvisiace s absenciou spoločnej tvorby programov s členskými štátmi sa mierne zlepšili;

29.

víta monitorovanie pomoci z nástroja ENI prostredníctvom monitorovania zameraného na výsledky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na úrovni jednotlivých nástrojov neexistujú žiadne jednotné systémy monitorovania a hodnotenia;

30.

zdôrazňuje, že technická podpora súvisiaca s obchodom a hospodárska pomoc, ktorú Európska susedská politika (ESP) poskytuje blízkym partnerom Únie na južnej a východnej hranici, významným spôsobom prispieva k demokratickému vývoju v týchto regiónoch; konštatuje, že finančné prostriedky z ENI sa môžu použiť na uľahčenie obchodu a môžu dopĺňať existujúce finančné prostriedky EÚ vyčlenené na dohodu o uľahčení obchodu, aby sa lepšie zabezpečila strednodobá a dlhodobá politická stabilita;

Nástroj na podporu stability a mieru

31.

berie na vedomie, že hlavnou pridanou hodnotou nástroja na podporu stability a mieru je jeho rýchlosť a flexibilita, s akými pristupuje k riešeniu konfliktov, a široké spektrum civilných aktérov, s ktorými môže EÚ nadväzovať partnerstvá; pripomína, že nástroj na podporu stability a mieru je jediným nástrojom EÚ na predchádzanie civilným konfliktom vrátane mediácie, dialógu a zmierovania;

32.

berie na vedomie komplikácie spojené so zhromažďovaním údajov a meraním výsledkov opatrení v rámci nástroja na podporu stability a mieru, ktoré môžu byť náročné pre ťažkosti pri posudzovaní politických výsledkov a priraďovaní výsledkov k opatreniam v rámci nástroja na podporu stability a mieru, keď na tieto opatrenia nadväzujú súbežné opatrenia v rámci iných nástrojov, ako aj vzhľadom na problémy s prístupom do oblastí zasiahnutých konfliktom;

33.

konštatuje, že potreba predchádzať konfliktom a riešiť bezpečnostné výzvy sa v poslednom období radikálne zvýšila; domnieva sa, že v mnohých krajinách čeliacich kríze po vojne sú potrebné iniciatívy v oblasti zmierovania, mediácie a dialógu; zdôrazňuje, že v oblastiach krízy a konfliktov je potrebné urýchlene konať; zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na takéto iniciatívy; konštatuje, že cieľom zmeny nástroja na podporu stability a mieru z novembra 2017 je posilniť bezpečnostné kapacity tretích krajín, aby sa ďalej podporovala stabilita, bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj; konštatuje, že nástroj na podporu stability a mieru funguje ako posledná možnosť alebo predchodca dlhodobejších opatrení financovaných z iných nástrojov;

34.

konštatuje, že nástroj na podporu stability a mieru je v počiatočných etapách celosvetového boja proti kybernetickým hrozbám; naliehavo požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na kybernetickú bezpečnosť, a to aj prostredníctvom jednotnej stratégie uplatniteľnej vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ; vyzýva, aby sa zároveň zvýšil objem finančných prostriedkov pridelených na kybernetickú bezpečnosť v rámci nástroja na podporu stability a mieru ako vhodného nástroja na riešenie takýchto hrozieb;

35.

konštatuje, že spolupráca s opatreniami v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a operáciami a misiami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ako aj objem poskytovanej humanitárnej pomoci EÚ sa zvýšili;

EIDHR

36.

zdôrazňuje pridanú hodnotu celosvetového celostného prístupu EIDHR napriek jeho relatívne nízkemu rozpočtu a význam organizácií občianskej spoločnosti pri plnení jeho cieľa, ako aj jeho jedinečnú vlastnosť spočívajúcu v tom, že je to jediný nástroj, prostredníctvom ktorého EÚ môže podporovať činnosti občianskej spoločnosti bez ohľadu na zasahovanie zo strany orgánov štátu, ktorého sa tieto činnosti týkajú;

37.

konštatuje, že EIDHR sa v súčasnom období používa flexibilnejšie a s väčšou mierou doplnkovosti ako v predchádzajúcom období, pričom reaguje rýchlejšie na vznikajúce krízy v oblasti ľudských práv a demokracie; víta to, že sa dopĺňa s financovaním z iných zdrojov, napríklad z Európskej nadácie na podporu demokracie, čo zvyšuje účinnosť financovania z EIDHR v naliehavých prípadoch; víta zvýšené zameranie na obhajcov ľudských práv, a to aj prostredníctvom núdzového fondu, ktorý je k dispozícii na úrovni delegácií EÚ, a vytvorenie a úspešné fungovanie mechanizmu EÚ na ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že proces výzvy na predkladanie návrhov je dlhý, nevhodný a príliš konkurenčný;

38.

berie ďalej na vedomie prínosy mechanizmu ProtectDefenders.eu, ktorý uplatňuje občianska spoločnosť a ktorý poskytuje kľúčovú podporu veľkému počtu obhajcov ľudských práv; naliehavo požaduje nepretržitú podporu takýchto mechanizmov;

39.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ťažkosťami pri uplatňovaní hľadiska ľudských práv a demokratických hodnôt prostredníctvom geografických programov a v súvislosti s menšou podporou organizácií občianskej spoločnosti zo strany EÚ, čo spôsobuje čoraz väčší tlak na EIDHR v čase, keď sa priestor pre občiansku spoločnosť na celom svete zmenšuje;

40.

domnieva sa, že EÚ musí zaujať vedúce miesto a preukázať ambicióznosť tým, že zavedie zastrešujúcu politiku na začlenenie svojej podpory demokracie do všetkých svojich vonkajších vzťahoch; domnieva sa preto, že je nutné primerane zvýšiť množstvo finančných prostriedkov vyčlenených na podporu demokracie, a to najmä vzhľadom na súčasné útoky na demokraciu na celom svete; trvá na tom, že je potrebné zaistiť, aby sa výdavky na cieľ 1 systému podpory jednotlivých krajín (CBSS) účinne a efektívne dostali k tým obhajcom ľudských práv, ktorí sú vystavení najväčšiemu riziku; naliehavo vyzýva delegácie EÚ, aby v tejto súvislosti poskytovali čo najväčšiu potrebnú podporu;

41.

uznáva, že hodnotenie opatrení v rámci EIDHR je náročné z dôvodu neexistencie strategických a operačných ukazovateľov; konštatuje, že problémy s hodnotením vznikajú aj kvôli tomu, že významná časť podpory pre organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv sa z pochopiteľných dôvodov poskytuje dôverne v záujme ochrany totožnosti a bezpečnosti príjemcov;

42.

opätovne zdôrazňuje pridanú hodnotu volebných pozorovateľských misií EÚ, čo je oblasť, v ktorej je EÚ svetovým lídrom; víta skutočnosť, že počet pozorovateľských misií a misií nadväzujúcich na odporúčania volebných pozorovateľských misií sa zvýšil;

PI

43.

zdôrazňuje, že nástroj partnerstva je konkrétne zamýšľaný tak, aby presadzoval spolu s tretími krajinami tematické záujmy EÚ aj spoločné tematické záujmy a aby budoval spojenectvá a podporoval spoluprácu so súčasnými aj novými strategickými partnermi; konštatuje, že nástroj partnerstva sa v praxi používa ako krajné riešenie vtedy, keď je považovaný za jediný nástroj, ktorý môže uľahčiť plnenie politického programu EÚ a bojovať proti globálnym výzvam;

44.

berie na vedomie, že nástroj partnerstva dokázal na rozdiel od predchádzajúcich nástrojov rozvinúť väčšiu spoluprácu s tretími krajinami vrátane strategických partnerov, krajín, ktoré predtým patrili medzi príjemcov dvojstrannej rozvojovej pomoci, a s rôznymi medzinárodnými fórami, domnieva sa však, že zvyšovanie miery poskytovania zdrojov a prispievania zo strany služieb v oblasti tvorby politík je potrebné na zaistenie toho, aby sa v plnej miere zapojili do prípravy, tvorby programu a realizácie opatrení, ako aj do zlepšovania aktívnej úlohy delegácií EÚ pri vytváraní opatrení a intenzívnejšej výmeny informácií s členskými štátmi;

45.

presadzuje zlepšenie viditeľnosti, znalosti a chápania cieľov nástroja partnerstva, najmä v rámci inštitúcií EÚ;

46.

s poľutovaním konštatuje, že hodnotenie brzdí skutočnosť, že pre neskoré prijatie rámca ukazovateľov výsledkov a pre to, že väčšina projektov nie je dokončená, nebol vytvorený žiadny ústredný archív dokumentácie jednotlivých opatrení;

Spoločné vykonávacie nariadenie (CIR)

47.

pripomína, že nástroje Únie na financovanie vonkajších činností sú komplexným súborom nástrojov EÚ na podporu a posilnenie jej činnosti na svetovej scéne a že ich komplexná štruktúra sa koordinuje podľa spoločného vykonávacieho nariadenia (CIR); pripomína, že CIR musí spĺňať kritériá rozpočtovej kontroly a demokratického dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysoká miera komplexnosti a reštriktívny charakter spoločného vykonávacieho nariadenia sú prekážkou účinného používania zdrojov Únie a bránia včasnej reakcii na nové výzvy a potreby partnerov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločný charakter pravidiel neviedol k spoločnému plánovaniu programov pomoci medzi nástrojmi;

48.

konštatuje, že spoločné vykonávacie nariadenie bolo vytvorené na účel harmonizácie, zjednodušenia vykonávania, väčšej flexibility, súdržnosti, jednotnosti a účinnosti využívania zdrojov Únie, ako aj bezproblémového a doplnkového prístupu k vykonávaniu všetkých nástrojov;

49.

domnieva sa, že na to, aby Európsky parlament bol schopný náležite a včas vykonávať svoje kontrolné právomoci, pokiaľ ide o návrhy vykonávacích aktov, je kľúčovým predpokladom dostatočný čas; domnieva sa, že vzhľadom na čas, počas ktorého sa návrhy vykonávacích aktov pripravujú pred tým, ako sa dostanú do výborov ENI, IPA II, EIDHR, do výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výboru PI a výboru DCI, nemôže byť nedodržanie 20-dňovej lehoty na predloženie dokumentov Európskemu parlamentu a Rade v poslednej fáze prijímania vykonávacieho aktu odôvodnené; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že lehota 20 kalendárnych dní nie je vždy dodržaná, a domnieva sa, že jeho právo na kontrolu je narušené; vyzýva na predkladanie všetkých návrhov vykonávacích opatrení najmenej 20 dní vopred a Komisiu, aby zmenila rokovací poriadok výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výborov PI a DCI s cieľom predĺžiť túto 20-dňovú lehotu na predkladanie návrhov, a tým uľahčiť uplatňovanie kontrolných právomocí Európskeho parlamentu;

50.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že viditeľnosť politiky financovania vonkajšej činnosti EÚ je naďalej obmedzená v súvislosti s aktívnou snahou tretích aktérov o oslabenie zahraničnej politiky EÚ prostredníctvom dezinformácií;

Odporúčania na roky 2017/2018 – 2020

51.

vyzýva, aby hodnoty EÚ a univerzálne hodnoty ľudských práv stáli naďalej v centre všetkých vonkajších činností EÚ;

52.

naliehavo požaduje väčšie synergie a súdržnosť medzi všetkými nástrojmi v rámci okruhu 4, ako aj lepšiu koordináciu s bilaterálnymi programami pomoci členských štátov a v prípade potreby s ostatnými darcami; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a ESVČ, aby posilnili svoju spoluprácu a vzájomnú koordináciu, a to aj vo vzťahu s organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi aktérmi a plnili svoje povinnosti podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ);

53.

žiada zriadenie spoľahlivých, ucelených a transparentných mechanizmov monitorovania a hodnotenia; pripomína, že takéto mechanizmy by umožnili sledovať hmatateľný pokrok plnenia zásadných reformných cieľov v susedných krajinách, čo je mimoriadne dôležité tam, kde tieto reformy stagnujú alebo meškajú z iného dôvodu;

54.

žiada lepšie postupy a systémy parlamentnej kontroly a dohľadu, ktoré budú jednotné pre všetky nástroje; odporúča, aby sa zvýšila transparentnosť vytvorením jednotnej spoločnej transparentnej verejnej databázy projektov a opatrení;

55.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť organizáciám občianskej spoločnosti ďalšie finančné zdroje a podporu v oblasti odbornej prípravy; trvá na tom, že sú potrebné okamžité opatrenia na ďalšie zníženie byrokratickej záťaže a procesných prekážok, s ktorými sa stretávajú organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie miestne; vyzýva, aby sa na budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti vyčlenili konkrétne rozpočtové riadky s cieľom zvýšiť ich schopnosti získavať finančné prostriedky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka nedostatočného zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do programovania a vykonávania nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti nebola uvedená v správe Komisie o preskúmaní v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala strategickejšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do všetkých vonkajších nástrojov a programov, ako to požadovala Rada aj Európsky parlament;

56.

podporuje priamejšie a aktívnejšie presadzovanie politík, finančnej pomoci a zviditeľňovania EÚ;

57.

pripomína svoju pozíciu, že by sa mala zaviesť možnosť preniesť nepridelené prostriedky z nástroja ENI a nástroja IPA II v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov na každý nástroj s cieľom zvýšiť schopnosť reagovať na nepredvídané udalosti a zároveň zachovať ciele stanovené v príslušných nariadeniach o nástrojoch ENI a IPA II;

IPA II

58.

podporuje zásady uvedené v článku 21 Zmluvy o EÚ a odporúča, aby sa väčší dôraz kládol na posilnenie demokratizácie inštitúcií, boj proti korupcii a reformy verejnej správy, posilňovanie právneho štátu a zlepšovanie jednotného dodržiavania ľudských práv a práv menšín; vyzýva na väčšiu podporu reforiem v odvetviach relevantných pre prístupový proces, ako aj stimuláciu regionálnej spolupráce s cieľom doplniť politiku EÚ v oblasti rozširovania;

59.

odporúča, aby sa umožnil prevod finančných prostriedkov na občiansku spoločnosť v prípadoch, keď štátne orgány nie sú ochotné plniť stanovené ciele EÚ alebo spolupracovať na cieľoch nástroja; vyzýva Komisiu, aby znížila alebo pozastavila financovanie v prípade krajín, ktoré vážne porušujú základné hodnoty EÚ vrátane základných kodanských kritérií; požaduje odľahčenie administratívnej záťaže príjemcov z radov organizácií občianskej spoločnosti žiadajúcich o finančné prostriedky EÚ;

60.

žiada zapojenie Európskeho parlamentu v prípade, že by sa zvažovalo pozastavenie financovania alebo významné zmeny v maximálnych orientačne pridelených rozpočtových prostriedkoch;

61.

trvá na veľkej zodpovednosti príjemcov od plánovania programov po monitorovanie a audit; vyzýva Komisiu, aby poskytovala vnútroštátnym audítorským orgánom cielenú pomoc v oblasti metodiky, plánovania, náborových školení a dohľadu;

62.

odporúča väčšiu podporu vnútroštátnych orgánov zodpovedných za koordináciu darcov, ktoré majú nízku kapacitu, ale preukazujú politickú vôľu plniť ciele; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou transparentnosťou, pokiaľ ide o absorpčnú kapacitu týchto finančných prostriedkov;

63.

naliehavo žiada, aby finančné prostriedky smerovali do odvetví s preukázateľnými výsledkami, aby sa predišlo ďalším chronickým zdržaniam, ku ktorým dochádza v rámci nepriameho hospodárenia s krajinou, ktorá je príjemcom pomoci, najmä v Turecku;

64.

požaduje väčšie zviditeľnenie IPA II v regióne vzhľadom na kľúčový význam politiky rozširovania pre EÚ, napríklad prostredníctvom vhodných cielených komunikačných a informačných kampaní realizovaných prostredníctvom celoštátnych, regionálnych a miestnych médií, či akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré sú považované za vhodné, s minimálnymi požiadavkami a ich monitorovaním vymedzeným Komisiou v úzkej spolupráci s príjemcami; podporuje cielené úsilie v boji proti propagande a v oblasti strategickej komunikácie, najmä v prípadoch, keď sa obraz a záujmy EÚ stávajú cieľom aktívneho pôsobenia a oslabovania;

65.

odporúča, aby sa finančné prostriedky z nástroja IPA II využili na vytvorenie komunikačných kanálov pre podniky, najmä MSP, v členských štátoch aj predvstupových krajinách s cieľom vytvoriť silné obchodné väzby medzi jednotlivými oblasťami, čo by bolo veľmi užitočné pri príprave prijímajúcich krajín na vstup na jednotný trh;

66.

opätovne zdôrazňuje užitočnosť odmeny za finančnú výkonnosť pre krajiny dosahujúce pokrok, ako ju predpisuje nariadenie o nástroji IPA II;

67.

domnieva sa, že flexibilita a využívanie financovania na riešenie konkrétnych krízových situácií musia byť v súlade s kľúčovými prioritami nástroja a základnými prvkami stratégie rozširovania a prístupového procesu, ktoré musia zostať hlavným cieľom pozornosti nástroja IPA II;

68.

požaduje lepšiu koordináciu a ďalšie synergie vo fázach plánovania a tvorby programov v rámci nástroja IPA II s opatreniami v rámci iných nástrojov, konkrétne EIDHR a nástroja na podporu stability a mieru, s cieľom zaistiť súdržnosť a zvýšiť doplnkovosť interne v rámci vlastného súboru cieľov a programov a vo vzťahu k ostatným nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti;

ENI

69.

zdôrazňuje, že je potrebný všeobecný strategický dokument na vykonávanie ENI, ktorým sa zosúladí pomoc so širším politickým rámcom, ako aj lepšia koordinácia s ostatnými nástrojmi; zdôrazňuje, že priority tvorby programov v rámci ENI by mali zahŕňať aj socioekonomický rozvoj, mládež a udržateľné riadenie energetických zdrojov;

70.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade väčšiny príjemcov viacročné plánovanie programov prebehlo už počas roka 2017, pred dokončením preskúmania pomoci v týchto krajinách v polovici trvania; pripomína, že Európsky parlament poskytol svoje odporúčania k plánovaniu programov počas strategického dialógu s Komisiou v apríli 2017;

71.

zdôrazňuje politickú viditeľnosť a vplyv EÚ, ktoré jej v susedstve zabezpečuje ENI ako samostatný nástroj financovania, a to tak na východe, ako aj na juhu;

72.

požaduje zachovanie existujúcej finančnej rovnováhy v rozdeľovaní finančných prostriedkov medzi južné a východné susedstvo Únie;

73.

zdôrazňuje prepojenie medzi stabilizáciou, podporou demokratizácie, predchádzaním konfliktom a ich riešením, dodržiavaním ľudských práv a zásad právneho štátu, vzdelávaním a socioekonomickým rozvojom; zdôrazňuje význam projektov, ktoré podporujú mladých ľudí v ich vzdelávaní a zamestnateľnosti;

74.

pripomína význam schopnosti rýchlejšie reagovať na výzvy;

75.

zdôrazňuje, že investície do stabilizácie a rozvoja krajín v susedstve riešia aj problémy ako migrácia, terorizmus, miestne konflikty a hospodárska nestabilita, čo bude v konečnom dôsledku prospešné pre EÚ ako celok;

76.

zdôrazňuje, že osobitný charakter výziev v susedstve si vyžaduje integrovaný a komplexný prístup založený na rôznych potrebách a podmienkach príjemcov, a to aj prostredníctvom synergií s inými nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti a v rámci politík Únie; zdôrazňuje, že jednou z primárnych úloh je rýchle a účinné vykonávanie asociačných dohôd (AA) a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA), ako aj všetkých súvisiacich reforiem, čo je nutné podporiť primeranými finančnými zdrojmi zo strany EÚ;

77.

opätovne zdôrazňuje význam prehĺbenia spoločného plánovania programov s členskými štátmi, a to popri dosahovaní pokroku v oblasti spoločných analýz, koordinácie a budovania konsenzu v oblasti priorít darcov; naliehavo vyzýva na lepšiu koordináciu darcov, najmä v oblasti spájania s finančnými prostriedkami z iných nástrojov EÚ, od ďalších darcov a medzinárodných finančných inštitúcií, v záujme podpory hospodárskej transformácie a stability v partnerských krajinách;

78.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že schopnosti reakcie a finančné kapacity nástroja dosiahli hranice svojich možností; vyjadruje poľutovanie nad tým, že interná expertíza vo forme analýz politických a geopolitických rizík nebola vo fáze plánovania dostatočne zohľadnená;

79.

dospel k záveru, že vzhľadom na súčasné výzvy v susedstve bude zrejme nevyhnutné zvýšenie orientačne pridelených rozpočtových prostriedkov prostredníctvom legislatívnej zmeny;

80.

opakuje, že pri presune finančných prostriedkov programov plánovaných v rámci nástroja ENI na iné spôsoby pomoci, napríklad do trustových fondov, sa majú dodržiavať ciele týchto prostriedkov a že kontrola a dohľad zo strany Európskeho parlamentu sú potrebné a nesmú sa obchádzať;

81.

vyzýva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do identifikácie potrieb;

82.

vyzýva, aby sa v plnej miere používal mechanizmus podmienenosti a mechanizmus založený na stimuloch, ktoré v prípadoch potreby podporujú politické a hospodárske reformy a ktoré súvisia s reformami a strategickými cieľmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroj ENI nedokázal dostatočne stimulovať tie krajiny, ktoré sa zdráhajú zaviesť politické reformy; vyzýva na účinné monitorovanie nástroja ENI na úrovni nástroja;

83.

vyjadruje znepokojenie nad ničením a konfiškáciou pomoci financovanej z prostriedkov EÚ v tretích krajinách; vyzýva na vyvinutie ďalšieho úsilia o zlepšenie strategickej komunikácie a viditeľnosti EÚ v krajinách v susedstve;

Nástroj na podporu stability a mieru (IcSP)

84.

vyzýva, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o uplatňovanie vplyvu nástroja na podporu stability a mieru prostredníctvom pravidelných strategických dialógov s partnermi a medzinárodnými organizáciami; žiada v tomto kontexte o zaistenie spolufinancovania zo strany iných významných darcov, ktorí majú záujem na výsledkoch príslušných opatrení;

85.

vyzýva na zlepšenie strategického rámca a synergií medzi nástrojom na podporu stability a mieru a následnými opatreniami z iných nástrojov a iných aktérov;

86.

požaduje väčšiu spoluprácu medzi inými medzinárodnými organizáciami, vládami a inštitúciami EÚ v oblasti boja proti vzniku nových hrozieb, napríklad v oblasti hybridných konfliktov a kybernetickej bezpečnosti, kde by bolo možné využiť odborné znalosti Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

87.

odporúča strategickejšie využívanie mediačnej schopnosti nástroja na podporu stability a mieru nielen v súvislosti s konfliktmi s lokalizovaným vplyvom, ale aj na podporu mierového procesu a dialógov v existujúcich alebo vznikajúcich konfliktoch globálneho významu a požaduje lepšie systémy včasného varovania a nástroje na analýzu konfliktov, ktoré by umožňovali lepšie predchádzanie konfliktom a budovanie mieru;

88.

zdôrazňuje, že tento nástroj Únii v budúcnosti umožní financovať opatrenia v oblasti výcviku a poskytovania nesmrtiaceho vybavenia (ako informačné systémy, nemocnice atď.) ozbrojeným silám tretích krajín na plnenie krátkodobých a strednodobých naliehavých potrieb týkajúcich sa uskutočňovania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

EIDHR

89.

pripomína zásadný význam podporovania a presadzovania demokracie a ľudských práv v tretích krajinách vrátane ochrany obhajcov ľudských práv;

90.

berie na vedomie účinnosť a význam nástroja EIDHR v tejto súvislosti, ktorý funguje v podmienkach zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť; opätovne zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu osobitných finančných prostriedkov na oblasť ľudských práv a demokracie bez toho, aby sa znižovali; vyzýva navyše na zváženie zvýšenia financovania naliehavej pomoci obhajcom ľudských práv, ako aj na účinné presadzovanie dostupnosti týchto finančných prostriedkov;

91.

pripomína, že rozsah pôsobnosti nástroja EIDHR by sa nemal obmedzovať a že by sa nemal používať ako nástroj len na pokrytie nedostatkov iných nástrojov, ale že cielené presadzovanie demokracie a ľudských práv by malo byť samé osebe jasným a strategickým cieľom;

92.

naliehavo žiada Komisiu, aby našla riešenia zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť, zvýšeného výskytu porušovania ľudských práv a represií, napríklad zvýšením objemu prostriedkov dostupných pre celosvetové, reakčné programy, ako je mechanizmus EÚ pre obhajcov ľudských práv ProtectDefenders.eu; požaduje, aby sa pokračovalo vo financovaní obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí sú v ohrození, a občianskej spoločnosti, ako aj marginalizovaných skupín, ako sú ženy, pôvodné obyvateľstvo, Rómovia, LGBTI, osoby so zdravotným postihnutím, deti a starší ľudia;

93.

odporúča, aby sa viac strategicky plánovalo v spojení s politickými usmerneniami orgánov EÚ a jednotne s inými nástrojmi, najmä v krajinách, v ktorých sa zhoršuje situácia v oblasti ľudských práv a demokratických noriem, s cieľom bojovať proti celosvetovému trendu autoritárstva;

94.

zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na medzinárodne relevantné témy, ktoré môžu v krátkodobom, strednodobom a/alebo dlhodobom horizonte podporiť globalizáciu ľudských práv a vlády medzinárodného práva a spravodlivosti; vyzýva na väčšiu podporu nástroja EIDHR v niekoľkých nových kľúčových záležitostiach, najmä v oblasti boja proti korupcii, dodržiavania ľudských práv, environmentálnych práv a práv migrantov zo strany podnikov;

95.

víta podporu medzinárodných a regionálnych mechanizmov v oblasti ľudských práv a zodpovednosti, ako napríklad Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Medzinárodného trestného súdu (MTS);

96.

odporúča pokračovať v úsilí o celosvetový zákaz trestu smrti;

97.

opätovne zdôrazňuje záväzky Komisie, pokiaľ ide o ďalšie podporovanie občianskej spoločnosti a presadzovanie priaznivejšieho prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné pracovať na ďalšom odbúravaní byrokratických prekážok, s ktorými sa stretávajú miestne organizácie občianskej spoločnosti; nabáda delegácie EÚ, aby aktívne hľadali obhajcov ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa venujú citlivým otázkam vyžadujúcim financovanie, aby zverejňovali výzvy na predkladanie návrhov v miestnych jazykoch a aby žiadateľom umožnili podávať návrhy projektov v týchto jazykoch, čím by sa posilnila aj miestna zodpovednosť za projekty a ich dlhodobé miestne zakotvenie;

98.

vyzýva na väčší dôraz na udržateľnosť opatrení financovaných z EIDHR, a to najmä v kontexte volebných pozorovateľských misií, kde je výrazný priestor na zintenzívnenie prenosu znalostí na miestnych aktérov a zlepšenie krokov nadväzujúcich na odporúčania; žiada, aby sa plánovanie volebných pozorovateľských misií lepšie koordinovalo s činnosťami Európskeho parlamentu v oblasti pozorovania volieb;

99.

vyzýva Komisiu, aby poskytla osobitné finančné prostriedky na projekty zamerané na zvýšené zneužívanie sledovacích technológií a internetové útoky zo strany represívnych vlád a neštátnych subjektov;

100.

vyzýva na vytvorenie monitorovacích a hodnotiacich systémov zahŕňajúcich príspevky obhajcov ľudských práv;

101.

nabáda na koordináciu činnosti s nástrojom na podporu stability a mieru, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení v oblasti predchádzania zločinom proti ľudskosti, vojnovým zločinom a genocíde;

Nástroj partnerstva (PI)

102.

víta dôraz na strategické záujmy Únie;

103.

odporúča strategickejšie a konsolidovanejšie využívanie obmedzených zdrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja partnerstva, pričom sa zaručia inkluzívne príspevky a určenie opatrení zo strany všetkých útvarov Komisie a ESVČ v úzkej spolupráci s členskými štátmi, a zdôrazňuje význam dobrého zabezpečenia nástroja partnerstva zdrojmi na proaktívnu obranu hodnôt a záujmov EÚ v kontexte upadajúceho transatlantického konsenzu a čoraz väčšieho počtu krajín so strednými príjmami, ktorých strategický význam rýchlo rastie, a to aj v Ázii a Latinskej Amerike;

104.

odporúča revíziu geografického pridelenia rozpočtových prostriedkov v ďalšom viacročnom orientačnom programe (VOP) v záujme prispôsobenia sa výzvam; v tejto súvislosti navrhuje rozšírené pokrytie spolupráce s nestrategickými tretími krajinami, napríklad s krajinami so strednými príjmami, ktoré v súčasnosti nie sú pokryté dostatočne;

105.

odporúča lepšie zosúladenie s cieľmi a prierezovými témami spoločného vykonávacieho nariadenia;

106.

odporúča dokončiť jeho monitorovací a hodnotiaci systém vrátane relevantných kvalitatívnych ukazovateľov;

107.

domnieva sa, že nástroj partnerstva by mohol byť dôležitým prostriedkom na podporu vykonávania dohôd o voľnom obchode, a to najmä podporou činnosti domácich poradných skupín; zdôrazňuje, že treba posúdiť využívanie a rozdeľovanie finančných prostriedkov, ako aj účinnosť nástroja partnerstva a programov Business Avenue a EÚ Gateway, ktoré by mali dopĺňať právomoci členských štátov v oblasti podpory zahraničného obchodu;

108.

konštatuje, že jedným z cieľov nástroja partnerstva je verejná diplomacia, ktorá má v krajinách mimo EÚ vybudovať dôveru a porozumenie vo vzťahu k politikám EÚ; zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti má mimoriadny význam, a víta vyčlenenie 3 miliónov EUR na podporu účasti organizácií občianskej spoločnosti v domácich poradných skupinách;

Spoločné vykonávacie nariadenie (CIR)

109.

odporúča lepšie využívanie harmonizovaných pravidiel prostredníctvom spoločných výziev na predkladanie návrhov a lepšej spolupráce v rámci všetkých útvarov Komisie a ESVČ;

110.

vyzýva na zaradenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi ustanovenia spoločného vykonávacieho nariadenia;

111.

vyzýva na ďalšie zintenzívnenie úsilia o zvýšenie viditeľnosti financovania vonkajšej politiky EÚ prostredníctvom komplexnej a jednotnej komunikačnej stratégie zahŕňajúcej opatrenia na boj proti dezinformáciám; vyzýva na zavedenie mechanizmov podmienenosti pre realizačných partnerov v prípade nedodržania opatrení na zvýšenie viditeľnosti EÚ;

112.

pripomína kľúčový význam zásad účinnosti rozvoja a pomoci v rámci vonkajšej činnosti, ako sa zdôrazňuje v spoločnom vykonávacom nariadení, a vyzýva Komisiu, aby zachovala tieto zásady pri všetkých opatreniach, ktoré prijme na základe správy o preskúmaní v polovici trvania;

113.

konštatuje, že v súvislosti s prístupom k nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti by sa mali zohľadňovať európske MSP prostredníctvom jednoduchšej a priaznivejšej regulácie, ktorá môže uľahčiť flexibilnejšie využívanie finančných prostriedkov a zároveň pomôcť MSP získať medzinárodné skúsenosti; žiada Komisiu, aby posúdila existujúce nástroje zamerané na podporu internacionalizácie MSP, pokiaľ ide o ich súdržnosť s inými nástrojmi Únie na podporu MSP, ako je COSME, ako aj pokiaľ ide o subsidiaritu, predchádzanie zdvojovaniu a doplnkovosť vo vzťahu k programom členských štátov; vyzýva Komisiu, aby včas pripravila návrhy na preskúmanie týchto programov v polovici trvania s cieľom zlepšiť ich efektívnosť a účinnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť informovanosť MSP o existujúcich nástrojoch, najmä na vnútroštátnej úrovni;

Architektúra po roku 2020

114.

vyzýva, aby finančné prostriedky nástrojov na financovanie vonkajších vzťahov odrážali ambiciózne vonkajšie činnosti a aby sa rozpočet EÚ ako globálneho aktéra zvýšil a zostal pritom založený na hodnotách a základných a ľudských právach a zásadách; pripomína, že vonkajšie činnosti EÚ slúžia aj spoločným záujmom občanov EÚ;

115.

zdôrazňuje, že v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie by sa aktuálny podiel rozpočtu určený na vonkajšiu činnosť mal zvýšiť alebo aspoň ponechať na súčasnej úrovni, pričom rovnaký postup by sa mal uplatniť aj na existujúce nástroje, politiky a priority;

116.

pripomína, že reforma súčasnej architektúry nástrojov je potrebná, aby sa zabezpečila väčšia zodpovednosť, transparentnosť a verejná kontrola, a že by sa ňou zvýšila tiež účinnosť, súdržnosť a schopnosť reagovať, ako aj efektívnosť a flexibilita; domnieva sa, že reforma by mohla tiež zvýšiť nákladovú účinnosť, zmenšiť vzájomné presahy a konflikty záujmov medzi rôznymi aktérmi a útvarmi Komisie a prispieť k riešeniu súčasných výziev spojených so stratégiami, programovaním a vykonávaním;

117.

pripomína podstatnú úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu pri prijímaní nariadenia, ktorým sa stanoví ďalší VFR; opakuje svoju ochotu spolupracovať s Komisiou, ESVČ a Radou na optimalizácii architektúry nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; zdôrazňuje však, že cieľom akejkoľvek reštrukturalizácie nástrojov by mala byť vyššia transparentnosť, zodpovednosť, účinnosť, súdržnosť, ako aj flexibilita; zdôrazňuje, že tieto ciele nemožno dosiahnuť bez štruktúry riadenia, ktorá umožňuje politickú kontrolu a riadi sa stratégiou, je inkluzívna a zodpovedná; zdôrazňuje, že Európsky parlament neprijme žiadnu reformu nástrojov bez pevnej štruktúry riadenia; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli plán reformy nástrojov zahŕňajúci takúto štruktúru riadenia; poukazuje na nesúlad medzi zisteniami preskúmania v polovici trvania a návrhmi Komisie na reformu súčasnej štruktúry; zdôrazňuje okrem toho, že je nutné zaistiť dôkladnú demokratickú a transparentnú kontrolu zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

118.

požaduje lepšiu integráciu trustových fondov a nástrojov EÚ do rozpočtu s cieľom zvýšiť transparentnosť a demokratickú kontrolu nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; pripomína dohodu v rámci poslednej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách o konzultácii s Európskym parlamentom a Radou pred vytvorením nového trustového fondu na tematické opatrenia; vyzýva navyše Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla podrobné informácie o každom dôležitom samostatnom presune alebo zrušení viazanosti rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 4;

119.

zdôrazňuje, že delegácie EÚ spolu s členskými štátmi by tiež mohli pomôcť MSP využívať tieto finančné nástroje s cieľom vytvárať v strednom horizonte vzťahy medzi podnikmi EÚ a ekonomikami prijímajúcich krajín;

120.

zdôrazňuje, že žiaden nástroj nemôže existovať bez začlenenia jasných a konkrétne určených rozpočtových prostriedkov na ciele a priority vonkajšej činnosti EÚ vrátane demokracie, ľudských práv, právneho štátu, podpory poskytovanej občianskej spoločnosti, riešenia konfliktov, nestabilných štátov, rozvojovej politiky a odstránenia chudoby, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako aj podpory krajín v rôznych fázach pristupovania k EÚ a podpory krajín v európskom susedstve;

121.

oceňuje odhodlanie EÚ v oblastiach, ako sú ľudské práva, demokracia a podpora občianskej spoločnosti, ako aj rôzne ciele, smery a konkrétnu politickú a strategickú hodnotu existujúcich nástrojov; zdôrazňuje, že reforma by nemala ohrozovať politické ciele žiadneho nástroja; chápe osobitný charakter cieľov a vykonávania nástrojov ENI, IPA II a EIDHR a domnieva sa preto, že by mali byť naďalej nezávislé zo strategických a politických dôvodov;

122.

pripomína, že EIDHR je od roku 2006 konkrétnym vyjadrením odhodlania EÚ podporovať a presadzovať demokraciu a ľudské práva v tretích krajinách a že vďaka nemu EÚ môže pomáhať registrovaným aj neregistrovaným MVO bez zásahov vlád aj v oblastiach, ktoré členské štáty EÚ nie vždy pokrývajú;

123.

zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť spoločné ciele vrátane potreby zlepšiť prístup založený na právach a presadzovať ľudské práva, aby sa zaistil zmysel článku 21 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby EÚ upevňovala demokraciu, ľudské práva a právny štát ako nutný cieľ vonkajších vzťahov;

124.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zaistili jasnú komunikáciu s partnerskými krajinami o akýchkoľvek reformách;

125.

požaduje zriadenie spoľahlivých a konzistentných postupov hodnotenia a monitorovania, ktoré umožnia poskytnúť analýzu kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia a sledovať pokrok v plnení stanovených cieľov za pomoci finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom rôznych nástrojov;

126.

zdôrazňuje potrebu predvídateľnosti dlhodobého financovania, pričom sa zavedú aj pevné sumy s flexibilným využívaním; pripomína, že flexibilita si vyžaduje možnosť presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými balíkmi pridelených prostriedkov; pripomína, že finančné prostriedky určené na plnenie cieľov vonkajšej činnosti nemôžu byť presmerované na plnenie iných cieľov, ako sú napríklad riadenie migrácie a vnútorná bezpečnosť; zdôrazňuje, že by sa mala zaviesť možnosť preniesť nepridelené prostriedky v rámci celkového rozpočtu nástroja na vonkajšiu činnosť v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov nástroja na pružné a/alebo naliehavé opatrenia a že zároveň by sa mali zachovať politické ciele nástroja;

127.

zdôrazňuje, že pridelenie pomoci krajine by nemalo závisieť od migračných dohôd s EÚ a že by nemalo dochádzať k presunu finančných prostriedkov z chudobných krajín a regiónov do krajín pôvodu migrantov alebo do krajín tranzitu do Európy len na základe toho, že sa nachádzajú na migračnej trase;

128.

pripomína ťažkosti, ktoré majú v súčasnosti príjemcovia pri zaisťovaní finančných prostriedkov v rámci nástrojov; požaduje zjednodušenie postupov, zmiernenie administratívneho zaťaženia a tam, kde je to možné, prijatie jednotných postupov pre rôzne zapojené útvary Komisie a ESVČ, zriadenie jednotného kontaktného miesta pre organizácie, ktoré sa uchádzajú o financovanie EÚ, a využívanie digitálnych riešení v rámci možností s cieľom zracionalizovať a obmedziť administratívnu záťaž, ale nie na úkor rozpočtového dohľadu, vysledovateľnosti a kontroly;

129.

zdôrazňuje, že všetky útvary Komisie a ESVČ musia spolupracovať, aby zabezpečili, že financovanie vonkajšej činnosti EÚ bude založené skôr na politikách, a nie na nástrojoch, s cieľom predchádzať rozdielom, nesúrodosti, zbytočným nákladom, prekrývaniu a mrhaniu know-how a dosahovať ciele, ktoré sú spoločné pre celú vonkajšiu činnosť EÚ;

130.

zdôrazňuje potrebu strategickejšieho politického usmernenia a všeobecnej stratégie a sprievodných dokumentov, ktoré spoločne vypracujú a budú využívať všetky príslušné útvary Komisie a ESVČ a ktoré bude spravovať a monitorovať riadiaca štruktúra, ktorá sa má vytvoriť, pričom sa stanovia ciele vonkajšej činnosti EÚ na nadchádzajúce obdobie a spôsob, ako sa budú nástroje uplatňovať na dosahovanie týchto cieľov; vyzýva na využívanie vnútorných aj vonkajších odborných znalostí pri stanovovaní týchto cieľov; odporúča, aby plánovanie programov zahŕňalo analýzu vnímavosti voči konfliktom, analýzu politickej ekonomiky a posúdenie rizík, ako aj zmierňujúce opatrenia, ktoré by bolo možné flexibilne zaviesť v prípadoch, že sa vyskytnú takéto riziká;

131.

vyzýva na preskúmanie spôsobov, ako zvýšiť koordináciu a súdržnosť s politikami financovania vonkajších činností zo strany členských štátov EÚ, a to aj prostredníctvom zlepšenia spoločného plánovania programov;

132.

žiada, aby sa rozšírili možnosti financovania MVO, a to objasnením a zabezpečením väčšieho počtu príležitostí spolufinancovania, umožnením viacročných partnerstiev a zaistením udržateľnosti aktivít;

133.

požaduje lepšie požiadavky na urýchlenie rozhodovania s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ reagovať na rýchlo sa meniace udalosti;

134.

zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania viditeľnosti a informovanosti o vonkajšej činnosti EÚ – aj prostredníctvom využívania osobitnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu – a jej vplyvu vo svete; žiada, aby sa toto považovalo za politický cieľ; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu strategickej komunikácie zameranej na konkrétnu krajinu a/alebo región v delegáciách EÚ a výrazného zintenzívnenia koordinácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ a členskými štátmi;

135.

zdôrazňuje, že delegácie EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe miestnych programov, dohľade nad ich tvorbou, prípadnom uhrádzaní finančných prostriedkov a určovaní príjemcov, najmä v prípade obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v citlivých oblastiach; opakuje, že za rozhodovanie o financovaní nemôžu zodpovedať len delegácie EÚ, vzhľadom na ich činnosť a status v tretích krajinách;

136.

zdôrazňuje, že do programového plánovania nástrojov je nutné úzko zapájať občiansku spoločnosť v príslušných krajinách a že jeho zostavovanie, zavádzanie a realizácia musia byť vo väčšej miere založené na decentralizovanej spolupráci, aby sa vytvorili pevné a trvalé partnerstvá, splnili sa osobitné potreby obyvateľstva a zohľadnila sa sociálna realita dotknutých ľudí;

137.

pripomína, že v niektorých prípadoch je pre politické ciele EÚ ako ľudské práva, právny štát a rozvoj lepšie, ak sa udelí niekoľko menších grantov občianskym organizáciám než jeden veľký balík jedinému príjemcovi;

138.

zdôrazňuje význam zásady „viac za viac“ a zásad podmienenosti; domnieva sa, že by sa mali stanoviť silnejšie mechanizmy podmienenosti, v rámci ktorých bude možné pozastaviť priamu rozpočtovú podporu poskytovanú štátnym orgánom alebo vládnym subjektom a neštátnym subjektom, alebo ju tam, kde je to možné, presmerovať na občiansku spoločnosť v prípadoch, keď tieto inštitúcie nedodržiavajú alebo neplnia povinnosť dosahovať ciele, na ktoré boli vyplatené prostriedky, alebo porušujú zásady právneho štátu a ľudské práva;

139.

vyžaduje transparentnosť, zodpovednosť, kontrolu, doplnkovosť rozvoja, dodržiavanie zásad účinnosti pomoci a rozvoja a silné záruky v oblasti životného prostredia, ľudských práv a sociálnej ochrany pri využívaní rozvojovej pomoci na podporu investícií súkromného sektora;

140.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vyčlenenia finančných prostriedkov prostredníctvom nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v oblasti spolupráce a technickej pomoci s tretími krajinami, najmä s rozvojovými krajinami, s cieľom podporiť členstvo v rámci Wassenaarského usporiadania, Austrálskej skupiny, Režimu kontroly raketových technológií a Skupiny jadrových dodávateľov a zabrániť porušovaniu ľudských práv v súvislosti s prebiehajúcim prepracúvaním znenia nariadenia o položkách s dvojakým použitím;

141.

zdôrazňuje, že akákoľvek budúca štruktúra vyžaduje riadny systém bŕzd a protiváh, transparentnosť, právo na kontrolu vykonávania vrátane zlepšenia strategických príspevkov k politikám a kontroly vykonávania zo strany Európskeho parlamentu, ako aj uplatňovanie delegovaných aktov na revíziu tematických priorít, ak sa nachádzajú v prílohách k legislatívnym aktom, a prijatie doplnkových podstatných prvkov, ako sú napríklad strategické a viacročné programové dokumenty;

142.

je presvedčený o tom, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti po roku 2020 musia dodržiavať zásady vernosti a jednotnosti;

143.

zastáva názor, že preskúmanie v polovici trvania a postupy rozpočtovej kontroly by mali byť dostatočne prísne a transparentné, aby sa zabezpečilo maximálne možné čerpanie finančných prostriedkov a umožnili sa vhodné zmeny s cieľom zvýšiť podľa potreby absorpčnú kapacitu;

o

o o

144.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Rade.

(1)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.

(2)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.

(3)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.

(5)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77.

(6)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85.

(7)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.

(8)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95.

(9)  Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.

(10)  Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(12)  Pozri správu A8-0211/2017.

(13)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(14)  Ú. v. EÚ C 407, 8.12.2015, s. 8.

(15)  Ú. v. EÚ C 60, 16.2.2016, s. 3.

(16)  Ú. v. EÚ C 122, 19.4.2017, s. 4.

(17)  Uverejnené na internetovej stránke Komisie: https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en

(18)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.

(19)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0026.

(20)  Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109.

(21)  Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 21.

(22)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 110.

(23)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0440.

(24)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0306.

(25)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0036.

(26)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0037.

(27)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0094.

(28)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0262.

(29)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0263.

(30)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0261.

(31)  Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.

(32)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0408.

(33)  https://eeas.europa.eu/archives/docs/top_stories/pdf/eugs_review_web.pdf


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/94


P8_TA(2018)0120

Výročné správy za roky 2015 a 2016 o subsidiarite a proporcionalite

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o výročných správach za roky 2015 – 2016 o subsidiarite a proporcionalite (2017/2010(INI))

(2019/C 390/11)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe právnych predpisov a na jej najnovšie znenie, ako aj na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právnych predpisov (1),

so zreteľom na praktické opatrenia dohodnuté 22. júla 2011 medzi príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s vykonávaním článku 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v prípade dohôd v prvom čítaní,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o výročnej správe za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite (2) a na uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite (3),

so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2015 (COM(2016)0469) a na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2016 (COM(2017)0600),

so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2015 o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi (COM(2016)0471) a na výročnú správu Komisie za rok 2016 o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi (COM(2017)0601),

so zreteľom na všetky predchádzajúce oznámenia Komisie o potrebe lepšej právnej regulácie s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky v prospech občanov EÚ,

so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie zo 14. novembra 2017 o zriadení pracovnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „menej ale efektívnejšie“(C(2017)7810),

so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 19. júna 2014, zo 14. novembra 2014, 6. mája 2015, 4. novembra 2015, z 18. mája 2016, 18. októbra 2016 a 3. mája 2017,

so zreteľom na dohodu o spolupráci podpísanú 5. februára 2014 medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov,

so zreteľom na výročnú správu Výboru regiónov o subsidiarite za rok 2015,

so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0141/2018),

A.

keďže roky 2015 a 2016 boli prvé dva úplné roky Junckerovej Komisie, ktorá nastúpila do úradu v novembri 2014; keďže predseda Juncker sa zaviazal, že subsidiarita sa stane stredobodom európskeho demokratického procesu a že zabezpečí úplný súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality počas celého legislatívneho procesu;

B.

keďže nová Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva obsahuje záväzok troch inštitúcií dodržiavať a uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality;

C.

keďže v roku 2015 bolo Komisii doručených 8 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 3 návrhmi Komisie; keďže celkovo bolo Komisii v tomto roku doručených 350 podaní;

D.

keďže v roku 2016 bolo Komisii doručených 65 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 26 návrhmi Komisie; keďže to predstavuje nárast o 713 % v porovnaní s ôsmymi odôvodnenými stanoviskami doručenými v roku 2015 a ide o tretí najvyšší počet za kalendárny rok od zavedenia postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity Lisabonskou zmluvou v roku 2009 (v roku 2012 ich bolo 84 a v roku 2013 70); keďže celkovo bolo Komisii v danom roku doručených 620 podaní, čo predstavovalo výrazné zvýšenie ich počtu;

E.

keďže 19. mája 2015 prijala Komisia balík opatrení na lepšiu právnu reguláciu, ktoré obsahujú nové integrované usmernenia na lepšiu právnu reguláciu vrátane aktualizovaných usmernení na hodnotenie subsidiarity a proporcionality v kontexte posúdenia vplyvu nových iniciatív;

F.

keďže v roku 2015 Komisia uviedla do činnosti webové sídlo „Lighten the load – Have your say“ (4), ako aj platformu REFIT (pre efektívnu a účinnú reguláciu), čím zainteresovaným stranám poskytla dodatočné príležitosti na to, aby informovali Komisiu o akýchkoľvek nedostatkoch týkajúcich sa existujúcich regulačných opatrení vrátane záležitostí týkajúcich sa subsidiarity a/alebo proporcionality;

G.

keďže v roku 2015 výskumná služba Európskeho parlamentu vypracovala 13 počiatočných hodnotení, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a šesť posúdení vplyvu ex post; keďže vypracovala aj štyri správy o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a dve posúdenia európskej pridanej hodnoty; keďže v roku 2016 výskumná služba Európskeho parlamentu vypracovala 36 počiatočných hodnotení, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a 14 posúdení vplyvu ex post; keďže vypracovala aj sedem správ o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a päť posúdení európskej pridanej hodnoty;

H.

keďže delegované právomoci v legislatívnych aktoch Únie sa zverujú, keď je potrebná flexibilita a efektívnosť, a nemožno ich zabezpečiť riadnym legislatívnym postupom; keďže prijímanie pravidiel, ktoré sú zásadné z hľadiska daného predmetu, je vyhradené zákonodarcom;

I.

keďže subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce v kontexte posúdení vplyvu a spätných hodnotení, v ktorých sa posudzuje, či opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné, či ich ciele možno dosiahnuť efektívnejšie inými prostriedkami a či skutočne prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, vzájomný súlad, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ;

J.

keďže v roku 2014 tri vnútroštátne parlamentné komory (dánsky Folketing, holandská Tweede Kamer a Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva) predložili správy s podrobnými návrhmi týkajúcimi sa spôsobu, akým by sa úloha národných parlamentov mohla posilniť v rozhodovacom procese;

1.

pripomína význam výročných správ o subsidiarite a proporcionalite, ktoré pripravuje Komisia; konštatuje, že výročné správy Komisie za roky 2015 a 2016 sú podrobnejšie a vyčerpávajúcejšie než tie, ktoré sa týkajú predchádzajúcich rokov;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia konala len vtedy, keď môže priniesť pridanú hodnotu s cieľom znížiť „demokratický deficit“;

3.

zdôrazňuje, že subsidiarita a proporcionalita sú základné zásady, ktoré by inštitúcie EÚ mali brať do úvahy pri výkone právomocí EÚ, aby sa zabezpečilo, že opatrenia Únie majú pridanú hodnotu; pripomína, že cieľom týchto zásad je zlepšenie fungovania Únie zaručením toho, že opatrenia na úrovni EÚ sú nevyhnutné a ich ciele nedokážu primerane dosiahnuť členské štáty konajúce samostatne, že ich povaha a podstata nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv, a že sa vždy prijímajú na najvhodnejšej úrovni verejnej správy; upozorňuje na to, že tieto zásady možno prekrútiť tak, aby slúžili protiúnijným cieľom, a zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali dbať o to, aby sa tomuto riziku predchádzalo a reagovalo naň;

4.

pripomína, že subsidiarita je základnou zásadou federácií, ako aj neurčitým právnym pojmom, ktorý by sa teda mal interpretovať politicky;

5.

zastáva názor, že zásadu subsidiarity nemožno použiť na reštriktívny výklad právomocí, ktoré boli zverené Únii na základe zmlúv;

6.

domnieva sa, že všetky úvahy o subsidiarite a jej kontrole by mali prebiehať v kontexte čoraz častejších výziev zo strany občanov, ktorí Úniu žiadajú, aby riešila hlavné globálne výzvy, ako sú napríklad medzikontinentálne finančné toky, bezpečnosť, migrácia a zmena klímy;

7.

víta odkaz na subsidiaritu v Rímskej deklarácii z 25. marca 2017; zastáva názor, že subsidiarita by mala mať popredné miesto v rámci úvah o budúcnosti EÚ;

8.

berie na vedomie iniciatívu predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, ohlásenú počas jeho prejavu o stave Únie v roku 2017, na vytvorenie pracovnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionality a scenár „menej, ale efektívnejšie“pod vedením podpredsedu Komisie Fransa Timmermansa; pripomína, že Európsky parlament usúdil, že účasť v pracovnej skupine zriadenej Komisiou by bola v rozpore s inštitucionálnou úlohou Európskeho parlamentu a jeho postavením jedinej priamo volenej inštitúcie Európskej únie, ktorá zastupuje občanov na úrovni Únie a vykonáva funkciu politickej kontroly Komisie, a že v dôsledku toho sa rozhodol odmietnuť pozvanie na účasť v pracovnej skupine;

9.

berie na vedomie metodiku Komisie vo výročných správach za roky 2015 a 2016, v rámci ktorej sa využívajú štatistické údaje, ktorými sa odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi k balíku návrhov klasifikujú ako jediné odôvodnené stanovisko, a nie ako odôvodnené stanovisko ku každému z jednotlivých návrhov;

10.

oceňuje, že počet odôvodnených stanovísk (65), ktoré predložili národné parlamenty v roku 2016, je tretí najvyšší za kalendárny rok od zavedenia mechanizmu na kontrolu subsidiarity v Lisabonskej zmluve; berie na vedomie prudké zvýšenie (+713 %) v porovnaní s ôsmimi odôvodnenými stanoviskami prijatými v roku 2015; okrem toho berie na vedomie výrazný nárast počtu stanovísk, ktoré Komisia dostala v rámci politického dialógu, a to z 350 na 620; zdôrazňuje, že tieto trendy sa objavili v období poklesu legislatívnej činnosti, čo svedčí aj o tom, že účasť národných parlamentov sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zmenila; víta výrazný záujem o rozhodovací proces EÚ, ktorý prejavili národné parlamenty;

11.

víta skutočnosť, že viacero národných parlamentných komôr vydalo odôvodnené stanoviská (26 zo 41 v roku 2016 v porovnaní s ôsmimi v roku 2015); berie na vedomie výrazný rozdiel medzi komorami, ktoré aktívne pôsobia v rámci politického dialógu a odôvodnených stanovísk; zdôrazňuje, že národné parlamenty majú naďalej väčší záujem o ovplyvňovanie obsahu právnych predpisov EÚ než o odhaľovanie prípadov, v ktorých by sa mohla spochybňovať subsidiarita; konštatuje, že právomoc národných parlamentov monitorovať dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality zahŕňa aj právo požiadať európskeho zákonodarcu, aby v prípade potreby prijal opatrenia na európskej úrovni;

12.

uznáva prácu, ktorú vykonali výbor pre hodnotenie vplyvu (IAB) a od júla 2015 jeho nástupca, t. j. výbor pre kontrolu regulácie (RSB); poznamenáva, že IAB a RSB uviedli, že v prípade asi 23 % posúdení vplyvu, ktoré v roku 2015 preskúmali, boli potrebné zlepšenia týkajúce sa buď zásady subsidiarity, alebo zásady proporcionality, resp. oboch zásad; poznamenáva, že v roku 2016 bol percentuálny podiel posúdení vplyvu, ktoré RSB považoval za neuspokojivé, na úrovni 15 %; víta skutočnosť, že tieto percentuálne podiely sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížili; zdôrazňuje, že Komisia preskúmala všetky príslušné posúdenia vplyvu s prihliadnutím na analýzy výboru pre kontrolu regulácie;

13.

konštatuje, že vykonávanie programu lepšej tvorby práva viedlo Komisiu k tomu, aby vypracovala účinnejšie vnútorné nástroje a postupy zamerané na predchádzanie porušovaniu zásady subsidiarity; kladie dôraz na to, aby posúdenia vplyvu boli kľúčovým nástrojom na zaistenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality a na presadzovanie zodpovednosti; vyzdvihuje najmä úlohu RBS a víta skutočnosť, že subsidiarita a proporcionalita sú teraz súčasťou kontroly kvality, ktorú výbor vykonáva; zdôrazňuje však, že nezávislosť uvedeného výboru by sa mohla ešte zvýšiť;

14.

víta to, že Komisia v máji 2015 prijala nový balík pre lepšiu právnu úpravu s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ účinnejšie slúžili verejnému záujmu a zaručili dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality komplexnejším spôsobom, čím sa zase prispeje k vyššej miere transparentnosti v rozhodovacom procese EÚ; domnieva sa, že nový rámec pre lepšiu právnu úpravu by mal byť nástrojom, ktorý Európskej únii umožní konať v úplnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality; bez ohľadu na uvedené zdôrazňuje, že hoci by sa mali stanoviť testy na hodnotenie dodržiavania týchto zásad, aby sa zabezpečilo, že Únia koná iba vtedy, keď to prináša pridanú hodnotu, nemalo by to viesť k zbytočným oneskoreniam pri prijímaní príslušných právnych predpisov;

15.

víta to, že Komisia zverejnila 24. októbra 2017 oznámenie s názvom Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov, v ktorom objasňuje svoje úsilie o zvýšenie transparentnosti, legitímnosti a zodpovednosti svojej práce na lepšej tvorbe práva, najmä pokiaľ ide o konzultačný postup a možnosti zainteresovaných strán poskytovať spätnú väzbu k jej návrhom;

16.

víta to, že v roku 2015 Komisia zaviedla nové mechanizmy konzultácií a spätnej väzby pre nové politické iniciatívy;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať primerané vysvetlenie, pokiaľ ide o nutnosť legislatívnych iniciatív a ich vplyv na všetky dôležité odvetvia (hospodárstvo, životné prostredie a sociálna oblasť) s cieľom dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

18.

podporuje záväzok Komisie „najprv vyhodnocovať“pred zvažovaním možných legislatívnych zmien; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia a orgány členských štátov by mali úzko spolupracovať na zabezpečení lepšieho monitorovania, merania a hodnotenia skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ na občanov, hospodárstvo, sociálnu štruktúru a životné prostredie;

19.

víta skutočnosť, že Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2016 podpísali novú Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva; pripomína, že Komisia sa zaviazala vysvetliť vo svojej dôvodovej správe dôvody, pre ktoré jej návrhy opodstatnené vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality; víta to, že v rámci Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa Komisia zaviazala dať národným parlamentom k dispozícii posúdenie vplyvu svojich legislatívnych a nelegislatívnych návrhov; pripomína, že v tejto dohode sa zdôraznila aj potreba väčšej transparentnosti v legislatívnom postupe a že informácie poskytované národným parlamentom im musia umožniť plne uplatňovať ich právomoci vyplývajúce zo zmlúv;

20.

vyzýva národné parlamenty, aby už na začiatku jasne uviedli, že ich podanie je odôvodnené stanovisko podľa Protokolu č. 2 k zmluvám, a aby uviedli legislatívny návrh alebo návrhy, na ktoré odkazuje, zreteľne uviedli dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, priložili stručné zhrnutie argumentácie a dodržiavali osemtýždňovú lehotu od dňa doručenia príslušného návrhu legislatívneho aktu; poznamenáva, že sa tak zjednoduší včasné a primerané vybavovanie odôvodnených stanovísk všetkými dotknutými inštitúciami;

21.

domnieva sa, že od prijatia Lisabonskej zmluvy sa zapojenie národných parlamentov do legislatívnych postupov EÚ výrazne zvýšilo nadviazaním kontaktov s inými národnými parlamentmi; nabáda národné parlamenty, aby naďalej nadväzovali a prehlbovali medziparlamentné kontakty, a to aj na bilaterálnej úrovni, ako prostriedok na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a robili to s vidinou európskej demokracie v oblastiach, kde Únia môže priniesť pridanú hodnotu, a v duchu solidarity, vychádzajúc pritom zo zásad právneho štátu a základných práv; zdôrazňuje, že tieto kontakty môžu uľahčiť výmenu najlepších postupov v oblasti uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality;

22.

víta to, že Európsky parlament čoraz častejšie a pravidelnejšie zohráva úlohu partnera a sprostredkovateľa medzi národnými parlamentmi v súvislosti s mechanizmami subsidiarity a proporcionality; domnieva sa, že posilnenie dialógu na politickej úrovni s národnými parlamentmi by mohlo byť prostriedkom na racionalizáciu kontroly dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality väčším zameraním sa na obsah legislatívnych návrhov;

23.

upozorňuje na to, že v roku 2016 14 komôr 11 národných parlamentov predložilo odôvodnené stanoviská k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2016)0128), čím sa dosiahol prah jednej tretiny hlasov požadovaných v článku 7 ods. 2 Protokolu č. 2 k zmluvám na začatie tzv. postupu žltej karty; pripomína, že argumenty, ktoré predložili národné parlamenty, boli v Európskom parlamente predmetom širokej diskusie s Komisiou; poznamenáva, že Komisia spolupracuje s národnými parlamentmi v rámci konferencie COSAC; berie na vedomie, že Komisia vydala oznámenie, v ktorom poskytla rozsiahle dôvody na zachovanie návrhu (5); domnieva sa, že napriek obavám niektorých národných parlamentov si Komisia, a to v ňom uvedenom argumentáciou, splnila povinnosť uviesť dôvody svojho rozhodnutia;

24.

poznamenáva, že v súvislosti s uvedeným návrhom Komisie sedem národných komôr zaslalo stanoviská v rámci politického dialógu, v ktorých návrh zväčša označili za zlučiteľný so zásadou subsidiarity; konštatuje, že expertná skupina Výboru regiónov pre subsidiaritu sa domnieva, že cieľ návrhu by sa dal lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ;

25.

pripomína, že postup „žltej karty“sa v minulosti začal dvakrát (raz v roku 2012 a raz v roku 2013), čo spolu s týmto novým postupom „žltej karty“dokazuje, že daný systém funguje a národné parlamenty sa môžu ľahko a včas zapojiť do diskusie o subsidiarite, ak si to želajú; každopádne sa domnieva, že zvýšená informovanosť o úlohe národných parlamentov a lepšia spolupráca medzi nimi by mohli zlepšiť monitorovanie subsidiarity ex ante;

26.

pripomína, že podľa článku 7 protokolu (č. 2) k zmluvám by európske inštitúcie mali zohľadniť odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi alebo komorou niektorého z národných parlamentov; poznamenáva, že niektoré národné parlamenty vyjadrili v minulosti sklamanie z odpovedí poskytnutých Komisiou v prípadoch, keď boli vydané „žlté karty“; konštatuje však, že Komisia zaviedla postupy na zabezpečenie toho, aby sa národným parlamentom včas poskytovali vecné a politické odpovede v súvislosti s ich obavami; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu systematicky poskytovala svoje odpovede na odôvodnené stanoviská;

27.

berie na vedomie zmeny, ktoré niektoré národné parlamenty navrhli v postupe kontroly dodržiavania zásady subsidiarity; víta závery konferencie COSAC, že žiadne zlepšenie postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity by nemalo viesť k zmene zmluvy; poznamenáva, že predĺženie osemtýždňovej lehoty, v ktorej národné parlamenty môžu vydať odôvodnené stanovisko, by si vyžadovalo zmenu zmlúv alebo protokolov k nim; pripomína kontext listu z 1. decembra 2009 o praktických opatreniach na uplatňovanie postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, ktorý predseda a podpredseda Komisie poslali predsedom národných parlamentov, v ktorom Komisia uviedla, že s cieľom zohľadniť letné prázdniny národných parlamentov sa mesiac august nebude brať do úvahy pri stanovovaní lehoty uvedenej v protokole č. 2; pripomína návrh niektorých národných parlamentov v tom zmysle, že Komisia by takisto mala zvážiť možnosť, aby sa pri výpočte osemtýždňového termínu nebrali do úvahy ani decembrové prázdniny národných parlamentov;

28.

zdôrazňuje, že prijatie právnych aktov si vyžaduje súhlas veľkej väčšiny v Rade pozostávajúcej z národných ministrov všetkých členských štátov, ktorí by sa mali zodpovedať svojim národným parlamentom;

29.

poznamenáva, že už existuje viacero nástrojov, ktoré národným parlamentom a občanom umožňujú zúčastňovať sa na každom kroku legislatívneho procesu a zabezpečujú monitorovanie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality; nabáda preto, aby sa v plnom rozsahu využívali uvedené existujúce nástroje, vyhnúc sa pritom – v rámci možností – vytváraniu ešte komplikovanejších administratívnych štruktúr a zdĺhavých postupov v čase, keď sa EÚ snaží o to, aby bola pre občanov zrozumiteľná, a to vždy s cieľom dodržiavať a chrániť ich práva a záujmy; vyzýva členské štáty, aby organizovali informačné kampane a súvisiace semináre s cieľom presne informovať občanov o možnostiach ich zapojenia do každej etapy legislatívneho procesu;

30.

zdôrazňuje, že právne predpisy by mali byť komplexné a jasné, aby sa dotknutým stranám umožnilo pochopiť ich práva a povinnosti, a stanovovať primerané požiadavky na podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie bez vytvárania neprimeraných nákladov, pričom by mali byť v praxi vykonateľné;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prístup k posúdeniam vplyvu a plánom vypracovaným Komisiou, zapájať verejnosť a/alebo zainteresované strany do konzultácií, ktoré organizujú Komisia a/alebo Európsky parlament, a podávať návrhy prostredníctvom platformy REFIT „Obmedzme záťaž: návrhy“; v tejto súvislosti berie na vedomie hladké fungovanie webového sídla a programu účinnejšej a efektívnejšej regulácie (REFIT), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2016;

32.

pripomína, že treba posilniť existujúce formy spolupráce a vytvoriť možnosti na zlepšenie platformy IPEX s cieľom zvýšiť informovanosť národných parlamentov o ich úlohe pri kontrolách dodržiavania subsidiarity a proporcionality, pomôcť im účinnejšie spracúvať informácie získané v rámci systému včasného varovania a zlepšiť ich spoluprácu a koordináciu; nabáda národné parlamenty, aby vyjadrili svoje stanoviská k návrhom Komisie, ktoré sú kedykoľvek prístupné na nahliadnutie v internej databáze CONNECT; pripomína, že všetky informácie sú dostupné na platforme REGPEX;

33.

vyzýva národné a regionálne parlamenty, aby ďalej rozvíjali svoje vzťahy s Výborom regiónov, ktorý má skupinu 12 expertov, ktorí skúmajú legislatívne návrhy z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality;

34.

víta záujem niektorých národných parlamentov hrať pozitívnejšiu a aktívnejšiu úlohu v európskych záležitostiach uplatnením postupu „zelenej karty“; konštatuje, že národné parlamenty majú rôzne názory na spôsoby uplatňovania tohto postupu; domnieva sa, že neformálny mechanizmus založený na medziparlamentnej spolupráci môže prispieť k posilneniu politického dialógu s národnými parlamentmi;

35.

poznamenáva vzhľadom na uvedené skutočnosti, že v roku 2015 20 parlamentných komôr spoločne podpísalo alebo podporilo prvú iniciatívu „zelenej karty“o plytvaní potravinami a že v júli 2016 deväť parlamentných komôr spoločne podpísalo druhú „zelenú kartu“vyzývajúc Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na vykonávanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov na európskej úrovni; poznamenáva, že niektoré návrhy v prvej iniciatíve „zelenej karty“boli následne zohľadnené v revidovanom balíku opatrení pre obehové hospodárstvo, ktorý Komisia prijala v decembri 2015; konštatuje preto, že národné parlamenty už zohrávajú konštruktívnu úlohu v inštitucionálnom rámci a v tejto chvíli netreba vytvárať nové inštitucionálne a administratívne štruktúry, ktoré by celý proces zbytočne skomplikovali;

36.

poznamenáva, že v roku 2016 niekoľko regionálnych parlamentov priamo informovalo Komisiu o svojich stanoviskách k niektorým jej návrhom; konštatuje, že podľa potreby Komisia tieto názory vzala do úvahy; pripomína, že podľa článku 6 protokolu (č. 2) je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi majúcimi zákonodarné právomoci;

37.

berie na vedomie judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality vydanú v rokoch 2015 a 2016; zdôrazňuje, že Súdny dvor vyhlásil, že to, či zákonodarca EÚ dodržal povinnosť uviesť dôvody týkajúce sa subsidiarity, by sa malo posudzovať nielen vzhľadom na znenie napadnutého aktu, ale aj s prihliadnutím na jeho kontext a okolnosti konkrétneho prípadu, pričom informácie poskytované národným parlamentom, občanom a súdom by mali byť dostatočné a zrozumiteľné; okrem toho zdôrazňuje, že Súdny dvor v súvislosti s proporcionalitou potvrdil, že zákonodarcovi EÚ musí byť poskytnutá široká miera voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa predpokladá prijatie rozhodnutí politickej, hospodárskej a sociálnej povahy a vyžaduje sa vykonanie komplexných hodnotení;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0210.

(3)  Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 33.

(4)  http://ec.europa.eu/smart-regulation/refit/simplification/consultation/contributions_en.htm

(5)  Oznámenie Komisie z 20. júla 2016 týkajúce sa návrhu smernice, ktorou sa mení smernica o vysielaní pracovníkov, s ohľadom na zásadu subsidiarity, v súlade s protokolom č. 2 (COM(2016)0505).


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/100


P8_TA(2018)0174

Bielorusko

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o Bielorusku (2018/2661(RSP))

(2019/C 390/12)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania týkajúce sa Bieloruska,

so zreteľom na parlamentné voľby, ktoré sa v Bielorusku konali 11. septembra 2016, prezidentské voľby, ktoré sa konali 11. októbra 2015, a voľby do miestnych zastupiteľstiev, ktoré sa konali 18. februára 2018,

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 20. februára 2018 o voľbách do miestnych zastupiteľstiev v Bielorusku,

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 25. marca 2018 o vývoji v Bielorusku pred Dňom slobody a počas neho,

so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Bieloruska, najmä závery z 15. februára 2016, ktorými sa rušia sankcie voči 170 osobám a trom bieloruským podnikom a stanovuje sa rámec pre politický dialóg a podmienky rozvoja vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom na základe pozitívnejšej agendy, najmä pokiaľ ide o demokratické reformy,

so zreteľom na závery zo samitu Východného partnerstva z 24. novembra 2017 a prijatie 20 cieľov do roku 2020, ktoré sú navrhnuté tak, aby občanom priniesli výsledky,

so zreteľom na návštevu komisára Johannesa Hahna v Bielorusku v januári 2018 a na prebiehajúce rokovania o prioritách partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom,

so zreteľom na rozhodnutie Rady pre zahraničné veci predĺžiť o jeden rok do februára 2019 zostávajúce reštriktívne opatrenia voči Bielorusku vrátane zbrojného embarga, zákazu vývozu tovaru na vnútornú represiu, zmrazenie majetku a zákazu cestovania pre štyri osoby uvádzané v súvislosti s nevyriešeným zmiznutím dvoch opozičných politikov, jedného podnikateľa a jedného novinára v rokoch 1999 a 2000,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky dohovory o ľudských právach, ktorých signatárom je aj Bielorusko,

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN z 28. marca 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže po prezidentských voľbách v roku 2015 a parlamentných voľbách v roku 2016 sa v Bielorusku 18. februára 2018 konali voľby do miestnych zastupiteľstiev; keďže dlhodobé odporúčania Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Benátskej komisie v oblasti volebnej legislatívy a postupov ostávajú v Bielorusku neriešené; keďže podľa zahraničných diplomatov a bieloruských pozorovateľov voľby do miestnych zastupiteľstiev vo februári 2018 tieto nedostatky iba potvrdili;

B.

keďže EÚ vo februári 2016 väčšinu reštriktívnych opatrení voči bieloruským predstaviteľom a právnickým osobám zrušila ako gesto dobrej vôle s cieľom podnietiť Bielorusko, aby zlepšilo situáciu v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu;

C.

keďže EÚ opakovane vyhlásila, že rešpektovanie základných slobôd, zásad právneho štátu a ľudských práv je jasným predpokladom pre zlepšenie a ďalší rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a Bieloruskom; keďže však situácia v krajine aj naďalej vzbudzuje obavy; keďže v tomto smere možno pozorovať len veľmi nedostatočné predbežné kroky smerujúce k zlepšeniu;

D.

keďže dlho očakávané ústavné a legislatívne reformy, ktoré by umožnili rozvoj skutočnej demokracie, zaostávajú;

E.

keďže nebola snaha vykonať volebnú reformu a – ako sa ukázalo počas volieb do miestnych zastupiteľstiev vo februári 2018 – pretrváva značný počet vážnych nedostatkov a procesných nezrovnalostí vrátane reštriktívneho právneho rámca pre politické práva vo všetkých fázach volebnej kampane, ako aj problémy s pôsobením pozorovateľov, hlasovaním a sčítaním hlasov; keďže v Bielorusku sa nekonali slobodné a spravodlivé voľby od roku 1994;

F.

keďže medzinárodní pozorovatelia neboli prizvaní k voľbám do miestnych zastupiteľstiev, pričom bieloruskí pozorovatelia zhromaždili konkrétne dôkazy o hromadných celoplošných snahách zvýšiť volebnú účasť a o tzv. karuselovom hlasovaní, ktoré sa vyskytlo prvýkrát po rokoch;

G.

keďže zastrašovacie aktivity, ako aj početné prípady zadržiavania nezávislých a opozičných aktivistov, politikov a novinárov pokračujú; keďže popredným členom opozície a obhajcom demokracie a ľudských práv bolo opäť zabránené zúčastniť sa volieb alebo boli zatknutí v predvolebnom období a počas nepovolenej demonštrácie 25. marca 2018 v Minsku na pamiatku 100. výročia vyhlásenia nezávislosti Bieloruska, hoci väčšina z nich bola následne prepustená bez obvinenia;

H.

keďže dvaja politickí väzni Michail Žamčužny a Dzmitry Palijenka sú naďalej zadržiavaní;

I.

keďže Európsky parlament popri ďalších iniciatívach už roky podporuje bieloruskú občiansku spoločnosť aj udelením ceny Andreja Sacharova bieloruskému združeniu novinárov v roku 2004 a Aľaksandrovi Milinkievičovi v roku 2006;

J.

keďže podujatia počas Dňa slobody 2018 opäť ukázali, že bieloruská vláda nemá v úmysle zanechať svoju starú represívnu politiku v masovom meradle, občania sa pokúšajú realizovať práva, ktoré im dáva ústava a medzinárodné zmluvy;

K.

keďže 24. januára 2018 ministerstvo pre informácie svojvoľne zablokovalo prístup k nezávislému spravodajskému webovému sídlu Charter97.org na území Bieloruska; keďže začali trestne stíhať nezávislých blogerov; keďže pozmeňujúce návrhy k zákonu o médiách by v prípade svojho prijatia znamenali nové a vážne ohrozenie slobody prejavu v krajine;

L.

keďže Bielorusko 25. októbra 2016 prijalo svoj prvý národný akčný plán pre ľudské práva schválený uznesením Rady ministrov Bieloruska, ktorý vymedzuje principiálne smery činnosti s cieľom plniť záväzky Bieloruska v oblasti ľudských práv;

M.

keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa ešte vykonáva trest smrti; keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku skonštatoval, že tresty smrti v Bielorusku možno považovať za vysoko sporné z dôvodu chýbajúceho nezávislého súdnictva a spravodlivých súdnych procesov;

N.

keďže EÚ a Bielorusko v súčasnosti rokujú o konkrétnych prioritách partnerstva, ktorého hlavnými oblasťami záujmu sú hospodársky rozvoj a modernizácia, posilnenie inštitúcií a dobrá správa veci verejných, prepojiteľnosť a medziľudské kontakty; keďže bieloruská vláda opakovane uviedla, že sa snaží o normalizáciu vzťahov s EÚ, odstránenie zostávajúcich sankcií a liberalizáciu vízového režimu; keďže však pokrok v tejto oblasti je nevyhnutne závislý od prejavov politickej vôle a odhodlania Bieloruska smerom k demokratickým hodnotám, zásadám právneho štátu a základným slobodám;

1.

podporuje EÚ v kritickej angažovanosti vo vzťahu k Bielorusku, pokiaľ je podmienená vykonaním konkrétnych krokov smerom k demokratizácii a plným dodržiavaním základných slobôd a ľudských práv zo strany bieloruských orgánov;

2.

so sklamaním konštatuje nedostatočné uplatňovanie odporúčaní napriek predchádzajúcim výzvam OBSE/ODIHR a Benátskej komisie po prezidentských voľbách v roku 2015 a parlamentných voľbách v roku 2016, ktoré sa mali uplatniť pred voľbami do miestnych zastupiteľstiev v roku 2018; vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne obnovili práce na komplexnej volebnej reforme ako súčasti širšieho procesu demokratizácie, a to v spolupráci s medzinárodnými partnermi;

3.

vyjadruje poľutovanie nad prenasledovaním novinárov a nezávislých médií v Bielorusku v nadväznosti na voľby do miestnych zastupiteľstiev vrátane nezákonného vyvedenia novinára TV Belsat Andrusa Kozla z volebnej miestnosti a brutalite voči jeho osobe a okrem iného aj zablokovania spravodajského portálu Charta '97;

4.

naliehavo žiada bieloruské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prestali blokovať webovú stránku nezávislého spravodajstva Charter97.org, aby upustili od zmeny zákona o médiách, ktorá by v prípade prijatia mohla ohroziť slobodu prejavu, a aby prestali prenasledovať nezávislých blogerov za uplatňovanie slobody prejavu;

5.

konštatuje, že počet zástupcov demokratickej opozície v okrskových volebných miestnostiach bol v porovnaní s počtom podaných žiadostí neprimerane nízky;

6.

vyjadruje sklamanie z opakovaného zamietnutia registrácie demokratických opozičných strán; žiada zrušenie obmedzení a uľahčenie postupu registrácie politických strán v Bielorusku; zdôrazňuje, že všetky politické strany musia mať možnosť neobmedzenej politickej činnosti najmä počas volebnej kampane; žiada o zrušenie článku 193 ods. 1 bieloruského trestného zákonníka, ktorý stavia účasť na činnosti neregistrovaných organizácií mimo zákon;

7.

vyjadruje poľutovanie nad neprimeranou reakciou bieloruských orgánov voči opozičným aktivistom v ich úsilí o usporiadanie osláv Dňa slobody 25. marca 2018 bez povolenia, čoho dôsledkom boli desiatky zatknutých vrátane popredných predstaviteľov opozície a bývalých prezidentských kandidátov Mikolaja Statkeviča a Uladzimira Niakliaeva; pripomína, že sloboda zhromažďovania a združovania je základným ľudským právom; zdôrazňuje, že akýkoľvek závažný krok späť, pokiaľ ide o demokraciu a dodržiavanie základných slobôd vrátane zadržiavania politických väzňov, by v každom prípade viesť k jasnej reakcii zo strany EÚ v jej vzťahoch s Bieloruskom;

8.

dôrazne vyzýva na prepustenie Michaila Žamčužneho a Dzmitryho Paliyenka, dvoch aktivistov občianskej spoločnosti v súčasnosti zadržiavaných z politických dôvodov, a na rehabilitáciu všetkých bývalých politických väzňov a vrátenie ich občianskych a politických práv;

9.

opätovne vyzýva bieloruské orgány, aby v každom prípade zabezpečili dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Bielorusko ratifikovalo;

10.

upozorňuje, že rešpektovanie základných slobôd je kľúčovým prvkom zdravej demokracie; naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby začali konštruktívny a otvorený dialóg s demokratickou opozíciou a s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zaručiť občianske slobody a práva, najmä právo združovania, pokojného zhromažďovania a prejavu, ako aj zabezpečiť rámec pre slobodné a nezávislé médiá;

11.

naliehavo vyzýva Bielorusko, aby sa pripojilo ku globálnemu moratóriu na výkon trestu smrti, ktoré je prvým krokom k jeho trvalému zrušeniu; pripomína, že trest smrti je akt neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, nemá žiadny preukázaný odrádzajúci účinok a v dôsledku jeho výkonu sú justičné omyly nezvratné; s poľutovaním konštatuje, že bieloruské súdy vyniesli v roku 2018 ďalšie rozsudky smrti;

12.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zotrvali v podpore organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v Bielorusku i mimo neho; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu podporovať všetky nezávislé zdroje informácií pre bieloruskú spoločnosť vrátane vysielania médií v bieloruštine i zo zahraničia;

13.

berie na vedomie dialógy medzi EÚ a Bieloruskom v rámci jednotlivých odvetví na technickej úrovni a rozširovanie spolupráce v oblastiach, ako sú hospodárske reformy, efektívne využívanie zdrojov, ekologické hospodárstvo a ochrana životného prostredia; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby sa prednostne zamerali na bezpečnosť bieloruskej jadrovej elektrárne v Ostrovci a aby sa zabezpečilo, že pokrok v oblasti vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom bude závisieť od zvýšenej otvorenosti a spolupráce a od plného súladu s medzinárodnými normami v oblasti jadrovej a environmentálnej bezpečnosti zo strany Bieloruska;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný dialóg o ľudských právach neprináša konkrétne výsledky, a naliehavo vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby našiel spôsoby a prostriedky na podporu plnej a účinnej ochrany ľudských práv v Bielorusku; vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov;

15.

berie na vedomie prebiehajúce rokovania o dohode o prioritách partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom a očakáva ich skoré uzavretie, čím sa rozšíri rozsah dvojstrannej spolupráce v prospech občanov na obidvoch stranách a umožní Bielorusku prístup k širším možnostiam finančnej pomoci a spolupráce pod podmienkou, že prijme jasné a konkrétne kroky smerom k demokratizácii a otvorenosti vrátane komplexnej reformy volebného systému ako priority; v tejto súvislosti víta zámer Komisie rozšíriť poskytovanie finančnej pomoci na obdobie rokov 2018 – 2020; trvá na jasnejších reformných záväzkoch zo strany bieloruskej vlády a odporúča vypracovať plán bližších vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom v podobe referenčných hodnôt a časového harmonogramu vykonávania takýchto záväzkov;

16.

naliehavo žiada, aby EÚ naďalej podporovala organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s fórom občianskej spoločnosti Východného partnerstva a nasledovala jeho odporúčania; naliehavo vyzýva bieloruskú vládu, aby zabezpečila účasť občanov v procese tvorby politík na miestnej a vnútroštátnej úrovni a pritom čerpala inšpiráciu z usmernení, ktoré 27. novembra 2017 prijala Rada Európy; konštatuje silnejúcu interakciu medzi Bieloruskom a touto organizáciou;

17.

v tejto súvislosti vyzýva ESVČ a Komisiu, aby našli spôsoby, ako informovať bieloruské organizácie občianskej spoločnosti o dialógu rokovaniach prebiehajúcich medzi EÚ a Bieloruskom a konzultovať s nimi;

18.

s uspokojením berie na vedomie začiatok realizácie partnerstva v oblasti mobility medzi EÚ a Bieloruskom a očakáva dopracovanie dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii medzi EÚ a Bieloruskom ako jasného príspevku k medziľudským a obchodným kontaktom;

19.

víta rozhodnutie úradov v Minsku, aby od februára 2018 mohli do Bieloruska na krátkodobé bezvízové pobyty prichádzať občania z 80 krajín;

20.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri podpore výmeny mládeže medzi EÚ a Bieloruskom, a medziľudské kontakty, a to aj prostredníctvom programu EÚ pre mobilitu MOST, Erasmus +, Horizont 2020 a nástroja technickej pomoci a výmeny informácií TAIEX, ako aj prostredníctvom zapojenia sa Bieloruska do bolonského procesu; vyzýva na zavedenie bolonského procesu v súlade s plánom dohodnutým medzi európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania EHEA a Bieloruskom ako opatrením, ktoré bude prínosom pre mladých Bielorusov a povedie k ďalšiemu skvalitňovaniu výmen a medziľudských kontaktov s EÚ;

21.

požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku; vyzýva vládu Bieloruska na plnú spoluprácu s osobitným spravodajcom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby propagovali a podporovali rozšírenie mandátu osobitného spravodajcu OSN, a vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva na spoluprácu s osobitným spravodajcom OSN s cieľom zlepšiť situáciu v krajine;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade, Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj bieloruským orgánom.

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/104


P8_TA(2018)0175

Filipíny

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o Filipínach (2018/2662(RSP))

(2019/C 390/13)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Filipínach, najmä na uznesenie z 15. septembra 2016 (1) a zo 16. marca 2017 (2),

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ zo 16. marca 2018 o Filipínach a Medzinárodnom trestnom súde,

so zreteľom na vyhlásenia delegácie EÚ a hovorcu podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

so zreteľom na Rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej,

so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a VP/HR z 19. januára 2018 o vykonaní posúdenia Filipín za obdobie 2016 – 2017 na účely osobitného stimulačného opatrenie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (GSP+) (SWD(2018)0032),

so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna týkajúce sa obvinení zo strany filipínskej vlády, podľa ktorých bola osobitná spravodajkyňa OSN pre práva pôvodného obyvateľstva a ďalší obhajcovia ľudských práv zapojení do teroristickej činnosti,

so zreteľom na výsledok pamätného samitu ASEAN – EÚ pri príležitosti 40. výročia vytvorenia vzťahov v rámci dialógu ASEAN a EÚ a na akčný plán ASEAN – EÚ (2018 – 2022),

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva z 23. februára 2018, v ktorom sa uvádza, že „zadržiavanie senátorky De Limovej vo väzení bez obvinenia je neprijateľné“,

so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Filipínami a EÚ (predtým s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS)) nadviazané 12. mája 1964 vymenovaním veľvyslanca Filipín pri EHS,

so zreteľom na štatút Filipín ako zakladajúceho člena Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím,

so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

so zreteľom na Rímsky štatút,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Filipíny a EÚ majú dlhotrvajúce diplomatické, hospodárske, kultúrne a politické vzťahy; keďže Európska únia a Filipíny ratifikáciou dohody o partnerstve a spolupráci opätovne potvrdili svoj spoločný záväzok dodržiavať zásady dobrej správy veci verejných, demokracie, právneho štátu, ľudských práv, podpory sociálneho a hospodárskeho rozvoja, mieru a bezpečnosti v tomto regióne;

B.

keďže od 1. júla 2016 bolo na Filipínach počas prebiehajúcej kampane proti drogám, ktorú prezident Duterte na medzinárodnej úrovni vyhlásil ako „boj proti drogám“, údajne zabitých približne 12 000 ľudí vrátane žien a detí; keďže prezident Duterte prisľúbil, že bude pokračovať vo svojej protidrogovej kampani až do konca svojho prezidentského funkčného obdobia v roku 2022; keďže EÚ je naďalej hlboko znepokojená vysokým počtom usmrtení súvisiacich s kampaňou proti nezákonnému obchodu s drogami na Filipínach;

C.

keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre práva pôvodného obyvateľstva Victoria Tauli-Corpuz (filipínska štátna príslušníčka) bola obvinená z terorizmu a spolu s ďalšími 600 osobami vrátane vedúcich predstaviteľov z radov pôvodného obyvateľstva a obhajcov ľudských práv ju filipínska vláda zaradila v marci 2018 do zoznamu teroristických organizácií; keďže experti OSN majú právnu imunitu; keďže obvinenia nasledovali po tom, ako Tauli-Corpuz odsúdila útoky armády proti pôvodnému obyvateľstvu z kmeňa Lumad na ostrove Mindanao; keďže Tauli-Corpuz poukázala na obťažovanie, mučenie a zatýkanie pôvodného obyvateľstva, ktorí nenásilne bránili svoj majetok;

D.

keďže senátorka Leila De Lima, bojovníčka za ľudské práva a významná kritička protidrogovej kampane filipínskeho prezidenta Duterteho, bola 19. septembra 2016 zbavená svojej funkcie predsedníčky výboru senátu pre spravodlivosť a ľudské práva a 23. februára 2017 bola zadržaná; keďže senátorka De Lima viedla v čase, keď bol prezident Duterte primátorom mesta, vyšetrovania mimosúdnych popráv; keďže existujú vážne obavy, že trestné činy, z ktorých bola senátorka De Lima obvinená, sú takmer úplne vykonštruované a politicky motivované;

E.

keďže útoky filipínskych orgánov na pôvodné obyvateľstvo vzbudzujú vážne obavy; keďže OSN koncom decembra upozornila na rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého obeťami je pôvodné obyvateľstvo z kmeňa Lumad na filipínskom ostrove Mindanao; keďže podľa odhadov expertov OSN bolo od októbra 2017 vysídlených približne 2 500 ľudí z kmeňa Lumad; keďže existujú obavy, že niektoré z týchto útokov sú motivované nepodloženými podozreniami, že obyvatelia z kmeňa Lumad sú zapojení do teroristických skupín, alebo ich vzdorom voči ťažobným činnostiam na pôde ich predkov;

F.

keďže Filipíny podpísali 28. decembra 2000 Rímsky štatút a ratifikovali ho 30. augusta 2011; keďže prokurátorka Medzinárodného trestného súdu (MTS) začala predbežné preskúmanie situácie na Filipínach, ktoré bude analyzovať zločiny, ktoré boli údajne spáchané v tejto krajine minimálne od 1. júla 2016 v súvislosti s kampaňou „boj proti drogám“, ktorú začala filipínska vláda;

G.

keďže OSN 19. marca 2018 oficiálne oznámila MTS, že Filipíny 17. marca 2018 uložili písomné oznámenie o odstúpení od Rímskeho štatútu;

H.

keďže snemovňa reprezentantov Filipín schválila 7. marca 2017 návrh zákon o obnovení trestu smrti; keďže tento návrh zákona si stále vyžaduje schválenie senátu pred tým, než ho prezident podpíše ako zákon; keďže prezident Duterte sa aktívne zasadzoval za opätovné zavedenie trestu smrti; keďže opätovné zavedenie trestu smrti by bolo jasným porušením Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého sú Filipíny zmluvnou stranou od roku 2007;

I.

keďže Filipíny sa v rebríčku korupcie, ktorý každoročne uverejňuje Transparency International, umiestnili spomedzi 180 krajín na 111. mieste;

J.

keďže priestor pre občiansku spoločnosť sa postupne zmenšuje; keďže obhajcovia ľudských práv údajne čelia na Filipínach čoraz nepriateľskejšiemu prostrediu; keďže prezident Duterte vo svojich vyhláseniach podporil policajné útoky proti skupinám pre ľudské práva a obhajcom ľudských práv;

K.

keďže osoby, ktoré robia verejné vyhlásenia proti mimosúdnym popravám, sú vystavené riziku, že im bude zakázaný vstup na Filipíny;

L.

keďže prezident Duterte predniesol niekoľko hanlivých a ponižujúcich vyhlásení na adresu žien a opakovane ospravedlňoval znásilňovanie a vyzýval na strieľanie žien;

M.

keďže obhajcovia ľudských práv, novinári a aktivisti pravidelne čelia hrozbám, obťažovaniu, zastrašovaniu a násiliu za to, že sa snažia odhaliť údajné mimosúdne popravy a iné prípady porušovania ľudských práv na Filipínach; keďže komunita LGBTI čelí neustálemu obťažovaniu;

N.

keďže Filipíny sú príjemcom všeobecného systému preferencií plus Európskej únie (GSP+);

O.

keďže v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami sa žiada vytvorenie zmysluplného dialógu o ľudských právach vo forme pracovnej skupiny pre ľudské práva;

1.

vyzýva filipínsku vládu, aby okamžite ukončila mimosúdne popravy pod zámienkou „boja proti drogám“; dôrazne odsudzuje vysoký počet mimosúdnych popráv zo strany ozbrojených síl a skupín občianskej sebaobrany v súvislosti s protidrogovou kampaňou; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; vyjadruje vážne znepokojenie nad dôveryhodnými správami o tom, že filipínska polícia falšuje dôkazy, aby odôvodnila mimosúdne popravy, a že terčom sú prevažne chudobní obyvatelia miest;

2.

berie na vedomie najnovšie iniciatívy vlády na zabezpečenie jednotnejšieho a ucelenejšieho prístupu k boju proti drogám na základe zásad presadzovania práva, spravodlivosti, obhajoby a rehabilitácie a integrácie; víta rezolúciu filipínskeho senátu č. 516 podanú 25. septembra 2017, v ktorej sa príslušné orgány naliehavo vyzývajú, aby „vykonali opatrenia nevyhnutné na zastavenie vlny zabíjania, najmä našich detí“; vyzýva vládu, aby sa prednostne zaoberala bojom proti sieťam obchodníkov s drogami a veľkým drogovým magnátom, a nie pátraním po malých užívateľoch drog; zdôrazňuje, že filipínske orgány musia pokračovať v boji proti nelegálnym drogám so zameraním na verejné zdravie a plne dodržiavať riadny postup v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom; vyzýva vládu, aby prijala konkrétne nenásilné opatrenia;

3.

vyzýva príslušné orgány, aby v plnej miere spolupracovali s osobitnými postupmi OSN; vyzýva filipínske orgány, aby okamžite uskutočnili nestranné a zmysluplné vyšetrovanie týchto mimosúdnych popráv a aby stíhali a postavili pred súd všetkých páchateľov; žiada EÚ a všetky jej členské štáty, aby podporovali vyšetrovanie popráv na Filipínach vedené OSN, a žiada, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

4.

opätovne vyzýva filipínske orgány, aby prepustili senátorku Leilu De Limovú a poskytli jej primerané bezpečnostné a hygienické podmienky, pokým bude vo väzbe; ďalej opätovne vyzýva príslušné orgány, aby zaručili spravodlivé súdne konanie a upustili od všetkých politicky motivovaných obvinení voči nej; vyzýva EÚ, aby naďalej pozorne sledovala prípad týkajúci sa senátorky De Limovej;

5.

vyzýva filipínske orgány, aby zo zoznamu teroristov odstránili obhajcov ľudských práv, upustili od všetkých obvinení voči nim a umožnili im pokojne vykonávať ich činnosti; pripomína filipínskym orgánom, že Victoria Tauli-Corpuz požíva imunitu podľa Dohovoru o výsadách a imunitách z roku 1946;

6.

víta iniciatívu MTS na vyšetrenie údajných zločinov proti ľudskosti v súvislosti so zabíjaním v „boji proti drogám“; vyzýva filipínsku vládu, aby v plnej miere spolupracovala s úradom prokurátorky Medzinárodného trestného súdu v rámci jeho predbežného preskúmania týkajúceho sa Filipín; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím filipínskej vlády iniciovať odstúpenie od Rímskeho štatútu; vyzýva vládu, aby toto rozhodnutie zrušila;

7.

opätovne vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad rozhodnutím snemovne reprezentantov opätovne zaviesť trest smrti; opätovne vyzýva filipínske orgány, aby okamžite zastavili prebiehajúce konania, ktorých cieľom je obnoviť trest smrti; pripomína, že EÚ považuje trest smrti za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od kriminálneho správania; vyzýva filipínsku vládu, aby upustila od zníženia minimálneho veku trestnej zodpovednosti;

8.

je znepokojený rastúcou úrovňou korupcie v súčasnej filipínskej štátnej správe; vyzýva filipínske orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti účinného riešenia korupcie; zdôrazňuje, že je dôležité v tejto súvislosti dodržiavať základné zásady demokracie a právneho štátu;

9.

odsudzuje všetky hrozby, obťažovanie, zastrašovanie a násilie voči tým, ktorí sa snažia odhaliť údajné mimosúdne popravy a iné prípady porušovania ľudských práv na Filipínach vrátane obhajcov ľudských práv, novinárov a aktivistov; naliehavo vyzýva filipínsku vládu, aby zabezpečila, aby obhajcovia ľudských práv, novinári a aktivisti mohli vykonávať svoju prácu v priaznivom prostredí a bez obáv z represálií;

10.

naliehavo vyzýva Filipíny, aby ukončili zákaz vstupu do tejto krajiny pre osoby, ktoré sú vnímané ako kritici politiky prezidenta Duterteho;

11.

naliehavo vyzýva Filipíny, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva týkajúce sa ochrany ľudských práv pôvodného obyvateľstva, a to aj v súvislosti s ozbrojeným konfliktom;

12.

odsudzuje všetky formy násilia voči ženám a pripomína, že takéto násilie predstavuje závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat; dôrazne odsudzuje ponižujúce a nenávistné vyhlásenia prezidenta Duterteho na adresu bojovníčok; pripomína prezidentovi, že nabádanie ozbrojených síl k páchaniu sexuálneho násilia počas ozbrojených konfliktov je porušením medzinárodného humanitárneho práva; vyzýva prezidenta, aby sa k ženám správal s úctou a upustil od podnecovania k násiliu voči ženám;

13.

nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zvážili možnosť žiadať o odvolanie Filipínskej republiky z Rady OSN pre ľudské práva pred ukončením jej súčasného členstva na konci roku 2018;

14.

pripomína filipínskym orgánom ich povinnosti v rámci medzinárodného práva, systému GSP+ a dohody o partnerstve a spolupráci, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, a dôsledky ich nedodržiavania; zdôrazňuje, že hoci je pokrok pri vykonávaní dohovorov GSP+ prevažne pozitívny, pretrvávajú značné obavy, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv v súvislosti s bojom proti drogám; v tejto súvislosti pripomína svoje predchádzajúce uznesenie zo 16. marca 2017 o Filipínach a vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane dohody o partnerstve a spolupráci a presvedčili Filipíny, aby ukončili mimosúdne popravy v súvislosti s kampaňou proti drogám a aby v prípade, že nenastane podstatné zlepšenie, iniciovali procedurálne postupy, ktoré by mohli viesť k dočasnému odňatiu preferencií GSP+; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje na podporu filipínskej vlády pri dodržiavaní jej medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentovi, vláde a parlamentu Filipín, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov združenia ASEAN.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0349.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0088.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/108


P8_TA(2018)0176

Situácia v Pásme Gazy

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o situácii v Pásme Gazy (2018/2663(RSP))

(2019/C 390/14)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o izraelsko-palestínskom konflikte a mierovom procese na Blízkom východe,

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federicy Mogheriniovej z 31. marca 2018, ako aj na vyhlásenia jej hovorcu z 5. a 7. apríla a z 19. februára 2018,

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 5. apríla 2018 a na vyhlásenie jeho hovorcu z 30. marca 2018,

so zreteľom na vyhlásenie prokurátorky Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensoudovej z 8. apríla 2018,

so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN,

so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny z roku 1949,

so zreteľom na základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva z roku 1990,

so zreteľom na správu OSN s názvom Gaza Ten Years Later (Gaza po desiatich rokoch) z júla 2017,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 30. marca 2018 začal v Pásme Gazy tzv. Veľký pochod za návrat, každotýždenný masový protest, ktorý organizujú skupiny občianskej spoločnosti a ktorý má trvať šesť týždňov; keďže Hamas a ďalšie palestínske skupiny vyzvali obyvateľstvo, aby sa pridalo k pochodu; keďže izraelské orgány informovali o tom, že proti ich obranným silám boli hádzané kamene a zápalné fľaše a že niektorí protestujúci sa pokúsili poškodiť oplotenie a prejsť cez plot do Izraela;

B.

keďže 30. marca, 6. apríla a 13. apríla 2018 izraelské obranné sily spustili na demonštrantov paľbu s ostrými nábojmi; keďže takmer 30 Palestínčanov bolo zabitých a viac ako 2 000 bolo zranených vrátane mnohých žien a detí;

C.

keďže generálny tajomník OSN António Guterres, PK/VP Federica Mogherini a viacero ďalších medzinárodných aktérov vyzvali na nezávislé a transparentné vyšetrovanie týchto násilných udalostí, s osobitným zreteľom na použitie ostrej munície;

D.

keďže základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva povoľujú zámerné smrtiace použitie strelných zbraní len za podmienok stanovených v súlade so zásadou č. 9;

E.

keďže hnutie Hamas, ktoré vyzýva na zničenie Izraela, je na úniovom zozname teroristických organizácií; keďže pokračuje odpaľovanie rakiet z Pásma Gazy na izraelské územie; keďže v uplynulých týždňoch bol zaznamenaný nárast teroristických útokov proti Izraelu v súvislosti s eskaláciou vojenských incidentov v Gaze a jej okolí;

F.

keďže podľa údajov OSN 1,3 milióna osôb v Gaze potrebuje humanitárnu pomoc, 47 % domácností trpí vážnou alebo miernou potravinovou neistotou, 97 % vody z vodovodov nie je vhodných na ľudskú spotrebu, 80 % potrieb energie nie je pokrytých a viac ako 40 % obyvateľov v tejto oblasti je nezamestnaných;

G.

keďže Hamas naďalej udržuje obyvateľstvo pod svojou kontrolou a tlakom v Pásme Gazy, ktorú medzinárodné spoločenstvo aj naďalej vníma ako centrum teroristických organizácií; keďže orgány vedené hnutím Hamas veľmi obmedzujú základné slobody vrátane slobody združovania a prejavu; keďže okrem tejto blokády znižuje schopnosť miestnych orgánov poskytovať základné služby v Pásme Gazy aj vnútropalestínske rozdelenie; keďže nedávne pokusy o zavraždenie palestínskeho premiéra Rámího Hamdalláha počas jeho návštevy v tejto oblasti ešte viac prehĺbili patovú situáciu, v ktorej sa nachádza proces palestínskeho zmierenia;

H.

keďže sa predpokladá, že Avera Mengistu, ktorý emigroval z Etiópie do Izraela, a palestínsky beduín z Izraela Hišám as-Sajjid sú protiprávne zadržiavaní v izolácii v Pásme Gazy, pričom obaja muži sú psychosociálne postihnutí; keďže Hamas v Pásme Gazy naďalej zadržuje telesné pozostatky izraelských vojakov Hadara Goldina a Orona Shaula;

1.

požaduje čo najväčšiu zdržanlivosť a zdôrazňuje, že musí byť prioritou vyhnúť sa ďalšej eskalácii násilia a stratám na životoch;

2.

vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch; odsudzuje zabíjanie a zranenie nevinných palestínskych demonštrantov v Pásme Gazy v uplynulých troch týždňov a naliehavo vyzýva izraelské obranné sily, aby upustili od použitia smrtiacej sily proti neozbrojeným demonštrantom; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; opätovne zdôrazňuje, že je nutné umožniť rýchle dodávky lekárskych zariadení pre osoby, ktoré ich potrebujú, a umožniť, aby boli pacienti z Gazy z humanitárnych dôvodov prijímaní v nemocniciach mimo Gazy;

3.

uznáva výzvy, ktorým Izrael čelí v oblasti bezpečnosti, a to, že musí chrániť svoje územie a hranice použitím primeraných prostriedkov; odsudzuje teroristické útoky hnutia Hamas a ďalších militantných skupín na Izrael z pásma Gazy vrátane vystreľovania rakiet, prenikania na izraelské územie a hĺbenia tunelov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľom hnutia Hamas je pravdepodobne eskalácia napätia; dôrazne odsudzuje pretrvávajúcu taktiku hnutia Hamas, pri ktorej využíva civilistov na krytie teroristických činností;

4.

zdôrazňuje právo Palestínčanov na pokojný protest ako legitímny výkon ich základných práv na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania; vyzýva osoby, ktoré vedú protesty v Pásme Gazy, aby sa vyhýbali akémukoľvek podnecovaniu k násiliu a aby zabezpečili, že všetky protesty, demonštrácie a zhromaždenia budú dôsledne nenásilné a aby nemohli byť využité na iné účely; vyzýva Izrael, aby rešpektoval toto základné právo na pokojný protest;

5.

podporuje výzvy na nezávislé a transparentné vyšetrovanie týchto násilných udalostí; berie na vedomie mechanizmus vyšetrovania a hodnotenia vytvorený izraelskými obrannými silami na preskúmanie svojich krokov a konkrétnych incidentov, ktoré sa udiali na hraniciach medzi Izraelom a Pásmom Gazy od 30. marca 2018; pripomína význam zodpovednosti a to, že úmyselné použitie smrtiacej sily proti demonštrantom, ktorí nepredstavujú bezprostredné ohrozenie života alebo vážne zranenie osôb, je porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a v súvislosti s okupáciou je vážnym porušením štvrtého Ženevského dohovoru;

6.

s hlbokým znepokojením berie na vedomie varovanie v rôznych správach OSN, že pásmo Gazy sa do roku 2020 môže stať miestom nevhodným na život; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že sektor zdravotníctva je na pokraji kolapsu, pretože nemocnice čelia vážnemu nedostatku liekov, zariadení a elektrickej energie; vyzýva na okamžité a zmysluplné medzinárodné úsilie o rekonštrukciu a obnovu Gazy s cieľom zmierniť humanitárnu krízu; vysoko oceňuje prácu Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), ktorá poskytuje potravinovú pomoc, zabezpečuje prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti a iným životne dôležitým službám pre 1,3 miliónov palestínskych utečencov v tejto oblasti;

7.

požaduje okamžité a bezpodmienečné ukončenie blokády a uzavretia Pásma Gazy, ktoré viedli k zhoršeniu bezprecedentnej humanitárnej krízy v tejto oblasti;

8.

opätovne požaduje návrat Palestínskej samosprávy do Pásma Gazy, aby sa ujala svojej vládnej funkcie, čo musí byť prioritou; vyzýva všetky palestínske frakcie, aby obnovili úsilie o uzmierenie, ktoré má zásadný význam aj pre zlepšenie situácie ľudí žijúcich v Gaze; zdôrazňuje, že palestínske uzmierenie vrátane uskutočnenia dlho očakávaných prezidentských a parlamentných volieb je dôležité pre dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov a EÚ by ho mala aj naďalej podporovať prostredníctvom inovačných opatrení; vyzýva na odzbrojenie všetkých militantných skupín v Pásme Gazy;

9.

žiada, aby boli Avera Mengistu a Hišám as-Sajjid prepustení na slobodu a aby sa mohli vrátiť do Izraela; žiada, aby boli vrátené pozostatky Hadara Goldina a Orona Shaula, a vyjadruje svoju sústrasť ich rodinám; žiada, aby boli vrátené pozostatky zabitých Palestínčanov;

10.

opätovne vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby plne rešpektovali práva zadržiavaných osôb a väzňov;

11.

pripomína, že situáciu v Pásme Gazy je nutné vnímať v širšom kontexte mierového procesu na Blízkom východe; pripomína, že hlavným cieľom EÚ je dosiahnuť riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov, pričom by existoval bezpečný Izraelský štát aj nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný Palestínsky štát, ktoré by nažívali vedľa seba v mieri a bezpečí na základe práva na sebaurčenie a úplného dodržiavania medzinárodného práva;

12.

zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky a dodržiavanie ľudských práv a humanitárneho práva štátnymi i neštátnymi subjektmi sú jediným spôsobom na dosiahnutie udržateľného riešenia a spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; domnieva sa takisto, že pokračujúce násilie, teroristické činy a nabádanie k násiliu sú od základu v rozpore so snahou o dosiahnutie riešenia založeného na existencii dvoch štátov; konštatuje, že potvrdenie záväzku účinne konať proti násiliu, terorizmu, prejavom nenávisti a nabádaniu k nim je kľúčové pre obnovenie dôvery a zabránenie eskalácii, ktorá ešte viac ohrozí vyhliadky na mier;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Knesetu, prezidentovi a vláde Izraela, Palestínskej zákonodarnej rade a predsedovi Palestínskej samosprávy.

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/111


P8_TA(2018)0183

Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (2018/2628(RSP))

(2019/C 390/15)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 2, 4, 5, 6, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

so zreteľom na články 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 34 Výboru OSN pre ľudské práva k článku 19 ICCPR (slobody presvedčenia a prejavu),

so zreteľom na uznesenie 2141 (2017) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 24. januára 2017 o útokoch proti novinárom a o slobode médií v Európe,

so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 30. apríla 2014 o ochrane žurnalistiky a o bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov,

so zreteľom na záväzky OBSE v oblasti slobody médií, slobody prejavu a voľného toku informácií,

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (4),

so zreteľom na otvorený list zo 6. marca 2018, ktorý adresovalo 17 organizácií za slobodu médií predsedovi Komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi,

so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie zo 14. marca 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, sú povinnosťami Únie a jej členských štátov a treba ich rešpektovať;

B.

keďže v článku 6 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa potvrdzuje, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

C.

keďže EÚ funguje na základe predpokladu vzájomnej dôvery o tom, že členské štáty sa budú správať v súlade s demokraciou, zásadami právneho štátu a základnými právami zakotvenými v EDĽP, Charte základných práv a ICCPR;

D.

keďže slobodné, nezávislé a nerušené médiá sú jedným zo základných kameňov demokratickej spoločnosti; keďže členské štáty majú povinnosť zabezpečiť slobodu tlače ochranu novinárov na svojom území;

E.

keďže sloboda prejavu a sloboda presvedčenia sú nevyhnutné predpoklady na úplnú realizáciu zásad transparentnosti a zodpovednosti;

F.

keďže EÚ a jej členské štáty sa zaviazali rešpektovať slobodu a pluralitu médií, ako aj právo na informácie a slobodu prejavu zakotvené v článku 11 Charty základných práv, článku 10 EDĽP a článku 19 ICCPR; keďže verejné kontrolné funkcie médií sú kľúčové na zachovanie týchto práv a na ochranu všetkých ostatných základných práv;

G.

keďže Únia má možnosť konať s cieľom chrániť spoločné hodnoty, na ktorých je založená; keďže zásady právneho štátu a základných práv by sa mali rovnakou mierou uplatňovať na všetky členské štáty;

H.

keďže slovenský investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho partnerka Martina Kušnírová boli nájdení zavraždení vo svojom dome vo Veľkej Mači 25. februára 2018;

I.

keďže právo na nezávislý a transparentný prístup k spravodlivosti je základným prvkom právneho štátu; keďže páchatelia týchto vrážd, ale aj predchádzajúcich prípadov ešte neboli postavení pred súd a kultúru beztrestnosti treba odsúdiť;

J.

keďže toto je piaty prípad vraždy novinára v členskom štáte EÚ za ostatných desať rokov (5) a druhá vražda investigatívneho novinára pracúceho s dokumentmi Panama Papers v EÚ po vražde Daphne Caruany Galiziovej na Malte v októbri 2017; keďže útoky na investigatívnu žurnalistiku sú trestné činy proti zásadám právneho štátu a demokracie;

K.

keďže Ján Kuciak sa špecializoval na vyšetrovanie rozsiahlych daňových únikov, daňových podvodov, korupcie a prania špinavých peňazí, a v jeho poslednom článku uverejnenom po jeho smrti sa venoval možnému zneužívaniu poľnohospodárskych dotácií EÚ talianskou mafiánskou skupinou Ndrangheta, do ktorého mohli byť zapojení aj vládni úradníci blízki vysokopostaveným politikom;

L.

keďže vražda viedla k najväčším pokojným protestom a pouličným demonštráciám od Nežnej revolúcie v roku 1989, na ktorých sa požadovala spravodlivosť, vyvodenie zodpovednosti, zásady právneho štátu, dodržiavanie slobody médií a opatrenia na boj proti korupcii; keďže protestujúci a slovenská verejnosť prejavili hlbokú nedôveru k štátnym inštitúciám a k predstaviteľom štátu vrátane polície; keďže treba obnoviť dôveru v štátne inštitúcie;

M.

keďže podľa Rady Európy zneužívanie a zločiny namierené voči novinárom majú výrazne nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu a zosilňujú jav autocenzúry;

N.

keďže projekt na oznamovanie organizovanej trestnej činnosti a korupcie oznámil, že mohli uniknúť osobné informácie Jána Kuciaka v nadväznosti na niekoľko žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré podal u slovenských štátnych orgánov; keďže Ján Kuciak podal trestné oznámenie na prokuratúru potom, ako sa mu vyhrážal slovenský podnikateľ, a následne uviedol, že 44 dní po predložení vec nebola pridelená policajtovi a bola uzavretá bez vypočutia svedkov;

O.

keďže ochrana novinárov a novinárskych zdrojov vrátane a oznamovateľov korupcie sa v jednotlivých členských štátoch líši a väčšinou nezahŕňa poskytovanie účinnej ochrany pred pomstou, ohováraním, hrozbami, zastrašovaním alebo inými negatívnymi dôsledkami; keďže nedostatočnú ochrana, ktorú novinárom poskytujú niektoré členské štáty, ako aj rastúca nevraživosť voči nim zo strany niektorých verejných činiteľov, podstatne narúšajú ich základné slobody;

P.

keďže správa o monitorovaní plurality médií na Slovensku za rok 2016 zistila vysokú úroveň rizika, pokiaľ ide o politickú nezávislosť, a to predovšetkým preto, že miestne médiá sú financované, a často nepriamo vlastnené, obcami a sú vystavené možnému politickému tlaku; keďže v správe sa uvádzajú aj existujúce záruky, pokiaľ ide o ochranu novinárskych zdrojov, ako sú súdne preskúmanie a právne vymedzenia;

Q.

keďže podľa svetového rebríčka slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2017 sa ohováranie na Slovensku trestá odňatím slobody až na osem rokov, čo je najprísnejší trest za tento trestný čin v EÚ; keďže Slovensko je na 17. mieste v tomto rebríčku;

R.

keďže generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc pri svojej návšteve Bratislave 2. marca 2018 vyjadril poľutovanie „nad desivou klímou pre novinárov“, ktorú udržiavajú a dokonca v niektorých členských štátoch vytvárajú mnohí európski politici vrátane vládnych činiteľov;

S.

keďže od roku 2007 bolo na Slovensku zaznamenaných viacero útokov na novinárov a dvaja novinári sú stále nezvestní;

T.

keďže podľa Svetového ekonomického fóra (2017 je Slovensko na 117. mieste, pokiaľ ide o korupciu, zo 137 sledovaných krajín; keďže počet stíhaní za trestné činy spojené s korupciou sa výrazne znížil; keďže v správe o krajine európskeho semestra za rok 2018, sa uvádza, že Slovensko nedosiahlo žiaden pokrok v posilňovaní boja proti korupcii;

U.

keďže Európsky parlament uskutočnil na Slovensku vyšetrovaciu misiu od 7. do 9. marca 2018 za účasti poslancov z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre kontrolu rozpočtu;

V.

keďže zástupcovia mimovládnych organizácií vyjadrili podľa správy delegácie Európskeho parlamentu vážne obavy, najmä z možných konfliktov záujmov, napríklad medzi Generálnou prokuratúrou a orgánmi, ktoré by mali kontrolovať jej činnosť, a medzi ministrom vnútra a prezidentom policajného zboru; keďže okrem toho bol výber najvyšších prokurátorov opísaný ako vysoko spolitizovaný a bola vyjadrená kritika chýbajúceho nezávislého orgánu s právomocou skúmať sťažnosti na políciu; keďže bola spochybnená primeranosť ochrany slobody médií a transparentnosti vlastníctva médií;

W.

keďže pri kontrole Najvyššieho kontrolného úradu SR všetkých orgánov, ktoré spravujú a sprostredkúvajú fondy EÚ, nezrovnalosti boli zistené iba v prípade slovenskej Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“); keďže kontrolný úrad postúpil svoje zistenia slovenskému generálnemu prokurátorovi a Národnej kriminálnej agentúre;

1.

rozhodne odsudzuje zavraždenie slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej,

2.

vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že je to druhý smrteľný útok na novinára v EÚ za uplynulých šesť mesiacov po zavraždení novinárky Daphne Caruany Galiziovej 16. októbra 2017 na Malte;

3.

vyzýva slovenské orgány, aby využili všetky potrebné zdroje na to, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd a Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred spravodlivosť; víta zámer slovenských orgánov v priebehu vyšetrovania v plnej miere spolupracovať s medzinárodnými orgánmi presadzovania práva a talianskym riaditeľstvom pre vyšetrovania súvisiace s mafiou (DIA); dôrazne odporúča vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu pod spoločným vedením Europolu a umožnenie neobmedzeného prístupu k vyšetrovaciemu spisu;

4.

vyzýva slovenského generálneho prokurátora, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie, ktoré predložil Ján Kuciak po hrozbách namierených proti nemu, a aby preskúmal správy o tom, že unikli osobné informácie potom, ako Ján Kuciak podal slovenský orgánom viaceré žiadosti o poskytnutie informácií;

5.

nalieha na slovenské orgány, aby zabezpečili ochranu investigatívnych novinárov pred akoukoľvek formou zastrašovania, ohovárania, hrozieb alebo fyzických útokov, a aby prijali účinné opatrenia na ochranu tých, ktorí využívajú svoje právo na slobodu prejavu, proti útokom, ktorých cieľom je umlčať ich;

6.

uznáva kľúčovú úlohu, ktorú investigatívni novinári môžu zohrávať ako strážcovia demokracie a právneho štátu; odsudzuje urážlivé poznámky politikov EÚ namierené voči novinárom; konštatuje, že najvyššia úroveň ochrany investigatívnych novinárov a oznamovateľov je v životnom záujme spoločnosti ako celku; nabáda Komisiu i členské štáty, aby predložili legislatívne alebo nelegislatívne návrhy na ochranu novinárov v EÚ, ktorí sú pravidelne predmetom žalôb určených na cenzúru ich práce alebo ich zastrašovanie, vrátane celoeurópskych pravidiel anti-SLAPP (Strategic Lawsuit Against Public Participation – strategická žaloba proti verejnej účasti );

7.

vyzýva Komisiu, aby chránila, podporovala a uplatňovala hodnoty zakotvené v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv, ako aj v ICCPR a v tejto súvislosti monitorovala a riešila problémy v súvislosti so slobodou a pluralitou médií v celej EÚ, a to pri dodržaní zásady subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament dôsledne informovala o prijatých krokoch;

8.

poukazuje na to, že oznamovatelia sa ukázali byť dôležitým zdrojom investigatívnej žurnalistiky a nezávislej tlače a že zaručenie dôvernosti zdrojov je zásadné pre slobodu tlače; preto zdôrazňuje, že oznamovatelia prispievajú k demokracii, transparentnosti politiky a hospodárstva a k informovanej verejnosti; vyzýva slovenské orgány a všetky členské štáty, aby zaistili ochranu osobnej bezpečnosti a životných podmienok investigatívnych novinárov a oznamovateľov; žiada Komisiu, aby navrhla účinnú, komplexnú a horizontálnu smernicu EÚ o ochrane oznamovateľov tým, že v plnej miere schváli odporúčania Rady Európy a uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 (6) a 24. októbra 2017;

9.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila stály systém finančnej podpory vrátane príslušného rozpočtu, prerozdelením existujúcich zdrojov na podporu nezávislej investigatívnej žurnalistiky;

10.

vyzýva konferenciu predsedov, aby predložila návrh o tom, ako by Európsky parlament mohol oceniť prácu Daphne Caruany Galiziovej a Jána Kuciaka a aby zvážila premenovanie stáže Európskeho parlamentu pre novinárov po Jánovi Kuciakovi;

11.

konštatuje, že správa o pluralizme v médiách za rok 2016, ktorú vypracovalo Centrum pre pluralitu a slobodu médií (CMPF), zistila stredné až vysoké riziko horizontálnej koncentrácie vlastníctva médií v Slovenskej republike; domnieva sa, že pluralita médií je vo viacerých členských štátoch ohrozená kontrolu médií zo strany politických orgánov alebo jednotlivcov alebo určitých obchodných organizácií; zdôrazňuje, že podľa všeobecnej zásady by vlády nemali zneužívať svoje postavenie ovplyvňovaním médií; odporúča zahrnutie podrobnejších informácií o vlastníctve médií do ročného monitorovania plurality médií;

12.

víta iniciatívu investigatívnej žurnalistiky v EÚ (IJ4EU), ktorej cieľom je podporovať a posilňovať cezhraničnú spoluprácu medzi investigatívnymi novinármi v EÚ;

13.

je znepokojený obvineniami z korupcie, zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ, zneužívania právomoci a konfliktov záujmov v Slovenskej republike, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie stavu demokracie; vyzýva slovenské orgány dohľad a súdne orgány a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetrili všetky údajné nezrovnalosti a podvody, a to aj kolotočové podvody s DPH a tie, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ostatné štrukturálne fondy;

14.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad možnou účasťou organizovaného zločinu na tejto vražde a nad rizikom jeho preniknutia do politiky, všetkých úrovní verejnej správy, do hospodárstva a financií; zdôrazňuje, že tento jav nesmieme podceňovať; pripomína, že medzinárodné zločinecké siete sú mimoriadne aktívne a že organizovaná trestná činnosť je čoraz rozsiahlejšia a sofistikovanejšia; vyzýva Slovensko a všetky členské štáty, aby zlepšili vzájomnú spoluprácu a koordináciu s cieľom podporiť vypracovanie spoločných štandardných postupov na základe osvedčených postupov tých právnych systémov, ktoré sú z hľadiska boja proti organizovanej trestnej činnosti najvyspelejšie;

15.

berie na vedomie, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vydal tri kritické správy o PPA; vyzýva slovenské orgány, aby zabezpečili dôkladné preskúmanie zistení Najvyššieho kontrolného úradu; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby uskutočnil vyšetrovanie a zverejnil osobitnú správu o poľnohospodárskych platbách na Slovensku;

16.

vyzýva Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre finančnú trestnú činnosť, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, aby posúdil obvinenia z podvodov v oblasti DPH, prania špinavých peňazí a zneužívania európskych fondov, ako aj dostatočnosť vnútroštátnych právnych predpisov o zhabaní majetku po trestnej činnosti v tejto oblasti, s osobitným zreteľom na prácu Jána Kuciaka a iných investigatívnych novinárov;

17.

vyzýva Radu, aby spolupracovala so zúčastnenými členskými štátmi na čo najskoršom zriadení Európskej prokuratúry v záujme koordinovanej činnosti proti podvodom v EÚ a inej trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie;

18.

vyjadruje znepokojenie nad zisteniami uvedenými v správe, ktorú vypracoval jeho Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre kontrolu rozpočtu v nadväznosti na vyšetrovaciu misiu na Slovensku, v ktorej sa uvádza, že výber najvyšších prokurátorov sa považuje za vysoko spolitizovaný a že existuje viacero obvinení z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré nevyústili do riadneho vyšetrovania; vyzýva slovenské orgány, aby posilnili nestrannosť orgánov presadzovania práva a aby sa zaoberali kľúčovými zisteniami a odporúčaniami uvedenými v správe o vyšetrovacej misii Európskeho parlamentu; žiada slovenskú vládu a parlament, aby prijali všetky opatrenia nevyhnutné na obnovenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie vrátane polície;

19.

opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa rozhodla nezverejniť správu EÚ o boji proti korupcii v roku 2017, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje ročné monitorovanie boja proti korupcii vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby vyvinula systém presných ukazovateľov a jednoducho použiteľné, jednotné kritériá na meranie úrovne korupcie v členských štátoch a aby vyhodnotila ich protikorupčné politiky v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 8. marca 2016 o výročnej správe za rok 2014 o ochrane finančných záujmov Európskej únie (7);

20.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaručiť, aby sa spoločné európske hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ zachovávali v plnom rozsahu a aby sa zaručili základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie;

21.

rozhodne požaduje pravidelne uskutočňovať monitorovanie a viesť dialóg za účasti všetkých členských štátov, Rady, Komisie a Európskeho parlamentu, aby sa zaručila ochrana základných hodnôt EÚ týkajúcich sa demokracie, základných práv a právneho štátu, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi Slovenskej republiky.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0438.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0403.

(5)  Pozri: https://rsf.org/en/journalists-killed

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.

(7)  Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 2.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/117


P8_TA(2018)0184

Nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti zameraných na podporu demokracie, právneho štátu a základných hodnôt v Európskej únii

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty (2018/2619(RSP))

(2019/C 390/16)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na Chartu základných práv,

so zreteľom na závery Rady o uplatňovaní Charty základných práv,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (1),

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ, zverejnenú v januári 2018,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 (2),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o financovaní organizácií občianskej spoločnosti Európskou úniou prijatú 19. októbra 2017 (3),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločné európske základné hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, t. j. úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako aj zásady pluralizmu, nediskriminácie, tolerancie, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi ženami a mužmi, nemožno považovať za samozrejmosť a treba ich neustále kultivovať a chrániť, pretože ich úpadok v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať negatívne dôsledky pre EÚ ako celok;

B.

keďže aktívna a dobre rozvinutá občianska spoločnosť vo všetkých členských štátoch je najlepšou ochranou proti narušovaniu týchto hodnôt;

C.

keďže mnohé organizácie občianskej spoločnosti tieto hodnoty naďalej propagujú napriek tomu, že čelia stále väčším ťažkostiam pri získavaní potrebných finančných prostriedkov, aby mohli nezávisle a efektívne rozvíjať a vykonávať svoje aktivity;

D.

keďže napriek tomu, že EÚ poskytuje priame financovanie organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v tretích krajinách s cieľom podporovať tieto hodnoty, možnosti financovania organizácií občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú tieto ciele v rámci EÚ, sú veľmi obmedzené, najmä pokiaľ ide o organizácie na miestnej a vnútroštátnej úrovni;

1.

opätovne zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti majú nezastupiteľnú úlohu, pokiaľ ide o dodržiavanie a presadzovanie hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, t. j. úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, a zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní aktívneho občianstva v EÚ a sprostredkovaní informovanej verejnej diskusie ako súčasti pluralistickej demokracie;

2.

zdôrazňuje, že treba, aby EÚ navrhla nové a účinné spôsoby, ako chrániť a presadzovať tieto hodnoty v rámci Únie;

3.

v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala poskytovať cielenú finančnú podporu organizáciám občianskej spoločnosti zameraným na miestnej a vnútroštátnej úrovni na podporu a ochranu týchto hodnôt;

4.

žiada EÚ, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci po roku 2020 vytvorila v rozpočte EÚ osobitný nástroj financovania, ktorý by sa mohol nazývať nástroj európskych hodnôt a slúžil by na podporu a ochranu hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, najmä demokracie, právneho štátu a základných práv, s tým, že by naň mali byť vyčlenené finančné prostriedky prinajmenšom v rovnakej výške ako na európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý slúži rovnakým cieľom mimo hraníc Únie; odporúča, aby štrukturálnou prioritou tohto nástroja bolo vytvorenie zdravých a životaschopných organizácií občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktorá by boli schopné chrániť tieto hodnoty;

5.

domnieva sa, že tento nástroj by mal organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú podporou a ochranou týchto hodnôt v rámci EÚ, poskytovať granty na prevádzku (základné financovanie, ako aj granty na projekty a iniciatívy);

6.

zdôrazňuje, že nástroj by mala riadiť Komisia, ktorá by mala zaručiť rýchle a pružné postupy poskytovania grantov; odporúča najmä, aby postupy podávania žiadostí boli používateľsky ústretové a ľahko dostupné miestnym a vnútroštátnym organizáciám občianskej spoločnosti;

7.

domnieva sa, že nástroj by mal byť primárne zameraný na projekty a iniciatívy na podporu európskych hodnôt na miestnej a vnútroštátnej úrovni, napríklad na projekty občianskej participácie a zastupovania a iné kontrolné činnosti, a medzinárodné projekty a iniciatívy by mali zohrávať iba vedľajšiu úlohu; domnieva sa, že osobitný dôraz treba klásť na budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti spolupracovať so širokou verejnosťou a zvyšovať jej informovanosť o pluralistickej a participatívnej demokracii, právnom štáte a základných právach;

8.

zdôrazňuje, že tento nástroj by mal dopĺňať už existujúce európske a vnútroštátne nástroje a činnosti na podporu a ochranu týchto hodnôt, a preto by nemal byť na úkor iných európskych alebo vnútroštátnych finančných prostriedkov a činností v tejto oblasti;

9.

zdôrazňuje, že pri riadení tohto nového nástroja sa musí zabezpečiť finančná zodpovednosť, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie právnych povinností, plnú transparentnosť využívania zdrojov, riadne finančné hospodárenie a obozretné využívanie zdrojov;

10.

odporúča Komisii, aby každoročne vypracovala správu o fungovaní tohto nástroja a zverejnila zoznam financovaných organizácií a činností;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.

(3)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 9.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/120


P8_TA(2018)0185

Porušovanie ľudských práv a zásad právneho štátu v prípade dvoch gréckych vojakov zatknutých a zadržiavaných v Turecku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o porušovaní ľudských práv a zásad právneho štátu v prípade dvoch gréckych vojakov zatknutých a zadržiavaných v Turecku (2018/2670(RSP))

(2019/C 390/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na to, že turecké orgány 1. marca 2018 zatkli dvoch gréckych vojakov, ktorí uviedli, že sa stratili v zlom počasí, a naďalej ich zadržiavajú,

so zreteľom na to, že túto konkrétnu časť hranice v zalesnenej oblasti Kastanies pozdĺž rieky Evros/Meriç často využívajú migranti, utečenci a obchodníci s ľuďmi na prechod cez hranicu a že poručík so seržantom vykonávali na hranici pravidelnú hliadku,

so zreteľom na výzvy predstaviteľov EÚ a NATO, na prepustenie vojakov, ako aj na výzvu Európskej rady z 22. marca 2018 a počas zasadnutia vedúcich predstaviteľov EÚ a Turecka 26. marca 2018,

so zreteľom na úsilie gréckej vlády zabezpečiť prepustenie a návrat vojakov,

so zreteľom na článok 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom sa uvádza, že: „každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu“,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 4. marca 2018 turecký súd v Edirne rozhodol, že obaja vojaci, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní s maximálnou úrovňou zabezpečenia a sú obvinení z nezákonného vstupu do Turecka, zostanú vo väzbe;

B.

keďže obaja grécki vojaci sú v tureckom väzení už viac ako mesiac bez toho, aby voči nim bolo vznesené formálne obvinenie, takže sami nevedia, z akého trestného činu sú obvinení;

C.

keďže predchádzajúce prípady podobného náhodného prekročenia hranice gréckymi alebo tureckými vojakmi boli v minulosti vyriešené na mieste na úrovni miestnych vojenských orgánov oboch strán;

1.

vyzýva turecké orgány, aby urýchlene ukončili súdny proces a oboch gréckych vojakov prepustili a umožnili ich návrat do Grécka;

2.

vyzýva Radu, Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a všetky členské štáty EÚ, aby prejavili solidaritu s Gréckom a pri akýchkoľvek kontaktoch alebo komunikácii s tureckými predstaviteľmi žiadali okamžité prepustenie oboch gréckych vojakov a podporili každé úsilie v tejto veci;

3.

vyzýva turecké orgány, aby prísne rešpektovali zákonné postupy a v plnej miere dodržiavali ľudské práva zakotvené v medzinárodnom práve vrátane Ženevského dohovoru, a to v prípade všetkých dotknutých osôb;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentom, vládam a parlamentom Turecka a Grécka, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii, príslušným orgánom členských štátov a NATO.

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/121


P8_TA(2018)0186

Vykonávanie ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov (2016/2149(INI))

(2019/C 390/18)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej článok 5 týkajúci sa prenesenia právomocí a subsidiarity, článok 10 ods. 1 o zastupiteľskej demokracii, článok 10 ods. 2 o zastúpení občanov EÚ, článok 10 ods. 3 o práve občanov EÚ podieľať sa na demokratickom živote Únie, článok 11 o zastupiteľskej demokracii, článok 12 o úlohe národných parlamentov, článok 48 ods. 3 o riadnom revíznom postupe a článok 48 ods. 7 (premosťovacia doložka),

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a na protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

so zreteľom na článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a články 41 a 42 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na svoje uznesenia z 12. júna 1997 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi (1), zo 7. februára 2002 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci európskej integrácie (2), zo 7. mája 2009 o rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy (3) a zo 16. apríla 2014 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi (4),

so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (5), o rozpočtovej kapacite pre eurozónu (6) a o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (7),

so zreteľom na výročné správy Komisie o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi, najmä na správu za rok 2014 z 2. júla 2015 (COM(2015)0316) a za rok 2015 z 15. júla 2016 (COM(2016)0471) a na výročné správy Komisie o subsidiarite a proporcionalite, najmä správy za rok 2015 z 15. júla 2016 (COM(2016)0469) a za rok 2016 z 30. júna 2017 (COM(2017)0600),

so zreteľom na výročné správy Riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vzťahy s národnými parlamentmi, najmä na správu v polovici trvania z roku 2016 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi,

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o kontrole uplatňovania práva EÚ v roku 2015 (8),

so zreteľom na Bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy z 1. marca 2017 a správu o stave Únie prednesenú predsedom Komisie Jeanom-Claudom Junckerom z 13. septembra 2017, počas ktorej bol predložený plán postupu,

so zreteľom na vyhlásenie predsedov talianskej snemovne Camera dei deputati, francúzskeho zhromaždenia Assemblée Nationale, nemeckého snemu Bundestag a luxemburskej snemovne Chambre des Députés s názvom Väčšia európska integrácia: cesta vpred, podpísané 14. septembra 2015, ktoré v súčasnosti podporilo 15 komôr národných parlamentov v EÚ,

so zreteľom na závery prijaté Konferenciou predsedov parlamentov krajín Európskej únie na jej stretnutiach, ktoré sa uskutočnili od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, a osobitne zo stretnutia v Luxemburgu v roku 2016 a v Bratislave v roku 2017,

so zreteľom na príspevky a závery zo stretnutí Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, najmä na stretnutie, ktoré sa konalo vo Vallette a Taline v roku 2017 a na polročné správy konferencie COSAC,

so zreteľom na článok 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, v ktorej bola zakotvená organizácia medziparlamentných konferencií na účely diskusie o rozpočtových politikách a iných otázkach, na ktoré sa vzťahuje zmluva,

so zreteľom na rezolúciu Senátu Českej republiky zo 30. novembra 2016 (26. uznesenie z 11. volebného obdobia), na uznesenie talianskeho Senátu (Senato della Repubblica) z 19. októbra 2016 (dok. XVIII č. 164) a príspevky jeho výboru pre politiky Európskej únie z 2. mája 2017 (Prot. 573), ako aj na príspevky výboru pre záležitosti EÚ francúzskeho Národného zhromaždenia (Assemblée Nationale) z 31. mája 2017 (referenčné číslo 2017/058) a stáleho výboru pre európske záležitosti dolnej komory holandského parlamentu (Tweede Kamer der Staten-Generaal) z 22. decembra 2017 (list A(2018)1067),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0127/2018),

A.

keďže národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému ústavnému fungovaniu Európskej únie (článok 12 Zmluvy o EÚ), a zohrávajú teda dôležitú úlohu v demokratickej legitimite a v jej najúplnejšej realizácii;

B.

keďže parlamentná zodpovednosť národných vlád v rámci európskych záležitostí, ktorá závisí od jednotlivých vnútroštátnych praktík, je v súčasnej európskej zmluve základným kameňom úlohy národných parlamentov;

C.

keďže s cieľom zlepšiť zodpovednosť by národné parlamenty mali kontrolovať národné vlády rovnako, ako Európsky parlament kontroluje európske výkonné orgány; keďže sa však miera vplyvu národných parlamentov nad národnými vládami na úrovni členských štátov výrazne líši;

D.

keďže národné parlamenty sa často sťažujú na svoju obmedzenú účasť na záležitostiach Únie a chcú byť viac zapojené do vývoja európskeho integračného procesu;

E.

keďže z nedostatku transparentnosti v legislatívnom a rozhodovacom procese EÚ plynie riziko oslabenia výsad národných parlamentov, ktoré im vyplývajú zo zmlúv a ich príslušných protokolov, a najmä ich úlohy dohľadu nad ich vládami;

F.

keďže pluralita národných parlamentov je mimoriadne prospešná pre Úniu, pretože zosúladenie rôznorodých politických názorov v členských štátoch, môže posilniť a rozšíriť prierezové diskusie na európskej úrovni;

G.

keďže nedostatočné zastúpenie parlamentných menšín v oblasti európskych záležitostí by sa malo vyvážiť, pričom by sa mali plne rešpektovať väčšiny v každom národnom parlamente a zásada pomerného zastúpenia;

H.

keďže národné parlamenty zohrávajú úlohu pri revízii európskych zmlúv a nedávno boli vyzvané, aby sa zapojili do série demokratických fór EÚ;

I.

keďže európsku verejnú sféru by bolo možné podporiť viacerými fórami o budúcnosti Európy, ktoré majú usporiadať národné parlamenty a Európsky parlament ako prirodzení zástupcovia európskeho ľudu; keďže takéto fóra by sa mohli podporiť prostredníctvom spoločného európskeho týždňa, v ktorom by poslanci komôr národných parlamentov súčasne prediskutovávali európske záležitosti s komisármi a poslancami Európskeho parlamentu;

J.

keďže ako ukazujú nedávne volebné trendy, hospodárska, finančná a sociálna kríza zvýšila nedôveru občanov voči EÚ a rozčarovanie zo súčasného demokratického modelu zastúpenia, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni;

K.

keďže uplatňovanie práva vnútroštátnych parlamentov preverovať súlad so zásadou subsidiarity na základe tzv. systému včasného varovania čiastočne zlepšilo vzťahy medzi inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi;

L.

keďže národné parlamenty sú niekedy kritické k systému včasného varovania, pričom tvrdia, že jeho ustanovenia nie sú v praxi ľahko uskutočniteľné a nemajú široký rozsah pôsobnosti;

M.

keďže bol dosiahnutý pokrok vo vykonávaní systému včasného varovania, ako to dokazujú najnovšie číselné údaje týkajúce sa celkového počtu stanovísk predložených národnými parlamentmi v rámci politického dialógu; keďže obmedzené používanie postupu „žltej karty“ a neúčinnosť postupu „oranžovej karty“ poukazujú na to, že ešte stále existuje priestor na zlepšenie a že je v tomto smere možná lepšia koordinácia medzi národnými parlamentmi;

N.

keďže osemtýždňové obdobie stanovené v článku 4 Protokolu č. 1 sa ukázalo byť nedostatočné pre včasné monitorovanie súladu so zásadou subsidiarity;

O.

keďže systém včasného varovania môže dopĺňať systém, ktorý v súčasnosti umožňuje národným parlamentom predkladať konštruktívne návrhy Komisii na zváženie a s náležitým ohľadom na právo iniciatívy;

P.

keďže viaceré národné parlamenty vyjadrili záujem o nástroj na zlepšenie politického dialógu, ktorý by im poskytol príležitosť predložiť Komisii konštruktívne návrhy na zváženie, a to s náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie;

Q.

keďže národné parlamenty môžu kedykoľvek vydávať stanoviská v rámci politického dialógu, splnomocniť svoje vlády k tomu, aby požiadali o vypracovanie legislatívnych návrhov prostredníctvom Rady, alebo v súlade s článkom 225 ZFEÚ jednoducho vyzvali Európsky parlament, aby predložil návrhy Komisii;

R.

keďže v tomto štádiu procesu európskej integrácie nie je možné zavedenie postupu červenej karty;

S.

keďže škála práv na informácie stanovená v Lisabonskej zmluve by sa mohla rozšíriť, ak by národné parlamenty mali viac zdrojov a času zaoberať sa dokumentmi, ktoré im postúpili európske inštitúcie;

T.

keďže IPEX, platforma pre nepretržitú výmenu informácií medzi národnými parlamentmi navzájom a medzi národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami, by sa mal ďalej rozvíjať v súlade s digitálnou stratégiou, v rámci ktorej Európsky parlament zohráva významnú podpornú úlohu;

U.

keďže medziinštitucionálna spolupráca sa po nadobudnutí vstupe Lisabonskej zmluvy do účinnosti zlepšila a tzv. Barrosova iniciatíva – politický dialóg, ktorý Komisia začala v septembri 2006 a ktorý poskytuje národným parlamentom možnosť predložiť pripomienky, poskytuje pozitívnu spätnú väzbu alebo kritizuje návrhy Komisie;

V.

keďže národné parlamenty niekedy vyjadrujú nespokojnosť, pokiaľ ide o ich vzťahy s Európskou úniou, pričom tvrdia, že sú príliš zložité;

W.

keďže národné parlamenty majú príslušné kompetencie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s článkami 70, 85 a 88 ZFEÚ, a preto by mali zohrávať dôležitú úlohu v budúcnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Únie;

X.

keďže by mala existovať väčšia kontrola zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu nad fiškálnymi a hospodárskymi politikami, prijatými rozhodnutiami a otázkami správy a riadenia na úrovni EÚ;

Y.

keďže rozsudok Súdneho dvora z 16. mája 2017 o zmiešanej povahe obchodnej dohody medzi EÚ a Singapurom zmenil spôsob, akým budú národné parlamenty zapojené do obchodných dohôd v budúcnosti;

Z.

keďže dohľadu nad európskou diskusiou na vnútroštátnej úrovni by pomohla lepšia interakcia a lepšia výmena informácií medzi poslancami EP a poslancami národných parlamentov, a tým by sa podporila skutočne európska parlamentná dimenzia a politická kultúra;

Kontrola činnosti vlády v oblasti európskych záležitostí

1.

domnieva sa, že uplatňovanie práv a povinností národných parlamentov vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy posilnil ich úlohu v rámci európskeho ústavného rámca, čím sa zabezpečil väčší pluralizmus a demokratická legitímnosť a zlepšilo sa fungovanie Únie;

2.

uznáva, že národné vlády sa podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ článku 10 ods. 2 a v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi ústavnými rámcami demokraticky zodpovedajú národným parlamentom; zastáva názor, že takáto zodpovednosť je základom úlohy komôr národných parlamentov v Európskej únii; nabáda národné parlamenty, aby v plnej miere vykonávali svoje európske funkcie na účel priameho ovplyvňovania a kontroly obsahu európskych politík, najmä prostredníctvom monitorovania svojich národných vlád vo funkcii členov Európskej rady a Rady;

3.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že národné parlamenty budú mať dosť času, kapacitu a potrebný prístup k informáciám, aby si mohli plniť svoju ústavnú úlohu, v rámci ktorej kontrolujú, a teda udeľujú legitimitu činnosti národných vlád, keď tieto vlády konajú na európskej úrovni, či už v rámci Rady alebo Európskej rady; uznáva, že táto európska funkcia by sa mala uskutočňovať v plnom súlade s príslušnými ústavnými tradíciami členských štátov; domnieva sa, že s cieľom zachovať a posilniť túto úlohu by sa mala posilniť a presadzovať existujúca výmena najlepších postupov a interakcia medzi národnými parlamentmi;

4.

domnieva sa, že transparentnosť pracovných metód a rozhodovacích procesov v inštitúciách EÚ je nevyhnutnou podmienkou, aby mohli národné parlamenty účinne plniť svoju inštitucionálnu úlohu vyplývajúcu zo zmlúv; ďalej požaduje, aby národné parlamenty v plnej miere využívali svoje právomoci s cieľom vykonávania kontroly nad činnosťou vlád na európskej úrovni, okrem iného aj tým, že vykonajú úpravy svojej vnútornej organizácie, harmonogramov a pravidiel, ktoré im to umožnia; ďalej navrhuje výmenu osvedčených postupov medzi komorami národných parlamentov, usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred a po zasadnutí Rady a Európskej rady a pravidelné stretnutia medzi poslancami národných parlamentov, komisármi a poslancami Európskeho parlamentu;

5.

zastáva názor, že treba zabezpečiť, aby členské štáty neuplatňovali praktiku tzv. gold-platingu právnych predpisov EÚ a že národné parlamenty zohrávajú v tomto smere kľúčovú úlohu; zároveň pripomína, že tým nie je dotknuté právo členských štátov uplatňovať doložky zákazu zníženia úrovne ochrany a ustanoviť napríklad prísnejšie sociálne a environmentálne normy na vnútroštátnej úrovni;

6.

hoci podporuje politický dialóg s národnými parlamentmi a uznáva jasnú potrebu posilniť účasť Európskeho parlamentu, pripomína, že rozhodnutia sa musia prijímať v súlade s ústavnými právomocami a s prihliadnutím na jasné vymedzenie medzi príslušnými rozhodovacími právomocami národných a európskych orgánov;

7.

konštatuje, že Európsky parlament a národné parlamenty by mali byť lepšie zapojené do európskeho semestra, a odporúča, aby boli v rámci celého procesu lepšie skoordinované rozpočtové kalendáre na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom podnietiť účinnejšie využívanie tohto nástroja; okrem toho pripomína, že zosúladenie európskeho semestra s programami národných parlamentov by mohlo ďalej prispievať ku koordinácii hospodárskych politík, pričom zdôrazňuje, že pritom by sa nemali opomínať právomoci samosprávy a konkrétny rokovací poriadok každej parlamentnej komory;

8.

navrhuje zaviesť vnútroštátne obdobie určené na dialóg o rozpočte, počas ktorého by národné parlamenty mohli prerokovať európsky semester a prispieť k jeho tvorbe tým, že poveria svoje vlády mandátom v rámci ich vzťahov s Komisiou a Radou;

9.

zdôrazňuje, že Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) na svojom poslednom plenárnom zasadnutí v Tallinne uznala, že väčšina národných parlamentov sa aktívne zúčastňuje na plenárnych schôdzach, aby diskutovali o záležitostiach EÚ, či už pravidelne alebo príležitostne, a že ďalšie plenárne rozpravy o záležitostiach EÚ zvyšujú viditeľnosť Únie a poskytujú občanom príležitosť dozvedieť sa viac o programe EÚ a o postojoch politických strán k týmto otázkam;

Rozvíjanie európskej verejnej sféry

10.

konštatuje, že zosúladenie rôznych politických názorov v členských štátoch by mohlo posilniť a rozšíriť prierezové diskusie na európskej úrovni; odporúča preto, aby vnútroštátne parlamentné delegácie pri európskych inštitúciách odrážali politickú rozmanitosť; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam zásady pomerného zastúpenia členov rôznych politických strán;

11.

poznamenáva skutočnosť, že záväzná vôľa parlamentnej väčšiny by mohla byť vyjadrená v stanoviskách národných parlamentov v rámci alebo mimo rámca systému včasného varovania; podporuje však myšlienku, aby vnútroštátne parlamentné politické menšiny dostali možnosť vyjadriť svoj nesúhlasný postoj, ktorý by potom mohli byť zahrnuté do príloh k týmto stanoviskám; domnieva sa, že tieto stanoviská by mali vydávať v úplnom súlade so zásadou proporcionality a v súlade s rokovacím poriadkom každej komory národného parlamentu;

12.

berie na vedomie nedávnu výzvu na sériu demokratických konventov v celej Európe; v tejto súvislosti sa domnieva, že ustanovenie každoročného európskeho týždňa by poslancom Európskeho parlamentu a komisárom, najmä podpredsedom povereným problematikou klastrov, umožnilo predstúpiť pred všetky národné parlamenty s cieľom prediskutovať a vysvetliť európsky program spolu s poslancami Európskeho parlamentu a zástupcami občianskej spoločnosti; navrhuje preskúmanie svojho vlastného rokovacieho poriadku s cieľom podporiť iniciatívu a nabáda národné parlamenty, aby urobili to isté; ďalej sa domnieva, že stretnutia medzi národnými a európskymi politickými skupinami v rámci medziparlamentnej spolupráce EÚ by mohli predstavovať pridanú hodnotu vo forme autentickej európskej politickej diskusie;

Podpora reformy systému včasného varovania

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že systém včasného varovania sa od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy používal veľmi málo, a domnieva sa, že by sa mohol zreformovať v súčasnom ústavnom rámci;

14.

konštatuje, že príklady, ako je otvorenie tzv. postupu žltej karty vo vzťahu k návrhu Komisie na revíziu smernice o vysielaní pracovníkov v roku 2016, dokazujú, že systém včasného varovania je funkčný; zdôrazňuje, že obmedzené používanie postupu „žltej karty“ by mohlo naznačovať, že v EÚ je celkovo dodržiavaná zásada subsidiarity; preto sa domnieva, že procedurálne nedostatky systému včasného varovania by sa nemali považovať za presvedčivý dôkaz nedodržiavania subsidiarity; okrem toho pripomína, že národné parlamenty môžu zasiahnuť a preskúmať otázku súladu so zásadou subsidiarity ešte pred predložením legislatívneho návrhu Komisiou vo forme zelených a bielych kníh alebo pred každoročným predstavením pracovného programu Komisie;

15.

pripomína, že Komisia je v súvislosti s akoukoľvek novou legislatívnou iniciatívou povinná preskúmať, či má EÚ právo prijímať opatrenia a či sú takéto opatrenia opodstatnené; okrem toho zdôrazňuje, že predchádzajúce skúsenosti dokázali, že vyznačiť deliacu čiaru medzi politickým rozmerom zásady subsidiarity a právnym rozmerom zásady proporcionality je niekedy ťažké a problematické; vyzýva preto Komisiu, aby sa vo svojich odpovediach na odôvodnené stanoviská vydané v rámci systému včasného varovania alebo mimo tohto rámca zaoberala okrem výkladu zásady subsidiarity aj proporcionalitou a prípadne akýmikoľvek obavami týkajúcimi sa navrhovaných možností politiky;

16.

berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 3 Protokolu č. 1; zdôrazňuje však, že súčasný zmluvný rámec neupravuje predĺženie tejto lehoty; preto sa domnieva, že Komisia by mala zaviesť technickú lehotu na oznámenie v rámci systému včasného varovania s cieľom poskytnúť viac času medzi dňom, keď sú návrhy legislatívnych aktov technicky doručené komorám národných parlamentov, a dňom, od ktorého začne plynúť osemtýždňová lehota; v tejto súvislosti pripomína, že ďalšie praktické opatrenia pre fungovanie mechanizmu kontroly dodržiavania subsidiarity Komisia zaviedla do praxe Komisie v roku 2009;

17.

berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 6 Protokolu č. 2;

18.

v súlade s politickým dialógom, ktorý Komisia začala v roku 2016, navrhuje využívanie systému, v rámci ktorého by národné parlamenty mohli predkladať konštruktívne návrhy Komisii s cieľom pozitívne ovplyvniť európsku diskusiu a právo iniciatívy Komisie; v tejto súvislosti navrhuje, aby si Komisia ponechala právo rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či tieto návrhy prijme alebo vydá formálnu odpoveď, v ktorej uvedie dôvody, prečo tak nespravila; poukazuje na to, že takýto postup nemôže znamenať právo na iniciatívu alebo právo zrušiť alebo zmeniť právne predpisy, pretože by sa tým zmarila metóda Únie a rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou, a tým by sa porušili zmluvy; medzitým odporúča, aby v prípade budúcej revízie zmlúv bolo právo na legislatívnu iniciatívu priznané Európskemu parlamentu ako priamemu zástupcovi občanov EÚ;

Uplatňovanie práva na informácie

19.

potvrdzuje, že článok 12 Zmluvy o EÚ a Protokol č. 1 dávajú národným parlamentom právo prijímať informácie priamo od európskych inštitúcií;

20.

zdôrazňuje, že národné parlamenty by mohli lepšie pracovať s informáciami, ktoré sú im zasielané buď prostredníctvom systému včasného varovania, alebo podľa ich práva na informácie, ak by platforma IPEX mala relevantnosť agory, alebo fóra pre neformálny trvalý dialóg medzi národnými parlamentmi a národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami; rozhodol sa preto poskytnúť podporu prostredníctvom platformy na posilnenie politického dialógu; odporúča, aby národné parlamenty využívali platformu IPEX včas a tým zabezpečili včasné začatie mechanizmu vnútroštátnej kontroly; odporúča, aby sa IPEX využíval ako prostriedok na systematickú výmenu informácií a včasné upozorňovanie na záležitosti spojené so subsidiaritou; vidí potenciál pre rozvoj platformy IPEX ako hlavného kanálu určeného na komunikáciu a zasielanie príslušných dokumentov medzi inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi a v tejto súvislosti sa zaväzuje ponúknuť pomoc správnym orgánom komôr národných parlamentov s tým, ako narábať s platformou; navyše podporuje zavedenie väčšieho množstva výmen medzi úradníkmi inštitúcií a politických skupín v rámci správnych orgánov Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

Príprava lepšej medziinštitucionálnej spolupráce

21.

berie na vedomie existujúcu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci konferencie COSAC, medziparlamentnej konferencie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a v rámci článku 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa mala rozvíjať na základe zásad konsenzu, výmeny informácií a konzultácie, aby národné parlamenty mohli vykonávať kontrolu nad príslušnými vládami a správnymi orgánmi;

22.

pripomína, že súčasný rámec vzťahov medzi Úniou a národnými parlamentmi by sa mohol zjednodušiť a harmonizovať tak, aby bol efektívnejší a účinnejší; v tejto súvislosti vyzýva na preskúmanie spolupráce medzi Úniou a národnými parlamentmi v rámci existujúcich platforiem a fór s cieľom posilniť tieto vzťahy a prispôsobiť ich súčasným potrebám; trvá však na jasnom vymedzení rozhodovacích právomocí medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, podľa ktorého by národné parlamenty mali plniť svoju európsku funkciu na základe svojich národných ústav, najmä prostredníctvom vykonávania kontroly svojich národných vlád ako členov Európskej rady a Rady, čo je úroveň, na ktorej sú najpovolanejšie na to, aby kontrolovali európsky legislatívny proces; zamieta preto vytváranie spoločných parlamentných orgánov s rozhodovacími právomocami z dôvodov transparentnosti, zodpovednosti a spôsobilosti konať;

23.

poukazuje na to, že posilnenie politického a technického dialógu medzi parlamentnými výbormi na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni by bolo veľmi produktívnym krokom smerom k plnohodnotnej medziparlamentnej spolupráci; zvažuje možnosť vyčleniť dodatočné zdroje na dosiahnutie tohto cieľa a využívať videokonferencie tam, kde je to možné;

24.

uznáva význam medziparlamentných schôdzí výborov stanovených v článkoch 9 a 10 Protokolu č. 1; domnieva sa, že lepšiu medziinštitucionálnu spoluprácu by bolo možné dosiahnuť vtedy, ak by poslanci Európskeho parlamentu a národných parlamentov prikladali väčší význam medziparlamentným schôdzam výborov a ak by boli pripravované v úzkej spolupráci;

25.

odporúča, aby sa národné parlamenty plne podieľali na pokračujúcom rozvoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; domnieva sa, že takáto účasť by sa mala presadzovať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom a za plného dodržiavania ustanovení vnútroštátnych ústav týkajúcich sa bezpečnostnej a obrannej politiky, a to i prostredníctvom spoločných medziparlamentných schôdzí zástupcov národných parlamentov a poslancov Európskeho parlamentu a politického dialógu medzi plnohodnotným výborom Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu a zodpovedajúcimi výbormi národných parlamentov; berie na vedomie možnosti, ktoré to poskytuje pre konštruktívnu kontrolu v tejto oblasti zo strany neutrálnych členských štátov EÚ;

26.

domnieva sa, že posilnenie politického a legislatívneho dialógu medzi národnými parlamentmi a s nimi by posilnilo súlad s cieľmi stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva;

o

o o

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. ES C 200, 30.6.1997, s. 153.

(2)  Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 322.

(3)  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 94.

(4)  Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 40.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0048.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0421.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/128


P8_TA(2018)0187

Výročná správa o politike hospodárskej súťaže

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže (2017/2191(INI))

(2019/C 390/19)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 39, 42, 101 až 109 a 174,

so zreteľom na správu Komisie z 31. mája 2017 o politike hospodárskej súťaže za rok 2016 (COM(2017)0285) a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený ako sprievodný dokument toho istého dňa (SWD(2017)0175),

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (1),

so zreteľom na bielu knihu z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru, stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri pomoci na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 702/2014 z hľadiska výpočtu oprávnených nákladov (2),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu (COM(2017)0142),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júla 2016 o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup (4),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (7) a svoje uznesenia na túto tému z predchádzajúcich rokov,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb (8),

so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, rozhodnutia, uznesenia, oznámenia a dokumenty Komisie v oblasti hospodárskej súťaže,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2016,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0049/2018),

1.

víta správu Komisie z 31. mája 2017 o politike hospodárskej súťaže za rok 2016, z ktorej vyplýva, že pre budúcnosť Európy majú v spravodlivom konkurenčnom prostredí investície a inovácie zásadný význam;

2.

dôrazne podporuje nezávislosť Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže (NCA) pri plnení ich úlohy tvarovať a účinne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže EÚ v prospech všetkých občanov EÚ a podnikov pôsobiacich v EÚ;

3.

víta a podporuje ďalšie snahy Komisie udržovať popri štruktúrovanom dialógu s komisárkou pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovou pravidelný kontakt s členmi príslušného výboru Európskeho parlamentu a jeho pracovnou skupinou pre politiku hospodárskej súťaže; je presvedčený, že výročná správa Komisie o politike hospodárskej súťaže je zásadným krokom z hľadiska demokratickej kontroly a víta spätnú väzbu Komisie ku všetkým špecifickým požiadavkám, ktoré Európsky parlament prijal;

4.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelné informovanie Európskeho parlamentu a výmenu informácií o príprave a vykonávaní právnych predpisov EÚ, medzinárodných zmlúv a ďalších nezáväzných predpisov týkajúcich sa politiky hospodárskej súťaže, ako sa to uvádza v medziinštitucionálnej dohode (MID) medzi Komisiou a Európskym parlamentom; konštatuje, že toto informovanie neprebieha na uspokojivej úrovni, napríklad počas konzultácií o dohode medzi EÚ a Kanadou o výmene informácií v rámci konaní vo veciach hospodárskej súťaže; vyzýva Radu, aby čo najskôr ratifikovala dohodu medzi EÚ a Kanadou; má v úmysle podporovať pravidelné výmeny názorov v príslušnom výbore s Európskou sieťou pre hospodársku súťaž (ESHS) a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže;

5.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa dokončenia jednotného trhu, napríklad v energetickom (vrátane vlastnej spotreby) a dopravnom sektore, na digitálnom trhu a v rámci retailových finančných služieb, s cieľom zlepšiť presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ a dosiahnuť jednotné uplatňovanie v členských štátoch;

6.

konštatuje, že štátna pomoc môže byť nepostrádateľným nástrojom na zabezpečenie potrebnej infraštruktúry a dodávok pre odvetvia energetiky aj dopravy, najmä v Európe, kde prebieha prechod k čistejším a ekologickejším systémom dodávok a prepravy energie;

7.

konštatuje, že štátna pomoc môže byť nevyhnutná na zaručenie poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, okrem iného v sektore energetiky, dopravy a telekomunikácií; zdôrazňuje, že štátna intervencia je často tým najlepším politickým nástrojom na poskytovanie služieb, ktoré majú zásadný význam z hľadiska podpory izolovaných, odľahlých či okrajových regiónov a ostrovov v Únii;

8.

domnieva sa, že je dôležité zaručiť hospodársku súťaž, čo si vyžaduje zachovanie možnosti cezhraničných akvizícií na vnútornom európskom trhu v oblasti finančných služieb vrátane poistenia;

9.

zdôrazňuje, že prepojenosť okrajových regiónov a ostrovov je významná aj z hľadiska zachovania a zvýšenia prijateľnej úrovne hospodárskej a sociálnej iniciatívy tým, že sa zachovajú nevyhnutné obchodné spojenia;

10.

zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytovať bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nekalých praktík a bez praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

11.

víta snahu GR pre hospodársku súťaž pokračovať v roku 2016 v budovaní stabilnej a vyrovnanej pracovnej sily; víta zároveň plán na zlepšenie riadenia ľudských zdrojov na GR pre hospodársku súťaž a skutočnosť, že fluktuácia zamestnancov klesla na najnižšiu úroveň od začiatku jej merania (z 13,9 % v roku 2015 na 10,8 % v roku 2016 (10)); žiada Komisiu, aby prerozdelila dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre GR pre hospodársku súťaž a zabezpečila stabilné financovanie modernizácie elektronických a informačných nástrojov riaditeľstva s cieľom zvládnuť zvýšené pracovné zaťaženie a využívať technologický pokrok; znovu požaduje prísne oddelenie oddelení, ktoré vypracúvajú usmernenia a tých, ktoré sú zodpovedné za ich uplatňovanie;

12.

víta pokrok, ktorý dosiahlo GR pre hospodársku súťaž v oblasti rovnosti príležitostí, a to 36 % zastúpením žien v strednom manažmente;

13.

opäť zdôrazňuje, že korupcia vo verejnom obstarávaní výrazne negatívne ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť tým, že narúša trh; pripomína, že verejné obstarávanie je jednou z vládnych činností, ktoré sú najviac náchylné na korupciu; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch verejné obstarávanie financované zo zdrojov EÚ so sebou prináša väčšie riziko korupcie ako obstarávanie financované z vnútroštátnych zdrojov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zabraňovať zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ a podporovať zodpovednosť v oblasti verejného obstarávania; víta okrem toho zriadenie Európskej prokuratúry;

14.

berie na vedomie, že pravidlá EÚ nestanovujú termíny skončenia antitrustových vyšetrovaní, čo má za následok, že rozhodnutia sa niekedy prijímajú príliš neskoro, až po tom, ako sú konkurenti nútení odísť z trhu;

15.

vyzýva Komisiu, aby prijala orientačné usmernenia na skrátenie antitrustových vyšetrovaní a konaní vo veciach zneužívania dominantného postavenia na trhu s cieľom zabrániť neistote a nadmernej záťaži podnikov a vytvoriť také konkurenčné prostredie, ktoré bude na prospech spotrebiteľov; upozorňuje, že pružnejšie časové rámce by sa mali povoliť iba v zložitých prípadoch, v ktorých sa vyšetrovanie rozširuje aj na iné podniky;

16.

zdôrazňuje, že aj keď je potrebné vyvážiť rýchlosť vyšetrovania potrebou primeraného zachovania práv na obhajobu a kvalitou vyšetrovania, orientačné usmernenia môžu antitrustovým orgánom pomôcť efektívnejšie využívať svoje zdroje; konštatuje, že v záujme urýchlenia rozsiahlych antitrustových vyšetrovaní by Komisia a zainteresované strany mohli častejšie využívať zjednodušené antitrustové konania a zlepšiť prístup k príslušným spisom;

17.

berie na vedomie, že väčšina rozhodnutí o antitrustových otázkach sa prijíma na vnútroštátnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala, pri zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality, globálnu konzistentnosť a nezávislosť politiky hospodárskej súťaže a jej presadzovanie na vnútornom trhu s podporou Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS); zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je veľmi dôležitá, a preto víta návrh Komisie o ESHS+ zameraný na posilnenie kapacity vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži;

18.

domnieva sa, že Komisia by mala zisťovať, či majú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže k dispozícii primerané finančné, ľudské a technické zdroje, aby mohli vykonávať svoju prácu úplne nezávisle, a zabezpečiť, aby boli voľby alebo menovanie riaditeľov a vyššieho manažmentu transparentné a politicky nestranné; zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o rozpočet, je nevyhnutná na zabezpečenie účinného presadzovania práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú zverejňovať výročné správy obsahujúce štatistické údaje a odôvodnený súhrn svojej činnosti a požaduje, aby Komisia každoročne predkladala správu Európskemu parlamentu o týchto kľúčových bodoch; domnieva sa, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže musia mať zavedené postupy na zabezpečenie toho, aby ich zamestnanci a riaditelia počas primeraného obdobia po odchode zo svojho pracovného miesta nevykonávali také zamestnanie, ktoré by mohlo zakladať konflikt záujmov v súvislosti s konkrétnym prípadom, na ktorom pracovali počas svojho pôsobenia na vnútroštátnom orgáne na ochranu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje dôležitosť ESHS, ktorá poskytuje platformu na pravidelnú výmenu informácií medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže; žiada Komisiu, aby zohľadňovala stanovisko vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže;

19.

domnieva sa, že štúdia o informovanosti a porozumení medzi podnikmi, najmä MSP, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži a pravidlá štátnej pomoci, by mohla byť užitočná z hľadiska posilnenia presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a môže slúžiť aj ako usmernenie;

20.

zastáva názor, že predbežné opatrenia, najmä v digitálnej ekonomike, môžu byť dôležitým nástrojom na to, aby sa zabezpečilo, že pochybenia v priebehu vyšetrovania vážne a nenapraviteľne nepoškodia hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dostupné možnosti buď na urýchlenie konaní pred orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže o uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, alebo na zjednodušenie prijímania predbežných opatrení; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vypracovala štúdiu a predložila Európskemu parlamentu a Rade svoje závery a v prípade potreby aj legislatívny návrh;

21.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s možnou reformou nariadenia o fúziách starostlivo preskúmala, či sa v súčasných postupoch posudzovania dostatočne zohľadňuje situácia na digitálnych trhoch; domnieva sa, že bude možno nevyhnutné upraviť hodnotiace kritériá fúzií v digitálnej ekonomike; ďalej zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by nemala byť zaručená iba pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, ale aj pri presadzovaní európskych pravidiel v oblasti fúzií; preto zdôrazňuje potrebu rovnocenných pravidiel na úrovni EÚ v tejto oblasti;

22.

víta trvalé úsilie Komisie objasniť rôzne aspekty vymedzenia štátnej pomoci, ako to vyplýva z jej oznámenia o pojme štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý je dôležitým pilierom iniciatívy na modernizáciu štátnej pomoci; berie na vedomie najmä úsilie Komisie objasniť pojmy „podnik“a „hospodárska činnosť“; konštatuje však, že je stále ťažké, najmä pokiaľ ide o sociálne záležitosti, určiť hranicu medzi hospodárskymi a nehospodárskymi činnosťami; ďalej poukazuje na to, že je úlohou Súdneho dvora Európskej únie zaistiť riadny výklad zmluvy;

23.

pripomína, že spravodlivá daňová súťaž je dôležitá pre integritu vnútorného trhu a že všetky subjekty na trhu vrátane digitálnych spoločností by mali platiť spravodlivý podiel daní tam, kde vytvárajú svoj zisk a súťažiť za rovnakých podmienok; víta v tejto súvislosti hĺbkové vyšetrovanie Komisie a zdôrazňuje, že boj proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu a konsolidovania zdravých verejných rozpočtov; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa vzťahujú aj na oslobodenie od dane a že je dôležité, aby sa odstránili postupy narúšajúce hospodársku súťaž, napr. selektívne daňové výhody; vyzýva členské štáty, aby Komisii zabezpečili prístup ku všetkým príslušným informáciám, ktoré si medzi sebou vymieňajú vnútroštátne daňové orgány, s cieľom posúdiť zlučiteľnosť ich daňových rozhodnutí a opatrení s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže;

24.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že orgány na ochranu hospodárskej súťaže nezasahujú proti spätnému rušeniu režimov podpory energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že táto nečinnosť ešte viac narúša hospodárska súťaž, keďže medzinárodní investori dosiahli odškodnenie, zatiaľ čo miestni nie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala škodlivý vplyv súčasných kapacitných platieb a platieb v súvislosti s jadrovým moratóriom na trhy s elektrickou energiou;

25.

požaduje revíziu usmernení o štátnej pomoci v daňovej oblasti tak, aby zahŕňali prípady nekalej hospodárskej súťaže presahujúce daňové rozhodnutia a transferové oceňovanie;

26.

zdôrazňuje potrebu jednoduchých a transparentných daňových politík a právnych predpisov;

27.

s radosťou víta rozhodnutie Komisie proti nezákonným daňovým výhodám, ktoré sa udelili Amazonu, a jej predchádzajúce prelomové rozhodnutia o protiprávnych selektívnych daňových výhodách, a zdôrazňuje, že včasné vymáhanie protiprávnej pomoci má zásadný význam; konštatuje, že Luxembursko oznámilo svoj úmysel odvolať sa voči rozhodnutiu vo veci Amazonu, presne tak ako Írsko v prípade Apple; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala situáciu vo všetkých členských štátoch a prijímala rozhodnutia proti akejkoľvek protiprávnej štátnej pomoci vo všetkých podobných prípadoch a zaručila tak rovnosť zaobchádzania a obnovila rovnaké podmienky;

28.

zdôrazňuje potrebu zdanenia digitálnych spoločností na základe ich skutočnej činnosti v členských štátoch prostredníctvom zachytávania obratu na digitálnych platformách, čím sa predíde konkurenčnému znevýhodneniu tých spoločností, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť prostredníctvom stálej fyzickej prítomnosti;

29.

domnieva sa, že spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu môže byť narušená daňovým plánovaním, pretože noví účastníci trhu a MSP pôsobiace iba v jednej krajine sú znevýhodňovaní v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania cez rôzne rozhodnutia a nástroje, ktoré majú k dispozícii len oni; so znepokojením konštatuje, že výsledné nižšie daňové záväzky zaručujú nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú nerovnaké podmienky v porovnaní s konkurentmi na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a ich miesto vytvárania zisku je zároveň miestom ich zdanenia;

30.

žiada Komisiu, aby začala rokovať so všetkými štátmi a územiami, ktoré majú dobrý prístup na spoločný trh a nedostatočne účinný systém kontrol štátnej pomoci namierených proti nekalej daňovej súťaži;

31.

berie na vedomie možnosti využitia verejných prostriedkov na záchranu bánk, ktoré sú regionálne významné; vyzýva Komisiu, aby objasnila, za akých podmienok by to prichádzalo do úvahy, najmä pokiaľ ide o pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a záchrany pomocou vnútorných zdrojov; domnieva sa, že súčasný právny rámec je nejasný a vyzýva Komisiu, aby ho zlepšila;

32.

pripomína, že podľa smernice o systémoch ochrany vkladov by sa používanie systémov ochrany vkladov na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie malo uskutočňovať v jasnom rámci a v každom prípade by malo byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci;

33.

vyzýva Komisiu, aby každoročne vyhodnocovala, či sú aj naďalej splnené požiadavky na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vo finančnom sektore;

34.

domnieva sa, že v nadväznosti na finančnú krízu sa koncentrácia v bankovom sektore zvýšila a v niektorých prípadoch bola podporená európskymi a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu; vyzýva Komisiu, aby tento jav sledovala a vykonala štúdiu podľa jednotlivých krajín na európskej úrovni s cieľom preskúmať jeho účinky na hospodársku súťaž;

35.

víta záväzky komisárky Vestagerovej v rámci štruktúrovaného dialógu s Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 21. novembra 2017 reflektovať na možné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z programu nákupu cenných papierov podnikového sektoru Európskej centrálnej banky a podať o tom kvalitatívnu odpoveď; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem selektivity štátnej pomoci je základným kritériom, ktorý treba dôkladne preskúmať; ďalej v tejto súvislosti poukazuje na článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý obsahuje zásadu lojality;

36.

vyzýva Európsku komisiu, aby pozorne monitorovala činnosti v sektore retailového bankovníctva a finančných služieb s cieľom odhaľovať porušenia antitrustových pravidiel a činnosti kartelov a úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže pri presadzovaní antitrustových pravidiel EÚ;

37.

za prioritu považuje zabezpečenie toho, aby sa v prípade budúcich bankových kríz pravidlá štátnej pomoci dôsledne a nestranne dodržiavali a aby daňovníci neniesli bremeno záchrany bánk;

38.

podporuje zistenia z odvetvového prieskumu Komisie zameraného na elektronický obchod, že cezhraničný elektronický obchod môže prispieť k ďalšej integrácii jednotného trhu a môže priniesť konkurenčné výhody pre podniky a zvýšiť možnosti výberu pre spotrebiteľov, ale že opatrenia geografického blokovania predstavujú významné prekážky takejto integrácie; opakuje, že za určitých okolností to môže byť v rozpore s článkom 101; víta záväzok Komisie zamerať sa na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, ktoré sa buď zaviedli alebo viac rozšírili v dôsledku vzniku a rastúceho významu digitálneho hospodárstva; rovnako víta zámer Komisie prehĺbiť dialóg s národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže týkajúcich sa elektronického obchodu;

39.

vyzýva hlavného európskeho vyjednávača pre brexit, aby v spolupráci s komisárkou Vestagerovou čo najskôr iniciovali spravodlivú a transparentnú diskusiu o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti hospodárskej súťaže;

40.

domnieva sa, že všetky prebiehajúce vyšetrovania (11) potenciálneho porušenia práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zo strany Spojeného kráľovstva alebo spoločnosťami so sídlom v Spojenom kráľovstve by nemali byť ohrozované agendou brexitu, a že akékoľvek konečné rozhodnutia prijaté Komisiou po 29. marci 2019 by aj naďalej mali byť záväzné;

41.

berie na vedomie námietky Komisie a jej predbežný záver, že spoločnosť Google zneužila svoje dominantné postavenie na trhu ako internetový vyhľadávač tak, že protiprávne zvýhodňovala ďalšie svoje produkty: svoju službu porovnávania cien; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločnosť vykoná účinnú a rýchlu nápravu, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužívaniu dominantného postavenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia dôsledne zanalyzovala a sledovala, do akej miery dokáže v praxi návrh spoločnosti Google obnoviť také rovnaké podmienky na trhu, ktoré umožnia rozvoj hospodárskej súťaže a inovácií; konštatuje, že bez skutočného štrukturálneho oddelenia všeobecných a osobitných vyhľadávacích služieb spoločnosti nemusí aukčný prístup poskytovať rovnaké zaobchádzanie; vyzýva Komisiu a výkonného riaditeľa spoločnosti Google, aby sa zúčastnili na spoločnom verejnom vypočutí Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa; zastáva názor, že všetky spoločnosti, a to aj v digitálnom sektore, by mali úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a zúčastňovať sa na verejných vypočutiach;

42.

vyzýva Komisiu, aby prijala ambicióznejšie kroky na odstránenie nezákonných prekážok hospodárskej súťaže v online prostredí s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov EÚ nerušené nakupovanie na internete od predajcov so sídlom v inom členskom štáte, pričom by zároveň nemala vytvárať nové prekážky spôsobené existujúcimi rozdielmi v spotrebiteľskom práve;

43.

vyzýva Komisiu, aby s náležitou starostlivosťou a čo najskôr uzavrela všetky ostatné otvorené antitrustové vyšetrovania, napríklad v prípade Android a AdSense, a vyšetrovania v oblasti vyhľadávania ciest a miestneho vyhľadávania, kde spoločnosť Google údajne zneužíva dominantné postavenie na úkor súčasných a potenciálnych konkurentov, ktorým bráni vo vstupe a rozvoji v tejto oblasti; zdôrazňuje, že Komisia musí byť dobre pripravená a vybavená na prvý prípad veľkých dát (big data), ktorý predstavuje približne 5,2 terabajtov údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že používanie osobných údajov veľkými technologickými spoločnosťami je bezprecedentné a spotrebitelia často nevedia, do akej miery sú ich údaje využívané, napríklad na profilovanie alebo cielenú reklamu; domnieva sa, že digitálne spoločnosti predstavujú špecifickú výzvu pre hospodársku súťaž a daňové orgány, najmä pokiaľ ide o algoritmy, umelú inteligenciu alebo hodnotu údajov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky a nástroje presadzovania, ktoré sa budú zaoberať vznikom digitálnych ekonomík, a zabezpečila dostatok vlastných inžinierov a špecialistov v oblasti najmodernejších dostupných technológií na sledovanie a prijímanie opatrení v prípade vzniku protisúťažných situácií v oblasti digitálneho hospodárstva a hospodárstva založeného na platformách;

44.

zdôrazňuje význam prebiehajúcich vyšetrovaní vo farmaceutickom sektore, vzhľadom na nazhromaždené dôkazy o narušení trhu v tejto oblasti vrátane obmedzovania množstva, zmanipulovaných cien a dostupnosti generických liekov;

45.

víta informačný list Komisie zo 6. októbra 2017 potvrdzujúci vykonávanie neohlásených inšpekcií zameraných na prístup k informáciám o bankových účtoch konkurenčných služieb; vyzýva Komisiu, aby bola v tejto otázke aj naďalej obozretná, najmä keď regulačné technické predpisy o silnej autentifikácii zákazníka a bezpečnej komunikácii nadobudnú účinnosť;

46.

víta vyšetrovanie Komisie týkajúce sa kartelu nákladných vozidiel a jej závery;

47.

žiada Komisiu, aby vysvetlila pravidlá poskytovania štátnej pomoci európskym a mimoeurópskym leteckým spoločnostiam s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre ich aktivity zamerané na európske a mimoeurópske trhy; domnieva sa, že pomoc na reštrukturalizáciu môže mať za určitých okolností rušivé následky; domnieva sa, že rovnaké pravidlá hospodárskej súťaže by sa mali uplatňovať voči všetkým leteckým dopravcom lietajúcim do EÚ alebo z EÚ a voči národným, ako aj nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, pričom treba zohľadniť situáciu dopravcov, ktorých prevádzka nemá významný vplyv na trh; berie na vedomie, že Komisia schválila akvizíciu dcérskej spoločnosti Air Berlin LGW spoločnosťou Lufthansa s výhradou splnenia určitých podmienok, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby monitorovala situáciu v strednodobom horizonte a bojovala proti všetkým praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž v odvetví letectva, ktoré oslabujú právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa;

48.

žiada Komisiu, aby preskúmala hegemóniu, ktorú majú nízkonákladové letecké spoločnosti na rôznych leteckých trasách v Európe a cenové vzorce pre uvedené trasy; konštatuje, že takéto postavenie často získavajú agresívnym až koristníckym správaním sa na trhu, eliminovaním konkurencie a ponechaním na spotrebiteľoch, aby znášali bremeno vyšších poplatkov a nákladov;

49.

žiada Komisiu, aby dôkladne posudzovala všetky fúzie leteckých spoločností v súlade s postupom kontroly fúzií v EÚ vrátane ich vplyvu na konkurenciu na trhu a potenciálnu ujmu, ktorú môžu spôsobiť spotrebiteľom, najmä v dôsledku vyšších cien a obmedzenia priameho prístupu k miestu určenia;

50.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť tokov peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či má každý členský štát silný a nezávislý vnútroštátny antitrustový regulačný orgán;

51.

vyjadruje znepokojenie nad protisúťažnými účinkami spoločného vlastníctva veľkých inštitucionálnych investorov; domnieva sa, že skutočnosť, že títo investori vlastnia značnú časť akcií priamych konkurentov v tom istom odvetví, akými sú napr. letecké spoločnosti, vytvára akýsi oligopol a má nepriaznivé účinky na spotrebiteľov a ekonomiku ako takú, pretože obmedzuje hospodárska súťaž; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných protisúťažných účinkov spoločného vlastníctva; vyzýva zároveň Komisiu, aby preskúmala spoločné vlastníctvo a vypracovala správu o vplyve spoločného vlastníctva na európske trhy, najmä na ceny a inovácie, a túto správu predložila Európskemu parlamentu;

52.

víta revíziu nariadenia (ES) č. 868/2004, ktorej cieľom je ochrana spravodlivej hospodárskej súťaže, zabezpečenie reciprocity a odstránenie nekalých praktík vrátane údajnej štátnej pomoci pre letecké spoločnosti od niektorých tretích krajín, a riešenie regulačných otázok vrátane pracovných podmienok a environmentálnych problémov; súhlasí s Komisiou, že najlepším riešením by bolo prijať nový komplexný právny nástroj s cieľom riešiť narušenie trhu v medzinárodnej doprave, podporovať zapojenie Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) do hospodárskej súťaže regionálnej leteckej dopravy a spravodlivá hospodárska súťaž založená na dohodách o leteckých dopravných službách; domnieva sa, že transparentnosť v ustanovení o spravodlivej hospodárskej súťaži je zásadným prvkom zaručenia rovnakých podmienok; zastáva názor, že toto nariadenie alebo iné vhodné legislatívne nástroje by mali zabraňovať protisúťažnému správaniu pri distribúcii leteniek, ako napríklad zavádzanie príplatkov alebo obmedzovanie prístupu k informáciám pre tých, ktorí využívajú iné rezervačné kanály, zo strany niektorých leteckých spoločností;

53.

pripomína, že letecká doprava zásadnou mierou prispieva k prepojenosti Únie medzi členskými štátmi navzájom, ako aj s tretími krajinami, zohráva kľúčovú úlohu v procese integrácie a konkurencieschopnosti EÚ a predstavuje zásadný prínos pre hospodársky rast a zamestnanosť; konštatuje, že celková prepojenosť EÚ závisí do veľkej miery na leteckých dopravných službách leteckých dopravcov EÚ;

54.

víta zámer Komisie zjednodušiť pravidlá pre verejné investície do prístavov a letísk, kultúry a najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že pri zohľadnení potreby prepojenosti najvzdialenejších a okrajových regiónov a v súlade so súčasnými usmerneniami Komisie by všetky letiská financované z rozpočtu EÚ alebo Európskou investičnou bankou mali vychádzať z pozitívnej analýzy nákladov a prínosov a strednodobej až dlhodobej prevádzkovej a ekonomickej životaschopnosti s cieľom vyhnúť sa financovaniu „letísk duchov“v Európe;

55.

zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť transparentnosť a neutralitu letových informácií, rovnaké podmienky na trhu a v konečnom dôsledku chrániť možnosť európskych spotrebiteľov prijímať informované rozhodnutia; vyzýva preto Komisiu, aby sa pri revízii kódexu správania pre počítačové rezervačné systémy a nariadenia o leteckých službách držala týchto zásad;

56.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž v odvetví dopravy s cieľom dokončiť jednotný trh, zohľadnila pritom verejný záujem a životné prostredie a zabezpečila prepojiteľnosť ostrovných a okrajových regiónov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala prípady, keď sú verejné siete prístavov a letísk spravované monopolmi;

57.

zdôrazňuje, že v ére globalizácie má medzinárodná spolupráca zásadný význam z hľadiska účinného uplatňovania zásad práva hospodárskej súťaže; v tejto súvislosti podporuje trvalé zapájanie Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže do multilaterálnych fór, napríklad do činnosti Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž, Výboru pre hospodársku súťaž Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej banky a Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD); žiada Komisiu, aby do medzinárodných obchodných a investičných dohôd zahrnula oddiely o hospodárskej súťaži; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala zbližovanie politických nástrojov a postupov, aj prostredníctvom dvojstrannej spolupráce s tretími krajinami, podobne, ako v prípade dohody druhej generácie o spolupráci medzi EÚ a Švajčiarskom z roku 2013; víta začatie dialógu medzi Komisiou a Čínou o kontrole štátnej pomoci a starostlivo sleduje prijatie systému kontroly spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorým sa má zabezpečiť, že štátne opatrenia nebudú nepriaznivo ovplyvňovať vstup na trh a odchod z trhu a voľný pohyb tovaru; opakuje svoju žiadosť komisárke Vestagerovej, aby účinne zabezpečila, že Komisia bude pravidelne a aktuálne informovať príslušný výbor Európskeho parlamentu o svojej vonkajšej činnosti v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

58.

zdôrazňuje, že je to práve spotrebiteľ, pre ktorého je fungujúca hospodárska súťaž v rámci jednotného európskeho trhu najväčším prínosom; domnieva sa, že striktné a nestranné presadzovanie politiky hospodárskej súťaže môžu významnou mierou prispievať k zásadným politickým prioritám, akými sú hlbší a spravodlivejší vnútorný trh, prepojený digitálny jednotný trh a energetická únia šetrná ku klíme; zdôrazňuje, že tradičné trhové modely politiky hospodárskej súťaže nemusia byť vždy vhodné pre digitálny trh, napr. obchodné modely založené na platformách alebo mnohostranné trhy;

59.

poukazuje na to, že jednotný súbor pravidiel na výpočet základu dane z príjmu právnických osôb by mohol odstrániť nekalú daňovú súťaž, akou je napríklad uzatváranie daňových dohôd medzi určitými nadnárodnými spoločnosťami a členskými štátmi; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB);

60.

poukazuje na význam priaznivého regulačného rámca pre letiská na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných investícií; domnieva sa, že hodnotenie smernice o letiskových poplatkoch zo strany Komisie v spojení s účinnými konzultáciami s leteckými spoločnosťami a letiskami by malo pomôcť objasniť, či sú súčasné ustanovenia účinným nástrojom podpory hospodárskej súťaže a presadzovania záujmov európskych spotrebiteľov, alebo či je potrebná ich prepracovať;

61.

víta skutočnosť, že španielska vláda je pripravená uzavrieť leteckú dohodu medzi Španielskom a Ruskom, ktorá by umožnila priame lety medzi Barcelonou a Tokiom;

62.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala dvojstranné dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

63.

vyzýva Komisiu, aby zvážila a riešila možné účinky brexitu na hospodársku súťaž v sektore letectva, najmä v prípade, ak by to ovplyvnilo fungovanie Spojeného kráľovstva ako zmluvnej strany zmluvy o Spoločnom európskom leteckom priestore a následne obmedzilo prístup do všetkých destinácií v EÚ a naopak;

64.

domnieva sa, že zaistenie rovnakých podmienok pre podniky na vnútornom trhu závisí aj od úsilia rozhodne bojovať proti sociálnemu dampingu;

65.

vyzýva Komisiu, aby ďalej riešila dlhodobé účinky prerušenia rokovaní o budúcich právnych predpisoch v rámci stratégie EÚ v oblasti letectva;

66.

víta úvodné posúdenie vplyvu a verejné konzultácie o potravinovom dodávateľskom reťazci; poukazuje na to, že Európsky parlament už v minulosti vyzval Komisiu a vnútroštátne orgány, aby sa zaoberali obavami vyplývajúcimi z kombinovaného vplyvu rýchlej koncentrácie v sektore distribúcie na vnútroštátnej úrovni na prvotné články potravinového dodávateľského reťazca, distribútorov a spotrebiteľov na jednej strane a dohodami o spolupráci medzi veľkými distribučnými sieťami na európskej a medzinárodnej úrovni na strane druhej; vyjadruje presvedčenie, že tento štrukturálny vývoj vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci, ohrozenia riadneho fungovania organizácií výrobcov, najmä malých poľnohospodárov, a výberu adaptívnych druhov na agro-ekologické podmienky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla záväzný regulačný rámec na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú poľnohospodárov;

67.

víta hĺbkové vyšetrovanie fúzie Monsanto-Bayer zo strany Komisie; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že ak by sa schválila fúzia Monsanto-Bayer, tri spoločnosti (ChemChina-Syngenta, Du Pont-Dow a Bayer-Monsanto) budú vlastniť a predávať až 60 % svetovej produkcie patentovaných osív a 64 % svetovej produkcie pesticídov a herbicídov; poukazuje na to, že takáto úroveň koncentrácie v dôsledku zníženej hospodárskej súťaže nepochybne povedie k zvyšovaniu cien, technologickej a hospodárskej závislosti poľnohospodárov od niekoľkých globálnych integrovaných platforiem, obmedzenej rôznorodosti osív a spôsobí odklon inovačnej činnosti od ekologického výrobného modelu zohľadňujúceho biologickú diverzitu a v konečnom dôsledku povedie k obmedzeniu inovácií; žiada preto Komisiu, aby pri preskúmaní úrovne koncentrácie a konkurenčných účinkov koncentrácie na rôzne relevantné trhy dôkladne zohľadnila skutočnosť, že v tomto sektore dochádza k viacerým fúziám súčasne;

68.

je hlboko znepokojený tým, že Komisia schválila fúziu spoločností Bayer-Monsanto, pretože napriek navrhovanému predaju aktív spoločnosti Bayer fúzia zhoršuje už ďalekosiahlu koncentráciu v sektore agropodnikania a vlastne bráni prechodu od chemicky závislej poľnohospodárskej výroby na skutočne udržateľné poľnohospodárstvo; požaduje revíziu zákona o hospodárskej súťaži, aby v budúcnosti bolo možné postaviť sa proti takýmto fúziám; preto dôrazne a naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila, či by fúzie v poľnohospodárskom sektore mohli viesť k značnému narušeniu efektívnej hospodárskej súťaže, a to nie prostredníctvom testu s obmedzeným rozsahom, ktorý sa zameriava iba na účinky fúzie na ceny, objem výroby a inovácie, ale zhodnotením plnej výšky sociálnych nákladov spojených s takýmito fúziami, s prihliadnutím na ich širší vplyv na ochranu životného prostredia a medzinárodné záväzky týkajúce sa biodiverzity, ako vyžaduje článok 11 ZFEÚ;

69.

domnieva sa, že obchodné subvencie a preferencie ako VSP a VSP +, ktoré sú poskytované tretím krajinám na podporu ľudských a pracovných práv, ale ktoré sa zároveň ukázali ako užitočný nástroj pri presadzovaní konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej scéne, sa vzhľadom na ich vplyv na priemysel EÚ musia náležite monitorovať a uplatňovať s obozretnosťou; vyzýva preto Komisiu, aby pozastavila preferenčné zaobchádzanie s nečlenskými krajinami, ktoré takéto postavenie zneužívajú;

70.

pripomína, že Komisia sleduje Luxembursko v súvislosti s daňovým zaobchádzaním so spoločnosťou McDonald’s od júna 2014 a rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie v decembri 2015, ale dodnes neprijala konečné rozhodnutie; žiada Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o prijatie konečného rozhodnutia v tejto veci;

71.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala efektívnosť ochrany práv duševného vlastníctva v členských štátoch, ktorá je základným prvkom politiky hospodárskej súťaže v oblasti zdravotníctva; zdôrazňuje, že ochranné známky sú nevyhnutným prostriedkom identifikácie a odlišovania výrobkov na trhu; a že bez ochranných známok a možnosti spotrebiteľov rozlišovať medzi výrobkami bude pre výrobcov veľmi ťažké, ak nie nemožné, vstupovať na nové trhy; okrem toho sa domnieva, že zameranie hospodárskej súťaže na ceny sťažuje výrobcom s malým podielom na trhu, aby sa posilnili svoju pozíciu na trhu; zdôrazňuje preto, že odstránenie ochranných známok alebo obmedzenie ich použitia vytvára výraznú prekážku vstupu na trh a oslabuje dôležitý aspekt slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže v EÚ;

72.

dôrazne podporuje vyhlásenie Komisie vo výročnej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2016, že „tak, ako sa globalizujú spoločnosti, tak sa musia aj orgány presadzovania hospodárskej súťaže“; domnieva sa, že globálne pravidlá hospodárskej súťaže, transparentnosť a koordinácia na najvyššej úrovni medzi orgánmi hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o výmenu informácií počas konaní vo veciach hospodárskej súťaže, sú základnými podmienkami pre rozvoj spravodlivého svetového obchodu; upozorňuje, že boj proti nekalým obchodným praktikám, a to aj prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže, by mal celosvetovo vytvárať rovnaké podmienky, ktoré budú prínosom pre pracujúcich, spotrebiteľov aj podniky, a mal by byť jednou z priorít obchodnej stratégie Únie; zdôrazňuje, že v diskusnom dokumente Komisie o využívaní globalizácie sa poukazuje na to, že Únia musí podniknúť kroky na obnovenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže, a žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne politiky v tejto oblasti;

73.

žiada modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu, aby sa stali silnejšími, rýchlejšími a účinnejšími; víta novú metódu výpočtu antidumpingových ciel, pomocou ktorej sa posudzujú deformácie trhov v tretích krajinách a ktorá musí pomôcť zachovať aspoň takú účinnosť, akú mali predchádzajúce antidumpingové opatrenia, v plnom súlade s našimi povinnosťami v rámci WTO; pripomína, že je dôležité zabezpečiť monitorovanie jej účinného vykonávania; okrem toho zdôrazňuje osobitný význam protisubvenčného nástroja v boji proti nekalej globálnej hospodárskej súťaži a pri vytváraní rovnakých podmienok ako v prípade pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci;

74.

zdôrazňuje, že zásada reciprocity musí byť jedným z pilierov obchodnej politiky Únie s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky EÚ najmä v oblasti verejného obstarávania; zdôrazňuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie lepšieho prístupu na zahraničné trhy verejného obstarávania nesmie mať negatívny vplyv na vývoj pravidiel EÚ týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych kritérií; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Únia v oblasti verejného obstarávania mala medzinárodný nástroj, ktorým sa zavedie požadovaná reciprocita v prípadoch, keď obchodní partneri obmedzia prístup na svoje trhy verejného obstarávania; pripomína prínos priamych zahraničných investícií a zastáva názor, že návrh Komisie o monitorovaní zahraničných investícií by mal umožňovať väčšiu reciprocitu v oblasti prístupu na trhy;

75.

vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach a obchodovaní venovala pozornosť MSP s cieľom zlepšiť ich prístup na trhy a zvýšiť konkurencieschopnosť príslušných podnikov; v tejto súvislosti oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynakladá v rámci boja proti nekalej hospodárskej súťaži v prípade veľkých podnikov, ale zdôrazňuje, že nanajvýš dôležité je aj presadzovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v prípade malých a stredných podnikov;

76.

zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ a obchodné dohody môžu zohrávať úlohu v boji proti korupcii;

77.

upozorňuje na význam účinných a harmonizovaných európskych colných kontrol v boji proti nekalej hospodárskej súťaži;

78.

vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie vysvetlila, ako je v rámci súčasnej politiky hospodárskej súťaže možné riešiť nekalé obchodné praktiky;

79.

víta preto návrh Komisie týkajúci sa Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS +“) a odrádzajúce pokuty v oblasti politiky hospodárskej súťaže; zdôrazňuje navyše, že odmietnutie požiadaného orgánu vykonať rozhodnutie o uložení pokút by malo byť vždy riadne odôvodnené a mal by sa vytvoriť systém, prostredníctvom ktorého by sa prípadné spory medzi orgánmi v takýchto prípadoch dali vyriešiť;

80.

berie na vedomie prieskum v sektore elektronického obchodu a záverečnú správu z neho, z ktorej vyplýva, že v tomto sektore existujú niektoré obchodné praktiky s negatívnym dosahom na spravodlivú hospodársku súťaž a výber spotrebiteľov; v kontexte stratégie digitálneho jednotného trhu sa domnieva, že tento prieskum by mal byť súčasťou väčšieho úsilia Komisie o riadne uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže voči maloobchodným predajcom na internete;

81.

podporuje zámer Komisie zamerať sa na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v rámci rozšírených obchodných postupov, ktoré vznikli alebo sa postupne vyvinuli v dôsledku nárastu elektronického obchodu a zdôrazňuje, že Komisia musí zvýšiť úsilie o zabezpečenie konzistentného uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o obchodné postupy týkajúce sa elektronického obchodu; zdôrazňuje, že vzhľadom na nerovnomerný vzťah medzi veľkými maloobchodnými predajcami na internete a ich dodávateľmi by Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali aktívne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže, keďže dodávatelia, najmä MSP, nemusia mať vždy k dispozícii nákladovo efektívne prostriedky na nápravu;

82.

vyzýva na posilnenie slobody výberu pre spotrebiteľov na digitálnom jednotnom trhu; domnieva sa, že právo na prenosnosť údajov zakotvené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679) je správny prístup k posilňovaniu práv spotrebiteľov a hospodárskej súťaže;

83.

zastáva názor, že účinná politika hospodárskej súťaže môže dopĺňať regulačné iniciatívy v oblasti jednotného digitálneho trhu a domnieva sa, že ak podnet na regulačné opatrenie vychádza v prvom rade z reakcie na trhové opatrenia niektorých účastníkov, škody by sa mohli riešiť prostredníctvom opatrení v oblasti hospodárskej súťaže na boj proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, bez toho, aby sa tým obmedzovali tí, ktorí chcú súťažiť;

84.

je znepokojený rozšíreným využívaním zmluvných obmedzení predaja cez internet výrobcami, čo potvrdzuje prieskum elektronického obchodu, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala tieto ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby nevytvárali neopodstatnené obmedzenia hospodárskej súťaže; zároveň žiada Komisiu, aby v súvislosti s týmito zmenami preskúmala usmernenia o vertikálnych obmedzeniach a nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010;

85.

berie na vedomie stanovisko generálneho advokáta Wahla z 26. júla 2017 vo veci Coty Germany GmbH/Parfümerie Akzente GmbH, že obmedzenia predaja cez internet obsiahnuté v distribučnej dohode by sa nemali považovať za závažné obmedzenia v zmysle nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010;

86.

zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti, ktorý môže zahŕňať aj dostupnosť kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, je zásadný pre dosiahnutie cieľov politiky hospodárskej súťaže EÚ; zdôrazňuje, že absencia týchto príležitostí oslabuje hospodársku súťaž, fungovanie vnútorného trhu a spotrebiteľské práva;

87.

pripomína, že ak sa má účinne bojovať proti praktikám, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, členské štáty musia prijať hospodársku politiku, ktorá bude v súlade so zásadami otvoreného trhového hospodárstva založeného na spravodlivej hospodárskej súťaži, keďže výlučne protekcionistické opatrenia poškodzujú jednotný trh; zdôrazňuje, že všetky aspekty nekalej súťaže musia byť odstránené vrátane nedeklarovanej práce a podvodného vysielania pracovníkov bez toho, aby sa to dotklo voľného pohybu pracovníkov ako jednej zo základných slobôd vnútorného trhu;

88.

domnieva sa, že konzultácia, ktorú uskutočňuje Komisia v súvislosti s možným zlepšením kontroly fúzií v EÚ, je veľmi dôležitá; domnieva sa, že sa musia prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, najmä v digitálnej oblasti, aby fúzie neobmedzovali hospodársku súťaž na vnútornom trhu; opätovne preto vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, či súčasné postupy hodnotenia dostatočne zohľadňujú okolnosti týkajúce sa digitálnych trhov a internacionalizácie trhov; vyzýva ďalej Komisiu, aby zohľadnila úlohu prístupu k údajom a informáciám pri posudzovaní trhovej sily, či zlúčenie údajov a informácií o zákazníkoch počas fúzie nenarúša hospodársku súťaž a do akej miery prístup podniku k výhradným analytickým metódam a patentom vylučuje konkurentov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby vysvetlila, akým spôsobom určuje minimálny počet subjektov na trhu potrebných na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, a spôsob, akým ponecháva možnosť pre nové spoločnosti, a najmä startupy, vstupovať na vysoko koncentrované trhy;

89.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania s cieľom bojovať proti narúšaniu hospodárskej súťaže, a to aj prostredníctvom sociálnych a environmentálnych kritérií, ako aj kritérií ochrany spotrebiteľa, podľa potreby, a presadzovať osvedčené postupy v procesoch verejných orgánov; domnieva sa, že rozvoj postupov elektronického verejného obstarávania uľahčí prístup MSP k verejným zákazkám, zvýši transparentnosť a zabezpečí účinnejšie sledovanie porušovania pravidiel hospodárskej súťaže; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala príležitosti prístupu na trh pre MSP prostredníctvom menších zmlúv v prípadoch, keď je to v súlade s hlavnými cieľmi verejného obstarávania, a pozorne monitorovala presadzovanie pravidiel centralizácie nákupov na trhoch verejného obstarávania;

90.

víta prijatie pravidiel o prenosnosti predplatených služieb v rámci stratégie pre digitálny jednotný trh, ktoré zlepšia hospodársku súťaž na vnútornom trhu a zabezpečia pre spotrebiteľov väčšie práva;

91.

domnieva sa, že kritériá pre pripojenie sa k systému selektívnej distribúcie alebo franchisingovej sieti by mali byť transparentné, aby sa zabezpečilo, že neporušujú politiku hospodárskej súťaže a slobodného fungovania jednotného trhu; zdôrazňuje, že tieto kritériá musia byť objektívne, kvalitatívne, nediskriminačné a nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť túto transparentnosť;

92.

berie na vedomie zvýšené riziko kolúzie medzi konkurentmi, okrem iného, kvôli používaniu softvéru na monitorovanie cien; domnieva sa, že zosúladené postupy sa môžu vyskytnúť napriek tomu, že kontakt medzi konkurentmi je slabší, než aký sa vyžaduje podľa platných noriem, alebo môžu byť dokonca automatizované, keďže algoritmy navzájom komunikujú bez ohľadu na smerovanie jedného alebo viacerých účastníkov trhu; žiada Komisiu, aby pozorne sledovala takéto nové výzvy pre voľnú hospodársku súťaž;

93.

víta úsilie Komisie o nadviazanie spolupráce s svojimi medzinárodnými partnermi a multilaterálnymi fórami v oblasti politiky hospodárskej súťaže; domnieva sa, že medzinárodná spolupráca je čoraz nevyhnutnejšia v prípadoch, keď spoločnosti, ktoré podliehajú opatreniam presadzovania, pôsobia naprieč viacerými jurisdikciami;

94.

domnieva sa, že rozšírenie siete dohôd o voľnom obchode, ktorých zmluvnou stranou bude Európska únia, bude prínosom pre presadzovanie práva hospodárskej súťaže na celom svete; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby hľadala ďalšie príležitosti obchodných dohôd a aby do prípadných budúcich dohôd zahrnula prísne antitrustové pravidlá a pravidlá o štátnej pomoci.

95.

domnieva sa, že v politike hospodárskej súťaže sa musí zohľadniť špecifický charakter sektora poľnohospodárstva; pripomína, že v článku 42 ZFEÚ sa kladie osobitný dôraz na sektor poľnohospodárstva, pokiaľ ide o právo hospodárskej súťaže, čo sa potvrdilo počas poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a to umožnením viacerých odchýlok a výnimiek z ustanovení článku 101 ZFEÚ; konštatuje, že v situácii, keď neustále hrozia hospodárske a klimatické riziká, je cieľom SPP zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskeho spoločenstva; pripomína, že politika hospodárskej súťaže chráni väčšinou záujmy spotrebiteľov, ale neberie dostatočne do úvahy záujmy poľnohospodárskych výrobcov a ich ťažkosti; zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže musí brániť záujmy poľnohospodárskych výrobcov a spotrebiteľov rovnako, a to tým, že zabezpečí, že podmienky pre hospodársku súťaž a prístup na vnútorný trh budú spravodlivé, s cieľom podporiť investície a inovácie, zamestnanosť, životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a vyvážený rozvoj vidieckych oblastí v EÚ, pričom sa bude zároveň presadzovať transparentnosť pre účastníkov trhu;

96.

trvá na tom, že pojem „spravodlivá cena“by nemala byť vnímaná ako najnižšia možná cena pre spotrebiteľa, ale že táto cena musí byť primeraná a musí umožniť spravodlivé odmeňovanie všetkých účastníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

97.

domnieva sa, že kolektívne činnosti vykonávané organizáciami výrobcov a ich združeniami vrátane plánovania výroby a rokovaní o predaji a zmluvných podmienkach sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov SPP vymedzených v článku 39 ZFEÚ, a preto by sa na ne nemal vzťahovať článok 101 ZFEÚ, pokiaľ tento spoločný postup prebieha skutočne tak, aby prispieval k zlepšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárov; konštatuje, že výnimky podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) sa nevyužívajú v plnom rozsahu, a že nejednoznačnosť týchto výnimiek, ťažkosti pri ich vykonávaní a nejednotné uplatňovanie zo strany vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž neposkytujú poľnohospodárom a ich organizáciám dostatočnú právnu istotu; víta skutočnosť, že tzv. nariadenie (EÚ) 2017/2393 (12) zjednoduší pravidlá týkajúce sa kolektívnej organizácie poľnohospodárov a objasní úlohu a právomoci organizácií výrobcov vykonávajúcich hospodársku činnosť v súvislosti s právom hospodárskej súťaže, aby sa posilnila ich vyjednávacia pozícia, pričom treba zabezpečiť zásady vymedzené v článku 39 ZFEÚ;

98.

víta skutočnosť, že so zreteľom na povzbudivé preskúmania vykonávania (13) a na spôsob, akým tzv. balík predpisov týkajúcich sa mlieka z roku 2012 prispieva k posilneniu postavenia poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca, sa má platnosť tohto balíka v rámci nariadenia (EÚ) 2017/2393 včas predĺžiť; vyzýva však Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu s cieľom zistiť, či by sa rozsah pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa zmluvných rokovaní v sektore mlieka a mliečnych výrobkov mal rozšíriť na iné poľnohospodárske odvetvia, keďže poľnohospodári a organizácie výrobcov by mali väčšiu voľnosť pri plánovaní výroby, právo na kolektívne vyjednávanie a rokovanie o predaji a o podmienkach zmlúv, ktoré jasnejšie stanovujú ceny a objemy;

99.

požaduje, aby sa výslovne ustanovila automatická výnimka z článku 101 ZFEÚ, na ktorú sa bude vzťahovať zásada nevyhnutnosti a proporcionality, čo umožní medziodvetvovým organizáciám v poľnohospodárstve plniť úlohy, ktoré im boli pridelené podľa nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov so zámerom podporovať ciele článku 39 ZFEÚ;

100.

navrhuje, aby sa ustanovenia nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré umožňujú prijímať regulácie dodávok v prípade syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením (článok 150), šunky s chráneným zemepisným označením alebo chráneným označením pôvodu (článok 172), v prípade vína (článok 167), rozšírili na výrobky označené značkou kvality, aby ponuka lepšie odrážala dopyt;

101.

víta skutočnosť, že nariadenie (EÚ) 2017/2393 zavádza postup, v rámci ktorého môže zoskupenie poľnohospodárov požiadať o vydanie nezáväzného stanoviska Komisie s cieľom určiť, či je dané kolektívne konanie zlučiteľné so všeobecnou výnimkou z pravidiel hospodárskej súťaže podľa článku 209 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov); vyzýva však Komisiu, aby so zreteľom na odporúčania pracovnej skupiny pre poľnohospodárske trhy objasnila rozsah pôsobnosti všeobecnej výnimky pre poľnohospodárstvo s cieľom spresniť výnimky takým spôsobom, aby bolo neuplatnenie článku 101 ZFEÚ – v náležitých prípadoch – vymáhateľné a uskutočniteľné;

102.

poukazuje na to, že v čase závažnej trhovej nerovnováhy, keď je ohrozený poľnohospodársky sektor a všetci občania sú zasiahnutí potenciálnym narušením dodávok základných potravín, musí trhovo orientovaná SPP poskytovať podporu poľnohospodárom a poskytnúť dodatočné, časovo obmedzené a riadne odôvodnené výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže; víta skutočnosť, že v dôsledku zmien vykonaných v súvislosti s nariadením (EÚ) 2017/2393 bude ľahšie uplatniť ustanovenia článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktorá umožňuje dočasné výnimky z právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže;

103.

vyzýva na ďalší rozvoj nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe s cieľom zlepšiť odhaľovanie kríz v agropotravinárskom sektore, a to prostredníctvom lepších a viac rozčlenených údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zapojenia organizácií poľnohospodárov do vymedzovania a zhromažďovanie údajov;

104.

poukazuje na to, že Komisia uznala, že poľnohospodárski výrobcovia tvoria najmenej koncentrovanú časť potravinového dodávateľského reťazca, zatiaľ čo ich dodávatelia a odberatelia sú často oveľa väčší a vyznačujú sa väčšou mierou koncentrácie, čo vedie k nevyváženému vzťahu a negatívnym a nekalým praktikám – zo strany niektorých veľkých distribučných reťazcov, spracovateľov a maloobchodných prevádzkovateľov –, ktoré nie je možné riešiť iba prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže, a tak je potrebná súdržnosť s ostatnými politikami; vyzýva preto Komisiu, aby jasnejšie vymedzila pojem „dominantné postavenie“a zneužitie tohto postavenia, pričom zohľadní stupeň koncentrácie a vyjednávacej sily vstupného, spracovateľského a maloobchodného odvetvia; okrem toho konštatuje, že tzv. nariadenie (EÚ) 2017/2393 zavedie určité ustanovenia o práve na písomné zmluvy a na rokovanie o zmluvných podmienkach na účely lepšieho zdieľania hodnôt v celom dodávateľskom reťazci, čo by malo pomôcť upokojiť vzťahy medzi zainteresovanými stranami, bojovať proti nekalým obchodným praktikám, zlepšiť reaktivitu poľnohospodárov na trhové signály, zlepšiť oznamovanie cien a cenový prenos a rýchlejšie prispôsobiť ponuku s dopytom; okrem toho vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby zabezpečili, že komodity budú riadne klasifikované a ocenené a že sa budú monitorovať a riešiť prípady zneužívania a nekalé obchodné praktiky, ktoré postihujú poľnohospodárov, a že budú penalizované; domnieva sa, že by mali byť preskúmané existujúce vnútroštátne programy s cieľom určiť najlepšie postupy, ktoré sa majú uplatňovať;

105.

uznáva, že právo hospodárskej súťaže sa neuplatňuje na riešenie nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci, či už na európskej alebo vnútroštátnej úrovni; konštatuje, že v tejto súvislosti boli zavedené osobitné vnútroštátne pravidlá, ale nepreukázali sa ako plne účinné pri riešení endemického problému nekalých obchodných praktík a nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila a schválila oznamovaný legislatívny návrh EÚ o nekalých obchodných praktikách, zabezpečila harmonizovaný právny rámec, na základe ktorého sa lepšie chránia výrobcovia a poľnohospodári pred nekalými obchodnými praktikami, a zabezpečila ďalšiu konsolidáciu vnútorného trhu;

106.

poukazuje na to, že Európsky parlament už v minulosti vyzval Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby účinne reagovali na obavy, ktoré spôsobuje kombinovaný vplyv, aký má rýchla koncentrácia odvetvia distribúcie na vnútroštátnej úrovni a spojenectvá, ktoré sa vytvárajú medzi veľkými distribučnými sieťami na európskej a medzinárodnej úrovni, na subjekty predchádzajúce v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako aj na distribútorov a spotrebiteľov; vyjadruje presvedčenie, že tento štrukturálny vývoj vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci;

107.

vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby po brexite považovali za prioritu posilnenie jednotného trhu zabezpečením úplného dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a ich odchýlok, ako aj ďalších noriem, s cieľom zabezpečiť právnu istotu a rovnaké podmienky v jednotlivých členských štátoch;

108.

konštatuje, že individuálny strop pomoci de minimis v sektore poľnohospodárstva sa v roku 2013 zdvojnásobil (z 7 500 EUR na 15 000 EUR), aby sa sektor mohol vyrovnať s nárastom klimatických, zdravotných a hospodárskych kríz; poukazuje na to, že vnútroštátny strop de minimis bol v tom čase upravený iba okrajovo (z 0,75 % na 1 % hodnoty vnútroštátnej poľnohospodárskej výroby), v dôsledku čoho majú členské štáty menší priestor pri poskytovaní pomoci poľnohospodárskym podnikom, ktoré majú ťažkosti; preto žiada, aby sa vnútroštátne strop pomoci de minimis zvýšili na 1,25 % vnútroštátnej poľnohospodárskej výroby s cieľom zmierniť ťažkú hospodársku situáciu poľnohospodárov; konštatuje, že jednotné pravidlá o pomoci de minimis by mali slúžiť na zlepšenie postavenia poľnohospodárov bez toho, že by si to vyžiadalo opätovný prenos poľnohospodárskych politík pod správu štátu;

109.

zdôrazňuje, že je dôležité vyčleniť finančné prostriedky, ktoré budú určené na umožnenie prístupu k vysokorýchlostným širokopásmovým sieťam, s cieľom držať krok s technologickým pokrokom a posilniť hospodársku súťaž, najmä vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

110.

zdôrazňuje, že otvorenie trhu EÚ veľmi konkurenčným obchodným partnerom a veľkým vývozcom poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú rôzne normy, môže predstavovať riziko pre najcitlivejšie odvetvia poľnohospodárstva v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na citlivú finančnú situáciu poľnohospodárskych výrobcov v Európe a ich zásadnú úlohu v našej spoločnosti v plnom rozsahu zohľadnila vplyv možných deformácií trhu vyplývajúcich z obchodných dohôd s tretími krajinami týkajúcich sa na nich.

111.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vnútroštátnym a prípadne regionálnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1)  Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 156, 20.6.2017, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 71.

(5)  Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 71.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0434.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0027.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0428.

(9)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(10)  https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/aar-comp-2016_en_0.pdf

(11)  Napríklad dôkladné vyšetrovanie možnej štátnej pomoci v súvislosti s daňovým oslobodením CFC Group UK (SA.44896).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15).

(13)  Správy o vývoji situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a o vykonávaní ustanovení balíka predpisov týkajúcich sa mlieka (COM(2016)0724 a COM(2014)0354).


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/141


P8_TA(2018)0188

Zdržanlivosť v otázke očkovania a pokles úrovne zaočkovanosti v Európe

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (2017/2951(RSP))

(2019/C 390/20)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na závery Rady o imunizácii detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky (1), ktoré prijali ministri zdravotníctva členských štátov EÚ 6. júna 2011,

so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2014 o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia (2),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

so zreteľom na globálny vakcinačný akčný plán (GVAP) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý v máji 2012 schválilo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

so zreteľom na rezolúciu WHO 68.6, ktorú 26. mája 2015 prijalo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

so zreteľom na európsky vakcinačný akčný plán WHO na obdobie 2015 – 2020, ktorý bol prijatý 18. septembra 2014,

so zreteľom na technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) z 27. apríla 2017 o informačných systémoch zameraných na imunizáciu v EÚ a EHP,

so zreteľom na technickú správu ECDC zo 14. júna 2017 o ochoreniach, ktorým možno predchádzať očkovaním, a imunizácii: hlavné kompetencie (Vaccine-preventable diseases and immunisation: Core competencies),

so zreteľom na politické vyhlásenie zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii, ktoré sa konalo 21. septembra 2016 v New Yorku,

so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 o infekciách rezistentných voči liekom: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť (Drug-Resistant Infections: A Threat to Our Economic Future),

so zreteľom na odporúčanie Rady 2009/1019/EÚ z 22. decembra 2009 o očkovaní proti sezónnej chrípke (3),

so zreteľom na rastúci počet osôb cestujúcich medzi kontinentmi,

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zdržanlivom prístupe k očkovaniu a poklese zaočkovanosti v Európe (O-000008/2018 – B8-0011/2018 a O-000009/2018 – B8-0012/2018),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v decembri 2010 sa globálni lídri v oblasti zdravia zaviazali, že budú zabezpečovať objavovanie, vývoj a poskytovanie život zachraňujúcich očkovacích látok v globálnom meradle, najmä v najchudobnejších krajinách, a nasledujúcich 10 rokov (2011 – 2020) vyhlásili za „desaťročie očkovania“;

B.

keďže náklady na kompletný balík očkovacích látok pre jedno dieťa, a to dokonca aj pri najnižších svetových cenách, sa od roku 2001 do roku 2014 zvýšili 68-násobne; keďže toto zvýšenie cien je neodôvodnené a nezlučiteľné s cieľom trvalo udržateľného rozvoja týkajúcim sa zabezpečenia zdravého života a podpory blahobytu osôb všetkých vekových kategórií;

C.

keďže v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o odporúčané očkovacie látky a organizáciu zdravotníckych služieb;

D.

keďže všetky členské štáty EÚ schválili európsky vakcinačný akčný plán WHO na roky 2015 – 2020;

E.

keďže podporovanie vysokej zaočkovanosti chráni občanov pred nakazením chorobami, ktorým možno predchádzať očkovaním a ktoré sú v krajinách s nízkou zaočkovanosťou a nedostatočnou imunizáciou pandemické;

F.

keďže podľa celosvetového prieskumu, ktorý sa realizoval v rámci projektu „Vaccine Confidence Project“(Monitorovanie dôvery v očkovacie látky), je v európskom regióne najvyšší počet negatívnych reakcií z hľadiska vnímania dôležitosti očkovacích látok a ich bezpečnosti a účinnosti, čo znamená najvyšší stupeň zdržanlivosti v otázke očkovania u obyvateľstva (4);

G.

keďže pokles zaočkovanosti v Európe viedol vo viacerých európskych krajinách k závažným epidémiám osýpok a s tým súvisiacim úmrtiam;

H.

keďže v rámci prístupu „jedno zdravie“niektoré členské štáty považujú očkovanie hospodárskych a domácich zvierat za dôležité opatrenie a zaviedli ho do praxe, aby sa tak zabránilo vypuknutiu chorôb zvierat, ktoré by sa mohli šíriť cezhranične, a obmedzilo riziko ďalšieho šírenia nákazy, a to napríklad očkovanie proti infekciám spôsobeným baktériami Coxiella burnetii a iným bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ktoré predstavujú aj riziko pre verejné zdravie;

I.

keďže v období 2008 – 2015 bolo v Európe zaznamenaných 215 000 prípadov chorôb, s výnimkou chrípky, ktorým možno predchádzať očkovaním (5);

1.

uznáva, že očkovacie látky môžu mať potenciálnu úlohu pri boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), ktorá by sa mala bližšie skúmať;

2.

uznáva potenciálnu úlohu, ktorú môžu očkovacie látky zohrávať pri znižovaní potreby antibiotík, čím pomáhajú obmedziť šírenie AMR, ktorá by sa mala bližšie preskúmať; zdôrazňuje však, že najvyššou prioritou musí zostať bezodkladné zníženie nadmerného používania a zneužívania antibiotík a neúmyselnej expozície antibiotikám;

3.

konštatuje, že očkovaním sa každoročne predchádza približne 2,5 miliónu úmrtí na celom svete a znižujú sa náklady na liečbu špecifických chorôb vrátane antimikrobiálnej liečby;

4.

víta skutočnosť, že zavedenie rozsiahleho ochranného očkovania v Európe výrazne prispieva k odstráneniu či zníženiu počtu mnohých infekčných chorôb; vyjadruje však znepokojenie nad zdržanlivosťou v otázke očkovania, ktorá vyvoláva obavy, ako aj nad tým, že vnútroštátne odporúčania neberú do úvahy starnutie obyvateľstva, a vyzýva na väčšiu transparentnosť výroby očkovacích látok a na prijatie opatrení s cieľom upokojiť európskych občanov;

5.

upozorňuje na to, že očkovacie látky sa prísne testujú vo viacerých štádiách klinického skúšania, skôr než ich WHO predbežne kvalifikuje a než ich schváli Európska agentúra pre lieky (EMA), a pravidelne sa prehodnocujú; poukazuje na to, že výskumní pracovníci musia nahlásiť akýkoľvek konflikt záujmov;

6.

navrhuje, aby výskumní pracovníci, ktorí sa ocitli v situácii konfliktu záujmov, boli vylúčení z hodnotiacich panelov; požaduje zrušenie dôverného charakteru rokovaní hodnotiaceho panela agentúry EMA; navrhuje zverejnenie vedeckých a klinických údajov, z ktorých vychádzajú závery panela a ktorých anonymita je vopred zaručená;

7.

pripomína, že v Európskom akčnom pláne „jedno zdravie“proti AMR sa uvádza, že imunizácia prostredníctvom očkovania je nákladovo efektívny zásah v boji proti antimikrobiálnej rezistencii v oblasti verejného zdravia (6);

8.

víta angažovanosť Komisie v otázke očkovania a začlenenie iniciatívy zameranej na očkovanie do pracovného programu Komisie na rok 2018; víta zverejnenie plánu pre odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním;

9.

oceňuje skutočnosť, že Komisia vo svojom akčnom pláne AMR oznamuje, že bude dávať podnety na zlepšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a vakcín (7);

10.

víta nadchádzajúce spustenie spoločnej akcie spolufinancovanej programom EÚ v oblasti zdravia s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;

11.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili právny základ imunizácie; poukazuje na to, že v súlade s cieľom 1 európskeho vakcinačného akčného plánu na obdobie 2015 – 2020 je zavedenie a vykonávanie vhodného legislatívneho rámca rozhodujúce pre vymedzenie vnútroštátnych priorít a pre konkrétnu realizáciu trvalo udržateľného záväzku týkajúceho sa imunizácie;

12.

dôrazne podporuje dohodu o spoločnom obstarávaní, ktorá poskytuje členským štátom a Komisii rámec na spoločné obstarávanie očkovacích látok, čím sa posilňuje spoločná kúpna sila členských štátov a zabezpečuje sa, aby boli očkovacie látky proti pandemickým a iným chorobám k dispozícii v dostatočných množstvách, aby bol k nim zaručený prístup a aby sa so všetkými zúčastnenými členskými štátmi zaobchádzalo rovnako;

13.

víta skutočnosť, že 24 členských štátov podpísalo dohodu o spoločnom obstarávaní, čo znamená, že dohoda sa vzťahuje na 447,8 milióna z celkového počtu 508,2 milióna občanov EÚ; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte túto dohodu nepodpísali, aby tak urobili a tým zabezpečili, že dohoda sa bude vzťahovať na všetkých občanov EÚ;

14.

pripomína význam transparentnosti pri budovaní a udržiavaní dôvery verejnosti v lieky;

15.

pripomína význam nariadenia o klinickom skúšaní liekov (8) pri podnecovaní a uľahčovaní výskumu nových očkovacích látok a zabezpečení transparentnosti výsledkov klinického skúšania; vyzýva Komisiu a agentúru EMA, aby bezodkladne implementovali nariadenie o klinickom skúšaní, najmä prostredníctvom zriadenia portálu a databázy EÚ, ktorých realizácia sa v priebehu dvoch rokov výrazne oneskorila; ďalej vyzýva všetky zainteresované strany, aby zabezpečili, že súčasné premiestňovanie agentúry EMA z Londýna nespôsobí žiadne ďalšie narušenie alebo oneskorenie práce agentúry;

16.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci zdravotnícki pracovníci budú dostatočne očkovaní; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom návrhu na odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, zaoberala zaočkovanosťou zdravotníckych pracovníkov;

17.

je presvedčený, že iniciatíva Komisie týkajúca sa návrhu na odporúčanie Rady o posilnenej spolupráci proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, ktorá sa má predložiť v druhom štvrťroku 2018 a ktorá bude zameraná na podporu členských štátov pri vykonávaní očkovacích programov, znižovaní zdržanlivosti v otázke očkovania, posilňovaní dodávok očkovacích látok a celkovom zlepšovaní zaočkovanosti, je správny krok; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri príprave odporúčaní zohľadnili pozíciu Európskeho parlamentu;

18.

so znepokojením konštatuje, že epidemiologické údaje o súčasnej situácii v oblasti zaočkovanosti v členských štátoch poukazujú na značné nedostatky, pokiaľ ide o akceptovanie očkovania, ako aj a na to, že zaočkovanosť potrebná na zaručenie primeranej ochrany nie je dostatočná; vyjadruje obavy súvisiace s tým, že rastúca a rozsiahla zdržanlivosť v otázke očkovania nadobúda znepokojujúce rozmery v dôsledku celej škály zdravotných dôsledkov, ktoré spôsobuje v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na užitočnosť očkovania ako preventívneho nástroja zabezpečili, že zaočkovanosť sa rozšíri aj nad rámec raného detstva a že prístup založený na celoživotnom očkovaní sa bude vzťahovať na všetky skupiny obyvateľstva;

19.

zdôrazňuje, že slabnúca dôvera verejnosti v očkovacie látky na celom svete je dôvodom na obavy a veľkou výzvou pre odborníkov v oblasti verejného zdravia; konštatuje, že v Európe sa v súčasnosti v mnohých krajinách vyskytujú ohniská osýpok z dôvodu zdržanlivosti v otázke očkovania; vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala svoju podporu zameranú na vnútroštátne snahy o očkovanie s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;

20.

zdôrazňuje, že zvýšená transparentnosť v procese hodnotenia očkovacích látok a ich adjuvansov a financovanie nezávislých výskumných programov zameraných na ich možné vedľajšie účinky by prispela k obnoveniu dôvery v očkovanie;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili infraštruktúru na získavanie údajov na účely vysledovania vzorcov infekčných chorôb a skutočného vplyvu očkovacích látok s cieľom podporiť vykonávanie imunizačných programov;

22.

je znepokojený veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o očkovacie látky, ktoré jednotlivé členské štáty odporúčajú, poskytujú alebo stanovujú; je takisto znepokojený tým, že tieto rozdiely v zaočkovanosti prehlbujú rozdiely v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a podkopávajú úsilie o zníženie výskytu a odstránenie chorôb, ktorým možno predchádzať;

23.

odsudzuje šírenie nespoľahlivých, zavádzajúcich a nevedeckých informácií o očkovaní, ktoré ešte zhoršujú mediálne spory, honba médií za senzáciami a nekvalitná žurnalistika; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali účinné opatrenia proti šíreniu dezinformácií, aby ďalej rozvíjali osvetové a informačné kampane zamerané na obnovenie dôvery v očkovacie látky a posilňovali osvetu a dialóg, najmä pokiaľ ide o rodičov, vrátane vytvorenia európskej platformy zameranej na zvýšenie zaočkovanosti, a tak zabránili tomu, že sa takéto zavádzajúce informácie ukážu ako účinné;

24.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť občanom inkluzívne, vecné a vedecky podložené informácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti nespoľahlivým, zavádzajúcim a nevedeckým informáciám o očkovaní uľahčovali dialóg so zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti, občianskych hnutí, akademickej obce, médií a vnútroštátnych zdravotníckych orgánov;

25.

je znepokojený obmedzeným rozpočtom vyčleneným osobitne na očkovanie v niektorých členských štátoch, ako aj vysokými cenami a veľkými cenovými rozdielmi niektorých život zachraňujúcich očkovacích látok, čo môže ešte viac prehĺbiť existujúce nerovnosti v oblasti zdravia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr realizovali opatrenia, ktoré Európsky parlament požaduje vo svojom uznesení z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom (9), pričom zdôrazňuje, že očkovanie je pre systémy zdravotnej starostlivosti z dlhodobého hľadiska jedným z najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších zásahov v oblasti verejného zdravia;

26.

je znepokojený tým, že vysoké ceny očkovacích látok majú neprimeraný dosah na krajiny s nízkymi a strednými príjmami vrátane krajín, ktoré prichádzajú o podporu darcov, ktorú predtým získavali cez Gavi – alianciu pre očkovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu prístupu k očkovacím látkam v príslušných krajinách;

27.

víta nádejný pokrok, ktorý bol vďaka očkovaniu proti vírusu HPV dosiahnutý v boji proti nádorovým a iným ochoreniam spôsobovaným ľudským papilomavírusom (HPV); vyzýva členské štáty, aby tieto programy ďalej rozvíjali a skúmali spôsoby, ako zvýšiť zaočkovanosť a predchádzať iným formám rakoviny, napríklad zahrnutím chlapcov do očkovacích programov;

28.

domnieva sa, že zabezpečovanie skríningu a služieb očkovania má pre migrantov a utečencov prichádzajúcich do členských štátov EÚ zásadný význam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali, aké konkrétne očkovacie opatrenia sa vykonávajú v prípade migrantov a utečencov prichádzajúcich do krajín EÚ, a aby aktívne pracovali na riešení zistených nedostatkov;

29.

je znepokojený nedostatkom očkovacích látok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali riešenia na zvýšenie ponuky a dostupnosti očkovacích látok vrátane opatrení na skladovanie očkovacích látok;

30.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali informačné kampane v radoch zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú očkovanie, v rámci ktorých sa bude zdôrazňovať ich morálna aj etická povinnosť chrániť verejné zdravie poskytovaním dostatočných informácií pacientom (alebo ich zákonným poručníkom) o očkovacích látkach, aby tak mohli prijímať informované rozhodnutia;

31.

zdôrazňuje, že zdravotnícki pracovníci sú základom akceptovania očkovania zo strany verejnosti a ich odporúčania sú neustále citované ako hlavný dôvod očkovania (10);

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali komplexný akčný plán EÚ, v ktorom poukážu na sociálny problém zdržanlivosti v otázke očkovania, posilnia záväzky členských štátov v oblasti imunizácie ako prioritného opatrenia v oblasti verejného zdravia vrátane prioritných a na regióny zameraných opatrení a zohľadnia rôznorodé okolnosti a špecifické problémy, ktorým čelia členské štáty;

33.

vyzýva Komisiu, aby umožnila harmonizovanejší a lepšie zosúladený harmonogram očkovania v celej EÚ, podieľala sa na výmene najlepších postupov, aby spoločne s členskými štátmi preskúmala možnosti vytvorenia platformy EÚ na monitorovanie bezpečnosti a účinnosti očkovacích látok, zabezpečila rovnomernú zaočkovanosť v celej Európe, znížila nerovnosti v oblasti zdravia a pomohla zvýšiť dôveru v očkovacie programy a očkovacie látky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívy konkrétne zamerané na očkovanie, ako napríklad „európsky deň očkovania proti chrípke“, ktorý by umožnil každý rok zorganizovať očkovaciu kampaň v súlade s cieľom 75 % zaočkovanosti stanovenej v odporúčaniach Rady o sezónnej chrípke;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v rámci prístupu „jedného zdravia“na zvýšenie zaočkovanosti u ľudí a v prípade potreby aj zvierat prostredníctvom finančných a politických stimulov, a tým aj na nákladovo účinnejší boj proti infekčným chorobám a antibiotickej rezistencii, okrem iného aj v súvislosti s budúcou spoločnou poľnohospodárskou politikou po roku 2020;

35.

vyzýva členské štáty, aby Komisii, ECDC a WHO včas poskytli údaje o očkovaní a chorobách, ktorým možno predchádzať očkovaním;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ C 202, 8.7.2011, s. 4.

(2)  Ú. v. EÚ C 438, 6.12.2014, s. 3.

(3)  Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 71.

(4)  Larson, Heidi J. et al. (2016): The State of Vaccine Confidence 2016: Global Insights Through a 67-Country Survey (Stav dôvery k očkovacím látkam 2016: globálny náhľad cez prieskum uskutočnený v 67 krajinách). In: EBioMedicine, zväzok 12, 2016, s. 295 – 301.

(5)  Rada pre zahraničné vzťahy, Mapy výskytu ohnísk chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním (Vaccine-Preventable Outbreak Maps), 2015.

(6)  Pozri Akčný plán, s. 10.

(7)  Pozri Akčný plán, s. 12.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0061.

(10)  Leask J., Kinnersley P., Jackson C., Cheater F., Bedford H., Rowles G.: Communicating with parents about vaccination: a framework for health professionals (Komunikácia s rodičmi o očkovaní: rámec pre zdravotníckych pracovníkov). In: BMC Pediatrics, 2012, zväzok 12, s. 12 – 154.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/146


P8_TA(2018)0189

Vykonávanie smernice o európskom ochrannom príkaze

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze (2016/2329(INI))

(2019/C 390/21)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 18, 19,21 79 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na články 3, 6, 20, 21, 23, 24, 41, 47 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách prijatú 20. decembra 1993,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

so zreteľom na všeobecnú poznámku (General Comment) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 26. augusta 2016 k článku 6 („Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na rozhodnutia Rady (EÚ) 2017/865 (1) a (EÚ) 2017/866 z 11. mája 2017 (2) o podpísaní Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie,

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý podpísali všetky členské štáty,

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (4),

so zreteľom na smernicu Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (6), a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (8) (ďalej len „EOP“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (9),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (10),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (11),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (12),

so zreteľom na uznesenie Rady z 10. júna 2011 o pláne na posilnenie práv a ochrany obetí, najmä v trestnom konaní (13),

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (14),

so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Násilie páchané na ženách – prieskum v EÚ (Violence against women – an EU-wide survey),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách (15),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (16),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám (17),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (18),

so zreteľom na posúdenie vykonávania (PE 603.272) smernice 2011/99/EÚ, ktoré vypracovalo oddelenie pre posudzovanie ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0065/2018),

A.

keďže všetky formy násilia proti človeku sú priamym porušením jeho ľudskej dôstojnosti, ktorá je samotným základom všetkých základných ľudských práv, a preto sa musí rešpektovať a chrániť; keďže násilie páchané na ženách je surovou formou diskriminácie a porušenia ľudských a základných práv;

B.

keďže obete násilia a zneužívania sú vystavené riziku druhotnej a opakovanej viktimizácie, odvetných opatrení a zastrašovania; keďže poskytnutie potrebnej ochrany týmto obetiam, a to aj cezhraničnej, preto vo veľkej miere závisí od informovanosti obetí, spoločnosti ako celku a všetkých odborníkov z praxe, ktorí s nimi prichádzajú do styku vrátane príslušných aktérov, ako sú útulky;

C.

keďže nedostatočné poskytovanie primeranej ochrany človeku pred rodovo motivovaným násilím má negatívny účinok na spoločnosť ako celok;

D.

keďže jedným z najdôležitejších bezpečnostných aspektov každej spoločnosti je ochrana osobnej integrity a slobody každého jednotlivca; keďže Európsky program v oblasti bezpečnosti by mal v rámci priorít zahŕňať osobnú bezpečnosť a ochranu všetkých jednotlivcov pred rodovo motivovaným násilím;

E.

keďže násilie a fyzické, psychické a sexuálne zneužívanie sa neúmerne týka práve žien (19); keďže každá tretia žena v EÚ zažila od veku 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie; keďže rozsah a závažnosť násilia páchaného na ženách sa v niektorých členských štátoch často prehliada a bagatelizuje a keďže stále existuje znepokojujúca rozšírená tendencia obviňovať obete; keďže len približne tretina žien, ktoré boli fyzicky alebo sexuálne zneužívané svojimi partnermi, sa obrátila na príslušné orgány;

F.

keďže zaručenie rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach je základnou zásadou Európskej únie a základným prvkom boja proti rodovo motivovanému násiliu;

G.

keďže v Istanbulskom dohovore, ktorí EÚ a všetky členské štáty (20) síce podpísali, ale neratifikovali, sa stanovuje, že všetky jeho ustanovenia, najmä opatrenia na ochranu práv obetí, sa musia uplatňovať bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, a signatári sa v ňom vyzývajú, aby uznali sledovanie za trestný čin (článok 34); keďže ratifikácia a úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru pomôže pri prekonávaní problémov v dôsledku EOP vytvorením súvislého európskeho právneho rámca na predchádzanie násiliu na ženách a na boj proti nemu;

H.

keďže v záujme zníženia odhadovaného počtu nenahlásených prípadov násilia musia členské štáty zaviesť a posilniť nástroje včasného varovania a ochrany, ktoré umožnia ženám, aby sa cítili bezpečne a mohli nahlásiť rodovo motivované násilie; keďže značne vysoký počet nezaznamenaných prípadov rodovo podmieneného násilia by mohol súvisieť s nedostatkom verejných zdrojov; keďže príslušné orgány musia mať štruktúry, ako napríklad útulky poskytujúce lekársku a forenznú podporu, psychologické poradenstvo a právnu pomoc, ktoré vytvárajú útočisko pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia;

I.

keďže sloboda pohybu v EÚ znamená, že ľudia sa často premiestňujú z jednej krajiny do druhej; keďže EOP je založený na potrebe chrániť práva a slobody obetí, a najmä rešpektovať práva obetí a potenciálnych obetí na slobodu pohybu a zabezpečiť im trvalú ochranu pri uplatňovaní tohto práva;

J.

keďže predchádzanie násiliu prostredníctvom investovania do osvetových a informačných kampaní s efektívnym mediálnym pokrytím, vzdelávaním a odbornou prípravou odborníkov sú základným prvkom boja proti rodovému násiliu; keďže v Istanbulskom dohovore sa stanovuje povinnosť strán predchádzať rodovo motivovanému násiliu a stereotypom prostredníctvom riešenia úlohy médií; keďže všeobecný nedostatok informovanosti obetí, ktoré využívajú vnútroštátne ochranné opatrenia, o existencii EOP má negatívny vplyv na jeho vykonávanie; keďže kampane na zvyšovanie povedomia a senzibilizačné programy na boj proti zľahčovania domáceho a rodovo motivovaného násilia prispievajú k zvýšeniu ochoty obetí ohlasovať prípady zneužívania a žiadať o vnútroštátne a európske ochranné príkazy, ako aj k budovaniu ich dôvery v príslušné orgány;

K.

keďže v roku 2010, keď Európska rada navrhla EOP, bolo predmetom ochranných opatrení vo veci rodovo motivovaného násilia 118 000 žien s pobytom v EÚ; keďže v roku 2011 sa odhadovalo, že v EÚ bude v priemere 1 180 osôb potrebovať nepretržité cezhraničné ochranné opatrenia;

L.

keďže mimovládne organizácie v mnohých členských štátoch často zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore obetí;

M.

keďže EOP je nástroj vzájomného uznávania a spolupráce, ktorý nemôže správne fungovať, ani chrániť obete, kým ho v plnej miere nebudú uplatňovať všetky členské štáty;

N.

keďže najmä v prípadoch násilia niektoré členské štáty vydávajú ochranné opatrenia na základe trestného konania, zatiaľ čo iné krajiny vydávajú ochranné príkazy, ktoré sa zakladajú na občianskoprávnych konaniach;

O.

keďže v jednotlivých členských štátoch EÚ existuje široká škála ochranných príkazov a vzhľadom na odlišné súdne systémy v členských štátoch čelí vykonávanie EOP mnohým ťažkostiam, čo by mohlo ohroziť riadne uplatňovanie EOP v prospech obetí a znižovať počet vydaných EOP;

P.

keďže väčšina členských štátov nemá žiadny registračný systém na zber údajov o európskych ochranných príkazoch a neexistuje ani európsky centrálny register systému na zber všetkých relevantných údajov v rámci EÚ; keďže v dôsledku nedostatočných údajov je ťažké posúdiť vykonávanie európskeho ochranného príkazu a riešiť nedostatky v právnych predpisoch alebo vo vykonávaní;

Q.

keďže EOP sa vzťahuje na obete všetkých druhov trestných činov vrátane obetí terorizmu, obchodovania s ľuďmi, rodovo motivovaného násilia a organizovanej trestnej činnosti; keďže k zraniteľným osobám, ktoré sa stali obeťami trestných činov, by sa malo pri podávaní žiadosti o EOP pristupovať s osobitným ohľadom;

R.

keďže existuje silné prepojenie medzi fungovaním EOP a minimálnymi normami týkajúcimi sa práv, podpory a ochrany pre obete, ako sa stanovuje prostredníctvom smernice 2012/29/EÚ;

1.

vyzýva členské štáty, aby jasne odsúdili a aby sa zaviazali odstrániť všetky formy rodovo motivovaného násilia a násilia voči ženám a aby zabezpečili nulovú toleranciu voči týmto formám násilia;

2.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začlenili rodové hľadisko do všetkých politík, najmä tých, v ktorých by mohlo existovať prepojenie so zvyšovaním povedomia o násilí páchanom na ženách a jeho odhaľovaním, s ochranou a zaručením integrity obetí;

Všeobecné hodnotenie implementácie tejto smernice a odporúčania určené na zlepšenie stavu vykonávania a fungovania EOP

3.

berie na vedomie, že všetky členské štáty, ktoré sú viazané smernicou o EOP, oznámili Komisii jej transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov;

4.

uvedomuje si pozitívny účinok, ktorý môže mať vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na cezhraničnú ochranu obetí; domnieva sa, že EOP má potenciál stať sa efektívnym nástrojom na ochranu obetí v modernom svete, pre ktorý sú typické vysoká mobilita a neexistujúce vnútorné hranice; so znepokojením však konštatuje, že od transpozície smernice o EOP bolo v členských štátoch identifikovaných len sedem európskych ochranných príkazov, hoci v posledných rokoch boli v členských štátoch vyžiadané a vydané tisíce vnútroštátnych ochranných príkazov (21);

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila do 11. januára 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice o EOP; vyzýva Komisiu, aby splnila svoje povinnosti týkajúce sa podávania správ, ktoré sú stanovené v smernici, a zahrnula do svojej správy prehľad vnútroštátnych ochranných opatrení, činností odbornej prípravy, analýzu toho, či členské štáty dodržiavajú právo obetí na bezplatnú právnu pomoc, vrátane informácií o tom, či obete znášajú v súvislosti s ochranným príkazom nejaké náklady, a mapovanie informačných kampaní, ktoré prebiehajú v členských štátoch;

6.

pripomína, že pre vykonávajúci štát je povinnosť uznať EOP rovnakou prioritou ako pre vydávajúci štát aj napriek rôznym komplikáciám a právnym problémom, ktoré s tým súvisia;

7.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri výkone EOP existuje značný rozdiel v koordinácii a komunikácii medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zlepšili a posilnili spoluprácu a komunikáciu v súvislosti s EOP, pretože by sa tak zaviedli oveľa efektívnejšie postupy a súbežné cezhraničné opatrenia členských štátov;

8.

trvá na tom, že treba zlepšiť zhromažďovanie štatistických údajov, aby bolo možné posúdiť rozsah tohto problému a výsledky opatrení na zníženie rodovo motivovaného násilia; vyzýva členské štáty, aby štandardizovali a digitalizovali formuláre a postupy týkajúce sa EOP a vytvorili vnútroštátny registračný systém európskych ochranných príkazov s cieľom zhromažďovať údaje, ako aj zlepšiť výmenu informácií s Komisiou a členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby pravidelne zhromažďovali a predkladali Európskej komisii rodovo rozčlenené údaje a údaje o počte požadovaných, vydaných a vykonaných EOP, ako aj informácie o druhoch trestných činov;

9.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky registračný systém na zber informácií o EOP zo všetkých členských štátov;

10.

požaduje navrhnutie jednotného štandardného formulára platného v trestnoprávnych aj občianskoprávnych prípadoch vo všetkých členských štátoch, ktorý by sa používal pri žiadaní o ochranné príkazy a ich uznávaní; žiada, aby sa tiež nasadil digitálny systém riadenia, ktorý by uľahčoval koordináciu, normalizoval zhromaždené údaje a urýchlil by riadenie príkazov aj prípravu prevádzkových štatistík na úrovni EÚ;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili úplný zoznam príslušných orgánov zodpovedných za vydávanie a uznávanie EOP a zoznam ústredných orgánov zasielajúcich a prijímajúcich európske ochranné príkazy v členských štátoch a aby umožnili jednoduchý prístup k tomuto zoznamu, ktorý chráneným osobám a organizáciám na podporu obetí umožní požiadať o EOP alebo vyriešiť súvisiace otázky; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje vnútroštátne a miestne inštitúcie a príslušné orgány, aby zlepšili prístupnosť a použiteľnosť EOP spôsobom, ktorý vytvorí podmienky na vydávanie európskych ochranných príkazov;

12.

vyzýva Komisiu, aby podporila všetky formy výmeny osvedčených postupov a spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť náležité fungovanie EOP;

13.

zdôrazňuje, že obete trestných činov, ktoré majú k dispozícii vnútroštátny ochranný príkaz alebo zvažujú jeho získanie, by mal osobitný zodpovedný orgán automaticky ústne i písomne riadne informovať a upozorniť na možnosť požiadať počas trestného konania o EOP; zdôrazňuje, že chránená osoba by nemala mať povinnosť znášať finančné náklady pri podaní žiadosti o EOP;

14.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali individuálne posúdenie, pri ktorom využijú prístup zohľadňujúci rodové hľadisko, týkajúce sa poskytovania pomoci a podpory pri predkladaní žiadosti o EOP;

15.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prístupom obetí všetkých druhov trestných činov v niektorých členských štátoch k spravodlivosti a právnej pomoci, čo vedie k nedostatočnej informovanosti obetí o možnosti požiadať o EOP; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci, administratívnej podpory a primeraných informácií o EOP chráneným osobám, pretože je to rozhodujúce pre používanie a efektívnosť tohto nástroja, a to vo fáze jeho vydávania aj jeho presadzovania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili objem prostriedkov určených na monitorovanie a prevenciu násilia páchaného na ženách vo vidieckych oblastiach;

16.

nabáda členské štáty, aby chránené osoby informovali o ďalších zdrojoch sociálnej pomoci, ktoré sú dostupné v hostiteľskom členskom štáte, ako napríklad rodinné prídavky, ubytovanie a podobne, keďže tieto opatrenia nepatria do rozsahu pôsobnosti EOP;

17.

zdôrazňuje, že v rámci ochrany a doplnkovej sociálnej práce by sa mala venovať osobitná pozornosť detským obetiam a deťom obetí trestných činov, a to najmä v prípade, že existuje riziko sexuálneho útoku;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nezaručujú pred vydaním EOP, počas jeho vydávania ani po jeho vydaní prekladateľské a tlmočnícke služby do jazyka, ktorému obeť rozumie;

19.

zdôrazňuje, že obete by mali mať v priebehu postupov týkajúcich sa EOP vždy právo na vypočutie; zdôrazňuje, že prekladateľské a tlmočnícke služby musia byť dostupné a bezplatné počas celého procesu týkajúceho sa EOP; preto zdôrazňuje, že všetky príslušné dokumenty by mali byť preložené do jazyka, ktorému obeť rozumie;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevykonávajú dostatok osobitných opatrení určených obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami; domnieva sa, že znižovanie verejných výdavkov často nepriaznivo ovplyvňuje zdroje dostupné na tieto osobitné opatrenia; vyzýva preto členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a príslušnými organizáciami pracujúcimi v oblasti ochrany obetí prijali osobitné usmernenia a opatrenia, ktoré uľahčia obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami získanie EOP;

21.

poukazuje na to, že v dôsledku rozširujúceho sa a nebezpečného trendu obchodovania s ľuďmi môže byť európsky ochranný príkaz veľmi prínosným nástrojom pre obete obchodovania s ľuďmi; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila EOP do stratégie EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

22.

domnieva sa, že na naplnenie tohto potenciálu a zabezpečenie rovnocenných ochranných opatrení vo vydávajúcom i vykonávajúcom štáte musí byť ochranný príkaz rýchly, účinný a efektívny a čo najviac automatizovaný a súvisiaca byrokracia sa musí obmedziť na minimum; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vydávaní a oznamovaní EOP stanovili príslušným orgánom členských štátov jasný a krátky časový rámec v dĺžke dvoch týždňov s cieľom zabrániť rastúcej neistote chránených osôb a tlaku, pod ktorým sa ocitajú, a aby v záujme dosiahnutia tohto istého cieľa poverili príslušné orgány, aby poskytovali obetiam v priebehu rozhodovania o ich žiadosti o EOP dostatočné informácie a tiež aby ich oboznamovali o každom incidente, ku ktorému dôjde v priebehu tohto procesu; naliehavo vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje orgánom pracujúcim s EOP s cieľom umožniť efektívny systém, ktorý bude zohľadňovať situáciu obete;

23.

vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili záujem chránenej osoby a aby boli útočiskom pre ľudí, ktorý nahlasujú násilie, tým, že budú v plnej miere dodržiavať povinnosť neinformovať osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, o mieste pobytu a iných údajoch týkajúcich sa chránenej osoby, pokiaľ to nie je striktne nevyhnutné na splnenie cieľov ochranného príkazu; zdôrazňuje, že vždy, keď páchateľ musí byť informovaný o podrobnostiach EOP, obeť musí byť informovaná o takomto rozhodnutí;

24.

vyzýva členské štáty, aby naplánovali osobitné postupy, ktoré uľahčia vydávanie EOP na ochranu rodinných príslušníkov žijúcich s obeťou, ktorá je už pod ochranou EOP;

25.

zdôrazňuje rastúcu účinnosť nových technológií, ako sú GPS monitorovacie systémy a aplikácie pre smartfóny, ktoré spustia poplach v prípade bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ako prostriedkov, ktoré umožňujú zlepšovať efektívnosť a prispôsobivosť európskych ochranných príkazov jednak vo vydávajúcom, jednak vo vykonávajúcom štáte; vyjadruje znepokojenie, že takéto nové technológie využíva len obmedzený počet členských štátov;

26.

zdôrazňuje význam monitorovania európskych ochranných príkazov vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s hrozbou, ktorej je obeť vystavená, s cieľom určiť, či boli ochranné opatrenia správne vykonané a či bude potrebné ich revidovať;

27.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie tejto smernice a bezodkladne otvorila konania o nesplnení povinnosti proti všetkým členským štátom, ktoré ju nedodržiavajú;

28.

v súlade s často opakovanými názormi združení pre obete rodového násilia podporuje testovanie postupov, ktorými sa zmení tradičný prístup k spôsobu vnímania ochrany vo väčšine členských štátov; zdôrazňuje, že namiesto sústredenia sa na opatrenia určené obetiam, čo je častým javom, musia techniky na predchádzanie riziku zahŕňať prevenciu, dohľad, kontrolu a monitorovanie osôb spôsobujúcich ujmu, pričom použité preventívne opatrenia musia prioritne zahŕňať povinnú prevýchovu páchateľov;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné preskúmanie možných spôsobov, ako zlepšiť právne predpisy týkajúce sa EOP a ich účinné vykonávanie vo všetkých členských štátoch a praktickú podporu s cieľom zaručiť právo na medzinárodnú ochranu a na pomoc a podporu, ktorú obete násilia chránené na vnútroštátnej úrovni využívajú;

30.

vyzýva agentúry EÚ, ako sú Agentúra pre základné práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby pravidelne monitorovali vykonávanie smernice;

31.

žiada Komisiu, aby vyzvala občiansku spoločnosť na monitorovanie a podávanie správ o tejto tematike s cieľom zlepšiť fungovanie nástroja EOP v členských štátoch, pričom na tento účel by sa pre MVO sprístupnili finančné prostriedky EÚ;

32.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala výzvy na podporu výskumu využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov a aby koordinovala programy tak, aby sa v členských štátoch začali informačné kampane, ktoré obetiam trestných činov poskytnú informácie o možnosti požiadať o EOP a o cezhraničných ochranných opatreniach;

33.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aby poskytli povinné praktické a prierezové kurzy odbornej prípravy založené na ľudských právach, zamerané na služby a určené pre všetkých verejných činiteľov pracujúcich pri výkone svojho povolania v rámci EOP s obeťami a ktorí majú kľúčový význam pre správne vykonávanie tejto smernice; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch by sa mala zaviesť osobitná a pravidelná odborná príprava a kurzy o EOP určené polícii, zamestnancom príslušných vnútroštátnych orgánov, odborníkom z právnej praxe, sociálnym pracovníkom a združeniam a mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú obeťami násilia; žiada, aby zamestnanci pracujúci na prípadoch rodovo motivovaného násilia absolvovali vhodnú odbornú prípravu vzhľadom na osobitné potreby žien, ktoré sú obeťami násilia, a aby mali dostatočné zdroje na stanovenie priority pre rodovo motivované násilie;

34.

vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na hlboko zakorenený charakter mizogýnie a sexizmu v našich spoločnostiach a na rastúce vystavenie detí a dospievajúcich násiliu na internete začlenili vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a nenásilia do učebných osnov základných a stredných škôl formou zapájania žiakov do diskusií a využívaním všetkých možných učebných príležitostí, ktoré sa na tento účel ponúkajú;

35.

poukazuje na to, že nové komunikačné prostriedky, napríklad prostredníctvom digitálnych platforiem, sa používajú ako nová forma rodovo motivovaného násilia, čo zahŕňa aj hrozby a obťažovanie; žiada preto členské štáty, aby pri vydávaní a/alebo vykonávaní EOP zvažovali aj tieto aspekty;

Všeobecné odporúčania týkajúce sa rodovo motivovaného násilia

36.

vyzýva Komisiu, aby zahrnula ochranu všetkých občanov, najmä tých najzraniteľnejších, do Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, a to s dôrazom na obete trestných činov, akými sú obchodovanie s ľuďmi alebo rodovo motivované násilie, vrátane obetí terorizmu, ktoré tiež potrebujú osobitnú pozornosť, podporu a sociálne uznanie;

37.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla kampane na povzbudzovanie žien k ohlasovaniu všetkých foriem násilia na základe rodovej príslušnosti, aby mohli byť chránené a aby sa zlepšila presnosť údajov o rodovo motivovanom násilí;

38.

zdôrazňuje, že v súlade so správou o posúdení, ktorú vypracovala EPRS Európskeho parlamentu, je prvým dôvodom rozdielnych mier využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov to, že obete a mnohí odborníci nevedia o možnostiach, ktoré smernica ponúka; preto vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za svojich občanov a so zapojením príslušných mimovládnych organizácií začali dlhodobé osvetové a prierezové senzibilizačné kampane o dostupných ochranných nástrojoch a ich využívaní, adresované a) celej spoločnosti, b) potenciálnym obetiam, najmä ženám s platnými vnútroštátnymi ochrannými príkazmi, a c) odborníkom, ako sú príslušníci orgánov presadzovania práva, úradníci v súdnom systéme a poskytovatelia právnej pomoci a sociálnych a pohotovostných služieb, ktorí majú ako prví do činenia s obeťami; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na spustenie informačných programov;

39.

uznáva existenciu portálu elektronickej justície, ktorý spravuje Komisia s príspevkami členských štátov; víta iniciatívu Komisie na rozšírenie existujúceho „kútika obetí“v rámci tohto portálu elektronickej justície a na zahrnutie všetkých dôležitých informácií týkajúcich sa práv obetí vrátane usmernení podľa jednotlivých krajín o oznamovaní prípadov násilia; zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť „kútik obetí“ako jednoducho použiteľný a praktický nástroj a zdroj informácií, ktorý by mal byť dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ; nabáda členské štáty, aby zaviedli užívateľsky priaznivé webové sídlo venované právam obetí, ktoré by zahŕňalo aj EOP a digitálnu platformu na oznamovanie s cieľom uľahčiť identifikáciu rodovo motivovaného násilia a ktoré by bolo jednoducho dostupné napr. prostredníctvom národných informačných portálov spravodlivosti;

40.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s mimovládnymi organizáciami na ochranu obetí násilia s cieľom vypracovať stratégie, v ktorých budú figurovať proaktívne a reaktívne opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia, fungovanie nástroja EOP a potrebné zmeny v právnych predpisoch a podpora;

41.

vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov v oblasti prevencie a potláčania všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia;

42.

vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku a prijala jednomyseľné rozhodnutie o označení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) za trestný čin podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

43.

naliehavo požaduje opatrenia vedúce k postupnému zbližovaniu právnych predpisov vzťahujúcich sa na násilné správanie, ktoré vedie k ochranným príkazom; zdôrazňuje, že útoky zacielené na ženy sú mimoriadne závažnou záležitosťou a vo všetkých členských štátoch by sa mali stíhať ako trestný čin, pričom trestné súdy by mali vydávať ochranné opatrenia aj v prípadoch rodovo motivovaného násilia;

Za jednotný právny rámec EÚ o ochrane obetí

44.

víta skutočnosť, že sa 13. júna 2017 podpísalo pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru, ktorý sa riadi holistickým, komplexným a koordinovaným prístupom a kladie práva obete do centra pozornosti a ktorý by mali byť v plnej miere prepojený s EOP; vyzýva EÚ, aby dokončila široké pristúpenie k dohovoru s cieľom predchádzať násiliu na ženách, bojovať proti beztrestnosti a chrániť obete; zdôrazňuje význam tohto nástroja pri prekonávaní jednej z prekážok uplatňovania európskych ochranných príkazov, najmä nedostatočné uznanie prenasledovania ako trestného činu vo všetkých členských štátoch; v súlade so svojím uznesením z 12. septembra 2017 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru žiada Komisiu, aby vymenovala koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách, ktorý by zodpovedal za koordináciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík, nástrojov a opatrení EÚ na predchádzanie všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a na boj proti tomuto násiliu a ktorý by konal ako zástupca EÚ vo Výbore strán dohovoru;

45.

vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte nespravili, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali Istanbulský dohovor a vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu a boj proti násiliu páchané na ženách a proti rodovo motivovanému násiliu, a to aj prostredníctvom posilnenia postavenia žien a dievčat, na ochranu obetí a na umožnenie odškodnenia obetí;

46.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré pri svojej práci prichádzajú do kontaktu s obeťami všetkých foriem násilia, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Istanbulského dohovoru, absolvovali primeranú odbornú prípravu a mali k dispozícii protokoly a usmernenia, aby v rámci súdnych, lekárskych a policajných konaní nedošlo k diskriminácii či opakovanej viktimizácii;

47.

víta povinnosť stanovenú v Istanbulskom dohovore zriadiť celoštátne nonstop bezplatné telefónne linky pomoci, na ktorých volajúci dostanú poradenstvo v súvislosti so všetkými formami násilia, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor; nabáda členské štáty, aby používali tento nástroj v príslušných prípadoch a aby obetiam poskytovali informácie o EOP;

48.

zdôrazňuje, že justičné a praktické nedostatky vo vykonávaní tejto smernice možno odstrániť riadnym vzájomným pôsobením a koordináciou rôznych nástrojov EÚ na ochranu obetí, ako je napríklad rámcové rozhodnutie 2009/829/SVV o opatreniach dohľadu ako alternatívy k dočasnej väzbe a rámcové rozhodnutie o probačných opatreniach, nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernica 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, v ktorej sa stanovilo právo na získanie informácií, bezplatných tlmočníckych služieb a prekladu informácií a v ktorej sa prijíma komplexný prístup k obetiam s osobitnými potrebami vrátane obetí rodovo motivovaného násilia;

49.

vyzýva členské štáty, aby informovali obete o iných ochranných opatreniach v prípade, že vykonávajúci štát prestane patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

50.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom preskúmať existujúce nástroje právnej ochrany obetí trestných činov a vytvoriť ucelený právny rámec EÚ určený na tento účel;

51.

vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako sa táto smernica uplatňuje v spojení so súvisiacim nástrojom v občianskych veciach, konkrétne s nariadením (EÚ) č. 606/2013, a aby navrhla usmernenia k tomu, ako by členské štáty mohli účinnejšie uplatňovať tieto dva právne nástroje EÚ, ktoré sa usilujú o ochranu obetí prostredníctvom uznávania ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho občianskeho alebo trestného súdneho konania;

o

o o

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre Európskej únie pre základné práva a Európskemu inštitútu pre rodovú rovnosť.

(1)  Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 11.

(2)  Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 13.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.

(4)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(5)  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.

(6)  Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.

(9)  Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.

(10)  Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.

(11)  Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20.

(12)  Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(13)  Ú. v. EÚ C 187, 28.6.2011, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.

(16)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.

(17)  Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2.

(18)  Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.

(19)  Správa agentúry FRA s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v EÚ. Hlavné zistenia správy dokazujú, že každá tretia žena nad 15 rokov má skúsenosť s fyzickým a/alebo sexuálnym násilím; každá piata (18 %) zažila prenasledovanie (stalking) a každá druhá žena (55 %) bola konfrontovaná s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania. Vzhľadom na tieto fakty sa násilie páchané na ženách nemôže považovať za okrajový problém, ktorý sa dotýka životov iba niektorých žien.

(20)  https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?desktop=true

(21)  Štúdia EPRS o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze – posúdenie vykonávania na úrovni EÚ uvádza, že sa „odhaduje, že v roku 2010 sa ochranné opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia vzťahovali na viac ako 100 000 žien s pobytom v EÚ“.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/155


P8_TA(2018)0190

Vykonávanie bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia (2018/2571(RSP))

(2019/C 390/22)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o prispievaní európskych inštitúcií k upevneniu a pokroku bolonského procesu (1),

so zreteľom na závery Rady z 25. a 26. novembra 2013 o globálnom rozmere európskeho vysokoškolského vzdelávania (2),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (3),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (4),

so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú v Bologni podpísali 19. júna 1999 ministri školstva 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia),

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu (5),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 s názvom Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou (COM(2017)0673),

so zreteľom na otázku pre Komisiu o vykonávaní bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia (O-000020/2018 – B8-0014/2018),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže bolonský proces je medzivládnou iniciatívou, prostredníctvom ktorej sa krajiny usilujú otvoreným a konštruktívnym dialógom dosiahnuť spoločné ciele na základe medzinárodne dohodnutých záväzkov, a tak prispieť k vybudovaniu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA); keďže kvalitné vysokoškolské vzdelávanie je kľúčovým prvkom v rozvoji širokej, rozvinutej a vedomostnej spoločnosti, ktorá v konečnom dôsledku prispieva k budovaniu stabilnej, pokojnej a tolerantnej spoločnosti tým, že zabezpečuje rovnaké príležitosti a kvalitné vzdelávanie, ktoré je prístupné pre všetkých;

B.

keďže bolonský proces podporuje mobilitu zvyšovaním internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania a zlepšovaním kompatibility a porovnateľnosti noriem rôznych systémov vysokoškolského vzdelávania, pričom dodržiava zásady akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie, sa zameriava na posilňovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a ponúka rovnaké príležitosti pre občanov;

C.

keďže EHEA bol rozbehnutý s cieľom zaviesť trojcyklový systém (bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium) a dosiahnuť, aby európske systémy vysokoškolského vzdelávania boli celosvetovo porovnatelnejšie a atraktívnejšie;

D.

keďže vzdelávanie je jedným z hlavných pilierov našej spoločnosti a keďže vysokoškolské vzdelávanie zohráva významnú úlohu pri podpore osobného rozvoja a rozvoja zručností, zvyšovaní zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, posilňovaní občianskej angažovanosti, aktívneho občianstva a porozumenia medzi kultúrami, ako aj pri podpore spoločných hodnôt a riešení výziev rýchlo sa meniaceho sveta;

E.

keďže Komisia začala nový program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie na podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie; keďže do tohto procesu by mohli byť prostredníctvom konzultácií a výmeny najlepších postupov postupne zapojené aj ďalšie krajiny EHEA;

F.

keďže základom bolonského procesu je vytvorenie otvoreného a inkluzívneho EHEA založeného na kvalite a vzájomnej dôvere;

G.

keďže do bolonského procesu a EHEA je zapojených 48 krajín, medzi ktoré patrí mnoho významných susedov a partnerov EÚ; keďže vďaka bolonskému procesu sa posilňuje účinnosť partnerstiev s krajinami mimo EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania a v príslušných krajinách sa poskytujú stimuly pre reformu vzdelávania a ďalších oblastí;

H.

keďže – vzhľadom na nerovnomerný pokrok pri vykonávaní bolonského procesu v EHEA a ťažkosti pri vykonávaní dohodnutých štrukturálnych reforiem v mnohých prípadoch – doterajšími dvomi veľkými úspechmi bolonského procesu sú zvýšená a zjednodušená mobilita študentov a spoločné diplomy;

I.

keďže v roku 2015 bolo Bielorusko prijaté do EHEA pod podmienkou, že bude dodržiavať požiadavky stanovené v pláne reforiem vysokoškolského vzdelávania v Bielorusku; keďže bieloruské orgány nesplnili do konca roku 2017 svoje povinnosti a mali by opäť pokračovať v reformách;

1.

vyzýva zúčastnené krajiny, aby sa na politickej úrovni viac angažovali a podporili vzájomnú spoluprácu pri realizácii spoločne dohodnutých cieľov v celom EHEA a aby v tejto súvislosti v prípade potreby vypracovali primerané legislatívne rámce s cieľom konsolidovať vybudovanie tohto priestoru, posilniť jeho dôveryhodnosť a zabezpečiť, aby sa stal celosvetovo synonymom pre akademickú excelentnosť, a aby zároveň zvýšili možnosti mobility v snahe zabezpečiť zapojenie čo najväčšieho počtu študentov;

2.

vyzýva zúčastnené krajiny, aby zabezpečili transparentné, prístupné a spravodlivé mechanizmy prideľovania grantov a príspevkov na podporu mobility; žiada EÚ a členské štáty, aby na účely podpory celoživotného vzdelávania zvýšili svoje rozpočty na vzdelávanie v snahe zaručiť, aby verejné vysokoškolské vzdelávanie bolo bezplatné a prístupné pre všetkých;

3.

vyzýva Komisiu a zúčastnené krajiny, aby uľahčili uznávanie obdobia akademického štúdia v zahraničí a tam získaných kreditov, ako aj kvalifikácií na akademické a odborné účely a predchádzajúceho vzdelávania, a aby vytvorili systémy zabezpečenia kvality; trvá na tom, aby Únia, členské štáty a univerzity zaviedli opatrenia na poskytovanie finančnej a administratívnej podpory študentom, akademickým pracovníkom a zamestnancom zo znevýhodneného prostredia prostredníctvom primeraného financovania, vrátane účasti na programoch mobility, a rozšírili prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu rozšírením príležitostí celoživotného vzdelávania na akademickej úrovni, podporovali doplnkové formy učenia sa, ako je neformálne a informálne učenie sa, a vytvárali otvorenejšie vzdelávacie dráhy odstránením existujúcich bariér medzi rôznymi úrovňami vzdelávania;

4.

vyzýva príslušné zainteresované strany a inštitúcie, aby predložili riešenie problému krátkodobých cyklov, v prípade ktorých sa pre prístup k bakalárskemu študijnému programu, resp. pre prijatie na takýto program, vyžaduje kvalifikačná skúška pre prijatie na univerzitu;

5.

vyzýva krajiny EHEA, aby podporili inkluzívnejšiu mobilitu študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a administratívnych zamestnancov, keďže mobilita prispieva k ich osobnému aj odbornému rozvoju a k zvýšenej kvalite vzdelávania, vyučovania, výskumu a administratívnych činností; presadzuje zahrnutie mobility do vzdelávacích programov a zlepšenie štúdia cudzích jazykov; vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané verejné financovanie a aby takéto financovanie využívali efektívnejšie s cieľom zabezpečiť, aby študenti a výskumní pracovníci mali nevyhnutné zdroje na štúdium v zahraničí a aby im ich sociálne a ekonomické zázemie v tom neprekážalo;

6.

zdôrazňuje, že šírenie poznatkov, výskumu a vedy v krajinách EHEA je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ na obdobie po roku 2020 a vo veľkej miere prispieva k podpore európskeho občianstva;

7.

vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie plnenia cieľov konferencie ministrov v Jerevane v roku 2015, pokiaľ ide o kvalitu vyučovania a učenia sa a podporu zamestnateľnosti absolventov počas ich pracovného života;

8.

zdôrazňuje význam zlepšovania sociálneho rozmeru vysokoškolského vzdelávania; vyzýva krajiny EHEA, aby účinne vykonali stratégiu EHEA týkajúcu sa sociálneho rozmeru a aby študentom so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia poskytli konkrétne príležitosti pre prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a pre jeho dokončenie;

9.

vyzýva krajiny EHEA, aby zabezpečili, že konzultácie a kritické posúdenia vo vzťahu k ich inštitúciám vysokoškolského vzdelávania sa uskutočnia na medzinárodnej úrovni, a aby pracovali na zlepšení koordinovaného prístupu k vykonávaniu spoločne dohodnutých reforiem na dosiahnutie cieľov bolonského procesu, ako aj na účinnom uznávaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť študentov a občiansku angažovanosť;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť prístup nedostatočne zastúpených skupín, najmä stanovením vymedzených kvantitatívnych cieľov týkajúcich sa prístupu a miery úspešného ukončenia; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť a podporovať prístup utečencov a žiadateľov o azyl ku všetkým inštitúciám v EHEA, a pripomína, že „atraktívnosť“vysokoškolského vzdelávania v Európe spočíva rovnako v tom, že študenti nebudú žiadnym spôsobom diskriminovaný;

11.

vyzýva Komisiu, aby sledovala pokrok v oblasti cieľov bolonského procesu týkajúcich sa sociálneho rozmeru, ako aj širších cieľov týkajúcich sa inkluzívnosti;

12.

žiada konferenciu ministrov, ktorá sa uskutoční tento rok v Paríži, aby podala správu o plnení cieľa v podobe dokončenia vytvorenia EHEA, ktorý sa stanovil na poslednej konferencii ministrov (Jerevan, máj 2015);

13.

požaduje, aby sa na nasledujúcej konferencii ministrov EHEA v Paríži v roku 2018 predložilo kritické posúdenie bolonského procesu s cieľom a) určiť zostávajúce prekážky a možné riešenia a zabezpečiť riadne plnenie záväzkov, b) podporiť krajiny, ktoré v plnení hlavných záväzkov bolonského procesu zaostávajú, prostredníctvom zlepšenia budovania kapacít, a vytvoriť osobitné mechanizmy a postupy pre riešenie prípadov nedodržiavania súladu a c) preskúmať nové ciele EHEA na obdobie po roku 2020 a zlepšiť dialóg medzi vládami, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a výskumnými inštitútmi, a prispieť tak k vytvoreniu priestoru EHEA, ktorý bude integrovanejší, kvalitnejší, inkluzívnejší, atraktívnejší a konkurencieschopnejší;

14.

vyzýva krajiny EHEA, aby sa v rámci programu EHEA naďalej zaoberali Bieloruskom; vyzýva Komisiu, aby poskytla zdroje na činnosti požadované na realizáciu plánu reforiem vysokoškolského vzdelávania v Bielorusku;

15.

žiada sekretariát skupiny pre nadviazanie na bolonský proces, aby sledoval správy, podľa ktorých boli tie isté usmernenia vykonávané v jednotlivých krajinách EHEA rozdielne a rozdiely, pokiaľ ide o pôvod a výšku zdrojov, viedli k významným odlišnostiam medzi inštitúciami EHEA;

16.

zdôrazňuje význam posilňovania a vytvárania príležitostí pre spoločenskú diskusiu o odvetví vysokoškolského vzdelávania a problémoch, ktorým čelia zainteresované strany; vyzdvihuje význam podpory účasti študentov, výskumných pracovníkov, učiteľov a nepedagogických zamestnancov na riadení vysokoškolského vzdelávania;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zvýšilo verejné financovanie vzdelávania a aby sa dodržal hlavný cieľ EÚ, ktorým je do roku 2020 investovať do výskumu a vývoja 3 % HDP Únie;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 24.

(2)  Ú. v. EÚ C 28, 31.1.2014, s. 2.

(3)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

(4)  Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.

(5)  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 2.


III Prípravné akty

EURÓPSKY PARLAMENT

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/158


P8_TA(2018)0092

Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi EÚ a Libanonom: účasť Libanonu na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Libanonskej republiky na partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (11967/2017 – C8-0344/2017 – 2017/0199(NLE))

(Súhlas)

(2019/C 390/23)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11967/2017),

so zreteľom na návrh Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Libanonskej republiky na partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (11928/2017),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1324 zo 4. júla 2017 o účasti Únie na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA), na ktorom sa spoločne podieľajú niektoré členské štáty (1),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0344/2017),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0352/2017),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Libanonskej republiky.

(1)  Ú. v. EÚ L 185, 18.7.2017, s. 1.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/159


P8_TA(2018)0093

Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou: rybolovné možnosti a finančný príspevok ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok stanovený v Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou (12476/2017– C8-0445/2017 – 2017/0223(NLE))

(Súhlas)

(2019/C 390/24)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12476/2017),

so zreteľom na Protokol, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou (12479/2017),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0445/2017),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0053/2018),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Maurícijskej republiky.

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/160


P8_TA(2018)0094

Dohoda medzi EÚ a Nórskom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (13357/2017 – C8-0434/2017 – 2017/0259(NLE))

(Súhlas)

(2019/C 390/25)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13357/2017),

so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom týkajúcej sa dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (13471/2017),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0434/2017),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0126/2018),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/161


P8_TA(2018)0096

Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/26)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0479),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0330/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 23. marca 2017 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0262/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103.

(2)  Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2017, s. 36.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0339).


P8_TC1-COD(2016)0230

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/841.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/163


P8_TA(2018)0097

Záväzné ročné znižovanie emisií skleníkových plynov v záujme splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0482 – C8-0331/2016 – 2016/0231(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/27)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0482),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0331/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 23. marca 2017 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. januára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0208/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103.

(2)  Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2017, s. 36.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. júna 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0256).


P8_TC1-COD(2016)0231

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/842.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/165


P8_TA(2018)0098

Štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (COM(2017)0481 – C8-0307/2017 – 2017/0219(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/28)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0481),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0307/2017),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o financovaní politických strán a politických nadácií na európskej úrovni (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. marca 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0373/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0274.


P8_TC1-COD(2017)0219

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ, Euratom) 2018/673.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/166


P8_TA(2018)0099

Energetická hospodárnosť budov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (COM(2016)0765 – C8-0499/2016 – 2016/0381(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/29)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0765),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0499/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandským Senátom a holandskou Snemovňou reprezentantov, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2017 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 31. januára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0314/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 48.

(2)  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 119.


P8_TC1-COD(2016)0381

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/844.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/168


P8_TA(2018)0106

Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: ochranná známka Európskej únie

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (C(2018)01231 – 2018/2618(DEA))

(2019/C 390/30)

Európsky parlament,

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2018)01231) (ďalej len „zmenené delegované nariadenie“),

so zreteľom na list Komisie z 23. marca 2018, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

so zreteľom na list Výboru pre právne veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 27. marca 2018,

so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (1), ktoré bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (2), a potom kodifikované ako nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (3),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie (4), obsahujúce aktualizované odkazy na nariadenie (EÚ) 2017/1001,

so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre právne veci,

so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 17. apríla 2018,

A.

keďže nariadenie (ES) č. 207/2009 bolo kodifikované ako nariadenie (EÚ) 2017/1001;

B.

keďže v odkazoch uvedených v delegovanom nariadení by malo byť zohľadnené prečíslovanie článkov v dôsledku kodifikácie základného aktu;

C.

keďže delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1430 z 18. mája 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 a nariadenie Komisie (ES) č. 216/96 (5), by sa preto malo zrušiť a ustanovenia uvedeného delegovaného nariadenia by mali byť s aktualizovanými odkazmi na nariadenie (EÚ) 2017/1001 uvedené v zmenenom delegovanom nariadení;

D.

keďže zmenené delegované nariadenie preto neprináša žiadnu zmenu obsahu delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/1430;

E.

keďže rýchle uverejnenie zmeneného delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by umožnilo skorý dátum uplatňovania a zabezpečilo kontinuitu prechodného režimu stanoveného v záverečných ustanoveniach zmeneného delegovaného nariadenia;

1.

oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 341, 24.12.2015, s. 21.

(3)  Ú. v. EÚ L 154, 16.6.2017, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 205, 8.8.2017, s. 39.

(5)  Ú. v. EÚ L 205, 8.8.2017, s. 1.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/170


P8_TA(2018)0107

Stanovenie termínu pre deviate voľby zástupcov do Európskeho parlamentu priamym všeobecným hlasovaním *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje termín pre deviate priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu (07162/2018 – C8-0128/2018 – 2018/0805(CNS))

(Konzultácia)

(2019/C 390/31)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Rady (07162/2018),

so zreteľom na článok 11 ods. 2 druhý pododsek Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (1), podľa ktorého Rada konzultovala Európsky parlament (C8-0128/2018),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu (3),

so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0145/2018),

1.

schvaľuje návrh Rady;

2.

pripomína svoj návrh, ktorý je pripojený k jeho uzneseniu o reforme volebného zákona Európskej únie, aby mal Európsky parlament právomoc určiť po porade s Radou volebné obdobie;

3.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil pozíciu Európskeho parlamentu Rade a na informáciu Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1) zmenenému rozhodnutím Rady 93/81/Euratom, ESUO, EHS (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1).

(2)  Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 7.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0029.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/171


P8_TA(2018)0108

Rámcová dohoda medzi EÚ a Austráliou ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (15467/2016 – C8-0327/2017 – 2016/0367(NLE))

(Súhlas)

(2019/C 390/32)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15467/2016),

so zreteľom na návrh Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (09776/2016),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 207, článkom 212 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0327/2017),

so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 18. apríla 2018 (1) o návrhu rozhodnutia,

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0110/2018),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Austrálie.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0109.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/172


P8_TA(2018)0109

Rámcová dohoda medzi EÚ a Austráliou (uznesenie)

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (15467/2016 – C8-0327/2017 – 2016/0367(NLE) – 2017/2227(INI))

(2019/C 390/33)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15467/2016),

so zreteľom na návrh Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (09776/2016),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 212 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0327/2017),

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva prijatú Valným zhromaždením 13. septembra 2007,

so zreteľom na rámec partnerstva medzi EÚ a Austráliou podpísaný v októbri 2008, ktorý bude nahradený rámcovou dohodou,

so zreteľom na Spoločné vyhlásenie o vzťahoch medzi Európskou úniou a Austráliou prijaté 26. júna 1997 v Luxemburgu,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o začatí rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom (1) a na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade týkajúcim sa navrhovaného mandátu na obchodné rokovania s Austráliou (2),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, predsedu Európskej rady Donalda Tuska a predsedu vlády Austrálie Malcolma Turnbulla z 15. novembra 2015,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a austrálskeho ministra zahraničných vecí z 22. apríla 2015 s názvom Smerom k užšiemu partnerstvu EÚ a Austrálie,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Austráliou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Austrálie na operáciách krízového riadenia Európskej únie, podpísanú v roku 2015 (3),

so zreteľom na administratívnu dohodu medzi Austráliou a Európskou úniou schválenú v decembri 2014, ktorou sa ustanovuje program diplomatickej výmeny,

so zreteľom na dohodu o vzájomnom uznávaní osvedčovania noriem medzi Európskym spoločenstvom a Austráliou podpísanú v roku 1998 (4) a dohodu z roku 2012 medzi EÚ a Austráliou, ktorou sa mení a dopĺňa uvedená dohoda (5),

so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Austráliou o osobnom zázname o cestujúcom (PNR), ktorá bola podpísaná 29. septembra 2011 (6),

so zreteľom na Dohodu medzi Austráliou a Európskou úniou o bezpečnosti utajovaných skutočností, ktorá bola podpísaná 13. januára 2010 (7),

so zreteľom na Dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Austráliou, ktorá bola podpísaná v roku 1994 (8),

so zreteľom na 38. medziparlamentnú schôdzu EÚ a Austrálie, ktorá sa konala 4. až 5. októbra 2017 v Štrasburgu,

so zreteľom na prvé fórum vedúcich predstaviteľov EÚ a Austrálie, ktoré sa konalo v júni 2017 v Sydney a na ktorom sa stretli poprední predstavitelia politickej a podnikateľskej sféry, členovia akademickej obce, médiá a občianska spoločnosť;

so zreteľom na bielu knihu o zahraničnej politike, ktorú uverejnila v novembri 2017 austrálska vláda a ktorá popisuje priority a výzvy Austrálie na medzinárodnej scéne a zdôrazňuje zásadný význam tzv. indicko-tichomorského regiónu pre Austráliu,

so zreteľom na to, že biela kniha o zahraničnej politike poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú hrajú USA a Čína v indicko-tichomorskom regióne a v zahraničnej politike Austrálie, pričom pripomína význam vzťahov Austrálie s Európskou úniou a jej členskými štátmi,

so zreteľom na preskúmanie politiky v oblasti zmeny klímy z roku 2017, ktoré austrálska vláda vydala v decembri 2017,

so zreteľom na dokument vlády Austrálie s názvom Austrálska veda o zmene klímy: národný rámec zverejnený v roku 2009,

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia (9),

so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0119/2018),

A.

keďže EÚ a Austrália uzavreli 7. augusta 2017 rámcovú dohodu; keďže úzke a pevné vzťahy medzi Austráliou a EÚ a jej členskými štátmi majú hlboké historické korene a sú založené na spoločných hodnotách a zásadách, ako sú dodržiavanie zásad demokracie, ľudských práv, rovnosti žien a mužov, právneho štátu vrátane medzinárodného práva a mieru a bezpečnosti; keďže vzťahy medzi obyvateľmi EÚ a Austrálie sú hlboké a dlhodobé;

B.

keďže EÚ a Austrália v roku 2017 oslávili 55 rokov spolupráce a diplomatických vzťahov; keďže tieto vzťahy získali v posledných rokoch novú dynamiku; keďže všetky členské štáty udržiavajú s Austráliou diplomatické vzťahy a 25 z nich má v Canberre veľvyslanectvo;

C.

keďže v bielej knihe austrálskej vlády o zahraničnej politike sa uvádza, že „silná Európska únia má pre záujmy Austrálie naďalej mimoriadny význam a bude čoraz významnejším partnerom pri ochrane a podpore medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“; keďže v bielej knihe sa zdôrazňuje nutnosť úzko spolupracovať s EÚ a jej členskými štátmi, pokiaľ ide o výzvy, akými sú terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN), trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva;

D.

keďže EÚ a Austrália spolupracujú a vedú dialóg s krajinami juhovýchodnej Ázie, a to aj v rámci Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Regionálneho fóra ASEAN-u, stretnutia Ázia – Európa (ASEM) a východoázijského samitu (EAS); keďže Austrália je zakladajúcim členom Fóra tichomorských ostrovov (PIF) a uzavrela strategické partnerstvo so združením ASEAN; keďže Austrália usporiadala 17. a 18. marca 2018 mimoriadny samit ASEAN – Austrália;

E.

keďže EÚ ako globálny aktér by mala ešte viac posilniť svoju prítomnosť v rozsiahlej a dynamickej ázijsko-tichomorskej oblasti, v ktorej je Austrália prirodzeným partnerom EÚ a zároveň je sama dôležitým aktérom; keďže stabilný a pokojný ázijsko-tichomorský región, ktorý je súlade s našimi zásadami a normami, je užitočný pre bezpečnosť a záujmy EÚ;

F.

keďže EÚ a Austrália sú blízkymi spojencami v otázkach zahraničnej politiky, napríklad čo sa týka Ukrajiny, Ruska, Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) a Blízkeho východu;

G.

keďže Austrália má úzke vzťahy s USA v oblasti politiky, bezpečnosti a obrany, ktoré sú v súlade s jej silnejúcimi väzbami s Čínou, s ktorou uzavrela komplexné strategické partnerstvo;

H.

keďže EÚ bola v roku 2016 druhým najväčším obchodným partnerom Austrálie – jej druhým najdôležitejším zdrojom dovozu (19,3 %) a treťou najväčšou vývoznou destináciou (10,3 %) – a keďže obe strany spája široké spektrum hospodárskych záujmov; keďže priame zahraničné investície EÚ v Austrálii dosiahli v roku 2015 117,7 miliardy EUR a priame investície Austrálie v EÚ sa v rovnakom roku vyšplhali na 21,7 miliardy EUR;

I.

keďže Austrália, ktorá je pevne odhodlaná presadzovať voľný obchod, uzavrela dvojstranné dohody o voľnom obchode s dôležitými krajinami východnej Ázie – s Čínou, Japonskom, Južnou Kóreou, Singapurom, Malajziou a Thajskom – (vrátane regionálnej dohody so združením ASEAN), ako aj s Novým Zélandom, Čile, Spojenými štátmi a Peru a tiež dohodu PACER Plus s tichomorskými ostrovmi;

J.

keďže 23. januára 2018 oznámila Austrália a 10 ďalších krajín ležiacich na pobreží Tichého oceánu, že dosiahli dohodu o transpacifickom obchode, tzv. komplexnú a progresívnu dohodu o Transpacifickom partnerstve, ktorú podpísali 8. marca 2018 v Čile; keďže Austrália v súčasnosti rokuje o mnohých obchodných dohodách vrátane Regionálneho všeobecného hospodárskeho partnerstva (RCEP), ktoré bolo iniciované na samite združenia ASEAN v roku 2012;

K.

keďže Austrália ako krajina, ktorá sa zasadzuje za medzinárodné globálne riadenie, bola už päťkrát nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) a od vzniku je aktívnym členom skupiny G20, pričom v roku 2014 bola v Brisbane predsedníckym štátom jej samitu, a to na základe veľmi dobrej spolupráce s EÚ; keďže Austrália bola nedávno zvolená do Rady OSN pre ľudské práva;

L.

keďže Austrália vyslala svoje jednotky, aby sa pripojili ku globálnej koalícii v boji proti Dá’iš v Iraku a Sýrii; keďže Austrália poskytla medzinárodným bezpečnostným podporným silám (ISAF) v Afganistane najviac jednotiek spomedzi krajín, ktoré nie sú členmi NATO;

M.

keďže Austrália prispela k mnohým mierovým misiám OSN na troch kontinentoch, ako aj v Papue-Novej Guinei a na Šalamúnových ostrovoch;

N.

keďže Austrália sa v roku 2014 prvýkrát zapojila do misie krízového riadenia pod vedením EÚ – EUCAP NESTOR v Africkom rohu; keďže austrálske námorníctvo vykonáva operácie v boji proti pirátstvu a terorizmu v rámci mnohonárodných námorných síl v Africkom rohu a západnom Indickom oceáne;

O.

keďže austrálski občania sa vo svojej krajine i mimo nej stali terčom viacerých teroristických útokov spáchaných radikálnymi islamistami; keďže EÚ a Austrália sa podieľajú na opatreniach zameraných na boj proti terorizmu vrátane boja proti násilnému extrémizmu, úsilia o zastavenie financovania teroristických organizácií a koordinácie konkrétnych projektov zameraných na budovanie kapacít;

P.

keďže Jakartské stredisko pre spoluprácu pri presadzovaní práva (JCLEC), ktoré je austrálsko-indonézskou iniciatívou, má za cieľ zlepšiť odborné znalosti orgánov presadzovania práva juhovýchodnej Ázie v oblasti boji proti terorizmu a nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, na čo prijalo aj finančné prostriedky EÚ;

Q.

keďže v októbri 2017 začala austrálska vláda stratégiu medzinárodnej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom riešiť otázky, ako napríklad digitálny obchod, počítačová kriminalita, medzinárodná bezpečnosť a elektronická verejná správa;

R.

keďže Austrália podporila Filipíny pri presadzovaní bezpečnosti a v boji proti džihádizmu;

S.

keďže EÚ a Austrália diskutujú o otázkach migrácie v rámci každoročného dialógu EÚ a Austrálie na úrovni vysokopostavených úradníkov o problematike migrácie, azylu a rozmanitosti; keďže Austrália spolupredsedá procesu z Bali na boj proti prevádzačstvu, obchodovaniu s ľuďmi a súvisiacej cezhraničnej trestnej činnosti;

T.

keďže Austrália sa vyznačuje veľmi vysokým príjmom na obyvateľa a otvorenou, demokratickou a multikultúrnou spoločnosťou; keďže každý štvrtý obyvateľ Austrálie sa narodil v zahraničí a od roku 1945 sa tu usadilo približne sedem miliónov stálych migrantov vrátane mnohých z Európy; keďže Austrália má osobitnú geografickú polohu, pretože zaberá rozsiahlu oblasť medzi Indickým oceánom a južným Tichým oceánom;

U.

keďže Austrália a EÚ v rámcovej dohode opätovne potvrdzujú svoj záväzok spolupracovať v oblasti zmeny klímy; keďže Austrália v rámci preskúmania politiky v oblasti zmeny klímy z roku 2017 zopakovala svoje odhodlanie bojovať proti tejto hrozbe;

V.

keďže Austrália čelí značným environmentálnym a ekonomickým vplyvom zmeny klímy v rôznych odvetviach vrátane bezpečnosti vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, pobrežných komunít a infraštruktúry;

W.

keďže Austrália, ktorá je členom Výboru pre rozvojovú pomoc OECD (DAC), je mimoriadne odhodlaná podporovať dobrú správu a hospodársky rast v Papue-Novej Guinei, Indonézii, vo Východnom Timore a na ostatných tichomorských ostrovoch a v ázijských krajinách, kde sú EÚ a jej členské štáty tiež kľúčovými darcami;

X.

keďže austrálska vláda investuje do programov, ako sú austrálsky vedecký program v oblasti zmeny klímy, program riadenia prírodných zdrojov v dôsledku zmeny klímy a výskumný program v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy s cieľom pomôcť subjektom s rozhodovacou právomocou pochopiť a zvládnuť pravdepodobné dôsledky zmeny klímy;

Y.

keďže Austrália ustanovila vnútroštátny rámec a koordinačnú skupinu na vysokej úrovni s cieľom vypracovať plán realizácie vedeckých poznatkov o zmene klímy, ktorý poskytuje koordinovaný prístup k riešeniu tejto otázky v komunitách v celej krajine;

Z.

keďže 10. novembra 2016 Austrália ratifikovala Parížsku dohodu a dodatok z Dauhy ku Kjótskemu protokolu, čím posilnila svoj záväzok voči opatreniam v oblasti zmeny klímy, a keďže vypracovala celý rad politík na znižovanie domácich emisií, ako aj na podporu globálnych opatrení;

AA.

keďže plán austrálskej vlády v oblasti zmeny klímy zahŕňa zníženie emisií do roku 2020 o 5 % pod úroveň z roku 2000 a do roku 2030 o 26 až 28 % pod úroveň z roku 2005, ako aj zdvojnásobenie kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020;

AB.

keďže austrálska vláda je najdôležitejším subjektom, ktorý sa dlhodobo usiluje podporovať meteorologické služby a regionálne organizácie tichomorských štátov, aby vytvorili systémy včasného varovania v súvislosti s klímou a počasím;

1.

víta uzavretie rámcovej dohody, ktorá bude právne záväzným nástrojom na zlepšenie a posilnenie dvojstranných vzťahov medzi EÚ a Austráliou a na zintenzívnenie spolupráce v oblastiach, ako je zahraničná a bezpečnostná politika, ľudské práva a právny štát, globálny rozvoj a humanitárna pomoc, hospodárske a obchodné otázky, spravodlivosť, výskum a inovácie, vzdelávanie a kultúra, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti a rybárstvo, ako aj pri riešení globálnych výziev, medzi ktoré patrí zmena klímy, migrácia, verejné zdravie, boj proti terorizmu a šírenie zbraní hromadného ničenia;

2.

zdôrazňuje, že EÚ a Austrália sú silní a podobne zmýšľajúci partneri s hlbokými dvojstrannými vzťahmi, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty a zásady demokracie, presadzujú dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, udržiavajú čoraz silnejšie politické a hospodárske väzby a majú úzke a aktívne kultúrne, akademické a medziľudské prepojenia;

3.

zdôrazňuje, že pre EÚ a Austráliu ako partnerov s rovnakou predstavou o svete má dvojstranná a mnohostranná spolupráca v regionálnych a globálnych otázkach osobitnú hodnotu; zdôrazňuje, že je výhodné, keď EÚ a Austrália vystupujú na pôde OSN a WTO, ako aj v orgánoch ako G20 spoločne s cieľom zachovať a posilniť svetový poriadok založený na spolupráci a pravidlách v zložitom a meniacom sa svete, ktorý čelí značnej neistote;

4.

víta zriadenie spoločného výboru podľa rámcovej dohody s cieľom podporiť účinné vykonávanie dohody a zachovať celkovú súdržnosť vzťahov medzi EÚ a Austráliou;

5.

podporuje nadchádzajúci začiatok rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Austráliou, ktoré musia prebiehať v duchu reciprocity, transparentnosti a vzájomného prospechu, pričom sa nesmie zabúdať na citlivý charakter niektorých výrobkov, ako sú napríklad poľnohospodárske produkty, keďže Austrália je ich významným vývozcom; nabáda oboch partnerov na vyššie ambície v oblasti služieb; zdôrazňuje, že pri rokovaniach by EÚ mala vziať do úvahy potreby MSP a nemala by oslabovať environmentálne, sociálne a pracovné normy; poukazuje na to, že tieto rokovania začali v správnom čase, keďže Austrália už uzavrela niekoľko dohôd o voľnom obchode s dôležitými krajinami vo východnej Ázii a v tichomorskej oblasti a chystá sa uzavrieť takéto dohody aj s ďalšími relevantnými krajinami;

6.

zdôrazňuje aktívnu úlohu, ktorú Austrália zohráva v programoch spolupráce EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom dvojstranného vzdelávacieho programu EÚ a Austrálie, a pozitívne hodnotí to, že austrálske univerzity môžu od roku 2015 uzatvárať dohody o mobilite v rámci programu Erasmus+; konštatuje, že táto spolupráca by sa mala ešte viac posilniť s cieľom podporovať vzájomné výhody pre študentov a výskumných pracovníkov, aby mohli nadobudnúť multikultúrne a inovačné schopnosti;

7.

pripomína, že EÚ a Austrália sú dôležitými partnermi spolupráce v oblasti výskumu a inovácií s cieľom prispieť k udržateľnému hospodárskemu rozvoju a tiež ako prostriedok ďalšieho budovania vedomostnej spoločnosti;

8.

vyjadruje uznanie Austrálii za podporu a zosúladenie jej sankčného režimu s Európskou úniou po nezákonnej anexii Krymu Ruskom a vojenských zásahoch na východnej Ukrajine;

9.

víta podporu Austrálie cieleným medzinárodným sankciám voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za vojenskú agresiu, terorizmus a porušovanie ľudských práv, a to aj v reakcii na agresiu Ruska na Ukrajine a na okupovanom Kryme;

10.

vyjadruje uznanie austrálskemu úradu národného hodnotenia za jeho pomoc pri poskytovaní medzinárodných, politických, strategických a hospodárskych analýz a jeho spoluprácu s medzinárodnými partnermi s cieľom zaistiť odpovede na otázky spoločného záujmu;

11.

uznáva rozhodujúcu úlohu Austrálie v tzv. spravodajskej skupine Five Eyes a jej podporu bezpečnosti členských štátov EÚ a transatlantických partnerov, oceňuje operačnú dohodu Austrálie s Europolom a vyzdvihuje potenciál ďalšieho rozvoja výmeny spravodajských informácií a operačnej spolupráce s austrálskou vládou;

12.

uznáva úlohu Austrálie ako spolupredkladateľky rezolúcií BR OSN v roku 2014 o odsúdení zostrelenia lietadla linky MH17 a odstránení chemických zbraní v Sýrii; oceňuje jej zásadný prínos v Bezpečnostnej rade OSN, pokiaľ ide o úsilie zlepšiť humanitárnu situáciu v Sýrii, riadenie transformácie v oblasti bezpečnosti v Afganistane a riešenie otázky ľudských práv v KĽDR;

13.

víta pevné odhodlanie oboch partnerov spolupracovať v boji proti terorizmu, ako sa stanovuje v rámcovej dohode; zdôrazňuje význam prehlbovania dvojstrannej spolupráce pri výmene informácií o zahraničných bojovníkoch a ich návrate; nabáda oboch partnerov, aby pokračovali v zabezpečovaní účinného vykonávania štyroch pilierov stratégie OSN pre boj proti terorizmu; vyzdvihuje úlohu Austrálie v globálnej koalícii proti Dá’iš, ako aj jej výrazné úsilie v boji proti medzinárodnému terorizmu v juhovýchodnej Ázii;

14.

vyzdvihuje medzinárodné iniciatívy Austrálie v oblasti kybernetického priestoru a oceňuje, že podľa rámcovej dohody budú obidve strany spolupracovať v otázkach kybernetickej bezpečnosti vrátane boja proti počítačovej kriminalite;

15.

žiada prijatie krokov na posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu spoločnými cvičeniami tímov núdzovej reakcie členských štátov a agentúr EÚ, napríklad Europolu a jeho Európskeho centra pre boj proti terorizmu (ECTC), na jednej strane a kľúčových prvkov austrálskej národnej bezpečnostnej štruktúry, napríklad austrálskej organizácie bezpečnostnej informačnej služby (ASIO), austrálskych obranných síl (ADF) a austrálskej federálnej polície na strane druhej;

16.

víta záväzok EÚ a Austrálie uvedený v rámcovej dohode, ktorým je zintenzívnenie dialógu a spolupráce v oblasti migrácie a azylu; zdôrazňuje, že vysoká miera celosvetovej mobility si vyžaduje celostný a mnohostranný prístup založený na medzinárodnej spolupráci a spoločnej zodpovednosti; víta, že obaja partneri aktívne prispievajú k prebiehajúcim rokovaniam o globálnom pakte OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnom pakte o utečencoch;

17.

zdôrazňuje význam regionálnych rámcov spolupráce – napríklad procesu z Bali – s krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami v záujme záchrany životov, likvidácie prevádzačských sietí a riadenia migračných a utečeneckých tokov; víta pevný záväzok Austrálie voči UNHCR, pokiaľ ide o presídľovanie utečencov a zvyšovanie globálneho humanitárneho financovania; nabáda Austráliu, aby sa aj naďalej usilovala prispieť k tomu, aby sa našlo pozitívne riešenie situácie žiadateľov o azyl a migrantov zadržiavaných v Papue-Novej Guinei a Nauru;

18.

víta záväzok oboch partnerov rozširovať ochranu a podporu ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, a to aj na multilaterálnych fórach a s tretími partnermi, ako sa uvádza v rámcovej dohode; víta zvolenie Austrálie do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie 2018 – 2020; zdôrazňuje, že Austrália zaviedla v roku 2008 stratégiu Closing the Gap (preklenutie rozdielov) zameranú na problémy, napríklad rozdiel v očakávanej dĺžke života, s ktorými zápasí pôvodné obyvateľstvo; zdôrazňuje, že túto stratégiu podporujú všetky politické strany a že výročnú správu o pokroku predkladá predseda vlády austrálskemu parlamentu; zdôrazňuje, že austrálska vláda spolupracuje so štátmi a územiami a pôvodným a ostrovným obyvateľstvom Torresovej úžiny na aktualizácii stratégie Closing the Gap;

19.

opakuje, že boj proti zmene klímy si vyžaduje podporu medzinárodného spoločenstva ako celku; oceňuje, že Austrália ratifikovala Parížsku dohodu, ako aj záväzok v rámcovej dohode, že posilní spoluprácu a zintenzívni úsilie v oblasti zahraničnej politiky s cieľom bojovať proti zmene klímy; berie na vedomie cieľ Austrálie znížiť do roku 2030 emisie o 26 až 28 % pod úroveň z roku 2005, ktorý bol opätovne potvrdený v preskúmaní politiky v oblasti zmeny klímy z roku 2017; zdôrazňuje, že v tomto preskúmaní sa zachováva záväzok pomáhať ostatným krajinám dvojstrannými a mnohostrannými iniciatívami; víta pretrvávajúce úsilie Austrálie poskytovať tichomorskému regiónu a zraniteľným rozvojovým krajinám finančnú podporu prostredníctvom programov pomoci s cieľom pomôcť im rozvíjať svoje ekonomiky udržateľným spôsobom a znižovať emisie a prispôsobiť sa zmene klímy; vyzdvihuje, že Austrália spolupredsedá a poskytuje financie Zelenému klimatickému fondu;

20.

pripomína, že Austrália, EÚ a jej členské štáty sú dôležitými aktérmi v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci v tichomorskej oblasti; zdôrazňuje, že obe strany zameriavajú svoju spoluprácu na oblasti ako hospodársky rast, dobrá správa a environmentálna odolnosť;

21.

pripomína svoje znepokojenie nad napätím v Juhočínskom mori; nabáda oboch partnerov, aby naďalej podporovali stabilitu a slobodu plavby na tejto dôležitej medzinárodnej vodnej ceste; oceňuje, že Austrália podporuje mierové riešenie sporov na základe medzinárodného práva;

o

o o

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Austrálie.

(1)  Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 136.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0419.

(3)  Ú. v. EÚ L 149, 16.6.2015, s. 3.

(4)  Ú. v. ES L 229, 17.8.1998, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 359, 29.12.2012, s. 2.

(6)  Ú. v. EÚ L 186, 14.7.2012, s. 4.

(7)  Ú. v. EÚ L 26, 30.1.2010, s. 31.

(8)  Ú. v. ES L 188, 22.7.1994, s. 18.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0108.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/178


P8_TA(2018)0110

Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14494/2017 – C8-0450/2017 – 2017/0265(NLE))

(Súhlas)

(2019/C 390/34)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14494/2017),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 83 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0450/2017),

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (14445/2017),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (1),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní (2),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (3),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (4),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0131/2018),

1.

udeľuje súhlas s uzavretím dohovoru;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1)  Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.

(2)  Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89.

(3)  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/179


P8_TA(2018)0111

Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (Dodatkový protokol) ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14498/2017 – C8-0451/2017 – 2017/0266(NLE))

(Súhlas)

(2019/C 390/35)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14498/2017),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 83 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0451/2017),

so zreteľom na Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14447/2017),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (1),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní (2),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (3),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (4),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4, článok 99 ods. 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0132/2018),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dodatkového protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1)  Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.

(2)  Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89.

(3)  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/180


P8_TA(2018)0112

Obaly a odpady z obalov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596 – C8-0385/2015 – 2015/0276(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/36)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0596),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0385/2015),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0029/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0072).


P8_TC1-COD(2015)0276

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/852.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/181


P8_TA(2018)0113

Vozidlá po dobe životnosti, použité batérie a akumulátory a odpad z elektrických a elektronických zariadení ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (COM(2015)0593 – C8-0383/2015 – 2015/0272(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/37)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0593),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0383/2015),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0013/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0069).


P8_TC1-COD(2015)0272

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/849.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/183


P8_TA(2018)0114

Odpad ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2008/98/ES o odpade (COM(2015)0595 – C8-0382/2015 – 2015/0275(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/38)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0595),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0382/2015),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili francúzsky Senát a rakúska Spolková rada, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0034/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0070).


P8_TC1-COD(2015)0275

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/851.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIA KOMISIE

VYHLÁSENIE KOMISIE O RÁMCI POLITIKY OBEHOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Komisia je odhodlaná zabezpečiť úplné vykonávanie akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo (1). Na sledovanie pokroku smerom k obehovému hospodárstvu Komisia prijala rámec monitorovania (2) vychádzajúci z existujúcich hodnotiacich tabuliek pre efektívne využívanie zdrojov a suroviny. Komisia upozorňuje aj na svoju prebiehajúcu prácu na ukazovateli stopy pre výrobky a organizácie.

Opatrenia vykonané v rámci akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo prispievajú aj k plneniu cieľov Únie v oblasti udržateľnej spotreby a produkcie, a to v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 12. Je to tak napríklad v prípade stratégie týkajúcej sa plastov (3) alebo nedávno zmeneného návrhu o zákonnej záruke na spotrebný tovar (4).

Pokiaľ ide o súlad medzi regulačnými rámcami Únie, Komisia nedávno prijala oznámenie, v ktorom načrtáva možnosti, ako riešiť rozhranie medzi právnymi predpismi v oblasti chemických látok, výrobkov a odpadu (5). V roku 2018 Komisia preskúma aj možnosti a opatrenia v záujme súdržnejšieho rámca politiky pre rôzne oblasti práce v rámci politiky EÚ týkajúcej sa výrobkov z hľadiska ich príspevku k obehovému hospodárstvu. Interakcie medzi právnymi predpismi a priemyselná spolupráca na využívaní vedľajších produktov a príprave na opätovné použitie a recykláciu odpadu sa zohľadní aj v rámci týchto iniciatív a následných opatrení.

Pokiaľ ide o ekodizajn, Komisia v súlade s pracovným plánom pre ekodizajn na roky 2016 – 2019 (6) potvrdzuje svoje pevné odhodlanie zabezpečiť, aby ekodizajn významnejšie prispel k obehovému hospodárstvu, napríklad systematickejším riešením aspektov týkajúcich sa materiálovej efektívnosti, ako sú trvanlivosť a recyklovateľnosť.

VYHLÁSENIE KOMISIE O INICIATÍVACH V OBLASTI KOLABORATÍVNEHO HOSPODÁRSTVA

V súlade s akčným plánom pre obehové hospodárstvo (7) Komisia začala niekoľko iniciatív v oblasti kolaboratívneho hospodárstva. Ako bolo ohlásené v oznámení o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo (8) v júni 2016, Komisia bude naďalej monitorovať hospodársky vývoj a vývoj v oblasti regulácie kolaboratívneho hospodárstva s cieľom podporovať rozvoj nových a inovatívnych obchodných modelov a zároveň zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa a sociálnu ochranu.

VYHLÁSENIE KOMISIE O MIKROPLASTOCH

V kontexte nedávno prijatej európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve (9) Komisia predstavila integrovaný prístup s cieľom riešiť obavy v súvislosti s mikroplastmi vrátane mikrogranulových výplní. Ten sa zameriava na preventívne opatrenia a jeho cieľom je znižovanie uvoľňovania mikroplastov zo všetkých hlavných zdrojov – či už z výrobkov, do ktorých sa zámerne pridávajú (ako sú výrobky osobnej hygieny a nátery) alebo pochádzajúce z výroby alebo používania iných výrobkov (napríklad oxo-degradovateľné plasty, pneumatiky, plastové pelety a textílie).

VYHLÁSENIE KOMISIE O NAHLASOVANÍ ÚDAJOV O ODPADE V ROKU 2020

So zreteľom na monitorovanie pokroku v dosahovaní nových cieľov v oblasti komunálneho odpadu a odpadu z obalov a na príslušné ustanovenia o revízii, najmä s cieľom stanoviť ciele v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu a recyklácie odpadových olejov, Komisia zdôrazňuje význam spoločného porozumenia dosiahnutého medzi spoluzákonodarcami, že členské štáty zabezpečia, aby sa oznamovanie údajov podľa smernice 2008/98/ES o odpade, smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov v znení zmien vzťahovalo na rok 2020.


(1)  COM(2015)0614.

(2)  COM(2018)0029.

(3)  COM(2018)0028.

(4)  COM(2017)0637.

(5)  COM(2018)0032.

(6)  COM(2016)0773.

(7)  COM(2015)0614.

(8)  COM(2016)0356.

(9)  COM(2018)0028.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/186


P8_TA(2018)0115

Skládky odpadov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (COM(2015)0594 – C8-0384/2015 – 2015/0274(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/39)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0594),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0384/2015),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0031/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0071).


P8_TC1-COD(2015)0274

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/…, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/850.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/188


P8_TA(2018)0116

Procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 87/217/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernica Rady 86/278/EHS a smernica Rady 94/63/ES, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS (COM(2016)0789 – C8-0526/2016 – 2016/0394(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/40)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0789),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0526/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2017 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0253/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho pred sedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 82.


P8_TC1-COD(2016)0394

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/…, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES a 2009/31/ES a smernice Rady 86/278/EHS a 87/217/EHS, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/853.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/189


P8_TA(2018)0177

Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (COM(2017)0783 – C8-0007/2018 – 2017/0349(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2019/C 390/41)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0783),

so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0007/2018),

so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0124/2018),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/190


P8_TA(2018)0178

Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES (COM(2016)0450 – C8-0265/2016 – 2016/0208(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/42)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0450),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 50 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0265/2016),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 12. októbra 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre právne veci (A8-0056/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 459, 9.12.2016, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 121.


P8_TC1-COD(2016)0208

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/…, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/843.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/192


P8_TA(2018)0179

Schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a dohľad nad trhom s nimi ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi (COM(2016)0031 – C8-0015/2016 – 2016/0014(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/43)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0031),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0015/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 (1),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0048/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 86.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 4. apríla 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0097).


P8_TC1-COD(2016)0014

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/858.)


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/193


P8_TA(2018)0180

Ekologická výroba a označovanie ekologických výrobkov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (COM(2014)0180 – C7-0109/2014 – 2014/0100(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2019/C 390/44)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0180),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0109/2014),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality luxemburskou Poslaneckou snemovňou a rakúskou Spolkovou radou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. decembra 2014 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. novembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0311/2015),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 75.

(2)  Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 84


P8_TC1-COD(2014)0100

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/848.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie k dočasným experimentom zameraným na ekologické odrody

Komisia uznáva, že je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých možno vyvíjať ekologické odrody vhodné na ekologickú poľnohospodársku výrobu.

Na stanovenie kritérií na opis vlastností „ekologických odrôd vhodných na ekologickú poľnohospodársku výrobu“, ako aj vymedzenie podmienok, za ktorých možno pestovať „ekologické odrody vhodné na ekologickú poľnohospodársku výrobu“ s cieľom ich uvádzania na trh, Komisia najneskôr 6 mesiacov po dátume uplatňovania tohto nariadenia zorganizuje dočasný experiment.

Týmto dočasným experimentom sa stanovia kritériá na opis odlišnosti, vyrovnanosti, stálosti a v relevantných prípadoch hospodárskej hodnoty z hľadiska pestovania a využívania ekologických druhov vhodných na ekologickú poľnohospodársku výrobu a iné obchodné podmienky, ako sú označovanie a balenie. Tieto podmienky a kritériá zohľadnia špecifické potreby a ciele ekologického poľnohospodárstva, ako je zvýšenie genetickej diverzity, odolnosť proti ochoreniam a adaptácia na pôdne a klimatické podmienky. Pokrok dočasného experimentu sa bude monitorovať prostredníctvom výročných správ.

V rámci takéhoto experimentu, ktorý sa má realizovať počas siedmich rokov na dostatočnom množstve odrôd, môžu byť členské štáty oslobodené od určitých povinností stanovených v smernici 66/401/EHS, smernici 66/402/EHS, smernici 68/193/EHS, smernici 2002/53/ES, smernici 2002/54/ES, smernici 2002/55/ES, smernici 2002/56/ES, smernici 2002/57/ES, smernici 2008/72/ES a smernici 2008/90/ES.

Komisia vyhodnotí výsledky experimentu s cieľom navrhnúť, aby sa požiadavky stanovené v horizontálnych právnych predpisoch o uvádzaní osiva a iného rastlinného rozmnožovacieho materiálu prispôsobili vlastnostiam „ekologických odrôd vhodných na ekologickú poľnohospodársku výrobu“.

Vyhlásenie Komisie k článku 55

Komisia zdôrazňuje, že systematické odvolávanie sa na článok 5 ods. 4 druhý pododsek písm. b) nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13) je v rozpore so znením a duchom daného nariadenia. Odvolanie sa na toto ustanovenie musí vychádzať z konkrétnej potreby upustiť od základného pravidla, podľa ktorého Komisia môže prijať návrh vykonávacieho aktu, ak sa nevydá žiadne stanovisko. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 5 ods. 4, odvolanie sa na druhý pododsek písm. b) nemožno jednoducho chápať ako „právomoc zákonodarcu rozhodovať podľa vlastného uváženia“, ale musí sa vykladať reštriktívne, a preto musí byť odôvodnené.


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/196


P8_TA(2018)0181

Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677 – C8-0424/2017 – 2017/0305(NLE))

(Konzultácia)

(2019/C 390/45)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0677),

so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0424/2017),

so zreteľom na svoju pozíciu z 15. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (1),

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2),

so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0140/2018),

1.

schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(1)

Členské štáty a Únia by mali pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej , vyškolenej pružnej pracovnej sily pracovné trhy reagujúce na hospodárske zmeny so zreteľom na dosiahnutie cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Vzhľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade.

 

(1)

Členské štáty a Únia by mali vypracovať a predložiť účinnú a koordinovanú stratégiu zamestnanosti, so zameraním najmä na podporu inkluzívnych trhov práce reagujúcich na realitu a zmeny v hospodárskej, sociálnej , technologickej a environmentálnej oblasti, s kvalifikovanou, vyškolenou pružnou pracovnou silou, a na zabezpečenie dobrých podmienok všetkých pracovníkov, s cieľom dosiahnuť ciele sociálneho trhového hospodárstva , plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Vzhľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(2)

Cieľom Únie je bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.

 

(2)

Cieľom Únie je bojovať proti všetkým formám chudoby , sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii vo všetkých oblastiach života a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Tento celkový cieľ by sa mal dosiahnuť aj prostredníctvom právnych aktov a politík Únie v iných oblastiach. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy. Cieľom Únie je podporovať aktívnu účasť všetkých občanov na hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(3)

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti fiškálnych, makroekonomických a štrukturálnych politík. Príkladom takýchto nástrojov sú predkladané usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184, ktoré spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom hospodárskych a sociálnych politík, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky.

 

(3)

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti fiškálnych, makroekonomických a štrukturálnych politík, ktoré majú silný vplyv na sociálnu situáciu a zamestnanosť v Únii s potenciálnymi dôsledkami vrátane neistoty, chudoby a nerovnosti . Príkladom takýchto nástrojov sú predkladané usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184, ktoré spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom hospodárskych a sociálnych politík, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky pre všetky členské štáty .

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

(3a)

Na zaručenie demokratickejšieho procesu rozhodovania o integrovaných usmerneniach, ktoré ovplyvňujú ľudí a trhy práce v celej Únii, je dôležité, aby Rada zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(4)

Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, platnými právnymi predpismi Európskej únie a rôznymi iniciatívami EÚ vrátane odporúčania Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí (3), odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (4), odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností (5) a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (6).

 

(4)

Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, platnými právnymi predpismi Európskej únie a rôznymi iniciatívami EÚ vrátane Európskeho piliera sociálnych práv , odporúčania Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí (7), odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (8), odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností (9) a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (10).

 

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(5)

Európsky semester spája rôzne nástroje do zastrešujúceho rámca pre integrovaný viacstranný dohľad nad hospodárskymi, rozpočtovými, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a je zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (11). Európsky semester sa od roku 2015 neustále posilňuje a zefektívňuje, a to najmä s cieľom posilniť jeho zameranie na zamestnanosť a sociálne veci a zintenzívniť dialóg s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi a s predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

 

(5)

Európsky semester spája rôzne nástroje do zastrešujúceho rámca pre integrovaný viacstranný dohľad nad hospodárskymi, rozpočtovými, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a je zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (12). Európsky semester sa od roku 2015 neustále posilňuje a zefektívňuje, a to najmä s cieľom posilniť jeho zameranie na zamestnanosť a sociálne veci a zintenzívniť dialóg s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi a s predstaviteľmi občianskej spoločnosti a zároveň klásť veľký dôraz na štrukturálne reformy a konkurencieschopnosť .

 

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(6)

Zotavenie Európskej únie z hospodárskej krízy podporuje pozitívne trendy na trhu práce, ale pokiaľ ide o hospodársku a sociálnu výkonnosť, v jednotlivých členských štátoch, ako aj medzi nimi pretrvávajú veľké rozdiely a členské štáty aj naďalej čelia veľkým výzvam. Kríza zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. V súčasnosti je kľúčovou výzvou zabezpečenie prechodu na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a  tvorbu pracovných miest v Únii. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Tieto opatrenia politiky by mali byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu a mali by zahŕňať zvýšenie investícií, obnovený záväzok vykonať vo vhodnom poradí štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú produktivitu, rast, sociálnu súdržnosť a odolnosť hospodárstva voči otrasom, ako aj uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti, a to s prihliadnutím na ich vplyv na zamestnanosť a sociálnu situáciu .

 

(6)

Zotavenie Európskej únie z hospodárskej krízy podporuje pozitívne trendy na trhu práce, ale pokiaľ ide o hospodársku a sociálnu výkonnosť, v jednotlivých členských štátoch, ako aj medzi nimi pretrvávajú veľké rozdiely a členské štáty aj naďalej čelia veľkým výzvam, keďže hospodársky rast nevedie automaticky k vyššej zamestnanosti . Kríza zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. V súčasnosti je kľúčovou výzvou zabezpečenie prechodu na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast sprevádzaný tvorbou udržateľných a kvalitných pracovných miest v Únii. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Tieto opatrenia politiky by mali byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu a mali by zahŕňať zvýšenie investícií, a to aj v obehovom a ekologickom hospodárstve a so zreteľom na sociálne investície , obnovený záväzok vykonať vo vhodnom poradí sociálne a ekonomicky vyvážené štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú produktivitu, rast, sociálnu súdržnosť a odolnosť hospodárstva voči otrasom, ako aj uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti, pričom tieto štrukturálne reformy by mali mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a sociálny dosah .

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(7)

Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj reálnych príjmov.

 

(7)

Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia životnej úrovne, rovnosti , konkurencieschopnosti, produktivity , vytvárania udržateľných a kvalitných pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj reálnych príjmov.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(8)

Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a zamerať sa na vytváranie inkluzívnej spoločnosti, v ktorej ľudia dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva, ako sa uvádza aj v odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (13). Je potrebné riešiť nerovnosť a mal by sa zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie ( aj v prípade detí) by sa mali zredukovať , čo by sa malo dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu/odbornej príprave a účasti na trhu práce. Na pracoviskách v EÚ sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby nové pracovnoprávne vzťahy zachovávali a posilňovali európsky sociálny model.

 

(8)

Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a zamerať sa na vytváranie inkluzívnej a sociálne spravodlivej spoločnosti, v ktorej ľudia dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva, ako sa uvádza aj v odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (14). Je potrebné riešiť nerovnosť a diskrimináciu a mali by sa zabezpečiť rovnocenné a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie ( najmä v prípade detí) by sa mali odstrániť , čo by sa malo dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a  primeraných a účinných systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu/odbornej príprave a účasti na trhu práce. Na pracoviskách v EÚ sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby nové pracovnoprávne vzťahy zachovávali a posilňovali európsky sociálny model tým, že zaistia, aby sa na ľudí zamestnaných vo novovznikajúcich formách práce vzťahovali nariadenia o zamestnávaní a aby nimi boli chránení. Členské štáty by mali zohľadniť potenciál ľudí so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju.

 

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 a (nové)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

(8a)

Komisia a členské štáty by mali vytvoriť priestor pre úvahy a dialóg s podporou špecializovaných mimovládnych organizácií (MVO) a organizácií ľudí žijúcich v chudobe, aby boli títo ľudia schopní prispievať k hodnoteniu politík, ktoré sa ich týkajú.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(11)

Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali plne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom zlepšiť zamestnanosť, sociálne začlenenie, celoživotné vzdelávanie a verejnú správu. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

 

(11)

Tieto integrované usmernenia a Európsky pilier sociálnych práv by mali byť základom dobre zacielených odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje členským štátom. Členské štáty by mali plne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom zlepšiť zamestnanosť, sociálne začlenenie, celoživotné vzdelávanie a verejnú správu. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(12)

Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by mali úzko spolupracovať,

 

(12)

Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by v záujme zabezpečenia demokratickej zodpovednosti mali úzko spolupracovať s Európskym parlamentom , najmä s jeho Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 5 – odsek 1

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali uľahčovať vytváranie kvalitných pracovných miest, a to aj znižovaním prekážok , ktoré podnikom bránia pri najímaní pracovníkov , podporou podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti , a najmä podporou vytvárania a rastu mikropodnikov a malých podnikov. Členské štáty by mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.

 

Členské štáty by mali uľahčovať vytváranie udržateľných, dostupných a kvalitných pracovných miest s rozličnými úrovňami kvalifikácie v rôznych odvetviach trhu práce a rôznych regiónoch a investovať do neho , a to aj prostredníctvom plného rozvoja potenciálu odvetví orientovaných na budúcnosť, ako je ekologické a obehové hospodárstvo, odvetvie poskytovania starostlivosti a digitálne odvetvie. Členské štáty by mali ľuďom umožňovať zosúladenie pracovného a súkromného života , zabezpečiť, aby pracovné miesta boli prispôsobené osobám so zdravotným postihnutím a starším pracovníkom , pomáhať podnikom pri prijímaní ľudí do zamestnania a podporovať zodpovedné podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť , najmä podporou vytvárania a rastu mikropodnikov a malých podnikov. Členské štáty by mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 5 – odsek 2

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali podporovať inovatívne formy práce, ktoré zodpovedným spôsobom vytvárajú pracovné príležitosti pre všetkých.

 

Členské štáty by mali podporovať inovatívne formy práce, ktoré zodpovedným spôsobom vytvárajú kvalitné pracovné príležitosti pre všetkých, pričom zohľadňujú vývoj nových informačných a komunikačných technológií a zabezpečujú úplné dodržiavanie práva Únie, vnútroštátnych právnych predpisov a postupov v oblasti zamestnanosti, ako aj systémy pracovnoprávnych vzťahov . Členské štáty a Komisia by mali podporovať osvedčené postupy v tejto oblasti.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 5 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

Členské štáty by mali znížiť byrokraciu s cieľom znížiť akúkoľvek nepotrebnú záťaž na malé a stredné podniky, ktoré významne prispievajú k vytváraniu pracovných miest.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 5 – odsek 3

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre zamestnanosť a rast, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu.

 

Členské štáty by sa mali snažiť postupne znižovať daňové zaťaženie práce a presunúť ho z pracovnej sily na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre zamestnanosť a rast, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu vrátane investícií do verejných služieb všeobecného záujmu .

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 5 – odsek 4

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov podnecovať transparentné a predvídateľné mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožňujú, aby mzdy dokázali reagovať na vývoj produktivity, a zároveň zabezpečujú spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Pri týchto mechanizmoch by sa mali zohľadňovať rozdiely v úrovni zručností a rozdielna ekonomická výkonnosť v jednotlivých regiónoch, odvetviach a spoločnostiach. Členské štáty a sociálni partneri by pri dodržaní vnútroštátnych postupov mali zabezpečiť primerané minimálne mzdy s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu zamestnaných osôb.

 

Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov podnecovať transparentné a predvídateľné mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožňujú, aby mzdy dokázali reagovať na vývoj produktivity, a zároveň zabezpečujú spravodlivé mzdy, ktoré udržateľným a zodpovedným spôsobom umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Pri týchto mechanizmoch by sa mali zohľadňovať rozdiely v úrovni zručností a rozdielna ekonomická výkonnosť v jednotlivých regiónoch, odvetviach a spoločnostiach. Členské štáty a sociálni partneri by pri dodržaní vnútroštátnych postupov mali zabezpečiť primerané minimálne mzdy s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu zamestnaných osôb.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 6 – názov

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Usmernenie 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily: prístup k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám

 

Usmernenie 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily a zlepšenie prístupu k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 6 – odsek 1

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty spolu so sociálnymi partnermi mali podporovať produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií v priebehu celého pracovného života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce. Členské štáty by mali vykonať náležité investície do počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by spolupracovať so sociálnymi partnermi, s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. V prípade zmeny pracovného miesta by mali zabezpečiť prenos nárokov na odbornú prípravu. Každému by mali umožniť lepšie predvídať potreby trhu práce, prispôsobovať sa im a úspešne zvládať zmeny pracovného miesta, vďaka čomu sa posilní celková odolnosť hospodárstva voči otrasom.

 

V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou mali podporovať udržateľnosť , produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií v priebehu celého pracovného života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a  očakávaným budúcim príležitostiam na trhu práce, a to aj prostredníctvom cielenej podpory odbornej prípravy v sektore vedy, v technologickom a technickom sektore a v sektore matematiky . Členské štáty by mali vykonať náležité investície do počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, pričom by sa nemali zameriavať iba na formálne vzdelávanie, ale aj na neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, a zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých . Mali by spolupracovať so sociálnymi partnermi, s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť kvalitu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a riešiť štrukturálne nedostatky v nich , poskytovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie a zohľadňovať pritom osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, etnických a národnostných menšín, prisťahovalcov a utečencov . V prípade zmien v pracovnom živote by mali zabezpečiť prenos nárokov na odbornú prípravu prostredníctvom bodového systému a akumulácie súvisiacich práv . Toto by malo každému umožniť lepšie predvídať potreby trhu práce a prispôsobovať sa im, zamedziť nesúladu medzi zručnosťami a úspešne zvládať zmeny pracovného miesta, vďaka čomu sa posilní celková odolnosť hospodárstva voči otrasom.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 6 – odsek 2

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali podporovať rovnosť príležitostí vo vzdelávaní a celkovo zvyšovať úrovne vzdelávania, najmä v prípade najmenej kvalifikovaných osôb. Mali by zabezpečiť kvalitu výsledkov vzdelávania, posilniť základné zručnosti, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zvýšiť relevantnosť vysokoškolského vzdelania pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a prognózovanie zručností a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave. Členské štáty by mali posilniť učenie sa prácou vo svojich systémoch odborného vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom kvalitnej a efektívnej učňovskej prípravy, lepšie zviditeľniť zručnosti a zlepšiť ich porovnateľnosť a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania. Členské štáty by takisto mali podporovať nízkokvalifikované osoby , aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom zavádzania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, zodpovedajúcej ponuky vzdelávania a odbornej prípravy a potvrdzovania a uznávania nadobudnutých zručností.

 

Členské štáty by mali podporovať rovnosť príležitostí vo vzdelávaní, a  to aj vo vzdelávaní v ranom detstve, a  celkovo zvyšovať úrovne vzdelávania, najmä v prípade najmenej kvalifikovaných osôb a vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia . Mali by zabezpečiť kvalitu výsledkov vzdelávania, rozvíjať a posilňovať základné zručnosti, podporovať rozvoj podnikateľských zručností , znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zvýšiť relevantnosť vysokoškolského vzdelania pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a prognózovanie zručností a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave, a to aj prostredníctvom politík, ktoré poskytujú voľno na vzdelávanie a odbornú prípravu a umožňujú odbornú prípravu v zamestnaní a celoživotné vzdelávanie . Členské štáty by mali posilniť učenie sa prácou vo svojich systémoch odborného vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom kvalitnej a efektívnej učňovskej prípravy, lepšie zviditeľniť zručnosti a zlepšiť ich porovnateľnosť a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania. Členské štáty by sa mali zamerať aj na podporu dospelých s nízkou kvalifikáciou , aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom zavádzania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce potvrdzovania a  uznávania nadobudnutých zručností.

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 6 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

V záujme podpory dlhodobých dobrých podmienok a produktivity svojich pracovných síl by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich systémy vzdelávania a odbornej prípravy okrem riešenia potrieb trhu práce boli zamerané na podporu osobného rozvoja, sociálnej súdržnosti, porozumenia medzi kultúrami a aktívneho občianstva.

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 6 – odsek 3

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Mala by sa riešiť vysoká miera nezamestnanosti a nečinnosti , a to aj včasnou pomocou prispôsobenou individuálnym potrebám, ktorá vychádza z podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave a  rekvalifikácii. V záujme zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie najneskôr po uplynutí 18 mesiacov nezamestnanosti . Otázka vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí (15).

 

Mala by sa riešiť vysoká miera nezamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť a dlhodobá nečinnosť , a to aj včasnou, integrovanou pomocou prispôsobenou individuálnym potrebám, ktorá vychádza z podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave, rekvalifikácii a riadnych následných opatrení. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný koordinovaný prístup k sociálnym službám a službám zamestnanosti, čo znamená úzku spoluprácu medzi službami zamestnanosti, sociálnymi službami, sociálnymi partnermi a miestnymi orgánmi. V záujme zníženia dlhodobej a  štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali čo najskôr realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie. Otázka vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí (16).

 

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 6 – odsek 4

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Cieľom reforiem je presun zdaňovania z práce na iné zdroje by malo byť odstránenie bariér a odrádzajúcich faktorov, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade osôb, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane opatrení a služieb cielenej finančnej podpory, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.

 

Cieľom daňových reforiem na postupný presun zdaňovania z práce na iné zdroje by malo byť odstránenie neopodstatnených bariér a nadmernej byrokracie poskytnutie stimulov zvyšujúcich účasť na trhu práce , a to najmä v prípade osôb, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené, a zároveň zabezpečenie toho, aby tieto presuny zdaňovania neohrozili udržateľnosť sociálneho štátu. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím a starším pracovníkom vrátane opatrení a služieb cielenej finančnej podpory, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti ako celku. Členské štáty a Komisia by mali presadzovať podporované zamestnávanie na otvorenom a inkluzívnom trhu práce.

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 6 – odsek 5

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Mali by sa odstrániť prekážky brániace v účasti na trhu práce a kariérnom postupe s cieľom zaručiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj vďaka rovnakej odmene za rovnakú prácu. Malo by sa podporovať zosúladenie práce a rodinného života, najmä prostredníctvom prístupu k dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupnému a kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve . Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodným rodinným dovolenkám a pružným formám organizácie práce a mohli tak zosúladiť pracovný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi.

 

Mali by sa odstrániť prekážky brániace v účasti na trhu práce a kariérnom postupe s cieľom zaručiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj vďaka rovnakej odmene za rovnakú prácu vo všetkých odvetviach a profesiách . Členské štáty by mali vypracúvať a realizovať politiky v oblasti transparentnosti miezd a mzdových auditov s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Členské štáty majú presadzovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (17) stanovením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií pre zamestnávateľov, ktorí platia odlišnú mzdu za to isté zamestnanie v závislosti od toho, či ich vykonáva muž alebo žena. Zosúladenie práce, súkromného a rodinného života pre všetkých ľudí by sa malo zabezpečiť pre všetkých ľudí . Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodným rodinným dovolenkám a  dovolenkám na opatrovanie, cenovo dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a  pružným formám organizácie práce zameraným na pracovníkov, a  mohli tak zosúladiť pracovný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi. Členské štáty by mali zabezpečiť podporu pre opatrovateľov, ktorí sú nútení obmedziť alebo ukončiť svoju pracovnú činnosť, aby sa mohli o niekoho riadne postarať.

 

 

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 7 – odsek 2

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Cieľom politík by malo byť dosiahnuť lepšie zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce a podporovať ho, ako aj zlepšiť a podporovať zmeny pracovných miest. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a prepojenia s podporou príjmu na základe práv a povinností nezamestnaných osôb, ktoré si aktívne hľadajú zamestnanie . Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.

 

Cieľom politík by malo byť dosiahnuť lepšie zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce a podporovať ho, ako aj zlepšiť a podporovať zmeny pracovných miest, aby pracovníci mohli napredovať vo svojich kariérach . Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom, a to prostredníctvom individuálnej podpory a integrovaných služieb v rámci širšieho prístupu aktívneho začleňovania . Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zvýšením financovania , zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a  zabezpečením vhodnej podpory príjmu nezamestnaných osôb pri hľadaní práce, ako aj zohľadňovaním práv a povinností nezamestnaných. To znamená spolupracovať so sociálnymi partnermi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť účinnosť a zodpovednosť týchto politík . Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie, prepojené a kvalitné verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, umožnia im hľadať prácu v rámci celej Únii , podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 7 – odsek 3

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky nemajú príjemcov odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania .

 

Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas obdobia, ktoré im poskytuje dostatok času na to, aby si našli kvalitné pracovné miesto , v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto výhody by mali sprevádzať aktívne politiky trhu práce a opatrenia, ktoré vytvárajú stimuly pre rýchly návrat ku kvalitným pracovným miestam .

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 7 – odsek 4

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Mala by sa podporovať mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov s cieľom zvýšiť zručnosti pre zamestnateľnosť a v plnej miere využiť potenciál európskeho trhu práce. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, zamestnaneckých a osobných dôchodkoch a uznávaní kvalifikácií. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy neznemožňovali alebo nesťažovali pracovníkom z iných členských štátov nástup do zamestnania. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť potenciálny únik mozgov z určitých regiónov.

 

Mala by sa zaručiť mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov ako základná sloboda s cieľom zvýšiť zručnosti pre zamestnateľnosť a v plnej miere využiť potenciál európskeho trhu práce. Mala by sa podporovať aj vnútorná mobilita. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, zamestnaneckých a osobných dôchodkoch, v prístupe k sociálnej ochrane a  uznávaní kvalifikácií a zručností, ako aj neprimerané jazykové požiadavky. Mobilní pracovníci by sa mali podporovať, a to aj zlepšením ich prístupu k právam v práci a zvýšením ich informovanosti o nich . Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy neznemožňovali alebo nesťažovali pracovníkom z iných členských štátov nástup do zamestnania. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť potenciálny únik mozgov z určitých regiónov. Dosiahnuť by to mali zvyšovaním a podporou investícií do odvetví, ktoré majú reálny potenciál vytvárať kvalitné pracovné príležitosti, napríklad ekologické a obehové hospodárstvo, odvetvie poskytovania starostlivosti a digitálne odvetvie.

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 7 – odsek 5

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

V súlade s vnútroštátnymi postupmi a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania hospodárskych a sociálnych reforiem a politík, ako aj reforiem a politík v oblasti zamestnanosti, a to aj poskytovaním podpory v záujme zvýšenia kapacity sociálnych partnerov. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.

 

V súlade s vnútroštátnymi postupmi a  so zásadami partnerstva a  s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny a občiansky dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné, skutočné a  zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do navrhovania, vykonávania a hodnotenia hospodárskych a sociálnych reforiem a politík, ako aj reforiem a politík v oblasti zamestnanosti, vo všetkých štádiách procesu , a to aj poskytovaním podpory v záujme zvýšenia kapacity sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Takéto zapojenie by malo siahať nad rámec obyčajných konzultácií so zainteresovanými stranami . Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu. Pracovníkom s netypickými pracovnými zmluvami a samostatne zárobkovo činným osobám by sa tiež malo umožniť uplatňovať svoje právo organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom posilniť úlohu sociálnych partnerov.

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – názov

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Usmernenie 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

 

Usmernenie 8: Presadzovanie rovnosti a rovnakých príležitostí a nediskriminácie pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 1

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých zavedením účinných opatrení na podporu rovnakých príležitostí skupín osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie , sociálnu ochranu , vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu .

 

Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali zaviesť účinné opatrenia na boj proti všetkým formám diskriminácie a  podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých ľudí, aby sa mohli zapojiť do spoločnosti. Medzi tieto opatrenia by mali patriť opatrenia podporujúce inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to aj prostredníctvom opatrení na boj proti diskriminácii v prístupe na trh práce a proti diskriminácii na trhu práce a na podporu osôb, ktoré sú diskriminované , nedostatočne zastúpené alebo sú v zraniteľnom postavení . Členské štáty by mali zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a bojovať proti všetkým formám diskriminácie v oblasti zamestnania , sociálnej ochrany , vzdelávania prístupu k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu alebo sociálno-ekonomické prostredie. Na tento účel sú potrebné konkrétne opatrenia na podporu určitých osôb v zraniteľnom postavení a tieto opatrenia sa musia podporiť dostatočnými finančnými prostriedkami s cieľom zabrániť akejkoľvek možnej súťaži o tieto prostriedky medzi príslušnými príjemcami.

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 2

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu a primeranú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom systémov daní a dávok. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala viesť k lepšej dostupnosti, udržateľnosti, primeranosti a kvalite.

 

Členské štáty by mali zlepšiť systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu a primeranú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom systémov daní a dávok. Zlepšenia a inovácie v systémoch sociálnej ochrany by mali viesť k  lepšej prístupnosti , dostupnosti, udržateľnosti, primeranosti a kvalite.

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 3

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali koncipovať a realizovať preventívne a integrované stratégie kombináciou troch zložiek aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám. Systémy sociálnej ochrany by mali zabezpečovať právo na primerané dávky zaručujúce minimálny príjem pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie tým, že budú ľudí podnecovať k tomu, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti.

 

Členské štáty by mali koncipovať a realizovať preventívne a integrované stratégie kombináciou troch zložiek aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám prispôsobeným individuálnym potrebám . Systémy sociálnej ochrany by mali zabezpečovať primerané dávky zaručujúce minimálny príjem pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie tým, že budú ľudí podnecovať k tomu, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

Podobne by členské štáty mali s podporou Komisie podporovať aktívnu účasť MVO špecializovaných v oblasti boja proti chudobe a organizácií ľudí žijúcich v chudobe na rozvoji politík zameraných na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 4

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Na zaručenie rovnakých príležitostí, a to aj pre deti a mladých ľudí, zásadne dôležité cenovo dostupné , prístupné a kvalitné služby , ako je starostlivosť o deti, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby a dlhodobá starostlivosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane znižovania chudoby zamestnaných osôb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup k základným službám vrátane dodávky vody, hygienických zariadení, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnej komunikácie. Členské štáty by mali zabezpečiť všetkým osobám, ktoré to potrebujú, a zraniteľným osobám prístup k primeranej pomoci v oblasti sociálneho bývania a ochranu pred núteným vysťahovaním. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Mali by sa zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

 

Na zaručenie rovnakých príležitostí, a to aj pre deti a mladých ľudí, etnické menšiny a migrantov, je zásadne dôležitý prístup k  cenovo dostupným , prístupným kvalitným službám , ako je starostlivosť o deti, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby, rehabilitácia a  dlhodobá starostlivosť, a dostupnosť týchto služieb. Deti žijúce v chudobe by mali mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a správnej výžive . Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, vrátane znižovania chudoby zamestnaných osôb, a diskriminácii . Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup k základným službám vrátane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ubytovania , dodávky vody, hygienických zariadení, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnej komunikácie, a aby tieto služby boli cenovo dostupné . Členské štáty by mali zabezpečiť všetkým osobám, ktoré to potrebujú, alebo osobám v zraniteľnom postavení prístup k primeranej pomoci v oblasti sociálneho bývania a ochranu pred núteným vysťahovaním. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Mali by sa zohľadňovať osobitné potreby, ako aj potenciál osôb so zdravotným postihnutím. Na tento účel by členské štáty mali okrem iného preskúmať svoje systémy posudzovania zdravotného postihnutia s cieľom zabrániť vzniku prekážok v prístupe na trh práce.

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zamestnávateľom, ktorí prijímajú do zamestnania osoby so zdravotným postihnutím, poskytovala primeraná podpora a poradenstvo. Malo by sa propagovať a podporovať poskytovanie osobnej pomoci v oblasti vzdelávania a služieb zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 5

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty by mali zabezpečiť právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

 

Členské štáty by mali zabezpečiť právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a  prístupnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh rozhodnutia

Príloha – usmernenie 8 – odsek 6

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov pre mužov a ženy tým, že pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám oboch pohlaví budú poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov , ktoré im zaručia dôstojný život . Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život a zvyšujú skutočný vek odchodu do dôchodku , akými je napríklad obmedzenie predčasného odchodu z trhu práce a zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života . Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.

 

Členské štáty by mali bezodkladne zaistiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov pre mužov a ženy tým, že všetkým pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám budú poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať primerané zákonné dôchodkové práva, ktoré im zaručia dôstojný život ktorých cieľom bude aj zabezpečiť primeraný príjem pre staršie osoby, ktorý bude aspoň nad hranicou chudoby. Mal by sa poskytovať nediskriminačný prístup k doplnkovým systémom, ktorý môže slúžiť ako doplnok pevných zákonných dôchodkov. V závislosti od inštitucionálnych opatrení a vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov by dôchodky v rámci prvého piliera samotné alebo v kombinácii s dôchodkom v rámci druhého piliera mali vytvoriť primeraný náhradný príjem na základe predchádzajúcej mzdy pracovníkov. Členské štáty by mali poskytnúť primerané dôchodkové body osobám , ktoré neboli na trhu práce z dôvodu poskytovania neformálnej starostlivosti . Reformy dôchodkových systémov, vrátane možného zvýšenia skutočného veku odchodu do dôchodku , by sa mali zahrnúť do rámca stratégií aktívneho a zdravého starnutia a  podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život osobám, ktoré si želajú pracovať dlhšie. Pracovníci, ktorí sú blízko k odchodu do dôchodku, by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre dobrovoľné skrátenie pracovného času. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou a umožniť časovo primerané zavádzanie všetkých reforiem.


(1)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0355.

(2)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 201.

(3)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1–6.

(4)  Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1 – 5.

(5)  Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1 – 6..

(6)  COM(2017)0563 v konečnom znení – 2017/0244 (NLE).

(7)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(10)  COM(2017)0563 v konečnom znení – 2017/0244 (NLE).

(11)  Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46 – 5.

(12)  Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.

(13)  COM(2008)0639 v konečnom znení.

(14)  COM(2008)0639 v konečnom znení.

(15)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1 – 6.

(16)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1..

(17)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).


18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/215


P8_TA(2018)0182

Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2019 – Oddiel I – Európsky parlament

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019 (2018/2001(BUD))

(2019/C 390/46)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1), a najmä na jeho článok 36,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2018 (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018 (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu (7),

so zreteľom na správu generálneho tajomníka v súvislosti s vypracovaním predbežného návrhu odhadov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019, ktorú predložil Predsedníctvu,

so zreteľom na predbežný návrh odhadov, ktorý vypracovalo Predsedníctvo 16. apríla 2018 v súlade s článkom 25 ods. 7 a článkom 96 ods. 1 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

so zreteľom na návrh odhadov, ktorý vypracoval Výbor pre rozpočet v súlade s článkom 96 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

zo zreteľom na článok 96 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0146/2018),

A.

keďže tento postup je štvrtý úplný rozpočtový postup prebiehajúci v novom volebnom období a šiesty počas viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

B.

keďže rozpočet na rok 2019 navrhnutý v správe generálneho tajomníka je zostavený so zreteľom na ročné zvýšenie stropu v okruhu V o infláciu, ako aj v reálnom vyjadrení, vďaka čomu je k dispozícii väčší priestor pre rast a investície, pokračuje sa vo vykonávaní politík na dosiahnutie úspor, vyvíjajú sa snahy o zvýšenie efektívnosti a zameriava sa na rozpočet založený na výkonnosti;

C.

keďže medzi prioritné ciele, ktoré generálny tajomník navrhol pre rozpočet na rok 2019, patria: kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, bezpečnostné projekty, viacročné stavebné projekty, vývoj IT, zlepšenie služieb poskytovaných poslancom a podporovanie ekologického prístupu k doprave;

D.

keďže generálny tajomník pre predbežný návrh odhadov Európskeho parlamentu na rok 2019 navrhol rozpočet vo výške 2 016 644 000 EUR, čo predstavuje celkové zvýšenie o 3,38 % oproti rozpočtu na rok 2018 (vrátane 37,3 milióna EUR na zmenu volebného obdobia a 34,3 milióna EUR na iné mimoriadne výdavky) a podiel vo výške 18,79 % v okruhu V viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

E.

keďže takmer dve tretiny rozpočtu sú indexované výdavky, ktoré sa väčšinou týkajú odmien, dôchodkov, liečebných nákladov a príspevkov pre poslancov (23 %), ktorí sú stále vo funkcii a ktorí už odišli do dôchodku, a zamestnancov (34 %), ako aj pre budovy (13 %), pričom sú upravené podľa služobného poriadku a štatútu poslancov, osobitnej odvetvovej indexácie alebo miery inflácie;

F.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016 (8) zdôraznil, že rozpočet na rok 2016 by mal byť založený na realistickom základe a mal by byť v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny a riadneho finančného hospodárenia;

G.

keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu v určitej miere závisí od jeho schopnosti riadiť svoje vlastné výdavky a rozvíjať demokraciu na úrovni Únie;

H.

keďže dobrovoľný dôchodkový fond bol zriadený v roku 1990 predpismi Predsedníctva upravujúcimi systém doplnkového (dobrovoľného) dôchodkového zabezpečenia (9);

Všeobecný rámec

1.

zdôrazňuje, že podiel rozpočtu Európskeho parlamentu v roku 2019 by sa mal udržať pod úrovňou 20 % okruhu V; poznamenáva, že úroveň odhadov na rok 2019 zodpovedá 18,53 %, čo je menej, ako hodnota dosiahnutá v roku 2018 (18,85 %) a predstavuje najnižší podiel okruhu V za viac ako pätnásť rokov;

2.

zdôrazňuje, že najväčšia časť rozpočtu Európskeho parlamentu sa stanovuje podľa zákonných alebo zmluvných záväzkov a podlieha ročnej indexácii;

3.

poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 budú výdavky v niektorých oblastiach podstatne vyššie, najmä v prípade poslancov, ktorí nebudú znovu zvolení, a ich asistentov, pričom úspory, hoci v menšom rozsahu, sa dosiahnu v iných oblastiach v dôsledku zníženia objemu parlamentnej činnosti vo volebnom roku;

4.

schvaľuje dohodu dosiahnutú v zmierovacom konaní medzi Predsedníctvom a Výborom pre rozpočet 26. marca 2018 a 10. apríla 2018 týkajúcu sa stanovenia výšky navýšenia rozpočtu na rok 2018 o 2,48 %, čo zodpovedá celkovej úrovni jeho odhadov na rok 2019 vo výške 1 999 144 000 EUR, zníženia úrovne výdavkov predbežného návrhu odhadov, ktorý schválilo Predsedníctvo 12. marca 2018, o 17,5 milióna EUR, a náležitého zníženia navrhovaných rozpočtových prostriedkov v týchto rozpočtových riadkoch: 1004 – Bežné cestovné výdavky; 105 – Jazykové a počítačové kurzy pre poslancov; 1404 – Stáže, príspevky a výmeny úradníkov; 1612 – Ďalšia odborná príprava; 1631 – Mobilita; 2000 – Nájomné; 2007 – Výstavba budov a úprava priestorov; 2022 – Údržba, prevádzka a upratovanie budov; 2024 – Spotreba energie; 2100 – Výpočtová technika a telekomunikácie; 2101 – Výpočtová technika a telekomunikácie – Opakujúce sa prevádzkové činnosti – Infraštruktúra; 2105 – Výpočtová technika a telekomunikácie – Investície do projektov; 212 – Nábytok; 214 – Technické zariadenie a vybavenie; 230 – Písacie a kancelárske potreby a rôzny spotrebný tovar; 238 – Ostatné administratívne výdavky; 300 – Náklady na služobné cesty zamestnancov medzi tromi pracoviskami; 302 – Výdavky na pohostenie a reprezentáciu; 3040 – Rôzne výdavky na interné schôdze; 3042 – Schôdze, kongresy, konferencie a delegácie; 3049 – Výdavky na služby cestovnej kancelárie; 3243 – Návštevnícke centrá Európskeho parlamentu; 3248 – Výdavky na audiovizuálne informácie; 325 – Výdavky súvisiace s kontaktnými kanceláriami; 101 – Rezerva na nepredvídané výdavky; poskytuje na položku 1400 – Ostatní zamestnanci – Generálny sekretariát a politické skupiny rozpočtové prostriedky vo výške 50 000 EUR, na položku 320 – Získavanie odborného poradenstva rozpočtové prostriedky vo výške 50 000 EUR a na položku 3211 – Výdavky na európske vedecké mediálne centrum rozpočtové prostriedky vo výške 800 000 EUR; víta skutočnosť, že tieto zmeny prijalo Predsedníctvo 16. apríla 2018;

5.

zdôrazňuje, že kľúčové funkcie Európskeho parlamentu sú spolurozhodovanie s Radou a rozhodovanie o rozpočte Únie, zastupovanie občanov a kontrolovanie činnosti ostatných inštitúcií;

6.

vyzdvihuje úlohu Európskeho parlamentu pri budovaní politického povedomia v Európe a pri presadzovaní hodnôt Únie;

7.

konštatuje neskoré prijatie predbežného návrhu odhadov a sprievodných dokumentov, ktoré dostal až po ich prijatí Predsedníctvom 12. marca 2018; žiada, aby v budúcich rokoch dostal správu o predbežnom návrhu odhadov, ktorú generálny tajomník vypracúva pre Predsedníctvo, včas, a to vrátane príloh;

Transparentnosť a zodpovednosť

8.

víta reakciu na žiadosť Výboru pre rozpočet vyjadrenú v rôznych rozpočtových uzneseniach týkajúcich sa dodatočných informácií o strednodobom a dlhodobom plánovaní, investíciách, zákonných povinnostiach, operačných výdavkoch a metodike na základe aktuálnych potrieb, a nie na základe koeficientov; konštatuje, že jednorazové platby sú užitočným a uznávaným nástrojom na zvýšenie flexibility a transparentnosti;

9.

konštatuje, že rovnako ako v prípade rozpočtov na predchádzajúce roky sa navrhuje vyčleniť sumu na mimoriadne investície a výdavky, t. j. investície a výdavky, ktoré sú pre Európsky parlament neobvyklé alebo atypické a vyskytujú sa zriedka; konštatuje, že v roku 2019 dosiahnu tieto investície a výdavky úroveň 71,6 milióna EUR vrátane 37,3 milióna EUR na zmenu volebného obdobia a 34,3 milióna EUR na iné mimoriadne výdavky; pripomína, že rozlíšenie medzi bežnými a mimoriadnymi výdavkami, ktoré sa zaviedlo v rozpočte na rok 2016 a bolo zahrnuté do každého ďalšieho rozpočtu, sa zaviedlo výhradne s cieľom reagovať na vykonávanie naliehavých opatrení týkajúcich sa bezpečnostných budov a kybernetickej bezpečnosti po teroristických útokoch; domnieva sa, že nadmerné využívanie tohto rozlíšenia, t. j. zahrnutie iných výdavkov medzi mimoriadne výdavky, vedie k chybným informáciám o vývoji rozpočtovej rezervy, a je teda v rozpore so zásadou transparentnosti výdavkov Európskeho parlamentu;

10.

očakáva, že rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2019 bude realistický a presný, pokiaľ ide o zosúladenie potrieb a ich nákladov, s cieľom zabrániť čo najviac nadmernej úrovni rozpočtu;

Brexit

11.

podotýka, že 8. decembra 2017 vyjednávači Únie a Spojeného kráľovstva v zásade dospeli k dohode o finančnom vyrovnaní týkajúcom sa vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, ktorá obsahuje ustanovenie o tom, že Spojené kráľovstvo sa bude podieľať na ročných rozpočtoch Únie na roky 2019 a 2020, akoby stále bolo členským štátom Únie a bude prispievať svojím podielom k financovaniu záväzkov Únie, ktoré vznikli pred 31. decembrom 2020; poznamenáva, že dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie pre poslancov je včlenené medzi záväzky v súvahe EÚ a príspevok k nesplateným záväzkom potrebný na pokrytie dôchodkových záväzkov, ktoré vznikli pred rokom 2020, ale pokračujú aj po roku 2020, bude predmetom rokovaní;

12.

berie na vedomie, že Výbor pre ústavné veci schválil hlasovaním v pléne vo februári 2018 iniciatívnu správu o zložení Európskeho parlamentu, a najmä zníženie počtu poslancov na 705 po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie; konštatuje, že po neformálnom stretnutí 27 hláv štátov alebo predsedov vlád 23. februára 2018 predseda Tusk vyjadril širokú podporu tohto návrhu; konštatuje, že v prípade, že Spojené kráľovstvo bude na začiatku volebného obdobia 2019 až 2024 stále členským štátom, bude počet poslancov 751, kým nenadobudne vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie právnu účinnosť; poukazuje však na skutočnosť, že tento postup si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady po tom, čo získa súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že odhady Európskeho parlamentu momentálne odzrkadľujú aktuálnu situáciu, keď Európsky parlament tvorí 678 poslancov z 27 členských štátov v období od 30. marca 2019 do konca 8. legislatívneho obdobia a keď ho tvorí 705 poslancov z 27 členských štátov od začiatku 9. legislatívneho obdobia až do konca rozpočtového roka 2019; s uspokojením berie na vedomie úpravy navrhnuté generálnym tajomníkom, ktoré prijalo Predsedníctvo 12. marca 2018;

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019

13.

víta komunikačnú kampaň ako užitočnú snahu o vysvetlenie cieľov Únie a Európskeho parlamentu občanom; zdôrazňuje, že táto kampaň by mala byť zameraná okrem iného na vysvetlenie úlohy Únie, právomocí Európskeho parlamentu, jeho funkcií, ako je voľba predsedu Komisie, a jeho vplyvu na život občanov;

14.

pripomína, že ako sa schválilo v rozpočtovom postupe na rok 2018, celkový rozpočet kampane je 33,3 milióna EUR na dva roky, z čoho 25 miliónov EUR je vyčlenených na rok 2018 (vzhľadom na čas potrebný na uskutočnenie postupov verejného obstarávania a uzatvorenie zmlúv) a 8,33 milióna EUR na rok 2019; poukazuje na to, že Predsedníctvo v novembri 2017 schválilo stratégiu kampane založenú na analýze poznatkov získaných pri posledných voľbách;

15.

zdôrazňuje, že komunikačné procesy pre voľby do Európskeho parlamentu sa vyznačujú tromi úrovňami: najviditeľnejšia úroveň zahŕňa vnútroštátne a európske politické strany a ich kandidátov, druhá úroveň je proces navrhovania hlavných kandidátov (Spitzenkandidaten), ktorý bol prvýkrát uvedený v roku 2014, a tretia úroveň je inštitucionálna kampaň s cieľom pripomenúť, čo Európsky parlament je, čo robí, akým spôsobom ovplyvňuje životy občanov a prečo je účasť na voľbách dôležitá;

16.

zdôrazňuje, že samotný Európsky parlament nemá zdroje potrebné na oslovenie 400 miliónov oprávnených voličov, a preto na tento účel musí čo najlepšie využívať svoje vlastné siete multiplikátorov; domnieva sa, že aj komunikácia prostredníctvom webových sídel sociálnych médií by mala zohrávať dôležitú úlohu; poukazuje na to, že na európskej úrovni sa v roku 2018 zorganizuje séria konferencií za účasti občanov a zainteresovaných strán a že na vnútroštátnej úrovni bude kľúčová úloha styčných kancelárií; bude aj naďalej zapájať Európsky výbor regiónov a jeho miestnych a regionálnych zástupcov do prístupu vytvárania siete; domnieva sa, že v záverečnom období pred voľbami budú európske politické strany a národné strany spoločne zohrávať kľúčovú úlohu, najmä v rámci procesu navrhovania hlavných kandidátov; navrhuje preto, aby sa im umožnilo uskutočniť túto misiu s finančnými prostriedkami navýšenými osobitne pre rok 2019;

Bezpečnosť a kybernetická bezpečnosť

17.

konštatuje, že súčasťou rozpočtu na rok 2019 budú ďalšie splátky značných investícií začatých v roku 2016 s cieľom výrazne zlepšiť bezpečnosť Európskeho parlamentu; poukazuje na to, že tieto projekty sa vzťahujú na rôzne oblasti, najmä v súvislosti s budovami, t. j. zvýšenie bezpečnosti vstupu, vybavenia a personálu, ako v prípade projektu iPACS, ale aj zlepšenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti komunikácie;

18.

víta memorandum o porozumení medzi belgickou vládou a Európskym parlamentom, Radou, Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a ostatnými inštitúciami sídliacimi v Bruseli, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2017 a týka sa potvrdzovania kontrol bezpečnostných previerok pre všetkých externých dodávateľov, ktorí chcú vstúpiť do priestorov inštitúcií Únie; pripomína, že v odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rok 2018 vyzval generálneho tajomníka, aby zvážil vhodnosť možnosti rozšírenia uplatňovania tohto memoranda o porozumení na úradníkov, asistentov poslancov a stážistov s cieľom umožniť pred ich prijatím do zamestnania potrebné bezpečnostné previerky; žiada preto generálneho tajomníka, aby informoval Výbor pre rozpočet o pokroku dosiahnutom v súvislosti s týmto spisom;

19.

domnieva sa, že IT nástroje sú pre poslancov a zamestnancov dôležitými prostriedkami na vykonávanie ich práce, sú však náchylné na kybernetické útoky; víta preto mierne zvýšenie úrovne rozpočtových prostriedkov, ktoré umožnia inštitúcii lepšie chrániť svoj majetok a informácie tým, že bude pokračovať vo svojom akčnom pláne v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

Politika v oblasti nehnuteľností

20.

opakuje svoju žiadosť o transparentný rozhodovací proces v rámci politiky v oblasti nehnuteľností založený na včasnom poskytovaní informácií s náležitým zreteľom na článok 203 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

21.

berie na vedomie proces zlepšovania pracovného prostredia poslancov a zamestnancov, o ktorom rozhodlo Predsedníctvo v decembri 2017 a ktorý bude pokračovať aj v roku 2019 s cieľom poskytnúť flexibilné pracovné priestory pre poslancov s cieľom uspokojiť potreby vyplývajúce z meniacich sa pracovných modelov a poskytnúť im po voľbách v roku 2019 tri kancelárie v Bruseli a dve v Štrasburgu; zdôrazňuje však, že by bolo užitočnejšie, keby boli v Štrasburgu k dispozícii flexibilné miesta pre schôdze; všíma si náklady na údržbu budov Európskeho parlamentu v roku 2019 vrátane bezpečnostných a environmentálnych požiadaviek; vyjadruje pochybnosti v súvislosti s veľmi vysokými nákladmi na určité navrhované stavby, konkrétne: odstránenie knižnice a súvisiacich kancelárií, rekonštrukcia reštaurácie pre poslancov (budova ASP) a rekonštrukcia reštaurácie v budove Churchill; vyzýva generálneho tajomníka, aby poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o týchto rozhodnutiach pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň v roku 2018, keďže sa domnieva, že niektoré projekty budú odložené;

22.

vyjadruje pochybnosti v súvislosti so sumou 1,58 milióna EUR plánovanou na štúdie renovácie budovy Spaak vzhľadom na to, že na to už bolo vyčlenených 14 miliónov EUR v rozpočte na rok 2018; vyzýva generálneho tajomníka, aby poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o tomto rozhodnutí pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň v roku 2018;

23.

žiada o bližšie podrobnosti o stave nábytku v budove ASP v Bruseli, ktoré opodstatnili jeho výmenu, a o postupe, ktorý viedol k rozhodnutiu vybrať nový nábytok, najmä o pomere ceny a potreby výmeny;

24.

berie na vedomie aktualizované vyhlásenie o poslaní informačných kancelárií, ktoré sa teraz majú nazývať „styčné kancelárie“, v súlade s rozhodnutím Predsedníctva z novembra 2017; konštatuje, že hlavnou úlohou styčnej kancelárie je poskytovať informácie a komunikovať na miestnej úrovni v mene Európskeho parlamentu politicky neutrálnym spôsobom s cieľom poskytovať informácie o Únii a jej politikách prostredníctvom činností externých zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj členov Európskeho výboru regiónov;

25.

konštatuje, že prvé časti východného krídla novej budovy KAD budú odovzdané a obsadené koncom roka 2018, pričom ostatné kancelárie východného krídla a konferenčné miestnosti budú obsadzované postupne v priebehu roka 2019; konštatuje, že bezprostredne potom začnú práce na západnom krídle;

26.

pripomína analýzu Dvora audítorov za rok 2014, v ktorej sa náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu odhadli na 114 miliónov EUR ročne; okrem toho konštatuje závery svojho uznesenia z 20. novembra 2013 o umiestnení sídel inštitúcií Európskej únie (10), v ktorom sa uvádza, že 78 % všetkých služobných ciest riadnych zamestnancov Európskeho parlamentu je priamo podmienených jeho geografickým rozptýlením; zdôrazňuje, že v správe sa takisto odhaduje environmentálny vplyv geografickej rozptýlenosti na úrovni od 11 000 do 19 000 ton emisií CO2; zdôrazňuje potenciálne úspory, ktoré možno dosiahnuť v rámci rozpočtu Európskeho parlamentu, pokiaľ bude mať jedno sídlo, a preto žiada plán na zavedenie jediného sídla;

27.

pripomína záväzok Európskeho parlamentu vyplývajúci zo smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (11), ktorým sa stanovuje, že inštitúcie „sa bez toho, aby tým boli dotknuté príslušné rozpočtové pravidlá a pravidlá obstarávania zaviažu, že budú na budovy, ktoré vlastnia alebo užívajú, uplatňovať rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky vzťahujúce sa na budovy ústredných vlád členských štátov podľa článkov 5 a 6“uvedenej smernice, z dôvodu veľkej viditeľnosti ich budov a vedúcej úlohy, ktorú by mali zohrávať v súvislosti s energetickou hospodárnosťou týchto budov“; zdôrazňuje, že je naliehavé dodržiavať toto vyhlásenie, v neposlednom rade vzhľadom na vlastnú vierohodnosť pri súčasných prebiehajúcich revíziách smerníc o energetickej hospodárnosti budov a o energetickej efektívnosti;

Otázky týkajúce sa poslancov Európskeho parlamentu a akreditovaných asistentov

28.

víta prácu sekretariátu Európskeho parlamentu, sekretariátov politických skupín a kancelárií poslancov zameranú na posilnenie postavenia poslancov v rámci ich mandátu; nabáda na pokračovanie rozvoja tých služieb, ktoré zvyšujú schopnosť poslancov kontrolovať prácu Komisie a Rady a zastupovať občanov;

29.

víta najmä neustále sa zvyšujúcu kvalitu poradenstva a výskumu, ktoré sa poslancom a výborom poskytujú prostredníctvom výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) a tematických sekcií; berie na vedomie strednodobé hodnotenie spolupráce medzi týmito dvoma službami, ktoré poskytol generálny tajomník v októbri 2017; žiada generálneho tajomníka, aby poskytol ďalšie informácie o tom, ako tieto dve služby koordinujú svoju činnosť s cieľom zabrániť duplicite a plniť potreby klientov; víta nové a existujúce osobitné projekty uplatnenia IT, ktoré sa budú úplne alebo čiastočne implementovať v priebehu roka 2019: projekt e-Parlament, projekt Systém na správu elektronických záznamov (Electronic Record Management System (ERMS)), program otvorenej digitálnej knižnice, nový projekt v oblasti výskumu a vývoja strojového učenia s prekladovými pamäťami a registračný nástroj pre účastníkov konferencií a podujatí;

30.

pripomína horeuvedené uznesenia z 5. apríla 2017 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2018 a z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018; opakuje výzvu o transparentnosť, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky poslancov; vyzýva Predsedníctvo Európskeho parlamentu, aby pracovalo na lepších usmerneniach týkajúcich sa zodpovednosti za výdavky povolené v rámci tohto príspevku bez toho, aby sa vytvárali dodatočné náklady alebo administratívne zaťaženie pre administratívu Európskeho parlamentu; berie na vedomie, že komplexný systém kontroly príspevku na parlamentný mandát poslancov by vyžadoval 40 až 75 nových administratívnych pracovných miest (12), čo je v rozpore s plánom znižovania počtu zamestnancov;

31.

pripomína zásadu nezávislosti mandátu; zdôrazňuje, že za použitie výdavkov na parlamentné činnosti zodpovedajú zvolení poslanci a že poslanci môžu na svojich osobných webových stránkach zverejniť svoj výkaz výdavkov z príspevku na všeobecné výdavky; zdôrazňuje, že jednorazová platba je v členských štátoch veľmi používaná a považovaná za užitočný nástroj; zdôrazňuje, že súčasné využívanie jednorazových platieb nevyžaduje dodatočných zamestnancov ani nezahŕňa dodatočné náklady pre administratívu Európskeho parlamentu a zabraňuje vzniku povinných dodatočných nákladov a administratívneho zaťaženia v prípade poslancov a ich kancelárií; opätovne zdôrazňuje, že zvýšenie účinnosti a transparentnosti príspevku na všeobecné výdavky neznamená zásah do súkromia;

32.

naliehavo žiada pracovnú skupinu Predsedníctva pre príspevok na všeobecné výdavky, aby dokončila svoju prácu s cieľom umožniť posúdenie odporúčaní založených na stanovisku Európskeho parlamentu vyjadrenom v októbri 2017 pred voľbami do 9. zákonodarného zboru;

33.

opakovane vyzýva Predsedníctvo, aby zabezpečilo dodržiavanie sociálnych a dôchodkových práv poslancov a akreditovaných asistentov poslancov a dostupnosť primeraných finančných prostriedkov; v tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť nájsť realizovateľné riešenie pre tých akreditovaných asistentov, ktorí na konci súčasného obdobia pracovali bez prerušenia dve volebné obdobia, ale po dosiahnutí dôchodkového veku nebudú mať právo prístupu k európskemu systému dôchodkových práv, pretože im bude chýbať určitý čas z potrebnej desaťročnej služby, ktorá je stanovená v služobnom poriadku, z dôvodu konania predčasných volieb v roku 2014 a oneskorení pri potvrdzovaní nových zmlúv akreditovaných asistentov pre veľké pracovné zaťaženie v období po voľbách v roku 2009; pripomína, že v článku 27 ods. 2 štatútu poslancov Európskeho parlamentu sa stanovuje, že „nadobudnuté práva alebo budúce nároky zostávajú zachované v plnom rozsahu“; berie však na vedomie pretrvávajúce problémy v súvislosti s dobrovoľným dôchodkovým fondom a žiada Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby preskúmali všetky možnosti s cieľom minimalizovať zaťaženie rozpočtu Európskeho parlamentu;

34.

považuje rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku 422 „Výdavky súvisiace s asistentskou výpomocou“za primerané;

35.

berie na vedomie revíziu výšky príspevkov pre akreditovaných asistentov poslancov na účely ich služobných ciest medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu; pripomína svoju výzvu Predsedníctvu, aby prijalo opatrenia s cieľom dosiahnuť od nasledujúceho legislatívneho obdobia úplnú harmonizáciu medzi úradníkmi, ostatnými zamestnancami a akreditovanými asistentmi;

36.

so zreteľom na nasledujúce volebné obdobie opätovne vyzýva Konferenciu predsedov, aby zrevidovala vykonávacie ustanovenia upravujúce prácu delegácií a služobné cesty mimo Únie; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala brať do úvahy možnosť, že by akreditovaní asistenti za určitých podmienok sprevádzali poslancov na oficiálnych delegáciách a služobných cestách Európskeho parlamentu;

37.

vyzýva Predsedníctvo, aby zmenilo svoje rozhodnutie z 19. apríla 2010 o pravidlách týkajúcich sa stážistov poslancov, aby im bola zabezpečená dôstojná odmena; zdôrazňuje, že odmeňovanie stážistov v kanceláriách poslancov alebo v politických skupinách by malo aspoň pokryť životné náklady v Bruseli alebo v meste, kde sa stáže uskutočňujú;

38.

domnieva sa, že by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky na vykonávanie plánu prispôsobenia preventívnych a včasných podporných opatrení na riešenie konfliktov a obťažovania medzi poslancami, akreditovanými asistentmi a ostatnými zamestnancami;

Otázky týkajúce sa zamestnancov

39.

znižuje plán pracovných miest svojho generálneho sekretariátu na rok 2019 o 59 pracovných miest (cieľ zníženia počtu zamestnancov o 1 %) v súlade s dohodou zo 14. novembra 2015, ktorú dosiahol s Radou v otázke všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2016, kde sa stanovilo pokračovanie ročných opatrení Európskeho parlamentu na znižovanie počtu zamestnancov do roku 2019;

40.

domnieva sa, že v čase, keď je pravdepodobné, že finančné a ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii inštitúciám Únie, budú stále viac obmedzené, je dôležité, aby samy inštitúcie boli schopné prijímať a udržať si najkvalitnejších pracovníkov s cieľom riešiť prichádzajúce zložité výzvy v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti;

41.

domnieva sa, že až do prestávky počas volieb bude Európsky parlament čeliť mimoriadnej situácii, ktorá bude výsledkom súbehu zvyčajného ruchu na konci volebného obdobia s komplexným balíkom legislatívnych návrhov týkajúcich sa VFR, brexitom a rastúcim počtom trialógov; domnieva sa, že na to, aby Európsky parlament a jeho výbory mohli vykonávať hlavné činnosti, je nevyhnutné naďalej zabezpečovať primeranú úroveň logistických a ľudských zdrojov;

42.

poveruje generálneho tajomníka, aby nadviazal na platné dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Európskym výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom; EPRS je v tejto veci veľmi dobrým príkladom; žiada, aby sa identifikovali oblasti vrátane, nie však výlučne IT služieb a bezpečnosti, v ktorých je možné zvýšiť synergie funkcií back-office využitím skúseností Európskeho parlamentu a oboch orgánov, pričom sa v plnej miere zohľadnia ťažkosti v oblasti správy a rozdiely z hľadiska rozsahu služieb s cieľom vypracovať spravodlivé dohody o spolupráci; ďalej žiada generálneho tajomníka, aby vypracoval štúdiu o možnej synergii v oblasti funkcií a služieb back-office s inými inštitúciami;

43.

žiada o posúdenie úspor a výhod pre každú stranu, ktoré sa dosiahli vďaka medziinštitucionálnej dohode o administratívnej spolupráci medzi Európskym parlamentom, Európskym výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, a to tak v oblastiach podliehajúcich spoločným službám, ako aj v oblastiach podliehajúcich spolupráci, a o vyhodnotení potenciálnych úspor a prínosov možných budúcich dohôd s inými inštitúciami a agentúrami;

44.

víta uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ (13); zastáva názor, že uznesenie je dôležitým krokom k účinnejšiemu boju proti sexuálnemu obťažovaniu a všetkým formám nevhodného správania v Únii a jej inštitúciách vrátane Európskeho parlamentu; požaduje, aby sa na realizáciu požiadaviek uznesenia vyčlenili primerané zdroje;

Ďalšie otázky

45.

berie na vedomie zaužívanú prax „zberného prenosu“(ramassage) na konci roka s cieľom prispieť na prebiehajúce stavebné projekty; na základe údajov za roky 2014, 2015, 2016 a 2017 zdôrazňuje, že tzv. zberný prenos na konci tohto roka sa vykonáva systematicky v tých istých kapitolách a hlave a až na niekoľko výnimiek aj presne v tých istých riadkoch; pýta sa preto, či sa tieto kapitoly a riadky plánovane nadhodnocujú s cieľom zhromaždiť finančné prostriedky na financovanie rozpočtovej politiky;

46.

spochybňuje potrebu umiestnenia slúchadiel s mikrofónom a inštaláciu webových kamier v kanceláriách v Bruseli a Štrasburgu pre všetkých asistentov poslancov, hoci väčšina z nich o to dokonca ani nepožiadala; spochybňuje preto náklady na takéto rozhodnutie a dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu; vyzýva generálneho tajomníka, aby poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o tomto rozhodnutí;

47.

poznamenáva, že obmedzenia prístupu do priestorov stravovania Európskeho parlamentu boli zrušené 1. januára 2017; súhlasí s tým, aby každý, kto pracuje v budovách Európskeho parlamentu alebo vstupuje do jeho priestorov z dôvodu konania medziinštitucionálnej schôdze, mohol mať obed v jedálňach a reštauráciách Európskeho parlamentu; konštatuje však, že prístup do samoobslužnej jedálne v budove ASP v Bruseli a v budove LOW v Štrasburgu sa stal veľmi komplikovaným, keďže sa tam každodenne vyskytujú skupiny návštevníkov; preto žiada, aby sa rýchlo obnovili kontroly pri vstupe do týchto dvoch samoobslužných jedální, a to nie na kontrolu poslancov a zamestnancov iných inštitúcií, ale na systematické nasmerovanie skupín návštevníkov do reštauračných priestorov, ktoré sú pre nich určené;

48.

berie na vedomie prebiehajúci dialóg medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; zdôrazňuje potrebu prekročiť rámec súčasného Európskeho parlamentného týždňa s cieľom umožniť trvalé synergie, pokiaľ ide o vzťahy medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; v tejto súvislosti žiada, aby sa tento dialóg posilnil s cieľom dosiahnuť lepšie chápanie prínosu Európskeho parlamentu a Únie v členských štátoch;

49.

žiada o modernizáciu európskeho vedeckého mediálneho centra schváleného v rámci rozpočtu na rok 2018 v záujme spolupráce s televíznymi stanicami, sociálnymi médiami a ďalšími partnermi na účely odbornej prípravy mladých novinárov, najmä vo vzťahu k novému vedeckému a technologickému vývoju a k partnersky preskúmaným správam založeným na faktoch;

50.

víta úsilie Európskeho parlamentu o podporu udržateľnej mobility;

51.

vyzýva Európsky parlament, aby prijal ekologicky udržateľný prístup a aby bola väčšina každej činnosti vykonávanej v rámci neho šetrná k životnému prostrediu;

52.

berie na vedomie vytvorenie pracovnej skupiny pre mobilitu, ktorá by mala pracovať inkluzívne a s jasným mandátom; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí na svojich pracoviskách dodržiavať všetky platné regionálne právne predpisy vrátane oblasti mobility; vyjadruje podporu využívaniu existujúceho priameho vlakového spojenia medzi Európskym parlamentom v Bruseli a letiskom; žiada zodpovedné služby, aby v súvislosti s tým prehodnotili zloženie a veľkosť svojich vozových parkov; vyzýva Predsedníctvo, aby bezodkladne vytvorilo systém stimulov na podporu využívania bicyklov pri dochádzaní do zamestnania; poznamenáva, že takýto systém je už zavedený v iných inštitúciách, konkrétne v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore;

53.

vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby presadzovali kultúru zostavovania rozpočtu na výkonnosti v rámci celej administratívy Európskeho parlamentu a prístup štíhleho manažmentu s cieľom zvýšiť efektívnosť, zredukovať administratívu a obmedziť byrokraciu v rámci vnútornej činnosti tejto inštitúcie; zdôrazňuje, že skúsenosť so štíhlym manažmentom je neustálym zlepšovaním pracovného postupu vďaka zjednodušeniu a skúsenosti administratívnych pracovníkov;

o

o o

54.

schvaľuje odhady na rozpočtový rok 2019;

55.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a odhady Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 15.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0114.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0408.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0458.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0172.

(9)  Texty prijaté Predsedníctvom, PE 113.116/BUR./rev. XXVI/01-04-2009.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0498.

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0150.

(13)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.