1.

Európa sa nachádza v dobe, v ktorej majú na európske spoločnosti a občanov hlboký vplyv globalizácia, technologický pokrok, výzvy v oblasti udržateľnosti, pretrvávajúce výzvy v oblasti sociálneho začlenenia, politická nestabilita a demografické zmeny. Tieto spoločné výzvy si vyžadujú spoločné úvahy a koordinované opatrenia členských štátov;

2.

prioritami budúcej spolupráce v tejto oblasti je úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri podpore občianstva a demokracie, osobného rozvoja, sociálneho začlenenia, rovných príležitostí a posilnenia postavenia, ako aj pri podpore dobrých životných podmienok a posilnení súdržných spoločností. Dve hlavné spoločenské úlohy vzdelávania a odbornej prípravy – ich prínos ku konkurencieschopnosti, inovácii a zamestnateľnosti a ich príspevok k aktívnemu občianstvu, sociálnemu začleneniu, súdržnosti a osobnému rozvoju – sú v dnešných spoločnostiach úzko prepojené a v plnej miere sa dopĺňajú;

3.

vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčovými nástrojmi politiky na vytváranie a udržiavanie udržateľného rastu a konkurencieschopnosti a podporu zamestnanosti a účasti na trhu práce na európskej úrovni. Ich potenciál pri riešení širších spoločenských výziev by sa mal plne uznať pri vypracúvaní novej stratégie rastu pre Úniu. Vysokokvalitné vzdelávanie a odborná príprava poskytujú Únii konkurenčnú výhodu v čoraz digitalizovanejšom globálnom hospodárstve založenom na vedomostiach, pretože v budúcnosti bude Európa ešte viac závisieť od tvorivých, vysokokvalifikovaných a dobre vyškolených ľudí. Tiež bude nevyhnutné usmerňovať vývoj a zavádzanie nových technológií a podporovať prechod Únie na obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo prostredníctvom podpory vedomostí, zručností a kompetencií potrebných na dosiahnutie pokroku v týchto zmenách;

4.

európska spolupráca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je základným politickým nástrojom na prípravu inovačných stratégií, ktoré by boli orientované na budúcnosť a pohotovo by reagovali na zmeny a ktorých cieľom by bolo riešiť tieto spoločné výzvy pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality a rešpektovaní bohatej rozmanitosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy v rámci Únie;

5.

investovanie do vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých prináša značné výhody nielen občanom, ale aj hospodárstvu a spoločnosti. Investície do kompetencií musia pokrývať všetky fázy života učiacich sa. Dosiahnutie kvalitných vzdelávacích výsledkov si vyžaduje primerané zdroje, ktoré musia byť dobre vyvážené v rámci celého procesu celoživotného vzdelávania;

6.

investície do vzdelávania, odbornej prípravy a zručností sa musia podporovať na európskej a vnútroštátnej úrovni. Je potrebné vypracovať efektívne inovačné pracovné metódy, ktorými sa posilňuje prístup budovania kapacít a podporuje rozvoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom inteligentných a strategických investícií. Osobitná pozornosť by sa mala venovať posilneniu kompetencií, ktoré budú relevantné v budúcnosti, strategickému využívaniu digitalizácie a financovania inovácie, modernizovanej vzdelávacej infraštruktúre, inovačnému a bezpečnému vzdelávaciemu prostrediu a zlepšeným pedagogickým prístupom, ako aj zlepšeniu prístupu k celoživotnému poradenstvu a zlepšeniu kvality týchto služieb. Investície by mohli zahŕňať ďalší rozvoj európskeho vzdelávacieho priestoru a zlepšenie synergií medzi európskymi nástrojmi financovania, ako aj medzi politikami a nástrojmi financovania EÚ, ktoré sú relevantné pre vzdelávanie a odbornú prípravu;

7.

s cieľom prispieť k dosiahnutiu klimaticky neutrálnej a zelenej Európy je potrebné v plnej miere preskúmať potenciál vzdelávania a odbornej prípravy. Vzdelávanie a odborná príprava majú zásadný význam pri poskytovaní vedomostí, zručností a kompetencií a pri podpore hodnôt a motivácie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa umožnila spravodlivá a rovnocenná sociálna transformácia. Európska činnosť zameraná na zelenú Európu založená na odporúčaní Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie a odporúčaní Rady o presadzovaní spoločných hodnôt si vyžaduje zapojenie na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy a vo všetkých štádiách života, čo umožní činnosti iniciované na miestnej a regionálnej úrovni a v spolupráci s občianskou spoločnosťou s cieľom pokročiť smerom k vykonávaniu príslušných cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

8.

Európsky pilier sociálnych práv by sa mal vykonávať na európskej úrovni a úrovni členských štátov, a to s náležitým ohľadom na ich právomoci. Právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie by sa malo rešpektovať vo všetkých fázach života, od raného detstva až po staršie vekové kategórie, a tiež na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy, a to v súčinnosti s úsilím vynakladaným v súvislosti s európskym vzdelávacím priestorom. Pri vykonávaní by sa mala osobitná pozornosť venovať účinnej prístupnosti, rovným príležitostiam a politikám začleňovania, zabezpečovaniu prístupu a prechodu k celoživotnému vzdelávaniu;

9.

význam zabezpečenia ochrany a presadzovania spoločných hodnôt Únie vrátane demokracie, právneho štátu a základných práv;

10.

značný pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s európskym vzdelávacím priestorom, a význam posilnenia záväzku k ďalšiemu ambicióznemu rozvoju jeho celkových i čiastkových cieľov a rozsahu tohto priestoru, aby sa vízia európskeho vzdelávacieho priestoru premenila na skutočnosť a aby sa z Európy stala vedúca učiaca sa spoločnosť, ako aj význam prispievania ku kultúre, ktorá podporuje, posilňuje a motivuje ľudí a spoločnosti k učeniu sa a k inovácii, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy a vo všetkých fázach života;

11.

význam vypracovania budúceho strategického rámca pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave ako nástroja na podporu a vykonávanie európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorým sa prispeje k jeho úspešnému vykonávaniu a ďalšiemu ambicióznemu rozvoju;

12.

kľúčovú úlohu programu Erasmus+ pri zabezpečovaní európskeho vzdelávacieho priestoru prostredníctvom poskytnutia širokého prístupu ku vzdelávacej mobilite, ako aj posilnených strategických partnerstiev a politickej podpory pre inkluzívnejšie politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže založené na celoživotnom vzdelávaní, zohľadňujúce rodovú rovnosť a orientované na inováciu;

13.

potrebu ďalej vyvíjať úsilie o podporu a rozvoj spolupráce medzi členskými štátmi na európskej úrovni s cieľom zlepšiť partnerské a vzájomné učenie a výmenu najlepších postupov a zároveň odstrániť prekážky brániace vzdelávacej mobilite a podporovať členské štáty pri holistickom rozvoji ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom prispieť k celkovej udržateľnosti týchto systémov a v konečnom dôsledku zintenzívniť vzostupnú sociálno-hospodársku konvergenciu;

14.

potrebu riešiť a zohľadňovať globálne výzvy a príležitosti, najmä v oblasti zmeny klímy, digitalizácie, umelej inteligencie a zavádzajúcich či nepravdivých informácií, a to tak, že sa na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy podporí rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií a kritického myslenia počnúc základnými zručnosťami až po kvalifikáciu na vysokej úrovni;

15.

mala na pamäti ambície vyjadrené v záveroch Rady o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru, že tento priestor by mal byť založený na nepretržitom procese celoživotného vzdelávania, od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve cez školské a odborné vzdelávanie a prípravu až po vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, a pokračovala v dôrazných opatreniach zameraných na odstránenie prekážok brániacich vzdelávacej mobilite, na presadzovanie a posilňovanie mobility a spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na podporu členských štátov pri modernizácii ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy, na podporu výučby a učenia sa jazykov a vzájomného uznávania kvalifikácií a vzdelávacích výstupov zo študijných pobytov v zahraničí;

16.

vyvíjala ďalšie iniciatívy zamerané na vytvorenie skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom ďalej rozvíjať jeho celkové i čiastkové ciele a rozsah a posilniť jeho prepojenie so strategickým rámcom pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) na obdobie po roku 2020; a aby podnikla vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa všetky úrovne a všetky formy vzdelávania a odbornej prípravy podporovali na rovnakom základe;

17.

plne využívala potenciál priorít strategického programu na roky 2019 – 2024, a to konkrétne posilnením investícií do tých kompetencií, ktoré sú potrebné na naplnenie potrieb trhu práce a meniacej sa spoločnosti, ktoré vznikli okrem iného v dôsledku zmeny klímy, globalizácie, digitalizácie, umelej inteligencie a robotizácie, s cieľom podporiť inováciu, účasť na živote demokratických spoločností a sociálne začlenenie;

18.

sa zapojila do spoločných úvah o možnostiach, vhodných politických opatreniach a výstupoch, ktoré by prispeli k strategickému cieľu, ktorým je klimaticky neutrálna a zelená Európa, a k spravodlivej transformácii, a pri tvorbe európskych politík v oblasti zelenej Európy zohľadnila bohatý potenciál vzdelávania a odbornej prípravy, najmä prostredníctvom programu Erasmus+ a zameraním sa na aktívnu účasť študentov na Celosvetovom akčnom programe o vzdelávaní pre udržateľný rozvoj;

19.

ďalej vynakladala koordinované úsilie zamerané na dosiahnutie pokroku v súvislosti s komplexným európskym akčným plánom v oblasti digitálneho vzdelávania a s koordinovaným plánom v oblasti umelej inteligencie, a to zabezpečením komplementárnosti, pridanej hodnoty a koordinácie politických cieľov a nástrojov so zreteľom na európsky vzdelávací priestor;

20.

na základe súboru nástrojov spolupráce v rámci ET 2020 vypracovala konkrétne na budúcnosť orientované a inovatívne pracovné metódy v oblasti európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave. V plnej miere sa môžu preskúmať možnosti využívania nástrojov spolupráce, ako sú napríklad medzinárodné analýzy, výskumné a študijné návštevy a pilotné projekty spolupráce, s cieľom inovovať a testovať politiky a nástroje realizácie a rozvíjať a presadzovať tematické scenáre založené na výskume a dlhodobé prognózy týkajúce sa budúcnosti práce a spoločnosti s ohľadom na vývoj v Európe i na celom svete;

21.

vyvíjala nové spôsoby odbornej prípravy a podpory kompetentných, motivovaných a vysokokvalifikovaných učiteľov, školiteľov, pedagógov a vedúcich pracovníkov škôl a podporovala ich kontinuálny profesijný rozvoj a vysokokvalitné vzdelávanie učiteľov založené na výskume;

22.

podporovali rozvoj digitálnych zručností a kompetencií, inováciu a podnikateľského ducha vo vzdelávaní a odbornej príprave v prípade všetkých vzdelávajúcich sa osôb tým, že umožnia flexibilnejšie možnosti vzdelávania, posilnia prepájanie rôznych foriem vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečia inkluzívne a inovačné prístupy vrátane úsilia o odstraňovanie nerovností;

23.

podporovali zlepšenia zamerané na vysokokvalitné, inkluzívne, celoživotné, flexibilné a rodovo responzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy orientované na inováciu;

24.

plne využívali potenciál všetkých príslušných oblastí vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom prehĺbiť európsky vzdelávací priestor a snažili sa zabezpečiť rovnováhu medzi všetkými príslušnými úrovňami a formami vzdelávania a odbornej prípravy a zapojenie všetkých uvedených úrovní a foriem;

25.

naďalej sa zasadzovali o inkluzívne a vysokokvalitné systémy vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, presadzovali opatrenia na podporu kľúčových kompetencií a inkluzívneho, vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých, ďalej rozvíjali európsku spoluprácu v oblasti školského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých a podporovali excelentnú výučbu na všetkých úrovniach vzdelávania, a to aj posilnením cezhraničnej mobility a spolupráce pre učiteľov, budovaním a rozvojom excelentnosti v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a podporou učenia sa prácou vo všetkých jeho formách;

26.

podporovali spoluprácu a výmenu informácií svedčiacich o prínosoch investovania do vzdelávania a odbornej prípravy, keďže lepšie poznatky, údaje a analýzy týkajúce sa prínosov efektívnych verejných investícií do vzdelávania a odbornej prípravy môžu členským štátom pomôcť vytvoriť inkluzívnejšie, účinnejšie a lepšie reagujúce systémy vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň zabrániť ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu členských štátov;

27.

podporovali rozvoj spoločných vhodných nástrojov na sledovanie uplatnenia absolventov vysokých škôl a inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy na vnútroštátnej úrovni v súlade s novým programom v oblasti zručností pre Európu a s odporúčaním Rady týkajúcim sa sledovania uplatnenia absolventov;

28.

rozvoj prvých európskych univerzít ako ambicióznej iniciatívy, ktorá umožní intenzívnejšiu, inovačnejšiu a štruktúrovanejšiu spoluprácu medzi všetkými typmi inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo všetkých regiónov v Európe, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach činnosti, od vzdelávania a výučby až po výskum a inováciu, a domnieva sa, že by to mohol byť prevratný krok vpred v oblasti medziinštitucionálnej spolupráce tým, že sa ponúknu rôzne inšpiratívne vízie, modely a témy týkajúce sa interakcie v prospech budúceho rozvoja európskeho vzdelávacieho priestoru v súlade s meniacimi sa potrebami spoločnosti;

29.

hľadali spôsoby, ako zvýšiť informovanosť o európskych univerzitách, a podporovali účasť rôznych typov inštitúcií vysokoškolského vzdelávania tým, že sa zabezpečí vysoká kvalita a geografická a sociálna inkluzívnosť tejto iniciatívy s cieľom dosiahnuť, aby bola naozaj úspešná, a to:

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32019M9600. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32019M9539. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32019M9484. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32019M9319. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32019M9367. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

1.

v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv (1) sa potvrdzuje, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožňujú plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce;

2.

celoživotné vzdelávanie zahŕňa každé vzdelávanie od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve až po obdobie po odchode do dôchodku vrátane celého spektra formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a kompetencie z osobného, občianskeho, spoločenského a/alebo profesijného hľadiska. V rámci celoživotného vzdelávania sa každá osoba považuje za subjekt vzdelávania; celoživotné vzdelávanie umožňuje všetkým osobám získať príslušné vedomosti na to, aby sa mohli ako aktívni občania zúčastňovať na živote znalostnej spoločnosti a na trhu práce, čím sa uľahčuje slobodná mobilita európskych občanov;

3.

súčasné spoločenské a hospodárske výzvy si vyžadujú prístupy, ktoré by učiacich sa, spoločnosť a zamestnávateľov nabádali, motivovali a posilňovali v tom, aby zaujali proaktívnejší a strategickejší prístup k celoživotnému vzdelávaniu, ktoré sa tak stane realitou pre všetkých, a uznáva význam systematickej a dôslednej koordinácie v rámci príslušných oblastí politiky v záujme úspešného vykonávania politík celoživotného vzdelávania, ako aj kľúčovú úlohu sociálnych partnerov pri navrhovaní, vykonávaní a úspechoch týchto politík;

4.

je dôležité podporovať rovnosť príležitostí v rámci účasti na celoživotnom vzdelávaní a prístupu k nemu pre všetkých bez ohľadu na ich pôvod, a to uznávaním predchádzajúcich vedomostí, zručností a kompetencií a stavaním na nich, čím sa zároveň zlepšia nepretržité, viacnásobné a plynulé prechody medzi úrovňami a formami vzdelávania a odbornej prípravy;

5.

politiky celoživotného vzdelávania zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a v rámci programu Erasmus+ a že sú dôležité pre vnútroštátne politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti a sociálnej oblasti, ako aj pre demokratickú angažovanosť;

6.

prostredníctvom celoživotného vzdelávania sa posilňuje postavenie jednotlivcov, spoločností a sveta práce a umožňuje sa im, aby riešili výzvy súvisiace s technologickou a ekologickou transformáciou, a zároveň sa ním prispieva k sociálnemu začleneniu;

7.

záväzok Únie a členských štátov plniť Agendu 2030 Organizácie Spojených národov a jej ciele udržateľného rozvoja;

8.

nový strategický program na roky 2019 – 2024 (2), v ktorom sa ako strategické priority stanovujú rozvoj silnej a zdravej hospodárskej základne a budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, spravodlivej a sociálnej Európy a zdôrazňujú sa politiky digitálnej transformácie, ktoré odzrkadľujú naše spoločenské hodnoty a podporujú inkluzívnosť, pričom sa v ňom uznáva potreba zvýšiť investície do zručností a vzdelávania ľudí a zároveň obnoviť základy dlhodobého udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj potreba vykonávať Európsky pilier sociálnych práv na úrovni EÚ a členských štátov s náležitým ohľadom na ich príslušné právomoci a zásadu subsidiarity, pričom sa berie na vedomie, že je potrebné venovať veľkú pozornosť sociálnym otázkam, rizikám a vylúčeniu vyplývajúcim z nerovností a rozdielov vo vzdelávaní;

9.

novú koncepciu „hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky“, ktorej cieľom je postaviť ľudí a ich dobré životné podmienky do centra tvorby politík a rozhodovania;

10.

vo svojich záveroch o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru uviedla, že európsky vzdelávací priestor by mal byť založený na kontinuálnom procese celoživotného vzdelávania, od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve cez školské a odborné vzdelávanie a prípravu až po vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých vrátane neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

11.

prebiehajúca technologická a digitálna transformácia našich spoločností mení hospodárske prostredie, svet práce a občiansku angažovanosť, a teda by potenciálne mohla mať významný vplyv na sociálnu súdržnosť a rovnosť;

12.

pri formovaní európskych politík v oblasti digitálnej transformácie sú na zabezpečenie dobrých životných podmienok a udržateľného rastu v Európe rozhodujúce politiky vzdelávania a odbornej prípravy. Investovanie do nových vedomostí, zručností a kompetencií je kľúčom k posilneniu konkurencieschopnosti a produktivity Európy;

13.

vývoj technológií, a najmä umelej inteligencie, má značný potenciál na vytváranie nových druhov hospodárskych a občianskych činností, zručností, pracovných miest a služieb. Je potrebné rozvíjať účinné politiky, nástroje a opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť, aby všetci mali primerané vedomosti, zručnosti a kompetencie na to, aby sa mohli v plnej miere zúčastňovať na transformácii spoločnosti, a zároveň treba zvyšovať informovanosť o etických otázkach a rizikách, ktoré predstavuje možné zneužitie technológií;

14.

technologická transformácia zvyšuje dopyt po zručnostiach a kompetenciách na vysokej úrovni, adaptabilite a zručnostiach v oblasti riadenia kariéry, zatiaľ čo dopyt po pracovnej sile s nízkou kvalifikáciou, ktorá sa uplatňuje pri jednotvárnej a opakujúcej sa práci, klesá. Dôsledky tohto javu sa rôznia z hľadiska času, miesta a rozsahu, pretože niektorých odvetví a oblastí sa to dotýka viac ako iných. Dobrá ponuka celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva môže pomôcť znížiť rozdiely medzi vysokokvalifikovanými a nízkokvalifikovanými pracovníkmi na trhu práce;

15.

v Európe je výzva týkajúca sa rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností dospelých nesmierne náročná. Investovanie do základných zručností a kľúčových kompetencií je preto dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Vysokokvalitným a inkluzívnym vzdelávaním (formálnym a neformálnym vzdelávaním, informálnym učením sa aj učením sa prácou) a všeobecným prístupom k rozvoju kompetencií sa zlepšuje úroveň dosiahnutých základných zručností a podporuje napredovanie k pokročilejším zručnostiam a kompetenciám;

16.

problémom je aj naďalej nerovnosť v prístupe k vzdelávaniu dospelých a v poskytovaní tohto vzdelávania, keďže účasť dospelých na vzdelávacích činnostiach je stále nízka, a najmä dospelí s nízkou kvalifikáciou potrebujú intenzívnejšiu podporu pri zapájaní sa do vzdelávania (3). Malo by sa vyvinúť väčšie úsilie s cieľom zaangažovať sociálne znevýhodnených ľudí, aby sa zúčastňovali na celoživotnom vzdelávaní, umožniť im vstúpiť na trh práce, vrátiť sa naň alebo sa na trhu práce udržať a podporovať ich kariérny rast;

17.

prebiehajúce demografické zmeny prinášajú príležitosti a výzvy na úrovni jednotlivcov aj spoločnosti; nízka pôrodnosť a vyššia stredná dĺžka života menia v mnohých členských štátoch štruktúru obyvateľstva, pričom spoločnosť starne (4);

18.

lepším uznaním potenciálu starších ľudí a podporou príležitostí pre túto skupinu obyvateľstva, ako aj možnosťami účasti na živote spoločnosti aj v neskoršom živote sa prispieva k vytváraniu súdržných spoločností. Celoživotné vzdelávanie je kľúčovým faktorom pre zdravé starnutie starších občanov a ich aktívnu účasť na spoločenskom a hospodárskom živote;

19.

vysoká kvalita, inkluzívnosť a dostupnosť vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako aj základného školského vzdelávania, a aktivity neformálneho vzdelávania patria medzi základné politiky, ktorými sa reaguje na demografické zmeny, zabezpečuje, aby deti a mladí ľudia mali správne vedomosti, zručnosti a kompetencie do budúcnosti, rieši riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky, chudoby a sociálneho vylúčenia a zabezpečuje zmysluplný život;

20.

je naliehavo potrebné ďalej presadzovať rodovú rovnosť a podporovať rovnaký prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, najmä v odvetviach a povolaniach, v ktorých prevládajú buď muži, alebo ženy. V Európe sú ženy nedostatočne zastúpené v odvetviach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), a predovšetkým v digitálnom sektore, pričom ich zastúpenie v týchto odvetviach sa naďalej znižuje. Posilnenie postavenia žien v odvetviach STEM, a najmä v digitálnom sektore, je dôležité pre rozvoj európskych spoločností a hospodárstiev (5). Pri riešení rodových rozdielov v digitálnom odvetví môže pomôcť vzdelávanie a odborná príprava;

21.

je potrebné výrazne podporovať politiky v oblasti celoživotného vzdelávania a jeho poskytovanie s cieľom lepšie reagovať na výzvy meniacej sa spoločnosti;

22.

kľúčovým krokom smerom k účinným politikám celoživotného vzdelávania je pokračovanie v úsilí o vykonávanie odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností. Na doplnenie tejto činnosti a rozšírenie príležitostí pre všetkých však bude potrebné väčšie úsilie a širšie spektrum politík a nástrojov;

23.

je odhodlaná pokračovať v ambicióznom ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom vytvoriť z Európy vedúcu učiacu sa spoločnosť na svete a prispieť ku kultúre, ktorá podporuje, posilňuje a motivuje ľudí a spoločnosti, aby sa nepretržite učili a inovovali, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy a vo všetkých fázach života;

24.

rozvíjali strategické prístupy na podporu politík celoživotného vzdelávania a uznali potenciál celoživotného vzdelávania v rámci podpory inkluzívneho a udržateľného rastu aj ako reakciu na technologickú a ekologickú transformáciu, a to aj prostredníctvom:

25.

intenzívne podporovala aktívne, účinné a na budúcnosť orientované stratégie a politiky celoživotného vzdelávania s cieľom zvýšiť účasť na celoživotnom vzdelávaní na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy;

26.

aktualizovala súčasné politiky celoživotného vzdelávania, pokiaľ ide o ich efektívnosť, rozsah a cieľové skupiny, s cieľom lepšie reagovať na vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zmien v spoločnosti a vo svete práce, a to aj ďalším rozvojom európskeho vzdelávacieho priestoru, zohľadnením celoživotného vzdelávania v budúcom strategickom rámci pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a využívaním príležitostí, ktoré ponúkajú Erasmus +, Európsky sociálny fond a iné príslušné nástroje Únie;

27.

podporovala iniciatívy, ktoré uľahčujú investície do celoživotného vzdelávania vrátane spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom;

28.

zahrnula účinné a inkluzívne využívanie umelej inteligencie medzi oblasti pre ďalší rozvoj v rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania a európskeho vzdelávacieho priestoru;

29.

posilnila koordináciu prebiehajúceho a budúceho úsilia o zlepšenie interoperability údajov, napríklad zabezpečením prístupu k osobným údajom týkajúcim sa vzdelávania, zlepšením výmeny údajov o vzdelávaní medzi učiacimi sa, vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi, a aby pri tom zabránila prekrývaniu úsilia na úrovni Únie, s cieľom využiť potenciál digitálnej transformácie v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

30.

podporovala vnútroštátne politiky zamerané na zvýšenie schopnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na rýchlo sa meniace potreby trhu práce a spoločnosti prostredníctvom uľahčovania a zlepšovania šírenia a využívania analytických, výskumných a prognostických údajov vrátane sledovania uplatnenia absolventov, ako aj prostredníctvom informovanosti pre oblasť zručností, a to s cieľom dosiahnuť dlhodobý vplyv na politiku;

31.

podnecovala výrazný pokrok pri ďalšom rozvoji celoživotného vzdelávania tým, že preskúma lepšie príležitosti na spoluprácu medzi úrovňami a sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj s príslušnými orgánmi (napr. v sociálnej oblasti, v oblasti zdravia a migrácie), a tiež podporovaním všestranných a flexibilných vzdelávacích príležitostí na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu dospelých, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou, verejnými službami zamestnanosti a inými príslušnými zainteresovanými stranami;

32.

podporovala ďalšie synergie medzi vzdelávaním, odbornou prípravou, výskumom a inováciou ako impulz pre rozvoj európskeho vzdelávacieho priestoru, najmä prostredníctvom aliancií európskych univerzít, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore celoživotného vzdelávania;

33.

pri hodnotení a aktualizácii európskych politík týkajúcich sa potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa zvážila širšiu koncepciu validácie vedomostí, zručností a kompetencií s cieľom umožniť validáciu zručností a kompetencií bez ohľadu na to, ako alebo kde sa získali, a tak podporiť plynulé prechody a motivovať individuálne vzdelávacie dráhy, a to bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v tejto oblasti.