OZNÁMENIE KOMISIE

Oznámenie Komisie o výpočte nákladov na kapitál na zastaranú infraštruktúru v kontexte jej preskúmania vnútroštátnych oznámení v sektore elektronických komunikácií EÚ

(Text s významom pre EHP)

(2019/C 375/01)

1.   Úvod

1.

V tomto oznámení sa stanovuje metodika Komisie na odhad vážených priemerných nákladov na kapitál (WACC) (1) ako podklad v kontexte preskúmania návrhu opatrení oznámených národnými regulačnými orgánmi (ďalej len „regulačné orgány“) podľa článku 7 rámcovej smernice, ktorá je súčasťou regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie (ďalej len „rámec“) (2). Od 21. decembra 2020 bude článok 7 rámcovej smernice nahradený článkom 32 nového európskeho kódexu elektronickej komunikácie (3).

2.

Prostredníctvom vážených priemerných nákladov na kapitál sa merajú náklady spoločností na kapitál. V súlade s ekonomickou teóriou (4) náklady na kapitál sú alternatívne náklady na vykonanie konkrétnych investícií namiesto iných investícií s rovnakým rizikom. Náklady na kapitál tak predstavujú mieru návratnosti, ktorú požaduje spoločnosť na to, aby uskutočnila dané investície. Náklady na kapitál sa môžu rozdeliť na náklady na vlastný kapitál a náklady na dlh, a to podľa zdroja financovania.

3.

Národné regulačné orgány používajú vážené priemerné náklady na kapitál v súvislosti s reguláciou prevádzkovateľov určených ako prevádzkovatelia s významným vplyvom na trhu. Národné regulačné orgány môžu nariadiť povinnosť regulácie cien za poskytovanie špecifických typov prepojenia a/alebo prístupu v situáciách, keď neexistuje dostatočne efektívna hospodárska súťaž. V prípadoch regulácie cien národné regulačné orgány zohľadnia investície uskutočnené prevádzkovateľom a umožnia mu primeranú mieru návratnosti. (5)

4.

V súvislosti s oznámeniami podľa článku 7 Komisia zaznamenala značné rozpory pri odhadovaní vážených priemerných nákladov na kapitál za služby poskytované prostredníctvom elektronických komunikačných sietí. V tejto oblasti panuje nesúlad nielen medzi členskými štátmi, ale aj v priebehu času (to znamená, že ten istý národný regulačný orgán používa odlišné metódy v rôznych časových obdobiach). Komisia sa domnieva, že tieto metodické nezrovnalosti môžu deformovať investičné stimuly na digitálnom jednotnom trhu (6) a oslabiť rozvoj vnútorného trhu tým, že zabránia vytvoreniu konvergentných podmienok pre investície do elektronických komunikačných sietí (7).

5.

Cieľom rámca je zabezpečiť, aby národné regulačné orgány prispievali k rozvoju vnútorného trhu prostredníctvom vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou a aby tak zabezpečili rozvoj jednotného regulačného postupu a jednotné uplatňovanie rámca (8). V súlade s cieľmi rámca je toto oznámenie zamerané na zvýšenie konzistentnosti výpočtov vážených priemerných nákladov na kapitál v celej Únii.

6.

Rozsah pôsobnosti oznámenia je obmedzený na výpočet vážených priemerných nákladov na kapitál na zastaranú infraštruktúru. Na účely tohto oznámenia sa za zastaranú infraštruktúru považuje infraštruktúra prevádzkovateľa s významným vplyvom na trhu, na ktorú sa nevzťahuje prirážka za prístupovú sieť novej generácie (9). Oznámenie sa nezaoberá použiteľnosťou alebo výpočtom rizikovej prirážky za prístupové siete novej generácie a vylučuje akékoľvek úvahy o primeranosti povinnosti regulácie cien za nové vysokokapacitné siete v zmysle článku 2 ods. 2 kódexu EECC (10).

7.

V súlade s cieľmi rámca by národné regulačné orgány, BEREC a Komisia mali prispievať k rozvoju vnútorného trhu podporou jednotných regulačných prístupov a k jednotnému uplatňovaniu rámca (11). Národné regulačné orgány by takisto mali uplatňovať objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané regulačné zásady (12).

8.

V súlade s cieľmi rámca vychádza toto oznámenie z týchto štyroch regulačných zásad: i) konzistentnosť metodiky používanej na určenie parametrov vo vzorci výpočtu vážených priemerných nákladov na kapitál; ii) regulačná predvídateľnosť na obmedzenie neočakávaných odchýlok v regulačnom prístupe a v hodnote parametrov v priebehu času; iii) podpora efektívnych investícií do nových a zdokonalených infraštruktúr a ich inovácií so zohľadnením rizika, ktoré znášajú investičné spoločnosti; a iv) transparentnosť metódy na určenie primeranej miery návratnosti investícií so snahou vyhnúť sa zbytočnej zložitosti.

9.

Cieľom tohto oznámenia je dosiahnuť tieto ciele a prispieť k vytvoreniu stabilného regulačného prostredia, ktoré podporuje efektívne investície do elektronických komunikačných sietí v Únii v prospech koncových používateľov. Oznámenie odrádza od narúšania investícií prostredníctvom nejednotného prístupu národných regulačných orgánov vyskytujúcich sa v rôznych časových obdobiach a v celej Únii, ktoré by mohli poškodiť fungovanie digitálneho jednotného trhu.

10.

Prostredníctvom tohto oznámenia sa Komisia pokúša vytvoriť väčšiu transparentnosť a predvídateľnosť svojej politiky a rozhodovania v oblasti regulácie v sektore elektronickej komunikácie. Na základe metodiky použitej v tomto oznámení sa každý rok vypočítajú a zverejnia hodnoty každého parametra vážených priemerných nákladov na kapitál. Komisia tieto hodnoty použije ako referenčné údaje vo svojom preskúmaní návrhu opatrení oznamovaných podľa článku 7 rámcovej smernice.

11.

Toto oznámenie spolu s každoročne uverejnenými hodnotami parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál, ktoré sú v súlade s týmto oznámením, vytvorí väčšiu transparentnosť v súvislosti s posúdením nákladov na kapitál, ktorý vykoná Komisia, ak ide o prvok opatrení oznamovaných podľa článku 7 rámcovej smernice.

12.

Toto oznámenie a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie nemajú vplyv na výklad nákladov na kapitál v iných hospodárskych odvetviach, ktorý by mohla poskytnúť Komisia.

2.   Odhad vážených priemerných nákladov na kapitál (WACC)

13.

Vážené priemerné náklady na kapitál sa vypočítavajú ako vážený priemer nákladov na dva zdroje financovania spoločnosti: dlh a vlastný kapitál. V ich váhe sa odzrkadľuje relatívny podiel každého zdroja financovania v rámci celkovej hodnoty firmy:

kde:

—	RE predstavuje náklady na vlastný kapitál,

—	RD predstavuje náklady na dlh,

—	E predstavuje hodnotu vlastného kapitálu, pričom je podiel vlastného kapitálu na hodnote spoločnosti (D + E), a

—	D predstavuje hodnotu dlhu, pričom je podiel dlhu na hodnote spoločnosti (D + E).

2.1.   Náklady na vlastný kapitál

14.

Náklady na vlastný kapitál predstavujú výnos, ktorý spoločnosť musí zabezpečiť svojim akcionárom ako náhradu za riziko investícií/vlastníctva časti spoločnosti. Najbežnejšie používanou metódou odhadu nákladov na vlastný kapitál je model oceňovania kapitálových aktív (CAPM) (13). Všetky národné regulačné orgány v sektore elektronických komunikácií odhadujú náklady na vlastný kapitál použitím modelu oceňovania kapitálových aktív. Hlavnými dôvodmi sú relatívna jednoduchosť výpočtov tohto modelu a dlhodobé skúsenosti s jeho používaním (v porovnaní s alternatívami). (14) Komisia tento model považuje za primeraný prístup na podporu predvídateľnej a konzistentnej metodiky vo všetkých národných regulačných orgánoch.

15.

Podľa modelu oceňovania kapitálových aktív sú investori na konkurenčnom trhu ochotní držať rizikový vlastný kapitál, ak je jeho výnos vyšší než výnos, ktorý by mohli získať z bezrizikových aktív (bezriziková úroková miera) (15). Tento dodatočný výnos sa nazýva riziková prirážka alebo riziková prémia z vlastného imania (16).

16.

Podľa základného predpokladu modelu oceňovania kapitálových aktív sa riziká môžu rozdeliť na dve kategórie: — špecifické alebo diverzifikovateľné riziká (17): riziká, ktoré možno odstrániť diverzifikáciou. Špecifické riziká, ako je napríklad zmena ceny vstupov používaných spoločnosťou alebo odvetvím, zvyčajne ovplyvňujú jednu firmu alebo sektor, — systematické alebo nediverzifikovateľné riziká (18): riziká postihujúce všetky firmy v hospodárstve, napr. zmeny úrokových sadzieb a všeobecných cenových úrovní alebo makroekonomické otrasy na strane dopytu.

17.

V rámci modelu oceňovania kapitálových aktív by sa nemali zohľadňovať špecifické alebo diverzifikovateľné riziká na účely odhadu nákladov na kapitál. Dôvodom je to, že na efektívnych kapitálových trhoch by investori mali byť schopní znížiť tieto riziká tým, že majú v držbe diverzifikované investičné portfólio (19).

18.

Naproti tomu trhové riziká nemožno odstrániť diverzifikáciou. Z tohto dôvodu sa v odhadovaných nákladoch na kapitál v rámci modelu oceňovania kapitálových aktív odzrkadľuje iba kompenzácia za trhové riziká.

19.

Podľa modelu oceňovania kapitálových aktív sú náklady na kapitál súčtom bezrizikovej úrokovej miery a rizikovej prémie z vlastného imania vynásobeným koeficientom beta (20). Koeficient beta sa používa na zachytenie špecifickej citlivosti vlastného kapitálu voči výkyvom na trhu a jej úpravu.

20.

V tejto súvislosti sa náklady na vlastný kapitál v rámci modelu oceňovania kapitálových aktív vypočítajú takto: RE = RFR + β × ERP kde: — RE predstavuje náklady na vlastný kapitál, — RFR je bezriziková úroková miera, — β je hodnota beta a — ERP je riziková prémia z vlastného imania.

2.2.   Náklady na dlh

21.

Náklady na dlh sa môžu merať priamo ako úroky platené spoločnosťou z jej dlhu, často sa však vyjadrujú ako súčet bezrizikovej úrokovej miery a dlhovej prémie:

RD = RFR + Debt Premium

kde:

—	RD predstavuje náklady na dlh,

—	RFR je bezriziková úroková miera a

—	dlhová prémia (debt premium) je dodatočný výnos, ktorý veritelia požadujú od spoločnosti s daným úverovým rizikom nad rámec bezrizikovej úrokovej miery.

2.3.   Odhad parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál

22.

Vzorec na odhad vážených priemerných nákladov na kapitál je takýto:

23.

Existujú dve skupiny metodických predpokladov, ktoré ovplyvňujú hodnoty vážených priemerných nákladov na kapitál odhadnuté národnými regulačnými orgánmi v celej Únii. Niektoré predpoklady sú spoločné pre niekoľko parametrov (napr. dĺžka priemerovaného obdobia), kým iné sú špecifické pre jediný parameter vo vzorci vážených priemerných nákladov na kapitál (napr. úprava odhadu hodnoty beta). Okrem toho sa musia rozlíšiť dva druhy parametrov: parametre, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecné hospodárske podmienky (bezriziková úroková miera a riziková prémia z vlastného imania), a parametre, v ktorých sa odzrkadľujú podmienky ovplyvňujúce konkrétne spoločnosti (alebo sektor priemyslu) (dlhová prémia, hodnota beta a finančná páka (21)).

24.

Nasledujúce oddiely sú zamerané na obidve skupiny metodických predpokladov: spoločné verzus jedinečné parametre a všeobecné hospodárske podmienky verzus podmienky špecifické pre daný podnik.

3.   Predpoklady, ktoré sú spoločné pre viacero parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál

25.

Tieto pododdiely obsahujú opis predpokladov, ktoré sú spoločné pre viacero parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál.

3.1.   Dĺžka priemerovaného obdobia

26.

Priemerované obdobie je dĺžka referenčného obdobia, ktoré regulačné orgány používajú na určenie priemernej hodnoty bezrizikovej úrokovej miery, hodnoty beta a nákladov na dlh.

27.

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť pri odhadovaní parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál Komisia považuje za vhodné používať pre všetky parametre rovnaké priemerované obdobie. Dlhšie priemerované obdobia by mohli podporiť väčšiu predvídateľnosť a stabilitu, pokiaľ ide o hodnotu parametrov, hoci by to bolo za cenu nižšej statickej efektívnosti. Päťročné priemerované obdobie, čo je jedno z najčastejších období používaných národnými regulačnými orgánmi, by mohlo zabezpečiť správnu rovnováhu medzi predvídateľnosťou a efektívnosťou (22).

3.2.   Priemerované obdobie

28.

Pri odhadovaní parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál sa regulačné orgány musia rozhodnúť, ktorú metódu výpočtu priemerov použijú. Zvyčajne používajú i) aritmetický priemer, ii) geometrický priemer alebo iii) medián.

29.

Komisia považuje metódu aritmetického priemeru za najvhodnejšiu metódu na účely odhadu parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál. Po prvé, používanie jednej metódy stanovenia priemeru by mohlo byť pre zainteresované strany transparentnejšie než kombinácia viacerých metód. Po druhé, aritmetický priemer je najčastejšie používaným prístupom a je najjednoduchší na výpočet (23).

3.3.   Frekvencia období odoberania vzoriek

30.

Frekvencia pozorovaní, ktoré regulačné orgány používajú na odhad bezrizikovej úrokovej miery a hodnoty beta a dlhovej prémie, je zvyčajne raz za deň, raz za týždeň alebo raz za mesiac. Výber frekvencie pozorovaní spoločne s dĺžkou priemerovaného obdobia je rozhodujúcim pre veľkosť vzorky, a preto môže ovplyvňovať hodnoty parametrov a v konečnom dôsledku aj konečnú hodnotu vážených priemerných nákladov na kapitál.

31.

Použitím rovnakej frekvencie pozorovaní na účely odhadu všetkých parametrov sa zabezpečuje konzistentnosť. Týždenná frekvencia by mohla byť efektívnou voľbou, keďže v kombinácii s päťročným priemerovaným obdobím môže poskytnúť dostatok pozorovaní na stanovenie spoľahlivého odhadu a na zmiernenie problémov s nízkou likviditou akcií (ak existuje).

4.   Parametre odzrkadľujúce všeobecné hospodárske podmienky

32.

Existujú dva parametre vážených priemerných nákladov na kapitál, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecné hospodárske podmienky: bezriziková úroková miera a riziková prémia z vlastného imania.

4.1.   Bezriziková úroková miera (RFR)

33.

Bezriziková úroková miera je očakávaná miera návratnosti bezrizikových investícií. Na to, aby investície boli bez rizika, musí byť riziko platobnej neschopnosti nulové a nesmie existovať nijaké reinvestičné riziko (t. j. investor môže znovu investovať budúce úrokové platby s rovnakou mierou návratnosti ako v čase prvého nákupu aktíva). Národné regulačné orgány zvyčajne aproximujú bezrizikové úrokové miery použitím výnosov z domácich štátnych dlhopisov.

34.

Výnosy zo štátnych dlhopisov môžu náležite odzrkadľovať príslušné domáce bezrizikové úrokové miery. Komisia sa domnieva, že použitím domácich štátnych dlhopisov spoločne s konzistentnou metodikou sa zabezpečí, že rozdiely bezrizikových úrokových mier budú odzrkadľovať skutočné rozdiely v podmienkach financovania medzi členskými štátmi.

35.

Národné regulačné orgány často používajú štátne dlhopisy so zostatkovou splatnosťou (24) 10 rokov. Výnosy desaťročných dlhopisov bývajú stabilnejšie než krátkodobé dlhopisy a viac v súlade s dlhou životnosťou investícií do elektronických komunikačných sietí. Komisia ich preto na účely tohto oznámenia považuje za najvhodnejšie referenčné kritérium (25).

36.

V záujme konzistentnosti pri odhadovaní bezrizikovej úrokovej miery je vhodné použiť jeden spoľahlivý, transparentný a ľahko prístupný zdroj informácií o výnosoch zo štátnych dlhopisov (napr. Eurostat (26)). Úprava zohľadňujúca programy kvantitatívneho uvoľňovania centrálnych bánk nie je potrebná. (27)

4.2.   Riziková prémia z vlastného imania (ERP)

37.

Riziková prémia z vlastného imania je predpokladaný výnos z vlastného kapitálu nad rámec bezrizikovej úrokovej miery, t. j. očakávaný dodatočný úrok z držby vlastného kapitálu s vyšším rizikom v porovnaní s úrokmi z držby bezrizikových aktív. Rizikovou prémiou z vlastného imania sa vyrovnáva vyššie riziko investícií do vlastného kapitálu namiesto investícií do bezrizikového aktíva.

38.

Komisia zistila rozdiely v prístupoch používaných regulačnými orgánmi na vypracovanie odhadu rizikovej prémie z vlastného imania, pričom niektoré z nich používajú referenčné kritérium EÚ, iné vnútroštátnu rizikovú prémiu z vlastného imania alebo kombináciu obidvoch prístupov. Celoúniová riziková prémia z vlastného imania je v súlade s empirickými dôkazmi, čo znamená, že finančné trhy v Únii sú čoraz viac integrované (ako vyplýva z ich väčšej korelácie), a preto majú konvergentné rizikové prémie z vlastného imania (28). To je takisto v súlade s dôkazmi, podľa ktorých sa investori v odvetví telekomunikácií v EÚ nevyznačujú „uprednostňovaním domáceho trhu“, keďže značná časť akcionárov spoločností v oblasti elektronických komunikácií sú cudzinci (29). Komisia teda na účely tohto oznámenia považuje za vhodnú jednu celoúniovú rizikovú prémiu z vlastného imania. Okrem toho Komisia v súlade s prístupom, ktorý regulačné orgány používajú najčastejšie, považuje za vhodné odhadovať túto celoúniovú rizikovú prémiu z vlastného imania s použitím série historických údajov o trhových prirážkach v členských štátoch.

5.   Parametre špecifické pre spoločnosť

39.

Niektoré parametre vážených priemerných nákladov na kapitál zachytávajú všeobecné hospodárske podmienky (bezrizikové úrokové miery a rizikové prémie z vlastného imania), kým iné (hodnota beta, finančná páka a dlhová prémia) odzrkadľujú hospodárske podmienky konkrétnej spoločnosti, pre ktorú regulačný orgán vypracúva odhad vážených priemerných nákladov na kapitál.

40.

Na odvodenie hodnôt parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál špecifických pre jednotlivé spoločnosti regulačné orgány zvyčajne používajú skupinu spoločností v oblasti elektronických komunikácií (tzv. partnerská skupina), ktorá obvykle zahŕňa ich vnútroštátneho prevádzkovateľa s významným vplyvom na trhu. Národné regulačné orgány vo svojich regulačných opatreniach používajú hodnoty parametrov pre spoločnosti v partnerskej skupine ako referenciu na odvodenie náležitých hodnôt parametrov špecifických pre jednotlivé spoločnosti.

41.

Prvý dôležitý krok pri určovaní odhadu parametrov špecifických pre jednotlivé spoločnosti je určiť kritériá na výber spoločností, ktoré budú súčasťou partnerskej skupiny.

5.1.    Kritériá na výber partnerskej skupiny

42.

Najvhodnejšie spoločnosti pre partnerskú skupinu sú spoločnosti kótované na burze, s ktorých akciami sa likvidne obchoduje (30). Okrem toho vzhľadom na ciele tohto oznámenia sa na výpočet vážených priemerných nákladov na kapitál najviac hodia spoločnosti, ktoré vlastnia elektronickú komunikačnú infraštruktúru, na rozdiel od toho, aby si ju prenajímali, a ktorých hlavné operácie prebiehajú v Únii.

43.

Z hľadiska efektívnosti sa uprednostňuje obmedzenie partnerskej skupiny na spoločnosti s ratingovým hodnotením investičného stupňa (31), a spoločnosti, ktoré sa nezapájajú do žiadnych väčších fúzií a akvizícií, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotu spoločnosti spôsobom, ktorý nesúvisí s ich základným trhovým rizikom.

44.

Stručne, tieto kritériá budú v súlade s regulačnými zásadami uvedenými v tomto oznámení. Spoločnosti vybrané do partnerskej skupiny: — sú kótované na burze a s ich akciami sa likvidne obchoduje, — vlastnia elektronickú komunikačnú infraštruktúru a investujú do nej, — hlavné miesto ich pôsobenia je Únia, — majú ratingové hodnotenie investičného stupňa a — nezúčastňujú sa, ani sa v nedávnej minulosti nezúčastnili na žiadnej významnej fúzii ani akvizícii.

5.2.   Koeficient beta vlastného kapitálu

45.

V rámci modelu oceňovania kapitálových aktív koeficient beta vlastného kapitálu odzrkadľuje trhové riziko, ktorému čelí spoločnosť v porovnaní s priemernou spoločnosťou na trhu. V praxi sa hodnota beta vlastného kapitálu odhaduje prostredníctvom regresnej analýzy, t. j. prostredníctvom odhadu korelácie medzi výnosmi akcií spoločnosti a výnosmi trhového indexu (ktorý by mal predstavovať aproximáciu celého hospodárstva).

46.

Európsky trhový index je viac v súlade s používaním celoúniovej hodnoty rizikovej prémie z vlastného imania než s používaním vnútroštátnej hodnoty. V odbornej literatúre sa uprednostňujú široko vymedzené indexy a indexy vážené hodnotou (32). V súlade s týmito kritériami existuje niekoľko trhových indexov zahŕňajúcich európsky kapitál, ako je STOXX Europe TMI (33), S&P Europe 350 (34), Eurostoxx50 (35) a MSCI Europe (36). Komisia považuje za vhodné použiť trhový index, ktorý predstavuje veľký podiel trhovej kapitalizácie s voľne obchodovaným objemom v Únii (napr. STOXX Europe TMI).

47.

Pri odhadovaní hodnoty beta vlastného kapitálu Komisia nepovažuje za vhodné robiť nejaké úpravy (37), keďže nie je pravdepodobné, aby zlepšili efektívnosť odhadu hodnoty beta, a odhad iba zbytočne skomplikujú a znížia jeho transparentnosť.

48.

Na účely porovnania hodnôt beta spoločností v partnerskej skupine je potrebné konvertovať (očistiť od dlhu) ich hodnoty beta vlastného kapitálu na hodnoty beta aktív (38). V hodnotách beta aktív sa odzrkadľuje trhové riziko spoločností bez finančného rizika (t. j. rizika súvisiaceho s úrovňou finančnej páky). Jednoduchý vzorec na odvodenie hodnôt beta aktív z hodnôt beta vlastného kapitálu vyzerá takto: kde: — βA = asset beta — βD = debt beta — βE = equity beta — E = company's equity — D = company's net debt — V = company's value (E + D)

49.

Existujú značné praktické ťažkosti pri odhadovaní hodnôt beta dlhu, ale hodnoty sa zvyčajne pohybujú v rozpätí od 0 po 0,2 (39). Použitím jedinej hodnoty beta dlhu by sa znížila zložitosť a zvýšila transparentnosť výpočtu váženého priemerného nákladu na kapitál. Prostredná hodnota beta dlhu 0,1 sa zdá prijateľnou voľbou.

50.

Na účely odhadu vážených priemerných nákladov na kapitál sa hodnota beta aktív partnerskej skupiny konvertuje (spätne) na hodnotu beta vlastného kapitálu (t. j. znovu sa pripočíta účinok dlhu na hodnotu beta spoločnosti) s použitím predchádzajúceho vzorca, čo pri riešení hodnoty beta vlastného kapitálu povedie k tomuto:

5.3.   Finančná páka

51.

Ako už bolo uvedené, spoločnosti sa môžu financovať samy prostredníctvom dlhu (D) alebo vlastného kapitálu (E). Súčet dlhu a vlastného kapitálu sa rovná hodnote spoločnosti (V):

V = D + E

52.

Podiel dlhu na hodnote spoločnosti (t. j. ) sa nazýva finančná páka. Finančná páka je ukazovateľ finančnej páky. Ukazuje, do akej miery spoločnosť financujú veritelia v porovnaní s akcionármi.

53.

Podiel dlhu (t. j. ) a podiel vlastného kapitálu (t. j. ) sa pri odhade vážených priemerných nákladov na kapitál používajú na výpočet nákladov na dlh (t. j. ) a nákladov na vlastný kapitál [t. j. Alebo ].

54.

Najbežnejším prístupom na odhad finančnej páky, ktorý sa považuje za primeraný vzhľadom na účely tohto oznámenia, je použitie účtovnej hodnoty čistého dlhu spoločnosti vrátane hodnoty finančného lízingu (40).

5.4.   Dlhová prémia a náklady na dlh

55.

Náklady na dlh sa môžu merať priamo ako úroky platené spoločnosťou z jej dlhu, alebo nepriamo ako prémia z bezrizikovej úrokovej miery.

56.

Dlhová prémia sa môže odhadnúť ako rozpätie medzi domácou bezrizikovou úrokovou mierou a výnosom dlhodobých podnikových dlhopisov (čo najbližšie k desaťročnej splatnosti používanej na účely bezrizikovej úrokovej miery) (41).

57.

Z dôvodu konzistentnosti Komisia považuje za vhodnejší odhad nákladov na dlh (nepriamo) ako súčet bezrizikovej úrokovej miery a dlhovej prémie.

6.   Dane a inflácia

Daňové zaobchádzanie s dlhom a inflačné očakávania majú vplyv na vážené priemerné náklady na kapitál, a tak sa musia začleniť do výpočtu vážených priemerných nákladov na kapitál.

6.1.   Dane

58.

Úroky z dlhu sú daňovo odpočítateľné náklady spoločností. Vážené priemerné náklady na kapitál po zdanení predstavujú priaznivé daňové zaobchádzanie s dlhom, a to podľa vzorca:

kde:

—	RE predstavuje náklady na vlastný kapitál a RD predstavuje náklady na dlh,

—	a sú podiel vlastného kapitálu a dlhu (v uvedenom poradí) z hodnoty spoločnosti a

—	–Tc je hraničná sadzba dane.

59.

Národné regulačné orgány zvyčajne zvyšujú náklady na vlastný kapitál (po zdanení) (42) – s cieľom splniť požiadavky kapitálových investorov podľa odhadu na základe modelu oceňovania kapitálových aktív – na náklady na vlastný kapitál pred zdanením. Vážené priemerné náklady na kapitál pred zdanením sa vypočítajú tak, že sa vážené priemerné náklady na kapitál po zdanení vydelia (1 – Tc) s cieľom zohľadniť daň z príjmov právnických osôb a celé sa to môže vyjadriť týmto vzorcom:

60.

Komisia považuje za vhodné na odhad vážených priemerných nákladov na kapitál pred zdanením používať príslušnú vnútroštátnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb, čo je bežný prístup, ktorý prijali národné regulačné orgány.

6.2.   Inflácia

61.

Investori maximalizujú svoje výnosy upravené o infláciu alebo reálne výnosy. Za normálnych okolností existujú dva spôsoby, ako môžu národné regulačné orgány zohľadniť infláciu (43): a) inflácia sa kompenzuje prostredníctvom každoročnej indexácie majetku spoločnosti a povolený je iba reálny výnos z vážených priemerných nákladov na kapitál, alebo b) inflačné očakávania sa započítajú do výnosu z kapitálu s použitím nominálnych vážených priemerných nákladov na kapitál bez akejkoľvek úpravy majetkového základu spoločnosti.

62.

Národné regulačné orgány, ktoré používajú prvý prístup, zvyčajne konvertujú nominálne vážené priemerné náklady na kapitál na reálne. Jednou z bežných metód konverzie je Fisherova rovnica:

kde π je miera inflácie.

63.

Komisia považuje za vhodné použiť v prípade členských štátov eurozóny odhadovanú infláciu celej eurozóny; v prípade členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny, môže postačiť odhad vnútroštátnej inflácie. V obidvoch prípadoch sú vhodnejšie výhľadové odhady, ktoré sa v ideálnom prípade vzťahujú na obdobie desaťročnej doby splatnosti štátnych dlhopisov použitých na odhad bezrizikových úrokových mier. V praxi sú desaťročné výhľady vývoja inflácie len zriedka k dispozícii, preto sa môžu použiť kratšie prognózy (napr. výhľad vývoja inflácie na päť rokov dopredu vypracovaný ECB).

7.   Úloha orgánu BEREC a Komisie pri výpočte parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál

64.

V prípravných krokoch vedúcich k prijatiu oznámenia útvary Komisie úzko spolupracovali s orgánom BEREC. V kontexte tejto spolupráce Komisia vyzvala orgán BEREC, aby predložil odhad parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál, ktoré budú v súlade s prístupom opísaným v tomto oznámení. Orgán BEREC súhlasil s vypracovaním odhadu hodnôt parametrov a s ich každoročným zverejňovaním (44). Tým sa výrazne uľahčí práca národných regulačných orgánov pri príprave pravidelných preskúmaní vážených priemerných nákladov na kapitál a hodnotenie týchto oznámení Komisiou.

65.

V rámci ročného výpočtu orgán BEREC v úzkej spolupráci s Komisiou vypracuje odhad i) parametrov odzrkadľujúcich všeobecné hospodárske podmienky a ii) parametre špecifické pre jednotlivé podniky za partnerskú skupinu.

66.

Pokiaľ ide o parametre, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecné hospodárske podmienky, orgán BEREC odhadne bezrizikovú úrokovú mieru každého členského štátu a jednotnú celoúniovú rizikovú prémiu z vlastného imania.

67.

V súvislosti s parametrami špecifickými pre jednotlivé spoločnosti orgán BEREC pripraví zoznam spoločností vhodných na zaradenie do partnerskej skupiny a vypracuje odhad hodnoty beta vlastného kapitálu, finančnej páky, dlhovej prémie a nákladov na dlh pre každú spoločnosť uvedenú v tomto zozname. Orgán BEREC okrem toho opíše faktory, ktoré by mohli oprávňovať národné regulačné orgány, aby jednu alebo viac spoločností odstránili zo zoznamu s cieľom zohľadniť národné osobitosti.

8.   Frekvencia preskúmaní vážených priemerných nákladov na kapitál

68.

Národné regulačné orgány určujú/preskúmavajú vážené priemerné náklady na kapitál v rôznych časových intervaloch, v rozsahu od viac než raz za rok až po raz každé štyri až päť rokov. Tento rozdiel vo frekvencii je jedným z faktorov, ktoré sú príčinou rozdielnych hodnôt vážených priemerných nákladov na kapitál v členských štátoch.

69.

Zvýšením konzistentnosti frekvencie výpočtov vážených priemerných nákladov na kapitál v členských štátoch sa znížia neodôvodnené rozdiely hodnôt vážených priemerných nákladov na kapitál.

70.

Komisia sa domnieva, že v záujme zohľadnenia aktuálnych hospodárskych podmienok je vhodné aktualizovať vnútroštátne hodnoty vážených priemerných nákladov na kapitál aspoň raz za rok (45).

9.   Prechodné obdobie v súvislosti s prijatím metodiky v tomto oznámení

71.

Komisia bude pri preskúmaní oznámení na základe postupu podľa článku 7 v zásade používať metodiku opísanú v tomto oznámení, a to od 1. júla 2020. V odôvodnených prípadoch a na žiadosť oznamujúceho národného regulačného orgánu však počas prechodného obdobia v dĺžke trvania až jeden rok (počínajúce 1. júlom 2020) (46) Komisia nebude pri preskúmavaní návrhu opatrení vychádzať z tejto metodiky. Tento postup môže mať svoje opodstatnenie napríklad v prípade, keď by preskúmanie založené na tejto metodike, ak by ho uplatnil národný regulačný orgán, viedlo k významným zmenám hodnoty vážených priemerných nákladov na kapitál, čím by sa oslabila regulačná stabilita a predvídateľnosť. Počas prechodného obdobia jedného roka Komisia takisto zohľadní, či je k dispozícii úplný súbor parametrov vážených priemerných nákladov na kapitál, ktoré má zverejniť orgán BEREC, a či sa národné regulačné orgány pri svojej analýze môžu na tieto parametre spoliehať.

---

(1)  Vážené priemerné náklady na kapitál predstavujú hodnotu, za ktorú investor potrebuje náhradu za investície. V súvislosti s právnymi predpismi v oblasti telekomunikácií vážené priemerné náklady na kapitál vypočítava príslušný národný regulačný orgán a pripočítavajú sa k maximálnej povolenej veľkoobchodnej cene, ktorú regulovaný prevádzkovateľ môže účtovať za prístup k svojej infraštruktúre. Komplexné vysvetlenie koncepcie vážených priemerných nákladov na kapitál sa nachádzajú v oddiele 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(2)  V súčasnosti platný regulačný rámec tvorí i) smernica Európskeho parlamentu a Rady2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33), zmenená smernicou 2009/140/ES (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37) a nariadením (ES) č. 544/2009, Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 12; ii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21); iii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7); iv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51) a v) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/920 zo 17. mája 2017 (Ú. v. EÚ L 147, 9.6.2017, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (ďalej len „kódex EECC“) (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36). Podľa článku 124 ods. 1 kódexu EECC členské štáty musia do 21. decembra 2020 prijať vnútroštátne transpozičné opatrenia a musia ich od tohto dátumu uplatňovať. Odkazy v súčasných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené kódexom EECC sa považujú za odkazy na tento kódex.

(4)  Pozri napríklad Brealey, Myers, Allen, „Principles of Corporate Finance“, McGraw Hill, 2014, kapitola 9.

(5)  V súlade s článkom 13 rámcovej smernice. Pozri aj odporúčanie Komisie 2013/466/EÚ z 11. septembra 2013 o dôsledných nediskriminačných povinnostiach a metodikách výpočtu nákladov na podporu hospodárskej súťaže a zlepšenie investičného prostredia širokopásmového pripojenia (Ú. v. EÚ L 251, 21.9.2013, s. 13), pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých môže byť flexibilita v oblasti tvorby veľkoobchodných cien odôvodnená, a od 21. decembra 2020 pozri článok 74 kódexu EECC.

(6)  Cieľom stratégie digitálneho jednotného trhu (https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/shaping-digital-single-market) je zabezpečiť prístup jednotlivcov a podnikov k online činnostiam za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov a údajov.

(7)  V súlade s cieľmi stanovenými v článku 8 ods. 2 písm. b) a c) rámcovej smernice.

(8)  V súlade s cieľom stanoveným v článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 3 písm. d) rámcovej smernice.

(9)  Oznámenie sa nezaoberá tým, či sú dodatočné prirážky za konkrétne investície (napr. prístupové siete novej generácie) odôvodnené. V tejto súvislosti pozri odporúčanie Komisie 2010/572/EÚ z 20. septembra 2010 o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA) (odporúčanie o prístupových sieťach novej generácie) (Ú. v. EÚ L 251, 25.9.2010, s. 35), najmä bod 25 a prílohu I. Nižším rizikovým profilom investícií do FTTN/VDSL (na rozdiel od optickej prístupovej siete do domácnosti) sa zaoberá oddiel 6 prílohy I k odporúčaniu o prístupových sieťach novej generácie. V takýchto prípadoch prístupové siete novej generácie patria do okruhu zastaranej infraštruktúry.

(10)  V kódexe EECC bol Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) poverený úlohou vydať do 21. decembra 2020 usmernenia o kritériách, ktoré musí sieť spĺňať, aby ju bolo možné považovať za vysokokapacitnú sieť. Kódex EECC navyše obsahuje niekoľko ustanovení týkajúcich sa procesu prechodu od zastaranej infraštruktúry na nové vysokokapacitné siete, napríklad v článku 81.

(11)  Pozri článok 8 ods. 3 písm. d) a článok 8 ods. 5 písm. a) rámcovej smernice.

(12)  Pozri článok 8 ods. 5 rámcovej smernice.

(13)  Sharpe, W. F., „Capital Asset Prices: A Theory of Market Equilibrium under Conditions of Risk“, The Journal of Finance, zv. 19 (september 1964), s. 425 – 442, a Lintner, J., „The Valuation of Risk Assets and the Selection of Risky Investments in Stock Portfolios and Capital Budgets“, The Review of Economics and Statistics, zv. 47 (február 1965), s. 13 – 37.

(14)  Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v oddiele 2.1 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(15)  Výnos požadovaný investormi z investícií bez rizika.

(16)  Výnos prevyšujúci bezrizikovú úrokovú mieru, ktorý investori očakávajú za dodatočné riziko existujúce pri investíciách na trhu.

(17)  Špecifické riziká takisto možno označiť ako nesystematické riziká, reziduálne riziká, jedinečné riziká alebo diverzifikovateľné riziká.

(18)  Nediverzifikovateľné riziká možno označiť aj ako trhové riziká, systematické riziká alebo riziká, ktoré nemožno diverzifikovať.

(19)  Diverzifikácia funguje, pretože ceny jednotlivých akcií sa nepohybujú úplne spoločne (zo štatistického hľadiska nie sú zmeny cien akcií dokonale korelované). V diverzifikovanom investičnom portfóliu sa pohyby týkajúce sa jednotlivých aktív môžu z dlhodobého hľadiska vyrovnať pohybom ostatných aktív v portfóliu.

(20)  Hodnota beta je kovariancia medzi návratnosťou aktíva (zvyčajne trhová hodnota spoločnosti) a trhovou návratnosťou (zvyčajne trhová hodnota akciového indexu, ktorá sa chápe tak, že predstavuje celý trh alebo hospodárstvo) vydelená rozptylom trhovej návratnosti. Podiely s hodnotou beta vyššou než 1,0 zvyšujú celkové pohyby trhu, kým podiely s hodnotou beta v rozpätí od 0 do 1,0 znižujú celkové pohyby trhu. Napríklad hodnota beta 0,5 znamená, že ak trh klesne o 1 %, možno očakávať pokles hodnoty investícií o 0,5 %. Hodnota beta 1,5 znamená, že ak trh klesne o 1 %, možno očakávať pokles hodnoty investícií o 1,5 %.

(21)  Finančná páka je úroveň finančnej páky spoločnosti. Porovnáva sa v nej výška dlhového financovania s výškou vlastného kapitálu vlastníka. Finančnou pákou sa určuje váha nákladov na dlh a nákladov na vlastný kapitál v rámci vážených priemerných nákladov na kapitál. Podrobnejšie vysvetlenie finančnej páky sa nachádza v oddiele 5.3 tohto oznámenia.

(22)  Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v oddiele 5.1.1 (najmä bod 5.1.1.4) pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(23)  Pozri oddiel 5.1.2 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(24)  Zostatková splatnosť je čas, ktorý zostáva do vyplatenia dlhopisu. Splatnosť dlhopisu v celom oznámení znamená zostatkovú splatnosť dlhopisu.

(25)  Pozri oddiel 5.2.1.3 a oddiel 5.2.1.4 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(26)  Eurostat zverejňuje výnosy desaťročných štátnych dlhopisov každého členského štátu v mesačných intervaloch (pozri https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teimf050).

(27)  Pozri oddiel 5.2.2 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(28)  Pozri oddiel 5.2.1.3 a oddiel 5.2.1.4 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(29)  Pozri oddiel 5.2.2.3 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(30)  V prípade akcií, s ktorými sa málo obchoduje, sa nemusí ukázať správna a aktuálna hodnota príslušných spoločností, pretože sa nemôžu ľahko predať bez značnej zmeny ich ceny. Okrem toho bývajú menej stabilné než likvidné akcie.

(31)  Ratingové hodnotenie investičného stupňa závisí od konkrétnej ratingovej agentúry: zodpovedá hodnoteniu od Aaa po Baa3 agentúry Moody’s a hodnoteniu od AAA po BBB agentúry Standard and Poor’s.

(32)  Pozri oddiel 5.3.3.2 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(33)  https://www.stoxx.com/index-details?symbol=BKXP.

(34)  http://us.spindices.com/indices/equity/sp-europe-350.

(35)  https://www.stoxx.com/index-details?symbol=sx5e.

(36)  https://www.msci.com/europe.

(37)  Tradičné úpravy hodnoty beta vlastného kapitálu sú úpravy, ktoré navrhuje Dimson (oprava deformácií odhadu hodnoty beta pri používaní denných výnosov z dôvodu nesúladu medzi zmenami trhového indexu a časom, ktorý akcie spoločnosti potrebujú na reakciu na tieto deformácie); Blume (z dlhodobého hľadiska by sa hodnota beta spoločností mala približovať k hodnote 1); alebo Vasicek (z dlhodobého hľadiska by sa hodnota beta spoločností mala približovať k priemeru v odvetví).

(38)  Konverziou (očistením od dlhu) sa odstráni vplyv dlhu na hodnotu beta vlastného kapitálu (alebo hodnotu beta s dlhom). Inými slovami, hodnota beta aktív neprihliada na špecifickú finančnú štruktúru spoločnosti, čím umožňuje porovnanie medzi hodnotami beta jednotlivých spoločností (bez ohľadu na ich individuálne finančné štruktúry).

(39)  Pozri The Brattle Group, „Review of approaches to estimate a reasonable rate of return for investments in electronic communications networks in regulatory proceedings and options for EU harmonization“, záverečná správa uverejnená 14. júla 2016, s. 88, dostupné na adrese: https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/da1cbe44-4a4e-11e6-9c64-01aa75ed71a1/language-en.

(40)  Pozri oddiel 5.3.4 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(41)  Pozri oddiel 5.3.5 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(42)  Pozri oddiel 5.4.1 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(43)  Pozri oddiel 5.4 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(44)  Na 38. riadnom plenárnom zasadnutí rady regulačných orgánov konanom v dňoch 7. až 8. marca 2019 orgán BEREC súhlasil s tým, že vypočíta parametre vážených priemerných nákladov na kapitál (orgán BEREC plánuje výpočet bezrizikovej úrokovej miery a rizikovej prémie z vlastného imania ešte v roku 2019 a hodnotu beta, finančnú páku a náklady na dlh od roku 2020). Medzitým sa ukázalo, že orgán BEREC očakáva uverejnenie celého súboru príslušných parametrov do polovice roku 2020. Závery tohto zasadnutia [BoR (19) 45] sú k dispozícii na adrese:

https://berec.europa.eu/eng/document_register/subject_matter/berec/board_of_regulators_meetings/meeting_conclusions/8549-conclusions-of-the-38th-berec-board-of-regulators-plenary-meetings-on-7-8-march-2019-in-budapest-hungary

(45)  Pozri oddiel 8 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

(46)  Pozri oddiel 9 pracovného dokumentu útvarov Komisie pripojeného k tomuto oznámeniu.

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec M.9544 — Brookfield/Johnson Controls Autobatterie)

(Text s významom pre EHP)

(2019/C 375/02)

Dňa 24. októbra 2019 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

—	v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—	v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32019M9544. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

Výmenný kurz eura (1)

5. novembra 2019

(2019/C 375/03)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1109
JPY	Japonský jen	120,93
DKK	Dánska koruna	7,4712
GBP	Britská libra	0,86113
SEK	Švédska koruna	10,6943
CHF	Švajčiarsky frank	1,1009
ISK	Islandská koruna	137,70
NOK	Nórska koruna	10,1525
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,536
HUF	Maďarský forint	329,84
PLN	Poľský zlotý	4,2643
RON	Rumunský lei	4,7583
TRY	Turecká líra	6,3807
AUD	Austrálsky dolár	1,6079
CAD	Kanadský dolár	1,4584
HKD	Hongkongský dolár	8,7040
NZD	Novozélandský dolár	1,7339
SGD	Singapurský dolár	1,5078
KRW	Juhokórejský won	1 284,34
ZAR	Juhoafrický rand	16,3876
CNY	Čínsky juan	7,7734
HRK	Chorvátska kuna	7,4486
IDR	Indonézska rupia	15 516,50
MYR	Malajzijský ringgit	4,5886
PHP	Filipínske peso	56,012
RUB	Ruský rubeľ	70,4334
THB	Thajský baht	33,544
BRL	Brazílsky real	4,4655
MXN	Mexické peso	21,3072
INR	Indická rupia	78,5290

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Stanovisko Poradného výboru pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie prijaté na prvom zasadnutí 5. júla 2019 k návrhu rozhodnutia

vo veci COMP/AT.39711 – Qualcomm (predátorské správanie)

Spravodajca: Španielsko

(2019/C 375/04)

Stanovisko Poradného výboru pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie prijaté na druhom zasadnutí 15. júla 2019 k návrhu rozhodnutia vo veci AT.39711 – Qualcomm (predátorské správanie)

Spravodajca: Španielsko

(2019/C 375/05)

Záverečná správa úradníka pre vypočutie (1)

Qualcomm (predátorské správanie)

(AT.39711)

(2019/C 375/06)

1.   Úvod

1.

V návrhu rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje táto správa (ďalej len „návrh rozhodnutia“), sa uvádza, že spoločnosť Qualcomm Inc. (ďalej len „spoločnosť Qualcomm“) od 1. júla 2009 do 30. júna 2011 vrátane dodávala určité množstvá troch svojich čipových súprav vyhovujúcich UMTS (2) pod cenou nákladov dvom zo svojich kľúčových zákazníkov, Huawei a ZTE, so zámerom vytlačiť z trhu spoločnosť Icera Inc. (ďalej len „spoločnosť Icera“ (3)), ktorá bola v tom čase jej hlavným konkurentom v segmente trhu s ponukou pokročilého výkonu v oblasti dátovej rýchlosti. Podľa návrhu tohto rozhodnutia bol tým porušený článok 102 ZFEÚ a článok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

2.   Prvá fáza vyšetrovania

2.

Vec AT.39711 vychádza z pôvodnej sťažnosti, ktorú podala spoločnosť Icera 30. júna 2009 Komisii a ktorá bola nahradená revidovanou a aktualizovanou verziou z 8. apríla 2010.

3.

Komisia začala svoje vyšetrovanie na základe tvrdení vznesených v druhej, náhradnej verzii. Spoločnosť Qualcomm predložila 26. júla 2010 pripomienky týkajúce sa tejto verzie.

4.

Podaniami z 1. mája, zo 17. mája a z 31. júla 2012 spoločnosť Nvidia, ktorá v máji 2011 nadobudla spoločnosť Icera, poskytla ďalšie informácie, ktorými doplnila a upozornila na tvrdenia týkajúce sa predátorskej cenotvorby.

5.

V období od júna 2010 do apríla 2015 Komisia zaslala niekoľko žiadostí o informácie spoločnostiam Qualcomm, Icera/Nvidia a ďalším aktérom v sektore čipových súprav pre základné frekvenčné pásmo. Úradník pre vypočutie (4)8. augusta 2013 v súlade s článkom 3 ods. 7 a článkom 4 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2011/695/EÚ predĺžil spoločnosti Qualcomm lehotu určenú na odpoveď na jednu takúto žiadosť z 10. júla 2013 (5).

6.

Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž (ďalej len „GR pre hospodársku súťaž“) poskytlo 3. marca 2014 spoločnosti Qualcomm na základe jej žiadostí z roku 2013 menej upravené verzie pôvodnej sťažnosti z roku 2009 a zmenenej sťažnosti z roku 2010.

7.

Európska komisia začala 16. júla 2015 v zmysle článku 11 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (6) a článku 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (7) konanie voči spoločnosti Qualcomm vo veci AT.39711.

8.

Po stretnutí o „aktuálnom stave“, ktoré sa konalo 3. septembra 2015 medzi GR pre hospodársku súťaž a spoločnosťou Qualcomm, poskytlo GR pre hospodársku súťaž spoločnosti Qualcomm 11. septembra 2015 pripomienky spoločnosti Nvidia uvedené v bode 4 vyššie.

3.   Prvé oznámenie námietok

9.

Komisia 8. decembra 2015 vydala v zmysle článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a článku 10 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 oznámenie námietok, ktoré adresovala spoločnosti Qualcomm.

3.1.   Prístup k spisu v nadväznosti na oznámenie námietok

10.

GR pre hospodársku súťaž poskytlo 21. decembra 2015 spoločnosti Qualcomm dokumenty na elektronickom pamäťovom zariadení na účely prístupu k vyšetrovaciemu spisu vo veci AT.39711 v súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. GR pre hospodársku súťaž následne poskytlo spoločnosti Qualcomm ďalšie materiály, najmä menej upravené verzie podaní tretích strán. Medzi GR pre hospodársku súťaž a spoločnosťou Qualcomm však nebolo možné vyriešiť všetky záležitosti týkajúce sa prístupu k spisom.

11.

Listom, ktorý mi bol zaslaný 18. apríla 2016, spoločnosť Qualcomm požiadala v súlade s článkom 3 ods. 7 a článkom 7 ods. 1 rozhodnutia 2011/695/EÚ o dodatočný prístup k niektorým materiálom zo spisu, prípadne o objasnenie určitých materiálov. V mojom rozhodnutí z 13. júla 2016 sa opisuje, ako som riešil početné príslušné žiadosti s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi právom spoločnosti Qualcomm na vypočutie a protichodnými záujmami týkajúcimi sa dôvernosti. V podstate išlo o poskytnutie menej upravených verzií určitých dokumentov pochádzajúcich od spoločnosti Icera/Nvidia a rôznych ďalších tretích strán. Umožniť vypočutie dotknutých poskytovateľov informácií (8) a prípadne vypracovanie nových verzií príslušných dokumentov si vyžadovalo určitý čas a vo všeobecnosti bola potrebná intenzívna korešpondencia.

3.2.   Lehota spoločnosti Qualcomm na písomnú odpoveď na oznámenie námietok

12.

Sprievodným listom priloženým k oznámeniu námietok sa spoločnosti Qualcomm poskytli štyri mesiace na to, aby písomne odpovedala na oznámenie námietok. Táto lehota bola stanovená najmä s prihliadnutím na veľkosť a povahu spisu, obsah oznámenia námietok a skutočnosť, že v deň prijatia oznámenia námietok bolo prijaté aj oznámenie námietok adresované spoločnosti Qualcomm vo veci AT.40220 – Qualcomm (platby za exkluzivitu). Lehota vo veci AT.39711 mala začať plynúť v podstate odo dňa poskytnutia prístupu k spisu. Na základe žiadosti spoločnosti Qualcomm GR pre hospodársku súťaž predĺžilo lehotu na písomnú odpoveď spoločnosti Qualcomm do 6. mája 2016.

13.

V liste z 18. apríla 2016 uvedenom v bode 11 vyššie, ktorý mi bol zaslaný, spoločnosť Qualcomm nesúhlasila so zmenenou lehotou do 6. mája 2016, pričom v skutočnosti žiadala o dodatočný čas. E-mailom adresovaným spoločnosti Qualcomm z 29. apríla 2016 som pozastavil plynutie lehoty na predloženie písomnej odpovede spoločnosti Qualcomm na oznámenie námietok.

14.

Vo svojom rozhodnutí z 13. júla 2016 (pozri bod 11 vyššie) som toto pozastavenie zrušil a stanovil som novú lehotu na predloženie písomnej odpovede spoločnosti Qualcomm na oznámenie námietok do 15. augusta 2016. Spoločnosť Qualcomm predložila v daný deň písomnú odpoveď (ďalej len „odpoveď na oznámenie námietok“).

3.3.   Prvé ústne vypočutie

15.

Spoločnosť Qualcomm 10. novembra 2016 predložila svoje argumenty na ústnom vypočutí, o ktoré žiadala v odpovedi na oznámenie námietok (9).

4.   Zainteresovaná tretia osoba

16.

V máji 2016 som v súlade s článkom 27 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 a článkom 5 rozhodnutia 2011/695/EÚ pripustil, aby do konania vo veci AT.39711 vstúpila zainteresovaná tretia osoba. V súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 GR pre hospodársku súťaž v júli 2016 písomne informovalo túto zainteresovanú tretiu osobu o charaktere a predmete konania (10) a stanovilo lehotu, v rámci ktorej môže táto osoba písomne oznámiť svoje stanoviská. V auguste 2016 zainteresovaná tretia osoba e-mailom informovala GR pre hospodársku súťaž, že nemá žiadne pripomienky. Nepožiadala o účasť na ústnom vypočutí a ďalej sa nezúčastňovala na konaní vo veci AT.39711.

5.   Ďalšie vyšetrovacie opatrenia a súvisiace súdne spory

17.

Po prvom ústnom vypočutí Komisia podnikla ďalšie vyšetrovacie opatrenia na základe písomnej a ústnej odpovede spoločnosti Qualcomm na oznámenie námietok.

18.

Konkrétne 30. januára 2017 zaslala Komisia spoločnosti Qualcomm žiadosť o informácie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Spoločnosť Qualcomm neposkytla žiadnu odpoveď. Komisia požiadala 31. marca 2017 o tieto informácie rozhodnutím podľa článku 18 ods. 3 uvedeného nariadenia (ďalej len „rozhodnutie o žiadosti o informácie“). V roku 2017 Komisia zaslala žiadosti o informácie aj spoločnosti Nvidia a dvom tretím stranám.

19.

Listom z 10. apríla 2017 spoločnosť Qualcomm požiadala o predĺženie lehoty na poskytnutie odpovede k rozhodnutiu o žiadosť o informácie do 28. júla 2017. GR pre hospodársku súťaž 26. apríla 2017 zamietlo argumenty uvedené v tomto liste, ale „zo zdvorilosti“ umožnilo spoločnosti Qualcomm odpovedať do 26. mája 2017 na určité otázky uvedené v rozhodnutí o žiadosti o informácie a do 9. júna 2017 vo vzťahu k ďalším konkrétnym otázkam uvedeným v rozhodnutí o žiadosti o informácie.

20.

Spoločnosť Qualcomm 8. mája 2017 namietla tieto lehoty v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2011/695/EÚ. Rozhodnutím z 15. mája 2017 som lehoty predĺžil do 16. júna 2017 a 30. júna 2017. Spoločnosť Qualcomm pri poskytnutí vecnej odpovede na rozhodnutie o žiadosti o informácie dodržala tieto zmenené lehoty.

21.

Komisia sa následne obrátila na spoločnosť Qualcomm s otázkami, ktorými žiadala vysvetlenie. Ďalej zaslala spoločnosti Qualcomm 10. novembra 2017 dodatočnú žiadosť o informácie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

22.

Spoločnosť Qualcomm 13. júna 2017 podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia o žiadosti o informácie a žiadala nariadenie predbežných opatrení s cieľom odkladu výkonu rozhodnutia o žiadosti o informácie až do rozhodnutia o podanej žalobe. V júli 2017 predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežných opatrení (11). Všeobecný súd v apríli 2019 zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou Qualcomm (12).

6.   Doplňujúce oznámenie námietok

23.

Komisia prijala 19. júla 2018 doplňujúce oznámenie námietok adresované spoločnosti Qualcomm. V porovnaní s oznámením námietok sa v doplňujúcom oznámení námietok uvádzalo najmä kratšie trvanie predátorského správania a bola v ňom použitá revidovaná metodika na vykonanie porovnania cien a nákladov spoločnosti Qualcomm týkajúcich sa predmetného údajného predátorského predaja.

6.1.   Prístup k spisu v nadväznosti na doplňujúce oznámenie námietok

24.

GR pre hospodársku súťaž poskytlo 31. júla 2018 spoločnosti Qualcomm elektronické pamäťové zariadenie obsahujúce kópie prístupných dokumentov, ktoré sa stali súčasťou vyšetrovacieho spisu Komisie po prijatí oznámenia námietok.

25.

Listom adresovaným GR pre hospodársku súťaž z 8. augusta 2018 spoločnosť Qualcomm okrem iného žiadala o ďalší prístup k dokumentom, ktoré boli v čase prijatia oznámenia námietok súčasťou vyšetrovacieho spisu, ale ktoré sa z dôvodu uplynutia času už nedali podľa spoločnosti Qualcomm považovať za dokumenty obsahujúce skutočne dôverné informácie. Listom zo 14. augusta 2018 GR pre hospodársku súťaž túto žiadosť zamietlo. GR pre hospodársku súťaž riešilo aj ostatné záležitosti, ktoré spoločnosť Qualcomm uviedla vo svojom liste z 8. augusta 2018.

26.

Dňa 19. septembra 2018 som od spoločnosti Qualcomm dostal odôvodnenú žiadosť o ďalší prístup k spisu. Táto žiadosť sa však podstatne líšila od všeobecnejšej žiadosti adresovanej GR pre hospodársku súťaž 8. augusta 2018 (pozri bod 25 vyššie). Na základe článku 3 ods. 7 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia 2011/295/EÚ som dospel k názoru, že v súvislosti so žiadosťou spoločnosti Qualcomm z 19. septembra 2018 nemôžem vykonať nezávislé preskúmanie. Dňa 21. septembra 2018 som e-mailom informoval spoločnosť Qualcomm, že som túto žiadosť postúpil GR pre hospodársku súťaž.

27.

GR pre hospodársku súťaž odpovedalo 28. septembra 2018 na list spoločnosti Qualcomm z 19. septembra 2018. GR pre hospodársku súťaž konkrétne umožnilo ďalší prístup k väčšine dokumentov uvedených v zozname spoločnosti Qualcomm a vysvetlilo, že zmeny, ktoré sa vyskytli v pôvodných verziách určitých dokumentov vo vyšetrovacom spise, sú dôsledkom uplatnenia práva na zachovanie mlčanlivosti spoločnosťou Nvidia.

28.

V liste adresovanom GR pre hospodársku súťaž zo 4. októbra 2018 spoločnosť Qualcomm predložila niekoľko sťažností, ktoré vo veľkej miere vychádzali z vysvetlení GR pre hospodársku súťaž z 28. septembra 2018 týkajúcich sa uplatnenia práva na zachovanie mlčanlivosti spoločnosťou Nvidia. GR pre hospodársku súťaž odpovedalo listom z 9. októbra 2018.

29.

Spoločnosť Qualcomm mi 12. októbra 2018 zaslala v podstate tri žiadosti: i) aby som GR pre hospodársku súťaž nariadil, „aby potvrdilo, či zistilo, že […] úpravy v [uvedených dokumentoch sú] založené na správnom uplatnení práva na zachovanie mlčanlivosť […]“; ii) „prístup k neupraveným verziám“ uvedených dokumentov, ktorých upravené verzie už spoločnosť Qualcomm má; a iii) aby som GR pre hospodársku súťaž nariadil, „aby sa zaoberalo žiadosťou spoločnosti Qualcomm o poskytnutie všetkých dokumentov, ktoré sú na rozdiel od toho, čo [bolo uvedené v registri spisu,] v skutočnosti prístupné“.

30.

Vo svojom rozhodnutí zo 7. novembra 2018 som vysvetlil, že prvá žiadosť spoločnosti Qualcomm opísaná v bode 29 sa netýka prístupu k spisu a že úradník pre vypočutie nemá rozhodovacie právomoci nariadiť takýto postup. Pokiaľ ide o druhú žiadosť opísanú v bode 29 vyššie, považoval som ju v čase prijatia tohto rozhodnutia za splnenú, pretože obe dotknuté tretie strany v tomto štádiu upustili od svojich príslušných žiadostí o zachovanie dôvernosť. Tretej žiadosti spoločnosti Qualcomm som vyhovel. GR pre hospodársku súťaž následne 8. novembra 2018 zaslalo spoločnosti Qualcomm list, v ktorom v podstate vysvetlilo, že register vyšetrovacieho spisu bol presný.

6.2.   Lehota na podanie písomnej odpovede spoločnosti Qualcomm na doplňujúce oznámenie námietok

31.

Komisia pôvodne poskytla spoločnosti Qualcomm osemtýždňovú lehotu na podanie písomnej odpovede na doplňujúce oznámenie námietok. Spoločnosť Qualcomm 2. augusta 2018 požiadala GR pre hospodársku súťaž o dodatočné obdobie „najmenej […] ďalšie tri mesiace od pracovného dňa nasledujúceho po poskytnutí účinného prístupu k spisu“. Listom z 9. augusta 2018 GR pre hospodársku súťaž udelilo spoločnosti Qualcomm „zo zdvorilosti“ predĺženie o dva týždne, čím sa lehota predĺžila do 10. októbra 2018.

32.

Spoločnosť Qualcomm s tým nebola spokojná a 14. augusta 2018 v súlade s článkom 9 rozhodnutia 2011/695/EÚ požiadala o „predĺženie do 23. decembra 2018“. Úradník pre vypočutie (13) rozhodnutím z 20. augusta 2018 stanovil 22. október 2018 ako zmenený termín na uplynutie lehoty.

33.

Spoločnosť Qualcomm predložila svoju písomnú odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok v posledný deň tejto predĺženej lehoty.

6.3.   Druhé ústne vypočutie a súvisiace záležitosti

34.

Spoločnosť Qualcomm žiadala v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok ústne vypočutie.

35.

Toto druhé ústne vypočutie bolo pôvodne naplánované na utorok 11. decembra 2018. V piatok 7. decembra 2018 spoločnosť Qualcomm požiadala o odloženie tohto vypočutia na začiatok januára 2019. Vzhľadom na konkrétne dôvody spoločnosti Qualcomm som zmenil termín vypočutia na 10. januára 2019. Úradník pre vypočutie 19. decembra 2018 zamietol následnú žiadosť spoločnosti Qualcomm o presunutie vypočutia na nasledujúci týždeň v januári 2019 (14). Druhé ústne vypočutie sa teda uskutočnilo 10. januára 2019.

36.

Spoločnosť Qualcomm zaslala Komisii 25. apríla 2019 z vlastného podnetu „následné predloženie skutočností k [druhému] ústnemu vypočutiu“.

7.   Opis skutočností

37.

Komisia 22. februára 2019 zaslala spoločnosti Qualcomm „opis skutočností“. Toto oznámenie (ďalej len „opis skutočností“) bolo vypracované s cieľom: i) poskytnúť spoločnosti Qualcomm vysvetlenia týkajúce sa určitých prvkov stanovených v doplňujúcom oznámení námietok, s ktorými spoločnosť Qualcomm v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok nesúhlasila; ii) informovať spoločnosť Qualcomm o už existujúcich dôkazoch, na ktoré sa v oznámení námietok ani v doplňujúcom oznámení námietok výslovne neodkázalo; a iii) upozorniť spoločnosť Qualcomm na menšie aktualizácie analýzy ceny a nákladov v doplňujúcom oznámení námietok.

7.1.   Prístup k spisu v súvislosti s opisom skutočností

38.

Opis skutočností zahŕňal prílohu obsahujúcu „dostupné verzie všetkých dokumentov odzrkadľujúcich kontakty s tretími stranami zaregistrovanými v spise od prijatia doplňujúceho oznámenia námietok, [ktoré] predtým neboli poskytnuté spoločnosti Qualcomm, ako aj dva ďalšie dokumenty“.

39.

Jedným z týchto „dvoch ďalších dokumentov“ bola pôvodná (neupravená) verzia tabuľky, v súvislosti s ktorou jej autor pred mojím rozhodnutím uvedeným v bode 30 vyššie upustil od žiadosti o dôvernosť (ďalej len „úplné znenie tabuľky“), ktorá však bola v dôsledku „chyby prenosu“ zaslaná spoločnosti Qualcomm 19. októbra 2018 v predchádzajúcej upravenej verzii, a nie v úplnej pôvodnej forme (pozri ďalej body 53 a 54 nižšie).

7.2.   Lehota na poskytnutie odpovede na opis skutočností

40.

Pôvodný termín uplynutia lehoty na poskytnutie odpovede na opis skutočností bol 12. marca 2019. Listom adresovaným spoločnosti Qualcomm z 8. marca 2019 GR pre hospodársku súťaž túto lehotu „zo zdvorilosti“ predĺžilo do piatku 22. marca 2019, hoci považovalo argumenty uvedené v žiadosti spoločnosti Qualcomm o predĺženie lehoty z 1. marca 2019 za nepodložené.

41.

E-mailom z 12. marca 2019 som zamietol žiadosť spoločnosti Qualcomm z 8. marca 2019 o predĺženie lehoty na poskytnutie odpovede na opis skutočností do 9. apríla 2019.

42.

GR pre hospodársku súťaž následne pristúpilo na žiadosť spoločnosti Qualcomm z 19. marca 2019, aby jej bolo umožnené predložiť jej pripomienky k opisu skutočností do pondelka 25. marca 2019. Spoločnosť Qualcomm poskytla tieto pripomienky v nedeľu 24. marca 2019.

7.3.   Zamietnutie žiadosti spoločnosti Qualcomm o tretie ústne vypočutie

43.

Vo svojich pripomienkach k opisu skutočností spoločnosť Qualcomm okrem iného tvrdila, že opis skutočností nebol „v podstate ani opisom skutočností“, ale „doplňujúcim oznámením námietok“. V poznámke pod čiarou v týchto pripomienkach spoločnosť Qualcomm následne požiadala o ďalšie ústne vypočutie.

44.

E-mailom, ktorý bol spoločnosti Qualcomm zaslaný 26. apríla 2019, som toto tvrdenie a túto žiadosť zamietol (15).

8.   Procesné otázky vznesené spoločnosťou Qualcomm

8.1.   Údajná neprimeranosť lehôt

8.1.1.   Lehota na poskytnutie odpovede na oznámenie námietok

45.

V odpovedi na oznámenie námietok spoločnosť okrem iného namietala, že predĺžená lehota na poskytnutie písomnej odpovede na oznámenie námietok nebola dostatočná na zabezpečenie toho, aby bola odpoveď na oznámenie námietok dokončená k spokojnosti spoločnosti Qualcomm. Spoločnosť Qualcomm konkrétne tvrdila, že je neprimerané a v rozpore so základnými zásadami práva EÚ, ako je právo na obhajobu a právo na rovnosť procesných prostriedkov, aby sa od spoločnosti Qualcomm vyžadovalo pripraviť svoju obhajobu v lehote, ktorá bola v odpovedi na oznámenie námietok opísaná ako „množstvo dodatočného času, ktoré úradník pre vypočutie povolil na poskytnutie odpovede na oznámenie námietok, keď 13. júla 2016, pretočil hodinky naspäť‘ “.

46.

Ako vyplýva z vyššie uvedených bodov 9 až 14 a na rozdiel od toho, čo sa spoločnosť v odpovedi na oznámenie námietok usilovala tvrdiť, spoločnosť Qualcomm napokon mala na prípravu odpovede na oznámenie námietok viac ako osem mesiacov. Spoločnosť Qualcomm mala zjavne dostatok času na účinné uplatnenie svojho práva byť vypočutá písomne (16), pričom treba mať na zreteli potrebu vyhnúť sa zbytočným prieťahom v konaní (17), a to bez ohľadu na skutočnosť, že spoločnosť Qualcomm v rámci toho istého obdobia viac ako šesť mesiacov pripravovala aj svoju odpoveď na samostatné oznámenie námietok vo veci AT.40220 Qualcomm (exkluzivita) prijaté v ten istý deň ako oznámenie námietok v tejto veci.

47.

Tvrdenie uvedené v odpovedi na oznámenie námietok o nevhodnej a „neprimeranej“ lehote určenej na poskytnutie odpovede na oznámenie námietok je založené na predpoklade, že spoločnosť Qualcomm mohla s vypracovaním odpovede na oznámenie námietok začať až vtedy, keď som 13. júla 2016 zrušil pozastavenie lehoty určenej na poskytnutie odpovede na oznámenie námietok. Spoločnosť Qualcomm však mohla začať a pokročiť v príprave odpovede na oznámenie námietok od prijatia oznámenia námietok začiatkom decembra 2015.

8.1.2.   Lehota určená na poskytnutie odpovede na doplňujúce oznámenie námietok

48.

V odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok spoločnosť Qualcomm namietala, že celkový čas, ktorý Komisia poskytla na odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bol „nedostatočný a neprimeraný“. V odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok sa však nešpecifikuje, z akého hľadiska spoločnosť Qualcomm usúdila, že upravená lehota na poskytnutie odpovede na doplňujúce oznámenie námietok je „nedostatočná“ alebo že boli porušené jej práva na obhajobu. V rozhodnutí o predĺžení lehoty z 20. augusta 2018 uvedenom v bode 32 vyššie úradník pre vypočutie už zohľadnil rozsah zmien vo veci AT.39711, ktoré vznikli v dôsledku doplňujúceho oznámenia námietok. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Qualcomm, že lehota poskytnutá na odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok bola „neprimeraná“, je potrebné uviesť, že samotným porovnaním opisu krokov prijatých spoločnosťou Qualcomm na splnenie tejto lehoty a času medzi prvým ústnym vypočutím a doplňujúcim oznámením námietok, ktoré spoločnosť uviedla v doplňujúcom oznámení námietok, nemožno preukázať skutočnosť, ktorú spoločnosť Qualcomm zjavne považovala za nezákonný nepomer medzi lehotou na poskytnutie odpovede na doplňujúce oznámenie námietok a časom, ktorý Komisia potrebovala na všetky opatrenia vedúce k vydaniu doplňujúceho oznámenia námietok.

8.2.   Prístup k spisu

8.2.1.   Prístup k spisu v nadväznosti na oznámenie námietok

49.

V odpovedi na oznámenie námietok spoločnosť Qualcomm namietala rozsah úprav týkajúcich sa dôvernosti, ktoré sa vzťahujú na dokumenty pôvodne poskytnuté spoločnosti Qualcomm na účely prístupu k spisu. V odpovedi na oznámenie námietok však spoločnosť uznala, že „po preskúmaní úradníka pre vypočutie [ktoré viedlo k môjmu rozhodnutiu z 13. júla 2016] spoločnosť Qualcomm dostala dodatočné, menej upravené verzie dokumentov zo spisu“. V odpovedi na oznámenie námietok spoločnosť v podstate takisto uznala, že týmto preskúmaním sa vyriešila otázka legitímnosti žiadostí o zachovanie dôvernosti, ktorú v súvislosti s týmito dokumentmi uplatňujú tretie strany.

8.2.2.   Prístup k spisu v nadväznosti na doplňujúce oznámenie námietok

50.

V odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok spoločnosť Qualcomm tvrdila, že porušenie jej práv na obhajobu, ktoré bolo podľa jej názoru zapríčinené nedostatočnou lehotou na poskytnutie odpovede na doplňujúce oznámenie námietok (pozri bod 48 vyššie), sa „zhoršilo v dôsledku mnohých problémov s prístupom k spisu, z ktorých niektoré zostali nevyriešené“.

51.

Nie je jasné, ktoré problémy s prístupom k spisu považovala spoločnosť Qualcomm za „nevyriešené“. V odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok neuviedla žiadny taký problém, ktorým by sa Komisia nezaoberala ešte pred predložením odpovede na doplňujúce oznámenie námietok spoločnosťou Qualcomm. Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok v podstate obsahovala len strohé tvrdenie, že problémy s prístupom k spisu opísané v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok v spojení s lehotou na poskytnutie odpovede na doplňujúce oznámenie námietok, ktorú spoločnosť Qualcomm považovala za neprimeranú, vážne a nenapraviteľne poškodili schopnosť spoločnosti Qualcomm brániť sa.

8.2.3.   Oneskorené odovzdanie úplného znenia tabuľky

52.

V odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok sa uvádzalo, že úplná verzia „zásadného“ dokumentu bola spoločnosti Qualcomm nesprávnym postupom sprístupnená iba jeden pracovný deň pred uplynutím lehoty na poskytnutie odpovede na doplňujúce oznámenie námietok. Vecné tvrdenie uvedené v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok, ktoré sa údajne zakladalo na uvedenej verzii daného dokumentu, sa však rovnako ľahko mohlo zakladať aj na predtým dostupnej upravenej verzii toho istého dokumentu.

53.

Neskôr sa ukázalo, že toto tvrdenie sa v skutočnosti zakladalo na predtým dostupnej upravenej verzii. Dôvodom je skutočnosť, že predmetný dokument je úplným znením tabuľky, ktorá, ako je uvedené v bode 39 vyššie, bola v pôvodnej forme zaslaná spoločnosti Qualcomm až po predložení odpovede na doplňujúce oznámenie námietok.

54.

Podľa odpovede spoločnosti Qualcomm na opis skutočností „oneskorené“ odovzdanie úplného znenia tabuľky ohrozilo právo spoločnosti Qualcomm na obhajobu. Vzhľadom na to, že spoločnosť Qualcomm v žiadnom štádiu nepredložila pripomienky, ktoré by sa konkrétne týkali informácií, ktoré boli v predtým dostupnej verzii tohto dokumentu upravené, je toto tvrdenie neopodstatnené.

8.3.   Tvrdenie o neuskutočnení riadneho a včasného vyšetrovania

55.

V odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok spoločnosť tvrdí, že vyšetrovanie Komisie bolo nesprávne riadené a nezvyčajne dlhé, čím bola ovplyvnená schopnosť spoločnosti Qualcomm riadne sa brániť.

56.

Primeranosť trvania správneho konania musia v prípade potreby posúdiť súdy EÚ na základe konkrétnych okolností každého prípadu, a najmä vzhľadom na kontext prípadu, rôzne uskutočnené procesné kroky, zložitosť prípadu, jeho dôležitosť pre rôzne zúčastnené strany, ako aj správanie dotknutej strany a Komisie (18). Tento zoznam kritérií však nie je vyčerpávajúci a posúdenie primeranosti danej lehoty si nevyžaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vzťahu ku každému z nich, pokiaľ sa dĺžka konania javí odôvodnená aspoň vo vzťahu k jednému z nich. Účelom týchto kritérií je určiť, či je čas potrebný na vyriešenie prípadu odôvodnený. Zložitosť prípadu alebo správanie dotknutej strany, ktoré má za následok zdržiavanie, sa teda môžu považovať za odôvodnenie, pokiaľ ide o dĺžku konania, ktorá by sa na prvý pohľad mohlo zdať príliš dlhá (19).

57.

Pokiaľ ide o predmetný prípad, dĺžka konania podľa môjho názoru neovplyvnila účinné uplatňovanie práv spoločnosti Qualcomm na obhajobu. Prípad bol okrem iného už od začiatku z odborného hľadiska náročný a pomerne zložitý. Ako vyplýva z bodov 2 až 4 vyššie, v sťažnosti predloženej Komisii v roku 2009 a revidovanej v roku 2010 bolo uvedené údajné zneužívajúce správanie zo strany spoločnosti Qualcomm v rôznych ohľadoch, ale obvinenia sťažovateľa a vyšetrovanie Komisie sa až od roku 2012 sústredili na podozrenie z predátorskej cenotvorby. Na sťažnosti spoločnosti Qualcomm, podľa ktorých uplynutie času sťažilo jej obhajobu, by sa malo nazerať z perspektívy skutočnosti, že spoločnosť Qualcomm, ako už uviedol Všeobecný súd v súvislosti s vecou AT.39711 (pozri bod 22 vyššie), od 7. júna 2010 dostávala žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, a preto jej aspoň od toho dátumu prináležalo konať so zvýšenou starostlivosťou a prijať všetky opatrenia potrebné na zachovanie dôkazov, ktorými mohla rozumne disponovať (20). V každom prípade uplynutie času zjavne neprimerane nebránilo spoločnosti Qualcomm obhajovať sa. Kritika vznesená spoločnosťou Qualcomm týkajúca sa výkonu jej práva byť vypočutá v súvislosti s oznámením námietok viedla Komisiu napríklad k tomu, aby svoju argumentáciu vo veci upravila, ako sa pripúšťa podľa príslušnej judikatúry (pozri bod 59 nižšie). Vypracovanie doplňujúceho oznámenia námietok a vypočutie odpovede spoločnosti Qualcomm naň teda nevyhnutne viedlo k predĺženiu konania bez toho, aby bolo toto predĺženie neprimerané.

8.4.   Tvrdenia o zaujatosti vyšetrovacieho orgánu a nespravodlivom vyšetrovaní

58.

Vzhľadom na tvrdenie spoločnosti Qualcomm, že mala legitímne očakávania, že i) Komisia dokončí svoje zisťovanie skutočností do oznámenia námietok a že ii) Komisia ukončí svoje vyšetrovanie po prvom ústnom vypočutí, spoločnosť v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok uviedla, že doplňujúce oznámenie námietok bolo „výsledkom zjavnej zaujatosti vyšetrovacieho orgánu“. Podľa spoločnosti Qualcomm sa Komisia po prvom ústnom vypočutí zapojila do „lovenia informácií“, a pritom mala ukončiť vyšetrovanie po tom, ako spoločnosť Qualcomm vyvrátila dôkazy vo veci oznámenia námietok. V podobnom duchu i) sa v reakcii spoločnosti Qualcomm na opis skutočností uvádza, že prípad proti spoločnosti Qualcomm je výsledkom neobjektívneho a nespravodlivého vyšetrovania, a ii) v „následnom predložení skutočností“ spoločnosti Qualcomm uvedenom v bode 36 vyššie sa spochybňuje objektívnosť druhého ústneho vypočutia a všeobecnejšie objektívnosť vyšetrovania vo veci AT.39711.

59.

Tvrdenia spoločnosti Qualcomm o legitímnych očakávaniach sú neopodstatnené. Okrem toho samotná skutočnosť, že Komisia vzhľadom na otázky vznesené spoločnosťou Qualcomm v odpovedi na oznámenie námietok viedla po prvom ústnom vypočutí ďalšie vyšetrovanie, nemôže sama osebe naznačovať zaujatosť vyšetrovacieho orgánu. Z judikatúry skutočne vyplýva, že Komisia musí vziať do úvahy faktory, ktoré vychádzajú z administratívneho postupu s cieľom buď upustiť od námietok, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené alebo zmeniť a doplniť svoje tvrdenia, a to pokiaľ ide o skutočnosti či právne predpisy, a preto je oprávnená zmeniť ňou predloženú vec (alebo jej aspekty), v prípade potreby doplňujúcim oznámením námietok (21). Malo by sa takisto pamätať na to, že ak je prípad, napríklad vec AT.39711, založený na formálnych sťažnostiach, nemožno ho jednoducho odložiť bez toho, aby boli tieto sťažnosti zamietnuté.

8.5.   Tvrdenia, že doplňujúce oznámenie námietok je zneužitím právomocí Komisie a porušením povinnosti dobrej správy vecí verejných

60.

Spoločnosť Qualcomm vo svojej odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok uviedla, že doplňujúce oznámenie námietok „je výsledkom nesprávneho riadenia a zaujatosti vyšetrovacieho orgánu“, a preto ide o „zneužitie vyšetrovacích právomocí Komisie“. Spoločnosť Qualcomm ďalej tvrdila, že Komisia porušila svoju povinnosť dobrej správy vecí verejných v zmysle článku 41 charty, keďže doplňujúce oznámenie námietok je dôkazom nesprávneho úradného postupu a výsledkom zaujatosti vyšetrovacieho orgánu.

61.

Z bodov 45 až 59 vyššie vyplýva, že tvrdenia spoločnosti Qualcomm o nesprávnom úradnom postupe a zaujatosti vyšetrovacieho orgánu nie sú presvedčivé. Tieto dodatočné tvrdenia sú preto rovnako nepresvedčivé.

Záverečné poznámky

62.

Na základe informácií predložených spoločnosťou Qualcomm sa v návrhu rozhodnutia okrem iného uvádza, že spoločnosť Qualcomm je zodpovedná za porušenie s kratším trvaním, než je trvanie porušenia uvedené v oznámení námietok.

63.

V súlade s článkom 16 rozhodnutia 2011/695/EÚ som preskúmal, či sa návrh rozhodnutia zaoberá iba námietkami, v súvislosti s ktorými dostala spoločnosť Qualcomm príležitosť vyjadriť svoje názory. Dospel som k záveru, že áno.

64.

Celkovo konštatujem, že v tomto prípade bol rešpektovaný účinný výkon procesných práv.

---

(1)  Podľa článkov 16 a 17 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2011, s. 29) (ďalej len „rozhodnutie 2011/695/EÚ“).

(2)  Ide o „čipové súpravy pre základné frekvenčné pásmo“ (komponenty prispievajúce k mobilnej pripojiteľnosti v mobilných komunikačných zariadeniach), ktoré podporujú štandard „univerzálneho mobilného telekomunikačného systému“ v oblasti mobilnej komunikačnej technológie a sú s ním v súlade.

(3)  Spoločnosť Nvidia Inc. (ďalej len „spoločnosť Nvidia“) v máji 2011 získala spoločnosť Icera, ktorá sa stala stopercentnou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Nvidia a táto následne prevzala postavenie spoločnosti Icera ako sťažovateľa.

(4)  Ako úradník pre vypočutie pôsobil v tejto veci do 3. decembra 2015 pán Wouter Wils.

(5)  Úradník pre vypočutie predĺžil príslušnú lehotu do 18. novembra 2013. Na následnú žiadosť spoločnosti Qualcomm GR pre hospodársku súťaž opätovne predĺžilo túto lehotu do 2. decembra 2013.

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1/2003“).

(7)  Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 18), zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2015/1348 z 3. augusta 2015 (Ú. v. EÚ L 208, 5.8.2015, s. 3) (ďalej len „nariadenie č. 773/2004“).

(8)  Ako sa vyžaduje najmä podľa rozsudku z 24. júna 1986 vo veci Akzo Chemie/Komisia, 53/85, EU:C:1986:256, body 30 a 31.

(9)  Na tomto vypočutí sa zúčastnila aj spoločnosť Nvidia/Icera.

(10)  Prostredníctvom súhrnu oznámenia námietok, ktoré nemalo dôverný charakter.

(11)  Uznesenie z 12. júla 2017, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, T-371/17 R, EU:T:2017:485.

(12)  Rozsudok z 9. apríla 2019, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, T-371/17, EU:T:2019:232.

(13)  V mojej neprítomnosti prijal toto rozhodnutie pán Wils.

(14)  V mojej neprítomnosti prijal toto rozhodnutie pán Wils.

(15)  Na rozdiel od (doplňujúceho) oznámenia námietok nevzniká opisom skutočností jeho adresátom nárok na predloženie písomných odpovedí na ústnom vypočutí.

(16)  Do 8. júla 2016 spoločnosť Qualcomm získala po častiach prístup ku všetkým dodatočným dokumentom zo spisu, na ktorý bola v súlade s mojím rozhodnutím z 13. júla 2016 oprávnená.

(17)  Táto potreba patrí medzi záležitosti, na ktoré musí úradník pre vypočutie podľa článku 9 ods. 1 rozhodnutia 2011/695/EÚ prihliadnuť pri rozhodovaní o tom, či je potrebné predĺžiť lehotu určenú na poskytnutie písomnej odpovede na oznámenie námietok.

(18)  V tejto súvislosti pozri okrem iného rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a iní/Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, EU:C:2002:582, bod 187, a z 8. septembra 2016, Merck/Komisia, T-470/13, EU:T:2016:452, bod 471.

(19)  Pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a iní/Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, EU:C:2002:582, bod 188.

(20)  Pozri rozsudok z 9. apríla 2019, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, T-371/17, EU:T:2019:232, bod 136.

(21)  V tejto súvislosti pozri najmä rozsudky zo 14. júla 1972, Bayer/Komisia, 51/69, EU:C:1972:72, bod 11; z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 18; z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, EU:C:2006:594, body 100 a 101 a z 13. júla 2011, Polimeri Europe/Komisia, T-59/07, EU:T:2011:361, bod 73.

Zhrnutie rozhodnutia Komisie

z 18. júla 2019

týkajúceho sa konania podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 54 Dohody o EHP

[Vec AT.39711 – Qualcomm (predátorské správanie)]

[oznámené pod číslom C(2019) 5361]

(Iba anglické znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2019/C 375/07)

Komisia prijala 18. júla 2019 rozhodnutie týkajúce sa konania podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 54 Dohody o EHP. V súlade s ustanoveniami článku 30 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1) Komisia týmto uverejňuje mená strán a obsah rozhodnutia, vrátane akýchkoľvek uložených pokút, pričom zohľadňuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev.

1.   Úvod

(1)

V rozhodnutí sa stanovuje, že spoločnosť Qualcomm Inc. (ďalej len „spoločnosť Qualcomm“) porušila článok 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „dohoda o EHP“) tým, že dodala určité množstvo troch zo svojich čipových súprav UMTS pod cenou s úmyslom vytlačiť z trhu spoločnosť Icera, ktorá v tom čase bola jej hlavným konkurentom v segmente trhu s ponukou pokročilého výkonu v oblasti dátovej rýchlosti (ďalej len „špičkový segment“).

(2)

Porušenie trvalo od 1. júla 2009 do 30. júna 2011.

(3)

Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie vydal 5. júla 2019 a 15. júla 2019 priaznivé stanoviská k rozhodnutiu podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 a k pokute uloženej spoločnosti Qualcomm.

2.   Vymedzenie trhu

(4)

Rozhodnutím sa dospelo k záveru, že relevantným tovarovým trhom je obchodný trh s čipovými súpravami pre základné frekvenčné pásmo, ktoré vyhovujú norme UMTS (ďalej len „čipové súpravy UMTS“).

(5)

V rozhodnutí sa konštatuje, že trh s čipovými súpravami UMTS je svojím rozsahom celosvetový.

3.   Dominantnosť

(6)

V rozhodnutí sa konštatuje, že spoločnosť Qualcomm mala aspoň v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 na celosvetovom trhu s čipovými súpravami UMTS dominantné postavenie.

(7)

Po prvé, spoločnosť Qualcomm mala v tomto období na celosvetovom trhu s čipovými súpravami UMTS podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení približne 60 %.

(8)

Po druhé, svetový trh s čipovými súpravami UMTS charakterizuje existencia viacerých prekážok, pokiaľ ide o vstup na trh a expanziu na trhu (napr. významné počiatočné investície do výskumu a vývoja na účely navrhovania čipových súprav UMTS a rôzne prekážky súvisiace s právami duševného vlastníctva spoločnosti Qualcomm).

(9)

Po tretie, komerčná sila zákazníkov spoločnosti Qualcomm, ktorí nakupujú čipové súpravy, nedokázala počas daného obdobia ovplyvniť dominantné postavenie spoločnosti Qualcomm.

4.   Zneužívanie dominantného postavenia

(10)

V rozhodnutí sa stanovuje, že spoločnosť Qualcomm zneužívala svoje dominantné postavenie dodávaním určitých množstiev troch čipových súprav UMTS (čipových súprav založených na MDM8200, MDM6200 a MDM8200A) dvom svojim kľúčovým zákazníkom, spoločnostiam Huawei a ZTE, pod cenou s úmyslom vytlačiť z trhu spoločnosť Icera, ktorá v tom čase bola jej hlavným konkurentom v špičkovom segmente trhu s čipovými súpravami UMTS.

(11)

Tým, že spoločnosť Qualcomm zamedzila rast spoločnosti Icera u dvoch kľúčových zákazníkoch v tomto segmente, ktorý v tom čase pozostával takmer výlučne z čipových súprav používaných v mobilných širokopásmových zariadeniach, chcela zabrániť tomu, aby spoločnosť Icera, malý a finančne obmedzený startup, získala dobré meno a potrebnú veľkosť, aby narušila dominantné postavenie spoločnosti Qualcomm na trhu s čipovými súpravami UMTS, najmä vzhľadom na očakávaný potenciál rastu špičkového segmentu v dôsledku celosvetového využívania inteligentných mobilných zariadení, čím boli výrobcovia pôvodného zariadenia v tomto segmente pripravení o prístup k alternatívnemu zdroju čipových súprav pre svoje mobilné telefóny a znížil sa výber pre spotrebiteľov.

(12)

K cenovým praktikám spoločnosti Qualcomm došlo v súvislosti so zvyšovaním trhovej sily spoločnosti Icera ako životaschopného dodávateľa špičkových čipových súprav UMTS, ktoré predstavovali rastúcu hrozbu pre obchod s čipovými súpravami spoločnosti Qualcomm. Aby spoločnosť Qualcomm zabezpečila, že podnikanie spoločnosti Icera nedosiahne rozsah, ktorý je kritický pre postavenie spoločnosti Qualcomm na trhu, prijala preventívne opatrenia vo forme cenových zvýhodnení zameraných na dvoch strategicky významných zákazníkov, Huawei a ZTE, pretože sa domnievala, že vyhliadky spoločnosti Icera na rozvoj závisia od jej schopnosti nadviazať obchodný vzťah s niektorou z týchto spoločností. Preventívne opatrenia spoločnosti Qualcomm boli založené na stratégii viacerých čipových súprav („multi-chipset strategy“) zameranej na tri špičkové čipové súpravy vyrábané spoločnosťou Qualcomm, ktoré v tom čase konkurovali najpokročilejším čipovým súpravám spoločnosti Icera. Cieľom týchto preventívnych opatrení bolo predovšetkým chrániť silné postavenie spoločnosti Qualcomm vo veľkoobjemovom segmente čipových súprav používaných v mobilných telefónoch, do ktorého spoločnosť Icera plánovala vstúpiť, len čo by si vybudovala pozíciu v segmente čipových súprav používaných v mobilných širokopásmových zariadeniach.

(13)

Z analýzy cien účtovaných spoločnosťou Qualcomm spoločnostiam Huawei a ZTE a nákladov spoločnosti Qualcomm na výrobu týchto čipových súprav vyplýva, že spoločnosť Qualcomm predávala určité množstvá týchto čipových súprav pod dlhodobými priemernými prírastkovými nákladmi a v každom prípade pod priemernými celkovými nákladmi a rovnako predávala aj obmedzené množstvo čipových súprav založených na MDM6200 pod priemernými variabilnými nákladmi. Výsledky testu ceny a nákladov sú v súlade s internými dôkazmi spoločnosti Qualcomm z rovnakého obdobia, ktoré preukazujú zámer spoločnosti Qualcomm vylúčiť spoločnosť Icera z trhu.

(14)

V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že spoločnosť Qualcomm neposkytla pre svoje konanie platné objektívne odôvodnenie ani obhajobu z hľadiska účinnosti.

(15)

V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že predaj spoločnosti Qualcomm spoločnostiam Huawei a ZTE založený na predátorskej cenotvorbe predstavuje jediné a pokračujúce porušenie.

5.   Právomoc

(16)

V rozhodnutí sa konštatuje, že Komisia má právomoc uplatniť článok 102 ZFEÚ a článok 54 Dohody o EHP za porušenie právnych predpisov zo strany spoločnosti Qualcomm, keďže k porušeniu došlo v EHP, kde mohlo mať nezanedbateľný, okamžitý a predvídateľný vplyv na obchod.

6.   Vplyv na obchod

(17)

V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že konanie spoločnosti Qualcomm má značný vplyv na obchod medzi členskými štátmi a medzi zmluvnými stranami EHP.

7.   Pokuty a nápravné opatrenia

(18)

V čase prijatia rozhodnutia sa porušovanie zo strany spoločnosti Qualcomm skončilo. Rozhodnutím sa však od spoločnosti Qualcomm vyžaduje, aby sa zdržala konania opísaného v rozhodnutí a akéhokoľvek konania alebo správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný cieľ alebo účinok ako konanie opísané v rozhodnutí.

(19)

Pokuta uložená spoločnosti Qualcomm za porušenie právnych predpisov sa vypočíta na základe zásad stanovených v usmerneniach z roku 2006 k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1/2003. V rozhodnutí sa konštatuje, že konečná výška pokuty, ktorá má byť uložená spoločnosti Qualcomm, je 242 042 000 EUR.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.9331 — Danaher/GE Healthcare Life Sciences Biopharma)

(Text s významom pre EHP)

(2019/C 375/08)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2019/C 375/09)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„Queso de valdeón“

EÚ č.: PGI-ES-0267-AM01 – 5.7.2018

CHOP ( )

CHZO (X)

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Názov skupiny: Consejo Regulador de la Indicación Geográfica Protegida „Queso de Valdeón“ (Regulačná rada pre chránené zemepisné označenie „Queso de Valdeón“)

Adresa: C/El Cantón, s/n, 24915 Posada de Valdeón (León), Španielsko

Telefón: +34 987740514

E-mail: quesosv@quesospicosdeeuropa.com

Skupina žiadateľov zastupuje kolektívne záujmy výrobcov „Queso de Valdeón“ a má oprávnený záujem požiadať o zmenu špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Queso de Valdeón“. Zároveň podporuje jeho ochranu.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

☐	Názov výrobku

☒	Opis výrobku

☐	Zemepisná oblasť

☒	Dôkaz o pôvode

☒	Spôsob výroby

☐

Súvislosť

☒	Označovanie

☒	Iné [kontrolný orgán]

4.   Typ zmeny (zmien)

☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5.   Zmeny

Zmena č. 1

Položka „Opis výrobku“

Odôvodnenie zmeny

V prvom odseku je uvedený podrobnejší opis syra zameraný na lepšie vymedzenie vlastností výrobku.

Táto zmena sa týka odseku 4.2 pôvodného jednotného dokumentu alebo rovnocenného dokumentu.

Súčasné znenie špecifikácie

Syry, na ktoré sa vzťahuje chránené zemepisné označenie „Queso de Valdeón“, sú mastné syry s modrou plesňou vyrobené z kravského mlieka alebo zo zmesi kravského mlieka a ovčieho a/alebo kozieho mlieka. Majú formu celých syrov alebo krémových syrov.

Navrhovaná zmena

Syry, na ktoré sa vzťahuje chránené zemepisné označenie „Queso de Valdeón“, sú mastné syry s modrou plesňou vyrobené zo surového alebo z pasterizovaného kravského mlieka alebo zo zmesi kravského mlieka a ovčieho a/alebo kozieho mlieka, a to zrážaním mlieka alebo enzymatickou koaguláciou, ktoré zrejú najmenej dva mesiace v prípade syrov vyrobených zo surového mlieka a jeden mesiac v prípade syrov vyrobených z pasterizovaného mlieka. Majú formu celých syrov alebo krémových syrov.

Zmena č. 2

Položka „Opis výrobku“

Odôvodnenie zmeny

Rozpätie hmotnosti pre celé syry sa mierne zväčšilo (z 0,5 kg až 3 kg na 0,2 až 3 kg). Toto zväčšenie nemá vplyv na vlastnosti „Queso de Valdeón“. Táto zmena je spôsobená skutočnosťou, že stravovacie návyky spotrebiteľov sa menia v dôsledku sociálno-demografického vývoja obyvateľstva, ktorý viedol k zmene modelov spotreby. Jednu zo zmien predstavuje dopyt po potravinách v menších formátoch z dôvodu zmenšenia veľkosti rodín.

V tomto odseku sa tiež uvádza, že syr sa môže ponúkať na predaj aj porciovaný.

Na druhej strane, skutočnosť, že rôzni účastníci trhu (napr. hotelové zariadenia, distribučné reťazce a priemysel) čoraz viac používajú ingrediencie so značkami kvality, viedla k zvýšeniu dopytu po väčších obaloch pre netuhé ingrediencie, ako je napríklad krémový syr chránený týmto CHZO. V dôsledku toho sa maximálny netto obsah krémového syra (bez obalu) zvýšil až na 6 kg.

Vzhľadom na tento dopyt musí skupina nájsť nové spôsoby uvádzania svojich výrobkov na trh, prispôsobené tendenciám na trhu a jeho požiadavkám bez toho, aby sa znížila kvalita výrobkov.

Tieto zmeny sa týkajú odseku 4.2 pôvodného jednotného dokumentu alebo rovnocenného dokumentu.

Súčasné znenie špecifikácie

1.	Vlastnosti celého syra — Morfologické vlastnosti — valcovitý tvar, pričom vrchná a spodná časť sú mierne prehĺbené, — maximálna výška 15 cm a maximálny priemer 25 cm, — hmotnosť od 0,5 do 3 kg.

2.	Vlastnosti krémového syra — Morfologické vlastnosti

Predáva sa v obaloch s netto obsahom 20 g až 1,5 kg.

Krémový syr je dokonale homogénny, bez akejkoľvek kôry.

Navrhovaná zmena

1.	Vlastnosti celého syra — Morfologické vlastnosti: — valcovitý tvar, pričom vrchná a spodná časť sú mierne prehĺbené, — maximálna výška 15 cm a maximálny priemer 25 cm, — hmotnosť od 0,2 do 3 kg. — Syr sa môže ponúkať na predaj aj porciovaný.

2.	Vlastnosti krémového syra — Morfologické vlastnosti:

Predáva sa v obaloch s netto obsahom 20 g až 6 kg. Obaly s netto obsahom viac ako 1,5 kg sú určené výlučne pre stravovacie zariadenia, distribučné reťazce a priemysel.

Krémový syr je dokonale homogénny, bez akejkoľvek kôry.

Zmena č. 3

Položka „Opis výrobku“ – 1. Vlastnosti celého syra

Odôvodnenie zmeny

Posledný odsek položky, v ktorom sa uvádzajú rôzne spôsoby prezentácie syra, sa vypúšťa. Usudzuje sa, že je vhodnejšie zahrnúť tieto objasnenia do položky 3.2, kde sa uvedie, že syr možno predávať aj v porciách, a do položky 3.6 o označovaní, v ktorej sa uvedie možnosť uvedenia výrobku na trh v porciách pod podmienkou, že syr je zabalený a že spotrebiteľ vie zistiť jeho pôvod.

Z dôvodu dopytu spotrebiteľov po menších formátoch a vzhľadom na to, že narezanie na porcie menšie ako 250 g ani forma porcií nemá vplyv na kvalitu „Queso de Valdeón“, bol vypustený opis porciovania výrobku, ako aj uvedenie minimálnej hmotnosti porcie.

Táto zmena sa týka odseku 4.2 pôvodného jednotného dokumentu alebo rovnocenného dokumentu.

Znenie vypustené zo špecifikácie

Celý syr sa môže uvádzať na trh aj v porciách získaných priečnym rezom pozdĺž polomeru valca. Prirodzená kôra sa ponecháva a minimálna hmotnosť je 250 gramov.

Zmena č. 4

Položka „Dôkaz o tom, že výrobok pochádza z uvedenej zemepisnej oblasti“

Odôvodnenie zmeny

Celá táto položka sa preformulovala, aby sa zlepšila jej pochopiteľnosť a aby sa prispôsobila súčasne platným predpisom.

Odkazy na oprávnenie, ktoré vydáva regulačná rada, alebo na kontrolu vykonávanú regulačnou radu sa vypustili, aby neprispievali k obmedzeniu voľného pohybu tovaru a slobody poskytovať služby.

Táto zmena sa týka odseku 4.4 pôvodného jednotného dokumentu alebo rovnocenného dokumentu.

Súčasné znenie špecifikácie

—	Syr musí pochádzať výlučne zo syrární a dozrievacích miestností zapísaných v registroch regulačnej rady.

—	Syrárne a dozrievacie miestnosti musia byť podrobené počiatočnému hodnoteniu v čase ich zapísania do registrov regulačnej rady, ako aj pravidelným hodnoteniam, aby sa zachoval ich zápis v týchto registroch.

—	Syry sa musia vyrábať v súlade s metódou opísanou v tejto špecifikácii.

—	Na trh sa s potvrdením o pôvode, ktoré osvedčuje značka zhody vydaná regulačnou radou, uvádzajú len syry, ktoré prešli všetkými kontrolami vykonávanými v rámci príslušného postupu.

—	Počet zadných etikiet, ktoré poskytne regulačná rada odvetviu výroby syra, sa vypočíta na základe množstva vyprodukovaného mlieka a hmotnosti rôznych druhov vyrobených syrov.

—	Pravidelné kontroly a hodnotenia sa musia zakladať na analýzach mlieka v čase jeho naliatia do nádoby na zrážanie, na inšpekcii metódy produkcie, preskúmaní dokumentácie, kontrole zásob a odbere vzoriek z finálneho výrobku.

—	Pokiaľ ide o možné nezrovnalosti, regulačná rada v prípade potreby uplatní sankčný režim stanovený v jej rokovacom poriadku.

—	Regulačná rada vedie nominálny a kvantitatívny register očíslovaných identifikačných označení, osvedčení o vlastníctve a vydaných certifikátov.

Navrhovaná zmena

—	Syr musí pochádzať výlučne zo zapísaných a kontrolovaných syrární a dozrievacích miestností.

—	Syrárne a dozrievacie miestnosti musia byť podrobené počiatočnému hodnoteniu v čase ich zapísania do registrov, ako aj pravidelným hodnoteniam, aby sa zachoval ich zápis v týchto registroch.

—	Syry sa musia vyrábať v súlade s metódou opísanou v bode E) tejto špecifikácie.

—	Na trh sa s potvrdením o pôvode, ktoré osvedčuje etiketa s uvedením chráneného zemepisného označenia, uvádzajú len syry, ktoré prešli všetkými kontrolami stanovenými v rámci výrobného procesu.

—	Pravidelné kontroly a hodnotenia sa musia zakladať na analýzach mlieka v čase jeho naliatia do nádoby na zrážanie, na inšpekcii metódy produkcie, preskúmaní dokumentácie, kontrole zásob a odbere vzoriek z finálneho výrobku.

—	Všetky hospodárske subjekty musia mať možnosť určiť: a) dodávateľa, množstvo a pôvod všetkého prijatého mlieka, b) príjemcu, množstvo a miesto určenia všetkých syrov s etiketou, c) korelácie medzi prijatým mliekom uvedeným v písmene a) a každou označenou várkou syrov uvedenou v písmene b).

Zmena č. 5

Položka „Spôsob výroby“

Odôvodnenie zmeny

Minimálna doba zrenia syrov vyrobených z pasterizovaného mlieka sa zmenila z mesiaca a pol na jeden mesiac. Toto zníženie, ktoré je prispôsobené zníženiu hmotnosti celých syrov, neovplyvňuje prirodzené procesy zrenia ani konečné vlastnosti syra.

Táto zmena sa týka odseku 4.5 pôvodného jednotného dokumentu alebo rovnocenného dokumentu.

Súčasné znenie špecifikácie

Doba zrenia je najmenej dva mesiace v prípade syrov vyrobených zo surového mlieka a jeden a pol mesiaca v prípade syrov vyrobených z pasterizovaného mlieka.

Navrhovaná zmena

Doba zrenia je najmenej dva mesiace v prípade syrov vyrobených zo surového mlieka a jeden mesiac v prípade syrov vyrobených z pasterizovaného mlieka.

Zmena č. 6

Položka „Spôsob výroby“

Odôvodnenie zmeny

Znenie týkajúce sa označovania syrov a zadných etikiet pre syry sa vypúšťa, pretože je vhodnejšie zahrnúť tieto informácie do položky o označovaní. Pozri znenie zahrnuté do zmeny v položke o označovaní, kde sa uvádza nové umiestnenie tohto znenia v špecifikácii.

Táto zmena sa netýka žiadneho odseku pôvodného jednotného dokumentu ani rovnocenného dokumentu.

Znenie vypustené z položky špecifikácie „Spôsob výroby“

Etikety a zadné štítky sa musia pripevniť na syry a obaly s krémovým syrom tesne pred ich uvedením na trh.

Zmena č. 7

Položka „Označovanie“

Odôvodnenie zmeny

Všetky odkazy na možnosť uvedenia celého, krémového alebo porciovaného syra na trh pod podmienkou, že je zabalený a že spotrebiteľ vie zistiť jeho pôvod, sa presúvajú do tejto položky.

Odkazy na oprávnenie, ktoré vydáva regulačná rada, alebo na kontrolu vykonávanú regulačnou radu sa vypúšťajú, aby neprispievali k obmedzeniu voľného pohybu.

Spresňuje sa obsah niektorých nepovinných údajov, ktoré bude treba zahrnúť, a dopĺňa sa logo chráneného zemepisného označenia, keďže sa nenachádza v súčasnej špecifikácii.

Zahŕňa sa znenie vypustené z položky „Spôsob výroby“ a uvedené v zmene č. 6.

Text sa upravuje, aby sa zabezpečilo jeho lepšie porozumenie.

Táto zmena sa týka odseku 4.8 pôvodného jednotného dokumentu alebo rovnocenného dokumentu.

Súčasné znenie špecifikácie

Na obchodných etiketách každej zapísanej spoločnosti musí byť uvedený údaj „chránené zemepisné označenie „Queso de Valdeón““, ako aj logo regulačnej rady. Musí ich schváliť regulačná rada.

Okrem toho sú doplnené o značku zhody s chráneným zemepisným označením, ktorá je očíslovanou zadnou etiketou vydanou regulačnou radou. Táto značka zhody zaručuje vysledovateľnosť výrobku.

Očíslovaná zadná etiketa musí byť umiestnená tak, aby ju nebolo možné opätovne použiť. Musí byť na nej uvedený údaj „Consejo Regulador de la Indicación Geográfica Protegida „Queso de Valdeón““, ako aj logo regulačnej rady.

Regulačná rada stanoví vo svojej príručke kvality dodatočné pravidlá používania značky v súlade s chráneným zemepisným označením, pokiaľ ide o jej veľkosť a umiestnenie na výrobku.

Navrhovaná zmena

„Queso de Valdeón“ sa môže uviesť na trh vcelku, porciovaný alebo vo forme krému pod podmienkou, že je zabalený a že spotrebiteľ vie zistiť jeho pôvod.

Obchodné etikety, ktorými je označený chránený výrobok uvádzaný na trh, musia obsahovať názov a logo chráneného zemepisného označenia.

Syr, ktorý sa uvádza na trh vcelku alebo vo forme krému, musí byť označený zadnou etiketou s vlastným sériovým číslom. Na tejto zadnej etikete sa uvádza názov a logo chráneného zemepisného označenia.

Na etiketách syrov uvádzaných na trh v porciách sa musí uviesť názov a logo chráneného zemepisného označenia spolu s odkazmi, ktoré umožňujú identifikáciu pôvodu syra.

Etikety a zadné štítky sa musia umiestniť na syry a obaly s krémovým syrom pred ich uvedením na trh.

Logo CHZO:

Zmena č. 8

Položka „Kontrolný orgán“

Odôvodnenie zmeny

Príslušným kontrolným orgánom je v súčasnosti Instituto Tecnológico Agrario de Castilla y León (Poľnohospodársky technologický inštitút spoločenstva Kastília-León).

Táto zmena sa týka odseku 4.7 pôvodného jednotného dokumentu alebo rovnocenného dokumentu.

Súčasné znenie špecifikácie

Názov: Consejo Regulador de la Indicación Geográfica Protegida „Queso de Valdeón“ (Regulačná rada pre chránené zemepisné označenie „Queso de Valdeón“)

Adresa: C/El Cantón, s/n, 24915 Posada de Valdeón (León)

Telefón: +34 987 740 514

Fax: +34 987 740 568

Regulačná rada pre chránené zemepisné označenie „Queso de Valdeón“ je schopná dodržiavať súlad s normou EN-45011 „Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy výrobkov“.

Navrhovaná zmena

Instituto Tecnológico Agrario de Castilla y León (Poľnohospodársky technologický inštitút spoločenstva Kastília-León)

Ctra. de Burgos Km 119. Finca Zamadueñas

47071 Valladolid (Španielsko)

Telefón: +34 983 412 034

Fax: +34 983 412 040

E-mail: controloficial@itacyl.es

Za overenie splnenia podmienok opísaných v tejto špecifikácii výrobku s chráneným zemepisným označením „Queso de Valdeón“ zodpovedá riaditeľstvo Poľnohospodárskeho technologického inštitútu spoločenstva Kastília-León (Instituto Tecnológico Agrario de Castilla y León) pre kvalitu a propagáciu potravín v súlade s článkom 139 zákona č. 1/2014 z 19. marca 2014 o poľnohospodárstve v spoločenstve Kastília-León.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Queso de valdeón“

EÚ č.: PGI-ES-0267-AM01 – 5.7.2018

CHOP ( )

CHZO (X)

1.   Názov

„Queso de Valdeón“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3. Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Syry, na ktoré sa vzťahuje chránené zemepisné označenie „Queso de Valdeón“, sú mastné syry s modrou plesňou vyrobené zo surového alebo pasterizovaného kravského mlieka alebo zo zmesi kravského mlieka a ovčieho a/alebo kozieho mlieka, a to zrážaním mlieka alebo enzymatickou koaguláciou, ktoré zrejú najmenej dva mesiace v prípade syrov vyrobených zo surového mlieka a jeden mesiac v prípade syrov vyrobených z pasterizovaného mlieka. Majú formu celých syrov alebo krémových syrov.

1.

Vlastnosti celého syra Morfologické vlastnosti Valcovitý tvar, pričom vrchná a spodná časť sú mierne prehĺbené. Maximálna výška 15 cm a maximálny priemer 25 cm. Hmotnosť od 0,2 do 3 kg. Syr sa môže ponúkať na predaj aj porciovaný. Fyzikálne a chemické vlastnosti Obsah tuku v sušine 45 % alebo viac. Minimálny obsah vlhkosti 30 %. Obsah soli menej ako 3,5 %. Organoleptické vlastnosti Kôra je prirodzená, tenká, jemná a má žltkastú farbu so sivým odtieňom. Narezaný syr má hladkú textúru s mnohými rovnomerne rozloženými nepravidelnými dierami rôznych veľkostí a zelenkavo-modrou farbou. Syrová hmota je slonovinovej až smotanovej farby a veľmi lesklá so slabým náznakom obrysov v závislosti od stupňa zrelosti. Hmota má nízku elasticitu, je málo drobivá, nie veľmi pevná a stredne tvarovateľná, rozpúšťa sa na podnebí, vykazuje dobrú rozpustnosť a vyznačuje sa zníženou priľnavosťou. Keď je syr polozrelý, má mierne kyslú alebo mliečnu vôňu, ktorú dopĺňa charakteristická vôňa plesní. V priebehu dozrievania mliečna vôňa mizne a vôňa sa stáva trvalejšou a intenzívnejšou, pričom sa objaví aj korenistá, ovocná a dokonca aromatická vôňa, hoci vôňa plesní pretrváva. Chuť je intenzívna, slaná a mierne pikantná, pričom je tým silnejšia, čím je dlhší proces dozrievania, a pri použití kozieho alebo ovčieho mlieka je výraznejšia. Chuť pretrváva, najmä v prípade syrov, ktoré dozrievali dlhšie.

2.

Vlastnosti krémového syra Morfologické vlastnosti Predáva sa v obaloch s netto obsahom 20 g až 6 kg. Obaly s netto obsahom viac ako 1,5 kg sú určené výlučne pre stravovacie zariadenia, distribučné reťazce a priemysel. Krémový syr je dokonale homogénny, bez akejkoľvek kôry. Fyzikálne a chemické vlastnosti Obsah tuku v sušine 45 % alebo viac. Minimálny obsah vlhkosti 30 %. Obsah soli menej ako 3,5 %. Organoleptické vlastnosti Krém je slonovinovej farby so zelenkavo-modrým odtieňom a nie je veľmi lesklý. Pri zvyšovaní teploty výrobku je krém čoraz jemnejší a má stredne tvrdú konzistenciu, ktorá sa podobá krémovej konzistencii. Syr má mierne kyslú alebo mliečnu, plesňovú, stálu a intenzívnu vôňu. Krém sa dobre rozpúšťa na podnebí a vyznačuje sa dobrou rozpustnosťou a strednou priľnavosťou. Chuť je intenzívna a pikantná a pri použití kozieho alebo ovčieho mlieka je výraznejšia. Syr má intenzívnu slanú chuť a je mierne pikantný. Chuť pretrváva.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Keď sa mlieko rôznych druhov zmieša, minimálne analytické úrovne pri zrážaní sú tieto:

—	obsah tuku (v %): 3,5

—	obsah bielkovín (v %): 3,1

—	sušina (v %): 12,0

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Proces výroby syra vrátane dozrievania sa uskutočňuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

„Queso de Valdeón“ sa môže uviesť na trh vcelku, porciovaný alebo vo forme krému pod podmienkou, že je zabalený a že spotrebiteľ vie zistiť jeho pôvod.

Obchodné etikety, ktorými je označený chránený výrobok uvádzaný na trh, musia obsahovať názov a logo chráneného zemepisného označenia.

Syr, ktorý sa uvádza na trh vcelku alebo vo forme krému, musí byť označený zadnou etiketou s vlastným sériovým číslom. Na tejto zadnej etikete sa uvádza názov a logo chráneného zemepisného označenia.

Na etiketách syrov uvádzaných na trh v porciách sa musí uviesť názov a logo chráneného zemepisného označenia spolu s odkazmi, ktoré umožňujú identifikáciu pôvodu syra.

Etikety a zadné štítky sa musia umiestniť na syry a obaly s krémovým syrom pred ich uvedením na trh.

Logo CHZO:

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Územie obce Posada de Valdeón (León).

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a výrobkom je odôvodnená rôznymi prvkami, ako sú klimatické charakteristiky regiónu, tradičný spôsob výroby a dobré meno výrobku.

„Queso de Valdeón“ je pomenovaný podľa územia obce Posada de Valdeón, ktoré sa nachádza v národnom parku Picos de Europa. Táto zóna je obklopená významnými prírodnými prekážkami, vďaka čomu je oblasť presne ohraničená. Týmito prekážkami sú priesmyk Panderruedas (1 450 metrov), priesmyk Pontón (1 311 metrov) a priesmyk Pandetrave (1 562 metrov).

V tomto vysokohorskom prostredí sa nachádza hlboká tiesňava s priemernou nadmorskou výškou 650 metrov.

Špecifické podnebie v tejto vymedzenej zemepisnej oblasti možno považovať za vysokohorské podnebie. Zimy sú tu dlhé a tuhé, s častými mrazmi (viac ako 100 dní v období od novembra do apríla) a bohatými zrážkami, väčšinou vo forme snehu. Letá sú krátke a chladné (priemerné minimálne teploty okolo 5 – 6 °C, maximálne 18 °C) a zrážky sú hojné, no v porovnaní so zvyškom roka trvajú kratšie. Relatívna vlhkosť zostáva v lete vysoká v dôsledku hmly.

Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 100 mm v údolí a 1 800 mm vo vrcholoch pohoria.

Z historického hľadiska viedli tieto faktory spolu s prítomnosťou jaskýň v tejto oblasti k vzniku osobitných vlastností charakteristických pre dozrievanie syra vyrobeného zo surovín dostupných v tejto zemepisnej oblasti z dôvodu členitého reliéfu.

Osobitná mikroklíma v tomto regióne spolu s tradičnými výrobnými postupmi podporuje rozvoj inokulovanej mikrobiálnej flóry, ktorá je charakteristická pre tieto syry.

Špecifickosť výrobku je od začiatku jasná: ide o plesňový syr, ktorý sa odlišuje od ostatných syrov vyrábaných v tomto regióne, pričom tento aspekt možno obzvlášť oceniť pri krájaní syra, keď sú viditeľné zelenkavo-modré diery rôznej veľkosti. Syr dozrieva pri nízkych teplotách a vysokej vlhkosti, teda za rovnakých podmienok ako pri dozrievaní v jaskyniach, ktoré sa na tento účel používali v minulosti, čo zvýrazňuje prítomnosť plesne, a to z vizuálneho hľadiska, ako aj z hľadiska vône a chuti syra.

Viaceré texty z 19. storočia a zo začiatku 20. storočia svedčia o remeselnej výrobe týchto chránených syrov za uvedených podmienok. V údolí Valdeón sa v súčasnosti používajú výrobné procesy podobné tým, ktoré sa používajú po stáročia, ako aj procesy, do ktorých sa začlenili nové technológie. Základné zásady výrobného procesu spomenuté v uvedených svedectvách sa však stále naplno uplatňujú.

Výroba syra v údolí Valdeón siaha do predrímskych čias, keď sa ako surovina používalo kozie mlieko.

Prvé písomné zmienky o výrobe syra v údolí Valdeón siahajú do polovice 19. storočia. Pascual Madoz odkazuje vo svojom diele Diccionario (1845 – 1859) na výrobu syra a význam kôz v dedinách v údolí Valdeón.

V priebehu druhej polovice 19. storočia bola výroba syra významnou činnosťou v údolí Valdeón. Keď sa počas leta zvieratá pásli na vysokohorských pasienkoch, z mlieka sa vyrábal syr priamo na salaši alebo sa mlieko znášalo do údolia. Gróf de Saint-Saud v tejto súvislosti v roku 1892 napísal: „Silné mladé ženy z údolia Valdeón chodia ráno i večer v drevákoch s tromi kusmi dreva pripevnenými k podrážke do hôr. V pastierskom vreci z kozej kože prenášajú na ceste hore svoje jedlo a na ceste dole mechy s mliekom nadojeným na salaši.“

V mnohých výpovediach sa uvádza, že výroba plesňového syra v údolí Valdeón na účel jeho predaja na regionálnych trhoch predstavovala od začiatku 20. storočia dôležitú činnosť. Svedectvo, ktoré podala Doña Marmeta Pérez Marcos, má osobitný význam: „Moja celá rodina je z mesta Caín a v roku 1922 som sa tam narodila aj ja. Moji rodičia zdedili recept od svojich predkov a až donedávna som syr vyrábala rovnakým spôsobom. Na zrazenie 50 až 60 litrov mlieka za deň sme používali kozľacie syridlo; vyrábali sme syry s hmotnosťou o niečo viac ako jedno kilo. Chodili sme ho predávať na osloch na trh v obci Puentealmuey, ktorá je vzdialená viac ako 50 km. Hneď po skončení vojny sme kilo syra predávali za 36 pesiet. V Arenas de Cabrales sme syr začali predávať až po vojne, nie pred ňou. Syry boli vyrobené z kozieho a ovčieho mlieka a z malého množstva kravského mlieka, do ktorého sme pridávali syridlo. Po zrazení mlieka sme syreninu ukladali do formy nazývanej „arno“ a potom do nádoby zvanej „duerna“, v ktorej sme dva dni nechávali odtiecť srvátku. Kusy syra sme potom vybrali z nádob (duerna) a vysušili na doskách v chatkách na salaši. Po pätnástich dňoch boli syry hotové. No dávali sme ich do jaskyne, aby dozreli a aby sa na nich objavila pleseň. Po mesiaci bol syr vynikajúci.“

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.itacyl.es/documents/20143/342640/2019_02_8+Pliego+Q+Valde%C3 %B3n+.pdf/fbc379cc-8473-8829-744b-6baf02ed5ba7

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.