Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2019/C 305/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 295, 2.9.2019

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 288, 26.8.2019

Ú. v. EÚ C 280, 19.8.2019

Ú. v. EÚ C 270, 12.8.2019

Ú. v. EÚ C 263, 5.8.2019

Ú. v. EÚ C 255, 29.7.2019

Ú. v. EÚ C 246, 22.7.2019

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 4. júla 2019 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-377/17) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Služby na vnútornom trhu - Smernica 2006/123/ES - Článok 15 - Článok 49 ZFEÚ - Sloboda usadiť sa - Tarify architektov a inžinierov za plánovacie služby - Minimálne a maximálne tarify)

(2019/C 305/02)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: W. Mölls, L. Malferrari a H. Tserepa-Lacombe, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a M. M. Tátrai, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Spolková republika Nemecko si tým, že ponechala v platnosti povinné tarify pre plánovacie služby architektov a inžinierov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 15 ods. 1, článku 15 ods. 2 písm. g) a článku 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

2.	Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Maďarsko znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 269, 14.8.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 4. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Antwerpen — Belgicko) — trestné konanie proti Freddymu Lucienovi Magdalena Kirschsteinovi, Thierrymu Fransovi Adeline Kirschsteinovi

(Vec C-393/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky - Pôsobnosť - Pojem „obchodné praktiky“ - Smernica 2006/123/ES - Služby na vnútornom trhu - Trestné právo - Systémy udeľovania povolení - Vysokoškolské vzdelávanie - Diplom, ktorým sa udeľuje titul „magister“ - Zákaz udeľovať určité tituly bez akreditácie)

(2019/C 305/03)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van beroep te Antwerpen

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Freddy Lucien Magdalena Kirschstein, Thierry Frans Adeline Kirschstein

za účasti: Vlaamse Gemeenschap

Výrok rozsudku

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na takú vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje trestnoprávnu sankciu pre osoby, ktoré bez predchádzajúcej akreditácie od príslušného orgánu udeľujú titul „magister“.

2.

Článok 1 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu v spojení s článkami 9 a 10 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje trestnoprávnu sankciu pre osoby, ktoré bez predchádzajúcej akreditácie od príslušného orgánu udeľujú titul „magister“, za predpokladu, že podmienky, ktorým podlieha priznanie akreditácie udeľovať tento titul, sú zlučiteľné s článkom 10 ods. 2 tejto smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 300, 11.9.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. júla 2019 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-543/17) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Článok 258 ZFEÚ - Opatrenia na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí - Smernica 2014/61/EÚ - Neprebratie a/alebo neoznámenie opatrení na prebratie - Článok 260 ods. 3 ZFEÚ - Návrh na uloženie povinnosti platiť denné penále - Výpočet výšky penále)

(2019/C 305/04)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Hottiaux, C. Cattabriga, L. Nicolae, G. von Rintelen a R. Troosters, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne P. Cottin, C. Pochet, J. Van Holm a L. Cornelis, neskôr P. Cottin a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Vernet, S. Depré a M. Lambert de Rouvroit, avocats, A. Van Acker a M. N. Lollo, znalci)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: pôvodne T. Henze a S. Eisenberg, neskôr S. Eisenberg, splnomocnený zástupca), Estónska republika (v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa), Írsko (v zastúpení: M. Browne, G. Hodge a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Gilmore, BL, a P. McGarry, SC), Španielske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne A. Gavela Llopis a A. Rubio González, neskôr A. Rubio González, splnomocnení zástupcovia), Francúzska republika (v zastúpení: E. de Moustier, C. David, A.-L. Desjonquères, I. Cohen, B. Fodda a D. Colas, splnomocnení zástupcovia), Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato), Litovská republika (v zastúpení: pôvodne G. Taluntytė, L. Bendoraitytė a D. Kriaučiūnas, neskôr L. Bendoraitytė, splnomocnení zástupcovia), Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a Z. Wagner, splnomocnení zástupcovia), Rakúska republika (v zastúpení: G. Hesse, G. Eberhard a C. Drexel, splnomocnení zástupcovia), Rumunsko (v zastúpení: C.-R. Canțăr, R. I. Hațieganu a L. Lițu, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Belgické kráľovstvo si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 30. septembra 2016, tak ako ju predĺžila Európska komisia, neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a a fortiori takéto opatrenia na prebratie neoznámilo Komisii, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 tejto smernice.

2.

Belgické kráľovstvo si tým, že ku dňu preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom stále neprijalo opatrenia potrebné na prebratie článku 2 ods. 7 až 9 a 11, článku 4 ods. 5, ako aj článku 8 smernice 2014/61 do svojho vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o región Brusel — hlavné mesto, ani a fortiori takéto opatrenia na prebratie neoznámilo Európskej komisii, naďalej čiastočne nesplnilo svoje povinnosti.

3.	V prípade, že by nesplnenie povinnosti konštatované v bode 2 trvalo aj ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, Belgické kráľovstvo je povinné platiť Európskej komisii od tohto dňa až do ukončenia tohto nesplnenia povinnosti penále vo výške 5 000 eur denne.

4.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

5.	Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Litovská republika, Maďarsko, Rakúska republika a Rumunsko znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 374, 6.11.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas — Litva) — Baltic Media Alliance Ltd./Lietuvos radijo ir televizijos komisija

(Vec C-622/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Slobodné poskytovanie služieb - Smernica 2010/13/EÚ - Audiovizuálne mediálne služby - Televízne vysielanie - Článok 3 ods. 1 a 2 - Sloboda prijímania a vysielania - Podnecovanie nenávisti z dôvodu štátnej príslušnosti - Opatrenia prijaté prijímajúcim členským štátom - Dočasná povinnosť daná poskytovateľom mediálnych služieb a iným osobám, ktoré poskytujú služby vysielania televíznych kanálov alebo televíznych vysielaní cez internet, vysielať alebo vykonávať retransmisiu televízneho kanála na území tohto členského štátu výlučne v balíkoch televíznych programov dostupných za poplatok)

(2019/C 305/05)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vilniaus apygardos administracinis teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Baltic Media Alliance Ltd.

Žalovaná: Lietuvos radijo ir televizijos komisija

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenie týkajúce sa verejného poriadku prijaté členským štátom, ktoré spočíva v povinnosti danej poskytovateľom mediálnych služieb, ktorých vysielanie je určené pre územie tohto členského štátu, a iným osobám, ktoré spotrebiteľom uvedeného členského štátu poskytujú službu vysielania televíznych kanálov alebo televíznych vysielaní cez internet, vysielať televízny kanál pochádzajúci z iného členského štátu alebo vykonávať jeho retransmisiu na území tohto členského štátu počas obdobia 12 mesiacov výlučne v balíkoch televíznych programov dostupných za poplatok, ale bez toho, aby bránilo retransmisii televízneho vysielania v pravom zmysle slova na území tohto členského štátu, nespadá do tohto ustanovenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 52, 12.2.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof Den Haag — Holandsko) — trestné konanie proti Tronex BV

(Vec C-624/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Odpad - Preprava - Nariadenie (ES) č. 1013/2006 - Článok 2 bod 1 - Smernica 2008/98/ES - Článok 3 bod 1 - Pojmy „preprava odpadu“ a „odpad“ - Dodávka tovaru, ktorý bol pôvodne určený na maloobchodný predaj a ktorý spotrebitelia vrátili alebo sa stal nadbytočný v sortimente predávajúceho)

(2019/C 305/06)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Gerechtshof Den Haag

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Tronex BV

Výrok rozsudku

Preprava do tretej krajiny dodávky elektrických a elektronických prístrojov, o aké ide vo veci samej, ktoré boli pôvodne určené na maloobchodný predaj, ale ktoré spotrebiteľ vrátil alebo ktoré z rôznych dôvodov obchodník vrátil svojmu dodávateľovi, treba považovať za „prepravu odpadu“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu, v spojení s článkom 2 bodom 1 tohto nariadenia a článkom 3 bodom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, ak takáto dodávka obsahuje prístroje, v prípade ktorých sa predtým neoverilo, či správne fungujú, alebo ktoré nie sú správne chránené pred poškodením spojeným s prepravou. Naopak také veci, ktoré sa stali nadbytočné v sortimente predávajúceho a sú v pôvodnom neotvorenom balení, nemožno bez nepriamych dôkazov svedčiacich o opaku považovať za odpad.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 32, 29.1.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — konanie začaté na návrh spoločnosti Eurobolt BV

(Vec C-644/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 267 ZFEÚ - Právo na účinný prostriedok nápravy - Rozsah preskúmania aktu Európskej únie vnútroštátnym súdom - Nariadenie (ES) č. 1225/2009 - Článok 15 ods. 2 - Oznámenie všetkých príslušných informácií členským štátom najneskôr desať pracovných dní pred zasadnutím poradného výboru - Pojem „príslušné informácie“ - Podstatné formálne náležitosti - Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 723/2011 - Rozšírenie antidumpingového cla uloženého na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne na dovozy zasielané z Malajzie - Platnosť)

(2019/C 305/07)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

Eurobolt BV

Za účasti: Staatssecretaris van Financiën

Výrok rozsudku

1.

Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na spochybnenie platnosti aktu sekundárneho práva Únie sa môže osoba podliehajúca súdnej právomoci obrátiť na vnútroštátny súd s výhradami, ktoré môžu byť predložené formou žaloby o neplatnosť podanej na základe článku 263 ZFEÚ, vrátane výhrad založených na nedodržaní podmienok pre prijatie takéhoto aktu.

2.

Článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je oprávnený predtým, ako sa obráti na Súdny dvor, požadovať od inštitúcií Európskej únie, ktoré sa zúčastnili na príprave aktu sekundárneho práva Únie, ktorého platnosť je v konaní pred týmto vnútroštátnym súdom napadnutá, aby mu poskytli presné informácie a prvky, ktoré považujú za nevyhnutné na to, aby rozptýlili všetky pochybnosti vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o platnosť dotknutého aktu Únie, a predišlo sa tomu, aby sa tento súd obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa posúdenia platnosti tohto aktu.

3.

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 723/2011 z 18. júla 2011, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii, alebo nie, je neplatné v rozsahu, v akom bolo prijaté v rozpore s článkom 15 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 52, 12.2.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof — Nemecko) — Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände — Verbraucherzentrale Bundesverband e.V./Amazon EU Sàrl

(Vec C-649/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 2011/83/EÚ - Článok 6 ods. 1 písm. c) - Požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov - Povinnosť obchodníka poskytnúť svoje telefónne číslo a číslo faxu, „ak je k dispozícii“ - Rozsah)

(2019/C 305/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände — Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.

Žalovaný: Amazon EU Sàrl

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov so spotrebiteľom, ktorá je uvedená v článku 2 bodoch 7 a 8 tejto smernice, ukladá obchodníkovi povinnosť za každých okolností poskytnúť svoje telefónne číslo. Na druhej strane z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť obchodníka zriadiť telefónnu či faxovú prípojku alebo vytvoriť novú e-mailovú adresu na to, aby sa umožnilo spotrebiteľom nadviazať s ním kontakt, a povinnosť oznámiť telefónne číslo či číslo faxu alebo e-mailovú adresu sa stanovuje len v prípadoch, keď tento obchodník už má zavedené takéto komunikačné prostriedky so spotrebiteľmi.

Článok 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že hoci toto ustanovenie ukladá obchodníkovi povinnosť sprístupniť spotrebiteľovi komunikačný prostriedok, ktorý dokáže splniť kritériá priamej a účinnej komunikácie, nebráni tomu, aby na účely splnenia týchto kritérií obchodník poskytol iné komunikačné prostriedky než tie, ktoré sú vymenované v uvedenom ustanovení.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. júla 2019 — Viridis Pharmaceutical Ltd./Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Hecht-Pharma GmbH

(Vec C-668/17 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Európskej únie - Konanie vo veci zrušenia - Slovná ochranná známka Boswelan - Riadne používanie - Neexistencia - Používanie ochrannej známky v rámci klinických skúšok pred podaním žiadosti o povolenie na uvedenie lieku na trh - Náležitý dôvod na nepoužívanie - Pojem)

(2019/C 305/09)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Viridis Pharmaceutical Ltd. (v zastúpení: C. Spintig, S. Pietzcker a M. Prasse, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Hanne, splnomocnený zástupca), Hecht-Pharma GmbH (v zastúpení: J. Sachs a C. Sachs, Rechtsanwälte)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Viridis Pharmaceutical Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili EUIPO a Hecht-Pharma GmbH.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 83, 5.3.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 11. júla 2019. (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato — Taliansko) — Telecom Italia SpA/Ministero dello Sviluppo Economico, Infrastrutture e telecomunicazioni per l’Italia SpA (Infratel Italia SpA)

(Vec C-697/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Postupy verejného obstarávania tovarov a prác - Smernica 2014/24/EÚ - Článok 28 ods. 2 - Užšia súťaž - Hospodárske subjekty prijaté na predloženie ponuky - Potreba zachovať právnu a vecnú zhodu medzi predbežne vybratým uchádzačom a uchádzačom, ktorý predloží ponuku - Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi)

(2019/C 305/10)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Telecom Italia SpA

Žalovaný: Ministero dello Sviluppo Economico, Infrastrutture e telecomunicazioni per l’Italia SpA (Infratel Italia SpA)

za účasti: OpEn Fiber SpA

Výrok rozsudku

Článok 28 ods. 2 prvá veta smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby s ohľadom na požiadavku právnej a vecnej zhody medzi predbežne vybratými hospodárskymi subjektmi a subjektmi predkladajúcimi ponuku v rámci užšej súťaže verejného obstarávania mohol predložiť ponuku predbežne vybraný záujemca, ktorý sa zaviazal zlúčiť sa s iným vopred vybraným záujemcom na základe zmluvy o zlúčení uzatvorenej medzi fázou predbežného výberu a fázou predkladania ponúk a vykonanej po tejto fáze predkladania ponúk.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret — Dánsko) — konanie začaté na návrh A

(Vec C-716/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Voľný pohyb pracovníkov - Obmedzenia - Začatie konania o odpustení dlhov - Podmienka bydliska - Prípustnosť - Článok 45 ZFEÚ - Priamy účinok)

(2019/C 305/11)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastník konania vo veci samej

A

Výrok rozsudku

1.	Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje pravidlo o súdnej právomoci stanovené vnútroštátnou právnou úpravou členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktoré podmieňuje priznanie odpustenia dlhov tým, že dlžník má bydlisko alebo pobyt v tomto členskom štáte.

2.

Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd neuplatnil podmienku bydliska stanovenú vnútroštátnym pravidlom o súdnej právomoci, o aké ide vo veci samej, nezávisle od toho, či konanie o odpustení dlhov upravené touto istou právnou úpravou má prípadne vplyv na pohľadávky, ktoré majú jednotlivci podľa uvedenej právnej úpravy.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 83, 5.3.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bezirksgericht Villach — Rakúsko) — Norbert Reitbauer a i./Enrico Casamassima

(Vec C-722/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 - Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach - Výlučné právomoci - Článok 24 body 1 a 5 - Spory v oblastiach vecných práv k nehnuteľnostiam a výkonu rozhodnutí - Postup súdnej dražby nehnuteľnosti - Námietková žaloba proti rozvrhu výťažku tejto dražby)

(2019/C 305/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bezirksgericht Villach

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Norbert Reitbauer, Dolinschek GmbH, B.T.S. Trendfloor Raumausstattungs-GmbH, Elektrounternehmen K. Maschke GmbH, Klaus Egger, Architekt DI Klaus Egger Ziviltechniker GmbH

Žalovaný: Enrico Casamassima

Výrok rozsudku

Článok 24 body 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa majú vykladať v tom zmysle, že námietková žaloba veriteľa proti rozvrhu výťažku súdnej dražby nehnuteľnosti smerujúca jednak ku konštatovaniu, že konkurujúca pohľadávka zanikla v dôsledku započítania, a jednak k neúčinnosti záložného práva k nehnuteľnosti, ktorým je zabezpečený výkon poslednej uvedenej pohľadávky, nepatrí do výlučnej právomoci súdov členského štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, ani súdov členského štátu miesta výkonu rozhodnutia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 268, 30.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júla 2019 — VG, právny nástupca MS/Európska komisia

(Vec C-19/18 P) (1)

(Odvolanie - Žaloba o náhradu škody proti Európskej komisii - Rozhodnutie Komisie o skončení spolupráce v rámci siete Team Europe - Náhrada škody - Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou - Zmluvná alebo mimozmluvná povaha sporu)

(2019/C 305/13)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: VG, právny nástupca MS (v zastúpení: L. Levi, avocate)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: I. Martinez des Peral, C. Ehrbar a B. Monguin, splnomocnení zástupcvoia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	VG je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 83, 5.3.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hessisches Finanzgericht — Nemecko) — Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung/Hauptzollamt Frankfurt am Main

(Vec C-26/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Colná únia - Nariadenie (EHS) č. 2913/92 - Články 202 a 203 - Clá na dovoz - Vznik colného dlhu z dôvodu nedodržania colných predpisov - Dane - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 2 ods. 1 písm. d) a článok 30 - DPH pri dovoze - Zdaniteľná udalosť - Pojem „dovoz“ tovaru - Podmienka vstupu tovaru do hospodárskeho obehu Európskej únie - Preprava tohto tovaru do iného členského štátu než toho, v ktorom vznikol colný dlh)

(2019/C 305/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hessisches Finanzgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung

Žalovaný: Hauptzollamt Frankfurt am Main

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 1 písm. d) a článok 30 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že pri vstupe tovaru na územie Európskej únie nestačí na to, aby bolo možné usúdiť, že tovar vstúpil do hospodárskeho obehu Únie v určitom členskom štáte, že tento tovar bol predmetom porušenia colných predpisov v danom členskom štáte, čo viedlo k vzniku colného dlhu pri dovoze v tomto členskom štáte, ak sa preukázalo, že ten istý tovar bol prepravený do iného členského štátu, jeho konečného miesta určenia, kde došlo k jeho spotrebovaniu a k vzniku daňovej povinnosti týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty pri dovoze vzťahujúcej sa na tento tovar teda došlo až v tomto inom členskom štáte.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 152, 30.4.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. júla 2019 — Európska komisia/NEX International Limited, predtým Icap plc, Icap Management Services Ltd, Icap New Zealand Ltd

(Vec C-39/18 P) (1)

(„Odvolanie - Hospodárska súťaž - Kartely - Odvetvie úrokových derivátov denominovaných v japonských jenoch - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Zodpovednosť podniku za jeho úlohu subjektu, ktorý uľahčil kartel - Výpočet pokuty - Povinnosť odôvodnenia“)

(2019/C 305/15)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: B. Mongin, M. Farley, T. Christoforou a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: NEX International Limited, predtým Icap plc, Icap Management Services Ltd, Icap New Zealand Ltd (v zastúpení: C. Riis-Madsen, advokat a S. Frank, avocat)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 142, 23.4.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret — Dánsko) — A/Udlændinge- og Integrationsministeriet

(Vec C-89/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Rozhodnutie č. 1/80 - Článok 13 - Klauzula „standstill“ - Zlúčenie rodiny s manželom - Nové obmedzenie - Naliehavý dôvod všeobecného záujmu - Úspešná integrácia - Účinné riadenie migračných tokov - Proporcionalita)

(2019/C 305/16)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: A

Žalovaný: Udlændinge- og Integrationsministeriet

Výrok rozsudku

Článok 13 rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, prijatého asociačnou radou zriadenou Dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej, a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne opatrenie, ktoré podmieňuje zlúčenie rodiny medzi tureckým pracovníkom, ktorý má legálny pobyt v dotknutom členskom štáte, a jeho manželským partnerom tým, že ich väzby s týmto členským štátom sú silnejšie ako väzby, ktoré majú s tretím štátom, predstavuje v zmysle tohto ustanovenia „nové obmedzenie“. Takéto obmedzenie nie je dôvodné.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 142, 23.4.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 11. júla 2019 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-91/18) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Spotrebné dane z alkoholu a alkoholických nápojov - Článok 110 ZFEÚ - Smernica 92/83/EHS - Smernica 92/84/EHS - Nariadenie (ES) č. 110/2008 - Uplatnenie nižšej spotrebnej dane na výrobu domácich výrobkov označených ako tsipouro a tsikoudia)

(2019/C 305/17)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Kyratsou a F. Tomat, splnomocnené zástupkyne)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: M. Tassopoulou a D. Tsagkaraki, splnomocnené zástupkyne)

Výrok rozsudku

1.

Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú: — z článkov 19 a 21 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje v spojení s jej článkom 23 ods. 2, keďže prijala a ponechala v platnosti právnu úpravu, ktorá na tsipouro a tsikoudiu vyrábané liehovarskými podnikmi, tzv. „stálymi liehovarmi“, uplatňuje sadzbu spotrebnej dane, ktorá je oproti štandardnej vnútroštátnej spotrebnej dani znížená o 50 %, a — z článkov 19 a 21 smernice 92/83 v spojení s jej článkom 22 ods. 1 a článkom 3 ods. 1 smernice Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje, keďže prijala a ponechala v platnosti právnu úpravu, ktorá za podmienok stanovených v tejto právnej úprave uplatňuje na tsipouro a tsikoudiu vyrábané malými tzv. „príležitostnými“ liehovarníkmi výrazne zníženú sadzbu spotrebnej dane.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 142, 23.4.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) zo 4. júla 2019 — FTI Touristik GmbH/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Harald Prantner, Daniel Giersch

(Vec C-99/18 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Európskej únie - Nariadenie (ES) č. 207/2009 - Námietkové konanie - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Prihláška obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok „Fl“ - Námietka majiteľa obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok „fly.de“ - Zamietnutie - Podobnosť označení - Štandardné písomné vyjadrenie vo Vestníku ochranných známok Európskej únie - Pravdepodobnosť zámeny)

(2019/C 305/18)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: FTI Touristik GmbH (v zastúpení: A. Parr, Rechtsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Walicka a D. Botis, splnomocnení zástupcovia), Harald Prantner, Daniel Giersch (v zastúpení: S. Eble, Rechtsanwalt)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	FTI Touristik GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

3.	Páni Harald Prantner a Daniel Giersch znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 182, 28.5.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Noord-Nederland — Holandsko) — HQ, IP, zastúpený zákonným zástupcom HQ, JO/Aegean Airlines SA

(Vec C-163/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Letecká doprava - Nariadenie (ES) č. 261/2004 - Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov - Zrušenie letu - Pomoc - Právo na náhradu nákladov na letenku leteckým dopravcom - Článok 8 ods. 2 - Balík cestovných služieb - Smernica 90/314/EHS - Konkurz cestovnej kancelárie)

(2019/C 305/19)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Noord-Nederland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: HQ, IP, zastúpený zákonným zástupcom HQ, JO

Žalovaná: Aegean Airlines SA

Výrok rozsudku

Článok 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý má podľa smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb právo obrátiť sa na svoju cestovnú kanceláriu, aby získal náhradu nákladov na letenku, už nemôže požadovať náhradu za túto letenku od leteckého dopravcu na základe uvedeného nariadenia, a to aj vtedy, keď je cestovná kancelária platobne neschopná nahradiť letenku a neprijala nijaké opatrenia na zabezpečenie tejto náhrady.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 182, 28.5.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 11. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato — Taliansko) — Agrenergy Srl (C-180/18 a C-286/18), Fusignano Due Srl (C-287/18)/Ministero dello Sviluppo Economico

(spojené veci C-180/18, C-286/18 a C-287/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Smernica 2009/28/ES - Článok 3 ods. 3 písm. a) - Podpora využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov - Výroba elektrickej energie fotovoltaickými solárnymi zariadeniami - Zmena režimu podpory - Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery)

(2019/C 305/20)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Agrenergy Srl (C-180/18 a C-286/18), Fusignano Due Srl (C-287/18)

Žalovaný: Ministero dello Sviluppo Economico

Výrok rozsudku

S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu tak, že zohľadní všetky relevantné prvky, článok 3 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES v spojení so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá umožňuje členskému štátu rozhodnúť o znížení, ba dokonca zrušení skôr schválených stimulujúcich sadzieb na energiu vyrábanú fotovoltaickými solárnymi zariadeniami.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 182, 28.5.2018.

Ú. v. EÚ C 249, 16.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Schienen-Control Kommission — Rakúsko) — WESTbahn Management GmbH/ÖBB-Infrastruktur AG

(Vec C-210/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Doprava - Jednotný európsky železničný priestor - Smernica 2012/34/EÚ - Článok 3 - Pojem „Železničná infraštruktúra“ - Príloha II - Minimálny prístupový balík - Zahrnutie používania osobných nástupíšť)

(2019/C 305/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Schienen-Control Kommission

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: WESTbahn Management GmbH

Žalovaná: ÖBB-Infrastruktur AG

Výrok rozsudku

Príloha II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, sa má vykladať v tom zmysle, že „osobné nástupištia“, uvedené v prílohe I tejto smernice, sú súčasťou železničnej infraštruktúry, ktorej používanie patrí do minimálneho prístupového balíka v súlade s bodom 1 písm. c) uvedenej prílohy II.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 231, 2.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 3. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd — Bulharsko) — „UniCredit Leasing“ EAD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ — Sofija pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (NAP)

(Vec C-242/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Zdaniteľný základ - Zníženie - Zásada daňovej neutrality - Lízingová zmluva vypovedaná z dôvodu nezaplatenia lízingových splátok - Opravný daňový výmer - Pôsobnosť - Zdaniteľné plnenia - Dodanie tovaru za protihodnotu - Platenie „náhrady“ pre prípad vypovedania zmluvy až do uplynutia platnosti zmluvy - Právomoc Súdneho dvora)

(2019/C 305/22)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vărchoven administrativen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: „UniCredit Leasing“ EAD

Odporca: Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ — Sofija pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (NAP)

Výrok rozsudku

1.

Článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade vypovedania lízingovej zmluvy umožňuje zníženie zdaniteľného základu na účely dane z pridanej hodnoty vypočítaného paušálne v opravnom daňovom výmere zo všetkých lízingových splátok, ktoré sú splatné počas celej doby trvania zmluvy, pokiaľ tento opravný daňový výmer nadobudol právoplatnosť, a teda predstavuje „stabilný správny akt“, v ktorom sa podľa vnútroštátneho práva konštatuje daňový dlh.

2.

Článok 90 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, neuhradenie časti lízingových splátok dlžných podľa lízingovej zmluvy za obdobie od ukončenia platieb do vypovedania zmluvy bez spätného účinku na jednej strane a neuhradenie náhrady splatnej v prípade predčasného ukončenia zmluvy, ktorá zodpovedá súčtu všetkých lízingových splátok, ktoré neboli vyplatené do konca tejto zmluvy, na druhej strane, predstavujú prípad nezaplatenia, ktorý môže spadať pod výnimku z povinnosti znížiť zdaniteľný základ na účely dane z pridanej hodnoty stanovenú v odseku 2 tohto článku, okrem prípadu, že zdaniteľná osoba dostatočne jasne preukáže, že dlh nebude pravdepodobne zaplatený, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 211, 18.6.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Staatssecretaris van Financiën/CEVA Freight Holland BV

(Vec C-249/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Colný kódex - Colné vyhlásenie - Uvedenie nesprávnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry - Dodatočný colný výmer - Článok 78 tohto kódexu - Preskúmanie colného vyhlásenia - Úprava prevodnej hodnoty - Článok 221 uvedeného kódexu - Lehota, po uplynutí ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie colného dlhu - Prerušenie)

(2019/C 305/23)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Financiën

Žalovaná: CEVA Freight Holland BV

Výrok rozsudku

1.

Článok 78 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000, sa má vykladať v tom zmysle, že ak má deklarant možnosť zvoliť si cenu tovaru predávaného na vývoz na územie Európskej únie, ktorá môže byť použitá ako základ na určenie colnej hodnoty tohto tovaru, a z kontroly vykonanej po prepustení tohto tovaru vyplýva, že toto colné vyhlásenie obsahuje chybu v colnom zaradení príslušného tovaru, čo má za následok vyššie clo, deklarant môže na základe uvedeného článku 78 požiadať o preskúmanie tohto colného vyhlásenia s cieľom nahradiť pôvodne uvedenú cenu nižšou prevodovou cenou a tým znížiť výšku svojho colného dlhu.

2.

Článok 221 ods. 1 a 3 nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že je úlohou členských štátov, aby v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie určili dátum, ku ktorému má byť dlžníkovi oznámená suma cla na účely prerušenia trojročnej premlčacej lehoty, po uplynutí ktorej colný dlh zaniká.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 276, 6.8.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa — Lotyšsko) — SIA „Kuršu zeme“/Valsts ieņēmumu dienests

(Vec C-273/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe - Článok 168 - Reťazové dodávky tovaru - Zamietnutie práva na odpočítanie z dôvodu existencie tohto reťazca - Povinnosť príslušného daňového orgánu preukázať existenciu zneužívajúceho konania)

(2019/C 305/24)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākā tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: SIA „Kuršu zeme“

Druhý účastník konania: Valsts ieņēmumu dienests

Výrok rozsudku

Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zamietnutia práva odpočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenú na vstupe skutočnosť, že k nadobudnutiu tovaru došlo v rámci reťazca transakcií v podobe po sebe nasledujúcich predajov medzi viacerými osobami a že zdaniteľná osoba nadobudla držbu dotknutého tovaru v sklade osoby zúčastnenej na tomto reťazci, ktorá sa nezhoduje s osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, sama osebe nepostačuje na konštatovanie existencie zneužívajúceho konania zo strany zdaniteľnej osoby alebo iných osôb zúčastnených na uvedenom reťazci, pretože príslušný daňový orgán je povinný preukázať existenciu neoprávnenej daňovej výhody, ktorú získala táto zdaniteľná osoba alebo tieto iné osoby.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 11. júla 2019 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-304/18) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Vlastné zdroje - Clá - Určenie colného dlhu - Zápis na oddelené účty - Povinnosť sprístupniť Európskej únii - Konanie o oneskorenom vymáhaní - Úroky z omeškania)

(2019/C 305/25)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne Z. Malůšková, M. Owsiany-Hornung a F. Tomat, neskôr Z. Malůšková a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato)

Výrok rozsudku

1.

Talianska republika tým, že odmietla sprístupniť tradičné vlastné zdroje vo výške 2 120 309,50 eur uvedené v oznámení o nevymožiteľnosti IT (07)08-917, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 8 rozhodnutia Rady 94/728/ES, Euratom z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev, článku 8 rozhodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev, článku 8 rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev, a článku 8 rozhodnutia Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, ako aj článkov 10, 11 a 17 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev, článkov 10, 11 a 17 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev, a článkov 10, 12 a 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť.

2.	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

3.	Talianska republika je znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť štyri pätiny trov konania vynaložených Európskou komisiou.

4.	Európska komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 221, 25.6.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 3. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) — Spojené kráľovstvo) — Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/The Chancellor, Masters and Scholars of the University of Cambridge

(Vec C-316/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe - Výdavky na správu finančného fondu, ktorý realizuje investície na účely pokrytia nákladov na všetky transakcie uskutočnené zdaniteľnou osobou na výstupe - Všeobecné výdavky)

(2019/C 305/26)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Žalovaný: The Chancellor, Masters and Scholars of the University of Cambridge

Výrok rozsudku

Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba vykonávajúca tak činnosť podliehajúcu dani z pridanej hodnoty, ako aj činnosť oslobodenú od tejto dane, ktorá investuje prijaté dary a granty tak, že ich vloží do fondu a využíva príjem vytvorený týmto fondom na pokrytie nákladov na všetky tieto činnosti, nie je oprávnená odpočítať si z titulu všeobecných výdavkov daň z pridanej hodnoty zaplatenú na vstupe v súvislosti s výdavkami na túto investíciu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 249, 16.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 10. júla 2019 — Caviro Distillerie Srl, Distillerie Bonollo SpA, Distillerie Mazzari SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA/Európska komisia

(Vec C-345/18 P) (1)

(Odvolanie - Obchodná politika - Dumping - Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/176 - Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co. Ltd - nariadenie (ES) č. 1225/2009 - Článok 3 ods. 2, 3 a 5 - Neexistencia značnej ujmy - Zjavne nesprávne posúdenie - Určenie ujmy - Posúdenie všetkých relevantných ekonomických skutočností a dôkazov, ktoré majú vplyv na situáciu priemyslu Európskej únie - Podiel na trhu)

(2019/C 305/27)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Caviro Distillerie Srl, Distillerie Bonollo SpA, Distillerie Mazzari SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA (v zastúpení: R. McLean, Solicitor)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland a A. Demeneix, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Caviro Distillerie Srl, Distillerie Bonollo SpA, Distillerie Mazzari SpA a Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA sú povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 3. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie — Poľsko) — Delfarma Sp. z o.o./Prezes Urzędu Rejestracji Produktów Leczniczych, Wyrobów Medycznych i Produktów Biobójczych

(Vec C-387/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Články 34 a 36 ZFEÚ - Voľný pohyb tovaru - Opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie - Ochrana zdravia a života ľudí - Súbežný dovoz liekov - Referenčné lieky a generické lieky - Podmienka, podľa ktorej dovážaný liek a liek, pre ktorý bolo vydané povolenie na uvedenie na trh v členskom štáte dovozu, musia byť obidva buď referenčnými liekmi, alebo generickými liekmi)

(2019/C 305/28)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Delfarma Sp. z o.o.

Žalovaný: Prezes Urzędu Rejestracji Produktów Leczniczych, Wyrobów Medycznych i Produktów Biobójczych

Výrok rozsudku

Články 34 a 36 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, akou je dotknutá právna úprava vo veci samej, ktorá na účely vydania povolenia na súbežný dovoz lieku vyžaduje, aby tento liek, ako aj liek, na ktorý bolo vydané povolenie na uvedenie na trh v tomto členskom štáte, boli obidva buď referenčnými liekmi, alebo generickými liekmi, a ktorá v dôsledku toho zakazuje vydávanie akýchkoľvek povolení na súbežný dovoz generického lieku, pokiaľ liek, ktorý už bol povolený v uvedenom členskom štáte, je referenčným liekom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 294, 20.8.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif — Luxembursko) — Nicolas Aubriet/Ministre de l'Enseignement supérieur et de la Recherche

(Vec C-410/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Voľný pohyb osôb - Rovnosť zaobchádzania - Sociálne výhody - Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 - Článok 7 ods. 2 - Finančná podpora na vyššie odborné štúdium - Študenti bez bydliska v dotknutom štáte - Podmienky týkajúce sa doby, ktorú rodičia odpracovali na území štátu - Minimálna doba piatich rokov - Referenčné obdobie siedmich rokov - Spôsob výpočtu referenčného obdobia - Deň podania žiadosti o finančnú podporu - Nepriama diskriminácia - Odôvodnenie - Proporcionalita)

(2019/C 305/29)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal administratif

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Nicolas Aubriet

Žalovaný: Ministre de l'Enseignement supérieur et de la Recherche

Výrok rozsudku

Článok 45 ZFEU a článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2001 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnym predpisom členského štátu, o aké ide vo veci samej, ktoré podmieňujú poskytnutie finančnej podpory na vyššie odborné štúdium študentom, ktorí nemajú bydlisko v dotknutom štáte, splnením podmienky, že v čase podania žiadosti o finančnú podporu bol jeden z rodičov študenta zamestnaný alebo vykonával pracovnú činnosť v tomto členskom štáte počas doby najmenej piatich rokov v rámci referenčného obdobia siedmich rokov, ktoré sa ráta spätne odo dňa podania uvedenej žiadosti o finančnú podporu, keďže neumožňujú dostatočne zvážiť existenciu prípadnej dostatočnej väzby na pracovný trh tohto členského štátu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 301, 27.8.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 11. júla 2019 — Mykola Janovyč Azarov/Rada Európskej únie

(Vec C-416/18 P) (1)

(Odvolanie - Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine - Zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov - Zoznam osôb, subjektov a organizácií, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov - Ponechanie mena žalobcu - Rozhodnutie orgánu tretieho štátu - Povinnosť Rady overiť, že toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s právom na obhajobu a právom účinnú súdnu ochranu)

(2019/C 305/30)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Mykola Janovyč Azarov (v zastúpení: A. Egger a G. Lansky, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie (v zastúpení: J.-P. Hix a J. Bauerschmidt, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 26. apríla 2018, Azarov/Rada (T-190/16, neuverejnený, EU:T:2018:232) sa zrušuje.

2.

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/318 zo 4. marca 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine, a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2016/311 zo 4. marca 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú pána Mykolu Janovyča Azarova.

3.	Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania tak prvostupňového konania, ako aj konania o tomto odvolaní.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 301, 27.8.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z11. júla 2019 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-434/18) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2011/70/Euratom - Zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom - Vnútroštátny program - Povinnosť postúpenia Európskej komisii)

(2019/C 305/31)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne G. Gattinara a M. Patakia, neskôr G. Gattinara a R. Tricot, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Palatiello, avvocato dello Stato)

Výrok rozsudku

1.

Talianska republika tým, že neoznámila Európskej komisii svoj vnútroštátny program o vykonaní politiky v oblasti zodpovedného a bezpečného nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú podľa ustanovení článku 15 ods. 4 v spojení s ustanoveniami článku 13 ods. 1 smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 11. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Městský soud v Praze — Česká republika) — CS a i./České aerolinie a.s.

(Vec C-502/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Doprava - Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov - Nariadenie (ES) č. 261/2004 - Článok 5 ods. 1 písm. c) - Článok 7 ods. 1 - Právo na náhradu - Let s priamymi prípojmi - Let pozostávajúci z dvoch letov prevádzkovaných rôznymi leteckými dopravcami - Veľké meškanie pri druhom lete s miestami odletu a príletu mimo Európskej únie prevádzkovanom dopravcom so sídlom v tretej krajine)

(2019/C 305/32)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Městský soud v Prahe

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: CS, DR, EQ, FP, GO, HN, IM, JL, KK, LJ, MI

Žalovaná: České aerolinie a.s.

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 1 písm. c) a článok 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v spojení s článkom 3 ods. 5 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade letu s priamym prípojom pozostávajúceho z dvoch letov objednanými v rámci jedinej rezervácie a smerujúceho z letiska umiestneného na území členského štátu na letisko umiestnené v tretej krajine cez letisko v inej tretej krajine, môže cestujúci, ktorý na konečné cieľové miesto dorazil s meškaním v rozsahu troch hodín alebo viac vzniknutým počas druhého letu zabezpečovaného v rámci dohody o spoločnom využívaní kódu dopravcom so sídlom v tretej krajine, uplatniť svoj nárok na náhradu podľa tohto nariadenia voči leteckému dopravcovi Spoločenstva, ktorý uskutočnil prvý let.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 341, 24.9.2018.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (Slovensko) 25. júna 2019 — LH v. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

(Vec C-485/19)

(2019/C 305/33)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Krajský súd v Prešove

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: LH

Žalovaná: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

Prejudiciálne otázky

A

1. Má sa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj „čl. 47 Charty“) a implicitne právo spotrebiteľa na účinný prostriedok súdnej ochrany vykladať tak, že mu odporuje právna úprava v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, podľa ktorej sa právo spotrebiteľa na vrátenie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky premlčí aj v prípade, že spotrebiteľ sám nedokáže vyhodnotiť neprijateľnú zmluvnú podmienku a toto premlčanie uplynie aj za stavu, že spotrebiteľ o povahe neprijateľnej zmluvnej podmienky nevedel? 2. Ak je právna úprava premlčania práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej dobe aj napriek jeho nevedomosti v súlade s čl. 47 Charty a princípom efektivity, potom sa pre tento prípad predkladajúci súd pýta, či: Odporuje čl. 47 Charty a princípu efektivity taká vnútroštátna prax, podľa ktorej je na spotrebiteľovi dôkazné bremeno preukázať na súde vedomosť osôb konajúcich za veriteľa, že veriteľ porušuje práva spotrebiteľa, v danej veci vedomosť o tom, že neuvedením správnej ročnej percentuálnej miery nákladov veriteľ poruší zákonné pravidlo a tiež vedomosť, že v takomto prípade je úver bezúročný, a že prijatím úrokov sa veriteľ bezdôvodne obohatí? 3. Ak je odpoveď na otázku v bode A. 2. negatívna, potom u koho na strane veriteľa z osôb, akými sú konatelia, spoločníci a obchodní zástupcovia veriteľa má spotrebiteľ povinnosť preukázať vedomosť podľa otázky uvedenej v bode A 2.? 4. Ak je odpoveď na otázku v bode A 2. negatívna, aká intenzita vedomosti je postačujúca na dosiahnutie cieľa, ktorým je dokázanie úmyslu dodávateľa porušiť predmetné pravidlá na finančnom trhu?

B

1. Bránia účinky smerníc a k ním príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie ako Rasmussen, C-441/14, ECLI:EU:C:2016:278, Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, ECLI:EU:C:2004:584, body 113 a 114, Kücükdeveci, C-555/07, ECLI:EU:C:2010:21, bod 48, Impact, C- 268/06, ECLI:EU:C:2008:223, bod 100; Dominguez, C-282/10, ECLI:EU:C:2012:33, body 25 a 27, a Association de médiation sociale, C-176/12, ECLI:EU:C:2014:2, bod 38, takej vnútroštátnej praxi, podľa ktorej k záveru o eurokonformnom výklade dospel vnútroštátny súd bez použitia výkladových metód a bez náležitého zdôvodnenia? 2. Ak po použití výkladových metód, akými sú najmä teleologický výklad, autentický výklad, historický výklad, systematický výklad, logický výklad (metóda a contrario, metóda reductione ad absurdum) a po použití vnútroštátneho poriadku ako celku s cieľom dosiahnuť cieľ v článku 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 (1) (ďalej aj „Smernica“) dospeje súd k záveru, že eurokonformný výklad smeruje k stavu contra legem, je v takom prípade, porovnávajúc napríklad vzťahy pri diskriminácii alebo ochrane zamestnancov, možné priznať uvedenému ustanoveniu Smernice na účely ochrany podnikateľov voči spotrebiteľom pri úverových vzťahoch priamy účinok a ponechať ako neuplatnené euronekonformné ustanovenie zákona?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, Ú. v. EÚ 2008, L 133, s. 66

Odvolanie podané 17. júla 2019: ABLV Bank AS proti uzneseniu Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 6. mája 2019 vo veci T-281/18, ABLV Bank/Európska centrálna banka (ECB)

(Vec C-551/19 P)

(2019/C 305/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: ABLV Bank AS (v zastúpení: O.H. Behrends, M. Kirchner, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska centrálna banka (ECB)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka žiada, aby Súdny dvor:

—	zrušil uznesenie Všeobecného súdu zo 6. mája 2019 vo veci T-281/18,

—	určil, že žaloba o neplatnosť je prípustná,

—	vrátil vec späť Všeobecnému súdu na rozhodnutie o žalobe o neplatnosť,

—	uložil ECB povinnosť nahradiť trovy odvolateľky a trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody:

1)	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil článok 263 ZFEÚ, pretože jeho uznesenie sa nezakladá na rozhodnutí, ktoré ECB skutočne prijala.

2)	Napadnuté uznesenie sa zakladá na nesprávnom výklade článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 (1).

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1)

Odvolanie podané 17. júla 2019: Ernests Bernis, Oļegs Fiļs, OF Holding SIA, Cassandra Holding Company SIA proti uzneseniu Všeobecného súdu zo 6. mája 2019 vo veci T-283/18: Bernis a i./Európska centrálna banka (ECB)

(Vec C-552/19 P)

(2019/C 305/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Ernests Bernis, Oļegs Fiļs, OF Holding SIA, Cassandra Holding Company SIA (v zastúpení: O.H. Behrends, M. Kirchner, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska centrálna banka (ECB)

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky žiadajú, aby Súdny dvor:

—	zrušil uznesenie Všeobecného súdu zo 6. mája 2019 vo veci T-283/18,

—	určil, že žaloba o neplatnosť je prípustná,

—	vrátil vec späť Všeobecnému súdu na rozhodnutie o žalobe o neplatnosť,

—	uložil ECB povinnosť nahradiť trovy odvolateliek a trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú dva odvolacie dôvody:

1)	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil článok 263 ZFEÚ, pretože jeho uznesenie sa nezakladá na rozhodnutí, ktoré ECB skutočne prijala.

2)	Napadnuté uznesenie sa zakladá na nesprávnom výklade článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 (1).

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1)

Žaloba podaná 26. júla 2019 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-573/19)

(2019/C 305/36)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Gattinara, E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že:

1)

Talianska republika tým, že sústavne a nepretržite nedodržiavala a stále nedodržuje ročné limitné hodnoty koncentrácie NO2 — od roku 2010 nepretržite v zónach IT0118 (Turínska aglomerácia), IT0306 (Milánska aglomerácia), IT0307 (Bergamská aglomerácia), IT0308 (Brescianská aglomerácia), IT0309 (zóna A — nížina s vysokou mierou urbanizácie), IT0906 (Florentská aglomerácia), IT0711 (obec Janov), IT1215 (Rímska aglomerácia), — od roku 2010 do roku 2012 a neskôr opäť od roku 2014 nepretržite v zónach IT1912 (Katalánska aglomerácia) a IT1914 (priemyselné oblasti), nesplnila povinnosť zakotvenú v článku 13 v spojení s prílohou XI smernice 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (1),

2)

Talianska republika tým, že od 11. júna 2010 neprijala vhodné opatrenia na to, aby zabezpečila dodržiavanie limitných hodnôt NO2 v zónach uvedených v bode 1, sústavne a nepretržite nesplnila a stále neplní ani povinnosti uložené v článku 23 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s prílohou XV bodom A tejto smernice;

3)	sa v dôsledku toho Talianskej republike ukladá povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom prvom žalobnom dôvode sa Komisia domnieva, že získané údaje o koncentráciách NO2 vo vzduchu preukazujú, sústavné a nepretržité porušovanie článku 13 v spojení s prílohou XI smernice 2008/50. Podľa týchto ustanovení nemôžu koncentrácie týchto látok prekročiť určité ročné limitné hodnoty. V niektorých zónach boli tieto limitné hodnoty nepretržite prekračované viac ako desať rokov.

Vo svojom druhom žalobnom dôvode sa Komisia domnieva, že Talianska republika nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 23 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s prílohou XV bodom A tejto smernice. Po prvé plány kvality ovzdušia prijaté po prekročení limitných hodnôt koncentrácie NO2 totiž neumožňujú dodržiavať tieto limitné hodnoty ani obmedziť obdobia prekročenia tak, aby boli čo najkratšie. Po druhé veľká časť týchto plánov neobsahuje informácie požadované v bode A prílohy XV smernice, ktoré musia byť podľa článku 23 ods. 1 tretieho pododseku tejto smernice povinne uvedené.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1).

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Binca Seafoods/Komisia

(Vec T-94/15 RENV) (1)

(„Výroba a označovanie ekologických výrobkov - Nariadenie (ES) č. 834/2007 - Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 889/2008 - Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1358/2014 - Zákaz hormónov - Nepredĺženie prechodného obdobia pre akvakultúrne živočíchy podľa článku 95 ods. 11 nariadenia č. 889/2008 - Metódy rozmnožovania - Výnimočné povolenie zberu voľne žijúcich juvenilných jedincov na chovné účely - Rovnosť zaobchádzania“)

(2019/C 305/37)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Binca Seafoods GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: H. Schmidt, avocat)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Lewis, G. von Rintelen a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1358/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o pôvod živočíchov z ekologickej akvakultúry, chovné postupy v akvakultúre, krmivo pre živočíchy z ekologickej akvakultúry a produkty a látky povolené na používanie v ekologickej akvakultúre (Ú. v. EÚ L 365, 2014, s. 97)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Binca Seafoods GmbH je povinná nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 155, 11.5.2015.

Rozsudok Všeobecného súdu z 11. júla 2019 — Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia

(Vec T-582/15) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s potravinovými obalmi pre maloobchodný predaj - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ - Dôkaz o účasti na karteli - Jediné a pokračujúce porušenie - Zásada rovnosti zbraní - Právo ‚na konfrontáciu‘ - Oznámenie o spolupráci z roku 2006 - Značná pridaná hodnota - Pripísateľnosť protiprávneho správania - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 - Rovnosť zaobchádzania - Horná hranica pokuty“)

(2019/C 305/38)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Silver Plastics GmbH & Co. KG (Troisdorf, Nemecko) a Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG (Troisdorf) (v zastúpení: pôvodne M. Wirtz, S. Möller a W. Carstensen, neskôr M. Wirtz, S. Möller a C. Karbaum, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Biolan, G. Meessen, I. Zaloguin a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ v prvom rade na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie C(2015) 4336 final z 24. júna 2015 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39563 — Potravinové obaly pre maloobchodný predaj) a subsidiárne na zníženie výšky pokút uložených žalobkyniam

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Silver Plastics GmbH & Co. KG a Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG sú povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 16, 18.1.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Sony a Sony Electronics/Komisia

(Vec T-762/15) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s optickými diskovými mechanikami - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Kartelové dohody týkajúce sa verejných súťaží na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové počítače - Porušenie na základe cieľa - Právo na obhajobu - Povinnosť odôvodnenia - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Jediné a pokračujúce porušenie - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006“)

(2019/C 305/39)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Sony Corporation (Tokio, Japonsko) a Sony Electronics, Inc (San Diego, Spojené štáty) (v zastúpení: R. Snelders, advokát, N. Levy a E. Kelly, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne M. Farley, A. Biolan, C. Giolito, F. van Schaik a L. Wildpanner, neskôr M. Farley, F. van Schaik, L. Wildpanner a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ v prvom rade na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie C(2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 — Optické diskové mechaniky) a subsidiárne na zníženie pokuty uloženej žalobkyniam

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Sony Corporation a Sony Electronics, Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 98, 14.3.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Sony Optiarc et Sony Optiarc America/Komisia

(Vec T-763/15) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s optickými diskovými mechanikami - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Kartelové dohody týkajúce sa verejných súťaží na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové počítače - Porušenie na základe cieľa - Právo na obhajobu - Povinnosť odôvodnenia - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Jediné a pokračujúce porušenie - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006“)

(2019/C 305/40)

Jazyk konania: anličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Sony Optiarc, Inc. (Atsugi, Japonsko) a Sony Optiarc America, Inc. (San Jose, Spojené štáty) (v zastúpení: R. Snelders, advokát, N. Levy a E. Kelly, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne M. Farley, A. Biolan, C. Giolito, F. van Schaik a L. Wildpanner, neskôr M. Farley, F. van Schaik, L. Wildpanner a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ v prvom rade na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie C(2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 — Optické diskové mechaniky) a subsidiárne na zníženie pokuty uloženej žalobkyniam

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Sony Optiarc, Inc. a Sony Optiarc America, Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 98, 14.3.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Quanta Storage/Komisia

(Vec T-772/15) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s optickými diskovými mechanikami - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Kartelové dohody týkajúce sa verejných súťaží na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové počítače - Právo na obhajobu - Povinnosť odôvodnenia - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Jediné a pokračujúce porušenie - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006“)

(2019/C 305/41)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Quanta Storage, Inc. (Taoyuan City, Taiwan) (v zastúpení O. Geiss, advokát, B. Hartnett, barrister, a W. Sparks, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Thomas, advokát)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ v prvom rade na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie C(2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 — Optické diskové mechaniky) a subsidiárne na zníženie pokuty uloženej žalobkyni

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Návrh Komisie na zvýšenie sumy pokuty uloženej spoločnosti Quanta Storage, Inc. sa zamieta.

3.	Quanta Storage, Inc. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť štyri pätiny trov konania Európskej komisie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 98, 14.3.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Hitachi-LG Data Storage a Hitachi-LG Data Storage Korea/Komisia

(Vec T-1/16) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s optickými diskovými mechanikami - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Kartelové dohody týkajúce sa verejných súťaží, ktoré organizovali dvaja výrobcovia počítačov - Neobmedzená právomoc - Porušenie zásady riadnej správy vecí verejných - Povinnosť odôvodnenia - Bod 37 usmernení k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 - Osobitné okolnosti - Nesprávne právne posúdenie“)

(2019/C 305/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Hitachi-LG Data Storage, Inc. (Tokio, Japonsko) a Hitachi-LG Data Storage Korea, Inc. (Soul, Južná Kórea) (v zastúpení: L. Gyselen a N. Ersbøll, advokáti)

Žalovaná:: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Biolan, M. Farley, C. Giolito a F. van Schaik, neskôr A. Biolan, M. Farley a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zníženie pokuty uloženej Európskou komisiou žalobkyniam v jej rozhodnutí C(2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúcom sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 — Optické diskové mechaniky)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Hitachi-LG Data Storage, Inc. a Hitachi-LG Data Storage Korea, Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 98, 14.3.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2019 — L’Oréal/EUIPO — Guinot (MASTER SMOKY)

(Vec T-179/16 RENV) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie MASTER SMOKY - Skoršia národná obrazová ochranná známka MASTERS COLORS PARIS - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/43)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: L’Oréal (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: T. de Haan a P. Péters, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Guinot (Paríž) (v zastúpení: A. Sion, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 23. februára 2016 (vec R 2905/2014-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Guinot a L’Oréal

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	L’Oréal je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 222, 20.6.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2019 — L’Oréal/EUIPO — Guinot (MASTER SHAPE)

(Vec T-180/16 RENV) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie MASTER SHAPE - Skoršia národná obrazová ochranná známka MASTERS COLORS PARIS - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/44)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: L’Oréal (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: T. de Haan a P. Péters, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Guinot (Paríž) (v zastúpení: A. Sion, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 23. februára 2016 (vec R 2907/2014-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Guinot a L’Oréal

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	L’Oréal je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 222, 20.6.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2019 — L’Oréal/EUIPO — Guinot (MASTER PRECISE)

(Vec T-181/16 RENV) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie MASTER PRECISE - Skoršia národná obrazová ochranná známka MASTERS COLORS PARIS - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/45)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: L’Oréal (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: T. de Haan a P. Péters, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Guinot (Paríž) (v zastúpení: A. Sion, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 23. februára 2016 (vec R 2911/2014-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Guinot a L’Oréal

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	L’Oréal je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 222, 20.6.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2019 — L’Oréal/EUIPO — Guinot (MASTER DUO)

(Vec T-182/16 RENV) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie MASTER DUO - Skoršia národná obrazová ochranná známka MASTERS COLORS PARIS - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/46)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: L’Oréal (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: T. de Haan a P. Péters, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Guinot (Paríž) (v zastúpení: A. Sion, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 23. februára 2016 (vec R 2916/2014-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Guinot a L’Oréal

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	L’Oréal je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 222, 20.6.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2019 — L’Oréal/EUIPO — Guinot (MASTER DRAMA)

(Vec T-183/16 RENV) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie MASTER DRAMA - Skoršia národná obrazová ochranná známka MASTERS COLORS PARIS - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/47)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: L’Oréal (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: T. de Haan a P. Péters, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Guinot (Paríž) (v zastúpení: A. Sion, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 23. februára 2016 (vec R 2500/2014-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Guinot a L’Oréal

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	L’Oréal je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 222, 20.6.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Keolis CIF a i./Komisia

(Vec T-289/17) (1)

(„Štátna pomoc - Schéma pomoci zavedená Francúzskom od roku 1994 do roku 2008 - Subvencie na investíciu, ktoré poskytol región Île-de-France - Rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom - Pojmy ‚existujúca pomoc‘ a ‚nová pomoc‘ - Článok 107 ZFEÚ - Článok 108 ZFEÚ - Článok 1 písm. b) body i) a v) nariadenia (EÚ) 2015/1589 - Premlčacia doba - Článok 17 nariadenia 2015/1589“)

(2019/C 305/48)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Keolis CIF (Le Mesnil-Amelot, Francúzsko) a 7 ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku (v zastúpení: R. Sermier a D. Epaud, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: L. Armati, C. Georgieva-Kecsmar a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba založená na článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1470 z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo dopravným autobusovým podnikom v regióne Île-de-France (Ú. v. EÚ L 209, 2017, s. 24)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Keolis CIF a ostatní žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 239, 24.7.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — MAN Truck & Bus/EUIPO — Halla Holdings (MANDO)

(Vec T-698/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie MANDO - Staršia medzinárodná obrazová ochranná známka a staršia národná obrazová ochranná známka MAN - Staršia národná slovná ochranná známka Man - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b] nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/49)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MAN Truck & Bus (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: C. Röhl, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: pôvodne J. Ivanauskas a D. Walicka, neskôr J Ivanauskas a H. O'Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Halla Holdings Corp. (Yongin-si, Južná Kórea) (v zastúpení: M.-R. Hirsch a C. de Haas, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 13. júla 2017 (vec R 1919/2016-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Man Truck & Bus a Halla Holdings

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 13. júla 2017 (vec R 1919/2016-1) sa zrušuje v rozsahu, v akom je konštatovaná neexistencia pravdepodobnosti zámeny medzi slovnou ochrannou známkou MANDO a starším medzinárodným zápisom č. 863 418 obrazovej ochrannej známky MAN.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 437, 18.12.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Café del Mar a i./EUIPO — Guiral Broto (Café del Mar)

(Vec T-772/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Obrazová ochranná známka Európskej únie Café del Mar - Absolútny dôvod zamietnutia - Nekonanie v dobrej viere - Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/50)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Café del Mar, SC (Sant Antoni de Portmany, Španielsko), José Les Viamonte (Sant Antoni de Portmany) a Carlos Andrea González (Sant Josep de sa Talaia, Španielsko) (v zastúpení: F. Miazzetto a J. Gracia Albero, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Ramón Guiral Broto (Marbella, Španielsko) (v zastúpení: J. de Castro Hermida, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. septembra 2017 (vec R 1540/2015-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Café del Mar, SC, a pánmi José Les Viamonte a Carlos Andrea González, na jednej strane a pánom Guiral Broto na druhej strane

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 4. septembra 2017 (vec R 1540/2015-5) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Café del Mar, SC, José Les Viamonte a Carlos Andrea González v konaní pred Všeobecným súdom.

3.	Ramón Guiral Broto znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Café del Mar, SC, José Les Viamonte a Carlos Andrea González v konaní pred odvolacím senátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Café del Mar a i./EUIPO — Guiral Broto (Café del Mar)

(Vec T-774/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásení neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie Café del Mar - Absolútny dôvod zamietnutia - Nekonanie v dobrej viere - Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/51)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Café del Mar SC (Sant Antoni de Portmany, Španielsko), José Les Viamonte (Sant Antoni de Portmany) a Carlos Andrea González (Sant Josep de sa Talaia, Španielsko) (v zastúpení: F. Miazzetto a J. Gracia Albero, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Ramón Guiral Broto (Marbella, Španielsko) (v zastúpení: J. de Castro Hermida, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. septembra 2017 (vec R 1542/2015-5) týkajúcemu sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi spoločnosťou Café del Mar a pánmi Les Viamontem a Andrea Gonzálezom na jednej strane a pánom Guiral Brotom na strane druhej

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 4. septembra 2017 (vec R 1542/2015-5) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Café del Mar a pánmi Josém Les Viamontem a Carlosom Andrea Gonzálezom v súvislosti s konaním pred Všeobecným súdom.

3.	Pán Ramón Guiral Broto znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Café del Mar a pánmi Josém Les Viamontem a Carlosom Andrea Gonzálezom v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Café del Mar a i./EUIPO — Guiral Broto (C del M)

(Vec T-774/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásení neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie C del M - Absolútny dôvod zamietnutia - Nekonanie v dobrej viere - Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/52)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Café del Mar SC (Sant Antoni de Portmany, Španielsko), José Les Viamonte (Sant Antoni de Portmany) a Carlos Andrea González (Sant Josep de sa Talaia, Španielsko) (v zastúpení: F. Miazzetto a J. Gracia Albero, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Ramón Guiral Broto (Marbella, Španielsko) (v zastúpení: J. de Castro Hermida, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. septembra 2017 (vec R 1618/2015-5) týkajúcemu sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi spoločnosťou Café del Mar a pánmi Les Viamontem a Andrea Gonzálezom na jednej strane a pánom Guiral Brotom na strane druhej

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 4. septembra 2017 (vec R 1618/2015-5) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Café del Mar a pánmi Josém Les Viamontem a Carlosom Andrea Gonzálezom v súvislosti s konaním pred Všeobecným súdom.

3.	Pán Ramón Guiral Broto znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Café del Mar a pánmi Josém Les Viamontem a Carlosom Andrea Gonzálezom v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — MAN Truck & Bus/EUIPO — Halla Holdings (MANDO)

(Vec T-792/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie MANDO - Staršia medzinárodná obrazová ochranná známka a staršia národná obrazová ochranná známka MAN - Staršia národná slovná ochranná známka Man - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 305/53)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MAN Truck & Bus (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: C. Röhl, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: pôvodne J. Ivanauskas a D. Walicka, neskôr J. Ivanauskas a H. O'Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Halla Holdings Corp. (Yongin-si, Južná Kórea) (v zastúpení: M.-R. Hirsch a C. de Haas, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. septembra 2017 (vec R 1677/2016-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Man Truck & Bus a Halla Holdings

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 14. septembra 2017 (vec R 1677/2016-1) sa zrušuje v rozsahu, v akom je konštatovaná neexistencia pravdepodobnosti zámeny medzi obrazovou ochrannou známkou MANDO a starším medzinárodným zápisom č. 863 418 obrazovej ochrannej známky MAN.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 42, 5.2.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Fashion Energy/EUIPO — Retail Royalty (1st AMERICAN)

(Vec T-54/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie 1st AMERICAN - Skoršia obrazová ochranná známka Európskej únie zobrazujúca orla - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Zásada kontradiktórnosti — Článok 95 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Incidenčná žaloba“)

(2019/C 305/54)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fashion Energy Srl (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: T. Müller a F. Togo advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: L. Rampini a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Retail Royalty Co. (Las Vegas, Nevada, Spojené štáty) (v zastúpení: M. Dick a J. Bogatz, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 15. novembra 2017 (vec R 693/2017-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Retail Royalty a Fashion Energy

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 15. novembra 2017 (vec R 693/2017-2) sa zrušuje.

2.	Incidenčná žaloba sa zamieta ako neprípustná.

3.	Na základe hlavnej žaloby EUIPO a Retail Royalty Co. znášajú vlastné trovy konania a každý z nich je povinný nahradiť polovicu trov konania Fashion Energy Srl.

4.	Na základe incidenčnej žaloby Retail Royalty znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Fashion Energy a EUIPO.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Miles-Bramwell Executive Services/EUIPO (FREE)

(Vec T-113/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie FREE - Absolútny dôvod zamietnutia - Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 305/55)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Miles-Bramwell Executive Services Ltd (Alfreton, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: pôvodne J. Mellor, QC, G. Parsons a A. Zapalowski, solicitors, nekôr J. Mellor, G. Parsons a F. McConnell, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral a H. O'Neill, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 27. novembra 2017 (vec R 2164/2016-1) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia FREE ako ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Miles-Bramwell Executive Services Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 152, 30.4.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Miles-Bramwell Executive Services/EUIPO (FREE)

(Vec T-114/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie FREE - Absolútny dôvod zamietnutia - Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 305/56)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Miles-Bramwell Executive Services Ltd (Alfreton, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: pôvodne J. Mellor, QC, G. Parsons a A. Zapalowski, solicitors, neskôr J. Mellor, G. Parsons a F. McConnell, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 27. novembra 2017 (vec R 2166/2016-1) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia FREE ako ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Miles-Bramwell Executive Services Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 152, 30.4.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 26. júna 2019 — Agencja Wydawnicza Technopol/EUIPO (200 PANORAMICZNYCH)

(spojené veci T-117/18 až T-121/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihlášky slovných ochranných známok Európskej únie 200 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH, 400 PANORAMICZNYCH, 500 PANORAMICZNYCH a 1000 PANORAMICZNYCH - Absolútne dôvody zamietnutia - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním - Článok 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 - Neexistencia zneužitia právomoci“)

(2019/C 305/57)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Agencja Wydawnicza Technopol sp. z. o. o. (Częstochowa, Poľsko) (v zastúpení: C. Rogula, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Walicka, splnocmocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloby proti piatim rozhodnutiam piateho odvolacieho senátu EUIPO z 15. decembra 2017 (veci R 2194/2016-5, R 2195/2016-5, R 2200/2016-5, R 2201/2016-5 a R 2208/2016-5) týkajúcim sa prihlášok slovných označení 200 PANORAMICZNYCH, 300 PANORAMICZNYCH, 400 PANORAMICZNYCH, 500 PANORAMICZNYCH a 1000 PANORAMICZNYCH ako ochranných známok Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Agencja Wydawnicza Technopol sp. z o. o. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 142, 23.4.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — Gruppo Armonie/EUIPO (mo.da)

(Vec T-264/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie mo·da - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Absolútny dôvod zamietnutia v časti Únie - Článok 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001 - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním - Článok 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001“)

(2019/C 305/58)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Gruppo Armonie SpA (Casalgrande, Taliansko) (v zastúpení: G. Merdi, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: L. Rampini, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 20. februára 2018 (vec R 2065/2017-5) týkajúcemu sa prihlášky obrazového označenia mo.da ako ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Gruppo Armonie SpA je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 221, 25.6.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 27. júna 2019 — Sandrone/EUIPO — J. García Carrión (Luciano Sandrone)

(Vec T-268/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie Luciano Sandrone - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie DON LUCIANO - Riadne používanie staršej ochrannej známky - Článok 47 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 - Prihláška slovnej ochrannej známky zložená z mena a priezviska - Staršia ochranná známka zložená z titulu a mena - Neutralita koncepčného porovnania - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny“)

(2019/C 305/59)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Luciano Sandrone (Barolo, Taliansko) (v zastúpení: A. Borra, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: K. Kompari a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: J. García Carrión, SA (Jumilla, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 26. februára 2018 (vec R 1207/2017-2) tykajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou J. García Carrión a pánom Lucianom Sandronem

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 26. februára 2018 (vec R 1207/2017-2) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Lucianovi Sandronemu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 231, 2.7.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 27. júna 2019 — Aldi/EUIPO — Crone (CRONE)

(Vec T-385/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie CRONE - Staršie obrazové ochranné známky Európskej únie crane a staršie slovné ochranné známky Európskej únie CRANE - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 305/60)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aldi GmbH & Co. KG (Mülheim an der Ruhr, Nemecko) (v zastúpení: N. Lützenrath, U. Rademacher, C. Fürsen a M. Minkner, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Crawcour a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Christoph Michael Crone (Krefeld, Nemecko) (v zastúpení: M. van Maele a H.-Y. Cho, avocats)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. marca 2018 (vec R 1100/2017-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Aldi a M. Cronem

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Aldi GmbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. júna 2019 — Nonnemacher/EUIPO — Ingram (WKU)

(Vec T-389/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie WKU - Skoršie slovné ochranné známky Európskej únie WKA - Relatívny dôvod zamietnutia - Nebezpečenstvo zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 60 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Neexistencia obmedzenia práv v dôsledku strpenia - Článok 61 ods. 1 nariadenia 2017/1001“)

(2019/C 305/61)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Klaus Nonnemacher (Karlsruhe, Nemecko) (v zastúpení: C. Zierhut, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Walicka, splnomocnená zástupkyňa)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Paul Ingram (Birmingham, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: A. Haberl, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 17. apríla 2018 (vec R 399/2017-1) týkajúcemu sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi P. Ingramom a K. Nonnemacherom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Klaus Nonnemacher je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. júna 2019 — Nonnemacher/EUIPO — Ingram (WKU WORLD KICKBOXING AND KARATE UNION)

(Vec T-390/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie WKU WORLD KICKBOXING AND KARATE UNION - Skoršie slovné ochranné známky Európskej únie WKA - Relatívny dôvod zamietnutia - Nebezpečenstvo zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 60 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Neexistencia obmedzenia práv v dôsledku strpenia - Článok 61 ods. 1 nariadenia 2017/1001“)

(2019/C 305/62)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Klaus Nonnemacher (Karlsruhe, Nemecko) (v zastúpení: C. Zierhut, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Walicka, splnomocnená zástupkyňa)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Paul Ingram (Birmingham, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: A. Haberl, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 17. apríla 2018 (vec R 409/2017-1) týkajúcemu sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi P. Ingramom a K. Nonnemacherom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Klaus Nonnemacher je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2019 — mobile.de/EUIPO — Droujestvo S Ogranichena Otgovornost „Rezon“ (mobile.ro)

(Vec T-412/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie mobile.ro - Skoršia národná obrazová ochranná známka mobile - Riadne používanie skoršej ochrannej známky - Článok 18 nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001“)

(2019/C 305/63)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: mobile.de GmbH (Dreilinden, Nemecko) (v zastúpení: T. Lührig, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Droujestvo S Ogranichena Otgovornost „Rezon“ (Sofia, Bulharsko) (v zastúpení: M. Yordanova-Harizanova a V. Grigorova, advokáti)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 29. marca 2018 (vec R 111/2015-1), týkajúca sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi spoločnosťami Droujestvo S Ogranichena Otgovornost „Rezon“ a mobile.de

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	mobile.de GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a spoločnosti Droujestvo S Ogranichena Otgovornost „Rezon“.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 294, 20.8.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu 12. júla 2019 — Audimas/EUIPO — Audi (AUDIMAS)

(Vec T-467/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia - Obrazová ochranná známka AUDIMAS - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie AUDI - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 305/64)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Audimas AB (Kunas, Litva) (v zastúpení: G. Domkutė-Lukauskienė, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Walicka, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 22. mája 2018 (vec R 2425/2017-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Audi a Audimas

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Audimas AB je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 341, 24.9.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 26. júna 2019 — Balani Balani a i./EUIPO — Play Hawkers (HAWKERS)

(Vec T-651/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie HAWKERS - Skoršia obrazová ochranná známka Európskej únie HAWKERS - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 305/65)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Sonu Gangaram Balani Balani (Las Palmas de Gran Canaria, Španielsko), Anup Suresh Balani Shivdasani (Las Palmas de Gran Canaria) a Amrit Suresh Balani Shivdasani (Las Palmas de Gran Canaria) (v zastúpení: A. Díaz Marrero, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Play Hawkers, SL (Elche, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 2. augusta 2018 (vec R 396/2018-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Play Hawkers a pánmi Balani Balani, Balani Shivdasani a Balani Shivdasani

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Sonu Gangaram Balani Balani, Anup Suresh Balani Shivdasani a Amrit Suresh Balani Shivdasani sú povinní nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 4, 7.1.2019.

Žaloba podaná 15. júna 2019 — UI/Komisia

(Vec T-362/19)

(2019/C 305/66)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: UI (v zastúpení: J. Diaz Cordova, lawyer)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Úradu Európskej komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov z 27. augusta 2018, ktorým nebol žalobcovi priznaný príspevok na expatriáciu,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na bode 48 rozsudku zo 14. decembra 1995, Diamantaras/Komisia (T-72/94, EU:T:1995:212) a na bode 57 rozsudku z 9. marca 2010, Cvetanova/Komisia (F-33/09, EU:F:2010:18), vychádzajúci z toho, že žalobca za celé referenčné obdobie nemal hlavné povolanie ani obvyklý pobyt v Belgicku. Preto má nárok na plný príspevok na expatriáciu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na uznesení z 26. septembra 2007, Rocío Salvador Roldán/Komisia (F-129/06, EU:F:2007:166), v rámci ktorého žalobca uvádza, že registrácia spoločnosti alebo kúpa nehnuteľnosti v určitej krajine je jasnou indíciou na preukázanie trvalých väzieb na túto krajinu (v danom prípade na Rumunsko). Vzhľadom na to, že presne to je aj prípad žalobcu, má teda žalobca nárok na plný príspevok na expatriáciu.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na vyššie citovanom rozsudku F-33/09, Cvetanova/Komisia, a vychádzajúci z toho, že informácia od belgickej obce, na ktorú vo svojej odpovedi poukázala žalovaná, je len formálnej povahy a nemôže byť použitá na preukázanie obvyklého pobytu určitej osoby. Žalobca má teda nárok na plný príspevok na expatriáciu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na bodoch 32 a 33 rozsudku z 24. apríla 2001, Miranda/Komisia (T-37/99, EU:T:2001:122), na judikatúre Del Vaglio (judikatúra, ktorá vyústila v uznesenie z 12. októbra 2004, Del Vaglio/Komisia, C-352/03 P, EU:C:2004:613) a na rozsudku z 15. marca 2011, Gaëtan Barthélémy Maxence Mioni/Európska komisia (F-28/10, EU:F:2011:23), a vychádzajúci z toho, že žalobcov úmysel priznať centru jeho záujmov trvalý charakter, a to tak, že tam založí svoj obvyklý pobyt, nebol viazaný na Belgicko, pretože okrem iného počas svojho referenčného obdobia urobil vyhlásenie zvané „Limosa“. Má teda nárok na plný príspevok na expatriáciu. Žalobca upozorňuje na skutočnosť, že žalovaná sa vo svojej odpovedi nesprávne zameriava iba na jeho fyzickú prítomnosť v Belgicku.

Žaloba podaná 9. júla 2019 — BASF/Komisia

(Vec T-472/19)

(2019/C 305/67)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: BASF AS (Oslo, Nórsko) (v zastúpení: E. Wright, barrister-at-law, A. Rusanov a H. Boland, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil v celom rozsahu alebo v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2019) 4336 final zo 6. júna 2019 o povoleniach na uvedenie na trh pre lieky na humánne použitie s obsahom účinnej látky „etylestery omega-3 mastných kyselín“ na orálne použitie v rámci sekundárnej prevencie po infarkte myokardu v zmysle článku 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES,

—	uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že sporné rozhodnutie nemalo právny základ. — Žalobkyňa tvrdí, že Európska komisia prijatím napadnutého rozhodnutia nerešpektovala a nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladá článok 116 smernice 2001/83/ES; (1) — Presnejšie žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nepreukázala, že liek Omacor je škodlivý, nemá terapeutický účinok, že rovnováha rizika a prínosu nie je priaznivá alebo že jeho kvalitatívne a kvantitatívne zloženie nie je také, ako bolo uvedené, — Ďalej sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje zásadu zavedenú judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa predpokladá priaznivá rovnováha rizika a prínosu a účinnosť lieku Omacor a že prináleží Európskej komisii preukázať, že dostupné klinické údaje vyvracajú túto domnienku.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná prijatím napadnutého rozhodnutia nezohľadnila všeobecnú zásadu proporcionality vyplývajúcu z práva Únie. — V rámci tohto žalobného dôvodu sa ďalej uvádza, že žalovaná nepreukázala, že Omacor nemá terapeutickú účinnosť alebo že rovnováha rizika a prínosu tohto lieku už nie je priaznivá. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie zjavne porušuje zásadu proporcionality. — Aj keby (čo však neplatí) existovali opodstatnené obavy vzhľadom na účinnosť alebo rovnováhu rizika a prínosu lieku Omacor, od žalovanej sa vyžaduje, aby zvážila opatrenia, ktorými by sa tieto obavy dali vyriešiť a ktoré by boli menej reštriktívne ako napadnuté rozhodnutie.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69).

Žaloba podaná 5. júla 2019 — NRW. Bank/SRB

(Vec T-478/19)

(2019/C 305/68)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: NRW. Bank (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: D. Flore a J. Seitz Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie žalovanej zo 16. apríla 2019 o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2019 vrátene príslušnej prílohy, ako aj údaje o výpočte v rozsahu, v akom majú význam pre žalobkyňu s identifikačným kódom DE05740,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba je podaná proti rozhodnutiu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 16. apríla 2019 (SRB/ES/SRF/2019/10) o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2019 vrátene príslušnej prílohy, ako aj údajom o výpočte v rozsahu, v akom majú význam pre žalobkyňu s identifikačným kódom DE05740.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na neplatnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. — Žalobkyňa uvádza, že podľa článku 263 ods. 2 ZFEÚ je napadnuté rozhodnutie neplatné už preto, že žalovaná pri jeho prijatí porušila podstatné formálne náležitosti. Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, ako sa kategoricky vyžaduje podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie porušuje delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 (1), ktoré sa musí vykladať s prihliadnutím na nadradené právo. — V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že z požadovaného výkladu delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 s prihliadnutím na smernicu 2014/59/EÚ (2) a nariadenie (EÚ) č. 806/2014 (3) vyplýva, že stanovenie príspevkov žalovanou sa musí orientovať na rizikový profil, čo žalovaná riadne neuskutočnila. Okrem toho musí žalovaná zohľadniť pri výklade delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 cieľ stanovený v smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 806/2014, čím je ochrana verejných rozpočtov, čo žalovaná nespravila. Napadnuté rozhodnutie tiež porušuje všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania. Ďalej tvrdí, že použitie metodiky výpočtu v prípade internetových bankových úverov žalovanou porušuje delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 a nariadenie (EÚ) č. 806/2014.

3.

Tretí podporne vznesený žalobný dôvod je založený na tvrdení, že článok 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušuje nadradené právo. — Žalobkyňa tvrdí, že ak by nebol možný výklad článku 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 v súlade s nadradeným právom, teda s nariadením (EÚ) č. 806/2014, smernicou 2014/59/EÚ a všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania, porušoval by článok 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 nadradené právo, bol by protiprávny a žalovaná by ho nesmela použiť.

4.

Štvrtý podporne vznesený žalobný dôvod vychádza z tvrdenia, že metodika výpočtu podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušuje nadradené právo. — Žalobkyňa uvádza, že ak by žalovaná použila metodiku výpočtu v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2015/63, porušovala by samotná metodika výpočtu podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 nadradené právo. Metodika výpočtu v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/63 nespĺňa požiadavky všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania alebo povinne vyžadovanej orientácie na rizikový profil podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice 2014/59/EÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 8 ods. 2 vykonávacieho nariadenie (EÚ) 2015/81 (4). — V rámci piateho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že na základe článku 8 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 mala žalovaná odpočítať celkovú zostávajúcu časť príspevku zaplateného žalobkyňou v roku 2015, ktorá už bola prevedená do Single Resolution Fund (SRF), s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa teraz nespadá do pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

(4)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

Žaloba podaná 8. júla 2019 — Hypo Vorarlberg Bank/SRB

(Vec T-479/19)

(2019/C 305/69)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hypo Vorarlberg Bank AG (Bregenz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Eisenberger a A. Brenneis, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 16. apríla 2019 o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2019 (SRB/ES/SRF/2019/10) [„Decision of the Single Resolution Board of 16 April 2019 on the calculation of the 2019 ex-ante contributions to the Single Resolution Fund (SRB/ES/SRF/2019/10)“] vrátane jeho prílohy, a to v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie vrátane prílohy týka príspevku žalobkyne,

—	uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu neúplného oznámenia napadnutého rozhodnutia. — Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobkyni v plnom rozsahu oznámené v rozpore s článkom 1 ods. 2 ZEÚ, článkami 15, 296 a 298 ZFEÚ, ako aj článkami 42 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Znalosť neoznámených údajov je ako podstatný prvok rozhodnutia nevyhnutná na to, aby bolo možné pochopiť a overiť výpočet príspevkov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. — Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty, keďže nebol uverejnený základ ani údaje o výpočtoch. Pokiaľ ide o voľnú úvahu žalovanej, nebolo doložené, aké hodnotenia a z akých dôvodov boli žalovanou uskutočnené.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného vypočutia a nedodržania práva byť vypočutý. — Žalobkyni nebolo v rozpore s článkom 41 ods. 1 a 2 písm. a) Charty poskytnuté právo byť vypočutá, a to ani pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ani pred vydaním výzvy na zaplatenie príspevku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (1), ktoré je právnym základom napadnutého rozhodnutia. — V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že články 4 až 7 a 9, ako aj príloha I delegovaného nariadenia 2015/63 — na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie — zavádza neprehľadný systém ukladania príspevkov, ktorý je v rozpore s článkami 16, 17 a 47 Charty a pri ktorom nie je zabezpečené dodržanie článkov 20 a 21 Charty ani zásad proporcionality a právnej istoty. Tento žalobný dôvod je predložený podporne tiež v súvislosti s ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ (2) a nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (3), ktoré povinne vyžadujú systém príspevkov vykonaný delegovaným nariadením č. 2015/63, ktorý je podľa názoru žalobkyne nezlučiteľný s vyššie uvedenými základnými právami a základnými hodnotami práva Únie.

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

Žaloba podaná 8. júla 2019 — Portigon/SRB

(Vec T-481/19)

(2019/C 305/70)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portigon AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: D. Bliesener, V. Jungkind a F. Geber, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie žalovanej zo 16. apríla 2019 o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2019 (SRB/ES/SRF/2019/10) v rozsahu, v akom sa rozhodnutie týka žalobkyne,

—	prerušil konanie podľa článku 69 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veciach T- 365/16, T-420/17 a T-413/18 alebo ich iného ukončenia;

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 70 ods. 2 prvého až tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (1) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. d) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 (2), článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ (3) a článkom 114 ZFEÚ. — žalovaná uložila žalobkyni príspevkovú povinnosť neoprávnene, pretože nariadenie (EÚ) č. 806/2014 a smernica 2014/59/EU nestanovujú pre inštitúcie, ktorých krízová situácia sa rieši, žiadnu príspevkovú povinnosť. Podľa článku 114 ZFEÚ je výber príspevkov od takých inštitúcií, akou je žalobkyňa, zakázaný. — normotvorca nebol oprávnený založiť príspevkovú povinnosť na článku 114 ZFEÚ, pretože chýba väzba na vnútorný trh. Pravidlá o príspevkoch harmonizované na úrovni Únie neuľahčujú výkon základných slobôd ani nenaprávajú citeľné narušenie hospodárskej súťaže v prípade inštitúcií, ktoré sa z trhu stiahli. — žalovaná uložila žalobkyni príspevkovú povinnosť neoprávnene, pretože inštitúcia nie je vystavená riziku, riešenie krízovej situácie podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je vylúčené a inštitúcia nie je významná pre stabilitu finančného systému. — žalobkyňa už od roku 2012 nevykonáva žiadne nové obchody a jej krízová situácia sa rieši na základe rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci. Väčšiu časť jej zostávajúcich záväzkov má vo fiduciárnej správe pre iný právny subjekt. — delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 (4) je v rozpore s článkom 114 ZFEÚ a s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ ako podstatné pravidlo výpočtu príspevkov (článok 290 ods. 1 druhá veta ZFEÚ).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a to z dôvodu, že postup výpočtu neumožňuje úplné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ je výpočet založený na delegovanom nariadení (EÚ) 2015/63, nie je možné ho uplatniť.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článkov 16 a 20 Charty, a to z dôvodu, že vzhľadom na osobitú situáciu žalobkyne je rozhodnutie v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti. Napadnuté rozhodnutie okrem toho neprimerane zasahuje do slobody podnikania žalobkyne.

4.	Štvrtý žalobný dôvod (uplatnený podporne) je založený na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a to z dôvodu, že žalovaná mala pri výpočte výšky príspevku vyňať bezrizikové záväzky z relevantných záväzkov.

5.	Piaty žalobný dôvod (uplatnený podporne) je založený na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, a to z dôvodu, že žalovaná neoprávnene vypočítala príspevky žalobkyne na základe hrubého vyhodnotenia derivátov.

6.	Šiesty žalobný dôvod (uplatnený podporne) je založený na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, a to z dôvodu, že žalovaná neoprávnene považovala žalobkyňu za inštitúciu v reštrukturalizácii.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Charty, a to z dôvodu, že žalovaná mala žalobkyňu pred vydaním napadnutého rozhodnutia vypočuť.

8.	Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Charty a článku 296 ods. 2 ZFEÚ, a to z dôvodu, že žalovaná odôvodnila napadnuté rozhodnutie nedostatočne.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

(4)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

Žaloba podaná 8. júla 2019 — CV a i./Komisia

(Vec T-496/19)

(2019/C 305/71)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: CV, CW a CY (v zastúpení: J.-N. Louis, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 4. júna 2018, ktorým sa zamieta ich žiadosť,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby o neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa zamieta ich žiadosť o prijatie opatrení na ukončenie porušenia zásady rovnocennosti kúpnej sily medzi úradníkmi a zamestnancami bez ohľadu na ich miesto výkonu služby, žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnocennosti kúpnej sily medzi úradníkmi bez ohľadu na miesto ich výkonu služby. Žalobcovia v prvom rade tvrdia, že napadnuté rozhodnutie sa vyznačuje úplnou absenciou odôvodnenia, ktorá im bráni pochopiť dôvodnosť tohto rozhodnutia a znemožňuje Všeobecnému súdu vykonať svoje súdne preskúmanie. V druhom rade sa žalobcovia domnievajú, že svoje povinnosti vykonávajú za rovnakých podmienok, ako ich kolegovia pracujúci na zastúpení Európskej komisie v Paríži, a že by preto mali rovnako ako oni dostávať paušálny príspevok. Napokon sa domnievajú, že dodržiavanie zásady rovnocennosti kúpnej sily je nezlučiteľné s existenciou rovnakého korekčného koeficientu pre úradníkov pridelených do Paríža, Štrasburgu, Marseille a Valenciennes.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie tým, že žalobcovia na rozdiel od svojich kolegov pridelených na zastúpenie Európskej komisie v Paríži nedostávajú paušálny príspevok, hoci plnia svoje povinnosti za rovnakých podmienok ako oni.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá vyžaduje, aby príslušný orgán uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby prevládol záujem služby.

Žaloba podaná 8. júla 2019 — CZ a i./ESVČ

(Vec T-497/19)

(2019/C 305/72)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: CZ, DB, DC a DD (v zastúpení: J.-N. Louis. avocat)

Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie ESVČ zo 4. júna 2018, ktorým sa zamieta ich žiadosť,

—	uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby o neplatnosť rozhodnutia ESVČ, ktorým sa zamieta ich žiadosť o prijatie opatrení na ukončenie porušenia zásady rovnocennosti kúpnej sily medzi úradníkmi a zamestnancami bez ohľadu na ich miesto výkonu služby, žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnocennosti kúpnej sily medzi úradníkmi bez ohľadu na miesto ich výkonu služby. Žalobcovia v prvom rade tvrdia, že napadnuté rozhodnutie sa vyznačuje úplnou absenciou odôvodnenia, ktorá im bráni pochopiť dôvodnosť tohto rozhodnutia a znemožňuje Všeobecnému súdu vykonať svoje súdne preskúmanie. V druhom rade sa žalobcovia domnievajú, že svoje povinnosti vykonávajú za rovnakých podmienok, ako ich kolegovia pracujúci na zastúpení Európskej komisie v Paríži, a že by preto mali rovnako ako oni dostávať paušálny príspevok. Napokon sa domnievajú, že dodržiavanie zásady rovnocennosti kúpnej sily je nezlučiteľné s existenciou rovnakého korekčného koeficientu pre úradníkov pridelených do Paríža, Štrasburgu, Marseille a Valenciennes.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie tým, že žalobcovia na rozdiel od svojich kolegov pridelených na zastúpenie Európskej komisie v Paríži nedostávajú paušálny príspevok, hoci plnia svoje povinnosti za rovnakých podmienok ako oni.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá vyžaduje, aby príslušný orgán uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby prevládol záujem služby.

Žaloba podaná 12. júla 2019 — DE/Parlament

(Vec T-505/19)

(2019/C 305/73)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: DE (v zastúpení: T. Oeyen, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskeho parlamentu z 30. októbra 2018, ktorým sa žalobcovi odmietlo priznanie mimoriadnej dovolenky na účely starostlivosti o jeho novonarodené dvojčatá, ktoré porodila náhradná matka.

—	uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práv na rovné a nediskriminačné zaobchádzanie: — vzhľadom na to, že žalobcovi nebolo priznané právo na dovolenku pri narodení dieťaťa, ktoré je rovnocenné materskej dovolenke alebo dovolenke po osvojení, napadnuté rozhodnutie porušuje základné práva na rovné a nediskriminačné zaobchádzanie zakotvené v článku 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, v článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a v článku 1 písm. d) Služobného poriadku úradníkov Európskej únie. Keďže inštitút náhradnej matky využívajú prevažne homosexuáli, sú neprimerane znevýhodnení výkladom ustanovení o dovolenke pri narodení dieťaťa obsiahnutých v služobnom poriadku, ako ho podal Európsky parlament v napadnutom rozhodnutí.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva na ochranu žalobcovho rodinného života: — vzhľadom na to, že žalobcovi nebolo priznané právo na starostlivosť o jeho novonarodené deti, ktoré je rovnocenné materskej dovolenke alebo dovolenke po osvojení, porušuje napadnuté rozhodnutie článok 8 EDĽP, ktorý chráni žalobcovo právo na rodinný život, v spojení s článkom 14 EDĽP.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie sa prijalo v rozpore so zásadou riadnej správy: — žalobca okrem iného tvrdí, že žalovaný i) nepriznal žalobcovi právo na vypočutie a ii) svoje rozhodnutie neodôvodnil zodpovedajúcim spôsobom.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti ustanovení o mimoriadnej dovolenke obsiahnutých v služobnom poriadku, ako ich žalovaný vykladá v napadnutom rozhodnutí: — z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v prvom až treťom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že výklad článku 57 služobného poriadku v spojení s článkom 6 prílohy V služobného poriadku, ako ho podal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v tom zmysle, že úradníci a ostatní zamestnanci Európskeho parlamentu, ktorí sa stanú rodičmi prostredníctvom inštitútu náhradného materstva, nemajú nárok na mimoriadnu dovolenku rovnocennú materskej dovolenke alebo dovolenke po osvojení, je protiprávny.

5.

Piaty žalobní dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom uplatnení článku 6 prílohy 2 služobného poriadku a ustanovení rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu týkajúcich sa dovolenky: — pokiaľ Všeobecný súd rozhodne, že žalobca nemá nárok na dovolenku pri narodení dieťaťa rovnocennú materskej dovolenke alebo dovolenke po osvojení, žalobca tvrdí, že ako otec dvojčiat má nárok na 20-dňové voľno. Tento nárok existuje bez ohľadu na právny mechanizmus, akým žalobca nadobudol rodičovskú zodpovednosť.

Žaloba podaná 19. júla 2019 — Lego/EUIPO — Delta Sport Handelskontor (Stavebné bloky z hračkárskej stavebnice)

(Vec T-515/19)

(2019/C 305/74)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lego A/S (Billund, Dánsko) (v zastúpení: V. von Bomhard a J. Fuhrmann, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Delta Sport Handelskontor GmbH (Hamburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ sporného dizajnu: žalobkyňa

Dotknutý sporný dizajn: dizajn Spoločenstva č. 1664 368-0006

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 10. apríla 2019 vo veci R 31/2018-3

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	potvrdil rozhodnutie odboru výmazu dizajnov EUIPO z 30 októbra 2017, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie výmazu dizajnu Spoločenstva č. 1664 368-0006,

—	uložil EUIPO a, v prípade, že ďalší účastník konania pred EUIPO vstúpi do tohto konania, vedľajšiemu účastníkovi povinnosť znášať trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002,

—	porušenie článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002,

—	porušenie článku 62 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002.

Žaloba podaná 22. júla 2019 — Sipcam Oxon/Komisia

(Vec T-518/19)

(2019/C 305/75)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sipcam Oxon SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: C. Mereu, P. Sellar, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—	zrušil napadnuté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/677 z 29. apríla 2019,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté nariadenie bolo prijaté na základe zjavných nesprávnych posúdení.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté nariadenie vychádza z konania, v ktorom prišlo k porušeniu práv žalobkyne na obranu.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že pri prijímaní napadnutého nariadenia bola porušená zásada právnej istoty z dôvodu nesprávneho uplatnenia usmernení.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že pri prijímaní napadnutého nariadenia bola porušená zásada proporcionality.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že pri prijímaní napadnutého nariadenia bola porušená zásada obozretnosti.

Žaloba podaná 22. júla 2019 — Forte/Parlament

(Vec T-519/19)

(2019/C 305/76)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Mario Forte (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: C. Forte a G. Forte, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnutý akt,

—	zrušil akýkoľvek akt, ktorý predchádza napadnutému aktu, súvisí s ním a nasleduje po ňom a ktorý má právne účinky voči žalobcovi,

—	uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je podaná proti rozhodnutiu Európskeho parlamentu D(2019)20777 podpísanému pánom Sunem Hansenom, vedúcim Oddelenia pre platy a sociálne nároky poslancov, Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov, Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu, ktorým boli znovu určené nároky na starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti uznesenia Ufficio di Presidenza della Camera dei Deputati (úrad predsedu Poslaneckej snemovne, Taliansko) č. 14/2018 dňa 1. januára 2019 a nariadené vrátenie neoprávnene vyplatených súm.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné žalobným dôvodom a hlavným tvrdeniam vo veciach T-345/19 Santini/Parlament; T-347/19, Falqui/Parlament a T-389/19, Coppo Gavazzi/Parlament.

Žalobca uplatňuje najmä nedostatočné logické odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nedostatočné posúdenie zákonnosti uznesenia č. 14/2018 z hľadiska všeobecných zásad práva Únie, ktorými sú zásady proporcionality, istoty, predvídateľnosti a legitímnej dôvery, ako aj ochrany nadobudnutých práv; porušenie článku 6 ZEÚ, porušenie vykonávacích opatrení Štatútu poslancov Európskeho parlamentu, porušenie finančného nariadenia, porušenie zásad rovnosti a zákazu retroaktivity právnych účinkov, ako aj porušenie zákazu prístupu k súdnej ochrane.

Žaloba podaná 19. júla 2019 — Haswani/Rada

(Vec T-521/19)

(2019/C 305/77)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: George Haswani (Yabroud, Sýria) (v zastúpení: G. Karouni, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/850 z 27. mája 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii;

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2016/840 z 27. mája 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii;

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/917 z 29. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii;

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/907 z 29. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii;

—	zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/1245 z 10. júla 2017, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii;

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/1241 z 10. júla 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii;

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/778 z 28. mája 2018, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii;

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2018/774 z 28. mája 2018, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii;

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/806 zo 17. mája 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii;

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/798 zo 17. mája 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii

—

a v dôsledku toho: — nariadil vyškrtnutie mena Georga Haswaniho z príloh k vyššie uvedeným právnym aktom; — uložil Rade povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 100 000 eur z dôvodu nehmotnej ujmy; — uložil Rade povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobcu, ktoré si vyhradzuje vymedziť v priebehu konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Žalobca vytýka Rade Európskej únie, že predložila len vágne a všeobecné úvahy bez toho, aby v rámci svojej voľnej úvahy uviedla konkrétne a špecifické dôvody, pre ktoré by sa na žalobcu mali vzťahovať dotknuté reštriktívne opatrenia. Rada neuviedla žiadnu konkrétnu a objektívnu skutočnosť, ktorú by mohla vytknúť žalobcovi a ktorá by mohla odôvodniť dotknuté opatrenia.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality pri zásahu do základných práv. Žalobca tvrdí, že sporné opatrenie treba vyhlásiť za neplatné, pretože je neprimerané z hľadiska stanoveného cieľa a predstavuje príliš veľký zásah do slobody podnikania a vlastníckeho práva, ktoré sú zakotvené v článkoch 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie. Táto neprimeranosť spočíva v tom, že opatrenie sa týka celej zásadnej hospodárskej činnosti bez ďalšieho kritéria.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a neexistencii dôkazu. Podľa ustálenej judikatúry účinná súdna kontrola zaručená v článku 47 charty si vyžaduje okrem iného, aby sa z dôvodu preskúmania zákonnosti dôvodov, na ktorých sa zakladá rozhodnutie zapísať meno určenej osoby na zoznamy osôb dotknutých sankciami alebo ho tam ponechať, súd Únie uistil, že toto rozhodnutie sa opiera o dostatočne stabilný skutkový základ. Podľa žalobcu, tvrdenia Rady týkajúce sa „úzkych väzieb s režimom“ a údajnej úlohy sprostredkovateľa pri transakciách s ropou medzi režimom a ISIS, treba s konečnou platnosťou zamietnuť z toho dôvodu, že sú úplne bezpredmetné a chýba im skutkový základ.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na návrhu o náhradu škody, keďže pripísanie niektorých nepodložených závažných skutočností vystavuje žalobcu a jeho rodinu nebezpečenstvu, čo dokazuje závažnosť spôsobenej ujmy odôvodňujúcej jeho návrh na náhradu škody.

Žaloba podaná 23. júla 2019 — Aldi/EUIPO (BBQ BARBECUE SEASON)

(Vec T-522/19)

(2019/C 305/78)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aldi GmbH & Co. KG (Mülheim an der Ruhr, Nemecko) (v zastúpení: N. Lützenrath, U. Rademacher, C. Fürsen a M. Minkner, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie BBQ BARBECUE SEASON v čiernej, sivej, bielej, oranžovej, svetlooranžovej a tmavooranžovej farbe — prihláška č. 17 879 203

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 17. mája 2019 vo veci R 1359/2018-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 23. júla 2019 — Sky/EUIPO — Safran Electronics & Defense (SKYNAUTE by SAGEM)

(Vec T-523/19)

(2019/C 305/79)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sky Ltd (Isleworth, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: A. Zalewska, advokátka, a A. Brackenbury, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Safran Electronics & Defense (Boulogne-Billancourt, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie SKYNAUTE by SAGEM — prihláška č. 14 821 334

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 23. mája 2019 vo veci R 919/2018-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel návrhu žalobkyne,

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil úradu EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne súvisiace s týmto konaním a s konaním pred úradom.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 25. júla 2019 — Nord Stream 2/Parlament a Rada

(Vec T-526/19)

(2019/C 305/80)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nord Stream 2 AG (Zug, Švajčiarsko) (v zastúpení: L. Van den Hende, J. Penz, lawyers a M. Schonberg, solicitor)

Žalovaný: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019 v celom rozsahu,

—	uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, keďže pozmeňujúca smernica upiera žalobkyni akúkoľvek možnosť odchýliť sa od uplatňovania smernice 2009/73/ES (1), a to bez ohľadu na zjavný rozsah investícií, ktoré sa už uskutočnili pred dátumom prijatia pozmeňujúcej smernice a dokonca ešte predtým, ako bola prvýkrát navrhnutá, zatiaľ čo pre všetky ostatné existujúce podmorské potrubia je odchýlka prípustná.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, keďže pozmeňujúca smernica nie je spôsobilá dosiahnuť svoje deklarované ciele a v každom prípade nemôže dostatočne zmysluplným spôsobom prispieť k naplneniu týchto cieľov tak, aby to vykompenzovalo záťaž, ktorú vytvára.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady právnej istoty, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, keďže pozmeňujúca smernica neupravuje vhodné možnosti prispôsobenia sa konkrétnej situácii žalobkyne, ale naopak je špecificky koncipovaná tak, aby na ňu mala negatívny dopad.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na zneužití právomoci keďže pozmeňujúca smernica bola prijatá za iným účelom, než na aký boli zverené právomoci na jej prijatie.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení podstatných procesných náležitostí keďže pozmeňujúca smernica bola prijatá v rozpore s požiadavkami stanovenými protokolom č. 1 k ZEÚ a ZFEÚ o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, protokolom č. 2 k ZEÚ a ZFEÚ o uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality a Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že nebola dodržaná povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94).

Žaloba podaná 24. júla 2019 — Arranz de Miguel a iní/ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

(Vec T-528/19)

(2019/C 305/81)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Ricardo Arranz de Miguel (Madrid, Španielsko), Alejandro Arranz Padierna de Villapadierna (Madrid), Felipe Arranz Padierna de Villapadierna (Madrid), Ricardo Arranz Padierna de Villapadierna (Madrid), Nicolás Arranz Padierna de Villapadierna (Madrid) (v zastúpení: R. Pelayo Jiménez a A. Muñoz Aranguren, advokáti)

Žalovaní: Európska centrálna banka, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

konštatoval mimozmluvnú zodpovednosť ECB a Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií v dôsledku nesplnení povinností uvedených v návrhu a zaviazal ich na náhradu škody spôsobenej žalobcom vo výške majetkovej hodnoty ich akcií a subsidiárne zaviazal žalovaných na náhradu škody vo výške 0,8442 eura za akciu,

—	rozhodol o zvýšení vymáhanej sumy o kompenzačné úroky vypočítané na základe ročnej miere inflácie stanovenej Eurostatom v Španielsku od 6. júna 2017 do vyhlásenia rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania od vyhlásenia rozsudku, ktorým sa ukladá povinnosť náhrady škody až do skutočnej platby,

—	uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné žalobným dôvodom a hlavným tvrdeniam vo veci T-659/17, Vallina Fonseca/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ C 424, 2017, s. 42).

Pokiaľ ide o Európsku centrálnu banku, žalobcovia konkrétne tvrdia, že porušila zásadu legitímnej dôvery a nesplnila povinnosť náležitej starostlivosti a povinnosť riadnej správy veci verejných.