ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 283

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 62
21. augusta 2019


Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

ODPORÚČANIA

 

Európska centrálna banka

2019/C 283/01 ECB/2019/24

Odporúčanie Európskej centrálnej banky z 25. júla 2019 Rade Európskej únie o externom audítorovi Bank Ċentrali ta' Malta/Central Bank of Malta (ECB/2019/24)

1


 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2019/C 283/02

Výmenný kurz eura

2


 

V   Oznamy

 

INÉ AKTY

 

Európska komisia

2019/C 283/03

Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

3


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

ODPORÚČANIA

Európska centrálna banka

21.8.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 283/1


ODPORÚČANIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 25. júla 2019

Rade Európskej únie o externom audítorovi Bank Ċentrali ta' Malta/Central Bank of Malta

(ECB/2019/24)

(2019/C 283/01)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 27.1,

keďže:

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, overujú nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov ECB a schválení Radou Európskej únie.

(2)

Mandát súčasného externého audítora Bank Ċentrali ta' Malta/Central Bank of Malta, PricewaterhouseCoopers, sa skončil po vykonaní auditu za finančný rok 2018. Preto je potrebné vymenovať externého audítora od finančného roku 2019.

(3)

Bank Ċentrali ta' Malta/Central Bank of Malta si za svojho externého audítora na finančné roky 2019 až 2025 vybrala spoločnosť KPMG,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Odporúča sa, aby bola spoločnosť KPMG vymenovaná za externého audítora Bank Ċentrali ta' Malta/Central Bank of Malta na finančné roky 2019 až 2025.

Vo Frankfurte nad Mohanom 25. júla 2019

Prezident ECB

Mario DRAGHI


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

21.8.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 283/2


Výmenný kurz eura (1)

20. augusta 2019

(2019/C 283/02)

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,1076

JPY

Japonský jen

117,79

DKK

Dánska koruna

7,4560

GBP

Britská libra

0,91623

SEK

Švédska koruna

10,7653

CHF

Švajčiarsky frank

1,0860

ISK

Islandská koruna

138,10

NOK

Nórska koruna

9,9638

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

25,796

HUF

Maďarský forint

327,23

PLN

Poľský zlotý

4,3552

RON

Rumunský lei

4,7305

TRY

Turecká líra

6,3328

AUD

Austrálsky dolár

1,6347

CAD

Kanadský dolár

1,4762

HKD

Hongkongský dolár

8,6868

NZD

Novozélandský dolár

1,7286

SGD

Singapurský dolár

1,5351

KRW

Juhokórejský won

1 337,78

ZAR

Juhoafrický rand

17,0117

CNY

Čínsky juan

7,8180

HRK

Chorvátska kuna

7,3838

IDR

Indonézska rupia

15 794,38

MYR

Malajzijský ringgit

4,6263

PHP

Filipínske peso

57,964

RUB

Ruský rubeľ

73,8360

THB

Thajský baht

34,086

BRL

Brazílsky real

4,4959

MXN

Mexické peso

21,9445

INR

Indická rupia

79,4410


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


V Oznamy

INÉ AKTY

Európska komisia

21.8.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 283/3


Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2019/C 283/03)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias)

EÚ č.: PGI-GR-02387 – 10.1.2018

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov:

„Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias)

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Grécko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3. Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) je mäkký syr zo syreniny vyrobenej z pasterizovaného alebo surového kozieho či ovčieho mlieka, prípadne zo zmesi kozieho a ovčieho mlieka po syrení. Aspoň jeden deň dozrieva v slanom náleve a následne aspoň mesiac vo vínnom kale známom ako „possia“. „Possia“ je hustá zmes usadenín (alebo kalu) z prevareného červeného vína, ktorá je bohatá na arómy.

Fyzikálne vlastnosti

Farba: vnútri úplne biela. Na povrchu má syr červenkastý nádych zo zafarbenia vínnym kalom. Intenzita farby závisí od farby vínneho kalu a obdobia, počas ktorého mu je syr vystavený pri dozrievaní.

Tvar: „Ryhovaný“, dlhý asymetrický valec s výraznými zárezmi zo syrárskej formy „tyrovoli“, ktorá sa používa na scedenie syreniny.

Konzistencia: mäkký syr

Chemické vlastnosti

Minimálny obsah tuku v sušine: 43 hm. %

Maximálny obsah vody: 56 %

Organoleptické vlastnosti

Výrazná vôňa vína a mierne kyslá chuť

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Suroviny

Na výrobu syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) sa používa pasterizované alebo surové kozie či ovčie mlieko, prípadne zmes kozieho a ovčieho mlieka, ktoré bolo vyprodukované vo vymedzenej oblasti. Mlieko nesmie byť zahustené a je zakázané pridávať sušené mlieko, kondenzované mlieko, kazeínové soli, farbivá, konzervačné látky či iné prídavné látky. Mlieko nesmie obsahovať antibiotiká, pesticídy ani iné škodlivé látky.

Ovčie a/alebo kozie mlieko, ktoré sa používa na výrobu syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias), musí pochádzať výlučne od plemien oviec a kôz, ktoré sa tradične chovajú na ostrove Kos a prispôsobili sa jeho podmienkam. Takto vyprodukované mlieko má charakteristické vlastnosti vďaka osobitnej mikroklíme ostrova a bohatej flóre na prírodných pasienkoch, ktorá je súčasťou každodennej stravy zvierat.

Vínne kaly („possia“), ktoré sa používajú pri dozrievaní syra, musia pochádzať výlučne z povolených muštových odrôd vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Musia byť vyrobené miestnymi vinohradníkmi pomocou tradičných postupov, ktoré sa predávajú z generácie na generáciu. Použitý kal „possia“ musí byť dobrej kvality a bohatý na arómy. Možno ho použiť neupravený alebo po zriedení vínom.

Vo výrobnom procese možno použiť tradičné alebo komerčne vyrábané syridlo živočíšneho pôvodu.

Krmivo

Strava zvierat pochádza do veľkej miery z dennej pastvy na divokých pasienkoch, ktoré sú mimoriadne bohaté na flóru. Od mája do septembra dochádza k úplnému vysušeniu vegetácie. V tomto čase obmedzenej produkcie mlieka sa zvieratá kŕmia sčasti senom z miestnych lúk a pasienkov a krmivom z obilnín alebo strukovín (vika, jačmeň, ovos), ktoré sa pestujú na poliach vo vymedzenej oblasti. Strava sa dopĺňa krmivom vyprodukovaným mimo vymedzenej oblasti (napríklad kukuričnými zrnami a objemovým krmivom). V októbri a novembri, keď sa novonarodené mláďatá kŕmia mliekom, sa krmivo dopĺňa o listy olivovníka a sušené krmivo (napríklad seno alebo kukurica), pretože prírodnej vegetácie je nedostatok a zvieratá majú vyššie výživové nároky. Približne od decembra do apríla sa zvyšuje produkcia mlieka po odstavení novonarodených zvierat. Zvieratá spásajú miestne voľne rastúce rastliny, ktoré sa v dôsledku zimných a jarných dažďov vyskytujú v hojnejšom počte. Flóra zahŕňa okrem iného: vresovec (Erica manipuliflora), šalviu (Salvia triloba), Calicotome villosa a žalude duba (Quercus macrolepis). V zimnom období sa strava takisto dopĺňa sušeným krmivom, ktoré sa produkuje mimo vymedzenej oblasti.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Suroviny na výrobu syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias), t. j. ovčie a kozie mlieko a vínne kaly („possia“), sa produkujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti z dôvodov uvedených v bode 3.3. Spracovanie a výroba takisto prebieha vo vymedzenej zemepisnej oblasti: ovčie a kozie mlieko sa spracúva na syr, z ktorého dozrievaním v miestne vyrobených vínnych kaloch („possia“) vzniká syr „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias).

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Syr „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) sa musí baliť vo vymedzenej zemepisnej oblasti, aby sa zabránilo zhoršeniu kvality výrobku. Balenie sa musí uskutočňovať v danej oblasti, pretože Kos je ostrov a výrobok je krehký. Syr sa musí okamžite zabaliť, aby sa plne zachovali jeho vlastnosti získané z vínnych kalov. Akoukoľvek prepravou nebaleného výrobku sa ohrozuje jeho kvalita.

Treba zdôrazniť, že obchodníci môžu kúpiť syr „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) so súkromnou etiketou výrobcu vo vymedzenej zemepisnej oblasti a následne ho prebaliť alebo nakrájať mimo danej oblasti za predpokladu, že sa zabezpečí vysledovateľnosť.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Vymedzená zemepisná oblasť zahŕňa celé územie ostrova Kos. Z administratívneho hľadiska je ostrov Kos súčasťou regionálnej jednotky Kos v juhoegejskom regióne.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť medzi syrom „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) a geografickým prostredím ostrova Kos vyplýva z jeho osobitných kvalitatívnych vlastností, ako aj z dobrej povesti.

Kos má stredomorské podnebie charakteristické najmä teplými, suchými letami a miernymi, vlhkými zimami. Ostrov ako celok sa vyznačuje komplexným krajinným rázom, v ktorom sa striedajú rozdielne oblasti hôr, vrchov a plání. Topografia zohráva dôležitú úlohu, pretože pohoria zachytávajú pomerne vysoký úhrn zrážok. Ako také ovplyvňujú hydrológiu a životné prostredie nižšie položených oblastí ostrova s početnými prameňmi a pláňami.

Chov oviec a kôz na ostrove Kos je stále kočovný. To znamená, že zvieratá sa cez deň pasú na prirodzených pasienkoch a v dočasných prístreškoch sa ustajňujú iba na noc. Strava zvierat pochádza do veľkej miere z pastvy na pasienkoch, ktoré majú síce nízku úživnosť, ale mimoriadne bohatú flóru.

Na ostrove možno nájsť približne 1 000 rôznych rastlinných druhov. Podľa údajov Corine 2000 sú na ostrove roztrúsené prírodné pasienky, z ktorých sú dva mimoriadne dôležité. Jeden je vo východnej časti ostrova na ploche 1 119 ha. Druhý sa rozprestiera medzi mestami Pyli, Antimachia a Kardamena na celkovej rozlohe 400 ha.

V trávnych porastoch rastú predovšetkým tieto rastlinné druhy: vresovec, tymian, oregano, saturejka, šalvia, Lavandula stoechas, Dittrichia viscosa, myrta, asfodel, Ballota acetabulosa, Calicotome villosa, Sarcopoterium spinosum, ľubovník bodkovaný, Cistus ladaniferus, Fumana thymifolia, Anthyllis hermanniae, Genista acanthoclada, farbovník obyčajný (Isatis tinctoria), oleander, jahodovec obyčajný (Arbutus unedo), rozmarín, Medicago arborea, Pistacia a voľne rastúci olivovník.

Odborné znalosti a dlhoročné skúsenosti miestnych výrobcov s výrobou syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias), ktoré sa predávajú z generácie na generáciu a týkajú sa prípravy vínneho kalu („possia“) a používania syrárskej formy („tyrovoli“) na scedenie syreniny, takisto pomohli vytvoriť tento jedinečný syr, ktorý má vo všeobecnosti dobrú povesť.

Špecifické vlastnosti syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias):

a)

organoleptické vlastnosti (výrazná vôňa vína a mierne kyslá chuť);

b)

typický tvar a farba („ryhovaný“ dlhý asymetrický valec s výraznými zárezmi, vo vnútri úplne biely, s červenkastým nádychom na povrchu);

c)

syr „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) získal vďaka svojim špecifickým vlastnostiam výbornú povesť v miestnej komunite na ostrove Kos, ako aj vo zvyšnom Grécku. Dôkazom sú početné odkazy na webových stránkach s tradičnými receptami a prezentáciami známych šéfkuchárov, ako aj články v miestnej tlači.

Výrobný proces je jedinečný predovšetkým preto, že syr dozrieva vo vínnych kaloch („possia“), ktoré vyrábajú miestni vinohradníci tradičnými postupmi používanými po stáročia.

Práve dozrievaním vo vínnom kale získava syr „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) väčšinu svojich špecifických organoleptických vlastností, predovšetkým mierne kyslú chuť a výraznú vôňu vína. Dobrá kvalita používaných kalov vyplýva z tradície výroby kvalitných vín na ostrove. Jednoznačne tomu nasvedčuje skutočnosť, že rôzne druhy vín z ostrova Kos získali chránené zemepisné označenie.

Mlieko, ktoré sa používa vo výrobnom procese, vďačí za svoju kvalitu osobitému charakteru stredomorského podnebia na ostrove, ako aj bohatej vegetácii na roztrúsených prirodzených pasienkoch, ktoré poskytujú pastvu plemenám oviec a kôz, ktoré sa tradične chovajú na ostrove Kos a za viac ako storočie sa prispôsobili danej oblasti. Bolo preukázané, že potrava, ktorú zvieratá chované na mlieko konzumujú, ovplyvňuje organoleptické vlastnosti mlieka, ktoré produkujú. Aromatické látky z rastlín, ktoré konzumujú, totiž prechádzajú do mlieka.

Osobitý tvar syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) (dlhý valec s „ryhovaným“ povrchom a výraznými zárezmi) má pôvod vo forme „tyrovoli“, ktorá sa používa na čiastočné scedenie syreniny. „Tyrovoli“ je tradičný košík upletený z vysokej trstiny, ktorá rastie na ostrove Kos. Ako alternatívu možno použiť formy z plastu vhodného na styk s potravinami v tvare tuby s otvormi na scedenie syreniny. Z nich vznikajú charakteristické zárezy, ktoré dávajú syru „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) jeho typický tvar.

Červenkasté zafarbenie povrchu syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) spôsobujú vínne kaly („possia“), v ktorých syr dozrieva.

O povesti a tradičných vlastnostiach syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) svedčí dôležité postavenie, ktoré už veľmi dlho zaujíma v živote obyvateľov ostrova Kos a v ich strave, a špecifický výrobný proces, v rámci ktorého sa miestne znalosti a skúsenosti predávajú z generácie na generáciu.

Povesť syra „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) z ostrova Kos je prepojená s povesťou ostrovných vín, z kalov ktorých sa vyrábal a dodnes vyrába známy kal „possia“, do ktorého sa ponára biely kozí a/alebo ovčí syr a dozrieva v ňom. Slovo „possia“, ktoré označuje vínne kaly, v ktorých syr dozrieva, tvorí časť názvu „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) [vínny syr z Kosu/syr na vínnych kaloch]. Práve týmto dozrievaním vo vínnych kaloch sa umocňujú kvalitatívne vlastnosti syra.

Syr „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) získal vďaka svojim typickým vlastnostiam výbornú povesť v miestnej komunite ostrova Kos, ako aj vo zvyšnom Grécku. Dôkazom sú početné odkazy na webových stránkach o gréckej kuchyni s tradičnými receptami, slová chvály od známych šéfkuchárov, ako aj články v miestnej tlači. V posledných rokoch sa syr „Κρασοτύρι Κω“ (Krasotiri Ko)/„Τυρί της Πόσιας“ (Tiri tis Possias) predáva balený vo veľkých reťazcoch gréckych supermarketov s rýchlo rastúcim obratom. Je súčasťou hotelových „gréckych raňajok“ a možno ho nájsť aj v košíku výrobkov z juhoegejského regiónu, ktorý obsahuje najmä výrobky s chráneným označením pôvodu. To svedčí o dobrej povesti, ktorú má na gréckom trhu.

Dobrú povesť výrobku a jeho úzku súvislosť s ostrovom Kos potvrdzujú aj nasledujúce zmienky:

„Keď sa z Kosu vyvážal syr“, článok uverejnený v novinách To Vima tis Ko27. septembra 2013 o vývoze syra Krasotiri z ostrova Kos počas tureckej a talianskej nadvlády a až do roku 1960.

„Počas nadvlády Turkov a Talianov, keď bol dobre rozvinutý chov hospodárskych zvierat v horských oblastiach, kam sa presunuli priestory pre zvieratá, sa takisto vyrábali veľké množstvá syra. Určitá časť sa vyvážala. Na ostrov Kos sa nikdy nedovážal syr zo zahraničia… Syry sa ponárali do kalu „possa“ (červených vínnych kalov)… syry sme namáčali v kale „possa“, preto boli červené… Obchodníci s potravinami a osmanskí úradníci uskladňovali syr, ktorý sa nepredal, v sudoch s vínnym kalom „possa“ a predávali ho v zime alebo vyvážali. Počas tureckej nadvlády sa vyvážalo obrovské množstvo syra.“

Úryvok dokumentuje, že povesť syra pramenila z konkrétneho výrobného postupu dozrievania vo vínnych kaloch. Tento tradičný postup sa používa dodnes a predstavuje po stáročia trvajúcu tradíciu.

Odkaz v časopise Ta Koaka (časopis o dejinách, archeológii a folklóre na ostrove Kos), 7. vydanie, uverejnenom združením Kos Filitas Society, Kos 2003:

Mnohí zahraniční cestovatelia, ktorí navštívili ostrov Kos v 18. a 19. storočí, sa zmieňovali o hojných vinohradoch na ostrove a vynikajúcom víne, ktorého kaly sa používali pri výrobe známeho kalu „possa“. Slovo „possa“ môže pochádzať z latinského „possum“, čo znamená „môžem“ alebo „je to možné“. Pastieri na ostrove namáčali rôzne svoje syry do vínnych kalov. Robili to nielen preto, aby ich dlhšie uchovali, ale aj preto, že tak nadobudli jedinečnú chuť vynikajúceho syra „tiri tis possas“.

V knihe s názvom „Výroba syra“ (2004) sa profesor prednášajúci o mliekarenskej výrobe G. P. A. Anifadaki zmieňuje o tom, že „Krasotiri“, známy aj ako syr na vínnych kaloch, ktorý sa vyrába na ostrove Kos, sa ponára do vínnych kalov.

Zmienka na stránkach www.gastronomos.gr o syre Krasotiri z ostrova Kos, modernej verzii starobylého syra na vínnych kaloch.

Zmienka na stránkach www.olivemagazine.gr o ojedinelej chuti syra Krasotiri, ktorý pochádza z ostrova Kos.

Zmienka na stránkach www.aegeanews.gr o košíku výrobkov z juhoegejského regiónu 2014 – 2020, ktorý obsahuje aj syr Krasotiri Ko.

Článok na webových stránkach populárnej gréckej znalkyne gastronómie (mirsinicooking) o osobitých organoleptických vlastnostiach syra Krasotiri.

Článok na webových stránkach známeho gréckeho šéfkuchára Iliasa Mamalakisa o syre Krasotiri (osobitá chuť, farba, výrobný postup).

Článok na webových stránkach Athinorama-unami o syre Krasotiri Ko, v ktorom napríklad uvádza, že syr Krasotiri predstavuje po stáročia trvajúcu tradíciu na ostrove Kos.

Tradičný recept na syrové pečivo „tiropita“ so syrom na vínnych kaloch, ktorý vo svojej knihe „Tradičné a moderné recepty z ostrova Kos“ uvádza Argiro Hartofiliová.

Reportáž v programe, ktorý odvysielala televízia SKAI 15. októbra 2015, o tradičnom výrobku par excellence na ostrove: Krasotiri.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.minagric.gr/images/stories/docs/agrotis/POP-PGE/prodiagrafes_krasotiri_ko210119.pdf


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.