Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2019/C 238/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 230, 8.7.2019

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 220, 1.7.2019

Ú. v. EÚ C 213, 24.6.2019

Ú. v. EÚ C 206, 17.6.2019

Ú. v. EÚ C 187, 3.6.2019

Ú. v. EÚ C 182, 27.5.2019

Ú. v. EÚ C 172, 20.5.2019

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Pokračovanie činnosti Všeobecného súdu od 1. do 26. septembra 2019

(2019/C 238/02)

Všeobecný súd na svojom plenárnom zasadnutí 19. júna 2019 zobral na vedomie, že zloženie sľubov nových sudcov Všeobecného súdu pred Súdnym dvorom sa uskutoční 26. septembra 2019 a preto potvrdzuje, že v súlade s článkom 5 tretím odsekom Protokolu o štatúte Súdneho dvora Európskej únie až dovtedy, keď funkcie prevezmú noví sudcovia Všeobecného súdu:

—	predsedníctvo Všeobecného súdu bude zabezpečovať predseda pán Jaeger,

—	podpredsedníctvo Všeobecného súdu bude zabezpečovať podpredseda pán van der Woude,

—	predsedníctvo päťčlenných a trojčlenných komôr budú zabezpečovať predsedovia komôr pani Pelikánová, páni Prek, Frimodt Nielsen, Kanninen, Gratsias, Berardis, pani Tomljenović, páni Collins a Gervasoni,

—

rozhodnutie o pridelení sudcov do komôr, naposledy zmenené rozhodnutím z 20. marca 2019 (Ú. v. EÚ C 139, 2019, s. 2), rozhodnutia z 13. júla 2016 o zložení veľkej komory a spôsobe určovania sudcu, ktorý nahrádza neprítomného sudcu (Ú. v. EÚ C 296, 2016, s. 2) a rozhodnutie z 11. mája 2016 o kritériách prideľovania vecí do komôr (Ú. v. EÚ C 296, 2016, s. 2) sa budú uplatňovať naďalej.

Odvolanie podané 29. novembra 2018: Volkswagen AG proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 19. septembra 2018 vo veci T-623/16, Volkswagen AG/EUIPO

(Vec C-744/18 P)

(2019/C 238/03)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Volkswagen AG (v zastúpení: F. Thiering a L. Steidle, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Uznesením z 21. mája 2019 Súdny dvor Európskej únie (siedma komora) zamietol odvolanie ako sčasti zjavne neprípustné a sčasti zjavne nedôvodné a uložil odvolateľke povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

Odvolanie podané 8. decembra 2018: Anikó Pint proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 9. októbra 2018 vo veci T-634/17, Pint/Komisia

(Vec C-770/18 P)

(2019/C 238/04)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Anikó Pint (v zastúpení: D. Lázár, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Maďarsko

Uznesením z 21. mája 2019 Súdny dvor Európskej únie (desiata komora) zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné a uložil odvolateľke povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

Odvolanie podané 11. januára 2019: Dvor audítorov Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 8. novembra 2018 vo veci T-874/16, RA/Dvor audítorov

(Vec C-27/19 P)

(2019/C 238/05)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Dvor audítorov Európskej únie (v zastúpení: E. von Bardeleben, C. Lesauvage, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: RA

Uznesením z 24. apríla 2019 Súdny dvor (deviata komora) rozhodol o výmaze veci z registra Súdneho dvora.

Odvolanie podané 7. januára 2019: achtung! GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 10. januára 2019 vo veci T-832/17, achtung! GmbH/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

(Vec C-214/19 P)

(2019/C 238/06)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: achtung! GmbH (v zastúpení: G. J. Seelig a D. Bischof, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-832/17 z 10. januára 2019,

—	vyhovel návrhom v bodoch 1 a 3 žaloby z 22. decembra 2017 podanej v prvom stupni,

—	zaviazal Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo na náhradu aj ďalších trov tohto konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody:

Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky „achtung!“ (slovnej a obrazovej) podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 (1). Všeobecný súd v napadnutom rozsudku chybne vychádzal z predpokladu, že označeniu chýba akákoľvek rozlišovacia spôsobilosť, keďže toto označenie v jednom z možných významov možno chápať ako reklamné odporučenie. Navyše Všeobecný súd neuskutočnil posúdenie rozlišovacej spôsobilosti na základe prihlasovaného označenia „achtung!“, ale na základe výrazu „achtung“. V priebehu posúdenia rozlišovacej spôsobilosti Všeobecný súd navyše vychádzal z nesprávneho skutkového stavu a nenariadil dokazovanie u otázok, ktoré sú relevantné pre vyriešenie sporu.

Aj druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení rozlišovacej spôsobilosti podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku chybne vychádzal z predpokladu, že to, že vlastnosťou tovarov a služieb je možnosť byť „predmetom reklamy“, predstavuje vhodný spoločný znak na odôvodnenie paušálneho zamietnutia rozlišovacej spôsobilosti pre všetok tovar a všetky služby uvedené v prihláške.

Tretí odvolací dôvod sa týka porušenia zásad rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných. Všeobecný súd chybne opomenul posúdiť, či sa odvolací senát v dostatočnej miere zaoberal relevantnými skoršími zápismi odvolateľky a či v rámci tohto rozhodovania posudzoval, či má alebo nemá rozhodnúť v rovnakom zmysle. Úplné nezohľadnenie identických skorších zápisov na EUIPO predstavuje nesprávne právne posúdenie.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 2 de Ourense (Španielsko) 20. marca 2019 — FA/Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS)

(Vec C-240/19)

(2019/C 238/07)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 2 de Ourense

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: FA

Žalovaný: Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS)

Prejudiciálne otázky

1.

Ak vnútroštátny predpis, akým je článok 2 ods. 2 písm. a) vyhlášky TAS 2865/2003, vyžaduje na umožnenie prístupu k dobrovoľnému alebo voliteľnému nepretržitému poisteniu vystúpenie z režimu sociálneho zabezpečenia, musí dôjsť k vystúpeniu zo španielskeho režimu sociálneho zabezpečenia, alebo naopak príslušná španielska inštitúcia musí podľa zásady faktickej rovnocennosti stanovenej v článku 5 písm. b) nariadenia 883/2004 (1) zohľadniť vystúpenie z podobného režimu sociálneho zabezpečenia iného členského štátu, ako keby k nemu došlo v Španielsku?

2.

Ak vnútroštátny predpis, akým je článok 3 ods. 3 vyhlášky TAS 2865/2003, vyžaduje na umožnenie prístupu k dobrovoľnému alebo voliteľnému nepretržitému poisteniu preukázanie dôb prispievania, je potrebné, aby sa na dotknutú osobu niekedy v minulosti vzťahovali španielske právne predpisy, alebo príslušná španielska inštitúcia musí v súlade s článkom 6 nariadenia 883/2004 zohľadniť doby prispievania podľa právnych predpisov iného členského štátu, ako keby išlo o príspevky podľa španielskych predpisov?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 7 de Orense (Španielsko) 29. marca 2019 — UP/Banco Pastor S.A.U.

(Vec C-268/19)

(2019/C 238/08)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no 7 de Orense

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: UP

Žalovaná: Banco Pastor S.A.U.

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa účinok nezáväznosti, ktorý stanovuje článok 6 ods. 1 smernice 93/13 (1), vykladať v tom zmysle, že bráni platnosti dohody o zmene nekalej podmienky uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom za okolností, keď a) nekalá podmienka v čase uzavretia uvedenej dohody nebola vyhlásená za neplatnú, jej neplatnosť nebola uznaná a spotrebiteľ nebol upozornený na možnosť prípadného vyhlásenia tejto podmienky za nekalú a b) uvedená dohoda o zmene nemá povahu urovnania? Má v takej situácii na platnosť uvedenej dohody vplyv skutočnosť, že spotrebiteľ dojednal obsah tejto dohody o zmene?

2.

Má sa článok 3 ods. 1 a článok 4 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa podmienka stanovená prostredníctvom dohody uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorou sa mení predchádzajúca nekalá podmienka, považovala za transparentnú, spotrebiteľ musel byť v čase uzavretia dohody o zmene informovaný o nekalej povahe pôvodnej podmienky alebo prípadne o možnosti vyhlásenia tejto podmienky za nekalú? Bráni v tejto súvislosti skutočnosť, že nová podmienka bola dohodnutá individuálne, v každom prípade preskúmaniu jej nekalej povahy?

---

(1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. EÚ L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Cluj (Rumunsko) 29. marca 2019 — Banca B. SA/A.A.A.

(Vec C-269/19)

(2019/C 238/09)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Cluj

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Banca B. SA

Žalovaná: A.A.A.

Prejudiciálne otázky

1

Má sa článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS (1) vykladať v tom zmysle, že po konštatovaní nekalého charakteru zmluvnej podmienky vymedzujúcej mechanizmus stanovenia variabilnej úrokovej sadzby prostredníctvom vzorca „fixná marža a referenčné úroky uplatňované bankou na základe netransparentných kritérií“, a to v rámci zmluvy o úvere s fixnou úrokovou sadzbou obmedzenou na prvý rok a variabilnou úrokovou sadzbou, určovanou na základe uvedeného vzorca, pokiaľ ide o ďalšie roky, vnútroštátnemu súdu umožňuje, aby s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu spotrebiteľa zmluvu upravil tak, že stanoví spôsob výpočtu variabilného úroku na základe transparentných referenčných parametrov (LIBOR/EURIBOR) a fixnej bankovej marže, a to s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené v úverovej zmluve?

2

V prípade zápornej odpovede na uvedenú otázku, má sa článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že po konštatovaní nekalého charakteru zmluvnej podmienky, akou je podmienka uvedená v prvej prejudiciálnej otázke, vnútroštátnemu súdu umožňuje, aby v rámci súdneho konania rozhodol o uplatnení fixnej úrokovej sadzby prostredníctvom odkazu na pevnú maržu stanovenú pre druhý rok plnenia zmluvy alebo na fixnú úrokovú sadzbu vzťahujúcu sa na prvý rok?

3

V prípade zápornej odpovede na uvedenú otázku, majú sa článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS a zásada efektivity vykladať v tom zmysle, že po konštatovaní nekalého charakteru zmluvnej podmienky, akou je podmienka uvedená v prvej prejudiciálnej otázke, bránia tomu, aby vnútroštátny súd vyzval účastníkov konania na jednania o novej úrokovej sadzbe, bez stanovenia referenčných parametrov?

4	V prípade zápornej odpovede na uvedenú otázku, aké sú možné prostriedky nápravy na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS?

---

(1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgerichts Hannover (Nemecko) 4. apríla 2019 — EUflight.de GmbH/TUIfly GmbH

(Vec C-283/19)

(2019/C 238/10)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgerichts Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: EUflight.de GmbH

Žalovaná: TUIfly GmbH

Uznesením Predsedu Súdneho dvora z 23. mája 2019 bola vec vymazaná z registra Súdneho dvora.

Odvolanie podané 11. apríla 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 12. februára 2019 vo veci T-201/17, Printeos/Komisia

(Vec C-301/19 P)

(2019/C 238/11)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: F. Dintilhac, P. Rossi, a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník odvolacieho konania: Printeos, S.A.

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 12. februára 2019 vydaný vo veci T-201/17, Printeos S.A./Európska komisia,

—

rozhodol vo veci samej a žalobu v celom rozsahu zamietol vzhľadom na to, že — návrh na náhradu škody opierajúci sa o článok 266 druhý odsek, článok 268 a článok 340 ZFEÚ, ako aj o článok 41 ods. 3 Charty základných práv Únie, je nedôvodný, — námietka protiprávnosti článku 90 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1268/2012 (1) je neprípustná alebo subsidiárne nedôvodná, — návrh na zrušenie mailu z 26. februára 2017 je neprípustný alebo subsidiárne nedôvodný. — zaviazal Printeos, S.A. na náhradu trov konania v obidvoch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Európska komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia v nasledujúcich otázkach:

—

Prvý dôvod: Všeobecný súd porušil právo Európskej komisie na obhajobu a nedodržal riadny procesný postup, keď v rozpore so zásadou non ultra petita neoprávnene zmenil predmet a podstatu sporu potom, čo žalobkyňu vyzval, aby na pojednávaní zmenila právnu kvalifikáciu úrokov, ktoré požadovala v pôvodnej žalobe.

—	Druhý dôvod: Všeobecný súd vyložil nesprávne článok 266 ZFEÚ, keď uviedol, že uvedený článok ukladá absolútnu a bezpodmienečnú povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v prípade zrušenia rozhodnutia ukladajúceho sankciu alebo pokutu a to spätne odo dňa predbežného zaplatenia.

—	Tretí dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil článok 266 ZFEÚ zohľadňujúc rozsudky IPK (2) a Coru (3) a uznesenie Holcim (4) bez toho, aby zohľadnil nový normatívny rámec platný pre sankcie v oblasti hospodárskej súťaže.

—	Štvrtý dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že v prejednávanej veci sú splnené požiadavky, ktoré musia byť podľa judikatúry splnené pre vznik mimozmluvnej zodpovednosti.

—	Piaty dôvod: Všeobecný súd porušil zásady legality a právnej istoty, keď v prejednávanej veci nepoužil článok 90 nariadenia v prenesenej právomoci č. 1268/2012 napriek právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré tak stanovovalo.

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1).

(2)  Rozsudok z 12. februára 2015, Comisión/IPK International (C-366/13 P, EU:C:2014:2170).

(3)  Rozsudok z 10. októbra 2001, Corus/Komisia (T-171/99, EU:T:2001:249).

(4)  Uznesenie zo 4. mája 2005, Holcim/Komisia (T-86/03, EU:T:2005:157).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 23. apríla 2019 — Staatssecretaris van Financiën, odporkyňa v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Exter BV

(Vec C-330/19)

(2019/C 238/12)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ kasačného opravného prostriedku: Staatssecretaris van Financiën

Odporkyňa v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Exter BV

Prejudiciálna otázka

Vedie článok 121 ods. 1 colného kódexu Spoločenstva (1) k tomu, že zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie, ktoré prichádzalo do úvahy vo vzťahu k tovaru v okamihu jeho prepustenia do režimu aktívny zošľachťovací styk uplatnením colného režimu s podmienečným oslobodením od cla, možno zohľadniť ešte aj pri stanovení výšky colného dlhu, ktorý vznikne pri prepustení tohto tovaru v nezmenenom resp. zmenenom stave do voľného obehu, ak je uplatňovanie tohto opatrenia v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na prepustenie do voľného obehu pozastavené?

---

(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

Žaloba podaná 30. apríla 2019 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-347/19)

(2019/C 238/13)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: K. Talabér-Ritz a S. Pardo, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo vnútroštátne predpisy týkajúce sa zavedenia rozdeľovačov nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu horúcej vody v budovách v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (1), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených ustanovení smernice 2012/27/EÚ,

—	uložiť Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že Španielske kráľovstvo neprijalo vnútroštátne predpisy týkajúce sa zavedenia rozdeľovačov nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu horúcej vody v budovách v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 1.

Odvolanie podané 6. mája 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 26. februára 2019 vo veci T-865/16, Fútbol Club Barcelona/Komisia

(Vec C-362/19 P)

(2019/C 238/14)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P. Němečková, B. Stromsky a G. Luengo, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Fútbol Club Barcelona a Španielske kráľovstvo

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť napadnutý rozsudok,

—	vrátiť vec Všeobecnému súdu Európskej únie na ďalšie konanie,

—	určiť, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 107 ods. 1 Zmluvy, najmä pokiaľ ide o pojem výhoda vyplývajúca zo štátnej pomoci a povinnosť Komisie posúdiť existenciu uvedenej výhody. Tento jediný odvolací dôvod možno rozdeliť na dve časti, ktoré vyplývajú z uvedeného nesprávneho právneho posúdenia:

—

po prvé Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd pochybil, keď dospel k záveru, že posúdenie na účely určenia, či konkrétny daňový režim poskytuje osobám, ktoré z neho majú prospech, výhodu, vyžaduje nielen analýzu stálych kritérií, ktoré sú vlastné skúmanému režimu a ktoré môžu osoby, ktoré mali prospech z uvedeného režimu, zvýhodniť vo vzťahu k iným podnikom, na ktoré sa vzťahuje všeobecný režim, ale tiež analýzu znevýhodňujúcich skutočností vyplývajúcich z okolností, ktoré nesúvisia s režimom a menia sa pre každé daňové obdobie, aj keď sú tieto znevýhodňujúce skutočnosti náhodné a nemôžu sústavne neutralizovať výhodu a navyše nie je možné ich zohľadniť pri predbežnom posudzovaní režimu,

—

po druhé na základe tohto nesprávneho posúdenia pojmu výhoda Všeobecný súd nesprávne vyložil povinnosť náležitej starostlivosti Komisie pri posudzovaní režimu pomoci a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa dôkazného bremena Komisie, ktoré spočívalo v preukázaní existencie výhody v tomto prípade.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ústavný súd Slovenskej republiky (Slovensko) 14. mája 2019 — Prezident Slovenskej republiky

(Vec C-378/19)

(2019/C 238/15)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Ústavný súd Slovenskej republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Prezident Slovenskej republiky

Prejudiciálne otázky

1.

Možno vykladať článok 35 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (1) z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, hlavne vo svetle bodu 33 jej odôvodnenia, tak, že bráni takému postupu členského štátu, ktorým by v rámci novelizácie vnútroštátneho transpozičného opatrenia uvedenej smernice zrušil právomoc priamo občanmi voleného prezidenta republiky vymenúvať a odvolávať predsedu regulačného úradu a zveril ju vláde, čím by nastolil právny stav, ktorý existoval pred transpozíciou uvedenej smernice?

2.

Možno vykladať článok 35 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, hlavne vo svetle bodu 34 jej odôvodnenia, tak, že bráni takej vnútroštátnej úprave, ktorá s úmyslom zabezpečiť ochranu verejného záujmu umožní ministerstvám byť účastníkom cenového konania pred regulačným orgánom?

---

(1)  Ú. v. EÚ 2009, L 211, s. 55

Odvolanie podané 23. mája 2019: Francúzska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. marca 2019 vo veci T-26/18, Francúzsko/Komisia

(Vec C-404/19 P)

(2019/C 238/16)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Francúzska republika (v zastúpení: D. Colas, A.-L. Desjonquères, C. Mosser, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	čiastočne zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. marca 2019, vydaný vo veci T-26/18, Francúzsko/Komisia,

—

s konečnou platnosťou rozhodnúť v spore tak, že sa zruší vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2014 z 8. novembra 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1), v rozsahu, v akom sa v ňom Francúzsku ukladajú paušálne opravy vo výške 100 % z dôvodu nedostatkov v systéme kontroly pomoci na plochu na Hornej Korzike,

—	uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor čiastočne zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa v ňom zamieta jej žaloba týkajúca sa časti sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o „Kontrolný systém s vážnymi nedostatkami, Korzika“, roky podávania žiadostí 2013 a 2014, v rozsahu, v akom uplatňuje paušálnu opravu vo výške 100 % z dôvodov nedostatkov v systéme kontroly pomoci na plochu na Hornej Korzike.

Na podporu svojho odvolania francúzska vláda uvádza jeden odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení. Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu podmienok stanovených v bode 3.2.5 pokynov z roku 2015 na určenie miery oprav presahujúcich 25 %. Všeobecný súd podľa odvolateľky zamenil dôkaz, ktorý je potrebné predložiť v prípade, že poskytnutie pomoci je bez akéhokoľvek právneho základu alebo je v rozpore s pravidlami práva Únie, s prípadom, keď sú nedostatky v systéme kontrol dostatočne závažné na to, aby sa mohlo predpokladať, že pomoc sa poskytuje v rozpore s právom Únie. Všeobecný súd tak nesprávne rozhodol, že vylúčenie všetkých výdavkov z financovania Úniou je odôvodnené a že paušálna oprava vo výške 100 % je dôvodná.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 292, 2017, s. 61.

Odvolanie podané 29. mája 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 19. marca 2019 vo veciach T-98/16, T-196/16 e T-198/16, Taliansko a i./Komisia

(Vec C-425/19 P)

(2019/C 238/17)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P. Stancanelli, L. Flynn, A. Bouchagiar, D. Recchia, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Talianska republika, Banca Popolare di Bari Società Cooperativa per Azioni, Fondo interbancario di tutela dei depositi, Banca d’Italia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 19. marca 2019 v spojených veciach T-98/16 „Talianska republika/Európska komisia“ T-196/16 „Banca Popolare di Bari S.C.p.A./Európska komisia“ T-198/16 „Fondo interbancario di tutela dei depositi/Európska komisia“,

—	zrušiť žaloby podané v prvom stupni v rozsahu, v akom spochybňujú, že sporné rozhodnutie preukazuje, že sú splnené podmienky pripísateľnosti predmetných opatrení štátu a ich financovania zo štátnych prostriedkov,

—	vrátiť vec Všeobecnému súdu na účely skúmania ostatných dôvodov žaloby v prvom stupni a

—	rozhodnúť, že o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie z dôvodu, že „Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala zapojenie talianskych orgánov verejnej správy pri prijatí predmetného opatrenia, a v dôsledku toho ani pripísateľnosť tohto opatrenia štátu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ“ a „v napadnutom rozhodnutí dostatočne nepreukázal, že predmetné prostriedky boli kontrolované talianskymi orgánmi verejnej správy a že s nimi teda posledné uvedené orgány disponovali“.

Komisia sa domnieva, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávnych právnych posúdení a zo skreslenia skutkového stavu, ktoré nenapraviteľne postihuje platnosť jeho záverov a jeho výroku. Komisia uvádza dva odvolacie dôvody:

—

Po prvé Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ z dvoch dôvodov: — Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia v súvislosti s dôkazným bremenom, ktoré musí niesť Komisia na účely určenia toho, či sú splnené podmienky pripísateľnosti štátu a štátnych prostriedkov tým, že stanovil, že Komisia musí pozitívne preukázať existenciu dominantného vplyvu verejných orgánov vo všetkých fázach postupu, ktoré viedli k prijatiu dotknutých opatrení, na subjekt, ktorý poskytuje pomoc, len z toho dôvodu, že tento subjekt je súkromným subjektom; — Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, ktoré musí niesť Komisia na účely určenia toho, či sú splnené podmienky pripísateľnosti štátu a štátnych prostriedkov tým, že skúmal a hodnotil dôkazy uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí roztrieštene bez toho, aby ich posudzoval ako celok a prihliadol k širším súvislostiam, do ktorých zapadajú.

—	Po druhé závery Všeobecného súdu sú ďalej zaťažené závažnými vecnými nepresnosťami týkajúcimi sa skutkového stavu a výkladu relevantného talianskeho práva, ktoré zjavne vyplývajú zo spisu.

Rozsudok Všeobecného súdu z 23. mája 2019 — Remag Metallhandel a Jaschinsky/Komisia

(Vec T-631/16) (1)

(„Mimozmluvná zodpovednosť - Antidumping - Naliehavá žiadosť OLAF-u, aby členské štáty vybrali antidumpingové clo zo všetkých dovozov kremíkového kovu s pôvodom na Taiwane bez toho, aby bolo preukázané, že uvedený kremíkový kov pochádza z Číny - Nariadenie (ES) č. 398/2004 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 467/2010 - Príčinná súvislosť“)

(2019/C 238/18)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Remag Metallhandel GmbH (Steyr, Rakúsko) a Werner Jaschinsky (St. Ulrich bei Steyr, Rakúsko) (v zastúpení: M. Lux, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Caeiros a A. Lewis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na základe článku 268 ZFEÚ na náhradu škody, ktorá žalobcom údajne vznikla v dôsledku žiadosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), aby colné orgány členských štátov vybrali antidumpingové clo zo zásielok kremíka dovážaných z Taiwanu do Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Spoločnosť Remag Metallhandel GmbH a Werner Jaschinsky sú povinní nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 392, 24.10.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 23. mája 2019 — Negru/EUIPO — Sky (SkyPrivate)

(Vec T-837/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie SkyPrivate - Staršia národná slovná ochranná známka SKY - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 238/19)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Alexandru Negru (Iași, Rumunsko) (v zastúpení: pôvodne I.-M. Iliescu, neskôr T. Protopopescu, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Sky Ltd, predtým Sky plc (Isleworth, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: K. Saliger, solicitor, a P. Roberts, QC)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 12. októbra 2017 (vec R 349/2017-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Sky a pánom Negruom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Alexandru Negru je povinný nahradiť trovy konania vrátame trov vynaložených spoločnosťou Sky Ltd na účely konania pred odvolacím senátom Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 72, 26.2.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 23. mája 2019 — Dentsply De Trey/EUIPO — IDS (AQUAPRINT)

(Vec T-312/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej Únie AQUAPRINT - Staršie národné slovné ochranné známky AQUACEM a staršie nezapísané národné ochranné známky AQUACEM a AQUASIL - Relatívne dôvody zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Používanie označenia s väčším než miestnym dosahom v obchodnom styku - Článok 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001 - Žaloba týkajúca sa neoprávneného používania označenia (‚action for passing off‘) - Neexistencia klamlivého označenia“)

(2019/C 238/20)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dentsply De Trey GmbH (Konstanz, Nemecko) (v zastúpení: S. Clark, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: G. Sakalaite-Orlovskiene, J. Ivanauskas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: IDS SpA (Savone, Taliansko) (v zastúpení: M. Andreolini a F. Andreolini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 26. februára 2018 (vec R 1438/2017-2) týkajúcemu sa námietkového konania spoločnosťami Dentsply De Trey GmbH a IDS SpA

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Dentsply De Trey GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 240, 9.7.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 8. mája 2019 — J. García Carrión/EUIPO — Codorníu (JAUME CODORNÍU)

(Vec T-358/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie JAUME CODORNÍU - Staršie španielske slovné ochranné známky a staršie slovné ochranné známky Európskej únie JAUME SERRA - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Podobnosť označení - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001 - Rozlišovacia spôsobilosť mena a priezviska“)

(2019/C 238/21)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: J. García Carrión, SA (Jumilla, Španielsko) (v zastúpení: E. Arsuaga Santos, advokátka)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Codorníu, SA (Esplugues de Llobregat, Španielsko) (v zastúpení: M. Ceballos Rodríguez a M. Hernández Gásquez, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 11. apríla 2018 (vec R 451/2017-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami J. García Carrión a Codorníu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	J. García Carrión SA je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 276, 6.8.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 23. mája 2019 — Arçelik/EUIPO (MicroGarden)

(Vec T-364/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie MicroGarden - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) 2017/1001“)

(2019/C 238/22)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Arçelik AS (Istanbul, Turecko) (v zastúpení: A. Franke a E. Flach, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: E. Sliwinska, S. Palmero Cabezas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. apríla 2018 (vec R 163/2018-2) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia MicroGarden ako ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Arçelik AS je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 268, 30.7.2018.

Rozsudok Všeobecného súdu z 23. mája 2019 — Sintokogio/EUIPO (ProAssist)

(Vec T-439/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu - Slovná ochranná známka ProAssist - Absolútny dôvod zamietnutia - Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Článok 94 nariadenia 2017/1001 - Rovnosť zaobchádzania“)

(2019/C 238/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sintokogio Ltd (Nagoya, Japonsko) (v zastúpení: pôvodne V. Dalichau, S. Kirschstein-Freund, a B. Breitinger, advokáti, neskôr S. Kirschstein-Freund a B. Breitinger, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Palmero Cabezas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 3. mája 2018 (vec R 2341/2017-2) týkajúcemu sa medzinárodného zápisu slovnej ochrannej známky ProAssist označujúceho Európsku úniu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Sintokogio Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 328, 17.9.2018.

Žaloba podaná 15. apríla 2019 — Al Zoubi/Rada

(Vec T-257/19)

(2019/C 238/24)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Khaldoun Al Zoubi (Damask, Sýria) (v zastúpení: L. Cloquet, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019 (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností, keď konštatovala, že žalobca podporuje sýrsky režim a má z neho prospech, hoci takýto názor nie je vôbec podložený.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecnej zásady proporcionality a na tom, že opatrenia prijaté v napadnutých aktoch majú také účinky, že ich treba považovať za neprimerané. Ekonomické dôsledky sankcií prijatých voči žalobcovi sú ničivé a neprimerané, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sledujú napadnuté akty.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná neprimeraným spôsobom porušila právo vlastniť majetok a právo na prácu, keďže sporné opatrenia bránia žalobcovi v tom, aby pokojne užíval svoj majetok a vykonával svoju ekonomickú slobodu, a to v rozpore s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Napadnuté akty boli prijaté na účely dosiahnutia iných cieľov, než sú tie, ktoré sú v nich uvedené, pričom sú najmä zamerané na samotného žalobcu a nie na režim z dôvodov, ktoré žalobca nepozná, v dôsledku čoho predstavujú zneužitie právomoci.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 ods. 2 ZFEÚ. Odôvodnenie uvedené v napadnutých aktoch je v skutočnosti čisto formálne a žalovaná ho pravdepodobne nepremyslela.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Žalobcovi nebolo vôbec umožnené, aby bol pred uložením sporných reštriktívnych opatrení vypočutý, v dôsledku čoho nemohol správne vykonať svoje právo na obhajobu vrátane svojho práva na spravodlivý proces, ktoré sú zaručené v článku 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

---

(1)  Vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 18I, 2019, s. 13).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 18I, 2019, s. 4).

Žaloba podaná 15. apríla 2019 — Foz/Rada

(Vec T-258/19)

(2019/C 238/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Samer Foz (Dubaj, Spojené arabské emiráty) (v zastúpení: L. Cloquet a J. Buyle, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019 (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností, keď konštatovala, že žalobca podporuje sýrsky režim a má z neho prospech, hoci takýto názor nie je vôbec podložený.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecnej zásady proporcionality a na tom, že opatrenia prijaté v napadnutých aktoch majú také účinky, že ich treba považovať za neprimerané. Ekonomické dôsledky sankcií prijatých voči žalobcovi sú ničivé a neprimerané, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sledujú napadnuté akty.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná neprimeraným spôsobom porušila právo vlastniť majetok a právo na prácu, keďže sporné opatrenia bránia žalobcovi v tom, aby pokojne užíval svoj majetok a vykonával svoju ekonomickú slobodu, a to v rozpore s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Napadnuté akty boli prijaté na účely dosiahnutia iných cieľov, než sú tie, ktoré sú v nich uvedené, pričom sú najmä zamerané na samotného žalobcu a nie na režim z dôvodov, ktoré žalobca nepozná, v dôsledku čoho predstavujú zneužitie právomoci.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 ods. 2 ZFEÚ. Odôvodnenie uvedené v napadnutých aktoch je v skutočnosti čisto formálne a žalovaná ho pravdepodobne nepremyslela.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Žalobcovi nebolo vôbec umožnené, aby bol pred uložením sporných reštriktívnych opatrení vypočutý, v dôsledku čoho nemohol správne vykonať svoje právo na obhajobu vrátane svojho práva na spravodlivý proces, ktoré sú zaručené v článku 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

---

(1)  Vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 18I, 2019, s. 13).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 18I, 2019, s. 4).

Žaloba podaná 15. apríla 2019 — Aman Dimashq/Rada

(Vec T-259/19)

(2019/C 238/26)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aman Dimashq JSC (Damask, Sýria) (v zastúpení: L. Cloquet a J. Buyle, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019 (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností, keď konštatovala, že žalobkyňa podporuje sýrsky režim a má z neho prospech, hoci takýto názor nie je vôbec podložený.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecnej zásady proporcionality a na tom, že opatrenia prijaté v napadnutých aktoch majú také účinky, že ich treba považovať za neprimerané. Ekonomické dôsledky sankcií prijatých voči žalobkyni sú ničivé a neprimerané, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sledujú napadnuté akty.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná neprimeraným spôsobom porušila právo vlastniť majetok a právo vykonávať hospodársku činnosť, keďže sporné opatrenia bránia žalobkyni v tom, aby pokojne užívala svoj majetok a vykonávala svoju ekonomickú slobodu, a to v rozpore s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Napadnuté akty boli prijaté na účely dosiahnutia iných cieľov, než sú tie, ktoré sú v nich uvedené, pričom sú najmä zamerané na samotnú žalobkyňu a nie na režim z dôvodov, ktoré žalobkyňa nepozná, v dôsledku čoho predstavujú zneužitie právomoci.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 ods. 2 ZFEÚ. Odôvodnenie uvedené v napadnutých aktoch je v skutočnosti čisto formálne a žalovaná ho pravdepodobne nepremyslela.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Žalobkyni nebolo vôbec umožnené, aby bola pred uložením sporných reštriktívnych opatrení vypočutá, v dôsledku čoho nemohla správne vykonať svoje právo na obhajobu vrátane svojho práva na spravodlivý proces, ktoré sú zaručené v článku 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

---

(1)  Vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 18I, 2019, s. 13).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 18I, 2019, s. 4).

Žaloba podaná 2. mája 2019 — Nemecko/ACER

(Vec T-283/19)

(2019/C 238/27)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller a S. Eisenberg, splnomocnení zástupcovia, ako aj M. Elspas, R. Bierwagen a G. Brucker, advokáti)

Žalovaná: Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

1.	zrušil článok 5 ods. 8 a ods. 9 prílohy I a článok 5 ods. 8 a ods. 9 prílohy II rozhodnutia žalovanej č. 02/2019 z 21. februára 2019,

2.	zrušil článok 10 ods. 4 druhý pododsek a ods. 5 a článok 16 ods. 2 druhú vetu a ods. 3 písm. d) (vii) prílohy I, ako aj článok 17 ods. 3 písm. d) (vii) prílohy II rozhodnutia žalovanej č. 02/2019 z 21. februára 2019,

3.

subsidiárne — pre prípad, že súd dôjde k záveru, že ustanovenia príloh I a II, ktorých zrušenie sa v bode 1 navrhuje, sú neoddeliteľne spojené s ďalšími ustanoveniami príslušného článku alebo príslušnej prílohy alebo celého rozhodnutia žalovanej č. 02/2019 z 21. februára 2019 — zrušiť príslušné články, prílohy alebo celé rozhodnutie,

4.

subsidiárne — pre prípad, že súd dôjde k záveru, že ustanovenia príloh I a II, ktorých zrušenie sa v bode 2 navrhuje, sú neoddeliteľne spojené s ďalšími ustanoveniami príslušného článku alebo príslušnej prílohy alebo celého rozhodnutia žalovanej č. 02/2019 z 21. februára 2019 — zrušiť príslušné články, prílohy alebo celé rozhodnutie, ako aj

5.	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba sa opiera o nasledujúce žalobné dôvody.

1.

Porušenie článkov 14 až 16 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou, ktoré onedlho nadobudne účinnosť, v spojení s článkom 13 ods. 2 ZEÚ a so všeobecnou zásadou právnej istoty. V rámci prvého žalobného dôvodu sa vytýka, že žalovaná vymedzením pojmu kritického prvku siete v článku 5 ods. 8 písm. b) a c) príloh I a II rozhodnutia č. 02/2019 porušila základnú štruktúru článkov 14 až 16 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou, ktoré sa má uplatňovať od 1. januára 2020. Články 14 až 16 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou upravujú, ako je potrebné zohľadniť vnútorné preťaženie siete pri výpočte cezhraničných obchodných kapacít. Podľa článku 16 ods. 8 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou existuje nevyvrátiteľná domnienka, že nedošlo k diskriminácii cezhraničných tokov elektriny, keď na vnútorné a cezhraničné prvky siete je pre cezhraničný obchod poskytnutá minimálna kapacita 70 príslušného prvku siete. Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou nesmú opatrenia redispečingu presahovať minimálnu kapacitu. Ďalej pri dodržaní minimálnej kapacity možno ponukovú oblasť nanovo usporiadať iba so súhlasom príslušného členského štátu. Navyše bola minimálna kapacita 70 % zavedená až postupne lineárnou krivkou. Minimálna kapacita 70 % a lineárna krivka by zohľadňovali skutočnosť, že vybudovanie vnútornej siete si vyžaduje čas. Táto základná štruktúra bola článkom 5 ods. 8 písm. b) a c) príloh I a II rozhodnutia obrátená, keďže minimálna kapacita 70 % môže byť uplatnená na vnútorné prvky siete iba vtedy, keďže prevádzkovateľ prenosových sieti vie preukázať, že nové usporiadanie ponukovej oblasti alebo redispečing alebo rozsiahlejšie vybudovanie site by boli menej efektívne. Okrem toho kritérium efektívnosti podľa článku 5 ods. 8 písm. c) príloh I a II je nižšie ako minimálna kapacita 70 %, keďže je prakticky nesplniteľné. Skoršie zohľadnenie nápravných opatrení podľa článku 10 ods. 4 druhej vety, ods. 5 a článku 16 ods. 2 druhej vety, ods. 3 písm. d) (vii) prílohy I a článku 17 ods. 3 písm. d) (vii) prílohy II porušuje článok 16 ods. 4 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou, podľa ktorého účastníci trhu musia poskytnúť maximálnu kapacitu.

2.

Porušenie nariadenia (ES) č. 714/2009 (1) V rámci druhého žalobného dôvodu sa vytýka, že rozhodnutie neprípustným spôsobom obmedzuje tri existujúce výnimky pre zohľadnenie vnútorných prvkov siete podľa bodu 1.7 prílohy I nariadenia (ES) č. 714/2009, keďže predpokladá iba kritérium efektívnosti a toto kritérium nesprávne vykonáva.

3.

Porušenie nariadenia (EÚ) 2015/1222 (2) V rámci tretieho žalobného dôvodu sa vytýka, že kritérium efektívnosti podľa článku 5 ods. 8 písm. c) príloh I a II rozhodnutia porušuje postup preskúmania ponukovej oblasti podľa článku 32 a nasl. nariadenia (EÚ) 2015/1222, ako aj požiadavku zohľadnenia prvkov siete pri výpočte kapacity podľa článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2015/1222.

4.

Porušenie zásady proporcionality V rámci štvrtého žalobného dôvodu sa vytýka, že vylúčenie vnútorných prvkov siete nad rámec kritéria efektívnosti podľa článku 5 ods. 8 písm. c) príloh I a II rozhodnutia porušuje zásadu proporcionality, keďže toto vylúčenie ohrozuje bezpečnosť systému a nepredstavuje najmiernejší prostriedok.

5.

Formálna vada napadnutého rozhodnutia V rámci piateho žalobného dôvodu sa vytýka, že rozhodnutie porušuje článok 2 a článok 4 nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385), keďže bolo uverejnené a sprístupnené iba v anglickej verzii. Okrem toho porušuje povinnosť odôvodnenia a agentúra ho vydal pri prekročení svojej právomoci.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15).

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia (Ú. v. EÚ L 197, 25.7.2015, s. 24).

Žaloba podaná 2. mája 2019 — Wonder Line/EUIPO — De Longhi Benelux (KENWELL)

(Vec T-284/19)

(2019/C 238/28)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Wonder Line, SL (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: E. Manresa Medina a J. Manresa Medina, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: De Longhi Benelux SA (Luxemburg, Luxembursko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie KENWELL — prihláška č. 13 532 296

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 11. februára 2019 vo veci R 1351/2018-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil žalovanému a prípadným ďalším žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 13. mája 2019 — Achema a Lifosa/Komisia

(Vec T-300/19)

(2019/C 238/29)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Achema AB (Jonava, Litva) a Lifosa AB (Kedainiai, Litva) (v zastúpení: E. Righini a N. Solárová, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2018) 9209 final z 8. januára 2019 vo veci štátnej pomoci SA.45765 (2018/NN) — Litva — Podpora elektrární vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov,

—	uložil žalovanej povinnosť znášať trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú jeden žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania, čím zbavila žalobkyne ich procesných práv, ktoré im priznáva článok 108 ods. 2 ZFEÚ.

—	Žalobkyne tvrdia, že všetky dôkazy poukazujú na to, že Komisia mala mať pochybnosti o zlučiteľnosti štátnej pomoci a jej metódy financovania s vnútorným trhom. Mala teda začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

—

Žalobkyne poukazujú na široký súbor dôkazov, od dĺžky prenotifikačnej fázy a neprimeraného časového úseku medzi touto fázou a predbežnou kontrolou, cez ďalšie okolnosti, za ktorých bolo napadnuté rozhodnutie prijaté a údajné chyby premietnuté v obsahu toho rozhodnutia, o ktorom žalobkyne tvrdia, že je nedostatočne odôvodnené a poznačené vážnymi nesprávnymi posúdeniami alebo nedostatkami posúdenia. Tieto okolnosti poukazujú na to, že Komisia nedostatočne analyzovala relevantné aspekty a nemala všetky potrebné informácie pred vyhlásením štátnej pomoci a metódy jej financovania za zlučiteľné s vnútorným trhom a právom Únie.

—

Konkrétne žalobkyne uvádzajú, že i) Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia schémy údajne samostatných zdrojov obnoviteľnej energie (RES) a dane pre RES, zatiaľ čo nesprávne vyložila litovskú právnu úpravu a námietky žalobkýň; ii) Komisia neposúdila investičnú pomoc udelenú výrobcom RES a preto je jej podrobná analýza neúplná a nedostatočná; iii) Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia výnimiek z dane podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ; iv) posúdenie Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti schémy RES s vnútorným trhom bolo neuspokojivé a chybné a v) posúdenie súladu metódy financovania s právom Únie je chybné a nedostatočné.

Žaloba podaná 14. mája 2019 — Oleksandr Viktorovych Yanukovych/Rada

(Vec T-302/19)

(2019/C 238/30)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Oleksandr Viktorovych Yanukovych (Saint Petersburg, Rusko) (v zastúpení: T. Beazley QC)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/354 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/352 (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s touto žalobou.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate rovnaké ako žalobné dôvody uvedené vo veci T-301/18, Yanukovych/Rada (3), alebo sú im podobné.

---

(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/354 zo 4. marca 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 64, 2019, s. 7).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/352 zo 4. marca 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 64, 2019, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ C 231, 2018, s. 48.

Žaloba podaná 14. mája 2019 — Oleksandr Viktorovych Yanukovych/Rada

(Vec T-303/19)

(2019/C 238/31)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Oleksandr Viktorovych Yanukovych (Rostov on Don, Rusko) (v zastúpení: T. Beazley QC)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/354 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/352 (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s touto žalobou.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate rovnaké ako žalobné dôvody uvedené vo veci T-300/18, Yanukovych/Rada (3), alebo sú im podobné.

---

(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/354 zo 4. marca 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 64, 2019, s. 7).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/352 zo 4. marca 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 64, 2019, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ C 231, 2018, s. 46.

Žaloba podaná 23. mája 2019 — BU/Komisia

(Vec T-316/19)

(2019/C 238/32)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: BU (v zastúpení: E. Bonanni, avvocato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 2. augusta 2018,

—	uložil Komisii povinnosť zaplatiť sumu 21 440 eur,

—	uložil Komisii povinnosť zaplatiť úroky z omeškania od 23. januára 2017 až do zaplatenia,

—	priznal žalobcovi náhradu vzniknutej škody vo výške 500 000 eur alebo v akejkoľvek inej výške určenej ex aequo et bono,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania,

Subsidiárne:

—	uložil Komisii povinnosť uznať, že prejednávaná vec spadá do osobitného prípadu opísaného v článku 10 pravidiel (platných pred rokom 2006), a vrátiť sumu požadovanú primárne,

Ďalej subsidiárne:

—	uložil Komisii povinnosť požiadať o preskúmanie lekárskou komisiou podľa článkov 20 a 22 spoločných pravidiel (po roku 2006).

Dôvody a hlavné tvrdenia

Menovací orgán odmieta voči žalobcovi v prejednávanom prípade, ktorému bola uznaná úplná trvalá invalidita v dôsledku choroby z povolania, použiť článok 10 pravidiel týkajúcich sa zdravotného poistenia, úrazového poistenia a poistenia pre prípad choroby z povolania platných pred 1. januárom 2006, pokiaľ ide o úhradu lekárskeho ošetrenia v súvislosti s uzavretím „neúplnej oklúzie“ škodlivej pre dýchacie ústrojenstvo žalobcu postihnutého chorobou z povolania.

Na podporu žaloby žalobca:

1.	tvrdí, že správa ošetrujúceho lekára žalobcu a získané výsledky neumožňujú pochybovať o naliehavosti a nevyhnutnosti ošetrenia žalobcu v zmysle článku 10 pravidiel;

2.

uplatňuje porušenie zásad riadnej správy vecí verejných z dôvodu neúplnej dokumentácie poskytnutej znalcovi, na ktorého sa obrátil lekár menovaný týmto orgánom v súlade s článkom 23, ako aj z dôvodu neobvykle neetického chovania troch lekárov, ktorí sa zúčastnili tejto fázy, kam patrí odmietnutie základných funkcií nosu, a predovšetkým protiinfekčnej ochrany postihnutého dýchacieho ústrojenstva žalobcu, a teda odmietnutie prospechu z vykonaného uzavretia neúplnej oklúzie;

3.

napáda odmietnutie zo strany menovacieho orgánu obdobne použiť článok 22 spoločných pravidiel na žalobcu namiesto článku 23, ktorý bol uznaný za neuplatniteľný, keď samotný menovací orgán požiadal predsedu Súdneho dvora o uplatnenie článku 22 na úradné menovanie „ďalšieho lekára“: preskúmanie lekárskou komisiou by žalobcovi zabezpečilo riadnu formuláciu mandátu, ako aj úplnosť spisu.

Žaloba podaná 27. mája 2019 — Mai 2019 — Maternus/EUIPO — adp Gauselmann (Jokers WILD Casino)

(Vec T-321/19)

(2019/C 238/33)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Maternus GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: M. Zöbisch a R. Drozdz Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: adp Gauselmann GmbH (Lübbecke, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie Jokers WILD Casino v čiernej, červenej, žltej a bielej farbe — ochranná známka Európskej únie č. 9 515 321

Konanie pred EUIPO: konanie vo veci zrušenia

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 27. februára 2019 vo veci R 803/2018-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 ods. 1 prvej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 31. mája 2019 — Gerber/Parlament a Rada

(Vec T-326/19)

(2019/C 238/34)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Tibor Gerber (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: N. Amadei, advokát)

Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté nariadenie č. 2019/474, najmä jeho článok 1 ods. 1 a článok 2 druhú vetu, a rozhodol, že v dôsledku tejto neplatnosti je smernica 2019/475 neúčinná v rozsahu, v akom funkčne súvisí s napadnutým nariadením,

—	pozastavil účinnosť napadnutého nariadenia a smernice 2019/475 až do vydania rozsudku Všeobecného súdu,

—

nariadil prerušiť uplatňovanie všetkých vykonávacích opatrení na vykonanie nariadenia č. 2019/474 a smernice 2019/475, najmä opatrení týkajúcich sa registrácie osobných automobilov stanovených zákonom č. 132 z 1. decembra 2018 (zákon, ktorým sa zákonný dekrét č. 113 zo 4. októbra 2018 mení na zákon), až do vydania rozsudku,

—	prípadne pripustil svedecké výpovede, ktoré si žalobca vyhradzuje uviesť s cieľom potvrdiť skutočnosti opísané v žalobe,

—	v každom prípade uložil Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa navrhuje zrušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/474 z 19. marca 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, najmä v častiach týkajúcich sa colnej právnej úpravy obce Campione d’Italia a jej priľahlých vôd lugánskeho jazera (článok 1 ods. 1 a článok 2 druhá veta).

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia aktu. — V tejto súvislosti sa tvrdí, že v rozpore s článkom 296 ods. 2 ZFEÚ je napadnuté nariadenie odôvodnené útržkovito a rozporuplne. Pokiaľ totiž ide o zaradenie Campione d’Italia do európskeho colného režimu, uvádza sa, že historické dôvody, ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, ako je odlúčenie a hospodárske nevýhody, už nie sú relevantné. Odlúčenie obce však v žiadnom prípade nezmizlo a hospodárske nevýhody sa zhoršili v dôsledku vyhlásenie stavu platobnej neschopnosti kasína, ktoré predstavuje jediný zdroj príjmov obce.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení medzinárodného práva. — V tejto súvislosti sa tvrdí, že dodržiavanie tak medzinárodného zmluvného, ako obyčajového práva, je nielen predmetom článku 3 ods. 5 ZEÚ, ale bolo aj viackrát potvrdené Súdnym dvorom. Napadnuté nariadenia (a súvisiaca smernica 2019/475) však zmenilo colný režim, ktorý je predmetom pravidiel medzinárodného obyčajového práva medzi Talianskom a Švajčiarskom, a bol uznaný samotnou Úniou, na základe ktorého Campione podlieha švajčiarskemu colnému režimu. Napadnutým nariadením sa tak porušujú medzinárodné záväzky, ktoré sa mali naopak dodržiavať tak v zmysle Zmluvy, ako aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení voľného pohybu európskych občanov. — V tejto súvislosti sa tvrdí, že napadnuté nariadenie vyvoláva dôsledky, ktoré sú v rozpore s právom zakotveným v článku 21 ZFEÚ a článku 45 Charty základných práv Európskej únie. Uplatnenie colného režimu Únie v obci Campione namiesto švajčiarskeho colného režimu má totiž za následok, že na vstupe do obce Campione a na výstupe z tejto obce (ako po zemi, tak aj cez jazero) je zriadená fyzická colná bariéra a sú zavedené súvisiace kontroly osôb a tovaru na zabezpečenie uplatňovania európskych a švajčiarskych predpisov.