7.6.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 192/1

Uznesenie zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o zastúpení členských štátov EÚ v Nadačnej rade Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) a o koordinácii pozícií členských štátov pred zasadnutiami agentúry WADA

(2019/C 192/01)

ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

PRIPOMÍNAJÚC:

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade zo 4. decembra 2000 o boji proti dopingu (1),

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 18. novembra 2010 o úlohe EÚ v medzinárodnom boji proti dopingu (2),

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. decembra 2011 o zastúpení členských štátov EÚ v zakladajúcej rade agentúry WADA a o koordinácii pozície EÚ a jej členských štátov pred zasadnutiami agentúry WADA (3),

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 15. decembra 2015 o preskúmaní uznesenia z roku 2011 o zastúpení členských štátov EÚ v Nadačnej rade Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) a o koordinácii pozície EÚ a jej členských štátov pred zasadnutiami WADA, v ktorých sa ustanovuje, že do 31. decembra 2018 sa ešte raz preskúmajú skúsenosti získané z uplatňovania tohto uznesenia (4),

UZNÁVAJÚ, ŽE:

Európska únia a jej členské štáty by mali mať možnosť vykonávať svoje právomoci a zohrávať úlohu, a to okrem iného počas vypracúvania pravidiel, noriem a usmernení Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA), rokovaní o nich a ich prijímaní.

Tri miesta v Nadačnej rade WADA sú pridelené zástupcom z členských štátov EÚ.

Je potrebné zabezpečiť praktické postupy účasti zástupcov z členských štátov EÚ v Nadačnej rade WADA, ako aj koordináciu pozícií EÚ a jej členských štátov pred zasadnutiami výboru CAHAMA (5) a agentúry WADA. Tieto praktické postupy by mali zohľadňovať povinnosť lojálnej spolupráce a snažiť sa podporovať jednotnosť v zastupovaní EÚ navonok a zároveň zabraňovať duplicite práce vo výbore CAHAMA.

Koordinácia pozícií európskeho kontinentu pred zasadnutiami agentúry WADA by sa mala uskutočňovať v rámci výboru CAHAMA a malo by sa zabezpečiť, aby sa v rozhodnutiach prijatých týmto orgánom v plnej miere dodržiavali všetky uplatniteľné právne predpisy EÚ.

V súvislosti so zastúpením členských štátov EÚ v Nadačnej rade WADA existuje silná potreba kontinuity a záväzku, pričom táto potreba vychádza z politického mandátu a náležitých odborných znalostí.

SA NÁSLEDNE ZHODLI NA TOM, ŽE:

V Nadačnej rade WADA sú členské štáty EÚ zastúpené na úrovni ministrov, pričom miesta sa rozdelia takto:

—	jedno miesto sa pridelí osobe zodpovednej za šport na ministerskej úrovni pochádzajúcej z jedného z členských štátov, ktoré tvoria úradujúcu trojicu predsedníctiev,

—	jedno miesto sa pridelí osobe zodpovednej za šport na ministerskej úrovni pochádzajúcej z jedného z členských štátov, ktoré tvoria nasledujúcu trojicu predsedníctiev,

—	jedno miesto pridelia spoločne členské štáty zasadajúce v Rade osobe zodpovednej za šport na ministerskej úrovni (ďalej len „expert na vládnej úrovni“).

Mechanizmus zastúpenia členských štátov EÚ v Nadačnej rade WADA opísaný v prílohe I nadobudne účinnosť 30. júna 2019, a to bez toho, aby boli dotknuté mandáty schválené pred týmto dátumom.

Zástupca v Nadačnej rade WADA pochádzajúci z úradujúcej trojice predsedníctiev predloží na nasledujúcom zasadnutí Rady EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (EYCS) správu o výsledku zasadnutia Nadačnej rady WADA a o výsledku tohto zasadnutia Rady EYCS predloží písomnú správu pracovnej skupine Rady pre šport.

Bez toho, aby došlo k duplicite práce s výborom CAHAMA, môžu delegáti členských štátov zasadajúci v pracovnej skupine pre šport koordinovať spoločnú pozíciu vo veciach, ktoré patria do právomoci členských štátov, za predpokladu, že takáto spoločná pozícia má jasnú pridanú hodnotu. Spoločnú pozíciu musia schváliť zástupcovia členských štátov zasadajúci v rámci Výboru stálych predstaviteľov (Coreper), pokiaľ sa členské štáty nedohodnú inak.

Každá spoločná pozícia schválená členskými štátmi EÚ musí byť v súlade so všetkými dohodnutými pozíciami EÚ a na zasadnutiach výboru CAHAMA ju prezentuje predsedníctvo. Členské štáty EÚ by sa mali usilovať zahrnúť túto spoločnú pozíciu do pozície európskeho kontinentu, ktorú pripravil výbor CAHAMA.

Zástupcovia z členských štátov EÚ v Nadačnej rade WADA budú o záležitostiach v súlade s pozíciou európskeho kontinentu, ktorú schválil výbor CAHAMA, diskutovať a hlasovať za predpokladu, že takáto pozícia je v súlade s acquis EÚ.

Zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade do 31. decembra 2021 preskúmajú skúsenosti získané z uplatňovania tohto uznesenia a zvážia, či sú potrebné nejaké úpravy mechanizmu, ktorý sa ním zavádza.

Týmto uznesením, vrátane priloženého mechanizmu zastúpenia členských štátov EÚ v Nadačnej rade WADA a praktických opatrení týkajúcich sa príprav na zasadnutia agentúry WADA vo veciach, ktoré patria do právomoci Únie, prijatých Radou 23. mája 2019, sa nahrádza uznesenie zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 2011/C 372/02 o zastúpení členských štátov EÚ v zakladajúcej rade agentúry WADA a o koordinácii pozície EÚ a jej členských štátov pred zasadnutiami agentúry WADA (6).

(1) Ú. v. ES C 356, 12.12.2000, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 18.

(3) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 7.

(4) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 45.

(5) Európsky výbor pre Svetovú antidopingovú agentúru ad hoc (CAHAMA) je expertný výbor zodpovedný za koordináciu pozícií štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho kultúrneho dohovoru, ktorý koná v mene Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).

(6) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 7.

PRÍLOHA I

Mechanizmus zastúpenia členských štátov EÚ v Nadačnej rade WADA

Členské štáty EÚ súhlasia s týmto systémom zastúpenia:

ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÉ TVORIA ÚRADUJÚCU A NASLEDUJÚCU TROJICU PREDSEDNÍCTIEV:

—

Členské štáty, ktoré tvoria úradujúcu trojicu predsedníctiev, si po vnútornej konzultácii spomedzi seba zvolia členský štát, ktorý bude v Nadačnej rade WADA zastupovať členské štáty EÚ. Zvolený členský štát určí na tento účel vnútornými postupmi zástupcu. Týmto zástupcom je osoba, ktorá je v členskom štáte zodpovedná za šport na ministerskej úrovni. Zvolený členský štát, ktorý poskytol zástupcu, ako aj meno tohto zástupcu, sa oznámia Generálnemu sekretariátu Rady EÚ (GSR).

—	Ak tento zástupca prestane vykonávať svoje funkcie na ministerskej úrovni, členský štát určí náhradníka zodpovedného za šport na ministerskej úrovni.

—	Uvedené pravidlá platia aj pre členské štáty, ktoré tvoria nasledujúcu trojicu predsedníctiev.

—	Funkčné obdobie uvedených zástupcov trvá 3 roky.

—	Zástupca z členských štátov, ktoré tvoria nasledujúcu trojicu predsedníctiev, zostáva vo funkcii, aj keď sa táto trojica predsedníctiev stane úradujúcou, aby sa tak zabezpečila kontinuita a zachovalo trojročné funkčné obdobie.

EXPERT NA VLÁDNEJ ÚROVNI, KTORÉHO SPOLOČNE VYMENUJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY ZASADAJÚCE V RADE:

—	Členské štáty predložia návrhy na odborného zástupcu najneskôr jeden mesiac pred zasadnutím Rady EÚ, na ktorom bude tento expert vymenovaný. Návrhy nezahŕňajú ministrov z členských štátov, ktoré tvoria úradujúcu alebo nasledujúcu trojicu predsedníctiev. Návrhy na odborného zástupcu sa zašlú GSR.

—

V prípade, že existuje viac ako jedna kandidatúra na odborného zástupcu, sa predsedníctvo snaží získať súhlas členských štátov s usporiadaním orientačného hlasovania v rámci pracovnej skupiny pre šport s cieľom určiť odborného zástupcu. Postup hlasovania navrhne predsedníctvo a odsúhlasí sa aj na základe konsenzu medzi členskými štátmi.

—

Funkčné obdobie odborného zástupcu je tri roky, pokiaľ neprestane vykonávať svoje funkcie na ministerskej úrovni vo svojom členskom štáte. V takom prípade sa začne nový vymenúvací postup. Aktuálny odborný zástupca ostáva vo funkcii až do ukončenia nového vymenúvacieho postupu. Funkčné obdobie je v súlade s pravidlami agentúry WADA a v každom prípade je obmedzené najviac na tri funkčné obdobia.

PRECHODNÉ USTANOVENIA:

—	Súčasné ustanovenia o zastupovaní členských štátov EÚ v Nadačnej rade WADA stanovené v uvedenom uznesení z roku 2011 platia do 30. júna 2019.

SCHVAĽOVACÍ POSTUP ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCICH V RADE:

—	Experta na vládnej úrovni a členské štáty, ktoré zvolila úradujúca a nasledujúca trojica predsedníctiev na účel vymenovania zástupcov do Nadačnej rady WADA, schvaľujú členské štáty zasadajúce v Rade s dostatočným časovým predstihom.

—	Mená všetkých členov Nadačnej rady WADA, ktorí sú zástupcami členských štátov EÚ, sa prostredníctvom GSR oznámia agentúre WADA.

PRÍLOHA II

Praktické opatrenia týkajúce sa príprav na zasadnutia agentúry WADA vo veciach, ktoré patria do právomoci Únie

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia rokovacieho poriadku Rady a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúce sa rozhodovacieho procesu EÚ, Rada týmto súhlasí s nasledujúcimi praktickými opatreniami, ktorých účelom je zabezpečiť predvídateľnosť a transparentnosť v procese príprav na zasadnutia týkajúce sa koordinácie európskeho kontinentu v Rade Európy (CAHAMA) a zasadnutia agentúry WADA:

1.	Pred každým zasadnutím agentúry WADA sa Komisia vyzýva, aby v dostatočnom predstihu pred zasadnutiami výboru CAHAMA a agentúry WADA pripravila a predložila Rade návrh pozície EÚ vo veciach, ktoré patria do právomoci Únie, so zameraním na acquis EÚ.

2.	Tento návrh pozície EÚ preskúma pracovná skupina pre šport.

3.	Po tom, ako pracovná skupina pre šport schváli návrh pozície EÚ vo veciach, ktoré patria do právomoci Únie, sa takýto návrh pozície EÚ predloží na schválenie Coreper-u. Ak je to potrebné alebo vhodné, Coreper môže záležitosť postúpiť na prijatie Rade.

4.	V naliehavých prípadoch, keď je potrebné prijať pozíciu v krátkom čase, môže predsedníctvo požiadať o súhlas prostredníctvom písomného alebo zjednodušeného písomného postupu.

5.	V prípade, že sa výbor CAHAMA vyzve, aby prijal akt s právnymi účinkami, sa Komisia vyzýva, aby v súlade s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ predložila návrh rozhodnutia Rady týkajúceho sa tohto aktu.

6.	Na zasadnutiach výboru CAHAMA sa Komisia vyzýva, aby prezentovala pozíciu EÚ v rozsahu, v akom to umožňujú pravidlá výboru CAHAMA. Inak túto pozíciu prezentuje predsedníctvo.

7.	Vždy, keď je to potrebné, môže predsedníctvo zvolať okamžité koordinačné zasadnutia EÚ medzi členskými štátmi a Komisiou, ktorým zároveň predsedá.

Týmito praktickými opatreniami a uznesením Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o zastúpení členských štátov EÚ v Nadačnej rade Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) a o koordinácii pozície členských štátov pred zasadnutiami agentúry WADA prijatými 23. mája 2019 sa nahrádza uznesenie zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 2011/C 372/02 o zastúpení členských štátov EÚ v zakladajúcej rade agentúry WADA a o koordinácii pozície EÚ a jej členských štátov pred zasadnutiami agentúry WADA (1).

(1) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 7.

7.6.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 192/6

Závery Rady o strategickom prístupe EÚ k medzinárodným kultúrnym vzťahom a rámci pre činnosť

(2019/C 192/04)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

VYCHÁDZAJÚC Z:

Dohovoru Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 (1);

záverov Rady z 23. mája 2017 o strategickom prístupe EÚ k medzinárodným kultúrnym vzťahom (2);

nového Európskeho konsenzu o rozvoji: „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ zo 7. júna 2017 (3);

záverov Rady z 23. mája 2018 o potrebe postaviť kultúrne dedičstvo do popredia v rámci všetkých politík EÚ (4);

záverov Rady z 27. novembra 2018 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 (5);

VÍTAJÚC

spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky s názvom „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“ z roku 2016;

oznámenie Komisie s názvom „Nová európska stratégia pre kultúru“ z roku 2018;

BERÚC NA VEDOMIE:

Správu o súčasnom stave partnerstva medzi zoskupeniami národných kultúrnych inštitútov EÚ (EUNIC) a delegáciami EÚ z júla 2018 a jej odporúčania (6);

spustenie projektu „Európske kultúrne domy“ zameraného na testovanie a vykonávanie inovatívnych modelov spolupráce medzi európskymi subjektmi a miestnymi zainteresovanými stranami v krajinách mimo EÚ (7);

UZNÁVAJÚC, ŽE:

10.

zahraničná politika Európskej únie je založená na rozvoji vzájomnej politickej solidarity medzi členskými štátmi, identifikovaní otázok všeobecného záujmu a dosahovaní stále vyššieho stupňa zbližovania činností členských štátov;

11.

činnosť Únie v oblasti kultúry je založená na právomoci EÚ vykonávať činnosti s cieľom podporiť, koordinovať alebo dopĺňať činnosti členských štátov;

12.

kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg sú neoddeliteľnou súčasťou hodnôt Európskej únie a hrajú dôležitú úlohu pri presadzovaní ľudských práv, umeleckej slobody, rešpektu a tolerancie voči druhým, vzájomného porozumenia, predchádzania konfliktom, zmierovania a boja proti extrémizmu a prispievajú k demokratizácii, dobrej správe vecí verejných a pokojnejším spoločnostiam;

13.

kultúra, ktorá je predovšetkým hodnotou samou osebe, má pozitívne sociálno-ekonomické účinky, zlepšuje kvalitu života a jej pozitívna úloha v oblasti vonkajších vzťahov si získala zvýšené uznanie;

S CIEĽOM:

14.

posilniť účinnosť a dosah zahraničnej politiky EÚ začlenením medzinárodných kultúrnych vzťahov do škály jej nástrojov zahraničnej politiky, najmä v dlhodobom horizonte;

15.

zlepšiť súdržnosť pozícií a opatrení EÚ na multilaterálnej úrovni s cieľom zvýšiť účinnosť EÚ ako súdržnej sily v oblasti medzinárodných vzťahov, a to aj odstránením prekážok, ktoré bránia všetkým príslušným zainteresovaným stranám účinne konať;

16.

podporovať vzájomné učenie, medzikultúrne porozumenie a dôveru medzi EÚ a jej partnermi v oblasti vonkajších vzťahov a zároveň posilňovať postavenie miestnych kultúrnych odvetví ako hnacej sily pre inkluzívny a udržateľný rozvoj, sociálny a kultúrny pokrok a podporovať kultúrnu rozmanitosť, inovácie a hospodársku odolnosť;

17.

vzájomne posilňovať vonkajšie rozmery kultúrnych politík, programov a projektov, ako aj kultúrneho a tvorivého rozmeru medzinárodných vzťahov EÚ a jej členských štátov posilňovaním medzisektorovej spolupráce medzi inštitúciami Únie a členskými štátmi a v rámci nich;

18.

hľadať súčinnosť a komplementárnosť medzi činnosťami, ktoré EÚ a jej členské štáty vykonávajú v tretích krajinách, vrátane ich diplomatických a konzulárnych zastúpení a siete EUNIC;

S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA:

19.

príslušné oblasti právomoci členských štátov, Komisie a ESVČ, ako aj zásady subsidiarity a komplementárnosti;

REŠPEKTUJÚC:

20.

kultúrnu rozmanitosť, umeleckú slobodu a nezávislosť odvetvia kultúry;

UZNÁVAJÚC POTREBU:

21.

prierezového prístupu ku kultúre, ktorá zahŕňa kultúrny a kreatívny priemysel, umenie, vedu, vzdelávanie, cestovný ruch a kultúrne dedičstvo atď.;

22.

pokračovania v boji proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi;

23.

inkluzívnosti: zapojenie členských štátov v tretích krajinách by sa malo podporovať a uľahčovať, a to aj v prípadoch, keď nemajú diplomatické a konzulárne zastúpenia;

24.

nového ducha dialógu, vzájomného porozumenia a učenia sa, ktorý zahŕňa spoluprácu s miestnymi zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou na všetkých úrovniach (plánovanie, projektovanie, vykonávanie) a za rovnakých podmienok, s cieľom dosiahnuť prístup zdola nahor a medziľudský prístup, posilnenie právomocí na miestnej úrovni, účasť a spoločnú tvorbu;

25.

decentralizovaného prístupu, ktorý si vyžaduje politiky a projekty prispôsobené miestnym podmienkam, potrebám a ambíciám;

26.

vysvetľovania a zvyšovania informovanosti, a to aj pokiaľ ide o úlohy a vzájomné očakávania inštitúcií EÚ a členských štátov spolu s ich diplomatickými a konzulárnymi zastúpeniami, kultúrnymi inštitútmi a sieťami, ako napríklad EUNIC, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami;

27.

flexibility pri navrhovaní finančných a administratívnych nástrojov s cieľom podporiť aj malé a stredné projekty a zosúladiť miestne kapacity;

PRETO ZAVÁDZA NASLEDUJÚCI RÁMEC PRE ČINNOSŤ, PRIČOM VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

28.

vo vhodných prípadoch zlepšili spoluprácu medzi príslušnými ministerstvami, najmä ministerstvami kultúry a zahraničných vecí;

29.

podľa potreby ďalej rozvíjali existujúce siete na rozvoj znalostí a kompetencií a podporovali kontakty medzi akademickou obcou a pracovníkmi v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov;

30.

počas vykonávania predsedníctva Rady EÚ využívali na analýzu a pomoc pri vykonávaní tohto strategického prístupu okrem zasadnutí Rady a jej príslušných geografických a tematických prípravných orgánov, ktoré sú naďalej hlavným orgánom, pokiaľ ide o politické usmernenia a prípravu a prijímanie rozhodnutí, aj neformálne stretnutia vyšších úradníkov na ministerstvách kultúry a vyšších úradníkov pre kultúru na ministerstvách zahraničných vecí;

31.

intenzívnejšie sa zúčastňovali na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení spoločných miestnych stratégií a projektov v oblasti kultúry v tretích krajinách. K splneniu tohto cieľa by mohli prispieť aj národné kultúrne inštitúty EÚ (EUNIC) a spolupráca medzi diplomatickými a konzulárnymi zastúpeniami;

VYZÝVA KOMISIU A VYSOKÉHO PREDSTAVITEĽA ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU, ABY:

32.

zakotvili zásady a ciele tohto strategického prístupu a posilnili spoluprácu s príslušnými orgánmi Rady pri navrhovaní a vykonávaní existujúcich a budúcich tematických a geografických rámcov, napríklad v kontexte procesu rozširovania, rozvoja a krajín ESP alebo strategických partnerov;

33.

zabezpečili primerané odborné znalosti v oblasti kultúrnych vzťahov;

34.

určili tzv. kontaktné miesta pre kultúru a zabezpečili primerané kapacity v oblasti kultúry na delegáciách EÚ;

35.

zriadili webové miesto jednotného kontaktu, ktoré by poskytovalo informácie o politikách, programoch a činnostiach EÚ, ktoré v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov realizujú Komisia a ESVČ;

36.

zahrnuli vo vhodných prípadoch aspekt medzinárodných kultúrnych vzťahov do pravidelných správ o činnostiach a programoch v oblasti zahraničnej politiky, a to aj v kontexte globálnej stratégie;

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, KOMISIU A VYSOKÉHO PREDSTAVITEĽA ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH OBLASTÍ PÔSOBNOSTI A S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A KOMPLEMENTÁRNOSTI:

37.

posilnili, najmä pravidelným zapojením Rady a jej príslušných prípravných orgánov a špecializovaných expertných skupín, koordináciu, synergie a strategické usmernenia týkajúce sa toho, ako najlepšie podporovať medzinárodné kultúrne vzťahy;

38.

ďalej posilňovali úlohu kultúry v politikách a programoch v rámci vonkajších vzťahov, a to aj v rámci SZBP;

39.

v súlade s cieľmi tohto strategického prístupu podporovali spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä organizáciou Unesco a Radou Európy;

40.

intenzívnejšie sa usilovali o dosiahnutie spoločných pozícií EÚ v rámci multilaterálnych fór a sietí a v prípade potreby vystupovali jednotne v otázkach, ktoré ovplyvňujú medzinárodné kultúrne vzťahy;

41.

podporovali snahy o posilnenie úlohy kultúry ako horizontálneho nástroja na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

42.

prostredníctvom vhodných inštitucionálnych a právnych rámcov a podporných opatrení uľahčovali mobilitu umelcov a kultúrnych pracovníkov medzi EÚ a tretími krajinami;

43.

rozvíjali partnerstvá s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami, ktoré podporujú úlohu kultúry a kultúrneho dedičstva pri nastolení mieru v oblastiach, kde prebieha a prebiehal konflikt;

44.

vyvinuli osobitné úsilie na realizáciu spoločných projektov a spoločných činností v tretích krajinách na základe spoločnej strategickej vízie, ktorú na miestnej úrovni vypracovali členské štáty, ich diplomatické a konzulárne zastúpenia, ich kultúrne inštitúty, EUNIC, delegácie EÚ a miestne zainteresované strany; na tento účel by mali vzniknúť primerané rámce a nástroje;

45.

lepšie využívali existujúce fóra, mechanizmy, siete a databázy na výmenu informácií a osvedčených postupov, vrátane platformy kultúrnej diplomacie.

(1) https://en.unesco.org/creativity/convention

(2) Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 38.

(3) Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ C 196, 8.6.2018, s. 20.

(5) Ú. v. EÚ C 460, 21.12.2018, s. 12.

(6) https://www.eunicglobal.eu/news/report-on-the-current-state-of-the-partnership-between-eunic-clusters-and-eu-delegations

(7) https://www.eunicglobal.eu/european-houses-of-culture

PRÍLOHA

Hlavné politické dokumenty

—	Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954;

—	Dohovor Unesco o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970;

—	Dohovor Unesco o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972;

—	Dohovor Unesco na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003;

—	Dohovor Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005;

—	Agenda OSN 2030 pre udržateľný rozvoj z roku 2015;

—	dohovory Rady Európy o kultúre, architektonickom dedičstve, archeologickom dedičstve, význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť a o krajine;

—	závery Rady z 20. novembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov;

—	závery Rady z 24. novembra 2015 o kultúre vo vonkajších vzťahoch EÚ so zameraním na kultúru v rámci rozvojovej spolupráce;

—	závery Rady zo 17. októbra 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.

7.6.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 192/11

Závery Rady o zlepšení cezhraničného šírenia európskych audiovizuálnych diel s dôrazom na koprodukcie

(2019/C 192/05)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC

politické východiská stanovené v prílohe I (1) k týmto záverom, a najmä pracovný plán pre kultúru na roky 2019 – 2022 prijatý 27. novembra 2018,

UZNÁVA, ŽE

Kultúrna a jazyková rozmanitosť Európy je dôležitým prínosom pre európsky audiovizuálny sektor. Plným využívaním výhod digitálnych online technológií môže audiovizuálny obsah prekonávať geografické a jazykové hranice, podporovať kultúrnu rozmanitosť a spoločné európske hodnoty, a tým posilňovať pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru a konkurencieschopnosť európskeho audiovizuálneho sektora.

Audiovizuálne diela, najmä filmy, série a seriály, určené tak na uvedenie v kinách, ako aj na audiovizuálne mediálne služby, odrážajú bohatstvo a rozmanitosť európskych kultúr a predstavujú dedičstvo, ktoré sa musí podporovať a chrániť pre budúce generácie, ktoré tak musia robiť tiež.

Digitálny rozvoj umožnil koexistenciu kín a lineárnych a nelineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, čo ovplyvnilo zvyky a preferencie publika (2). Kiná sú však aj naďalej hlavnou platformou na využívanie celovečerných filmov (3).

Na európskej úrovni sa prijali dôležité kroky na riešenie online audiovizuálneho pirátstva, ale je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie tvorivého hospodárstva v digitálnom veku, na ochranu jeho kultúrnej rozmanitosti a na zabezpečenie toho, aby sa ľuďom v celej Európe aj mimo nej ponúkalo viac diel.

Vo všeobecnosti sa šírenie audiovizuálnych diel stimuluje vnútroštátnymi a medzinárodnými finančnými opatreniami súvisiacimi s propagáciou a marketingom, a to aj počas fázy vývoja prostredníctvom rôznych digitálnych prostriedkov, ako aj premietaní na festivaloch atď. Európsky audiovizuálny právny rámec, najmä smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, je dôležitým pilierom na zabezpečenie zviditeľnenia európskej audiovizuálnej produkcie v krajinách EÚ.

Štúdie (4) Európskeho audiovizuálneho observatória odhaľujú, že veľká časť filmov vyprodukovaných v EÚ sú európske koprodukcie, a poukazujú na výhody koprodukcie, konkrétne na možnosť osloviť širšie publikum a trhy ako národné filmy (5) a využívať viac finančných zdrojov vrátane verejného financovania (6). Okrem toho sú koprodukcie výsledkom tvorivej, finančnej a praktickej spolupráce založenej na výmene odborných znalostí a budujú mosty medzi rôznymi geografickými a jazykovými oblasťami a kontextami, pričom majú pozitívny vplyv na väčšinových aj menšinových koprodukčných partnerov, ako aj na celé audiovizuálne odvetvie.

Zlepšenie cezhraničného šírenia audiovizuálnych diel prostredníctvom rôznych platforiem a katalógov si vyžaduje súdržný prístup k politikám v tejto oblasti, a to aj pokiaľ ide o využívanie nových technológií, ako je umelá inteligencia.

Na podporu vysokokvalitnej tvorby a produkcie v audiovizuálnom sektore je potrebný primeraný regulačný rámec a komplementárnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania, pričom sa zohľadňujú osobitosti audiovizuálnych trhov a ich kapacít, existujúce podporné politiky a opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj osobitosti mechanizmov financovania a udeľovania licencií pre určité audiovizuálne diela, ktoré sú často založené na udeľovaní výhradných územných licencií. Audiovizuálnemu sektoru poskytujú kľúčové zdroje na jeho projekty najčastejšie národné filmové fondy s rôznymi systémami podpory a rôznymi druhmi grantov, pôžičiek, fiškálnych stimulov a európskych mechanizmov financovania pre multilaterálne projekty, ako je podprogram MEDIA a fond Eurimages. Zatiaľ čo sa testujú a vyvíjajú nové nástroje financovania, pre financovanie európskych filmov sú naďalej nevyhnutné predpredaje a investície verejných a súkromných vysielateľov a distribútorov z rôznych krajín (7). Verejné prostriedky od regionálnej až po európsku úroveň vytvorili rastúce finančné príležitosti vrátane stimulovania produkcie a menšinových koprodukčných programov.

Pre európsky audiovizuálny sektor sú charakteristické zemepisné a/alebo jazykové špecifiká, ktoré môžu spôsobiť fragmentáciu trhu. S cieľom prekonať túto situáciu môžu koprodukcie posilniť medzinárodné šírenie audiovizuálnych diel a prispieť k zlepšeniu národných produkčných a distribučných kapacít a zvýšeniu konkurencieschopnosti a zviditeľnenia národnej audiovizuálnej produkcie.

10.

Účasť koprodukcií na filmových festivaloch má potenciál zabezpečiť zviditeľnenie kvalitných diel a zlepšiť ich šírenie. Filmové festivaly zohrávajú dôležitú úlohu aj pri posilňovaní spolupráce (napr. zdieľanie zdrojov a know-how) medzi rôznymi aktérmi v hodnotovom reťazci.

V TOMTO KONTEXTE ZDÔRAZŇUJE, ŽE

11.

V rámci pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018 bola vytvorená skupina odborníkov v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK) pre šírenie európskych filmov. Odporučila, aby sa podporilo viac investícií do koprodukcií ich stimulovaním vo vnútroštátnych právnych rámcoch a podpornými programami v audiovizuálnej oblasti, a to aj prostredníctvom podpory bilaterálnych fondov pre koprodukciu alebo spoločný rozvoj. Odporučila tiež, aby sa podporovali koprodukcie rôznych partnerov zo širokej škály členských štátov.

12.

Na základe pracovného plánu pre kultúru na roky 2019 – 2022 sa bude nová skupina odborníkov v rámci OMK zameriavať na koprodukcie v audiovizuálnom sektore. Skupina by mala vychádzať z práce skupiny odborníkov v rámci OMK pre šírenie európskych filmov a mala by konkrétnejšie posúdiť otázku koprodukcií, a to aj s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a predložiť Rade správu s konkrétnymi odporúčaniami.

13.

So zreteľom na uvedený vývoj je potrebné zamerať sa v rámci existujúcich zdrojov na dva druhy opatrení:

A. PRIAME OPATRENIA NA PODPORU KOPRODUKCIÍ

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

ZDÔRAZŇUJE, ŽE

14.

Väčšinoví aj menšinoví koprodukční partneri využívajú príležitosti, ktoré poskytuje spolupráca, pokiaľ ide o financovanie, technické zariadenia, odborné znalosti a poznatky, vysoké produkčné hodnoty a lepšie šírenie vyplývajúce z koprodukcie.

15.

Národné filmové fondy, ústavy a agentúry – často v kontexte koprodukčných dohôd – významne prispievajú k vývoju koprodukcií a ich uvádzaniu na trh v Európe tým, že ich podporujú vo všetkých fázach (vývoj, produkcia a distribúcia).

16.

Podprogram MEDIA 2014 – 2020 zahŕňa mnoho rôznych systémov financovania a akcií na stimulovanie a podporu európskych koprodukcií. Priama podpora koprodukcií z tohto podprogramu zahŕňa aj medzinárodné koprodukčné fondy, osobitné akcie v rámci vývoja (financovanie jednotlivých projektov a balíkov projektov) a systému výroby televíznych programov, ako aj podporu distribučných stratégií na zlepšenie šírenia financovaných diel.

17.

Zatiaľ čo bilaterálne koprodukčné zmluvy alebo dohody uľahčujú prístup k vnútroštátnym systémom financovania a podpory, Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii (1992, revidovaný v roku 2017) poskytuje komplexný právny rámec a normy pre multilaterálne koprodukcie a pre bilaterálne koprodukcie medzi stranami, ktoré neuzavreli bilaterálnu zmluvu.

18.

Veľmi dôležitým nástrojom na poskytovanie financovania pre koprodukcie je fond Rady Európy pre podporu kultúry Eurimages, ktorý je významný z hľadiska distribúcie a využívania celovečerných filmov, animovaných filmov a dokumentárnych filmov.

19.

Koprodukcie medzi krajinami, ktoré sú si blízke z geografického a/alebo kultúrneho hľadiska, posilnili v niektorých prípadoch prax štruktúrovanej spolupráce v rámci celého hodnotového reťazca.

20.

Európske aj medzinárodné koprodukcie podporované najčastejšie z uvedených regionálnych, národných a európskych fondov ukázali, že majú väčší potenciál šírenia, a veľmi často získavali najprestížnejšie svetové filmové ceny a vyznamenania.

21.

Nové príležitosti, ktoré ponúka digitálne prostredie, využívajú producenti v čoraz väčšej miere v štruktúre a procese medzinárodnej koprodukcie.

22.

Rôzne administratívne požiadavky subjektov verejného financovania a rôzne súbory pravidiel na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni môžu niekedy predstavovať pre koprodukčných partnerov výzvu z technického, umeleckého a finančného hľadiska.

23.

Napriek tomu, že rozsah týchto záverov sa obmedzuje na koprodukcie medzi európskymi krajinami, je dôležité zdôrazniť rastúci záujem európskeho audiovizuálneho sektora o koprodukcie s kľúčovými neeurópskymi krajinami. Okrem zapojenia talentov z celého sveta má táto skutočnosť veľký potenciál zlepšiť medzinárodné šírenie koprodukčných európskych diel.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVOMOCÍ

24.

naďalej stimulovali európske koprodukcie medzi krajinami s rôznymi audiovizuálnymi kapacitami a/alebo medzi krajinami s obmedzenou jazykovou alebo geografickou oblasťou, ako aj šírenie a zviditeľnenie týchto diel;

25.

zintenzívnili úsilie zamerané na výmenu osvedčených postupov a nájdenie riešení na zjednodušenie administratívnych postupov, súdržnosť a transparentnosť pravidiel rôznych verejných finančných prostriedkov, a to aj prostredníctvom digitálnych technológií, s cieľom ďalej uľahčiť európske koprodukcie;

26.

pri navrhovaní systémov podpory zohľadnili možnosť zlepšenia šírenia, propagácie a využívania filmov a zvážili posúdenie svojich systémov verejného financovania vzhľadom na jasné ciele týkajúce sa kvality spolufinancovaných diel a ich potenciálu na šírenie v rámci EÚ;

27.

nabádali všetkých aktérov vrátane poskytovateľov online služieb, aby si vymieňali údaje o publiku s verejnými orgánmi a držiteľmi práv a aby tieto údaje využívali na lepšie spoznanie a pochopenie svojich divákov s cieľom prispôsobiť systémy podpory zodpovedajúcim spôsobom,

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY

28.

zvážili realizáciu programov podpory vrátane programov pre menšinové koprodukcie na doplnenie súkromného financovania a európskych finančných nástrojov s cieľom podporiť tvorbu a propagáciu európskych diel na všetkých platformách;

29.

ďalej podporovali regionálne a vnútroštátne fondy v ich kľúčovej úlohe sprostredkovateľov koprodukcií a zároveň podľa možnosti zabezpečili komplementárnosť s podpornými opatreniami;

30.

pri digitalizácii zmluvného a finančného procesu využívali nové technológie s cieľom zjednodušiť prístup k financovaniu, zabezpečiť efektívnejšie a transparentnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov a znížiť počet právnych problémov súvisiacich s koprodukciou;

31.

vyzdvihli úlohu nezávislých producentov v koprodukčnom procese,

VYZÝVA KOMISIU, ABY

32.

preskúmala spôsoby ďalšieho rozvoja, podpory a zjednodušenia možností financovania koprodukcií v rámci podprogramu MEDIA;

33.

podporovala opatrenia na dosiahnutie lepšieho zviditeľnenia a šírenia európskych audiovizuálnych diel pri súčasnom zabezpečení rovnakých podmienok, pri ktorých sa zohľadňujú geografické a jazykové osobitosti členských štátov z hľadiska produkcie, distribúcie a kapacít publika;

34.

zvážila možnosti lepšieho zviditeľnenia všetkých koprodukčných partnerov – väčšinových aj menšinových partnerov – v prípade diel podporovaných v rámci podprogramu MEDIA;

35.

v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom predložila posúdenie koprodukcií v Európe vrátane prehľadu možností prístupu koprodukčných diel na trh a navrhla spôsoby, ako posilniť ich spoluprácu;

36.

posilnila svoju spoluprácu, štruktúrovaný politický dialóg a výmenu najlepších postupov s príslušnými regionálnymi orgánmi a vnútroštátnymi orgánmi, európskymi filmovými agentúrami, združením Riaditelia európskych filmových agentúr (EFAD), ako aj s Radou Európy, najmä fondom Eurimages a Európskym audiovizuálnym observatóriom, pričom preskúma možné synergie a možnosti spolupráce a informuje členské štáty o výsledkoch týchto výmen;

37.

preskúmala možnosti na podporu iniciatív, ako sú tvorivé dielne alebo dielne písania, kde môžu producenti, scenáristi a režiséri spolupracovať na vývoji koprodukcií;

B. PODPORA UDRŽATEĽNÉHO EKOSYSTÉMU PRE KOPRODUKCIE

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

ZDÔRAZŇUJE, ŽE

38.

Potenciál európskych koprodukcií možno ďalej využívať pestovaním ekosystému, ktorý podporuje a propaguje koprodukčné diela v celom hodnotovom reťazci. Súčasťou toho sú vykonávacie opatrenia na nepriamu podporu koprodukcií, ale aj uľahčenie spolupráce vo fáze písania scenárov a ich vývoja a distribúcia koprodukčných diel a prístup k nim po ich uvedení v kinách.

39.

Podľa odporúčaní skupiny odborníkov v rámci OMK pre šírenie európskych filmov je všeobecne na zvýšenie šírenia potrebné prijať opatrenia v oblastiach, ako sú propagácia, kiná, festivaly, VOD, údaje o publiku, podporné programy, spolupráca pri tvorbe politík, prístup k financovaniu a monitorovanie výsledkov verejného financovania.

40.

Mala by sa zabezpečiť transparentnosť finančnej podpory pre koprodukcie. Konkrétne by informácie týkajúce sa priameho a nepriameho verejného financovania, ktoré získali koprodukčné projekty z rôznych zdrojov – či už národných, regionálnych alebo európskych –, mali byť dostupné pre subjekty verejného financovania.

41.

V rámci podprogramu MEDIA zahŕňajú nepriame opatrenia na podporu koprodukcií odbornú prípravu, prístup na trhy a činnosti zamerané na získavanie medzinárodných kontaktov, ktorými sa podporujú a zvyšujú kapacity cezhraničnej spolupráce.

42.

Distribúcia a využívanie sú kľúčovými etapami v procese získavania publika pre koprodukčné diela. Sieť Europa Cinemas, ktorá je financovaná prostredníctvom podprogramu MEDIA, poskytuje značnú podporu pri uvádzaní koprodukčných európskych filmov. Na zabezpečenie toho, aby boli koprodukčné diela distribuované, využívané a medzinárodne propagované na všetkých distribučných kanáloch a platformách, je však potrebné vyvinúť viac úsilia. Kľúčom pre zabezpečenie medzinárodného úspechu koprodukčných diel je najmä spolupráca pri ich propagácii.

43.

Audiovizuálne politiky sú vo všeobecnosti zamerané na ponuku vysokokvalitného, kultúrne a jazykovo rozmanitého obsahu. Pre vysokokvalitné, originálne a inovatívne európske audiovizuálne diela je nevyhnutné získať publikum a podporovať zviditeľňovanie tohto typu obsahu a prístup k nemu. Podľa Európskeho audiovizuálneho observatória existuje výrazná nerovnováha medzi počtom európskych filmov, ktoré boli uvedené do kín, a ich podielom na celkovej návštevnosti, a preto je nevyhnutné posilniť väzby medzi filmami a ich cieľovým publikom.

44.

Pokiaľ ide o distribúciu audiovizuálnych diel prostredníctvom digitálnych platforiem, ako prostriedok na podporu tvorivosti je dôležité zabezpečiť vyvážený ekosystém a dodržiavanie autorských práv.

45.

Jadrom európskeho audiovizuálneho sektora je talent. Investovanie do európskych pracovníkov v audiovizuálnej oblasti – vrátane ich odbornej prípravy – preto zostáva predpokladom konkurencieschopného ekosystému.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVOMOCÍ A V RÁMCI EXISTUJÚCICH ZDROJOV

46.

ďalej podporovali audiovizuálny sektor a zvážili využitie sektorových programov na splnenie tohto cieľa;

47.

naďalej podporovali opatrenia na poskytovanie nepriamej podpory pre koprodukcie vrátane získavania medzinárodných kontaktov, odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti filmu, rozvoja talentov, koprodukčných seminárov, výmeny osvedčených postupov a činností spolupráce, keďže kolaboratívne kreatívne procesy majú potenciál vytvárať kvalitné a úspešné projekty;

48.

posúdili, či by bolo vhodné zaviesť osobitné opatrenia s cieľom podporiť mladých odborníkov, aby vypracovali svoje prvé projekty a začali ich realizovať, čím by sa prispelo k rozvoju európskej kinematografie;

49.

uľahčili prístup publika k audiovizuálnym dielam a obsahu prostredníctvom opatrení, ktoré podporujú širšiu cezhraničnú propagáciu a distribúciu, vrátane vývoja digitálnych technológií pre dabing a titulky v čo najväčšom počte európskych jazykov. To zahŕňa audiovizuálne diela vytvorené v koprodukcii krajín alebo regiónov, ktorých jazyky sú menej rozšírené, s cieľom podporiť jazykovú rozmanitosť a zároveň prekonať prekážky, ktoré vznikli v dôsledku jazykových alebo osobitných potrieb;

50.

zintenzívnili úsilie o zabezpečenie toho, aby sa koprodukčné diela podporovali a propagovali v celom hodnotovom reťazci, a to aj na cezhraničnej úrovni, a aby sa dostali k čo najpočetnejšiemu medzinárodnému publiku;

51.

naďalej spolupracovali na vytvorení zoznamu európskych filmov, čo európskym koprodukčným dielam dostupným online prinesie ďalšie zviditeľnenie a transparentnosť;

52.

nabádali na štruktúrovaný a komplexný dialóg s čo najširšou možnou škálou súkromných zainteresovaných strán, aby si zachovali trvalý záväzok prispievať ku koprodukčnému ekosystému a zabezpečiť komplementárnosť zdrojov financovania;

53.

s náležitým zreteľom na subsidiaritu ďalej podnecovali a podporovali iniciatívy v oblasti filmovej gramotnosti v rámci formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania, ktoré poskytujú mladým Európanom tvorivé zručnosti a podporujú ich inovačný potenciál. Filmová gramotnosť má základnú úlohu pri zapájaní mladých generácií a umožňuje im objavovať a oceňovať európske filmové dedičstvo a kultúrnu rozmanitosť.

(1) Príloha I obsahuje zoznam príslušných dokumentov týkajúcich sa predmetných otázok (legislatívne akty, závery Rady, oznámenia Európskej komisie atď.).

(2) V roku 2017 bol podľa Európskeho audiovizuálneho observatória priemerný podiel filmov z EÚ v 37 katalógoch predplatného videí na požiadanie v jednotlivých krajinách 20 %.

V priemere 22 % filmov, ktoré sa za rok vyprodukovali v EÚ, boli koprodukcie, ktoré sa pohybovali od 24 % v katalógu Flimmit až po 53 % v katalógoch programov Horizont/UPC Prime. V 27 katalógoch Netflix-u bolo v priemere 36 % filmov koprodukcií.

Pokiaľ ide o vyprodukované filmy uvádzané v kinách v EÚ v rokoch 2005 až 2014, 64 % pochádzalo z EÚ, 16 % z USA, 15 % bolo medzinárodného pôvodu a 4 % iného európskeho pôvodu. Väčšinu filmov z produkcie krajín mimo EÚ v katalógoch tvoria koprodukcie krajín mimo EÚ.

(3) Iba 47 % európskych filmov uvádzaných v kinách za rovnaké obdobie bolo zahrnutých aspoň v jednej službe videa na požiadanie (VOD), zatiaľ čo európske filmy predstavovali približne 25 % všetkých filmov na platformách VOD.

Pozri štúdie Európskeho audiovizuálneho observatória č. 1 a 4, ktoré sú uvedené v prílohe II.

(4) Pozri štúdie 1 – 3 v prílohe II.

(5) Koprodukcie predstavovali 24 % európskej celkovej produkcie v rokoch 2005 – 2014, ale celosvetová návštevnosť koprodukcií dosiahla 50,3 % celkovej návštevnosti európskych filmov (56,9 % filmov EÚ), čo mierne presiahlo návštevnosť čisto národných filmov. Priemerná návštevnosť európskych koprodukcií je viac ako trojnásobne vyššia ako návštevnosť čisto národných filmov.

(6) Pozri štúdiu 4 v prílohe II.

(7) Predpredaje pre vysielateľov a distribútorov na rôznych územiach predstavovali spolu 41 % celkového objemu financovania vo vzorke 445 európskych hraných filmov. Pozri štúdiu 5 v prílohe II.

PRÍLOHA I

Legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69).

Závery Rady

Závery Rady o Európskom filmovom dedičstve vrátane výziev digitálnej éry (Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 1).

Závery Rady o posilnení európskeho obsahu v digitálnom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 457, 19.12.2018, s. 2).

Závery Rady o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 (Ú. v. EÚ C 460, 21.12.2018, s. 12).

Závery zo zasadnutia Európskej rady zo 14. decembra 2017, EUCO 19/1/17

Odporúčania Rady

Odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1).

Oznámenia Komisie

Oznámenie Komisie o príležitostiach a výzvach pre európske kiná v digitálnom veku, 24. septembra 2010, KOM (2010) 487 v konečnom znení

10.

Oznámenie Komisie s názvom Nová európska stratégia pre kultúru, 22. mája 2018, COM(2018) 267 final

Medzinárodné dohovory

11.

Dohovor Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005

12.

Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný), 30. januára 2017

PRÍLOHA II

Štúdie Európskeho audiovizuálneho observatória

13.

Ako sa šíria filmy v rámci služieb videa na požiadanie a v kinách v Európskej únii? Komparatívna analýza, Christian Grece, 2016

14.

Filmová produkcia v Európe. Objem výroby, koprodukcia a celosvetové šírenie, Julio Talavera Milla, 2017

15.

Ročenka 2017/2018. Kľúčové trendy. Televízia, kino, audiovizuálne služby videa na požiadanie – paneurópsky prehľad, Francisco Cabrera, Gilles Fontaine, Christian Grece, Marta Jimenez Pumares, Martin Kanzler, Ismail Rabie, Agnes Schneeberger, Patrizia Simone, Julio Talavera, Sophie Valais, 2018

16.

Právny rámec pre medzinárodné koprodukcie, Francisco Javier Cabrera Blázquez, Maja Cappello, Enric Enrich, Julio Talavera Milla, Sophie Valais, 2018, IRIS Plus

17.

Financovanie hraných filmov v Európe: analýza vzorky filmov uvedených do kín v roku 2016, Martin Kanzler, 2018

7.6.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 192/18

Závery Rady Európskej únie a zástupcov členských štátov zasadajúcich v Rade o prístupe osôb so zdravotným postihnutím k športu

(2019/C 192/06)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

KEĎŽE

Predpokladá sa, že do roku 2020 bude v EÚ 120 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím. EÚ presadzuje rovnosť príležitostí a prístupnosť pre ľudí so zdravotným postihnutím. Základnou súčasťou jej stratégie je snaha o vybudovanie Európy bez bariér (1).

Pre zapojenie sa osôb so zdravotným postihnutím do športových aktivít na rovnakom základe s ostatnými sú osobitne dôležité všeobecné zásady stanovené v článku 3, vymedzenie pojmu univerzálny dizajn v článku 2 a konkrétne ustanovenia o účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe uvedené v článku 30 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (2).

V EÚ sa zdravotné postihnutie a choroba často uvádzajú ako dôvody na nezapojenie sa do športových a pohybových aktivít (3).

Športy sa môžu špecificky navrhnúť pre osoby so zdravotným postihnutím alebo upraviť tak, aby k nim mali osoby so zdravotným postihnutím prístup bez ohľadu na typ poruchy, či už je telesná, duševná alebo zmyslová. Za určitých podmienok môžu osoby so zdravotným postihnutím športovať bok po boku s tými bez postihnutia, čo svedčí o inkluzívnej povahe športu.

Hodnoty športu vo vzťahu k sociálnemu začleneniu, a najmä úloha športu pri podpore a dosahovaní integrácie menšín a marginalizovaných skupín, sú všeobecne uznávané.

Významné športové podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím nabrali na popularite, ako o tom svedčia posledné letné a zimné paralympijské hry, ktoré prilákali množstvo televíznych divákov na celom svete, a pokračovanie v organizovaní významných medzinárodných podujatí pre osoby so zdravotným postihnutím.

ZDÔRAZŇUJE, ŽE

Pre osoby so zdravotným postihnutím existuje vyššia pravdepodobnosť, že budú vystavené sociálno-ekonomickému znevýhodneniu, ako je chudoba a nízky príjem, spoločenská izolácia, diskriminácia, obmedzený prístup na trh práce, obmedzený prístup k doprave, menej príležitostí na vzdelávanie a zdravotné aspekty. Tieto problémy negatívne ovplyvňujú možnosti osoby so zdravotným postihnutím zapájať sa do športových aktivít.

Priamo v súvislosti so športovým kontextom môže byť pre osoby so zdravotným postihnutím nutné prekonať napríklad tieto výzvy:

závažnosť poruchy môže obmedzovať pohyblivosť a pri športových činnostiach v určitých situáciách pri tréningu alebo hre spôsobovať dokonca až fyzickú bolesť. V kombinácii s rôznymi bariérami to môže byť znásobené negatívnym alebo obmedzujúcim vnímaním svojho vlastného zdravotného postihnutia, a najmä nedostatkom dôvery vo vlastnú schopnosť športovať.

b)	potreba, aby tí, ktorí pracujú s osobami so zdravotným postihnutím v rámci športovej pohybovej aktivity, najmä učitelia telesnej výchovy, športoví tréneri a iní pracovníci v oblasti športu, mali špecializované zručnosti a vedomosti o zdravotnom postihnutí.

c)	existencia prístupnej športovej infraštruktúry, pokiaľ ide o športové zariadenia na tréning alebo pre návštevníkov, športové zariadenia, v ktorých môžu športovať aj osoby so zdravotným postihnutím, alebo športové podujatia, na ktorých sa môžu zúčastniť aj osoby so zdravotným postihnutím.

d)	dodatočné finančné náklady na zabezpečenie špeciálneho športového vybavenia alebo podporných služieb, bez ktorých by tréning alebo športovanie neboli možné.

O zapojení sa do športu by sa malo uvažovať z hľadiska športovania ako formy pohybovej aktivity a z hľadiska účasti na spoločenských aktivitách, napríklad návštevy športových podujatí alebo aktívne angažovanie sa v športovej komunite ako dobrovoľník, člen športového klubu alebo fanklubu.

10.

Zapojenie sa do športu môže prispieť k zlepšeniu kvality života osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ich telesného a duševného zdravia a zároveň zvýšiť osobnú mobilitu a samostatnosť a podporiť sociálne začlenenie.

11.

Športovanie od raného veku prináša osobám so zdravotným postihnutím ďalšie výhody, pretože má pozitívny vplyv na rozvoj motorických zručností, čo je kľúčovým faktorom pre zlepšenie celkovej kvality života človeka.

12.

Zvýšená pozornosť, ktorú médiá venujú vrcholovým športovým podujatiam pre osoby so zdravotným postihnutím alebo športovcom so zdravotným postihnutím, môže byť pre osoby so zdravotným postihnutím i bez neho inšpiráciou pre to, aby sa začali venovať športu. V záujme zvýšenia atraktívnosti športu pre osoby so zdravotným postihnutím by sa malo vynaložiť úsilie na to, aby médiá bez toho, aby bola dotknutá ich sloboda, venovali primeranú pozornosť aj športu na miestnej úrovni.

13.

Na pomoc osobám so zdravotným postihnutím, aby sa mohli zapájať do športových aktivít, môžu byť dôležité asistenčné technológie, a to na miestnej i na vrcholovej úrovni. Problémom však môže byť ich všeobecná a cenová dostupnosť.

14.

Kľúčovými faktormi na podporu udržateľného rozvoja športu pre osoby so zdravotným postihnutím sú uplatňovanie a dodržiavanie antidopingových pravidiel a pravidiel na boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, ako aj zabezpečenie presného posúdenia zdravotného postihnutia a primeraného používania asistenčných technológií.

15.

Na podporu športového sektora vrátane športu pre osoby so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitým faktorom dobrovoľnícka činnosť.

16.

Je dôležité, aby sa do stratégií a politík zameraných na zvýšenie zapájania sa osôb so zdravotným postihnutím do športu zahrnulo aj rodové hľadisko.

17.

Šport môže poskytnúť priestor pre spoločenské interakcie medzi osobami so zdravotným postihnutím i bez neho, vďaka čomu predstavuje cenný nástroj na podporu začleňovania a vzájomného porozumenia.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY A NA PRIMERANÝCH ÚROVNIACH

18.

Podporovali spoločenské povedomie a vzdelávacie kampane pre rodinných príslušníkov, zákonných zástupcov, osobných asistentov, učiteľov telesnej výchovy, trénerov, pracovníkov v oblasti športu a iných relevantných aktérov v športovej komunite so zdravotným postihnutím či bez neho s cieľom podporovať otvorený a ústretový prístup k osobám so zdravotným postihnutím, ako aj primerané pochopenie príležitostí a prínosu zapojenia sa do športových aktivít pre všetkých vrátane detí a dospelých so zdravotným postihnutím. V prípade potreby ponúkali pomoc rodinným príslušníkom a zákonným zástupcom osôb so zdravotným postihnutím s cieľom podporovať zapájanie sa osôb so zdravotným postihnutím do športu.

19.

Podporovali ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu učiteľov telesnej výchovy, trénerov, iných pracovníkov v oblasti športu a dobrovoľníkov vo všeobecnosti so zdravotným postihnutím či bez neho tým, že ich vybavia potrebnými vedomosťami a osobitnými zručnosťami a zabezpečia primerané uznávanie kompetencií, aby mohli zahrnúť osoby so zdravotným postihnutím do rôznych foriem telesnej výchovy alebo športu. Takéto programy odbornej prípravy by mali zohľadňovať rozdiely medzi potrebami osôb, ktoré sa zúčastňujú pohybových aktivít, a osôb, ktoré sa zameriavajú na výkon.

20.

Prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím i bez neho k športovej infraštruktúre vrátane účasti na športových podujatiach, tréningov a zapojenia sa do športu. Opatrenia môžu zahŕňať vypracovanie alebo zlepšenie noriem prístupnosti v rámci športových zariadení, poskytovanie individuálnej personálnej podpory, sprístupnenie finančných prostriedkov, zvyšovanie povedomia o existujúcich možnostiach financovania EÚ v športových organizáciách na národnej, regionálnej a miestnej úrovni alebo prípadne uľahčenie účasti zástupcov z radov športovcov so zdravotným postihnutím v príslušných orgánoch športových organizácií.

21.

Prípadne v rámci vnútroštátnych systémov vzdelávania podporovali inkluzívne programy zamerané na šport a telesnú výchovu s cieľom vyhovieť potrebám detí so zdravotným postihnutím, aby sa všetkým deťom ponúkali rovnaké príležitosti tak, že sa bude stimulovať ich zapojenie sa do športových pohybových aktivít, a s cieľom podporovať ich záujem o šport.

22.

Využívali existujúce spôsoby spolupráce medzi členskými štátmi v záujme podpory výmeny odborných znalostí a osvedčených postupov s cieľom zlepšiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k športu.

23.

Riešili otázku vrcholových a výkonnostných športovcov v kontexte rovnakých príležitostí a nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím a podporovali spoluprácu a výmenu najlepších postupov v tejto oblasti medzi subjektami zodpovednými za šport v členských štátoch.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH OBLASTÍ PRÁVOMOCÍ

24.

Zvážili možnosť poskytnutia finančnej podpory organizáciám, ktoré sa osobitne venujú podpore športu pre osoby so zdravotným postihnutím, a konvenčným športovým organizáciám, ktoré rozvíjajú športové aktivity pre osoby so zdravotným postihnutím, okrem iného s cieľom zblížiť tieto dve športové komunity.

25.

Propagovali a podporovali činnosti, prípadne aj na úrovni EÚ, ktoré súvisia s pravidelným zberom štatistických údajov a vypracúvaním ukazovateľov týkajúcich sa športu a zdravotného postihnutia, ako sú napríklad miera zapojenia sa do športu, prekážky zapojenia sa, počet osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú zaregistrované v športových kluboch, alebo miera záujmu o šport (4).

26.

Zvážili možnosť, aby sa v rámci práce príslušných expertných skupín riešila otázka plného a skutočného zapojenia sa osôb so zdravotným postihnutím do športu vrátane špecifických zručností a odbornej prípravy, ktoré sú potrebné v súvislosti s trénovaním osôb so zdravotným postihnutím (5).

27.

Využívali časť finančných prostriedkov programu Erasmus+ vyčlenenú na šport na podporu športu pre osoby so zdravotným postihnutím a na výmenu osvedčených postupov a politík medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami, časť finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na odbornú prípravu pracovníkov v oblasti športu alebo na začleňovanie prostredníctvom športových aktivít, časť finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja na riešenie prístupnosti športových infraštruktúr a aby podľa potreby využívali výsledky výskumu v rámci projektov financovaných prostredníctvom programu Horizont Európa na podporu inovačných riešení na zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do športu.

28.

Všade tam, kde je to možné, propagovali takéto možnosti financovania a výsledky financovaných projektov medzi osobami so zdravotným postihnutím, športovými organizáciami a inými relevantnými mimovládnymi aktérmi.

29.

Zvyšovali povedomie o pozitívnych výsledkoch vyplývajúcich z práce vykonanej v oblasti športu pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane pozitívneho vplyvu športu z hľadiska sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím.

VYZÝVA EURÓPSKU KOMISIU, ABY

30.

Naďalej zahŕňala šport do budúcich kľúčových opatrení na podporu budúcich politík v oblasti zdravotného postihnutia tým, že budú vychádzať z doterajších skúseností s plnením súčasnej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia.

31.

Do diskusií o športových témach so sociálnymi partnermi v rámci procesov sociálneho dialógu na úrovni EÚ zahŕňala politiky a opatrenia EÚ, ktoré sa zaoberajú potrebami osôb so zdravotným postihnutím a podporujú účasť osôb so zdravotným postihnutím a organizácií, ktoré ich zastupujú (6).

32.

Využívala európsku cenu Acces city na zviditeľnenie miest, ktoré osobám so zdravotným postihnutím uľahčujú prístup do športových zariadení, a posúdila, ako môžu skúsenosti s preukazom EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím prispieť k zvýšeniu návštevnosti športových podujatí aj z radov osôb so zdravotným postihnutím.

33.

Začlenili šport pre osoby so zdravotným postihnutím do rôznych agend súvisiacich so športom, ktoré sa riešia na úrovni EÚ, ako sú napríklad dvojitá kariéra športovcov alebo zdraviu prospešné pohybové aktivity (HEPA) (7).

VYZÝVA ŠPORTOVÉ HNUTIE, ABY

34.

V úzkej spolupráci s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú, podporovalo zapojenie sa osôb so zdravotným postihnutím do bežných športových aktivít na všetkých úrovniach (8) s cieľom prispieť k úspešnému naplneniu spoločenskej a vzdelávacej úlohy športu.

35.

Využívalo existujúce mechanizmy solidarity, najmä na profesionálnej športovej úrovni, aby šport pre osoby so zdravotným postihnutím mohol byť primerane financovaný.

36.

Pri navrhovaní systémov športových súťaží alebo pri propagovaní zapájania sa do športu vo všeobecnosti prijalo inkluzívny prístup tým, že bude podporovať opatrenia, ktorými sa zabezpečí napríklad to, aby sa súťaže a slávnostné udeľovanie cien pre športovcov so zdravotným postihnutím i bez neho konali v rovnakom čase a na rovnakom mieste. V rovnakom duchu tam, kde je to možné, uľahčovalo začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do tréningov alebo tímov osôb bez zdravotného postihnutia.

37.

Zabezpečilo, aby tréningové a športové zariadenia a priestory slúžiace na pohostenie boli prístupné (9) a aby sa poskytlo primerané ubytovanie (10) s ohľadom na potreby osôb so zdravotným postihnutím.

38.

Zvýšilo informovanosť osôb so zdravotným postihnutím o existujúcich príležitostiach na športovanie a trénovanie, ktoré zodpovedajú ich potrebám.

39.

Budovalo partnerstvá s príslušnými inštitucionálnymi aktérmi zo súkromného alebo verejného sektora, ktorí sú aktívni v oblasti zdravotného postihnutia, s cieľom lepšie pochopiť potreby a záujmy osôb so zdravotným postihnutím a podporovať väčšie zapojenie sa do športových programov (11).

(1) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1141#navItem-3

(2) https://www.un.org/development/desa/disabilities/convention-on-the-rights-of-persons-with-disabilities.html

(3) TNS Opinion & Social (2018); osobitný prieskum Eurobarometra č. 472 na tému „Šport a pohybová aktivita“; prieskum na žiadosť Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru koordinovaný Generálnym riaditeľstvom pre komunikáciu; Práca v teréne, december 2017.

(4) V súlade s článkom 31 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(5) V súlade s článkom 30 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(6) V súlade s článkom 4 ods. 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(7) http://www.euro.who.int/en/health-topics/disease-prevention/physical-activity/activities/hepa-europe

(8) V súlade s článkom 30 ods. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(9) V súlade s článkom 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(10) V súlade s článkom 5 ods. 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(11) V súlade s článkom 4 ods. 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

PRÍLOHA

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCI V RADE SA ODVOLÁVAJÚ NA

článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1), v ktorom sa zdôrazňuje spoločenská a vzdelávacia úloha športu;

Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (2), ktorého je EÚ zmluvnou stranou a v ktorom sa napríklad uznáva právo osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe;

oznámenie Európskej komisie s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér, v ktorej sa v súvislosti so športom zdôrazňuje potreba zlepšiť bezbariérový prístup k športu, podporovať zapojenie sa do športových podujatí a povzbudzovať k organizovaniu špecifických športových podujatí pre osoby so zdravotným postihnutím (3);

závery Rady o podpore vykonávania európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (4);

nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (5);

uznesenie Rady o pracovnom pláne Európskej únie pre šport (2017 – 2020) (6), v ktorom sa kladie osobitný dôraz na sociálne začlenenie;

závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (7);

závery Rady o príspevku športu k hospodárstvu EÚ, najmä pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a sociálne začlenenie (8);

závery Rady o športe ako platforme pre sociálne začlenenie prostredníctvom dobrovoľníckej práce (9);

10.

závery Rady o úlohe trénerov v spoločnosti (10).

(1) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A12008E165

(2) https://www.un.org/development/desa/disabilities/convention-on-the-rights-of-persons-with-disabilities.html

(3) 16489/10 – KOM(2010) 636 v konečnom znení.

(4) Ú. v. EÚ C 300, 11.10.2011, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(6) Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 5.

(7) Ú. v. EÚ 2010/C 326/04.

(8) Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 2.

(9) Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 40.

(10) Ú. v. EÚ 2017/C 423/04.

7.6.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 192/30

Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte

(2019/C 192/15)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), bol Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručený podnet, podľa ktorého je dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte subvencovaný, a preto spôsobuje ujmu (2) výrobnému odvetviu Únie.

1. Podnet

Podnet podalo 24. apríla 2019 Európske združenie výrobcov sklených vlákien (APFE) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej produkcie výrobkov z nekonečného skleného vlákna v Únii.

Verejne prístupná verzia podnetu a analýza miery podpory podnetu zo strany výrobcov z Únie sa nachádzajú v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Bod 5.6 tohto oznámenia obsahuje informácie o prístupe zainteresovaných strán k spisu.

2. Prešetrovaný výrobok

Prešetrovaným výrobkom sú striž zo skleneného vlákna s dĺžkou najviac 50 mm (ďalej len „striž“), pramene zo skleneného vlákna s výnimkou prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené impregnáciou a poťahovaním a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887) (ďalej len „pramene“), a rohože vyrobené z nekonečného skleneného vlákna s výnimkou rohoží zo sklenenej vlny (ďalej len „rohože“) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

Všetky zainteresované strany, ktoré chcú predložiť informácie týkajúce sa vymedzenia výrobku, tak musia urobiť do 10 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia (3).

3. Tvrdenie o subvencovaní

Údajným subvencovaným výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Egypte (ďalej len „dotknutá krajina“), v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00, 7019 31 00 (kódy TARIC 7019120022, 7019120025, 7019120026 a 7019120039). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu.

Komisia sa domnieva, že podnet zahŕňa dostatočné dôkazy o tom, že výrobcovia prešetrovaného výrobku z Egypta sú zvýhodňovaní vďaka viacerým subvenciám, ktoré sú pripísateľné vláde Egypta.

Údajné subvenčné praktiky pozostávajú okrem iného z i) priameho prevodu finančných prostriedkov; ii) ušlých alebo nevybraných štátnych príjmov a iii) z poskytnutia tovaru alebo služieb vládou za nižšiu než primeranú odplatu. Podnet obsahoval dôkazy napríklad o úveroch v rámci preferenčnej politiky a daňových zvýhodneniach podľa egyptských právnych predpisov, výnimkách z dovozného cla na dovoz surovín a výrobných zariadení.

Navrhovateľ ďalej tvrdí, že výrobcovia prešetrovaného výrobku z Egypta sú okrem subvencií, ktoré poskytuje priamo vláda Egypta, takisto zvýhodňovaní vďaka subvenciám priamo poskytovaným vládou Egypta alebo prostredníctvom egyptských subjektov v rámci spolupráce medzi Egyptom a Čínskou ľudovou republikou s cieľom podporiť investície v osobitnej hospodárskej zóne (Čínsko-egyptská suezská zóna hospodárskej a obchodnej spolupráce – China-Egypt Suez Economic and Trade Cooperation Zone). Podnet obsahuje dôkazy o dohodách o spolupráci medzi čínskou a egyptskou vládou, ako aj o úveroch od čínskych subjektov vlastnených alebo kontrolovaných štátom egyptským bankám v štátnom vlastníctve. So zreteľom na ciele týchto dohôd a úverov navrhovateľ tvrdí, že takéto úvery zvýhodňujú vyvážajúceho výrobcu v čínskom vlastníctve v Egypte.

Navrhovateľ ďalej tvrdí, že uvedené opatrenia predstavujú subvencie, pretože zahŕňajú finančný príspevok od vlády Egypta (vrátane verejnoprávnych subjektov) a poskytujú výhodu vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku. Údajne sú obmedzené len na určité podniky, odvetvia alebo skupinu podnikov a/alebo sú podmienené uskutočnením vývozu, a preto sú špecifické a napadnuteľné. Na základe toho sa zdá, že výška údajných subvencií je v prípade Egypta významná.

So zreteľom na článok 10 ods. 2 a 3 základného nariadenia Komisia vypracovala správu o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii týkajúcich sa Egypta a na základe ktorých začína prešetrovanie. Uvedenú správu možno nájsť v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

Komisia si vyhradzuje právo prešetriť ďalšie relevantné subvencie, ktoré môžu byť odhalené v priebehu prešetrovania.

4. Tvrdenia o ujme a príčinná súvislosť

Navrhovateľ poskytol dôkazy o tom, že dovoz prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny sa v absolútnom vyjadrení a z hľadiska podielu na trhu celkovo zvýšil.

Z dôkazov poskytnutých navrhovateľom vyplýva, že objem a ceny dovážaného prešetrovaného výrobku mali okrem iných dôsledkov negatívny vplyv na množstvá predané výrobným odvetvím Únie, čo malo za následok výrazné nepriaznivé účinky na finančnú situáciu, zamestnanosť a celkovú výkonnosť vo výrobnom odvetví Únie.

5. Postup

Keďže Komisia po tom, ako informovala členské štáty, stanovila, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene a že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia konania, začína týmto prešetrovanie v súlade s článkom 10 základného nariadenia.

Týmto prešetrovaním sa stanoví, či je prešetrovaný výrobok s pôvodom v dotknutej krajine subvencovaný a či tento subvencovaný dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu alebo hrozí, že ju spôsobí.

Ak sa tieto závery potvrdia, prešetrovaním sa preverí, či by uloženie opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie.

Vláda Egypta bola vyzvaná na konzultácie.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 (4), ktoré nadobudlo účinnosť 8. júna 2018 (balík opatrení na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu) sa zaviedlo viacero zmien časového plánu a lehôt, ktoré sa predtým uplatňovali v antisubvenčných konaniach. Komisia musí najmä poskytnúť informácie o plánovanom uložení predbežných ciel tri týždne pred uložením predbežných opatrení. Skrátili sa lehoty na prihlásenie sa pre zainteresované strany, a to najmä v počiatočnej fáze prešetrovania. Komisia preto vyzýva zainteresované strany, aby dodržiavali procesné kroky a lehoty stanovené v tomto oznámení, ako aj v ďalšej komunikácii Komisie.

5.1. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa bude vzťahovať na obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2019 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa bude vzťahovať na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

5.2. Pripomienky týkajúce sa podnetu a začatia prešetrovania

Všetky zainteresované strany, ktoré sa chcú vyjadriť k podnetu (vrátane otázok týkajúcich sa ujmy a príčinnej súvislosti) alebo k akýmkoľvek aspektom týkajúcim sa začatia prešetrovania (vrátane miery podpory podnetu), tak musia urobiť do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

Každá žiadosť o vypočutie týkajúca sa začatia prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

5.3. Postup stanovenia subvencovania

Vyvážajúci výrobcovia (5) prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní zo strany Komisie. Ostatné strany, od ktorých si Komisia vyžiada relevantné informácie na určenie existencie a výšky napadnuteľných subvencií poskytnutých na prešetrovaný výrobok, sa takisto vyzývajú, aby s Komisiou spolupracovali v čo najväčšej možnej miere.

5.3.1. Prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov

Všetci vyvážajúci výrobcovia a združenia vyvážajúcich výrobcov v Egypte sa vyzývajú, aby sa na účely prihlásenia a vyžiadania dotazníka bezodkladne obrátili na Komisiu, pokiaľ možno e-mailom, najneskôr však do 7 dní od uverejnenia tohto oznámenia.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, zašle dotazníky vyvážajúcim výrobcom, všetkým známym združeniam vyvážajúcich výrobcov a orgánom Egypta.

Vyvážajúci výrobcovia v Egypte budú musieť vyplniť dotazník do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Dotazník bude sprístupnený aj všetkým známym združeniam vyvážajúcich výrobcov a orgánom Egypta.

Kópia uvedeného dotazníka pre vyvážajúcich výrobcov je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod http://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2404.

5.3.2. Prešetrovanie neprepojených dovozcov (6) (7)

Neprepojení dovozcovia prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny do Únie sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní.

Vzhľadom na možný veľký počet neprepojených dovozcov, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt môže Komisia obmedziť počet neprepojených dovozcov, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, sa všetci neprepojení dovozcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene týmto vyzývajú, aby Komisii poskytli informácie o svojich spoločnostiach požadované v prílohe k tomuto oznámeniu do 7 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na výber vzorky neprepojených dovozcov, môže osloviť aj všetky známe združenia dovozcov.

Ak je výber vzorky potrebný, dovozcovia môžu byť vybraní na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja prešetrovaného výrobku v Únii, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť.

Len čo budú Komisii doručené informácie potrebné na výber vzorky, bude informovať dotknuté strany o svojom rozhodnutí týkajúcom sa vzorky dovozcov. Komisia takisto vloží poznámku o výbere vzorky do spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Pripomienky k výberu vzorky sa musia doručiť do 3 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o výbere vzorky.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania, sprístupní dotazníky neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky. Uvedené strany musia predložiť vyplnený dotazník do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia týkajúceho sa vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

Kópia dotazníka pre dovozcov je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod http://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2404.

5.4. Postup stanovenia ujmy a prešetrovanie výrobcov z Únie

Stanovenie ujmy sa zakladá na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie objemu subvencovaného dovozu, jeho účinkov na ceny na trhu Únie a následný vplyv takéhoto dovozu na výrobné odvetvie Únie. S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, sa výrobcovia z Únie vyrábajúci prešetrovaný výrobok vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní zo strany Komisie.

Vzhľadom na veľký počet dotknutých výrobcov z Únie a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt sa Komisia rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

Komisia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Podrobnosti možno nájsť v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Zainteresované strany sa týmto vyzývajú, aby sa k predbežnej vzorke vyjadrili. Okrem toho sa ostatní výrobcovia z Únie alebo zástupcovia konajúci v ich mene, ktorí sa domnievajú, že existujú dôvody, na základe ktorých by mali byť zaradení do vzorky, musia obrátiť na Komisiu do 7 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Všetky pripomienky týkajúce sa predbežnej vzorky musia byť doručené do 7 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak.

Všetkým známym výrobcom z Únie a/alebo združeniam výrobcov z Únie Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli s konečnou platnosťou vybrané do vzorky.

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky budú musieť predložiť vyplnený dotazník do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o ich zaradení do vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

Kópia dotazníka pre výrobcov z Únie je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod http://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2404.

5.5. Postup posudzovania záujmu Únie

Ak sa preukáže existencia subvencovania a ním spôsobenej ujmy, rozhodne sa v zmysle článku 31 základného nariadenia o tom, či by prijatie antisubvenčných opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie. Výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a ich zastupujúce združenia, organizácie zastupujúce spotrebiteľov a odborové zväzy sa vyzývajú, aby poskytli Komisii informácie týkajúce sa záujmu Únie.

Informácie týkajúce sa posúdenia záujmu Únie sa musia poskytnúť do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak. Tieto informácie môžu byť poskytnuté v ľubovoľnom formáte alebo vyplnením dotazníka vyhotoveného Komisiou. Kópie dotazníkov vrátane dotazníka pre používateľov prešetrovaného výrobku sú dostupné v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod http://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2404. V každom prípade sa predložené informácie zohľadnia len vtedy, ak budú v čase ich predloženia podložené konkrétnymi dôkazmi.

5.6. Zainteresované strany

Aby sa zainteresované strany, ako napríklad vyvážajúci výrobcovia, výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a ich zastupujúce združenia, odborové zväzy a organizácie zastupujúce spotrebiteľov, mohli zúčastniť na prešetrovaní, musia najskôr preukázať objektívnu súvislosť medzi svojou činnosťou a prešetrovaným výrobkom.

Vyvážajúci výrobcovia, výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, ktorí poskytli informácie v súlade s postupmi opísanými v bodoch 5.3, 5.4 a 5.5, sa budú považovať za zainteresované strany, ak existuje objektívna súvislosť medzi ich činnosťou a prešetrovaným výrobkom.

Iné strany sa budú môcť zúčastniť na prešetrovaní ako zainteresovaná strana až od okamihu, keď sa prihlásia, a pod podmienkou, že existuje objektívna súvislosť medzi ich činnosťou a prešetrovaným výrobkom. Tým, že sa strana považuje za zainteresovanú stranu, nie je dotknuté uplatňovanie článku 28 základného nariadenia.

Prístup k spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, je zabezpečený prostredníctvom platformy Tron.tdi na tejto adrese: https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/TDI Na získanie prístupu postupujte podľa pokynov uvedených na danej stránke.

5.7. Možnosť vypočutia útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie

Všetky zainteresované strany môžu požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie.

Každá žiadosť o vypočutie musí byť podaná písomne a musia sa v nej uvádzať dôvody žiadosti, ako aj zhrnutie toho, čím sa chce zainteresovaná strana zaoberať pri vypočutí. Vypočutie bude obmedzené na otázky uvedené zainteresovanými stranami vopred písomnou formou.

Časový rámec vypočutí je takýto:

—	Aby sa akékoľvek vypočutia uskutočnili pred uložením predbežných opatrení, žiadosť by sa mala podať do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia a vypočutie sa obvykle uskutoční do 60 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

—	Po predbežnej fáze by sa žiadosť mala podať do 5 dní odo dňa predbežného poskytnutia informácií alebo informačného dokumentu a vypočutie sa obvykle uskutoční do 15 dní odo dňa oznámenia o poskytnutí informácií alebo dňa informačného dokumentu.

—

V konečnej fáze by sa mala žiadosť podať do 3 dní odo dňa konečného poskytnutia informácií a vypočutie sa obvykle uskutoční v lehote stanovenej na vyjadrenie sa ku konečnému poskytnutiu informácií. V prípade dodatočného konečného poskytnutia informácií by sa žiadosť mala podať ihneď po doručení týchto poskytnutých dodatočných konečných informácií a vypočutie sa obvykle uskutoční v lehote na predloženie pripomienok k týmto poskytnutým informáciám.

Uvedeným časovým rámcom nie je dotknuté právo útvarov Komisie vypočutia v riadne odôvodnených prípadoch akceptovať mimo časového rámca a právo Komisie vypočutia v riadne odôvodnených prípadoch zamietnuť. Ak útvary Komisie žiadosť o vypočutie zamietnu, dotknutá strana bude o dôvodoch tohto zamietnutia informovaná.

V zásade platí, že vypočutia sa nevyužívajú na predkladanie faktických informácií, ktoré ešte nie sú v spise. V záujme dobrej správy vecí verejných a s cieľom umožniť útvarom Komisie napredovať v prešetrovaní sa však zainteresované strany môžu usmerniť, aby poskytli nové faktické informácie po vypočutí.

5.8. Pokyny na predkladanie písomných podaní a zasielanie vyplnených dotazníkov a korešpondencie

Na informácie predkladané Komisii na účely prešetrovaní na ochranu obchodu sa nesmú vzťahovať autorské práva. Zainteresované strany si musia pred tým, ako Komisii predložia informácie a/alebo údaje, na ktoré sa vzťahujú autorské práva tretej strany, vyžiadať od držiteľa autorských práv osobitné povolenie, v ktorom sa výslovne povoľuje, že: a) Komisia môže používať dané informácie a údaje na účely tohto konania na ochranu obchodu a b) dané informácie a/alebo údaje sa môžu poskytnúť zainteresovaným stranám tohto prešetrovania, a to vo forme, ktorá im umožní uplatniť ich práva na obhajobu.

Všetky písomné podania vrátane informácií požadovaných v tomto oznámení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré zainteresované strany poskytujú ako dôverné, sa označia ako Limited (8). Strany, ktoré predkladajú informácie v priebehu tohto prešetrovania, sa vyzývajú, aby odôvodnili svoju žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

Od strán, ktoré poskytujú informácie označené ako Limited, sa požaduje, aby v súlade s článkom 29 ods. 2 základného nariadenia predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter a ktorý sa označí ako For inspection by interested parties. Tento súhrn by mal byť dostatočne podrobný, aby umožnil primerane pochopiť podstatu predložených dôverných informácií.

Ak strana, ktorá poskytuje dôverné informácie, nepreukáže dostatočný dôvod na žiadosť o dôverné zaobchádzanie alebo nepredloží súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a kvalite, Komisia nemusí na takéto informácie prihliadať, pokiaľ jej nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne.

Zainteresované strany sa vyzývajú, aby všetky podania a žiadosti vrátane naskenovaných splnomocnení a osvedčení predkladali cez platformu TRON.tdi (https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/TDI). Použitím platformy TRON.tdi alebo e-mailu zainteresované strany vyjadrujú súhlas s pravidlami platnými pre elektronické podania uvedenými v dokumente „KOREŠPONDENCIA S EURÓPSKOU KOMISIOU V PRÍPADOCH TÝKAJÚCICH SA OCHRANY OBCHODU“ uverejnenom na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2011/june/tradoc_148003.pdf. Zainteresované strany musia uviesť svoje meno (názov), adresu, telefónne číslo a platnú e-mailovú adresu a mali by zabezpečiť, aby bola uvedená e-mailová adresa funkčným oficiálnym pracovným e-mailom, ktorý sa denne kontroluje. Po poskytnutí kontaktných údajov bude Komisia komunikovať so zainteresovanými stranami iba prostredníctvom platformy TRON.tdi alebo e-mailu, pokiaľ výslovne nepožiadajú o doručenie všetkých dokumentov Komisie inými komunikačnými prostriedkami alebo ak si povaha dokumentov, ktoré sa majú zaslať, nevyžaduje použitie doporučenej zásielky. Ďalšie pravidlá a informácie týkajúce sa korešpondencie s Komisiou vrátane zásad, ktoré sa vzťahujú na podania prostredníctvom platformy TRON.tdi a e-mailu, nájdu zainteresované strany v už spomínaných pokynoch o komunikácii so zainteresovanými stranami.

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: CHAR 04/039

1049 Bruxelles/Brussels

BELGIUM/BELGIË

Platforma TRON.tdi: https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/TDI

E-mail

TRADE-AS657-GFR-SUBSIDY-EGYPT@ec.europa.eu

TRADE-AS657-GFR-INJURY@ec.europa.eu

6. Harmonogram prešetrovania

Prešetrovanie sa v súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia spravidla dokončí do 12 mesiacov, najneskôr však do 13 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. V súlade s článkom 12 ods. 1 základného nariadenia možno uložiť predbežné opatrenia obvykle najneskôr do deviatich mesiacov od uverejnenia tohto oznámenia.

Komisia v súlade s článkom 29 a základného nariadenia poskytne informácie o plánovanom uložení predbežných ciel tri týždne pred uložením predbežných opatrení. Zainteresované strany môžu o tieto informácie písomne požiadať do štyroch mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Zainteresované strany budú mať tri pracovné dni na to, aby sa písomne vyjadrili k presnosti výpočtov.

V prípadoch, keď Komisia neplánuje uložiť predbežné clá, ale plánuje pokračovať v prešetrovaní, zainteresované strany budú o neuložení ciel informované písomne tri týždne pred uplynutím lehoty podľa článku 12 ods. 1 základného nariadenia.

Zainteresované strany budú mať v zásade 15 dní na písomné vyjadrenie svojich pripomienok k predbežným zisteniam alebo k informačnému dokumentu a 10 dní na písomné vyjadrenie svojich pripomienok ku konečným zisteniam, pokiaľ nie je stanovené inak. V prípadných dodatočných konečných poskytnutiach informácií sa stanoví lehota, v ktorej môžu zainteresované strany písomne vyjadriť svoje pripomienky.

7. Predkladanie informácií

Pravidlom je, že zainteresované strany môžu predkladať informácie len v časových rámcoch uvedených v oddiele 5 a 6 tohto oznámenia. Pri predkladaní akýchkoľvek ďalších informácií, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených oddieloch, by sa mal dodržať tento časový plán:

—	Všetky informácie, ktoré sa týkajú fázy predbežných zistení, by sa mali predložiť do 70 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak.

—

Zainteresované strany by nemali predkladať nové faktické informácie po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa k predbežnému poskytnutiu informácií alebo k informačnému dokumentu v predbežnej fáze, pokiaľ nie je stanovené inak. Po uplynutí tejto lehoty môžu zainteresované strany predložiť nové faktické informácie len za predpokladu, že tieto strany môžu preukázať, že takéto nové faktické informácie sú potrebné na vyvrátenie faktických tvrdení iných zainteresovaných strán, a za predpokladu, že takéto nové faktické informácie možno overiť v lehote, ktorá je k dispozícii s cieľom včas ukončiť prešetrovanie.

—	S cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci záväzných lehôt Komisia nebude akceptovať podania zainteresovaných strán po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií, resp. po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií.

8. Možnosť vyjadriť sa k podaniam iných strán

S cieľom zaručiť právo na obhajobu by mali mať zainteresované strany možnosť vyjadriť sa k informáciám, ktoré predložili iné zainteresované strany. Zainteresované strany môžu pri tejto príležitosti reagovať jedine na záležitosti uvedené v podaniach iných zainteresovaných strán a nesmú uvádzať žiadne nové záležitosti.

Takéto pripomienky by sa mali vyjadriť v tomto časovom rámci:

—	Všetky pripomienky k informáciám, ktoré predložili iné zainteresované strany pred uložením predbežných opatrení, by sa mali predložiť najneskôr do 75 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak.

—

Pripomienky k informáciám, ktoré poskytli iné zainteresované strany v reakcii na poskytnutie informácií o predbežných zisteniach alebo na informačný dokument, by sa mali predložiť do 7 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k predbežným zisteniam alebo k informačnému dokumentu, pokiaľ nie je stanovené inak.

—

Pripomienky k informáciám, ktoré poskytli iné zainteresované strany v reakcii na poskytnutie informácií o konečných zisteniach, by sa mali predložiť do 3 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie pripomienok ku konečným zisteniam, pokiaľ nie je stanovené inak. V prípade dodatočného konečného poskytnutia informácií by sa pripomienky k informáciám predloženým inými zainteresovanými stranami v reakcii na toto ďalšie poskytnutie informácií mali predložiť do 1 dňa od uplynutia lehoty na predloženie pripomienok k tomuto ďalšiemu poskytnutiu informácií, pokiaľ nie je stanovené inak.

Uvedeným časovým rámcom nie je dotknuté právo Komisie vyžiadať si dodatočné informácie od zainteresovaných strán v riadne odôvodnených prípadoch.

9. Predĺženie lehôt uvedených v tomto oznámení

O akékoľvek predĺženie lehôt stanovených v tomto oznámení možno žiadať len za výnimočných okolností a povolí sa len v riadne odôvodnených prípadoch.

Predĺženie termínu na zaslanie vyplnených dotazníkov možno povoliť v riadne odôvodnených prípadoch, pričom je obvykle obmedzené na 3 dodatočné dni. Pravidlom je, že takéto predĺženie nepresiahne 7 dní. Pokiaľ ide o lehoty na predloženie ďalších informácií uvedené v tomto oznámení, predĺženia sa obmedzia na 3 dni, pokiaľ sa nepreukáže existencia mimoriadnych okolností.

10. Nespolupráca

V prípadoch, ak niektorá zainteresovaná strana odmietne sprístupniť potrebné informácie, alebo ich neposkytne v príslušných lehotách, alebo významnou mierou bráni v prešetrovaní, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne alebo negatívne, možno v súlade s článkom 28 základného nariadenia vypracovať na základe dostupných skutočností.

Ak sa zistí, že niektorá zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nemusia zohľadniť a môžu sa použiť dostupné skutočnosti.

Ak niektorá zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne a zistenia sa preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý než v prípade, keby bola spolupracovala.

Neposkytnutie odpovede v elektronickej podobe sa nepovažuje za nespoluprácu, pokiaľ zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede v požadovanej forme by jej spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky. Zainteresovaná strana by sa mala okamžite obrátiť na Komisiu.

11. Úradník pre vypočutie

Zainteresované strany sa môžu obrátiť na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Úradník pre vypočutie skúma žiadosti o prístup k spisu, spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov, žiadosti o predĺženie lehôt a akékoľvek iné žiadosti týkajúce sa práv zainteresovaných strán a tretích strán na obhajobu, ktoré môžu vzniknúť počas konania.

Úradník pre vypočutie môže usporiadať vypočutia a pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi zainteresovanou stranou, resp. stranami a útvarmi Komisie v snahe zabezpečiť plné uplatnenie práv zainteresovaných strán na obhajobu. Žiadosť o vypočutie úradníkom pre vypočutie by sa mala predložiť písomne a mali by sa v nej uviesť dôvody žiadosti. Úradník pre vypočutie preskúma dôvody žiadostí. Tieto vypočutia by sa mali uskutočniť len vtedy, ak otázky neboli vyriešené s útvarmi Komisie v čase na to určenom.

Každá takáto žiadosť musí byť podaná včas a bezodkladne s cieľom neohroziť riadny priebeh konania. Na tento účel by sa mali zainteresované strany obrátiť na úradníka pre vypočutie v najskoršom možnom čase po vzniknutí udalosti odôvodňujúcej takúto intervenciu. Časové rámce stanovené v bode 5.7 na predloženie žiadosti o vypočutie útvarmi Komisie sa v zásade primerane uplatňujú aj na žiadosti o vypočutie úradníkom pre vypočutie. Ak sa žiadosti o vypočutie predložia mimo príslušných časových rámcov, úradník pre vypočutie preskúma aj dôvody takéhoto oneskorenia, povahu nastolených otázok a vplyv uvedených otázok na práva na obhajobu, a to s náležitým ohľadom na záujmy dobrej správy vecí verejných a včasné ukončenie prešetrovania.

Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na webových stránkach úradníka pre vypočutie na webovom sídle GR pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/trade-policy-and-you/contacts/hearing-officer/.

12. Spracovanie osobných údajov

So všetkými osobnými údajmi získanými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2018/1725 (9).

Oznámenie o ochrane údajov, ktorým sa informujú všetky fyzické osoby o spracúvaní osobných údajov v rámci činností Komisie v oblasti ochrany obchodu, je dostupné na webovej lokalite GR pre obchod: http://trade.ec.europa.eu/doclib/html/157639.htm.

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(2) Všeobecný pojem „ujma“ označuje značnú ujmu, ako aj hrozbu značnej ujmy alebo značné oneskorenie v založení výrobného odvetvia, ako sa uvádza v článku 2 písm. d) základného nariadenia.

(3) Odkazy na uverejnenie tohto oznámenia sa považujú za odkazy na uverejnenie tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2018, s. 1).

(5) Vyvážajúcim výrobcom je každá spoločnosť v dotknutej krajine, ktorá vyrába a vyváža prešetrovaný výrobok na trh Únie priamo alebo prostredníctvom tretej strany, vrátane akýchkoľvek s ňou prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby, predaja na domácom trhu alebo vývozu prešetrovaného výrobku.

(6) Tento bod sa týka iba dovozcov, ktorí nie sú prepojení s vyvážajúcimi výrobcami. Dovozcovia, ktorí sú prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, musia v súvislosti s týmito vyvážajúcimi výrobcami vyplniť prílohu k tomuto oznámeniu. V súlade s článkom 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa dve osoby považujú za prepojené, ak: a) jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby alebo naopak; b) sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) tretia strana priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe aspoň 5 % hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú; f) obe sú priamo alebo nepriamo ovládané treťou osobou; g) spoločne priamo alebo nepriamo ovládajú tretiu osobu alebo h) sú členmi jednej rodiny (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558). Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, ak majú medzi sebou niektorý z týchto vzťahov: i) manžel a manželka; ii) rodič a dieťa; iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci); iv) starý rodič a vnuk alebo vnučka; v) strýc alebo teta a synovec alebo neter; vi) svokor alebo svokra a zať alebo nevesta; vii) švagor a švagriná. V súlade s článkom 5 bodom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, „osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba a akékoľvek združenie osôb, ktoré nie je právnickou osobou, ale je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva spôsobilou na právne úkony (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(7) Informácie poskytnuté neprepojenými dovozcami môžu byť použité aj v súvislosti s inými aspektmi tohto prešetrovania, než je stanovenie subvencovania.

(8) Dokument označený ako Limited je dokument, ktorý sa považuje za dôverný v zmysle článku 29 základného nariadenia a článku 6 Dohody WTO o implementácii článku VI dohody GATT z roku 1994 (antisubvenčná dohoda). Tento dokument je chránený aj podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

PRÍLOHA

Text obrazu

☐ Verzia Limited

☐ Verzia For inspection by interested parties

(zaškrtnite príslušné políčko)

ANTISUBVENČNÉ KONANIE TÝKAJÚCE SA DOVOZU VÝROBKOV Z NEKONEČNÉHO SKLENENÉHO VLÁKNA S PÔVODOM V EGYPTE

INFORMÁCIE NA ÚČELY VÝBERU VZORKY NEPREPOJENÝCH DOVOZCOV

Tento formulár má slúžiť ako pomôcka pre neprepojených dovozcov pri poskytovaní informácií týkajúcich sa výberu vzorky, ktoré sa požadujú podľa bodu 5.3.2. oznámenia o začatí konania.

Obe verzie, teda verzia Limited (Dôverná verzia), ako aj verzia For inspection by interested parties (Verzia na nahliadnutie pre zainteresované strany) by sa mali zaslať späť Komisii, ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania.

1. NÁZOV A KONTAKTNÉ ÚDAJE

Uveďte tieto údaje o vašej spoločnosti:

Názov spoločnosti

Adresa

Kontaktná osoba

E-mailová adresa

Telefón

Fax

2. OBRAT A OBJEM PREDAJA

Uveďte celkový obrat spoločnosti v eurách (EUR), ako aj obrat a hmotnosť alebo objem dovozu do Únie (1) a ďalšieho predaja na trhu Únie po dovoze z Egypta, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok podľa vymedzenia v oznámení o začatí konania, počas obdobia prešetrovania (od 1. apríla 2018 do 31. marca 2019) a zodpovedajúcu hmotnosť alebo objem.

Objem (tony)

Hodnota v eurách (EUR)

Celkový obrat vašej spoločnosti v eurách (EUR)

Dovoz prešetrovaného výrobku do Únie

Ďalší predaj prešetrovaného výrobku na trhu Únie po jeho dovoze z Egypta

(1) Európsku úniu tvorí týchto 28 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Chorvátsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

Text obrazu

3. ČINNOSTI VAŠEJ SPOLOČNOSTI A PREPOJENÝCH SPOLOČNOSTÍ (2)

Presne opíšte činnosti spoločnosti a všetkých prepojených spoločností (vypíšte ich a uveďte ich vzťah k vašej spoločnosti), ktoré sú zapojené do výroby a/alebo predaja (na vývoz a/alebo na domácom trhu) prešetrovaného výrobku. Takéto činnosti by mohli okrem iného zahŕňať nákup prešetrovaného výrobku alebo jeho výrobu v rámci subdodávateľských dohôd, alebo jeho spracovanie či obchodovanie s prešetrovaným výrobkom.

Názov a sídlo spoločnosti

Činnosti

Vzťah

4. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Uveďte akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré spoločnosť považuje za užitočné z hľadiska pomoci Komisii pri výbere vzorky.

5. OSVEDČENIE

Poskytnutím uvedených informácií spoločnosť súhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky. Ak je spoločnosť vybraná do vzorky, musí vyplniť dotazník a súhlasiť s návštevou svojich priestorov s cieľom overiť ňou uvedené údaje. Ak spoločnosť uvedie, že nesúhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky, bude to znamenať, že nespolupracuje pri prešetrovaní. Zistenia Komisie týkajúce sa nespolupracujúcich dovozcov sa zakladajú na dostupných skutočnostiach a výsledok môže byť pre takúto spoločnosť menej priaznivý než v prípade, keby bola spolupracovala.

Podpis oprávnenej osoby:

Meno a funkcia oprávnenej osoby:

Dátum:

(2) V súlade s článkom 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa dve osoby považujú za prepojené, ak: a) jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby alebo naopak; b) sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) tretia strana priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe aspoň 5 % hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú; f) obe sú priamo alebo nepriamo ovládané treťou osobou; g) spoločne priamo alebo nepriamo ovládajú tretiu osobu alebo h) sú členmi jednej rodiny (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558). Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, ak majú medzi sebou niektorý z týchto vzťahov: i) manžel a manželka; ii) rodič a dieťa; iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci); iv) starý rodič a vnuk alebo vnučka; v) strýc alebo teta a synovec alebo neter; vi) svokor alebo svokra a zať alebo nevesta; vii) švagor a švagriná. V súlade s článkom 5 bodom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, „osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba a akékoľvek združenie osôb, ktoré nie je právnickou osobou, ale je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva spôsobilá na právne úkony (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 192

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 62 7. júna 2019

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Rada
2019/C 192/01	Uznesenie zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o zastúpení členských štátov EÚ v Nadačnej rade Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) a o koordinácii pozícií členských štátov pred zasadnutiami agentúry WADA	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2019/C 192/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9375 – Clearlake/Insight/Appriss) ( 1 )	5
2019/C 192/03	Oznámenie Komisie, ktorým sa mení oznámenie 2012/C 72/07 – Usmernenia na odpočítanie kvót podľa článku 105 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009	5

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2019/C 192/04	Závery Rady o strategickom prístupe EÚ k medzinárodným kultúrnym vzťahom a rámci pre činnosť	6
2019/C 192/05	Závery Rady o zlepšení cezhraničného šírenia európskych audiovizuálnych diel s dôrazom na koprodukcie	11
2019/C 192/06	Závery Rady Európskej únie a zástupcov členských štátov zasadajúcich v Rade o prístupe osôb so zdravotným postihnutím k športu	18
2019/C 192/07	Oznámenie určené určitým osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2014/145/SZBP a v nariadení Rady (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny	23
	Európska komisia
2019/C 192/08	Výmenný kurz eura	24
2019/C 192/09	Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie	25
2019/C 192/10	Nová národná strana obehových euromincí	26
2019/C 192/11	Nová národná strana obehových euromincí	27
2019/C 192/12	Nová národná strana obehových euromincí	28
	Dvor audítorov
2019/C 192/13	Osobitná správa č. 7/2019 – Opatrenia EÚ v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti: veľké ambície, ale potrebné je lepšie riadenie	29
2019/C 192/14	Osobitná správa č. 8/2019 – Výroba elektriny z veternej a slnečnej energie: na naplnenie cieľov EÚ sú potrebné zásadné opatrenia	29

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SPOLOČNEJ OBCHODNEJ POLITIKY
	Európska komisia
2019/C 192/15	Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte	30
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2019/C 192/16	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9362 – Suez Organique/Avril PA/Terrial) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	40
2019/C 192/17	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9357 – FIS/Worldpay) ( 1 )	42
2019/C 192/18	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9377 – MIRA/BCI/iGH) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	43

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1266
JPY	Japonský jen	121,82
DKK	Dánska koruna	7,4687
GBP	Britská libra	0,88558
SEK	Švédska koruna	10,6175
CHF	Švajčiarsky frank	1,1174
ISK	Islandská koruna	139,30
NOK	Nórska koruna	9,8083
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,663
HUF	Maďarský forint	321,30
PLN	Poľský zlotý	4,2788
RON	Rumunský lei	4,7221
TRY	Turecká líra	6,5014
AUD	Austrálsky dolár	1,6132
CAD	Kanadský dolár	1,5096
HKD	Hongkongský dolár	8,8333
NZD	Novozélandský dolár	1,6983
SGD	Singapurský dolár	1,5363
KRW	Juhokórejský won	1 328,90
ZAR	Juhoafrický rand	16,7523
CNY	Čínsky juan	7,7880
HRK	Chorvátska kuna	7,4215
IDR	Indonézska rupia	15 990,96
MYR	Malajzijský ringgit	4,6872
PHP	Filipínske peso	58,249
RUB	Ruský rubeľ	73,4704
THB	Thajský baht	35,285
BRL	Brazílsky real	4,3659
MXN	Mexické peso	22,2767
INR	Indická rupia	78,0180