6.6.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 191/2

ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 17. apríla 2019,

ktorým sa stanovuje nový referenčný rámec pre metodiku posúdenia pilierov, ktorá sa má používať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046

(2019/C 191/02)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1), a najmä na jeho článok 154 ods. 3 a 4,

keďže:

(1)

V článku 154 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa od Komisie vyžaduje, aby vykonala posúdenie systémov, pravidiel a postupov osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie v rámci nepriameho hospodárenia, ak má v úmysle využívať takéto systémy, pravidlá a postupy pri vykonávaní akcie. Posúdenie má zabezpečiť stupeň ochrany finančných záujmov Únie, ktorý je rovnocenný so stupňom ochrany, ktorý sa poskytuje, keď Komisia plní rozpočet v rámci priameho riadenia.

(2)

V článku 154 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa okrem toho vyžaduje, aby Komisia posúdila, či osoby alebo subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie v rámci nepriameho riadenia majú zavedený celý rad osobitných systémov, pravidiel a postupov týkajúcich sa napríklad vnútorných kontrol, účtovníctva a správy údajov. Komisia môže posúdiť aj iné pravidlá a postupy dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu, ak sa na tom dohodnú.

(3)	Posúdenia, ktoré sa majú vykonať podľa článku 154 ods. 3 a 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, zvyčajne vykonávajú externí audítori, a to na základe referenčného rámca stanoveného Komisiou.

(4)

Vzhľadom na dodatočné požiadavky vyplývajúce z nariadenia o rozpočtových pravidlách vrátane pravidiel týkajúcich sa rozpočtových záruk a vzhľadom na nedávne politiky Únie v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je potrebné revidovať existujúci referenčný rámec a jeho metodiku, ktorá sa má použiť na vykonávanie posúdení.

(5)

So zreteľom na článok 154 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa referenčný rámec mal vzťahovať na deväť rôznych oblastí (alebo pilierov), z ktorých niektoré sú povinné pre všetky osoby a subjekty (konkrétne vnútorná kontrola, účtovníctvo, externý audit) a niektoré sú stanovené podľa činností, ktoré daná osoba alebo daný subjekt budú vykonávať (konkrétne granty, verejné obstarávanie a finančné nástroje a v rámci nich vylúčenie z prístupu k financovaniu, uverejňovanie informácií o príjemcoch a ochrana osobných údajov). V prípade všetkých uplatniteľných pilierov by referenčný rámec mal zabezpečiť, aby Komisia získala dôkazy o tom, že stupeň ochrany finančných záujmov Únie je rovnocenný so stupňom ochrany, ktorý sa poskytuje, keď Komisia plní rozpočet v rámci priameho riadenia, a to pri zohľadnení možných opatrení dohľadu prijatých Komisiou v súlade s článkom 154 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Okrem toho sa v článku 154 ods. 6 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že Komisia môže rozhodnúť, že nebude vyžadovať ex ante posúdenie, ako sa uvádza v odsekoch 3 a 4, v prípade tých postupov, ktoré Komisia osobitne požaduje, a to vrátane jej vlastných postupov a postupov uvedených v základných aktoch.

(6)

So zreteľom na zásadu proporcionality by sa v referenčnom rámci nemali stanovovať žiadne požiadavky na špecifickú organizačnú štruktúru alebo určitý počet odborných pracovníkov, keďže by to bolo neprimerané pre malé subjekty. Pri uplatňovaní zásad stanovených v referenčnom rámci však nie je vhodné vytvárať výnimky pre nové a/alebo malé subjekty, keďže je dôležité zabezpečiť vysoký štandard riadenia.

(7)

V článku 279 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že existujúce posúdenia pilierov vykonané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (2) sa budú naďalej uplatňovať a musia byť podľa potreby preskúmané. Pokiaľ referenčný rámec stanovený v tomto rozhodnutí obsahuje požiadavky, ktoré neboli obsiahnuté v predchádzajúcom referenčnom rámci, osoby a subjekty posudzované podľa predchádzajúceho referenčného rámca sa budú musieť v súvislosti s týmito požiadavkami podrobiť doplňujúcemu posúdeniu.

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Referenčný rámec, ktorý sa má použiť pri vykonávaní posudzovaní podľa článku 154 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, je stanovený v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

V Bruseli 17. apríla 2019

Za Komisiu

Günther OETTINGER

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

PRÍLOHA

<ZÁHLAVIE VEREJNÉHO OBSTARÁVATEĽA>

REFERENČNÝ RÁMEC PRE POSÚDENIE PILIEROV TÝKAJÚCE SA SUBJEKTU, KTORÝ POŽADUJE, ABY BOL POVERENÝ PLNENÍM ROZPOČTU V RÁMCI NEPRIAMEHO RIADENIA

[NÁZOV SUBJEKTU]

Subjekt, ktorý žiada o posúdenie:	[Názov a úplná adresa subjektu]
Krajina:	[Krajina, v ktorej je subjekt usadený]
Referencia/dátum žiadosti o poskytnutie služieb:	[Referencia/dátum žiadosti o poskytnutie služieb alebo iný rovnocenný dokument vydaný subjektom]
Posudzované obdobie:	[Rok (dvanásťmesačné obdobie) končiaci sa dňom začiatku práce v teréne (postupy na mieste) na účely posúdenia]
Dátum začatia posúdenia:	[Orientačný dátum začatia. Odhadovaný zmluvný dátum posúdenia (dátum formulára objednávky)]
Dátum ukončenia posúdenia:	[Orientačný dátum ukončenia. Odhadovaný dátum prijatia záverečnej správy]

OBSAH

Úvod

Ciele

Normy a usmernenia

Požiadavky na audítora

Rozsah pôsobnosti

Postupy posudzovania

Ostatné záležitosti

Prílohy

POKYNY NA POUŽÍVANIE TOHTO REFERENČNÉHO RÁMCA

Sivou podfarbený text v <kurzíve> je usmernenie, ktoré by sa malo odstrániť.

Text uvedený takto [text] doplní subjekt.

Stanovený text a znenie tohto referenčného rámca by sa mali vždy dodržiavať a nemožno ich meniť.

Tieto pokyny by sa mali z referenčného rámca odstrániť.

1. ÚVOD

Súvislosti

V článku 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách (1), ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie (EÚ), sa stanovujú spôsoby plnenia rozpočtu vrátane „nepriameho riadenia“. V rámci nepriameho riadenia môže Komisia poveriť krajiny, organizácie a subjekty (ďalej len „subjekty“) uvedené v článku 62 nariadenia o rozpočtových pravidlách implementovaním finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk. Môže ísť o tieto subjekty:

—	tretie krajiny alebo orgány, ktoré tieto krajiny určili, napr. ministerstvo vnútra, Kambodžské kráľovstvo,

—	medzinárodné organizácie a ich agentúry, napr. Rozvojový program Organizácie Spojených národov,

—	verejnoprávne subjekty, napr. Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW),

—	súkromnoprávne subjekty, ktoré sú však poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ poskytnú dostatočné finančné záruky, napr. Cassa Depositi e Prestiti (CDP).

Keď takéto subjekty spravujú finančné prostriedky EÚ, sú povinné zaručiť stupeň ochrany finančných záujmov EÚ, ktorý je rovnocenný so stupňom požadovaným v rámci nariadenia o rozpočtových pravidlách. Presnejšie, musia spĺňať požiadavky týkajúce sa deviatich „pilierov“. Tieto piliere sa vzťahujú na:

1.	systém vnútornej kontroly;

2.	systém účtovníctva;

3.	nezávislý externý audit;

ako aj pravidlá a postupy pre:

4.	poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov;

5.	verejné obstarávanie;

6.	finančné nástroje (2);

a takisto na:

7.	vylúčenie z prístupu k financovaniu;

8.	uverejnenie informácií o príjemcoch;

9.	ochranu osobných údajov.

Subjekty, ktoré chcú pracovať s finančnými prostriedkami EÚ v rámci nepriameho riadenia, preto musia absolvovať komplexné posúdenie pilierov. Na základe výsledkov posúdenia pilierov Komisia rozhodne, či: i) môže subjektu zveriť úlohy súvisiace s plnením rozpočtu a ii) môže so subjektom uzavrieť konkrétne dohody (t. j. dohody o príspevkoch v súvislosti s nepriamym riadením). Ak sa to však vyžaduje v právnom základe, tieto podmienky možno špecifikovať v dohode s Komisiou, alebo odkazom na usmerňovacie dokumenty (napr. príručka pre národné agentúry k programu Erasmus) s cieľom zabezpečiť harmonizovanú implementáciu a rovnaké zaobchádzanie s prijímateľmi programu EÚ vo všetkých zúčastňujúcich sa krajinách.

Toto je referenčný rámec, na základe ktorého [celý názov a adresa verejného obstarávateľa] súhlasí s poverením audítora vykonaním posúdenia pilierov týkajúceho sa [názov subjektu] a podaním správy o tomto posúdení. Tento referenčný rámec je priložený k [žiadosti o služby alebo k rovnocennému dokumentu] subjektu.

V tomto referenčnom rámci a v prílohách 1 až 4, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto referenčného rámca, sa používajú tieto pojmy:

—

„posúdenie pilierov“, „posúdenie“ alebo „zákazka“ znamenajú túto zákazku na uisťovacie služby. V tomto kontexte sú piliere širokými oblasťami, na ktoré sa toto posúdenie vzťahuje. Zahŕňajú vnútornú kontrolu, účtovníctvo, nezávislý externý audit, vylúčenie z prístupu k financovaniu, uverejnenie informácií o príjemcoch a ochranu osobných údajov. Subjekt bude vždy potrebné posúdiť, aby sa overilo, že dokáže spĺňať požiadavky v týchto oblastiach. Okrem uvedených šiestich povinných pilierov existujú tri nepovinné piliere, ktoré sa týkajú postupov a pravidiel pre granty, verejné obstarávanie a finančné nástroje.

—

„audítor“ je audítorská spoločnosť, s ktorou bola uzavretá zmluva na vykonanie tejto zákazky a predloženie správy o nej Komisii. „Audítor“ môže byť osoba alebo osoby vykonávajúce posúdenie, obvykle partner zodpovedný za zákazku alebo iný člen tímu pracujúceho na zákazke. Partner zodpovedný za zákazku je partner alebo iná osoba v spoločnosti, ktorá: i) je zodpovedná za zákazku a jej vykonanie a za správu vydanú v mene spoločnosti; a ii) má príslušné oprávnenie od odborného, právneho alebo regulačného orgánu,

—	„subjekt“ je subjekt, ktorý je predmetom posúdenia pilierov. Subjekt je vo všeobecnosti (3) verejným obstarávateľom pre toto posúdenie,

—	„Komisia“ je Európska komisia, ktorú v prípade potreby môže zastupovať príslušný útvar alebo oddelenie príslušného generálneho riaditeľstva Komisie alebo delegácia EÚ.

2. CIELE

Úlohou audítora je posúdiť zavedené systémy a kontroly, pravidlá a postupy, ktoré subjekt uplatňuje pre každý pilier podľa kritérií stanovených Komisiou pre každý pilier. Cieľom tohto posúdenia pilierov je: i) umožniť audítorovi podať správu o tom, či subjekt spĺňa požiadavky stanovené v článku 154 ods. 4 písm. a) až f) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej komisie, a v článku 29 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na Európsky rozvojový fond, pre každý príslušný pilier; a ii) vyjadriť záver, či subjekt:

—	zriadil vo všetkých významných hľadiskách účinný, efektívny a hospodárny systém vnútornej kontroly, ktorý je založený na najlepších medzinárodných postupoch a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, a zabezpečil jeho fungovanie,

—	používa systém účtovníctva, ktorý vo všetkých významných hľadiskách včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie, je založený na medzinárodných účtovných štandardoch a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou,

—	podlieha nezávislému externému auditu, ktorý musí byť vo všetkých významných hľadiskách vykonaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom funkčne nezávislým od subjektu a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou,

—	uplatňuje vo všetkých významných hľadiskách príslušné pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, <odstráňte, ak sa tento pilier neuplatňuje>.

—	uplatňuje vo všetkých významných hľadiskách príslušné pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom verejného obstarávania a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, <odstráňte, ak sa tento pilier neuplatňuje>.

—	uplatňuje vo všetkých významných hľadiskách príslušné pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom finančných nástrojov/rozpočtových záruk a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, <odstráňte, ak sa tento pilier neuplatňuje>.

—	uplatňuje primerané pravidlá a postupy na vylúčenie tretích strán z prístupu k financovaniu poskytovanému prostredníctvom verejného obstarávania, grantov a/alebo finančných nástrojov,

—	vhodným spôsobom a včas uverejňuje informácie o príjemcoch finančných prostriedkov,

—	zabezpečuje ochranu osobných údajov, ktorá je rovnocenná s ochranou uvedenou v článku 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Okrem toho ak sa audítor dohodne s dotknutým subjektom a bez toho, aby bolo dotknuté konečné pridelenie bodov, môže posúdiť, či subjekt spĺňa normy rovnocenné s platnými právnymi predpismi EÚ a dohodnuté medzinárodné normy a normy EÚ, ktoré sa týkajú kontrol v prípade vyhýbania sa daňovým povinnostiam a nespolupracujúcich jurisdikcií, boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Ak subjekt súhlasí s tým, aby bol posudzovaný v súvislosti s týmto konkrétnym súborom otázok, audítor sa poveruje, že o tom podá správu v rámci piliera 6. Na účely implementácie prostriedkov Únie prostredníctvom finančných nástrojov, krytých alebo nekrytých rozpočtovou zárukou, bude subjekt musieť splniť príslušné požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách uvedené v dodatočných oddieloch 6B a 6C prostredníctvom vhodných zmluvných dojednaní, a to aj vtedy, ak si zvolil, že sa nepodrobí posúdeniu pilierov pre tieto oddiely.

3. NORMY A USMERNENIA

Audítor, ktorý vykonáva posúdenie tohto piliera, sa musí riadiť:

—

medzinárodným rámcom pre zákazky na uisťovacie služby stanoveným Medzinárodnou federáciou účtovníkov IFAC a medzinárodným štandardom pre zákazky na uisťovacie služby (ISAE 3000) pre zákazky na uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií, pokiaľ sa môžu uplatňovať v špecifickom kontexte tohto posúdenia pilierov,

—

etickým kódexom účtovných odborníkov Medzinárodnej federácie účtovníkov, ktorý vydala Medzinárodná rada pre etické štandardy pre účtovníkov (IESBA) Medzinárodnej federácie účtovníkov, v ktorom sa stanovujú základné etické zásady pre audítorov, pokiaľ ide o integritu, objektívnosť, nezávislosť, odbornú spôsobilosť a náležitú starostlivosť, zachovávanie dôvernosti, profesionálny prístup a technické normy,

—	medzinárodnými štandardmi pre kontrolu kvality (ISQC) Medzinárodnej federácie účtovníkov, v ktorých sa stanovujú normy a poskytujú usmernenia týkajúce sa systému kontroly kvality audítora.

4. POŽIADAVKY NA AUDÍTORA

4.1. Všeobecné zásady

Audítor musí byť nezávislý externý audítor, ktorý je registrovaným členom vnútroštátneho účtovného alebo audítorského orgánu alebo inštitúcie, ktorá je členom Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC), a je certifikovaný na vykonávanie auditov.

Audítor musí byť funkčne nezávislý od dotknutého subjektu. Vnútorný audítor posudzovaného subjektu preto nie je oprávnený vykonávať posúdenie pilierov.

Súhlasom s týmto referenčným rámcom audítor potvrdzuje, že spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

—	audítor a/alebo spoločnosť je členom vnútroštátneho účtovného alebo audítorského orgánu alebo inštitúcie, ktorá je členom Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC),

—

audítor a/alebo spoločnosť je členom vnútroštátneho účtovného alebo audítorského orgánu alebo inštitúcie. Hoci táto organizácia nie je členom Medzinárodnej federácie účtovníkov, audítor sa zaväzuje, že vykoná túto zákazku v súlade s normami a etikou Medzinárodnej federácie účtovníkov, ktoré sú uvedené v tomto referenčnom rámci,

—

audítor a/alebo spoločnosť je registrovaný/registrovaná ako štatutárny audítor vo verejnom registri orgánu verejného dohľadu v niektorom členskom štáte EÚ v súlade so zásadami verejného dohľadu stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (4). Platí to pre audítorov a audítorské spoločnosti so sídlom v niektorom členskom štáte EÚ,

—

audítor a/alebo spoločnosť je registrovaný/registrovaná ako štatutárny audítor vo verejnom registri orgánu verejného dohľadu v niektorej tretej krajine a tento register podlieha zásadám verejného dohľadu, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch príslušnej krajiny (platí to pre audítorov a audítorské spoločnosti so sídlom v tretej krajine).

Ak to umožňuje príslušný právny základ (napr. Erasmus), audítor môže byť nezávislým audítorským orgánom určeným v súlade s článkom 155 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.2. Kvalifikácie, skúsenosti a zloženie tímu (5)

Kvalifikácie a skúsenosti

Audítor musí zamestnávať dostatok zamestnancov s/so: i) primeranými odbornými kvalifikáciami a vhodnými skúsenosťami s normami Medzinárodnej federácie účtovníkov, najmä medzinárodným štandardom na uisťovacie služby ISAE 3000 pre zákazky na uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií, a ii) so skúsenosťami s vykonávaním inštitucionálnych posúdení alebo hodnotení súladu a/alebo s vykonávaním systémových auditov alebo rovnocenných zákaziek pre subjekty, ktoré sú z hľadiska veľkosti a zložitosti porovnateľné s príslušným subjektom.

Tím pracujúci na zákazke ako celok navyše má:

—

skúsenosti s inštitucionálnymi posúdeniami alebo hodnoteniami súladu a/alebo so systémovými auditmi alebo s rovnocennými zákazkami týkajúcimi sa programov financovaných EÚ a projektov financovaných národnými a/alebo medzinárodnými darcami a inštitúciami. Je žiaduce, aby vedúci tímu pre prácu v teréne, teda manažér (kategória 2) alebo vedúci audítor (kategória 3), mal skúsenosti so systémovými auditmi akcií vonkajšej pomoci financovaných z prostriedkov EÚ a/alebo iných akcii financovaných EÚ, a/alebo inštitucionálnymi posúdeniami alebo hodnoteniami súladu organizácií v sektore rozvojovej pomoci a/alebo v hospodárskom odvetví.

—	[Nepovinné: plynulá znalosť v/vo (uveďte jazyk/y).]

Zloženie tímu

Tím audítorov potrebný na toto posúdenie pilierov sa skladá z audítora kategórie 1, ktorý má konečnú zodpovednosť za posúdenie, a z tímu pracujúceho na zákazke s primeranou kombináciou audítorov kategórií 2 – 4. Je zodpovednosťou audítora, aby na účely tejto zákazky navrhol a použil taký tím pracujúci na zákazke, ktorý je primeranou kombináciou audítorov.

Komisia rozlišuje štyri kategórie audítorov.

Kategória 1 – Audítorský partner

Audítorský partner je vysokokvalifikovaný odborník s príslušnou odbornou kvalifikáciou, ktorý preberá alebo prevzal vedúce a riadiace povinnosti v oblasti verejného auditu.

Táto osoba by mala byť členom vnútroštátneho účtovného alebo audítorského orgánu alebo inštitúcie a musí mať aspoň 12 rokov odbornej praxe ako profesionálny audítor alebo účtovník v oblasti verejného auditu. Zohľadnia sa aj skúsenosti s prácou s krajinami prijímajúcimi vonkajšiu pomoc EÚ.

Audítorský partner alebo iná osoba v pozícii podobnej partnerovi je osoba v audítorskej spoločnosti, ktorá je zodpovedná za audit a jeho vykonanie, ako aj za správu, ktorá sa vydáva v mene spoločnosti. Audítorský partner má príslušné oprávnenie od odborného, právneho alebo regulačného orgánu a je oprávnený osvedčovať účtovné závierky podľa zákonov krajiny, v ktorej je audítorská spoločnosť registrovaná.

Kategória 2 – Manažér auditu

Manažéri auditu by mali byť kvalifikovaní odborníci s príslušným vysokoškolským titulom alebo odbornou kvalifikáciou. Mali by mať minimálne šesťročnú prax ako profesionálni audítori alebo účtovníci v oblasti verejného auditu vrátane príslušných manažérskych skúseností s vedením audítorských tímov.

Kategória 3 – Vedúci audítor

Vedúci audítori by mali byť kvalifikovaní odborníci s príslušným vysokoškolským titulom alebo odbornou kvalifikáciou a aspoň trojročnou odbornou praxou v oblasti verejného auditu.

Kategória 4 – Asistent audítora

Asistenti audítora by mali mať príslušný vysokoškolský titul a aspoň šesťmesačnú odbornú prax v oblasti verejného auditu.

Životopisy

Audítor poskytne verejnému obstarávateľovi životopis partnera alebo inej osoby v audítorskej spoločnosti, ktorá je zodpovedná za posúdenie pilierov a za podpísanie správy, a poskytne aj životopisy manažérov, vedúcich audítorov a asistentov audítora navrhnutých ako súčasť tímu pracujúceho na zákazke. Životopisy budú obsahovať príslušné údaje o type zákaziek vykonávaných zamestnancami s uvedením spôsobilosti a kapacity na vykonanie posúdenia, a budú obsahovať aj údaje o príslušnej konkrétnej praxi. Verejný obstarávateľ preskúma životopisy predtým, ako podpíše formulár objednávky alebo iný príslušný zmluvný dokument pre túto zákazku a vyhradzuje si právo odmietnuť ich, ak ich nepovažuje za vhodné na splnenie požiadaviek zákazky.

5. ROZSAH PÔSOBNOSTI

5.1. Miesto a posudzované obdobie

Toto posúdenie pilierov sa vykoná na [ mieste/miestach ]. <Je dôležité uviesť správne miesto/miesta, kde má byť posúdenie vykonané>. Audítor by mal potvrdiť miesto/miesta posúdenia u verejného obstarávateľa pred začiatkom práce v teréne a mal by zabezpečiť, aby boli počas posudzovania k dispozícii príslušné doklady, ako aj kľúčoví zamestnanci. Audítor by mal vziať do úvahy, že subjekt obvykle vyžaduje stretnutia na prípravu posúdenia a diskusiu o návrhu správy, ako aj skutočnosť, že to môže zahŕňať dodatočné cestovanie (pozri oddiel 7).

Posudzovaným obdobím by obvykle mal byť rok (t. j. dvanásťmesačné obdobie) končiaci sa dňom začiatku práce v teréne súvisiacej s posúdením, teda dňom, kedy audítor skutočne začne postupy a testy v rámci posudzovania na mieste (t. j. na mieste, kde je subjekt usadený).

5.2. Kontext zákazky

Použitie prílohy 1 Kontext zákazky – Kľúčové informácie pre posúdenie pilierov

Audítor sa predbežne oboznámi s kontextom zákazky na základe prílohy 1 Kontext zákazky – Kľúčové informácie pre posúdenie pilierov. Toto oboznámenie musí stačiť na to, aby audítor predložil verejnému obstarávateľovi zmysluplnú ponuku.

Použitie prílohy 2a Dotazník na posúdenie

Subjekt poskytne audítorovi vyplnenú prílohu 2a čo najskôr po tom, ako verejný obstarávateľ zadá audítorovi zákazku, ale ešte pred začatím audítorských postupov posudzovania.

V druhej fáze sa príloha 2a stane podporným nástrojom, ktorý audítor použije pri návrhu, plánovaní a vykonávaní postupov posudzovania a na zohľadnenie kritérií, ktorých dodržiavanie zo strany subjektu podrobenému posúdeniu považuje Európska komisia za zásadné alebo dôležité.

Vyplnený dotazník uvedený v prílohe 2a je pre audítora základným zdrojom informácií a dôkazov pre posúdenie. V žiadnom prípade však nie je jediným zdrojom, ktorý má audítor použiť na plánovanie a vykonanie postupov posudzovania a vyvodenie záverov. Všetky informácie, ktoré subjekt vyplní a poskytne sú predbežné a podliehajú postupom posudzovania, ktoré audítor považuje za potrebné. Audítor sa nesmie spoliehať na informácie skôr, ako sa prostredníctvom postupov posudzovania presvedčí, že informácie sú dostatočne presné a úplné na účely posúdenia a na dosiahnutie informovaných záverov o kľúčových otázkach.

Audítor preto môže podľa vlastného uváženia upraviť, doplniť a pridať informácie uvádzané v stĺpci so zisteniami. Audítor môže okrem toho doplniť ďalšie otázky, ak to považuje za potrebné na dosiahnutie informovaného záveru o kľúčových otázkach.

Audítor musí zohľadniť konkrétne okolnosti zákazky a pri celom postupe posúdenia uplatniť odborný úsudok. Audítor zostáva po celý čas plne zodpovedný za navrhnutie, plánovanie a vykonávanie postupov posúdenia, ktoré považuje za potrebné, popri otázkach a postupoch uvedených v dotazníku v prílohe 2a .

Audítor použije informácie uvedené v dotazníku v prílohe 2a a výsledky postupov posudzovania na vyplnenie Dotazníka a kritérií na posúdenie v prílohe 2 (pozri oddiel 5.4 ďalej) a na vyvodenie záveru pre každý posudzovaný pilier.

5.3. Charakter, rozsah a načasovanie postupov a testov pre každý pilier

Audítor musí posúdiť podobu príslušných systémov, kontrol, pravidiel a postupov pre každý pilier. To znamená, že audítor by mal vykonať postupy a testy, na základe ktorých by mal dospieť k záveru, či systém, kontroly, pravidlá a postupy sú prítomné, teda či existujú.

Audítor musí navyše posúdiť prevádzkovú efektívnosť systémov, kontrol, pravidiel a postupov pre všetky príslušné piliere (pozri oddiel 2 – Ciele) s výnimkou piliera „nezávislý externý audit“, pri ktorom audítor posudzuje iba podobu postupov pre externý audit.

Podoba a prevádzková efektívnosť príslušných systémov, pravidiel a postupov sa musia posudzovať podľa kritérií, ktoré Komisia definovala pre každý pilier (pozri oddiel 5.4). Na tento účel musí audítor použiť dotazníky poskytnuté Komisiou.

Audítor určuje charakter, rozsah a načasovanie všetkých postupov a testov, ktorých vykonanie považuje za potrebné na to, aby mohol vyvodiť záver v súvislosti s podobou a prevádzkovou efektívnosťou systémov, kontrol, pravidiel a postupov.

5.4. Kritériá a významnosť

Pre každý pilier existujú tri úrovne kritérií, ktoré Európska komisia vymedzila prostredníctvom formulovania (kľúčových) otázok v prílohe 2 Dotazník a kritériá na posúdenie v prílohe 2a Dotazník na posúdenie.

Pri určovaní významných slabých miest alebo nedostatkov v systémoch, kontrolách, pravidlách a postupoch musí audítor vziať do úvahy kritériá a úrovne dôležitosti (t. j. prahové hodnoty pre bodové hodnotenie) definované Komisiou, keďže tieto faktory môžu ovplyvniť rozhodnutie Komisie zveriť subjektu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu v rámci nepriameho riadenia.

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách)

Pre každý pilier existuje jedna spoločná otázka na úrovni 1 (v prílohe 2 Dotazník a kritériá na posúdenie) stanovená na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách. Táto otázka je zásadná. Možné sú len dva typy záverov:

—	odpoveď na otázku na úrovni 1 je „áno“. To znamená, že subjekt spĺňa požiadavky pre príslušný pilier. Záver audítora musí mať pozitívnu formuláciu, ktorá zodpovedá „nepodmienenému stanovisku“,

—	odpoveď na otázku na úrovni 1 je „nie“. To znamená, že subjekt nespĺňa požiadavky pre príslušný pilier. V tomto prípade musí mať záver zápornú formuláciu, ktorá zodpovedá tzv. „zápornému stanovisku“ podľa medzinárodných noriem.

Úroveň 2 (kľúčové zložky piliera)

Kľúčové otázky na úrovni 2 sa týkajú kritérií, ktoré Komisia považuje za zásadné. Na tento účel sú stanovené kľúčové otázky a kritériá pre kľúčové zložky každého piliera. Zložky sú v podstate „podpiliere“, ktoré sú zložené z blokov otázok v prílohe 2a Dotazník na posúdenie.

Audítor musí uplatňovať odborný úsudok pri bodovom hodnotení na stupnici od 0 do 10 každej zložke úrovne 2 v prílohe 2 Dotazník a kritériá na posúdenie na základe informácií a dôkazov získaných pri uplatňovaní prílohy 2a .

Úroveň 3 (dotazník na posúdenie s blokmi otázok)

Príloha 2a Dotazník na posúdenie obsahuje bloky otázok, ktoré súvisia s kľúčovými zložkami piliera na úrovni 2. Tieto bloky podrobných otázok nie sú vyčerpávajúce. Znamená to, že pri bodovom hodnotení pre každú zložku na úrovni 2 by audítor mal použiť aspoň tieto otázky (bloky otázok).

Audítor môže formulovať ďalšie otázky a vykonať ďalšie testy a postupy podľa toho, ako to považuje za potrebné alebo vhodné. Audítor v plnej miere uplatňuje odborný úsudok pri všetkých otázkach v prílohe 2a s cieľom prideliť body kľúčovým zložkám piliera na úrovni 2.

5.5. Obmedzenie rozsahu

Audítor informuje verejného obstarávateľa o prípadnom obmedzení rozsahu práce, ktoré bolo zistené pred posúdením alebo počas neho, a prediskutuje s verejným obstarávateľom možné potrebné opatrenia, ako aj či alebo ako môže posudzovanie pokračovať.

6. POSTUPY POSUDZOVANIA

Audítor by mal vykonať posúdenie v súlade s prílohou 3 Postupy posudzovania, ktorá sa týka dokumentácie a dôkazov, plánovania, práce v teréne a podávania správ. Príloha 3 obsahuje postupy posudzovania, ktoré by mal audítor uplatňovať, a postupy, ktoré sa audítor môže rozhodnúť použiť. Audítor je upozornený na osobitné aspekty uvedené v oddieloch 6.1 až 6.3. Audítor by mal uplatňovať náležitú odbornú starostlivosť a úsudok a mal by určiť charakter, načasovanie a rozsah postupov posudzovania tak, aby zodpovedali cieľom, rozsahu a kontextu posúdenia.

6.1. Dokumentácia a dôkazy

Audítor by mal v súlade s ISAE 3000 pripraviť dokumentáciu a získať dostatočné primerané dôkazy na podporu zistení posúdenia a na vyvodenie odôvodnených záverov, z ktorých bude vychádzať záver posúdenia pre každý pilier. Audítor uplatňuje odborný úsudok pri zisťovaní toho, či sú dôkazy dostatočné a primerané (pozri prílohu 3.1).

6.2. Plánovanie a práca v teréne

Začatie posúdenia

Oficiálnym dátumom začatia posúdenia je dátum podpisu formulára objednávky verejného obstarávateľa alebo iného príslušného zmluvného dokumentu na účely posúdenia. Audítor sa potom musí čo najskôr dohodnúť so subjektom na dátume začatia práce v teréne.

Prípravné stretnutie so subjektom

Subjekt naplánuje prípravné stretnutie s audítorom (pozri prílohu 3.2.1), ktoré sa bude konať v [názov a adresa subjektu]. Subjekt informuje Komisiu o tomto stretnutí, na ktorom sa môžu zúčastniť zástupcovia Komisie.

Postupy plánovania posúdenia a práce v teréne

Postupy audítora by mali zahŕňať oboznámenie sa s kontextom zákazky, ktoré postačuje na návrh a vykonávanie ďalších postupov posudzovania. Ide o:

—	získavanie dôkazov týkajúcich sa podoby systémov, kontrol, pravidiel a postupov (príloha 3.3.1),

—	vykonávanie testov prevádzkovej efektívnosti systémov, kontrol, pravidiel a postupov (príloha 3.3.2),

—	výber vzorky a iné spôsoby výberu položiek na testovanie, ak je to vhodné (príloha 3.3.3),

—	využitie práce vnútorných audítorov, ak je to vhodné (príloha 3.3.4).

6.3. Podávanie správ

Použitie vzorovej správy o posúdení pilierov v prílohe 4

Použitie vzorovej správy o posúdení pilierov v prílohe 4 je povinné.

Jazyk

Správa by sa mala predložiť v [jazyku]. [Spolu so správou by sa malo poskytnúť zhrnutie správy o posúdení v [angličtine/francúzštine]] (pozri prílohu 3.3.1). <Odstráňte, ak sa neuplatňuje>.

Zistenia

Existujú dva druhy zistení:

—

hlavné zistenia sú zistenia, ktoré sa týkajú významných slabých miest alebo nedostatkov v systémoch, kontrolách. pravidlách a postupoch. „Významný“ znamená, že audítor sa domnieva, že tieto faktory sú pre Komisiu také dôležité, že by mohli ovplyvniť rozhodnutie zveriť subjektu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu v rámci nepriameho riadenia. Preto ak sú zistenia pri určitom pilieri významné, musí to viesť k tomu, aby audítor pre tento pilier vyjadril záporný záver.

Medzi hlavné zistenia patria aj prípady, keď viaceré zistenia, ak sú posudzované jednotlivo nepredstavujú významné slabé miesta alebo nedostatky, ale pri celkovom posúdení obsahujú významné slabé miesta alebo nedostatky. Kombinovaný vplyv týchto zistení je taký závažný (t. j. významný), že to musí audítora viesť k záveru, že subjekt nespĺňa požiadavky pre príslušný pilier (t. j. záver je „nie“),

—

ďalšie zistenia sú všetky zistenia, ktoré nemajú významnú povahu a o ktorých sa audítor domnieva, že by na ne subjekt mal byť upozornený. Tieto zistenia súvisia so slabými miestami a s nedostatkami v systémoch, kontrolách, pravidlách alebo postupoch, ktoré jednotlivo alebo spolu predstavujú menej naliehavú úroveň rizika, že ciele príslušného piliera sa nedosiahnu.

Zistenia sa musia oznamovať v súlade s (tabuľkovými) formátmi uvedenými vo vzorovej správe o posúdení pilierov v prílohe 4. Hlavné zistenia rovnako ako ďalšie zistenia audítora môžu byť základom pre opatrenia dohľadu, ktoré by mala prijať Komisia v súlade s článkom 154 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Odporúčania

Existujú dva druhy odporúčaní:

—	kritické odporúčania vzťahujúce na významné slabé miesta a nedostatky v systémoch, kontrolách, pravidlách alebo postupoch a na prípady, keď sa (pravidelne) nedodržiavajú kritériá Komisie a/alebo medzinárodne prijaté normy pre piliere,

—

ďalšie odporúčania sa týkajú všetkých ostatných zistení, ktoré nemajú významnú povahu. V týchto prípadoch slabé miesta a nedostatky v systémoch, kontrolách, pravidlách alebo postupoch nemajú významný a bezprostredný vplyv na ciele týchto systémov, kontrol, pravidiel alebo postupov. Napriek tomu je pre subjekt dôležité zaviesť navrhované opatrenia, keďže by mu to poskytlo príležitosť zlepšiť svoje systémy, kontroly, pravidlá alebo postupy a dosiahnuť vyššiu účinnosť a/alebo efektívnosť.

Odporúčania sa musia oznamovať v súlade s (tabuľkovými) formátmi uvedenými vo vzorovej správe o posúdení pilierov v prílohe 4.

Závery

Správa o posúdení by mala obsahovať záver pre každý pilier. Existujú dva druhy záverov. Závery musia byť formulované buď pozitívne (t. j. „zriadil“, „používa“, „podlieha“ alebo „uplatňuje“), alebo s použitím zápornej formulácie (t. j. „nezriadil“, „nepoužíva“, „nepodlieha“ alebo „neuplatňuje“).

Použitie podmieneného záveru (t. j. použitie formulácie „s výnimkou“) v posúdení pilierov nie je možné.

Dátum správy o posúdení

Dátum návrhu správy a predbežnej správy by mal byť dátum, kedy tieto správy boli zaslané na konzultáciu. Dátum záverečnej správy o posúdení by mal byť dátum, kedy sa záverečná správa nezávislého audítora podpíše (príloha 3.4.2).

Postupy a harmonogram predkladania návrhu správy o posúdení a záverečnej správy o posúdení

Audítor by mal dodržiavať postupy a harmonogram pre konzultácie a predkladanie návrhu správy a záverečnej správy o posúdení, ako sa uvádza v prílohách 3.4.3 a 3.4.4.

Audítor sa osobitne upozorňuje na tieto skutočnosti:

—	Audítor by mal predložiť návrh správy subjektu do [21; určí verejný obstarávateľ] kalendárnych dní po dni záverečného stretnutia (t. j. po skončení práce v teréne).

—	Obdobie medzi záverečným stretnutím v rámci posúdenia a predložením záverečnej správy o posúdení subjektu by nemalo prekročiť [105; určí verejný obstarávateľ] kalendárnych dní alebo [15] týždňov. Audítor by mal vysvetliť a zdokumentovať každé oneskorenie v pracovných dokumentoch.

7. OSTATNÉ ZÁLEŽITOSTI

7.1. Informácie o postupoch výpočtu a vykazovania nákladov

Akékoľvek informácie, ktoré subjekt poskytuje na účely tohto posúdenia o metodike použitej na výpočet a vykazovanie nákladov, sa nepovažujú za schválené Komisiou, pokiaľ ide o rozpočet na akúkoľvek konkrétnu akciu. Takéto schválenie je možné iba v prípadoch, keď sa dodržiavajú konkrétne postupy stanovené v rozhodnutí Komisie o ex ante posúdení jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb (známe aj ako zjednodušené vykazovanie výdavkov). Pokiaľ nebolo vykonané ex ante posúdenie zjednodušeného vykazovania výdavkov, oprávnenosť nákladov sa v prípade akejkoľvek konkrétnej akcie stanoví výhradne na základe ustanovení príslušnej(-ých) dohody(-ôd) so subjektom.

7.2. Nadväzujúce opatrenia

Verejný obstarávateľ môže požadovať, aby audítor poskytol ďalšiu pomoc ako súčasť nadväzujúcich opatrení týkajúcich sa záverečnej správy o posúdení. Verejný obstarávateľ môže požadovať aj to, aby audítor opätovne posúdil jeden alebo viacero pilierov, ak sa v záverečnej správe o posúdení dospelo k záveru, že subjekt nedodržal požiadavky pre príslušný pilier, resp. piliere.

Tento referenčný rámec sa nevzťahuje na žiadnu ďalšiu pomoc poskytnutú audítorom v súvislosti s nadväzujúcimi opatreniami verejného obstarávateľa týkajúcimi sa záverečnej správy o posúdení. Ak sa takáto pomoc vyžaduje, verejný obstarávateľ musí vydať dodatok k formuláru objednávky alebo k inému platnému zmluvnému dokumentu pre takúto zákazku.

7.3. Rôzne záležitosti

Prílohy

Príloha 1	Kontext zákazky – Kľúčové informácie pre posúdenie pilierov
Príloha 2	Dotazník a kritériá na posúdenie
Príloha 2a	Dotazník na posúdenie
Príloha 3	Postupy posudzovania
Príloha 4	Správa o posúdení pilierov

DÔLEŽITÉ: Prílohy 1 až 4 tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto referenčného rámca.

(1) Nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(2) Odkaz na „finančné nástroje“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(3) V riadne odôvodnených prípadoch môže byť verejným obstarávateľom Komisia.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196).

(5) Ak audítorský orgán nie je zo súkromného sektora, uplatňujú sa ekvivalentné úrovne odslúžených rokov, kvalifikácie a skúseností.

Príloha 1

Kontext zákazky – Kľúčové informácie pre posúdenie pilierov

POSUDZOVANÝ SUBJEKT

<uveďte celý názov posudzovaného subjektu>

PILIER

POSUDZOVANÝ PILIER (1)

1.	VNÚTORNÁ KONTROLA

ÁNO

2.	ÚČTOVNÍCTVO

ÁNO

3.	EXTERNÝ AUDIT

ÁNO

GRANTY

ÁNO/NIE <nehodiace sa odstráňte>

5.	VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

ÁNO/NIE <nehodiace sa odstráňte>

6.	FINANČNÉ NÁSTROJE (2)

ÁNO/NIE <nehodiace sa odstráňte>

7.	VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

ÁNO

8.	UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH

ÁNO

9.	OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

ÁNO

Piliere 1, 2, 3, 7, 8 a 9 sú vždy predmetom posúdenia (3).

Piliere 4 až 6 môžu byť predmetom posúdenia v závislosti od povahy úloh súvisiacich s plnením rozpočtu, ktorými má byť subjekt poverený.

KONTAKTNÉ ÚDAJE
Subjekt: [celý názov posudzovaného subjektu]
Adresa	Krajina
Telefón	Fax
Webové sídlo
Kľúčový kontakt
Meno	Funkcia	<uveďte výkonnú funkciu, napr. riaditeľ, generálny riaditeľ, vedúci oddelenia pre finančné záležitosti a účtovníctvo>
E-mail:	Telefón/fax
Delegácia Európskej únie v [krajine] <odstráňte túto tabuľku, ak sa neuplatňuje>
Adresa	Krajina
Telefón	Fax
Kľúčový kontakt
Meno	Funkcia
E-mail:	Telefón/fax
Útvar Európskej komisie zodpovedný za príslušný program financovania EÚ <odstráňte, ak sa neuplatňuje>
Kľúčový kontakt
Meno	Funkcia/oddelenie
E-mail:	Telefón/fax

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

Uveďte opis (maximálne 5 strán) systému vnútornej kontroly, pokiaľ ide o nasledovné:

—

kontrolné prostredie,

—	integrita a etické hodnoty,

—	organizačná štruktúra a pridelenie právomoci,

—	štruktúra dohľadu nad riadením,

—	posúdenie rizika,

—

kontrolné činnosti vrátane:

—	oddelenia povinností (vrátane opatrení na predchádzanie konfliktom záujmov),

—	spracúvania údajov a počítačových informačných systémov (vrátane všeobecných kontrol IT, kontrol aplikácií, integrity údajov a audítorských záznamov),

—	predchádzania chybám, podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovania a nápravy,

—	riadenia bankových účtov/likvidity,

—	mzdovej agendy a časového manažmentu,

—

informovanie a komunikácia,

—	interné podávanie správ,

—	externé podávanie správ: finančné výkazy, podávanie správ darcom,

—

monitorovanie,

—	monitorovanie (zložiek) systému vnútornej kontroly,

—	funkcia vnútorného auditu.

PILIER 2 – ÚČTOVNÍCTVO

Uveďte opis (maximálne 5 strán) systému účtovníctva:

—	systém účtovníctva a politiky,

—	zostavovanie rozpočtu,

—	účtovníctvo a zostavovanie rozpočtu pre projekty, činnosti, (trustové) fondy a finančné nástroje.

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT

Uveďte opis (maximálne 5 strán) funkcie externého auditu, pokiaľ ide o nasledovné:

—	regulačný rámec pre externý audit,

—	externý audítor subjektu a audítorské štandardy.

PILIER 4 – GRANTY

Uveďte opis (maximálne 5 strán) grantového systému subjektu, pokiaľ ide o nasledovné:

—	právny a regulačný rámec,

—	grantové zásady, ktoré sa týkajú najmä opatrení na predchádzanie konfliktom záujmov počas celého procesu udeľovania grantov,

—	typy použitých grantov,

—	organizácia (úlohy a povinnosti),

—	dokumentácia a archivácia grantového procesu,

—

grantové postupy vrátane:

—	uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov,

—	predkladania návrhov,

—	bezpečnosti a zachovávania dôvernosti návrhov,

—	prijímania, registrácie a otvárania návrhov,

—	výberového a hodnotiaceho konania,

—	postupu udeľovania grantov,

—	oznámenia a uverejnenia,

—	dohôd o grantoch a zmlúv.

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Uveďte opis (maximálne 5 strán) systému subjektu týkajúceho sa verejného obstarávania, pokiaľ ide o nasledovné:

—	právny a regulačný rámec,

—

zásady verejného obstarávania, najmä:

—	opatrenia na zabezpečenie transparentnosti, ako je uverejňovanie výziev na ex ante predkladanie ponúk a ex post zverejňovanie dodávateľov,

—	opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov počas celého procesu verejného obstarávania,

—	použité typy verejného obstarávania (stavebné práce, poskytnutie služieb, dodanie tovaru),

—	použité typy súťažných postupov verejného obstarávania,

—	organizácia (úlohy a povinnosti),

—	dokumentácia a archivácia procesu verejného obstarávania,

—

postupy verejného obstarávania:

—	výzva na predkladanie ponúk,

—	výberové a hodnotiace konanie a zadávanie zákaziek,

—	systém sťažností.

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE (4)

Uveďte opis (maximálne 5 strán) finančných nástrojov, pokiaľ ide o nasledovné:

—

právny a regulačný rámec. Aspekty, ktoré majú byť zahrnuté:

—	opis nástrojov vrátane investičných stratégií alebo politík, druhu poskytnutej podpory, kritérií oprávnenosti pre finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov a doplňujúcich operačných požiadaviek, ktoré transponujú politické ciele nástroja,

—	požiadavky na cieľový rozsah hodnôt pre pákový efekt (príspevok Únie na finančný nástroj má za cieľ zmobilizovať celkové investície prekračujúce výšku príspevku EÚ podľa vopred definovaných ukazovateľov),

—	vymedzenie neoprávnených činností,

—	ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje zosúladenie záujmov a rieši možný konflikt záujmov,

—	ustanovenia o výbere finančných sprostredkovateľov (finanční sprostredkovatelia sa musia vybrať na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, ktoré bránia vzniku konfliktu záujmov) a v náležitých prípadoch o zriadení účelových investičných nástrojov,

—	ustanovenia o zodpovednosti poverených subjektov a ostatných subjektov zapojených do implementácie finančného nástroja,

—	ustanovenia o riešení sporov,

—	ustanovenia o správe nástrojov,

—	ustanovenia týkajúce sa prípadného využívania a opakovaného využívania príspevku EÚ (článok 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách),

—	ustanovenia týkajúce sa správy príspevkov EÚ a správy zvereneckých účtov vrátane rizík protistrany, akceptovateľných pokladničných operácií, povinností príslušných strán, nápravných opatrení v prípade nadmerných zostatkov na zvereneckých účtoch, uchovávania záznamov a podávania správ,

—	pravidlá účtovania a finančného vykazovania (samostatné finančné vykazovanie pre každý finančný nástroj),

—	ustanovenia o trvaní, možnosti predĺženia a ukončení nástroja vrátane podmienok predčasného ukončenia a v náležitých prípadoch stratégie ukončenia,

—	ustanovenia týkajúce sa monitorovania implementácie podpory v prospech finančných sprostredkovateľov a konečných prijímateľov vrátane podávania správ zo strany finančných sprostredkovateľov,

—	základné zásady: finančné nástroje sa používajú v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, transparentnosti, proporcionality, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a subsidiarity a v súlade s ich cieľmi,

—	usmernenia a prevádzkové predpisy na používanie finančných nástrojov,

—	organizácia (úlohy a povinnosti),

—	systém riadenia kreditného rizika a vnútorný systém ratingu rizika – v náležitých prípadoch (len pre subjekty, ktoré plánujú požiadať o rozpočtovú záruku EÚ),

—	pravidlá a postupy pre kontroly týkajúce sa vyhýbania sa daňovým povinnostiam a nespolupracujúcich jurisdikcií,

—	pravidlá a postupy pre kontroly týkajúce sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

Uveďte opis (maximálne 5 strán) systému subjektu týkajúceho sa vylúčenia, pokiaľ ide o nasledovné:

—	právny a regulačný rámec,

—	kritériá vylúčenia.

—	postupy. Uveďte najmä, či sú uvedené aspekty zahrnuté v postupoch a ako sa uplatňujú.

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH

Uveďte opis (maximálne 5 strán) systému subjektu týkajúceho sa uverejňovania informácií o príjemcoch, pokiaľ ide o nasledovné:

—	právny a regulačný rámec,

—

požiadavky na uverejňovanie. Uveďte najmä, či sú tieto aspekty zahrnuté v postupoch a ako sa uplatňujú:

—	názov, miesto, charakter a účel, suma,

—	načasovanie,

—	spôsoby uverejňovania.

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Uveďte opis (maximálne 5 strán) systému subjektu týkajúceho sa ochrany osobných údajov, pokiaľ ide o nasledovné:

—	právny a regulačný rámec,

—	požiadavky na ochranu osobných údajov. Uveďte najmä, či sú v postupoch zahrnuté tieto požiadavky a ako sa uplatňujú.

(1) Subjekt by tu mal uviesť ÁNO alebo NIE, aby vyjadril, či pilier podlieha posudzovaniu.

(2) Odkaz na „finančné nástroje“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(3) Vo výnimočnom prípade, keď sa neposudzujú pravidlá a postupy ani pre granty, ani pre verejné obstarávanie, ani pre finančné nástroje (t. j. žiadny z pilierov 4 až 6), nie je potrebné posudzovať pravidlá a postupy pre vylúčenie a uverejnenie (t. j. piliere 7 a 8).

(4) „Finančné nástroje“ zahŕňajú aj rozpočtové záruky.

Príloha 2

DOTAZNÍK A KRITÉRIÁ NA POSÚDENIE

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Zriadil subjekt vo všetkých významných hľadiskách účinný, efektívny a hospodárny systém vnútornej kontroly, ktorý je založený na najlepších medzinárodných postupoch a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, a zabezpečil jeho fungovanie?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (5 zložiek pre vnútornú kontrolu)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Kontrolné prostredie Poskytuje kontrolné prostredie subjektu primeraný základ pre vykonávanie vnútornej kontroly v celej organizácii?

../10

2.	Posúdenie rizika Identifikuje subjekt riziká ohrozujúce dosiahnutie jeho cieľov v celom subjekte vrátane posúdenia potenciálu podvodu, a sú tieto riziká analyzované s cieľom slúžiť ako základ pre určenie spôsobu, akým by mali byť riešené?

../10

3.	Kontrolné činnosti Používa subjekt účinné a efektívne kontrolné činnosti vrátane predchádzania nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovania a nápravy?

../10

4.	Informovanie a komunikácia Má subjekt zavedené kontroly a postupy, ktoré zabezpečujú spoľahlivé podávanie správ – interné aj externé (na interné a externé účely) – v súlade s platnými požiadavkami a štandardmi?

../10

5.	Monitorovanie Monitoruje subjekt vnútorné kontroly pravidelne a účinne?

../10

Celkové hodnotenie

../50

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetkých 5 zložiek minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 2 – ÚČTOVNÍCTVO

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Používa subjekt účtovný systém, ktorý vo všetkých významných hľadiskách včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie, je založený na medzinárodných účtovných štandardoch a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre účtovníctvo)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Systém účtovníctva a politiky Používa subjekt primeraný systém účtovníctva a má jasné účtovné politiky v písomnej forme?

../10

2.	Zostavovanie rozpočtu Má subjekt rozpočtový systém a postupy, ktorých výsledkom sú transparentné a spoľahlivé rozpočty pre jeho operácie a činnosti?

../10

Účtovníctvo a zostavovanie rozpočtu pre konkrétne projekty, činnosti, (trustové) fondy a finančné nástroje (1) , ak je to relevantné

Má subjekt: i) účtovné a rozpočtové postupy, ktoré umožňujú primerané a včasné podávanie správ darcom/poskytovateľom finančných prostriedkov (vrátane Európskej komisie) o používaní finančných prostriedkov, ktoré poskytli na projekty, činnosti, (trustové) fondy a finančné nástroje; a ii) kapacitu a zavedené procesy na zostavenie finančných výkazov (2)?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Podlieha subjekt nezávislému externému auditu, ktorý musí byť vo všetkých významných hľadiskách vykonaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom funkčne nezávislým od subjektu a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre nezávislý externý audit)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Právny a regulačný rámec. Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre externý audit?

../10

Zásady.

V závislosti od platného regulačného rámca a audítorských štandardov možno rozlišovať tri možné situácie.

Kľúčová otázka (úroveň 2) – Uplatní sa, ak externý audit vykonáva nezávislá odborná externá audítorská firma (súkromný sektor) v súlade so štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi. Podlieha subjekt externému auditu, ktorý:

—	vykonáva odborná externá audítorská firma, ktorá je od subjektu nezávislá a ktorá dodržiava základné zásady profesijnej etiky, medzi ktoré patria: integrita, objektívnosť, odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, zachovávanie dôvernosti a profesionálny prístup?

—	sa vykonáva v súlade s audítorskými štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi (ISA) vydanými Radou pre medzinárodné štandardy pre audit a uisťovacie služby (IAASB)?

Kľúčová otázka (úroveň 2) – Uplatní sa, ak externý audit vykonáva vnútroštátna kontrolná inštitúcia (verejný sektor) v súlade so štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi. Podlieha subjekt externému auditu, ktorý:

—

vykonáva vnútroštátna kontrolná inštitúcia alebo najvyššia kontrolná inštitúcia (napr. vnútroštátny dvor audítorov alebo rovnocenný orgán), ktorá je od subjektu nezávislá a ktorá dodržiava základné zásady profesijnej etiky, medzi ktoré patria: integrita, objektívnosť, odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, zachovávanie dôvernosti a profesionálny prístup?

—	sa vykonáva v súlade s audítorskými štandardmi, ktoré sú rovnocenné so zásadami, štandardmi a usmernením vydanými Medzinárodnou organizáciou najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI)?

Kľúčová otázka (úroveň 2) – Uplatní sa, ak externý audit vykonáva externý audítorský orgán alebo orgán dohľadu, ktorý vykonáva činnosť podľa osobitného regulačného alebo inštitucionalizovaného rámca (napr. externý audítor OSN) a ktorý je od subjektu nezávislý v súlade so štandardmi rovnocennými s medzinárodnými audítorskými štandardmi. Podlieha subjekt externému auditu, ktorý:

—	vykonáva odborná externá audítorská spoločnosť alebo orgán dohľadu, ktorý je od subjektu nezávislý a ktorý dodržiava základné zásady profesijnej etiky, medzi ktoré patria: integrita, objektívnosť, odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, zachovávanie dôvernosti a profesionálny prístup?

—	sa vykonáva v súlade s audítorskými štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi (ISA) a štandardmi INTOSAI?

../10

3.	Externé audítorské postupy Podlieha subjekt primeraným externým audítorským postupom?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 4 – GRANTY

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre granty)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Právny a regulačný rámec Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre poskytovanie grantov?

../10

Zásady

Sú v postupoch, pravidlách a kritériách systému subjektu na udeľovanie grantov zahrnuté tieto zásady: transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, kritériá oprávnenosti, zabránenie dvojitému financovaniu, konfliktu záujmov?

Tieto zásady musia byť začlenené do postupov, pravidiel a kritérií týkajúcich sa systému subjektu na udeľovanie grantov v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality. Zásady nemajú absolútnu platnosť a obmedzený počet výnimiek sa môže povoliť v prípade, ak sú tieto výnimky jasne formulované, primerané a opodstatnené.

../10

3.	Postup udeľovania grantov Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Uplatňuje subjekt vo všetkých významných hľadiskách primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom verejného obstarávania a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre verejné obstarávanie)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Právny a regulačný rámec Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre verejné obstarávanie?

../10

Zásady

Sú v postupoch, pravidlách a kritériách systému verejného obstarávania subjektu zahrnuté tieto zásady: transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, prístup verejnosti k informáciám o verejnom obstarávaní, konflikty záujmov a používanie súťažných postupov verejného obstarávania a najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou?

Tieto zásady musia byť začlenené do postupov, pravidiel a kritérií týkajúcich sa systému subjektu pre verejné obstarávanie v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality. Zásady nemajú absolútnu platnosť a obmedzený počet výnimiek sa môže povoliť v prípade, ak sú tieto výnimky jasne formulované, primerané a opodstatnené.

../10

3.	Postupy verejného obstarávania Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy pre verejné obstarávanie?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE (3)

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy vo všetkých významných hľadiskách pre poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ/rozpočtových záruk prostredníctvom finančných nástrojov/rozpočtových záruk a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre finančné nástroje)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Právny a regulačný rámec Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre používanie a implementáciu finančných nástrojov/rozpočtových záruk?

../10

Zásady

Sú tieto zásady a podmienky začlenené do postupov, pravidiel a kritérií týkajúcich sa finančných nástrojov/rozpočtových záruk subjektu?

Základné zásady (článok 209 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Správne finančné riadenie, transparentnosť, proporcionalita, nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie a subsidiarita.

Výber finančných sprostredkovateľov (článok 216 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Finanční sprostredkovatelia sa vyberú na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, ktoré bránia vzniku konfliktu záujmov.

Podmienky vzťahujúce sa na finančné nástroje a rozpočtové záruky (článok 209 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Finančné nástroje a rozpočtové záruky musia byť v súlade s týmito základnými podmienkami: riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, okrem toho zabezpečovať dosahovanie pákového efektu a zosúladenie záujmu, ako aj prípadne nenarúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu a zabezpečovať súlad s pravidlami štátnej pomoci.

../10

3.	Postupy týkajúce sa finančných nástrojov/rozpočtových záruk Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy týkajúce sa využívania finančných nástrojov/rozpočtových záruk?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE – doplňujúci oddiel 6A (doplňujúce otázky týkajúce sa rozpočtových záruk (4) )

Kritériá/otázky úrovne 2 (štyri doplňujúce zložky pre rozpočtové záruky) Má subjekt systém riadenia úverového rizika a používa vnútorný systém ratingu rizika primeraný povahe, rozsahu a zložitosti jeho činností?

ÁNO/NIE

1.	Rámec pre politiku riadenia rizík/strategický rámec Má subjekt zavedenú riadnu politiku a stratégiu na identifikovanie, riadenie, meranie a kontrolu rizika (zameranie na úverové riziko)?

../10

2.	Riadenie rizika Má subjekt primeraný organizačný rámec umožňujúci účinné riadenie, meranie a kontrolu úverového rizika s kvalitatívne a kvantitatívne dostatočnými ľudskými a technickými zdrojmi na vykonávanie požadovaných úloh?

../10

3.	Systém na identifikáciu, analýzu a monitorovanie úverového rizika Má subjekt dobre fungujúci systém na identifikáciu, analýzu a monitorovanie úverového rizika?

../10

4.	Vnútorný systém ratingu rizika (IRRS) Používa subjekt vnútorný systém ratingu rizika (IRRS) primeraný povahe, rozsahu a zložitosti jeho činností?

../10

Celkové hodnotenie

../40

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 2 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 4 zložky minimálne 70 % a ak sú hodnotenia pre každú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 2 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE – doplňujúce oddiely 6B a 6C (nepovinné (5) )

Úroveň 1. Uplatňuje subjekt pri výbere/implementácii finančných nástrojov/rozpočtových záruk financovaných z prostriedkov Únie normy, ktoré sú rovnocenné s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie, a dohodnuté medzinárodné normy a normy Únie, a teda: a) nepodporuje akcie prispievajúce k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a b) nevstupuje do operácií so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (2 zložky pre kontroly týkajúce sa vyhýbania sa daňovým povinnostiam a nespolupracujúcich jurisdikcií)

HODNOTENIE

(0 – 10)

Kontroly týkajúce sa vyhýbania sa daňovým povinnostiam a nespolupracujúcich jurisdikcií

Uplatňuje subjekt pri výbere/implementácii finančných nástrojov/rozpočtových záruk financovaných z prostriedkov Únie normy, ktoré sú rovnocenné s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie, a dohodnuté medzinárodné normy a normy Únie (6), a teda:

1.	nepodporuje akcie prispievajúce k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a

2.	neuskutočňuje operácie so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely,

../10

Úroveň 1. Uplatňuje subjekt pri výbere/implementácii finančných nástrojov/rozpočtových záruk normy, ktoré sú rovnocenné s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie, a dohodnuté medzinárodné normy, a teda: c) nepodporuje akcie prispievajúce k praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a d) nevstupuje do operácií so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (2 zložky pre kontroly týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu)

HODNOTENIE

(0 – 10)

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (CTF)

Uplatňuje subjekt pri výbere/implementácii finančných nástrojov/rozpočtových záruk normy, ktoré sú rovnocenné s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie, a dohodnuté medzinárodné normy a normy Únie poskytujúcej primerane účinné záruky, a teda:

1.	nepodporuje akcie prispievajúce k praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a

2.	nevstupuje do nových alebo obnovených operácií so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny (7)

../10

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre relevantný oddiel minimálne 70 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie pre relevantný oddiel nižšie ako 70 %.

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy na vylúčenie tretích strán z prístupu k financovaniu prostredníctvom verejného obstarávania, grantov a/alebo finančných nástrojov (8)?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre vylúčenie z prístupu k financovaniu)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Právny a regulačný rámec Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec v súvislosti s vylúčením z financovania?

../10

2.	Kritériá vylúčenia Sú kritériá vylúčenia začlenené do postupov a pravidiel týkajúcich sa udeľovania verejných zákaziek, grantov a/alebo finančných nástrojov?

../10

3.	Postupy vylúčenia Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy týkajúce sa vylúčenia uvedeného v bode 2.?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre jednotlivé zložky 1 alebo 3 minimálne 2/10 alebo 20 % alebo ak je hodnotenie pre jednotlivú zložku 2 minimálne 5/10 alebo 50 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednotlivé zložky 1 alebo 3 nižšie ako 2/10 alebo 20 % alebo ak je hodnotenie pre jednotlivú zložku 2 nižšie ako 5/10 alebo 50 %.

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH A ĎALŠÍCH INFORMÁCIÍ

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách) Uverejňuje subjekt informácie o príjemcoch finančných prostriedkov primeraným spôsobom a včas (9) ?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre uverejnenie príjemcov finančných prostriedkov)

HODNOTENIE

(0 – 10)

Právny a regulačný rámec

Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre uverejňovanie informácií o príjemcoch, ktorý zahŕňa 1. uverejňovanie primeraných informácií o príjemcoch; 2. odkaz na spoločnú medzinárodnú normu, ktorou sa zabezpečuje ochrana základných práv a obchodných záujmov, a 3. pravidelnú aktualizáciu uverejnených informácií?

../10

2.	Požiadavky Ak sa regulačný rámec vykonáva na základe dodatočného súboru postupov uverejňovania, sú v súbore začlenené jeho požiadavky?

../10

3.	Postupy uverejňovania Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy uverejňovania na základe požiadaviek uvedených v bode 2?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách) Zabezpečuje subjekt ochranu osobných údajov, ktorá je rovnocenná s ochranou uzdenou v článku 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách (10) ?

ÁNO/NIE

Kritériá/otázky úrovne 2 (3 zložky pre ochranu osobných údajov)

HODNOTENIE

(0 – 10)

1.	Právny a regulačný rámec Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec v súvislosti s ochranou osobných údajov?

../10

2.	Požiadavky Sú požiadavky začlenené do postupov a pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov?

../10

3.	Postupy Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy (napr. primerané technické a organizačné opatrenia) týkajúce sa ochrany osobných údajov (pri poskytovaní grantov/verejnom obstarávaní/finančných nástrojoch, podľa potreby) na základe požiadaviek uvedených v bode 2.?

../10

Celkové hodnotenie

../30

HODNOTENIE

Odpoveď na otázku úrovne 1 je ÁNO, ak je celkové hodnotenie pre všetky 3 zložky minimálne 70 % a ak je hodnotenie pre každú jednotlivú zložku minimálne 2/10 alebo 20 %.

Odpoveď na otázku úrovne 1 je NIE, ak je celkové hodnotenie nižšie ako 70 % alebo ak je hodnotenie pre jednu individuálnu zložku nižšie ako 2/10 alebo 20 %.

(1) Odkaz na „finančné nástroje“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(2) 2 Porovnaj článok 209 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ z roku 2018.

(3) Odkaz na „finančné nástroje“ a „finančné prostriedky EÚ“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(4) Odkaz na „finančné nástroje“ a „finančné prostriedky EÚ“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(5) Na účely implementácie prostriedkov Únie prostredníctvom finančných nástrojov, krytých alebo nekrytých rozpočtovou zárukou, bude subjekt musieť splniť príslušné požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách uvedené v dodatočných oddieloch 6B a 6C prostredníctvom vhodných zmluvných dojednaní, a to aj vtedy, ak si zvolil, že sa nepodrobí posúdeniu pilierov pre tieto oddiely.

(6) Daňová politika EÚ a regulačný rámec zahŕňajú najmä tieto predpisy, ktoré podliehajú ďalšiemu vývoju: Kódex správania pri zdaňovaní podnikov, 1.12.1997, Ú. v. ES C 2, 6.1.1998; smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8); smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49); odporúčanie Komisie 2012/772/EÚ zo 6. decembra 2012 v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním (Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 41); smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1); balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam: ďalšie kroky k dosiahnutiu účinného zdaňovania a väčšej daňovej transparentnosti v EÚ (COM/2016/23), odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/136 z 28. januára 2016 o vykonávaní opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (Ú. v. EÚ L 25, 2.2.2016, s. 67); smernica (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1; závery Rady ECOFIN z 12. februára, 8. marca, 25. mája, zo 17. júna, z 8. novembra a 5. decembra 2016, 5. decembra 2017, 23. januára a 13. marca 2018.

(7) Pri zohľadnení smernice (EÚ) 2015/849.

(8) Vylúčenie tretích strán sa musí posúdiť pre granty, verejné obstarávanie a/alebo finančné nástroje po posúdení príslušného piliera (granty, verejné obstarávanie a finančné nástroje). Odkaz na „finančné nástroje“ a „finančné prostriedky EÚ“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(9) Uverejnenie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov sa musí posúdiť pre granty, verejné obstarávanie a/alebo finančné nástroje po posúdení príslušného piliera (granty, verejné obstarávanie a finančné nástroje).

(10) V súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a nariadením (EÚ) 2016/679.

Príloha 2a

DOTAZNÍK NA POSÚDENIE

PILIER

POSUDZOVANÝ PILIER (1)

1.	VNÚTORNÁ KONTROLA

ÁNO

2.	ÚČTOVNÍCTVO

ÁNO

3.	EXTERNÝ AUDIT

ÁNO

GRANTY

ÁNO/NIE <nehodiace sa odstráňte>

5.	VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

ÁNO/NIE <nehodiace sa odstráňte>

6.	FINANČNÉ NÁSTROJE (2)

ÁNO/NIE <nehodiace sa odstráňte>

7.	VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

ÁNO

8.	UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH

ÁNO

9.	OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

ÁNO

Piliere 1, 2, 3, 7, 8 a 9 sú vždy predmetom posúdenia.

Piliere 4 až 6 môžu byť predmetom posúdenia v závislosti od povahy úloh súvisiacich s plnením rozpočtu, ktorými má byť subjekt poverený.

ÚČEL A POUŽÍVANIE TOHTO DOKUMENTU

V prvej fáze sa bude požadovať, aby subjekt odpovedal na príslušné otázky v prílohe 2a a aby vyplnenú prílohu predložil verejnému obstarávateľovi (ak ním nie je samotný subjekt) a audítorovi.

Upozornenie: od subjektu sa žiada, aby odpovedal na otázky označené ako „vyplní subjekt“ v stĺpci s nadpisom „Pripomienky subjektu“. Na kľúčové otázky odpovedá iba audítor na základe svojho odborného úsudku a vykonaných postupov posúdenia a testov.

Verejný obstarávateľ poskytne vyplnený dotazník z prílohy 2a audítorovi čo najskôr po tom, ako bola s audítorom uzavretá zmluva, ale pred začatím postupov posudzovania zo strany audítora.

V druhej fáze bude príloha 2a predstavovať podporný nástroj, ktorý audítor použije na navrhnutie, naplánovanie a vykonávanie postupov posudzovania a na zohľadnenie kritérií, ktorých dodržiavanie zo strany subjektu, ktorý podlieha posúdeniu, považuje Európska komisia za zásadné alebo dôležité.

Vyplnený dotazník je pre audítora významným zdrojom informácií a dôkazov pre posúdenie. V žiadnom prípade však nie je jediným zdrojom, ktorý má audítor použiť na plánovanie a vykonanie postupov posudzovania a na vyvodenie záverov. Všetky informácie, ktoré subjekt vyplnil a poskytol, sú predmetom postupov posúdenia, ktoré audítor považuje za potrebné. Audítor sa na informácie nesmie spoliehať, kým pomocou postupov posúdenia nezaistí, že informácie sú dostatočne presné a úplné na účely posúdenia a na vyvodenie informovaných záverov v prípade kľúčových otázok.

Audítor môže preto podľa vlastného uváženia pozmeniť, doplniť a pridať informácie v stĺpci „Pripomienky audítora“. Audítor môže takisto pridať doplňujúce otázky, ak to považuje za potrebné na to, aby dospel k informovanému záveru v prípade kľúčových otázok.

Používanie stĺpca „Pripomienky audítora“ – Dôrazne sa odporúča, aby audítor v čo najväčšej miere využíval pripomienky a opis v súhrnnej forme s cieľom vyhnúť sa vkladaniu dlhých textov do stĺpca „Pripomienky audítora“. Pri uvádzaní informácií a pripomienok môže audítor upraviť šírku a/alebo výšku tohto stĺpca. Audítor môže prípadne použiť prílohy (napr. dlhé opisy a/alebo dokumenty získané od subjektu), na ktoré môže odkázať.

Audítor zostáva po celý čas plne zodpovedný za navrhnutie, plánovanie a vykonávanie postupov posúdenia, ktoré považuje za potrebné pre vypracovanie záveru pre každý pilier, ktorý je v posúdení zahrnutý. Audítor musí zohľadniť konkrétne okolnosti zákazky a pri celom postupe posúdenia uplatniť odborný úsudok.

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA
KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)	Pripomienky audítora
Zriadil subjekt vo všetkých významných hľadiskách účinný, efektívny a hospodárny systém vnútornej kontroly, ktorý je v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, a zabezpečil jeho fungovanie?
Usmernenie Článok 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia môže uznať, že systémy účtovníctva a systémy vnútornej kontroly používané subjektmi a osobami, ktoré boli poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, zabezpečujú rovnocenný stupeň ochrany finančných záujmov Únie a primerané záruky, že sa dosiahnu ciele v oblasti riadenia.

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

1.	KONTROLNÉ PROSTREDIE – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Poskytuje kontrolné prostredie subjektu dostatočný základ pre vykonávanie vnútornej kontroly v celej organizácii?

Poznámka: Kontrolné prostredie zahŕňa funkcie správy a riadenia a postoje, informovanosť a činnosti tých, ktorí sú poverení správou a riadením v súvislosti s vnútornou kontrolou subjektu a jej význam v rámci subjektu.

1.1.	Integrita a etické hodnoty. Preukazuje vedenie snahu komunikovať a presadzovať integritu a etické hodnoty?

1.1.1.

Existuje písomný kódex správania, s ktorým boli všetci zamestnanci oboznámení, alebo príručka pre zamestnancov, ktorá obsahuje ustanovenia na podporu etického správania a hodnôt?

Vyplní subjekt

1.1.2.

Zdôrazňuje vedenie význam integrity a etických hodnôt a informuje o nich zamestnancov („postoj zhora“)?

Vyplní subjekt

1.1.3.

Existujú postupy (napr. disciplinárne sankcie, finančná a osobná zodpovednosť) týkajúce sa zamestnancov, ktorí nedodržiavajú pravidlá integrity a etické hodnoty?

Vyplní subjekt

1.1.4.

Sú zavedené postupy na riešenie možného konfliktu záujmov na úrovni vedenia?

Vyplní subjekt

1.2.	Organizačná štruktúra a pridelenie právomoci a zodpovednosti. Má subjekt jasnú a primeranú organizačnú štruktúru a sú kľúčové zodpovednosti jasne vymedzené?

1.2.1.

Má subjekt jasnú organizačnú štruktúru (t. j.. rámec, podľa ktorého sú naplánované, vykonávané, kontrolované a skúmané činnosti subjektu na dosiahnutie jeho cieľov), ktorá podporuje náležité riadenie a správu?

Vyplní subjekt

1.2.2.

Aká je rozhodovacia štruktúra a kto má najvyššiu rozhodovaciu právomoc?

Vyplní subjekt

1.2.3.

Sú hierarchické vzťahy a zodpovednosti jasne vymedzené? Napríklad: sú zodpovednosti, orgány a hierarchické vzťahy jasne uvedené v pracovných zmluvách a/alebo prevádzkových príručkách?

Vyplní subjekt

1.2.4.

Sú k dispozícii opisy pracovnej náplne?

Vyplní subjekt

1.2.5.

Akým spôsobom je pridelená právomoc a zodpovednosť za operačné činnosti a akým spôsobom sú stanovené hierarchické vzťahy a vzťahy na základe právomoci?

Vyplní subjekt

1.2.6.

Aké sú politiky a postupy, ktoré súvisia napr. s prijímaním zamestnancov, orientáciou, odbornou prípravou, hodnotením, poradenstvom, povýšením, odmenou a nápravnými opatreniami?

Vyplní subjekt

1.3.	Štruktúra dohľadu nad riadením. Má subjekt primeranú štruktúru dohľadu nad riadením?

1.3.1.

Existuje orgán dohľadu nad riadením (napr. orgány dohľadu, výbor audítorov, regulačné orgány, správna rada, výkonný orgán), ktorý je nezávislý od vedenia subjektu?

Vyplní subjekt

1.3.2.

Existujú pravidlá pre vymenúvanie, odmeňovanie a odstúpenie členov orgánu dohľadu nad riadením?

Vyplní subjekt

1.3.3.

Ak orgán dohľadu nad riadením neexistuje, prijalo vedenie subjektu opatrenia na vykonávanie jeho zodpovedností týkajúcich sa dohľadu nad riadením?

Vyplní subjekt

1.3.4.

Má subjekt funkciu vnútorného auditu? Ak áno, pozri oddiel 5.2.

Vyplní subjekt

1.3.5.

Ak nie, ako (napr. akými ďalšími opatreniami) vykonáva vedenie dohľad nad prípravou a výkonom vnútornej kontroly?

Vyplní subjekt

1.4.	Postup na prilákanie kompetentných osôb, rozvoj ich schopností a ich udržanie. Preukazuje subjekt snahu prilákať, rozvíjať schopnosti a udržať kompetentných jednotlivcov v súlade so svojimi cieľmi?

1.4.1.

Má subjekt oficiálne písomné politiky a postupy v oblasti ľudských zdrojov?

Vyplní subjekt

1.4.2.

Má subjekt politiky v oblasti prijímania zamestnancov a odmeňovania?

Vyplní subjekt

1.4.3.

Má subjekt systém pre rozvoj (zahŕňajúci potreby rozvoja a odbornej prípravy) a hodnotenie zamestnancov?

Vyplní subjekt

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

2.	POSÚDENIE RIZIKA – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Identifikuje subjekt riziká v súvislosti s dosiahnutím svojich cieľov v celom subjekte a sú riziká analyzované s cieľom slúžiť ako základ pre určenie spôsobu, akým by mali byť riadené?

2.1.

Upresňuje subjekt svoje ciele s dostatočnou jasnosťou s cieľom umožniť identifikáciu a posúdenie rizík v súvislosti s týmito cieľmi?

2.2.

Má subjekt zavedené postupy posudzovania rizík, ktoré vedeniu umožňujú identifikovať, posúdiť a riešiť existujúce alebo možné problémy, ktoré môžu brániť dosiahnutiu cieľov subjektu?

Vyplní subjekt

2.3.

Posudzujú sa riziká v rámci jednotlivých projektoch alebo v rámci subjektu ako celku?

Vyplní subjekt

2.4.

Sú postupy posudzovania rizík dokumentované?

Vyplní subjekt

2.5.

Má subjekt register rizík?

Vyplní subjekt

2.6.

Má subjekt postupy posudzovania rizík, na základe ktorých sa:

—	identifikujú udalosti a riziká, ktoré ovplyvňujú dosiahnutie cieľov subjektu vrátane potenciálu pre podvod?

—	analyzuje význam rizík a pravdepodobnosť ich výskytu?

—	určujú opatrenia a nadväzujúce mechanizmy potrebné v rámci reakcie na tieto riziká?

—	vykonávajú a upravujú kontroly s cieľom reagovať na zmeny identifikovaných rizík?

Vyplní subjekt

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

3.	KONTROLNÉ ČINNOSTI – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Používa subjekt účinné a efektívne kontrolné činnosti?

3.1.	Vo všeobecnosti Má subjekt oficiálne a písomné politiky a postupy v oblasti kontrolných činností?

3.1.1.

Používa subjekt kontrolné činnosti

—	na základe oficiálnych, písomných politík a postupov?

—	ktoré prispievajú k zmierňovaniu rizík súvisiacich s dosiahnutím cieľov na prijateľnú úroveň?

—	ktoré sú relevantné, t. j. založené na posúdení rizík a kontrolách potrebných na riadenie týchto rizík?

Vyplní subjekt

3.1.2.

Riešia sa kontrolnými činnosťami, ktoré používa subjekt, tieto kľúčové aspekty?

—	spoľahlivosť účtovníctva a podávania správ (pozri oddiel 4 – Informovanie a komunikácia),

—	ochrana majetku a informácií,

—	dodržiavanie pravidiel v oblasti verejného obstarávania a ďalších výdavkových postupov,

—	predchádzanie chybám, podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a náprava.

Vyplní subjekt

3.2.

Oddelenie povinností – vo všeobecnosti

Existuje účinné oddelenie povinností pre tieto kľúčové pozície:

—	povoľujúci úradník (t. j. mandát povoľovať operácie na prevádzkové a/alebo finančné účely) a účtovník (t. j. právomoc vykonávať platby),

—	povoľovanie, spracúvanie, zaznamenávanie a preskúmavanie operácií,

—	operačný a finančný dohľad.

3.2.1.

Je oddelenie povinností oficiálne uvedené napr. v prevádzkovej príručke alebo príručke postupov?

Vyplní subjekt

3.3.	Ochrana informácií – dokumentácia, archivácia a vedenie záznamov Má subjekt primerané a účinné postupy týkajúce sa dokumentácie, archivácie a vedenia záznamov a kontroly úplnosti a presnosti informácií?

3.3.1.

Aké sú hlavné vlastnosti archivačných systémov subjektu (elektronická forma, papierová forma, prevádzkové pokyny, používanie databáz a elektronických archivačných systémov)?

Vyplní subjekt

3.3.2.

Identifikovať a zdokumentovať hlavné vlastnosti archivačného systému/postupov.

Vyplní subjekt

3.3.3.

Má subjekt osobitnú politiku alebo postupy pre dokumentáciu a archiváciu, ktoré súvisia s postupmi pre granty, verejné obstarávanie a finančné nástroje?

Poznámka: môžu sa uplatňovať špecifické požiadavky, ako sú transparentnosť a zachovávanie dôvernosti.

Vyplní subjekt

3.4.	Spracúvanie informácií a počítačové informačné systémy. Má subjekt účinné postupy a kontrolu nad informačnými systémami, ktorými sa zachováva integrita informácií a bezpečnosť údajov, ktoré sa týmito systémami spracúvajú?

3.4.1.

Má subjekt oficiálne a písomné postupy a kontroly v súvislosti so svojimi informačnými systémami?

Vyplní subjekt

3.4.2.

Má subjekt primerané a účinné postupy pre začatie, schvaľovanie, zaznamenávanie, spracúvanie a vykazovanie transakcií?

3.4.3.

Uplatňuje subjekt pri vnútornej kontrole vhodnú kombináciu manuálnych a automatizovaných prvkov s ohľadom na povahu a zložitosť používania informačných a počítačových informačných systémov?

3.4.4.

Sú v kontrole nad informačnými systémami subjektu zahrnuté účinné všeobecné informačné kontroly a aplikačné kontroly?

Usmernenie súvisiace s počítačovými informačnými systémami

Výsledkom obchodných postupov/činností subjektu sú transakcie, ktoré sú začaté, zaznamenávané, spracúvané a vykazované v informačnom systéme, ktorý je ovládaný buď manuálne alebo počítačom alebo na základe kombinácie manuálnych a počítačových postupov.

Existuje primerané oddelenie povinností pre kľúčové pozície v oblasti účtovníctva t. j. pre začatie, schvaľovanie, zaznamenávanie, spracúvanie (t. j. presun do hlavnej účtovnej knihy) a vykazovanie vo finančných výkazoch?

Používanie informačných technológií ovplyvňuje spôsob, akým sú kontrolné činnosti vykonávané. Kontrola nad informačnými systémami je účinná vtedy, ak sa zachováva integrita informácií a bezpečnosť údajov, ktoré tieto systémy spracúvajú, a ak zahŕňa účinné všeobecné informačné kontroly a aplikačné kontroly.

Všeobecné IT kontroly sú politiky a postupy, ktoré súvisia s veľkým počtom aplikácií a podporujú účinné fungovanie aplikačných kontrol. Vzťahujú sa na prostredia mainframe a miniframe a prostredie pre koncových používateľov. Všeobecné IT kontroly, ktoré zaisťujú integritu informácií a bezpečnosť údajov, spravidla zahŕňajú kontroly:

—	dátového centra a prevádzky siete,

—	kúpy, vývoja a údržby systémových softvérov,

—	zmeny programu;

—	bezpečnosti prístupu;

—	kúpy, vývoja a údržby aplikačných systémov.

Aplikačné kontroly sú manuálne alebo automatizované postupy, ktoré sú bežne používané na úrovni obchodných procesov a vzťahujú sa na spracúvanie transakcií jednotlivými aplikáciami. Aplikačné kontroly môžu mať preventívnu alebo zisťovaciu povahu a sú navrhnuté s cieľom zaistiť integritu účtovných záznamov. Aplikačné kontroly preto súvisia s postupmi pre začatie, zaznamenávanie, spracúvanie a vykazovanie transakcií alebo ďalších finančných údajov. Týmito kontrolami sa pomáha zaistiť, že uskutočnené transakcie sú povolené a že sú úplne a presne zaznamenané a spracované. Medzi príklady patria kontroly týkajúce sa úpravy vstupných údajov a kontroly poradia čísel s manuálnym sledovaním správ o výnimkách alebo opravy pri vkladaní údajov.

Používanie manuálnych a automatizovaných prvkov pri vnútornej kontrole takisto ovplyvňuje spôsob, akým sú transakcie začaté, zaznamenávané, spracúvané a vykazované:

—

Kontroly v manuálnom systéme môžu zahŕňať také postupy, akými sú schválenie a preskúmanie transakcií, zosúhlasenia a sledovanie položiek zosúhlasenia. Pri začatí, zaznamenávaní, spracúvaní a vykazovaní transakcií môže subjekt prípadne použiť automatizované postupy, v prípade ktorých sú papierové dokumenty nahradené záznamami v elektronickej podobe.

—

Kontroly v IT systémoch pozostávajú z kombinácie automatizovaných kontrol (napr. kontroly zabudované v počítačových programoch) a manuálnych kontrol. Manuálne kontroly môžu byť nezávislé od informačných technológií, môžu využívať informácie vytvorené informačnými technológiami alebo sa môžu obmedzovať na monitorovanie účinnosti fungovania informačných technológií a automatizovaných kontrol a na riešenie výnimiek. Ak sú informačné technológie použité na začatie, zaznamenávanie, spracúvanie a vykazovanie transakcií alebo ďalších finančných údajov pre začlenenie do finančných výkazov, systémy a programy môžu zahŕňať kontroly súvisiace s príslušnými tvrdeniami týkajúcimi sa významných účtov alebo môžu byť zásadne dôležité pre účinné fungovanie manuálnych kontrol, ktoré závisia od informačných technológií.

Kombinácia manuálnych a automatizovaných prvkov subjektu pri vnútornej kontrole sa líši v závislosti od povahy a zložitosti informačných technológií, ktoré subjekt používa.

3.5.	Predchádzanie chybám, podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a náprava Má subjekt primerané a účinné postupy týkajúce sa predchádzania chybám, podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovania a nápravy?

3.5.1.

Zohľadňuje subjekt pri posudzovaní rizík pre dosiahnutie cieľov možnosť výskytu chýb, podvodov a nezrovnalostí?

Vyplní subjekt

3.5.2.

Identifikuje subjekt (citlivé) pracovné pozície s rizikom kolúzie (napr. riadenie bankových účtov a likvidity, funkcie v oblasti verejného obstarávania a nákupu) a existujú zmierňujúce opatrenia (napr. rotácia funkcií, dodatočné kontroly)?

Vyplní subjekt

3.5.3.

Existujú postupy pre podávanie správ o chybách, podvodoch a nezrovnalostiach a ich sledovanie?

Vyplní subjekt

3.6.	Ochrana dlhodobého majetku Má subjekt zavedený primeraný a účinný systém riadenia dlhodobého a nehmotného majetku, ktorým sa zabezpečuje ochrana dlhodobého a nehmotného majetku a sleduje dlhodobý majetok na účely finančného účtovníctva, preventívnej údržby a ochrany pred krádežou?

3.6.1.

Má subjekt opis postupov alebo príručku postupov pre svoj systém riadenia majetku?

Vyplní subjekt

3.6.2.

Získať dostatočné znalosti o systéme riadenia majetku subjektu, t. j. o praktikách a postupoch pri nadobúdaní a riadení pozemkov a budov, strojov, vozidiel, vybavenia a nehmotného majetku (napr. práva duševného vlastníctva, licencie).

Poznámka: osobitnú pozornosť treba venovať pravidlám v oblasti verejného obstarávania, ktoré sa vzťahujú na nadobudnutie dlhodobého a nehmotného majetku (pozri pilier 5 – verejné obstarávanie).

Usmernenie

Zdokumentovať uvedený postup pomocou opisov a odkazov na relevantné zdrojové materiály (napr. systémy, vývojové diagramy, príručky a pod.) a identifikovať všetky nedostatky v systéme riadenia majetku subjektu.

Relevantnými problémami sú: úlohy a zodpovednosti (oddelenie povinností) za riadenie postupov nadobúdania majetku a nákupu, evidenciu majetku (používanie registrov majetku, knihy jázd), kontroly a postupy pre prístup, postupy kontroly a monitorovania, ochranné a prístupové postupy, nakladanie s majetkom a prevod majetku.

3.7.

Ochrana inventúrneho súpisu & pohľadávky a dlhy

Má subjekt zavedený primeraný a účinný systém riadenia inventúrneho súpisu (dodávky, tovar a materiály), ktorým sa zabezpečuje ochrana inventúrnych súpisov a sledujú inventúrne súpisy na účely finančného účtovníctva, preventívnej údržby a ochrany pred krádežou?

Má subjekt zavedený primeraný a účinný systém riadenia, ktorým sa zabezpečuje zosúhlasenie platieb s pohľadávkami a dlhmi?

3.7.1.

Má subjekt opis postupov alebo príručku postupov pre svoj systém riadenia inventúrnych súpisov?

Vyplní subjekt

3.7.2.

Získať dostatočné znalosti o systéme riadenia inventúrnych súpisov subjektu (praktiky a postupy pre nadobúdanie, nákup a riadenie zásob, ako sú materiály, nástroje, náhradné diely a kancelárske potreby).

Poznámka: osobitnú pozornosť treba venovať pravidlám v oblasti verejného obstarávania, ktoré sa vzťahujú na nadobudnutie dodávok, tovaru a materiálov (pozri pilier 5 – verejné obstarávanie).

Usmernenie

Relevantnými problémami sú: i) úlohy a zodpovednosti týkajúce sa riadenia inventúrnych súpisov, postupy pre nadobúdanie a nákup a záznamy o inventúre; ii) bezpečnostné opatrenia, prístup a používanie; iii) postupy kontroly a monitorovania, inventarizácia a zosúhlasenie údajov; iv) používanie zásob a nakladanie s nimi.

3.8.	Správa bankových účtov a ochrana hotovosti v banke Má subjekt zavedený primeraný a účinný systém správy bankových účtov, ktorým sa zabezpečuje ochrana bankových účtov a umožňuje sa riadne účtovanie prijatej a použitej hotovosti?

3.8.1.

Má subjekt opis postupov alebo príručku postupov pre svoj systém správy bankových účtov?

Vyplní subjekt

3.8.2.

Vykonáva subjekt pravidelné (minimálne na mesačnom základe) zosúhlasenia účtovných údajov na účtoch subjektu (účet hlavnej účtovnej knihy, pokladničná kniha) s údajmi o bankových účtoch, a to takým spôsobom, že žiadne významné rozdiely nezostanú bez vysvetlenia?

3.8.3.

Získať dostatočné znalosti o systéme správy bankových účtov subjektu (praktiky a postupy pre riadenie bankových účtov).

Usmernenie

Relevantnými problémami sú: úlohy a zodpovednosti (oddelenie povinností, prístupové práva, používanie oddelenej správy pokladne) v správe bankových účtov, typy účtov (napr. úročené, použité meny), používanie postupov vyžadujúcich podpisy dvoch osôb, pravidelné zosúhlasovanie s bankou, dohľad a kontrola, používanie vyhradených/osobitných bankových účtov pre projekty, politika správy pokladne.

3.9.	Riadenie likvidity a ochrana hotovosti Má subjekt zavedený primeraný a účinný systém riadenia likvidity, ktorým sa zabezpečuje ochrana (pokladničnej) hotovosti a umožňuje sa riadne účtovanie prijatej a použitej hotovosti?

3.9.1.

Má subjekt opis postupov alebo príručku postupov pre svoj systém riadenia likvidity?

Vyplní subjekt

3.9.2.

Vykonáva subjekt pravidelné (minimálne na mesačnom základe) zosúhlasenia účtovných údajov na svojich účtoch (účet hlavnej účtovnej knihy, pokladničná kniha) s údajmi o bankových účtoch, a to takým spôsobom, že žiadne významné rozdiely nezostanú bez vysvetlenia?

3.9.3.

Existujú primerané postupy pre držanie a počítanie hotovosti?

3.9.5.

Vykonáva subjekt zúčtovanie a zosúhlasenie prechodných účtov a preddavkov, t. j. vykonaných hotovostných platieb, z ktorých ešte neboli zaznamenané žiadne výdavky, minimálne raz mesačne do 30 dní od konca každého mesiaca? Takéto preddavky môžu zahŕňať cestovné zálohy a prevádzkované zálohové (3) poznámka účty. Môžu zahŕňať aj prevody ďalším subjektom, ktoré sú pri ich uskutočnení klasifikované ako výdavky, aj keď sa vykazovanie všetkých vyčlenených častí prevodov očakáva periodicky.

3.9.6.

Získať dostatočné znalosti o systéme riadenia likvidity subjektu (praktiky a postupy pre riadenie likvidity).

Usmernenie

Relevantnými problémami sú: úlohy a zodpovednosti (oddelenie povinností, prístupové práva, používanie oddelenej správy pokladne) v riadení likvidity; postupy nakladania s hotovosťou a limity pre hotovosť, ktorú možno držať; pravidelné spočítavanie a zosúhlasenie pokladne; riadenie hotovostných preddavkov (používanie, povoľovanie, limity, monitorovanie a spracúvanie).

3.10.

Prijímanie zamestnancov.

Má subjekt primerané a účinné postupy pre prijímanie zamestnancov (stálych aj dočasných)?

3.10.1.

Má subjekt opis postupov alebo príručku postupov pre svoj systém prijímania do pracovného pomeru?

Vyplní subjekt

3.10.2.

Získať dostatočné znalosti o systéme subjektu týkajúcom sa prijímania zamestnancov (praktiky a postupy pre riadenie zamestnancov vyslaných do zahraničia, miestnych a ďalších zamestnancov).

3.10.3.

Prejsť procesom prijímania do pracovného pomeru od schválenia výberového konania až po podpísanie pracovnej zmluvy.

Usmernenie

Zdokumentovať uvedené postupy pomocou opisov a odkazov na relevantné zdrojové materiály (napr. systémy, vývojové diagramy, príručky a pod.) a identifikovať všetky nedostatky v postupoch subjektu na prijímanie zamestnancov.

Relevantnými problémami sú: úlohy a zodpovednosti v riadení zamestnancov; postupy výberu a schvaľovania; určovanie a schvaľovanie platov, príspevkov a iných podmienok zamestnania; používanie pracovných zmlúv; opisy pracovnej náplne.

3.11.

Mzdová agenda a systém zaznamenávania odpracovaného času

Má subjekt primeraný a účinný mzdový systém a systém zaznamenávania odpracovaného času?

3.11.1.

Má subjekt opis alebo príručku postupov pre svoj mzdový systém a systém zaznamenávania odpracovaného času?

Vyplní subjekt

3.11.2.

Získajte dostatočné znalosti o mzdovom systéme a systéme subjektu na zaznamenávanie odpracovaného času, t. j. postupov a metód pre mzdovú agendu a zaznamenávanie odpracovaného času.

3.11.3.

Sú databáza zamestnancov (4) a mzdový systém priamo prepojené, aby sa zabezpečil súlad údajov? Vykonávajú sa zosúladenia pravidelne (v zásade raz za mesiac)?

3.11.4.

Sú mzdový systém a systém zaznamenávania odpracovaného času prepojené, aby sa v prípade potreby zabezpečil správny výpočet platov a miezd?

3.11.5.

Je právomoc na zmenu záznamov a miezd obmedzená a sú k dispozícii audítorské záznamy?

3.11.6.

Existujú vhodné (schvaľovacie) postupy na zmeny v záznamoch zamestnancov?

3.11.7.

Existujú postupy na identifikáciu nedostatkov v kontrolách a/alebo fiktívnych zamestnancov? Napríklad: vykonáva (ročné) audity mzdovej agendy vnútorný audítorský subjekt?

3.11.8.

Má subjekt systém na priraďovanie zamestnancov, platov a súvisiacich nákladov k projektom?

3.11.9.

Aké zásady (t. j. vierohodnosť použitých základných predpokladov a kľúče na priraďovanie) používa subjekt pri priraďovaní platov a nákladov súvisiacich s platmi k projektom? Ako sa schvaľuje a zaznamenáva čas, ktorý zamestnanci strávia na konkrétnych projektoch?

Usmernenie

Relevantnými problémami sú: úlohy a zodpovednosti v rámci mzdovej agendy a systému zaznamenávania odpracovaného času; zaznamenávanie, výpočet a schvaľovanie platov a zložiek platu (pevná/pohyblivá, nadčas, sociálne zabezpečenie). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať systému subjektu na zaznamenávanie odpracovaného času: postupy vedenia záznamov o odpracovanom čase (používanie pracovných výkazov), kontrolný dohľad a postupy schvaľovania.

3.12.

Kontroly iných výdavkov a príspevkov súvisiacich so mzdou.

Má subjekt primerané a účinné kontroly iných výdavkov a príspevkov súvisiacich so mzdou?

Kľúčová otázka (úroveň 3):

3.12.1.

Má subjekt opis alebo príručku postupov pre svoje kontroly iných výdavkov a príspevkov súvisiacich so mzdou?

Vyplní subjekt

3.12.2.

Aké postupy a kontroly sú zavedené na určenie a vyplácanie príspevkov na cestovanie a ubytovanie (t. j. diét)?

3.12.3.

Aké postupy a kontroly sú zavedené na určenie a vyplácanie výdavkov na odbornú prípravu a rozvoj zamestnancov?

3.13..

Nadobúdanie služieb a náklady na služby.

Má subjekt primerané a účinné kontroly, pokiaľ ide o nadobúdanie služieb a účtovanie nákladov na služby?

3.13.1.

Aké postupy má subjekt zavedené na obstarávanie služieb od externých poskytovateľov služieb (napr. štúdie a výskumy; reklama, propagácia, uverejňovanie a akcie na zvýšenie viditeľnosti; hodnotenia; audit, účtovníctvo a právne služby; technická pomoc; preklady a tlmočenie; organizácia konferencií a seminárov; akcie na zvýšenie viditeľnosti)?

Poznámka: osobitná pozornosť by sa mala venovať pravidlám verejného obstarávania, ktoré sa uplatňujú pri nadobúdaní služieb (odkaz na pilier 5 – verejné obstarávanie).

Vyplní subjekt

3.14.

Kontroly výdavkov, pokiaľ ide o iné (nemzdové) výdavky.

Má subjekt primerané a účinné kontroly, pokiaľ ide o iné (nemzdové) výdavky?

Poznámka: to zahŕňa všetky náklady okrem miezd, výdavky a príspevky súvisiace so mzdami a náklady na služby. K príkladom patria: náklady na vedenie kancelárie, ako sú nájomné, spotrebný materiál a kancelársky tovar, náklady na verejné služby (elektrina, voda, plyn, palivo), dane a poplatky (napr. stočné a poplatky za tuhý odpad), čistenie a údržba; komunikácia (telefón, fax, internet); poistenie, správa a účtovníctvo, tlač.

3.14.1.

Má subjekt opis alebo príručku postupov pre svoje kontroly iných (nemzdových) výdavkov?

Vyplní subjekt

3.14.2.

Získajte dostatočné znalosti o systéme kontroly výdavkov subjektu (postupy a metódy kontroly výdavkov).

Usmernenie

Relevantnými problémami sú: úlohy a zodpovednosti v oblasti kontroly výdavkov; riadiace procesy, ktorými sa zabezpečuje, aby bola kontrola výdavkov v súlade s postupmi subjektu; povoľovanie a schvaľovanie výdavkov; vykonávanie pravidelného porovnania výdavkov uvedených v rozpočte so skutočnými výdavkami.

3.15.

Monitorovanie prevádzkovej výkonnosti.

Má subjekt primerané a účinné kontroly, pokiaľ ide o prevádzkovú výkonnosť?

3.15.1.

Má subjekt opis alebo príručku postupov pre monitorovanie prevádzkovej výkonnosti?

Vyplní subjekt

3.15.2.

Aké opatrenia má subjekt zavedené na kontrolu prevádzkovej výkonnosti, t. j. pokroku dosiahnutého pri vykonávaní činností a projektov?

Vyplní subjekt

3.15.3.

Prijal subjekt normy kvality (napr. ISO)?

Vyplní subjekt

3.15.4.

Ak sa nepoužívajú externé normy, používajú sa interné normy?

Vyplní subjekt

3.15.5.

Má subjekt postupy na hodnotenie prevádzkovej výkonnosti (pred vykonávaním, počas vykonávania a po vykonávaní)?

Vyplní subjekt

3.15.6.

Kto vykonáva (interne alebo externe) tieto hodnotenia a ako sa podávajú správy o výsledkoch a aké sú následné opatrenia?

Vyplní subjekt

3.16.

Súlad s predpismi a pravidlami na používanie finančných prostriedkov.

Má subjekt primerané a účinné kontroly, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu s nariadeniami a pravidlami EÚ týkajúcimi sa financovania činností a projektov subjektu?

3.16.1.

Má subjekt opis alebo príručku postupov na zabezpečenie dodržiavania predpisov a pravidiel na používanie finančných prostriedkov?

Vyplní subjekt

3.16.2.

Má subjekt zavedené postupy, ktorými sa zabezpečuje, aby skutočné vzniknuté výdavky a príjmy získané za činnosti a projekty boli v súlade s platnými pravidlami, t. j. podmienkami stanovenými v zmluvách a dohodách?

3.16.3.

Má subjekt zavedené postupy, ktorými sa zabezpečuje, že osobitné pravidlá a podmienky sú dobre známe a dodržiavajú sa? Takéto pravidlá a podmienky sa môžu týkať napríklad: oprávnenosti výdavkov, pravidiel verejného obstarávania (pozri pilier 5), pravidiel týkajúcich sa pôvodu, pravidiel týkajúcich sa viditeľnosti akcií financovaných EÚ a pravidiel na prevod aktív na konci projektu.

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

4.	INFORMOVANIE A KOMUNIKÁCIA – otázky/kritériá

Usmernenie

Informácie sú potrebné na to, aby subjekt mohol vykonávať povinnosti vnútornej kontroly na podporu dosiahnutia svojich cieľov. Vedenie subjektu získava alebo vytvára a používa relevantné a kvalitné informácie z vnútorných i vonkajších zdrojov na podporu fungovania iných zložiek vnútornej kontroly.

Interné podávanie správ (interné informovanie a komunikácia)

Týka sa to interného podávania správ, ktoré sa vzťahuje na finančné správy a podávanie správ vedeniu subjektu o kvalitatívnych aspektoch vykonávania činností a projektov v rámci subjektu.

Externé podávanie správ (externé informovanie a komunikácia)

Rozlišujú sa dva toky externého informovania a komunikácie:

—

Externé podávanie správ na externé účely: finančné vykazovanie a podávanie správ externým zainteresovaným stranám týkajúce sa kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov vykonávania činností a projektov subjektom.

V zásade sa to týka ročnej účtovnej závierky subjektu a jeho zodpovednosti voči jeho (externým) zainteresovaným stranám.

—	Externé podávanie správ na interné účely: finančné vykazovanie a podávanie správ subjektu týkajúce sa kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov vykonávania činností a projektov prijímateľmi grantu.

Týka sa to tokov podávania správ subjektu zo strany prijímateľov grantu a ich zodpovednosti voči subjektu. Podávanie správ je založené na konkrétnych pravidlách a podmienkach stanovených subjektom s cieľom spĺňať požiadavky (vrátane požiadaviek na podávanie správ) na financovanie poskytované EÚ a inými darcami. Tieto toky podávania správ predstavujú dôležitý prvok vnútornej kontroly.

Uvedené dva typy externého podávania správ sa riešia v rámci piliera 2 – účtovníctvo.

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

4.	INFORMOVANIE A KOMUNIKÁCIA (pokračovanie) – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedené kontroly a postupy, ktoré zabezpečujú spoľahlivé podávanie správ – interné aj externé (na interné aj externé účely) – v súlade s platnými požiadavkami a normami?

4.1.	Interné podávanie správ Má subjekt primerané a účinné kontroly, aby zabezpečil, že interné podávanie správ poskytuje vedeniu relevantné a kvalitné informácie?

4.1.1.

Získava alebo vytvára a používa subjekt relevantné a kvalitné informácie (z vnútorných a/alebo vonkajších zdrojov) na zostavovanie správ vedenia?

Vyplní subjekt

4.12.

Dostáva vedenie subjektu pravidelné (mesačné, štvrťročné) správy o pokroku dosiahnutom v oblasti cieľov, činností a projektov?

Vyplní subjekt

4.1.3.

Zahŕňajú informácie kvalitatívne aspekty vykonávania, ako použitie ukazovateľov výkonnosti, stav vykonávania a oneskorenia, kľúčové problémy a záležitosti?

Vyplní subjekt

4.1.4.

Zahŕňajú informácie finančné aspekty, ako porovnania údajov z rozpočtu a skutočných údajov a analýzy výdavkov vynaložených v rámci činnosti/projektu?

Vyplní subjekt

4.1.5.

Komunikuje subjekt interne o informáciách, ako aj cieľoch a zodpovednosti za vnútornú kontrolu, potrebných na podporu fungovania vnútornej kontroly?

Vyplní subjekt

4.2.	Externé podávanie správ (na externé účely) – finančné výkazy Pripravuje a predkladá subjekt ročné účtovné závierky, ktoré sú spoľahlivé a v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi?

4.2.1.

Pripravuje a predkladá subjekt ročné účtovné závierky, ktoré sú spoľahlivé?

„Spoľahlivé“ v tom zmysle, že finančné výkazy:

—	verne prezentujú finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky subjektu,

—	odzrkadľujú ekonomickú podstatu transakcií, iných udalostí a podmienok a nielen ich právnu formu;

—	sú neutrálne, t. j. nezaujaté,

—	sú v súlade so zásadou obozretnosti a

—	sú úplné vo všetkých dôležitých aspektoch.

Usmernenie

Koncoročné finančné výkazy sú kľúčovou podmienkou transparentnosti. Schopnosť včas pripraviť koncoročné finančné výkazy je kľúčovým ukazovateľom toho, ako dobre funguje systém účtovníctva, ako aj ukazovateľom kvality vedených záznamov.

Aby boli finančné výkazy užitočné a prispievali k transparentnosti, musia byť zrozumiteľné pre čitateľa a musia sa v nich transparentným a konzistentným spôsobom prezentovať transakcie, aktíva a pasíva. To je účel štandardov finančného výkazníctva. Niektoré krajiny majú vlastné štandardy finančného výkazníctva vo verejnom sektore, ktoré sú stanovené vládou alebo iným oprávneným orgánom. Aby boli takéto národné štandardy všeobecne uznávané, obvykle sú zosúladené s medzinárodnými štandardmi, ako sú medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor (IPSAS), z ktorých niektoré sú relevantné pre krajiny, ktoré si zvolili účtovníctvo založené na akruálnom princípe, zatiaľ čo iné sú relevantné pre systémy na hotovostnom základe.

4.2.2.

Spĺňajú finančné informácie uvedené vo finančných výkazoch tieto vlastnosti, vďaka ktorým sú užitočné pre používateľov?

—	relevantnosť – finančné informácie by mali byť relevantné pre potreby rozhodovania používateľov,

—	významnosť – pozornosť by sa mala venovať finančným informáciám, od ktorých sa očakáva, že ovplyvnia rozhodnutia používateľov,

—	verná prezentácia – finančné informácie by mali byť pravdivé a reálne a bez nesprávností,

—	porovnateľnosť – finančné informácie by mali byť porovnateľné medzi obdobiami a medzi organizáciami,

—	overiteľnosť – informácie by mali sprostredkovať ekonomickú podstatu činností subjektu,

—	včasnosť – zverejňovanie finančných informácií by nemalo byť príliš oneskorené,

—	zrozumiteľnosť – finančné informácie musia byť zrozumiteľné pre používateľov, ktorí majú primerané znalosti o činnostiach subjektu.

4.2.3.

Pripravuje a predkladá subjekt ročné účtovné závierky, ktoré sú v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi? Aký je platný rámec finančného výkazníctva? Aké základné predpisy a pravidlá musí subjekt dodržiavať pri príprave a predkladaní ročnej účtovnej závierky?

Vyplní subjekt

4.2.4.

Ďalšie zverejňovanie v rámci osvedčených postupov

Obsahujú finančné výkazy subjektu:

—	adresu a právnu formu subjektu a jurisdikciu, v ktorej pôsobí?

—	charakter fungovania subjektu a jeho hlavné činnosti?

—	odkaz na právny a regulačný rámec, ktorým sa upravuje fungovanie subjektu?

—	názov a identitu ovládajúceho subjektu (v prípade potreby)?

—	porovnania rozpočtových a skutočných prostriedkov/záväzkov a uhrádzania?

—	podrobnosti o zdrojoch financovania (prijaté sumy/pohľadávky a totožnosť poskytovateľov finančných prostriedkov)?

—	výkaz o finančnej situácii a o finančnej výkonnosti podľa typu činnosti, programu, projektu, (trustových) fondov a finančných nástrojov za obdobie, na ktoré sa vzťahujú finančné výkazy?

4.2.5.

Dodržiava subjekt národné štandardy účtovníctva (vrátane finančného výkazníctva) platné v krajine, v ktorej je usadený? Napríklad Svetová banka, t. j. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD) a Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA) sa riadia všeobecne uznávanými účtovnými zásadami USA (US GAAP).

4.2.6.

Dodržiava subjekt medzinárodné účtovné štandardy (vrátane finančného výkazníctva) alebo účtovné politiky a pravidlá predpísané osobitnými predpismi alebo dohovormi?

—	Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor (IPSAS)

—	Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS)

—	iné špecifické dohovory a pravidlá, napríklad účtovné štandardy systému OSN (UNSAS)

Vyplní subjekt

4.2.7.

Aký je účtovný základ pre zostavenie a predkladanie finančných výkazov subjektu:

—	akruálny princíp,

—	hotovostný základ,

—	upravený hotovostný základ alebo upravený akruálny princíp (t. j. zmiešaný).

Poznámka pod čiarou: „Akruálny princíp“ je účtovný základ, v rámci ktorého sa transakcie a ostatné udalosti vykazujú, keď k nim dôjde (a nie až vtedy, keď sa prijme alebo zaplatí hotovosť alebo jej ekvivalent). Transakcie a udalosti sa preto zaznamenávajú v účtovných záznamoch a vykazujú vo finančných výkazoch za obdobia, na ktoré sa vzťahujú. Prvky vykazované v rámci účtovníctva založeného na akruálnom princípe sú aktíva, pasíva, čisté aktíva/vlastné imanie, príjmy a náklady.

Vyplní subjekt

4.2.8.

Aké časové obdobie používa subjekt ako svoj účtovný rok?

Vyplní subjekt

4.2.9.

Zahŕňajú finančné výkazy subjektu tieto súčasti:

—	výkaz zmien v čistých aktívach/vo vlastnom imaní, výkaz finančnej pozície (označovaný aj ako súvaha alebo výkaz aktív a pasív),

—	výkaz finančných výsledkov (označovaný aj ako výkaz príjmov a výdavkov, výkaz príjmov, prevádzkový výkaz alebo výkaz ziskov a strát),

—	výkaz zmien v čistých aktívach/vo vlastnom imaní,

—	výkaz peňažného (hotovostného) toku,

—	účtovná politika a poznámky k finančným výkazom.

Vyplní subjekt

4.2.10.

Predkladajú sa finančné výkazy subjektu na externý audit do šiestich mesiacov od konca účtovného roku?

Vyplní subjekt

4.3.

Externé podávanie správ (na externé účely) — osobitné podávanie správ darcom/poskytovateľom finančných prostriedkov

Má subjekt postupy podávania správ, ktoré umožňujú primerané a včasné podávanie správ darcom/poskytovateľom finančných prostriedkov (vrátane Európskej komisie) o používaní finančných prostriedkov, ktoré poskytli na projekty, (trustové) fondy a finančné nástroje?

4.3.1.

Má subjekt špecifické a osobitné postupy podávania správ, pokiaľ ide o činnosti, projekty alebo (trustové) fondy a finančné nástroje financované EÚ alebo inými darcami?

Vyplní subjekt

4.4.

Externé podávanie správ (na interné účely) — podávanie správ subdelegovanými subjektmi a prijímateľmi grantov

Má subjekt primerané opatrenia, ktorými sa v rozumnej miere zabezpečuje, aby prijímatelia grantov poskytovali spoľahlivé a včasné správy o využívaní finančných prostriedkov, ktoré im poskytol subjekt?

4.4.1.

Má subjekt špecifické a osobitné postupy podávania správ, pokiaľ ide o činnosti, projekty, (trustové) fondy a finančné nástroje financované EÚ alebo inými darcami?

Vyplní subjekt

4.4.2.

Ukladá subjekt podmienky podávania správ príjemcami grantov o finančných a kvalitatívnych aspektoch vykonávania činností, projektov, (trustových) fondov a finančných nástrojov?

Vyplní subjekt

4.4.3.

Oznamujú sa podmienky podávania správ jednoznačne a riadne [napr. používanie referenčných rámcov, používanie usmernení na webovom sídle, pokynov, brožúr]?

—	Aké sú hlavné podmienky podávania správ?

—	Sú tieto podmienky záväzné? Napríklad: sú podmienky stanovené v dohodách (v prílohách k dohodám) alebo zmluvách uzavretých subjektom s prijímateľmi grantu?

—	Sú vysvetlené následky nedodržiavania podmienok (napr. pravidiel oprávnenosti výdavkov)?

Vyplní subjekt

4.4.4.

Monitoruje/overuje subjekt, či sa dodržiavajú podmienky podávania správ?

Vyplní subjekt

4.4.5.

Dostáva a preskúmava subjekt pravidelné správy o pokroku, ktoré vypracúvajú prijímatelia grantov?

Vyplní subjekt

4.4.6.

Reaguje subjekt účinne a včas na problémy vyplývajúce z preskúmania týchto správ? Takýmito problémami môžu byť: výrazné rozdiely v porovnaní výdavkov uvedených v rozpočte so skutočnými výdavkami, nezvyčajné výdavkové položky, (možné) neoprávnené výdavky, oneskorenia vo vykonávaní projektu, vykonávanie činností v rámci projektu v rozpore s plánom.

Vyplní subjekt

PILIER 1 – VNÚTORNÁ KONTROLA

5.	MONITOROVANIE – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Monitoruje subjekt (zložky) svojho systému vnútornej kontroly pravidelne a účinne?

5.1.	Monitorovanie (zložiek) systému vnútornej kontroly (ak subjekt nemá funkciu vnútorného auditu) Ak subjekt nemá funkciu vnútorného auditu, má primerané a účinné opatrenia na monitorovanie vnútornej kontroly?

5.1.1.

Aké sú hlavné činnosti, ktoré subjekt používa na monitorovanie (zložiek) svojho systému vnútornej kontroly?

Vyplní subjekt

5.1.2.

Ako subjekt iniciuje nápravné opatrenia na riešenie nedostatkov vo svojom systéme vnútornej kontroly (alebo jeho zložkách)?

Vyplní subjekt

5.2.	Funkcia vnútorného auditu. Má subjekt účinnú funkciu vnútorného auditu?

5.2.1.

Štandardy a charta vnútorného auditu

Je funkcia vnútorného auditu v súlade s medzinárodnými profesionálnymi štandardmi a s etickým kódexom, ktorý vydal Inštitút vnútorných audítorov (www.theiia.org)?

Vyplní subjekt

Usmernenie

Vyžaduje sa pravidelná a adekvátna spätná väzba vedeniu o vykonávaní systémov vnútornej kontroly, a to prostredníctvom funkcie vnútorného auditu alebo rovnocennej funkcie monitorovania systémov. V niektorých krajinách sa funkcie vnútorného auditu týkajú iba predbežného auditu transakcií, ktorý sa potom považuje za súčasť činností vnútornej kontroly.

5.2.2.

Štandardy a charta vnútorného auditu (pokračovanie)

Prijala sa v rámci funkcie vnútorného auditu charta vnútorného auditu, ktorá je v súlade s definíciou vnútorného auditu, etickým kódexom a štandardmi vydanými Inštitútom vnútorných audítorov?

Poznámka pod čiarou: Charta vnútorného auditu je formálny dokument, v ktorom sa stanovuje účel, právomoc a zodpovednosť činnosti vnútorného auditu. V charte vnútorného auditu sa: i) stanovuje postavenie činnosti vnútorného auditu v rámci organizácie vrátane povahy funkčného vzťahu v rámci podávania správ medzi výkonným riaditeľom pre audit a správnou radou ii) povoľuje prístup k záznamom, zamestnancom a fyzickému majetku, ktorí sú relevantní pre vykonanie zákaziek, a iii) stanovuje rozsah činností vnútorného auditu. Konečné schválenie charty vnútorného auditu podľa potreby prináleží vyššiemu manažmentu subjektu alebo orgánu dohľadu (výbor pre audit).

Vyplní subjekt

5.2.3.

Nezávislosť

Aká je pozícia funkcie vnútorného auditu v organizačnej štruktúre subjektu?

Vyplní subjekt

5.2.4.

Nezávislosť

Je funkcia vnútorného auditu nezávislá, t. j. že nepodlieha podmienkam, ktoré ohrozujú jej schopnosť nestranným spôsobom vykonávať úlohy vnútorného auditu?

Vyplní subjekt

5.2.5.

Nezávislosť (pokračovanie)

Má výkonný riaditeľ pre audit/vedúci funkcie vnútorného auditu v prípade potreby priamy a neobmedzený prístup k vyššiemu manažmentu a orgánu dohľadu?

Vyplní subjekt

5.2.6.

Ciele a rozsah práce

Aký je charakter zodpovedností funkcie vnútorného auditu?

Vyplní subjekt

5.2.7.

Ciele a rozsah práce (pokračovanie)

Aké sú činnosti, ktoré sa vykonávajú alebo sa majú vykonávať, v rámci funkcie vnútorného auditu?

Vyplní subjekt

5.2.8.

Ciele a rozsah práce

Stanovuje sa v charte vnútorného auditu charakter (uisťovacích) služieb poskytovaných subjektu?

Poznámka: V rámci „uisťovacích služieb“ vnútorný audítor objektívne posúdi dôkazy, aby mohol poskytnúť nezávislé stanovisko alebo závery týkajúce sa subjektu, fungovania, funkcie, procesu, systému alebo iného predmetu. Charakter a rozsah zákazky na uisťovacie služby sa určujú na základe medzinárodných noriem pre odbornú prax vnútorného auditu.

Vyplní subjekt

5.2.9.

Ciele a rozsah práce

Vykonáva funkcia vnútorného auditu posúdenie rizika činností a/alebo organizačných funkcií (napr. oddelení, útvarov)?

Poznámka: Dôkazy o účinnej funkcii vnútorného auditu (alebo monitorovania systémov) zahŕňajú aj zameranie sa na vysokorizikové oblasti.

Vyplní subjekt

5.2.10.

Ciele a rozsah práce

Vypracúva funkcia vnútorného auditu viacročný (obvykle trojročný) plán auditu, ako aj ročné operačné plány? Ako a kto vyberá a schvaľuje subjekty auditu?

Vyplní subjekt

5.2.11.

Ciele a rozsah práce (pokračovanie)

Zahŕňajú tieto plány vhodný rozsah typov auditu vrátane auditov zhody, finančných auditov, auditov miezd, systémových auditov vrátane auditov informačných technológií, forenzných auditov a auditov výkonnosti?

Vyplní subjekt

5.2.12.

Ciele a rozsah práce

Je vnútorný audit funkčný pre všetky činnosti spravované subjektom?

Vyplní subjekt

5.2.13.

Podávanie správ

Dokončujú a vydávajú sa správy o vnútornom audite podľa pevného harmonogramu a zasielajú sa v prípade potreby vyššiemu manažmentu a orgánu dohľadu alebo výboru audítorov?

Vyplní subjekt

5.2.14.

Podávanie správ (pokračovanie)

Predkladá funkcia vnútorného auditu v prípade potreby pravidelné (t. j. mesačné, štvrťročné) správy o pokroku vedeniu subjektu a orgánu dohľadu/výboru audítorov?

Vyplní subjekt

5.2.15.

Opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania z vnútorného auditu

Sú zistenia a odporúčania vyplývajúce z vnútorného auditu riadne oznámené (podľa potreby vyššiemu manažmentu subjektu a orgánu dohľadu/výboru pre audit) a vyriešené?

Vyplní subjekt

5.2.16.

Opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania z vnútorného auditu

Reaguje vedenie subjektu rýchlo na zistenia z vnútorného auditu?

Vyplní subjekt

5.2.17.

Opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania z vnútorného auditu

Sú odporúčania z vnútorného auditu vykonávané úplne a včas?

Poznámka: Dôkazy o účinnej funkcii vnútorného auditu (alebo monitorovania systémov) zahŕňajú aj opatrenia vedenia týkajúce sa zistení z vnútorného auditu. To je veľmi dôležité, pretože nevykonanie opatrení v súvislosti so zisteniami úplne narúša základný princíp funkcie vnútorného auditu.

Vyplní subjekt

5.3.	Tvrdenie vedenia o účinnosti systému vnútornej kontroly Poskytuje vedenie subjektu uistenie týkajúce sa účinnosti systému vnútornej kontroly?

5.3.1.

Zahŕňa vedenie správu o účinnosti svojho systému vnútornej kontroly (t. j. správu o vnútornej kontrole) do ročných finančných výkazov/výročnej správy subjektu?

Ak áno, preskúmajte správy o vnútornej kontrole subjektu za posledné tri roky a správu nezávislého audítora o uistení vedenia o účinnosti systému vnútornej kontroly.

Ak áno, aký typ stanoviska (nepodmienený, podmienený) vyjadrili externí audítori k uisteniu vedenia o účinnosti systému vnútornej kontroly?

Vyplní subjekt

PILIER 2 – ÚČTOVNÍCTVO

KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)

Pripomienky audítora

Používa subjekt účtovný systém, ktorý vo všetkých významných hľadiskách včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie, je založený na národných a/alebo medzinárodných účtovných štandardoch a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

Usmernenie

Účtovnú politiku tvoria špecifické zásady, základy, konvencie, pravidlá a praktiky, ktoré subjekt uplatňuje pri zostavovaní a predkladaní finančných výkazov. Spoľahlivý základ znamená, že subjekt uplatňuje účtovnú politiku, ktorá je relevantná pre potreby rozhodovania používateľov a spoľahlivá v tom zmysle, že finančné výkazy:

—	verne prezentujú finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky subjektu,

—	odzrkadľujú ekonomickú podstatu transakcií, iných udalostí a podmienok a nielen ich právnu formu,

—	sú neutrálne, t. j. nezaujaté,

—	sú v súlade so zásadou obozretnosti a

—	sú úplné vo všetkých dôležitých aspektoch.

Článok 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách

Komisia môže uznať, že systémy účtovníctva a systémy vnútornej kontroly používané subjektmi a osobami, ktoré majú byť v mene Komisie poverené úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu, zabezpečujú rovnocenný stupeň ochrany finančných záujmov Únie a primerané záruky, že sa dosiahnu ciele v oblasti riadenia.

PILIER 2 – ÚČTOVNÍCTVO

1.	SYSTÉM ÚČTOVNÍCTVA A POLITIKY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

1.	Systém účtovníctva a politiky

Kľúčová otázka (úroveň 2): Používa subjekt primeraný systém účtovníctva a má jasnú účtovnú politiku v písomnej forme?

1.1.

Uplatňuje subjekt účtovnú politiku, ktorá:

—	je relevantná pre potreby rozhodovania používateľov a poskytuje spoľahlivý základ na prípravu finančných výkazov subjektu?

—	je v súlade s platnými národnými a/alebo medzinárodnými účtovnými štandardmi alebo účtovnou politikou a pravidlami stanovenými v osobitných predpisoch alebo dohovoroch?

1.2.

Má subjekt príručku účtovných politík a postupov vrátane podrobných opisov účtovných postupov pre rôzne typy finančných a účtovných transakcií?

Vyplní subjekt

1.3.

Vedie subjekt systém podvojného účtovníctva?

Poznámka: Systém „podvojného účtovníctva“ je súbor pravidiel na zaznamenávanie finančných informácií v systéme finančného účtovníctva, v ktorom každá transakcia alebo udalosť zmení aspoň dva rôzne nominálne účty účtovnej knihy.

Vyplní subjekt

1.4.

Má subjekt účtovú osnovu, ktorá riadne odráža jeho fungovanie a činnosti?

Vyplní subjekt

1.5.

Vykonáva subjekt pravidelné zosúhlasenia s bankou a zosúhlasenia s pokladničnou knihou (v prípade potreby)?

Vyplní subjekt

1.6.

Vykonáva subjekt pravidelné zosúhlasenia a zúčtovania prechodných účtov a preddavkov? Sú vedené samostatné účty (v hlavnej účtovnej knihe) na účtovanie zálohových a záverečných platieb pre rôzne projekty?

Poznámka: spoľahlivé vykazovanie finančných informácií si vyžaduje neustálu kontrolu a overovanie postupov zaznamenávania. Je to dôležitá súčasť vnútornej kontroly a základ pre kvalitné informácie pre manažment a pre externé správy. Včasné a časté zosúhlasenie údajov z rôznych zdrojov je základom spoľahlivosti údajov.

Vyplní subjekt

1.7.

Umožňuje systém účtovníctva spracúvanie a vykazovanie účtovných a finančných informácií týkajúcich sa konkrétnych projektov, činností, (trustových) fondov a finančných nástrojov, bez ohľadu na to, či sú financované samotným subjektom a/alebo externými zdrojmi (napríklad Európskou komisiou)?

Vyplní subjekt

1.8

Dokáže subjekt zabezpečiť účtovný záznam o transakciách (príjmových aj výdavkových) týkajúcich sa konkrétnych projektov, činností (trustových) fondov a finančných nástrojov bez ohľadu na to, či boli financované samotným subjektom a/alebo z externých zdrojov (napr. z EK)?

Vyplní subjekt

1.9

Ako sa realizujú zálohové platby vyplácané subjektu externými organizáciami (napr. EK) na financovanie konkrétnych projektov, činností, (trustových) fondov a finančných nástrojov zaúčtovaných v účtovných záznamoch subjektu?

Vyplní subjekt

1.10.

Má subjekt zavedené postupy na zúčtovanie záloh, ktoré vyplatil prijímateľom grantov (napr. sú zálohy zúčtované na základe audítorských správ o využívaní finančných prostriedkov predložených prijímateľmi grantov)?

PILIER 2 – ÚČTOVNÍCTVO

2.	ZOSTAVOVANIE ROZPOČTU – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

2	Zostavovanie rozpočtu

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt rozpočtový systém a postupy, ktorých výsledkom sú transparentné a spoľahlivé rozpočty pre jeho operácie a činnosti?

2.1.

Sú rozpočtové postupy formalizované (napr. prostredníctvom rozpočtového manuálu alebo obežníkov)?

Vyplní subjekt

2.2.

V akých intervaloch sa rozpočty pripravujú (ročne, polročne, štvrťročne)?

Vyplní subjekt

2.3.

Ktorí kľúčoví aktéri sú zapojení do rozpočtového procesu?

Vyplní subjekt

2.4.

Ktoré zdroje účtovných a iných údajov sa používajú?

Vyplní subjekt

2.5.

Má subjekt primeraný systém na klasifikáciu rozpočtu (klasifikačné kritériá by mohli zahŕňať napríklad: prevádzkové a kapitálové výdavky, zostavovanie rozpočtu podľa činností alebo funkčnú či analytickú klasifikáciu, klasifikáciu podľa projektov/podprojektov).

Vyplní subjekt

2.6.

Uvádzajú sa v rozpočtoch súdržne a jasne predpokladané/odhadované náklady v súlade s činnosťami, operáciami a projektmi subjektu?

Vyplní subjekt

2.7.

Sú rozpočty transparentné a komplexné a zohľadňujú primerane operácie subjektu?

2.8.

Sú predpoklady použité na prípravu rozpočtov a výpočet plánovaných a odhadovaných výdavkov hodnoverné? Sú kľúče na rozdeľovanie nákladov použité na výpočet údajov o rozpočtových nákladoch založené na logických, konzistentných a hodnoverných predpokladoch a zásadách?

2.9.

Sú rozpočtové údaje relevantné a spoľahlivé natoľko, aby ich mohlo naozaj použiť vedenie a/alebo iní používatelia?

Vyplní subjekt

2.10.

Ako a kto schvaľuje rozpočty?

Vyplní subjekt

2.11.

Dokáže účtovný systém zabezpečiť komplexné správy o skutočných výdavkoch v porovnaní s pôvodným rozpočtom?

Vyplní subjekt

2.12.

Sú správy, v ktorých sa uvádzajú skutočné celkové výdavky v porovnaní s celkovými výdavkami pôvodne plánovanými v rozpočte, pripravované na pravidelnej báze (štvrťročne, polročne), a vydávajú sa v primeranej lehote (1 mesiac) po uplynutí obdobia?

Vyplní subjekt

2.13.

Skúmajú sa a riadne vysvetľujú rozdiely medzi skutočnými výdavkami a výdavkami pôvodne plánovanými v rozpočte?

Vyplní subjekt

2.14.

Ak sa zloženie výdavkov závažne značne odchyľuje od pôvodného rozpočtu, sú tieto odchýlky riadne schválené?

Vyplní subjekt

2.15.

Týkajú sa správy o plnení rozpočtu aj výdavkov vyplývajúcich z prevodu na časti (napr. pobočky na iných miestach) subjektu, ktoré pôsobia viac-menej autonómne/nezávisle od sídla subjektu?

Vyplní subjekt

PILIER 2 – ÚČTOVNÍCTVO

3.	ÚČTOVNÍCTVO A ZOSTAVOVANIE ROZPOČTU PRE KONKRÉTNE PROJEKTY, ČINNOSTI, (TRUSTOVÉ) FONDY, FINANČNÉ NÁSTROJE A ROZPOČTOVÉ ZÁRUKY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Cieľom otázok uvedených v tomto oddiele je posúdiť, či účtovný systém subjektu dokáže zabezpečiť spoľahlivé a včasné správy o využívaní finančných prostriedkov na konkrétne činnosti, projekty, (trustové) fondy a finančné nástroje (5) zo strany subjektu a/alebo prijímateľov grantov. Tieto správy sú určené vedeniu subjektu a/alebo externým stranám poskytujúcim financovanie (akou je napr. Európska komisia).

3	Účtovníctvo a zostavovanie rozpočtu pre projekty, činnosti, (trustové) fondy a finančné nástroje

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedené účtové a rozpočtové postupy, ktorými sa umožňuje primerané a včasné podávanie správ darcom/poskytovateľom finančných prostriedkov (vrátane Európskej komisie) o využívaní finančných prostriedkov, ktoré poskytujú na projekty, činnosti, (trustové) fondy a finančné nástroje, a má kapacity a zavedené procesy na prípravu finančných výkazov (6)?

3.1.

Má subjekt zavedený účtovný systém a účtovné postupy, ktorými sa umožňuje získavanie relevantných a spoľahlivých informácií na prípravu správ (obsahujúcich finančné a kvalitatívne informácie) a finančných výkazov o činnostiach, projektoch, (trustových) fondoch a finančných nástrojoch financovaných EÚ alebo inými darcami?

Vyplní subjekt

3.2.

Umožňuje účtovný systém subjektu vypracúvanie finančných správ o konkrétnych činnostiach, projektoch, (trustových) fondoch a finančných nástrojoch alebo generovanie súhrnných účtovných údajov, ktoré možno priamo použiť na zostavovanie finančných správ a finančných výkazov?

Vyplní subjekt

Usmernenie

Informačný systém subjektu zvyčajne zahŕňa používanie štandardných záznamov v účtovnom denníku, ktoré sú potrebné opakovane na zaznamenávanie transakcií. Príkladom môžu byť záznamy v účtovnom denníku o mzdových nákladoch, ktoré sa uvádzajú v hlavnej účtovnej knihe.

Proces finančného vykazovania subjektu zahŕňa aj používanie neštandardných záznamov v účtovnom denníku, ktoré slúžia na zaznamenávanie neopakujúcich sa nezvyčajných transakcií alebo úprav. Môžu byť potrebné na zúčtovanie nákladových položiek (vrátane pridelenia nákladov) týkajúcich sa konkrétneho projektu, ktoré nie sú súčasťou štandardných účtovných postupov a záznamov v účtovnom denníku. V manuálnych systémoch hlavnej účtovnej knihy sa môžu neštandardné záznamy v účtovnom denníku zisťovať prostredníctvom kontrol účtovných kníh, denníkov a doplňujúcej dokumentácie.

3.3.

Do akej miery musí subjekt vykonávať dodatočné záznamy v účtovnom denníku, upravovať záznamy a/alebo uskutočňovať ďalšie manuálne spracovanie a manipuláciu s finančnými údajmi a údajmi o nákladoch, aby dokázal pripraviť úplné a spoľahlivé správy?

Vyplní subjekt

3.4.

Do akej miery subjekt používa predbežné a/alebo alokačné tabuľky (nákladov), v ktorých sa sledujú finančné informácie predložené v rámci informácií o konkrétnom projekte popri hlavnej účtovnej knihe a/alebo nákladovom účtovníctve subjektu?

Vyplní subjekt

3.5.

Do akej miery subjekt využíva na vypracovanie finančných správ ďalší softvér (napr. tabuľkové aplikácie ako MS Excel) okrem svojho bežného účtovného softvéru?

Vyplní subjekt

3.6.

Získajte dostatočné podrobnosti o spôsobe, akým sa v účtovnom systéme subjektu uvádzajú finančné informácie (t. j. výdavkov) týkajúce sa projektov (t. j. kľúčové predpoklady, zásady rozdelenia) a akým spôsobom sa tieto informácie extrahujú a začleňujú (automaticky/manuálnymi úpravami) do finančných správ.

Vyplní subjekt

3.7.

Má subjekt zavedený rozpočtový systém a rozpočtové postupy, ktorými sa umožňuje získavanie relevantných a spoľahlivých informácií na prípravu rozpočtov pre činnosti, projekty, (trustové) fondy a finančné nástroje?

Poznámka: v zásade ide o rovnaké otázky ako v prípade všeobecného rozpočtového postupu subjektu.

Vyplní subjekt

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT
KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)	Pripomienky audítora
Podlieha subjekt nezávislému externému auditu, ktorý musí byť vo všetkých významných hľadiskách vykonaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom funkčne nezávislým od subjektu a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?
Usmernenie Vysokokvalitný externý audit je základným predpokladom zabezpečenia transparentnosti pri využívaní zdrojov subjektom, a to vrátane finančných prostriedkov poskytovaných darcami. Kľúčové prvky kvality externého auditu: ciele a rozsah auditu, dodržiavanie príslušných audítorských štandardov vrátane nezávislosti od externého audítora resp. audítorskej inštitúcie.

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT

1.	REGULAČNÝ RÁMEC – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): má subjekt zavedený jasný regulačný rámec pre externý audit?

1.1.

Podlieha subjekt externému auditu, ktorý uskutočňuje nezávislá profesionálna externá audítorská spoločnosť (zo súkromného sektora) v súlade so štandardmi, ktoré sú ekvivalentné medzinárodným audítorským štandardom?

Ak áno, odpovedzte na otázky z bodu 2.1 (Zásady) a z bodu 3 (Postupy externého auditu).

Vyplní subjekt

1.2.

Podlieha subjekt externému auditu, ktorý uskutočňuje vnútroštátna kontrolná inštitúcia (z verejného sektora) v súlade so štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi? Ak áno, odpovedzte na otázky v oddiele 3.

Ak áno, odpovedzte na otázky z bodu 2.2 (Zásady) a z bodu 3 (Postupy externého auditu).

Vyplní subjekt

1.3.

Podlieha subjekt externému auditu, ktorý uskutočňuje orgán externého auditu alebo orgán dohľadu pôsobiace v rámci osobitného regulačného alebo inštitucionalizovaného rámca (napr. externý audítor OSN) v súlade so štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi? Ak áno, odpovedzte na otázky v oddiele 4.

Ak áno, odpovedzte na otázky z bodu 2.3 (Zásady) a z bodu 3 (Postupy externého auditu).

Vyplní subjekt

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT

2.	ZÁSADY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

2.1.

Externý audit uskutočňuje nezávislá profesionálna externá audítorská spoločnosť (zo súkromného sektora) v súlade so štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi.

Kľúčová otázka (úroveň 2): Podlieha subjekt externému auditu, ktorý:

—	vykonáva odborná externá audítorská firma, ktorá je od subjektu nezávislá a ktorá dodržiava základné zásady profesijnej etiky, medzi ktoré patria: integrita, objektívnosť, odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, zachovávanie dôvernosti a profesionálny prístup?

—	sa uskutočňuje v súlade s audítorskými štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi (ISA) vydanými Radou pre medzinárodné štandardy auditu a uisťovacie služby (IAASB)?

2.1.1.

Uskutočňuje audit profesionálna externá audítorská spoločnosť, ktorá je členom uznávaného národného účtovného alebo audítorského orgánu?

Je národný účtovný alebo audítorský orgán členom Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC)?

2.1.2.

Uskutočňuje sa audit v súlade s platnými národnými audítorskými štandardmi a sú tieto štandardy v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi (ISA) vydanými Radou pre medzinárodné štandardy auditu a uisťovacie služby (IAASB)?

2.1.3.

Riadi sa audítor uskutočňujúci audit etickým kódexom, v ktorom sa stanovujú základné etické zásady pre audítorov, ako sú integrita, objektívnosť, nezávislosť, odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, zachovávanie dôvernosti, profesionalita a technické normy?

Je tento etický kódex v súlade s etickým kódexom účtovných odborníkov federácie IFAC vydaným v rámci IFAC Medzinárodnou radou pre etické štandardy pre účtovníkov (IESBA)?

2.1.4.

Dodržiava sa v plnej miere základná zásada nezávislosti?

2.2.

Externý audit uskutočňuje vnútroštátna kontrolná inštitúcia (z verejného sektora) v súlade so štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi.

Kľúčová otázka (úroveň 2): Podlieha subjekt externému auditu, ktorý:

—

—	sa vykonáva v súlade s audítorskými štandardmi, ktoré sú rovnocenné so zásadami, štandardmi a usmernením vydanými Medzinárodnou organizáciou najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI)?

2.2.1.

Uskutočňuje audit vnútroštátna kontrolná inštitúcia, ktorá je členom organizácie INTOSAI?

2.2.2.

Uskutočňuje sa audit v súlade s platnými národnými audítorskými štandardmi a sú tieto štandardy v súlade so štandardmi organizácie INTOSAI?

2.2.3.

Je tento etický kódex v súlade s etickým kódexom organizácie INTOSAI (ISSAI 30) alebo ekvivalentným?

2.2.4.

Dodržiava sa v plnej miere základná zásada nezávislosti?

2.3.

Externý audit uskutočňuje od subjektu nezávislý orgán externého auditu alebo orgán dohľadu, pôsobiaci v rámci osobitného regulačného alebo inštitucionalizovaného rámca (napr. externý audítor OSN) v súlade so štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi.

Kľúčová otázka (úroveň 2): Podlieha subjekt externému auditu, ktorý:

—	vykonáva odborná externá audítorská firma alebo orgán dohľadu, ktorý je od subjektu nezávislý a ktorý dodržiava základné zásady profesijnej etiky, medzi ktoré patria: integrita, objektívnosť, odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, zachovávanie dôvernosti a profesionálny prístup?

—	sa uskutočňuje v súlade s audítorskými štandardmi, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými audítorskými štandardmi (ISA) alebo štandardom organizácie INTOSAI?

2.3.1.

Uskutočňuje audit orgán externého auditu alebo orgán dohľadu pôsobiaci v rámci osobitného regulačného alebo inštitucionalizovaného rámca? Uveďte stručný opis tohto rámca.

2.3.2.

Uskutočňuje sa audit v súlade so štandardmi rovnocennými s medzinárodnými audítorskými štandardmi (ISA) alebo štandardmi organizácie INTOSAI?

2.3.3.

Je tento etický kódex v súlade so zásadami etického kódexu účtových odborníkov federácie IFAC vydaného v rámci federácie IFAC Medzinárodnou radou pre etické štandardy pre účtovníkov (IESBA), s etickým kódexom organizácie INTOSAI (ISSAI 30) alebo ekvivalentným etickým kódexom?

2.3.4.

Dodržiava sa v plnej miere základná zásada nezávislosti?

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT

3.	POSTUPY EXTERNÉHO AUDITU – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Podlieha subjekt primeraným externým audítorským postupom?

2.1.

Aké druhy externého auditu sa uplatňujú na subjekt (napr. ročné audity finančných výkazov subjektu, audity zhody a iné audity)?

Aké majú tieto audity ciele a rozsah? Týkajú sa audity aj aspektov zákonnosti a riadnosti financovania poskytovaného Európskou komisiou a/alebo iným poskytovateľmi finančných prostriedkov?

S akou frekvenciou sa uskutočňujú audity?

Komu predkladá audítor svoju správu?

Vyplní subjekt

2.2.

Ktorí audítori tieto audity uskutočňujú (pozri oddiel 1 – Regulačný rámec)?

Vyplní subjekt

2.3.

Do koľkých mesiacov od skončenia účtovného obdobia subjektu sa vydáva audítorská správa o jeho finančných výkazoch?

Aký druh audítorského výroku bol vydaný o finančných výkazoch za posledné tri roky?

Vyplní subjekt

2.4.

Venuje sa zisteniam a odporúčaniam vyplývajúcim z externých auditov náležitá pozornosť (zo strany vyššieho manažmentu subjektu, prípadne orgánu dohľadu/výboru audítorov) a sú vyriešené?

Vyplní subjekt

2.5.

Reaguje vedenie subjektu na zistenia externého auditu rýchlo?

Vyplní subjekt

2.6.

Sú odporúčania vyplývajúce z externého auditu riadne a včas realizované?

Vyplní subjekt

PILIER 4 – GRANTY

KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)

Pripomienky audítora

Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

Usmernenie

Subjekt môže uzatvárať zmluvy o grante priamo s prijímateľmi grantov (7) . Grant je finančný príspevok vo forme daru poskytnutý konkrétnemu prijímateľovi na financovanie činností vykonávaných prijímateľom alebo na financovanie prevádzky (t. j. prevádzkové náklady) prijímateľa.

Subjekt by mal mať zavedené postupy, ktorými sa v rozumnej miere zabezpečuje, že títo prijímatelia grantov spĺňajú požiadavky na vnútornú kontrolu, účtovníctvo a externý audit. Zásady grantového systému musia byť uvedené v dobre vymedzenom a transparentnom právnom a regulačnom rámci, ktorým sa jasne stanovujú primerané politiky, postupy, zodpovednosť a kontroly. Keďže sa grantový systém riadi vlastným rámcom, využíva výhody vyplývajúce z celkového kontrolného prostredia vrátane verejného prístupu k informáciám, vnútorných kontrol vykonávaných subjektom, účtovného systému subjektu a externého auditu.

Komisia môže uznať, že pravidlá a postupy udeľovania grantov sú primerané, ak spĺňajú tieto podmienky:

a)	sú v súlade so zásadou proporcionality, správneho finančného riadenia, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

b)	zabezpečujú transparentnosť prostredníctvom primeraného uverejňovania výziev na predkladanie návrhov, pričom obmedzujú použitie priameho udeľovania grantov len na granty do určitej primeranej hodnoty alebo v riadne odôvodnených prípadoch;

c)	zabraňujú konfliktu záujmov počas celého postupu udeľovania grantov;

PILIER 4 – GRANTY

1.	PRÁVNY A REGULAČNÝ RÁMEC – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre poskytovanie grantov?

1.1.

Aký druh grantov subjekt poskytuje? Vymedzuje sa v danom rámci riadne pojem „granty“ a formy grantov [napr. maximálna výška, percento celkových (oprávnených) nákladov na akciu, používanie financovania jednorazovou platbou atď.]?

Vyplní subjekt

1.2.

Existujú usmernenia pre žiadateľov o granty týkajúce sa grantov udelených na základe výzvy na predkladanie návrhov a opisujú sa v nich jasne postupy a pravidlá od podania žiadosti po udelenie grantu?

—	Sú tieto usmernenia uverejnené a jednoducho prístupné?

—	Opisujú sa v usmerneniach jasne kľúčové zásady (pozri ďalej) a kľúčové otázky, ako sú pravidlá oprávnenosti a požadované doklady, a uvádza sa v nich opis činností/akcie?

—	Obsahujú usmernenia dokumenty ako formuláre žiadosti o grant a vzory rozpočtu pre akciu?

—	Sú prostriedky nápravy dostupné, jednoducho prístupné, transparentné, nediskriminačné, efektívne a účinné? Sú prijímatelia/žiadatelia informovaní právach, ktoré majú počas procesu?

Vyplní subjekt

1.3.

Používa subjekt štandardné vzory zmlúv o grante?

Umožňujú vzory zmlúv jasné vymedzenie akcií/činností?

Sú v zmluvách uvedení všetci prijímatelia?

Uvádzajú sa v zmluvách aspoň predmet, prijímateľ (prijímatelia), trvanie, maximálna výška financovania, rozpočet na akciu alebo pracovný program a zodpovednosť prijímateľa (prijímateľov)?

Vyplní subjekt

1.4.

Stanovujú sa v zmluvách jasne podmienky, pravidlá a kritériá, ktoré sa musia dodržať?

Ak sa grant udeľuje viacerým subjektom, stanovujú sa v grantových zmluvách jasne povinnosti a zodpovednosť koordinátora, ak existuje, a ostatných prijímateľov, ako aj podmienky pridania alebo odobratia prijímateľa?

Zmeny zmlúv o grante nesmú mať vplyv na rozhodnutie o udelení grantu, prípadne na rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi. Dodržiavajú sa tieto kritériá?

Existujú základné pravidlá pre oprávnené náklady (napr. skutočné náklady, ktoré vznikli prijímateľovi grantu)?

Vyplní subjekt

PILIER 4 – GRANTY

2.	ZÁSADY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Sú v postupoch, pravidlách a kritériách systému subjektu na udeľovanie grantov zahrnuté tieto zásady: transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, kritériá oprávnenosti a zabránenie konfliktom záujmov?

Tieto zásady musia byť začlenené do postupov, pravidiel a kritérií týkajúcich sa systému subjektu pre udeľovanie grantov v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality. Zásady nemajú absolútnu platnosť a obmedzený počet výnimiek sa môže stanoviť v prípade, ak sú tieto výnimky jasne formulované, primerané a opodstatnené.

2.1.

Transparentnosť Uverejňujú sa výzvy na predkladanie návrhov a sú jednoducho prístupné? Majú žiadatelia o granty dostatok času na predloženie návrhov?

2.2.

Rovnaké zaobchádzanie Hodnotí výzvy na predkladanie návrhov komisia pre vyhodnotenie, ktorá je nestranná a riadi sa jasnými a zverejnenými kritériami? Uskutočňuje sa výber a udeľovanie grantov výlučne na základe žiadostí? Povoľuje sa v týchto fázach komunikácia so žiadateľmi o granty?

2.3.1.

Kritériá oprávnenosti Obsahuje systém udeľovania grantov transparentné a nediskriminačné kritériá oprávnenosti? Sú kritériá oprávnenosti zverejnené a jednoducho prístupné?

2.3.2.

Kritériá oprávnenosti Existujú kritériá oprávnenosti pre žiadateľov o granty (napr. právny a administratívny status a pravidlá týkajúce sa štátnej príslušnosti)?

2.3.3.

Kritériá oprávnenosti Existujú kritériá oprávnenosti pre akcie, ktoré sa majú financovať z grantov (napr. druhy činností, sektory alebo témy a geografické oblasti, ktorých sa grant týka)?

2.5.

Zabránenie dvojitému financovaniu Obsahuje systém udeľovania grantov základné pravidlá, ktorými sa objasňuje, že tie isté náklady nemožno financovať dvakrát v rámci tej istej akcie?

2.6.

Zabraňovanie konfliktu záujmov Obsahuje systém udeľovania grantov postupy a pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov počas procesu udeľovania grantov?

PILIER 4 – GRANTY

3.	POSTUPY UDEĽOVANIA GRANTOV – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt na poskytovanie grantov primerané pravidlá a postupy?

3.1.	Uverejňovanie výziev na predkladanie návrhov – Uplatňuje subjekt pri uverejňovaní výziev na predkladanie návrhov primerané pravidlá a postupy?

3.1.1.

Uverejňujú sa výzvy na predkladanie návrhov vo vnútroštátnych/medzinárodných médiách (napr. v tlači, na internete)?

Vyplní subjekt

3.1.2.

Sú pre žiadateľov o grant relevantné dokumenty k dispozícii a ľahko dostupné (napr. na webových sídlach)? Relevantnými dokumentmi môžu byť: usmernenia pre žiadateľov vrátane dôležitých kritérií, ako sú pravidlá oprávnenosti pre žiadateľov, akcie a výdavky, formuláre žiadostí o grant, dohody o grante alebo vzory zmlúv a prílohy.

Vyplní subjekt

3.1.3.

Zahŕňa systém udeľovania grantov možnosť udeliť granty bez výzvy na predkladanie návrhov (t. j. prostredníctvom priameho udeľovania)? Sú podmienky postupu priameho udeľovania prísne vymedzené a obmedzené na výnimočné a riadne odôvodnené situácie, napr. granty prijímateľským krajinám, krízové situácie, monopolné postavenie alebo podobné prípady?

Vyplní subjekt

3.1.4.

Umožňuje sa v rámci systému udeľovania grantov podpora a informovanie (napr. organizujú sa informačné stretnutia s potenciálnymi žiadateľmi, existuje kontaktné miesto/asistenčná služba, existuje mechanizmus najčastejších otázok, príručky)?

—	Môžu žiadatelia o granty predkladať otázky po uverejnení výzvy na prekladanie návrhov a pred uplynutím lehoty na predloženie návrhov?

—	Sú odpovede na otázky žiadatelia sprístupnené aj ostatným žiadateľom?

Vyplní subjekt

3.2.	Predkladanie návrhov – Uplatňuje subjekt pri predkladaní návrhov primerané pravidlá a postupy?

3.2.1.

Má subjekt zavedené postupy na prijímanie, registráciu a uchovávanie návrhov predložených žiadateľmi o granty?

Využíva subjekt elektronické/IT systémy na registráciu a spracovanie žiadostí o granty? Sú zavedené opatrenia a kontroly, ktorými sa zabezpečuje integrita, dostupnosť a prípadne zachovávanie dôvernosti dokumentov a ochrana osobných údajov?

Vyplní subjekt

3.2.2.

Oznamujú sa žiadateľom o granty lehoty na predkladanie návrhov?

Vyplní subjekt

3.3.	Bezpečnosť a zachovávanie dôvernosti návrhov – Uplatňuje subjekt pravidlá a postupy, ktorými sa zaisťuje bezpečnosť a zachovávanie dôvernosti návrhov?

3.3.1.

Zahŕňa systém udeľovania grantov pravidlá, ktorými sa zaisťuje bezpečnosť a zachovávanie dôvernosti predložených návrhov, a to najmä prostredníctvom:

—	zavedenia opatrení na zaistenie bezpečnosti a uchovávania návrhov (napr. vedenie registra dokumentov, číslovanie všetkých dokumentov alebo existencia centrálneho úložného priestoru pre všetky dokumenty), ako aj obmedzeného prístupu k dokumentom,

—	zohľadnenia otázok elektronickej bezpečnosti a zdokumentovania postupov na elektronické uchovávanie a komunikáciu (napr. návrhy predložené elektronicky sú zabezpečené proti prístupu pred dátumom uzávierky; systém má schopnosť automaticky zamietnuť návrhy podané po lehote).

Vyplní subjekt

3.4.	Prijímanie, registrácia a otváranie návrhov – Uplatňuje subjekt na prijímanie, registráciu a otváranie návrhov primerané pravidlá a postupy?

3.4.1.

Stanovujú sa v systéme udeľovania grantov postupy otvorenia návrhov, konkrétne postupy, na základe ktorých:

—	komisia pre vyhodnotenie otvorí a overí návrhy čo najskôr po uplynutí stanoveného času,

—	sa určia kritériá na vymenovanie členov komisie,

—	sa uskutoční otvorenie návrhov, pričom sa uverejnia základné informácie o návrhoch, ktoré sa zaznamenajú do oficiálnych zápisníc,

—	sa špecifikujú jasné okolnosti definujúce politiku, v prípade ktorých sa návrhy stávajú neplatnými (napríklad návrhy prijaté po uzávierke sú neplatné, pokiaľ k oneskoreniu nedošlo v dôsledku chyby spôsobenej subjektom udeľujúcim grant; kritériá oprávnenosti účastníkov),

—	sa zabezpečí, že prípadné objasnenia k predloženým návrhom nepovedú k podstatným zmenám po lehote na predloženie návrhu a

—	sa zabezpečí, že pred postúpením návrhov úradníkom zodpovedným za ich vyhodnotenie sa vypracuje jasná a formálna správa o všetkých prijatých návrhoch?

Vyplní subjekt

3.5.	Postupy výberu a hodnotenia – Uplatňuje subjekt pri výbere a hodnotení žiadostí o udelenie grantov primerané pravidlá a postupy?

3.5.1.

Úradníci/komisia pre vyhodnotenie (usmernenie pre komisiu pre vyhodnotenie sa nachádza v časti o verejnom obstarávaní)

—	Uskutočňuje postupy výberu a hodnotenia viac ako jeden úradník pre vyhodnotenie alebo radšej komisia?

—	Sú stanovené kritériá na vymenovanie komisie pre vyhodnotenie? V závislosti od hodnoty návrhov a úrovne rizika by komisiu mohli tvoriť okrem úradníkov z rôznych útvarov bez hierarchických väzieb aj externí experti.

—	Opisujú sa úloha, funkcia, zloženie a prevádzkové predpisy komisie pre vyhodnotenie? Opisuje sa jasne zodpovednosť nehlasujúceho predsedu a hlasujúcich členov komisie?

—	Sú vyvinuté postupy na uchovávanie (dôverných) dokumentov k návrhom a na prístup k nim?

—

Je zabezpečené, že v prípade úradníkov zodpovedných za hodnotenie nedochádza ku konfliktu záujmov (napr. z dôvodu povinného uverejňovania informácií) a že sú viazaní požiadavkami na zachovávanie dôvernosti? V prípade komisie pre vyhodnotenie sa pri výbere členov musí zohľadňovať integrita a profesionalita.

—	Sú všetky relevantné aspekty hodnotenia zahrnuté v písomnej správe podpísanej úradníkmi/komisiou pre vyhodnotenie?

Vyplní subjekt

3.5.2.

Administratívne a formálne kontroly

Podliehajú predložené návrhy administratívnym a formálnym kontrolám vykonávaným komisiou pre vyhodnotenie alebo inými zamestnancami, a ak áno, musí výsledky ich práce preskúmať komisia?

Zameriavajú sa tieto kontroly na úplné a správne vyplnenie formulára žiadosti o grant a predloženie všetkých požadovaných dokladov?

Môžu mať tieto kontroly za následok zamietnutie žiadosti, čo znamená, že návrh nepostupuje do ďalšej fázy hodnotenia?

Môžu žiadatelia v stanovenej lehote predložiť chýbajúce informácie alebo doklady alebo poskytnúť objasnenie?

Vyplní subjekt

3.5.3.

Oprávnenosť

Podliehajú návrhy kontrolám oprávnenosti vykonávaným komisiou pre vyhodnotenie alebo inými zamestnancami, a ak áno, musí výsledky ich práce preskúmať komisia?

Vykonávajú sa tieto kontroly na základe kontrolného zoznamu kritérií oprávnenosti?

Poznámka: Tieto kritériá môžu zahŕňať kritériá oprávnenosti týkajúce sa žiadateľov o granty (napr. právny a administratívny status, pravidlá týkajúce sa štátnej príslušnosti a dôvody na vylúčenie) a kritériá oprávnenosti týkajúce sa akcií, ktoré sa majú financovať z grantov (napr. druhy činností, sektory alebo témy a geografické oblasti, ktorých sa grant týka).

Je súčasťou týchto kontrol preskúmanie požadovaných dokladov?

Môžu mať tieto kontroly za následok zamietnutie žiadosti, čo znamená, že návrh nepostupuje do ďalšej fázy hodnotenia?

Vyplní subjekt

3.5.4.

Finančná a operačná kapacita

Podliehajú návrhy kontrolám finančnej a operačnej kapacity vykonávaným komisiou pre vyhodnotenie alebo inými zamestnancami, a ak áno, musí výsledky ich práce preskúmať komisia?

Vykonávajú sa tieto kontroly na základe kontrolného zoznamu kritérií?

Obsahuje systém udeľovania grantov jasné, objektívne a nediskriminačné kritériá na posúdenie toho, či majú žiadatelia dostatočnú finančnú a operačnú kapacitu?

Uvádzajú a oznamujú sa tieto kritériá vo výzve na prekladanie návrhov?

Poznámka: Pojem „finančná kapacita“ znamená dostupnosť stabilných a dostatočných zdrojov financovania na zabezpečenie prevádzkovej výkonnosti počas obdobia akcie. Pojem „operačná kapacita“ znamená dostupné odborné spôsobilosti, zručnosti, kvalifikácie a skúsenosti na dokončenie navrhovanej akcie. Posúdenia možno vykonávať na základe dokladov k návrhu, ako sú finančné výkazy a audítorské správy, ako aj dôkaz o akciách, ktoré žiadateľ zrealizoval.

Môžu mať tieto kontroly za následok zamietnutie žiadosti, čo znamená, že návrh nepostupuje do ďalšej fázy hodnotenia?

Vyplní subjekt

3.5.5.

Návrh a obsah akcie

Obsahuje systém udeľovania grantov jasné postupy, pravidlá a kritériá na hodnotenie návrhov podľa stanovených cieľov? Kľúčovými problémami môžu byť: návrh akcie, priority, druhy činností, aspekty kvality, očakávaný vplyv, udržateľnosť, efektívnosť a účinnosť, viditeľnosť.

Využíva sa hodnotiaca tabuľka, v ktorej sa stanovujú všetky relevantné hodnotiace kritériá? Obsahujú hodnotiace tabuľky aj bodové hodnotenie kľúčových aspektov hodnotenia?

Vyplní subjekt

3.5.6.

Závery komisie pre vyhodnotenie

Vypracúva a podpisuje komisia pre vyhodnotenie hodnotiacu správu o všetkých návrhoch usporiadaných podľa bodového hodnotenia prideleného návrhom? Sú vyplnené hodnotiace tabuľky priložené k tejto správe?

Obsahujú tieto správy jasné závery týkajúce sa úspešných a neúspešných žiadateľov?

Vyplní subjekt

3.6.	Udeľovanie grantov – Uplatňuje subjekt pri udeľovaní grantov primerané pravidlá a postupy?

3.6.1.

Prijíma sa rozhodnutie o udelení grantu na primeranej úrovni (napr. návrh vypracovaný komisiou pre vyhodnotenie a formálne rozhodnutie prijaté vyšším manažmentom subjektu)?

Vyplní subjekt

3.6.2.

Majú rozhodnutia o grantoch primeranú formu (sú k dispozícii vzory rozhodnutí)?

Uvádza sa v rozhodnutiach o grantoch celková suma finančných prostriedkov; podrobné informácie o príjemcovi grantu; názov/opis akcie/činnosti; prípadne dôvody udelenia, a to najmä ak nie sú v súlade so stanoviskom komisie pre vyhodnotenie; mená zamietnutých žiadateľov a dôvody zamietnutia.

Vyplní subjekt

3.6.3.

Prijímajú sa osobitné rozhodnutia v súvislosti s neúspešnými žiadosťami?

Vyplní subjekt

3.7.	Oznámenie a uverejnenie po udelení grantu – Uplatňuje subjekt pri oznámení a uverejnení udelenia grantu primerané pravidlá a postupy?

3.7.1.

Oznámenie udelenia grantu žiadateľom

Oznamuje sa úspešným žiadateľom písomne udelenie grantu a príslušné podrobnosti (napr. aspoň výška financovania) ihneď po prijatí rozhodnutia o udelení grantu?

Oznamuje sa neúspešným žiadateľom písomne neudelenie grantu ihneď po prijatí rozhodnutia o neudelení grantu a uvádzajú sa aj dôvody zamietnutia žiadosti?

Vyplní subjekt

3.8.	Zmluvy o grante – Uplatňuje subjekt pri uzatváraní zmlúv o grante primerané pravidlá a postupy?

3.8.1.

Uzatvára subjekt zmluvy o grante so žiadateľmi/prijímateľmi ihneď po prijatí rozhodnutia o udelení grantu?

Vyplní subjekt

3.8.2.

Obsahujú zmluvy o grante ustanovenia o podmienkach a pravidlách vyplatenia grantov, ako sú doklady, pozastavenie/zrušenie/zníženie grantov v prípade ich nedostatočného/čiastočného/oneskoreného vykonávania? Majú prijímatelia možnosť tieto záležitosti pripomienkovať?

Vyplní subjekt

3.8.3.

Má subjekt zavedené postupy na overovanie toho, či sú náklady uvádzané prijímateľmi v žiadostiach o platby (napr. vyhlásenie v podobe finančnej správy) skutočné, presné, riadne zaznamenané a oprávnené v súlade s podmienkami zmluvy o grante?

Vyplní subjekt

3.8.4.

Má subjekt zavedené:

—	postupy na pozastavenie/zrušenie vykonávania grantu alebo grantových platieb alebo účasti prijímateľa v prípade výskytu nezrovnalostí, podvodu alebo porušenia zmluvných podmienok,

—	primerané pravidlá a postupy na vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov, a to prípadne aj prostredníctvom začatia súdneho konania a snahy o postúpenie nárokov voči prijímateľom grantov verejnému obstarávateľovi alebo Európskej komisii?

Vyplní subjekt

3.8.5.

Stanovujú sa v grantových zmluvách požiadavky na vnútornú kontrolu, účtovníctvo (vrátane finančných správ) a externý audit?

Vyplní subjekt

3.8.6.

Má subjekt zavedené postupy, ktorými sa v rozumnej miere zabezpečuje, že prijímatelia grantov spĺňajú (zmluvné) požiadavky na vnútornú kontrolu, účtovníctvo a externý audit?

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)

Pripomienky audítora

Uplatňuje subjekt vo všetkých významných hľadiskách primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom verejného obstarávania a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

Usmernenie

Zásady systému verejného obstarávania musia byť uvedené v dobre vymedzenom a transparentnom právnom a regulačnom rámci, ktorým sa jasne stanovujú primerané politiky, postupy, zodpovednosť a kontroly. Jednou z kľúčových zásad, ktoré sa stanovujú v tomto právnom rámci, je využívanie transparentnosti a hospodárskej súťaže ako prostriedkov na dosahovanie reálnych a primeraných cien a celkového pomeru medzi kvalitou a cenou. Keďže sa systém verejného obstarávania riadi vlastným rámcom, využíva výhody vyplývajúce z celkového kontrolného prostredia vrátane prístupu verejnosti k informáciám, vnútorných kontrol vykonávaných subjektom, účtovného systému subjektu a externého auditu.

Zásady z článku 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách

Komisia môže uznať, že pravidlá a postupy verejného obstarávania sú primerané, ak spĺňajú tieto podmienky:

a)	sú v súlade so zásadou širokej súťaže uchádzačov s cieľom získať najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou a obmedzujú použitie metódy rokovacieho konania len na zákazky do určitej primeranej hodnoty alebo na riadne odôvodnené prípady;

b)	zabezpečujú transparentnosť prostredníctvom primeraného ex ante uverejňovania, a to najmä v prípade výziev na predkladanie ponúk, a prostredníctvom primeraného ex post uverejňovania dodávateľov;

c)	zabezpečujú dodržiavanie zásady proporcionality, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania;

d)	zabraňujú konfliktu záujmov počas celého postupu verejného obstarávania;

e)	uplatňujú primerané postupy preskúmania, pravidlá na vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov a pravidlá vylúčenia z prístupu k financovaniu (dôvody vylúčenia sa posudzujú v rámci piliera vylúčenia).

Vnútroštátne právne predpisy členských štátov alebo tretích krajín, ktorými sa transponuje smernica 2014/24/EÚ (ktorou sa zrušuje smernica 2004/18/ES) by sa mali považovať za rovnocenné s pravidlami, ktoré uplatňujú inštitúcie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

1.	PRÁVNY A REGULAČNÝ RÁMEC – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre verejné obstarávanie?

1.1.

Je právny a regulačný rámec hierarchický a je jasne stanovené poradie prednosti?

Vyplní subjekt

1.2.

Je voľne a jednoducho prístupný verejnosti primeranými prostriedkami?

Vyplní subjekt

1.3.

Vzťahuje sa na všetky uskutočňované verejné obstarávania?

Vyplní subjekt

1.4.

Aké typy verejného obstarávania (napr. stavebné práce, poskytnutie služieb alebo dodanie tovaru) sa regulujú týmto rámcom?

Vyplní subjekt

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

2.	ZÁSADY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Sú v postupoch, pravidlách a kritériách systému verejného obstarávania subjektu zahrnuté tieto zásady: transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, prístup verejnosti k informáciám o verejnom obstarávaní, zabraňovanie konfliktom záujmov a používanie súťažných postupov verejného obstarávania a najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou?

2.1.

Transparentnosť. Je systém verejného obstarávania primerane transparentný v celom cykle obstarávania (t. j. výzva na predkladanie ponúk, hodnotenie, udeľovanie grantov a urovnávanie sporov), aby sa zabezpečila podpora spravodlivého a nestranného zaobchádzania s uchádzačmi, t. j. potenciálnymi dodávateľmi?

2.2.1.

Rovnaké zaobchádzanie. Stanovujú sa v systéme verejného obstarávania postupy na zabezpečenie toho, aby mali všetci oprávnení uchádzači rovnakú príležitosť súťažiť, a na zabezpečenie nediskriminácie?

Vyplní subjekt

2.2.2.

Rovnaké zaobchádzanie. Obsahuje systém verejného obstarávania ustanovenia o rovnakom prístupe pre všetkých potenciálnych záujemcov? Patrí sem napríklad: neexistencia obmedzenia určitých záujemcov, opatrenia týkajúce sa uverejňovania a propagácie, ktorými sa zabezpečuje najširšia možná účasť, ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že špecifikácie verejného obstarávania neobsahujú neodôvodnené prekážky prístupu, pokiaľ ide o záujemcov (technické alebo administratívne, ako sú napríklad podmienky účasti, kritériá vylúčenia a kritériá na vyhodnotenie návrhov) a pokiaľ ide o načasovanie a lehoty.

Vyplní subjekt

2.2.3.

Rovnaké zaobchádzanie. Stanovuje sa v systéme verejného obstarávania, že je potrebné zabrániť zbytočným obmedzeniam veľkosti, zloženia alebo charakteru uchádzačov?

Vyplní subjekt

2.2.4.

Rovnaké zaobchádzanie. Obsahuje pravidlá zabezpečujúce, aby boli náklady na predkladanie ponúk nízke (napríklad: bez zbytočných zmien formulárov na predkladanie ponúk, nevyžadovanie informácií, ktorých použitie je minimálne, poskytnutie primeraného času na prípravu ponúk a používanie elektronických systémov na prekladanie ponúk, ak je to možné).

Vyplní subjekt

2.2.5.

Rovnaké zaobchádzanie. Existujú opatrenia umožňujúce navrhovanie ponúk tak, aby sa zabránilo kolúzii vo verejnom obstarávaní? Napríklad: na zachovanie anonymnosti uchádzačov, ako aj na podnietenie mnohých uchádzačov k účasti sa na identifikáciu používajú čísla namiesto mien.

Usmernenie: Kolúzia vo verejnom obstarávaní sa vyskytuje vtedy, keď sa uchádzači medzi sebou dohodnú na odstránení hospodárskej súťaže v procese obstarávania, a tým verejnosti odoprú poskytnutie spravodlivej ceny.

Vyplní subjekt

2.3.

Uverejňovanie informácií o verejnom obstarávaní. Umožňuje sa v systéme verejného obstarávania prístup verejnosti ku všetkým relevantným informáciám o obstarávaní, napr. k plánom obstarávania, informáciám o príležitostiach na predkladanie ponúk, zadaní zákaziek a o riešení sťažností v súvislosti s obstarávaním?

Usmernenie

Verejné šírenie informácií o procesoch verejného obstarávania a ich výsledkoch primeranými prostriedkami (napr. na webových sídlach vlády alebo agentúr, vo vestníkoch obstarávania, v celoštátnych alebo regionálnych novinách alebo na vyžiadanie od obstarávacích orgánov) predstavuje kľúčový prvok transparentnosti. V dobrom informačnom systéme sa zaznamenajú údaje o transakciách pri verejnom obstarávaní, zaistí sa bezpečnosť, a tým sa získajú včasné a spoľahlivé údaje.

Vyplní subjekt

2.4.

Zabránenie konfliktom záujmov. Obsahuje systém verejného obstarávania postupy a pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov pri postupoch obstarávania?

2.5.1.

Využívanie postupov súťažného verejného obstarávania a najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou. Umožňujú sa v systéme verejného obstarávania postupy súťažného verejného obstarávania, ktorými sa zabezpečuje požadovaná kvalita poskytovaných služieb, dodávaného tovaru alebo vykonávaných stavebných prác za najlepšiu možnú cenu?

Vyplní subjekt

2.5.2.

Využívanie postupov súťažného verejného obstarávania a najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou. Vymedzujú sa v systéme verejného obstarávania jednoznačne rôzne postupy obstarávania, ktoré možno využiť, a odôvodnenia ich využitia? Prvky, ktoré je potrebné zvážiť:

—	povaha verejného obstarávania: poskytnutie služieb (napr. technická pomoc a štúdie), dodanie tovaru (napr. zariadenie a materiály) a stavebné práce (napr. infraštruktúra a iné inžinierske práce),

—	typ postupu verejného obstarávania: verejné a užšie súťaže, užšie súťaže, súťažné konanie s rokovaním atď.,

—	hodnota verejného obstarávania a prahové hodnoty rôznych zákaziek, napr. poskytnutých služieb, dodávok tovaru a stavebných prác.

2.5.3.

Využívanie postupov súťažného verejného obstarávania a najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou. Ktoré z týchto typov postupov verejného obstarávania zahŕňa systém verejného obstarávania: verejná súťaž (medzinárodná alebo lokálna), užšia súťaž, rámcové zmluvy, dynamický nákupný systém, súťažný dialóg, rokovacie konanie (použitie rokovacieho konania by malo byť obmedzené na primerané sumy alebo byť riadne odôvodnené) a konanie s jedinou ponukou atď.?

Vyplní subjekt

2.5.4.

Využívanie postupov súťažného verejného obstarávania a najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou. Sú tieto postupy navrhnuté tak, aby sa umožnila spravodlivá a transparentná súťaž?

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Usmernenie k typom postupov verejného obstarávania

Verejná súťaž

Pri verejných výzvach na predkladanie ponúk (medzinárodných alebo miestnych) môžu predkladať ponuky všetky podniky a iné druhy hospodárskych subjektov. Zákazke sa zabezpečí maximálna publicita uverejnením oznámenia vo vnútroštátnych alebo medzinárodných novinách a v ostatných vhodných médiách. Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá chce predložiť ponuku, môže požiadať o zaslanie súťažných podkladov (za ktoré môže byť potrebné zaplatiť) v súlade s postupmi uvedenými v oznámení o vyhlásení obstarávania. Ponuky sa preskúmajú. Overí sa oprávnenosť a finančná, hospodárska a technická kapacita a odborná spôsobilosť uchádzačov, aby sa mohlo pristúpiť k výberu. Ponuky sa porovnajú a zadá sa zákazka. Rokovanie sa nepovoľuje.

Užšia súťaž

Pri užších výzvach na predkladanie ponúk môžu o predloženie ponuky požiadať všetky podniky a iné druhy hospodárskych subjektov, ale na predloženie ponuky sú vyzvané len tie, ktoré spĺňajú podmienky účasti. Podmienky účasti a úlohy, ktoré sa majú vykonať, sa opisujú vo verejnom oznámení o vyhlásení obstarávania. Celý zoznam všetkých záujemcov, ktorí zareagovali na oznámenie, sa zúži na základe ich odpovedí na tých najkvalifikovanejších. Zákazke sa zabezpečí maximálna publicita uverejnením oznámenia vo vnútroštátnych alebo medzinárodných novinách a v ostatných vhodných médiách. Záujemcom, ktorí sa dostali do užšieho výberu, sa zašlú súťažné podklady. Po analýze sa ponuky porovnajú a vyberie sa najúspešnejší uchádzač. Rokovanie sa nepovoľuje.

Rámcové zmluvy

Rámcová zmluva je dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi. Jej účelom je stanoviť podmienky, ktorými sa majú riadiť konkrétne zákazky, ktoré môžu byť zadané počas daného obdobia, ako napríklad trvanie, predmet, cena, maximálna hodnota, pravidlá vykonávania a predpokladané objemy zákazky. Rámcové zmluvy s niekoľkými hospodárskymi subjektmi sa nazývajú „viacnásobné“ rámcové zmluvy. Majú formu samostatných zmlúv, ale všetky sa uzatvárajú za rovnakých podmienok. V špecifikáciách sa musí uvádzať minimálny a maximálny počet subjektov, s ktorými chce verejný obstarávateľ uzavrieť zmluvy. Trvanie takýchto zmlúv nesmie presiahnuť určitý počet rokov (napr. štyri), okrem výnimočných prípadov odôvodnených najmä na základe rámcovej zmluvy. Verejní obstarávatelia nemôžu neprimeraným spôsobom využívať rámcové zmluvy a ani ich nesmú využívať tak, aby účelom alebo následkom bolo zabránenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže. Konkrétne zákazky vychádzajúce z rámcových zmlúv sa zadávajú na základe podmienok rámcovej zmluvy a musia sa pri nich dodržiavať zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a spravodlivej hospodárskej súťaže.

Dynamický nákupný systém

Dynamický nákupný systém je plne elektronický proces spoločných nákupov počas obmedzeného obdobia. Môžu sa na ňom zúčastniť všetky podniky alebo iné hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú podmienky účasti a predložili informatívnu ponuku, ktorá spĺňa technické podmienky. Neuplatňujú sa žiadne osobitné prahové hodnoty. Pre každú jednotlivú zákazku uverejní verejný obstarávateľ oznámenie o vyhlásení obstarávania a vyzve všetkých dodávateľov, ktorí majú povolený vstup do systému, aby predložili ponuky. Zákazka sa udelí ekonomicky najvýhodnejšej ponuke (t. j. jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk je najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou).

Súťažný dialóg

V prípade obzvlášť zložitých zákaziek, pri ktorých sa verejný obstarávateľ domnieva, že priame použitie verejnej súťaže ani pravidiel užšej súťaže nebude mať za následok najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, sa môže využiť súťažný dialóg. Pod „obzvlášť zložitou zákazkou“ sa rozumie zákazka, pri ktorej verejný obstarávateľ nie je objektívne schopný vymedziť technické prostriedky, ktoré by umožnili splniť jeho potreby a ciele, alebo stanoviť právne alebo finančné podmienky projektu. Neuplatňujú sa žiadne osobitné prahové hodnoty. Verejní obstarávatelia musia uverejniť oznámenie o vyhlásení obstarávania, v ktorom sa stanovujú alebo sa vo forme prílohy uvádzajú ich potreby a požiadavky. Musia nadviazať dialóg so záujemcami, ktorí spĺňajú podmienky účasti uvedené v oznámení o vyhlásení obstarávania. Dialóg sa môže týkať všetkých aspektov ponuky. Uskutočňuje sa však s každým záujemcom osobitne na základe jeho navrhovaných riešení a myšlienok. Verejný obstarávateľ musí zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a zachovávanie dôvernosti ponúk. Preto sa nepovoľuje výber najlepších riešení od rozličných uchádzačov. Na predloženie ponuky sa vyzvú minimálne traja záujemcovia. Ak podmienky účasti spĺňajú menej ako traja záujemcovia, verejný obstarávateľ môže v postupe pokračovať s jedným alebo dvomi záujemcami, ktorí ich spĺňajú. Verejný obstarávateľ nesmie doplniť počet inými hospodárskymi subjektmi, ktorí sa nezúčastnili postupu, alebo záujemcami, ktorí nespĺňajú podmienky účasti. Počas dialógu musia verejní obstarávatelia zaobchádzať so všetkými uchádzačmi rovnako a musia zabezpečiť zachovávanie dôvernosti navrhovaných riešení a ostatných informácií získaných v rámci dialógu, ak záujemca nesúhlasí s ich uverejnením. Verejný obstarávateľ musí vypracovať správu, v ktorej sa odôvodňuje spôsob vedenia dialógu.

Verejní obstarávatelia informujú účastníkov o skončení dialógu a vyzvú ich na predloženie konečnej ponuky na základe riešení, ktoré boli predložené a špecifikované počas dialógu. Ponuky musia obsahovať všetky požadované informácie, ktoré sú potrebné na realizáciu projektu. Na základe žiadosti verejného obstarávateľa možno tieto ponuky bližšie vysvetliť, spresniť alebo doladiť, a to za predpokladu, že tým nedôjde k takej zmene základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, ktorá by narušila hospodársku súťaž alebo by mala diskriminačný účinok. Na základe žiadosti verejného obstarávateľa môže byť uchádzač, ktorého ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, požiadaný o vysvetlenie určitých aspektov jeho ponuky alebo o potvrdenie záväzkov uvedených v tejto ponuke, a to za predpokladu, že tým nedôjde k zmene základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, ani k narušeniu hospodárskej súťaže alebo k diskriminácii.

Verejní obstarávatelia môžu určiť ceny alebo platby pre účastníkov dialógu. Zákazka sa udelí technicky zlučiteľnej ponuke, ktorá je ekonomicky najvýhodnejšej ponukou (t. j. jediným kritériom je najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou). Štandardné vzory sa musia upraviť podľa potreby.

Rokovacie konanie/konanie s jedinou ponukou

Zákazka sa môže zadať priamo (pomocou konania s jedinou ponukou alebo rokovacieho konania) za vymedzených okolností (napr. v prípadoch, keď uzatváraná zmluva neprekračuje určitú hodnotu alebo keď sa priame zadanie opodstatňuje výnimočnými okolnosťami). V prípade rokovacieho konania musí byť na rokovanie vymenovaná komisia pre vyhodnotenie. Vo všetkých prípadoch musí verejný obstarávateľ vypracovať správu, v ktorej sa vysvetľuje spôsob výberu účastníkov rokovaní a stanovená cena, ako aj požiadavky na prijatie rozhodnutia o udelení. Verejný obstarávateľ by mal zabezpečiť riadne uplatňovanie základných zásad súvisiacich s postupmi obstarávania, ako sú kontrola súladu s pravidlami oprávnenosti (pravidlá o štátnej príslušnosti), podmienky účasti a kritériá vylúčenia.

Poznámka: V súlade s prílohou I oddielom 2, bodmi 11 – 12 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa malo využívanie rokovacieho konania obmedzovať iba na primerané sumy alebo by malo byť riadne odôvodnené.

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

3.	POSTUPY VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy verejného obstarávania?

3.1.	Výzva na predkladanie ponúk. Existujú primerané pravidlá a postupy pre výzvu na predkladanie ponúk a pre každý typ obstarávania (napr. verejné, užšie a rokovacie konanie)?

3.1.1.

Zabezpečuje systém verejného obstarávania dostatočnú úroveň transparentnosti v rámci obstarávania?

—	Sú v prípade verejnej súťaže informácie o verejnom obstarávaní verejne prístupné vrátane príslušných hodnotiacich kritérií a

—	sú v prípade užších/výberových a rokovacích/obmedzených metód uverejnené informácie o spôsobe kvalifikácie v jednoducho prístupných médiách v lehote a spôsobom, ktorý oprávneným dodávateľom umožňuje podať žiadosť?

3.1.2.

Stanovujú sa v systéme obstarávania pravidlá uverejňovania oznámenia o vyhlásení obstarávania vyžadujúce, aby obsahovalo:

—	informácie o charaktere produktu alebo služby, ktoré sa obstarávajú, špecifikáciách, množstve, lehote dodania, realistických dátumoch a časoch uzávierky a o mieste získania dokumentácie, ako aj mieste predloženia ponúk,

—	jasný a úplný opis výberových kritérií a kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú nediskriminačné a nemožno ich následne upravovať,

—	podrobnosti o riadení zákazky, ako aj pláne a spôsobe platby, prípadne o možných zárukách,

—	podrobnosti o kontaktnom mieste pre prípad otázok?

Vyplní subjekt

3.1.3.

Obsahuje systém verejného obstarávania pravidlá na komunikáciu s potenciálnymi dodávateľmi v rovnakej lehote a rovnakým spôsobom, konkrétne prostredníctvom:

—	podpory výmeny informácií na formálnom základe (napr. kontaktné miesta pre prípad otázok, informačné stretnutia, online modul na sledovanie vysvetľujúcich stretnutí, uverejňovanie otázok a odpovedí online),

—	zabezpečovania rýchlych odpovedí na otázky zamerané na objasnenie a postupovania týchto informácií všetkým zainteresovaným stranám,

—	okamžitého oznamovania zmien, pokiaľ možno prostredníctvom rovnakého kanála, aký bol použitý pôvodne, a

—	uverejňovania informácií, pokiaľ možno online, aby sa umožnilo externé sledovanie a verejná kontrola?

Vyplní subjekt

3.2.

Výberové a hodnotiace postupy a zadávanie zákaziek.

Uplatňuje subjekt na hodnotenie a zadávanie primerané pravidlá a postupy?

Existujú pravidlá, ktorými sa zabezpečuje správne vykonávanie objektívneho hodnotiaceho procesu a zachovávanie dôvernosti?

Uplatňuje subjekt na hodnotenie primerané kritériá?

Existujú jasné kritériá na výber ponuky, ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, napr. najnižšia cena, pomer ceny/kvality alebo iné?

3.2.1.

Bezpečnosť a zachovávanie dôvernosti informácií

3.2.1.1.

Zahŕňa systém verejného obstarávania pravidlá, ktorými sa zaisťuje bezpečnosť a zachovávanie dôvernosti predložených informácií, a to najmä prostredníctvom:

—	zavedenia opatrení na zaistenie bezpečnosti a uchovávanie súťažných podkladov (napr. vedenie registra dokumentov, číslovanie všetkých dokumentov alebo existencia centrálneho ukladacieho priestoru všetkých dokumentov), ako aj obmedzeného prístupu k dokumentom,

—	zohľadnenia otázok elektronickej bezpečnosti a zdokumentovania postupov na elektronické uchovávanie a komunikáciu (napr. ponuky predkladané elektronicky sú zabezpečené proti prístupu pred dátumom uzávierky; a systém má schopnosť automaticky zamietnuť návrhy podané po lehote)?

Vyplní subjekt

3.2.2.

Postupy otvárania ponúk

3.2.2.1.

Vymedzuje sa v systéme verejného obstarávania jasný postup otvárania ponúk, konkrétne postup, na základe ktorého:

—	tím (alebo komisia pre vyhodnotenie) otvorí, podpíše a zduplikuje zapečatené ponuky čo najskôr po uplynutí stanoveného času, po ktorom bude, ak je to možné, okamžite nasledovať verejné otvorenie,

—	sa určia kritériá na vymenovanie členov tohto tímu,

—	sa uskutoční otvorenie ponúk, pokiaľ možno pred verejnosťou, pričom sa uverejnia základné informácie o ponukách, ktoré sa zaznamenajú do oficiálnych zápisníc,

—	sa špecifikujú okolnosti definujúce politiku, v prípade ktorých sa návrhy stávajú neplatnými (napr. ponuky prijaté po uzávierke sú neplatné, pokiaľ k oneskoreniu nedošlo v dôsledku chyby spôsobenej agentúrou pre obstarávanie), a kritériá oprávnenosti účastníkov,

—	sa zabezpečí, že prípadné objasnenia k predloženým návrhom nepovedú k podstatným zmenám po lehote na predloženie návrhu a

—	sa zabezpečí, že pred postúpením návrhov úradníkom zodpovedným za ich vyhodnotenie sa vypracuje jasná a formálna správa o všetkých prijatých ponukách (obsahujúca informácie o dátume a čase ich doručenia, ako aj pripomienky prijaté od uchádzačov)?

Vyplní subjekt

3.2.3.

Podmienky účasti a kritériá užšieho výberu

3.2.3.1.

Obsahuje systém verejného obstarávania jasné, objektívne a nediskriminačné kritériá na:

—	posúdenie, že uchádzači majú dostatočnú finančnú, ekonomickú, technickú kapacitu a odbornú spôsobilosť, a

—	výber a užší výber záujemcov a uchádzačov, ktorí spĺňajú tieto kritériá?

Vyplní subjekt

3.2.3.2.

Uvádzajú a oznamujú sa tieto podmienky účasti v oznámení o vyhlásení obstarávania?

Vyplní subjekt

3.2.3.3.

Obsahuje systém verejného obstarávania jasné a objektívne kritériá na posúdenie ekonomickej a finančnej kapacity uchádzačov?

Príklady kritérií: údaje o súvahe za uplynulé tri roky, údaje o obrate/príjmoch/prevádzkových príjmoch za uplynulé tri roky, zamestnanci zamestnaní počas uplynulých troch rokoch.

Vyplní subjekt

3.2.3.4.

Obsahuje systém verejného obstarávania jasné a objektívne kritériá na posúdenie technickej kapacity a odbornej spôsobilosti uchádzačov?

Príklady kritérií: poskytnuté služby, dodaný tovar a vykonané stavebné práce za uplynulé tri roky, príklady, opisy, fotografie, špecifikácie dodaných výrobkov a/alebo zariadení.

Vyplní subjekt

3.2.4.

Hodnotiace kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk

3.2.4.1.

Obsahuje systém verejného obstarávania jasné, objektívne a nediskriminačné kritériá na podrobné vyhodnotenie technických a finančných aspektov ponúk?

Vyplní subjekt

3.2.4.2.

Existujú jasné a objektívne kritériá a pravidlá na stanovovanie výsledkov hodnotenia (napr. citovanie kľúčových kritérií pre každého záujemcu alebo uchádzača)?

Vyplní subjekt

3.2.4.3.

Zadávajú sa zákazky na základe jasných a oznámených kritérií na vyhodnotenie ponúk? Zadávajú sa zákazky na základe ponuky, v ktorej sa uvádza najnižšia cena, alebo v rámci ktorej sa ponúka najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou (t. j. ekonomicky najvýhodnejšia ponuka)?

Vyplní subjekt

3.2.5.

Úradníci/komisia pre vyhodnotenie

3.2.5.1.

Uskutočňuje hodnotenia viac ako jeden úradník pre vyhodnotenie alebo radšej komisia?

Vyplní subjekt

3.2.5.2.

Sú stanovené kritériá na vymenovanie komisie pre vyhodnotenie? V závislosti od hodnoty verejného obstarávania a úrovne rizika by komisiu mohli tvoriť okrem úradníkov z rôznych útvarov aj externí experti.

Vyplní subjekt

3.2.5.3.

Opisujú sa úloha, funkcia, zloženie a prevádzkové predpisy komisie pre vyhodnotenie? Opisuje sa jasne zodpovednosť nehlasujúceho predsedu a hlasujúcich členov komisie? Existuje funkcia tajomníka komisie, ktorý zodpovedá za vykonávanie všetkých administratívnych úloh spojených s postupom hodnotenia?

Vyplní subjekt

3.2.5.4.

Sú vyvinuté postupy na uchovávanie (dôverných!) súťažných podkladov a dokumentov k návrhom a na prístup k nim?

Vyplní subjekt

3.2.5.5.

Vyplní subjekt

3.2.5.6.

Sú všetky relevantné aspekty hodnotenia zahrnuté v písomnej správe podpísanej úradníkmi/komisiou pre vyhodnotenie?

Vyplní subjekt

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Usmernenie týkajúce sa komisie pre vyhodnotenie

Vymenovanie a zloženie

Ponuky by mali otvoriť a vyhodnotiť úradníci pre vyhodnotenie alebo komisia pre vyhodnotenie, ktorú formálne vymenoval verejný obstarávateľ a ktorá sa skladá z nehlasujúceho predsedu, nehlasujúceho tajomníka a nepárneho počtu hlasujúcich členov. Hodnotitelia musia mať k dispozícii podrobné informácie o plánovanom harmonograme a pracovnej záťaži hodnotiteľa. Hodnotitelia musia byť počas plánovanej lehoty na vyhodnotenie dostupní. S cieľom predísť oneskoreniam v prípade ich nedostupnosti by sa mali pre každý postup vymenovať náhradní hodnotitelia. Hlasujúci členovia musia primerane ovládať jazyk, v ktorom sa ponuky predkladajú. Hlasujúci členovia musia mať technické a administratívne schopnosti umožňujúce im vytvoriť si informovaný názor na ponuky. Totožnosť hodnotiteľov by mala byť dôverná.

Nestrannosť a zachovávanie dôvernosti

Členovia komisie pre vyhodnotenie ponúk musia podpísať vyhlásenie o nestrannosti a zachovávaní dôvernosti. Každý člen, ktorý je alebo by mohol byť v skutočnom alebo potenciálnom konflikte záujmov s akýmkoľvek uchádzačom alebo žiadateľom, musí túto skutočnosť oznámiť a okamžite sa vzdať členstva v komisii pre hodnotenie.

Kým prebieha postup verejného obstarávania, každý kontakt medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, žiadateľmi alebo uchádzačmi musí spĺňať podmienky zabezpečujúce transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie. Pred schválením hodnotiacej správy verejným obstarávateľom sa nesmú uverejniť žiadne informácie o skúmaní, objasnení alebo hodnotení ponúk alebo návrhov, ani o rozhodnutiach o zadaní zákazky. Každý pokus uchádzača, záujemcu alebo žiadateľa o akékoľvek ovplyvnenie procesu (či už nadviazaním kontaktu s členmi komisie pre vyhodnotenie alebo iným spôsobom) môže mať za následok okamžité vylúčenie jeho ponuky alebo návrhu z ďalšieho posudzovania.

Okrem otvárania ponúk sú všetky konania komisie pre vyhodnotenie dôverné. S cieľom zachovať dôvernosť konaní sa zasadnutí komisie pre vyhodnotenie môžu zúčastňovať výlučne členovia vymenovanej komisie.

Okrem kópií určených pre hodnotiteľov nesmú ponuky ani návrhy pred dokončením práce komisie pre vyhodnotenie opustiť miestnosť/budovu, v ktorej sa konajú zasadnutia komisie. Keď sa nepoužívajú, musia sa uchovávať na bezpečnom mieste.

Zodpovednosť členov komisie pre vyhodnotenie

Predseda zodpovedá za koordináciu procesu hodnotenia a za zabezpečenie jeho nestrannosti a transparentnosti. Hlasujúci členovia komisie pre vyhodnotenie sú spoločne zodpovední za rozhodnutia prijímané komisiou.

Tajomník komisie zodpovedá za vykonávanie všetkých administratívnych úloh spojených s postupom hodnotenia. Patrí k nim okrem iného vedenie zápisníc zo zasadnutí komisie pre vyhodnotenie, vedenie príslušných záznamov a dokumentácie a vypracúvanie hodnotiacich správ. Každá žiadosť o objasnenie, ktorá si vyžaduje komunikáciu s uchádzačmi alebo žiadateľmi počas procesu hodnotenia, sa musí podať písomne.

Harmonogram

Komisia pre vyhodnotenie musí byť vytvorená v dostatočnom predstihu, aby sa zabezpečila dostupnosť členov na prípravu a uskutočnenie procesu hodnotenia. Ponuky sa musia vyhodnotiť včas, aby sa postup dokončil v období platnosti ponúk. Je veľmi dôležité, aby všetci uchádzači, či už úspešní alebo neúspešní, dostali informácie bez zbytočného odkladu.

Po dokončení hodnotenia by mal verejný obstarávateľ okamžite prijať rozhodnutie o zadaní zákazky schválením hodnotiacich správ.

Obdobie platnosti

Uchádzači sú počas obdobia uvedeného v liste o výzve na predkladanie ponúk a/alebo v súťažných podkladoch viazaní svojimi ponukami. Toto obdobie musí byť dostatočne dlhé nato, aby mohol verejný obstarávateľ preskúmať ponuky, schváliť návrh zadania zákazky, oznámiť výsledky úspešným aj neúspešným uchádzačom a uzavrieť zmluvu. Obdobie platnosti ponúk by malo byť pevne stanovené na primeraný počet kalendárnych dní (napr. 90 dní) od lehoty na predloženie ponúk.

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

3.	POSTUPY VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA (pokračovanie) – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

3.2.6.

Zadávanie zákaziek

3.2.6.1.

Obsahuje systém verejného obstarávania pravidlá na informovanie uchádzačov, ako aj širšej verejnosti o výsledkoch postupu verejnej súťaže prostredníctvom:

—	oznámenia výsledkov týkajúcich sa ponúk úspešným aj neúspešným uchádzačom, ako aj oznámenia času a miesta uverejnenia informácií o zadaní zákazky,

—	zváženia možnosti zverejnenia požiadaviek na zadanie zákazky vrátane zváženia kvalitatívnych prvkov ponuky. Neuverejňujú sa citlivé obchodné informácie o víťaznej ponuke alebo o ostatných ponukách, ktoré by mohli motivovať ku kolúzii pri budúcich verejných obstarávaniach,

—	povolenia povinnej odkladnej lehoty, ak existuje, pred začatím plnenia zmluvy?

Vyplní subjekt

3.2.6.2.

Obsahuje systém verejného obstarávania pravidlá, na základe ktorých je možné na požiadanie informovať dodávateľov o:

—	nesprístupňovaní dôverných informácií (napr. obchodných tajomstiev alebo stanovovaní cien),

—	zdôraznení silných a slabých stránok neúspešnej ponuky,

—	zabezpečení, v prípade písomných informačných správ, že písomnú správu vopred schvaľuje vyšší úradník pre verejné obstarávanie a

—	zorganizovaní ústneho informovania, za predpokladu, že diskusie sa uskutočňujú štruktúrovaným spôsobom tak, aby sa neuverejnili dôverné informácie, a že sa riadne zaznamenávajú?

Vyplní subjekt

3.3.

Systém podávania sťažností

Obsahuje systém verejného obstarávania nezávislý, transparentný, nediskriminačný, efektívny a účinný správny proces preskúmania obstarávania v prípade sťažností účastníkov týkajúcich sa obstarávania nielen pred zadaním zákazky, ale aj po ňom a pred podpísaním zmluvy?

Rýchle vyriešenie sťažností je nevyhnutným predpokladom zrušenia zadaných zákaziek, ak je to potrebné, a obmedzenia opravných prostriedkov v súvislosti so stratou ziskovosti a nákladmi na vypracovanie ponuky alebo návrhu po podpísaní zmluvy. Dobrý proces zahŕňa aj schopnosť postúpiť riešenie sťažností nezávislému vyššiemu odvolaciemu orgánu.

3.3.1.

Obsahuje systém verejného obstarávania informácie o spôsobe podávania sťažností v súvislosti s procesom obstarávania? Skúmajú sťažnosti funkcie alebo orgány, ktoré:

—	sa skladajú zo skúsených odborníkov oboznámených s právnym rámcom verejného obstarávania a členov zo súkromného sektora, občianskej spoločnosti a vlády,

—	sa nijako nezapájajú do transakcií verejného obstarávania ani do procesu, ktorý vedie k rozhodnutiam o zadaní zákaziek,

—	neúčtujú poplatky, ktorými by sa znemožnil prístup dotknutých strán,

—	postupujú podľa procesov podávania a riešenia sťažností, ktoré sú jasne vymedzené a verejne dostupné,

—	majú právomoc pozastaviť proces verejného obstarávania,

—	vydávajú rozhodnutia v lehotách uvedených v pravidlách/nariadeniach a

—	vydávajú rozhodnutia záväzné pre všetky strany (bez toho, aby sa bránilo následnému prístupu k vyššiemu externému orgánu)?

Vyplní subjekt

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE (8)

KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy vo všetkých významných hľadiskách pre poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ/rozpočtových záruk prostredníctvom finančných nástrojov/rozpočtových záruk a v súlade s kritériami stanovenými Európskou úniou?

Usmernenie

Finančný nástroj môže mať podobu kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, úverov alebo záruk alebo iných nástrojov na zdieľanie rizika a môže sa kombinovať s inými formami finančnej podpory.

Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie.

Komisia môže implementovať finančné nástroje v rámci nepriameho riadenia zverovaním úloh subjektom a ich finančným sprostredkovateľom. V hlave X nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie sa stanovujú zásady a podmienky implementácie finančných nástrojov:

—	finančné nástroje v rámci priameho a nepriameho riadenia (článok 208 nariadenia o rozpočtových pravidlách),

—	výber subjektov poverených implementáciou finančných nástrojov v rámci nepriameho riadenia (článok 208 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách),

—	zásady a podmienky vzťahujúce sa na finančné nástroje a rozpočtové záruky (článok 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách),

—	obsah dohody o príspevku so subjektmi poverenými implementáciou finančných nástrojov v rámci nepriameho riadenia (článok 155 ods. 6 a článok 208 nariadenia o rozpočtových pravidlách),

—	monitorovanie finančných nástrojov (články 155 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách) a

—	pravidlá a implementácia (článok 215 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

Medzinárodné účtovné štandardy pre subjekty súkromného sektora

Podľa IAS (medzinárodného účtovného štandardu) 32 a 39 sa finančný nástroj vymedzuje ako „každá zmluva, ktorá má za následok vznik finančného aktíva pre jednu účtovnú jednotku a finančného záväzku alebo nástroja vlastného imania pre druhú účtovnú jednotku“.

V štandarde IAS 32 (finančné nástroje) sa uvádzajú účtovné požiadavky na prezentáciu finančných nástrojov, najmä pokiaľ ide o klasifikáciu týchto nástrojov na finančné aktíva, finančné záväzky a nástroje vlastného imania. V štandarde sa uvádza aj usmernenie ku klasifikácii súvisiaceho úroku, dividend a ziskov/strát a ku kompenzácii finančných aktív a finančných záväzkov. Štandard IAS 39 bol opätovne vydaný v decembri 2003, uplatňuje sa na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr, a nahrádza ho štandard IFRS 9 Finančné nástroje pre ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. V štandarde IFRS 9 Finančné nástroje sa stanovujú požiadavky na vykazovanie a oceňovanie v prípade finančných nástrojov a niektorých zmlúv na nákup alebo predaj nefinančných položiek. Štandard doplňuje aj Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), ktorá dokončuje rôzne fázy svojho komplexného projektu týkajúceho sa finančných nástrojov, takže štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie bude nakoniec úplne nahradený.

Medzinárodné účtovné štandardy pre subjekty verejného sektora

Na subjekty verejného sektora sa vzťahujú štandardy IPSAS (medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor) 28 – 30. Vymedzenia finančných nástrojov a finančných aktív, finančných záväzkov a nástrojov vlastného imania sú v podstate rovnaké ako v štandarde IAS 32. Štandard IFRS 9 nemá ekvivalent v štandardoch IPSAS, a preto sa v štandardoch IPSAS neuplatňuje. Finančné nástroje možno kategorizovať na základe ich metódy ocenenia:

—	finančné nástroje ocenené súčasnou hodnotou (zvyčajne trhovou hodnotou): hotovostné nástroje, cenné papiere, deriváty, dlhopisy, nástroje vlastného imania obchodované na aktívnych trhoch,

—	finančné nástroje ocenené umorovacou cenou: úvery, pohľadávky, pôžičky, nástroje vlastného imania bez aktívneho trhu.

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE

1.	PRÁVNY A REGULAČNÝ RÁMEC – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre používanie a implementáciu finančných nástrojov?

Zásady využívania finančných nástrojov musia byť uvedené v dobre vymedzenom a transparentnom právnom a regulačnom rámci, ktorým sa jasne stanovujú primerané politiky, postupy, zodpovednosť a kontroly. Keďže sa finančné nástroje riadia vlastným rámcom, využívajú výhody vyplývajúce z celkového kontrolného prostredia, vnútorných kontrol vykonávaných subjektom, účtovného systému subjektu a externého auditu.

1.1.

Má subjekt zavedený právny a regulačný rámec pre finančné nástroje, ktorý obsahuje:

—	opis finančných nástrojov vrátane investičných stratégií alebo politík, druh poskytnutej podpory, kritériá oprávnenosti pre finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ako aj doplňujúce operačné požiadavky, ktoré odzrkadľujú politické ciele finančného nástroja,

—	systémy, pravidlá a postupy na dosiahnutie a meranie cieľového rozpätia hodnôt pákového efektu a multiplikačného efektu (príspevok EÚ k finančnému nástroju by mal mať za cieľ mobilizovať celkové investície prekračujúce veľkosť príspevku EÚ podľa vopred definovaných ukazovateľov),

—

ustanovenia týkajúce sa správy príspevkov tretích strán vrátane možnosti zriaďovať zverenecké účty v mene tretej strany, rizík protistrany, akceptovateľných pokladničných operácií, povinností príslušných strán, nápravných opatrení v prípade nadmerných zostatkov na zvereneckých účtoch, uchovávania záznamov a podávania správ (9), ktoré sú rovnocenné s požiadavkami EÚ,

—	pravidlá týkajúce sa účtovníctva, finančných správ (samostatná finančná správa pre každý finančný nástroj) a externého auditu,

—

systémy, pravidlá a postupy na regulovanie trvania, možnosti predĺženia a ukončenia finančného nástroja vrátane podmienok predčasného ukončenia a, v prípade potreby, stratégií ukončenia angažovanosti, ako aj podmienok vrátených platieb/platieb, ktoré majú byť vrátené tretej strane alebo na zverenecký účet,

—	systémy, pravidlá a postupy na monitorovanie poskytovania podpory finančným sprostredkovateľom a konečným príjemcom finančných prostriedkov vrátane podávania správ finančnými sprostredkovateľmi?

Vyplní subjekt

1.2.

Aké druhy finančných nástrojov subjekt používa alebo má v úmysle používať? Získajte podrobný opis:

—

druhov používaných finančných nástrojov vrátane vysvetlenia (technických) výrazov a skratiek. Medzi finančné nástroje môžu patriť úvery s komerčnými (trhová cena) úrokovými sadzbami, úvery s výhodnými úrokovými sadzbami a podmienkami splácania, úvery s podmienkami splácania závislými od výkonnosti, mikroúvery, nevratné granty, záruky, rámce na spoluprácu s tretími stranami, ako napríklad investičné nástroje a mechanizmy kombinovaného financovania a pod.,

—

rizík spojených s jednotlivými finančnými nástrojmi, spôsobov riadenia týchto rizík a zavedených nápravných opatrení. Medzi typické riziká môžu okrem iných patriť riziká výmenného kurzu (úvery, ktoré sú poskytnuté a splatné v miestnych menách a ktoré sú financované prostredníctvom medzinárodne konvertibilných mien) a kreditné riziká (úverová bonita dlžníkov).

Vyplní subjekt

1.3.

Ako sa finančné nástroje poskytujú prijímateľom (dlžníkom)? Ako sú zabezpečené a akým druhom záväzkov a/alebo záruk?

Odpovedzte na túto otázku so zohľadnením týchto aspektov:

—	podpora prostredníctvom finančných sprostredkovateľov (sprostredkované financovanie),

—	priama podpora poskytovaná konečným príjemcom finančných prostriedkov (nesprostredkované financovanie).

Vyplní subjekt

1.4.

Má subjekt k používaným finančným nástrojom usmernenia alebo prevádzkové pravidlá a pokyny?

Vyplní subjekt

1.5.

Využíva subjekt štandardné vzory na poskytovanie finančných nástrojov, napríklad vzorové zmluvy?

Odpovedzte na túto otázku so zohľadnením týchto aspektov:

—	finanční sprostredkovatelia

—	koneční príjemcovia (v prípade nesprostredkovaného financovania).

Vyplní subjekt

1.6.

Sú v týchto zmluvách jasne stanovené príslušné podmienky?

Vyplní subjekt

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE

2.	ZÁSADY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Sú v postupoch, pravidlách a kritériách finančných nástrojov subjektu začlenené tieto zásady a podmienky?

Základné zásady (článok 209 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

Finančné nástroje sa používajú v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti, proporcionality, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a subsidiarity a v súlade s ich cieľmi a prípadne trvaním stanovenými v základnom akte pre dané finančné nástroje.

Výber finančných sprostredkovateľov (článok 208 nariadenia o rozpočtových pravidlách)

Finanční sprostredkovatelia sa vyberú na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, pri ktorých sa zabraňuje vzniku konfliktu záujmov. Finanční sprostredkovatelia alebo koneční príjemcovia finančných nástrojov sa vyberú s náležitým zreteľom na charakter finančného nástroja, ktorý sa ma implementovať, skúsenosti a finančnú a operačnú kapacitu dotknutých subjektov a ekonomickú životaschopnosť projektov konečných príjemcov. Výber je transparentný, opodstatnený na základe objektívnych dôvodov a nevedie ku konfliktu záujmov.

Podmienky vzťahujúce sa na finančné nástroje a rozpočtové záruky (článok 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách)

Finančné nástroje/rozpočtové záruky sú v súlade s týmito základnými podmienkami: riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, zabezpečujú doplnkovosť, nenarúšajú hospodársku súťaž na vnútornom trhu a sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, zabezpečujú dosahovanie pákového efektu a spoločného záujmu a stanovujú odmenu, ktorá zodpovedá rozdeleniu rizika.

Usmernenie

Uvedené zásady musia byť začlenené do postupov, pravidiel a kritérií finančných nástrojov subjektu v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality. Zásady nemajú absolútnu platnosť a obmedzený počet výnimiek sa môže povoliť v prípade, ak sú tieto výnimky jasne formulované, primerané a opodstatnené.

2.1.1.

Základné zásady. Sú v postupoch, pravidlách a kritériách na používanie a implementáciu finančných nástrojov/rozpočtových záruk subjektu začlenené tieto základné zásady?

—	riadne finančné hospodárenie,

—	transparentnosť,

—	proporcionalita,

—	nediskriminácia a

—	rovnaké zaobchádzanie?

Vyplní subjekt

2.2.1.

Výber finančných sprostredkovateľov. Aký je postup subjektu na výber finančných sprostredkovateľov (10)?

Vyplní subjekt

2.2.2.

Výber finančných sprostredkovateľov. Sú finanční sprostredkovatelia vybratí na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, pri ktorých sa zabraňuje vzniku konfliktu záujmov?

2.2.3.

Výber finančných sprostredkovateľov. Sú finanční sprostredkovatelia alebo koneční príjemcovia finančných nástrojov vybratí s náležitým zreteľom na charakter finančného nástroja, ktorý sa ma implementovať, skúsenosti a finančnú a operačnú kapacitu dotknutých subjektov a ekonomickú životaschopnosť projektov konečných príjemcov?

Je výber transparentný, odôvodnený na základe objektívnych dôvodov a nevedie ku konfliktu záujmov?

2.3.1.

Podmienky týkajúce sa finančných nástrojov. Umožňujú systémy, pravidlá a postupy subjektu, aby subjekt implementoval finančné nástroje riešiace zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ktoré sa podľa medzinárodne uznávaných noriem považujú za ekonomicky životaschopné, ale nevedú k dostatočnému financovaniu z trhových zdrojov?

Vyplní subjekt

2.3.2.

Podmienky týkajúce sa finančných nástrojov. Umožňujú systémy, pravidlá a postupy subjektu, aby subjekt implementoval finančné nástroje, ktoré spĺňajú zásadu doplnkovosti (cieľom finančných nástrojov nemá byť nahradenie finančných nástrojov členského štátu, súkromné financovanie ani inú finančnú intervenciu EÚ)?

Vyplní subjekt

2.3.3.

Podmienky týkajúce sa finančných nástrojov. Umožňujú zavedené systémy, pravidlá a postupy subjektu, aby subjekt spĺňal podmienku zosúladenia záujmu prostredníctvom takých opatrení ako spoluinvestovanie, požiadavky na zdieľanie rizika alebo finančné stimuly, ktoré zároveň zabezpečujú, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov s inými činnosťami poverených subjektov?

Vyplní subjekt

2.3.4.

Podmienky týkajúce sa finančných nástrojov. Umožňujú systémy, pravidlá a postupy subjektu, aby subjekt dosahoval a meral pákový a multiplikačný efekt vrátane, v náležitých prípadoch, maximalizácie súkromných investícií?

Vyplní subjekt

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE

3.	POSTUPY TÝKAJÚCE SA FINANČNÝCH NÁSTROJOV – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na používanie a implementáciu svojich finančných nástrojov?

3.1.	Monitorovanie. Uplatňuje subjekt účinne primerané pravidlá a postupy na monitorovanie finančných nástrojov?

3.1.1.

Má subjekt zavedené postupy na monitorovanie používania finančných nástrojov, ktoré vychádzajú z podávania správ a účtovných závierok poskytovaných finančnými sprostredkovateľmi a z dostupných auditov a kontrol vykonávaných finančným sprostredkovateľom?

Vyplní subjekt

3.1.2.

Ak finančný sprostredkovateľ neexistuje, má subjekt zavedené postupy na priame monitorovanie používania finančných nástrojov na základe podávania správ a účtovných závierok poskytovaných konečnými príjemcami?

Vyplní subjekt

Usmernenie: Monitorovanie finančných nástrojov

S cieľom zabezpečiť harmonizované monitorovanie finančných nástrojov uvedené v článku 215 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách zodpovedný povoľujúci úradník zavedie systém monitorovania ako pomoc pri poskytnutí primeraného uistenia, že finančné prostriedky EÚ sa používajú v súlade s článkom 36 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Systém monitorovania sa použije: i) na posúdenie pokroku implementácie finančných nástrojov na účely dosiahnutia cieľov politiky odrážajúcich sa v príslušných výstupoch a ukazovateľoch výsledkov stanovených pri ex ante hodnotení; ii) na analýzu toho, do akej miery implementácia spĺňa vymedzené požiadavky v súlade s článkom 209 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a iii) ako základ, z ktorého Komisia vychádza pri podávaní správ, ako sa vyžaduje v článku 41 ods. 4 a článku 140 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.2.	Úvery. Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy týkajúce sa uzatvárania zmlúv o úveroch?

3.2.1.

Aké systémy a postupy vedenia záznamov a podávania správ týkajúce sa úverov sa používajú?

Vyplní subjekt

3.2.2.

Sú tieto systémy a postupy primerané?

3.2.3.

Schvaľujú sa zmluvy o úveroch na základe primeraných a transparentných kritérií?

3.2.4.

Vykonáva sa pravidelné (najmenej raz mesačne) zosúlaďovanie zmluvného účtu (hlavná účtovná kniha) so systémom na zaznamenávanie zmlúv?

Vyplní subjekt

3.3.	Záruky. Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy týkajúce sa vydávania záruk?

3.3.1.

Aké systémy a postupy vedenia záznamov a podávania správ týkajúce sa záruk sa používajú?

Vyplní subjekt

3.3.2.

Sú tieto systémy a postupy primerané?

3.3.3.

Schvaľujú sa záruky na základe primeraných a transparentných kritérií?

3.3.4.

Vykonáva sa pravidelné (najmenej raz mesačne) zosúlaďovanie zmluvného účtu (hlavná účtovná kniha) so systémom na zaznamenávanie zmlúv?

Vyplní subjekt

3.3.5.

Pokiaľ ide o rozpočtové záruky, je subjekt schopný primerane podávať správy o ich implementácii vrátane správ o účtovných záznamoch vzniknutých výdavkov v prípade, že sa z príspevku uhrádzajú výdavky, a vrátane vyhlásenia vedenia, ktorým sa potvrdzuje, že: i) informácie sú náležite prezentované, úplné a presné; ii) príspevok sa použil na zamýšľaný účel; iii) zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií a iv) v nadväznosti na zhrnutie konečných audítorských správ a výsledkov kontrol, ktoré sa vykonali, vrátane analýzy povahy a rozsahu zistených chýb a nedostatkov v systémoch boli prijaté alebo sa plánujú prijať nápravné opatrenia?

3.4	Bonifikácia úrokovej sadzby. Má subjekt primeraný systém vedenia záznamov a podávania správ týkajúci sa poskytovania bonifikácie úrokovej sadzby?

3.4.1.

Aké systémy a postupy vedenia záznamov a podávania správ týkajúce sa bonifikácie úrokovej sadzby sa používajú?

Vyplní subjekt

3.4.2.

Sú tieto systémy a postupy primerané?

3.4.3.

Schvaľuje sa bonifikácia úrokovej sadzby na základe primeraných a transparentných kritérií?

3.5.	Kapitál. Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy týkajúce sa vykonávania kapitálových operácií?

3.5.1.

Má subjekt kapitálovú stratégiu alebo usmernenia ku kapitálovým investíciám a proces náležitej starostlivosti, schválený predstavenstvom alebo iným primeraným riadiacim orgánom?

Vyplní subjekt

3.5.2.

Vykonáva subjekt systematicky hodnotenie svojich kapitálových operácií, a to v čase schválenia, ako aj pravidelne počas životnosti investície? Uveďte informácie a opíšte metódu (metódy) použité pri hodnotení.

3.5.3.

Má subjekt zavedený proces na správu ukončenia svojich kapitálových investícií? Sú v kapitálovej stratégii stanovené nejaké požiadavky na plán včasného ukončenia?

3.5.4.

Spravuje subjekt aktívne svoje kapitálové portfólio? Má v spoločnostiach, do ktorých investuje (v prípade priamych kapitálových investícií), poverených členov predstavenstva alebo podobné prostriedky na podrobné monitorovanie výkonnosti spoločností, do ktorých investuje? V prípade investícií do fondov: má subjekt vymenovaných členov v orgánoch zastupujúcich investorov v rámci fondov?

Vyplní subjekt

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE – DOPLŇUJÚCE OTÁZKY TÝKAJÚCE SA ROZPOČTOVÝCH ZÁRUK (nepovinné) (11)

6.a	ROZPOČTOVÉ ZÁRUKY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt systém riadenia kreditného rizika a používa vnútorný systém ratingu rizika (IRRS), ktorý je primeraný povahe, rozsahu a komplexnosti činností subjektu?

Usmernenie

Väčšina subjektov implementujúcich rozpočtové záruky sú úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti podliehajúce regulácii a dohľadu vrátane pravidiel týkajúcich sa kreditného rizika, ratingu rizika a IT systémov a postupov na ich prevádzkovanie.

Účelom tohto pododdielu je posúdiť spoľahlivosť funkcie subjektu v oblasti riadenia rizík vrátane jeho riadenia a vnútorného systému ratingu rizika, čo je dôležité pre budúce posudzovanie opatrení na zdieľanie rizika dohodnutých medzi EÚ a subjektom, ako aj pre odmenu EÚ vyplývajúcu z rizika, ktoré EÚ preberá [článok 209 ods. 2 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách].

Expozícia EÚ voči protistranám v rámci rozpočtových záruk zahŕňa podmienený záväzok, čo predstavuje finančný záväzok EÚ, ktorý nie je plne krytý rezervami (článok 211 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Komisia musí aspoň raz ročne monitorovať expozíciu EÚ vyplývajúcu z každej rozpočtovej záruky s cieľom posúdiť riziko protistrán žiadajúcich platby EÚ v rámci výziev na uplatnenie záruky presahujúce dostupné rezervy. Na tento účel sa od protistrán vyžaduje, aby Komisii každý rok poskytovali informácie o neuhradených finančných záväzkoch EÚ vyplývajúcich z rozpočtových záruk vrátane posúdenia rizika, informácií o kreditnom hodnotení a očakávaných zlyhaniach týkajúcich sa operácií, na ktoré sa vzťahuje rozpočtová záruka (článok 219 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Komisia vychádza z týchto informácií pri vykonávaní posúdenia udržateľnosti podmienených záväzkov (článok 210 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách) a pri vykonávaní pravidelného preskúmania miery tvorby rezerv pri každej rozpočtovej záruke (článok 211 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

Normy týkajúce sa regulácie bánk, dohľadu nad nimi a ich riadenia rizík sú opísané v týchto právnych predpisoch:

—	na medzinárodnej úrovni: „Bazilej III“, medzinárodne dohodnutý súbor opatrení, ktoré vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad. Patria sem „základné zásady účinného bankového dohľadu“, predovšetkým zásady 15 (proces manažmentu rizika) a 17 (kreditné riziko),

—

na úrovni EÚ: Smernica 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami; nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti; smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi.

6a.1.

Rámec pre politiku riadenia rizík/strategický rámec. Má subjekt zavedenú riadnu politiku a stratégiu na identifikovanie, riadenie, meranie a kontrolu rizika (so zameraním na úverové riziko)?

6a.1.1.

Má subjekt politiku v oblasti rizík:

—	v ktorej sa jasne vymedzujú a prideľujú zodpovednosti v rámci organizácie,

—	v ktorej sa zohľadňuje správnosť, racionálnosť a uskutočniteľnosť a

—	ktorá je stále dostupná a zrozumiteľná v rámci celej organizácie?

Vyplní subjekt

6a.1.2.

Má subjekt stratégiu v oblasti rizík alebo usmernenia v tejto oblasti schválené vyšším manažmentom, v ktorých sa:

—	vymedzujú hranice a obchodné kritériá, v rámci ktorých by mal subjekt vykonávať svoju obchodnú stratégiu,

—	stanovujú riziká na jednotlivej a agregovanej úrovni a rôzne druhy rizík (schopnosť znášať riziko vrátane limitov), ktoré je subjekt schopný a ochotný prijať s cieľom vykonávať svoje obchodné činnosti,

—	účinne v rámci celého subjektu oznamuje ochota predstavenstva prijímať riziká, čo sa premieta do prijímania rozhodnutí v rámci každodennej prevádzky a vytvárania prostriedkov na zvyšovanie povedomia o rizikách v celom subjekte,

—	zabezpečuje kontinuita zohľadňovaním aspektov cyklickosti ekonomiky, v ktorej subjekt pôsobí, ako aj výsledných zmien v zložení a kvalite celkového portfólia a

—	zahŕňajú kvantitatívne, ako aj kvalitatívne faktory?

Vyplní subjekt

6a.2.

Riadenie rizika. Má subjekt primeraný organizačný rámec umožňujúci účinné riadenie, meranie a kontrolu úverového rizika s kvalitatívne a kvantitatívne dostatočnými ľudskými a technickými zdrojmi na vykonávanie požadovaných úloh?

6a.2.1.

Je v subjekte jasne vymedzené prideľovanie zodpovedností, v rámci ktorého:

—

predstavenstvo alebo iný riadiaci orgán schvaľuje a pravidelne preskúmava politiky na riadenie a kontrolu rizík, aktívne sa zúčastňuje na určovaní ochoty prijímať riziká, pričom zabezpečuje jej zosúlaďovanie so strategickými, s kapitálovými a finančnými plánmi subjektu a postupmi poskytovania náhrad,

—	vyšší manažment zodpovedá za návrh a vykonávanie pravidiel a postupov riadenia, merania a kontroly rizík,

—	je jasne vymedzená zodpovednosť za prijímanie, meranie, monitorovanie riadenie a oznamovanie rizík,

—

vyšší manažment zabezpečuje, aby zamestnanci podieľajúci sa na ktorejkoľvek fáze procesu riadenia rizík boli kvalifikovaní, kompetentní a mali odbornú prípravu, ochotu a skúsenosti potrebné na prijímanie obozretných rozhodnutí pri posudzovaní, riadení a/alebo kontrole rizík, ako aj dôkladné znalosti o strategickom smerovaní subjektu, jeho politikách, postupoch, tolerancii rizika a limitoch,

—	funkcia riadenia rizík je zapojená do všetkých činností tvorby príjmu a

—	hlavný manažér zodpovedný za riadenie rizík (CRO) predkladá správy predstavenstvu alebo jeho výboru pre riziká a má k nemu priamy prístup bez obmedzení?

Vyplní subjekt

6a.2.2.

Vykonáva sa rozdelenie povinností tak, že:

—

funkcia riadenia úverového rizika je úplne nezávislá od obchodnej funkcie a tvoria ju tieto tri jasne odlíšiteľné „línie ochrany“:

1.	obchodná línia (t. j. prvá línia ochrany) „nesie zodpovednosť“ za riziko, rozpoznáva a riadi riziká vznikajúce pri vykonávaní jej činností;

2.	funkcia riadenia rizík (t. j. druhá línia ochrany) zodpovedá za bližšie identifikovanie, meranie, monitorovanie a oznamovanie rizika na celopodnikovom základe ako súčasť druhej línie ochrany, ktorá je nezávislá od prvej línie ochrany (12);

3.	funkcia vnútorného auditu/dodržiavania predpisov (tretia línia ochrany) pravidelne preskúmava aspekty rizík, a najmä aspekty úverového rizika?

Vyplní subjekt

6a.2.3.

Je rozsah činností funkcie riadenia rizík dostatočne komplexný na to, aby zahŕňal čo najviac z týchto aspektov:

—	identifikovanie významných jednotlivých, agregovaných a vznikajúcich rizík,

—	posudzovanie týchto rizík a meranie expozície subjektu týmto rizikám?

Vyplní subjekt

6a.2.4.

Uvádza sa v politikách subjektu jasné vymedzenie úrovní delegovania schvaľovania na manažment (13), prebieha schvaľovanie v súlade s písomnými politikami a usmerneniami subjektu a vykonáva ho manažment primeranej úrovne?

Vyplní subjekt

6a.3.

Má subjekt dobre fungujúci systém na identifikáciu, analýzu a monitorovanie úverového rizika?

6a.3.1.

Pokrýva systém subjektu na identifikovanie rizika:

—	všetky významné riziká pre subjekt na súvahovej aj podsúvahovej úrovni, ako aj na úrovni celej skupiny, celého portfólia, obchodnej línie a transakcií, a

—	priebežné analyzovanie existujúcich rizík, ako aj identifikovanie nových alebo vznikajúcich rizík?

Vyplní subjekt

6a.3.2.

Vykonáva funkcia riadenia rizík nezaujaté posudzovanie kvality jednotlivých úverov/investícií a agregovaného portfólia vrátane primeranosti ratingu úverového rizika a odhadu strát? Vydáva sa toto druhé stanovisko vo fáze schválenia a vykonáva sa počas životnosti operácií jeho pravidelné preskúmavanie?

Vyplní subjekt

6a.3.3.

Zohľadňujú sa pri meraní úverového rizika v čo najväčšej možnej miere tieto aspekty:

—	osobitná povaha a zmluvné a finančné podmienky úveru/investície,

—	profil expozície do splatnosti vo vzťahu k potenciálnym pohybom na trhu a ekonomickým cyklom,

—	existencia kolaterálu alebo záruk,

—	potenciál zlyhania vychádzajúci z vnútorného ratingu rizika,

—	kvantitatívne posúdenie (napr. finančné modelovanie), ako aj kvalitatívne posúdenie, a

—	systematická náležitá starostlivosť a analýza rizika pri všetkých transakciách, pri ktorých majú zistenia týkajúce sa náležitej starostlivosti vplyv na schválenie manažmentom a/alebo štruktúrovanie operácie?

Vyplní subjekt

6a.3.4.

Má informačný systém subjektu na riadenie (úverového rizika) tieto znaky:

—	poskytuje primerané informácie (kvalita, miera podrobnosti, včasnosť) o zložení úverového/investičného portfólia,

—	je dostatočne spoľahlivý a rozsiahly na to, aby subjekt mohol pri identifikovaní, posudzovaní a zmierňovaní rizík vychádzať z presných, podrobných a zo spoľahlivých interných a externých údajov,

—	zahŕňa pravidelne revidované stresové testy a analýzy scenárov, ktoré má subjekt používať v záujme lepšieho porozumenia možným expozíciám riziku za rôznych nepriaznivých okolností?

Vyplní subjekt

6a.4.

Používa subjekt vnútorný systém ratingu rizika (IRRS), ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti jeho činností?

6a.4.1.

Dokáže subjekt zdokumentovať zdôvodnenie svojho výberu ratingových kritérií a poskytnúť údaje a analýzy preukazujúce, že ratingové kritériá a postupy pravdepodobne vedú k ratingom, ktoré zmysluplne rozlišujú riziká?

Vyplní subjekt

6a.4.2.

Má systém subjektu na rating rizík čo najviac týchto znakov:

—	všetkým úverovým expozíciám je priradený rating rizika,

—	zahŕňa primeraný počet ratingov, ktoré sú náležité, včasné a dynamické,

—	je zavedený proces na priradenie IRRS k regulačnej klasifikácii a/alebo k stupniciam ratingových agentúr,

—	v ratingových kritériách sú primerane spojené kvalitatívne a kvantitatívne faktory a kritériá priraďovania jednotlivých ratingov sú jasne vymedzené,

—	rating rizika má stanovený časový horizont,

—	ratingy odzrkadľujú očakávanú výkonnosť dlžníka aj štruktúru transakcie,

—	keď subjekt použije externú databázu na doplnenie svojich údajov a/alebo externý ratingový model, preukáže primeranosť externých údajov, ako aj svoje porozumenie ratingovej filozofii, z ktorej daný model vychádza, a

—	rating priradený operácii je dobre podložený a zdokumentovaný?

Vyplní subjekt

6a.4.3.

Uchováva subjekt údaje o zistených mierach zlyhania, ktoré sú spojené s ratingovými stupňami a migráciou ratingov?

Vyplní subjekt

6a.4.4.

Má subjekt komplexné politiky a postupy na účinnú validáciu systému ratingu (14) a pravidelné nezávislé preskúmavanie primeranosti IRRS?

Vyplní subjekt

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE – DOPLŇUJÚCE OTÁZKY (nepovinné) (15)

6.b	VYHÝBANIE SA DAŇOVÝM POVINNOSTIAM A NESPOLUPRACUJÚCE JURISDIKCIE – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt pri výbere/implementácii finančných nástrojov/rozpočtových záruk financovaných z prostriedkov EÚ normy, ktoré sú rovnocenné s právnymi predpismi EÚ, a dohodnuté medzinárodné normy a normy EÚ, a teda: a) nepodporuje akcie prispievajúce k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a b) nevstupuje do operácií so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely?

Usmernenie

Cieľom noriem v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam je vo všeobecnosti zabezpečiť, aby boli zavedené daňové pravidlá na účinné zdaňovanie a aby neboli obchádzané:

—	Na úrovni OECD zahŕňajú predovšetkým zásady transparentnosti a výmeny informácií a prácu v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS).

—

Konkrétnejšie na úrovni EÚ zahŕňajú daňovú politiku EÚ a regulačný rámec týkajúci sa vyhýbania sa daňovým povinnostiam (16), ako sú: záväzky politiky v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (vrátane politiky EÚ v oblasti jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely), kódex správania pri zdaňovaní podnikov (škodlivá daňová konkurencia), opatrenia proti zneužívaniu stanovené v rôznych smerniciach, komplexný balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam prijatý v roku 2016, ktorým sa pravidlá BEPS začleňujú do právneho rámca EÚ, pravidlá EÚ o administratívnej spolupráci a transparentnosti stanovené v príslušných smerniciach.

Vychádzajúc z týchto noriem pre vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, projekty financované z prostriedkov EÚ by nemali zahŕňať agresívne daňové plánovanie a mali by mať pre danú štruktúru riadne obchodné odôvodnenie (založené na iných než daňových dôvodoch), pričom by nemali zneužívať formálne náležitosti daňového systému či nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Zoznam „charakteristických znakov“ uvedený v smernici 2018/822/EÚ z 25. mája 2018 („DAC6“) uľahčuje identifikáciu transakcií, ktoré môžu zahŕňať prvky vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo zneužívania, a hodnotitelia ho môžu použiť ako referenčný materiál.

Pri posudzovaní toho, či sú postupy a pravidlá subjektu pri ex ante hĺbkovej analýze v oblasti daní dostatočne rozsiahle na to, aby subjektu umožňovali spĺňať požiadavky tohto piliera, je potrebné zohľadniť aj tieto aspekty:

Či rozsah náležitej starostlivosti v oblasti daní pokrýva príslušné subjekty v štruktúre projektu. Príslušné subjekty by napríklad popri konečných užívateľoch výhod mali zahŕňať aj subjekty, s ktorými má implementujúci partner vo vzťahu k danému projektu zmluvu alebo nepriamy vzťah založený na tejto zmluve (17).

b)	Relevantné finančné toky štruktúry projektu (a ich príslušné zdaňovanie), čo napríklad zahŕňa aj to, či sa príslušné finančné toky účinne zdania (18) a či štruktúra projektu nie je vytvorená umelo (19).

Posudzovanie a zmierňovanie rizík spojených s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam v konkrétnych operáciách vyplývajúcich z výskytu nedostatkov spojených s daňami, pokiaľ ide o i) kritériá transparentnosti; ii) kritériá spravodlivého zdaňovania a iii) kritériá BEPS pre jurisdikcie zaviazané riešiť takéto nedostatky identifikované EÚ (20)..

Postupy subjektu na vstupovanie do nových alebo obnovených operácií so subjektmi, ktoré sú zriadené alebo usadené v jurisdikciách uvedených v zozname v rámci príslušnej politiky EÚ týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií, napríklad aj vrátane toho, či sa uplatňujú takéto zákazy; či sa takého zákazy vzťahujú na zmluvy na nové alebo obnovené operácie od okamihu, keď bola jurisdikcia pridaná do zoznamu EÚ, a aké výnimky z týchto zákazov sa povoľujú (21).

Hodnotitelia by mali pri vykonávaní posúdení zohľadniť príslušné usmernenie vydané Komisiou, ako napríklad oznámenie Komisie o nových požiadavkách na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v právnych predpisoch EÚ, ktorými sa riadia predovšetkým finančné a investičné operácie [C(2018) 1756 final] a následné aktualizácie.

6b.1.

Obsahujú pravidlá organizácie, podľa ktorých sa vyberajú/implementujú finančné nástroje podporované z prostriedkov EÚ, jasný odkaz na posudzovanie rizík spojených s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a na zákazy spojené s jurisdikciami, ktoré nespolupracujú na daňové účely, s prihliadnutím na tieto normy:

a)	zásady OECD týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií a práce v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) a

b)	daňová politika a regulačný rámec EÚ v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam (ako sa podrobne uvádza v predchádzajúcich poznámkach usmernenia) alebo rovnocenná norma?

Vyplní subjekt

6b.2.

Pokiaľ ide o kontroly spojené s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, aké pravidlá a postupy má subjekt zavedené na to, aby finančné nástroje podporované z prostriedkov EÚ nepodporovali akcie, ktoré prispievajú k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam?

Vyplní subjekt

6b.2.1.

Majú postupy a pravidlá subjektu pri ex ante hĺbkovej analýze dostatočne komplexný rozsah na to, aby pokrývali príslušné subjekty zapojené do finančných tokov projektu?

6b.2.2.

Umožňuje ex ante analýza hĺbková v oblasti daní, ktorú vykonáva subjekt, posúdiť, v prípade potreby až po konečných užívateľov výhod, či:

a)	budú príslušné finančné toky účinne zdanené a

b)	nie je štruktúra projektu vytvorená umelo s cieľom vyhýbať sa daňovým povinnostiam?

6b.2.3.

Zohľadňuje sa v ex ante hĺbkovej analýze v oblasti daní, ktorú vykonáva subjekt, prítomnosť jurisdikcií zaviazaných riešiť nedostatky identifikované zo strany EÚ v príslušných subjektoch (22) ako možné riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam, napr. v súvislosti i) s transparentnosťou; ii) so spravodlivým zdaňovaním a iii) s narúšaním základu dane a presunom ziskov (BEPS) pri zohľadnení záverov Rady, v ktorých sa stanovujú kritériá na zaradenie do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely?

Ak je to tak, identifikujú sa v hĺbkovej analýze v oblasti daní, ktorú vykonáva subjekt, možné opatrenia dohľadu na riešenie takýchto nedostatkov?

6b.3.

Pokiaľ ide o nespolupracujúce jurisdikcie, zabezpečujú pravidlá a postupy subjektu, že pri implementovaní finančných nástrojov podporovaných z prostriedkov EÚ subjekt:

a)	identifikuje v rámci projektu a príslušných subjektov projektu prítomnosť jurisdikcií uvedených v prílohe I k záverom Rady EÚ;

b)	uplatňuje opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri operáciách zahŕňajúcich subjekty zriadené alebo usadené v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely;

c)	nevstupuje do nových alebo obnovených operácií so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách uvedených v prílohe I k záverom Rady EÚ a

d)	uplatňuje výnimku z písmena c) iba v prípade, že akcia sa fyzicky implementuje v rovnakej jurisdikcii a nevykazuje žiadny náznak toho, že príslušná operácia prispieva k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovému podvodu alebo daňovému úniku?

Vyplní subjekt

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE – DOPLŇUJÚCE OTÁZKY (nepovinné) (23)

6.c	BOJ PROTI PRANIU ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ A FINANCOVANIU TERORIZMU – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt pri výbere/implementácii finančných nástrojov/rozpočtových záruk normy, ktoré sú rovnocenné s právnymi predpismi EÚ, a dohodnuté medzinárodné normy a normy EÚ? To teda znamená, že: a) nepodporuje akcie prispievajúce k praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a b) nevstupuje do nových ani obnovených operácií so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré sú v EÚ označené ako vysokorizikové tretie krajiny?

Usmernenie týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Cieľom noriem v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je vo všeobecnosti predchádzať zneužitiu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu uplatňovaním preventívnych opatrení.

—	Na medzinárodnej úrovni to zahŕňa činnosť Finančnej akčnej skupiny (FATF).

—	Konkrétnejšie na úrovni EÚ to zahŕňa smernicu EÚ 2015/849.

Preskúmanie pravidiel a postupov subjektu sa zameriava na tieto aspekty:

a)	či sa v pravidlách a postupoch počíta s posudzovaním rizika týkajúceho sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a so zákazmi v súvislosti s „vysokorizikovými tretími krajinami“ a ak áno, do akej miery môže posudzovanie rizika viesť k prijatiu opatrení dohľadu na riešenie rizík;

či má subjekt zavedené primerané politiky, kontroly a postupy vrátane opatrení vnútornej kontroly, politiky auditu, opatrení odbornej prípravy a pravidiel na ochranu personálu/zamestnancov, ktorí oznámia podozrivé transakcie alebo prípady porušenia podľa záväzkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pred odvetou;

c)	či má subjekt ex ante proces náležitej starostlivosti na kontrolovanie toho, či sú presuny finančných prostriedkov sprevádzané primeranými informáciami o platiteľoch a príjemcoch platby, a aký má tento proces rozsah (24);

či pravidlá a postupy subjektu zahŕňajú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, uchovávanie záznamov a monitorovanie transakcií a ak áno, v akej miere zahŕňajú primerané opatrenia na overenie totožnosti konečného užívateľa výhod (konečných užívateľov výhod) klienta (t. j. právnické osoby a právne subjekty), opatrenia na pochopenie vlastníckej štruktúry klienta a štruktúry kontroly nad klientom, ako aj opatrenia, ktoré sa majú vykonať, ak subjekt odhalí podozrivú transakciu;

e)	či subjekt pri činnosti súvisiacej s „vysokorizikovými tretími krajinami“ uplatňuje požiadavky zvýšenej povinnej starostlivosti so zreteľom na smernicu (EÚ) 2015/849, a

f)	či subjekt uplatňuje určité zákazy pri projektoch zahŕňajúcich jurisdikcie označené ako vysokorizikové krajiny (25).

6c.1.

Pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, má subjekt zavedené primerané politiky, kontroly a postupy na zabezpečenie toho, že akcie financované z prostriedkov EÚ nebudú prispievať k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu?

6c.1.1.

Má subjekt zavedené primerané politiky, kontroly a postupy na identifikovanie a posudzovanie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a zohľadňuje pri tom rizikové faktory vrátane tých, ktoré súvisia s jeho klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi?

6c.1.2.

Uplatňuje subjekt pri poskytovaní finančných prostriedkov EÚ tretím stranám opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktorých súčasťou je:

a)	identifikácia tretej strany a overenie jej totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja;

identifikácia konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti tejto osoby tak, aby sa subjekt uistil, že vie, kto je konečný užívateľ výhod, vrátane – pokiaľ ide o právnické osoby, správu zvereného majetku, obchodné spoločnosti, nadácie a podobné právne štruktúry – prijatia primeraných opatrení na pochopenie vlastníckej štruktúry tretej strany a štruktúry kontroly nad treťou stranou;

c)	posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

priebežné monitorovanie obchodného vzťahu okrem iného aj preskúmaním transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že sú v súlade s vedomosťami subjektu o klientovi, obchodnom a rizikovom profile vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov, a zabezpečením aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má subjekt k dispozícii (26)?

Uplatňuje subjekt pri vykonávaní uvedených opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi požiadavky zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to najmä pri činnostiach súvisiacich s:

—	vysokorizikovými krajinami identifikovanými so zreteľom na smernicu (EÚ) 2015/849,

—	cezhraničnými bankovým vzťahom s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny,

—	pri činnostiach súvisiacich s transakciami alebo obchodným vzťahom zahŕňajúcim politicky exponované osoby a iné vyššie riziká identifikované subjektom?

6c.2.

Pokiaľ ide o jurisdikcie označené so zreteľom na smernicu (EÚ) 2015/849 ako vysokorizikové tretie krajiny, spĺňa subjekt pri implementovaní projektu financovaného z prostriedkov EÚ tieto podmienky:

a)	identifikuje v rámci projektu a príslušných subjektov projektu prítomnosť jurisdikcií označených ako „vysokorizikové tretie krajiny“;

b)	uplatňuje opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri operáciách zahŕňajúcich „vysokorizikové tretie krajiny“;

c)	nevstupuje do nových alebo obnovených operácií so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa smernice (EÚ) 2015/849;

d)	uplatňuje výnimku z písmena c) iba v prípade, že akcia sa fyzicky implementuje v rovnakej jurisdikcii a nevykazuje žiadny náznak toho, že príslušná operácia prispieva k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovému podvodu alebo daňovému úniku?

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU
KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)	Pripomienky audítora
Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy na vylúčenie tretích strán z prístupu k financovaniu prostredníctvom verejného obstarávania, grantov a/alebo finančných nástrojov (27) ?

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

1.	PRÁVNY A REGULAČNÝ RÁMEC

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre vylúčenie z financovania?

Vyplní subjekt

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

2.	KRITÉRIÁ VYLÚČENIA

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Sú v postupoch a pravidlách na zadávanie verených zákaziek, udeľovanie grantov a/alebo poskytovanie finančných nástrojov začlenené tieto kritériá vylúčenia (28)?

Vyplní subjekt

2.1.

Sú tretie strany vylúčené z financovania, ak bol proti nim, proti osobe s právomocou zastupovať ich, s rozhodovacou právomocou alebo právomocou vykonávať nad nimi kontrolu alebo proti členovi ich správneho, riadiaceho orgánu alebo ich orgánu dohľadu vydaný konečný rozsudok alebo rozsudok, ktorý má účinok res judicata, z jedného z týchto dôvodov (29)

a)	konkurzné, insolvenčné konania alebo likvidácia;

b)	porušenie povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie;

c)	závažné odborné pochybenie vrátane skresľovania skutočností;

podvod;

korupcia;

f)	konanie súvisiace so zločineckými skupinami;

g)	pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu;

h)	teroristické trestné činy alebo trestné činy spojené s teroristickými činnosťami;

i)	detská práca a iné obchodovanie s ľuďmi;

j)	nezrovnalosti (30);

k)	vytvorenie schránkovej spoločnosti;

l)	fungovanie vo forme schránkovej spoločnosti.

Uplatňujú sa akékoľvek výnimky z uvedených prípadov na základe opodstatneného odôvodnenia, ako napríklad:

—	závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu ako verejné zdravie alebo ochrana životného prostredia?

2.2.

Zohľadňuje sa pri rozhodovaní o vylúčení z financovania proporcionalita?

2.3.

Zohľadňuje sa pri rozhodovaní o vylúčení z financovania právo na obhajobu?

2.4.

Zohľadňuje sa pri rozhodovaní o vylúčení z financovania posúdenie nápravných opatrení zavedených subjektom na preukázanie spoľahlivosti?

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

POSTUPY

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na vylúčenie (pri udeľovaní grantov/verejnom obstarávaní/poskytovaní finančných nástrojov podľa toho, čo je relevantné) na základe požiadaviek uvedených v bode 2?

Vyplní subjekt

3.1.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na vylúčenie v prípade udeľovania grantov?

3.2.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na vylúčenie v prípade procesu verejného obstarávania?

3.3.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na vylúčenie v prípade finančných nástrojov?

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH A INÝCH INFORMÁCIÍ
KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)	Pripomienky audítora
Uverejňuje subjekt primeraným spôsobom a včas informácie o príjemcoch finančných prostriedkov?

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH A INÝCH INFORMÁCIÍ

1.	PRÁVNY A REGULAČNÝ RÁMEC – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec pre uverejňovanie informácií o príjemcoch, ktorý zahŕňa: i) primerané prvky uverejňovania prijímateľov; ii) odkaz na spoločnú medzinárodnú normu, ktorou sa zabezpečuje ochrana základných práv a obchodných záujmov, a iii) pravidelnú aktualizáciu uverejnených informácií?

Vyplní subjekt

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH A INÝCH INFORMÁCIÍ

2.	POŽIADAVKY – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Sú v postupoch a pravidlách na uverejňovanie začlenené tieto požiadavky?

Vyplní subjekt

2.1.

Uverejňuje subjekt vo všeobecnosti informácie o príjemcoch finančných prostriedkov obsahujúce najmenej tieto údaje: názov, lokalita, povaha, účel a suma?

Bez toho, aby tým boli dotknuté pravidlá a postupy na ochranu osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje pilier venovaný ochrane osobných údajov, uplatňujú sa nejaké výnimky z opodstatnených dôvodov, ako sú napríklad:

—	subjekt môže upustiť od uverejnenia z dôvodov zachovávania dôvernosti a bezpečnosti, napríklad ak by uverejnením boli ohrozené práva a slobody jednotlivcov alebo poškodené obchodné záujmy príjemcu,

—	subjekt môže upustiť od uverejnenia v prípade zmlúv na nízke sumy?

2.2.

Uverejňuje subjekt informácie pravidelne (napríklad: aspoň raz ročne)?

2.3.

Uverejňuje subjekt informácie primerane na základe spoločných medzinárodných noriem? Na základe ktorých (napríklad IATI, OECD)?

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH A INÝCH INFORMÁCIÍ

3.	POSTUPY UVEREJŇOVANIA – otázky/kritériá

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy uverejňovania (pri udeľovaní grantov/verejnom obstarávaní/finančných nástrojoch podľa toho, čo je relevantné) na základe požiadaviek uvedených v bode 2?

Vyplní subjekt

3.1.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy uverejňovania v prípade udeľovania grantov?

3.2.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy uverejňovania v prípade procesu verejného obstarávania?

3.3.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy uverejňovania v prípade finančných nástrojov?

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV
KĽÚČOVÁ OTÁZKA (úroveň 1)	Pripomienky audítora
Zabezpečuje subjekt ochranu osobných údajov, ktorá je rovnocenná s ochranou uvedenou v článku 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách (31) ?

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

1.	PRÁVNY A REGULAČNÝ RÁMEC

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Má subjekt zavedený jasný právny a regulačný rámec v súvislosti s ochranou osobných údajov?

Vyplní subjekt

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

2.	POŽIADAVKY

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Sú v postupoch a pravidlách na ochranu osobných údajov začlenené tieto požiadavky?

2.1.

Sú vo všeobecnosti osobné údaje:

—	spracúvané v súlade s právnymi predpismi, spravodlivo a transparentne z hľadiska dotknutej osoby,

—	zhromažďované na konkrétne, explicitné a legitímne účely a ďalej sa nespracúvajú spôsobom nezlučiteľným s uvedenými účelmi,

—	primerané, relevantné a obmedzené na rozsah nevyhnutný vzhľadom na účely, na aké sa spracúvajú,

—	správne a v prípade potreby aktualizované,

—	uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb len dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú,

—	spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov?

2.2.

Zahŕňajú postupy a pravidlá tieto zásady:

—	právo na informácie,

—	právo na prístup k osobným údajom, ich opravu alebo vymazanie,

—	právo na prenosnosť údajov,

—	právo na zachovávanie dôvernosti elektronických komunikácií?

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

POSTUPY

Pripomienky subjektu

Pripomienky audítora

Kľúčová otázka (úroveň 2): Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy (napr. primerané technické a organizačné opatrenia) na ochranu osobných údajov (pri udeľovaní grantov/verejnom obstarávaní/finančných nástrojoch podľa toho, čo je relevantné) na základe požiadaviek uvedených v bode 2?

3.1.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na ochranu osobných údajov v prípade udeľovania grantov?

Vyplní subjekt

3.2.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na ochranu osobných údajov v prípade procesu verejného obstarávania?

Vyplní subjekt

3.3.

Uplatňuje subjekt účinne pravidlá a postupy na ochranu osobných údajov v prípade finančných nástrojov?

Vyplní subjekt

(1) Subjekt/audítor by mal uviesť ÁNO alebo NIE s cieľom určiť, či je pilier predmetom posúdenia.

(2) Odkaz na „finančné nástroje“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(3) Zálohový systém je jednou z foriem systému finančného účtovníctva. Najbežnejším zálohovým systémom je systém pokladničnej hotovosti. Základným znakom zálohového systému je to, že je rezervovaná pevná suma, ktorá je následne doplnená po určitom časovom období alebo keď si to vyžadujú okolnosti, pretože sa peniaze použili. Toto doplnenie bude pochádzať z iného účtovného zdroja napr. pokladničná hotovosť bude doplnená na základe vyplatenia šeku vystaveného na bankový účet.

(4) Účinné vedenie mzdovej agendy by malo byť podporené databázou zamestnancov (v niektorých prípadoch sa nazýva „menovitý zoznam“ a nie je nevyhnutne digitalizovaný), ktorá obsahuje zoznam všetkých zamestnancov, ktorým by mal byť každý mesiac vyplácaný plat, pričom túto databázu možno overiť podľa schváleného zoznamu zamestnancov a záznamov o jednotlivých zamestnancoch (alebo spisov zamestnancov). Prepojenie medzi databázou zamestnancov a mzdovou agendou je hlavnou kontrolou. Všetky zmeny, ktoré sa vyžadujú v databáze zamestnancov, by sa mali včas spracovať prostredníctvom správy o zmenách a výsledkom by mal byť audítorský záznam. Audity mzdovej agendy by sa mali vykonávať pravidelne, aby sa identifikovali fiktívni zamestnanci, vyplnili medzery v údajoch a aby sa identifikovali nedostatky v kontrolách.

(5) Odkaz na „finančné nástroje“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(6) V súlade s článkom 209 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(7) Pojem „prijímatelia grantov“ sa má chápať v širšom zmysle, t. j. môže zahŕňať aj partnerské/prijímateľské krajiny a vykonávajúcich partnerov subjektu.

(8) Odkaz na „finančné nástroje a finančné prostriedky EÚ“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(9) V prípade organizácií, ktoré ešte neuplatňujú medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor (IPSAS), sa odsúhlasilo, že finančné výkazy môžu byť v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS).

(10) Medzinárodné finančné inštitúcie niekedy vykonávajú činnosť prostredníctvom subjektov z partnerskej krajiny (národné fondy), ktoré sa považujú za finančných sprostredkovateľov.

(11) Uplatňuje sa len v prípade, že subjekt plánuje požiadať o rozpočtovú záruku z Európskej únie.

(12) Funkcia dodržiavania predpisov sa takisto považuje za súčasť druhej línie ochrany.

(13) T. j. kedy sa má v závislosti od veľkosti a povahy transakcie uplatniť jednotlivé/dvojité/spoločné podpisové právo alebo kedy rozhoduje výbor pre úvery/investície.

(14) Napr. preskúmanie dôkazov preukazujúcich primeranosť vytvoreného modelu, spätné testovanie, referenčné porovnávanie, posudzovanie rozlišovacej spôsobilosti ratingov.

(15) Subjekt môže byť pri posúdení podľa tohto piliera úspešný, aj keď nedosiahne potrebnú prahovú hodnotu hodnotenia za tento oddiel, ale s výhradou opatrení dohľadu, ktoré budú v prípade potreby uplatnené na zmluvnej úrovni.

(16) Daňová politika a regulačný rámec EÚ zahŕňajú najmä tieto predpisy, ktoré podliehajú ďalšiemu vývoju: Kódex správania pri zdaňovaní podnikov, 1.12.1997 (Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 2); smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8); smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49); odporúčanie Komisie 2012/772/EÚ zo 6. decembra 2012 v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním (Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 41); smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1); balík opatrení Komisie na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam: ďalšie kroky k dosiahnutiu účinného zdaňovania a väčšej daňovej transparentnosti v EÚ (COM/2016/23); odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/136 z 28. januára 2016 o vykonávaní opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (Ú. v. EÚ L 25, 2.2.2016, s. 67); smernica (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1); závery Rady ECOFIN z 12. februára, 8. marca, 25. mája, zo 17. júna, z 8. novembra a 5. decembra 2016, 5. decembra 2017, 23. januára a 13. marca 2018.

Uvedené informácie sú k dispozícii na týchto adresách: Politika EÚ v oblasti jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely (https://ec.europa.eu/taxation_customs/tax-common-eu-list_en); balík opatrení na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (webové sídlo Komisie: https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/anti-tax-avoidance-package_en; webové sídlo Rady: http://www.consilium.europa.eu/en/policies/anti-tax-avoidance-package/); politika EÚ na boj proti škodlivej daňovej konkurencii (https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/harmful-tax-competition_en) vrátane práce skupiny pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov (webové sídlo Rady: http://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/preparatory-bodies/code-conduct-group/); práca EÚ týkajúca sa administratívnej spolupráce v oblasti priamych daní (https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/tax-cooperation-control/administrative-cooperation/enhanced-administrative-cooperation-field-direct-taxation_en); informácie o transparentnosti sprostredkovateľov (https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/transparency-intermediaries_en); a regulačný rámec EÚ pre daňový systém (http://eur-lex.europa.eu/browse/directories/consleg.html?root_default=CC_1_CODED%3D09&displayProfile=lastConsDocProfile&classification=in-force#arrow_09).

(17) Pozri najmä oddiel IV (1) bod 1.2 oznámenia Komisie [C(2018) 1756, 21.3.2018].

(18) To by napríklad znamenalo preverenie toho, či sa dosiahnuté zisky zdaňujú podľa pravidiel platných noriem (ak nie, prejdite na ďalšiu úroveň subjektu) a či sa postúpené zisky zdaňujú podľa pravidiel platných noriem (ak nie, prejdite na ďalšiu úroveň subjektu, podľa potreby až po konečných užívateľov výhod). Ak sa však pri danom finančnom toku preukáže efektívne zdanenie, nevyžaduje sa o zdanení tohto toku už žiadny ďalší dôkaz.

(19) Môže to zahŕňať napríklad predloženie dôkazov o ekonomickom zdôvodnení štruktúry, skutočnej podstate rôznych subjektov (pozri napr. s. 125 a nasl. v http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10421-2018-INIT/en/pdf a http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-5814-2018-REV-3/en/pdf) a vplyve štruktúry na zdanenie.

(20) Ak sú v štruktúre operácie prítomné jurisdikcie zahrnuté v prílohe II k záverom Rady EÚ, malo by sa začať preskúmanie od prípadu k prípadu, pričom sa vyžaduje osobitná pozornosť, aby sa zabezpečilo, že nedostatky, ktoré sa tieto jurisdikcie zaviazali riešiť v záujme plnenia kritérií dobrej správy v daňových záležitostiach, sa nezneužívajú v projektoch financovaných z prostriedkov EÚ. Tieto nedostatky môžu súvisieť s ktorýmkoľvek z kritérií uvedených v prílohe V k záverom Rady z 5. decembra 2017, t. j.: i) s kritériami transparentnosti a výmeny informácií; ii) s kritériami spravodlivého zdaňovania (vrátane kritéria 2.2) a iii) s kritériami noriem BEPS. Finančné toky projektov financovaných z prostriedkov EÚ by napríklad nemali zneužívať škodlivé daňové režimy, ktoré sa jurisdikcia zaviazala zrušiť. Podobne, ak jurisdikcia ešte nespĺňa kritériá transparentnosti z dôvodu nedostatočných mechanizmov na výmenu informácií s členskými štátmi EÚ, je potrebné skontrolovať, či neoznamované informácie na daňové účely vo finančných tokoch projektu môžu brániť účinnému zdaneniu tohto finančného toku.

(21) Jediná výnimka, ktorá sa povoľuje podľa nariadenia EÚ o rozpočtových pravidlách, je výnimka týkajúca sa fyzického vykonávania. Pri uplatňovaní tejto výnimky by subjekt mal posúdiť fyzické umiestnenie projektu (napr. pomocou vhodného testu ekonomickej podstaty transakcie) a to, či existuje náznak, že príslušným projektom sa prispieva k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

(22) T. j. jurisdikcií zahrnutých v prílohe II k záverom Rady EÚ.

(23) Subjekt môže byť pri posúdení podľa tohto piliera úspešný, aj keď nedosiahne potrebnú prahovú hodnotu hodnotenia za tento oddiel, s výhradou opatrení dohľadu, ktoré budú v prípade potreby uplatnené na zmluvnej úrovni.

(24) V súlade s nariadením (EÚ) 2015/847 a so smernicou (EÚ) 2015/849.

(25) So zreteľom na smernicu (EÚ) 2015/849.

(26) Pri zohľadnení smernice (EÚ) 2015/849.

(27) Odkaz na finančné nástroje a finančné prostriedky EÚ zahŕňa rozpočtové záruky.

(28) Ak subjekt uplatňuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (článok 57) alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa uvedená smernica transponuje, ochrana finančných záujmov EÚ sa považuje za rovnocennú s pravidlami, politikami a postupmi Únie.

(29) Smernica 2014/24/EÚ (ktorou sa zrušuje smernica 2004/18/ES) sa považuje za rovnocennú s nariadením o rozpočtových pravidlách EÚ. Preto je túto časť možno skontrolovať porovnaním so systémami, pravidlami a postupmi, ktoré uplatňujú uvedenú smernicu alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa uvedená smernica transponuje.

(30) Neuplatňuje sa v prípade finančných nástrojov.

(31) Bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie EÚ 2018/1725 a nariadenie EÚ 2016/679.

Príloha 3

POSTUPY POSUDZOVANIA

3.1. Dokumentácia posudzovania a dôkazy

1. Dokumentácia posudzovania (pracovné dokumenty)

Audítor by mal v súlade so štandardom ISAE 3000 vypracovať dokumentáciu obsahujúcu:

—	dostatočné a primerané záznamy týkajúce sa základu, z ktorého vychádza správa audítora a

—	dôkazy preukazujúce, že posudzovanie bolo naplánované a vykonané v súlade so štandardom ISAE 3000 a s platnými právnymi a regulačnými požiadavkami.

„Dokumentácia“ alebo „pracovné dokumenty“ sú záznamy o vykonaných postupoch posudzovania, získaných relevantných dôkazoch a záveroch, ku ktorým audítor dospel. „Spis o posudzovaní“ je jeden alebo viacero súborov či iných pamäťových médií vo fyzickej alebo v elektronickej forme, ktoré obsahujú záznamy pozostávajúce z dokumentácie alebo pracovných dokumentov týkajúcich sa konkrétnej zákazky.

2. Dôkazy

Audítor by mal v súlade so štandardom ISAE 3000 zabezpečiť zhromaždenie dôkazov dokladajúcich audítorov záver, ako aj dôkazov o tom, že posúdenie bolo vykonané v súlade s medzinárodným rámcom IFAC (Medzinárodnej federácie účtovníkov) pre zákazky na uisťovacie služby a s medzinárodným štandardom pre zákazky na uisťovanie služby (ISAE) 3000 v prípade zákaziek na uisťovacie služby iných než audit alebo preverenie historických finančných informácií.

Audítor by mal získať dostatočné primerané dôkazy na podloženie zistení z posúdenia a vyvodenie primeraných záverov, z ktorých môžu vychádzať závery posudzovania. Audítor uplatňuje svoj odborný úsudok pri určovaní dostatočnosti a primeranosti dôkazov.

3. Uchovávanie dokumentácie posudzovania (pracovných dokumentov) <Verejný obstarávateľ môže túto časť podľa potreby odstrániť alebo upraviť>

Audítor by mal uchovávať dokumentáciu k zákazke (vrátane dôkazov týkajúcich sa poplatkov a nákladov, ako sú faktúry za hotelové ubytovanie, palubné lístky k letenkám, pokladničné bloky, časové výkazy a pod.) na účely inšpekcie vykonávanej verejným obstarávateľom, a to päť rokov po uhradení konečnej faktúry audítora za danú zákazku verejným obstarávateľom. Verejný obstarávateľ by počas tohto päťročného obdobia mal mať na požiadanie a v súlade s právnymi predpismi v krajine, v ktorej je usadená kancelária zodpovedná za posudzovanie, prístup k dokumentácii posudzovania.

4. Prístup k záznamom a dokumentom subjektu

Audítor by mal mať kedykoľvek úplný a neobmedzený prístup ku všetkým záznamom a dokumentom (vrátane účtovných záznamov, zmlúv, zápisníc zo zasadnutí, bankových záznamov, faktúr a pod.), k zamestnancom a prevádzkam subjektu, pokiaľ je to možné a relevantné z hľadiska posudzovania. Audítor môže požiadať subjekt o prístup k jeho bankám (napr. s cieľom požiadať o potvrdenie banky), konzultantom a iným osobám alebo k firmám, ktoré subjekt zapojil.

3.2. Plánovanie

1. Prípravné stretnutie so subjektom

Prípravné stretnutie s audítorom obvykle plánuje subjekt. Toto stretnutie sa koná v hlavnom sídle alebo v inej prevádzke v závislosti od toho, čo je pre obe strany najvhodnejšie a najpraktickejšie. Účelom tohto stretnutia je diskutovať o plánovaní posudzovania, práci v teréne a podávaní správ a objasniť nevyriešené otázky. Subjekt a audítor sa môžu dohodnúť na alternatívnych metódach prípravy posudzovania (napr. konferenčné hovory). Počas prípravného stretnutia môže audítor požiadať o doplňujúce informácie a dokumenty, ktoré považuje sa potrebné alebo užitočné pri plánovaní posudzovania a práci v teréne.

Subjekt by mal o tomto stretnutí informovať Komisiu, pričom zástupcovia Komisie sa na ňom môžu zúčastniť.

2. Činnosti plánovania, plán posudzovania a pracovné programy posudzovania

Audítor by mal naplánovať posudzovanie tak, aby bolo jeho vykonávanie účinné a efektívne. Vhodné plánovanie zahŕňa venovanie primeranej pozornosti dôležitým oblastiam posudzovania, rýchlu identifikáciu a vyriešenie potenciálnych problémov, ako aj riadnu organizáciu a riadenie posudzovania tak, aby bolo účinné a efektívne.

Audítor by mal mať plán posudzovania (alebo podobný plánovací dokument, napríklad pracovný plán posudzovania alebo memorandum o plánovaní), v ktorom sa stanovuje prístup k posudzovaniu a kľúčové zásady plánovania, práce v teréne a podávania správ. Audítor by mal mať pracovné programy posudzovania, v ktorých sú podrobne uvedené a zdokumentované testy a postupy posudzovania.

3.3. Práca v teréne

1. Získavanie dôkazov o podobe systémov, kontrol, postupov a pravidiel

Rozsah práce by mal zahŕňať posúdenie podoby príslušných systémov, kontrol, postupov a pravidiel, ktoré sú relevantné z hľadiska predmetného piliera.

Postupy na získavanie dôkazov o podobe systémov, kontrol, postupov a pravidiel môžu zahŕňať:

—	rozhovor so zamestnancami subjektu, ktorí môžu mať príslušné informácie,

—	posúdenie toho, či opisy, ak sú k dispozícii, poskytujú reálne informácie o systémoch, kontrolách, postupoch a pravidlách vypracovaných a vykonávaných subjektom,

—	preskúmanie právnych a regulačných dokumentov (napr. zákonov, právnych predpisov, zmlúv a dohôd), interných pokynov a usmerňujúcich dokumentov (napr. prevádzkových pravidiel, príručiek vnútornej kontroly a pod.) a akýchkoľvek ďalších dokumentov, ktoré audítor považuje za relevantné,

—

pozorovanie operácií a inšpekčných dokumentov, správ, tlačených a elektronických záznamov o spracúvaní transakcií, účtovných postupoch (napr. zosúhlasenie s bankou) a iných kľúčových postupoch schvaľovania a vnútornej kontroly (napr. pravidelné správy o výdavkoch, porovnania rozpočtu s aktuálnym stavom, preskúmanie a schválenie pracovných výkazov a pod.) a dokumentov týkajúcich sa napríklad: i) regulačného rámca subjektu pre externý audit; ii) postupov pri grantoch a verejnom obstarávaní a iii) finančných nástrojov a transakcií finančných nástrojov a

—	opakujúce sa kontroly a postupy.

Audítor môže ako pomôcku pri posudzovaní podoby kontrol, postupov a pravidiel využiť vývojové diagramy alebo dotazníky.

2. Testy systémov, kontrol a postupov

Rozsah práce by mal zahŕňať posúdenie účinného fungovania príslušných systémov, kontrol, postupov a pravidiel.

Systém, kontrola, postup alebo pravidlo funguje účinne, ak samostatne alebo v spojení s ostatnými systémami, kontrolami, postupmi alebo pravidlami poskytuje primerané uistenie, že:

—	sa dosahujú ciele subjektu (napr. ciele systému vnútornej kontroly alebo ciele postupu udeľovania grantov/procesu verejného obstarávania), a najmä že riziká spojené s dosahovaním daných cieľom sú riadne riadené a kontrolované,

—	sa predchádza rizikám výskytu chyb, nezrovnalostí a podvodu a že sú tieto riziká odhaľované a vykonáva sa v súvislosti s nimi riadna a rýchla náprava.

Pri navrhovaní a vykonávaní testov kontrol by audítor mal:

—

vykonať okrem skúmania ďalšie postupy na získanie dôkazov o:

—	fungovaní systému alebo spôsobe uplatnenia kontroly, postupu alebo pravidla,

—	konzistentnosti v rámci fungovania systému alebo uplatňovania kontroly, postupu alebo pravidla

—	tom, kto uplatnil kontroly, postupy alebo pravidlá alebo akými prostriedkami boli uplatnené;

—	určiť prostriedky na výber položiek na testovanie, ktoré účinne spĺňajú ciele postupu.

Pri určovaní rozsahu testov kontrol, postupov alebo pravidiel audítor musí zohľadniť faktory ako charakteristické znaky celkového súboru, ktorý sa má testovať, povaha kontrol, postupov a pravidiel, frekvencia ich uplatňovania (napríklad raz za mesiac, raz za deň, niekoľkokrát za deň) a očakávaná miera odchýlky.

Testy kontrol, postupov a pravidiel môžu zahŕňať okrem iného inšpekciu (záznamov, dokumentov a majetku), pozorovanie, vedenie pohovorov s manažmentom a inými osobami v rámci subjektu, potvrdenie, opätovný výpočet a zopakovanie určitých postupov.

3. Vzorka a iné prostriedky výberu položiek na testovanie

Pri navrhovaní a vykonávaní testov systémov, kontrol, postupov a pravidiel audítor môže vybrať vzorku alebo použiť iné prostriedky výberu položiek na testovanie. Výber vzorky zahŕňa uplatnenie postupov na menej než 100 % položiek relevantných z hľadiska posudzovania (napr. výber transakcií alebo zostatkov na účtoch) a to tak, že pri každej jednotke vzorky je možnosť, že sa ocitne vo výbere. Audítor tak získa primeraný základ, z ktorého môže vyvodiť závery o celom súbore.

Pri výbere vzorky možno použiť buď štatistický, alebo neštatistický prístup. Audítor môže vybrať konkrétne položky z celkového súboru na základe dôkladného posúdenia (napr. položky s vysokou hodnotou alebo kľúčové položky, všetky položky presahujúce určitú sumu, položky na získanie informácií alebo položky na testovanie kontrolných činností/postupov/pravidiel). Selektívne preskúmanie nepredstavuje výber vzorky.

Aj keď selektívne preskúmanie konkrétnych položiek je často účinným prostriedkom na získanie dôkazov, nie je to výber vzorky. Výsledky postupov uplatnených na položky vybraté týmto spôsobom nemožno premietnuť alebo extrapolovať na celý celkový súbor. Podobne selektívne preskúmanie konkrétnych položiek neposkytuje dôkazy o zvyšku celkového súboru. Naproti tomu výber vzorky je určený na to, aby umožňoval vyvodiť závery o celom súbore na základe testovania vzorky, ktorá z neho bola vybratá.

4. Využívanie práce vnútorných audítorov

Keď audítor určí, že pre posúdenie bude pravdepodobne relevantná funkcia vnútorného auditu, tak: a) určí, či a do akej miery možno využiť konkrétnu prácu vnútorného audítora a b) ak sa využije osobitná práca vnútorného audítora, či je táto práca primeraná na účely daného auditu. Audítor by mal dodržiavať štandard ISA 610 Využitie práce vnútorného audítora, pokiaľ je tento štandard pre posudzovanie relevantný.

5. Písomné vyhlásenia

Pri zákazkách na uisťovacie služby iných než audit alebo preverenie historických finančných informácií (ISAE 3000) by mal audítor získať vyhlásenia od vedenia. Písomné vyhlásenie je vyjadrenie vedenia poskytnuté audítorovi s cieľom potvrdiť určité záležitosti alebo podporiť iné dôkazy v rámci posudzovania.

Audítor môže požiadať o vyhlásenie podpísané členom (členmi) vedenia subjektu, ktorý nesie (ktorí nesú) primárnu zodpovednosť za systémy, kontroly, postupy a pravidlá subjektu.

6. Informačná správa (aide mémoire)

Audítor vypracuje informačnú správu na diskusiu na záverečnom stretnutí. V správe by sa mali uvádzať hlavné zistenia posúdenia, ktoré vyplynuli z práce v teréne a odporúčaní. Kópia správy by sa mala zaslať vedúcemu auditu verejného obstarávateľa.

7. Záverečné stretnutie

Audítor by mal zorganizovať záverečné stretnutie so subjektom. Subjekt by mal o tomto stretnutí informovať Komisiu, pričom zástupcovia Komisie sa na ňom môžu zúčastniť.

Účelom tohto stretnutia je diskutovať o informačnej správe a získať potvrdenie od subjektu a počiatočné pripomienky k zisteniam a odporúčaniam audítora. Audítor a subjekt sa môžu dohodnúť, že subjekt poskytne chýbajúce informácie, a v prípade potreby sa môžu dohodnúť na lehote na ich predloženie. Audítor môže subjekt informovať o postupoch podávania správ. Audítor by mal zdokumentovať akékoľvek pripomienky (ústne a písomné) zo strany subjektu a zástupcov Komisie a zohľadniť ich v rámci správy o posúdení.

3.4. Podávanie správ

1. Základné požiadavky na podávanie správ a jazyk

Audítor by mal podávať správu o výsledkoch posúdenia v súlade s medzinárodným rámcom pre zákazky na uisťovacie služby Medzinárodnej federácie účtovníkov a v súlade s ISAE 3000, postupmi svojej audítorskej spoločnosti a požiadavkami tohto referenčného rámca.

Správa by mala byť objektívna, zrozumiteľná, stručná, včasná a konštruktívna.

Správa by sa mala predložiť v jazyku uvedenom v oddiele 6.4 požiadaviek referenčného rámca. Ak je správa v inom než anglickom alebo francúzskom jazyku, audítor by mal poskytnúť aj zhrnutie správy v angličtine alebo francúzštine.

2. Dátum správy o posúdení

Dátumom návrhu správy a predbežnej správy by mal byť dátum ich odoslania na konzultáciu. Dátumom na titulnej strane záverečnej správy o posúdení by mal byť dátum podpísania záverečnej správy o posúdení.

Skutočnosti a udalosti, ktoré sa dostali do pozornosti audítora pred podpísaním záverečnej správy a ktoré majú vplyv na zistenia v tejto správe, sa musia zohľadniť. Audítor však nie je povinný klásť otázky vedeniu subjektu a/alebo vykonávať ďalšie postupy po záverečnom stretnutí a pred podpísaním záverečnej správy.

3. Postup konzultácie a predkladania návrhu správy <Verejný obstarávateľ môže túto časť podľa potreby upraviť, keďže navrhovaný text vychádza z postupov Komisie. Upozornenie: je potrebné zachovať časti, o ktorých sa konzultuje s Komisiou alebo o ktorých sa Komisia informuje >

Audítor by mal predložiť návrh správy verejnému obstarávateľovi do < 21> kalendárnych dní po dni záverečného stretnutia (t. j. po skončení práce v teréne). V návrhu správy by mali byť zahrnuté pripomienky subjektu, pokiaľ tieto pripomienky boli získané počas práce v teréne súvisiacej s posúdením a počas záverečného stretnutia.

Návrh správy by sa mal predložiť v papierovej a elektronickej verzii spolu so sprievodným listom. Slovo „návrh“ by malo byť jasne uvedené na všetkých verziách.

Subjekt môže zaslať kópiu návrhu správy o posúdení pilierov Európskej komisii s cieľom získať názor Komisie na špecifické prvky návrhu správu (1).

Verejný obstarávateľ by mal poskytnúť pripomienky audítorovi do 21 kalendárnych dní od doručenia návrhu správy.

Audítor by mal verejnému obstarávateľovi predložiť revidovaný návrh správy, v ktorom sú zohľadnené všetky prijaté pripomienky, a to do < 7> kalendárnych dní od doručenia pripomienok.

Verejný obstarávateľ by mal predložiť pripomienky audítorovi do < 21> kalendárnych dní od doručenia návrhu správy.

4. Postup konzultácie a predkladania záverečnej správy <Verejný obstarávateľ môže túto časť podľa potreby upraviť, keďže navrhovaný text vychádza z postupov Komisie. Upozornenie: je potrebné zachovať časti, o ktorých sa konzultuje s Komisiou alebo o ktorých sa Komisia informuje >

Ak sa nepožaduje žiadna ďalšia práca v teréne, audítor by mal predložiť predbežnú správu verejnému obstarávateľovi do < 7> kalendárnych dní od doručenia pripomienok k návrhu správy. Slovo „predbežná“ by sa malo uvádzať na titulnej strane predbežnej správy. Verejný obstarávateľ by mal audítorovi písomne oznámiť, či prijíma predbežnú správu, a to do < 14> kalendárnych dní od doručenia predbežnej správy.

Audítor by mal predložiť záverečnú správu do < 7> kalendárnych dní od doručenia pripomienok k predbežnej správe.

Ďalej by mal audítor predložiť subjektu originálnu papierovú verziu a jednu elektronickú verziu záverečnej správy spolu so sprievodným dokumentom.

Správy by sa mali poskytnúť na originálnom hlavičkovom papieri audítora. Slovo „záverečná“ by malo byť jasne uvedené na všetkých verziách. Audítor by mal subjektu zaslať aj elektronickú verziu záverečnej správy [t. j. naskenovanú kópiu (vo formáte PDF) podpísanej záverečnej správy označenej dátumom s audítorovým záhlavím].

Obdobie od záverečného stretnutia po predloženie záverečnej správy verejnému obstarávateľovi by nemalo prekročiť < 105> kalendárnych dní alebo < 15> týždňov.

Audítor by mal zaslať elektronickú a papierovú kópiu záverečnej správy o posúdení pilierov Európskej komisii:

European Commission

Directorate-General for […]

Audit and Control Unit

1040 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

(1) Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia dohľadu, ktoré príjme Komisia v súlade s článkom 154 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Príloha 4

SPRÁVA O POSÚDENÍ PILIEROV

<ZÁHLAVIE AUDÍTORA>

[NÁVRH, PREDBEŽNÁ ALEBO ZÁVEREČNÁ] SPRÁVA

[dátum]

<záverečnej správy je dátum podpisu záverečnej správy nezávislého audítora; v prípade návrhu správy alebo predbežnej správy je to dátum odoslania týchto správ na konzultáciu>

POSÚDENIE PILIEROV

[NÁZOV SUBJEKTU]

Posudzovaný subjekt:	[Názov subjektu]
Krajina:	[Krajina, v ktorej je subjekt usadený]
Audítor:	[Audítorská spoločnosť a kancelária zodpovedná za posúdenie]
Posudzované obdobie:	[dátum] až [dátum] [tu zvyčajne býva rok (dvanásťmesačné obdobie), končiace sa dňom začiatku práce v teréne (postupy na mieste) na účely posúdenia]
Dátumy práce v teréne súvisiacej s posúdením:	[[dátum] až [dátum]

OBSAH

Nezávislá správa o uistení

112

Zhrnutie

117

Kontext zákazky

126

Systém vnútornej kontroly

127

Systém účtovníctva

129

Nezávislý externý audit

129

Granty

129

Verejné obstarávanie

130

Finančné nástroje

130

Vylúčenie z prístupu k financovaniu

131

10.

Uverejnenie informácií o príjemcoch

131

11.

Ochrana osobných údajov

131

Prílohy

133

POKYNY NA POUŽÍVANIE TEJTO VZOROVEJ SPRÁVY

V tejto vzorovej správe o posúdení pilierov sa audítorovi poskytuje formát a štruktúra správy, pričom zahŕňa usmernenia týkajúce sa obsahu oddielov správy.

—	Sivou podfarbený text v <kurzíve> je usmernenie, ktoré by sa malo odstrániť.

—	Text, ktorý nie je podfarbený sivou, môže audítor použiť na vypracovanie správy. Audítor môže text podľa potreby upraviť s výnimkou povinného textu správy nezávislého audítora.

Povinný text a znenie správy nezávislého audítora o uistení by sa mali vždy dodržiavať a nemožno ich meniť.

Táto strana s pokynmi by sa mala zo správy odstrániť.

NEZÁVISLÁ SPRÁVA O UISTENÍ

Posúdenie pilierov

[celý názov a adresa subjektu]

Vykonali sme posúdenie pilierov (ďalej len „posúdenie“) [názov subjektu], ďalej len „subjektu“. Cieľom posúdenia je poskytnúť Európskej komisii primerané uistenie, pokiaľ ide o to, či subjekt spĺňa požiadavky stanovené v článku 154 ods. 4 písm. a) až f) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej komisie, a v článku 29 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na Európsky rozvojový fond, v súvislosti s týmito piliermi:

1.	Systém vnútornej kontroly

2.	Systém účtovníctva

3.	Nezávislý externý audit

4.	Granty <odstráňte, ak sa neuplatňuje>

5.	Verejné obstarávanie <odstráňte, ak sa neuplatňuje>

6.	Finančné nástroje (1)<odstráňte, ak sa neuplatňuje>

7.	Vylúčenie z prístupu k financovaniu

8.	Uverejnenie informácií o príjemcoch

9.	Ochrana osobných údajov

Rozsah našej práce a naše závery pre každý z príslušných pilierov sa uvádzajú ďalej.

Príslušné povinnosti vedenia subjektu a audítora

Vedenie subjektu zodpovedá za zabezpečenie toho, aby systémy, kontroly, pravidlá a postupy súvisiace s piliermi boli v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi a kritériami stanovenými Európskou komisiou pre každý pilier. Vedenie subjektu zodpovedá aj za to, že sa audítorovi, pokiaľ je to potrebné a relevantné na účel tohto posúdenia, poskytnú informácie, dokumenty a prístup k systémom a zamestnancom.

Našou povinnosťou je posúdiť zavedené systémy a kontroly, pravidlá a postupy, ktoré subjekt uplatňuje pre každý pilier, a to podľa kritérií pre každý pilier, a podať správu o našich zisteniach v súlade s referenčným rámcom pre toto posúdenie.

V tomto referenčnom rámci sa stanovuje, že svoju prácu musíme vykonávať v súlade s medzinárodným štandardom pre zákazky na uisťovacie služby 3000 (vydaným Medzinárodnou federáciou účtovníkov) pre zákazky na uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií, pokiaľ sa tento štandard môže uplatňovať v špecifickom kontexte tohto posúdenia pilierov. V tomto štandarde sa od nás požaduje, aby sme pri výkone svojej práce dodržiavali platné etické normy.

Rozsah práce pre všetky piliere

Rozsah našich činností zahŕňa posúdenie každého piliera a zavedených systémov a kontrol, pravidiel a postupov, ktoré subjekt uplatňuje.

V závislosti od požiadaviek pre príslušný pilier sa naše posúdenie vzťahovalo na podobu alebo podobu a operačnú účinnosť príslušných systémov, kontrol, postupov a pravidiel.

Naše posúdenie zahŕňalo porovnávanie faktických informácií a údajov súvisiacich so systémami, kontrolami, pravidlami a postupmi podľa kritérií Komisie. Tieto kritériá a úrovne dôležitosti (významnosti) sú stanovené v kapitole 2.3 našej podrobnej správy.

Pri určovaní významných slabých miest alebo nedostatkov v systémoch, kontrolách, pravidlách a postupoch sme zohľadnili kritériá a úrovne dôležitosti vymedzené Komisiou, keďže tieto faktory môžu ovplyvniť rozhodnutie Komisie zveriť subjektu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu v rámci nepriameho riadenia.

Toto posúdenie bolo primárne zamerané na systémy, kontroly, pravidlá a postupy, ktoré sú zavedené v rámci bežných operácií subjektu. Závery tohto posúdenia nesúvisia s existujúcimi ani budúcimi osobitnými činnosťami, projektmi alebo zmluvami.

Z dôvodu inherentných obmedzení nemusia vnútorné kontroly a iné systémy, pravidlá a postupy nevyhnutne predchádzať chybám a odhaľovať ich. Projekcie tohto posúdenia podoby a účinnosti systémov, kontrol, pravidiel a postupov do budúcich období sú spojené s rizikom, že sa tieto systémy, kontroly, pravidlá a postupy stanú nevyhovujúcimi z dôvodu zmien podmienok alebo že sa zhorší miera dodržiavania pravidiel a postupov.

Zohľadnili sme všetky dostupné dôkazy, ktoré nám boli predložené počas našej práce v teréne ukončenej [dátum záverečného stretnutia], vrátane následných pripomienok a informácií subjektu a Európskej komisie poskytnutých do dátumu tejto správy.

Sme presvedčení, že sme získali dostatočné a primerané dôkazy na vyvodenie našich záverov.

PILIER 1 – SYSTÉM VNÚTORNEJ KONTROLY

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt zriadil a zabezpečil fungovanie účinného, efektívneho a hospodárneho systému vnútornej kontroly. Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť systému vnútornej kontroly.

Naša práca bola zameraná na zložky vnútornej kontroly a kontroly, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru zriadil vo všetkých významných hľadiskách účinný, efektívny a hospodárny systém vnútornej kontroly, ktorý je v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, a zabezpečil jeho fungovanie.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Odkazujeme na naše zistenia uvedené v oddiele 1.3: Zhrnutie zistení v rámci našej podrobnej správy, v ktorom sa uvádzajú významné slabé miesta a nedostatky v systéme vnútornej kontroly.

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru nezriadil vo všetkých významných hľadiskách účinný, efektívny a hospodárny systém vnútornej kontroly, ktorý je v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, a nezabezpečil jeho fungovanie.

PILIER 2 – SYSTÉM ÚČTOVNÍCTVA

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt používa systém účtovníctva, ktorý poskytuje presné, úplné, spoľahlivé a včasné informácie. Postupy, ktoré sme vykonali, sa vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť systému účtovníctva.

Naša práca bola zameraná na aspekty a zložky systému účtovníctva, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru používa systém účtovníctva, ktorý vo všetkých významných hľadiskách poskytuje presné, úplné, spoľahlivé a včasné informácie a je v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Odkazujeme na naše zistenia uvedené v oddiele 1.3: Zhrnutie zistení v rámci našej podrobnej správy, v ktorom sa uvádzajú významné slabé miesta a nedostatky v systéme účtovníctva.

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru nepoužíva systém účtovníctva, ktorý vo všetkých významných hľadiskách poskytuje presné, úplné, spoľahlivé a včasné informácie a je v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt podlieha nezávislému externému auditu vykonanému v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom funkčne nezávislým od dotknutého subjektu,. Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu rámca externého auditu, ktorému subjekt podlieha.

Naša práca bola zameraná na aspekty a zložky rámca pre nezávislý externý audit, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru podlieha nezávislému externému auditu, ktorý musí byť vo všetkých významných hľadiskách vykonaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom funkčne nezávislým od subjektu a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Odkazujeme na naše zistenia uvedené v oddiele 1.3: Zhrnutie zistení v rámci našej podrobnej správy, v ktorom sa uvádzajú významné slabé miesta a nedostatky v rámci pre nezávislý externý audit.

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru nepodlieha nezávislému externému auditu, ktorý musí byť vo všetkých významných hľadiskách vykonaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom funkčne nezávislým od subjektu a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

PILIER 4 — GRANTY

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt uplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov. Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť grantového systému.

Naša práca bola zameraná na aspekty a zložky grantového systému, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru vo všetkých významných hľadiskách uplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Odkazujeme na naše zistenia uvedené v oddiele 1.3: Zhrnutie zistení v rámci našej podrobnej správy, v ktorom sa uvádzajú významné slabé miesta a nedostatky v grantovom systéme.

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru vo všetkých významných hľadiskách neuplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

PILIER 5 — VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt uplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom verejného obstarávania. Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť systému verejného obstarávania.

Naša práca bola zameraná na aspekty a zložky systému verejného obstarávania, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru vo všetkých významných hľadiskách uplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom verejného obstarávania a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Odkazujeme na naše zistenia uvedené v oddiele 1.3: Zhrnutie zistení v rámci našej podrobnej správy, v ktorom sa uvádzajú významné slabé miesta a nedostatky v systéme verejného obstarávania.

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru vo všetkých významných hľadiskách neuplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom verejného obstarávania a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE (2)

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt uplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ na základe finančných nástrojov. Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť finančných nástrojov používaných subjektom.

Naša práca bola zameraná na aspekty a zložky systému finančných nástrojov používaných subjektom, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru vo všetkých významných hľadiskách uplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom finančných nástrojov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Odkazujeme na naše zistenia uvedené v oddiele 1.3: Zhrnutie zistení v rámci našej podrobnej správy, v ktorom sa uvádzajú významné slabé miesta a nedostatky vo finančných nástrojoch používaných subjektom.

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho celkového názoru vo všetkých významných hľadiskách neuplatňuje primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom finančných nástrojov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt uplatňuje primerané pravidlá a postupy na vylúčenie tretích strán z prístupu k financovaniu.

Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť opatrení prijatých subjektom na tento účel.

Naša práca bola zameraná na dôvody vylúčenia a opatrenia prijaté subjektom, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru uplatňuje primerané pravidlá a postupy na vylúčenie tretích strán z prístupu k financovaniu v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Odkazujeme na naše zistenia uvedené v oddiele 1.3: Zhrnutie zistení v rámci našej podrobnej správy, v ktorom sa uvádzajú významné slabé miesta a nedostatky v systéme subjektu týkajúcom sa vylúčenia.

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru neuplatňuje primerané pravidlá a postupy na vylúčenie tretích strán z prístupu k financovaniu v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt vhodným spôsobom a včas uverejňuje informácie o príjemcoch finančných prostriedkov.

Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť opatrení prijatých subjektom na tento účel.

Naša práca bola zameraná na požiadavky, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru uplatňuje primerané pravidlá a postupy na uverejňovanie informácií o príjemcoch vhodným spôsobom a včas v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru neuplatňuje primerané pravidlá a postupy na uverejňovanie informácií o príjemcoch vhodným spôsobom a včas v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Rozsah našej zákazky zahŕňa posúdenie, či subjekt zabezpečuje ochranu osobných údajov, ktorá je rovnocenná s ochranou uvedenou v článku 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Postupy, ktoré sme vykonali, sa preto vzťahovali na podobu a operačnú účinnosť opatrení prijatých subjektom na tento účel.

Naša práca bola zameraná na požiadavky a opatrenia prijaté subjektom, ktoré Komisia považuje za dôležité a ktoré sú detailne opísané v našich dotazníkoch na posúdenie.

Záver

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie kladného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru uplatňuje primerané pravidlá a postupy na zabezpečovanie ochrany osobných údajov v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

<znenie, ktoré sa použije na vyjadrenie záporného záveru; odstráňte túto časť, ak sa neuplatňuje>

Vzhľadom na významnú povahu záležitostí uvedených v predchádzajúcom odseku a na základe práce, ktorú sme vykonali, vo všeobecnosti subjekt podľa nášho názoru neuplatňuje primerané pravidlá a postupy na zabezpečovanie ochrany osobných údajov v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou.

Distribúcia a používanie

O túto správu požiadal subjekt a je určená výlučne na použitie subjektom a Európskou komisiou a na ich informovanie.

Podpis audítora <osoba alebo spoločnosť, alebo v prípade potreby oboje>.

Meno podpisujúceho audítora <osoba alebo spoločnosť, alebo v prípade potreby oboje>.

Adresa audítora <kancelária zodpovedná za audit>.

Dátum podpisu <nepoužíva si pri návrhoch správy. Dátum podpísania záverečnej správy.>

1. ZHRNUTIE

1.1. Závery

Zhrnutie našich záverov pre každý pilier

PILIER

ZÁVER

1.	Systém vnútornej kontroly

ÁNO/NIE

Zriadil subjekt vo všetkých významných hľadiskách účinný, efektívny a hospodárny systém vnútornej kontroly, ktorý je v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou, a zabezpečil jeho fungovanie?

2.	Systém účtovníctva

ÁNO/NIE

Používa subjekt systém účtovníctva, ktorý vo všetkých významných hľadiskách poskytuje včas presné, úplné, spoľahlivé informácie a je v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

3.	Nezávislý externý audit

ÁNO/NIE

Podlieha subjekt nezávislému externému auditu, ktorý musí byť vo všetkých významných hľadiskách vykonaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom funkčne nezávislým od subjektu a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

Granty

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

5.	Verejné obstarávanie

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy vo všetkých významných hľadiskách na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom verejného obstarávania a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

6.	Finančné nástroje

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Uplatňuje subjekt vo všetkých významných hľadiskách primerané pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom finančných nástrojov a v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou?

Konkrétne, uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy, pokiaľ ide o:

Systém riadenia kreditného rizika a používanie vnútorného systému ratingu rizika?

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a nespolupracujúce jurisdikcie?

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu?

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

7.	Vylúčenie z prístupu k financovaniu

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Uplatňuje subjekt primerané pravidlá a postupy na vylúčenie tretích strán z prístupu k financovaniu prostredníctvom verejného obstarávania, grantov a/alebo finančných nástrojov?

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

8.	Uverejnenie informácií o príjemcoch

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Uverejňuje subjekt informácie o príjemcoch finančných prostriedkov primeraným spôsobom a v primeranej lehote?

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

9.	Ochrana osobných údajov

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

Zabezpečuje subjekt ochranu osobných údajov, ktorá je rovnocenná s ochranou uvedenou v článku 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách (3)?

ÁNO/NIE/NEUPLATŇUJE SA

1.2. Plán

<Odporúčaný rozsah plánu: maximálne 2 strany>

Dospeli sme k záveru, že subjekt nedodržiava v plnej miere požiadavky pre pilier(-e) [konkretizujte pilier(-e)].

Zistili sme výrazné nedostatky a slabé miesta v/vo … <stručne opíšte hlavné slabé miesta a nedostatky príslušného(-ých) piliera(-ov) v súlade so zisteniami v oddiele 1.3>.

Vypracovali sme niekoľko odporúčaní na nápravu týchto hlavných slabých miest <stručne opíšte kritické odporúčania pre príslušný(-é) pilier(-e) v súlade s odporúčaniami v oddiele 1.3>.

Subjektu odporúčame vykonať uvedené odporúčania, aby mohol byť zo strany Európskej komisie oprávnený na poverenie úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu v rámci nepriameho riadenia.

Na tento účel navrhujeme akčný plán, ktorý zahŕňa harmonogram riešenia a nápravy slabých miest a nedostatkov. Tento plán a pripojený harmonogram na vykonanie nami navrhnutých opatrení bol so subjektom prediskutovaný a subjekt ho odsúhlasil. <Pokiaľ je to možné, subjekt by mal plán odsúhlasiť pred vydaním záverečnej audítorskej správy. Ak to nie je možné, dôvody je potrebné jasne vysvetliť>.

Plán

<Opíšte plán, pričom sa venujte týmto kľúčovým aspektom každého príslušného piliera:

—	stručný opis hlavných zistení, t. j. významných slabých miest alebo nedostatkov v systémoch, kontrolách, pravidlách a postupoch,

—	stručný opis navrhovaného plánu opatrení na nápravu týchto slabých miest alebo nedostatkov. V akčnom pláne by malo byť jasne uvedené, ktoré navrhnuté opatrenia (t. j. kritické odporúčania) sa budú vykonávať a ako sa budú vykonávať, a mal by tu byť aj stanovený jasný a realistický harmonogram.>

1.3. Zhrnutie zistení a odporúčaní

Tu je uvedené zhrnutie našich zistení a odporúčaní pre každý pilier.

Zistenia

Hlavné zistenia sú tie, ktoré sa týkajú významných slabých miest a nedostatkov v systémoch, kontrolách, pravidlách a postupoch. „Významné“ znamená, že tieto faktory považujeme za natoľko dôležité pre Komisiu, že môžu ovplyvniť rozhodnutie Komisie zveriť subjektu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu v rámci nepriameho riadenia. Preto sme v prípadoch, v ktorých sme identifikovali významné zistenia týkajúce sa piliera, uviedli záporný záver.

Hlavné zistenia takisto zahŕňajú prípady, keď viaceré zistenia, ktoré sa pri ich individuálnom posudzovaní netýkajú významného slabého miesta alebo nedostatku, pri posudzovaní spoločne predstavujú zistenie významného slabého miesta alebo nedostatku. Kombinovaný vplyv týchto zistení sa považuje za taký dôležitý (t. j. významný), že sme dospeli k záveru, že subjekt nespĺňa požiadavky pre príslušný pilier (t. j. záver je „nie“).

Ďalšie zistenia sú všetky zistenia, ktoré nemajú významnú povahu a pri ktorých sa domnievame, že je na ne potrebné subjekt upozorniť. Tieto zistenia sa týkajú slabých miest a nedostatkov v systémoch, kontrolách, pravidlách a postupoch, ktoré individuálne alebo spoločne predstavujú menej bezprostrednú úroveň rizika, že ciele príslušného piliera nebudú splnené.

Odporúčania

Kritické odporúčania sa vzťahujú na významné slabé miesta alebo nedostatky v systémoch, kontrolách, pravidlách alebo postupoch a na prípady, keď sa (pravidelne) nedodržiavajú kritériá Komisie a/alebo medzinárodne akceptované normy pre piliere.

Naše ďalšie odporúčania sa týkajú všetkých ostatných zistení, ktoré nemajú významnú povahu. V týchto prípadoch slabé miesta a nedostatky v systémoch, kontrolách, pravidlách alebo postupoch nemajú významný a bezprostredný vplyv na ciele týchto systémov, kontrol, pravidiel alebo postupov. Napriek tomu sme presvedčení, že je pre subjekt dôležité zaviesť navrhované opatrenia, keďže by mu to poskytlo príležitosť zlepšiť svoje systémy, kontroly, pravidlá alebo postupy a dosiahnuť vyššiu účinnosť a/alebo efektívnosť.

Všetky naše odporúčania sú podrobne opísané v kapitolách 3 až 8.

Subjektu odporúčame, aby naše kritické odporúčania vykonal v súlade s plánom stanoveným v oddiele 1.2 tejto správy.

PILIER 1 – SYSTÉM VNÚTORNEJ KONTROLY
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 3.3.1 respektíve 3.3.2.

PILIER 2 – SYSTÉM ÚČTOVNÍCTVA
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 4.3.1 respektíve 4.3.2.

PILIER 3 – NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 5.3.1 respektíve 5.3.2.

PILIER 4 – GRANTY
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 6.3.1 respektíve 6.4.2.

PILIER 5 – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 7.3.1 respektíve 7.3.2.

PILIER 6 – FINANČNÉ NÁSTROJE
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 8.3.1 respektíve 8.3.2.

PILIER 7 – VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 9.3.1 respektíve 9.3.2.

PILIER 8 – UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 10.3.1 respektíve 10.3.2.

PILIER 9 – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV
Hlavné zistenia/kritické odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Ďalšie zistenia/ďalšie odporúčania
Č.	Opis zistenia/odporúčania
1	Zistenie: <krátky opis zistenia, maximálne dva riadky>
	Odporúčanie: <krátky opis odporúčania, maximálne dva riadky>
2

3

Atď.

Poznámka: Číslo a opis zistenia/odporúčania musia zodpovedať podrobnému opisu zistenia/odporúčania v oddiele 11.3.1 respektíve 11.3.2.

2. KONTEXT ZÁKAZKY

2.1. Kontext

V článku 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách (4), ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie (EÚ), sa stanovujú spôsoby plnenia rozpočtu vrátane „nepriameho riadenia“. V rámci nepriameho riadenia môže Komisia poveriť úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu krajiny, organizácie a subjekty uvedené v článku 62 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Môže ísť o tieto subjekty:

—	tretie krajiny alebo orgány, ktoré tieto krajiny určili, napr. ministerstvo vnútra, Kambodžské kráľovstvo,

—	medzinárodné organizácie a ich agentúry, napr. Rozvojový program Organizácie Spojených národov,

—	verejnoprávne subjekty, napr. Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW),

—	súkromnoprávne subjekty, ktoré sú však poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ poskytnú dostatočné finančné záruky, napr. Cassa Depositi e Prestiti (CDP).

1.	systém vnútornej kontroly;

2.	systém účtovníctva;

3.	nezávislý externý audit;

ako aj pravidlá a postupy pre:

4.	poskytovanie prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov;

5.	verejné obstarávanie;

6.	finančné nástroje (5)

a takisto na:

7.	vylúčenie z prístupu k financovaniu;

8.	uverejnenie informácií o príjemcoch;

9.	ochranu osobných údajov.

Subjekty, ktoré chcú pracovať s prostriedkami EÚ v rámci nepriameho riadenia, preto musia absolvovať komplexné posúdenie pilierov. Na základe výsledkov posúdenia pilierov Komisia rozhodne, či: i) môže subjektu zveriť úlohy súvisiace s plnením rozpočtu a ii) môže so subjektom uzavrieť konkrétne dohody (t. j. dohody o delegovaní nepriameho riadenia).

2.2. Opis posudzovaného subjektu

<Uveďte opis subjektu. Odporúčaný maximálny rozsah: 2 strany,

Hlavné vlastnosti a charakteristiky subjektu, organizačná štruktúra, povaha činností a operácií atď.>

2.3. Kritériá posúdenia a významnosti

Pre každý pilier existujú tri úrovne kritérií, ktoré Európska komisia vymedzila prostredníctvom formulovania (kľúčových) otázok v prílohách 2 a 2a referenčného rámca (Dotazník a kritériá na posúdenie a Dotazník na posúdenie). Pri určovaní významných slabých miest alebo nedostatkov v systémoch, kontrolách, pravidlách a postupoch sme zohľadnili kritériá a úrovne dôležitosti (t. j. prahové hodnoty pre hodnotenie) vymedzené Komisiou, keďže tieto faktory môžu ovplyvniť rozhodnutie Komisie zveriť subjektu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu v rámci nepriameho riadenia.

Úroveň 1 (nariadenie o rozpočtových pravidlách)

Pre každý pilier existuje jedna spoločná otázka na úrovni 1 (v prílohe 2 Dotazník a kritériá na posúdenie) stanovená na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách. Možné sú len dve odpovede:

—	Odpoveď na otázku na úrovni 1 je „áno“. To znamená, že subjekt spĺňa požiadavky pre príslušný pilier. Náš záver je pozitívny, čo zodpovedá „nepodmienenému názoru“.

—	Odpoveď na otázku na úrovni 1 je „nie“. To znamená, že subjekt nespĺňa požiadavky pre príslušný pilier. V tomto prípade je náš záver negatívny, čo podľa medzinárodných štandardov zodpovedá „zápornému názoru“.

Úroveň 2 (kľúčové zložky piliera)

Kľúčové otázky na úrovni 2 sa týkajú kritérií, ktoré Komisia považuje za zásadné. Na tento účel sú vymedzené kľúčové otázky a kritériá pre kľúčové zložky každého piliera. Zložky sú v podstate „podpiliere“, ktoré sú zložené z blokov otázok v prílohe 2a Dotazník na posúdenie.

Na základe nášho odborného úsudku sme priradili bodové hodnotenie v rozsahu od 0 po 10 bodov každej zložke úrovne 2 v prílohe 2 Dotazník a kritériá na posúdenie na základe informácií a dôkazov získaných v prílohe 2a .

Úroveň 3 (dotazník na posúdenie s blokmi otázok)

Príloha 2a Dotazník na posúdenie zahŕňa bloky otázok, ktoré sa týkajú kľúčových zložiek pilierov na úrovni 2. Tieto bloky podrobných otázok sme použili ako usmernenie a v zásade predstavujú neúplný zoznam príkladov. To znamená, že môžeme, ale nemusíme, použiť (všetky) tieto otázky (bloky otázok) pri určovaní bodového hodnotenia pre každú zložku na úrovni 2.

Vypracovali sme ďalšie otázky a vykonali ďalšie postupy a testy, ktoré sme považovali za potrebné alebo vhodné. V plnej miere sme uplatnili náš odborný úsudok pri všetkých otázkach v prílohe 2a s cieľom priradiť bodové hodnotenie kľúčovým zložkám piliera na úrovni 2.

3. SYSTÉM VNÚTORNEJ KONTROLY

3.1 Opis systému vnútornej kontroly

<Opíšte hlavné vlastnosti systému vnútornej kontroly subjektu. Odporúčaný maximálny rozsah: 2 strany>

3.2. Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho sa systému vnútornej kontroly. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

3.3. Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

<Použitie uvedeného formátu tabuľky je povinné a musí sa vždy dodržiavať.>

3.3.1. Hlavné zistenia a kritické odporúčania

Zistenie/Odporúčanie č.: [číslo]

Názov: [krátky opis zistenia a odporúčania]

Opis zistenia:

[podrobne opíšte zistenie, pričom uveďte skutočnosti, kritériá, príčinu a vplyv]

Opis odporúčania:

[podrobne opíšte odporúčanie]

Pripomienky subjektu:

[uveďte, či subjekt súhlasí alebo nesúhlasí so zistením/odporúčaním a opíšte pripomienky subjektu]

Pripomienky Komisie:

[opíšte pripomienky Komisie]

Ďalšie pripomienky audítora:

[vyplňte len vtedy, keď subjekt nesúhlasí zo zistením/odporúčaním audítora napriek tomu, že je audítor stále presvedčený, že zistenie/odporúčanie platí. V takomto prípade by tu mal audítor vyvrátiť pripomienky subjektu a odôvodniť zachovanie zistenia.]

3.3.2. Ďalšie zistenia a odporúčania

Zistenie/Odporúčanie č.: [číslo]

Názov: [krátky opis zistenia a odporúčania]

Opis zistenia:

[podrobne opíšte zistenie, pričom uveďte skutočnosti, kritériá, príčinu a vplyv]

Opis odporúčania:

[podrobne opíšte odporúčanie]

Pripomienky subjektu:

[uveďte, či subjekt súhlasí alebo nesúhlasí so zistením/odporúčaním a opíšte pripomienky subjektu]

Pripomienky Komisie:

[opíšte pripomienky Komisie]

Ďalšie pripomienky audítora:

4. SYSTÉM ÚČTOVNÍCTVA

4.1. Opis systému účtovníctva

[…]

4.2. Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho sa účtovníctva. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

4.3. Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

5. NEZÁVISLÝ EXTERNÝ AUDIT

a)	Opis rámca pre nezávislý externý audit […]

Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho sa nezávislého externého auditu. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

6. GRANTY

a)	Opis systému grantov […]

Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho sa grantov. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

7. VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

a)	Opis systému verejného obstarávania […]

Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho verejného obstarávania. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

8. FINANČNÉ NÁSTROJE (6)

a)	Opis finančných nástrojov […]

Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho finančných nástrojov. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

9. VYLÚČENIE Z PRÍSTUPU K FINANCOVANIU

a)	Opis systému použitého na vylúčenie príjemcov finančných prostriedkov z prístupu k financovaniu […]

Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho sa vylúčenia z prístupu k financovaniu. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

10. UVEREJNENIE INFORMÁCIÍ O PRÍJEMCOCH

a)	Opis systému použitého na uverejňovanie informácií o príjemcoch […]

Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho sa uverejňovania informácií o príjemcoch. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

11. OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

a)	Opis systému použitého na zabezpečenie ochrany osobných údajov […]

Súhrn vykonanej práce a kritérií použitých na účely posúdenia

<Uveďte súhrnný opis práce, t. j. vykonané postupy a testy na účely posúdenia piliera týkajúceho sa ochrany osobných údajov. Stručne opíšte kritériá použité na posúdenie tohto piliera. Audítor môže odkazovať na kapitolu 2.3 a vyplnený dotazník a kritériá posúdenia v prílohách 2 a 3.>

Zistenia a odporúčania

Ďalej sú uvedené naše podrobné zistenia a odporúčania.

i)	Hlavné zistenia a kritické odporúčania […]

ii)	Ďalšie zistenia a odporúčania […]

(1) Odkaz na „finančné nástroje“ zahŕňa rozpočtové záruky.

(2) Patria sem rozpočtové záruky, zdaňovanie a požiadavky týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Okrem všeobecných záverov pre celkový pilier uveďte aj závery pre každý pododdiel (6a, 6b, 6c).

(3) Bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2018/1725 a nariadenie (EÚ) 2016/679.

(4) Nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(5) Odkaz na „finančné nástroje“ zahŕňa aj rozpočtové záruky.

(6) Vrátane rozpočtových záruk.

Príloha 1

Osoby, ktoré boli kontaktované v súvislosti s posúdením alebo do neho zapojené

Audítor – [názov audítorskej spoločnosti]
[Meno 1]	[uveďte pozíciu/titul osoby v audítorskej firme, ktorá má konečnú zodpovednosť za zákazku a jej výkon, ako aj za správu vydanú v mene tejto spoločnosti, napr. partner, riaditeľ alebo rovnocenná funkcia]
[Meno 2; nepovinné]	[nepovinné (ak to nie je v rozpore s postupmi a politikami v oblasti ľudských zdrojov audítorskej spoločnosti). Uveďte pozíciu/označenie osoby v audítorskej spoločnosti, ktorá riadi audit, napr. vyšší riadiaci pracovník]

Posudzovaný subjekt [názov subjektu]
[Meno 1]	[uveďte pozíciu/titul v subjekte, napr. riaditeľ, finančný riaditeľ, účtovník, programový riaditeľ]
[Meno 2]	[ako pri 1]
[Meno 3 atď.]	[ako pri 1]

<Nasledujúce tabuľky sa vypĺňajú len v prípadoch, keď bola Komisia zapojená do posúdenia a/alebo sa s ňou uskutočnili konzultácie o návrhu správy o posúdení. V opačnom prípade môžu byť tieto tabuľky odstránené.>

Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj/iné generálne riaditeľstvo
[Meno 1]	[uveďte pozíciu/titul a oddelenie v Komisii, napr. vedúci oddelenia pre finančné záležitosti, zmluvné záležitosti a audit]
[Meno 2]	[ako pri 1]
[Meno 3 atď.]	[ako pri 1]

Delegácia Európskej únie v/vo [krajina]
[Meno 1]	[uveďte pozíciu/titul a oddelenie v delegácii EÚ, napr. vedúci oddelenia pre finančné a zmluvné záležitosti, programový úradník, úradník pre zmluvné záležitosti, úradník pre finančné záležitosti atď.]
[Meno 2]	[ako pri 1]
[Meno 3 atď.]	[ako pri 1]

[Uveďte názov prípadnej externej organizácie alebo osoby, ktorá bola kontaktovaná v súvislosti s auditom alebo bola do neho zapojená, ako napríklad štatutárni audítori subjektu alebo technickí asistenti. Túto tabuľku odstráňte, ak sa neuplatňuje]

[Meno 1]	[uveďte pozíciu/titul v organizácii]
[Meno 2 atď.]	[ako pri 1]

Príloha 2

Dotazník a kritériá pre posúdenie

<Táto príloha musí obsahovať kópiu prílohy 2 k referenčnému rámcu (t. j. dotazníka a kritérií na posúdenie) vyplnenú audítorom>.

Príloha 3

Dotazník na posúdenie

<Táto príloha musí obsahovať úplnú kópiu prílohy 2a k referenčnému rámcu, t. j. dotazníka na posúdenie, vyplnenú audítorom. Audítor môže tento dokument poskytnúť ako samostatnú prílohu k správe>.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 191

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 62 6. júna 2019

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2019/C 191/01	Výmenný kurz eura	1
2019/C 191/02	Rozhodnutie Komisie zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovuje nový referenčný rámec pre metodiku posúdenia pilierov, ktorá sa má používať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046	2
	INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU
	Dozorný úrad EZVO
2019/C 191/03	Neexistencia štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP	137

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európska komisia
2019/C 191/04	Výzva na predkladanie návrhov – EACEA/12/2019 – Program Erasmus+, kľúčová akcia 3 – Podpora reformy politík – Európska mládež spoločne	138
	Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)
2019/C 191/05	Oznámenie o verejnom výberovom konaní	143

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1257
JPY	Japonský jen	121,96
DKK	Dánska koruna	7,4682
GBP	Britská libra	0,88631
SEK	Švédska koruna	10,6255
CHF	Švajčiarsky frank	1,1163
ISK	Islandská koruna	139,50
NOK	Nórska koruna	9,7738
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,657
HUF	Maďarský forint	321,51
PLN	Poľský zlotý	4,2778
RON	Rumunský lei	4,7243
TRY	Turecká líra	6,4344
AUD	Austrálsky dolár	1,6114
CAD	Kanadský dolár	1,5070
HKD	Hongkongský dolár	8,8257
NZD	Novozélandský dolár	1,6943
SGD	Singapurský dolár	1,5364
KRW	Juhokórejský won	1 324,33
ZAR	Juhoafrický rand	16,5890
CNY	Čínsky juan	7,7754
HRK	Chorvátska kuna	7,4155
IDR	Indonézska rupia	15 990,01
MYR	Malajzijský ringgit	4,6711
PHP	Filipínske peso	58,280
RUB	Ruský rubeľ	73,3295
THB	Thajský baht	35,302
BRL	Brazílsky real	4,3427
MXN	Mexické peso	22,0886
INR	Indická rupia	78,0475

Dátum prijatia rozhodnutia	:	20. marca 2019
Vec č.	:	81036
Rozhodnutie č.	:	018/19/COL
Štát EZVO	:	Nórsko
Názov (a/alebo meno príjemcu)	:	Hotovostné náhrady daňovej hodnoty nákladov na prieskum ložísk ropy
Právny základ	:	Zákon o dani z ropy
Typ opatrenia	:
Cieľ	:
Forma pomoci	:	Nejde o štátnu pomoc
Rozpočet	:
Intenzita	:
Trvanie	:
Odvetvia hospodárstva	:	Ťažba ropy a zemného plynu
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	:
Iné informácie	: