Jediný článok

Žiadosť o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku v zmysle článku 10 ods. 1 prvého pododseku vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 668/2014 vrátane zmeneného jednotného dokumentu a odkazu na uverejnenie príslušnej špecifikácie výrobku pre registrovaný názov „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“ (CHZO) sa nachádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

V súlade s článkom 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 vzniká uverejnením tohto rozhodnutia právo podať do troch mesiacov odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie námietku proti zmene uvedenej v prvom odseku tohto článku.

PRÍLOHA

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„CIDRE DE NORMANDIE“/„CIDRE NORMAND“

EÚ č.: PGI-FR-00089-AM01 — 4.1.2017

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Názov:	Organisme de défense et de gestion des cidres sous indication géographique protégée [Orgán na ochranu a správu ciderov s chráneným zemepisným označením]
Adresa:	123 rue Saint-Lazare 75008 Paris FRANCE
Tel.	+33 145222432
Fax	+33 145222485
E-mail:	contact@odgcidresigp.com

Skupina je združením podľa zákona z 1. júla 1901. Pozostáva z pestovateľov muštového ovocia a zo spracovateľov, a preto je oprávnená podať žiadosť o zmenu špecifikácie.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☐	Názov výrobku
—	☒	Opis výrobku
—	☒	Zemepisná oblasť
—	☒	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—	☒	Súvislosť
—	☒	Označovanie
—	☒	Iné: [Aktualizácia kontaktných údajov príslušného orgánu členského štátu a skupiny žiadateľov, kontaktné údaje kontrolnej štruktúry, vnútroštátne požiadavky, prílohy]

4.   Typ zmeny (zmien)

—	☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP/CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.
—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5.   Zmena (zmeny)

5.1.   Opis výrobku

—

Odsek „Cidery ‚Cidres de Normandie‘ sa získavajú kvasením muštov vyrobených z čerstvého ‚muštového ovocia‘, ktoré sa pestuje a spracúva v Normandii“, sa nahrádza odsekom: „‚Cidre de Normandie‘/‚Cidre normand‘ je šumivý cider, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených z čerstvého muštového ovocia (muštových jabĺk alebo muštových hrušiek), ktoré sa pestujú a spracúvajú v zemepisnej oblasti vymedzenej v tejto špecifikácii“. Týmto vymedzením sa poukazuje na šumivú povahu cidera a na skutočnosť, že sa môže vyrábať len z muštového ovocia. Na výrobu cidera „Cidre de Normandie“ sa vždy používalo výlučne muštové ovocie z dôvodu sadov nachádzajúcich sa v zemepisnej oblasti. Toto obmedzenie sa uvádza v odseku platnej špecifikácie, ktorý sa týka surovín. Uvedené spresnenie, ktorým sa odstraňuje nejednoznačnosť, pokiaľ ide o prítomnosť iného ovocia, sa uvádza hneď v opise výrobku.

—

Dopĺňa sa odsek, v ktorom sa vymedzuje muštové ovocie: ide o muštové jablká alebo muštové hrušky, ktoré produkujú šťavu s obsahom tanínov (polyfenolov) najmenej 0,6 g/l celkových tanínových kyselín v pôvodnej alebo oxidovanej forme. V platnej špecifikácii sa odkazuje na zoznam odporúčaných odrôd ovocia, ktorý je k nej pripojený. Tento zoznam nie je úplný a odrody ovocia sa menia. Informatívny zoznam odrôd sa nahrádza vymedzením muštového ovocia, ktoré sa líši od stolového ovocia obsahom tanínov.

—	Odseky týkajúce sa obchodnej úpravy výrobku sa vypúšťajú. Uvedené balenia sú totiž pre informáciu a zodpovedajú najčastejšie používaným baleniam, preto sú všetky obchodné úpravy povolené.

—

Ustanovenia týkajúce sa suroviny sa presúvajú do časti „Opis spôsobu výroby výrobku“. Posledný odsek týkajúci sa odrodovej štruktúry normandského sadu sa nahrádza týmto odsekom: „Rozmanitosť odrodového zloženia sadov umožňuje dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi typmi odrôd na úrovni zemepisnej oblasti. S viac ako tretinou plôch s horkými a horko-sladkými jablkami, ako aj s viac ako tretinou sladkých jabĺk a so zostávajúcim podielom tvoreným kyslastými a kyslými jablkami môžu výrobcovia cidera spracovávať ovocie tak, aby získali čo najvhodnejšie zmesi.“ Percentuálne zastúpenie týkajúce sa vysadených sadov sa tak vypúšťa [„Normandský vysokokmenný sad tvoria hlavne sladké odrody (44 %) a horko-sladké odrody (37 %). V nových nízkokmenných sadoch sa nachádza aj 60 % sladkých odrôd a horko-sladkých odrôd“], lebo v danom okamihu to odrážalo časť normandského sadu podobného sadu, ktorý obhospodarovali hospodárske subjekty, ktoré pôvodne žiadali o zapísanie CHZO. Aj keď sa rovnováha zastúpenia zásadne nespochybňuje, tieto údaje sa zmenili.

—

Odsek týkajúci sa povahy a vlastností zložiek (pitná voda, cukor, prídavné látky, konzervačné látky, sladidlá, CO2) sa vypúšťa s výnimkou vety týkajúcej sa karamelu, ktorá sa presúva do časti „Opis spôsobu výroby výrobku“. Karamel zostáva jediné povolené farbivo. Vypustenie týchto informácií je reakciou na aktualizáciu vzhľadom na ustanovenia uvedené vo vnútroštátnych a európskych všeobecných predpisoch, najmä pokiaľ ide o prídavné látky v potravinách.

—

Zmenila sa štruktúra odsekov týkajúcich sa fyzikálno-chemických vlastností a organoleptických vlastností v prospech plynulejšieho opisu, čo umožnilo zabezpečiť konzistentnosť v opise výrobku a zabrániť prelínaniu informácií. Zostávajú tri kategórie: základné fyzikálne vlastnosti, chemické vlastnosti a organoleptické vlastnosti.

—

Základné fyzikálno-chemické vlastnosti cidera „Cidre de Normandie“ alebo „Cidre normand“ sú spresnené takto: cider „má podobu číreho alebo zakaleného nápoja, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených lisovaním dužiny muštového ovocia s pridaním vody alebo bez pridania vody. Obsahuje bublinky a jemnú penu“. Tieto vlastnosti, ako aj organoleptické vlastnosti, sa uvádzajú v platnej špecifikácii. Okrem toho sa dopĺňa, že „Množstvá určené na priemyselné použitie a výrobu zložených výrobkov sa môžu uvádzať na trh bez podmienky šumenia“. Cider môže byť totiž určený na priemyselné použitie, napríklad na výrobu octu alebo na výrobu zložených výrobkov, ako sú napríklad džúsy. Aj keď sa takéto použitie v platnej špecifikácii výslovne neuvádza, používanie nešumivého cidera „Cidre de Normandie“ bolo v priebehu času konštantné.

—

Pokiaľ ide o chemické vlastnosti cidera „Cidre de Normandie“, zachovali sa len tri cieľové hodnoty týkajúce sa minimálneho celkového obsahu alkoholu v objem. %, minimálneho celkového skutočného obsahu alkoholu v objem. % a maximálneho obsahu prchavých kyselín. Pokiaľ ide o minimálny celkový obsah alkoholu v objem. %, zachovala sa len hodnota 5,0 % platná pre všetky cidery „Cidre de Normandie“, hodnota 5,5 % pre „cidres bouchés“ sa vypúšťa. Ostatné hodnoty (maximálny obsah železa, maximálny obsah acetaldehydu, celkový maximálny obsah oxidu siričitého) sa vypustili, lebo patria medzi vnútroštátne právne predpisy (vyhláška 53-978 z 30. septembra 1953), ktoré platia pre všetky cidery, a teda nie sú špeciálne pre cider „Cidre de Normandie“.

—

Organoleptické vlastnosti cidera „Cidre de Normandie“ sa podstatne nezmenili, dotknuté odseky sa zlúčili s cieľom zjednodušiť čítanie, v odseku: „Cider ‚Cidre de Normandie‘ alebo ‚Cidre normand‘ sa vyznačuje rôznymi bohatými arómami s prevládajúcou ovocnou arómou (jablko, citrusové ovocie, broskyňa, marhuľa …). Farba cidera ‚Cidre de Normandie‘ alebo ‚Cidre normand‘ sa mení od ‚svetložltej‘ po ‚tmavooranžovú‘ farbu. Cidery s pomerne sýtou farbou sú bežné, pričom sfarbenie v tomto prípade pochádza zo skutočnosti, že v zmesi prevládajú odrody ovocia bohaté na polyfenoly (sladké, horko-sladké …), ktoré oxidujú najmä pri kvasení dužiny. Cider ‚Cidre de Normandie‘ je známy svojou správnou chuťovou rovnováhou medzi horkosťou, kyslosťou a sladkosťou.“ Opisy týkajúce sa aróm, chutí a farieb zahŕňajú prirodzenú rozmanitosť ciderov podľa ich spojenia: deskriptory odrážajú rozsah existujúcej palety, nenachádzajú sa vždy a súčasne v každom cideri.

—	Všetky ostatné vyššie nešpecifikované ustanovenia sa vypustili (maximálne obsahy železa, acetaldehydu, anhydridu a osobitné vlastnosti podľa daného typu cidera). Vzťahujú sa totiž na ne všeobecné predpisy platné pre cidery, ktoré vymedzujú hlavne rôzne typy ciderov (bouchés, doux, brut, demi-sec).

5.2.   Zemepisná oblasť

Odsek „‚Cidres de Normandie‘ (cidery a koncentrované mušty) sa vyrábajú výlučne v Normandii. Pod pojmom Normandia sa rozumie región, ktorý tvoria tieto departementy“ sa nahrádza takto:

V platnej špecifikácii sa pri vymedzení zemepisnej oblasti odkazuje na departementy a kantóny. Kantóny sa nahrádzajú zoznamom obcí, ktoré ich tvoria, lebo obce menej podliehajú zmenám.

Pridáva sa mapa zemepisnej oblasti.

Vymedzenie zemepisnej oblasti sa týmito zmenami nemení.

5.3.   Dôkaz o pôvode

—

Odsek „Cidres de Normandie sa s výnimkou balenia budú môcť vyrábať iba vo výrobných prevádzkach nachádzajúcich sa v zemepisnej oblasti.“ sa vypúšťa. Ustanovenia, ktoré obsahuje, opisujú fázy, ktoré treba nutne uskutočniť v zemepisnej oblasti, a tak sa presunuli do bodu „Vymedzenie zemepisnej oblasti“.

—	Všeobecne sa doplnila časť „dôkaz o pôvode“ s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť pôvodu. Takto sa spresňuje, že hospodárske subjekty musia zabezpečiť vysledovateľnosť a subjekty sa musia uviesť v skupine žiadateľov.

—

Zmeny nastali v týchto odsekoch: — Informácie nachádzajúce sa na balení: odsek sa vypustil, lebo obsahuje všeobecné povinnosti týkajúce sa označovania výrobku, a nie vysledovateľnosti. — Informácie týkajúce sa monitorovania výroby: slovo „fabrication“ (výroba) sa nahrádza slovom „élaboration“ (výroba), ktoré je vhodnejším názvom v kontexte výroby cidera. Pojem „výrobný list“ sa vypúšťa, lebo ide o typ dokumentu, ktorý možno zahrnúť do systému skladových záznamov, ktorý umožňuje sledovať príslušné informácie.

—

Suroviny: Slová „z iného regiónu ako Normandia“ sa nahrádzajú slovami „mimo zemepisnej oblasti“ s cieľom jednoznačne odlíšiť ovocie, ktoré môže slúžiť na výrobu cidera „Cidre de Normandie“, od ostatného ovocia. „Povolenie na prevoz“ sa nahrádza „dodacím listom“ pre každú dodanú šaržu. Na tomto dodacom liste sa spresňuje druh ovocia („muštové ovocie“). Dodací list je takto presnejší.

—	„Fabrication“ (výroba) premenovaná na „élaboration“ (výroba): tento odsek sa zlúčil s odsekom Balenie a distribúcia. Znenie sa upravilo s cieľom objasniť ustanovenia: Slová „vyššie uvedené dokumenty“ sa nahrádzajú výrazom „skladové záznamy“.

—	Informácie z odseku „Balenie a distribúcia“ sa okrem tých, ktoré sa týkali vysledovateľnosti, vypustili, lebo sa vzťahovali na balenie, fázu, ktorá sa nutne neuskutočňuje v zemepisnej oblasti.

—

Doplnilo sa ustanovenie týkajúce sa oznamovania vyrobených množstiev, ako aj povinnosť vedenia registrov pre pestovateľov muštového ovocia (umiestnenie parciel, príslušné odrody, rozlišovanie medzi kategóriami muštového ovocia a stolového ovocia) a skladových záznamov alebo iných rovnocenných účtovných dokladov pre ostatné subjekty (vstupy a výstupy muštového ovocia, muštov alebo koncentrovaných muštov a cidera).

—	Doplnila sa súhrnná schéma vysledovateľnosti vo forme tabuľky.

5.4.   Spôsob výroby

—

Suroviny: Tento odsek sa dopĺňa do opisu spôsobu výroby. Uvádzajú sa v ňom informácie uvedené v časti „opis výrobku“ platnej špecifikácie (kategórie odrôd muštového ovocia podľa jeho vlastnosti – obsah tanínov, kyslosť). Odkaz na zoznam odporúčaných odrôd muštového ovocia sa nahrádza vymedzením muštového ovocia (jablká a hrušky, ktoré produkujú šťavu s obsahom tanínov (polyfenolov) najmenej 0,6 g/l celkových tanínových kyselín v pôvodnej alebo oxidovanej forme). Pre výrobu cidera „Cidre de Normandie“ je charakteristická veľká rozmanitosť odrôd muštového ovocia s navzájom sa dopĺňajúcimi chuťami. Tieto odrody sa len čiastočne uvádzajú v platnej špecifikácii v neúplnom a nekonzistentnom zozname „odporúčaných“ odrôd. Napríklad odrody odporúčané vo vyhláškach z 20. apríla 1967 a 30. mája 1980, ktoré všetky spĺňajú vymedzenie suroviny, sa v tomto zozname neuvádzajú všetky. Rovnako nie sú zastúpené tradičné miestne odrody, aj napriek tomu, že sú veľmi početné. V záujme konzistentnosti a presnosti a z dôvodu problematickosti vypracovania úplných zoznamov odrôd sa pristúpilo k použitiu analytického kritéria umožňujúceho odlíšiť muštové ovocie. Taníny, ktoré sú jednou z vlastností muštového ovocia, sa spolu s kyslosťou používajú na klasifikáciu odrôd podľa chuťových skupín na účely spájania. V rámci vymedzenej množiny sa odrody muštového ovocia rozdeľujú klasicky do piatich kategórií, ktoré umožňujú výrobcom ciderov ich klasifikáciu. V tejto súvislosti sa vo vete: „Odrody muštového ovocia v sú rozdelené do šiestich kategórií, z ktorých hlavné sú tieto“ slovo „šiestich“ s cieľom opraviť vecnú chybu nahrádza slovom „piatich“.

—

Kroky výroby: V odseku „varenie a lisovanie ovocia“ sa dopĺňa, že muštové ovocie s pôvodom v zemepisnej oblasti CHZO musí byť pri vstupe do spracovateľského reťazca čisté. Táto požiadavka súvisí s vypustením povinného umývania ovocia; umývanie sa nevyžaduje v prípade ovocia zbieraného ručne a/alebo bez kontaktu s pôdou. V odseku „Čírenie pred kvasením“ sa vymenované postupy (čírenie, depektinizácia, separačné postupy …) nahrádzajú takto „postupy a úpravy povolené a potvrdené používaním“. Všetky uvedené postupy totiž nie sú vždy povinné. Využívanie týchto postupov závisí od know-how hospodárskych subjektov. V odseku „Kvasenie“ sa vypúšťajú povolené postupy (sceľovanie, sladenie, použitie cukru pre „cidre bouché“), lebo sa na ne vzťahujú všeobecné predpisy. V odseku „Čírenie po kvasení“ sa uvádza, že po čerení nasleduje „alebo nenasleduje“ odstreďovanie a/alebo filtrácia. Cieľom odstreďovania a filtrácie je urýchliť usádzanie čiastočiek v suspenzii a zachytiť ich s cieľom získať čírejší výrobok. Tieto postupy majú vplyv na vzhľad cidera, ale nie na jeho chuť. Skutočnosť, že sa tieto postupy po čerení ponechajú ako voliteľné, tak nemá veľký vplyv na výrobok. V názve odseku „Druhotné kvasenie alebo karbonizácia“ sa slovo „karbonizácia“ nahrádza slovom „sýtenie“. Sýtenie je už povolené v platnej špecifikácii. Cieľom tejto zmeny je vyhnúť sa akejkoľvek zámene medzi dvoma rovnocennými pojmami: sýtenie nápojov sa v potravinárskom priemysle týka najmä pridávania CO2 (karbonizácia) s cieľom získať šumivý (sýtený) nápoj. Ustanovenia týkajúce sa balenia a skladovania sa vypúšťajú, pokiaľ nepodliehajú osobitným obmedzeniam. Dopĺňa sa schéma životnosti výrobku, v ktorej sú zhrnuté jednotlivé kroky výroby cidera „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“.

5.5.   Súvislosť

Kapitola „príčinná súvislosť“ bola rozčlenená do troch častí s cieľom lepšie vymedziť vlastnosti zemepisnej oblasti, osobitné vlastnosti výrobku a príčinnú súvislosť. Ide o textové zmeny, ktoré nevedú k zmene obsahu.

5.6.   Označovanie

Osobitné prvky označovania sú obmedzené na názov nápoja, ktorý je: „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“.

Ostatné ustanovenia uvedené v tomto odseku v platnej špecifikácii sa vypúšťajú. Vo väčšine prípadov patria medzi všeobecné vnútroštátne predpisy, ktoré sa vzťahujú buď na cidery (nepovinné údaje týkajúce sa „cidre bouché“, čistej šťavy, prirodzeného šumenia, prirodzeného druhotného kvasenia …) alebo na širšiu kategóriu výrobkov (osvedčenie o zhode). Ostatné ustanovenia nie sú záväzné (možnosť informovať spotrebiteľa o povahe, pôvode, výrobe, špecifickosti a o organoleptických vlastnostiach výrobku).

Povinné uvádzanie kontrolného orgánu na etikete sa vypúšťa. Táto informácia je inak prístupná a orgán možno vyzvať, aby vykonal zmenu.

Keďže uvádzanie loga CHZO je povinné od 4. januára 2016, odkaz na povinnosť uvádzať „CHZO a/alebo Chránené zemepisné označenie“ sa takisto vypúšťa.

5.7.   Iné

—   Aktualizácia kontaktných údajov

Dopĺňajú sa kontaktné údaje inštitútu Institut national de l’origine et de la qualité (Národný inštitút pre osvedčovanie pôvodu a kvality, INAO) ako príslušného orgánu členského štátu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012. Okrem toho, po zmenách v organizácii odvetvia sa zmenil názov a kontaktné údaje skupiny.

—   Kontrolný orgán

Kontaktné údaje kontrolného orgánu boli nahradené kontaktnými údajmi príslušného orgánu vo veci kontroly. Cieľom tejto zmeny je predísť nutnosti zmeny špecifikácie v prípade, že sa zmení kontrolný orgán.

—   Vnútroštátne požiadavky

Doplnila sa tabuľka s hlavnými bodmi kontroly.

—   Prílohy

Prílohy platnej špecifikácie sa vypúšťajú. V skutočnosti totiž obsahujú buď záväzné ustanovenia týkajúce sa zemepisnej oblasti, ktoré už sú uvedené v špecifikácii, alebo nezáväzné informácie.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„CIDRE DE NORMANDIE“/„CIDRE NORMAND“

EÚ č.: PGI-FR-00089-AM01 — 4.1.2017

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov (názvy)

„Cidre de Normandie“/„Cidre normand“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.8. Iné výrobky prílohy I k zmluve (koreniny atď.)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Cidre de Normandie“/„Cidre normand“ je šumivý cider, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených z čerstvého muštového ovocia (muštových jabĺk alebo muštových hrušiek), ktoré sa pestujú a spracúvajú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Mušty z muštového ovocia môžu čiastočne pochádzať z koncentrovaných muštov, ak podiel koncentrovaných muštov neprekročí 40 % celkového objemu použitých muštov (vyjadrené ako rekonštituované mušty).

Rozmanitosť odrodového zloženia sadov umožňuje dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi typmi odrôd na úrovni zemepisnej oblasti. S viac ako tretinou plôch s horkými a horko-sladkými jablkami, ako aj s viac ako tretinou sladkých jabĺk a so zostávajúcim podielom tvoreným kyslastými a kyslými jablkami môžu výrobcovia cidera spracovávať ovocie tak, aby získali čo najvhodnejšie zmesi.

Cider „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“ má podobu číreho alebo zakaleného nápoja, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených lisovaním dužiny muštového ovocia s pridaním vody alebo bez pridania vody. Obsahuje bublinky a jemnú penu.

Šumenie pochádza z prítomnosti CO2, ktorý vzniká kvasením a/alebo sa pridáva.

Množstvá určené na priemyselné použitie a výrobu zložených výrobkov sa môžu uvádzať na trh bez podmienky šumenia.

Farba cidera „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“ sa mení od svetložltej po oranžovú. Cider sa vyznačuje rôznymi bohatými arómami s prevládajúcou ovocnou arómou (jablko, citrusové ovocie, broskyňa, marhuľa …) a presnou chuťovou rovnováhou medzi horkosťou, kyslosťou a sladkosťou.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Ovocie používané na výrobu cidera „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“ je muštové ovocie. Stolové ovocie je vylúčené. Pod pojmom muštové ovocie sa rozumejú jablká a hrušky používané na výrobu cidera, ktoré produkujú šťavu s obsahom tanínov (polyfenolov) najmenej 0,6 g/l celkových tanínových kyselín v pôvodnej alebo oxidovanej forme.

3.4.   Špecifické kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Pestovanie ovocia a ich spracovanie na cider (výroba muštov lisovaním ovocia, výroba cidera kvasením muštov). Difúzna šťava získaná použitím neohriatej vody, kvasenie za studena alebo pri izbovej teplote, jediné povolené farbivo: karamel.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6.   Osobitné pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Povinné uvádzanie názvu nápoja: „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

—	Departement Seine Maritime: všetky obce,

—	Departement Eure: všetky obce,

—	Departement Calvados: všetky obce,

—	Departement Manche: všetky obce,

—	Departement Orne: všetky obce,

—

Departement Oise, tieto obce: Blacourt, Le Coudray-Saint-Germer, Cuigy-en-Bray, Espaubourg, Flavacourt, Hodenc-en-Bray, Labosse, Lachapelle-aux-Pots, Lalande-en-Son, Lalandelle, Puiseux-en-Bray, Saint-Aubin-en-Bray, Saint-Germer-de-Fly, Saint-Pierre-es-Champs, Sérifontaine, Talmontiers, Le Vaumain, Le Vauroux, Abancourt, Blargies, Boutavent, Bouvresse, Broquiers, Campeaux, Canny-sur-Thérain, Escles-Saint-Pierre, Formerie, Fouilloy, Gourchelles, Héricourt-sur-Thérain, Lannoy-Cuillère, Moliens, Monceaux-l’Abbaye, Mureaumont, Omécourt, Quincampoix-Fleuzy, Romescamps, Saint-Arnoult, Saint-Samson-la-Poterie, Saint-Valery, Villers-Vermont, Elencourt, Beaudéduit, Briot, Brombos, Cempuis, Daméraucourt, Dargies, Feuquières, Grandvilliers, Grez, Halloy, Le Hamel, Hautbos, Lavacquerie, Laverrière, Le Mesnil-Conteville, Offoy, Saint-Maur, Saint-Thibault, Sarcus, Sarnois, Sommereux, Thieuloy-Saint-Antoine, Achy, Blicourt, Bonnières, Fontaine-Lavaganne, Gaudechart, Haute-Épine, Hétomesnil, Lihus, Marseille-en-Beauvaisis, Milly-sur-Thérain, La Neuville-sur-Oudeuil, La Neuville-Vault, Oudeuil, Pisseleu, Prévillers, Rothois, Roy-Boissy, Saint-Omer-en-Chaussée, Villers-sur-Bonnières, Bazancourt, Buicourt, Crillon, Ernemont-Boutavent, Escames, Fontenay-Torcy, Gerberoy, Glatigny, Grémévillers, Hannaches, Hanvoile, Haucourt, Hécourt, Lachapelle-sous-Gerberoy, Lhéraule, Loueuse, Martincourt, Morvillers, Saint-Deniscourt, Saint-Quentin-des-Prés, Senantes, Songeons, Sully, Thérines, Villembray, Villers-sur-Auchy, Vrocourt, Wambez.

—

Departement Eure-et-Loir, tieto obce: Argenvilliers, (Les) Autels-Villevillon, Authon-du-Perche, (La) Bazoche-Gouet, Beaumont-les-Autels, Béthonvilliers, Brunelles, Champrond-en-Perchet, Chapelle-Guillaume, Chapelle-Royale, Charbonnières, Coudray-au-Perche, (Les) Étilleux, (La) Gaudaine, Luigny, Margon Miermaigne, Moulhard, Nogent-le-Rotrou, Saint-Bomer, Saint-Jean-Pierre-Fixte, Soizé, Souancé-au-Perche, Trizay-Coutretot-Saint-Serge, Vichères.

—

Departement Mayenne, tieto obce: Ambrières-les-Vallées, Chantrigné, Couesmes-Vaucé, La Haie-Traversaine, Le Pas, St-Loup-du-Gast, Soucé, Le Housseau-Brétignolles, Lassay-les-Châteaux, Rennes-en Grenouilles, St-Julien-du-Terroux, Ste-Marie-du-Bois, Thuboeuf, Gorron, Hercé, Lesbois, St-Aubin-Fosse-Louvain, Vieuvy, Désertines, Boulay-les-Ifs, Champfremont, Ravigny, St-Pierre-des-Nids, Champéon, Charchigné, Le Horps, Montreuil-Poulay, Le Ribay.

—

Departement Sarthe, tieto obce: Nogent-le-Bernard, Avezé, Dehault, La-Chapelle-du-Bois, La-Ferté-Bernard, Préval, St-Aubin-des-Coudrais, Louzes, Neufchâtel-en-Saosnois, Assé-le-Boisne, Douillet-le-Joly, Montreuil-le-Chétif, St-Aubin-de-Locquenay, St-Georges-le-Gaultier, St-Léonard-des-Bois, St-Paul-le-Gaultier, Sougé-le-Ganelon, Ancinnes, Gesnes-le-Gandelin, Moulins-le-Carbonnel.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Z geologického hľadiska je Normandia na západe súčasťou Armorického masívu, zatiaľ čo na východe je súčasťou Parížskej panvy. Normandia sa vyznačuje miernym a vlhkým podnebím, bez nedostatku vody počas leta. Podnebie Normandie je podnebím oceánskeho typu. Zimy sú na pobreží relatívne mierne, ale vo vnútrozemí drsnejšie. Letá sú tu chladné a vlhké. Zrážky sú relatívne bohaté. Geologická rozmanitosť má za následok určitú rôznorodosť oblastí, napriek všetkému obmedzenú jednotným miernym a vlhkým podnebím. Preto sú určité oblasti s trávnymi porastami a hájmi rovnaké vo viacerých častiach Normandie.

Keďže sú prírodné podmienky priaznivé, najmä pokiaľ ide o zrážky, sad muštového ovocia vysadený z odrôd pochádzajúcich zo Španielska (Biscaye) zo stredoveku sa rozšíril na celé normandské územie.

Takto sa Normandia stala prvým pestovateľom sadov muštového ovocia vo Francúzsku (muštových jabĺk a muštových hrušiek).

Používané ovocie pochádza zo zemepisnej oblasti, ktorá je jednou z hlavných historických a súčasných oblastí výroby cidera v Európe, kde sa rozvinulo rozsiahle a uznávané know-how jeho výroby.

Výrobcovia a neskôr šľachtitelia a miestni pestovatelia sadeníc vyberali, zlepšovali a prispôsobovali rastlinný materiál normandským pedoklimatickým podmienkam, čoho výsledkom bol veľmi veľký počet odrôd muštových jabĺk a muštových hrušiek, ktoré sa líšili obsahom tanínu a osobitnými technologickými vlastnosťami. Získavaním alebo zavádzaním nových odrôd, ktoré sa ukázali ako vhodné pre miestne podmienky pestovania a na spracovanie, tento počet stále rastie a zaručuje zachovanie biodiverzity genetického zdroja.

Normandia je tiež kolískou špeciálneho know-how, pokiaľ ide o spracovanie.

V Normandii sa navyše cider javí ako skutočná kulinárska a historická značka, ktorá je v gastronómii všadeprítomná.

Urýchlenie distribúcie cidera časom viedlo k vývoju spôsobu výroby. Až do polovice XIX. storočia sa cider vyrábal na farme. Potom vďaka nárastu spotreby začali s výrobou tohto nápoja remeselní a priemyselní výrobcovia, ktorí sa pri svojom rozvoji opierali o zvládnutý proces spracovania (postupy čírenia, studeného skladovania, pasterizácie, sýtenia atď.).

Postupy mechanického lisovania umožnili zlepšiť výťažnosť šťavy bez toho, aby to malo negatívny vplyv na osobitné vlastnosti ovocia.

Od začiatku XX. storočia sa postupne rozvíjala filtrácia s cieľom dosiahnuť lepšiu stabilitu ciderov. V 50. rokoch 20. storočia začali veľkí výrobcovia s pasterizáciou sladkých ciderov, aby ich mohli dlhšie skladovať, aby zabránili rastu mikroorganizmov a aby ich mohli s menším rizikom vyvážať do vzdialenejších destinácií.

Toto uznávané know-how týkajúce sa použitých surovín umožnilo rozvoj výroby povestného cidera, pričom jeho spotreba už bola pevnou súčasťou regionálneho dedičstva, keď sa rozširovala mimo regiónu.

V Normandii sa traduje, že tajomstvo výroby cidera priniesli v VI. storočí námorníci z Biscaye. Použitie cidera zaznamenáva skutočný rozmach až v 12. storočí, najprv v údoliach riek Touques a Risle, potom v Cotentin a nakoniec v Pays de Caux. V 14. storočí začal cider nahrádzať pivo a v Normandii sa predávalo takmer toľko cidera ako vína. V 15. storočí sa po storočnej vojne cider stal rozšíreným nápojom Dolnej a Strednej Normandie. Od 16. storočia zaznamenala výroba cidera ozajstné pokroky vďaka príchodu Viliama Dursusa z Biscaye na poloostrov Cotentin. Viliam Dursus vylepšil odrody pestovaných muštových jabĺk. Jeho príklad nasledovali ďalší miestni šľachtici, ktorí začali vyberať a udržiavať odrody. Za vlády Ľudovíta XIII. sa v Normandii z dôvodu daní zavedených na vína vytrhali takmer všetky vinohrady. Pestovanie jabloní sa tak rozvíja ďalej. Spotreba cidera ešte rastie. Potom však z dôvodu vojen, daní a celkovej chudoby záujem o pestovanie jabĺk a o cider poznamenávajú ďalšie prekážky.

Od 18. storočia správcovia, poľnohospodárske spoločnosti a Štátna rada spájajú svoje sily s cieľom zlepšiť a podporiť pestovanie jabĺk. V 19. storočí sa cider začína opäť vyrábať a po roku 1870 sa spotreba veľmi rozvíja.

Výroba a proces spracovania ciderov zaznamenali veľký rozmach v 19. a začiatkom 20. storočia, najmä preto, že do druhej svetovej vojny existovali podniky, ktoré využívali dynamiku destilácie (najmä odbyt alkoholu zo strany štátu).

V 20. rokoch 20. storočia vnútroštátna výroba cidera prekračuje výrobu piva. V rokoch silnej výroby departementy Manche, Calvados, Seine-Inférieure a Orne prekračujú vo veľkej miere milión hektolitrov. Normandia je od 20. rokov 20. storočia najväčším pestovateľom muštových jabĺk spomedzi regiónov, a naďalej ním zostáva.

V súčasnosti Normandia predstavuje takmer 45 % celkovej výroby cidera vo Francúzsku.

Cider „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“ sa vyrába zo špeciálneho ovocia, muštových jabĺk alebo muštových hrušiek, ktoré majú osobitné vlastnosti, hlavne pokiaľ ide o polyfenoly, pričom stolové ovocie je vylúčené. Muštové hrušky sú povolené: tradične sa môžu pridávať do zmesi najmä pre svoju kyslosť. Cider je číry alebo zakalený hlavne podľa stupňa filtrácie a má jasnožltú až oranžovú farbu podľa odrôd ovocia a použitých postupov. Ponúka širokú paletu chutí, ktorá nachádza svoju rovnováhu medzi chuťami pochádzajúcimi z rôznych odrôd ovocia a sladkosťou vzniknutou z nefermentovaných cukrov. Ich šumivosť, charakterizovaná jemnými bublinkami, nie je v ústach agresívna.

Cider „Cidre de Normandie“/„Cidre normand“ má veľmi dobrú povesť založenú na silnej regionálnej identite a na rozvoji špeciálneho odvetvia v regióne.

Miestne subjekty dlho rozvíjali diverzifikovanú výrobu cidera, ktorej originalita pochádza z použitia muštového ovocia, jabĺk a niekedy hrušiek, ktoré v Normandii možno použiť na vyváženie kyslosti zmesi, a z ovládania know-how výroby cidera.

Priaznivé fyzikálne podmienky na výrobu cidera (nie pestovanie viniča) s miernym a vlhkým podnebím, bez nedostatku vody počas leta, umožnili rozvoj pestovania muštových jabĺk a muštových hrušiek.

V Normandii sa rozvinulo pestovanie muštového sadu, ktorý je stále od začiatku 20. storočia najväčším muštovým sadom vo Francúzsku, čím z regiónu robí kraj známy muštovými jablkami. Ovládanie know-how potrebného na výrobu cidera, a to najmä hľadanie odrôd, ktoré majú špecifický obsah tanínu a ktoré sú vhodné a uznávané, umožnilo rozvoj špeciálneho výrobku uznávaného spotrebiteľmi.

Postupy mechanického lisovania, čírenie pred kvasením a čírenie po kvasení, kvasenie, know-how týkajúce sa spájania časom umožnili vybrať najlepšie ovocie a udržať osobitné vlastnosti výrobku.

S rozvojom know-how týkajúceho sa stabilizácie a skladovania ciderov (fľašovanie, filtrácia, pasterizácia …) a prispôsobenia sa novým postupom sa nakoniec distribúcia normandských ciderov postupne rozšírila.

Na základe všetkých týchto skutočnosti bolo možné vyrábať kvalitné cidery, ktoré sú uznávané ako súčasť kultúrneho a kulinárskeho dedičstva regiónu.

Tým, že sa cider „Cidre de Normandie“ ponúka na celom vnútroštátnom území, jeho spotreba sa „deregionalizuje“, pritom si však zachováva svoju regionálnu osobitosť a šíri svoje dobré meno.

Z kultúrneho a gastronomického hľadiska si spotrebitelia vo veľkej miere spájajú obraz jabloní s normandskou krajinou. Takto sa cider „Cidre de Normandie“ úplne vštepil do národného povedomia a je vynikajúcim normandským nápojom.

Mnohé „ciderové slávnosti“ (Barenton, Beuvron-en-Auge, Vimoutiers, Le Sap, Auffay, Forges-les-Eaux…) a súťaže v ochutnávaní („Saint-Jean des cidres“ na regionálnej úrovni a súťaže skôr miestneho charakteru, napríklad v Pays de Caux) svedčia o zakotvení výrobku v srdci Normandie a o jeho dobrom mene.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-830d0e1e-32b9-4d63-82b9-f99ef2dce5d5/telechargement.