10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/2

P8_TA(2018)0063

Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (2017/2067(INI))

(2019/C 162/01)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (COM(2016)0766),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (1) a najmä na predĺženie časového rámca mandátu na prijatie delegovaných aktov,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 11. októbra 2017 ku kooperatívnym inteligentným dopravným systémom (CDR 2552/2017),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 s názvom Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (2),

—	so zreteľom na správy Platformy zavádzania kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (ďalej len „K-IDS“), a to najmä o bezpečnostnej a certifikačnej politike pre K-IDS,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 s názvom Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ (3),

—	so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej jazdy,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 s názvom Pripojenie na internet pre rast, konkurencieschopnosť a súdržnosť: európska gigabitová spoločnosť a 5G (4),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0036/2018),

keďže európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (ďalej len „stratégia“) je úzko prepojená s politickými prioritami Komisie, najmä s jej programom pre zamestnanosť, rast a investície, s vytvorením jednotného európskeho dopravného priestoru, digitálnym jednotným trhom, ochranou životného prostredia a stratégiou energetickej únie;

keďže orgány členských štátov a priemyselné odvetvie musia reagovať na naliehavú potrebu, aby sa doprava stala bezpečnejšou, čistejšou, efektívnejšou, udržateľnejšou, multimodálnejšou a prístupnejšou pre všetkých účastníkov cestnej premávky vrátane tých najzraniteľnejších a osôb so zníženou pohyblivosťou;

keďže sa spomalil pozitívny trend v cestnej bezpečnosti, ktorý EÚ zaznamenala v poslednom desaťročí, keďže 92 % dopravných nehôd je spôsobených chybou ľudského faktora a keďže využívanie technológií K-IDS je dôležité pre účinné fungovanie určitých asistenčných systémov riadenia; keďže cestná doprava je stále zodpovedná za veľkú časť využitia priestoru v mestách, za väčšinu nehôd a emisií z dopravy, pokiaľ ide o hluk, skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie;

D.	keďže systém K-IDS umožní účastníkom cestnej premávky a subjektom riadenia dopravy vymieňať si a používať informácie a účinnejšie koordinovať ich činnosť;

E.	keďže kybernetická bezpečnosť K-IDS je pri ich zavádzaní kľúčovým prvkom, keďže nejednotné bezpečnostné riešenia by ohrozili interoperabilitu a bezpečnosť koncového používateľa a keďže je preto jednoznačne potrebné zaviesť opatrenia na úrovni EÚ;

keďže algoritmická zodpovednosť a transparentnosť znamená vykonávanie technických a prevádzkových opatrení, ktorými sa zabezpečí transparentnosť a nediskriminačný charakter automatizovaného prijímania rozhodnutí a postup výpočtu pravdepodobnosti individuálneho správania; keďže transparentnosť by mala jednotlivcom poskytovať zmysluplné informácie o uplatnenej logike a význame postupu a jeho dôsledkoch; keďže by to malo zahŕňať informácie o údajoch použitých na odbornú prípravu v oblasti analytiky a umožniť jednotlivcom lepšie pochopiť a monitorovať rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú;

G.	keďže EÚ by mala podporovať a ďalej rozvíjať digitálne technológie nielen na obmedzenie chýb ľudského faktora a iných neefektívností, ale aj na zníženie nákladov a na optimalizáciu využívania infraštruktúry tým, že sa zmierni preťaženie dopravy, čím sa znížia emisie CO2;

keďže tento prvok kooperácie vďaka digitálnej a mobilnej prepojenosti výrazne zlepší bezpečnosť cestnej premávky, efektívnosť dopravy, udržateľnosť a multimodalitu; keďže zároveň vygeneruje obrovský hospodársky potenciál a zníži počet cestných dopravných nehôd a spotrebu energie; keďže K-IDS majú zásadný význam pre rozvoj autonómnych vozidiel a systémov jazdy;

keďže prepojená a automatizovaná jazda predstavuje dôležitý digitálny vývoj v tomto sektore a keďže koordinácia so všetkými novými technológiami používanými v tomto sektore, ako sú európske globálne systémy satelitnej navigácie Galileo a Egnos, v súčasnosti dosiahla vysokú úroveň technologickej kapacity;

J.	keďže EÚ je povinná dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie, predovšetkým jej články 7 a 8 o práve na súkromie a ochrane osobných údajov;

K.	keďže niekoľko krajín na svete (napríklad USA, Austrália, Japonsko, Japonsko, Kórea a Čína) rýchlo prechádzajú na využívanie nových digitálnych technológií a keďže vozidlá využívajúce K-IDS a služby K-IDS sú už dostupné na trhu;

Všeobecný rámec

víta oznámenie Komisie o európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy a intenzívnu prácu Komisie a odborníkov z verejného aj súkromného sektora, ktorá položila základy tohto oznámenia; podporuje dosiahnuté výsledky, a preto vyzýva na bezodkladné zavedenie interoperabilných služieb K-IDS v celej Európe;

zdôrazňuje potrebu jasného právneho rámca na podporu zavádzania K-IDS a víta budúci delegovaný akt v rámci smernice o IDS (smernica 2010/40/EÚ) s cieľom zabezpečiť kontinuitu služieb, zaistiť interoperabilitu a podporovať spätnú kompatibilitu;

berie na vedomie potenciál K-IDS z hľadiska zlepšenia palivovej účinnosti, čím by sa znížili náklady na individuálnu prepravu a zmenšil negatívny vplyv dopravy na životné prostredie;

zdôrazňuje potenciál digitálnych technológií a súvisiacich obchodných modelov v oblasti cestnej dopravy a uznáva stratégiu ako dôležitý míľnik smerom k rozvoju K-IDS a v konečnom dôsledku aj k rozvoju úplne prepojenej a automatizovanej mobility; konštatuje, že kooperatívne, prepojené a automatizované vozidlá môžu posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, zvýšiť plynulosť a bezpečnosť dopravy, znížiť preťaženie ciest, spotrebu energie a emisie, ako aj zlepšiť prepojenosť medzi jednotlivými druhmi dopravy; poukazuje v tejto súvislosti na to, že požiadavky na infraštruktúru musia byť stanovené s cieľom zabezpečiť bezpečné a účinné fungovanie príslušných systémov;

poznamenáva, že priemysel EÚ by mal využiť svoju výhodnú pozíciu na svetovej scéne, čo týka rozvoja a uplatňovania technológií K-IDS; zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať ambicióznu stratégiu EÚ, ktorá skoordinuje vnútroštátne a regionálne úsilie, zabráni rozdrobenosti, urýchli zavádzanie technológií K-IDS, ktoré sa osvedčili ako prínosné z hľadiska bezpečnosti, a umožní optimálnu spoluprácu medzi jednotlivými odvetviami, ako je doprava, energetika a telekomunikácie; nalieha na Komisiu, aby predložila konkrétny časový plán s jasnými cieľmi týkajúcimi sa toho, čo EÚ musí dosiahnuť medzi rokmi 2019 a 2029, aby uprednostňovala zavedenie tých služieb K-IDS do roku 2019, ktoré majú najvyšší potenciál z hľadiska bezpečnosti, ako sa uvádza v zozname služieb vypracovanom platformou pre K-IDS v jej správe o druhej fáze, a aby zabezpečila, že tieto služby budú dostupné vo všetkých nových vozidlách v celej Európe;

zdôrazňuje potrebu zaviesť jednotný rámec sociálnych, environmentálnych a bezpečnostných pravidiel s cieľom presadzovať práva pracovníkov a spotrebiteľov a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž v tomto odvetví;

víta výsledky druhej fázy platformy pre K-IDS a zdôrazňuje ich význam (5);

zdôrazňuje, že zatiaľ čo komunikácia predstavuje dôležitý míľnik smerom k stratégii EÚ pre kooperatívne, prepojené a automatizované vozidlá, nemalo by dochádzať k zámene K-IDS a týchto rôznych koncepcií;

naliehavo poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby vývoj a zavádzanie prepojených a automatizovaných vozidiel a K-IDS v plnej miere rešpektovali a podporovali ciele dekarbonizácie dopravných systémov a tzv. nulovej vízie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky;

10.

pripomína, že pojem K-IDS označuje systémy umožňujúce rôznym staniciam IDS (vozidlám, cestným zariadeniam, riadiacim dopravným centrám a prenosným zariadeniam) komunikáciu a výmenu informácií s použitím štandardizovanej komunikačnej štruktúry a že interoperabilita jednotlivých systémov má preto zásadný význam;

11.

pripomína, že pojem prepojené vozidlá označuje vozidlá používajúce technológie K-IDS, ktoré umožňujú všetkým cestným vozidlám komunikovať s ostatnými vozidlami, dopravnou signalizáciou a trvalou prícestnou a horizontálnou infraštruktúrou – ktorú treba posilniť a prispôsobiť, ale ktorá môže tiež zabezpečiť inovatívne nabíjacie systémy pri cestách a bezpečnú komunikáciu s vozidlami – a s inými účastníkmi cestnej premávky; pripomína, že 92 % dopravných nehôd je spôsobených chybou ľudského faktora a využívanie technológií K-IDS je dôležité z hľadiska účinného fungovania určitých asistenčných systémov riadenia;

12.

pripomína, že pojem automatizované vozidlá označuje vozidlá schopné nezávislej prevádzky a ovládania v skutočnej dopravnej situácii a keď je jeden alebo viac hlavných ovládacích prvkov (riadenie, zrýchlenie, brzdenie) automatizovaný počas dlhšieho obdobia;

13.

zdôrazňuje potrebu začleniť bezpečnostné systémy počas prechodnej fázy koexistencie prepojených a automatizovaných vozidiel a bežných neprepojených vozidiel, aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky; poukazuje na to, že určité asistenčné systémy riadenia by sa mali ďalej rozvíjať a ich inštalácia by mala byť povinná;

14.

vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsob, ako vyriešiť koexistenciu kooperatívnych, prepojených a automatizovaných vozidiel a neprepojených vozidiel a vodičov na cestách, a zobrala do úvahy to, že vzhľadom na vek vozového parku a zostatkový podiel neprepojených osôb sa musia prijať opatrenia týkajúce sa naďalej veľkého počtu vozidiel, ktoré nie sú súčasťou systému;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba jasné časové naplánovanie odporúčaných služieb v etape 1.5 a neskôr, že neexistuje úplné posúdenie vplyvu a že chýbajú presné informácie o využívaní iniciatív v oblasti rozvoja služieb K-IDS a o možnom rozšírení služieb;

16.

vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala služby K-IDS, ktoré poskytujú najvyšší potenciál z hľadiska bezpečnosti, vypracovala potrebné vymedzenia pojmov a požiadavky a aktualizovala bez ďalšieho odkladu európske vyhlásenie o zásadách týkajúcich sa prepojenia človeka so strojom (HMI) pre informačné a komunikačné systémy zabudované vo vozidle, keďže je dôležitá interakcia medzi ľudským vodičom a strojom (6);

17.

pripomína kľúčovú úlohu prepojených a automatizovaných vozidiel, K-IDS a nových technológií pri plnení cieľov v oblasti klímy a potrebu zabezpečiť, aby ich rozvoj a zavádzanie v plnej miere dodržiavali a podporovali cieľ dekarbonizácie dopravného systému; víta využívanie K-IDS ako prostriedku na zlepšenie efektívnosti dopravy, zníženie spotreby paliva a vplyvu cestnej dopravy na životné prostredie (napríklad pokiaľ ide o emisie CO2) a na optimalizáciu využívania mestských infraštruktúr;

18.

zdôrazňuje potenciál inovatívnych technológií, akými sú napríklad automatizovaná jazda alebo tzv. platooning (zoskupovanie rôznych vozidiel) v nákladnej cestnej doprave, ktoré umožňujú lepšie využitie tlakovej vlny, čím znižujú spotrebu paliva a množstvo emisií; vyzýva na ďalšiu podporu výskumu a vývoja v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o potrebnú digitálnu infraštruktúru;

19.

zdôrazňuje potrebu poskytovať účastníkom cestnej premávky viac možností výberu, používateľsky prívetivejšie, dostupnejšie a prispôsobené produkty a viac informácií; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti uľahčila výmenu najlepších postupov zameraných okrem iného na dosiahnutie hospodárskej efektívnosti; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do platformy C-Roads, ktorá má zohrávať významnú koordinačnú úlohu pri vykonávaní stratégie za predpokladu zachovania technologickej neutrality, ktorá je potrebná pri podpore inovácií; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa moderné digitálne nástroje zavádzali v širokej miere a koordinovaným spôsobom v členských štátoch a vzťahovali sa aj na verejnú dopravu; vyzýva výrobcov automobilov, aby iniciovali zavedenie K-IDS v záujme vykonávania stratégie;

20.

nalieha na Komisiu, aby vypracovala štatistiky doplňujúce existujúce štatistické údaje s cieľom lepšie zhodnotiť pokrok z hľadiska digitalizácie v rôznych oblastiach odvetvia cestnej dopravy; vyzdvihuje význam ďalších investícií do výskumu snímačových systémov a zdôrazňuje, že pri vývoji K-IDS by sa osobitná pozornosť mala venovať jazde v meste, ktorá sa veľmi líši od jazdy mimo mesta; konštatuje, že jazda v meste zahŕňa najmä väčšiu interakciu s motocyklistami, cyklistami, chodcami a iných zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

21.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie o zabezpečenie toho, aby odborná príprava a univerzitné kurzy poskytovali poznatky, ktoré priemysel potrebuje na rozvoj stratégie zameranej na ITS; požaduje vykonanie výhľadových analýz nových profesií a pracovných miest, ktoré súvisia s týmto novým prístupom k mobilite, a uskutočnenie výmeny najlepších postupov v oblasti rozvoja modelov spolupráce medzi podnikmi a vzdelávacím systémom so zameraním na vytváranie integrovaných oblastí pre odbornú prípravu, inovácie a výrobu;

22.

domnieva sa, že služby K-IDS by sa mali začleniť do Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru, keďže zavedenie K-IDS sa zakladá na geolokačných technológiách, ako je satelitné určovanie polohy;

23.

poukazuje na to, že členské štáty by mali zohľadňovať zavádzanie služieb K-IDS v širšom kontexte mobility ako služby a integrácie s inými druhmi dopravy, aby sa najmä predišlo akýmkoľvek spätným účinkom, t. j. zvýšeniu podielu cestnej dopravy;

Ochrana súkromia a osobných údajov

24.

upozorňuje na význam uplatňovania právnych predpisov EÚ o ochrane súkromia a osobných údajov, čo sa týka K-IDS a údajov o prepojených ekosystémoch, preto by sa tieto údaje mali prednostne používať iba na účely súvisiace s K-IDS a nemali by byť uchovávané alebo používané na iné účely; zdôrazňuje, že inteligentné vozidlá by mali v plnej miere dodržiavať všeobecné nariadenie o ochrane údajov a súvisiace pravidlá a že poskytovatelia služieb K-IDS musia vodičom zabezpečiť ľahko dostupné informácie a poskytovať im jasné podmienky, aby v súlade s ustanoveniami a obmedzeniami stanovenými vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov mohli slobodne vyjadriť informovaný súhlas;

25.

zdôrazňuje potrebu oveľa väčšej transparentnosti a algoritmickej zodpovednosti, pokiaľ ide o spracovanie a analýzy údajov vykonané podnikmi; pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov už dnes obsahuje právo na informácie o logike spracúvania údajov; ďalej zdôrazňuje potrebu predchádzať prekážkam v riadení vozidla, ktoré by znamenali, že používatelia nemôžu viesť svoj vlastný inteligentný automobil, ak odmietnu udeliť súhlas; žiada, aby sa v inteligentných automobiloch umožnilo využívanie režimu off-line, vďaka ktorému by používateľ mohol vypnúť prenos osobných údajov na iné zariadenia, a to bez toho, aby sa tým obmedzila schopnosť riadiť vozidlo;

26.

upozorňuje na to, že ochrana údajov a dôverný charakter informácií sa musia zohľadňovať počas spracúvania údajov; zdôrazňuje, že pri navrhovaní aplikácií a systémov IDS by východiskovým bodom malo byť zavedenie „špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany súkromia a údajov“; pripomína, že techniky anonymizácie môžu zvýšiť dôveru používateľov v služby, ktoré využívajú;

Kybernetická bezpečnosť

27.

upozorňuje na význam uplatňovania prísnych bezpečnostných noriem kybernetickej bezpečnosti pri zabraňovaní neoprávnenému prístupu a kybernetickým útokom vo všetkých členských štátoch, najmä vzhľadom na kritickú povahu bezpečnosti komunikácií K-IDS; poznamenáva, že kybernetická bezpečnosť je hlavnou výzvou, ktorú treba riešiť, pretože dopravný systém sa stáva viac digitalizovaný a prepojený; zdôrazňuje, že automatizované a prepojené vozidlá a databázy, v ktorých sa údaje spracúvajú a/alebo uchovávajú, sú vystavené riziku kybernetických útokov, a preto by sa všetky nedostatky a riziká, ktoré sú identifikovateľné a pochopiteľné vzhľadom na dosiahnuté štádium vývoja, mali vylúčiť vypracovaním spoločnej bezpečnostnej politiky vrátane prísnych bezpečnostných noriem a certifikačnej politiky pre zavedenie K-IDS;

28.

zdôrazňuje, že v EÚ a vo všetkých členských štátoch a v rámci každej prípadnej dohody o spolupráci s tretími krajinami by sa mala uplatňovať rovnako vysoká a harmonizovaná úroveň bezpečnostných noriem; poukazuje na to, že tieto normy by však nemali brániť prístupu tretích strán k palubným systémom na účely opravy, aby sa zabezpečilo, že sa vlastníci vozidiel nestanú závislí od výrobcov automobilov, pokiaľ ide o vykonanie akýchkoľvek potrebných kontrol a/alebo opráv palubného softvéru;

Komunikačné technológie a frekvencie

29.

je presvedčený, že prístup technologicky neutrálnej hybridnej komunikácie, ktorý zaručuje interoperabilitu a spätnú kompatibilitu a kombinuje doplnkové komunikačné technológie, je vhodným riešením a že najsľubnejším mixom hybridných komunikácií sa javí kombinácia bezdrôtovej komunikácie s krátkym dosahom a mobilných a satelitných technológií, ktorá zabezpečí najlepšiu možnú podporu zavedenia základných služieb K-IDS;

30.

berie na vedomie zmienku o súvislosti medzi prepojenými vozidlami a európskymi systémami satelitnej navigácie EGNOS a GALILEO; navrhuje preto, aby sa stratégie zamerané na prepojené vozidlá začlenili do vesmírnych technológií; domnieva sa, že interoperabilita má zásadný význam z hľadiska bezpečnosti aj možnosti výberu pre spotrebiteľov, a zdôrazňuje, že schopnosť vozidiel komunikovať so systémami satelitnej navigácie 5G musí byť zahrnutá do mixu hybridných komunikácií v budúcnosti, ako sa uvádza v akčnom pláne Komisie pre oblasť 5G;

31.

nabáda výrobcov automobilov a telekomunikačných operátorov, ktorí podporujú K-IDS, aby spolupracovali okrem iného na bezproblémovom zavedení komunikačných technológií K-IDS, režimu spoplatňovania ciest a služieb inteligentných digitálnych tachografov bez toho, aby medzi týmito službami dochádzalo k interferencii;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej poskytovali finančné prostriedky na výskum a inovácie (Horizont 2020) najmä s cieľom pripraviť v dlhodobom horizonte pôdu na rozvoj infraštruktúry, ktorá je vhodná na zavedenie K-IDS;

33.

zdôrazňuje význam snímačových systémov pri poskytovaní údajov, napríklad o dynamike vozidla, hustote premávky a kvalite ovzdušia; požaduje väčšie a náležite koordinované investície v členských štátoch na zabezpečenie úplnej interoperability používaných snímačov a ich prípadného použitia na iné účely ako bezpečnosť, napríklad na diaľkové snímanie emisií;

34.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom zabezpečiť zber informácií o emisiách znečisťujúcich látok získaných pomocou snímačov nainštalovaných vo vozidlách a ich poskytovanie príslušným orgánom;

Spoločný európsky prístup

35.

vyzýva členské štáty a miestne orgány, výrobcov vozidiel, prevádzkovateľov ciest a odvetvie IDS, aby do roku 2019 zaviedli K-IDS, a odporúča, aby Komisia, miestne orgány a členské štáty vyčlenili primerané finančné prostriedky v rámci Nástroja na prepájanie Európy, európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície na modernizáciu a údržbu budúcej cestnej infraštruktúry prostredníctvom prierezového tematického prístupu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej poskytovali finančné prostriedky na výskum a inovácie (Horizont 2020) a pritom plne dodržiavali zásadu transparentnosti a pravidelne poskytovali informácie o spolufinancovaní z prostriedkov EÚ;

36.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali iniciatívy a kroky zamerané na propagáciu výraznejšieho výskumu a zisťovania faktov v oblasti rozvoja a vplyvu K-IDS v dopravnej politike EÚ; domnieva sa, že ak sa do roku 2022 nedosiahne významný pokrok, môžu byť potrebné legislatívne kroky, ktorými sa zavedú „minimálne pravidlá“a presadí integrácia v tomto ohľade;

37.

zdôrazňuje význam kvality fyzickej cestnej infraštruktúry, ktorú by mala postupne dopĺňať digitálna infraštruktúra; požaduje modernizáciu a údržbu budúcej cestnej infraštruktúry;

38.

zdôrazňuje, že by sa mal vytvoriť skutočne multimodálny dopravný systém, ktorý by všetky spôsoby dopravy – s využitím informácií v reálnom čase a s prihliadnutím na služby integrovaného predaja cestovných lístkov a spoločné služby v oblasti mobility, ako aj na chôdzu a bicyklovanie – začlenil do jedinej služby mobility, čím by sa ľuďom a nákladu umožnilo plynule cestovať od dverí k dverám a posilnila by sa celková efektívnosť, udržateľnosť a odolnosť dopravy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila a podporila spoluprácu a investície na úrovni EÚ v oblasti digitalizácie sektora dopravy prostredníctvom existujúcich a nových finančných prostriedkov s cieľom začleniť inteligentné dopravné systémy do rôznych druhoch dopravy (C-ITS, ERTMS, SESAR, RIS (7)); zdôrazňuje význam integrovaného prístupu k informáciám, rezervačným nástrojom a nástrojom na výdaj cestovných lístkov pri vytváraní atraktívnych reťazcov mobility až na miesto určenia;

39.

žiada, aby tento proces plánovania ako základný zdroj informácií zahrňoval víziu používateľov týkajúcu sa osobnej a nákladnej dopravy s cieľom rozšíriť rozsah uplatňovania K-IDS a vytvoriť obchodné modely napojené na túto novú koncepciu udržateľnej integrovaného mobility;

40.

nabáda EÚ a členské štáty, aby riadne presadzovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a nadchádzajúcu smernicu o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb s cieľom dosiahnuť bezbariérový prístup všetkých občanov ku K-IDS;

41.

odporúča Komisii, aby urýchlene vytvorila primeraný právny rámec na dosiahnutie cezhraničnej interoperability na úrovni EÚ a rámec, ktorým sa stanovia pravidlá zodpovednosti za používanie rôznych foriem prepojenej dopravy; vyzýva Komisiu, aby do konca roka uverejnila legislatívny návrh o prístupe k palubným údajom a zdrojom; odporúča, aby tento návrh umožnil celému automobilovému hodnotovému reťazcu a koncovým používateľom využívať výhody digitalizácie a aby zaručil rovnaké podmienky a maximálnu bezpečnosť s ohľadom na uchovávanie palubných údajov a prístup všetkých tretích strán k týmto údajom, ktorý by mal byť spravodlivý, včasný a neobmedzený, aby sa chránili práva spotrebiteľov, podporili inovácie a zabezpečila sa spravodlivá a nediskriminačná hospodárska súťaž na tomto trhu v súlade so zásadou technologickej neutrality; zdôrazňuje potrebu prispievať k modernizácii všetkej mestskej a vidieckej infraštruktúry súvisiacej so službami verejnej dopravy; vyzýva Komisiu na zaručenie toho, že vo všetkých prípadoch zabezpečí úplný súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov a že bude Európskemu parlamentu každoročne podávať správu o jeho monitorovaní;

42.

vyzýva Komisiu, aby zaujala globálny prístup k technickej harmonizácii a normalizácii údajov s cieľom zabezpečiť kompatibilitu K-IDS, úspory z rozsahu pre výrobcov a zlepšenie pohodlia spotrebiteľov;

43.

zdôrazňuje, že je dôležité v rannej fáze otvoriť dialóg so sociálnymi partnermi a zástupcami spotrebiteľov, aby sa vytvorila atmosféra transparentnosti a dôvery v záujme nájdenia primeranej rovnováhy medzi pozitívnymi a negatívnymi účinkami na sociálne a pracovné podmienky a na práva spotrebiteľov; poznamenáva, že rovnako ako v prípade systému eCall musí fórum eSafety vytvoriť plán zavedenia K-IDS;

44.

zdôrazňuje, že na splnenie medzinárodných záväzkov v oblasti klímy a vnútorných cieľov EÚ je potrebný komplexný príklon k nízkouhlíkovému hospodárstvu; zdôrazňuje preto potrebu prepracovať kritériá prideľovania rôznych finančných prostriedkov EÚ na podporu dekarbonizácie a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, a to aj vzhľadom na K-IDS; nazdáva sa, že finančné prostriedky EÚ by sa nemali vyčleňovať na projekty, ktoré nie sú v súlade s cieľmi a politikami znižovania emisií CO2;

45.

vyzýva výrobcov automobilov, aby spotrebiteľom poskytovali dostatočné a jasné informácie o ich právach, ako aj o výhodách a obmedzeniach nových technológií K-IDS z hľadiska bezpečnosti; nabáda na využívanie informačných kampaní, ktoré súčasných vodičov oboznámia s novými technológiami K-IDS, aby sa vytvorila potrebná dôvera medzi koncovými používateľmi a dosiahlo prijatie verejnosťou; domnieva sa, že používaním K-IDS možno zlepšiť bezpečnosť a efektívnosť dopravného systému pri súčasnom zabezpečení dodržiavania pravidiel v oblasti ochrany osobných údajov a súkromia;

o o

46.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 85.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0423.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0234.

(5) Záverečná správa o druhej fáze platformy pre K-IDS: https://ec.europa.eu/transport/sites/transport/files/2017-09-c-its-platform-final-report.pdf

(6) Odporúčanie Komisie 2008/653/ES z 26. mája 2008 s názvom Bezpečné a efektívne informačné a komunikačné systémy zabudovaných vo vozidle: Aktualizácia európskeho vyhlásenia o zásadách týkajúcich sa prepojenia človeka so strojom (Ú. v. EÚ L 216, 12.8.2008, s. 1).

(7) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS); Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); Riečne informačné služby (RIS).

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/9

P8_TA(2018)0066

Uplatňovanie hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ (2017/2015(INI))

(2019/C 162/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—	so zreteľom na články 8, 10, 153 ods. 1, 153 ods. 2, 157 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na článok 23 a článok 33 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z roku 2015,

—	so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti (00337/2016),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

—	so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011–2020 pripojený k záverom Rady zo 7. marca 2011 (07166/2011),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016-2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),

—	so zreteľom na správu Komisie z roku 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Správa o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých: Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM(2017)0491),

—	so zreteľom na nariadenie o všeobecných colných preferenciách (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (1)),

—

so zreteľom na nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (2)),

—	so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje otroctvo a nevoľníctvo, a článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—	so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005) a Peking+15 (2010),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a jeho článok 3, v ktorom sa pojem „rod“označuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“, a na Medziamerický dohovor o predchádzaní, postihovaní a odstránení násilia na ženách (dohovor z Belem do Pará) z roku 1994,

—

so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a jej členských štátov z roku 2007 nazvanú Stratégia EÚ na pomoc obchodu: Zvyšovanie podpory EÚ pre potreby súvisiace s obchodom v rozvojových krajinách a na oznámenie Komisie z 13. novembra 2017 s názvom Dosahovanie prosperity prostredníctvom obchodu a investícií – Aktualizácia spoločnej stratégie EÚ na pomoc obchodu z roku 2007 (COM(2017)0667),

—	so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

—	so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

—	so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti a zodpovednom riadení dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí,

—	so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala konferencia UNCTAD (2015),

—

so zreteľom na kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnosti žien a mužov, medzi ktoré patrí Dohovor o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor o ochrane materstva (č. 183),

—	so zreteľom na 7. kapitolu akčného plánu zo samitu hláv štátov EÚ a CELAC na obdobie 2015 – 2017, prijatého v júni 2015 v Bruseli,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o úlohe žien v ekologickom hospodárstve (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce (12),

—	so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť zo 14. septembra 2017 týkajúce sa rokovaní o modernizácii obchodného piliera dohody o pridružení medzi EÚ a Čile (13),

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria o rovnosti medzi mužmi a ženami, ktoré 19. júla 2017 predložili Estónsko, Bulharsko a Rakúsko, členské štáty, ktoré predsedajú Rade Európskej únie počas l8-mesačného obdobia od júla 2017 do decembra 2018,

—	so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo Medzinárodné centrum pre výskum o ženách s názvom Liberalizácia obchodu a reprodukčné zdravie žien: prepojenia a cesty,

—	so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji v Afrike za rok 2016 nazvanú Accelerating Gender Equality and Women’s Empowerment in Africa (Zrýchlenie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v Afrike) (14),

—	so zreteľom na správu OECD z roku 2014 nazvanú Enhancing Women’s Economic Empowerment through Entrepreneurship and Business Leadership in OECD Countries (Posilnenie ekonomického postavenia žien prostredníctvom podnikania a riadenia podnikov v krajinách OECD) (15),

—

so zreteľom na výsledky nedávnych medzinárodných diskusií na vysokej úrovni o rodovom hľadisku obchodu, s osobitnou pozornosťou venovanou diskusiám zorganizovaným pod záštitou EÚ a WTO/UNCTAD/ITC, vrátane (uvedených v opačnom chronologickom poradí) Medzinárodného fóra o ženách a obchode, spoločne organizovaného Európskou komisiou a Medzinárodným obchodným centrom (Brusel, jún 2017) (16), výročného plenárneho zasadnutia Parlamentnej konferencie o WTO venovaného téme Obchod ako prostriedok sociálneho pokroku: Rodové hľadisko (Ženeva, jún 2016) (17) a plenárneho zasadnutia WTO venovaného téme Budúcnosť WTO Obchod a rodové hľadisko: Posilňovanie postavenia žien prostredníctvom inkluzívnych dodávateľských reťazcov (Ženeva, júl 2015) (18),

—

so zreteľom na zvyšujúce sa medzinárodné úsilie o podporu rodovej rovnosti prostredníctvom obchodných politík, ako v prípade programu UNCTAD týkajúceho sa rodových aspektov rozvoja (19) (ktorý zahŕňa štúdie o vplyve obchodu na ženy, výučbový balíček venovaný problematike obchodu a rodu, internetové školenia či vytvorenie štatútu tzv. rodových šampiónov) a pracovných oblastí Svetovej banky, keď všetkých 14 z nich má od roku 2016 rodovú stratégiu,

—	so zreteľom na tematický dokument Medzinárodného centra pre obchod a udržateľný rozvoj (International Centre for Trade and Sustainable Development, ICTSD) zo septembra 2016 nazvaný The Gender Dimensions of Global Value Chains (Rodový rozmer globálnych hodnotových reťazcov) (20),

—	so zreteľom na tematický dokument ICTSD zo septembra 2016 nazvaný The Gender Dimensions of Services (Rodový rozmer služieb) (21),

—	so zreteľom na správu orgánu OSN pre rodovú rovnosť z roku 2015 s názvom Pokrok svetovej populácie žien (2015 – 2016). Transformácia ekonomík, uskutočňovanie práv (22),

—	so zreteľom na pozičný dokument európskej siete 2017 WIDE+ týkajúci sa rodového hľadiska a obchodu EÚ s názvom Ako transformovať obchodnú politiku EÚ v záujme ochrany práv žien (23),

—	so zreteľom na štúdiu pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť z roku 2016 s názvom Rodová rovnosť v obchodných dohodách (24),

—	so zreteľom na štúdiu pripravenú na žiadosť Výboru pre medzinárodný obchod z roku 2015 s názvom Obchodná politika EÚ: od ignorovania rodového hľadiska k jeho uplatňovaniu? (25),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0023/2018),

A.	keďže v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že Európska únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami a pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa zameriava na boj proti diskriminácii okrem iného z dôvodu pohlavia;

keďže obchodná politika by mohla slúžiť ako nástroj na podporu celosvetových a európskych hodnôt vrátane rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže obchodné a investičné dohody a politiky EÚ nie sú z rodového hľadiska neutrálne, čo znamená, že majú v dôsledku štrukturálnych nerovností odlišný vplyv na ženy a mužov; keďže ženy čelia rodovo podmieneným obmedzeniam, ako sú obmedzený prístup k zdrojom a ich kontrola, právna diskriminácia a nadmerná záťaž spočívajúca vo vykonávaní neplatenej starostlivosti vyplývajúcej z tradičných rodových úloh;

keďže rodová rovnosť by sa mala rovnako týkať žien aj mužov; keďže angažovanosť a partnerstvo medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora na medzinárodnej aj miestnej úrovni sú kľúčové pre podporu synergií potrebných na dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a na zvýšenie povedomia o otázkach, akými sú majetkové práva, prístup k financovaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, správanie podnikov, verejné obstarávanie, digitálna priepasť a kultúrne predsudky;

keďže obchodné politiky majú za cieľ dosiahnuť, okrem iného, trvalo udržateľný a spravodlivý hospodársky rast a rozvoj potrebný na zabezpečenie znižovania chudoby, sociálnu spravodlivosť a dôstojnú prácu a lepšie životné podmienky pre ženy aj mužov, ako aj ochranu práv žien; keďže rodová rovnosť a posilňovanie postavenia žien a dievčat sa má nielen presadzovať v rámci všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ale je aj samostatným cieľom; keďže program cieľov udržateľného rozvoja uznáva, že obchod prispieva k podpore udržateľného a spravodlivého rozvoja a mohol by prispieť k podpore najvyšších medzinárodných pracovných a environmentálnych noriem a ľudských práv; keďže obchodná politika EÚ je dôležitou súčasťou rámca cieľov udržateľného rozvoja a silné rodové hľadisko je základným prvkom tohto rámca, ktorého cieľom je zaistiť spravodlivejšie a prínosné výsledky pre všetkých; keďže obchodná politika môže tiež rozšíriť príležitosti pre podnikanie žien, prístup k učňovskej príprave a zamestnaniu;

keďže zložitý vzťah medzi medzinárodným obchodom a rodovým hľadiskom si vyžaduje hlboké pochopenie síl, ktoré ho ovplyvňujú, vrátane identifikácie, analýzy a monitorovania hospodárskej a sociálnej dynamiky potrebnej na vytvorenie efektívnej obchodnej politiky v záujme hospodárskeho rozvoja, ktorý podporuje aj posilnenie postavenia žien a rodovú rovnosť; keďže v obchodnej politike sa preto musí zohľadňovať jej priamy a nepriamy vplyv na rod, ako aj špecifické miestne podmienky, aby bolo možné vyhnúť sa opakovaniu alebo prehlbovaniu existujúcich rodových rozdielov a stereotypov a aktívne posilniť rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže úspešnosť obchodnej politiky by sa mala hodnotiť aj na základe toho, či má pozitívny a rovnaký vplyv na ženy aj mužov;

F.	keďže hospodársky rozvoj a rodová rovnosť sú často úzko prepojené; keďže sa všeobecne chápe, že spoločnosti s nižšími rodovými nerovnosťami majú tendenciu rásť rýchlejšie;

keďže vplyv liberalizácie obchodu na jednotlivcov závisí aj od ich geografického umiestnenia a od hospodárskeho odvetvia, v ktorom pracujú; keďže v rámci krajín aj medzi krajinami existujú významné rozdiely z hľadiska výrobných štruktúr, miery zapojenia žien do trhu práce a sociálnych režimov; keďže ženy tvoria väčšinu pracovnej sily v odvetviach, ako je odevná a textilná výroba, telekomunikácie, cestovný ruch, sektor starostlivosti a poľnohospodárstvo, kde obvykle vo väčšej miere zastávajú pracovné pozície s nízkou mzdou alebo nízkym postavením formálneho a neformálneho zamestnania ako muži; keďže to môže viesť k zneužívaniu na pracovisku a k diskriminácii, rodovej segregácii v typoch zamestnaní a činností, k rozdielom v odmeňovaní a pracovných podmienkach žien a mužov a k rodovo podmieneným obmedzeniam v prístupe k výrobným zdrojom, infraštruktúre a službám; keďže dohody o voľnom obchode (FTA) môže viesť k posunom a stratám zamestnania, najmä v odvetviach súvisiacich s vývozom, v ktorých ženy často tvoria väčšinu pracovnej sily; keďže rodové hodnotenia zamerané na jednotlivé krajiny a rozdelené podľa sektorov preto prinášajú pri tvorbe obchodných dohôd významnú pridanú hodnotu;

H.	keďže v roku 2011 v EÚ predstavovali pracovné miesta závislé od vývozu zhruba každé deviate (11 %) pracovné miesto zastávané ženami v EÚ;

I.	keďže podľa štúdie Komisie z roku 2017 má takmer 12 miliónov žien v EÚ pracovné miesto závislé od vývozu tovaru a služieb do zvyšku sveta (26);

keďže UNCTAD na základe faktografických štúdií trvá na zdôrazňovaní obmedzení, ktorým ženy čelia pri využívaní možností, ktoré obchod ponúka, ktoré vyplývajú z faktorov ako nedostatočná technická príprava na lepšie pracovné miesta, chýbajúce verejné služby na odľahčenie povinností v oblasti starostlivosti o domácnosť a obmedzený prístup k zdrojom a kontrola nad nimi vrátane úverov a pôdy, informácií a sietí; keďže na základe toho UNCTAD odporúča, aby sa hodnotenia zaoberali potenciálnym vplyvom obchodných politík na rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien v oblastiach ako zamestnanosť, malé podniky, ceny, produktivita v poľnohospodárstve, samozásobiteľské poľnohospodárstvo a migrácia (27);

keďže súčasná obchodná politika EÚ a jej stratégia Obchod pre všetkých sú založené na troch kľúčových zásadách: na účinnosti, transparentnosti a hodnotách, ale chýba im hľadisko rodovej rovnosti; keďže Komisia obnovila a rozšírila svoj záväzok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien vo svojej revízii stratégie na pomoc obchodu, v ktorej sa uvádza, že rovnosť medzi ženami a mužmi nie je len základným ľudským právom, ale je rozhodujúca aj pre hospodársky rozvoj, keď umožňuje maximálne využiť širokú škálu politických nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, s cieľom zvýšiť ich celkový vplyv na rast a znižovanie chudoby; keďže podľa ustanovení zaradených do dohovoru CEDAW by EÚ mala zabezpečiť základ pre uskutočnenie rovnosti žien a mužov zaistením rovnocenného prístupu žien k politickému, hospodárskemu a verejnému životu, ako aj vzdelaniu, zdraviu a zamestnaniu, a ich rovnakých príležitostí v týchto oblastiach;

keďže obchod a obchodné dohody ovplyvňujú ženy ako potenciálne podnikateľky, spotrebiteľky, pracovníčky a neprihlásené pracovníčky; keďže je zásadne potrebné uznávať a lepšie chápať rodovo podmienené dôsledky obchodnej politiky, aby bolo možné priniesť primerané politické odpovede; keďže splnenie tohto cieľa si vyžaduje vytvorenie vhodnej metodiky, aby sa zabezpečilo, že sa vždy budú vyhodnocovať možné vplyvy obchodnej politiky a obchodných dohôd EÚ na rodovú rovnosť a práva žien; keďže Komisia by mala uskutočniť kvantitatívny výskum rozčlenený podľa sektorov, ako sú napríklad hospodárstvo, veda a technológie; keďže až doteraz EÚ uzatvárala obchodné dohody bez toho, aby sa posudzoval ich vplyv na ženy a rodovú rovnosť; keďže Komisia oznámila, že modernizovaná dohoda o pridružení medzi Čile a EÚ bude prvou dohodou EÚ, ktorá bude zahŕňať osobitnú kapitolu venovanú rodovým aspektom obchodu;

M.	keďže v posúdeniach vplyvu obchodných dohôd na udržateľnosť sa dostatočne nezohľadňujú rodové otázky a práva žien;

N.	keďže vopred uskutočňované posudzovanie rodových dôsledkov obchodných politík môže prispieť k posilneniu postavenia žien a zlepšeniu ich životných podmienok a súčasne môže pomôcť zmierniť existujúce rozdiely a zabrániť zvyšovaniu rodovej nerovnosti;

keďže z revízie súčasných multilaterálnych a bilaterálnych dohôd EÚ vyplýva, že 20 % dohôd s obchodnými partnermi z krajín mimo EÚ obsahuje odkaz na práva žien a 40 % z týchto dohôd obsahuje ustanovenia zamerané na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže odkazy na podporu posilnenia postavenia žien v týchto dohodách sú zväčša dobrovoľné a keď sú záväzné, v praxi sa nedajú vymáhať; keďže z nedávnej štúdie Komisie vyplýva, že rodové rozdiely v možnosti prístupu k pracovným miestam stále pretrvávajú; keďže z tejto štúdie vyplýva, že posilnením postavenia žien by sa mohol svetový HDP zvýšiť do roku 2025 o 28 miliárd USD a že takéto posilnenie je zásadne dôležité nielen z hospodárskeho hľadiska, ale vzhľadom na úlohu žien v komunitách aj zo sociálneho hľadiska a z hľadiska odstraňovania chudoby;

keďže v rozvojových aj rozvinutých krajinách tvoria mikropodniky, malé a stredne veľké podniky (MMSP) najväčšiu časť súkromného sektora a veľkú väčšinu zamestnanosti; keďže podľa Medzinárodného obchodného centra (ITC) predstavujú MMSP celosvetovo spolu 95 % všetkých firiem, približne 50 % svetového HDP a viac než 70 % celkovej zamestnanosti; keďže takmer 40 % MMSP na celom svete vlastnia ženy, ale len 15 % firiem zameraných na vývoz vedú ženy; keďže však z údajov OECD vyplýva, že podnikateľky stále často zarábajú o 30 až 40 % menej ako ich mužskí kolegovia (28);

keďže verejná diskusia a reakcia, ktorú v celej Európe vyvolali obchodné rokovania napríklad o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA) a dohode o obchode so službami (TiSA), poukázali na potrebu transparentných a inkluzívnych rokovaní zohľadňujúcich vážne obavy európskych občanov v mnohých krajinách; keďže obchodnou politikou by sa nemala znížiť žiadna norma EÚ a keďže verejné služby by mali byť z rokovaní vždy vylúčené; keďže mechanizmy na urovnávanie sporov by mali byť navrhnuté tak, aby zaručovali kapacitu jednotlivých vlád zabezpečovať reguláciu vo verejnom záujme a slúžiť cieľom verejnej politiky; keďže sa musí očakávať pokrok v ďalších kritických oblastiach, ako je posilnenie záväzkov sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) týkajúcich sa ľudských práv; keďže v kontexte globálnych hodnotových reťazcov je potrebný globálny celostný prístup k zodpovednosti právnických osôb za porušovanie ľudských práv;

R.	keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania, obchodu a ľudských práv sú záväzné pre všetky štáty a všetky podniky, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, lokalitu, vlastníctvo a štruktúru;

S.	keďže v globálnej stratégii zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktorú Rada prijala v roku 2016, sa potvrdzuje, že ľudské práva je nutné systematicky presadzovať vo všetkých politických sektoroch a inštitúciách vrátane medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

keďže cieľom všeobecného systému preferencií (VSP) je, okrem iného, prispieť k odstráneniu chudoby a podporovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných; keďže súčasťou VSP+ sú podmienky, ktorými sa má zabezpečiť, aby oprávnené rozvojové krajiny ratifikovali a vykonávali 27 medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správy vecí verejných; keďže je dôležité pravidelne monitorovať ich vykonávanie, v prípade potreby prijímať opatrenia a venovať osobitnú pozornosť rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže dohovor CEDAW je v rámci VSP+ jedným z relevantných dohovorov;

U.	keďže viac ako 40 % poľnohospodárskych činností na globálnom Juhu vykonávajú ženy;

keďže rozširovanie svetového obchodu a začlenenie rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov môže prinášať riziko vytvorenia rodových rozdielov, ak sa využívajú na výrobu ekonomicky konkurencieschopnejších výrobkov; keďže sa tým tiež mnohým pracovníčkam umožnilo, aby sa presunuli z neformálneho do formálneho sektora; keďže význam tzv. pravidiel pôvodu sa v kontexte globálnych hodnotových reťazcov, v ktorých sa výroba uskutočňuje v niekoľkých krajinách, čoraz viac zvyšuje; keďže jasnejšie a presnejšie stanovené pravidlá pôvodu môžu vytvoriť rámec na dosiahnutie plnohodnotnej transparentnosti a zodpovednosti v celých dodávateľských reťazcoch, čo môže mať pozitívny vplyv na ženy, najmä na ženy pracujúce v odevnom priemysle;

W.	keďže tieto nové pracovné príležitosti pre ženy v rozvojových krajinách súvisiace s obchodom významne prispievajú k príjmom domácností a k znižovaniu chudoby;

keďže v odevnom priemysle sú zamestnané najmä ženy; keďže je dôležité pripomenúť, že pri požiari v pakistanskom Karáčí v septembri 2012 zahynulo 289 ľudí, pri požiari továrne Tazreen Fashions v Bangladéši v tom istom roku prišlo o život 117 osôb a viac než 200 pracovníkov bolo zranených a zrútenie budovy Rama Plaza tiež v Bangladéši v roku 2013 si vyžiadalo 1 129 mŕtvych a približne 2 500 zranených; keďže vo všetkých týchto prípadoch išlo o odevné závody;

keďže väčšinu pracovníkov vo vývozných spracovateľských zónach (export processing zones, EPZ) tvoria ženy; a keďže v niektorých krajinách platí pre EPZ výnimka z vnútroštátneho pracovného práva, zákaz alebo obmedzenie odborovej činnosti a pracovníkom sa v nich neposkytujú právne prostriedky nápravy, čo je jednoznačným porušením základných noriem MOP;

keďže verejný a súkromný sektor, občianska spoločnosť (najmä organizáciami pre práva žien), sociálni partneri a odborové združenia majú znalosti a potenciál na to, aby zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní a monitorovaní obchodnej politiky a pri zbere údajov, ktorý môže poskytnúť informácie o problémoch, ktorým čelia ženy v súvislosti s liberalizáciou obchodu, s cieľom posilniť práva žien, ich hospodárske postavenie a podporiť podnikanie žien;

AA.	keďže podujatia ako Medzinárodné fórum o ženách a obchode, ktoré Komisia zorganizovala 20. júna 2017, umožňujú mnohým hospodárskym subjektom a predstaviteľom občianskej spoločnosti výmenu a spúšťanie iniciatív v oblasti vplyvu obchodu na rodovú rovnosť;

AB.	keďže mnohostranné platformy a medzivládne fóra ako ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a iniciatíva Women20 (W20) sú kľúčové pre podporu aktivít a diskusií odborníkov súvisiacich s rodovou problematikou a pre vytvorenie dobrého základu na budovanie konsenzu;

AC.

keďže verejné služby, súčasné a budúce služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu by mali byť vylúčené z rokovaní o akejkoľvek obchodnej dohode aj z rozsahu pôsobnosti obchodných dohôd uzavretých Európskou úniou (okrem iných vrátane vody, kanalizácie, zdravotníckej starostlivosti, sociálnych služieb, systémov sociálneho zabezpečenia, vzdelávania, odpadového hospodárstva a verejnej dopravy); keďže Komisia sa zaviazala, že zabezpečí, aby tieto služby zostali v právomoci členských štátov a aby nebolo možné vlády nútiť k privatizácii niektorej služby ani im brániť v tom, aby kedykoľvek vymedzili, regulovali, poskytovali a podporovali služby všeobecného záujmu;

AD.

keďže obchod so službami a verejné obstarávanie môžu mať neúmerne veľký vplyv na ženy a keďže verejné obstarávanie je pre vlády naďalej nástrojom, ktorý im umožňuje pozitívny dosah na znevýhodnené skupiny obyvateľstva, najmä na ženy; keďže privatizácia služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti prináša riziko nárastu nerovnosti a môže mať negatívny vplyv na pracovné podmienky mnohých žien; keďže vo verejných službách alebo v sektore verejných služieb je zamestnaný nadpriemerný počet žien a ako používateľky týchto služieb sú väčšmi závislé od kvalitných, cenovo dostupných, prístupných a dopytom motivovaných verejných služieb než muži, najmä pokiaľ ide o sociálne služby ako starostlivosť o deti a starostlivosť o závislé osoby; keďže škrty v domácnostiach na vnútroštátnej úrovni a škrty v oblasti verejných služieb, ako aj zvyšovanie cien, obvykle vedú k posunu tohto bremena starostlivosti takmer výhradne na ženy, čo je následne prekážkou rodovej rovnosti;

AE.

keďže systém práv duševného vlastníctva prispieva k vedomostnej ekonomike EÚ; keďže ustanovenia o právach duševného vlastníctva týkajúce sa patentov, ktoré zakazujú výrobu generických liekov, môžu mať značný vplyv na osobitné zdravotné požiadavky žien; keďže ženy sa viac ako muži spoliehajú na cenovo dostupný prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom a na ich dostupnosť, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva; keďže prístup k liekom v krajinách mimo EÚ by nemal byť ohrozený ochranou práv duševného vlastníctva;

AF.

keďže rozhodnutia o obchode a obchodných dohodách prijímajú len v malej miere ženy, pretože v rokovacích tímoch, parlamentoch a vládach stále ani zďaleka nemajú ženy a muži vyvážené zastúpenie; keďže rodová rovnováha v týchto inštitúciách by mohla viesť nielen k lepšiemu začleňovaniu otázky rodovej rovnosti, ale mohla by aj zvýšiť demokratickú legitimitu rozhodovania;

AG.	keďže v rámci Európskej komisie a ESVČ sa nevyčleňuje dostatok ľudských zdrojov na zaistenie presadzovania rodového hľadiska v obchodných politikách EÚ a najmä v celom procese obchodných rokovaní;

AH.	keďže Komisia by pri práci na právnom rámci pre relatívne nové oblasti obchodnej politiky ako elektronický obchod mala od začiatku zohľadňovať ich vplyv na rodové úlohy, rovnováhu pracovného a osobného života a množstvo neplatenej práce;

AI.	keďže obchod s nerastnými surovinami z konfliktných oblastí je preukázateľne priamo spätý s rozsiahlym porušovaním ľudských práv vrátane znásilňovania a sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách, detskej a otrockej práce a masového vysídľovania;

I. Posilňovanie rovnosti žien a mužov v obchode: všeobecné úvahy a ciele

zdôrazňuje, že EÚ je povinná uskutočňovať obchodnú politiku založenú na hodnotách, ktorej súčasťou je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany pracovných a environmentálnych práv, ako aj dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv vrátane rovnosti medzi ženami a mužmi; pripomína, že všetky obchodné dohody EÚ musia obsahovať ambicióznu a vymožiteľnú kapitolu o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji (TSD); zdôrazňuje, že obchodné záväzky v dohodách EÚ by nikdy nemali byť nadradené otázkam ľudských práv, práv žien ani ochrane životného prostredia a mali by brať do úvahy miestne, sociálne a ekonomické prostredie;

pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je pevne zakotvená vo všetkých politikách EÚ, ako sa uvádza v článku 8 ZFEÚ; poznamenáva, že v tomto článku sa uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“; vyzýva Komisiu, aby zvýšila súdržnosť medzi rozličnými politikami, ako sú obchodná, rozvojová, poľnohospodárska politika, politika v oblasti zamestnanosti, migrácie a rovnosti medzi ženami a mužmi;

zdôrazňuje, že pre spravodlivé a inkluzívne politiky v oblasti medzinárodného obchodu je potrebný jasný rámec, ktorý by prispieval k zlepšeniu životných a pracovných podmienok žien, posilneniu rovnosti medzi ženami a mužmi, ochrane životného prostredia a zlepšeniu sociálnej spravodlivosti, medzinárodnej solidarity a medzinárodného ekonomického rozvoja;

zdôrazňuje, že globálnym cieľom obchodnej politiky musí byť podpora obojstranne prospešného hospodárskeho rastu; pripomína, že obchodná politika síce môže podporovať iné hodnoty, ktoré Európska únia presadzuje na multilaterálnej scéne, avšak prostredníctvom obchodnej politiky a obchodných dohôd nemožno vyriešiť všetky globálne problémy;

trvá na tom, že v novej generácii obchodných dohôd by mali presadzovať príslušné medzinárodné normy a právne nástroje vrátane tých, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti, akými sú napríklad CEDAW, Pekinská akčná platforma, základné dohovory MOP a ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

zdôrazňuje, že obchodné záväzky v dohodách EÚ by nikdy nemali byť nadradené otázkam ľudských práv; víta hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a vyzýva členské štáty, aby prijali a vypracovali národné akčné plány v súlade s hlavnými zásadami OSN, pričom sa zohľadnia práva žien a potreba bojovať proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti; vyzýva Komisiu, aby obchodné rokovania využila na povzbudenie obchodných partnerov EÚ k tomu, aby prijali vlastné národné akčné plány; podporuje prebiehajúce rokovania o vytvorení záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov a ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne zapájala do tohto medzivládneho procesu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nabádali obchodných partnerov ku konštruktívnej účasti na týchto rokovaniach;

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby obchodní partneri EÚ v plnom rozsahu dodržiavali články 16 a 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv ako prostriedok boja proti rodovo podmienenej nerovnosti v oblasti sociálnych a hospodárskych práv;

pripomína, že len členské štáty majú právomoc regulovať a zvrátiť liberalizáciu v oblasti služieb všeobecného záujmu, a preto ich vyzýva, aby chránili základné ciele, ako sú rovnosť medzi ženami a mužmi, ľudské práva a základné slobody, verejné zdravie a sociálne a environmentálne normy;

zdôrazňuje, že potrebné, aby si vlády zachovali schopnosť prideľovať zdroje na dosahovanie práv žien a rodovej rovnosti s cieľom zaručiť spoločnostiam inkluzívnu a udržateľnú budúcnosť; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17.15 rešpektovať demokratický politický priestor partnerských krajín, aby mohli regulovať a prijímať vhodné rozhodnutia pre svoj vlastný vnútroštátny kontext, reagovať na požiadavky svojho obyvateľstva a plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv a iné medzinárodné záväzky vrátane tých, ktoré sa týkajú rovnosti medzi ženami a mužmi;

10.

pripomína, že vyzval Komisiu, aby ukončila systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS), a zdôrazňuje, že mechanizmus na urovnávanie sporov by mal byť navrhnutý tak, aby zaručoval schopnosť jednotlivých vlád regulovať vo verejnom záujme a slúžiť cieľom verejnej politiky vrátane opatrení na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj pevnejších pracovných, environmentálnych a spotrebiteľských práv;

11.

konštatuje, že ustanovenia o právach duševného vlastníctva v obchode často majú vplyv na verejné zdravie a na osobitné potreby žien v oblasti zdravotnej starostlivosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby zaistili, že v ustanoveniach o právach duševného vlastníctva v obchodných dohodách sa budú náležite zohľadňovať práva žien, najmä so zreteľom na ich vplyv na zdravie žien vrátane prístupu k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liekom; vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali ochranu zemepisných označení (ZO) ako nástroj mimoriadneho významu pre posilnenie postavenia vidieckych žien; ďalej vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili rozšírenie ochrany na nepoľnohospodárske výrobky, majúc na pamäti, že EÚ už súhlasila s ochranou nepoľnohospodárskych výrobkov so zemepisným označením v dohodách o voľnom obchode;

12.

pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja si vyžadujú údaje rozčlenené podľa rodu na sledovanie pokroku pri dosahovaní všetkých cieľov vrátane cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 venovaného rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že nie sú k dispozícii vhodné údaje o vplyve obchodu na rodovú rovnosť, a žiada, aby sa zbierali dostatočné a primerané rodovo diferencované údaje o vplyve obchodu; zdôrazňuje, že takéto údaje by umožnili vytvoriť metodiku s jasnými a merateľnými indikátormi na regionálnej, vnútroštátnej a sektorovej úrovni, zlepšiť analýzu a stanoviť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mali rovnaký prospech z obchodu; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať kvantitatívnej a kvalitatívnej rodovo rozčlenenej analýze vývoja práce, vlastníctva majetku a finančného začlenenia v odvetviach, na ktoré má obchod vplyv; nabáda Komisiu, aby spolupracovala s európskymi a medzinárodnými organizáciami ako Svetová banka, OSN, OECD a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), ako aj s národnými štatistickými úradmi, s cieľom zlepšiť zberu a dostupnosť takýchto údajov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do posúdenia vplyvu ex ante a ex post zahrnuli rodový vplyv obchodnej politiky a obchodných dohôd EÚ rozdelený podľa krajín a odvetví; zdôrazňuje, že výsledky rodovo-špecifickej analýzy by sa mali zohľadniť v obchodných rokovaniach – berúc do úvahy pozitívne aj negatívne vplyvy počas celého procesu od rokovaní až po fázu vykonávania – a mali by ich sprevádzať opatrenia na zamedzenie alebo kompenzáciu možných negatívnych účinkov;

II. Posilňovanie rovnosti žien a mužov v obchode: sektorové hľadiská a ciele

13.

zdôrazňuje, že služby všeobecného záujmu, ako aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu, medzi ktoré okrem iných patria zásobovanie vodou, sociálne služby, systémy sociálneho zabezpečenia, vzdelávanie, nakladanie s odpadom, verejná doprava a zdravotná starostlivosť, musia zostať vyňaté z rozsahu pôsobnosti obchodných rokovaní a musia naďalej patriť do právomoci vlád členských štátov; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby obchodné a investičné dohody neviedli k privatizácii verejných služieb, ktorá by mohla mať vplyv na ženy ako poskytovateľky alebo používateľky služieb a prehĺbiť rodovú nerovnosť; zdôrazňuje, že otázka verejného poskytovania sociálnych služieb je pre rodovú rovnosť obzvlášť dôležitá, keďže zmeny v prístupe k takýmto službám a v ich cene a kvalite môžu viesť k nerovnomernému rozdeleniu neplatenej opatrovateľskej práce medzi mužmi a ženami; pripomína, že vládam a vnútroštátnym a miestnym orgánom musí zostať plné právo a schopnosť zaviesť, regulovať, prijať, zachovať alebo zrušiť akékoľvek opatrenie týkajúce sa obstarávania, organizovania, financovania a poskytovania univerzálneho prístupu k službám verejného záujmu a k službám všeobecného hospodárskeho záujmu;

14.

zdôrazňuje, že obchodná politika môže mať vplyv na prístup k základným zdravotníckym službám, a teda môže ovplyvniť aj prístup k reprodukčnému a sexuálnemu zdraviu a právam a pokrok týkajúci sa cieľov v tejto oblasti v rámci politík, programov a služieb; zdôrazňuje preto, že základná zdravotná starostlivosť, najmä prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, sú vyňaté z obchodných rokovaní, a konštatuje, že tieto otázky patria do právomoci členských štátov;

15.

vyzýva na prijatie záväzných, vykonateľných a účinných opatrení na boj proti vykorisťovaniu žien v odvetviach zameraných na vývoz a na zlepšenie ich pracovných a životných podmienok v súlade s cieľom, ktorým je zlepšiť životné a pracovné podmienky žien príslušných v krajinách a odvetviach, konkrétne v odevnom a textilnom priemysle a v poľnohospodárstve, s cieľom zabrániť tomu, aby liberalizácia obchodu prispela k prehĺbeniu neistých pracovných práv a rodových rozdielov v odmeňovaní; je presvedčený o tom, že prijatím takýchto opatrení a stanovením spoločných definícií by sa umožnila jasnejšia a lepšie koordinovaná činnosť s medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN, WTO, MOP a OECD; cení si pakt udržateľnosti pre Bangladéš ako dobrý príklad a ako krok vpred, pokiaľ ide o zavedenie monitorovacieho mechanizmu, a vyzýva, aby sa plne dodržiavali jeho podmienky; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a všetkých medzinárodných aktérov a príslušné podniky, aby uznali a dodržiavali nové usmernenia OECD týkajúce sa náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v sektore odevov a obuvi;

16.

žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť ženám, ktoré pracujú v neformálnom sektore, a uznáva, že treba posilniť dôstojné pracovné normy pre ženy v tomto odvetví;

17.

zdôrazňuje, že ženy a dievčatá zvyčajne trpia najviac, keďže obchodovanie s ľuďmi na pracovné účely je pevne späté s obchodovaním s ľuďmi na sexuálne účely;

18.

zdôrazňuje, že rast vývozu poľnohospodárskych produktov má vo všeobecnosti menej priaznivý vplyv na ženy než mužov, pretože najnovšie trendy naznačujú, že malí poľnohospodári, medzi ktorými je mnoho žien, často nie sú schopní konkurovať na zahraničných trhoch z dôvodu dedičských práv a nedostatočného prístupu k úverom, informáciám, pôde a sieťam a tiež možnostiam spĺňať nové pravidlá a normy; konštatuje, že treba vyvinúť osobitné úsilie na zlepšenie pozitívneho vplyvu obchodu na ženy v poľnohospodárstve, kde sú ženy podľa údajov obzvlášť ohrozené, ale zároveň majú jasný potenciál na posilnenie svojho postavenia; zdôrazňuje, že podnikom, ktoré vlastnia ženy, by prospelo odstránenie rodových stereotypov, zlepšenie prístupu na trh, uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom, marketingovým informáciám a sieťam a zlepšenie budovania kapacít a odbornej prípravy; konštatuje, že liberalizácia trhu by mohla mať negatívny vplyv na ženy v odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo a spracovanie potravín; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj keď ženy tvoria väčšinu pracovnej sily v oblasti svetovej produkcie potravín (50 až 80 % celosvetovej pracovnej sily), vlastnia menej ako 20 % pôdy, a preto rastúci obchodný dopyt po pôde a súvisiace nároky na pôdu chudobnejším ženám sťažuje získanie alebo zachovanie bezpečného a rovnocenného prístupu k pôde; pripomína, že je potrebné zabrániť potenciálnemu negatívnemu vplyvu ustanovení práv duševného vlastníctva, napr. o privatizácii osív, v obchodných dohodách o potravinovej sebestačnosti;

19.

zdôrazňuje, že ženy, ktoré pracujú v samozásobiteľskom poľnohospodárstve, čelia ďalším prekážkam pri udržiavaní potravinovej sebestačnosti v dôsledku silnej ochrany nových odrôd rastlín v obchodných dohodách na základe Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín;

20.

zdôrazňuje, že dovoz poľnohospodárskych výrobkov EÚ môže oslabiť malé farmy, a tak ohroziť živobytie žien;

21.

pripomína význam mikropodnikov a malých a stredných podnikov v hospodárskej štruktúre EÚ; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o podporovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov, s osobitným zameraním na mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré vedú ženy, a s opatreniami pre tieto podniky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri vytváraní asistenčných pracovísk pre vývoz venovali osobitnú pozornosť špecifickým okolnostiam mikropodnikov a malých a stredných podnikov vedených ženami, aby využili možnosti vytvorené dohodami o voľnom obchode a posilnili služby, technológie a infraštruktúru (napríklad prístup k internetu), ktoré majú mimoriadny význam pre posilnenie ekonomického postavenia žien a MMSP pod vedením žien; vyzýva Komisiu, aby pomohla vytvárať partnerstvá medzi podnikateľkami v EÚ a ich kolegyňami v rozvojových krajinách;

III. Posilňovanie rovnosti žien a mužov v obchode: opatrenia potrebné na úrovni EÚ

22.

trvá na tom, že niektoré prvky obchodnej politiky EÚ ako kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji alebo systémy VSP+ a ich monitorovanie môžu prispieť k presadzovaniu a rešpektovaniu ľudských práv vrátane rodovej rovnosti, práv pracovníkov a k ochrane životného prostredia; trvá na tom, že v obchodných dohodách EÚ sú potrebné záväzné a vynútiteľné nástroje, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie ľudských práv vrátane rodovej rovnosti a ochrany životného prostredia a pracovníkov a tiež súlad obchodnej politiky EÚ so všeobecnými cieľmi Únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, znižovania chudoby a rovnosti žien a mužov;

23.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaistili, aby sa v obchodných politikách EÚ v plnej miere odrážali ciele trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľ 5 venovaný rodovej rovnosti, a Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že obchodná stratégia EÚ nazvaná Obchod pre všetkých sa nezaoberá rovnosťou žien a mužov; víta skutočnosť, že v správe o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých z 13. septembra 2017 sa problematika rodovej rovnosti v obchode spomína a uvádza sa v nej, že je nevyhnutné, aby politickí činitelia EÚ lepšie porozumeli vplyvu obchodných nástrojov na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby tento rozmer zohľadnila vo svojom hodnotení stratégie Obchod pre všetkých v polovici jej trvania a aby zabezpečila, aby sa rodové hľadisko začlenilo do obchodnej a investičnej politiky EÚ, pretože by sa tým maximalizoval celkový zisk z obchodných príležitostí pre všetkých; pripomína, že obchodná politika by mohla prispieť k podpore rodovej rovnosti na medzinárodnej scéne a mala by sa využívať ako nástroj na zlepšenie životných a pracovných podmienok žien, za rovnakých podmienok ako muži, napríklad aj podporou znižovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov podporovaním vytvárania kvalitnejších pracovných miest pre ženy;

25.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili, že keď budú ustanovenia o verejnom obstarávaní súčasťou obchodných dohôd EÚ, budú mať pozitívny vplyv, a to v neposlednom rade z rodového hľadiska; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o podporu prístupu mikropodnikov a malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu a aby vytvorila osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré vlastnia ženy; vyzýva na začlenenie ustanovení zameraných na zjednodušenie postupov a zvýšenie transparentnosti pre uchádzačov vrátane tých, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ; vyzýva, aby sa naďalej podporovalo sociálne a environmentálne zodpovedné verejné obstarávanie a aby sa zohľadňoval cieľ, ktorým je zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia a presadzovanie rodovej rovnosti, pričom by sa vychádzalo zo skúseností získaných z pravidiel udržateľného verejného obstarávania Chile Compras;

26.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v obchodných dohodách presadzovali odhodlanie prijať, zachovávať a účinne vykonávať zákony, nariadenia a politiky týkajúce sa rodovej rovnosti vrátane potrebných aktívnych opatrení na podporu rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien na všetkých úrovniach;

27.

víta záväzok Komisie zaistiť, aby obchodné rokovania o modernizácii súčasnej dohody o pridružení medzi Čile a EÚ zahŕňali – v prípade EÚ po prvý raz – osobitnú kapitolu venovanú rodovým aspektom obchodu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli k dispozícii informácie o obsahu tejto kapitoly; vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej kapitoly o rodových otázkach do obchodných a investičných dohôd EÚ, pričom sa bude vychádzať z existujúcich príkladov, akými sú dohody o voľnom obchode medzi Čile a Uruguajom a medzi Čile a Kanadou, a aby zabezpečili, že sa výslovne predpokladá záväzok podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien; žiada, aby sa medzinárodné záväzky v oblasti práv žien, rodovej rovnosti, uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien podporovali vo všetkých obchodných dohodách EÚ na základe Pekinskej akčnej platformy a cieľov udržateľného rozvoja; žiada tiež, aby sa do týchto obchodných dohôd zahrnuli ustanovenia na zabezpečenie toho, aby ich inštitucionálne štruktúry zaručovali pravidelné kontroly dodržiavania povinností, rozsiahle diskusie a výmeny informácií a osvedčených postupov o rodovej rovnosti a obchode, okrem iného aj prostredníctvom začlenenia žien a expertov v oblasti rodovej rovnosti do všetkých dotknutých úrovní správy vrátane obchodných rokovacích tímov, spoločných výborov, expertných skupín, domácich poradných skupín, zmiešaných poradných výborov a orgánov urovnávania sporov;

28.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby podporovali dohody na medzinárodnej úrovni s cieľom rozšíriť ochranu poskytovanú právnymi predpismi EÚ, ktoré zohľadňujú rodové hľadisko, ako je nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí;

29.

vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby zaistila, že podniky, ktoré sa zúčastňujú na projektoch, ktoré EIB spolufinancuje, budú povinné dodržiavať zásadu rovnakého odmeňovania a transparentnosti odmeňovania, ako aj zásadu rodovej rovnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (29);

30.

je presvedčený o tom, že CEDAW má veľký význam pre všetky oblasti politík vrátane obchodu; zdôrazňuje, že všetky členské štáty EÚ už k dohovoru CEDAW pristúpili; vyzýva preto Komisiu, aby zahrnula odkaz na CEDAW do obchodných dohôd a aby podnikla kroky na pristúpenie Únie k tomuto dohovoru a jeho ratifikácii; vyzýva členské štáty, aby začlenili zásadu rodovej rovnosti do svojich právnych poriadkov, zrušili všetky diskriminačné právne predpisy a prijali vhodné zákazy diskriminácie žien;

31.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby súčasťou obchodných dohôd boli ustanovenia založené na základných pracovných normách a dohovoroch MOP; vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi pracovala na ratifikácii a vykonávaní týchto dohovorov, najmä dohovoru č. 189 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov a dohovoru č. 156 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu, pretože riešia potreby pracovníkov na celom svete, a aby zabezpečila zahrnutie sociálnych práv, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania do obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prehĺbili prácu v rámci MOP na vykonávaní týchto dohovorov a posilňovaní medzinárodných pracovnoprávnych noriem týkajúcich sa slušnej práce v globálnych hodnotových reťazcoch, s osobitným dôrazom na ženy; pripomína, že účinné vykonávanie týchto noriem a dohovorov má pozitívny vplyv na pracovné podmienky žien v EÚ aj v krajinách mimo EÚ; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby obchodné dohody medzi EÚ a inými partnermi prispievali k odstráneniu praktík, ako je vykorisťovanie zamestnancov, najmä žien;

32.

vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sociálne a environmentálne normy, najmä pracovné práva uvedené v dohodách o voľnom obchode a samostatných režimoch, platili na celom území obchodných partnerov, a predovšetkým vo vývozných spracovateľských zónach;

33.

zdôrazňuje význam monitorovania uplatňovania všeobecného systému preferencií EÚ (VSP) a systému VSP+, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie kľúčových dohovorov; konštatuje, že medzi dohovory VSP+ patria Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, Dohovor č. 111 o diskriminácii v zamestnaní a Dohovor č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty; zdôrazňuje, že dodržiavanie a uplatňovanie tohto typu dohovorov prispieva k zlepšovaniu rodovej rovnosti; uznáva, že systémy VSP a VSP+ sú cennými nástrojmi na podporu dodržiavania ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na zlepšenie týchto systémov, a to napríklad posilnením ich podmienenosti odstránením právnej diskriminácie žien, a aby naďalej prepájala hospodárske stimuly s účinným prijímaním, vykonávaním a vhodným monitorovaním základných ľudských práv a dohovorov v oblasti životného prostredia a práce, ktoré sú obzvlášť dôležité pre ženy; v tejto súvislosti víta hodnotenie systémov VSP v polovici obdobia platnosti, ktoré uskutočnila Komisia;

34.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v rámci rokovaní na úrovni WTO zabezpečili: náležité zohľadňovanie rodovej rovnosti pri príprave nových pravidiel a dohôd, ako aj pri vykonávaní a revízii platných dohôd zahrnutých do mechanizmu preskúmavania obchodnej politiky WTO; väčšiu transparentnosť celého procesu rokovaní WTO; formovanie všetkých súčasných a budúcich rokovaní v oblastiach ako poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, služby a elektronický obchod s dôrazom na rodovú problematiku; vyzýva ďalej Komisiu, Radu a členské štáty, aby chránili a podporovali zlepšenie postavenia žien v rámci globálnych hodnotových reťazcov (čo najlepším využívaním nástrojov WTO ako dohoda o uľahčení obchodu), aby vypracovali programy budovania kapacít a organizovali pravidelné diskusie odborníkov a výmenu osvedčených postupov, aby podporovali prijatie opatrení súvisiacich s rodovým hľadiskom v rámci administratívnej štruktúry WTO, konkrétne aby sa zabezpečilo, že sekretariát WTO bude mať technickú kapacitu na vykonávanie rodovej analýzy obchodných pravidiel (vrátane prostriedkov na uskutočnenie posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť vo všetkých fázach jeho práce, ako napríklad kvantitatívne štúdie o využívaní technickej pomoci ženami); vyzýva napokon Komisiu, Radu a členské štáty, aby využívali nástroje WTO na riešenie otázok rodovej problematiky, a to vo svojej judikatúre aj v prebiehajúcich obchodných rokovaniach, a takisto aby podporovali lepšiu spoluprácu medzi WTO a inými medzinárodnými organizáciami, ako sú UNCTAD, OSN Ženy a MOP v úsilí zameranom na podporu inkluzívneho medzinárodného obchodu a práv žien a rovnosti;

35.

vyzýva Komisiu, aby podporovala medzinárodné úsilie o podporu začlenenia rodového hľadiska do obchodnej politiky a programov, ako je iniciatíva Medzinárodného obchodného centra (ITC) She Trades, ktorej cieľom je spojiť do roku 2020 jeden milión podnikateliek s trhmi (30), a v tejto súvislosti nabáda na medzinárodnú výmenu najlepších postupov v oblasti politík a programov zohľadňujúcich rodové hľadisko v rámci takýchto organizácií a združení, ako sú WTO, ITC a OSN;

36.

vyzýva Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode posilnila sociálnu zodpovednosť podnikov a náležitú starostlivosť v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD o náležitej starostlivosti; žiada, aby EÚ v dohodách o voľnom obchode posilnila sociálnu zodpovednosť podnikov a zohľadňovala náležitú starostlivosť a nabáda WTO, aby vo svojej obchodnej politike zohľadňovala rodovú rovnosť; zdôrazňuje aj význam riešenia tejto otázky v rámci iných medzinárodných a multilaterálnych organizácií a fór, ako sú OSN, Svetová banka a OECD; pripomína, že Európsky parlament v roku 2010 požadoval, aby spoločnosti uverejňovali svoju bilanciu v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, a vyzval na zavedenie požiadaviek na náležitú starostlivosť pre všetky podniky a na konsolidáciu koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov; víta preto, že veľké podniky sú od roku 2017 podľa smernice o zverejňovaní nefinančných informácií povinné zverejňovať nefinančné informácie a informácie týkajúce sa rozmanitosti;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť kódexy správania, označenia a systémy spravodlivého obchodovania a zaistiť ich zosúladenie s medzinárodnými normami, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, globálny pakt OSN a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky;

38.

vyzýva EÚ, aby sekretariáty inštitúcií EÚ zodpovedné za obchodné politiky a rokovania mali znalosti a technickú kapacitu na začlenenie rodového hľadiska do celého procesu rokovaní, od prípravy po uplatňovanie a hodnotenie; víta vytvorenie rodového koordinačného miesta v rámci štruktúry GR pre obchod, ktoré je zodpovedné za monitorovanie toho, či sa v obchodných dohodách EÚ zohľadňujú rodové aspekty a za zabezpečenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v obchodnej politike EÚ; žiada Komisiu, aby zabezpečila odbornú prípravu v oblasti rodovej problematiky, alebo aby využila odbornú prípravu, ktorú poskytuje napríklad UNCTAD, a zaistila tak informovanosť úradníkov a účastníkov rokovaní o otázkach súvisiacich s rodovou rovnosťou a obchodom; vyzýva členské štáty, aby zamestnávali ženy na všetkých úrovniach v rámci svojich ministerstiev obchodu; vyzýva medzinárodné organizácie ako WTO, Svetovú banku, MMF a MOP, aby vo svojej vnútornej štruktúre a najmä vo vedúcich pozíciách presadzovali rovnaké zastúpenie žien; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby sa aktívne zapájali do úsilia organizovať pravidelné diskusie a aktivity v oblasti rodovej rovnosti a obchodu a podporovali ho;

39.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v obchodných dohodách podporovali odhodlanie zabezpečiť lepšiu účasť žien v rozhodovacích orgánoch vo verejnom aj v súkromnom sektore;

40.

vyzýva Komisiu a Radu, aby obchodné rokovania viedli transparentným spôsobom, plne rešpektovali najlepšie postupy, ktoré sa zaviedli v iných rokovaniach, a aby zabezpečili včasné a pravidelné informovanie Európskeho parlamentu vo všetkých fázach rokovaní; požaduje, aby boli rokovacie tímy rodovo vyvážené, aby bolo možné v plnom rozsahu zohľadňovať všetky rodové aspekty obchodných rokovaní; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili inkluzívnu účasť na obchodných konzultáciách na úrovni EÚ aj na úrovni WTO vrátane organizácií na ochranu práv žien, odborových zväzov, podnikov, občianskej spoločnosti a rozvojových organizácií a aby zvýšili transparentnosť pre európskych občanov tým, že budú predkladať iniciatívy a uverejňovať informácie, ktoré sú pre rokovania relevantné;

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri ich rozvojovej spolupráci sa bude cieľu rodovej rovnosti venovať osobitná pozornosť a že tento cieľ bude začlenený do všetkých programov pomoci, najmä programov súvisiacich so stratégiou pre pomoc obchodu; vyzýva EÚ, aby poskytla viac finančných prostriedkov na programy spolupráce súvisiace s rodovou rovnosťou a odbornou prípravou žien; vyzýva Komisiu, aby finančne aj prostredníctvom budovania kapacít podporovala najmenej rozvinuté krajiny v úsilí o zlepšenie súdržnosti medzi obchodom, rozvojom a ľudskými právami vrátane rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že zníženie daňových príjmov vyplývajúce zo zníženia colných sadzieb treba riešiť v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja a jeho financovania,

42.

vyzýva Komisiu, aby podporovala podnikanie žien v rozvojových krajinách, s osobitným dôrazom na tie krajiny, v ktorých ženy v porovnaní s mužmi čelia väčším obmedzeniam v oblasti prístupu k úverom, infraštruktúre a výrobným prostriedkom;

43.

vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia vzdelávacích programov predchádzajúcich učňovskej príprave, ktoré by poskytovateľom, zamestnávateľom, odborníkom na pracovnú silu a ďalším zainteresovanými stranám umožnili nadviazať kontakt s kolegami z celej EÚ a poučiť sa z rozličných programových modelov, aby sa v konečnom dôsledku vytvorili priaznivé podmienky pre účasť žien na možnostiach, ktoré ponúkajú dohody o voľnom obchode;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne postupovali v úsilí o prispôsobenie politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporovať väčšiu rovnosť medzi mužmi a ženami pri rozdeľovaní pracovných príležitostí, ktoré vývoz prináša;

45.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v obchodných dohodách presadzovali záväzok uskutočňovať dvojstrannú spoluprácu zameranú na zlepšenie schopností a podmienok umožňujúcich ženám naplno využívať príležitosti, ktoré tieto dohody prinášajú, a na tento účel a v záujme nadviazania a uľahčenia spolupráce vytvoriť spoločný výbor pre rodové aspekty obchodu a dohliadať na jej uplatňovanie, so zaručením primeraného zapojenia súkromných zainteresovaných subjektov vrátane odborníkov a organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien, so zaručením širokého zastúpenia z hľadiska komunít aj sektorov prostredníctvom prístupných spôsobov konzultácií (napríklad elektronických diskusií) nad rámec štruktúrovaných dialógov;

46.

vyzýva Komisiu, aby lepšie preskúmala to, ako môžu politiky a obchodné dohody EÚ podporiť posilňovanie hospodárskeho postavenia žien a zapájanie žien do oblastí ako veda, technológia, inžinierstvo a matematika (STEM) a ako preklenúť rodové medzery v oblasti prístupu k novým technológiám a ich využívania;

o o

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.

(4) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.

(5) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.

(6) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 38.

(7) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.

(8) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 30.

(9) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.

(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.

(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0298.

(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0330.

(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0354.

(14) UNDP, správa o ľudskom rozvoji za rok 2016, http://www.undp.org/content/dam/undp/library/corporate/HDR/Africa%20HDR/AfHDR_2016_lowres_EN.pdf?download

(15) Technická správa OECD, http://www.oecd.org/gender/Enhancing%20Women%20Economic%20Empowerment_Fin_1_Oct_2014.pdf

(16) http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=1632

(17) https://www.wto.org/english/forums_e/parliamentarians_e/ipuconf2016_e.htm

(18) https://www.wto.org/english/tratop_e/devel_e/a4t_e/global_review15prog_e/global_review15prog_e.htm

(19) http://unctad.org/en/Pages/DITC/Gender-and-Trade/Trade,-Gender-and-Development.aspx

(20) https://www.ictsd.org/sites/default/files/research/the_gender_dimensions_of_global_value_chains_0.pdf

(21) https://www.ictsd.org/sites/default/files/research/the_gender_dimensions_of_services.pdf

(22) http://progress.unwomen.org/en/2015/pdf/unw_progressreport.pdf

(23) https://wideplus.org/2017/06/25/wide-gender-and-trade-position-paper-is-available/.

(24) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/571388/IPOL_STU(2016)571388_EN.pdf

(25) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/549058/EXPO_IDA(2015)549058_EN.pdf

(26) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/june/tradoc_155632.pdf

(27) Implementing gender-aware ex ante evaluations to maximize the benefits of trade reforms for women (Vykonávanie hodnotenia ex ante s ohľadom na rodové hľadisko s cieľom maximalizovať prínos obchodných reforiem pre ženy), http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/presspb2016d7_en.pdf

(28) Správa OECD s názvom Enhancing Women’s Economic Empowerment through Entrepreneurship and Business Leadership in OECD Countries (2014), http://www.oecd.org/gender/Enhancing%20Women%20Economic%20Empowerment_Fin_1_Oct_2014.pdf.

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).

(30) http://www.intracen.org/itc/women-and-trade/SheTrades/

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/24

P8_TA(2018)0067

Zaostávajúce regióny v EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ (2017/2208(INI))

(2019/C 162/03)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 174, 175 a 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (2),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ (8),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

—	so zreteľom na ex ante kondicionality pre stratégie pre inteligentnú špecializáciu,

—	so zreteľom na siedmu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorú Komisia uverejnila 9. októbra 2017,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybárstvo (A8-0046/2018),

keďže dlhotrvajúca hospodárska a finančná kríza v EÚ mala negatívny dosah na hospodársky rast na regionálnej úrovni, hoci politika súdržnosti prispela približne tretinou rozpočtu EÚ na posilnenie rastu a zamestnanosti a zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi EÚ; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v rámci európskeho semestra preskúmala regionálne a národné spolufinancovanie z európskych a štrukturálnych investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) a jeho vplyv na deficit členských štátov;

keďže politika súdržnosti, vykonávaná prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a Kohézneho fondu (KF), je hlavnou politikou EÚ v oblasti investícií, rastu a rozvoja, je zosúladená s cieľmi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a je zameraná na zmenšovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi, podporu konvergencie a v konečnom dôsledku na zlepšovanie kvality života európskych občanov;

keďže hlavným cieľom EFRR, ESF a KZ na roky 2014 – 2020 je investovanie do rastu a zamestnanosti s cieľom posilniť pracovný trh, regionálnu ekonomiku a európsku regionálnu spoluprácu, zlepšiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu v rámci Únie a v konečnom dôsledku zmenšiť rozdiely v rozvoji medzi jednotlivými regiónmi Európy;

D.	keďže podľa správy Komisie o zaostávajúcich regiónoch zaostáva 47 regiónov vo ôsmich členských štátoch; keďže správa môže prispieť k lepšiemu pochopeniu komplexnosti výziev, ktorým čelia zaostávajúce regióny, a mala by byť preto verejne dostupná vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

E.	keďže politika súdržnosti zohráva dôležitú úlohu vo všetkých zaostávajúcich regiónoch a vo väčšine z nich sa vo veľmi vysokej miere podieľa na verejných investíciách;

F.	keďže zaostávajúce regióny majú v porovnaní s inými regiónmi v tom istom členskom štáte nižšiu mieru produktivity, zamestnanosti a školskej dochádzky;

keďže v správe Komisie sa rozlišujú dva typy zaostávajúcich regiónov: „regióny s nízkou mierou rastu”– menej rozvinuté a prechodné regióny, ktoré sa nepriblížili k priemeru EÚ v rokoch 2000 až 2013, v členských štátoch, ktoré majú HDP na obyvateľa podľa štandardu kúpnej sily (PPS) nižší ako priemer EÚ v roku 2013, to znamená takmer všetky menej rozvinuté a prechodné regióny v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, a „regióny s nízkymi príjmami”– všetky regióny, ktoré majú HDP na obyvateľa podľa PPS nižší ako 50 % priemeru EÚ v roku 2013, to znamená viaceré menej rozvinuté regióny v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku;

H.	keďže regióny s nízkou mierou rastu sa vyznačujú hospodárskou stagnáciou, najmä v dôsledku poklesu verejných a súkromných investícií, na rozdiel od regiónov s nízkymi príjmami, ktoré si vo všeobecnosti zachovávajú svoj rozvojový potenciál;

I.	keďže v zaostávajúcich regiónoch je v porovnaní s inými regiónmi väčší nedostatok súkromných a verejných investícií, čo je tiež dôsledkom požiadavky znižovania verejného dlhu, ktorá je stanovená v Pakte stability;

J.	keďže zaostávajúce regióny sa často vyznačujú nedostatkom štrukturálnych reforiem, čím sa znižuje účinok už aj tak obmedzených verejných investícií;

K.	keďže zaostávajúce regióny sú výrazne znevýhodnené, pokiaľ ide o verejnú dopravu a hospodársku a energetickú infraštruktúru, a vyžadujú si účinnejšie a efektívnejšie investície;

L.	keďže Komisia zastáva názor, že je potrebné užšie prepojenie medzi politikou súdržnosti a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra;

keďže zaostávajúce regióny, a najmä regióny s nízkymi príjmami čelia vysokej miere úniku mladých ľudí a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú nevyhnutným zdrojom hospodárskej a sociálnej revitalizácie dotknutých oblastí, v dôsledku čoho sa tieto regióny stávajú menej atraktívnymi z hľadiska zamestnania a investícií;

N.	keďže treba spresniť definíciu regiónov s nízkymi príjmami a regiónov s nízkou mierou rastu;

O.	keďže je dôležité zvyšovať povedomie koncových používateľov o regionálnych a miestnych programoch financovaných z prostriedkov EÚ a o dosiahnutých výsledkoch, a to bez ohľadu na mieru financovania v danom regióne;

keďže v zaostávajúcich regiónoch treba zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a efektívnosť verejnej správy, pretože výrazne prispievajú k vytváraniu podmienok pre hospodársky rast; keďže zníženie počtu nadbytočných pravidiel a kontrol a skrátenie trvania a zjednodušenie postupov, ako aj lepšie používanie nástrojov IKT by prispelo k zvýšeniu efektívnosti a posilneniu dobrej správy vecí verejných v zaostávajúcich regiónoch;

Q.	keďže podľa siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sú zaostávajúce regióny na najnižších miestach v rámci európskeho indexu kvality verejnej správy, čo znamená, že je v nich obmedzený vplyv verejných investícií;

R.	keďže spoľahlivé, aktuálne a členené údaje a štatistiky sú dôležité pre prijímanie informovaných, transparentnejších, nestranných a spravodlivejších politických rozhodnutí;

S.	keďže v zaostávajúcich regiónoch treba odstrániť prekážky rastu a zmierniť nedostatky v oblasti infraštruktúry;

T.	keďže MSP v zaostávajúcich regiónoch sú financované s omnoho vyššími úrokovými mierami a čelia viacerým problémom pri získavaní úverov od bankového sektora na spolufinancovanie projektov financovaných z EŠIF;

U.	keďže v štyroch z piatich zaostávajúcich regiónov žije najmenej 25 % obyvateľstva v meste alebo zóne dochádzania do práce (tzv. funkčnej mestskej oblasti) a v jednom z piatich zaostávajúcich regiónov žije viac ako 50 % obyvateľstva vo funkčnej mestskej oblasti;

keďže vo väčšine pobrežných a vidieckych oblastiach zaostávajúcich regiónov určujú identitu a spôsob života tradičné činnosti, ako sú maloobjemový tradičný rybolov alebo poľnohospodárstvo, ktoré majú hospodársky, územný, sociálny a kultúrny význam; keďže treba prijať stratégie rozvoja s cieľom posilniť schopnosť udržať si a prilákať talenty, prijímať nové technológie a podnecovať nové investície;

víta skutočnosť, že Komisia predložila pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch; konštatuje, že v správe sú navrhnuté viaceré pozitívne riešenia na podporu hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja a tvorby pracovných miest v týchto regiónoch; ďalej zdôrazňuje, že analýza ich konkurencieschopnosti predstavuje dôležitý prínos pre ďalšie diskusie o politike súdržnosti;

víta vykonávanie pilotných iniciatív pre zaostávajúce regióny v dvoch regiónoch v Rumunsku a s podporou Svetovej banky v dvoch regiónoch v Poľsku, najmä vymedzenie strategických priorít a konkrétnych, rýchlo vykonateľných opatrení; so záujmom očakáva zverejnenie výsledkov týchto iniciatív;

zdôrazňuje, že politika súdržnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zaručovaní a podpore verejných a súkromných investícií vo všetkých regiónoch EÚ, a to priamo, ako aj prispievaním k vytvoreniu priaznivého prostredia pre investície; domnieva sa, že EÚ ako celok by v záujme podpory svojho celkového harmonického rozvoja mala vykonávať opatrenia, ktoré posilňujú jej hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a znižujú rozdiely v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov a zaostalosť zaostávajúcich regiónov;

vyzýva Komisiu, aby vymedzila zaostávajúce regióny na úrovni NUTS III na základe všeobecných hospodárskych a sociálnych podmienok a aby lepšie zacielila financovanie týchto oblastí v súlade s programovými cyklami EŠIF;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili individualizované stratégie, programy a opatrenia pre jednotlivé zaostávajúce regióny, pričom zohľadnia trendy a subregionálne rozdiely, pretože cesty, na ktoré sa vydali regióny s nízkymi príjmami a regióny s nízkou mierou rastu, a výzvy, ktorým čelia, sa výrazne líšia v závislosti od ich špecifík, a to prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu, aby urýchlili ich konvergenciu a zabezpečili najlepšie riešenia pre tvorbu pracovných miest, hospodársky rast a udržateľný rozvoj; domnieva sa, že tieto stratégie, programy a opatrenia by mali byť koordinované s mestskou agendou, pretože zaostávajúce regióny nie sú výlučne vidiecke;

zdôrazňuje, že popri nízkej miere rozvoja a investovania do MSP je miera nezamestnanosti aj naďalej mimoriadne vysoká, najmä u mladých ľudí, a predstavuje jeden z najzávažnejších a najnaliehavejších problémov v prevažnej väčšine zaostávajúcich regiónov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, odbornej prípravy na pracovisku a prenosu vedomostí v boji proti alarmujúco vysokej miere nezamestnanosti mládeže a vysokému počtu mladých ľudí odchádzajúcich z týchto regiónov; poukazuje na význam vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšenia investícií vo vzťahu k potrebám a rozvoju MSP a rodinných podnikov; zastáva názor, že zapájanie mladých ľudí vedie k lepšej výkonnosti, pretože často poskytujú inovačné riešenia;

konštatuje, že prítomnosť vzdelanej a vyškolenej pracovnej sily, ktorá zodpovedá potrebám regionálneho hospodárstva, výrazne ovplyvňuje konkurencieschopnosť, produktivitu a atraktívnosť trhu práce, čo môže ďalej viesť k rozkvetu prostredia rastu a otvorenosti verejným a súkromným investíciám; zastáva názor, že v tejto súvislosti by sa mala zohľadniť súčasná situácia v zaostávajúcich regiónoch, najmä negatívna miera migrácie a jej nepriaznivý vplyv na zamestnanosť; zdôrazňuje úlohu, ktorú v zaostávajúcich regiónoch zohráva poľnohospodárstvo a rybárstvo, pretože podporovaním rodinných podnikov a pracovných miest a uľahčovaním sociálneho začlenenia zásobujú potravinami a zabezpečujú potravinovú bezpečnosť;

konštatuje, že diverzifikácia sa stala pre poľnohospodárov a rybárov nutnosťou, najmä v zaostávajúcich regiónoch, a prostriedkom, ktorý im poskytuje dodatočné zdroje príjmu a podporuje hospodársky a environmentálne udržateľné činnosti; konštatuje však, že takáto diverzifikácia nesmie v žiadnom prípade nahradiť tradičnejšie činnosti, ako je udržateľný rybolov; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali tzv. modrú ekonomiku a podobné projekty s cieľom pomôcť ľuďom v zaostávajúcich regiónoch pri rozvoji environmentálne udržateľných zdrojov príjmu;

vyjadruje nádej, že pri vykonávaní stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj nadchádzajúcej dlhodobej stratégie EÚ a jej cieľov sa budú aj naďalej náležite zohľadňovať osobitné potreby zaostávajúcich regiónov, najmä pretrvávajúce nedostatky v oblasti infraštruktúry a rozvoj ľudského kapitálu, s osobitným zreteľom na mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky a jeho negatívnych účinkov na zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala vplyv možného zvýšenia miery spolufinancovania z ESF na nasledujúce rozpočtové obdobie;

10.

domnieva sa, že pri programovaní a využívaní prostriedkov z EŠIF treba dosiahnuť skutočnú rovnováhu medzi štrukturálnymi opatreniami, sociálnymi politikami a priemyselnými politikami na podporu hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja a tvorby pracovných miest, a to kombinovaním grantov s finančnými nástrojmi a prilákaním dodatočnej finančnej podpory, čo by pomohlo pri odstraňovaní zostávajúcich nedostatkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nízkorizikové finančné nástroje by sa mohli uprednostniť pred tými rizikovejšími vždy, keď to umožnia hospodárske vyhliadky;

11.

poznamenáva, že politika súdržnosti môže slúžiť ako nástroj na odstraňovanie rozdielov a nerovnováh v oblasti konkurencieschopnosti, ako aj makroekonomických asymetrií medzi regiónmi, a to podporou vytvárania atraktívneho a udržateľného prostredia pre podniky a občanov; zdôrazňuje, že v regiónoch s nízkou mierou rastu sú hlavnými identifikovanými problémami prístup k úverom, vymáhanie zmlúv a ochrana menšinových investícií, zatiaľ čo v regiónoch s nízkymi príjmami sú najväčšími problémami riešenie platobnej neschopnosti, dodávka elektrickej energie a vymáhanie zmlúv;

12.

konštatuje, že zaostávajúce regióny čelia výraznému migračnému tlaku; domnieva sa, že EŠIF môžu skutočne prispieť k riešeniu tohto problému len vtedy, ak sa bude zároveň účinne uplatňovať zásada solidarity; domnieva sa, že migrantom a utečencom pod medzinárodnou ochranou treba poskytnúť primeranú odbornú prípravu a vzdelanie v záujme ich začlenenia do trhu práce;

13.

konštatuje, že mnohé problémy zaostávajúcich regiónov sú podobné problémom, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny; víta preto stratégiu, ktorú navrhla Komisia vo svojom oznámení s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (9);

14.

domnieva sa, že kritériá demografického a sociálneho rozvoja, ako je index regionálneho sociálneho pokroku, a environmentálnych alebo iných ukazovateľov spolu s HDP by sa mohli posudzovať v kontexte politiky súdržnosti a začleniť do budúcich správ Komisie o zaostávajúcich regiónoch, aby sa zabezpečilo naplnenie potenciálu zaostávajúcich regiónov;

15.

poukazuje na nepriaznivý vplyv hospodárskej a finančnej krízy, najmä pre regióny s nízkou mierou rastu, ktorá viedla k zmenšeniu rozpätia rozpočtových politík a následne ku škrtom vo verejných investíciách; na druhej strane zdôrazňuje význam znižovania dlhu v záujme odstránenia rozpočtového deficitu a prispôsobovania verejných investícií požiadavkám rastu;

16.

domnieva sa, že politika súdržnosti má pozitívny vplyv na vytváranie rastu a pracovných miest; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 treba uplatňovať dohodnutú pozíciu k Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o flexibilitu cyklických podmienok, štrukturálnych reforiem a vládnych investícií zameraných na vykonávanie hlavných štrukturálnych reforiem a podobných projektov; uznáva, že treba objasniť kontext a rozsah uplatňovania štrukturálnych reforiem v rámci politiky súdržnosti; konštatuje však, že tieto štrukturálne reformy vykonávané v členských štátoch a regiónoch v rámci podporných programov môžu v rámci politiky súdržnosti pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky v oblasti investícií;

17.

požaduje posilnenie opatrení na zvýšenie konvergencie medzi všetkými regiónmi vrátane opatrení na zabezpečenie ich odolnosti proti náhlym otrasom;

18.

konštatuje, že prístup k financiám je zložitejší v zaostávajúcich regiónoch, najmä v regiónoch s nízkymi príjmami, a to v dôsledku vyšších úrokových sadzieb a do istej miery aj neochoty úverového systému podstupovať riziko; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť ľahší prístup k úverom s cieľom podporiť MSP, nové obchodné modely a rast v zaostávajúcich regiónoch;

19.

zdôrazňuje dôležitosť fondov EÚ z hľadiska zvyšovania hospodárskej odolnosti a súdržnosti týchto regiónov, ako aj konkurencieschopnosti, investícií a možností spolupráce; uznáva preto príspevok miestnych akčných skupín k rozvoju miestnych stratégií; navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť navrhnúť vyčlenenie väčšieho podielu podpory na miestny rozvoj vedený komunitou, a tým pomôcť pri riešení problémov, ako aj budovaní kapacít; pripomína, že zaostávajúce regióny často narážajú na ťažkosti pri prístupe k financovaniu, ako aj na byrokratické a administratívne prieťahy, ktoré bránia využívaniu prostriedkov z fondov EÚ;

20.

domnieva sa, že pozitívne stimuly pre regióny možno hľadať v existujúcom rámci makroekonomických podmienok stanovených európskym semestrom;

21.

berie do úvahy význam riadnej správy hospodárskych záležitostí pre účinnú celkovú výkonnosť EŠIF, pričom konečným cieľom je odstránenie nedostatkov a zabránenie prieťahom; v tejto súvislosti podporuje potrebu analyzovať a následne preskúmať samotnú podstatu prepojenia európskeho semestra s politikou súdržnosti;

22.

domnieva sa, že solidarita, silnejšia inštitucionálna kapacita, dodržiavanie zásady dobrej správy vecí verejných, lepšia pripojiteľnosť a digitalizácia v týchto regiónoch bude mať významný vplyv na ich hospodársky rast a účinnejšie a efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov; poukazuje preto na otázku podpory a zlepšenia kvality verejnej správy a inštitúcií v dotknutých regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šírili príklady najlepších postupov v súvislosti so zefektívnením verejnej správy, pretože účinné riadenie by malo byť pre zaostávajúce regióny základným odporúčaním;

23.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia, ktoré treba posilniť bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity; je presvedčený, že zapojenie všetkých úrovní správy a zainteresovaných strán do navrhovania a vykonávania stratégií a osobitných programov a opatrení zameraných na tieto regióny je zásadné pre vytvorenie účinnej európskej pridanej hodnoty pre občanov;

24.

opakovane zdôrazňuje význam inovácií, digitalizácie a zlepšenia miestnych služieb (zdravotnícke, sociálne a poštové služby) a infraštruktúry pre vytvorenie pozitívneho prostredia a dobrého základu pre oživenie rastu a posilnenie súdržnosti v zaostávajúcich regiónoch; domnieva sa, že poskytovanie vysokorýchlostného internetového pripojenia je základným predpokladom životaschopnosti vidieckych a horských oblastí; poukazuje na potenciál viacodvetvových projektov, ktorými sa podporuje hospodársky, sociálny a územný rozvoj, pričom sa využívajú synergie medzi európskymi fondmi;

25.

navrhuje, aby sa s cieľom prispieť k spoločným cieľom Únie vypracovávali osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra na viacročnom základe a s monitorovaním a preskúmaním v polovici trvania a aby sa považovali za pozitívny stimul na začatie štrukturálnych reforiem, a nie za nástroje, ktoré by mohli vylučovať prístup k investíciám v rámci politiky súdržnosti;

26.

je presvedčený, že treba dôkladne analyzovať opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, a to aj so zapojením všetkých zainteresovaných strán; okrem toho je presvedčený, že by sa mal prehodnotiť základný princíp prepojenia medzi EŠIF a riadnou správou hospodárskych záležitostí s ohľadom na ďalšie programové obdobie, pričom sa zohľadní využívanie prostriedkov z týchto fondov v období 2014 – 2020; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť úpravy, pokiaľ ide o prepojenie európskeho semestra s politikou súdržnosti; v tejto súvislosti navrhuje systém pozitívnych stimulov s vytvorením rezerv v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR), ktoré by mohli slúžiť ako prostriedky na využitie v prípade, že členské štáty splnia odporúčania pre jednotlivé krajiny a ďalšie požiadavky v rámci európskeho semestra;

27.

domnieva sa, že je obzvlášť potrebné podporovať výrobné činnosti a činnosti miestnych podnikov, ktoré sú špecifické pre zaostávajúce regióny, vrátane udržateľného cestovného ruchu, obehového hospodárstva, transformácie energetiky na miestnej úrovni, poľnohospodárstva, vyrábaných výrobkov a inovácií zameraných na MSP; domnieva sa, že synergie vyplývajúce z účinnej kombinácie financovania z regionálnych a vnútroštátnych orgánov a z rôznych nástrojov EÚ prostredníctvom integrovaných územných investícií by mali prispieť k vytvoreniu hospodárskych príležitostí, najmä pre mladých ľudí;

28.

zdôrazňuje význam využívania všetkých príležitostí, ktoré ponúka EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rastu v týchto regiónoch; domnieva sa, že členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť zaostávajúcim regiónom pri príprave operačných programov a programov cezhraničnej spolupráce; pripomína preto, že je dôležité podporovať využívanie finančných prostriedkov v rámci priameho hospodárenia a finančných prostriedkov z EFSI spolu s príležitosťami, ktoré ponúka politika súdržnosti, a vo vzájomnej koordinácii;

29.

zdôrazňuje význam spoľahlivých, aktualizovaných, rozčlenených štatistických údajov; žiada preto Komisiu a Eurostat, aby poskytli čo najpodrobnejšie a geograficky rozčlenené štatistické údaje, aby sa mohli použiť na navrhnutie vhodných politík súdržnosti, a to aj v zaostávajúcich regiónoch; v tejto súvislosti víta informácie poskytnuté v správe Komisie;

30.

vyzýva Komisiu, aby zvážila prehodnotenie existujúceho vzťahu medzi politikou súdržnosti a makroekonomickým riadením, pričom pripomína, že legitimita tejto politiky sa priamo zakladá na zmluvách a je jednou z najviditeľnejších európskych politík a najdôležitejším vyjadrením európskej solidarity a pridanej hodnoty vo všetkých európskych regiónoch; je presvedčený, že vzťah medzi politikou súdržnosti a procesmi správy hospodárskych záležitostí v rámci európskeho semestra musí byť vyvážený, recipročný a zameraný na systém pozitívnych stimulov; podporuje väčšie uznanie územného rozmeru, ktoré by mohlo byť prínosné pre európsky semester; považuje preto za dôležité zaujať vyvážený prístup ku správe hospodárskych záležitostí a k cieľom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanoveným v zmluvách, ako aj k udržateľnému rastu, zamestnanosti a ochrane životného prostredia;

31.

pripomína, že je potrebné, aby všetci politickí aktéri uznali úlohu politiky súdržnosti ako hlavného nástroja európskej hospodárskej politiky na podporu verejných a súkromných investícií, ktoré zohľadňujú hospodárske, sociálne a územné osobitosti regiónov;

32.

vyzýva členské štáty, aby prijali národné a regionálne rozvojové stratégie a programy zamerané na podporu zaostávajúcich regiónov a zlepšenie ich administratívnych kapacít, riadenia a ďalších kľúčových faktorov rastu, ako sa navrhuje v správe Komisie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla technickú, odbornú a praktickú pomoc členským štátom, regiónom a obciam s cieľom využívať najlepšie postupy a podporiť digitalizáciu verejných služieb;

33.

požaduje, aby politika súdržnosti bola aj naďalej prioritou Únie a aby preto mala k dispozícii ambiciózne zdroje, aj s ohľadom na tlaky vyvíjané na rozpočet EÚ, a aby sa posilnila synergia s inými fondmi EÚ a získala sa dodatočná finančná pomoc prostredníctvom finančných nástrojov viacročného programového rámca na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že by sa nemali ohrozovať hodnoty, ktoré stelesňuje politika súdržnosti, akou je európska solidarita;

34.

pripomína zodpovednosť Európskeho parlamentu pri navrhovaní a schvaľovaní vhodného legislatívneho rámca pre budúcu politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že treba zachovať základnú úlohu a cieľ politiky súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ v období po roku 2020, a to nielen s cieľom dosiahnuť konvergenciu, ale aj predchádzať zaostávaniu území; poukazuje na to, že treba zefektívniť pravidlá a zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi zjednodušovaním politiky a primeranými kontrolami popri znižovaní nadmernej administratívnej záťaže; zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali zvážiť rozšírenie ustanovení článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 o EFRR, aby boli financované prepojenia miest s ich priľahlými oblasťami v zaostávajúcich regiónoch;

35.

vyzýva Komisiu, aby väčšmi podporovala rozvoj inovačných systémov, ako sú inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu, a posilnila interakciu medzi podnikmi, univerzitami a výskumnými centrami v zaostávajúcich regiónoch; ďalej zdôrazňuje, že dobre prepojené územia majú zásadný význam pre prácu výskumných partnerstiev vrátane iniciatív európskeho partnerstva v oblasti inovácií, aby inovačné postupy mohli ďalej posilňovať trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a pridružených podnikov v zaostávajúcich regiónoch;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(3) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 29.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0245.

(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.

(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.

(9) Oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 (COM(2017)0623).

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/31

P8_TA(2018)0068

Úloha regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21 (2017/2006(INI))

(2019/C 162/04)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

—	so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán slúžiacu ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11), ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

—	so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrení na ochranu klímy,

—	so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22) (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP 23) (3),

—	so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

—	so zreteľom na ustanovenia Amsterdamského paktu, ktorými sa zavádza mestská agenda EÚ,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ (4),

—	so zreteľom na správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 12/2016 s názvom Adaptácia miest na zmenu klímy v Európe 2016 a č. 1/2017 s názvom Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody (COM(2016)0110),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 8. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy – integrovaný prístup (5),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

—	so zreteľom na článok 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ďalej len „NSU“) (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013 (6)), v ktorom sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“,

—	so zreteľom na dohody o partnerstve a programy v rámci NSU, ktorými by sa podľa článku 8 NSU malo podporovať „efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu“,

—	so zreteľom na konkrétne tematické ciele podporované z každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu (EŠIF) vrátane technologického rozvoja a inovácií, prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, adaptácie na zmenu klímy a podpory efektívneho využívania zdrojov,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—	so zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0045/2018),

keďže nárast extrémnych výkyvov počasia je priamym následkom zmeny klímy spôsobenej človekom a bude mať aj naďalej a čoraz častejšie negatívny vplyv v mnohých častiach Európy, v dôsledku čoho budú obývané ekosystémy zraniteľnejšie; keďže podľa scenárov Medzivládneho panelu o zmene klímy by sa teplota na planéte mohla do roku 2100 zvýšiť o 0,9 – 5,8 °C;

keďže v 7. environmentálnom akčnom programe (EAP), ktorý bude určovať smerovanie európskej politiky v oblasti životného prostredia do roku 2020, sa zlepšenie udržateľnosti miest Únie označuje za prioritný cieľ spoločne s troma kľúčovými horizontálnymi cieľmi, ktorými sú ochrana, zachovávanie a zveľaďovanie prírodného bohatstva Únie, prechod Únie na ekologické a konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a ochrana občanov Únie pred environmentálnymi tlakmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt;

keďže zmena klímy by mohla zhoršiť spoločenské zmeny, ak sa nepodniknú žiadne ďalšie kroky; keďže by sa mali brať do úvahy výrazné migračné toky, ktoré sa očakávajú v dôsledku týchto globálnych zmien klímy a vyplývajú z dôsledkov pohybu obyvateľstva, ktorý bude klásť nové požiadavky na infraštruktúru miest;

keďže podľa hlavných zistení uvedených v správe EEA č. 12/2016 už EÚ pociťuje realitu zmeny klímy v podobe extrémnych poveternostných javov a postupných dlhodobých účinkov, ako sú hurikány, búrky, dezertifikácia, suchá, erózia pevniny a pobreží, prudké dažde, vlny horúčav, záplavy, zvyšovanie hladiny morí, nedostatok vody, lesné požiare a šírenie tropických chorôb;

keďže v dôsledku zmeny klímy existuje zvýšené riziko zániku niektorých rastlinných a živočíšnych druhov a výskytu infekčných chorôb spôsobených klimatickými faktormi; keďže v oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny a iné regióny EÚ, ktoré môžu byť zraniteľné z topografického hľadiska, sa účinky zmeny klímy prejavujú ešte intenzívnejšie;

keďže z najnovších štúdií navyše vyplýva, že rôzne pozorované zmeny v životnom prostredí a spoločnosti, ako napríklad zmeny lesných druhov, usadenie inváznych nepôvodných druhov a prepuknutie chorôb, boli spôsobené alebo zhoršené globálnou zmenou klímy, v dôsledku čoho sa ľudia, príroda a ekosystémy, v ktorých žijú, stanú zraniteľnejšími, ak sa neprijmú konkrétne opatrenia; keďže integrovaná podpora EÚ s cieľom zlepšiť solidaritu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi by pomohla zabezpečiť, aby regióny najviac postihnuté zmenou klímy mohli prijímať opatrenia potrebné na adaptáciu;

keďže zmena klímy má vplyv na sociálne rozdiely, ktoré sa v EÚ zväčšovali už v poslednom desaťročí, pričom rastie aj zraniteľnosť najslabších populácií spoločnosti, ktoré majú menšiu schopnosť a menej zdrojov, aby sa vysporiadali s jej účinkami; keďže zraniteľnosť jednotlivcov voči dôsledkom zmeny klímy je vo veľkej miere podmienená ich schopnosťou získať prístup k základným zdrojom a keďže verejné orgány by mali zabezpečiť prístup k týmto základným zdrojom;

H.	keďže takmer 72,5 % obyvateľstva EÚ, čo je približne 359 miliónov ľudí, žije v mestách; keďže EÚ je navyše zodpovedná za 9 % celosvetových emisií a na mestské oblasti pripadá 60 – 80 % celosvetovej spotreby energie a približne rovnaký podiel emisií CO2;

keďže rozhodnutia týkajúce sa mestskej infraštruktúry budú mať vplyv na schopnosť miest odolať zmene klímy; keďže mestá, spoločnosti a iné neštátne subjekty majú potenciál prispieť k zmierneniu zmeny klímy, a to v rozsahu 2,5 – 4 miliárd ton CO2 do roku 2020; keďže regióny a mestá sú schopné znížiť globálne emisie o 5 % v záujme splnenia cieľov Parížskej dohody a keďže majú potenciál obmedziť globálne emisie výrazným spôsobom;

keďže v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 11 (Dosiahnuť, aby boli mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, pružné a udržateľné) sa má do roku 2020 výrazne zvýšiť počet miest a ľudských sídel, ktoré prijímajú a uplatňujú integrované politické opatrenia a plány na začlenenie, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu i odolnosť voči katastrofám, a vypracovať a implementovať globálne riadenie rizika katastrof na všetkých úrovniach v súlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030;

K.	keďže orgány miestnej samosprávy patria medzi hlavných príjemcov finančných prostriedkov z európskych zdrojov;

keďže v článku 7 ods. 2 Parížskej dohody sa uznáva, že adaptácia je celosvetovou výzvou, ktorej čelia všetci a ktorá má miestny, nižší ako národný, národný, regionálny a medzinárodný rozmer; keďže činnosť miestnych orgánov a neštátnych subjektov má rozhodujúci význam pre zabezpečenie toho, aby vlády mohli vykonávať svoje záväzky v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy;

keďže stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216), ako aj príslušné právne predpisy EÚ týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) určujú hlavné ciele a súvisiace politické opatrenia, a to najmä prostredníctvom zavádzania mechanizmov, ako sú ex ante kondicionality a tematické ciele súvisiace s klímou v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, napríklad tematické ciele č. 4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, č. 5: Podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizík a č. 6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov, čo viedlo k zvýšenému a cielenejšiemu financovaniu opatrení v oblasti klímy v rámci aspoň niektorých európskych štrukturálnych a investičných fondov;

N.	keďže regióny a mestá prejavili svoju angažovanosť, pokiaľ ide o proces UNFCCC, a to tým, že sa zapojili do akčného programu z Limy a Paríža a platformy neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA);

Všeobecný rámec

víta úlohu, ktorú EÚ zohrávala v rámci Parížskej dohody COP 21, a jej rolu svetového vodcu v oblasti boja proti zmene klímy; poukazuje na to, že ciele Európy týkajúce sa zmeny klímy patria k najambicióznejším na svete; naliehavo žiada, aby sa zmiernenie zmeny klímy považovalo za významnú prioritu politík EÚ v oblasti súdržnosti s cieľom splniť a zachovať záväzky Parížskej dohody/COP 21 prostredníctvom podpory inovácií v oblasti čistej energie, obehového hospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, a to bez dosahu na nevyhnutné adaptačné opatrenia, pričom súčasne treba zachovať základnú úlohu a ciele politiky súdržnosti v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

schvaľuje prístup k riešeniu zmeny klímy, ktorý by vychádzal z cieľov trvalo udržateľného rozvoja (OSN) a Amsterdamského paktu (mestská agenda EÚ); zdôrazňuje, že Európa sa musí stať skutočným svetovým vodcom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako to navrhuje Komisia, a pripomína, že mestská agenda EÚ prispieva k vykonávaniu programu OSN – Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – prostredníctvom cieľa inkluzívnych, bezpečných a udržateľných miest; v tejto súvislosti berie do úvahy mnohé rozdiely medzi európskymi miestnymi orgánmi a ich rôznorodý potenciál; požaduje, aby sa pri vykonávaní mestskej agendy uplatňoval pružný a individuálny prístup, ktorý poskytne stimuly a usmernenia s cieľom v plnej miere využívať potenciál miest;

pripomína, že vo svojom uznesení zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme v Paríži (7) žiada členské štáty, aby zvážili možnosť prijatia dodatočných záväzkov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov (GHG); poukazuje na to, že je potrebná maximálna transparentnosť a kontrola procesu COP 21;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili ambiciózne ciele, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ v oblasti opatrení proti zmene klímy a v nadväznosti na požiadavku, ktorú Výbor regiónov uviedol vo svojom stanovisku z 9. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy – integrovaný prístup;

odsudzuje nezodpovedné stratégie, ktoré ohrozujú životné prostredie, ako napríklad určité hospodárske činnosti a konkrétne priemyselné odvetvia spôsobujúce vysokú úroveň znečistenia, a zdôrazňuje zodpovednosť všetkých vrstiev spoločnosti za prispievanie k opatreniam nevyhnutným na zvrátenie trendu, ktorý ohrozuje život na našej planéte; zdôrazňuje skutočnosť, že chýbajú informácie o opatreniach, ktoré prijali niektoré priemyselné odvetvia s cieľom bojovať proti následkom znečistenia, a o hľadaní riešení, ktoré menej znečisťujú životné prostredie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré osoby z oblasti vedy, médií a politiky, ktoré majú významný vplyv na verejnú mienku, naďalej popierajú dôkazy o zmene klímy;

vyjadruje poľutovanie nad deklarovaným zámerom USA odstúpiť od Parížskej dohody a víta skutočnosť, že mnoho nefederálnych subjektov, najmä štátov a miest USA, opätovne potvrdilo svoje odhodlanie splniť ciele stanovené v uvedenej dohode; nabáda miestne a regionálne orgány v USA, ktoré sa chcú zapojiť do boja proti zmene klímy, aby v rámci svojich projektov spolupracovali a vytvorili partnerstvá s inými verejnými a súkromnými partnermi a aby si v tomto smere vymieňali osvedčené postupy; požaduje nové riadenie, ktoré by mohlo zabezpečiť finančné prostriedky na opatrenia v oblasti klímy, a lepšiu integráciu regiónov a miest a ich zastupiteľských orgánov;

zdôrazňuje, že mestá musia zohrávať rozhodujúcu úlohu, čo sa týka boja proti zmene klímy, a to v koordinovanej vzájomnej previazanosti s vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými regiónmi, ktorých sú súčasťou; nabáda vedúcich predstaviteľov na nižšej ako národnej úrovni a národné vlády, aby ďalej spolupracovali na medzinárodnej úrovni prostredníctvom platforiem, ako je partnerstvo Priatelia miest (Friends of Cities); domnieva sa, že konkrétne v prípade integrovaného udržateľného rozvoja miest by miestne orgány mali mať právomoc nielen vyberať projekty, ale aj pripravovať, navrhovať a vykonávať miestne rozvojové programy; poukazuje na možné pozitívne aspekty pre rast a ekologické pracovné miesta;

konštatuje, že miestne orgány sú zodpovedné za realizáciu väčšiny opatrení na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu a vykonávanie väčšiny právnych predpisov EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné konať, pokiaľ ide o mestské plánovanie, mobilitu, verejnú dopravu a infraštruktúru, energetickú hospodárnosť budov, vzdelávacie kampane, inteligentné mestá, inteligentné siete a regionálne dotácie, aby sa realizovala Parížska dohoda;

konštatuje, že primátori a starostovia miest sa svojim voličom priamo zodpovedajú za svoje rozhodnutia a môžu konať efektívnejšie a rýchlejšie a často s okamžitými výsledkami, ktoré majú výrazný dosah;

10.

žiada vlády jednotlivých členských štátov, aby pomáhali mestám a regiónom plniť medzinárodné záväzky, čo sa týka podpory iniciatív v oblasti klímy a energetiky na miestnej a regionálnej úrovni;

11.

poukazuje na to, že zmena klímy a sociálne a hospodárske faktory sa vzájomne ovplyvňujú, a preto je potrebná zastrešujúca vízia, ktorá bude účinná na miestnej a regionálnej úrovni;

12.

upozorňuje na spoločenské náklady a hospodárske dôsledky spôsobené emisiami skleníkových plynov, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú mestskú infraštruktúru a systémy verejného zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktoré sú – v určitých obdobiach a v určitých mestách a regiónoch – preťažené a čelia neistej hospodárskej situácii; konštatuje, že tieto systémy tak budú vystavené dodatočnému tlaku a budú musieť uspokojovať rastúce a zložitejšie potreby; víta potenciálne ekonomické prínosy pre mestá, ktoré investujú a preberajú vedúcu úlohu v oblasti infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka, vrátane znížených nákladov na energiu a na údržbu a nižších výdavkov na verejné zdravie, čo sa zlepšuje vďaka obmedzeniu znečisťujúcich látok;

13.

uznáva, že zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu sú dlhodobými procesmi presahujúcimi rámec volebných cyklov a rozhodnutí na miestnej i regionálnej úrovni, a požaduje, aby sa vnímali ako zdroj príležitostí vzhľadom na ďalšie výzvy, ako je zamestnanosť a opatrenia na zlepšenie zdravia, kvality života a verejných služieb; poznamenáva, že Parížska dohoda predpokladá aktívne zapojenie zainteresovaných aktérov, ktorí nie sú zmluvnými stranami, prostredníctvom procesov technického preskúmania v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu;

14.

uznáva rozhodujúcu úlohu regiónov, miest a obcí, pokiaľ ide o podporu zodpovednosti za transformáciu energetiky a presadzovanie cieľov v oblasti klímy a energetiky zdola; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení v priamej spolupráci s občanmi; zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať transformáciu energetiky a miestne investície do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; podčiarkuje, že inovácie v oblasti čistej energie a malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov Parížskej dohody; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k finančným opatreniam, ktoré budú zohľadňovať osobitné znaky a dlhodobú hodnotu miestnych energetických spoločenstiev pre trh s energiou, životné prostredie a spoločnosť, a aby podporovali úlohu jednotlivých výrobcov-spotrebiteľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie s cieľom zvýšiť sebestačnosť a vlastnú výrobu; vyzýva mestá a regióny, aby prevzali vedúcu úlohu pri podpore energetickej účinnosti a výrobe energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť znečistenie ovzdušia;

15.

opakuje, že je nutné, aby regióny vykonávali smernicu 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, a žiada, aby sa prostriedky zo štrukturálnych fondov cielene vyčleňovali alebo posilňovali v záujme podpory energetickej efektívnosti verejných budov a sebestačnosti obcí prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov; požaduje, aby sa občianske projekty spolupráce v oblasti energie podporovali zo štrukturálnych fondov a prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže na národnej a regionálnej úrovni;

16.

konštatuje, že podľa najnovších štatistík predstavuje podiel EÚ na globálnych emisiách skleníkových plynov približne 10 %, a preto nemožno negatívne klimatické trendy zvrátiť bez globálnych opatrení; poukazuje však na to, že EÚ by mohla v tomto smere zohrávať vedúcu úlohu, najmä presadzovaním riešení v oblasti čistej energie a technológií;

17.

pripomína, že v mestskej agende EÚ sa podporuje nová pracovná metóda, prostredníctvom ktorej sa naplno využije potenciál miest na reagovanie na globálne problémy súvisiace so zmenou klímy a v rámci ktorej sa osobitná pozornosť bude venovať lepšej regulácii, prístupu k financiám a výmene poznatkov;

EÚ a politika súdržnosti

18.

domnieva sa, že budúci viacročný finančný rámec (VFR) by mal podľa potreby zvýšiť svoje ambície, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti klímy, a že by malo dôjsť k nárastu podielu výdavkov vyčlenených na tento účel;

19.

pripomína záväzok venovať aspoň 20 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 (približne 212 miliárd EUR) na opatrenia súvisiace s klímou; žiada Komisiu a členské štáty, aby vzali náležite na vedomie osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31 z roku 2016, ktorá upozorňuje na vážne riziko, že 20 % cieľ sa nedosiahne, ak nebudú prijaté ďalšie opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament neustále informovala o pokroku v tejto dôležitej oblasti; zdôrazňuje, že v rámci Európskeho sociálneho fondu ani v sektore poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a rybárstva nedošlo k zásadnému posunu smerom k opatreniam v oblasti klímy a neboli plne preskúmané všetky potenciálne príležitosti na financovanie opatrení súvisiacich s klímou;

20.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí zohrávať politika súdržnosti pri riešení výziev spojených so zmenou klímy na regionálnej a miestnej úrovni; opakuje, že treba zvýšiť rozpočet na politiku súdržnosti na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že v rámci politiky súdržnosti by sa mala venovať osobitná pozornosť mestským investíciám do kvality ovzdušia, obehového hospodárstva, adaptácie na klímu, riešení týkajúcich sa rozvoja ekologickej infraštruktúry a energetickej a digitálnej transformácie;

21.

podporuje vytvorenie nástroja na analýzu nákladov a prínosov, ktorý miestnym samosprávam umožní pochopiť vplyv projektov z hľadiska znižovania emisií uhlíka a naplno využívať finančné príležitosti dostupné na úrovni EÚ;

22.

domnieva sa, že politika súdržnosti by mala zahŕňať prístupy zmiernenia zmeny klímy i adaptácie na ňu, pričom je potrebné ich rozlišovať, ale zároveň brať do úvahy, že musia byť koordinované, a zaviesť jasné mechanizmy financovania na stimulovanie a podnecovanie politík a opatrení v každej oblasti; zastáva názor, že uvedené mechanizmy by sa mohli vykonávať prostredníctvom jasných a merateľných investičných plánov za účasti miest a regiónov (vrátane verejných orgánov, priemyslu, zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti) a že táto účasť by sa mala týkať aj fázy vykonávania a hodnotenia;

23.

konštatuje, že iba pätnásť členských štátov prijalo akčný plán a stratégiu na adaptáciu, ktoré však zahŕňajú len zopár konkrétnych opatrení v teréne; domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcnosti by malo byť lepšie prepojené s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030; zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa malo ďalej zlepšiť začleňovanie cieľov v oblasti klímy, napríklad užším prepojením investícií v rámci politiky súdržnosti s celkovými plánmi členských štátov na splnenie cieľa na rok 2030; poukazuje na to, že ciele EÚ v oblasti klímy sa teda budú musieť zohľadňovať pri posudzovaní dohôd o partnerstve, pričom operačné programy budú musieť byť naďalej úzko prepojené so stratégiami a plánmi všetkých členských štátov v oblasti adaptácie, a to s cieľom zabezpečiť koordináciu a súdržnosť na všetkých úrovniach plánovania a riadenia, najmä v prípadoch, keď fondy EÚ tvoria vysoký percentuálny podiel dostupných verejných výdavkov; konštatuje, že pri posudzovaní operačných programov sa preto bude musieť zvážiť, nakoľko účinne prispievali k zníženiu emisií skleníkových plynov, pričom sa treba zamerať na spoločnú metodiku sledovania a proces monitorovania, aby sa zabránilo environmentálne klamlivým informáciám;

24.

naliehavo žiada, aby investície v rámci politiky súdržnosti boli v súlade s účinnou politikou v oblasti klímy s cieľom zaručiť environmentálnu udržateľnosť;

25.

zdôrazňuje, že inovačná politika a mestský rozmer predstavujú vhodný priestor na synergiu medzi cieľmi v oblasti klímy a širšími hospodárskymi cieľmi politiky súdržnosti; požaduje preto vypracovanie osobitných ustanovení pre udržateľný mestský rozvoj a mestské inovácie, aby tieto oblasti boli v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 výrazne finančne posilnené;

26.

vyzýva rôzne partnerstvá, ktoré sa zaoberajú otázkami súvisiacimi so zmiernením zmeny klímy v rámci mestskej agendy EÚ, aby urýchlene prijali a predstavili svoje akčné plány; okrem toho žiada Komisiu, aby v budúcich legislatívnych návrhoch zohľadnila návrhy obsiahnuté v daných akčných plánoch, najmä pokiaľ ide o lepšiu reguláciu, financovanie a poznatky;

27.

zdôrazňuje, že v záujme plnenia dlhodobejších cieľov Parížskej dohody je nutná väčšia súdržnosť vo vzťahu k investíciám s dlhodobým plánom dekarbonizácie pre trh na úrovni regiónu/členského štátu/EÚ ako celku, a vyzýva na prijatie opatrení na uľahčenie prístupu k financovaniu, ktoré umožnia, aby sa k finančným prostriedkom dostali menšie mestá a regióny; okrem toho zdôrazňuje, že pre regióny závislé od uhlíka by sa malo sprístupniť prioritné financovanie s cieľom umožniť bezproblémový prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami a že prioritou by sa mal stať prechod pracovníkov v odvetviach s vysokými emisiami uhlíka do alternatívneho zamestnania; vyzýva Komisiu, aby navrhla, že v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by znižovanie emisií (spoločne s ďalšími opatreniami, ako sú rekultivačné práce alebo činnosti zamerané na obnovu a dekontamináciu opustených priemyselných pozemkov) malo byť dôležitým prvkom pri posudzovaní výkonnosti operačných programov;

28.

zdôrazňuje význam používania ďalších finančných nástrojov a politík, ako je Európsky fond pre strategické investície, Nástroj na prepájanie Európy a Horizont 2020, na financovanie projektov, ktoré prispejú k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na ňu;

29.

trvá na tom, aby granty pre mestá a regióny naďalej zostali hlavnou formou financovania EÚ v rámci politiky súdržnosti, najmä pokiaľ ide o opatrenia na ochranu klímy; zdôrazňuje však, že napriek lepšej súdržnosti a presnosti ukazovateľov vplyvu a výsledkov zmeny klímy tieto ukazovatele nepostačujú na určenie úrovne prínosu politiky súdržnosti k plneniu celkových cieľov EÚ v oblasti klímy, a domnieva sa, že systém monitorovania a sledovania výdavkov súvisiacich s klímou sa musí zdokonaliť, aby sa zabezpečilo, že výdavky EÚ budú poskytovať konkrétny a merateľný príspevok k plneniu cieľov EÚ; požaduje vytvorenie plánu na adaptáciu, v rámci ktorého by sa monitorovali regionálne a miestne opatrenia v oblasti klímy, a vyzýva Komisiu, aby vyhodnocovala percentuálny podiel finančných prostriedkov, ktoré členské štáty vynakladajú na miestnej úrovni na znižovanie emisií skleníkových plynov a zabezpečenie adaptácie územia na zmenu klímy;

30.

uznáva úlohu nástrojov integrovaného územného rozvoja, ako je integrovaná územná investícia a miestny rozvoj vedený komunitou, ktoré môžu mestá využívať ako dodatočné nástroje na financovanie stratégií udržateľného rozvoja miest alebo funkčných oblastí; požaduje integrované miestne prístupy a stratégie zdola nahor na zabezpečenie efektívnejšieho využívania zdrojov, vytváranie odolnosti a adaptáciu na účinky zmeny klímy v oblastiach, ktoré sú ňou najviac postihnuté;

31.

uznáva, že európsky priemysel v oblasti výskumu a vývoja, ktorý sa zameriava na problematiku zmeny klímy, sa v prevažnej miere sústreďuje v mestách EÚ; vyzýva Komisiu, aby mestám a regiónom poskytovala väčšiu podporu v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania povedomia, finančného poradenstva, odborných znalostí, komunikácie, výskumu a vývoja, vzdelávania v oblasti ochrany klímy a poradenstva zameraného na zmiernenie zmeny klímy aj na adaptáciu na ňu, a to najmä posilnením existujúcich nástrojov, ako je poradenská platforma pre investície v mestách URBIS, URBACT a iniciatíva Mestské inovačné opatrenia; žiada Komisiu, aby zaistila, že tieto odvetvia budú naplno využívať globálnu výskumnú spoluprácu, a posilnila tieto nástroje tak, aby pomáhali miestnym samosprávam uskutočňovať projekty vhodné na daný účel a získať prístup k možnostiam financovania s cieľom otestovať inovačné riešenia v rámci stratégií mestského rozvoja; žiada, aby sa orgány tretích krajín na nižšej ako národnej úrovni mohli dobrovoľne zapájať do európskych iniciatív v oblasti vedy, výskumu a technológie, ako je Horizont 2020, a to formálne aj neformálne, s cieľom dosiahnuť spoločné ciele; domnieva sa, že finančné nástroje, ako napríklad svetové fondy v oblasti klímy, by mali byť pre miestne orgány priamo dostupné; je presvedčený, že by sa mala posilniť synergia medzi politikou súdržnosti a politikami v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť rýchle zavádzanie nových nízkouhlíkových technológií;

32.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci programu Horizont 2020 sa bude väčšia pozornosť venovať inovačným a výskumným projektom v oblasti obehového hospodárstva a udržateľných miest a vyčlení sa na ne vyšší objem finančných prostriedkov; nabáda členské štáty, aby s podporou Komisie a Európskej investičnej banky (EIB) posilňovali administratívne kapacity regiónov a miest s cieľom umožniť im v plnej miere využívať možnosti verejného a súkromného financovania na úrovni EÚ;

33.

vyzýva príslušné orgány, aby riešili problém odpadu s cieľom zrealizovať obehové hospodárstvo a podporovať iné spôsoby zneškodňovania ako spaľovanie, pokiaľ ide o odpad, ktorý nemožno opätovne použiť ani recyklovať;

34.

domnieva sa, že v nasledujúcom programovom období bude nutné začleniť otázku zmeny klímy do tvorby programov územnej spolupráce; zdôrazňuje významnú úlohu územnej spolupráce, cezhraničnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pri akciách, ktoré regióny a mestá realizujú na území EÚ i mimo neho, a opakuje, že tento nástroj treba politicky a finančne posilniť, a to tak na účely zmierňovania, ako aj adaptácie; zdôrazňuje, že na riešenie zmeny klímy a realizáciu vhodných opatrení zameraných na zmiernenie jej účinkov je mimoriadne vhodný rámec na vykonávanie spoločných akcií a politických výmen medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi aktérmi z rôznych členských štátov, ako napríklad Interreg; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že v rámci siedmich z 15 nadnárodných programov Interreg v celej Európe sa financujú stratégie, pilotné akcie, odborná príprava a nástroje na pomoc mestám pri budovaní kapacít na znižovanie emisií CO2 a zmierňovanie zmeny klímy s cieľom dosiahnuť ciele EÚ;

Mestá a regióny

35.

víta iniciatívy, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, a úlohu, ktorú mnohé mestá a regióny zohrali v boji proti zmene klímy a pri ochrane životného prostredia; naliehavo žiada mestá a regióny, aby spolupracovali a urýchlene v ešte väčšej miere začlenili boj proti zmene klímy do inštitucionálneho programu; odporúča, aby mestské orgány vykonávali a pravidelne aktualizovali stratégie dlhodobého inteligentného mestského plánovania a inovatívne prístupy, ako je iniciatíva v oblasti inteligentných miest; zdôrazňuje, že sú potrebné projekty udržateľného a energeticky hospodárneho bývania a inteligentné budovy, ktoré budú šetriť energiu, investície do zdrojov obnoviteľnej energie, ekologické systémy verejnej dopravy, ďalšia podpora projektov zameraných na nízkouhlíkové mestá a regióny a združení miest a miestnych a regionálnych samospráv, ktoré spolupracujú v boji proti globálnemu otepľovaniu;

36.

konštatuje, že je dôležité uplatňovať rámec na podávanie správ založený na objektívnych parametroch a overených metodikách a monitorovať opatrenia v oblasti klímy, ktoré mestá a regióny prijímajú s cieľom vymieňať si údaje o záväzkoch týkajúcich sa klímy a zvýšiť transparentnosť medzi aktérmi, aby sa dosiahli ciele v oblasti klímy;

37.

pripomína, že odvetvie dopravy je takisto zodpovedné za emisie skleníkových plynov i látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré sú nebezpečné pre zdravie a ktorých koncentráciu v mestskom ovzduší upravuje smernica (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie; zastáva názor, že regióny a mestá majú obrovský potenciál znižovať emisie skleníkových plynov z dopravy, a zdôrazňuje potrebu finančných prostriedkov na iniciatívy, ktoré uľahčujú nízkouhlíkovú mobilitu na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mestá prevzali vedúcu úlohu pri podporovaní využívania verejnej dopravy a presadzovaní elektrifikácie verejnej a súkromnej dopravy, a požaduje podporu rôznych modelových regiónov na účely výskumu inteligentných prepojených dopravných systémov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

38.

víta iniciatívy miest, ako sú inteligentné mestá a inteligentné siete, ktorých cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov; zdôrazňuje, že regióny musia zlepšiť opatrenia týkajúce sa zelených miest prostredníctvom podpory energetickej a digitálnej transformácie a že riešenia ako inteligentné siete majú potenciál efektívnejšie zásobovať domácnosti a budovy energiou; uznáva, že spolupráca medzi podnikmi a mestami pomáha vytvárať inovatívne a inkluzívne riešenia, a požaduje ich podporu; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť investície do ďalších udržateľných riešení, ako je zelená infraštruktúra, a najmä do rozširovania plôch s drevinovou vegetáciou v mestách; pripomína, že je nevyhnutné nielen znížiť emisie, ale aj zvýšiť absorpčnú kapacitu CO2 v pôde, a žiada, aby sa posilnila ochrana existujúcich a novovytvorených mestských lesov v regiónoch EÚ;

39.

zdôrazňuje, že sezónne potraviny, ktoré sa vyrábajú na miestnej úrovni, môžu znižovať emisie skleníkových plynov spôsobené prepravou a obmedzovať tak celkovú uhlíkovú stopu potravín; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s potravinárskym sektorom s cieľom zvýšiť udržateľnú výrobu potravín na miestnej a regionálnej úrovni, a víta dobrovoľné opatrenia (ako napríklad semaforové označovanie) na zabezpečenie viditeľnosti vplyvu na klímu a uhlíkovej stopy potravín a iných výrobkov; požaduje, aby sa zaviedli spoločné ukazovatele v rámci celej EÚ s cieľom umožniť dobrovoľné, ale porovnateľné označovanie, a vyzýva miestne orgány, aby uskutočňovali informačné kampane na zvýšenie povedomia o uhlíkovej stope potravín;

40.

poukazuje na to, že opatrenia na zmiernenie zmeny klímy sa musia plánovať na základe spravodlivého rozdelenia úsilia a prínosov medzi rôznych aktérov a že opatrenia na adaptáciu na túto zmenu musia byť zamerané na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva ako celku;

41.

uznáva rozmanitosť a špecifický charakter zraniteľnosti a potenciálu regiónov a poznamenáva, že problémy, zdroje a najúčinnejšie opatrenia sa môžu na každom území líšiť; opakuje preto svoj záväzok voči zásade subsidiarity a zdôrazňuje, že mestá a regióny musia mať potrebnú právomoc a dostatočnú politickú, správnu a finančnú nezávislosť, aby mohli plánovať a vykonávať jednotlivé akcie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mestá upravili svoje mestské plánovanie prostredníctvom investovania do ekologickej infraštruktúry, mobility, verejnej dopravy a inteligentných sietí s cieľom splniť ciele stanovené v Parížskej dohode; opakuje, že miestne a regionálne orgány ako úrovne správy, ktoré sú najbližšie k jednotlivým občanom a zároveň najbližšie k dosahu výziev súvisiacich so zmenou klímy, majú najkomplexnejší obraz o mnohých problémoch, a preto zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť týmto orgánom administratívnu kapacitu a finančné nástroje na vypracúvanie špeciálne prispôsobených riešení na zmiernenie zmeny klímy;

42.

požaduje účinnejšie a plne transparentné viacúrovňové riadenie, ktoré by mohlo lepšie zapájať miestne samosprávy, regióny a mestá a ich zastupiteľské orgány do rozhodovacieho procesu EÚ a do procesu UNFCCC; žiada, aby sa presadzovala a zaisťovala koordinácia medzi všetkými verejnými orgánmi a aby sa podporovalo zapojenie verejnosti a sociálnych a hospodárskych aktérov, a vyzýva Komisiu, aby podporovala koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi, regiónmi, miestnymi komunitami a mestami; poukazuje na to, že by sa mali podnecovať participatívne modely miestnej samosprávy;

43.

víta rozhodnutie Medzivládneho panelu o zmene klímy vypracovať osobitnú správu o mestách a klíme v roku 2023, čo je záväzok, ktorý bude podnecovať intenzívnejší výskum, pokiaľ ide o význam miest v boji proti zmene klímy; domnieva sa, že mestá by mali poskytnúť podnety do správy o svetovej klíme 2018; okrem toho je presvedčený, že mestá a regióny môžu ovplyvniť tvorbu politiky po prijatí Parížskej dohody uplatnením strategického prístupu k boju proti globálnemu otepľovaniu a k podpore opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v mestských oblastiach, kde žije viac ako polovica svetového obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby v tomto procese presadzovala viacúrovňový pohľad na opatrenia v oblasti klímy s cieľom podporovať inkluzívny klimatický režim, v ktorom sa uznávajú opatrenia prijaté miestnymi orgánmi a orgánmi na nižšej ako národnej úrovni;

44.

vyzýva vnútroštátne orgány, aby zabezpečili decentralizáciu a lepšie uplatňovali zásadu subsidiarity, čím umožnia miestnym a regionálnym orgánom zohrávať významnejšiu úlohu pri riešení zmeny klímy;

45.

konštatuje, že mnohé priemyselné sektory investujú do ekologickej transformácie a zaviazali sa uplatňovať politiku dekarbonizácie; uznáva, že spolupráca medzi podnikmi a mestami vytvára inovatívne a inkluzívne riešenia, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, a pomáha EÚ plniť jej ciele; pripomína, že priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní a riešení nedostatku investícií v mestských oblastiach; žiada o podporu partnerstiev medzi mestami a podnikmi;

46.

zdôrazňuje, že inteligentným plánovaním a investíciami do nízkouhlíkovej a klimaticky odolnej mestskej infraštruktúry možno zlepšiť životné prostredie a kvalitu života občanov, vytvárať pracovné miesta a stimulovať miestne a regionálne hospodárstvo;

47.

vyzýva mestá a regióny, aby využívali iniciatívy EÚ, ako sú mestské inovačné opatrenia, na zavádzanie pilotných projektov v oblasti udržateľného mestského rozvoja;

48.

víta iniciatívu Women4Climate a účasť súkromného sektora na nej, čo by malo prispieť k väčšiemu zapojeniu žien vo vedúcich pozíciách do boja proti zmene klímy s cieľom posilňovať ich vodcovské zručnosti a nabádať ďalšiu generáciu žien vo vedúcich pozíciách na účasť na tomto boji;

49.

uznáva osobitnú zodpovednosť miest za boj proti zmene klímy, pretože spôsobujú 70 % emisií CO2 v celosvetovom meradle, a opakuje odhodlanie Európskeho parlamentu dosiahnuť úspešné celosvetové uplatňovanie Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike vrátane Iniciatívy pre adaptáciu na zmenu klímy (iniciatíva Mayors Adapt), Memoranda o porozumení Pod 2 stupne, Amsterdamského paktu a iniciatívy Regions Adapt; domnieva sa, že záväzky vyplývajúce z deklarácie prijatej v roku 2015 na radnici v Paríži bude možné splniť len prostredníctvom spolupráce s aktérmi globálneho Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike, a nabáda všetky mestá v EÚ i mimo nej, aby sa k Dohovoru primátorov a starostov pripojili bez toho, aby to malo vplyv na ich účasť v iných sektorových alebo inštitucionálnych sieťach s rovnakými cieľmi, zaviazali sa prijímať ambiciózne opatrenia proti zmene klímy a organizovali výmenu skúseností s osvedčenými postupmi; poznamenáva, že mnoho akčných plánov, ktoré predložili mestá, obsahuje záväzky do roku 2020, a preto naliehavo žiada, aby tieto mestá vynaložili ďalšie úsilie až do roku 2030; domnieva sa, že EÚ by mala naďalej ponechať mestám samostatnosť pri plánovaní vlastných stratégií zmiernenia zmeny klímy, pretože to často vedie k ambicióznejším cieľom;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do Parížskej dohody jednoznačnú zmienku o úlohe miestnych a regionálnych samospráv s cieľom zabezpečiť dlhodobú reakciu na zmenu klímy; podčiarkuje, že EÚ musí pracovať v teréne s mestami a regiónmi, aby sa tieto mestá a regióny EÚ stali prepojenejšími a udržateľnejšími, aby sa vytvorili energeticky úsporné správne jednotky a aby sa vypracovali inteligentnejšie siete mestskej dopravy;

51.

domnieva sa, že vzhľadom na bohaté skúsenosti získané jednotlivými regiónmi a mestami, ako aj niektorými regionálnymi agentúrami na ochranu životného prostredia alebo pre energetiku by sa mal podporovať prenos poznatkov a skúseností na miestnej a regionálnej úrovni;

52.

domnieva sa, že európske a medzinárodné alebo celosvetové organizácie a združenia alebo siete miest, obcí a regiónov by sa mali využívať na dosiahnutie lepšej spolupráce pri riešení problémov zmeny klímy na miestnej a regionálnej úrovni;

53.

poznamenáva, že na konferencii COP 22 v Marrákeši vypracovali miestne a regionálne orgány plán činností z Marrákeša, v ktorom sa zdôrazňuje potreba priamejšieho zapojenia miestnych orgánov, ktoré by mali byť formálne uznané za účastníkov oficiálnych rokovaní o zmene klímy, a nie stavané na rovnakú úroveň ako iní neštátni aktéri, napríklad mimovládne organizácie a súkromný sektor;

o o

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, členským štátom a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0383.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0380.

(4) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124.

(5) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 51.

(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(7) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 67.

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/40

P8_TA(2018)0069

Usmernenia o rámci budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva (2018/2573(RSP))

(2019/C 162/05)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „charta“), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie (1) a na svoje uznesenia z 3. októbra 2017 (2) a z 13. decembra 2017 (3) o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej rady (článok 50) z 29. apríla 2017 v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 50 Zmluvy o EÚ a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 22. mája 2017, ktorým sa stanovujú smernice na rokovanie o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

—

so zreteľom na spoločnú správu vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku dosiahnutom počas fázy 1 rokovania podľa článku 50 Zmluvy o EÚ o riadnom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a na návrh dohody o vystúpení, ktorý predložila Komisia 28. februára 2018,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej rady (čl. 50) z 15. decembra 2017 a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 29. januára 2018, ktorou sa dopĺňa rozhodnutie Rady z 22. mája 2017 o poverení začať rokovania o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.	keďže cieľom rokovaní medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojeným kráľovstvom vedených v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) je zabezpečiť riadne vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ;

B.	keďže v článku 50 Zmluvy o EÚ je stanovené, že dohoda o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva by mala zohľadniť rámec jeho budúceho vzťahu s EÚ;

keďže vzhľadom na dostatočný pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v decembri 2017 v rokovaniach o otázkach odluky, je vhodné začať teraz rokovať o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva, pokiaľ sa dosiahne porovnateľný pokrok v rokovaniach o návrhu dohody o vystúpení, ktorý predložila Komisia;

D.	keďže tieto rokovania sa môžu začať až potom, ako inštitúcie EÚ udelia hlavnému vyjednávačovi EÚ mandát na ich začatie;

E.	keďže každá dohoda o rámci budúcich vzťahov sa bude považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej dohody o vystúpení a bude slúžiť ako podklad na rokovania Európskeho parlamentu v rámci postupu udelenia súhlasu;

F.	keďže je v záujme všetkých strán, aby bol rámec budúcich vzťahov čo najpodrobnejší;

G.	keďže Spojené kráľovstvo sa po vystúpení stane treťou krajinou bez ohľadu na to, aká bude dohoda o rámci jeho budúcich vzťahov s EÚ;

keďže okrem informácií uvedených v oznámení Spojeného kráľovstva z 29. marca 2017 o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie predsedkyňa vlády Spojeného kráľovstva predniesla niekoľko prejavov – 17. januára 2017 v Lancester House, 22. septembra 2017 vo Florencii, 17. februára 2018 v Mníchove a naposledy 2. marca 2018 v Mansion House; keďže doteraz nepredložila ucelenú víziu o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

keďže Spojené kráľovstvo a EÚ zostanú blízkymi susedmi a budú mať naďalej mnohé spoločné záujmy; keďže takéto úzke vzťahy vo forme dohody o pridružení medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by sa mohli považovať za vhodný rámec budúcich vzťahov, na základe ktorého možno tieto spoločné záujmy chrániť a podporovať, čo platí aj pre nové obchodné vzťahy;

keďže výhodou dohody o pridružení z hľadiska budúcich vzťahov je, že poskytne flexibilný rámec umožňujúci rôzne stupne spolupráce v širokom spektre oblastí politiky; keďže táto spolupráca bude od obidvoch strán vyžadovať, aby dodržiavali prísne normy a svoje medzinárodné záväzky v celom rade oblastí politiky;

K.	keďže je nesmierne dôležité, aby sa zachovali dohody EÚ s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP);

L.	keďže prvoradou povinnosťou EÚ a Spojeného kráľovstva ako vystupujúceho členského štátu je zaistiť komplexnú a recipročnú koncepciu ochrany práv občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ-27;

keďže v záujme zachovania Veľkopiatkovej dohody z roku 1998, pokiaľ ide o všetky jej aspekty a práva obyvateľov Severného Írska, musí Spojené kráľovstvo plniť svoje záväzky s cieľom zaistiť, aby nenastalo sprísnenie hraničného režimu na ostrove Írsko, či už prostredníctvom podrobných návrhov, ktoré budú predložené počas rokovaní o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva, formou osobitných riešení pre Severné Írsko, alebo pokračovaním v zosúlaďovaní právnych predpisov s acquis EÚ;

N.	keďže s cieľom predísť vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ v podobe „prudkého pádu z útesu“a poskytnúť vyjednávačom Spojeného kráľovstva a EÚ možnosť rokovať o dohode o budúcich vzťahoch budú potrebné prechodné ustanovenia, ktoré budú zahŕňať predĺženie platnosti celého acquis EÚ;

O.	keďže je vhodné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty začali spoločne s verejnými a súkromnými inštitúciami pracovať na prípravách rôznych možností, ktoré by mohli nastať v dôsledku rokovaní;

P.	keďže inštitúcie EÚ a členské štáty musia byť jednotné, aby mohli hájiť záujmy EÚ a jej občanov v ďalších fázach rokovaní, najmä pokiaľ ide o rámec budúcich vzťahov, ale aj s cieľom zabezpečiť úspešné a včasné ukončenie týchto rokovaní;

pripomína článok 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ, podľa ktorého musí byť v dohode o podmienkach vystúpenia členského štátu zohľadnený rámec jeho budúcich vzťahov s EÚ;

konštatuje, že takýto rámec budúcich vzťahov by mal mať formu politického vyhlásenia, ktoré bude pripojené k dohode o vystúpení; zdôrazňuje, že obsah vyhlásenia bude posudzovať Európsky parlament, keď bude požiadaný o udelenie súhlasu s dohodou o vystúpení;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že o medzinárodnej dohode o nových vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa môže formálne rokovať až po tom, ako Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ a stane sa treťou krajinou; pripomína, že táto dohoda môže byť uzatvorená len vtedy, ak bude Európsky parlament plne zapojený a udelí konečný súhlas;

pripomína, že Európsky parlament podporí rámec budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom len vtedy, ak bude v prísnom súlade s týmito zásadami:

—	tretia krajina nesmie mať tie isté práva a výhody ako členský štát Európskej únie alebo člen Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) či EHP;

—	ochrana integrity a správneho fungovania vnútorného trhu, colnej únie a štyroch slobôd bez toho, aby sa umožnilo uplatnenie prístupu podľa jednotlivých sektorov;

—	ochrana autonómie rozhodovania EÚ;

—	ochrana právneho poriadku EÚ a úlohy Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) v tejto súvislosti;

—

nepretržité dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd, ako sú vymedzené najmä vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokoloch, v Európskej sociálnej charte, Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu a iných medzinárodných zmluvách OSN a Rady Európy v oblasti ľudských práv, ako aj dodržiavanie zásady právneho štátu;

—

rovnaké podmienky, najmä pokiaľ ide o to, aby Spojené kráľovstvo naďalej dodržiavalo normy stanovené v medzinárodných záväzkoch a právnych predpisoch a politikách EÚ v oblasti spravodlivej hospodárskej súťaže založenej na pravidlách vrátane štátnej pomoci, sociálnych a pracovných práv, a najmä rovnocennú úroveň sociálnej ochrany a sociálnych záruk proti sociálnemu dampingu, životné prostredie, zmenu klímy, ochranu spotrebiteľov, verejné zdravie, sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, zdaňovanie vrátane boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a ochranu údajov a súkromia, ako aj jasný mechanizmus presadzovania na zaručenie súladu;

—	ochrana dohôd EÚ s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane Dohody o EHP a zachovanie celkovej rovnováhy v týchto vzťahoch;

—	ochrana finančnej stability EÚ a dodržiavanie jej regulačného režimu a režimu dohľadu, s nimi súvisiacich noriem a ich uplatňovania;

—	riadna rovnováha medzi právami a povinnosťami vrátane primeraného finančného príspevku;

pripomína, že dohoda o pridružení, o ktorej rokovali a na ktorej sa dohodli EÚ a Spojené kráľovstvo v nadväznosti na vystúpenie Spojeného kráľovstva podľa článku 8 Zmluvy o EÚ a článku 217 ZFEÚ, by mohla poskytnúť vhodný rámec budúcich vzťahov a zabezpečiť ucelený rámec správy, ktorého súčasťou by mohol byť spoľahlivý mechanizmus urovnávania sporov, čím by sa predišlo nárastu bilaterálnych dohôd a vzniku nedostatkov, ktorými sa vyznačuje vzťah EÚ so Švajčiarskom;

navrhuje, aby bol tento budúci vzťah založený na týchto štyroch pilieroch:

—	obchodné a hospodárske vzťahy,

—	zahraničná politika, bezpečnostná a rozvojová spolupráca,

—	vnútorná bezpečnosť,

—	tematická spolupráca;

Rámec budúcich vzťahov

konštatuje, že vzhľadom na spoločný základ spoločných hodnôt EÚ a Spojeného kráľovstva, ich úzke väzby a súčasné zosúlaďovanie v oblasti regulácie prakticky vo všetkých oblastiach, ich geografickú blízkosť a spoločnú históriu, a to aj vyše 40 rokov členstva Spojeného kráľovstva v EÚ a jeho úlohu ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a člena NATO bude Spojené kráľovstvo naďalej dôležitým partnerom EÚ vo všetkých uvedených pilieroch a že je v záujme obidvoch strán vytvoriť partnerstvo, ktoré zaručí pokračovanie spolupráce;

konštatuje však, že takáto spolupráca so Spojeným kráľovstvom ako treťou krajinou môže prebiehať len v súlade so zásadami uvedenými v odseku 4 tohto uznesenia; pripomína, že EÚ má záväzné spoločné pravidlá, spoločné inštitúcie a spoločné mechanizmy v oblasti dohľadu a presadzovania a rozhodcovské mechanizmy a že tretie krajiny, a to aj tie, ktorých právne predpisy sú úplne totožné alebo úplne zosúladené s predpismi EÚ, nemôžu mať tie isté výhody ani prístup k trhu ako členské štáty EÚ, napríklad pokiaľ ide o štyri slobody a finančné príspevky z rozpočtu EÚ;

domnieva sa, že dohoda o budúcich vzťahoch by mala zahŕňať osobitné ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať na pohyb občanov z EÚ smerom do Spojeného kráľovstva a zo Spojeného kráľovstva do EÚ po prechodnom období, ktoré by mali zodpovedať aspoň miere spolupráce v štyroch ďalej uvedených pilieroch;

10.

pripomína, že Európsky parlament bude musieť udeliť súhlas s každou budúcou dohodou medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; zdôrazňuje, že musí byť okamžite a úplne informovaný o všetkých etapách postupu v súlade s článkami 207, 217 a 218 ZFEÚ a príslušnou judikatúrou;

i) Obchodné a hospodárske vzťahy

11.

pripomína, že členstvo Spojeného kráľovstva na vnútornom trhu a v colnej únii by bolo najlepším riešením tak pre Spojené kráľovstvo, ako aj EÚ-27, ktoré môže ako jediné zaručiť pokračovanie bezproblémového obchodu a plne zachovať výhody našich hospodárskych vzťahov; pripomína, že účasť na vnútornom trhu si vyžaduje úplné dodržiavanie štyroch slobôd a začlenenie príslušných pravidiel EÚ, rovnaké podmienky, a to aj prostredníctvom systému hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, záväznej judikatúry SD EÚ a príspevkov do rozpočtu EÚ; konštatuje, že colná únia odstraňuje colné prekážky a určité colné kontroly, vyžaduje si však súlad s obchodnou politikou EÚ a spoločnú vonkajšiu hranicu; berie na vedomie, že vláda Spojeného kráľovstva naďalej vylučuje tak vnútorný trh, ako aj colnú úniu;

12.

konštatuje, že prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu vyžaduje záväzný mechanizmus konvergencie s acquis EÚ a záväzné postavenie SD EÚ pri výklade práva EÚ a neumožňuje vyberať si len určité sektory vnútorného trhu ako hrozienka z koláča;

13.

domnieva sa, že súčasná pozícia Spojeného kráľovstva je zlučiteľná len s obchodnou dohodou podľa článku 207 ZFEÚ, ktorá by mohla tvoriť obchodný a hospodársky pilier dohody o pridružení; je pripravený začať rokovať so Spojeným kráľovstvom na základe ostatných vyššie uvedených modelov za predpokladu, že Spojené kráľovstvo zváži svoje súčasné postoje vylučujúce určité riešenia;

14.

pripomína, že všetky najnovšie dohody o voľnom obchode sú založené na týchto troch hlavných častiach: prístup na trh, regulačná spolupráca a pravidlá; zdôrazňuje, že okrem zásad stanovených v odseku 4:

—	musí úroveň prístupu k trhu EÚ zodpovedať miere pokračujúcej konvergencie a zosúlaďovania s technickými normami a pravidlami EÚ bez toho, aby vznikli osobitné ustanovenia pre konkrétne sektory, pričom sa musí zachovať celistvosť vnútorného trhu,

—	musí byť zaručená autonómia EÚ pri stanovovaní právnych predpisov a noriem EÚ, ako aj úloha SD EÚ ako jediného subjektu oprávneného na výklad práva EÚ,

—	musia byť zaručené rovnaké podmienky a chránené normy EÚ, aby sa predišlo pretekaniu sa o zhoršovanie podmienok, tzv. pretekom ku dnu, a zabránilo sa účastníkom trhu v regulatórnej arbitráži,

—	pravidlá pôvodu budú založené na štandardných preferenčných pravidlách EÚ a záujmoch výrobcov z EÚ,

—

rokovania o vzájomnom prístupe na trh musia byť v úplnom súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a to aj pokiaľ ide o tovar, služby, verejné obstarávanie a v náležitých prípadoch priame zahraničné investície, a tiež so všetkými spôsobmi poskytovania služieb vrátane záväzkov týkajúcich sa cezhraničného pohybu fyzických osôb (spôsob 4), a že tento prístup musí byť regulovaný v plnom súlade s pravidlami EÚ o zásadách rovnakého zaobchádzania, najmä v prípade pracovníkov,

—

regulačná spolupráca s dôrazom na MSP by mala mať pritom na zreteli dobrovoľný charakter regulačnej spolupráce a právo na reguláciu vo verejnom záujme, pričom treba pripomenúť, že ustanovenia o regulačnej spolupráci ako súčasť obchodnej dohody nemôžu byť duplikátom toho istého bezproblémového obchodu, ktorý vyplýva z členstva na vnútornom trhu;

15.

zdôrazňuje, že táto dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mala zachovať rámec existujúcich obchodných vzťahov medzi EÚ a tretími krajinami a zabrániť akémukoľvek parazitovaniu tým, že sa zaručí jednotnosť dodržiavania riadne vypracovaného systému ciel a kvót a pravidiel pôvodu výrobkov vo vzťahu k tretím krajinám;

16.

zdôrazňuje, že podľa dohody o voľnom obchode je prístup na trh v prípade služieb obmedzený a stále sa na neho môžu vzťahovať vylúčenia, výhrady a výnimky;

17.

zdôrazňuje, že odchod z vnútorného trhu by pre Spojené kráľovstvo znamenal stratu práv na cezhraničné činnosti v prípade finančných služieb, ako aj možnosti zakladať v EÚ pobočky podliehajúce dohľadu Spojeného kráľovstva; pripomína, že v právnych predpisoch EÚ je stanovená v niektorých oblastiach možnosť považovať pravidlá tretej krajiny za rovnocenné na základe úmerného prístupu založeného na rizikách, a berie na vedomie prebiehajúcu legislatívnu prácu a budúce návrhy Komisie v tejto oblasti; zdôrazňuje, že rozhodnutia o rovnocennosti sú vždy jednostranné; zdôrazňuje tiež, že v záujme zachovania finančnej stability a zaručenia úplného súladu s regulačným systémom a normami EÚ, ako aj ich uplatňovania sa do dohôd o voľnom obchode zvyčajne začleňujú ustanovenia o výnimkách z dôvodov obozretnosti a obmedzeniach cezhraničných finančných služieb;

18.

zdôrazňuje, že dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mala zahŕňať spoľahlivý mechanizmus urovnávania sporov, ako aj štruktúry riadenia; zdôrazňuje v tejto súvislosti právomoci SD EÚ pri výklade otázok súvisiacich s právom EÚ;

19.

pripomína, že súčasná pozícia Spojeného kráľovstva a jeho vylúčenia niektorých riešení by mohli viesť k colným kontrolám a overovaniu, čo by malo celkový vplyv na dodávateľské reťazce a výrobné procesy, a to aj keď je možné predísť colným prekážkam; zdôrazňuje, že je dôležitá vysoká miera zosúladenia medzi jednotným priestorom v oblasti DPH v EÚ a Spojenom kráľovstve; domnieva sa, že do každej budúcej dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ by mali byť začlenené daňové záležitosti, aby bola zaručená čo najvyššia úroveň spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a jeho závislými územiami v oblasti zdaňovania právnických osôb;

20.

pripomína, že pokiaľ ide o potravinové a poľnohospodárske výrobky, prístup na trh EÚ je podmienený prísnym dodržiavaním všetkých právnych predpisov a noriem EÚ, najmä v oblastiach bezpečnosti potravín, GMO, pesticídov, zemepisného označenia, dobrých životných podmienok zvierat, označení a vysledovateľnosti, sanitárnych a rastlinolekárskych noriem, ako aj zdravia ľudí, zvierat a rastlín;

ii) Zahraničná politika, bezpečnostná spolupráca a rozvojová spolupráca

21.

konštatuje, že Spojené kráľovstvo ako tretia krajina sa nebude môcť zúčastňovať na procese prijímania rozhodnutí EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a že spoločné pozície a kroky EÚ môžu prijímať len členské štáty EÚ; poukazuje však na to, že tým nie sú vylúčené konzultačné mechanizmy, ktoré by Spojenému kráľovstvu umožnili zaistiť súlad so zahranično-politickými pozíciami EÚ, spoločnými opatreniami, najmä v oblasti ľudských práv, alebo s viacstrannou spoluprácou, najmä v rámci OSN, OBSE a Rady Európy; podporuje koordináciu v oblasti politiky sankcií a ich vykonávania vrátane embarg na vývoz zbraní a spoločnej pozície k vývozu zbraní;

22.

zdôrazňuje, že takéto partnerstvo by mohlo byť vytvorené ako súčasť rámcovej dohody o účasti, ktorou sa upravuje úloha tretích krajín, čím by sa umožnila účasť Spojeného kráľovstva na civilných a vojenských misiách EÚ (bez vedúcej úlohy Spojeného kráľovstva) a jej operáciách, programoch a projektoch, spoločné využívanie spravodajských služieb, odborná príprava a výmena vojenského personálu, ako aj spolupráca na politike vyzbrojovania vrátane projektov vypracovaných v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); zdôrazňuje, že touto spoluprácou by nemali byť dotknuté príslušné pozície, rozhodnutia a právne predpisy EÚ a že táto spolupráca by mala byť s nimi v súlade, a to aj pokiaľ ide o verejné obstarávanie a transfery v oblasti obrany; potvrdzuje, že podmienkou tejto spolupráce je úplný súlad s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom a so základnými právami EÚ;

23.

konštatuje, že akákoľvek spolupráca v uvedených oblastiach, v ktorých dochádza k výmene a spoločnému využívaniu utajovaných informácií EÚ vrátane spravodajských informácií, je podmienená dohodou o bezpečnosti informácií na účel ochrany utajovaných informácií EÚ;

24.

konštatuje, že vychádzajúc z podobných dojednaní s tretími krajinami by sa Spojené kráľovstvo mohlo zúčastňovať na programoch Únie na podporu obrany a vonkajšej bezpečnosti (ako napríklad Európsky obranný fond, Galileo a programy kybernetickej bezpečnosti); je otvorený možnosti, aby Spojené kráľovstvo naďalej prispievalo do nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti na plnenie spoločných cieľov, najmä v spoločnom susedstve;

25.

konštatuje, že Spojené kráľovstvo je významným aktérom v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci a že spolupráca medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v týchto oblastiach po Brexite by bola vzájomne prospešná;

iii) Vnútorná bezpečnosť

26.

zdôrazňuje, že je v spoločnom záujme EÚ a Spojeného kráľovstva vytvoriť partnerstvo, ktoré zabezpečí pokračovanie bezpečnostnej spolupráce s cieľom bojovať proti spoločným hrozbám, najmä terorizmu a organizovaného zločinu, a ktoré zabráni narušeniu informačného toku v tejto oblasti; konštatuje, že tretie krajiny (mimo schengenského priestoru) nemajú v tejto oblasti žiaden privilegovaný prístup k nástrojom EÚ vrátane databáz a nemôžu sa podieľať na stanovovaní priorít a vývoji viacročných strategických cieľov alebo viesť operačné akčné plány v rámci politického cyklu EÚ;

27.

konštatuje tiež, že okrem potreby chrániť prostredníctvom prechodných dojednaní prebiehajúce konania a vyšetrovania, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, je potrebné nájsť samostatné dojednania so Spojeným kráľovstvom ako treťou krajinou, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v trestných veciach, a to aj o extradíciu a o vzájomnú právnu pomoc, namiesto súčasných dojednaní, ako je európsky zatýkací rozkaz;

28.

zastáva názor, že budúcu spoluprácu možno rozvíjať na základe režimu pre tretie krajiny mimo schengenského priestoru, ktorý umožňuje výmenu údajov týkajúcich sa bezpečnosti a operačnú spoluprácu s orgánmi a mechanizmami EÚ (napríklad Europol a Eurojust);

29.

zdôrazňuje, že takáto spolupráca by mala poskytovať právnu istotu, že musí byť založená na zárukách týkajúcich sa základných práv, ako sa stanovuje v Európskom dohovore o ľudských právach, a musí poskytovať úroveň ochrany, ktorá v zásade zodpovedá ochrane poskytovanej chartou; okrem toho zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala v plnej miere dodržiavať štandardy EÚ v oblasti ochrany údajov a mala by sa opierať o účinné presadzovanie práva a urovnávanie sporov; domnieva sa, že je potrebné nájsť riešenie, ako v budúcnosti regulovať výmenu údajov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti presadzovania práva, spravodajských informácií a protiteroristických operácií; zdôrazňuje, že uprednostňovanou a najbezpečnejšou možnosťou by bolo to, aby Komisia prijala rozhodnutie o primeranosti; pripomína, že v každom prípade musí Spojené kráľovstvo poskytovať rovnako spoľahlivú úroveň ochrany údajov, aká zodpovedá pravidlám Únie na ochranu údajov;

iv) Tematická spolupráca

30.

zdôrazňuje, že zásady uvedené v odseku 4 by sa mali takisto plne a bezpodmienečne uplatňovať na budúcu spoluprácu so Spojeným kráľovstvom v mnohých oblastiach spoločného záujmu; zdôrazňuje, že v týchto dohodách by bolo potrebné nájsť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, porovnateľnú s podobnými dohodami s inými tretími krajinami, ale so zreteľom na geografickú blízkosť a úzke väzby medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

31.

domnieva sa, že s ohľadom na uvedené zásady a podmienky a v záujme cestujúcich, leteckých dopravcov, výrobcov a odborových organizácií pracovníkov musí byť prepojenosť zabezpečená prostredníctvom dohody o leteckej doprave a dohody o bezpečnosti leteckej dopravy; zdôrazňuje však, že úroveň prístupu na trh závisí od úrovne zbližovania právnych predpisov a zosúladenia s acquis EÚ a od vytvorenia spoľahlivého mechanizmu urovnávania sporov a arbitráže; okrem toho nevylučuje budúcu spoluprácu so Spojeným kráľovstvom zameranú na podporu projektov spoločného záujmu v odvetví dopravy;

32.

zvažuje, že by sa vo vzťahu k rybnému hospodárstvu mohlo rokovať o novej forme dvojstrannej dohody o partnerstve s treťou krajinou s cieľom udržať vysokú úroveň spolupráce, súdržnosti a konvergencie, pričom sa zabezpečí stabilný a nepretržitý vzájomný prístup do vôd a k zdrojom v súlade so zásadami spoločnej rybárskej politiky a ustanoveniami o riadení a udržateľné hospodárenie so spoločnými populáciami s cieľom obnoviť a zachovať tieto populácie rýb nad úrovňami, ktoré dokážu umožniť maximálny udržateľný výnos; zdôrazňuje, že jednotné riadenie spoločných populácií si vyžaduje, aby sa Spojené kráľovstvo naďalej podieľalo na vedeckom vyhodnocovaní týchto populácií; zdôrazňuje však, že recipročný prístup na trh pre produkty rybolovu sa má prerokúvať v rámci budúcej dohody a že prístup na domáci trh EÚ musí byť podmienený prístupom plavidiel EÚ k loviskám a zdrojom Spojeného kráľovstva, ako aj úrovňou spolupráce pri riadení spoločných populácií;

33.

vyzdvihuje hodnotu kultúrnej spolupráce a spolupráce v oblasti vzdelávania vrátane vzdelávania a mobility mladých ľudí, ako aj význam kultúrnych a tvorivých odvetví z hľadiska pomoci EÚ pri prehlbovaní vzťahov so susednými krajinami, a uvítal by pokračujúcu spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v týchto oblastiach, a to aj prostredníctvom programov ako Erasmus či Kreatívna Európa;

34.

pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií, mohol by zvážiť účasť Spojeného kráľovstva ako tretej krajiny v rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie a vo vesmírnych programoch EÚ bez toho, aby dovolil akékoľvek čisté prevody finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ do Spojeného kráľovstva alebo aby umožnil Spojenému kráľovstvu akúkoľvek úlohu v rozhodovaní;

35.

domnieva sa, že najlepšou možnosťou pre životné prostredie, pre činnosť v boji proti zmene klímy a pre verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť by bolo, keby Spojené kráľovstvo zachovalo plný súlad so súčasnými a budúcimi právnymi predpismi EÚ vrátane dodržiavania záväzkov a cieľov na rok 2030, ktoré už boli dohodnuté v rámci balíkov právnych predpisov EÚ pre čisté ovzdušie a v oblasti čistej energie; ak by sa tak však nestalo, požaduje prijatie dojednaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktoré by zabezpečili úzku spoluprácu a prísne štandardy v týchto oblastiach a ktoré by riešili cezhraničné environmentálne otázky; zdôrazňuje, že akákoľvek spolupráca s agentúrami EÚ v týchto oblastiach sa musí zakladať na dvojstranných dohodách;

36.

mohol by súhlasiť s podobným režimom, aký je vo vzťahu k tretím krajinám, v oblastiach energetiky, elektronickej komunikácie, kybernetickej bezpečnosti a IKT; pokiaľ ide o energetiku, sa domnieva, že akékoľvek takéto režimy by mali rešpektovať integritu vnútorného trhu s energiou a prispievať k energetickej bezpečnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti a mali by zohľadniť spojovacie vedenia medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; očakáva, že Spojené kráľovstvo bude dodržiavať najprísnejšie štandardy jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, a to aj v prípade prepravy odpadu a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky;

37.

je presvedčený, že program EÚ PEACE, ktorého cieľom je posilnenie mierovej a stabilnej spoločnosti podporovaním zmierenia v Severnom Írsku a pohraničnom regióne Írska, by sa mal zachovať a Spojené kráľovstvo by sa na ňom malo naďalej aj podieľať;

v) Spravovanie budúcej dohody

38.

poukazuje na to, že akákoľvek budúca dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, v ktorej bude Spojené kráľovstvo figurovať ako tretia krajina, by mala zahŕňať stanovenie súdržného a pevného systému správy, ktorý by bol globálnym rámcom pre všetky štyri piliere vzťahujúce sa na spoločnú nepretržitú kontrolu a riadenie dohody, mechanizmy urovnávania sporov a presadzovania práva, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie ustanovení dohody;

39.

trvá na tom, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby tento systém správy v plnom rozsahu zachoval autonómiu rozhodovania a právny poriadok EÚ vrátane úlohy SD EÚ ako jediného orgánu oprávneného poskytovať výklad práva EÚ;

40.

zdôrazňuje, že koncepcia dojednaní o správe by mala byť primeraná povahe, rozsahu pôsobnosti a hĺbke budúcich vzťahov a zohľadňovať úroveň prepojenia, spolupráce a blízkosti;

41.

súhlasí s myšlienkou zriadiť spoločný výbor zodpovedný za dohľad nad vykonávaním dohody, za riešenie rozdielov vo výklade a vykonávaní dohodnutých nápravných opatrení v dobrej viere a plnohodnotné zabezpečovanie regulačnej autonómie EÚ vrátane legislatívnych výsad Európskeho parlamentu a Rady; zdôrazňuje, že zástupcovia EÚ v tomto výbore by mali podliehať primeraným mechanizmom, ktoré budú zabezpečovať ich zodpovednosť a do ktorých bude zapojený Európsky parlament;

42.

domnieva sa, že pokiaľ ide o ustanovenia založené na pojmoch práva EÚ, dojednania o správe by mali stanoviť možnosť postúpenia veci SD EÚ; opakovane potvrdzuje, že o alternatívnom mechanizme urovnávania sporov v prípade uplatňovania a výkladu ustanovení dohody, ktoré nesúvisia s právom Únie, sa môže uvažovať iba vtedy, ak poskytne rovnocenné záruky nezávislosti a nestrannosti, aké ponúka SD EÚ;

vi) Rovnaké podmienky

43.

pripomína, že Spojené kráľovstvo a jeho závislé územia by mali naďalej dodržiavať a uplatňovať normy, ktoré vyplývajú z jeho medzinárodných záväzkov a právnych predpisov a politík Únie, najmä v oblastiach uvedených v odseku 4, a to spôsobom, ktorý bude odrážať rozsah a hĺbku budúcich vzťahov; poukazuje na výhody zachovania zosúladenej regulácie vychádzajúcej z právnych predpisov Únie;

44.

konštatuje, že rozsah a hĺbka dohody týkajúcej sa rovnakých podmienok bude mať zásadný význam z hľadiska určovania rozsahu celkového budúceho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; pripomína, že v tejto oblasti bude zohrávať kľúčovú úlohu nepretržité dodržiavanie európskeho sociálneho modelu zo strany Spojeného kráľovstva;

45.

je pevne presvedčený, že Spojené kráľovstvo by malo sledovať vývoj noriem v oblasti daní a právnych predpisov pre boj proti praniu špinavých peňazí v rámci acquis Únie vrátane daňovej transparentnosti, výmeny informácií o daňových záležitostiach a opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a malo by riešiť situáciu svojich závislých území a ich nedodržiavanie kritérií dobrej správy vecí verejných EÚ a požiadaviek na transparentnosť; trvá na tom, že prístup k colnej únii by mal byť výhradne podmienený dodržiavaním uvedených noriem Spojeným kráľovstvom;

46.

pripomína, že je potrebné zaviesť záruky s cieľom zabezpečiť zachovanie prísnych štandardov aj rovnakých podmienok v oblasti ochrany životného prostredia, boja proti zmene klímy, bezpečnosti potravín a verejného zdravia; zdôrazňuje, že pre občanov a MVO by mal byť zaručený prístup k spravodlivosti a náležitý mechanizmus na vybavovanie sťažností, pokiaľ ide o presadzovanie pracovných a environmentálnych noriem;

47.

konštatuje, že – ako je to v prípade zvyšku dohody – aj ustanovenia týkajúce sa rovnakých podmienok si budú vyžadovať pevné správne štruktúry zahŕňajúce primerané mechanizmy riadenia, dohľadu, urovnávania sporov, v prípade potreby doplnené o presadzovanie sankcií a predbežných opatrení a o požiadavku, aby obe strany zriadili alebo prípadne zachovali nezávislé inštitúcie schopné účinne dohliadať na vykonávanie a presadzovať ho;

vii) Možná účasť na programoch EÚ

48.

zdôrazňuje, že podmienky pre účasť Spojeného kráľovstva na činnostiach a programoch EÚ sa bude riadiť pravidlami, ktoré platia pre tretie krajiny mimo EHP; zdôrazňuje, že na účasti Spojeného kráľovstva sa musí dohodnúť celá EÚ, pričom sa budú dodržiavať všetky príslušné pravidlá, mechanizmy a podmienky účasti, a to aj v súvislosti s financovaním, realizáciou, kontrolou a udeľovaním absolutória, a bez toho, aby boli umožnené čisté prevody prostriedkov z rozpočtu EÚ do Spojeného kráľovstva;

49.

pripomína, že platí všeobecné pravidlo, že Spojené kráľovstvo nemôže byť ako tretia krajina zastúpená v agentúrach EÚ ani mať k nim prístup; poznamenáva však, že toto nevylučuje prísne regulovanú spoluprácu v konkrétnych prípadoch, ktorá si bude vyžadovať dodržiavanie všetkých príslušných pravidiel a finančných príspevkov; poukazuje na to, že budúci viacročný finančný rámec bude musieť zahŕňať dôsledky budúceho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

Dohoda o vystúpení

50.

víta návrh dohody o vystúpení, ktorý 28. februára 2018 predložila Komisia a ktorý vo veľkej miere odráža názory Európskeho parlamentu; konštatuje, že tento návrh bol vypracovaný na základe vzájomne dohodnutej spoločnej správy z 8. decembra 2017 a na základe pozícií EÚ k ďalším problémom spojeným s vystúpením;

51.

víta inštitucionálne ustanovenia a mechanizmy urovnávania sporov stanovené v návrhu dohody o vystúpení vrátane pozastavenia výhod počas prechodného obdobia, ako sa stanovuje v článku 165 návrhu dohody o vystúpení v prípade neplnenia záväzkov a ustanovení týkajúcich sa dohody o vystúpení;

i) Práva občanov

52.

víta všeobecný prístup k občianskym právam v druhej časti návrhu dohody o vystúpení predloženom Komisiou, ale pripomína, že pre súhlas Európskeho parlamentu bude kľúčové, aby sa vyriešili všetky zostávajúce otázky týkajúce sa práv občanov a zabezpečilo sa, aby neboli brexitom ovplyvnené práva občanov EÚ so zákonným pobytom v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva so zákonným pobytom v EÚ-27; podporuje začlenenie odkazu na budúcich manželov/manželky; berie na vedomie ustanovenia týkajúce sa administratívnych postupov s cieľom získať postavenie osoby s trvalým pobytom a trvá na tom, že je potrebné rodinám umožniť začať príslušné konanie prostredníctvom jediného formulára, ktorý bude mať len deklaratórnu povahu a bude klásť dôkazné bremeno na orgány Spojeného kráľovstva; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude dôkladne dohliadať na to, aby sa tieto postupy účinne vykonávali a boli jednoduché, jasné a bezplatné; trvá na tom, že budú zaručené budúce práva na voľný pohyb v celej EÚ pre občanov Spojeného kráľovstva, ktorí majú v súčasnosti pobyt v niektorom členskom štáte EÚ-27, ako aj právo voliť v miestnych voľbách pre všetkých občanov, na ktorých sa vzťahuje dohoda o vystúpení; žiada tiež, aby mali občania EÚ, na ktorých sa vzťahuje dohoda o vystúpení, celoživotné právo vrátiť sa do Spojeného kráľovstva, žiada ochranu občanov so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov pred vyhostením, ako aj ochranu procesných práv súvisiacich s vyhostením, ako sa uvádza v smernici 2004/38/ES, a ochranu práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ;

53.

trvá na tom, aby mali počas prechodného obdobia všetci občania EÚ prichádzajúci do Spojeného kráľovstva tie isté práva ako tí, ktorí prišli pred začiatkom prechodného obdobia; odmieta v tejto súvislosti návrh uvedený v nedávnom politickom dokumente, ktorý zverejnila vláda Spojeného kráľovstva a ktorý zachováva diskrimináciu medzi občanmi EÚ, ktorí prišli pred začiatkom prechodného obdobia, a tými, ktorí prídu po ňom;

54.

pripomína, že mnohí občania Spojeného kráľovstva vyjadrili dôrazný nesúhlas so stratou práv, ktoré v súčasnosti požívajú podľa článku 20 ZFEÚ; navrhuje, aby EÚ-27 preskúmala možnosti zmiernenia tejto situácie v rámci primárneho práva EÚ a aby sa pritom v plnej miere rešpektovali zásady reciprocity, rovnosti, symetrie a nediskriminácie; berie na vedomie vec prejednávanú na holandskom súde a týkajúcu sa zachovania práv vyplývajúcich z občianstva EÚ pre občanov Spojeného kráľovstva po brexite, ktorá bola nedávno postúpená SD EÚ;

ii) Írsko a Severné Írsko

55.

víta protokol o Írsku a Severnom Írsku, ktorý je súčasťou návrhu dohody o vystúpení predloženom Komisiou a vďaka ktorému je možné aktivovať zabezpečovací mechanizmus vymedzený v spoločnej správe z 8. decembra 2017; zdôrazňuje, že ide o konkrétne riešenie umožňujúce zachovať spoluprácu medzi severom a juhom a zabrániť tzv. tvrdej hranici medzi Severným Írskom a Írskom, čo je potrebné pre prípad, že by sa nenašlo žiadne alternatívne riešenie či už v rámci celkového vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom alebo prostredníctvom osobitných riešení, ktoré má navrhnúť Spojené kráľovstvo, ako sa uvádza v odseku 49 spoločnej správy;

56.

pripomína, aký je dôležitý záväzok Spojeného kráľovstva zabezpečiť, že nedôjde k žiadnemu obmedzeniu práv vrátane sociálnych a demokratických práv, záruk a rovnosti príležitostí, ako je stanovené vo Veľkopiatkovej dohode a v súlade so záväzkami spoločnej správy; trvá na transpozícii všetkých prvkov spoločnej oblasti cestovania a na právach občanov EÚ na voľný pohyb, ako je zakotvené v práve EÚ a vo Veľkopiatkovej dohode;

iii) Prechodné obdobie

57.

opakuje zásady obsiahnuté vo svojom uznesení z 13. decembra 2017, že po dátume vystúpenia už Spojené kráľovstvo nebude súčasťou inštitúcií a orgánov EÚ a už nebude prispievať k rozhodovaniu a že toto prechodné obdobie môže spočívať iba v tom, že sa predĺži uplatňovanie acquis EÚ a existujúcich politík EÚ v oblasti regulácie, rozpočtu, dohľadu, súdnictva a presadzovania nástrojov a štruktúr na Spojené kráľovstvo; plne podporuje rokovací mandát ustanovený v usmerneniach k rokovaniam Európskej rady, v smerniciach Rady na rokovania a v nedávnom pozičnom dokumente Komisie k tejto otázke;

58.

víta a vyjadruje podporu štvrtej časti návrhu dohody o vystúpení týkajúcej sa prechodných opatrení; zdôrazňuje, že všetky práva, ktoré majú občania podľa právnych predpisov EÚ, by mali platiť aj počas prechodného obdobia; zdôrazňuje, že sa to vzťahuje aj na občanov EÚ, ktorí prídu do Spojeného kráľovstva počas prechodného obdobia a ktorí by mali mať úplne rovnaké práva, najmä pokiaľ ide o detské prídavky, zlučovanie rodín a prístup k súdnej náprave na SD EÚ;

59.

pripomína, že akékoľvek prechodné opatrenie musí byť plne v súlade so záväzkami WTO, aby sa nenarušili obchodné vzťahy s tretími krajinami;

60.

trvá na tom, že všetky budúce obchodné dohody, o ktorých bude Spojené kráľovstvo rokovať s tretími krajinami po vystúpení, budú môcť nadobudnúť účinnosť až po uplynutí obdobia, počas ktorého budú platiť prechodné opatrenia;

61.

pripomína, že od dátumu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ už Spojené kráľovstvo nebude môcť využívať medzinárodné dohody, ktoré uzavrela EÚ alebo členské štáty konajúce v jej mene alebo EÚ a členské štáty spoločne; berie na vedomie, že počas prechodného obdobia zostane Spojené kráľovstvo viazané povinnosťami vyplývajúcimi z týchto dohôd; zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo sa nebude môcť podieľať na riadiacich štruktúrach a rozhodovacích postupoch stanovených v týchto dohodách;

62.

poukazuje na to, že prechodné opatrenia ako súčasť dohody o vystúpení možno začať uplatňovať až po tom, ako táto dohoda vstúpi do platnosti;

iv) Ďalšie otázky týkajúce sa rozdelenia

63.

vyzýva, aby sa bezodkladne dospelo k dohode o všetkých ustanoveniach týkajúcich sa rozdelenia, ako je stanovené v tretej časti návrhu dohody o vystúpení, a naliehavo vyzýva Spojené kráľovstvo, aby predložilo jasnú pozíciu, ak sa tak už nestalo, o všetkých nevyriešených otázkach týkajúcich sa jeho vystúpenia;

Pripravenosť

64.

zdôrazňuje význam práce, ktorú odviedla Komisia a členské štáty na rôznych úrovniach, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti a pripravenosti; zdôrazňuje, že vzhľadom na neistotu spôsobenú brexitom je potrebné varovať nielen inštitúcie EÚ, ale rovnako aj vnútroštátne orgány, hospodárske subjekty a najmä občanov a že im musia byť zároveň poskytnuté náležité informácie, aby sa mohli primerane pripraviť na všetky možné scenáre vrátane scenára, keď sa nedosiahne žiadna dohoda; vyzýva najmä na zavedenie opatrení zameraných na čo najväčší počet dotknutých odvetví a osôb, okrem iného v týchto oblastiach:

—	nepretržitý a bezpečný prístup k liekom na veterinárne a humánne použitie a zdravotníckym pomôckam pre pacientov vrátane bezpečného a rovnomerného zásobovania rádioizotopmi,

—	finančné služby pre hospodárske subjekty,

—	pripravenosť MSP a malých prevádzkovateľov, ktorí obchodujú so Spojeným kráľovstvom, napríklad agropotravinárskych výrobcov a výrobcov produktov rybolovu, ktorý by mohli byť po prvýkrát konfrontovaní s vývoznými postupmi a určitými druhmi požiadaviek, a to aj v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti,

—	obmedzenia a prekážky, ktoré by mohli vyplývať z nového právneho rámca pre prepravu cestujúcich a tovaru, a vplyv týchto obmedzení na „just-in-time“(práve včas) zložky potravinového dodávateľského, spracovateľského a distribučného reťazca,

—

kapacita, pokiaľ ide o správne označovanie, vysledovateľnosť a skutočný pôvod poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybolovu, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie bezpečnosti potravín a štandardov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a poskytovanie presných informácií spotrebiteľom o potravinárskych výrobkoch,

—	právny rámec ochrany údajov,

—	úplná identifikácia právnych predpisov EÚ, ktoré si vyžadujú úpravu v dôsledku brexitu, zo strany Komisie;

o o

65.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade Európskej únie, Európskej komisii, národným parlamentom a vláde Spojeného kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0102.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0361.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0490.

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/51

P8_TA(2018)0075

Budúci VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 (2017/2052(INI))

(2019/C 162/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (1) a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2017/1123 z 20. júna 2017 (2),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie (4),

—	so zreteľom na Diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ (5),

—	so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (6),

—	so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom 4. októbra 2016 (7) a Radou 5. októbra 2016 (8),

—	so zreteľom na správu Agentúry EÚ pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z vlastnej iniciatívy k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti EÚ,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0048/2018),

keďže súčasný viacročný finančný rámec (VFR) bol dohodnutý v roku 2013 a po prvýkrát zahŕňa reálne zníženie tak viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov oproti predchádzajúcemu obdobiu finančného plánovania napriek narastajúcim právomociam EÚ, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve, a jej čoraz vyšším ambíciám stanoveným v stratégii EÚ 2020; keďže spôsobil aj značné rozdiely medzi úrovňou viazaných rozpočtových prostriedkov a úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov, čo prispelo k nahromadeniu neuhradených platieb za prvé dva roky VFR; keďže neskoré prijatie VFR a súvisiacich právnych základov prispelo k meškaniam vo vykonávaní, ktorých dôsledky sú citeľné ešte aj dnes a ktoré môžu spôsobiť nahromadenie platobných nárokov na konci súčasného VFR, ktoré sa môžu preniesť do nasledujúceho obdobia; keďže do VFR boli na naliehanie Európskeho parlamentu začlenené nové ustanovenia s cieľom využívať jeho celkové stropy v čo najväčšom rozsahu a stanoviť mechanizmy flexibility;

keďže VFR na roky 2014 – 2020 veľmi skoro preukázal, že je nevhodný na plnenie skutočných potrieb a dosahovanie politických ambícií, pretože mal od začiatku riešiť celý rad kríz a nových výziev v oblasti investícií, sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zamestnanosti mladých ľudí, bezpečnosti, poľnohospodárstva, životného prostredia a zmeny klímy, s ktorými sa v čase jeho prijímania nepočítalo; keďže v dôsledku toho súčasný VFR už narazil na svoje limity, a to len po dvoch rokoch vykonávania, pretože dostupné rezervy sa vyčerpali, vo veľkom rozsahu sa uplatnili ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, existujúce politiky a programy boli vystavené tlaku alebo dokonca obmedzené a boli vytvorené niektoré mimorozpočtové mechanizmy ako prostriedok na kompenzovanie nedostatočnej úrovne a flexibility rozpočtu EÚ;

keďže tieto nedostatky boli zjavné už v čase preskúmania VRF v polovici obdobia a jeho revízie, ktorá sa začala na konci roka 2016, a vyžadovali okamžité kroky, ako vyzdvihol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016; keďže prostredníctvom dohodnutej revízie v polovici obdobia sa podarilo mierne rozšíriť možnosti ustanovení o flexibilite, ale nedošlo k revízii stropov VFR;

keďže Komisia predloží balík návrhov VFR na obdobie po roku 2020 vrátane budúcich vlastných zdrojov v máji 2018, hoci v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 sa stanovuje, že mali byť predložené do 1. januára 2018; keďže krátko na to by podľa očakávaní mali nasledovať legislatívne návrhy finančných programov a nástrojov;

prijíma toto uznesenie s cieľom vyzdvihnúť pozíciu Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020, s osobitným dôrazom na jeho očakávané priority, veľkosť, štruktúru, trvanie, flexibilitu a iné horizontálne zásady, a poukázať na osobitné rozpočtové smerovania príslušných politík EÚ, na ktoré sa bude vzťahovať budúci finančný rámec; očakáva od Komisie, že predloží legislatívny návrh týkajúci sa budúceho VFR s návrhom novej medziinštitucionálnej dohody, v ktorom budú zohľadnené pozície a návrhy Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že toto uznesenie predstavuje aj základ, o ktorý sa bude Európsky parlament opierať počas postupu vedúceho k prijatiu budúceho VFR;

zároveň prijíma osobitné uznesenie (9) na vyjadrenie svojej pozície k reforme systému vlastných zdrojov EÚ v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní sa strana výdavkov a strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok a že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

I. Priority a výzvy budúceho VFR

víta diskusie týkajúce sa nového VFR ako príležitosť pripraviť podmienky pre silnejšiu a udržateľnejšiu Európu prostredníctvom jedného z jej najhmatateľnejších nástrojov, ktorým je rozpočet Únie; domnieva sa, že budúci VFR by mal byť súčasťou širšej stratégie a zamerania v záujme budúcnosti Európy; domnieva sa, že VFR musí pretaviť politický projekt a politické priority EÚ do rozpočtových prostriedkov;

je presvedčený, že budúci VFR by mal byť založený na zavedených politikách a prioritách Únie, ktoré sú zamerané na podporu mieru, demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti, zvýšenie blahobytu, dlhodobého a udržateľného hospodárskeho rastu a výskumu a inovácie, zabezpečenie kvalitného zamestnávania vedúceho k dôstojným pracovným miestam, boj proti zmene klímy a na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj solidarity medzi členskými štátmi a občanmi; domnieva sa, že tieto piliere sú hlavnými predpokladmi riadne fungujúceho jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie, ako aj nového posilnenia postavenia Európy vo svete; verí v to, že dnes sú z hľadiska budúcnosti Európy omnoho dôležitejšie ako v minulosti;

domnieva sa, že budúci VFR by mal Únii umožniť prinášať riešenia a že Únia by vďaka nemu mala z kríz tohto desaťročia vyjsť silnejšia: okrem iných hospodárskeho a finančného poklesu, nezamestnanosti mladých ľudí, pretrvávajúcej chudoby a sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zmeny klímy a prírodných katastrof, zhoršovania stavu životného prostredia a straty biodiverzity, terorizmu a nestability; zdôrazňuje, že tieto globálne, cezhraničné výzvy s tuzemským dosahom odhalili vzájomnú závislosť našich ekonomík a spoločností a poukázali na potrebu spoločného konania;

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí dodržať svoj záväzok byť lídrom v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, ktoré poskytujú globálny plán pre udržateľnejšie, spravodlivejšie a prosperujúcejšie spoločnosti v hraniciach našej planéty; zdôrazňuje, že budúci VFR musí byť zosúladený s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; víta záväzok Komisie uplatňovať hľadisko cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ; očakáva, že EÚ dodrží svoje záväzky týkajúce sa týchto cieľov; zdôrazňuje tiež, že vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv a záväzok inštitúcií EÚ a členských štátov zabezpečiť sociálnejšiu Európu by mali byť podporené primeranými finančnými zdrojmi; domnieva sa, že v nadväznosti na Parížsku dohodu treba výrazne zvýšiť výdavky súvisiace s klímou v porovnaní so súčasným VFR a dosiahnuť 30 % čo najskôr a najneskôr do roku 2027;

zdôrazňuje, že budúci VFR predstavuje pre Úniu príležitosť preukázať, že je jednotná a schopná riešiť politické udalosti, ako je brexit, nástup populistických a nacionalistických hnutí a zmeny na vedúcich miestach v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že rozdeľovanie a egocentrizmus nie sú odpoveďou na globálne problémy a obavy občanov; domnieva sa, že rokovania o brexite ukazujú najmä, že výhody plynúce z členstva Únie výrazne prevažujú nad nákladmi na prispievanie do rozpočtu; v tejto súvislosti žiada úplné dodržiavanie rámca už uzavretých záväzkov, ako v prípade Veľkopiatkovej dohody, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a demokracie;

vyzýva preto na nepretržitú podporu existujúcich politík, najmä dlhoročných politík EÚ, ktoré sú zakotvené v zmluvách, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárskej politiky a politiky súdržnosti, pretože prinášajú hmatateľné výhody európskeho projektu pre občanov EÚ; odmieta akékoľvek snahy vrátiť tieto politiky na vnútroštátnu úroveň, pretože by sa tým ani neznížilo finančné zaťaženie daňovníkov a spotrebiteľov, ani by sa nedosahovali lepšie výsledky, ale naopak, brzdilo by to rast, solidaritu a fungovanie jednotného trhu a zároveň by to ešte viac prehĺbilo nerovnosti a rozdiely medzi územiami a hospodárskymi odvetviami; má v úmysle zabezpečiť pre EÚ-27 v budúcom programovom období tú istú úroveň financovania týchto politík a ďalej zlepšovať ich účinnosť a zjednodušovať s nimi spojené postupy;

domnieva sa, že Európa by mala ponúkať vyhliadky mladším generáciám, ako aj na budúcnosť orientovaným podnikom, vďaka ktorým je EÚ úspešná na celosvetovej úrovni; je odhodlaný výrazne posilniť dva svoje vlajkové programy, konkrétne rámcový program pre výskum a program Erasmus+, ktorým súčasné prostriedky neumožňujú uspokojiť veľmi vysoký dopyt zo strany veľmi kvalitných uchádzačov; pevne trvá na svojej podpore výrazného zvýšenia zdrojov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a na pomoc malým a stredným podnikom prostredníctvom programov nadväzujúcim na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); podporuje tiež zvýšenie prostriedkov na Nástroj na prepájanie Európy (NPE) 2.0;

10.

vyzýva Úniu, aby plnila svoju úlohu v troch vznikajúcich oblastiach politiky s vnútorným a vonkajším rozmerom, ktoré sa objavili v priebehu súčasného VFR:

—	vypracovaním a financovaním komplexnej politiky v oblasti azylu, migrácie a integrácie a riešením základných príčin migrácie a vysídľovania v tretích krajinách,

—	posilnením ochrany vonkajších hraníc a podporou stability, najmä prostredníctvom ochrany ľudských práv v zahraničí, predchádzania konfliktom a vonkajších rozvojových politík,

—	zabezpečovaním spoločnej vnútornej bezpečnosti pre európskych občanov a spájaním výskumu a spôsobilostí v oblasti obrany, pričom by mala zdôrazňovať, že opatrenia prijaté v tejto oblasti by nemali ísť na úkor rozvojových politík EÚ;

11.

zdôrazňuje, že sa očakáva, že do budúceho rámca budú začlenené dva nové druhy finančnej podpory, uvedené medzi prioritami hospodárskeho programu Únie, a to pokračovanie v systémoch podpory investícií, ako je Európsky fond pre strategické investície, a rozvoj stabilizačnej funkcie pre členské štáty v eurozóne, pokiaľ možno prostredníctvom navrhnutého Európskeho menového fondu spolu so špecializovaným konvergenčným nástrojom pre členské štáty, ktoré majú prijať euro;

12.

zdôrazňuje, že ako prvý krok by osobitná rozpočtová kapacita eurozóny mala byť súčasťou rozpočtu Únie, pričom by sa mala započítať nad rámec stropov viacročného finančného rámca bez toho, aby tým boli dotknuté iné programy VFR, a mala by byť financovaná eurozónou a ostatnými zúčastnenými stranami prostredníctvom zdroja príjmov, ktorý sa má schváliť medzi zúčastnenými členskými štátmi a považuje sa za pripísané príjmy a záruky; domnieva sa, že po dosiahnutí stability by fiškálna kapacita mohla byť financovaná zo skutočných vlastných zdrojov na základe odporúčaní Montiho správy o budúcom financovaní EÚ;

13.

potvrdzuje zásadu, že na ďalšie politické priority by sa mali vyčleniť ďalšie finančné prostriedky bez ohľadu na to, či sa objavia v čase prijímania nového VFR alebo jeho vykonávania, a zdôrazňuje, že financovanie nových potrieb by nemalo oslabovať existujúce politiky a programy; očakáva navyše, že budú zavedené ustanovenia o dostatočnej flexibilite, aby sa reagovalo na nepredvídané okolnosti, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu VFR;

14.

domnieva sa, že silnejšiu a ambicióznejšiu Európu možno dosiahnuť len vtedy, ak má k dispozícii viac finančných prostriedkov; vyzýva, so zreteľom na uvedené výzvy a priority, a vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, aby sa rozpočet Únie výrazne zvýšil; odhaduje výšku požadovaných výdavkových stropov VFR na 1,3 % HND EÚ-27 bez ohľadu na celkový počet nástrojov, ktoré sa majú započítať nad rámec stropov;

15.

je presvedčený, že zavedenie nových, skutočných vlastných zdrojov EÚ je jediné riešenie, ako primerane financovať budúci VFR, pokiaľ Rada nebude súhlasiť s výrazným zvýšením miery národných príspevkov do rozpočtu EÚ;

II. Horizontálne otázky

Zásady rozpočtu EÚ a vernosť rozpočtu

16.

pripomína európske rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, doplnkovosti, subsidiarity, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, ktoré musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

17.

pripomína svoju dlhoročnú pozíciu, že politickým ambíciám Únie musia zodpovedať primerané finančné zdroje, a pripomína, že ako sa stanovuje v článku 311 ZFEÚ, „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“;

18.

poukazuje v tejto súvislosti na to, že úplné vykonávanie politických rozhodnutí a iniciatív, ktoré prijíma Európska rada, je možné len vtedy, ak sú zaistené potrebné finančné prostriedky, a zdôrazňuje, že akýkoľvek iný prístup oslabuje vernosť rozpočtu Únie a dôveru občanov;

19.

domnieva sa, že tým, že sa politické priority EÚ prejavia formou konkrétnych investícií, VFR predstavuje vynikajúci nástroj dlhodobého plánovania výdavkov EÚ a zaručuje určitú stabilnú úroveň verejných investícií v členských štátoch; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou spoločne schválenou dlhodobou stratégiou pred prijatím budúceho VFR; pripomína ďalej, že rozpočet EÚ je v prvom rade rozpočet určený na investovanie, ktorý slúži ako doplnkový zdroj financovania opatrení, ktoré sa realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Obdobie trvania

20.

domnieva sa, že rozhodnutie o období trvania VFR by malo byť kompromisom medzi dvoma protichodnými požiadavkami, a to na jednej strane potrebou niekoľkých politík EÚ – najmä tých, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť – fungovať na základe stability a predvídateľnosti, čo sa zabezpečí prostredníctvom záväzku aspoň na obdobie siedmich rokov, a na druhej strane potrebou demokratickej legitimity a zodpovednosti, ktorá vyplýva zo synchronizácie jednotlivých finančných rámcov s päťročným politickým cyklom Európskeho parlamentu a Európskej komisie;

21.

zdôrazňuje, že politickou nevyhnutnosťou každého novozvoleného Európskeho parlamentu je, aby dokázal podstatne ovplyvňovať VFR počas svojho volebného obdobia tak z hľadiska súm, ako aj politických priorít; zdôrazňuje, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre občanov EÚ príležitosťou priamo vyjadriť postoje k rozpočtovým prioritám Únie, ktoré by sa mali zohľadniť pri záväzných úpravách finančného rámca po voľbách; domnieva sa preto, že počas každého politického cyklu musí Komisia predložiť návrh a Európsky parlament a Rada musia rozhodnúť o ustanovení nasledujúceho VFR alebo o jeho povinnej revízii v polovici obdobia;

22.

zdôrazňuje preto, že trvanie VFR sa musí postupne predĺžiť na obdobie 5+5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v dĺžke 5+5 rokov; je presvedčený, že jedno 5-ročné obdobie nepripadá v prípade trvania VFR do úvahy z dôvodu vážnych prekážok, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa plánovania a vykonávania niekoľkých politík EÚ;

23.

uznáva však, že načasovanie ďalších volieb do Európskeho parlamentu na jar 2019 neumožňuje začať ihneď uplatňovať riešenie 5+5 rokov vzhľadom na to, že súčasný VFR bude trvať do decembra 2020, pretože by nebolo možné dostatočne zosúladiť jednotlivé obdobia; preto sa domnieva, že nasledujúci VFR by mal byť stanovený na obdobie siedmich rokov (2021 – 2027) vrátane povinnej revízie ako prechodné riešenie, ktoré sa uplatní posledný krát;

Preskúmanie v polovici obdobia

24.

je presvedčený o tom, že je nevyhnutné zachovať právne záväzné a povinné preskúmanie VFR v polovici obdobia a jeho revíziu, ako je stanovené v novom nariadení o VFR; pripomína, že revízia v polovici obdobia v roku 2016 bola historicky prvou príležitosťou, keď sa uskutočnila skutočná revízia nariadenia o VFR, a že ju ako pozitívnu hodnotili Rada aj Európsky parlament, najmä pokiaľ ide o posilnenie ustanovení VFR o flexibilite;

25.

domnieva sa preto, že v prípade VFR na roky 2021 – 2027 by sa mala navrhnúť revízia v polovici obdobia a malo by sa o nej rozhodnúť včas tak, aby budúci Európsky parlament aj Komisia mohli finančný rámec primerane upraviť; zdôrazňuje, že pri každej revízii VFR by malo byť zaručené zapojenie Európskeho parlamentu a jeho výsady ako rovnocennej zložky rozpočtového orgánu; zdôrazňuje navyše, že súčasťou každej skutočnej revízie je aj revízia stropov VFR, ak by sa zistilo, že nie sú dostatočné na zvyšné obdobie;

Flexibilita

26.

zdôrazňuje, že v priebehu súčasného VFR rozpočtový orgán schválil podstatnú mobilizáciu mechanizmov flexibility a osobitných nástrojov, ktoré sú uvedené v nariadení o VFR, s cieľom zaistiť ďalšie rozpočtové prostriedky potrebné na reagovanie na vážne krízy alebo financovanie nových politických priorít;

27.

domnieva sa preto, že ustanovenia súčasného VFR o flexibilite fungovali dobre a poskytli riešenia v súvislosti s významnými finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné predovšetkým na to, aby sa reagovalo na výzvy spojené s migráciou a utečencami a riešil nedostatok investícií; pripomína, že Európsky parlament bol autorom viacerých takýchto ustanovení, ktoré rázne obhajoval počas predchádzajúcich rokovaní o VFR;

28.

domnieva sa, že je stále potrebné ešte viac posilniť tieto ustanovenia, aby bolo možné lepšie zvládať nové výzvy, nepredvídané udalosti a vyvíjajúce sa politické priority, ktoré vznikajú počas vykonávania dlhodobého plánu, akým je VFR; požaduje pre budúci VFR väčšiu flexibilitu, ktorá by mala umožniť čo najširšie využitie globálnych stropov VFR v prípade záväzkov a platieb;

Mechanizmy flexibility vo VFR

29.

domnieva sa, že stropy v rámci budúceho VFR by mali byť stanovené na takej úrovni, ktorá umožní nielen financovanie politík EÚ, ale aj ustanovenie dostatočných rezerv v záväzkoch v rámci každého okruhu;

30.

je presvedčený, že nepridelené rezervy by sa mali bez akýchkoľvek obmedzení preniesť do budúcich rozpočtových rokov a že rozpočtový orgán by ich mal mobilizovať na každý účel, ktorý bude považovať za potrebný, v rámci ročného rozpočtového postupu; vyzýva preto, aby sa zachovala celková rezerva na záväzky, ale bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu a času;

31.

pripomína, že z celkovej rezervy na záväzky sa môžu mobilizovať iba nepridelené rezervy do roka N-1 po tom, čo boli potvrdené formou technickej úpravy pred predložením návrhu rozpočtu; domnieva sa však, že je nevyhnutné preskúmať aj spôsoby, ako mobilizovať nepridelené rezervy roka N, aby bolo možné financovať ďalšie potreby, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu daného roka;

32.

je pevne presvedčený, že záväzky, ktoré schválil rozpočtový orgán, by sa mali použiť na pôvodný účel a že by sa malo urobiť čo najviac preto, aby sa táto zásada uplatňovala vo všetkých oblastiach politík; vyzýva najmä Komisiu, aby pokračovala v aktívnej práci v tomto smere; je však presvedčený o tom, že ak by naozaj došlo k rušeniu viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neuskutočnenia opatrení, na ktoré boli dané rozpočtové prostriedky vyčlenené, rozpočtový orgán by ich mal znovu sprístupniť v rámci rozpočtu EÚ a mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu; domnieva sa, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky by mali plynúť priamo do celkovej rezervy na záväzky a nemali by sa použiť sa na žiadny osobitný nástroj alebo rezervu;

33.

pripomína, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky pochádzajú zo záväzkov, ktoré už rozpočtový orgán schválil, a mali by teda viesť k zodpovedajúcim platbám, ak sa opatrenie, na ktoré boli určené, uskutočnilo podľa plánov; zdôrazňuje preto, že opätovné použitie zrušených záväzkov v rozpočte EÚ je riadne odôvodnené, ale nemalo by byť prostriedkom na obchádzanie príslušných pravidiel o rušení viazanosti, ktoré sú ustanovené v sektorových nariadeniach;

34.

poukazuje na potrebu zaručiť úplné prenesenie rezerv na platby prostredníctvom celkovej rezervy pre platby v rámci celého VFR; nesúhlasí s akýmkoľvek obmedzením alebo so stropmi uplatňovanými na úroveň rezerv, ktoré je možné previesť, ako v prípade súčasného VFR, a pripomína, že tieto rezervy sa môžu mobilizovať len v prípade, že o tom rozhodne rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že celková rezerva na platby by mohla poslúžiť v reakcii na akúkoľvek novú platobnú krízu, ktorá by mohla vzniknúť;

35.

zdôrazňuje, že možnosť revízie stropov by v nariadení o VFR mala zostať voľbou v prípade nepredvídateľných okolností, keď by sa vyčerpali potreby financovania alebo prekročili dostupné marže a osobitné nástroje; žiada, aby sa v nariadení o VFR stanovil zjednodušený postup na cielenú revíziu na základe dohodnutej prahovej hodnoty;

36.

zasadzuje sa o to, aby sa zachovala možnosť predbežného alebo spätného financovania každého programu EÚ s cieľom umožniť proticyklické opatrenia, ktoré zodpovedajú rytmu samotného vykonávania, ako aj poskytnúť zmysluplnú reakciu na veľké krízy; okrem toho požaduje legislatívnu flexibilitu, ktorá je v súčasnosti zakotvená v bode 17 medziinštitucionálnej dohody (IIA) a ktorá umožňuje úpravu celkového balíka určeného na programy prijatého riadnym legislatívnym postupom až do výšky +/-10 % a jeho ďalšie zvýšenie na +/-15 %;

37.

poukazuje na flexibilitu, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom presunov v rámci toho istého okruhu VFR s cieľom vyčleniť finančné zdroje presne tam, kde sú potrebné, a zabezpečiť lepšie vykonávanie rozpočtu EÚ; domnieva sa, že nižší počet okruhov prispieva k zvýšeniu flexibility VFR; žiada však Komisiu, aby pri prijímaní vyšších autonómnych presunov sama informovala rozpočtový orgán a aby s ním viedla konzultácie;

Osobitné nástroje VFR

38.

schvaľuje celkovú štruktúru osobitných nástrojov VFR, najmä nástroja flexibility, rezervy na núdzovú pomoc, Fondu solidarity EÚ a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), a poukazuje na ich rozsiahlu mobilizáciu v rámci súčasného VFR; vyzýva, aby sa ich finančné krytie a vykonávacie ustanovenia zlepšili;

39.

žiada najmä výrazné zvýšenie finančného krytia nástroja flexibility a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov aspoň do výšky 2 miliárd EUR; pripomína, že nástroj flexibility nie je spojený so žiadnou konkrétnou oblasťou politiky a možno ho preto využiť na akýkoľvek účel považovaný za potrebný; domnieva sa preto, že tento nástroj sa môže mobilizovať na pokrytie akýchkoľvek nových finančných potrieb, ktoré vzniknú počas VFR;

40.

poukazuje na úlohu rezervy na núdzovú pomoc, ktorá spočíva v zabezpečení rýchlej reakcie na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v prípade nepredvídaných udalostí, a podčiarkuje jej mimoriadny význam v súčasnej situácii; žiada výrazné zvýšenie jej finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov do výšky 1 miliardy EUR;

41.

konštatuje najmä, že z Fondu solidarity EÚ boli uvoľnené značné prostriedky na poskytnutie pomoci v prípade niekoľkých vážnych prírodných katastrof s významnými rozpočtovými dôsledkami; zdôrazňuje aj pozitívny vplyv tohto nástroja na verejnú mienku; navrhuje zvýšenie jeho finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR;

42.

domnieva sa, že použitie EGF, ktorým sa prejavuje solidarita EÚ a poskytuje podpora pracovníkom, ktorí prišli o prácu z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, nevyužilo svoj plný potenciál a dalo by sa ďalej zlepšiť a integrovať do dlhodobej stratégie v záujme skutočného zachytenia a opätovného začlenenia prepustených pracovníkov do trhu práce vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že v nadchádzajúcej revízii EGF by sa mal preskúmať jeho rozsah a zlepšiť koordinácia s inými nástrojmi; domnieva sa, že na revidovaný EGF by sa mali v novom VFR poskytnúť ročné rozpočtové prostriedky aspoň na tej istej úrovni;

43.

navrhuje vytvorenie osobitnej rezervy na osobitné nástroje VFR na základe nepoužitých rozpočtových prostriedkov z každého nástroja; domnieva sa, že táto rezerva by mala fungovať bez akýchkoľvek časových obmedzení; požaduje, aby sa táto rezerva mobilizovala na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu na účel ktoréhokoľvek osobitného nástroja VFR, ktorý musí financovať potreby nad rámec svojej finančnej kapacity;

44.

konštatuje, že v súčasnosti sa uplatňujú odlišné pravidlá, pokiaľ ide o časové rozpätie na prenesenie nepoužitých rozpočtových prostriedkov v prípade jednotlivých osobitných nástrojov VFR; domnieva sa, že tieto pravidlá by sa mali harmonizovať, aby sa mohlo pravidlo N+1 uplatňovať na všetky tieto nástroje;

45.

domnieva sa, že rezerva na nepredvídané udalosti by sa mala naďalej považovať za nástroj používaný v krajných prípadoch; zdôrazňuje, že ide o osobitný nástroj, ktorý sa môže tiež mobilizovať iba na platobné rozpočtové prostriedky, a že jej mobilizácia poslúžila na reakciu v prípade platobnej krízy v roku 2014; vyzýva preto, aby sa jej maximálna výška ročných rozpočtových prostriedkov upravila nahor na 0,05 % HND EÚ;

46.

zdôrazňuje, že osobitné nástroje VF by sa mali počítať nad rámec stropov VFR tak v prípade viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že otázka započítania platieb do rozpočtu v prípade týchto nástrojov bola počas revízie VFR na roky 2014 – 2020 v polovici obdobia vyriešená jednoznačne a že sa tým ukončil dlhodobý konflikt odlišného výkladu v porovnaní s Radou; presadzuje zavedenie jasného ustanovenia v nariadení o VFR, v ktorom sa stanoví, že platby vyplývajúce z mobilizácie záväzkov osobitných nástrojov VFR by sa mali počítať nad rámec ročných stropov platieb VFR;

47.

konštatuje, že v súčasnej MID sa pri mobilizácii troch osobitných nástrojov VFR v Európskom parlamente vyžaduje osobitná väčšina; považuje toto ustanovenie za zastarané, keďže vychádza z potreby osobitnej väčšiny na prijatie rozpočtu EÚ pred Lisabonskou zmluvou; vyzýva na homogénny prístup, pokiaľ ide o požiadavky na hlasovanie za mobilizáciu týchto nástrojov, ktorý by mal byť rovnaký ako pri prijímaní rozpočtu EÚ;

Príjmy – osobitná rezerva

48.

pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať osobitnú položku príjmov do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

49.

v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov a bude náležite prenesená, aby v prípade potreby umožnila dodatočné výdavky; zastáva názor, že táto rezerva by sa mala vyčleniť na osobitné nástroje VFR a na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu by mala poskytovať možnosť ďalšieho navýšenia prostriedkov, a to viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov;

Účinné a efektívne využívanie zdrojov EÚ

50.

berie na vedomie, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty by malo byť jednou z hlavných zásad, ktorými sa riadia inštitúcie EÚ pri rozhodovaní o povahe výdavkov v rámci budúceho VFR; poukazuje však na to, že tento pojem má viaceré výklady, a vyzýva na jedno jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie relevantných kritérií, ktoré by malo zohľadniť územné špecifiká a zahŕňať podľa potreby merateľné ukazovatele výkonnosti; varuje pred akýmkoľvek pokusom o použitie takéhoto vymedzenia na spochybnenie významu politík a programov EÚ na základe čisto kvalitatívnych alebo krátkodobých hospodárskych úvah;

51.

berie na vedomie odkaz na pojem európskej pridanej hodnoty vo viacerých dokumentoch, ktoré predložila Komisia; pripomína zoznam parametrov, ktoré v tejto súvislosti uviedol Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 24. októbra 2017; pripomína, že zdroje EÚ by sa mali používať na financovanie európskych verejných statkov a mali by fungovať ako katalyzátory na poskytovanie stimulov členským štátom na všetkých administratívnych úrovniach, aby prijímali opatrenia s cieľom plniť ciele zmluvy a dosahovať spoločné ciele EÚ, ktoré by sa inak nemohli plniť; súhlasí s tým, že rozpočet EÚ by sa mal používať na financovanie opatrení, ktoré sú prospešné pre celú EÚ a ktoré by inak nemohol účinne zaistiť žiadny členský štát, ak by konal individuálne, a ktoré môžu poskytnúť lepší pomer medzi kvalitou a cenou ako opatrenia vykonávané na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; domnieva sa tiež, že rozpočet EÚ by mal prispieť k vytváraniu a podpore mieru a stability v susedstve EÚ aj mimo neho; domnieva sa, že európsku pridanú hodnotu vytvárajú programy v rámci zdieľaného aj priameho hospodárenia ako dve doplnkové metódy na dosiahnutie cieľov EÚ; v tejto súvislosti očakáva, že sa členské štáty v rokovaniach o budúcom VFR zdržia používania logiky „primeranej návratnosti“, ktorá zohľadňuje iba národné záujmy vo forme čistých zostatkov;

52.

domnieva sa, že lepšie vynakladanie prostriedkov, t. j. účinné a nediskriminačné využitie každého jedného eura z rozpočtu EÚ, možno dosiahnuť nielen tým, že sa zdroje EÚ nasmerujú na opatrenia s najvyššou európskou pridanou hodnotou a najväčším zlepšením výsledkov politík a programov EÚ, a to na základe hĺbkového posúdenia súčasných výdavkov, ale aj tým, že sa vytvoria väčšie synergie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami a zabezpečením konkrétneho zlepšenia štruktúry výdavkov; podporuje odporúčania výročnej správy Európskeho dvora audítorov z roku 2016 týkajúce sa efektívneho rámca merania ukazovateľov, viac zjednodušeného a vyváženého podávania správ o výkonnosti a jednoduchšieho prístupu k výsledkom hodnotenia;

53.

požaduje skutočné zjednodušenie systému rozpočtu EÚ v budúcom VFR s cieľom zjednodušiť čerpanie; zdôrazňuje najmä potrebu obmedziť zbytočné presahy nástrojov slúžiacich na podobné druhy opatrení, napríklad v oblasti inovácií, MSP alebo dopravy, a to bez rizika, že sa stratia dôležité prvky jednotlivých programov, a potrebu odstrániť konkurenciu medzi jednotlivými formami a zdrojmi financovania, aby sa zaručila čo najväčšia doplnkovosť a bol k dispozícii súdržný finančný rámec; domnieva sa, že by to umožnilo ľahšie informovanie občanov o prioritách EÚ;

54.

zdôrazňuje, že „kontrola stavu“výdavkov EÚ nemôže zabezpečiť zníženie úrovne ambícií EÚ alebo sektorizáciu v rámci politík a programov EÚ a nemala by viesť ani k nahradeniu grantov finančnými nástrojmi na dosiahnutie úspor, pretože prevažná väčšina opatrení podporovaných z rozpočtu EÚ nie je vhodná na financovanie takýmito nástrojmi; domnieva sa, že „kontrola stavu“by mala viesť skôr k identifikácii spôsobov, akými by sa mohlo zlepšiť vykonávanie výdavkových programov EÚ;

55.

požaduje rozsiahlu harmonizáciu pravidiel s cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetky rozpočtové nástroje EÚ, pričom treba zohľadniť osobitné charakteristiky fondov a sektorov; nabáda Komisiu, aby riešila problematiku kombinovania rôznych zdrojov financovania tým, že poskytne v tejto súvislosti jasné usmernenia a zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým druhom financovania vo všetkých členských štátoch;

56.

presadzuje aj skutočné zjednodušenie sektorových vykonávacích pravidiel pre príjemcov a zníženie administratívnej záťaže prostredníctvom ďalšej štandardizácie a zjednodušenia postupov a programových dokumentov; upozorňuje tiež na potrebu zabezpečiť lepšie budovanie kapacít a technickej pomoci pre príjemcov; požaduje prechod na hodnotenie na základe rizika;

Jednotnosť, presnosť rozpočtu a transparentnosť

57.

pripomína, že zásada jednotnosti, podľa ktorej majú byť všetky položky príjmov a výdavkov Únie uvedené v rozpočte, je požiadavkou stanovenou v zmluve, ako aj základnou podmienkou demokracie, aby sa dosiahlo, že rozpočet bude transparentný, legitímny a zodpovedný; ľutuje, že táto zásada sa rešpektuje čoraz menej, hoci zložitosť financovania sa zvyšuje, počnúc historickým odkazom Európskeho rozvojového fondu (ERF) cez vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, až po najnovší masívny nárast ad-hoc mimorozpočtových mechanizmov formou inovatívnych nástrojov financovania a externých trustových fondov alebo nástrojov, ktoré sa nezaznamenávajú do súvahy Únie;

58.

pochybuje nad opodstatnením a pridanou hodnotou vytvárania nástrojov mimo rozpočtu Únie; domnieva sa, že rozhodnutia o zriadení alebo zachovaní takýchto nástrojov vychádzajú v skutočnosti zo snáh zatajiť skutočné finančné potreby a obísť prekážky VFR a stropy vlastných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že často vyplývajú aj z obchádzania Európskeho parlamentu, ktorý má trojnásobnú zodpovednosť ako legislatívny, rozpočtový aj kontrolný orgán, a idú proti cieľu zvýšenia transparentnosti pre širokú verejnosť a príjemcov;

59.

opakuje preto svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa Európsky rozvojový fond mal spolu s inými nástrojmi mimo VFR začleniť do rozpočtu Únie s cieľom zvýšiť legitímnosť, ako aj účinnosť a efektívnosť jej rozvojovej politiky; zdôrazňuje však, že príslušné finančné krytie by sa malo doplniť nad rámec dohodnutých stropov VFR, aby začlenenie týchto nástrojov do rozpočtu nemalo nepriaznivý vplyv na ich financovanie ani na iné politiky a programy EÚ; víta v zásade návrh začleniť Európsky mechanizmus pre stabilitu do finančných prostriedkov Únie formou Európskeho menového fondu bez toho, aby tým bola dotknutá jeho budúca podoba;

60.

zastáva názor, že trustové fondy EÚ môžu pridať hodnotu združením zdrojov od rôznych darcov na osobitné situácie, ale že ich použitie by nemalo viesť k jednoduchej zmene označenia plánovaného financovania EÚ a nemalo by zmeniť pôvodné ciele nástrojov financovania EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšenej parlamentnej kontroly nad ich vytváraním a vykonávaním; trvá na tom, že trustové fondy EÚ by mali podporovať iba činnosti mimo Únie;

61.

domnieva sa tiež, že ak je určitý podiel mimorozpočtových operácií považovaný za potrebný na dosiahnutie určitých osobitných cieľov, napríklad použitím finančných nástrojov alebo trustových fondov, mal by sa zabezpečiť ich obmedzený rozsah a trvanie, mali by byť úplne transparentné a odôvodnené dokázanou doplnkovosťou a pridanou hodnotou a mali by sa opierať o dôsledné rozhodovacie postupy a ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti;

62.

domnieva sa, že rozpočet Únie by mal v rámci budúceho VFR presnejšie vykazovať rozsah pripísaných príjmov a ich dosah na skutočné výdavky, najmä na tie, ktoré pochádzajú z príspevkov tretích krajín; zdôrazňuje, že je to o to dôležitejšie, že Spojené kráľovstvo by sa chcelo zúčastňovať na niektorých rozpočtových programoch Únie v rámci nového VFR po roku 2020 ako nečlenský štát Únie, čo vyjadrilo počas rokovaní o svojom vystúpení z Únie;

Miera platieb

63.

pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky sú logickým a právnym dôsledkom viazaných rozpočtových prostriedkov, a vyzýva aby sa budúce stropy platobných rozpočtových prostriedkov stanovili na primeranej úrovni, pričom sa ponechá len malý a realistický rozdiel medzi záväzkami a platbami; očakáva, že budúce stropy platieb zohľadnia na jednej strane potrebu plniť záväzky vyplývajúce zo súčasného rozpočtového obdobia, z ktorých sa stanú platby až po roku 2020, a na druhej strane potrebu plniť záväzky súvisiace s programami a nástrojmi po roku 2020;

64.

pripomína hromadenie neuhradených faktúr na konci predchádzajúceho VFR, čo sa prenieslo do súčasného VFR, a varuje pred zopakovaním sa takejto platobnej krízy pri prechode na budúci VFR, pretože by to malo vážne dôsledky pre príjemcov, ako sú študenti, univerzity, MSP a výskumníci; upozorňuje na súčasný trend nedostatočného plnenia platieb z dôvodu oneskorení vo vykonávaní programov za obdobie 2014-2020, čo vedie k zvyšovaniu úrovní nesplnených záväzkov, ktoré bude treba vyrovnať v rámci stropov budúceho VFR; žiada Komisiu a členské štáty, a to aj na úrovní ministrov financií, aby uskutočnili analýzu týchto oneskorení a predložili konkrétne opatrenia na zrýchlenie vykonávania programov v budúcnosti;

65.

poukazuje na predbežné výsledky rokovaní o finančnom vyrovnaní v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie, podľa ktorých sa bude Spojené kráľovstvo môcť v plnej miere zúčastňovať na financovaní a vykonávaní programov v období 2014 – 2020 so všetkými príslušnými finančnými dôsledkami;

Finančné nástroje

66.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ má k dispozícii celú škálu nástrojov na financovanie činností na úrovni EÚ, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií: na jednej strane najmä granty a na druhej iné finančné nástroje vo forme záruk, úverov, rozdelenia rizika alebo kapitálu; poukazuje aj na Európsky fond pre strategické investície, ktorého cieľom je mobilizovať súkromný a verejný kapitál v celej EÚ na podporu projektov v kľúčových oblastiach hospodárstva EÚ s cieľom dopĺňať obmedzené finančné prostriedky;

67.

berie na vedomie potenciál finančných nástrojov zvyšovať hospodársky a politický vplyv rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že sa môžu používať len v prípade projektov, ktoré vytvárajú príjmy v situáciách suboptimálnych investičných podmienok alebo zlyhania trhu, a preto sú len doplnkovou formou financovania, a nie alternatívou grantov; zdôrazňuje, že finančné nástroje by nemali nahrádzať už existujúce schémy verejného alebo súkromného financovania a mali by dodržiavať domáce a medzinárodné záväzky;

68.

pripomína svoju požiadavku, aby Komisia určila tie oblasti, v ktorých najlepšie slúžia granty, tie, v ktorých by viac vyhovovali finančné nástroje, a tie, kde by bolo možné skombinovať granty s finančnými nástrojmi, a mala by sa zaoberať otázkou primeranej rovnováhy medzi nimi; je presvedčený o tom, že dotácie by mali byť aj v budúcom VFR hlavným spôsobom financovania projektu EÚ; zdôrazňuje, že úvery, záruky, rozdelenie rizika a kapitálové financovanie by sa mali používať obozretne, na základe zodpovedajúceho posúdenia ex-ante a len v prípadoch, keď sa ich použitím môže preukázať jednoznačná pridaná hodnota a pákový účinok; konštatuje, že využívanie finančných nástrojov a súčinností s grantmi sa dá zlepšiť; požaduje väčšie úsilie o uľahčenie prístupu príjemcov k finančným nástrojom a väčšiu flexibilitu v medzisektorovom použití rôznych finančných nástrojov, aby sa tak prekonali reštriktívne pravidlá, ktoré bránia príjemcom využiť viaceré programy na projekty so zodpovedajúcimi cieľmi;

69.

vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zjednodušila a harmonizovala pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných nástrojov, s cieľom vytvoriť synergie medzi jednotlivými nástrojmi a dosiahnuť ich čo najúčinnejšie používanie; berie na vedomie možný návrh, ktorý si vyžaduje dôkladnú diskusiu, na jediný fond, ktorý zlúči finančné nástroje na úrovni EÚ, ktoré sú spravované centrálne; zastáva názor, že je potrebné poskytnúť jasnú štruktúru na výber z rôznych druhov finančných nástrojov v rôznych oblastiach politiky a na rôzne druhy opatrení a že na príslušné finančné nástroje by sa mali aj naďalej poskytovať finančné prostriedky v rámci samostatných rozpočtových riadkov s cieľom zabezpečiť prehľadnosť investícií; zdôrazňuje však, že žiadna takáto harmonizácia pravidiel nemôže mať vplyv na finančné nástroje, ktoré spravujú členské štáty v rámci politiky súdržnosti alebo v oblasti vonkajších vzťahov;

70.

pripomína svoje opakované výzvy na zvýšenie transparentnosti a demokratickej kontroly v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

Štruktúra

71.

domnieva sa, že štruktúra VFR by mala zvýšiť prehľadnosť politických a rozpočtových priorít pre európskych občanov, a požaduje jasnejšiu prezentáciu všetkých výdavkových oblastí EÚ; je presvedčený, že by sa mali náležite odzrkadliť hlavné piliere budúcich výdavkov EÚ;

72.

domnieva sa preto, že súčasné zobrazenie okruhov si vyžaduje určité zlepšenia, je však proti akýmkoľvek neodôvodneným radikálnym zmenám; navrhuje preto nasledujúcu štruktúru VFR na obdobie po roku 2020;

Okruh 1: Silnejšie a udržateľné hospodárstvo

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

v rámci priameho hospodárenia:

—	výskum a inovácie

—	priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky

—	digitálna transformácia hospodárstva a spoločnosti

—	veľké projekty v oblasti infraštruktúry

—	doprava, energetika, vesmír

—	životné prostredie a prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie

Okruh 2: Silnejšia súdržnosť a solidarita v Európe

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

—

hospodárska, sociálna a územná súdržnosť (v rámci zdieľaného hospodárenia)

—	investície do inovácií, výskumu, digitalizácie, zmien v priemysle, MSP, dopravy, prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, energetiky a životného prostredia

—	zamestnanosť, sociálne veci a sociálne začlenenie, rodová rovnosť, znižovanie chudoby a demografické výzvy

—	vzdelávanie, vzdelávanie mládeže a celoživotné vzdelávanie

—	kultúra, občianstvo, médiá a komunikácia

—	demokracia, právny štát a základné práva

—	zdravie a bezpečnosť potravín

—	azyl, migrácia a integrácia, spravodlivosť a spotrebitelia

—	podpora vnútroštátnych správnych orgánov a koordinácia spolupráce s nimi

Okruh 3: Silnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

—	poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

—	námorné záležitosti a rybné hospodárstvo

Okruh 4: Väčšia zodpovednosť vo svete

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

—	medzinárodná spolupráca a rozvoj

—

susedstvo

—	rozširovanie

—	humanitárna pomoc

—	demokracia, právny štát, základné práva a rodová rovnosť

—

obchod

Okruh 5: Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

—	bezpečnosť vrátane kybernetickej bezpečnosti

—	reakcia na krízu a stabilita vrátane civilnej ochrany

—	spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

—	obrana vrátane výskumu a inovácie

Okruh 6: Účinná správa slúžiaca všetkým Európanom

—	finančné prostriedky na zamestnancov EÚ

—	finančné prostriedky na budovy a vybavenie inštitúcií EÚ

73.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prílohe k európskemu rozpočtu predložila všetky výdavky týkajúce sa EÚ, ktoré vznikajú mimo rozpočtu EÚ na základe medzivládnych dohôd a postupov; domnieva sa, že takéto každoročne poskytované informácie by poskytli celkový obraz o všetkých investíciách, ku ktorým sa členské štáty zaviazali na európskej úrovni;

III. Politiky

Silnejšie a udržateľné hospodárstvo

74.

zdôrazňuje dôležitosť dokončenia Európskeho výskumného priestoru, energetickej únie, jednotného európskeho dopravného priestoru a digitálneho jednotného trhu ako základných prvkov európskeho jednotného trhu;

75.

domnieva sa, že budúci VFR by sa mal viac zameriavať na rozpočtové zdroje v oblastiach, v ktorých sa preukazuje jasná európska pridaná hodnota a ktoré stimulujú hospodársky rast, konkurencieschopnosť, udržateľnosť a zamestnanosť vo všetkých regiónoch EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam výskumu a inovácií pri vytváraní udržateľnej znalostnej ekonomiky s vedúcim svetovým postavením a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok finančných prostriedkov dostal v tejto oblasti v rámci súčasného VFR finančné prostriedky len veľmi malý podiel veľmi kvalitných projektov;

76.

vyzýva preto na podstatné zvýšenie celkového rozpočtu na 9. rámcový program v budúcom VFR, aby predstavoval aspoň 120 miliárd EUR; považuje túto výšku za primeranú na zabezpečenie celkovej konkurencieschopnosti Európy, jej vedúceho postavenia v oblasti vedy, technológií a priemyslu, zvládanie spoločenských výziev a na pomoc pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; požaduje najmä snahu stimulovať prelomové inovačné iniciatívy, ktoré vytvárajú trh, a to najmä pre MSP;

77.

žiada okrem toho väčšie zameranie na vykonávanie výskumu a inovácie prostredníctvom spoločných podnikov a iných nástrojov a na podporu investícií do kľúčových technológií s cieľom preklenúť nedostatok investícií v oblasti inovácie; zdôrazňuje, že zvýšenie prostriedkov musí byť spojené so zjednodušením postupov financovania; víta úsilie Komisie vyvíjané v tejto súvislosti a trvá na tom, že by sa v ňom malo v budúcom programovom období pokračovať, aby sa zabezpečil lepší prístup a rovnaké podmienky pre žiadateľov prostredníctvom nového systému hodnotenia žiadostí; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať opatrenia na stimulovanie vyváženej účasti zo všetkých členských štátov EÚ;

78.

víta nedávny návrh Komisie zabezpečiť financovanie Výskumného fondu pre uhlie a oceľ na nadchádzajúce roky; zdôrazňuje dôležitosť tohto fondu pre financovanie výskumu v tomto priemyselnom odvetví; je preto presvedčený, že je potrebné dlhodobé riešenie, ktorým by sa zabezpečilo financovanie po roku 2020, ako aj začlenenie fondu do rozpočtu Únie, aby mal Európsky parlament možnosť plniť si svoju úlohu ako orgán zodpovedný za kontrolu plnenia rozpočtu;

79.

zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, inovácií a zamestnanosti a vytvárajú 85 % všetkých nových pracovných miest; uznáva ich dôležitú úlohu v zabezpečení obnovy a oživenia udržateľného hospodárstva EÚ; pripomína, že v EÚ je viac než 20 miliónov MSP a že predstavujú 99 % všetkých podnikov; domnieva sa, že lepší prístup MSP k financovaniu vo všetkých členských štátoch by mal byť aj naďalej dôležitým politickým cieľom budúceho VFR, aby sa ešte viac posilnila ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť; zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať podnikanie a zlepšovať podnikateľské prostredie pre MSP, aby mohli v plnej miere využiť svoj potenciál v súčasnom globálnom hospodárstve;

80.

víta úspech osobitného Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) v rámci súčasného VFR; zdôrazňuje vysokú úroveň vykonávania tohto programu a poukazuje na jeho schopnosť čerpať ešte viac; žiada preto zdvojnásobenie finančného krytia programu COSME, aby zodpovedal súčasným potrebám hospodárstva EÚ a veľmi vysokému záujmu o účasť;

81.

zdôrazňuje svoju pevnú podporu Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je mobilizovať v rámci súčasného VFR 500 miliárd EUR na nové investície do reálnej ekonomiky; domnieva sa, že EFSI už umožnil výrazné a cielené naštartovanie hospodárskych odvetví, ktoré vytvárajú udržateľný rast a pracovné miesta; zdôrazňuje pozitívny vplyv EFSI na poskytovanie financovania MSP v celej Únii; víta preto zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na pokračovanie a zdokonalenie tohto investičného systému s osobitným rozpočtom, ktorý by v rámci nového VFR nemal byť financovaný na úkor existujúcich politík a programov; zdôrazňuje, že každý legislatívny návrh by mal byť založený na záveroch preskúmania Komisie a nezávislého hodnotenia; očakáva, že nový návrh bude účinne riešiť všetky nedostatky vo vykonávaní EFSI a posilní okrem iného aj geografické pokrytie fondu tak, aby jeho prínosy boli pociťované v celej Únii;

82.

trvá na tom, že VFR má význam pre odvetvia, ktoré závisia od dlhodobých investícií, ako je napríklad trvalo udržateľné odvetvie dopravy; zdôrazňuje, že dopravná infraštruktúra je hlavným pilierom jednotného trhu a základom udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; konštatuje, že dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru spojeného so susediacimi krajinami si vyžaduje rozsiahlu dopravnú infraštruktúru a musí sa považovať za kľúčovú prioritu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť EÚ a hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť vrátane okrajových a ostrovných oblastí; domnieva sa preto, že budúci VFR by mal umožniť dostatočné finančné prostriedky na projekty, ktoré prispievajú predovšetkým k dokončeniu základnej siete TEN-T a jej koridorov, v prípade ktorých je potrebné ďalšie rozšírenie; pripomína ciele stanovené v rámci COP 21 v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy, a vyzýva členské štáty, aby investovali do inteligentnej, udržateľnej a integrovanej verejnej dopravy;

83.

zdôrazňuje, že aktualizovaný a účinnejší program NPE by mal zahŕňať všetky druhy dopravy vrátane cestnej a železničnej infraštruktúry, ako aj vnútrozemské vodné cesty; domnieva sa, že by mal uprednostňovať širšie prepojenia medzi komplexnými sieťami a druhy dopravy, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií CO2 a zamerať sa na prepojenia a na dokončenie siete v okrajových oblastiach; opäť zdôrazňuje dôležitosť zlepšovania interoperability prostredníctvom európskeho systému riadenia železničnej dopravy a umožnenia plného využívania iniciatívy Jednotné európske nebo; vyzýva na dokončenie európskeho digitálneho systému riadenia letovej prevádzky;

84.

vyzýva na vytvorenie osobitnej rozpočtovej položky pre cestovný ruch v rámci nasledujúceho VFR s cieľom pokročiť smerom k vytvoreniu skutočnej európskej politiky cestovného ruchu, ktorá môže značne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest;

85.

vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do vývoja technológií novej generácie a presadzovala ich zavádzanie; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť financovanie na dokončenie digitálneho jednotného trhu, a to plným využívaním spektra, zabezpečením zvýšenia úrovne pevných sietí a zhustením mobilných sietí, podporou nasadzovania technológie 5G a gigabitových pripojení, ako aj ďalším napredovaním v harmonizácii predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií s cieľom vytvoriť správny regulačný rámec na zlepšenie internetového pripojenia v celej EÚ; zdôrazňuje, že telekomunikačná zložka NPE by mala naďalej podporovať infraštruktúru digitálnych služieb a vysokorýchlostných širokopásmových sietí tým, že umožní ich prístupnosť, a to aj vo vzdialených regiónoch a vidieckych oblastiach, a tým, že zvýši digitálnu gramotnosť, prepojenie a interoperabilitu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva a spoločnosti a investovať do základných technológií, ako napríklad veľkých dát, umelej inteligencie alebo vysokovýkonnej výpočtovej techniky, do oblasti infraštruktúry a digitálnych zručností s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ a zlepšiť kvalitu života Európanov;

86.

považuje za veľmi dôležité zabezpečiť udržateľné a cenovo dostupné dodávky energie v Európe; požaduje preto nepretržitú podporu investícií zaistením diverzifikácie zdrojov a trás energie, zvýšením energetickej bezpečnosti a nezávislosti a posilnením energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom NPE v oblasti energetiky; zdôrazňuje najmä, že je dôležité zabezpečiť komplexnú podporu, najmä regiónov s vysokou spotrebou uhlíka, transformáciu energetiky, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, modernizáciu výroby elektriny, zdokonalenie cezhraničných prepojení a využívanie inteligentných sietí, technológie zachytávania, ukladania a používania oxidu uhličitého, ako aj modernizáciu diaľkového vykurovania; domnieva sa, že transformácia energetiky by sa vzhľadom na ciele v oblasti klímy mala zodpovedajúcim spôsobom podporovať predovšetkým v regiónoch a krajinách závislých od ťažby uhlia s cieľom skutočne prispieť k strategickému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; požaduje vytvorenie komplexného fondu na podporu spravodlivej transformácie, najmä prostredníctvom vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, riešení v oblasti energetickej účinnosti, uskladnenia energie, riešení a infraštruktúry v oblasti elektromobility, modernizácie výroby a sietí elektrickej energie, moderných technológií výroby elektrickej energie vrátane zachytávania a ukladania CO2 (CCS), zachytávania, využívanie a ukladanie CO2 (CCU) a splyňovania uhlia, modernizácie diaľkového vykurovania vrátane vysokoúčinnej kombinovanej výroby, skorej adaptácie na budúce environmentálne normy, reštrukturalizácie odvetví závislých od ťažby uhlia, ako aj riešením spoločenských, sociálnych, ekonomických a environmentálnych vplyvov;

87.

zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako je medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER), Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS), európsky systém satelitnej navigácie (Galileo), Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus) a budúca vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM), v záujme konkurencieschopnosti, bezpečnosti a politickej sily EÚ v budúcnosti; poukazuje na to, že financovanie týchto rozsiahlych projektov treba zabezpečiť v rozpočte EÚ, ale zároveň obmedziť tak, aby sa zaistilo, že možné prekročenia nákladov neohrozia financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie, ako to potvrdzuje predchádzajúci VFR v určitých jednotlivých prípadoch; pripomína, že na tento účel je v nariadení o VFR v súčasnosti stanovená maximálna suma na tieto projekty, a požaduje podobné ustanovenia v novom nariadení;

88.

zdôrazňuje význam a vedúcu úlohu EÚ v oblasti udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a boja proti zmene klímy, degradácii ekosystémov a strate biodiverzity; domnieva sa, že stabilné a primerané financovanie je nevyhnutné pre naplnenie medzinárodných záväzkov EÚ, ako je Parížska dohoda; pripomína, že budúci VFR by mal pomôcť Únii dosiahnuť tieto ciele a mal by prispieť k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050; zdôrazňuje, že EÚ by nemala financovať projekty a investície, ktoré sú v rozpore s dosahovaním týchto cieľov; vyzýva na dôsledné uplatňovanie hľadiska klímy v budúcich výdavkoch EÚ; požaduje v tejto súvislosti primerané financovanie príslušných programov, ako je LIFE + a zdvojnásobenie ich finančných zdrojov, ako aj vytvorenie vyhradených rozpočtových prostriedkov na biodiverzitu a riadenie sústavy Natura 2000;

Silnejšia súdržnosť a solidarita v Európe

89.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti by po roku 2020 mala zostať hlavnou investičnou politikou Európskej únie, ktorá bude zahŕňať všetky regióny EÚ, s cieľom riešiť zložité sociálno-ekonomické problémy a zároveň sústredí väčšinu zdrojov na najzraniteľnejšie regióny; domnieva sa, že okrem cieľa znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja a cieľa posilnenia konvergencie, ktoré sú zakotvené v zmluve, by sa politika súdržnosti mala zamerať na dosahovanie všeobecných politických cieľov EÚ, a navrhuje preto, aby sa tri fondy politiky súdržnosti – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond – v budúcom VFR sústredili najmä na poskytovanie podpory pre rast a konkurencieschopnosť, výskum a inováciu, digitalizáciu, zmeny v priemysle, MSP, dopravu, zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy, environmentálnu udržateľnosť spravodlivú energetickú transformáciu, zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodovú rovnosť, znižovanie chudoby a demografické výzvy; zdôrazňuje, že tieto tri fondy predstavujú neoddeliteľnú súčasť politiky súdržnosti EÚ a môžu fungovať len spoločne v jednotnom rámci tejto politiky; okrem toho žiada, aby sa posilnila územná spolupráca vrátane cezhraničnej zložky a mestského rozmeru v politike, ako aj osobitné ustanovenia pre vidiecke, horské, ostrovné a odľahlé oblasti;

90.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zachovať financovanie politiky súdržnosti EÚ-27 v období po roku 2020 aspoň na úrovni rozpočtu na roky 2014 – 2020 v stálych cenách; zdôrazňuje, že HDP by mal byť naďalej jedným z parametrov prideľovania finančných prostriedkov politiky súdržnosti, domnieva sa však, že by ho mal dopĺňať súbor sociálnych, environmentálnych a demografických ukazovateľov, aby sa lepšie zohľadnili nové druhy rozdielov medzi regiónmi EÚ a v rámci nich vo všetkých členských štátoch; podporuje okrem toho zachovanie prvkov v novom programovom období, ktoré prispeli k modernizácii politiky súdržnosti a k jej väčšiemu zameraniu na výsledky v súčasnom VFR, t. j. tematickej koncentrácie, ex ante kondicionalít, rámca výkonnosti a prepojenia na hospodárske riadenie;

91.

je pevne odhodlaný splniť záväzok vyplývajúci z článku 9 ZFEÚ zaistiť sociálnu Európu a vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv na základe udržateľného rastu vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť a sociálny pokrok a podporovania rovnosti medzi ženami a mužmi, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa, ako sú zakotvené v zmluve; upozorňuje, že takéto vykonávanie si vyžaduje, aby sociálne politiky boli riadne financované, a zdôrazňuje následnú potrebu posilnenia existujúcich nástrojov, ktoré prispievajú k plneniu týchto cieľov, najmä ESF, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, EGF a EaSI; trvá na tom, aby sa v budúcom VFR zachovali a aby boli aj naďalej vykonávané predovšetkým prostredníctvom grantov;

92.

opakuje svoju výzvu Komisii a všetkým členským štátom, aby zriadili osobitný fond určený na záruku pre deti, čím sa deti stanú stredobodom rozširujúcich sa politík zmierňovania chudoby a zabezpečia sa zodpovedajúce zdroje na úplné vykonanie potrebných politických opatrení vrátane pomoci rodičom prekonať sociálne vylúčenie a nezamestnanosť prostredníctvom cielených zásahov;

93.

zdôrazňuje, že najmä ESF by mal rozšíriť svoju podporu rozvoja sociálneho dialógu, a to najmä zlepšením budovania kapacít sociálnych partnerov vrátane európskej sektorovej a medzisektorovej úrovne, a že tento záväzok by sa mal stať povinným pre členské štáty vo všetkých regiónoch EÚ;

94.

zdôrazňuje predovšetkým pretrvávajúcu potrebu bojovať proti nezamestnanosti a vylúčeniu mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET), a to v rámci komplexného prístupu k politikám v oblasti mladých ľudí na úrovni EÚ; žiada preto, aby sa prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zdvojnásobili, a aby sa záruka EÚ pre mladých ľudí vykonávala úplne, pričom v nasledujúcom programovom období treba zabezpečiť rýchle a zjednodušené využívanie fondov a trvalé a stabilné financovanie; zdôrazňuje potrebu lepšej regulácie s cieľom zabezpečiť nediskriminačnú účasť na programe pre mladých ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia; domnieva sa, že investície na podporu rozvoja vzdelávania a odbornej prípravy, najmä rozvíjania digitálnej gramotnosti, sú aj naďalej jednou z najdôležitejších priorít EÚ; trvá na tom, že tento program nesmie nahrádzať výdavky, ktoré boli predtým financované z vnútroštátnych rozpočtov;

95.

vyjadruje podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mladých ľudí, športu, demokracie, občianstva a občianskej spoločnosti, ktoré jednoznačne preukázali európsku pridanú hodnotu a sú stále veľmi obľúbené u príjemcov; zasadzuje sa preto za neustále investovanie do rámca vzdelávania a odbornej prípravy 2020 prostredníctvom programu Erasmus +, Kreatívna Európa a Európa pre občanov, s cieľom osloviť ľudí všetkých vekových skupín, a najmä mladých ľudí; pripomína svoju podporu pri posilňovaní vonkajšieho rozmeru programov Erasmus+ a Kreatívna Európa; odporúča okrem toho pokračovanie Európskeho zboru solidarity s adekvátnymi zdrojmi, ktoré nebudú na úkor iných programov EÚ; zdôrazňuje aj veľký prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť v EÚ;

96.

odporúča zriadiť interný Európsky fond pre demokraciu, ktorý bude spravovať Komisia, na posilnenie podpory občianskej spoločnosti a MVO, ktoré pôsobia v oblasti demokracie a ľudských práv;

97.

požaduje najmä aspoň trojnásobné zvýšenie rozpočtu na program Erasmus+ v budúcom VFR s cieľom osloviť omnoho viac mladých ľudí, mládežníckych organizácií a študentov stredných škôl a učňov v celej Európe a poskytovať im cenné kompetencie a životné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania, príležitostí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa orientovaných na študenta, najmä dobrovoľníctva a práce s mládežou; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ľuďom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálno-ekonomického zázemia, čím sa im umožní, aby sa zúčastnili na programe, ako aj osobám so zdravotným postihnutím;

98.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala na projekt Európsky poukaz na Interrail k 18. narodeninám a v ďalšom VFR predložila osobitný program s dostatočnými ročnými rozpočtovými prostriedkami na pokrytie všetkých žiadostí o bezplatnú železničnú prepravu pochádzajúcu od mladých Európanov, ktorí dosiahnu v danom roku vek 18 rokov; zdôrazňuje, že takýto projekt by sa stal kľúčovým prvkom pri zvyšovaní európskeho povedomia a identity, najmä v súvislosti s hrozbami, ako je populizmus a šírenie dezinformácií; opäť zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa takéhoto programu sa od Komisie očakáva návrh riadneho právneho základu;

99.

očakáva, že v oblasti azylu a migrácie Európska únia prejde po roku 2020 z krízového riadenia na trvalú spoločnú európsku politiku; zdôrazňuje, že opatrenia v tejto oblasti by mali spadať pod osobitný nástroj, napr. Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); zdôrazňuje, že budúci fond, ako aj príslušné agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci musia byť vybavené primeranou úrovňou financovania na celý ďalší VFR s cieľom riešiť komplexné výzvy v tejto oblasti; domnieva sa tiež, že AMIF by mali dopĺňať ďalšie zložky na riešenie tejto problematiky v rámci iných politík, najmä európske štrukturálne a investičné fondy a nástroje na financovanie vonkajšej činnosti, pretože nemožno očakávať, že obrovské a komplexné potreby v tejto oblasti vyrieši jediný nástroj; uznáva okrem toho význam kultúrnych, vzdelávacích, mládežníckych a športových programov pri integrácii utečencov a migrantov do európskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby posúdila, či možno posilniť úlohu európskych miest v rámci európskej azylovej politiky zavedením systému stimulov, ktorý ponúka finančnú podporu na ubytovanie utečencov a hospodársky rozvoj priamo pre mestá za prijímanie utečencov a žiadateľov o azyl;

100.

uznáva európsku pridanú hodnotu spolupráce pri riešení spoločných hrozieb pre verejné zdravie; konštatuje, že ani jeden členský štát nemôže riešiť cezhraničné problémy v oblasti zdravia sám, a žiada, aby sa v budúcom VFR zohľadnila zodpovednosť EÚ za vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti verejného zdravia, systémov zdravotníctva a zdravotných problémov súvisiacich so životným prostredím a podporu členských štátov v znižovaní nerovností v oblasti zdravia; domnieva sa, že na základe pozitívnych výsledkov prebiehajúcich činností v tejto oblasti by súčasťou nasledujúceho VFR mal byť rozsiahly program novej generácie v oblasti zdravia, ktorý bude riešiť tieto otázky na cezhraničnej úrovni, napríklad vypracovaním inovatívnych riešení pre poskytovane zdravotnej starostlivosti vrátane digitálneho zdravia, ako sú európske referenčné siete, a ktorý poskytne podporu členským štátom vo forme výmeny údajov, dôkazov a osvedčených postupov; pripomína, že dobré zdravie je predpokladom dosahovania ďalších cieľov stanovených EÚ a že politiky v oblastiach, ako sú poľnohospodárstvo, životné prostredie, zamestnanosť, sociálne veci či začlenenie, majú tiež vplyv na zdravie Európanov; vyzýva preto na posilnenie posúdení vplyvu na zdravie a medziodvetvovej spolupráce v tejto oblasti v budúcom VFR;

Silnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

101.

potvrdzuje, že modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, udržanie vidieckeho obyvateľstva a zamestnanosti, trvalo udržateľný rozvoj a udržateľnosť v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj zabezpečenie zdravých, vysokokvalitných a cenovo dostupných potravinárskych produktov pre Európanov; poukazuje na to, že požiadavky týkajúce sa potravín a zdravia sa zvýšili, rovnako ako potreba podporovať prechod poľnohospodárov na ekologickejšie poľnohospodárske postupy a bojovať proti zmene klímy; zdôrazňuje, že treba podporovať istotu príjmov poľnohospodárov a posilniť prepojenie medzi SPP a poskytovaním verejných statkov; zdôrazňuje, že SPP patrí medzi politiky s najvyššou mierou integrácie a že je financovaná predovšetkým na úrovni EÚ, a preto nahrádza vnútroštátne výdavky;

102.

zdôrazňuje, že rozpočet SPP v budúcom VFR by mal ostať aspoň na súčasnej úrovni EÚ-27 v stálych cenách; zdôrazňuje, že nové výzvy, ktorým musí budúca SPP čeliť, si vyžadujú primerané finančné prostriedky pridelené na základe analýzy súčasnej politiky a budúcich potrieb; zdôrazňuje, že priame platby vytvárajú jasnú pridanú hodnotu EÚ a posilňujú jednotný trh tým, že zabraňujú narúšaniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi; namieta v tejto súvislosti proti akémukoľvek návratu na vnútroštátnu úroveň a prípadnému vnútroštátnemu spolufinancovaniu priamych platieb; zdôrazňuje potrebu pokračovať v opatreniach udržiavajúcich výrobu v sektoroch, ktoré sú životne dôležité pre zraniteľné oblasti, zreformovať rezervu na krízové situácie v poľnohospodárstve, zvýšiť financovanie tak, aby bolo v súlade s reakciami na rôzne cyklické krízy v citlivých odvetviach, vytvoriť nové nástroje, ktoré dokážu zmierniť cenovú volatilitu a zvýšiť finančné prostriedky na programy osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI); vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese konvergencie priamych platieb a zabezpečila potrebný finančný a právny rámec pre potravinový dodávateľský reťazec s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám; pripomína, že vidiecke oblasti v EÚ stoja pred vážnymi problémami, a preto potrebujú osobitnú podporu;

103.

zdôrazňuje sociálno-ekonomický a ekologický význam odvetvia rybárstva, morského prostredia a „modrého hospodárstva“a ich príspevok k udržateľnej potravinovej sebestačnosti EÚ z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti európskej akvakultúry a rybárstva a zmiernenia ich vplyvu na životné prostredie; poukazuje na to, že spoločná rybárska politika je výlučnou právomocou EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu osobitného, nezávislého a prístupného rybárskeho fondu na vykonávanie tejto politiky; žiada opätovné zavedenie programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter pre rybné hospodárstvo, keďže ide o veľmi dôležitý program pre najvzdialenejšie regióny EÚ; žiada, aby sa úroveň finančných prostriedkov vyhradených v súčasnom VFR pre odvetvie rybárstva prinajmenšom zachovala a aby sa v prípade vzniku nových potrieb zvýšili finančné prostriedky na námorné záležitosti; upozorňuje na možné negatívne účinky tzv. tvrdého brexitu v tomto odvetví; poznamenáva, že doplňujúce možnosti financovania by mohli okrem nenávratnej pomoci poskytnúť ďalšie finančné nástroje;

Väčšia zodpovednosť vo svete

104.

zdôrazňuje, že svet stojí pred mnohými výzvami, medzi ktoré patria konflikty, kybernetické útoky, terorizmus a radikalizácia, dezinformácie, prírodné katastrofy, zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, porušovanie ľudských práv a rodová nerovnosť; domnieva sa, že Únia má osobitnú politickú a finančnú zodpovednosť, ktorej základom je skutočná európska zahraničná politika založená na pravidlách a hodnotách, podpora stability, bezpečnosti, demokratickej správy a udržateľný rozvoj našich partnerov, ako aj odstránenie chudoby a reakcia na krízy;

105.

zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky na vonkajšiu činnosť by sa mali výrazne zvýšiť, ak má Únia plniť svoju úlohu v rámci svojej globálnej stratégie a vo svojich politikách rozširovania, susedstva a rozvoja, ako aj v riešení núdzových situácií; očakáva, že v budúcom VFR sa odzrkadlia bezprecedentné potreby krajín južného a východného susedstva, ktoré zápasia s konfliktmi a dôsledkami výziev, ktoré predstavuje migrácia a utečenci; požaduje pridelenie vyšších rozpočtových prostriedkov na riešenie rastúcej potreby humanitárnej pomoci vyplývajúcej z prírodných a človekom spôsobených katastrof, pričom treba predísť akémukoľvek rozdielu medzi záväzkami a platbami; domnieva sa, že je potrebné, aby Únia zvýšila financovanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA); okrem toho zdôrazňuje potrebu dodatočných zdrojov na financovanie investičného plánu pre Afriku s cieľom podporiť inkluzívny rast a trvalo udržateľný rozvoj, a riešiť tak niektoré zo základných príčin neregulárnej migrácie;

106.

pripomína, že rozvojová politika EÚ sa riadi viacerými záväzkami, najmä cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, akčným programom z Addis Abeby o financovaní rozvoja, parížskou dohodou o zmene klímy a Európskym konsenzom o rozvoji, ako aj súdržnosťou politík v záujme rozvoja a zásadami účinnosti pomoci; upriamuje pozornosť na záväzok EÚ a členských štátov zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,7 % HDP do roku 2030 vrátane 20 % ODA EÚ na sociálne začleňovanie a ľudský rozvoj a 0,2 % HND EÚ na ODA pre najmenej rozvinuté krajiny;

107.

konštatuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať dôležitú úlohu pri riešení základných príčin migrácie a podpore stability, ale domnieva sa, že ODA by sa nemala použiť na pokrytie nákladov darcov na utečencov; berie na vedomie možnú úlohu ODA v uľahčení mobilizácie financovania z iných zdrojov, a zdôrazňuje, že je potrebné výraznejšie zapojenie súkromného sektora prostredníctvom možného pokračovania vonkajšieho investičného plánu, v nadväznosti na jeho hodnotenie;

108.

podporuje priame poskytovanie finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, a to najmä v tretích krajinách, v ktorých je ohrozená demokracia a právny štát; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu nástrojov vonkajšieho financovania rýchlo reagovať na politický vývoj a posilniť zásadu viac za viac;

109.

je pripravený zvážiť zjednodušenú a efektívnejšiu štruktúru pre nástroje vonkajšieho financovania, pokiaľ sa ňou zvyšuje transparentnosť, zodpovednosť, účinnosť, súdržnosť a pružnosť, a rešpektujú sa ňou ciele príslušných politík; požaduje zachovanie osobitných samostatných nástrojov predvstupovej pomoci, susedskej politiky a rozvojovej a humanitárnej pomoci z dôvodu ich osobitných politických a finančných čŕt; konštatuje, že v rámci tejto štruktúry by prostriedky na ERF mali byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec dohodnutých stropov bez mierového nástroja pre Afriku a príslušné trustové fondy a nástroje by mali byť začlenené transparentnejšie;

110.

zdôrazňuje, že je potrebná vyššia flexibilita, aby bola možná mobilizácia dodatočných zdrojov a rýchle financovanie; mohol by zvážiť, v rámci celkového zvýšenia v nástrojoch na financovanie vonkajšej činnosti, väčšiu nepridelenú rezervu určenú na zvýšenie vlastnej flexibility; zdôrazňuje však, že takáto flexibilita by sa nemala dosiahnuť na úkor dlhodobých politických cieľov a geografických a tematických priorít, predvídateľnosti dlhodobého financovania, parlamentnej kontroly a konzultácií s partnerskými krajinami a občianskou spoločnosťou;

Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých

111.

domnieva sa, že nový okruh venovaný oblasti Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých by bol vyjadrením toho, že Únia považuje túto vznikajúcu politickú zodpovednosť za prioritu, uznaním jej špecifickej povahy a že by sa tým dosiahla konzistentnosť medzi jej vnútorným a vonkajším rozmerom;

112.

zdôrazňuje, že úroveň a mechanizmy financovania v oblasti vnútornej bezpečnosti by sa mali od začiatku a na celé obdobie trvania budúceho VFR zvýšiť, aby sa predišlo každoročnému systematickému používaniu ustanovení VFR o flexibilite; žiada, aby sa orgánom presadzovania práva (Europol, Eurojust a Cepol), ako aj Agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA) poskytli dostatočné zdroje, aby mali prostriedky na plnenie a riadenie svojich nových úloh; vyzdvihuje úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva pri chápaní a riešení fenoménov ako radikalizácia, marginalizácia, nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti;

113.

domnieva sa, že budúci VFR musí podporovať vytvorenie európskej obrannej únie; očakáva, že po oznámeniach Komisie v tejto oblasti budú predložené príslušné legislatívne návrhy vrátane návrhu týkajúceho sa osobitného programu EÚ pre výskum v oblasti obrany a programu rozvoja obranného priemyslu, ktorý doplnia investície členských štátov do vybavenia v rámci spolupráce; opäť v tejto súvislosti potvrdzuje svoje silné presvedčenie, že ďalšie politické priority by mali byť spojené s dodatočnými finančnými prostriedkami; pripomína, že zvýšená obranná spolupráca, spojenie výskumu a vybavenia a odstránenie duplicity posilnia strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a povedú k výraznému zvýšeniu účinnosti, ktorého hodnota sa často odhaduje na približne 26 miliárd EUR ročne;

114.

v súvislosti so zvýšenou pozornosťou, ktorá sa venuje bezpečnosti a obrane v Únii, požaduje nové posúdenie všetkých výdavkov na vonkajšiu bezpečnosť; očakáva predovšetkým reformu mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku po začlenení ERF do rozpočtu; víta nedávne záväzky, ktoré prijali členské štáty v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, a žiada podpredsedníčku Komisiu / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby poskytli jasné informácie o ich budúcom financovaní; požaduje následnícky program nástroja na podporu stability a mieru, ktorý bude klásť dôraz na reakciu na krízu a budovanie kapacít v záujme bezpečnosti a rozvoja, a zároveň poskytne právne podložené riešenie budovania vojenských kapacít;

115.

zdôrazňuje prvoradý význam mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý umožnil koordinovanú pomoc EÚ pri prírodných a človekom spôsobených katastrofách v celej Únii a mimo nej; poukazuje na nepochybnú pridanú hodnotu operácií civilnej ochrany pri účinnom boji proti katastrofám, ktoré sú čoraz častejšie a komplikovanejšie, pričom zároveň posilňujú pocit európskej solidarity medzi občanmi EÚ v čase núdze; víta nedávne návrhy Komisie na posilnenie civilnej ochrany EÚ posilnením pripravenosti a preventívnych opatrení vrátane vytvorenia osobitnej rezervy operačných kapacít na úrovni Únie; vyzýva na to, aby sa posilnené opatrenia v tejto oblasti spojili s primeraným financovaním v rámci budúceho VFR;

Účinná správa slúžiaca všetkým Európanom

116.

domnieva sa, že stabilná, účinná a vysokokvalitná verejná správa je nevyhnutná na vykonávanie politík Únie a obnovenie dôvery občanov a posilnenie dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a s občanmi na všetkých úrovniach; zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu inštitúcií, ktoré sú zložené z demokraticky zvolených členov; pripomína, že podľa Dvora audítorov inštitúcie, orgány a agentúry EÚ znížili počet zamestnancov o 5 %, ako bolo stanovené v ich plánoch pracovných miest; zastáva názor, že by už nemali byť vystavené takémuto ďalšiemu horizontálnemu znižovaniu pracovných miest; vyjadruje svoju dôraznú opozíciu voči opakovaniu takzvaného fondu prerozdelenia zamestnancov pre agentúry;

117.

víta iniciatívy inštitúcií, orgánov a agentúr zamerané na ďalšie zvýšenie účinnosti prostredníctvom väčšej administratívnej spolupráce a združovaním určitých funkcií, ktorými sa dosahujú úspory v rozpočte Únie; upozorňuje, že v prípade niektorých agentúr by bolo možné ďalšie zvýšenie účinnosti, najmä prostredníctvom zvýšenej spolupráce medzi agentúrami s podobnými úlohami v oblasti dohľadu nad finančným trhom a agentúrami s viacerými miestami pôsobenia; vyzýva vo všeobecnosti na dôkladné posúdenie možností zoskupovania agentúr podľa strategického charakteru ich úloh a ich výsledkov s cieľom vytvoriť synergie medzi agentúrami, napríklad pokiaľ ide o Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy v Paríži;

118.

domnieva sa, že inštitúcie a orgány EÚ by mali rešpektovať geografickú aj rodovú rovnováhu;

119.

vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus, ktorý umožní, aby voči členským štátom, ktoré nerešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), mohli byť vyvodené finančné dôsledky; upozorňuje však, že koneční príjemcovia prostriedkov z rozpočtu Únie nesmú byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední; je preto presvedčený, že rozpočet Únie nie je vhodným nástrojom na riešenie porušení článku 2 ZEÚ, a že akékoľvek prípadné finančné dôsledky, by mali hradiť členské štáty nezávisle od plnenia rozpočtu;

120.

zdôrazňuje, že odstránenie diskriminácie, ako aj rodovej nerovnosti a násilia založeného na rodovej príslušnosti je nevyhnutné na splnenie záväzkov EÚ na ceste k inkluzívnej Európe; preto podporuje uplatňovanie rodového hľadiska a rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ v rámci budúceho VFR, ako aj posilnený rozpočtový rozmer v boji proti všetkým prípadom diskriminácie, s osobitnou pozornosťou venovanou rodovému hľadisku v rámci politiky v oblasti migrácie a azylu a vonkajších politík EÚ;

121.

zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť, aby ženy mali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a aby sa mimoriadna pozornosť venovala osobitným potrebám zraniteľných osôb vrátane maloletých a iných ohrozených skupín vrátane komunity LGBTI;

122.

obhajuje názor, že znevýhodneným cieľovým skupinám, najmä osobám so zdravotným postihnutím a Rómom, by sa mala poskytovať cielená podpora, pričom treba vylúčiť segregačné praktiky, a súhlasí s tým, aby Rómovia boli aj naďalej uvedení v zozname príjemcov prostriedkov z ESF a EFRR;

123.

konštatuje, že z dôvodu ich izolácie od európskeho kontinentu musia najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia (ZKÚ) čeliť osobitným prírodným, hospodárskym a sociálnym problémom; domnieva sa, že by sa pre tieto regióny mali prijať na mieru šité opatrenia a riadne odôvodnené výnimky; požaduje, aby sa najvzdialenejším regiónom a zámorským krajinám a územiam poskytovala podpora EÚ aj v ďalšom VFR, najmä v rámci politiky súdržnosti pre najvzdialenejšie regióny a v rámci osobitného nástroja pre ZKÚ, na ich prístup k výskumným programom a na boj proti osobitným výzvam spojeným so zmenou klímy, ktorým čelia;

124.

nalieha na Komisiu, aby v záujme riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti rozpočtu Európskej únie zvážila vytvorenie vhodných podmienok na predchádzanie korupcii a finančným podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad colnými podvodmi, ktoré viedli k výraznej strate príjmov pre rozpočet Únie; žiada členské štáty, ktoré namietali proti právnemu rámcu Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie, aby prehodnotili svoje stanovisko s cieľom umožniť rýchle riešenie tohto problému;

IV. Postup a rozhodovací proces

125.

pripomína, že prijatie nariadenia o VFR si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje navyše, že Európsky parlament a Rada sú pri prijímaní ročného rozpočtu EÚ dve rovnocenné zložky rozpočtového orgánu, zatiaľ čo o sektorových právnych predpisoch, na základe ktorých vzniká prevažná väčšina programov EÚ vrátane ich finančného krytia, sa rozhoduje v rámci riadneho legislatívneho postupu; očakáva preto postup rozhodovania o budúcom VFR, v ktorom bude zachovaná úloha aj výsady Európskeho parlamentu, ako je stanovené v zmluvách; trvá na tom, že nariadenie o VFR nie je vhodné na prijímanie zmien v nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila samostatný návrh na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, kedykoľvek je potrebné vykonať zmeny tohto nariadenia;

126.

vyjadruje svoju ochotu začať ihneď štruktúrovaný dialóg s Komisiou a Radou o VFR na obdobie po roku 2020 s cieľom uľahčiť následné rokovania a umožniť dosiahnutie dohody do konca tohto funkčného obdobia; je pripravený diskutovať s Radou o pozíciách stanovených v súčasnom uznesení, aby umožnil lepšie pochopenie očakávaní Európskeho parlamentu v súvislosti s budúcim VFR;

127.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že Komisia má oznámiť svoje návrhy v máji 2018, by malo byť formálne rozhodnutie o budúcom VFR prijaté v priebehu jedného roka; domnieva sa, že napriek počiatočnému oneskoreniu v predkladaní návrhov Komisie by sa dohoda o VFR na obdobie po roku 2020 mala dosiahnuť včas, aby sa vyslal dôležitý politický signál, pokiaľ ide o schopnosť Únie ďalej budovať konsenzus o budúcnosti EÚ a o zodpovedajúcich finančných prostriedkoch; zdôrazňuje, že tento časový plán umožní okrem iného rýchle prijatie všetkých odvetvových nariadení, a teda začatie nových programov hneď od 1. januára 2021; pripomína, že v predchádzajúcich finančných rámcoch sa nové programy začínali v zásade až niekoľko rokov po začiatku obdobia;

128.

nazdáva sa, že novozvolený Európsky parlament môže absolútnou väčšinou všetkých svojich poslancov v lehote 6 mesiacov po voľbách do Európskeho parlamentu požiadať Komisiu, aby navrhla revíziu odvetvových právnych predpisov stanovujúcich nové programy EÚ pre budúci VFR, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom volebnom období;

129.

zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa podstatné diskusie medzi všetkými tromi inštitúciami začali čo najskôr; zdôrazňuje, že všetky prvky nariadenia o VFR vrátane stropov VFR budú súčasťou rokovaní o VFR a malo by sa o nich rokovať dovtedy, kým sa nedosiahne konečná dohoda; pripomína v tejto súvislosti kritický postoj Európskeho parlamentu k postupu, ktorý viedol k prijatiu súčasného nariadenia o VFR, a k vplyvnej úlohe, ktorú zohrávala v tomto postupe Európska rada, ktorá neodvolateľne rozhodla o množstve bodov vrátane stropov VFR a viacerých ustanoveniach týkajúcich sa odvetvových politík;

130.

zastáva názor, že postupy spojené s nadchádzajúcimi rokovaniami o VFR, konkrétne zapojenie Európskeho parlamentu do jednotlivých fáz tohto postupu, by mali byť bezodkladne schválené počas bulharského predsedníctva a pred predložením návrhov o VFR; očakáva v tejto súvislosti, že Komisia poskytne Európskemu parlamentu včas ten istý objem informácií, ako má k dispozícii Rada; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť nakoniec zakotvené aj v MID ako v prípade ročného rozpočtového postupu;

131.

domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní nariadenia o VFR predstavuje v tomto procese skutočnú prekážku; vyzýva v tomto zmysle Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou; okrem toho pripomína, že v článku 48 ods. 7 ZEÚ sa môže uviesť aj všeobecná premosťovacia doložka s cieľom uplatniť riadny legislatívny postup; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nariadenia o VFR by bol v súlade s rozhodovacím postupom pri prijímaní takmer všetkých viacročných programov EÚ, ako aj ročného postupu prijímania rozpočtu EÚ;

o o

132.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.

(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.

(8) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1.

(9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0076.

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/71

P8_TA(2018)0076

Reforma systému vlastných zdrojov Európskej únie

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie (2017/2053(INI))

(2019/C 162/07)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 311 a článok 332 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na články 106a a 171 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (1),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie (2),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (3),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh (COM(2017)0547),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup (6),

—	so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (7),

—	so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. decembra 2014 (8) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 (9) o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020,

—	so zreteľom na správu z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ – záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje,

—	so zreteľom na článok 1 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre ústavné veci (A8-0041/2018),

A.	keďže podľa Rímskej zmluvy z 25. marca 1957 malo byť Európske hospodárske spoločenstvo financované národnými príspevkami len počas prechodného obdobia a následne malo byť financované systémom vlastných zdrojov;

B.	keďže Európska rada v Luxemburgu v apríli 1970 rozhodla o systéme vlastných zdrojov, ktorým sa ukončili národné príspevky a zaviedli dva skutočne vlastné zdroje: poľnohospodárske odvody a clá, ktoré dopĺňa tretí zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH);

C.	keďže v júni 1988 Európska rada zaviedla vlastné zdroje založené na HND členských štátov, pretože príjmy z existujúcich vlastných zdrojov neboli dostatočné na pokrytie celkových výdavkov v rámci rozpočtu EÚ;

keďže podiel zdroja založeného na HND výrazne vzrástol z približne 11 % v roku 1988 na 69 % v roku 2014, čím sa z tohto „zostatkového“„vyrovnávacieho“zdroja de facto stal najväčší zdroj príjmov rozpočtu EÚ v súčasnosti; keďže zdroj založený na DPH v súčasnosti predstavuje približne 12 % rozpočtu EÚ, tradičné vlastné zdroje (colné poplatky, poľnohospodárske clá a odvody za cukor a izoglukózu) predstavujú približne 13 %, pričom zvyšné percento je pokryté z ostatných príjmov vrátane daní platených zamestnancami EÚ alebo pokutami zaplatenými podnikmi, ktoré porušili s právo hospodárskej súťaže;

keďže od zavedenia korekcie pre spojené kráľovstvo na zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleau v roku 1984, na základe ktorej sa nahrádza 66 % čistého príspevku Spojeného kráľovstva, sa postupne zaviedli rôzne iné zvýhodnenia a korekčné mechanizmy s cieľom riešiť nedostatky takzvaných prevádzkových rozpočtových sáld niektorých členských štátov; keďže takéto úpravy sa v súčasnosti týkajú predovšetkým buď zníženia financovania korekcie pre Spojené kráľovstvo, alebo hrubého zníženia príspevku založeného na HND alebo DPH;

keďže Európsky parlament v mnohých uzneseniach v uplynulých desiatich rokoch poukázal na problémy a zložitosť systému vlastných zdrojov EÚ a opakovane požadoval hĺbkovú reformu, aby bol tento systém jednoduchší, transparentnejší a demokratickejší, a to aj zavedením nových a skutočných vlastných zdrojov, ktoré by postupne a v maximálnej možnej miere mali nahradiť príspevky založené na HND;

keďže Komisia v roku 2011 predložila ambiciózny balík právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov (COM(2011)0510), predložený spolu s návrhom VFR na roky 2014 – 2020, a to s cieľom dosiahnuť zjednodušenie príspevkov členských štátov, zavedenie nových vlastných zdrojov – reformovanej DPH a dane z finančných transakcií (DFT) – a reformu korekčných mechanizmov; keďže tieto návrhy Rada nezohľadnila;

keďže v dôsledku rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 bola zriadená skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorej súčasťou sú zástupcovia všetkých troch hlavných inštitúcií EÚ a ktorej predsedá Mario Monti; keďže v decembri 2016 skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje predložila svoju záverečnú správu a odporúčania, ktoré predstavujú základ pre vypracovanie pozície Európskeho parlamentu, ako sa uvádza v tomto uznesení; zdôrazňuje, že túto správu prijali jednomyseľne všetci členovia tejto skupiny vrátane členov vymenovaných Radou;

konštatuje, že Komisia do mája 2018 predloží svoj návrh VFR na obdobie po roku 2020; požaduje, aby budúci VFR, ktorý predloží Komisia, obsahoval ambiciózne návrhy na revíziu rozhodnutia o vlastných zdrojoch a všetkých súvisiacich legislatívnych aktov, pričom sa ním zároveň zavedú nové vlastné zdroje; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní medzi Radou a Európskym parlamentom sa strana výdavkov aj strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok; konštatuje, že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

predkladá toto uznesenie s cieľom vyjadriť svoje stanovisko k hlavným prvkom reformy systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zloženia súboru nových vlastných zdrojov, ako aj k prvkom súčasného systému, ktoré by mali zostať v platnosti; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR na obdobie po roku 2020; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutne potrebné dosiahnuť výrazný pokrok na strane príjmov rozpočtu EÚ s cieľom uľahčiť dosiahnutie dohody o budúcom VFR;

I. PRÁVNY RÁMEC A ROZHODOVACÍ PROCES

pripomína, že článok 311 ZFEÚ ustanovuje: „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík. Rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“; zdôrazňuje preto, že právna požiadavka, aby sa rozpočet EÚ pokrýval zo skutočných vlastných zdrojov, vyplýva priamo zo zmluvy;

pripomína, že v článku 310 ZFEÚ sa uvádza, že rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe; v tom zmysle konštatuje, že príjmy by mali pokrývať všetky výdavky, ako ich každoročne prijíma rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ nemôže mať ročný deficit, ani byť financovaný požičiavaním peňazí na finančných trhoch;

konštatuje, že hlavný legislatívny akt, ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov, tzv. rozhodnutie o vlastných zdrojoch (RVZ), prijíma Rada jednomyseľne po konzultácii s Európskym parlamentom a že toto rozhodnutie musia ratifikovať všetky členské štáty; zdôrazňuje, že toto je jeden z najkomplexnejších legislatívnych postupov stanovených v zmluve;

konštatuje, že v tomto legislatívnom akte Rada stanovuje okrem iného aj strop vlastných zdrojov a môže zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie; zdôrazňuje, že hoci RVZ nemá určený dátum skončenia platnosti, je priamo spojené s príslušným VFR, v ktorom sa stanovuje maximálna výška výdavkov za obdobie, na ktoré sa vzťahuje;

pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa zaviedli nové ustanovenia, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov, ktorými sa Rade umožňuje po udelení súhlasu Európskeho parlamentu prijať nariadenie kvalifikovanou väčšinou; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré vykonávacie ustanovenia, najmä tie, ktoré sa týkajú výpočtu zdrojov založených na HND, sú stále súčasťou RVZ; požaduje preto bezproblémovejší postup prijímania RVZ; vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci budúcej revízie zmluvy podporili požiadavku Európskeho parlamentu na úpravu článku 311 ZFEÚ s cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu v rámci postupu prijímania vlastných zdrojov;

pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za svoje fiškálne politiky, a zdôrazňuje, že právomoc vyberať dane je jadrom zvrchovanosti členských štátov; zdôrazňuje, že reforma vlastných zdrojov EÚ nepredstavuje presun štátnej zvrchovanosti v tejto oblasti, ale zosúlaďuje súčasný systém so znením a s duchom zmlúv EÚ;

II. DÔVODY NA REFORMU SÚČASNÉHO SYSTÉMU VLASTNÝCH ZDROJOV

i. Potreba odstrániť nedostatky súčasného systému

zdôrazňuje, že súčasný systém vlastných zdrojov je veľmi zložitý, nespravodlivý, netransparentný a pre občanov EÚ úplne nezrozumiteľný; poukazuje najmä na zložitosť výpočtov týkajúcich sa vnútroštátnych zvýhodnení a korekčných mechanizmov, ktoré sa vzťahujú na systém vlastných zdrojov alebo na štatistický zdroj založený na DPH; okrem toho zdôrazňuje, že tento systém nepodlieha žiadnej účinnej parlamentnej kontrole na úrovni EÚ a v podstate mu chýba demokratická legitimita a zodpovednosť;

10.

zdôrazňuje, že spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými príspevkami členských štátov, kladie neprimeraný dôraz na čisté saldá jednotlivých členských štátov, čím sa vo veľkej miere ignoruje príspevok rozpočtu EÚ k dosahovaniu spoločných európskych cieľov v prospech všetkých občanov EÚ; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že celkový podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ, vypočítavaný buď na základe HND, alebo ako percentuálny podiel štatistického zdroja založeného na DPH, predstavuje približne 83 % z celkových príjmov EÚ;

11.

vyjadruje presvedčenie, že dominantné postavenie zdrojov založených na HND posilnilo rozpočtovú logiku tzv. juste retour (spravodlivej návratnosti), ktorá ovládla diskusie v Rade, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na zavedenie korekcie pre Spojené kráľovstvo a série súvisiacich zvýhodnení a ďalších korekčných mechanizmov na strane príjmov na jednej strane, ako aj na neschopnosť dohodnúť sa na dostatočnej úrovni rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ v rámci ročného rozpočtového postupu na strane druhej; zastáva názor, že EÚ sa musí odkloniť od koncepcie čistého prevádzkového zostatku, pretože v praxi sú všetky členské štáty príjemcami rozpočtu EÚ;

12.

domnieva sa najmä, že rozhodnutie o výške ročného rozpočtu EÚ je ovplyvnené politickými a finančnými úvahami na vnútroštátnej úrovni, čo obmedzuje rokovania o rozpočte, ktoré často vyúsťujú do hry s nulovým súčtom medzi čistými platcami a čistými príjemcami v Rade, a to bez ohľadu na záväzky Únie vrátane tých, ktoré vykonala Rada; domnieva sa, že v dôsledku toho sú niektoré politiky EÚ, ktoré preukazujú najvyššiu európsku pridanú hodnotu, často oblasťami, v ktorých sa navrhujú úspory nákladov, a že projekt EÚ ako taký je preto oslabený;

13.

konštatuje, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ sú jasne identifikované na strane výdavkov štátnych rozpočtov a sú často vnímané ako finančná záťaž, ktorá prevažuje prínosy dosiahnuté v oblasti výdavkov EÚ, ktoré sú často menej viditeľné; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatočnú informovanosť verejnosti o výhodách rozpočtu EÚ;

14.

vyjadruje preto presvedčenie, že súčasný systém vlastných zdrojov je v podstate v rozpore so znením a s duchom zmluvy; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že dôkladná reforma zdrojov EÚ je nevyhnutná, aby sa opäť zosúladilo financovanie rozpočtu EÚ s požiadavkami vyplývajúcimi zo zmluvy a potrebami Únie ako celku;

ii. Potreba umožniť Únii financovať jej politiky a čeliť novým výzvam

15.

zdôrazňuje, že vo VFR na obdobie po roku 2020 sa bude musieť zabezpečiť riadne financovanie politík a programov EÚ s jasnou európskou pridanou hodnotou, ale bude tiež potrebné zabezpečiť dodatočné prostriedky na riešenie výziev, ktoré už boli zistené v oblastiach ako rast a zamestnanosť, zmena klímy, ochrana životného prostredia, konkurencieschopnosť, súdržnosť, inovácie, migrácia, kontrola vonkajších hraníc EÚ, bezpečnosť a obrana;

16.

okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa nedostatkom, ktoré má súčasný VFR, a od začiatku zabezpečovať úroveň zdrojov, ktorá umožní, aby Únia plnila svoj politický program pri zaistení primeraného financovania a účinne reagovala na nepredvídané udalosti alebo krízy, ktoré sa môžu vyskytnúť v období trvania budúceho finančného rámca; zdôrazňuje potrebu vyriešiť v rámci ročného rozpočtového postupu opakujúci sa problém nedostatočných platobných rozpočtových prostriedkov; pripomína výraznú mobilizáciu ustanovení VFR o flexibilite, ktorá bola potrebná len na samotné riešenie migračnej a utečeneckej krízy;

17.

očakáva, že bez toho, aby bolo dotknuté finančné vyrovnanie, budú dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ predstavovať veľkú výzvu aj pre budúci VFR a všetky súvisiace rozpočtové rozhodnutia; je presvedčený, že pred rozhodnutím o VFR na obdobie po roku 2020 by sa mala preklenúť medzera po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a zároveň by sa malo zaručiť, že zdroje EÚ nebudú znížené a nedôjde k negatívnemu vplyvu na programy EÚ;

18.

víta návrh, ktorý predložil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, na vytvorenie osobitného riadka v rozpočte EÚ určeného pre eurozónu, ktorý bol súčasťou jeho prejavu o stave únie v Európskom parlamente a ďalej rozvinutý v oznámení Komisie zo 6. decembra 2017 o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie (COM(2017)0822); na tento účel požaduje rozpočtovú kapacitu v rámci rozpočtu EÚ nad rámec súčasných stropov;

III. SMEROM K PRIJATEĽNÉMU A VYVÁŽENÉMU SYSTÉMU VLASTNÝCH ZDROJOV

i. Zásady a predpoklady pre vytvorenie nového systému vlastných zdrojov

19.

podporuje zriadenie transparentného, jednoduchšieho a spravodlivejšieho nového systému vlastných zdrojov vychádzajúceho z prvkov súčasného systému, ktoré sa ukázali ako účinné, s cieľom zabezpečiť stabilné finančné prostriedky na úrovni EÚ; domnieva sa, že reforma systému vlastných zdrojov by mala vychádzať z niekoľkých hlavných zásad;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť príjmy s politickými cieľmi, najmä pokiaľ ide o politiky v oblastiach jednotného trhu, energetickej únie, životného prostredia, zmeny klímy a dopravy; v tejto súvislosti je presvedčený, že rozpočet EÚ by mal byť zameraný na politiky s európskou pridanou hodnotou, ako sú vymedzené v jeho uznesení z 24. októbra 2017 o diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ (10);

21.

zdôrazňuje, že z prevádzkového hľadiska sa nové vlastné zdroje nemôžu všetky zaviesť v tom istom čase, a poukazuje na potrebu ich postupného zavádzania; domnieva sa preto, že reforma systému vlastných zdrojov by sa mohla dosiahnuť prostredníctvom dvojstupňového prístupu: po prvé zavedením technicky menej zložitých vlastných zdrojov, ktorých zhromažďovanie je jednoducho možné za prijateľné náklady, a po druhé postupným zavádzaním každého ďalšieho nového vlastného zdroja na základe pevne stanoveného časového harmonogramu, až kým by všetky fungovali naplno;

22.

domnieva sa, že zavedenie nových vlastných zdrojov by malo mať dvojaký účel, teda na jednej strane dosiahnuť značné zníženie (pričom cieľom by bolo 40 %) podielu príspevkov na základe HND, čím by vznikli úspory pre rozpočet členských štátov; a na druhej strane umožniť financovanie vyššej úrovne výdavkov EÚ vo VFR po roku 2020, pričom by sa zároveň preklenul deficit, ktorý vznikne vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom zavedenia nových vlastných zdrojov nie je zvýšenie celkového daňového zaťaženia daňovníkov EÚ, na ktorých by zavedenie nových vlastných zdrojov nemalo mať vplyv;

23.

vyzýva na zrušenie všetkých zvýhodnení a korekcií, pričom by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude znamenať, že korekcia pre Spojené kráľovstvo a súvisiace korekcie tejto korekcie sa stanú nadbytočnými a prestanú existovať, pričom reforma štatistického zdroja založeného na DPH sa stane nevyhnutnou;

24.

domnieva sa, že tradičné vlastné zdroje, menovite clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru a izoglukózy, predstavujú spoľahlivý a skutočný zdroj príjmov EÚ, pretože vyplývajú priamo z toho, že EÚ je colnou úniou, a zo zákonných právomocí a spoločnej obchodnej politiky, ktorá s tým súvisí; zastáva preto názor, že tradičné vlastné zdroje by sa mali ponechať ako zdroj príjmov pre rozpočet EÚ; domnieva sa, že ak sa zníži podiel nákladov na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty, väčšia časť tohto príjmu môže pripadnúť rozpočtu EÚ;

25.

uznáva, že príspevok založený na HND je spoľahlivým, stabilným a spravodlivým zdrojom príjmov pre rozpočet EÚ a má veľmi silnú podporu veľkej väčšiny členských štátov; domnieva sa preto, že by sa mal zachovať, ale iba ako vyrovnávací a zostatkový zdroj pre rozpočet EÚ, čo by znamenalo koniec rozpočtovej logiky spravodlivej návratnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu toho, aby sa zabezpečila rovnaká klasifikácia príspevku na základe HND vo všetkých vnútroštátnych rozpočtoch, a to ako príjmy pridelené EÚ, a nie ako výdavky národných vlád;

ii. Kritériá použité na určenie nových vlastných zdrojov

26.

súhlasí s názorom skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá vo svojej správe uvádza, že pri určovaní potenciálnych nových vlastných zdrojov treba zohľadniť tieto kritériá: rovnosť/spravodlivosť; efektívnosť; dostatočnosť a stabilitu; transparentnosť a jednoduchosť; demokratickú zodpovednosť a rozpočtovú disciplínu; zameranie na európsku pridanú hodnotu; zásadu subsidiarity a rozpočtovú suverenitu členských štátov; a obmedzenie politických transakčných nákladov;

27.

vyzýva Komisiu, aby na uvedenom základe preskúmala možnosť zavedenia tohto koša nových vlastných zdrojov;

iii. Kôš možných nových vlastných zdrojov

a. Cieľ: Posilniť jednotný trh, zvýšiť transparentnosť a zlepšiť rovnosť podmienok

– Daň z pridanej hodnoty

28.

pripomína, že daň z pridanej hodnoty sa od svojho vzniku pred takmer 50 rokmi používa ako základ na výpočet vlastných zdrojov rozpočtu EÚ a že tento zdroj predstavuje v súčasnosti približne 12 % príjmov EÚ;

29.

konštatuje však, že aktuálny systém má závažné nedostatky: zdroj sa vypočítava na štatistickom základe; je zbytočne zložitý a nemá žiadne priame prepojenie na občanov; predstavuje len prevod časti príjmov, ktoré členské štáty vybrali, a teda neprináša žiadnu pridanú hodnotu v porovnaní so zdrojom založeným na HND; a základ príspevku nie je transparentný a neexistuje rovnosť medzi daňovníkmi;

30.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že úrad OLAF opakovane zistil závažné prípady colných podvodov v členských štátoch, ktoré viedli k značnej strate príjmov pre rozpočet Únie; upozorňuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že podvodníci by mohli naďalej hľadať „najslabší článok“medzi členskými štátmi ako svoje miesto vstupu do colnej únie, a že straty v rozpočte Únie by mohli pokračovať dokonca aj počas nasledujúceho VFR; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zastavenie týchto činností, ktoré poškodzujú rozpočet Únie;

31.

pripomína legislatívny návrh z roku 2011 týkajúci sa nového zdroja založeného na DPH, ktorý by viedol k uplatňovaniu pevnej sadzby v celej EÚ vychádzajúcej z čistej hodnoty dodávok tovaru a služieb alebo dovozu tovaru, na ktoré by sa vzťahovala štandardná, spoločná sadzba DPH; konštatuje, že hoci tento návrh nebol úspešný, Európska rada na zasadnutí v februári 2013 vyzvala Radu, aby pokračovala v práci na tomto spise; domnieva sa, že súčasná situácia predstavuje príležitosť na možný prelom v tejto veci;

32.

víta návrh skupiny na vysokej úrovni týkajúci sa jej predstavy o vlastnom zdroji založenom na DPH s cieľom zjednodušiť ho, znížiť súvisiace administratívne náklady a posilniť prepojenie medzi politikou EÚ v oblasti DPH a skutočnými príjmami z DPH;

33.

berie na vedomie akčný plán Komisie v oblasti DPH („K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa“), ktorý bol uverejnený 7. apríla 2016 (COM(2016)0148), a následný návrh zo 4. októbra 2017 týkajúci sa niekoľkých základných zásad a kľúčových reforiem v oblasti DPH v EÚ; podporuje hĺbkovú reformu systému DPH v EÚ, ktorá by mala byť zameraná na rozšírenie daňového základu, obmedzenie možnosti podvodu a nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj na vytváranie nových príjmov; domnieva sa, že časť týchto nových príjmov by sa mala prideliť do rozpočtu EÚ;

34.

domnieva sa, že zjednodušený zdroj založený na DPH by sa mal zakladať na spoločnom menovateli systémov DPH v celej EÚ, a poznamenáva, že takto by neviedol k eliminácii všetkých národných špecifík, ktoré sú z rôznych dôvodov opodstatnené;

35.

podporuje stanovenie jednotnej sadzby poplatkov (1 % až 2 %) z príjmov z reformovanej DPH, ktorú by v plnej miere vyberali orgány členských štátov ako vlastný zdroj Únie; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

36.

zdôrazňuje, že Komisia už predložila legislatívne návrhy na rozsiahlu reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa DPH a že ďalšie iniciatívy sa očakávajú v roku 2018; trvá na tom, že je potrebné dokončiť reformu DPH čo najskôr, a to najneskôr pred začiatkom ďalšieho VFR;

37.

vyzýva Komisiu, aby pred prijatím príslušných právnych predpisov o DPH predložila ako súčasť svojho nadchádzajúceho legislatívneho balíka o vlastných zdrojoch EÚ návrh na reformu vlastného zdroja založeného na DPH; vyjadruje presvedčenie, že takýto návrh by mal zohľadňovať hlavné výsledky reformy DPH, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

– Daň z príjmu právnických osôb

38.

pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (11) vyzval Komisiu, aby predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s vhodným a spravodlivým distribučným kľúčom, ktorý by bol komplexným riešením väčšiny škodlivých daňových praktík v Únii a ktorý by podnikom priniesol jednoznačnosť a jednoduchosť a uľahčil cezhraničné hospodárske činnosti v rámci Únie;

39.

berie na vedomie návrhy Komisie v súvislosti s CCCTB, pričom pripomína svoju žiadosť, aby sa konsolidovaný základ rozšíril po prechodnom období na všetky spoločnosti; zdôrazňuje, že súčasné návrhy na CCCTB by sa mali vzťahovať aj na digitálne hospodárstvo; na základe týchto návrhov zdôrazňuje, že digitálna prítomnosť spoločnosti by sa mala vnímať rovnako ako jej fyzické usadenie, tým, že sa vymedzí a identifikuje stála digitálna prevádzka;

40.

súhlasí s posúdením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa CCCTB vníma ako základ pre nový vlastný zdroj, ktorý spĺňa všetky kritériá, ktoré skupina stanovila; zdôrazňuje, že CCCTB je tiež kľúčovým prvkom v rozvoji jednotného trhu, ktorý je európskym verejným statkom, keďže zabraňuje nevhodnej daňovej súťaži medzi členskými štátmi aj daňovej optimalizácii, ktorá poškodzuje rovnosť podmienok;

41.

pripomína, že daňové úniky vo všetkých svojich formách spôsobujú, že EÚ stráca sumu, ktorú odhadla Komisia na 1 bilión EUR ročne; zdôrazňuje potrebu vymáhať nevybrané daňové príjmy prostredníctvom koordinovanej politiky boja proti podvodom a daňovým únikom a rámca založeného na transparentnosti, spolupráci a koordinácii;

42.

žiada Komisiu, aby na základe záverov z preskúmania smernice o CCCTB navrhla vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa vypočíta na základe príjmov členských štátov vyplývajúcich z CCCTB; vyslovuje sa za stanovenie jednotnej sadzby poplatkov z príjmov vyplývajúcich z CCCTB, ktoré sa budú vyberať ako vlastný zdroj; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

– Emisia peňazí

43.

zastáva názor, že príjmy plynúce z výnosov Európskej centrálnej banky (príjmy ECB z emisie meny), a teda majúce priame spojenie s menovou úniou EÚ, by mali byť základom pre nový vlastný zdroj namiesto vyplácania do štátnych pokladníc; domnieva sa, že takýto zdroj by mal byť priamo spojený s osobitným riadkom v rozpočte EÚ určeným pre eurozónu;

b. Cieľ: Obmedziť finančné špekulácie a posilniť daňovú spravodlivosť v sektoroch, ktoré používajú nástroje agresívneho daňového plánovania alebo agresívnu daňovú optimalizáciu

– Daň z finančných transakcií (DFT) na európskej úrovni

44.

podporuje úsilie vykonávané na základe návrhu Komisie z roku 2011 v rámci posilnenej spolupráce skupiny 11 členských štátov s cieľom zaviesť daň z finančných transakcií (DFT); naliehavo vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby sa pripojili k vyššie uvedenej skupine s cieľom vyhnúť sa narušeniu finančných trhov a zabezpečiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu;

45.

stotožňuje sa s hodnotením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa daň z finančných transakcií schvaľuje ako možný základ pre nový vlastný zdroj pre rozpočet Únie, pričom tiež uznáva, že by sa mali preskúmať aj iné spôsoby zdaňovania finančných aktivít;

46.

požaduje preto vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vypočítavať na základe vybranej metódy zdaňovania finančných aktivít;

– Zdaňovanie spoločností v digitálnom sektore

47.

víta závery neformálneho zasadnutia Rady ministrov financií zo 16. septembra 2017, v ktorých sa vyzýva na rozvoj nových digitálnych daňových pravidiel v reakcii na list štyroch ministrov financií, v ktorom sa od Komisie požaduje, aby preskúmala účinné riešenia založené na koncepcii vytvorenia tzv. vyrovnávacej dane z obratu dosiahnutého v EÚ digitálnymi spoločnosťami; zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh zopakovala, že CCCTB je vhodným rámcom na revíziu pravidiel v prospech modernej a stabilnej úpravy zdaňovania digitálnych spoločností a na riešenie daňových problémov súvisiacich s digitálnym hospodárstvom; vyzýva na koordinovaný prístup v rámci EÚ, a to aj pokiaľ ide o krátkodobé riešenia, aby sa predišlo deformáciám na jednotnom trhu v dôsledku jednostranného konania a aby sa zabránilo vytváraniu daňových rajov pre digitálne spoločnosti;

48.

súhlasí s tým, že digitálne hospodárstvo by malo mať k dispozícii moderný a stabilný fiškálny rámec na podporu inovácií, riešenie fragmentácie trhu a nespravodlivej hospodárskej súťaže a na umožnenie toho, aby všetci hráči mohli využívať nové spravodlivé a vyvážené podmienky, pričom by sa malo zároveň zabezpečiť, aby digitálne platformy a spoločnosti platili svoj podiel na daniach tam, kde vytvárajú svoje zisky; okrem toho poukazuje na to, že je nevyhnutné zabezpečiť daňovú istotu pre obchodné investície, aby sa tak odstránili súčasné medzery a zabránilo vzniku nových daňových medzier v rámci jednotného trhu;

49.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa prijali daňové opatrenia pre digitálny trh s cieľom obmedziť daňové úniky a deformácie, agresívne daňové plánovanie alebo systémy daňovej optimalizácie, ako aj zneužívanie európskych mechanizmov na vyhýbanie sa plateniu daní; domnieva sa, že tieto praktiky deformujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a oberajú členské štáty o oprávnené daňové príjmy;

50.

v zásade požaduje vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vyberať z transakcií v digitálnom hospodárstve; domnieva sa však, že vzhľadom na dôležité prebiehajúce rokovania na úrovni EÚ aj na úrovni OECD je príliš zavčasu rozhodovať o konkrétnych opatreniach na vytvorenie takéhoto zdroja;

51.

domnieva sa však, že akékoľvek opatrenia prijaté zo strany orgánov EÚ, ako napríklad registračné alebo monitorovacie systémy alebo regulačné mechanizmy, by mali okamžite umožniť výber ciel alebo poplatkov v prospech rozpočtu Únie na základe ich európskej pridanej hodnoty; domnieva sa, že ide o verejné statky EÚ, ktoré, ako uvádza skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, poskytujú základ pre zavedenie odvodu, ktorý by predstavoval „iné príjmy“pochádzajúce z politík Únie;

c. Cieľ: Podporovať transformáciu v oblasti energetiky a boj proti globálnemu otepľovaniu

– Environmentálna daň a poplatky

52.

potvrdzuje, že boj proti zmene klímy, ako aj prechod na udržateľné, obehové, nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločne dohodnuté ciele energetickej únie sú jedným z hlavných cieľov politík EÚ;

53.

opakuje svoje presvedčenie, že len spoločné dane v oblasti energetiky alebo environmentálne dane na úrovni EÚ môžu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi a riadne fungovanie jednotného trhu, a stať sa tak hnacou silou prechodu na progresívnejší a udržateľnejší model rozvoja;

54.

zdôrazňuje význam ekologického zdaňovania ako mimoriadne vhodného mechanizmu prispievania k európskym vlastným zdrojom; vyzýva Komisiu, aby ďalej začleňovala návrhy na dodatočné ekologické vlastné zdroje, ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a ako uviedol komisár pre rozpočet EÚ, ktoré sú v súlade s určitými politikami Únie, ako sú politiky v oblasti energetiky (energetická daň), životného prostredia a klímy (mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach, dane z plastu a systém obchodovania s emisiami (ETS)) a dopravy (dane z pohonných hmôt v cestnej doprave a dane z leteniek), a to v záujme podpory ďalších budúcich vlastných zdrojov Únie;

55.

požaduje, aby sa značný podiel príjmov z aukcií emisných kvót ETS zo štvrtej fázy (2021) a z nasledujúcich fáz považoval za nový vlastný zdroj EÚ; pripomína, že o tejto možnosti sa rokovalo na zasadnutiach pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a výslovne sa to navrhuje v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098); zároveň požaduje, aby sa mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach zaviedol ako nový vlastný zdroj pre rozpočet EÚ, čo by takisto malo zabezpečiť rovnaké podmienky v oblasti medzinárodného obchodu a obmedzenie presúvania výroby do zahraničia, pričom by to znamenalo začlenenie nákladov na boj proti zmene klímy do cien dovážaného tovaru;

56.

žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ zvážila zavedenie odvodu z plastov a predmetov určených na jednorazové použitie, a to s cieľom nabádať na využívanie udržateľnejších alternatív;

57.

zastáva názor, že vlastné zdroje založené na dani z elektrickej energie by sa prekrývali s rozsahom pôsobnosti systému ETS a vyvolali by obavy, pokiaľ ide o stabilitu investičných podmienok a finančnú záťaž pre domácnosti;

58.

domnieva sa, že v prípade nadmerného zaťaženia určitého členského štátu spôsobeného niektorým z iných vlastných zdrojov by sa takáto záťaž mohla zmierniť prostredníctvom dodatočnej podpory z programov EÚ, ktorej trvanie a výška by boli obmedzené, v súlade s cieľmi Únie; zdôrazňuje, že takúto podporu nemožno poskytovať prostredníctvom zavedenia akýchkoľvek nových zvýhodnení alebo korekcií na strane príjmov rozpočtu EÚ;

59.

zdôrazňuje, že zavedenie daní alebo odvodov súvisiacich so životným prostredím by nemalo mať vplyv na právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, svoj výber medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojich dodávok energie;

iv. Iné zdroje príjmov

60.

pripomína, že hoci by vlastné zdroje mali byť hlavnou zložkou príjmov rozpočtu EÚ, dopĺňajú sa o zdroje, ktoré sa v článku 311 ZFEÚ označujú ako „iné príjmy“, ktoré zahŕňajú: dane, ktoré platia zamestnanci EÚ zo svojich platov; príjmy z administratívnej činnosti inštitúcií, ako sú príjmy z predaja tovaru, nájmu alebo prenájmu, poskytovania služieb a bankových úrokov; príspevky z krajín mimo EÚ na určité programy EÚ; úroky z omeškania; pokuty zaplatené podnikmi, vo väčšine prípadov vtedy, keď sa zistilo, že sú v rozpore s právom hospodárskej súťaže EÚ; a príjmy z operácií prijímania a poskytovania úverov zo strany EÚ;

61.

poznamenáva, že zostatok z každého rozpočtového roka sa v prípade prebytku zahŕňa do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem a že iné príjmy, zostatky a technické úpravy vrátane prebytku z predchádzajúceho roka predstavujú približne 6 % celkových príjmov; zdôrazňuje, že v posledných rokoch „iné príjmy“z veľkej časti pozostávali z pokút, ktoré samotné predstavujú 2,5 % celkových príjmov (vynímajúc pripísané príjmy);

62.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál týchto iných príjmov sa doposiaľ v diskusii o financovaní EÚ zanedbáva; domnieva sa, že aj keď tento príjem nepredstavuje alternatívu k ostatným vlastným zdrojom z dôvodu jeho úrovne, volatility a nepredvídateľnosti, predstavuje možný spôsob pokrytia zvýšených finančných potrieb v rámci budúceho VFR;

63.

pripomína, že právne postupy upravujúce takéto príjmy a možné zmeny sú flexibilnejšie ako postupy pre vlastné zdroje, pretože nie sú stanovené v rozhodnutí o vlastných zdrojoch, ale v sekundárnych právnych predpisoch, a preto nepodliehajú požiadavke jednomyseľnosti;

64.

pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať dodatočné príjmy do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

65.

v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov a riadne prenesie, aby v prípade potreby umožnila dodatočné výdavky; zastáva názor, že táto rezerva by mala byť vyčlenená na osobitné nástroje VFR a na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu by mala poskytovať možnosť ďalšieho navýšenia, a to na záväzky aj platby;

66.

zdôrazňuje potenciál, ktorý pre rozpočet EÚ vyplýva z poplatkov požadovaných za vykonávanie politík EÚ, a najmä európskych programov, ako je napríklad európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), pre štátnych príslušníkov tretích krajín; domnieva sa, že v určitých prípadoch by sa takéto príjmy mohli vyčleniť na tú istú politiku alebo na ten istý účel; domnieva sa, že v prípade programov a politík EÚ na obdobie po roku 2020 by sa o tomto druhu potenciálnych príjmov malo uvažovať systematickejšie, aby bolo možné zabezpečiť pre rozpočet EÚ dodatočný zdroj príjmov;

67.

zdôrazňuje, že príjmy pridelené decentralizovaným agentúram EÚ, ako sú poplatky z priemyselných odvetví a príspevky z vnútroštátnych rozpočtov, predstavovali v roku 2016 približne 1 miliardu EUR; žiada Komisiu, aby navrhla konzistentný prístup, pokiaľ ide o financovanie agentúr z poplatkov v ďalšom VFR;

o o

68.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105..

(2) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 29..

(3) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39..

(4) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214..

(5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89..

(6) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 11..

(7) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 994..

(8) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 82..

(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.

(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.

(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/80

P8_TA(2018)0077

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018 (2017/2226(INI))

(2019/C 162/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie ZFEÚ) a najmä na jej článok 121 ods. 2 a články 136 a 148,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1),

—	so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (3),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (4),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (5),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (6),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (7),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (8),

—	so zreteľom na posúdenie Európskej fiškálnej rady z 20. júna 2017 o hodnotení zámerov budúcej fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu,

—	so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010, ako aj na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—	so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (10),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy (11),

—	so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

—	so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2017 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0821),

—	so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2017,

—	so zreteľom na štúdie a hĺbkové analýzy koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v rámci európskeho semestra vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci (november 2015),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), na správu o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700),

—	so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv podpísané a vyhlásené 17. novembra 2017 v Göteborgu,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 zo 17. mája 2017 o zriadení programu podpory štrukturálnych reforiem na roky 2017 – 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (12),

—	so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (13),

—	so zreteľom na odporúčanie na odporúčanie Komisie Rade z 22. novembra 2017 o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2017)0770),

—	so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

—	so zreteľom na rozpravu s Komisiou na pôde Európskeho parlamentu na tému balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra – ročný prieskum rastu na rok 2018,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0047/2018),

keďže podľa prognóz Komisie sa očakáva, že rozmach európskeho hospodárstva síce bude pokračovať, ale tempo vytvárania pracovných miest a rast kúpnej sily domácností poukazujú na mierne spomalenie počas nasledujúcich dvoch rokov, pričom rast v EÚ dosiahol 2,4 % v roku 2017, mierne spomalí na 2,2 % v roku 2018 a 2,0 % v roku 2019; keďže budú nutné ďalšie politické opatrenia zamerané na nevyriešené následky celosvetovej hospodárskej krízy;

B.	keďže súčasný stav hospodárstva EÚ si vyžaduje ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy a investície v členských štátoch, aby sa dosiahol udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, ako aj väčšia konvergencia;

C.	keďže sa očakáva, že rast súkromnej spotreby tento rok mierne klesne a v roku 2019 sa spomalí v dôsledku inflácie, ktorá bude v porovnaní s rokom 2017 vyššia, i keď je nižšia než cieľ ECB, ktorým je inflácia tesne pod úrovňou 2 %;

keďže Európska investičná banka a Európsky fond pre strategické investície (EFSI) poskytli spolu s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi významnú podporu investíciám v EÚ; keďže však súkromné investície stále zostávajú pod úrovňou z roku 2008, čo má negatívne dôsledky na potenciálny rast, vytváranie pracovných miest a produktivitu;

keďže sa očakáva, že miera zamestnanosti bude naďalej rásť, pričom v druhom štvrťroku 2017 malo zamestnanie rekordných 235,4 miliónov ľudí; zatiaľ čo niektoré ukazovatele trhu práce naznačujú pretrvávajúce ťažkosti, napríklad zvyšujúcu sa segmentáciu trhu práce, čo vedie k prehlbovaniu nerovnosti, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a osoby s nízkou úrovňou vzdelania; keďže miera nezamestnanosti dosahuje 7,5 % v EÚ (najnižšia úroveň za posledných deväť rokov) a 8,9 % v eurozóne (najnižšia úroveň za posledných osem rokov), pričom je stále príliš vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi; keďže medzi mnohými členskými štátmi pretrvávajú veľmi výrazné rozdiely a keďže miera zamestnanosti sa po kríze ešte zďaleka neobnovila a predovšetkým nenapĺňa vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020; keďže skrytá nezamestnanosť (nezamestnaní, ktorí chcú pracovať, ale ktorí si aktívne nehľadajú zamestnanie) bola v roku 2016 na úrovni 20 %;

keďže v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových únikov a daňových podvodov – z čoho mali prospech niektoré veľké korporácie a jednotlivci – prišlo niekoľko členských štátov o miliardy eur príjmov na riadenie verejných financií, a to na úkor malých a stredných podnikov a iných daňových poplatníkov;

keďže zlepšená hospodárska situácia poskytuje príležitosti vykonávať ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy, najmä opatrenia zamerané na podporu investícií – pretože že v porovnaní s obdobím tesne pred finančnou krízou je úroveň investícií ako podiel HDP v súčasnosti stále ešte nižšia – a na zlepšenie situácie verejných financií, zohľadňujúc záťaž, ktorú predstavuje demografický vývoj pre udržateľnosť dlhu;

berie na vedomie uverejnenie balíka ročného prieskumu rastu (RPR) na rok 2018 a navrhovaný súbor politík v oblasti investovania, ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financií, ktoré sú prezentované ako spôsob ako ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a posilniť európske oživenie, stúpajúcu konvergenciu a konkurencieschopnosť; súhlasí s tým, že ďalší pokrok pri vykonávaní štrukturálnych reforiem je nutný, aby sa dosiahol rast a zamestnanosť, ako aj na boj proti nerovnostiam, ktoré bránia hospodárskemu rastu;

Kapitola 1 – investície a rast

poukazuje na pretrvávajúce štrukturálne problémy nedostatočného rastu potenciálneho produktu, produktivity a konkurencieschopnosti, sprevádzané príliš nízkou úrovňou verejných a súkromných investícií a nedostatkom ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem v niektorých členských štátoch;

pripomína, že niektoré členské štáty majú naďalej veľké prebytky bežného účtu, ktoré by sa mohli použiť na podporu verejných a súkromných investícií a podporu hospodárskeho rastu;

pripomína, že je dôležité kombinovať verejné a súkromné investície so štrukturálnymi reformami s cieľom podporiť a podnecovať hospodársky rast;

zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť verejné investície v EÚ v záujme nápravy ich súčasného poklesu; okrem toho naliehavo vyzýva na dokončenie únie kapitálových trhov s cieľom podporiť súkromné investície na celom jednotnom trhu; domnieva sa, že by sa mal ďalej zlepšovať regulačný rámec pre súkromné investície;

zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, vývoja a inovácie, ako aj do technologickej modernizácie, s cieľom zvýšiť produktivitu; pripomína, že investície do oblastí, ako sú infraštruktúra, starostlivosť o deti, sociálne bývanie, vzdelávanie, odborná príprava, zdravie, výskum, digitálne inovácie a obehové hospodárstvo môžu zvýšiť produktivitu a/alebo zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti energetickej efektívnosti a spotreby zdrojov a aby zabezpečila, aby boli odporúčania pre jednotlivé krajiny v plnej miere v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy;

žiada Komisiu, aby posúdila súčasné prekážky pre významné projekty infraštruktúry podporujúce rast v priebehu životného cyklu takýchto investícií a aby prediskutovala s Európskym parlamentom a Radou spôsoby odstránenia týchto prekážok v rámci existujúceho právneho rámca;

Kapitola 2 – Zodpovedné verejné financie

berie na vedomie celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky navrhnuté v odporúčaniach pre eurozónu, pričom poukazuje na to, že sa očakáva, že v roku 2018 budú zámery fiškálnej politiky vo viacerých členských štátoch mierne expanzívne; pripomína, že dôsledné vykonávanie a dodržiavanie fiškálnych predpisov Únie, vrátane úplného rešpektovania existujúcich doložiek flexibility, sú kľúčové pre riadne fungovanie HMÚ;

zdôrazňuje, že zámerom fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni eurozóny musí byť popri krátkodobej makroekonomickej stabilizácii vyváženie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a investícií v plnom súlade s Paktom stability a rastu;

10.

víta zlepšenia verejných financií, ktoré sú kľúčom k dosiahnutiu pevnejšieho, udržateľného a efektívneho rastu, najmä postupne klesajúci pomer dlhu k HDP v EÚ a eurozóne a pokles celkových rozpočtových deficitov, pričom zdôrazňuje, že pomer hrubého dlhu k HDP v eurozóne sa stále pohybuje okolo 90 % a že vo viacerých členských štátoch je výrazne nad touto úrovňou; zdôrazňuje, že členské štáty by mali bezodkladne znížiť svoje vysoké pomery dlhu k HDP, pretože sa to oveľa ľahšie realizuje v časoch hospodárskej obnovy; pripomína, že starnutie obyvateľstva a ďalšie demografické trendy kladú obrovskú záťaž na udržateľnosť verejných financií; preto vyzýva členské štáty, aby zaujali zodpovedný postoj voči budúcim generáciám;

11.

poukazuje na to, že je nutné viac sa sústrediť na zloženie a riadenie vnútroštátnych rozpočtov; víta preto čoraz častejšiu prax preskúmania výdavkov a ďalej nabáda členské štáty, aby posudzovali kvalitu svojich rozpočtov;

Kapitola 3 – Štrukturálne reformy

12.

pripomína, že v niektorých členských štátoch je nutné pokračovať vo vykonávaní sociálne a environmentálne udržateľných štrukturálnych reforiem podporujúcich rast, najmä vzhľadom na zlepšenú hospodársku situáciu v celej EÚ, keďže HDP rastie takmer vo všetkých členských štátoch, a to s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest, rast a konvergenciu smerom nahor;

13.

trvá na tom, aby sa výdavky na výskum a vývoj viac priblížili k cieľom stratégie EÚ 2020; vyzýva členské štáty, aby zaviedli náležité politiky a zabezpečovali investície, aby sa zaistil a zachoval rovný prístup k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, berúc do úvahy vývoj na trhu práce vrátane vzniku nových povolaní;

14.

zdôrazňuje, že digitalizácia, globalizácia a technologické zmeny radikálne transformujú naše trhy práce a prinášajú napríklad hlboké zmeny, pokiaľ ide o formy a štatúty zamestnania, ktoré si vyžadujú prispôsobený prechod; zdôrazňuje preto význam dynamických trhov práce s prístupnými a veľmi kvalitnými systémami sociálneho zabezpečenia schopnými reagovať na tieto nové podmienky na trhu práce;

15.

domnieva sa, že reformy, ktoré majú odstraňovať prekážky brániace investíciám, by umožnili okamžitú podporu hospodárskej činnosti a zároveň vytvorili podmienky pre dlhodobý rast;

16.

požaduje preskúmania zdaňovania zamerané na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy zdaňovania kapitálu, práce a spotreby;

Kapitola 4 – Konvergencia a začlenenie

17.

zdôrazňuje, že európsky semester a odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020 vrátane cieľov, ktoré sú stanovené v pilieri sociálnych práv, a mali by priniesť hospodársky rast a zamestnanosť; víta preto tzv. sociálny prehľad ako nástroj na monitorovanie vykonávania sociálneho piliera;

18.

zdôrazňuje, že v nedávnom období rast reálnej mzdy zaostával za rastom produktivity, zatiaľ čo na trhu práce došlo k zlepšeniam; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v niektorých sektoroch a oblastiach by mohol byť priestor na zvýšenie miezd v súlade s cieľmi produktivity, s cieľom zabezpečiť dobrú životnú úroveň, zohľadňujúc konkurencieschopnosť a potrebu riešiť nerovnosti;

19.

poukazuje na to, že fiškálne politiky musia brať do úvahy menovú politiku rešpektujúcu nezávislosť ECB;

20.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu investícií, ktoré posilňujú udržateľnosť životného prostredia, a aby zabezpečila náležité prepojenie medzi cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a európskym semestrom;

21.

víta skutočnosť, že v RPR na rok 2018 sa uznáva potreba efektívnych a spravodlivých daňových systémov, ktoré poskytujú správne stimuly pre hospodárske činnosti; podporuje iniciatívy Komisie, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu transparentnosť a reformovaný systém DPH, a berie na vedomie prácu, ktorá sa vykonala na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb; víta úsilie na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; poznamenáva, že zlepšenie účinnosti vnútroštátnych daňových systémov môže výrazne zvýšiť verejné príjmy;

22.

vyzýva členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a utečencom, ako aj na ich integráciu, a aby už v počiatočnej fáze predvídali požiadavky na uľahčenie ich hladkého prechodu na trh práce, s cieľom zabrániť tomu, aby ich pohltilo tieňové hospodárstvo, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje; zdôrazňuje, že sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní integrácie NEET a utečencov a pri zabezpečovaní, aby tieto osoby neboli vystavené diskriminácii na trhu práce;

23.

je znepokojený tým, že rozdiely a diskriminácia naďalej ovplyvňujú trhy práce v niektorých členských štátoch, čím prispievajú k rozdielom medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o odmeňovanie, odchod do dôchodku a účasť na rozhodovaní;

Kapitola 5 – Rámec európskeho semestra: zodpovednosť a vykonávanie

24.

víta zvýšenú pozornosť, ktorá sa venuje súhrnným zámerom fiškálnej politiky eurozóny, pričom poukazuje na povinnosti jednotlivých členských štátov dodržiavať Pakt stability a rastu, ako aj v plnej miere dodržiavať jeho existujúce doložky flexibility; zdôrazňuje, že koncept súhrnných zámerov fiškálnej politiky neznamená, že prebytky a deficity v rôznych členských štátoch sa môžu navzájom kompenzovať;

25.

je znepokojený nízkou mierou plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní, ktoré sú zamerané na podporu konvergencie, zvyšovania konkurencieschopnosti a znižovania makroekonomických nerovnováh; domnieva sa, že väčšia zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom skutočnej verejnej diskusie na vnútroštátnej úrovni by viedla k lepšiemu vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby národné parlamenty rokovali o správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že regionálne a miestne orgány by mali byť väčšmi zapojené do procesu európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby využila všetky existujúce nástroje na posilnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zamerané na riešenie týchto problémov, ktoré predstavujú hrozbu pre udržateľnosť menovej únie;

26.

zdôrazňuje, že akýkoľvek ďalší krok smerom k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie musí sprevádzať silnejšia demokratická kontrola; trvá na tom, že na tento účel sa úloha Európskeho parlamentu a národných parlamentov musí posilniť v súlade so zásadou zodpovednosti; žiada, aby sa v procese rokovaní konzultovalo so sociálnymi partnermi, tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni;

27.

víta názor Komisie, že korupcia je stále prekážkou investícií v niektorých členských štátoch a že rešpektovanie právneho štátu a nezávislého súdnictva a orgánov presadzovania práva je potrebné na zabezpečenie riadneho hospodárskeho rozvoja; ľutuje však, že Komisia ukončila vydávanie výročnej správy o boji proti korupcii, a vyzýva ju, aby túto každoročnú analýzu korupcie v členských štátoch obnovila a poskytla mechanizmy na boj proti tomuto javu;

Odvetvové príspevky k správe o ročnom prieskume rastu na rok 2018

Rozpočty

28.

domnieva sa, že rozpočty EÚ musia poskytovať stimul pre udržateľný rast, konvergenciu, investície a reformy prostredníctvom riešení a súčinnosti, pokiaľ ide o národné rozpočty; preto sa domnieva, že ročný prieskum rastu slúži ako usmernenie pre členské štáty a pri príprave národných rozpočtov a rozpočtu EÚ, a to predovšetkým v súvislosti s prípravou viacročného finančného rámca po roku 2020;

29.

v tejto súvislosti opätovne pripomína, že medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ by mala existovať väčšia súčinnosť; poukazuje na to, že Komisia vzhľadom na svoje zapojenie do európskeho semestra, ako aj do prípravy a plnenia rozpočtu EÚ zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu;

30.

víta návrh na väčšiu synergiu a nerozdrobovanie rozpočtu EÚ uvedený v odporúčaniach prezentovaných v záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

31.

víta iniciatívu Komisie spustiť webový portál na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktorý poskytuje aktuálne informácie o témach týkajúcich sa podpory zdravia a dobrých podmienok a ktorý je pre občanov významným zdrojom jasných a spoľahlivých informácií; zdôrazňuje, že tento portál by mal byť plne prístupný všetkým občanom EÚ vrátane tých, ktorí trpia dyslexiou alebo inými podobnými ťažkosťami;

32.

žiada väčšiu súdržnosť s inými politikami EÚ v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne, napríklad so stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Fondom solidarity, právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a výskumnými či inovačnými politikami;

o o

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a národným parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.

(10) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 86.

(12) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 149.

(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0491.

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/87

P8_TA(2018)0078

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018 (2017/2260(INI))

(2019/C 162/09)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—	so zreteľom na články 9, 145, 148, 152, 153, 174 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (1),

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

—	so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

—	so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8 a 10,

—	so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv zo 17. novembra 2017 v Göteborgu,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2018 (COM(2017)0690),

—	so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 22. novembra 2017, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie o ročnom prieskume rastu 2018 (COM(2017)0674),

—	so zreteľom na návrh Komisie z 22. novembra 2017 na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677),

—	so zreteľom na odporúčanie Komisie z 22. novembra 2017 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2017)0770),

—	so zreteľom na správu Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Správa o mechanizme varovania 2018 (COM(2017)0771),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2018: celkové posúdenie (COM(2017)0800),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Zhodnotenie odporúčania Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (SWD(2017)0258),

—	so zreteľom na siedme vydanie ročného preskúmania Komisie s názvom Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (2017) zamerané na medzigeneračnú spravodlivosť a solidaritu v Európe,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

—	so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

—	so zreteľom na návrh Komisie z 15. februára 2016 na rozhodnutie Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2016)0071) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 15. septembra 2016 (2),

—	so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z 20. februára 2013 vrátane odporúčania 2013/112/EU s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (3),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o EÚ 2020 (4),

—	so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

—	so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 nazvané Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o hospodárskych politikách eurozóny (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2017 (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (12),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (13),

—	so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce (14),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (15),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta (16),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti (17),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (18),

—	so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

—	so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017 z marca 2017 s názvom: Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 25. septembra 2017 s názvom Developments in working life in Europe: EurWORK annual review 2016 (Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: výročné hodnotenie EurWORK 2016), konkrétne na kapitolu Pay inequalities – Evidence, debate and policies (Nerovnosti v odmeňovaní – Dôkazy, diskusie a politiky),

—

so zreteľom na tematickú aktualizáciu nadácie Eurofound z 18. júla 2017 s názvom Pay inequalities experienced by posted workers: Challenges to the “equal treatment”principle (Mzdová nerovnosť, s ktorou sa stretávajú vyslaní pracovníci: výzvy v oblasti zásady rovnakého zaobchádzania), v ktorej sa uvádza podrobný prehľad stanovísk vlád a sociálnych partnerov v celej Európe, pokiaľ ide o zásadu rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu,

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 26. júna 2017 s názvom Occupational change and wage inequality: European Jobs Monitor 2017 (Zmena v povolaniach a mzdová nerovnosť: monitorovanie európskych pracovných miest 2017),

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 19. apríla 2017 s názvom Sociálna mobilita v EÚ,

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 13. marca 2017 s názvom Nerovnosti v príjmoch a vzorce zamestnanosti v Európe pred veľkou recesiou a po nej,

—	so zreteľom na správy nadácie Eurofound z 24. februára 2017 o zapojení sociálnych partnerov do európskeho semestra, aktualizácia z roka 2016, a zo 16. februára 2016 o úlohe sociálnych partnerov v európskom semestri v ktorej sa skúma obdobie rokov 2011 až 2014,

—	so zreteľom na súhrnnú správu nadácie Eurofound zo 17. novembra 2016 s názvom Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok,

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 12. marca 2015 s názvom Nové formy zamestnávania,

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 29. októbra 2013 s názvom Women, men and working conditions in Europe (Ženy, muži a pracovné podmienky v Európe),

—	so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0052/2018),

keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie a v druhom štvrťroku 2017 dosiahla úroveň 72,3 %, čo zodpovedá 235,4 milióna zamestnaných ľudí, a je to pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa, ktorým je miera zamestnanosti stanovená v stratégii Európa 2020 na úrovni 75 %; keďže naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi mierami zamestnanosti v mnohých členských štátoch, od úrovne výrazne pod priemerom EÚ 65 % v Grécku, Chorvátsku, Taliansku a Španielsku do úrovne viac ako 75 % v Holandsku, Dánsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Švédsku, a keďže ešte treba prejsť dlhú cestu k zotaveniu z krízy, a najmä dosiahnutiu národných cieľov stratégie Európa 2020; keďže rast zamestnanosti bol výraznejší u starších pracovníkov, vysoko kvalifikovaných zamestnancov a mužov a nižší u mladých ľudí, nízko kvalifikovaných pracovníkov a žien; keďže zamestnanosť z hľadiska počtu odpracovaných hodín na zamestnanca zostáva v EÚ o 3 % a v eurozóne o 4 % nižšia ako pred krízou z dôvodu nárastu práce na skrátený úväzok a zníženia počtu hodín, ktoré odpracovali zamestnanci na plný pracovný úväzok; keďže v EÚ je v súčasnosti 18,9 milióna ľudí stále nezamestnaných, je stále príliš nízka úroveň investícií, rast miezd je nízky a chudoba zamestnaných osôb sa stále zvyšuje; pripomína, že v článku 3 ZEÚ sa uvádza, že cieľom Únie má byť dosiahnutie plnej zamestnanosti;

keďže 18,9 milióna ľudí v EÚ je stále nezamestnaných napriek tomu, že miera nezamestnanosti v EÚ a v eurozóne je na najnižšej úrovni za deväť rokov a dosahuje 7,5 resp. 8,9 %; keďže okrem toho toto oživenie je naďalej nerovnomerné medzi členskými štátmi, keď miery nezamestnanosti siahajú od 4 % v Nemecku po takmer 20 % v Španielsku a 23,6 % v Grécku; keďže skrytá nezamestnanosť – nezamestnaní ľudia, ktorí chcú pracovať ale aktívne si nehľadajú zamestnanie – bola v roku 2016 na úrovni 20 %, pričom podiel dlhodobej nezamestnanosti v EÚ je naďalej znepokojivo vysoký, na úrovni viac ako 46,4 % (v eurozóne je tento údaj na úrovni 49,7 %); keďže v niektorých členských štátoch je nezamestnanosť naďalej stále vysoká v dôsledku nedostatočného rastu a štrukturálnych nedostatkov; keďže nedostatočné reformy na trhu práce sú jedným z dôvodov vysokej miery nezamestnanosti; keďže podpora pre dlhodobo nezamestnaných je neodmysliteľná, pretože inak začne táto situácia ovplyvňovať ich sebadôveru, pohodu a budúci rozvoj a tieto osoby sa dostanú do rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, čo zase podkopáva udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a európsky sociálny model;

keďže práca na skrátený úväzok sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšila o 11 % a v tom istom období počet pracovných miest na plný úväzok poklesol o 2 %, zatiaľ čo práca na nedobrovoľný čiastočný úväzok poklesla z 29,3 % v roku 2013 na 27,7 % v roku 2016, ale naďalej predstavuje štvrtinu tohto typu pracovných zmlúv;

keďže segmentácia trhu práce na trvalé a netypické pracovné miesta je aj naďalej znepokojivá, pričom v niektorých členských štátoch tvoria dočasné pracovné zmluvy od 10 do 20 % zmlúv, pričom iba veľmi malá časť sa ich transformuje na zmluvy na dobu neurčitú určitú a sú skôr slepou uličkou než odrazovým mostíkom k trvalým pracovným miestam; keďže tento jav bráni veľkému počtu pracovníkov, aby mohli užívať výhody bezpečného, relatívne dobre plateného pracovného miesta a mať dobré vyhliadky, čím vznikajú rozdiely v odmeňovaní pracovníkov na trvalý a dočasný pracovný pomer;

keďže napriek tomu, že v oblasti miery nezamestnanosti mladých ľudí možno pozorovať mierne zlepšenie, na úrovni 16,6 % (18,7 % v eurozóne) ostáva naďalej znepokojivo vysoká; keďže podľa návrhu Spoločnej správy o zamestnanosti sú mladí ľudia častejšie zamestnávaní na základe neštandardných a atypických foriem zamestnávania vrátane pracovných miest na dobu určitú, práce na nedobrovoľný čiastočný úväzok a za nižšie mzdy; keďže v roku 2016 bolo ešte stále 6,3 milióna mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov mimo zamestnania, procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); keďže členské štáty môžu riešiť problém nezamestnanosti mládeže rozvojom a vykonávaním regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce na základe zákazu diskriminácie z hľadiska veku vo vzťahu k článku 19 ZFEÚ a smernici Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní;

keďže napriek tomu, že rozdiely v miere nezamestnanosti medzi jednotlivými členskými štátmi sú menšie, miera nezamestnanosti ostáva vyššia ako pred krízou; keďže v niektorých členských štátoch zostáva dlhodobá nezamestnanosť na úrovni viac ako 50 % celkovej nezamestnanosti a predstavuje 46,6 % v EÚ a v priemere 49,7 % v eurozóne; keďže miera nezamestnanosti sleduje iba ľudí, ktorí sú bez zamestnania a aktívne si hľadajú prácu posledné 4 týždne a keďže miera dlhodobej nezamestnanosti vyjadruje iba podiel ekonomicky aktívnych ľudí vo veku 15 – 74 rokov, ktorí sú nezamestnaní 12 mesiacov alebo dlhšie;

keďže rozdiely v zamestnanosti žien a mužov aj naďalej presahujú 10 percentuálnych bodov, čo pre EÚ predstavuje 11,6 %, pričom miera zamestnanosti dosahuje 76,9 % pre mužov a 65,3 % pre ženy, zatiaľ čo sú ešte väčšie rozdiely u žien, ktoré sa nenarodili v EÚ, a rómskych žien; keďže rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je ešte väčší na čiastočný úväzok, pri ktorom v roku 2016 dosiahol 23 percentuálnych bodov, pričom v štyroch členských štátoch prekročil 30 percentuálnych bodov a dosiahol 23,5 % v prípade žien, ktoré nedobrovoľne pracujú na čiastočný úväzok; keďže miera zamestnanosti žien s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 6 rokov je o 9 percentuálnych bodov nižšia ako miera zamestnanosti žien bez detí a keďže 19 % potenciálnych pracovných síl - žien v EÚ bolo v roku 2016 neaktívnych z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o odkázaného dospelého; keďže v dôsledku nižšej miery zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času boli ženy v EÚ v roku 2015 diskriminované podstatne nižším odmeňovaním ako muži v priemere o 16,3 %, v rozpätí od 26,9 % v Estónsku do 5,5 % v Taliansku a Luxembursku;

H.	keďže niektoré členské štáty sa boria so štrukturálnymi problémami trhu práce ako nízke zapojenie do trhu práce a nesúlad zručností a kvalifikácií; keďže narastá potreba konkrétnych opatrení na vstup alebo návrat neaktívnych pracovných síl na trh práce s cieľom uspokojiť jeho potreby;

keďže spoločnosti v Európskej únii starnú (takmer 20 % európskeho obyvateľstva má viac ako 65 rokov a odhaduje sa, že tento údaj do roku 2050 dosiahne 25 % a odkázanosť v dôchodkovom veku rastie, čo prináša dodatočné výzvy pre členské štáty a môže od nich vyžadovať úpravy na zabezpečenie dobre financovaných a odolných systémov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, a uspokojenie potreby formálnej a neformálnej starostlivosti; keďže neformálni opatrovatelia sú pre spoločnosť obrovskou devízou; keďže stredná dĺžka života pri narodení v štátoch EÚ-28 v roku 2015 mierne poklesla, keď bola odhadovaná na celkovo 80,6 roka (o 0,3 roka menej než v roku 2014), a dosiahla 83,3 roka u žien (o 0,3 roka menej než v roku 2014) a 77,9 roka u mužov (o 0,2 roka menej než v roku 2014); keďže išlo o prvé zníženie strednej dĺžky života v štátoch EÚ-28 od roku 2002, keď boli údaje o strednej dĺžke života k dispozícii za všetky členské štáty EÚ, a tento pokles sa prejavuje vo väčšine členských štátov; keďže podľa Eurostatu ešte nie je možné povedať, či je zníženie strednej dĺžky života od roku 2014 do roku 2015 len dočasné, alebo bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch;

J.	keďže k demografickým výzvam patria faktory, akými sú vyľudňovanie a rozptyl obyvateľstva, ktoré brzdia rast postihnutých regiónov a ohrozujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ;

keďže miera predčasného ukončovania školskej dochádzky dosahuje vo viacerých členských štátoch ako Malta, Španielsko a Rumunsko približne 20 % a v Portugalsku, Bulharsku, Taliansku, Maďarsku, Spojenom kráľovstve a Grécku je nad cieľovou hranicou EÚ vo výške 10 %; keďže predčasné ukončovanie školskej dochádzky je zložitým problémom na individuálnej, národnej i európskej úrovni; keďže znevýhodnené sociálno-ekonomické zázemie, migrantský pôvod a osobitné potreby sú najvýznamnejšie faktory spájané so slabými výsledkami vzdelávania a predčasným ukončovaním školskej dochádzky, s prihliadnutím na to, že priemerný podiel žiakov EÚ so slabými výsledkami v prírodovedných predmetoch, ktorí sa nachádzajú v spodnom sociálno-ekonomickom kvartile populácie žiakov v EÚ podľa štúdie PISA z roku 2015, je približne 34 %, čo je o 26 percentuálnych bodov viac ako v najvyššom sociálno-ekonomickom kvartile;

keďže odvetvie sociálneho hospodárstva predstavuje 2 milióny podnikov (približne 10 % všetkých podnikov EÚ), ktoré zamestnávajú viac ako 14 miliónov ľudí (asi 6,5 % zamestnancov EÚ); keďže toto odvetvie zohráva dôležitú úlohu pri riešení nespočetných ťažkostí, s ktorým sa dnešná spoločnosť potýka, a nejde iba starnutie obyvateľstva;

M.	keďže 80 miliónov Európanov je zdravotne postihnutých; keďže vykonávanie opatrení na zabezpečenie prístupnosti pre nich naďalej zaostáva;

keďže hoci možno pozorovať určitý pokrok v znižovaní chudoby a sociálneho vylúčenia, stále v spoločnosti jestvujú znevýhodnené skupiny a je neprijateľné, že 119 miliónov Európanov je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, z čoho vyše 25 miliónov sú deti (viac ako 1 zo 4 detí v EÚ), pričom pretrvávajú aj regionálne rozdiely v rámci členských štátov a Únie ako celku, v dôsledku čoho EÚ výrazne zaostáva pri dosahovaní cieľa stratégie Európa 2020; keďže príjmová nerovnosť naďalej rastie v dvoch tretinách všetkých krajín EÚ; keďže v EÚ ako celku má najbohatších 20 % domácností príjem 5,1 krát vyšší ako najchudobnejších 20 %, pričom tento rozdiel dosahuje v niektorých krajinách východnej a južnej Európy 6,5 násobok a viac, čo je takmer dvakrát toľko ako v niektorých stredoeurópskych a severských krajinách s najlepšími výsledkami; keďže vysoká úroveň nerovnosti ostáva prekážkou rovnakých príležitostí v oblasti prístupu k vzdelaniu, odbornej príprave a sociálnej ochrane, a preto ide na úkor sociálnej spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a udržateľného hospodárskeho rozvoja;

keďže podľa publikáciu Komisie s názvom Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe v roku 2017, 118,8 milióna ľudí bolo v roku 2015 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE), čo je o 1,7 milióna viac ako v roku 2008 a ďaleko od cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 20 miliónov, pričom boli veľké rozdiely medzi členskými štátmi v rozpätí od 5 % a menej v Českej republike a Nemecku do približne 20 % v Grécku a v Španielsku; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí (0 – 17 rokov), bola 26,4 % v roku 2016, čo je viac ako rovnaká miera u dospelých (16 – 64 rokov, 24,2 %) a o takmer 10 percentuálnych bodov viac ako miera starších osôb (65 a viac rokov, 18,3 %); keďže počet detí v Európe žijúcich v chudobe ostáva hrozivo vysoký, pričom v súčasnosti dosahuje viac ako 25 miliónov, a keďže chudoba môže mať na deti vplyv po celý život a prenášať znevýhodnenie z generácie na generáciu; keďže sociálne politiky sú dôležité pre dosiahnutie súdržnosti a priblíženie EÚ k jej občanom;

keďže v Európe ako celku sa zvyšuje chudoba zamestnaných, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Španielsku (13,1 %), Grécku (14 %) a Rumunsku (18,6 %), čo ukazuje, že zamestnanie osebe nestačí vždy na pozdvihnutie ľudí z chudoby a je vyjadrením rôznych podôb trhu práce vrátane práce na čiastočný úväzok a/alebo na dobu určitú, úrovne miezd a intenzity práce v domácnosti a zlých pracovných podmienok; keďže rastu miezd v EÚ ostáva v útlme, mzdy sa za posledné dva roky zvýšili o menej ako 1 % a rozptyl odmien zamestnancov v EÚ je pomerne široký, od 4,6 EUR za odpracovanú hodinu práce v Bulharsku až do 43,3 EUR za odpracovanú hodinu v Luxembursku; keďže v 18 z 28 členských štátov rast reálnych miezd zaostával za priemerným rastom produktivity a zaostával dokonca aj za poklesom nezamestnanosti; keďže tvorba miezd je v právomoci jednotlivých štátov;

keďže vzdelanie má kľúčový vplyv na integráciu mladých ľudí do trhu práce a sú zaň v prvom rade zodpovedné členské štáty, avšak za podpory Komisie; keďže kvalitné vzdelávanie a odborná príprava musia byť prístupné pre všetkých, so zreteľom na skutočnosť, že miera zamestnanosti mladých ľudí (vo veku 20 – 34 rokov) s vysokoškolským vzdelaním v EÚ je 82,8 %, teda viac než 10 percentuálnych bodov vyššia ako u vyššieho stredného vzdelania; keďže odborná príprava sa stáva dôveryhodnejšou tak v očiach mladých Európanov, ako aj v očiach podnikov, ktoré uznávajú ich schopnosti; keďže odborné vzdelanie získané v neformálnom kontexte tiež poskytuje Európanom nástroje nevyhnutné pre trh práce;

R.	keďže napriek tomu, že digitálna transformácia vyžaduje, aby pracovníci mali aspoň základné digitálne zručnosti, odhaduje sa, že 44 % obyvateľov EÚ takéto zručnosti nemá (19);

keďže v súlade s článkom 168 ZFEÚ by sa pri definovaní a vykonávaní relevantných politík a činností Únie mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia; keďže by to malo prispievať k sociálnej inklúzii, sociálnej spravodlivosti a rovnosti; keďže vedecko-technický pokrok, ktorý ročný prieskum rastu za rok 2018 víta, umožňuje objavovať lepšiu, účinnejšiu a cenovo dostupnejšiu liečbu a lieky; keďže tento pokrok sa pomáha zabezpečovať, aby ľudia, ktorí trpia chronickými problémami, mohli vstúpiť na trh práce alebo pracovať oveľa dlhšie; keďže tento cieľ v súčasnosti ohrozujú vysoké ceny niektorých liekov;

T.	keďže fiškálna politika členských štátov má svoju úlohu pri stabilizácii makroekonomického prostredia a zároveň sleduje širšie ciele, ako je fiškálna udržateľnosť a prerozdeľovanie;

U.	keďže ustanovenie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je kompetenciou členských štátov, ktorú EÚ koordinuje, ale neharmonizuje;

V.	keďže hrubý disponibilný príjem domácnosti (HDPD) na obyvateľa sa v rôznych členských štátoch ešte stále nevrátil na úroveň pred krízou, pričom v niektorých členských štátoch je tento ukazovateľ o 20 až 30 percentuálnych bodov nižší ako v roku 2008;

W.	keďže schopnosť hospodárstva EÚ stimulovať dlhodobý rast je nižšia ako u našich najväčších konkurentov; keďže podľa odhadov Komisie je potenciál rastu EÚ približne 1,4 % oproti 2 % v Spojených štátoch amerických;

keďže nelegálna práca pripravuje pracovníkov o práva, podporuje sociálny damping, čo má závažný vplyv na rozpočet a negatívny vplyv na zamestnanosť, produktivitu, kvalitu práce a rozvoj zručností, ako aj na efektívnosť a účinnosť systému dôchodkových práv; keďže v úsilí o legalizáciu nelegálnej práce je potrebné pokračovať;

keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam, ktoré súvisia s ich osobitosťami a obmedzujú ich potenciál rastu; keďže miera nezamestnanosti v týchto regiónoch sa pohybuje od 11,2 % do 27,1 % a miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje 54,5 % až 80,9 %; keďže v týchto regiónoch je nezamestnanosť mládeže vyššia ako 40 %;

keďže podľa výskumu nadácie Eurofound sa zapojenie sociálnych partnerov do vypracúvania národných programov reforiem vo väčšine členských štátov postupne zlepšuje, hoci sú stále výrazné rozdiely v kvalite a efektívnosti celkového zapojenia národných sociálnych partnerov do procesu európskeho semestra;

AA.

keďže v pripravovanej štúdii nadácie Eurofound o zapojení sociálnych partnerov v rámci európskeho semestra sa podľa usmernenia pre zamestnanosť č. 7 o zlepšovaní fungovania trhov práce píše o postupe konsolidácie a o rastúcej informovanosti; keďže však sociálni partneri zdôrazňujú, že treba zabezpečiť ich náležité zapojenie v podobe zmysluplných a včasných konzultácií, vzájomnej výmeny príspevkov a spätnej väzby, ako aj zviditeľňovaním ich názorov;

víta ročný prieskum rastu za rok 2018, ako aj integrovaný európsky pilier sociálnych práv, ako dôležitú súčasť celkovej politiky pre kvalitnú zamestnanosť, udržateľný rast a investície, s cieľom zvyšovať produktivitu a mzdy, vytvárať pracovné miesta a znižovať nerovnosť, chudobu a zlepšovať sociálnu ochranu a prístup k informáciám a kvalitu verejných služieb; domnieva sa, že ročný prieskum rastu ja založený na stratégii investícií, štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financiách a musí byť prepojená s vykonávacími politikami a opatreniami na splnenie zásad a cieľov európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že Komisia by mala v rámci európskeho semestra zlepšovať proces koordinácie politík s cieľom lepšie monitorovať negatívne trendy, predchádzať im a korigovať ich, keďže tieto trendy by mohli zvyšovať nerovnosť a oslabovať sociálny pokrok, ako prostriedok prepojenia hospodárskej koordinácie so zamestnanosťou a sociálnou výkonnosťou; vyzýva členské štáty, aby nasledovali priority určené v prieskume a v spoločnej správe o zamestnanosti, s ohľadom na ich vnútroštátne politiky a stratégie na podporu rastu, trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, kvality pracovných miest, sociálnej súdržnosti, ochrany a začleňovania; konštatuje, že je dôležité chrániť práva pracovníkov a posilňovať vyjednávaciu pozíciu zamestnancov;

zdôrazňuje potrebu sociálne a ekonomicky vyvážených štrukturálnych reforiem zameraných na realizáciu sociálneho ratingu AAA zlepšovaním inkluzívnych politík v oblasti trhu práce a sociálnych politík, ktoré riešia potreby pracovníkov a zraniteľných skupín, s cieľom podporovať investície, vytvárať kvalitnú zamestnanosť, pomáhať pracovníkom pri nadobúdaní zručností, ktoré potrebujú, podporovať rovnaké príležitosti na trhu práce, spravodlivé pracovné podmienky, zvyšovať produktivitu práce, podporovať rast miezd a udržateľné a primerané systémy sociálnej ochrany a zlepšovať životné pomery všetkých občanov; zdôrazňuje, že treba posilňovať priaznivé podnikateľské prostredie tak pre podniky, ako aj pre pracovníkov s cieľom vytvárať stabilnejšiu zamestnanosť a zároveň zabezpečovať rovnováhu medzi sociálnym a ekonomickým rozmerom a prijímať rozhodnutia spoločne a na základe doplnkovosti; vyzýva členské štáty, aby postupne presúvali daňové zaťaženie z práce na iné zdroje bez ohrozenia sociálnej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšovanie sociálnych štandardov a znižovanie nerovností;

zdôrazňuje, že sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú rozhodujúcimi nástrojmi pre zamestnávateľov a odborové zväzy na zavedenie spravodlivých miezd a pracovných podmienok a že silné systémy kolektívneho vyjednávania zvyšujú odolnosť členských štátov v čase hospodárskej krízy; pripomína, že právo na kolektívne vyjednávanie je otázkou, ktorá sa týka všetkých európskych pracovníkov, má kritické dôsledky pre demokraciu a právny štát vrátane dodržiavania základných sociálnych práv a že kolektívne vyjednávanie je základným európskym právom, ktoré sú európske inštitúcie podľa článku 28 Charty základných práv Európskej únie povinné dodržiavať; v tejto súvislosti požaduje politiky, ktoré rešpektujú, podporujú a posilňujú kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch mzdovej regulácie, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní kvalitných pracovných podmienok; je presvedčený, že všetko toto sa má diať s cieľom podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znižovať mzdovú nerovnosť a bojovať proti chudobe pracujúcich;

vyzýva na silnejšie odhodlanie bojovať proti chudobe a rastúcej nerovnosti, a na podnecovanie sociálnych investícií vzhľadom na ich hospodárske a sociálne prínosy; pripomína, že hospodárstva s vyššou mierou sociálnych investícií sú odolnejšie voči otrasom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu vytvorili priestor pre verejné sociálne investície, a ak to bude potrebné, väčšie investície do sociálnej infraštruktúry a podporu pre najviac postihnutých s cieľom náležite riešiť nerovnosti, najmä prostredníctvom systémov sociálnej ochrany, ktoré poskytujú primeranú a cielenú podporu príjmov; vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to vhodné, vykonala dôkladnejšie posúdenie toho, ktoré druhy výdavkov sa môžu s určitosťou považovať za sociálne investície;

domnieva sa, že je dôležité posilňovať dialóg medzi rôznymi kultúrami s cieľom uľahčiť migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl vstup na trh práce a začlenenie sa do spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcou nízkou účasťou etnických menšín na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti správne vykonávali smernice 2000/78/ES a 2000/43/ES; pripomína, že noví pracovníci si prinášajú nové zručnosti a vedomosti, a požaduje ďalšie vytvorenie a podporu nástrojov, ktoré budú vo viacerých jazykoch poskytovať informácie o aktuálnych možnostiach formálneho a neformálneho vzdelávania, odbornej prípravy, stáží a dobrovoľníckej práce;

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie s cieľom pomôcť ľuďom, ktorí majú určité ťažkosti, napríklad trpia chronickou bolesťou, pri vstupe na trh práce alebo aby na ňom mohli ostať; zastáva názor, že trh práce má byť na takéto situácie uspôsobený a má sa stať flexibilnejším a nediskriminačným, aby dotknuté osoby tiež mohli prispievať k hospodárskemu rozvoju EÚ, a tak znižovať tlak na systémy sociálneho zabezpečenia;

víta skutočnosť, že Komisia podporuje investície zamerané na zvýšenie trvalej udržateľnosti životného prostredia a oceňuje jeho potenciál pre celé hospodárstvo; súhlasí s tým, že podpora prechodu na hospodárstvo využívajúce odpad a ekologické hospodárstvo má vysoký čistý potenciál tvorby pracovných miest;

víta medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv (EPSP) a verí, že európsky semester by mal podporovať rozvoj jeho 20 kľúčových zásad týkajúcich sa rovnosti príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia by malo slúžiť nielen ako referenčný bod a odporúčanie pri vykonávaní cyklu koordinácie politík v rámci európskeho semestra s cieľom vybudovať skutočný sociálny rating AAA a podporiť hospodársky rast a predvídateľnú, udržateľnú finančnú situáciu podriadenú cieľom hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, slúžiac tak hlavným cieľom stratégie Európa 2020, ktoré sa stali jej prioritami; poukazuje na to, že európsky semester postupu koordinácie je základným prostriedkom na konsolidáciu európskeho sociálneho rozmeru, z ktorého vychádza sociálny pilier; zdôrazňuje, že EPSP je prvým krokom v rámci budovania spoločného prístupu k ochrane a rozvoju sociálnych práv v rámci celej EÚ, čo by sa malo premietnuť do opatrení členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na posilnenie sociálnych práv prostredníctvom konkrétnych a špecifických nástrojov (právne predpisy, mechanizmy tvorby politiky a finančné nástroje) a dosiahnutie konkrétnych výsledkov; zdôrazňuje prvoradosť základných práv;

uznáva úsilie vyvinuté na posilnenie sociálneho rozmeru európskeho semestra; požaduje ďalšie kroky zamerané na zabezpečenie rovnováhy sociálnych a hospodárskych priorít a na zvýšenie kvality monitorovania a odporúčaní v sociálnej oblasti;

10.

víta novú hodnotiacu tabuľku, ktorá obsahuje 14 hlavných ukazovateľov na sledovanie zamestnanosti a sociálnej výkonnosti členských štátov v troch širších oblastiach vymedzených v rámci sociálneho piliera;

11.

zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade EÚ v priemere 11 zo 14 hlavných ukazovateľov zaznamenalo za posledný dostupný rok zlepšenie, čo potvrdzuje neustále zlepšovanie sa situácie na trhu práce i v sociálnej oblasti, ktoré sprevádza hospodárske oživenie; poznamenáva však, že je potrebné podniknúť kroky s cieľom dosiahnuť sociálnu konvergenciu smerom nahor v rozmeroch, ktoré identifikuje sociálny pilier a ako uvádza Komisia, a že z analýzy hlavných ukazovateľov pre 17 z 28 členských štátov vyplýva aspoň jedna „kritická situácia“;

12.

uznáva, že napriek zlepšeniu stavu ekonomiky a zamestnanosti za ostatné roky v EÚ ako celku sa vyprodukované zisky nie vždy prerozdeľovali rovnomerne, lebo počet ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení je naďalej príliš vysoký; je znepokojený rastúcou nerovnosťou v EÚ a jej členských štátoch, ako aj nárastom podielu pracovníkov ohrozených chudobou, ktorí pracujú nielen na skrátený, ale aj plný úväzok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zlepšenie podmienok týchto ľudí a prejavovali viac uznania práci a skúsenostiam MVO, organizácií boja proti chudobe a organizácií ľudí žijúcich v chudobe a podporovali ich účasť na výmene osvedčených postupov; poukazuje na to, že vysoká úroveň nerovnosti znižuje výkonnosť hospodárstva a potenciál trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje skutočnosť, že integrácia dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom individualizovaných opatrení je kľúčovým faktorom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a prispieva k udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva na vytvorenie a rozvinutie partnerstiev zahŕňajúcich všetky príslušné zainteresované strany s cieľom poskytnúť nástroje potrebné na účinnejšie reagovanie na potreby trhu práce, zabezpečenie účinných riešení a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti; zdôrazňuje, že treba zaviesť účinné politiky trhu práce s cieľom znižovať dlhodobú nezamestnanosť; domnieva sa, že členské štáty by tiež mali pomôcť tým, ktorí sú bez práce, zabezpečením cenovo dostupných, prístupných a kvalitných služieb na podporu pri hľadaní pracovného miesta, pri odbornej príprave a rekvalifikácii, a zároveň chrániť tých, ktorí sa do práce zapojiť nemôžu;

13.

vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní politických odporúčaní v rámci európskeho semestra brala do úvahy sociálne ciele;

14.

opakuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o rozdiely v mierach zamestnanosti a nezamestnanosti v rôznych členských štátoch a varuje najmä pred znepokojujúcou mierou nezamestnanosti a skrytej nezamestnanosti, je osobitne znepokojený vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v súčasnosti v EÚ na úrovni 11 % s výnimkou niekoľkých členských štátov – Rakúsko, Česká republika, Holandsko, Maďarsko, Malta a Nemecko; považuje vysokú úroveň NEET a predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktoré stále pretrvávajú vo viacerých krajinách, za obzvlášť znepokojujúcu; v tejto súvislosti víta zvýšenie finančných prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na obdobie 2017 – 2020 o 2,4 miliardy EUR; zdôrazňuje, že v prípade potreby by sa malo zvážiť poskytnutie dodatočných prostriedkov na úrovni EÚ, a že členské štáty by mali zabezpečiť, aby bola záruka pre mladých ľudí plne otvorená všetkým skupinám vrátane osôb so zdravotným postihnutím; pripomína osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv?;

15.

súhlasí s názorom Komisie, že systémy sociálnej ochrany by mali zaručovať právo na dávky minimálneho príjmu; vyzýva členské štáty, aby stanovili primeraný minimálny príjem nad hranicou chudoby, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou a so zapojením sociálnych partnerov, a aby zabezpečili, že bude dostupný všetkým ľuďom a bude zameraný na tých, ktorí to najviac potrebujú; domnieva sa, že na účinný boj proti chudobe by systémy minimálneho príjmu mali byť sprevádzané dostupnosťou kvalitných a cenovo dostupných verejných statkov a služieb a opatrení na podporu rovnakých príležitostí a uľahčenie vstupu alebo návratu na trh práce pre ľudí v zraniteľnom podstavení, ak môžu pracovať;

16.

vyzýva Komisiu, aby ustanovila európske číslo sociálneho zabezpečenia s cieľom uľahčiť výmenu informácií, poskytnúť ľudom výkaz ich nárokov z minulosti a v súčasnosti a predchádzať zneužívaniu;

17.

pripomína Komisii, že prístup k sociálnej ochrane je základom pre vytváranie spravodlivých pracovných podmienok a že v nadväznosti na konzultácie sociálnych partnerov je potrebné predložiť konkrétne návrhy, ktorými sa zabezpečí, že si všetci ľudia nezávisle od typu vykonávanej práce budú môcť kumulovať nároky na dávky sociálneho zabezpečenia vrátane primeraných dôchodkov;

18.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a postupov európskeho semestra posilnila svoje úsilie o podporu komplexných verejných politík v členských štátoch zameraním sa ch na zabezpečenie hladšieho prechodu zo vzdelávania a (dlhodobej) nezamestnanosti do práce, a konkrétnejšie požaduje plnú realizáciu opatrení na vnútroštátnej úrovni uvedených v odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (20); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, najmä pre starších pracovníkov s cieľom pomôcť im prispôsobiť ich zručnosti a podporiť ich zamestnateľnosť;

19.

vyjadruje znepokojenie nad neustávajúcou vysokou úrovňou chudoby v Európe takmer desať rokov po prepuknutí krízy a nad medzigeneračnou priepasťou, ktorá vznikla aj v tých členských štátoch, ktoré dosahujú lepšie výsledky z hľadiska podielu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; je mimoriadne znepokojený zvyšujúcou sa mierou chudoby detí a zamestnancov vo viacerých členských štátoch napriek makroekonomickému oživeniu v ostatných rokoch; konštatuje, že situácia, pokiaľ ide o podiel detí zúčastňujúcich sa na starostlivosti o deti v ranom veku a ich vzdelávaní, je kritická vo viac ako tretine členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri príprave a realizácii štrukturálnych reforiem a aby vyhodnotila ich sociálny a distribučný vplyv;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom výrazne znížiť chudobu v Európe, najmä pokiaľ ide o chudobu detí, a konkrétne, aby predložila konkrétne návrhy, ktoré by na deti upriamili pozornosť politík zmierňovania chudoby, v súlade so svojím odporúčaním o investíciách do detí a s prihliadnutím na prípravné akcie stanovené v rozpočtoch EÚ na roky 2017 a 2018, ako aj príslušnými uzneseniami Európskeho parlamentu tým, že sa zabezpečí, aby boli prijaté opatrenia, ktoré umožnia deťom, ktorým hrozí chudoba, prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali národné plány na zníženie chudoby detí, s osobitným zameraním na obmedzený vplyv sociálnych transferov pri znižovaní rizika chudoby;

21.

víta zameranie ročného prieskumu rastu na rok 2018 na primerané sociálne bývanie a iné formy podpory bývania ako základných služieb vrátane ochrany ľudí v zraniteľnom postavení pred neoprávneným núteným vysťahovaním a exekúciou a na riešenia problému bezdomovectva; žiada sprísnené monitorovanie bezdomovectva a vylúčenia z bývania v rámci európskeho semestra, ako aj prípadné odporúčania;

22.

víta návrh smernice Komisie o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ktorý nahradí súčasnú smernicu o písomnom vyhlásení;

23.

zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti mladých ľudí a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou je vyššia ako u dospelých vysokokvalifikovaných pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili realizáciu nového programu v oblasti zručností zameraného na zvyšovanie úrovne zručností osôb, ktorí majú problém s konkrétnymi zručnosťami, aby sa mohli vrátiť na trh práce;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali svoje úsilie pri investovaní do cenovo dostupného, prístupného a kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, do inovácie podporujúcej rast produktivity práce, aktívnej politiky trhu práce, sociálneho začleňovanie a integrácie do trhu práce, účinnejších a cielených verejných a súkromných služieb zamestnanosti – berúc do úvahy geograficko-demografické rozdiely v príjmoch v rámci jednotlivých regiónov a krajín – s cieľom zabezpečiť, aby nadobudnuté zručnosti zodpovedali dopytu na trhu práce, oprávniť ľudí a integrovať ich do trhu práce, a znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku; v tejto súvislosti zdôrazňuje rastúci dopyt po digitálnych a iných prenosných zručnostiach a trvá na tom, že ich vývoj je naliehavý a osobitne potrebný a mal by sa vzťahovať na všetky spoločenské skupiny, pričom osobitnú pozornosť treba venovať nízko kvalifikovaným pracovníkom a mladým ľuďom; zdôrazňuje význam iniciatív na podporu dlhodobej mobility študentov a mladých absolventov v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá umožní rozvoj kvalifikovanej a mobilnej pracovnej sily v odvetviach, ktoré majú potenciál;

25.

zastáva názor, že vzájomné uznávanie kvalifikácií bude prínosom pri odstraňovaní nesúladu medzi nedostatkom zručností na európskom trhu práce a uchádzačmi o zamestnanie, najmä mladými ľuďmi; zdôrazňuje, že kvalifikácie a zručnosti získané v neformálnom a informálnom kontexte zohrávajú dôležitú úlohu, pretože zvyšujú zamestnateľnosť mladých ľudí a tých, ktorí sa nachádzajú mimo trhu práce z dôvodu starostlivosti o člena rodiny; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť systém validácie neformálnych a informálnych foriem znalostí a skúseností, najmä znalostí a skúseností získaných prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti; víta skutočnosť, že Komisia v ročnom prieskume rastu zohľadňuje význam uznávania týchto zručností na účely nového programu v oblasti zručností pre Európu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili kvalitu odbornej prípravy a posilnili vzdelávanie v pracovnom prostredí vrátane kvalitnej učňovskej prípravy;

26.

vyzýva členské štáty, aby podporovali programy učňovského vzdelávania a plne využívali prostriedky programu Erasmus+, ktoré sú k dispozícii pre učňov, s cieľom zaručiť kvalitu a atraktívnosť tohto druhu odbornej prípravy; upriamuje pozornosť Komisie na potrebu zvýšiť využívanie tohto programu mladými ľuďmi v najvzdialenejších regiónoch, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ;

27.

nabáda členské štáty, aby vystupňovali svoje úsilie o vykonanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a mládeže a podporovali výmenu najlepších postupov;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v iniciatívach zameraných na zlepšovanie prístupu k vzdelaniu, zručnostiam a zamestnaniu a v rámci rozvíjania zručností zabezpečili väčšiu pozornosť ekologickému a obehovému hospodárstvu;

29.

domnieva sa, že nadčasové zručnosti by mali zahŕňať vyučovanie udržateľnosti a mali by byť súčasťou širších úvah o gramotnosti v oblasti zamestnania v kontexte čoraz väčšej digitalizácie a robotizácie európskych spoločností, a to so zameraním nielen na hospodársky rast, ale takisto na osobný rozvoj učiacich sa, zlepšovanie zdravia a telesnej a duševnej pohody;

30.

víta oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 o posilňovaní európskej identity prostredníctvom vzdelávania a kultúry (COM(2017)0673), ktoré zahŕňa ambiciózne ciele v oblasti vzdelávania, najmä vytvorenie Európskeho priestoru vzdelávania a zlepšovanie jazykového vzdelávania v Európe;

31.

pripomína, že kreatívne odvetvia patria medzi najpodnikavejšie sektory a že kreatívne vzdelávanie rozvíja prenosné zručnosti, ako sú kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, tímová práca a vynaliezavosť; žiada, aby sa umenie a tvorivé učenie začlenili do vzdelávania v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) vzhľadom na úzke prepojenie tvorivosti a inovácie; pripomína okrem toho potenciál kultúrneho a kreatívneho sektoru pre zachovanie a podporu európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a pre hospodársky rast, inováciu a zamestnanosť, najmä zamestnanosť mladých ľudí; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície do kultúrneho a kreatívneho sektoru môžu významne prispieť k investíciám, rastu, inováciám a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila príležitosti, ktoré ponúka celý kultúrny a kreatívny sektor, najmä MVO a malé združenia, napríklad v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

32.

pripomína, že treba povzbudzovať dievčatá a mladé ženy, aby sa venovali štúdiu IKT a vyzýva členské štáty, aby povzbudzovali dievčatá a mladé ženy, aby študovali vedné odbory STEM, no venovali sa aj umeniu a humanitným vedám, a aby zvýšili zastúpenie žien v oblasti STEM;

33.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity na skvalitnenie služieb a právnych predpisov, ktoré sú dôležité pre správnu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rovnosť medzi ženami a mužmi; vyzýva na rozvoj prístupných, kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a služieb predškolského vzdelávania, ako aj opatrovateľských služieb pre odkázané osoby a na vytvorenie priaznivých podmienok pre rodičov a opatrovateľov tým, že sa umožní zmysluplné vyberanie rodinnej dovolenky a pružné formy organizácie práce pri využití potenciálu nových technológií, zaručení sociálnej ochrany a poskytnutia prípadne potrebného primeraného školenia; zdôrazňuje však potrebu odľahčiť bremeno povinnej starostlivosti o rodinných príslušníkov, a žiada vytvorenie regulovanej oblasti pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, čím sa uľahčí vytváranie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, čo zároveň prispieva k vytváraniu pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál verejno-súkromných partnerstiev a významnú úlohu poskytovateľov sociálnych služieb a podnikov sociálneho hospodárstva; osobitne zdôrazňuje, že treba monitorovať sociálny a rodový pokrok, aby zahŕňal rodové hľadisko a zohľadňoval priebežný vplyv reforiem;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predstavili ciele týkajúce sa starostlivosti o starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a iné odkázané osoby, ktoré by boli podobné barcelonským cieľom a používali nástroje na monitorovanie, aby sa zabezpečilo ich dosiahnutie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na zavedenie noriem kvality pre všetky služby starostlivosti vrátane noriem ich disponibility, prístupnosti a cenovej dostupnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) o posilnení komunitnej podpory a starostlivosti v záujme zabezpečiť nezávislý život a vypracovali jasnú stratégiu a zabezpečili výrazné investície na rozvoj moderných kvalitných komunitných služieb a na zvýšenie podpory pre opatrovateľov, najmä opatrovateľov v rodine;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty na zvyšovanie kvality práce v oblasti pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti, ako aj z hľadiska miezd umožňujúcich dôstojný život a plánovanie rodiny; zdôrazňuje význam účinného boja proti nelegálnej práci za účasti sociálnych partnerov a s ukladaním primeraných pokút; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili snahu o zmenu nelegálnej práce na legálnu prostredníctvom podpory svojich aparátov inšpekcie práce a zavádzali opatrenia, ktoré umožnia pracovníkom prejsť z tieňovej ekonomiky do oficiálnej; pripomína členským štátom, že existuje platforma proti nelegálnej práci, do ktorej by sa mali aktívne zapojiť a využívať ju na výmenu osvedčených postupov s cieľom vyrovnať sa s nelegálnou prácou, tzv. schránkovými firmami a predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou, pretože ohrozujú kvalitu práce, ako aj prístup pracovníkov k systémom sociálnej ochrany a k národným verejným financiám, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi podnikmi; víta nové iniciatívy, ktoré navrhla Komisia, ako je napríklad začatie verejných konzultácií o európskom úrade práce a európskom čísle sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby inšpektorátom práce alebo iným relevantným verejným orgánom poskytovali dostatočné zdroje na riešenie problému nelegálnej práce, navrhovanie riešení na umožňovanie pracovníkom presúvať sa z tieňovej do oficiálnej ekonomiky a zlepšovanie cezhraničnej spolupráce medzi kontrolnými službami a elektronickou výmenou informácií a údajov s cieľom zvýšiť efektívnosť kontrol zameraných na boj a prevenciu proti sociálnym podvodom a nelegálnej práci a na zníženie administratívnej záťaže;

36.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili efektívnosť a účinnosť aktívnych politík trhu práce a to, aby tieto politiky boli navrhnuté tak, aby podporovali mobilitu medzi odvetviami a rekvalifikáciu pracovníkov, pretože tieto budú v dôsledku prispôsobovania sa našich trhov práce digitálnej transformácii našich ekonomík čoraz dôležitejšie;

37.

zdôrazňuje potenciál MSP a sociálnych podnikov pri vytváraní pracovných miest a pre hospodárstvo ako celok; považuje za dôležité, aby sa posúdili vysoká miera zlyhávania začínajúcich podnikov s cieľom vyvodiť ponaučenie do budúcnosti, a aby sa podporilo podnikanie, a to aj prostredníctvom rozvoja a podpory sociálnych a obehových modelov hospodárstva; domnieva sa, že je dôležité ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie, a to odstraňovaním administratívnych prekážok a prispôsobovaním sa požiadavkám, zlepšovaním prístupu k financiám a podporou rozvoja daňových modelov a zjednodušených postupov dodržiavania daňových predpisov, ktoré sú v prospech MSP, podnikateľov, samostatne zárobkovo činných osôb, mikrosubjektov, začínajúcich podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva, a predchádzať daňovým únikom a nedostatku spoľahlivých informácií na identifikáciu daňových základov a ich skutočných vlastníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky na posilňovanie zodpovednej a účinnej podnikateľskej kultúry medzi mladými ľuďmi od mladého veku, a to vytváraním príležitostí pre stáže a návštevy podnikov a poznatkov s cieľom predísť zlyhaniu; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pokračovala v programoch Erasmus pre mladých podnikateľov; vyzýva členské štáty, aby podporovali združenia a iniciatívy, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom rozvíjať inovačné projekty;

38.

zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je rastúca oblasť, ktorá môže podporiť ekonomiku a súčasne zmierniť depriváciu, sociálne vylúčenie a ďalšie sociálne problémy; domnieva sa preto, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer a zaoberať sa témami, ako sú spravodlivý obchod, sociálne podniky a alternatívne obchodné modely, vrátane družstiev, s cieľom dosiahnuť sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

39.

zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva sú pri minimalizácii dôsledkov krízy rozhodujúce; zdôrazňuje preto, že je potrebné poskytovať týmto podnikom väčšiu podporu, najmä pokiaľ ide o prístup k rozličným formám financovania vrátane európskych fondov a znižovať ich administratívnu záťaž; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť im právny rámec, ktorý uzná ich aktivity v EÚ a zabráni nekalej hospodárskej súťaži; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hodnotenie ich aktivít sa nenachádza v ročnom prieskume rastu, ako to Európsky parlament požadoval;

40.

uznáva, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené na trhu práce; v tejto súvislosti sa domnieva, že flexibilné pracovné zmluvy vrátane dobrovoľných zmlúv na dobu určitú a čiastočný pracovný úväzok môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zastúpenia skupín vrátane žien, ktoré by inak boli vylúčené z trhu práce;

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci spravodlivej transformácie investovali do vývoja a podpory nových výrobných technológií a služieb; zdôrazňuje ich potenciál na zvyšovanie produktivity a udržateľnosti, tvorbu kvalitnej zamestnanosti a stimuláciu dlhodobého rozvoja;

42.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali investície do odvetvia výskumu a vývoja v súlade so stratégiou Európa 2020; trvá na tom, že investície do tohto odvetvia prispejú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a produktivity hospodárstva, a teda podporia tvorbu stabilných pracovných miest a zvyšovanie miezd;

43.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych oblastí a regiónov s vážnymi trvalými prírodnými či demografickými problémami, a tak podporovať harmonický rozvoj na celom území EÚ;

44.

domnieva sa, že demografický pokles, ktorý v rôznej miere postihuje regióny EÚ, patrí medzi vážne prekážky brániace rozvoju EÚ, ktoré si vyžadujú rôzne prístupy a záväzky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie tohto problému zaviedli opatrenia; zdôrazňuje skutočnosť, že demografický pokles si vyžaduje celostný prístup, ktorý by mal zahŕňať úpravu potrebnej infraštruktúry, kvalitné pracovné miesta so slušnou mzdou a zlepšovanie verejných služieb a pružné pracovné podmienky, čo by malo ísť ruka v ruke s primeranou bezpečnosťou pracovných miest a dostupnou sociálnou ochranou;

45.

víta skutočnosť, že Komisia do európskeho štatistického programu zahrnula potrebu poskytovať štatistické údaje o demografických výzvach, akými sú napríklad vyľudňovanie a rozptyl obyvateľstva; domnieva sa, že tieto údaje poskytnú presný obraz problémov, s ktorým tieto regióny čelia, čo umožní nachádzať lepšie riešenia; vyzýva Komisiu, aby tieto štatistické údaje zohľadnila v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR);

46.

pripomína, že zvyšovanie strednej dĺžky života si vyžaduje úpravu dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť ich udržateľnosť a vysokú kvalitu života starších ľudí; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť tým, že sa zníži miera ekonomickej závislosti, a to aj poskytnutím primeraných pracovných podmienok, ktoré poskytujú príležitosti pre tých, ktorí chcú pracovať dlhšie a prostredníctvom hodnotenia – na úrovni členských štátov a spolu so sociálnymi partnermi – je nevyhnutné, aby bol zákonom a účinne stanovený a veku odchodu do dôchodku na pevných a udržateľných základoch spolu so zvýšením predpokladanej dĺžky života a rokmi príspevkov na poistenie, ako aj tým, že sa zabráni predčasnému odchodu z trhu práce, ako aj prijímaním mladých ľudí, utečencov a migrantov na trh práce; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri posilňovaní verejných a profesijných systémov dôchodkového zabezpečenia a aby pri vytváraní kreditov za starostlivosť o inú osobu kompenzovala príspevky žien a mužov v čase starostlivosti o dieťa a dlhodobej starostlivosti o člena rodiny ako nástroj na zníženie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na poskytnutie primeraného dôchodkového príjmu nad úrovňou chudoby a na dôstojný život a nezávislosť;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v politike aktívneho starnutia, sociálneho začleňovania starších ľudí a solidarity medzi generáciami; pripomína, že nákladovo efektívnejšie systémy zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, ktoré zaručujú včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti, majú pre produktivitu rovnako zásadný význam;

48.

zastáva názor, že politika súdržnosti ako hlavná verejná investičná politika Európskej únie preukázala svoju účinnosť pri znižovaní nerovností, lepšom začleňovaní a znižovaní chudoby, a preto by mala v budúcom VFR získať viac financovania; domnieva sa, že ESF by sa mal zachovať ako hlavný nástroj EÚ pre vstup a návrat pracovníkov na trh práce, ako aj pre podporné opatrenia sociálneho začleňovania, boja proti chudobe a nerovnostiam a na podporu vykonávania európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby navýšila ESF, aby sa podporilo vykonávanie európskeho pilieru sociálnych práv v kontexte VFR;

49.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EFSI podporoval rast a zamestnanosť vo veľmi rizikových investičných projektoch a riešil nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobú nezamestnanosť; vyjadruje však znepokojenie nad obrovskou nerovnováhou pri využívaní fondu medzi krajinami EÚ-15 a EÚ-13; zdôrazňuje tiež úlohu programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) pri podpore vysokej kvality a udržateľnosti zamestnanosti, zaručovaní primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany a v boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

50.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zníženia daní zo základných potrieb, najmä pokiaľ ide o potraviny, ako krok, ktorý predstavuje jedno z najzákladnejších opatrení sociálnej spravodlivosti;

51.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na ďalšie začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce, a to odstraňovaním legislatívnych prekážok, bojom proti diskriminácii a úpravou pracovísk, ako aj vytváraním stimulov pre ich zamestnávanie; pripomína, že nevyhnutné opatrenia, akými sú prispôsobiť pracovné prostredie osobám so zdravotným postihnutím, začleňovať ich do všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy a poskytovať im cielenú finančnú podporu, týmto ľuďom pomôžu plnohodnotne sa začleniť do trhu práce a do spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu, aby do hodnotiacej tabuľky zapracovala ukazovatele týkajúce sa trhu práce a sociálneho začleňovania ľudí so zdravotným postihnutím;

52.

víta začleňovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím do navrhovaných nových usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú prílohou ročného prieskumu rastu na rok 2018; žiada však, aby tieto ustanovenia zahŕňali konkrétne opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov, a to v súlade so záväzkami EÚ a členských štátov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);

53.

nabáda členské štáty, aby vykonali potrebné opatrenia pre sociálne začleňovanie utečencov a ľudí z etnických menšín alebo prisťahovaleckého pôvodu;

54.

zdôrazňuje, že nesúlad medzi dopytom po pracovnej sile a jej ponukou je problémom, ktorý sa týka zamestnávateľov vo všetkých regiónoch EÚ, a to aj najviac rozvinutých, a nemožno ho vyriešiť nezabezpečeným alebo nestabilným zamestnaním; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na uľahčenie mobility pracovníkov medzi pracovnými miestami, odvetviami a miestami s cieľom uspokojiť dopyt po pracovnej sile v menej a lepšie rozvinutých regiónoch a zároveň zabezpečiť stabilitu a dôstojné pracovné podmienky a umožniť profesijný pokrok a rast; uznáva, že mobilita pracovnej sily v rámci EÚ medzi členskými štátmi prispieva k plneniu ponuky a dopytu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem toho venovali osobitnú pozornosť jedinečnej situácii cezhraničných pracovníkov a pracovníkov v najvzdialenejších regiónoch;

55.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že po nespočetných žiadostiach Európskeho parlamentu najvzdialenejšie regióny ešte stále nie sú zahrnuté do ročného prieskumu rastu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom zaručiť rovnosť medzi regiónmi a podporiť väčšiu konvergenciu smerom nahor, o ktorej sa veľa diskutovalo, posilnila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ na posilnenie integrácie najvzdialenejších regiónov EÚ; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba naďalej venovať najvzdialenejším regiónom, nielen pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, ale aj z hľadiska vplyvu, ktorý môžu európske politiky mať na ich sociálnu situáciu a úroveň zamestnanosti;

56.

zdôrazňuje, že v období rokov 2014 – 2016 rast reálnej mzdy napriek zlepšeniam na trhu práce zaostával za rastom produktivity; pripomína, že na riešenie nerovnosti je rast reálnych miezd v dôsledku zvýšenej produktivity rozhodujúci;

57.

zdôrazňuje úlohu sociálnych partnerov ako hlavných zainteresovaných subjektov, postupov sociálneho dialógu v rámci členských štátov a občianskej spoločnosti v procese reforiem a pridanú hodnotu ich aktívneho zapojenia do prípravy, zoradenia a realizácie reforiem; zdôrazňuje, že účinné zapojenie do návrhu politík dá sociálnym partnerom pocit väčšej angažovanosti v národných reformách prijatých na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci semestra, a preto budú pociťovať väčšiu zodpovednosť za výsledky; vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia pre takúto primeranú účasť všetkých príslušných zainteresovaných subjektov; podporuje názor, že nové formy zamestnania na globalizovanom trhu si vyžadujú nové formy sociálneho a občianskeho dialógu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vznik tejto novej formy sociálneho dialógu a ochranu týchto nových foriem zamestnania; zdôrazňuje, že všetci pracovníci musia byť informovaní o svojich právach a byť chránení v prípade, že informátori oznámia nekalé praktiky; domnieva sa, že ak máme pokročiť ku konvergencii smerom nahor, mal by sociálny dialóg pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; potvrdzuje, že členské štáty musia ľuďom pomáhať pri nadobúdaní zručností požadovaných na trhu práce;

58.

zdôrazňuje skutočnosť, že podľa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) a hodnotiacej tabuľky stratégie Európa 2020 rozloženie zručností pracovnej sily v roku 2016 do veľkej miery zodpovedalo kvalifikačným požiadavkám trhu práce, že ponuka práce presahovala dopyt po všetkých typoch kvalifikácie, pričom bola obzvlášť vysoká pre kvalifikácie na nízkej a strednej úrovni; zdôrazňuje, že prognózy strediska CEDEFOP ukazujú súbežný nárast zručností tak na strane dopytu, ako aj ponuky až do roku 2025 a že sa očakáva, že úrovne zručností pracovnej sily sa budú meniť rýchlejšie ako úrovne požadované na trhu práce; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pozorne prehodnotili problémy vstupu na trh práce; je znepokojený nárastom miery nadmernej kvalifikácie (25 % v roku 2014);

59.

zdôrazňuje, že rodová diskriminácia ako napríklad rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v miere zamestnanosti mužov a žien sú naďalej obrovské, pričom priemerná hrubá hodinová mzda zamestnancov je asi o 16 % vyššia ako v prípade ich kolegýň; zdôrazňuje, že tieto rozdiely sú spôsobené nedostatočným zastúpením žien v dobre platených sektoroch, diskrimináciou na trhu práce a vysokou mierou zamestnanosti žien na čiastočný úväzok; trvá na tom, že je potrebný ďalší pokrok na zníženie týchto rozdielov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby do stratégie Európa 2020 zaradila pilier rodovej rovnosti a rodovú rovnosť ako nadradený cieľ;

60.

vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov začlenili rodový rozmer a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, a to stanovením kvalitatívnych cieľov a vymedzením opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov;

61.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0355.

(3) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.

(4) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0451.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0418.

(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0403.

(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0360.

(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0260.

(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.

(11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0039.

(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.

(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.

(14) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 157.

(15) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19.

(16) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 48.

(17) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.

(18) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 40.

(19) Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti, Európska komisia.

(20) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/119

P8_TA(2018)0090

Situácia v Sýrii

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o situácii v Sýrii (2018/2626(RSP))

(2019/C 162/14)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä uznesenie z 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu (1),

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a ďalšie zmluvy a nástroje OSN v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

—	so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej, najmä na vyhlásenie z 9. júla 2017 o prímerí v Sýrii, z 25. novembra 2017 o konferencii sýrskej opozície v Rijáde a z 23. februára 2018 o masakri vo východnej Ghúte, a na jej poznámky po príchode na zasadnutie Rady pre zahraničné veci 26. februára 2018,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenia PK/VP Federicy Mogheriniovej a člena Komisie Christosa Stylianidesa z 3. októbra 2017 o nedávnych útokoch v Sýrii, z 20. februára 2018 o humanitárnej situácii vo východnej Ghúte a v Idlibe a zo 6. marca 2018 o situácii vo východnej Ghúte a aj inde v Sýrii,

—	so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku a o situácii v sýrskom Afrine, ktoré predniesla na plenárnej schôdzi konanej 6. februára 2018,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (2) a na závery Rady z 26. februára 2018 o zaradení dvoch nových ministrov na zoznam sankcií,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu (JOIN(2017)0011) a závery Rady o Sýrii z 3. apríla 2017, ktoré spolu predstavujú novú stratégiu EÚ pre Sýriu,

—	so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov z 5. apríla 2017 na konferencii na podporu budúcnosti Sýrie a regiónu a na predchádzajúce konferencie o situácii v Sýrii, ktoré sa konali v Londýne, Kuvajte, Berlíne a Helsinkách,

—

so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna o situácii v Sýrii pred Radou pre ľudské práva (UNHCR) v Ženeve, najmä na vyhlásenia z 26. februára 2018 a 2. marca 2018, ako aj jeho ústne aktualizované informácie o činnosti jeho úradu a najnovšom vývoji v oblasti ľudských práv zo 7. marca 2018,

—	so zreteľom na vyhlásenia hovorcu generálneho tajomníka OSN z 20. a 24. februára 2018 o východnej Ghúte v Sýrskej arabskej republike,

—	so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a na všetky dohovory OSN, ktorých zmluvnou stranou je aj Sýria, so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) o Sýrii, najmä na rezolúciu č. 2254 (2015) z 18. decembra 2015, rezolúciu č. 2393 (2017) z 19. decembra 2017 o povolení na poskytovanie pomoci naprieč hranicami a frontovými líniami v Sýrii a rezolúciu č. 2401 (2018) z 24. februára 2018 o 30-dňovom prímerí v Sýrii s cieľom umožniť poskytovanie humanitárnej pomoci,

—	so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku zriadenej Radou OSN pre ľudské práva (UNHRC) a na rezolúcie UNHRC o Sýrskej arabskej republike, najmä rezolúciu z 5. marca 2018 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv vo východnej Ghúte,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A-71/248 z 21. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,

—	so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora, ako aj na ad hoc tribunály vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Špeciálneho súdu pre Libanon,

—	so zreteľom na Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrskej arabskej republike, ktoré 6. mája 2017 podpísali Irán, Rusko a Turecko,

—	so zreteľom na správu Populačného fondu OSN z roku 2017 s názvom Hlasy zo Sýrie 2018 – zistenia vyplývajúce z prehľadu humanitárnych potrieb (Voices from Syria 2018 – Assessment Findings of the Humanitarian Needs Overview),

—

so zreteľom na vyhlásenie centra pre Blízky východ (Carnegie Middle East Center) z 5. marca 2018 o údajnej schôdzke riaditeľa Sýrskeho úradu národnej bezpečnosti Aliho Mamlouka, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname EÚ, s talianskym ministrom vnútra a riaditeľom agentúry pre informácie a vonkajšiu bezpečnosť v Ríme, ktorá je v príkrom rozpore s rozhodnutím Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii,

—	so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

keďže sedemročný sýrsky občiansky konflikt pokračuje napriek niekoľkým medzinárodným pokusom o dosiahnutie prímeria a vytvorenie základu pre riešenie prostredníctvom rokovaní; keďže humanitárna situácia v krajine je aj naďalej zúfalá; keďže 13 miliónov ľudí vrátane 6 miliónov detí je vedených ako odkázaní na nejakú formu humanitárnej pomoci; keďže 6,1 milióna ľudí je vnútorne vysídlených, 3 milióny civilistov žijú v obliehaných oblastiach a viac ako 5 miliónov predstavujú registrovaní sýrski utečenci žijúci v susedných regiónoch; keďže počas konfliktu prišlo o život najmenej 400 000 Sýrčanov;

keďže oblasti a mestá ako Idlib, východná Ghúta, Jarmúk, Fú'a a Kafrijá sú už dlho sužované blokádami s vážnymi následkami pre civilné obyvateľstvo a neexistuje žiadna možnosť poskytnúť im humanitárnu pomoc udržateľným spôsobom v dôsledku vojenskej ofenzívy a bombardovania zo strany sýrskeho režimu proti vlastnému ľudu a s podporou Ruska a Iránu; keďže východnú Ghútu obliehajú sýrsky režim a jeho spojenci už päť rokov, pričom civilné obyvateľstvo vrátane detí, škôl a zdravotníckych zariadení je vystavené leteckému bombardovaniu, ostreľovaniu a používaniu chemických zbraní, v dôsledku čoho prišli v tejto oblasti o život stovky ľudí; keďže z ostreľovania civilných oblastí v Damasku boli obvinené teroristické skupiny vo východnej Ghúte;

keďže situácia vo východnej Ghúte je taká vážna, že generálny tajomník OSN António Guterres ju opísal ako „peklo na zemi“; keďže obyvatelia východnej Ghúty boli odrezaní od akejkoľvek formy pomoci blokádou trvajúcou od 14. februára 2018 a keďže iba jediný konvoj sa dostal k 7 200 ľuďom zo 400 000, ktorí žijú v tejto oblasti; keďže konvoju OSN s pomocou sa nakoniec 5. marca 2018 podarilo vstúpiť na Dúmy, pričom doručil pomoc pre 27 500 osôb, ktoré potrebujú potraviny a zdravotnícke potreby; keďže sýrsky režim z konvoja odstránil kriticky dôležité lekárske položky;

keďže 24. februára 2018 BR OSN prijala rezolúciu č. 2401, v ktorej požaduje, aby všetky strany konfliktu okamžite zastavili nepriateľské operácie aspoň na 30 po sebe nasledujúcich dní, čo by umožnilo bezpečné, plynulé a nepretržité poskytovanie humanitárnej pomoci a lekársku evakuáciu kriticky chorých a zranených osôb v súlade s platným medzinárodným právom; keďže rezolúciu BR OSN č. 2401 sýrsky režim, Rusko a Irán neuplatňujú, a to aj napriek opakovaným výzvam medzinárodného spoločenstva; keďže armáda používa „oslobodenie“regiónu ako zámienku na ďalšie útoky na civilné obyvateľstvo; keďže Rusko v posledných rokoch vetovalo 11 rezolúcií BR OSN vrátane tej, ktorou sa mal v novembri 2017 obnoviť spoločný vyšetrovací mechanizmus OPCW-OSN, a zohráva aktívnu úlohu pri obmedzovaní obsahu rezolúcií;

keďže tieto útoky a využívanie obliehania obývaných oblastí a núteného vysídľovania, aj s cieľom spôsobiť demografické zmeny, ako vojnovej taktiky na vyhladovanie obyvateľstva, sú jednoznačnými porušeniami medzinárodného humanitárneho práva; keďže marenie evakuácie a poskytovania humanitárnej pomoci a lekárskej starostlivosti predstavuje zjavné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a viacerých rezolúcií BR OSN;

keďže turecká operácia Olivová ratolesť v provincii Afrin kontrolovanej Kurdmi dala konfliktu v Sýrii nový rozmer, čo vyvoláva ďalšie obavy súvisiace s humanitárnou situáciou a obavy z negatívnych dôsledkov na citlivú vnútornú rovnováhu v Sýrii a/alebo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia; zdôrazňuje, že veľký počet civilných obetí už bol zaznamenaný a že ďalšie stovky životov civilistov sú v ohrození; keďže PK/VP v mene EÚ jasne vyjadrila tieto obavy a vyzvala tureckú vládu, aby zastavila ofenzívu a zdôraznila potrebu zamerania sa na porážku teroristických organizácií na zozname OSN;

keďže násilie spáchané počas sýrskeho konfliktu režimom prezidenta Assada a jeho spojencami, ako aj teroristickými skupinami, zahŕňa cielené a plošné útoky na civilistov vrátane útokov chemickými zbraňami, nezákonné zabíjanie, mučenie a zlé zaobchádzanie, násilné zmiznutia, hromadné a svojvoľné zatýkanie, kolektívne tresty, útoky na zdravotnícky personál a odopieranie potravín, vody a zdravotnej pomoci; keďže tieto zločiny zatiaľ ostávajú bez trestu;

keďže ISIS/Dá’iš a ďalšie džihádistické hnutia sa dopustili zverstiev a vážnych porušení medzinárodného práva vrátane brutálnych popráv a sexuálnych násilností, únosov, mučenia, nútenej konverzie a otroctva žien a dievčat; keďže na teroristické aktivity sa verbujú a využívajú deti; keďže existujú vážne obavy z využívania civilistov ako ľudské štíty v extrémistami kontrolovaných oblastiach; keďže tieto zločiny predstavujú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

I.	keďže v súčasnej situácii je demokratická opozícia oslabená a civilné obyvateľstvo sa ocitlo v pasci medzi džihádistickými teroristami a islamistickými fundamentalistami na jednej strane a prívržencami Assadovho režimu na strane druhej;

J.	keďže Rada vzhľadom na vážnosť situácie v Sýrii 26. februára 2018 zaradila na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ zamerané proti sýrskemu režimu, ministra sýrskej vlády pre priemysel a ministra pre informácie;

keďže je povinnosťou medzinárodného spoločenstva a jednotlivých štátov vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva spáchané počas konfliktu v Sýrii, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej súdnej právomoci, ako aj vnútroštátnych právnych predpisov; keďže na to môžu využiť platné vnútroštátne a medzinárodné prostriedky nápravy vrátane vnútroštátnych súdov a medzinárodných tribunálov alebo ad hoc medzinárodné trestné tribunály, ktoré sa ešte len zriadia; keďže za určitých podmienok možno okrem vyvodenia takejto osobnej trestnej zodpovednosti súdne stíhať aj štáty za porušenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948;

keďže EÚ je aj naďalej odhodlaná uspieť pri rokovaniach vedených pod záštitou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu známych ako ženevský proces; keďže EÚ naďalej podporuje tento proces, aj prostredníctvom organizovania druhej bruselskej konferencie na podporu budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa má konať 24. a 25. apríla 2018;

keďže rokovania v Ženeve po 9. kole, ktoré sa uskutočnilo 25. a 26. januára 2018 vo Viedni, dosiaľ neviedli k pokroku, pokiaľ ide o mierové riešenie krízy v Sýrii; keďže 4. mája 2017 dospeli Rusko, Irán a Turecko v Kazachstane k dohode o vytvorení štyroch zón deeskalácie, ktoré garanti nerešpektovali ani nezabezpečili; keďže sýrsky kongres národného dialógu, ktorý sa konal 30. januára 2018 v Soči, ohlásil zriadenie ústavného výboru, ktorý však neprijali všetky strany;

N.	keďže situácia v Sýrii a neexistencia komplexnej, skutočnej a inkluzívnej politickej transformácie naďalej brzdia úplné vykonávanie stratégie EÚ pre Sýriu, a najmä významnú pomoc, ktorú Únia môže poskytnúť na obnovu krajiny;

keďže od vypuknutia vojny EÚ a jej členské štáty zmobilizovali viac ako 10,4 miliardy EUR na pomoc pri riešení humanitárnych potrieb v dôsledku sýrskej krízy, a to interne aj externe v susednom regióne, čím sa EÚ stala najväčším darcom; keďže EÚ výrazne podporuje a chváli aj susedné krajiny prijímajúce utečencov;

opätovne a čo najdôraznejšie odsudzuje všetky zverstvá a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ku ktorému dochádza počas konfliktu, a najmä skutky, ktorých sa dopúšťajú ozbrojené sily Asadovho režimu, a to aj s podporou jeho spojencov Ruska a Iránu, ako aj teroristické organizácie na zozname OSN; odsudzuje skutočnosť, že počas siedmich rokov konfliktu bolo v Sýrii v dôsledku bombardovania, ostreľovania a nasadenia ďalších vojenských prostriedkov zabitých najmenej 400 000 ľudí a ďalšie tisícky ľudí boli zranené a že milióny ľudí boli vysídlené, pričom následkom zdĺhavého obliehania husto osídlených oblastí je civilistom odopretý prístup k jedlu, vode, hygiene a zdravotnej starostlivosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim násilím v mnohých častiach krajiny, ako je to v prípade východnej Ghúty, Afrinu a Idlibu;

vyjadruje hlboké poľutovanie nad opakovanými neúspešnými regionálnymi a medzinárodnými pokusmi o skončenie vojny a naliehavo vyzýva na obnovenú a intenzívnu globálnu spoluprácu v záujme dosiahnutia mierového a udržateľného riešenia konfliktu; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo neposkytuje dostatočnú podporu demokratickej opozícii; opätovne potvrdzuje prioritu ženevského procesu pod vedením OSN a podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu o skutočný a inkluzívny politický prechod v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254, o ktorom rokovali všetky sýrske strany a ktorý má podporu kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov; zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia politického riešenia konfliktu; naďalej odhodlane podporuje jednotu, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nezávislosť Sýrie;

čo najdôraznejšie odsudzuje násilie vo východnej Ghúte, ktoré pokračuje napriek jednomyseľnému prijatiu rezolúcie BR OSN č. 2401, a naliehavo vyzýva všetky strany, a najmä Asadov režim, Rusko a Irán, aby v plnej miere a urýchlene začali uplatňovať a dodržiavať túto rezolúciu a zabezpečili okamžité, bezpečné, plynulé a nepretržité poskytovanie humanitárnej pomoci, evakuáciu kriticky chorých a zranených a zmiernili utrpenie sýrskeho ľudu; v plnej miere podporuje požiadavku, aby všetky strany konfliktu bezodkladne počas aspoň 30 po sebe nasledujúcich dní zastavili násilnosti; opätovne vyzýva všetky strany, najmä sýrske orgány, aby si plnili svoju povinnosť chrániť obyvateľov Sýrie a aby okamžite zastavili všetky útoky na civilné obyvateľstvo v Sýrii; vyzýva garantov prímeria v zónach deeskalácie, aby naplnili svoju zodpovednosť a zastavili násilie a zločiny a umožnili a zabezpečili neobmedzený prístup do týchto zón; berie na vedomie rozhodnutie troch krajín astanského procesu usporiadať nový samit v apríli 2018, na ktorom sa má rokovať o Sýrii a prípadných krokoch v tomto regióne; zdôrazňuje, že tieto kroky by žiadnym spôsobom nemali byť v rozpore s rozhovormi pod záštitou OSN/ženevským procesom, ani ich oslabovať;

pripomína režimom v Sýrii, Rusku a Iráne, že sú podľa medzinárodného práva zodpovedné za strašné zločiny, ktoré naďalej páchajú v Sýrii, a že páchatelia týchto zločinov, či už ide o štáty alebo jednotlivcov, budú braní na zodpovednosť;

vyjadruje veľké poľutovanie nad opakovaným vetom Ruska v BR OSN a skutočnosťou, že sa nedosiahla žiadna dohoda o obnovení mandátu spoločného vyšetrovacieho mechanizmu OPCW-OSN pred uplynutím jeho platnosti 17. novembra 2017; považuje tento postoj stáleho člena BR OSN s osobitnou zodpovednosťou za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti za hanebný; zdôrazňuje, že v očiach sveta je blokovanie medzinárodného vyšetrovania v podstate znakom viny;

vyjadruje hlboké znepokojenie nad intervenciou Turecka na území Sýrie, ktoré je pod kontrolou kurdských síl; je naďalej vážne znepokojený eskaláciou napätia v Afrine, ako aj možnou konfrontáciou medzi tureckými ozbrojenými silami a Asadovými alebo ruskými silami a rastúcim napätím vo vzťahoch so Spojenými štátmi; vyzýva tureckú vládu, aby stiahla svoje jednotky a zohrávala konštruktívnu úlohu v sýrskom konflikte, čo je zároveň tureckým národným záujmom; opakuje pozícia PK/VP, že otvorenie nových frontov v Sýrii nie je v záujme bezpečnosti Turecka a varuje pred ďalším zhoršovaním humanitárnej krízy v krajine; požaduje úplné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane ochrany civilného obyvateľstva a vyzýva na prímerie na celom území Sýrie vrátane Afrinu;

potvrdzuje svoju podporu úsiliu globálnej koalície bojovať proti Dá’iš; zdôrazňuje, že koalícia a sýrske partnerské ozbrojené sily dosiahli významný pokrok v kampani zameranej na porážku Dá’iš v Sýrii; pripomína, že akékoľvek opatrenia prijaté na boj proti Dá’iš a ďalším skupinám, ktoré ako teroristické označila BR OSN, musia byť dôsledne v súlade s medzinárodným právom; vyzýva členské štáty a ich spojencov, aby zabezpečili úplnú transparentnosť, zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

opäť naliehavo požaduje bezpečný, včasný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci na celom území Sýrie a víta rezolúciu BR OSN č. 2393, ktorou sa obnovuje povolenie pre prístup humanitárnej pomoci cez hranice a frontové línie v Sýrii na ďalších 12 mesiacov (do 10. januára 2019); nabáda OSN a jej realizačných partnerov, aby naďalej podnikali kroky na zintenzívnenie dodávok humanitárnej pomoci do ťažko dostupných a obkľúčených oblastí, a to aj čo najúčinnejším využitím hraničných priechodov podľa rezolúcie BR OSN č. 2165 (2014); podporuje požiadavku urýchlenia humanitárneho odmínovania ako naliehavej potreby v celej Sýrii a pripomína všetkým stranám konfliktu, že nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne chránené na základe medzinárodného humanitárneho práva; odsudzuje rôzne prípady sexuálneho zneužívania a neprimeraného správania, ktorých výskyt sa odhalil v rámci činností organizácií medzinárodnej pomoci, vrátane sexuálneho vykorisťovania sýrskych utečencov zo strany tých, ktorí poskytovali pomoc v mene OSN a známych medzinárodných organizácií; dôrazne vyhlasuje, že by nemala existovať žiadna tolerancia pre takéto skutky; naliehavo vyzýva na dôkladné vyšetrenie takýchto prípadov a zdôrazňuje, že všetky zodpovedné osoby musia byť potrestané;

zdôrazňuje, že by nemala existovať žiadna tolerancia ani beztrestnosť za ohavné zločiny spáchané v Sýrii vrátane trestných činov spáchaných voči náboženským a etnickým menšinám a iným skupinám a menšinám; opakuje svoju požiadavku na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrovanie a trestné stíhanie zodpovedných osôb a podporuje prácu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) pre medzinárodné zločiny spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012; s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie EÚ poskytnúť 1,5 milióna EUR na finančnú podporu mechanizmu prostredníctvom svojho nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); zdôrazňuje však, že podpora bude potrebná aj po uplynutí 18-mesačného trvania programu; zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty plnili svoje záväzky a očakáva, že problém financovania IIIM sa predostrie a vyrieši na druhej bruselskej konferencii na podporu budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu; požaduje okrem toho podporu organizácií občianskej spoločnosti a MVO, ktoré zhromažďujú a pomáhajú uchovávať dôkazy o porušovaní ľudských práv a humanitárneho práva;

10.

je naďalej presvedčený, že bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny nie je v Sýrii možné dosiahnuť účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier a požaduje prijatie stratégie EÚ pre zodpovednosť za zverstvá spáchané v Sýrii; pripomína svoju podporu zásade univerzálnej jurisdikcie v boji proti beztrestnosti a víta kroky, ktoré v tomto smere urobili niektoré členské štáty EÚ; víta zároveň iniciatívy členských štátov, aby sa vážne porušenia medzinárodného práva považovali za trestné činy v zmysle ich vnútroštátneho práva; opakuje svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby v úzkej spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami preskúmali možnosť zriadenia súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; berie na vedomie dôležitú prácu Európskej siete kontaktných miest vo vzťahu k osobám zodpovedným za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a vyzýva PK/VP a Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, aby sieť podporili a zahrnuli ju v budúcnosti do úsilia o vyvodenie zodpovednosti v Sýrii;

11.

vyzýva všetky strany na dodržiavanie práva etnických a náboženských menšín v Sýrii vrátane kresťanov a všetkých, ktorí boli vysídlení, aby tieto menšiny naďalej mohli dôstojne, rovnoprávne a bezpečne žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine alebo sa tam vrátiť a aby mohli v plnej miere a slobodne vyznávať svoje náboženstvo a vieru bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii; podporuje medzináboženský dialóg s cieľom presadzovať vzájomné porozumenie a bojovať proti fundamentalizmu;

12.

zostáva znepokojený, že dodnes nie je známe miesto pobytu obhajkyne ľudských práv a laureátky Sacharovovej ceny Razány Zajtúnaovej, ktorú v decembri 2013 v meste Dúma údajne uniesla ozbrojená skupina Jaysh al-Islam; požaduje zriadenie pracovnej skupiny EÚ, ktorá by koordinovala a posilnila úsilie o jej vypátranie, a zabezpečila jej prepustenie;

13.

vyzýva PK/VP, aby vyvinula všetko úsilie na obnovenie mierových rokovaní sprostredkovaných OSN a požadovala aktívnejšiu úlohu pri týchto rokovaniach a využila na to finančnú kapacitu EÚ a ochotu vyčleniť značné zdroje na obnovu Sýrie; naliehavo vyzýva PK/VP, aby v rámci svojho úsilia o zabezpečenie budúcnosti sýrskeho ľudu výraznejšie zapojila a aktívne podporila sýrsku občiansku spoločnosť a tých, ktorí chcú demokratickú, pluralitnú a inkluzívnu Sýriu, a aby začala druhou bruselskou konferenciou, ktorá sa bude konať 24. a 25. apríla 2018; nabáda PK/VP, aby spolupracovala so sýrskym ľudom s cieľom vypracovať stratégie lokalizovanej obnovy rôznych častí a regiónov Sýrie; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi zvážiť všetky dostupné možnosti vrátane leteckého zhadzovania pomoci a vytvorenia bezletových zón v zmysle rezolúcie BR OSN;

14.

víta druhú bruselskú konferenciu, ktorej organizátorom je EÚ, zameranú na vyjadrenie úplnej politickej a hospodárskej podpory medzinárodného spoločenstva pre ženevský proces pre Sýrčanov v núdzi a pre krajiny, ktoré prijali sýrskych utečencov, a jej prenesenie do praxe; uznáva úctyhodnú solidaritu, ktorú preukázali Jordánsko, Libanon a Turecko voči utečencom, a požaduje zvýšenie finančnej podpory EÚ a členských štátov zameranej na riešenie naliehavých potrieb utečencov a ich hostiteľských komunít; varuje pred začiatkom akéhokoľvek úsilia o obnovu pred dosiahnutím politickej dohody zahŕňajúcej všetky zmluvné strany pod záštitou OSN; vyzýva PK/VP, aby do tejto konferencie vo väčšej miere zapojila organizácie občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti požaduje zvýšenú podporu pre mierové a demokratické sýrske organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, aj prostredníctvom fondu Madad, nástroja na podporu stability a mieru a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby si splnilo svoje nesplnené záväzky v oblasti humanitárnej pomoci v Sýrii a susedných krajinách;

15.

zdôrazňuje, že úsilie, ktoré vyvíja EÚ pri poskytovaní humanitárnej pomoci a plánovaní budúcnosti Sýrie, je chvályhodné; pripomína, že EÚ sa zaviazala, v súlade so svojou stratégiou, neposkytovať pomoc na obnovu Sýrie bezpodmienečne, ale až vtedy, keď bude nezvratne prebiehať komplexná, skutočná a inkluzívna politická transformácia, ktorú vyrokujú sýrske strany konfliktu na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 a Ženevského komuniké; zdôrazňuje, že Asadov režim, Putinovo Rusko a Irán nesú hlavnú zodpovednosť za hospodárske následky svojich vojenských zásahov; konštatuje, že akékoľvek záväzky na obnovu založené na prístupe zdola nahor a úspešné posilnenie postavenia miestnych aktérov, čím sa vylúčia známe teroristické skupiny, musia viesť k dosiahnutiu mieru a vyvodeniu zodpovednosti;

16.

dôrazne odsudzuje používanie detí v boji alebo pri teroristických útokoch; zdôrazňuje zásadný význam ochrany detí a ich prístupu k vzdelávaniu, a to aj pre detských utečencov v susedných krajinách, ako aj podpory psychologickej rehabilitácie týchto traumatizovaných detí;

17.

vyjadruje znepokojenie nad údajným návratom 66 000 utečencov do Sýrie v roku 2017 a zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia; zdôrazňuje, že Sýria nie je bezpečná pre návrat utečencov a že EÚ nesmie takéto návraty podporovať; opakovane vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje vlastné záväzky vrátane tých, ktoré boli stanovené v newyorskom vyhlásení, a aby zabezpečili rozdelenie zodpovednosti a sýrskym utečencom umožnili utiecť z vojnových zón a nájsť ochranu za hranicami susedného regiónu, a to aj prostredníctvom systémov presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov;

18.

víta okrem toho zaradenie dvoch sýrskych ministrov 26. februára 2018, ktorí boli vymenovaní v januári 2018 a nesú zodpovednosť za represívne opatrenia voči sýrskemu ľudu, na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ voči sýrskemu režimu; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s rozhodnutím Rady 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, najmä zmrazenie aktív osôb v ňom uvedených, a zákaz prijímania osôb, ktoré majú prospech zo sýrskeho režimu alebo ho podporujú; odsudzuje nedávne správy o porušovaní tohto rozhodnutia a pripomína členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva zatknúť a zadržať osoby podozrivé z páchania masových zverstiev na svojom území; vyzýva na uvalenie cielených sankcií na predstaviteľov Ruska a Iránu v nadväznosti na ich cielené a úmyselné opatrenia voči civilnému obyvateľstvu vo východnej Ghúte, ako aj v ostatných častiach Sýrie;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu, a tiež aby zabezpečil preklad tohto textu do arabčiny.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0227.

(2) Ú. v. EÚ L 121, 10.5.2011, s. 11.

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/152

P8_TA(2018)0087

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2016)0683 – C8-0471/2016 – 2016/0336(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2019/C 162/29)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0683),

—	so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0471/2016),

—

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym parlamentom, Poslaneckou snemovňou Írska, Senátom Írska, Poslaneckou snemovňou Luxemburského veľkovojvodstva, maltským parlamentom, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—	so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0051/2018),

schvaľuje zmenený návrh Komisie;

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Popritom sa štruktúry daňového plánovania stali časom ešte sofistikovanejšie, keďže sa rozvíjajú v rôznych jurisdikciách a efektívne využívajú technické detaily určitého daňového systému alebo nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami v záujme zníženia daňovej povinnosti spoločností. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený .

(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. V období globalizácie a digitalizácie je zdaňovanie najmä finančného a intelektuálneho kapitálu na základe zdroja čoraz ťažšie vysledovateľné a ľahšie manipulovateľné. Popritom sa štruktúry daňového plánovania stali časom ešte sofistikovanejšie, keďže sa rozvíjajú v rôznych jurisdikciách a efektívne využívajú technické detaily určitého daňového systému alebo nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami v záujme zníženia daňovej povinnosti spoločností. Rozsiahla digitalizácia v mnohých odvetviach hospodárstva v spojení s rýchlo sa rozvíjajúcim digitálnym hospodárstvom spochybňuje vhodnosť úniových modelov daní z príjmov právnických osôb, ktoré boli navrhnuté pre kamenné podniky, a to až do takej miery, že môže byť potrebné prepracovať kritériá oceňovania a výpočtov tak, aby zodpovedali obchodným činnostiam v 21. storočí. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, všetky vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a vedú k narušeniam medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi . Nový štandard pre základe dane z príjmov právnických osôb v Únii by sa preto mal zameriavať na tieto typy nedostatkov trhu a zároveň zohľadňovať dlhodobú právnu zrozumiteľnosť a istotu , ako aj zásadu daňovej neutrality. Väčšia konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami povedie k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podnikateľov pôsobiacich cezhraničným spôsobom v rámci Únie. Kým daňová politika je vnútroštátnou kompetenciou, v článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne stanovuje, že Rada by mala jednomyseľne a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom vydávať smernice na aproximáciu takýchto daňových zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, keďže priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu .

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)

Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk a kde majú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na digitálnu zmenu v podnikateľskom prostredí je potrebné zaručiť, aby sa so spoločnosťami, ktoré vytvárajú výnosy v určitom členskom štáte, pričom v tomto členskom štáte nemajú fyzickú stálu prevádzkareň, ale digitálnu stálu prevádzkareň, zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú stálu prevádzkareň majú. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu prostredníctvom podpory cezhraničného obchodu a investícií podnikov. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie. Podstatným prvkom systému CCCTB je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti patriace do rovnakej skupiny pôsobiace cezhranične v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. Konsolidáciou sa odstraňujú formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdanenie.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)

Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (1) zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.

(3)

Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (2), zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle, najmä pre malé a stredné podniky . Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch, zaručilo by sa tým, že dane sa budú platiť tam, kde sa vytvárajú zisky a kde majú spoločnosti stálu prevádzkareň. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu. Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedením CCCTB by sa zlepšil hospodársky rast a vytvorilo viac pracovných miest v Únii prostredníctvom obmedzovania škodlivej daňovej konkurencie medzi spoločnosťami.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)

Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, treba ambicióznu iniciatívu CCCTB rozdeliť na dva samostatné návrhy. Najskôr by sa mali schváliť pravidlá o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a až potom by sa mala riešiť otázka konsolidácie .

(4)

Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je veľmi dôležité zaručiť súčasné nadobudnutie účinnosti smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Keďže takáto zmena režimu je významným krokom v procese dokončenia vnútorného trhu, potrebuje flexibilitu, aby sa mohla náležite vykonávať od začiatku. Keďže vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa CCCTB zaviesť vo všetkých členských štátoch. Ak Rada neprijme jednohlasné rozhodnutie o návrhu zaviesť CCCTB, Komisia by mala na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú potrebné právne predpisy, vydať nový návrh. Ako posledná možnosť by sa mala začať posilnená spolupráca zo strany členských štátov, ktorá by mala byť kedykoľvek otvorená pre nezúčastnené členské štáty v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Je však poľutovaniahodné, že sa nevykonalo žiadne dostatočne podrobné posúdenie, ani vo vzťahu k návrhom CCTB, ani CCCTB, pokiaľ ide o vplyv na príjmy členských štátov z dane z príjmov právnických osôb podľa jednotlivých krajín.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)

Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania sa zvyčajne vyskytujú v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že účastnícke skupiny spoločností vlastnia určité minimálne prostriedky. Na základe tohto predpokladu a z dôvodu proporcionality by pravidlá o spoločnom základe mali byť najskôr záväzné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mala stanoviť počiatočná veľkostná prahová hodnota 750 miliónov EUR založená na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Vzhľadom na to , že touto smernicou sa stanovuje nový štandard pre základ dane z príjmu právnických osôb pre všetky podniky v Únii, prahová hodnota by sa mala znížiť na nulu počas maximálne siedmich rokov. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť v prvej fáze k dispozícii ako voliteľná možnosť aj pre spoločnosti , ktoré nespĺňajú uvedené kritériá .

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5a)

Pri rovnakých podmienkach môže prechod na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb viesť k stratám alebo zvýšeniu daňových príjmov v členských štátoch. S cieľom kompenzovať straty by sa mal zaviesť dočasný kompenzačný mechanizmus financovaný z rozpočtových prebytkov tých členských štátov, ktoré vďaka novému režimu zaznamenali zvýšenie daňových príjmov. Kompenzácia by sa mala každoročne upravovať, aby sa zohľadnili vnútroštátne alebo regionálne rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Komisia by mala mať povinnosť navrhnúť zrušenie alebo zmenu kompenzačného systému po siedmych rokoch a stanoviť hornú hranicu pre kompenzáciu.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5b)

S cieľom vyhnúť sa súčasnému prerozdeleniu daňového zaťaženia medzi malé a stredné podniky (MSP) a nadnárodné spoločnosti, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, by spoločný základ dane z príjmov právnických osôb mal sledovať cieľ nevystavovať MSP konkurenčnej nevýhode, ale vytvárať pre ne rovnaké podmienky. Hlavný daňový úrad môže MSP poskytovať potrebné nástroje, ktoré im pomôžu plniť administratívne a organizačné požiadavky, ktoré sú súčasťou voliteľného CCCTB.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)

Oprávnenosť na konsolidovanú daňovú skupinu by sa mala určiť podľa dvojitého kritéria, na základe ktorého by sa posúdil i) rozsah kontroly (viac než 50 % hlasovacích práv) a ii) vlastníctvo (viac ako 75 % vlastného imania) alebo práva na zisky (viac než 75 % práv, na základe ktorých vzniká nárok na zisk). Takýmto kritériom by sa zaistil vysoký stupeň hospodárskej integrácie medzi členmi skupiny. Na zaručenie jednotnosti systému by obidve prahové hodnoty pre kontrolu a vlastníctvo alebo práva na zisk mali byť splnené počas celého zdaňovacieho obdobia. V opačnom prípade by mala spoločnosť, ktorá nespĺňa tieto kritériá, okamžite vystúpiť zo skupiny. Aby sa predišlo manipulácii s daňovými výsledkami prostredníctvom spoločností, ktoré do skupiny krátkodobo vstupujú a vystupujú z nej, mala by sa zaviesť aj požiadavka na minimálne deväť po sebe idúcich mesiacov, aby sa potvrdilo členstvo v skupine.

(6)

Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Nadnárodné spoločnosti príliš často uskutočňujú presun svojich ziskov do priaznivých daňových režimov bez zaplatenia dane alebo len s veľmi nízkymi daňovými sadzbami. Koncepcia stálej prevádzkarne by ponúkla presné a záväzné vymedzenie kritérií, ktoré majú byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť preukázať, že je umiestnená v danej krajine. To prinúti nadnárodné spoločnosti k plateniu daní spravodlivým spôsobom. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Podobne je dôležité mať spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine. Ak transferové oceňovanie vedie k presunu ziskov do jurisdikcie s nízkym daňovým zaťažením, vhodnejší je systém prerozdelenia zisku podľa vzorca pre rozdelenie. Prijatím takéhoto systému môže Únia zaviesť medzinárodný štandard pre moderné a efektívne zdaňovanie právnických osôb. Komisia by mala vypracovať usmernenia pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania, pričom v konečnom dôsledku by sa štandardnou metódou prideľovania malo stať rozdeľovanie na základe vzorca. Komisia by mala predložiť návrh na vytvorenie modelovej daňovej zmluvy Únie, ktorá by mohla v konečnom dôsledku nahradiť tisíce dvojstranných zmlúv, ktoré uzatvorili jednotlivé členské štáty.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6a)

Digitálne tovary sú obvykle vysoko mobilné a nehmotné. Štúdiami sa preukázalo, že digitálne odvetvie je vo veľkej miere zapojené do praktík agresívneho daňového plánovania, keďže mnohé obchodné modely si pre vykonávanie transakcií so zákazníkmi a vytváranie ziskov nevyžadujú fyzickú infraštruktúru. To umožňuje najväčším digitálnym spoločnostiam platiť zo svojich výnosov takmer nulové dane. Štátne pokladnice členských štátov prichádzajú o miliardy eur na daňových výnosoch, keďže nedokážu zdaniť digitálne nadnárodné spoločnosti. S cieľom bojovať proti tejto skutočnej a naliehavej sociálnej nespravodlivosti treba súčasné právne predpisy v oblasti zdaňovania právnických osôb rozšíriť tak, aby zahŕňali nové spojenie s digitálnou stálou prevádzkarňou založené na významnej digitálnej prítomnosti. Treba vytvoriť rovnaké podmienky pre podobné obchodné modely s cieľom riešiť daňové výzvy, ktoré vznikajú v rámci digitalizácie, bez toho, aby sa obmedzil potenciál digitálneho odvetvia. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať činnosti, ktorú vykonáva OECD v oblasti jednotného súboru pravidiel na medzinárodnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)

Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva a obrat podľa miesta určenia. Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by faktor aktíva mal zahŕňať všetok hmotný dlhodobý majetok (ale nie nehmotný) a finančné aktíva z dôvodu ich pohyblivej povahy a z toho vyplývajúceho rizika, že by sa pravidlá tejto smernice mohli obchádzať . Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu.

(10)

Rozdelenie konsolidovaného základu dane na základe vzorca by mal zahŕňať štyri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva, obrat podľa miesta určenia a zber a používanie osobných údajov používateľov online platforiem a služieb (ďalej len „faktor údaje“) . Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by mal faktor aktíva zahŕňať iba hmotný majetok. Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10a)

Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane musí v plnej miere odrážať hospodársku činnosť, ktorá sa uskutočňuje v každom členskom štáte, pričom sa náležite a v plnej miere zohľadnia potenciálne významné rozdiely medzi ekonomikami členských štátov. Ak je výsledkom vzorca nevyvážené rozdelenie, ktoré neodráža hospodársku činnosť, prostriedkom nápravy tejto situácie by mohol byť mechanizmus riešenia sporov. Vzhľadom na vyššie uvedené by Komisia mala zvážiť zavedenie mechanizmu riešenia sporov s cieľom zabezpečiť riadne riešenie sporov, ktorých účastníkmi sú rôzne členské štáty.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)	Určité sektory, ako sektor finančných služieb a poisťovníctva, sektor ropy a zemného plynu, ako aj námorná a letecká doprava, potrebujú z dôvodu svojich osobitných charakteristík upravený vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)

Táto smernica vychádza zo smernice Rady 2016/xx/EÚ o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (ktorou sa stanovuje spoločný súbor pravidiel zdaňovania právnických osôb na výpočet základu dane) a zameriava sa na konsolidáciu daňových výsledkov v rámci celej skupiny. Bolo by preto potrebné zaoberať sa otázkou interakcie medzi oboma právnymi nástrojmi a prijať ustanovenia týkajúce sa prechodu určitých prvkov základu dane do nového rámca skupiny. Takéto prvky by zahŕňali najmä pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov, doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania a právne predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností, ako aj hybridné nesúlady.

(14)

Táto smernica vychádza zo smernice Rady 2016/xx/EÚ o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (ktorou sa stanovuje spoločný súbor pravidiel zdaňovania právnických osôb na výpočet základu dane) a zameriava sa na konsolidáciu daňových výsledkov v rámci celej skupiny. Je preto potrebné zaoberať sa otázkou interakcie medzi oboma právnymi nástrojmi a prijať ustanovenia týkajúce sa prechodu určitých prvkov základu dane do nového rámca skupiny. Takéto prvky by zahŕňali najmä pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov, doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania a právne predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností, ako aj hybridné nesúlady. Členským štátom by sa nemalo brániť v zavádzaní dodatočných opatrení na obmedzovanie vyhýbania sa daňovým povinnostiam s cieľom znížiť negatívne účinky presunu ziskov do tretích krajín s nízkym zdanením.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb, a zodpovedajúcu zmenu prílohy I a II; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov a iii) doplnenie pravidla o obmedzení odpočítateľnosti úrokov o antifragmentačné pravidlá, aby sa lepšie riešili riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa môžu v rámci skupiny vyskytnúť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(16)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb, a zodpovedajúcu zmenu prílohy I a II; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) doplnenie pravidla o obmedzení odpočítateľnosti úrokov o antifragmentačné pravidlá, aby sa lepšie riešili riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa môžu v rámci skupiny vyskytnúť, a iv) vydávanie usmernení na prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a mala by zohľadňovať výročné uznesenie Európskeho parlamentu . Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, aby i) každoročne prijala zoznam právnych foriem spoločností tretích krajín, ktoré sú podobné právnym formám spoločností uvedeným v prílohe I; ii) stanovila podrobné pravidlá výpočtu faktorov práca, aktíva a obrat, priraďovania zamestnancov a objemu miezd, aktív a obratu príslušnému faktoru a oceňovania aktív; iii) prijala akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny, a iv) stanovila pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a požadované podporné doklady. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (3).

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, aby i) každoročne prijala zoznam právnych foriem spoločností tretích krajín, ktoré sú podobné právnym formám spoločností uvedeným v prílohe I; ii) stanovila podrobné pravidlá výpočtu faktorov práca, aktíva a obrat a faktor údaje , priraďovania zamestnancov a objemu miezd, rozdelenia zozbieraných osobných údajov a využívaných osobných údajov , aktív a obratu príslušnému faktoru a oceňovania aktív; iii) prijala akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny, a iv) stanovila pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a požadované podporné doklady. Komisia by mala v spolupráci s daňovými správami členských štátov vytvoriť jednotné formáty daňového priznania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na medzinárodnej úrovni a uľahčiť podnikom cezhraničné rozširovanie v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a odlišným spôsobom, pretože na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná koordinovaná činnosť. Vzhľadom na to, že táto smernica sa zameriava na nedostatky vnútorného trhu, ktoré pochádzajú zo spolupôsobenia rozdielnych vnútroštátnych daňových pravidiel, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a odrádzajú od cezhraničnej činnosti, ciele smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie – Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, najmä vzhľadom na to, že jej záväzná pôsobnosť sa obmedzuje na skupiny nad určitú veľkosť.

(18)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na medzinárodnej úrovni a uľahčiť podnikom, najmä MSP , cezhraničné rozširovanie v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a odlišným spôsobom, pretože na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná koordinovaná činnosť. Vzhľadom na to, že táto smernica sa zameriava na nedostatky vnútorného trhu, ktoré pochádzajú zo spolupôsobenia rozdielnych vnútroštátnych daňových pravidiel, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a odrádzajú od cezhraničnej činnosti, ciele smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie – Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, najmä vzhľadom na to, že jej záväzná pôsobnosť sa obmedzuje na skupiny nad určitú veľkosť.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20)	Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

(20)

Keďže táto smernica obsahuje významnú zmenu pravidiel zdaňovania právnických osôb , Komisia by mala mať povinnosť vykonať dôkladné posúdenie uplatňovania tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať správu Európskemu parlamentu a Rade o jej fungovaní. Táto správa o vykonávaní by mala obsahovať aspoň tieto body: vplyv systému zdanenia stanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, výhody a nevýhody tohto systému pre MSP, vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi, vplyv na vnútorný trh ako celok s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici, a počet podnikov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti počas prechodného obdobia. Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice 10 rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Európskemu parlamentu a Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Odôvodnenie 20 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20a)

S cieľom dosiahnuť úplnú a konzistentnú konsolidáciu a zabrániť novým arbitrážam, ktoré môžu vznikať z účtovných nezrovnalostí medzi členskými štátmi, je nevyhnutné prijať jasné, konzistentné a objektívne kritériá pre výpočet konsolidovaného základu dane. Na tento účel by Komisia mala navrhnúť potrebné úpravy príslušných ustanovení tejto smernice týkajúce sa vymedzenia a výpočtu konsolidovaného základu dane.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Odôvodnenie 20 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20b)

Komisia by mala zvážiť ďalšie štúdie, v ktorých bude analyzovať možný vplyv CCCTB na príjmy z dane z príjmu právnických osôb v jednotlivých členských štátoch a potenciálne konkurenčné znevýhodnenia Únie vo vzťahu k tretím krajinám.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Touto smernicou sa stanovuje systém pre konsolidáciu základov dane podľa smernice Rady 2016/xx/EÚ (5) spoločností, ktoré sú členmi skupiny , a stanovujú sa pravidlá prideľovania spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb členským štátom a jeho spravovania vnútroštátnymi daňovými orgánmi .		1. Touto smernicou sa stanovuje spoločný základ pre zdaňovanie určitých spoločností v Únii a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu vrátane pravidiel pre opatrenia, ktorými sa má predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , a pre opatrenia týkajúce sa medzinárodného rozmeru navrhovaného daňového systému .

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je zriadená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:		1. Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je zriadená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní a digitálnych stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)	patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 750 000 000 EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu;

c)	patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 750 000 000 EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu. Uvedená prahová hodnota sa zníži na nulu počas maximálne siedmich rokov ;

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 3

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
3. Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky v odseku 1 písm. a), b) a d), ale nespĺňa podmienky v odseku 1 písm. c), sa môže rozhodnúť, a to aj pre svoje stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, uplatňovať pravidlá tejto smernice počas piatich zdaňovacích období. Toto obdobie sa automaticky predlžuje o ďalšie obdobia piatich zdaňovacích období, pokiaľ sa nepodá oznámenie o skončení podľa článku 47 druhého pododseku. Podmienky uvedené odseku 1 písm. a), b) a d) musia byť splnené pri každom predĺžení na ďalšie obdobie .		3. Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky v odseku 1 písm. a), b) a d), ale nespĺňa podmienky v odseku 1 písm. c), sa môže rozhodnúť, a to aj pre svoje stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, uplatňovať pravidlá tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 4

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
4. Pravidlá tejto smernice sa neuplatňujú na prepravnú spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim. Prepravná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim, sa zohľadňuje na účely určenia spoločností, ktoré sú členmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článkoch 5 a 6.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – bod 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23)	„konsolidovaný základ dane“je výsledok sčítania základov dane všetkých členov skupiny, vypočítaných v súlade so smernicou 2016/xx/EÚ;

(23)	„konsolidovaný základ dane“je konsolidovaný čistý zdaniteľný príjem členov skupiny vypočítaný na stálom účtovnom základe, ktorý sa vzťahuje na všetkých členov skupiny, v súlade so smernicou 2016/xx/EÚ;

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – bod 28 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28a)

„faktor údaje“je zber a používanie na komerčné účely osobných údajov používateľov online platforiem a služieb v jednom alebo viacerých členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 3

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
3. Ak člen skupiny pôsobiaci v námornej doprave alebo vo vnútrozemskej vodnej doprave má svoje miesto skutočného vedenia na palube plavidla alebo lode, tento člen skupiny sa považuje za rezidenta na daňové účely v členskom štáte domovského prístavu plavidla alebo lode, alebo ak takýto domovský prístav neexistuje, v členskom štáte daňovej rezidencie prevádzkovateľa plavidla alebo lode.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 4

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
4. Daňovník-rezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov pochádzajúcich zo všetkých zdrojov, ktoré pochádzajú z členského štátu , kde je rezidentom na daňové účely, alebo mimo neho.		4. Daňovník-rezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov pochádzajúcich z akejkoľvek činnosti v členskom štáte , kde je rezidentom na daňové účely, alebo mimo neho.

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 5

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
5. Daňovník-nerezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov z činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne v členskom štáte.		5. Daňovník-nerezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov z činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne vrátane digitálnej stálej prevádzkarne v členskom štáte. Digitálna stála prevádzkareň daňovníka sa určí v súlade s podmienkami a kritériami uvedenými v článku 5 smernice Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (1).

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)	má právo uplatňovať viac ako 50 % hlasovacích práv a

a)	má právo uplatňovať hlasovacie práva presahujúce 50 % a

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		2a. Stále prevádzkarne zahŕňajú digitálne stále prevádzkarne v súlade s podmienkami a kritériami uvedenými v článku 5 smernice Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (2) .

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Sčítaním základov dane všetkých členov skupiny sa získa konsolidovaný základ dane.		1. Daňový základ konsolidovanej skupiny sa určí tak, akoby išlo o jeden subjekt. Na tento účel by sa mal agregovaný základ dane skupiny zmeniť tak, aby sa odstránili všetky zisky alebo straty vrátane tých, ktoré vyplývajú z akejkoľvek transakcie, bez ohľadu na povahu, medzi dvoma alebo viacerými subjektami v rámci skupiny.

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
2. Ak je konsolidovaný základ dane záporný, strata sa prenesie do budúcich období a započíta sa proti nasledujúcemu kladnému konsolidovanému základu dane. Ak je konsolidovaný základ dane kladný, rozdelí sa v súlade s kapitolou VIII.		2. Ak je konsolidovaný základ dane záporný, strata sa prenesie do budúcich období a započíta sa proti nasledujúcemu kladnému konsolidovanému základu dane na obdobie najviac päť rokov . Ak je konsolidovaný základ dane kladný, rozdelí sa v súlade s kapitolou VIII.

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
2. Skupiny na zaznamenávanie vnútroskupinových transakcií uplatňujú jednotnú a primerane zdokumentovanú metódu. Skupiny môžu zmeniť metódu len z opodstatnených obchodných dôvodov a len na začiatku zdaňovacieho obdobia.		2. Skupiny na zaznamenávanie vnútroskupinových transakcií uplatňujú jednotnú a primerane zdokumentovanú metódu. Skupiny môžu zmeniť metódu len z opodstatnených obchodných dôvodov a len na začiatku zdaňovacieho obdobia. Všetky takéto transakcie sa vylúčia zo základu dane v dôsledku konsolidácie vykonanej podľa článku 7 ods. 1.

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 3

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
3. Metóda zaznamenávania vnútroskupinových transakcií umožňuje identifikáciu všetkých vnútroskupinových prevodov a predajov pri najnižších nákladoch za majetok, ktorý nepodlieha odpisom, alebo hodnote na daňové účely za odpisovateľný majetok.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 4

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
4. Vnútroskupinové prevody nemenia status nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh smernice

Článok 23 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Ak sa v dôsledku reorganizácie podnikateľskej činnosti jedna alebo viaceré skupiny, alebo dvaja alebo viacerí členovia skupiny stanú súčasťou inej skupiny, všetky nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa rozdelia medzi všetkých členov skupiny v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sa nachádzali na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom reorganizácia podnikateľskej činnosti prebehla. Nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa prenášajú do budúcich období v nasledujúcich rokoch .		Ak sa v dôsledku reorganizácie podnikateľskej činnosti jedna alebo viaceré skupiny, alebo dvaja alebo viacerí členovia skupiny stanú súčasťou inej skupiny, všetky nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa rozdelia medzi všetkých členov skupiny v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sa nachádzali na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom reorganizácia podnikateľskej činnosti prebehla. Nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa prenášajú najviac na obdobie piatich rokov .

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh smernice

Článok 23 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
2. Ak sa dvaja alebo viacerí hlavní daňovníci zlúčia v zmysle článku 2 písm. a) bodov i) a ii) smernice Rady 2009/133/ES (6), akékoľvek nevyrovnané straty skupiny sa rozdelia medzi jej členov v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sú na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom zlúčenie prebehlo. Nevyrovnané straty sa prenášajú do budúcich období v nasledujúcich rokoch .		2. Ak sa dvaja alebo viacerí hlavní daňovníci zlúčia v zmysle článku 2 písm. a) bodov i) a ii) smernice Rady 2009/133/ES (7), akékoľvek nevyrovnané straty skupiny sa rozdelia medzi jej členov v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sú na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom zlúčenie prebehlo. Nevyrovnané straty sa prenášajú najviac na obdobie piatich rokov .

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Konsolidovaný základ dane sa každé zdaňovacie obdobie rozdeľuje medzi členov skupiny na základe vzorca pre rozdelenie. Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny A má vzorec túto podobu, pri ktorej majú faktory obrat, práca a aktíva rovnakú váhu:		Konsolidovaný základ dane sa každé zdaňovacie obdobie rozdeľuje medzi členov skupiny na základe vzorca pre rozdelenie. Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny A má vzorec túto podobu, pri ktorej majú faktory obrat, práca, aktíva a faktor údaje rovnakú váhu:

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 1 – vzorec

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Ak sa vzhľadom na povahu činností daňovníka jeden alebo viaceré faktory neuplatňujú, všetky ostatné príslušné faktory by mali byť proporčne znovu vážené vo vzorci v záujme zachovania absolútne rovnakej váhy priradenej každému príslušnému faktoru.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
5. 5. Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny majú faktory obrat, práca a aktíva rovnakú váhu.		5. Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny majú faktory obrat, práca, aktíva a faktor údaje rovnakú váhu.

Pozmeňujúci návrh 43

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		5a. Polovica faktoru údaje pozostáva z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb zozbieraných za každý členský štát členom skupiny ako čitateľa a z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb zozbieraných za každý členský štát skupinou ako menovateľa, a druhá polovica faktoru údaje z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb využívaných za každý členský štát členom skupiny ako čitateľa a z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb využívaných za každý členský štát skupinou ako menovateľa.

Pozmeňujúci návrh 44

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5 b (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		5b. Objem osobných údajov zozbieraných na základe faktoru údaje sa meria na konci daňového roka v každom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh 45

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5 c (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		5c. Vymedzenie pojmu zber a využívanie osobných údajov na komerčné účely v súvislosti s faktorom údaje sa určuje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

Pozmeňujúci návrh 46

Návrh smernice

Článok 29

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Článok 29 Ochranná doložka Ako výnimka z pravidla stanoveného v článku 28 platí, že ak sa hlavný daňovník alebo príslušný orgán domnieva, že výsledok pridelenia konsolidovaného základu dane členovi skupiny primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti uvedeného člena skupiny, hlavný daňovník alebo príslušný orgán môže požiadať o použitie alternatívnej metódy na výpočet podielu každého člena skupiny na dani. Alternatívna metóda sa môže používať, len ak sa po konzultáciách medzi príslušnými orgánmi a prípadne po diskusiách vedených v súlade s článkami 77 a 78 všetky tieto orgány dohodnú na tejto alternatívnej metóde. Členský štát hlavného daňového orgánu informuje Komisiu o používanej alternatívnej metóde.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 47

Návrh smernice

Článok 38 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Predaj tovaru je zahrnutý vo faktore obrat člena skupiny nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorá ho nadobúda. Ak sa toto miesto nedá určiť, predaj tovaru sa pripíše členovi skupiny nachádzajúcemu sa v členskom štáte posledného zistiteľného miesta, kde sa tovar nachádzal.		1. Predaj tovaru je zahrnutý vo faktore obrat člena skupiny nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorá ho nadobúda. Ak sa toto miesto nedá určiť alebo člen skupiny nemá žiadnu zdaniteľné spojenie , predaj tovaru sa pripíše členovi skupiny nachádzajúcemu sa v členskom štáte posledného zistiteľného miesta, kde sa tovar nachádzal.

Pozmeňujúci návrh 48

Návrh smernice

Článok 43

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Článok 43 Námorná doprava, vnútrozemská vodná doprava a letecká doprava Výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky člena skupiny, ktorého hlavnou ekonomickou činnosťou je prevádzka lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave alebo prevádzka lodí vo vnútrozemskej vodnej doprave, sa vylučujú z konsolidovaného základu dane a neprideľujú sa v súlade s pravidlami stanovenými v článku 28. Uvedené výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky sa namiesto toho pripisujú uvedenému členovi skupiny na základe jednotlivých transakcií a podliehajú cenovým úpravám v súlade s článkom 56 smernice 2016/xx/EÚ. Podiely v členovi skupiny a podiely člena skupiny sa zohľadňujú na určenie toho, či ide o skupinu podľa článkov 5 a 6.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 49

Návrh smernice

Článok 46 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
2. Oznámenie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na členov skupiny okrem prepravných spoločností uvedených v článku 2 ods. 4 .		2. Oznámenie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na všetkých členov skupiny.

Pozmeňujúci návrh 50

Návrh smernice

Článok 48 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Komisia môže prijať akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.		Komisia prijme akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh 51

Návrh smernice

Článok 55 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Komisia môže prijať akty, v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a vyžadovanej podpornej dokumentácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.		Komisia prijme akty, v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a vyžadovanej podpornej dokumentácie. Komisia v spolupráci s daňovými správami členských štátov vytvorí jednotné formáty daňového priznania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh 52

Návrh smernice

Článok 65 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom je člen skupiny rezidentom na daňové účely alebo sa v ňom nachádza v podobe stálej prevádzkarne, nesúhlasí s rozhodnutím, ktoré hlavný daňový orgán urobil podľa článku 49 alebo článku 56 ods. 2 alebo ods. 4 alebo podľa článku 56 ods. 5 druhého pododseku, môže uvedené rozhodnutie napadnúť pred súdmi členského štátu hlavného daňového orgánu v lehote troch mesiacov.		1. Ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom je člen skupiny rezidentom na daňové účely alebo sa v ňom nachádza v podobe stálej prevádzkarne vrátane digitálnej stálej prevádzkarne , nesúhlasí s rozhodnutím, ktoré hlavný daňový orgán urobil podľa článku 49 alebo článku 56 ods. 2 alebo ods. 4 alebo podľa článku 56 ods. 5 druhého pododseku, môže uvedené rozhodnutie napadnúť pred súdmi členského štátu hlavného daňového orgánu v lehote troch mesiacov.

Pozmeňujúci návrh 53

Návrh smernice

Článok 65 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		2a. Komisia analyzuje, či by zavedenie mechanizmu na riešenie sporov ešte viac zvýšilo účinnosť a efektivitu riešenia sporov medzi členskými štátmi. Komisia o tom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh.

Pozmeňujúci návrh 54

Návrh smernice

Článok 67 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Odvolania proti zmeneným daňovým výmerom alebo daňovým výmerom vydaným podľa článku 54 sa podávajú správnemu orgánu, ktorý je podľa právnych predpisov členského štátu hlavného daňového orgánu príslušný zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa. Uvedený správny orgán je nezávislý od daňových orgánov v členskom štáte hlavného daňového orgánu. Ak v uvedenom členskom štáte takýto správny orgán neexistuje, hlavný daňovník môže podať súdne odvolanie priamo.		1. Odvolania proti zmeneným daňovým výmerom alebo daňovým výmerom vydaným podľa článku 54 sa podávajú správnemu orgánu, ktorý je podľa právnych predpisov členského štátu hlavného daňového orgánu príslušný zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa. Uvedený správny orgán je nezávislý od daňových orgánov v členskom štáte hlavného daňového orgánu. Ak v uvedenom členskom štáte takýto správny orgán neexistuje alebo ak hlavný daňovník uprednostňuje takúto možnosť , môže hlavný daňovník podať súdne odvolanie priamo.

Pozmeňujúci návrh 55

Návrh smernice

Článok 67 – odsek 5

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
5. Správny orgán uvedený v odseku 1 rozhoduje o odvolaní do šiestich mesiacov. Ak hlavný daňovník v uvedenej lehote nedostane žiadne rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie hlavného daňového orgánu za potvrdené.		5. Ak je podané odvolanie , správny orgán uvedený v odseku 1 o ňom rozhodne do šiestich mesiacov. Ak hlavný daňovník v uvedenej lehote nedostane žiadne rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie hlavného daňového orgánu za potvrdené.

Pozmeňujúci návrh 56

Návrh smernice

Článok 69 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
2. Ak sa uplatňuje odsek 1, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA sa vypočítajú na úrovni skupiny a zahŕňajú výsledky všetkých členov skupiny. Suma 3 000 000 EUR uvedená v článku 13 smernice 2016/xx/EÚ sa zvyšuje na 5 000 000 EUR.		2. Ak sa uplatňuje odsek 1, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA sa vypočítajú na úrovni skupiny a zahŕňajú výsledky všetkých členov skupiny. Suma 1 000 000 EUR uvedená v článku 13 smernice 2016/xx/EÚ sa zvyšuje na 5 000 000 EUR.

Pozmeňujúci návrh 57

Návrh smernice

Článok 71

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Článok 71 Odpočet strát a znovuzahrnutie 1. Článok 41 smernice 2016/xx/EÚ o odpočte strát a znovuzahrnutí sa automaticky prestáva uplatňovať, keď táto smernica nadobudne účinnosť. 2. Prevedené straty, ktoré ešte neboli znovuzahrnuté v čase, keď táto smernica nadobudne účinnosť, zostávajú pripísateľné daňovníkovi, ktorému boli prevedené.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 58

Návrh smernice

Článok 72 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Na účely tejto smernice sa odkaz v článku 53 ods. 1 prvom pododseku smernice 2016/xx/EÚ na zákonnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb, ktorej by daňovník podliehal, neuplatňuje a nahrádza sa priemernou zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnou vo všetkých členských štátoch .		Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania uvedené v článku 53 smernice 2016/xx/EÚ.

Pozmeňujúci návrh 59

Návrh smernice

Článok 73 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností podľa článku 59 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a subjektmi, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, alebo stálymi prevádzkarňami, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine.		Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností podľa článku 59 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a subjektmi, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, alebo stálymi prevádzkarňami vrátane digitálnych stálych prevádzkarní , ktoré sa nachádzajú v tretej krajine.

Pozmeňujúci návrh 60

Návrh smernice

Článok 74 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti pravidiel o hybridných nesúladoch podľa článku 61 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a nečlenmi skupiny, ktorí sú prepojenými podnikmi podľa článku 56 smernice 2016/xx/EÚ .		Na účely tejto smernice sa uplatňuje rozsah pôsobnosti pravidiel o hybridných nesúladoch a súvisiacich dohôd v zmysle článku 61 smernice 2016/xx/EÚ.

Pozmeňujúci návrh 61

Návrh smernice

Článok 76

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Článok 76 Informovanie Európskeho parlamentu		Článok 76 Informovanie Európskeho parlamentu
		1. Európsky parlament zorganizuje medziparlamentnú konferenciu s cieľom vyhodnotiť režim CCCTB, pričom sa zohľadnia výsledky diskusií o daňovej politike uskutočnených v rámci postupu európskeho semestra. Európsky parlament k tomu oznámi svoje stanovisko a závery prostredníctvom uznesenia adresovaného Komisii a Rade.
Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.		2. Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Pozmeňujúci návrh 62

Návrh smernice

Článok 78 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Článok 78a Kompenzačný mechanizmus S cieľom kompenzovať náhle otrasy v oblasti daňových príjmov v členských štátoch vyplývajúce z daňových ziskov a strát, ktoré sú priamo a výlučne spôsobené prechodom na nový režim zavedený touto smernicou, Komisia vytvorí osobitný kompenzačný mechanizmus, ktorý bude funkčný od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Kompenzácia sa bude každoročne upravovať, aby zohľadňovala vnútroštátne alebo regionálne rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Kompenzačný mechanizmus sa financuje z rozpočtového prebytku tých členských štátov, v ktorých došlo k zvýšeniu daňových príjmov a určí sa na počiatočné obdobie siedmich rokov. Po uplynutí tohto obdobia Komisia posúdi potrebu ďalšieho fungovania kompenzačného mechanizmu a podľa toho rozhodne o ukončení alebo jednorazovom obnovení na ďalšie obdobie najviac dvoch rokov.

Pozmeňujúci návrh 63

Návrh smernice

Článok 79

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Článok 79 Preskúmanie Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží správu Rade o fungovaní smernice. Správa bude zahŕňať predovšetkým analýzu vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole VIII tejto smernice na rozdelenie základov dane medzi členské štáty.		Článok 79 Správa o vykonávaní a preskúmanie Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tejto smernice. Táto správa o vykonávaní bude zahŕňať predovšetkým analýzu vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole VIII tejto smernice na rozdelenie základov dane medzi členské štáty. Pri vyvodení záverov z takejto správy o vykonávaní alebo v kontexte nasledujúceho viacročného finančného rámca Komisia navrhne podmienky presunu určitej časti daňových príjmov získaných z CCCTB do všeobecného rozpočtu Únie s cieľom primerane znížiť príspevky členských štátov do tohto rozpočtu. Komisia 10 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o jej fungovaní.

Pozmeňujúci návrh 64

Návrh smernice

Článok 80 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2020 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.		Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Pozmeňujúci návrh 65

Návrh smernice

Článok 80 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Uvedené opatrenia budú uplatňovať od 1. januára 2021 .		Uvedené opatrenia budú uplatňovať od 1. januára 2020 .

(1) Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

(2) Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5) [celý názov smernice (Ú. v. EÚ L [ ], [ ], s. [ ])].

(1) Smernica Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (Ú. v. EÚ L ..., …, s. ...).

(2) Smernica Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (Ú. v. EÚ L ..., …, s. ...).

(6) Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 34).

(7) Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 34).

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/182

P8_TA(2018)0088

Spoločný základ dane z príjmov právnických osôb *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2019/C 162/30)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0685),

—	so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0472/2016),

—

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym parlamentom, Poslaneckou snemovňou Írska, Senátom Írska, Poslaneckou snemovňou Luxemburského veľkovojvodstva, maltským parlamentom, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—	so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0050/2018),

schvaľuje zmenený návrh Komisie;

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločnosti . Hoci tieto situácie poukazujú na nedostatky, ktoré sú svojou povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený .

(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. V období globalizácie a digitalizácie je zdaňovanie najmä finančného a intelektuálneho kapitálu na základe zdroja čoraz ťažšie vysledovateľné a ľahšie manipulovateľné. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločností. Rozsiahla digitalizácia v mnohých odvetviach hospodárstva v spojení s rýchlo sa rozvíjajúcim digitálnym hospodárstvom spochybňuje vhodnosť úniových modelov daní z príjmov právnických osôb, ktoré boli navrhnuté pre kamenné podniky, a to až do takej miery, že môže byť potrebné prepracovať kritériá oceňovania a výpočtov tak, aby zodpovedali obchodným činnostiam v 21. storočí. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú svojou povahou úplne odlišné, všetky vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a vedú k narušeniam medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi . Nový štandard pre základ dane z príjmov právnických osôb v Únii by sa preto mal zameriavať na tieto typy nedostatkov trhu a zároveň zohľadňovať dlhodobú právnu zrozumiteľnosť a istotu , ako aj zásadu daňovej neutrality. Väčšia konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami povedie k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podniky pôsobiace cezhranične v rámci Únie. Kým daňová politika je právomocou jednotlivých členských štátov, v článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne stanovuje, že Rada by mala jednomyseľne a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom, vydávať smernice na aproximáciu takýchto daňových zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, keďže priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)

Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk a kde majú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na digitálnu zmenu v podnikateľskom prostredí je potrebné zaručiť, aby sa so spoločnosťami, ktoré vytvárajú výnosy v určitom členskom štáte, pričom v tomto členskom štáte nemajú fyzickú stálu prevádzkareň, ale digitálnu stálu prevádzkareň, zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú stálu prevádzkareň majú. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami na to, aby si znížili daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu uľahčením cezhraničného obchodu a podnikových investícií. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie. Podstatným prvkom systému CCCTB je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti patriace do rovnakej skupiny pôsobiace cezhranične v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. Konsolidáciou sa odstraňujú formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdanenie.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)

Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (1) zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.

(3)

Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (2) zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle, najmä pre malé a stredné podniky . Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch, zaručilo by sa tým, že dane sa budú platiť tam, kde sa vytvárajú zisky a kde majú spoločnosti stálu prevádzkareň. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu. Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedením CCCTB by sa zlepšil hospodársky rast a vytvorilo viac pracovných miest v Únii prostredníctvom obmedzenia škodlivej daňovej konkurencie medzi spoločnosťami.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3a)	Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v EÚ pre digitálny jednotný trh vyjadruje presvedčenie, že CCCTB ponúka základ pre riešenie daňových výziev v digitálnom hospodárstve.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)

Vzhľadom na potrebu urýchlene konať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu tak , že bude na jednej strane priaznivejší pre obchod a investície a na druhej strane odolnejší voči schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je potrebné rozdeliť ambicióznu iniciatívu týkajúcu sa CCCTB na dva samostatné návrhy . V prvej etape by sa mali stanoviť pravidlá spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a následne v druhej etape je potrebné sa zaoberať otázkou konsolidácie .

(4)

Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo , aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je veľmi dôležité zaručiť súčasné nadobudnutie účinnosti smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Keďže takáto zmena režimu je významným krokom v procese dokončenia vnútorného trhu, potrebuje flexibilitu, aby sa mohla náležite vykonávať od začiatku. Keďže vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa CCCTB zaviesť vo všetkých členských štátoch. Ak Rada neprijme jednohlasné rozhodnutie o návrhu zaviesť CCCTB, Komisia by mala na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú potrebné právne predpisy, vydať nový návrh. Ako posledná možnosť by sa mala začať posilnená spolupráca zo strany členských štátov, ktorá by mala byť kedykoľvek otvorená pre nezúčastnené členské štáty , v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Je poľutovaniahodné, že sa nevykonalo žiadne dostatočne podrobné posúdenie, ani vo vzťahu k návrhu CCTB, ani CCCTB, pokiaľ ide o vplyv na príjmy členských štátov z dane z príjmov právnických osôb podľa jednotlivých krajín .

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)

Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania majú tendenciu vyskytovať sa v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že zúčastnené skupiny spoločností vlastnia minimálne zdroje. Na základe tohto predpokladu z dôvodu proporcionality by pravidlá pre spoločný základ mali byť povinné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mal na základe celkového konsolidovaného výnosu skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky, stanoviť veľkostný prah. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu medzi oboma krokmi iniciatívy CCCTB by mali byť pravidlá pre spoločný základ povinné pre spoločnosti , ktoré by sa považovali za skupinu, keby sa celá iniciatíva zrealizovala . Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť k dispozícii ako voliteľná možnosť aj spoločnostiam , ktoré nespĺňajú uvedené kritériá.

(5)

Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania majú tendenciu vyskytovať sa v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že zúčastnené skupiny spoločností vlastnia minimálne zdroje. Na základe tohto predpokladu z dôvodu proporcionality by pravidlá pre spoločný základ mali byť najskôr povinné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mala stanoviť počiatočná veľkostná prahová hodnota 750 miliónov EUR založená na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Vzhľadom na to, že touto smernicou sa stanovuje nový štandard pre základ dane z príjmu právnických osôb pre všetky podniky v Únii , prahová hodnota by sa mala znížiť na nulu počas maximálne siedmich rokov . Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť v prvej fáze k dispozícii ako voliteľná možnosť aj pre spoločnosti , ktoré nespĺňajú uvedené kritériá.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)

Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Naopak , spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine, by sa nemalo považovať za dôležité . Tento aspekt by bolo pre jeho zložitú interakciu s medzinárodnými dohodami vhodnejšie ponechať na dvojstranné daňové zmluvy a vnútroštátne právo .

(6)

Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Nadnárodné spoločnosti príliš často uskutočňujú presun svojich ziskov do priaznivých daňových režimov bez platenia daní alebo s veľmi nízkymi daňovými sadzbami. Koncepcia stálej prevádzkarne by ponúkla presné a záväzné vymedzenie kritérií, ktoré majú byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť preukázať, že je umiestnená v danej krajine. To prinúti nadnárodné spoločnosti k plateniu daní spravodlivým spôsobom. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Podobne je dôležité mať spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine. Ak transferové oceňovanie vedie k presunu ziskov do jurisdikcie s nízkym daňovým zaťažením, vhodnejší je systém prerozdelenia zisku podľa vzorca pre rozdelenie. Prijatím takéhoto systému môže Únia stanoviť medzinárodný štandard pre moderné a efektívne zdaňovanie právnických osôb. Komisia by mala vypracovať usmernenia pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania, pričom v konečnom dôsledku by sa štandardnou metódou prideľovania malo stať rozdeľovanie na základe vzorca. Komisia by mala predložiť návrh na vytvorenie modelovej daňovej zmluvy Únie, ktorá by mohla v konečnom dôsledku nahradiť tisíce dvojstranných zmlúv, ktoré uzatvorili jednotlivé členské štáty .

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6a)

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)

Zdaniteľné výnosy by sa mali znížiť o obchodné náklady a určité ďalšie položky. Medzi odpočítateľné obchodné náklady by za bežných okolností mali patriť všetky náklady súvisiace s predajom a náklady spojené s vytváraním, udržiavaním a zabezpečením príjmu. Na podporu inovácie v hospodárstve a modernizáciu vnútorného trhu by sa mali poskytovať odpočty v prípade nákladov na výskum a vývoj vrátane super-odpočtov , ktoré by sa mali v plnom rozsahu zahŕňať do nákladov v roku, v ktorom sa vynaložili (s výnimkou nehnuteľného majetku). Prostredníctvom výraznejších super-odpočtov v prípade nákladov na výskum a vývoj by sa mali podporovať aj malé začínajúce spoločnosti bez prepojených podnikov, ktoré sú obzvlášť inovačné (kategória, ktorá sa bude vzťahovať najmä na startupy). V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal zostaviť aj zoznam neodpočítateľných nákladov.

(8)

Zdaniteľné výnosy by sa mali znížiť o obchodné náklady a určité ďalšie položky. Medzi odpočítateľné obchodné náklady by za bežných okolností mali patriť všetky náklady súvisiace s predajom a náklady spojené s vytváraním, udržiavaním a zabezpečením príjmu. Na podporu inovácie v hospodárstve a modernizáciu vnútorného trhu by sa mali poskytovať odpočty a daňovníci by mali získať zápočet dane v prípade skutočných nákladov na výskum a vývoj, ktoré sa týkajú nákladov na zamestnancov, subdodávateľov, agentúrnych zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby , a tieto by sa mali v plnom rozsahu zahrnúť do nákladov v roku, v ktorom sa vynaložili (s výnimkou nehnuteľného majetku). Aby sa zamedzilo zneužívaniu odpočtov, treba jasne vymedziť skutočné náklady na výskum a vývoj. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal zostaviť aj zoznam neodpočítateľných nákladov.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)

Najnovší vývoj v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazuje na to, že v snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť sa nadnárodné skupiny spoločností čoraz viac zapájajú do úprav na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, čo vedie k narúšaniu základu dane a presunu ziskov prostredníctvom nadmerne vysokých platieb úrokov. Na odradenie od takýchto praktík je preto nevyhnutné obmedziť odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov. V tomto kontexte by odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov mala byť povolená bez obmedzenia len v rozsahu, v akom tieto náklady môžu byť započítané oproti zdaniteľným úrokovým (a iným finančným) výnosom. Na akýkoľvek nadbytok úrokových nákladov by sa však mali vzťahovať obmedzenia odpočítateľnosti, ktoré sa určia v závislosti od zdaniteľných ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou („EBITDA“).

(9)

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)

Skutočnosť, že úroky vyplácané za pôžičky sú odpočítateľné od základu dane daňovníka, pričom to neplatí v prípade rozdelení zisku, predstavuje konečnú výhodu v prospech dlhového financovania v porovnaní s kapitálovým financovaním. Vzhľadom na riziká, ktoré z toho plynú pre zadlženosť spoločností, je dôležité stanoviť opatrenia, ktorými sa neutralizujú súčasné zvýhodnenia v neprospech kapitálového financovania. V tejto súvislosti sa plánuje, že daňovníkom sa poskytne úľava pre rast a investície, podľa ktorej by zvýšenie vlastného imania daňovníka malo byť za určitých podmienok odpočítateľné od jeho základu dane. Preto by bolo veľmi dôležité zabezpečiť, aby systém netrpel kaskádovým efektom, a na tento účel by bolo potrebné vylúčiť daňovú hodnotu účastí daňovníka v prepojených podnikoch. Napokon, aby bol systém úľav dostatočne spoľahlivý, bolo by takisto nevyhnutné stanoviť pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

(10)

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)

S cieľom odradiť od presunu pasívneho (prevažne finančného) príjmu z vysoko zdanených spoločností by sa malo pri všetkých stratách, ktoré môžu takýmto spoločnostiam vzniknúť na konci zdaňovacieho obdobia, predpokladať, že vo veľkej miere zodpovedajú výsledkom obchodnej činnosti. Na základe tohto predpokladu by daňovníci mali mať možnosť preniesť straty do budúcich období bez časového obmedzenia a bez obmedzenia odpočítateľnej sumy za rok. Keďže účelom prenosu strát do budúcich období je zabezpečiť, aby daňovník odviedol daň zo svojho skutočného príjmu, neexistuje dôvod prenos do budúcich období časovo obmedziť. Pokiaľ ide o možnosť prenosu strát do minulých období, žiadne takéto pravidlo by nebolo potrebné zaviesť, pretože to predstavuje pomerne zriedkavú prax členských štátov a zvyčajne vedie k prílišnej zložitosti. Okrem toho by sa malo stanoviť ustanovenie proti zneužívaniu s cieľom predchádzať pokusom o obchádzanie pravidiel týkajúcich sa odpočítateľnosti strát prostredníctvom nákupu stratových spoločností, prekaziť ich alebo zabrániť im.

(12)

S cieľom odradiť od presunu pasívneho (prevažne finančného) príjmu z vysoko zdanených spoločností by sa malo pri všetkých stratách, ktoré môžu takýmto spoločnostiam vzniknúť na konci zdaňovacieho obdobia, predpokladať, že vo veľkej miere zodpovedajú výsledkom obchodnej činnosti. Na základe tohto predpokladu by daňovníci mali mať možnosť preniesť straty do budúcich období počas obdobia piatich rokov s obmedzením odpočítateľnej sumy za rok. Pokiaľ ide o možnosť prenosu strát do minulých období, žiadne takéto pravidlo by nebolo potrebné zaviesť, pretože to predstavuje pomerne zriedkavú prax členských štátov a zvyčajne vedie k prílišnej zložitosti. V smernici Rady (EÚ) 2016/1164 (3) sa stanovuje všeobecné pravidlo proti zneužívaniu s cieľom predchádzať pokusom o obchádzanie pravidiel týkajúcich sa odpočítateľnosti strát prostredníctvom nákupu stratových spoločností, prekaziť ich alebo zabrániť im. Uvedené všeobecné pravidlo by sa malo systematicky zohľadňovať aj pri uplatňovaní tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)

Aby sa uľahčila kapacita peňažného toku podnikov – napríklad kompenzovaním strát začínajúcich podnikov v členskom štáte so ziskom v inom členskom štáte – a podporila cezhraničná expanzia v Únii, daňovníci by mali mať právo dočasne zohľadniť straty, ktoré vznikli ich bezprostredným dcérskym spoločnostiam a stálym prevádzkarniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch. Na tento účel by materská spoločnosť alebo ústredie v jednom členskom štáte mali mať možnosť odpočítať od svojho základu dane v danom zdaňovacom období straty, ktoré vznikli v tom istom zdaňovacom období jej bezprostredným dcérskym spoločnostiam alebo stálym prevádzkarniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch v pomere k svojmu podielu v nich. Materská spoločnosť by potom musela pripočítať späť k svojmu základu dane, vzhľadom na výšku predtým odpočítaných strát, všetky následné zisky týchto bezprostredných dcérskych spoločností alebo stálych prevádzkarní. Keďže je dôležité zabezpečiť vnútroštátne daňové výnosy, odpočítané straty by sa mali automaticky opätovne započítať, ak k tomu ešte nedošlo po určitom počte rokov alebo ak bezprostredná dcérska spoločnosť alebo stála prevádzkareň už nespĺňa podmienky na to, aby sa považovala za bezprostrednú dcérsku spoločnosť alebo stálu prevádzkareň.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)

Je nevyhnutné stanoviť vhodné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom posilniť odolnosť pravidiel týkajúcich sa spoločného základu voči praktikám agresívneho daňového plánovania. Systém by mal konkrétne zahŕňať všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by mali dopĺňať opatrenia na obmedzenie konkrétnych druhov vyhýbania sa povinnostiam. Keďže všeobecné pravidlá proti zneužívaniu slúžia na boj proti praktikám zneužívania daňového systému, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení, vypĺňajú medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel proti vyhýbaniu sa povinnostiam. V rámci Únie by sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu mali uplatňovať na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné. Navyše je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu uplatňovali na vnútroštátne situácie, cezhraničné situácie v rámci Únie a cezhraničné situácie zahŕňajúce spoločnosti založené v tretích krajinách jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania nelíšili.

(15)

Je nevyhnutné stanoviť vhodné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom posilniť odolnosť pravidiel týkajúcich sa spoločného základu voči praktikám agresívneho daňového plánovania. Systém by mal konkrétne zahŕňať pevné a účinné všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by dopĺňali opatrenia na obmedzenie konkrétnych druhov vyhýbania sa povinnostiam. Keďže všeobecné pravidlá proti zneužívaniu slúžia na boj proti praktikám zneužívania daňového systému, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení, vypĺňajú medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel proti vyhýbaniu sa povinnostiam. V rámci Únie by sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu mali uplatňovať na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné. Navyše je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu uplatňovali na vnútroštátne situácie, cezhraničné situácie v rámci Únie a cezhraničné situácie zahŕňajúce spoločnosti založené v tretích krajinách jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania nelíšili.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)

So zreteľom na to, že účinkom hybridného nesúladu je zvyčajne dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte, takéto situácie jasne nepriaznivo ovplyvňujú vnútorný trh narúšaním jeho mechanizmov a vytváraním medzier, ktoré umožňujú rozmach praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Vzhľadom na to, že nesúlad vzniká v dôsledku vnútroštátnych rozdielov v právnej kvalifikácii určitých druhov subjektov alebo finančných platieb, za bežných okolností k nemu nedochádza medzi spoločnosťami, ktoré na výpočet základu dane uplatňujú spoločné pravidlá. Nesúlad by však naďalej pretrvával pri spolupôsobení medzi rámcom spoločného základu a vnútroštátnymi systémami dane z príjmov právnických osôb alebo systémami dane z príjmov právnických osôb tretích krajín. Aby sa neutralizoval účinok hybridných nesúladných dohôd, je potrebné stanoviť pravidlá , na základe ktorých jedna z dvoch jurisdikcií, ktoré sú v nesúlade, zamietne odpočet platby alebo zabezpečí, aby sa zodpovedajúci príjem zahrnul do základu dane z príjmov právnických osôb .

(17)

So zreteľom na to, že účinkom pobočky a hybridného nesúladu je zvyčajne dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte, takéto situácie jasne nepriaznivo ovplyvňujú vnútorný trh narúšaním jeho mechanizmov a vytváraním medzier, ktoré umožňujú rozmach praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Vzhľadom na to, že nesúlad vzniká v dôsledku vnútroštátnych rozdielov v právnej kvalifikácii určitých druhov subjektov alebo finančných platieb, za bežných okolností k nemu nedochádza medzi spoločnosťami, ktoré na výpočet základu dane uplatňujú spoločné pravidlá. Nesúlad by však naďalej pretrvával pri spolupôsobení medzi rámcom spoločného základu a vnútroštátnymi systémami dane z príjmov právnických osôb alebo systémami dane z príjmov právnických osôb tretích krajín. Aby sa neutralizovali účinky hybridných nesúladov alebo súvisiacich dohôd , v smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovujú pravidlá pre hybridné nesúlady a reverzné hybridné nesúlady. Uvedené pravidlá by sa mali systematicky zohľadňovať pri uplatňovaní tejto smernice .

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Odôvodnenie 17 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17a)

Členským štátom by sa nemalo brániť v zavádzaní dodatočných opatrení na obmedzovanie vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom znížiť negatívne účinky presunu ziskov do tretích krajín s nízkym zdanením, ktoré nemusia nutne automaticky vymieňať daňové informácie v súlade s normami Únie.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Odôvodnenie 17 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17b)

Členské štáty by mali mať zavedený systém sankcií za porušenia zo strany podnikov týkajúce sa vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou, ako je stanovené vo vnútroštátnom práve, a mali by o tom informovať Komisiu.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb a zmenu prílohy I a II zodpovedajúcim spôsobom; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) stanovenie podrobných pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v niekoľkých konkrétnych oblastiach, ktoré súvisia s úľavou pre rast a investície; iv) podrobnejšie vymedzenie pojmu právneho vlastníctva a ekonomického vlastníctva majetku, ktorý je predmetom lízingu; v ) výpočet kapitálových a úrokových prvkov lízingových platieb a základu pre odpisovanie majetku, ktorý je predmetom lízingu, a vi ) presnejšie vymedzenie kategórií dlhodobého majetku, ktorý je predmetom odpisovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb a zmenu prílohy I a II zodpovedajúcim spôsobom; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii ) podrobnejšie vymedzenie pojmu právneho vlastníctva a ekonomického vlastníctva majetku, ktorý je predmetom lízingu; iv ) výpočet kapitálových a úrokových prvkov lízingových platieb a základu pre odpisovanie majetku, ktorý je predmetom lízingu, v ) presnejšie vymedzenie kategórií dlhodobého majetku, ktorý je predmetom odpisovania; a vi) vydávanie usmernení pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Odôvodnenie 19 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19a)

Komisia by mala monitorovať jednotné vykonávanie tejto smernice s cieľom zabrániť situáciám, v ktorých by príslušné orgány členských štátov presadzovali odlišný režim. Okrem toho by nedostatočná harmonizácia účtovných pravidiel v Únii nemala viesť k novým príležitostiam na daňové plánovanie a arbitráže. Preto sa harmonizáciou účtovných pravidiel mohol posilniť spoločný režim, a to najmä vtedy a v prípade, keď uvedenému režimu podliehajú všetky podniky v Únii.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23)	Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

(23)

Keďže táto smernica obsahuje významnú zmenu pravidiel zdaňovania právnických osôb , Komisia by mala mať povinnosť vykonať dôkladné posúdenie uplatňovania tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať správu Európskemu parlamentu a Rade o jej fungovaní. Táto správa o vykonávaní by mala obsahovať aspoň tieto body: vplyv systému zdanenia stanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, výhody a nevýhody tohto systému pre malé a stredné podniky, vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi, vplyv na vnútorný trh ako celok s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici, a počet podnikov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti počas prechodného obdobia. Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice 10 rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Európskemu parlamentu a Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu.		1. Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností v Únii a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu vrátane pravidiel pre opatrenia na predchádzanie vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a pre opatrenia týkajúce sa medzinárodného rozmeru navrhovaného daňového systému .

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:		1. Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní a digitálnych stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)	patrí do konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý počas účtovného obdobia, ktoré predchádzalo príslušnému účtovnému obdobiu, presiahol 750 000 000 EUR;

c)	patrí do konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý počas účtovného obdobia, ktoré predchádzalo príslušnému účtovnému obdobiu, presiahol 750 000 000 EUR. Uvedená prahová hodnota sa zníži na nulu počas obdobia maximálne siedmich rokov ;

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 3

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
3. Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky odseku 1 písm. a) a b), ale nespĺňa podmienky odseku 1 písm. c) alebo d), sa môže rozhodnúť, a to aj pre jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, že bude uplatňovať pravidlá tejto smernice počas piatich zdaňovacích období. Toto obdobie sa automaticky predĺži o ďalšie obdobia piatich zdaňovacích období, pokiaľ sa nepodá oznámenie o skončení uplatňovania podľa článku 65 ods. 3. Podmienky uvedené odseku 1 písm. a) a b) musia byť splnené pri každom predĺžení na ďalšie obdobie .		3. Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky odseku 1 písm. a) a b), ale nespĺňa podmienky odseku 1 písm. c) alebo d), sa môže rozhodnúť, a to aj pre jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, uplatňovať pravidlá tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 4

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
4. Pravidlá tejto smernice sa neuplatňujú na prepravnú spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim. Na účely určenia spoločností, ktoré sú členmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článku 3, sa zohľadňuje prepravná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)	má právo uplatňovať viac ako 50 % hlasovacích práv a

a)	má právo uplatňovať hlasovacie práva presahujúce 50 % a

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)

„náklady na prijaté úvery a pôžičky“ sú úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a náklady, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane platieb v rámci úverov spojených s podielom na zisku, imputovaných úrokov z konvertibilných dlhopisov a dlhopisov s nulovým kupónom, platieb v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, prvkov finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do účtovnej hodnoty súvisiaceho aktíva, amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm určených na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, definovaného výnosu zo zvýšenia čistého vlastného imania podľa článku 11 tejto smernice , určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a podobných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov;

(12)

„náklady na prijaté úvery a pôžičky“ sú úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a náklady, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane platieb v rámci úverov spojených s podielom na zisku, imputovaných úrokov z konvertibilných dlhopisov a dlhopisov s nulovým kupónom, platieb v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, prvkov finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do účtovnej hodnoty súvisiaceho aktíva, amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm určených na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a podobných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov;

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30a)

„nespolupracujúca daňová jurisdikcia“ je jurisdikcia, na ktorú sa vzťahuje ktorékoľvek z týchto tvrdení:

a)	jurisdikcia nespĺňa medzinárodné normy v oblasti transparentnosti;

b)	v jurisdikcii existujú potenciálne preferenčné režimy;

c)	v rámci jurisdikcie existuje daňový systém bez dane z príjmov právnických osôb alebo s takmer nulovou sadzbou dane z príjmov právnických osôb;

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30b)

„ekonomická podstata“ sú faktické kritériá, a to aj v kontexte digitálneho hospodárstva, ktoré možno použiť na vymedzenie zdaniteľnej prítomnosti podniku, ako je existencia ľudských a materiálnych zdrojov špecifických pre subjekt, samostatné vedenie podniku, jeho skutočný právny status, výnosy, ktoré vytvára, a prípadne povaha jeho aktív;

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30c)

„schránková spoločnosť“ je akýkoľvek druh právnickej osoby bez ekonomickej podstaty, ktorá bola vytvorená čisto na daňové účely;

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 d (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30d)

„náklady na licenčné poplatky“ sú náklady vyplývajúce z platieb akéhokoľvek druhu vyplácaných ako protihodnota za používanie alebo za právo na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických filmov a softvéru, akéhokoľvek patentu, obchodnej značky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností alebo akéhokoľvek iného nehmotného majetku; platby za používanie alebo za právo na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sa považujú za náklady na licenčné poplatky;

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 e (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30e)

„transferové ceny“ sú ceny, za ktoré podnik prevádza hmotný tovar alebo nehmotný majetok alebo poskytuje služby pridruženým podnikom;

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 31

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(31)

„hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a prepojeným podnikom alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v rôznych daňových jurisdikciách, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo subjektu, alebo v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou:

a)	k odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej došlo ku stratám, ako aj v druhej jurisdikcii („dvojitý odpočet“);

b)	k odpočtu platby od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v druhej jurisdikcii („odpočet bez zahrnutia“);

v prípade rozdielov v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou nezdanenie príjmu, ktorý má zdroj v niektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmu v druhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“).

K hybridnému nesúladu dochádza iba v rozsahu, v akom tá istá odpočítaná platba, tie isté vynaložené náklady alebo vzniknuté straty v dvoch jurisdikciách presahujú výšku príjmu, ktorý je zahrnutý v oboch jurisdikciách a ktorý možno pripísať tomu istému zdroju. Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody zahŕňajúcej daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:

a)	odpočtu platby súvisiacej s danou podkladovou návratnosťou bez zodpovedajúceho zahrnutia takejto platby na daňové účely s výnimkou prípadu, keď je táto podkladová návratnosť zahrnutá do zdaniteľného príjmu jednej z dotknutých strán;

b)	úľave za daň vybranú pri zdroji z platby pochádzajúcej z prevedeného finančného nástroja pre viac ako jednu z dotknutých strán;

(31)	„hybridný nesúlad“ je hybridný nesúlad v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 9 smernice (EÚ) 2016/1164 ;

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 32

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(32)

„štruktúrovaná dohoda“ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledok plynúci z hybridného nesúladu s výnimkou prípadu, keď od daňovníka alebo prepojeného subjektu nebolo možné opodstatnene očakávať, že o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu;

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 33 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33a)

„digitálna stála prevádzkareň“ je významná digitálna prítomnosť daňovníka, ktorý poskytuje služby v jurisdikcii zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v danej jurisdikcii, v súlade s kritériami stanovenými v článku 5 ods. 2a;

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 33 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33b)

„európske daňové identifikačné číslo“ alebo „DIČ“ je číslo vymedzené v oznámení Komisie zo 6. decembra 2012 obsahujúcom akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Komisia môže na účely vymedzenia ďalších pojmov prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 .		Komisia môže prijímať v súlade s článkom 66 delegované akty na účely aktualizácie súčasného vymedzenia pojmov alebo vymedzenia ďalších pojmov.

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.	Usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň v inom členskom štáte, než je členský štát , v ktorom je rezidentom na daňové účely, keď má v tomto inom členskom štáte stále miesto, prostredníctvom ktorého úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä:

Usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň, čo zahŕňa aj digitálnu stálu prevádzkareň , v inom členskom štáte, než je jurisdikcia , v ktorej je rezidentom na daňové účely, keď má v tomto inom členskom štáte stále miesto podnikania alebo digitálnu prítomnosť , prostredníctvom ktorých úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä:

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno f a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

fa)	digitálnu platformu alebo akýkoľvek iný digitálny obchodný model na základe zberu a využívania údajov na komerčné účely.

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2a. Ak daňovník, ktorý je rezidentom v jednej jurisdikcii, poskytuje prístup k digitálnej platforme, ako je elektronická aplikácia, databáza, online trh alebo priestor na ukladanie, alebo takúto digitálnu platformu ponúka, alebo ponúka vyhľadávač alebo reklamné služby na webovom sídle alebo v elektronickej aplikácii, usudzuje sa, že tento daňovník má digitálnu stálu prevádzkareň v inom členskom štáte ako v jurisdikcii, ktorej je rezidentom na daňové účely, ak celková výška výnosov daňovníka alebo prepojeného podniku z transakcií na diaľku pochádzajúcich z uvedených digitálnych platforiem v jurisdikcii, v ktorej nie je rezidentom, presahuje 5 000 000 EUR ročne a ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)	do digitálnej platformy daňovníka sa prihlásilo alebo ju navštívilo aspoň 1 000 registrovaných jednotlivých užívateľov za mesiac, ktorí majú domicil v členskom štáte inom ako jurisdikcia, v ktorej je daňovník rezidentom na daňové účely;

b)	so zákazníkmi alebo užívateľmi, ktorí majú domicil v jurisdikcii, v ktorej nie je rezidentom, bolo v zdaňovacom roku uzatvorených aspoň 1 000 digitálnych zmlúv za mesiac;

objem digitálneho obsahu, ktorý daňovník zhromaždil za zdaňovací rok, presahuje 10 % celkového uloženého digitálneho obsahu skupiny.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 na zmenu tejto smernice tým, že faktory stanovené v tomto odseku písm. a), b) a c) upraví na základe pokroku v medzinárodných dohodách. Ak sa navyše k prahovej hodnote založenej na výnosoch stanovenej v tomto odseku prvom pododseku na daňovníka v príslušnom členskom štáte vzťahuje jeden alebo viac z troch digitálnych faktorov stanovených v tomto odseku písm. a), b) a c), usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň v uvedenom členskom štáte. Od daňovníka sa vyžaduje, aby daňovým úradom zverejnil všetky informácie, ktoré sú relevantné na určenie stálej prevádzkarne alebo digitálnej stálej prevádzkarne v súlade s týmto článkom.

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Okrem súm, ktoré sú odpočítateľné ako náklady na výskum a vývoj v súlade s odsekom 2, daňovník môže odpočítať za zdaňovacie obdobie aj ďalších 50 % takýchto nákladov, ktoré vynaložil počas uvedeného obdobia, s výnimkou nákladov týkajúcich sa hmotného hnuteľného dlhodobého majetku. Pokiaľ náklady na výskum a vývoj presahujú 20 000 000 EUR, daňovník môže odpočítať 25 % sumy, o ktorú je uvedených 20 000 000 EUR prekročených.		Za náklady na výskum a vývoj, ktoré nepresahujú 20 000 000 EUR a ktoré sa týkajú zamestnancov, vrátane miezd, subdodávateľov, agentúrnych zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, dostane daňovník zápočet dane vo výške 10 % vzniknutých nákladov.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Odchylne od prvého pododseku daňovník môže odpočítať ďalších 100 % svojich nákladov na výskum a vývoj až do výšky 20 000 000 EUR, ak daňovník spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	ide o nekótovaný podnik s menej než 50 zamestnancami a ročným obratom a/alebo celkovou ročnou súvahou, ktoré neprekračujú 10 000 000 EUR;

b)	nie je registrovaný viac než päť rokov. Ak sa na daňovníka nevzťahuje povinnosť registrácie, toto päťročné obdobie sa môže začať buď vtedy, keď podnik začne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, alebo keď sa na jeho podnikateľskú činnosť začne vzťahovať daňová povinnosť;

c)	nevznikol v dôsledku koncentrácie;

d)	nemá žiadne prepojené podniky.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 43

Návrh smernice

Článok 11

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
[…]		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 44

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)	50 % nákladov na reprezentáciu do výšky sumy, ktorá nepresahuje [x] % výnosov v zdaňovacom období;

b)	50 % bežných a nevyhnutných nákladov na reprezentáciu, ktoré priamo súvisia alebo sú spojené s podnikateľskou činnosťou daňovníka , do výšky sumy, ktorá nepresahuje [x] % výnosov v zdaňovacom období;

Pozmeňujúci návrh 45

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(c)	prevod nerozdelených ziskov do rezervy, ktorá tvorí časť vlastného imania spoločnosti;

c)	prevod nerozdelených ziskov do rezervy, ktorá tvorí časť vlastného imania spoločnosti, iných ako nerozdelených ziskov družstevných podnikov a družstevných konzorcií do rezervy, a to počas súčasnej činnosti spoločnosti, ako aj po jej ukončení, v súlade s vnútroštátnymi daňovými pravidlami ;

Pozmeňujúci návrh 46

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – písmeno j a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ja)	náklady pre príjemcov, ktorí sa nachádzajú v krajinách uvedených na zozname EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely (známych aj ako „daňové raje“).

Pozmeňujúci návrh 47

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, maximálne do výšky 30 % ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (ďalej len „EBITDA“) alebo v maximálnej výške 3 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia.		Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, maximálne do výšky 10 % ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (ďalej len „EBITDA“) alebo v maximálnej výške 1 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

Pozmeňujúci návrh 48

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Ak sa na účely tohto článku daňovníkovi povoľuje alebo sa od neho vyžaduje, aby konal na účet skupiny, ako sa vymedzuje v pravidlách vnútroštátneho systému zdaňovania skupín, za daňovníka sa považuje celá skupina. Za takýchto okolností sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA vypočítavajú za celú skupinu. Suma 3 000 000 EUR sa takisto považuje za sumu za celú skupinu.		Ak sa na účely tohto článku daňovníkovi povoľuje alebo sa od neho vyžaduje, aby konal na účet skupiny, ako sa vymedzuje v pravidlách vnútroštátneho systému zdaňovania skupín, za daňovníka sa považuje celá skupina. Za takýchto okolností sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA vypočítavajú za celú skupinu. Suma 1 000 000 EUR sa takisto považuje za sumu za celú skupinu.

Pozmeňujúci návrh 49

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 6

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
6. Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v danom zdaňovacom období, sa prenesú do budúcich období bez časového obmedzenia .		6. Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v danom zdaňovacom období, sa prenesú najviac na obdobie piatich rokov .

Pozmeňujúci návrh 50

Návrh smernice

Článok 14 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Článok 14a Osobitné oslobodenia Nerozdelené zisky družstiev a konzorcií do rezervy, a to počas súčasnej činnosti spoločnosti, ako aj po jej ukončení, ako aj výhody poskytované družstvami a konzorciami vlastným členom, sú odpočítateľné, ak je odpočítateľnosť povolená vnútroštátnymi fiškálnymi právnymi predpismi.

Pozmeňujúci návrh 51

Návrh smernice

Článok 29

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 29

Zdaňovanie pri odchode

1. Suma rovnajúca sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu aktív, znížená o ich hodnotu na daňové účely, sa považuje za vzniknuté výnosy za jednej z týchto okolností:

a)	ak daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine;

ak daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo do inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine v rozsahu, v akom z dôvodu tohto prevodu členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva;

c)	ak daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu alebo do tretej krajiny s výnimkou tých aktív, ktoré zostávajú skutočne spojené so stálou prevádzkarňou v prvom členskom štáte;

d)	ak daňovník prevádza podnikateľskú činnosť vykonávanú jeho stálou prevádzkarňou z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo do tretej krajiny v rozsahu, v akom z dôvodu tohto prevodu členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva.

2. Členský štát, do ktorého sú prevedené aktíva, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou, akceptuje hodnotu, ktorú určil členský štát daňovníka alebo stálej prevádzkarne, ako počiatočnú hodnotu aktív na daňové účely.

3. Tento článok sa neuplatňuje na prevody aktív, ktoré súvisia s financovaním cenných papierov, aktíva poskytnuté ako kolaterál, alebo keď sa prevod aktíva uskutočňuje s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky alebo na účely riadenia likvidity, ak sa uvedené aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu v lehote 12 mesiacov.

Článok 29

Zdaňovanie pri odchode

Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá zdaňovania pri odchode stanovené v smernici (EÚ) 2016/1164.

Pozmeňujúci návrh 52

Návrh smernice

Článok 41 – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
1. Straty, ktoré daňovníkovi-rezidentovi alebo stálej prevádzkarni daňovníka-nerezidenta vznikli v zdaňovacom období, sa môžu preniesť do budúcich období a odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pokiaľ sa v tejto smernici nestanovuje inak .		1. Straty, ktoré daňovníkovi-rezidentovi alebo stálej prevádzkarni daňovníka-nerezidenta vznikli v zdaňovacom období, sa môžu preniesť do budúcich období a odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach najviac počas obdobia piatich rokov .

Pozmeňujúci návrh 53

Návrh smernice

Článok 42

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 42

Odpočet strát a znovuzahrnutie

1. Daňovník-rezident, ktorý je po odpočítaní vlastných strát podľa článku 41 stále ziskový, môže navyše odpočítať straty, ktoré v tom istom zdaňovacom období vznikli jeho bezprostredným kvalifikovaným dcérskym spoločnostiam uvedeným v článku 3 ods. 1 alebo stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarniam) nachádzajúcej (nachádzajúcim) sa v iných členských štátoch. Tento odpočet strát sa udeľuje na obmedzené časové obdobie v súlade s odsekmi 3 a 4 tohto článku.

2. Odpočet je úmerný podielu daňovníka-rezidenta na jeho kvalifikovaných dcérskych spoločnostiach uvedených v článku 3 ods. 1 a úplný v prípade stálych prevádzkarní. Výsledkom zníženia základu dane daňovníka-rezidenta v žiadnom prípade nesmie byť záporná suma.

3. Daňovník-rezident pripočíta späť k svojmu základu dane do výšky sumy pôvodne odpočítanej ako strata všetky prípadné budúce zisky svojich kvalifikovaných dcérskych spoločností uvedených v článku 3 ods. 1 alebo svojich stálych prevádzkarní.

4. Straty odpočítané podľa odsekov 1 a 2 budú automaticky opätovne započítané do základu dane daňovníka-rezidenta za ktorýchkoľvek z týchto okolností:

a)	ak sa na konci piateho zdaňovacieho obdobia po tom, ako sa straty stali odpočítateľné, opätovne nezapočítal žiadny zisk alebo opätovne započítané zisky nezodpovedajú plnej sume odpočítaných strát;

b)	ak sa kvalifikovaná dcérska spoločnosť uvedená v článku 3 ods. 1 predá, zlikviduje alebo zmení na stálu prevádzkareň;

c)	ak sa stála prevádzkareň predá, zlikviduje alebo zmení na dcérsku spoločnosť;

d)	ak materská spoločnosť už viac nespĺňa požiadavky článku 3 ods. 1.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 54

Návrh smernice

Článok 45 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Článok 45a Efektívne daňové odvody Pokiaľ platí prahová hodnota stanovená v článku 2 ods. 1 písm. c), členské štáty sledujú a uverejňujú efektívne daňové odvody malých a stredných podnikov a nadnárodných podnikov vo všetkých členských štátoch, aby členské štáty mohli zabezpečiť rovnaké podmienky pre podobné spoločnosti v rámci Únie a zmierniť administratívnu záťaž a náklady pre malé a stredné podniky.

Pozmeňujúci návrh 55

Návrh smernice

Článok 53 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Odchylne od článku 8 písm. c) a d) daňovník nie je oslobodený od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý daňovník prijal ako rozdelenie zisku od subjektu v tretej krajine alebo ako výnosy zo scudzenia podielov v subjekte v tretej krajine, ak daný subjekt v krajine svojej daňovej rezidencie podlieha zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako polovica zákonnej sadzby dane, ktorej by daňovník podliehal v súvislosti s týmto príjmom zo zahraničia v členskom štáte svojej daňovej rezidencie.		Odchylne od článku 8 písm. c) a d) daňovník nie je oslobodený od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý nepochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti a ktorý daňovník prijal ako rozdelenie zisku od subjektu v tretej krajine alebo ako výnosy zo scudzenia podielov v subjekte v tretej krajine, ak daný subjekt v krajine svojej daňovej rezidencie podlieha zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako 15 % v súvislosti s týmto príjmom zo zahraničia v členskom štáte svojej daňovej rezidencie.

Pozmeňujúci návrh 56

Návrh smernice

Článok 53 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
2. Ak sa uplatňuje odsek 1, daňovník podlieha dani z príjmu zo zahraničia, pričom z jeho daňovej povinnosti v členskom štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely, sa odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nesmie presiahnuť výšku dane vypočítanej pred odpočtom, ktorú možno pripísať zdaniteľnému príjmu.		2. Ak sa uplatňuje odsek 1, daňovník podlieha dani z príjmu zo zahraničia, pričom z jeho daňovej povinnosti v členskom štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely, sa odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nesmie presiahnuť výšku dane vypočítanej pred odpočtom, ktorú možno pripísať zdaniteľnému príjmu. Aby daňovník mohol využívať tento odpočet, je povinný preukázať svojim daňovým úradom, že príjem zo zahraničia pochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti, čo môže vykonať prostredníctvom osvedčenia, ktoré na tento účel poskytnú zahraničné daňové úrady.

Pozmeňujúci návrh 57

Návrh smernice

Článok 58

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Článok 58 Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu 1. Na účely výpočtu základu dane podľa pravidiel tejto smernice členský štát neprihliada na mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré so zreteľom na všetky príslušné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže základným účelom ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice. Mechanizmus môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti. 2. Na účely odseku 1 sa mechanizmus alebo súbor mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, v rozsahu, v akom nie sú zavedené z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odrážajú ekonomickú realitu. 3. S mechanizmom alebo súborom mechanizmov, na ktoré sa v súlade s odsekom 1 neprihliada, sa na účely výpočtu základu dane zaobchádza na základe ich ekonomickej podstaty.		Článok 58 Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu Na účely tejto smernice sa uplatňuje všeobecné pravidlo proti zneužívaniu stanovené v smernici (EÚ) 2016/1164 .

Pozmeňujúci návrh 58

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Subjekt alebo stála prevádzkareň, ktorých zisky nepodliehajú dani alebo sú oslobodené od dane v členskom štáte ich ústredia , sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak sú splnené tieto podmienky:		Členský štát daňovníka považuje subjekt alebo stálu prevádzkareň, ktorých zisky nepodliehajú dani alebo sú oslobodené od dane v uvedenom členskom štáte, za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak sú splnené tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh 59

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

skutočná daň z príjmov právnických osôb, ktorú zo svojich ziskov zaplatil subjekt alebo stála prevádzkareň, je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnických osôb , ktorá by bola vyrubená zo ziskov daného subjektu alebo stálej prevádzkarne v súlade s pravidlami tejto smernice, a skutočnou daňou z príjmov právnických osôb, ktorú subjekt alebo stála prevádzkareň z uvedených ziskov zaplatili .

zisky subjektu podliehajú sadzbe dane z príjmu právnických osôb nižšej ako 15 %; táto sadzba sa posudzuje na základe zisku pred vykonaním operácií zavedených týmito krajinami s cieľom znížiť základ dane , na ktorý sa táto sadzba uplatňuje; táto sadzba sa každoročne reviduje v súlade s hospodárskym vývojom svetového obchodu .

Pozmeňujúci návrh 60

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Na účely prvého pododseku písm. b) sa pri výpočte dane z príjmov právnických osôb, ktorá by bola vyrubená zo ziskov subjektu podľa pravidiel tejto smernice v členskom štáte daňovníka, nezohľadňuje príjem žiadnej stálej prevádzkarne subjektu, ktorý nepodlieha dani alebo je oslobodený od dane v jurisdikcii kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.		vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 61

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne podlieha dani v rozsahu, v akom plynie z týchto kategórií :

a)	úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív;

b)	licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva;

c)	dividendy a príjem zo scudzenia podielov;

d)	príjem z finančného lízingu;

e)	príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností;

príjem z fakturačných spoločností, ktorých príjem pochádza z predaja tovaru a poskytovania služieb v súvislosti s tovarom a službami, ktoré nakupujú od prepojených podnikov a ktoré prepojeným podnikom predávajú, pričom tieto fakturačné spoločnosti pridávajú nulovú alebo nízku ekonomickú hodnotu.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je rezidentom alebo sa nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine , ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP , ak táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť bola zriadená z opodstatnených obchodných dôvodov , ktoré odrážajú ekonomickú realitu. Na účely tohto článku činnosť kontrolovanej zahraničnej spoločnosti odráža ekonomickú realitu v rozsahu , v akom je táto činnosť podporovaná primeraným personálom, zariadením , majetkom a priestormi.

2. Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, členský štát daňovníka zahrnie do základu dane :

(a)

les revenus non distribués de l’entité ou les revenus de l’établissement stable qui relèvent des catégories suivantes:

i)	úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív;

ii)	licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva;

iii)	dividendy a príjem zo scudzenia podielov;

iv)	príjem z finančného lízingu;

v)	príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností;

vi)

Toto písmeno sa neuplatňuje, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú hospodársku činnosť podporovanú personálom, zariadením, majetkom a priestormi , ako dosvedčujú relevantné skutočnosti a okolnosti. Ak je kontrolovaná zahraničná spoločnosť rezidentom v tretej krajine , ktorá nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo sa v takejto krajine nachádza , členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať predchádzajúci pododsek , alebo

nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne plynúci z mechanizmov, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s hlavným účelom získať daňovú výhodu.

Na účely tohto písmena sa mechanizmus alebo súbory mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbory mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, pokiaľ by subjekt alebo stála prevádzkareň nevlastnili aktíva alebo nepodstúpili riziká, z ktorých plynie ich celý príjem alebo časť ich príjmu, ak by neboli kontrolovaní spoločnosťou, v ktorej sa vykonávajú významné personálne funkcie, relevantné z hľadiska týchto aktív a rizík, a slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh 62

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Subjekt alebo stála prevádzkareň sa nepovažuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1 , ak do kategórií odseku 2 písm. a) až f) spadá najviac tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni.		Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane daňovníka vypočíta podľa odseku 2 písm. a) , členský štát môže rozhodnúť, že nebude subjekt alebo stálu prevádzkareň považovať za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, ak najviac jedna tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni patrí do kategórií podľa odseku 2 písm . a).

Pozmeňujúci návrh 63

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Finančné spoločnosti sa nepovažujú za kontrolované zahraničné spoločnosti podľa odseku 1 , ak najviac tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni z kategórií odseku 2 písm. a) až f) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi.		Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane daňovníka vypočíta podľa odseku 2 písm. a), členský štát môže rozhodnúť, že finančné spoločnosti nebude považovať za kontrolované zahraničné spoločnosti, ak najviac jedna tretina príjmu subjektu z kategórií uvedených v odseku 2 písm. a) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi.

Pozmeňujúci návrh 64

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3a. Členské štáty môžu z rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. b) vylúčiť subjekt alebo stálu prevádzkareň:

a)	s účtovným ziskom najviac 750 000 EUR a príjmom nepochádzajúcim z obchodovania najviac 75 000 EUR alebo

ktorých účtovný zisk predstavuje najviac 10 % ich prevádzkových nákladov pre dané zdaňovacie obdobie.

Na účely prvého pododseku písm. b) prevádzkové náklady nesmú zahŕňať náklady na tovar predaný mimo krajiny, v ktorej je subjekt rezidentom na daňové účely alebo v ktorej sa na daňové účely nachádza stála prevádzkareň, ako aj platby prepojeným podnikom.

Pozmeňujúci návrh 65

Návrh smernice

Článok 61

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 61

Hybridný nesúlad

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa umožní len v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, dotknutý členský štát zamietne odpočet takejto platby, takýchto nákladov alebo strát, ak tak už neurobila daná tretia krajina.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k odpočtu bez zahrnutia, členský štát platiteľa odpočet takejto platby zamietne.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k odpočtu bez zahrnutia:

a)	ak má platba zdroj v členskom štáte, tento členský štát zamietne odpočet, alebo

ak má platba zdroj v tretej krajine, dotknutý členský štát vyžaduje od daňovníka, aby takúto platbu zahrnul do základu dane s výnimkou prípadu, keď daná tretia krajina už zamietla odpočet alebo vyžiadala, aby sa platba zahrnula.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi zahŕňajúci stálu prevádzkareň vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tretej krajine vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, dotknutý členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni v tretej krajine.

Článok 61

Hybridný nesúlad

Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov stanovené v článku 9 smernice (EÚ) 2016/1164.

4. V rozsahu, v akom sa platba daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.

5. V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.

6. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k úľave za daň vybranú pri zdroji z platby vyplývajúcej z prevedeného finančného nástroja na viac ako jednu z dotknutých strán, členský štát daňovníka obmedzí výhodu takejto úľavy pomerne k čistému zdaniteľnému príjmu súvisiacemu s takouto platbou.

7. Na účely tohto článku „platiteľ“ je subjekt alebo stála prevádzkareň, kde má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám.

Pozmeňujúci návrh 66

Návrh smernice

Článok 61a – nadpis

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Nesúlad týkajúci sa daňovej rezidencie		Reverzné hybridné nesúlady

Pozmeňujúci návrh 67

Návrh smernice

Článok 61a – odsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina.		Na účely tejto smernice členské štáty zaobchádzajú s reverznými hybridnými nesúladmi v súlade s článkom 9a smernice (EÚ) 2016/1164.

Pozmeňujúci návrh 68

Návrh smernice

Článok 65 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Článok 65a Európske daňové identifikačné číslo Komisia do 31. decembra 2018 predloží legislatívny návrh harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla s cieľom dosiahnuť, aby sa automatická výmena daňových informácií v rámci Únie stala účinnejšou a spoľahlivejšou.

Pozmeňujúci návrh 69

Návrh smernice

Článok 65 b (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Článok 65b Povinná automatická výmena informácií v daňových záležitostiach S cieľom zaručiť úplnú transparentnosť a riadne vykonávane tejto smernice je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako stanovuje smernica Rady 2011/16/EÚ (4). Členské štáty pridelia svojim vnútroštátnym daňovým správam primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňovej správy zameranú na cezhraničnú daňovú spoluprácu a automatickú výmenu informácií, aby sa zabezpečilo úplné vykonanie tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 70

Návrh smernice

Článok 66 – odsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6 , článku 32 ods. 5 a článku 40 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.		2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a , článku 32 ods. 5 a článku 40 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice

Pozmeňujúci návrh 71

Návrh smernice

Článok 66 – odsek 3

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6 , článku 32 ods. 5 a článku 40 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.		3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a , článku 32 ods. 5 a článku 40 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Pozmeňujúci návrh 72

Návrh smernice

Článok 66 – odsek 5

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6 , článku 32 ods. 5 a článku 40 nadobúda účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla žiadnu námietku v lehote [dvoch mesiacov] od oznámenia tohto aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].		5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a , článku 32 ods. 5 a článku 40 nadobúda účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla žiadnu námietku v lehote [dvoch mesiacov] od oznámenia tohto aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Pozmeňujúci návrh 73

Návrh smernice

Článok 66 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 66a

Opatrenia proti zneužívaniu daňových zmlúv

Členské štáty zmenia svoje dvojstranné daňové zmluvy v súlade s touto smernicou s cieľom zabezpečiť, aby takéto zmluvy obsahovali všetky tieto prvky:

a)	doložku, ktorou sa zabezpečí, že obe zmluvné strany sa zaviažu, že stanovia opatrenia, na základe ktorých sa daň má odvádzať tam, kde sa vykonáva hospodárska činnosť a vytvára hodnota;

b)	dodatok, ktorý objasňuje, že cieľom dvojstranných zmlúv je popri zamedzení dvojitého zdanenia tiež boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu;

c)	doložku o teste hlavného účelu založeného na všeobecnom pravidle proti zneužívaniu.

Pozmeňujúci návrh 74

Návrh smernice

Článok 68 a (nový)

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Článok 68a Monitorovanie Komisia monitoruje jednotné vykonávanie tejto smernice a svoje zistenia uverejňuje s cieľom zabezpečiť jednotný výklad opatrení tejto smernice členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh 75

Návrh smernice

Článok 69

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 69

Preskúmanie

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Rade správu o fungovaní smernice.

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice posúdi fungovanie tejto smernice.

Bez ohľadu na prvý pododsek Komisia tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma fungovanie článku 11 a zváži úpravy vymedzenia a presného nastavenia úľavy pre rast a investície . Komisia vypracuje dôkladnú analýzu toho, ako úľava pre rast a investície podnecuje spoločnosti, ktoré sú oprávnené rozhodnúť sa pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice, aby svoje činnosti financovali prostredníctvom kapitálového financovania.

Článok 69

Správa o vykonávaní a preskúmanie

La Commission évalue le fonctionnement de la présente directive cinq ans après son entrée en vigueur

Komisia oznámi svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade v správe o vykonávaní . Správa obsahuje analýzu všetkých týchto prvkov:

a)	vplyv tohto systému na daňové výnosy členských štátov;

b)	výhody a nevýhody tohto systému pre malé a stredné podniky;

c)	vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi;

d)	vplyv na vnútorný trh ako celok s osobitným ohľadom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, ktoré podliehajú novým pravidlám stanoveným v tejto smernici;

e)	počet podnikov, ktoré v prechodnom období patria do rozsahu pôsobnosti. Komisia 10 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tejto smernice.

Komisia oznámi svoje zistenia členským štátom, aby tieto zistenia zohľadnili pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb.

Komisia oznámi svoje zistenia v správe Európskemu parlamentu a členským štátom, aby tieto zistenia zohľadnili pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tejto smernice .

Pozmeňujúci návrh 76

Návrh smernice

Článok 70 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2018 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.		Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Pozmeňujúci návrh 77

Návrh smernice

Článok 70 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. januára 2019 .		Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. januára 2020 .

(1) Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

(2) Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

(3) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).

(4) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 162/217

P8_TA(2018)0089

Usmernenia pre rozpočet na rok 2019 – Oddiel III

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2019, oddiel III – Komisia (2017/2286(BUD))

(2019/C 162/31)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (1),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (4),

—	so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018 (5) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

—	so zreteľom na závery Rady z 20. februára 2018 o rozpočtových usmerneniach na rok 2019 (06315/2018),

—	so zreteľom na článok 86a rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0062/2018),

A.	keďže rokovania o rozpočte Únie na rok 2019, poslednom v súčasnom volebnom období, budú prebiehať súbežne so začatím rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) a reforme systému vlastných zdrojov EÚ; keďže rok 2019 bude šiestym rokom VFR na roky 2014 – 2020;

B.	keďže obe zložky rozpočtového orgánu by sa mali snažiť dosiahnuť v Zmierovacom výbore ambicióznu a komplexnú dohodu o rozpočte na rok 2019 s cieľom pozitívne ovplyvniť súbežné rokovania a umožniť dohodu o VFR po roku 2020 a o vlastných zdrojoch do konca tohto volebného obdobia;

keďže v nadväznosti na dohodu z decembra 2017 o začatí druhej fázy rokovaní by proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (brexit) nemal mať priamy vplyv na rozpočet na rok 2019, keďže podľa spoločnej správy EÚ a Spojeného kráľovstva (6) bude Spojené kráľovstvo prispievať na ročné rozpočty na roky 2019 a 2020 a zúčastňovať sa na ich plnení, ako keby ostalo členom Únie;

D.	keďže rastúce populistické a extrémistické hnutia vo všetkých členských štátoch šíria a podporujú zavádzajúce informácie o EÚ a jej rozpočte, čo zdôrazňuje potrebu lepších a transparentnejších informácií;

E.	keďže po rokoch negatívneho vnímania riešenia finančnej, sociálnej a hospodárskej krízy občanmi dnes zlepšujúce sa hospodárske vyhliadky, ktoré sú výsledkom koordinovaného úsilia, aby sa Európa dostala na cestu hospodárskeho oživenia, umožňujú veľkorysejšie rozpočtové plánovanie;

keďže Rada si v posledných rokoch opakovane protirečí tým, že predkladá nové politické priority EÚ, ale sama nie je ochotná poskytnúť nové rozpočtové prostriedky na ich financovanie; keďže nové politické priority a budúce výzvy pre EÚ by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním existujúcich úspešných programov;

G.	keďže ku koncu súčasného obdobia finančného plánovania sa viacročné programy budú vykonávať naplno, a preto sa zvyšuje potreba primeraných finančných prostriedkov;

Odpovede na výzvy, ktorým čelí EÚ, a očakávania občanov

uznáva zotavenie sa z dôsledkov finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ktoré je posilnené v dôsledku úsilia EÚ a členských štátov vytvárať rast a pracovné miesta a ktoré sa musí ďalej upevniť s cieľom dosiahnuť pozitívny vplyv na každodenné životy občanov EÚ, z ktorých mnohí boli vážne zasiahnutí krízou po niekoľko rokov; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mladým ľuďom a ľuďom ohrozeným chudobou a nezamestnanosťou, aby sa zabezpečilo, že pocítia pozitívne účinky, čím by sa predišlo ďalšiemu rastu sociálnych a regionálnych nerovností; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že osobitný dôraz by sa mal napriek tomu klásť na schopnosť jednotlivých regiónov využiť zintenzívňujúci sa rast;

zdôrazňuje, že podľa údajov Eurostatu a navzdory populistickej rétorike sú občania EÚ optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ; zdôrazňuje, že Únia by mala plniť svoje úlohy a záväzky a robiť viac pre zlepšenie života svojich občanov teraz i v budúcnosti, ale aj pre ich ochranu pred nekalými obchodnými a hospodárskymi postupmi na globálnom trhu a zároveň im pomáhať využívať jeho výhody; zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so zmenou klímy a medzinárodnými bezpečnostnými hrozbami sa musia riešiť; domnieva sa, že na to, aby EÚ splnila tieto očakávania a záväzky, musí v rámci svojich právomocí dosahovať lepšie výsledky, aby podporila vytváranie udržateľného rastu a pracovných miest a znížila rozdiely v životnej úrovni medzi občanmi EÚ vo všetkých jej regiónoch, pričom by mala v plnej miere dodržiavať stratégiu EÚ 2020, ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu; zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť európske hospodárstvo a občanov EÚ na príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia; domnieva sa, že riešenie základných príčin migrácie a skoncovanie s rôznymi formami diskriminácie, napríklad diskriminácie žien a LGBTI osôb, tiež predstavujú dôležité výzvy na rok 2019;

Príprava udržateľnej budúcnosti a posilnenej solidarity v rámci aj mimo Únie

Udržateľná budúcnosť

domnieva sa, že rozpočet EÚ na rok 2019 by mal posilniť všetky príslušné nástroje na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, najmä v hospodársky zaostávajúcich regiónoch EÚ, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zlepšeniu podnikateľských a odborných zručností a mobility, uznávaniu kvalifikácií na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy a podpore rastu, konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest, investícií do infraštruktúry, inovácií, výskumu a MSP; zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá má veľký sociálny dosah, je jednou z najväčších výziev na európskej úrovni;

domnieva sa, že prioritami rozpočtu EÚ na rok 2019 by mali byť rast, inovácie, konkurencieschopnosť, bezpečnosť, boj proti zmene klímy, prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a migrácia;

podporuje rozšírenie príležitostí pre mladých ľudí na zapojenie sa do činností v oblasti solidarity; požaduje urýchlené predstavenie a dôslednú implementáciu Európskeho zboru solidarity po jeho schválení plánovanom na rok 2018;

víta, že na dôraznú žiadosť Európskeho parlamentu bolo výsledkom zmierovacieho konania o rozpočte EÚ na rok 2018 zvýšenie pôvodne navrhnutých osobitných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 116,7 milióna EUR nových rozpočtových prostriedkov, čím sa v roku 2018 dosiahla celková suma 350 miliónov EUR, ale upozorňuje na potrebu zlepšiť implementáciu financovania, ktorá zaostáva; namieta proti výkladu Komisie v rámci technickej aktualizácie finančného plánovania na obdobie 2019 – 2020 v nadväznosti na prijatie rozpočtu na rok 2018, pokiaľ ide o finančný plán na rok 2018, v ktorom považuje toto zvýšenie za predsunuté pridelenie rozpočtových prostriedkov nasledujúcich rokov, a očakáva, že Komisia splní sľuby, ktoré dala Európskemu parlamentu na konci zmierovacieho obdobia v roku 2017; očakáva, že návrh rozpočtu na rok 2019 preukáže väčšiu ambíciu bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom nájde správnu rovnováhu medzi skutočným vývojom absorpčnej kapacity v tejto oblasti a politickou vôľou prejaviť podporu tejto otázke; pripomína záväzok Komisie navrhnúť ďalšie zvýšenie financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom opravného rozpočtu v prípade, že by absorpčná kapacita YEI v roku 2018 umožňovala takéto zvýšenie; trvá na tom, aby členské štáty a Komisia spájali ponuky zamestnania, vzdelávania alebo odbornej prípravy s profilmi uchádzačov a dopytom na trhu práce s cieľom umiestniť účastníkov do udržateľného zamestnania;

vyzýva Komisiu, aby na účely postupu na rok 2019 sprístupnila finančné údaje o vykonávaní YEI rozčlenené podľa národných podielov s cieľom doplniť vykazovanie údajov vyjadrené vo forme celkových nákladov, ktoré už je verejne prístupné; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť medzi YEI, Európskym sociálnym fondom a vnútroštátnymi rozpočtami členských štátov, aby sa zabezpečilo, že YEI nebude nahrádzať vnútroštátne financovanie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET);

domnieva sa, že pri príležitosti svojho 30. výročia zostáva Erasmus+ spolu s kultúrnymi programami EÚ aj naďalej najdôležitejším programom na podporu mobility mládeže a na oboznamovanie so základnými európskymi hodnotami a ich vštepovanie mladým ľuďom, čo dokazuje počet prijatých žiadostí prekračujúci dostupné financovanie; domnieva sa, že rozpočet programu Erasmus+ na rok 2019 sa musí ešte viac zvýšiť (najmenej zdvojnásobiť), aby sa uspokojil oprávnený dopyt po tomto programe, najmä v súvislosti s celoživotným vzdelávaním;

domnieva sa, že výskum, konkurencieschopnosť a MSP sú kľúčom k umožneniu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest; zdôrazňuje preto, že je dôležité poskytnúť spoločnostiam z EÚ, najmä MSP, priaznivé prostredie pre inovácie, výskum a investície s cieľom vytvoriť hospodárstvo EÚ, ktoré je skutočne konkurencieschopné na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje význam vyššieho rozpočtu v rámci podokruhu 1a a rozšírenia financovania úspešných programov, ako sú Horizont 2020 a programy na podporu MSP vrátane programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (ďalej len „COSME“), ktoré majú oveľa viac žiadateľov ako príjemcov finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať špecifické požiadavky a nízke administratívne zdroje MSP pri tvorbe programov pre MSP; domnieva sa, že je to nevyhnutné vzhľadom na rýchlo sa meniace a vysoko konkurenčné prostredie a zásadné zmeny vo všetkých odvetviach spôsobené digitalizáciou; uznáva, že európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“) tiež prispievajú na všetky tieto priority;

10.

zdôrazňuje, že investície do výskumu a inovácie sú predpokladom dosiahnutia skutočnej konkurencieschopnosti v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku znepokojivo nízkej miery úspešnosti žiadostí sa z prostriedkov EÚ financuje menší počet vysokokvalitných projektov v oblasti výskumu a inovácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa musí zaistiť primeraná úroveň rozpočtových prostriedkov na program Horizont 2020;

11.

zdôrazňuje potenciál hospodárskeho rastu vyplývajúci z technologickej transformácie a požaduje, aby rozpočet EÚ zohrával primeranú úlohu v podpore digitalizácie európskeho priemyslu a presadzovaní digitálnych zručností a digitálneho podnikania;

12.

uznáva, že MSP zostávajú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a budú aj naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní pracovných miest a rastu v celej EÚ; v tejto súvislosti žiada, aby sa rozpočtové prostriedky programu COSME v roku 2019 zvýšili, a to s ohľadom na úspešnosť tohto programu;

13.

víta predĺženie a posilnenie Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“), ktorého navýšený záručný fond zohráva kľúčovú úlohu v znižovaní nedostatku investícií v EÚ; pripomína, že záručný fond EFSI je financovaný čiastočne na úkor programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE) napriek tomu, že oba sú dlhodobé programy zamerané na budúcnosť; zdôrazňuje dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, že akékoľvek nové iniciatívy musia byť financované z nových rozpočtových prostriedkov, a nie prostredníctvom prerozdelenia prostriedkov, a že škoda spôsobená existujúcim programom sa musí napraviť prostredníctvom ročného rozpočtového postupu; opakuje, že škrty v týchto programoch by sa mali v čo najväčšej miere zrušiť;

14.

zdôrazňuje, že rozšírený a predĺžený EFSI by mal v roku 2019 dosiahnuť významný pokrok, pokiaľ ide o lepšie geografické pokrytie tak, aby všetky regióny mohli rovnako využívať pákový efekt, ktorý poskytuje rozpočtová záruka EÚ; vyzýva členské štáty, aby vykonali štrukturálne reformy, ktoré zlepšia investičné prostredie a miestne kapacity v záujme úspešného vykonávania podpory z EFSI vo všetkých regiónoch;

15.

víta nedávny záväzok členských štátov vykonávať obnovený program EÚ v oblasti obrany, ktorého cieľom je posilniť tzv. tvrdú aj mäkkú silu, a domnieva sa, že je v súlade s bezpečnostnými obavami občanov vzhľadom na rastúcu celosvetovú nestabilitu, ktorú ešte prehlbujú nové typy hrozieb; podporuje nedávnu iniciatívu Komisie na začatie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „EDIDP“) ako prvej etapy Európskeho obranného fondu; požaduje, aby sa EDIDP financoval výlučne z nepridelených rezerv a/alebo osobitných nástrojov, a teda nie prerozdelením prostriedkov z existujúcich programov;

16.

zdôrazňuje, že riešenie vnútornej bezpečnosti musí zostať jednou z hlavných priorít Únie, a žiada, aby sa posilnili finančné prostriedky na túto rozvíjajúcu sa politiku; je presvedčený, že EÚ musí viac investovať do posilnenia a riadenia svojich hraníc, do zlepšenia spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a vnútroštátnymi orgánmi a do boja proti terorizmu, radikalizácii a organizovanej trestnej činnosti, a to zavedením primeraného a moderného digitálneho informačného systému; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), a potrebu náležitého financovania agentúr v oblasti hraníc, bezpečnosti a spravodlivosti; pripomína, že finančné krytie tohto nástroja v roku 2018 sa výrazne znížilo;

17.

žiada, aby sa zvýšilo financovanie boja proti javu radikalizácie, ktorá vedie k násilnému extrémizmu v Únii; nazdáva sa, že tento cieľ možno dosiahnuť podporou integrácie a bojom proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii, fundamentalizmu a nenávistným prejavom;

18.

víta úlohu, ktorú zohráva Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); požaduje pre tento fond primeraný rozpočet na rok 2019 s cieľom podporiť dôstojné prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch, spravodlivé stratégie v oblasti návratu, programy presídľovania, politiky v oblasti legálnej migrácie a presadzovanie účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a riešiť nelegálnu migráciu; potvrdzuje dôležitosť dostupnosti cielených finančných prostriedkov na riešenie základných príčin migračnej a utečeneckej krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí financovať opatrenia v krajinách pôvodu migrantov, ako aj v hostiteľských krajinách utečencov, okrem iného opatrenia zamerané na riešenie chudoby, nezamestnanosti, vzdelávacích a hospodárskych výziev a nestability;

19.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorého cieľom bude poskytnúť na úrovni EÚ vyjadrenie finančnej solidarity obetiam teroristických činov a ich rodinám;

20.

pripomína význam agentúr EÚ pri zabezpečovaní vykonávania jej legislatívnych priorít, a tým aj pri plnení cieľov jej politík týkajúcich sa napríklad konkurencieschopnosti (zamestnanosť, udržateľný rast, energetická únia), migrácie (azyl, cezhraničné riadenie), podpory základných práv (ochrana údajov) a bezpečnosti (počítačová kriminalita, drogy, podvody, pranie špinavých peňazí, terorizmus, justičná spolupráca, policajná spolupráca, podpora informačných systémov veľkého rozsahu); očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2019 povedú k realistickému operačnému a administratívnemu financovaniu agentúr a ďalších orgánov EÚ, čo im umožní plniť si povinnosti zahŕňajúce rozširujúce sa úlohy a zvýšenú pracovnú záťaž; požaduje pridelenie primeraných zdrojov na zabezpečenie riadneho zriadenia a fungovania Európskej prokuratúry; všeobecnejšie vyzýva na dôkladné posúdenie strategických záujmov a úloh všetkých agentúr a možnosti ich zoskupenia podľa strategickej povahy ich poslania a výsledkov; opäť pripomína, že rok 2018 je posledným rokom plnenia plánu na zníženie počtu zamestnancov o 5 % a vytvorenie fondu pracovných miest určených na presun; očakáva, že Komisia a Rada sa v rozpočte na rok 2019 zdržia ďalších škrtov v zdrojoch agentúr;

21.

domnieva sa, že rozpočet na rok 2019 musí v čase, keď kľúčoví aktéri ako USA nie sú ochotní plniť svoje záväzky v oblasti boja proti zmene klímy podľa Parížskej dohody, postaviť EÚ priamo do čela tohto boja, ktorý je jednou z najväčších výziev našej generácie, a to tým, že poskytne dodatočnú finančnú podporu iniciatívam, ako sú program pre oblasť klímy v rámci LIFE, ECOPOTENTIAL a Čisté nebo; zdôrazňuje, že výdavky v tejto oblasti by sa mali považovať za dlhodobé investície, a nie náklady, a že Európsky dvor audítorov aj Rada pre hospodárske a finančné záležitosti zistili, že EÚ neplní svoj cieľ financovania v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby plnila ciele stanovené v Parížskej dohode a vlastné dlhodobé ciele EÚ v oblasti klímy tým, že sa splní cieľ vyčlenenia 20 % výdavkov VFR na roky 2014 – 2020 na oblasť klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príspevok na rok 2019 by mal výrazne prekročiť celkový cieľ, aby sa kompenzovala nižšia úroveň pridelených prostriedkov počas prvých rokov súčasného VFR, a že je potrebné úplne optimalizovať mechanizmus uplatňovania hľadiska zmeny klímy;

Posilnená solidarita v záujme riešenia sociálnych, územných a globálnych výziev

22.

domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal prispievať k úsiliu členských štátov v oblastiach, ako sú nezamestnanosť a zdravotná starostlivosť, vyčleňovaním primeraných finančných prostriedkov na programy, ktorých cieľom je boj proti nerovnostiam, zmierňovanie najhorších foriem chudoby, osobitne v prípade najviac izolovaných a zraniteľných skupín obyvateľstva, najmä detí, a umožniť občanom získať zručnosti potrebné na prispôsobenie sa digitalizácii;

23.

trvá na tom, že je potrebné posilniť podporu programov Únie, ktoré podporujú rast a tvorbu dlhodobých a kvalitných pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, a doplniť tak úsilie členských štátov zaručiť diverzifikovanú pracovnú kvalifikáciu namiesto predčasnej špecializácie ako prostriedok na zvýšenie odolnosti a umožnenie prispôsobenia sa spoločnosti pri riešení demografickej regresie, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v určitých sektoroch a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia; konštatuje, že zváženie osobitných, na mieru prispôsobených opatrení sa môže ukázať ako užitočné v prípade sektorov a/alebo regiónov, ktoré sú najviac postihnuté alebo sa stali oveľa zraniteľnejšími;

24.

pripomína výrazné starnutie populácie a zvýšenie počtu najmä starších ľudí, ktorí potrebujú osobitnú a špecializovanú starostlivosť; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ďalšie podporné opatrenia na riešenie demografických výziev, a opäť vyjadruje podporu iniciatívam, ako sú dediny pre osoby s demenciou, kde sa od ranej fázy zabezpečuje náležitá starostlivosť;

25.

domnieva sa, že diskriminácia na základe pohlavia, najmä na trhu práce, je nielen v rozpore s hodnotami EÚ, ale predstavuje aj vážnu prekážku pre hospodársky rast, keďže znemožňuje ženám zmysluplne sa zamestnať; zdôrazňuje kľúčový prínos posilnenia postavenia žien k dosiahnutiu inkluzívnejších, spravodlivejších a mierových spoločností, ktoré rastú udržateľnejšie; očakáva, že rozpočet na rok 2019 podporí podnikanie žien a ich prístup k finančným zdrojom EÚ, napríklad v rámci programov COSME a Horizont 2020, a rozšíri politiku súdržnosti s cieľom podpory ďalších investícií do infraštruktúry vzdelávania, starostlivosti o deti a zdravotníctva, ktorá ženám pomáha zosúladiť súkromný a pracovný život;

26.

opakuje svoje znepokojenie v súvislosti s oneskoreniami vo vykonávaní politiky súdržnosti, ktorá je vyjadrením územnej solidarity EÚ a jej hlavnou investičnou politikou, ale uznáva, že rok 2017 bol prvým rokom, v ktorom sa vykonávanie programov EŠIF zrýchlilo, a očakáva, že tento trend bude v rokoch 2018 a 2019 pokračovať; domnieva sa, že treba poskytnúť dostatočné platobné rozpočtové prostriedky na to, aby vykonávanie prebiehalo hladko;

27.

pripomína významný prínos Únie k podpore mieru a zmierenia v Írsku, najmä prostredníctvom programov PEACE a INTERREG, ktoré sa zameriavajú na Severné Írsko a pohraničné grófstva na juhu; vyzýva na úplné dodržiavanie rámca už prijatých záväzkov, ako v prípade Veľkopiatkovej dohody, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a demokracie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej podporovali mierový proces prostredníctvom pokračujúceho financovania programu PEACE a súvisiacich programov;

28.

upozorňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (ďalej len „SPP“) je jedným zo základných kameňov európskej integrácie, ktorý zabezpečuje dodávky bezpečných a kvalitných potravín európskym občanom, dobre fungujúci jednotný trh s poľnohospodárskymi výrobkami a dlhodobú udržateľnosť vidieckych oblastí; pripomína, že finančné prostriedky SPP prispievajú najmä k ziskovosti a stabilite poľnohospodárstva v EÚ;

29.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala poľnohospodárov v celej Európe pri vyrovnávaní sa s neočakávanými výkyvmi na trhu a zaisťovaní dodávok bezpečných a kvalitných potravín; požaduje, aby sa primeraná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu a rybárstvu;

30.

domnieva sa, že regionalizácia a sociálno-ekonomické ciele musia zohrávať väčšiu úlohu v rámci spoločnej rybárskej politiky a že sa musí rozšíriť pôsobnosť Európskeho námorného a rybárskeho fondu; vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k financovaniu a zjednodušila súvisiace postupy; vyjadruje osobitné znepokojenie nad možným nepriaznivým vplyvom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na rybárstvo, najmä v susediacich pobrežných členských štátoch;

31.

víta návrh rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a posilniť ho; domnieva sa, že posilnenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany je mimoriadne dôležité, aby bolo možné zabezpečiť rýchlejšiu a súdržnejšiu reakciu v oblasti civilnej ochrany na úrovni Únie, pokiaľ ide o prevenciu, pripravenosť a reakcie na prírodné a človekom spôsobené katastrofy v rámci alebo mimo Únie;

32.

očakáva, že vzhľadom na vzniknuté obmedzenia na strane zdrojov a požiadavky, aby EÚ prevzala väčšiu zodpovednosť, sa posilnia pretrvávajúce postupy a opatrenia pri plnení rozpočtu, aby sa zabezpečilo včasné plnenie finančných záväzkov nákladovo efektívnym spôsobom;

33.

domnieva sa, že agentúram, programom a politikám EÚ, ktoré sa podieľajú na riadení migračných tokov a tokov utečencov a kontrole hraníc alebo s nimi súvisia, by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na zvládnutie súčasnej utečeneckej krízy, za ktorú by mali prevziať zodpovednosť aj členské štáty v súlade so zásadou rozdelenia zaťaženia a Ženevskými dohovormi; je presvedčený, že EÚ by v záujme nájdenia dlhodobého riešenia mala preukázať aj svoju vonkajšiu solidaritu, a to podporovaním podmienok pre mier a prosperitu v krajinách pôvodu a kladením väčšieho dôrazu na investície a rozvojové politiky, najmä prostredníctvom vykonávania Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja humanitárnej pomoci; uznáva dôležitosť a nespornú hodnotu rozvojovej politiky, ktorej prioritami sú napríklad odstránenie chudoby, vzdelávanie, zdravotníctvo a hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť činnosti a programy Agentúry UNRWA; zdôrazňuje, že jednou z podmienok zachovania stability a prosperity v EÚ je stabilné susedstvo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že sa uprednostnia investície v susedstve EÚ s cieľom podporiť úsilie zamerané na riešenie hlavných problémov, ktorým táto oblasť čelí – výziev spojených s migráciou, utečencami a rozvojom v krajinách južného susedstva a nestability v krajinách východného susedstva, ktorá je čiastočne dôsledkom ruskej zahraničnej politiky, ktorá nie je v súlade s medzinárodným právom a normami demokracie a ľudských práv; zdôrazňuje, že nové politické priority a budúce výzvy pre EÚ, napríklad v oblasti bezpečnosti a obrany, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzením existujúcich úspešných a dôležitých politík a programov, napríklad v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci alebo susedskej politiky; okrem toho zdôrazňuje, že bezpečnostné a rozvojové politiky sa vzájomne ovplyvňujú a že obe sú dôležitými podmienkami vybudovania fungujúceho štátu, ako aj fungujúcich administratívnych štruktúr bez korupcie, a minimálnych noriem v sociálnej, zdravotníckej a hospodárskej sfére;

34.

pripomína svoje stanovisko, že vedľajšie rozpočtové mechanizmy, ako sú trustové fondy a iné podobné nástroje, obchádzajú rozpočtový postup, oslabujú transparentnosť rozpočtového hospodárenia a porušujú právo Európskeho parlamentu vykonávať účinnú kontrolu výdavkov; domnieva sa preto, že tieto vonkajšie nástroje vytvorené v posledných rokoch sa musia začleniť do rozpočtu Únie a že sa musia nájsť alternatívne riešenia s cieľom umožniť Únii rýchlo reagovať na núdzové situácie na medzinárodnej úrovni a stav po nich;

35.

zdôrazňuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) by mal, okrem iných cieľov, v prvom rade uľahčovať politické a hospodárske reformy v krajinách zahrnutých do procesu rozširovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2019 podrobnejšie posúdila finančné prostriedky IPA s ohľadom na zhoršujúcu sa politickú situáciu v Turecku, ako aj naliehavú potrebu riešiť problém rastúcej radikalizácie v balkánskych štátoch;

Očakávania týkajúce sa rozpočtového postupu na rok 2019

36.

vyzýva Komisiu, aby naďalej pôsobila ako čestný sprostredkovateľ v každej etape postupu a aby verne a presne vykonávala rozhodnutia rozpočtového orgánu;

37.

víta skutočnosť, že po revízii VFR v polovici trvania a v rozpore so závermi Rady z 20. februára 2018 o usmerneniach pre rozpočet na rok 2019 postup na rok 2018 ukázal, že rozpočtový orgán môže v plnej miere vykonávať svoje právomoci s cieľom určiť výšku a obsah rozpočtu EÚ prostredníctvom ročného rozpočtového postupu;

38.

domnieva sa, že ako zložka rozpočtového orgánu, ktorá je priamo volená občanmi, by mal Európsky parlament plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré vyjadrujú jeho politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;

39.

očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2019 budú založené na spoločných politických ambíciách a solidarite a zohľadnia pridanú hodnotu programov a politík EÚ; je presvedčený, že tento cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak sa rokujúce strany budú navzájom bezodkladne informovať o svojich pozíciách, začnú rokovať čo najskôr a budú ochotné pristúpiť na kompromis;

o o

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.

(5) Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018, s. 1.

(6) Spoločná správa vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku počas prvej fázy rokovaní podľa článku 50 ZEÚ o riadenom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (TF50 (2017) 19 – Komisia pre EÚ-27).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 162

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 62 10. mája 2019

Obsah		Strana

2019/C 162/??	EURÓPSKY PARLAMENT ZASADANIE 2017 ‒ 2018 Schôdza 12. marca 2018Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 377, 18.10.2018 . PRIJATÉ TEXTY ZASADANIE 2018 ‒ 2019 Schôdza 13. až 15. marca 2018Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 377, 18.10.2018 . PRIJATÉ TEXTY	1

	III Prípravné akty
	EURÓPSKY PARLAMENT
2019/C 162/16	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2003/76/ES, ktorým sa ustanovujú opatrenia potrebné na vykonávanie protokolu tvoriaceho prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva o finančných dôsledkoch ukončenia platnosti Zmluvy o ESUO a o Výskumnom fonde uhlia a ocele (14532/2017 – C8-0444/2017 – 2017/0213(APP))	127
2019/C 162/17	Résolution législative du Parlement européen du 13 mars 2018 sur le projet de décision du Conseil relative à la conclusion, au nom de l’Union européenne, de l’accord de coopération et d’assistance administrative mutuelle en matière douanière entre l’Union européenne et la Nouvelle-Zélande (07712/2016 – C8-0237/2017 – 2016/0006(NLE))	128
2019/C 162/18	P8_TA(2018)0064 Služby cezhraničného dodávania balíkov ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o službách cezhraničného dodávania balíkov (COM(2016)0285 – C8-0195/2016 – 2016/0149(COD))	129
	P8_TC1-COD(2016)0149Pozícia Európskehoparlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2018/... o službách cezhraničného dodávania balíkov	130
2019/C 162/19	P8_TA(2018)0065 Základná kvalifikácia a pravidelný výcvik vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy a vodičské preukazy ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/59/ES o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy a smernica 2006/126/ES o vodičských preukazoch (COM(2017)0047 – C8-0025/2017 – 2017/0015(COD))	131
	P8_TC1-COD(2017)0015Pozícia Európskehoparlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2003/59/ES o základnej kvalifikáciia pravidelnom výcviku vodičov určitých cestnýchvozidiel nákladnej a osobnej dopravy a smernica 2006/126/ES o vodičskýchpreukazoch	132
2019/C 162/20	P8_TA(2018)0070 Štatistika železničnej dopravy ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike železničnej dopravy (prepracované znenie) (COM(2017)0353 – C8-0223/2017 – 2017/0146(COD))	133
	P8_TC1-COD(2017)0146Pozícia Európskehoparlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2018/... o štatistike železničnej dopravy (prepracovanéznenie)	134
2019/C 162/21	Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o odporúčaní Rady o vymenovaní viceprezidenta Európskej centrálnej banky (N8-0053/2018 – C8-0040/2018 – 2018/0804(NLE))	135
2019/C 162/22	P8_TA(2018)0072 Opatrenia na kontrolu pseudomoru hydiny ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 92/66/EHS zavádzajúca opatrenia Spoločenstva na kontrolu pseudomoru hydiny (COM(2017)0742 – C8-0431/2017 – 2017/0329(COD))	136
	P8_TC1-COD(2017)0329Pozícia Európskehoparlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica Rady 92/66/EHS zavádzajúcaopatrenia Spoločenstva na kontrolu pseudomoru hydiny	137
2019/C 162/23	P8_TA(2018)0073 Ďalšia makrofinančná pomoc Gruzínsku ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (COM(2017)0559 – C8-0335/2017 – 2017/0242(COD))	138
	P8_TC1-COD(2017)0242Pozícia Európskehoparlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentua Rady (EÚ) 2018/... o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku	139
2019/C 162/24	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Nemecka – EGF/2017/008 DE/Goodyear) (COM(2018)0061 – C8-0031/2018 – 2018/2025(BUD))	140
2019/C 162/25	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o vypovedaní Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom (14423/2017 – C8-0447/2017 – 2017/0241(NLE))	143
2019/C 162/26	P8_TA(2018)0084 Europass: rámec pre zručnosti a kvalifikácie ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2241/2004/ES (COM(2016)0625 – C8-0404/2016 – 2016/0304(COD))	144
	P8_TC1-COD(2016)0304Pozícia Európskehoparlamentu prijatá v prvom čítaní 15. marca2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentua Rady (EÚ) 2018/... o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služiebv oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) ao zrušení rozhodnutia č. 2241/2004/ES	145
2019/C 162/27	P8_TA(2018)0085 Program Kreatívna Európa (2014 až 2020) ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1295/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) (COM(2017)0385 – C8-0236/2017 – 2017/0163(COD))	146
	P8_TC1-COD(2017)0163Pozícia Európskeho parlamentuprijatá v prvom čítaní 15. marca 2018 naúčely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/...,ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1295/2013, ktorým sa ustanovujeprogram Kreatívna Európa (2014 až 2020)	147
2019/C 162/28	Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 15. marca 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 726/2004, pokiaľ ide o umiestnenie sídla Európskej agentúry pre lieky (COM(2017)0735 – C8-0421/2017 – 2017/0328(COD)) 11	148
2019/C 162/29	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2016)0683 – C8-0471/2016 – 2016/0336(CNS))	152
2019/C 162/30	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS))	182
2019/C 162/31	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2019, oddiel III – Komisia (2017/2286(BUD))	217

	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Európsky parlament
2019/C 162/01	Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (2017/2067(INI))	2
	UZNESENIA
2019/C 162/02	Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ (2017/2015(INI))	9
2019/C 162/03	Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ (2017/2208(INI))	24
2019/C 162/04	Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21 (2017/2006(INI))	31
2019/C 162/05	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva (2018/2573(RSP))	40
2019/C 162/06	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 (2017/2052(INI))	51
2019/C 162/07	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie (2017/2053(INI))	71
2019/C 162/08	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018 (2017/2226(INI))	80
2019/C 162/09	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018 (2017/2260(INI))	87
2019/C 162/10	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o situácii na Maldivách (2018/2630(RSP))	102
2019/C 162/11	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o zatknutí obhajcov ľudských práv v Sudáne, a najmä o prípade laureáta Sacharovovej ceny Sálíha Mahmúda Usmána (2018/2631(RSP))	107
2019/C 162/12	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o zabíjaní z milosrdenstva v Ugande (2018/2632(RSP))	112
2019/C 162/13	Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa vypovedá Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom (14423/2017 – C8-0447/2017 – 2017/0241(NLE) – 2017/2266(INI))	116
2019/C 162/14	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o situácii v Sýrii (2018/2626(RSP))	119
2019/C 162/15	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o opatreniach USA týkajúcich sa podpory poskytovanej poľnohospodárskym podnikom v EÚ v rámci SPP (v súvislosti so španielskymi olivami) (2018/2566(RSP))	125

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Do nariadenia (ES) č. 726/2004 sa vkladá tento článok 71a:		V nariadení (ES) č. 726/2004 sa vkladajú tieto články 71a a 71b :

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Článok 71a Agentúra má sídlo v Amsterdame v Holandsku.		Článok 71a Agentúra má sídlo v Amsterdame v Holandsku. Komisia a príslušné holandské orgány prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa agentúra mohla presťahovať do svojho dočasného sídla najneskôr do 1. januára 2019 a do svojho trvalého sídla najneskôr do 16. novembra 2019. Komisia a príslušné holandské orgány predložia Európskemu parlamentu a Rade písomnú správu o pokroku dosiahnutom pri úpravách dočasných priestorov a výstavbe budovy trvalého sídla tri mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a následne každé tri mesiace až dočasu, kým sa agentúra nepresťahuje do budovy svojho trvalého sídla.

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		Článok 71b Dohoda o sídle, ktorá umožňuje agentúre ujať sa svojich povinností v priestoroch schválených Európskym parlamentom a Radou sa uzatvorí do troch mesiacov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
Toto nariadenie sa uplatňuje odo dňa, keď sa na Spojené kráľovstvo prestanú vzťahovať zmluvy, alebo od 30. marca 2019, podľa toho, čo nastane skôr .		Toto nariadenie sa uplatňuje od 30. marca 2019.

Text predložený Komisiou		Pozmeňujúci návrh
		„ DODATOK K NARIADENIU 2018/... VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho úloha spoluzákonodarcu nebola riadne zohľadnená, keďže nebol zapojený do postupu výberu nového sídla Európskej agentúry pre lieky. Európsky parlament chce pripomenúť svoje výsady spoluzákonodarcu a trvá na plnom rešpektovaní riadneho legislatívneho postupu, pokiaľ ide o rozhodovanie o sídlach orgánov a agentúr. Ako jediná priamo volená inštitúcia Únie a zástupca občanov Únie je prvým garantom dodržiavania zásad demokracie v Únii. Európsky parlament odsudzuje postup, ktorý sa použil na výber nového sídla a ktorým sa mu fakticky upreli jeho výsady, keďže nebol účinne zapojený do procesu, a teraz sa od neho očakáva, že jednoducho potvrdí výber nového sídla prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Európsky parlament pripomína, že spoločný prístup pripojený k spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach, ktoré bolo podpísané v roku 2012, je právne nezáväzné, ako sa uznáva v samotnom vyhlásení, a že bolo dohodnuté bez toho, aby ním boli dotknuté legislatívne právomoci inštitúcií. Európsky parlament preto trvá na tom, aby sa postup výberu nových sídiel agentúr zrevidoval a v súčasnej podobe sa už viac nepoužíval. Na záver by chcel Európsky parlament tiež pripomenúť, že v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (2) sa tri inštitúcie zaviazali k lojálnej a transparentnej spolupráci odvolávajúc sa na rovnosť oboch spoluzákonodarcov, ako je zakotvené v zmluvách.